Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.12 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 687 8252891 8251339 2026-07-24T12:48:18Z AgnesaVanková 300915 /* */ úprava prezidenta na dočasnú prezidentku. 8252891 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Maďarsko | 2. pád názvu = Maďarska | Vlajka = Flag of Hungary.svg | Znak = Coat of arms of Hungary.svg | Poloha = EU-Hungary.svg | Motto = | Hymna = [[Isten, áldd meg a magyart]]<br /><br /><center>[[Súbor:Hungarian national anthem, performed by the United States Navy Band (May 1997 arrangement).oga]]</center> | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = Magyarország | Hlavné mesto = [[Budapešť]] | ŠírkaSt = 47 | ŠírkaMin = 26 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 19 | DĺžkaMin = 15 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Budapešť | Úradné jazyky = [[maďarčina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = [[Maďari|Maďar, Maďarka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Ágnes Forsthofferová]]<br />[[Péter Magyar]] | Vznik = [[16. november|16. novembra]] [[1918]] (zrušenie monarchie a vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) | Susedia = [[Slovensko]], [[Ukrajina]], [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Chorvátsko]], [[Slovinsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 93 030 | Poradie rozloha = 108 | Rozloha vody = | Percento vody = 0,74 | Odhad počtu obyvateľov = 9 693 496 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2020 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 91 | Sčítanie počtu obyvateľov = 9 938 000 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 105,1 | Poradie hustota = 103 | HDP = 180,498 miliardy | Rok HDP = 2020 | Poradie HDP = 54 | HDP na hlavu = 35 941 | Poradie HDP na hlavu = 40 | HDI = 0,845 | Rok HDI = 2018 | Poradie (HDI) = 43 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[maďarský forint]] | Kód meny = HUF | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = HUN/HU | Kód motorových vozidiel = H | Internetová doména = [[.hu]], [[.eu]] (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]]) | Smerové telefónne číslo = 36 | Poznámky = }} '''Maďarsko''' ({{vjz|hun|Magyarország}}; dlhé tvary 1918 – 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 ''[[Maďarská republika rád]]'', 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 – 1920 ''Maďarská republika'', 1920&nbsp;–&nbsp;1946 ''[[Maďarské kráľovstvo]]'', 1946 – 1949 ''[[Druhá maďarská republika|Maďarská republika]]'', 1949&nbsp;–&nbsp;1989 ''[[Maďarská ľudová republika]]'', 1989 – 2011 ''Maďarská republika'', od roku 2012 dlhý tvar nie je) je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]],{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Maďarsko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} ktorý sa rozprestiera na väčšine územia [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}} a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Na severe hraničí so [[Slovensko]]m, na severovýchode s [[Ukrajina|Ukrajinou]], na východe a na juhovýchode s [[Rumunsko]]m, na juhu so [[Srbsko]]m, na juhozápade so [[Slovinsko]]m a s [[Chorvátsko|Chorvátskom]] a na západe s [[Rakúsko]]m. Hlavným mestom krajiny je [[Budapešť]]. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú [[Debrecín]], [[Miškovec]], [[Segedín]], [[Pécs]] (Päťkostolie), [[Győr]] (Ráb), [[Níreďháza]], [[Kecskemét]] a [[Stoličný Belehrad|Székesfehérvár]] (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], v roku 1999 vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a roku 2004 do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]]. Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina [[liečebné kúpele|kúpeľov]], [[víno|vína]] a ostrých jedál.{{bez citácie}} Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova [[Maďari|Maďarov]] na [[Ural (pohorie)|Urale]], tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť [[Uhorsko|Uhorska]] obsadená [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. [[Maďarčina]], ktorá patrí k [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskej jazykovej skupine]], je vzdialene príbuzná s niekoľkými jazykmi, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy ([[fínčina]], [[estónčina]], [[komi (jazyk)|komi]] a iné). Do 18. storočia sa pôvod Maďarov spájal predovšetkým s Hunmi, no táto teória bola postupom času vyvrátená. Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v [[rusko]]m [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu]] na západnej [[Sibír]]i. Maďari, vedení [[Arpád]]om, prišli do [[Európa|Európy]] koncom [[9. storočie|9. storočia]]. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s [[Česko|českými]], [[Slovensko|slovenskými]], [[Rakúsko|rakúskymi]] aj [[Balkánsky polostrov|balkánskymi]] dejinami. Dnešné Maďarsko je iba časť historického [[Uhorsko|Uhorska]]. 72 % územia Uhorského kráľovstva bolo po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] v dôsledku [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] pripojené k susedným štátom. Strata území, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike. Maďarsko je relatívne obľúbenou destináciou zahraničných študentov vďaka kvalite vzdelávania pri nízkych školných poplatkoch a nízkych životných nákladoch. Štyri maďarské univerzity boli v roku 2022 v šanghajskom rebríčku kvality univerzít na miestach od 600 do 1000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ShanghaiRanking's Academic Ranking of World Universities|url=https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2022|vydavateľ=www.shanghairanking.com|dátum prístupu=2022-11-05}}</ref> Študentov láka Maďarsko jedným z najštedrejších medzinárodných štipendijných programov – štipendiom Hungaricum.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hungary: Tuition fees & scholarships|url=https://www.study.eu/article/hungary-tuition-fees-scholarships|vydavateľ=www.study.eu|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en|meno=Claudia|priezvisko=Civinini}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About|url=https://stipendiumhungaricum.hu/about/|vydavateľ=Stipendium Hungaricum|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en}}</ref> == Dejiny == === Do roku 1918 === {{Pozri aj|Uhorsko}}[[Súbor:Hungarian warrior.jpg|thumb|left|Talianska freska zobrazujúca [[starí Maďari|staromaďarského]] bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie]] [[Súbor:A Szent Korona elölről 2.jpg|thumb|left|170px|[[Uhorská koruna (klenot)|Svätoštefanská koruna]], v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (''Szent Korona'')]] Predkovia dnešných etnických Maďarov boli [[Starí Maďari|staromaďarské kmene]], ktoré prišli do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] v roku [[896]] a postupne asimilovali značnú časť pôvodného aj [[Slovania|slovanského]] obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorské kráľovstvo. Za vlády [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo. Po roku [[1526]], teda po [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]], sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ostatné územie ([[Kráľovské Uhorsko]]) sa stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], po tom čo ho ovládli [[Habsburgovci]]. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]], tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne. <!-- Poznámky (nechcem to zbytočne naťahovať ale takto je to nepresné): 1- Zato sa odohrávali na Slovensku 2. Maďarskí vládcovia kolaborovali s TUrkami a Habsburgovaci krajinu fakticky zaCHRAŇOVALI PRED tuRKAMI. 3 Sedmohradsko bol špeciálny prípad 4. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny. 1848 bola nielen buržoázna ale ja národná revolúcia (z pohľadu Maďarov) --> V roku [[1848]] v krajine vypukla buržoázna [[Uhorská revolúcia|revolúcia]], ktorú rakúska vláda v roku [[1849]] potlačila aj za pomoci ruských vojsk víťazstvom v [[Bitka pri Világoši|bitke pri Világoši]]. Až v roku [[1867]] došlo k [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskému vyrovnaniu]], kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát&nbsp;[[Rakúsko-Uhorsko]], ktorý existoval až do konca [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo [[Srbsko]], ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. === Medzivojnové obdobie === Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri [[1918]] zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, [[Česko-Slovensko]] (na severe), [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a západné pohraničie&nbsp;–&nbsp;[[Burgenland]] (trochu neskôr) k [[Rakúsko|Rakúsku]]. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]]. V roku [[1930]] v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich). Už 25. októbra 1918 sa do čela novovytvorenej Uhorskej (maďarskej) národnej rady dostal gróf [[Mihály Károlyi]]. 31. 10. 1918 ho vďaka podpore ľudových más (tzv. [[Astrová revolúcia]]) cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I]]. vymenoval za predsedu novej uhorskej vlády. Po konci prehratej [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 11. novembra [[1918]] zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] a s ním aj [[Uhorské kráľovstvo]] ([[Uhorsko]]). Pod tlakom masových demonštrácií 13. novembra 1918 odstúpil Karol I. a štátne zriadenie bolo zmenené na republikánske. Po vyhlásení Nemeckej republiky a Rakúskej republiky vyhlásila Maďarská národná rada 16. novembra 1918 samostatnú Maďarskú republiku a Károlyi sa (do 21. marca 1919) stal jej prvým prezidentom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Károlyi, Mihály|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karolyi-mihaly|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2020-11-13|jazyk=sk}}</ref> Na jar [[1919]] vláda padla a bola vyhlásená tzv. [[Maďarská republika rád]], ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]], no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku [[1920]] k moci dostal [[Miklós Horthy]] a vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]] (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe{{Bez citácie}}. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon. === Druhá svetová vojna === Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]]. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], jeho jednotky bojovali na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Od 19. marca [[1944]] bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Zavládol teror tzv. [[Šípové kríže|Šípových krížov]]. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti [[Debrecín]]u, [[Níreďháza|Níreďházy]] a [[Budapešť|Budapešti]]. === Po druhej svetovej vojne === [[Súbor:Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny vo febrúari 1991.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]], február 1991]] Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|výmena maďarského a slovenského obyvateľstva]] (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vznikla v roku 1949 [[Maďarská ľudová republika]] (u nás nazývaná aj [[Maďarská ľudovodemokratická republika]], maď. ''Magyar Népköztársaság''), v ktorej vládli komunisti. V roku [[1956]] vypuklo v štáte [[Maďarské povstanie|protikomunistické povstanie]], ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v auguste [[1968]]. V roku [[1989]] krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu [[železná opona|Železnej opony]]. Po páde socializmu sa krajina stala [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku [[1991]] vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako [[Vyšehradská skupina]]. V roku [[1999]] Maďarsko vstúpilo do [[NATO]] a v roku [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od decembra [[2007]] je aj súčasťou [[Schengenský priestor|Shengenského priestoru]]. == Geografia == [[Súbor:Fyzicka mapa-Madarsko.JPG|right|thumb|Fyzická mapa Maďarska]] [[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|[[Pusta]] v [[Národný park Hortobágy|Národnom parku Hortobágy]]]] [[Súbor:Visegrád, Duna, látkép.jpg|thumb|Rieka [[Dunaj]] pod hradom [[Vyšehrad]]]] === Povrch === Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v [[Panónska panva|Panónskej panve]] s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom [[Kékes]] {{m|1014|m}} v pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}}. Až 68&nbsp;% povrchu krajiny tvoria [[nížina|nížiny]], pričom 30&nbsp;% sa nachádza vo výške 200&nbsp;–&nbsp;{{mnm|400}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Geology of Hungary | url = http://waterfire.fas.is/Hungary/GeologyofHungary.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.1.2010 | vydavateľ = waterfire.fas.is | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Maďarsko je svojou najväčšou riekou [[Dunaj]]om rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva [[Zadunajsko]] (''Dunántúl''). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky [[Alpy|Álp]] a [[Maďarské stredohorie]] s pohoriami [[Mecsek]], [[Bakonský les]], [[Vertešské vrchy]], [[Gerecse]], [[Pilišské vrchy]] a [[Buda]]. Oblasť na východ od Tisy sa označuje [[Tiszántúl]]. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí [[Veľká dunajská kotlina]] (''Alföld''). Na severozápade sa nachádza [[Malá dunajská kotlina]] (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina [[Börzsöny]], [[Cserhát]], [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové vrchy]] (Bükk), [[Tokajské vrchy|Tokajské]] a [[Zemplínske vrchy]], ktoré zasahujú aj na územie Slovenska. Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. [[pusta]]. === Geológia === Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami [[Alpy|Álp]], [[Karpaty|Karpát]] a [[Dinaridy|Dinaríd]]. [[Príkrov (geológia)|Príkrovy]] v týchto oblastiach boli formované najmä počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Tieto celky spoločne s podložím [[Panónska panva|Panónskej panvy]] budujú samostatný celok označovaný ako [[Alcapa]], ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran [[Tisia]], ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená [[stredomaďarská línia]], ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.<ref>Kázmér, M., 1999: [http://pangea.elte.hu/paleo/Kazmer_1999_synoptic.pdf ''Synoptic geology of Hungary.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1&nbsp;–&nbsp;6</ref> [[Panónska panva]] vznikla začiatkom [[miocén]]u rozsiahlou [[extenzia (geológia)|extenziou]], spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne [[íl]]y, [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do [[pliocén]]u a [[kvartér]]u pokračovala iba termálna [[subsidencia]]. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný [[vulkanizmus]]. Nachádzajú sa tu ložiská [[bauxit]]u a mangánových [[ruda|rúd]], ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] a [[ropa|ropy]], ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby [[hnedé uhlie|hnedého uhlia]]. === Vodstvo === Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je [[Dunaj]] (''Duna''), ktorý preteká krajinou v dĺžke {{km|420|m}}.<ref>Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365&nbsp;–&nbsp;373</ref> Ďalšie rieky sú [[Tisa]] (''Tisza'') a [[Dráva]]. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží [[Balaton (jazero)|Balaton]]. Najväčšie termálne jazero na svete je [[Hévízske jazero]] v [[Kúpele Hévíz|Kúpeľoch Hévíz]]. Druhé najväčšie jazero v [[Panónska panva|Panónskej panve]] je [[Jazero na Tise]] (''Tisza-tó'', predtým nazývané ''Kiskörei víztároló''), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe. === Podnebie === Maďarsko má [[kontinentálne podnebie]] s teplými a [[sucho|suchými]] letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom [[sneh]]u. Priemerná ročná teplota je približne 9,7&nbsp;°C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42&nbsp;°C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29&nbsp;°C. Priemerná teplota v lete je od 27&nbsp;°C do 35&nbsp;°C a v zime od 0&nbsp;°C do −15&nbsp;°C. Ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|600|m}} a klesá generálne zo západu na východ. <gallery> Súbor:Kekesteto1.JPG|Pohľad na [[Kékes]], najvyšší vrch Maďarska Súbor:Podersdorf Nordstrand.jpg|Pobrežie [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]] v [[Fertő-Hanság Nemzeti Park|Národnom parku Fertő-Hanság]] Súbor:Balaton Hungary Landscape.jpg|Krajina v okolí jazera [[Balaton (jazero)|Balaton]] Súbor:Rosalia alpina Mátra.jpg|[[Fuzáč alpský]] v maďarskom pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]] Súbor:Gemenci erdő őzek.JPG|Jelene v [[Duna-Dráva Nemzeti Park|Národnom parku Dunaj-Dráva]] Súbor:Rezi castle 2007 10.jpg|Krajina v [[Őrségi Nemzeti Park|Národnom parku Őrség]] Súbor:Okt 14.jpg|Vrch Bélkő a nádrž dvoch bývalých cementární, Bélapátfalva, v [[Bükki Nemzeti Park|Národnom parku Bukové hory]] Súbor:Kiskunság National Park 1.jpg|Rovinatá krajina v [[Kiskunsági Nemzeti Park|Národnom parku Kiskunság]] </gallery> == Obyvateľstvo == V Maďarsku k januáru 2013 žilo 9 909 000 obyvateľov. [[Pôrodnosť]] sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68 % ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. [[Priemerná dĺžka života]] je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. [[Gramotnosť]] dosahuje 99,4 %.<ref name="CIA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = CIA World Fact Book - Hungary | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.12.2009 | dátum prístupu = 16.1.2010 | vydavateľ = cia.gov | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090610082839/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/HU.html | dátum archivácie = 2009-06-10 }}</ref> Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, [[Maďari]] tvoria 94,40 % obyvateľov <nowiki>{{Bez citácie}}</nowiki>. [[Rómovia]] 9,97 %, [[Nemci]] 1,18 %, [[Slováci]] 0,17 %, [[Chorváti]] 0,15%, [[Rumuni]] 0,14 %, [[Ukrajinci]] 0,07 %, [[Srbi]] 0,03 %, [[Gréci]] 0,07 %, [[Slovinci]] 0,05 %, [[Chanovia|Číňania]] 0,03 % a iní, čo spolu tvorí 106,26%. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách. [[Náboženstvo|Náboženské]] zloženie obyvateľstva: [[latinská cirkev|rímski katolíci]] 51,9 %, reformovaní ([[Kalvinizmus|kalvíni]]) 15,9 %, [[ateizmus|bez vyznania]] 14,5 %, [[Luteranizmus|luteráni]] 3,0 %, [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] 2,6 %, [[Baptizmus|baptisti]] 0,2 %, [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 0,1 %, [[Judaizmus|židia]] 0,1 % a iní. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Budapešť]] | obrázok2 = Ref. Nagytemplom (5233. számú műemlék) 11.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Debrecín]] | obrázok3 = Szeged, Kárász utca 16., Magyar Ede 16KJ.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Segedín]] | obrázok4 = Városház tér - panoramio (1).jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Miškovec]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Maďarska v roku 2019|sčítania obyvateľstva v roku 2019]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Župa ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Budapešť]] | [[Peštianska župa]] | 1 752 286 |- | 2 | [[Debrecín]] | [[Hajducko-bihárska župa]] | 201 432 |- | 3 | [[Segedín]] | [[Čongrádsko-čanádska župa]] | 160 766 |- | 4 | [[Miškovec]] | [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa]] | 154 521 |- | 5 | [[Päťkostolie]] | [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská župa]] | 142 873 |- | 6 | [[Ráb]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 132 034 |- | 7 | [[Níreďháza]] | [[Sabolčsko-satmársko-berežská župa]] | 116 799 |- | 8 | [[Kečkemét]] | [[Báčsko-malokumánska župa]] | 110 687 |- | 9 | [[Stoličný Belehrad]] | [[Stoličnobelehradská župa]] | 96 940 |- | 10 | [[Kamenec]] | [[Vašská župa]] | 78 407 |- | 11 | [[Solnok]] | [[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa]] | 71 285 |- | 12 | [[Érd]] | [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] | 66 892 |- |13 | [[Tatabánya]] | [[Komárňansko-ostrihomská župa]] | 65 845 |- | 14 | [[Šopron (mesto)|Šopron]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 62 454 |- | 15 | [[Kapošvár]] | [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodská župa]] | 61 442 |- |16 | [[Vesprém]] | [[Vesprémska župa]] | 59 738 |- | 17 | [[Békešská Čaba]] | [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešská župa]] | 58 996 |- | 18 | [[Zalaegerszeg]] | [[Zalianska župa]] | 57 403 |- | 19 | [[Jáger]] | [[Hevešská župa (Maďarsko)|Hevešská župa]] | 52 898 |- | 20 | [[Veľká Kaniža]] | [[Zalianska župa]] | 46 866 |} == Administratívne členenie == {{hlavný článok|Administratívne členenie Maďarska}} Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť). <center> {| style="vertical-align:top;" |- style="vertical-align:top; text-align:center;" |''Maďarské župy''{{Administratívne členenie Maďarska (mapa)}} |} </center> == Hospodárstvo Maďarska == [[Súbor:Budapest - Business district.JPG|thumb|[[Duna Tower]], jedna z niekoľkých budov v ekonomicko-finančnej štvrti v [[Budapešť|Budapešti]]]] [[Súbor:Uj forintok.png|thumb|[[Maďarský forint|Maďarské forinty]]]] Maďarsko po roku 1990 prešlo z [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovaného hospodárstva]] na [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]]. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80 % HDP. Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné požičiavať štátu finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.<ref name="CIA"/> === Poľnohospodárstvo === Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým [[podnebie (klíma)|klimatickým]] pomerom a kvalitnej [[pôda|pôde]], ktorá zaberá asi 60 % povrchu krajiny. Rozšírená je [[živočíšna výroba|živočíšna]] i [[rastlinná výroba]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Sviňa domáca|ošípaných]], [[tur domáci|hovädzieho dobytka]], [[Kôň (podrod)|koní]], [[ovca|oviec]] a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú [[pšenica]], [[kukurica]], [[zemiaky]], [[cukrová repa]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], sladovnícky [[jačmeň]], [[tabak]], [[konope]] a [[ľan]]. Významné je tiež pestovanie [[zelenina|zeleniny]], hlavne [[Paprika ročná|papriky]], [[cesnak cibuľový|cibule]], ktoré sa používajú na výrobu [[korenie|korenia]]. Produkcia [[ovocie|ovocia]] plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež [[vinohradníctvo]] a výroba kvalitných [[víno|vín]].<ref>Anton Magula a kol., ''Lexikón štátov sveta.'' ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63</ref> === Priemysel === Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú [[strojárstvo]] (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky [[Suzuki]] a [[Opel]]), [[chemický priemysel]] a textilná výroba. V minulosti významný [[potravinársky priemysel]] je úzko previazaný s [[poľnohospodárstvo]]m a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však Maďarsko významným exportérom [[mäso|mäsa]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]], [[obilniny|obilnín]] a [[víno|vína]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Maďarsko|commonscat=Hungary}} {{Maďarsko}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Maďarsko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] c5w8v8f0yori7rrgopbek1mv2paw4wp 8252894 8252891 2026-07-24T12:52:14Z AgnesaVanková 300915 /* */ 8252894 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Maďarsko | 2. pád názvu = Maďarska | Vlajka = Flag of Hungary.svg | Znak = Coat of arms of Hungary.svg | Poloha = EU-Hungary.svg | Motto = | Hymna = [[Isten, áldd meg a magyart]]<br /><br /><center>[[Súbor:Hungarian national anthem, performed by the United States Navy Band (May 1997 arrangement).oga]]</center> | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = Magyarország | Hlavné mesto = [[Budapešť]] | ŠírkaSt = 47 | ŠírkaMin = 26 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 19 | DĺžkaMin = 15 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Budapešť | Úradné jazyky = [[maďarčina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = [[Maďari|Maďar, Maďarka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Ágnes Forsthoffer]]<br />[[Péter Magyar]] | Vznik = [[16. november|16. novembra]] [[1918]] (zrušenie monarchie a vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) | Susedia = [[Slovensko]], [[Ukrajina]], [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Chorvátsko]], [[Slovinsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 93 030 | Poradie rozloha = 108 | Rozloha vody = | Percento vody = 0,74 | Odhad počtu obyvateľov = 9 693 496 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2020 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 91 | Sčítanie počtu obyvateľov = 9 938 000 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 105,1 | Poradie hustota = 103 | HDP = 180,498 miliardy | Rok HDP = 2020 | Poradie HDP = 54 | HDP na hlavu = 35 941 | Poradie HDP na hlavu = 40 | HDI = 0,845 | Rok HDI = 2018 | Poradie (HDI) = 43 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[maďarský forint]] | Kód meny = HUF | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = HUN/HU | Kód motorových vozidiel = H | Internetová doména = [[.hu]], [[.eu]] (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]]) | Smerové telefónne číslo = 36 | Poznámky = }} '''Maďarsko''' ({{vjz|hun|Magyarország}}; dlhé tvary 1918 – 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 ''[[Maďarská republika rád]]'', 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 – 1920 ''Maďarská republika'', 1920&nbsp;–&nbsp;1946 ''[[Maďarské kráľovstvo]]'', 1946 – 1949 ''[[Druhá maďarská republika|Maďarská republika]]'', 1949&nbsp;–&nbsp;1989 ''[[Maďarská ľudová republika]]'', 1989 – 2011 ''Maďarská republika'', od roku 2012 dlhý tvar nie je) je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]],{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Maďarsko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} ktorý sa rozprestiera na väčšine územia [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}} a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Na severe hraničí so [[Slovensko]]m, na severovýchode s [[Ukrajina|Ukrajinou]], na východe a na juhovýchode s [[Rumunsko]]m, na juhu so [[Srbsko]]m, na juhozápade so [[Slovinsko]]m a s [[Chorvátsko|Chorvátskom]] a na západe s [[Rakúsko]]m. Hlavným mestom krajiny je [[Budapešť]]. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú [[Debrecín]], [[Miškovec]], [[Segedín]], [[Pécs]] (Päťkostolie), [[Győr]] (Ráb), [[Níreďháza]], [[Kecskemét]] a [[Stoličný Belehrad|Székesfehérvár]] (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], v roku 1999 vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a roku 2004 do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]]. Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina [[liečebné kúpele|kúpeľov]], [[víno|vína]] a ostrých jedál.{{bez citácie}} Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova [[Maďari|Maďarov]] na [[Ural (pohorie)|Urale]], tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť [[Uhorsko|Uhorska]] obsadená [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. [[Maďarčina]], ktorá patrí k [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskej jazykovej skupine]], je vzdialene príbuzná s niekoľkými jazykmi, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy ([[fínčina]], [[estónčina]], [[komi (jazyk)|komi]] a iné). Do 18. storočia sa pôvod Maďarov spájal predovšetkým s Hunmi, no táto teória bola postupom času vyvrátená. Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v [[rusko]]m [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu]] na západnej [[Sibír]]i. Maďari, vedení [[Arpád]]om, prišli do [[Európa|Európy]] koncom [[9. storočie|9. storočia]]. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s [[Česko|českými]], [[Slovensko|slovenskými]], [[Rakúsko|rakúskymi]] aj [[Balkánsky polostrov|balkánskymi]] dejinami. Dnešné Maďarsko je iba časť historického [[Uhorsko|Uhorska]]. 72 % územia Uhorského kráľovstva bolo po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] v dôsledku [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] pripojené k susedným štátom. Strata území, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike. Maďarsko je relatívne obľúbenou destináciou zahraničných študentov vďaka kvalite vzdelávania pri nízkych školných poplatkoch a nízkych životných nákladoch. Štyri maďarské univerzity boli v roku 2022 v šanghajskom rebríčku kvality univerzít na miestach od 600 do 1000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ShanghaiRanking's Academic Ranking of World Universities|url=https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2022|vydavateľ=www.shanghairanking.com|dátum prístupu=2022-11-05}}</ref> Študentov láka Maďarsko jedným z najštedrejších medzinárodných štipendijných programov – štipendiom Hungaricum.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hungary: Tuition fees & scholarships|url=https://www.study.eu/article/hungary-tuition-fees-scholarships|vydavateľ=www.study.eu|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en|meno=Claudia|priezvisko=Civinini}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About|url=https://stipendiumhungaricum.hu/about/|vydavateľ=Stipendium Hungaricum|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en}}</ref> == Dejiny == === Do roku 1918 === {{Pozri aj|Uhorsko}}[[Súbor:Hungarian warrior.jpg|thumb|left|Talianska freska zobrazujúca [[starí Maďari|staromaďarského]] bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie]] [[Súbor:A Szent Korona elölről 2.jpg|thumb|left|170px|[[Uhorská koruna (klenot)|Svätoštefanská koruna]], v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (''Szent Korona'')]] Predkovia dnešných etnických Maďarov boli [[Starí Maďari|staromaďarské kmene]], ktoré prišli do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] v roku [[896]] a postupne asimilovali značnú časť pôvodného aj [[Slovania|slovanského]] obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorské kráľovstvo. Za vlády [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo. Po roku [[1526]], teda po [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]], sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ostatné územie ([[Kráľovské Uhorsko]]) sa stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], po tom čo ho ovládli [[Habsburgovci]]. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]], tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne. <!-- Poznámky (nechcem to zbytočne naťahovať ale takto je to nepresné): 1- Zato sa odohrávali na Slovensku 2. Maďarskí vládcovia kolaborovali s TUrkami a Habsburgovaci krajinu fakticky zaCHRAŇOVALI PRED tuRKAMI. 3 Sedmohradsko bol špeciálny prípad 4. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny. 1848 bola nielen buržoázna ale ja národná revolúcia (z pohľadu Maďarov) --> V roku [[1848]] v krajine vypukla buržoázna [[Uhorská revolúcia|revolúcia]], ktorú rakúska vláda v roku [[1849]] potlačila aj za pomoci ruských vojsk víťazstvom v [[Bitka pri Világoši|bitke pri Világoši]]. Až v roku [[1867]] došlo k [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskému vyrovnaniu]], kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát&nbsp;[[Rakúsko-Uhorsko]], ktorý existoval až do konca [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo [[Srbsko]], ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. === Medzivojnové obdobie === Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri [[1918]] zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, [[Česko-Slovensko]] (na severe), [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a západné pohraničie&nbsp;–&nbsp;[[Burgenland]] (trochu neskôr) k [[Rakúsko|Rakúsku]]. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]]. V roku [[1930]] v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich). Už 25. októbra 1918 sa do čela novovytvorenej Uhorskej (maďarskej) národnej rady dostal gróf [[Mihály Károlyi]]. 31. 10. 1918 ho vďaka podpore ľudových más (tzv. [[Astrová revolúcia]]) cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I]]. vymenoval za predsedu novej uhorskej vlády. Po konci prehratej [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 11. novembra [[1918]] zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] a s ním aj [[Uhorské kráľovstvo]] ([[Uhorsko]]). Pod tlakom masových demonštrácií 13. novembra 1918 odstúpil Karol I. a štátne zriadenie bolo zmenené na republikánske. Po vyhlásení Nemeckej republiky a Rakúskej republiky vyhlásila Maďarská národná rada 16. novembra 1918 samostatnú Maďarskú republiku a Károlyi sa (do 21. marca 1919) stal jej prvým prezidentom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Károlyi, Mihály|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karolyi-mihaly|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2020-11-13|jazyk=sk}}</ref> Na jar [[1919]] vláda padla a bola vyhlásená tzv. [[Maďarská republika rád]], ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]], no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku [[1920]] k moci dostal [[Miklós Horthy]] a vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]] (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe{{Bez citácie}}. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon. === Druhá svetová vojna === Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]]. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], jeho jednotky bojovali na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Od 19. marca [[1944]] bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Zavládol teror tzv. [[Šípové kríže|Šípových krížov]]. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti [[Debrecín]]u, [[Níreďháza|Níreďházy]] a [[Budapešť|Budapešti]]. === Po druhej svetovej vojne === [[Súbor:Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny vo febrúari 1991.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]], február 1991]] Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|výmena maďarského a slovenského obyvateľstva]] (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vznikla v roku 1949 [[Maďarská ľudová republika]] (u nás nazývaná aj [[Maďarská ľudovodemokratická republika]], maď. ''Magyar Népköztársaság''), v ktorej vládli komunisti. V roku [[1956]] vypuklo v štáte [[Maďarské povstanie|protikomunistické povstanie]], ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v auguste [[1968]]. V roku [[1989]] krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu [[železná opona|Železnej opony]]. Po páde socializmu sa krajina stala [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku [[1991]] vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako [[Vyšehradská skupina]]. V roku [[1999]] Maďarsko vstúpilo do [[NATO]] a v roku [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od decembra [[2007]] je aj súčasťou [[Schengenský priestor|Shengenského priestoru]]. == Geografia == [[Súbor:Fyzicka mapa-Madarsko.JPG|right|thumb|Fyzická mapa Maďarska]] [[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|[[Pusta]] v [[Národný park Hortobágy|Národnom parku Hortobágy]]]] [[Súbor:Visegrád, Duna, látkép.jpg|thumb|Rieka [[Dunaj]] pod hradom [[Vyšehrad]]]] === Povrch === Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v [[Panónska panva|Panónskej panve]] s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom [[Kékes]] {{m|1014|m}} v pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}}. Až 68&nbsp;% povrchu krajiny tvoria [[nížina|nížiny]], pričom 30&nbsp;% sa nachádza vo výške 200&nbsp;–&nbsp;{{mnm|400}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Geology of Hungary | url = http://waterfire.fas.is/Hungary/GeologyofHungary.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.1.2010 | vydavateľ = waterfire.fas.is | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Maďarsko je svojou najväčšou riekou [[Dunaj]]om rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva [[Zadunajsko]] (''Dunántúl''). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky [[Alpy|Álp]] a [[Maďarské stredohorie]] s pohoriami [[Mecsek]], [[Bakonský les]], [[Vertešské vrchy]], [[Gerecse]], [[Pilišské vrchy]] a [[Buda]]. Oblasť na východ od Tisy sa označuje [[Tiszántúl]]. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí [[Veľká dunajská kotlina]] (''Alföld''). Na severozápade sa nachádza [[Malá dunajská kotlina]] (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina [[Börzsöny]], [[Cserhát]], [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové vrchy]] (Bükk), [[Tokajské vrchy|Tokajské]] a [[Zemplínske vrchy]], ktoré zasahujú aj na územie Slovenska. Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. [[pusta]]. === Geológia === Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami [[Alpy|Álp]], [[Karpaty|Karpát]] a [[Dinaridy|Dinaríd]]. [[Príkrov (geológia)|Príkrovy]] v týchto oblastiach boli formované najmä počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Tieto celky spoločne s podložím [[Panónska panva|Panónskej panvy]] budujú samostatný celok označovaný ako [[Alcapa]], ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran [[Tisia]], ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená [[stredomaďarská línia]], ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.<ref>Kázmér, M., 1999: [http://pangea.elte.hu/paleo/Kazmer_1999_synoptic.pdf ''Synoptic geology of Hungary.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1&nbsp;–&nbsp;6</ref> [[Panónska panva]] vznikla začiatkom [[miocén]]u rozsiahlou [[extenzia (geológia)|extenziou]], spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne [[íl]]y, [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do [[pliocén]]u a [[kvartér]]u pokračovala iba termálna [[subsidencia]]. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný [[vulkanizmus]]. Nachádzajú sa tu ložiská [[bauxit]]u a mangánových [[ruda|rúd]], ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] a [[ropa|ropy]], ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby [[hnedé uhlie|hnedého uhlia]]. === Vodstvo === Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je [[Dunaj]] (''Duna''), ktorý preteká krajinou v dĺžke {{km|420|m}}.<ref>Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365&nbsp;–&nbsp;373</ref> Ďalšie rieky sú [[Tisa]] (''Tisza'') a [[Dráva]]. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží [[Balaton (jazero)|Balaton]]. Najväčšie termálne jazero na svete je [[Hévízske jazero]] v [[Kúpele Hévíz|Kúpeľoch Hévíz]]. Druhé najväčšie jazero v [[Panónska panva|Panónskej panve]] je [[Jazero na Tise]] (''Tisza-tó'', predtým nazývané ''Kiskörei víztároló''), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe. === Podnebie === Maďarsko má [[kontinentálne podnebie]] s teplými a [[sucho|suchými]] letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom [[sneh]]u. Priemerná ročná teplota je približne 9,7&nbsp;°C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42&nbsp;°C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29&nbsp;°C. Priemerná teplota v lete je od 27&nbsp;°C do 35&nbsp;°C a v zime od 0&nbsp;°C do −15&nbsp;°C. Ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|600|m}} a klesá generálne zo západu na východ. <gallery> Súbor:Kekesteto1.JPG|Pohľad na [[Kékes]], najvyšší vrch Maďarska Súbor:Podersdorf Nordstrand.jpg|Pobrežie [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]] v [[Fertő-Hanság Nemzeti Park|Národnom parku Fertő-Hanság]] Súbor:Balaton Hungary Landscape.jpg|Krajina v okolí jazera [[Balaton (jazero)|Balaton]] Súbor:Rosalia alpina Mátra.jpg|[[Fuzáč alpský]] v maďarskom pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]] Súbor:Gemenci erdő őzek.JPG|Jelene v [[Duna-Dráva Nemzeti Park|Národnom parku Dunaj-Dráva]] Súbor:Rezi castle 2007 10.jpg|Krajina v [[Őrségi Nemzeti Park|Národnom parku Őrség]] Súbor:Okt 14.jpg|Vrch Bélkő a nádrž dvoch bývalých cementární, Bélapátfalva, v [[Bükki Nemzeti Park|Národnom parku Bukové hory]] Súbor:Kiskunság National Park 1.jpg|Rovinatá krajina v [[Kiskunsági Nemzeti Park|Národnom parku Kiskunság]] </gallery> == Obyvateľstvo == V Maďarsku k januáru 2013 žilo 9 909 000 obyvateľov. [[Pôrodnosť]] sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68 % ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. [[Priemerná dĺžka života]] je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. [[Gramotnosť]] dosahuje 99,4 %.<ref name="CIA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = CIA World Fact Book - Hungary | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.12.2009 | dátum prístupu = 16.1.2010 | vydavateľ = cia.gov | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090610082839/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/HU.html | dátum archivácie = 2009-06-10 }}</ref> Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, [[Maďari]] tvoria 94,40 % obyvateľov <nowiki>{{Bez citácie}}</nowiki>. [[Rómovia]] 9,97 %, [[Nemci]] 1,18 %, [[Slováci]] 0,17 %, [[Chorváti]] 0,15%, [[Rumuni]] 0,14 %, [[Ukrajinci]] 0,07 %, [[Srbi]] 0,03 %, [[Gréci]] 0,07 %, [[Slovinci]] 0,05 %, [[Chanovia|Číňania]] 0,03 % a iní, čo spolu tvorí 106,26%. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách. [[Náboženstvo|Náboženské]] zloženie obyvateľstva: [[latinská cirkev|rímski katolíci]] 51,9 %, reformovaní ([[Kalvinizmus|kalvíni]]) 15,9 %, [[ateizmus|bez vyznania]] 14,5 %, [[Luteranizmus|luteráni]] 3,0 %, [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] 2,6 %, [[Baptizmus|baptisti]] 0,2 %, [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 0,1 %, [[Judaizmus|židia]] 0,1 % a iní. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Budapešť]] | obrázok2 = Ref. Nagytemplom (5233. számú műemlék) 11.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Debrecín]] | obrázok3 = Szeged, Kárász utca 16., Magyar Ede 16KJ.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Segedín]] | obrázok4 = Városház tér - panoramio (1).jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Miškovec]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Maďarska v roku 2019|sčítania obyvateľstva v roku 2019]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Župa ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Budapešť]] | [[Peštianska župa]] | 1 752 286 |- | 2 | [[Debrecín]] | [[Hajducko-bihárska župa]] | 201 432 |- | 3 | [[Segedín]] | [[Čongrádsko-čanádska župa]] | 160 766 |- | 4 | [[Miškovec]] | [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa]] | 154 521 |- | 5 | [[Päťkostolie]] | [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská župa]] | 142 873 |- | 6 | [[Ráb]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 132 034 |- | 7 | [[Níreďháza]] | [[Sabolčsko-satmársko-berežská župa]] | 116 799 |- | 8 | [[Kečkemét]] | [[Báčsko-malokumánska župa]] | 110 687 |- | 9 | [[Stoličný Belehrad]] | [[Stoličnobelehradská župa]] | 96 940 |- | 10 | [[Kamenec]] | [[Vašská župa]] | 78 407 |- | 11 | [[Solnok]] | [[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa]] | 71 285 |- | 12 | [[Érd]] | [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] | 66 892 |- |13 | [[Tatabánya]] | [[Komárňansko-ostrihomská župa]] | 65 845 |- | 14 | [[Šopron (mesto)|Šopron]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 62 454 |- | 15 | [[Kapošvár]] | [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodská župa]] | 61 442 |- |16 | [[Vesprém]] | [[Vesprémska župa]] | 59 738 |- | 17 | [[Békešská Čaba]] | [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešská župa]] | 58 996 |- | 18 | [[Zalaegerszeg]] | [[Zalianska župa]] | 57 403 |- | 19 | [[Jáger]] | [[Hevešská župa (Maďarsko)|Hevešská župa]] | 52 898 |- | 20 | [[Veľká Kaniža]] | [[Zalianska župa]] | 46 866 |} == Administratívne členenie == {{hlavný článok|Administratívne členenie Maďarska}} Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť). <center> {| style="vertical-align:top;" |- style="vertical-align:top; text-align:center;" |''Maďarské župy''{{Administratívne členenie Maďarska (mapa)}} |} </center> == Hospodárstvo Maďarska == [[Súbor:Budapest - Business district.JPG|thumb|[[Duna Tower]], jedna z niekoľkých budov v ekonomicko-finančnej štvrti v [[Budapešť|Budapešti]]]] [[Súbor:Uj forintok.png|thumb|[[Maďarský forint|Maďarské forinty]]]] Maďarsko po roku 1990 prešlo z [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovaného hospodárstva]] na [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]]. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80 % HDP. Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné požičiavať štátu finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.<ref name="CIA"/> === Poľnohospodárstvo === Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým [[podnebie (klíma)|klimatickým]] pomerom a kvalitnej [[pôda|pôde]], ktorá zaberá asi 60 % povrchu krajiny. Rozšírená je [[živočíšna výroba|živočíšna]] i [[rastlinná výroba]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Sviňa domáca|ošípaných]], [[tur domáci|hovädzieho dobytka]], [[Kôň (podrod)|koní]], [[ovca|oviec]] a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú [[pšenica]], [[kukurica]], [[zemiaky]], [[cukrová repa]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], sladovnícky [[jačmeň]], [[tabak]], [[konope]] a [[ľan]]. Významné je tiež pestovanie [[zelenina|zeleniny]], hlavne [[Paprika ročná|papriky]], [[cesnak cibuľový|cibule]], ktoré sa používajú na výrobu [[korenie|korenia]]. Produkcia [[ovocie|ovocia]] plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež [[vinohradníctvo]] a výroba kvalitných [[víno|vín]].<ref>Anton Magula a kol., ''Lexikón štátov sveta.'' ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63</ref> === Priemysel === Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú [[strojárstvo]] (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky [[Suzuki]] a [[Opel]]), [[chemický priemysel]] a textilná výroba. V minulosti významný [[potravinársky priemysel]] je úzko previazaný s [[poľnohospodárstvo]]m a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však Maďarsko významným exportérom [[mäso|mäsa]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]], [[obilniny|obilnín]] a [[víno|vína]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Maďarsko|commonscat=Hungary}} {{Maďarsko}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Maďarsko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 0fp4o72cbsc9desq3wii0du5qs2dvoh 8252897 8252894 2026-07-24T13:02:07Z AgnesaVanková 300915 /* */ upresnenie prezidenta 8252897 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Maďarsko | 2. pád názvu = Maďarska | Vlajka = Flag of Hungary.svg | Znak = Coat of arms of Hungary.svg | Poloha = EU-Hungary.svg | Motto = | Hymna = [[Isten, áldd meg a magyart]]<br /><br /><center>[[Súbor:Hungarian national anthem, performed by the United States Navy Band (May 1997 arrangement).oga]]</center> | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = Magyarország | Hlavné mesto = [[Budapešť]] | ŠírkaSt = 47 | ŠírkaMin = 26 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 19 | DĺžkaMin = 15 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Budapešť | Úradné jazyky = [[maďarčina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = [[Maďari|Maďar, Maďarka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Ágnes Forsthoffer]] [[(dočasne)]]<br />[[Péter Magyar]] | Vznik = [[16. november|16. novembra]] [[1918]] (zrušenie monarchie a vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) | Susedia = [[Slovensko]], [[Ukrajina]], [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Chorvátsko]], [[Slovinsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 93 030 | Poradie rozloha = 108 | Rozloha vody = | Percento vody = 0,74 | Odhad počtu obyvateľov = 9 693 496 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2020 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 91 | Sčítanie počtu obyvateľov = 9 938 000 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 105,1 | Poradie hustota = 103 | HDP = 180,498 miliardy | Rok HDP = 2020 | Poradie HDP = 54 | HDP na hlavu = 35 941 | Poradie HDP na hlavu = 40 | HDI = 0,845 | Rok HDI = 2018 | Poradie (HDI) = 43 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[maďarský forint]] | Kód meny = HUF | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = HUN/HU | Kód motorových vozidiel = H | Internetová doména = [[.hu]], [[.eu]] (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]]) | Smerové telefónne číslo = 36 | Poznámky = }} '''Maďarsko''' ({{vjz|hun|Magyarország}}; dlhé tvary 1918 – 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 ''[[Maďarská republika rád]]'', 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 – 1920 ''Maďarská republika'', 1920&nbsp;–&nbsp;1946 ''[[Maďarské kráľovstvo]]'', 1946 – 1949 ''[[Druhá maďarská republika|Maďarská republika]]'', 1949&nbsp;–&nbsp;1989 ''[[Maďarská ľudová republika]]'', 1989 – 2011 ''Maďarská republika'', od roku 2012 dlhý tvar nie je) je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]],{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Maďarsko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} ktorý sa rozprestiera na väčšine územia [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}} a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Na severe hraničí so [[Slovensko]]m, na severovýchode s [[Ukrajina|Ukrajinou]], na východe a na juhovýchode s [[Rumunsko]]m, na juhu so [[Srbsko]]m, na juhozápade so [[Slovinsko]]m a s [[Chorvátsko|Chorvátskom]] a na západe s [[Rakúsko]]m. Hlavným mestom krajiny je [[Budapešť]]. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú [[Debrecín]], [[Miškovec]], [[Segedín]], [[Pécs]] (Päťkostolie), [[Győr]] (Ráb), [[Níreďháza]], [[Kecskemét]] a [[Stoličný Belehrad|Székesfehérvár]] (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], v roku 1999 vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a roku 2004 do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]]. Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina [[liečebné kúpele|kúpeľov]], [[víno|vína]] a ostrých jedál.{{bez citácie}} Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova [[Maďari|Maďarov]] na [[Ural (pohorie)|Urale]], tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť [[Uhorsko|Uhorska]] obsadená [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. [[Maďarčina]], ktorá patrí k [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskej jazykovej skupine]], je vzdialene príbuzná s niekoľkými jazykmi, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy ([[fínčina]], [[estónčina]], [[komi (jazyk)|komi]] a iné). Do 18. storočia sa pôvod Maďarov spájal predovšetkým s Hunmi, no táto teória bola postupom času vyvrátená. Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v [[rusko]]m [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu]] na západnej [[Sibír]]i. Maďari, vedení [[Arpád]]om, prišli do [[Európa|Európy]] koncom [[9. storočie|9. storočia]]. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s [[Česko|českými]], [[Slovensko|slovenskými]], [[Rakúsko|rakúskymi]] aj [[Balkánsky polostrov|balkánskymi]] dejinami. Dnešné Maďarsko je iba časť historického [[Uhorsko|Uhorska]]. 72 % územia Uhorského kráľovstva bolo po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] v dôsledku [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] pripojené k susedným štátom. Strata území, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike. Maďarsko je relatívne obľúbenou destináciou zahraničných študentov vďaka kvalite vzdelávania pri nízkych školných poplatkoch a nízkych životných nákladoch. Štyri maďarské univerzity boli v roku 2022 v šanghajskom rebríčku kvality univerzít na miestach od 600 do 1000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ShanghaiRanking's Academic Ranking of World Universities|url=https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2022|vydavateľ=www.shanghairanking.com|dátum prístupu=2022-11-05}}</ref> Študentov láka Maďarsko jedným z najštedrejších medzinárodných štipendijných programov – štipendiom Hungaricum.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hungary: Tuition fees & scholarships|url=https://www.study.eu/article/hungary-tuition-fees-scholarships|vydavateľ=www.study.eu|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en|meno=Claudia|priezvisko=Civinini}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About|url=https://stipendiumhungaricum.hu/about/|vydavateľ=Stipendium Hungaricum|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en}}</ref> == Dejiny == === Do roku 1918 === {{Pozri aj|Uhorsko}}[[Súbor:Hungarian warrior.jpg|thumb|left|Talianska freska zobrazujúca [[starí Maďari|staromaďarského]] bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie]] [[Súbor:A Szent Korona elölről 2.jpg|thumb|left|170px|[[Uhorská koruna (klenot)|Svätoštefanská koruna]], v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (''Szent Korona'')]] Predkovia dnešných etnických Maďarov boli [[Starí Maďari|staromaďarské kmene]], ktoré prišli do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] v roku [[896]] a postupne asimilovali značnú časť pôvodného aj [[Slovania|slovanského]] obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorské kráľovstvo. Za vlády [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo. Po roku [[1526]], teda po [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]], sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ostatné územie ([[Kráľovské Uhorsko]]) sa stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], po tom čo ho ovládli [[Habsburgovci]]. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]], tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne. <!-- Poznámky (nechcem to zbytočne naťahovať ale takto je to nepresné): 1- Zato sa odohrávali na Slovensku 2. Maďarskí vládcovia kolaborovali s TUrkami a Habsburgovaci krajinu fakticky zaCHRAŇOVALI PRED tuRKAMI. 3 Sedmohradsko bol špeciálny prípad 4. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny. 1848 bola nielen buržoázna ale ja národná revolúcia (z pohľadu Maďarov) --> V roku [[1848]] v krajine vypukla buržoázna [[Uhorská revolúcia|revolúcia]], ktorú rakúska vláda v roku [[1849]] potlačila aj za pomoci ruských vojsk víťazstvom v [[Bitka pri Világoši|bitke pri Világoši]]. Až v roku [[1867]] došlo k [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskému vyrovnaniu]], kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát&nbsp;[[Rakúsko-Uhorsko]], ktorý existoval až do konca [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo [[Srbsko]], ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. === Medzivojnové obdobie === Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri [[1918]] zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, [[Česko-Slovensko]] (na severe), [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a západné pohraničie&nbsp;–&nbsp;[[Burgenland]] (trochu neskôr) k [[Rakúsko|Rakúsku]]. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]]. V roku [[1930]] v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich). Už 25. októbra 1918 sa do čela novovytvorenej Uhorskej (maďarskej) národnej rady dostal gróf [[Mihály Károlyi]]. 31. 10. 1918 ho vďaka podpore ľudových más (tzv. [[Astrová revolúcia]]) cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I]]. vymenoval za predsedu novej uhorskej vlády. Po konci prehratej [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 11. novembra [[1918]] zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] a s ním aj [[Uhorské kráľovstvo]] ([[Uhorsko]]). Pod tlakom masových demonštrácií 13. novembra 1918 odstúpil Karol I. a štátne zriadenie bolo zmenené na republikánske. Po vyhlásení Nemeckej republiky a Rakúskej republiky vyhlásila Maďarská národná rada 16. novembra 1918 samostatnú Maďarskú republiku a Károlyi sa (do 21. marca 1919) stal jej prvým prezidentom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Károlyi, Mihály|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karolyi-mihaly|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2020-11-13|jazyk=sk}}</ref> Na jar [[1919]] vláda padla a bola vyhlásená tzv. [[Maďarská republika rád]], ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]], no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku [[1920]] k moci dostal [[Miklós Horthy]] a vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]] (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe{{Bez citácie}}. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon. === Druhá svetová vojna === Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]]. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], jeho jednotky bojovali na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Od 19. marca [[1944]] bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Zavládol teror tzv. [[Šípové kríže|Šípových krížov]]. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti [[Debrecín]]u, [[Níreďháza|Níreďházy]] a [[Budapešť|Budapešti]]. === Po druhej svetovej vojne === [[Súbor:Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny vo febrúari 1991.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]], február 1991]] Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|výmena maďarského a slovenského obyvateľstva]] (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vznikla v roku 1949 [[Maďarská ľudová republika]] (u nás nazývaná aj [[Maďarská ľudovodemokratická republika]], maď. ''Magyar Népköztársaság''), v ktorej vládli komunisti. V roku [[1956]] vypuklo v štáte [[Maďarské povstanie|protikomunistické povstanie]], ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v auguste [[1968]]. V roku [[1989]] krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu [[železná opona|Železnej opony]]. Po páde socializmu sa krajina stala [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku [[1991]] vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako [[Vyšehradská skupina]]. V roku [[1999]] Maďarsko vstúpilo do [[NATO]] a v roku [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od decembra [[2007]] je aj súčasťou [[Schengenský priestor|Shengenského priestoru]]. == Geografia == [[Súbor:Fyzicka mapa-Madarsko.JPG|right|thumb|Fyzická mapa Maďarska]] [[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|[[Pusta]] v [[Národný park Hortobágy|Národnom parku Hortobágy]]]] [[Súbor:Visegrád, Duna, látkép.jpg|thumb|Rieka [[Dunaj]] pod hradom [[Vyšehrad]]]] === Povrch === Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v [[Panónska panva|Panónskej panve]] s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom [[Kékes]] {{m|1014|m}} v pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}}. Až 68&nbsp;% povrchu krajiny tvoria [[nížina|nížiny]], pričom 30&nbsp;% sa nachádza vo výške 200&nbsp;–&nbsp;{{mnm|400}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Geology of Hungary | url = http://waterfire.fas.is/Hungary/GeologyofHungary.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.1.2010 | vydavateľ = waterfire.fas.is | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Maďarsko je svojou najväčšou riekou [[Dunaj]]om rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva [[Zadunajsko]] (''Dunántúl''). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky [[Alpy|Álp]] a [[Maďarské stredohorie]] s pohoriami [[Mecsek]], [[Bakonský les]], [[Vertešské vrchy]], [[Gerecse]], [[Pilišské vrchy]] a [[Buda]]. Oblasť na východ od Tisy sa označuje [[Tiszántúl]]. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí [[Veľká dunajská kotlina]] (''Alföld''). Na severozápade sa nachádza [[Malá dunajská kotlina]] (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina [[Börzsöny]], [[Cserhát]], [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové vrchy]] (Bükk), [[Tokajské vrchy|Tokajské]] a [[Zemplínske vrchy]], ktoré zasahujú aj na územie Slovenska. Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. [[pusta]]. === Geológia === Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami [[Alpy|Álp]], [[Karpaty|Karpát]] a [[Dinaridy|Dinaríd]]. [[Príkrov (geológia)|Príkrovy]] v týchto oblastiach boli formované najmä počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Tieto celky spoločne s podložím [[Panónska panva|Panónskej panvy]] budujú samostatný celok označovaný ako [[Alcapa]], ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran [[Tisia]], ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená [[stredomaďarská línia]], ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.<ref>Kázmér, M., 1999: [http://pangea.elte.hu/paleo/Kazmer_1999_synoptic.pdf ''Synoptic geology of Hungary.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1&nbsp;–&nbsp;6</ref> [[Panónska panva]] vznikla začiatkom [[miocén]]u rozsiahlou [[extenzia (geológia)|extenziou]], spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne [[íl]]y, [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do [[pliocén]]u a [[kvartér]]u pokračovala iba termálna [[subsidencia]]. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný [[vulkanizmus]]. Nachádzajú sa tu ložiská [[bauxit]]u a mangánových [[ruda|rúd]], ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] a [[ropa|ropy]], ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby [[hnedé uhlie|hnedého uhlia]]. === Vodstvo === Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je [[Dunaj]] (''Duna''), ktorý preteká krajinou v dĺžke {{km|420|m}}.<ref>Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365&nbsp;–&nbsp;373</ref> Ďalšie rieky sú [[Tisa]] (''Tisza'') a [[Dráva]]. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží [[Balaton (jazero)|Balaton]]. Najväčšie termálne jazero na svete je [[Hévízske jazero]] v [[Kúpele Hévíz|Kúpeľoch Hévíz]]. Druhé najväčšie jazero v [[Panónska panva|Panónskej panve]] je [[Jazero na Tise]] (''Tisza-tó'', predtým nazývané ''Kiskörei víztároló''), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe. === Podnebie === Maďarsko má [[kontinentálne podnebie]] s teplými a [[sucho|suchými]] letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom [[sneh]]u. Priemerná ročná teplota je približne 9,7&nbsp;°C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42&nbsp;°C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29&nbsp;°C. Priemerná teplota v lete je od 27&nbsp;°C do 35&nbsp;°C a v zime od 0&nbsp;°C do −15&nbsp;°C. Ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|600|m}} a klesá generálne zo západu na východ. <gallery> Súbor:Kekesteto1.JPG|Pohľad na [[Kékes]], najvyšší vrch Maďarska Súbor:Podersdorf Nordstrand.jpg|Pobrežie [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]] v [[Fertő-Hanság Nemzeti Park|Národnom parku Fertő-Hanság]] Súbor:Balaton Hungary Landscape.jpg|Krajina v okolí jazera [[Balaton (jazero)|Balaton]] Súbor:Rosalia alpina Mátra.jpg|[[Fuzáč alpský]] v maďarskom pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]] Súbor:Gemenci erdő őzek.JPG|Jelene v [[Duna-Dráva Nemzeti Park|Národnom parku Dunaj-Dráva]] Súbor:Rezi castle 2007 10.jpg|Krajina v [[Őrségi Nemzeti Park|Národnom parku Őrség]] Súbor:Okt 14.jpg|Vrch Bélkő a nádrž dvoch bývalých cementární, Bélapátfalva, v [[Bükki Nemzeti Park|Národnom parku Bukové hory]] Súbor:Kiskunság National Park 1.jpg|Rovinatá krajina v [[Kiskunsági Nemzeti Park|Národnom parku Kiskunság]] </gallery> == Obyvateľstvo == V Maďarsku k januáru 2013 žilo 9 909 000 obyvateľov. [[Pôrodnosť]] sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68 % ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. [[Priemerná dĺžka života]] je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. [[Gramotnosť]] dosahuje 99,4 %.<ref name="CIA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = CIA World Fact Book - Hungary | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.12.2009 | dátum prístupu = 16.1.2010 | vydavateľ = cia.gov | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090610082839/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/HU.html | dátum archivácie = 2009-06-10 }}</ref> Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, [[Maďari]] tvoria 94,40 % obyvateľov <nowiki>{{Bez citácie}}</nowiki>. [[Rómovia]] 9,97 %, [[Nemci]] 1,18 %, [[Slováci]] 0,17 %, [[Chorváti]] 0,15%, [[Rumuni]] 0,14 %, [[Ukrajinci]] 0,07 %, [[Srbi]] 0,03 %, [[Gréci]] 0,07 %, [[Slovinci]] 0,05 %, [[Chanovia|Číňania]] 0,03 % a iní, čo spolu tvorí 106,26%. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách. [[Náboženstvo|Náboženské]] zloženie obyvateľstva: [[latinská cirkev|rímski katolíci]] 51,9 %, reformovaní ([[Kalvinizmus|kalvíni]]) 15,9 %, [[ateizmus|bez vyznania]] 14,5 %, [[Luteranizmus|luteráni]] 3,0 %, [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] 2,6 %, [[Baptizmus|baptisti]] 0,2 %, [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 0,1 %, [[Judaizmus|židia]] 0,1 % a iní. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Budapešť]] | obrázok2 = Ref. Nagytemplom (5233. számú műemlék) 11.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Debrecín]] | obrázok3 = Szeged, Kárász utca 16., Magyar Ede 16KJ.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Segedín]] | obrázok4 = Városház tér - panoramio (1).jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Miškovec]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Maďarska v roku 2019|sčítania obyvateľstva v roku 2019]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Župa ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Budapešť]] | [[Peštianska župa]] | 1 752 286 |- | 2 | [[Debrecín]] | [[Hajducko-bihárska župa]] | 201 432 |- | 3 | [[Segedín]] | [[Čongrádsko-čanádska župa]] | 160 766 |- | 4 | [[Miškovec]] | [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa]] | 154 521 |- | 5 | [[Päťkostolie]] | [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská župa]] | 142 873 |- | 6 | [[Ráb]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 132 034 |- | 7 | [[Níreďháza]] | [[Sabolčsko-satmársko-berežská župa]] | 116 799 |- | 8 | [[Kečkemét]] | [[Báčsko-malokumánska župa]] | 110 687 |- | 9 | [[Stoličný Belehrad]] | [[Stoličnobelehradská župa]] | 96 940 |- | 10 | [[Kamenec]] | [[Vašská župa]] | 78 407 |- | 11 | [[Solnok]] | [[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa]] | 71 285 |- | 12 | [[Érd]] | [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] | 66 892 |- |13 | [[Tatabánya]] | [[Komárňansko-ostrihomská župa]] | 65 845 |- | 14 | [[Šopron (mesto)|Šopron]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 62 454 |- | 15 | [[Kapošvár]] | [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodská župa]] | 61 442 |- |16 | [[Vesprém]] | [[Vesprémska župa]] | 59 738 |- | 17 | [[Békešská Čaba]] | [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešská župa]] | 58 996 |- | 18 | [[Zalaegerszeg]] | [[Zalianska župa]] | 57 403 |- | 19 | [[Jáger]] | [[Hevešská župa (Maďarsko)|Hevešská župa]] | 52 898 |- | 20 | [[Veľká Kaniža]] | [[Zalianska župa]] | 46 866 |} == Administratívne členenie == {{hlavný článok|Administratívne členenie Maďarska}} Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť). <center> {| style="vertical-align:top;" |- style="vertical-align:top; text-align:center;" |''Maďarské župy''{{Administratívne členenie Maďarska (mapa)}} |} </center> == Hospodárstvo Maďarska == [[Súbor:Budapest - Business district.JPG|thumb|[[Duna Tower]], jedna z niekoľkých budov v ekonomicko-finančnej štvrti v [[Budapešť|Budapešti]]]] [[Súbor:Uj forintok.png|thumb|[[Maďarský forint|Maďarské forinty]]]] Maďarsko po roku 1990 prešlo z [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovaného hospodárstva]] na [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]]. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80 % HDP. Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné požičiavať štátu finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.<ref name="CIA"/> === Poľnohospodárstvo === Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým [[podnebie (klíma)|klimatickým]] pomerom a kvalitnej [[pôda|pôde]], ktorá zaberá asi 60 % povrchu krajiny. Rozšírená je [[živočíšna výroba|živočíšna]] i [[rastlinná výroba]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Sviňa domáca|ošípaných]], [[tur domáci|hovädzieho dobytka]], [[Kôň (podrod)|koní]], [[ovca|oviec]] a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú [[pšenica]], [[kukurica]], [[zemiaky]], [[cukrová repa]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], sladovnícky [[jačmeň]], [[tabak]], [[konope]] a [[ľan]]. Významné je tiež pestovanie [[zelenina|zeleniny]], hlavne [[Paprika ročná|papriky]], [[cesnak cibuľový|cibule]], ktoré sa používajú na výrobu [[korenie|korenia]]. Produkcia [[ovocie|ovocia]] plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež [[vinohradníctvo]] a výroba kvalitných [[víno|vín]].<ref>Anton Magula a kol., ''Lexikón štátov sveta.'' ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63</ref> === Priemysel === Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú [[strojárstvo]] (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky [[Suzuki]] a [[Opel]]), [[chemický priemysel]] a textilná výroba. V minulosti významný [[potravinársky priemysel]] je úzko previazaný s [[poľnohospodárstvo]]m a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však Maďarsko významným exportérom [[mäso|mäsa]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]], [[obilniny|obilnín]] a [[víno|vína]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Maďarsko|commonscat=Hungary}} {{Maďarsko}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Maďarsko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 13y3ye7xfjzpp1u6v4ty6a27iry0k5u 8252898 8252897 2026-07-24T13:03:32Z AgnesaVanková 300915 8252898 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Maďarsko | 2. pád názvu = Maďarska | Vlajka = Flag of Hungary.svg | Znak = Coat of arms of Hungary.svg | Poloha = EU-Hungary.svg | Motto = | Hymna = [[Isten, áldd meg a magyart]]<br /><br /><center>[[Súbor:Hungarian national anthem, performed by the United States Navy Band (May 1997 arrangement).oga]]</center> | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = Magyarország | Hlavné mesto = [[Budapešť]] | ŠírkaSt = 47 | ŠírkaMin = 26 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 19 | DĺžkaMin = 15 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Budapešť | Úradné jazyky = [[maďarčina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = [[Maďari|Maďar, Maďarka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Ágnes Forsthoffer]] (dočasne) <br />[[Péter Magyar]] | Vznik = [[16. november|16. novembra]] [[1918]] (zrušenie monarchie a vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) | Susedia = [[Slovensko]], [[Ukrajina]], [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Chorvátsko]], [[Slovinsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 93 030 | Poradie rozloha = 108 | Rozloha vody = | Percento vody = 0,74 | Odhad počtu obyvateľov = 9 693 496 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2020 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 91 | Sčítanie počtu obyvateľov = 9 938 000 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 105,1 | Poradie hustota = 103 | HDP = 180,498 miliardy | Rok HDP = 2020 | Poradie HDP = 54 | HDP na hlavu = 35 941 | Poradie HDP na hlavu = 40 | HDI = 0,845 | Rok HDI = 2018 | Poradie (HDI) = 43 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[maďarský forint]] | Kód meny = HUF | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = HUN/HU | Kód motorových vozidiel = H | Internetová doména = [[.hu]], [[.eu]] (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]]) | Smerové telefónne číslo = 36 | Poznámky = }} '''Maďarsko''' ({{vjz|hun|Magyarország}}; dlhé tvary 1918 – 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 ''[[Maďarská republika rád]]'', 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 – 1920 ''Maďarská republika'', 1920&nbsp;–&nbsp;1946 ''[[Maďarské kráľovstvo]]'', 1946 – 1949 ''[[Druhá maďarská republika|Maďarská republika]]'', 1949&nbsp;–&nbsp;1989 ''[[Maďarská ľudová republika]]'', 1989 – 2011 ''Maďarská republika'', od roku 2012 dlhý tvar nie je) je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]],{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Maďarsko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} ktorý sa rozprestiera na väčšine územia [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}} a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Na severe hraničí so [[Slovensko]]m, na severovýchode s [[Ukrajina|Ukrajinou]], na východe a na juhovýchode s [[Rumunsko]]m, na juhu so [[Srbsko]]m, na juhozápade so [[Slovinsko]]m a s [[Chorvátsko|Chorvátskom]] a na západe s [[Rakúsko]]m. Hlavným mestom krajiny je [[Budapešť]]. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú [[Debrecín]], [[Miškovec]], [[Segedín]], [[Pécs]] (Päťkostolie), [[Győr]] (Ráb), [[Níreďháza]], [[Kecskemét]] a [[Stoličný Belehrad|Székesfehérvár]] (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], v roku 1999 vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a roku 2004 do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]]. Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina [[liečebné kúpele|kúpeľov]], [[víno|vína]] a ostrých jedál.{{bez citácie}} Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova [[Maďari|Maďarov]] na [[Ural (pohorie)|Urale]], tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť [[Uhorsko|Uhorska]] obsadená [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. [[Maďarčina]], ktorá patrí k [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskej jazykovej skupine]], je vzdialene príbuzná s niekoľkými jazykmi, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy ([[fínčina]], [[estónčina]], [[komi (jazyk)|komi]] a iné). Do 18. storočia sa pôvod Maďarov spájal predovšetkým s Hunmi, no táto teória bola postupom času vyvrátená. Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v [[rusko]]m [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu]] na západnej [[Sibír]]i. Maďari, vedení [[Arpád]]om, prišli do [[Európa|Európy]] koncom [[9. storočie|9. storočia]]. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s [[Česko|českými]], [[Slovensko|slovenskými]], [[Rakúsko|rakúskymi]] aj [[Balkánsky polostrov|balkánskymi]] dejinami. Dnešné Maďarsko je iba časť historického [[Uhorsko|Uhorska]]. 72 % územia Uhorského kráľovstva bolo po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] v dôsledku [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] pripojené k susedným štátom. Strata území, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike. Maďarsko je relatívne obľúbenou destináciou zahraničných študentov vďaka kvalite vzdelávania pri nízkych školných poplatkoch a nízkych životných nákladoch. Štyri maďarské univerzity boli v roku 2022 v šanghajskom rebríčku kvality univerzít na miestach od 600 do 1000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ShanghaiRanking's Academic Ranking of World Universities|url=https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2022|vydavateľ=www.shanghairanking.com|dátum prístupu=2022-11-05}}</ref> Študentov láka Maďarsko jedným z najštedrejších medzinárodných štipendijných programov – štipendiom Hungaricum.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hungary: Tuition fees & scholarships|url=https://www.study.eu/article/hungary-tuition-fees-scholarships|vydavateľ=www.study.eu|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en|meno=Claudia|priezvisko=Civinini}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About|url=https://stipendiumhungaricum.hu/about/|vydavateľ=Stipendium Hungaricum|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en}}</ref> == Dejiny == === Do roku 1918 === {{Pozri aj|Uhorsko}}[[Súbor:Hungarian warrior.jpg|thumb|left|Talianska freska zobrazujúca [[starí Maďari|staromaďarského]] bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie]] [[Súbor:A Szent Korona elölről 2.jpg|thumb|left|170px|[[Uhorská koruna (klenot)|Svätoštefanská koruna]], v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (''Szent Korona'')]] Predkovia dnešných etnických Maďarov boli [[Starí Maďari|staromaďarské kmene]], ktoré prišli do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] v roku [[896]] a postupne asimilovali značnú časť pôvodného aj [[Slovania|slovanského]] obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorské kráľovstvo. Za vlády [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo. Po roku [[1526]], teda po [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]], sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ostatné územie ([[Kráľovské Uhorsko]]) sa stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], po tom čo ho ovládli [[Habsburgovci]]. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]], tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne. <!-- Poznámky (nechcem to zbytočne naťahovať ale takto je to nepresné): 1- Zato sa odohrávali na Slovensku 2. Maďarskí vládcovia kolaborovali s TUrkami a Habsburgovaci krajinu fakticky zaCHRAŇOVALI PRED tuRKAMI. 3 Sedmohradsko bol špeciálny prípad 4. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny. 1848 bola nielen buržoázna ale ja národná revolúcia (z pohľadu Maďarov) --> V roku [[1848]] v krajine vypukla buržoázna [[Uhorská revolúcia|revolúcia]], ktorú rakúska vláda v roku [[1849]] potlačila aj za pomoci ruských vojsk víťazstvom v [[Bitka pri Világoši|bitke pri Világoši]]. Až v roku [[1867]] došlo k [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskému vyrovnaniu]], kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát&nbsp;[[Rakúsko-Uhorsko]], ktorý existoval až do konca [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo [[Srbsko]], ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. === Medzivojnové obdobie === Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri [[1918]] zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, [[Česko-Slovensko]] (na severe), [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a západné pohraničie&nbsp;–&nbsp;[[Burgenland]] (trochu neskôr) k [[Rakúsko|Rakúsku]]. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]]. V roku [[1930]] v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich). Už 25. októbra 1918 sa do čela novovytvorenej Uhorskej (maďarskej) národnej rady dostal gróf [[Mihály Károlyi]]. 31. 10. 1918 ho vďaka podpore ľudových más (tzv. [[Astrová revolúcia]]) cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I]]. vymenoval za predsedu novej uhorskej vlády. Po konci prehratej [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 11. novembra [[1918]] zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] a s ním aj [[Uhorské kráľovstvo]] ([[Uhorsko]]). Pod tlakom masových demonštrácií 13. novembra 1918 odstúpil Karol I. a štátne zriadenie bolo zmenené na republikánske. Po vyhlásení Nemeckej republiky a Rakúskej republiky vyhlásila Maďarská národná rada 16. novembra 1918 samostatnú Maďarskú republiku a Károlyi sa (do 21. marca 1919) stal jej prvým prezidentom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Károlyi, Mihály|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karolyi-mihaly|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2020-11-13|jazyk=sk}}</ref> Na jar [[1919]] vláda padla a bola vyhlásená tzv. [[Maďarská republika rád]], ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]], no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku [[1920]] k moci dostal [[Miklós Horthy]] a vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]] (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe{{Bez citácie}}. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon. === Druhá svetová vojna === Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]]. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], jeho jednotky bojovali na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Od 19. marca [[1944]] bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Zavládol teror tzv. [[Šípové kríže|Šípových krížov]]. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti [[Debrecín]]u, [[Níreďháza|Níreďházy]] a [[Budapešť|Budapešti]]. === Po druhej svetovej vojne === [[Súbor:Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny vo febrúari 1991.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]], február 1991]] Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|výmena maďarského a slovenského obyvateľstva]] (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vznikla v roku 1949 [[Maďarská ľudová republika]] (u nás nazývaná aj [[Maďarská ľudovodemokratická republika]], maď. ''Magyar Népköztársaság''), v ktorej vládli komunisti. V roku [[1956]] vypuklo v štáte [[Maďarské povstanie|protikomunistické povstanie]], ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v auguste [[1968]]. V roku [[1989]] krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu [[železná opona|Železnej opony]]. Po páde socializmu sa krajina stala [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku [[1991]] vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako [[Vyšehradská skupina]]. V roku [[1999]] Maďarsko vstúpilo do [[NATO]] a v roku [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od decembra [[2007]] je aj súčasťou [[Schengenský priestor|Shengenského priestoru]]. == Geografia == [[Súbor:Fyzicka mapa-Madarsko.JPG|right|thumb|Fyzická mapa Maďarska]] [[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|[[Pusta]] v [[Národný park Hortobágy|Národnom parku Hortobágy]]]] [[Súbor:Visegrád, Duna, látkép.jpg|thumb|Rieka [[Dunaj]] pod hradom [[Vyšehrad]]]] === Povrch === Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v [[Panónska panva|Panónskej panve]] s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom [[Kékes]] {{m|1014|m}} v pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}}. Až 68&nbsp;% povrchu krajiny tvoria [[nížina|nížiny]], pričom 30&nbsp;% sa nachádza vo výške 200&nbsp;–&nbsp;{{mnm|400}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Geology of Hungary | url = http://waterfire.fas.is/Hungary/GeologyofHungary.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.1.2010 | vydavateľ = waterfire.fas.is | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Maďarsko je svojou najväčšou riekou [[Dunaj]]om rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva [[Zadunajsko]] (''Dunántúl''). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky [[Alpy|Álp]] a [[Maďarské stredohorie]] s pohoriami [[Mecsek]], [[Bakonský les]], [[Vertešské vrchy]], [[Gerecse]], [[Pilišské vrchy]] a [[Buda]]. Oblasť na východ od Tisy sa označuje [[Tiszántúl]]. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí [[Veľká dunajská kotlina]] (''Alföld''). Na severozápade sa nachádza [[Malá dunajská kotlina]] (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina [[Börzsöny]], [[Cserhát]], [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové vrchy]] (Bükk), [[Tokajské vrchy|Tokajské]] a [[Zemplínske vrchy]], ktoré zasahujú aj na územie Slovenska. Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. [[pusta]]. === Geológia === Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami [[Alpy|Álp]], [[Karpaty|Karpát]] a [[Dinaridy|Dinaríd]]. [[Príkrov (geológia)|Príkrovy]] v týchto oblastiach boli formované najmä počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Tieto celky spoločne s podložím [[Panónska panva|Panónskej panvy]] budujú samostatný celok označovaný ako [[Alcapa]], ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran [[Tisia]], ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená [[stredomaďarská línia]], ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.<ref>Kázmér, M., 1999: [http://pangea.elte.hu/paleo/Kazmer_1999_synoptic.pdf ''Synoptic geology of Hungary.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1&nbsp;–&nbsp;6</ref> [[Panónska panva]] vznikla začiatkom [[miocén]]u rozsiahlou [[extenzia (geológia)|extenziou]], spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne [[íl]]y, [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do [[pliocén]]u a [[kvartér]]u pokračovala iba termálna [[subsidencia]]. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný [[vulkanizmus]]. Nachádzajú sa tu ložiská [[bauxit]]u a mangánových [[ruda|rúd]], ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] a [[ropa|ropy]], ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby [[hnedé uhlie|hnedého uhlia]]. === Vodstvo === Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je [[Dunaj]] (''Duna''), ktorý preteká krajinou v dĺžke {{km|420|m}}.<ref>Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365&nbsp;–&nbsp;373</ref> Ďalšie rieky sú [[Tisa]] (''Tisza'') a [[Dráva]]. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží [[Balaton (jazero)|Balaton]]. Najväčšie termálne jazero na svete je [[Hévízske jazero]] v [[Kúpele Hévíz|Kúpeľoch Hévíz]]. Druhé najväčšie jazero v [[Panónska panva|Panónskej panve]] je [[Jazero na Tise]] (''Tisza-tó'', predtým nazývané ''Kiskörei víztároló''), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe. === Podnebie === Maďarsko má [[kontinentálne podnebie]] s teplými a [[sucho|suchými]] letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom [[sneh]]u. Priemerná ročná teplota je približne 9,7&nbsp;°C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42&nbsp;°C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29&nbsp;°C. Priemerná teplota v lete je od 27&nbsp;°C do 35&nbsp;°C a v zime od 0&nbsp;°C do −15&nbsp;°C. Ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|600|m}} a klesá generálne zo západu na východ. <gallery> Súbor:Kekesteto1.JPG|Pohľad na [[Kékes]], najvyšší vrch Maďarska Súbor:Podersdorf Nordstrand.jpg|Pobrežie [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]] v [[Fertő-Hanság Nemzeti Park|Národnom parku Fertő-Hanság]] Súbor:Balaton Hungary Landscape.jpg|Krajina v okolí jazera [[Balaton (jazero)|Balaton]] Súbor:Rosalia alpina Mátra.jpg|[[Fuzáč alpský]] v maďarskom pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]] Súbor:Gemenci erdő őzek.JPG|Jelene v [[Duna-Dráva Nemzeti Park|Národnom parku Dunaj-Dráva]] Súbor:Rezi castle 2007 10.jpg|Krajina v [[Őrségi Nemzeti Park|Národnom parku Őrség]] Súbor:Okt 14.jpg|Vrch Bélkő a nádrž dvoch bývalých cementární, Bélapátfalva, v [[Bükki Nemzeti Park|Národnom parku Bukové hory]] Súbor:Kiskunság National Park 1.jpg|Rovinatá krajina v [[Kiskunsági Nemzeti Park|Národnom parku Kiskunság]] </gallery> == Obyvateľstvo == V Maďarsku k januáru 2013 žilo 9 909 000 obyvateľov. [[Pôrodnosť]] sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68 % ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. [[Priemerná dĺžka života]] je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. [[Gramotnosť]] dosahuje 99,4 %.<ref name="CIA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = CIA World Fact Book - Hungary | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.12.2009 | dátum prístupu = 16.1.2010 | vydavateľ = cia.gov | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090610082839/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/HU.html | dátum archivácie = 2009-06-10 }}</ref> Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, [[Maďari]] tvoria 94,40 % obyvateľov <nowiki>{{Bez citácie}}</nowiki>. [[Rómovia]] 9,97 %, [[Nemci]] 1,18 %, [[Slováci]] 0,17 %, [[Chorváti]] 0,15%, [[Rumuni]] 0,14 %, [[Ukrajinci]] 0,07 %, [[Srbi]] 0,03 %, [[Gréci]] 0,07 %, [[Slovinci]] 0,05 %, [[Chanovia|Číňania]] 0,03 % a iní, čo spolu tvorí 106,26%. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách. [[Náboženstvo|Náboženské]] zloženie obyvateľstva: [[latinská cirkev|rímski katolíci]] 51,9 %, reformovaní ([[Kalvinizmus|kalvíni]]) 15,9 %, [[ateizmus|bez vyznania]] 14,5 %, [[Luteranizmus|luteráni]] 3,0 %, [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] 2,6 %, [[Baptizmus|baptisti]] 0,2 %, [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 0,1 %, [[Judaizmus|židia]] 0,1 % a iní. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Budapešť]] | obrázok2 = Ref. Nagytemplom (5233. számú műemlék) 11.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Debrecín]] | obrázok3 = Szeged, Kárász utca 16., Magyar Ede 16KJ.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Segedín]] | obrázok4 = Városház tér - panoramio (1).jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Miškovec]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Maďarska v roku 2019|sčítania obyvateľstva v roku 2019]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Župa ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Budapešť]] | [[Peštianska župa]] | 1 752 286 |- | 2 | [[Debrecín]] | [[Hajducko-bihárska župa]] | 201 432 |- | 3 | [[Segedín]] | [[Čongrádsko-čanádska župa]] | 160 766 |- | 4 | [[Miškovec]] | [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa]] | 154 521 |- | 5 | [[Päťkostolie]] | [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská župa]] | 142 873 |- | 6 | [[Ráb]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 132 034 |- | 7 | [[Níreďháza]] | [[Sabolčsko-satmársko-berežská župa]] | 116 799 |- | 8 | [[Kečkemét]] | [[Báčsko-malokumánska župa]] | 110 687 |- | 9 | [[Stoličný Belehrad]] | [[Stoličnobelehradská župa]] | 96 940 |- | 10 | [[Kamenec]] | [[Vašská župa]] | 78 407 |- | 11 | [[Solnok]] | [[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa]] | 71 285 |- | 12 | [[Érd]] | [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] | 66 892 |- |13 | [[Tatabánya]] | [[Komárňansko-ostrihomská župa]] | 65 845 |- | 14 | [[Šopron (mesto)|Šopron]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 62 454 |- | 15 | [[Kapošvár]] | [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodská župa]] | 61 442 |- |16 | [[Vesprém]] | [[Vesprémska župa]] | 59 738 |- | 17 | [[Békešská Čaba]] | [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešská župa]] | 58 996 |- | 18 | [[Zalaegerszeg]] | [[Zalianska župa]] | 57 403 |- | 19 | [[Jáger]] | [[Hevešská župa (Maďarsko)|Hevešská župa]] | 52 898 |- | 20 | [[Veľká Kaniža]] | [[Zalianska župa]] | 46 866 |} == Administratívne členenie == {{hlavný článok|Administratívne členenie Maďarska}} Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť). <center> {| style="vertical-align:top;" |- style="vertical-align:top; text-align:center;" |''Maďarské župy''{{Administratívne členenie Maďarska (mapa)}} |} </center> == Hospodárstvo Maďarska == [[Súbor:Budapest - Business district.JPG|thumb|[[Duna Tower]], jedna z niekoľkých budov v ekonomicko-finančnej štvrti v [[Budapešť|Budapešti]]]] [[Súbor:Uj forintok.png|thumb|[[Maďarský forint|Maďarské forinty]]]] Maďarsko po roku 1990 prešlo z [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovaného hospodárstva]] na [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]]. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80 % HDP. Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné požičiavať štátu finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.<ref name="CIA"/> === Poľnohospodárstvo === Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým [[podnebie (klíma)|klimatickým]] pomerom a kvalitnej [[pôda|pôde]], ktorá zaberá asi 60 % povrchu krajiny. Rozšírená je [[živočíšna výroba|živočíšna]] i [[rastlinná výroba]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Sviňa domáca|ošípaných]], [[tur domáci|hovädzieho dobytka]], [[Kôň (podrod)|koní]], [[ovca|oviec]] a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú [[pšenica]], [[kukurica]], [[zemiaky]], [[cukrová repa]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], sladovnícky [[jačmeň]], [[tabak]], [[konope]] a [[ľan]]. Významné je tiež pestovanie [[zelenina|zeleniny]], hlavne [[Paprika ročná|papriky]], [[cesnak cibuľový|cibule]], ktoré sa používajú na výrobu [[korenie|korenia]]. Produkcia [[ovocie|ovocia]] plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež [[vinohradníctvo]] a výroba kvalitných [[víno|vín]].<ref>Anton Magula a kol., ''Lexikón štátov sveta.'' ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63</ref> === Priemysel === Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú [[strojárstvo]] (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky [[Suzuki]] a [[Opel]]), [[chemický priemysel]] a textilná výroba. V minulosti významný [[potravinársky priemysel]] je úzko previazaný s [[poľnohospodárstvo]]m a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však Maďarsko významným exportérom [[mäso|mäsa]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]], [[obilniny|obilnín]] a [[víno|vína]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Maďarsko|commonscat=Hungary}} {{Maďarsko}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Maďarsko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] c5txwuaa3r6k03xfis4n4f0yj5orbdy 8252900 8252898 2026-07-24T13:11:17Z AgnesaVanková 300915 /* */ pridanie predesedy parlamentu 8252900 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Maďarsko | 2. pád názvu = Maďarska | Vlajka = Flag of Hungary.svg | Znak = Coat of arms of Hungary.svg | Poloha = EU-Hungary.svg | Motto = | Hymna = [[Isten, áldd meg a magyart]]<br /><br /><center>[[Súbor:Hungarian national anthem, performed by the United States Navy Band (May 1997 arrangement).oga]]</center> | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = Magyarország | Hlavné mesto = [[Budapešť]] | ŠírkaSt = 47 | ŠírkaMin = 26 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 19 | DĺžkaMin = 15 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Budapešť | Úradné jazyky = [[maďarčina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = [[Maďari|Maďar, Maďarka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[predseda vlády]]<br />[[predseda parlamentu]] | Politickí predstavitelia = [[Ágnes Forsthoffer]] (dočasne) <br />[[Péter Magyar]] <br />[[Ágnes Forsthoffer]] | Vznik = [[16. november|16. novembra]] [[1918]] (zrušenie monarchie a vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) | Susedia = [[Slovensko]], [[Ukrajina]], [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Chorvátsko]], [[Slovinsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 93 030 | Poradie rozloha = 108 | Rozloha vody = | Percento vody = 0,74 | Odhad počtu obyvateľov = 9 693 496 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2020 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 91 | Sčítanie počtu obyvateľov = 9 938 000 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 105,1 | Poradie hustota = 103 | HDP = 180,498 miliardy | Rok HDP = 2020 | Poradie HDP = 54 | HDP na hlavu = 35 941 | Poradie HDP na hlavu = 40 | HDI = 0,845 | Rok HDI = 2018 | Poradie (HDI) = 43 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[maďarský forint]] | Kód meny = HUF | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = HUN/HU | Kód motorových vozidiel = H | Internetová doména = [[.hu]], [[.eu]] (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]]) | Smerové telefónne číslo = 36 | Poznámky = }} '''Maďarsko''' ({{vjz|hun|Magyarország}}; dlhé tvary 1918 – 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 ''[[Maďarská republika rád]]'', 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 – 1920 ''Maďarská republika'', 1920&nbsp;–&nbsp;1946 ''[[Maďarské kráľovstvo]]'', 1946 – 1949 ''[[Druhá maďarská republika|Maďarská republika]]'', 1949&nbsp;–&nbsp;1989 ''[[Maďarská ľudová republika]]'', 1989 – 2011 ''Maďarská republika'', od roku 2012 dlhý tvar nie je) je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]],{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Maďarsko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} ktorý sa rozprestiera na väčšine územia [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}} a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Na severe hraničí so [[Slovensko]]m, na severovýchode s [[Ukrajina|Ukrajinou]], na východe a na juhovýchode s [[Rumunsko]]m, na juhu so [[Srbsko]]m, na juhozápade so [[Slovinsko]]m a s [[Chorvátsko|Chorvátskom]] a na západe s [[Rakúsko]]m. Hlavným mestom krajiny je [[Budapešť]]. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú [[Debrecín]], [[Miškovec]], [[Segedín]], [[Pécs]] (Päťkostolie), [[Győr]] (Ráb), [[Níreďháza]], [[Kecskemét]] a [[Stoličný Belehrad|Székesfehérvár]] (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], v roku 1999 vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a roku 2004 do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]]. Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina [[liečebné kúpele|kúpeľov]], [[víno|vína]] a ostrých jedál.{{bez citácie}} Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova [[Maďari|Maďarov]] na [[Ural (pohorie)|Urale]], tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť [[Uhorsko|Uhorska]] obsadená [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. [[Maďarčina]], ktorá patrí k [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskej jazykovej skupine]], je vzdialene príbuzná s niekoľkými jazykmi, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy ([[fínčina]], [[estónčina]], [[komi (jazyk)|komi]] a iné). Do 18. storočia sa pôvod Maďarov spájal predovšetkým s Hunmi, no táto teória bola postupom času vyvrátená. Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v [[rusko]]m [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu]] na západnej [[Sibír]]i. Maďari, vedení [[Arpád]]om, prišli do [[Európa|Európy]] koncom [[9. storočie|9. storočia]]. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s [[Česko|českými]], [[Slovensko|slovenskými]], [[Rakúsko|rakúskymi]] aj [[Balkánsky polostrov|balkánskymi]] dejinami. Dnešné Maďarsko je iba časť historického [[Uhorsko|Uhorska]]. 72 % územia Uhorského kráľovstva bolo po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] v dôsledku [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] pripojené k susedným štátom. Strata území, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike. Maďarsko je relatívne obľúbenou destináciou zahraničných študentov vďaka kvalite vzdelávania pri nízkych školných poplatkoch a nízkych životných nákladoch. Štyri maďarské univerzity boli v roku 2022 v šanghajskom rebríčku kvality univerzít na miestach od 600 do 1000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ShanghaiRanking's Academic Ranking of World Universities|url=https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2022|vydavateľ=www.shanghairanking.com|dátum prístupu=2022-11-05}}</ref> Študentov láka Maďarsko jedným z najštedrejších medzinárodných štipendijných programov – štipendiom Hungaricum.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hungary: Tuition fees & scholarships|url=https://www.study.eu/article/hungary-tuition-fees-scholarships|vydavateľ=www.study.eu|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en|meno=Claudia|priezvisko=Civinini}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About|url=https://stipendiumhungaricum.hu/about/|vydavateľ=Stipendium Hungaricum|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en}}</ref> == Dejiny == === Do roku 1918 === {{Pozri aj|Uhorsko}}[[Súbor:Hungarian warrior.jpg|thumb|left|Talianska freska zobrazujúca [[starí Maďari|staromaďarského]] bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie]] [[Súbor:A Szent Korona elölről 2.jpg|thumb|left|170px|[[Uhorská koruna (klenot)|Svätoštefanská koruna]], v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (''Szent Korona'')]] Predkovia dnešných etnických Maďarov boli [[Starí Maďari|staromaďarské kmene]], ktoré prišli do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] v roku [[896]] a postupne asimilovali značnú časť pôvodného aj [[Slovania|slovanského]] obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorské kráľovstvo. Za vlády [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo. Po roku [[1526]], teda po [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]], sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ostatné územie ([[Kráľovské Uhorsko]]) sa stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], po tom čo ho ovládli [[Habsburgovci]]. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]], tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne. <!-- Poznámky (nechcem to zbytočne naťahovať ale takto je to nepresné): 1- Zato sa odohrávali na Slovensku 2. Maďarskí vládcovia kolaborovali s TUrkami a Habsburgovaci krajinu fakticky zaCHRAŇOVALI PRED tuRKAMI. 3 Sedmohradsko bol špeciálny prípad 4. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny. 1848 bola nielen buržoázna ale ja národná revolúcia (z pohľadu Maďarov) --> V roku [[1848]] v krajine vypukla buržoázna [[Uhorská revolúcia|revolúcia]], ktorú rakúska vláda v roku [[1849]] potlačila aj za pomoci ruských vojsk víťazstvom v [[Bitka pri Világoši|bitke pri Világoši]]. Až v roku [[1867]] došlo k [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskému vyrovnaniu]], kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát&nbsp;[[Rakúsko-Uhorsko]], ktorý existoval až do konca [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo [[Srbsko]], ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. === Medzivojnové obdobie === Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri [[1918]] zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, [[Česko-Slovensko]] (na severe), [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a západné pohraničie&nbsp;–&nbsp;[[Burgenland]] (trochu neskôr) k [[Rakúsko|Rakúsku]]. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]]. V roku [[1930]] v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich). Už 25. októbra 1918 sa do čela novovytvorenej Uhorskej (maďarskej) národnej rady dostal gróf [[Mihály Károlyi]]. 31. 10. 1918 ho vďaka podpore ľudových más (tzv. [[Astrová revolúcia]]) cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I]]. vymenoval za predsedu novej uhorskej vlády. Po konci prehratej [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 11. novembra [[1918]] zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] a s ním aj [[Uhorské kráľovstvo]] ([[Uhorsko]]). Pod tlakom masových demonštrácií 13. novembra 1918 odstúpil Karol I. a štátne zriadenie bolo zmenené na republikánske. Po vyhlásení Nemeckej republiky a Rakúskej republiky vyhlásila Maďarská národná rada 16. novembra 1918 samostatnú Maďarskú republiku a Károlyi sa (do 21. marca 1919) stal jej prvým prezidentom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Károlyi, Mihály|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karolyi-mihaly|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2020-11-13|jazyk=sk}}</ref> Na jar [[1919]] vláda padla a bola vyhlásená tzv. [[Maďarská republika rád]], ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]], no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku [[1920]] k moci dostal [[Miklós Horthy]] a vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]] (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe{{Bez citácie}}. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon. === Druhá svetová vojna === Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]]. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], jeho jednotky bojovali na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Od 19. marca [[1944]] bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Zavládol teror tzv. [[Šípové kríže|Šípových krížov]]. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti [[Debrecín]]u, [[Níreďháza|Níreďházy]] a [[Budapešť|Budapešti]]. === Po druhej svetovej vojne === [[Súbor:Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny vo febrúari 1991.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]], február 1991]] Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|výmena maďarského a slovenského obyvateľstva]] (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vznikla v roku 1949 [[Maďarská ľudová republika]] (u nás nazývaná aj [[Maďarská ľudovodemokratická republika]], maď. ''Magyar Népköztársaság''), v ktorej vládli komunisti. V roku [[1956]] vypuklo v štáte [[Maďarské povstanie|protikomunistické povstanie]], ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v auguste [[1968]]. V roku [[1989]] krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu [[železná opona|Železnej opony]]. Po páde socializmu sa krajina stala [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku [[1991]] vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako [[Vyšehradská skupina]]. V roku [[1999]] Maďarsko vstúpilo do [[NATO]] a v roku [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od decembra [[2007]] je aj súčasťou [[Schengenský priestor|Shengenského priestoru]]. == Geografia == [[Súbor:Fyzicka mapa-Madarsko.JPG|right|thumb|Fyzická mapa Maďarska]] [[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|[[Pusta]] v [[Národný park Hortobágy|Národnom parku Hortobágy]]]] [[Súbor:Visegrád, Duna, látkép.jpg|thumb|Rieka [[Dunaj]] pod hradom [[Vyšehrad]]]] === Povrch === Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v [[Panónska panva|Panónskej panve]] s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom [[Kékes]] {{m|1014|m}} v pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}}. Až 68&nbsp;% povrchu krajiny tvoria [[nížina|nížiny]], pričom 30&nbsp;% sa nachádza vo výške 200&nbsp;–&nbsp;{{mnm|400}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Geology of Hungary | url = http://waterfire.fas.is/Hungary/GeologyofHungary.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.1.2010 | vydavateľ = waterfire.fas.is | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Maďarsko je svojou najväčšou riekou [[Dunaj]]om rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva [[Zadunajsko]] (''Dunántúl''). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky [[Alpy|Álp]] a [[Maďarské stredohorie]] s pohoriami [[Mecsek]], [[Bakonský les]], [[Vertešské vrchy]], [[Gerecse]], [[Pilišské vrchy]] a [[Buda]]. Oblasť na východ od Tisy sa označuje [[Tiszántúl]]. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí [[Veľká dunajská kotlina]] (''Alföld''). Na severozápade sa nachádza [[Malá dunajská kotlina]] (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina [[Börzsöny]], [[Cserhát]], [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové vrchy]] (Bükk), [[Tokajské vrchy|Tokajské]] a [[Zemplínske vrchy]], ktoré zasahujú aj na územie Slovenska. Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. [[pusta]]. === Geológia === Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami [[Alpy|Álp]], [[Karpaty|Karpát]] a [[Dinaridy|Dinaríd]]. [[Príkrov (geológia)|Príkrovy]] v týchto oblastiach boli formované najmä počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Tieto celky spoločne s podložím [[Panónska panva|Panónskej panvy]] budujú samostatný celok označovaný ako [[Alcapa]], ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran [[Tisia]], ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená [[stredomaďarská línia]], ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.<ref>Kázmér, M., 1999: [http://pangea.elte.hu/paleo/Kazmer_1999_synoptic.pdf ''Synoptic geology of Hungary.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1&nbsp;–&nbsp;6</ref> [[Panónska panva]] vznikla začiatkom [[miocén]]u rozsiahlou [[extenzia (geológia)|extenziou]], spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne [[íl]]y, [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do [[pliocén]]u a [[kvartér]]u pokračovala iba termálna [[subsidencia]]. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný [[vulkanizmus]]. Nachádzajú sa tu ložiská [[bauxit]]u a mangánových [[ruda|rúd]], ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] a [[ropa|ropy]], ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby [[hnedé uhlie|hnedého uhlia]]. === Vodstvo === Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je [[Dunaj]] (''Duna''), ktorý preteká krajinou v dĺžke {{km|420|m}}.<ref>Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365&nbsp;–&nbsp;373</ref> Ďalšie rieky sú [[Tisa]] (''Tisza'') a [[Dráva]]. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží [[Balaton (jazero)|Balaton]]. Najväčšie termálne jazero na svete je [[Hévízske jazero]] v [[Kúpele Hévíz|Kúpeľoch Hévíz]]. Druhé najväčšie jazero v [[Panónska panva|Panónskej panve]] je [[Jazero na Tise]] (''Tisza-tó'', predtým nazývané ''Kiskörei víztároló''), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe. === Podnebie === Maďarsko má [[kontinentálne podnebie]] s teplými a [[sucho|suchými]] letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom [[sneh]]u. Priemerná ročná teplota je približne 9,7&nbsp;°C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42&nbsp;°C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29&nbsp;°C. Priemerná teplota v lete je od 27&nbsp;°C do 35&nbsp;°C a v zime od 0&nbsp;°C do −15&nbsp;°C. Ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|600|m}} a klesá generálne zo západu na východ. <gallery> Súbor:Kekesteto1.JPG|Pohľad na [[Kékes]], najvyšší vrch Maďarska Súbor:Podersdorf Nordstrand.jpg|Pobrežie [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]] v [[Fertő-Hanság Nemzeti Park|Národnom parku Fertő-Hanság]] Súbor:Balaton Hungary Landscape.jpg|Krajina v okolí jazera [[Balaton (jazero)|Balaton]] Súbor:Rosalia alpina Mátra.jpg|[[Fuzáč alpský]] v maďarskom pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]] Súbor:Gemenci erdő őzek.JPG|Jelene v [[Duna-Dráva Nemzeti Park|Národnom parku Dunaj-Dráva]] Súbor:Rezi castle 2007 10.jpg|Krajina v [[Őrségi Nemzeti Park|Národnom parku Őrség]] Súbor:Okt 14.jpg|Vrch Bélkő a nádrž dvoch bývalých cementární, Bélapátfalva, v [[Bükki Nemzeti Park|Národnom parku Bukové hory]] Súbor:Kiskunság National Park 1.jpg|Rovinatá krajina v [[Kiskunsági Nemzeti Park|Národnom parku Kiskunság]] </gallery> == Obyvateľstvo == V Maďarsku k januáru 2013 žilo 9 909 000 obyvateľov. [[Pôrodnosť]] sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68 % ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. [[Priemerná dĺžka života]] je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. [[Gramotnosť]] dosahuje 99,4 %.<ref name="CIA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = CIA World Fact Book - Hungary | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.12.2009 | dátum prístupu = 16.1.2010 | vydavateľ = cia.gov | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090610082839/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/HU.html | dátum archivácie = 2009-06-10 }}</ref> Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, [[Maďari]] tvoria 94,40 % obyvateľov <nowiki>{{Bez citácie}}</nowiki>. [[Rómovia]] 9,97 %, [[Nemci]] 1,18 %, [[Slováci]] 0,17 %, [[Chorváti]] 0,15%, [[Rumuni]] 0,14 %, [[Ukrajinci]] 0,07 %, [[Srbi]] 0,03 %, [[Gréci]] 0,07 %, [[Slovinci]] 0,05 %, [[Chanovia|Číňania]] 0,03 % a iní, čo spolu tvorí 106,26%. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách. [[Náboženstvo|Náboženské]] zloženie obyvateľstva: [[latinská cirkev|rímski katolíci]] 51,9 %, reformovaní ([[Kalvinizmus|kalvíni]]) 15,9 %, [[ateizmus|bez vyznania]] 14,5 %, [[Luteranizmus|luteráni]] 3,0 %, [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] 2,6 %, [[Baptizmus|baptisti]] 0,2 %, [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 0,1 %, [[Judaizmus|židia]] 0,1 % a iní. === Sídla === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Budapešť]] | obrázok2 = Ref. Nagytemplom (5233. számú műemlék) 11.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Debrecín]] | obrázok3 = Szeged, Kárász utca 16., Magyar Ede 16KJ.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Segedín]] | obrázok4 = Városház tér - panoramio (1).jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Miškovec]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Maďarska v roku 2019|sčítania obyvateľstva v roku 2019]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Župa ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Budapešť]] | [[Peštianska župa]] | 1 752 286 |- | 2 | [[Debrecín]] | [[Hajducko-bihárska župa]] | 201 432 |- | 3 | [[Segedín]] | [[Čongrádsko-čanádska župa]] | 160 766 |- | 4 | [[Miškovec]] | [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa]] | 154 521 |- | 5 | [[Päťkostolie]] | [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská župa]] | 142 873 |- | 6 | [[Ráb]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 132 034 |- | 7 | [[Níreďháza]] | [[Sabolčsko-satmársko-berežská župa]] | 116 799 |- | 8 | [[Kečkemét]] | [[Báčsko-malokumánska župa]] | 110 687 |- | 9 | [[Stoličný Belehrad]] | [[Stoličnobelehradská župa]] | 96 940 |- | 10 | [[Kamenec]] | [[Vašská župa]] | 78 407 |- | 11 | [[Solnok]] | [[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa]] | 71 285 |- | 12 | [[Érd]] | [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] | 66 892 |- |13 | [[Tatabánya]] | [[Komárňansko-ostrihomská župa]] | 65 845 |- | 14 | [[Šopron (mesto)|Šopron]] | [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] | 62 454 |- | 15 | [[Kapošvár]] | [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodská župa]] | 61 442 |- |16 | [[Vesprém]] | [[Vesprémska župa]] | 59 738 |- | 17 | [[Békešská Čaba]] | [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešská župa]] | 58 996 |- | 18 | [[Zalaegerszeg]] | [[Zalianska župa]] | 57 403 |- | 19 | [[Jáger]] | [[Hevešská župa (Maďarsko)|Hevešská župa]] | 52 898 |- | 20 | [[Veľká Kaniža]] | [[Zalianska župa]] | 46 866 |} == Administratívne členenie == {{hlavný článok|Administratívne členenie Maďarska}} Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť). <center> {| style="vertical-align:top;" |- style="vertical-align:top; text-align:center;" |''Maďarské župy''{{Administratívne členenie Maďarska (mapa)}} |} </center> == Hospodárstvo Maďarska == [[Súbor:Budapest - Business district.JPG|thumb|[[Duna Tower]], jedna z niekoľkých budov v ekonomicko-finančnej štvrti v [[Budapešť|Budapešti]]]] [[Súbor:Uj forintok.png|thumb|[[Maďarský forint|Maďarské forinty]]]] Maďarsko po roku 1990 prešlo z [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovaného hospodárstva]] na [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]]. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80 % HDP. Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné požičiavať štátu finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.<ref name="CIA"/> === Poľnohospodárstvo === Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým [[podnebie (klíma)|klimatickým]] pomerom a kvalitnej [[pôda|pôde]], ktorá zaberá asi 60 % povrchu krajiny. Rozšírená je [[živočíšna výroba|živočíšna]] i [[rastlinná výroba]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Sviňa domáca|ošípaných]], [[tur domáci|hovädzieho dobytka]], [[Kôň (podrod)|koní]], [[ovca|oviec]] a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú [[pšenica]], [[kukurica]], [[zemiaky]], [[cukrová repa]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], sladovnícky [[jačmeň]], [[tabak]], [[konope]] a [[ľan]]. Významné je tiež pestovanie [[zelenina|zeleniny]], hlavne [[Paprika ročná|papriky]], [[cesnak cibuľový|cibule]], ktoré sa používajú na výrobu [[korenie|korenia]]. Produkcia [[ovocie|ovocia]] plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež [[vinohradníctvo]] a výroba kvalitných [[víno|vín]].<ref>Anton Magula a kol., ''Lexikón štátov sveta.'' ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63</ref> === Priemysel === Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú [[strojárstvo]] (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky [[Suzuki]] a [[Opel]]), [[chemický priemysel]] a textilná výroba. V minulosti významný [[potravinársky priemysel]] je úzko previazaný s [[poľnohospodárstvo]]m a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však Maďarsko významným exportérom [[mäso|mäsa]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]], [[obilniny|obilnín]] a [[víno|vína]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Maďarsko|commonscat=Hungary}} {{Maďarsko}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Maďarsko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] gcut3risj9lbmt34mwwfjpz3h67gu50 4 1082 8253127 8252782 2026-07-25T09:01:21Z Scholastikos 174170 +1 8253127 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}} <!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --> <!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --> {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Šablóna:Externé odkazy k homininom}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Back2Love}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Imrich Žigo}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Hotel Josef}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Uponor}} gfotxgktc8whmy79en5mlkzku6y2gw9 0 3365 8253102 8249071 2026-07-25T05:35:57Z ~2026-41500-49 301143 /* Narodenia */ 8253102 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1951}} == Udalosti == * [[18. apríl]] – podpis Zmluvy o založení Montánnej únie, vznik [[Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ|Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ]] * prvé víťazstvo značky [[Porsche]] v pretekoch [[24 hodín Le Mans]] * [[1. september]] – [[Spojené štáty|USA]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]] podpísali zmluvu o vzájomnej obrane, nazvanú [[ANZUS]] * [[24. december]] – vyhlásenie [[Líbya|Líbye]] za nezávislý štát (na základe rezolúcií [[Organizácia Spojených národov|OSN]] z [[21. november|21. novembra]] [[1949]] a [[17. november|17. novembra]] [[1950]]) == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Pär Lagerkvist]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Max Theiler]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[John Douglas Cockcroft]], [[Ernest Thomas Sinton Walton]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Edwin McMillan]] a [[Glenn Seaborg]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Léon Jouhaux]] == Narodenia == [[Súbor:Jarmila Kratochvílová.jpg|náhľad|upright|[[Jarmila Kratochvílová]] (* 26. január)]] [[Súbor:Phil Collins 1 (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Phil Collins]] (* 30. január)]] [[Súbor:NovinarskaKonferenceCTSrpen2016 (16) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Miroslav Donutil]] (* 7. február)]] [[Súbor:Kevin Keegan 2.jpg|náhľad|upright|[[Kevin Keegan]] (* 14. február)]] [[Súbor:Carl Wieman.jpg|náhľad|upright|[[Carl Wieman]] (* 26. marec)]] [[Súbor:Nobel Laureate Frank Wilczek 2007.jpg|náhľad|upright|[[Frank Wilczek]] (* 15. máj)]] [[Súbor:AnatolyKarpov13.jpg|náhľad|upright|[[Anatolij Jevgenievič Karpov|Anatolij Karpov]] (* 23. máj)]] [[Súbor:Bonnie Tyler.jpg|náhľad|upright|[[Bonnie Tyler]] (* 8. jún)]] [[Súbor:Diarmuid Hegarty, President of Griffith College with Mary McAleese, President of Ireland (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Mary McAleeseová]] (* 27. jún)]] [[Súbor:Anjelica Huston March 21, 2014.jpg|náhľad|upright|[[Anjelica Hustonová]] (* 8. júl)]] [[Súbor:Dvorskyhukvaldy.jpg|náhľad|upright|[[Peter Dvorský]] (* 25. september)]] [[Súbor:Portrait Michelle Bachelet.jpg|náhľad|upright|[[Michelle Bacheletová]] (* 29. september)]] [[Súbor:Barry Marshall 2008.jpg|náhľad|upright|[[Barry Marshall]] (* 30. september)]] [[Súbor:Sting 2009 Tribeca portrait.jpg|náhľad|upright|[[Sting]] (* 2. október)]] [[Súbor:Kathryn Bigelow at 2010 Oscars.jpg|náhľad|upright|[[Kathryn Bigelowová]] (* 27 november)]] * {{0}}[[1. január]] – [[Peter Kresánek]], slovenský historik umenia, pamiatkar a politik * {{0}}1. január – [[Radia Perlmanová]], americká vývojárka softvéru a sieťová inžinierka * {{0}}[[2. január]] – [[Jan Fischer]], český štatistik a politik * {{0}}[[3. január]] – [[Blažej Krasnovský]], slovenský politik, ekonóm, redaktor, vydavateľ, publicista, básnik a spisovateľ († [[1999]]) * {{0}}[[5. január]] – [[Ľubomír Belák]], slovenský hudobník a producent * {{0}}[[6. január]] – [[Ahron Daum]], nemecký rabín, pedagóg a spisovateľ († [[2018]]) * {{0}}[[7. január]] – [[Talğat Amankeldiulı Musabayev|Talğat Amankeldiulı Musabayev]], sovietsky a ruský kozmonaut († [[2025]]) * [[10. január]] – [[Alejandro Escovedo]], americký spevák, gitarista a skladateľ * 10. január – [[Tomáš Töpfer]], český herec, režisér a politik * [[12. január]] – [[Kirstie Alleyová]], americká herečka († [[2022]]) * 12. január – [[Rút Lichnerová]], slovenská prozaička, výtvarná teoretička a výtvarná historička * [[15. január]] – [[Jevgenij Markovič Iršai|Jevgenij Iršai]], slovenský hudobný skladateľ * 15. január – [[Pavol Kubíček]], slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg * [[18. január]] – [[František Gaulieder]], slovenský politik († [[2017]]) * [[22. január]] – [[Ondrej Nepela]], slovenský krasokorčuliar, olympijský víťaz z roku 1972 († [[1989]]) * [[25. január]] – [[Valentin Kozmenko-Delinde]], slovenský divadelný režisér, scénograf, kostýmový výtvarník a divadelný pedagóg * [[26. január]] – [[Jarmila Kratochvílová]], česko-slovenská atlétka * [[27. január]] – [[Brian Downey]], írsky bubeník, inštrumentalista a skladateľ * [[28. január]] – [[Leonid Konstantinovič Kadeňuk|Leonid Kadeňuk]], ukrajinský kozmonaut († [[2018]]) * 28. január – [[Emil Ľupták]], slovenský fotbalový brankár († [[2017]]) * [[30. január]] – [[Phil Collins]], anglický spevák * [[31. január]] – [[Phil Manzanera]], britský gitarista * {{0}}[[3. február]] – [[Blaise Compaoré]], prezident [[Burkina Faso]] * {{0}}3. február – [[Ondřej Hejma]], český spevák a hudobný skladateľ, frontman skupiny ''[[Žlutý pes]]'' * {{0}}[[7. február]] – [[Miroslav Donutil]], český herec * {{0}}[[9. február]] – [[Jozef Puškáš]], slovenský prozaik, esejista, filmový kritik a scenárista * {{0}}9. február – [[Rudolf Zajac]], slovenský politik * [[10. február]] – [[Peter Mach]], slovenský štatistik a politik * [[12. február]] – [[Pavol Kuljaček]], slovenský politik * [[14. február]] – [[Milan Benč]], slovenský komunálny politik * 14. február – [[Kevin Keegan]], anglický futbalista a futbalový tréner († [[2026]]) * 14. február – [[Sylvain Sylvain]], americký rockový kytarista († [[2021]]) * [[15. február]] – [[Jane Seymourová (herečka)|Jane Seymourová]], britská herečka * [[20. február]] – [[Gordon Brown]], britský politik * 20. február – [[Randy California]], americký spevák a gitarista († [[1997]]) * [[21. február]] – [[Juraj Kalnický]], slovenský spisovateľ * 21. február – [[Miroslav Petříček]], český filozof * [[22. február]] – [[Milan Sidor]], slovenský pedagóg († [[2014]]) * [[23. február]] – [[Šigefumi Mori]], japonský matematik * [[24. február]] – [[Laimdota Straujumová]], lotyšská politička, ekonómka a premiérka * [[25. február]] – [[Don Quarrie]], jamajský atlét * [[28. február]] – [[Gustav Thöni]], taliansky alpský lyžiar * {{0}}[[1. marec]] – [[Peter Salner]], slovenský etnológ, judaista a pedagóg * {{0}}[[4. marec]] – [[Kenneth Dalglish]], škótsky futbalista * {{0}}4. marec – [[Chris Rea]], britský gitarista, spevák a autor piesní († [[2025]]) * {{0}}[[6. marec]] – [[Milan Hlavsa]], český hudobník a spevák († [[2001]]) * {{0}}6. marec – [[Jiří Schelinger]], český spevák († [[1981]]) * {{0}}6. marec – [[Walter Trout]], americký bluesový gitarista, spevák a skladateľ * [[14. marec]] – [[Gabriela Rothmayerová]], slovenská spisovateľka a novinárka * [[16. marec]] – [[Jozef Kelemen]], slovenský informatik * [[17. marec]] – [[Scott Gorham]], americký rockový gitarista * 17. marec – [[Craig Ramsay]], kanadský hokejista a hokejový tréner * 17. marec – [[Kurt Russell]], americký herec * [[18. marec]] – [[Bill Frisell]], americký hudobník a skladateľ * [[21. marec]] – [[Jozef Bubenko]], slovenský futbalista a futbalový tréner * [[24. marec]] – [[Dušan Keketi (brankár)|Dušan Keketi]], česko-slovenský futbalový brankár * [[26. marec]] – [[Carl Wieman]], americký fyzik, Nobelova cena 2001 * [[28. marec]] – [[Karen Kainová]], kanadská baletka * [[29. marec]] – [[Roger Myerson]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] * 29. marec – [[Ján Tužinský]], slovenský prozaik, esejista a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu († [[2022]]) * [[30. marec]] – [[Jelena Paštéková]], slovenská filmová a literárna teoretička, prekladateľka a vysokoškolská pedagogička * 30. marec – [[Anton Tkáč]], slovenský cyklista († [[2022]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Josef Rakoncaj]], český horolezec * [[10. apríl]] – [[Steven Seagal]], americký herec, režisér a scenárista * [[13. apríl]] – [[Joachim Streich]], nemecký futbalista († [[2022]]) * [[16. apríl]] – [[Gabriela Kiliánová]], slovenská etnologička * [[17. apríl]] – [[Olivia Husseyová]], britská herečka * 17. apríl – [[John Lynch Phillips]], americký astronaut * 17. apríl – [[Börje Salming]], švédsky hokejista († [[2022]]) * [[18. apríl]] – [[Naďa Konvalinková]], česká herečka * [[20. apríl]] – [[Luther Vandross]], americký spevák († [[2005]]) * [[21. apríl]] – [[Michael Hartley Freedman]], americký matematik * 21. apríl – [[Alexandr Ivanovič Lavejkin|Alexandr Lavejkin]], sovietsky inžinier a kozmonaut * [[22. apríl]] – [[Ján Luby]], slovenský právnik a ústavný sudca * 22. apríl – [[Vladimír Špidla]], český politik * [[27. apríl]] – [[Ace Frehley]], americký rockový gitarista († [[2025]]) * 27. apríl – [[Viviane Redingová]], luxemburská a európska politička * {{0}}[[2. máj]] – [[John Glascock]], britský basgitarista (''[[Jethro Tull]]'') († [[1979]]) * {{0}}2. máj – [[Ondřej Soukup]], český hudobník a hudobný skladateľ * [[15. máj]] – [[Frank Wilczek]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] * [[16. máj]] – [[Christian Lacroix]], francúzsky módny návrhár * 16. máj – [[Miroslav Maxon]], slovenský politik * [[19. máj]] – [[Gustáv Krajči]], slovenský politik * 19. máj – [[Joey Ramone]], americký punkový spevák († [[2001]]) * [[20. máj]] – [[Thomas Dale Akers]], americký astronaut * [[23. máj]] – [[Anatolij Jevgenievič Karpov]], ruský šachista * 23. máj – [[Antonis Samaras]], grécky politik * [[25. máj]] – [[Ján Gašperan]], slovenský pedagóg a odborársky funkcionár († [[2012]]) * [[26. máj]] – [[Sally Kristen Ridová]], americká astronautka († [[2012]]) * [[27. máj]] – [[Ján Klučka]], slovenský sudca * [[28. máj]] – [[Muhammad Ahmad Fáris]], sýrsky letec a kozmonaut († [[2024]]) * 28. máj – [[Svatopluk Skopal]], český herec, divadelný pedagóg a režisér * [[29. máj]] – [[Miloš Morávek]], český rockový gitarista, hudobník a podnikateľ * [[30. máj]] – [[Zuzana Stanislavová]], slovenská literárna teoretička, literárna kritička a vysokoškolská pedagogička * {{0}}[[3. jún]] – [[Jill Bidenová]], americká pedagogička a [[Prvá dáma Spojených štátov|prvá dáma USA]] * {{0}}[[4. jún]] – [[Bronisław Malinowski]], poľský atlét – bežec († [[1981]]) * {{0}}[[7. jún]] – [[Gabriela Kaliská]], slovenská lekárka – kardiologička * {{0}}[[8. jún]] – [[Bonnie Tyler]], britská speváčka († [[2026]]) * {{0}}[[9. jún]] – [[James Newton Howard]], americký klavirista a hudobný skladateľ * {{0}}9. jún – [[Jana Kantorová-Báliková]], slovenská poetka a prekladateľka * [[13. jún]] – [[Stellan Skarsgård]], švédsko-americký herec * [[14. jún]] – [[Alexandr Nikolajevič Sokurov|Alexandr Sokurov]], ruský režisér * [[19. jún]] – [[Ján Zvonár]], slovenský lekár, vysokoškolský pedagóg a komunálny politik († [[2023]]) * [[21. jún]] – [[Vladimír Černý (herec)|Vladimír Černý]], slovenský herec * [[27. jún]] – [[Mary McAleeseová]], írska právnička, novinárka, politička a bývalá prezidentka * [[29. jún]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ a hráč na trombón († [[2026]]) * {{0}}[[2. júl]] – [[Ján Kovarčík]], slovenský politik * {{0}}[[6. júl]] – [[Vladimír Čech (1951)|Vladimír Čech]], český herec a moderátor († [[2013]]) * {{0}}6. júl – [[William McArthur]], americký letec a astronaut * {{0}}6. júl – [[Geoffrey Rush]], austrálsky herec * {{0}}[[8. júl]] – [[Anjelica Huston]], ová, americká herečka * [[10. júl]] – [[Milan Murgaš]], slovenský politik * [[14. júl]] – [[Eva Kováčová (poetka)|Eva Kováčová]], slovenská poetka († [[2010]]) * [[15. júl]] – [[Ján Lunter]], slovenský podnikateľ a politik * [[18. júl]] – [[Elio Di Rupo]], belgický politik * [[19. júl]] – [[Daniela Švecová]], slovenská sudkyňa, predsedníčka [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyššieho súdu SR]] * [[20. júl]] – [[Alan Boss]], americký astrofyzik * [[21. júl]] – [[Robin Williams]], americký herec a komik († [[2014]]) * [[22. júl]] – [[Braňo Hochel]], slovenský spisovateľ, literárny vedec, translatológ, sociálny dialektológ, prekladateľ, publicista, politik a vysokoškolský pedagóg († [[2015]]) * [[25. júl]] – [[Eva Hurychová]], česká speváčka, skladateľka, textárka a spisovateľka * [[28. júl]] – [[Kvetoslava Benková]], slovenská muzikologička, skladateľka, hudobná redaktorka, speváčka v Srbsku († [[2014]]) * 28. júl – [[Santiago Calatrava]], španielsky architekt, inžinier a umelec * 28. júl – [[Ray Kennedy]], anglický futbalista, stredopoliar a útočník († [[2021]]) * [[31. júl]] – [[Evonne Goolagongová]], austrálska tenistka * 31. júl – [[Mikuláš Komanický]], slovenský futbalista a futbalový tréner * {{0}}[[1. august]] – [[Milka Zimková]], slovenská prozaička, herečka a režisérka († [[2023]]) * {{0}}[[2. august]] – [[Steve Hillage]], britský hudobník a gitarista * {{0}}[[3. august]] – [[Marcel Dionne]], kanadský hokejista * {{0}}[[6. august]] – [[Catherine Hicksová]], americká herečka * {{0}}[[8. august]] – [[Louis van Gaal]] (* 8. august 1951, Amsterdam) je holandský futbalový tréner * [[10. august]] – [[Juan Manuel Santos]], prezident Kolumbie * [[11. august]] – [[Darina Chmúrová]], slovenská herečka * [[12. august]] – [[Charles Brady]], americký astronaut († [[2006]]) * [[15. august]] – [[Marianna Bárdiová]], slovenská hudobná historička, múzejníčka a pedagogička * 15. august – [[Marián Zednikovič]], slovenský herec († [[2007]]) * [[18. august]] – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku († [[2026]]) * [[19. august]] – [[John Deacon]], britský basgitarista * 19. august – František Laurinec, slovenský futbalový funkcionár, bývalý prezident [[Slovenský futbalový zväz|SFZ]], * [[20. august]] – [[Greg Bear]], americký spisovateľ vedeckej fantastiky († [[2022]]) * 20. august – [[Muhammad Mursí]], prezident Egypta († [[2019]]) * [[21. august]] – [[Glenn Hughes]], britský basgitarista a spevák * 21. august – [[Karekin II.]], hlava Arménskej apoštolskej cirkvi – katolikos * [[23. august]] – [[Ľubomír Stankovský]], slovenský hráč na bicie nástroje a spevák († [[2024]]) * 23. august – [[Petr Šabach]], český spisovateľ († [[2017]]) * [[24. august]] – [[Ján Baláž]], slovenský gitarista, spevák a skladateľ * 24. august – [[Orson Scott Card]], americký spisovateľ * [[25. august]] – [[Rob Halford]], spevák metalové skupiny ''[[Judas Priest]]'' * [[26. august]] – [[Blaho Uhlár]], slovenský režisér a dramatik († [[2024]]) * 26. august – [[Edward Witten]], americký fyzik * [[27. august]] – [[Michal Gazdík]], slovenský herec * {{0}}[[1. september]] – [[Mária Eva Trajterová]], slovenská poetka a výtvarníčka * {{0}}1. september – [[Timothy Zahn]], americký spisovateľ science fiction * {{0}}[[2. september]] – [[Mark Harmon]], americký herec * {{0}}[[4. september]] – [[Oľga Janíková]], slovenská televízna a rozhlasová režisérka * {{0}}[[5. september]] – [[Michael Keaton]], americký herec * {{0}}5. september – [[Soňa Smolová]], slovenská sudkyňa * {{0}}[[8. september]] – [[Marián Matyáš]], slovenský basketbalista a basketbalový tréner * {{0}}[[9. september]] – [[Ramón Puerta]], argentínsky politik, podnikateľ a stavebný inžinier * {{0}}9. september – [[Daniel Šváby]], slovenský právnik, sudca [[Súdny dvor Európskej únie|Súdneho dvora EÚ]] a bývalý sudca [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu SR]] * [[11. september]] – [[Miroslav Dvořák]], česko-slovenský hokejista († [[2008]]) * [[12. september]] – [[Joe Pantoliano]], americký herec * [[13. september]] – [[Salva Kiir Mayardit]], prezident republiky Južný Sudán * [[14. september]] – [[Duncan Haldane]], britský fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] * [[16. september]] – [[Vince Bell]], americký pesničkár * [[18. september]] – [[Dee Dee Ramone]], americký basgitarista ''[[The Ramones]]'' († [[2002]]) * [[20. september]] – [[Guy Lafleur]], kanadský hokejista († [[2022]]) * [[21. september]] – [[Aslan Maschadov]], prezident Čečenska († [[2005]]) * [[22. september]] – [[David Coverdale]], anglický rockový spevák * [[25. september]] – [[Peter Dvorský]], slovenský operný spevák * [[27. september]] – [[Meat Loaf]], americký spevák a herec († [[2022]]) * [[29. september]] – [[Michelle Bacheletová]], čilská politička, bývalá prezidentka Čile * [[30. september]] – [[Barry Marshall]], austrálsky lekár, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] * {{0}}[[2. október]] – [[Romina Powerová]], americká popová speváčka a herečka * {{0}}2. október – [[Sting]], britský hudobník, spevák-skladateľ, multiinštrumentalista, aktivista a filantrop * {{0}}[[3. október]] – [[Kathryn Sullivanová]], americká profesorka geológie a astronautka * {{0}}[[5. október]] – [[Bob Geldof]], írsky hudobník a organizátor charitatívnych akcií * {{0}}5. október – [[Peter Kothaj]], slovenský chirurg († [[2017]]) * {{0}}[[9. október]] – [[Billy Murcia]], americký rockový bubeník († [[1972]]) * [[12. október]] – [[Ľudovít Černák]], slovenský politik, elektrotechnik, podnikateľ * [[15. október]] – [[Roscoe Tanner]], americký tenista * [[23. október]] – [[Fatmir Sejdiu]], bývalý prezident Kosova * [[27. október]] – [[Ján Mikuš]], slovenský politik * {{0}}[[1. november]] – [[Fabrice Luchini]], francúzsky herec * {{0}}[[4. november]] – [[Traian Băsescu]], rumunský politik a bývalý prezident Rumunska * {{0}}[[7. november]] – [[Vladimír Jedľovský]], slovenský herec * [[11. november]] – [[Kim Peek]], americký autista s výnimočnou pamäťou († [[2009]]) * [[15. november]] – [[Frank Infante]], americký gitarista * [[16. november]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent († [[2026]]) * [[19. november]] – [[Peter Justin Topoľský]], slovenský moderátor, spevák a herec († [[2020]]) * [[25. november]] – [[Arturo Pérez-Reverte]], španielsky spisovateľ a novinár * [[27. november]] – [[Kathryn Bigelowová]], americká filmová režisérka * {{0}}[[1. december]] – [[Alexandr Panajotov Alexandrov|Alexandr Alexandrov]], bulharský kozmonaut († [[2026]]) * {{0}}1. december – [[Tereza Gašparíková]], slovenská prekladateľka a tlmočníčka († [[2011]]) * {{0}}1. december – [[Jaco Pastorius]], americký jazzový a rockový basgitarista († [[1987]]) * {{0}}1. december – [[Treat Williams]], americký herec († [[2023]]) * [[12. december]] – [[Steven Alan Hawley]], americký astronaut * 12. december – [[Fiodor Filippovič Koňuchov|Fiodor Koňuchov]], ruský cestovateľ, spisovateľ, umelec a kňaz * [[17. december]] – [[Ján Greguš (hudobník)|Ján Greguš]], slovenský spevák, skladateľ a textár * [[18. december]] – [[Alvin E. Roth]], americký ekonóm * [[22. december]] – [[Věra Špinarová]], česká speváčka († [[2017]]) * [[27. december]] – [[Ján Kačmár]], slovenský generál, veliteľ [[Sily výcviku a podpory Slovenskej republiky|Síl výcviku a podpory]] († [[2012]]) * 27. december – [[Ján Sucháň]], slovenský rímskokatolícky kňaz * [[28. december]] – [[John Gray]], americký spisovateľ * [[31. december]] – [[Tom Hamilton]], americký basgitarista == Úmrtia == [[Súbor:Lewis-Sinclair-LOC.jpg|thumb|upright|[[Alfred Kinsey]] († 10. január)]] [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|thumb|upright|[[Ľudmila Podjavorinská]] († 2. marec)]] [[Súbor:Portrait slancikova-timrava-bozena.jpg|thumb|upright|[[Božena Slančíková-Timrava]] († 27. november)]] * {{0}}[[5. január]] – [[So Čä-pchil]], kórejský revolucionár a politik, bakteriológ a anatóm (* [[1864]]) * [[10. január]] – [[Sinclair Lewis]], americký spisovateľ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1885]]) * [[15. január]] – [[Klement Šilinger]], slovenský architekt (* [[1887]]) * [[22. január]] – [[Harald August Bohr]], dánsky matematik (* [[1887]]) * [[25. január]] – [[Sergej Ivanovič Vavilov]], ruský fyzik a akademik (* [[1891]]) * [[27. január]] – [[Carl Gustaf Emil Mannerheim]], fínsky politik a vojvodca (* [[1867]]) * [[30. január]] – [[Ferdinand Porsche]], rakúsky automobilový konštruktér (* [[1875]]) * {{0}}[[3. február]] – [[August Horch]], nemecký konštruktér a výrobca automobilov (* [[1868]]) * [[19. február]] – [[André Gide]], francúzsky spisovateľ (* [[1869]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Maria Elisabeth Dickinová]], britská aktivistka za práva zvierat (* [[1870]]) * {{0}}[[2. marec]] – [[Ľudmila Podjavorinská]], slovenská spisovateľka (* [[1872]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Jiří Karásek ze Lvovic]], český básnik, spisovateľ a kritik (* [[1871]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Vilhelm Bjerknes]], nórsky fyzik a meteorológ (* [[1862]]) * [[23. apríl]] – [[Charles Gates Dawes]], americký politik a bankár (* [[1865]]) * [[29. apríl]] – [[Ludwig Wittgenstein]], rakúsky filozof (* [[1889]]) * {{0}}[[6. máj]] – [[Élie Cartan]], francúzsky matematik (* [[1869]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Warner Baxter]], americký herec (* [[1889]]) * [[16. máj]] – [[Dobroslav Chrobák]], slovenský spisovateľ (* [[1907]]) * [[29. máj]] – [[Josef Bohuslav Foerster]], český skladateľ a pedagóg (* [[1859]]) * 29. máj – [[Géza Maróczy]], maďarský šachista, medzinárodný veľmajster (* [[1870]]) * [[30. máj]] – [[Hermann Broch]], rakúsky spisovateľ (* [[1886]]) * {{0}}[[2. jún]] – [[Ľudovít Klimits]], maďarský básnik (* [[1884]]) * [[25. jún]] – [[Philippe Pétain]], francúzsky maršal (* [[1856]]) * [[13. júl]] – [[Arnold Schönberg]], rakúsky skladateľ (* [[1874]]) * [[20. júl]] – [[Abdalláh I.]], jordánsky kráľ (* [[1882]]) * [[25. júl]] – [[Robert William Seton-Watson]], anglický historik (* [[1879]]) * [[28. júl]] – [[Ferdiš Kostka]], slovenský ľudový keramik (* [[1878]]) * {{0}}[[2. august]] – [[Milan Polák (politik)|Milan Polák]], slovenský dôstojník a politik (* [[1897]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Charles Hitchcock Adams]], americký astronóm-amatér (* [[1868]]) * {{0}}[[1. september]] – [[Louis Lavelle]], francúzsky filozof (* [[1883]]) * {{0}}[[4. september]] – [[Louis Adamic]], americký spisovateľ (* [[1899]]) * [[26. september]] – [[Hans Cloos]], nemecký geológ (* [[1885]]) * {{0}}[[1. október]] – [[Karel Teige]], český kritik a teoretik umenia (* [[1900]]) * [[16. október]] – [[Ján Maršalko]], slovenský sociálnodemokratický politik (* [[1878]]) * [[29. október]] – [[Robert Grant Aitken]], americký astronóm (* [[1864]]) * {{0}}[[6. november]] – [[Jindřich Plachta]], český herec (* [[1899]]) * {{0}}[[8. november]] – [[Vladimír Velecký]], slovenský veľkostatkár a partizán (* [[1890]]) * [[12. november]] – [[Konstantin Biebl]], český básnik (* [[1898]]) * [[22. november]] – [[Karl Escherich]], nemecký entomológ (* [[1871]]) * 22. november – [[Václav Chaloupecký]], český historik (* [[1882]]) * [[27. november]] – [[Božena Slančíková-Timrava]], slovenská prozaička a dramatička (* [[1867]]) * [[10. december]] – [[Algernon Blackwood]], britský prozaik, románopisec, žurnalista a rozprávač (* [[1869]]) [[Kategória:1951| ]] [[Kategória:Roky| 1951]] 8e0h2sgw97dz7p2i97ps41wrddpn69u 0 3958 8253184 8199915 2026-07-25T10:57:26Z Jetam2 30982 /* Geografia */ wl 8253184 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Bolívijský mnohonárodný štát | 2. pád názvu = Bolívie | Vlajka = Flag of Bolivia.svg | Znak = Escudo de Bolivia.svg | Poloha = Bolivia (orthographic projection).svg | Motto = La unión es la fuerza | Hymna = Himno Nacional de Bolivia | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = Estado Plurinacional de Bolivia | Krátky miestny názov = Bolivia | Hlavné mesto = [[Sucre]] | ŠírkaSt =17 | ŠírkaMin =48 | ŠírkaSJ =j | DĺžkaSt =63 | DĺžkaMin =10 | DĺžkaVZ =z | Najväčšie mesto = [[Santa Cruz de la Sierra]] | Úradné jazyky = [[Španielčina]], [[Kečuánčina]], [[Ajmarčina]], [[Guaraníjčina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = | Štátne zriadenie = [[Unitárny štát|Unitárna]] [[prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br/>Viceprezident | Politickí predstavitelia = [[Luis Arce]]<br/>[[David Choquehuanca]] | Vznik = 21. júl 1847 | Susedia = [[Brazília]], [[Paraguaj]], [[Argentína]], [[Čile]], [[Peru]] | Rozloha = 1 098 581 | Poradie rozloha = 27 | Rozloha vody = ? | Percento vody = 1,29 | Odhad počtu obyvateľov = 12,24 mil. | Rok odhad počtu obyvateľov = 2023 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 79 | Sčítanie počtu obyvateľov = | Rok sčítanie počtu obyvateľov = | Hustota obyvateľstva = 10,2 | Poradie hustota = 224 | HDP = 41,833 mld. | Rok HDP = 2018 | Poradie HDP = 95 | HDP na hlavu = 7 943 | Poradie HDP na hlavu = 125 | HDI = 0,693 | Rok HDI = 2017 | Poradie (HDI) = 118 | Kategória HDI = stredný | Mena = [[Bolívijský boliviano]] | Kód meny = BOB | Časové pásmo = | UTC posun = -4 | Letný čas = | UTC posun leto = -4 | Medzinárodný kód = BO | Kód motorových vozidiel = | Internetová doména = [[.bo]] | Smerové telefónne číslo = 591 | Poznámky = }} '''Bolívia''', dlhý tvar názvu '''Bolívijský mnohonárodný štát''' ({{v jazyku|spa|''Estado Plurinacional de Bolivia''}}), je vnútrozemský štát v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. Na severe a východe susedí s [[Brazília|Brazíliou]], s [[Paraguaj]]om a [[Argentína|Argentínou]] na juhu a s [[Čile]] a [[Peru]] na západe. Hlavné mesto Bolívie je [[Sucre]]. == Geografia == [[Súbor:Bl-map.png|náhľad|left|Mapa Bolívie]] [[Súbor:Salar_de_Uyuni,_Bolivia2.jpg|náhľad|left|Uyuni]] Bolívia sa nachádza v centrálnej časti [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] na ploche 1&nbsp;098&nbsp;581 km². Juhozápadnú časť pokrývajú vrcholy [[Andy|Ánd]], pričom centrálne územie vyplňuje náhorná plošina [[Altiplano]]. Severné a východné okraje Bolívie spadajú do nižších polôh [[dažďový prales|dažďových pralesov]] v povodí [[Amazonka (rieka)|Amazonky]] (rieka [[Mamoré]]) a oblasti [[Gran Chaco]] v povodí rieky [[Paraná]] ([[Paraguaj (rieka)|Paraguaj]]). Bolívia stratila prístup k pobrežiu Tichého oceánu v tzv. [[Pacifická vojna|Pacifickej vojne]] v roku [[1879]]. Najvyšším vrcholom Bolívie je vulkán [[Nevado Sajama]] s výškou 6 542 m, ktorý sa nachádza v [[Department Oruro|departmente Oruro]]. Severozápadnú hranicu zeme tvorí z malej časti jazero [[Titicaca]]. Najväčšími mestami sú [[La Paz (Bolívia)|La Paz]], [[El Alto]], [[Santa Cruz de la Sierra]] a [[Cochabamba]]. Hlavné mesto je [[Sucre]] patrí medzi najvyššie položené hlavné mestá sveta. Známy La Paz nie je hlavné mesto, je to len mesto, kde má sídlo vláda. == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Bolívie}} Časť [[Španielsko|španielskeho]] kráľovstva [[Laplatské vicekráľovstvo|Rio de la Plata]], nazývajúca sa [[Horné Peru]], vyhlásila [[6. augusta]] [[1825]] [[nezávislosť]]. Nový štát bol pomenovaný podľa juhoamerického bojovníka za slobodu [[Simón Bolívar|Simóna Bolívara]]. Prvé osídlenie územia dnešnej Bolívie je známe z rokov 200 pred Kr.- 600 n. l., kedy v stredných [[Andy|Andách]] vzniklo kultúrne centrum [[Tiahuanaco]]. Mesto sa stalo centrom ríše, ktorá pokrývala vedľa panvy pri jazere [[Titicaca]] aj rozsiahle časti bolívijských pohorí a časť pobrežia [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Po roku [[800]] sa centrálna štátna organizácia rozpadla a malé kmene neboli schopné odolať náporu [[Inkovia|Inkov]], v ktorých čele stál [[Pachacútec Yupanqui|Pačakuti Inka Jupanki]]. Roku [[1460]] dobyli [[Inkovia]] panvu jazera [[Titicaca]] a podmanili si tamojší indiánsky kmeň [[Aymarovia|Aymará]]. === Španieli v Andách === Po prvých vojenských výpravách [[Španieli|španielskych]] dobyvateľov roku [[1533]] a [[1535]] bola dnešná Bolívia spolu zo susedným [[Peru]] začlenená do španielskeho vicekráľovstva. Roku [[1538]] bolo založené dnešné hlavné mesto [[Sucre]] (vtedy pod názvom ''Ciudad de la Plata'') a roku [[1548]] [[La Paz]], dnešné sídlo vlády. Mimoriadny význam pre rozvoj krajiny mal objav striebra v [[Potosí]] ([[1545]]). Roku [[1776]] sa stala Bolívia spolu s [[Argentína|Argentínou]], [[Paraguaj]]om a [[Uruguaj]]om súčasťou vicekráľovstva [[Laplatské vicekráľovstvo|Rio de la Plata]]. === Nezávislosť Bolívie === [[Súbor:Hw-bolivar.jpg|náhľad|left|Simón Bolívar (po ňom je krajina pomenovaná)]] V júni [[1823]] začala povstaním nacionalistov, vedených [[Antonio José de Sucre|José Antoniom de Sucre]], oslobodzovacia vojna proti [[Španieli|Španielom]]. Skončila [[6. augusta]] [[1825]] vyhlásením nezávislosti krajiny. [[Simón Bolívar]], ktorý dal krajine meno, bol prezidentom len niekoľko mesiacov. Po ňom prevzal vládu v decembri [[1825]] Sucre, ktorý dal krajine druhú ústavu, tretiu potom presadil [[Andrés de Santa Cruz]], ktorý Sucreho roku [[1829]] zosadil. Počas svojej desaťročnej vlády vyhlásil po úspešnej vojenskej výprave zjednotenie svojej krajiny s [[Peru]], ale po zákroku [[Čile]] a [[Argentína|Argentíny]] sa musel stiahnuť a bolívijsko-peruánsku úniu rozpustiť. === Oslabenie krajiny vo vojnách === Vojny so susednými krajinami Bolíviu oslabili a viedli k strate územia. Vojna proti [[Čile]] ([[1879]] až [[1883]]) mala za následok stratu oblasti [[Atacama]] a tým jediného prístupu k moru. Vo vojne proti [[Brazília|Brazílii]] ([[1902]] až [[1903]]) stratila Bolívia provinciu [[Acre]] a vo vojne s [[Paraguaj]]om ([[1932]]-[[1935]]) veľkú časť oblasti [[Gran Chaco]]. Táto vojna navyše priviedla rozvrat bolívijského hospodárstva, čo malo za následok nastolenie vojenskej vlády. Jej veliteľ, plukovník [[Germán Busch]], nechal zoštátniť [[Spojené štáty|americkú]] firmu [[Standard Oil]]. Napriek tomu že krajina mala príjmy z baní, hospodárstvo stagnovalo, čo viedlo k nepokojom, po ktorých prevzal vládu [[Víctor Paz Estenssoro]], vodca ''Revolučného národného hnutia (Movimento Nacionalista Revolucionario)''. === Vláda Paza Estenssora === Nový predseda vlády znárodnil cínové bane a roku [[1953]] previedol rozsiahlu pozemkovú reformu, v ktorej rozdelil veľkostatky roľníkom. Zároveň sa snažil o rozšírenie obrábanej pôdy na východe krajiny. V rokoch [[1956]] - [[1960]] bol prezidentom [[Hernán Siles Zuazo]], potom sa však znovu ujal úradu Paz Estenssoro, ktorý bol zosadený vojenským pučom [[4. novembra]] [[1964]]. === Vojenská vláda === Vojenská junta pod velením generála [[René Barrientos]]a sa ujala vlády [[6. novembra]] [[1964]], čo vyvolalo niekoľko vzbúr baníkov, ktorých postavenie sa po poklese cien cínu na svetových trhoch zhoršilo. Bojov proti vojenskému režimu sa zúčastnil aj [[Che Guevara|Ernesto Che Guevara]], ktorý bol zastrelený [[9. októbra]] [[1967]]. Barrientosa vystriedal v čele junty plukovník [[Hugo Banzer Suárez]], ktorý bol zvrhnutý koncom sedemdesiatych rokov, [[29. júna]] [[1980]] sa v krajine konali voľby, po ktorých sa stal prezidentom Zuazo, ktorý musel odvracať ešte jeden pokus o vojenský puč ([[1982]]). === Návrat k demokracii === Prezident Zuazo prevzal neblahé dedičstvo. Zlú hospodársku situáciu sa snažil riešiť úspornými opatreniami, veľká nezamestnanosť a nízke mzdy však boli príčinou početných štrajkov, organizovaných odbormi. Roku [[1985]] bol zvolený prezidentom konzervatívny politik [[Víctor Paz Estenssoro]]: roku [[1987]] zaznamenala krajina po šiestich rokoch mierny ekonomický rast. V ďalších voľbách bol zvolený prezidentom [[Jaime Paz Zamora]], po ňom v roku [[1993]] [[Gonzalo Sánchez de Lozada]]. == Administratívne členenie == [[Súbor:Bolivia_departments_named.png|thumb|right|Správne členenie]] Bolívia sa člení na 9 departmentov/departamentos (v zátvorke je uvedené hlavné mesto): * [[Department Beni|Beni]] ([[Trinidad (Bolívia)|Trinidad]]) * [[Department Chuquisaca|Chuquisaca]] ([[Sucre]]) * [[Department Cochabamba|Cochabamba]] ([[Cochabamba]]) * [[Department La Paz|La Paz]] ([[La Paz (Bolívia)|La Paz]]) * [[Department Oruro|Oruro]] ([[Oruro]]) * [[Department Pando|Pando]] ([[Cobija]]) * [[Department Potosí|Potosí]] ([[Potosí]]) * [[Department Santa Cruz|Santa Cruz]] ([[Santa Cruz de la Sierra]]) * [[Department Tarija|Tarija]] ([[Tarija]]) Departmenty sa ďalej delia do 100 provincií (''provincias''), provincie sa ešte členia do mnoho kantónov (''cantones'') a obcí (''municipalidades''). == Hospodárstvo == Bolívia disponuje nesmiernym nerastným bohatstvom vrátane rozsiahlych ložísk rúd [[striebro|striebra]]. Práve tie sem privábili Španielov, ktorí zemi vládli od 16. storočia až do chvíle, kedy povstala so zbraňou v ruke a v roku 1825 získala nezávislosť. Bolívia je jeden z najchudobnejších štátov [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. Vinou politickej nestability štátu však väčšina jej obyvateľov, a hlavne [[Indiáni|Indiánov]], dodnes žije v značnej [[chudoba|chudobe]]. Bolívia vyváža hlavne nerasty vrátane [[cín]]u. Je strediskom rozsiahleho ilegálneho obchodu s [[kokaín]]om. == Slováci ktorí tu pôsobili == * [[Alojz Hudek]] (* [[1887]]{{--}}† [[1961]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], misionár, rozhlasový kazateľ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubanovič | meno = Zlatko | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Don Alojz Hudek – patria mu dve prvenstvá | periodikum = Don Bosco dnes | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = XLIII. | číslo = 5 | strany = 26{{--}}27 | url = http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2012_05.pdf#page=26 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Bolivia|wikt=Bolívia}} {{Južná Amerika}} {{WTO}} [[Kategória:Bolívia| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Južnej Amerike]] lat48jp8cohfnhupr8gc9h6ottta8vp 8253185 8253184 2026-07-25T10:58:06Z Jetam2 30982 /* Geografia */ wl 8253185 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Bolívijský mnohonárodný štát | 2. pád názvu = Bolívie | Vlajka = Flag of Bolivia.svg | Znak = Escudo de Bolivia.svg | Poloha = Bolivia (orthographic projection).svg | Motto = La unión es la fuerza | Hymna = Himno Nacional de Bolivia | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = Estado Plurinacional de Bolivia | Krátky miestny názov = Bolivia | Hlavné mesto = [[Sucre]] | ŠírkaSt =17 | ŠírkaMin =48 | ŠírkaSJ =j | DĺžkaSt =63 | DĺžkaMin =10 | DĺžkaVZ =z | Najväčšie mesto = [[Santa Cruz de la Sierra]] | Úradné jazyky = [[Španielčina]], [[Kečuánčina]], [[Ajmarčina]], [[Guaraníjčina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = | Štátne zriadenie = [[Unitárny štát|Unitárna]] [[prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br/>Viceprezident | Politickí predstavitelia = [[Luis Arce]]<br/>[[David Choquehuanca]] | Vznik = 21. júl 1847 | Susedia = [[Brazília]], [[Paraguaj]], [[Argentína]], [[Čile]], [[Peru]] | Rozloha = 1 098 581 | Poradie rozloha = 27 | Rozloha vody = ? | Percento vody = 1,29 | Odhad počtu obyvateľov = 12,24 mil. | Rok odhad počtu obyvateľov = 2023 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 79 | Sčítanie počtu obyvateľov = | Rok sčítanie počtu obyvateľov = | Hustota obyvateľstva = 10,2 | Poradie hustota = 224 | HDP = 41,833 mld. | Rok HDP = 2018 | Poradie HDP = 95 | HDP na hlavu = 7 943 | Poradie HDP na hlavu = 125 | HDI = 0,693 | Rok HDI = 2017 | Poradie (HDI) = 118 | Kategória HDI = stredný | Mena = [[Bolívijský boliviano]] | Kód meny = BOB | Časové pásmo = | UTC posun = -4 | Letný čas = | UTC posun leto = -4 | Medzinárodný kód = BO | Kód motorových vozidiel = | Internetová doména = [[.bo]] | Smerové telefónne číslo = 591 | Poznámky = }} '''Bolívia''', dlhý tvar názvu '''Bolívijský mnohonárodný štát''' ({{v jazyku|spa|''Estado Plurinacional de Bolivia''}}), je vnútrozemský štát v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. Na severe a východe susedí s [[Brazília|Brazíliou]], s [[Paraguaj]]om a [[Argentína|Argentínou]] na juhu a s [[Čile]] a [[Peru]] na západe. Hlavné mesto Bolívie je [[Sucre]]. == Geografia == [[Súbor:Bl-map.png|náhľad|left|Mapa Bolívie]] [[Súbor:Salar_de_Uyuni,_Bolivia2.jpg|náhľad|left|Uyuni]] Bolívia sa nachádza v centrálnej časti [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] na ploche 1&nbsp;098&nbsp;581 km². Juhozápadnú časť pokrývajú vrcholy [[Andy|Ánd]], pričom centrálne územie vyplňuje náhorná plošina [[Altiplano]]. Severné a východné okraje Bolívie spadajú do nižších polôh [[dažďový prales|dažďových pralesov]] v povodí [[Amazonka (rieka)|Amazonky]] (rieka [[Mamoré]]) a oblasti [[Gran Chaco]] v povodí rieky [[Parana]] ([[Paraguaj (rieka)|Paraguaj]]). Bolívia stratila prístup k pobrežiu Tichého oceánu v tzv. [[Pacifická vojna|Pacifickej vojne]] v roku [[1879]]. Najvyšším vrcholom Bolívie je vulkán [[Nevado Sajama]] s výškou 6 542 m, ktorý sa nachádza v [[Department Oruro|departmente Oruro]]. Severozápadnú hranicu zeme tvorí z malej časti jazero [[Titicaca]]. Najväčšími mestami sú [[La Paz (Bolívia)|La Paz]], [[El Alto]], [[Santa Cruz de la Sierra]] a [[Cochabamba]]. Hlavné mesto je [[Sucre]] patrí medzi najvyššie položené hlavné mestá sveta. Známy La Paz nie je hlavné mesto, je to len mesto, kde má sídlo vláda. == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Bolívie}} Časť [[Španielsko|španielskeho]] kráľovstva [[Laplatské vicekráľovstvo|Rio de la Plata]], nazývajúca sa [[Horné Peru]], vyhlásila [[6. augusta]] [[1825]] [[nezávislosť]]. Nový štát bol pomenovaný podľa juhoamerického bojovníka za slobodu [[Simón Bolívar|Simóna Bolívara]]. Prvé osídlenie územia dnešnej Bolívie je známe z rokov 200 pred Kr.- 600 n. l., kedy v stredných [[Andy|Andách]] vzniklo kultúrne centrum [[Tiahuanaco]]. Mesto sa stalo centrom ríše, ktorá pokrývala vedľa panvy pri jazere [[Titicaca]] aj rozsiahle časti bolívijských pohorí a časť pobrežia [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Po roku [[800]] sa centrálna štátna organizácia rozpadla a malé kmene neboli schopné odolať náporu [[Inkovia|Inkov]], v ktorých čele stál [[Pachacútec Yupanqui|Pačakuti Inka Jupanki]]. Roku [[1460]] dobyli [[Inkovia]] panvu jazera [[Titicaca]] a podmanili si tamojší indiánsky kmeň [[Aymarovia|Aymará]]. === Španieli v Andách === Po prvých vojenských výpravách [[Španieli|španielskych]] dobyvateľov roku [[1533]] a [[1535]] bola dnešná Bolívia spolu zo susedným [[Peru]] začlenená do španielskeho vicekráľovstva. Roku [[1538]] bolo založené dnešné hlavné mesto [[Sucre]] (vtedy pod názvom ''Ciudad de la Plata'') a roku [[1548]] [[La Paz]], dnešné sídlo vlády. Mimoriadny význam pre rozvoj krajiny mal objav striebra v [[Potosí]] ([[1545]]). Roku [[1776]] sa stala Bolívia spolu s [[Argentína|Argentínou]], [[Paraguaj]]om a [[Uruguaj]]om súčasťou vicekráľovstva [[Laplatské vicekráľovstvo|Rio de la Plata]]. === Nezávislosť Bolívie === [[Súbor:Hw-bolivar.jpg|náhľad|left|Simón Bolívar (po ňom je krajina pomenovaná)]] V júni [[1823]] začala povstaním nacionalistov, vedených [[Antonio José de Sucre|José Antoniom de Sucre]], oslobodzovacia vojna proti [[Španieli|Španielom]]. Skončila [[6. augusta]] [[1825]] vyhlásením nezávislosti krajiny. [[Simón Bolívar]], ktorý dal krajine meno, bol prezidentom len niekoľko mesiacov. Po ňom prevzal vládu v decembri [[1825]] Sucre, ktorý dal krajine druhú ústavu, tretiu potom presadil [[Andrés de Santa Cruz]], ktorý Sucreho roku [[1829]] zosadil. Počas svojej desaťročnej vlády vyhlásil po úspešnej vojenskej výprave zjednotenie svojej krajiny s [[Peru]], ale po zákroku [[Čile]] a [[Argentína|Argentíny]] sa musel stiahnuť a bolívijsko-peruánsku úniu rozpustiť. === Oslabenie krajiny vo vojnách === Vojny so susednými krajinami Bolíviu oslabili a viedli k strate územia. Vojna proti [[Čile]] ([[1879]] až [[1883]]) mala za následok stratu oblasti [[Atacama]] a tým jediného prístupu k moru. Vo vojne proti [[Brazília|Brazílii]] ([[1902]] až [[1903]]) stratila Bolívia provinciu [[Acre]] a vo vojne s [[Paraguaj]]om ([[1932]]-[[1935]]) veľkú časť oblasti [[Gran Chaco]]. Táto vojna navyše priviedla rozvrat bolívijského hospodárstva, čo malo za následok nastolenie vojenskej vlády. Jej veliteľ, plukovník [[Germán Busch]], nechal zoštátniť [[Spojené štáty|americkú]] firmu [[Standard Oil]]. Napriek tomu že krajina mala príjmy z baní, hospodárstvo stagnovalo, čo viedlo k nepokojom, po ktorých prevzal vládu [[Víctor Paz Estenssoro]], vodca ''Revolučného národného hnutia (Movimento Nacionalista Revolucionario)''. === Vláda Paza Estenssora === Nový predseda vlády znárodnil cínové bane a roku [[1953]] previedol rozsiahlu pozemkovú reformu, v ktorej rozdelil veľkostatky roľníkom. Zároveň sa snažil o rozšírenie obrábanej pôdy na východe krajiny. V rokoch [[1956]] - [[1960]] bol prezidentom [[Hernán Siles Zuazo]], potom sa však znovu ujal úradu Paz Estenssoro, ktorý bol zosadený vojenským pučom [[4. novembra]] [[1964]]. === Vojenská vláda === Vojenská junta pod velením generála [[René Barrientos]]a sa ujala vlády [[6. novembra]] [[1964]], čo vyvolalo niekoľko vzbúr baníkov, ktorých postavenie sa po poklese cien cínu na svetových trhoch zhoršilo. Bojov proti vojenskému režimu sa zúčastnil aj [[Che Guevara|Ernesto Che Guevara]], ktorý bol zastrelený [[9. októbra]] [[1967]]. Barrientosa vystriedal v čele junty plukovník [[Hugo Banzer Suárez]], ktorý bol zvrhnutý koncom sedemdesiatych rokov, [[29. júna]] [[1980]] sa v krajine konali voľby, po ktorých sa stal prezidentom Zuazo, ktorý musel odvracať ešte jeden pokus o vojenský puč ([[1982]]). === Návrat k demokracii === Prezident Zuazo prevzal neblahé dedičstvo. Zlú hospodársku situáciu sa snažil riešiť úspornými opatreniami, veľká nezamestnanosť a nízke mzdy však boli príčinou početných štrajkov, organizovaných odbormi. Roku [[1985]] bol zvolený prezidentom konzervatívny politik [[Víctor Paz Estenssoro]]: roku [[1987]] zaznamenala krajina po šiestich rokoch mierny ekonomický rast. V ďalších voľbách bol zvolený prezidentom [[Jaime Paz Zamora]], po ňom v roku [[1993]] [[Gonzalo Sánchez de Lozada]]. == Administratívne členenie == [[Súbor:Bolivia_departments_named.png|thumb|right|Správne členenie]] Bolívia sa člení na 9 departmentov/departamentos (v zátvorke je uvedené hlavné mesto): * [[Department Beni|Beni]] ([[Trinidad (Bolívia)|Trinidad]]) * [[Department Chuquisaca|Chuquisaca]] ([[Sucre]]) * [[Department Cochabamba|Cochabamba]] ([[Cochabamba]]) * [[Department La Paz|La Paz]] ([[La Paz (Bolívia)|La Paz]]) * [[Department Oruro|Oruro]] ([[Oruro]]) * [[Department Pando|Pando]] ([[Cobija]]) * [[Department Potosí|Potosí]] ([[Potosí]]) * [[Department Santa Cruz|Santa Cruz]] ([[Santa Cruz de la Sierra]]) * [[Department Tarija|Tarija]] ([[Tarija]]) Departmenty sa ďalej delia do 100 provincií (''provincias''), provincie sa ešte členia do mnoho kantónov (''cantones'') a obcí (''municipalidades''). == Hospodárstvo == Bolívia disponuje nesmiernym nerastným bohatstvom vrátane rozsiahlych ložísk rúd [[striebro|striebra]]. Práve tie sem privábili Španielov, ktorí zemi vládli od 16. storočia až do chvíle, kedy povstala so zbraňou v ruke a v roku 1825 získala nezávislosť. Bolívia je jeden z najchudobnejších štátov [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. Vinou politickej nestability štátu však väčšina jej obyvateľov, a hlavne [[Indiáni|Indiánov]], dodnes žije v značnej [[chudoba|chudobe]]. Bolívia vyváža hlavne nerasty vrátane [[cín]]u. Je strediskom rozsiahleho ilegálneho obchodu s [[kokaín]]om. == Slováci ktorí tu pôsobili == * [[Alojz Hudek]] (* [[1887]]{{--}}† [[1961]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], misionár, rozhlasový kazateľ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubanovič | meno = Zlatko | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Don Alojz Hudek – patria mu dve prvenstvá | periodikum = Don Bosco dnes | odkaz na periodikum = | rok = 2012 | mesiac = | ročník = XLIII. | číslo = 5 | strany = 26{{--}}27 | url = http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2012_05.pdf#page=26 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Bolivia|wikt=Bolívia}} {{Južná Amerika}} {{WTO}} [[Kategória:Bolívia| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Južnej Amerike]] ewcb5jfig6wp21pxncj5kggdi48p325 0 4273 8253099 8249072 2026-07-25T05:31:34Z ~2026-41500-49 301143 /* Úmrtia */ 8253099 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] až [[31. december]] – [[Trenčín]] je v roku 2026 [[Trenčín 2026|Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK)]] * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u. * [[17. máj]] – [[Bulharsko]] vyhralo [[Eurovision Song Contest 2026]] s pesničkou „[[Bangaranga]]“ od speváčky [[Dara (speváčka)|Dara]]. * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[24. máj]] – Sa konalo podujatie [[Noc múzeí a galérií]] * [[31. máj]] – [[Fínske národné hokejové mužstvo|národný tím Fínska]] vyhral finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2026]] po tom, čo v [[Zürich]]u zdolal domáce [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{ku|1|0}} po predĺžení. == Očakávané udalosti == * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|náhľad|upright|[[Nathalie Baye]] († 17. apríl)]] [[Súbor:Bonnie Tyler in Moscow, 6 May 1997 (cropped2).jpg|náhľad|upright|[[Bonnie Tyler]] († 8. júl)]] [[Súbor:Sam Neill 2010.jpg|náhľad|upright|[[Sam Neill]] († 13. júl)]] * {{0}}[[6. január]] – [[Radek Černoch]], český právnik, právny historik (romanista) a odborník na dedičské právo (* [[1986]]) * {{0}}6. január – [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * 10. január – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * [[13. január]] – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * 13. január – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * 11. február – [[Marián Brezáni]], slovenský textár, skladateľ a aforista (* [[1966]]) * [[13. február]] – [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * 16. február – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * 28. február – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]]) * [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]]) * 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}1. máj – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * 14. máj - [[Valie Export]], rakúska vizuálna umelkyňa, performerka a pedagogička (* [[1940]]) * [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * [[16. máj]] – [[Karel Schelle]], český právnik, právny historik a advokát (* [[1952]]) * [[17. máj]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár (* [[1937]]) * [[18. máj]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]]) * [[19. máj]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ, hráč na trombón, klavirista, gitarista, bubeník a harmonikár (* [[1951]]) * [[21. máj]] – [[John McCreary Fabian]], americký astronaut (* [[1939]]) * [[22. máj]] – [[Dick Parry]], britský saxofonista (* [[1942]]) * [[23. máj]] – [[Philip Aaberg]], americký klavirista a hudobný skladateľ (* [[1949]]) * [[24. máj]] – [[Ján Plachetka]], slovenský šachový veľmajster (* [[1945]]) * [[28. máj]] – [[Claude Lemieux]], kanadský hokejista (* [[1965]]) * {{0}}[[1. jún]] – [[Anthony Head]], anglický herec (* [[1954]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[Marjane Satrapiová]], francúzsko-iránska komiksová autorka, ilustrátorka, režisérka animovaných filmov a autorka kníh pre deti (* [[1969]]) * [[11. jún]] – [[David Hockney]], britský výtvarník a fotograf (* [[1937]]) * [[14. jún]] – [[Oliver Tree]], americký spevák, skladateľ a hudobník (* [[1993]]) * [[15. jún]] – [[Kyle Calder]], kanadský hokejista (* [[1979]]) * [[16. jún]] – [[Camillo Ruini]], talianský kardinál (* [[1931]]) * 16. jún – [[Daveigh Chase]], americká herečka (* [[1990]]) * [[17. jún]] – [[Alexandr Michajlovič Samokuťajev]], ruský kozmonaut (* [[1970]]) * [[18. jún]] – [[François Englert]], belgický fyzik (* [[1932]]) * [[20. jún]] – [[Slavenka Drakulićová]], chorvátska spisovateľka (* [[1949]]) * [[22. jún]] – [[Denisa Hurban Baránková]], slovenská lukostreľkyňa (* [[2001]]) * 22. jún – [[Alan Greenspan]], americký ekonóm (* [[1926]]) * [[26. jún]] – [[Sergej Ivanov]], ruský politik (* [[1953]]) * [[29. jún]] – [[Ervin László]], maďarský filozof, kybernetik (* [[1932]]) * {{0}}[[1. júl]] – [[Martin Sarvaš]], slovenský producent a hudobník (* [[1961]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[Herman Chernoff]], americký aplikovaný matematik, štatistik, fyzik a profesor (* [[1923]]) * {{0}}[[8. júl]] – [[Bonnie Tyler]], waleská speváčka a skladateľka (* [[1951]]) * [[10. júl]] – [[Alexandr Panajotov Alexandrov|Alexandr Alexandrov]] , bulharský kozmonaut (* [[1951]]) * [[13. júl]] – [[Sam Neill]], novozélandský filmový a televízny herec (* [[1947]]) * [[16. júl]] – [[Rudolph Arthur Marcus]], kanadský chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1923]]) * [[22. júl]] – [[Chuck Russell]], americký filmový režisér (* [[1958]]) [[Kategória:2026| ]] g6b00w92k9bwdb711jd60voobonfhb5 8253101 8253099 2026-07-25T05:35:24Z ~2026-41500-49 301143 /* Úmrtia */ 8253101 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] až [[31. december]] – [[Trenčín]] je v roku 2026 [[Trenčín 2026|Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK)]] * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u. * [[17. máj]] – [[Bulharsko]] vyhralo [[Eurovision Song Contest 2026]] s pesničkou „[[Bangaranga]]“ od speváčky [[Dara (speváčka)|Dara]]. * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[24. máj]] – Sa konalo podujatie [[Noc múzeí a galérií]] * [[31. máj]] – [[Fínske národné hokejové mužstvo|národný tím Fínska]] vyhral finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2026]] po tom, čo v [[Zürich]]u zdolal domáce [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{ku|1|0}} po predĺžení. == Očakávané udalosti == * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|náhľad|upright|[[Nathalie Baye]] († 17. apríl)]] [[Súbor:Bonnie Tyler in Moscow, 6 May 1997 (cropped2).jpg|náhľad|upright|[[Bonnie Tyler]] († 8. júl)]] [[Súbor:Sam Neill 2010.jpg|náhľad|upright|[[Sam Neill]] († 13. júl)]] * {{0}}[[6. január]] – [[Radek Černoch]], český právnik, právny historik (romanista) a odborník na dedičské právo (* [[1986]]) * {{0}}6. január – [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * 10. január – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * [[13. január]] – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * 13. január – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * 11. február – [[Marián Brezáni]], slovenský textár, skladateľ a aforista (* [[1966]]) * [[13. február]] – [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * 16. február – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * 28. február – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]]) * [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]]) * 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}1. máj – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * 14. máj - [[Valie Export]], rakúska vizuálna umelkyňa, performerka a pedagogička (* [[1940]]) * [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * [[16. máj]] – [[Karel Schelle]], český právnik, právny historik a advokát (* [[1952]]) * [[17. máj]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár (* [[1937]]) * [[18. máj]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]]) * [[19. máj]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ, hráč na trombón, klavirista, gitarista, bubeník a harmonikár (* [[1951]]) * [[21. máj]] – [[John McCreary Fabian]], americký astronaut (* [[1939]]) * [[22. máj]] – [[Dick Parry]], britský saxofonista (* [[1942]]) * [[23. máj]] – [[Philip Aaberg]], americký klavirista a hudobný skladateľ (* [[1949]]) * [[24. máj]] – [[Ján Plachetka]], slovenský šachový veľmajster (* [[1945]]) * [[28. máj]] – [[Claude Lemieux]], kanadský hokejista (* [[1965]]) * {{0}}[[1. jún]] – [[Anthony Head]], anglický herec (* [[1954]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[Marjane Satrapiová]], francúzsko-iránska komiksová autorka, ilustrátorka, režisérka animovaných filmov a autorka kníh pre deti (* [[1969]]) * [[11. jún]] – [[David Hockney]], britský výtvarník a fotograf (* [[1937]]) * [[14. jún]] – [[Oliver Tree]], americký spevák, skladateľ a hudobník (* [[1993]]) * [[15. jún]] – [[Kyle Calder]], kanadský hokejista (* [[1979]]) * [[16. jún]] – [[Camillo Ruini]], talianský kardinál (* [[1931]]) * 16. jún – [[Daveigh Chase]], americká herečka (* [[1990]]) * [[17. jún]] – [[Alexandr Michajlovič Samokuťajev]], ruský kozmonaut (* [[1970]]) * [[18. jún]] – [[François Englert]], belgický fyzik (* [[1932]]) * [[20. jún]] – [[Slavenka Drakulićová]], chorvátska spisovateľka (* [[1949]]) * [[22. jún]] – [[Denisa Hurban Baránková]], slovenská lukostreľkyňa (* [[2001]]) * 22. jún – [[Alan Greenspan]], americký ekonóm (* [[1926]]) * [[26. jún]] – [[Sergej Ivanov]], ruský politik (* [[1953]]) * [[29. jún]] – [[Ervin László]], maďarský filozof, kybernetik (* [[1932]]) * {{0}}[[1. júl]] – [[Martin Sarvaš]], slovenský producent a hudobník (* [[1961]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[Herman Chernoff]], americký aplikovaný matematik, štatistik, fyzik a profesor (* [[1923]]) * {{0}}[[8. júl]] – [[Bonnie Tyler]], waleská speváčka a skladateľka (* [[1951]]) * [[10. júl]] – [[Alexandr Panajotov Alexandrov|Alexandr Alexandrov]] , bulharský kozmonaut (* [[1951]]) * [[13. júl]] – [[Sam Neill]], novozélandský filmový a televízny herec (* [[1947]]) * [[16. júl]] – [[Rudolph Arthur Marcus]], kanadský chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1923]]) * [[20. júl]] – [[Kevin Keegan]], anglický futbalista a tréner (* [[1951]]) * [[22. júl]] – [[Chuck Russell]], americký filmový režisér (* [[1958]]) [[Kategória:2026| ]] lfpiwi8ijpmbdwmwecgru6gh7p6m9dn 8253103 8253101 2026-07-25T05:38:24Z ~2026-41500-49 301143 /* Úmrtia */ 8253103 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2026}} Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] až [[31. december]] – [[Trenčín]] je v roku 2026 [[Trenčín 2026|Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK)]] * [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]]. * 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]]. * 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]]. * 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených. * [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]]. * [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]]. * [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u. * [[17. máj]] – [[Bulharsko]] vyhralo [[Eurovision Song Contest 2026]] s pesničkou „[[Bangaranga]]“ od speváčky [[Dara (speváčka)|Dara]]. * [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]]. * [[24. máj]] – Sa konalo podujatie [[Noc múzeí a galérií]] * [[31. máj]] – [[Fínske národné hokejové mužstvo|národný tím Fínska]] vyhral finálový zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2026]] po tom, čo v [[Zürich]]u zdolal domáce [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{ku|1|0}} po predĺžení. == Očakávané udalosti == * [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]]. * [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e. == Úmrtia == [[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]] [[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]] [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]] [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]] [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|náhľad|upright|[[Nathalie Baye]] († 17. apríl)]] [[Súbor:Bonnie Tyler in Moscow, 6 May 1997 (cropped2).jpg|náhľad|upright|[[Bonnie Tyler]] († 8. júl)]] [[Súbor:Sam Neill 2010.jpg|náhľad|upright|[[Sam Neill]] († 13. júl)]] * {{0}}[[6. január]] – [[Radek Černoch]], český právnik, právny historik (romanista) a odborník na dedičské právo (* [[1986]]) * {{0}}6. január – [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]]) * {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]]) * {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[10. január]] – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]]) * 10. január – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]]) * 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]]) * 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]]) * [[13. január]] – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]]) * 13. január – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]]) * [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]]) * [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]]) * [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]]) * [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]]) * [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]]) * [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]]) * [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]]) * [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]]) * {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]]) * [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]]) * [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]]) * 11. február – [[Marián Brezáni]], slovenský textár, skladateľ a aforista (* [[1966]]) * [[13. február]] – [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]]) * [[16. február]] – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]]) * 16. február – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]]) * [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]]) * [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]]) * 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]]) * [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]]) * [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]]) * [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]]) * [[28. február]] – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]]) * 28. február – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]]) * {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]]) * [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]]) * [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]]) * [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]]) * 14. marec – [[Christopher Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]]) * [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]]) * [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]]) * [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]]) * [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]]) * [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]]) * 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]]) * [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]]) * {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]]) * [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]]) * [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]]) * [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]]) * [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]]) * [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]]) * [[17. apríl]] – [[Nathalie Baye]], francúzska herečka (* [[1948]]) * [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]]) * [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]]) * [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]]) * [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]]) * [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]]) * [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]]) * [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]]) * 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]]) * 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]]) * {{0}}1. máj – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]]) * [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]]) * [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]]) * 14. máj - [[Valie Export]], rakúska vizuálna umelkyňa, performerka a pedagogička (* [[1940]]) * [[15. máj]] – [[Edmund Phelps]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1933]]) * [[16. máj]] – [[Karel Schelle]], český právnik, právny historik a advokát (* [[1952]]) * [[17. máj]] – [[Anton Švajlen]], slovenský futbalový brankár (* [[1937]]) * [[18. máj]] – [[Ole Nydahl]], dánsky budhista a učiteľ (* [[1941]]) * [[19. máj]] – [[Pavel Zajáček]], slovenský dirigent, hudobný skladateľ, hráč na trombón, klavirista, gitarista, bubeník a harmonikár (* [[1951]]) * [[21. máj]] – [[John McCreary Fabian]], americký astronaut (* [[1939]]) * [[22. máj]] – [[Dick Parry]], britský saxofonista (* [[1942]]) * [[23. máj]] – [[Philip Aaberg]], americký klavirista a hudobný skladateľ (* [[1949]]) * [[24. máj]] – [[Ján Plachetka]], slovenský šachový veľmajster (* [[1945]]) * [[28. máj]] – [[Claude Lemieux]], kanadský hokejista (* [[1965]]) * {{0}}[[1. jún]] – [[Anthony Head]], anglický herec (* [[1954]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[Marjane Satrapiová]], francúzsko-iránska komiksová autorka, ilustrátorka, režisérka animovaných filmov a autorka kníh pre deti (* [[1969]]) * [[11. jún]] – [[David Hockney]], britský výtvarník a fotograf (* [[1937]]) * [[14. jún]] – [[Oliver Tree]], americký spevák, skladateľ a hudobník (* [[1993]]) * [[15. jún]] – [[Kyle Calder]], kanadský hokejista (* [[1979]]) * [[16. jún]] – [[Camillo Ruini]], talianský kardinál (* [[1931]]) * 16. jún – [[Daveigh Chase]], americká herečka (* [[1990]]) * [[17. jún]] – [[Alexandr Michajlovič Samokuťajev]], ruský kozmonaut (* [[1970]]) * [[18. jún]] – [[François Englert]], belgický fyzik (* [[1932]]) * [[20. jún]] – [[Slavenka Drakulićová]], chorvátska spisovateľka (* [[1949]]) * [[22. jún]] – [[Denisa Hurban Baránková]], slovenská lukostreľkyňa (* [[2001]]) * 22. jún – [[Alan Greenspan]], americký ekonóm (* [[1926]]) * [[26. jún]] – [[Sergej Ivanov]], ruský politik (* [[1953]]) * [[29. jún]] – [[Ervin László]], maďarský filozof, kybernetik (* [[1932]]) * {{0}}[[1. júl]] – [[Martin Sarvaš]], slovenský producent a hudobník (* [[1961]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[Herman Chernoff]], americký aplikovaný matematik, štatistik, fyzik a profesor (* [[1923]]) * {{0}}[[8. júl]] – [[Bonnie Tyler]], waleská speváčka a skladateľka (* [[1951]]) * [[10. júl]] – [[Alexandr Panajotov Alexandrov|Alexandr Alexandrov]] , bulharský kozmonaut (* [[1951]]) * [[13. júl]] – [[Sam Neill]], novozélandský filmový a televízny herec (* [[1947]]) * [[16. júl]] – [[Rudolph Arthur Marcus]], kanadský chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1923]]) * [[20. júl]] – [[Kevin Keegan]], anglický futbalista a tréner (* [[1951]]) * [[21. júl]] – [[Kaylee Hottleová]], americká herečka (* [[2007]]) * [[22. júl]] – [[Chuck Russell]], americký filmový režisér (* [[1958]]) [[Kategória:2026| ]] 01ybcqathx83uyux14ch7cl95e68cef 0 8593 8253100 8248703 2026-07-25T05:33:18Z ~2026-41500-49 301143 /* Narodenia */ 8253100 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1958}} == Udalosti == * [[1. január]] – do platnosti vstúpili [[Rímske zmluvy|zmluvy z Ríma]] o založení [[Európske hospodárske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] a [[Európske spoločenstvo pre atómovú energiu|Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu]] * [[17. apríl]] – [[19. november]] – [[Expo 58]] v [[Brusel]]i * [[13. jún]] – podpísaná československo-poľská zmluva ukončujúca [[Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko|československo-poľský spor o Tešínsko]] * [[2. október]] – [[Guinea (štát)|Guinea]] vyhlásila nezávislosť od [[Francúzsko|Francúzska]] * [[28. október]] – [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] bol zvolený za pápeža == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Boris Leonidovič Pasternak]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[George Wells Beadle]], [[Edward Lawrie Tatum]], [[Joshua Lederberg]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Pavel Alexejevič Čerenkov]], [[Ilia Michajlovič Frank]], [[Igor Jevgenievič Tamm]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Frederick Sanger]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Dominique Pire]] == Narodenia == [[Súbor:Sharon Stone 2005.jpg|thumb|upright|[[Sharon Stone]] (* 10. marec)]] [[Súbor:Michelle Pfeiffer 2007.jpg|thumb|upright|[[Michelle Pfeiffer]] (* 29. apríl)]] [[Súbor:Rebel Heart WTG (3).jpg|thumb|upright|[[Madonna]] (* 16. august)]] [[Súbor:Tim Robbins (8235175646).jpg|thumb|upright|[[Tim Robbins]] (* 16. október)]] [[Súbor:Jamie_Lee_Curtis_1989.jpg|thumb|upright|[[Jamie Lee Curtisová]] (* 22. november)]] * {{0}}[[9. január]] – [[Mehmet Ali Ağca]], turecký atentátnik na pápeža Jána Pavla II. * [[14. január]] – [[Fedor Flašík]], slovenský podnikateľ († [[2024]]) * [[15. január]] – [[Elena Vacvalová]], slovenská redaktorka, humorista a príležitostná herečka * [[22. január]] – [[Pavel Spurný]], český astronóm * [[24. január]] – [[Frank Ullrich]], nemecký biatlonista * [[25. január]] – [[Alessandro Baricco]], taliansky spisovateľ, esejista, dramatik a kritik * {{0}}[[3. február]] – [[Joe Frank Edwards]], americký vojenský pilot a kozmonaut * [[19. február]] – [[Andrej Petrek]], slovenský komunálny a regionálny politik * [[22. február]] – [[Veronika Terézia Rácková]], slovenská lekárka a misionárka († [[2016]]) * [[23. február]] – [[Pavol Paška]], slovenský politik († [[2018]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Veronika Bodnáriková]], slovenská speváčka ľudových piesní * {{0}}[[2. marec]] – [[Kevin Curren]], juhoafrický a americký tenista * {{0}}[[3. marec]] – [[Miranda Richardsonová]], britská herečka * [[10. marec]] – [[Sharon Stone]], americká herečka * [[11. marec]] – [[Deana Horváthová]], slovenská herečka a filmová producentka * [[13. marec]] – [[Ján Kocian]], slovenský futbalista a tréner * [[14. marec]] – [[Albert II. (Monako)|Albert II.]], monacké knieža * 14. marec – [[Eva Rusnáková]], slovenská politička * [[15. marec]] – [[Gyula Bárdos]], slovenský politik * [[19. marec]] – [[Peter Miššík]], slovenský politik * [[21. marec]] – [[Gary Oldman]], britský filmový herec, režisér a producent * [[23. marec]] – [[Ľubomír Karásek]], slovenský novinár * [[27. marec]] – [[Pavel Jacz]], slovenský redaktor, novinár, moderátor († [[2025]]) * {{0}}[[3. apríl]] – [[Alec Baldwin]], americký herec * [[14. apríl]] – [[Štefan Kužma]], slovenský politik * [[16. apríl]] – [[Vladimír Čáp]], slovenský scénograf * [[19. apríl]] – [[Jozef Marec]], slovenský lekár a spisovateľ * [[20. apríl]] – [[Rudolf Biermann]], slovenský filmový producent * [[21. apríl]] – [[Andie MacDowell]], americká herečka * [[24. apríl]] – [[Hana Gajdošová-Letková]], slovenská herečka * [[28. apríl]] – [[Tomáš Galbavý]], slovenský politik * [[29. apríl]] – [[Michelle Pfeifferová]], americká herečka * {{0}}[[9. máj]] – [[Chuck Russell]], americký filmový režisér († [[2026]]) * [[17. máj]] – [[Paul Di'Anno]], britský spevák, bývalý frontman skupiny [[Iron Maiden]] († [[2024]]) * [[29. máj]] – [[Annette Beningová]], americká herečka * [[30. máj]] – [[Martin Valent]], slovenský režisér a scenárista * {{0}}[[7. jún]] – [[Prince]], americký hudobník, spevák a herec († [[2016]]) * [[10. jún]] – [[Vladimír Dlouhý (herec)|Vladimír Dlouhý]], český herec († [[2010]]) * [[14. jún]] – [[Eric Heiden]], americký rýchlokorčuliar a cyklista * 14. jún – [[Jiří Hromada]], český herec, dabér a aktivista († [[2024]]) * {{0}}[[4. júl]] – [[Pavol Gejdoš ml.]], slovenský režisér a scenárista * {{0}}[[5. júl]] – [[Veronica Guerinová]], írska investigatívna novinárka († [[1996]]) * {{0}}[[7. júl]] – [[Béla Bugár]], slovenský politik * {{0}}[[8. júl]] – [[Kevin Bacon]], americký herec * {{0}}8. júl – [[Cipi Livniová]], izraelská politička * [[11. júl]] – [[Hank Shermann]], dánsky gitarista * [[14. júl]] – [[Miloslav Mojžiš (hudobný skladateľ)|Miloslav Mojžiš]], slovenský skladateľ, aranžér, textár, scenárista, spisovateľ, producent, inštrumentalista a dirigent († [[2019]]) * [[16. júl]] – [[Lajos Ladányi]], slovenský politik * [[22. júl]] – [[Paweł Trzaska]], poľský filmový režisér († [[1995]]) * [[25. júl]] – [[Alex Filippenko]], americký astrofyzik * [[30. júl]] – [[Kate Bush]], britská speváčka * {{0}}[[1. august]] – [[Ervín Hrachovina]], slovenský matematik († [[1990]]) * {{0}}[[6. august]] – [[Július Strnisko]], slovenský zápasník, bronzový z OH 1980 († [[2008]]) * {{0}}[[7. august]] – [[Bruce Dickinson]], spevák britskej heavy metalovej skupiny Iron Maiden * [[15. august]] – [[Craig MacTavish]], kanadský hokejista * [[16. august]] – [[Madonna]], americká speváčka * [[17. august]] – [[Belinda Carlisle]], americká speváčka * [[25. august]] – [[Tim Burton]], americký filmový režisér * [[29. august]] – [[Michael Jackson]], americký popový spevák († [[2009]]) * [[31. august]] – [[Ivan Mjartan]], slovenský politik a diplomat († [[2018]]) * {{0}}[[2. september]] – [[Ivan Gajan]], slovenský klavirista († [[2025]]) * {{0}}[[3. september]] – [[Jozef Grapa]], slovenský politik * {{0}}[[5. september]] – [[Andrej Ďurkovský]], slovenský politik, bývalý primátor Bratislavy * [[14. september]] – [[Viliam Klimáček]], slovenský dramatik, básnik, prozaik, režisér, scenárista a herec divadla GUnaGU * [[19. september]] – [[Ivan Hopta]], slovenský politik († [[2021]]) * {{0}}[[9. október]] – [[Stanislav Janiš]], slovenský politik * [[15. október]] – [[Gerry Sorensenová]], kanadská lyžiarka * [[16. október]] – [[Igor Grexa]], slovenský právnik a diplomat († [[2020]]) * 16. október – [[Tim Robbins]], americký herec, režisér a scenárista * [[20. október]] – [[Viggo Mortensen]], americký herec * [[29. október]] – [[Blažej Baláž]], slovenský maliar a vysokoškolský pedagóg * [[30. október]] – [[Igor Šabek]], slovenský herec a spíker * {{0}}[[1. november]] – [[Charlie Kaufman]], americký scenárista * {{0}}[[9. november]] – [[Juraj Dolinský]], rímskokatolícky kňaz, cirkevný historik († [[2022]]) * [[19. november]] – [[Gianni Pittella]], taliansky politik * 19. november – [[Stanislav Zvolenský]], slovenský rímskokatolícky biskup * [[22. november]] * [[30. november]] – [[Stacey Q]], americká speváčka * {{0}}[[6. december]] – [[Miloš Říha]], český hokejový tréner a československý hokejový útočník († [[2020]]) * {{0}}[[7. december]] – [[Marie Louise Coleiro Preca]], maltská politička a prezidentka * [[11. december]] – [[Cornelia Funkeová]], nemecká autorka kníh pre deti a mládež * 11. december – [[Vladimír Ivanovič Nemirovič-Dančenko]], ruský režisér, dramatik a divadelný riaditeľ * [[29. december]] – [[Nancy Jane Currie]], americká astronautka == Úmrtia == [[Súbor:Frédéric Joliot-Curie Harcourt.jpg|thumb|upright|[[Frédéric Joliot-Curie]] († 14. august)]] [[Súbor:Pauli.jpg|thumb|upright|[[Wolfgang Pauli]] († 15. december)]] [[Súbor:Lf muchen 1909 b1.jpeg|thumb|upright|[[Lion Feuchtwanger]] († 21. december)]] * {{0}}[[7. január]] – [[Petru Groza]], rumunský prezident (* [[1884]]) * {{0}}[[1. február]] – [[Clinton Davisson]], americký fyzik (* [[1881]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Richard Kaufmann]], izraelský architekt a urbanista (* [[1887]]) * {{0}}[[7. február]] – [[Betty MacDonaldová]], americká spisovateľka (* [[1908]]) * [[12. február]] – [[Petr Bezruč]], český básnik (* [[1867]]) * [[13. február]] – [[František Viktor Podolay]], slovenský maliar a grafik (* [[1905]]) * [[14. február]] – [[Jakob Kneip]], nemecký básnik a spisovateľ (* [[1881]]) * [[17. február]] – [[Vojtech Plechlo]], slovenský politik (* [[1876]]) * {{0}}[[3. marec]] – [[Ivan Krasko]], slovenský básnik (* [[1876]]) * [[23. marec]] – [[Florian Znaniecki]], poľský sociológ a filozof (* [[1882]]) * {{0}}[[1. apríl]] – [[Břetislav Bakala]], český dirigent a skladateľ (* [[1897]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Vítězslav Nezval]], český básnik (* [[1900]]) * [[16. apríl]] – [[Rosalind Franklinová]], britská biofyzička, chemička a biologička (* [[1920]]) * [[19. máj]] – [[Ronald Colman]], britský herec (* [[1891]]) * 19. máj – [[Marie Pujmanová]], česká spisovateľka (* [[1893]]) * [[28. máj]] – [[Mikuláš Schneider-Trnavský]], slovenský skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg (* [[1881]]) * [[29. máj]] – [[Juan Ramón Jiménez]], španielsky básnik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1881]]) * {{0}}[[9. jún]] – [[Robert Donat]], britský herec (* [[1905]]) * [[16. jún]] – [[Imre Nagy]], maďarský reformný politik a premiér (* [[1896]]) * [[20. jún]] – [[Kurt Alder]], nemecký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1902]]) * [[30. jún]] – [[František Albert Libra]], český funkcionalistický architekt a urbanista (* [[1891]]) * {{0}}[[1. august]] – [[Eino Kaila]], fínsky filozof (* [[1890]]) * [[14. august]] – [[Frédéric Joliot-Curie]], francúzsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (* [[1900]]) * [[22. august]] – [[Igor Beniač]], slovenský politik a právnik (* [[1881]]) * [[23. august]] – [[Roger Martin du Gard]], francúzsky prozaik a dramatik (* [[1881]]) * [[25. august]] – [[John Broadus Watson]], americký psychológ (* [[1878]]) * [[27. august]] – [[Ernest Orlando Lawrence]], americký fyzik (* [[1901]]) * [[30. august]] – [[Alexander Albrecht]], slovenský skladateľ (* [[1885]]) * [[15. september]] – [[František Lydie Gahura]], český architekt a sochár (* [[1891]]) * [[23. september]] – [[Walter F. Otto]], nemecký klasický filológ (* [[1874]]) * {{0}}[[2. október]] – [[Marie Stopesová]], britská paleobotanička, bojovníčka za ženské práva a propagátorka antikoncepcie (* [[1880]]) * {{0}}[[9. október]] – [[Pius XII.]], pápež (* [[1876]]) * [[11. október]] – [[Max Jacob Friedländer]], nemecký historik umenia (* [[1867]]) * [[24. október]] – [[George Edward Moore]], britský filozof (* [[1873]]) * [[26. október]] – [[Ladislav Hudec (architekt)|Ladislav Eduard Hudec]], zo Slovenska pochádzajúci architekt, významne pôsobiaci v Číne, Spojených štátoch (* [[1893]]) * [[17. november]] – [[Jutaka Tanijama]], japonský matematik (* [[1927]]) * [[10. december]] – [[Ľudovít Bazovský]], slovenský advokát a politik (* [[1872]]) * [[11. december]] – [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hana Gregorová]], slovenská spisovateľka (* [[1885]]) * [[12. december]] – [[Gabriel Madinier]], francúzsky filozof (* [[1895]]) * [[15. december]] – [[Wolfgang Pauli]], švajčiarsky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1879]]) * [[21. december]] – [[Lion Feuchtwanger]], nemecký spisovateľ (* [[1884]]) [[Kategória:1958| ]] [[Kategória:Roky| 1958]] kfpq2wmbsw2btv60yhpka2cldn79xhf 10 9194 8253180 6196335 2026-07-25T10:39:34Z KormiSK 91359 8253180 wikitext text/x-wiki <div id="shortcut" class="noprint" style="border:1px solid #999; background:#fff; margin:0 0 .5em 1em; text-align:center; padding:5px; float:right; clear:both; font-size:smaller;"> [[Wikipédia:Skratka|Skratka]]:<br />{{{1}}}{{#if:{{{2|}}}|<br />[[{{{2|}}}]]}}{{#if:{{{3|}}}|<br />[[{{{3|}}}]]}}{{#if:{{{4|}}}|<br />[[{{{4|}}}]]}}{{#if:{{{5|}}}|<br />[[{{{5|}}}]]}}</div><noinclude>{{Dokumentácia}} </noinclude> impdn1bektdh1jew73ei0xbzzd5qpoc 0 10467 8253226 8221036 2026-07-25T11:50:35Z KormiSK 91359 8253226 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox zaniknutý štát | názov = Zväz sovietskych socialistických republík | originálny názov = Союз Советских Социалистических Республик | rok vzniku = 1922 | rok zániku = 1991 | viac pred = áno | pred 1 = Ruská sovietska federatívna socialistická republika | pred 1 vlajka = Flag of the Russian Soviet Federative Socialist Republic (1918–1937).svg | pred 2 = Ukrajinská sovietska socialistická republika | pred 2 vlajka = Flag of the Ukrainian SSR (1923-1927).svg | pred 3 = Bieloruská sovietska socialistická republika | pred 3 vlajka = Flag of the Byelorussian SSR (1919).svg | pred 4 = Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika | pred 4 vlajka = Ru transcaucasia1922.png | pred 5 = Bucharská ľudová sovietska republika | pred 5 vlajka = Flag of the Bukharan People's Soviet Republic.svg | pred 6 = Chorezmská ľudová sovietska republika | pred 6 vlajka = Flag of Khiva 1920-1923.svg | pred 7 = Estónsko | pred 7 vlajka = Flag of Estonia.svg | pred 8 = Lotyšsko | pred 8 vlajka = Flag of Latvia.svg | pred 9 = Litva | pred 9 vlajka = Flag of Lithuania (1918-1940).svg | pred 10 = Tuvianska aratská republika | pred 10 vlajka = Flag of the Tuvan People's Republic (1943-1944).svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Rusko | po 1 vlajka = Flag of Russia (1991-1993).svg | po 2 = Ukrajina | po 2 vlajka = Flag of Ukraine (Soviet shades).svg | po 3 = Bielorusko | po 3 vlajka = Flag_of_Belarus_(1918,_1991-1995).svg | po 4 = Moldavsko | po 4 vlajka = Flag of Moldova (1990–2010).svg | po 5 = Gruzínsko | po 5 vlajka = Flag of Georgia (1990-2004).svg | po 6 = Arménsko | po 6 vlajka = Flag of Armenia.svg | po 7 = Azerbajdžan | po 7 vlajka = Flag of Azerbaijan 1918.svg | po 8 = Kazachstan | po 8 vlajka = Flag of the Kazakh SSR.svg | po 9 = Uzbekistan | po 9 vlajka = Flag of Uzbekistan.svg | po 10 = Turkménsko | po 10 vlajka = Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic.svg | po 11 = Tadžikistan | po 11 vlajka = Flag of the Tajik Soviet Socialist Republic.svg | po 12 = Kirgizsko | po 12 vlajka = Flag of Kyrgyzstan (1991-1992).svg | po 13 = Estónsko | po 13 vlajka = Flag of Estonia.svg | po 14 = Lotyšsko | po 14 vlajka = Flag of Latvia.svg | po 15 = Litva | po 15 vlajka = Flag of Lithuania (1988–2004).svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of the Soviet Union.svg | článok o vlajke = Vlajka Sovietskeho zväzu | vlajka veľkosť = | znak = State Emblem of the Soviet Union.svg | článok o znaku = Štátny znak Sovietskeho zväzu | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Internacionála (pieseň)|Интернационал]] (1922 – 1944)<br />Internacional<br />(Internacionála) [[Gosudarstvennyj gimn Sojuza Sovetskich Socialističeskich Respublik|Государственный гимн Советского Союза]] (1944 – 1991)<br />Gosudarstvennyj gimn Sovetskogo Sojuza<br />(Štátna hymna Sovietskeho zväzu) | článok o hymne = Gosudarstvennyj gimn Sojuza Sovetskich Socialističeskich Respublik | motto = Пролетарии всех стран, соединяйтесь!<br />Proletarii vsech stran, sojediňajtes!<br />(Proletári všetkých krajín, spojte sa!) | článok o motte = | mapa = Union of Soviet Socialist Republics (orthographic projection).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Sovietsky zväz po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] | hlavné mesto = [[Moskva]] | rozloha = 22 402 200 | rozloha poznámka = (v roku 1989) | najvyšší bod = [[Kullai Ismoili Somonij|Štít komunizmu]] | najvyšší bod poznámka = ({{mnm|7495}}) | najdlhšia rieka = [[Jenisej]] | najdlhšia rieka poznámka= ({{km|5539|m}}) | počet obyvateľov = 286 730 819 | počet obyvateľov poznámka = (1989) | jazyky = [[ruština]] plus ďalších 14 oficiálnych jazykov | národnostné zloženie = [[Rusi]] <small>(50,8 %, 1989)</small>, [[Ukrajinci]] <small>(15,5 %, 1989)</small>, [[Uzbeci]] <small>(5,8 %, 1989)</small>, [[Bielorusi]] <small>(3,5 %, 1989)</small> a mnoho ďalších národov a etník | náboženstvo = štátom propagovaný [[ateizmus]], ďalej [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[islam]] | štátne zriadenie = [[federácia|federatívna]] [[zoznam socialistických štátov|socialistická republika]]<br />(''de iure'')<br />[[Stranícka diktatúra|diktatúra jednej strany]] (''de facto'') | materská zem = | mena = [[sovietsky rubeľ]] (руб) (SUR) | vznik = [[30. december|30. decembra]] [[1922]] (spojením štyroch sovietskych socialistických republík) | zánik = [[26. december|26. decembra]] [[1991]] (deklaráciou č. 142-H Najvyššieho sovietu ZSSR, ktorý oficiálne uznal rozpustenie ZSSR ako štátu a subjektu medzinárodného práva) }} '''Sovietsky zväz''', dlhý tvar '''Zväz sovietskych socialistických republík''' (skratka: '''ZSSR'''; {{V jazyku|rus|Союз Советских Социалистических Республик (СССР)|''Sojuz Sovetskich Socialističeskich Respublik'' (''SSSR'')}}; hovorovo: ''Sojúz''<ref name="Oravec2014">ORAVEC, P. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny, 2014</ref>{{rp|238}}, ''Sojuz''<ref>FRÝBORT, P. Vekslák. Bratislava: Tatran, 1990.</ref>, ''Sajúz''<ref name="Oravec2014"/>{{rp|227}}), bol [[federácia|federatívny]] [[socializmus|socialistický]] zväzový štát rozprestierajúci sa na území [[východná Európa|východnej Európy]], [[stredná Ázia|strednej]] a [[severná Ázia|severnej Ázie]], ktorý existoval v rokoch [[1922]] až [[1991]]. Svojou rozlohou 22,4 milióna [[štvorcový kilometer|km²]] zaberal takmer jednu šestinu súše sveta. Bol najväčším štátom v histórii ľudstva. Jeho hlavným mestom bola [[Moskva]]. Štatistiky [[Organizácia Spojených národov|OSN]] vyčleňovali ZSSR pre jeho obrovskú rozlohu a spoločensko-hospodársku špecifickosť ako osobitný, svetadielom zodpovedajúci celok. Začiatkom roka [[1989]] mal 286,7 milióna obyvateľov, vyše sto veľkých a malých národností odlišujúcich sa jazykom a kultúrou, ktoré ale spájali rovnaké historické korene a osud. Približne polovica obyvateľov boli [[Rusi]]. Sovietsky zväz tvorilo 15 štátov: [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Rusko]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajina]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bielorusko]], [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbekistan]], [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstan]], [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínsko]], [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžan]], [[Litovská sovietska socialistická republika|Litva]], [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavsko]], [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšsko]], [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizsko]], [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžikistan]], [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménsko]], [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménsko]] a [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónsko]]. == Dejiny == === Vznik === {{Hlavný článok|februárová revolúcia (1917)|októbrová revolúcia|ruská občianska vojna}} V priebehu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] došlo v [[Ruská ríša|Cárskom Rusku]] k veľkému oslabeniu neefektívneho cárskeho režimu. 8. až 12. marca 1917 došlo v [[Petrohrad]]e k štrajku a protestom, ktoré prerástli do otvoreného boja s cárskou mocou. Tieto udalosti sú známe ako [[februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]]. V dôsledku neschopnosti riešiť vzniknutú situáciu, ako aj veľkému odporu verejnosti voči jeho osobe, 15. marca 1917 cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] abdikoval. Správou krajiny bola poverená Dočasná vláda pod vedením konštitučného demokrata [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Georgija Ľvova]] neskôr od júna 1917 [[Strana socialistov-revolucionárov|esera]] [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandra Kerenského]]. Dočasná vláda sa delila o moc s Petrohradským revolučným výborom, tzv. [[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov|Petrohradským sovietom]], ich cieľom bolo doviesť krajinu do demokratických volieb do Ústavodarného zhromaždenia. V dôsledku komplikovanej vojnovej, ekonomickej aj sociálnej situácie, sa však jednalo o zložitý proces. Dočasná vláda v priebehu roka postupne strácala podporu verejnosti, čo úspešne využili boľševici pod [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovým]] vedením. Dňa [[7. november|7. novembra]] roku [[1917]] začala v [[Petrohrad]]e tzv. [[Októbrová revolúcia|oktobrová revolúcia]]. Jej dôsledkom bola [[ruská občianska vojna]], ktorá spôsobila systémový aj územný rozpad [[Ruská ríša|Ruska]]. Samostatnosť vyhlásili krajiny, ktoré boli do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pod cudzou nadvládou: [[Poľsko]], [[Fínsko]], [[Ukrajina]], [[Gruzínsko]], [[Arménsko]] a [[Azerbajdžan]]. Na jednu stranu sa postavili prívrženci cára („[[Biele hnutie|Bieli]]“ alebo [[Bielogvardejci]]) a prívrženci komunistickej revolúcie na čele s [[Vladimir Iľjič Lenin|V.I. Leninom]] na opačnú stranu. Do občianskej vojny bolo zatiahnuté obyvateľstvo celej krajiny. Okrem spomínaných „Bielych“ a „Červených“ možno spomenúť aj [[kozáci|kozákov]] na Ukrajine a Done či jednotky anarchistov, ktorí na krátku dobu na Ukrajine ustanovili vlastný štát (išlo o prvý pokus o budovanie anarchistického štátneho útvaru v histórii). Boľševici formálne uznali zásady „sebaurčenia národov“. V okolitých krajinách začali podporovať lokálne komunistické strany. Podporu najčastejšie sprevádzali aj intervencie [[Červená armáda|Červenej armády]]. Na obsadených oblastiach vyhlasovali „vládu sovietov“, spravovanú formálne cez robotníkov a roľníkov – fakticky cez straníckych [[komisár]]ov. Prebiehala [[konfiškácia]] priemyselných závodov a nehnuteľností, roľníkom neskôr zaberali „prebytky potravín“. Diali sa politické razie voči buržoázii: [[statkár]]om, [[podnikateľ]]om, zámožným roľníkom ([[kulak]]om) . Októbrová revolúcia skončila víťazstvom boľševickej [[Červená armáda|Červenej armády]]. === Vytvorenie ZSSR === [[Súbor:Russia Famine Saratov 1921.jpg|náhľad|vľavo|Hladomor v Povolží v rokoch 1921–1922 usmrtil odhadom 6 miliónov ľudí]] [[Súbor:Soviet Union 1922.svg|thumb|300px|Sovietsky zväz pri svojom vzniku v roku 1922]] Postupne sa boľševikom podarilo ovládnuť väčšinu územia bývalého [[Rusko|cárskeho Ruska]] a [[30. december|30. decembra]] [[1922]] bol vytvorený Sovietsky zväz. Zakladajúcimi zväzovými republikami boli [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] a [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazská SFSR]]. Deklarácia z 30. decembra 1922 o vzniku zväzu nehovorila iba o územiach, ktoré vtedy mali pod kontrolou boľševici. Oznamovalo sa v nej, že Sovietsky zväz sa otvára nielen vtedajším teritóriám ochotných sa pridať, ale cieľom je vytvorenie celosvetovej socialistickej republiky. Symbolmi sa stali [[kosák a kladivo]] ako spojenie robotníkov a roľníkov a päťcípa [[červená hviezda]]. Hymnou bola nadnárodná [[Internacionála (pieseň)|Internacionála]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História / Sovietsky zväz opanuje celú planétu, hotovali sa pred sto rokmi boľševici|url=https://www.postoj.sk/120072/sovietsky-zvaez-opanuje-celu-planetu-hotovali-sa-pred-sto-rokmi-bolsevici|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-12-15|jazyk=sk|meno=Jozef|priezvisko=Hajko}}</ref> Neskôr pribúdali ďalšie: z teritória RSFSR sa vyčlenili [[27. október|27. októbra]] [[1924]] [[Turkménska SSR]] a [[Uzbecká SSR]]. [[5. december|5. decembra]] [[1929]] [[Tadžická SSR]]. [[5. december|5. decembra]] [[1936]] bola zrušená Zakaukazská SFSR, ktorá sa zmenila na tri samostatné SSR: [[Arménska SSR]], [[Azerbajdžanská SSR]] a [[Gruzínska SSR]]. K tomu ešte toho istého roku pribudli vyčlenením zo RSFSR aj [[Kazašská SSR]] a [[Kirgizská SSR]], takže v ústave ZSSR z roku 1936 figuruje už 11 rovnocenných republík. Zvyšovanie počtu členských republík bolo neskôr spojené s [[sovietska okupácia Pobaltských republík|obsadením Pobaltia]], [[Zimná vojna|sovietsko-fínskou vojnou]] a [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[1940]] zjednotením novodobytých území so ZSSR a následným vyčlenením vznikla [[Karelsko-fínska SSR]]. Roku 1939 podľa tzv. [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop-Molotov]], boli po [[17. september|17. septembri]] [[1939]] pričlenené Západná Ukrajina a Západné Bielorusko, ktoré boli kedysi súčasťou cárskeho Ruska a boli stratené vo vojne s [[Poľsko]]m v roku [[1921]]. [[2. august]]a bola tiež pričlenená [[Besarábia]] odňatá [[Rumunsko|Rumunsku]] a vznikla [[Moldavská SSR]], ktorá bola pôvodne autonómnou republikou Ukrajinskej SSR. V dôsledku pobytu sovietskych jednotiek v pobaltských krajinách, a vyvolania „socialistických revolúcií“ v týchto štátoch vznikli: [[6. august]]a [[1940]] [[Estónska SSR]], [[3. august]]a [[1940]] [[Litovská SSR]] a [[5. august]]a [[1940]] [[Lotyšská SSR]]. ZSSR sa teda nakoniec skladal zo 16 zväzových republík. V nasledujúcom období už k vzniku nových republík nedošlo, [[16. jún]]a [[1956]] bola [[Karelsko-fínska SSR]] zlúčená s Ruskou SFSR ako jej autonómna republika. Od svojho vzniku bolo ZSSR založené na vláde jednej ([[Komunizmus|komunistickej]]) strany. Oficiálnym dôvodom bolo zabrániť návratu [[Kapitálová primeranosť|kapitalistického]] [[Vykorisťovanie|vykorisťovania]] a princípom [[Demokratický centralizmus|demokratického centralizmu]] najefektívnejšie uplatňovať "vôľu ľudu". Ruská [[komunistická strana]] sa najprv (1925) premenovala na Všezväzová komunistická strana boľševikov (VKSb) a v roku [[1952]] na [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] (KSSZ). Mala jedno vedenie a jej členmi boli boľševici (komunisti) zo všetkých zväzových republík. Táto strana centralizovane rozhodovala o všetkom, a preto bol od začiatku Sovietsky zväz iba fiktívne spolkom nezávislých republík. Vnútrozväzové hranice nemali žiaden význam, slúžili skôr iba ako bariéry na zamedzenie voľného pohybu vlastných obyvateľov. Situácia sa vážne zmenila, keď sa z nich po rozpade ZSSR, stali hranice nových samostatných štátov.<ref name=":0" /> Pôvodne mala chradnúceho [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]] nahradiť „trojka“ vedúcich predstaviteľov zakladajúcich republík ZSSR: [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Grigorij Zinoviev]] z Ukrajinskej SSR, [[Lev Borisovič Kamenev|Lev Kamenev]] z RSFSR a [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] zo Zakaukazskej SFSR. Už 3. apríla 1922 bol Stalin vymenovaný za generálneho tajomníka KSSZ a Lenin ho ustanovil za vedúceho robotnícko-roľníckeho inšpektorátu, čo mu dodalo značnú moc. === Stalinova vláda === {{Pozri aj|Stalinizmus|Veľký teror|Kolektivizácia v Sovietskom zväze|Hladomor na Ukrajine}} [[Súbor:5marshals 01.jpg|náhľad|vľavo|Päť [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršalov ZSSR]] v roku 1935. Iba dvaja z nich – [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonnyj]] a [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilov]] – prežili [[Veľká čistka|stalinské čistky]].]] [[Súbor:Bundesarchiv_Bild_183-H27337,_Moskau,_Stalin_und_Ribbentrop_im_Kreml.jpg|thumb|170px|[[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] a [[Joachim von Ribbentrop]] si vymieňajú potrasenie rúk po podpise [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Molotov–Ribbentrop]] v auguste 1939.]] Po smrti [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenina]] v roku 1924 sa dostal na čelo [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]]. Ten najprv využil nejednotnosť svojej opozície v strane a postupne odstraňoval svojich politických protivníkov. Najskôr za pomoci [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Grigorija Zinovieva]] a [[Lev Borisovič Kamenev|Leva Kameneva]] odstránil [[Lev Davidovič Trockij|Leva Trockého]], následne sa obrátil aj proti spojencom z tohto triumvirátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grigory Yevseyevich Zinovyev {{!}} Russian revolutionary {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/biography/Grigory-Yevseyevich-Zinovyev|vydavateľ=www.britannica.com|dátum prístupu=2023-05-14|jazyk=en}}</ref> V tom čase začala premena krajiny podľa Stalinových predstáv. Začala sa brutálna [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácia]] a prenasledovanie odporcov sovietskeho režimu, za obeť Stalinovej politiky v tej dobe len na Ukrajine zomrelo 3,3 milióna ľudí.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Snyder | meno = Timothy | autor = | odkaz na autora = | titul = Krvavé územie : Európa medzi Hitlerom a Stalinom | vydanie = 1 | vydavateľ = Promedia Group | miesto = Bratislava | rok = 2013 | počet strán = 443 | url = | isbn = 978-80-8159-025-2 | kapitola = | strany = 44-45| jazyk = }}</ref> Začalo sa tiež intenzívne spriemyselňovanie. Neskôr koncom 30. rokov Stalin zintenzívnil boj proti svojim vnútorným nepriateľom nielen v strane, ale aj v armáde. Vrcholili [[stalinské represie]], najbrutálnejšie z nich sú označované ako [[veľký teror]]. Za obeť týchto čistiek padli mnohé významné osobnosti ako [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Nikolaj Bucharin]]. Na krajinu mali veľmi zlý dopad tiež [[stalinské čistky v armáde|čistky v armáde]], ktorým padli za obeť 3 z piatich vtedajších maršalov, ale aj tisíce ďalších generálov a nižších dôstojníkov. Až [[zimná vojna]] s Fínskom ukázala, v akom bezútešnom stave sa sovietske ozbrojené sily skutočne nachádzajú. Sovietsky zväz sa v tomto období angažoval vo viacerých ozbrojených konfliktoch s Japonskom, v ktorých však na rozdiel od bojov s Fínskom červená armáda obstála veľmi dobre. Stalin navyše medzitým podpísal [[Pakt Ribbentrop-Molotov|zmluvu o priateľstve]] s nacistickým Nemeckom, ktoré ako dúfal, sa prv než udrie na ZSSR oslabí bojom v západnej Európe. Plánovaná reorganizácia a dozbrojenie armády malo byť ukončené v roku 1942. Od začiatku roka 1941 však bolo evidentné, že ďalším cieľom [[Adolf Hitler|Hitlerových]] vojsk bude práve Sovietsky zväz. Stalin však celkom ignoroval všetky varovné informácie, dnes sa všeobecne predpokladá, že tak chcel oddialiť nemecký útok. ==== Druhá svetová vojna ==== {{Hlavný článok|Východný front (druhá svetová vojna)|Sovietske vojnové zločiny}} [[Súbor:German troops crossing the Soviet border.jpg|thumb|upright|Nemecké jednotky na sovietskej štátnej hranici, 22. jún 1941]] Dňa [[22. jún]]a [[1941]] krajinu napadlo [[nacistické Nemecko]] a rad jeho [[Os Berlín-Rím-Tokio|spojencov]], čim otvorili tzv. [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]] začala sa najväčšia ozbrojená kampaň v histórii. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je toto obdobie bežne označované ako ''Veľká vlastenecká vojna'' (tento názov po prvýkrát použil Stalin). Vojna sa pre krajinu začala za tých najnevhodnejších podmienok a ZSSR hneď na začiatku utrpel ťažké straty. Do velenia armády navyše mnohokrát neodborne zasahoval Stalin, najprv prikázal viesť frontálny protiútok nepripravenými, nedostatočne zmobilizovanými a nerozvinutými jednotkami západných okruhov, čo malo za následok stratu väčšiny týchto jednotiek, neskôr vo viacerých momentoch trval na držaní významných bodov namiesto [[ústup (vojenstvo)|ústupu]]. Tak bolo len pri Kyjeve zajatých alebo zabitých vyše 600&nbsp;000 sovietskych vojakov. Okrem toho však pomerne účinne pôsobil na zahraničnopolitickej, propagandistickej a hospodárskej scéne. Okamžite po napadnutí krajiny uzavrel spojenectvo so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Spojené štáty|USA]], to i napriek tomu, že tieto krajiny boli ideologickými nepriateľmi sovietskeho systému. V priebehu vojny tiež zvýšil spoluprácu s [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnou cirkvou]] a prakticky pozastavil jej prenasledovanie. Týmito krokmi si nielen zabezpečil dôležitých spojencov pre boj proti veľmi silnému nepriateľovi, ale v časti obyvateľstva vyvolal dojem, že po vojne sa pomery v krajine zmenia k lepšiemu. Veľmi dôležitá bola tiež mobilizácia obyvateľstva, ktorú Stalin zvládol veľmi dobre, rovnako ako pomerne úspešne evakuoval veľkú časť priemyslu a robotníkov, ktorá sa nachádzala v oblastiach ohrozených nemeckým vpádom. [[Súbor:RIAN archive 44732 Soviet soldiers attack house.jpg|thumb|left|240px|[[Bitka o Stalingrad]], ktorú mnohí historici považujú za rozhodujúci zlom v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]]] Počas [[bitka o Moskvu|bitky pred Moskvou]] sa začal rysovať skutočný obrat v druhej svetovej vojne. Ukázalo sa, že napriek všetkým snahám Nemci [[Moskva|Moskvu]] nedosiahnu a naopak, boli po prvýkrát za vojnu nútení ustupovať. Toto však netrvalo dlho, Sovieti nepredpokladali tak skoré zotavenie nemeckých jednotiek a na jar 1942 boli zaskočení silnými protiútokmi. Nacistické vojská opäť prenikli hlboko do územia ZSSR, teraz však smerom k dolnému toku [[Volga|Volgy]] na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Nasledovala ťažká [[bitka o Stalingrad]], v ktorej však Nemcov opäť zastavil silný odpor sovietskych vojsk a nečakaný protiútok, ktorý zničil ich 6. armádu a ťažko poznamenal 4. tankovú a ďalšie 3 rumunské a maďarské armády. Počas [[Bitka v Kurskom oblúku|bitky pri Kursku]] zlyhala posledná nemecká šanca o možnosť vybojovať na východe rovnováhu. Nemci však ešte neboli zničení a ich vytlačenie z krajiny trvajúce do leta 1944 si vyžiadalo tisíce mŕtvych. Oblasti, ktoré boli zasiahnuté bojmi, boli ťažko poškodené, miestami navyše celkom vyľudnené. Nemci na sovietskom území spáchali jedny z najťažších [[vojnový zločin|vojnových zločinov]]. Proti nacistickej okupácii sa v krajine postavilo silné hnutie odporu, ktoré viedlo na okupovaných územiach intenzívnu [[partizánska vojna|partizánsku vojnu]]. [[2. máj]]a [[1945]] sovietske jednotky [[bitka o Berlín|dovŕšili likvidáciu]] nemeckých vojsk v [[Berlín]]e. Neskôr bola ich časť presmerovaná na [[Praha|Prahu]], kde sa stále nachádzalo vyše 500&nbsp;000 nemeckých vojakov unikajúcich na západ. V noci z 8. na [[9. máj]]a 1945 nemecké vojská kapitulovali. Ozbrojené sily sovietskeho zväzu sa podieľali alebo sami oslobodili [[Poľsko]], [[Rumunsko]], [[Bulharsko]], [[Maďarsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Juhoslávia|Juhosláviu]], [[Nórsko]] a [[Nemecko]], ktoré bolo rozdelené na okupačné zóny. Krajinou, ktorá sa na porážke nacistického Nemecka podieľala najväčšou mierou bol práve Sovietsky zväz. Na požiadanie Spojencov v auguste 1945 zaútočili sovietske vojská na japonskú armádu v [[Mandžusko|Mandžusku]] a prispeli tak k skorej kapitulácii poslednej z krajín Osi, ktorá ešte vzdorovala ich tlaku. [[Súbor:Map US Lend Lease shipments to USSR-WW2.jpg|náhľad|300px|Americké zásielky v rámci programu [[Zákon o pôžičke a prenájme|zákona o pôžičke a prenájme]] do ZSSR]] Sovietskemu zväzu v jeho vojnovom úsilí výrazne pomohli [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]] prostredníctvom [[Zákon o pôžičke a prenájme|zákona o pôžičke a prenájme]] (''Lend-Lease''). Celkovo americké dodávky do ZSSR prostredníctvom ''Lend-Lease'' predstavovali 11 miliárd [[Americký dolár|dolárov]] v materiáli: viac než 400 000 [[Jeep|džípov]] a nákladných áut; 12 000 obrnených vozidiel (vrátane 7 000 [[tank]]ov, z toho asi 1 386<ref>Zaloga (Armored Thunderbolt) pp. 28, 30, 31</ref> ks [[M3 Lee]] a 4 102 [[M4 Sherman]]);<ref>''Lend-Lease Shipments: World {{nowrap|War II}}'', Section IIIB, Published by Office, Chief of Finance, War Department, December 31, 1946, p. 8.</ref> 11 400 lietadiel (z toho 4 719 [[Bell P-39 Airacobra]], 3 414 [[Douglas A-20|Douglas A-20 Havoc]] a 2 397 ks [[Bell P-63 Kingcobra]])<ref>{{harvbz|Hardesty|1991|St=253}}</ref> a 1,75 milióna ton potravín.<ref>[http://www.history.army.mil/books/AMH-V2/PDF/Chapter05.pdf''World {{nowrap|War II}} The War Against Germany And Italy''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170506174749/http://www.history.army.mil/books/AMH-V2/PDF/Chapter05.pdf |date=2017-05-06 }}, US Army Center of Military History, p. 158.</ref> Približne 17,5 milióna ton vojenského vybavenia, vozidiel, priemyselných zásob a potravín bolo do ZSSR odoslaných zo [[západná pologuľa|západnej pologule]], z ktorých 94 % pochádzalo z USA. Pre porovnanie, celkom 22 miliónov ton pristálo v Európe na zásobovanie amerických síl od januára 1942 do mája 1945. Odhaduje sa, že americké dodávky do ZSSR cez samotný perzský koridor boli podľa štandardov americkej armády dostatočné na udržanie šesťdesiatich bojových divízií v línii.<ref>{{cite web|title=The five Lend-Lease routes to Russia |url=http://www.o5m6.de/Routes.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20031212063805/http://www.o5m6.de/routes.html|url-status=dead |archive-date=December 12, 2003 |website=Engines of the Red Army |access-date=July 12, 2014}}</ref><ref>{{cite book |last1=Motter |first1=T.H. Vail |title=The Persian Corridor and Aid to Russia |date=1952 |publisher=Center of Military History |pages=4–6 |url=https://history.army.mil/books/wwii/persian/index.htm|access-date=July 12, 2014}}</ref> O život prišlo vyše 15 miliónov sovietskych civilistov. Počas druhej svetovej vojny bolo v boji zabitých 8,7 milióna vojakov Červenej armády, z toho 5,8 milióna [[Rusi|Rusov]], 1,4 milióna [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a 1,5 milióna príslušníkov ostatných sovietskych národov.<ref>G. I. Krivosheev. ''Soviet Casualties and Combat Losses''. Greenhill 1997 {{ISBN|978-1-85367-280-4}} Strany 85–97</ref> Ďalej v rokoch 1941–1942 v nemeckom zajatí [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|zahynulo okolo 3 miliónov sovietskych vojnových zajatcov]] v rámci nemeckého plánu genocídy slovanských národov tzv. [[Generalplan Ost]].<ref>„[http://respekt.ihned.cz/c1-61299000-geografie-krvavych-zemi Geografie krvavých zemí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402113501/http://respekt.ihned.cz/c1-61299000-geografie-krvavych-zemi |date=2015-04-02 }}“. Respekt. 24. novembra 2013</ref> Nemeckí vojaci a ich spojenci sa na sovietskom území vo veľkom dopúšťali [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti]], ako bol napríklad masaker v Odesse v októbri 1941, pri ktorom rumunské a nemecké jednotky zastrelili alebo upálili až 34 000 odesských Židov, alebo [[Blokáda Leningradu|obliehanie Leningradu]] nemeckými a fínskymi vojskami, ktoré si vyžiadalo životy 1 milióna civilistov. V [[Bielorusko|Bielorusku]] boli vyvraždené stovky dedín a celkovo zahynula asi štvrtina vtedajšej bieloruskej populácie.<ref>„[http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/219876-v-beloruske-chatyni-upalili-naciste-zaziva-149-obyvatel-vcetne-75-deti/ V bieloruskej Chatyni upálili nacisti zaživa 149 obyvateľov, vrátane 75 detí]“. Česká televízia. 22. marca 2013</ref> Sovietski vojaci sa dopúšťali hromadného znásilňovania na okupovaných územiach, najmä v [[Sovietska okupačná zóna Nemecka|Nemecku]].<ref>{{cite book|title=Women and War|url=https://books.google.com/books?id=lyZYS_GxglIC&pg=PA480|year=2006|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-1-85109-770-8|pages=480–}} </ref> Po povojnových znásilneniach nasledovali desaťročia mlčania.<ref>{{cite web|url=https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/3255081/German-women-break-their-silence-on-horrors-of-Red-Army-rapes.html |archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220112/https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/3255081/German-women-break-their-silence-on-horrors-of-Red-Army-rapes.html|archive-date=12 January 2022 |url-access=subscription |url-status=live|title=German women break their silence on horrors of Red Army rapes|author=Allan Hall in Berlin|date=24 October 2008|work=Telegraph.co.uk|access-date=10 December 2014}}</ref><ref name="The Independent">{{cite web|url=https://www.independent.co.uk/news/world/europe/raped-by-the-red-army-two-million-german-women-speak-out-1669074.html|title=Raped by the Red Army: Two million German women speak out|work=The Independent|date=15 April 2009|access-date=10 December 2014}}</ref><ref name="Susanne Beyer">{{cite news|url=http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,680354,00.html|title=Harrowing Memoir: German Woman Writes Ground-Breaking Account of WW2 Rape|author=Susanne Beyer|newspaper=Der Spiegel|date=26 February 2010|publisher=Spiegel.de|access-date=10 December 2014}}</ref> Podľa historika [[Antony Beevor|Antonyho Beevora]], ktorého knihy boli v roku 2015 zakázané na niektorých ruských školách a vysokých školách, zložky [[NKVD]] (sovietskej tajnej polície) odhalili, že vedenie vedelo, čo sa deje, ale urobilo málo, aby to zastavilo.<ref name=Bird>{{cite journal |last=Bird |first=Nicky |title=Berlin: The Downfall 1945 by Antony Beevor |journal=International Affairs |volume=78 |number=4 |date=October 2002 |pages=914–916 |institution=Royal Institute of International Affairs}}</ref> Znásilnení sa často dopúšťali jednotky zadných sledov, týlové jednotky. Podľa profesora Olega Ržeševského bolo „4 148 dôstojníkov Červenej armády a mnoho vojakov potrestaných za páchanie zverstiev“. Presný počet nemeckých žien a dievčat znásilnených sovietskymi vojskami počas vojny a okupácie nie je známy, ale historici odhadujú, že ich počty sú pravdepodobne státisíce a možno až dva milióny.<ref name=":4">{{Cite book|last=Norman M.|first=Naimark, Norman M.|title=The Russians in Germany: A History of the Soviet Zone of Occupation, 1945–1949|publisher=Cambridge: Belknap Press|year=1995|isbn=|location=|pages=70}}</ref> ==== Obdobie povojnovej Stalinovej vlády ==== [[Súbor:Mao, Bulganin, Stalin, Ulbricht Tsedenbal.jpeg|thumb|[[Mao Ce-tung]] na oslavách Stalinových 70. narodenín v [[Moskva|Moskve]], 1949]] Stalin počas vojny na základe dohôd so západnými Spojencami získal vplyv vo východoeurópskych krajinách, kde po vojne podporoval rozmach komunistických režimov. Očakávania mnohých ľudí v zlepšenie vzťahov so západom sa však nenaplnili. USA a ZSSR sa začali viesť nevraživú politiku, ktorá vyústila do [[studená vojna|studenej vojny]]. Stalin navyše pokračoval v nezmyselne krutej domácej politike, opäť obrátil hnev proti nepriateľom režimu, do pracovných táborov poslal milióny bývalých vojakov, či ďalších „nepriateľov vlasti“. Chyby v jeho vnútornej aj zahraničnej politike mali podstatný vplyv na to, že po jeho smrti v roku 1953 začala krajina mocensky, ako aj ekonomicky upadať. Tento úpadok mal neskôr výrazný vplyv na samotný rozpad ZSSR. Počas bezprostredného povojnového obdobia Sovietsky zväz prestaval a rozšíril svoju ekonomiku, pričom si zachoval prísne centralizovaný systém. Prevzal účinnú kontrolu nad väčšinou krajín [[Východná Európa|východnej Európy]] (okrem [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a neskôr [[Albánsko|Albánska]]) a premenil ich na [[Satelitný štát|satelitné štáty]], ktoré v roku 1955 zviazal vojenskou alianciou [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskou zmluvou]]. Ďalej od rokov 1949 až 1991<ref name="fas.org">{{cite web |title=Main Intelligence Administration (GRU) Glavnoye Razvedovatel'noye Upravlenie – Russia / Soviet Intelligence Agencies |url=https://fas.org/irp/world/russia/gru/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20081226090607/http://www.fas.org/irp/world/russia/gru/|archive-date=26 December 2008 |access-date=24 November 2008 |publisher=Fas.org}}</ref> v hospodárskej organizácii [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rade vzájomnej hospodárskej pomoci]] čiže RVHP, náprotivku [[Európske hospodárske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] (EHS). Hoci bola Varšavská zmluva nominálne „obrannou“ alianciou, jej primárnou funkciou bolo chrániť hegemóniu Sovietskeho zväzu nad jeho východoeurópskymi satelitmi, pričom jedinými priamymi vojenskými akciami paktu boli invázie do vlastných členských štátov, ktoré mali zabrániť ich odtrhnutiu.<ref name="history.com">[https://www.history.com/.amp/this-day-in-history/warsaw-pact-ends This day in history: the Warsaw Pact ends]</ref> ZSSR sa sústredil na vlastnú obnovu, zabral a odviezol väčšinu nemeckých priemyselných závodov a vymáhal vojnové reparácie od [[Nemecká demokratická republika|východného Nemecka]], [[Maďarská ľudová republika|Maďarska]], [[Rumunská socialistická republika|Rumunska]] a [[Bulharská ľudová republika|Bulharska]] pomocou spoločných podnikov ovládaných Sovietmi. Tiež zaviedol obchodné dojednania zámerne navrhnuté tak, aby zvýhodnili štát. Moskva ovládala komunistické strany, ktoré ovládali satelitné štáty, a tie sa riadili príkazmi z [[Moskovský kremeľ|Kremľa]]. Historik Mark Kramer uzatvára: {{citát|„Čistý odliv zdrojov z východnej Európy do Sovietskeho zväzu činil v prvom desaťročí po druhej svetovej vojne približne 15 až 20 miliárd dolárov, čo je suma, ktorá sa približne rovná celkovej pomoci poskytnutej Spojenými štátmi západnej Európe v rámci Marshallovho plánu“<ref>Mark Kramer, "The Soviet Bloc and the Cold War in Europe," in {{Cite book |editor-first=Klaus | editor-last=Larresm |url=https://books.google.com/books?id=EyNcCwAAQBAJ&pg=PT174|title=A Companion to Europe Since 1945 |publisher=Wiley |year=2014 |isbn=978-1-118-89024-0 |page=79}}</ref>}} Neskôr RVHP poskytla pomoc nakoniec víťaznej [[Komunistická strana Číny|Čínskej komunistickej strane]] a jej vplyv rástol i inde vo svete. Zo strachu z jej ambícií sa vojnoví spojenci Sovietskeho zväzu, [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]], stali jeho nepriateľmi. V nasledujúcej [[Studená vojna|studenej vojne]] sa obe strany nepriamo stretli v zástupných vojnách. Myšlienkovým smerom určujúcim politiku západu voči ZSSR sa v roku 1947 stala [[Trumanova doktrína]], známa tiež ako „zadržiavanie komunizmu“. USA a ich spojenci začali brániť expanzívnym snahám Sovietskeho zväzu vojenskou a ekonomickou silou.<ref name="pacner267">PACNER, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''. S. 267.</ref> === 1953{{--}}1985 === [[Súbor:Soviet empire 1960.png|thumb|left|Mapa zobrazujúca najväčší územný rozsah Sovietskeho zväzu a štáty, ktoré politicky, hospodársky a vojensky ovládal v roku 1960]] Po Stalinovej smrti jeho bývalí blízki spolupracovníci, často zodpovední za brutálne stalinské zločiny radikálne zmenili politický kurz. [[Lavrentij Pavlovič Berija|Berija]] (minister vnútra) napríklad začal s prepúšťaním politických väzňov z rúk ministerstva vnútra (bývalého [[NKVD]]) a kritikou Stalina na vnútrostraníckej úrovni. V dôsledku obáv ostatných špičiek sovietskej politiky z nárastu jeho moci však bol pomerne rýchlo odstránený a popravený. Hlavou štátu bezprostredne po smrti Stalina bol [[Georgij Maximilianovič Malenkov|G. M. Malenkov]], ktorý sa pokúšal o ekonomické reformy, z postu predsedu rady ministrov však bol odstránený agilnejším [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovom]]. Po XX. zjazde komunistickej strany v roku [[1956]], nový prvý sekretár strany N. S. Chruščov odsúdil kult osobnosti ako aj mnohé [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinove]] kroky. Chruščov, ale i jeho nasledovníci, však už neboli ochotní stavať svoju moc na krutovláde a pracovných táboroch v takej miere, ako ich predchodca. Ako ukázala neskôr napr. [[Karibská kríza]], neboli ochotní ani riskovať priamy konflikt s [[Spojené štáty|USA]] alebo inou krajinou [[NATO]]. Za vlády Nikitu Chruščova však prebehlo aj zblíženie ZSSR s USA, bola napr. zriadená horúca linka medzi Kremľom a Bielym domom, ktorá v kritických situáciách umožňovala okamžitý kontakt vodcov oboch krajín. Popri množstve chaotických reforiem, o ktoré sa Chruščov pokúsil, patrí medzi výsledky jeho aktivít aj napr. pričlenenie Krymu k Ukrajinskej SSR. Roku [[1964]] bol Chruščov zbavený moci členmi tvrdého krídla Strany a odsunutý do úzadia. Na jeho miesto sa tlačili hneď niekoľkí predstavitelia elity: predseda vlády [[Alexej Kosygin]], predseda prezídia Najvyššieho sovietu [[Nikolaj Podgornyj]] (funkcia formálnej hlavy ZSSR) a stranícky byrokrat [[Leonid Iľjič Brežnev]], zastávajúci post prvého tajomníka UV KSSS. Spomedzi nich získal v priebehu 2 rokov najvyšší vplyv Leonid Brežnev. [[Súbor:Ford signing accord with Brehznev November 24 1974 myheritage.jpg|thumb|[[prezident Spojených štátov|Prezident USA]] [[Gerald Ford]] a sovietsky vodca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] podpisujú dohodu [[Strategic Arms Limitation Talks#SALT I|SALT I]], 1974]] [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnev]] rýchlo skoncoval s Chruščovovým štýlom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce a aj ľud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku [[1966]] potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Práve on mal v nasledujúcich rokoch veľký podiel na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|intervencii]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v lete roku [[1968]]. Počas jeho vlády sa výrazne zhoršili vzťahy s [[ČĽR|Čínou]]. Čínski vodcovia označovali ZSSR za svojho najväčšieho nepriateľa. Prebehlo tiež niekoľko menších ozbrojených stretnutí, v marci roku [[1969]] na rieke [[Ussuri]] a na riečnom ostrove [[Damanskij (ostrov)|Damanskij]] ([[Čínsko-sovietske konflikty (1969)|čínsko-sovietske konflikty]]). Ako aj na hraniciach [[Kazachstan]]u a [[ČĽR]] v auguste toho istého roku. Brežnev sa v tejto dobe obklopil vedením, ktoré sa skladalo z členov všetkých dôležitých záujmových skupín komunistickej strany. Okrem toho, že Brežnev uvoľnil svojou zahraničnou politikou napätie v Európe, pokúšal sa normalizovať aj vzťahy s USA, ktoré už niekoľko rokov predávali veľké množstvo obilia do ZSSR. Výsledkom rokovaní medzi USA a ZSSR bola dohoda o obmedzení strategických jadrových zbraní [[SALT I]]. [[Súbor:RIAN archive 487609 Boleslav Telichan's family at summer house.jpg|thumb|Rodina pracovníka závodu Krasnyj Chimik v [[Petrohrad|Leningrade]] v ich letnom dome, [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], 1981]] V tomto období rýchlo rástla životná úroveň obyvateľstva. Mzdy rástli podstatne rýchlejšie ako životné náklady. To však spôsobovalo disproporcie medzi úsporami a produktmi, ktoré bolo možné za ne nakúpiť, vzhľadom na to že výroba spotrebného tovaru pomaly klesala. Na druhej strane sa zvyšovala vybavenosť sovietskych domácností. Zlepšili sa tiež bytové podmienky. Vzrástla motorizácia a skvalitnila sa výživa obyvateľstva. Na druhej strane sa sovietske kolchozy prejavili ako neefektívne. Sovietsky zväz nedokázal pravidelne vyprodukovať dostatok potravín pre vlastnú potrebu. Tretina zožatého obilia bola zničená kvôli zlému uskladneniu. Naproti tomu 25{{--}}30 % poľnohospodárskej výroby pochádzalo zo záhumienok, ktoré tvorili len 3 % celkovej ornej pôdy. Pre celé hospodárstvo bolo príznačné lajdáctvo a potláčanie akejkoľvek iniciatívy. Počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. Pod jeho vedením systém nedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom. V roku [[1979]] pomocou [[KGB]] zorganizoval v [[Afganistan]]e puč, po ktorom nasledovala zdĺhavá [[Sovietska intervencia v Afganistane|krvavá vojna]]. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po Brežnevovej smrti roku [[1982]]. Nástupcom Brežneva sa stal [[Jurij Vladimirovič Andropov]], bývalý šéf [[KGB]]. Sovietska tajná služba, bola v tej dobe organizáciou, ktorá mala najlepší prehľad o skutočnom dianí v krajine. Andropov sa prejavoval ako opatrný reformátor. Pokúšal sa obmedziť absentérstvo, alkoholizmus (vskutku zaujímavé je, že príjmy z alkoholu tvorili 5{{--}}8 % [[HDP]] ZSSR), čierny trh, vystupňoval boj proti korupcii, pokúsil sa zvýšiť všeobecnú disciplínu, obzvlášť pracovnú. Asi najväčším úspechom Andropova počas jeho 15 mesiacov v úrade bola jeho kádrová politika. Presadzoval nové, mladšie stranícke kádre a odstraňoval prestarnutú brežnevovskú garnitúru. Od polovice roku [[1983]] sa však rýchlo zhoršoval jeho zdravotný stav, až nakoniec [[9. február]]a [[1984]] zomrel. V svojom odkaze ústrednému výboru strany žiadal Andropov za svojho nástupcu Michaila Gorbačova. Ten sa však zdal starej brežnevovskej garde veľmi mladý, tá si navyše ešte priala udržať moc. Za nového generálneho tajomníka bol zvolený [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konstantin Černenko]], ten ale nevládol ani 1 rok a zomrel [[10. marec|10. marca]] [[1985]]. Politbyro do 24 hodín od jeho smrti odporučilo Ústrednému výboru strany, aby bol za nového tajomníka zvolený [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]]. === Prestavba a rozpad === [[Súbor:President Ronald Reagan and Soviet General Secretary Gorbachev at The First Summit in Geneva Switzerland - DPLA - b534f3d00bb05c3cc293789b180d2116.jpg|thumb|left|[[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] počas individuálnych rozhovorov s americkým prezidentom [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]], 1985]] [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] sa stal vodcom chorej veľmoci. Ako predstaviteľ mladých, umiernených reformátorov v Komunistickej strane sa snažil napraviť, oživiť a pokiaľ možno liberalizovať strnulý sovietsky systém. To sa chcel pokúsiť dosiahnuť takým spôsobom, aby ho nemusel zásadne meniť. Nemal však jasné predstavy o reformách a ich hĺbke. Ako sa neskôr ukázalo, nemal ani presné predstavy o skutočnom stave v krajine. Pri reformách sprvu dával dôraz na zvýšenie stagnujúceho ekonomického rastu. Ten bol okrem skostnatenosti riadiaceho aparátu spôsobený aj problémami so systematickým falšovaním ekonomických výsledkov, čo bolo bežnou praxou v krajine. Pokúšal sa odstrániť byrokraciu a centralizmus, pre to bolo potrebné zvýšiť otvorenosť a informovanosť spoločnosti. Nasledovala tzv. „[[glasnosť]]“, a neskôr potreba hlbších reforiem komunistického systému, tzv. „[[perestrojka]]“. Za Gorbačovovej vlády sa podstatne zlepšili vzťahy ZSSR s [[Spojené štáty|USA]] ako aj západoeurópskymi krajinami. Gorbačov sa stal veľmi uznávaný v zahraničí. Vo vzťahu k východoeurópskym krajinám presadzoval politiku nezasahovania. To neskôr vyústilo do postupného pádu komunistických režimov v týchto krajinách. [[Súbor:Changes in national boundaries after the end of the Cold War.jpg|thumb|Územné zmeny vo [[východný blok|východnom bloku]] po skončení [[studená vojna|studenej vojny]]]] Uvoľňovanie vzťahov v samotnom ZSSR malo ale zhubný vplyv aj na samotné republiky. Predstavitelia jednotlivých republík sa začali navzájom obviňovať z ekonomického zaostávania krajiny. Neskôr do popredia vystúpili aj národnostné nepokoje najmä v Pobaltí a Zakaukazsku. Jednotlivé národné parlamenty sa začali odkláňať od Moskvy a dokonca žiadali autonómiu. Gorbačov sa ocitol medzi dvoma tábormi. Radikálni reformátori ho považovali za príliš konzervatívneho, naopak konzervatívni komunisti za priveľmi radikálneho. Práve predstavitelia tvrdej línie sa [[18. august]]a [[1991]] pokúsili o [[puč]]. Ten bol ale veľmi slabo naplánovaný a mal nízku podporu, hlavne armády. Po piatich dňoch bola väčšina pučistov zatknutá alebo spáchala samovraždu. Vtedy sa na scénu znovu dostal [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]], populárny predstaviteľ Moskovskej straníckej organizácie. Najvyšší soviet mu vtedy udelil mimoriadne právomoci, Jeľcin prevzal kontrolu nad ozbrojenými silami na území Ruska, zastavil činnosť Komunistickej strany. Nasledovala likvidácia celozväzových inštitúcií a mnohých ministerstiev. Dňa [[8. december|8. decembra]] 1991 sa na chate v [[Bielovežský národný park|Bielovežskom pralese]] zišli prezidenti Ruska a Ukrajiny, Boris Jeľcin a [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorí presvedčili predsedu Najvyššieho sovietu Bieloruska, [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič|Stanislava Šuškeviča]], aby súhlasil s rozpustením Sovietskeho zväzu a jeho nahradením voľným združením, Spoločenstvom nezávislých štátov (SNŠ). Legitimitu tohto kroku odôvodňovali skutočnosťou, že roku 1922 tieto štáty vytvorili podpisom zväzovej zmluvy ZSSR a mali ho teda aj právo rozpustiť. Predstavitelia väčšiny ostatných republík boli rýchlym spádom udalostí prebiehajúcich mimo ich vplyvu značne prekvapení. Vymohli si preto taktiež vstup do SNŠ, ktoré malo vytvoriť podmienky pre uchovanie potrebných vzťahov medzi novovzniknutými krajinami. Stalo sa tak [[21. december|21. decembra]] 1991, keď 11 zostávajúcich republík ZSSR (pobaltské štáty a [[Gruzínsko]] sa odmietli pripojiť) vyhlásilo, že vytvorením [[SNŠ]] prestal existovať Sovietsky zväz. Ten bol formálne zrušený [[26. december|26. decembra]] 1991. Deň pred tým rezignoval Gorbačov, prvý aj posledný prezident tejto krajiny. Rozpad ZSSR mal globálny [[Geopolitika|geopolitický]] význam – doslova zatriasol rovnováhou síl vo svete – z dvojpolárneho sveta (rozdeleného na ten východný a západný) zostali ako posledná [[superveľmoc]] [[Spojené štáty americké]]. Koniec studenej vojny zastihol obe superveľmoci s obrovskou infraštruktúrou a najmä arzenálom zastarávajúcej a teraz nevyužiteľnej vojenskej techniky (vrátane priemyslu priamo napojeného na zbrojenie). Došlo k „desovietizácii“ satelitných štátov a štátov pod vplyvom Sovietskeho zväzu – koniec princípu politického monopolu jednej vedúcej strany, zavedenie demokratických princípov, často vrátane prepísania samotnej ústavy, decentralizácia plánovania, liberalizácia ekonomiky a mnohých ďalších agend spojených s fungovaním štátu, privatizácia štátneho majetku, zavedenie súkromného podnikania, prílev zahraničného kapitálu a spolu s ekonomickými a politickými zmenami aj (väčšie či menšie) vyrovnanie sa so zločinmi komunistického režimu. Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a štátov pod jeho vplyvom zasiahla v priebehu 90. rokov hospodárska kríza. Napríklad v Rusku kvôli prehnanej privatizácii prepukla hlboká hospodárska a sociálna kríza, skrachovala väčšina štátnych podnikov a rapídne sa zvýšila nezamestnanosť. === Príčiny rozpadu === ==== Národnostné príčiny a decentralizácia moci ==== [[Súbor:RIAN archive 699872 Dushanbe riots, February 1990.jpg|thumb|left|Nacionalistické protivládne nepokoje v [[Dušanbe]], [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]], 1990]] V období prebiehajúcich decentralizačných reforiem sa miestne komunistické strany v jednotlivých oblastiach menili na lokálne centrá moci, ktoré boli čoraz menej závislé na [[Moskva|Moskve]]. Nepokoje, ktoré prebehli po tom, ako bol roku [[1986]] vymenený kvôli korupcii prvý tajomník komunistickej strany v Kazachstane pôvodom Kazach za iného funkcionára, ktorý však bol Rus, ukázali citlivosť národnostnej otázky, ktorú sa dlhú dobu darilo tvrdými protiopatreniami potláčať. Do popredia tak pomaly vystupovala otázka krívd spôsobených neruským národom. Mnoho príslušníkov neruských národov videlo za krivdami a nešťastiami, ktoré im spôsobil režim, [[Rusi|Rusov]]. Dôvodom však bolo v prevažnej miere to, že o ruské obyvateľstvo sa opieralo cárske Rusko, ktorého štruktúry do značnej miery Sovietsky zväz prebral. Práve ruské obyvateľstvo bolo najčastejšie využívané ako mobilná pracovná sila, či ako riadiaci element posielaný do všetkých kútov krajiny. Ruština sa však stala preferovaná ako jazyk inteligencie a to aj napriek tomu, že štát garantoval rozvoj všetkých národov a národností, ba aj ich tradícií a kultúry. Na druhej strane ale dôkladne monitoroval a potlačoval všetko, čo bolo z politického a ideologického hľadiska považované za nacionalizmus. Na Rusov v tomto prípade dopadá vina za chyby režimu z veľkej časti neprávom. RSFR napríklad nemala nikdy svoju vlastnú stranu, ktorá by bránila jej záujmy, tak ako ich mali ostatné republiky. Problémom bola takisto rýchlo rastúca populácia stredoázijských, prevažne [[Islam|moslimských]] republík, ktorých obyvateľstvo na rozdiel od slovanského (ruského obzvlášť) nebolo ochotné sťahovať sa do inej oblasti, tobôž osídľovať riedko obývanú [[Sibír]]. Tá sa mimochodom vyľudňovala počas celého povojnového obdobia, aj napriek tomu, že štát prisťahovalcov do týchto oblasti krajiny zvýhodňoval. V rámci „glasnosti“ sa koncom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] v ZSSR otvorene hovorilo o zločinoch, ale aj problémoch režimu, čo však bohužiaľ vôbec neviedlo k ich riešeniu, ale skôr k ich rozmazávaniu. Mnoho obyvateľov bolo zaskočených, ba až znechutených režimom, ktorý to všetko spôsobil. Vládla dezilúzia. Po neúspešnom puči v [[august]]e [[1991]], bola väčšina obyvateľstva zväzových republík natoľko zhnusená dianím v krajine, že nik nezasiahol, keď sa v tomto momente oddelili od krajiny pobaltské republiky. Moci v krajinách sa vtedy rozhodli chopiť miestne elity, ktoré dovŕšili rozpad krajiny v decembri [[1991]] zrušením ZSSR a vytvorením jeho nepodarenej „demokratickej“ náhrady vo forme [[SNŠ|Spoločenstva nezávislých štátov]]. ==== Ekonomické a sociálne problémy ==== [[Súbor:Unidentified Hammond Slides 24.jpg|thumb|Trh v [[Kyjev]]e, [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], 1972]] Postupné spomaľovanie ekonomického rastu ZSSR badateľné od polovice [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] bolo spôsobené tým, že krajina prešla fázou, kedy čerpala z extenzívneho rastu. Centrálne plánovaná [[ekonomika]] v tomto období dosiahla zenit svojej výkonnosti a začala upadať. [[Poľnohospodárstvo]] stagnovalo už dlhšiu dobu. Priemyselná výroba potrebovala v tomto období nutné reformy, ale Brežnevova administratíva sa ich obávala spustiť. Veľká časť finančných prostriedkov štátu sa míňala na zbrojenie – v priemere 10 % až 18 % [[HDP]]. Štát plytval prostriedkami na podporu svojich spojencov v konfliktoch po celom svete. Prakticky všetky tieto prostriedky boli nenávratne stratené. Výdaje na zbrojenie ešte zvýšil aj [[Sovietska invázia do Afganistanu|Afganský konflikt]], do ktorého [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnev]] zbytočne zatiahol krajinu. Na zbrojenie sa orientoval aj prakticky všetok výskumný potenciál. Civilný sektor sa zanedbával, čo ešte viac zvýraznilo sovietske zaostávanie v špičkových technológiách, najmä [[Elektronika|elektronike]]. V 80. rokoch sa už začal prejavovať nedostatok spotrebného tovaru a niektorých druhov potravín. Vzrastal význam sivej ekonomiky. Odhady vravia, že dosahovala 10 – 25 % celkového HDP, pričom tvorila 30 – 40 % celkových príjmov obyvateľstva. Ekonomická kríza sa prehlbovala hlavne v období po smrti Brežneva. V roku [[1984]] 54 % [[export]]u krajiny tvoril vývoz [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]]. Sovietsky zväz čoraz viac pripomínal krajiny tretieho sveta, keď až 40 % jeho dovozu tvorili potraviny. Krízu prehĺbil aj pokles cien ropy na svetových trhoch. Stav ekonomiky bol hlavným podnetom, ktorý viedol [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačova]] k začatiu reforiem. Ten však už po dvoch rokoch musel uznať, že aj hospodárski plánovači z Moskvy stratili predstavu o tom, podľa akých zákonov vlastne sovietska ekonomika funguje. Reformy však tiež príliš nepomáhali. Zákon o štátnom podniku napríklad oprávňoval zamestnancov voliť riaditeľa podniku. To viedlo mnohých riaditeľov veľkých priemyselných podnikov k populistickým krokom, a tak namiesto investícií do modernizácie výroby míňali na neadekvátne zvyšovanie platov zamestnancov. Spomaľoval sa rast hospodárstva. Kolchozy prestali byť ochotné predávať štátu poľnohospodárske produkty za nízke (štátom určené) výkupné ceny. Jednotlivé republiky sa bránili odlivu potravín a výrobkov do centra. Až v roku [[1991]] sa štát odhodlal priblížiť umelo udržiavané ceny niektorých tovarov ich trhovej hodnote. Ako väčšina Gorbačovových reforiem, aj toto bol len polovičatý krok, pretože štát sa stále pokúšal držať cenovú hladinu vo svojich rukách. Na niektoré druhy tovaru bolo potrebné čakať v dlhých frontách. Často ani to nezaručilo, že kupujúci tovar dostal. Začali sa prejavovať občianske nepokoje (napríklad protesty baníkov v [[Donecká panva|Doneckej panve]] roku [[1989]]), národnostné trenice a všeobecná dezilúzia prestavbou komunizmu. Definitívnym klincom do rakvy bol puč zorganizovaný zástancami tvrdého krídla Strany [[18. august]]a v [[Moskva|Moskve]]. ==== Puč 18. augusta 1991 ==== [[Súbor:Image0 ST.jpg|thumb|Tank [[T-80]] na [[Červené námestie|Červenom námestí]] počas [[pokus o sovietsky štátny prevrat v roku 1991|augustového prevratu]], 1991]] Dňa [[18. august]]a [[1991]] sa členovia konzervatívneho vedenia strany na čele s [[Vladimir Kriučkov|Vladimirom Kriučkovom]] pokúsili o prevrat. Zatkli Gorbačova, ktorý sa v tej dobe nachádzal na [[Krym]]e, vo viacerých mestách vyhlásili výnimočný stav a tankmi zaútočili na budovu parlamentu ([[Biely dom (Moskva)|Biely dom]]). Pučistické tanky však zastavili rozhorčené davy Moskovčanov a jednotky armády, ktoré zostali lojálne legitímnemu vedeniu krajiny. Pri stretoch zomreli 3 ľudia. Jedným z politikov, ktorí sa podieľali na rozvrátení puču bol [[Boris Jeľcin|Jeľcin]], ktorý sa angažoval priamo v uliciach, napríklad i známym prejavom z veže tanku. Napriek tomu, že sa Gorbačov onedlho vrátil do Moskvy, stratil už fakticky všetku svoju moc. Formálnu vládu nad Sovietskym zväzom prevzala ruská vláda. Jeľcin 23. augusta zakázal činnosť komunistickej strany na území Ruska, o deň neskôr Gorbačov odstúpil zo svojej funkcie generálneho tajomníka, zjazd ľudových poslancov schválil zmeny v ústave. V tomto období fakticky vládu nad každou z republík prevzali lokálne vlády. [[6. september|6. septembra]] moskovská vláda uznala nezávislosť troch pobaltských republík – [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Estónsko|Estónska]]. Vodcovia Ukrajiny ([[Leonid Kravčuk]]), Bieloruska ([[Stanislav Šuškevič]]) a Ruska ([[Boris Jeľcin]]) sa po referende, v ktorom sa obyvatelia Ukrajiny rozhodli oddeliť od ZSSR, 8. decembra 1991 dohodli na vzniku slovanského trojspoločenstva. Väčšina ostatných bývalých zväzových republík (s výnimkou pobaltských republík a Gruzínska) ich nasledovala a 21. decembra sa v [[Alma-Ata|Alma-Ate]] dohodla na vzniku Spoločenstva nezávislých štátov – [[SNŠ]]. == Geografia == === Poloha a hranice === [[Súbor:Ussr-terrain and transportation-1974.jpg|thumb|300px|Poloha ZSSR]] Územie ZSSR predstavoval kompaktný, veľmi slabo rozčlenený pevninový blok, rozprestierajúci sa od [[Baltské more|Baltského mora]] na západe po [[Tichý oceán]] na východe, čo je vyše {{km|10000|m}}, a zo severu na juh od [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] po pohoria [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]], čo je vyše {{km|4500|m}}. Krajné body: na severe – [[mys Fligeli]] na [[Rudolfov ostrov|Rudolfovom ostrove]] ([[zem Františka Jozefa]]), (81° 51´ sev. zemepisnej šírky), resp. na pevnine [[Čeľuskinov mys]] na polostrove [[Tajmýr (polostrov)|Tajmýr]] (77° 43´ sev. zem. šírky); na juhu – južne od mesta [[Kuška]] v [[Turkménsko|Turkménskej SSR]] (35° 08´ sev. zem. šírky); na západe – [[Baltská kosa]] v [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskej oblasti]] (19° 33´ vých. zem. dĺžky); na východe – [[Ratmanovov ostrov]] v [[Beringov prieliv|Beringovom prielive]] (169° 02´ záp. zem. dĺžky), resp. na pevnine [[Dežňovov mys]] na [[Čukotský polostrov|Čukotskom polostrove]] (169° 40´ záp. zem. dĺžky). Z celkovej rozlohy 22,4 mil km² pripadalo na európsku časť 5,6 mil. km², na ázijskú časť 16,8 mil km². Ostrovy a polostrovy zaberali 1,3 mil. km². Územie ZSSR sa rozprestieralo v 11 [[Časové pásmo|časových pásmach]]. S obrovskou rozlohou bola spätá aj veľká rozmanitosť prírodných podmienok ako aj nesmierne [[nerastná surovina|nerastné]] bohatstvo. Celková dĺžka hraníc bola okolo {{km|43000|m}}. ZSSR priamo hraničilo s 12 štátmi. Na západe susedilo s [[Nórsko]]m, [[Fínsko]]m, [[Poľsko]]m, [[ČSSR]], [[Maďarsko]]m a [[Rumunsko]]m. Na juhu hraničilo s [[Turecko]]m, [[Irán]]om a [[Afganistan]]om. Na východe s [[Čína|Čínou]], [[Mongolsko]]m a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Kórejskou ľudovodemokratickou republikou]]. Väčšia časť hraníc s týmito krajinami bola prirodzeného charakteru, tvorili ich [[Pohorie|pohoria]] resp. [[Rieka|rieky]]. Na východe bolo ZSSR [[Ochotské more|Ochotským morom]] oddelené od [[Japonsko|Japonska]] a [[Beringov prieliv|Beringovým prielivom]] od [[Spojené štáty|USA]]. Najdlhšiu hranicu mal ZSSR s [[ČĽR]] ({{km|8000|m}}) a [[Mongolsko]]m ({{km|4000|m}}), najkratšiu s [[KĽDR]] ({{km|16|m}}) a [[ČSSR]] ({{km|98|m}}). Poludníky prechádzajúce na západe Rybárskym polostrovom a na východe Ratmanovovým ostrovom k [[Severný pól|Severnému pólu]] ohraničujú sovietsky sektor [[Arktída|Arktídy]]. === Príroda a povrch === [[Súbor:SovietUnionPhysical.jpg|náhľad|300px|Fyzická mapa ZSSR]] Základnou osobitosťou povrchu ZSSR bola prevaha rovinných útvarov na západe a severe a pohorí na juhu a na východe ZSSR. Rovinná časť ZSSR sa rozprestierala od [[Baltské more|Baltského mora]] po rieku [[Jenisej]] a od [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] po pohoria Strednej Ázie. Skladala sa z troch osobitných útvarov – [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]], [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]] a [[Turanská nížina|Turanskej nížiny]]. Rozlohou najväčšia a povrchovo pestrá je [[Východoeurópska nížina]] (vyše 4 mil. km²) zaberajúca väčšinu európskej časti ZSSR. Striedajú sa na nej nevysoké (300{{--}}{{mnm|400}}) pahorkatiny a vrchoviny ([[Stredoruská pahorkatina]], [[Volynsko-podolská pahorkatina]] a i.) s nížinami ([[Dneperská nížina|Dneperská]], [[Ocko-donská nížina|Ocko-donská]], [[Kaspická nížina|Kaspická]]). Pahorkatiny a vrchoviny sa zvyčajne viažu na vyzdvihnuté kryhy [[Prekambrium|predkambrickej]] [[Kontinentálna platforma|platformy]], alebo sú zvyškami obrovských koncových [[moréna|morén]] kontinentálneho ľadovca ([[Valdajská vrchovina]]), kým nížiny sú miestami [[pokles]]ov. Reliéf severozápadnej časti roviny bol modelovaný [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcom]], nachádzajú sa tam početné [[moréna|morény]], [[jazero|jazerá]], [[močiar]]e a piesočnaté [[periglaciál]]ne nížiny ([[Meščerská nížina|Meščerská]], [[Polesie]]). Južnú časť nížiny modelovala riečna [[erózia]]. Širokými dolinami riek, eróznymi ryhami (ovaragy) sú rozbrázdené najmä vyvýšeniny, pokryté rovnako ako nížiny [[spraš]]ou. [[Kaspická nížina]] leží značnou časťou pod hladinou oceánu a v dôsledku veľkej suchosti ju pokrývajú [[piesok|piesky]], slané jazerá a slaniská. Najvyššou časťou [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej nížiny]] je Kolsko-karelská oblasť (najvyšší vrch [[Chibiny]] {{m|1191|m}}), ktorá tvorí výstup predkambrickej platformy veľmi príznačnej zaľadnením. Úzke a vyše {{km|2000|m}} dlhé pohorie [[Ural (pohorie)|Ural]], ťahajúce sa v poludníkovom smere, oddeľuje Východoeurópsku nížinu od [[Západosibírska nížina|Západosibírskej nížiny]]. Pohorie [[Ural (pohorie)|Ural]] je nevysoké (najvyšší vrch [[Narodnaja]] {{m|1894|m}}), tvorí ho rad paralelných chrbtov. Je bohaté na nerasty. [[Západosibírska nížina]] (2,6 mil km²) tvorí takmer ideálnu rovinu s malými výškovými rozdielmi (100{{--}}{{mnm|140}} v strede, {{m|200|m}} na okrajoch). Spád rieky [[Ob]] od [[Novosibirsk]]a po ústie (na {{km|3000|m}} toku) je iba {{m|90|m}}. Hlavným prvkom Západosibírskej nížiny sú ploché, veľmi široké a slabo drénované, a preto zamokrené močaristé rozvodia. [[Súbor:Aral sea 1985 from STS.jpg|vľavo|náhľad|[[Aralské jazero]] v roku 1985]] Druhým reliéfnym prvkom sú široké, dobre sformované, a preto i odvodňované doliny riek využívané i poľnohospodárstvom. Južne od Západosibírskej nížiny sa rozkladá stará, na nerastné suroviny bohatá, veľmi rozrušená [[Kazašská plošina]]. [[Turanská nížina]] leží v polopúšti a púšti. Suché a horúce podnebie tu podmienilo vznik eolitických foriem reliéfu (presypy) v nižších častiach nížiny, ktoré tvoria púšte [[Karakum]], [[Kyzylkum]] a iné okrajové časti tvoria najmä veternou eróziou poznačené nevysoké plošiny ([[Usťjurtská plošina|Usťjurt]], [[Turgajská plošina]]) s početnými svedeckými vrchmi. Horskú obrubu Východoeurópskej nížiny z juhu tvoria tri od seba oddelené pohoria [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho veku]] – [[Karpaty]], [[Krymské vrchy]] a [[Kaukaz]]. Ukrajinské Karpaty (najvyšší vrch [[Hoverla]] {{m|2061|m}}) sú nevysoké, [[flyš]]ovými vrstvami budované a ľahko priechodné pohorie, pre ktoré sú typické široké a odlesnené chrbty ([[poloniny (odlesnené chrbty)|poloniny]]) spadajúce do dolín strmými zalesnenými svahmi. Medzi [[Sevastopoľ]]om a [[Feodosija|Feodosijou]] na juhu polostrova Krym sa ťahajú [[Krymské vrchy]] (najv. vrch [[Roman-Koš]] {{m|1545|m}}) budované zväčša [[vápenec|vápencami]] a tvoriace tri od seba oddelené, mierne na sever a strmo na juh spadajúce chrbty. Obdobou polonín sú tu [[jajly]]. Tvoria ich naklonené a značne [[kras|skrasovatelé]] vrcholové [[plošina (geomorfológia)|plošiny]]. [[Súbor:Пик Исмаила Сомони. Памир.jpg|thumb|upright|Pohľad na [[Kullai Ismoili Somonij|Štít komunizmu]] (7 495 [[metrov nad morom|m n. m.]]), najvyšší vrch Sovietskeho zväzu, 1978]] Oblasť [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] sa rozprestiera medzi [[Čierne more|Čiernym]] a [[Kaspické more|Kaspickým morom]] a tvoria ju štyri časti: nížinné a [[Archaikum|archaické]] [[Predkaukazsko]] ([[Kubánska nížina|Kubánska]] a [[Terecko-kumská nížina]], [[Stavropoľská plošina]]); pohorie [[Veľký Kaukaz]], jedno z najkrajších pohorí ZSSR (najv. vrch [[Elbrus]] {{m|5642|m}}); depresiu Zakaukazska tvoria dve nížiny ([[Rionská nížina|Rionská]], [[Kursko-arakská nížina|Kursko-arakská]]); za depresiou sa dvíhajú pohoria [[Malý Kaukaz|Malého Kaukazu]] uzatvárajúce sopečnú [[Arménska vysočina|Arménsku vysočinu]]. Za Kaspickým morom sa začínajú pohoria Strednej Ázie pustatinným pohorím [[Kopet-Dag]] (najv. [[vrch Reza]] {{m|2942|m}}). Jeho pokračovaním sú dve najvyššie pohoria ZSSR, [[Pamír]] s najvyšším bodom ZSSR ([[Kullai Ismoili Somonij|Štítom Komunizmu]] {{m|7495|m}}) a [[Ťanšan]] (najv. vrch [[Štít víťazstva]] {{m|7439|m}}). Pohorie [[Pamír]] je vysoko vyzdvihnutý horský uzol s alpínskym reliéfom a početnými ľadovcami. [[Ťanšan]] je pohorie vrásovo-zlomovej štruktúry, rozčlenené [[zlom (geológia)|zlomami]] na viacero chrbtov so zarovnanými plošinami (syrty), medzi ktorými ležia hlboké kotliny ([[Ferganská kotlina|Ferganská]], [[Issykkuľská kotlina|Issykkuľská]]). Severne od Ťan-šanu sa rozkladajú dve horské kryhy ([[Džungársky Alatau]], [[Tarbagataj]]) a pohorie [[Altaj]] (najv. [[vrch Belucha]] {{m|4506|m}}) s parovinným reliéfom v stredných výškach a s alpínskym reliéfom v najvyššej dodnes zaľadnenej časti. Výbežkom Altaja na severe je [[Kuznecký Alatau]] a [[Salairský masív]], ktorý uzatvárajú Kuzneckú kotlinu bohatú na uhlie. Východným pokračovaním [[Altaj]]a je vyše {{m|3000|m}} vysoké pohorie [[Sajany]]. Medzi riekami [[Jenisej]] a [[Lena (rieka)|Lena]] sa rozprestiera [[Stredosibírska plošina]] (500{{--}}{{mnm|700}}) s lávovými pokrovmi ([[trapy]]). Plošina je rozrezaná hlbokými dolinami riek s početnými [[vodopád]]mi a prahmi, na severe strmo spadá do [[Stredosibírska nížina|Stredosibírskej nížiny]] bohatej na jazerá. Pohoria v Pribajkalsku a Zabajkalsku tvoria nevysoké a ploché horské chrbty severovýchodného a juhozápadného smeru oddelené pozdĺžnymi zlomovými zníženinami. Jednou z nich je priekopová prepadlina jazera [[Bajkal (jazero)|Bajkal]], ktoré je najhlbším jazerom sveta ({{m|1620|m}}). Východne od rieky [[Lena (rieka)|Lena]] sa rozkladá horská oblasť severovýchodnej [[Sibír]]i s viacerými pohoriami oblúkovitého tvaru ([[Stanový chrbát|Stanový]], [[Verchojanský chrbát|Verchojanský]] a [[Čerkeského chrbát]], [[Kolymské vrchy]] a iné), ktoré obklopujú náhorné plošiny (Ojmjakonská a iné). Najvyššie pohorie [[Sibír]]i a Ďalekého východu je na polostrove [[Kamčatka]]. (sopka [[Kľučevská sopka|Kľučevskaja]] {{m|4750|m}}). Na Kamčatke a [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovoch]] je do 40 činných [[sopka|sopiek]], Južnú časť Ďalekého východu vypĺňajú pohoria [[Sichote-Aliň]] a [[Burejský chrbát]], oddelené nížinou pri rieke [[Amur (rieka)|Amur]]. === Podnebie === [[Súbor:RIAN archive 579736 Promenade and beach in Sochi.jpg|thumb|Promenáda a pláž v [[Čierne more|čiernomorskom]] letovisku [[Soči]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], 1973]] Podnebie bolo pre obrovskú rozlohu ZSSR veľmi pestré. Rozhodujúci vplyv na podnebie oblastí má geografická šírka, poloha vzhľadom na centrá atmosférickej činnosti, prevládajúce prúdenie vzduchu a reliéf. ZSSR sa v zásade rozkladalo v troch klimatických pásmach – arktickom, miernom a subtropickom. Vznik týchto pásiem závisí najmä od množstva prijímaného slnečného žiarenia, ktoré je v jednotlivých zemepisných šírkach rozdielne. Na pobreží Severného ľadového oceánu je žiarenie v priemere za rok 60 kcal na cm², v južných oblastiach ZSSR dosahuje až 160 kcal na cm². Centrá atmosférickej činnosti sú zásadne odlišne rozdelené v zime a v lete. V zime po silnom ochladení vzniká napr. nad Mongolskom a východnou Sibírou oblasť vysokého tlaku vzduchu, ktorého výbežok zasahuje smerom na západ až nad Ukrajinu (približne 50° severnej zemepisnej šírky). Tlaková výš ochladzuje väčšiu časť územia ZSSR a vyvoláva studené východné prúdenie južne od výbežku vysokého tlaku vzduchu. Podnebie ZSSR ovplyvňuje aj [[Azorská tlaková výš]] a tlaková [[Islandská tlaková níž|níž]] nad [[Island]]om, Severne od výbežku vysokého tlaku vzduchu prevažuje západné prúdenie od Atlantického oceánu, prinášajúce snehové zrážky. Podnebie severozápadnej časti ZSSR podmieňoval [[Golfský prúd]]. V lete sa nad prehriatym eurázijským kontinentom utvára oblasť nízkeho tlaku vzduchu nad Iránom a Strednou Áziou. Od nej sa rozširujú na sever a na západ suché a horúce vzdušné masy. Nad Atlantikom mohutnie Azorská tlaková výš, posúva sa na sever a ovplyvňuje podnebie takmer celého územia ZSSR. V lete takmer nad celou oblasťou ZSSR prevládajú západné a a v strednej Ázii severné vetry. Na pobrežiach Severného ľadového oceánu sa vetry menia dva razy do roka. Vete dujú z oceánu na pevninu a v zime naopak. Nad južnou časťou Ďalekého východu letné vetry z Tichého oceánu prinášajú veľa vlahy ([[monzún]]). Vplyvom reliéfu majú najmä pohoria odlišné podnebie ako okolité rovinné územia. Kým pobrežia na Ďalekom východe obmedzujú vplyv Tichého oceánu na úzky pobrežný pás, rovinný reliéf na západe a severe umožňuje západnému prúdeniu prenikať až do východnej Sibíri a chladným vzduchovým hmotám často zasahovať hlboko na juh, najmä v prechodných obdobiach. V zime má celé územie ZSSR okrem južného Krymu, Zakaukazska a juhu Strednej Ázie teploty pod bodom mrazu. Na priebeh izoteriem má veľký vplyv teplý Golfský prúd. Napr. izoterme priemernej januárovej teploty −10&nbsp;°C prebieha cez [[Murmansk]], [[Kaluga|Kalugu]], [[Volgograd]], a Kzyl-Ordu, teda má takmer poludníkový smer. Izotermy januárových teplôt −35&nbsp;°C a nižšie tvoria nad Sibírou uzatvorené kruhy. Extrémne nízke teploty aj v dôsledku inverzie sú v uzavretých kotlinách severovýchodnej Sibíri, kde leží takzvaný pól chladu (oblasť [[Verchojansk]]a a [[Ojmjakon]]u). Teplota tu klesá až na −70&nbsp;°C. Najmä zimné teploty poukazujú na prevažujúci [[kontinentálne podnebie|kontinentálny]] charakter podnebia na území ZSSR. == Životné prostredie == [[Súbor:Karabash mountain.jpg|náhľad|vľavo|Krajina neďaleko Karabaša v [[Čeľabinská oblasť|Čeljabinskej oblasti]]. Územie bolo kedysi pokryté lesmi. Kyslé dažďové zrážky z neďalekej medenej huty však všetku vegetáciu zničili.]] [[Súbor:AralSea1989 2014.jpg|náhľad|Jeden z mnohých dopadov prístupu k životnému prostrediu v ZSSR – [[Aralské jazero]], stav v roku 1989 a 2014]] Oficiálna sovietska politika životného prostredia vždy prikladala veľkú dôležitosť činnostiam, pri ktorých ľudské bytosti aktívne zlepšujú prírodu. Leninov citát „Komunizmus je sovietska moc a elektrifikácia krajiny!“ v mnohých ohľadoch vystihuje zameranie na modernizáciu a rozvoj priemyslu. Počas prvého [[Päťročný plán|päťročného plánu]] z roku 1928 Stalin pristúpil k industrializácii krajiny za každú cenu. Hodnoty ako ochrana životného prostredia a prírody boli úplne ignorované v boji za vytvorenie modernej priemyselnej spoločnosti. Po Stalinovej smrti sa viac sústredilo na problematiku životného prostredia, ale základné vnímanie hodnoty jeho ochrany zostalo rovnaké. Sovietske médiá sa vždy venovali obrovskej rozlohe krajiny a prakticky nezničiteľným prírodným zdrojom. To vyvolalo pocit, že kontaminácia a drancovanie prírody nie sú problémom. Sovietska moc tiež pevne verila, že vedecký a technologický pokrok vyrieši všetky problémy. Oficiálna ideológia tvrdila, že v socializme sa problémy životného prostredia môžu ľahko prekonať, na rozdiel od kapitalistických krajín, kde sa vraj nedajú vyriešiť. Sovietske úrady mali takmer neochvejné presvedčenie, že človek môže prírodu premôcť. Keď však orgány v 80. rokoch museli pripustiť, že v Sovietskom zväze existujú [[Ekológia|ekologické problémy]], vysvetľovali ich tým, že socializmus ešte nebol plne rozvinutý; znečistenie v socialistickej spoločnosti malo byť len dočasnou anomáliou, ktorá by bola vyriešená, keby sa socializmus ďalej rozvíjal. [[Černobyľská havária]] v roku 1986 šokovala svet. Išlo o prvú veľkú nehodu v civilnej [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárni]], ktorá nemala vo svete obdobu, keď bolo do ovzdušia uvoľnené veľké množstvo rádioaktívnych izotopov. Rádioaktívne dávky sa rozptýlili relatívne ďaleko. Hlavným zdravotným problémom po nehode bolo 4000 nových prípadov rakoviny štítnej žľazy, čo však viedlo k relatívne nízkemu počtu úmrtí (údaje WHO, 2005). Dlhodobé účinky nehody sú však neznáme. Medzi ďalšiu veľkú haváriu patrí [[Kyštymská katastrofa|kyštymská katastrofa]]. Po páde ZSSR sa ukázalo, že problémy s životným prostredím sú väčšie, než sovietske úrady pripúšťali. Medzi oblasti s jasnými problémami patril [[Kola (polostrov)|polostrov Kola]]. Okolo priemyselných miest [[Mončegorsk]] a [[Norilsk]], kde sa ťaží napr. [[nikel|nikel]], boli všetky lesy zničené kontamináciou, zatiaľ čo severské aj iné časti Ruska ovplyvnili emisie. Počas deväťdesiatych rokov 20. storočia sa ľudia zo západu začali zaujímať aj o rádioaktívne nebezpečenstvo z jadrových zariadení, vyradených jadrových ponoriek a spracovania [[Rádioaktívny odpad|jadrového odpadu]] či vyhoreného [[Jadrové palivo|jadrového paliva]]. Na začiatku deväťdesiatych rokov bolo tiež známe, že Sovietsky zväz vyvážal rádioaktívny materiál do [[Barentsovo more|Barentsovho]] a [[Karské more|Karského mora]], čo neskôr potvrdil ruský parlament. Havária ponorky [[K-141 Kursk]] v roku 2000 ďalej prehĺbila obavy. V minulosti došlo aj k nehodám ponoriek [[K-19]], [[K-3 Leninskij Komsomol|K-3]], [[K-8 (ponorka)|K-8]], [[K-129]], [[K-27]], [[K-219]] alebo [[Projekt 685|K-278 Komsomolec]]. == Politika == [[Súbor:Supreme Soviet 1982.jpg|thumb|Sídlo [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyššieho sovietu ZSSR]] v Moskve]] Do vyhlásenia [[socializmus|socializmu]] v krajine ústavou v roku 1936, bola v krajine vyhlásená [[diktatúra proletariátu]] a chudobného roľníctva. V treťom odseku ústavy z roku 1936 sa hovorilo: „Všetka moc v ZSSR patrí pracujúcemu ľudu miest a dedín prostredníctvom sovietu zastupujúceho pracujúcich“. Jedinou politickou stranou bola [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu]] – KSSZ. Najvyšší orgán štátnej moci (parlament) bol [[Najvyšší soviet Zväzu sovietskych socialistických republík|Najvyšší soviet ZSSR]]. Mal dve komory – [[Soviet zväzu]] a [[Soviet národností]]. Obe komory mali po 750 [[Poslanec|poslancov]] volených občanmi na 5 rokov. V období medzi zasadaniami plnilo funkcie Najvyššieho sovietu [[Prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík|Prezídium Najvyššieho sovietu]] na čele s predsedom. Hlavne za vlády [[V. I. Lenin]]a (1917 – 1924) a [[J. V. Stalin]]a (1924 – 1953) možno režim v krajine označiť za tvrdú [[Totalitarizmus|totalitnú]] [[Stranícka diktatúra|diktatúru jednej strany]], zodpovednú za smrť miliónov sovietskych občanov.<ref>McDermott, K., 2005, ''Union of Soviet Socialist Republics.'' in Shelton, D. L. (Editor), ''Encyclopedia of Genocide and Crimes against Humanity.'' Thomson Gale, Detroit, s. 1061</ref> Od [[15. marec|15. marca]] [[1990]] bol najvyšším predstaviteľom štátu [[prezident]]. Ako jediný túto funkciu vykonával [[Michail Sergejevič Gorbačov]], ktorý v súvislosti s rozpadom ZSSR rezignoval [[25. december|25. decembra]] [[1991]]. Štátnym zriadením bol ZSSR [[federácia|federatívnou]] [[republika|republikou]]. === Hlavní predstavitelia === [[Súbor:Leonid Brezhnev, 1972 (color).png|thumb|upright|[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]]] Najvyššími predstaviteľmi (spravidla vo funkcii predsedu prezídia Najvyššieho sovietu, ktoré bolo kolektívnou hlavou štátu) Sovietskeho zväzu boli vždy zároveň vodcovia vládnucej strany (od roku [[1925]] [[KSSZ]]) – spravidla prvý alebo generálny tajomník. # [[1917]] – [[1924]]: '''[[Vladimir Iľjič Lenin]]''' (predseda Rady ľudových komisárov RSFSR/ZSSR) # [[1924]] – [[1953]]: '''[[Josif Vissarionovič Stalin]]''' (generálny tajomník ÚV KSSZ) # [[1953]]: '''[[Georgij Maximilianovič Malenkov]]''' (neformálny vodca KSSZ po Stalinovej smrti) # [[1953]] – [[1964]]: '''[[Nikita Sergejevič Chruščov]]''' (prvý tajomník ÚV KSSZ) # [[1964]] – [[1982]]: '''[[Leonid Iľjič Brežnev]]''' (prvý tajomník, od roku [[1966]] generálny tajomník) # [[1982]] – [[1984]]: '''[[Jurij Vladimirovič Andropov]]''' (generálny tajomník) # [[1984]] – [[1985]]: '''[[Konstantin Ustinovič Černenko]]''' (generálny tajomník) # [[1985]] – [[1991]]: '''[[Michail Sergejevič Gorbačov]]''' (generálny tajomník, od roku [[1990]] prezident ZSSR) === Zahraničná politika === [[Súbor:Soekarno and Voroshilov.jpg|náhled|[[Sukarno]] a [[Kliment Vorošilov|Vorošilov]] v roku 1958.]] [[Súbor:President Ford informally concludes the Vladivostok Summit - NARA - 7062568.jpg|náhľad|[[Gerald Ford]], [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] a [[Henry Kissinger]] sa neformálne rozprávajú na Vladivostockom summite v roku 1974]] Konečné politické rozhodnutia v rokoch 1925–1953 robil vždy Stalin, inak však bola sovietska zahraničná politika vyhlasovaná komisiou pre zahraničnú politiku Ústredného výboru KSSZ alebo najvyšším orgánom strany – politbyrom. Operácie malo na starosti samostatné ministerstvo zahraničia, ktoré bolo do roku 1946 známe ako Ľudový komisariát pre zahraničné záležitosti, resp. ''Narkomindel''. Medzi najvplyvnejších hovorcov patrili [[Georgij Vasilievič Čičerin|Georgij Čičerin]] (1872–1936), [[Maxim Maximovič Litvinov|Maxim Litvinov]] (1876–1951), [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Vjačeslav Molotov]] (1890–1986), [[Andrej Vyšinskij]] (1883–1954) a [[Andrej Andrejevič Gromyko|Andrej Gromyko]] (1909–1989). Intelektuáli sídlili v [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]]. ==== Organizácie ==== ===== Kominterna ===== {{Hlavný článok|Kominterna}} Komunistická internacionála (1919–1943) bola medzinárodná komunistická organizácia so sídlom v [[Kremeľ|Kremli]], ktorá presadzovala ''svetový komunizmus''. Kominterna chcela „bojovať všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane ozbrojených síl, za zvrhnutie medzinárodnej buržoázie a vytvorenie medzinárodnej sovietskej republiky ako prechodnej fázy pred úplným zrušením štátu“.<ref>{{cite book|author=Harold Henry Fisher|title=The Communist Revolution: An Outline of Strategy and Tactics|url=https://books.google.com/books?id=b2umAAAAIAAJ&pg=PA13|year=1955|publisher=Stanford UP|page=13}}</ref> Bola zrušená ako ústretové opatrenie voči Británii a USA.<ref>Duncan Hallas, ''The Comintern: The History of the Third International'' (1985).</ref> ===== Kominforma ===== {{Hlavný článok|Kominforma}} Kominforma (1947–1956), oficiálne ''Informačné byro komunistických a robotníckych strán'', bola prvou oficiálnou agentúrou medzinárodného komunistického hnutia od rozpustenia Kominterny v roku 1943. Jej úlohou bolo koordinovať akcie medzi komunistickými stranami pod sovietskym vedením. Stalin ju využil na to, aby nariadil západoeurópskym komunistickým stranám opustiť výlučne parlamentnú líniu a sústrediť sa na politické prekážky operáciám týkajúcim sa [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]].<ref>Michał Jerzy Zacharias… ''Acta Poloniae Historica'' 78 (1998): 161–200.</ref> Kominforma tiež koordinovala medzinárodnú pomoc komunistickým povstalcom počas [[Grécka občianska vojna|občianskej vojny v Grécku]] v rokoch 1947–1949.<ref>Nikos Marantzidis… ''Journal of Cold War Studies'' 15.4 (2013): 25–54.</ref> V roku 1948 bola vylúčená [[Juhoslávia]] po tom, čo [[Josip Broz Tito|Tito]] trval na nezávislom programe. Noviny Kominformy „Za trvalý mier, za ľudovú demokraciu!“ podporovali Stalinove postoje. Dôraz Kominformy na Európu znamenal zameranie na svetovú revolúciu. Tým, že vyjadrovala jednotnú ideológiu, umožňovala účastníkom sústrediť sa skôr na osobnosti než na problémy.<ref>Heinz Timmermann, ''Studies in Comparative Communism'' 18.1 (1985): 3–23.</ref> ===== Rada vzájomnej hospodárskej pomoci ===== {{Hlavný článok|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci}} RVHP bola v rokoch 1949–1991 hospodárska organizácia pod sovietskou kontrolou, ktorá združovala štáty [[Východný blok|východného bloku]] spolu s viacerými komunistickými krajinami inde vo svete. Moskva bola znepokojená [[Marshallov plán|Marshallovým plánom]] a cieľom RVHP bolo zabrániť tomu, aby krajiny v sovietskej sfére vplyvu smerovali k Američanom a juhovýchodnej Ázii. RVHP bola tiež odpoveďou východného bloku na vytvorenie [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OEEC]] v západnej Európe.<ref name="loc-cs">Library of Congress Country Study… Appendix B: The Council for Mutual Economic Assistance</ref><ref>Michael C. Kaser, ''Comecon: Integration problems of the planned economies'' (1967).</ref> ===== Varšavská zmluva ===== {{Hlavný článok|Varšavská zmluva}} Varšavská zmluva bola [[Vojenský pakt|vojenský pakt]] vytvorený v roku 1955 medzi ZSSR a siedmimi sovietskymi [[Satelitný štát|satelitnými štátmi]] [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Varšavská zmluva bola vojenským doplnkom RVHP a bola vytvorená ako reakcia na vstup [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|západného Nemecka]] do [[Severoatlantická aliancia|NATO]].<ref>Laurien Crump, ''The Warsaw Pact Reconsidered…'' (2015).</ref> === Administratívne členenie === [[Súbor:Soviet Union Administrative Divisions 1989.jpg|náhľad|400px|Administratívne jednotky ZSSR v roku 1989]] Sovietsky zväz tvorilo 15 zväzových „sovietskych socialistických republík“ (SSR). Republiky sa ďalej delili na oblasti (okrem [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]], [[Estónsko|Estónska]], [[Moldavsko|Moldavska]] a [[Arménsko|Arménska]]). RSFSR tvorili aj kraje, národnostné okruhy (neskôr premenované na autonómne okruhy) a autonómne oblasti. Súčasťou niektorých zväzových republík ([[Rusko]], [[Gruzínsko]], [[Azerbajdžan]], [[Uzbekistan]] a [[Tadžikistan]]) boli autonómne sovietske socialistické republiky (ASSR). Základnou správnou jednotkou bol rajón (okres). V roku [[1961]]{{--}}[[1963]] bolo vytvorených 18 veľkých ekonomických rajónov, ktoré pokrývali celé územie štátu. {|class="wikitable" style="margin: 1em auto 1em auto;" |- !colspan="2" |Republika !Zväzové republiky v rokoch 1956 až 1991 |- |1 |[[Súbor:Flag of the Russian Soviet Federative Socialist Republic (1954–1991).svg|22px|border]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] |rowspan="15" style="width:350px;"|[[File:Republics of the USSR.svg|600px]] |- |2 |[[Súbor:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] |- |3 |[[Súbor:Flag of the Byelorussian Soviet Socialist Republic (1951–1991).svg|22px|border]] [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] |- |4 |[[Súbor:Flag of the Uzbek Soviet Socialist Republic (1952–1991).svg|22px|border]] [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] |- |5 |[[Súbor:Flag of the Kazakh Soviet Socialist Republic (1953–1991); Flag of Kazakhstan (1991–1992).svg|22px|border]] [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] |- |6 |[[Súbor:Flag of the Georgian Soviet Socialist Republic (1951–1990).svg|22px|border]] [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] |- |7 |[[Súbor:Flag of the Azerbaijan Soviet Socialist Republic (1956–1991).svg|22px|border]] [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] |- |8 |[[Súbor:Flag of the Lithuanian Soviet Socialist Republic (1953–1988).svg|22px|border]] [[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] |- |9 |[[Súbor:Flag of the Moldavian Soviet Socialist Republic (1952–1990).svg|22px|border]] [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] |- |10 |[[Súbor:Flag of the Latvian Soviet Socialist Republic (1953–1990).svg|22px|border]] [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] |- |11 |[[Súbor:Flag of the Kyrgyz Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] |- |12 |[[Súbor:Flag of the Tajik Soviet Socialist Republic.svg|22px|border]] [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] |- |13 |[[Súbor:Flag of the Armenian Soviet Socialist Republic (1952–1990).svg|22px|border]] [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] |- |14 |[[Súbor:Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic (1974–1991), Flag of Turkmenistan (1991–1992).svg|22px|border]] [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] |- |15 |[[Súbor:Flag of the Estonian Soviet Socialist Republic (1953–1990).svg|22px|border]] [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] |} === Právny systém === Súdna moc nebola nezávislá od ostatných zložiek vlády. Najvyšší súd dohliadal na nižšie súdy (ľudový súd) a používal zákon tak, ako bol stanovený ústavou alebo vykladaný Najvyšším Sovietom. Výbor pre ústavný dohľad preskúmaval ústavnosť zákonov a aktov. Sovietsky zväz používal [[Inkvizičné konanie|inkvizičné konanie]] [[Rímske právo|rímskeho práva]], v ktorom sudca, štátny zástupca a obhajca spolupracujú pri určovaní pravdy.<ref>{{cite web |author=Encyclopædia Britannica |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/288956/inquisitorial-procedure|title=Inquisitorial procedure (law) – Britannica Online Encyclopedia |publisher=[[Encyclopædia Britannica, Inc.]] |accessdate=30 October 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20101222225224/http://www.britannica.com/EBchecked/topic/288956/inquisitorial-procedure |archive-date=22 December 2010 |url-status=live |df=dmy-all |author-link=Encyclopædia Britannica }}</ref> === Ľudské práva === [[Ľudské práva]] v Sovietskom zväze boli vážne obmedzené. Sovietsky zväz bol [[Totalitarizmus|totalitným štátom]] v rokoch 1927–1953<ref>{{Cite web |title=totalitarianism {{!}} Definition, Examples, & Facts |url=https://www.britannica.com/topic/totalitarianism |access-date=3 January 2021 |website=Encyclopedia Britannica |language=en}}</ref><ref>{{Cite book |title=Rutland, Peter (1993). The Politics of Economic Stagnation in the Soviet Union: The Role of Local Party Organs in Economic Management |year=1993 |publisher=[[Cambridge University Press]] |page=9 |isbn=978-0-521-39241-9 |quote=after 1953 ...This was still an oppressive regime, but not a totalitarian one."}}</ref><ref>{{Cite book |title=Krupnik, Igor (1995). "4. Soviet Cultural and Ethnic Policies Towards Jews: A Legacy Reassessed". In Ro'i, Yaacov (ed.). Jews and Jewish Life in Russia and the Soviet Union. Routledge. ISBN 978-0-714-64619-0. "The era of 'social engineering' in the Soviet Union ended with the death of Stalin in 1953 or soon after; and that was the close of the totalitarian regime itself."}}</ref><ref>{{Cite book |title=von Beyme, Klaus (2014). On Political Culture, Cultural Policy, Art and Politics |date=19 November 2013 |publisher=Springer |page=65 |isbn=978-3-319-01559-0 |quote=The Soviet Union after the death of Stalin moved from totalitarianism to authoritarian rule.}}</ref> s [[Vláda jednej strany|vládou jednej strany]] až do roku 1990.<ref>{{Cite web |date=10 October 2017 |script-title=ru:Закон СССР от 14 марта 1990 г. N 1360-I "Об учреждении поста Президента СССР и внесении изменений и дополнений в Конституцию (Основной Закон) СССР" |language=ru |title=Zakon SSSR ot 14 marta 1990 g. N 1360-I |trans-title=Zákon ZSSR z 14. marca 1990 o zriadení funkcie prezidenta ZSSR |url=http://constitution.garant.ru/history/ussr-rsfsr/1977/zakony/185465/|archive-url=https://web.archive.org/web/20171010070843/http://constitution.garant.ru/history/ussr-rsfsr/1977/zakony/185465/|url-status=dead |archive-date=10 October 2017 |access-date=4 January 2021}}</ref> [[Sloboda prejavu|Sloboda slova]] bola potláčaná a nesúhlas trestaný. Nezávislá politická činnosť nebola tolerovaná — či už išlo o účasť vo slobodných odboroch, súkromných podnikoch, nezávislých cirkvách alebo opozičných stranách. Sloboda pohybu vnútri krajiny, a najmä mimo nej, bola obmedzená. Štát takisto obmedzoval práva občanov na súkromné vlastníctvo. Podľa [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnej deklarácie ľudských práv]] sú ľudské práva „základné práva a slobody, na ktoré má nárok každý človek“, vrátane práva na život a slobodu, slobodu prejavu, rovnosť pred zákonom a taktiež sociálnych, kultúrnych a ekonomických práv, ako je právo na účasť na kultúrnom živote, právo na jedlo, [[Právo na prácu|právo na prácu]] či [[Vzdelávanie|právo na vzdelanie]]. Sovietske chápanie ľudských práv sa však výrazne líšilo od [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]]. Podľa sovietskej právnej teórie „je to vláda, kto je príjemcom ľudských práv, ktoré majú byť uplatňované voči jednotlivcovi“.<ref>Lambelet, Doriane. "The Contradiction Between Soviet and American Human Rights Doctrine…" 7 ''Boston University International Law Journal''. 1989. s. 61–62.</ref> Sovietsky štát bol považovaný za zdroj ľudských práv.<ref name=shiman>{{cite book | last = Shiman | first = David | title = Economic and Social Justice: A Human Rights Perspective | publisher = Amnesty International | year= 1999 | url = http://www1.umn.edu/humanrts/edumat/hreduseries/tb1b/Section1/tb1-2.htm| isbn = 978-0967533407}}</ref> Preto sovietsky právny systém chápal právo ako nástroj politiky a súdy ako orgány vlády.<ref name="Pipes"/> Rozsiahle mimosúdne právomoci boli zverené sovietskym tajným bezpečnostným agentúram. V praxi sovietska vláda výrazne obmedzovala vládu práva, občianske slobody, právnu ochranu a záruky vlastníctva,<ref name="Pipes2001">[[Richard Pipes]] (2001) ''Communism''. Weidenfeld & Nicolson. {{ISBN|0-297-64688-5}}</ref><ref name="Pipes">[[Richard Pipes]] (1994) ''Russia Under the Bolshevik Regime'', Vintage, {{ISBN|0-679-76184-5}}, s. 401–403.</ref> ktoré sovietski právni teoretici, ako [[Andrej Vyšinskij]], považovali za prejavy „buržoáznej morálky“.<ref name="Vyshinsky1949">{{Cite book|title = Teoria dowodów sądowych w prawie radzieckim|last = Wyszyński|first = Andrzej|publisher = Biblioteka Zrzeszenia Prawników Demokratów|year = 1949|pages = 153, 162|url = http://echelon.pl/files/echelon/Wyszy%C5%84ski%20-%20Teoria%20dowod%C3%B3w%20s%C4%85dowych%20(OCR).pdf}}</ref> ZSSR a ďalšie štáty [[Východný blok|východného bloku]] sa zdržali hlasovania o prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1948) s odôvodnením, že je „príliš právnická“ a mohla by narušiť národnú suverenitu.<ref>{{Cite book| last = Mary Ann Glendon| title = A World Made New: Eleanor Roosevelt and the Universal Declaration of Human Rights| publisher = Random House| location = New York| year = 2001| isbn = 9780375760464}}</ref> Sovietsky zväz neskôr podpísal právne záväzné dokumenty o ľudských právach, napríklad Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1973), či Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966); tieto však neboli široko známe ani dostupné obyvateľom krajiny a komunistické úrady ich nebrali vážne.<ref name=thomas-hrideas>{{Cite journal| volume = 7| issue = 2| pages = 110–141| last = Thomas| first = Daniel C.| title = Human Rights Ideas, the Demise of Communism, and the End of the Cold War| journal = Journal of Cold War Studies| year = 2005| url = http://muse.jhu.edu/journals/cws/summary/v007/7.2thomas.html|doi=10.1162/1520397053630600| s2cid = 57570614| url-access = subscription}}</ref> Za vlády Josifa Stalina bola v roku 1935 zavedená možnosť udeliť [[Trest smrti|trest smrti]] aj maloletým vo veku od 12 rokov.<ref>{{cite book |last1=Mccauley |first1=Martin |title=Stalin and Stalinism: Revised 3rd Edition |date=13 September 2013 |publisher=Routledge |isbn=978-1-317-86369-4 |page=49}}</ref><ref>{{cite book |last1=Wright |first1=Patrick |title=Iron Curtain: From Stage to Cold War |date=28 October 2009 |publisher=OUP Oxford |isbn=978-0-19-162284-7 |page=342}}</ref><ref>{{cite book |last1=Boobbyer |first1=Philip |title=The Stalin Era |date=2000 |publisher=Psychology Press |isbn=978-0-415-18298-0 |page=160}}</ref> [[Sergej Adamovič Kovaljov|Sergej Kovaljov]] spomínal na „známy článok 125 ústavy, ktorý vymenúval všetky základné občianske a politické práva“ v ZSSR. Keď však on a ďalší väzni tento článok použili ako právny základ svojich sťažností, prokurátor argumentoval, že „ústava nebola napísaná pre vás, ale pre amerických černochov, aby vedeli, aký šťastný je život sovietskych občanov“.<ref>{{cite web | url=http://grani.ru/Society/History/m.243716.html | title=Засчитать поражение | publisher=Grani.ru | date=2015-08-22 | access-date=August 23, 2015 | author=Oleg Pshenichnyi | accessdate=2025-12-09 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304112456/http://grani.ru/Society/History/m.243716.html | archivedate=2016-03-04 }}</ref> Zločin nebol definovaný ako porušenie zákona, ale ako akýkoľvek čin, ktorý mohol ohroziť sovietsky štát a spoločnosť. Napríklad túžba po zisku mohla byť vykladaná ako kontrarevolučná činnosť, trestaná smrťou.<ref name="Pipes"/> Likvidácia a deportácia miliónov roľníkov v rokoch 1928–1931 bola vykonaná v súlade s ustanoveniami sovietskeho občianskeho zákonníka.<ref name="Pipes"/> Niektorí sovietski právnici dokonca tvrdili, že „trestná represia“ môže byť uplatnená aj bez viny.<ref name="Pipes"/> Martin Lacis, šéf ukrajinskej sovietskej tajnej polície, to vysvetlil takto: {{citát|Nehľadajte v spisoch dôkazy o tom, či obvinený povstal proti sovietom so zbraňou alebo slovami. Spýtajte sa ho skôr, do akej triedy patrí, aký je jeho pôvod, vzdelanie a povolanie. To sú otázky, ktoré rozhodnú o jeho osude. To je zmysel a podstata [[červený teror|červeného teroru]].<ref name="State">[[Yevgenia Albats]] and Catherine A. Fitzpatrick. ''The State Within a State: The KGB and Its Hold on Russia – Past, Present, and Future'', 1994. {{ISBN|0-374-52738-5}}.</ref>}} Účelom verejných procesov nebolo „preukázať existenciu alebo neexistenciu zločinu — to bolo vopred určené príslušnými straníckymi orgánmi — ale poskytnúť ďalšie fórum pre politickú agitáciu a propagandu na poučenie občanov“ (pozri napr. [[Moskovské procesy]]). Obhajcovia, ktorí museli byť členmi strany, boli povinní považovať vinu svojich klientov za danú…<ref name="Pipes"/> == Ozbrojené sily == {{Pozri aj|Ozbrojené sily ZSSR|Červená armáda|Sovietska armáda|Vzdušné sily ZSSR|Sovietske námorníctvo}} [[Súbor:RSD-10 2009 G1.jpg|náhľad|Balistická raketa [[RSD-10|SS-20]] stredného doletu, ktorá by bola schopná v krátkom čase zničiť prakticky akýkoľvek vojenský cieľ v Európe. Nasadenie týchto mobilných systémov na konci sedemdesiatych rokov odštartovalo v Európe novú zbrojársku súťaž, v ktorej NATO v západnom Nemecku okrem iného nasadilo rakety [[MGM-31 Pershing|Pershing II]].]] Podľa vojenského zákona z septembra 1925 sa sovietske ozbrojené sily skladali z troch zložiek: pozemných síl, letectva, námorníctva, spojenej štátnej politickej správy (OGPU) a vnútorných vojsk.<ref>Scott and Scott, The Armed Forces of the Soviet Union, Westview Press, 1979, s. 13</ref> OGPU sa neskôr stala nezávislou a v roku 1934 sa zlúčila s [[NKVD]], takže jej vnútorné vojska boli pod spoločným vedením obranného a vnútorného komisariátu. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikli strategické raketové vojská (1959), [[Vojsko protivzdušnej obrany ZSSR|vojská protivzdušnej obrany]] (1948) a jednotky celoštátnej [[Civilná obrana|civilnej obrany]] (1970), ktoré stáli na prvom, treťom a šiestom mieste v oficiálnom sovietskom systéme dôležitosti (pozemné sily boli druhé, letectvo štvrté a námorníctvo piate). Armáda mala najväčší politický vplyv a v roku 1989 mala dva milióny vojakov rozdelených medzi 150 motorizovaných a 52 obrnených divízií. Sovietske námorníctvo bolo až do začiatku 60. rokov skôr menej početnou zložkou ozbrojených síl, ale po [[Karibská kríza|karibskej kríze]] sa pod vedením Sergeja Gorškova výrazne rozšírilo. Preslávilo sa raketovými krížnikmi a ponorkami a slúžilo v ňom 500 000 mužov (1989). Sovietske letectvo sa sústreďovalo na flotilu strategických bombardérov, ktoré mali v prípade vojny zničiť nepriateľskú infraštruktúru a jadrový potenciál. Malo tiež množstvo stíhačiek a taktických bombardérov, ktoré by podporovali pozemné sily. Strategické raketové vojská disponovali viac než 1 400 medzikontinentálnymi balistickými raketami (ICBM), rozmiestnenými na 28 základniach a v 300 veliteľských strediskách. V povojnovom období sa Sovietska armáda priamo podieľala na viacerých vojenských operáciách v zahraničí. Patrilo medzi ne potlačenie [[Východonemecké povstanie|povstania vo východnom Nemecku]] (1953), [[Maďarské povstanie|v Maďarsku]] (1956) a [[Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázia do Československa]] (1968). Sovietskeho zväzu sa týkala aj [[Sovietska intervencia v Afganistane|vojna v Afganistane]] v rokoch 1979 až 1989. V Sovietskom zväze platila [[Branná povinnosť|všeobecná branná povinnosť]]. == Sovietsky kozmický program == {{Pozri aj|Sovietsky kozmický program|Nedelinova katastrofa}} [[Súbor:RIAN archive 159271 Nikita Khrushchev, Valentina Tereshkova, Pavel Popovich and Yury Gagarin at Lenin Mausoleum.jpg|náhľad|vľavo|Zľava: [[Jurij Gagarin]], [[Pavel Popovič]], [[Valentina Tereškovová]] a [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]] na [[Leninovo mauzóleum|Leninovom mauzóleu]] v roku 1963]] [[Súbor:Soyuz rocket ASTP.jpg|vpravo|náhľad|Raketa [[Sojuz (nosná raketa)|Sojuz]] na kozmodróme [[Bajkonur]]]] Na konci 50. rokov SSSR s pomocou inžinierov a technológií privezených z porazeného Nemecka skonštruoval prvú umelú družicu – [[Sputnik 1]], čím predbehol [[Spojené štáty|USA]]. Nasledovali ďalšie úspešné [[Družica|družice]] a do vesmíru boli vyslané aj pokusné psy. Dňa 12. apríla 1961 bol vyslaný prvý kozmonaut [[Jurij Gagarin]]. Raz obletel Zem a úspešne pristál v [[Kazachstan|kazašskej]] stepi. V tom čase sa v sovietskych projekčných kanceláriách rysovali prvé plány [[Kozmický raketoplán|raketoplánov]] a orbitálnych staníc, čo však napokon zmarili osobné spory medzi projektantmi a vedením. Prvým veľkým fiaskom pre SSSR bolo pristátie Američanov na Mesiaci, keď Sovieti nedokázali včas odpovedať rovnakým projektom. V 70. rokoch sa začali objavovať konkrétnejšie návrhy konštrukcie raketoplánu, avšak nedostatky, najmä v elektronickom priemysle (rýchle prehrievanie elektroniky), posunuli program až na koniec 80. rokov. Prvý raketoplán, [[Buran (raketoplán)|Buran]], letel v roku 1988, ale bez ľudskej posádky. Ďalší raketoplán, Ptička, zostal nakoniec rozostavaný, pretože v roku 1991 bol celý raketoplánový program zrušený. Na ich vypustenie do vesmíru existuje dodnes nevyužitá superťažká raketa [[Energija]], ktorá je najsilnejšou na svete. Na konci 80. rokov sa Sovietskemu zväzu podarilo vybudovať orbitálnu stanicu [[Mir]]. Bola vystavaná na konštrukcii staníc [[Saľut]] a jej úlohy boli čisto civilné a výskumné. V 90. rokoch, keď bol prevádzka americkej [[Skylab|Skylabu]] ukončená pre nedostatok financovania, bola jedinou funkčnou orbitálnou stanicou na obežnej dráhe. Postupne na ňu pribúdali ďalšie moduly, a to aj americké. Technický stav stanice sa však, najmä po požiari, rýchlo zhoršoval, takže bolo v roku 2001 rozhodnuté o jej navedení do [[Atmosféra|atmosféry]], kde zhorela. Za zmienku stojí aj vývoj sond [[Program Venera|Venera]] určených na prieskum planéty [[Venuša|Venuše]]. Prvou sondou pristátou na inej planéte než [[Zem]] bola [[Venera 7]]. Prvú farebnú fotografiu a zvukový záznam získala sonda [[Venera 13]]. Program priniesol mnoho nových poznatkov o planéte Venuša a o podmienkach, ktoré tam panujú. ==Ekonomika== === Nerastné bohatstvo === [[Súbor:RIAN archive 633872 Workers of Soligorsk potash plant.jpg|thumb|upriht|Pracovníci závodu na výrobu [[uhličitan draselný|potaše]] v [[Salihorsk|Soligorsku]], [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]], 1968]] Veľké [[nerastná surovina|nerastné]] bohatstvo ZSSR bolo úzko späté s pestrou [[geológia|geologickou]] stavbou územia krajiny. Niektoré ložiská nerastných surovín vznikli procesmi [[sedimentácia|sedimentácie]] organických ([[uhlie]], [[ropa]]) a anorganických látok ([[soli]], [[železná ruda|železné rudy]]). Takéto ložiská sa vyskytujú najmä na územiach, ktorých podklad tvoria staré [[Kontinentálna platforma|platformy]] ([[Ruská platforma]], [[Sibírsky štít]]). Pre platformy je charakteristický vznik metamorfovaných ložísk (železné rudy). Na územiach, kde sa horotvorné procesy uskutočňovali neskôr [[Intruzívna hornina|intrúzie]] [[magma|magmy]] a [[Sopečná činnosť|vulkanizmus]] podmienili vznik rudných ložísk. Na [[petrografia|petrograficky]] rovnorodých územiach sa formovali neveľké ložiská veľmi rozmanitých nerastných surovín ([[Kola (polostrov)|Kola]], [[Ural (pohorie)|Ural]], [[Kazachstan]], [[Donecká pahorkatina]], [[Zabajkalsko]] a iné). ==== Uhlie ==== ZSSR malo najväčšie palivové zásoby spomedzi všetkých krajín sveta. Podľa odhadov sa na území ZSSR nachádzalo 57&nbsp;% svetových zásob uhlia (8670 miliárd ton). Spomedzi všetkých oblastí ťažby uhlia mali najväčší význam uhoľné panvy ležiace v zaľudnených a hospodársky aktívnych územiach. V európskej časti ZSSR to boli [[Donecká panva|Donecká]] a [[Pečorská panva|Pečorská]] uhoľná panva a [[Moskovská hnedouhoľná panva]]. Na juhu [[Sibír]]i a v [[Kazachstan]]e ležia dve ďalšie panvy významné pre ťažbu čierneho uhlia a to: [[Magadanská panva|Magadanská]] a [[Karagandská panva|Karagandská]]. Významná je tiež [[Čeľabinská panva|Čeľabinská]] hnedouhoľná panva na [[Ural]]e, [[Jekaterinburská panva|Jekaterinburská]] v [[Kazachstan]]e, [[Kansko-ačinská panva|Kansko-ačinská]] a [[Irkutská panva]] vo východnej Sibíri, [[Burejská panva]] na Ďalekom východe a menšie panvy v Strednej Ázii a Zabajkalsku. Obrovské zásoby uhlia sú tiež v [[Tunguzská panva|Tunguszkej]] a [[Lenská panva|Lenskej panve]] na severe Sibíri, tieto sú zatiaľ využívané iba veľmi slabo. ==== Ropa a zemný plyn ==== [[Súbor:RIAN archive 799927 Miners Toleutai and Mukhamedya Urstemovs.jpg|thumb|left|Sovietski baníci po šichte, [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]], 1977]] Aj [[ropa]] a [[zemný plyn]] boli [[nerastná surovina|nerastné suroviny]], ktorých najväčšie známe ložiská sa nachádzali na území ZSSR a predstavovali aj podstatnú časť jeho exportu. [[Volžsko-uralská panva|Volžsko-uralská]] (tiež nazývaná „druhé [[Baku]]“) a [[Západosibírska panva|Západosibírska ropná oblasť]] pri strednom toku [[Ob]]u, objavené počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] a po nej, prevyšujú skôr objavené ložiská v oblasti [[Baku]] a v Predkaukazsku ([[Groznyj]]). Významná sa stala aj ropná panva na polostrove [[Mangyšľak (polostrov)|Mangyšľak]] v [[Kazachstan]]e. Menšie ložiská ropy sú aj na západnej Ukrajine, v Strednej Ázii, v povodí [[Emba|Emby]] a na ostrove [[Sachalin]]. Hlavné ložiská zemného plynu sa v európskej časti nachádzali v [[Predkaukazsko|Predkaukazsku]] ([[Stavropoľ]] a [[Krasnodar]]), na [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Dašava]], [[Šebelinka]]), v Povolží a na južnom [[Ural]]e ([[Orenburg]]). V ázijskej časti vynikali najmä ložiská v Uzbekistane ([[Buchara]], [[Gazli]]) a na dolnom toku rieky [[Ob]]. Miestny význam v oblastiach s nedostatkom iných palív mali aj ložiská [[horľavé bridlice|horľavých bridlíc]] a [[rašelina|rašeliny]]. Na ZSSR pripadalo 60&nbsp;% známych svetových zásob rašeliny. Najväčšie ložiská rašeliny sa nachádzali v severnej polovici Východoeurópskej a Západosibírskej nížiny. Ložiská horľavých bridlíc sú dodnes v [[Estónsko|Estónsku]] a v okolí [[Leningrad]]u a v [[Povolžie|Povolží]]. ==== Rudy ==== [[Súbor:RIAN archive 35522 Teeming operation in the blast furnace plant of the Kuibyshev Steel Works in Kramatorsk.jpg|thumb|upright|Rušná prevádzka v závode na výrobu vysokých pecí Kujbyševskej oceliarne v [[Kramatorsk]]u, [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], 1968]] Viac ako polovica svetových zásob [[železná ruda|železných rúd]] (110 miliárd ton) a ešte väčší podiel [[mangán]]ových rúd ležala na území ZSSR. Na rozdiel od uhlia najväčšie ložiská železných a mangánových rúd boli v európskej časti ZSSR. 60&nbsp;% zväzových zásob železnej rudy bolo v ložiskách [[Krivoj Rog|Krivého Rogu]] a v oblasti [[Kurská magnetická anomália|Kurskej magnetickej anomálie]]. Druhá veľká skupina nálezísk železnej rudy je na [[Ural (pohorie)|Urale]] a v priľahlej oblasti [[Kazachstan]]u (Kustanajská oblasť). Menšie ložiská boli tiež na polostrove [[Kola]], v strednom [[Kazachstan]]e, v altajských a sajanských chrbtoch, na hornej [[Angara|Angare]] a v Zakaukazsku. Svetoznáme sú tiež ložiská mangánovej rudy pri [[Nikopol (Ukrajina)|Nikopol]]e na [[Ukrajina|Ukrajine]] (60&nbsp;% svetových zásob). Veľmi kvalitné ložisko je tiež pri [[Čiatur]]e v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], ďalšie sú na [[Ural]]e a v [[Kazachstan]]e. ZSSR malo aj značné zásoby ostatných rúd, najmä rúd farebných, drahých a ľahkých kovov. Ložiská rúd [[chróm]]u na Urale, medi v Kazachstane, na Urale a v Zakaukazsku, polymetalických kovov ([[zinok]], [[olovo]], [[meď]], [[striebro]] a iné) v Rudnom [[Altaj]]i a na Ďalekom východe, [[cín]]u v Zabajkalsku, [[nikel|niklu]] v oblasti Noriľska, na Kole a na Urale. Hliníkové rudy sa vyskytovali v okolí [[Leningrad]]u, na Urale a v Kazachstane ([[bauxit]]), na [[Kola|Kole]] ([[nefelín]]) a v Zakaukazsku ([[alunit]]). Ložiská drahých kovov, najmä [[zlato|zlata]] a [[platina|platiny]] sú na Urale, v Kazachstane a najmä v [[Jakutsk]]u a na Ďalekom východe ([[Kolyma]]). ==== Nerudné suroviny ==== ZSSR malo veľké zásoby draselnej soli ([[Solikamsk]], [[Starobin]]), kamennej soli ([[Donecká panva]], dolné [[Povolžie]]), [[glauberova soľ|Glauberovej soli]] ([[Garabogazköl Aylagy|záliv Kara-Bogaz-Gol]]), bohaté ložiská [[apatit]]ov (polostrov [[Kola]]), [[fosfáty|fosfátov]] ([[Kazachstan]]). [[Diamant]]y sa ťažili v [[Jakutsko|Jakutskej autonómnej republike]]. === Mena === [[Súbor:Soviet Union-1961-Bill-25-Obverse.jpg|náhľad|Bankovka v hodnote 25 rubľov, 1961.]] Sovietskou menou bol [[Sovietsky rubeľ|rubeľ]] (kód meny: SUR) a delil sa na 100 [[Kopejka|kopejok]]. Výmena rubľov mimo hraníc krajiny nebola legálna a výmenný kurz na domácom trhu určovali úrady. V súvislosti s menovou reformou z roku 1961 bol výmenný kurz stanovený na 90 kopejok za jeden [[Americký dolár|dolár]].<ref>Forfatter: Bornstein, Morris "The Reform and Revaluation of the Ruble" The American Economic Review 1961, zväzok 51, číslo 1, s. 117–123 [http://www.jstor.org/stable/1818912jstor]</ref> Výmenný kurz sa mohol každý rok meniť – napríklad sa postupne pohyboval od 0,838 rubľa za jeden dolár v roku 1985 až po 0,580 rubľa za jeden dolár v roku 1990.<ref name="CIA">[http://www.gutenberg.org/dirs/etext92/world91b.txt The 1991 CIA World Factbook]</ref> Keďže výmenný kurz cudzích mien bol stanovený nereálne vysoko, v Sovietskom zväze vznikol rozsiahly čierny trh s cudzími menami. === Poľnohospodárstvo === {{Pozri aj|Kolektivizácia v Sovietskom zväze}} [[Súbor:Armenian cotton.jpg|náhľad|Zber bavlny v [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménsku]] v 30. rokoch]] Sovietske poľnohospodárstvo bolo založené najmä na [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektívnych]] a štátnych farmách, ktoré tvorili väčšinu produkcie [[Pšenica|pšenice]], [[Zemiak|zemiakov]], [[Cukor|cukru]], [[Bavlna|bavlny]], [[Slnečnica|slnečnice]] a [[Ľan|ľanu]]. Pri výrobe potravín zohrávali významnú úlohu aj súkromné pozemky, kde sa špecializovane vyrábalo mäso, mlieko, vajcia a zelenina. Napriek tomu dochádzalo k nedostatočnej produkcii potravín a veľké množstvo obilia a mäsa bolo nutné dovážať. Aj keď štát poľnohospodárstvo uprednostňoval, v systéme bolo množstvo štrukturálnych nedostatkov – vrátane nedostatku hnojív, chýbajúcich chladiacich systémov, zlého skladovania a dopravy a nereálneho plánovania a riadenia poľnohospodárskeho sektora.<ref name="LOC-eco">https://web.archive.org/web/20080917000559/http://lcweb2.loc.gov/cgi-bin/query/r?frd%2Fcstdy%3A%40field%28DOCID+su0009%29"A Country Study: Soviet Union (Former) – Economy" vydavateľ = Knižnica amerického Kongresu</ref> Hlavným dôvodom nedostatku potravín však bola všadeprítomná [[Korupcia|korupcia]], nízka pracovná morálka a plytvanie. Tretina tovaru vyrobeného na kolektívnych a štátnych farmách zmizla na ceste od poľa k spotrebiteľom. Roľník zároveň nevidel žiadnu výhodu v práci na kolektívnych farmách; v roku 1950 získal roľník 2⁄3 svojho príjmu z práce na svojom malom súkromnom pozemku vo voľnom čase a len 1⁄3 zo svojho plného pracovného úväzku na štátnej alebo kolektívnej farme. Keď malé súkromné pozemky predstavovali v roku 1950 38 % celkovej produkcie potravín v krajine, je zrejmé, že produktivita na spoločnej pôde bola oveľa nižšia, než by mohla byť pri iných formách produkcie.<ref>"The Rise and Fall of the Soviet Union", McCauley, Martin, 2008, s. 290 a 442, ISBN 978-0-582-78465-9</ref> Napriek tomu, že Chruščov v roku 1960 vyhlásil, že Sovietsky zväz by mal v produkcii mäsa predčiť USA do roku 1980, veľa sa nezmenilo. === Doprava === [[Súbor:RIAN archive 878967 AvtoVAZ- Volga automaking plant in Togliatti, the Samara Region.jpg|náhľad|[[AvtoVAZ|Volžskij Avtomobilnyj Zavod]] (VAZ) v roku 1969]] Doprava bola kľúčovou súčasťou národného hospodárstva. Hospodárska centralizácia konca dvadsiatych a tridsiatych rokov viedla k masívnemu rozvoju infraštruktúry, najmä k založeniu aerolínií [[Aeroflot]].<ref>{{cite book |author1=Highman, Robert D.S. |author2=Greenwood, John T. |author3=Hardesty, Von|title=Russian Aviation and Air Power in the Twentieth Century|publisher=Routledge|year=1998|url=https://books.google.com/books?id=cpynoFM-Jf4C&dq|isbn=978-0-7146-4784-5|page=134}} </ref> Krajina disponovala širokým spektrom dopravy po súši, po vode aj vo vzduchu, avšak kvôli slabej údržbe bola väčšina sovietskej cestnej, vodnej a civilnej leteckej dopravy v porovnaní so západným svetom zastaraná a technologicky zaostalá. Sovietska železničná doprava bola najväčšia a najintenzívnejšie používaná na svete. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sovietski ekonómovia vyzývali na výstavbu viac ciest, aby sa zmiernilo zaťaženie železníc a zlepšil sa štátny rozpočet.<ref name="ass1985">Ambler, Shaw and Symons 1985</ref>{{rp|166–67}}. Cestná sieť a automobilový priemysel zostali nerozvinuté a mimo veľkých miest boli bežné [[Poľná cesta|poľné cesty]].<ref name="ass1985"/>{{rp|167}} Sovietska údržba sa ukázala ako neschopná starať sa aj o cesty, ktoré krajina už mala. Od začiatku do polovice osemdesiatych rokov sa sovietske úrady pokúšali vyriešiť problém ciest objednávaním výstavby nových.<ref name="ass1985"/>{{rp|167}} Medzitým automobilový priemysel rástol rýchlejšie než výstavba ciest.<ref name="ass1985"/>{{rp|169}} Nerozvinutá cestná sieť viedla k rastúcemu dopytu po verejnej doprave.<ref>[[Medzinárodný menový fond]] a [[OECD]] 1991, s. 56.</ref> Napriek zlepšeniu boli niektoré aspekty dopravného sektora zmietané problémami kvôli zastaralej infraštruktúre, nedostatku investícií, korupcii a zlému rozhodovaniu. Sovietske orgány nedokázali uspokojiť rastúci dopyt po dopravnej infraštruktúre a službách. Sovietske [[Obchodná flotila|obchodné loďstvo]] bolo jedným z najväčších na svete.<ref name="ciacom">{{cite web |url=http://www.theodora.com/wfb1991/soviet_union/soviet_union_communications.html |title=Soviet Union – Communications |author=Central Intelligence Agency |work=[[The World Factbook]] |year=1991 |accessdate=20 October 2010 |authorlink=Central Intelligence Agency |archiveurl=https://web.archive.org/web/20101005005759/http://www.theodora.com/wfb1991/soviet_union/soviet_union_communications.html |archivedate=2010-10-05 }}</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:USSR Population 1974.jpg|náhľad|350px|Hustota obyvateľstva v Sovietskom zväze v roku 1974. Zelená ukazuje najhustejšie osídlené oblasti, žltá riedko osídlené oblasti.]] Nadmerné úmrtia počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] (vrátane povojnového hladomoru) činili celkom 18 miliónov,<ref>{{cite book|author=Mark Harrison|title=Accounting for War: Soviet Production, Employment, and the Defence Burden, 1940–1945|url=https://books.google.com/?id=yJcD7_Q_rQ8C&pg=PA167|date=18July 2002|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-89424-1|page=167 }}</ref> približne 10 miliónov v tridsiatych rokoch a viac než 26 miliónov v rokoch 1941–45. Povojnová sovietska populácia bola o 45 až 50 miliónov menšia, než by bola, keby pokračoval predvojnový demografický trend. Podľa Catherine Merridale by „rozumný odhad celkového počtu nadmerných úmrtí za celé obdobie mohol byť asi 60 miliónov.“<ref>{{cite book |author1=Jay Winter |author2=Emmanuel Sivan|title=War and Remembrance in the Twentieth Century|url=https://books.google.com/books?id=ZK2A5x7E8IkC&pg=PA64|date=2000|publisher=CambridgeUniversity Press|isbn =0521794366|page=64 }}</ref> [[Pôrodnosť]] v ZSSR klesla z 44,0 na tisíc obyvateľov v roku 1926 na 18,0 v roku 1974, najmä kvôli rastúcej urbanizácii a vyššiemu priemernému veku vstupu do manželstva. Miera [[Úmrtnosť|úmrtnosti]] taktiež vykazovala postupný pokles – z 23,7 na tisíc v roku 1926 na 8,7 v roku 1974. Vo všeobecnosti bola pôrodnosť južných republík v Zakaukazsku a strednej Ázii výrazne vyššia než pôrodnosť v severných častiach Sovietskeho zväzu a v období po druhej svetovej vojne v niektorých prípadoch ešte vzrástla – fenomén čiastočne pripisovaný pomalšej urbanizácii a tradične skorým sobášom v južných republikách.<ref name="GSE">{{cite book|author=Government of the USSR|script-title=ru:Большая советская энциклопедия |trans-title=[[Veľká sovietska encyklopédia]]|volume=24|page=15|year=1977|location=Moscow|publisher=[[State Committee for Publishing]]|language=Russian|authorlink=Government of the USSR}}</ref> Koniec 60. a 70. rokov bol svedkom obrátenia klesajúcej trajektórie úmrtnosti v ZSSR, a to obzvlášť výrazne u mužov v produktívnom veku, ako aj v Rusku a ďalších prevažne slovanských oblastiach krajiny.<ref>{{cite book |author1=Vallin, J. |author2=Chesnais, J.C. |title=Recent Developments of Mortality in Europe, English-Speaking Countries and the Soviet Union, 1960–1970|volume=29|pages=861–898 |year=1970|publisher=Population Studies}}</ref> Analýza oficiálnych údajov z konca osemdesiatych rokov ukázala, že po zhoršení na konci sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov sa úmrtnosť dospelých opäť začala zlepšovať.<ref>{{cite book|author=Ryan, Michael |title=Life Expectancy and Mortality Data from the Soviet Union|volume=296|page=1513–1515 |date=28 May 1988|work=[[British Medical Journal]]}}</ref> Miera dojčenskej úmrtnosti sa zvýšila z 24,7 v roku 1970 na 27,9 v roku 1974. Niektorí výskumníci považovali nárast za veľmi reálny, ako dôsledok zhoršujúcich sa zdravotných podmienok a služieb.<ref>{{cite book|author=Davis, Christopher; [[Murray Feshbach|Feshbach, Murray]] |title=Rising Infant Mortality in the USSR in the 1970s|page=95|location=Washington, D.C.|publisher=United States Census Bureau}}</ref> Zvýšenie úmrtnosti dospelých aj dojčenskej úmrtnosti nebolo sovietskymi úradníkmi vysvetľované ani obhajované a sovietska vláda jednoducho prestala všetky štatistiky úmrtnosti na desať rokov publikovať. Sovietski demografi a zdravotní špecialisti mlčali o náraste úmrtnosti až do konca osemdesiatych rokov, keď bolo obnovené zverejňovanie údajov a vedci sa mohli začať venovať skutočným príčinám.<ref>{{cite book|author=Krimins, Juris |title=The Changing Mortality Patterns in Latvia, Lithuania and Estonia: Experience of the Past Three Decades|date=3–7 December 1990}} Paper presented at the International Conference on Health, Morbidity and Mortality by Cause of Death in Europe.</ref> === Etnické skupiny === [[Súbor:Mestia, Svaneti. October 30, 1929.JPG|thumb|upright|[[Svaneti|Svanetský]] muž v [[Mestia|Mestii]], [[Gruzínska sovietska socialistická republika|SSR Gruzínsko]], 1929]] [[Súbor:Samarkand-1981-0013.JPG|thumb|Ľudia v [[Samarkand]]e, [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]], 1981]] [[Súbor:Soviet Young Pioneers in 1983 in the Zeravshan Mountains of Tajik SSR.jpg|thumb|[[Všezväzová pionierska organizácia V. I. Lenina|Pionieri]] v pohorí Zeravšan v [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžickej SSR]], 1983]] Sovietsky zväz bol [[národnosť|národnostne]] jednou z najrôznorodejších krajín sveta, s viac než 200 odlišnými etnickými skupinami. V roku 1991 žilo v krajine 293 miliónov obyvateľov, čo z nej robilo tretiu najľudnatejšiu krajinu na svete, po Číne a Indii. V posledných rokoch existencie, boli najväčšou národnostnou skupinou [[Rusi]] (50,78 %), po ktorých nasledovali [[Ukrajinci]] (15,45 %) a [[Uzbeci]] (5,84 %). Ďalšie národnostné skupiny tvorili [[Abcházci]], [[Adygejci]], [[Arméni]], [[Asýrčania]], [[Azerbajdžanci]], [[Avari]], [[Baškirci]], [[Bielorusi]], [[Bulhari]], [[Buriati]], [[Čečeni]], [[Číňania]], [[Čuvaši]], [[Estónci]], [[Evenkovia]], [[Fíni]], [[Gagauzi]], [[Gréci]], [[Gruzínci]], [[Inguši]], [[Inuiti]], [[Jakuti]], [[Kalmyci]], [[Karakalpaci]], [[Karelci]], [[Keti]], [[Kórejčania]], [[Kazachovia]], [[Kozáci]], [[Kirgizi]], [[Lezgínci]], [[Lotyši]], [[Litovci]], [[Maríjci]], [[Maďari]], [[Moldavci]], [[Mongoli]], [[Mordvíni]], [[Nemci]], [[Nenci]], [[Osetínci]], [[Poliaci]], [[Rómovia]], [[Rumuni]], [[Tadžici]], [[Tatovia]], [[Tatári]], [[Turkméni]], [[Tuvinci]], [[Ujguri]], [[Udmurti]], [[Židia]] a ďalší. Najmä kvôli rozdielnemu životnému štýlu jednotlivých národov a z toho vyplývajúcej rozdielnej pôrodnosti, pomer Rusov a ostatných slovanských národov k iným národnostiam od konca druhej svetovej vojny klesal. {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%;" class="sortable" |+ '''Počet obyvateľov jednotlivých republík v tisícoch v priebehu rokov'''<ref>Vývoj počtu obyvateľov podľa republík. In: Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR, Obzor – Bratislava, 1977, s. 827</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statistika Rossijskoj Imperii, SSSR i Rossijskoj Federacii / Статистика Российской Империи, СССР и Российской Федерации | url = https://istmat.org/statistics | vydavateľ = istmat.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ! style="background:#efefef;" | Republika ! style="background:#efefef;" |[[1913]] ! style="background:#efefef;" |[[1926]] ! style="background:#efefef;" |[[1939]] ! style="background:#efefef;" |[[1950]] ! style="background:#efefef;" |[[1959]] ! style="background:#efefef;" |[[1966]] ! style="background:#efefef;" |[[1970]] ! style="background:#efefef;" |[[1973]] ! style="background:#efefef;" |[[1979]] ! style="background:#efefef;" |[[1987]] ! style="background:#efefef;" |[[1989]] ! style="background:#efefef;" |[[1991]] |- align="right" |[[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] | 89 902 | 92 737 | 108 379 | 101 438 | 117 534 | 126 561 | 130 079 | 132 151 | 137 410 | 145 311 | 147 386 | 148 548 |- align="right" |[[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] | 35 210 | 29 515 | 40 469 | 36 906 | 41 869 | 45 516 | 47 127 | 48 243 | 49 609 | 51 201 | 51 704 | 51 944 |- align="right" |[[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] | 6 899 | 4 983 | 8 910 | 7 745 | 8 055 | 8 633 | 9 002 | 9 202 | 9 533 | 10 078 | 10 200 | 10 260 |- align="right" |[[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] | 4 366 | 4 660 | 6 440 | 6 314 | 8 261 | 10 581 | 11 960 | 12 902 | 15 389 | 19 026 | 19 906 | 20 708 |- align="right" |[[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] | 5 565 | 6 037 | 5 990 | 6 703 | 9 154 | 12 129 | 12 849 | 13 705 | 14 684 | 16 244 | 16 538 | 16 793 |- align="right" |[[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] | 2 601 | 2 677 | 3 540 | 3 528 | 4 044 | 4 548 | 4 686 | 4 838 | 4 993 | 5 266 | 5 449 | 5 464 |- align="right" |[[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] | 2 339 | 2 314 | 3 205 | 2 896 | 3 698 | 4 660 | 5 117 | 5 420 | 6 027 | 6 811 | 7 029 | 7 137 |- align="right" |[[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] | 2 828 | | 2 880 | 2 573 | 2 711 | 2 986 | 3 128 | 3 234 | 3 392 | 3 641 | 3 690 | 3 728 |- align="right" |[[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] | 2 056 | | 2 452 | 2 290 | 2 885 | 3 368 | 3 569 | 3 721 | 3 950 | 4 185 | 4 341 | 4 366 |- align="right" |[[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] | 2 493 | 1 857 | 1 885 | 1 943 | 2 093 | 2 262 | 2 364 | 2 430 | 2 503 | 2 647 | 2 681 | 2 681 |- align="right" |[[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] | 864 | 1 002 | 1 458 | 1 740 | 2 066 | 2 652 | 2 933 | 3 145 | 3 523 | 4 143 | 4 291 | 4 422 |- align="right" |[[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] | 1 034 | 1 032 | 1 484 | 1 532 | 1 981 | 2 579 | 2 900 | 3 194 | 3 806 | 4 807 | 5 112 | 5 358 |- align="right" |[[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] | 1 000 | 881 | 1 282 | 1 354 | 1 763 | 2 194 | 2 492 | 2 672 | 3 037 | 3 412 | 3 283 | 3 376 |- align="right" |[[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] | 1 042 | 998 | 1 252 | 1 211 | 1 516 | 1 914 | 2 159 | 2 364 | 2 765 | 3 361 | 3 534 | 3 576 |- align="right" |[[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] | 954 | 1 117 | 1 052 | 1 101 | 1 197 | 1 285 | 1 356 | 1 405 | 1 465 | 1 556 | 1 573 | 1 582 |- align="right" |'''ZSSR''' (celok) | 159 153 | 147 028 | 190 678 | 179 274 | 208 827 | 231 868 | 241 720 | 248 626 | 262 085 | 281 689 | 286 717 | 289 943''' |} === Jazyky === Sovietsky zväz ako mnohonárodnostný štát bol jazykovo veľmi bohatý. Okrem dominantnej [[Ruština|ruštiny]] a ďalších [[Slovanské jazyky|slovanských]] jazykov sa na jeho území hovorilo desiatkami ďalších jazykov z rozličných jazykových skupín. Štát ako taký nemal oficiálny jazyk, napriek tomu bola ruština ako jazyk majoritného obyvateľstva často preferovaná a zdôrazňoval sa jej význam ako hlavného komunikačného jazyka ({{V jazyku|ru|язык межнационального общения}}). To viedlo k [[Dvojjazyčnosť|bilingvizmu]] a [[Viacjazyčnosť|multilingvizmu]], ktorý bol mnohými národmi nenávidený (napr. v [[Pobaltie|pobaltských]] [[Zväzová republika|republikách]], na [[Západná Ukrajina|západnej Ukrajine]] a v ďalších oblastiach). Formálne však boli všetky jazyky na rovnakej úrovni. Po [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|boľševici]] ustanovili základné body politiky rozvoja národnostných menšín v Rusku. Veľká časť vtedajších marxistov sa však postavila proti myšlienke jedného národného jazyka a v roku 1920 tento postoj potvrdil aj boľševický zjazd. Došlo tak k dočasnej [[Derusifikácia|derusifikácii]], ktorá však ostro kontrastuje s obdobím [[Stalinizmus|stalinizmu]], keď boli celé národy vysídľované a rozptýlené po území ZSSR. Otázka jazykov bola politicky citlivá už v časoch [[Ruská ríša|cárskej ríše]], keď dochádzalo niekedy aj k násilnej [[Rusifikácia|rusifikácii]] a tento jav ovplyvnil mnohých ľudí. V 30. rokoch [[Latinizácia v Sovietskom zväze|dochádzalo k zmenám]] niektorých jazykov národov ZSSR. Najmä dovtedajšie [[Arabské písmo|arabské písmo]] nahrádzala [[Cyrilika|cyrilica]], čo bolo pre [[Turkické jazyky|turkické jazyky]] alebo [[Jidiš|jidiš]] veľmi cudzím prvkom. Táto náhrada cyrilikou sa vo väčšine prípadov zachovala aj po osamostatnení stredoázijských republík. == Celosvetovo známe osobnosti sovietskej éry == :''Pozri aj [[Zoznam predstaviteľov Sovietskeho zväzu]]'' === Politici === [[Súbor:Nikita Khruchchev Colour.jpg|thumb|upright|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]]]] * [[Vladimir Iľjič Lenin]] * [[Josif Vissarionovič Stalin]] * [[Lev Davidovič Trockij]] * [[Nikita Sergejevič Chruščov]] * [[Leonid Iľjič Brežnev]] * [[Michail Sergejevič Gorbačov]] === Diplomati === * [[Sergej Litvinov]] * [[Andrej Andrejevič Gromyko]] === Vojnoví hrdinovia === [[Súbor:Georgy Zhukov 1.jpg|thumb|upright|[[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgij Žukov]]]] * [[Semion Michajlovič Buďonnyj]] * [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij]] * [[Kliment Jefremovič Vorošilov]] * [[Ivan Stepanovič Konev]] * [[Georgij Konstantinovič Žukov]] * [[Rodion Jakovlevič Malinovskij]] === Umelci === [[Súbor:Sergei Prokofiev circa 1918 over Chair Bain.jpg|thumb|upright|[[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]]] [[Súbor:Алла Пугачёва. 1976.jpg|thumb|upright|[[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]]]] * [[Alexandr Solženicyn]] – spisovateľ * [[Vladimir Vladimirovič Majakovskij]] – spisovateľ * [[Maxim Gorkij]] – spisovateľ * [[Michail Alexandrovič Šolochov]] – spisovateľ * [[Bulat Šalvovič Okudžava]] – spisovateľ, básnik, hudobný skladateľ * [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]] – poetka * [[Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič]] – hudobný skladateľ * [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]] – hudobný skladateľ * [[Aram Chačaturjan]] – hudobný skladateľ * [[Vasilij Jakovlevič Tretiak]] – operný spevák * [[Vladimir Vysockij]] – spevák, herec, básnik * [[Maja Pliseckaja]] – baletka * [[Muslim Magomajev]] – spevák * [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] – speváčka * [[Sofia Rotaru]] – speváčka * [[Lev Leščenko]] – spevák * [[Edita Piecha]] – speváčka * [[Ľudmila Gurčenko]] – herečka, speváčka * [[Sergej Michajlovič Ejzenštejn]] – režisér, scenárista * [[Alexandr Arturovič Rou]] – režisér === Priekopníci vedy a techniky === [[Súbor:Convert ru kosmos077.jpg|thumb|upright|[[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]]]] * [[Piotr Leonidovič Kapica]] – vedec, fyzik * [[Andrej Dmitrijevič Sacharov]] – vedec, fyzik * [[Alexandr Michajlovič Prochorov]] – vedec, fyzik * [[Lev Davidovič Landau]] – vedec, fyzik * [[Jurij Gagarin]] – kozmonaut * [[Valentina Vladimirovna Tereškovová|Valentina Tereškovová]] – kozmonautka * [[German Stepanovič Titov|German Titov]] – kozmonaut * [[Sergej Pavlovič Koroľov]] – raketový konštruktér * [[Michail Timofejevič Kalašnikov|Michail Kalašnikov]] – konštruktér zbraní * [[Sergej Vladimirovič Iliušin|Sergej Iliušin]] – letecký konštruktér === Športovci === [[Súbor:Olga Korbut c1972.jpg|thumb|upright|[[Oľga Valentinovna Korbutová|Oľga Korbutová]]]] [[Súbor:Sergei Mikhailovich Makarov Panini 1979.jpg|thumb|upright|[[Sergej Michajlovič Makarov|Sergej Makarov]]]] [[Súbor:Garry Kasparov 1980 Malta.jpg|thumb|upright|[[Garri Kimovič Kasparov|Garri Kasparov]]]] * [[Larisa Semionovna Latyninová|Larisa Latyninová]] – športová gymnastka * [[Oľga Valentinovna Korbutová|Oľga Korbutová]] – športová gymnastka * [[Nikolaj Andrianov]] – športový gymnasta * [[Boris Šachlin]] – športový gymnasta * [[Viktor Čukarin]] – športový gymnasta * [[Vitalij Ščerbo]] – športový gymnasta * [[Vsevolod Bobrov]] – hokejista * [[Veniamin Veniaminovič Alexandrov|Veniamin Alexandrov]] – hokejista * [[Alexandr Davletovič Almetov|Alexandr Almetov]] – hokejista * [[Vladislav Tretiak]] – hokejista, brankár * [[Alexandr Ragulin]] – hokejista * [[Jurij Fiodorov]] – hokejista * [[Viačeslav Fetisov]] – hokejista * [[Sergej Michajlovič Makarov|Sergej Makarov]] – hokejista * [[Vladimir Krutov]] – hokejista * [[Igor Larionov]] – hokejista * [[Lev Jašin]] – futbalista, brankár * [[Ľudmila Belousovová]] a [[Oleg Protopopov]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Tamara Moskvinová]] a [[Alexej Mišin]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Irina Rodninová]] a [[Alexandr Zajcev]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Jekaterina Gordejevová]] a [[Sergej Griňkov]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Maja Usovová]] a [[Alexandr Žulin]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Ľudmila Pachomovová]] a [[Alexandr Gorškov]] – krasokorčuliari, tance na ľade * [[Natalia Liničuková]] a [[Gennadij Karponosov]] – krasokorčuliari, tance na ľade * [[Marina Klimová]] a [[Sergej Ponomarenko]] – krasokorčuliari, športové dvojice * [[Sergej Nikolajevič Volkov]] – krasokorčuliar * [[Viktor Petrenko]] – krasokorčuliar * [[Nikolaj Kruglov]] – biatlonista * [[Ľubov Jegorovová]] – bežkyňa na lyžiach * [[Vladimir Smirnov]] – bežec na lyžiach * [[Larisa Lazutinová]] – bežkyňa na lyžiach * [[Nina Gavriľuková]] – bežkyňa na lyžiach, štafetový beh * [[Garri Kimovič Kasparov|Garri Kasparov]] – šachista * [[Anatolij Jevgenievič Karpov|Anatolij Karpov]] – šachista == Referencie == {{Referencie}} == Použitá literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | priezvisko2 = Tejchman | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Litera | meno3 = Bohuslav | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2000 | isbn = 80-85983-82-6 | edícia = Historická řada | zväzok edície = | počet strán = 860 | strany = }} * Bašovský, O. a kolektív: ''[[Malá zemepisná encyklopédia ZSSR]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] – Bratislava, 1977, 856 s. * Litschauerová, N.: ''Republiky ZSSR'', Mladé Letá 1977, 170 s. == Iné projekty == {{projekt|commons=Soviet Union}} {{Portál|Rusko}} {{Republiky ZSSR}} [[Kategória:Sovietsky zväz]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Wikipédia:Chýbajúce referencie]] hc5dzqikq2999r5a4xvrhf61e6e8v7x 0 11132 8253104 8200283 2026-07-25T05:39:33Z ~2026-41500-49 301143 /* Narodenia */ 8253104 wikitext text/x-wiki {{Rok2|2007}} Rok '''2007''' ('''[[Rímska číslica|MMVII]]''') bol [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v pondelok [[1. január]]a a skončil v pondelok [[31. december|31. decembra]]. == Udalosti == * [[1. január]] – [[Bulharsko]] a [[Rumunsko]] sa stali členmi [[Európska únia|Európskej únie]] * 1. január – [[bulharčina]], [[írčina]] a [[rumunčina]] sa stali ďalšími oficiálnymi jazykmi EÚ * 1. január – [[Slovinsko]] prijalo [[euro]] ako oficiálnu menu, ktorá nahradila [[slovinský toliar]] * 1. január – [[Pan Ki-mun]] nahradil [[Kofi Annan|Kofiho Annana]] na poste generálneho tajomníka [[Organizácia Spojených národov|OSN]] * 1. január – [[Angola]] sa stala členom [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|OPEC]] * 1. január – bývalý prezident [[Spojené štáty|Spojených štátov]], [[Gerald Ford]], bol pochovaný v [[Grand Rapids (Michigan)|Grand Rapids]] v [[Michigan]]e * [[11. január]] – [[Vietnam]] sa stal 150. členom [[Svetová obchodná organizácia|WTO]] * [[2. február]] – spustenie prevádzky služieb tretieho slovenského mobilného operátora – [[Telefónica O2 Slovakia|O₂]] * 2. február – zvláštny splnomocnenec [[Organizácia spojených národov|OSN]] pre [[Kosovo]] [[Martti Ahtisaari]] oznámil plán pre konečný štatút juhosrbskej provincie, [[Srbsko|srbskí]] predstavitelia ho odmietli * [[18. február]] – [[čínsky nový rok]], v [[Čína|Číne]] začal rok svine * [[2. marec]] – výbuch delaboračnej haly [[VOP Nováky]] pripravil o život 8 ľudí * [[3. marec]] – úplné [[zatmenie Mesiaca]] * [[4. marec]] – v parlamentných voľbách v [[Estónsko|Estónsku]] zvíťazila [[Estónska reformná strana]] (27,8 %), v tesnom závese za ňou skončila [[Estónska strana stredu]] (26,1 %) * 4. marec – v parlamentných voľbách v neuznanej [[Abcházsko|Abcházskej republike]] získali absolútnu väčšinu kresiel kandidáti blízki prezidentovi [[Sergej Bagapš|Sergejovi Bagapšovi]] * [[3. apríl]] – [[Viktor Juščenko]] rozpustil [[Ukrajina|ukrajinský]] parlament * [[21. apríl]] – v prezidentských voľbách v [[Nigéria|Nigérii]] zvíťazil [[Umaru Yar'Adua]], člen [[Ľudová demokratická strana|Ľudovej demokratickej strany]] * [[22. apríl]] – prvé kolo [[Francúzsko|francúzskych]] prezidentských volieb; najsilnejšími kandidátmi, postupujúcimi do druhého kola, sa stali [[Nicolas Sarkozy]] ([[Únia za ľudové hnutie|UMP]]) a [[Ségolène Royalová]] ([[Socialistická strana]]) * [[27. apríl]] – prvé kolo [[Turecko|tureckých]] prezidentských volieb * 27. apríl až [[13. máj]] – 71. ročník [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]] v [[Rusko|Rusku]] * [[3. máj]] – parlamentné voľby v [[Škótsko|Škótsku]] vyhrala separatistická [[Škótska národná strana]] * [[6. máj]] – vo francúzskych prezidentských voľbách zvíťazil Nicolas Sarkozy * [[12. máj]] – v parlamentných voľbách na [[Island]]e zvíťazila [[Strana nezávislosti]] * [[24. máj]] – [[Írsko|írske]] parlamentné voľby opäť suverénne vyhrala strana [[Fianna Fáil]] premiéra [[Bertie Ahern|Bertieho Aherna]] * [[27. máj]] – svoje vysielanie ukončila [[Venezuela|venezuelská]] súkromná televízna stanica RCTV, keďže jej bolo odmietnuté predĺženie licencie, vláda prezidenta [[Hugo Chávez|Huga Cháveza]] jej vyčítala spojitosť s pokusom o prevrat v roku 2002 * [[31. máj]] – [[Lotyšsko|lotyšský]] parlament zvolil za prezidenta republiky [[Valdis Zatlers|Valdisa Zatlersa]] * [[6. jún|6.]] až [[8. jún]] – v [[nemecko]]m [[Heiligendamm]]e sa konal 33. samit krajín [[G8]] * [[8. jún]] – raketoplán [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] odštartoval na svoju misiu [[STS-117]] k [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] * [[10. jún|10.]] a [[17. jún]] – dve kolá parlamentných volieb vo [[Francúzsko|Francúzsku]], zvíťazil blok pravicových strán na čele s Úniou za ľudové hnutie (UMP) * [[10. jún]] – parlamentné voľby v [[Belgicko|Belgicku]] * [[27. jún]] – po odstúpení [[Tony Blair|Tonyho Blaira]] sa premiérom [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] stal [[Gordon Brown]] * 27. jún – [[Kirgizsko]] zrušilo [[trest smrti]] * [[1. júl]] – [[Portugalsko]] prevzalo od [[Nemecko|Nemecka]] predsedníctvo [[Európska únia|Európskej únie]] * [[4. júl]] – ruské mesto [[Soči]] bolo na 119. zasadaní [[Medzinárodný olympijský výbor|MOV]] zvolené za hosťujúce mesto pre [[zimné olympijské hry]] v roku [[2014]] * [[19. júl]] – [[Pratibha Dévísinh Pátilová]] sa stala prvou prezidentkou [[India|Indie]] * [[22. júl]] – parlamentné voľby v [[Turecko|Turecku]] vyhrala [[Strana spravodlivosti a rozvoja]] (AKP) * [[9. august]] – raketoplán [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] odštartoval na svoju misiu [[STS-118]] k [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] * [[15. august]] – zemetrasenie o sile 8,0 stupňov [[Richterova stupnica|Richterovej stupnice]] postihlo stred [[peru]]ánskeho pobrežia a vyžiadalo si najmenej 510 mŕtvych a vyše 1 600 zranených *[[24. august]] – americká televízna stanica [[CBS]] odvysielala pilotný diel sitkomu [[Teória veľkého tresku (seriál)|Teória veľkého tresku]] * [[28. august]] – v prezidentských voľbách v [[Turecko|Turecku]] zvíťazil [[Abdullah Gül]] * [[16. september]] – v predčasných parlamentných voľbách v [[Grécko|Grécku]] vyhrala vládna strana [[Nová demokracia]] premiéra [[Kostas Karamanlis|Kostasa Karamanlisa]] * [[30. september]] – na [[Ukrajina|Ukrajine]] zvíťazila v parlamentných voľbách [[Strana regiónov]], druhý bol [[Blok Julie Tymošenkovej]] * [[21. október]] – strana [[Občianska platforma]] jasne zvíťazila v parlamentných voľbách v [[Poľsko|Poľsku]] * [[23. október]] – raketoplán [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] odštartoval na svoju misiu [[STS-120]] k Medzinárodnej vesmírnej stanici, počas ktorej rozšíril stanicu o nový modul [[Harmony (ISS)|Harmony]] * [[24. november]] – [[Austrálska strana práce]] pod vedením [[Kevin Rudd|Kevina Rudda]] vyhrala vo federálnych voľbách v [[Austrália (štát)|Austrálii]] * [[2. december]] – v [[Rusko|ruských]] voľbách do Štátnej Dumy získala absolútnu väčšinu hlasov (64,30 %) strana [[Jednotné Rusko]] * [[13. december]] – hlavy štátov [[Európska únia|EÚ]] podpísali [[Lisabonská zmluva|Lisabonskú zmluvu]] * [[19. december]] – v [[Južná Kórea|juhokórejských]] prezidentských voľbách zvíťazil [[I Mjong-bak]] * [[21. december]] – [[Slovensko]], [[Česko]], [[Estónsko]], [[Lotyšsko]], [[Litva]], [[Maďarsko]], [[Poľsko]], [[Slovinsko]] a [[Malta]] vstúpili do [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] * [[28. december]] – [[nepál]]sky parlament rozhodol o zrušení [[monarchia|monarchie]] a zriadení [[republika|republiky]] v krajine == Pozri aj == * [[2007 na Slovensku]] * [[Portál:Kozmonautika/Novinky (2007)|2007 v kozmonautike]] == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Albert Fert]], [[Peter Grünberg]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Gerhard Ertl]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Mario Capecchi]], [[Martin Evans]], [[Oliver Smithies]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Doris Lessingová]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Al Gore]], [[Medzivládny panel o zmene klímy]] * [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[Leonid Hurwicz]], [[Eric Maskin]], [[Roger Myerson]] == Narodenia == * {{0}}[[3. január]] – [[Luka Radivojevič]], slovenský hokejista * [[10. apríl]] – Marek a Michal Müllerovci, slovenské oddelené siamské dvojičky († 2007) * {{0}}[[1. máj]] – [[Kaylee Hottleová]], americká herečka († [[2026]]) * [[20. jún]] – [[Renáta Jamrichová]], slovenská tenistka * [[10. júl]] – [[Mason Thames]], americký herec == Úmrtia == [[Súbor:Kurt-Vonnegut-US-Army-portrait.jpg|thumb|upright|[[Kurt Vonnegut]] († 11. apríl)]] [[Súbor:Boris Yeltsin-2.jpg|thumb|upright|[[Boris Jeľcin]] († 23. apríl)]] [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-M0921-014, Beglaubigungsschreiben DDR-Vertreter in UNO new.png|thumb|upright|[[Kurt Waldheim]] († 14. jún)]] [[Súbor:Michelangelo Antonioni Cropped.jpg|thumb|upright|[[Michelangelo Antonioni]] († 30. júl)]] [[Súbor:Ingmar Bergman 1957.jpg|thumb|upright|[[Ingmar Bergman]] († 30. júl)]] [[Súbor:Viliam Schrojf 1962.jpg|thumb|upright|[[Viliam Schrojf]] († 1. september)]] [[Súbor:Fossett before globalflyer flight cropped.jpg|thumb|upright|[[Steve Fossett]] († 3. september)]] [[Súbor:Al Oerter 1960.jpg|thumb|upright|[[Al Oerter]] († 1. október)]] [[Súbor:Norman Mailer (1948).jpg|thumb|upright|[[Norman Mailer]] († 10. november)]] [[Súbor:Maurice Béjart (1988) by Erling Mandelmann - 2.jpg|thumb|upright|[[Maurice Béjart]] († 21. november)]] [[Súbor:Benazir Bhutto.jpg|thumb|upright|[[Bénazír Bhuttová]] († 27. december)]] * {{0}}[[1. január]] – [[Miloš Kováč]], slovenský športový komentátor (* [[1970]]) * {{0}}[[2. január]] – [[Teddy Kollek]], starosta Jeruzalema v rokoch 1965 až 1993 a zakladateľ Jeruzalemskej nadácie (* [[1911]]) * [[10. január]] – [[Miroslav Abrahám]], slovenský ekonóm (* [[1931]]) * 10. január – [[Carlo Ponti]], taliansky filmový producent (* [[1912]]) * [[12. január]] – [[Ladislav Čech]], slovenský maliar a pedagóg (* [[1925]]) * [[20. január]] – [[Anatol Rapoport]], americký matematik, psychológ, sociológ a filozof (* [[1911]]) * [[22. január]] – [[Abbé Pierre]], francúzsky katolícky kňaz (* [[1912]]) * [[23. január]] – [[Ryszard Kapuściński]], poľský reportér, novinár a publicista (* [[1932]]) * [[27. január]] – [[Iva Hercíková]], česká spisovateľka (* [[1935]]) * [[28. január]] – [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]], český skladateľ filmovej, muzikálovej a populárnej hudby (* [[1938]]) * [[29. január]] – [[Miroslav Chovanec]], slovenský politik (* [[1948]]) * {{0}}[[2. február]] – [[Filippo Raciti]], taliansky policajt (* [[1967]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Július Špaňár]], slovenský klasický filológ, prekladateľ a vysokoškolský profesor (* [[1917]]) * {{0}}[[4. február]] – [[Emil Scheimer]], cirkevný hodnostár, teológ a rímskokatolícky kňaz (* [[1923]]) * {{0}}[[7. február]] – [[Alan MacDiarmid]], novozélandský chemik (* [[1927]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Anna Nicole Smith]], americká modelka (* [[1967]]) * {{0}}[[9. február]] – [[Ian Richardson]], škótsky herec (* [[1934]]) * [[14. február]] – [[Salomon Morel]], veliteľ poľského koncentračného tábora Zgoda v Sliezsku, zodpovedný za vraždy viac než 1 500 civilistov (* [[1919]]) * [[20. február]] – [[Štefan Glézl]], slovenský strojársky vedec a vysokoškolský profesor (* [[1923]]) * [[22. február]] – [[Jozef Dunajovec]], slovenský novinár a autor literatúry faktu (* [[1933]]) * 22. február – [[Ian Wallace]], britský rockový a džezový bubeník (* [[1946]]) * [[27. február]] – [[Bobby Rosengarden]], americký džezový bubeník (* [[1924]]) * [[28. február]] – [[Alexander King]], škótsky chemik so zameraním na ekológiu a teóriu vedy; druhý prezident Rímskeho klubu (* [[1909]]) * {{0}}[[1. marec]] – [[Manuel Galrinho Bento]], portugalský futbalový brankár (* [[1948]]) * {{0}}[[4. marec]] – [[Soňa Čechová]], slovenská prekladateľka, publicistka a propagátorka česko-slovenskej vzájomnosti, spoluzakladateľka a šéfredaktorka časopisu Mosty (* [[1930]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Milan Kiš]], slovenský herec (* [[1934]]) * {{0}}[[6. marec]] – [[Jean Baudrillard]], francúzsky filozof a sociológ (* [[1929]]) * [[11. marec]] – [[Georg Zundel]], nemecký fyzikálny chemik, mierový aktivista, environmentalista a filantrop (* [[1931]]) * [[13. marec]] – [[Karol Spišák]], slovenský režisér (* [[1941]]) * [[17. marec]] – [[John Backus]], americký informatik (* [[1924]]) * [[23. marec]] – [[Paul Cohen (matematik)|Paul Cohen]], americký matematik (* [[1934]]) * 23. marec – [[Attila Kaszás]], maďarský herec pôvodom zo Slovenska (* [[1960]]) * 23. marec – [[Jan Antonín Pacák]], český výtvarník a hudobník (* [[1941]]) * [[26. marec]] – [[Heinz Schiller]], nemecký pretekár F1 (* [[1930]]) * [[27. marec]] – [[Jiřina Jelenská]], česká herečka (* [[1942]]) * 27. marec – [[Paul Lauterbur]], americký chemik (* [[1929]]) * [[31. marec]] – [[Paul Watzlawick]], americký psychológ, psychoterapeut a filozof rakúskeho pôvodu (* [[1921]]) * {{0}}[[2. apríl]] – [[Henry Lee Giclas]], americký astronóm (* [[1910]]) * {{0}}2. apríl – [[Božin Laskov]], bulharský a slovenský futbalista a lekár (* [[1922]]) * {{0}}[[5. apríl]] – [[Ladislav Pataki]], slovenský atlét, svetový rekordman vo vrhu guľou a diskom, bežec a tréner (* [[1946]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Luigi Comencini]], taliansky filmový režisér (* [[1916]]) * {{0}}[[8. apríl]] – [[Ján Bzdúch]], slovenský herec a výtvarník (* [[1922]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[Egon Bondy]], český básnik, prozaik a filozof (* [[1930]]) * [[10. apríl]] – [[František Kalesný (spisovateľ)|František Kalesný]], slovenský spisovateľ literatúry faktu, etnograf a kultúrny historik. (* [[1918]]) * [[11. apríl]] – [[Kurt Vonnegut]], americký spisovateľ (* [[1922]]) * [[14. apríl]] – [[Ladislav Adamec]], český komunistický politik (* [[1926]]) * [[15. apríl]] – [[Emil Ludvík]], český skladateľ, aranžér a dirigent, obhajca ľudských práv a odporca komunistického režimu (* [[1917]]) * [[16. apríl]] – [[Liviu Librescu]], izraelský vedec rumunského pôvodu (* [[1930]]) * [[18. apríl]] – [[Andrej Kvašňák]], slovenský futbalista (* [[1936]]) * [[19. apríl]] – [[Jean-Pierre Cassel]], francúzsky herec (* [[1932]]) * [[23. apríl]] – [[Boris Nikolajevič Jeľcin]], ruský prezident v rokoch 1991 až 1999 (* [[1931]]) * [[25. apríl]] – [[Viktor Blaho]], slovenský herec (* [[1920]]) * 25. apríl – [[Petr Rada (textár)|Petr Rada]], český piesňový textár a básnik (* [[1932]]) * [[27. apríl]] – [[Svatopluk Beneš]], český herec (* [[1918]]) * 27. apríl – [[Mstislav Leopoľdovič Rostropovič]], ruský violončelista a dirigent (* [[1927]]) * [[28. apríl]] – [[Carl Friedrich Freiherr von Weizsäcker]], nemecký fyzik a filozof (* [[1912]]) * [[29. apríl]] – [[Ivica Račan]], chorvátsky politik (* [[1944]]) * {{0}}[[3. máj]] – [[Wally Schirra]], americký astronaut (* [[1923]]) * {{0}}[[5. máj]] – [[Theodore Maiman]], americký fyzik (* [[1927]]) * {{0}}5. máj – [[Marián Zednikovič]], slovenský herec (* [[1951]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Myfanwy Pavelicová]], kanadská maliarka portrétov (* [[1916]]) * {{0}}[[9. máj]] – [[Juraj Fischer]], slovenský veterán západného odboja a politický väzeň (* [[1920]]) * [[16. máj]] – [[Mary Douglasová]], anglická antropologička, venujúca sa komparácii náboženstiev (* [[1921]]) * [[17. máj]] – [[Anton Rašla]], slovenský komunistický prokurátor (* [[1911]]) * [[18. máj]] – [[Pierre-Gilles de Gennes]], francúzsky fyzik a držiteľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 1991 (* [[1932]]) * [[26. máj]] – [[Marek Krejčí]], slovenský futbalový útočník (* [[1980]]) * [[27. máj]] – [[Miroslav Šášky]], slovenský novinár (* [[1959]]) * [[30. máj]] – [[Jean-Claude Brialy]], francúzsky herec, režisér, scenárista a spisovateľ (* [[1933]]) * 30. máj – [[Ján Hollý (entomológ)|Ján Hollý]], slovenský stredoškolský učiteľ, amatérsky entomológ a botanik (* [[1912]]) * 30. máj – [[Andrej Reiner]], slovenský lekár, moderátor a spisovateľ (* [[1951]]) * {{0}}[[8. jún]] – [[Richard Rorty]], americký filozof (* [[1931]]) * [[14. jún]] – [[Kurt Waldheim]], rakúsky prezident a generálny tajomník OSN (* [[1918]]) * [[16. jún]] – [[Viktor Uhliarik]], slovenský architekt (* [[1922]]) * [[19. jún]] – [[Gejza Šimanský]], slovenský futbalista (* [[1924]]) * [[22. jún]] – [[Lenar Giľmullin]], ruský futbalista (* [[1985]]) * [[24. jún]] – [[Chris Benoit]], kanadský wrestler (* [[1967]]) * [[30. jún]] – [[Jozef Kliment]], slovenský poľnohospodársky odborník (* [[1928]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Károly Ács]], maďarsky píšuci juhoslovanský básnik a prekladateľ (* [[1928]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[Milena Sedliaková]], slovenská vedkyňa (* [[1927]]) * [[12. júl]] – [[Adela Gáborová]], slovenská herečka (* [[1940]]) * [[13. júl]] – [[Ilja Zeljenka]], slovenský hudobný skladateľ (* [[1932]]) * [[20. júl]] – [[Kai Siegbahn]], švédsky fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za prácu v oblasti laserovej spektroskopie (* [[1918]]) * [[21. júl]] – [[Miloš Krno]], slovenský spisovateľ a politik (* [[1922]]) * 21. júl – [[Mieroslav Pinka]], slovenský spisovateľ pre deti a publicista (* [[1929]]) * [[22. júl]] – [[Quido Adamec]], český hokejový rozhodca (* [[1924]]) * 22. júl – [[László Kovács]], hollywoodsky kameraman maďarského pôvodu (* [[1933]]) * 22. júl – [[Ulrich Mühe]], nemecký herec (* [[1953]]) * [[26. júl]] – [[Ernest Šmigura]], slovenský herec (* [[1930]]) * [[29. júl]] – [[Michel Serrault]], francúzsky herec (* [[1928]]) * [[30. júl]] – [[Michelangelo Antonioni]], taliansky režisér (* [[1912]]) * 30. júl – [[Ingmar Bergman]], švédsky divadelný a filmový režisér (* [[1918]]) * {{0}}[[6. august]] – [[Atle Selberg]], nórsky matematik (* [[1917]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Alexander Tollmann]], rakúsky geológ, vysokoškolský pedagóg a politik (* [[1928]]) * [[12. august]] – [[Ralph Asher Alpher]], fyzik USA (* [[1921]]) * [[13. august]] – [[Phil Rizzuto]], americký bejzbalista a športový komentátor (* [[1917]]) * [[16. august]] – [[Max Roach]], americký jazzový bubeník, perkusista a skladateľ (* [[1924]]) * [[17. august]] – [[Július Koller]], slovenský výtvarný umelec (* [[1939]]) * [[18. august]] – [[Elena Šipošová]], slovenská novinárka (* [[1940]]) * [[21. august]] – [[Ján Dekan]], slovenský archeológ a historik, umenovedec, vysokoškolský pedagóg, spisovateľ a publicista (* [[1919]]) * 21. august – [[Hana Ponická]], slovenská spisovateľka (* [[1922]]) * [[22. august]] – [[Jacek Chmielnik]], poľský herec (* [[1953]]) * [[25. august]] – [[Štefan Žáry]], slovenský spisovateľ (* [[1918]]) * [[26. august]] – [[Gaston Thorn]], luxemburský politik, bývalý predseda Európskej komisie (* [[1928]]) * [[28. august]] – [[Antonio Puerta]], španielsky futbalista (* [[1984]]) * [[29. august]] – [[Pierre Messmer]], francúzsky premiér (* [[1916]]) * [[31. august]] – [[Milan Labuda]], slovenský virológ (* [[1945]]) * {{0}}[[1. september]] – [[Vladimír Reisel]], slovenský básnik a prekladateľ (* [[1919]]) * {{0}}1. september – [[Viliam Schrojf]], česko-slovenský futbalový brankár (* [[1931]]) * {{0}}[[2. september]] – [[Vlastislav Mareček]], český futbalový hráč a tréner (* [[1966]]) * {{0}}[[3. september]] – [[Steve Fossett]], americký podnikateľ, dobrodruh a letec (* [[1944]]) * {{0}}3. september – [[Gift Leremi]], juhoafrický futbalista (* [[1984]]) * {{0}}[[6. september]] – [[Luciano Pavarotti]], taliansky tenorista (* [[1935]]) * {{0}}[[9. september]] – [[Luigi Dossena]], vatikánsky úradník a diplomat, prvý apoštolský nuncius delegovaný pri slovenskej vláde (* [[1925]]) * [[10. september]] – [[Jane Wyman]], americká herečka, speváčka a tanečnica (* [[1917]]) * [[15. september]] – [[Colin McRae]], škótsky šampión rely (* [[1968]]) * [[18. september]] – [[Josef Vinklář]], český herec (* [[1930]]) * [[19. september]] – [[Ján Režňák]], slovenský stíhací pilot (* [[1919]]) * [[30. september]] – [[Oswald Mathias Ungers]], nemecký architekt (* [[1926]]) * {{0}}[[1. október]] – [[Al Oerter]], americký atlét (* [[1936]]) * {{0}}[[5. október]] – [[Daniela Lehutová]], slovenská prekladateľka a redaktorka (* [[1935]]) * {{0}}[[9. október]] – [[Anatoli Kohout]], bubeník skupiny [[Katapult (skupina)|Katapult]] (* [[1946]]) * [[12. október]] – [[Kišó Kurokawa]], japonský architekt a jeden zo zakladateľov hnutia metabolistov (* [[1934]]) * [[15. október]] – [[Michal Slivka (herec)|Michal Slivka]], slovenský herec a zabávač (* [[1929]]) * [[24. október]] – [[Petr Eben]], český skladateľ duchovnej, modernej a súčasnej vážnej hudby (* [[1929]]) * {{0}}[[1. november]] – [[Paul W. Tibbets]], americký brigádny generál letectva, pilot bombardéra, ktorý zhodil atómovú bombu na Hirošimu (* [[1915]]) * {{0}}[[7. november]] – [[Petr Haničinec]], český divadelný a filmový herec (* [[1930]]) * [[10. november]] – [[Norman Mailer]], americký spisovateľ (* [[1923]]) * [[12. november]] – [[Ira Levin]], americký spisovateľ, dramatik a básnik (* [[1929]]) * [[20. november]] – [[Ian Smith]], predseda vlády Rodézie (1964 – 1979) (* [[1919]]) * [[21. november]] – [[Maurice Béjart]], francúzsky choreograf (* [[1927]]) * [[22. november]] – [[Herb McKenley]], jamajský atlét, ktorý sa venoval behu na 100, 200 a 400 metrov (* [[1922]]) * [[25. november]] – [[Kevin DuBrow]], spevák americkej heavy metalovej skupiny [[Quiet Riot]] * [[27. november]] – [[Pavol Mikulík]], slovenský herec (* [[1944]]) * {{0}}[[1. december]] – [[Alojz Kubiček]], slovenský operný spevák (basbarytón) (* [[1928]]) * {{0}}[[5. december]] – [[Karlheinz Stockhausen]], nemecký hudobný skladateľ (* [[1928]]) * [[12. december]] – [[Ike Turner]], americký hudobník (* [[1931]]) * [[18. december]] – [[Ladislav Paška]], slovenský novinár a spisovateľ (* [[1923]]) * [[22. december]] – [[Věra Galatíková]], česká herečka (* [[1938]]) * 22. december – [[Eva Mária Uhríková]], slovenská speváčka (* [[1955]]) * [[23. december]] – [[Oscar Peterson]], kanadský hudobník (* [[1925]]) * [[26. december]] – [[Michal Kumorovitz]], S.J., slovenský rímskokatolícky kňaz, jezuita, fyzik, teológ a filozof (* [[1911]]) * 26. december – [[István Sándorfi]], maďarský maliar (* [[1948]]) * [[27. december]] – [[Bénazír Bhuttová]], pakistanská politička, dvojnásobná premiérka (atentát) (* [[1953]]) * 27. december – [[Karel Černoch]], český spevák (* [[1943]]) * [[29. december]] – [[Phil O’Donnell]], škótsky futbalista (* [[1972]]) * [[31. december]] – [[Ettore Sottsass]], taliansky architekt a dizajnér (* [[1917]]) == Software == * [[Windows Vista]] [[Kategória:2007| ]] [[Kategória:Roky| 2007]] bc3n77m7jz07ezmwgvrq9iy0uanbtja 4 11191 8252882 8252571 2026-07-24T12:24:58Z MediaWiki message delivery 95010 /* Request for comment (the future of Abstract Wikipedia) */ nová sekcia 8252882 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii. Pozri tiež: [[Wikipédia:Stretnutia]]. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív noviniek == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Novinky]] </noinclude> == Pozvánka na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie == Ahojte! Pozývam na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie (ako takej, nie slovenskej). Na akciu je možné prihlásiť sa [[meta:Event:Wikipedia_25_Virtual_Celebration|týmto linkom na Mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:14, 12. január 2026 (UTC) : Link opravený. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:32, 12. január 2026 (UTC) : Globálna oslava je inak 15.1. o 17:00 nášho času. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:43, 12. január 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 15 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/News and notes|Wikipedia's 25th anniversary is here!]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Special report|Wikipedia at 25: A Wake-Up Call]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Serendipity|The WMF wants to buy you books!]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/WikiProject report|Time for a health check: the Vital Signs 2026 campaign]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/In the media|Fake Acting President Trump and a Wikipedia infobox]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Community view|The inbox behind Wikipedia]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Recent research|Art museums on Wikidata; comparing three comparisons of Grokipedia and Wikipedia]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Traffic report|Tonight I'm gonna rock you]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Comix|Oh come on man.]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 15:18, 15. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29899914 --> == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge;padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear Wiki Community, We are pleased to invite Wikimedia communities, affiliates, and independent contributors to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and marginalized voices. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp; [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> == Invitation to Host Wiki Loves Folklore 2026 in Your Country == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]] Hello everyone, We are delighted to invite Wikimedia affiliates, user groups, and community organizations worldwide to participate in '''Wiki Loves Folklore 2026''', an international initiative dedicated to documenting and celebrating folk culture across the globe. ;About Wiki Loves Folklore '''Wiki Loves Folklore''' is an annual international photography competition hosted on Wikimedia Commons. The campaign runs from '''1 February to 31 March 2026''' and encourages photographers, cultural enthusiasts, and community members to contribute photographs that highlight: * Folk traditions and rituals * Cultural festivals and celebrations * Traditional attire and crafts * Performing arts, music, and dance * Everyday practices rooted in folk heritage Through this campaign, we aim to preserve and promote diverse folk cultures and make them freely accessible to the world. [[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026|Project page on Wikimedia Commons]] ; Host a Local Edition As we celebrate the '''eight edition''' of Wiki Loves Folklore, we warmly invite communities to organize a local edition in their country or region. Hosting a local campaign is a great opportunity to: * Increase visibility of your region’s folk culture * Engage new contributors in your community * Enrich Wikimedia Commons with high-quality cultural content '''[[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026/Organize|Sign up to organize]]:''' If your team prefers to organize the competition in ''either February or March only'', please feel free to let us know. If you are unable to organize, we encourage you to share this opportunity with other interested groups or organizations in your region. ;Get in Touch If you have any questions, need support, or would like to explore collaboration opportunities, please feel free to contact us via: * The project Talk pages * Email: '''support@wikilovesfolklore.org''' We are also happy to connect via an online meeting if your team would like to discuss planning or coordination in more detail. Warm regards, '''The Wiki Loves Folklore International Team''' </div> [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:21, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikipedia&oldid=29228188 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Annual review of the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> I am writing to you to let you know the annual review period for the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines is open now. You can make suggestions for changes through 9 February 2026. This is the first step of several to be taken for the annual review. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Annual review/2026|Read more information and find a conversation to join on the UCoC page on Meta]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. This annual review was planned and implemented by the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|you may review the U4C Charter]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Please share this information with other members in your community wherever else might be appropriate. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> -- In cooperation with the U4C, [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) </div><section end="announcement-content" /> </div> 21:01, 19. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=29905753 --> == ''The Signpost'': 29 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Traffic report|The most viewed articles of 2025]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News and notes|Good news... but also bad news for the Public Domain]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News from Diff|Solving puzzles together]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/In the media|Every view on the 25th anniversary of everything]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Comix|Perspectives]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:31, 29. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29988053 --> == Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku == Vážení, rád by som využil túto príležitosť a informoval vás o nadchádzajúcej kampani Wikimedia Foundation na získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom bannerov na Slovensku. Wikimedia Foundation pred niekoľkými rokmi pozastavila zbierku finančných prostriedkov na Slovensku, ale tento rok ju obnoví. Bannery na získavanie finančných prostriedkov sa budú zobrazovať iba na anglickej Wikipédii na Slovensku.   Kampaň na získavanie finančných prostriedkov bude mať dve časti. * Pošleme e-maily ľuďom, ktorí v minulosti prispeli zo Slovenska. E-maily budú odoslané v období od '''2. do 27. marca 2026.  ''' * Na anglickej Wikipédii budeme zobrazovať bannery pre prihlásených používateľov na Slovensku. Bannery budú zobrazované od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Predtým plánujeme uskutočniť niekoľko testov, takže niekoľkokrát pred začatím kampane sa vám môžu zobrazovať bannery po dobu 3–5 hodín. Táto aktivita zabezpečí, že naša technická infraštruktúra funguje. Všeobecne nás môžete pred a počas kampane kontaktovať: * [[metawiki:Talk:Fundraising|Na diskusnej stránke tímu zodpovedného za zbierku]] * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím phabricator ticket] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má problémy s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 13:04, 9. február 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 17 February 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/In the media|Global powers see Wikipedia as fundamental target for manipulation]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/News and notes|Discussions open for the next WMF Annual Plan]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Serendipity|Maintenance crews continue to slog through Wikipedia's oldest Featured Articles]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Disinformation report|Epstein's obsessions]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Technology report|Wikidata Graph Split and how we address major challenges]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Traffic report|Deaths, killings, films, and the Olympics]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Opinion|Incoming Incurables]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Crossword|Pop quiz]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Comix|herculean]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 08:03, 17. február 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30039447 --> == ''The Signpost'': 10 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Interview: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Interview|Bernadette Meehan, new Wikimedia Foundation CEO]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/News and notes|Security testing unleashes computer worm on Meta-wiki]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Special report|What actually happened during the Wikimedia security incident?]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In the media|Indonesian government blocks Wikimedia logins; archive site scoured from Wikipedia after owner runs malware]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Recent research|To wiki, perchance to groki]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Obituary|Madhav Gadgil, Fredrick Brennan, Mark Miller, Chip Berlet]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Opinion|Interface administrators and trusting trust]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Technology report|English Wikipedia deprecates archive.today after DDoS against blog, altered content]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Op-ed|Why is "Trypsin-sensitive photosynthetic activities in chloroplast membranes" cited in "List of tallest buildings in Chicago"?]] * Essay: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Essay|The pursuit of a button click]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In focus|Short descriptions: One year later]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/WikiProject report|Unreferenced articles backlog drive]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Community view|Speaking of planning ...]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Traffic report|Over the mountain, kissing silver inlaid clouds]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Crossword|"It will never happen"]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Comix|BRIEn't]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 04:14, 10. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30121359 --> == ''The Signpost'': 31 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/News and notes|Entirety of Wikinews to be shut down]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/In the media|AI ban, newspapers disrupt archiving; and antisemitism complaints]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Community view|Videos from WikiConference North America 2025 in NYC]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Disinformation report|Cleaning up after Jeffrey Epstein, Peter Nygard, and Mohamed Al-Fayed]] * WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/WikiConference report|WikiConference North America 2025 in NYC review]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Obituary|Dr. Subas Chandra Rout]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Traffic report|Call in the dogs of war, soldier of fortune]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Gallery|Canadian Rangers participate in Operation ''Enduring Encyclopedia'']] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Comix|n00bsitting]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 10:08, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30329870 --> == New Rapid Funds in CEE – global support now closer to your local activities == Hi everyone, '''Starting from 1 April 2026''', the CEE Hub will begin reviewing and supporting Rapid Fund applications for Central and Eastern Europe, in close cooperation with the Wikimedia Foundation. This change is part of our shared effort to bring support closer to communities and make the process more accessible and responsive to local contexts. You will still apply through the same system (Fluxx), and WMF will continue handling contracts and fund transfers. What changes is that the CEE Hub becomes your first point of contact, offering guidance, reviewing applications, and staying closer to your ideas throughout the process. We encourage you to reach out to [[:m:User:TRistovski-CEEhub|Toni]], our Grants Specialist before applying. A short conversation can help clarify your idea and make things smoother from the start. * ☝️ Rapid Funds remain open year-round (with possible delays in June and December). * ☝️ For Central Asian communities: the process stays the same – you continue applying directly through WMF. Join our online Q&A session to learn more (same content, two options to join): * 2 April, 5:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 1|register here]]) * 8 April 7:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 2|register here]]) More info & contact: '''[[:m:CEE Hub Rapid Funds|Wikimedia CEE Hub/Rapid Grants]]''' --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:21, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=29670168 --> == Join the sixth Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia! == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia 2026.png|right|250px|thumb|link=https://meta.wikimedia.org/wiki/Ukraine%27s_Cultural_Diplomacy_Month_2026|Join our campaign!]] {{int:please-translate}} Dear Wikipedians! [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Ukraine|Wikimedia Ukraine]], in cooperation with the [[:en:Ministry of Foreign Affairs of Ukraine|MFA of Ukraine]] and [[:en:Ukrainian Institute|Ukrainian Institute]], has launched the sixth edition of writing challenge "'''[[:m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Ukraine's Cultural Diplomacy Month]]'''", which lasts from '''1st April''' until '''30th April 2026'''. The initiative aims to promote knowledge about Ukrainian culture abroad by creating and improving Wikipedia articles in multiple languages. This year marks the sixth edition of the campaign, which will focus on contemporary culture, making today’s artistic voices and practices more visible to international audiences. 🧩'''How to participate?''' Choose an article from the suggested list → Write an article in your language, or improve an existing one according to the rules → Add your contribution to the contest page and calculate your points → Win prizes and receive a certificate of participation → Become a promoter of truthful knowledge about Ukraine. 🧩'''[[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Check our main page for more information]]'''. '''If you are interested in coordinating long-term community engagement for the campaign and becoming a local ambassador, we would love to hear from you! Please let us know your interest.''' If not, then we encourage you to translate the [[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|landing page of the contest]] and [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MessageGroupStats?group=Centralnotice-tgroup-UCDM2026banner&messages=&language=en&x=D banner] into your own language. Also, we set up a [[:m:CentralNotice/Request/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|banner]] to notify users of the possibility to participate in this challenge! [[:m:User:OlesiaLukaniuk (WMUA)|OlesiaLukaniuk (WMUA)]] ([[:m:User talk:OlesiaLukaniuk (WMUA)|talk]]) 04:35, 1 April 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:OlesiaLukaniuk (WMUA)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:OlesiaLukaniuk_(WMUA)/list_of_wikis&oldid=28552112 --> == ''The Signpost'': 21 April 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/News and notes|Six Serbian Wikipedia editors banned following controversy about political bias]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/In the media|Could Wikipedia be involved in Massachusetts' proposed social media ban for minors?]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Gallery|March equinox]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Traffic report|Time to change my galaxy in case, we outta space!]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Comix|Of skirts and articles]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:50, 21. apríl 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30434643 --> == Request for comment (global AI policy) == <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Apologies for writing in English. {{int:Please-translate}} A [[:m:Requests for comment/Artificial intelligence policy|request for comment]] is currently being held to decide on a global AI policy. {{int:Feedback-thanks-title}} [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 00:58, 26. apríl 2026 (UTC) </bdi> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Codename Noreste@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30424282 --> == Bannerová fundraisingová kampaň Nadácie Wikimedia na Slovensku začína budúci utorok == Vážení, ako sme už [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky#Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku|spomínali]], Nadácia Wikimedia (WMF) organizuje svoju každoročnú bannerovú fundraisingovú kampaň pre neprihlásených používateľov na anglickej Wikipédii na Slovensku v termíne od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Všeobecne platí, že pred začiatkom kampane aj počas nej nás môžete kontaktovať: * Na [[metawiki:Talk:Fundraising|diskusnej]] stránke fundraisingového tímu * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím ticket na Phabricator] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má ťažkosti s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 05:00, 30. apríl 2026 (UTC) == Call for Community Candidates – Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 == ''Please help us and your community by translating this announcement into your language!'' Dear all, The [[Meta:Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026]] is currently underway. There are 4 seats allocated to community representatives. Community members are invited to nominate themselves as candidates for these seats. These positions will be filled through a vote by the CEE community. '''Eligibility criteria:''' * Candidates must be [[Meta:Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026/Eligibility|eligible voters]]: ** Have a Wikimedia account created before 18 December 2025 ** Have at least 300 edits between 18 December 2025 and 18 June 2026 ** Must not have been blocked between 18 March 2026 and 18 June 2026 * Must have participated in at least 2 of the last 3 [[Meta:Wikimedia CEE Hub/CEE Hub Status Meeting|CEE Hub Advisory Group meetings]] You can check your eligibility using the following tool: https://cee-sc-election.toolforge.org/ '''How to proceed:''' Candidates may nominate themselves or be nominated by others. If nominated by others, the candidate must explicitly accept the nomination before 18 June 2026. The candidate should create their nomination page and submit their candidacy [[Meta:Wikimedia_CEE_Hub_Steering_Committee_Election_2026/Nominations|here]]: Please also inform your communities about the election and encourage participation. Best regards,   Electoral Commission of Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 --[[Meta:Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Meta:Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:00, 30. apríl 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MHeidarzadeh-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=30401522 --> == Wiki Loves Eurovision 2026 == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Wiki Loves Eurovision edit-a-thon logo 2026.svg|right|250px]] Hello everyone! You are invited to participate in the "[[meta:Wiki Loves Eurovision 2026|Wiki Loves Eurovision]]" article writing contest, where our goal is to create new Eurovision-related articles in the CEE-language Wikipedia editions and improve existing ones. The contest will take place from May 10 to June 10, 2026, and prizes are available: * 1st prize: a voucher worth €60 * 2nd prize: a voucher worth €50 * 3rd prize: a voucher worth €40 * 4th–10th prize: a voucher worth €30 To participate in the contest and learn more, please visit [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026|this link]]. --[[User:MHeidarzadeh-CEEhub|MHeidarzadeh-CEEhub]] ([[User talk:MHeidarzadeh-CEEhub|talk]]) 14:00, 16 May 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MHeidarzadeh-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=30401522 --> == ''The Signpost'': 22 May 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/News and notes|Offline: Osama Khalid still in prison]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/In the media|Indonesian editors, you shall return!]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Disinformation report|Who is a typical paid editor? Who are their typical clients?]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Recent research|WikiLambda the Ultimate]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Traffic report|This is where I'll be, so heavenly, so come and dance with me Michael!]] * Forum: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Forum|WikiAnnotate: help us build a dataset of article quality evaluations]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/In focus|Demystifying the 2026-27 Annual Plan]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Opinion|Wikipedia isn't a battleground. So why does it feel like one?]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Serendipity|Wikinews: Into the Wikiverse]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Special report|Wikimedia Foundation closes Wikinews after 21 years]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Community view|Wikipedia's traffic drop: more on languages and freshness]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Gallery|Earth Day and Mother's Day]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Comix|Brother, can you spare a page?]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 05:19, 22. máj 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Bri@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30513885 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Volte nyní ve volbách U4C v roce 2026</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> Oprávnění voliči jsou vyzváni k účasti ve volbách do [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Koordinačního výboru pro univerzální kodex chování]] v roce 2026. Více informací – včetně kontroly způsobilosti, informací o procesu hlasování, informací o kandidátech a odkazu na hlasování – je k dispozici na Meta na [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|informační stránce o volbách 2026]]. Hlasování končí 2. června 2026 v [https://zonestamp.toolforge.org/1780358400 00:00 UTC]. Pokud je váš účet způsobilý, prosím, hlasujte. Výsledky budou k dispozici do 14. června 2026. -- Ve spolupráci s U4C,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 17:14, 27. máj 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30513860 --> == Letné aktivity == Nazdar! Už minulý rok mi napadlo, že by som pri príležitosti 7. výročia vzniku [[Portál:Byzantská ríša|Byzantského portálu]] rád usporiadal menšiu editačnú akciu k tejto téme. A tak prichádzam tento rok s aktivitou Byzantský wikitýždeň. Budem preveselý, ak sa tu nájdu nejakí záujemcovia, ktorí si so mnou pripomenú nielen počiatky tohto portálu, ale v podstate aj počiatky mojej činnosti na Wikipédii. :) Okrem toho si všímam posledné dva roky nárast počtu nových redaktorov, ktorí sa pravidelne venujú katolíckym témam. Napadlo mi preto, že by mohlo byť super tieto snahy nejak skombinovať (a možno aj osloviť starších, dnes už nie až tak aktívnych redaktorov) a urobiť tiež nejakú akciu. Myslím, že by to mohlo mať potenciál a možno aj prilákať nejakých nových redaktorov. A tak som urobil draft „Kateditathonu“. Drafty oboch eventov si môžete pozrieť tu: [[Redaktor:Scholastikos/Iniciatívy]]. Budem vďačný za Vaše názory a podnety k vylepšeniu. Všetkým vopred vďaka! Ak by sa eventy vydarili, viem si predstaviť aj ich periodicitu, osobitne asi pri druhom spomínanom, keďže ten prvý je dosť špecifický... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 17:36, 5. jún 2026 (UTC) :Zmenil by som názov, Kateditathon je krkolomné a pre mnohých nič nehovoriace. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 17:57, 5. jún 2026 (UTC) ::Máš aj nejaké návrhy? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:13, 7. jún 2026 (UTC) :::Nemám, narýchlo ma napadlo napr. Katolicon. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 10:32, 7. jún 2026 (UTC) ::Tiež mi to príde krkolomné slovo, možno Katoeditaton? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:03, 8. jún 2026 (UTC) :Znie to zaujímavo, v princípe by som asi nemal problém podporiť danú aktivitu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:18, 5. jún 2026 (UTC) :Obidve iniciatívy sú za mňa fajn. Pri prvej iniciatíve by som zvážil dať to aspoň na dva týždne, bude to čas dovoleniek, môže sa stať, že niekto, kdo by sa chcel zúčastniť, nebude mať možnosť práve z dôvodu, že vtedy jednoducho bude dovolenkovať. U dvoch týďňov je o dosť väčšia šanca, že sa zúčastní viac ľudí. Čo sa týka druhej iniciatívy, súhlasím s názorom vyššie, že názov mnohým nič nepovie. Periodocitu si viem predstaviť u oboch. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 23:49, 5. jún 2026 (UTC) : V rámci oboch uvedených termínov má WMSK opakované aktivity, ktoré organizujeme pravidelne a ktoré som avizoval [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia_Slovensko#Plánované_aktivity|tu]]. Ak ti nevadí, že počas nich bude svietiť náš banner, nemám problém s týmito aktivitami. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 6. jún 2026 (UTC) ::Tak tam by asi bola dobrá nejaká dohoda prípade striedanie bannerov, keďže vaše opakované (a nové) aktivity majú tendenciu bookovať v súčte celé mesiace. Ak by sa to bralo tak, že to má nejak automaticky prednosť, akékoľvek ďalšie aktivity sú dosť limitované, čo sa týka časových okien (ktoré môžu byť rovnako motivované výročiami a pod.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:05, 6. jún 2026 (UTC) :::Nemáme problém banner rozdeliť na dve polovice alebo náhodne generovať, ktorý z dvoch sa zobrazí, len to dávam do povedomia ako potenciálny problém. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:31, 6. jún 2026 (UTC) ::::Marí sa mi, že ''Wikizem'' baner býval len nejak na začiatku akcie, ale nie počas celého jej obdobia, alebo sa mýlim? ::::''Wikifilmy'' trvajú mesiac (minulý rok dokonca dva mesiace), ''Byzantský týždeň''... týždeň. Čiže predpokladám, že by ste neutrpeli veľkú ujmu, ak by vám tam ten baner pár dní nesvietil... Okrem toho si sám písal, že ešte nemáte stanovený dátum. Čo takto to posunúť napr. na 15. 8.{{--}}15. 9/30. 9 (minulý rok boli 1. 8.{{--}}30. 9.; čiže stále by ste boli v tom minuloročnom ohraničení a dokonca aj s viac časom, než si naznačoval tento rok...)? Zvážte. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 15:23, 6. jún 2026 (UTC) :::::Banner na ''Wiki miluje Zem'' (verím, že) svieti celú dobu, čo beží akcia, tzn. 1.7. až 15.8. a pokiaľ viem, bolo to tak i minulý rok. ''Wiki miluje film'' má tento rok pod palcom @[[Redaktor:Armin]], termín asi rozhodneme budúci týždeň; i keď termín nie je jasne daný, preto som uviedol aspoň predbežný termín. Jediné obmedzenie filmu je, že je to tiež súčasťou [[Meta:Wiki Loves Film|nadnárodneho snaženia]], ktoré končí toho 30.9. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:47, 11. jún 2026 (UTC) :Nazdar, ak nie sú nejaké ďalšie pripomienky, ustálil by som to na „Katolícky editaton 2026“ a prebiehal by v dňoch 4. júla až 19. júla 2026. Detaily v [[Redaktor:Scholastikos/Iniciatívy]]. :Rozmýšľam, ako vyriešiť tú kolíziu banerov. Podobu navrhovaného baneru pre túto udalosť pozrite na danej stránke. Teoreticky: nešli by uviesť oba jeden nad druhým? Prípadne by sa to dalo podeliť nejak časovo. Viem si predstaviť, že by maratón svietil niekoľko dní na začiatku, niekoľko na jeho konci a niekoľko v strede, s tým, že keďže WMZ prebieha aj pred KM aj po ňom, zrejme by KM mohol byť časovo trochu uprednostnený. : Čo sa týka ďalšej propagácie, chcem pri vytvorení stránky eventu zároveň pingnúť redaktorov, ktorí sa týmto témam venovali,...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:44, 22. jún 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 21 June 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * From the editors: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/From the editors|Ways for beginners to support ''The Signpost'' community journalism]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/News and notes|Community Tech development team disbanded]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Disinformation report|PR for the people?]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Recent research|Proposed tagging system for AI involvement; successful and unsuccessful AI tools for contributors]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/In the media|Who won a 14th century battle and who won the 2026 Iran war?]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Community view|Putting the Wish into the Wishlist]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/In focus|A global standard for Neutral Point of View]] * On the bright side: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/On the bright side|Flowers, blue helmets, reefs, pride, and Juneteenth]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Op-ed|Breathe, Don’t Panic, there is a different story about Wikimedia + AI futures]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Opinion|Wikimedia Foundation staff develop union and Wikimedia user community reacts]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Technology report|Community Tech team is disbanded, controversy erupts]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Traffic report|'Cause this is thriller, thriller night]] * WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/WikiConference report|Report of Volunteer Supporters Network Annual Meeting 2026]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Comix|Take your turn]] * Humour: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Humour|Group of banned T-shirt makers comes out of hiding to sell new Wikipedia-themed merchandise]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 03:21, 21. jún 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Bri@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30604303 --> == RFC about AI-generated content in Wikimedia Commons == <bdi lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English, please help translate this message to your language. You are invited to participate in a [[c:Commons:Requests for comment/Policy update for AI content|request for comment on Wikimedia Commons about a policy update for AI content]]. This may affect files that are uploaded to Wikimedia Commons for use on this project. Thank you. [[m:User:Codename Noreste|Codename Noreste]] ([[m:User talk:Codename Noreste|diskusia]])</bdi> 17:11, 23. jún 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Codename Noreste@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30513860 --> == <span lang="en" dir="ltr">Deployment of Legal and Safety Contacts Link in the Footer of Your Wiki</span> == <div lang="en" dir="ltr"> <section begin="Message"/> '''Legal & Safety Contacts''' Hello community, the Wikimedia Foundation has provided a [[wmf:Special:MyLanguage/Legal:Wikimedia Foundation Legal and Safety Contact Information|single legal and safety contact page]], to be linked in the footer of your wiki, to ensure access to accurate legal information. This is a regulatory requirement. We have already rolled out links to English, German, Italian, Spanish and other wikis and we will deploy to your wiki soon. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_Legal_and_Safety_Contacts_FAQ|Please read more on the project page]] and leave any comments in this thread or on the [[m:Special:MyLanguage/Talk:Wikimedia Foundation Legal and Safety Contacts FAQ|talk page]]. <section end="Message"/> </div> -- [[User:Sannita (WMF)|User:Sannita (WMF)]] ([[User talk:Sannita (WMF)|talk]]) 13:30, 25. jún 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Sannita (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Sannita_(WMF)/Mass_sending_test&oldid=30731267 --> == ''The Signpost'': 13 July 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/News and notes|An exclusive club]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/In the media|Battle for a soul - who won?]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Opinion|We need to innovate with Wikimedia decision-making]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Recent research|LLMs and NPOV, 20 years of user blocks, Esperanto and Volapük Wikipedias]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/News from Diff|How to host Wikicurious in your own community]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Community view|CUNY Newmark Wikimedian-in-Residence Quarterly Brief – April to June 2026]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Special report|Wikipedia escapes Category 1 designation under the UK Online Safety Act - for now]] * On the bright side: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/On the bright side|Fatherhood, weather, and diplomacy]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Op-ed|A Layup Easy Proposal for Wikimedia at 25: Spend 25% of Donations on the Community]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Traffic report|The grass was greener, the light was brighter]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Comix|schnozzed]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 07:27, 13. júl 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30775662 --> == 30. júla – webinár o využívaní umelej inteligencie pri príprave článkov pre Wikipédiu == Vo štvrtok 30. júla 2026 o 15:00 CEST (13:00 UTC) sa uskutoční online webinár „Od námetu k sérii článkov: praktické skúsenosti s využívaním umelej inteligencie pri spracovaní slavistických tém na Wikipédii“. Webinár sa koná v rámci [[:m:Wikimedia CEE Hub/Microgrants/Applications 2026/MG-18|mikrograntu Wikimedia CEE Hub MG-18 „Slavistika a slavisti v ruskej a slovenskej Wikipédii“]]. Predstavím pracovný postup, ktorý som reálne používal počas projektu: identifikáciu tematických medzier, vyhľadávanie a analýzu zdrojov, prípravu a úpravu článkov, ich obsahový a technický audit, publikovanie a zosúlaďovanie série vzájomne prepojených článkov. Súčasťou budú aj skúsenosti z práce na článkoch pre slovenskú Wikipédiu. Hlavnou témou nebude automatické generovanie a publikovanie textov, ale zodpovedné využívanie umelej inteligencie pod ľudským dohľadom. Účastníkom bude ponúknutá alfa verzia praktickej príručky o príprave článkov Wikipédie s pomocou umelej inteligencie. '''Jazyk webinára: ruština.''' Webinár bude trvať približne 90 minút a uskutoční sa cez Zoom. Plánuje sa jeho nahrávanie; účastníci budú pred začatím nahrávania osobitne upozornení. Podrobnosti a registrácia sú na [[:m:Event:От замысла до серии статей (30 июля 2026)|stránke podujatia na Meta-Wiki]]. Odkaz na pripojenie cez Zoom bude dostupný registrovaným účastníkom. Pozývam všetkých záujemcov. --[[Redaktor:Theodor Ludenhof|Theodor Ludenhof]] ([[Diskusia s redaktorom:Theodor Ludenhof|diskusia]]) 19:58, 23. júl 2026 (UTC) == Request for comment (the future of Abstract Wikipedia) == <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Apologies if this has not yet been translated into your wiki's language. {{int:Please-translate}} You are invited to voice your opinions in a [[:m:Requests for comment/The future of Abstract Wikipedia|request for comment about the future of Abstract Wikipedia]]. {{Int:Feedback-thanks-title}} [[:m:User:Kowal2701|Kowal2701]] ([[:m:User talk:Kowal2701|talk]]) 12:24, 24. júl 2026 (UTC) </bdi> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:DreamRimmer@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30513860 --> oa4faj7q1itor94ie5cgq74p10tdnwu 8252946 8252882 2026-07-24T15:53:29Z Dušan Kreheľ 52078 /* Request for comment (the future of Abstract Wikipedia) */ odpoveď 8252946 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii. Pozri tiež: [[Wikipédia:Stretnutia]]. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív noviniek == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Novinky]] </noinclude> == Pozvánka na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie == Ahojte! Pozývam na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie (ako takej, nie slovenskej). Na akciu je možné prihlásiť sa [[meta:Event:Wikipedia_25_Virtual_Celebration|týmto linkom na Mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:14, 12. január 2026 (UTC) : Link opravený. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:32, 12. január 2026 (UTC) : Globálna oslava je inak 15.1. o 17:00 nášho času. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:43, 12. január 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 15 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/News and notes|Wikipedia's 25th anniversary is here!]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Special report|Wikipedia at 25: A Wake-Up Call]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Serendipity|The WMF wants to buy you books!]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/WikiProject report|Time for a health check: the Vital Signs 2026 campaign]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/In the media|Fake Acting President Trump and a Wikipedia infobox]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Community view|The inbox behind Wikipedia]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Recent research|Art museums on Wikidata; comparing three comparisons of Grokipedia and Wikipedia]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Traffic report|Tonight I'm gonna rock you]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Comix|Oh come on man.]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 15:18, 15. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29899914 --> == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge;padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear Wiki Community, We are pleased to invite Wikimedia communities, affiliates, and independent contributors to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and marginalized voices. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp; [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> == Invitation to Host Wiki Loves Folklore 2026 in Your Country == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]] Hello everyone, We are delighted to invite Wikimedia affiliates, user groups, and community organizations worldwide to participate in '''Wiki Loves Folklore 2026''', an international initiative dedicated to documenting and celebrating folk culture across the globe. ;About Wiki Loves Folklore '''Wiki Loves Folklore''' is an annual international photography competition hosted on Wikimedia Commons. The campaign runs from '''1 February to 31 March 2026''' and encourages photographers, cultural enthusiasts, and community members to contribute photographs that highlight: * Folk traditions and rituals * Cultural festivals and celebrations * Traditional attire and crafts * Performing arts, music, and dance * Everyday practices rooted in folk heritage Through this campaign, we aim to preserve and promote diverse folk cultures and make them freely accessible to the world. [[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026|Project page on Wikimedia Commons]] ; Host a Local Edition As we celebrate the '''eight edition''' of Wiki Loves Folklore, we warmly invite communities to organize a local edition in their country or region. Hosting a local campaign is a great opportunity to: * Increase visibility of your region’s folk culture * Engage new contributors in your community * Enrich Wikimedia Commons with high-quality cultural content '''[[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026/Organize|Sign up to organize]]:''' If your team prefers to organize the competition in ''either February or March only'', please feel free to let us know. If you are unable to organize, we encourage you to share this opportunity with other interested groups or organizations in your region. ;Get in Touch If you have any questions, need support, or would like to explore collaboration opportunities, please feel free to contact us via: * The project Talk pages * Email: '''support@wikilovesfolklore.org''' We are also happy to connect via an online meeting if your team would like to discuss planning or coordination in more detail. Warm regards, '''The Wiki Loves Folklore International Team''' </div> [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:21, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikipedia&oldid=29228188 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Annual review of the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> I am writing to you to let you know the annual review period for the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines is open now. You can make suggestions for changes through 9 February 2026. This is the first step of several to be taken for the annual review. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Annual review/2026|Read more information and find a conversation to join on the UCoC page on Meta]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. This annual review was planned and implemented by the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|you may review the U4C Charter]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Please share this information with other members in your community wherever else might be appropriate. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> -- In cooperation with the U4C, [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) </div><section end="announcement-content" /> </div> 21:01, 19. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=29905753 --> == ''The Signpost'': 29 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Traffic report|The most viewed articles of 2025]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News and notes|Good news... but also bad news for the Public Domain]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News from Diff|Solving puzzles together]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/In the media|Every view on the 25th anniversary of everything]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Comix|Perspectives]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:31, 29. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29988053 --> == Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku == Vážení, rád by som využil túto príležitosť a informoval vás o nadchádzajúcej kampani Wikimedia Foundation na získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom bannerov na Slovensku. Wikimedia Foundation pred niekoľkými rokmi pozastavila zbierku finančných prostriedkov na Slovensku, ale tento rok ju obnoví. Bannery na získavanie finančných prostriedkov sa budú zobrazovať iba na anglickej Wikipédii na Slovensku.   Kampaň na získavanie finančných prostriedkov bude mať dve časti. * Pošleme e-maily ľuďom, ktorí v minulosti prispeli zo Slovenska. E-maily budú odoslané v období od '''2. do 27. marca 2026.  ''' * Na anglickej Wikipédii budeme zobrazovať bannery pre prihlásených používateľov na Slovensku. Bannery budú zobrazované od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Predtým plánujeme uskutočniť niekoľko testov, takže niekoľkokrát pred začatím kampane sa vám môžu zobrazovať bannery po dobu 3–5 hodín. Táto aktivita zabezpečí, že naša technická infraštruktúra funguje. Všeobecne nás môžete pred a počas kampane kontaktovať: * [[metawiki:Talk:Fundraising|Na diskusnej stránke tímu zodpovedného za zbierku]] * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím phabricator ticket] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má problémy s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 13:04, 9. február 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 17 February 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/In the media|Global powers see Wikipedia as fundamental target for manipulation]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/News and notes|Discussions open for the next WMF Annual Plan]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Serendipity|Maintenance crews continue to slog through Wikipedia's oldest Featured Articles]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Disinformation report|Epstein's obsessions]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Technology report|Wikidata Graph Split and how we address major challenges]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Traffic report|Deaths, killings, films, and the Olympics]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Opinion|Incoming Incurables]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Crossword|Pop quiz]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Comix|herculean]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 08:03, 17. február 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30039447 --> == ''The Signpost'': 10 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Interview: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Interview|Bernadette Meehan, new Wikimedia Foundation CEO]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/News and notes|Security testing unleashes computer worm on Meta-wiki]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Special report|What actually happened during the Wikimedia security incident?]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In the media|Indonesian government blocks Wikimedia logins; archive site scoured from Wikipedia after owner runs malware]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Recent research|To wiki, perchance to groki]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Obituary|Madhav Gadgil, Fredrick Brennan, Mark Miller, Chip Berlet]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Opinion|Interface administrators and trusting trust]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Technology report|English Wikipedia deprecates archive.today after DDoS against blog, altered content]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Op-ed|Why is "Trypsin-sensitive photosynthetic activities in chloroplast membranes" cited in "List of tallest buildings in Chicago"?]] * Essay: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Essay|The pursuit of a button click]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In focus|Short descriptions: One year later]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/WikiProject report|Unreferenced articles backlog drive]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Community view|Speaking of planning ...]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Traffic report|Over the mountain, kissing silver inlaid clouds]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Crossword|"It will never happen"]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Comix|BRIEn't]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 04:14, 10. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30121359 --> == ''The Signpost'': 31 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/News and notes|Entirety of Wikinews to be shut down]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/In the media|AI ban, newspapers disrupt archiving; and antisemitism complaints]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Community view|Videos from WikiConference North America 2025 in NYC]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Disinformation report|Cleaning up after Jeffrey Epstein, Peter Nygard, and Mohamed Al-Fayed]] * WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/WikiConference report|WikiConference North America 2025 in NYC review]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Obituary|Dr. Subas Chandra Rout]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Traffic report|Call in the dogs of war, soldier of fortune]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Gallery|Canadian Rangers participate in Operation ''Enduring Encyclopedia'']] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Comix|n00bsitting]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 10:08, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30329870 --> == New Rapid Funds in CEE – global support now closer to your local activities == Hi everyone, '''Starting from 1 April 2026''', the CEE Hub will begin reviewing and supporting Rapid Fund applications for Central and Eastern Europe, in close cooperation with the Wikimedia Foundation. This change is part of our shared effort to bring support closer to communities and make the process more accessible and responsive to local contexts. You will still apply through the same system (Fluxx), and WMF will continue handling contracts and fund transfers. What changes is that the CEE Hub becomes your first point of contact, offering guidance, reviewing applications, and staying closer to your ideas throughout the process. We encourage you to reach out to [[:m:User:TRistovski-CEEhub|Toni]], our Grants Specialist before applying. A short conversation can help clarify your idea and make things smoother from the start. * ☝️ Rapid Funds remain open year-round (with possible delays in June and December). * ☝️ For Central Asian communities: the process stays the same – you continue applying directly through WMF. Join our online Q&A session to learn more (same content, two options to join): * 2 April, 5:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 1|register here]]) * 8 April 7:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 2|register here]]) More info & contact: '''[[:m:CEE Hub Rapid Funds|Wikimedia CEE Hub/Rapid Grants]]''' --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:21, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=29670168 --> == Join the sixth Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia! == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia 2026.png|right|250px|thumb|link=https://meta.wikimedia.org/wiki/Ukraine%27s_Cultural_Diplomacy_Month_2026|Join our campaign!]] {{int:please-translate}} Dear Wikipedians! [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Ukraine|Wikimedia Ukraine]], in cooperation with the [[:en:Ministry of Foreign Affairs of Ukraine|MFA of Ukraine]] and [[:en:Ukrainian Institute|Ukrainian Institute]], has launched the sixth edition of writing challenge "'''[[:m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Ukraine's Cultural Diplomacy Month]]'''", which lasts from '''1st April''' until '''30th April 2026'''. The initiative aims to promote knowledge about Ukrainian culture abroad by creating and improving Wikipedia articles in multiple languages. This year marks the sixth edition of the campaign, which will focus on contemporary culture, making today’s artistic voices and practices more visible to international audiences. 🧩'''How to participate?''' Choose an article from the suggested list → Write an article in your language, or improve an existing one according to the rules → Add your contribution to the contest page and calculate your points → Win prizes and receive a certificate of participation → Become a promoter of truthful knowledge about Ukraine. 🧩'''[[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Check our main page for more information]]'''. '''If you are interested in coordinating long-term community engagement for the campaign and becoming a local ambassador, we would love to hear from you! Please let us know your interest.''' If not, then we encourage you to translate the [[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|landing page of the contest]] and [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MessageGroupStats?group=Centralnotice-tgroup-UCDM2026banner&messages=&language=en&x=D banner] into your own language. Also, we set up a [[:m:CentralNotice/Request/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|banner]] to notify users of the possibility to participate in this challenge! [[:m:User:OlesiaLukaniuk (WMUA)|OlesiaLukaniuk (WMUA)]] ([[:m:User talk:OlesiaLukaniuk (WMUA)|talk]]) 04:35, 1 April 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:OlesiaLukaniuk (WMUA)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:OlesiaLukaniuk_(WMUA)/list_of_wikis&oldid=28552112 --> == ''The Signpost'': 21 April 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/News and notes|Six Serbian Wikipedia editors banned following controversy about political bias]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/In the media|Could Wikipedia be involved in Massachusetts' proposed social media ban for minors?]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Gallery|March equinox]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Traffic report|Time to change my galaxy in case, we outta space!]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Comix|Of skirts and articles]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:50, 21. apríl 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30434643 --> == Request for comment (global AI policy) == <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Apologies for writing in English. {{int:Please-translate}} A [[:m:Requests for comment/Artificial intelligence policy|request for comment]] is currently being held to decide on a global AI policy. {{int:Feedback-thanks-title}} [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 00:58, 26. apríl 2026 (UTC) </bdi> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Codename Noreste@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30424282 --> == Bannerová fundraisingová kampaň Nadácie Wikimedia na Slovensku začína budúci utorok == Vážení, ako sme už [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky#Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku|spomínali]], Nadácia Wikimedia (WMF) organizuje svoju každoročnú bannerovú fundraisingovú kampaň pre neprihlásených používateľov na anglickej Wikipédii na Slovensku v termíne od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Všeobecne platí, že pred začiatkom kampane aj počas nej nás môžete kontaktovať: * Na [[metawiki:Talk:Fundraising|diskusnej]] stránke fundraisingového tímu * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím ticket na Phabricator] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má ťažkosti s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 05:00, 30. apríl 2026 (UTC) == Call for Community Candidates – Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 == ''Please help us and your community by translating this announcement into your language!'' Dear all, The [[Meta:Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026]] is currently underway. There are 4 seats allocated to community representatives. Community members are invited to nominate themselves as candidates for these seats. These positions will be filled through a vote by the CEE community. '''Eligibility criteria:''' * Candidates must be [[Meta:Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026/Eligibility|eligible voters]]: ** Have a Wikimedia account created before 18 December 2025 ** Have at least 300 edits between 18 December 2025 and 18 June 2026 ** Must not have been blocked between 18 March 2026 and 18 June 2026 * Must have participated in at least 2 of the last 3 [[Meta:Wikimedia CEE Hub/CEE Hub Status Meeting|CEE Hub Advisory Group meetings]] You can check your eligibility using the following tool: https://cee-sc-election.toolforge.org/ '''How to proceed:''' Candidates may nominate themselves or be nominated by others. If nominated by others, the candidate must explicitly accept the nomination before 18 June 2026. The candidate should create their nomination page and submit their candidacy [[Meta:Wikimedia_CEE_Hub_Steering_Committee_Election_2026/Nominations|here]]: Please also inform your communities about the election and encourage participation. Best regards,   Electoral Commission of Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 --[[Meta:Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Meta:Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:00, 30. apríl 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MHeidarzadeh-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=30401522 --> == Wiki Loves Eurovision 2026 == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Wiki Loves Eurovision edit-a-thon logo 2026.svg|right|250px]] Hello everyone! You are invited to participate in the "[[meta:Wiki Loves Eurovision 2026|Wiki Loves Eurovision]]" article writing contest, where our goal is to create new Eurovision-related articles in the CEE-language Wikipedia editions and improve existing ones. The contest will take place from May 10 to June 10, 2026, and prizes are available: * 1st prize: a voucher worth €60 * 2nd prize: a voucher worth €50 * 3rd prize: a voucher worth €40 * 4th–10th prize: a voucher worth €30 To participate in the contest and learn more, please visit [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026|this link]]. --[[User:MHeidarzadeh-CEEhub|MHeidarzadeh-CEEhub]] ([[User talk:MHeidarzadeh-CEEhub|talk]]) 14:00, 16 May 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MHeidarzadeh-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=30401522 --> == ''The Signpost'': 22 May 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/News and notes|Offline: Osama Khalid still in prison]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/In the media|Indonesian editors, you shall return!]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Disinformation report|Who is a typical paid editor? Who are their typical clients?]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Recent research|WikiLambda the Ultimate]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Traffic report|This is where I'll be, so heavenly, so come and dance with me Michael!]] * Forum: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Forum|WikiAnnotate: help us build a dataset of article quality evaluations]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/In focus|Demystifying the 2026-27 Annual Plan]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Opinion|Wikipedia isn't a battleground. So why does it feel like one?]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Serendipity|Wikinews: Into the Wikiverse]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Special report|Wikimedia Foundation closes Wikinews after 21 years]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Community view|Wikipedia's traffic drop: more on languages and freshness]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Gallery|Earth Day and Mother's Day]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Comix|Brother, can you spare a page?]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 05:19, 22. máj 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Bri@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30513885 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Volte nyní ve volbách U4C v roce 2026</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> Oprávnění voliči jsou vyzváni k účasti ve volbách do [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Koordinačního výboru pro univerzální kodex chování]] v roce 2026. Více informací – včetně kontroly způsobilosti, informací o procesu hlasování, informací o kandidátech a odkazu na hlasování – je k dispozici na Meta na [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|informační stránce o volbách 2026]]. Hlasování končí 2. června 2026 v [https://zonestamp.toolforge.org/1780358400 00:00 UTC]. Pokud je váš účet způsobilý, prosím, hlasujte. Výsledky budou k dispozici do 14. června 2026. -- Ve spolupráci s U4C,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 17:14, 27. máj 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30513860 --> == Letné aktivity == Nazdar! Už minulý rok mi napadlo, že by som pri príležitosti 7. výročia vzniku [[Portál:Byzantská ríša|Byzantského portálu]] rád usporiadal menšiu editačnú akciu k tejto téme. A tak prichádzam tento rok s aktivitou Byzantský wikitýždeň. Budem preveselý, ak sa tu nájdu nejakí záujemcovia, ktorí si so mnou pripomenú nielen počiatky tohto portálu, ale v podstate aj počiatky mojej činnosti na Wikipédii. :) Okrem toho si všímam posledné dva roky nárast počtu nových redaktorov, ktorí sa pravidelne venujú katolíckym témam. Napadlo mi preto, že by mohlo byť super tieto snahy nejak skombinovať (a možno aj osloviť starších, dnes už nie až tak aktívnych redaktorov) a urobiť tiež nejakú akciu. Myslím, že by to mohlo mať potenciál a možno aj prilákať nejakých nových redaktorov. A tak som urobil draft „Kateditathonu“. Drafty oboch eventov si môžete pozrieť tu: [[Redaktor:Scholastikos/Iniciatívy]]. Budem vďačný za Vaše názory a podnety k vylepšeniu. Všetkým vopred vďaka! Ak by sa eventy vydarili, viem si predstaviť aj ich periodicitu, osobitne asi pri druhom spomínanom, keďže ten prvý je dosť špecifický... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 17:36, 5. jún 2026 (UTC) :Zmenil by som názov, Kateditathon je krkolomné a pre mnohých nič nehovoriace. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 17:57, 5. jún 2026 (UTC) ::Máš aj nejaké návrhy? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:13, 7. jún 2026 (UTC) :::Nemám, narýchlo ma napadlo napr. Katolicon. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 10:32, 7. jún 2026 (UTC) ::Tiež mi to príde krkolomné slovo, možno Katoeditaton? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:03, 8. jún 2026 (UTC) :Znie to zaujímavo, v princípe by som asi nemal problém podporiť danú aktivitu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:18, 5. jún 2026 (UTC) :Obidve iniciatívy sú za mňa fajn. Pri prvej iniciatíve by som zvážil dať to aspoň na dva týždne, bude to čas dovoleniek, môže sa stať, že niekto, kdo by sa chcel zúčastniť, nebude mať možnosť práve z dôvodu, že vtedy jednoducho bude dovolenkovať. U dvoch týďňov je o dosť väčšia šanca, že sa zúčastní viac ľudí. Čo sa týka druhej iniciatívy, súhlasím s názorom vyššie, že názov mnohým nič nepovie. Periodocitu si viem predstaviť u oboch. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 23:49, 5. jún 2026 (UTC) : V rámci oboch uvedených termínov má WMSK opakované aktivity, ktoré organizujeme pravidelne a ktoré som avizoval [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia_Slovensko#Plánované_aktivity|tu]]. Ak ti nevadí, že počas nich bude svietiť náš banner, nemám problém s týmito aktivitami. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 6. jún 2026 (UTC) ::Tak tam by asi bola dobrá nejaká dohoda prípade striedanie bannerov, keďže vaše opakované (a nové) aktivity majú tendenciu bookovať v súčte celé mesiace. Ak by sa to bralo tak, že to má nejak automaticky prednosť, akékoľvek ďalšie aktivity sú dosť limitované, čo sa týka časových okien (ktoré môžu byť rovnako motivované výročiami a pod.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:05, 6. jún 2026 (UTC) :::Nemáme problém banner rozdeliť na dve polovice alebo náhodne generovať, ktorý z dvoch sa zobrazí, len to dávam do povedomia ako potenciálny problém. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:31, 6. jún 2026 (UTC) ::::Marí sa mi, že ''Wikizem'' baner býval len nejak na začiatku akcie, ale nie počas celého jej obdobia, alebo sa mýlim? ::::''Wikifilmy'' trvajú mesiac (minulý rok dokonca dva mesiace), ''Byzantský týždeň''... týždeň. Čiže predpokladám, že by ste neutrpeli veľkú ujmu, ak by vám tam ten baner pár dní nesvietil... Okrem toho si sám písal, že ešte nemáte stanovený dátum. Čo takto to posunúť napr. na 15. 8.{{--}}15. 9/30. 9 (minulý rok boli 1. 8.{{--}}30. 9.; čiže stále by ste boli v tom minuloročnom ohraničení a dokonca aj s viac časom, než si naznačoval tento rok...)? Zvážte. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 15:23, 6. jún 2026 (UTC) :::::Banner na ''Wiki miluje Zem'' (verím, že) svieti celú dobu, čo beží akcia, tzn. 1.7. až 15.8. a pokiaľ viem, bolo to tak i minulý rok. ''Wiki miluje film'' má tento rok pod palcom @[[Redaktor:Armin]], termín asi rozhodneme budúci týždeň; i keď termín nie je jasne daný, preto som uviedol aspoň predbežný termín. Jediné obmedzenie filmu je, že je to tiež súčasťou [[Meta:Wiki Loves Film|nadnárodneho snaženia]], ktoré končí toho 30.9. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:47, 11. jún 2026 (UTC) :Nazdar, ak nie sú nejaké ďalšie pripomienky, ustálil by som to na „Katolícky editaton 2026“ a prebiehal by v dňoch 4. júla až 19. júla 2026. Detaily v [[Redaktor:Scholastikos/Iniciatívy]]. :Rozmýšľam, ako vyriešiť tú kolíziu banerov. Podobu navrhovaného baneru pre túto udalosť pozrite na danej stránke. Teoreticky: nešli by uviesť oba jeden nad druhým? Prípadne by sa to dalo podeliť nejak časovo. Viem si predstaviť, že by maratón svietil niekoľko dní na začiatku, niekoľko na jeho konci a niekoľko v strede, s tým, že keďže WMZ prebieha aj pred KM aj po ňom, zrejme by KM mohol byť časovo trochu uprednostnený. : Čo sa týka ďalšej propagácie, chcem pri vytvorení stránky eventu zároveň pingnúť redaktorov, ktorí sa týmto témam venovali,...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:44, 22. jún 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 21 June 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * From the editors: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/From the editors|Ways for beginners to support ''The Signpost'' community journalism]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/News and notes|Community Tech development team disbanded]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Disinformation report|PR for the people?]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Recent research|Proposed tagging system for AI involvement; successful and unsuccessful AI tools for contributors]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/In the media|Who won a 14th century battle and who won the 2026 Iran war?]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Community view|Putting the Wish into the Wishlist]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/In focus|A global standard for Neutral Point of View]] * On the bright side: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/On the bright side|Flowers, blue helmets, reefs, pride, and Juneteenth]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Op-ed|Breathe, Don’t Panic, there is a different story about Wikimedia + AI futures]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Opinion|Wikimedia Foundation staff develop union and Wikimedia user community reacts]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Technology report|Community Tech team is disbanded, controversy erupts]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Traffic report|'Cause this is thriller, thriller night]] * WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/WikiConference report|Report of Volunteer Supporters Network Annual Meeting 2026]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Comix|Take your turn]] * Humour: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Humour|Group of banned T-shirt makers comes out of hiding to sell new Wikipedia-themed merchandise]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 03:21, 21. jún 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Bri@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30604303 --> == RFC about AI-generated content in Wikimedia Commons == <bdi lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English, please help translate this message to your language. You are invited to participate in a [[c:Commons:Requests for comment/Policy update for AI content|request for comment on Wikimedia Commons about a policy update for AI content]]. This may affect files that are uploaded to Wikimedia Commons for use on this project. Thank you. [[m:User:Codename Noreste|Codename Noreste]] ([[m:User talk:Codename Noreste|diskusia]])</bdi> 17:11, 23. jún 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Codename Noreste@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30513860 --> == <span lang="en" dir="ltr">Deployment of Legal and Safety Contacts Link in the Footer of Your Wiki</span> == <div lang="en" dir="ltr"> <section begin="Message"/> '''Legal & Safety Contacts''' Hello community, the Wikimedia Foundation has provided a [[wmf:Special:MyLanguage/Legal:Wikimedia Foundation Legal and Safety Contact Information|single legal and safety contact page]], to be linked in the footer of your wiki, to ensure access to accurate legal information. This is a regulatory requirement. We have already rolled out links to English, German, Italian, Spanish and other wikis and we will deploy to your wiki soon. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_Legal_and_Safety_Contacts_FAQ|Please read more on the project page]] and leave any comments in this thread or on the [[m:Special:MyLanguage/Talk:Wikimedia Foundation Legal and Safety Contacts FAQ|talk page]]. <section end="Message"/> </div> -- [[User:Sannita (WMF)|User:Sannita (WMF)]] ([[User talk:Sannita (WMF)|talk]]) 13:30, 25. jún 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Sannita (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Sannita_(WMF)/Mass_sending_test&oldid=30731267 --> == ''The Signpost'': 13 July 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/News and notes|An exclusive club]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/In the media|Battle for a soul - who won?]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Opinion|We need to innovate with Wikimedia decision-making]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Recent research|LLMs and NPOV, 20 years of user blocks, Esperanto and Volapük Wikipedias]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/News from Diff|How to host Wikicurious in your own community]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Community view|CUNY Newmark Wikimedian-in-Residence Quarterly Brief – April to June 2026]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Special report|Wikipedia escapes Category 1 designation under the UK Online Safety Act - for now]] * On the bright side: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/On the bright side|Fatherhood, weather, and diplomacy]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Op-ed|A Layup Easy Proposal for Wikimedia at 25: Spend 25% of Donations on the Community]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Traffic report|The grass was greener, the light was brighter]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Comix|schnozzed]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 07:27, 13. júl 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30775662 --> == 30. júla – webinár o využívaní umelej inteligencie pri príprave článkov pre Wikipédiu == Vo štvrtok 30. júla 2026 o 15:00 CEST (13:00 UTC) sa uskutoční online webinár „Od námetu k sérii článkov: praktické skúsenosti s využívaním umelej inteligencie pri spracovaní slavistických tém na Wikipédii“. Webinár sa koná v rámci [[:m:Wikimedia CEE Hub/Microgrants/Applications 2026/MG-18|mikrograntu Wikimedia CEE Hub MG-18 „Slavistika a slavisti v ruskej a slovenskej Wikipédii“]]. Predstavím pracovný postup, ktorý som reálne používal počas projektu: identifikáciu tematických medzier, vyhľadávanie a analýzu zdrojov, prípravu a úpravu článkov, ich obsahový a technický audit, publikovanie a zosúlaďovanie série vzájomne prepojených článkov. Súčasťou budú aj skúsenosti z práce na článkoch pre slovenskú Wikipédiu. Hlavnou témou nebude automatické generovanie a publikovanie textov, ale zodpovedné využívanie umelej inteligencie pod ľudským dohľadom. Účastníkom bude ponúknutá alfa verzia praktickej príručky o príprave článkov Wikipédie s pomocou umelej inteligencie. '''Jazyk webinára: ruština.''' Webinár bude trvať približne 90 minút a uskutoční sa cez Zoom. Plánuje sa jeho nahrávanie; účastníci budú pred začatím nahrávania osobitne upozornení. Podrobnosti a registrácia sú na [[:m:Event:От замысла до серии статей (30 июля 2026)|stránke podujatia na Meta-Wiki]]. Odkaz na pripojenie cez Zoom bude dostupný registrovaným účastníkom. Pozývam všetkých záujemcov. --[[Redaktor:Theodor Ludenhof|Theodor Ludenhof]] ([[Diskusia s redaktorom:Theodor Ludenhof|diskusia]]) 19:58, 23. júl 2026 (UTC) == Request for comment (the future of Abstract Wikipedia) == <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Apologies if this has not yet been translated into your wiki's language. {{int:Please-translate}} You are invited to voice your opinions in a [[:m:Requests for comment/The future of Abstract Wikipedia|request for comment about the future of Abstract Wikipedia]]. {{Int:Feedback-thanks-title}} [[:m:User:Kowal2701|Kowal2701]] ([[:m:User talk:Kowal2701|talk]]) 12:24, 24. júl 2026 (UTC) </bdi> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:DreamRimmer@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30513860 --> :'''V skratke: Chcete, aby [[:m:Requests_for_comment/The_future_of_Abstract_Wikipedia|ešte]] bola ''Abstract Wikipedia'' alebo už nie?''' --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 15:53, 24. júl 2026 (UTC) g7upa69rn7mjghjikr1o3m1l0g3fx8p 8252952 8252946 2026-07-24T16:23:41Z Teslaton 12161 /* Request for comment (the future of Abstract Wikipedia) */ unbold 8252952 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii. Pozri tiež: [[Wikipédia:Stretnutia]]. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív noviniek == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Novinky]] </noinclude> == Pozvánka na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie == Ahojte! Pozývam na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie (ako takej, nie slovenskej). Na akciu je možné prihlásiť sa [[meta:Event:Wikipedia_25_Virtual_Celebration|týmto linkom na Mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:14, 12. január 2026 (UTC) : Link opravený. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:32, 12. január 2026 (UTC) : Globálna oslava je inak 15.1. o 17:00 nášho času. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:43, 12. január 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 15 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/News and notes|Wikipedia's 25th anniversary is here!]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Special report|Wikipedia at 25: A Wake-Up Call]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Serendipity|The WMF wants to buy you books!]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/WikiProject report|Time for a health check: the Vital Signs 2026 campaign]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/In the media|Fake Acting President Trump and a Wikipedia infobox]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Community view|The inbox behind Wikipedia]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Recent research|Art museums on Wikidata; comparing three comparisons of Grokipedia and Wikipedia]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Traffic report|Tonight I'm gonna rock you]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Comix|Oh come on man.]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 15:18, 15. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29899914 --> == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge;padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear Wiki Community, We are pleased to invite Wikimedia communities, affiliates, and independent contributors to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and marginalized voices. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp; [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> == Invitation to Host Wiki Loves Folklore 2026 in Your Country == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]] Hello everyone, We are delighted to invite Wikimedia affiliates, user groups, and community organizations worldwide to participate in '''Wiki Loves Folklore 2026''', an international initiative dedicated to documenting and celebrating folk culture across the globe. ;About Wiki Loves Folklore '''Wiki Loves Folklore''' is an annual international photography competition hosted on Wikimedia Commons. The campaign runs from '''1 February to 31 March 2026''' and encourages photographers, cultural enthusiasts, and community members to contribute photographs that highlight: * Folk traditions and rituals * Cultural festivals and celebrations * Traditional attire and crafts * Performing arts, music, and dance * Everyday practices rooted in folk heritage Through this campaign, we aim to preserve and promote diverse folk cultures and make them freely accessible to the world. [[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026|Project page on Wikimedia Commons]] ; Host a Local Edition As we celebrate the '''eight edition''' of Wiki Loves Folklore, we warmly invite communities to organize a local edition in their country or region. Hosting a local campaign is a great opportunity to: * Increase visibility of your region’s folk culture * Engage new contributors in your community * Enrich Wikimedia Commons with high-quality cultural content '''[[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026/Organize|Sign up to organize]]:''' If your team prefers to organize the competition in ''either February or March only'', please feel free to let us know. If you are unable to organize, we encourage you to share this opportunity with other interested groups or organizations in your region. ;Get in Touch If you have any questions, need support, or would like to explore collaboration opportunities, please feel free to contact us via: * The project Talk pages * Email: '''support@wikilovesfolklore.org''' We are also happy to connect via an online meeting if your team would like to discuss planning or coordination in more detail. Warm regards, '''The Wiki Loves Folklore International Team''' </div> [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:21, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikipedia&oldid=29228188 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Annual review of the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> I am writing to you to let you know the annual review period for the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines is open now. You can make suggestions for changes through 9 February 2026. This is the first step of several to be taken for the annual review. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Annual review/2026|Read more information and find a conversation to join on the UCoC page on Meta]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. This annual review was planned and implemented by the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|you may review the U4C Charter]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Please share this information with other members in your community wherever else might be appropriate. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> -- In cooperation with the U4C, [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) </div><section end="announcement-content" /> </div> 21:01, 19. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=29905753 --> == ''The Signpost'': 29 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Traffic report|The most viewed articles of 2025]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News and notes|Good news... but also bad news for the Public Domain]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News from Diff|Solving puzzles together]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/In the media|Every view on the 25th anniversary of everything]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Comix|Perspectives]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:31, 29. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29988053 --> == Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku == Vážení, rád by som využil túto príležitosť a informoval vás o nadchádzajúcej kampani Wikimedia Foundation na získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom bannerov na Slovensku. Wikimedia Foundation pred niekoľkými rokmi pozastavila zbierku finančných prostriedkov na Slovensku, ale tento rok ju obnoví. Bannery na získavanie finančných prostriedkov sa budú zobrazovať iba na anglickej Wikipédii na Slovensku.   Kampaň na získavanie finančných prostriedkov bude mať dve časti. * Pošleme e-maily ľuďom, ktorí v minulosti prispeli zo Slovenska. E-maily budú odoslané v období od '''2. do 27. marca 2026.  ''' * Na anglickej Wikipédii budeme zobrazovať bannery pre prihlásených používateľov na Slovensku. Bannery budú zobrazované od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Predtým plánujeme uskutočniť niekoľko testov, takže niekoľkokrát pred začatím kampane sa vám môžu zobrazovať bannery po dobu 3–5 hodín. Táto aktivita zabezpečí, že naša technická infraštruktúra funguje. Všeobecne nás môžete pred a počas kampane kontaktovať: * [[metawiki:Talk:Fundraising|Na diskusnej stránke tímu zodpovedného za zbierku]] * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím phabricator ticket] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má problémy s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 13:04, 9. február 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 17 February 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/In the media|Global powers see Wikipedia as fundamental target for manipulation]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/News and notes|Discussions open for the next WMF Annual Plan]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Serendipity|Maintenance crews continue to slog through Wikipedia's oldest Featured Articles]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Disinformation report|Epstein's obsessions]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Technology report|Wikidata Graph Split and how we address major challenges]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Traffic report|Deaths, killings, films, and the Olympics]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Opinion|Incoming Incurables]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Crossword|Pop quiz]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Comix|herculean]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 08:03, 17. február 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30039447 --> == ''The Signpost'': 10 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Interview: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Interview|Bernadette Meehan, new Wikimedia Foundation CEO]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/News and notes|Security testing unleashes computer worm on Meta-wiki]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Special report|What actually happened during the Wikimedia security incident?]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In the media|Indonesian government blocks Wikimedia logins; archive site scoured from Wikipedia after owner runs malware]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Recent research|To wiki, perchance to groki]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Obituary|Madhav Gadgil, Fredrick Brennan, Mark Miller, Chip Berlet]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Opinion|Interface administrators and trusting trust]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Technology report|English Wikipedia deprecates archive.today after DDoS against blog, altered content]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Op-ed|Why is "Trypsin-sensitive photosynthetic activities in chloroplast membranes" cited in "List of tallest buildings in Chicago"?]] * Essay: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Essay|The pursuit of a button click]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In focus|Short descriptions: One year later]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/WikiProject report|Unreferenced articles backlog drive]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Community view|Speaking of planning ...]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Traffic report|Over the mountain, kissing silver inlaid clouds]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Crossword|"It will never happen"]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Comix|BRIEn't]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 04:14, 10. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30121359 --> == ''The Signpost'': 31 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/News and notes|Entirety of Wikinews to be shut down]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/In the media|AI ban, newspapers disrupt archiving; and antisemitism complaints]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Community view|Videos from WikiConference North America 2025 in NYC]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Disinformation report|Cleaning up after Jeffrey Epstein, Peter Nygard, and Mohamed Al-Fayed]] * WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/WikiConference report|WikiConference North America 2025 in NYC review]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Obituary|Dr. Subas Chandra Rout]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Traffic report|Call in the dogs of war, soldier of fortune]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Gallery|Canadian Rangers participate in Operation ''Enduring Encyclopedia'']] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Comix|n00bsitting]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 10:08, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30329870 --> == New Rapid Funds in CEE – global support now closer to your local activities == Hi everyone, '''Starting from 1 April 2026''', the CEE Hub will begin reviewing and supporting Rapid Fund applications for Central and Eastern Europe, in close cooperation with the Wikimedia Foundation. This change is part of our shared effort to bring support closer to communities and make the process more accessible and responsive to local contexts. You will still apply through the same system (Fluxx), and WMF will continue handling contracts and fund transfers. What changes is that the CEE Hub becomes your first point of contact, offering guidance, reviewing applications, and staying closer to your ideas throughout the process. We encourage you to reach out to [[:m:User:TRistovski-CEEhub|Toni]], our Grants Specialist before applying. A short conversation can help clarify your idea and make things smoother from the start. * ☝️ Rapid Funds remain open year-round (with possible delays in June and December). * ☝️ For Central Asian communities: the process stays the same – you continue applying directly through WMF. Join our online Q&A session to learn more (same content, two options to join): * 2 April, 5:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 1|register here]]) * 8 April 7:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 2|register here]]) More info & contact: '''[[:m:CEE Hub Rapid Funds|Wikimedia CEE Hub/Rapid Grants]]''' --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:21, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=29670168 --> == Join the sixth Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia! == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia 2026.png|right|250px|thumb|link=https://meta.wikimedia.org/wiki/Ukraine%27s_Cultural_Diplomacy_Month_2026|Join our campaign!]] {{int:please-translate}} Dear Wikipedians! [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Ukraine|Wikimedia Ukraine]], in cooperation with the [[:en:Ministry of Foreign Affairs of Ukraine|MFA of Ukraine]] and [[:en:Ukrainian Institute|Ukrainian Institute]], has launched the sixth edition of writing challenge "'''[[:m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Ukraine's Cultural Diplomacy Month]]'''", which lasts from '''1st April''' until '''30th April 2026'''. The initiative aims to promote knowledge about Ukrainian culture abroad by creating and improving Wikipedia articles in multiple languages. This year marks the sixth edition of the campaign, which will focus on contemporary culture, making today’s artistic voices and practices more visible to international audiences. 🧩'''How to participate?''' Choose an article from the suggested list → Write an article in your language, or improve an existing one according to the rules → Add your contribution to the contest page and calculate your points → Win prizes and receive a certificate of participation → Become a promoter of truthful knowledge about Ukraine. 🧩'''[[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Check our main page for more information]]'''. '''If you are interested in coordinating long-term community engagement for the campaign and becoming a local ambassador, we would love to hear from you! Please let us know your interest.''' If not, then we encourage you to translate the [[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|landing page of the contest]] and [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MessageGroupStats?group=Centralnotice-tgroup-UCDM2026banner&messages=&language=en&x=D banner] into your own language. Also, we set up a [[:m:CentralNotice/Request/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|banner]] to notify users of the possibility to participate in this challenge! [[:m:User:OlesiaLukaniuk (WMUA)|OlesiaLukaniuk (WMUA)]] ([[:m:User talk:OlesiaLukaniuk (WMUA)|talk]]) 04:35, 1 April 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:OlesiaLukaniuk (WMUA)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:OlesiaLukaniuk_(WMUA)/list_of_wikis&oldid=28552112 --> == ''The Signpost'': 21 April 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/News and notes|Six Serbian Wikipedia editors banned following controversy about political bias]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/In the media|Could Wikipedia be involved in Massachusetts' proposed social media ban for minors?]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Gallery|March equinox]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Traffic report|Time to change my galaxy in case, we outta space!]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Comix|Of skirts and articles]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:50, 21. apríl 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30434643 --> == Request for comment (global AI policy) == <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Apologies for writing in English. {{int:Please-translate}} A [[:m:Requests for comment/Artificial intelligence policy|request for comment]] is currently being held to decide on a global AI policy. {{int:Feedback-thanks-title}} [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 00:58, 26. apríl 2026 (UTC) </bdi> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Codename Noreste@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30424282 --> == Bannerová fundraisingová kampaň Nadácie Wikimedia na Slovensku začína budúci utorok == Vážení, ako sme už [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky#Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku|spomínali]], Nadácia Wikimedia (WMF) organizuje svoju každoročnú bannerovú fundraisingovú kampaň pre neprihlásených používateľov na anglickej Wikipédii na Slovensku v termíne od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Všeobecne platí, že pred začiatkom kampane aj počas nej nás môžete kontaktovať: * Na [[metawiki:Talk:Fundraising|diskusnej]] stránke fundraisingového tímu * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím ticket na Phabricator] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má ťažkosti s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 05:00, 30. apríl 2026 (UTC) == Call for Community Candidates – Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 == ''Please help us and your community by translating this announcement into your language!'' Dear all, The [[Meta:Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026]] is currently underway. There are 4 seats allocated to community representatives. Community members are invited to nominate themselves as candidates for these seats. These positions will be filled through a vote by the CEE community. '''Eligibility criteria:''' * Candidates must be [[Meta:Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026/Eligibility|eligible voters]]: ** Have a Wikimedia account created before 18 December 2025 ** Have at least 300 edits between 18 December 2025 and 18 June 2026 ** Must not have been blocked between 18 March 2026 and 18 June 2026 * Must have participated in at least 2 of the last 3 [[Meta:Wikimedia CEE Hub/CEE Hub Status Meeting|CEE Hub Advisory Group meetings]] You can check your eligibility using the following tool: https://cee-sc-election.toolforge.org/ '''How to proceed:''' Candidates may nominate themselves or be nominated by others. If nominated by others, the candidate must explicitly accept the nomination before 18 June 2026. The candidate should create their nomination page and submit their candidacy [[Meta:Wikimedia_CEE_Hub_Steering_Committee_Election_2026/Nominations|here]]: Please also inform your communities about the election and encourage participation. Best regards,   Electoral Commission of Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 --[[Meta:Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Meta:Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:00, 30. apríl 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MHeidarzadeh-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=30401522 --> == Wiki Loves Eurovision 2026 == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Wiki Loves Eurovision edit-a-thon logo 2026.svg|right|250px]] Hello everyone! You are invited to participate in the "[[meta:Wiki Loves Eurovision 2026|Wiki Loves Eurovision]]" article writing contest, where our goal is to create new Eurovision-related articles in the CEE-language Wikipedia editions and improve existing ones. The contest will take place from May 10 to June 10, 2026, and prizes are available: * 1st prize: a voucher worth €60 * 2nd prize: a voucher worth €50 * 3rd prize: a voucher worth €40 * 4th–10th prize: a voucher worth €30 To participate in the contest and learn more, please visit [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026|this link]]. --[[User:MHeidarzadeh-CEEhub|MHeidarzadeh-CEEhub]] ([[User talk:MHeidarzadeh-CEEhub|talk]]) 14:00, 16 May 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MHeidarzadeh-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=30401522 --> == ''The Signpost'': 22 May 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/News and notes|Offline: Osama Khalid still in prison]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/In the media|Indonesian editors, you shall return!]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Disinformation report|Who is a typical paid editor? Who are their typical clients?]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Recent research|WikiLambda the Ultimate]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Traffic report|This is where I'll be, so heavenly, so come and dance with me Michael!]] * Forum: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Forum|WikiAnnotate: help us build a dataset of article quality evaluations]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/In focus|Demystifying the 2026-27 Annual Plan]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Opinion|Wikipedia isn't a battleground. So why does it feel like one?]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Serendipity|Wikinews: Into the Wikiverse]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Special report|Wikimedia Foundation closes Wikinews after 21 years]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Community view|Wikipedia's traffic drop: more on languages and freshness]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Gallery|Earth Day and Mother's Day]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Comix|Brother, can you spare a page?]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 05:19, 22. máj 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Bri@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30513885 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Volte nyní ve volbách U4C v roce 2026</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> Oprávnění voliči jsou vyzváni k účasti ve volbách do [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Koordinačního výboru pro univerzální kodex chování]] v roce 2026. Více informací – včetně kontroly způsobilosti, informací o procesu hlasování, informací o kandidátech a odkazu na hlasování – je k dispozici na Meta na [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|informační stránce o volbách 2026]]. Hlasování končí 2. června 2026 v [https://zonestamp.toolforge.org/1780358400 00:00 UTC]. Pokud je váš účet způsobilý, prosím, hlasujte. Výsledky budou k dispozici do 14. června 2026. -- Ve spolupráci s U4C,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 17:14, 27. máj 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30513860 --> == Letné aktivity == Nazdar! Už minulý rok mi napadlo, že by som pri príležitosti 7. výročia vzniku [[Portál:Byzantská ríša|Byzantského portálu]] rád usporiadal menšiu editačnú akciu k tejto téme. A tak prichádzam tento rok s aktivitou Byzantský wikitýždeň. Budem preveselý, ak sa tu nájdu nejakí záujemcovia, ktorí si so mnou pripomenú nielen počiatky tohto portálu, ale v podstate aj počiatky mojej činnosti na Wikipédii. :) Okrem toho si všímam posledné dva roky nárast počtu nových redaktorov, ktorí sa pravidelne venujú katolíckym témam. Napadlo mi preto, že by mohlo byť super tieto snahy nejak skombinovať (a možno aj osloviť starších, dnes už nie až tak aktívnych redaktorov) a urobiť tiež nejakú akciu. Myslím, že by to mohlo mať potenciál a možno aj prilákať nejakých nových redaktorov. A tak som urobil draft „Kateditathonu“. Drafty oboch eventov si môžete pozrieť tu: [[Redaktor:Scholastikos/Iniciatívy]]. Budem vďačný za Vaše názory a podnety k vylepšeniu. Všetkým vopred vďaka! Ak by sa eventy vydarili, viem si predstaviť aj ich periodicitu, osobitne asi pri druhom spomínanom, keďže ten prvý je dosť špecifický... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 17:36, 5. jún 2026 (UTC) :Zmenil by som názov, Kateditathon je krkolomné a pre mnohých nič nehovoriace. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 17:57, 5. jún 2026 (UTC) ::Máš aj nejaké návrhy? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:13, 7. jún 2026 (UTC) :::Nemám, narýchlo ma napadlo napr. Katolicon. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 10:32, 7. jún 2026 (UTC) ::Tiež mi to príde krkolomné slovo, možno Katoeditaton? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:03, 8. jún 2026 (UTC) :Znie to zaujímavo, v princípe by som asi nemal problém podporiť danú aktivitu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:18, 5. jún 2026 (UTC) :Obidve iniciatívy sú za mňa fajn. Pri prvej iniciatíve by som zvážil dať to aspoň na dva týždne, bude to čas dovoleniek, môže sa stať, že niekto, kdo by sa chcel zúčastniť, nebude mať možnosť práve z dôvodu, že vtedy jednoducho bude dovolenkovať. U dvoch týďňov je o dosť väčšia šanca, že sa zúčastní viac ľudí. Čo sa týka druhej iniciatívy, súhlasím s názorom vyššie, že názov mnohým nič nepovie. Periodocitu si viem predstaviť u oboch. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 23:49, 5. jún 2026 (UTC) : V rámci oboch uvedených termínov má WMSK opakované aktivity, ktoré organizujeme pravidelne a ktoré som avizoval [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia_Slovensko#Plánované_aktivity|tu]]. Ak ti nevadí, že počas nich bude svietiť náš banner, nemám problém s týmito aktivitami. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 6. jún 2026 (UTC) ::Tak tam by asi bola dobrá nejaká dohoda prípade striedanie bannerov, keďže vaše opakované (a nové) aktivity majú tendenciu bookovať v súčte celé mesiace. Ak by sa to bralo tak, že to má nejak automaticky prednosť, akékoľvek ďalšie aktivity sú dosť limitované, čo sa týka časových okien (ktoré môžu byť rovnako motivované výročiami a pod.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:05, 6. jún 2026 (UTC) :::Nemáme problém banner rozdeliť na dve polovice alebo náhodne generovať, ktorý z dvoch sa zobrazí, len to dávam do povedomia ako potenciálny problém. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:31, 6. jún 2026 (UTC) ::::Marí sa mi, že ''Wikizem'' baner býval len nejak na začiatku akcie, ale nie počas celého jej obdobia, alebo sa mýlim? ::::''Wikifilmy'' trvajú mesiac (minulý rok dokonca dva mesiace), ''Byzantský týždeň''... týždeň. Čiže predpokladám, že by ste neutrpeli veľkú ujmu, ak by vám tam ten baner pár dní nesvietil... Okrem toho si sám písal, že ešte nemáte stanovený dátum. Čo takto to posunúť napr. na 15. 8.{{--}}15. 9/30. 9 (minulý rok boli 1. 8.{{--}}30. 9.; čiže stále by ste boli v tom minuloročnom ohraničení a dokonca aj s viac časom, než si naznačoval tento rok...)? Zvážte. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 15:23, 6. jún 2026 (UTC) :::::Banner na ''Wiki miluje Zem'' (verím, že) svieti celú dobu, čo beží akcia, tzn. 1.7. až 15.8. a pokiaľ viem, bolo to tak i minulý rok. ''Wiki miluje film'' má tento rok pod palcom @[[Redaktor:Armin]], termín asi rozhodneme budúci týždeň; i keď termín nie je jasne daný, preto som uviedol aspoň predbežný termín. Jediné obmedzenie filmu je, že je to tiež súčasťou [[Meta:Wiki Loves Film|nadnárodneho snaženia]], ktoré končí toho 30.9. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:47, 11. jún 2026 (UTC) :Nazdar, ak nie sú nejaké ďalšie pripomienky, ustálil by som to na „Katolícky editaton 2026“ a prebiehal by v dňoch 4. júla až 19. júla 2026. Detaily v [[Redaktor:Scholastikos/Iniciatívy]]. :Rozmýšľam, ako vyriešiť tú kolíziu banerov. Podobu navrhovaného baneru pre túto udalosť pozrite na danej stránke. Teoreticky: nešli by uviesť oba jeden nad druhým? Prípadne by sa to dalo podeliť nejak časovo. Viem si predstaviť, že by maratón svietil niekoľko dní na začiatku, niekoľko na jeho konci a niekoľko v strede, s tým, že keďže WMZ prebieha aj pred KM aj po ňom, zrejme by KM mohol byť časovo trochu uprednostnený. : Čo sa týka ďalšej propagácie, chcem pri vytvorení stránky eventu zároveň pingnúť redaktorov, ktorí sa týmto témam venovali,...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:44, 22. jún 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 21 June 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * From the editors: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/From the editors|Ways for beginners to support ''The Signpost'' community journalism]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/News and notes|Community Tech development team disbanded]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Disinformation report|PR for the people?]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Recent research|Proposed tagging system for AI involvement; successful and unsuccessful AI tools for contributors]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/In the media|Who won a 14th century battle and who won the 2026 Iran war?]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Community view|Putting the Wish into the Wishlist]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/In focus|A global standard for Neutral Point of View]] * On the bright side: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/On the bright side|Flowers, blue helmets, reefs, pride, and Juneteenth]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Op-ed|Breathe, Don’t Panic, there is a different story about Wikimedia + AI futures]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Opinion|Wikimedia Foundation staff develop union and Wikimedia user community reacts]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Technology report|Community Tech team is disbanded, controversy erupts]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Traffic report|'Cause this is thriller, thriller night]] * WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/WikiConference report|Report of Volunteer Supporters Network Annual Meeting 2026]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Comix|Take your turn]] * Humour: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Humour|Group of banned T-shirt makers comes out of hiding to sell new Wikipedia-themed merchandise]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 03:21, 21. jún 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Bri@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30604303 --> == RFC about AI-generated content in Wikimedia Commons == <bdi lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English, please help translate this message to your language. You are invited to participate in a [[c:Commons:Requests for comment/Policy update for AI content|request for comment on Wikimedia Commons about a policy update for AI content]]. This may affect files that are uploaded to Wikimedia Commons for use on this project. Thank you. [[m:User:Codename Noreste|Codename Noreste]] ([[m:User talk:Codename Noreste|diskusia]])</bdi> 17:11, 23. jún 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Codename Noreste@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30513860 --> == <span lang="en" dir="ltr">Deployment of Legal and Safety Contacts Link in the Footer of Your Wiki</span> == <div lang="en" dir="ltr"> <section begin="Message"/> '''Legal & Safety Contacts''' Hello community, the Wikimedia Foundation has provided a [[wmf:Special:MyLanguage/Legal:Wikimedia Foundation Legal and Safety Contact Information|single legal and safety contact page]], to be linked in the footer of your wiki, to ensure access to accurate legal information. This is a regulatory requirement. We have already rolled out links to English, German, Italian, Spanish and other wikis and we will deploy to your wiki soon. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_Legal_and_Safety_Contacts_FAQ|Please read more on the project page]] and leave any comments in this thread or on the [[m:Special:MyLanguage/Talk:Wikimedia Foundation Legal and Safety Contacts FAQ|talk page]]. <section end="Message"/> </div> -- [[User:Sannita (WMF)|User:Sannita (WMF)]] ([[User talk:Sannita (WMF)|talk]]) 13:30, 25. jún 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Sannita (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Sannita_(WMF)/Mass_sending_test&oldid=30731267 --> == ''The Signpost'': 13 July 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/News and notes|An exclusive club]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/In the media|Battle for a soul - who won?]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Opinion|We need to innovate with Wikimedia decision-making]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Recent research|LLMs and NPOV, 20 years of user blocks, Esperanto and Volapük Wikipedias]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/News from Diff|How to host Wikicurious in your own community]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Community view|CUNY Newmark Wikimedian-in-Residence Quarterly Brief – April to June 2026]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Special report|Wikipedia escapes Category 1 designation under the UK Online Safety Act - for now]] * On the bright side: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/On the bright side|Fatherhood, weather, and diplomacy]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Op-ed|A Layup Easy Proposal for Wikimedia at 25: Spend 25% of Donations on the Community]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Traffic report|The grass was greener, the light was brighter]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Comix|schnozzed]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 07:27, 13. júl 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30775662 --> == 30. júla – webinár o využívaní umelej inteligencie pri príprave článkov pre Wikipédiu == Vo štvrtok 30. júla 2026 o 15:00 CEST (13:00 UTC) sa uskutoční online webinár „Od námetu k sérii článkov: praktické skúsenosti s využívaním umelej inteligencie pri spracovaní slavistických tém na Wikipédii“. Webinár sa koná v rámci [[:m:Wikimedia CEE Hub/Microgrants/Applications 2026/MG-18|mikrograntu Wikimedia CEE Hub MG-18 „Slavistika a slavisti v ruskej a slovenskej Wikipédii“]]. Predstavím pracovný postup, ktorý som reálne používal počas projektu: identifikáciu tematických medzier, vyhľadávanie a analýzu zdrojov, prípravu a úpravu článkov, ich obsahový a technický audit, publikovanie a zosúlaďovanie série vzájomne prepojených článkov. Súčasťou budú aj skúsenosti z práce na článkoch pre slovenskú Wikipédiu. Hlavnou témou nebude automatické generovanie a publikovanie textov, ale zodpovedné využívanie umelej inteligencie pod ľudským dohľadom. Účastníkom bude ponúknutá alfa verzia praktickej príručky o príprave článkov Wikipédie s pomocou umelej inteligencie. '''Jazyk webinára: ruština.''' Webinár bude trvať približne 90 minút a uskutoční sa cez Zoom. Plánuje sa jeho nahrávanie; účastníci budú pred začatím nahrávania osobitne upozornení. Podrobnosti a registrácia sú na [[:m:Event:От замысла до серии статей (30 июля 2026)|stránke podujatia na Meta-Wiki]]. Odkaz na pripojenie cez Zoom bude dostupný registrovaným účastníkom. Pozývam všetkých záujemcov. --[[Redaktor:Theodor Ludenhof|Theodor Ludenhof]] ([[Diskusia s redaktorom:Theodor Ludenhof|diskusia]]) 19:58, 23. júl 2026 (UTC) == Request for comment (the future of Abstract Wikipedia) == <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Apologies if this has not yet been translated into your wiki's language. {{int:Please-translate}} You are invited to voice your opinions in a [[:m:Requests for comment/The future of Abstract Wikipedia|request for comment about the future of Abstract Wikipedia]]. {{Int:Feedback-thanks-title}} [[:m:User:Kowal2701|Kowal2701]] ([[:m:User talk:Kowal2701|talk]]) 12:24, 24. júl 2026 (UTC) </bdi> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:DreamRimmer@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30513860 --> :V skratke: Chcete, aby [[:m:Requests_for_comment/The_future_of_Abstract_Wikipedia|ešte]] bola ''Abstract Wikipedia'' alebo už nie? --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 15:53, 24. júl 2026 (UTC) mctxtb9p4apxncaf1qxqrveu6es0829 0 19158 8253235 8176505 2026-07-25T11:55:30Z KormiSK 91359 8253235 wikitext text/x-wiki {{Infobox minerál| Mineral_Nazov= Tetradymit| Mineral_Obrazok= Mineraly.sk - tetradymit.jpg| Mineral_Vzorec= Bi₂Te₂S| Mineral_Trieda= 2| Mineral_Zaradenie= II/D.09-60| Mineral_Objavenie= 1831| Mineral_Povod= z [[Gréčtina|gr.]] ''tetradymos'' – ''štvorhranný''| Mineral_Status= prijatý| Mineral_Prijaty= 1959| Mineral_Sustava= [[Trigonálna sústava|trigonálna]]| Mineral_BGrupa= [[Bodová grupa -32/m|<u style="text-decoration:overline">3</u>2/m]]| Mineral_PGrupa= R<u style="text-decoration:overline">3</u>m| Mineral_A= 4,2381| Mineral_B= | Mineral_C= 29,589| Mineral_Alpha= | Mineral_Beta= | Mineral_Gamma= | Mineral_Objem= 460,26| Mineral_ZJ= 3| Mineral_Tvary= masívny, zrnitý, kryštály tvaru pyramídy| Mineral_Dvojca= planárne zrasty podľa {01<u style="text-decoration:overline">1</u>8}, {01<u style="text-decoration:overline">1</u>5}| Mineral_Farba= oceľovošedý, žltošedý| Mineral_Vryp= oceľovošedý| Mineral_Lesk= kovový| Mineral_Pleochroizmus= | Mineral_Pleochroizmus_X= | Mineral_Pleochroizmus_Y= | Mineral_Pleochroizmus_Z= | Mineral_Priesvitnost= opakný| Mineral_Index_Lomu= | Mineral_Index_Lomu_Epsilon= | Mineral_Index_Lomu_Omega= | Mineral_Index_Lomu_Alpha= | Mineral_Index_Lomu_Beta= | Mineral_Index_Lomu_Gamma= | Mineral_Odrazivost= a| Mineral_400_R1= 50,00| Mineral_400_R2= 52,70| Mineral_420_R1= 50,80| Mineral_420_R2= 53,60| Mineral_440_R1= 51,60| Mineral_440_R2= 54,50| Mineral_460_R1= 52,00| Mineral_460_R2= 55,00| Mineral_480_R1= 52,40| Mineral_480_R2= 55,40| Mineral_500_R1= 52,70| Mineral_500_R2= 55,80| Mineral_520_R1= 53,00| Mineral_520_R2= 56,20| Mineral_540_R1= 53,20| Mineral_540_R2= 56,40| Mineral_560_R1= 53,30| Mineral_560_R2= 56,50| Mineral_580_R1= 53,40| Mineral_580_R2= 56,60| Mineral_600_R1= 53,50| Mineral_600_R2= 56,70| Mineral_620_R1= 53,50| Mineral_620_R2= 56,80| Mineral_640_R1= 53,40| Mineral_640_R2= 56,90| Mineral_660_R1= 53,40| Mineral_660_R2= 57,00| Mineral_680_R1= 53,40| Mineral_680_R2= 57,10| Mineral_700_R1= 53,50| Mineral_700_R2= 57,20| Mineral_2V= | Mineral_2VV= | Mineral_Dvojlom= | Mineral_Tvrdost= 1,5 – 2| Mineral_Hustota= 7,2 – 7,9| Mineral_Stiepatelnost= dokonalá podľa {0001}| Mineral_Lom= nepravidelný| Mineral_Rozpustnost= | Mineral_Elektrina= | Mineral_Magnetizmus= | Mineral_Radioaktivita= | Mineral_Odroda= | |Názov=Tetradymit|Objaviteľ=[[Wilhelm Haidinger]]|Rok objavenia=1831|Pôvod názvu=z gréckeho τετράδυμος (tetradymos) vo význame štvornásobný|Vzorec=Bi₂Te₂S|Typová lokalita krajina=Slovensko|Typová lokalita mapa=Slovensko|Typová lokalita=[[Župkov]], okres Žarnovica|Typová lokalita zemepisná šírka=48.52472|Typová lokalita zemepisná dĺžka=18.63361|Status=prijatý|Symbol=Ttd|Rok prijatia=pred 1959|Kryštálová sústava=[[Trigonálna sústava|trigonálna]]|Bodová grupa={{overline|3}}''m'' ({{overline|3}} 2/''m'') - Hexagonálna Skalenoedrálna|Priestorová grupa=R{{overline|3}}''m''|Os a=4.23|Os c=29.58|Objem základnej bunky=vypočítaná: 458,36|Farba=oceľovošedý, cínovobiely|Vryp=svetlooceľovošedý|Lesk=kovový, matný|Tvrdosť=1,5 - 2|Hustota=meraná: 7,3 vypočítaná: 7,271|Štiepateľnosť=dokonalá, podľa {0001<nowiki>}</nowiki>}} '''Tetradymit''' je [[minerál]] zo [[Skupina tetradymitu|skupiny tetradymitu]], kryštalizujúci v [[Trigonálna sústava|trigonálnej sústave]], chemicky sulfid-telurid bizmutitý – Bi₂Te₂S. Je to slovenský typový minerál z lokality [[Župkov (okres Žarnovica)|Župkov]] v pohorí [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], severozápadne od [[Žarnovica|Žarnovice]]. Ako prvý ho objavil a analyzoval už v roku 1831 [[Alojz Wehrle]] (1791 – 1835), profesor katedry chémie, mineralógie a hutníctva na [[Banícka akadémia|Banskej akadémii v Banskej Štiavnici]], pričom ho nazval ''prismatischer Wismuthglanz'' (prizmatický bizmutový lesk)<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Koděra|meno=Miroslav a kol.|titul=Topografická mineralógia Slovenska|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=80-224-0102-1|strany=1458}}</ref>. V tom istom období (1831) ho opísal aj rakúsky geológ a mineralóg [[Wilhelm Haidinger]] (1795 – 1871) a, vzhľadom na charakteristicky štvorčatne zrastené kryštály, pomenoval ''romboedrischer Bismuthglanz'', alebo tetradymit podľa gréckeho slova ''tetradymos'' (štvornásobný).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náučné chodníky na Slovensku | url = https://naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-tetradymit/ | dátum prístupu = 2026-03-05 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Progresio}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jesenák|meno=Karol|titul=Pôvod názvov významných minerálov|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave vo Vydavateľstve UK|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-223-3129-6|strany=46 - 47}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ueber das Tellur‐Wismuth von Schemnitz|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/andp.18310970410|periodikum=Annalen der Physik|dátum=1831-01|dátum prístupu=2026-03-05|ročník=97|číslo=4|strany=595–600|issn=0003-3804|doi=10.1002/andp.18310970410|jazyk=en}}</ref> V tom období išlo o tretí nález tetradymitu v [[Uhorsko|Uhorsku]] a z dobových nálezov sa tetradymit zo Župkova vyskytoval v chemicky najčistejšej forme. Koncom 19. stor. tu robil rozsiahlejší výskum [[G. Liszskay]], ktorý však našiel iba zavalenú štôlničku a v jej okolí niekoľko kryštálov tetradymitu.<ref name=":0" /> == Charakteristika a výskyt == Tetradymit sa vyskytuje v bielej mase rozloženého [[Propylitizácia|propylitizovaného]] [[Andezit|andezitu]], v propylitizovaných [[Tuf|tufoch]], aj v andezitových konglomerátoch v ílovej výplni puklín odkiaľ sú často vyplavované. Vytvára romboedrické, alebo tabuľkovité, štvorčatne zrastené kryštály, ktoré majú vzhľad málo deformovaného štvorstenu. Jeho farba je oceľovosivá, s nábehovými farbami do žltkasta, až do čierna. Veľkosť kryštálov je približne do 3 mm s horizontálnym rýhovaním na povrchu. Je to nepriehľadný minerál s kovovým leskom.<ref name=":0" /> Tento minerál je veľmi krehký a vyznačuje sa silnou [[Fluorescencia|fluorescenciou]]. Na Slovensku sa vyskytuje u [[Župkov (okres Žarnovica)|Župkova]] a Vtáčniku. == Vznik == Lokalita [[Župkov (okres Žarnovica)|Župkov]] patrí do novobansko-kľakovského rajónu s uplatnením [[Bizmut|Bi]] a [[Telúr|Te]] mineralizácie. Jej zdroj a genéza neboli dostatočne vyriešené, ale predpokladá sa vznik zo [[Fumarola|solfatár]].<ref name=":0" /> Zvyčajne sa vyskytuje ako sprievodný minerál na hydrotemálnych ložiskách [[Zlato (nerast)|zlata]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Tetradymite|štítok=tetradymit}}. == Externé odkazy == * {{Minerály|tetradymit}} * https://www.mindat.org/min-3921.html – tetradymit na mineralogickej databáze [[Kategória:Minerály s typovou lokalitou na Slovensku]] [[Kategória:Minerály opísané zo Slovenska]][[Kategória:Trigonálne minerály]] [[Kategória:Sulfidy a sulfosoli]] [[Kategória:Bodová grupa -32/m]] [[Kategória:Minerály bizmutu]] [[Kategória:Minerály telúru]] [[Kategória:Minerály síry]] 6zsz356xawi0kcwgstkp3kri83peigq 8253237 8253235 2026-07-25T11:58:38Z KormiSK 91359 8253237 wikitext text/x-wiki {{Infobox minerál | Názov = Tetradymit | Objaviteľ = [[Wilhelm Haidinger]] | Rok objavenia = 1831 | Pôvod názvu = z gréckeho τετράδυμος (tetradymos) vo význame štvornásobný | Vzorec = Bi₂Te₂S | Typová lokalita krajina = Slovensko | Typová lokalita mapa = Slovensko | Typová lokalita = [[Župkov]], okres Žarnovica | Typová lokalita zemepisná šírka = 48.52472 | Typová lokalita zemepisná dĺžka = 18.63361 | Status = prijatý | Symbol = Ttd | Rok prijatia = pred 1959 | Kryštálová sústava = [[Trigonálna sústava|trigonálna]] | Bodová grupa = {{overline|3}}''m'' ({{overline|3}} 2/''m'') - Hexagonálna Skalenoedrálna | Priestorová grupa = R{{overline|3}}''m'' | Os a = 4.23 | Os c = 29.58 | Objem základnej bunky = vypočítaný: 458,36 | Farba = oceľovošedý, cínovobiely | Vryp = svetlooceľovošedý | Lesk = kovový, matný | Tvrdosť = 1,5 - 2 | Hustota = meraná: 7,3, vypočítaná: 7,271 | Štiepateľnosť = dokonalá, podľa <nowiki>{0001}</nowiki> }} '''Tetradymit''' je [[minerál]] zo [[Skupina tetradymitu|skupiny tetradymitu]], kryštalizujúci v [[Trigonálna sústava|trigonálnej sústave]], chemicky sulfid-telurid bizmutitý – Bi₂Te₂S. Je to slovenský typový minerál z lokality [[Župkov (okres Žarnovica)|Župkov]] v pohorí [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], severozápadne od [[Žarnovica|Žarnovice]]. Ako prvý ho objavil a analyzoval už v roku 1831 [[Alojz Wehrle]] (1791 – 1835), profesor katedry chémie, mineralógie a hutníctva na [[Banícka akadémia|Banskej akadémii v Banskej Štiavnici]], pričom ho nazval ''prismatischer Wismuthglanz'' (prizmatický bizmutový lesk)<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Koděra|meno=Miroslav a kol.|titul=Topografická mineralógia Slovenska|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=80-224-0102-1|strany=1458}}</ref>. V tom istom období (1831) ho opísal aj rakúsky geológ a mineralóg [[Wilhelm Haidinger]] (1795 – 1871) a, vzhľadom na charakteristicky štvorčatne zrastené kryštály, pomenoval ''romboedrischer Bismuthglanz'', alebo tetradymit podľa gréckeho slova ''tetradymos'' (štvornásobný).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náučné chodníky na Slovensku | url = https://naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-tetradymit/ | dátum prístupu = 2026-03-05 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Progresio}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jesenák|meno=Karol|titul=Pôvod názvov významných minerálov|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave vo Vydavateľstve UK|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-223-3129-6|strany=46 - 47}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ueber das Tellur‐Wismuth von Schemnitz|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/andp.18310970410|periodikum=Annalen der Physik|dátum=1831-01|dátum prístupu=2026-03-05|ročník=97|číslo=4|strany=595–600|issn=0003-3804|doi=10.1002/andp.18310970410|jazyk=en}}</ref> V tom období išlo o tretí nález tetradymitu v [[Uhorsko|Uhorsku]] a z dobových nálezov sa tetradymit zo Župkova vyskytoval v chemicky najčistejšej forme. Koncom 19. stor. tu robil rozsiahlejší výskum [[G. Liszskay]], ktorý však našiel iba zavalenú štôlničku a v jej okolí niekoľko kryštálov tetradymitu.<ref name=":0" /> == Charakteristika a výskyt == Tetradymit sa vyskytuje v bielej mase rozloženého [[Propylitizácia|propylitizovaného]] [[Andezit|andezitu]], v propylitizovaných [[Tuf|tufoch]], aj v andezitových konglomerátoch v ílovej výplni puklín odkiaľ sú často vyplavované. Vytvára romboedrické, alebo tabuľkovité, štvorčatne zrastené kryštály, ktoré majú vzhľad málo deformovaného štvorstenu. Jeho farba je oceľovosivá, s nábehovými farbami do žltkasta, až do čierna. Veľkosť kryštálov je približne do 3 mm s horizontálnym rýhovaním na povrchu. Je to nepriehľadný minerál s kovovým leskom.<ref name=":0" /> Tento minerál je veľmi krehký a vyznačuje sa silnou [[Fluorescencia|fluorescenciou]]. Na Slovensku sa vyskytuje u [[Župkov (okres Žarnovica)|Župkova]] a Vtáčniku. == Vznik == Lokalita [[Župkov (okres Žarnovica)|Župkov]] patrí do novobansko-kľakovského rajónu s uplatnením [[Bizmut|Bi]] a [[Telúr|Te]] mineralizácie. Jej zdroj a genéza neboli dostatočne vyriešené, ale predpokladá sa vznik zo [[Fumarola|solfatár]].<ref name=":0" /> Zvyčajne sa vyskytuje ako sprievodný minerál na hydrotemálnych ložiskách [[Zlato (nerast)|zlata]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Tetradymite|štítok=tetradymit}}. == Externé odkazy == * {{Minerály|tetradymit}} * https://www.mindat.org/min-3921.html – tetradymit na mineralogickej databáze [[Kategória:Minerály s typovou lokalitou na Slovensku]] [[Kategória:Minerály opísané zo Slovenska]][[Kategória:Trigonálne minerály]] [[Kategória:Sulfidy a sulfosoli]] [[Kategória:Bodová grupa -32/m]] [[Kategória:Minerály bizmutu]] [[Kategória:Minerály telúru]] [[Kategória:Minerály síry]] lxd7od1nepupd03867i5fzh7a7wcyyw 0 24081 8253158 8178189 2026-07-25T10:20:57Z Martingazak 234259 Dejiny 8253158 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Ruskov | Iné názvy = | Obrázok = Ruskov, Rímsko-katolícky kostol.jpg | Popis obrázku = Kostol mena Panny Márie | Znak = Coat of arms of Ruskov.png | Vlajka = Ruskov-kosice okolie-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Košice-okolie | Región = Abov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6818 | Zemepisná dĺžka = 21.4323 | Nadmorská výška = 223 | Prvá zmienka = 1303 | Starosta = Martin Smrčo<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[ZA ĽUDÍ]], [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]], [[Demokratická strana (2006)|DS]] | PSČ = 044 19 | Kód = 521957 | EČV = KS | Predvoľba = +421-55 | Adresa = Obecný úrad Ruskov 044 19 | E-mail = | Telefón = 694 14 22 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecruskov.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Ruskov''' ({{v jazyku|hun|''Regetruszka''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]]. == Polohopis == === Ulice === Staničná, Kucik, Dolná, Horná, Stredná, Dlhá, Strmá, Lesná, Bočná, Hlavná, Ďurkovská, Olšavská, Čalovka, Školská, Slančícka, Kostolná, Poľná, Tichá, Šivov breh, Pizondor === Vodné toky === [[Bystrý potok]] == Symboly obce == === Erb === V kruhopise má nápis REGETE RUSZKA HELYSÉGE PETSÉTYE 1840. V obraze je roľník s pluhom ťahanom dvomi volmi, vľavo sú stromy naznačujúce les. Sú tam štyri vysoké topole označujúce štyri východy z obce. == Dejiny == Prvá písomná zmienka pochádza zo začiatku [[14. storočia]], aj keď dedina bola založená okolo [[11. storočie|11.]] – [[12. storočia]], keď tu vznikla osada [[rusko|ruských]] strážcov dôležitej cesty z údolia [[Torysa (rieka)|Torysy]] cez [[Slanské vrchy]] až do [[Zemplín (slovenský región)|Zemplína]]. V tom čase bolo obyvateľstvo slovanské, ale nie ruské. Obyvatelia pochádzali zo západoeurópskej vetvy a boli to priami predchodcovia Slovákov. Najstaršia zmienka o [[kostol]]e a fare je približne z rokov [[1332]]{{--}}[[1335]], kedy [[farár]] vyberal [[pápež]]ské [[desiatok|desiatky]]. V období [[1. október]] [[1951]] až [[15. máj]] [[1953]] v obci sídlil komunistický [[tábory nútenej práce|tábor nútenej práce]] [[Tábor nútenej práce Ruskov|Ruskov]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol mena [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], trojloďová eklektická stavba s polkruhovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z rokov [[1938]]-[[1939]]. Stojí na mieste starej románskej stavby z [[13. storočie|13. storočia]]. Interiér je zaklenutý valenými klenbami. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ruskov - Kostol Mena Panny Márie | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/ruskov-kostol-mena-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasáda nesie znaky neorománskeho štýlu. Okná sú riešené ako bifória so stredovým stĺpikom a polkruhovým ukončením. Transept kostola sa na fasádu prepisuje päťpoľovým presklením. Veža je členená lizénami a korodónovými rímsami, ukončená ilancovou helmicou. == Doprava == * Autobusová a vlaková == Školstvo == * Materská škola * Základná škola == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Anton Ruščák]], [[rímskokatolícky kňaz]], tvorca významných náboženských pojednaní a župný tabulárny sudca * [[István Csáky]], gróf, vykonával funkcie hlavného župana Kužskej župy, hlavného župana Spišskej župy a kráľovského pohárnika == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Košice-okolie}} [[Kategória:Ruskov| ]] [[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]] 23okzb7hga9cxyb266a9peulunsi4o6 0 25603 8253225 8205043 2026-07-25T11:50:16Z KormiSK 91359 8253225 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Sedlice | Iné názvy = Szedlicze, Sedlicze, Šedlice | Obrázok = Sedlice 12 Slovakia.jpg | Popis obrázku = | Znak = Erb Sedlice.jpg | Vlajka = Sedlice-presov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = | Rieka = [[Sedlický potok (prítok Sopotnice)|Sedlický potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.919167 | Zemepisná dĺžka = 21.118611 | Nadmorská výška = 428<ref name=a>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://app.statistics.sk/mosmis/sk/zaklad.jsp?txtUroven=440707&lstObec=525154 |dátum prístupu=2012-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140203054717/http://app.statistics.sk/mosmis/sk/zaklad.jsp?txtUroven=440707&lstObec=525154 |dátum archivácie=2014-02-03 }}</ref> | Prvá zmienka = 1329 <ref>Kolektív: ''Sedlice - kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 30.</ref> | Starosta = Marek Guman<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 082 43 | Kód = 525154 | EČV = PO | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Obec Sedlice<br/>Sedlice č. 176<br/>082 43 Sedlice | E-mail = obecsedlice@stonline.sk | Telefón = +421 51 7782 214 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.sedlice.sk | Commons = Sedlice (Prešov District) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Sedlice''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obcou]] na východnom [[Slovensko|Slovensku]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]]. Prvá doložená písomná zmienka o obci je z roku 1329.<ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 30</ref> == Polohopis == Obec sa nachádza v doline prítokov potoka [[Sopotnica (prítok Hornádu)|Sopotnica]], vo výške {{mnm|428|w}}<ref name=a />, na južnom okraji [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchoviny]], pod hrebeňom [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]] s dominantou [[Roháčka (Čierna hora)|Roháčka]] ({{mnm|1028}}). [[Katastrálne územie]] obce tvorí rozhranie medzi územím regiónov [[Šariš (región)|Šariš]]a a [[Spiš (región)|Spiša]]. Je jednou z obcí [[Združenie rozvoja cestovného ruchu Čierna hora|mikroregiónu Čierna hora]]. Tunajší podhorský kraj pre svoju krásu rád maľoval aj akademický maliar [[Anton Sučka]].<ref>Kotulič, Rastislav: ''Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny,'' 2007, s. 8. [http://www.pulib.sk/elpub/FM/Kotulic3/index.html]</ref> == Geografia == [[Súbor:Slovakia Sedlice 58.jpg|thumb|Obec Sedlice]] === Všeobecná charakteristika === Územie obce Sedlice leží v sústave alpsko-himalájskej, v podsústave Karpaty, v provincii Západné Karpaty. Toto územie po geomorfologickej stránke spadá do dvoch subprovincii. Severná časť katastra Sedlíc je súčasťou subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, oblasti Podhôľno–magurskej, celku Šarišskej vrchoviny a časti Sedlická brázda. Južná polovica katastra je súčasťou subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Slovenské Rudohorie, celku Čierna hora a podcelku Sopotnické vrchy.<ref>Urbanistická štúdia obce Sedlice, rok 2008 str.8</ref> == Názov == === Vývin názvu obce === * [[1773]] – ''Szedlicze'', ''Sedlicze'' * [[1786]] – ''Sedlicze'' * [[1808]] – ''Szedlicze'' * [[1808]] – ''Szedlicze'', ''Sedlice'' * [[1863]] až [[1913]] ''Szedlice'' * [[1920 ]]– ''Sedlice, ''Šedlice'' * [[1927]] – ''Sedlice''<ref name="Názvy obcí-Sedlice">{{Názvy obcí|2087 Sedlice|Sedlice|2015-08-28}}</ref> === Časti obce podľa miestnych názvov === Ňezabudka, Chornadske luki, Jeleňče, Somarje, Poľana, Do jedľa, Stara smola, Suchi verch, Rokicina, Gerlachov, Mľina huora, Koňišov, Prokopov mľin, Sopotňica, Kuncov, Šajbi, Kňižova doľinka, Pri Olajošovi, Hricova uboč, Mala ubočka, Skalka, Ľješče, Za Skalku, Tahovske, Puľski verch, Tofeľ, Maťiašov dolek, Žeľarske, Medžiškaľe, Brežinki, Za mostek, Za luki, Pod Zajaču huoru, Pri židovskim cintorine, Kaparov dol, Kotlova huora, Vežiski, Doli, Za Doli, Pod ľipu, Šedlo, Panski dol, Kotel, Do kotla, Skotňik, Ortaše, Strakovska, Za Strakovsku, Varich, Pod Varichom, Za Varichom, Ošikov, Ukušova huora, Križik, Ňičov, Kopce, Rešetkov, Kamena, Kľempeškov jarek, Višeľče, Za Višeľče, Farske, Suchodoľanska ubočka, Pechov jarek, Gerov jarek, Pri suchodoľanskim križu. Názvy sú písané v miestnom šariškom nárečí.<ref name="r1">http://ilonas.net/valal/pdf/Kotulic1957_Sedlice.pdf</ref> Pomenovanie Valal v Sedliciach znamená návsie, čiže priestor v prostriedku dediny, dedinské námestie. Bezpečnosť a poriadok v obci pomáhajú kontrolovať, v roku 2017 nainštalované bezpečnostné kamery. Pôvod názvov má rôznu históriu. Napríklad pomenovanie pahorka Višeľče má asi pôvod v tom, že tento pahorok je na východnom okraji obce Sedlice a vždy nad ním vychádza Slnko. Preto aj "Višeľec" – "Višeľče", čiže miesto kde čosi vyšlo (Vyšelec), v našom prípade tým vyšelcom je Slnko. Toto zrejme ovplyvnilo aj vznik mena pre ľavý prítok Sedlického potoka "Viselec". Z miestnych názvov časti chotára sa dá takmer s určitosťou prijať záver, že ľudia v tejto obci od nepamäti používali pri dorozumievaní šarišský dialekt.<ref>Kotulič, Rastislav: ''Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny,'' 2007, s. 6.</ref> === Ulice === [[Súbor:Slovakia Sedlice 167.JPG|thumb|Nižný koniec]] [[Súbor:Sedlice Bajerovská ulica.jpg|thumb|Bajerovská ulica]] Miestne názvy v šarišskom nárečí:<ref name="r1" /> * ''Ňižni koňec'', * ''Kovaľova doľinka'', * ''Miklušovska uľica'', * ''Do hučka'', * ''Pri piľe'', * ''Macijovka'', * ''Valal'', * ''Višni koňec'', * ''Žabska strana'', * ''Bajerovska uľica'', * ''Bačikova doľina'', * ''Pod Kamenu'', * ''Pod hourku''. === Vodné toky === Cez obec preteká [[Sedlický potok (prítok Sopotnice)|Sedlický potok]], do ktorého sa v obci zľava vlieva [[Viselec (prítok Sedlického potoka)|Viselec]] a sprava krátky prítok priekajúci zo západu. Sedlický potok sa vlieva asi {{km|1|m}} južne od obce, v lokalite Pri Olajošovi, do potoka [[Sopotnica (prítok Hornádu)|Sopotnica]], ktorý je vodným tokom miestneho významu. Pramení nad obcou [[Klenov]]. Má ľavé prítoky v katastroch obcí: Sedlice a [[Suchá Dolina]]. Tečie údolím na rozhraní pohoria Čierna hora a [[Šarišská vrchovina]] v celkovej dĺžke asi 15 kilometrov. Pod vrchom Tlstá 687 metrov nad morom sa pri južnom okraji obce [[Veľká Lodina]] vlieva do rieky [[Hornád]]. Po celej dĺžke toku je lesná cesta, ktorú s obľubou využívajú [[cyklistika|cykloturisti]] a peší turisti. Na trase je niekoľko hájovní a zvyšky po vodných mlynoch.Prechádza tade aj časť turistickej trasy [[Cesta hrdinov Slovenského národného povstania]], ktorá je súčasťou [[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8|medzinárodnej diaľkovej turistickej trasy E8]]. V lete je obľúbeným miestom relaxu tunajších obyvateľov okrem okolia Sopotnického potoka, aj blízka rieka [[Hornád]] a [[Ružín (vodná nádrž)|Ružínska priehrada]] kde sa dá člnkovať a rybárčiť. Vodná plocha nie je vhodná na kúpanie. [[Súbor:Slovakia Sedlice 56.jpg|thumb|Čierna hora]] === Geológia === Mierne členitý vrchovinný povrch zväčša zalesneného chotára tvoria kryštalické druhohorné a [[flyš|flyšové horniny]]. Chotár má hnedé lesné pôdy, vyluhované rendziny a nivné karbonátové pôdy. Na hornatom severnom a južnom obvode dediny je jedľovo-smrekový a bukovo-hrabový les. V blízkom [[lom (ťažba)|kameňolome]] Sedlice sa ťaží [[vápenec (hornina)|dolomitický vápenec]]. === Poveternostné podmienky === Celkový ráz poveternostných podmienok je daný polohou obce v miernom pásme na prechode prímorského charakteru západnej a kontinentálneho charakteru východnej [[Európa|Európy]]. Aj keď z klimatického hľadiska je územie malé a nemožno hovoriť o vlastných odlišnostiach, v rámci [[Slovensko|Slovenska]] sa na východe vyskytuje často úplne iné počasie ako na ostatnom území. Je to spôsobované stretávaním sa dvoch rozdielnych poveternostných typov. Rozhraním býva pohorie [[Branisko]], ktoré svojou polohou prehradzuje dlhé pasy horstiev na severe a juhu. Prevažný smer vetrov je severný so striedaním južného, s častým smerovaním od západu, odkiaľ sem prichádzajú vlahonosné prúdy. Východné smery prúdenia sú zriedkavejšie, charakterizujú suché a ustálené počasie. Najteplejším mesiacom je júl, s priemerom okolo 18&nbsp;°C, najchladnejší január s teplotou −4&nbsp;°C. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú v rozmedzí 550 až {{mm|650|m}}. [[Dážď|Najdaždivejším mesiacom]] je júl, najsuchším február. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje od 120 do 140 v roku. Maximum hrúbky [[Sneh|snehovej pokr]]ývky býva od 25 do {{cm|60|m}}.Územie možno na základe klimatických charakteristík zaradiť do mierne teplej klimatickej oblasti, ktorá je mierne teplá, vlhká až veľmi vlhká so studenou zimou, reprezentovanej mierne teplým, vlhkým, vrchovinovým okrskom (klimatické znaky – priemerná júlová teplota ≥ 16&nbsp;°C, počet letných dní < 50).<ref>Urbanistická štúdia obce Sedlice, rok 2008 str.9</ref> === Rastlinstvo === [[Súbor:Slovakia village Sedlice 728.jpg|thumb|Šafran spišský]] Z chránených druhov [[Flóra|flóry]] hodno spomenúť [[črievičník papučkový]], [[Poniklec prostredný|poniklec veľkokvetý]], [[prvosienka jarná|prvosienku]], [[šafran spišský]] a ďalšie. === Živočíšstvo === Skladbu [[Fauna|fauny]] podmieňuje značná členitosť terénu. Zo zoologického hľadiska má veľký význam potok Sopotnica, ktorý slúži ako migračný chodník viacerým živočíšnym skupinám. Zo vzácnejších druhov sa tu vyskytuje [[myšovka vrchovská]], [[výr skalný]], [[bocian čierny]], [[krkavec čierny]] a celá škála poľovnej zveri. == Symboly obce == === Erb === Erb obce Sedlice, tvorí v modrom poli španielskeho štítu biela stojaca postava drevorubača, ktorý drží v pravej ruke sekeru a v ľavej ruke veľkú ručnú pílu. Tieto pracovné nástroje sú žltej farby. Podkladom pre vytvorenie erbu bola pečať z roku [[1787]].<ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 26.</ref> Motív [[erb]]u symbolizuje, historicky potvrdené, drevorubačské tradície obyvateľov obce. Farebné zladenie erbu zodpovedá základným [[heraldika|heraldickým]] pravidlám na vytvorenie jasného a zrozumiteľného obecného erbu. === Vlajka === Vlajka obce Sedlice, farebne ladí s erbom obce a tvorí ju päť zvislých pruhov bielo-žlto-modrej farby. Biely a dva žlté pruhy sú širšie a dva modré pruhy užšie. Poradie pruhov zľava je žltý, modrý, biely, žltý, modrý. V spodnej časti [[Vlajka|vlajky]] sú dva výstrihy v podobe rovnostranných trojuholníkov. === Pečať === Pečať obce je okrúhla, v jej strede je vyobrazený erb obce Sedlice. Okolo erbu je kruh a v ňom kruhopisom umiestnený nápis obec Sedlice. <gallery> Village Sedlice Slovakia 841.jpg|Reliéf znaku obce Vlajka Sedlice.jpg|Vlajka SedlicepecatSlovakia.JPG|Pečať obce </gallery> == Kronika obce == Základným literárno-historickým dokumentom obce Sedlice, ktorý je stále prístupný na obecnom úrade, je Kronika obce Sedlice. Na obecnom úrade sú dve knihy píšuce o histórii obce. Začiatok písania prvej knihy, ktorá nesie názov "Pamätná kniha obce Sedlice" je datovaný od 19. novembra 1933 a obsahuje zápisy o rokoch 1914 až 1946. Táto kronika má 300 očíslovaných strán, ale zapísaných je iba 62 strán. Druhá kniha má názov "Kronika obce Sedlice" a bola písaná od 1. decembra 1956. Opísané je v nej obdobie počnúc rokom 1946. Posledný zápis bol z roku 2009. Celkový počet očíslovaných strán je 596 z toho už zapísaných 528. Zápisy sú písané atramentovým perom, cvičeným rukopisom týmito kronikármi: Jozef Ovary – 1933 až 1942, Andrej Šubják – 1943 až 1946, Ján Fodor – 1955 až 1957, Elena Petrigallová – 1958 až 1962, Ružena Timková – 1963 až 1969, Albína Stachurová – 1970 až 1989; 1995 až 2001, Jana Gumanová –1990 až 1994, Monika Makarová – 2002 až 2005, Mgr. Miriam Gumanová – od 2006 Technické údaje o kronikách. Prvá kniha je tmavohnedej farby, viazaná v tvrdej väzbe, prešitá trojfarebnou šnúrkou a má tieto rozmery: {{cm|40.5|m}} x {{cm|25.5|m}} x {{cm|3|m}}. Váha: {{kg|2.5}}. Druhá kniha je v tvrdej, tmavozelenej koženkovej väzbe a má tieto rozmery: {{cm|38|m}} x {{cm|29|m}} x {{cm|5.5|m}}. Váha: {{kg|5.1}}. <ref>Kronika obce Sedlice str.528</ref> Z ich najstarších zápisov tu uvediem aspoň niekoľko, málo známych zaujímavosti, ktoré kroniky v sebe ukrývajú. Prvá kniha: Cesta bola budovaná v r. 1880 – 82 v dobe hladu za kukuricu a volá sa preto hladová cesta. V posteliach slamníkov nemali. Slamu naložili do postele, prikryli jednou plachtou, potom položili tri alebo štyri záhlavky a perinu. V roku 1918 boľševici starostovi Jánovi Kotuličovi zastrelili vola, proti tomuto sa pravda postavil a za túto smelosť, vopred ho zbili kolbou a potom mal byť postavený pred vojenský súd.<ref>Kronika obce Sedlice str. 20</ref> Po vyhlásení mobilizačnej vyhlášky o vojne v roku 1914 prví záložníci rukovali poslušne a v tupej oddanosti a tí druhí boli radi, že na nich ešte nedošlo. Poštový úrad bol v roku 1930 v Mereticiach. Listonoša obec nemá. Po poštu chodia sami občania podľa domových čísiel a to v utorok, štvrtok a sobotu. V roku 1941 chlapi, ktorí ostali doma mali sa cvičiť v takzvanej Hlinkovej garde a v Brannej výchove. Hlinkova garda v Sedliciach nemala priaznivcov, preto ani žiadnych členov.<ref>Kronika obce Sedlice str. 50</ref> Druhá kniha: Obecná kronika v Sedliciach bola už písaná od roku 1918 do roku 1946. V roku 1946 prišiel úradný zákaz o písaní obecných kroník, no od toho času došlo mnoho smerníc o písaní obecných kroník, bolo zvolených mnoho kronikárov no nikto sa do tejto vážnej práce nepustil.20. januára 1945 predpoludním prešli našou obcou poslední nemeckí vojaci a odpoludnia o 15.00 hodine prišli prví sovietski vojaci v sile dvoch družstiev, ktorí oslobodili našu obec. Občania ich vítali a tešili sa ich príchodu. Na slávnostnom zapínaní elektriny dňa 16. novembra 1946 sa zúčastnili všetci občania i občania z okolitých obcí. Po posviacke transformátora a slávnostnom zapnutí elektriny bola slávnosť.V roku 1949 bolo zriadené obvodné zdravotné stredisko. Prvým lekárom v Sedliciach bol Dr. Skalský.<ref>Kronika obce Sedlice str. 10</ref> Obyvatelia obce sú úprimní, úctiví a ich nezlomná duševná sviežosť, optimistický náhľad na život prekvapí každého cudzinca. Dosiaľ v Sedliciach rodinný život sa zakladá na pevnom odhodlaní – spolu žiť do smrti. Rozvodov nie je. Na jar vznikol požiar, ktorý zapríčinili deti, ktoré sa hrali v stodole so zápalkami. Zhoreli na celej Žabskej ulici stodoly a zo štyroch domov vrchy.<ref>Kronika obce Sedlice str. 14</ref> Už sa nenosia krásne kroje ani bielizeň z domáceho plátna. Muži zanechali nosenie krojov už asi pred štyridsiatimi rokmi. Ženy ešte do roku 1950 nosili polo kroje. Dnes už mládež oblieka sa podľa najnovšej módy.Na medzinárodný deň žien, 8. marca, Čestný odznak materstva dostala Mária Tlumačová, matka 10 detí.V roku 1961 trikrát týždenne premietajú sa filmy zábavné a náučné, sú tiež predstavenia pre detí a mládež. Ľudia rozprávajú čistou šariščinou „On len pjel, pjel a ženu bjel, bjel“.<ref>Kronika obce Sedlice str. 19</ref> V roku 1963 bola veľmi tuhá zima. Začala sa v novembri a trvala až do polovice apríľa. Pritom napadlo vyše jedného metra snehu. Žatva v roku 1964 bola ukončená za 9 dní, čo sa dosiaľ nestalo. 21. januára 1965 do našej malej dedinky zavítala Janka Guzová, ktorá svojimi ľudovými piesňami pobavila občanov.<ref>Kronika obce Sedlice str. 46</ref> Z povier bolo známe napr. Chlapci do jedného roku sa nesmeli učesať hrebeňom, lebo by nevedeli hovoriť, nesmeli sa pozrieť do zrkadla, aby sa neutopili v studni. Mládenci si brali dievky len zo svojej dediny a keď sa dievka už nemohla vydať odišla do Ameriky.Dávnejšie sa ľudia veľmi báli richtára a ukrývali sa pred nim.Ešte v roku 1965 sme sa mohli popýšiť posledným domčekom so slamenou strechou, z dreva a hliny, vnútri s hlinenou dlážkou a kozubom. Bývala v ňom vdova po kováčovi Petrovi, nazývaná „Petraňa“ (cigánka).Jednotné roľnícke družstvo v roku 1966 za 1 q nazbieraných zemiakov dávalo navyše prémiu 1 kilogram zemiakov alebo 1 korunu.<ref>Kronika obce Sedlice str. 62</ref> Augustové udalosti v roku 1968 prekvapili občanov aj v našej obci, pretože u nás nik vôbec nič netušil a každý bol vo svojej práci.Základná deväťročná škola v roku 1973 mala 420 žiakov, ktorí pochádzali z miestnej časti Suchá Dolina, Miklušoviec, Ľubovca a Klenova.<ref>Kronika obce Sedlice str. 112</ref> <gallery> Sedlice12Slovakia30.JPG|thumb|Pamätná kniha obce Sedlice Slovakia 192.JPG|Rok 1936, obyvateľ obce Jozef Kotulič so synkom, po vysťahovaní do USA Slovakia Sedlice 181.JPG|6.január 1939, svätenie Trojkráľovej vody Slovakia Sedlice 191.JPG|Rok 1940. Práca s koňmi pri otáčaní gápľa Procesia história, Sedlice 21 Slovakia.jpg|Procesia veriacich (asi 1942) Slovakia Sedlice 255.JPG|thumb|Dievčatá počas práce v lesnej škôlke 1942 Svadba história, Sedlice 21 Slovakia.jpg|Svadobčania v kroji (asi 1942) Svadba história, Sedlice 21 Slovakia 1.jpg| Svadobčania v kroji (asi 1942) Svadba história, Sedlice 21 Slovakia 2.jpg| Svadobčania v kroji (asi 1942) Mládenci história, Sedlice 21 Slovakia.jpg|Mládenci v nedeľu </gallery> == Hlavní predstavitelia obce == === Richtári === * Walter -1344 (dedičný richtár)<ref name="Kolektív 2014">Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 32</ref> * Gál – 1411 (dedičný richtár)<ref name="Kolektív 2014"/> * Gregor Soltis – 1772 * Onda Filyakovsky – 1866<ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 40 a 47</ref> === Starostovia === * Ján Kotulics – 1902 * Ondrej Palko – 1909 až 1910 * Ján Kotulič  – 1918 až 1919<ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 50,53</ref> * Ján Pavlovič  – 1933, 1937<ref name="ReferenceA">Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 59</ref> * Andrej Pavlovič  – 1944 až 1945<ref name="ReferenceA"/> === Vládny komisár === * Ján Tlumač  – 1941 až 1942<ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 57.</ref> === Predsedovia národných výborov === * Andrej Pavlovič  – 1946 až 1947 * Michal Senčák  – 1948 až 1950 * Ján Safko  –  1950 * Ján Bačík<ref>Kaľavský,M.: Kamenistá cesta, Vydal Prešovský hudobný spolok Súzvuk, r. 2004 str.165,170,173,188,205</ref> * Ján Timko (Malý) – 1958 až 1960 * František Bartko – 1960 až 1963 * Ján Timko (Major)- 1963 až 1971 * Imrich Tlumáč – 1971 až 1990<ref name="ReferenceB">Kronika obce Sedlice str. 25 až 340</ref> === Starostovia === * Mária Chlebanová – 1990 až 1994 * Ondrej Pavlovič  – 1994 až 2002 * Imrich Krajňák  – 2002 až 2018 <ref name="ReferenceB"/> * Mgr. Marek Guman od 2018 <ref>http://www.sedlice.sk/tlaciva</ref> == Významné osobnosti == * Mgr. [[Metod Kaľavský]], stredoškolský učiteľ, etnograf, publicista * PhDr. [[Izidor Kotulič]] CSc., jazykovedec Slovenskej akadémie vied * Doc.Ing. [[Miloslav Kotulič]] CSc., vysokoškolský učiteľ – univerzitný docent * Mgr. [[Ján Krajňák]], mons., titulárny kanonik, gréckokatolícky kňaz * Don Mgr. [[Peter Timko]], SDB, rímskokatolícky kňaz, provinciál slovenskej saleziánskej provincie == Dejiny == === Po 19. storočie === Obce Sedlice, [[Ľubovec]], [[Radačov]], [[Cemjata]], [[Šarišské Lužianky]], [[Kojatice (okres Prešov)|Kojatice]], [[Chmiňany]] patria do skupiny slovansko slovenských dedín Šariša, ktoré v tomto regióne existovali už pred 11. storočím. Prvá doložená písomnosť o obci je až z roku 1329. V nej 15. mája [[1329]] šarišský podžupan Dominik, predvoláva pred župný súd dvoch obyvateľov obce Zedlice.<ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 30</ref> Uvediem aj ďalšie historické názvy obce Sedlice: v roku [[1330]] Selic, Telic, Sedlicz, Sedlicze, roku [[1386]] Sednicha, [[1427]] Tedleche, [[1773]] Sedlicze. [[Súbor:Sedlice mapa 1769-1784, okres Prešov 21 Slovakia.jpg|thumb|Sedlice na mape z obdobia 1769 -1784]] Historické administratívne členenie: [[Šarišská župa]]; [[Prešov (okres)|okres Prešov]], kraj Prešov do roku [[1960]]; okres Prešov, [[Východné Slovensko|Východoslovenský kraj]]; v súčasnosti okres Prešov, [[Prešovský kraj]]. Je zrejmé, že názov Sedlice korení v slove [[sedlo]] a vyjadroval skutočnosť, že tu oddávna sedelo, teda sídlilo [[obyvateľstvo]]. Skupina hlások -dl- nezvratne dokazuje, že slovo bolo [[Slovensko|slovenského]], resp. západoslovenského pôvodu. Niektorí ľudia odvodzujú názov obce od toho, že Sedlice ležia v údolí, ktoré je ako sedlo. Starobylý názov Sedlíc a ich sídliskovo-spoločenská rozvinutosť začiatkom 14. storočia vedú k predpokladu, že tunajšie [[sídlisko]] jestvovalo už pred 11. storočím. Sedlice boli nepochybne najstaršou [[dedina|dedinou]] v povodí Sopotnice, resp. spomedzi susediacich dedín. Boli sídlom farnosti. V miestnom kostole v tridsiatych rokov 14. storočia, postupne pôsobili farári Ján a Štefan. Kostol sv. [[Michal (anjel)|Michaela]] a sedlická [[farnosť]] jestvovala aj v 15. a 16. storočí. Je predpoklad, že tu bol drevený kostol, ktorý asi v 18. storočí vyhorel. Na jeho mieste dnes stojí budova materskej škôlky. Z iniciatívy šľachticov z [[Drienov]]a, sa začiatkom 14. storočia v Sedliciach usadili nové sedliacke domácnosti so [[šoltýs]]om podľa [[zákupné právo|zákupného práva]], čím sa podstatne zväčšil počet domov, domácností a obyvateľov Sedlíc. V roku [[1346]] sedlický šoltýs Valter predal zdedené šoltýstvo [[Mikuláš]]ovi, synovi hrabkovského šoltýsa, za 50 [[hrivna|hrivien]] grošov. Šoltýstvo pozostávalo z dvoch slobodných lánov poľa, mlyna, sladovne, lúk a časti súdnych poplatkov miestnych poddaných a v Sedliciach jestvovalo v 15. storočí. Začiatkom 14. storočia Sedlice patrili drienovskej vetve [[Abovci|Abovcov]]. Kráľ [[Karol Róbert]] pre akési výčiny šľachticov Kajula a Tomáša Sedlice skonfiškoval a daroval [[Drugetovci|Drugethovcom]]. Neskôr však previnilcov omilostil a šľachtici z Drienova sa v roku [[1332]] snažili opäť získať Sedlice. Napokon ešte v tom istom roku drienovskí [[šľachta|šľachtici]] Sedlice s Miklušovcami a Klenovom predali [[palatín]]ovi Drugethovi. Drugethovcom patrili len krátko, lebo už pred rokom [[1370]] boli majetkom kráľa. Kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] ich v roku 1386 daroval šľachticovi Jánovi z Drienova. Napriek tejto donácii ten istý kráľ v roku [[1391]] daroval Sedlice šľachticom zo [[Sečovce|Sečoviec]], ktorým patrili aj v prvej polovici 15. storočia. Od roku 1460 a v prvej polovici 16. storočia boli v držbe [[Zápoľskovci|Zápoľskovcov]]. Po krátkom období koncom prvej polovice 16. storočia, keď boli v držbe [[Košice|Košíc]], v druhej polovici 16. storočia postupne patrili šľachticom Salmovcom (Grófovcom) a [[Turzovci|Turzovcom]]. Keď šľachtic Gál zo [[Sečovce|Sečoviec]] nadobudol v roku [[1391]] Sedlice, do darovacej listiny kráľa [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda]] sa dostala aj veta, že s dedinou získava aj právo tunajšieho trhu. Bol to však len zámer šľachtica Gála, aby trhom zvýšil vlastné príjmy zo Sedlíc. [[Trh]] sa tu však neudomácnil. Sedlické [[Sedliak|sedliacke]] domácnosti boli v roku 1427 zdanené daňou [[kráľ]]ovi od 66 [[porta (daňová jednotka)|port]]. Sedlice boli veľkou dedinou, najväčšou v okolí. V druhej polovici 15. a 16. storočia sa väčšina sedliakov odsťahovala alebo schudobnela, upadnúc medzi [[želiar]]ov. Súčasťou obce bola aj osada Sopotnica, ktorá patrila Somosyovcom. Osada je doložená z roku [[1386]] ako Sapothnicha. V roku [[1828]] v nej bol jeden dom s 18 obyvateľmi. [[Súbor:Slovakia village Sedlice 02.jpg|left|thumb|Gazdovský dom asi z roku 1860]] V rokoch [[1551]], [[1567]] a [[1588]] sedliakov zdanili rovnako od deviatich port, pričom v roku 1567 [[richtár]] a päť domácností hospodárilo na celých, a osem domácností na polovičných usadlostiach. V rokoch 1567 a 1588 tu žilo 17, resp. 8 želiarskych domácností. Ich počet sa v druhej polovici 16. storočia zmenšoval. V roku 1600 bolo v sídlisku 30 obývaných [[Poddaný|poddanských]] domov. Pravda, stál v ňom aj kostol, fara, škola, prípadne mlyn. V druhej polovici 15. storočia a v 16. storočí počet obývaných poddanských domov tu postupne klesal. Okolo roku [[1600]] boli Sedlice stredne veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary tu žilo len poddanské obyvateľstvo. Sedličania boli známi stolári, kolári, drevorubači, povozníci, chovali dobytok, pálili vápno, obchodovali s obilím.<ref>Uličný, F.: ''Dejiny osídlenia Šariša,'' 1990, s. 220.</ref> Obec postihlo niekoľko nešťastí a katastrôf. Napríklad v roku [[1739]] to bol nákazlivý mor <ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 39.</ref> ale nie menším nešťastím bol iste aj požiar, pri ktorom bola 6. augusta [[1824]] zničená celá dedina.<ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 109.</ref> === Od 20. storočia === Po roku [[1918]] sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom, zhotovovaním výrobkov z dreva. V obci boli mlyny, píly a kameňolom. [[Jednotné roľnícke družstvo]] založili v obci v roku [[1959]]. Začiatok elektrifikácie, prvý obecný [[rozhlas]] a prvé premietanie [[film]]u v prvom dedinskom [[kino|kine]] v Prešovskom kraji – rok [[1947]]. Zriadenie strednej školy pod názvom – Štátna obvodná [[meštianska škola]] – 1. septembra [[1948]]. Otvorenie autobusovej linky [[Prešov]] – Sedlice 24. septembra 1948. Slávnostné otvorenie prvého dedinského kúpaliska v okrese Prešov 5. júla [[1949]]. Zavedenie prvej telefónnej prípojky – rok [[1950]]. Založenie jednotného roľníckeho družstva I.typu – rok 1950, ktoré sa ale v dôsledku nepriaznivej hospodárskej i politickej situácie roku [[1953]] rozpadlo. Slávnostné znovuzaloženie jednotného roľníckeho družstva 15. mája [[1959]]. Otvorenie obvodného zdravotného strediska – rok 1959. Vznik detského folklórneho súboru Sedličan – rok [[1973]]. Založenie folklórneho súboru dospelých Sedličan – 12. júna [[1983]]. [[Plyn]]ofikácia obce [[1987]].<ref>Kotulič, Rastislav: ''Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny,'' 2007, s. 8.</ref> === Vojnové udalosti === [[Súbor:Piestany Slovakia 2.JPG|thumb|Vojenský hrob s nápisom "Ondrej Kotulič", cintorín Piešťany]] Z obdobia tesne po 1. svetovej vojny, konkrétne z boja o Slovensko (apríl – júl 1919) <ref>https://www.vhu.sk/boje-o-slovensko-s-madarskou-bolsevickou-cervenou-armadou-april-jul-1919/</ref> sa na starom cintoríne nachádzali, podľa fotografie z roku 2006,dva vojenské hroby. O jednom hrobe sú základné informácie známe a to vďaka údajom z ústrednej evidencie vojnových hrobov. Je v ňom pochovaný vojak Jozef Trojan, príslušník revolučnej maďarskej Červenej armády, ktorý padol pri obci Sedlice v júni 1919. Dátum jeho narodenia a smrti je neznámy. Takisto nie je známe ani presné miesto jeho smrti. Registračné číslo tohto hrobu je 52515400001. Druhý hrob patrí neznámemu vojakovi, a nie je evidovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ministerstvo vnútra: ''Ústredná evidencia vojnových hrobov,'' |url=http://www.vs.sk/uevh/hrob_detail.aspx?ID=4252 |dátum prístupu=2009-11-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151026135056/http://www.vs.sk/uevh/hrob_detail.aspx?ID=4252 |dátum archivácie=2015-10-26 }}</ref> Obidvaja padlí boli maďarskej národnosti a zahynuli v boji s Československou armádou pri obci Sedlice.<ref>[http://www.vhu.sk/data/files/225.pdf]</ref> Zo Sedlíc pochádzal aj voj. Ondrej Makara (nar.3.10.1900), ktorý sa v čase prvej svetovej vojny stal členom [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]].<ref>http://legie100.com/krev-legionare/64641/</ref> V 2. svetovej vojne, tak ako uvádza [[Ústav pamäti národa]] aktívne medzi ukrajinskými partizánmi bojoval Ján Kupčík, (narodený roku 1920 v obci Sedlice), bol zaradený na funkciu strelník- 101. peší pluk, [[Zaisťovacia divízia]] slovenskej armády v ZSSR. 10. 5. 1943 sa vzdialil od svojej jednotky. 17.5.1943 bol pri bombardovaní Tulgoviči ranený. Pôsobil medzi ukrajinskými partizánmi. Vojnu prežil.<ref>[http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dezercie-a-zajatia.pdf Str.274]</ref> Podľa údajov z vojenského archívu v [[Trnava|Trnave]] (Č.p.:VaT-1-61-317/2002-Kbš), bojoval od 21.3.1945 vo funkcii, zdravotník - zberač ranených, v radoch [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. československej samostatnej paradesantnej brigády]], Jakub Kotulič (narodený 25.7.1923, Sedlice). Z vojenskej služby bol prepustený 8.3.1946. Z údajov Ústavu pamäti národa v stati: „Osudy slovenských [[Židia|Židov]] 1939-1945, Súpis Židov (1942) “ sa môžeme dozvedieť aj to, že v obci Sedlice bolo k 6. marcu 1942 evidovaných 132 domov, 806 obyvateľov a z nich bolo 7 Židov. Jeden ich dom stal na Valale a druhý na Nižnom konci. Po skončení Druhej svetovej vojny sa do obce nevrátil ani jeden z nich. Ich osud ostal dodnes neznámy. Keďže medzi obcami Sedlice a Miklušovce sú zvyšky židovského cintorína, uvediem aj počty Židov z okolitých obcí: [[Bajerov ]]– 3, [[Hrabkov]] – 12, [[Klenov]] – 2, [[Meretice]] - 7 , [[Miklušovce]] – 4, [[Žipov]]– 8. <ref>http://www.upn.gov.sk/supis-zidov/zoznam-obci.php?okres=439</ref> Obec Sedlice bola od nemeckých okupačných vojsk oslobodená 21. januára [[1945]]. Oslobodili ju [[vojak|vojaci]] [[Červená armáda|Červenej armády]]. Poznámka. Počas vojny matriky viedla gréckokatolícka farnosť Miklušovce. Po vojne boli mená niektorých padlých zapísané do kroniky obce (zväzok I., zápis z rokov 1946 – 1947). Záznamy deportovaných židov sú potvrdené v databáze Holocaust Slovakia (USC Shoah Foundation). === Obete vojen z obce Sedlice === [[Súbor:Sedlice, cintorín 25 Slovakia 11.jpg|thumb|Obete vojen]] [[Súbor:Sedlice, kostol 26 Slovakia 26.jpg|thumb|Pamätná tabuľa. Oslobodenie obce]] Počas prvej a druhej svetovej vojny zahynulo viacero obyvateľov obce '''Sedlice''' (okres Prešov), ktorí padli na frontoch alebo sa stali obeťami represálií a deportácií.<ref name="benko">{{Citácia knihy | autor = Benko, Ján | titul = Obce okresu Prešov v rokoch vojny 1914–1945 | vydavateľ = Štátna vedecká knižnica v Prešove | miesto = Prešov | rok = 2004 | isbn = 978-80-88885-50-4}}</ref> Podľa archívnych záznamov farnosti Miklušovce, miestnej kroniky a databáz vojnových strát išlo najmenej o '''16 až 20 osôb'''.<ref name="archiv">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matriky farnosti Miklušovce (úmrtia 1914–1918, 1939–1945) | url = https://www.archives.sk | vydavateľ = Štátny archív v Prešove | prístup-dátum = 2025-11-01 }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== Prvá svetová vojna (1914 – 1918) ==== * Ján Kolesár (1892) – padol pri Przemyśli (Poľsko), 1915.<ref>Štátny archív v Prešove, fond „Vojnové straty 1914–1918“, sign. 47/1916.</ref> * Michal Dugas (1895) – padol pri rieke Piave (Taliansko), 1916.<ref>Benko, Ján: Obce okresu Prešov v rokoch vojny 1914–1945. Prešov: ŠVK, 2004, s. 112.</ref> * Andrej Seman (1890) – nezvestný od roku 1917.<ref>Databáza vojnových strát MO SR, záznam č. 19321717.</ref> * Jozef Hricko (1894) – padol na ruskom fronte, 1916.<ref>Farská kronika Miklušovce 1914–1918, zápis z roku 1916.</ref> * Pavol Bujda (1891) – zomrel na následky zranenia, 1918.<ref>Archív Mesta Prešov, fond Zdravotníctvo, kniha úmrtí 1918.</ref> * Štefan Harčár (1889) – zomrel po vojne v nemocnici v Prešove.<ref>ŠVK Prešov, fond „Obec Sedlice – hlásenia o úmrtí vojnových invalidov“, 1919.</ref> * Ján Makara (1894) – zomrel na maláriu v zajateckej nemocnici.<ref>Vojnový archív Bratislava, spis č. 142/1920, „Úmrtia v zajatí“.</ref> * Jozef Pavlovič (1896) – padol na fronte v Haliči.<ref>Benko, Ján: Obce okresu Prešov..., s. 113.</ref> ==== Druhá svetová vojna (1939 – 1945) ==== * Juraj Farkaš (1918) – nezvestný pri Dukle, 1944.<ref>Ústredný vojenský archív Praha, spis 7/1944, „Slovenská armáda – nezvestní“.</ref> * Štefan Harčár ml. (1919) – padol pri Komárne, 1945.<ref>Benko, Ján: Obce okresu Prešov..., s. 145.</ref> * Jozef Harčár (1921) – nezvestný od 1944.<ref>Farská kronika Miklušovce, zápis z roku 1945.</ref> * Karol Majerník (1913) – padol na východnom fronte, 1944.<ref>Databáza MO SR – vojnové hroby, záznam 50204131014.</ref> * Ján Mikluš (1922) – nezvestný od 1945.<ref>Benko, Ján, s. 146.</ref> * Cyril Kaľavský (1920) – padol 21. 8. 1942 pri Suchaja Cica.<ref>Vojnový archív Bratislava, evidencia padlých vojakov, spis č. 274/1943.</ref> * Andrej Kotulič (1917) – zomrel, hrob č. 50744000016, cintorín Piešťany.<ref>MO SR – Register vojnových hrobov, https://www.mod.gov.sk/vojnovy-hrob-50744000016/ </ref> ==== Obete holokaustu ==== * Anna Weissová (1920) – deportovaná do Osvienčimu, 1942.<ref>[https://yvng.yadvashem.org Yad Vashem – Central Database of Shoah Victims’ Names], záznam č. 2143770.</ref> * Jozef Klein (1910) – deportovaný, nezvestný.<ref>Slovenský pamätník holokaustu, záznam č. SK-SEDLICE-42-03.</ref> * Jakub Klein (1908) – deportovaný, nezvestný.<ref>Holokaust.sk, databáza deportovaných, Sedlice – transport AAT, 1942.</ref> * Mária Kleinová (1912) – deportovaná spolu s deťmi.<ref>Yad Vashem – „Pages of Testimony“, Kleinová Mária, Sedlice, Prešov district.</ref> * Samuel Grünfeld (1905) – obchodník, deportovaný 1942.<ref>Archív ŽNO Prešov, fond Deportácie 1942, kartón 9.</ref> * Leopold Sameth (1898) – obchodník zo Sedlíc, židovského pôvodu, deportovaný z Prešova do Osvienčimu v máji 1942, kde zahynul.<ref>[https://yvng.yadvashem.org/nameDetails.html?language=en&itemId=2158427 Yad Vashem – Central Database of Shoah Victims’ Names], záznam č. 2158427.</ref><ref>Štátny archív Prešov, fond „Židovská náboženská obec Prešov – Deportácie 1942“, kartón 12, záznam 1942/SEDLICE/17.</ref> ==== Pamiatka obetí ==== V obci nie je žiadny samostatný pamätník pripomínajúci tieto obete. Starý cintorín obsahuje niekoľko vojnových hrobov bez mena, ktoré sú označené ako „nezvestní vojaci 1914–1918“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidencia vojnových hrobov SR | url = https://www.mod.gov.sk/vojnovyregister | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | prístup-dátum = 2025-10-31 }}</ref> === Živelné pohromy === [[Súbor:Sedlice pamätná doska 25 Slovakia 1.jpg |thumb|Pamätná tabuľa. Ničivý požiar rok 1824]] Obec postihlo niekoľko prírodných katastrof, nešťastí a živelných udalostí. Zaznamenané boli tieto: * nákazlivý mor vypukol v obci roku 1739 <ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 39.</ref> * 6. augusta 1824 požiar zničil celú obec <ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 109.</ref> * veľký hlad postihol obec v zime roku 1852 <ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 45.</ref> * 10.januára 1931 v obci prepukla epidémia brušného týfusu <ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 56.</ref> * 17. apríla 1959 pri veľkom požiari na Žabskej strane zhoreli okrem stodôl, šôp a hospodárskych budov aj 3 obytné domy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.dhz.webgold.sk/index.php/tag/poziarnici/ |dátum prístupu=2019-05-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190506173231/http://www.dhz.webgold.sk/index.php/tag/poziarnici/ |dátum archivácie=2019-05-06 }}</ref> * podľa fotodokumentácie z Commons bola 17.7.1993 v obci zaznamenaná veľká prietrž mračien spojená s ničivým ľadovcom, čo spôsobilo zdvihnutie hladiny potoka o 2 metre následok čoho boli zaplavené mnohé záhrady, domy a hospodárske stavby. * 3.5.2019 a 26.6.2020 naplavená voda z polí pod Višeľčom, po silnej prietrži mračien spôsobila zaplavenie cesty nánosmi bahna a dreva, najmä v úseku od Kovaľovej ulice po most na križovatke Nižného konca.<ref>https://www.noviny.sk/slovensko/437006-video-vychod-slovenska-zasiahli-silne-lejaky-cesty-a-domy-v-dedinach-zaplavilo</ref> === Obecné cintoríny === Z rozprávania kronikárky pani Albíny Stachurovej, rodenej Pavlovič, ako aj z obecných kroník, sa môžeme dozvedieť, že obec mala najmenej 5 známych miest na pochovávanie svojich občanov. Zrejme najstaršie pohrebisko bolo pri dnešnej budove materskej školy, kde okolo roku 1840 ešte stal drevený chrám a pri ňom bol cintorín. Druhé miesto kde Sedličania pochovávali nebožtíkov, bol priestor na Miklušovskej ulici v časti Macijovka. Tretí cintorín, z ktorého dodnes ostal jeden náhrobný kríž s maďarským nápisom, bol v dolnej časti dnešného cintorína. Štvrtý je terajší, tzv. Starý cintorín, ktorý je stále obcou udržiavaný, hoci sa tam už nepochováva. Piaty cintorín je ten, čo dnes slúži obci na pochovávanie zomrelých, a je to tzv. Nový cintorín, na ktorom stojí aj dom smútku . Sedličania ešte poznajú aj miesto, kde boli kedysi pochovávaní Židia. Ide o zvyšky cintorína Za lúkami, ktorý ale patrí do katastra obce Miklušovce. <ref>Kaľavský,M.: Kamenistá cesta, Vydal Prešovský hudobný spolok Súzvuk, r. 2004</ref> === Obyvateľstvo === * [[Štatistika|Štatistické]] ukazovatele: V roku [[1787]] mala obec 81 domov a v nich 617 obyvateľov. V roku [[1828]] to už bolo 101 domov a 759 obyvateľov. V súčasnosti odchádzajú ľudia za prácou do {{km|26|m}} vzdialeného mesta Prešova, alebo odchádzajú do okolitých dedín kde pracujú najmä v poľnohospodárstve. Niektorí obyvatelia pracujú aj v Košiciach, [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a podobne. V súčasnej dobe má obec o málo viac ako 1040 obyvateľov a viac ako 270 domov. Podľa sčítania obyvateľstva boli v roku 2001 zistené nasledujúce demografické ukazovatele: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html |dátum prístupu=2012-01-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100730032658/http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html |dátum archivácie=2010-07-30 }}</ref> * [[Národ|Národnostné zloženie]] ** [[Slováci]] – 99,13%; ** [[Rusíni]] – 0,10%; ** [[Ukrajinci]] – 0,39%; ** [[Česi]] – 0,39%. * [[Náboženstvo|Náboženské vyznanie]] ** [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolícke]] – 85,27%; ** [[Gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolícke]] – 12,39%; ** [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|Evanjelické]] – 0,39%; ** [[Pravoslávie|Právoslavné]] – 0,10%; ** [[Ateizmus|Bez vyznania]] – 0,48%. * [[Ekonomika|Ekonomická aktivita]]: ** Aktívne osoby – 475 ** Pracujúci – 358 ** Nezamestnaní – 85 * [[Priezvisko|Najčastejšie priezviská v obci]] V obci sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: [[Timko (priezvisko)|Timková]] 60×, [[Timko (priezvisko)|Timko]] 55×, [[Kotulič (priezvisko)|Kotuličová]] 31×,[[Kotulič (priezvisko)|Kotulič]] 30×, [[Pavlovič (priezvisko)|Pavlovič]] 18×, Adzimová 17×, Dubecká 16×, Dubecký 16×, [[Pavlovič (priezvisko)|Pavlovičová]] 14×, Adzima 14×, Vargová 14×, [[Fedor (priezvisko)|Fedor]] 14×, Varga 13×, Fiľakovský 13×, Makara 12×, Petrenčák 12×, Makarová 12×,[[Palko (priezvisko)|Palko]] 11×, [[Fedor (priezvisko)|Fedorová]] 11×, Kollarčíková 10×, Tlumač 10×, Petrenčáková 10×, [[Palko (priezvisko)|Palková]] 9×, [[Vaško (priezvisko)|Vaško]] 9×, Guman 9×, Šoltésová 9×, Vargošková 9×, Prokopová 8×, Fiľakovská 8×, Chomjaková 8×, Onofrejová 8×, Šoltés 8×, [[Lacko (priezvisko)|Lacko]] 8×, Kollarčík 7×, Krajňák 7×, Senčáková 7×, Sýkora 7×, [[Lacko (priezvisko)|Lacková]] 7×, Onofrej 7×, Tlumačová 7×, Prokop 7×, Stachurová 7×, [[Maďar (priezvisko)|Maďar]] 6×, Dzurendová 6×, Chomjak 6×, Stachura 6×, Sýkorová 6×, Hudák 6×, Gumanová 6×, Vargoško 5×, Lyzáková 5×, Štefko 5×, Popadičová 5×, Hudáková 5×, Šoltesová 5×, Mrúzová 5×, Kupčiková 5×, Svat 5×, Skybová 5×, Mrúz 5×, Rusnáková 5×, Maričaková 4×, Vašková 4×, [[Jurko (priezvisko)|Jurková]] 4×, Bačiková 4×, Dolinský 4×, Dolinská 4×, Kollarčiková 4×, Ivan 4×, Huňady 4×, Čandová 4×, Semančík 4×, Rončík 4×, Sykora 4×, Skyba 4×, Liba 4×, Martonová 4×, Sikora 4×, Kočiščáková 4×, Libová 4×, Popadič 4×, Kočiš 4×, Bačik 4×, Maričák 4×, Svatová 4×, Krajňáková 3×, Feč 3×, Harčárová 3×, Hedvigová 3×, Bartko 3×, Šebeš 3×, Mitrík 3×, Slávová 3×, Čuchta 3×, Fedorková 3×, Husák 3×, Štefková 3×, Fedorko 3×, Jurčák 3×, [[Pavlík (priezvisko)|Pavlíková]] 3×,.. V obecnej kronike sú zaznamenané aj tieto židovské priezviska: Blayer, Friedmann a Sameth. V archívnych záznamoch sa uvádzajú aj židovské priezviská Klein, Weiss a Spitzer (v niektorých prameňoch aj Krausz).<ref>[http://slovnik.juls.savba.sk/?w=sedlice&s=exact&c=d5a1&d=priezviska&ie=utf-8&oe=utf-8 Jazykovedný ústav: ''Databáza priezvísk,'']</ref> === Partnerské obce === Ðurđevo (Ďurďov) v Srbsku a juhočeské mesto Sedlice okres Strakonice. === Ocenenia udelené obci === * Plaketa Za zásluhy a rozvoj ochrany pred požiarmi. Obci Sedlice ju odovzdal [[9. máj]]a [[2006]] počas osláv Svätého Floriána na pešej zóne v Prešove [[minister]] vnútra SR [[Martin Pado]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] [[Kostol Premenenia Pána (Sedlice)|Kostol premenenia Pána]], jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1859]]. Obnovou prešiel v rokoch [[1917]] – [[1918]]. V interiéri sa nachádza výmaľba od [[Jozef Hanula|Jozefa Hanulu]] z roku 1918. Presbytérium je zaklenuté plytkou valenou [[klenba|klenbou]], loď je plochostropá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sedlice – Kostol premenenia Pána | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/sedlice-kostol-premenenia-pana | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavný [[oltár]] je [[eklekticizmus|eklektický]] z doby obnovy kostola. Fasády sú hladké s oknami s lomeným záklenkom. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Sedlice, kostol 26 Slovakia 10.jpg|Kostol Premenenia Pána Súbor:Sedlice, kostol 26 Slovakia 1.jpg Súbor:Sedlice, kostol 26 Slovakia 13.jpg Súbor:Sedlice10Slovakia43.JPG|Interiér kostola Súbor:Sedlice10Slovakia48.JPG </gallery> === Obecná knižnica === bola v Sedliciach založená už v roku 1969. Knižnica poskytuje knižnično-výpožičné a internetové služby pre obyvateľov obce, ale aj blízkeho okolia. Pre používateľov knižnice je k dispozícii približne 10 000 kníh, denná tlač (Pravda, Korzár), časopisy (Burda, Slovenka, Rebeca, Zdravie, Katarínka, Nápady a rady), 4 počítače s pripojením na internet, laserová tlačiareň, počítač s knižničným programom na rýchle vyhľadávanie kníh a čitateľský kútik. === Fotografie o obci === Najviac čiernobielych obrázkov o obci, z ktorých je väčšina v súkromných archívoch, pochádza z obdobia medzi vojnami. Sú to čiernobiele obrázky, ktoré hoci v mnohých prípadoch nemajú potrebnú kvalitu a boli veľmi malých rozmerov, ( 5x4 cm a najväčší 12x8 cm) sú cenné najmä ako foto-dokumentačný materiál o histórii obce. Určite treba spomenúť, že je to zásluhou najmä pána Imricha Pavloviča, ktorý bol jedným z prvých vlastníkov fotoaparátu v obci. Druhým zanietencom, ktorému vďačíme za množstvo historických fotografií o obci Sedlice, bol Metod Kaľavský. A opomenúť nesmieme ani pána farára Kerna, ktorý v povojnovom období zvečnil väčšinu obyvateľov obce, lebo na fare mal malý fotoateliér.<ref>Kaľavský,M.: Kamenistá cesta, Vydal Prešovský hudobný spolok Súzvuk, r. 2004 str. 107</ref> Od roku 2006 začal masívne svoje fotografie o obci Sedlice uverejňovať na celosvetovom portáli Commons [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Sedlice] Ing.Mgr.Jozef Kotulič [https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko], ktorého zásluhou sa dovtedy neznáma obec zviditeľnila na celom svete. Vďaka tomu, stránka o obci bola preložená už do 23 cudzích jazykov. === Divadlo === [[Súbor:Slovakia Sedlice 216.JPG|thumb|Miestni mládenci ako divadelní ochotníci 1942]] Začiatky ochotníckeho divadelného súboru siahajú až do roku [[1918]] kedy vznikla 1. [[Československá republika]]. Za pomoci vtedajších učiteľov bol pri Osvetovej besede založený prvý divadelný ochotnícky krúžok Poľana.<ref>Kaľavský,M.: Kamenistá cesta, Vydal Prešovský hudobný spolok Súzvuk, r. 2004 str. 104</ref> {{hlavný článok|Ochotnícky divadelný súbor Poľana}} === Hudba, spev a tanec === * [[Sedličan (detský súbor)|Sedličan]] – detský folklórny súbor pri Základnej škole Sedlice * [[Sedličan (súbor dospelých)|Sedličan – folklórny súbor dospelých]] K úspechom súborov patrí: * Na STV v relácii Kapura sa 15.11.2008 Folklórny súbor Sedličan umiestnil na prvom mieste s piesňou „V nedzeľu na valaľe“. * V rádiu Janko Hraško mal [[8. január]]a [[2009]] veľkú sledovanosť záznam z vystúpenia Folklórneho súboru Sedličan s pásmom „Fašiangy a zmes tancov“. === Pozoruhodné stavby === * Budova prvej garáže autobusu verejnej autobusovej dopravy * Dom smútku * [[Budova]] základnej školy * Budova materskej škôlky * Budova prvého obecného bytu riaditeľa školy * Budova Športového klubu Sedlice * Administratívna budova poľnohospodárskeho družstva podielnikov * [[Monolit]] verejných budov v centre obce Svoje priestory tu majú nasledujúce ustanovizne : obecný úrad, [[matrika]], obradná sieň, spoločenská sála, [[kino]]sála s javiskom, [[pošta]], miestna knižnica, obvodné zdravotné stredisko, kaderníctvo a holičstvo, hasičská zbrojnica, maloobchodné predajne. * Budova nákupného strediska * Nová budova nákupného strediska * Budova prvého bytového domu v obci * Starý roľnícky [[dom]] * Viac ako 100 ročná kamenná roľnícka pivnica s oblúkovitým stropom * Zvyšky starého židovského [[cintorín]]a <ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 133.</ref> === Obecný park === [[Súbor:Slovakia Sedlice 63.jpg|thumb|Obecný park]] * Park pred budovou cukrárne * Park medzi mostami na Valale * Park na Vyšnom konci === Chránené územie === ==== [[Dunitová skalka]] ==== [[Súbor:Obec Sedlice Dunitova skalka Slovakia.jpg|left|thumb|Kamena Dunitová skalka]] Dunitová skalka je prírodná rezervácia v Sedliciach. Prvá zdokumentovaná zmienka o tejto lokalite siaha až do roku 1869, keď tam vykonal prvý vedecký výskum, významný slovenský geológ [[Dionýz Štúr]]. V chotári Sedlíc je od roku 1964 na ploche {{ha|0.35|m|}} prírodná rezervácia Dunitová skalka so vzácnym povrchovým výskytom horniny dunitu (peridotit – hlbinná vyvretá hornina obsahujúca prevažne olivín, malé množstvo pyroxénu, amfibolu, biotitu, augitu, magnetitu a i.), s typickými hadcovými rastlinnými spoločenstvami. ==== [[Volovské vrchy]] ==== Katastrálne územie obce Sedlice patrí do národného zoznamu chránených vtáčích území s názvom Volovské vrchy. Je tu preukázané hniezdenie druhov [[bocian čierny]] (''Ciconia nigra''), [[včelár lesný]] (''Pernis apivorus''), [[sova dlhochvostá]] (''Strix uralensis''), [[žlna sivá]] (''Picus canus''), [[ďateľ čierny]] (''Dryocopus martius''), [[muchárik červenohrdlý]] (''Ficedula parva'') a [[muchárik bielokrký]] (''Ficedula albicollis''). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov [[výr skalný]] (''Bubo bubo''), [[orol skalný]] (''Aquila chrysaetos''), [[tetrov hoľniak]] (''Tetrao tetrix''), [[tetrov hlucháň]] (''Tetrao urogallus''), [[jariabok hôrny]] (''Bonasa bonasia''), [[prepelica poľná]] (''Coturnix coturnix''), [[rybárik riečny]] (''Alcedo atthis''), [[ďateľ bielochrbtý]] (''Dendrocopos leucotos''), [[ďateľ prostredný]] (Dendrocopos medius), [[krutihlav hnedý]] (''Jynx torquilla''), [[penica jarabá]] (''Sylvia nisoria''), [[hrdlička poľná]] (''Streptopelia turtur''), [[muchár sivý]] (''Muscicapa striata''), [[orol krikľavý]] (''Aquila pomarina''), [[kuvik kapcavý]] (''Aegolius funereus''), [[kuvik vrabčí]] (''Glaucidium passerinum''), [[ďateľ trojprstý]] (''Picoides tridactylus'') a [[strakoš červenochrbtý]] (''Lanius collurio''). === Dobrovoľný hasičský zbor === [[Súbor:Rok 1958 požiarničky obec Sedlice 19 Slovakia.jpg|thumb|Hasičské družstvo žien rok 1958]] V roku [[1924]] bol z iniciatívy 20 občanov založený dobrovoľný hasičský zbor. Za veliteľa zboru si zvolili Imricha Dubeckého. 5. júna [[2011]] bola do činnosti slávnostne uvedená nová Hasičská stanica v Sedliciach.<ref>http://www.dhz.webgold.sk/{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Poľovnícke združenie Sopotnica === Prvé písomné zmienky o poľovníctve v Sedliciach sú z roku [[1936]], kedy bol založený Lovecký spolok, ktorého revír siahal od Sedlíc až po Čiernu horu. V roku [[1994]] bolo vytvorené terajšie Poľovnícke združenie Sopotnica, ktoré má prenajatý poľovný [[revír]] o celkovej výmere {{ha|2500|m}}. Táto výmera je tvorená lesnými a poľnými poľovnými plochami v katastroch obcí Sedlice, [[Suchá Dolina]], [[Ľubovec]], [[Janov (okres Prešov)|Janov]], [[Bzenov]], [[Rokycany (okres Prešov)|Rokycany]], [[Bajerov]] a [[Kvačany (okres Prešov)|Kvačany]]. V revíri je možné bežne stretnúť srnčiu, jeleniu, diviačiu zver a samozrejme líšku. Menej sa vyskytuje [[jazvec]], [[zajac]], [[bažant]] a [[jarabica]]. Ojedinele sa v revíri zdržiava [[vlk]] a [[rys]]. Výsledky dobrej starostlivosti poľovníkov o prenajatý revír a zver v ňom sú každoročné prezentované na chovateľských prehliadkach trofejí. [[Image:Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny 18 Slovakia.jpg|thumb|Kniha "Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny"]] === Zaujímavosti === ==== Publikácie o obci ==== * ''Pamätná kniha obce Sedlice '' Obsahuje predslov o období 1. svetovej vojny a záznamy z rokov 1933 – 1946 * ''Kronika obce Sedlice'' Obdobie rokov 1944 – 1950 a záznamy z rokov 1958 – 2015. * ''Sedlice – kronika obce'' Najucelenejší obraz o obci ponúka 248-stranová publikácia z roku 2014 , ktorú editoval Mgr. Bohumil Kaman v úzkej spolupráci so širokým autorským kolektívom. Fotografiami prispel Ing. Mgr. Jozef Kotulič. * ''Sedlice – podhorská obec Šarišskej vrchoviny'' Druhé vydanie publikácie je od roku 2018 dostupné na internete Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity. Autori: Ing.Mgr. Jozef Kotulič, doc.Ing.Rastislav Kotulič, PhD.<ref>https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28</ref> * ''Kamenistá cesta'' Biografia rodáka Mgr. [[Metod Kaľavský|Metoda Kaľavského]] z roku 2004. * ''Kim v Śedľici budzem '' Spevník z roku 1993, obsahuje 40 ľudových piesní a tzv. pripoviedky, ktoré v sedlickom nárečí zaspievala a vyrozprávala Mária Makarová, rod. Kotuličová. Zostavili ho PhDr. František Matúš a doc. Ing. [[Miloslav Kotulič]] , CSc. * ''25 rokov spoločného hospodárenia JRD Pokrok Sedlice'' Knihu napísali Eduard Mikita, Ján Palko a Michal Parrák v roku 1986. * ''Z mennej deklinácie sedlického nárečia'' Vedecká jazykovedná štúdia z roku 1957, ktorú napísal PhDr. [[Izidor Kotulič]], CSc. ====Veľké spoločenské akcie==== * ''[[9. august]]a [[2009]] si obyvatelia obce spolu s pozvanými hosťami slávnostne pripomenuli 680. výročie existencie obce, 150. výročie od výstavby kostola a 85. výročie vzniku dobrovoľného hasičského zboru'' * Sedličania už niekoľko rokov organizujú preteky v kosení ručnou kosou ==== Významné návštevy ==== * roku [[1965]] obec navštívila významná slovenská speváčka ľudových piesní [[Janka Guzová]], rodáčka z neďalekej spišskej obce [[Žakarovce]], * ''[[10. február]]a [[2001]] košický [[arcibiskup]] – [[metropolita]] [[Monsignore|Mons.]] [[Alojz Tkáč]] '', * ''[[7. augusta]] [[2005]] košický pomocný [[biskup]] Mons. [[Bernard Bober]] '', * ''[[23. január]]a [[2016]] obec navštívil podpredseda vlády a minister vnútra [[SR]] JUDr. [[Robert Kaliňák]]'' ==== Perličky ==== Viete, že * predtým, ako sa začalo so stavbou novej železničnej trate medzi Margecanami a Kysakom, keď sa plánovala výstavba Ružínskej priehrady, prebehli rozsiahle diskusie o jej trase a ako možná alternatíva sa javila aj trasa, kde by za Kysakom trať odbočila do údolia [[Svinka|Svinky]] a cez Sedlice by sa dostala až do Margecian? * najvzdialenejšie body sedlického chotára vo smere sever - juh sú od seba vzdialené 6,2&nbsp;km a v smere východ - západ 5&nbsp;km ? * najvyšším bodom sedlického chotára je vrch Ostrý hrb - 658 m n/m, lokalita Zimný žliabok ? * najnižšie položeným miestom sedlického chotára je koryto potoka Sopotnica - 400 m n/m, lokalita Hájovňa Pri Olajošovi ? * podľa zápisu z kroniky si sedlickí mládenci brali za ženy prednostne miestne dievčatá. A ak sa niektorá z nich aj napriek tomu nevydala, potom "odcestovala do Ameriky" ? === Miestne zvyky a tradície === ==== Kroje – Sedlická výšivka ==== [[Súbor:Slovakia Sedlice 128.jpg|thumb|Sedlický mužský kroj]] Sedlická výšivka bola jedným zo znakov odlíšenia regionálnej diferencovanosti a je typická pre oblasť Šarišskej vrchoviny. Dekoratívne pôsobila najmä na košeliach, zásterách, [[Paličkovaná čipka|čepcoch]] a šatkách. Tak ako inde na Slovensku aj v Sedliciach sa dievčatá už od detstva učili jednotlivým technikám vyšívania. Vyšívať vedela takmer každá [[žena]]. Inšpiráciu na motívy výšiviek hľadali najmä v okolitej krásnej prírode – kvety, listy, plody, stromy, atď. Jednou zo šikovných výšivkáriek bola za mladí aj pani Veronika Kotuličová, rod. Fedorová.<ref>Kotulič, Rastislav: ''Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny,'' 2007, s. 18. [http://www.pulib.sk/elpub/FM/Kotulic3/index.html]</ref> V obci aj v dnešnej dobe miestne, staršie ženy denne nosia šarišský kroj. Mladí len pri veľkých slávnostiach. [[Kroj]]e starších žien sú spravidla v tmavých farbách. Kroje mladých ľudí sú vo farbách živých a veselých. Túto pestrosť krojov je možné posúdiť najmenej raz v roku, obyčajne v prvú augustovú nedeľu, keď je v obci [[sviatok]], v miestnom názvosloví – hostina, a to pri príležitosti cirkevného sviatku Premenenia Pána. V tento [[deň]] sa v obci obyčajne konajú [[Folklór|folklórne slávnosti]]. Spoločne sa tu stretávajú nielen miestni obyvatelia, ale aj rodáci a pozvaní hostia. [[Súbor:Stavanie mája Sedlice 18 Slovakia1.jpg|vľavo|thumb|Stavanie mája]] ==== [[Stavanie májov]] ==== Každý rok v sobotu pred Rusadľami je zvyk, keď najmä mládenci stavajú pred domy, na výdaj súcich diev, živé stromy – briezky, ktoré sú bohato ozdobené papierovými farebnými stuhami. Pre každého, kto aspoň raz v nedeľu ráno na [[Turíce|Rusadle]], išiel do kostola po takto ozdobenej dedine je to zážitok na celý život.<ref>https://presov.korzar.sme.sk/c/22140835/na-sarisi-stavaju-maje-aj-na-turice.html</ref> ==== Vinšovačky ==== Na Viliu, čiže v miestnom zvyklosloví na Štedrý deň a Nový rok, chodia cez deň, najmä detí svojim príbuzným a známym [[vinš]]ovať. Večer na Štedrý deň, ešte pred odchodom do kostola na Polnočnú omšu, je zaužívaný zvyk chodiť po spievaní kolied a vinšovaní. Uvediem len niektoré z vinšovačiek, v originálnom miestnom šarišskom [[nárečie|nárečí]]. * Pochvaľeni budz Ježiš Kristus A ja vam vinčujem na totu svatu Viľiju i novi rok Žebi vam Pam Boh pomoh Tote švjatki prežic Druhe dožic S menšima hrjechami S vekšu radoscu S Božu miloscu Od Pana Boha lasku Od sušedoch prjaznosc Na poľu dobru urodu Vo dvore dobri prichod V chiži ščesce zdravje a hojne boske požehnaňe Ešči vam vinčujem Co vi sebe sami Od mileho Pana Boha požadace Visľiš Paňe Bože! (zo Sedlíc – Šarišská vcrchovina) ==== Na zasmiatie ==== Jeden vtip z 18.4.1915 pre .. „pre vichodnoslovenski ľud“... Dobre trime šľub A.: Preco piješ z fľaški ? B.: Šľuboval som žeňe, že še pohara ňikda ňedotkňem. === Kulinárske špeciality === * Strešenina Potrebujeme: {{kg|2}} zemiakov, {{kg|1}} kyslej kapusty,10 dg domácej údenej slaniny, 20 dg domácej údenej klobásky, 1 veľkú cibuľu. Postup: zemiaky v šupke umyjeme a uvaríme ako na zemiakový šalát. Údenú slaninu a klobásku nakrájame na kocky a na panvici opekáme. Očistíme cibuľu, pokrájame na drobno a spolu so slaninou a klobáskou zapeníme. Do tejto zmesi pridáme kyslú kapustu a pri občasnom premiešaní, asi 10 minút spolu dusíme. Zemiaky očistíme od šupky, nakrájame na menšie štvrťky dáme do väčšej misy kde pridáme pripravenú kapustovú zmes. Všetko premiešame, alebo po šarišský "strešeme" a máme chutné a výdatné jedlo. Recept nám poskytla pani Verona Kotuličová. * Český knedlík z rožkov Potrebujeme: 5 kusov rožkov, 2 dl mlieka, štipku soli, 1 vajce a výberovú múku na riedke cesto. Postup: z mlieka, múky a celého surového vajca urobíme riedke cesto, pridáme soľ a rozmiešame. Pokrájané rožky dáme do pripraveného cesta. Zmes spolu premiešame a necháme stať pol hodiny. Takto odležané cesto rozdelíme na polovice, vytvarujeme knedľu, ktorú obalíme výberovou múkou a necháme znova stať pol hodiny. Knedle vložíme do vriacej vody a varíme 10 minút na každej strane. Uvarenú knedľu necháme mierne vychladnúť. Pokrájame ju na asi 1 centimeter hrubé plátky a podávame ako prílohu k hlavným, najmä mäsitám jedlám s kapustou alebo omáčkou. Recept nám poskytla pani Mária Čekanová * Nakladaná tekvica Potrebujeme: 2 litre pitnej vody, 2 väčšie tekvice, 1/2 dl octu, citrodeko podľa chuti, 80 dg cukru, 3 kusy umytých citrónov. Postup: tekvicu zbavíme šupy a jadrovníka. Pokrájame na kocky. Z vody, octu, cukru, citrodeka a šťavy z dvoch citrónov urobíme sladkokyslý nálev. Pokrájanú tekvicu a jeden pokrájaný cintrón aj s kôrou zalejeme týmto nálevom a necháme stať 24 hodín. Po tejto dobe celú zmes krátko povaríme a po miernom ochladnutí nalievame do 0,7 litrových zavareninových skleníc. Sklenice uzatvoríme a dáme sterilizovať. Takto naloženú tekvicu podávame ako kompot k hlavným jedlám so zemiakovou prílohou. Recept nám poskytla pani Verona Kotuličová. * Kysnutý čerešňový koláč Potrebujeme: 3/{{kg|4}} výberovej múky, 1 kilogram vykôstkovaných čerešní, celé surové vajce, 2 hrste cukru, štipku soli, droždie, 1 dl mlieka, vanilku, maslo a olej. Múku, vajce, droždie, mlieko a štipku soli zapracujeme do cesta, ktoré necháme vykysnúť. Po vykysnutí cesto dáme na vymastený plech, urovnáme ho a navrch poukladáme vykôstkované čerešne. Z masla, cukru a vanilkového cukru urobíme posýpku s ktorou cesto na plechu posýpeme. Dáme do vyhriatej rúry a pečieme asi 30 minút. Podávame po hlavnom jedle ako zákusok. Recept nám poskytla pani Mária Čekanová.<ref>Kotulič, Rastislav: ''Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny,'' 2007, s. 45. [http://www.pulib.sk/elpub/FM/Kotulic3/index.html]</ref> == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Doprava === [[Súbor:Križovatka autobusová zastávka.jpg|thumb|Autobusová zastávka]] Obec má len autobusové spojenie. Prvý autobus na trase Prešov – Sedlice začal premávať 24. septembra [[1948]]. Vybudované cestné komunikácie sú udržiavané v zjazdnom stave aj v zime. Autobusy majú východiskovú stanicu [[Prešov]] a pri včasných ranných spojov aj Sedlice a Klenov. Zástavky autobusovej trasy: Prešov autobusova stanica – Prešov ul. Levočská – Cemjata – Bzenov – Janov – Radatice – Ľubovec rázcestie Ruské Pekľany – Ľubovec stred obce – Ľubovec poľnohospodárske družstvo – Suchá Dolina – Sedlice základná škola – Sedlice stred obce – Sedlice poľnohospodárske družstvo – Sedlice kameňolom – Miklušovce – Klenov – [[Margecany]] železničná stanica.Celá trať meria asi 41 kilometrov. Na trati sú vybudované, zastrešené a udržiavané autobusové zástavky. Do obce sa tiež môžete dostať aj z komunikácie Prešov – Žipov  – Margecany odbočením z rázcestia Klenovský vrch doľava. Od rýchlikovej železničnej stanice Kysak je v lete zjazdná a udržiavaná cesta na trase [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]] – [[Obišovce]] – Ruské Pekľany – Ľubovec – Suchá Dolina – Sedlice. Podobne je v lete zjazdná ale neudržiavaná cesta [[Chminianska Nová Ves]] – [[Chmiňany]] – [[Hrabkov]] – rázcestie [[Žipov]] – doprava na – rázcestie Klenovský vrch – tu doľava na – Sedlice. [[Súbor:Sedlice vjazd od Prešova.jpg|left|thumb|Sedlice vjazd od Prešova]] Cesty sú tu pomerne úzke a v úseku [[Lom|Kameňolom]] Sedlice – Prešov v pracovných dňoch aj značne preťažené nákladnou dopravou. Cez víkendy je trasa Prešov – Sedlice – Klenovský vrch – Žipov – [[Rokycany (okres Prešov)|Rokycany]] – Prešov obľúbenou cyklotrasou. Na ceste je mnoho zákrut s veľkými prevýšeniami a veľa neprehľadných úsekov. Cez všetky obce je obmedzená rýchlosť na {{km|40|m}}/hod. V obci Sedlice to kontroluje digitálny merač rýchlosti. === Miestne firmy === [[Súbor:Village Sedlice 124.jpg|thumb|Areál družstva podielníkov]] [[Súbor:Village Sedlice 121.jpg|thumb|Kameňolom]] Prvé súkromné podnikanie v obci, začalo ešte pred vznikom Československa. V roku 1902 pôsobil v obci mlynár Karol Prokop, krčmár Ján Onofrej, obchodník Šalamon Blayer a krčmárka vdova po Izákovi Friedmannovi. Po vzniku Československa roku 1921 získal živnosť na zriadenie výčapu občan Sedlíc, Michal Safko. 13.6. 1928 bol do Živnostenského registra zapísaný Andrej Bačik s predmetom podnikania - mlátenie obilia benzínovou mláťačkou. Známy bol aj miestny židovský podnikateľ Jakub Jozef Sameth, ktorý od roku 1931 prevádzkoval miestny obchod so zmiešaným tovarom a krčmu. Z tohto obdobia je možné spomenúť aj ďalších drobných živnostníkov: Helena Kaľavská - predaj zmiešaného tovaru; Michal Vaško, Michal Fedor - pálenie a obchod s vápnom; rodina Prokopova - mlynárstvo; Ján Dubecký - kováčstvo; Ján Pavlovič - stolárstvo. Súkromné podnikanie v Sedliciach, tak ako aj všade inde v Československu, násilne zaniklo po roku 1948. Znovu bolo obnovené až od roku 1990. <!-- V súčasnej dobe sú v obci známe tieto súkromné firmy: <ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 50 až 54</ref> 1. LEKÁREŇ SEDFARM Mgr. Ida Fuchsová, Tel.:051/7782025 2. COOP JEDNOTA Prešov Marta Kočiščáková - vedúca predajne, Tel.: 051/7782119 3. KONZUM Tomáš Stachura, Anastázia Stachurová, Tel.: 051/7782298 4. POTRAVINY Erika Fedorová, Tel.: 0902 689 271 5. POTRAVINY Marta Timková, Tel.: 0908 822 363 6. VEČIERKA – Predajňa MIX – zmiešaný tovar Bc. Jiříkovská Natália, Tel.: 0905 793 147 7. ROZLIČNÝ TOVAR Iveta Kotuličová, Tel.: 0910 458 584 8. MALTEPO Marek Timko, Tel.: 051/7782126 9. ŽELEZIARSTVO, DOM. POTREBY, ELEKTRO, STAVEBNINY Igor Novotný, Tel.: 0905 568 373 10. ESPRESSO MARI Mária Fiľakovská, Tel.: 0903 644 894 11. POHOSTINSTVO Peter Ivan, Tel.: 0915 968 343 12. ZÁHRADNÍCTVO Ing. Lucia Frič, Tel.: 0915 721 712 13. KADERNÍCTVO Zdenka Váhovská, Tel.: 0905 604 737 14. KOZMETIKA Alena Skybová, Tel.: 0948 009 559 15. POŠTA SEDLICE Renáta Adamcová - vedúca pošty, Tel.: 051/7782231 16. NEREZTIM, www.nereztim.sk Adam Timko, Tel.: 0911 480 306, 0907 697 329 17. VÝROBA SUVENÍROV A DEKORATÍVNYCH MEDOVNÍKOV Monika Makarová, Tel.: 0915 919 109 18. PDP Sedlice Ing. Miroslav Kello, Tel.: 051/7782221 19. EUROVIA, www.eurovia-kamenolomy.sk/lomy/sedlice/ Lom Sedlice, Tel.: 051 7782297 20. VSK MINERAL, s.r.o., www.vskmineral.sk/lomy/sedlice/ Lom Suchá Dolina, Tel.: 051 7782201--> === Mliečny automat === Obec Sedlice je jednou z mála obcí v prešovskom okrese, ktorá po vzájomnej dohode s miestnym Poľnohospodárskym družstvom podielnikov v roku 2010 dala do užívania moderný mliečny automat priamo v centre obce. O jeho výhodnosti sa denne presviedčajú nielen obyvatelia obce Sedlice ale aj obyvatelia z okolitých obcí. == Verejné ustanovizne == === Farský úrad Sedlice === Farský úrad má [[Farnosť Sedlice]] s [[Kostol Premenenia Pána (Sedlice)|kostolom Premenenia Pána]] z roku [[1859]]. Filiálne obce: Suchá Dolina. Kostol sv.Cyrila a Metoda z roku [[1925]], Miklušovce a Klenov. V týchto obciach nie je rímskokatolícky kostol, sú v nich [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] [[cerkev|cerkvi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sedlice.fara.sk/ |dátum prístupu=2012-01-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130419020226/http://sedlice.fara.sk/ |dátum archivácie=2013-04-19 }}</ref> Kostol je majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Sedliciach, no užívajú ho aj veriaci gréckokatolíckeho obradu, a to v presne stanovených dňoch a každú tretiu nedeľu v mesiaci. V r. [[2001]] po vzájomnej dohode kňazov oboch obradov bola uzavretá zmluva, ktorú podpísali aj biskupi oboch obradov. Veľký vplyv na občanov obce mal vdp. Anton Dujsík a vdp. Ján Pál, ktorí najmä v čase I. a II. svetovej vojny mnohým ľuďom pomohli pri záchrane životov. === Obvodné zdravotné stredisko === [[Súbor:Village Sedlice Slovakia 0926.jpg|thumb|Zdravotnícke stredisko]] Otvorené bolo v roku [[1959]] a chodili sem pacienti zo spádových obcí Sedlice, Klenov, Miklušovce, Suchá Dolina, Ľubovec, Ruské Pekľany. Sídli v centre obce v bývalom kultúrnom dome. Má ambulanciu praktického [[lekár]]a a ambulanciu zubného lekára. Najbližší detský lekár je v obci Bzenov. V pamäti občanov tohto regiónu sa svojim prístupom k pacientom nadlho uchovajú lekárske osobnosti MUDr. Ondrej Uhriňák, MUDr. Cecília Bohačíková, MUDr. Ralbovský a zdravotná sestra Mária Čuchtová. === [[Základná škola s materskou školou (Sedlice, okres Prešov)]] === [[Súbor:SedliceSchool12Slovakia.JPG|thumb|Základná škola]] Základná škola sídli v dvojposchodovej budove postavenej v roku 1960. Areál školy tvorí ucelený územný celok kde sa nachádza hlavná budova školy, samostatná budova telocvične, objekt školskej jedálne, vlastný zdroj pitnej vody, kanalizácia, futbalové ihrisko, školský pozemok s ovocnými a okrasnými drevinami. Do plne organizovanej základnej školy chodia deti zo spádových obcí Sedlice, Klenov, Miklušovce, Suchá Dolina a Ľubovec. Materská škôlka sídli mimo areálu základnej školy.Jej história siaha až do roku 1947. Je umiestnená v historickej budove bývalej ľudovej školy, ktorá bol postavená v roku 1899. Škôlka má vlastné detské ihrisko a priľahlý ovocný sad. Navštevujú ju deti predškolského veku zo Sedlíc a okolitých dedín. === Komunitné centrum profesionálnej pomoci === Obec má vlastné priestory pre „Komunitné centrum profesionálnej pomoci“. Centrum je určené pre občanov obce a má im pomáhať pri riešení ich ťažkostí spôsobených najmä dlhodobým pôsobením negatívnych vplyvov chudoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sedlice.sk/komcentrum2006.html#9 |dátum prístupu=2014-07-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304140604/http://www.sedlice.sk/komcentrum2006.html#9 |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> == Šport == [[Obrázok:Sedlice12Slovakia27.JPG|thumb|Miestne kolo spartakiády 19. máj 1985]] História organizovaného športu sa v Sedliciach začala písať až po Druhej svetovej vojne. Športové dianie sa sústreďovalo najmä okolo bývalého futbalového oddielu Sokol Sedlice. Aktívny bol aj turistický oddiel, ktorý vlastnil drevenú zrubovú chatu Nezábudka. Chata po požiari už nebola obnovená. V súčasnosti sa športová činnosť sústreďuje v dvoch športových kluboch. === Československá spartakiáda === Sedlickí žiaci sa pravidelne zúčastňovali jednotlivých kôl československej spartakiády. Posledná spartakiáda sa konala 19. mája 1985 na ihrisku miestnej Základnej deväťročnej školy. === ŠK Sedlice === Športový klub Sedlice má futbalový oddiel a od roku 2006 aj stolnotenisový oddiel<ref>http://sto-sedlice.blog.cz/</ref>. === Horal Sedlice === V obci bol v roku 2009 založený turistický oddiel „Horal Sedlice“, ktorý je členom Klubu slovenských turistov. == Galéria == === Najstaršie artefakty === <gallery> Sedlice15Slovakia13.JPG|Historický otlačok obecnej pečate, rok 1780 Slovakia village Sedlice 54.jpg|Historický, rakúsko-uhorský 1/2 grajciar, rok 1812 Sedlice zvon 16Slovakia1.JPG|Kostolný zvon svätého Michala Archanjela z roku 1824 Sedlice kostol16Slovakia.JPG|Plán kostola z roku 1858 Slovakia Sedlice 273.JPG|Kostol Premenenia Pána postavený v roku 1859 Slovakia Sedlice 370.JPG|Pôvodná roľnícka usadlosť, dom a pivnica asi z roku 1860 Sedlice15Slovakia12.JPG|Historický otlačok obecnej pečate, rok 1866 Slovakia village Sedlice P1933.JPG|Historická, náhrobná tabuľa v maďarskom jazyku,rok 1870 Village Sedlice 719.jpg|Budova fary bola postavená v rokoch 1876 až 1877 Sedlice12Slovakia4.JPG|Budova prvej školy z roku 1899 Sedlice 16Slovakia19.jpg|Budova bytu riaditeľa školy z roku 1899 </gallery> === Publikácie o obci === <gallery> Image: Sedlice12Slovakia30.JPG|Pamätná kniha obce Sedlice (1933) Image: Sedlice12Slovakia10.JPG|Obecná kronika (1956) Image: Sedlice publikácie 18 Slovakia5.jpg|Z mennej deklinácie sedlického nárečia (1957) Image: Sedlice publikácie 18 Slovakia.jpg|Bulletiny (1983),(1991),(2009) Image: Sedlice publikácie 18 Slovakia1.jpg|Kamenistá cesta (2004); JRD Pokrok Sedlice (1986) Image: Sedlice publikácie 18 Slovakia4.jpg|Sedlice (okres Prešov). Wikipédia slobodná encyklopédia (2006) Image: Christmas10Slovakia4.JPG|Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny (2007) Image: Sedlice publikácie 18 Slovakia10.jpg|Sedlice web stránka obce (2009) Image: Sedlice publikácie 18 Slovakia7.jpg|Ozveny Sedlíc - obecné noviny (2009) Image: Villages14Slovakia745.JPG|Sedlice kronika obce (2014 ) Image: Sedlice publikácie 18 Slovakia2.jpg|Chlapča zo Šarišskej vrchoviny (2015) Image: Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny 18 Slovakia.jpg|Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny (2018) </gallery> === Pohľadnice === <gallery> Image:Vianočný vinš. Sedlice 23 Slovakia 1.jpg|Adventný veniec Image:Sedlice15pohladnica.jpg|Koláž Image:Slovakia15pohladnica1.jpg|Pohľadnica, obec Sedlice Image:Slovakia15pohladnica2.jpg|Pohľadnica, kostol Premenenia Pána Image:Slovakia15pohladnica3.jpg|Pohľadnica, Sedlice v zime Image:Slovakia15pohladnica4.jpg|Pohľadnica, Dunitová skalka Image:Panoráma. Názvy chotára. Sedlice 23 Slovakia 5.jpg|Názvy ulíc a časti chotára obce Sedlice.Pohľad z východu Image:Panoráma. Názvy ulíc. Sedlice 23 Slovakia 1.jpg|Názvy ulíc a časti chotára obce Sedlice.Pohľad z juhozápadu Image:Panoráma. Názvy chotára. Sedlice 23 Slovakia 2.jpg|Názvy časti chotára obce Sedlice.Pohľad z juhovýchodu Image:Panoráma. Názvy chotára. Sedlice 23 Slovakia 4.jpg|Názvy ulíc a časti chotára obce Sedlice.Pohľad zo severu Image:Panoráma. Názvy chotára. Sedlice 23 Slovakia 3.jpg|Názvy ulíc a časti chotára obce Sedlice.Pohľad zo severu Image:Za Skalkou, Sedlice 23 Slovakia 36.jpg|Miestne názvy lesov chotára obce Sedlice. </gallery> == Referencie == {{Referencie|2}} == Zdroje == *{{ Citácia Harvard | Priezvisko1 = Kotulič | Meno1 = Rastislav | Priezvisko2 = Kotulič | Meno2 = Jozef | Titul = Sedlice – podhorská obec Šarišskej vrchoviny | Vydavateľ = [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovská univerzita]] | Miesto = Prešov | Rok = 2007 | URL = http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic3 | DátumPrístupu = 2015-09-04 }} (online prístupné len z intranetu Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity) * Kotulič, Jozef: ''Chlapča zo Šarišskej vrchoviny'', rok 2015 * Bulletin: ''Sedličan - Detský folklórny súbor pri ZŠ Sedlice'', r. 1983 * ''Informátor okres Prešov''; Vydala Okresná správa cestovného ruchu, Prešov, r. 1987 * ''[[Metod Kaľavský|Kaľavský,M]].: ''Kamenistá cesta'', Vydal Prešovský hudobný spolok Súzvuk, r. 2004 * ''Kronika obce Sedlice'' * ''Matúš, F.: ''Šarišaňi, jak še mace?'', r.1991 * ''25 rokov spoločného hospodárenia JRD Pokrok Sedlice'', kolektív autorov. Vydalo Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice pre JRD Pokrok Sedlice, r.1986 * Publikácia: ''Pohľad do histórie obce Víťaz''. Vydal Obecný úrad Víťaz, r.1997 * {{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Šariša | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Košice | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | rok = 1990 | isbn = 80-85174-03-0 | počet strán = 513 | strany = 279-280 }} * Kolektív autorov: "Sedlice- kronika obce", rok vydania 2014, Vydal Obecný úrad Sedlice * {{VSOS|zväzok=3}} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Kotulič | Meno = Izidor | Editor = [[Jozef Štolc|Štolc, J.]] | Kapitola = Z mennej deklinácie sedlického nárečia. | Titul = 2. Dialektológia | Edícia = Jazykovedné štúdie | Ročník = | Číslo = | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | Miesto = Bratislava| Rok = 1957 | Strany = 178 – 192 | URL = http://ilonas.net/valal/pdf/Kotulic1957_Sedlice.pdf }} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Sedlice}} == Externé odkazy == * https://www.staremapy.sk/mesto/po/sedlice/ Staré mapy * {{Oficiálna stránka}} Obec Sedlice * http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28/ Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny, druhé doplnené vydanie 2018 * https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Publications_about_Sedlice_(Pre%C5%A1ov_District) Publikácie o obci Sedlice * http://mapy.tuzvo.sk/HOFM/ Historická ortofotomapa Slovenska rok 1950 * http://app.statistics.sk/mosmis/sk/zaklad.jsp?txtUroven=440707&lstObec=525154 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203054717/http://app.statistics.sk/mosmis/sk/zaklad.jsp?txtUroven=440707&lstObec=525154 |date=2014-02-03 }} * http://www.sedlice.sk/download/ozveny/ozveny2.pdf{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * http://www.vs.sk/uevh/hrob_detail.aspx?ID=4252 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151026135056/http://www.vs.sk/uevh/hrob_detail.aspx?ID=4252 |date=2015-10-26 }} * http://presov.korzar.sme.sk/c/7023787/miestne-tradicie-pomaha-uchovavat-folklorny-subor-sedlican.html * http://presov.korzar.sme.sk/c/5867977/pri-sedliciach-tvorili-naucny-chodnik-dunitova-skalka.html * http://presov.korzar.sme.sk/c/6390099/sedlicania-su-pysni-na-svojich-koscov-a-hasicov.html * http://www.teraz.sk/regiony/sedlice-historia-obec-skala/66228-clanok.html {{Obce okresu Prešov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Sedlice (okres Prešov)| ]] [[Kategória:Obce okresu Prešov]] 5rbkq0gq89o3ecycmz62qy0xhp13mxj 0 26125 8253060 8239266 2026-07-24T21:58:32Z ~2026-41280-46 301129 /* */ prepánajána, Sulín v žiadnom prípade nie je zamagurskou obcou! 8253060 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Sulín | Iné názvy = | Obrázok = Sulin.jpg | Popis obrázku = Chrám sv. Michala archanjela | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Sulin-stara lubovna-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Stará Ľubovňa | Región = Spiš | Časti = | Rieka = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.3635 | Zemepisná dĺžka = 20.7550 | Nadmorská výška = 425 | Prvá zmienka = 1600 | Starosta = Anna Hiľáková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 065 46 (pošta [[Malý Lipník (obec)|Malý Lipník]]) | Kód = 527025 | EČV = SL | Predvoľba = +42152 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = sulin.sk | Commons = Sulín | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Sulín''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Stará Ľubovňa (okres)|okrese Stará Ľubovňa]]. == Časti obce == * Sulín * Závodie == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] chrám [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], párom bočných kaplniek a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1879]]. Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu trojetážový [[ikonostas]] z roku [[1896]]. [[Oltár]] je [[klasicizmus|klasicistický]] baldachýnový z roku [[1837]] s olejomaľbou Bratovražda Ábela. Fasády sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vystupujúca z fasády vo forme [[rizalit]]u je členená kordónovými rímsami a ukončená barokovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sulín - Chrám sv. Michala archanjela | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/sulin-chram-sv-michala-archanjela | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Súbor [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudových]] domov, jednopodlažné zrubové stavby so sedlovou strechou, niektoré s podlomenicou, prevažne z prvej polovice [[20. storočia]]. Pamiatkovo chránené sú domy č. 85, 90, 91 a 93.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ľudová architektúra v okrese Stará Ľubovňa | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/ludova-architektura-v-okrese-stara-lubovna | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220807104516/https://krizom-krazom.eu/regiony/ludova-architektura-v-okrese-stara-lubovna | dátum archivácie = 2022-08-07 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Stará Ľubovňa}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Sulín| ]] [[Kategória:Obce okresu Stará Ľubovňa]] ayrqf022oon5eid5nxjdu8bf1lsngup 0 26660 8253194 8239693 2026-07-25T11:13:57Z LoverofBattle12 246706 Pridanie pojmu ,, Sovietska invázia do Mandžukua" v kapitole ,, Vojny v 1. polovici 20. storočia". 8253194 wikitext text/x-wiki {{Dejiny vojenstva}} Toto je súbor vojen roztriedený podľa dátumu a krajiny, v ktorej prebehli dané boje. : == Chronológia vojen == === Vojny v staroveku (1 200 pred naším letopočtom až 135 nášho letopočtu) === * [[1200 pred Kr.|1 200 pred Kr.]] – [[Trójska vojna]] * [[800 pred Kr.]] – [[Messénske vojny]] (medzi [[Sparta (starovek)|Spartou]] a [[Messinia|Messéniou]]) * [[499 pred Kr.]] – [[448 pred Kr.]] [[Grécko-perzské vojny]] * [[431 pred Kr.]] – [[404 pred Kr.]] [[Peloponézske vojny]] * [[343 pred Kr.]] – [[290 pred Kr.]] [[Samnitské vojny]] ** [[343 pred Kr.]] – [[341 pred Kr.]] [[Samnitské vojny|Prvá samnitská vojna]] ** [[327 pred Kr.]] – [[304 pred Kr.]] [[Samnitské vojny|Druhá samnitská vojna]] ** [[298 pred Kr.]] – [[290 pred Kr.]] [[Samnitské vojny|Tretia samnitská vojna]] * [[334 pred Kr.]] – [[323 pred Kr.]] [[Vojny Alexandra Veľkého]] * [[323 pred Kr.]] – [[280 pred Kr.]] [[Vojny diadochov]] * [[264 pred Kr.]] – [[146 pred Kr.]] [[Púnske vojny]] medzi [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímskou republikom]] a [[Kartágo|Kartágom]] ** [[264 pred Kr.]] – [[241 pred Kr.]] [[Prvá púnska vojna]] ** [[218 pred Kr.]] – [[202 pred Kr.]] [[Druhá púnska vojna]] ** [[149 pred Kr.]] – [[146 pred Kr.]] [[Tretia púnska vojna]] * [[215 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] [[Macedónske vojny]] ** [[215 pred Kr.]] – [[205 pred Kr.]] [[Prvá macedónska vojna]] ** [[200 pred Kr.]] – [[196 pred Kr.]] [[Druhá macedónska vojna]] ** [[171 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] [[Tretia macedónska vojna]] * [[73 pred Kr.]] – [[71 pred Kr.]] [[Spartakovo povstanie (Rímska ríša)|Spartakovo povstanie]] * [[58 pred Kr.]] – [[50 pred Kr.]] [[Galská vojna]] * [[44 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] [[Rímska občianska vojna]] * [[66]] – [[70]] [[Prvá židovsko-rímska vojna]] alebo Veľké židovské povstanie * [[68]] [[Rok štyroch cisárov]] - Rímska občianska vojna * [[115]] – [[117]] [[Druhá židovsko-rímska vojna]] * [[132]] – [[135]] [[Tretia židovsko-rímska vojna]] alebo povstanie Bar Kokhbu === Vojny v stredoveku (1096 až 1526) === * [[1096]] – [[1291]] [[Križiacka výprava|Križiacke výpravy]] ** [[1096]] – [[1099]] [[Prvá križiacka výprava]] ** [[1147]] – [[1149]] [[Druhá križiacka výprava]] ** [[1187]] – [[1191]] [[Tretia križiacka výprava]] ** [[1202]] – [[1204]] [[Štvrtá križiacka výprava]] ** [[1209]] – [[1229]] [[Križiacka výprava proti albigéncom]] ** [[1212]] [[Detská križiacka výprava]] ** [[1217]] – [[1221]] [[Piata križiacka výprava]] ** [[1228]] [[Šiesta križiacka výprava]] ** [[1248]] – [[1254]] [[Siedma križiacka výprava]] ** [[1270]] [[Ôsma križiacka výprava]] ** [[1271]] – [[1291]] [[Deviata križiacka výprava]] * [[1223]] – [[1242]] [[Mongolský vpád do Európy]] * [[1241]] – [[1242]] [[Mongolský vpád do Uhorska]] * [[1296]] – [[1328]] [[Prvá vojna za škótsku nezávislosť]] * [[1332]] – [[1333]] [[Druhá vojna za škótsku nezávislosť]] * [[1337]] – [[1453]] [[Storočná vojna]] * [[1420]] – [[1436]] [[Husitstvo|Husitské vojny]] * [[1453]] [[Pád Konštantínopola|Dobytie Konštantínopola]] * [[1454]] – [[1466]] [[Trinásťročná vojna]] * [[1455]] – [[1485]] [[Vojna ruží]] * [[1467]] – [[1477]] [[Vojna Óninov]] * [[1468]] – [[1478]] [[Česko-uhorské vojny]] alebo II. Husitská vojna * [[1474]] – [[1477]] [[Vojna Karla Smelého a Švajčiarov|Vojna Karola Smelého a Švajčiarov]] * [[1494]] – [[1559]] [[Talianske vojny]] * [[1499]] [[Švábska vojna]] * [[1519]] – [[1521]] [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[1524]] – [[1525]] [[Nemecká sedliacka vojna]] === Vojny v novoveku (1526 až 1792) === * [[1526]] – [[1791]] [[Osmansko-habsburské vojny]] ** [[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)]] ** [[Dlhá turecká vojna|Pätnásťročná vojna (1593 – 1606)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1663 až 1664|Rakúsko-turecká vojna (1663 – 1664)]] ** [[Veľká turecká vojna|Veľká turecká vojna (1683 – 1699)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718|Rakúsko-turecká vojna (1716 – 1718)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1737 až 1739|Rakúsko-turecká vojna (1737 – 1739)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1788 až 1791|Rakúsko-turecká vojna (1788 – 1791)]] * [[1546]] – [[1547]] [[Šmalkaldská vojna|Šmalkadská vojna]] * [[1558]] {{--}}[[1794]] [[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľské vojny]] ** [[Livónska vojna|Livónska vojna (1558 {{--}}1582)]] ** [[Rusko-poľská vojna (1605 – 1618)]] alebo [[Smuta|Obdobie Smuty]] ** [[Smolenská vojna|Rusko-poľská vojna (1632 – 1634)]] alebo [[Smolenská vojna]] ** [[Rusko-poľská vojna (1654 – 1667)]] ** [[Poľsko-ruská vojna (1792)]] ** [[Kościuszkovo povstanie|Kościuszkovo povstanie (1794)]] * [[1562]] – [[1598]] [[Hugenotské vojny]] * [[1563]] – [[1721]] [[Severné vojny]] ** [[1563]] – [[1570]] [[Severská sedemročná vojna]] ** [[1655]] – [[1660]] [[Druhá severská vojna]] ** [[1700]] – [[1721]] [[Severná vojna|Veľká severná vojna]] * [[1563]] – [[1721]] [[Dánsko-švédske vojny]] ** [[Severská sedemročná vojna]] ** [[Kalmarská vojna|Kalmarská vojna (1611 – 1613)]] ** [[Torstensonova vojna (1643 – 1645)]] ** [[Dánsko-švédska vojna (1657 – 1658)]] ** [[Škandinávska vojna (1675 – 1679)]] ** [[Severná vojna|Veľká severná vojna (1700 – 1721)]] * [[1568]] – [[1648]] [[Nizozemská revolúcia]] alebo [[Nizozemská revolúcia|Osemdesiatročná vojna]] * [[1585]] – [[1604]] [[Anglicko-španielska vojna]] * [[1604]] – [[1711]] [[Protihabsburské stavovské povstania|Protihabsburské stavovské povstania v Uhorsku]] ** [[1604]] – [[1606]] [[Povstanie Štefana Bočkaia|Protihabsburské stavovské povstanie Štefana Bočkaja]] ** [[1619]] – [[1626]] [[Povstanie Gabriela Betlena|Protihabsburské stavovské povstanie Gabriela Betlena]] ** [[1643]] – [[1645]] [[Povstanie Juraja I. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Juraja I. Rákociho]] ** [[1656]] – [[1660]] [[Povstanie Juraja II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Juraja II. Rákociho]] ** [[1678]] – [[1685]] [[Povstanie Imricha Tököliho|Protihabsburské stavovské povstanie Imricha Tököliho]] ** [[1703]] – [[1711]] [[Povstanie Františka II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Františka II. Rákociho]] * [[1618]] – [[1648]] [[Tridsaťročná vojna]] * [[1635]] – [[1659]] [[Francúzsko-španielska vojna (1635 – 1659)]] * [[1639]] – [[1652]] [[Anglická občianska vojna]] * [[1648]] – [[1653]] [[Fronda|Povstanie Frondy]] * [[1648]] – [[1654]] [[Chmeľnyckého povstanie|Povstanie Bohdana Chmeľnyckého]] * [[1652]] – [[1674]] [[Holandsko-anglické vojny]] * [[1667]] – [[1678]] [[Francúzsko-nizozemská vojna]] * [[1688]] – [[1697]] [[Deväťročná vojna|Vojna o falcké dedičstvo]] * [[1701]] – [[1714]] [[Vojna o španielske dedičstvo]] * [[1733]] – [[1735]] [[Vojna o poľské dedičstvo]] * [[1740]] – [[1748]] [[Vojna o rakúske dedičstvo]] * [[1756]] – [[1763]] [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročná vojna]] * [[1775]] – [[1783]] [[Americká vojna za nezávislosť]] * [[1778]] – [[1779]] [[Vojna o bavorské dedičstvo]] === Vojny v moderných časoch (1792 až 1900) === * [[1792]] – [[1802]] [[Francúzske revolučné vojny]] * [[1803]] – [[1815]] [[Napoleonské vojny]] ** [[1812]] [[Napoleonov vpád do Ruska]] * [[1812]] – [[1815]] [[Britsko-americká vojna]] * [[1821]] – [[1830]] [[Grécke povstanie]] * [[1846]] – [[1848]] [[Mexicko-americká vojna]] * [[1848]] – [[1864]] [[Prusko-dánske vojny]] ** [[1848]] – [[1852]] [[Prusko-dánska vojna|Prusko dánska vojna]] ** [[1864]] [[Druhá šlezvická vojna]] * [[1853]] – [[1856]] [[Krymská vojna]] * [[1861]] – [[1865]] [[Americká občianska vojna]] * [[1866]] [[Rakúsko-pruská vojna]] * [[1870]] – [[1871]] [[Prusko-francúzska vojna]] * [[1877]] – [[1878]] [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)]] * [[1881]] – [[1899]] [[Anglicko-sudánska vojna]] * [[1880]] – [[1902]] [[Búrske vojny]] * [[1889]] – [[1901]] [[Boxerské povstanie]] * [[1894]] – [[1895]] [[Prvá čínsko-japonská vojna]] * [[1898]] [[Španielsko-americká vojna]] === Vojny v 1. polovici 20. storočia (1904 až 1945) === * [[1904]] – [[1905]] [[Rusko-japonská vojna]] * [[1914]] – [[1918]] '''[[Prvá svetová vojna]]''' * [[1918]] – [[1920]] [[Maďarsko-česko-slovenská vojna]] * [[1918]] – [[1922]] [[Ruská občianska vojna]] * [[1919]] – [[1921]] [[Poľsko-boľševická vojna]] * [[1919]] – [[1922]] [[Grécko-turecká vojna (1919 – 1922)|Grécko-turecká vojna]] * [[1936]] – [[1939]] [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielska občianska vojna]] * [[1937]] – [[1945]] [[Druhá čínsko-japonská vojna]] * [[1939]] [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|Malá vojna (1939)]] * [[1939]] – [[1945]] '''[[Druhá svetová vojna]]''' ** [[1937]] – [[1945]] [[Vojna v Pacifiku]] ** [[1939]] [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|Sovietsky vpád do Poľska]] ** [[1939]] – [[1940]] [[Zimná vojna]] ** [[1941]] – [[1945]] [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľká vlastenecká vojna]] ** [[1945]] [[Sovietsko-japonská vojna]] ** [[1945]] [[Sovietska invázia do Mandžukua]] === Vojny po roku 1945 do súčasnosti (1945 až súčasnosť) === * [[1945]] – [[1949]] [[Čínska občianska vojna]] * [[1946]] – [[1949]] [[Grécka občianska vojna]] * [[1946]] – [[1954]] [[Prvá indočínska vojna]] * [[1948]] – [[1949]] [[Prvá arabsko-izraelská vojna]] * [[1950]] – [[1953]] [[Kórejská vojna]] * [[1954]] – [[1975]] [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] ** [[1954]] – [[1975]] [[Vietnamská vojna]] ** [[1959]] – [[1975]] [[Laoská občianska vojna]] ** [[1967]] – [[1975]] [[Kambodžská občianska vojna]] * [[1954]] – [[1962]] [[Alžírska vojna za nezávislosť]] * [[1955]] – [[1972]] [[Prvá sudánska vojna za nezávislosť]] * [[1956]] [[Maďarské povstanie]] * [[1956]] [[Suezská kríza]] alebo [[Suezská kríza|Druhá arabsko-izraelská vojna]] * [[1956]] – [[1959]] [[Kubánska revolúcia]] * [[1960]] – [[1996]] [[Občianska vojna v Guatemale]] * [[1961]] [[Invázia v Zálive svíň]] * [[1961]] – [[1975]] [[Angolská vojna za nezávislosť]] * [[1962]] – [[1970]] [[Jemenská občianska vojna]] * [[1964]] – [[1975]] [[Vojna za nezávislosť (Mozambik)]] * [[1965]] – [[1996]] [[Občianska vojna v Čade]] * [[1966]] – [[1988]] [[Vojna za nezávislosť (Namíbia)|Vojna za nezávislosť Namíbie]] * [[1967]] [[Šesťdňová vojna]] alebo Tretia arabsko-izraelská vojna * [[1967]] – [[1970]] [[Občianska vojna v Nigérii]] * [[1968]] [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] * [[1968]] – [[1970]] [[Opotrebovávacia vojna (Arabsko-izraelský konflikt)|Opotrebovávacia vojna]] * [[1969]] – [[Čínsko-sovietske konflikty (1969)]] * [[1969]] – [[1998]] [[Konflikt v Severnom Írsku]] * [[1973]] [[Jomkippurská vojna]] alebo [[Jomkipurská vojna|Piata arabsko-izraelská vojna]] * [[1974]] – [[1991]] [[Občianska vojna v Etiópii]] * [[1975]] – [[1989]] [[Angolská občianska vojna]] * [[1975]] – [[1991]] [[Libanonská občianska vojna]] * [[1975]] – [[2002]] [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]] * [[1978]] – [[1989]] [[Kambodžsko-vietnamská vojna]] * [[1979]] – [[1989]] [[Sovietska intervencia v Afganistane]] * [[1979]] [[Čínsko-vietnamská vojna|Čínsko-Vietnamská vojna]] alebo [[Čínsko-vietnamská vojna|Tretia indočínska vojna]] * [[1979]] – [[1992]] [[Salvádorská občianska vojna]] * [[1980]] – [[1988]] [[Iránsko-iracká vojna]] * [[1982]] [[Vojna o Falklandy]] * [[1982]] [[Libanonská vojna|Vojna v Libanone]] * [[1982]] – [[1984]] [[Občianska vojna v Mozambiku]] * [[1983]] – [[2000|2009]] [[Občianska vojna na Srí Lanke]] * [[1983]] – [[2005]] [[Druhá sudánska občianska vojna]] * [[1988]] – [[1994]] [[Vojna o Náhorný Karabach]] * [[1989]] – [[1990]] Vojenská invázia [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] do [[Panama (štát)|Panamy]] * [[1989]] – [[1997]] [[Občianska vojna v Libérii]] * [[1990]] – [[1991]] [[Druhá vojna v Perzskom zálive]] * [[1990]] – [[1992]] [[Občianska vojna v Rwande]] * [[1990]] – [[1998]] [[Povstanie Tuarégov]] * [[1991]] – [[2001]] [[Vojny v Juhoslávii]] ** [[1991]] [[Vojna v Slovinsku]] ** [[1991]] – [[1995]] [[Vojna v Chorvátsku]] ** [[1992]] – [[1995]] [[Vojna v Bosne]] ** [[1998]] – [[1999]] [[Vojna v Kosove]] * [[1991]] – [[1993]] [[Gruzínske občianske vojny]] ** [[1991]] – [[1992]] [[Vojna v Južnom Osetsku (1992)|Vojna v Južnom Osetsku]] ** [[1992]] – [[1994]] [[Vojna v Abchádzsku]] ** [[1993]] [[Gruzínska občianska vojna]] * [[1991]] – [[1997]] [[Občianska vojna v Sierra Leone]] * [[1992]] – [[1997]] [[Občianska vojna v Tadžikistane]] * [[1993]] – [[1999]] [[Občianska vojna v Burundi]] * [[1994]] – [[1996]] [[Prvá čečenská vojna]] * [[1995]] [[Druhá ugandská občianska vojna]] * [[1996]] – [[1997]] [[Prvá občianska vojna v Kongu]] * [[1998]] [[Druhá občianska vojna v Kongu]] * [[1999]] – [[2009]] [[Druhá čečenská vojna]] * [[1999]] – [[2003]] [[Druhá občianska vojna v Libérii]] * [[2001]] – súčasnosť – Vojny proti terorizmu (Operácia Trvalá sloboda) * [[2001]] – [[2021]] [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|Vojna v Afganistane]] * [[2003]] – [[2011]] [[Tretia vojna v Perzskom zálive]] * [[2006]] – [[Druhá libanonská vojna]] * [[2006]] – súčasnosť [[Mexická drogová vojna]] * [[2006]] – [[2008]] [[Občianska vojna v Iraku]] * [[2011]] – [[Občianska vojna v Líbyi]] * [[2011]] – súčasnosť [[Občianska vojna v Sýrii]] * [[2014]] – [[2022]] Vojna na Donbase * [[2022]] – súčasnosť [[Ruská invázia na Ukrajinu]] * [[2024]] – súčasnosť Vojna v [[Gaza|Gaze]] a [[Izrael|Izraeli]] * [[2026]] – súčasnosť Vojenská invázia [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] do [[Venezuela|Venezuely]] * [[2026]] – súčasnosť [[Konflikt na Blízkom východe (2026)|Izraelsko-americké útoky na Irán]] {{Zoznam vojen}} [[Kategória:Zoznamy vojen]] fg8jrfo51152112yogyhatek130tc2w 8253195 8253194 2026-07-25T11:16:22Z LoverofBattle12 246706 8253195 wikitext text/x-wiki {{Dejiny vojenstva}} Toto je súbor vojen roztriedený podľa dátumu a krajiny, v ktorej prebehli dané boje. : == Chronológia vojen == === Vojny v staroveku (1 200 pred naším letopočtom až 135 nášho letopočtu) === * [[1200 pred Kr.|1 200 pred Kr.]] – [[Trójska vojna]] * [[800 pred Kr.]] – [[Messénske vojny]] (medzi [[Sparta (starovek)|Spartou]] a [[Messinia|Messéniou]]) * [[499 pred Kr.]] – [[448 pred Kr.]] [[Grécko-perzské vojny]] * [[431 pred Kr.]] – [[404 pred Kr.]] [[Peloponézske vojny]] * [[343 pred Kr.]] – [[290 pred Kr.]] [[Samnitské vojny]] ** [[343 pred Kr.]] – [[341 pred Kr.]] [[Samnitské vojny|Prvá samnitská vojna]] ** [[327 pred Kr.]] – [[304 pred Kr.]] [[Samnitské vojny|Druhá samnitská vojna]] ** [[298 pred Kr.]] – [[290 pred Kr.]] [[Samnitské vojny|Tretia samnitská vojna]] * [[334 pred Kr.]] – [[323 pred Kr.]] [[Vojny Alexandra Veľkého]] * [[323 pred Kr.]] – [[280 pred Kr.]] [[Vojny diadochov]] * [[264 pred Kr.]] – [[146 pred Kr.]] [[Púnske vojny]] medzi [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímskou republikom]] a [[Kartágo|Kartágom]] ** [[264 pred Kr.]] – [[241 pred Kr.]] [[Prvá púnska vojna]] ** [[218 pred Kr.]] – [[202 pred Kr.]] [[Druhá púnska vojna]] ** [[149 pred Kr.]] – [[146 pred Kr.]] [[Tretia púnska vojna]] * [[215 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] [[Macedónske vojny]] ** [[215 pred Kr.]] – [[205 pred Kr.]] [[Prvá macedónska vojna]] ** [[200 pred Kr.]] – [[196 pred Kr.]] [[Druhá macedónska vojna]] ** [[171 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] [[Tretia macedónska vojna]] * [[73 pred Kr.]] – [[71 pred Kr.]] [[Spartakovo povstanie (Rímska ríša)|Spartakovo povstanie]] * [[58 pred Kr.]] – [[50 pred Kr.]] [[Galská vojna]] * [[44 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] [[Rímska občianska vojna]] * [[66]] – [[70]] [[Prvá židovsko-rímska vojna]] alebo Veľké židovské povstanie * [[68]] [[Rok štyroch cisárov]] - Rímska občianska vojna * [[115]] – [[117]] [[Druhá židovsko-rímska vojna]] * [[132]] – [[135]] [[Tretia židovsko-rímska vojna]] alebo povstanie Bar Kokhbu === Vojny v stredoveku (1096 až 1526) === * [[1096]] – [[1291]] [[Križiacka výprava|Križiacke výpravy]] ** [[1096]] – [[1099]] [[Prvá križiacka výprava]] ** [[1147]] – [[1149]] [[Druhá križiacka výprava]] ** [[1187]] – [[1191]] [[Tretia križiacka výprava]] ** [[1202]] – [[1204]] [[Štvrtá križiacka výprava]] ** [[1209]] – [[1229]] [[Križiacka výprava proti albigéncom]] ** [[1212]] [[Detská križiacka výprava]] ** [[1217]] – [[1221]] [[Piata križiacka výprava]] ** [[1228]] [[Šiesta križiacka výprava]] ** [[1248]] – [[1254]] [[Siedma križiacka výprava]] ** [[1270]] [[Ôsma križiacka výprava]] ** [[1271]] – [[1291]] [[Deviata križiacka výprava]] * [[1223]] – [[1242]] [[Mongolský vpád do Európy]] * [[1241]] – [[1242]] [[Mongolský vpád do Uhorska]] * [[1296]] – [[1328]] [[Prvá vojna za škótsku nezávislosť]] * [[1332]] – [[1333]] [[Druhá vojna za škótsku nezávislosť]] * [[1337]] – [[1453]] [[Storočná vojna]] * [[1420]] – [[1436]] [[Husitstvo|Husitské vojny]] * [[1453]] [[Pád Konštantínopola|Dobytie Konštantínopola]] * [[1454]] – [[1466]] [[Trinásťročná vojna]] * [[1455]] – [[1485]] [[Vojna ruží]] * [[1467]] – [[1477]] [[Vojna Óninov]] * [[1468]] – [[1478]] [[Česko-uhorské vojny]] alebo II. Husitská vojna * [[1474]] – [[1477]] [[Vojna Karla Smelého a Švajčiarov|Vojna Karola Smelého a Švajčiarov]] * [[1494]] – [[1559]] [[Talianske vojny]] * [[1499]] [[Švábska vojna]] * [[1519]] – [[1521]] [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[1524]] – [[1525]] [[Nemecká sedliacka vojna]] === Vojny v novoveku (1526 až 1792) === * [[1526]] – [[1791]] [[Osmansko-habsburské vojny]] ** [[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)]] ** [[Dlhá turecká vojna|Pätnásťročná vojna (1593 – 1606)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1663 až 1664|Rakúsko-turecká vojna (1663 – 1664)]] ** [[Veľká turecká vojna|Veľká turecká vojna (1683 – 1699)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718|Rakúsko-turecká vojna (1716 – 1718)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1737 až 1739|Rakúsko-turecká vojna (1737 – 1739)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1788 až 1791|Rakúsko-turecká vojna (1788 – 1791)]] * [[1546]] – [[1547]] [[Šmalkaldská vojna|Šmalkadská vojna]] * [[1558]] {{--}}[[1794]] [[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľské vojny]] ** [[Livónska vojna|Livónska vojna (1558 {{--}}1582)]] ** [[Rusko-poľská vojna (1605 – 1618)]] alebo [[Smuta|Obdobie Smuty]] ** [[Smolenská vojna|Rusko-poľská vojna (1632 – 1634)]] alebo [[Smolenská vojna]] ** [[Rusko-poľská vojna (1654 – 1667)]] ** [[Poľsko-ruská vojna (1792)]] ** [[Kościuszkovo povstanie|Kościuszkovo povstanie (1794)]] * [[1562]] – [[1598]] [[Hugenotské vojny]] * [[1563]] – [[1721]] [[Severné vojny]] ** [[1563]] – [[1570]] [[Severská sedemročná vojna]] ** [[1655]] – [[1660]] [[Druhá severská vojna]] ** [[1700]] – [[1721]] [[Severná vojna|Veľká severná vojna]] * [[1563]] – [[1721]] [[Dánsko-švédske vojny]] ** [[Severská sedemročná vojna]] ** [[Kalmarská vojna|Kalmarská vojna (1611 – 1613)]] ** [[Torstensonova vojna (1643 – 1645)]] ** [[Dánsko-švédska vojna (1657 – 1658)]] ** [[Škandinávska vojna (1675 – 1679)]] ** [[Severná vojna|Veľká severná vojna (1700 – 1721)]] * [[1568]] – [[1648]] [[Nizozemská revolúcia]] alebo [[Nizozemská revolúcia|Osemdesiatročná vojna]] * [[1585]] – [[1604]] [[Anglicko-španielska vojna]] * [[1604]] – [[1711]] [[Protihabsburské stavovské povstania|Protihabsburské stavovské povstania v Uhorsku]] ** [[1604]] – [[1606]] [[Povstanie Štefana Bočkaia|Protihabsburské stavovské povstanie Štefana Bočkaja]] ** [[1619]] – [[1626]] [[Povstanie Gabriela Betlena|Protihabsburské stavovské povstanie Gabriela Betlena]] ** [[1643]] – [[1645]] [[Povstanie Juraja I. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Juraja I. Rákociho]] ** [[1656]] – [[1660]] [[Povstanie Juraja II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Juraja II. Rákociho]] ** [[1678]] – [[1685]] [[Povstanie Imricha Tököliho|Protihabsburské stavovské povstanie Imricha Tököliho]] ** [[1703]] – [[1711]] [[Povstanie Františka II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Františka II. Rákociho]] * [[1618]] – [[1648]] [[Tridsaťročná vojna]] * [[1635]] – [[1659]] [[Francúzsko-španielska vojna (1635 – 1659)]] * [[1639]] – [[1652]] [[Anglická občianska vojna]] * [[1648]] – [[1653]] [[Fronda|Povstanie Frondy]] * [[1648]] – [[1654]] [[Chmeľnyckého povstanie|Povstanie Bohdana Chmeľnyckého]] * [[1652]] – [[1674]] [[Holandsko-anglické vojny]] * [[1667]] – [[1678]] [[Francúzsko-nizozemská vojna]] * [[1688]] – [[1697]] [[Deväťročná vojna|Vojna o falcké dedičstvo]] * [[1701]] – [[1714]] [[Vojna o španielske dedičstvo]] * [[1733]] – [[1735]] [[Vojna o poľské dedičstvo]] * [[1740]] – [[1748]] [[Vojna o rakúske dedičstvo]] * [[1756]] – [[1763]] [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročná vojna]] * [[1775]] – [[1783]] [[Americká vojna za nezávislosť]] * [[1778]] – [[1779]] [[Vojna o bavorské dedičstvo]] === Vojny v moderných časoch (1792 až 1900) === * [[1792]] – [[1802]] [[Francúzske revolučné vojny]] * [[1803]] – [[1815]] [[Napoleonské vojny]] ** [[1812]] [[Napoleonov vpád do Ruska]] * [[1812]] – [[1815]] [[Britsko-americká vojna]] * [[1821]] – [[1830]] [[Grécke povstanie]] * [[1846]] – [[1848]] [[Mexicko-americká vojna]] * [[1848]] – [[1864]] [[Prusko-dánske vojny]] alebo [[Prusko-dánske vojny|Šlezvické vojny]] ** [[1848]] – [[1852]] [[Prusko-dánska vojna|Prvá šlezvická vojna]] ** [[1864]] [[Druhá šlezvická vojna]] * [[1853]] – [[1856]] [[Krymská vojna]] * [[1861]] – [[1865]] [[Americká občianska vojna]] * [[1866]] [[Rakúsko-pruská vojna]] * [[1870]] – [[1871]] [[Prusko-francúzska vojna]] * [[1877]] – [[1878]] [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)]] * [[1881]] – [[1899]] [[Anglicko-sudánska vojna]] * [[1880]] – [[1902]] [[Búrske vojny]] * [[1889]] – [[1901]] [[Boxerské povstanie]] * [[1894]] – [[1895]] [[Prvá čínsko-japonská vojna]] * [[1898]] [[Španielsko-americká vojna]] === Vojny v 1. polovici 20. storočia (1904 až 1945) === * [[1904]] – [[1905]] [[Rusko-japonská vojna]] * [[1914]] – [[1918]] '''[[Prvá svetová vojna]]''' * [[1918]] – [[1920]] [[Maďarsko-česko-slovenská vojna]] * [[1918]] – [[1922]] [[Ruská občianska vojna]] * [[1919]] – [[1921]] [[Poľsko-boľševická vojna]] * [[1919]] – [[1922]] [[Grécko-turecká vojna (1919 – 1922)|Grécko-turecká vojna]] * [[1936]] – [[1939]] [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielska občianska vojna]] * [[1937]] – [[1945]] [[Druhá čínsko-japonská vojna]] * [[1939]] [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|Malá vojna (1939)]] * [[1939]] – [[1945]] '''[[Druhá svetová vojna]]''' ** [[1937]] – [[1945]] [[Vojna v Pacifiku]] ** [[1939]] [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|Sovietsky vpád do Poľska]] ** [[1939]] – [[1940]] [[Zimná vojna]] ** [[1941]] – [[1945]] [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľká vlastenecká vojna]] ** [[1945]] [[Sovietsko-japonská vojna]] ** [[1945]] [[Sovietska invázia do Mandžukua]] === Vojny po roku 1945 do súčasnosti (1945 až súčasnosť) === * [[1945]] – [[1949]] [[Čínska občianska vojna]] * [[1946]] – [[1949]] [[Grécka občianska vojna]] * [[1946]] – [[1954]] [[Prvá indočínska vojna]] * [[1948]] – [[1949]] [[Prvá arabsko-izraelská vojna]] * [[1950]] – [[1953]] [[Kórejská vojna]] * [[1954]] – [[1975]] [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] ** [[1954]] – [[1975]] [[Vietnamská vojna]] ** [[1959]] – [[1975]] [[Laoská občianska vojna]] ** [[1967]] – [[1975]] [[Kambodžská občianska vojna]] * [[1954]] – [[1962]] [[Alžírska vojna za nezávislosť]] * [[1955]] – [[1972]] [[Prvá sudánska vojna za nezávislosť]] * [[1956]] [[Maďarské povstanie]] * [[1956]] [[Suezská kríza]] alebo [[Suezská kríza|Druhá arabsko-izraelská vojna]] * [[1956]] – [[1959]] [[Kubánska revolúcia]] * [[1960]] – [[1996]] [[Občianska vojna v Guatemale]] * [[1961]] [[Invázia v Zálive svíň]] * [[1961]] – [[1975]] [[Angolská vojna za nezávislosť]] * [[1962]] – [[1970]] [[Jemenská občianska vojna]] * [[1964]] – [[1975]] [[Vojna za nezávislosť (Mozambik)]] * [[1965]] – [[1996]] [[Občianska vojna v Čade]] * [[1966]] – [[1988]] [[Vojna za nezávislosť (Namíbia)|Vojna za nezávislosť Namíbie]] * [[1967]] [[Šesťdňová vojna]] alebo Tretia arabsko-izraelská vojna * [[1967]] – [[1970]] [[Občianska vojna v Nigérii]] * [[1968]] [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] * [[1968]] – [[1970]] [[Opotrebovávacia vojna (Arabsko-izraelský konflikt)|Opotrebovávacia vojna]] * [[1969]] – [[Čínsko-sovietske konflikty (1969)]] * [[1969]] – [[1998]] [[Konflikt v Severnom Írsku]] * [[1973]] [[Jomkippurská vojna]] alebo [[Jomkipurská vojna|Piata arabsko-izraelská vojna]] * [[1974]] – [[1991]] [[Občianska vojna v Etiópii]] * [[1975]] – [[1989]] [[Angolská občianska vojna]] * [[1975]] – [[1991]] [[Libanonská občianska vojna]] * [[1975]] – [[2002]] [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]] * [[1978]] – [[1989]] [[Kambodžsko-vietnamská vojna]] * [[1979]] – [[1989]] [[Sovietska intervencia v Afganistane]] * [[1979]] [[Čínsko-vietnamská vojna|Čínsko-Vietnamská vojna]] alebo [[Čínsko-vietnamská vojna|Tretia indočínska vojna]] * [[1979]] – [[1992]] [[Salvádorská občianska vojna]] * [[1980]] – [[1988]] [[Iránsko-iracká vojna]] * [[1982]] [[Vojna o Falklandy]] * [[1982]] [[Libanonská vojna|Vojna v Libanone]] * [[1982]] – [[1984]] [[Občianska vojna v Mozambiku]] * [[1983]] – [[2000|2009]] [[Občianska vojna na Srí Lanke]] * [[1983]] – [[2005]] [[Druhá sudánska občianska vojna]] * [[1988]] – [[1994]] [[Vojna o Náhorný Karabach]] * [[1989]] – [[1990]] Vojenská invázia [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] do [[Panama (štát)|Panamy]] * [[1989]] – [[1997]] [[Občianska vojna v Libérii]] * [[1990]] – [[1991]] [[Druhá vojna v Perzskom zálive]] * [[1990]] – [[1992]] [[Občianska vojna v Rwande]] * [[1990]] – [[1998]] [[Povstanie Tuarégov]] * [[1991]] – [[2001]] [[Vojny v Juhoslávii]] ** [[1991]] [[Vojna v Slovinsku]] ** [[1991]] – [[1995]] [[Vojna v Chorvátsku]] ** [[1992]] – [[1995]] [[Vojna v Bosne]] ** [[1998]] – [[1999]] [[Vojna v Kosove]] * [[1991]] – [[1993]] [[Gruzínske občianske vojny]] ** [[1991]] – [[1992]] [[Vojna v Južnom Osetsku (1992)|Vojna v Južnom Osetsku]] ** [[1992]] – [[1994]] [[Vojna v Abchádzsku]] ** [[1993]] [[Gruzínska občianska vojna]] * [[1991]] – [[1997]] [[Občianska vojna v Sierra Leone]] * [[1992]] – [[1997]] [[Občianska vojna v Tadžikistane]] * [[1993]] – [[1999]] [[Občianska vojna v Burundi]] * [[1994]] – [[1996]] [[Prvá čečenská vojna]] * [[1995]] [[Druhá ugandská občianska vojna]] * [[1996]] – [[1997]] [[Prvá občianska vojna v Kongu]] * [[1998]] [[Druhá občianska vojna v Kongu]] * [[1999]] – [[2009]] [[Druhá čečenská vojna]] * [[1999]] – [[2003]] [[Druhá občianska vojna v Libérii]] * [[2001]] – súčasnosť – Vojny proti terorizmu (Operácia Trvalá sloboda) * [[2001]] – [[2021]] [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|Vojna v Afganistane]] * [[2003]] – [[2011]] [[Tretia vojna v Perzskom zálive]] * [[2006]] – [[Druhá libanonská vojna]] * [[2006]] – súčasnosť [[Mexická drogová vojna]] * [[2006]] – [[2008]] [[Občianska vojna v Iraku]] * [[2011]] – [[Občianska vojna v Líbyi]] * [[2011]] – súčasnosť [[Občianska vojna v Sýrii]] * [[2014]] – [[2022]] Vojna na Donbase * [[2022]] – súčasnosť [[Ruská invázia na Ukrajinu]] * [[2024]] – súčasnosť Vojna v [[Gaza|Gaze]] a [[Izrael|Izraeli]] * [[2026]] – súčasnosť Vojenská invázia [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] do [[Venezuela|Venezuely]] * [[2026]] – súčasnosť [[Konflikt na Blízkom východe (2026)|Izraelsko-americké útoky na Irán]] {{Zoznam vojen}} [[Kategória:Zoznamy vojen]] 1sinutt4indh27weh5spqjk99eq6izy 8253198 8253195 2026-07-25T11:18:24Z LoverofBattle12 246706 Nahradenie pojmu ,, Husitské vojny" za ,, Križiacke výpravy proti husitom" v kapitole ,, Vojny v stredoveku". 8253198 wikitext text/x-wiki {{Dejiny vojenstva}} Toto je súbor vojen roztriedený podľa dátumu a krajiny, v ktorej prebehli dané boje. : == Chronológia vojen == === Vojny v staroveku (1 200 pred naším letopočtom až 135 nášho letopočtu) === * [[1200 pred Kr.|1 200 pred Kr.]] – [[Trójska vojna]] * [[800 pred Kr.]] – [[Messénske vojny]] (medzi [[Sparta (starovek)|Spartou]] a [[Messinia|Messéniou]]) * [[499 pred Kr.]] – [[448 pred Kr.]] [[Grécko-perzské vojny]] * [[431 pred Kr.]] – [[404 pred Kr.]] [[Peloponézske vojny]] * [[343 pred Kr.]] – [[290 pred Kr.]] [[Samnitské vojny]] ** [[343 pred Kr.]] – [[341 pred Kr.]] [[Samnitské vojny|Prvá samnitská vojna]] ** [[327 pred Kr.]] – [[304 pred Kr.]] [[Samnitské vojny|Druhá samnitská vojna]] ** [[298 pred Kr.]] – [[290 pred Kr.]] [[Samnitské vojny|Tretia samnitská vojna]] * [[334 pred Kr.]] – [[323 pred Kr.]] [[Vojny Alexandra Veľkého]] * [[323 pred Kr.]] – [[280 pred Kr.]] [[Vojny diadochov]] * [[264 pred Kr.]] – [[146 pred Kr.]] [[Púnske vojny]] medzi [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímskou republikom]] a [[Kartágo|Kartágom]] ** [[264 pred Kr.]] – [[241 pred Kr.]] [[Prvá púnska vojna]] ** [[218 pred Kr.]] – [[202 pred Kr.]] [[Druhá púnska vojna]] ** [[149 pred Kr.]] – [[146 pred Kr.]] [[Tretia púnska vojna]] * [[215 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] [[Macedónske vojny]] ** [[215 pred Kr.]] – [[205 pred Kr.]] [[Prvá macedónska vojna]] ** [[200 pred Kr.]] – [[196 pred Kr.]] [[Druhá macedónska vojna]] ** [[171 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] [[Tretia macedónska vojna]] * [[73 pred Kr.]] – [[71 pred Kr.]] [[Spartakovo povstanie (Rímska ríša)|Spartakovo povstanie]] * [[58 pred Kr.]] – [[50 pred Kr.]] [[Galská vojna]] * [[44 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] [[Rímska občianska vojna]] * [[66]] – [[70]] [[Prvá židovsko-rímska vojna]] alebo Veľké židovské povstanie * [[68]] [[Rok štyroch cisárov]] - Rímska občianska vojna * [[115]] – [[117]] [[Druhá židovsko-rímska vojna]] * [[132]] – [[135]] [[Tretia židovsko-rímska vojna]] alebo povstanie Bar Kokhbu === Vojny v stredoveku (1096 až 1526) === * [[1096]] – [[1291]] [[Križiacka výprava|Križiacke výpravy]] ** [[1096]] – [[1099]] [[Prvá križiacka výprava]] ** [[1147]] – [[1149]] [[Druhá križiacka výprava]] ** [[1187]] – [[1191]] [[Tretia križiacka výprava]] ** [[1202]] – [[1204]] [[Štvrtá križiacka výprava]] ** [[1209]] – [[1229]] [[Križiacka výprava proti albigéncom]] ** [[1212]] [[Detská križiacka výprava]] ** [[1217]] – [[1221]] [[Piata križiacka výprava]] ** [[1228]] [[Šiesta križiacka výprava]] ** [[1248]] – [[1254]] [[Siedma križiacka výprava]] ** [[1270]] [[Ôsma križiacka výprava]] ** [[1271]] – [[1291]] [[Deviata križiacka výprava]] * [[1223]] – [[1242]] [[Mongolský vpád do Európy]] * [[1241]] – [[1242]] [[Mongolský vpád do Uhorska]] * [[1296]] – [[1328]] [[Prvá vojna za škótsku nezávislosť]] * [[1332]] – [[1333]] [[Druhá vojna za škótsku nezávislosť]] * [[1337]] – [[1453]] [[Storočná vojna]] * [[1420]] – [[1436]] [[Križiacke výpravy proti husitom|Husitské vojny]] * [[1453]] [[Pád Konštantínopola|Dobytie Konštantínopola]] * [[1454]] – [[1466]] [[Trinásťročná vojna]] * [[1455]] – [[1485]] [[Vojna ruží]] * [[1467]] – [[1477]] [[Vojna Óninov]] * [[1468]] – [[1478]] [[Česko-uhorské vojny]] alebo II. Husitská vojna * [[1474]] – [[1477]] [[Vojna Karla Smelého a Švajčiarov|Vojna Karola Smelého a Švajčiarov]] * [[1494]] – [[1559]] [[Talianske vojny]] * [[1499]] [[Švábska vojna]] * [[1519]] – [[1521]] [[Dobytie Aztéckej ríše]] * [[1524]] – [[1525]] [[Nemecká sedliacka vojna]] === Vojny v novoveku (1526 až 1792) === * [[1526]] – [[1791]] [[Osmansko-habsburské vojny]] ** [[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)]] ** [[Dlhá turecká vojna|Pätnásťročná vojna (1593 – 1606)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1663 až 1664|Rakúsko-turecká vojna (1663 – 1664)]] ** [[Veľká turecká vojna|Veľká turecká vojna (1683 – 1699)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718|Rakúsko-turecká vojna (1716 – 1718)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1737 až 1739|Rakúsko-turecká vojna (1737 – 1739)]] ** [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1788 až 1791|Rakúsko-turecká vojna (1788 – 1791)]] * [[1546]] – [[1547]] [[Šmalkaldská vojna|Šmalkadská vojna]] * [[1558]] {{--}}[[1794]] [[Rusko-poľská vojna|Rusko-poľské vojny]] ** [[Livónska vojna|Livónska vojna (1558 {{--}}1582)]] ** [[Rusko-poľská vojna (1605 – 1618)]] alebo [[Smuta|Obdobie Smuty]] ** [[Smolenská vojna|Rusko-poľská vojna (1632 – 1634)]] alebo [[Smolenská vojna]] ** [[Rusko-poľská vojna (1654 – 1667)]] ** [[Poľsko-ruská vojna (1792)]] ** [[Kościuszkovo povstanie|Kościuszkovo povstanie (1794)]] * [[1562]] – [[1598]] [[Hugenotské vojny]] * [[1563]] – [[1721]] [[Severné vojny]] ** [[1563]] – [[1570]] [[Severská sedemročná vojna]] ** [[1655]] – [[1660]] [[Druhá severská vojna]] ** [[1700]] – [[1721]] [[Severná vojna|Veľká severná vojna]] * [[1563]] – [[1721]] [[Dánsko-švédske vojny]] ** [[Severská sedemročná vojna]] ** [[Kalmarská vojna|Kalmarská vojna (1611 – 1613)]] ** [[Torstensonova vojna (1643 – 1645)]] ** [[Dánsko-švédska vojna (1657 – 1658)]] ** [[Škandinávska vojna (1675 – 1679)]] ** [[Severná vojna|Veľká severná vojna (1700 – 1721)]] * [[1568]] – [[1648]] [[Nizozemská revolúcia]] alebo [[Nizozemská revolúcia|Osemdesiatročná vojna]] * [[1585]] – [[1604]] [[Anglicko-španielska vojna]] * [[1604]] – [[1711]] [[Protihabsburské stavovské povstania|Protihabsburské stavovské povstania v Uhorsku]] ** [[1604]] – [[1606]] [[Povstanie Štefana Bočkaia|Protihabsburské stavovské povstanie Štefana Bočkaja]] ** [[1619]] – [[1626]] [[Povstanie Gabriela Betlena|Protihabsburské stavovské povstanie Gabriela Betlena]] ** [[1643]] – [[1645]] [[Povstanie Juraja I. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Juraja I. Rákociho]] ** [[1656]] – [[1660]] [[Povstanie Juraja II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Juraja II. Rákociho]] ** [[1678]] – [[1685]] [[Povstanie Imricha Tököliho|Protihabsburské stavovské povstanie Imricha Tököliho]] ** [[1703]] – [[1711]] [[Povstanie Františka II. Rákociho|Protihabsburské stavovské povstanie Františka II. Rákociho]] * [[1618]] – [[1648]] [[Tridsaťročná vojna]] * [[1635]] – [[1659]] [[Francúzsko-španielska vojna (1635 – 1659)]] * [[1639]] – [[1652]] [[Anglická občianska vojna]] * [[1648]] – [[1653]] [[Fronda|Povstanie Frondy]] * [[1648]] – [[1654]] [[Chmeľnyckého povstanie|Povstanie Bohdana Chmeľnyckého]] * [[1652]] – [[1674]] [[Holandsko-anglické vojny]] * [[1667]] – [[1678]] [[Francúzsko-nizozemská vojna]] * [[1688]] – [[1697]] [[Deväťročná vojna|Vojna o falcké dedičstvo]] * [[1701]] – [[1714]] [[Vojna o španielske dedičstvo]] * [[1733]] – [[1735]] [[Vojna o poľské dedičstvo]] * [[1740]] – [[1748]] [[Vojna o rakúske dedičstvo]] * [[1756]] – [[1763]] [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročná vojna]] * [[1775]] – [[1783]] [[Americká vojna za nezávislosť]] * [[1778]] – [[1779]] [[Vojna o bavorské dedičstvo]] === Vojny v moderných časoch (1792 až 1900) === * [[1792]] – [[1802]] [[Francúzske revolučné vojny]] * [[1803]] – [[1815]] [[Napoleonské vojny]] ** [[1812]] [[Napoleonov vpád do Ruska]] * [[1812]] – [[1815]] [[Britsko-americká vojna]] * [[1821]] – [[1830]] [[Grécke povstanie]] * [[1846]] – [[1848]] [[Mexicko-americká vojna]] * [[1848]] – [[1864]] [[Prusko-dánske vojny]] alebo [[Prusko-dánske vojny|Šlezvické vojny]] ** [[1848]] – [[1852]] [[Prusko-dánska vojna|Prvá šlezvická vojna]] ** [[1864]] [[Druhá šlezvická vojna]] * [[1853]] – [[1856]] [[Krymská vojna]] * [[1861]] – [[1865]] [[Americká občianska vojna]] * [[1866]] [[Rakúsko-pruská vojna]] * [[1870]] – [[1871]] [[Prusko-francúzska vojna]] * [[1877]] – [[1878]] [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)]] * [[1881]] – [[1899]] [[Anglicko-sudánska vojna]] * [[1880]] – [[1902]] [[Búrske vojny]] * [[1889]] – [[1901]] [[Boxerské povstanie]] * [[1894]] – [[1895]] [[Prvá čínsko-japonská vojna]] * [[1898]] [[Španielsko-americká vojna]] === Vojny v 1. polovici 20. storočia (1904 až 1945) === * [[1904]] – [[1905]] [[Rusko-japonská vojna]] * [[1914]] – [[1918]] '''[[Prvá svetová vojna]]''' * [[1918]] – [[1920]] [[Maďarsko-česko-slovenská vojna]] * [[1918]] – [[1922]] [[Ruská občianska vojna]] * [[1919]] – [[1921]] [[Poľsko-boľševická vojna]] * [[1919]] – [[1922]] [[Grécko-turecká vojna (1919 – 1922)|Grécko-turecká vojna]] * [[1936]] – [[1939]] [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielska občianska vojna]] * [[1937]] – [[1945]] [[Druhá čínsko-japonská vojna]] * [[1939]] [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|Malá vojna (1939)]] * [[1939]] – [[1945]] '''[[Druhá svetová vojna]]''' ** [[1937]] – [[1945]] [[Vojna v Pacifiku]] ** [[1939]] [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|Sovietsky vpád do Poľska]] ** [[1939]] – [[1940]] [[Zimná vojna]] ** [[1941]] – [[1945]] [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľká vlastenecká vojna]] ** [[1945]] [[Sovietsko-japonská vojna]] ** [[1945]] [[Sovietska invázia do Mandžukua]] === Vojny po roku 1945 do súčasnosti (1945 až súčasnosť) === * [[1945]] – [[1949]] [[Čínska občianska vojna]] * [[1946]] – [[1949]] [[Grécka občianska vojna]] * [[1946]] – [[1954]] [[Prvá indočínska vojna]] * [[1948]] – [[1949]] [[Prvá arabsko-izraelská vojna]] * [[1950]] – [[1953]] [[Kórejská vojna]] * [[1954]] – [[1975]] [[Vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] ** [[1954]] – [[1975]] [[Vietnamská vojna]] ** [[1959]] – [[1975]] [[Laoská občianska vojna]] ** [[1967]] – [[1975]] [[Kambodžská občianska vojna]] * [[1954]] – [[1962]] [[Alžírska vojna za nezávislosť]] * [[1955]] – [[1972]] [[Prvá sudánska vojna za nezávislosť]] * [[1956]] [[Maďarské povstanie]] * [[1956]] [[Suezská kríza]] alebo [[Suezská kríza|Druhá arabsko-izraelská vojna]] * [[1956]] – [[1959]] [[Kubánska revolúcia]] * [[1960]] – [[1996]] [[Občianska vojna v Guatemale]] * [[1961]] [[Invázia v Zálive svíň]] * [[1961]] – [[1975]] [[Angolská vojna za nezávislosť]] * [[1962]] – [[1970]] [[Jemenská občianska vojna]] * [[1964]] – [[1975]] [[Vojna za nezávislosť (Mozambik)]] * [[1965]] – [[1996]] [[Občianska vojna v Čade]] * [[1966]] – [[1988]] [[Vojna za nezávislosť (Namíbia)|Vojna za nezávislosť Namíbie]] * [[1967]] [[Šesťdňová vojna]] alebo Tretia arabsko-izraelská vojna * [[1967]] – [[1970]] [[Občianska vojna v Nigérii]] * [[1968]] [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] * [[1968]] – [[1970]] [[Opotrebovávacia vojna (Arabsko-izraelský konflikt)|Opotrebovávacia vojna]] * [[1969]] – [[Čínsko-sovietske konflikty (1969)]] * [[1969]] – [[1998]] [[Konflikt v Severnom Írsku]] * [[1973]] [[Jomkippurská vojna]] alebo [[Jomkipurská vojna|Piata arabsko-izraelská vojna]] * [[1974]] – [[1991]] [[Občianska vojna v Etiópii]] * [[1975]] – [[1989]] [[Angolská občianska vojna]] * [[1975]] – [[1991]] [[Libanonská občianska vojna]] * [[1975]] – [[2002]] [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]] * [[1978]] – [[1989]] [[Kambodžsko-vietnamská vojna]] * [[1979]] – [[1989]] [[Sovietska intervencia v Afganistane]] * [[1979]] [[Čínsko-vietnamská vojna|Čínsko-Vietnamská vojna]] alebo [[Čínsko-vietnamská vojna|Tretia indočínska vojna]] * [[1979]] – [[1992]] [[Salvádorská občianska vojna]] * [[1980]] – [[1988]] [[Iránsko-iracká vojna]] * [[1982]] [[Vojna o Falklandy]] * [[1982]] [[Libanonská vojna|Vojna v Libanone]] * [[1982]] – [[1984]] [[Občianska vojna v Mozambiku]] * [[1983]] – [[2000|2009]] [[Občianska vojna na Srí Lanke]] * [[1983]] – [[2005]] [[Druhá sudánska občianska vojna]] * [[1988]] – [[1994]] [[Vojna o Náhorný Karabach]] * [[1989]] – [[1990]] Vojenská invázia [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] do [[Panama (štát)|Panamy]] * [[1989]] – [[1997]] [[Občianska vojna v Libérii]] * [[1990]] – [[1991]] [[Druhá vojna v Perzskom zálive]] * [[1990]] – [[1992]] [[Občianska vojna v Rwande]] * [[1990]] – [[1998]] [[Povstanie Tuarégov]] * [[1991]] – [[2001]] [[Vojny v Juhoslávii]] ** [[1991]] [[Vojna v Slovinsku]] ** [[1991]] – [[1995]] [[Vojna v Chorvátsku]] ** [[1992]] – [[1995]] [[Vojna v Bosne]] ** [[1998]] – [[1999]] [[Vojna v Kosove]] * [[1991]] – [[1993]] [[Gruzínske občianske vojny]] ** [[1991]] – [[1992]] [[Vojna v Južnom Osetsku (1992)|Vojna v Južnom Osetsku]] ** [[1992]] – [[1994]] [[Vojna v Abchádzsku]] ** [[1993]] [[Gruzínska občianska vojna]] * [[1991]] – [[1997]] [[Občianska vojna v Sierra Leone]] * [[1992]] – [[1997]] [[Občianska vojna v Tadžikistane]] * [[1993]] – [[1999]] [[Občianska vojna v Burundi]] * [[1994]] – [[1996]] [[Prvá čečenská vojna]] * [[1995]] [[Druhá ugandská občianska vojna]] * [[1996]] – [[1997]] [[Prvá občianska vojna v Kongu]] * [[1998]] [[Druhá občianska vojna v Kongu]] * [[1999]] – [[2009]] [[Druhá čečenská vojna]] * [[1999]] – [[2003]] [[Druhá občianska vojna v Libérii]] * [[2001]] – súčasnosť – Vojny proti terorizmu (Operácia Trvalá sloboda) * [[2001]] – [[2021]] [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|Vojna v Afganistane]] * [[2003]] – [[2011]] [[Tretia vojna v Perzskom zálive]] * [[2006]] – [[Druhá libanonská vojna]] * [[2006]] – súčasnosť [[Mexická drogová vojna]] * [[2006]] – [[2008]] [[Občianska vojna v Iraku]] * [[2011]] – [[Občianska vojna v Líbyi]] * [[2011]] – súčasnosť [[Občianska vojna v Sýrii]] * [[2014]] – [[2022]] Vojna na Donbase * [[2022]] – súčasnosť [[Ruská invázia na Ukrajinu]] * [[2024]] – súčasnosť Vojna v [[Gaza|Gaze]] a [[Izrael|Izraeli]] * [[2026]] – súčasnosť Vojenská invázia [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] do [[Venezuela|Venezuely]] * [[2026]] – súčasnosť [[Konflikt na Blízkom východe (2026)|Izraelsko-americké útoky na Irán]] {{Zoznam vojen}} [[Kategória:Zoznamy vojen]] m23urii39n5hruy0pef7qracm77p6ia 0 27495 8252887 8185420 2026-07-24T12:35:05Z ~2026-41257-90 301080 KI006AA 8252887 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hodruša-Hámre | Iné názvy = | Obrázok = 8000 ročná katedrála.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Mikuláša | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Hodrusa-hamre-zarnovica-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Žarnovica | Región = [[Tekov]]<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = DOLNÉ HÁMRE | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = I | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 526 | strany = 334{{--}}335 }}</ref>; [[Hont]]<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = BANSKÁ HODRUŠA | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = I | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1977 | počet strán = 526 | strany = 134{{--}}135 }}</ref> | Časti = | Rieka = Hodrušský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4557 | Zemepisná dĺžka = 18.7967 | Nadmorská výška = 260 | Prvá zmienka = [[1391]] | Starosta = Jozef Uram<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 966 61 | Kód = | Rozloha = 414.05 | Počet obyvateľov = 806001 | EČV = ZC | Predvoľba = +421-45 | Adresa = Hodruša-Hámre 185 ul.Kpt.Nalepku | E-mail = ocu_hh@isternet.sk | Telefón = 684 44 15 | Fax = 684 44 15 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hodrusa-hamre.sk | Commons = Hodruša-Hámre | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hodruša-Hámre''' (hovorovo len '''Hodruša''', ako aj '''Hámre''') je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]], dnes je začlenená do [[Žarnovica (okres)|okresu Žarnovica]]. Vznikla spojením obcí [[Banská Hodruša]], [[Dolné Hámre]], [[Baňa (Hodruša-Hámre)|Baňa]], [[Vrch (Hodruša-Hámre)|Vrch]] a [[Kopanice (Hodruša-Hámre)|Kopanice]]. == Polohopis == Nachádza sa v západnej časti [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]] v [[Hodrušská dolina|Hodrušskej doline]] na strednom [[Pohronie|Pohroní]] v západnom svahu niekdajšieho Štiavnického stratovulkánu, ktorého erupcie pred 14 - 13 miliónmi rokov vytvarovali územie [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]] dnešného [[Stredné Slovensko|stredného Slovenska]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=GEOPARK Banská Štiavnica |url=http://banskastiavnica.geopark.sk/index.php/item/stiavnicky-stratovulkan |dátum prístupu=2011-12-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121231113128/http://banskastiavnica.geopark.sk/index.php/item/stiavnicky-stratovulkan |dátum archivácie=2012-12-31 }}</ref> . Rozprestiera sa od úrovne rieky [[Hron]], ktorá tečie západným smerom a pri [[Žarnovica|Žarnovici]] dosahuje nadmorskú výšku {{mnm|212}} až po hrebeň [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]]. Celou Hodrušsko-hámorskou dolinou preteká [[Hodrušský potok]]. Jeho dĺžka je 13,5 km, pramení pod vrchom [[Tanád]] pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v nadmorskej výške {{mnm|830}} Podnebie prírodne, historicky a turisticky najzaujímavejších území obce je podmienené zemepisnou polohou Štiavnického pohoria, ktoré klimaticky patrí prevažne do oblasti mierne teplého, vrchovitého a vlhkého podnebia s priemernou ročnou teplotou 6 až 8°C, v lete 18 až 24°C a v zime od -2 do -10°C. Územie obce má celkom {{km2|46.3}}, pozostáva z troch katastrálnych území: [[Banská Hodruša]], [[Dolné Hámre]] a [[Kopanice (Hodruša-Hámre)|Kopanice]]. == Dejiny obce Hodruša-Hámre == [[Súbor:Banska_Hodrusa_Calvaire_40318.jpg|thumb|vľavo|Hodrušská Kalvária z roku 1820]] Obec Hodruša-Hámre vznikla v roku [[1971]] spojením dvoch susediacich obcí v Hodrušskej doline – Banskej Hodruše a Dolných Hámrov, ku ktorým bola v roku 1980 pripojená aj dovtedy samostatná horská obec [[Kopanice (Hodruša-Hámre)|Kopanice]]. Všetky sú známe predovšetkým svojou [[baníctvo|baníckou]] históriou, pôvodným prvotným spracovaním rúd – ([[hutníctvo]]m, železiarstvom, spracovaním striebra či strojárstvom). Prvé písomné zmienky o jednotlivých častiach obce pochádzajú z konca 13. a 14. storočia (Kopanice [[1286]], Banská Hodruša [[1352]], Dolné Hámre [[1391]]). Všetky zmienené časti sú súčasťou Banskoštiavnického stratovulkanického komplexu a sú v podzemí vzájomne prepojené jednotlivými štôlňami, sčasti priechodnými dodnes. V roku 1376 je Banská Hodruša doložená ako vonkajšia časť mesta [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]]. Jej takto formulovanou časťou bola po správnej stránke až do roku 1952, teda plných 576 rokov. V miestnych častiach [[Dolné Hámre]] a [[Kopanice (Hodruša-Hámre)|Kopanice]] sa obyvatelia okrem baníctva a spracovania vyťaženej rudy venovali tiež poľnohospodárskej výrobe. V [[Dolné Hámre|Dolných Hámroch]] od konca 19. storočia bolo aj spracovanie vyťaženého striebra v továrni Sandrik, kde sa vyrábali hlavne strieborné príbory a ďalšie predmety pre servírovanie, ale aj bohato tvarované ručne tepané čajové a kávové súpravy, misy, sakrálne predmety – kalichy, monštrancie, svietniky. Na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 získala továreň Sandrik pre vtedajšie Uhorsko striebornú medailu v kategórii „spracovanie kovu“. Osobitné uznanie získala Misa s nymfami<ref>[http://www.sandrik.estranky.sk/fotoalbum/vyrobky/vyrobky/02-misa-s-nymfami--o-.jpg.html Sandrik- fotoalbum]</ref>. Od roku 1902 pri továrni pôsobila aj prvá učňovská škola – ktorej súčasnou pokračovateľkou je dnes Súkromná Stredná Umelecká Škola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SSUŠ Hodruša - Hámre |url=http://www.ssushh.sk/news.php |dátum prístupu=2012-01-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309105602/http://ssushh.sk/news.php |dátum archivácie=2016-03-09 }}</ref>. 8. januára [[1945]] bola nemeckými vojakmi vypálená osada Rumplovská, ktorá patrila do obce Hodruša - Hámre.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí | vydanie = | vydavateľ = Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o. | miesto = &#x5B;Poprad&#x5D; | rok = 2019 | počet strán = 231 | url = | isbn = 978-80-89613-26-7 | kapitola = | strany = 113 | jazyk = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Technické pamiatky UNESCO === {{Whc}} V rámci vymedzovania hraníc územia Banská Štiavnica a okolie, zapísaného do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO) bolo do zoznamu zaradených 20 objektov, ktoré dnes patria do katastrov obce Hodruša-Hámre: # Povrchové dobývky na žile Rabenstein # [[Dolnohodrušský tajch]] # Štôlňa Rozália # Štôlňa Prostredná bane Všetkých svätých # Objekty šachty Lill # Štôlňa Birnbaum # Brennerštolniansky tajch # Hodrušská dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Františka I. Lotrinského) # Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.) # Prívodné jarky a vodné štôlne v Hodruši a Dolných Hámroch # Dedičná štôlňa Moder v Kopaniciach # Povrchové dobývky na Baništi v Kopaniciach # [[Tajch Moderštôlňa|Moderštôlniansky Tajch]] v Kopaniciach # Štôlňa Ján Krstiteľ (Baptista) # Štôlňa Dolná Schöpfer # Flotačná úpravňa, nachádzajú vľavo, vedľa štátnej cesty do Banskej Štiavnice na začiatku miestnej časti Banská Hodruša. # Budova drviarne, nachádzajúci sa vedľa flotačnej úpravne. # Šachty Mayer I. # Mayer II., nachádzajúce sa na konci katastrálneho územia Dolné Hámre, tesne pri štátnej ceste smerom na Banskú Štiavnicu. # Banícka klopačka nachádzajúca sa asi 200 m od Námestia Kalvárie smerom do hornej Hodruše. Základy tejto renesančnej kamennej hranolovitej veže na vrchu ukončenej krytou ochodzou pochádzajú z roku 1521. Prvá Klopačka, ktorej údery zvolávali baníkov do práce v okolitých baniach a ktorej zvuk úderov bol signálom aj k najväčšiemu sociálnemu povstaniu hodrušských baníkov v rokoch 1525–1526, sa spomína už v prvej polovici 16. storočia. === Sakrálne pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Mikuláš z Myry|sv. Mikuláša]] v časti Banská Hodruša, jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predsavanou vežou z obdobia okolo roku [[1387]]. Kostol prešiel prestavbou v roku [[1577]], kedy bola postavená veža a [[neogotika|neogotickou]] úpravou na konci [[19. storočie|19. storočia]]. Z pozdnegotickej etapy sa dochovali dva portály s pretínavými prútmi. Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ostrou ihlancovou helmicou. Svätyňa kostola je zaklenutá sieťovou [[klenba|klenbou]], loď zrkadlovou klenbou. Nachádza sa tu [[barok|neskorobarokový]] [[oltár]] z roku [[1753]], stĺpová architektúra s rozdeleným [[architráv]]om. Z tohto obdobia pochádza aj [[kazateľnica]] a sekundárne umiestnené sochy [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hodruša-Hámre- Kostol sv. Mikuláša biskupa | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/hodrusa-hamre-kostol-sv-mikulasa-biskupa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> image:Banská Hodruša - rímsko-katolícky kostol Sv. Mikuláša.jpg|Kostol sv. Mikuláša image:Kostol sv.Mikuláša.jpg image:Banská Hodruša kat kostol 07.jpg|Presbytérium kostola image:Banská Hodruša kat kostol 03.jpg|Gotický portál image:Banská Hodruša kat kostol 02.jpg|Detail veže </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol sv. Petra a Pavla v Banskej Hodruši, jednoloďová [[gotika|pozdnegotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z obdobia okolo roku [[1500]]. Kostol bol upravovaný v 19. storočí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12852 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Má hladké fasády, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol v Banskej Hodruši, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1845]]. Interiér je plochodstropý s fabiónom. Hlavná fasáda je riešená ako [[pilaster|pilastrový]] rad s architrávom a trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Veža má zvonovitú helmicu. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku, nachádza sa tu voľný obraz Svätej Trojice, ľudová baroková práca z obdobia okolo roku [[1800]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hodruša-Hámre- Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/hodrusa-hamre-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> image:Cintorínsky kostol Sv. Petra a Pavla v Banskej Hodruši - detail.jpg|Kostol sv. Petra a Pavla image:Cintorínsky kostol Sv. Petra a Pavla v Banskej Hodruši.jpg image:Banská Hodruša - evanjelický chrám - fasáda.jpg|Evanjelický kostol image:Hodruša-Hámre - evanjelický kostol.JPG </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Samuel Mikler]] (* [[1835]] – † [[1909]]), pedagóg a [[evanjelický farár]] * [[Samuel Piltz]] (* [[1888]] – † [[1951]]), banský inžinier * [[Zita Kúnska]] (*[[1889]]- † [[20. storočie|19??)]], [[Manažér predajne|dočasná]] [[Manažér predajne|vedúca]] miestnej bane * [[Emil Boleslav Lukáč]] (* [[1900]] – † [[1979]]), [[básnik]] a [[prekladateľ]] * [[Július Pázmán]] (* [[1907]] – † [[1982]]), finančník * [[Marta Černická-Bieliková]] (* [[1920]] – † [[2002]]), [[herečka]] * [[Emil Scheimer]] (* [[1923]] – † [[2007]]), cirkevný hodnostár, [[rímskokatolícky kňaz]] * [[Harry Macourek]] (* [[1923]] – † [[1992]]), dirigent a hudobný skladateľ {{Široký obrázok|Pano Lower Hodrusa Tajch.jpg|800px|Panoráma Dolnohodrušského tajchu}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj na inakšie veci == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Hodruša-Hámre]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Žarnovica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hodruša-Hámre| ]] [[Kategória:Obce okresu Žarnovica]] [[Kategória:Banské sídla na Slovensku]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] cp6xuyplspted3hg2sqwb54yjp6zqvm 8252914 8252887 2026-07-24T13:53:57Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-41257-90|~2026-41257-90]] ([[User_talk:~2026-41257-90|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8160225 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hodruša-Hámre | Iné názvy = | Obrázok = Hodruša_-_kostol_sv._Mikuláša.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Mikuláša | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Hodrusa-hamre-zarnovica-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Žarnovica | Región = [[Tekov]]<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = DOLNÉ HÁMRE | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = I | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 526 | strany = 334{{--}}335 }}</ref>; [[Hont]]<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = BANSKÁ HODRUŠA | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = I | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1977 | počet strán = 526 | strany = 134{{--}}135 }}</ref> | Časti = | Rieka = Hodrušský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4557 | Zemepisná dĺžka = 18.7967 | Nadmorská výška = 260 | Prvá zmienka = [[1391]] | Starosta = Jozef Uram<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 966 61 | Kód = 516759 | EČV = ZC | Predvoľba = +421-45 | Adresa = Hodruša-Hámre 185 ul.Kpt.Nalepku | E-mail = ocu_hh@isternet.sk | Telefón = 684 44 15 | Fax = 684 44 15 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hodrusa-hamre.sk | Commons = Hodruša-Hámre | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hodruša-Hámre''' (hovorovo len '''Hodruša''', ako aj '''Hámre''') je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]], dnes je začlenená do [[Žarnovica (okres)|okresu Žarnovica]]. Vznikla spojením obcí [[Banská Hodruša]], [[Dolné Hámre]], [[Baňa (Hodruša-Hámre)|Baňa]], [[Vrch (Hodruša-Hámre)|Vrch]] a [[Kopanice (Hodruša-Hámre)|Kopanice]]. == Polohopis == Nachádza sa v západnej časti [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]] v [[Hodrušská dolina|Hodrušskej doline]] na strednom [[Pohronie|Pohroní]] v západnom svahu niekdajšieho Štiavnického stratovulkánu, ktorého erupcie pred 14 - 13 miliónmi rokov vytvarovali územie [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]] dnešného [[Stredné Slovensko|stredného Slovenska]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=GEOPARK Banská Štiavnica |url=http://banskastiavnica.geopark.sk/index.php/item/stiavnicky-stratovulkan |dátum prístupu=2011-12-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121231113128/http://banskastiavnica.geopark.sk/index.php/item/stiavnicky-stratovulkan |dátum archivácie=2012-12-31 }}</ref> . Rozprestiera sa od úrovne rieky [[Hron]], ktorá tečie západným smerom a pri [[Žarnovica|Žarnovici]] dosahuje nadmorskú výšku {{mnm|212}} až po hrebeň [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]]. Celou Hodrušsko-hámorskou dolinou preteká [[Hodrušský potok]]. Jeho dĺžka je 13,5 km, pramení pod vrchom [[Tanád]] pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v nadmorskej výške {{mnm|830}} Podnebie prírodne, historicky a turisticky najzaujímavejších území obce je podmienené zemepisnou polohou Štiavnického pohoria, ktoré klimaticky patrí prevažne do oblasti mierne teplého, vrchovitého a vlhkého podnebia s priemernou ročnou teplotou 6 až 8°C, v lete 18 až 24°C a v zime od -2 do -10°C. Územie obce má celkom {{km2|46.3}}, pozostáva z troch katastrálnych území: [[Banská Hodruša]], [[Dolné Hámre]] a [[Kopanice (Hodruša-Hámre)|Kopanice]]. == Dejiny obce Hodruša-Hámre == [[Súbor:Banska_Hodrusa_Calvaire_40318.jpg|thumb|vľavo|Hodrušská Kalvária z roku 1820]] Obec Hodruša-Hámre vznikla v roku [[1971]] spojením dvoch susediacich obcí v Hodrušskej doline – Banskej Hodruše a Dolných Hámrov, ku ktorým bola v roku 1980 pripojená aj dovtedy samostatná horská obec [[Kopanice (Hodruša-Hámre)|Kopanice]]. Všetky sú známe predovšetkým svojou [[baníctvo|baníckou]] históriou, pôvodným prvotným spracovaním rúd – ([[hutníctvo]]m, železiarstvom, spracovaním striebra či strojárstvom). Prvé písomné zmienky o jednotlivých častiach obce pochádzajú z konca 13. a 14. storočia (Kopanice [[1286]], Banská Hodruša [[1352]], Dolné Hámre [[1391]]). Všetky zmienené časti sú súčasťou Banskoštiavnického stratovulkanického komplexu a sú v podzemí vzájomne prepojené jednotlivými štôlňami, sčasti priechodnými dodnes. V roku 1376 je Banská Hodruša doložená ako vonkajšia časť mesta [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]]. Jej takto formulovanou časťou bola po správnej stránke až do roku 1952, teda plných 576 rokov. V miestnych častiach [[Dolné Hámre]] a [[Kopanice (Hodruša-Hámre)|Kopanice]] sa obyvatelia okrem baníctva a spracovania vyťaženej rudy venovali tiež poľnohospodárskej výrobe. V [[Dolné Hámre|Dolných Hámroch]] od konca 19. storočia bolo aj spracovanie vyťaženého striebra v továrni Sandrik, kde sa vyrábali hlavne strieborné príbory a ďalšie predmety pre servírovanie, ale aj bohato tvarované ručne tepané čajové a kávové súpravy, misy, sakrálne predmety – kalichy, monštrancie, svietniky. Na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 získala továreň Sandrik pre vtedajšie Uhorsko striebornú medailu v kategórii „spracovanie kovu“. Osobitné uznanie získala Misa s nymfami<ref>[http://www.sandrik.estranky.sk/fotoalbum/vyrobky/vyrobky/02-misa-s-nymfami--o-.jpg.html Sandrik- fotoalbum]</ref>. Od roku 1902 pri továrni pôsobila aj prvá učňovská škola – ktorej súčasnou pokračovateľkou je dnes Súkromná Stredná Umelecká Škola<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SSUŠ Hodruša - Hámre |url=http://www.ssushh.sk/news.php |dátum prístupu=2012-01-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309105602/http://ssushh.sk/news.php |dátum archivácie=2016-03-09 }}</ref>. 8. januára [[1945]] bola nemeckými vojakmi vypálená osada Rumplovská, ktorá patrila do obce Hodruša - Hámre.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí | vydanie = | vydavateľ = Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o. | miesto = &#x5B;Poprad&#x5D; | rok = 2019 | počet strán = 231 | url = | isbn = 978-80-89613-26-7 | kapitola = | strany = 113 | jazyk = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Technické pamiatky UNESCO === {{Whc}} V rámci vymedzovania hraníc územia Banská Štiavnica a okolie, zapísaného do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO) bolo do zoznamu zaradených 20 objektov, ktoré dnes patria do katastrov obce Hodruša-Hámre: # Povrchové dobývky na žile Rabenstein # [[Dolnohodrušský tajch]] # Štôlňa Rozália # Štôlňa Prostredná bane Všetkých svätých # Objekty šachty Lill # Štôlňa Birnbaum # Brennerštolniansky tajch # Hodrušská dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Františka I. Lotrinského) # Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.) # Prívodné jarky a vodné štôlne v Hodruši a Dolných Hámroch # Dedičná štôlňa Moder v Kopaniciach # Povrchové dobývky na Baništi v Kopaniciach # [[Tajch Moderštôlňa|Moderštôlniansky Tajch]] v Kopaniciach # Štôlňa Ján Krstiteľ (Baptista) # Štôlňa Dolná Schöpfer # Flotačná úpravňa, nachádzajú vľavo, vedľa štátnej cesty do Banskej Štiavnice na začiatku miestnej časti Banská Hodruša. # Budova drviarne, nachádzajúci sa vedľa flotačnej úpravne. # Šachty Mayer I. # Mayer II., nachádzajúce sa na konci katastrálneho územia Dolné Hámre, tesne pri štátnej ceste smerom na Banskú Štiavnicu. # Banícka klopačka nachádzajúca sa asi 200 m od Námestia Kalvárie smerom do hornej Hodruše. Základy tejto renesančnej kamennej hranolovitej veže na vrchu ukončenej krytou ochodzou pochádzajú z roku 1521. Prvá Klopačka, ktorej údery zvolávali baníkov do práce v okolitých baniach a ktorej zvuk úderov bol signálom aj k najväčšiemu sociálnemu povstaniu hodrušských baníkov v rokoch 1525–1526, sa spomína už v prvej polovici 16. storočia. === Sakrálne pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Mikuláš z Myry|sv. Mikuláša]] v časti Banská Hodruša, jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predsavanou vežou z obdobia okolo roku [[1387]]. Kostol prešiel prestavbou v roku [[1577]], kedy bola postavená veža a [[neogotika|neogotickou]] úpravou na konci [[19. storočie|19. storočia]]. Z pozdnegotickej etapy sa dochovali dva portály s pretínavými prútmi. Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ostrou ihlancovou helmicou. Svätyňa kostola je zaklenutá sieťovou [[klenba|klenbou]], loď zrkadlovou klenbou. Nachádza sa tu [[barok|neskorobarokový]] [[oltár]] z roku [[1753]], stĺpová architektúra s rozdeleným [[architráv]]om. Z tohto obdobia pochádza aj [[kazateľnica]] a sekundárne umiestnené sochy [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hodruša-Hámre- Kostol sv. Mikuláša biskupa | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/hodrusa-hamre-kostol-sv-mikulasa-biskupa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> image:Banská Hodruša - rímsko-katolícky kostol Sv. Mikuláša.jpg|Kostol sv. Mikuláša image:Kostol sv.Mikuláša.jpg image:Banská Hodruša kat kostol 07.jpg|Presbytérium kostola image:Banská Hodruša kat kostol 03.jpg|Gotický portál image:Banská Hodruša kat kostol 02.jpg|Detail veže </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol sv. Petra a Pavla v Banskej Hodruši, jednoloďová [[gotika|pozdnegotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z obdobia okolo roku [[1500]]. Kostol bol upravovaný v 19. storočí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12852 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Má hladké fasády, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol v Banskej Hodruši, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1845]]. Interiér je plochodstropý s fabiónom. Hlavná fasáda je riešená ako [[pilaster|pilastrový]] rad s architrávom a trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Veža má zvonovitú helmicu. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku, nachádza sa tu voľný obraz Svätej Trojice, ľudová baroková práca z obdobia okolo roku [[1800]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hodruša-Hámre- Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/hodrusa-hamre-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> image:Cintorínsky kostol Sv. Petra a Pavla v Banskej Hodruši - detail.jpg|Kostol sv. Petra a Pavla image:Cintorínsky kostol Sv. Petra a Pavla v Banskej Hodruši.jpg image:Banská Hodruša - evanjelický chrám - fasáda.jpg|Evanjelický kostol image:Hodruša-Hámre - evanjelický kostol.JPG </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Samuel Mikler]] (* [[1835]] – † [[1909]]), pedagóg a [[evanjelický farár]] * [[Samuel Piltz]] (* [[1888]] – † [[1951]]), banský inžinier * [[Zita Kúnska]] (*[[1889]]- † [[20. storočie|19??)]], [[Manažér predajne|dočasná]] [[Manažér predajne|vedúca]] miestnej bane * [[Emil Boleslav Lukáč]] (* [[1900]] – † [[1979]]), [[básnik]] a [[prekladateľ]] * [[Július Pázmán]] (* [[1907]] – † [[1982]]), finančník * [[Marta Černická-Bieliková]] (* [[1920]] – † [[2002]]), [[herečka]] * [[Emil Scheimer]] (* [[1923]] – † [[2007]]), cirkevný hodnostár, [[rímskokatolícky kňaz]] * [[Harry Macourek]] (* [[1923]] – † [[1992]]), dirigent a hudobný skladateľ {{Široký obrázok|Pano Lower Hodrusa Tajch.jpg|800px|Panoráma Dolnohodrušského tajchu}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj na inakšie veci == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Hodruša-Hámre]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Žarnovica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hodruša-Hámre| ]] [[Kategória:Obce okresu Žarnovica]] [[Kategória:Banské sídla na Slovensku]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] 0y4s6itiwtrsgo9ztldbl3ab4mmq41i 0 27509 8253220 8196813 2026-07-25T11:47:19Z KormiSK 91359 8253220 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Horné Hámre | Iné názvy = | Obrázok = Horné Hámre 01.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Martina | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Horne hamre-zarnovica-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Žarnovica | Región = Tekov | Časti = | Rieka = [[Kľak (prítok Hrona)|Kľak]] | Rieka 1 = [[Píľanský potok (prítok Kľaku)|Píľanský potok]] | Zemepisná šírka = 48.499124 | Zemepisná dĺžka = 18.662252 | Nadmorská výška = 272 | Prvá zmienka = 1391 | Starosta = Milan Mokrý<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 966 71 | Kód = 516805 | EČV = ZC | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = starosta@hornehamre.sk | Telefón = 045/681 27 80 | Fax = 045/681 47 34 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hornehamre.sk | Commons = Horné Hámre | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Horné Hámre''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[okres Žarnovica|okrese Žarnovica]].<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = Süle | meno = Peter | priezvisko2 = Süle | meno2 = Peter, ml | titul = Encyklopédia miest a obcí Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia miest a obcí Slovenska | vydanie text = | miesto = Lučenec | vydavateľ = PS-LINE | rok = 2005 | isbn = 80-969388-8-6 | počet strán = 960 | strany = 551 }}</ref> == Polohopis == Obec leží na styku [[Pohronský Inovec|Pohronského Inovca]] a [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnika]] v doline potoka [[Kľak (prítok Hrona)|Kľak]].<ref name=":1"/> == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci je z roku [[1391]]. Patrila hradnému panstvu [[Revište]], od [[17. storočie|17. storočia]] bola v správe Banskej komory v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne spracovaním rudy v okolitých banských mestách. Za prvej [[Československá republika|ČSR]] poľnohospodárstvom.<ref name=":1"/> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Martin Toursky|sv. Martina]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polkruhovo ukončeným [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1734]]. Kostol stojí na mieste staršej savby z roku [[1671]]. Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]]. Veža s barokovou helmicou pochádza z roku [[1715]]. Interiér je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]]. Nachádza sa tu [[renesancia|neskororenesančná]] [[krstiteľnica]] z druhej polovice [[17. storočie|17. storočia]]. Ostatné zariadenie je neorománske.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horné Hámre- Kostol sv. Martina | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/horne-hamre-kostol-sv-martina | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> * Kaplnka [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] Lurdskej z roku [[1893]]. <gallery> Horné Hámre kostol 02.jpg|Kostol sv. Martina Horné Hámre kostol 01.jpg Horné Hámre kostol 03.jpg|Presbytérium kostola </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/horne-hamre/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Žarnovica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Horné Hámre| ]] [[Kategória:Obce okresu Žarnovica]] [[Kategória:Banské sídla na Slovensku]] 74g322x37zhtfqpc20e4fei3mbrux25 10 29809 8253080 7893447 2026-07-25T00:00:04Z TeslaBot 71954 typografia 8253080 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Statua di Costantino ai musei capitolini.jpg |meno = [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] |rám = }} Meniny má [[Jakub (prvé meno)|Jakub]]. * {{0}}[[306]] – [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] bol svojimi vojakmi vyhlásený za [[rímsky cisár (staroveký Rím)|rímskeho cisára]] * [[1349]] – [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] bol v [[Aachen]]e korunovaný za rímskeho kráľa * [[1837]] – William Cooke a [[Charles Wheatstone]] v [[Londýn]]e úspešne predviedli prvé komerčné využitie elektrického [[telegraf]]u * [[1897]] – spisovateľ [[Jack London]] odplával na [[Klondike (oblasť)|Klondike]], aby sa pripojil k [[Zlatá horúčka na Klondike|Zlatej horúčke]] * [[1907]] – [[Kórea]] sa stala protektorátom [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] * [[1914]] – narodil sa [[Vladimír Bahna (režisér)|Vladimír Bahna]], slovenský filmový režisér, scenárista a dramaturg († [[1977]]) * [[1920]] – narodila sa [[Rosalind Elsie Franklinová|Rosalind Franklinová]], britská chemička a biofyzička, ktorá prispela veľkou mierou k objaveniu a objasneniu molekulárnej štruktúry [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]], [[Ribonukleová kyselina|RNA]] a [[vírus]]ov († [[1958]]) * [[1951]] – zomrel [[Robert William Seton-Watson]], britský historik a publicista zaoberajúci sa ku koncu svojho života dejinami [[Slovania|slovanských národov]] (* [[1879]]) * [[1967]] – narodil sa [[Matt LeBlanc]], americký herec, celosvetovo známy sa stal vďaka postave [[Joey Tribbiani|Joeyho Tribbianiho]] v seriáli [[Priatelia (seriál)|''Priatelia'']] * [[2007]] – [[Pratibha Dévísinh Pátilová|Pratibha Pátilová]] zložila prísahu ako prvá žena vo funkcii prezidenta [[India|Indie]] <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> h6pmb18shkgvvbakihmnaoymf6ddj1g 0 30380 8252922 8067957 2026-07-24T14:46:39Z KormiSK 91359 8252922 wikitext text/x-wiki {{Infobox Písmo | názov = Chanské písmo | ISO15924num = 500 | ISO15924alf = Hani | ukážka = V čínskom texte:<br/>日文漢字是書寫日文時所使用的漢字。日文漢字的寫法基本上與中文使用的漢字大同小異。<br/>V japonskom texte:<br/>日本における漢字は、表音文字である“かな”と並んで日本語を表記するための主要な文字となっている。<br />V kórejskom texte:<br/>漢字(한자)는 中國에서 비롯된 文字로 東아시아의 여러 國家에서 使用하고 있다. }} [[Súbor:Hanzi.svg|náhľad|Slovo „kandži“ napísané v japončine (vľavo) a v modernej čínštine (vpravo)|200x200pixelů]] '''Kandži''' (漢字, doslova „[[Chanovia|chanské]] znaky“) sú pôvodne [[Čína|čínske]], dnes sinojaponské [[Ideografické písmo|ideogramy]] používané spolu s mórovými písomnými systémami [[hiragana]] a [[katakana]] (spoločne známe ako ''kana'') a s latinskou abecedou ([[:cs:Rómadži|rómadži]]) pri zápise [[japončina|japončiny]]. Značná časť znakov v [[Čínština|čínštine]] a v japončine je síce vizuálne identická, no neplatí to univerzálne. Existujú znaky, ktoré sa píšu rozdielne, čo je výsledkom nejednotného procesu zjednodušenia znakov, ktorý sa najmä po [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]] uskutočnil v oboch krajinách oddelene. V japončine tento proces nebol až tak drastický ako v čínštine, a preto sa v moderných textoch tradičné formy japonských znakov (kjúdžitai) takmer vôbec nevyskytujú. Naopak, tradičné formy čínskych znakov sa dodnes používajú na Taiwane, v Hongkongu či v Macau. Zjednodušenie znakov zväčša prebehlo prostredníctvom zníženia ich počtu ťahov, no vo vzácnych prípadoch nastalo aj pridanie ťahu (napríklad, 卷 na 巻). Hlavný problém vo všeobecnosti spočíva v nekonzistencii niektorých aplikovaných zásad. Napríklad, znaky 龍 a 瀧 boli zjednodušené na 竜 a 滝, no znaky 襲 a 籠 zjednodušené neboli. Existujú aj znaky, ktoré majú v jednotlivých jazykoch úplne odlišný význam, hoci vo všeobecnosti platí, že často spadajú aspoň do rovnakého sémantického okruhu. Z hľadiska výslovnosti síce v prípade niektorých znakov možno pozorovať určitú mieru podobnosti medzi čínskou a japonskou verziou, no vo väčšine prípadov platí, že majú odlišnú výslovnosť, a to najmä kvôli tomu, že čínština na rozdiel od japončiny využíva tóny a japončina na rozdiel od čínštiny využíva aj čisto japonské čítania znakov (hoci až okolo 40% japonských kandži nemá japonské ''kun'' čítanie<ref>Tamaoka, Kacuo. 2002. A Web-Accessible Database of Characteristics of the 1,945 basic Japanese Kanji. Psychonomic Society: Behavior Research Methods, Instrument & Computers, roč. 34, č. 2, str. 271. </ref>). Na záver je nutné poznamenať, že existuje aj zopár znakov, ktoré vznikli v [[Japonsko|Japonsku]], no je ich veľmi málo. Tieto znaky japonského pôvodu sa zvyknú označovať pojmom ''kokudži'' (národné znaky) a sú čiastočne špecifické tým, že nemajú sinojaponské ''on'' čítanie (iba čiastočne z toho dôvodu, že možno nájsť aj pár znakov, ktoré nemajú sinojaponské čítanie a napriek tomu sú čínskeho pôvodu). Ako príklad kokudži možno uviesť znaky 凧 ''tako'' (šarkan) a 栃 ''toči'' (gaštan). Drvivá väčšina takýchto znakov sa nachádza mimo zoznamu džójó a používa sa v kandži pre prírodu (stromy, kvety, ryby, a pod.). Kokudži zároveň nie sú súčasťou tradičnej šesťčlennej kategorizácie znakov podľa pôvodu (rikušo), nakoľko tento systém vznikol dávno predtým než prvé kokudži. Japonské kandži možno zapisovať zľava doprava alebo zhora dole, a to v závislosti od písomného materiálu. ''Jokogaki'' (→) štýl používajú napríklad japonskí študenti pri zapisovaní poznámok, zatiaľ čo ''tategaki'' (↓) štýl sa zvykne používať pri písaní esejí alebo v komiksoch [[manga]]. Zaujímavé je aj to, že prvý spomínaný štýl sa používa na zápis elektronických správ, zatiaľ čo druhý štýl sa používa v bežnej tlači. Pri zápise japončiny sa medzi znaky až na určité špecifické výnimky nikdy nevkladajú medzery. Napriek tomu, že sa jedná o aglutinačný jazyk (časté tvorenie slov pomocou pridania jednej či viacerých koncoviek), drvivá väčšina slov sa skladá z dvoch znakov, čo umožňuje relatívnu plynulosť čítania textu. Japonci zároveň zvyknú skracovať slovné spojenia zložené zo štyroch či viacerých znakov (napr. 文部科学省 ''Monbukagakušó'' na 文部省 ''Monbušó'', a pod.). Plynulosť čítania v textoch určených pre školákov umožňuje ''furigana'' (fonetický prepis čítania komplikovanejších znakov prostredníctvom kany nad daným slovom). Japonské deti sa učia čítať a písať znaky až od prvého ročníka základnej školy, čo v praxi znamená, že nie sú plnohodnotne gramotné v jazyku. V tomto smere sú Japonci v obrovskej nevýhode v porovnaní s Európanmi, ktorí dokážu používať [[Latinské písmo|latinskú abecedu]] (alebo azbuku, a pod.) často predtým než nastúpia do školy alebo najneskôr po ukončení prvého ročníka povinnej školskej dochádzky. Japonskí školáci majú 12 rokov na to, aby sa naučili všetkých 2136 ''džójó'' kandži, no povinná školská dochádzka trvá iba 9 rokov, takže nemožno s určitosťou tvrdiť, že všetci Japonci sú po doštudovaní plne gramotní. Výhodou však je, že v Japonsku sa znaky zvyknú vyučovať viac-menej v závislosti od ich frekvencie použitia, a preto 1026 ''kjóiku'' kandži, ktoré by sa japonské deti mali byť schopné naučiť počas prvých šiestich rokov štúdia na základnej škole, pokrývajú vyše 90% zo všetkých znakov vyskytujúcich sa v bežných textoch. Napriek tomu, že za posledných pár desaťročí sa v Japonsku objavilo zopár návrhov na reformu písomného systému a zredukovanie či úplne zrušenie znakového písma, tak počet povinných znakov, ktoré by Japonci mali ovládať sa neustále zvyšuje. Od roku 1981 sa zoznam 1850 ''tójó'' rozšíril na dnešných 2136 ''džójó'' a v roku 2020 bol počet ''kjóiku'' navýšený z 1006 na 1026. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == {{Portál|Jazyk}} * [[hiragana]] * [[katakana]] * [[kórejské písmo]] {{Jazykový výhonok}} [[Kategória:Japončina]] [[Kategória:Písmo]] frh8j0rzohsx9atcf4bvqp3gcqufm5z 0 31323 8253134 8241180 2026-07-25T09:43:08Z Feriontly17x17x7 228747 šabl. 8253134 wikitext text/x-wiki {{pozri|ženskom tíme|MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MFK Dukla Banská Bystrica | obrázok = | celýnázov = Mestský futbalový klub Dukla Banská Bystrica | prezývka = ''Vojaci'' | založený = [[1. júl]] [[1965]] | rozpustený = | štadión = [[Štadión SNP]] | kapacita = 7 381 | majiteľ = | predseda = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ján Roháč]] | tréner = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Jarábek]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[2. slovenská futbalová liga 2025/2026|2025/26]] | pozícia = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]], 1. miesto (postup) | vzor_lp1 = _adidascondivot22rw | vzor_t1 = _adidascondivot22rw | vzor_pp1 = _adidascondivot22rw | vzor_tr1 = _adidaswhite | vzor_po1 = _3_stripes_white | ľavéplece1 = FF0000 | telo1 = FF0000 | pravéplece1 = FF0000 | trenírky1 = FF0000 | ponožky1 = FF0000 | vzor_lp2 = _adidassquadra21ww | vzor_t2 = _adidassquadra21ww | vzor_pp2 = _adidassquadra21ww | vzor_tr2 = _adidassquadra21ww | vzor_po2 = FFFFFF | ľavéplece2 = FFFFFF | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = FFFFFF | trenírky2 = FFFFFF }} [[File:SV Mattersburg vs FK Dukla Banská Bystrica 2013-06-21 (01).jpg|thumb|FK Dukla Banská Bystrica (2013)]] '''MFK Dukla Banská Bystrica''' je [[futbalový klub]] z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] s bohatou tradíciou. Patril medzi elitu slovenského futbalu ale v roku 2016 zastihli klub finančné problémy a musel opustiť najvyššiu súťaž a prepadol sa až do tretej ligy. V roku 2018 sa prebojoval do druhej ligy. Po troch sezónach v najvyššej súťaži (2022{{--}}2025) klub opäť vypadol do 2. ligy. Klubové zázemie je [[Štadión SNP]]. == História klubu == Prvý futbalový klub v Banskej Bystrici bol založený v roku [[1904]] (Besztercebányai Sport Club). Armádný klub začal pôsobiť v meste od roku [[1965]], kedy bola do B. Bystrice prevelená VTJ z [[Brezno|Brezna]]. Vo futbalovom ročníku 1966/67 pod vedením trénera Rudolfa Zibrínyho postúpila Dukla do II. ligy, keď vyhrala F-skupinu divízie o bod pred Martinom. O rok neskôr (súťažný ročník 1967/68) postúpila Dukla prvýkrát v histórií do I. celoštátnej československej futbalovej ligy, kedy bol tréner Arnošt Hložek. Kritériom postupu bolo prvé miesto v II. moravsko-slovenskej lige s dvojbodovým náskokom pred [[1. FC Tatran Prešov|Tatranom Prešov]]. V roku 1970 Dukla po treťom vystriedaní hráča trénerom Jirasom vypadla do II. celoštátnej ligy. V tom konkrétnom zápase však nad Slaviou Praha vyhrala 4:0. Do najvyššej súťaže sa Dukla vrátila až v sezóne 1976/77. Bývalý hráč Dukly [[Anton Ondruš]] bol taktiež kapitánom víťazného celku, ktorý vyhral [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] v roku 1976 v [[Belehrad]]e. Bol to veľký úspech nielen československého, ale hlavne slovenského futbalu, vo finálovom stretnutí hralo deväť slovenských hráčov. V roku 1981 víťazí v Slovenskom pohári a vo finále československého pohára podlieha konkurentovi a súperovi Dukle Praha. V ročníku 1984/85 obsadila v ligovej súťaži 4. miesto a získala právo účasti v Pohári UEFA. Žreb prvého kola spomínaného Pohára UEFA Dukle prisúdil nemeckého súpera Borussia Monchengladbach, ktorý bol však nad jej sily. V sezónach 1984 – 86 bola najlepším slovenským mužstvom československej futbalovej ligy podľa umiestnenia. Od leta 1993 začal klub písať svoju novú históriu v najvyššej súťaži, ktorá bola zriadená v samostatnej SR. V sezóne 1998/99 bola finalistom Slovenského pohára a účastníkom Pohára UEFA, kde v jeho prvom kole vypadla so súperom Ajax Amsterdam. Dukla v tom ročníku vypadla na základe reorganizácie z najvyššej ligy. Tri súťažné ročníky pôsobila v II. lige a od ročníka 2003/2004 sa vrátila do najvyššej súťaže. Ročník 2003/2004 bol najúspešnejším v celej doterajšej histórií Dukly. Dukla obsadila konečné druhé miesto /o horší vzájomný zápas/, kde bola ako nováčik účastníkom Pohára UEFA. V ňom postúpila cez dve predkolá do hlavnej súťaže, kde pod vedením [[Ladislav Molnár|Ladislava Molnára]] stroskotala až na celku S.L. Benfica Lisabon. V nasledujúcom súťažnom ročníku 2004/2005 opäť zaznamenala ďalší historický úspech a to hneď dvojnásobný. V konečnej tabuľke skončila na treťom mieste a po druhýkrát získala aj Slovenský pohár. Útočník [[Martin Jakubko]] bol tretím najlepším strelcom Corgoň ligy. V ročníku 2005/2006 v druhom predkole Pohára UEFA tím vypadol po neúspechu v dvojzápase s poľským celkom Groclin Grodzisk. Začiatkom roku 2009 sa v klube hovorilo o fúzii s Podbrezovou a o presťahovaní klubu do mesta Brezno. Nakoniec sa tak po viacerých protestov zo strany fanúšikov nestalo a klub pôsobí v Banskej Bystrici.<ref>{{cite web|url=http://www.profutbal.sk/clanok69654.htm|title=Osud Banskej Bystrice nejasný, corgoňligová Dukla možno minulosťou!|publisher=profutbal.sk|date=[[23. február]] [[2009]]|accessdate=2009-02-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140303004903/http://www.profutbal.sk/clanok69654.htm|archivedate=2014-03-03}}</ref> V roku 2017 po finančných problémoch dovtedajšieho klubu predstavitelia občianskeho združenia TJ ŠK Kremnička.<ref name="bystricoviny-skromne">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MFK Dukla Banská Bystrica skromne vstupuje do tretej futbalovej ligy | url = https://www.bystricoviny.sk/futbal/mfk-dukla-banska-bystrica-skromne-vstupuje-do-tretej-futbalovej-ligy/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2017-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-24 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180724213336/https://www.bystricoviny.sk/futbal/mfk-dukla-banska-bystrica-skromne-vstupuje-do-tretej-futbalovej-ligy/ | dátum archivácie = 2018-07-24 }}</ref> V rokoch 2022{{--}}2025 pôsobil v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži. == Názvy klubu == * [[1965]] – Založený ako ''VTJ Dukla Banská Bystrica'' * [[1967]] – Premenovaný na ''AS Dukla Banská Bystrica'' * [[1975]] – Premenovaný na ''ASVŠ Dukla Banská Bystrica'' * [[1992]] – Premenovaný na ''FK Dukla Banská Bystrica'' * [[2017]] - Premenovaný na ''MFK Dukla Banská Bystrica''<ref name="bystricoviny-skromne"/> == Športové úspechy == *[[1984]]/[[1985|85]] – 4. miesto v 1. česko-slovenskej lige *[[2003]]/[[2004|04]] – 2. miesto v 1. slovenskej lige *[[1981]], [[2005]] – víťaz [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] * Účastník [[pohár UEFA|pohára UEFA]] – 1985, 1999, 2004, 2005, 2010 * Intercup – víťaz základnej skupiny v roku 1991 * Víťaz medzinárodných turnajov – Marlboro Cup 1983 ([[Maďarsko]]), Dunhill Inter City 1986 ([[Malajzia]]) == Tréneri pôsobiaci v klube == {{stĺpce|2| * {{SVK}} [[Anton Dragúň]] (1987{{--}}?) * {{SVK}} [[Arnošt Hložek]] (1966{{--}}1967) * {{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1981{{--}}1987) * {{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1991) * {{SVK}} [[Anton Jánoš]] (1993{{--}}1995) * {{SVK}} [[Ján Kocian]] (1996{{--}}1997) * {{SVK}} [[Miloš Targoš]] (júl 1999{{--}}jún 2000) * {{SVK}} [[Anton Jánoš]] (2001{{--}}2003) * {{SVK}} [[Ladislav Molnár]] (2003{{--}}2004) * {{CZE}} [[Václav Daněk]] (júl 2004{{--}}júl 2006) * {{SVK}} [[Ladislav Molnár]] (2006{{--}}2007) * {{SVK}} [[Vlastimil Palička]] (2006{{--}}2007) * {{SVK}} [[Rudolf Rehák]] (júl 2007{{--}}jún 2008) * {{SVK}} [[Štefan Horný]] (september 2007{{--}}august 2008) * {{SVK}} [[Anton Jánoš]] (august 2008{{--}}november 2008) * {{SVK}} [[Jozef Jankech]] (december 2008{{--}}jún 2010) * {{SVK}} [[Karol Marko]] (júl 2010{{--}}november 2010) * {{SVK}} [[Štefan Zaťko]] (november 2010{{--}}máj 2012) * {{SVK}} [[Norbert Hrnčár]] (jún 2012{{--}}9. október 2014) * {{SVK}} [[Štefan Rusnák]] (10. október 2014{{--}}31. máj 2015) * {{SVK}} [[Ľubomír Faktor]] (26. jún 2015{{--}}18. október 2016) * {{SVK}} [[Dušan Tóth]] (18. október 2016{{--}}26. september 2018) * {{SVK}} [[Stanislav Varga]] (26. september 2018{{--}}1. júl 2022) * {{CZE}} [[Michal Ščasný]] (2. júl 2022){{--}}24. október 2023) * {{SVK}} [[Mário Auxt]] (25. október 2023{{--}}16. jún 2024) * {{SVK}} [[Marek Bažík]] (16. jún 2024{{--}}17. marec 2025) * {{CZE}} [[František Straka (tréner)|František Straka]] (17. marec 2025{{--}}19. máj 2025) * {{SVK}} [[Juraj Jarábek]] (19. máj 2025{{--}}súčasnosť) }} == Známi hráči == {{stĺpce|3| *[[Milan Albrecht]] *[[Peter Babnič]] *[[Marián Bochnovič]] *[[Jozef Bubenko]] *[[Pavol Diňa]] *[[Peter Dzúrik]] *[[Ľubomír Faktor]] *[[Vratislav Greško]] *[[Martin Jakubko]] *[[Norbert Juračka]] *[[Ladislav Jurkemik]] *[[Ján Kocian]] *[[Ladislav Kuna]] *[[František Kunzo]] *[[Branislav Labant]] *[[Vladimír Labant]] *[[Vladimír Leitner]] *[[Tomáš Libič]] *[[Ľubomír Luhový]] *[[Rudolf Mažgut]] *[[Pavol Michalík]] *[[Miroslav Mentel]] *[[Milan Němec]] *[[Anton Ondruš]] *[[Michal Pančík]] *[[Marek Penksa]] *[[Ladislav Petráš]] *[[Jaroslav Pollák]] *[[Karol Praženica]] *[[Stanislav Seman]] *[[Róbert Semeník]] *[[Miroslav Sovič]] *[[Tomáš Stúpala]] *[[Dušan Tóth]] *[[Richard Zajac]] *[[Štefan Rusnák]] *[[Jozef Oboril]] *[[Róbert Polievka]]}} == Králi ligových strelcov == {| class= "wikitable" !width=50|Sezóna !width=120|Meno !Góly |- |1968/69||[[Ladislav Petráš]]||<center>20 |- |1994/95||[[Róbert Semeník]]||<center>18 |- |2023/24||[[Róbert Polievka]]||<center>13 |} == Najviac ligových gólov == {| class= "wikitable" !Góly !width=120|Meno !Obdobie |- |<center>72||[[Róbert Semeník]]||1991-95, 2003-07 |- |<center>59||[[Pavol Diňa]]||1984-1990 |- |<center>52||[[Milan Nemec]]||1979-1990 |- |<center>38||[[Martin Jakubko]]||2003-06, 2011 |- |<center>35||[[Ľubomír Faktor]]||1991-93, 1998-2000 |- |<center>33||[[Štefan Rusnák]]||1989-91, 1997-99 |} == Hráči Banskej Bystrice v reprezentácii == *Prvý hráč v reprezentácii Československa: [[Jaroslav Pollák]], {{TCH|f|0}}{{--}}{{TUR|f|0}} 1:0, 7. 9. 1977 *Najviac zápasov v reprezentácii Československa: 6, [[Jaroslav Pollák]] (1977-1979), [[Ladislav Jurkemik]] (1980-1981) *Najviac gólov v reprezentácii Československa: 1, [[Anton Ondruš]], 1978 *Prvý hráč v reprezentácii Slovenska: [[Marián Bochnovič]], {{SVK|f|0}}{{--}}{{POL|f|0}} 4:1, 11. 10. 1995 *Najviac zápasov: 10, [[Róbert Polievka]], 2023-24 == Fanúšikovia == Počiatky novodobého organizovaného fanúšikovského života siahajú do polovice deväťdesiatych rokov 20-teho storočia, do obdobia vzniku samostatnej Slovenskej ligy. V roku 1994 bol registrovaný oficiálny fanklub FK DUKLA B. Bystrica, začalo sa platiť členské a vydávali sa prvé preukazy. Výsledkom aktivít nového fanklubu bolo zorganizovanie niekoľkých výjazdov (Trnava, D. Streda, Prievidza, Ružomberok…), výroba vlajok a snaha o fandenie na všetkých zápasoch červenobielych. Vrcholom tejto etapy vývoja fanklubu sa stala účasť na finálovom zápase Slovenského pohára v Žiari nad Hronom v roku 1999 a následný postup do pohára UEFA. Preplnené státie (okolo 3000 divákov) sledovalo na Štiavničkách počínanie duklistov proti slávnemu Ajaxu Amsterdam. Vyradenie z pohára a následné vypadnutie z najvyššej Slovenskej súťaže znamenalo aj útlm fanúšikovských aktivít. Nie však ich koniec, pretože fandenie doma i na zápasoch vonku, hlavne v blízkom okolí, pokračovalo ďalej. Ďalšia etapa fanúšikovania sa odštartovala v sezóne 2002/03, keď Dukla bojovala o postup do najvyššej ligy. Na jar 2003 nechýbali priaznivci z tímu spod Urpína na žiadnom zápase doma ani vonku. V tomto období sa nadviazala aj spolupráca s klubom v organizovaní zájazdov na zápasy vonku i v iných oblastiach, ktorá pretrváva až do dnešných dní. Výsledkom je množstvo autobusových zájazdov do všetkých končín Slovenska (od Veľkých Levárov až po Humenné či od Žiliny po R. Sobotu) a 2 medzinárodné (Zürich, Grodzisk Wlkp.). Fanklub prešiel zmenami stanov a preregistráciou v roku 2007. Nezávisle od neho fungujú menšie skupiny združené podľa spoločných záujmov či bydliska napr.: Red White Angeles, Crazy Boys Podlavice, Sconfessione, Neusohl Supporters, N.Y.H., Chimenkovci a pod. V roku 2006 sa zrealizovala prvá družba s priaznivcami tímu najvyššej poľskej ligy GKS Bełchatów a aktívne navštevovanie ich zápasov v Poľsku. Tieto aktivity fungovali samozrejme aj z druhej strany. Družobné vzťahy sa však po 4 rokoch končia v lete 2010 a momentálne je fanklub bez družobných vzťahov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.mfkdukla.sk/ Oficiálna stránka klubu] {{portál|Šport|Športový}} {{Banská Bystrica}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:FK Dukla Banská Bystrica| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Banská Bystrica]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1965|Dukla Banská Bystrica]] ji0itfp8q9co5uvzqfiy25orfffhvl7 0 31445 8253136 8228345 2026-07-25T09:48:03Z Feriontly17x17x7 228747 šabl. 8253136 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MŠK Púchov | obrázok = | celýnázov = Mestský športový klub Púchov | prezývka = | založený = [[1920]] | štadión = [[Mestský štadión Púchov]] | kapacita = 6 080 | predseda = | tréner = {{SVK}} Patrik Mynář | liga = [[3. slovenská futbalová liga|3. liga]] | sezóna = [[2. slovenská futbalová liga 2025/2026|2025/26]] | pozícia = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]], 15. miesto (zostup) | vzor_lp1=_thinwhiteborder | vzor_t1=_blackstripes2 with black bordered diagonal top | vzor_pp1=_thinwhiteborder | ľavéplece1=000000 | telo1=E00000 | pravéplece1=000000 | trenírky1=000000 | ponožky1=E00000 | vzor_t2=_ecv08a | vzor_tr2= | ľavéplece2=FFFFFF | telo2=FFFFFF | pravéplece2=FFFFFF | trenírky2=FFFFFF | ponožky2=FFFFFF }} '''MŠK Púchov''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z mesta [[Púchov]]. Do roku [[2006]] mal názov ''FK Matador Púchov'' (do roku 1992 ''TJ Gumárne 1. mája Púchov''). == História oddielu == Prvý futbalový klub v Púchove bol založený v roku [[1920]]. Podľa bulletinu TJ Gumárne Púchov sa prvý futbalový zápas uskutočnil v Púchove v roku 1921. Púchov v ňom zvíťazil nad mužstvom z [[Pruské]]ho v pomere 2:1. Rozkvet futbalu však nastáva až po druhej svetovej vojne. V rokoch [[1950]] a [[1963]] sa Púchov prebojoval do II. ligy, neskôr strávil niekoľko ročníkov v III. lige. V rokoch [[1974]]{{--}}[[1986]] (s výnimkou sezóny [[1982]]/[[1983|83]]) pôsobilo mužstvo pod názvom TJ Gumárne 1. mája Púchov vo vtedajšej SNL (po 1. lige druhá najvyššia futbalová súťaž spolu s ČNL v ČSSR). Po vzniku samostatného Slovenska pôsobil Púchov v II. lige, v sezóne [[1997]]/[[1998|98]] obsadil 3. miesto s 10-bodovým odstupom za postupujúcou [[FC Nitra|Nitrou]] a [[MFK Dubnica|Dubnicou]], o rok nato 4. priečku. Ročník [[1999]]/[[2000|00]] bol pre Púchovský futbal najúspešnejší v dovtedajšej 80-ročnej histórii – futbalový klub (pod názvom ŠK Matador) triumfoval v 18-člennej II. lige s dvojbodovým odstupom pred [[NCHZ Nováky]], čím sa pre nastávajúcu sezónu stal účastníkom najvyššej súťaže (v tej dobe [[Mars superliga]]). V premiérovej sezóne obsadili futbalisti Matadoru 6. miesto. Zároveň sa Púchov prebojoval zásluhou Fair-play súťaže do prvého kola [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], proti nemeckému klubu [[SC Freiburg]]. Po nepriaznivých výsledkoch 0:0 a 1:2 sa Púchov v tomto kole zo súťaže vypadol. Nasledujúci rok klub zaznamenal historický úspech, keď za majstrovskou [[MŠK Žilina|Žilinou]] skončil s odstupom 7 bodov na 2. priečke, vďaka čomu v si sezóne [[2002]]/[[2003|03]] opäť vybojoval účasť v Pohári UEFA – v predkole vyradil kazašský klub [[FC Atyrau]] (0:0, 2:0), v 1. kole však prehral s [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (0:6, 1:4). V roku [[2002]] sa ŠK Matador stal po prvýkrát finalistom [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]], keď postúpil postupne cez [[Petrochema Dubová|Petrochemu Dubová]] (1. kolo, 4:2), [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] (2.kolo, 3:0), [[FC Čaňa]] (štvrťfinále, 5:1) a [[MŠK Žilina]] (semifinále, 1:0 a 2:0). Vo finálovom zápase sa klub stretol v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]] s mužstvom [[FC Senec|VTJ Koba Senec]], ktorému po nerozhodnom výsledku 1:1 podľahol v penaltovom rozstrele 4:2. V nasledujúcom ročníku 1. ligy obsadilo mužstvo 5. priečku, v domácej pohárovej súťaži sa však opäť prebojovalo až do finále – 1. kolo [[DAC Dunajská Streda|DAC D.Streda]] (2:0), 2. kolo [[MFK Košice|1.FC Košice]] (3:0), štvrťfinále [[Tatran Prešov]] (3:0) a semifinále Petrochema Dubová (2:2, 1:1). Vo finálovom zápase Slovenského pohára 2003 v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] zvíťazil Púchov nad Slovanom Bratislava 2:1 gólmi Perniša a Brešku. V Pohári UEFA [[2003]]/[[2004|04]] porazili futbalisti Matadoru v predkole gruzínsky [[FC Sioni Bolnisi]] (3:0, 3:0), v 1.kole sa slovenský zástupca stretol so španielskym veľkoklubom [[FC Barcelona]]. Po domácej remíze 1:1 prehralo mužstvo vonku 0:8 a vypadlo z Pohára UEFA.<ref>{{cite web|url=http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=15947|title=Púchov v utorok do Barcelony so skromnými ambíciami|publisher=profutbal.sk|date=13. október 2003|accessdate=2010-05-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304203146/http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=15947|archivedate=2016-03-04}}</ref> Domáci zápas sa odohral na Štadióne A. Malatinského v Trnave. Po sérii úspechov postihla klub kríza – v sezóne [[2003]]/[[2004|04]] obsadil až 9. priečku, čím zachránil príslušnosť v najvyššej súťaži s 10-bodovým náskokom na úkor zostupujúceho bratislavského Slovana. V pohári vypadol Matador už v 2. kole s druholigovou [[FK Slovan Duslo Šaľa|Šaľou]]. Nasledujúcu sezónu priniesli stabilizované výsledky konečné 6. miesto, v Slovenskom pohári Púchov opäť vypadol v 2. kole s [[MFK Rimavská Sobota|Rimavskou Sobotou]]. Záchranárske práce postihli klub aj v ročníku [[2005]]/[[2006|06]], keď o poslednú priečku bojoval najmä s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]]. V kľúčovom zápase jari podľahol na domácom trávniku Interu 0:1. Púchov so štvorbodovou stratou na predposledné 9. miesto opustil po šiestich sezónach Corgoň ligu. Vypadnutie z najvyššej súťaže sprevádzala strata sponzora, spoločnosti ([[Matador (spoločnosť)|Matador]]), masívny výpredaj hráčov a finančné ťažkosti. Aj preto sa FK Púchov odhlásil z II. ligy a v ročníku [[2006]]/[[2007|07]] štartoval po reorganizácii súťaží v II. lige západ (tretia najvyššia súťaž). V ročníku 2008/2009 postúpil FK Púchov do 2. najvyššej súťaže, keď vyhral na štadióne Dúbravky 0:2 a zabezpečil si 7-bodový náskok pred druhými Vráblami. V sezóne 2010/2011 skončil FK Púchov s 22 bodmi na poslednom mieste v I. lige a zostúpil spolu s predposledným [[FK Slovan Duslo Šaľa]] do [[II. slovenská futbalová liga|II. ligy]]. V sezóne 2018/2019 skončil MŠK Púchov na druhom mieste v 3. lige Západ a TJ Kovo Beluša nevyužila možnosť postupu do 2. ligy, tak možnosť prináležala Púchovu, ktorý ju využil. Mládežnícky tím Púchova hrá od roku [[1962]] v dorasteneckej lige. === Historické názvy klubu === * 1920 – Športový klub Púchov * 1945 – ŠK Rolný Púchov * 1948 – Sokol Makyta Púchov * 1956 – TJ Iskra Púchov * 1968 – TJ Gumárne 1.mája Púchov * 1993 – ŠK Matador Púchov * 2003 – FK Matador Púchov * 2007 – FK Púchov * 2013 - MŠK Púchov === Míľniky športovej histórie === * [[1999]]/[[2000]] – ''víťaz II. ligy'' (v súčasnosti nesie názov [[I. slovenská futbalová liga mužov|I.liga]]) a postup do [[Corgoň liga|Corgoň ligy]] * [[2001]] – 1. kolo [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]] prostredníctvom [[fair-play]] súťaže ** ''(11. 9. 2001) Matador Púchov – [[SC Freiburg]] {{minivlajka|Nemecko}} 0:0'' ** ''(27. 09. 2001) [[SC Freiburg]] {{minivlajka|Nemecko}} – Matador Púchov 0:0'' * [[2001]]/[[2002]] – [[Corgoň liga]] – ''2. miesto'' * [[2002]] – [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]- ''účasť vo finále'' ** ''VTJ Koba Senec – Matador Púchov 1:1 po predĺžení (1:1, 0:0), na pok. kopy 4:2, odohrané v Považskej Bystrici'' * [[2002]] – účasť v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]] ** ''(17. 9. 2002) [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] {{minivlajka|Francúzsko}} – Matador Púchov 6:0 (2:0)'' ** ''(03. 10. 2002) Matador Púchov – [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] {{minivlajka|Francúzsko}} 1:4 (1:2)'' * [[2003]] – Slovenský pohár – ''víťaz'' ** ''Matador Púchov – Slovan Bratislava 2:1 po predĺžení – odohrané v Topoľčanoch'' * [[2003]] – účasť v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]] ** ''(25. 09. 2003) Matador Púchov – [[FC Barcelona]] {{minivlajka|Španielsko}} 1:1 (0:0)'' ** ''(15. 10. 2003) [[FC Barcelona]] {{minivlajka|Španielsko}} – Matador Púchov 8:0 (3:0)'' * [[2004]] – účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] * [[2008]]/[[2009]] – ''víťaz'' [[II. slovenská futbalová liga|II. ligy]] a postup do [[I. slovenská futbalová liga mužov|I. ligy]] * 2009 – prvé miesto po jesennej časti [[I. slovenská futbalová liga mužov|I. ligy]] === Známi hráči === * {{minivlajka|Slovensko}} [[František Chovanec (1944)|František Chovanec]] * {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Česko}} [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] * {{minivlajka|Slovensko}} Jozef Tománek * {{minivlajka|Slovensko}} Štefan Tománek * {{minivlajka|Slovensko}} Jozef Bajza * {{minivlajka|Slovensko}} Milan Bagín * {{minivlajka|Slovensko}} Milan Luhový * {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľubomír Luhový]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kozák]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Mário Breška]] * {{minivlajka|Česko}} [[Tomáš Bernady]] * {{minivlajka|Srbsko}} [[Almir Gegić]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Radoslav Kunzo]] * {{minivlajka|Stredoafrická republika}} [[Ali Lembakoali]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Mužlay]] * {{minivlajka|Slovensko}}Ľubomír Talda * {{minivlajka|Slovensko}} [[Zdeno Štrba]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Vavrík]] * {{SVK}} [[Peter Mičič]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Kornel Saláta]] * {{minivlajka|Benin}} [[Salomon Wisdom]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Vavrík]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Patrik Mráz]] * {{Minivlajka|Slovensko}} Peter Majerník * {{minivlajka|Slovensko}} Milan Jambor * {{minivlajka|Slovensko}} Peter Čvirik * {{minivlajka|Slovensko}} Marek Bakoš == Tréneri == === Slovenská II. liga po roku 1993 === * 1993/94 – A. Richtárik * 1994/95 – V. Hrivnák * 1995/96 – V. Hrivnák, J. Zigo * 1996/97 – Š. Tománek * 1997/98 – Š. Tománek * 1998/99 – J. Šuran * 1999/00 – J. Šuran === [[Mars superliga]] === * 2000/01 – J. Šuran * 2001/02 – J. Šuran * 2002/03 – J. Šuran, {{minivlajka|Česko}}F. Komňacký === [[Corgoň liga]] === * 2003/04 – Š. Zaťko, M. Lešický * 2004/05 – {{minivlajka|Česko}}[[Pavel Vrba (futbalový tréner)|P. Vrba]], as. trénera: Ján Jozefovič === [[II. slovenská futbalová liga|II.liga skupina západ]] === * 2006/07 – Stanislav Mráz, as. trénera: Peter Luhový * 2007/08 – Pavol Strapáč, as. trénera: Jaroslav Vágner * 2008/09 – Pavol Strapáč,as. trénera: Jaroslav Vágner === [[I. slovenská futbalová liga mužov]] === * 2009/10 – Pavol Strapáč, as. trénera: Jaroslav Vágner === [[II. slovenská futbalová liga|II.liga skupina západ]] === * 2010/11 – Jaroslav Vágner, as. trénera: Ľubomír Talda * 2011/12 – Jaroslav Vágner, as. trénera: Ľubomír Talda === [[4. liga|IV. slovenská futbalová liga mužov Severozápad]] === * 2012/13 – Stanislav Mráz, as. trénera: == Štadión == * Názov: Mestský štadion Púchov * Celková kapacita: 6614 miest (5963 miest na sedenie). === História štadióna === * 1953 – začiatok výstavby futbalového štadióna * 1957 – 1. mája Slávnostné otvorenie štadióna * 1958 – začala výstavba hlavnej tribúny * 1960 – hlavná tribúna v prevádzke * 2000 – prekrytie atletickej škvárovej dráhy okolo hracej plochy trávou * 2001 – zvýšenie niektorých sektorov, takmer celá kapacita štadióna je na sedenie (90%) * 2001 – nová výsledková svetelná tabuľa == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fkpuchov.com Oficiálna stránka klubu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130423052241/http://fkpuchov.com/ |date=2013-04-23 }} * [http://futbal.sme.sk/c/1109159/futbal-puchov-senzacne-remizoval-s-barcelonou-11.html Remíza s FC Barcelona] {{Púchov}} {{Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:FK Púchov| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Puchov]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1920]] joz4eg8ntr6977j8weh5awg5t4k5t32 0 32210 8252960 8238266 2026-07-24T16:45:45Z Nelliette 31909 /* Zdroj */ wl 8252960 wikitext text/x-wiki <!-- Treba skontrolovať preklady niektorých termínov, napr. romance, provincial, ako aj mená --> <!-- Faktické chyby opravte aj v originálnom článku --> '''Talianska literatúra''' je literatúra písaná v [[taliančina|taliančine]] hlavne na území [[Taliansko|Talianska]]. Rovnako do nej zaraďujeme literatúru písanú [[Taliani|Talianmi]] alebo literatúru napísanú v iných jazykoch, ktoré sa používajú v Taliansku, často v jazykoch, ktoré sú úzko späté s modernou taliančinou. [[Súbor:36 Italians.png|náhľad|vpravo|36 talianskych autorov]] == Pôvod == [[Súbor:Boethius initial consolation philosophy.jpg|thumb|Iniciála z manuskriptu ''Consolatio philosophae'' – [[Anicius Manlius Severinus Boetius]] vyučuje žiakov]] Na konci [[5. storočie|5. storočia]] vpadli severskí dobyvatelia na územie rozpadávajúceho sa Rímskeho impéria. [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] sa rozpadla, ale [[latinovia|latinská]] tradícia sa držala pri živote vďaka [[Cassiodorus|Cassiodoriovi]], [[Anicius Manlius Severinus Boethius|Boetiovi]], [[Symachus|Symachovi]]. V [[Ravenna|Ravenne]] vzniklo pod [[Theodorich Veľký|Theodorichom Veľkým]] nové kráľovstvo [[Góti|Gótov]]. Slobodné umenia prekvitali, gótski králi sa obklopovali majstrami [[rétorika|rétoriky]] a [[gramatika|gramatiky]]. V Taliansku zostali niektoré školy [[ateizmus|ateistov]] a v nich vyrástlo niekoľko skutočne výnimočných mužov ako [[Magnus Felix Ennodius]], poet viac pohanský ako kresťanský, [[Arator]], [[Venantius Fortunatus]], [[Venantius Jovannicius]], [[Felix Gramaticus]], [[Peter z Pisy]], [[Paulinus z Aquilei]] a mnoho iných. Taliani nikdy nemali v obľube [[teológia|teologické]] štúdium a tí, ktorí na ňom záviseli, preferovali [[Paríž]] pred Talianskom. Talianov priťahovalo niečo praktickejšie, pozitívnejšie – obzvlášť štúdium [[rímske právo|rímskeho práva]]. To oddialilo neskoršie založenie [[stredovek]]ých [[univerzita|univerzít]] v mestách [[Bologna]], [[Padova]], [[Vicenza]], [[Neapol]], [[Salerno]], [[Modena]] a [[Parma]]; a tie zasa pomáhali šíriť kultúru a pripravovať pôdu pre vývoj novej literatúry v talianskej ľudovej reči. Pretrvávanie klasických tradícií, zanietenie pre pamiatky [[Rím]]a a obzvlášť politické záujmy, ktoré sa prejavili vo vojnách [[Lombardia|lombardských]] komún proti ríši [[Hohenstaufenovci|Hohenstaufenov]], duch inklinujúci viac k praxi ako k teórii – toto všetko malo silný vplyv na osud talianskej literatúry. Zatiaľ čo [[legenda|legendy]], [[príbeh]]y, [[epika|epické]] [[báseň|básne]] a [[satira]] sa objavovali a šírili zo všetkých strán, Taliansku boli tieto [[Žáner (umelecký druh)|žánre]] buď cudzie alebo v nich zohrávali zvláštnu úlohu. Poznáme napríklad čím boli [[Trója|trójske]] tradície v [[stredovek]]u – a mali by sme si myslieť, že v Taliansku – krajine [[rímska ríša|Ríma]], pretrvávajúcej pamiatky [[Aeneas|Aenea]] a [[Vergílius|Vergília]] – by mali byť obzvlášť rozvinuté. Nebolo to však tak. V [[Európa|Európe]] sa objavila zvláštna kniha, nikto presne nevie kedy, ''[[Historia de excidio Troiae]]'' napísaná údajne istým [[Frýgičtina|Frýgom]] [[Darius|Dariom]], očitým svedkom [[Trójska vojna|trójskej vojny]]. V [[stredovek]]u sa stala táto kniha základom mnohých prác. [[Benoît de Sainte-More]] zostavil na jej základe veľmi dlhú [[francúzština|francúzsku]] báseň, ktorá sa zasa stala zdrojom pre iných básnikov ako [[Herbort z Fritzlaru]] a [[Conrad z Wurzburgu]]. Teraz k talianskemu [[Fenomén (filozofia)|fenomén]]u – kým [[Benoît de Sainte-More]] napísal svoju báseň vo francúzštine, berúc materiál z latinskej histórie, dvaja nemeckí spisovatelia ([[Herbort z Fritzlaru]] a [[Conrad z Wurzburgu]] vytvorili vo svojom jazyku takmer originálne dielo – na druhej strane Talian podľa Benoîta de Sainte-More zostavil v [[latinčina|latinčine]] ''[[Historia destructionis Troiae]]''; bol ním [[Guido delle Colonne]] z [[Messina|Messiny]], jeden z poetov [[Sicílska škola|Sicílskej školy]] píšucich v ľudovom jazyku. Guido bol imitátor [[Provenšals]]; rozumel po francúzsky a aj tak napísal svoju knihu po [[Latinčina|latinsky]], čím zmenil [[trubadúr]]sku romancu na serióznu históriu. Rovnako sa stalo s inými veľkými legendami. [[Legenda (povesť)|Legenda]] o [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkom]] inšpirovala v Taliansku jeho latinské dvojč, bol ním [[Qualichino z Arezza]]. Celá Európa bola plná [[Kráľ Artuš|Kráľa Artuša]]. Taliani sa uspokojili s prekladom a skrátením francúzskych románov. Dokonca aj náboženské legendy majú v Taliansku iba slabé korene. [[Jacobus de Voragine]] <ref>[[Jacques Le Goff]]: [[Kultura středověké Evropy]], str.440, nakladateľstvo Odeon, ISBN 80-207-0206-7</ref> zbierajúc svoje [[Zlatá Legenda|životy svätých]] zostal iba historikom, učencom, takmer kritikom pochybujúcim o veciach, ktoré opisoval. Taliansko nemalo žiadnu z kníh, v ktorých je stredovek tak zvláštne zobrazený, či už v jeho asketickom alebo rytierskom ponímaní. Intelektuálny život v Taliansku sa prejavil v zvláštnej, pozitívnej, takmer vedeckej forme, v štúdiu rímskeho práva, v záznamoch [[Farfa z Marsicana]] a iných, v prekladoch [[Aristoteles|Aristotela]], v učeniach [[Salerno|Salernskej školy]], v cestopise ''[[Milión (cestopis)|Milión]]''o cestách [[Marco Polo|Marca Pola]], v dlhej sérii faktov, ktoré sa zdajú byť oddelené od faktov [[Stredovek|stredoveku]] a na druhej strane zjednotené s klasickým Rímom a [[renesancia|renesanciou]]. [[Latinčina]] v Taliansku mala pretrvávajúci charakter a vývoj nového národného jazyka bol veľmi pomalý, predchádzali mu dve obdobia talianskej literatúry v cudzích jazykoch a francúzštine. Mnohí Taliani ako Marchese [[Alberto Malaspina]] ([[12. storočie]]), [[Maestro Ferrari]] z [[Ferrara|Ferrary]], [[Cigala zo Ženevy]], [[Zorzi z Benátok]], [[Sordello z Mantuy]], [[Buvarello z Bologne]], [[Nicoletto z Turína]] písali básne v jazyku [[Provenšal]] ospevujúc vojnu a lásku. Žili na dvoroch alebo medzi ľuďmi, navykajúc ich na nové zvuky a [[Harmónia|harmónie]]. V tej istej dobe existovala aj iná poézia epického druhu písaná v zmiešanom jazyku založenom na francúzštine ale s tvarmi a slovami z talianskych dialektov, ktoré sa sústavne miešali. Môžeme to pozorovať na hybridných slovách podľa zvukov podľa pravidiel oboch jazykov, francúzske slová s talianskymi koncovkami. Systém [[vokalizácia|vokalizácie]] v slovách blížiaci sa italo-latinskému použitiu, niečo, čo patrí naraz obom jazykom, sťaby pokus o vzájomné preklenutie pri splynutí. Patria sem ''[[Chansons de geste]]'', ''[[Macaire]]'', ''Entre en Espagne'', ktoré napísal [[Niccola z Padovy]], [[Prise de Pampelune]] a iní. Toto všetko predchádzalo príchodu čisto talianskej literatúry. Ako pokračoval boj medzi [[Francúzština|francúzštinou]] a [[Taliančina|taliančinou]], francúzština prehrávala. Znovu sa objavovali hybridné tvary, ale už neprevažovali. V dielach [[Buovo d'Antona]] a [[Rainardo de Lesengrino]] je jasne cítiť benátsky dialekt, hoci jazyk je ovplyvnený francúzskymi tvarmi. Tieto diela, ktoré [[G. I. Ascoli]] nazval ''miste'' (zmiešané), priamo predchádzali čisto taliansku literatúru. Dnes je dokázané, že určitý druh literatúry existoval už pred [[13. storočie|13. storočím]]: ''Ritmo cassinese'', ''Ritmo su Sant'Alessio'', ''Laudes creaturarum'', ''Ritmo Lucchese'', ''Ritmo laurenziano'', ''Ritmo bellunese'' klasifikuje Segre a kolektív ako „Archaické diela“ (Componimenti Arcaici): "tak sa označujú prvé literárne diela v bežnej taliančine, ktoré sa datujú od posledných dekád [[12. storočie|12. storočia]] do skorých dekád [[13. storočie|13.stor.]]" (Segre, [[1997]]). Ale ako poukazuje, táto literatúra nemá zatiaľ jednotné [[štylistika|štylistické]] alebo [[lingvistika|lingvistické]] vlastnosti. Tento raný vývoj však prebiehal na celom polostrove, rozdiel bol iba v predmete umenia. Na severe boli poeti [[Giacomino z Verony]] a [[Bonvecino z Rivy]] obzvlášť nábožní a mali byť ľuďmi recitovaní. Boli písané v [[Dialekt|dialekte]] zmiešanom z milánčiny a benátčiny a ich štýl niesol silné znaky francúzskej opisnej poézie. Môžu sa považovať za súčasť populárnej poézie v širšom zmysle slova. Tento druh [[kompozícia|kompozície]] bol možno povzbudený starým severotalianskym zvykom počúvať na námestiach a pri cestách piesňam [[žonglér]]ov. Tým istým davom, ktoré tešili romantické príbehy a ktoré počúvali príbehy skazenosti [[Macaire]] a nešťastí [[Flores and Blancheflour|Blanziflora]], iný [[žonglér]] spieval o hrôzach ''Babilonia Infernale'' a požehnanosti ''Gerusalemme ecclese'', a speváci nábožnej poézie súťažili v ''[[Chansons de Geste]]''. == Sicílska škola == {{Hlavný článok|Sicílska škola}} Literatúra s uniformnejšími znakmi sa objavuje na juhu Talianska, obzvlášť po roku [[1230]], ktorý označuje začiatok tzv. [[Sicílska škola|sicílskej školy]]. Jej význam je skôr v jazyku (vytvorenie prvej štandardizovanej taliančiny) ako v predmete&nbsp;–&nbsp;piesne o láske z časti tvorené na základe poézie v [[Provensalčina|Provenšal]] importovanej na juh [[Normani|Normanmi]] a [[Svébi|Svévmi]] pod vedením [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] Hoci môže vyzerať umelo, táto poézia sa líši od francúzskej v jej poňatí ženy, určite platonickejšom a menej [[erotika|erotickom]], znak, ktorý ďalej rozvíjal [[Dolce stil novo]] neskoršie v 1[[13. storočie|3. storočí]] v [[Bologna|Bologni]] a [[Florencia|Florencii]]. Na rozdiel od talianskych [[trubadúr|trubadúrov]] nie je ani riadok napísaný vo [[Francúzština|francúzštine]]. Namiesto toho sa bežný repertoár rytierskych termínov prispôsobil talianskej [[Fonetika|fonetike]], čím vznikli nové talianske slová. Francúzske prípony ''-iÀre'' a ''-ce'' vytvoria stovky talianskych slov končiacich na ''-iera'' a ''-za'' ako ''riv-iera'', ''costan-za''. Také prípony a predpony si prisvoja [[Dante Alighieri|Dante]] a jeho súčasníci a podajú ich ďalšej generácii talianskych spisovateľov. K tejto "škole" patril [[Enzo]], sardínsky kráľ, [[Pier delle Vigne]], [[Inghilfredi]], Guido a [[Odo delle Colonne]], [[Jacopo d'Aquino]], [[Rugieri Pugliese]], [[Giacomo da Lentini]], [[Arrigo Testa]] a iní. Najznámejšie je ''No m'aggio posto in core'' od Giacoma da Lentiniho, hlavy hnutia, ale aj poézia napísaná samotným Frederikom II. [[Giacomo da Lentini|Giacomovi da Lentinimu]] sa tiež pripisuje vynájdenie [[sonet]]u, formy, ktorú neskôr zdokonalil [[Dante Alighieri|Dante]] a najviac zo všetkých [[Francesco Petrarca|Petrarca]]. Nevýhodou poézie [[Sicílska škola|sicílskej školy]] bola [[cenzúra]] nastolená [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrichom II.]]: do literatúry nesmela vstúpiť žiadna politická téma. V tomto ohľade bola severná literatúra, stále rozdelená do komún alebo [[mestský štát|mestských štátov]] s pomerne [[demokracia|demokratickou]] vládou schopná poskytovať nové myšlienky, a presne to robil žáner [[sirventés]] a neskôr Danteho [[Božská komédia]]: jeho riadky sú plné invektív voči vtedajším politickým vodcom a dokonca [[pápež]]om. Hoci počas vlády Fridricha (a neskôr [[Manfredi]]ho) prevažovali konvenčné piesne o láske, v ''Contrasto'' (za autora sa považuje [[Cielo d'Alcamo]]) nachádzame zaujímavého reprezentanta spontánnejšej poézie, o ktorej samotní moderní talianski kritici mnoho napísali. Tento ''contrasto'' (rozpor) medzi dvomi milencami v sicílskom dialekte určite netreba považovať za najstaršiu či jedinú báseň populárneho druhu. Bezpochyby patrí do čias vládcu [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] (nie neskôr ako [[1250]]) a je významná ako dôkaz, že existovala populárna poézia nezávislá od literatúry. Dnes sa väčšina kritikov zhoduje na tom, že ''contrasto'' [[Cielo d'Alcamo|Ciela d'Alcamo]] je pravdepodobne učenecké prepracovanie niektorého strateného ľudového rýmu a má najbližšie k druhu literatúry, ktorá zanikla alebo snáď bola pohltená starou sicílskou literatúrou. Jej rozlišovacím znamením je, že mala práve opačné kvality ako poézia básnikov sicílskej školy, hoci sa diskutuje, že jej štýl zrádza hĺbku vedomostí Frederikovej poézie a že poet, ktorý zostáva, ako je vhodné, anonymný, mal možno [[satira|satirický]] úmysel. Je energická vo vyjadrovaní pocitov, zdá sa, že jej zdrojom je skutočný sentiment. Miestami najhrubšia pýcha dáva vedieť, že predmet je populárny. V Cielovom ''Contrasto'' je všetko pôvodné, konvenčnosť tu nemá miesto. Je poznačené južanskou zmyselnosťou. Básne sicílskej školy boli napísané v prvom známom talianskom štandarde. Títo básnici ho vypracovali pod vedením Frederika II. Kombinuje mnohé typické črty sicílčiny, a v menšom, ale nezanedbateľnom rozsahu dialekt [[Puglia|Puglie]] a iné južné dialekty, s mnohými latinskými a francúzskymi slovami. Z [[Dante Alighieri|Danteho]] lignvistických štúdií Sicílskej školy sa vyvinuli jeho štýly ''illustre, cardinale, aulico, curiale'', ktoré neskôr oživil [[Guittone d'Arezzo]] v [[Toskánsko|Toskánsku]]. Prvotná forma týchto básní sa stala týmto prvým štandardom, ale v [[Toskánsko|Toskánsku]] sa vyskytla v mierne zmenenej forme, pretože toskánski prepisovači vnímali päťsamohláskový juhotaliansky systém ako sedemsamohláskový. V dôsledku toho texty, ktoré majú talianski študenti v kompendiu obsahujú verše, ktoré sa navzájom nerýmujú (niekedy sic. -i > -e, -u > -o) a môžu doplatiť na svoj nedostatok popularity u moderných čitateľov. Hoci mnohé z takýchto textov boli obnovené, musíme sa pozerať na takéto vydania ako na pochybné náhrady originálov, ktoré bohužiaľ môžu byť navždy stratené. == Náboženská poézia stredného severu == V [[13. storočie|13. storočí]] sa v Taliansku zrodilo silné náboženské hnutie, ktorého príčinou aj dôsledkom bol vznik dvoch veľkých rádov – svätých [[františkáni|františkánov]] a [[dominikáni|dominikánov]]. O [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]] vznikla [[Legenda (svätí)|legenda]], v ktorej prirodzene prevládajú imaginárne prvky: zázraky a zjavenia svätca, jeho schopnosť rozprávať sa so zvieratami. František nebol iba veľkým mystikom a reformátorom katolíckej cirkvi, je významne moderný priraďovaním morálneho zmyslu prírode. Hoci bol František učencom, bol na hony vzdialený rafinovanej poézii Frederikovho dvora, ale jej veľkoleposť je asi v jej priamosti a úcte. Pripisujú sa mu mnohé básne. Legenda hovorí, že v osemnástom roku jeho pokánia, takmer v extáze, nadiktoval ''Cantico del Sole''. Hoci o tom existujú pochybnosti, táto [[hymna]] sa pripisuje jemu. Je to prvé veľké básnické dielo severného Talianska, napísané veršom význačným samohláskovým rýmom ([[angličtina|angl.]] assonance), slov. [[Asonancia|asonanciou]], básnickým prostriedkom viac rozšíreným v severnej Európe. O ostatných básňach, ktoré boli po dlhú dobu pripisované sv. Františkovi sa dnes vie, že ich nenapísal. Poet, ktorý prezentoval celú silu a šírku svojho náboženského cítenia v [[Umbria|Umbrii]] bol Jacopo dei Benedetti z Todi, známy ako [[Jacopone da Todi]]<ref>[[Jacques Le Goff]]: [[Kultura středověké Evropy]],str. 440, nakladateľstvo ODEON,rok 1991 Praha ISBN 80-207-0206-7</ref>. Nielen že bol Jacopone posadnutý [[Mystika|mysticizmom]] [[Sv. František|sv. Františka]], bol tiež silným [[Satira|satirikom]], ktorý neváhal kritizovať [[korupcia|korupciu]] a zástierku Cirkvi zosobnenú [[Bonifác VII.|Bonifácom VII.]], pápežom, ktorý prenasledoval jeho aj Danteho. Jacoponeov príbeh je, že žiaľ náhle úmrtie jeho ženy narušilo jeho mentálne zdravie a potom, ako predal všetok svoj majetok a rozdal chudobným, obliekol si handry a vyžíval sa, keď sa z neho vysmievali, nasledovaný davom, ktorý naňho volal ''Jacopone, Jacopone''. Nie je známe, či to je pravda. Čo vieme je, že intenzívna vášeň musela pohnúť s jeho srdcom a držala nad ním despotickú ruku, vášeň božskej lásky. Pod jej vplyvom Jacopone trpel roky a roky najťažšími utrpeniami, ventilujúc svoje náboženské otrávenie vo svojich básňach. Nie je v ňom prepracované umenie, nie je v ňom ani náznak úmyselnej snahy; je len pocit, ktorý ho absorboval, fascinoval a prenikal ním. Jeho poézia bola v ňom a tryskala na povrch, ani nie tak v slovách ako vo vzlykoch, vzdychoch a nárekoch, ktoré akoby patrili skutočnému [[monománia|monomaniakovi]]. Ale Jacopone bol mystik, ktorý sa zo svojej [[pustovník|pustovníckej]] cely pozeral na svet a obzvlášť sledoval pápežstvo, svojimi slovami stíhajúc [[Celestín V.|Celestína V.]] a [[Bonifác III.|Bonifáca VIII.]] Uvrhli ho do väzenia, spútali reťazami, ale jeho duch sa povzniesol k Bohu a to mu stačilo. Rovnaký pocit, ktorý ho nútil vyliať svoje pocity v extatických piesňach božskej lásky a ponižovať sa, ho prinútil kritizovať tých, ktorí zišli z nebeskej cesty, či boli pápežmi, cirkevnými hodnostármi alebo kňazmi. V Jacoponeovi bola silná originalita a v období počiatkov talianskej literatúry patril k najvýznamnejším spisovateľom. Náboženské hnutie v [[Umbria|Umbrii]] nasledoval ďalší literárny [[fenomén]], fenomén nábožnej [[dráma|drámy]]. V roku [[1258]] starý pustovník [[Raniero Fasani]] opustil jaskyňu, kde žil po mnoho rokov, a zrazu sa objavil v [[Perugia|Perugii]]. Tie časy boli pre Taliansko veľmi smutné. Hádky v mestách, skupiny [[Ghibellin]]ov a [[Guelfi|Guelfov]], pápežské [[Interdikt|interdikty]] a [[Exkomunikácia|exkomunikácie]], represálie vládnucej strany, krutosť a tyrania šľachty, [[Mor (pestis)|mor]] a hlad držali ľudí v neustálom napätí a šírili mystické obavy. Nepokoj v [[Perugia|Perugii]] zväčšoval [[Fasani]], ktorý sa vyhlasoval za Bohom zoslaného, aby odhalil zjavenia a ohlásil svetu strašné katastrofy. Pod vplyvom strachu sa formovali [[Compagnie di Disciplinanti]], ktorí sa v pokání ťažko trestali do krvi a spievali [[Laudi]] v dialógu so svojimi bratmi. Tieto Laudi, úzko späté s [[liturgia|liturgiou]], boli prvými príkladmi [[Dráma|drámy]] v ľudovej taliančine. Boli napísané v umbrijskom dialekte, v osemslabičných veršoch a samozrejme nemali žiadnu umeleckú hodnotu. Ich vývoj bol však rýchly. Už v [[13. storočí]] máme ''Devozioni del Giovedi e Venerdi Santo'' s [[dráma|dramatickými]] prvkami, hoci sú stále späté s [[Liturgia (úkony)|liturgickým]] úradom. Potom máme ''di un Monaco c/fe and al servizio di Dio'' (o kňazovi ktorý vstúpil do služieb Božích), kde už rozoznať smerovanie k určitej forme, ktorú toto literárne dielo malo v nasledovných storočiach. V [[13. storočie|13. storočí]] sa centrom diania stalo [[Toskánsko]] čo sa týka literárneho diania aj politického života. Toskánci rozprávali v dialekte, ktorý najbližšie pripomínal materský jazyk – [[Latinčina|latinčinu]], ktorá sa vzápätí stala takmer výlučne jazykom literatúry a ktorá bola na konci 13. storočia považovaná za významnejšiu ako ostatné; ''Lingua Tusca magis apta est ad literam sive literaturam'', tak píše [[Antonio da Tempo]] z [[Padova|Padovy]], narodený okolo roku [[1275]]. Keďže [[Toskánsko]] bolo veľmi málo alebo nebolo vôbec ovplyvnené germánskou inváziou, nikdy sa tu neujal [[feudalizmus|feudálny systém]]. Prebiehali tu divé vnútorné boje, ale neoslabili jeho život, naopak, dali mu novú krv a posilnili ho a (obzvlášť po konečnom páde [[Hohenstaufovci|Hohenstaufovcov]] v bitke pri [[Benevento]] v roku [[1266]]) učinili ho prvou talianskou provinciou. Od roku [[1266]] bola [[Florencia]] v pozícii začať hnutie politických reforiem, ktoré v roku [[1282]] vyústili do stretnutia [[Priori delle Arti]] a vzniku [[Arti Minori]]. To vzápätí odkopírovali [[Siena]] s [[Magistrato dei Nove]], [[Lucca]] s [[Pistoia]] a iné [[Guelf|guelfské]] mestá vo forme podobných populárnych inštitúcií. Týmto spôsobom klany zobrali vládu do vlastných rúk a boli to časy sociálnej a politickej prosperity. Niet teda divu, že aj literatúra rástla do nevídaných výšin. V Toskánsku tiež existovala populárna poézia o láske; bola tu škola imitátorov Sicílčanov s vodcom [[Dante z Majána]]; ale jej literárna originalita sa uberala iným smerom – smerom humornej a satirickej poézie. Úplne demokratický štýl vlády vytvoril novú formu poézie, ktorá stála v najsilnejšom protiklade k stredovekému mystickému a rytierskemu štýlu. Najvrúcnejšia modlitba k Bohu alebo k panej prišla z kláštora alebo z paláca; v uliciach miest bolo so všetkým dovtedajším zaobchádzané s trpkým [[Sarkazmus|sarkazmom]] alebo zosmiešňované. [[Folgore di San Gimignano]] sa smeje, keď vo svojich [[Sonet|sonetoch]] rozpráva skupine mladých Sienčanov aké sú zamestnania pre každý mesiac v roku alebo keď učí skupinu florentských mladíkov potešenia každého z dní v týždni. [[Cene della Chitarra]] sa smeje, keď paroduje Folgorove sonety. [[Sonet|Sonety]] [[Rustico di Filippo]] sú spolovice zábava, spolovice [[satira]]; smiech a plač, žart a uštipačnosť – všetky môžeme nájsť v autorovi [[Cecco Angiolieri]] zo Sieny<ref>[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]], str. 28, r.1981, vydavateľstvo:OBZOR Bratislava</ref>, najstaršom humoristovi, ktorého poznáme, vzdialeného predchodcu [[Rabelaisa]] a [[Montaigneho]]. Ale v Toskánsku sa zrodil aj iný druh poézie. [[Guittone d'Arezzo]] ukončil rytierstvo umenia pre národné účely, formy Provenšals pre latinčinu. Pokúšal sa o politickú poéziu a hoci jeho práca je plná najväčších nejasností, pripravil cestu pre [[Bolonská škola|Bolonskú školu]]. V [[13. storočie|13. storočí]] bola [[Bologna]] mestom vedy a objavila sa tu filozofická poézia. [[Guido Guinizelli|Guido Guinicelli]] bol poetom novej umeleckej vlny. Zmenili a rozšírili sa v ňom myšlienky rytierstva; spieva o láske a polu s ňou o urodzenosti mysle. Myšlienka vládnuca v Guinicelliho ''Canzoni'' nie je ničím nevlastným jeho subjektivite. Jeho špekulatívna myseľ zvyknutá putovať v poliach [[Filozofia|filozofie]] prenáša svoje produkty do jeho umenia. Guinicelliho poézia nesie jednu z chýb Guittoneho d'Arezza: príliš zdôvodňuje; chýba mu predstavivosť; jeho poézia je výsledkom intelektu skôr ako hravosti a srdca. Ale aj tak predstavuje veľký krok v histórii talianskeho umenia obzvlášť kvôli jeho úzkemu spojeniu s [[Dante]]ho [[lyrika|lyrickou]] poéziou. Ale predtým, než prídeme k [[Dante Alighieri|Dantemu]], musíme poznamenať isté ďalšie fakty, nie bez spojenia s jeho históriou. V 13. storočí existovalo niekoľko [[alegória|alegorických]] básní. Jedna z nich je od [[Brunetto Latini]]ho<ref>[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]], str.320, rok 1981, vydavateľstvo OBZOR Bratislava</ref>, ktorý, ako je známe, mal pre Allighieriho silné zanietenie. Jeho ''Tesoretto'' je krátka báseň v sedemslabičných veršoch, rýmovaných slohách, v ktorej autor predstiera, že stratený v divočine stretne dámu predstavujúcu Prírodu, od ktorej dostane mnohé ponaučenia. Môžeme vidieť videnie, inotaj, morálne ponaučenie – tri prvky, ktoré znova nachádzame v [[Božská komédia|Božskej komédii]]. [[Francesco da Barberino]], učený právnik, sekretár biskupov, sudca a notár napísal dve malé [[Alegória|alegorické]] básne ''Documenti d'amore'' a ''Del reggimento e dei costumi delle donne''. Rovnako ako ''Tesoretto'' nemajú hodnotu ako umelecké dielo, ale na druhej strane sú historicky významné. Štvrtým alegorickým dielom bola ''Intelligenza''; niektorí označujú za jej autora [[Dino Compagni|Dina Compagniho]], ale pravdepodobne nie je jeho, ale je iba verziou francúzskej básne. Kým poézia v 13. storočí bola hojná a rôznorodá, [[próza]] zaostávala. Najstarší exemplár sa datuje do roku [[1231]] a pozostáva z krátkych poznámok záznamov o výdavkoch Mattasala di Spinello dei Lambertini zo Sieny. V rokoch [[1253]] a [[1260]] vznikli aj obchodné listy iných [[Siena|Sienčanov]]. Nie sú to však známky literárnej prózy. Predtým než vôbec takú nájdeme, narazíme na [[fenomén]] – rovnako ako sme poznamenali v prípade poézie. Znova nachádzame obdobie talianskej literatúry vo francúzštine. V polovici storočia istý Aldobrando či Aldobrandino (nie je známe či bol z Florencie alebo Sieny) napísal knihu pre [[Beatrice Savojská|Beatrice Savojskú]], grófku z [[Provence]] nazvanú ''Le Régime du corps''. V roku [[1267]] [[Martino da Canale]] napísal v obdobnom [[Langue d’oïl]] dejiny [[Benátky|Benátok]]. [[Rusticiano z Pisy]], dlhú dobu na dvore [[Eduard I. (Anglicko)|Eduard I.]] zostavil mnohé rytierske [[Romanca|romance]] podľa the [[Arthurian cycle]] a následne napísal cesty [[Marco Polo|Marca Pola]], ktoré mu snáď nadiktoval sám veľký cestovateľ. A nakoniec [[Brunetto Latini]] s jeho ''Tesoro''. Ďalšou v rade originálnych prác v ''langue d’oïl'' sú preklady alebo adaptácie tiež z neho. Z náboženských [[Legenda (svätí)|legiend]] pochádzajú niektoré [[bájka|bájky]]; romanca o [[Julius Caesar|Juliovi Caesarovi]]; niekoľko krátkych dejín [[starovek]]ých [[rytier]]ov. [[Okrúhly stôl|Tavola rotonda]]; preklady ''Viaggi'' Marca Pola a ''Tessoro'' Latiniho. V rovnakom čase sa objavili preklady asketických prác a prác s ponaučením z latinčiny, záznamov a zápiskov o rétorike a príhovoroch. Donedávna bolo stále možné odhadnúť ako najstaršie práce talianskej prózy ''Cronaca'' Mattea Spinella da Giovenazzo a ''Cronaca'' Ricordana Malespinu. Ale bolo dokázané, že obe boli zostavené v omnoho neskoršej dobe. Preto najstaršou prózou je vedecká práca ''[[Composizione del mondo]]'' od Ristora z Arezza, ktorý žil asi v polovici 13. storočia. Táto kniha kopíruje poznatky z [[Astronómia|astronómie]] a [[Geografia|geografie]]. Ristoro bol v týchto témach nadradený ostatným spisovateľom tej doby, pretože sa zdá, že bol dôsledným pozorovateľom prírodných javov a následne mnohé ďalšie veci, o ktorých píše boli výsledkom jeho osobných pozorovaní. Ďalšie dielo je ''De regimine rectoris'', od [[Fra Paolino|Fra Paolina]], minoritného benátskeho žobravého kňaza, ktorý bol pravdepodobne biskupom [[Pozzuoli]] a tiež napísal latinské historické zápisky. Jeho práca je v blízkom vzťahu k práci Egidia Colonnu ''[[De regimine principum]]''. Je napísaná v [[Benátsko|benátskom]] dialekte. [[13. storočie]] bolo veľmi bohaté na príbehy. Existuje zbierka pod názvom ''Cento Novelle antiche'' ([[Sto antických noviel]]) obsahujúca príbehy vybrané z orientálnych, [[Grécko|gréckych]] a [[Trója|trójskych]] tradícií, zo starovekej a stredovekej histórie, z legiend o [[Británii]], [[Provence]] a Taliansku a z [[Biblia|Biblie]], z miestnych talianskych tradícií ako aj príbehov o zvieratách a [[mytológia|mytológie]]. Táto kniha vzdialene pripomína španielsku zbierku ''El Conde Lucanor''. Zvláštnosťou talianskej knihy je, že príbehy sú veľmi krátke a zdajú sa byť čisto len návodmi pre rozprávača, ktoré ma počas výkladu doplniť. Ďalšie romány vytvoril [[Francesco Barberino]] vo svojej práci ''Del reggimenlo e dei costumi delle donne'', ale ich význam je omnoho menší ako ostatných. Celkovo nachádzame v talianskych románoch 13. storočia málo originality a reflektujú iba zlomok veľmi bohatej [[francúzska literatúra|francúzskej literatúry]]. Pozornosť si zaslúži aj ''Lettere'' od [[Guittone d'Arezzo|Fra Guittone d'Arezzo]], ktorý napísal mnohé básne a tiež niekoľko prozaických listov, ktorých námety sú morálne a nábožné. Láska k staroveku, rímskym tradíciám a jeho jazyku bola v Guittonovi taká silná, že sa pokúšal písať po taliansky v latinskom štýle, čo sa ukázalo ako nejasné, vynútené a v celku neohrabané. Za svoj model si zobral [[Seneca|Senecu]], tým jeho próza nadobudla bombastický štýl, ktorý bol podľa neho veľmi umelecký, ale v skutočnosti cudzí pravému umeleckému duchu, čo ho činí extravagatným a [[Groteska|groteskným]]. == Spontánny vývoj talianskej literatúry == V roku [[1282]], kedy boli ustanovené florentské [[Arti minori]], začalo obdobie ''Novej literatúry'', ktoré nepatrí do obdobia prvých [[Toskánsko|toskánskych]] začiatkov, ale k pokroku. Školy umelcov ako [[Lapo Gianni]], [[Guido Cavalcanti]], [[Cino da Pistoia]] a [[Dante Alighieri]] urobili [[Lyrická báseň|lyrickú poéziu]] výlučne toskánskou. Všetky novinky a poetická sila, ktoré priniesla táto škola, ktorá bola vskutku začiatkom talianskeho umenia pozostáva z toho, čo [[Dante Alighieri|Dante]] vyjadril ako ''Quando Amore spira, noto, ed a quel niodo Chei detta dentro, vo significando'', čo znamená vo veľmi voľnom preklade ´sila vyjadrovania pocitov duše tak, ako ich inšpiruje láska, no vhodným a elegantným spôsobom, dávajúc hmote tvar a s prelínajúcimi sa umeniami ´. „Toskánska lyrická poézia“, prvé skutočné talianske umenie, je predvojom tohto umeleckého spojenia v spontánnosti a zároveň zámernej práce mysle. V Lapovi Giannim nový štýl ešte nie je bez prímesi starých asociácií Sicilo-Povensalskej školy. Akoby váhal medzi dvoma spôsobmi. Prázdna a zanietená frazeológia [[Sicílska škola|sicílskej školy]] chýba, ale poet sa nebol vždy schopný oslobodiť od jej vplyvu. Niekedy však čerpá priamo zo srdca a vtedy sa drobnosti a zvláštnosti stratia, jeho verš sa stáva čistým, plynulým a elegantným. [[Guido Cavalcanti]] bol učenec s rozvinutým konceptom umenia. Cítil jeho hodnotu a tomu prispôsobil svoje učenie. Cavalcantimu už chýbalo hodne z ducha literatúry stredoveku; hlboko reflektoval vlastnú prácu a z tejto reflexie odvodzoval svoje poetické vnímanie. Jeho básne môžeme rozdeliť do dvoch tried; tých, ktoré zobrazujú filozofa, ''il sottilissimo dialettico'', ako ho nazval [[Lorenzo di Piero de' Medici|Lorenzo]] a tých, ktoré sú priamo produktom jeho poetického ducha preniknutého [[mystika|mysticizmom]] a [[metafyzika|metafyzikou]]. Do prvej triedy patrí známa báseň ''Sulla natura d'amore'', ktorá je v skutočnosti dokumentom o [[Metafyzika|metafyzike]] lásky a neskôr bola anotovaná najrenomovanejšími [[Platónova filozofia|Platónskymi]] filozofmi [[15. storočie|15. storočia]] ako [[Marsilius Ficinus]] a iní. V iných Cavalcantiových básňach okrem toho vidíme tendenciu zdrobňovania a potláčania poetických obrazov pod mŕtvou váhou filozofie. Ale v mnohých jeho [[sonet]]och môžeme obdivovať vernosť obrazov a eleganciu a jednoduchosť štýlu, čo vyvoláva dojem nového umeleckého obdobia. Toto obzvlášť cítiť v Cavalcantiho ''Ballate'', pretože v nich sa naivne a bez zanietenia vylieva, ale s nemenným a sofistikovaným vedomím svojho umenia. Vysoko nad všetkými v realite žiaľu a lásky, ktoré zobrazuje, vyjadrenej melancholickej túžby po vzdialenom domove, v pokojnej a čistej túžbe po dáme jeho srdca, v hlbokej subjektivite nikdy nezaťaženej metafyzickými jemnosťami stojí ''Ballata'', ktorú Cavalcanti zostavil potom, ako ho vyhnali z [[Florencia|Florencie]] so „skupinou Bianchi“ v roku [[1300]] a útočisko našiel v [[Sarzano|Sarzane]]. Tretím poetom medzi nasledovníkmi novej školy bol ''[[Cino da Pistoia]]'' z rodu Sinibuldi. Jeho ľúbostné básne sú také sladké, jemné a múzické, že ich prevyšuje iba Dante. Útrapy lásky opisuje silnými dotykmi; je ľahké vidieť, že nie sú fingované, nereálne. Psychológia lásky a žiaľu dosahuje takmer dokonalosti. == Dante == [[Súbor:DanteFresco.jpg|right|thumb|Dante ([[Andrea del Castagno]], [[Galleria degli Uffizi]], cca [[1450]])]] [[Dante Alighieri|Dante]], najväčší z talianskych básnikov tiež vykazuje tieto lyrické tendencie. V ''[[La Vita Nuova]]'' napísanej v roku [[1321]] (tak nazvanej autorom, aby poukazovala na to, že jeho prvé stretnutie s [[Beatrice]] bolo začiatkom života úplne odlišného od dovtedajšieho) vidno vysokú idealizáciu lásky. Ako by v nej nebolo nič pozemské alebo ľudské, akoby mal poet oči neustále obrátené k nebu keď spieva o svojej dáme. Všetko je superzmyselné, vzdušné, nebeské a skutočná Beatrice sa postupne viac a viac pretavuje do symbolizmu božského, bez jej ľudskej povahy. Nektoré z textov sa zaoberajú témou nového života; ale nie všetky z ľúbostných básní sú o Beatrice, kým iné diela sú filozofické a mostom ku ''Convito''. Práca, ktorá urobila Danteho nesmrteľným a povýšila ho nad všetkých ostatných talianskych géniov, bola [[Božská komédia|Divina Commedia]]. Pod doslovným poňatím tohto epického príbehu je alegorický zmysel. Dante cestujúci Peklom, Očistcom a Nebom je symbolom ľudstva smerujúceho k dvom objektom – dočasnému a večnému šťastiu. Lesom, v ktorom sa básnik stráca sa myslí ríšske a náboženské pomätenie ľudstva zbaveného dvoch z jeho vodítok – cisára a pápeža. Hora osvetlená slnkom je nebeské kráľovstvo. Tri šelmy sú tri slabosti a tri sily, ktoré postavili Danteho zámerom najväčšie prekážky: závisť je Florencia, jasná, nepredvídateľná a rozdelená medzi Bianchi a Neri; pýcha je francúzsky rod; lakomstvo je pápežský dvor; Virgílius predstavuje rozum a ríšu. Beatrice je symbolom nadprirodzenej pomoci, bez ktorej človek nemôže dosiahnuť najvyšší cieľ, ktorým je Boh. Ale hodnota básne neleží v alegórii, ktorá ju stále spája so [[stredoveká literatúra|stredovekou literatúrou]]. Čo prináša nové je individuálne umenie básnika, klasické umenie, ktoré sa prvýkrát prelieva do formy romance. Dante je nadovšetko veľký umelec. Či opisuje prírodu, analyzuje vášne, preklína slabosti alebo spieva hymny cnostiam, je stále vynikajúci pompou a jemnosťou svojho umenia. Z hrubej stredovekej vidiny vytvoril najväčšiu prácu moderného veku. Materiál pre svoju prácu zobral z teológie, filozofie, histórie a mytológie ale predovšetkým z vlastnej vášne, z nenávisti a lásky; a vdýchol ducha génia všetkým týmto materiálom. Perom poeta mŕtvych vzkriesi k životu, znova sa stávajú ľuďmi a rozprávajú jazykom svojich čias, svojich vášní. Farinata degli Uberti, Bonifác VIII., Gróf Ugolino, Manfred, Sordello, [[Hugo Kapet]], sv. [[Tomáš Akvinský]], Cacciaguida, [[sv. Benedikt]], [[Peter (apoštol)|sv. Peter]] sú všetci objektívnymi výtvormi; stoja pred nami v celom živote svojich charakterov, pocitov a zvykov. A predsa tento svet predstavivosti, ktorým sa básnik pohybuje neožil iba silou jeho génia, ale mení ho jeho vedomie. Hriechy trestá a cnosti odmeňuje sám Dante. Osobný záujem, ktorý nesie na reprezentácii troch svetov je to, čo nás najviac zaujíma a udivuje. Dante mení históriu podľa vlastnej vášne. Preto Božskú komédiu môžeme oprávnene nazvať nielen najživšou [[dráma|drámou]] myšlienok a pocitov, ktoré hýbali mužmi tých časov, ale aj najjasnejšou a spontánnou reflexiou individuálnych pocitov básnika o ponížení občana až po vieru veriaceho a elán filozofa. ''Divina Commedia'' fixovala a jasne definovala osud talianskej literatúry, dala umelecký nádych a tým aj nesmrteľnosť všetkým formám literatúry, ktoré vytvoril stredovek. Dante začína éru [[Renesancia|Renesancie]]. == Petrarca a po ňom == Dve veci charakterizujú [[Francesco Petrarca|Petrarcu]]: klasický výskum a nový humánny pocit, ktorý priniesla jeho lyrická poézia. Tieto dve veci nie sú bez súvislosti, jedna je výsledkom druhej. Petrarca, ktorý odkrýval práce veľkých latinských spisovateľov, nám pomáha pochopiť Petrarcu, ktorý sa úplne oslobodil od stredoveku, ľudskou láskou miloval skutočnú dámu a oslavoval ju živú aj po smrti v básňach plných učenej elegancie. Petrarca bol prvý [[humanizmus|humanista]] a zároveň prvý lyrický poet modernej školy. Jeho kariéra bola dlhá a divá. Mnoho rokov žil v [[Avignon]]e preklínajúc skorumpovanosť pápežského dvora; precestoval takmer celú Európu; písal si s vládcami a pápežmi; v jeho časoch ho považovali za prvého spisovateľa listov; mal pocty a bohatstvo; a stále so sebou niesol nespokojnosť, melanchóliu a neschopnosť uspokojiť tri charakteristiky moderného muža. Jeho ''Canzoniere'' je rozdelená do troch častí: prvá obsahuje básne napísané počas života Laury, druhá básne napísané po jej smrti a tretia ''Trionfi''. Jedinou témou týchto básní je láska; ale jej umelecké ponímanie sa rôzni v koncepcii, obrazoch a sentimente, odvodenom z najrôznejších dojmov z prírody. Petrarcova láska je skutočná a hlboká a tomu vďačí hodnota jeho lyrického verša, úplne odlišná, nie len od Provensalských trubadúrov a talianskych básnikov pred ním, ale aj od [[Dante Alighieri|Danteho]] lyriky. Petrarca je psychologický básnik ponárajúci sa do vlastnej duše, študujúci vlastné pocity, ktorý vie ako ich vykresliť nevýslovne sladko. Petrarcova lyrika nie je transcendentálna ako Danteho, naopak, drží sa úplne v ľudských medziach. V boji, pochybnostiach, strachu, sklamaní, žiali, radosti, vlastne vo všetkom nachádza básnik materiál pre svoju poéziu. Druhá časť Canzoniere je vášnivejšia. ''Trionfi'' nedosahujú kvalít prvých dvoch; je jasné, že sa Petrarca pokúšal imitovať ''Divina Commedia'', ale nepriblížil sa jej. Canzoniere obsahuje aj niekoľko politických básní, jednu, ktorá má byť adresovaná [[Cola di Rienzi|di Rienzimu]] a niekoľko sonetov proti Avignonskému dvoru. Sú význačné energickosťou pocitu a tiež preto, že ukazujú ideu ''Italianita'' ešte lepšiu ako Alighieriho. Taliansko, ktoré si zromantizoval sa odlišuje od ktoréhokoľvek, čo si predstavovali ľudia v stredoveku, a v tomto je tiež predchodcom moderných čias a moderných ambícií. Petrarca nemal určitý politický zámer. Vyvyšoval [[Cola di Rienzi|di Rienziho]], vzýval Charlesa IV., chválil Viscontiho; v skutočnosti bola jeho politika väčšmi riadená dojmami ako zásadami; ale nadovšetkým neustále kraľovala láska k Taliansku, jeho starovekej a slávnej vlasti, ktorá je v jeho mysli zjednotená s Rímom, veľkým mestom hrdinov [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] a [[Scípius|Scípia]]. == Boccaccio == {{Hlavný článok|Giovanni Boccaccio}} [[Giovanni Boccaccio|Boccaccio]] mal rovnako zanietenú lásku k staroveku a rovnako uctieval novú taliansku literatúru ako Petrarca. Bol prvý, ktorý za pomoci Gréka narodeného v [[Kalábria|Kalábrii]] zostavil latinský preklad [[Iliada|Iliady]] a v roku [[1375]] [[Odysea|Odysey]]. Jeho rozsiahle klasické vedomosti sa prejavili zvlášť v práci ''De genealogia deorum'', v ktorej sumarizuje bohov podľa rodokmeňov zostavených podľa rôznych autorov píšucich o pohanských božstvách. Táto práca označuje obdobie štúdií v príprave na oživenie klasického učenia. Zároveň otvára cestu modernej kritike, pretože [[Boccaccio]] bol vo svojom výskume a úsudku vždy nezávislý od autorov, ktorých si najväčšmi vážil. ''Genealogia deorum'' je, ako povedal A. H. Heeren, encyklopédia mytologických vedomostí a bola predchodcom rozsiahleho humanistického hnutia, ktoré sa rozvinulo v [[15. storočie|15. storočí]]. Boccaccio bol tiež prvým historikom žien v jeho ''De claris mulieribus'' a prvým, ktorý sa podujal rozpovedať príbeh veľkého nešťastia v jeho ''De casibus virorum illustrium''. Ďalej zdokonaľoval predošlé geografické výskumy v zaujímavej knihe ''De monhibus, silvis, fontibus, lacubus, fiuminibus, stagnis, et pal udibus, et de nominibus mans'', v ktorej použil ''Vibius Sequester'', ale ktorá tiež obsahuje mnohé nové a cenné pozorovania. Z jeho prác v taliančine sa žiadna nepribližuje dokonalosti Petrarcu. Jeho [[sonet]]y, zväčša o láske sú priemerné. Jeho epická poézia je lepšia. Hoci sa dnes už nemôže pýšiť vynájdením ''octave stanza''(pozri [[Stanca|stanca)]], (ktorý sa následne stal metrom básní [[Boiardo|Boiarda]] [[Ariosto|Ariosta]] a [[Torquato Tasso|Tassa]]), čo mu bolo dlho pripisované, určite bol prvým, ktorý ho použil v práci určitej dĺžky a písal v umeleckom štýle, ako v jeho ''Teseide'', najstaršej talianskej romantickej básni. ''Fiostrato'' spája lásky Troiola a Griseidy (''Troilus'' a ''Cressida''). Je možné, že Boccaccio poznal francúzsku báseň o trójskej vojne od [[Benoit de Sainte-More|Benoita de Sainte-More]]; ale talianska práca je zaujímavá analýzou vášne lásky, ktorá je urobená majstrovsky. ''Ninfale fiesolano'' rozpráva príbeh lásky [[nymfa (mytológia)|nymfy]] Mesoly a pastiera Africa. ''Amorosa Visione'', báseň v triolách nepochybne vďačí za svoj pôvod Božskej komédii. ''Ameto'' je zmes prózy a poézie, a je prvým talianskym [[pastiersky román|pastierskym románom]]. ''Filocopo'' je najskorší z románov. V ňom [[Boccaccio]] rozpráva v prácnom a čo najrozpísanejšom štýle o láske Floria a Biancafiory. Materiál pre túto prácu čerpal pravdepodobne z populárneho zdroja [[byzantský román|byzantského románu]], o ktorom sa mu mohol zmieniť [[Leonzio Pilato]]. Vo „Filacopo“ nachádzame významné nadšenie pre mytologický zmysel, ktoré poškodzuje román ako umelecké dielo, ale prispieva k histórii Boccacciovho myslenia. ''Fiammetta'' je ďalší román o láske Boccaccia a [[Mária Akvinská|Márie Akvinskej]], predpokladanej prirodzenej dcéry kráľa Roberta, ktorú vždy spomína pod menom Fiammetta. Talianska práca, ktorá v podstate preslávila Boccacia bol [[Dekameron]], zbierka 101 poviedok týkajúcich sa skupiny mužov a žien, ktorí odišli do domu blízko [[Florencia|Florencie]] aby unikli [[Mor (pestis)|moru]] v roku [[1348]]. Písanie poviedok, také hojné v predchádzajúcich storočiach obzvlášť vo [[Francúzsko|Francúzsku]], teraz prvýkrát nadobudlo umeleckú formu. Boccacciov štýl má byť imitáciou latinčiny, ale próza v ňom prvýkrát nadobudla formu vypracovaného umenia. Drzosť starých [[fabliaux]] nahrádza starostlivá a vedomá práca mysle s citom pre krásu, ktorá študovala prácu klasických autorov a túži ich do čo najväčšej možnej miery imitovať. Nad tým, v [[Dekameron]]e, Boccaccio určuje charakter a pozoruje vášne. V tom leží jeho prínos. Mnohé bolo napísané o zdroji poviedok Dekameronu. Boccaccio pravdepodobne použil písané aj ústne zdroje. Ľudové tradície v ňom museli podnietiť mnohé príbehy ako napríklad ten Griseldin. Na rozdiel od Petrarcu, ktorý bol vždy neosobný, zamyslený, unavený životom, rozrušený sklamaniami, zisťujeme, že Boccaccio je pokojný, pokojný, spokojný so sebou a svojím okolím. Aj napriek týmto fundamentálnym rozdielom v ich osobnostiach boli títo dvaja veľkí autori starými a vrúcnymi priateľmi. Ale ich zanietenie pre Danteho nebolo rovnaké. Petrarca, ktorý tvrdí, že ho raz v detstve zazrel, si nezachoval na neho príjemnú spomienku a bolo by zbytočné popierať, že naňho žiarlil. ''Divina Commedia'' mu poslal, keď už bol starcom, a priznal, že ju nikdy nečítal. Na druhej strane Boccaccio cítil pre Danteho viac ako nadšenie. Napísal jeho [[biografia|biografiu]], ktorej presnosť dnes neprávom mnohí kritici podceňujú a dal verejnosti kritické lekcie básne v [[Santa Maria del Fiore]] vo [[Florencia|Florencii]]. [[Fazio degli Uberti]] a [[Federigo Frezzi]] boli imitátormi [[Božská komédia|Božskej komédie]], ale len v jej vonkajšej forme. Prvý z nich napísal Dittamondo, dlhú báseň v ktorej autor píše, že ho vzal geograf Solinus do rozličných častí sveta a je jeho sprievodcom v ich histórii a to je jeho Commedia. Legendy o vzniku rôznych talianskych miest majú určitý historický význam. Frezzi, biskup svojho rodného mesta Foligno, napísal „Quadriregio“, báseň o štyroch kráľovstvách – láska, Satan, hriech a cnosť. Táto báseň v mnohom pripomína Božskú komédiu. Frezzi zobrazuje stav muža, ktorý sa dostáva z hriechu do cnostného postavenia, opisuje [[peklo]], svet stratených, [[očistec]] a [[nebo]]. Básnikovým sprievodcom je [[Aténa (mytológia)|Aténa]] (Pallas). ''Ser Giovanni Fiorentino'' napísal zbierku príbehov pod názvom „Pecorone”, ktoré sa úzko týkajú mnícha a mníšky v hale kláštora Novelistov z Forli. Imitoval Boccaccia a historické príbehy čerpal zo zápiskov [[Villains]]. [[Franco Sacchetti]] tiež písal príbehy, zväčša na témy z florentskej histórie. Jeho kniha poskytuje živý obraz florentskej spoločnosti na konci [[14. storočie|14. storočia]]. Témy sú takmer vždy kontroverzné; ale je zrejmé, že Sacchetti zozbieral všetky tieto [[anekdota|anekdoty]] nato, aby z nich vyvodil vlastné závery a morálne ponaučenia, ktoré môžeme nájsť na konci každého z príbehov. V tomto ohľade sa Sacchettiho práca približuje stredovekým [[Monalisaliones]]. Tretím spisovateľom príbehov je [[Giovanni Sercambi]] z [[Lucca|Luccy]], ktorý po roku [[1374]] napísal knihu, imitujúc Boccaccia, o skupine ľudí utekajúcich pred morom a cestujúcich po rozličných talianskych mestách, tu a tam sa zastavujúc rozprávajúcich príbehy. Neskoršie, ale tiež dôležité mená sú [[Massuccio Salernitano]] ([[Tommaso Guardato]]), ktorý napísal ''Novellino'' a [[Antonio Cornazzano]], ktorého ''Proverbii'' boli extrémne obľúbené. Ako už bolo spomenuté, Kronika, o ktorej sa verilo, že pochádza z [[13. storočie|13. storočia]], sa dnes považuje za zbierku z neskorších čias. Na konci 13. storočia však nachádzame zápisky od [[Dino Compagni]], s ktorými, napriek nedobrému všeobecnému názoru na ne, sa zahrávali najmä niektorí nemeckí spisovatelia a sú pravdepodobne autentické. O Compagniho živote sa vie málo. Urodzený pôvodom, demokratický zmýšľaním, bol podporovateľom nových nariadení [[Giano della Bella|Giana della Bella]]. Ako hlava a [[Gonfalonier|gonfalonier]] spravodlivosti mu bolo vždy prvoradé verejné blaho. Potom ako [[Karol z Valois]], kandidát [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] mal prísť do [[Florencia|Florencie]], Compagni, predvídajúc hrozbu občianskych nepokojov, zhromaždil občanov v kostole svätého Jána a pokúšal sa utíšiť ich rozrušeného ducha. Jeho zápisky sa týkajú udalostí, ktoré sa stali, podľa jeho záznamov, medzi rokmi [[m1280]] a [[1312]]. Nesú známku silnej subjektivity. Rozprávanie je neustále osobné. Často stúpa do najjemnejšieho dramatického štýlu. Knihou prenikajú silné patriotické zanietenie a prehnaná túžba po spravodlivosti. Compagni je viac historikom ako zápiskárom, pretože hľadá príčiny udalostí a reflektuje ich podstatu. Podľa nášho úsudku je jedným z najdôležitejších autorít toho obdobia florentskej histórie, napriek nie bezvýznamným faktickým chybám, ktoré nachádzame v jeho diele. Na druhej strane, [[Giovanni Villani]] narodený v roku [[1300]] bol viac zápiskárom ako historikom. Píše o udalostiach do roku [[1347]]. Jeho cesty po Taliansku a Francúzsku a informácie ktoré tak získal svedčia o tom, že jeho kronika, ktorú nazval ''[[Historie Fiorentine]]'' pozostáva z udalostí, ktoré sa odohrali po celej [[Európa|Európe]]. Čo charakterizuje Villaniho prácu je rozvláčny štýl, nie iba o politických a vojnových udalostiach, ale aj o výplatách verejných činiteľov, sumách použitých na výplaty vojakov a na verejné festivaly a o mnohých ďalších veciach, znalosť ktorých je dnes veľmi cenná. Pri takej hojnosti informácií niet divu, že Villaniho rozprávanie obsahuje mýty a chyby, obzvlášť, keď rozpráva o veciach, ktoré sa stali pred jeho časmi. Matteo, brat Giovanniho Villaniho, pokračoval v písaní kroniky do roku [[1363]]. Ďalej pokračoval Filippo Villani. Gino Capponi, autor ''Commentari deli acquisto di Pisa'' a rozprávania o ''Tumulto dei Ciompi'' patrí do 14. aj [[15. storočie|15. storočia.]] ''[[Božská komédia|Divina Commedia]]'' je [[asketizmus|asketická]] v poňatí a v mnohom aj v prevedení. Do veľkej miery podobný je Petrarcov génius; ale ani Petrarca ani Dante sa nemôže radiť medzi čistých asketikov ich čias. Ale patria sem mnohí iní spisovatelia. [[Mystika|Mysticizmus]] [[Katarína zo Sieny|Sv. Kataríny zo Sieny]] bol politický. Bola to skutočne výnimočná žena, ktorá mala ambície vrátiť rímsku cirkev späť k evanjelickým cnostiam a ktorá zanechala zbierku listov písaných vo vysokom a idealistickom tóne, určenú všetkým ľuďom, vrátane pápežov. Na jednej strane sa pridáva k Jacoponemu z Todi, na druhej k [[Savonarola|Savonarolovi]]. Jej náboženský prejav je najčistejší, najmorálnejší z ktoréhokoľvek, ktoré môžeme nájsť v [[Taliansko|Taliansku]] [[14. storočie|14. storočia]]. Netreba si myslieť, že jej v hlave vznikali presné myšlienky reformácie, ale túžbu po veľkej morálnej reforme cítiť v jej tóne. A naozaj rozprávala ''ex abundantia cordis''. V každom prípade musí dcéra Jacopa Benincasa zaujať miesto medzi tými, ktorí z diaľky pripravili cestu náboženskému hnutiu, ktoré sa odohralo v [[16. storočie|16. storočí]] najmä v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Anglicko|Anglicku]]. Iný Sienčan, [[Giovanni Colombini]], zakladateľ rádu [[jezuiti|jezuitov]] kázal chudobu učením aj príkladom, čím sa vrátil k myšlienke [[František z Assisi|sv. Františka z Assisi]]. Jeho listy patria medzi najvýznamnejšie z kategórie asketických prác 14. storočia. Passavanti vo svojom ''Specchio della vera penitenza'' (Zrkadlo skutočného pokánia) pripojil k rozprávaniu inštrukcie. Cavalca preložil z latinčiny ''Vite deci santi padni''. Rivalta zanechal mnohé kázania a [[Franco Sacchetti]] (spomínaný známy spisovateľ príbehov) mnohé rozhovory. Celkovo bola jedným z najdôležitejších výtvorov talianskeho ducha 14. storočia náboženská literatúra. == Humorná poézia == V priamom kontraste s tým je literatúra so silným populárnym prvkom. Humorná poézia, poézia smiechu a vtipu, ktorá, ako sme videli, sa rozvinula do veľkej miery v 13. storočí pokračovala v aj v 14. autormi ako Bindo Bonichi, Arrigo di Castruccio, Cecco Nuccoli, Andrea Orgagna, Filippo de Bardi, Adriano de Rossi, Antonio Pucci a iní. Orgagna bol obzvlášť zábavný; Bonichi bol zábavný so satirickým a morálnym cieľom. Antonio Pucci ich všetkých prevýšil rozličnosťou tvorby. Transformoval do [[triola|triol]] kroniku Giovanniho Villaniho (Centiloquio) a napísal mnohé historické básne nazývané sirventés, mnohé zábavné básne a nie málo epicko-ľudových kompozícií na rôzne témy. Jeho malá báseň v siedmich cantos sa zaoberá vojnou medzi Florenťanmi a Pisanmi v rokoch [[1362]] – [[1365]]. Iné básne čerpajúce z legendárneho zdroja oslavujú ''La Reina d'Oriente'', ''Apollonio di Tiro'', ''Bel Gherardino'' a i. Tieto básne, ktoré mali byť recitované ľuďmi, sú vzdialenými predkami romantickej epiky, ktorá sa rozvinula v [[16. storočie|16. storočí]] a jej prvými predstaviteľmi boli [[Boiardo]] a [[Lodovico Ariosto|Ariosto]]. == Politická téma v literatúre 14. storočia == Mnohí básnici [[14. storočie|14. storočia]] nám zanechali politické diela. Z týchto si zaslúži spomenúť [[Fazio degli Uberti]], autor ''Dittamonda'', ktorý napísal [[Sirventés|sirventés]] pánom a ľuďom Talianska, báseň o Ríme, divú invektívu Karola IV. a [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]] a ďalej [[Francesco di Vannozzo]], [[Frate Stoppa]] a [[Matteo Frescobaldi]]. Môžeme povedať, že nasledujúc Petrarcov príklad sa mnohí básnici venovali patriotickej poézii. Do tohto obdobia sa tiež datuje literárny fenomén známy ako Petrarchizmus. Petrarchisti, alebo tí, ktorí spievali o láske, imitujúc Petrarcove spôsoby, sa vyskytovali už v 14. storočí. Ale iní sa zaoberali rovnakou témou s väčšou originalitou, priam semi-populárnym spôsobom. Takými boli ''Ballate'' autorov Ser Giovanni Fiorentino, [[Franco Sacchetti]], [[Niccol Soldanieri]], Guido a Bindo Donati. Ballaty boli básne spievané do tanca a v 14. storočí nachádzame mnohé piesne určené pre hudbu. Už sme spomenuli, že Antonio Pucci zveršoval Villaniho Kroniku. Tento prípad zveršovanej histórie nie je jedinečný a zjavne je spätý s podobným fenoménom, ktorý ponúka literatúra v [[Ľudová latinčina|ľudovej latinčine]]. Stačí spomenúť kroniku z [[Arezzo|Arezza]] v Arezzo v [[terza rima]] od Gorella de Sinigardi a históriu, tiež v terza rima, o ceste pápeža [[Alexander III.|Alexandra III.]] do [[Benátky|Benátok]] od Piera de Natali. Okrem toho, každá téma, či už historická, [[tragédia|tragická]] alebo vidiecka bola zveršovaná. [[Neri di Landocio]] napísal život sv. Kataríny; [[Jacopo Gradenigo]] dal chválospevy do triol; [[Paganino Bonafede]] dal v ''Tesoro dei rustici'' mnohé rady v poľnohospodárstve, čím začal druh georgickej poézie, ktorú plne rozvinul Alamanni v jeho ''Coltivazione'', [[Girolamo Baruffaldi]] v ''Canapajo'', Rucellai v ''Le api'', [[Bartolommeo Lorenzi]] v ''Coltivazione de' monti'', [[Giambattista Spolverini]] v ''Coltivazione del riso'', a i. V Taliansku v [[14. storočie|14. storočia]] nemohla celkom chýbať ani [[Dramatické umenie|dramatická literatúra]]. Jej stopy sú však zriedkavé, hoci v [[15. storočie|15. storočí]] nachádzame [[Dráma|drámy]] hojnosť. [[14. storočie]] malo jeden špecifický druh drámy. V šesťdesiatich rokoch ([[1250]] – [[1310]]), ktoré od smrti [[Frederik II.|Frederika II.]] do výpravy [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henricha VII.]] do Talianska neprišiel žiaden vládca. Na severe [[Taliansko|Talianska]] sa [[Ezzelino da Romano]] s titulom ríšsky vikár zmocnil takmer celého kraja [[Treviso]] a ohrozoval [[Lombardia|Lombardiu]]. [[Pápež|Pápeži]] proti nemu vyhlásili prvú [[križiacka výprava|križiacku výpravu]] a tá Ezzelina rozdrvila. [[Padova]] nabrala nový dych a začala rozširovať svoju vládu. V Padove žil [[Albertino Mussato]] narodený v roku [[1261]], rok po Ezzelinovom odstránení; vyrástol medzi ľuďmi z generácie, ktorá nenávidela meno tyrana. Potom, ako napísal v latinčine históriu Henricha VII. sa oddal dramatickej tvorbe o Ezzelinovi, rovnako v latinčine. Eccerina, ktorý pravdepodobne nikdy nebol stvárnený na javisku, prirovnávali niektorí kritici k veľkým gréckym [[tragédia|tragickým dielam]]. Asi by bolo bližšie pravde povedať, že nemal nič spoločné s prácou [[Aischylos|Aischyla]]; ale dramatická sila, stvárnenie istých situácií a vyrozprávanie istých udalostí sú veľmi originálne. To by asi nebolo možné, keby prácu napísal v taliančine. V posledných rokoch 14. storočia sa stávame svedkami boja, ktorý čoskoro vypukne medzi lokálne špecifickou literárnou tradíciou a ožívajúcim [[Klasicizmus|klasicizmom]], v duchu už živým. Ako reprezentanti tohto boja sa prejavia [[Luigi Marsilio]] a [[Coluccio Salutati]], obaja učenci hovoriaci a píšuci po latinsky, ašpirujúci [[Humanista|humanisti]], aj keď zároveň milujúci [[Dante Alighieri|Danteho]], Petrarcu a [[Boccaccio|Boccaccia]] a cítiaci a oslavujúci vo svojich dielach krásu talianskej literatúry. == Renesancia == Veľké intelektuálne hnutie, na ktoré svitalo veľmi dlho, možno pocítiť v Taliansku v [[15. storočie|15. storočí]]. Vyskytlo sa množstvo pracovitých, neúnavných učencov, každý z nich sústredený na jedno veľké dielo. Medzi nimi boli [[Niccolò Niccoli]], [[Giannozzo Manetti]], [[Palla Strozzi]], [[Leonardo Bruni]], [[Francesco Filelfo]], [[Poggio Bracciolini]], [[Carlo d'Arezzo]] a [[Lorenzo Valla]]. Manetti sa pohrúžil do kníh, spával iba niekoľko hodín, nikdy nevychádzal von a trávil čas prekladmi z gréčtiny, štúdiom hebrejčiny a komentovaním [[Aristoteles|Aristotela]]. [[Palla Strozzi]] šiel na vlastné náklady do [[Grécko|Grécka]], aby hľadal [[starovek]]é knihy a zlý [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]] a [[Platón]] poňho poslali. [[Poggio Bracciolini]] šiel na snem v Constance a našiel sa v kláštore v zaprášených [[Marcus Tullius Cicero|Cicerovych]] ''Orations''. Ručne kopíroval [[Quintilianus|Quintiliána]] objavil [[Lucretius|Lucretia]], [[Palutus|Plauta]], [[Plínius|Plínia]] a mnohých ďalších latinských autorov. Guarino sa vydal na východ hľadať [[Kódex|kódexy]]. [[Giovanni Aurispa]] sa vrátil do [[Benátky|Benátok]] so stovkami rukopisov. Aká vášeň to zachvátila týchto autorov? Čo hľadali? Čo ich zaujalo? Títo Taliani len podávali ďalej čestnú tradíciu, ktorá, hoci sčasti latentná, bola hlavnou informáciou o talianskej stredovekej histórii a nakoniec sa stala triumfálne úspešnou. Súčasťou tejto tradície bola rovnaká pretrvávajúca a posvätná pamiatka Ríma, rovnaké uctievanie jeho jazyka a inštitúcií, ktoré raz spomalili vývoj talianskej literatúry a teraz vštepili starú latinskú vetvu starovekého klasicizmu do prekvitajúcej rukoväte talianskej literatúry. Toto všetko je len pokračovaním fenoménu, ktorý existoval po celé veky. Je to pamiatka Ríma, ktorá vždy ovládala Talianov, myšlienka, ktorá sa znovu objavuje od [[Anicius Manlius Severinus Boethius|Boetia]] po [[Dante Alighieri|Danteho]], od [[Arnold z Brescie|Arnolda z Brescie]] po [[Cola di Rienzi]], ktorý naberá silu s [[Francesco Petrarca|Francescom Petrarcom]] a [[Boccaccio]]m a nakoniec triumfuje v literatúre aj v živote, pretože moderný duch sa živí klasickými prácami. Ľudia sa vracajú k prírode; svet už viac nie je prekliaty ani znenávidený; pravda a krása idú ruka v ruke; znovuzrodí sa človek; a ľudský rozum nájde svoje práva. Všetko, jednotlivec aj spoločnosť sa zmení pod vplyvom nových faktov. Najskôr sa vytvorila ľudská individualita, ktorá chýbala v [[stredovek]]u. Ako povedal [[Jakob Burckhardt]], človek sa zmenil na individualitu. Začal cítiť a udržiavať si vlastnú osobnosť, čo neustále nadobúdalo plnšie uskutočnenie. Ako dôsledok toho vznikla myšlienka slávy a túžba po nej. Sformovala sa veľmi kultúrna trieda, v modernom zmysle slova, a vznikla koncepcia (dovtedy úplne neznáma), že hodnota človeka nezávisela vôbec od jeho pôvodu, ale od jeho osobnostných kvalít. Poggio vo svojom dialógu ''De nobilitate'' vyhlasuje, že úplne súhlasí s účastníkmi konverzácie, ktorými sú [[Niccolo Niccoli]] a [[Lorenzo Medici|Lorenzo di Medici]] <ref>[[Bruno Nardini]]: [[Stretnutie s Michelangelom]], vyd. [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], rok 1978, strany 14-26</ref>v názore, že nie je inej urodzenosti než vlastnej zásluhy. Vonkajší život vo všetkých častiach prekvital; vznikol spoločenský človek; vytvorili sa pravidlá civilizovaného života; prehlbovala sa túžba po plnších a umeleckých zážitkoch. [[Stredovek|Stredoveká]] myšlienka existencie sa obrátila naruby; ľudia, ktorí dovtedy svoje myšlienky obracali len k nebeským veciam a verili výlučne v božskú spravodlivosť teraz začínali myslieť na skrášlenie a obšťastnenie svojej pozemskej existencie a znovu začali veriť vo svoje ľudské práva. To bol veľký pokrok, ale niesol so sebou semä mnohých nebezpečenstiev. Koncepcia morálnosti sa postupne oslabovala. [[François Rabelais|Rabelaisov]] ''fay ce que vouldras'' (Rob čo chceš) sa stal prvým životným krédom. Nábožnosť otupela, oslabila sa, zmenila sa, stala sa znova pohanskou. Nakoniec sa [[Taliansko]] stalo najvýznamnejším reprezentantom výšok a hlbín, cností a zlyhaní ľudskosti. Korupcia sa spájala so všetkým, čo bolo životným ideálom; najhlbší [[Skepticizmus (filozofia)|skepticizmus]] sa zmocnil ľudských myslí; neschopnosť rozlíšiť medzi dobrom a zlom dosiahla vrcholu. Okrem toho viselo nad Talianskom veľké literárne nebezpečenstvo. Hrozilo, že [[humanizmus]] potopí jeho mladistvú národnú literatúru. Niektorí autori sa doslova snažili vniesť do taliančiny latinské tvary, znovu urobiť, po čase [[Dante Alighieri|Danteho]] nebezpečenstva, čo [[Guittone d'Arezzo]] tak nešťastne urobil Taliansku v [[13. storočie|13. storočí]]. Provinčné dialekty sa snažili znovu presadiť v literatúre. Veľkí autori [[14. storočie|14. storočia]]&nbsp;–&nbsp;[[Dante]], [[Francesco Petrarca|Petrarca]], [[Boccaccio]], boli mnohými ľuďmi zabudnutí alebo znenávidení. Bola to [[Florencia]], ktorá zachránila [[Literatúra|literatúru]] tým, že harmonizovala klasické modely s moderným cítením, Florencia, ktorá úspešne spojila klasické tvary s ľudovým umením. Stále čerpajúc energiu a eleganciu z [[Klasicizmus|klasicizmu]], ťahajúc zo starovekých fontán všetko dobré a užitočné, čo môžu poskytnúť, bola schopná zachovať jej skutočný život, udržať svoje národné tradície a viesť literatúru cestou, ktorú jej otvorili spisovatelia minulého storočia. Vo Florencii písali aj najoslavovanejší humanisti ľudovým jazykom a komentovali Danteho a Petrarcu a obraňovali ich pred nepriateľmi. [[Leone Battista Alberti]], grécky a latinský učenec, písal v nárečí a [[Vespasiano da Bisticci]], hoci neustále zahĺbený do gréckych a latinských rukopisov, napísal ''Vile di uomini illustri'', cenenú za historický obsah a priamosťou a jednoduchosťou sa radiacu medzi najlepšie práce [[14. storočie|14. storočia]]. [[Andrea da Barberino]] napísal prekrásnu prózu o ''Reali di Francia'', v ktorej dal rytierskym romancám farbu [[Romantizmus (literatúra)|romantizmu]]. Belcari a Benivieni nás zanesú späť do mystického idealizmu skorších čias. Práve v [[Lorenzo de Medici|Lorenzovi de Medici]] môžeme vidieť vplyv [[Firenze|Florencie]] na renesanciu. Jeho myseľ formovali starovekí: navštevoval hodiny Gréka [[Argyropulos]]a, sedával na Platonických banketoch, podstupoval útrapy pri zbieraní kódexov, sôch, váz, obrazov, šperkov a nákresov aby ozdobil záhrady San Marco a vytvoril knižnicu neskôr nazvanú jeho menom. V sieňach jeho Florentského paláca, v jeho vilách v [[Careggi]], [[Fiesole]] a [[Anibra]], stáli prekrásne truhlice, ktoré [[Dello]] pomaľoval príbehmi [[Ovídius|Ovídia]], [[Herkules|Herkula]] od [[Pollaiuolo|Pollaiuola]], Pallas od [[Sandro Botticelli|Botticelliho]], prácami [[Filippino|Filippina]] a [[Verrocchio|Verrocchia]]. [[Lorenzo di Piero de' Medici|Lorenzo de Medici]] žil úplne v klasickom svete; a predsa, keď čítame jeho básne, vidíme len človeka jeho doby, obdivovateľa Danteho a starých [[Toskánsko|toskánskych]] poetov, ktorý sa necháva inšpirovať od populárnych múz a úspešne dáva svojej poézii farby najvyslovenejšieho [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]] ako aj najvyššieho idealizmu, ktorý prechádza z [[Platón|platónskeho]] [[Sonet|sonetu]] do vášnivých triol ''Amori di Venere'', z grandiozity ''Salve'' k ''Nencia'' a k ''Beoni'', od ''Canto carnascialesco'' k ''Lauda''. Cítenie prírody je v ňom raz sladké a melancholické, inokedy energické a hlboké, sťaby ozvena pocitov, žiaľov, ambícií tohto hlboko pohnutého života. Rád sa pozeral do vlastného srdca prísnym okom, ale bol tiež schopný sa vyliať s turbulentnou plnosťou. S umeleckosťou Florenťana, ktorý čítal [[Anakreón z Teosu|Anacreonta]], [[Ovídius|Ovídia]] a [[Tibullus|Tibulla]], ktorému sa žiadalo užívať si života, ale aj ochutnať nuansy umenia. Vedľa Lorenza nachádzame [[Poliziano|Poliziana]], ktorý tiež zjednotil, s väčším umením, staroveké a moderné, populárny a klasický štýl. V jeho [[Rispetti]] a jeho [[Ballate]] je čerstvosť obrazov a plastickosť tvaru nenapodobniteľná. Tento [[grécky]] učenec písal talianske verše s oslňujúcimi farbami; najčistejšia elegancia gréckych zdrojov pretkávala jeho umenie všetkými spôsobmi, v [[Orfeus|Orfeovi]] ako aj ''Sianze per la giostra''. Ako dôsledok intelektuálneho hnutia smerom k renesancii vznikli v [[Taliansko|Taliansku]] v [[15. storočie|15. storočí]] tri akadémie; vo [[Florencia|Florencii]], [[Neapol]]e a v [[Rím]]e. [[Florentská akadémia|Florentskú akadémiu]] založil [[Cosimo de' Medici]]. Potom, ako počul chvály platónskej filozofie, ktoré spieval [[Gemistus Pletho]], ktorý bol v roku [[1439]] vo florentskom sneme, si tieto názory tak obľúbil, že čoskoro naplánoval literárny kongres obzvlášť na diskusiu o nich. [[Marsilius Ficinus]] opísal zamestnania a kratochvíle týchto akademistov. Tu, ako povedal, sa mladí muži vo voľnom čase učili princípom spôsobov a vyjadrovania; tu dospelí muži študovali vládu republiky a rodiny; a starci sa zverovali svojou vierou v budúcnosť sveta. Akadémia bola rozdelená do troch tried: triedy patrónov, ktorí boli členmi Mediciho rodiny; triedy poslucháčov, medzi ktorými sedeli najznámejší ľudia tých čias ako [[Pico della Mirandola]], [[Angelo Poliziano]], [[Leon Battista Alberti]]; a triedy prívržencov, ktorí boli mladí a chceli sa presadiť vo filozofických smeroch. Je známe, že platónska akadémia túžila šíriť; čo sa týka umenia druhé a intenzívnejšie obrodenie [[Staroveký Rím|staroveku]]. [[Rímska akadémia|Rímsku akadémiu]] založil [[Giulio Pomponio Leto]] s cieľom šíriť hľadanie a skúmanie starovekých pamiatok a kníh. Predstavovala istý chrám náboženstva [[Klasicizmus|klasicizmu]] zmiešaného s učením a filozofiou. Platina, oslavovaný autor života prvej stovky pápežov k nej tiež patril. V [[Neapolské kráľovstvo|Neapole]] bola zriadená akadémia známa ako [[Pontaniana]]. Jej zakladateľom bol [[Antonio Beccadelli]], domácky nazývaný ''Il Panormita'', a po jeho smrti bol hlavou ''Il Pontano'', podľa ktorého dostala meno a ktorého myseľ ju oživila. Romantické básne splodil morálny [[skepticizmus]] a umelecký vkus [[15. storočie|15. storočia]]. Taliansko nikdy nemalo skutočnú epickú poéziu v období jej literárneho zrodu. Ešte ťažšie sa nejaká mohla vyskytnúť počas renesancie. Malo však mnohé básne zvané ''Cantari'' pretože obsahovali príbehy, ktoré sa spievali ľudu; a okrem nich existovali romantické básne ako ''Buovo d'Antona'', ''Regina Ancroja'' a iné. Ale prvým, kto do tohto štýlu priniesol eleganciu a nový život bol [[Luigi Pulci]], odchovanec [[Mediciovci|Mediciovcov]], ktorý napísal ''Morgante Maggiore'' na žiadosť [[Lucrezia Tornabuoni|Lucrezie Tornabuoni]], matky [[Lorenzo Nádherný|Lorenza Nádherného]]. Materiál pre "Morgante" je takmer úplne prebraný z neznámej rytierskej básne [[15. storočie|15. storočia]], podľa nedávneho objavu profesora [[Pio Rajna|Pia Rajnu]]. Na tomto základe Pulci vztýčil svoju vlastnú štruktúru, často zosmiešňujúc predmet, parodujúc postavy, zavádzajúc množstvo dejových odbočiek, raz impulzívnych, raz vedeckých, raz teologických. Pulciho prínos pozostáva z toho, že ako prvý povýšil romantickú [[Epika|epiku]], ktorá bola po dvesto rokov v rukách rozprávačov príbehov na umeleckú prácu a v tom, že zjednotil vážne a komické, čím šťastne zobrazil spôsoby a pocity tej doby. S vážnejším zámerom [[Matteo Boiardo]], knieža zo [[Scandiano]], napísal svoje ''Orlando innamorato'', v ktorom, ako sa zdá, sa snažil obsiahnuť celú oblasť [[Dynastia Carolingian|Karolínskych]] legiend; ale túto úlohu nesplnil. Obsahujú príliš hrubú žilu humoru a paródie. Ferrarese je však stále poetom, ktorý vykreslil romantický svet s hlbokou oddanosťou rytierskym spôsobom a pocitom, čiže láske, oddanosti, hrdinskosti a štedrosti. Treťou romantickou básňou 15. storočia bola ''Mambriano'' od [[Francesco Bello|Francesca Bella]] ([[Cieco di Ferrara]]). Čerpal z Karolínskeho cyklu, z romancí [[Okrúhly stôl|Okrúhleho stola]], z klasického staroveku. Bol básnikom nezvyčajného génia a promptnej predstavivosti. Vykazoval vplyv Boiarda, obzvlášť v niečom z fantastickosti, ktorú používal vo svojej práci. Rozvoj [[Dráma|drámy]] v [[15. storočie|15. storočí]] bol veľký. Tento druh semi-populárnej literatúry sa zrodil vo [[Florencia|Florencii]] a spájal sa s istými populárnymi sviatkami, ktoré sa zvyčajne konali na počesť sv. [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]], svätého patróna mesta. ''Sacra Rap presentazione'' nie je v podstate viac ako rozvoj stredovekého ''Mistero'' ([[mystérium]]) - (epizódy zo života [[Ježiš Kristus|Krista]]). Hoci nepatrilo medzi populárnu poéziu, niektorí jej autori boli veľmi renomovaní spisovatelia. Stačí spomenúť niektorých ako [[Lorenzo de Medici]], ktorý napísal ''San Giovanni e Paolo'', a [[Feo Belcari]], autor ''San Panunzio'', Abramo ed Isac, a i. Od 15. storočia prenikli do ''Sacra Reppresentazione'' niektoré komicko-rúhačské prvky. Z biblického a legendárneho konvencionalizmu sa Poliziano emancipoval vo svojom ''Orfeovi'', ktorý, hoci vo svojej vonkajšej podobe patril k posvätným reprezentáciám, sa od nich podstatne líši v obsahu a umeleckom prvku. Po Petrarcovi sa [[idyla (literatúra)|idyla]] stala druhom literatúry, ktorý veľmi tešil Talianov. V nej je však pastiersky prvok jediný zjavný, pretože v nej nie je nič z dedinského života. Taká je ''Arcadia'' [[Jacopo Sannazzaro|Jacopa Sannazzara]] z Neapola, autora únavnej latinskej básne ''De Partu Virginis'' a niektorých rybárskych idýl. Arcadia sa delí na desať idýl, v ktorých sa opisujú slávnosti, hry, obety a spôsoby kolónie pastierov. Sú písané elegantným veršom, ale bolo by zbytočné v nich hľadať akékoľvek známky dedinského života. Na druhej strane, aj v tomto štýle bol [[Lorenzo de Medici]] nadradený. Jeho ''Nencia da Barberino'' bola, ako hovorí moderný spisovateľ, sťaby novou a jasnou reprodukciou ľudových piesní florentskej oblasti pretavených do jedinej majestátnej vlny ''octave stanzas" ([[stanca]]). Lorenzo sa niesol v duchu čistého realizmu dedinského života. Je výrazný kontrast medzi touto prácou a konvečným sedliactvom Sannazzara a iných. Mediciho rivalom v tomto štýle, hoci nedosahoval jeho kvalít, bol [[Luigi Pulci]] v jeho ''Bear da Dicomano''. Lyrická poézia o láske tohto storočia nebola významná. Namiesto toho vidíme vznikať celkom nový štýl, ''Canto carnascialesco''. Bol to istý druh chórovej piesne sprevádzanej ''ballate'; a zväčša sa kládli do úst skupine pracujúcich mužov a obchodníkov, ktorí, neveľmi čestne, ospevovali svoje umenie. Tieto víťazstvá a pretvárky riadil sám Lorenzo. V podvečer vyrazili do ulíc veľké skupiny na koňoch, hrali a spievali tieto piesne. Niektoré sú od samotného Lorenza, ktoré prekonávajú všetky ostatné v umeleckom aspekte. Pieseň s názvom ''Bacco de Arianna ''je najznámejšia. [[Girolamo Savonarola]], ktorý prišiel do Florencie v roku [[1489]] povstal, aby bojoval proti literárnemu a sociálnemu hnutiu renesancie. Niektorí sa snažili navrhnúť, že Savonarola Nábožný bol apoštolom slobody, iní, že bol predčasnou reakciou reformácie. Popravde však nebol Savonarola ani jedným ani druhým. V jeho boji s [[Lorenzo de Medici|Lorenzom de Medici]] viedol svoj útok proti proklamátorovi klasických štúdií, patrónom pohanskej literatúry namiesto proti politickému tyranovi. Povzbudený záhadnou túžbou dosiahnuť cieľ sa vybral cestou proroka kážuceho proti príťažlivým autorom, proti tyranii Mediciovcov a volajúceho po vláde ľudu. To však nerobil z túžby po občianskej slobode, ale pretože Savonarola videl v Lorenzovi a jeho dvore svoju najväčšiu prekážku v návrate ku [[katolíctvo|katolíckej]] [[doktrína|doktríne]], túžbe jeho srdca; zatiaľ, čo si myslel, že tento návrat bude ľahko uskutočniteľný, ak sa pri páde Mediciovcov dostane [[Florentská republika]] do rúk jeho prívržencov. Môže byť spravodlivejšie pozerať sa na Savonarolu ako predchodcu [[Reformácia|reformácie]]. V tom prípade by to bolo viac, ako zamýšľal. [[Ferrara|Ferrarský]] kňaz nikdy nemal v úmysle útočiť na pápežskú [[dogma|dogmu]] a vždy vyhlasoval, že mieni zostať s rímskou cirkvou. Nemal žiadne z veľkých ambícií [[Martin Luther|Luthera]]. Iba opakoval sťažnosti a vyzývanie sv. Kataríny zo Sieny; žiadal reformáciu spôsobov, výlučne spôsobov, nie doktríny. Pripravil pôdu pre nemecké a anglické náboženské hnutia 16. storočia, ale nevedomky. V histórii talianskej civilizácie predstavuje krok späť, zrušenie veľkej renesancie a návrat k stredovekým myšlienkam. Jeho pokus presadiť sa v opozícii svojej doby, zadržať vývoj udalostí, vrátiť ľudí na starú vieru, vieru že všetko sociálne zlo pochádza od Mediciho a [[Borgiovci (rozlišovacia stránka)|Borgiu]], neschopnosť vidieť historickú realitu, ambície založiť republiku s [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]] ako jej kráľom, to všetko ukazuje, že Savonarola bol viac fanatikom ako mysliteľom. Nemá ani veľké zásluhy ako spisovateľ. Napísal talianske kázania, hymny (''laudi''), [[asketizmus|asketické]] a politické materiály, ale ich podanie je hrubé a významné iba na objasnenie jeho myšlienok. Nábožné básne Girolama Benivieniho sú lepšie ako jeho, a čerpajú z rovnakých inšpirácií. V týchto textoch, niekedy sladkých, vždy nábožne vrelých, nás Benivieni a s ním [[Feo Belcari]] nesú späť do literatúry 14. storočia. História nemala v [[15. storočie|15. storočí]] veľa, ani veľmi dobrých študentov. Jej oživenie patrilo do nasledujúcej doby. Zväčša sa písalo v [[Latinčina|latinčine]]. [[Leonardo Bruni]] ''Dejiny'', [[Arezzo ]]dejiny Florencie, [[Gioviano Pontano]] ''Dejiny Neapola'', [[Bernardino Corio]] napísal ''Dejiny Milána'' v ľudovej taliančine. [[Leonardo da Vinci]] písal o maľbe, [[Leon Battista Alberti]] jednu prácu o [[sochárstvo|sochárstve]] a [[architektúra|architektúre]]. Ale mená týchto dvoch mužov sú významné, nie tak, ako autorov týchto spisov, ale ako stelesnení iných charakteristík obdobia renesancie, zručnosti génia, sily prevedenia mnohými a rôznymi spôsobmi a výnimočnosti vo všetkom. Leonardo bol architekt, básnik, maliar, hydraulický inžinier a významný matematik. Alberti bol hudobník, študoval filozofiu práva, bol architekt a kresliar a preslávil sa v literatúre. Mal hlboké cítenie prírody a takmer jedinečnú schopnosť prijať všetko, čo videl a počul. Leonardo a Alberti predstavujú všetku intelektuálnu energiu obdobia [[Renesancia|renesancie]], ktorá sa v [[16. storočie|16. storočí]] začala rozvíjať po svojich jednotlivých častiach, čím umožnili to, čo niektorí nazvali zlatý vek talianskej literatúry. == Vývoj renesancie == Základnou charakteristikou literárnej epochy nasledujúcej po renesancii je to, že každý druh umenia sa zdokonalil, obzvlášť v zjedotení talianskeho charakteru jazyka s klasicizmom štýlu. Toto obdobie trvalo od roku [[1494]] do [[1560]]; a, hoci to znie čudne, práve toto obdobie plodnosti a literárneho významu začalo od roku [[1494]], ktorý znamenal s vpádom [[Karol VIII. (Francúzsko)|Karola VIII.]] do Talianska začiatok jeho politického úpadku a cudzej nadvlády. Ale nie je náročné vysvetliť to. Najslávnejší z mužov prvej polovice [[16. storočie|16. storočia]] boli vzdelaní v predchádzajúcom storočí. [[Pietro Pomponazzi]] sa narodil v roku [[1462]], [[Marcello Vergilio Adriani]] v roku 1464, [[Baldassare Castiglione|Castiglione]] v roku [[1468]], [[Niccolò Machiavelli|Machiavelli]] v roku 1469, [[Bembo]] v roku 1470, [[Michelangelo Buonarroti]] a [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] v roku [[1474]], [[Jacopo Nardi|Nardi]] v roku [[1476]], [[Gian Giorgio Trissino|Trissino]] v roku [[1478]], [[Francesco Guicciardini|Guicciardini]] v roku [[1482]]. Preto je jednoduché pochopiť ako literárna činnosť, ktorá sa prejavila od konca 15. storočia do polovice 16. storočia, bola výsledkom politických a sociálnych podmienok doby, v ktorej sa tieto mysle formovali a nie tých, v ktorej sa ukázala ich sila. === Macchiavelli, Giuccardini a Nardi – historici === [[Niccolò Machiavelli]] a [[Francesco Guicciardini]] boli hlavnými pôvodcami historickej vedy. Machiavellliho hlavné práce sú ''Istorie florentine'', ''Discorsi sulla prima deca di Tito Livio'', ''Arte delia guerra'' a ''Principe'' ([[Vladár (Niccolò Machiavelli)|Vladár]]). Jeho prínos spočíva v tom, že bol tvorcom experimentálnej vedy o politike s tým, že pozoroval fakty, študoval dejiny a vyvodzoval z nich dôsledky. Zvláštnosťou Machiavelliho génia bolo, ako bolo povedané, v umeleckom cítení pri pojednávaní o politike pre seba samú, bez ohľadu na okamžitý cieľ, v jeho schopnosti abstrahovať sa od nepodstatných výskytov v prechodnej prítomnosti, aby sa mohol lepšie zmocniť večného a vrodeného kráľovstva. Popri Machiavellim ako historikovi aj ako štátnikovi stojí [[Francesco Guicciardini]]. Guicciardini bol veľmi pozorný a zanietený pre redukciu svojich pozorovaní na vedu. Jeho ''Storia d'Italia'', ktorá pokrýva obdobia od smrti [[Lorenzo de Medici|Lorenza de Medici]] do roku [[1534]] je plná politickej múdrosti, je zručne rozdelená do častí, dáva živý obraz o charaktere osôb o ktorých pojednáva a je písaná grandióznym štýlom. Ukazuje hlboké vedomosti o ľudskom srdci a pravdivo zobrazuje temperament, schopnosti a zvyky rôznych európskych národov. Vracajúc sa späť k príčinám udalostí hľadal vysvetlenia rôzniacich sa záujmov princov a ich vzájomnej žiarlivosti. Fakt, že sám bol svedkom mnohých udalostí, o ktorých rozprával a zúčastnil sa ich, pridáva k vierohodnosti jeho slov. Politické reflexie sú vždy hlboké; v ''Pensieri'', ako hovorí G. Capponi, sa zdá, že si kladie za cieľ vybrať najpodstatnejších reprezentantov pozorovaných vecí a tým túži vytvoriť čo najadekvátnejšiu politickú doktrínu vo všetkých jej častiach. Machiavelliho a Guicciardiniho môžeme považovať nie len za významných historikov, ale aj za zakladateľov historickej vedy založenej na pozorovaní. Menej dôležitými, ale stále hodnými povšimnutia boli [[Jacopo Nardi]] (spravodlivý a verný historik a čestný muž, ktorý bránil práva [[Florencia|Florencie]] proti [[Mediciovci|Mediciovcom]] pred Charlesom V.), Benedetto Varchi, Giambattista Adriani, Bernardo Segni; a, mimo [[Toskánsko|Toskánska]], Camfflo Porzio, ktorý rozprával o ''Congiura de baroni'' a talianskych dejinách od roku 1547 do 1552, Angelo di Costanza, [[Pietro Bembo]], Paolo Paruta a iní. === Ariosto === Ariostov ''[[Zúrivý Roland]]'' bol pokračovaním Boiardovho ''Innamorato''. Jeho charakteristikou je, že asimiloval rytiersku romancu do klasicistického štýlu a modelov. [[Lodovico Ariosto]] bol umelcom len pre jeho lásku k umeniu; jediným cieľom jeho epiky bolo vytvoriť romancu, ktorá by potešila Ariosta a generáciu, v ktorej žil. Jeho Orlando nemá žiaden vážny účel; naopak, vytvára fantastický svet, v ktorom sa básnik bezcieľne potuluje, uspokojuje svoje rozmary a občas sa usmieva nad vlastnou prácou. Jeho veľkou túžbou je zobraziť všetko s najvernejšou dokonalosťou; kultivovaný štýl je to, čo ho najviac zamestnáva. V jeho rukách sa štýl stáva nádherne plastický v každej koncepcii, či nízkej alebo vznešenej, vážnej alebo hravej. [[stanca|Octave stanza]] v ňom dosiahla najvyššej dokonalosti elegancie, variácie a harmónie. === Historická epická poézia === Medzitým, po boku s romantickou, prebiehali snahy o historickú epiku. [[Gian Giorgio Trissino]] z [[Vicenza|Vicenzy]] zostavil báseň zvanú ''Italia liberala dai Goti''. Plná učenosti a starovekých pravidiel, na ktorých sa on sám formoval, s cieľom ospevovať výpravy [[Belisar]]ia; povedal, že sa prinútil dodržiavať všetky [[Aristoteles|Aristotelove]] pravidlá a že napodobňoval [[Homér]]a. V tomto môžeme opäť vidieť prejav renesancie, a hoci Trissinova práca je chudobná na originalitu a bez akéhokoľvek pôvodného básnického podfarbenia, aj tak pomáha lepšie pochopiť stav mysle 16. storočia. === Lyrická poézia === Lyrická poézia určite nepatrila k druhom, ktoré sa v 16. storočí výrazne rozvinuli. Originalita úplne chýbala, keďže sa zdalo, že nie je možné urobiť nič lepšie ako okopírovať Petrarcu. A predsa aj v tomto štýle písali niektorí energickí básnici. Monsignore [[Giovanni Guidiccioni]] z [[Lucca|Luccy]] ([[1500]] – [[1541]]) ukázal svoje štedré srdce. Vo vynikajúcich sonetoch vyjadril svoj smútok nad poľutovaniahodným stavom, do ktorého sa dostala jeho krajina. [[Francesco Molza]] z [[Modena|Modeny]] ([[1489]] – [[1544]]), učený v gréčtine, latinčine a hebrejčine písal elegantným a oduševneným štýlom. [[Giovanni della Casa]] ([[1503]] – [[1556]]) a [[Pietro Bembo]] ([[1470]] – [[1547]]), hoci boli petrarchisti, boli elegantní. Dokonca aj [[Michelangelo Buonarroti]] bol svojho času petrarchista, ale jeho básne nesú známky jeho výnimočného génia. Medzi týchto básnikov sa radí aj množstvo skvelých dám ako [[Vittoria Colonna]], (ktorú miloval Michelangelo), [[Veronica Gambara]], [[Tullia d'Aragona]], [[Giulia Gonzaga]], veľmi jemné poetky a géniom nadradené mnohým spisovateľom ich čias. === Dráma === 16. storočie malo nemálo tragédií, ale všetky sú slabé. Dôvodom bola morálna a náboženská apatia. Talianskym tragédiám chýbajú silné vášne a energické postavy. Prvým, ktorý zaujal miesto na tragickom javisku bol Trissino s jeho ''Sofonisba'', svedomito sledujúc umelecké pravidlá, ale písané chorými veršami a bez tepla pocitov. ''Oreste'' a ''Rosmunda'' [[Giovanni Rucellai|Giovanniho Rucellai]] neboli lepšie, ani ''Antigona'' [[Luigi Alamannis|Luigiho Alamannis]]. [[Sperone Speroni]] vo svojom ''Canace'' a [[Giraldi Cintio]] v jeho ''Orbecche'' sa pokúšali stať inovátormi tragickej literatúry, ale uspeli len v jej zosmiešnení. Rozhodne nadradený im bol ''Torrismondo'' [[Torquato Tasso|Torquata Tassa]], obzvlášť významný svojimi refrénmi, ktoré pripomínajú refrény gréckych tragédií. Talianska komédia 16. storočia bola takmer úplne postavená na latinskej komédii. Takmer vždy boli rovnaké v zápletke, v postavách starca, sluhu a čakajúceho dievčaťa a spor bol často ten istý. [[Lucidi of Agnolo Firenzuola]] a ''Vecchio amoroso'' [[Donato Giannotti|Donata Giannottiho]] boli postavené na [[Plautus|Plautových]] komédiách, ako aj ''Sporta'' od [[Giambattista Gelli|Gelliho]], ''Marito'' od [[Dolce]]ho a iné. Zdá sa, že medzi všetkými spisovateľmi komédií sa vyznačovali iba traja – [[Machiavelli]], [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] a [[Giovan Maria Cecchi]]. Machiavelli vo svojej ''Mandragore'' vytvoril komédiu postavy, vytvoril typy, ktoré sa aj dnes zdajú živé, pretože ich odkopíroval z reality videnej okom vynikajúceho pozorovateľa. [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] sa zasa odlišoval zobrazovaním zvyklostí svojej doby, obzvlášť [[Ferrara|ferrarskej]] šľachty. Checci zasa zanechal vo svojich komédiách poklad hovoreného jazyka, ktorý nám dnes umožňuje najnádhernejším spôsobom sa oboznámiť s touto dobou. [[Pietro Aretino]] sa tiež radí medzi najlepších spisovateľov komédie. 15. storočie nebolo bez humornej poézie; [[Antonio Cammelli]] prezývaný ''Pistoian'' si obzvlášť zaslúži pozornosť vďaka svojej trpkej prístupnosti, ako ju nazval [[Charles Augustin Sainte-Beuve|Sainte-Beuve]]. Ale bol to [[Francesco Berni]] a satira, čo priviedol tento druh literatúry do dokonalosti v 16. storočí. Podľa neho sa tento štýl nazval berneskná poézia. V Bernim sa stretávame s takmer rovnakým fenoménom, ktorý sme si už všimli v súvislosti s ''Orlando furioso''. Bolo to umenie pre umenie, ktoré inšpirovali Berniovcov ako aj [[Anton Francesco Grazzini|Antona Francesca Grazziniho]] zvaného ''Il Lasca'' a iných menej významných. Môžeme povedať, že v ich poézii nie je nič; a je pravda, že ich obzvlášť teší vyzdvihovať nízke a odporné veci a vysmievať sa vážnemu a ctenému. Berneskná poézia je najjasnejšou reflexiou náboženského a morálneho [[Skepticizmus|skepticizmu]], ktorý bol jednou z charakteristík talianskeho spoločenského života v 16. storočí a viac-menej sa prejavoval vo všetkých prácach tohto obdobia, [[skepticizmus]], ktorý zastavil náboženskú [[Reformácia|reformáciu]] v Taliansku a ktorý bol zasa výsledkom historických podmienok. Berneschiovci a obzvlášť sám Berni občas prešiel do satirického tónu. Na druhej strane čistí satiristi ako Benátčan [[Antonio Vinciguerra]], [[Lodovico Alamanni]] a [[Lodovico Ariosto]] boli najmenej podriadení ostatným pre ich antickú eleganciu štýlu a istú pravdivosť prechádzajúcu do zákernosti, ktorá je obzvlášť zaujímavá, keď básnik hovorí o sebe. V 16. storočí nebolo málo [[didaktika|didaktických]] prác. [[Giovanni Rucellai]] sa vo svojej básni ''Api'' blíži dokonalisti [[Vergílius|Vergília]]. Jeho štýl je jasný a ľahký a na zaujímavosti jeho knihy pridávajú časté zmienky o udalostiach jeho doby. Ale z didaktických prác presahujúcich významom ostatné spomeňme ''Cortigiano'' [[Baldassare Castiglione|Baldassara Castiglioneho]], v ktorom si predstavuje rozhovor v paláci vojvodov z [[Urbino|Urbina]] medzi rytiermi a dámami o tom, čo má byť dar dokonalého dvorana. Táto kniha sa cení ako zobrazenie intelektuálneho a morálneho stavu najvyššej talianskej spoločnosti v prvej polovici 16. storočia. === Román === Zo spisovateľov románov 16. storočia sú dvaja najvýznamnejší [[Anton Francesco Grazzini]] a [[Matteo Bandello]], prvý z nich ako hravý a bizarný a druhý vážny. Nesmieme zabudnúť, že historicky bol Bandello [[dominikán]]sky kňaz a [[biskup]], ale napriek tomu boli jeho romány voľné v téme a často zosmiešňujú inovercov. V čase, kedy bol obdiv kvality štýlu a túžba po klasickej elegancii taká silná ako v 16. storočí, sa prirodzene kládol veľký dôraz na prekladanie gréckych a latinských autorov. Medzi veľmi početné preklady, ktoré sú stále slávne, patrili ''Aeneida'' a ''Idyly Longusa Sofistu'' od [[Annibal Caro|Annibala Cara]]; ako aj preklad [[Ovídius|Ovídiovych]] ''Metamorfóz'' od [[Giovanni Andrea dell Anguillare|Giovanniho Andreu dell Anguillare]], [[Apuleius|Apuleiovho]] "[[Zlatý osol|Zlatého osla]]" od Firenzuola a [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchovych]] ''Životov'' a ''Moralia'' od [[Marcello Adriani|Marcella Adrianiho]]. === Torquato Tasso === {{Hlavný článok|Torquato Tasso}} Historici talianskej literatúry sú na pochybách, či by mal byť [[Torquato Tasso|Tasso]] zaradený do obdobia najväčšieho rozvoja [[Renesancia|renesancie]] alebo tvoriť obdobie sám o sebe, obdobie prechodné medzi týmto a nasledujúcim. Iste je v hlbokom rozpore so storočím, v ktorom žil. Jeho náboženská viera, vážnosť charakteru, hlboká melanchólia v jeho srdci, neustála honba za dokonalosťou, všetko toto ho radí mimo literárnej epochy reprezentovanej [[Machiavelli|Machiavellim]], [[Lodovico Ariosto|Ariostom]] a Bernim. Ako výstižne povedal [[Giosuè Carducci|Carducci]], Tasso je plnoprávnym dedičom [[Dante Alighieri|Danteho Alighieriho]]: verí, a dôvodí svoju vieru filozofiou; miluje, a komentuje svoju lásku učeným štýlom; je umelcom, a píše dialógy učeneckých špekulácií, ktoré by radi boli platonické. Mal iba 18 rokov, keď v roku [[1562]] skúsil [[Epická báseň|epickú poéziu]] a napísal ''Rinaldo'', v ktorom povedal, že skúšal dodržať [[Aristoteles|Aristotelovské]] pravidlá s Ariostovymi obmenami. Potom napísal ''Aminta'', pastiersku drámu nevýslovnej elegancie. Ale práca, ku ktorej dlho obracal svoje myšlienky, bola hrdinská báseň a tá spotrebovala všetky jeho sily. Sám vysvetľuje, aký bol jeho zámer v troch ''Discorsi'', ktoré napísal, kým zostavoval ''Gerusalemme'': vybral si veľký a slávny námet, nie taký staroveký aby už nebol zaujímavý, nie taký nedávny, aby zabránil básnikovi okrášliť ho vymyslenými okolnosťami; mienil ho urobiť prísne podľa pravidiel jednoty činnosti, ktoré odpozoroval v gréckych a latinských básňach, ale s oveľa väčšími obmenami a nádherou epizód, aby v tomto nebol ukrátený o romantickú báseň; a nakoniec ho chcel napísať inteligentným a zdobeným spôsobom. Toto urobil Tasso v ''[[Gerusalemme liberata]]'', ktorého predmetom je oslobodenie pohrebnej komory [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v [[11. storočie|11. storočí]] [[Godfrey z Bouillonu|Godfreyom z Bouillonu]]. Básnik nenasleduje verne všetky historické fakty, ale predkladá ich podstatné príčiny, vnášajúc nadprirodzené intervencie [[Boh]]a a [[satan]]a. ''Gerusalemme liberata'' je najlepšia hrdinská báseň, ktorou sa Taliansko môže pýšiť. Približuje sa klasickej dokonalosti. Jej [[epizóda|epizódy]] sú nadovšetko krásne. Obsahuje hlbokú myšlienku a všetko odráža melanchóliu duše básnika. Čo sa týka štýlu sa však Tasso nepridržiava tak úzkostlivo klasických modelov a nie je možné prehliadnuť nadmerné použitie [[metafora|metafor]], [[antitéza|antitéz]] a nadmernej pýchy; a obzvlášť v tomto smere historici umiestnili Tassa do literárneho obdobia zvaného ''[[Secentismo]]'', a iní, striedmi v kritike, povedali, že preň pripravil cestu. == Obdobie dekadencie-Secentismo == Približne od roku [[1559]] začalo v talianskej literatúre obdobie dekadencie. Španielska nadvláda utláčala a ničila polostrov. Mysle ľudí postupne strácali silu; každý vznešený pokus bol potlačený. Lásku k vlasti už nebolo cítiť, keď vlasť bola otrokom cudzinca. Podozrievaví vládcovia spútali slobodu myslenia a slova; mučili [[Tommaso Campanella|Campanella]], upálili [[Giordano Bruno|Bruna]], vynaložili všetko úsilie, aby vykorenili všetky vznešené presvedčenia, túžby po dobre. [[Cesare Balbo]] hovorí, že ak štastie más pozostáva z mieru bez priemyslu, ak urodzenosť pozostáva v tituloch bez moci, ak princov uspokojí prijatie ich vlády bez skutočnej nezávislosti, bez suverenity, ak spisovatelia a umelci spokojne píšu, maľujú a budujú so súhlasom ich súčasníkov, ale bez uznania nasledovníkov, ak je celý národ jednoducho šťastný bez cti a s pokojným postupom korupcie, potom žiadne obdobie nebolo pre [[Taliansko]] také šťastné ako stoštyridsať rokov od dohody [[Cateau Cambrésis]] do [[Vojna o španielske dedičstvo|Vojny o španielske dedičstvo]]. Toto obdobie je v histórii talianskej literatúry známe ako ''secentismo''. Jeho spisovatelia zbavení sentimentu, vášne, myšlienok, uchýlení k preháňaniu; skúšali dosiahnuť výsledok každým druhom zanietenia, bombastizmom, najčudnejšími metaforami, v skutočnosti tým, čo sa v umení nazýva [[manierizmus]], [[barokizmus]]. Nevýslovná chudoba predmetu sa snažila skryť pod entuziazmom formy. Zdalo sa, ako by sa spisovatelia predbiehali v tom, kto dokáže najviac zaťažiť svoje umenie samoúčelnými [[metafora]]mi, frázami, veľkoústymi slovami, zanietením, [[hyperbola (literatúra)|hyperbolou]], podivnosťami, všetkým, čo by mohlo upútať pozornosť na vonkajšiu formu a odpútať ju od podstatného prvku myšlienky. Hlavou školy ''secentistov'' bol [[Giambattista Marini]] z Neapola, narodený v roku [[1569]], obzvlášť známy svojou dlhou básňou ''Adone''. Jeho cieľom bolo vzbudiť údiv novotvarmi; preto môžeme v jeho knihách nájsť najextravagantnejšie metafory, najnásilnejšie [[antitéza|antitézy]], najnafúknutejšie prázdne slová. Obzvlášť antitéze pripisoval význam pre dosiahnutie najväčšieho efektu. Niekedy zreťazuje jednu za druhou, takže zaplnia celé stanze bez prerušenia. Achillini z Bologne kráčal v Mariniovych stopách. Bol však menej geniálny a preto boli jeho zvláštnosti extravagantnejšie, čím sa stávali naozaj úplne smiešnymi. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že básnici 17. storočia boli viac-menej infikovaní [[Marinizmus|Marinizmom]]. Preto [[Alessandro Guidi]], hoci sa nesnaží o preháňanie ako jeho majster, je prázdne bombastický, nafúknutý, kým [[Fulvio Testi]] je umelý a zanietený. A predsa Guidi ako aj Testi cítili vplyv iného básnika, [[Gabriello Chiabrera|Gabriella Chiabrera]] narodeného v [[Savona|Savone]] v roku [[1552]]. V ňom nadobudlo secentesimo iný charakter. Ako povedal, bol zaľubený do [[Gréci|Grékov]], vyrábal nové [[Metrum (poézia)|metre]], obzvlášť v imitácii ''[[Pindaros|Pindara]]'', kde sa zaoberal náboženskými, morálnymi, historickými a ľubostnými témami. Nie je ľahké pochopiť, že pindarický štýl poézie [[17. storočie|17. storočia]] nemohol skončiť inak, ako celkom umelý, bez dostatku formy sa ukazuje ako prázdny v predmete a v zbytočnom úsilí skryť prázdnotu sa uchýlil k básnickym ornamentom každého druhu. Tieto zasa sa v ňom stali čerstvým nedostatkom. Napriek tomu značí Chiabrerova škola v dekadencii 17. storočia zlepšenie; a niekedy sa ukazuje, že mal lyrické schopnosti, ktoré by v lepšom literárnom prostredí boli priniesli vynikajúce ovocie. Napríklad, keď spieva o víťazstvách toskánskych galér nad Turkami a pirátmi Stredomoria, vzlieta k veľkým obrazom a zdá sa byť úplne iným básnikom. [[Vicenzo da Filicaja|Filicaja Florentský]] je čiastočne lyrický, obzvlášť v piesňach o [[Viedeň|Viedni]] obliehanej Turkami, čo ho stavia vyššie ako ostatných nad zlo toho času; ale aj v ňom jasne vidíme rečnícku umelosť a samoľúbu falošnosť. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že lyrická poézia [[17. storočie|17. storočia]] trpela rovnakými poruchami, hoci v rozličných stupňoch, čo môžeme zhrnúť ako nedostatok citu a preháňanie vo forme. Neexistovala viera; neexistovala láska; a tak sa umenie stalo cvičením, kratochvíľou, luxusom pre servilných a skorumpovaných. Potom prišla viera, že na obnovenie literatúry stačí zmeniť formu, ako dôsledok toho, že sa zabudlo, že každá reforma musí byť vplyvom zmeny sociálnych a morálnych podmienok. Oslabení vplyvom Anadia v 17. storočí, plní pýchy a [[Antitéza|antitéz]], ľudia povedali – nechajte nás ísť celkom inou cestou, nechajte nás bojovať s nafúknutým štýlom jednoduchosťou. V roku [[1690]] bola ustanovená Akadémia Arkádie. Jej zakladateľmi boli [[Giovan Maria Crescimbeni]] a [[Gian Vincenzo Gravina]]. ''Arkádia'' sa tak volala preto, že jej hlavným cieľom a zámerom bolo imitovať v literatúre jednoduchosť starovekých pastierov, o ktorých sa hovorilo, že v zlatom veku žili v [[Arkádia (historické územie)|Arkádii]]. Keďže secentisti chybili prílišnou túžbou po novosti, ktorá ich vždy prinútila prekročiť pravdu, tak aj ''arkádisti'' si zaumienili navrátiť sa do pravdivých sfér, vždy spievajúc na pastiersky prosté témy. To zjavne nebolo nič iné ako zámena jednej umelej veci za inú; a tak spadli z bombastickosti do zženštilosti, z [[Hyperbola (literatúra)|hyperboly]] do [[Zdrobnenina|zdrobnenín]], z nafúknutého do príliš rafinovaného. ''Arkádia'' bola reakciou na ''secentismo'', ale reakciou, ktorá, obrátiac smer dovtedajšej epochy, uspela iba v ďalšom ochudobnení literatúry. Básne ''arkádistov'' plnia mnohé zväzky a pozostávajú zo [[sonet]]ov, [[madriga|madríg]], [[canzonet]]ov a [[voľný verš|voľného verša]]. Jedným zo sonetistov, ktorý sa najviac odlišoval bol [[Felice Zappi]]. Z autorov piesní bol najpríkladnejším [[Paolo Rolli]]. [[Innocenzo Frugoni]] bol známejší ako všetci iní, človek plodnej predstavivosti ale plytkého intelektu, ktorého rozťahané verše dnes nikto nečíta. == Obnovenie v 18. storočí == Hoci politické a sociálne podmienky v Taliansku [[17. storočie|17. storočia]] boli také, že sa zdalo, že každý nádych inteligencie, každá iskra slobody boli uhasené, na polostrove sa zjavili symptómy zákona reakcie obnovenia, ktorý do veľkej miery sprevádza udalosti v ľudskej histórii. Niektorí veľkí a nezávislí myslitelia ako [[Bernardino Telesio]], [[Giordano Bruno]], [[Tommaso Campanella]], [[Lucilio Vanini]], ktorí vrátili filozofiu do čerstvých koľají a otvorili cestu vedeckým výdobytkom [[Galileo Galilei|Galilea Galileiho]], veľkého súčasníka [[René Descartes|Descarta]] vo Francúzsku a [[Francis Bacon|Bacona]] v Anglicku. Galileo nebol iba významným vedcom, ale zaujal významné miesto aj v histórii listov. Zdalo sa, že oddaný [[Lodovico Ariosto|Ariostov]] študent do svojej prózy prenášal kvality tohto veľkého básnika, jasnú a vernú slobodu prejavu, nádherné umenie vedieť všetko povedať presne a jasne a zároveň elegantne. Možno je to najlepšia próza akú kedy Taliansko malo; je jasná, ide priamo k veci, je bez rečníckych ozdôb a vulgárnych pokĺznutí, umelecká bez toho, aby taká vyzerala. Iný symptóm obnovy, znak rebelstva proti zlu talianskeho sociálneho života, prichádza v satire a obzvlášť v tej od [[Salvator Rosa|Salvatora Rosa]] a [[Alessandro Tassoni|Alessandra Tassoniho]]. Salvator Rosa, narodený v roku [[1615]] blízko Neapola, bol maliar, hudobník a básnik. Ako básnik ukázal, že cítil smutný stav jeho krajiny, že s ňou smútil a tento pocit ventiloval (ako povedal iný satirik, [[Giuseppe Giusti]]) v "Generosi rabbuffi". Jeho presviedčanie talianskych básnikov, aby obrátili svoje myšlienky na zbedačenú krajinu ako predmet piesní, krajinu, ktorá trpela pod rukami tyranov, isté pasáže, kde lamentuje nad zženštilosťou talianskych zvykov, silná [[apostrofa]] voči [[Rím]]u, robia Salvatora Rosa predchodcom patriotickej literatúry, ktorá začala obnovu v 18. storočí. Tassoni, dosť výnimočný muž tohto storočia bol Rosovi ešte nadradený. Ukázal nezávislý úsudok v strede všeobecnej servility a jeho ''Secchia Rapita'' ukázala, že bol významným spisovateľom. Je to hrdinská komická báseň, ktorá je zároveň epos aj osobnostná satira. Bol dosť drzý na to, aby zaútočil na Španielov vo svojej ''Filippiche'', kde naliehal na vodcu [[Karol Emanuel Savojský|Karla Emanuela Savojského]], aby pokračoval vo vojne proti nim. Potom, ako sa z väčšej časti oslobodilo od španielskej nadvlády v [[18. storočie|18. storočí]], nové politické podmienky Talianska sa začali zlepšovať. Proklamátormi tohto zlepšenia, ktoré sa ukázalo v mnohých občianskych reformách, boli [[Jozef II.]], [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] a Karol I. Títo princovia svoju prácu odkopírovali od filozofov, ktorí zasa pocítili vplyv všeobecného ideového hnutia, ktoré potichu pracovalo v mnohých častiach Európy, a ktoré bolo reprezentované francúzskymi [[encyklopedista (Diderotova Encyklopédia)|encyklopedistami]]. [[Giambattista Vico]] bol jedným z predstaviteľov prebudenia historického povedomia v Taliansku. V svojej ''Scienza nuova'' sa podrobil skúmaniu zákonov riadiacich vývoj ľudskej rasy a udalostí. Od psychologickej štúdie človeka túžil odvodiť ''comune natura delle nazioni''/v slovenskom preklade ´spoločná povaha národov´/t. j. všeobecné historické zákony alebo zákony, podľa ktorých civlizácie rastú, prekvitajú a padajúv. V rovnakom duchu, ktorý rozhýbal Vicove filozofické výskumy, sa zrodil odlišný druh výskumu – zdrojov talianskej občianskej a literárnej histórie. [[Lodovico Antonio Muratori]] potom, ako zozbieral jednu celú kroniku (''Rerum Italicarum scripteres'') zápiskov, biografií, listov a denníkov talianskej histórie od roku 500 do 1500, potom, ako prediskutoval najzáhadnejšie historické otázky v ''Antiquitates Italicae inedii aevi'', napísal ''Annali d´ Italia'', kde detailne rozpisoval fakty odvodené z autentických zdrojov. Muratoriho partnermi v jeho hsitorických výskumoch boli [[Scipione Maffei]] z [[Verona|Verony]] a [[Apostolo Zeno]] z Benátok. Prvý z nich vo svojom ''Verona ilustrata'' zanechal nielen poklad učenia, ale aj vynikajúci exemplár historickej písomnosti. Druhý z nich pridal mnoho k erudícii literárnej histórie, vo svojich ''Dissertazioni Vossiane'' a in poznámkach k ''Biblioteca dell eloquenza italiana'' monsignora [[Giusto Fontanini|Giusta Fontaniniho]]. [[Girolamo Tiraboschi]] a gróf [[Giovanni Maria Mazzuchelli]] z [[Brescia|Brescie]] sa oddali literárnej histórii. Kým duch doby viedol ľudí k skúmaniu historických zdrojov, viedol ich tiež k skúmaniu mechanizmov a sociálnych zákonov. [[Francesco Galiani]] písal o mene; [[Gaetano Filangieri]] napísal ''Scienza della legislazione''. [[Cesare Beccaria]], v jeho ''treatise dei delitti e delle pene'', prispel k reforme trestného práva a presadzoval zrušenie [[mučenie|mučenia]]. Muž, ktorý nadovšetko stelesňuje obnovu literatúry v [[18. storočie|18. storočí]] je [[Giuseppe Parini]]. Narodil sa v [[Lombardsko|lombardskej]] dedinke v roku [[1729]], bol vzdelaný predovšetkým v [[Miláno|Miláne]] a ako mladík bol známy medzi ''arkádskymi'' básnikmi pod menom „Darisbo Elidonio“. Aj ako arkádčan však Parini vykazoval známky odlišné od bežného typu. V zbierke básní, ktorú publikoval v dvadsiatich troch rokoch pod pseudonymom „Ripano Eupilino“, sú pastierske [[Sonet|sonety]], v ktorých ukazuje, že mal schopnosť vybrať scény z reálneho života a aj [[Satira|satirické]] časti, v ktorých vykazuje do istej miery drzú opozíciu dobe. Tieto básne sú možno založené na pozostatkoch Berniho, ale určite indikujú rozhodné odhodlanie hrubo porušovať všetky literárne konvencie, ktoré autora obklopovali. To však bolo iba začiatkom boja. Parini žil v časoch veľkej sociálnej krízy. Urodzení a bohatí sa všetci oddávali komfortu a prihlúplej zdvorilosti, trávili svoje životy smiešnymi kratochvíľami alebo nehanebným sebaukájaním, mrhali sebou na nemorálne "cicisbeismo" a ponúkali najbiednejší obraz slabosti mysle a charakteru. Boli to sociálne podmienky, proti čomu smerovali Pariniho múzy. Už pri vylepšovaní básní zo svojej mladosti sa ukázal ako inovátor svojich textov, naraz odmietajúci ''petrarchizmus'', ''[[secentesimo]]'' aj ''arkádiu'', tri choroby, ktoré oslabovali talianske umenie v predchádzajúcich storočiach, a vyberal si témy zo skutočného života, ktoré by mohli pomôcť viesť jeho súčasníkov. Už v ''Odi'' počuť satirický tón. Ale silne sa prejavil až v básni ''Del giorno'', v ktorej si predstavuje, že vyučuje mladého milánskeho [[patricij]]a všetkým zvykom a spôsobom galantného života; odhalí všetky jeho smiešne frivolnosti a s jemnou iróniou demaskuje zbytočnosti aristokratických zvykov. Rozdeliac deň do štyroch častí – ''Mattino'', ''Mezzogiorno'', ''Vespero'' a ''Notte'' – opisuje kratochvíle každej z nich, a tak kniha nadobúda historickú hodnotu najväčšieho významu. Parini satirizujúci svoju dobu sa vrátil k pravde a konečne prinútil umenie slúžiť účelu občianskeho moralizovania. Ako umelec sa vracia priamo ku klasickým formám, pokúšajúc sa imitovať [[Vergílius|Vergília]] a [[Dante Alighieri|Danteho]] otvoril cestu dobrej škole, ktorú čoskoro uvidíme vznikať, školu umelcov ako [[Vittorio Alfieri]], [[Ugo Foscolo]] a [[Vincenzo Monti]]. Ako umelecké dielo je ''Giorno'' nádherné sokratickou zručnosťou, s ktorou neustále udržiava jemnú iróniu, vďaka ktorej sa zdá, že chváli to, čo v podstate viní. Verš má nové harmónie; niekedy je trochu tvrdý a lámaný, nie bez zámeru, ale ako protest proti ''arkádskej'' monotónnosti. Celkovo plynie majestátne, ale bez frugónskej monotónnosti ohlušujúcej ucho, ktorá necháva srdce chladným. Satira [[Gasparo Gozzi|Gaspara Gozziho]] bola menej povznesená, ale smerovala rovnakým smerom ako Pariniho. Vo svojom ''Osservatore'', niečo ako ''Spectator'' [[Joseph Addison|Josepha Addisona]], vo svojej ''Gazzetta veneta'' a v ''Mondo morale'' pomocou [[Alegória|alegórie]] a novotvarov kára zlá jemným dotykom štýlom pripomínajúcim Luciana. Je hladký a ľahký, ale to mu nebráni ísť priamo k cieľu, ktorým je poukázať na poruchy spoločnosti a napraviť ich. Gozziho próza je veľmi plynulá a živá. Chybuje iba prílišnou zanietenosťou, čím imituje spisovateľov [[14. storočie|14. storočia]]. Iným [[Satira|satirickým]] spisovateľom prvej polovice [[18. storočie|18. storočia]] je [[Giuseppe Baretti]] z [[Turín]]a. V denníku zvanom ''Frusta letteraria'' sa podujal neľutostne bičovať práce, ktoré boli dovtedy publikované v [[Taliansko|Taliansku]]. Mnoho sa naučil cestovaním; a obzvlášť jeho dlhý pobyt v Anglicku prispel k nezávislému charakteru jeho mysle a pomohol mu často dobre súdiť ľudí a veci. Je pravda, že jeho odsudky nie sú vždy správne, ale ''Frusta letteraria'' bola prvou knihou nezávislej kritiky cielenej obzvlášť proti ''[[Arkádisti|arkádistom]]'' a pedantom. Všetko smerovalo k zlepšeniu, a charakter reformy bol odhodiť konvenčné, falošné, umelé a vrátiť sa k pravde. Dráma pocítila vplyv doby. [[Apostolo Zeno]] a Metastasio (arkádsky pseudonym [[Pietro Trapassi|Pietra Trapassiho]], rímskeho rodáka) túžili spojiť [[Melodráma|melodrámu]] a rozum. Druhý z nich obzvlášť uspel v pridaní čerstvého výrazu zanieteniu, prirodzeného obratu k dialógu a určitej zaujímavosti v zápletke; a ak by sa nebol uchýlil k neustálej neprirodzenej prílišnej rafinovanosti a neopodstatnenému pátosu a častých [[anachronizmus|anachronizmov]], mohol by byť považovaný za prvého dramatického reformátora 18. storočia. Táto česť patrí Benátčanovi [[Carlo Goldoni|Carlovi Goldonimu]]. Zistil, že komédia bola buď úplnou klasickou imitáciou alebo zavedená do extravagancie, do ''coups de theatre'', najneusporiadanejšej postupnosti nepravdepodobných situácií, alebo inak poňatá komickými hercami, ktorí recitovali impromptu na danú tému, ktorej obrysy sledovali. V tejto starej populárnej forme komédie s maskami [[bláznivý starec|bláznivého starca]] (''pantalone''), doktora, [[harlekýn]]a, Brighella a i. našiel Goldoni najsilnejšie prekážky svojej reformy. Ale nakoniec vyhral, stvoriac komédiu charakteru. Bezpochyby mu pri tom pomohol [[Moliére|Moliérov]] príklad. Goldoniho postavy sú vždy skutočné, ale často mierne povrchné. Študoval charakteristiky, ale neponoril sa do psychologických hĺbok. Vo väčšine jeho výtvorov sa zobrazuje vonkajšok skôr ako vnútro. V tomto stojí až za [[Molière|Moliér]]om. Na druhej strane ho predbieha v živosti dialógu a v zručnosti, s ktorou nachádza dramatické situácie. Goldoni napísal mnoho, v skutočnosti príliš veľa (viac ako stopäťdesiat komédií), a nemal čas opraviť, vyleštiť, zdokonaliť svoje práce, ktoré sú všetky neopracované. Ale čo sa týka komédie charakteru musíme ísť priamo od [[Machiavelli]]ho ''Mandragory'' k nemu. Goldoniho dramatické schopnosti zvláštne zvýrazňuje fakt, že takmer všetky svoje typy berie z [[Benátky|benátskej]] spoločnosti a predsa im je schopný vdýchnuť nevyčerpateľnú rôznosť. Množstvo z jeho komédií je písaných v benátskom [[dialekt]]e a sú to asi tie najlepšie. Myšlienky, ktoré si razili cestu francúzskou spoločnosťou v 18. storočí a potom priniesli [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkú Francúzsku revolúciu]] v roku [[1789]] uviedli taliansku literatúru druhej polovice 18. storočia na zvláštnu cestu. Láska pre ideál a slobodu, túžba po rovnosti, nenávisť k tyranii vrátili taliansku literatúru k národným cieľom, hľadaniu [[klasicizmus|klasicizmu]] s cieľom zlepšiť stav krajiny jej oslobodením od politického a náboženského [[Despotizmus|despotizmu]]. Ale toto všetko bolo spojené s inou tendenciou. Taliani, ktorí chceli politické vykúpenie verili, že to je neoddeliteľné od intelektuáleho obnovenia a zdalo sa im, že je to možné znova dosiahnuť iba znovuzjednotením so starovekým klasicizmom, inými slovami, priblížiť sa starovekým gréckym a latinským spisovateľom. Tým sa zopakovali, čo sa stalo v prvej polovici [[15. storočie|15. storočia]]. [[17. storočie]] môže v skutočnosti byť považované za nový taliansky stredovek bez oceľovej tvrdosti tých čias, ale skorumpovaný, morálne oslabený, preplnený [[Španieli (etnikum)|Španielmi]] a [[Francúzi|Francúzmi]], vek, ktorým sa rušila dovtedajšia civilizácia. Proti tomuto historickému obdobiu bolo treba reakciu, rekonštrukciu krajiny a civilizácie z jej ruín. Už predtým sa vyskytli lastovičky tohto hnutia – s [[Giuseppe Parini|Parinim]] na ich čele. Teraz je potrebné dielo dokončiť a potrebnú silu treba hľadať v starovekej literatúre dvoch klasických národov. Patriotizmus a klasicizmus vtedy boli dvoma princípmi, ktoré inšpirovali literatúru započatú [[Vittorio Alfieri|Vittoriom Alfierim]]. Uctieval grécku a rímsku myšlienku ľudovej slobody v zbrani – proti tyranom. Témy svojich tragédií z roku [[1803]] čerpal takmer neustále z histórie týchto dvoch národov, robil neustále [[Apostrofa|apostrofy]] voči despotom, nechal svoje staroveké postavy hovoriť ako revolucionárov svojej doby; nerobil si starosti ani nemyslel na pravdivosť charakteru: stačilo mu, že hrdina mal rímske meno, že bolo treba zabiť tyrana a že sloboda na konci triumfovala. Ale ani to Alfieriho neuspokojilo. Pred ním a okolo neho bola ''arkádska'' škola s jej bláznivou výrečnosťou, prázdnou hojnosťou [[Epiteton|epitetonov]], s idylizovaním tém bez občianskeho významu vyvolávajúcim nevoľnosť. Voči tomuto všetkému bolo potrebné vyzbrojiť patriotickú múzu. Ak ''arkádisti'' nevynímajúc nenávideného Metastasia riedili svoju poéziu oslabujúcou jemnosťou, ak sa vylievali toľkými slovami, ak stavali také frázy, iba si to žiadalo, aby ich opozícia bola stručná, výrečná, silná, ostrá a zaoberala sa obdivuhodným na rozdiel od nízkeho a idylického. Tým sme vyjadrili dobro a zlo Alfieriho. Túžil po politickej reforme pomocou listov; zachránil literatúru od arkádistických prázdností, viedol ju k národnostnému; vyzbrojil sa patriotizmom a klasicizmom aby vyhnal rúhačov z chrámu umenia. Ale v podstate bol skôr patriotom ako umelcom. V každom prípade, výsledky nového literárneho hnutia boli početné. [[Ugo Foscolo]] bol horlivý patriot, ktorý priviedol k životu teplo najnespútanejšej vášne a do svojho umenia skôr rečnícke spôsoby, ale vždy inšpirované klasickými modelmi. ''Lettere di Jacopo Ortis'', inšpirované [[Goethe]]ho [[Werther]]om, je ľubostný príbeh s prímesou patriotizmu; sú násilným protestom proti [[Zmluva z Campo Formio|zmluve z Campo Formio]] a výlev Foscolovho vlastného srdca o jeho nešťastnej afére. Jeho vášne boli náhle a divé; skončili sa tak nečakane ako sa začali; boli víchricou, ktorá sa skončila za štvrťhodinu. Jednej z týchto vášní ďakuje za existenciu aj ''Ortis'', a je asi najlepším a najvernejším z jeho diel. Aj v ňom je občas pompézny a rečnícky, ale vždy oveľa menej ako napríklad v ''Dell origine e dell ufficio della letteratura''. Celkovo je Foscolova próza nafúknutá a zanietená a odráža charakter muža, ktorý sa vždy pokúšal stať, dokonca aj pred sebou samým, v dramatických situáciách. Toto bolo skutočne dôsledkom Napoleonskej epochy; všetko bežné, jednoduché a prirodzené naháňalo hrôzu; všetko muselo byť podľa modelu hrdinu, na ktorého s údivom hľadel celý svet; všetko muselo zaujať hrdinskú formu. Vo Foscolovi je táto snaha nadmerná; a nie zriedka sa stalo, že v túžbe hrať sa na hrdinu sa ten výnimočný muž, malý Napoleon dámskych spální stal falošným a zlým vo svojom umení, zlým vo svojom živote. V ''Sepolcri'', jeho najlepšej básni, bol podnecovaný vznešenými pocitmi a umenie veršovania je majstrovské. Asi vďaka tomuto majstrovstvu vďačí ''Sepolcri'' za všetko, čo je na nej obdivuhodné. Sú v nej najčudnejšie pasáže, čo sa týka ich zmyslu, akoby si autor sám nesformuloval jasnú myšlienku. Nechal neúplné celé tri hymny na Graces, v ktorých spieval o kráse ako zdroji dobrých spôsobov, všetkých kvalít a šťastia. Tu zasa najviac vzbudzuje obdiv harmónia a ľahké veršovanie. Medzi jeho prozaickými prácami zaujíma výsostné postavenie jeho preklad [[A Sentimental Journey Through France and Italy|Sentimental Journey]] [[Laurence Sterne|Laurenca Sterna]], spisovateľa, vďaka ktorému človek môže ľahko pochopiť, ako ním bol Foscolo hlboko nadšený. Odišiel do exilu do [[Anglicko|Anglicka]] a tam aj zomrel. Napísal pre anglických čitateľov niektoré [[esej]]e o [[Francesco Petrarca|Petrarcovi]], o textoch [[Dekameron]]u a o [[Dante Alighieri|Dantem]], ktoré sú významné pre dobu, v ktorej boli napísané a je možné povedať, že začal v Taliansku nový druh literárnej kritiky. [[Ugo Foscolo|Foscolo]] je stále veľmi obdivovaný a nie je to bez dôvodu. Jeho diela vzbudzujú lásku po domove a ľudia, ktorí začali revolúciu v roku [[1848]] boli zväčša odrastení na ňom. Ak sa vo Foscolovi zjednotil patriotizmus a klasicizmus a takmer vytvorili jednu vášeň, nie je to možné povedať o [[Vincenzo Monti|Vincenzovi Montim]], v ktorom absolútne prevládal umelec. A predsa bol Monti tiež patriotom, ale svojím vlastným spôsobom. Panovala nad ním nejedna hlboká vášeň, skôr je možné povedať, že jeho charakteristikou je nemennosť jeho vášní, ale každá z nich bola novou formou patriotizmu, ktorá zaujala miesto starej. Videl nebezpečenstvo svojej krajiny vo Francúzskej revolúcii a napísal ''Pellegrino apostolico'', ''Bassviliiana'' a''Feroniade''; Napoleonove víťazstvá ho primäli napísať ''Pronreteo'' a ''Musagonia''; v jeho ''Fanatismo'' a ''Superstizione'' útočí na pápežstvo; následne ospevuje Rakúšanov. Tak každá veľká udalosť zmenila jeho myslenie s neuveriteľnou priehľadnosťou, ktorú však ľahko vysvetliť. Monti bol nadovšetko umelec; jeho umenie bolo skutočné, jeho jediná nemenná vášeň; všetko ostatné v ňom bolo premenlivé. Predstavivosť bola jeho tyranom a pod jej vplyvom nemal čas zdôvodňovať a vidieť biedny aspekt svojich zmien politického postoja. Bolo to diktátorské božstvo, ktoré mu vládlo a pod jej diktátom písal. [[Pius VI.]], [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]], Francis II. boli preňho iba pomýjajúcimi tieňmi, ktorým ťažko venoval pozornosť hodinu; to, čo pretrváva, čo je preňho večné je samotné umenie. Bolo nespravodlivé obviniť Montiho z povrchnosti. Ak povieme, že príroda urobila básnika bohatého a človeka chudobného tým, že mu dala iba jedinú schopnosť, budeme hovoriť pravdu. Ale básnik bol skutočne bohatý. Hoci vedel málo z [[Gréčtina|gréčtiny]], podarilo sa mu urobiť prekad ''Iliady'', ktorý je významný svojim homérskym poňatím a v jeho ''Bassvilliana'' stojí na úrovni Danteho. V ňom klasická poézia ožila v celej svojej kvetnatej veľkosti. Monti sa narodil v roku [[1754]], Foscolo v roku [[1778]]; o štyri roky neskôr sa narodil ďalší poet rovnakej školy, [[Giambattista Niccolini]]. V literatúre bol klasicista; v politike [[Ghibellin]]ghibelín, zriedkavá výnimka v [[Guelf|Guelfovskej]] [[Florencia|Florencii]], jeho rodisku. Jeho spôsob písania pripomínajúci prekladanie, možno povedať imitovanie [[Aeschylus|Aeschyla]], ako aj napísanie ''Discorsi sulla tragedia greca'', a o udivujúcom Michelangelovi. Nicolini ukazoval svoju nadšenú oddanosť starovekej literatúre. V jeho tragédiách sa oslobodil od nadmernej tuhosti Afieriho a sčasti sa priblížil anglickým a nemeckým tragickým autorom. Takmer vždy si vybral politickú tému túžiac udržať pri živote v jeho spolupatriotoch lásku po slobode. Tými sú ''Nabucco'', ''Antonio Foscarini'', ''Giovanni da Procida'', ''Lodovico il Moro'', a i. Zaútočil na pápežský [[Rím]] v ''[[Arnaldo da Brescia]]'', dlhom a tragickom diele nevhodnom pre javisko a epickom skôr ako dramatickom. Niccoliniho tagédie ukazujú bohatý lyrický prameň skôr ako dramatického génia. V každom prípade mu patrí zásluha za bránenie liberálnych myšlienok a za otvorenie novej cesty talianskej tragédii. Literárne obdobie, ktorým sa zaoberáme malo troch spisovateľov, ktorí sú príkladom smeru, ktorým sa ujali historické štúdie. Zdá sa zvláštne, že po učenej škole začanej Muratorim by sa tu mal vyskytnúť pohyb späť, ale je jasné, že retrogresia bola zapríčinená vplyvom [[Klasicizmus|klasicizmu]] a patriotizmu, ktoré hoci oživili poéziu, nemohli inak ako pokaziť históriu. [[Carlo Giuseppe Guglielmo Botta|Carlo Botta]] narodený v roku [[1766]] bol svedkom francúzskych ničivých zásahov v Taliansku a diktatúry [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]a. Vzrušený týmto ponížením napísal históriu Talianska od roku [[1789]] do [[1814]]; a neskôr pokračoval v Guicciardiniho „Histórii“ do roku [[1789]]. Písal štýlom latinských autorov, pokúšal sa imitovať [[Lívius|Lívia]]. Písal dlhé a ťažké pasáže štýlom, ktorý sa snažil byť bocacciovský, nestarajúc sa mnoho o to, čo tvorí dôležitú historický materiál, jeho jediným zámerom bolo použiť svoju akademickú prózu v prospech svojej vlasti. Botta chcel byť klasický štýlom, ktorý už klasický nemohol byť a preto úplne zlyhal v splnení svojho literárneho cieľa. Preto je možné ho chváliť iba za vznešené a patriotické úmysly. Nie tak zlými ako uvedené dve histórie Talianska je ''Guerra dell indipendenza americana''. Bottovi sa blíži [[Pietro Colletta]], Neapolčan narodený deväť rokov po ňom. Aj on mal vo svojej ''Storia del realme di Napoli dal 1734 al 1825'' úmysel brániť nezávislosť a slobodu Talianska štýlom požičaným od [[Tacitus|Tacita]]; a uspel lepšie ako Botta. Píše rýchlym, stručným, nervóznym štýlom, ktorý robí čítanie knihy pútavým. Ale hovorí sa, že [[Pietro Giordani]] a [[Gino Capponi]] ju pre neho opravovali. [[Lazzaro Papi]] z Luccy, autor ''Commentari della rivaluzione francese dal 1789 al 1814'' sa celkovo nelíšil od Botta či Colletta. Tiež bol historikom v klasickom štýle a témou sa zaoberá v patriotickom duchu; ale bol umelcom, ktorý prekonáva spomenutých dvoch. Na prvý pohľad sa zdá, že kým zúrili pálčivé politické vášne a muži najjasnejšieho génia novej klasickej a patriotickej školy boli puritánmi, by mohla povstať otázka [[puritánstvo|puritánstva]] jazyka. A predsa je možné tento fenomén jednoducho vysvetliť. Puritánstvo je iná forma [[Klasicizmus|klasicizmu]] a [[Patriotizmus|patriotizmu]]. V druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] bola taliančina obzvlášť plná francúzskych výrazov. Boli veľké nezhody ohľadne vhodnosti a ešte väčšie ohľadne elegancie štýlu. Prózu bolo treba obnoviť pre národnú hrdosť a verilo sa, že to nebolo možné urobiť bez návratu k spisovateľom [[14. storočie|14. storočia]], k ''aurei trecentisti'', ako sa im hovorilo alebo ku klasike talianskej literatúry. Jedným zo zástancov novej školy bol [[Antonio Cesari]] z [[Verona|Verony]], ktorý znova vydával starovekých autorov a znova publikoval vydanie ''Vocabolario della Crusca'' s dodatkami. Napísal dizertáciu ''Sopra lo stato presente della lingua italiana'' a túžil presadiť nadradenosť [[toskánčina|toskánčiny]] a troch veľkých spisovateľov – Danteho, Petrarcu, Boccaccia. V súlade s týmto cieľom napísal niekoľko kníh, pričom si dal námahu kopírovať ''trecentistov'' čo najvernejšie. Ale [[patriotizmus]] v Taliansku mal vždy v sebe niečo domáce; preto tejto toskánskej nadradenosti proklamovanej Cesarim oponovala [[Lombardská literatúra|lombardská]] škola, ktorá nevedela nič o Toskánsku a s Danteho ''[[De vulgari eloquentia]]'' sa vrátila k myšlienke ''lingua illustre''. Toto bola stará myšlienka, o ktorej široko a vášnivo diskutovali [[Varchi]], [[Muzio]], [[Castelvetro]], [[Speroni]] a iní ''cinquecentisti'' ([[16. storočie]]). Teraz táto otázka znova povstala celkom čerstvá akoby o nej nikto nikdy nebol diskutoval. Na čele [[Lombardská škola|lombardskej školy]] bol Monti a jeho zať – knieža [[Giulio Perticari]]. To dalo Montimu príležitosť napísať ''Pro pasta di alcune correzioni ed aggiunte al vocabolario della Crusca'', v ktorom útočil na Cruscov toskánizmus, ale elegantným a jednoduchým štýlom, fakticky akoby vytvoriť jednu z nakrásnejších próz v talianskej literatúre. Na druhej strane Perticari s veľmi podradeným intelektom zúžil a veľmi zhoršil otázku na dve pojednania''Degli scrittori del Trecento'' a ''Dell amor patrio di Dante'', v ktorých často zakrývajúc alebo meniac fakty iba robí zmätok tam, kde predtým nebol. Medzitým bol však udaný impulz. Debata o jazyku zaujala miesto v mnohých literárnych a politických debatách a zúčastnilo sa jej celé Taliansko – [[Basilio Puoti]] v [[Neapol]]i, [[Paolo Costa]] v [[Romagna|Romagni]], [[Marc Antonio Parenti]] v [[Modena|Modene]], [[Salvatore Betti]] v [[Rím]]e, [[Giovanni Gherardini]] v [[Lombardia|Lombardii]], [[Luigi Fornaciari]] v [[Lucca|Lucce]], [[Vincenzo Nannucci]] vo [[Florencia|Florencii]]. Patriotom, klasicistom a puristom zároveň bol [[Pietro Giordani]] narodený v roku [[1774]]; bol takmer zhrnutím literárneho hnutia tej doby. Jeho celý život bol plný boja za slobodu. Najviac učený gréckymi a latinskými autormi a talianskymi ''trecentisti'', zanechal po sebe iba niekoľko písomností, ale tie sú starostlivo vypracované čo sa týka štýlu a jeho próza bola v jeho dobe považovaná za nádhernú. Dnes sa zdá príliš majestátny, príliš prepracovaný čo sa týka fráz a pýchy, príliš ďaleko od prirodzenosti, príliš umelý. Giordani uzatvára literárnu epochu [[Klasicizmus|klasicistov]]. == Devätnáste storočie a neskôr == [[Súbor:Alessandro Manzoni.jpg|right|thumb|Alessandro Manzoni]] V tomto bode začína súčasné literárne obdobie. Bolo povedané, že jeho prvý impulz bol udaný [[Romantizmus (literatúra)|romantickou]] školou, ktorá mala ako svoj orgán ustanovený ''Conciliatome'' v roku [[1818]] v [[Miláno|Miláne]] a založený na ľuďoch ako [[Silvio Pellico]], [[Lodovico di Breme]], [[Giovile Scalvini]], [[Tommaso Grossi]], [[Giovanni Berchet]], [[Samuele Biava]] a nakoniec [[Alessandro Manzoni]]. Netreba popierať, že všetci spomenutí boli ovplyvnení myšlienkami, ktoré obzvlášť v [[Nemecko|Nemecku]] na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] splodili hnutie zvané ''[[romantizmus]]''{{Bez citácie}}. Ale v Taliansku sa literárna reforma ubrala iným smerom. Bezpochyby na skutočnom čele reformy, alebo aspoň jej najvybranejším mužom, bol [[Alessandro Manzoni]]. Vo svojom liste sformuloval ciele novej školy, povedal, že sa budú pokúšať objaviť a vyjadriť ''Il vero storico'' a ''Il vero morale'' nie len ako zámer, ale ako najširší a večný zdroj krásneho. A je to presne realizmus v umení, čo charakterizuje taliansku literatúru od Manzoniho ďalej. ''Pronfessi Sposi'' je jedna z jeho prác, ktorá ho učinila nesmrteľným. Myšlienka historického románu k nemu nepochybne prišla od [[Walter Scott|Sira Waltera Scotta]], ale uspel v širšej miere ako v písaní historického románu v úzkom zmysle slova; vytvoril veľmi realistické umelecké dielo: romanca sa stráca; nikto sa nestará o zápletku, čo je navyše bez vážnych dôsledkov. Pozornosť je celkom zameraná na silnú objektívnu tvorbu postáv. Od najvýznamnejšieho po najmenšieho sú všetky minimálne veľmi podobné skutočnosti; sú to pred nami stojace živé postavy, bez toho aby mali kvality jednej doby viac ako inej, ale po celý čas s ľudskými kvalitami. Manzoni je schopný odhaliť charakter vo všetkýh jeho súčastiach, zobraziť ho vo všetkých pohľadoch, sledovať jeho jednotlivé fázy. Je schopný zachytiť jeden moment a z tohto momentu nám pomôcť uhádnuť celý zvyšok. Don Abbondio a Renzo sú takí dokonalí ako Azzeccagarhugli a II Sarto. Manzoni sa ponára do najhlbších kútov ľudského srdca a tak vykresľuje najjemnejšie rysy psychologockej reality: v tomto leží jeho veľkosť, ktorá bola prvýkrát rozpoznaná jeho spoločníkom v genialite – [[Goethe]]m. Aj ako básnik mal záblesky génia, obzvlášť v napoleonskej óde ''Il Cinque Maggio'', kde opisuje ľudské vášne, ako v niektorých stanciach Inniho a v refrénoch Adelchiho. Ale je to práve ''Promessi Sposi'' v čom spočíva jeho dnešná sláva. Veľkým poetom doby bol [[Giacomo Leopardi]], narodený trinásť rokov po Manzonim v [[Recanati]] v [[patricij]]skej rodine, zaslepený a nenásytný. Tak sa oboznámil s gréckymi autormi, ktorých potom používal, že grécky spôsob myslenia bol v jeho mysli jasnejší ako latinský či dokonca taliansky. Samota, smútok a domáca tyrania ho pripravili na hlbokú melanchóliu. Z tohto prešiel do úplného náboženského skepticizmu od ktorého hľadal úľavu v umení. Všetko v jeho básňach je obrovské a strašné, sú najagonickejším nárekom modernej literatúry vyjadreným nepredstieranou tichosťou, ktorá nás naraz pozdvihuje aj straší. Ale okrem toho, že bol najväčším básnikom prírody a žiaľu bol aj obdivovateľným spisovateľom prózy. Vo svojej ''Operette morali'' sú dialógy a konverzácie charakteristické chladným a trpkým úsmevom nad ľudskými osudmi, pri ktorých čitateľa mrazí jasnosť štýlu, jednoduchosť jazyka a hlbka poňatia, ktoré sú také, že ho snáď možno považovať za najväčšieho lyrického básnika po Dantem, ale aj za jedného z najdokonalejších prozaických spisovateľov, ktorých talianska literatúra mala. Ako sa presadzoval realizmus v umení, pozitívne metódy kritiky s ním držali krok. Od spôsobov Bottovej a Collettovej histórie sa vrátili k duchu učeneckého výskumu ako vidieť v prácach ako ''Archivio storico italiano'' vo Florencii od [[Giampietro Vieusseux|Giampietra Vieusseux]], ''Storia d'Italia nel medio evo'' od [[Carlo Troya|Carla Troya]], významného spisu od samotného Manzoniho ''Sopra alcuni punti della storia longobardica in Italia'', a veľmi dobrú históriu ''[[Vespri siciliani]]'' od [[Michele Amari]]. Ale popri veľkých umelcoch ako Leopardi a Manzoni, popri učencoch existovala aj v prvej polovici [[19. storočie|19. storočia]] patriotická literatúra. Pozornému pozorovateľovi sa bude zdať, že samotná historická náuka bola inšpirovaná láskou k Taliansku. [[Giampietro Vieusseux]] mal jasný politický cieľ, keď v roku [[1820]] založil mesačník ''Antologia''. A je rovnako dobre známe, že ''Archivio storico italiano'' ([[1842]]) boli v inej forme pokračovaním Antologie, ktorá bola potlačená v roku [[1833]] zásahom [[Rusko|ruskej]] vlády. Florencia bola v tých dňoch azylom všetkých Talianskych [[exil]]antov, a tí sa stretávali a podávali si ruky vo Vieusseuxových izbách, kde prebiehali debaty viac literárne ako politické, ale kde jedna myšlienka živila všetky mysle, myšlienka na [[Taliansko]]. Predchádzajúce literárne hnutie, ktoré prebiehalo súčasne s politickou revolúciou v roku [[1848]], môže byť reprezentované štyrmi spisovateľmi – [[Giuseppe Giusti]], [[Francesco Domenico Guerrazzi]], [[Vincenzo Gioberti]] a [[Cesare Balbo]]. Giusti písal [[epigram]]atické satiry v ľudovom jazyku. Ostrým jazykom bičoval nepriateľov Talianska; jeho spôsob sa zdal byť veľmi originálny, ale v skutočnosti imitoval [[Branger]]a. Bol výrečným politickým spisovateľom, ale druhoradým básnikom. Guerrazzi mal vynikajúcu reputáciu a veľký vplyv, ale jeho historické romány, hoci boli pred rokom 1848 horúčkovito čítané, sú dnes takmer zabudnuté. Gioberti, silný [[polemika|polemický]] spisovateľ mal urodzené srdce a veľkú myseľ; jeho filozofické práce sú dnes prakticky mŕtve, ale ''Primabo morale e civile degli Ibaliani'' pretrvá ako dôležitý dobový dokument a ''Gesuita moderno'' bude žiť ďalej ako najväčšie písomné obvinenie [[Jezuiti|jezuitov]]. Balbo bol vášnivým študentom histórie a zužitočnil históriu pre politiku. Ako Gioberti vo svojom prvom období, aj Balbo bol nadšený myšlienkou občianskeho pápežstva a federácie talianskych štátov ním spravovaných. Jeho ''Sommario della scoria d' Italia'' je vynikajúcim [[epitóm]]om. Po roku [[1850]] sa stala politická literatúra menej dôležitou. Jedným z posledných významných básnikov tohto žánru bol [[Francesco dall'Ongaro]], so svojimi ''Stornelli politici'' (Politickí škorci). Detaily o prácach neskorších spisovateľov možno nájsť v jednotlivých biogafických článkoch a na tomto mieste musí stačiť ich sumár. [[Giovanni Prati]] a [[Aleardo Aleardi]] pokračujú v romantických tradíciách. Dominantnou postavou tohto posledného obdobia je však [[Giosuè Carducci]], oponent romantikov a obnoviteľ antických metrov a Spiri, veľký ako básnik, bol len o málo menej významný ako literárny kritik a historik. Iní klasickí básnici sú [[Giuseppe Chiarini]], [[Domenico Guoli]], [[Arturo Graf]], [[Guido Mazzoni]] a [[Giovanni Marradi]], z ktorých je možné posledných dvoch považovať za zvláštnych prívržencov Carducciho, zatiaľ, čo iný, [[Giovanni Pascoli]] známy svojimi ''Myricae'' a ''Poemetti'' ako taký iba začínal. [[Enrico Panzacchi]] (narodený v roku [[1842]]) bol srdcom stále romantik. [[Olindo Guerrini]] (písal pod pseudonymom [[Lorenzo Stecchetti]]) je hlavným prestaviteľom ''versimo'' v poézii a hoci jeho skoré práce dosiahli ''succes de scandale'', je autorom nie jedného textu neoddeliteľnej hodnoty. [[Alfredo Baccelli]] a [[Mario Rapisardi]] sú epickí básnici hodní uvedenia. [[Felice Cavallotti]] je autorom prevratného ''Marcia de Leonida''. Ako spisovateľ píšuci dialektom našiel veľký rímsky básnik [[Giuseppe Gioachino Belli]] početných nasledovníkov ako [[Renato Fucini]] ([[Pisa]]), [[Berto Barbarini]] (Verona) a [[Cesare Pascarella]] (Rím). Medzi ženskými básnikmi dosiahla významnú povesť [[Ada Negri]] s jej socialistickými ''Fatalit'' a ''Tempeste''; a iné ako [[Vittoria Aganoor]], [[A. Brunacci-Brunamonti]] a [[Annie Vivanti]] sú vysoko cenené v rámci Talianska. Medzi dramatikmi reprezentujú starú školu [[Pietro Cossa]] v tragédii, [[Gherardi del Testa]], [[Ferdinando Martini]] a [[Paolo Ferrari]] v komédii. Modernejšie metódy si prisvojili [[Giuseppe Giacosa]] a [[Gerolamo Rovetta]]. V beletrii upadol historický román v nemilosť, hoci [[Emilio de Marchi]] napísal dobré práce tohto žánru. Román intríg vypestovali [[Anton Giulio Barrili]] a [[Salvatore Farina]], psychologický román [[Enrico Annibale Butti]], realistické miestne príbehy [[Giovanni Verga]], mystický filozofický román [[Antonio Fogazzaro]]. [[Edmondo de Amicis]], asi najčítanejší zo všetkých moderných talianskych autorov napísal prijateľnú beletriu, hoci jeho morálne práce a cestopisy sú vo všeobecnosti známejšie. Zo ženských spisovateľov románov sa stali populárnymi [[Matilde Serao]] a [[Grazia Deledda]]. [[Gabriele d’Annunzio]] vytvoril originálne poetické, dramatické a beletristické dielo výnimočnej kvality. Začal s lyrikou, ktorá bola cenená nemenej pre nevýslovnú krásu formy ako pre jej voľnosť a tieto charakteristiky sa znova objavili v dlhej sérii básní, hier a románov. Pozícia D'Annunzia ako muža najširšej literárnej a umeleckej kultúry je nepopierateľná a aj jeho najzarytejší kritici priznávajú jeho zvládnutie taliančiny založené na širokej znalosti talianskej literatúry skorších čias. Ale pri všetkom jeho géniovi, jeho myslenie je nezdravé a jeho pesimizmus deprimujúci; krása jeho práce je krása [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]]. ==Ďalší spisovatelia 19. storočia== [[Giovanni Prati]] a [[Aleardo Aleardi]] pokračujú v romantických tradíciách. Iní klasickí básnici sú [[Giuseppe Chiarini]], [[Arturo Graf]], [[Guido Mazzoni]] a [[Giovanni Marradi]], z ktorých dvaja poslední by mohli byť možno nazvaní ako osobití žiaci Carducciho. [[Enrico Panzacchi]] bol srdcom romantik. [[Olindo Guerrini]] (ktorý písal pod pseudonymom [[Lorenzo Stecchetti]]) je predstaviteľ [[Verizmus|verizmu]] v poézii a cez jeho skoršie práce dosiahol škandálny úspech, no je autorom mnohých básní skutočnej hodnoty. [[Alfredo Baccelli]] a [[Mario Rapisardi]] sú osobití epickí básnici. [[Felice Cavallotti]] je autor vzrušujúcej „Marcia de Leonida“. Medzi spisovateľmi píšúcimi v dialekte našiel veľký rímsky básnik [[Giuseppe Gioacchino Belli]] početných nasledovníkov, ku ktorým patria [[Renato Fucini]] (Pisa) a [[Cesare Pascarella]] (Rím). K ženským poetkám priraďujeme [[Ada Negriová|Adu Negriovú]] s jej socialistickou ''Fatalità et Tempeste'', ktorá dosiahla veľkú popularitu. Ďalšou autorkou je [[Annie Vivantiová|Annie Vivantiová]], ktorá je vysoko uznávaná v Taliansku. Spomedzi dramatikov [[Pietro Cossa]] v [[Tragédia|tragédii]], [[Ferdinando Martini]] a [[Paolo Ferrari]] v [[Komédia|komédii]], predstavujú staré školy. [[Giuseppe Giacosa]] prijal viac moderných metód. Historická romantická fikcia zaznamenala neúspech, v nej však patrí [[Emilio de Marchi]] k dobrým príkladom. Román intríg kultivoval [[Salvatore Farina]]. ==20. storočie== Obdobie avantgárd sa reflektuje v literárnych revue: každá má svoje vlastné odlišné hnutie. [[Iracionalizmus]] autora [[Il Leonardo]] ([[1903]]-[[1907]]), [[Estetizmus|estetizmus]] [[La Voce|La Voceho]] ([[1908]]-[[1916]]), [[futurizmus]] Lacerba ([[1913]]-[[1915]]), [[klasicizmus]] La Rondu ([[1919]]-[[1923]]), [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] Novecenta ([[1926]]-[[1929]]). [[Futurizmus]], ktorý [[Filippo Tommaso Marinetti]] opísal v prvom manifeste v novinách ''[[Le Figaro (Francúzsko)|Le Figaro]]'' [[20. február|20. februára]] [[1909]], je kultúrny prúd najrozvinutejší práve v Taliansku, hlavne pre jeho podporu [[Fašizmus|fašizmu]]. Mnohí autori ako sú D’Annunzio alebo Marinetti zaujímajú rozhodnú pozíciu v prospech [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a nástup [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]]. ===1. pol. 20. storočia=== Obdobie fašizmu poznačilo kultúru aj literatúru v [[Taliansko|Taliansku]]. Viacerí protirežimní autori museli utiecť zatiaľčo iní odvážne pokračovali v ideologickom boji riskujúc svoje životy. [[Fašizmus]] sa stal postupne [[Diktatúra|diktátorským]] režimom, ktorý prevzal kontrolu nad spoločnosťou. Školy, verejné úrady, [[náboženstvo]], [[časopis]]y, [[kino]] a [[rádio]] sa podriadili prísnym kritériám [[Cenzúra|cenzúry]], ktorá bola proti každej forme [[Opozícia (politika)|opozície]]. V rokoch tohto režimu v [[Rím]]e, ktorý bol centrom fašistickej moci, bolo príliš nebezpečné organizovať opozičné hnutie. Vo [[Florencia|Florecii]] sa zoskupili okolo revuí ''Solaria'' ([[1926]]-[[1936]]) a ''Letteratura'' ([[1937]]) spisovatelia viacerých žánrov, ktorí zostavili po prvýkrát autentický literárny taliansky spolok, čím sa predstavili ako členovia odboja proti nekultúrnemu režimu fašistov. Florencia je mesto, kde sa zrodila poézia [[Eugenio Montale|Montaleho]] a romány [[Cesare Pavese|Paveseho]], [[Alberto Moravia|Moraviu]] a [[Carlo Emilio Gadda|Gadda]]. Poézia prvých rokov nového storočia žila vo viacerých avantgardných prúdoch. Prvým z týchto prúdov bol „súmrak“ alebo [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]] s niekedy melancholickou iróniou: autori tohto smeru sú [[Guido Gozzano]], [[Marino Moretti]], [[Sergio Corazzini]]. [[Hermetizmus]], aby rozšíril a pripomenul báseň, používal intenzívnu a temnú reč rušiac tradičné logické prepojenia. Aby sa predstavil básnikmi ako sú [[Mario Luzi]], [[Alfonso Gatto]], [[Vittorio Sereni]], [[Camillo Sbarbaro]], [[Piero Jahier]], [[Eugenio Montale]] a [[Salvatore Quasimodo]] ([[Nobelova cena za literatúru]] v [[1959]]). [[Umberto Saba]] a [[Vincenzo Cardarelli]] majú štýl čistej poetiky. Zatiaľ čo Saba preberá odkazy na [[Francesco Petrarca|Petrarcu]] a klasický štýl, Cardarelli hľadá spôsob tvorby ušľachtilej básne, v ktorej slovo nachádza svoju základnú dôležitosť. Literárna a historická kritika je v tomto obdbí opanovaná [[Benedetto Croce|Benedettom Crocem]], ktorý podporoval korektnú estetickú analýzu, ale niekedy príliš prepojenú so starším kultúrnym dedičstvom. Počas fašizmu sa stal Croce jedným z najdôležitejších antifašistických kritikov, naproti [[Giovanni Gentile|Giovannimu Gentilemu]] (prvý vedecký riaditeľ [[Encyklopédia Treccani|Encyklopédie Treccani]]), ktorý bol intelektuál najviac známy obranou (Mussoliniho) režimu a ktorý skončil zavraždený [[Komunizmus|komunistami]]. [[Antonio Gramsci]], zakladateľ [[Komunistická strana Talianska|Komunistickej strany Talianska]], ktorý bol fašistami uväznený na viac ako desať rokov, rozvíjal [[Socializmus|socialistickú]] kritiku, bol citlivý na menej bohaté triedy a [[Proletár|proletársku]] revolúciu. [[Francesco Flora]], [[Natalino Sapegno]] a [[Luigi Russo]] boli nová generácia kritikov, hlboko ovplyvnených Crocem, ale tiež nadaní analytickým duchom, ktorý je inovatívnejší. [[Luigi Pirandello]] ([[1867]]-[[1936]]) ([[Nobelova cena za literatúru]] v [[1934]]) je jeden z autorov, ktorí najviac ovplyvnili [[román]] a talianske [[Divadlo (umenie)|divadlo]] v druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. Je to vynálezca teórie [[humor]]u, známy ako „diablik“, ktorý rozoberá každý obraz diela, aby odhalil jeho mechanizmus. Hra humoru má poslanie odstrániť masku osobností a nechať vynoriť skrytú realitu. Pirandellov humorizmus sa prejavuje v románoch, napr. „Nebohý Mathias Pascal, človek a stotisíc“ a tiež v dielach o divadle (Šesť osôb v pátraní autora, Henrich IV), no aj v poviedkach: napísal ich viac ako 240, nachádzajú sa v zbierke „Novelle per un anno“. Štýl Pirandella, ironický a realistický, prispel k vytvoreniu „pirandellovského“ slova, to znamená klasifikáciu kurióznych osobností, podivných, alebo tragikomických a bizarných situácií, ktoré sa udejú nedobrovoľným spôsobom. Pirandello by mohol byť nazvaný ako jeden z prvých spisovateľov používajúcich modernú koncepciu „divadla v divadle“, kde sa predstavenie berie ako téma divadla v divadle. Ak veľa súdobých kritikov nerozumelo jeho poetike, Pirandello je považovaný modernými kritikmi za jedného z talianskych autorov, ktorí najviac ovplyvnili budúcu literatúru. Prípad [[Italo Svevo|Itala Sveva]] (Zenovo svedomie) alebo [[Federigo Tozzi|Federiga Tozziho]] (Tri kríže, Il Podere) sú dva prípady autorov objavených zahraničnými kolegami dosvedčujúcimi izoláciu talianskej literatúry medzi dvoma vojnami, zatlačenú do tieňa prorežimnou kritikou. Svevo zvlášť si získal sústavnú pozornosť v budúcich obdobiach súc objavený írskym autorom [[James Joyce|Jamesom Joycem]] tridsať rokov po Svevovom debute. Iní dôležití autori v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] sú [[Corrado Alvaro]] (Ľudia v Aspromonte, Vent'anni), [[Dino Buzzati]] (Púšť Tatárov), [[Aldo Palazzeschi]] (Perelove kódy, Sestry Materassiové), [[Giovanni Comisso]] (Vo vetre Adriatického mora, Vojnové dni), [[Riccardo Bacchelli]] (Mlyny v Pô). V [[1929]], mladý [[Alberto Moravia]] napísal román „Ľahostajní“, skromnú kritiku talianskej spoločnosti, pasívnej, krotiacej ideály a zvyknutej na fašistický režim a jeho nespravodlivosť. ===2. polovica 20.storočia=== Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], páde fašizmu, oslobodení a referende v roku [[1946]] bola zrušená monarchia a Taliansko sa stalo republikou. Nasledujúce roky boli obdobím hlbokých politických, sociálnych a kultúrnych zmien. V obnovenej intelektuálnej klíme sa autori mohli začať slobodne vyjadrovať: poézia a román nachádzajú znovu záujem pre sociálne hodnoty. [[Neorealizmus]] vplýva hlavne na román a film. Nová kultúra sa začala [[Ellio Vittorini|Elliom Vittorinim]] v revue ''Politecnico'' a prekladmi zahraničných autorov hlavne amerických, čo bolo v predošlom režime zakázané. Iné dôležité revue boli ''Humanitas'', l''a Nuova Europa, Belfagor,'' [[Il Menabó]]. Ďalším znakom znovuzrodenia talianskej kultúry je vytvorenie mnohých literárnych cien. Najslávnejšie sú „Strega”, „Bancarella”, „Viareggio” a [[Campiello]]. Popri uznávaných autoroch ako sú Gadda, Palazzeschi, Comisso, [[Corrado Alvaro]] sa objavujú noví spisovatelia: [[Alberto Moravia]] (Konformista, Nuda, Ja a on, [[Ignazzio Silone]] (Fontamara), [[Cesare Pavese]] (Krásne leto, Mesiac a ohne), [[Gianna Manziniová|Gianna Manzini]], [[Guido Piovene]], [[Tommaso Landolfi]], [[Mario Soldati]], [[Enrico Emanuelli,]] [[Guglielmo Petroni]], [[Natalia Ginzburgová|Natalia Ginzburg]], [[Vasco Pratolini]], [[Giuseppe Berto]], [[Oreste Del Buono]], [[Enno Flaiano]] (Tempo di uccidere), [[Elsa Moranteová|Elsa Morante]] (Arturov ostrov, Príbeh, Aracoeli). Memoárová literatúra vojnového obdobia je reprezentovaná dielami „Kristus sa zastavil v Eboli“ od [[Carl Levi|Carla Leviho]], "Či je to človek" a "Prímerie" od [[Primo Levi|Prima Leviho]], „Kaputt a pokožka“ od [[Curzio Malaparte|Curzia Malaparteho]], s [[Giovannini Guareschi|Giovanninim Guareschim]] a sériou „Don Camillo“ sa rozvíja "kostýmová" literatúra. Poézia sa búri proti nadmernému [[Hermetizmus (filozofia)|hermetizmu]] a želá si návrat sociálnych tém. Poeti, ktorí stále spracúvajú spomienky na vojnu a režim počas nej sú hermetisti ako [[Salvatore Quasimodo]] a [[Eugenio Montale]], obaja básnici sú laureáti [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]], alebo klasicisti ako [[Umberto Saba]]. Okolo týchto veľkých poetov sa tvoria rôzne skupiny. Ďalší autori poézie sú [[Giorgio Caproni]], [[Mario Luzi]] a [[Andrea Zanzotto]]. Eugenio Montale (1896-1981) je najdôležitejší taliansky básnik [[20. storočie|20. storočia]]. Svojimi básňami vytvoril poetiku jedinečnú a delikátnu, tvorenú jeho spomienkami, dojmami, emóciami, opismi bez výstrelkov ale suchým štýlom, elegantným, plným života. Jeho hlavné diela sú "Sépiová kosť", „Príležitosti“, „Víchrica a Xénia“. V roku [[1975]] dostal Nobelovu cenu za literatúru. [[50. roky 20. storočia|50. roky]] uzatvárajú dve dôležité diela: prvé je „Strašný pastis z ulice Merles“ od [[Carlo Emilio Gadda|Carla Emilia Gaddu]]. Je to policajný román napísaný jazykom zmiešaným z [[Dialekt|dialektov]] a cudzích [[Idióm|idiómov]] a „Gepard“ od [[Giuseppe Tomasi di Lampedusa|Giuseppe Tomasiho di Lampedusa]], tiež policajný román, ktorý znamená návrat rozprávačského štýlu viac klasického. Talianska [[neo-avantgarda]] sa zrodila v [[Palermo|Palerme]] so založením „Group 63“ a zaujala v kultúre silnú pozíciu. Jej najväčším úspechom sú hlavne diela kritiky: „Opera aperta“ od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], „La letteratura come menzogna“ od [[Giorgio Manganelli|Giorgia Manganelliho]], „Ideologia e linguaggio“ od [[Edoardo Sanguineti|Edoarda Sanguinetiho]]. [[60. roky 20. storočia|60. roky]] mali autorov ako je [[Giorgio Bassani]] (Záhrada Finzi Contini), [[Carlo Cassola]] (La ragazza di Bube, Un cuore arido a L’antagonista), [[Lalla Romano]], [[Pietro Chiara]], [[Alberto Bevilacqua]] (La Califfa a Questa specie d'amore), [[Pier Paolo Pasolini]] (Zivot v násilí a Teoréma), [[Leonardo Sciascia]] (Deň sovy, Todo modo a Kontext), [[Maria Bellonciová]] (Lukrécia Borgia. Jej život a jej čas, Súkromné znovuzrodenie). Nové kultúrne kontexty sú priaznivé aj pre kritiku, ktorá už nie je viac len objektom diskusie na univerzitách alebo ľudí z kultúry, ale tiež súkromných učiteľov: literárne eseje od [[Umberto Eco|Umberta Eca]] (Pojednanie o všeobecnej semiotike, Lector in fabula), [[Cesare Segre]] (Le strutture e il tempo), umelecké eseje od Pietra Longhiho (Od Cimabueho po Morandiho), [[Gillo Dorfles]] (Gýč), a hlavne historické eseje od [[Indro Montanelli]]ho s monumentálnou „Históriou Talianska“ (1964-1997). Úspech románu „Generál Della Rovere“, tiež od Montanelliho, je prvá dlhá séria literárnych „chefs-d’œuvre“ napísaná novinármi. Sú to napríklad [[Enzo Biagi]] (Disonora il padre) a [[Oriana Fallaciová|Oriana Fallaciová]] (List nenarodenému dieťaťu, Človek: Insciallah), najznámejšia talianska novinárka modernej doby. [[Italo Calvino]] ([[1926]]-[[1985]]) je v tomto období najreprezentatívnejší autor. Tento viacstranný autor sa nedá klasifikovať do určitého hnutia alebo do avantgardy, pretože prechádza naprieč žánrami 20. storočia, od [[Neorealizmus (filozofia)|neorealizmu]] (Chodník cez pavúčie hniezda) po [[postmodernizmus]] (Keď cez zimnú noc cestovateľ). Jeho poetika je v centre fantastických aj realistických tém. Je v nich vzbura proti úlohám a spoločenským stereotypom (Le Baron perché), pozornosť ľudovej literatúre v zbierke „Talianske rozprávky“, experimentovanie s novými rozprávačskými štýlmi tiež s pomocou ilustrácií (Zámok skrížených osudov, kde sa osobnosti rozprávajú pomocou hracích kariet). Calvino bol tiež veľký literárny esejista (Americké lekcie, Prečo čítať klasikov) a sociálne témy (La speculazione edilizia) a jeden z prvých talianskych spisovateľov, ktorí sa s úspechom umiestnili vo svetovej literatúre. ==Súčasná talianska literatúra - 21. storočie== Talianska literatúra [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] až dodnes je reprezentovaná hlavne prózou, kde dominuje rozprávanie a kritika, takisto divadlom (významný je [[Dario Fo]], ocenený Nobelovou cenou v [[1997]]) a poéziou majúcou tiež vplyvnú úlohu. Generácia [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]], čo je spoločnosť autorov narodených medzi [[1931]] až [[1940]] zahŕňa veľmi známych spisovateľov ako sú [[Umberto Eco]] ([[Meno ruže]], [[Foucaultovo kyvadlo]], [[Baudolino (román)|Baudolino]], [[Pražský cintorín (kniha)|Pražský cintorín]]), [[Dacia Marainiová]] (Vek choroby, Isolina, Buio), [[Vincenzo Consolo]], [[Giani Celati]], [[Gesualdo Bufalino]], [[Fulvio Tommizza]] a básnici ako sú [[Edoardo Sanguinetti]], [[Giovanni Raboni]] a [[Alda Meriniová]] (Vuoto d’amore). Triumf u kritiky a publika za román [[Meno ruže]] (1980) mal mimoriadny vplyv na taliansku kultúru, ktorá sa týmto dostala do centra pozornosti európskej a svetovej literatúry. K ďalším moderným autorom možno priradiť: [[Francesca Durantiová]], [[Antonio Tabucchi]] (Indické nokturno, Pereira sa domnieva) [[Daniele Del Giudice]], [[Rosetta Loyová]], [[Marta Morazzoniová]], [[Aldo Busi]], [[Pier Vittorio Tondelli]], [[Antonio Debenedetti]], [[Giorgio Montefoschi]], [[Andrea De Carlo]], [[Marco Lodoli]], [[Roberto Pazzi]], [[Paola Capriolová]], [[Giorgio Pressburger]], [[Mario Fortunato]], [[Sandro Veronesi]] (Chaos calme), [[Edoardo Albinati]], [[Andrea Camilleri]] (séria Commissaire Montalbano), [[Erri De Luca]] (Montedidio, Váha motýľa, Ryby nezatvárajú oči). Popri dospelejších spisovateľoch sa ukazuje nová generácia rozprávačov, ktorá mala už veľký úspech so svojimi dielami, ako sú: [[Alessandro Baricco]] (Zámky hnevu, Novecento : Pianiste, Océan mer), [[Susanna Tamarová|Susanna Tamaro]] (Per voce sola, Va' dove ti porta il cuore), [[Margaret Mazzantiniová|Margaret Mazzantini]] (Non ti muovere, Mare al mattino), [[Niccolo Ammaniti]] (Nemám strach, Ako chce Boh, Anna), [[Roberto Saviano]] (Gomorra), [[Paolo Giordano]] ([[Samota prvočísel]]) a [[Elena Ferranteová|Elena Ferrante]] (Zázračná priateľka, Nové meno). ===Prehľad ďalších talianskych autorov súčasnosti=== {{col-begin}} {{col-break|width=50%}} * [[Nuto Revelli]] ([[1909]]-[[2004]]), * [[Mario Luzi]], [[Rodolfo Wilcock]] ([[1919]] -[[1978]]), * [[Dacia Marainiová]] ([[1936]]-), * [[Rosetta Loyová]] ([[1931]]-), * [[Giuliana Morandiniová]] ([[1938]]-) * [[Bianca Maria Frabottaová]] ([[1946]]-), * [[Elisabetta Rasyová]] ([[1947]]-), * [[Patrizia Cavalliová]] ([[1947]]-), * [[Stefano Benni]] ([[1947]]-), * [[Ippolita Avalliová]] ([[1949]]-), * [[Giuseppe Montesano]] ([[1959]]-), * [[Marta Morazzoniová]] ([[1950]]-), * [[Mariangela Gualteri]] ([[1951]]-), * [[Milo de Angelis]] ([[1951]]-), * [[Mario Santagostini]] (1951-), {{col-break}} * [[Silvia Bréová]] ([[1953]]-), * [[Patrizia Valdugaová]] ([[1953]]-), * [[Gianni d'Elia]] ([[1953]]-), * [[Valerio Magrelli]] ([[1957]]-), * [[Gabriele Frasca]] ([[1957]]-), * [[Massimo Bocchiola]] ([[1958]]-), * [[Antonella Aneddaová]] (1958-), * [[Tommaso Ottonieri]] (1958-), * [[Mauro Ferrari]] ([[1959]]-), * [[Gian Mario Villalta]] (1959-), * [[Stefano Dal Bianco]] ([[1961]]-), * [[Paola Capriolová]] ([[1962]]-), * [[Vito M. Bonito]] ([[1963]]-), * [[Paolo Febbraro]] ([[1965]]-), * [[Gianluigi Ricuperati]] ([[1977]]-) * Projekt Luther Blissett, pseudonym undergroundového kolektívu, [[1994]]-[[2000]] * Kolektív Wu Ming, od [[2000]] {{col-end}} ==Bibliografia== <!-- Quattrocento; Flamini, Il Cinquecento; Belloni, Il Seicento; oncari, Il Settecento; Mazzoni, L' Ottocento. Each volume has a full bibliography.--> * Dôležitými sú nemecké práce od Wilse a Percopo (ilustrované; Leipzig, 1899), a [[Tommaso Casini]] (in Grober's Grundr. der rom. Phil., Strassburg, 18961899). Anglofónnych študentov odkazujeme na [[John Addington Symonds|Symondsovu]] ''Renaissance in Italy'' (obzvlášť, ale nie výlučne zväzky. iv. a v.; nové vyd., London, 1902), a R. Garnettovu ''History of Italian Literature'' (London, 1898). * AA.VV., ''Antologia della poesia italiana'', ed. C. Segre and C. Ossola. Torino, Einaudi, 1997 * Giudice, A., Bruni, G., ''Problemi e scrittori della letteratura italiana''. Torino, 1973 * Bruni F., ''Testi e documenti''. Torino, UTET, 1984 * Bruni, F. ''L'Italiano nelle regioni''. Torino, UTET, 1997 * [[Alfred Bougeault]], Histoire des littératures étrangères, vol. 3, éd. Plon, Paris, [[1876]] * [[Christian Bec]] (dir.), Précis de littérature italienne, Presses universitaires de France, Paris, [[1982]], 434 p. (ISBN 2-13-037014-4) * [[Céline Frigauová]] a [[Pauline Kipferová]], La Littérature italienne du xiiie siècle à nos jours, Pocket, coll. « Langues pour tous », [[2006]]. * [[Francesco de Sanctis]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Rizzoli, [[1997]] [1870] * [[Francesco Flora]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Mondadori, [[1958]] [1940] * [[Benedetto Croce]], La letteratura italiana per saggi storicamente disposti, Bari, Laterza, [[1960]] [1956] * [[Natalino Sapegno]], Disegno storico della letteratura italiana, Florencia, La Nuova Italia, [[1973]] [1947] * [[Ernesto Bignami]], L'Esame d'italiano per le scuole superiori (3 voll.), Miláno, Edizioni Bignami, [[2006]] [1931] * [[Giulio Ferroni]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Mondadori, [[2006]] * [[Claude Bouheret]], Atlas littéraire des pays d'Europe centrale et orientale, [[2009]], éditions Noir sur Blanc, (ISBN 978-2-88250-225-4) == Externé odkazy == * [http://www.storiadellaletteratura.it/ www.StoriaDellaLetteratura.it] Storia della letteratura italiana, di Antonio Piromalli * Kompletný zoznam prekladov diel modernej talianskej literatúry ([[1900]]-[[2014]]): http://chroniquesitaliennes.univ-paris3.fr/PDF/66-67/TRAD2000ed.pdf [archive] == Pozri aj == * [[Sicílska škola]] * [[Dolce stil novo]] * [[Zoznam talianskych spisovateľov]] * [[Ľudová latinčina]] * [[Lombardská literatúra]] == Nobelove ceny == * [[1906]] – [[Giosuè Carducci]] * [[1926]] – [[Grazia Deledda]] * [[1934]] – [[Luigi Pirandello]] * [[1959]] – [[Salvatore Quasimodo]] * [[1975]] – [[Eugenio Montale]] * [[1997]] – [[Dario Fo]] ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroj== {{Portál|Literatúra|Literárny|Taliansko|Taliansky}} * {{Preklad|jazyk=fr|článok=Littérature italienne|revízia=164193454}} * dielo historika a štátnika : [[Francesco GUICCIARDINI|GUICCIARDINI, Francesco]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/WJvRJ2OxCx ''La Historia d'Italia : Nuouamente con somma diligenza ristampata, et da molti errori ricorretta. Con l'aggiunta de' sommarii à libro per libro et con le annotationi in margine delle cose piu notabili fatte dal reuerendo padre Remigio Fiorentino. Oue s'è messa ancora una copiosissima Tauola per maggior commodità de' Lettori.''] Venezia : Appresso Nicolò Beuilacqua, 1563. 990 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] [[Kategória:Literatúra v talianskom jazyku| ]] [[Kategória:Literatúra v Taliansku]] {{Autoritné údaje}} i0y98bq5cp18omb2zhc4jr546hcehdj 8252997 8252960 2026-07-24T18:53:51Z Nelliette 31909 /* 20. storočie */preklep 8252997 wikitext text/x-wiki <!-- Treba skontrolovať preklady niektorých termínov, napr. romance, provincial, ako aj mená --> <!-- Faktické chyby opravte aj v originálnom článku --> '''Talianska literatúra''' je literatúra písaná v [[taliančina|taliančine]] hlavne na území [[Taliansko|Talianska]]. Rovnako do nej zaraďujeme literatúru písanú [[Taliani|Talianmi]] alebo literatúru napísanú v iných jazykoch, ktoré sa používajú v Taliansku, často v jazykoch, ktoré sú úzko späté s modernou taliančinou. [[Súbor:36 Italians.png|náhľad|vpravo|36 talianskych autorov]] == Pôvod == [[Súbor:Boethius initial consolation philosophy.jpg|thumb|Iniciála z manuskriptu ''Consolatio philosophae'' – [[Anicius Manlius Severinus Boetius]] vyučuje žiakov]] Na konci [[5. storočie|5. storočia]] vpadli severskí dobyvatelia na územie rozpadávajúceho sa Rímskeho impéria. [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] sa rozpadla, ale [[latinovia|latinská]] tradícia sa držala pri živote vďaka [[Cassiodorus|Cassiodoriovi]], [[Anicius Manlius Severinus Boethius|Boetiovi]], [[Symachus|Symachovi]]. V [[Ravenna|Ravenne]] vzniklo pod [[Theodorich Veľký|Theodorichom Veľkým]] nové kráľovstvo [[Góti|Gótov]]. Slobodné umenia prekvitali, gótski králi sa obklopovali majstrami [[rétorika|rétoriky]] a [[gramatika|gramatiky]]. V Taliansku zostali niektoré školy [[ateizmus|ateistov]] a v nich vyrástlo niekoľko skutočne výnimočných mužov ako [[Magnus Felix Ennodius]], poet viac pohanský ako kresťanský, [[Arator]], [[Venantius Fortunatus]], [[Venantius Jovannicius]], [[Felix Gramaticus]], [[Peter z Pisy]], [[Paulinus z Aquilei]] a mnoho iných. Taliani nikdy nemali v obľube [[teológia|teologické]] štúdium a tí, ktorí na ňom záviseli, preferovali [[Paríž]] pred Talianskom. Talianov priťahovalo niečo praktickejšie, pozitívnejšie – obzvlášť štúdium [[rímske právo|rímskeho práva]]. To oddialilo neskoršie založenie [[stredovek]]ých [[univerzita|univerzít]] v mestách [[Bologna]], [[Padova]], [[Vicenza]], [[Neapol]], [[Salerno]], [[Modena]] a [[Parma]]; a tie zasa pomáhali šíriť kultúru a pripravovať pôdu pre vývoj novej literatúry v talianskej ľudovej reči. Pretrvávanie klasických tradícií, zanietenie pre pamiatky [[Rím]]a a obzvlášť politické záujmy, ktoré sa prejavili vo vojnách [[Lombardia|lombardských]] komún proti ríši [[Hohenstaufenovci|Hohenstaufenov]], duch inklinujúci viac k praxi ako k teórii – toto všetko malo silný vplyv na osud talianskej literatúry. Zatiaľ čo [[legenda|legendy]], [[príbeh]]y, [[epika|epické]] [[báseň|básne]] a [[satira]] sa objavovali a šírili zo všetkých strán, Taliansku boli tieto [[Žáner (umelecký druh)|žánre]] buď cudzie alebo v nich zohrávali zvláštnu úlohu. Poznáme napríklad čím boli [[Trója|trójske]] tradície v [[stredovek]]u – a mali by sme si myslieť, že v Taliansku – krajine [[rímska ríša|Ríma]], pretrvávajúcej pamiatky [[Aeneas|Aenea]] a [[Vergílius|Vergília]] – by mali byť obzvlášť rozvinuté. Nebolo to však tak. V [[Európa|Európe]] sa objavila zvláštna kniha, nikto presne nevie kedy, ''[[Historia de excidio Troiae]]'' napísaná údajne istým [[Frýgičtina|Frýgom]] [[Darius|Dariom]], očitým svedkom [[Trójska vojna|trójskej vojny]]. V [[stredovek]]u sa stala táto kniha základom mnohých prác. [[Benoît de Sainte-More]] zostavil na jej základe veľmi dlhú [[francúzština|francúzsku]] báseň, ktorá sa zasa stala zdrojom pre iných básnikov ako [[Herbort z Fritzlaru]] a [[Conrad z Wurzburgu]]. Teraz k talianskemu [[Fenomén (filozofia)|fenomén]]u – kým [[Benoît de Sainte-More]] napísal svoju báseň vo francúzštine, berúc materiál z latinskej histórie, dvaja nemeckí spisovatelia ([[Herbort z Fritzlaru]] a [[Conrad z Wurzburgu]] vytvorili vo svojom jazyku takmer originálne dielo – na druhej strane Talian podľa Benoîta de Sainte-More zostavil v [[latinčina|latinčine]] ''[[Historia destructionis Troiae]]''; bol ním [[Guido delle Colonne]] z [[Messina|Messiny]], jeden z poetov [[Sicílska škola|Sicílskej školy]] píšucich v ľudovom jazyku. Guido bol imitátor [[Provenšals]]; rozumel po francúzsky a aj tak napísal svoju knihu po [[Latinčina|latinsky]], čím zmenil [[trubadúr]]sku romancu na serióznu históriu. Rovnako sa stalo s inými veľkými legendami. [[Legenda (povesť)|Legenda]] o [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkom]] inšpirovala v Taliansku jeho latinské dvojč, bol ním [[Qualichino z Arezza]]. Celá Európa bola plná [[Kráľ Artuš|Kráľa Artuša]]. Taliani sa uspokojili s prekladom a skrátením francúzskych románov. Dokonca aj náboženské legendy majú v Taliansku iba slabé korene. [[Jacobus de Voragine]] <ref>[[Jacques Le Goff]]: [[Kultura středověké Evropy]], str.440, nakladateľstvo Odeon, ISBN 80-207-0206-7</ref> zbierajúc svoje [[Zlatá Legenda|životy svätých]] zostal iba historikom, učencom, takmer kritikom pochybujúcim o veciach, ktoré opisoval. Taliansko nemalo žiadnu z kníh, v ktorých je stredovek tak zvláštne zobrazený, či už v jeho asketickom alebo rytierskom ponímaní. Intelektuálny život v Taliansku sa prejavil v zvláštnej, pozitívnej, takmer vedeckej forme, v štúdiu rímskeho práva, v záznamoch [[Farfa z Marsicana]] a iných, v prekladoch [[Aristoteles|Aristotela]], v učeniach [[Salerno|Salernskej školy]], v cestopise ''[[Milión (cestopis)|Milión]]''o cestách [[Marco Polo|Marca Pola]], v dlhej sérii faktov, ktoré sa zdajú byť oddelené od faktov [[Stredovek|stredoveku]] a na druhej strane zjednotené s klasickým Rímom a [[renesancia|renesanciou]]. [[Latinčina]] v Taliansku mala pretrvávajúci charakter a vývoj nového národného jazyka bol veľmi pomalý, predchádzali mu dve obdobia talianskej literatúry v cudzích jazykoch a francúzštine. Mnohí Taliani ako Marchese [[Alberto Malaspina]] ([[12. storočie]]), [[Maestro Ferrari]] z [[Ferrara|Ferrary]], [[Cigala zo Ženevy]], [[Zorzi z Benátok]], [[Sordello z Mantuy]], [[Buvarello z Bologne]], [[Nicoletto z Turína]] písali básne v jazyku [[Provenšal]] ospevujúc vojnu a lásku. Žili na dvoroch alebo medzi ľuďmi, navykajúc ich na nové zvuky a [[Harmónia|harmónie]]. V tej istej dobe existovala aj iná poézia epického druhu písaná v zmiešanom jazyku založenom na francúzštine ale s tvarmi a slovami z talianskych dialektov, ktoré sa sústavne miešali. Môžeme to pozorovať na hybridných slovách podľa zvukov podľa pravidiel oboch jazykov, francúzske slová s talianskymi koncovkami. Systém [[vokalizácia|vokalizácie]] v slovách blížiaci sa italo-latinskému použitiu, niečo, čo patrí naraz obom jazykom, sťaby pokus o vzájomné preklenutie pri splynutí. Patria sem ''[[Chansons de geste]]'', ''[[Macaire]]'', ''Entre en Espagne'', ktoré napísal [[Niccola z Padovy]], [[Prise de Pampelune]] a iní. Toto všetko predchádzalo príchodu čisto talianskej literatúry. Ako pokračoval boj medzi [[Francúzština|francúzštinou]] a [[Taliančina|taliančinou]], francúzština prehrávala. Znovu sa objavovali hybridné tvary, ale už neprevažovali. V dielach [[Buovo d'Antona]] a [[Rainardo de Lesengrino]] je jasne cítiť benátsky dialekt, hoci jazyk je ovplyvnený francúzskymi tvarmi. Tieto diela, ktoré [[G. I. Ascoli]] nazval ''miste'' (zmiešané), priamo predchádzali čisto taliansku literatúru. Dnes je dokázané, že určitý druh literatúry existoval už pred [[13. storočie|13. storočím]]: ''Ritmo cassinese'', ''Ritmo su Sant'Alessio'', ''Laudes creaturarum'', ''Ritmo Lucchese'', ''Ritmo laurenziano'', ''Ritmo bellunese'' klasifikuje Segre a kolektív ako „Archaické diela“ (Componimenti Arcaici): "tak sa označujú prvé literárne diela v bežnej taliančine, ktoré sa datujú od posledných dekád [[12. storočie|12. storočia]] do skorých dekád [[13. storočie|13.stor.]]" (Segre, [[1997]]). Ale ako poukazuje, táto literatúra nemá zatiaľ jednotné [[štylistika|štylistické]] alebo [[lingvistika|lingvistické]] vlastnosti. Tento raný vývoj však prebiehal na celom polostrove, rozdiel bol iba v predmete umenia. Na severe boli poeti [[Giacomino z Verony]] a [[Bonvecino z Rivy]] obzvlášť nábožní a mali byť ľuďmi recitovaní. Boli písané v [[Dialekt|dialekte]] zmiešanom z milánčiny a benátčiny a ich štýl niesol silné znaky francúzskej opisnej poézie. Môžu sa považovať za súčasť populárnej poézie v širšom zmysle slova. Tento druh [[kompozícia|kompozície]] bol možno povzbudený starým severotalianskym zvykom počúvať na námestiach a pri cestách piesňam [[žonglér]]ov. Tým istým davom, ktoré tešili romantické príbehy a ktoré počúvali príbehy skazenosti [[Macaire]] a nešťastí [[Flores and Blancheflour|Blanziflora]], iný [[žonglér]] spieval o hrôzach ''Babilonia Infernale'' a požehnanosti ''Gerusalemme ecclese'', a speváci nábožnej poézie súťažili v ''[[Chansons de Geste]]''. == Sicílska škola == {{Hlavný článok|Sicílska škola}} Literatúra s uniformnejšími znakmi sa objavuje na juhu Talianska, obzvlášť po roku [[1230]], ktorý označuje začiatok tzv. [[Sicílska škola|sicílskej školy]]. Jej význam je skôr v jazyku (vytvorenie prvej štandardizovanej taliančiny) ako v predmete&nbsp;–&nbsp;piesne o láske z časti tvorené na základe poézie v [[Provensalčina|Provenšal]] importovanej na juh [[Normani|Normanmi]] a [[Svébi|Svévmi]] pod vedením [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] Hoci môže vyzerať umelo, táto poézia sa líši od francúzskej v jej poňatí ženy, určite platonickejšom a menej [[erotika|erotickom]], znak, ktorý ďalej rozvíjal [[Dolce stil novo]] neskoršie v 1[[13. storočie|3. storočí]] v [[Bologna|Bologni]] a [[Florencia|Florencii]]. Na rozdiel od talianskych [[trubadúr|trubadúrov]] nie je ani riadok napísaný vo [[Francúzština|francúzštine]]. Namiesto toho sa bežný repertoár rytierskych termínov prispôsobil talianskej [[Fonetika|fonetike]], čím vznikli nové talianske slová. Francúzske prípony ''-iÀre'' a ''-ce'' vytvoria stovky talianskych slov končiacich na ''-iera'' a ''-za'' ako ''riv-iera'', ''costan-za''. Také prípony a predpony si prisvoja [[Dante Alighieri|Dante]] a jeho súčasníci a podajú ich ďalšej generácii talianskych spisovateľov. K tejto "škole" patril [[Enzo]], sardínsky kráľ, [[Pier delle Vigne]], [[Inghilfredi]], Guido a [[Odo delle Colonne]], [[Jacopo d'Aquino]], [[Rugieri Pugliese]], [[Giacomo da Lentini]], [[Arrigo Testa]] a iní. Najznámejšie je ''No m'aggio posto in core'' od Giacoma da Lentiniho, hlavy hnutia, ale aj poézia napísaná samotným Frederikom II. [[Giacomo da Lentini|Giacomovi da Lentinimu]] sa tiež pripisuje vynájdenie [[sonet]]u, formy, ktorú neskôr zdokonalil [[Dante Alighieri|Dante]] a najviac zo všetkých [[Francesco Petrarca|Petrarca]]. Nevýhodou poézie [[Sicílska škola|sicílskej školy]] bola [[cenzúra]] nastolená [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrichom II.]]: do literatúry nesmela vstúpiť žiadna politická téma. V tomto ohľade bola severná literatúra, stále rozdelená do komún alebo [[mestský štát|mestských štátov]] s pomerne [[demokracia|demokratickou]] vládou schopná poskytovať nové myšlienky, a presne to robil žáner [[sirventés]] a neskôr Danteho [[Božská komédia]]: jeho riadky sú plné invektív voči vtedajším politickým vodcom a dokonca [[pápež]]om. Hoci počas vlády Fridricha (a neskôr [[Manfredi]]ho) prevažovali konvenčné piesne o láske, v ''Contrasto'' (za autora sa považuje [[Cielo d'Alcamo]]) nachádzame zaujímavého reprezentanta spontánnejšej poézie, o ktorej samotní moderní talianski kritici mnoho napísali. Tento ''contrasto'' (rozpor) medzi dvomi milencami v sicílskom dialekte určite netreba považovať za najstaršiu či jedinú báseň populárneho druhu. Bezpochyby patrí do čias vládcu [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] (nie neskôr ako [[1250]]) a je významná ako dôkaz, že existovala populárna poézia nezávislá od literatúry. Dnes sa väčšina kritikov zhoduje na tom, že ''contrasto'' [[Cielo d'Alcamo|Ciela d'Alcamo]] je pravdepodobne učenecké prepracovanie niektorého strateného ľudového rýmu a má najbližšie k druhu literatúry, ktorá zanikla alebo snáď bola pohltená starou sicílskou literatúrou. Jej rozlišovacím znamením je, že mala práve opačné kvality ako poézia básnikov sicílskej školy, hoci sa diskutuje, že jej štýl zrádza hĺbku vedomostí Frederikovej poézie a že poet, ktorý zostáva, ako je vhodné, anonymný, mal možno [[satira|satirický]] úmysel. Je energická vo vyjadrovaní pocitov, zdá sa, že jej zdrojom je skutočný sentiment. Miestami najhrubšia pýcha dáva vedieť, že predmet je populárny. V Cielovom ''Contrasto'' je všetko pôvodné, konvenčnosť tu nemá miesto. Je poznačené južanskou zmyselnosťou. Básne sicílskej školy boli napísané v prvom známom talianskom štandarde. Títo básnici ho vypracovali pod vedením Frederika II. Kombinuje mnohé typické črty sicílčiny, a v menšom, ale nezanedbateľnom rozsahu dialekt [[Puglia|Puglie]] a iné južné dialekty, s mnohými latinskými a francúzskymi slovami. Z [[Dante Alighieri|Danteho]] lignvistických štúdií Sicílskej školy sa vyvinuli jeho štýly ''illustre, cardinale, aulico, curiale'', ktoré neskôr oživil [[Guittone d'Arezzo]] v [[Toskánsko|Toskánsku]]. Prvotná forma týchto básní sa stala týmto prvým štandardom, ale v [[Toskánsko|Toskánsku]] sa vyskytla v mierne zmenenej forme, pretože toskánski prepisovači vnímali päťsamohláskový juhotaliansky systém ako sedemsamohláskový. V dôsledku toho texty, ktoré majú talianski študenti v kompendiu obsahujú verše, ktoré sa navzájom nerýmujú (niekedy sic. -i > -e, -u > -o) a môžu doplatiť na svoj nedostatok popularity u moderných čitateľov. Hoci mnohé z takýchto textov boli obnovené, musíme sa pozerať na takéto vydania ako na pochybné náhrady originálov, ktoré bohužiaľ môžu byť navždy stratené. == Náboženská poézia stredného severu == V [[13. storočie|13. storočí]] sa v Taliansku zrodilo silné náboženské hnutie, ktorého príčinou aj dôsledkom bol vznik dvoch veľkých rádov – svätých [[františkáni|františkánov]] a [[dominikáni|dominikánov]]. O [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]] vznikla [[Legenda (svätí)|legenda]], v ktorej prirodzene prevládajú imaginárne prvky: zázraky a zjavenia svätca, jeho schopnosť rozprávať sa so zvieratami. František nebol iba veľkým mystikom a reformátorom katolíckej cirkvi, je významne moderný priraďovaním morálneho zmyslu prírode. Hoci bol František učencom, bol na hony vzdialený rafinovanej poézii Frederikovho dvora, ale jej veľkoleposť je asi v jej priamosti a úcte. Pripisujú sa mu mnohé básne. Legenda hovorí, že v osemnástom roku jeho pokánia, takmer v extáze, nadiktoval ''Cantico del Sole''. Hoci o tom existujú pochybnosti, táto [[hymna]] sa pripisuje jemu. Je to prvé veľké básnické dielo severného Talianska, napísané veršom význačným samohláskovým rýmom ([[angličtina|angl.]] assonance), slov. [[Asonancia|asonanciou]], básnickým prostriedkom viac rozšíreným v severnej Európe. O ostatných básňach, ktoré boli po dlhú dobu pripisované sv. Františkovi sa dnes vie, že ich nenapísal. Poet, ktorý prezentoval celú silu a šírku svojho náboženského cítenia v [[Umbria|Umbrii]] bol Jacopo dei Benedetti z Todi, známy ako [[Jacopone da Todi]]<ref>[[Jacques Le Goff]]: [[Kultura středověké Evropy]],str. 440, nakladateľstvo ODEON,rok 1991 Praha ISBN 80-207-0206-7</ref>. Nielen že bol Jacopone posadnutý [[Mystika|mysticizmom]] [[Sv. František|sv. Františka]], bol tiež silným [[Satira|satirikom]], ktorý neváhal kritizovať [[korupcia|korupciu]] a zástierku Cirkvi zosobnenú [[Bonifác VII.|Bonifácom VII.]], pápežom, ktorý prenasledoval jeho aj Danteho. Jacoponeov príbeh je, že žiaľ náhle úmrtie jeho ženy narušilo jeho mentálne zdravie a potom, ako predal všetok svoj majetok a rozdal chudobným, obliekol si handry a vyžíval sa, keď sa z neho vysmievali, nasledovaný davom, ktorý naňho volal ''Jacopone, Jacopone''. Nie je známe, či to je pravda. Čo vieme je, že intenzívna vášeň musela pohnúť s jeho srdcom a držala nad ním despotickú ruku, vášeň božskej lásky. Pod jej vplyvom Jacopone trpel roky a roky najťažšími utrpeniami, ventilujúc svoje náboženské otrávenie vo svojich básňach. Nie je v ňom prepracované umenie, nie je v ňom ani náznak úmyselnej snahy; je len pocit, ktorý ho absorboval, fascinoval a prenikal ním. Jeho poézia bola v ňom a tryskala na povrch, ani nie tak v slovách ako vo vzlykoch, vzdychoch a nárekoch, ktoré akoby patrili skutočnému [[monománia|monomaniakovi]]. Ale Jacopone bol mystik, ktorý sa zo svojej [[pustovník|pustovníckej]] cely pozeral na svet a obzvlášť sledoval pápežstvo, svojimi slovami stíhajúc [[Celestín V.|Celestína V.]] a [[Bonifác III.|Bonifáca VIII.]] Uvrhli ho do väzenia, spútali reťazami, ale jeho duch sa povzniesol k Bohu a to mu stačilo. Rovnaký pocit, ktorý ho nútil vyliať svoje pocity v extatických piesňach božskej lásky a ponižovať sa, ho prinútil kritizovať tých, ktorí zišli z nebeskej cesty, či boli pápežmi, cirkevnými hodnostármi alebo kňazmi. V Jacoponeovi bola silná originalita a v období počiatkov talianskej literatúry patril k najvýznamnejším spisovateľom. Náboženské hnutie v [[Umbria|Umbrii]] nasledoval ďalší literárny [[fenomén]], fenomén nábožnej [[dráma|drámy]]. V roku [[1258]] starý pustovník [[Raniero Fasani]] opustil jaskyňu, kde žil po mnoho rokov, a zrazu sa objavil v [[Perugia|Perugii]]. Tie časy boli pre Taliansko veľmi smutné. Hádky v mestách, skupiny [[Ghibellin]]ov a [[Guelfi|Guelfov]], pápežské [[Interdikt|interdikty]] a [[Exkomunikácia|exkomunikácie]], represálie vládnucej strany, krutosť a tyrania šľachty, [[Mor (pestis)|mor]] a hlad držali ľudí v neustálom napätí a šírili mystické obavy. Nepokoj v [[Perugia|Perugii]] zväčšoval [[Fasani]], ktorý sa vyhlasoval za Bohom zoslaného, aby odhalil zjavenia a ohlásil svetu strašné katastrofy. Pod vplyvom strachu sa formovali [[Compagnie di Disciplinanti]], ktorí sa v pokání ťažko trestali do krvi a spievali [[Laudi]] v dialógu so svojimi bratmi. Tieto Laudi, úzko späté s [[liturgia|liturgiou]], boli prvými príkladmi [[Dráma|drámy]] v ľudovej taliančine. Boli napísané v umbrijskom dialekte, v osemslabičných veršoch a samozrejme nemali žiadnu umeleckú hodnotu. Ich vývoj bol však rýchly. Už v [[13. storočí]] máme ''Devozioni del Giovedi e Venerdi Santo'' s [[dráma|dramatickými]] prvkami, hoci sú stále späté s [[Liturgia (úkony)|liturgickým]] úradom. Potom máme ''di un Monaco c/fe and al servizio di Dio'' (o kňazovi ktorý vstúpil do služieb Božích), kde už rozoznať smerovanie k určitej forme, ktorú toto literárne dielo malo v nasledovných storočiach. V [[13. storočie|13. storočí]] sa centrom diania stalo [[Toskánsko]] čo sa týka literárneho diania aj politického života. Toskánci rozprávali v dialekte, ktorý najbližšie pripomínal materský jazyk – [[Latinčina|latinčinu]], ktorá sa vzápätí stala takmer výlučne jazykom literatúry a ktorá bola na konci 13. storočia považovaná za významnejšiu ako ostatné; ''Lingua Tusca magis apta est ad literam sive literaturam'', tak píše [[Antonio da Tempo]] z [[Padova|Padovy]], narodený okolo roku [[1275]]. Keďže [[Toskánsko]] bolo veľmi málo alebo nebolo vôbec ovplyvnené germánskou inváziou, nikdy sa tu neujal [[feudalizmus|feudálny systém]]. Prebiehali tu divé vnútorné boje, ale neoslabili jeho život, naopak, dali mu novú krv a posilnili ho a (obzvlášť po konečnom páde [[Hohenstaufovci|Hohenstaufovcov]] v bitke pri [[Benevento]] v roku [[1266]]) učinili ho prvou talianskou provinciou. Od roku [[1266]] bola [[Florencia]] v pozícii začať hnutie politických reforiem, ktoré v roku [[1282]] vyústili do stretnutia [[Priori delle Arti]] a vzniku [[Arti Minori]]. To vzápätí odkopírovali [[Siena]] s [[Magistrato dei Nove]], [[Lucca]] s [[Pistoia]] a iné [[Guelf|guelfské]] mestá vo forme podobných populárnych inštitúcií. Týmto spôsobom klany zobrali vládu do vlastných rúk a boli to časy sociálnej a politickej prosperity. Niet teda divu, že aj literatúra rástla do nevídaných výšin. V Toskánsku tiež existovala populárna poézia o láske; bola tu škola imitátorov Sicílčanov s vodcom [[Dante z Majána]]; ale jej literárna originalita sa uberala iným smerom – smerom humornej a satirickej poézie. Úplne demokratický štýl vlády vytvoril novú formu poézie, ktorá stála v najsilnejšom protiklade k stredovekému mystickému a rytierskemu štýlu. Najvrúcnejšia modlitba k Bohu alebo k panej prišla z kláštora alebo z paláca; v uliciach miest bolo so všetkým dovtedajším zaobchádzané s trpkým [[Sarkazmus|sarkazmom]] alebo zosmiešňované. [[Folgore di San Gimignano]] sa smeje, keď vo svojich [[Sonet|sonetoch]] rozpráva skupine mladých Sienčanov aké sú zamestnania pre každý mesiac v roku alebo keď učí skupinu florentských mladíkov potešenia každého z dní v týždni. [[Cene della Chitarra]] sa smeje, keď paroduje Folgorove sonety. [[Sonet|Sonety]] [[Rustico di Filippo]] sú spolovice zábava, spolovice [[satira]]; smiech a plač, žart a uštipačnosť – všetky môžeme nájsť v autorovi [[Cecco Angiolieri]] zo Sieny<ref>[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]], str. 28, r.1981, vydavateľstvo:OBZOR Bratislava</ref>, najstaršom humoristovi, ktorého poznáme, vzdialeného predchodcu [[Rabelaisa]] a [[Montaigneho]]. Ale v Toskánsku sa zrodil aj iný druh poézie. [[Guittone d'Arezzo]] ukončil rytierstvo umenia pre národné účely, formy Provenšals pre latinčinu. Pokúšal sa o politickú poéziu a hoci jeho práca je plná najväčších nejasností, pripravil cestu pre [[Bolonská škola|Bolonskú školu]]. V [[13. storočie|13. storočí]] bola [[Bologna]] mestom vedy a objavila sa tu filozofická poézia. [[Guido Guinizelli|Guido Guinicelli]] bol poetom novej umeleckej vlny. Zmenili a rozšírili sa v ňom myšlienky rytierstva; spieva o láske a polu s ňou o urodzenosti mysle. Myšlienka vládnuca v Guinicelliho ''Canzoni'' nie je ničím nevlastným jeho subjektivite. Jeho špekulatívna myseľ zvyknutá putovať v poliach [[Filozofia|filozofie]] prenáša svoje produkty do jeho umenia. Guinicelliho poézia nesie jednu z chýb Guittoneho d'Arezza: príliš zdôvodňuje; chýba mu predstavivosť; jeho poézia je výsledkom intelektu skôr ako hravosti a srdca. Ale aj tak predstavuje veľký krok v histórii talianskeho umenia obzvlášť kvôli jeho úzkemu spojeniu s [[Dante]]ho [[lyrika|lyrickou]] poéziou. Ale predtým, než prídeme k [[Dante Alighieri|Dantemu]], musíme poznamenať isté ďalšie fakty, nie bez spojenia s jeho históriou. V 13. storočí existovalo niekoľko [[alegória|alegorických]] básní. Jedna z nich je od [[Brunetto Latini]]ho<ref>[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]], str.320, rok 1981, vydavateľstvo OBZOR Bratislava</ref>, ktorý, ako je známe, mal pre Allighieriho silné zanietenie. Jeho ''Tesoretto'' je krátka báseň v sedemslabičných veršoch, rýmovaných slohách, v ktorej autor predstiera, že stratený v divočine stretne dámu predstavujúcu Prírodu, od ktorej dostane mnohé ponaučenia. Môžeme vidieť videnie, inotaj, morálne ponaučenie – tri prvky, ktoré znova nachádzame v [[Božská komédia|Božskej komédii]]. [[Francesco da Barberino]], učený právnik, sekretár biskupov, sudca a notár napísal dve malé [[Alegória|alegorické]] básne ''Documenti d'amore'' a ''Del reggimento e dei costumi delle donne''. Rovnako ako ''Tesoretto'' nemajú hodnotu ako umelecké dielo, ale na druhej strane sú historicky významné. Štvrtým alegorickým dielom bola ''Intelligenza''; niektorí označujú za jej autora [[Dino Compagni|Dina Compagniho]], ale pravdepodobne nie je jeho, ale je iba verziou francúzskej básne. Kým poézia v 13. storočí bola hojná a rôznorodá, [[próza]] zaostávala. Najstarší exemplár sa datuje do roku [[1231]] a pozostáva z krátkych poznámok záznamov o výdavkoch Mattasala di Spinello dei Lambertini zo Sieny. V rokoch [[1253]] a [[1260]] vznikli aj obchodné listy iných [[Siena|Sienčanov]]. Nie sú to však známky literárnej prózy. Predtým než vôbec takú nájdeme, narazíme na [[fenomén]] – rovnako ako sme poznamenali v prípade poézie. Znova nachádzame obdobie talianskej literatúry vo francúzštine. V polovici storočia istý Aldobrando či Aldobrandino (nie je známe či bol z Florencie alebo Sieny) napísal knihu pre [[Beatrice Savojská|Beatrice Savojskú]], grófku z [[Provence]] nazvanú ''Le Régime du corps''. V roku [[1267]] [[Martino da Canale]] napísal v obdobnom [[Langue d’oïl]] dejiny [[Benátky|Benátok]]. [[Rusticiano z Pisy]], dlhú dobu na dvore [[Eduard I. (Anglicko)|Eduard I.]] zostavil mnohé rytierske [[Romanca|romance]] podľa the [[Arthurian cycle]] a následne napísal cesty [[Marco Polo|Marca Pola]], ktoré mu snáď nadiktoval sám veľký cestovateľ. A nakoniec [[Brunetto Latini]] s jeho ''Tesoro''. Ďalšou v rade originálnych prác v ''langue d’oïl'' sú preklady alebo adaptácie tiež z neho. Z náboženských [[Legenda (svätí)|legiend]] pochádzajú niektoré [[bájka|bájky]]; romanca o [[Julius Caesar|Juliovi Caesarovi]]; niekoľko krátkych dejín [[starovek]]ých [[rytier]]ov. [[Okrúhly stôl|Tavola rotonda]]; preklady ''Viaggi'' Marca Pola a ''Tessoro'' Latiniho. V rovnakom čase sa objavili preklady asketických prác a prác s ponaučením z latinčiny, záznamov a zápiskov o rétorike a príhovoroch. Donedávna bolo stále možné odhadnúť ako najstaršie práce talianskej prózy ''Cronaca'' Mattea Spinella da Giovenazzo a ''Cronaca'' Ricordana Malespinu. Ale bolo dokázané, že obe boli zostavené v omnoho neskoršej dobe. Preto najstaršou prózou je vedecká práca ''[[Composizione del mondo]]'' od Ristora z Arezza, ktorý žil asi v polovici 13. storočia. Táto kniha kopíruje poznatky z [[Astronómia|astronómie]] a [[Geografia|geografie]]. Ristoro bol v týchto témach nadradený ostatným spisovateľom tej doby, pretože sa zdá, že bol dôsledným pozorovateľom prírodných javov a následne mnohé ďalšie veci, o ktorých píše boli výsledkom jeho osobných pozorovaní. Ďalšie dielo je ''De regimine rectoris'', od [[Fra Paolino|Fra Paolina]], minoritného benátskeho žobravého kňaza, ktorý bol pravdepodobne biskupom [[Pozzuoli]] a tiež napísal latinské historické zápisky. Jeho práca je v blízkom vzťahu k práci Egidia Colonnu ''[[De regimine principum]]''. Je napísaná v [[Benátsko|benátskom]] dialekte. [[13. storočie]] bolo veľmi bohaté na príbehy. Existuje zbierka pod názvom ''Cento Novelle antiche'' ([[Sto antických noviel]]) obsahujúca príbehy vybrané z orientálnych, [[Grécko|gréckych]] a [[Trója|trójskych]] tradícií, zo starovekej a stredovekej histórie, z legiend o [[Británii]], [[Provence]] a Taliansku a z [[Biblia|Biblie]], z miestnych talianskych tradícií ako aj príbehov o zvieratách a [[mytológia|mytológie]]. Táto kniha vzdialene pripomína španielsku zbierku ''El Conde Lucanor''. Zvláštnosťou talianskej knihy je, že príbehy sú veľmi krátke a zdajú sa byť čisto len návodmi pre rozprávača, ktoré ma počas výkladu doplniť. Ďalšie romány vytvoril [[Francesco Barberino]] vo svojej práci ''Del reggimenlo e dei costumi delle donne'', ale ich význam je omnoho menší ako ostatných. Celkovo nachádzame v talianskych románoch 13. storočia málo originality a reflektujú iba zlomok veľmi bohatej [[francúzska literatúra|francúzskej literatúry]]. Pozornosť si zaslúži aj ''Lettere'' od [[Guittone d'Arezzo|Fra Guittone d'Arezzo]], ktorý napísal mnohé básne a tiež niekoľko prozaických listov, ktorých námety sú morálne a nábožné. Láska k staroveku, rímskym tradíciám a jeho jazyku bola v Guittonovi taká silná, že sa pokúšal písať po taliansky v latinskom štýle, čo sa ukázalo ako nejasné, vynútené a v celku neohrabané. Za svoj model si zobral [[Seneca|Senecu]], tým jeho próza nadobudla bombastický štýl, ktorý bol podľa neho veľmi umelecký, ale v skutočnosti cudzí pravému umeleckému duchu, čo ho činí extravagatným a [[Groteska|groteskným]]. == Spontánny vývoj talianskej literatúry == V roku [[1282]], kedy boli ustanovené florentské [[Arti minori]], začalo obdobie ''Novej literatúry'', ktoré nepatrí do obdobia prvých [[Toskánsko|toskánskych]] začiatkov, ale k pokroku. Školy umelcov ako [[Lapo Gianni]], [[Guido Cavalcanti]], [[Cino da Pistoia]] a [[Dante Alighieri]] urobili [[Lyrická báseň|lyrickú poéziu]] výlučne toskánskou. Všetky novinky a poetická sila, ktoré priniesla táto škola, ktorá bola vskutku začiatkom talianskeho umenia pozostáva z toho, čo [[Dante Alighieri|Dante]] vyjadril ako ''Quando Amore spira, noto, ed a quel niodo Chei detta dentro, vo significando'', čo znamená vo veľmi voľnom preklade ´sila vyjadrovania pocitov duše tak, ako ich inšpiruje láska, no vhodným a elegantným spôsobom, dávajúc hmote tvar a s prelínajúcimi sa umeniami ´. „Toskánska lyrická poézia“, prvé skutočné talianske umenie, je predvojom tohto umeleckého spojenia v spontánnosti a zároveň zámernej práce mysle. V Lapovi Giannim nový štýl ešte nie je bez prímesi starých asociácií Sicilo-Povensalskej školy. Akoby váhal medzi dvoma spôsobmi. Prázdna a zanietená frazeológia [[Sicílska škola|sicílskej školy]] chýba, ale poet sa nebol vždy schopný oslobodiť od jej vplyvu. Niekedy však čerpá priamo zo srdca a vtedy sa drobnosti a zvláštnosti stratia, jeho verš sa stáva čistým, plynulým a elegantným. [[Guido Cavalcanti]] bol učenec s rozvinutým konceptom umenia. Cítil jeho hodnotu a tomu prispôsobil svoje učenie. Cavalcantimu už chýbalo hodne z ducha literatúry stredoveku; hlboko reflektoval vlastnú prácu a z tejto reflexie odvodzoval svoje poetické vnímanie. Jeho básne môžeme rozdeliť do dvoch tried; tých, ktoré zobrazujú filozofa, ''il sottilissimo dialettico'', ako ho nazval [[Lorenzo di Piero de' Medici|Lorenzo]] a tých, ktoré sú priamo produktom jeho poetického ducha preniknutého [[mystika|mysticizmom]] a [[metafyzika|metafyzikou]]. Do prvej triedy patrí známa báseň ''Sulla natura d'amore'', ktorá je v skutočnosti dokumentom o [[Metafyzika|metafyzike]] lásky a neskôr bola anotovaná najrenomovanejšími [[Platónova filozofia|Platónskymi]] filozofmi [[15. storočie|15. storočia]] ako [[Marsilius Ficinus]] a iní. V iných Cavalcantiových básňach okrem toho vidíme tendenciu zdrobňovania a potláčania poetických obrazov pod mŕtvou váhou filozofie. Ale v mnohých jeho [[sonet]]och môžeme obdivovať vernosť obrazov a eleganciu a jednoduchosť štýlu, čo vyvoláva dojem nového umeleckého obdobia. Toto obzvlášť cítiť v Cavalcantiho ''Ballate'', pretože v nich sa naivne a bez zanietenia vylieva, ale s nemenným a sofistikovaným vedomím svojho umenia. Vysoko nad všetkými v realite žiaľu a lásky, ktoré zobrazuje, vyjadrenej melancholickej túžby po vzdialenom domove, v pokojnej a čistej túžbe po dáme jeho srdca, v hlbokej subjektivite nikdy nezaťaženej metafyzickými jemnosťami stojí ''Ballata'', ktorú Cavalcanti zostavil potom, ako ho vyhnali z [[Florencia|Florencie]] so „skupinou Bianchi“ v roku [[1300]] a útočisko našiel v [[Sarzano|Sarzane]]. Tretím poetom medzi nasledovníkmi novej školy bol ''[[Cino da Pistoia]]'' z rodu Sinibuldi. Jeho ľúbostné básne sú také sladké, jemné a múzické, že ich prevyšuje iba Dante. Útrapy lásky opisuje silnými dotykmi; je ľahké vidieť, že nie sú fingované, nereálne. Psychológia lásky a žiaľu dosahuje takmer dokonalosti. == Dante == [[Súbor:DanteFresco.jpg|right|thumb|Dante ([[Andrea del Castagno]], [[Galleria degli Uffizi]], cca [[1450]])]] [[Dante Alighieri|Dante]], najväčší z talianskych básnikov tiež vykazuje tieto lyrické tendencie. V ''[[La Vita Nuova]]'' napísanej v roku [[1321]] (tak nazvanej autorom, aby poukazovala na to, že jeho prvé stretnutie s [[Beatrice]] bolo začiatkom života úplne odlišného od dovtedajšieho) vidno vysokú idealizáciu lásky. Ako by v nej nebolo nič pozemské alebo ľudské, akoby mal poet oči neustále obrátené k nebu keď spieva o svojej dáme. Všetko je superzmyselné, vzdušné, nebeské a skutočná Beatrice sa postupne viac a viac pretavuje do symbolizmu božského, bez jej ľudskej povahy. Nektoré z textov sa zaoberajú témou nového života; ale nie všetky z ľúbostných básní sú o Beatrice, kým iné diela sú filozofické a mostom ku ''Convito''. Práca, ktorá urobila Danteho nesmrteľným a povýšila ho nad všetkých ostatných talianskych géniov, bola [[Božská komédia|Divina Commedia]]. Pod doslovným poňatím tohto epického príbehu je alegorický zmysel. Dante cestujúci Peklom, Očistcom a Nebom je symbolom ľudstva smerujúceho k dvom objektom – dočasnému a večnému šťastiu. Lesom, v ktorom sa básnik stráca sa myslí ríšske a náboženské pomätenie ľudstva zbaveného dvoch z jeho vodítok – cisára a pápeža. Hora osvetlená slnkom je nebeské kráľovstvo. Tri šelmy sú tri slabosti a tri sily, ktoré postavili Danteho zámerom najväčšie prekážky: závisť je Florencia, jasná, nepredvídateľná a rozdelená medzi Bianchi a Neri; pýcha je francúzsky rod; lakomstvo je pápežský dvor; Virgílius predstavuje rozum a ríšu. Beatrice je symbolom nadprirodzenej pomoci, bez ktorej človek nemôže dosiahnuť najvyšší cieľ, ktorým je Boh. Ale hodnota básne neleží v alegórii, ktorá ju stále spája so [[stredoveká literatúra|stredovekou literatúrou]]. Čo prináša nové je individuálne umenie básnika, klasické umenie, ktoré sa prvýkrát prelieva do formy romance. Dante je nadovšetko veľký umelec. Či opisuje prírodu, analyzuje vášne, preklína slabosti alebo spieva hymny cnostiam, je stále vynikajúci pompou a jemnosťou svojho umenia. Z hrubej stredovekej vidiny vytvoril najväčšiu prácu moderného veku. Materiál pre svoju prácu zobral z teológie, filozofie, histórie a mytológie ale predovšetkým z vlastnej vášne, z nenávisti a lásky; a vdýchol ducha génia všetkým týmto materiálom. Perom poeta mŕtvych vzkriesi k životu, znova sa stávajú ľuďmi a rozprávajú jazykom svojich čias, svojich vášní. Farinata degli Uberti, Bonifác VIII., Gróf Ugolino, Manfred, Sordello, [[Hugo Kapet]], sv. [[Tomáš Akvinský]], Cacciaguida, [[sv. Benedikt]], [[Peter (apoštol)|sv. Peter]] sú všetci objektívnymi výtvormi; stoja pred nami v celom živote svojich charakterov, pocitov a zvykov. A predsa tento svet predstavivosti, ktorým sa básnik pohybuje neožil iba silou jeho génia, ale mení ho jeho vedomie. Hriechy trestá a cnosti odmeňuje sám Dante. Osobný záujem, ktorý nesie na reprezentácii troch svetov je to, čo nás najviac zaujíma a udivuje. Dante mení históriu podľa vlastnej vášne. Preto Božskú komédiu môžeme oprávnene nazvať nielen najživšou [[dráma|drámou]] myšlienok a pocitov, ktoré hýbali mužmi tých časov, ale aj najjasnejšou a spontánnou reflexiou individuálnych pocitov básnika o ponížení občana až po vieru veriaceho a elán filozofa. ''Divina Commedia'' fixovala a jasne definovala osud talianskej literatúry, dala umelecký nádych a tým aj nesmrteľnosť všetkým formám literatúry, ktoré vytvoril stredovek. Dante začína éru [[Renesancia|Renesancie]]. == Petrarca a po ňom == Dve veci charakterizujú [[Francesco Petrarca|Petrarcu]]: klasický výskum a nový humánny pocit, ktorý priniesla jeho lyrická poézia. Tieto dve veci nie sú bez súvislosti, jedna je výsledkom druhej. Petrarca, ktorý odkrýval práce veľkých latinských spisovateľov, nám pomáha pochopiť Petrarcu, ktorý sa úplne oslobodil od stredoveku, ľudskou láskou miloval skutočnú dámu a oslavoval ju živú aj po smrti v básňach plných učenej elegancie. Petrarca bol prvý [[humanizmus|humanista]] a zároveň prvý lyrický poet modernej školy. Jeho kariéra bola dlhá a divá. Mnoho rokov žil v [[Avignon]]e preklínajúc skorumpovanosť pápežského dvora; precestoval takmer celú Európu; písal si s vládcami a pápežmi; v jeho časoch ho považovali za prvého spisovateľa listov; mal pocty a bohatstvo; a stále so sebou niesol nespokojnosť, melanchóliu a neschopnosť uspokojiť tri charakteristiky moderného muža. Jeho ''Canzoniere'' je rozdelená do troch častí: prvá obsahuje básne napísané počas života Laury, druhá básne napísané po jej smrti a tretia ''Trionfi''. Jedinou témou týchto básní je láska; ale jej umelecké ponímanie sa rôzni v koncepcii, obrazoch a sentimente, odvodenom z najrôznejších dojmov z prírody. Petrarcova láska je skutočná a hlboká a tomu vďačí hodnota jeho lyrického verša, úplne odlišná, nie len od Provensalských trubadúrov a talianskych básnikov pred ním, ale aj od [[Dante Alighieri|Danteho]] lyriky. Petrarca je psychologický básnik ponárajúci sa do vlastnej duše, študujúci vlastné pocity, ktorý vie ako ich vykresliť nevýslovne sladko. Petrarcova lyrika nie je transcendentálna ako Danteho, naopak, drží sa úplne v ľudských medziach. V boji, pochybnostiach, strachu, sklamaní, žiali, radosti, vlastne vo všetkom nachádza básnik materiál pre svoju poéziu. Druhá časť Canzoniere je vášnivejšia. ''Trionfi'' nedosahujú kvalít prvých dvoch; je jasné, že sa Petrarca pokúšal imitovať ''Divina Commedia'', ale nepriblížil sa jej. Canzoniere obsahuje aj niekoľko politických básní, jednu, ktorá má byť adresovaná [[Cola di Rienzi|di Rienzimu]] a niekoľko sonetov proti Avignonskému dvoru. Sú význačné energickosťou pocitu a tiež preto, že ukazujú ideu ''Italianita'' ešte lepšiu ako Alighieriho. Taliansko, ktoré si zromantizoval sa odlišuje od ktoréhokoľvek, čo si predstavovali ľudia v stredoveku, a v tomto je tiež predchodcom moderných čias a moderných ambícií. Petrarca nemal určitý politický zámer. Vyvyšoval [[Cola di Rienzi|di Rienziho]], vzýval Charlesa IV., chválil Viscontiho; v skutočnosti bola jeho politika väčšmi riadená dojmami ako zásadami; ale nadovšetkým neustále kraľovala láska k Taliansku, jeho starovekej a slávnej vlasti, ktorá je v jeho mysli zjednotená s Rímom, veľkým mestom hrdinov [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] a [[Scípius|Scípia]]. == Boccaccio == {{Hlavný článok|Giovanni Boccaccio}} [[Giovanni Boccaccio|Boccaccio]] mal rovnako zanietenú lásku k staroveku a rovnako uctieval novú taliansku literatúru ako Petrarca. Bol prvý, ktorý za pomoci Gréka narodeného v [[Kalábria|Kalábrii]] zostavil latinský preklad [[Iliada|Iliady]] a v roku [[1375]] [[Odysea|Odysey]]. Jeho rozsiahle klasické vedomosti sa prejavili zvlášť v práci ''De genealogia deorum'', v ktorej sumarizuje bohov podľa rodokmeňov zostavených podľa rôznych autorov píšucich o pohanských božstvách. Táto práca označuje obdobie štúdií v príprave na oživenie klasického učenia. Zároveň otvára cestu modernej kritike, pretože [[Boccaccio]] bol vo svojom výskume a úsudku vždy nezávislý od autorov, ktorých si najväčšmi vážil. ''Genealogia deorum'' je, ako povedal A. H. Heeren, encyklopédia mytologických vedomostí a bola predchodcom rozsiahleho humanistického hnutia, ktoré sa rozvinulo v [[15. storočie|15. storočí]]. Boccaccio bol tiež prvým historikom žien v jeho ''De claris mulieribus'' a prvým, ktorý sa podujal rozpovedať príbeh veľkého nešťastia v jeho ''De casibus virorum illustrium''. Ďalej zdokonaľoval predošlé geografické výskumy v zaujímavej knihe ''De monhibus, silvis, fontibus, lacubus, fiuminibus, stagnis, et pal udibus, et de nominibus mans'', v ktorej použil ''Vibius Sequester'', ale ktorá tiež obsahuje mnohé nové a cenné pozorovania. Z jeho prác v taliančine sa žiadna nepribližuje dokonalosti Petrarcu. Jeho [[sonet]]y, zväčša o láske sú priemerné. Jeho epická poézia je lepšia. Hoci sa dnes už nemôže pýšiť vynájdením ''octave stanza''(pozri [[Stanca|stanca)]], (ktorý sa následne stal metrom básní [[Boiardo|Boiarda]] [[Ariosto|Ariosta]] a [[Torquato Tasso|Tassa]]), čo mu bolo dlho pripisované, určite bol prvým, ktorý ho použil v práci určitej dĺžky a písal v umeleckom štýle, ako v jeho ''Teseide'', najstaršej talianskej romantickej básni. ''Fiostrato'' spája lásky Troiola a Griseidy (''Troilus'' a ''Cressida''). Je možné, že Boccaccio poznal francúzsku báseň o trójskej vojne od [[Benoit de Sainte-More|Benoita de Sainte-More]]; ale talianska práca je zaujímavá analýzou vášne lásky, ktorá je urobená majstrovsky. ''Ninfale fiesolano'' rozpráva príbeh lásky [[nymfa (mytológia)|nymfy]] Mesoly a pastiera Africa. ''Amorosa Visione'', báseň v triolách nepochybne vďačí za svoj pôvod Božskej komédii. ''Ameto'' je zmes prózy a poézie, a je prvým talianskym [[pastiersky román|pastierskym románom]]. ''Filocopo'' je najskorší z románov. V ňom [[Boccaccio]] rozpráva v prácnom a čo najrozpísanejšom štýle o láske Floria a Biancafiory. Materiál pre túto prácu čerpal pravdepodobne z populárneho zdroja [[byzantský román|byzantského románu]], o ktorom sa mu mohol zmieniť [[Leonzio Pilato]]. Vo „Filacopo“ nachádzame významné nadšenie pre mytologický zmysel, ktoré poškodzuje román ako umelecké dielo, ale prispieva k histórii Boccacciovho myslenia. ''Fiammetta'' je ďalší román o láske Boccaccia a [[Mária Akvinská|Márie Akvinskej]], predpokladanej prirodzenej dcéry kráľa Roberta, ktorú vždy spomína pod menom Fiammetta. Talianska práca, ktorá v podstate preslávila Boccacia bol [[Dekameron]], zbierka 101 poviedok týkajúcich sa skupiny mužov a žien, ktorí odišli do domu blízko [[Florencia|Florencie]] aby unikli [[Mor (pestis)|moru]] v roku [[1348]]. Písanie poviedok, také hojné v predchádzajúcich storočiach obzvlášť vo [[Francúzsko|Francúzsku]], teraz prvýkrát nadobudlo umeleckú formu. Boccacciov štýl má byť imitáciou latinčiny, ale próza v ňom prvýkrát nadobudla formu vypracovaného umenia. Drzosť starých [[fabliaux]] nahrádza starostlivá a vedomá práca mysle s citom pre krásu, ktorá študovala prácu klasických autorov a túži ich do čo najväčšej možnej miery imitovať. Nad tým, v [[Dekameron]]e, Boccaccio určuje charakter a pozoruje vášne. V tom leží jeho prínos. Mnohé bolo napísané o zdroji poviedok Dekameronu. Boccaccio pravdepodobne použil písané aj ústne zdroje. Ľudové tradície v ňom museli podnietiť mnohé príbehy ako napríklad ten Griseldin. Na rozdiel od Petrarcu, ktorý bol vždy neosobný, zamyslený, unavený životom, rozrušený sklamaniami, zisťujeme, že Boccaccio je pokojný, pokojný, spokojný so sebou a svojím okolím. Aj napriek týmto fundamentálnym rozdielom v ich osobnostiach boli títo dvaja veľkí autori starými a vrúcnymi priateľmi. Ale ich zanietenie pre Danteho nebolo rovnaké. Petrarca, ktorý tvrdí, že ho raz v detstve zazrel, si nezachoval na neho príjemnú spomienku a bolo by zbytočné popierať, že naňho žiarlil. ''Divina Commedia'' mu poslal, keď už bol starcom, a priznal, že ju nikdy nečítal. Na druhej strane Boccaccio cítil pre Danteho viac ako nadšenie. Napísal jeho [[biografia|biografiu]], ktorej presnosť dnes neprávom mnohí kritici podceňujú a dal verejnosti kritické lekcie básne v [[Santa Maria del Fiore]] vo [[Florencia|Florencii]]. [[Fazio degli Uberti]] a [[Federigo Frezzi]] boli imitátormi [[Božská komédia|Božskej komédie]], ale len v jej vonkajšej forme. Prvý z nich napísal Dittamondo, dlhú báseň v ktorej autor píše, že ho vzal geograf Solinus do rozličných častí sveta a je jeho sprievodcom v ich histórii a to je jeho Commedia. Legendy o vzniku rôznych talianskych miest majú určitý historický význam. Frezzi, biskup svojho rodného mesta Foligno, napísal „Quadriregio“, báseň o štyroch kráľovstvách – láska, Satan, hriech a cnosť. Táto báseň v mnohom pripomína Božskú komédiu. Frezzi zobrazuje stav muža, ktorý sa dostáva z hriechu do cnostného postavenia, opisuje [[peklo]], svet stratených, [[očistec]] a [[nebo]]. Básnikovým sprievodcom je [[Aténa (mytológia)|Aténa]] (Pallas). ''Ser Giovanni Fiorentino'' napísal zbierku príbehov pod názvom „Pecorone”, ktoré sa úzko týkajú mnícha a mníšky v hale kláštora Novelistov z Forli. Imitoval Boccaccia a historické príbehy čerpal zo zápiskov [[Villains]]. [[Franco Sacchetti]] tiež písal príbehy, zväčša na témy z florentskej histórie. Jeho kniha poskytuje živý obraz florentskej spoločnosti na konci [[14. storočie|14. storočia]]. Témy sú takmer vždy kontroverzné; ale je zrejmé, že Sacchetti zozbieral všetky tieto [[anekdota|anekdoty]] nato, aby z nich vyvodil vlastné závery a morálne ponaučenia, ktoré môžeme nájsť na konci každého z príbehov. V tomto ohľade sa Sacchettiho práca približuje stredovekým [[Monalisaliones]]. Tretím spisovateľom príbehov je [[Giovanni Sercambi]] z [[Lucca|Luccy]], ktorý po roku [[1374]] napísal knihu, imitujúc Boccaccia, o skupine ľudí utekajúcich pred morom a cestujúcich po rozličných talianskych mestách, tu a tam sa zastavujúc rozprávajúcich príbehy. Neskoršie, ale tiež dôležité mená sú [[Massuccio Salernitano]] ([[Tommaso Guardato]]), ktorý napísal ''Novellino'' a [[Antonio Cornazzano]], ktorého ''Proverbii'' boli extrémne obľúbené. Ako už bolo spomenuté, Kronika, o ktorej sa verilo, že pochádza z [[13. storočie|13. storočia]], sa dnes považuje za zbierku z neskorších čias. Na konci 13. storočia však nachádzame zápisky od [[Dino Compagni]], s ktorými, napriek nedobrému všeobecnému názoru na ne, sa zahrávali najmä niektorí nemeckí spisovatelia a sú pravdepodobne autentické. O Compagniho živote sa vie málo. Urodzený pôvodom, demokratický zmýšľaním, bol podporovateľom nových nariadení [[Giano della Bella|Giana della Bella]]. Ako hlava a [[Gonfalonier|gonfalonier]] spravodlivosti mu bolo vždy prvoradé verejné blaho. Potom ako [[Karol z Valois]], kandidát [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] mal prísť do [[Florencia|Florencie]], Compagni, predvídajúc hrozbu občianskych nepokojov, zhromaždil občanov v kostole svätého Jána a pokúšal sa utíšiť ich rozrušeného ducha. Jeho zápisky sa týkajú udalostí, ktoré sa stali, podľa jeho záznamov, medzi rokmi [[m1280]] a [[1312]]. Nesú známku silnej subjektivity. Rozprávanie je neustále osobné. Často stúpa do najjemnejšieho dramatického štýlu. Knihou prenikajú silné patriotické zanietenie a prehnaná túžba po spravodlivosti. Compagni je viac historikom ako zápiskárom, pretože hľadá príčiny udalostí a reflektuje ich podstatu. Podľa nášho úsudku je jedným z najdôležitejších autorít toho obdobia florentskej histórie, napriek nie bezvýznamným faktickým chybám, ktoré nachádzame v jeho diele. Na druhej strane, [[Giovanni Villani]] narodený v roku [[1300]] bol viac zápiskárom ako historikom. Píše o udalostiach do roku [[1347]]. Jeho cesty po Taliansku a Francúzsku a informácie ktoré tak získal svedčia o tom, že jeho kronika, ktorú nazval ''[[Historie Fiorentine]]'' pozostáva z udalostí, ktoré sa odohrali po celej [[Európa|Európe]]. Čo charakterizuje Villaniho prácu je rozvláčny štýl, nie iba o politických a vojnových udalostiach, ale aj o výplatách verejných činiteľov, sumách použitých na výplaty vojakov a na verejné festivaly a o mnohých ďalších veciach, znalosť ktorých je dnes veľmi cenná. Pri takej hojnosti informácií niet divu, že Villaniho rozprávanie obsahuje mýty a chyby, obzvlášť, keď rozpráva o veciach, ktoré sa stali pred jeho časmi. Matteo, brat Giovanniho Villaniho, pokračoval v písaní kroniky do roku [[1363]]. Ďalej pokračoval Filippo Villani. Gino Capponi, autor ''Commentari deli acquisto di Pisa'' a rozprávania o ''Tumulto dei Ciompi'' patrí do 14. aj [[15. storočie|15. storočia.]] ''[[Božská komédia|Divina Commedia]]'' je [[asketizmus|asketická]] v poňatí a v mnohom aj v prevedení. Do veľkej miery podobný je Petrarcov génius; ale ani Petrarca ani Dante sa nemôže radiť medzi čistých asketikov ich čias. Ale patria sem mnohí iní spisovatelia. [[Mystika|Mysticizmus]] [[Katarína zo Sieny|Sv. Kataríny zo Sieny]] bol politický. Bola to skutočne výnimočná žena, ktorá mala ambície vrátiť rímsku cirkev späť k evanjelickým cnostiam a ktorá zanechala zbierku listov písaných vo vysokom a idealistickom tóne, určenú všetkým ľuďom, vrátane pápežov. Na jednej strane sa pridáva k Jacoponemu z Todi, na druhej k [[Savonarola|Savonarolovi]]. Jej náboženský prejav je najčistejší, najmorálnejší z ktoréhokoľvek, ktoré môžeme nájsť v [[Taliansko|Taliansku]] [[14. storočie|14. storočia]]. Netreba si myslieť, že jej v hlave vznikali presné myšlienky reformácie, ale túžbu po veľkej morálnej reforme cítiť v jej tóne. A naozaj rozprávala ''ex abundantia cordis''. V každom prípade musí dcéra Jacopa Benincasa zaujať miesto medzi tými, ktorí z diaľky pripravili cestu náboženskému hnutiu, ktoré sa odohralo v [[16. storočie|16. storočí]] najmä v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Anglicko|Anglicku]]. Iný Sienčan, [[Giovanni Colombini]], zakladateľ rádu [[jezuiti|jezuitov]] kázal chudobu učením aj príkladom, čím sa vrátil k myšlienke [[František z Assisi|sv. Františka z Assisi]]. Jeho listy patria medzi najvýznamnejšie z kategórie asketických prác 14. storočia. Passavanti vo svojom ''Specchio della vera penitenza'' (Zrkadlo skutočného pokánia) pripojil k rozprávaniu inštrukcie. Cavalca preložil z latinčiny ''Vite deci santi padni''. Rivalta zanechal mnohé kázania a [[Franco Sacchetti]] (spomínaný známy spisovateľ príbehov) mnohé rozhovory. Celkovo bola jedným z najdôležitejších výtvorov talianskeho ducha 14. storočia náboženská literatúra. == Humorná poézia == V priamom kontraste s tým je literatúra so silným populárnym prvkom. Humorná poézia, poézia smiechu a vtipu, ktorá, ako sme videli, sa rozvinula do veľkej miery v 13. storočí pokračovala v aj v 14. autormi ako Bindo Bonichi, Arrigo di Castruccio, Cecco Nuccoli, Andrea Orgagna, Filippo de Bardi, Adriano de Rossi, Antonio Pucci a iní. Orgagna bol obzvlášť zábavný; Bonichi bol zábavný so satirickým a morálnym cieľom. Antonio Pucci ich všetkých prevýšil rozličnosťou tvorby. Transformoval do [[triola|triol]] kroniku Giovanniho Villaniho (Centiloquio) a napísal mnohé historické básne nazývané sirventés, mnohé zábavné básne a nie málo epicko-ľudových kompozícií na rôzne témy. Jeho malá báseň v siedmich cantos sa zaoberá vojnou medzi Florenťanmi a Pisanmi v rokoch [[1362]] – [[1365]]. Iné básne čerpajúce z legendárneho zdroja oslavujú ''La Reina d'Oriente'', ''Apollonio di Tiro'', ''Bel Gherardino'' a i. Tieto básne, ktoré mali byť recitované ľuďmi, sú vzdialenými predkami romantickej epiky, ktorá sa rozvinula v [[16. storočie|16. storočí]] a jej prvými predstaviteľmi boli [[Boiardo]] a [[Lodovico Ariosto|Ariosto]]. == Politická téma v literatúre 14. storočia == Mnohí básnici [[14. storočie|14. storočia]] nám zanechali politické diela. Z týchto si zaslúži spomenúť [[Fazio degli Uberti]], autor ''Dittamonda'', ktorý napísal [[Sirventés|sirventés]] pánom a ľuďom Talianska, báseň o Ríme, divú invektívu Karola IV. a [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]] a ďalej [[Francesco di Vannozzo]], [[Frate Stoppa]] a [[Matteo Frescobaldi]]. Môžeme povedať, že nasledujúc Petrarcov príklad sa mnohí básnici venovali patriotickej poézii. Do tohto obdobia sa tiež datuje literárny fenomén známy ako Petrarchizmus. Petrarchisti, alebo tí, ktorí spievali o láske, imitujúc Petrarcove spôsoby, sa vyskytovali už v 14. storočí. Ale iní sa zaoberali rovnakou témou s väčšou originalitou, priam semi-populárnym spôsobom. Takými boli ''Ballate'' autorov Ser Giovanni Fiorentino, [[Franco Sacchetti]], [[Niccol Soldanieri]], Guido a Bindo Donati. Ballaty boli básne spievané do tanca a v 14. storočí nachádzame mnohé piesne určené pre hudbu. Už sme spomenuli, že Antonio Pucci zveršoval Villaniho Kroniku. Tento prípad zveršovanej histórie nie je jedinečný a zjavne je spätý s podobným fenoménom, ktorý ponúka literatúra v [[Ľudová latinčina|ľudovej latinčine]]. Stačí spomenúť kroniku z [[Arezzo|Arezza]] v Arezzo v [[terza rima]] od Gorella de Sinigardi a históriu, tiež v terza rima, o ceste pápeža [[Alexander III.|Alexandra III.]] do [[Benátky|Benátok]] od Piera de Natali. Okrem toho, každá téma, či už historická, [[tragédia|tragická]] alebo vidiecka bola zveršovaná. [[Neri di Landocio]] napísal život sv. Kataríny; [[Jacopo Gradenigo]] dal chválospevy do triol; [[Paganino Bonafede]] dal v ''Tesoro dei rustici'' mnohé rady v poľnohospodárstve, čím začal druh georgickej poézie, ktorú plne rozvinul Alamanni v jeho ''Coltivazione'', [[Girolamo Baruffaldi]] v ''Canapajo'', Rucellai v ''Le api'', [[Bartolommeo Lorenzi]] v ''Coltivazione de' monti'', [[Giambattista Spolverini]] v ''Coltivazione del riso'', a i. V Taliansku v [[14. storočie|14. storočia]] nemohla celkom chýbať ani [[Dramatické umenie|dramatická literatúra]]. Jej stopy sú však zriedkavé, hoci v [[15. storočie|15. storočí]] nachádzame [[Dráma|drámy]] hojnosť. [[14. storočie]] malo jeden špecifický druh drámy. V šesťdesiatich rokoch ([[1250]] – [[1310]]), ktoré od smrti [[Frederik II.|Frederika II.]] do výpravy [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henricha VII.]] do Talianska neprišiel žiaden vládca. Na severe [[Taliansko|Talianska]] sa [[Ezzelino da Romano]] s titulom ríšsky vikár zmocnil takmer celého kraja [[Treviso]] a ohrozoval [[Lombardia|Lombardiu]]. [[Pápež|Pápeži]] proti nemu vyhlásili prvú [[križiacka výprava|križiacku výpravu]] a tá Ezzelina rozdrvila. [[Padova]] nabrala nový dych a začala rozširovať svoju vládu. V Padove žil [[Albertino Mussato]] narodený v roku [[1261]], rok po Ezzelinovom odstránení; vyrástol medzi ľuďmi z generácie, ktorá nenávidela meno tyrana. Potom, ako napísal v latinčine históriu Henricha VII. sa oddal dramatickej tvorbe o Ezzelinovi, rovnako v latinčine. Eccerina, ktorý pravdepodobne nikdy nebol stvárnený na javisku, prirovnávali niektorí kritici k veľkým gréckym [[tragédia|tragickým dielam]]. Asi by bolo bližšie pravde povedať, že nemal nič spoločné s prácou [[Aischylos|Aischyla]]; ale dramatická sila, stvárnenie istých situácií a vyrozprávanie istých udalostí sú veľmi originálne. To by asi nebolo možné, keby prácu napísal v taliančine. V posledných rokoch 14. storočia sa stávame svedkami boja, ktorý čoskoro vypukne medzi lokálne špecifickou literárnou tradíciou a ožívajúcim [[Klasicizmus|klasicizmom]], v duchu už živým. Ako reprezentanti tohto boja sa prejavia [[Luigi Marsilio]] a [[Coluccio Salutati]], obaja učenci hovoriaci a píšuci po latinsky, ašpirujúci [[Humanista|humanisti]], aj keď zároveň milujúci [[Dante Alighieri|Danteho]], Petrarcu a [[Boccaccio|Boccaccia]] a cítiaci a oslavujúci vo svojich dielach krásu talianskej literatúry. == Renesancia == Veľké intelektuálne hnutie, na ktoré svitalo veľmi dlho, možno pocítiť v Taliansku v [[15. storočie|15. storočí]]. Vyskytlo sa množstvo pracovitých, neúnavných učencov, každý z nich sústredený na jedno veľké dielo. Medzi nimi boli [[Niccolò Niccoli]], [[Giannozzo Manetti]], [[Palla Strozzi]], [[Leonardo Bruni]], [[Francesco Filelfo]], [[Poggio Bracciolini]], [[Carlo d'Arezzo]] a [[Lorenzo Valla]]. Manetti sa pohrúžil do kníh, spával iba niekoľko hodín, nikdy nevychádzal von a trávil čas prekladmi z gréčtiny, štúdiom hebrejčiny a komentovaním [[Aristoteles|Aristotela]]. [[Palla Strozzi]] šiel na vlastné náklady do [[Grécko|Grécka]], aby hľadal [[starovek]]é knihy a zlý [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]] a [[Platón]] poňho poslali. [[Poggio Bracciolini]] šiel na snem v Constance a našiel sa v kláštore v zaprášených [[Marcus Tullius Cicero|Cicerovych]] ''Orations''. Ručne kopíroval [[Quintilianus|Quintiliána]] objavil [[Lucretius|Lucretia]], [[Palutus|Plauta]], [[Plínius|Plínia]] a mnohých ďalších latinských autorov. Guarino sa vydal na východ hľadať [[Kódex|kódexy]]. [[Giovanni Aurispa]] sa vrátil do [[Benátky|Benátok]] so stovkami rukopisov. Aká vášeň to zachvátila týchto autorov? Čo hľadali? Čo ich zaujalo? Títo Taliani len podávali ďalej čestnú tradíciu, ktorá, hoci sčasti latentná, bola hlavnou informáciou o talianskej stredovekej histórii a nakoniec sa stala triumfálne úspešnou. Súčasťou tejto tradície bola rovnaká pretrvávajúca a posvätná pamiatka Ríma, rovnaké uctievanie jeho jazyka a inštitúcií, ktoré raz spomalili vývoj talianskej literatúry a teraz vštepili starú latinskú vetvu starovekého klasicizmu do prekvitajúcej rukoväte talianskej literatúry. Toto všetko je len pokračovaním fenoménu, ktorý existoval po celé veky. Je to pamiatka Ríma, ktorá vždy ovládala Talianov, myšlienka, ktorá sa znovu objavuje od [[Anicius Manlius Severinus Boethius|Boetia]] po [[Dante Alighieri|Danteho]], od [[Arnold z Brescie|Arnolda z Brescie]] po [[Cola di Rienzi]], ktorý naberá silu s [[Francesco Petrarca|Francescom Petrarcom]] a [[Boccaccio]]m a nakoniec triumfuje v literatúre aj v živote, pretože moderný duch sa živí klasickými prácami. Ľudia sa vracajú k prírode; svet už viac nie je prekliaty ani znenávidený; pravda a krása idú ruka v ruke; znovuzrodí sa človek; a ľudský rozum nájde svoje práva. Všetko, jednotlivec aj spoločnosť sa zmení pod vplyvom nových faktov. Najskôr sa vytvorila ľudská individualita, ktorá chýbala v [[stredovek]]u. Ako povedal [[Jakob Burckhardt]], človek sa zmenil na individualitu. Začal cítiť a udržiavať si vlastnú osobnosť, čo neustále nadobúdalo plnšie uskutočnenie. Ako dôsledok toho vznikla myšlienka slávy a túžba po nej. Sformovala sa veľmi kultúrna trieda, v modernom zmysle slova, a vznikla koncepcia (dovtedy úplne neznáma), že hodnota človeka nezávisela vôbec od jeho pôvodu, ale od jeho osobnostných kvalít. Poggio vo svojom dialógu ''De nobilitate'' vyhlasuje, že úplne súhlasí s účastníkmi konverzácie, ktorými sú [[Niccolo Niccoli]] a [[Lorenzo Medici|Lorenzo di Medici]] <ref>[[Bruno Nardini]]: [[Stretnutie s Michelangelom]], vyd. [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], rok 1978, strany 14-26</ref>v názore, že nie je inej urodzenosti než vlastnej zásluhy. Vonkajší život vo všetkých častiach prekvital; vznikol spoločenský človek; vytvorili sa pravidlá civilizovaného života; prehlbovala sa túžba po plnších a umeleckých zážitkoch. [[Stredovek|Stredoveká]] myšlienka existencie sa obrátila naruby; ľudia, ktorí dovtedy svoje myšlienky obracali len k nebeským veciam a verili výlučne v božskú spravodlivosť teraz začínali myslieť na skrášlenie a obšťastnenie svojej pozemskej existencie a znovu začali veriť vo svoje ľudské práva. To bol veľký pokrok, ale niesol so sebou semä mnohých nebezpečenstiev. Koncepcia morálnosti sa postupne oslabovala. [[François Rabelais|Rabelaisov]] ''fay ce que vouldras'' (Rob čo chceš) sa stal prvým životným krédom. Nábožnosť otupela, oslabila sa, zmenila sa, stala sa znova pohanskou. Nakoniec sa [[Taliansko]] stalo najvýznamnejším reprezentantom výšok a hlbín, cností a zlyhaní ľudskosti. Korupcia sa spájala so všetkým, čo bolo životným ideálom; najhlbší [[Skepticizmus (filozofia)|skepticizmus]] sa zmocnil ľudských myslí; neschopnosť rozlíšiť medzi dobrom a zlom dosiahla vrcholu. Okrem toho viselo nad Talianskom veľké literárne nebezpečenstvo. Hrozilo, že [[humanizmus]] potopí jeho mladistvú národnú literatúru. Niektorí autori sa doslova snažili vniesť do taliančiny latinské tvary, znovu urobiť, po čase [[Dante Alighieri|Danteho]] nebezpečenstva, čo [[Guittone d'Arezzo]] tak nešťastne urobil Taliansku v [[13. storočie|13. storočí]]. Provinčné dialekty sa snažili znovu presadiť v literatúre. Veľkí autori [[14. storočie|14. storočia]]&nbsp;–&nbsp;[[Dante]], [[Francesco Petrarca|Petrarca]], [[Boccaccio]], boli mnohými ľuďmi zabudnutí alebo znenávidení. Bola to [[Florencia]], ktorá zachránila [[Literatúra|literatúru]] tým, že harmonizovala klasické modely s moderným cítením, Florencia, ktorá úspešne spojila klasické tvary s ľudovým umením. Stále čerpajúc energiu a eleganciu z [[Klasicizmus|klasicizmu]], ťahajúc zo starovekých fontán všetko dobré a užitočné, čo môžu poskytnúť, bola schopná zachovať jej skutočný život, udržať svoje národné tradície a viesť literatúru cestou, ktorú jej otvorili spisovatelia minulého storočia. Vo Florencii písali aj najoslavovanejší humanisti ľudovým jazykom a komentovali Danteho a Petrarcu a obraňovali ich pred nepriateľmi. [[Leone Battista Alberti]], grécky a latinský učenec, písal v nárečí a [[Vespasiano da Bisticci]], hoci neustále zahĺbený do gréckych a latinských rukopisov, napísal ''Vile di uomini illustri'', cenenú za historický obsah a priamosťou a jednoduchosťou sa radiacu medzi najlepšie práce [[14. storočie|14. storočia]]. [[Andrea da Barberino]] napísal prekrásnu prózu o ''Reali di Francia'', v ktorej dal rytierskym romancám farbu [[Romantizmus (literatúra)|romantizmu]]. Belcari a Benivieni nás zanesú späť do mystického idealizmu skorších čias. Práve v [[Lorenzo de Medici|Lorenzovi de Medici]] môžeme vidieť vplyv [[Firenze|Florencie]] na renesanciu. Jeho myseľ formovali starovekí: navštevoval hodiny Gréka [[Argyropulos]]a, sedával na Platonických banketoch, podstupoval útrapy pri zbieraní kódexov, sôch, váz, obrazov, šperkov a nákresov aby ozdobil záhrady San Marco a vytvoril knižnicu neskôr nazvanú jeho menom. V sieňach jeho Florentského paláca, v jeho vilách v [[Careggi]], [[Fiesole]] a [[Anibra]], stáli prekrásne truhlice, ktoré [[Dello]] pomaľoval príbehmi [[Ovídius|Ovídia]], [[Herkules|Herkula]] od [[Pollaiuolo|Pollaiuola]], Pallas od [[Sandro Botticelli|Botticelliho]], prácami [[Filippino|Filippina]] a [[Verrocchio|Verrocchia]]. [[Lorenzo di Piero de' Medici|Lorenzo de Medici]] žil úplne v klasickom svete; a predsa, keď čítame jeho básne, vidíme len človeka jeho doby, obdivovateľa Danteho a starých [[Toskánsko|toskánskych]] poetov, ktorý sa necháva inšpirovať od populárnych múz a úspešne dáva svojej poézii farby najvyslovenejšieho [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]] ako aj najvyššieho idealizmu, ktorý prechádza z [[Platón|platónskeho]] [[Sonet|sonetu]] do vášnivých triol ''Amori di Venere'', z grandiozity ''Salve'' k ''Nencia'' a k ''Beoni'', od ''Canto carnascialesco'' k ''Lauda''. Cítenie prírody je v ňom raz sladké a melancholické, inokedy energické a hlboké, sťaby ozvena pocitov, žiaľov, ambícií tohto hlboko pohnutého života. Rád sa pozeral do vlastného srdca prísnym okom, ale bol tiež schopný sa vyliať s turbulentnou plnosťou. S umeleckosťou Florenťana, ktorý čítal [[Anakreón z Teosu|Anacreonta]], [[Ovídius|Ovídia]] a [[Tibullus|Tibulla]], ktorému sa žiadalo užívať si života, ale aj ochutnať nuansy umenia. Vedľa Lorenza nachádzame [[Poliziano|Poliziana]], ktorý tiež zjednotil, s väčším umením, staroveké a moderné, populárny a klasický štýl. V jeho [[Rispetti]] a jeho [[Ballate]] je čerstvosť obrazov a plastickosť tvaru nenapodobniteľná. Tento [[grécky]] učenec písal talianske verše s oslňujúcimi farbami; najčistejšia elegancia gréckych zdrojov pretkávala jeho umenie všetkými spôsobmi, v [[Orfeus|Orfeovi]] ako aj ''Sianze per la giostra''. Ako dôsledok intelektuálneho hnutia smerom k renesancii vznikli v [[Taliansko|Taliansku]] v [[15. storočie|15. storočí]] tri akadémie; vo [[Florencia|Florencii]], [[Neapol]]e a v [[Rím]]e. [[Florentská akadémia|Florentskú akadémiu]] založil [[Cosimo de' Medici]]. Potom, ako počul chvály platónskej filozofie, ktoré spieval [[Gemistus Pletho]], ktorý bol v roku [[1439]] vo florentskom sneme, si tieto názory tak obľúbil, že čoskoro naplánoval literárny kongres obzvlášť na diskusiu o nich. [[Marsilius Ficinus]] opísal zamestnania a kratochvíle týchto akademistov. Tu, ako povedal, sa mladí muži vo voľnom čase učili princípom spôsobov a vyjadrovania; tu dospelí muži študovali vládu republiky a rodiny; a starci sa zverovali svojou vierou v budúcnosť sveta. Akadémia bola rozdelená do troch tried: triedy patrónov, ktorí boli členmi Mediciho rodiny; triedy poslucháčov, medzi ktorými sedeli najznámejší ľudia tých čias ako [[Pico della Mirandola]], [[Angelo Poliziano]], [[Leon Battista Alberti]]; a triedy prívržencov, ktorí boli mladí a chceli sa presadiť vo filozofických smeroch. Je známe, že platónska akadémia túžila šíriť; čo sa týka umenia druhé a intenzívnejšie obrodenie [[Staroveký Rím|staroveku]]. [[Rímska akadémia|Rímsku akadémiu]] založil [[Giulio Pomponio Leto]] s cieľom šíriť hľadanie a skúmanie starovekých pamiatok a kníh. Predstavovala istý chrám náboženstva [[Klasicizmus|klasicizmu]] zmiešaného s učením a filozofiou. Platina, oslavovaný autor života prvej stovky pápežov k nej tiež patril. V [[Neapolské kráľovstvo|Neapole]] bola zriadená akadémia známa ako [[Pontaniana]]. Jej zakladateľom bol [[Antonio Beccadelli]], domácky nazývaný ''Il Panormita'', a po jeho smrti bol hlavou ''Il Pontano'', podľa ktorého dostala meno a ktorého myseľ ju oživila. Romantické básne splodil morálny [[skepticizmus]] a umelecký vkus [[15. storočie|15. storočia]]. Taliansko nikdy nemalo skutočnú epickú poéziu v období jej literárneho zrodu. Ešte ťažšie sa nejaká mohla vyskytnúť počas renesancie. Malo však mnohé básne zvané ''Cantari'' pretože obsahovali príbehy, ktoré sa spievali ľudu; a okrem nich existovali romantické básne ako ''Buovo d'Antona'', ''Regina Ancroja'' a iné. Ale prvým, kto do tohto štýlu priniesol eleganciu a nový život bol [[Luigi Pulci]], odchovanec [[Mediciovci|Mediciovcov]], ktorý napísal ''Morgante Maggiore'' na žiadosť [[Lucrezia Tornabuoni|Lucrezie Tornabuoni]], matky [[Lorenzo Nádherný|Lorenza Nádherného]]. Materiál pre "Morgante" je takmer úplne prebraný z neznámej rytierskej básne [[15. storočie|15. storočia]], podľa nedávneho objavu profesora [[Pio Rajna|Pia Rajnu]]. Na tomto základe Pulci vztýčil svoju vlastnú štruktúru, často zosmiešňujúc predmet, parodujúc postavy, zavádzajúc množstvo dejových odbočiek, raz impulzívnych, raz vedeckých, raz teologických. Pulciho prínos pozostáva z toho, že ako prvý povýšil romantickú [[Epika|epiku]], ktorá bola po dvesto rokov v rukách rozprávačov príbehov na umeleckú prácu a v tom, že zjednotil vážne a komické, čím šťastne zobrazil spôsoby a pocity tej doby. S vážnejším zámerom [[Matteo Boiardo]], knieža zo [[Scandiano]], napísal svoje ''Orlando innamorato'', v ktorom, ako sa zdá, sa snažil obsiahnuť celú oblasť [[Dynastia Carolingian|Karolínskych]] legiend; ale túto úlohu nesplnil. Obsahujú príliš hrubú žilu humoru a paródie. Ferrarese je však stále poetom, ktorý vykreslil romantický svet s hlbokou oddanosťou rytierskym spôsobom a pocitom, čiže láske, oddanosti, hrdinskosti a štedrosti. Treťou romantickou básňou 15. storočia bola ''Mambriano'' od [[Francesco Bello|Francesca Bella]] ([[Cieco di Ferrara]]). Čerpal z Karolínskeho cyklu, z romancí [[Okrúhly stôl|Okrúhleho stola]], z klasického staroveku. Bol básnikom nezvyčajného génia a promptnej predstavivosti. Vykazoval vplyv Boiarda, obzvlášť v niečom z fantastickosti, ktorú používal vo svojej práci. Rozvoj [[Dráma|drámy]] v [[15. storočie|15. storočí]] bol veľký. Tento druh semi-populárnej literatúry sa zrodil vo [[Florencia|Florencii]] a spájal sa s istými populárnymi sviatkami, ktoré sa zvyčajne konali na počesť sv. [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]], svätého patróna mesta. ''Sacra Rap presentazione'' nie je v podstate viac ako rozvoj stredovekého ''Mistero'' ([[mystérium]]) - (epizódy zo života [[Ježiš Kristus|Krista]]). Hoci nepatrilo medzi populárnu poéziu, niektorí jej autori boli veľmi renomovaní spisovatelia. Stačí spomenúť niektorých ako [[Lorenzo de Medici]], ktorý napísal ''San Giovanni e Paolo'', a [[Feo Belcari]], autor ''San Panunzio'', Abramo ed Isac, a i. Od 15. storočia prenikli do ''Sacra Reppresentazione'' niektoré komicko-rúhačské prvky. Z biblického a legendárneho konvencionalizmu sa Poliziano emancipoval vo svojom ''Orfeovi'', ktorý, hoci vo svojej vonkajšej podobe patril k posvätným reprezentáciám, sa od nich podstatne líši v obsahu a umeleckom prvku. Po Petrarcovi sa [[idyla (literatúra)|idyla]] stala druhom literatúry, ktorý veľmi tešil Talianov. V nej je však pastiersky prvok jediný zjavný, pretože v nej nie je nič z dedinského života. Taká je ''Arcadia'' [[Jacopo Sannazzaro|Jacopa Sannazzara]] z Neapola, autora únavnej latinskej básne ''De Partu Virginis'' a niektorých rybárskych idýl. Arcadia sa delí na desať idýl, v ktorých sa opisujú slávnosti, hry, obety a spôsoby kolónie pastierov. Sú písané elegantným veršom, ale bolo by zbytočné v nich hľadať akékoľvek známky dedinského života. Na druhej strane, aj v tomto štýle bol [[Lorenzo de Medici]] nadradený. Jeho ''Nencia da Barberino'' bola, ako hovorí moderný spisovateľ, sťaby novou a jasnou reprodukciou ľudových piesní florentskej oblasti pretavených do jedinej majestátnej vlny ''octave stanzas" ([[stanca]]). Lorenzo sa niesol v duchu čistého realizmu dedinského života. Je výrazný kontrast medzi touto prácou a konvečným sedliactvom Sannazzara a iných. Mediciho rivalom v tomto štýle, hoci nedosahoval jeho kvalít, bol [[Luigi Pulci]] v jeho ''Bear da Dicomano''. Lyrická poézia o láske tohto storočia nebola významná. Namiesto toho vidíme vznikať celkom nový štýl, ''Canto carnascialesco''. Bol to istý druh chórovej piesne sprevádzanej ''ballate'; a zväčša sa kládli do úst skupine pracujúcich mužov a obchodníkov, ktorí, neveľmi čestne, ospevovali svoje umenie. Tieto víťazstvá a pretvárky riadil sám Lorenzo. V podvečer vyrazili do ulíc veľké skupiny na koňoch, hrali a spievali tieto piesne. Niektoré sú od samotného Lorenza, ktoré prekonávajú všetky ostatné v umeleckom aspekte. Pieseň s názvom ''Bacco de Arianna ''je najznámejšia. [[Girolamo Savonarola]], ktorý prišiel do Florencie v roku [[1489]] povstal, aby bojoval proti literárnemu a sociálnemu hnutiu renesancie. Niektorí sa snažili navrhnúť, že Savonarola Nábožný bol apoštolom slobody, iní, že bol predčasnou reakciou reformácie. Popravde však nebol Savonarola ani jedným ani druhým. V jeho boji s [[Lorenzo de Medici|Lorenzom de Medici]] viedol svoj útok proti proklamátorovi klasických štúdií, patrónom pohanskej literatúry namiesto proti politickému tyranovi. Povzbudený záhadnou túžbou dosiahnuť cieľ sa vybral cestou proroka kážuceho proti príťažlivým autorom, proti tyranii Mediciovcov a volajúceho po vláde ľudu. To však nerobil z túžby po občianskej slobode, ale pretože Savonarola videl v Lorenzovi a jeho dvore svoju najväčšiu prekážku v návrate ku [[katolíctvo|katolíckej]] [[doktrína|doktríne]], túžbe jeho srdca; zatiaľ, čo si myslel, že tento návrat bude ľahko uskutočniteľný, ak sa pri páde Mediciovcov dostane [[Florentská republika]] do rúk jeho prívržencov. Môže byť spravodlivejšie pozerať sa na Savonarolu ako predchodcu [[Reformácia|reformácie]]. V tom prípade by to bolo viac, ako zamýšľal. [[Ferrara|Ferrarský]] kňaz nikdy nemal v úmysle útočiť na pápežskú [[dogma|dogmu]] a vždy vyhlasoval, že mieni zostať s rímskou cirkvou. Nemal žiadne z veľkých ambícií [[Martin Luther|Luthera]]. Iba opakoval sťažnosti a vyzývanie sv. Kataríny zo Sieny; žiadal reformáciu spôsobov, výlučne spôsobov, nie doktríny. Pripravil pôdu pre nemecké a anglické náboženské hnutia 16. storočia, ale nevedomky. V histórii talianskej civilizácie predstavuje krok späť, zrušenie veľkej renesancie a návrat k stredovekým myšlienkam. Jeho pokus presadiť sa v opozícii svojej doby, zadržať vývoj udalostí, vrátiť ľudí na starú vieru, vieru že všetko sociálne zlo pochádza od Mediciho a [[Borgiovci (rozlišovacia stránka)|Borgiu]], neschopnosť vidieť historickú realitu, ambície založiť republiku s [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]] ako jej kráľom, to všetko ukazuje, že Savonarola bol viac fanatikom ako mysliteľom. Nemá ani veľké zásluhy ako spisovateľ. Napísal talianske kázania, hymny (''laudi''), [[asketizmus|asketické]] a politické materiály, ale ich podanie je hrubé a významné iba na objasnenie jeho myšlienok. Nábožné básne Girolama Benivieniho sú lepšie ako jeho, a čerpajú z rovnakých inšpirácií. V týchto textoch, niekedy sladkých, vždy nábožne vrelých, nás Benivieni a s ním [[Feo Belcari]] nesú späť do literatúry 14. storočia. História nemala v [[15. storočie|15. storočí]] veľa, ani veľmi dobrých študentov. Jej oživenie patrilo do nasledujúcej doby. Zväčša sa písalo v [[Latinčina|latinčine]]. [[Leonardo Bruni]] ''Dejiny'', [[Arezzo ]]dejiny Florencie, [[Gioviano Pontano]] ''Dejiny Neapola'', [[Bernardino Corio]] napísal ''Dejiny Milána'' v ľudovej taliančine. [[Leonardo da Vinci]] písal o maľbe, [[Leon Battista Alberti]] jednu prácu o [[sochárstvo|sochárstve]] a [[architektúra|architektúre]]. Ale mená týchto dvoch mužov sú významné, nie tak, ako autorov týchto spisov, ale ako stelesnení iných charakteristík obdobia renesancie, zručnosti génia, sily prevedenia mnohými a rôznymi spôsobmi a výnimočnosti vo všetkom. Leonardo bol architekt, básnik, maliar, hydraulický inžinier a významný matematik. Alberti bol hudobník, študoval filozofiu práva, bol architekt a kresliar a preslávil sa v literatúre. Mal hlboké cítenie prírody a takmer jedinečnú schopnosť prijať všetko, čo videl a počul. Leonardo a Alberti predstavujú všetku intelektuálnu energiu obdobia [[Renesancia|renesancie]], ktorá sa v [[16. storočie|16. storočí]] začala rozvíjať po svojich jednotlivých častiach, čím umožnili to, čo niektorí nazvali zlatý vek talianskej literatúry. == Vývoj renesancie == Základnou charakteristikou literárnej epochy nasledujúcej po renesancii je to, že každý druh umenia sa zdokonalil, obzvlášť v zjedotení talianskeho charakteru jazyka s klasicizmom štýlu. Toto obdobie trvalo od roku [[1494]] do [[1560]]; a, hoci to znie čudne, práve toto obdobie plodnosti a literárneho významu začalo od roku [[1494]], ktorý znamenal s vpádom [[Karol VIII. (Francúzsko)|Karola VIII.]] do Talianska začiatok jeho politického úpadku a cudzej nadvlády. Ale nie je náročné vysvetliť to. Najslávnejší z mužov prvej polovice [[16. storočie|16. storočia]] boli vzdelaní v predchádzajúcom storočí. [[Pietro Pomponazzi]] sa narodil v roku [[1462]], [[Marcello Vergilio Adriani]] v roku 1464, [[Baldassare Castiglione|Castiglione]] v roku [[1468]], [[Niccolò Machiavelli|Machiavelli]] v roku 1469, [[Bembo]] v roku 1470, [[Michelangelo Buonarroti]] a [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] v roku [[1474]], [[Jacopo Nardi|Nardi]] v roku [[1476]], [[Gian Giorgio Trissino|Trissino]] v roku [[1478]], [[Francesco Guicciardini|Guicciardini]] v roku [[1482]]. Preto je jednoduché pochopiť ako literárna činnosť, ktorá sa prejavila od konca 15. storočia do polovice 16. storočia, bola výsledkom politických a sociálnych podmienok doby, v ktorej sa tieto mysle formovali a nie tých, v ktorej sa ukázala ich sila. === Macchiavelli, Giuccardini a Nardi – historici === [[Niccolò Machiavelli]] a [[Francesco Guicciardini]] boli hlavnými pôvodcami historickej vedy. Machiavellliho hlavné práce sú ''Istorie florentine'', ''Discorsi sulla prima deca di Tito Livio'', ''Arte delia guerra'' a ''Principe'' ([[Vladár (Niccolò Machiavelli)|Vladár]]). Jeho prínos spočíva v tom, že bol tvorcom experimentálnej vedy o politike s tým, že pozoroval fakty, študoval dejiny a vyvodzoval z nich dôsledky. Zvláštnosťou Machiavelliho génia bolo, ako bolo povedané, v umeleckom cítení pri pojednávaní o politike pre seba samú, bez ohľadu na okamžitý cieľ, v jeho schopnosti abstrahovať sa od nepodstatných výskytov v prechodnej prítomnosti, aby sa mohol lepšie zmocniť večného a vrodeného kráľovstva. Popri Machiavellim ako historikovi aj ako štátnikovi stojí [[Francesco Guicciardini]]. Guicciardini bol veľmi pozorný a zanietený pre redukciu svojich pozorovaní na vedu. Jeho ''Storia d'Italia'', ktorá pokrýva obdobia od smrti [[Lorenzo de Medici|Lorenza de Medici]] do roku [[1534]] je plná politickej múdrosti, je zručne rozdelená do častí, dáva živý obraz o charaktere osôb o ktorých pojednáva a je písaná grandióznym štýlom. Ukazuje hlboké vedomosti o ľudskom srdci a pravdivo zobrazuje temperament, schopnosti a zvyky rôznych európskych národov. Vracajúc sa späť k príčinám udalostí hľadal vysvetlenia rôzniacich sa záujmov princov a ich vzájomnej žiarlivosti. Fakt, že sám bol svedkom mnohých udalostí, o ktorých rozprával a zúčastnil sa ich, pridáva k vierohodnosti jeho slov. Politické reflexie sú vždy hlboké; v ''Pensieri'', ako hovorí G. Capponi, sa zdá, že si kladie za cieľ vybrať najpodstatnejších reprezentantov pozorovaných vecí a tým túži vytvoriť čo najadekvátnejšiu politickú doktrínu vo všetkých jej častiach. Machiavelliho a Guicciardiniho môžeme považovať nie len za významných historikov, ale aj za zakladateľov historickej vedy založenej na pozorovaní. Menej dôležitými, ale stále hodnými povšimnutia boli [[Jacopo Nardi]] (spravodlivý a verný historik a čestný muž, ktorý bránil práva [[Florencia|Florencie]] proti [[Mediciovci|Mediciovcom]] pred Charlesom V.), Benedetto Varchi, Giambattista Adriani, Bernardo Segni; a, mimo [[Toskánsko|Toskánska]], Camfflo Porzio, ktorý rozprával o ''Congiura de baroni'' a talianskych dejinách od roku 1547 do 1552, Angelo di Costanza, [[Pietro Bembo]], Paolo Paruta a iní. === Ariosto === Ariostov ''[[Zúrivý Roland]]'' bol pokračovaním Boiardovho ''Innamorato''. Jeho charakteristikou je, že asimiloval rytiersku romancu do klasicistického štýlu a modelov. [[Lodovico Ariosto]] bol umelcom len pre jeho lásku k umeniu; jediným cieľom jeho epiky bolo vytvoriť romancu, ktorá by potešila Ariosta a generáciu, v ktorej žil. Jeho Orlando nemá žiaden vážny účel; naopak, vytvára fantastický svet, v ktorom sa básnik bezcieľne potuluje, uspokojuje svoje rozmary a občas sa usmieva nad vlastnou prácou. Jeho veľkou túžbou je zobraziť všetko s najvernejšou dokonalosťou; kultivovaný štýl je to, čo ho najviac zamestnáva. V jeho rukách sa štýl stáva nádherne plastický v každej koncepcii, či nízkej alebo vznešenej, vážnej alebo hravej. [[stanca|Octave stanza]] v ňom dosiahla najvyššej dokonalosti elegancie, variácie a harmónie. === Historická epická poézia === Medzitým, po boku s romantickou, prebiehali snahy o historickú epiku. [[Gian Giorgio Trissino]] z [[Vicenza|Vicenzy]] zostavil báseň zvanú ''Italia liberala dai Goti''. Plná učenosti a starovekých pravidiel, na ktorých sa on sám formoval, s cieľom ospevovať výpravy [[Belisar]]ia; povedal, že sa prinútil dodržiavať všetky [[Aristoteles|Aristotelove]] pravidlá a že napodobňoval [[Homér]]a. V tomto môžeme opäť vidieť prejav renesancie, a hoci Trissinova práca je chudobná na originalitu a bez akéhokoľvek pôvodného básnického podfarbenia, aj tak pomáha lepšie pochopiť stav mysle 16. storočia. === Lyrická poézia === Lyrická poézia určite nepatrila k druhom, ktoré sa v 16. storočí výrazne rozvinuli. Originalita úplne chýbala, keďže sa zdalo, že nie je možné urobiť nič lepšie ako okopírovať Petrarcu. A predsa aj v tomto štýle písali niektorí energickí básnici. Monsignore [[Giovanni Guidiccioni]] z [[Lucca|Luccy]] ([[1500]] – [[1541]]) ukázal svoje štedré srdce. Vo vynikajúcich sonetoch vyjadril svoj smútok nad poľutovaniahodným stavom, do ktorého sa dostala jeho krajina. [[Francesco Molza]] z [[Modena|Modeny]] ([[1489]] – [[1544]]), učený v gréčtine, latinčine a hebrejčine písal elegantným a oduševneným štýlom. [[Giovanni della Casa]] ([[1503]] – [[1556]]) a [[Pietro Bembo]] ([[1470]] – [[1547]]), hoci boli petrarchisti, boli elegantní. Dokonca aj [[Michelangelo Buonarroti]] bol svojho času petrarchista, ale jeho básne nesú známky jeho výnimočného génia. Medzi týchto básnikov sa radí aj množstvo skvelých dám ako [[Vittoria Colonna]], (ktorú miloval Michelangelo), [[Veronica Gambara]], [[Tullia d'Aragona]], [[Giulia Gonzaga]], veľmi jemné poetky a géniom nadradené mnohým spisovateľom ich čias. === Dráma === 16. storočie malo nemálo tragédií, ale všetky sú slabé. Dôvodom bola morálna a náboženská apatia. Talianskym tragédiám chýbajú silné vášne a energické postavy. Prvým, ktorý zaujal miesto na tragickom javisku bol Trissino s jeho ''Sofonisba'', svedomito sledujúc umelecké pravidlá, ale písané chorými veršami a bez tepla pocitov. ''Oreste'' a ''Rosmunda'' [[Giovanni Rucellai|Giovanniho Rucellai]] neboli lepšie, ani ''Antigona'' [[Luigi Alamannis|Luigiho Alamannis]]. [[Sperone Speroni]] vo svojom ''Canace'' a [[Giraldi Cintio]] v jeho ''Orbecche'' sa pokúšali stať inovátormi tragickej literatúry, ale uspeli len v jej zosmiešnení. Rozhodne nadradený im bol ''Torrismondo'' [[Torquato Tasso|Torquata Tassa]], obzvlášť významný svojimi refrénmi, ktoré pripomínajú refrény gréckych tragédií. Talianska komédia 16. storočia bola takmer úplne postavená na latinskej komédii. Takmer vždy boli rovnaké v zápletke, v postavách starca, sluhu a čakajúceho dievčaťa a spor bol často ten istý. [[Lucidi of Agnolo Firenzuola]] a ''Vecchio amoroso'' [[Donato Giannotti|Donata Giannottiho]] boli postavené na [[Plautus|Plautových]] komédiách, ako aj ''Sporta'' od [[Giambattista Gelli|Gelliho]], ''Marito'' od [[Dolce]]ho a iné. Zdá sa, že medzi všetkými spisovateľmi komédií sa vyznačovali iba traja – [[Machiavelli]], [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] a [[Giovan Maria Cecchi]]. Machiavelli vo svojej ''Mandragore'' vytvoril komédiu postavy, vytvoril typy, ktoré sa aj dnes zdajú živé, pretože ich odkopíroval z reality videnej okom vynikajúceho pozorovateľa. [[Lodovico Ariosto|Ariosto]] sa zasa odlišoval zobrazovaním zvyklostí svojej doby, obzvlášť [[Ferrara|ferrarskej]] šľachty. Checci zasa zanechal vo svojich komédiách poklad hovoreného jazyka, ktorý nám dnes umožňuje najnádhernejším spôsobom sa oboznámiť s touto dobou. [[Pietro Aretino]] sa tiež radí medzi najlepších spisovateľov komédie. 15. storočie nebolo bez humornej poézie; [[Antonio Cammelli]] prezývaný ''Pistoian'' si obzvlášť zaslúži pozornosť vďaka svojej trpkej prístupnosti, ako ju nazval [[Charles Augustin Sainte-Beuve|Sainte-Beuve]]. Ale bol to [[Francesco Berni]] a satira, čo priviedol tento druh literatúry do dokonalosti v 16. storočí. Podľa neho sa tento štýl nazval berneskná poézia. V Bernim sa stretávame s takmer rovnakým fenoménom, ktorý sme si už všimli v súvislosti s ''Orlando furioso''. Bolo to umenie pre umenie, ktoré inšpirovali Berniovcov ako aj [[Anton Francesco Grazzini|Antona Francesca Grazziniho]] zvaného ''Il Lasca'' a iných menej významných. Môžeme povedať, že v ich poézii nie je nič; a je pravda, že ich obzvlášť teší vyzdvihovať nízke a odporné veci a vysmievať sa vážnemu a ctenému. Berneskná poézia je najjasnejšou reflexiou náboženského a morálneho [[Skepticizmus|skepticizmu]], ktorý bol jednou z charakteristík talianskeho spoločenského života v 16. storočí a viac-menej sa prejavoval vo všetkých prácach tohto obdobia, [[skepticizmus]], ktorý zastavil náboženskú [[Reformácia|reformáciu]] v Taliansku a ktorý bol zasa výsledkom historických podmienok. Berneschiovci a obzvlášť sám Berni občas prešiel do satirického tónu. Na druhej strane čistí satiristi ako Benátčan [[Antonio Vinciguerra]], [[Lodovico Alamanni]] a [[Lodovico Ariosto]] boli najmenej podriadení ostatným pre ich antickú eleganciu štýlu a istú pravdivosť prechádzajúcu do zákernosti, ktorá je obzvlášť zaujímavá, keď básnik hovorí o sebe. V 16. storočí nebolo málo [[didaktika|didaktických]] prác. [[Giovanni Rucellai]] sa vo svojej básni ''Api'' blíži dokonalisti [[Vergílius|Vergília]]. Jeho štýl je jasný a ľahký a na zaujímavosti jeho knihy pridávajú časté zmienky o udalostiach jeho doby. Ale z didaktických prác presahujúcich významom ostatné spomeňme ''Cortigiano'' [[Baldassare Castiglione|Baldassara Castiglioneho]], v ktorom si predstavuje rozhovor v paláci vojvodov z [[Urbino|Urbina]] medzi rytiermi a dámami o tom, čo má byť dar dokonalého dvorana. Táto kniha sa cení ako zobrazenie intelektuálneho a morálneho stavu najvyššej talianskej spoločnosti v prvej polovici 16. storočia. === Román === Zo spisovateľov románov 16. storočia sú dvaja najvýznamnejší [[Anton Francesco Grazzini]] a [[Matteo Bandello]], prvý z nich ako hravý a bizarný a druhý vážny. Nesmieme zabudnúť, že historicky bol Bandello [[dominikán]]sky kňaz a [[biskup]], ale napriek tomu boli jeho romány voľné v téme a často zosmiešňujú inovercov. V čase, kedy bol obdiv kvality štýlu a túžba po klasickej elegancii taká silná ako v 16. storočí, sa prirodzene kládol veľký dôraz na prekladanie gréckych a latinských autorov. Medzi veľmi početné preklady, ktoré sú stále slávne, patrili ''Aeneida'' a ''Idyly Longusa Sofistu'' od [[Annibal Caro|Annibala Cara]]; ako aj preklad [[Ovídius|Ovídiovych]] ''Metamorfóz'' od [[Giovanni Andrea dell Anguillare|Giovanniho Andreu dell Anguillare]], [[Apuleius|Apuleiovho]] "[[Zlatý osol|Zlatého osla]]" od Firenzuola a [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchovych]] ''Životov'' a ''Moralia'' od [[Marcello Adriani|Marcella Adrianiho]]. === Torquato Tasso === {{Hlavný článok|Torquato Tasso}} Historici talianskej literatúry sú na pochybách, či by mal byť [[Torquato Tasso|Tasso]] zaradený do obdobia najväčšieho rozvoja [[Renesancia|renesancie]] alebo tvoriť obdobie sám o sebe, obdobie prechodné medzi týmto a nasledujúcim. Iste je v hlbokom rozpore so storočím, v ktorom žil. Jeho náboženská viera, vážnosť charakteru, hlboká melanchólia v jeho srdci, neustála honba za dokonalosťou, všetko toto ho radí mimo literárnej epochy reprezentovanej [[Machiavelli|Machiavellim]], [[Lodovico Ariosto|Ariostom]] a Bernim. Ako výstižne povedal [[Giosuè Carducci|Carducci]], Tasso je plnoprávnym dedičom [[Dante Alighieri|Danteho Alighieriho]]: verí, a dôvodí svoju vieru filozofiou; miluje, a komentuje svoju lásku učeným štýlom; je umelcom, a píše dialógy učeneckých špekulácií, ktoré by radi boli platonické. Mal iba 18 rokov, keď v roku [[1562]] skúsil [[Epická báseň|epickú poéziu]] a napísal ''Rinaldo'', v ktorom povedal, že skúšal dodržať [[Aristoteles|Aristotelovské]] pravidlá s Ariostovymi obmenami. Potom napísal ''Aminta'', pastiersku drámu nevýslovnej elegancie. Ale práca, ku ktorej dlho obracal svoje myšlienky, bola hrdinská báseň a tá spotrebovala všetky jeho sily. Sám vysvetľuje, aký bol jeho zámer v troch ''Discorsi'', ktoré napísal, kým zostavoval ''Gerusalemme'': vybral si veľký a slávny námet, nie taký staroveký aby už nebol zaujímavý, nie taký nedávny, aby zabránil básnikovi okrášliť ho vymyslenými okolnosťami; mienil ho urobiť prísne podľa pravidiel jednoty činnosti, ktoré odpozoroval v gréckych a latinských básňach, ale s oveľa väčšími obmenami a nádherou epizód, aby v tomto nebol ukrátený o romantickú báseň; a nakoniec ho chcel napísať inteligentným a zdobeným spôsobom. Toto urobil Tasso v ''[[Gerusalemme liberata]]'', ktorého predmetom je oslobodenie pohrebnej komory [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v [[11. storočie|11. storočí]] [[Godfrey z Bouillonu|Godfreyom z Bouillonu]]. Básnik nenasleduje verne všetky historické fakty, ale predkladá ich podstatné príčiny, vnášajúc nadprirodzené intervencie [[Boh]]a a [[satan]]a. ''Gerusalemme liberata'' je najlepšia hrdinská báseň, ktorou sa Taliansko môže pýšiť. Približuje sa klasickej dokonalosti. Jej [[epizóda|epizódy]] sú nadovšetko krásne. Obsahuje hlbokú myšlienku a všetko odráža melanchóliu duše básnika. Čo sa týka štýlu sa však Tasso nepridržiava tak úzkostlivo klasických modelov a nie je možné prehliadnuť nadmerné použitie [[metafora|metafor]], [[antitéza|antitéz]] a nadmernej pýchy; a obzvlášť v tomto smere historici umiestnili Tassa do literárneho obdobia zvaného ''[[Secentismo]]'', a iní, striedmi v kritike, povedali, že preň pripravil cestu. == Obdobie dekadencie-Secentismo == Približne od roku [[1559]] začalo v talianskej literatúre obdobie dekadencie. Španielska nadvláda utláčala a ničila polostrov. Mysle ľudí postupne strácali silu; každý vznešený pokus bol potlačený. Lásku k vlasti už nebolo cítiť, keď vlasť bola otrokom cudzinca. Podozrievaví vládcovia spútali slobodu myslenia a slova; mučili [[Tommaso Campanella|Campanella]], upálili [[Giordano Bruno|Bruna]], vynaložili všetko úsilie, aby vykorenili všetky vznešené presvedčenia, túžby po dobre. [[Cesare Balbo]] hovorí, že ak štastie más pozostáva z mieru bez priemyslu, ak urodzenosť pozostáva v tituloch bez moci, ak princov uspokojí prijatie ich vlády bez skutočnej nezávislosti, bez suverenity, ak spisovatelia a umelci spokojne píšu, maľujú a budujú so súhlasom ich súčasníkov, ale bez uznania nasledovníkov, ak je celý národ jednoducho šťastný bez cti a s pokojným postupom korupcie, potom žiadne obdobie nebolo pre [[Taliansko]] také šťastné ako stoštyridsať rokov od dohody [[Cateau Cambrésis]] do [[Vojna o španielske dedičstvo|Vojny o španielske dedičstvo]]. Toto obdobie je v histórii talianskej literatúry známe ako ''secentismo''. Jeho spisovatelia zbavení sentimentu, vášne, myšlienok, uchýlení k preháňaniu; skúšali dosiahnuť výsledok každým druhom zanietenia, bombastizmom, najčudnejšími metaforami, v skutočnosti tým, čo sa v umení nazýva [[manierizmus]], [[barokizmus]]. Nevýslovná chudoba predmetu sa snažila skryť pod entuziazmom formy. Zdalo sa, ako by sa spisovatelia predbiehali v tom, kto dokáže najviac zaťažiť svoje umenie samoúčelnými [[metafora]]mi, frázami, veľkoústymi slovami, zanietením, [[hyperbola (literatúra)|hyperbolou]], podivnosťami, všetkým, čo by mohlo upútať pozornosť na vonkajšiu formu a odpútať ju od podstatného prvku myšlienky. Hlavou školy ''secentistov'' bol [[Giambattista Marini]] z Neapola, narodený v roku [[1569]], obzvlášť známy svojou dlhou básňou ''Adone''. Jeho cieľom bolo vzbudiť údiv novotvarmi; preto môžeme v jeho knihách nájsť najextravagantnejšie metafory, najnásilnejšie [[antitéza|antitézy]], najnafúknutejšie prázdne slová. Obzvlášť antitéze pripisoval význam pre dosiahnutie najväčšieho efektu. Niekedy zreťazuje jednu za druhou, takže zaplnia celé stanze bez prerušenia. Achillini z Bologne kráčal v Mariniovych stopách. Bol však menej geniálny a preto boli jeho zvláštnosti extravagantnejšie, čím sa stávali naozaj úplne smiešnymi. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že básnici 17. storočia boli viac-menej infikovaní [[Marinizmus|Marinizmom]]. Preto [[Alessandro Guidi]], hoci sa nesnaží o preháňanie ako jeho majster, je prázdne bombastický, nafúknutý, kým [[Fulvio Testi]] je umelý a zanietený. A predsa Guidi ako aj Testi cítili vplyv iného básnika, [[Gabriello Chiabrera|Gabriella Chiabrera]] narodeného v [[Savona|Savone]] v roku [[1552]]. V ňom nadobudlo secentesimo iný charakter. Ako povedal, bol zaľubený do [[Gréci|Grékov]], vyrábal nové [[Metrum (poézia)|metre]], obzvlášť v imitácii ''[[Pindaros|Pindara]]'', kde sa zaoberal náboženskými, morálnymi, historickými a ľubostnými témami. Nie je ľahké pochopiť, že pindarický štýl poézie [[17. storočie|17. storočia]] nemohol skončiť inak, ako celkom umelý, bez dostatku formy sa ukazuje ako prázdny v predmete a v zbytočnom úsilí skryť prázdnotu sa uchýlil k básnickym ornamentom každého druhu. Tieto zasa sa v ňom stali čerstvým nedostatkom. Napriek tomu značí Chiabrerova škola v dekadencii 17. storočia zlepšenie; a niekedy sa ukazuje, že mal lyrické schopnosti, ktoré by v lepšom literárnom prostredí boli priniesli vynikajúce ovocie. Napríklad, keď spieva o víťazstvách toskánskych galér nad Turkami a pirátmi Stredomoria, vzlieta k veľkým obrazom a zdá sa byť úplne iným básnikom. [[Vicenzo da Filicaja|Filicaja Florentský]] je čiastočne lyrický, obzvlášť v piesňach o [[Viedeň|Viedni]] obliehanej Turkami, čo ho stavia vyššie ako ostatných nad zlo toho času; ale aj v ňom jasne vidíme rečnícku umelosť a samoľúbu falošnosť. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že lyrická poézia [[17. storočie|17. storočia]] trpela rovnakými poruchami, hoci v rozličných stupňoch, čo môžeme zhrnúť ako nedostatok citu a preháňanie vo forme. Neexistovala viera; neexistovala láska; a tak sa umenie stalo cvičením, kratochvíľou, luxusom pre servilných a skorumpovaných. Potom prišla viera, že na obnovenie literatúry stačí zmeniť formu, ako dôsledok toho, že sa zabudlo, že každá reforma musí byť vplyvom zmeny sociálnych a morálnych podmienok. Oslabení vplyvom Anadia v 17. storočí, plní pýchy a [[Antitéza|antitéz]], ľudia povedali – nechajte nás ísť celkom inou cestou, nechajte nás bojovať s nafúknutým štýlom jednoduchosťou. V roku [[1690]] bola ustanovená Akadémia Arkádie. Jej zakladateľmi boli [[Giovan Maria Crescimbeni]] a [[Gian Vincenzo Gravina]]. ''Arkádia'' sa tak volala preto, že jej hlavným cieľom a zámerom bolo imitovať v literatúre jednoduchosť starovekých pastierov, o ktorých sa hovorilo, že v zlatom veku žili v [[Arkádia (historické územie)|Arkádii]]. Keďže secentisti chybili prílišnou túžbou po novosti, ktorá ich vždy prinútila prekročiť pravdu, tak aj ''arkádisti'' si zaumienili navrátiť sa do pravdivých sfér, vždy spievajúc na pastiersky prosté témy. To zjavne nebolo nič iné ako zámena jednej umelej veci za inú; a tak spadli z bombastickosti do zženštilosti, z [[Hyperbola (literatúra)|hyperboly]] do [[Zdrobnenina|zdrobnenín]], z nafúknutého do príliš rafinovaného. ''Arkádia'' bola reakciou na ''secentismo'', ale reakciou, ktorá, obrátiac smer dovtedajšej epochy, uspela iba v ďalšom ochudobnení literatúry. Básne ''arkádistov'' plnia mnohé zväzky a pozostávajú zo [[sonet]]ov, [[madriga|madríg]], [[canzonet]]ov a [[voľný verš|voľného verša]]. Jedným zo sonetistov, ktorý sa najviac odlišoval bol [[Felice Zappi]]. Z autorov piesní bol najpríkladnejším [[Paolo Rolli]]. [[Innocenzo Frugoni]] bol známejší ako všetci iní, človek plodnej predstavivosti ale plytkého intelektu, ktorého rozťahané verše dnes nikto nečíta. == Obnovenie v 18. storočí == Hoci politické a sociálne podmienky v Taliansku [[17. storočie|17. storočia]] boli také, že sa zdalo, že každý nádych inteligencie, každá iskra slobody boli uhasené, na polostrove sa zjavili symptómy zákona reakcie obnovenia, ktorý do veľkej miery sprevádza udalosti v ľudskej histórii. Niektorí veľkí a nezávislí myslitelia ako [[Bernardino Telesio]], [[Giordano Bruno]], [[Tommaso Campanella]], [[Lucilio Vanini]], ktorí vrátili filozofiu do čerstvých koľají a otvorili cestu vedeckým výdobytkom [[Galileo Galilei|Galilea Galileiho]], veľkého súčasníka [[René Descartes|Descarta]] vo Francúzsku a [[Francis Bacon|Bacona]] v Anglicku. Galileo nebol iba významným vedcom, ale zaujal významné miesto aj v histórii listov. Zdalo sa, že oddaný [[Lodovico Ariosto|Ariostov]] študent do svojej prózy prenášal kvality tohto veľkého básnika, jasnú a vernú slobodu prejavu, nádherné umenie vedieť všetko povedať presne a jasne a zároveň elegantne. Možno je to najlepšia próza akú kedy Taliansko malo; je jasná, ide priamo k veci, je bez rečníckych ozdôb a vulgárnych pokĺznutí, umelecká bez toho, aby taká vyzerala. Iný symptóm obnovy, znak rebelstva proti zlu talianskeho sociálneho života, prichádza v satire a obzvlášť v tej od [[Salvator Rosa|Salvatora Rosa]] a [[Alessandro Tassoni|Alessandra Tassoniho]]. Salvator Rosa, narodený v roku [[1615]] blízko Neapola, bol maliar, hudobník a básnik. Ako básnik ukázal, že cítil smutný stav jeho krajiny, že s ňou smútil a tento pocit ventiloval (ako povedal iný satirik, [[Giuseppe Giusti]]) v "Generosi rabbuffi". Jeho presviedčanie talianskych básnikov, aby obrátili svoje myšlienky na zbedačenú krajinu ako predmet piesní, krajinu, ktorá trpela pod rukami tyranov, isté pasáže, kde lamentuje nad zženštilosťou talianskych zvykov, silná [[apostrofa]] voči [[Rím]]u, robia Salvatora Rosa predchodcom patriotickej literatúry, ktorá začala obnovu v 18. storočí. Tassoni, dosť výnimočný muž tohto storočia bol Rosovi ešte nadradený. Ukázal nezávislý úsudok v strede všeobecnej servility a jeho ''Secchia Rapita'' ukázala, že bol významným spisovateľom. Je to hrdinská komická báseň, ktorá je zároveň epos aj osobnostná satira. Bol dosť drzý na to, aby zaútočil na Španielov vo svojej ''Filippiche'', kde naliehal na vodcu [[Karol Emanuel Savojský|Karla Emanuela Savojského]], aby pokračoval vo vojne proti nim. Potom, ako sa z väčšej časti oslobodilo od španielskej nadvlády v [[18. storočie|18. storočí]], nové politické podmienky Talianska sa začali zlepšovať. Proklamátormi tohto zlepšenia, ktoré sa ukázalo v mnohých občianskych reformách, boli [[Jozef II.]], [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] a Karol I. Títo princovia svoju prácu odkopírovali od filozofov, ktorí zasa pocítili vplyv všeobecného ideového hnutia, ktoré potichu pracovalo v mnohých častiach Európy, a ktoré bolo reprezentované francúzskymi [[encyklopedista (Diderotova Encyklopédia)|encyklopedistami]]. [[Giambattista Vico]] bol jedným z predstaviteľov prebudenia historického povedomia v Taliansku. V svojej ''Scienza nuova'' sa podrobil skúmaniu zákonov riadiacich vývoj ľudskej rasy a udalostí. Od psychologickej štúdie človeka túžil odvodiť ''comune natura delle nazioni''/v slovenskom preklade ´spoločná povaha národov´/t. j. všeobecné historické zákony alebo zákony, podľa ktorých civlizácie rastú, prekvitajú a padajúv. V rovnakom duchu, ktorý rozhýbal Vicove filozofické výskumy, sa zrodil odlišný druh výskumu – zdrojov talianskej občianskej a literárnej histórie. [[Lodovico Antonio Muratori]] potom, ako zozbieral jednu celú kroniku (''Rerum Italicarum scripteres'') zápiskov, biografií, listov a denníkov talianskej histórie od roku 500 do 1500, potom, ako prediskutoval najzáhadnejšie historické otázky v ''Antiquitates Italicae inedii aevi'', napísal ''Annali d´ Italia'', kde detailne rozpisoval fakty odvodené z autentických zdrojov. Muratoriho partnermi v jeho hsitorických výskumoch boli [[Scipione Maffei]] z [[Verona|Verony]] a [[Apostolo Zeno]] z Benátok. Prvý z nich vo svojom ''Verona ilustrata'' zanechal nielen poklad učenia, ale aj vynikajúci exemplár historickej písomnosti. Druhý z nich pridal mnoho k erudícii literárnej histórie, vo svojich ''Dissertazioni Vossiane'' a in poznámkach k ''Biblioteca dell eloquenza italiana'' monsignora [[Giusto Fontanini|Giusta Fontaniniho]]. [[Girolamo Tiraboschi]] a gróf [[Giovanni Maria Mazzuchelli]] z [[Brescia|Brescie]] sa oddali literárnej histórii. Kým duch doby viedol ľudí k skúmaniu historických zdrojov, viedol ich tiež k skúmaniu mechanizmov a sociálnych zákonov. [[Francesco Galiani]] písal o mene; [[Gaetano Filangieri]] napísal ''Scienza della legislazione''. [[Cesare Beccaria]], v jeho ''treatise dei delitti e delle pene'', prispel k reforme trestného práva a presadzoval zrušenie [[mučenie|mučenia]]. Muž, ktorý nadovšetko stelesňuje obnovu literatúry v [[18. storočie|18. storočí]] je [[Giuseppe Parini]]. Narodil sa v [[Lombardsko|lombardskej]] dedinke v roku [[1729]], bol vzdelaný predovšetkým v [[Miláno|Miláne]] a ako mladík bol známy medzi ''arkádskymi'' básnikmi pod menom „Darisbo Elidonio“. Aj ako arkádčan však Parini vykazoval známky odlišné od bežného typu. V zbierke básní, ktorú publikoval v dvadsiatich troch rokoch pod pseudonymom „Ripano Eupilino“, sú pastierske [[Sonet|sonety]], v ktorých ukazuje, že mal schopnosť vybrať scény z reálneho života a aj [[Satira|satirické]] časti, v ktorých vykazuje do istej miery drzú opozíciu dobe. Tieto básne sú možno založené na pozostatkoch Berniho, ale určite indikujú rozhodné odhodlanie hrubo porušovať všetky literárne konvencie, ktoré autora obklopovali. To však bolo iba začiatkom boja. Parini žil v časoch veľkej sociálnej krízy. Urodzení a bohatí sa všetci oddávali komfortu a prihlúplej zdvorilosti, trávili svoje životy smiešnymi kratochvíľami alebo nehanebným sebaukájaním, mrhali sebou na nemorálne "cicisbeismo" a ponúkali najbiednejší obraz slabosti mysle a charakteru. Boli to sociálne podmienky, proti čomu smerovali Pariniho múzy. Už pri vylepšovaní básní zo svojej mladosti sa ukázal ako inovátor svojich textov, naraz odmietajúci ''petrarchizmus'', ''[[secentesimo]]'' aj ''arkádiu'', tri choroby, ktoré oslabovali talianske umenie v predchádzajúcich storočiach, a vyberal si témy zo skutočného života, ktoré by mohli pomôcť viesť jeho súčasníkov. Už v ''Odi'' počuť satirický tón. Ale silne sa prejavil až v básni ''Del giorno'', v ktorej si predstavuje, že vyučuje mladého milánskeho [[patricij]]a všetkým zvykom a spôsobom galantného života; odhalí všetky jeho smiešne frivolnosti a s jemnou iróniou demaskuje zbytočnosti aristokratických zvykov. Rozdeliac deň do štyroch častí – ''Mattino'', ''Mezzogiorno'', ''Vespero'' a ''Notte'' – opisuje kratochvíle každej z nich, a tak kniha nadobúda historickú hodnotu najväčšieho významu. Parini satirizujúci svoju dobu sa vrátil k pravde a konečne prinútil umenie slúžiť účelu občianskeho moralizovania. Ako umelec sa vracia priamo ku klasickým formám, pokúšajúc sa imitovať [[Vergílius|Vergília]] a [[Dante Alighieri|Danteho]] otvoril cestu dobrej škole, ktorú čoskoro uvidíme vznikať, školu umelcov ako [[Vittorio Alfieri]], [[Ugo Foscolo]] a [[Vincenzo Monti]]. Ako umelecké dielo je ''Giorno'' nádherné sokratickou zručnosťou, s ktorou neustále udržiava jemnú iróniu, vďaka ktorej sa zdá, že chváli to, čo v podstate viní. Verš má nové harmónie; niekedy je trochu tvrdý a lámaný, nie bez zámeru, ale ako protest proti ''arkádskej'' monotónnosti. Celkovo plynie majestátne, ale bez frugónskej monotónnosti ohlušujúcej ucho, ktorá necháva srdce chladným. Satira [[Gasparo Gozzi|Gaspara Gozziho]] bola menej povznesená, ale smerovala rovnakým smerom ako Pariniho. Vo svojom ''Osservatore'', niečo ako ''Spectator'' [[Joseph Addison|Josepha Addisona]], vo svojej ''Gazzetta veneta'' a v ''Mondo morale'' pomocou [[Alegória|alegórie]] a novotvarov kára zlá jemným dotykom štýlom pripomínajúcim Luciana. Je hladký a ľahký, ale to mu nebráni ísť priamo k cieľu, ktorým je poukázať na poruchy spoločnosti a napraviť ich. Gozziho próza je veľmi plynulá a živá. Chybuje iba prílišnou zanietenosťou, čím imituje spisovateľov [[14. storočie|14. storočia]]. Iným [[Satira|satirickým]] spisovateľom prvej polovice [[18. storočie|18. storočia]] je [[Giuseppe Baretti]] z [[Turín]]a. V denníku zvanom ''Frusta letteraria'' sa podujal neľutostne bičovať práce, ktoré boli dovtedy publikované v [[Taliansko|Taliansku]]. Mnoho sa naučil cestovaním; a obzvlášť jeho dlhý pobyt v Anglicku prispel k nezávislému charakteru jeho mysle a pomohol mu často dobre súdiť ľudí a veci. Je pravda, že jeho odsudky nie sú vždy správne, ale ''Frusta letteraria'' bola prvou knihou nezávislej kritiky cielenej obzvlášť proti ''[[Arkádisti|arkádistom]]'' a pedantom. Všetko smerovalo k zlepšeniu, a charakter reformy bol odhodiť konvenčné, falošné, umelé a vrátiť sa k pravde. Dráma pocítila vplyv doby. [[Apostolo Zeno]] a Metastasio (arkádsky pseudonym [[Pietro Trapassi|Pietra Trapassiho]], rímskeho rodáka) túžili spojiť [[Melodráma|melodrámu]] a rozum. Druhý z nich obzvlášť uspel v pridaní čerstvého výrazu zanieteniu, prirodzeného obratu k dialógu a určitej zaujímavosti v zápletke; a ak by sa nebol uchýlil k neustálej neprirodzenej prílišnej rafinovanosti a neopodstatnenému pátosu a častých [[anachronizmus|anachronizmov]], mohol by byť považovaný za prvého dramatického reformátora 18. storočia. Táto česť patrí Benátčanovi [[Carlo Goldoni|Carlovi Goldonimu]]. Zistil, že komédia bola buď úplnou klasickou imitáciou alebo zavedená do extravagancie, do ''coups de theatre'', najneusporiadanejšej postupnosti nepravdepodobných situácií, alebo inak poňatá komickými hercami, ktorí recitovali impromptu na danú tému, ktorej obrysy sledovali. V tejto starej populárnej forme komédie s maskami [[bláznivý starec|bláznivého starca]] (''pantalone''), doktora, [[harlekýn]]a, Brighella a i. našiel Goldoni najsilnejšie prekážky svojej reformy. Ale nakoniec vyhral, stvoriac komédiu charakteru. Bezpochyby mu pri tom pomohol [[Moliére|Moliérov]] príklad. Goldoniho postavy sú vždy skutočné, ale často mierne povrchné. Študoval charakteristiky, ale neponoril sa do psychologických hĺbok. Vo väčšine jeho výtvorov sa zobrazuje vonkajšok skôr ako vnútro. V tomto stojí až za [[Molière|Moliér]]om. Na druhej strane ho predbieha v živosti dialógu a v zručnosti, s ktorou nachádza dramatické situácie. Goldoni napísal mnoho, v skutočnosti príliš veľa (viac ako stopäťdesiat komédií), a nemal čas opraviť, vyleštiť, zdokonaliť svoje práce, ktoré sú všetky neopracované. Ale čo sa týka komédie charakteru musíme ísť priamo od [[Machiavelli]]ho ''Mandragory'' k nemu. Goldoniho dramatické schopnosti zvláštne zvýrazňuje fakt, že takmer všetky svoje typy berie z [[Benátky|benátskej]] spoločnosti a predsa im je schopný vdýchnuť nevyčerpateľnú rôznosť. Množstvo z jeho komédií je písaných v benátskom [[dialekt]]e a sú to asi tie najlepšie. Myšlienky, ktoré si razili cestu francúzskou spoločnosťou v 18. storočí a potom priniesli [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkú Francúzsku revolúciu]] v roku [[1789]] uviedli taliansku literatúru druhej polovice 18. storočia na zvláštnu cestu. Láska pre ideál a slobodu, túžba po rovnosti, nenávisť k tyranii vrátili taliansku literatúru k národným cieľom, hľadaniu [[klasicizmus|klasicizmu]] s cieľom zlepšiť stav krajiny jej oslobodením od politického a náboženského [[Despotizmus|despotizmu]]. Ale toto všetko bolo spojené s inou tendenciou. Taliani, ktorí chceli politické vykúpenie verili, že to je neoddeliteľné od intelektuáleho obnovenia a zdalo sa im, že je to možné znova dosiahnuť iba znovuzjednotením so starovekým klasicizmom, inými slovami, priblížiť sa starovekým gréckym a latinským spisovateľom. Tým sa zopakovali, čo sa stalo v prvej polovici [[15. storočie|15. storočia]]. [[17. storočie]] môže v skutočnosti byť považované za nový taliansky stredovek bez oceľovej tvrdosti tých čias, ale skorumpovaný, morálne oslabený, preplnený [[Španieli (etnikum)|Španielmi]] a [[Francúzi|Francúzmi]], vek, ktorým sa rušila dovtedajšia civilizácia. Proti tomuto historickému obdobiu bolo treba reakciu, rekonštrukciu krajiny a civilizácie z jej ruín. Už predtým sa vyskytli lastovičky tohto hnutia – s [[Giuseppe Parini|Parinim]] na ich čele. Teraz je potrebné dielo dokončiť a potrebnú silu treba hľadať v starovekej literatúre dvoch klasických národov. Patriotizmus a klasicizmus vtedy boli dvoma princípmi, ktoré inšpirovali literatúru započatú [[Vittorio Alfieri|Vittoriom Alfierim]]. Uctieval grécku a rímsku myšlienku ľudovej slobody v zbrani – proti tyranom. Témy svojich tragédií z roku [[1803]] čerpal takmer neustále z histórie týchto dvoch národov, robil neustále [[Apostrofa|apostrofy]] voči despotom, nechal svoje staroveké postavy hovoriť ako revolucionárov svojej doby; nerobil si starosti ani nemyslel na pravdivosť charakteru: stačilo mu, že hrdina mal rímske meno, že bolo treba zabiť tyrana a že sloboda na konci triumfovala. Ale ani to Alfieriho neuspokojilo. Pred ním a okolo neho bola ''arkádska'' škola s jej bláznivou výrečnosťou, prázdnou hojnosťou [[Epiteton|epitetonov]], s idylizovaním tém bez občianskeho významu vyvolávajúcim nevoľnosť. Voči tomuto všetkému bolo potrebné vyzbrojiť patriotickú múzu. Ak ''arkádisti'' nevynímajúc nenávideného Metastasia riedili svoju poéziu oslabujúcou jemnosťou, ak sa vylievali toľkými slovami, ak stavali také frázy, iba si to žiadalo, aby ich opozícia bola stručná, výrečná, silná, ostrá a zaoberala sa obdivuhodným na rozdiel od nízkeho a idylického. Tým sme vyjadrili dobro a zlo Alfieriho. Túžil po politickej reforme pomocou listov; zachránil literatúru od arkádistických prázdností, viedol ju k národnostnému; vyzbrojil sa patriotizmom a klasicizmom aby vyhnal rúhačov z chrámu umenia. Ale v podstate bol skôr patriotom ako umelcom. V každom prípade, výsledky nového literárneho hnutia boli početné. [[Ugo Foscolo]] bol horlivý patriot, ktorý priviedol k životu teplo najnespútanejšej vášne a do svojho umenia skôr rečnícke spôsoby, ale vždy inšpirované klasickými modelmi. ''Lettere di Jacopo Ortis'', inšpirované [[Goethe]]ho [[Werther]]om, je ľubostný príbeh s prímesou patriotizmu; sú násilným protestom proti [[Zmluva z Campo Formio|zmluve z Campo Formio]] a výlev Foscolovho vlastného srdca o jeho nešťastnej afére. Jeho vášne boli náhle a divé; skončili sa tak nečakane ako sa začali; boli víchricou, ktorá sa skončila za štvrťhodinu. Jednej z týchto vášní ďakuje za existenciu aj ''Ortis'', a je asi najlepším a najvernejším z jeho diel. Aj v ňom je občas pompézny a rečnícky, ale vždy oveľa menej ako napríklad v ''Dell origine e dell ufficio della letteratura''. Celkovo je Foscolova próza nafúknutá a zanietená a odráža charakter muža, ktorý sa vždy pokúšal stať, dokonca aj pred sebou samým, v dramatických situáciách. Toto bolo skutočne dôsledkom Napoleonskej epochy; všetko bežné, jednoduché a prirodzené naháňalo hrôzu; všetko muselo byť podľa modelu hrdinu, na ktorého s údivom hľadel celý svet; všetko muselo zaujať hrdinskú formu. Vo Foscolovi je táto snaha nadmerná; a nie zriedka sa stalo, že v túžbe hrať sa na hrdinu sa ten výnimočný muž, malý Napoleon dámskych spální stal falošným a zlým vo svojom umení, zlým vo svojom živote. V ''Sepolcri'', jeho najlepšej básni, bol podnecovaný vznešenými pocitmi a umenie veršovania je majstrovské. Asi vďaka tomuto majstrovstvu vďačí ''Sepolcri'' za všetko, čo je na nej obdivuhodné. Sú v nej najčudnejšie pasáže, čo sa týka ich zmyslu, akoby si autor sám nesformuloval jasnú myšlienku. Nechal neúplné celé tri hymny na Graces, v ktorých spieval o kráse ako zdroji dobrých spôsobov, všetkých kvalít a šťastia. Tu zasa najviac vzbudzuje obdiv harmónia a ľahké veršovanie. Medzi jeho prozaickými prácami zaujíma výsostné postavenie jeho preklad [[A Sentimental Journey Through France and Italy|Sentimental Journey]] [[Laurence Sterne|Laurenca Sterna]], spisovateľa, vďaka ktorému človek môže ľahko pochopiť, ako ním bol Foscolo hlboko nadšený. Odišiel do exilu do [[Anglicko|Anglicka]] a tam aj zomrel. Napísal pre anglických čitateľov niektoré [[esej]]e o [[Francesco Petrarca|Petrarcovi]], o textoch [[Dekameron]]u a o [[Dante Alighieri|Dantem]], ktoré sú významné pre dobu, v ktorej boli napísané a je možné povedať, že začal v Taliansku nový druh literárnej kritiky. [[Ugo Foscolo|Foscolo]] je stále veľmi obdivovaný a nie je to bez dôvodu. Jeho diela vzbudzujú lásku po domove a ľudia, ktorí začali revolúciu v roku [[1848]] boli zväčša odrastení na ňom. Ak sa vo Foscolovi zjednotil patriotizmus a klasicizmus a takmer vytvorili jednu vášeň, nie je to možné povedať o [[Vincenzo Monti|Vincenzovi Montim]], v ktorom absolútne prevládal umelec. A predsa bol Monti tiež patriotom, ale svojím vlastným spôsobom. Panovala nad ním nejedna hlboká vášeň, skôr je možné povedať, že jeho charakteristikou je nemennosť jeho vášní, ale každá z nich bola novou formou patriotizmu, ktorá zaujala miesto starej. Videl nebezpečenstvo svojej krajiny vo Francúzskej revolúcii a napísal ''Pellegrino apostolico'', ''Bassviliiana'' a''Feroniade''; Napoleonove víťazstvá ho primäli napísať ''Pronreteo'' a ''Musagonia''; v jeho ''Fanatismo'' a ''Superstizione'' útočí na pápežstvo; následne ospevuje Rakúšanov. Tak každá veľká udalosť zmenila jeho myslenie s neuveriteľnou priehľadnosťou, ktorú však ľahko vysvetliť. Monti bol nadovšetko umelec; jeho umenie bolo skutočné, jeho jediná nemenná vášeň; všetko ostatné v ňom bolo premenlivé. Predstavivosť bola jeho tyranom a pod jej vplyvom nemal čas zdôvodňovať a vidieť biedny aspekt svojich zmien politického postoja. Bolo to diktátorské božstvo, ktoré mu vládlo a pod jej diktátom písal. [[Pius VI.]], [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]], Francis II. boli preňho iba pomýjajúcimi tieňmi, ktorým ťažko venoval pozornosť hodinu; to, čo pretrváva, čo je preňho večné je samotné umenie. Bolo nespravodlivé obviniť Montiho z povrchnosti. Ak povieme, že príroda urobila básnika bohatého a človeka chudobného tým, že mu dala iba jedinú schopnosť, budeme hovoriť pravdu. Ale básnik bol skutočne bohatý. Hoci vedel málo z [[Gréčtina|gréčtiny]], podarilo sa mu urobiť prekad ''Iliady'', ktorý je významný svojim homérskym poňatím a v jeho ''Bassvilliana'' stojí na úrovni Danteho. V ňom klasická poézia ožila v celej svojej kvetnatej veľkosti. Monti sa narodil v roku [[1754]], Foscolo v roku [[1778]]; o štyri roky neskôr sa narodil ďalší poet rovnakej školy, [[Giambattista Niccolini]]. V literatúre bol klasicista; v politike [[Ghibellin]]ghibelín, zriedkavá výnimka v [[Guelf|Guelfovskej]] [[Florencia|Florencii]], jeho rodisku. Jeho spôsob písania pripomínajúci prekladanie, možno povedať imitovanie [[Aeschylus|Aeschyla]], ako aj napísanie ''Discorsi sulla tragedia greca'', a o udivujúcom Michelangelovi. Nicolini ukazoval svoju nadšenú oddanosť starovekej literatúre. V jeho tragédiách sa oslobodil od nadmernej tuhosti Afieriho a sčasti sa priblížil anglickým a nemeckým tragickým autorom. Takmer vždy si vybral politickú tému túžiac udržať pri živote v jeho spolupatriotoch lásku po slobode. Tými sú ''Nabucco'', ''Antonio Foscarini'', ''Giovanni da Procida'', ''Lodovico il Moro'', a i. Zaútočil na pápežský [[Rím]] v ''[[Arnaldo da Brescia]]'', dlhom a tragickom diele nevhodnom pre javisko a epickom skôr ako dramatickom. Niccoliniho tagédie ukazujú bohatý lyrický prameň skôr ako dramatického génia. V každom prípade mu patrí zásluha za bránenie liberálnych myšlienok a za otvorenie novej cesty talianskej tragédii. Literárne obdobie, ktorým sa zaoberáme malo troch spisovateľov, ktorí sú príkladom smeru, ktorým sa ujali historické štúdie. Zdá sa zvláštne, že po učenej škole začanej Muratorim by sa tu mal vyskytnúť pohyb späť, ale je jasné, že retrogresia bola zapríčinená vplyvom [[Klasicizmus|klasicizmu]] a patriotizmu, ktoré hoci oživili poéziu, nemohli inak ako pokaziť históriu. [[Carlo Giuseppe Guglielmo Botta|Carlo Botta]] narodený v roku [[1766]] bol svedkom francúzskych ničivých zásahov v Taliansku a diktatúry [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]a. Vzrušený týmto ponížením napísal históriu Talianska od roku [[1789]] do [[1814]]; a neskôr pokračoval v Guicciardiniho „Histórii“ do roku [[1789]]. Písal štýlom latinských autorov, pokúšal sa imitovať [[Lívius|Lívia]]. Písal dlhé a ťažké pasáže štýlom, ktorý sa snažil byť bocacciovský, nestarajúc sa mnoho o to, čo tvorí dôležitú historický materiál, jeho jediným zámerom bolo použiť svoju akademickú prózu v prospech svojej vlasti. Botta chcel byť klasický štýlom, ktorý už klasický nemohol byť a preto úplne zlyhal v splnení svojho literárneho cieľa. Preto je možné ho chváliť iba za vznešené a patriotické úmysly. Nie tak zlými ako uvedené dve histórie Talianska je ''Guerra dell indipendenza americana''. Bottovi sa blíži [[Pietro Colletta]], Neapolčan narodený deväť rokov po ňom. Aj on mal vo svojej ''Storia del realme di Napoli dal 1734 al 1825'' úmysel brániť nezávislosť a slobodu Talianska štýlom požičaným od [[Tacitus|Tacita]]; a uspel lepšie ako Botta. Píše rýchlym, stručným, nervóznym štýlom, ktorý robí čítanie knihy pútavým. Ale hovorí sa, že [[Pietro Giordani]] a [[Gino Capponi]] ju pre neho opravovali. [[Lazzaro Papi]] z Luccy, autor ''Commentari della rivaluzione francese dal 1789 al 1814'' sa celkovo nelíšil od Botta či Colletta. Tiež bol historikom v klasickom štýle a témou sa zaoberá v patriotickom duchu; ale bol umelcom, ktorý prekonáva spomenutých dvoch. Na prvý pohľad sa zdá, že kým zúrili pálčivé politické vášne a muži najjasnejšieho génia novej klasickej a patriotickej školy boli puritánmi, by mohla povstať otázka [[puritánstvo|puritánstva]] jazyka. A predsa je možné tento fenomén jednoducho vysvetliť. Puritánstvo je iná forma [[Klasicizmus|klasicizmu]] a [[Patriotizmus|patriotizmu]]. V druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] bola taliančina obzvlášť plná francúzskych výrazov. Boli veľké nezhody ohľadne vhodnosti a ešte väčšie ohľadne elegancie štýlu. Prózu bolo treba obnoviť pre národnú hrdosť a verilo sa, že to nebolo možné urobiť bez návratu k spisovateľom [[14. storočie|14. storočia]], k ''aurei trecentisti'', ako sa im hovorilo alebo ku klasike talianskej literatúry. Jedným zo zástancov novej školy bol [[Antonio Cesari]] z [[Verona|Verony]], ktorý znova vydával starovekých autorov a znova publikoval vydanie ''Vocabolario della Crusca'' s dodatkami. Napísal dizertáciu ''Sopra lo stato presente della lingua italiana'' a túžil presadiť nadradenosť [[toskánčina|toskánčiny]] a troch veľkých spisovateľov – Danteho, Petrarcu, Boccaccia. V súlade s týmto cieľom napísal niekoľko kníh, pričom si dal námahu kopírovať ''trecentistov'' čo najvernejšie. Ale [[patriotizmus]] v Taliansku mal vždy v sebe niečo domáce; preto tejto toskánskej nadradenosti proklamovanej Cesarim oponovala [[Lombardská literatúra|lombardská]] škola, ktorá nevedela nič o Toskánsku a s Danteho ''[[De vulgari eloquentia]]'' sa vrátila k myšlienke ''lingua illustre''. Toto bola stará myšlienka, o ktorej široko a vášnivo diskutovali [[Varchi]], [[Muzio]], [[Castelvetro]], [[Speroni]] a iní ''cinquecentisti'' ([[16. storočie]]). Teraz táto otázka znova povstala celkom čerstvá akoby o nej nikto nikdy nebol diskutoval. Na čele [[Lombardská škola|lombardskej školy]] bol Monti a jeho zať – knieža [[Giulio Perticari]]. To dalo Montimu príležitosť napísať ''Pro pasta di alcune correzioni ed aggiunte al vocabolario della Crusca'', v ktorom útočil na Cruscov toskánizmus, ale elegantným a jednoduchým štýlom, fakticky akoby vytvoriť jednu z nakrásnejších próz v talianskej literatúre. Na druhej strane Perticari s veľmi podradeným intelektom zúžil a veľmi zhoršil otázku na dve pojednania''Degli scrittori del Trecento'' a ''Dell amor patrio di Dante'', v ktorých často zakrývajúc alebo meniac fakty iba robí zmätok tam, kde predtým nebol. Medzitým bol však udaný impulz. Debata o jazyku zaujala miesto v mnohých literárnych a politických debatách a zúčastnilo sa jej celé Taliansko – [[Basilio Puoti]] v [[Neapol]]i, [[Paolo Costa]] v [[Romagna|Romagni]], [[Marc Antonio Parenti]] v [[Modena|Modene]], [[Salvatore Betti]] v [[Rím]]e, [[Giovanni Gherardini]] v [[Lombardia|Lombardii]], [[Luigi Fornaciari]] v [[Lucca|Lucce]], [[Vincenzo Nannucci]] vo [[Florencia|Florencii]]. Patriotom, klasicistom a puristom zároveň bol [[Pietro Giordani]] narodený v roku [[1774]]; bol takmer zhrnutím literárneho hnutia tej doby. Jeho celý život bol plný boja za slobodu. Najviac učený gréckymi a latinskými autormi a talianskymi ''trecentisti'', zanechal po sebe iba niekoľko písomností, ale tie sú starostlivo vypracované čo sa týka štýlu a jeho próza bola v jeho dobe považovaná za nádhernú. Dnes sa zdá príliš majestátny, príliš prepracovaný čo sa týka fráz a pýchy, príliš ďaleko od prirodzenosti, príliš umelý. Giordani uzatvára literárnu epochu [[Klasicizmus|klasicistov]]. == Devätnáste storočie a neskôr == [[Súbor:Alessandro Manzoni.jpg|right|thumb|Alessandro Manzoni]] V tomto bode začína súčasné literárne obdobie. Bolo povedané, že jeho prvý impulz bol udaný [[Romantizmus (literatúra)|romantickou]] školou, ktorá mala ako svoj orgán ustanovený ''Conciliatome'' v roku [[1818]] v [[Miláno|Miláne]] a založený na ľuďoch ako [[Silvio Pellico]], [[Lodovico di Breme]], [[Giovile Scalvini]], [[Tommaso Grossi]], [[Giovanni Berchet]], [[Samuele Biava]] a nakoniec [[Alessandro Manzoni]]. Netreba popierať, že všetci spomenutí boli ovplyvnení myšlienkami, ktoré obzvlášť v [[Nemecko|Nemecku]] na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] splodili hnutie zvané ''[[romantizmus]]''{{Bez citácie}}. Ale v Taliansku sa literárna reforma ubrala iným smerom. Bezpochyby na skutočnom čele reformy, alebo aspoň jej najvybranejším mužom, bol [[Alessandro Manzoni]]. Vo svojom liste sformuloval ciele novej školy, povedal, že sa budú pokúšať objaviť a vyjadriť ''Il vero storico'' a ''Il vero morale'' nie len ako zámer, ale ako najširší a večný zdroj krásneho. A je to presne realizmus v umení, čo charakterizuje taliansku literatúru od Manzoniho ďalej. ''Pronfessi Sposi'' je jedna z jeho prác, ktorá ho učinila nesmrteľným. Myšlienka historického románu k nemu nepochybne prišla od [[Walter Scott|Sira Waltera Scotta]], ale uspel v širšej miere ako v písaní historického románu v úzkom zmysle slova; vytvoril veľmi realistické umelecké dielo: romanca sa stráca; nikto sa nestará o zápletku, čo je navyše bez vážnych dôsledkov. Pozornosť je celkom zameraná na silnú objektívnu tvorbu postáv. Od najvýznamnejšieho po najmenšieho sú všetky minimálne veľmi podobné skutočnosti; sú to pred nami stojace živé postavy, bez toho aby mali kvality jednej doby viac ako inej, ale po celý čas s ľudskými kvalitami. Manzoni je schopný odhaliť charakter vo všetkýh jeho súčastiach, zobraziť ho vo všetkých pohľadoch, sledovať jeho jednotlivé fázy. Je schopný zachytiť jeden moment a z tohto momentu nám pomôcť uhádnuť celý zvyšok. Don Abbondio a Renzo sú takí dokonalí ako Azzeccagarhugli a II Sarto. Manzoni sa ponára do najhlbších kútov ľudského srdca a tak vykresľuje najjemnejšie rysy psychologockej reality: v tomto leží jeho veľkosť, ktorá bola prvýkrát rozpoznaná jeho spoločníkom v genialite – [[Goethe]]m. Aj ako básnik mal záblesky génia, obzvlášť v napoleonskej óde ''Il Cinque Maggio'', kde opisuje ľudské vášne, ako v niektorých stanciach Inniho a v refrénoch Adelchiho. Ale je to práve ''Promessi Sposi'' v čom spočíva jeho dnešná sláva. Veľkým poetom doby bol [[Giacomo Leopardi]], narodený trinásť rokov po Manzonim v [[Recanati]] v [[patricij]]skej rodine, zaslepený a nenásytný. Tak sa oboznámil s gréckymi autormi, ktorých potom používal, že grécky spôsob myslenia bol v jeho mysli jasnejší ako latinský či dokonca taliansky. Samota, smútok a domáca tyrania ho pripravili na hlbokú melanchóliu. Z tohto prešiel do úplného náboženského skepticizmu od ktorého hľadal úľavu v umení. Všetko v jeho básňach je obrovské a strašné, sú najagonickejším nárekom modernej literatúry vyjadreným nepredstieranou tichosťou, ktorá nás naraz pozdvihuje aj straší. Ale okrem toho, že bol najväčším básnikom prírody a žiaľu bol aj obdivovateľným spisovateľom prózy. Vo svojej ''Operette morali'' sú dialógy a konverzácie charakteristické chladným a trpkým úsmevom nad ľudskými osudmi, pri ktorých čitateľa mrazí jasnosť štýlu, jednoduchosť jazyka a hlbka poňatia, ktoré sú také, že ho snáď možno považovať za najväčšieho lyrického básnika po Dantem, ale aj za jedného z najdokonalejších prozaických spisovateľov, ktorých talianska literatúra mala. Ako sa presadzoval realizmus v umení, pozitívne metódy kritiky s ním držali krok. Od spôsobov Bottovej a Collettovej histórie sa vrátili k duchu učeneckého výskumu ako vidieť v prácach ako ''Archivio storico italiano'' vo Florencii od [[Giampietro Vieusseux|Giampietra Vieusseux]], ''Storia d'Italia nel medio evo'' od [[Carlo Troya|Carla Troya]], významného spisu od samotného Manzoniho ''Sopra alcuni punti della storia longobardica in Italia'', a veľmi dobrú históriu ''[[Vespri siciliani]]'' od [[Michele Amari]]. Ale popri veľkých umelcoch ako Leopardi a Manzoni, popri učencoch existovala aj v prvej polovici [[19. storočie|19. storočia]] patriotická literatúra. Pozornému pozorovateľovi sa bude zdať, že samotná historická náuka bola inšpirovaná láskou k Taliansku. [[Giampietro Vieusseux]] mal jasný politický cieľ, keď v roku [[1820]] založil mesačník ''Antologia''. A je rovnako dobre známe, že ''Archivio storico italiano'' ([[1842]]) boli v inej forme pokračovaním Antologie, ktorá bola potlačená v roku [[1833]] zásahom [[Rusko|ruskej]] vlády. Florencia bola v tých dňoch azylom všetkých Talianskych [[exil]]antov, a tí sa stretávali a podávali si ruky vo Vieusseuxových izbách, kde prebiehali debaty viac literárne ako politické, ale kde jedna myšlienka živila všetky mysle, myšlienka na [[Taliansko]]. Predchádzajúce literárne hnutie, ktoré prebiehalo súčasne s politickou revolúciou v roku [[1848]], môže byť reprezentované štyrmi spisovateľmi – [[Giuseppe Giusti]], [[Francesco Domenico Guerrazzi]], [[Vincenzo Gioberti]] a [[Cesare Balbo]]. Giusti písal [[epigram]]atické satiry v ľudovom jazyku. Ostrým jazykom bičoval nepriateľov Talianska; jeho spôsob sa zdal byť veľmi originálny, ale v skutočnosti imitoval [[Branger]]a. Bol výrečným politickým spisovateľom, ale druhoradým básnikom. Guerrazzi mal vynikajúcu reputáciu a veľký vplyv, ale jeho historické romány, hoci boli pred rokom 1848 horúčkovito čítané, sú dnes takmer zabudnuté. Gioberti, silný [[polemika|polemický]] spisovateľ mal urodzené srdce a veľkú myseľ; jeho filozofické práce sú dnes prakticky mŕtve, ale ''Primabo morale e civile degli Ibaliani'' pretrvá ako dôležitý dobový dokument a ''Gesuita moderno'' bude žiť ďalej ako najväčšie písomné obvinenie [[Jezuiti|jezuitov]]. Balbo bol vášnivým študentom histórie a zužitočnil históriu pre politiku. Ako Gioberti vo svojom prvom období, aj Balbo bol nadšený myšlienkou občianskeho pápežstva a federácie talianskych štátov ním spravovaných. Jeho ''Sommario della scoria d' Italia'' je vynikajúcim [[epitóm]]om. Po roku [[1850]] sa stala politická literatúra menej dôležitou. Jedným z posledných významných básnikov tohto žánru bol [[Francesco dall'Ongaro]], so svojimi ''Stornelli politici'' (Politickí škorci). Detaily o prácach neskorších spisovateľov možno nájsť v jednotlivých biogafických článkoch a na tomto mieste musí stačiť ich sumár. [[Giovanni Prati]] a [[Aleardo Aleardi]] pokračujú v romantických tradíciách. Dominantnou postavou tohto posledného obdobia je však [[Giosuè Carducci]], oponent romantikov a obnoviteľ antických metrov a Spiri, veľký ako básnik, bol len o málo menej významný ako literárny kritik a historik. Iní klasickí básnici sú [[Giuseppe Chiarini]], [[Domenico Guoli]], [[Arturo Graf]], [[Guido Mazzoni]] a [[Giovanni Marradi]], z ktorých je možné posledných dvoch považovať za zvláštnych prívržencov Carducciho, zatiaľ, čo iný, [[Giovanni Pascoli]] známy svojimi ''Myricae'' a ''Poemetti'' ako taký iba začínal. [[Enrico Panzacchi]] (narodený v roku [[1842]]) bol srdcom stále romantik. [[Olindo Guerrini]] (písal pod pseudonymom [[Lorenzo Stecchetti]]) je hlavným prestaviteľom ''versimo'' v poézii a hoci jeho skoré práce dosiahli ''succes de scandale'', je autorom nie jedného textu neoddeliteľnej hodnoty. [[Alfredo Baccelli]] a [[Mario Rapisardi]] sú epickí básnici hodní uvedenia. [[Felice Cavallotti]] je autorom prevratného ''Marcia de Leonida''. Ako spisovateľ píšuci dialektom našiel veľký rímsky básnik [[Giuseppe Gioachino Belli]] početných nasledovníkov ako [[Renato Fucini]] ([[Pisa]]), [[Berto Barbarini]] (Verona) a [[Cesare Pascarella]] (Rím). Medzi ženskými básnikmi dosiahla významnú povesť [[Ada Negri]] s jej socialistickými ''Fatalit'' a ''Tempeste''; a iné ako [[Vittoria Aganoor]], [[A. Brunacci-Brunamonti]] a [[Annie Vivanti]] sú vysoko cenené v rámci Talianska. Medzi dramatikmi reprezentujú starú školu [[Pietro Cossa]] v tragédii, [[Gherardi del Testa]], [[Ferdinando Martini]] a [[Paolo Ferrari]] v komédii. Modernejšie metódy si prisvojili [[Giuseppe Giacosa]] a [[Gerolamo Rovetta]]. V beletrii upadol historický román v nemilosť, hoci [[Emilio de Marchi]] napísal dobré práce tohto žánru. Román intríg vypestovali [[Anton Giulio Barrili]] a [[Salvatore Farina]], psychologický román [[Enrico Annibale Butti]], realistické miestne príbehy [[Giovanni Verga]], mystický filozofický román [[Antonio Fogazzaro]]. [[Edmondo de Amicis]], asi najčítanejší zo všetkých moderných talianskych autorov napísal prijateľnú beletriu, hoci jeho morálne práce a cestopisy sú vo všeobecnosti známejšie. Zo ženských spisovateľov románov sa stali populárnymi [[Matilde Serao]] a [[Grazia Deledda]]. [[Gabriele d’Annunzio]] vytvoril originálne poetické, dramatické a beletristické dielo výnimočnej kvality. Začal s lyrikou, ktorá bola cenená nemenej pre nevýslovnú krásu formy ako pre jej voľnosť a tieto charakteristiky sa znova objavili v dlhej sérii básní, hier a románov. Pozícia D'Annunzia ako muža najširšej literárnej a umeleckej kultúry je nepopierateľná a aj jeho najzarytejší kritici priznávajú jeho zvládnutie taliančiny založené na širokej znalosti talianskej literatúry skorších čias. Ale pri všetkom jeho géniovi, jeho myslenie je nezdravé a jeho pesimizmus deprimujúci; krása jeho práce je krása [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]]. ==Ďalší spisovatelia 19. storočia== [[Giovanni Prati]] a [[Aleardo Aleardi]] pokračujú v romantických tradíciách. Iní klasickí básnici sú [[Giuseppe Chiarini]], [[Arturo Graf]], [[Guido Mazzoni]] a [[Giovanni Marradi]], z ktorých dvaja poslední by mohli byť možno nazvaní ako osobití žiaci Carducciho. [[Enrico Panzacchi]] bol srdcom romantik. [[Olindo Guerrini]] (ktorý písal pod pseudonymom [[Lorenzo Stecchetti]]) je predstaviteľ [[Verizmus|verizmu]] v poézii a cez jeho skoršie práce dosiahol škandálny úspech, no je autorom mnohých básní skutočnej hodnoty. [[Alfredo Baccelli]] a [[Mario Rapisardi]] sú osobití epickí básnici. [[Felice Cavallotti]] je autor vzrušujúcej „Marcia de Leonida“. Medzi spisovateľmi píšúcimi v dialekte našiel veľký rímsky básnik [[Giuseppe Gioacchino Belli]] početných nasledovníkov, ku ktorým patria [[Renato Fucini]] (Pisa) a [[Cesare Pascarella]] (Rím). K ženským poetkám priraďujeme [[Ada Negriová|Adu Negriovú]] s jej socialistickou ''Fatalità et Tempeste'', ktorá dosiahla veľkú popularitu. Ďalšou autorkou je [[Annie Vivantiová|Annie Vivantiová]], ktorá je vysoko uznávaná v Taliansku. Spomedzi dramatikov [[Pietro Cossa]] v [[Tragédia|tragédii]], [[Ferdinando Martini]] a [[Paolo Ferrari]] v [[Komédia|komédii]], predstavujú staré školy. [[Giuseppe Giacosa]] prijal viac moderných metód. Historická romantická fikcia zaznamenala neúspech, v nej však patrí [[Emilio de Marchi]] k dobrým príkladom. Román intríg kultivoval [[Salvatore Farina]]. ==20. storočie== Obdobie avantgárd sa reflektuje v literárnych revue: každá má svoje vlastné odlišné hnutie. [[Iracionalizmus]] autora [[Il Leonardo]] ([[1903]]-[[1907]]), [[Estetizmus|estetizmus]] [[La Voce|La Voceho]] ([[1908]]-[[1916]]), [[futurizmus]] Lacerba ([[1913]]-[[1915]]), [[klasicizmus]] La Rondu ([[1919]]-[[1923]]), [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] Novecenta ([[1926]]-[[1929]]). [[Futurizmus]], ktorý [[Filippo Tommaso Marinetti]] opísal v prvom manifeste v novinách ''[[Le Figaro (Francúzsko)|Le Figaro]]'' [[20. február|20. februára]] [[1909]], je kultúrny prúd najrozvinutejší práve v Taliansku, hlavne pre jeho podporu [[Fašizmus|fašizmu]]. Mnohí autori ako sú D’Annunzio alebo Marinetti zaujímajú rozhodnú pozíciu v prospech [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a nástupu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]]. ===1. pol. 20. storočia=== Obdobie fašizmu poznačilo kultúru aj literatúru v [[Taliansko|Taliansku]]. Viacerí protirežimní autori museli utiecť zatiaľčo iní odvážne pokračovali v ideologickom boji riskujúc svoje životy. [[Fašizmus]] sa stal postupne [[Diktatúra|diktátorským]] režimom, ktorý prevzal kontrolu nad spoločnosťou. Školy, verejné úrady, [[náboženstvo]], [[časopis]]y, [[kino]] a [[rádio]] sa podriadili prísnym kritériám [[Cenzúra|cenzúry]], ktorá bola proti každej forme [[Opozícia (politika)|opozície]]. V rokoch tohto režimu v [[Rím]]e, ktorý bol centrom fašistickej moci, bolo príliš nebezpečné organizovať opozičné hnutie. Vo [[Florencia|Florecii]] sa zoskupili okolo revuí ''Solaria'' ([[1926]]-[[1936]]) a ''Letteratura'' ([[1937]]) spisovatelia viacerých žánrov, ktorí zostavili po prvýkrát autentický literárny taliansky spolok, čím sa predstavili ako členovia odboja proti nekultúrnemu režimu fašistov. Florencia je mesto, kde sa zrodila poézia [[Eugenio Montale|Montaleho]] a romány [[Cesare Pavese|Paveseho]], [[Alberto Moravia|Moraviu]] a [[Carlo Emilio Gadda|Gadda]]. Poézia prvých rokov nového storočia žila vo viacerých avantgardných prúdoch. Prvým z týchto prúdov bol „súmrak“ alebo [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]] s niekedy melancholickou iróniou: autori tohto smeru sú [[Guido Gozzano]], [[Marino Moretti]], [[Sergio Corazzini]]. [[Hermetizmus]], aby rozšíril a pripomenul báseň, používal intenzívnu a temnú reč rušiac tradičné logické prepojenia. Aby sa predstavil básnikmi ako sú [[Mario Luzi]], [[Alfonso Gatto]], [[Vittorio Sereni]], [[Camillo Sbarbaro]], [[Piero Jahier]], [[Eugenio Montale]] a [[Salvatore Quasimodo]] ([[Nobelova cena za literatúru]] v [[1959]]). [[Umberto Saba]] a [[Vincenzo Cardarelli]] majú štýl čistej poetiky. Zatiaľ čo Saba preberá odkazy na [[Francesco Petrarca|Petrarcu]] a klasický štýl, Cardarelli hľadá spôsob tvorby ušľachtilej básne, v ktorej slovo nachádza svoju základnú dôležitosť. Literárna a historická kritika je v tomto obdbí opanovaná [[Benedetto Croce|Benedettom Crocem]], ktorý podporoval korektnú estetickú analýzu, ale niekedy príliš prepojenú so starším kultúrnym dedičstvom. Počas fašizmu sa stal Croce jedným z najdôležitejších antifašistických kritikov, naproti [[Giovanni Gentile|Giovannimu Gentilemu]] (prvý vedecký riaditeľ [[Encyklopédia Treccani|Encyklopédie Treccani]]), ktorý bol intelektuál najviac známy obranou (Mussoliniho) režimu a ktorý skončil zavraždený [[Komunizmus|komunistami]]. [[Antonio Gramsci]], zakladateľ [[Komunistická strana Talianska|Komunistickej strany Talianska]], ktorý bol fašistami uväznený na viac ako desať rokov, rozvíjal [[Socializmus|socialistickú]] kritiku, bol citlivý na menej bohaté triedy a [[Proletár|proletársku]] revolúciu. [[Francesco Flora]], [[Natalino Sapegno]] a [[Luigi Russo]] boli nová generácia kritikov, hlboko ovplyvnených Crocem, ale tiež nadaní analytickým duchom, ktorý je inovatívnejší. [[Luigi Pirandello]] ([[1867]]-[[1936]]) ([[Nobelova cena za literatúru]] v [[1934]]) je jeden z autorov, ktorí najviac ovplyvnili [[román]] a talianske [[Divadlo (umenie)|divadlo]] v druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. Je to vynálezca teórie [[humor]]u, známy ako „diablik“, ktorý rozoberá každý obraz diela, aby odhalil jeho mechanizmus. Hra humoru má poslanie odstrániť masku osobností a nechať vynoriť skrytú realitu. Pirandellov humorizmus sa prejavuje v románoch, napr. „Nebohý Mathias Pascal, človek a stotisíc“ a tiež v dielach o divadle (Šesť osôb v pátraní autora, Henrich IV), no aj v poviedkach: napísal ich viac ako 240, nachádzajú sa v zbierke „Novelle per un anno“. Štýl Pirandella, ironický a realistický, prispel k vytvoreniu „pirandellovského“ slova, to znamená klasifikáciu kurióznych osobností, podivných, alebo tragikomických a bizarných situácií, ktoré sa udejú nedobrovoľným spôsobom. Pirandello by mohol byť nazvaný ako jeden z prvých spisovateľov používajúcich modernú koncepciu „divadla v divadle“, kde sa predstavenie berie ako téma divadla v divadle. Ak veľa súdobých kritikov nerozumelo jeho poetike, Pirandello je považovaný modernými kritikmi za jedného z talianskych autorov, ktorí najviac ovplyvnili budúcu literatúru. Prípad [[Italo Svevo|Itala Sveva]] (Zenovo svedomie) alebo [[Federigo Tozzi|Federiga Tozziho]] (Tri kríže, Il Podere) sú dva prípady autorov objavených zahraničnými kolegami dosvedčujúcimi izoláciu talianskej literatúry medzi dvoma vojnami, zatlačenú do tieňa prorežimnou kritikou. Svevo zvlášť si získal sústavnú pozornosť v budúcich obdobiach súc objavený írskym autorom [[James Joyce|Jamesom Joycem]] tridsať rokov po Svevovom debute. Iní dôležití autori v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] sú [[Corrado Alvaro]] (Ľudia v Aspromonte, Vent'anni), [[Dino Buzzati]] (Púšť Tatárov), [[Aldo Palazzeschi]] (Perelove kódy, Sestry Materassiové), [[Giovanni Comisso]] (Vo vetre Adriatického mora, Vojnové dni), [[Riccardo Bacchelli]] (Mlyny v Pô). V [[1929]], mladý [[Alberto Moravia]] napísal román „Ľahostajní“, skromnú kritiku talianskej spoločnosti, pasívnej, krotiacej ideály a zvyknutej na fašistický režim a jeho nespravodlivosť. ===2. polovica 20.storočia=== Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], páde fašizmu, oslobodení a referende v roku [[1946]] bola zrušená monarchia a Taliansko sa stalo republikou. Nasledujúce roky boli obdobím hlbokých politických, sociálnych a kultúrnych zmien. V obnovenej intelektuálnej klíme sa autori mohli začať slobodne vyjadrovať: poézia a román nachádzajú znovu záujem pre sociálne hodnoty. [[Neorealizmus]] vplýva hlavne na román a film. Nová kultúra sa začala [[Ellio Vittorini|Elliom Vittorinim]] v revue ''Politecnico'' a prekladmi zahraničných autorov hlavne amerických, čo bolo v predošlom režime zakázané. Iné dôležité revue boli ''Humanitas'', l''a Nuova Europa, Belfagor,'' [[Il Menabó]]. Ďalším znakom znovuzrodenia talianskej kultúry je vytvorenie mnohých literárnych cien. Najslávnejšie sú „Strega”, „Bancarella”, „Viareggio” a [[Campiello]]. Popri uznávaných autoroch ako sú Gadda, Palazzeschi, Comisso, [[Corrado Alvaro]] sa objavujú noví spisovatelia: [[Alberto Moravia]] (Konformista, Nuda, Ja a on, [[Ignazzio Silone]] (Fontamara), [[Cesare Pavese]] (Krásne leto, Mesiac a ohne), [[Gianna Manziniová|Gianna Manzini]], [[Guido Piovene]], [[Tommaso Landolfi]], [[Mario Soldati]], [[Enrico Emanuelli,]] [[Guglielmo Petroni]], [[Natalia Ginzburgová|Natalia Ginzburg]], [[Vasco Pratolini]], [[Giuseppe Berto]], [[Oreste Del Buono]], [[Enno Flaiano]] (Tempo di uccidere), [[Elsa Moranteová|Elsa Morante]] (Arturov ostrov, Príbeh, Aracoeli). Memoárová literatúra vojnového obdobia je reprezentovaná dielami „Kristus sa zastavil v Eboli“ od [[Carl Levi|Carla Leviho]], "Či je to človek" a "Prímerie" od [[Primo Levi|Prima Leviho]], „Kaputt a pokožka“ od [[Curzio Malaparte|Curzia Malaparteho]], s [[Giovannini Guareschi|Giovanninim Guareschim]] a sériou „Don Camillo“ sa rozvíja "kostýmová" literatúra. Poézia sa búri proti nadmernému [[Hermetizmus (filozofia)|hermetizmu]] a želá si návrat sociálnych tém. Poeti, ktorí stále spracúvajú spomienky na vojnu a režim počas nej sú hermetisti ako [[Salvatore Quasimodo]] a [[Eugenio Montale]], obaja básnici sú laureáti [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]], alebo klasicisti ako [[Umberto Saba]]. Okolo týchto veľkých poetov sa tvoria rôzne skupiny. Ďalší autori poézie sú [[Giorgio Caproni]], [[Mario Luzi]] a [[Andrea Zanzotto]]. Eugenio Montale (1896-1981) je najdôležitejší taliansky básnik [[20. storočie|20. storočia]]. Svojimi básňami vytvoril poetiku jedinečnú a delikátnu, tvorenú jeho spomienkami, dojmami, emóciami, opismi bez výstrelkov ale suchým štýlom, elegantným, plným života. Jeho hlavné diela sú "Sépiová kosť", „Príležitosti“, „Víchrica a Xénia“. V roku [[1975]] dostal Nobelovu cenu za literatúru. [[50. roky 20. storočia|50. roky]] uzatvárajú dve dôležité diela: prvé je „Strašný pastis z ulice Merles“ od [[Carlo Emilio Gadda|Carla Emilia Gaddu]]. Je to policajný román napísaný jazykom zmiešaným z [[Dialekt|dialektov]] a cudzích [[Idióm|idiómov]] a „Gepard“ od [[Giuseppe Tomasi di Lampedusa|Giuseppe Tomasiho di Lampedusa]], tiež policajný román, ktorý znamená návrat rozprávačského štýlu viac klasického. Talianska [[neo-avantgarda]] sa zrodila v [[Palermo|Palerme]] so založením „Group 63“ a zaujala v kultúre silnú pozíciu. Jej najväčším úspechom sú hlavne diela kritiky: „Opera aperta“ od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], „La letteratura come menzogna“ od [[Giorgio Manganelli|Giorgia Manganelliho]], „Ideologia e linguaggio“ od [[Edoardo Sanguineti|Edoarda Sanguinetiho]]. [[60. roky 20. storočia|60. roky]] mali autorov ako je [[Giorgio Bassani]] (Záhrada Finzi Contini), [[Carlo Cassola]] (La ragazza di Bube, Un cuore arido a L’antagonista), [[Lalla Romano]], [[Pietro Chiara]], [[Alberto Bevilacqua]] (La Califfa a Questa specie d'amore), [[Pier Paolo Pasolini]] (Zivot v násilí a Teoréma), [[Leonardo Sciascia]] (Deň sovy, Todo modo a Kontext), [[Maria Bellonciová]] (Lukrécia Borgia. Jej život a jej čas, Súkromné znovuzrodenie). Nové kultúrne kontexty sú priaznivé aj pre kritiku, ktorá už nie je viac len objektom diskusie na univerzitách alebo ľudí z kultúry, ale tiež súkromných učiteľov: literárne eseje od [[Umberto Eco|Umberta Eca]] (Pojednanie o všeobecnej semiotike, Lector in fabula), [[Cesare Segre]] (Le strutture e il tempo), umelecké eseje od Pietra Longhiho (Od Cimabueho po Morandiho), [[Gillo Dorfles]] (Gýč), a hlavne historické eseje od [[Indro Montanelli]]ho s monumentálnou „Históriou Talianska“ (1964-1997). Úspech románu „Generál Della Rovere“, tiež od Montanelliho, je prvá dlhá séria literárnych „chefs-d’œuvre“ napísaná novinármi. Sú to napríklad [[Enzo Biagi]] (Disonora il padre) a [[Oriana Fallaciová|Oriana Fallaciová]] (List nenarodenému dieťaťu, Človek: Insciallah), najznámejšia talianska novinárka modernej doby. [[Italo Calvino]] ([[1926]]-[[1985]]) je v tomto období najreprezentatívnejší autor. Tento viacstranný autor sa nedá klasifikovať do určitého hnutia alebo do avantgardy, pretože prechádza naprieč žánrami 20. storočia, od [[Neorealizmus (filozofia)|neorealizmu]] (Chodník cez pavúčie hniezda) po [[postmodernizmus]] (Keď cez zimnú noc cestovateľ). Jeho poetika je v centre fantastických aj realistických tém. Je v nich vzbura proti úlohám a spoločenským stereotypom (Le Baron perché), pozornosť ľudovej literatúre v zbierke „Talianske rozprávky“, experimentovanie s novými rozprávačskými štýlmi tiež s pomocou ilustrácií (Zámok skrížených osudov, kde sa osobnosti rozprávajú pomocou hracích kariet). Calvino bol tiež veľký literárny esejista (Americké lekcie, Prečo čítať klasikov) a sociálne témy (La speculazione edilizia) a jeden z prvých talianskych spisovateľov, ktorí sa s úspechom umiestnili vo svetovej literatúre. ==Súčasná talianska literatúra - 21. storočie== Talianska literatúra [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] až dodnes je reprezentovaná hlavne prózou, kde dominuje rozprávanie a kritika, takisto divadlom (významný je [[Dario Fo]], ocenený Nobelovou cenou v [[1997]]) a poéziou majúcou tiež vplyvnú úlohu. Generácia [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]], čo je spoločnosť autorov narodených medzi [[1931]] až [[1940]] zahŕňa veľmi známych spisovateľov ako sú [[Umberto Eco]] ([[Meno ruže]], [[Foucaultovo kyvadlo]], [[Baudolino (román)|Baudolino]], [[Pražský cintorín (kniha)|Pražský cintorín]]), [[Dacia Marainiová]] (Vek choroby, Isolina, Buio), [[Vincenzo Consolo]], [[Giani Celati]], [[Gesualdo Bufalino]], [[Fulvio Tommizza]] a básnici ako sú [[Edoardo Sanguinetti]], [[Giovanni Raboni]] a [[Alda Meriniová]] (Vuoto d’amore). Triumf u kritiky a publika za román [[Meno ruže]] (1980) mal mimoriadny vplyv na taliansku kultúru, ktorá sa týmto dostala do centra pozornosti európskej a svetovej literatúry. K ďalším moderným autorom možno priradiť: [[Francesca Durantiová]], [[Antonio Tabucchi]] (Indické nokturno, Pereira sa domnieva) [[Daniele Del Giudice]], [[Rosetta Loyová]], [[Marta Morazzoniová]], [[Aldo Busi]], [[Pier Vittorio Tondelli]], [[Antonio Debenedetti]], [[Giorgio Montefoschi]], [[Andrea De Carlo]], [[Marco Lodoli]], [[Roberto Pazzi]], [[Paola Capriolová]], [[Giorgio Pressburger]], [[Mario Fortunato]], [[Sandro Veronesi]] (Chaos calme), [[Edoardo Albinati]], [[Andrea Camilleri]] (séria Commissaire Montalbano), [[Erri De Luca]] (Montedidio, Váha motýľa, Ryby nezatvárajú oči). Popri dospelejších spisovateľoch sa ukazuje nová generácia rozprávačov, ktorá mala už veľký úspech so svojimi dielami, ako sú: [[Alessandro Baricco]] (Zámky hnevu, Novecento : Pianiste, Océan mer), [[Susanna Tamarová|Susanna Tamaro]] (Per voce sola, Va' dove ti porta il cuore), [[Margaret Mazzantiniová|Margaret Mazzantini]] (Non ti muovere, Mare al mattino), [[Niccolo Ammaniti]] (Nemám strach, Ako chce Boh, Anna), [[Roberto Saviano]] (Gomorra), [[Paolo Giordano]] ([[Samota prvočísel]]) a [[Elena Ferranteová|Elena Ferrante]] (Zázračná priateľka, Nové meno). ===Prehľad ďalších talianskych autorov súčasnosti=== {{col-begin}} {{col-break|width=50%}} * [[Nuto Revelli]] ([[1909]]-[[2004]]), * [[Mario Luzi]], [[Rodolfo Wilcock]] ([[1919]] -[[1978]]), * [[Dacia Marainiová]] ([[1936]]-), * [[Rosetta Loyová]] ([[1931]]-), * [[Giuliana Morandiniová]] ([[1938]]-) * [[Bianca Maria Frabottaová]] ([[1946]]-), * [[Elisabetta Rasyová]] ([[1947]]-), * [[Patrizia Cavalliová]] ([[1947]]-), * [[Stefano Benni]] ([[1947]]-), * [[Ippolita Avalliová]] ([[1949]]-), * [[Giuseppe Montesano]] ([[1959]]-), * [[Marta Morazzoniová]] ([[1950]]-), * [[Mariangela Gualteri]] ([[1951]]-), * [[Milo de Angelis]] ([[1951]]-), * [[Mario Santagostini]] (1951-), {{col-break}} * [[Silvia Bréová]] ([[1953]]-), * [[Patrizia Valdugaová]] ([[1953]]-), * [[Gianni d'Elia]] ([[1953]]-), * [[Valerio Magrelli]] ([[1957]]-), * [[Gabriele Frasca]] ([[1957]]-), * [[Massimo Bocchiola]] ([[1958]]-), * [[Antonella Aneddaová]] (1958-), * [[Tommaso Ottonieri]] (1958-), * [[Mauro Ferrari]] ([[1959]]-), * [[Gian Mario Villalta]] (1959-), * [[Stefano Dal Bianco]] ([[1961]]-), * [[Paola Capriolová]] ([[1962]]-), * [[Vito M. Bonito]] ([[1963]]-), * [[Paolo Febbraro]] ([[1965]]-), * [[Gianluigi Ricuperati]] ([[1977]]-) * Projekt Luther Blissett, pseudonym undergroundového kolektívu, [[1994]]-[[2000]] * Kolektív Wu Ming, od [[2000]] {{col-end}} ==Bibliografia== <!-- Quattrocento; Flamini, Il Cinquecento; Belloni, Il Seicento; oncari, Il Settecento; Mazzoni, L' Ottocento. Each volume has a full bibliography.--> * Dôležitými sú nemecké práce od Wilse a Percopo (ilustrované; Leipzig, 1899), a [[Tommaso Casini]] (in Grober's Grundr. der rom. Phil., Strassburg, 18961899). Anglofónnych študentov odkazujeme na [[John Addington Symonds|Symondsovu]] ''Renaissance in Italy'' (obzvlášť, ale nie výlučne zväzky. iv. a v.; nové vyd., London, 1902), a R. Garnettovu ''History of Italian Literature'' (London, 1898). * AA.VV., ''Antologia della poesia italiana'', ed. C. Segre and C. Ossola. Torino, Einaudi, 1997 * Giudice, A., Bruni, G., ''Problemi e scrittori della letteratura italiana''. Torino, 1973 * Bruni F., ''Testi e documenti''. Torino, UTET, 1984 * Bruni, F. ''L'Italiano nelle regioni''. Torino, UTET, 1997 * [[Alfred Bougeault]], Histoire des littératures étrangères, vol. 3, éd. Plon, Paris, [[1876]] * [[Christian Bec]] (dir.), Précis de littérature italienne, Presses universitaires de France, Paris, [[1982]], 434 p. (ISBN 2-13-037014-4) * [[Céline Frigauová]] a [[Pauline Kipferová]], La Littérature italienne du xiiie siècle à nos jours, Pocket, coll. « Langues pour tous », [[2006]]. * [[Francesco de Sanctis]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Rizzoli, [[1997]] [1870] * [[Francesco Flora]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Mondadori, [[1958]] [1940] * [[Benedetto Croce]], La letteratura italiana per saggi storicamente disposti, Bari, Laterza, [[1960]] [1956] * [[Natalino Sapegno]], Disegno storico della letteratura italiana, Florencia, La Nuova Italia, [[1973]] [1947] * [[Ernesto Bignami]], L'Esame d'italiano per le scuole superiori (3 voll.), Miláno, Edizioni Bignami, [[2006]] [1931] * [[Giulio Ferroni]], Storia della letteratura italiana, Miláno, Mondadori, [[2006]] * [[Claude Bouheret]], Atlas littéraire des pays d'Europe centrale et orientale, [[2009]], éditions Noir sur Blanc, (ISBN 978-2-88250-225-4) == Externé odkazy == * [http://www.storiadellaletteratura.it/ www.StoriaDellaLetteratura.it] Storia della letteratura italiana, di Antonio Piromalli * Kompletný zoznam prekladov diel modernej talianskej literatúry ([[1900]]-[[2014]]): http://chroniquesitaliennes.univ-paris3.fr/PDF/66-67/TRAD2000ed.pdf [archive] == Pozri aj == * [[Sicílska škola]] * [[Dolce stil novo]] * [[Zoznam talianskych spisovateľov]] * [[Ľudová latinčina]] * [[Lombardská literatúra]] == Nobelove ceny == * [[1906]] – [[Giosuè Carducci]] * [[1926]] – [[Grazia Deledda]] * [[1934]] – [[Luigi Pirandello]] * [[1959]] – [[Salvatore Quasimodo]] * [[1975]] – [[Eugenio Montale]] * [[1997]] – [[Dario Fo]] ==Referencie== {{Referencie}} ==Zdroj== {{Portál|Literatúra|Literárny|Taliansko|Taliansky}} * {{Preklad|jazyk=fr|článok=Littérature italienne|revízia=164193454}} * dielo historika a štátnika : [[Francesco GUICCIARDINI|GUICCIARDINI, Francesco]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/WJvRJ2OxCx ''La Historia d'Italia : Nuouamente con somma diligenza ristampata, et da molti errori ricorretta. Con l'aggiunta de' sommarii à libro per libro et con le annotationi in margine delle cose piu notabili fatte dal reuerendo padre Remigio Fiorentino. Oue s'è messa ancora una copiosissima Tauola per maggior commodità de' Lettori.''] Venezia : Appresso Nicolò Beuilacqua, 1563. 990 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] [[Kategória:Literatúra v talianskom jazyku| ]] [[Kategória:Literatúra v Taliansku]] {{Autoritné údaje}} ryexok5x4dhg7xq1lbc5rws1osn470f 0 33643 8253231 8242368 2026-07-25T11:54:46Z KormiSK 91359 8253231 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Jozef Kuchár | Obrázok = Jozef Kuchar.jpg | Veľkosť obrázku =230px | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[15. september]] [[1928]] | Miesto narodenia = [[Bernolákovo]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2009|1|23|1928|9|15}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Žáner = [[opera]], [[opereta]], [[muzikál]], [[pop-music]], | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[herec]], [[spevák]], | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Jozef Kuchár''' (* [[15. september]] [[1928]], [[Bernolákovo]] – † [[23. január]] [[2009]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spevák]] ([[barytón|bas-barytonista]]) a [[herec]]. V rokoch [[1947]] – [[1948|48]] pôsobil v [[Košice|košickej]] [[Opera|opere]], v rokoch 1948 – [[1950]] v opere [[Slovenské národné divadlo|SND]] v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch 1950 – [[1954]] v českých činoherných divadlách (Hořovice, Teplice) a v r. [[1955]] – [[1991]] bol sólistom spevohry [[Nová scéna|Novej scény]] v Bratislave. Uplatnil sa v klasických operetách, muzikáloch i hudobných komédiách: ''[[Poľská krv]]'', ''[[Cigánsky barón]]'', ''My Fair Lady'', ''Loď komediantov'' a i. V rokoch 1955 – [[1965]] interpret populárnych piesní (najmä [[Gejza Dusík|Gejzu Dusíka]]) a piesní z operiet v [[Slovenský rozhlas|slovenskom rozhlase]]. V Opuse vydal profilovú platňu ''Moje najmilšie'' ([[1982]]). V roku [[1979]] dostal titul [[zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]]. == Filmografia == * 1956: Hrá orchester Siloša Pohanku (TV Program)[https://www.csfd.sk/film/831066-hra-orchester-silosa-pohanku/prehlad/],[https://www.youtube.com/watch?v=d0GeXvq0GYY&list=RDd0GeXvq0GYY&start_radio=1] * 1958: [[Šťastie príde v nedeľu]] (spevák) <ref>[https://www.csfd.cz/tvurce/38432-jozef-kuchar/ ČSFD.cz]</ref> * 1962: Výlet po Dunaji (kapitán) * 1963: Náruč plná vďaky (TV Program) * 1965: Staré jaré tváre * 1966: Siedmy kontinent * 1967: Volanie démonov * 1968: Šíleně smutná princezná (vojak Josef), Zbehovia a pútnici, Dialóg 20-40-60 (príslušník SNB) * 1969: Prípad jasnovidca Hanussena (TV film), Veľký bál u grófa Orlovského (TV film) * 1970: Debny (TV film)[https://www.csfd.cz/sk/film/307102-debny/prehlad/], Ministerstvo mravopočetnosti (TV film), Čarovný nápoj (TV film)[https://www.csfd.sk/film/676026-carovny-napoj/prehlad/] * 1971: V tieni vlkov (TV seriál) * 1971: [[Orlie pierko]] * 1972: Nečakaná návšteva (TV film) [https://www.csfd.sk/film/858561-necakana-navsteva/prehlad/], Apollón z Belacu [https://www.csfd.cz/sk/film/831047-apollon-z-bellacu/prehlad/] * 1973: Ťululum (divadelný záznam), Chcem (TV film), Árie z operiet (hudobný záznam), Will Shakespeare, Árie z operiet (TV program)[https://www.stvr.sk/televizia/program/16405] * 1974: [[Kto odchádza v daždi...]] (Fajfár), Tak nekonečne krásna (TV program)[https://tvprogram.sme.sk/p/10325706/tak-nekonecne-krasna], Naša stará mama (TV film)[https://www.csfd.cz/sk/film/676032-nasa-stara-mama/prehlad/], Prípad z Amegerskej lúky (TV film)[https://www.csfd.sk/film/282043-pripad-z-amagerskej-luky/prehlad/], Veľká noc a veľký deň * 1975: Divadlo v dome (TV seriál)[https://www.csfd.sk/film/914047-divadlo-v-dome/prehlad/], Reklamný úsmev (E02)[https://www.csfd.cz/film/914047-divadlo-v-dome/914051-reklamny-usmev/prehled/] * 1976: Osvobození Prahy (ministerský predseda Richard Bienert), My sme malí muzikanti (TV seriál)[https://www.csfd.cz/sk/film/70688-my-sme-mali-muzikanti/prehlad/], [https://www.csfd.cz/sk/film/70688-my-sme-mali-muzikanti/prehlad/ Demižón] * 1977: Smrť malomeštiaka (TV film)[https://www.csfd.sk/film/185282-smrt-malomestiaka/prehlad/] * 1978: V znamení Merkúra (rozprávka)[https://www.csfd.cz/film/213165-ve-znameni-merkura/prehled/], Izrael (TV film), Revízor (divadelný záznam) * 1979: Hra na [https://www.csfd.cz/film/179753-hra-na-telo/prehled/ telo] * 1980: Aký ste gavalier (divadelný záznam) * 1981: [[Člny proti prúdu]] (prednosta ÚSB), Mizantrop (TV film)[https://www.csfd.cz/film/230134-mizantrop/prehled/], Bičianka z doliny (Richtár, TV film)[https://www.csfd.cz/film/168362-bicianka-z-doliny/prehled/], Nesmúť za mnou (hudobný program)[https://www.csfd.sk/film/299211-nesmut-za-mnou/ucinkujuci/] * 1982: [[Guľôčky]] (záhradník), Vitajte priatelia (hudobný program)[https://www.csfd.sk/film/315280-vitajte-priatelia/prehlad/], Hrnčiarsky bál (TV film)[https://www.csfd.cz/sk/film/278064-hrnciarsky-bal/prehlad/] * 1983: Do zajtra čakaj (TV program)[https://tv-program.sk/zabava/do-zajtra-cakaj/] * 1985: Tu musíš žiť (TV inscenácia)[https://www.csfd.sk/film/414970-tu-musis-zit/prehlad/] * 1986: Polepetko (kuchár, rozprávka)[https://www.csfd.sk/film/203661-polepetko/prehlad/], Ľudmilka (TV film)[https://www.csfd.sk/film/174039-ludmilka/prehlad/] * 1987: Juro Jánošík (TV film)[https://www.csfd.sk/film/299607-juro-janosik/prehlad/], Bál s Malokarpatskou kapelou (TV program)[https://www.tv-archiv.sk/bal-s-malokarpatskou-kapelou] == Život Jozefa Kuchára == === Umelecký portrét a dráha jedného z najpopulárnejších slovenských spevákov a hercov minulého storočia. === Jozef Kuchár bol významný a populárny slovenský spevák a herec s nezabudnuteľným hlasom. Disponoval objemným hlbokým bas-barytónovým hlasom podmaňujúcich kvalít a timbru. Vytvoril množstvo rozsahovo, charakterovo i štýlovo rozmanitých postáv v klasických i súčasných operetách a interpretoval množstvo populárnych a tanečných piesní. V 60. a 70. rokoch minulého storočia patril medzi najvýznamnejších a najobľúbenejších bas-barytónových spevákov a hercov na Slovensku. Narodil sa 15. septembra 1928 v Bernolákove na južnom Slovensku. Základné a meštianske vzdelanie absolvoval v Pezinku. O hudbu sa začal zaujímať už od svojej mladosti a na pezinskej hudobnej škole sa učil hrať na akordeóne. Počas vojenčiny hral na heligóne ako elév vojenskej hudby v Bratislave. Uvedomujúc si svoje prirodzené hlasové dispozície, začal sa zaujímať o spev a uplatnenie v speváckej profesii. Svoju spevácku kariéru začal ako zborista v košickej a bratislavskej opere SND v roku 1947. V roku 1950 pôsobil v českých činoherných divadlách (Hořovice, Teplice). Spev študoval pod vplyvom Eugena Suchoňa a profesoriek Jeleny Dolanskej a Anny Korínskej. Obdivoval Eduarda Hakena, známeho českého operného speváka a herca, ktorý mu údajne raz povedal: '''''"Zpívej tak, aby to lidi mohli poslouchat, a aby ses za to nemusel stydět."''''' V roku 1955 dostal Jozef Kuchár angažmá ako sólista spevohry Novej scény v Bratislave, kde pôsobil ako basbarytonista a sólista viac ako 30 rokov. Jozef Kuchár stvárnil množstvo nezabudnuteľných postáv klasického operetného repertoáru, najväčších svetových muzikálov, spevohier a hudobných komédii. Spieval náročné bas-barytónové role najrôznejšieho štýlového zamerania, kde mohol uplatniť jeho prirodzený spevácky a herecký talent. Počas svojho pôsobenia vytvoril viac ako 130 postáv a účinkoval takmer vo všetkých pôvodných slovenských operetách a spevohrách. Medzi jeho najobľúbenejšie postavy patrila rola statkára Zarembu z Poľskej krvi, ktorú odohral viac ako 500 krát. Rolu Kolomana Župana z Cigánskeho baróna hral a spieval podľa jeho vlastného odhadu aspoň 250 krát a to nielen v slovenskom ale aj nemeckom jazyku, v čase kedy spevohra Novej scény hosťovala v Nemecku a Holandsku. Z moderných svetových muzikálov bol neprekonateľný ako rozšafný londýnsky smetiar Alfred Doolittle v Loeweho muzikáli My Fair Lady. Túto postavu, ktorá mu priniesla veľa radosti z tvorivej práce odohral na javisku najmenej 250 krát. Okrem svojej speváckej a hereckej činnosti v divadle sa Jozef Kuchár súčasne venoval aj interpretácii populárnych a tanečných piesní. V období 1955-1970 sa stal jedným z najpopulárnejších a najobľúbenejších interpretov populárnej tanečnej hudby. Piesne šité priamo na mieru mu písali mnohí skladatelia, z ktorých jedným z najvýznamnejších bol Gejza Dusík. Jeho pieseň '''''[https://www.youtube.com/watch?v=JVikj7sG8Xg&list=RDJVikj7sG8Xg&start_radio=1 Marína]''''' sa stala v podaní Jozefa Kuchára neprekonateľným šlágrom svojej doby a mnohí speváci, ktorí po ňom prišli na scénu populárnej hudby ju často interpretovali. Jozef Kuchár nahral stovky piesní ďalšich dobových šláger majstrov a jeho meno nesie vyše 150, ktoré boli nahrané v československom rozhlase a v hudobných vydavateľstvách Opus a Supraphon. Na platniach mu vyšlo viac ako 40 titulov, ktoré sa zapísali do histórie tanečnej hudby ako slovenské evergreeny. Početne nahrávky nahral s bratislavským tanečným orchestrom pre československý aj slovenský rozhlas. Počas vrcholu svojej speváckej kariéry pravidelne účinkoval v mnohých hudobno-zábavných reláciách v rozhlase a televízii, spieval a hral vo filmoch, koncertoval a vystupoval v rôznych živých programoch a na kultúrnych podujatiach. Mnohé nahrávky singlov sú dnes nahrané na Youtube. Jozef Kuchár bol ctiteľom melodickej hudby a počas svojej kariéry naspieval množstvo krásnych tanečných melódií a známe duetá s populárnymi súčasnými slovenskými a českými speváčkami ako boli Bea Littmannová, Gabriela Hermélyová a Melánia Olláryová. Spieval piesne nielen v slovenskom, ale aj českom jazyku. Zo svetových spevákov rád počúval ''Franka Sinatru'', ''Nat King Cole-a, Ellu Fitzgeraldovú, Sammy Davis jr., Paula Robsona, Louisa Armstronga a Howarda Keela''. Hoci sa nikdy s ani jedným z nich nestretol, obdivoval ich ako interpretov svetových hitov. Sám si vytvoril svoj jedinečný štýl, od ktorého sa nikdy neodklonil. Svojím jedinečným hlasom si podmanil celú generáciu fanúšikov a fanúšičiek a ovplyvnil celú plejádu tých, čo ho nasledovali a imitovali v populárnej hudbe. Stal sa celebritou svojej doby. Medzi piesne, ktoré miloval a ktoré radi počúvali aj jeho poslucháči, patrili najmä '''Marína, Rodný môj kraj, Dedinka v údolí''' a mnohé iné. Hoci film a divadlo dali Jozefovi Kuchárovi príležitosť uplatnenia, nikdy mu neumožnili rozvinúť jeho talent naplno. Vo filme ho obsadzovali väčšinou do malých úloh. Sám skonštatoval, že opereta a spevohra sa považovali za ľahký žáner, ktorý režiséri, činoherci ani operný speváci nikdy nebrali vážne. Napriek tomu, že operetu a spevohru mnohí podceňovali ako umenie, väčšina z nich si tieto úlohy s chuťou zahrala najmä v televízii. Jozef Kuchár zahral početné malé postavy vo filmoch, TV programoch a inscenáciách. Najviac ocenil príležitosť, ktorú mu poskytol Otakar Vávra, ktorý ho obsadil do historickej postavy posledného protektorátneho ministerského predsedu Richarda Bienerta v hranom dokumente o májových udalostiach v roku 1945 pod názvom '''''Osvobození Prahy''''' z roku 1975. Na tejto postave bol schopný demonštrovať nielen svoj herecký talent, ale aj perfektné ovládanie českého jazyka. V roku 1979 dostal ocenenie a titul ''Zaslúžilý umelec,'' na ktorý bol nesmierne hrdý. Jeho jediná profilová platňa '''''"Moje najmilšie"''''' bola vydaná vo vydavateľstve Opus v roku 1982. V tom istom roku Slovenská televízia natočila televízny portrét speváka pod názvom '''''"Vitajte priatelia"''''', kde vyznal svoju lásku k spevu, operete a muzikálu. Po ukončení aktívnej činnosti na Novej scéne v roku 1991, Jozef Kuchár odišiel do dôchodku po 40. rokoch na "doskách, ktoré znamenajú svet". V roku 1999 mu vtedajší minister kultúry SR udelil cenu za celoživotné dielo. V roku 2000 mu minister kultúry Milan Kňažko zorganizoval benefičný koncert pre Jozefa Kuchára v priestoroch divadla Nová scéna, v ktorom dlhé roky pôsobil. Na pódiu sa v tom čase vystriedali štyri generácie spevákov od Melánie Olláryovej až po Miroslava Žbirku a Katarínu Hasprovú. === Jeseň života Jozefa Kuchára === Posledné roky svojho života Jozef Kuchár prežil osamelý a opustený. Hoci si to nikdy nepripustil, alkohol a cigarety, ktorých sa dobrovoľne nechcel vzdať, napriek zdravotným ťažkostiam, zničili jeho osobný aj profesionálny život. Žil v ústraní, odtrhnutý od spoločnosti, bývalých kolegov a priateľov. Jeho jediným želaním bolo, aby sa dožil osemdesiatky, čo sa mu aj splnilo. V januári 2009 podľahol zápalu pľúc v nemocnici v Bratislave. Posledná rozlúčka s legendárnym umelcom sa na jeho želanie konala bez účasti verejnosti. Jeho pomnik s urnou a slovami ''"Marína rád ťa mám, ako vták voľný let"'' sa nachádza na bratislavskom cintoríne v Ružinove. Šesť rokov po jeho smrti bol natočený krátkometrážny film s názvom '''''"Viete kto je Jozef Kuchár?'''"'' ktorým mu bola zložená pocta ako obrovskej speváckej legende svojej doby. == Diskografia == * [[1982]]: ''Moje najmilšie'' - [[Opus]] <small>9116 1229</small>, LP <ref>[https://www.discogs.com/Jozef-Kuch%C3%A1r-Moje-Najmil%C5%A1ie/release/8751387 Jozef Kuchár – Moje najmilšie, discogs.com]</ref> === Kompilácie === * [[1978]]: ''Nestarnúce melódie'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], LP – [[Zdeno Sychra]] a Jozef Kuchár – „Čože je to päťdesiatka“ * [[2006]]: ''Nestarnúce melódie'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>EAN 8584019 070923</small>, CD – [[Zdeno Sychra]] a Jozef Kuchár – Čože je to päťdesiatka (reedícia LP z roku 1978) * [[2007]]: ''Najkrajšie piesne [[Gejza Dusík|Gejzu Dusíka]]'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>EAN 8584019 276523</small>, CD -14. „Čo sa mi môže stať“ – Bea Littmannová a Jozef Kuchár), "Modrá ruža" - Melánia Olláryová a Jozef Kuchár [https://www.youtube.com/watch?v=RZfa2NQW2_0&list=RDRZfa2NQW2_0&start_radio=1] * [[2007]]: ''Hit storočia'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>EAN 8584019 273829</small>, CD -18. „Nečakaj ma už nikdy“  – [[Bea Littmannová]] a Jozef Kuchár – cd2 * [[2007]]: ''Antológia slovenskej populárnej hudby 8'' – Hudobný fond <small>EAN 8588001 009489</small>, CD – 02. „Hviezdy nad Jadranom“/11. „Veľká chvíľa“/12. „Keď ku milej pôjdem“/19. „Nikomu nezávidím“ – [[Gabriela Hermélyová]] a Jozef Kuchár * [[2008]]: ''Hity 60. Rokov'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] (edícia Gold) <small>EAN 8584019 280124</small>, CD – 07. „Marína“ == Klasická opereta, muzikál a spevohra == Jozef Kuchár vytvoril nespočetné množstvo rozsahovo, charakterovo i štýlovo rozmanitých postáv v klasických i súčasných operetách, muzikáloch a spevohrách , v ktorých sa uplatnili jeho herecko - spevácke dispozicie. Naštudoval rôzne charakterové role starokomického štýlu v súčasných operetách, hudobných komédiách a muzikáloch slovenských, českých a svetových skladateľov a autorov. Koncom päťdesiatych rokov divadlo Nová scéna začala uvádzať muzikály a najmodernejšie formy hudobno-zábavného divadla v ktorých sa herecko-spevácke dispozície Jozefa Kuchára uplatnili v rôznych postavách: '''Pôvodné slovenské operety a spevohry''' * '''1955 ''' Dusík: ''Zlatá rybka'', (Viliam Zelenak) * '''1956 ''' Dusík: ''Hrnčiarsky bál'', (Alexander Benický) * '''1957'''  Novák: ''Plná poľná lásky'', (Sano Molnar) * '''1958 ''' Elbert: ''Do videnia, láska''…, (Combi) * '''1960 ''' Novák: ''Nie je všedný deň'', (Pavol Brtka) * '''1971 ''' Dusík: ''To by bola láska'', (Dr Tomanik) * '''1975'''  Igor Bázlik: ''Plné vrecká peňazí'', (Mrenica) * '''1978 ''' Igor Bázlik: ''Veselica'', (Dedo Hulik) * '''1983'''  Breiner: ''Brzdy'', (Majster Blenský) * '''1984''' Andrašovan: ''Kráľ bláznov'', (Clopin) * '''1985 ''' Dusík: ''Hrnčiarsky bál'', (Rafael Tomašovič). == Operety, Muzikály a Spevohry == Nezabudnuteľnými postavami Jozefa Kuchára bol brilantný rozšafný londýnsky smetiar Alfréd Doolittle v Loeweho ''My Fair Lady'' (1965, 1986) V poslednej postave Tuláka v zaujal prirodzenosťou a civilnosťou. * '''1955''' Alexandrov: ''Svadba v Malinovke (Vasko)'' * '''1955''' Miljutin: ''Nepokojné šťastie'' (Sergej Tomakurov) * '''1955''' Lehar ''Giuditta'' (Martini) * '''1956''' Trinner: ''Zvony zo San Diega'', (Baltazár) * '''1956''' Huszka: ''Gül Baba'' (Kučuk) * '''1957''' Dunajevskij: ''Biely agát''  (Konstantin Kuprianov) * '''1957''' Vincze: ''Parížsky hosť (''Koltai) * '''1958''' Kalaš: ''Mlynárka z Granady'', (Corregidor) * '''1960''' Farkas: ''Škola zaťov'' (Michal Doboš) * '''1961''' Burkhard: ''Ohňostroj'', (Alexander Oberholzer-Obolski) * '''1961''' Kabalevskij: ''Keď spieva máj'' (Fiodor Kuprianov) * '''1961''' Brdečka – Hála – Rychlík'': Limonádový Joe'' (''Limonádový Joe)'' * '''1961''' Werich – Voskovec – Ježek: ''Ťažká Barbora (''Peter) * '''1962''' Hector Persichetti: ''Dobrú noc, Bettina'', (Notár) * '''1963''' Gaál: ''Sedem zaúch''  (Bixman) * '''1963''' Cole Porter: ''Pobozkaj ma, Katarína'', ''Kiss me Kate'' (Fred Graham a Petruccio) * '''1963''' Kramer-Garineia-Giovannini: ''Keď je v Ríme nedeľa'', (Hanibal Ciaretti) * '''1964''' Franz Lehar: ''Veselá vdova'' (Baron Mirko Zeta) * '''1964''' Offenbach: ''Parížsky život (''Gontram Chaumier) * '''1964''' Daróci – Twain: ''Princ a žobrák'' (John Canty) * '''1964''' Křička – Vrabec: ''Tučný pradeduško alebo Zbojníci a detektívi (''Žabikláč) * '''1965''' Loewe: ''My Fair Lady'' (Alfred Doolittle) * '''1966''' Brecht – Weill: ''Žobrácka opera'', (Brown) * '''1966''' Herman: ''Hello Dolly!'' (Horac Vadergelder) * '''1967''' Heuberger: ''Plese v opere (''Theofil Beaubuisson) * '''1967''' Rudolf Friml: ''Rose Marie (Malon)'' * '''1967''' Blažek: ''Šeherezáda (''Spevák) * '''1968''' Kraus a Mahler podľa Nestroya: ''Povraz s jedným koncom (''Sebastián Faden) * '''1969''' ''Franz Lehár: Zem úsmevov'' (Čanga) * '''1969''' Bernstein: ''West Side Story'' (Krupke) * '''1970''' Kander: ''Zorba'' (Mavrodani) * '''1970''' Lenskij: ''Dnes večer hrám ja'' ! (Pustoslavcev) * '''1971''' Kern: ''Loď komediantov'' (Joe) * '''1971''' Kotrč: ''Miláčik'', (Plukovník Rival) * '''1972''' Ešpaj: ''Siedme nebo'' (Igor Grekov) * '''1973''' Griňol (Ešpaj: ''Svadby z klobúka'' (Griňol) * '''1974''' Bacharach – Simon: ''Sľuby sa sľubujú'',(Jesse Vanderhof) * '''1974''' Daróci – Twain: ''Princ a žobrák'' (John Canty) * '''1975''' Szakcsi – Csemer: ''Červená karavána'', (Baran) * '''1976''' Kolker: ''Krečinskij sa žení (Muromskij)'' * '''1976''' Brabec: ''Manon (''Duval) * '''1978''' Franz Lehar: ''Gróf Luxemburg (''Sergej Menčikov) * '''1979'''  Feľcman: ''Nech gitara hrá'' (Ivan Toropov) * '''1981''' Kramer-Garineia-Giovannini: ''Keď je v Ríme nedeľa'', (Hanibal Ciaretti) * '''1982''' Kalman: ''Čardášova princezna (''barón Feri Koleszár-Kerekes) * '''1983''' Iľjin: ''Ľubov'' (Groznoj) * '''1985''' Franz Lehár: ''Veselá vdova'' (Baron Mirko Zeta) * '''1987''' Evgenij Doga, Emil Lotjan ''Cigáni idú do neba (Tulák)'' == Populárne a tanečné piesne == Jozef Kuchár nahral množstvo populárnych a tanečných piesní od slovenských skladateľov ako Gejza Dusík, Pavol Zelenay, Dušan Pálka, Andrej Lieskovský, Vieroslav Matušík, Karol Valečka, Andrej Karšay. S tanečným orchestrom bratislavského rozhlasu interpretoval romantické piesne o láske, sóla a dueatá s Beou Littmannovou, Melániou Olláriovou,Gabrielou Hermélyovou, Vierou Palátovou. Piesne, ktoré naspieval vyšli na platniach vydavateľstiev Supraphon a Opus. * '''1955:''' Ľúbosť (slowfox), Moje pekné dievčatko (foxtrot), Májový večer (slowfox), Marína (tango), O našom šťastí hrám (slowfox) * '''1956:''' Anička (foxtrot),Maličká prosba (slowfox), Milá mi včera odkázala (tango), Dievčatko z Paríža (duet s M. Olláryovou), Návrat (Beguine), Snáď ešte dnes (Tango), Spev, to je môj život (Foxtrot), So slzami v očiach (duet s Alicou Farkašovou), Stále niečo zabúdam (Foxtrot), Keď láska v srdci začne hriať (duet s Máriou Kišoňovou - Hubovou), Veď ja viem. * '''1957:''' Keď kráčam nocou, Tebe úsmev pristane, Vám o láske spievam, Malé medvieďa (duet s M. Olláryovou), Anita (Rumba), Ešte raz ku tebe prídem (Tango), Hviezdy nad Jadranom (Tango), Jarný deň (Tango), Keď ku milej pôjdem (Polka), Magdaléna (Tango), Miluška moja (Tango), Nečakaj ma už nikdy (Tango), Svätojánske mušky (Tango), Široká cestička(duet s B. Littmanovou), V skalickom háječku (duet s B. Littmanovou), V zákrutách lásky (Tango), Veľká chvíľa (Foxtrot). * '''1958:''' Bez teba (Tango), List od teba (Pomalý foxtrot), Maria Mariana  (duet s G. Hermélyovou), Nikomu nezávidím (Slowfox), Teším sa na nedeľu, Je máj, Šťastie príde v nedeľu (Pieseň o športkárovi), Večer hviezd,Prosim odpovedz (duet s G. Hermélyovou), Skutečnost je hezčí nežli snění. * '''1959:''' Netaj viac (Beguine), Pieseň o Uršuli (Pomalý foxtrot), Sladko je žiť (Pomalý foxtrot), Stretol som deň (Foxtrot), Hviezdy mi povedia, Zmoknutá pesnička, Dávno sa nestretáme. * '''1960:''' Celý deň čakám (duet s G. Hermélyovou), Enciány (Pomalý valčík - Waltz), Príjemný deň (Slowfox), Jerevan, Čo koho do toho, Podmoskovské večery, Zostanem sám, Matkina tvár, Sem a tam. * '''1961:''' Červený tulipán (Šansón), Najkrajší okamih (Tango) s Beou Littmanovou, Nočné zmeny. * '''1962:''' Kniha spomienok (Pomalý valčík - waltz), List žene (Beguine), Už pláva loď moja (Pomalý foxtrot), * '''1963:''' Pieseň o cvokoch (Foxtrot), Rád mám hviezdy v tvojich očiach (Beguine), Vesmírne randezvous (Valentína)(Foxtrot). * '''1964:''' Modrý deň. * '''1965:''' Čo sa mi môže stať (Tango), Mladosť (Foxtrot), Modrá ruža (Slowfox) s Melániou Olláryovou. * '''1966:''' Posledná čajka. * '''1968:''' Rodný môj kraj (Tango)s vokálnym kvartetom, Nečakaj ma už nikdy (Tango-Beguine). * '''1969:''' Nemá víla (Polka), Dávno, Mama. * '''1972:''' Požiarníčka. == CD - výber == '''''Najkrajšie piesne Gejzu Dusíka''''' Rok vydania: '''2007''' ''Antológia slovenskej populárnej hudby 7 (1954-1956)'' Rok vydania: '''2006''' Vydal: Hudobný fond ''Antológia slovenskej populárnej hudby 8 (1957-1958)'' Rok vydania: '''2007''' Vydal: Hudobný fond ''Antológia slovenskej populárnej hudby 9 (1959-1961)'' Rok vydania: '''2007''' Vydal: Hudobný fond ''Antológia slovenskej populárnej hudby 10 (1962-1963)'' Rok vydania: '''2007''' Vydal: Hudobný fond '''''Nestarnúce melódie''''' Rok vydania: '''2007''' Vydal: OPUS '''''Hit storočia (2CD)''''' Rok vydania: '''2007''' Vydal: OPUS '''''Hity 60. Rokov''''' Rok vydania: '''2008''' Vydal: OPUS ''Supraphon si hraje 50. léta'' ''Supraphon hraje... Příběh naší lásky a další z 50. let'' ''Suprafon si hraje 60. léta'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Jozef Kuchár}} == Externé odkazy == * [http://www.jozefkuchar.estranky.cz Stránky o Jozefovi Kuchárovi - jozefkuchar.estranky.cz] * [http://www.pozitivni-noviny.cz/482.html www.pozitivni-noviny.cz/482.html] Článok – [[Ondřej Suchý]]: Krutý osud zpěváka Jozefa Kuchára (česky) * [http://neviditelnypes.lidovky.cz/osobnost-jozef-kuchar-zpevak-s-krutym-osudem-fa7-/p_kultura.asp?c=A080914_162916_p_kultura_wag OSOBNOST: Jozef Kuchár, zpěvák s krutým osudem] * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59778 Jozef Kuchár na osobnosti.sk] * [http://neviditelnypes.lidovky.cz/osobnost-na-slovensku-zemrel-zpevak-jozef-kuchar-fvi-/p_kultura.asp?c=A090127_165604_p_kultura_wag OSOBNOST: Na Slovensku zemřel zpěvák Jozef Kuchár] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kuchár, Jozef}} [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Barytonisti]] [[Kategória:Slovenskí herci divadelných muzikálov]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Členovia Opery Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Osobnosti z Bernolákova]] 2kf1bpow6xe63ekgz1dfx58k16q2u2f 0 36082 8253047 8215914 2026-07-24T21:23:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253047 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = kňaz |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Anton Padovský |meno originálne = |meno v inom jazyku = |kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> |rodné meno = Fernando de Bulhões |aktuálny titul = portugalský svätec a učiteľ cirkvi |portrét = St. Anthony - facial reconstruction - for mobile and newspaper.jpg |popis portrétu = digitálna rekonštrukcia tváre sv. Antona |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = |heslo po slovensky = |štát pôsobenia = |dátum narodenia = [[15. august]] [[1195]] |miesto narodenia = [[Lisabon]], [[Portugalsko]] |dátum úmrtia = {{duv|1231|06|13|1195|08|15}} |miesto úmrtia = [[Padova]] |dátum pohrebu = |miesto pohrebu = |1. funkcia = |1. funkcia - obdobie = |1. funkcia - predchodca = |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = rkc |rítus = |rehoľa = [[františkáni]] |vstup do rehole dátum = |večné sľuby dátum = |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = cca [[1220]] |kňazské svätenie miesto = |kňazské svätenie svätiteľ = |kňazský svätiteľ funkcia = |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = [[30. máj]] [[1232]] |kanonizoval = [[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]] |kanonizovaný miesto = [[Spoleto]] |dátum sviatku = [[30. jún]] |svätec v cirkvách = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] |patrón = nájdenia stratených predmetov; manželov; žien; detí; za šťastný pôrod; proti neplodnosti; seniorov; chudobných; sociálnych pracovníkov; pekárov, baníkov, cestovateľov; pastierov svíň; pred morom; horúčkou; pred mocou diabla |atribúty = [[kniha]], malý [[Ježiš Kristus]], ľalia |portál1 = |portál2 = |portál3 = }} [[Svätec|Svätý]] '''Anton Padovský''' rod. '''Fernando Martins de Bulhões''' (bežne aj ''sv.'' '''Anton Paduánsky, Anton z Padovy, Anton Lisabonský;''' * [[15. august]] [[1195]], [[Lisabon]] – † [[13. jún]] [[1231]], [[Padova]]) bol portugalský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[Rehoľný rád|rehoľník]] – [[Františkáni|františkán]] a predtým [[Rád svätého Augustína|augustinián]], [[kazateľ]] a [[Teológia|teológ]]. Dňa [[30. máj|30. mája]] [[1232]] bol vyhlásený pápežom [[Gregor IX. (pápež)|Gregorom IX.]] za [[svätec|svätého]], roku [[1946]] bol svätým otcom [[Pius XII.|Piom XII.]] vyhlásený za [[Učiteľ cirkvi|učiteľa cirkvi]]. Bol obdarovaný schopnosťou [[bilokácia|bilokácie]], prorokovania a čítania v [[Svedomie|svedomí]] ľudí. Ako prvý vo svojej reholi učil bratov [[Teológia|teológiu]]. Bol prezývaný aj ako „''Kladivo na [[kacír]]ov''“ napriek tomu, že sa k nim nesprával hrubo, ba práve naopak si dokázal získať ich záujem a úctu svojou vľúdnosťou a výrečnosťou. Pápež [[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]] o ňom povedal, že je „''Archou Písma svätého''“. == Biografia == === Mladosť === Narodil sa v bohatej [[lisabon]]skej rodine ako '''Fernando Martins de Bulhões'''. Jeho matka Mária pochádzala zo slávneho rodu ''Treverského''. No aj napriek tomu svojho syna vychovala viac po [[Kresťanstvo|kresťansky]] než po [[Šľachta|šľachticky]]. === Rehoľník === ==== Augustinián ==== V pätnástich rokoch ho prijali do [[Rád svätého Augustína|Rádu svätého]] [[Augustín z Hippa|Augustína]]. Táto rehoľa sa venuje najmä štúdiu [[Sväté Písmo|Svätého Písma]] v čom Fernando vynikal. V [[Lisabon]]skom kláštore ho ale pri štúdiách vyrušovali návštevy príbuzných, a preto sa rozhodol požiadať o preloženie inam. Bol preložený do Coimbry, kde získal teologické vzdelanie. Vtedy mal 25 rokov. O niekoľko rokov neskôr zomrelo mučeníckou smrťou v [[Maroko|Maroku]] niekoľko [[Františkáni|františkánov]] a ich ostatky boli prevezené do [[Portugalsko|Portugalska]], kde sa konal aj ich [[pohreb]], na ktorom sa Fernando zúčastnil. Príbeh františkánov naňho prudko zapôsobil a prial si ich nasledovať. V dôsledku toho odišiel od [[Augustiniáni|augustiniánov]]. ==== Františkán ==== ===== Začiatky ===== Po tom čo ho zasiahol príbeh františkánskych mučeníkov sa pridal k [[Rád menších bratov|Menším bratom]] – [[františkáni|františkánom]] v [[Coimbra (mesto)|Coimbre]] a prijal meno ''Anton.'' Chcel ísť šíriť vieru medzi [[Afrika|africké]] národy, preto sa aj do [[Afrika|Afriky]] vybral. Po krátkom pobyte na africkom kontinente však ochorel a musel sa liečiť, preto sa musel vrátiť do [[Európa|Európy]]. Loď, na ktorej sa plavil do Európy ale stroskotala a búrka ju vrhla na [[pobrežie]] [[Sicília (ostrov)|Sicílie]]. Anton potom prebýval v kláštore v [[Messina|Messine]]. ===== Kláštor pri Forli ===== Potom čo sa aspoň čiastočne uzdravil sa odobral do [[Assisi]], aby spoznal zakladateľa rehole – svätého [[František Assiský|Františka Assiského]]. Stretol sa s ním a prosil ho, aby ho prijal do niektorého z [[Taliansko|talianskych]] kláštorov, no neuspel lebo ešte nebol dostatočne uzdravený. Nakoniec bol predsa len prijatý. Vstúpil do malého kláštora pri talianskom [[Forlì|Forli]], kde v tom čase žili len štyria bratia. Anton bol veľmi pokorný, mlčal o svojom pôvode a vykonával aj tie najhoršie práce. Po čase bol poslaný priamo do [[Forlì|Forli]], aby tam prijal kňazskú vysviacku. V meste bolo zhromaždených množstvo rehoľných čakateľov na sviatosť kňazstva, [[františkáni]] a [[dominikáni]]. Pred slávnostným jedlom boli vyzvaní, aby predniesli duchovnú reč. Nikto nenabral dostatok odvahy prehovoriť, a tak sa slova ujal novokňaz Anton. Sprvu hovoril jednoducho a nesmelo ale po chvíli sa osmelil a začal hovoriť veľmi výrečne a so značnou učenosťou. Všetci žasli. Následne bol vyslaný na štúdiá a venoval sa kázaniu. ===== Kazateľ ===== [[Súbor:Josep Benlliure Gil54.jpg|náhľad|Ryby počúvajúc sv. Antona od Josepa Benlliurea]] Anton kázal v kostoloch, na [[Námestie|námestiach]] a dokonca aj na plážach. Niekedy ho údajne počúvalo až 30-tisíc ľudí. Legenda hovorí, že keď kázal v talianskej [[Rimini]] pri pobreží a nikto ho nechcel počúvať, ryby vystrkovali z vody hlavy, aby mohli počuť jeho hlas. Všetci Riminčania sa po tomto zázraku obrátili. Iná legenda zase hovorí, že raz sa svätý Anton nestihol vrátiť do svojho kláštora, a zostal teda ako hosť grófa Zina Camposampiera v [[Padova|Padove]]. Hostiteľ videl Antona ako v rukách choval malého [[Ježiš Kristus|Ježiška]] (takto býva často vyobrazený). V talianskej [[Padova|Padove]] sa stávalo, že ľudia si chodili do kostola zaistiť miesta blízko kazateľnice už v noci, len aby Antona dobre počuli. Nikto nechodil na kázanie v drahom oblečení, pretože sa vedelo, že to Anton nemal rád. Vo francúzskom meste [[Toulouse]] bolo v tom čase stredisko sekty katarov a aj tu mali Antonove kázne veľkú odozvu. Svätého Antona Paduánskeho začali prezývať „''Kladivo na kacírov''“ napriek tomu, že proti nekresťanom nebol násilný ani vulgárny, naopak si dokázal získať ich záujem a úctu svojou vľúdnosťou a výrečnosťou, čím ich priviedol na súhlas s autoritou cirkvi. Založil mnoho kláštorov a napokon sa usadil v [[Padova|Padove]]. Jeho kázeň raz počul pápež [[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]] a Antona nazval „''Archou Písma svätého''“. Po vypočutí Antonovho kázania zhýralci zanechávali svojho dovtedajšieho života a kajali sa, dlžníci boli prepustení z väzenia. Niektoré z jeho kázaní sa zachovali. === Záver pozemského života === V roku [[1231]] sa celkovo vyčerpaný so slabým zdravím usadil v [[Campo di San Pietro]] blízko [[Padova|Padovy]] a tam aj zomrel [[13. jún]]a nasledujúceho roku vo veku len 36 rokov. === Svätec a učiteľ cirkvi === Po najkratšom procese kanonizácie v dejinách bol vyhlásený za svätého už po 11 mesiacoch od začiatku procesu, [[30. máj]]a [[1232]], pápežom [[Gregor IX. (pápež)|Gregorom IX.]] Atribúty Antona Padovského sú františkánsky odev, ľalie a držanie v malého [[Ježiš Kristus|Ježiša]] v rukách. [[16. január]]a [[1946]] ho [[pápež]] [[Pius XII.]] vyhlásil za [[Učiteľ cirkvi|učiteľa cirkvi]]. == V umení == Kedže z [[Františkáni|františkánskej]] rehole vzišlo mnoho [[Svätec|svätcov]], [[Ikonografia|inkonografia]] sa snaží svätého Antona Paduánskeho spomedzi nich odlíšiť. Na to slúžia atribúty – veci úzko spojené s daným človekom. Svätý Anton z Padovy je teda najčastejšie zobrazovaný tak, ako asi všetci františkáni v hnedom habite. Špecifické sú preňho tieto atribúty: keďže je s ním spojená legenda o zázraku, že [[ryby]] vystrkovali hlavy z vody, aby ho počuli, niekedy sa to používalo ako jeho [[atribút]]; veľmi často je v umeleckých dielach zobrazovaný so steblom bielych [[Ľalia biela|ľalií]], ktoré reprezentujú jeho [[Čistota|čistotu]]; iné zvyky zase odkazovali na Antonovo vizionárstvo; jeden čas sa ako jeho atribút používalo aj horiace [[srdce]]. V roku [[1511]] taliansky [[Renesancia|renesančný]] umelec [[Titan (maliar)|Titan]] vytvoril v [[Scuola del Santo]] v talianskej [[Padova|Padove]] tri veľké [[Freska|fresky]] zobrazujúce zázraky zo života svätého Antona Paduánskeho: ''Zázrak Žiarlivého manžela, Dieťa svedčiace o nevine svojej matky,'' Ďalší, azda najčastejší, symbol svätého Antona je zobrazenie ako medituje nad otvorenou knihou, v ktorej sa objaví postava malého [[Ježiš Kristus|Ježiška]]. Postupom času sa v umení postava Božieho Syna zväčšovala, až sa došlo k tomu, že niekedy zakrýva celú knihu alebo kniha vôbec nie je prítomná. Je teda preňho typické držanie novorodeniatka Ježiša v jednej ruke a kríža alebo ľalie v ruke druhej. <gallery> Súbor:Raffaello Sanzio - St. Anthony of Padua.jpg|''Sv. Anton z Padovy'', [[Raffael]], [[1503]] Súbor:Sirani - Gesù Bambino e Sant'Antonio da Padova.jpg|''Malý Ježiš so sv. Antonom z Padovy'', [[Elisabetta Siraniová]], [[1656]] Súbor:Antonio de Pereda y Salgado - St Anthony of Padua with Christ Child - WGA17167.jpg|''Anton z Padovy s novorodeným Ježišom Ježišom'', [[Antonio de Pereda]] Súbor:Marcantonio Bassetti - St Antony Reading - WGA01483.jpg|''Sv. Anton čítajúc'', začiatok [[17. storočie|17. storočia]], [[Marco Antonio Bassetti]] Súbor:Benson Ambrosius-Triptich of Saint Antonius.jpg|''Triptych Svätého Antona'', [[Ambrosius Benson]] Súbor:Guercino Antonio Bambino.jpg|''Svätý Anton z Padovy s novorodeným Kristom'', [[Guercino]], [[1656]] Súbor:Visión de San Antonio de Padua.jpg|''Vízia Svätého Antona'', [[Alonso Cano]] Súbor:Františkáni Prešov16Slovakia20.JPG|''Oltár sv. Antona Paduánskeho'', [[Kostol svätého Jozefa (Prešov)|Františkánsky kostol (Prešov)]], socha zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]], oltár z [[18. storočie|18. storočia]] Súbor:Antoniuspadua.jpg|Dielo zobrazujúce sv. Antona Súbor:Francisco de Zurbarán - Sto Antonio de Padua.jpg|Sv. Anton z Padovy od Francisca de Zurbarána </gallery> == Digitálna rekonštrukcia tváre == Dňa [[10. jún]]a [[2013]] bola zverejnená najhodnovernejšia digitálna rekonštrukcia tváre sv. Antona Paduánskeho. Na jej tvorbe sa podieľalo Antropologické múzeum [[Univerzita svätého Antona Paduánskeho|Univerzity sv. Antona Paduánskeho]] spolu s medzinárodným tímom forenzných bádateľov. Bola vytvorená za pomoci najmodernejšej 3D techniky s použitím digitálnej kópie lebky svätca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Forensic experts attempt to reconstruct face of St. Anthony|url=http://www.catholicnewsagency.com/news/forensic-experts-attempt-to-reconstruct-face-of-st-anthony-35312/|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191007071306/https://www.catholicnewsagency.com/news/forensic-experts-attempt-to-reconstruct-face-of-st-anthony-35312|dátum archivácie=2019-10-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aleteia — Catholic Spirituality, Lifestyle, World News, and Culture|url=https://aleteia.org/2018/06/13/the-most-accurate-reconstruction-of-st-anthony-of-paduas-face/|dátum vydania=2018-06-13|dátum prístupu=2019-08-16|jazyk=en|meno=J.-P.|priezvisko=Mauro}}</ref> == Literatúra == * "13. jún : Sv. ANTON PADUÁNSKY, kňaz a učiteľ Cirkvi." In: Daniel Dian - [[Viliam Judák]]: ''Každý deň so svätými : I. diel.'' Trnava : [[Spolok svätého Vojtecha]], 2006. s. 174. ISBN 80-7162-618-X == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[František z Assisi]] * [[Kostol svätého Antona Padovského]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.zivotopisysvatych.sk/anton-paduansky/ Životopisy svätých, zivotopisysvatych.sk] * [https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/sv-anton-paduansky/ Kapucíni na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220623172933/https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/sv-anton-paduansky/ |date=2022-06-23 }} * [https://www.christianitas.sk/svaty-anton-paduansky-frantiskansky-knaz-a-ucitel-cirkvi/ Svätý Anton Paduánsky, františkánsky kňaz a učiteľ Cirkvi] * [https://www.youtube.com/watch?v=IpxV6y1DB0w Video z digitálnej rekonštrukcie tváre sv. Antona z Padovy] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Antonín z Padovy|15592236|en|Anthony of Padua|909768846}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Anton Padovský}} [[Kategória:Narodenia v 1195]] [[Kategória:Úmrtia v 1231]] [[Kategória:Učitelia cirkvi]] [[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Lisabonu]] [[Kategória:Portugalskí františkáni]] [[Kategória:Portugalskí katolícki svätci]] [[Kategória:Portugalskí teológovia]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 30. júna]] 9yvk91kncmwygi67hcggciu6w1xm6vt 0 37656 8253043 8104578 2026-07-24T21:06:33Z IronLiberty 280078 +lnk 8253043 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Emblema KGB.svg|thumb|120px|Znak KGB a motto: Meč a štít]] '''KGB''' (v azbuke КГБ, [[Ruština|po rusky]] celým menom: Комите́т Госуда́рственной Безопа́сности, slovenský preklad ''Výbor štátnej bezpečnosti'') bolo meno hlavnej sovietskej [[tajná služba|tajnej služby]], ktorá súčasne plnila úlohy [[špionáž]]e, [[kontrašpionáž]]e a [[tajná polícia|tajnej polície]] v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Okrem týchto odborov pod ňu ešte spadali i niektoré odvetvia sovietskeho [[vojenský výskum|vojenského výskumu]]. Organizácia vznikla [[13. marec|13. marca]] [[1954]] a zanikla [[6. november|6. novembra]] [[1991]]. == Vznik a vývoj tajnej služby v Sovietskom zväze == [[20. december|20. decembra]] [[1917]] Soviet národných komisárov odsúhlasil vytvorenie organizácie pre boj s kontrarevolúciou a sabotérmi. Nový orgán bol nazvaný Celoruská zvláštna komisia (po rusky: Всероссийская чрезвычайная комиссия) ale známy sa stal skôr pod skratkou [[VČK]], alebo hovorovo ''čeka''. Jej hlavou bol [[Felix Edmundovič Dzeržinskij]] (rodným menom Feliks Dzierżyński). [[6. február]]a [[1922]] bola VČK z rozhodnutia výkonných orgánov rozpustená a nahradená odborom GPU pri [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Zlučovanie právomocí sa skončilo [[10. júl]]a [[1934]], kedy všetky jej právomoci a činnosti prevzalo [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] Sovietskeho zväzu. [[3. február]]a [[1941]] bolo [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] rozdelené na dve samostatné organizácie: NKVD ZSSR a NKGB, to však netrvalo dlho, pretože počas katastrofického leta [[1941]] boli obe tieto organizácie opäť zjednotené, len pre to aby boli v [[apríl]]i [[1943]] znovu rozdelené. [[15. marec|15. marca]] [[1946]] bol NKGB premenovaný na MGB – ministerstvo národnej bezpečnosti. [[7. marec|7. marca]] [[1953]] toto ministerstvo prestalo existovať, po tom čo bolo zlúčené s Ministerstvom vnútra ZSSR. V priebehu druhej svetovej vojny bola pri Komisariáte národnej obrany, Komisariátoch pozemných síl a Morskej flotily vytvorená špeciálna kontrarozviedka pod názvom [[Smerš]], čo bol akronym pre ruský výraz ''Smreť špionam'' – ''Smrť špiónom''. [[13. marec|13. marca]] [[1954]] bol vytvorený Výbor pre štátnu bezpečnosť (KGB) pri Soviete ministrov ZSSR. [[5. júl]]a [[1978]] bola organizácia premenovaná na KGB Sovietskeho zväzu. Pod týmto názvom fungovala až do rozpadu ZSSR. Popri KGB existovala ešte vojenská rozviedka [[Hlavné riaditeľstvo Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie|GRU]], o ktorej existencii sa za [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] mlčalo. Po rozpade Sovietskeho zväzu KGB zanikla iba formálne, keďže hneď po jej rozpade vznikli dve tajné služby navyše – [[FSB]] (pre vnútorné záležitosti – Федера́льная слу́жба безопа́сности;) a [[SVR]] (služba pre vonkajšie záležitosti – Служба Внешней Разведки), ale služba GRU (Гла́вное Разве́дывательное Управле́ние), ktorú založil [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenin]], ostala nedotknutá. == Riaditelia Sovietskej tajnej služby == * 1917{{--}}1926 – [[Felix Edmundovič Dzeržinskij]] – [[Čeka]], [[GPU]], [[OGPU]] * 1926{{--}}1934 – [[Viačeslav Rudoľfovič Menžinskij]] – OGPU * 1934{{--}}1936 – [[Genrich Grigorievič Jagoda]] – [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] * 1936{{--}}1938 – [[Nikolaj Ivanovič Ježov]] – NKVD * 1938{{--}}1941 – [[Lavrentij Pavlovič Berija]] – NKVD * február – júl 1941 – [[Vsevolod Nikolajevič Merkulov]] – NKVD * 1941{{--}}1943 – [[Lavrentij Pavlovič Berija]] – NKVD * 1943{{--}}1946 – [[Vsevolod Nikolajevič Merkulov]] – NKGB, [[MGB]] * 1946{{--}}1951 – [[Viktor Semjonovič Abakumov]] – MGB * 1951{{--}}1953 – [[Semjon Denisovič Ignatiev]] – MGB * marec – jún 1953 – Lavrentij Pavlovič Berija – MGB * 1953{{--}}1954 – [[Sergej Nikoforovič Kruglov]] – MGB * 1954{{--}}1958 – [[Ivan Alexandrovič Serov]] – KGB * 1958{{--}}1961 – [[Alexandr Nikolajevič Šeljepin]] – KGB * 1961{{--}}1967 – [[Vladimir Jefimovič Semičastnyj]] – KGB * 1967{{--}}1982 – [[Jurij Vladimirovič Andropov]] – KGB * máj – december 1982 – [[Vitalij Vasilievič Fedorčuk]] – KGB * 1982{{--}}1988 – [[Viktor Michailovič Čebrikov]] – KGB * 1988{{--}}1991 – [[Vladimir Alexandrovič Krjučkov]] – KGB * august – december 1991 – [[Vadim Viktorovič Bakatin]] – KGB == Iné projekty == {{Projekt|wikt=KGB}} == Externé odkazy == * [http://www.svr.gov.ru/ Stránka SVR, tajnej služby pre vonkajšie záležitosti Ruskej federácie, kde je aj článoček o histórii, teda dôveryhodný zdroj (po rusky)] * [http://www.fsb.ru/ Stránka FSB v Rusku (po rusky)] {{Studená vojna}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:KGB| ]] [[Kategória:Spravodajské služby]] [[Kategória:Tajné polície]] [[Kategória:Politické represie v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Organizácie založené v 1954]] [[Kategória:Skratky]] 5kigvh924xf8u5ij8yz0jcq5ii745jm 0 38682 8253179 8105823 2026-07-25T10:37:46Z DurMar12 181423 pridané a upravené wikilinky, presun šablóny Dobrý článok, malá úprava textu 8253179 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{iné významy|vápenec|vápenec (rozlišovacia stránka)}} {{Infobox hornina| Hornina_Nazov= Vápenec| Hornina_Obrazok= DachsteinkalkBivalvia.jpg| Hornina_Popis= Dachsteinský vápenec so [[fosília|skamenelinami]] [[lastúrnik]]ov| Hornina_Zaradenie= [[Usadená hornina]]| Hornina_Zlozenie= [[kalcit]]| Hornina_Akcesorie= [[dolomit (minerál)|dolomit]], [[kremeň]], [[sadrovec]], [[pyrit]], [[siderit]], ...| Hornina_Textura= masívna, kryštalická, pórovitá| Hornina_Farba= biela, sivá| Hornina_Hustota= 2,6{{--}}3| }} '''Vápenec''' je [[Usadená hornina|sedimentárna]] [[hornina]], ktorá spolu s [[Dolomit (hornina)|dolomitom]] tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu [[Zem]]e. V prevažnej miere (nad 80 %) sa skladá z [[uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]] (CaCO₃), či už vo forme [[kalcit]]u, alebo [[aragonit]]u. Ako prímesi sa vyskytujú [[Dolomit (minerál)|dolomit]], [[siderit]], [[kremeň]], [[íl]]ové minerály a úlomky [[Fosília|skamenelín]]. Čisté vápence sú biele. Chemicky čistý organodetrický nespevnený kalový vápenec sa nazýva [[krieda (hornina)|krieda]]<ref name="Petránek, J.">Petránek, J., 1963. Usazené horniny. Nakladatelství Československé akademie vĕd, Praha, 687 s.</ref>. Rozličné prímesi ich zafarbujú do siva, červena ([[oxid]]y [[železo|železa]]), najmä ak sú vystavené [[zvetrávanie|zvetrávaniu]]. Do [[geologická mapa|geologických máp]] a [[litostratigrafia|litostratigrafických]] schém sa vápence zaznačujú tehličkovou šrafúrou<ref>Tucker, M., 2003. ''Sedimentary Rocks in the Field.'' John Wiley & Sons, Chichester, 234 s.</ref>. == Zloženie a vlastnosti == === Zloženie === Vápence v prevažnej miere tvorí [[kalcit]], menej [[aragonit]]. Kalcit sa zúčastňuje na zložení primárnej aj sekundárnej zložky vápencov. Ak si horninotvorné [[Živá bytosť|organizmy]] svoje schránky stavajú z kalcitu, tento býva dosť čistý, v prípade aragonitu sa vyskytujú prímesi [[horčík]]a. Ak sú vysoké (viac ako 4&nbsp;mol.% MgCO₃), hovoríme o vysoko-horčíkovom kalcite. Vysoké obsahy Mg sú však v kalcite nestabilné, preto staršie, [[mezozoikum|druhohorné]] vápence majú nízky obsah horčíka.<ref name="Vozárová, A.">Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.</ref> Vysoký obsah magnézia v kalcitových schránkach hromadia najmä [[hlavonožce]] a [[Koralovce|koraly]]. Aragonit je nestabilný a mení sa postupne na kalcit, preto ho obsahujú iba mladé vápence. Môže vznikať vyzrážaním z roztokov, alebo sa do sedimentu dostane ako súčasť schránok organizmov<ref>Klein, C., 2006. Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.</ref>. Dolomit vo vápencoch primárne nie je prítomný, vzniká iba dôsledkom neskorších [[metasomatóza (geológia)|metasomatických]] procesov. Nijaké organické schránky netvorí dolomit. [[Siderit]] je vo vápencoch vzácna prímes. Vyskytuje sa vo formáciách, v ktorých sú asociované vápence a sideritové železné rudy. Z akcesorických minerálov je významnejší iba [[kremeň]], ktorý býva prítomný vo forme [[chalcedón]]ových [[sferolit]]ov. Niekedy tvorí vo vápenci konkrécie, ktoré známe ako [[pazúrik]]. Z iných kremičitanov sa vyskytujú ílové minerály ([[illit]] a [[kaolinit]]) a [[Skupina živca|živce]]. Vápenec s veľkým podielom ílovitých minerálov sa nazýva [[slieň]]. Ostatné minerály (fosfáty, [[glaukonit]], [[sadrovec]]) nie sú bežnou akcesóriou a ich výskyt je daný špecifickými podmienkami pri sedimentácii. [[Súbor:Stylolite oehrlikalk 2b.jpg|thumb|right|Intergranulárny [[stylolit]] vo výbruse vápenca s podpornou štruktúrou zŕn pri rovnobežných nikoloch. Zrná sú tvorené z bioklastov.]] Vápence sa skladajú zo štyroch komponentov: * zŕn neorganického pôvodu (nazývajú sa aj '''ooidy''' alebo '''pisoidy'''). Ooidy sú sférické zrná a psioidy majú nepravidelný tvar. Vznikajú obrúsením pri transporte, resp. pri vyzrážaní v suchých (arídnych) podmienkach. * zŕn organického pôvodu, (tzv. '''bioklastov'''). Predstavujú produkty organickej činnosti morských organizmov. Klasty organického pôvodu v sedimente často prevažujú, takéto vápence sa označujú ako organogénne. V [[paleozoikum|prvohorách]] sa významne podieľali na tvorbe vápenca [[archeocyáty]]. Neskôr sa stali dôležitou zložkou týchto hornín zvyšky [[Koralovce|koralov]], schránky [[dierkavce|dierkavcov]], niektorých [[ramenonožce|ramenonožcov]] (v [[druhohory|druhohorách]] napríklad [[amonity]]), [[Ulitníky|ulitníkov]], [[lastúrniky|lastúrnikov]], zvyškov [[ľaliovky|ľalioviek]], [[machovky|machoviek]] alebo [[Riasa|rias]].<ref name="Petránek, J."/> * '''[[mikrit]]u''' - je to veľmi jemnozrnná vápnitá hmota, ktorá vypĺňa priestor medzi zrnami. Pri pozorovaní v [[polarizačný mikroskop|polarizačnom mikroskope]] sa javí ako tmavá. * '''[[Cement (petrológia)|cementu]]''' (alebo sparit). Cement je hrubozrnný kalcit vypĺňajúci medzery medzi zrnami. V polarizačnom mikroskope je svetlý. === Textúry a štruktúry === Vápence sú polygenetické horniny. Značná časť bola pôvodne mechanicky premiestnená a uložená podobne ako iné [[klast]]ické sedimenty, iné boli zasa chemicky vyzrážané z vody. Preto sa ich textúrne znaky líšia. Prvá skupina má hydrodynamické textúry, kým druhá veľmi špecifické, závislé od prostredia. Textúry formované hydrodynamickým režimom vznikajú rovnaké ako v klastických sedimentoch - [[šikmé zvrstvenie]], [[gradačné zvrstvenie]], znaky na povrchu. Paleokrasové povrchy vznikajú pri rozpúšťaní spodnými vodami. Vytvárajú sa nepravidelné, kavenózne povrchy s dutinami. [[Fenestrálna textúra|Fenestrálne textúry]] je všeobecný názov pre dutiny v karbonátoch, vyplnené [[sparit]]om. Laminované textúry majú panplanárne usporiadané dutinky. Okaté textúry, obsahujú nepravidelné hniezda, vyplnené sparitom (tzv. očká). [[Stromatakis]]y vznikajú v plytkých vodách a majú veľké nepravidelné dutiny. Podľa posledných výskumov môžu vznikať ako výplne kolónií hubiek<ref>Aubrecht, R.,Schlögl, J., Krobicki, M., Wierzbowski, H., Matyja, B.A., Wierzbowski, A., 2009. ''Middle Jurassic stromatactis mud-mounds in the Pieniny Klippen Belt (Carpathians) — A possible clue to the origin of stromatactis.'' Sedimentary Geology, 213, s. 97–112</ref>. Hľuznaté textúry vznikajú v plytkovodných vápencoch - sú to vlastne stopy po vŕtaní živočíchmi. === Vlastnosti === [[Súbor:Domica Cave 18.jpg|thumb|right|Výzdoba jaskyne Domica]] Vápenec je tvorený z 80 % kalcitom, a preto má dosť podobné vlastnosti: približne rovnakú tvrdosť (3), dobrú rozpustnosť v [[kyselina|kyselinách]] za uvoľňovania CO₂. Rozpúšťa sa aj vo vode s obsahom CO₂ za vzniku hydrogenuhličitanu vápenatého (Ca(HCO₃)₂). Tento jav je príčinou vzniku [[kras]]ových fenoménov, ako sú jaskyne, závrty, škrapy a iné. == Rozdelenie == [[Súbor:LimestoneWithFossilUSGOV.jpg|thumb|right|Lumachelový vápenec, tvorený pozostatkami lastúrnikov]] Vápence sa rozdeľujú podľa miesta vzniku na: * '''plytkomorské vápence''' - v dnešnej dobe vznikajú len zriedkavo. Najznámejšou lokalitou je pobrežie [[Florida|Floridy]] a [[Bahamy|Bahám]] s dĺžkou pobrežnej línie {{km|700|m}} a šírkou plytkovodnej zóny {{km|300|m}}. Hĺbka vody tu nie je viac ako {{m|10|m}}. Sedimenty sú zložené z vápencových pieskov, vzniknutých z úlomkov schránok, ktoré sú asociované s vápnitým bahnom. Inou lokalitou je pobrežie [[Austrália (svetadiel)|Austrálie]] - [[Veľký koralový útes]]. * '''hlbokomorské vápence''' - rozdeľujú sa na dve skupiny: ** '''bazénové''' alebo '''pelagické''' vápence vznikajú v 2&nbsp;000 až {{m|3600|m}} hlbokých oceánskych panvách, kde sa usadzujú vápencové kaly tvorené schránkami [[dierkavce|dierkavcov]], napr. v súčasnosti rodu ''[[Globigerina]]''. Vo väčších hĺbkach (cez {{m|4000|m}}) sa vápnité kaly opäť rozpúšťajú. Tieto pelagické vápence majú jemnú, kalovú štruktúru <ref>Reichwalder, P. a Jablonský, J., 2003. Všeobecná geológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského, 239 s.</ref> a lastúrnatý lom. ** '''[[turbidit]]né''' tieto nie sú v súčasnosti veľmi rozšírené, známe sú skôr zo starších formácií. Vyskytujú sa na úpätiach pevninských okrajov morí, kde dochádza k zosúvaniu podmorských sedimentov na morskom svahu a ich prepracovávaniu [[turbiditný prúd|turbulentnými prúdmi]]. Ich príkladom sú alodapické vápence.<ref name="Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. Bratislava, 541 s.</ref> * '''vápence asociované s [[evaporit]]mi''' - malé akumulácie vápencov vznikajú aj pri odparovaní dočasných jazier v [[púšť|púštnych]] oblastiach. Vrstvy týchto hľuznatých, nerovnomerných vrstiev sa nazývajú '''kaliče''' a '''kalkrety'''. Ako akcesorické minerály tu vystupujú evapority, hlavne sadrovec a [[anhydrit]]. * '''sladkovodné vápence''' - vznikajú v jazerách vo forme [[jazerná krieda|jazernej kriedy]], čo je vlastne ílovo-vápnitý sediment. Ďalším typom sladkovodných vápencov sú '''[[onkoid]]y''' produkované riasami so silne pórovitou textúrou. Posledným typom sú [[travertín]]y, pórovité vápnité sedimenty, ktoré vznikajú vyzrážaním z termálnych prameňov alebo [[penovec (travertín)|penovce]], vznikajúce vyzrážaním z povrchovej vody normálnej teploty za prispenia rastlín a mikroorganizmov. * '''eolické vápence''' - vznikajú vyvievaním zvetralinových úlomkov z koralových útesov na brehoch morí a následnom vytváraní spevnených vrstiev. Takéto vápence sa nazývajú aj '''eolianity'''. === Mikrofaciálne klasifikácie === Vápence môžu byť klasifikované podľa rôznych vedeckých kategórií, najmä na základe ich zloženia a [[textúra (geológia)|textúrnych]] znakov ako je veľkosť klastov, množstvo základnej hmoty a cementu, ktoré možno pozorovať iba pod [[polarizačný mikroskop|mikroskopom]]. Medzi najpoužívanejšie patria [[Folkova klasifikácia vápencov|Folkova]] (1959) a [[Dunhamova klasifikácia vápencov|Dunhamova klasifikácia]] (1962)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.glossary.oilfield.slb.com/DisplayImage.cfm?ID=24|titul=Dunham's classification of carbonate rocks|vydavateľ=glossary.oilfield.slb.com|dátum vydania=7. jún 2009|dátum prístupu=2009-06-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20120111182256/http://www.glossary.oilfield.slb.com/DisplayImage.cfm?ID=24|dátum archivácie=2012-01-11}}</ref>. Zatiaľ čo [[R. L. Folk|Folk]] klasifikoval vápence čisto na základe allochémov a typu základnej hmoty (napr. biomikrit pre vápenec s prevahou základnej hmoty a bioklastov), [[Kingsley Charles Dunham|Dunham]] aplikoval i textúrne znaky (napr. wackstone, pre vápenec s podpornou štruktúrou mikritu a viac ako 10 % zŕn). Obe klasifikácie sú si rovnocenné. == Vznik vápencov == [[Súbor:TR Pamukkale White Terraces asv2020-02 img15.jpg|thumb|right|Vyzrážané sladkovodné vápence z [[Pamukkale]], [[Turecko]]]] Proces vzniku vápencov je niekoľkostupňový a prebieha v rôznych prostrediach od pripovrchových až po hlbšie. Pri premene kalcitového bahna na vápenec prebieha šesť základných procesov: [[Cementácia (geológia)|cementácia]], [[mikritizácia]], [[neomorfóza]], [[rozpúšťanie]], [[Kompakcia (geológia)|kompakcia]] a [[dolomitizácia]]. Zmeny začínajú ihneď po uložení, alebo už aj počas ukladania a môžu prebiehať v morskom ako aj v suchozemskom prostredí. Absolútna väčšina vápencov má biochemický alebo organický pôvod. === Morské prostredie === Na morskom dne dochádza k cementácii a mikritizácii, pričom cementácia je charakteristická skôr pre aktívne prostredie a mikritizácia pre pokojné vody. Vápence sa všeobecne považujú za sedimenty teplých morí. Rozpustnosť kalcitu vo vode je totiž priamo úmerne závislá od nasýtenia vody [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]]. CO₂ sa rozpúšťa najľahšie v studenej vode, čo spôsobuje, že v takejto vode sa ľahko rozpúšťa aj kalcit. Keďže teplota vody a s tým súvisiace rozpustnosť kalcitu, sa nemení len v závislosti od [[Zemepisná šírka|zemepisnej šírky]] ale aj od hĺbky, dochádza k rozpúšťaniu karbonátových zŕn aj pri sedimentácii v hlbokej vode. Pri tom platí postupnosť, že najskôr sa rozpúšťa aragonit, neskôr kalcit s vysokým obsahom Mg až nakoniec kalcit s nízkym obsahom Mg. Intenzita rozpúšťania stúpa až po dosiahnutie [[Karbonátová kompenzačná hladina|karbonátovej kompenzačnej hladiny]] ('''CCD'''), pod ktorou sa už žiadne karbonáty neusadzujú.<ref name="Vozárová, A."/> === Kontinentálne prostredie === V suchozemskom prostredí vznikajú vápence rôznym spôsobom. Najčastejšie sú [[travertín]]y, vyzrážané z roztokov termálnych vôd a [[penovec (travertín)|penovce]], ktoré precipitovali z vôd povrchových tokov alebo prameňov s normálnou teplotou.<ref>Capezzuoli, E., Gandin, A., Pedley, M, 2014, Decoding tufa and travertine (fresh water carbonates) in the sedimentary record: The state of the art. Sedimentology 61, 1, 1-21.</ref> Za priaznivých podmienok môže dôjsť k vzniku vápencov aj v podpovrchovom suchozemskom prostredí, jedná sa o tzv. [[caliche]] a [[kalkréty]]. Hlavným činiteľom je pôsobenie [[Podzemná voda|podzemných vôd]] - tzv. pripovrchová diagenéza. Vyvoláva ju sladká voda, pričom dochádza k rozpúšťaniu, cementácii a vzniku [[Pôda|pôdy]].<ref name="Vozárová, A."/> === Kompakcia === Po nahromadení väčšieho množstva karbonátového sedimentu alebo v dôsledku prekrytia inými sedimentami dochádza ku kompakcii (spevneniu) vápencových vrstiev. Podieľa sa na tom rôznou mierou mechanické stesnanie zŕn v štruktúre, ktoré vedie k usporiadaniu zŕn približne paralelne s vrstevnatosťou. Chemická kompakcia má za následok rozpúšťanie v miestach dotykov zŕn, pri čom vznikajú rôzne [[stylolit]]y (sutúry) a mikrostylolity.<ref name="Vozárová, A."/> Spevnenie a diagenetické procesty postihujú vápence a karbonáty rádovo skôr ako [[Siliciklastický sediment|siliciklastické sedimenty]]. == Výskyt == [[Súbor:Skály na úbočí Vápeče1.jpg|thumb|right|Vápencový vrchol Vápeča v Strážovských vrchoch]] === Kras === {{Hlavný článok|Kras}} Kras je názov pre územie tvorené vápencami, kde došlo vplyvom [[erózia|eróznych]] činiteľov k odstráneniu zvetralinového plášťa a obnaženiu skalných masívov. Vplyvom chemického zvetrávania tu dochádza k narúšaniu pôvodnej geologickej stavby a vytvoreniu typických útvarov pre kras. Tieto sa delia na primárne a sekundárne. === Vo svete === Vápence sú veľmi rozšírené po celom svete, vo všetkých geologických formáciách (vápence z série [[Bulawayan]] v [[juhoafrická republika|Južnej Afrike]] sú staré až 2,6&nbsp;mld. rokov). Väčšina súčasných vápencov sa tvorí v tropickom, alebo v subtropickom pásme. V oblasti [[Český masív|Českého masívu]] sa vápenec nachádza hlavne v [[devón]]skych sedimentoch [[Pražská panva|Pražskej panvy]], [[Moravský kras|Moravskom]], [[Mladečský kras|Mladečskom]] a [[Hranický kras|Hranickom krase]] a pri [[Štramberk]]u<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Přehled názvů hornin | url = http://www.geologie.estranky.cz/stranka/pnh | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 7.6.2009 | vydavateľ = geologie.estranky.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. === Slovensko === Na Slovensku sa vápence vyskytujú vo viacerých pohoriach, kde často tvoria celé masívy. Sú prevažne [[mezozoikum|druhohorného]] veku ([[trias]]ové, [[Jura (geochronologická jednotka)|jurské]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedové]]). Podieľajú sa na stavbe [[Obalové jednotky tatrika|obalových]] jednotiek [[tatrikum|tatrika]] a [[veporikum|veporika]], ako aj na stavbe [[príkrov (geológia)|príkrovov]], hlavne krížňanského ([[fatrikum]]), chočského ([[hronikum]]), silického ([[silicikum]]) a ďalších. Vystupujú tiež v [[meliatikum|meliatiku]]. Možno ich nájsť vo všetkých [[jadrové pohorie|jadrových pohoriach]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mineraly.sk/files/hor/vapenec.htm#... |titul=Vápenec |vydavateľ=mineraly.sk |dátum vydania=13. máj 2009 |dátum prístupu=2009-06-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090223021511/http://www.mineraly.sk/files/hor/vapenec.htm#... |dátum archivácie=2009-02-23 }}</ref> a v [[bradlové pásmo|bradlovom pásme]], hlavne jeho jurskej [[czorsztýnska jednotka|čorštýnskej]] a ďalších plytkovodných jednotkách. V strednom triase ([[anis]]) sa v oblasti [[tethýda|tethýdy]], aj vo všetkých jednotkách interníd Západných Karpát, usadzovali na obrovskej karbonátovej plošine, tmavé až čierne tzv. [[gutensteinské vápence]]. Okrem charakteristickej tmavej farby sú typické viacerými znakmi dolomitizácie, prípadne telesami tmavých lavicovitých [[dolomit (hornina)|dolomitov]]. V širšom zmysle sú k nim radené aj vápence s šošovkami krinoidových vápencov. Skameneliny sa v nich vyskytujú iba zriedkavo. Gutensteinské vápence sú často [[kras|skrasovatelé]] - napr. [[Demänovská jaskyňa Slobody]], [[Harmanecká jaskyňa]], [[Belianska jaskyňa]]<ref>Veľký, J. a kolektív, 1978. ''[[Encyklopédia Slovenska]] II. zväzok E - J.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 201</ref>. V južnejších jednotkách (hronikum, silicikum) v strednom triase pokračovalo usadzovanie hlbokovodných [[reiflinský vápenec|reiflingských]], prípadne plytkovodných [[wettersteinský vápenec|wettersteinských vápencov]]. Vo vrchom triase to bol aj plytkovodný [[dachsteinský vápenec]] (názvy odvodené od podobných vápencov z Álp). Pre juru boli skôr typickejšie piesčité krinoidové vápence, alebo vápencom blízke [[slieň|sliene]]. Miestami sedimentovali červené hľuznaté vápence ([[czorstynský vápenec|czorstynské]] alebo [[adnetský vápenec|adnetské]]) a rádioláriové vápence. Na prelome jury a kriedy sa usadzovali aj kalpionelové resp. [[pieninské súvrstvie|pieninské vápence]]. V období kriedy sa usadzovali vápence už v menšej miere. Charakteristické sú napríklad urgónske vápence manínskej jednotky bradlového pásma, alebo muránske vápence v Tatrách.<ref name="Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha"/> Skrasovatelé vápence sa nachádzajú na veľkej ploche hlavne v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]], [[Slovenský raj|Slovenskom raji]] a [[Muránska planina|Muránskej planine]]. Zo [[Kvartér|štvrtohôr]] sú významné výskyty sladkovodných vápencov a [[travertín]]ov, mnohé z nich sa tvoria dodnes, hlavne na výveroch v oblastiach [[zlom (geológia)|zlomových línií]]. Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším objemom ťažby vápenca na svete<ref name="Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I.,">Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006. Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.</ref>. == Použitie == [[Súbor:Quarry.jpg|náhľad|vpravo|Lom na ťažbu vápenca, [[Nördliche Kalkalpen]]]] Pre jeho relatívnu mäkkosť je dobre opracovateľný, tak sa využíva ako obkladový kameň na budovy (hlavne koncom [[19. storočie|19.]] a na začiatku [[20. storočie|20. storočia]]). Na takéto použitie však nie sú vhodné všetky vápence, pretože niektoré nemusia byť v dôsledku svojho zloženia, úložných pomerov alebo [[vrásnenie|zvrásnenia]] dobre opracovateľné. Problémom je však aj jeho reaktivita s kyselinami, čo sa prejavuje poškodením [[Fasáda|fasád]] budov [[kyslý dážď|kyslými dažďami]]. V stavebníctve sa používa aj jeho drvina ako podklad ciest, železničných tratí atď. Z vápenca sa vyrába [[portlandský cement]], ktorý môže mať variabilný obsah kalcitu aj ílovitých minerálov, no nemôže obsahovať vyššie množstvo dolomitu.<ref name="Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I.,"/> Vápenec má široké využitie v priemysle. Po tepelnej úprave - [[pálenie vápna|vypálení]] a [[hasenie vápna|zahasení]] aj ako vápno - základná zložka malty. Poznáme dva dôležité druhy vápna: hydraulické (tuhne aj pod vodou) a vzdušné vápno (tuhne iba za prístupu vzduchu). Kvalita vápna do veľkej miery závisí aj na štruktúre vápenca, ktorá by mala byť podľa možnosti čo najjemnozrnnejšia. Vysokopercentné vápence sa používajú pri výrobe [[sklo|skla]], [[Cukor (sladidlo)|cukru]], [[Buničina (papier)|celulózy]], [[dusík]]a, [[sóda|sódy]] či [[Karbid vápenatý|karbidu vápnika]]. V [[hutníctvo|hutníctve]] má význam ako strusková prísada.<ref name="Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I.,"/> Rozomletý sa používa aj v [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]] na neutralizáciu kyslých [[Pôda|pôd]] ([[vápnenie]]). Ďalšie využitie majú aj vápencové masívy, v dôsledku svojej porozity, môžu slúžiť ako rezervoáre [[ropa|ropy]]. Na Slovensku je vápenec (podobne ako [[dolomit (hornina)|dolomit]]) využívaný pomerne neefektívne, pretože najčistejšie vápence, ktoré by bolo možné využívať ako drahšie [[Plnidlo|plnidlá]] a suroviny pre chemický priemysel sa zužitkovávajú v cementárstve, kde ich je nutné miešať so [[slieň]]mi. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam hornín]] * [[Slieň]] * [[dolomit (hornina)|Dolomit]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=vápenec|wikt_štítok=vápenec}} [[Kategória:Usadené horniny]] [[Kategória:Nerudy]] [[Kategória:Stavebné materiály]] [[Kategória:Vápence| ]] sb167hql2e1agwkdqp0o3yhrohou7qb 0 41044 8253087 8252694 2026-07-25T01:55:26Z Xmetov 50137 /* Filmografia */ 8253087 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dežo Ursiny | Obrázok = Ursiny.jpg|right|thumb|Dežo Ursiny | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[spevák]], [[textár]], [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, [[herec]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = Dezider Ursiny | Umelecké mená = Dežo Ursiny | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1947]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|5|2|1947|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[bigbít]], [[art rock|artrock]], [[pop rock|poprock]] | Roky pôsobenia = 1963 – 1995 | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]], [[klávesový nástroj]], [[fúkacia harmonika]], [[perkusia (hudobný nástroj)|perkusia]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[The Beatmen]], [[The Soulmen]], [[The New Soulmen]], [[Fontána (skupina)|Fontána]], [[Provisorium (skupina)|Provisorium]], [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], [[Ivan Štrpka]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Nice]], [[Cream]], [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Miles Davis]], [[Eric Clapton]], [[Pink Floyd]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta]], [[JWB Production Indies]], [[BMG Ariola]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Sony Music Bonton]], [[RB]] | Webstránka = https://www.dezoursiny.rocks/ }} '''Dezider „Dežo“ Ursiny''' (* [[4. október]] [[1947]], [[Bratislava]] – † [[2. máj]] [[1995]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[bigbít]]ový a [[art rock|artrockový]] [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[spevák]]. Spolu s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Pavol Hammel|Pavlom Hammelom]] tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej [[rock]]ovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s [[básnik]]om a jeho dvorným textárom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch. [[27. jún]]a [[2021]] bol vyznamenaný prezidentkou in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ([[Pribinov kríž]] II. triedy).<ref name="prezidentka2021"/> V ankete [[RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TOP 10 - RTVS.sk|url=https://www.rtvs.sk/najvacsi-slovak/top-10|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2023-06-21|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Hudobná kariéra == === The Beatmen, The Soulmen === Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine [[Fontána (skupina)|Fontána]]. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny [[The Beatmen]], pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny [[The Beatles]]. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v [[Praha|Prahe]] (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu ''[[Nylonový mesiac (film)|Nylonový mesiac]]''). V tomto období skupina vydala dva [[singel (hudba)|single]]: ''Break It / Let's Make a Summer'' a ''Safely Arrived / The Enchanted Lie''. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v [[Mníchov]]e a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny [[Manfred Mann]]. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s [[Fedor Frešo|Fedorom Frešom]] a [[Vladimír Mallý|Vladimírom Mallým]] založili v roku 1967 skupinu [[The Soulmen]], ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny [[Cream]]. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej [[Palác Lucerna|Lucerne]].<ref>Ceskatelevize.cz: ''Bigbít'', [cit. 2017-12-12]. [http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/1340-ursiny-dezo/ Dostupné online]</ref> V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou [[Prúdy (skupina)|Prúdy]] v [[Nitra|Nitre]], sa The Soulmen rozpadli. === Provisorium === Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt [[The New Soulmen]], avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]], založil skupinu [[Provisorium (skupina)|Provisorium]]. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie [[Flamengo (skupina)|Flamengo]] svoj prvý sólový album s [[Provisorium (album)|eponymným názvom]], naspievaným v [[angličtina|angličtine]]. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako [[dramaturg]] krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume ''[[Pevnina detstva]]''. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' a ''[[Povieme si to na budúce leto]]''. === Burčiak === V roku 1979 sa Ursiny spojil s [[hudobný producent|hudobným producentom]] a hráčom na basovej gitare [[Pavel Daněk|Pavlom Daněkom]] a založili zoskupenie [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], ktoré nahralo Ursinyho ďalší album ''[[Nové mapy ticha]]''. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'', ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli ''[[Neberte nám princeznú]]''. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov ''[[Pop Scop]]'' (1981) a ''[[Stala sa nám láska]]'' (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov. === Prognóza === Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný ''[[4/4]]''. Na nasledujúcom albume ''[[Bez počasia]]'' sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album ''[[Zelená (album)|Zelená]]'', v roku 1987 album ''[[Na ceste domov]]'' a posledným titulom dekády boli ''[[Momentky]]'' z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou [[introvert|introverziou]] ako po hudobnej tak i textovej stránke. == Choroba a predčasný koniec == V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali [[zhubný nádor|rakovinu]] jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom ''[[O rakovine a nádeji]]'', prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album ''[[Do tla]]'', ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum ''[[Ten istý tanec]]'', na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na [[Filipíny|Filipínach]]. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy ''[[Dom Matky Terezy]]'' a ''[[Obrázky z výletu za plot blázinca]]''. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom [[Ivo Brachtl|Ivom Brachtlom]] pripravovať materiály na ďalší dokument ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom ''[[Času je málo a voda stúpa]]''. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislave-Dúbravke]]. Pohreb mal o tri dni v [[Krematórium a Urnový háj v Bratislave|bratislavskom krematóriu]]. == Osobný život == Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou [[angličtina|anglického]] jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar [[Vojtech Mensatoris]], vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik [[Ján Ursíny]]. V roku [[1972]] sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka [[Česko|českého]] pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku [[1977]] oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna [[Jakub Ursiny|Jakuba]] (*1977). V roku [[1983]] sa počas služobnej cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]] zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku [[1991]] až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou [[Zdenka Krejčová|Zdenkou Krejčovou]]. Dežo Ursiny je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]], odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a [[Fedákova ulica|Fedákovej ulici]] v Bratislave. == Diskografia == === LP === '''Pôvodné:''' * ''[[Provisorium (album)|Provisorium]]'' (1973) * ''[[Pevnina detstva]]'' (1978) * ''[[Nové mapy ticha]]'' (1979) * ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981) * ''[[4/4]]'' (1983) * ''[[Bez počasia]]'' (1984) * ''[[Zelená (album)|Zelená]]'' (1986) * ''[[Na ceste domov]]'' (1987) * ''[[Momentky]]'' (1990) * ''[[Do tla]]'' (1991) * ''[[Ten istý tanec]]'' (1992) * ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' (1994) '''Exportné:''' * ''[[The Blue Hill]]'' (1983) * ''[[Without Weather]]'' (1984) * ''[[Green]]'' (1986) * ''[[On the Way Home]]'' (1987) '''Soundtracky:''' * ''[[Neberte nám princeznú (album)|Neberte nám princeznú]]'' (2001) * ''[[P+L]]'' (2018) '''Koncertné:''' * ''[[Posledný príbeh: Live]]'' (2000) * ''[[Tisíc izieb]]'' (2014) * ''[[The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965]]'' (2016) – so skupinou [[The Beatmen]] '''Kompilačné:''' * ''[[Pevniny a vrchy]]'' (1997) * ''[[Pevniny a vrchy 2 (Rarity)]]'' (2000) * ''[[Hra je hra: Výber 1980 – 2000]]'' (2014) * ''[[Let's Make a Summer (album)|Let's Make a Summer]]'' (2024) * ''[[Neviditeľný spevák]]'' (2025) === EP === * Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou [[The Soulmen]] === SP === * The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou [[The Beatmen]] * Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen * Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen * Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] === DVD === * ''[[Dežo Ursiny 70]]'' (2018) === Cover verzie === * „Apple Tree in Winter“ – [[Fermata]] (''[[Next (album Fermaty)|Next]]'', 2005)** * „Apple Tree in Winter“ – Fermata (''[[Live v Klube za zrkadlom (DVD)|Live v Klube za zrkadlom]]'', 2007)** * „Apple Tree in Winter“ – [[Marta Kubišová]] (''[[Songy a nálady]]'', 1993)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Jaroslav Filip]] (''[[Človek hromadného výskytu (album)|Človek hromadného výskytu]]'', 2002)** * „Baby Do Not Cry“ – [[Andrej Šeban]] (''[[Čo dom dal]]'', 1993)** * „Dnes v noci“ – [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This (''[[Hudba pre Xmasy 2]]'', 2012)*** * „Dezider“ – [[Marián Slávka]] (''[[vLáska 2]]'', 2021)****** * „Gol den lip“ – [[Samuel Tomeček]] ([[soundtrack]] k filmu ''[[Muzika (film)|Muzika]]'', 2008)*** * „Hovor mi do ucha“ – [[Zuzana Mikulcová]] (''[[Dievča (album Zuzany Mikulcovej)|Dievča]]'', 2018) * „I Wish I Were“ – [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] (''[[Abrakadabra (album)|Abrakadabra]]'', 1993) * „Ktosi ešte bdie“ – [[Květy (hudobná skupina)|Květy]] (''[[Hudební ceny Vinyla 2015]]'', 2015)*** * „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) * „Let's Make a Summer“ – [[Miroslav Žbirka]] (''[[K.O.]]'', 1990) * „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a [[Peter Uherčík]] (''[[50 rokov bigbítu: Dokument z koncertu]]'', 2013)*** * „Modrý vrch II“ – [[This Is Kevin]] (''[[Slowly to the Sun]]'', 1999)**** * „Ranné správy“ – [[Živé kvety]] (''[[Pozdrav Slnku]]'', 2018)*** * „Spojenie uprostred jesene“ – [[Wedding Band]] (''[[Na československom žúre]]'', 2003) * „Tisíc izieb“ – [[Radek Pastrňák]] (''[[Na Kloboučku 1]]'', 1995)*** * „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre [[Slovenský rozhlas]], 1993)** * „Tri slová“ – Wedding Band (''Na československom žúre'', 2003) * „Tri slová“ – [[Vec (raper)|Vec]] (Slovák / Krv na rukách, 2018)***** * „Tri slová“ – [[Lash & Grey]] (vládny TV spot, 2020) * „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (''[[Ikony (Samuel Tomeček)|Ikony]]'', 2017) (*) <small>S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“</small><br /> (**) <small>Inštrumentálna verzia</small><br /> (***) <small>Album alebo DVD rozličných interpretov</small><br /> (****) <small>Skladba „Slowly to the Sun“ obsahuje [[Sampler (hudobný nástroj)|sampel]] zo skladby „Modrý vrch II“</small><br /> (*****) <small>Skladba „Slovák“ obsahuje motív refrénu zo skladby „Tri slová“</small><br /> (******) <small>Skladba „Dezider“ obsahuje sample, motívy a citácie z viacerých Ursinyho skladieb</small> == Filmografia == * ''Nylonový mesiac'' (1965), účinkujúci, hudba * ''Liptovský čardáš / Cesta k tancu'' (1974), scenár * ''Jarmok márnosti'' (1974), hudba s [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]] * ''Bubeník Červeného kríža'' (1977), hudba * ''Dovidenia, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Vitaj, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Pieseň pre teba'' (1980), réžia * ''Diagnóza maliar'' (1980), účinkujúci * ''Sanitrárovci'' (1980), scenár, réžia s [[Marián Urban|Mariánom Urbanom]] * ''Gajdoš Antalík'' (1982), scenár, réžia s Mariánom Urbanom * ''Spievanie na zore'' (1982), réžia s [[Juraj Lihosit|Jurajom Lihositom]], hudba * ''Prečo Dunčo breše na mesiac'' (1984), hudba * ''Restaurant'' (1986), hudba * ''Záchranca'' (1986), hudba * ''Vôňa života'' (1986), námet, scenár, réžia, hudba * ''Úděl'' (1988), hudba * ''Stereotaxia'' (1988), produkcia * ''Niekto ako ja'' (1988), účinkujúci, hudba * ''Etika a politika'' (1990), réžia s [[Martin Šulík|Martinom Šulíkom]] * ''O rakovine a nádeji'' (1991), námet, scenár, réžia, hudba * ''Dům Matky Terezy'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Obrázky z výletu za plot blázince'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Času je málo a voda stúpa'' (1997),* námet, scenár, réžia s [[Ivan Brachtl|Ivom Brachtlom]] * ''Pevnina Ursiny'' (2000), účinkujúci /archív/ * ''Momentky'' (2008), účinkujúci /archív/ * ''6 × Dežo Ursiny'' (2013)** * ''Osamelí bežci: Ideme ďalej!'' (2019), účinkujúci /archív/ (*) <small>Film je známy aj pod pracovným názvom ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda''</small><br /> (**) <small>Súborné vydanie titulov ''Sanitrárovci'', ''Gajdoš Antalík'', ''O rakovine a nádeji'', ''Dům Matky Terezy'', ''Obrázky z výletu za plot blázince'', ''Času je málo a voda stúpa'' na DVD</small> == Bibliografia == * ''Moja milá pani: Listy Zdenke Krejčovej'' (2007) * ''Ahoj Tato – Milý Kubo'' (2015) – s Jakubom Ursinym * ''Jabloň v zime: Listy Eve Rosenbaumovej'' (2016) * ''Zápisník 1990 – 1992'' (2017) * ''Dežo Ursiny: Spevník'' (2017) == Diela o Dežovi Ursinym == * ''[[Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy]]'' (1997), knižná biografia, autor: [[Marian Jaslovský|Marián Jaslovský]] * ''[[Momentky (film)|Momentky]]'' (2008), dokumentárny film, réžia: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="prezidentka2021">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | titul = Prezidentka vyznamenala 24 osobností | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vyznamenala-24-osobnosti/ | dátum vydania = 2021-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.dezoursiny.rocks/ Oficiálna stránka Deža Ursinyho] * [https://www.dezoursiny.rocks/storage/app/uploads/public/59f/af7/656/59faf76569303331812063.jpg Fotografia Deža Ursinyho] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171213010142/https://www.dezoursiny.rocks/storage/app/uploads/public/59f/af7/656/59faf76569303331812063.jpg |date=2017-12-13 }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Dežo Ursiny}} {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ursiny, Dežo}} [[Kategória:Dežo Ursiny]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] l35rbztgzm97f8xl682eocmjtuqz3px 8253088 8253087 2026-07-25T02:12:02Z Xmetov 50137 /* Filmografia */ 8253088 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dežo Ursiny | Obrázok = Ursiny.jpg|right|thumb|Dežo Ursiny | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[spevák]], [[textár]], [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, [[herec]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = Dezider Ursiny | Umelecké mená = Dežo Ursiny | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1947]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|5|2|1947|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[bigbít]], [[art rock|artrock]], [[pop rock|poprock]] | Roky pôsobenia = 1963 – 1995 | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]], [[klávesový nástroj]], [[fúkacia harmonika]], [[perkusia (hudobný nástroj)|perkusia]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[The Beatmen]], [[The Soulmen]], [[The New Soulmen]], [[Fontána (skupina)|Fontána]], [[Provisorium (skupina)|Provisorium]], [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], [[Ivan Štrpka]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Nice]], [[Cream]], [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Miles Davis]], [[Eric Clapton]], [[Pink Floyd]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta]], [[JWB Production Indies]], [[BMG Ariola]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Sony Music Bonton]], [[RB]] | Webstránka = https://www.dezoursiny.rocks/ }} '''Dezider „Dežo“ Ursiny''' (* [[4. október]] [[1947]], [[Bratislava]] – † [[2. máj]] [[1995]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[bigbít]]ový a [[art rock|artrockový]] [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[spevák]]. Spolu s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Pavol Hammel|Pavlom Hammelom]] tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej [[rock]]ovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s [[básnik]]om a jeho dvorným textárom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch. [[27. jún]]a [[2021]] bol vyznamenaný prezidentkou in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ([[Pribinov kríž]] II. triedy).<ref name="prezidentka2021"/> V ankete [[RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TOP 10 - RTVS.sk|url=https://www.rtvs.sk/najvacsi-slovak/top-10|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2023-06-21|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Hudobná kariéra == === The Beatmen, The Soulmen === Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine [[Fontána (skupina)|Fontána]]. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny [[The Beatmen]], pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny [[The Beatles]]. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v [[Praha|Prahe]] (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu ''[[Nylonový mesiac (film)|Nylonový mesiac]]''). V tomto období skupina vydala dva [[singel (hudba)|single]]: ''Break It / Let's Make a Summer'' a ''Safely Arrived / The Enchanted Lie''. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v [[Mníchov]]e a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny [[Manfred Mann]]. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s [[Fedor Frešo|Fedorom Frešom]] a [[Vladimír Mallý|Vladimírom Mallým]] založili v roku 1967 skupinu [[The Soulmen]], ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny [[Cream]]. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej [[Palác Lucerna|Lucerne]].<ref>Ceskatelevize.cz: ''Bigbít'', [cit. 2017-12-12]. [http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/1340-ursiny-dezo/ Dostupné online]</ref> V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou [[Prúdy (skupina)|Prúdy]] v [[Nitra|Nitre]], sa The Soulmen rozpadli. === Provisorium === Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt [[The New Soulmen]], avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]], založil skupinu [[Provisorium (skupina)|Provisorium]]. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie [[Flamengo (skupina)|Flamengo]] svoj prvý sólový album s [[Provisorium (album)|eponymným názvom]], naspievaným v [[angličtina|angličtine]]. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako [[dramaturg]] krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume ''[[Pevnina detstva]]''. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' a ''[[Povieme si to na budúce leto]]''. === Burčiak === V roku 1979 sa Ursiny spojil s [[hudobný producent|hudobným producentom]] a hráčom na basovej gitare [[Pavel Daněk|Pavlom Daněkom]] a založili zoskupenie [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], ktoré nahralo Ursinyho ďalší album ''[[Nové mapy ticha]]''. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'', ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli ''[[Neberte nám princeznú]]''. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov ''[[Pop Scop]]'' (1981) a ''[[Stala sa nám láska]]'' (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov. === Prognóza === Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný ''[[4/4]]''. Na nasledujúcom albume ''[[Bez počasia]]'' sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album ''[[Zelená (album)|Zelená]]'', v roku 1987 album ''[[Na ceste domov]]'' a posledným titulom dekády boli ''[[Momentky]]'' z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou [[introvert|introverziou]] ako po hudobnej tak i textovej stránke. == Choroba a predčasný koniec == V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali [[zhubný nádor|rakovinu]] jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom ''[[O rakovine a nádeji]]'', prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album ''[[Do tla]]'', ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum ''[[Ten istý tanec]]'', na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na [[Filipíny|Filipínach]]. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy ''[[Dom Matky Terezy]]'' a ''[[Obrázky z výletu za plot blázinca]]''. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom [[Ivo Brachtl|Ivom Brachtlom]] pripravovať materiály na ďalší dokument ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom ''[[Času je málo a voda stúpa]]''. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislave-Dúbravke]]. Pohreb mal o tri dni v [[Krematórium a Urnový háj v Bratislave|bratislavskom krematóriu]]. == Osobný život == Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou [[angličtina|anglického]] jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar [[Vojtech Mensatoris]], vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik [[Ján Ursíny]]. V roku [[1972]] sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka [[Česko|českého]] pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku [[1977]] oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna [[Jakub Ursiny|Jakuba]] (*1977). V roku [[1983]] sa počas služobnej cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]] zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku [[1991]] až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou [[Zdenka Krejčová|Zdenkou Krejčovou]]. Dežo Ursiny je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]], odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a [[Fedákova ulica|Fedákovej ulici]] v Bratislave. == Diskografia == === LP === '''Pôvodné:''' * ''[[Provisorium (album)|Provisorium]]'' (1973) * ''[[Pevnina detstva]]'' (1978) * ''[[Nové mapy ticha]]'' (1979) * ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981) * ''[[4/4]]'' (1983) * ''[[Bez počasia]]'' (1984) * ''[[Zelená (album)|Zelená]]'' (1986) * ''[[Na ceste domov]]'' (1987) * ''[[Momentky]]'' (1990) * ''[[Do tla]]'' (1991) * ''[[Ten istý tanec]]'' (1992) * ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' (1994) '''Exportné:''' * ''[[The Blue Hill]]'' (1983) * ''[[Without Weather]]'' (1984) * ''[[Green]]'' (1986) * ''[[On the Way Home]]'' (1987) '''Soundtracky:''' * ''[[Neberte nám princeznú (album)|Neberte nám princeznú]]'' (2001) * ''[[P+L]]'' (2018) '''Koncertné:''' * ''[[Posledný príbeh: Live]]'' (2000) * ''[[Tisíc izieb]]'' (2014) * ''[[The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965]]'' (2016) – so skupinou [[The Beatmen]] '''Kompilačné:''' * ''[[Pevniny a vrchy]]'' (1997) * ''[[Pevniny a vrchy 2 (Rarity)]]'' (2000) * ''[[Hra je hra: Výber 1980 – 2000]]'' (2014) * ''[[Let's Make a Summer (album)|Let's Make a Summer]]'' (2024) * ''[[Neviditeľný spevák]]'' (2025) === EP === * Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou [[The Soulmen]] === SP === * The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou [[The Beatmen]] * Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen * Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen * Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] === DVD === * ''[[Dežo Ursiny 70]]'' (2018) === Cover verzie === * „Apple Tree in Winter“ – [[Fermata]] (''[[Next (album Fermaty)|Next]]'', 2005)** * „Apple Tree in Winter“ – Fermata (''[[Live v Klube za zrkadlom (DVD)|Live v Klube za zrkadlom]]'', 2007)** * „Apple Tree in Winter“ – [[Marta Kubišová]] (''[[Songy a nálady]]'', 1993)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Jaroslav Filip]] (''[[Človek hromadného výskytu (album)|Človek hromadného výskytu]]'', 2002)** * „Baby Do Not Cry“ – [[Andrej Šeban]] (''[[Čo dom dal]]'', 1993)** * „Dnes v noci“ – [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This (''[[Hudba pre Xmasy 2]]'', 2012)*** * „Dezider“ – [[Marián Slávka]] (''[[vLáska 2]]'', 2021)****** * „Gol den lip“ – [[Samuel Tomeček]] ([[soundtrack]] k filmu ''[[Muzika (film)|Muzika]]'', 2008)*** * „Hovor mi do ucha“ – [[Zuzana Mikulcová]] (''[[Dievča (album Zuzany Mikulcovej)|Dievča]]'', 2018) * „I Wish I Were“ – [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] (''[[Abrakadabra (album)|Abrakadabra]]'', 1993) * „Ktosi ešte bdie“ – [[Květy (hudobná skupina)|Květy]] (''[[Hudební ceny Vinyla 2015]]'', 2015)*** * „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) * „Let's Make a Summer“ – [[Miroslav Žbirka]] (''[[K.O.]]'', 1990) * „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a [[Peter Uherčík]] (''[[50 rokov bigbítu: Dokument z koncertu]]'', 2013)*** * „Modrý vrch II“ – [[This Is Kevin]] (''[[Slowly to the Sun]]'', 1999)**** * „Ranné správy“ – [[Živé kvety]] (''[[Pozdrav Slnku]]'', 2018)*** * „Spojenie uprostred jesene“ – [[Wedding Band]] (''[[Na československom žúre]]'', 2003) * „Tisíc izieb“ – [[Radek Pastrňák]] (''[[Na Kloboučku 1]]'', 1995)*** * „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre [[Slovenský rozhlas]], 1993)** * „Tri slová“ – Wedding Band (''Na československom žúre'', 2003) * „Tri slová“ – [[Vec (raper)|Vec]] (Slovák / Krv na rukách, 2018)***** * „Tri slová“ – [[Lash & Grey]] (vládny TV spot, 2020) * „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (''[[Ikony (Samuel Tomeček)|Ikony]]'', 2017) (*) <small>S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“</small><br /> (**) <small>Inštrumentálna verzia</small><br /> (***) <small>Album alebo DVD rozličných interpretov</small><br /> (****) <small>Skladba „Slowly to the Sun“ obsahuje [[Sampler (hudobný nástroj)|sampel]] zo skladby „Modrý vrch II“</small><br /> (*****) <small>Skladba „Slovák“ obsahuje motív refrénu zo skladby „Tri slová“</small><br /> (******) <small>Skladba „Dezider“ obsahuje sample, motívy a citácie z viacerých Ursinyho skladieb</small> == Filmografia == * ''Nylonový mesiac'' (1965), účinkujúci, hudba * ''Liptovský čardáš / Cesta k tancu'' (1974), scenár * ''Jarmok márnosti'' (1974), hudba s [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]] * ''Bubeník Červeného kríža'' (1977), hudba * ''Vitaj, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Dovidenia, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Pieseň pre teba'' (1980), réžia * ''Diagnóza maliar'' (1980), účinkujúci * ''Sanitrárovci'' (1980), scenár, réžia s [[Marián Urban|Mariánom Urbanom]] * ''Gajdoš Antalík'' (1982), scenár, réžia s Mariánom Urbanom * ''Spievanie na zore'' (1982), réžia s [[Juraj Lihosit|Jurajom Lihositom]], hudba * ''Prečo Dunčo breše na mesiac'' (1984), hudba * ''Restaurant'' (1986), hudba * ''Záchranca'' (1986), hudba * ''Vôňa života'' (1986), námet, scenár, réžia, hudba * ''Úděl'' (1988), hudba * ''Stereotaxia'' (1988), produkcia * ''Niekto ako ja'' (1988), účinkujúci, hudba * ''Etika a politika'' (1990), réžia s [[Martin Šulík|Martinom Šulíkom]] * ''O rakovine a nádeji'' (1991), námet, scenár, réžia, hudba * ''Dům Matky Terezy'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Obrázky z výletu za plot blázince'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Času je málo a voda stúpa'' (1997),* námet, scenár, réžia s [[Ivan Brachtl|Ivom Brachtlom]] * ''Pevnina Ursiny'' (2000), účinkujúci /archív/ * ''Momentky'' (2008), účinkujúci /archív/ * ''6 × Dežo Ursiny'' (2013)** * ''Osamelí bežci: Ideme ďalej!'' (2019), účinkujúci /archív/ (*) <small>Film je známy aj pod pracovným názvom ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda''</small><br /> (**) <small>Súborné vydanie titulov ''Sanitrárovci'', ''Gajdoš Antalík'', ''O rakovine a nádeji'', ''Dům Matky Terezy'', ''Obrázky z výletu za plot blázince'', ''Času je málo a voda stúpa'' na DVD</small> == Bibliografia == * ''Moja milá pani: Listy Zdenke Krejčovej'' (2007) * ''Ahoj Tato – Milý Kubo'' (2015) – s Jakubom Ursinym * ''Jabloň v zime: Listy Eve Rosenbaumovej'' (2016) * ''Zápisník 1990 – 1992'' (2017) * ''Dežo Ursiny: Spevník'' (2017) == Diela o Dežovi Ursinym == * ''[[Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy]]'' (1997), knižná biografia, autor: [[Marian Jaslovský|Marián Jaslovský]] * ''[[Momentky (film)|Momentky]]'' (2008), dokumentárny film, réžia: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="prezidentka2021">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | titul = Prezidentka vyznamenala 24 osobností | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vyznamenala-24-osobnosti/ | dátum vydania = 2021-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.dezoursiny.rocks/ Oficiálna stránka Deža Ursinyho] * [https://www.dezoursiny.rocks/storage/app/uploads/public/59f/af7/656/59faf76569303331812063.jpg Fotografia Deža Ursinyho] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171213010142/https://www.dezoursiny.rocks/storage/app/uploads/public/59f/af7/656/59faf76569303331812063.jpg |date=2017-12-13 }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Dežo Ursiny}} {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ursiny, Dežo}} [[Kategória:Dežo Ursiny]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] rxk7zkhs1kt9g8fqd7vz7f2q2oc2p15 0 73649 8253051 8218046 2026-07-24T21:33:43Z ~2026-41528-02 301125 /* Následky */ 8253051 wikitext text/x-wiki {{Infobox sopka | obrázok= Indonesia, Sunda Straits.jpg| názov= {{minivlajka|Indonézia}} Krakatoa| popis obrázka= Anak Krakatau| typ= [[kaldera]]| Sopka_Posledná erupcia= 2022| najvyšší bod výška= 813| dĺžka d= 105| dĺžka m= 25| dĺžka s= 22| dĺžka VZ= v| šírka d= 6| šírka m= 06| šírka s= 06| šírka SJ= j| mapa1 = Indonesia relief location map.jpg| popis mapy1 = Poloha na mape Indonézie| lokátor1 = Indonézia| región1= [[Sundský prieliv]]| štát1= [[Indonézia]]| pohorie= | }} '''Krakatoa''' (-normovaný slovenský názov<ref name="ÚGKK"/>; [[indonézština|po indonézsky]]: ''Krakatau'') je názov: * súostrovia (štyri ostrovy) v [[Sundský prieliv|Sundskom prielive]] medzi [[Sumatra|Sumatrou]] a [[Jáva (ostrov)|Jávou]] v [[Indonézia|Indonézii]]; * jedného z ostrovov tohto súostrovia (značná časť tohto ostrova je od roku 1883 potopená); * sopky na tomto ostrove (od roku 1883 je takmer zhodná s uvedeným ostrovom). Spomínaný ostrov a spomínaná sopka sa nazýva aj '''Rakata'''. Aj keď sopka Krakatoa eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá [[Typy sopečných erupcií|erupcia]] z roku [[1883]], ktorá zničila dve tretiny ostrova Krakatoa a ovplyvnila počasie na celej [[Zem]]i. Neskoršie erupcie, ktoré začali v roku [[1927]], vytvorili nový ostrov, zvaný ''Anak Krakatau'' (dieťa Krakatoy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Faingold | meno = Noam | odkaz na autora = | titul = Krakatoa Made a Lot of Noise | url = http://www.aapg.org/explorer/2005/04apr/krakatoa.cfm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.10.2012 | vydavateľ = Explorer | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref>). Krakatoa sa nachádza nad [[subdukcia|subdukčnou]] zónou, kde sa podsúva [[Austrálska platňa|austrálska]] platňa pod [[Sundská platňa|sundskú]]. == Pred rokom 1883 == [[Súbor:Krakatoa evolution map-fr.gif|thumb|left|Vývoj tvaru ostrova]] Pred erupciou Krakatoa pozostávala z troch ostrovov: ''Lang'' (''Panjang''), ''Verlaten'' (''Sertung'') a ''Krakatoa'' a troch vulkanických centier na ostrove Krakatoa: ''Rakata'', ''Danan'' a ''Perboewatan''. Prvá veľká erupcia v oblasti sa odohrala pravdepodobne v roku [[416]], čo dokladajú záznamy jávskej ''Knihy kráľov''. Následkom katastrofickej erupcie sa vytvorila veľká, {{km|7|m}} široká [[kaldera]], ktorej zvyšky boli ostrovy Lang a Verlaten. Neskôr sa vytvorili vyššie spomenuté vulkanické centrá. == Erupcia v roku 1883 == Erupcii predchádzali početné [[zemetrasenie|zemetrasenia]] počas niekoľkých rokov pred výbuchom. [[20. máj]]a [[1883]] začal kráter Perboewatan chrliť {{km|6|m}} vysoký mrak popola a pár, ktorý bolo vidieť až do vzdialenosti {{km|160|m}} v Batávii na Jáve. Na konci mája aktivita ustala. Sopka sa prebudila [[19. jún]]a. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený [[sopečný kráter|kráter]] medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viac-menej v miestach dnešného Anak Krakatau. [[24. august]]a erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky {{km|27|m}}. Lode vo vzdialenosti {{km|20|m}} zaznamenali spád silnej vrstvy popola a [[pemza|pemzy]]. [[27. august]]a sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie.<ref name="W">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Krakatoa | url = http://www.windows2universe.org/earth/interior/Krakatoa.html&back=/search/search_navigation.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.10.2012 | vydavateľ = Windows to the Universe | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny [[cunami]] s výškou {{m|30|m}}, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]]. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na [[Maurícius|Mauríciu]], [[Madagaskar]]e<ref name="W"/> a v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Popol pokryl oblasť s polomerom {{km|60|m}}. [[28. august]]a sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a {{m|250|m}} hlboká kaldera. === Následky === Sila erupcie bola vyrátaná na 100 megaton (výbuch jadrovej bomby [[Little Boy]] v [[Hirošima (mesto)|Hirošime]] mal silu do 20 kiloton).<ref name="W" /> Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do [[magmatický krb|magmatického rezervoára]], čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár<ref name="W" />, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej [[bazalt]]ovej a chladnejšej [[andezit]]ovej. Najkatastrofálnejšie následky mali vlny [[cunami]], vysoké do 40 m.<ref name="SDU">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=KRAKATAU, INDONESIA (1883)|url=http://www.geology.sdsu.edu/how_volcanoes_work/Krakatau.html|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=9.10.2012|vydavateľ=San Diego State University|miesto=|jazyk=anglicky}}</ref> Zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov [[Jáva (ostrov)|Jáva]] a [[Sumatra]]. Niektoré blízke ostrovy boli úplne zaplavené. Na ostrove Sebesi zahynulo približne 3 000 obyvateľov a bola kompletne zničená vegetácia aj stopy ľudskej činnosti.<ref name="SDU" /> Cunami boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] do mora. Oficiálny počet obetí bol 36 417.<ref name="S">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Krakatoa|url=http://www.sciencedaily.com/articles/k/krakatoa.htm|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=9.10.2012|vydavateľ=ScienceDaily®|miesto=|jazyk=anglicky}}</ref> Množstvo eruptovaného materiálu cca {{km3|20|m}}. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon. Sopečný prach rozptýlený v [[stratosféra|stratosfére,]] spôsoboval červené východy a západy [[Slnko|Slnka]] až do roku [[1888]] a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C.<ref name="S" /> Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku [[2004]], že červená obloha na obraze [[Edvard Munch|Edvarda Muncha]] ''„Výkrik“'' zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku [[1883]]. == Neskoršie erupcie == V roku [[1927]] sopka obnovila svoju činnosť a v kaldere vyrástol nový ostrov – Anak Krakatau. Odvtedy bolo zaznamenaných viacero erupcií, ale žiadna už nedosiahla parametre tej z roku 1883. === Erupcia v roku 2018 === V decembri 2018 začal Anak Krakatau silno eruptovať. Sopka vyvrhla niekoľko tisíc metrov kubických popola a evakuovať museli niekoľko tisíc ľudí. Sopka pri erupcii stratila dve tretiny zo svojej pôvodnej výšky z 327 m.n.m. na 110 m.n.m., pričom Indonézske vulkanické observatórium spolu s inštitútom PVMBG vypočítali, že sa do mora po zosunutí sopky uvoľnilo niekoľko tisíc metrov kubických sopky, čo vyvolalo vlny cunami, ktoré usmrtili najmenej 420 ľudí. Išlo o najsilnejšiu erupciu sopky Krakatoa od roku 1883. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 22.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Krakatoa|štítok=kaldera Krakatoa}}. == Externé odkazy == * [http://www.volcano.si.edu/world/volcano.cfm?vnum=0602-00= www.volcano.si.edu] – ostrov Krakatoa na Global Volcanism Program {{eng_icon}} * [http://www.geology.sdsu.edu/how_volcanoes_work/Krakatau.html Geology.sdsu.edu] – stránky o Krakatau na San Diego State University {{eng icon}} * [http://vulcan.wr.usgs.gov/Volcanoes/Indonesia/description_krakatau_1883_eruption.html vulcan.wr.usgs.gov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130220095653/http://vulcan.wr.usgs.gov/Volcanoes/Indonesia/description_krakatau_1883_eruption.html |date=2013-02-20 }} – erupcia z roku 1883 {{eng icon}} [[Kategória:Ostrovy Indonézie]] [[Kategória:Sopky Indonézie]] [[Kategória:Aktívne sopky]] [[Kategória:Kaldery]] [[Kategória:Prírodné katastrofy]] 8eq0spvjfwulvyrr1tn4q6grrtgx3q2 0 77558 8252895 8247841 2026-07-24T12:57:26Z Martin Macha 2111 191398 /* */ 8252895 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo | Meno = Nemecko | Znak = | Prezývka = Die Nationalelf <br /> (''Národná jedenástka'') | Asociácia = [[Nemecká futbalová asociácia]] <br /> (''Deutscher Fußball-Bund'') | Konfederácia = [[UEFA]] (Európa) | Kapitán = [[Joshua Kimmich]] | Tréner = [[Jürgen Klopp]] | Najviac štartov = [[Lothar Matthäus]] (150) | Najlepší strelec = [[Miroslav Klose]] (71)| vzor_lp1=_ger26h|vzor_t1=_ger26h|vzor_pp1=_ger26h|vzor_tr1=_ger26h| vzor_lp2=_ger24a|vzor_t2=_ger24a|vzor_pp2=_ger24a|vzor_tr2=_ger24a| Prvý zápas = {{SUI}} [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsko]] 5:3 Nemecko {{GER}}<br />([[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]; [[5. apríl]]a [[1908]]) | Najvyššia výhra = {{GER}} Nemecko 16:0 [[Ruské národné futbalové mužstvo|Rusko]] {{RUS}}<br />([[Štokholm]], [[Švédsko]]; [[1. júl]]a [[1912]]) | Najvyššia prehra = {{ENG}} [[Anglické národné amatérske futbalové mužstvo|Anglický amatéri]] 9:0 Nemecko {{GER}}<br />([[Oxford]], [[Anglicko]]; [[16. marca]] [[1909]]) | Štarty MS = 21 | Prvá účasť MS = 1934 | Najlepší výsledok MS = Víťaz ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]) | Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] | Štarty MR = 14 | Prvá účasť MR = [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]] | Najlepší výsledok MR = Víťaz ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]) |Kód FIFA=GER|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=22 (marec 2006)|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=1 (december 1992 - august 1993, december 1993 - marec 1994, jún 1994, júl 2014 - jún 2015, júl 2017, september 2017 - jún 2018)|Rebríček FIFA=12. miesto <small>(20. júl 2026)</small>|vzor_po2=_ger22al|vzor_po1=_ger22hl}} '''Nemecké národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Nemecko]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] akciách od roku [[1908]], ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] alebo [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Európy]].Je riadené [[Nemecká futbalová asociácia|Nemeckou futbalovou asociáciou]] (Deutscher Fußball-Bund), založenou v roku [[1900]]. Nemecko je jedno z najúspešnejších mužstiev v medzinárodných súťažiach. Štyrikrát vyhralo [[Majstrovstvá sveta|Majstrovstvá sveta vo futbale]] (v rokoch [[1954]], [[1974]], [[1990]], [[2014]]) a trikrát [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] (v rokoch [[1972]], [[1980]], [[1996]]). Triumfovalo aj na [[Pohár konfederácií FIFA|Pohári konfederácií FIFA]] ( v roku [[2017]]). Taktiež bolo trikrát druhé na [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]], štyrikrát druhé na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] a štyrikrát vyhralo zápas o tretie miesto na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]]. Nemecko je jediná európska krajina ktorá vyhrala [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] v Južnej Amerike. Aktuálny tréner Nemecka je [[Jürgen Klopp]]. == [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] | colspan="2" |''Bez účasti'' |- bgcolor="#cc9966" |{{ITA|rok=1861}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] |'''Tretie miesto''' |'''3. miesto''' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]] |Prvé kolo |10. miesto |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]] | colspan="2" |''Zakázané'' |- bgcolor="gold" |{{CHE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]] |'''Víťaz''' |'''1. miesto''' |- |{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]] |Štvrté miesto |4. miesto |- |{{CHI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]] |Štvrťfinále |7. miesto |- bgcolor="silver" |{{ENG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]] |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- bgcolor="#cc9966" |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] |'''Tretie miesto''' |'''3. miesto''' |- bgcolor="gold" |{{DEU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] |'''Víťaz''' |'''1. miesto''' |- |{{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] |Osemfinálová skupina |6. miesto |- bgcolor="silver" |{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]] |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- bgcolor="silver" |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]] |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- bgcolor="gold" |{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] |'''Víťaz''' |'''1. miesto''' |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] |Štvrťfinále |5. miesto |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] |Štvrťfinále |7. miesto |- bgcolor="silver" |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- bgcolor="#cc9966" |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] |'''Tretie miesto''' |'''3. miesto''' |- bgcolor="#cc9966" |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] |'''Tretie miesto''' |'''3. miesto''' |- bgcolor="gold" |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] |'''Víťaz''' |'''1. miesto''' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] |Skupinová fáza |22. miesto |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Skupinová fáza'' |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''20x'''{{break}}Zlato – '''4x''', Striebro – '''4x''', Bronz – '''4x''' |} == Majstrovstvá Európy == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]] | colspan="2" rowspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{minivlajka|Španielsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|1964]] |- |{{minivlajka|Taliansko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]] | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- bgcolor="gold" |{{minivlajka|Belgicko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]] |'''Víťaz''' |'''1. miesto''' |- bgcolor="silver" |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]] |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- bgcolor="gold" |{{minivlajka|Taliansko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]] |'''Víťaz''' |'''1. miesto''' |- |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]] |Skupinová fáza |5. miesto |- bgcolor="#cc9966" |{{minivlajka|Nemecko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]] |'''Semifinále''' |'''3. miesto''' |- bgcolor="silver" |{{minivlajka|Švédsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]] |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- bgcolor="gold" |{{minivlajka|Anglicko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]] |'''Víťaz''' |'''1. miesto''' |- |{{minivlajka|Belgicko}} {{minivlajka|Holandsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]] |Skupinová fáza |15. miesto |- |{{minivlajka|Portugalsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]] |Skupinová fáza |12. miesto |- bgcolor="silver" |{{minivlajka|Rakúsko}} {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]] |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- bgcolor="#cc9966" |{{minivlajka|Poľsko}} {{minivlajka|Ukrajina}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]] |'''Semifinále''' |'''3. miesto''' |- bgcolor="#cc9966" |{{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]] |'''Semifinále''' |'''3. miesto''' |- |{{Minivlajka|EÚ}}[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]] |Osemfinále |15. miesto |- |'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť - '''10x'''{{break}}Zlato - '''0x''', Striebro - '''1x''', Bronz - '''2x''' |} == Liga národov UEFA == {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Sezóna !Divízia !Pozícia{{break}}v skupine !Postup, zostup{{break}}zotrvanie !Celkové{{break}}umiestnenie |- |{{POR}} [[Liga národov UEFA 2018/2019|2018/19]] |A |3. miesto |= |11. miesto |- |{{ITA}} [[Liga národov UEFA 2020/2021|2020/21]] |A |2. miesto |= |8. miesto |- |[[Liga národov UEFA 2022/2023|2022/23]] |A | | | |} {{Členovia UEFA}} [[Kategória:Nemecké národné futbalové mužstvo| ]] [[Kategória:Futbal v Nemecku|Národné mužstvo]] [[Kategória:Národné futbalové mužstvá|Nemecko]] [[Kategória:Nemecké národné družstvá|Futbal]] 83zrr8mib6u9rwayzzdv7hkusydlj5r 2 77617 8252899 8248539 2026-07-24T13:06:50Z Doko 2303 66 900 8252899 wikitext text/x-wiki {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" width="25%" style="float:right; margin-left:1em; margin-bottom:0,5em; background:none;" | {{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento redaktor pôsobí na slovenskej Wikipédii {{vek v rokoch a dňoch|2006|6|5}}.}} {{userbox | border-c = grey | id = [[File:Commons Autopatrolled.svg|40x40px]] | id-c = #DDD | info = This user has '''[[Commons:Commons:Patrol|autopatrolled rights]]''' on {{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|[[Wikimedia Commons]]}}. {{#if:{{{1|}}}|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([{{fullurl:{{{lang_code|en}}}:Special:ListUsers|limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify{{#if:{{{lang_code|}}}|&nbsp;{{{lang_code}}}|}}</span>])</span>|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:ListUsers&limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify</span>])</span> | info-c = #EEE }}<noinclude> <!-- [[Category:Wikimedia Commons user templates|autopatrolled Commons]] --> </noinclude> |- | [[Obrázok:Commons-logo.svg|31px]] Ako [[:commons:User:Doko|Doko]] na celosvetovej Wikimedia Commons [[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]]. |- |{{user sk}} |- |{{user cs-3}} |- |{{user ru-2}} |- |{{user pl-1}} |- |{{user de-1}} |- |{{počet článkov}} |} =(Doko)= Svoje príspevky uverejňujem pod značkou Doko - Jozef Kotulič. Mojim základným cieľom pri realizácii jednotlivých projektov je ich voľné a bezplatné sprístupnenie čo najširšej verejnosti, a to predovšetkým na edukačné účely. Na Wikipédii som uverejnil 200 pôvodných príspevkov a vykonal viac ako 4 800 úprav.<ref>[[https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia/Doko]] General statistics</ref> Fotografie mám sprístupnené na Wikimedia Commons (viac ako 66 900<ref>[[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]] Personal presentation: </ref>. Nie každý totiž môže spoznávať [[Slovensko]] osobnými návštevami vybraných miest. Na blog.portal.sk mám uverejnených viac ako 1 300 vlastných blogov.<ref>http://doko.blog.portal.sk/ Personal blogs</ref> ==Výber z mojich najväčších projektov== * Svoju prvotinu na Wikipédii som uverejnil 5. 6. 2006. * Na Wikimedia Commons bola mojim prvým fotografickým príspevkom kategória High Tatras vytvorená 22.10.2006. Obsahovala moje autorské fotografie zo všetkých, vtedajších 15 tatranských osád. Postupne bola táto kategória inými redaktormi premenovávaná a v súčasnej dobe sú tieto tatranské osady vedené v kategórii: [[http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:City_parts_of_Vysok%C3%A9_Tatry_(town)]]. * Šarišské dediny som sprístupnením vlastných fotografií 17.7.2007 priblížil formou prvého uceleného prehľadu o obciach ležiacich na [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchovine]]. * Po dopracovaní ďalších vlastných fotografií som 2.5.2008 vytvoril obrazový prehľad aj pre všetky ostatné obce okresu Prešov. [[Okres Prešov ]] sa tak stal prvým okresom na Slovensku, ktorý už má vytvorenú základnú kolekciu fotografii svojich 89 obcí a 2 miest na slovenskej Wikipédii a na Commons. * Podobne som vlastnými autorskými fotografiami 28.júna 2009 ukončil obrazový prehľad aj o všetkých 41 obciach a 2 mestách [[Okres Sabinov| okresu Sabinov ]]. * 18. septembra 2011 som svojimi fotografiami prispel k tomu, že [[Okres Gelnica| okres Gelnica ]] má na slovenskej Wikipédii a Commons doplnených fotografiami všetkých 19 obcí a 1 mesto. * V rámci veľkého medzinárodného projektu zameraného na zdokumentovanie kultúrnych pamiatok som 30.9.2012 vlastnými fotografiami doplnil celý [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]]. * V roku 2012 snímka http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG patrila medzi 9 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2012. * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020. * Všetky vlastné autorské fotografie som do projektu Wikimedia Commons bezplatne daroval s podmienkou, že pri ich ďalšom uverejnení bude uvedené meno a priezvisko autora, fotografie sú k dispozícii na stránke https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Photographs_by_Jozef_Kotuli%C4%8D * Okrem toho som autorom alebo spoluautorom publikácií o obci Sedlice. "Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny, rok vydania 2007 a druhé, doplnené elektronické vydanie rok 2018. V roku 2014 som sa ako člen kolektívu autorov, značnou mierou podieľal na napísaní a vydaní reprezentatívnej knihy o obci Sedlice s názvom „Sedlice kronika obce“. Autobiografiu „Chlapča zo Šarišskej vrchoviny“ som napísal a v roku 2015 vydal ako súkromnú publikáciu. ==Ďalšie moje projekty na Wikipédii== ====Folklór==== [[Ochotnícky divadelný súbor Poľana]], [[Sedličan]], [[Učebnica ľudového spevu Slovenské kvety]]. ====Geografia==== [[Arcibiskupský trojuholník]], [[Brežany]], [[Cemjata]], Hrad [[Šebeš]],[[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8]], [[Mikroregión Čierna hora]], [[Oľšov]], [[Sedlice]], [[Sopotnica]], [[Šarišská vrchovina]],[[Sídlisko II (Prešov)]],[[Sekčov (sídlisko)]], [[Lipovský hrad]],[[Obišovský hrad]],[[Kysacký hrad]],[[Prešovská hradná cesta]], [[Čertov kameň]], [[Furča (Haniska)]], [[Rozvodnica na Slovensku]]. ====Kostoly==== [[Drevený kostol sv. Lukáša evanjelistu]],[[Farnosť Sedlice]], [[Kalvária (Prešov)]],[[Kostol Premenenia Pána]], [[Kostol svätého Kríža (Prešov)]]. [[Kalvária (Vysoké Tatry)]] Na stránke [[Vysoké Tatry]] príspevok Kostoly vo Vysokých Tatrách, [[Spišský Jeruzalem]]; [[Miniskanzen drevených chrámov]]. ====Osoby==== [[Imrich Andrejčák]], [[Ján Balciar]],[[Viera Bálinthová]], [[František Bartko]], [[Leopold Bilčík]],[[Ladislav Berčeni]],[[Jozef Blizman]],[[Jakub Bogdani]], [[Ondrej Bubniak]], [[Ľubomír Bulík]],[[František Butko]], [[Milan Cerovský]], [[Ján Čmilanský]], [[Josef Einšpigl]], [[Marek Eštók]], [[Ivan Frollo]], [[František Gibala]],[[Janka Guzová]],[[Pavel Honzek]], [[Marián Horský]], [[Emil Hula]], [[Július Humaj]],[[Milan Husťák]], [[Zoltán Jakuš]],[[Ján Kalina]],[[Ján Kačmár]], [[Izidor Kotulič]],[[Miloslav Kotulič]], [[Miroslav Kováč (generál)|Miroslav Kováč]], [[Ján Krajňák]],[[Ondrej Krajňák]], [[Štefan Mečár]], [[Martin Michalko ]],[[Štefan Miklánek]],[[Marián Mikluš]],[[Alexander Mucha]],[[Karol Navrátil]], [[Ondřej Novosad]], [[Ivan Pach]], [[Pavol Papač]], [[Ladislav Pavlovič]], [[Anton Petrák]], [[Jozef Pospíšil]],[[František Radimský]],[[Ján Salaganič]], [[Jozef Serafín]],[[Anton Sučka]],[[Martin Stoklasa]], [[Jan Ščudlík]],[[Jozef Tuchyňa]], [[Rostislav Václavíček]], [[Emil Vestenický]], [[Peter Vojtek]],[[Jaroslav Vývlek]], [[Stanislav Weinlich]], [[Zoznam slovenských nevojenských generálov]],[[Pavol Bilík]], [[Štefan Morávka]], [[Ján Rašo]], [[Kotulič (priezvisko)]], [[Soňa Smolová]], [[Viera Štupáková]], [[Martin Grečo]],[[ Jozef Kováčik (generál ČSĽA)]],[[Monika Kandráčová]] ====Pamätihodnosti==== [[Fontány a fontánky v Prešove]], [[Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania]], [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese]], [[Zoznam ľudí na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese]],Kronika obce Sedlice,[[Evanjelické kolégium]],[[Areál piety na kóte 748 Háj]], [[Pamätník osloboditeľom]], [[Mariánske súsošie (Prešov)]],[[Súsošie svätého Róchusa]], [[Pamätník na víchricu]], [[Pomník Slovenského národného povstania]] [[Ústredný vojenský cintorín ČA (Michalovce)]] , [[Údolie smrti (Slovensko)]], [[Prešovská vzbura]],[[Pamätník poľským letcom, Radatice]]; [[Margeciansky tunel]]. ====Príroda==== [[Čínska ruža]], [[Črievičník papučkový]], [[Dolina Studeného potoka]],[[Dubnícke opálové bane]], [[Dunitová skalka]], [[Šafran spišský]],[[Kamenná baba]], [[Solivarsko-švábske dúbravy]],[[Torysa (chránené územie)]]; [[Lipanská lipa]];[[Prešovský platan]];[[Sekvoja v Uzovskom Šalgove]];[[Duby v Pečovskej Novej Vsi]] ====Spoločnosť==== [[Desiatok]],[[Doplnkové dôchodkové sporenie]],[[Duel]],[[Hajdúch]],[[Hlahol]],[[Insígnia]],[[Jasličkár]], [[Kyjak]], [[Maturant]], [[Nariadenie vlády]],[[Uznesenie vlády]], [[Neológia]], [[Neurorehabilitácia]], [[Opatrenie (ministerstvo)]], [[Odboj]], [[Pevná úroková sadzba]],[[Poddanstvo (roľníci)]],[[Povstanie]],[[Prísaha]], [[Revolta]],[[Rebélia]], [[Sedliak (poddanstvo)]], [[Starobné dôchodkové sporenie]], [[Vinš]],,[[Vysvedčenie]], [[Vyšívanie (ozdobovanie)]], [[Výnos (ministerstvo)]], [[Vzbura]], [[Želiar (poddanstvo)]], [[Vodočet]],[[Vianočná pošta, Rajecká Lesná]], [[Praktická hospodyňka]]. V stati [[Holokaust]] príspevky Rasová otázka, Označovanie väzňov, Transporty deportovaných zo Slovenska do Osvienčima, Pokusy na živých ľuďoch. Na stránke [[Prešov]] príspevok História, Najvyšší predstavitelia mesta.[[Základná škola s materskou školou (Sedlice, okres Prešov)]], [[Rehabilitačné centrum - HARMONY]];[[Fyziatria]];[[Fyziater]];[[Ambulancia]]; [[Atestácia]];[[Náplecník]];[[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]], [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]]; [[Stĺpy mieru]] ====Vojenské výrazy==== [[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)]],[[Vyššie delostrelecké učilište]],[[Vojenská akadémia v Brne]], [[Armáda Slovenskej republiky]], [[Delostrelecké zbrane]],[[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]],[[Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky]],[[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], [[Generalissimus]], [[Generálmajor]],[[Generálporučík]], [[Generálplukovník]], [[Armádny generál]],[[Zoznam slovenských vojenských generálov]],[[Dôstojník]],[[Vojak z povolania]], [[Vojenská prísaha]], [[Vojsko v meste Prešov]], [[2. armádny zbor]],[[Zväz vojakov Slovenskej republiky]],[[Kríž Rytier delostrelectva]], [[Rad čestnej légie]],[[Armata]],[[T-14]],[[Útvar (vojenstvo)]], [[Východný vojenský okruh]]; [[Vojenská jednotka]]; [[Zväzok (vojenstvo)]], [[Vojenské zariadenie]];[[Bombardovanie Prešova]]; [[Letecký nálet]] ==Na Wikikuchárka som autorom== príspevku - Šuhajdy * http://sk.wikibooks.org/wiki/Wikikuchárka/Šuhajdy ==Iné projekty== '''Foto - dokumenty uverejňujem na''' * http://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko * https://sk.mapy.cz/zakladni?moje-mapy&x=21.2143613&y=48.9861536&z=15&cat=fotografie&mid=4623561 * http://www.panoramio.com/user/1759054 * http://flog.pravda.sk/dokofoto.flog * http://galerie.zive.cz/member.php?uid=73553&protype=1 '''Texty publikujem v knižnej podobe, na blogoch a v printových médiách''' * http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28/ * http://komentare.sme.sk/c/2773510/politici-by-mali-naplnit-vysledok-volieb.html * http://doko.blog.portal.sk/ * http://www.bezpzlozky.eu/2015/02/poradenstvo/#comment-8754/ ==Ocenenia== '''Do kategórie najkvalitnejších fotografií sa dostali''' * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.<div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG v súťaži WLM v roku 2012 táto snímka za slovenskú časť postúpila do celosvetového kola <div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Category:Quality_images&from=B/ Bardejov10Slovakia6.JPG * http://travelnewsworld.blogspot.sk/2011/07/flexijourney-blog.html 11 Viena '''Uverejnené na hlavnej stránke slovenskej Wikipédie''' * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2021 |týždeň 27/2021 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2016 |týždeň 13/2016 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2013 |týždeň 35/2013 '''Iné z mojich fotografií sú uverejňované vo svetových internetových médiách''' * http://inosmi.ru/russia/20141118/224326985.html?id=224382145 * http://www.army-technology.com/projects/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle1.html * http://praguepost.com/realty/praguepostnews/realty/real-estate-investment-in-ce-region-up * http://www.boomsbeat.com/articles/8179/20140902/fantastic-photos-of-michalska-gate-in-slovakia.htm * http://episcopaldigitalnetwork.com/stw/2014/08/29/bulletin-insert-14-pentecost-a/ * http://horizon2020projects.com/es-european-research-council/erc-meets-in-slovakia/ * http://en.tracesofwar.com/article/33594/Memorial-Liberators-Slav%EDn.htm * http://www.europanostra.org/disclaimer/ * https://geolocation.ws/v/P/38412403/wien-krntnerstrasse/en * http://europetravelz.com/the-natural-spas-of-slovakia/ * http://wyszehrad.com/czechy/historia/marki * http://flying-news.com/science/little-girl-refuses-birthday-stays-six-years-old/ * http://www.mojahrvatska.hr/parkovi-prirode-u-dalmaciji/ * http://www.canadianbusiness.com/blog/investing/54801--beware-of-greek-democracy-and-black-swans * http://www.alltravels.com/slovakia/all-regions/leutschau/photos/current-photo-56197661 * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/fijimaritime/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/worldenergynews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/pacificworldnews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/australiadaily/ * http://nature.daum.net/plant/photo.do?itemId=6321 * http://archive.wn.com/2009/01/29/1400/australiaeconomy/ * http://article.wn.com/view/2008/12/13/ObamaThemed_Christmas_Tree_among_Woman_s_22/?template=cheetah-worldphotos%2Findex.txt * http://www.gpsmycity.com/tours/bratislava-shopping-self-guided-walking-tour-3678.html * http://www.rozhlas.cz/cro6/internet/_zprava/slovensky-hazard-cinsky-zajatec-a-anglicky-romantik--956511 * http://www.vzacne-mince.sk/detail_tovaru.php?UG_hodnota_id=72&ug_preselfl=jmedy-qgq * http://www.discoverynatures.com/lakes/strbske-pleso/ * http://www.oorlogsmusea.nl/artikel/14621/Massagraf-Slowaakse-Soldaten-Gerlachov.htm * http://s-nikiel-mojegory.pl/moje%20trasy/trasy/polski%20grzebien/polskigrzebien.index.html * http://johnsoeder.bandcamp.com/track/summer-day '''Fotografie uverejňované v slovenských internetových médiách''' * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=160:0: Zaujímavá fotogaléria ulíc a námestí mesta Prešov. * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=840:0: Fotogaléria mesta Prešov a jeho kultúrnych pamiatok. * https://kamnahory.sk/Autorske-prava.html * http://www.dokostola.sk/clanok/podakovanie * http://www.skrz.sk/index.php?cx=partner-pub-7390345969231695%3A7017269059&cof=FORID%3A10&ie=UTF-8&lang=sk&action=search&q=jozef+kotuli%C4%8D&sa=H%C4%BEada%C5%A5&siteurl=www.skrz.sk%2F&ref=www.google.com%2F&ss=3170j918250j13 * https://www.google.com/search?q=jozef+kotuli%C4%8D+vypadni.sk&safe=active&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ved=2ahUKEwi09Y7U7ZTfAhUO3aQKHXs5AjMQsAR6BAgGEAE&biw=1920&bih=966#imgrc=_ * https://www.google.com/search?q=ing.mgr.jozef+kotuli%C4%8D+wander+card+sk&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwjj_tGDw6juAhXQwosKHeMkDb8Q_AUoAXoECBAQAw&biw=1760&bih=886 ==Referencie== <references /> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Image:Commons-barnstarW.png|center]] ''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za obrázky slovenských obcí, ktorými obohacuješ články. <br /> --<b><font face="Comic Sans MS">[[Redaktor:Bubamara|<font color=red>''Buba''</font><font color="green">''mara''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Bubamara|<font color=green>^…✉</font>]]</font></b> 15:47, 5. júl 2007 (UTC) |} {{Nálepka ľavá |float = rightt |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #1874CD |okraj_farba = #1874CD |okraj_sirka = 2 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- *--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 18:54, 8. august 2014 (UTC) *--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:51, 8. august 2014 (UTC) *--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 16:35, 12. marec 2022 (UTC) *--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 20:08, 26. máj 2023 (UTC) *--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 11:30, 3. august 2024 (UTC) <!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --> }} </center> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Súbor:Photographer Barnstar.png|150px|center]] <center>''Ocenenie za pekné fotografie na Wikimedia Commons'':--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 19:37, 30. jún 2022 (UTC) <br /> </center> |} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Doko]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Prešova|Doko]] nkkcd5esy3przr2zfc9hqfupji82tga 0 81666 8252860 8203810 2026-07-24T12:03:04Z Caput22 300064 Rozšíril som údaje, kde pracovala o UBS a Robotnícky noviny, kam prispievala. Tiež som doplnil osobnosti, ktoré navštevovali dom Gregorovcov. 8252860 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Hana Gregorová |Rodné meno = Lilgová |Portrét = Hana Gregorová.jpg |Známa vďaka = slovenská spisovateľka |Dátum narodenia = [[30. január]] [[1885]] |Miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{duv|1958|12|11|1885|1|30}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] |Manžel = [[Jozef Gregor Tajovský]] |Deti = {{nowrap|Dagmar (1916 – 2004)}} |Portál1 = Literatúra }} '''Hana Gregorová''', rod. '''Lilgová'''<ref name=GREGOROVA /> (* [[30. január]] [[1885]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]{{--}}† [[11. december]] [[1958]], [[Praha]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[spisovateľ]]ka, osvetová pracovníčka a obhajkyňa emancipačných snáh žien. == Rodina == * otec: Ján Lilge * matka: Mária, rod. Jamnická * súrodenci: 5 súrodencov, medzi nimi [[Ľudmila Thurzová]] a [[Ivan Lilge]] * manžel: [[Jozef Gregor Tajovský|Jozef Gregor-Tajovský]] * brat: [[Ivan Lilge|Ivan Lilge-Lysecký]] ==Život == Narodila sa v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] v uvedomelej farbiarskej rodine a vzdelanie získala na základnej škole v rodisku a neskôr sa po sobáši vzdelávala sama. V roku [[1903]] – [[1906]] hrávala ochotnícke divadlo v Slovenskom spevokole v Martine. Účinkovala prevažne v hrách slovenských autorov. Počas krátkeho pôsobenia v rumunskom Nadlaku ([[1907]] – [[1910]]) stvárnila plastickú postavu matky v rovnomennej hre [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefa Gregora Tajovského]], ktorý ju aj režíroval ([[1908]]). Preložila aktovku [[Anton Pavlovič Čechov|Antona Pavloviča Čechova]] ''Pytačky'', ktorú Tajovský nacvičil s nadlackým Ľudovým kruhom ([[1909]]). V roku [[1907]] sa v [[Nadlak]]u zaňho vydala. Po vzniku Československej republiky sa manželia usadili v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="GREGOROVA">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = M. Remiašová | autor2 = Z. Mokrá | titul = Hana Gregorová / spisovatelia | url = http://osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58961 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.1.2010 | vydavateľ = osobnosti.sk}}</ref> Pracovala v osvetových organizáciách, ako redaktorka pôsobila v regionálnych novinách ''[[Slovenský východ]]'', neskôr prispievala aj do [[Robotnícke noviny|Robotníckych novín]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vydrová|meno=Hana|titul=Hana Gregorová (Personálna bibliografia)|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=1974}}</ref> Od roku 1921 bola predsedníčkou Literárneho odboru [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besedy slovenskej]]. Po celé obdobie [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] sa zaujímala o politický vývoj a občiansky sa angažovala. Dom Gregorovcov často navštevovali slovenskí, [[Česko|českí]] a zahraniční spisovatelia. Za všetkých možno spomenúť legendárnych umelcov, ako boli: [[František Xaver Šalda|F. X. Šalda]], [[Vladislav Vančura]], [[Marie Majerová]], bulharská spisovateľka [[Dora Gabe]], dánska spisovateľka [[Karin Michaëlisová]] či sovietsky spisovateľ [[Ilia Grigorievič Erenburg|Ilja Erenburg]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hučková|meno=Dana|titul=Premeny feministickej knihy (Hana Gregorová: Ženy, 1912, 1946)|periodikum=Slovenská literatúra|vydavateľ=Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|dátum=2022|ročník=69|číslo=3|strany=205-223|issn=0037-6973|url=https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.3.1|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> Po smrti svojho manžela sa presťahovala k dcére Dagmar do [[Praha|Prahy]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pracovala v protifašistickom odboji. Krátko bola predsedníčkou [[Zväz slovenských žien|Zväzu slovenských žien]]. Zomrela vo veku 73 rokov v Prahe, pochovaná je v [[Tajov]]e. Ženské hnutie na Slovensku založili v Martine a od samých začiatkov ho robili iba muži (najmä Vajanský, ale aj Ambro Pietor, Jozef Nedobrý). Všetko to vyvrcholilo v brisknom odmietnutí autentických ženských počinov Hany Gregorovej-Lilgovej ako našej prvej sufražetky, glajchšaltovaní jej kníh a článkov ako vecí nemravných atď. Gregorovú potom vyhnalo z Martina najmä povestné odpľutie si Vajanského pred ňou: „Fuj, baba femina!“, aby sa takto grobiansky začala aj nebadaná bovarizácia tohto mesta.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KREKOVIČ|meno=Eduard|titul=Mýty naše slovenské|vydavateľ=Academic Electronic Press|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=80-88880-61-0|strany=153-154}}</ref> == Tvorba == Jej literárna tvorba sa začala prekladom románu Dáždnik sv. Petra ([[Kálmán Mikszáth]]). Písala prózu, no okrem diel pre dospelých sa venovala i tvorbe pre deti. == Myšlienky == ''„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Žena dneška má pracovať na novej epoche ľudstva, v ktorej nebude nezaslúženej biedy. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“'' <ref name=klubsme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dokumentárny film z cyklu Prvá o prvej slovenskej feministke - Hana Gregorová| url = |minuta = 32:31 - 32:54 |dátum prístupu = 2016-05-18| vydavateľ = HITCHHIKER Cinema, RTVS, SFÚ| jazyk = slovenčina}}</ref> == Ocenenia == * [[2023]] {{--}}in memoriam [[Rad Ľudovíta Štúra]] II. triedy za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody a ich ochranu. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prezidentka udelila štátne vyznamenania 28 osobnostiam|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-udelila-statne-vyznamenani/684535-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-01-01|dátum prístupu=2023-01-01}}</ref> == Diela == === Tvorba pre dospelých === * [[1912]] – ''Ženy'', zbierka krátkych próz * [[1920]] – ''Môj svet'', kniha noviel * [[1924]] – ''Pokorní ľudia'', kniha noviel * [[1929]] – ''Slovenka pri krbe a knihe'' * [[1930]] – ''Zo srdca'', kniha noviel * [[1933]] – ''Vlny duše'', román * [[1935]] – ''Svet je tak krásny'', cestopisné črty * [[1938]] – ''Čas nezastavíš'', román * [[1945]] – ''Radosť bez tône a slzy vekov'' * [[1946]] – ''Ženy-matky za svetový mier'', brožúra * [[1949]] – ''Cudzím dvorom'', výber z noviel * [[1958]] – ''Trpké údely'', výber z noviel * ''Spomienky'' (rukopis, knižne vyšli až po úprave a zredigovaním jej dcérou v roku [[1979]]) === Tvorba pre deti === * [[1922]] – ''O Zorke'', čo každému svietila * [[1922]] – ''Kytka'' * [[1926]] – ''Oddané srdiečka'' * [[1931]] – ''Rozprávočky z rádia'' * [[1933]] – ''Pavko v Prahe'' == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ''[[Encyklopédia dramatických umení Slovenska]]'' == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{slc autor|hana-gregorova}} * {{OsudBB}} * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-JRV?cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] záznam číslo 6 - evanjelická farnosť v Martine; pokrstená ako JAnna Božena Lilge {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gregorová, Hana}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Ženy v slovenskej literatúre]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] [[Kategória:Slovenské feministky]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] mv7dpwnryez4zj5spc5thfo4hakvjzq 0 93774 8252962 8154833 2026-07-24T16:49:52Z Maximilián Fedora 259749 8252962 wikitext text/x-wiki '''Spoločensko-ekonomická formácia''' (iné názvy: '''spoločensko-hospodárska formácia''', '''sociálno-ekonomická formácia''', '''spoločenská formácia''', '''formácia''', zriedkavo: '''socioekonomická formácia''') je v [[marxizmus|marxistickej]] historiografii forma (vývojový stupeň) [[spoločnosť|spoločnosti]] daná jej [[výrobný spôsob|výrobným spôsobom]] a [[nadstavba|spoločenskou nadstavbou]]; čiže jedna zo základných etáp historického vývoja spoločnosti. [[Výrobný spôsob]] (presnejšie: spoločenský výrobný spôsob) je jednota [[výrobná sila|výrobných síl]] a [[výrobný vzťah|výrobných vzťahov]] charakterizujúca dosiahnutý stupeň vývoja. [[Spoločenská nadstavba]] sú politické, právne, morálne, náboženské a iné názory, idey, teórie, normy a im zodpovedajúce inštitúcie a organizácie.<ref>spoločensko-ekonomická formácia (S. 638, 639); spôsob výroby (S. 648, 649). In: DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 648-649</ref><ref name=EE>sociálně ekonomická formace. In: Ekonomická encyklopedie 2 P-Z. Praha: Svoboda. 1984. S. 378-379</ref> ==Zoznam spoločensko-ekonomických formácií == Existujú tieto spoločensko-ekonomické formácie:<ref>spoločensko-ekonomická formácia (S. 638, 639); prvotnopospolné zriadenie (S. 538, 539); otrokárske zriadenie (S. 429, 430); feudalizmus (S. 153, 154); kapitalizmus (S. 254, 255), komunistická spoločensko-ekonomická formácia (S. 277), komunizmus (S. 277, 278), socializmus (S. 624). In: DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966.</ref><ref>spoločensko-ekonomická formácia. In: Ekonomický slovník. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda. S. 336-337</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wilczynski | meno = J. | autor = | odkaz na autora = | titul = An Encyclopedic Dictionary of Marxism, Socialism and Communism (Economic, Philosophical, Political and Sociological Theories, Concepts, Institutions and Practices - Classical and Modern, East-West Relations Included) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 660 | url = https://books.google.sk/books?id=u0G0DwAAQBAJ&pg=PA528&dq=socialist-communist+socioeconomic+formation&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjMt-6K2d79AhVKQPEDHYc-BQo4ChDoAXoECAkQAg#v=onepage&q=socialist-communist%20socioeconomic%20formation&f=false| isbn = 978-3-11085205-9 | kapitola = | strany = 528| jazyk = }}</ref><ref name=EE/><ref>komunismus. In: [[Malá československá encyklopedie]] III. S. 469</ref><ref>BUSCH, U. Zur Differenz zwischen Marxscher Theorie und Wirtschaftspolitik in der DDR. In: JahrBuch für Forschungen zur Geschichte der Arbeiterbewegung. Mai 2013. II. S. 12-14 [https://library.fes.de/jbzg/jbzg2013_2.pdf]</ref><ref>Das KPD-Verbot - BVerfGE 5, 85 (Auszüge). Rz. 310 [https://akj.rewi.hu-berlin.de/vortraege/sose11/materialien/KPD-Verbot.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230315231824/https://akj.rewi.hu-berlin.de/vortraege/sose11/materialien/KPD-Verbot.pdf |date=2023-03-15 }}</ref><ref>Politická ekonómia - učebnica. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry. 1958. kapitoly II, XX, XXIII</ref> *[[prvotnopospolné zriadenie]] (iné názvy: [[prvotnopospolný poriadok]], [[prvotnopospolná spoločnosť]], [[prvotnopospolný systém]], [[prvotnopospolná spoločensko-ekonomická formácia|prvotnopospolná [spoločensko-ekonomická] formácia]], [[prvobytné zriadenie]], [[prakomunistická spoločnosť]], [[prakomunizmus]]<ref>prakomunizmus. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, [[predtriedna spoločnosť]]) (staršie bol namiesto tvaru „prvotnopospolný“ tvar „prvotný pospolný“) *[[otrokárska spoločnosť|otrokárstvo]] (iné názvy: [[otrokárske zriadenie]], [[otrokársky poriadok]], [[otrokárska spoločnosť]], [[otrokársky systém]], [[otrokárska spoločensko-ekonomická formácia|otrokárska [spoločensko-ekonomická] formácia]]) *[[feudalizmus]] (iné názvy: [[feudálne zriadenie]], [[feudálny poriadok]], [[feudálna spoločnosť]], [[feudálny systém]], [[feudálna spoločensko-ekonomická formácia|feudálna [spoločensko-ekonomická] formácia]]) *[[kapitalizmus]] (iné názvy: [[kapitalistické zriadenie]], [[kapitalistický poriadok]], [[kapitalistická spoločnosť]], [[kapitalistický systém]], [[kapitalistická spoločensko-ekonomická formácia|kapitalistická [spoločensko-ekonomická] formácia]]) *[[komunizmus]] v širšom zmysle (iné názvy: [[komunistické zriadenie]]/[[komunistický poriadok]]/[[komunistická spoločnosť]]/[[komunistický systém]] v širšom zmysle, [[komunistická spoločensko-ekonomická formácia|komunistická [spoločensko-ekonomická] formácia]] v širšom zmysle [porov. poznámku 1], zriedkavo: [[socialisticko-komunistická spoločensko-ekonomická formácia|socialisticko-komunistická [spoločensko-ekonomická] formácia]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Bundesinstitut für Ostwissenschaftliche und Internationale Studien (Germany) | odkaz na autora = | titul = Aktuelle Studien | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1963 | počet strán = 252 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 68| jazyk = }}</ref>): **1. fáza: [[socializmus]] (iné názvy: [[nižšia fáza komunizmu]], [[socialistické zriadenie]], [[socialistická spoločnosť]], [[socialistický systém]]) Týmto sa myslí napr. zriadenie štátov vo východnej Európe a [[ZSSR]] pred rokom 1989. Pozri aj poznámku 1 a 2. **2. fáza: [[komunizmus]] v užšom zmysle (iné názvy: [[úplný komunizmus]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Červeňanský | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Podstata socialistického štátu (vývoj a charakter v etape budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti v ČSSR) | vydanie = | vydavateľ = Vydala Univerzita Komenského | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 207 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref>, [[vyššia fáza komunizmu]], [[komunistické zriadenie]]/[[komunistický poriadok]]/[[komunistická spoločnosť]]/[[komunistický systém]] v užšom zmysle) Týmto sa myslí ideálna beztriedna reálne zatiaľ neexistujúca spoločnosť. Pozri aj poznámku 1. Z uvedených formácií sú prvotnopospolná spoločnosť a komunizmus v užšom zmysle [[beztriedna spoločnosť|beztriedne spoločnosti]]<ref>DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 44</ref>, zatiaľ čo ostatné formácie (otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus a socializmus) sú [[triedna spoločnosť|triedne spoločnosti]]<ref>DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 719</ref>. Poznámky:<br> 1. Mimo ZSSR sa niekedy namiesto vyššie uvedenej komunistickej spoločensko-ekonomickej formácie v širšom zmysle (=komunizmus v širšom zmysle) uvádzali dve samostatné spoločensko-ekonomické formácie vecne zodpovedajúce dvom vyššie uvedeným fázam: t.j. socialistická [spoločensko-ekonomická] formácia a komunistická [spoločensko-ekonomická] formácia v užšom zmysle.<br> 2. Obdobie tzv. [[budovanie základov socializmu|budovania základov socializmu]], ktoré napríklad v Česko-Slovensku trvalo od r. 1948 do roku 1960 a ktoré sa (v dejinách Česko-Slovenska a niektorých krajín) niekedy označuje aj ako [[ľudová demokracia]] (= [[ľudovodemokratické zriadenie]]), sa v literatúre chápe (1) buď ako prechodné obdobie medzi kapitalizmom a socializmom, čiže ako osobitné obdobie medzi kapitalizmom a komunizmom v širšom zmysle, (2) alebo ako prvá etapa (a teda súčasť) socializmu. V prvom prípade sa socializmus v Česko-Slovensku začal až v roku 1960 (prijatím tzv. socialistickej ústavy) a v ZSSR až v druhej polovici 30. rokov 20. storočia, zatiaľ čo v druhom prípade sa socializmus v Česko-Slovensku začal už v roku 1948 a v ZSSR už v roku 1917. == Zdroje == {{referencie}} [[Kategória:Ekonómia]] [[Kategória:História]] [[Kategória:Marxizmus]] [[Kategória:Sociológia]] sckdxou7ga8h3rtcp3b8m8buo9wnx2b 8252965 8252962 2026-07-24T16:58:44Z Maximilián Fedora 259749 8252965 wikitext text/x-wiki '''Spoločensko-ekonomická formácia''' (iné názvy: '''spoločensko-hospodárska formácia''', '''sociálno-ekonomická formácia''', '''spoločenská formácia''', '''formácia''', zriedkavo: '''socioekonomická formácia''') je v [[marxizmus|marxistickej]] historiografii forma (vývojový stupeň) [[spoločnosť|spoločnosti]] daná jej [[výrobný spôsob|výrobným spôsobom]] a [[nadstavba|spoločenskou nadstavbou]]; čiže jedna zo základných etáp historického vývoja spoločnosti. [[Výrobný spôsob]] (presnejšie: spoločenský výrobný spôsob) je jednota [[výrobná sila|výrobných síl]] a [[výrobný vzťah|výrobných vzťahov]] charakterizujúca dosiahnutý stupeň vývoja. [[Spoločenská nadstavba]] sú politické, právne, morálne, náboženské a iné názory, idey, teórie, normy a im zodpovedajúce inštitúcie a organizácie.<ref>spoločensko-ekonomická formácia (S. 638, 639); spôsob výroby (S. 648, 649). In: DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 648-649</ref><ref name=EE>sociálně ekonomická formace. In: Ekonomická encyklopedie 2 P-Z. Praha: Svoboda. 1984. S. 378-379</ref> ==Zoznam spoločensko-ekonomických formácií == Existujú tieto spoločensko-ekonomické formácie:<ref>spoločensko-ekonomická formácia (S. 638, 639); prvotnopospolné zriadenie (S. 538, 539); otrokárske zriadenie (S. 429, 430); feudalizmus (S. 153, 154); kapitalizmus (S. 254, 255), komunistická spoločensko-ekonomická formácia (S. 277), komunizmus (S. 277, 278), socializmus (S. 624). In: DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966.</ref><ref>spoločensko-ekonomická formácia. In: Ekonomický slovník. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda. S. 336-337</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wilczynski | meno = J. | autor = | odkaz na autora = | titul = An Encyclopedic Dictionary of Marxism, Socialism and Communism (Economic, Philosophical, Political and Sociological Theories, Concepts, Institutions and Practices - Classical and Modern, East-West Relations Included) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 660 | url = https://books.google.sk/books?id=u0G0DwAAQBAJ&pg=PA528&dq=socialist-communist+socioeconomic+formation&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjMt-6K2d79AhVKQPEDHYc-BQo4ChDoAXoECAkQAg#v=onepage&q=socialist-communist%20socioeconomic%20formation&f=false| isbn = 978-3-11085205-9 | kapitola = | strany = 528| jazyk = }}</ref><ref name=EE/><ref>komunismus. In: [[Malá československá encyklopedie]] III. S. 469</ref><ref>BUSCH, U. Zur Differenz zwischen Marxscher Theorie und Wirtschaftspolitik in der DDR. In: JahrBuch für Forschungen zur Geschichte der Arbeiterbewegung. Mai 2013. II. S. 12-14 [https://library.fes.de/jbzg/jbzg2013_2.pdf]</ref><ref>Das KPD-Verbot - BVerfGE 5, 85 (Auszüge). Rz. 310 [https://akj.rewi.hu-berlin.de/vortraege/sose11/materialien/KPD-Verbot.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230315231824/https://akj.rewi.hu-berlin.de/vortraege/sose11/materialien/KPD-Verbot.pdf |date=2023-03-15 }}</ref><ref>Politická ekonómia - učebnica. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry. 1958. kapitoly II, XX, XXIII</ref> *[[prvotnopospolné zriadenie]] (iné názvy: [[prvotnopospolný poriadok]], [[prvotnopospolná spoločnosť]], [[prvotnopospolný systém]], [[prvotnopospolná spoločensko-ekonomická formácia|prvotnopospolná [spoločensko-ekonomická] formácia]], [[prvobytné zriadenie]], [[prakomunistická spoločnosť]], [[prakomunizmus]]<ref>prakomunizmus. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, [[predtriedna spoločnosť]]) (staršie bol namiesto tvaru „prvotnopospolný“ tvar „prvotný pospolný“) *[[otrokárska spoločnosť|otrokárstvo]] (iné názvy: [[otrokárske zriadenie]], [[otrokársky poriadok]], [[otrokárska spoločnosť]], [[otrokársky systém]], [[otrokárska spoločensko-ekonomická formácia|otrokárska [spoločensko-ekonomická] formácia]]) *[[feudalizmus]] (iné názvy: [[feudálne zriadenie]], [[feudálny poriadok]], [[feudálna spoločnosť]], [[feudálny systém]], [[feudálna spoločensko-ekonomická formácia|feudálna [spoločensko-ekonomická] formácia]]) *[[kapitalizmus]] (iné názvy: [[kapitalistické zriadenie]], [[kapitalistický poriadok]], [[kapitalistická spoločnosť]], [[kapitalistický systém]], [[kapitalistická spoločensko-ekonomická formácia|kapitalistická [spoločensko-ekonomická] formácia]]) *[[komunizmus]] v širšom zmysle (iné názvy: [[komunistické zriadenie]]/[[komunistický poriadok]]/[[komunistická spoločnosť]]/[[komunistický systém]] v širšom zmysle, [[komunistická spoločensko-ekonomická formácia|komunistická [spoločensko-ekonomická] formácia]] v širšom zmysle [porov. poznámku 1], zriedkavo: [[socialisticko-komunistická spoločensko-ekonomická formácia|socialisticko-komunistická [spoločensko-ekonomická] formácia]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Bundesinstitut für Ostwissenschaftliche und Internationale Studien (Germany) | odkaz na autora = | titul = Aktuelle Studien | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1963 | počet strán = 252 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 68| jazyk = }}</ref>): **1. fáza: [[socializmus]] (iné názvy: [[nižšia fáza komunizmu]], [[socialistické zriadenie]], [[socialistická spoločnosť]], [[socialistický systém]]) Týmto sa myslí napr. zriadenie štátov vo východnej Európe a [[ZSSR]] pred rokom 1989. Pozri aj poznámku 1 a 2. **2. fáza: [[komunizmus]] v užšom zmysle (iné názvy: [[úplný komunizmus]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Červeňanský | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Podstata socialistického štátu (vývoj a charakter v etape budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti v ČSSR) | vydanie = | vydavateľ = Vydala Univerzita Komenského | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 207 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref>, [[vyššia fáza komunizmu]], [[komunistické zriadenie]]/[[komunistický poriadok]]/[[komunistická spoločnosť]]/[[komunistický systém]] v užšom zmysle) Týmto sa myslí ideálna beztriedna reálne zatiaľ neexistujúca spoločnosť. Pozri aj poznámku 1. Z uvedených formácií sú prvotnopospolná spoločnosť a komunizmus v užšom zmysle [[beztriedna spoločnosť|beztriedne spoločnosti]]<ref>DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 44</ref>, zatiaľ čo ostatné formácie (otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus a socializmus) sú [[triedna spoločnosť|triedne spoločnosti]]<ref>DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 719</ref>. Poznámky:<br> 1. Mimo ZSSR sa niekedy namiesto vyššie uvedenej komunistickej spoločensko-ekonomickej formácie v širšom zmysle (komunizmus v širšom zmysle) uvádzali dve samostatné spoločensko-ekonomické formácie vecne zodpovedajúce dvom vyššie uvedeným fázam: t. j. socialistická [spoločensko-ekonomická] formácia a komunistická [spoločensko-ekonomická] formácia v užšom zmysle.<br> 2. Obdobie tzv. [[budovanie základov socializmu|budovania základov socializmu]], ktoré napríklad v Česko-Slovensku trvalo od r. 1948 do roku 1960 a ktoré sa (v dejinách Česko-Slovenska a niektorých krajín) niekedy označuje aj ako [[ľudová demokracia]] ([[ľudovodemokratické zriadenie]]), sa v literatúre chápe (1) buď ako prechodné obdobie medzi kapitalizmom a socializmom, čiže ako osobitné obdobie medzi kapitalizmom a komunizmom v širšom zmysle, (2) alebo ako prvá etapa (a teda súčasť) socializmu. V prvom prípade sa socializmus v Česko-Slovensku začal až v roku 1960 (prijatím tzv. socialistickej ústavy) a v ZSSR až v druhej polovici 30. rokov 20. storočia, zatiaľ čo v druhom prípade sa socializmus v Česko-Slovensku začal už v roku 1948 a v ZSSR už v roku 1917. == Zdroje == {{referencie}} [[Kategória:Ekonómia]] [[Kategória:História]] [[Kategória:Marxizmus]] [[Kategória:Sociológia]] f8g5vkw4jf4q7w9cgwxh5zdkko6skzy 0 95777 8252954 7464812 2026-07-24T16:26:49Z ~2026-41421-72 301096 3 8252954 wikitext text/x-wiki '''Anton Szandor LaVey''', vlastným menom '''Howard Stanton Levey'''<ref>Lindsay Jones (ed.), ''Encyclopedia of Religion, Second Edition'', Vol. 12, Farmington, MI: Thomson Gale, [[2005]], s. 8126.</ref> (* [[11. apríl]] [[1930]], [[Chicago]] – † [[29. október]] [[1997]], [[San Francisco]]) bol americký spisovateľ, okultista, hudobník a herec. Je autorom ''[[Satanská biblia|Satanskej Biblie]]'' a zakladateľ [[Satanova cirkev|Satanovej cirkvi]]. LaVey bol veľkňazom Satanovej cirkvi, ktorú založil v roku [[1966]]. V knihe ''Satanská Biblia'' predstavil zhustený systém svojich názorov na podstatu človeka a názory filozofov, ktorí obhajovali [[materializmus]] a [[individualizmus]]. LaVey nepokladal postavu [[Satan]]a za doslovné [[Boh|božstvo]] alebo bytosť, ale za historický a literárny symbol pozemských (profánnych) hodnôt. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{filit|fvl/lewy_h.html}} {{Autoritné údaje}} Laco {{DEFAULTSORT:Lavey, Anton Szandor}} [[Kategória:Narodenia v 1930]] [[Kategória:Úmrtia v 1997]] [[Kategória:Satanizmus]] [[Kategória:Okultisti]] t00tc8ukyy8f2b4ctfqsoot8618ipjm 8252958 8252954 2026-07-24T16:39:24Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-41421-72|~2026-41421-72]] ([[User_talk:~2026-41421-72|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot 7464812 wikitext text/x-wiki '''Anton Szandor LaVey''', vlastným menom '''Howard Stanton Levey'''<ref>Lindsay Jones (ed.), ''Encyclopedia of Religion, Second Edition'', Vol. 12, Farmington, MI: Thomson Gale, [[2005]], s. 8126.</ref> (* [[11. apríl]] [[1930]], [[Chicago]] – † [[29. október]] [[1997]], [[San Francisco]]) bol americký spisovateľ, okultista, hudobník a herec. Je autorom ''[[Satanská biblia|Satanskej Biblie]]'' a zakladateľ [[Satanova cirkev|Satanovej cirkvi]]. LaVey bol veľkňazom Satanovej cirkvi, ktorú založil v roku [[1966]]. V knihe ''Satanská Biblia'' predstavil zhustený systém svojich názorov na podstatu človeka a názory filozofov, ktorí obhajovali [[materializmus]] a [[individualizmus]]. LaVey nepokladal postavu [[Satan]]a za doslovné [[Boh|božstvo]] alebo bytosť, ale za historický a literárny symbol pozemských (profánnych) hodnôt. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{filit|fvl/lewy_h.html}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lavey, Anton Szandor}} [[Kategória:Narodenia v 1930]] [[Kategória:Úmrtia v 1997]] [[Kategória:Satanizmus]] [[Kategória:Okultisti]] kkjzcs14jmi1chc13nr6kvb85bsehzc 0 98607 8253215 8243710 2026-07-25T11:45:13Z KormiSK 91359 8253215 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Peloponnese Middle Ages map-en.svg|náhľad|Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami.]] [[Súbor:Arkadia idyll Peloponnese.jpg|náhľad|Príroda v kraji [[Arkádia]]]] [[Súbor:Monemvasia Ansicht.jpg|náhľad|Monemvasia]] '''Peloponéz'''<ref name="ÚGKK"/> (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr. Peloponnisos, doslova: Pelopov ostrov) alebo <small>[od neskorého stredoveku]</small> '''Morea''' (novogr. Μωρίας - Morias alebo Μωρέας - Moreas) je [[polostrov]] tvoriaci južnú časť [[Grécko|Grécka]]. == Geografia == Polostrov spája so stredným Gréckom [[Korintská šija]] (iné názvy: [[Isthmos]], zriedkavo: [[Isthmická šija]]; po grécky ''Isthmos'', po latinsky ''Isthmus''), ktorá bola prekopaná [[Korintský prieplav|prieplavom]] v roku [[1893]] (čiastočne ale už za cisára [[Nero|Nera]]). Povrch je prevažne hornatý, nachádzajú sa tu pohoria Taygetos (známy aj ako Pentadaktylos), [[Erymanthos]] (známy aj ako Olonos), Aroania (Známa aj ako Chelmos), Parnonas (známy aj ako Malevo) a [[Panachaiko oros]] (známy aj ako Vodias). K Peloponézu patria aj malé ostrovy, tie, nachádzajúce sa na južnom mesínskom pobreží sú [[Kythira]] (najväčší peloponézsky ostrov), [[Antikythira]], [[Elafonisos|Sfaktiria]], [[Elafonisos|Sapientza]], [[Elafonisos]], Agia Mariani, Schiza a Venetiko a tie v Argolide sú [[Spetses]], [[Ydra]], [[Poros]], [[Ejina (ostrov)|Ejina]], Romvi, Psili a Platia. Hlavné mesto Peloponézu je [[Patra]], na severnom pobreží kraja [[Achaia (časť kraja)|Achája]]. Iné dôležité mestá sú [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]], [[Aigio]], [[Nafplio]], [[Korint]]hos, [[Sparti]], [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos]], [[Megalopoli]], [[Krestena]], [[Pyrgos]], [[Pylos]], [[Mesini]] a [[Kalamata]]. Celý polostrov má približne 1 100 000 obyvateľov. == Časti == Peloponéz sa už od staroveku delí na [[Achája (historické územie)|Acháju]] (severné pobrežie), [[Elida|Elidu]] (západné pobrežie), [[Messinia|Messiniu]] (na juhozápade), [[Lakónia|Lakóniu]] (na juhovýchode), [[Argolis (historické územie)|Argolidu]] (na severovýchode) a [[Arkádia (historické územie)|Arkádiu]] (vo vnútrozemí). == Dejiny == Prvými obyvateľmi Peloponézu bol predgrécky meditereánsky kmeň [[Pelasgovia]] ([[Kária|Kári]], [[Lelegovia]]). Prvým gréckym kmeňom, ktorý obsadil Peloponéz, boli [[Achájci]] (Mykénčania), ktorí tu založili mestá [[Mykény]], [[Krokees]], [[Pylos]], [[Sparta (starovek)|Sparta]] a [[Tiryns]] (Tiryntha). Okolo roku 1000 pred Kr., teda po zrútení [[Mykénska kultúra|mykénskej civilizácie]], polostrov obsadzujú grécke kmene [[Dóri|Dórov]], ktorí tu splynuli, alebo si podrobili pôvodné, achajské a predgrécke obyvateľstvo. [[Achájci]] sa utiahli predovšetkým do hornatej Arkádie a mnohí odišli na [[Cyprus]]. Najslávnejšími mestami Peloponézu počas klasického staroveku boli určite [[Sparta (starovek)|Sparta]], [[Korint]], [[Olympia (Grécko)|Olympia]], [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos]] a [[Epidauros]]. Neskôr bolo v Arkádii založené mesto [[Megalopoli]]s. Oblasť potom získali [[Macedónci (staroveký národ)|Macedónci]] (Sparta si však uchovala nezávislosť) a po nich [[Staroveký Rím|Rimania]]. Mestá Sparta a [[Atény]] boli posledné grécke mestá, čo sa podriadili [[Staroveký Rím|Rímu]]. Počas Grécko-rímskej vojny bol úplne zničený starý Korint, ktorý neskôr znovu postavil až [[Gaius Iulius Caesar]]. V 3. a 4. stor. Peloponéz vyplienili germánske kmene – [[Herulovia]] a [[Góti]], neskôr aj [[Huni]]. Od r. [[395]] n. l. sa Grécko dostáva do Východorímskej (Byzantskej) ríše. V roku 460 juh Peloponézu napadli [[Vandali]], ktorí ovládli severozápadnú severnú Afriku, porazili rímsku flotilu a snažili sa napadnúť Grécko, no tu boli porazení nečakane tvrdým zásahom miestneho bojového obyvateľstva gréckych Maniotov. V [[6. storočie|6 storočí]] byzantskú hranicu na [[Dunaj]]i prelomili [[Slovania]], ktorí osídlili celý [[Balkánsky polostrov|Balkán]] a prenikli aj do Grécka, odkiaľ sa dostali až na Peloponéz. Slovania sa tu usadili na severe a západe polostrova. Mnohí Gréci ušli do južnej [[Taliansko|Itálie]], na [[Sicília (ostrov)|Sicíliu]], ktoré tiež patrili Byzantskej ríši, mnohí sa skryli v peloponézskych vysočinách, alebo niektorí odišli na neďaleké ostrovy, medzi nimi aj Korinťania, iní sa podriadili nadvláde Slovanov, alebo sa sami poslovančili. Následne sa byzantskí cisári snažili o záchranu Grécka a tak podnikli viaceré výpravy. Najslávnejšia bola bitka pri meste [[Patra]], v roku 807, najvýznamnejšom byzantskom meste na Peloponéze. Slovania sa vzbúrili proti násilnému odvliekaniu a vyrabovali niektoré grécke dediny. Byzantská armáda na čele s cisárom [[Nikefor I. (Byzantská ríša)|Nikeforom I.]] však Slovanov porazila. Cisár potom väčšinu Slovanov presídlil do [[Anatólia|Anatólie]] a Grécko (hlavne Peloponéz) osídlil Grékmi z Anatólie, Sicílie a [[kalábria|Kalábrie]], aby bolo grécke obyvateľstvo posilnené. Malé slovanské etnikum sa však ukryté v horách udržalo až do [[15. storočie|15. storočia]]. Od [[stredovek]]u až do [[19. storočie|19. storočia]] označovali Gréci Peloponéz menom ''Moreas''. Toto meno pochádza z gréckeho slova "moria" (moruša), lebo v byzantskej dobe sa tu vo veľkom pestovala moruša. Antické pomenovanie ''Peloponnisos'' sa zaužívalo až v [[20. storočie|20. storočí]]. Počas byzantskej doby boli najvýznamnejšie peloponézske mestá [[Patra]], [[Monemvasia]], [[Korint]] a hlavne [[Mystra]], blízko starovekej Sparty. V [[13. storočie|13. storočí]] Peloponéz dobyli [[Križiacka výprava|križiaci]], keď v bitke pri Kundurských olivových hájoch porazili miestnych [[Gréci|Grékov]]. Nastáva talianska vláda, hoci neskôr časť vnútrozemskej oblasti dobyla späť novovzniknutá [[Byzantská ríša]]. Počas tohto obdobia sa vytratil aj zvyšok Slovanov, ktorí boli utiahnutí v horách. Mnohí Gréci sa totiž utiahli do hôr, lebo sa odmietali podrobiť talianskemu [[Feudalizmus|feudalizmu]] a tu prevýšili počet Slovanov s ktorými sa pomiešali. Naopak, Taliani mnohých Slovanov odviedli z hôr na roviny, kde sa tiež s väčšinovými Grékmi pomiešali. V 13.{{--}}15. stor. na Peloponéz prenikajú kmene [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí sa usadili na východe a na juhu polostrova. Arvaniti osídlili väčšinu kraja [[Argolis (historické územie)|Argolida]] (okrem oblastí [[Epidauros|Epidauria]], [[Nemea]], Argos a [[Nafplio]]) a usadili sa aj v malých oblastiach v krajoch [[Mesénia]], [[Achája (historické územie)|Achája]] a [[Lakónia]]. Arvanítov na Peloponéz pozvali miestni vládcovia, aj grécki aj európski. Arvaníti si tu udržiavajú svoj jazyk dodnes. Časť arvanítskej oblasti Argolídi osídlili v r. 1921{{--}}1923 Gréci z Anatólie, počas výmeny obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Grécky satirik byzantskej doby [[Mazaris]] uvádza, že Peloponéz obývajú hlavne ''Peloponézania'' (myslí tým Grékov), ďalej [[Lakónia|Lakedaimónčania]] (myslí tým [[Cakóni|cakónskych Grékov]]), [[Ilýri]] (myslí tým [[Arvaniti|Arvanitov]]) a Egypťania (myslí tým [[Rómovia|Rómov]]). V [[15. storočie|15. storočí]] polostrov dobyli [[Osmanská ríša|Turci]]. Peloponéz hral snáď najvýznamnejšiu úlohu počas [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojny za nezávislosť]] v 19. storočí. Práve tu, v achájskom kláštore Agia Lavra, povstanie vypuklo a prebiehali tu viaceré boje proti Turkom. Pôsobili tu najslávnejší generáli gréckej rebélie, [[Theodoros Kolokotronis]], [[Petros Mauromichalis]] či [[Papaflessas]]. Slávna bitka sa odohrala pri Dervenakií ([[Theodoros Kolokotronis]] tu porazil tureckú armádu Mahmuda Dramaliho Pašu) a pri meste [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]] kde Gréci zničili 1 300 tureckých vojakov s 300 mužmi a tak sa zároveň Peloponéz oslobodil. Grékov tu nakoniec porazila egyptská armáda Ibrahima Pašu v nerovnej bitke pri Maniaki, kde zomrel aj [[Papaflessas]]. V roku 1831 sa však Grécko definitívne oslobodilo spod tureckej nadvlády. V 19. storočí žilo na Peloponéze približne 50 000 [[Islam|moslimov]] tureckého, [[Albánci|albánskeho]] a [[Gréci|gréckeho]] pôvodu. Všetkých však z polostrova vyhnali kresťanskí Gréci počas bojov za nezávislosť. == Kultúra == [[Súbor:Tsamiko Athens.JPG|thumb|Tradičný peloponézsky tanec, Tsamiko.]] Tradičná Peloponézska kultúra sa dá označiť ako vidiecka a bohatá. Mnohé tradície tu pretrvávajú už od starovekých čias. Peloponézania (Moraites) majú veľmi radi hudbu a tance, ľudový nástroj je klarina (klarinet), ktorá nahradila pôvodné ľudové grécke nástroje ''flojera'' a ''zurna''. Piesne sú typické, v orientálnom tóne. Známe tance sú Tsamiko a Tsakonikos, ktorý tancujú [[Cakóni]]. Tento tanec sa vyvinul zo starovekého spartského bojového tanca. Tancuje sa aj tanec ''syrtos'', o ktorom je prvá zmienka už v 1. stor. Staroveký pôvod má tiež tanec ''Kalamatianos'' z mesta [[Kalamata]]. Peloponézania si ctia prírodu a staré tradície, preto tu stále môžeme vidieť silné pohanské tradície, ako uctievanie stromu platana, ktorý nesmie chýbať v strede dediny. Starodávne tradície môžeme vidieť aj vo veľkonočných slávnostiach. Práve mesto Tripoli je v Grécku najslávnejšie pre svoju veľkonočnú slávnosť. Peloponézania dorábajú kvalitné [[grécke víno]], najznámejšie pochádza z oblasti [[Nemea]] a [[Mandinia]]. Polostrov je typický aj pestovaním pomarančov a olív. Moderní Peloponézania sú potomkovia rôznych starogréckych kmeňov a [[Pelasgovia|Pelasgov]] a Grékov, ktorí sem prišli medzi 7.{{--}}9. stor. hlavne zo Sicílie a Kalábrie. Títo ďalej vstrebali zvyšok slovanského obyvateľstva a talianskych kolonistov. Na Peloponéze nájdeme aj [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí si udržiavajú svoje tradície a tiež [[Cakóni|Cakónskych Grékov]], ktorí hovoria špecifickým dórskym dialektom a ide o potomkov starovekých Sparťanov. Od Sparťanov-Lakedaimónčanov odvodzujú pôvod aj [[Manioti]] – Gréci z polostrova [[Mani]], ktorí sú charakterizovaní svojou divokosťou a tým, že si uhájili nezávislosť počas tureckej nadvlády. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 06.07.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Peloponéz}} == Zdroj == * Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη {{Administratívne členenie Grécka}} [[Kategória:Regióny v Grécku]] [[Kategória:Polostrovy Grécka]] [[Kategória:Polostrovy Európy]] [[Kategória:Pobrežia Stredozemného mora]] j63qsvivt2e6xd4itygpq1bgdx2u7ve 0 104247 8253153 6818990 2026-07-25T10:16:19Z Д.Ильин 77724 8253153 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = oxid dusnatý | Obrázok = Nitric-oxide-2D.svg | Obrázok2 = Nitric-oxide-3D-vdW.png | Vzorec = NO | Synonymá = | Vzhľad = bezfarebný plyn | Molekulová hmotnosť = 30,0&nbsp;u | Molárna hmotnosť = 30,006&nbsp;1&nbsp;g/mol | Teplota topenia = -163,6&nbsp;°C (''109,6&nbsp;K'') | Teplota varu = -151,7&nbsp;°C (''121,4&nbsp;K'') | Trojný bod = | Kritický bod = -93&nbsp;°C (''180&nbsp;K''), 6&nbsp;485&nbsp;kPa | Hustota = 1,269&nbsp;g/cm³ (''-150&nbsp;°C'')<br /> 0,001 340 2&nbsp;g/cm³ (''0&nbsp;°C'') | Rozpustnosť = ''vo vode:''<br />7,34 ml/100 g (''0&nbsp;°C'')<br /> 2,37 ml/100 g (''60&nbsp;°C'')<br />''v polárnych rozpúšťadlách:''<br />alkoholy<br />''v nepolárnych rozpúšťadlách:''<br />sírouhlík | Skupenské teplo topenia = | Entropia topenia = 76,6&nbsp;J/g | Skupenské teplo vyparovania = | Štandardná zlučovacia entalpia = 90,29&nbsp;kJ/mol<br /> 87,7&nbsp;kJ/mol (''kvapalný'') | Štandardná entropia = 210,75&nbsp;J/mol·K | Merná tepelná kapacita = | Teplota vzplanutia = | Teplota samovznietenia = | Medze výbušnosti = | NFPA 704 = {{NFPA 704|Horľavosť = 0 |Zdravie = 3 |Reaktivita = 2 |Ostatné = OX }} | CAS = 10102-43-9 | UN = 1660 | ulr = | MSDS = | GHS = {{GHS|03|04|05|06}} | Výstraha = {{Výstraha/IB|O|C|T+}} }} '''Oxid dusnatý''' je anorganická chemická zlúčenina, jeden z [[oxidy dusíka|oxidov dusíka]]. Skladá sa z jedného [[atóm]]u [[dusík]]a a jedného atómu [[kyslík]]a, ktoré sú spojené dvojitou väzbou. Oxid dusnatý je radikál, je veľmi reaktívny. Na vzduchu sa zlučuje s kyslíkom za vzniku oxidu dusičitého. ==Produkcia NO== V malej miere sa NO uvoľňuje prirodzene z rastlín, ale vypúšťajú ho do vzduchu hlavne výfuky automobilov a komíny tepelných elektrární. Po reakcii s kyslíkom tvorí [[oxid dusičitý]] a s kombináciou s vodou [[kyselina dusičná|kyselinu dusičnú]]. Takto NO prispieva k tvorbe kyslých dažďov. Čiastočne tiež poškodzuje [[ozón]]. Priemyselne sa vyrába oxidáciou [[amoniak]]u: :4 NH₃ + 5 O₂ → 4 NO + 6 H₂O. Je medziproduktom pri výrobe [[kyselina dusičná|kyseliny dusičnej]]. ==Chemické vlastnosti== Mierne rozpustný vo vode, ale nereaguje s ňou. Silné oxidačné činidlo. Reaguje s [[kov]]mi, aj s mnohými organickými látkami. S kyslíkom reaguje na [[oxid dusičitý]]: :2 NO + O₂ → 2 NO₂ S halogénmi reaguje na nitrosyly: :NCl₃ + 2 NO → ClNO + N₂O + Cl₂, :XeF₂ + 2 NO → 2 FNO + Xe. Reakciou s [[hydroxid]]mi [[Alkalický kov|alkalických kovov]] vzniká [[oxid dusný]] a [[dusík]]: :2 MOH + 4 NO → 2 MNO₂ + N₂O + H₂O, :4 MOH + 6 NO → 4 MNO₂ + N₂ + 2 H₂O. ==NO v rastlinách== NO v rastlinách je signálnou látkou. Produkuje sa pomocou nitric oxid- syntázy (NOS), ktorá sa však odlišuje od enzýmu s podobnou funkciou známeho u živočíchov. Okrem toho ho produkuje [[nitrát reduktáza]] a to jednak [[cytoplazma]]tická a jednak [[bunková membrána|membránovo]] viazaná (druhá za pomoci nitrit NO reduktázy). Produkcia NO pomocou nitrát reduktáz podlieha zmenám počas dňa, pričom cytoplazmatická je aktívnejšia cez deň, a membránovo viazaná v noci. Význam týchto rytmov nie je známy. NO v rastlinách pôsobí hlavne proti oxidačnému stresu. == Použitie == NO sa požíva v medicíne, ale má výrazné vedľajšie účinky. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nitric oxide}} [[Kategória:Zlúčeniny dusíka]] [[Kategória:Oxidy|Dusnatý]] [[Kategória:Oxidy dusíka|Dusnatý]] [[Kategória:Fyziológia rastlín]] 1idfb0nkmb8zx7pkrhnxfgj7p3v6f3g 0 108272 8253133 8246561 2026-07-25T09:40:35Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2026/27, úvod, ib, šabl. 8253133 wikitext text/x-wiki {{pozri|iných významoch|Tatran Prešov (rozlišovacia stránka)}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FC Tatran Prešov | obrázok = Futbal Tatran Arena opening.jpg | Futbal Tatran Aréna | celýnázov = Football Club Tatran Prešov | prezývka = Koňare<br/>Zeleno-bieli | založený = [[25. máj]] [[1898]] | majiteľ = {{minivlajka|Slovensko}} [[Prešov]] | štadión = [[Štadión Tatran]] ([[1899]]-[[2018]])<br/>[[Futbal Tatran Aréna]] ([[2025]]-súčasnosť) | kapacita = 6 500 | predseda = {{minivlajka|Slovensko}} [[Vlastislav Laskovský]] | tréner = {{minivlajka|Slovensko}} [[Erik Havrila]] | liga = [[2. slovenská futbalová liga|MONACObet liga]] | sezóna = [[Niké liga 2025/2026|2025/2026]] | pozícia = [[Niké liga]], 12. miesto (zostup) | vzor_lp1 = _fctatran2526a | vzor_t1 = _fctatran2526a | vzor_pp1 = _fctatran2526a | vzor_tr1 = _fctatran2526a | vzor_po1 = _color_3_stripes_white | ľavéplece1 = 007711 | telo1 = 007711 | pravéplece1 = 007711 | trenírky1 = 007711 | ponožky1 = 007711 | vzor_lp2 = _fctatran2526h | vzor_t2 = _fctatran2526h | vzor_pp2 = _fctatran2526h | vzor_tr2 = _fctatran2526h | vzor_po2 = _color_3_stripes_green | ľavéplece2 = FFFFFF | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = FFFFFF | trenírky2 = FFFFFF | ponožky2 = FFFFFF | vzor_lp3 = _adidastirocm25pr | vzor_t3 = _adidastirocm25pr | vzor_pp3 = _adidastirocm25pr | vzor_tr3 = _adidastirocm25pr | vzor_po3 = _color_3_stripes_white | ľavéplece3 = EF0000 | telo3 = EF0000 | pravéplece3 = EF0000 | trenírky3 = EF0000 | ponožky3 = EF0000 }} '''FC Tatran Prešov''' je najstarší slovenský [[futbalový klub]]. Momentálne pôsobí v [[2. slovenská futbalová liga|2. slovenskej futbalovej lige]]. Klub bol založený v roku 1898. Medzi najväčšie úspechy klubu patrí 2. miesto v 1. československej futbalovej lige v rokoch 1965 a 1973 a víťazstvo v [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenskom pohári]] v roku 1992. Zeleno-bieli štartovali niekoľkokrát aj v európskych pohároch ([[Pohár Intertoto UEFA|Pohár Intertoto]], [[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]], [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]], [[Stredoeurópsky pohár]]). V roku 1978 sa Tatran Prešov tešil zo zisku [[Pohár Intertoto UEFA|Rappanovho pohára]].<ref name="Intertoto-Cup 77-78&nbsp">{{cite web|url=https://www.transfermarkt.us/intertoto-cup-bis-94-95-/gesamtspielplan/pokalwettbewerb/ITC/saison_id/1978|title=Intertoto-Cup 77-78&nbsp;|publisher=transfermarkt.us|access-date=19 March 2023|language=en|accessdate=2023-03-19|archiveurl=https://web.archive.org/web/20211019122459/https://www.transfermarkt.us/intertoto-cup-bis-94-95-/gesamtspielplan/pokalwettbewerb/ITC/saison_id/1978|archivedate=2021-10-19}}</ref> V roku 1981 sa stali zeleno-bieli víťazom [[Stredoeurópsky pohár|Stredoeurópskeho pohára.]] <ref>{{cite web|url=https://soccer365.me/competitions/2015/1980-1981/|title=Mitropa Cup 1980-1981&nbsp;|publisher=Soccer365.me|access-date=27 January 2023|language=en|accessdate=2023-01-27|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230127011200/https://soccer365.me/competitions/2015/1980-1981/|archivedate=2023-01-27}}</ref> == História klubu == ===Vznik klubu a prvé roky (1898 – 1945)=== Prvý oficiálny zápas na území dnešného Slovenska sa odohral v [[Prešov]]e 25. mája 1898<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Cepko|meno=Vladimír|titul=Od AFK Meteor po MŠK Spartak|vydanie=1|vydavateľ=Tlačiareň svidnícka|miesto=Svidník|rok=2023|isbn=978-80-89755-93-6|strany=301|kapitola=Naši súperi a ich futbalové začiatky}}</ref> medzi dvoma budapeštianskými tímami Óbudai TE a Budapesti TC na podnet Františka Petheho, ktorý bol učiteľom na miestnom kráľovskom katolíckom gymnáziu. V ten istý deň bol založený futbalový odbor Prešovského telocvičného a šermiarskeho spolku (ETVE - Eperjesi torna és vívó egyesület).<ref>{{cite web|url=https://www.atletika.sk/osobnosti/frantisek-pethe/|title=Sieň slávy: Osobnosť slovenskej atletiky - František Pethe&nbsp;|publisher=Atletika.sk|access-date=27 January 2023|language=sk}}</ref> Historicky prvé mužstvo súťažilo v rakúsko-uhorskom ligovom systéme, pričom svoj najlepší výsledok dosiahlo v sezóne 1908, keď vyhralo majstrovstvá severného okresu.<ref>{{cite web|url=http://www.magyarfutball.hu/hu/bajnoki-vegeredmeny/4894|title=Bajnoki végeredmény: Vidéki bajnokság&nbsp;– Északi kerület 1907/1908|publisher=Magyarfutball.hu|access-date=27 January 2023|language=hu}}</ref> V roku 1920 sa Prešov stal súčasťou novozaloženého Československa, následne klub súťažil v československých ligách. ŠK Slávia Prešov už od svojho vzniku v r. 1931 túžil preniknúť medzi najlepšie mužstva na východnom Slovensku. V roku 1938 vyhral ŠK Slávia Prešov majstrovskú súťaž I. triedy a potom aj kvalifikačný turnaj o postup do divízie. V divízii zohrala však Slávia len dva zápasy, doma prehrala s KAC Košice 2:3 a v Spišskej Novej Vsi s AC 3:4. Potom divízia zanikla.<ref>{{cite web|url=http://www.1fctatran.sk/historia-klubu/|title=História klubu: Tatran Prešov|publisher=1fctatran.sk|access-date=27 January 2023|language=sk}}</ref> ===Povojnové obdobie (1946 – 1992)=== Krátko po 2. svetovej vojne došlo k spojeniu Slávie Prešov s Törekvés Eperjes. Novovzniknutý PTS Prešov skončil v roku 1947 rozdelením na kluby Slávia Prešov a DSO Snaha Prešov. Tieto kluby sa opätovne spojili v rokoch 1948-1950. Ich fúziou vznikol klub Sparta Dukla Prešov. Neskôr od roku 1953 už klub používal názov Tatran, pod ktorým je známy dodnes. Významnou osobnosťou klubu v tomto období bol najmä [[Ladislav Pavlovič]], ktorý v rokoch 1948 až 1966 strelil za Tatran 150 gólov v 309 ligových zápasoch. Ďalšími výraznými osobnosťami boli [[Rudolf Pavlovič]], [[Karol Petroš]], [[Jozef Bomba]], [[Jozef Bubenko]] a [[Mikuláš Komanický]]. Najväčšie úspechy klubu v domácej súťaži prišli v rokoch 1965 a 1973, keď sa zeleno-bieli stali vicemajstrom Československa. V roku 1966 sa stali taktiež finalistom Česko-slovenského pohára. Vo finále nestačili na [[FK Dukla Praha|AS Dukla Praha]]. Vďaka týmto výsledkom dostal Tatran Prešov možnosť hrať v európskych súťažiach. V sezóne 1965/1966 nastúpil v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] proti neskoršiemu víťazovi súťaže [[FC Bayern München|FC Bayern Mníchov]]. Po výsledkoch 1-1 v domácom prostredí a 2-3 vonku postúpil nemecký tím. V sezóne 1973/1974 Prešov postúpil v 1. kole [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]] cez Velež Mostar z Juhoslávie po výsledkoch 4-2 v domácom prostredí a 1-1 vonku. Stopku Tatranu vystavil v 2. kole nemecký [[VfB Stuttgart]]. Zápas sa rozhodol až v predĺžení, keďže v domácom prostredí uspeli najprv Nemci 3-1, Prešov však rovnakým výsledkom prehru Stuttgartu oplatil. V predĺžení uspeli hostia. V roku 1978 sa stal celkovým víťazom [[Pohár Intertoto UEFA|Rappanovho pohára]]. V skupine sa stretol s tímami [[Esbjerg fB]], [[Wiener SC]] a [[BSC Young Boys|Young Boys]]. Prešovčania vyhrali všetkých 6 zápasov a s celkovým skóre 18-2 sa stali víťazom súťaže.<ref name="Intertoto-Cup 77-78&nbsp"/> V roku 1981 sa stal Tatran Prešov víťazom [[Stredoeurópsky pohár|Stredoeurópskeho pohára]]. Zeleno-bieli získali trofej v konkurencii tímov [[NK Záhreb]], [[Calcio Como|Como]] a [[Csepel SC]].<ref>{{cite web|url=https://soccer365.me/competitions/2015/1980-1981/|title=Mitropa Cup 1980-1981&nbsp;|publisher=Soccer365.me|access-date=27 January 2023|language=en|accessdate=2023-01-27|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230127011200/https://soccer365.me/competitions/2015/1980-1981/|archivedate=2023-01-27}}</ref> V roku 1992 triumfoval Tatran Prešov v Slovenskom pohári, keď vo finálovom zápase zdolal [[FC Lokomotíva Košice|Lokomotívu Košice]] 2-0. Vo finále Česko-slovenského pohára Prešov neuspel proti [[AC Sparta Praha]] a podľahol jej 1-2. ===Novodobá história (1993 – súčasnosť)=== Po vzniku samostatného Slovenska pôsobil Tatran v najvyššej slovenskej lige. Najlepším umiestnením bolo 4. miesto hneď v úvodnej sezóne 1993/1994. V nasledujúcom ročníku 1994/1995 sa Prešov predstavil aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]], v ktorom prešiel cez írsky [[Bangor City FC]], škótsky [[Dundee United FC]] a vypadol až s neskorším víťazom celej súťaže [[Real Zaragoza|Realom Zaragoza]]. Výraznými hráčskymi osobnosťami v tomto období boli [[Vladislav Zvara]], [[Jozef Kožlej]], [[Stanislav Varga]], [[Miroslav Seman]], [[Marek Špilár]], [[Viliam Vidumský]], ktorí pravidelne reprezentovali vo výbere A-mužstva už samostatného Slovenska. Dres slovenských juniorov U21 v tomto období obliekali [[Marek Petruš]], [[Jaroslav Kentoš]], [[Róbert Kočiš]], [[Miroslav Drobňák]], [[Mikuláš Dvorožňák]].<ref>{{cite web|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/spravy/najstarsi-klub-ma-vo-svojej-historii-aj-svetle-miesta/|title=Najstarší klub má vo svojej histórii aj svetlé miesta&nbsp;|publisher=sportnet.sme.sk|access-date=16 March 2023|language=sk}}</ref> Tatran Prešov prvýkrát zostúpil do druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaže v sezóne 2001/2002 a klub sa postupne ocitol v kritickej situácii na hranici úplného krachu. Z najhoršieho klub vytiahol príchod nových akcionárov v roku 2005, ktorým sa podarilo situáciu v ňom stabilizovať a pod vedením trénera Romana Pivarníka si 1. FC Tatran Prešov v sezóne 2007/2008 vybojoval po šiestich rokoch suverénnym spôsobom návrat medzi elitu.<ref>{{cite web|url=https://sport.aktuality.sk/c/338543/najstarsi-slovensky-klub-oslavuje-tatran-presov-vznikol-pred-120-rokmi/|title=Najstarší slovenský klub oslavuje. Tatran Prešov vznikol pred 120 rokmi&nbsp;|publisher=sport.aktuality.sk|access-date=16 March 2023|language=sk}}</ref> V sezóne 2012/2013 vypadol opäť z najvyššej slovenskej ligy. Do Fortuna ligy sa najstarší klub na Slovensku opätovne vrátil v ročníku 2016/2017. Domáce zápasy neodohral na svojom štadióne, ale v Poprade v Národnom tréningovom centre SFZ a tretíkrát vypadol z najvyššej súťaže. V januári 2018 sa začali búracie práce na prešovskom hlavnom štadióne. Nový štadión mal byť k dispozícii v druhej polovici roka 2019. Avšak kvôli problémom s financovaním stavby stavebné práce nezačali. V sezóne 2018/2019 Tatran Prešov prvýkrát zostúpil do 3. najvyššej slovenskej futbalovej súťaže, kde pôsobil 3 sezóny. O ligu vyššie postúpil až v sezóne 2021/2022. Prešovskému mužstvu výrazne k postupu pomohol [[Jozef Dolný]], ktorý strelil počas sezóny 41 gólov. V októbri 2021 došlo taktiež k odchodu Miroslava Remetu, ktorý takmer dve desaťročia stál na čele 1. FC Tatran. Klub bol v tom období takmer pred zánikom. Novým majoritným akcionárom sa stalo mesto Prešov, ktoré vedením klubu poverilo známe futbalové osobnosti. Novým predsedom predstavenstva sa stal bývalý medzinárodný rozhodca a funkcionár [[FK Šachtar Doneck|Šachtaru Doneck]] i [[PAOK Solún]] [[Ľuboš Micheľ]].<ref>{{cite web|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/1-fc-tatran-presov-valne-zhromazdenie-oktober-2021-miroslav-remeta-koniec/|title=Remeta po 18 rokoch v Prešove skončil. Prezradil, čo ho znechucovalo&nbsp;|publisher=sportnet.sme.sk|access-date=16 March 2023|language=sk}}</ref> Momentálne je mesto Prešov je opäť bližšie k výstavbe futbalového štadióna. V marci 2023 zaradil Fond na podporu športu prešovský futbalový štadión do „športovej infraštruktúry národného významu“, čo by malo zabezpečiť plné finančné krytie jeho výstavby.<ref>{{cite web|url=https://www.presov.sk/mesto-presov-je-opat-blizsie-k-vystavbe-futbaloveho-stadiona-oznam/mid/491237/.html#m_491237|title=Mesto Prešov je opäť bližšie k výstavbe futbalového štadióna&nbsp;|publisher=presov.sk|access-date=16 March 2023|language=sk}}</ref> Na financovaní výstavby sa budú podieľať aj mesto [[Prešov]], [[Prešovský samosprávny kraj]] a [[Slovenský futbalový zväz]]. V [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|sezóne 2022/2023]]. mal Prešov na dosah postup do najvyššej ligy. Klub sa v tabuľke umiestnil na druhom mieste a stretol sa v baráži o postup do Fortuna Ligy proti [[FC ViOn Zlaté Moravce]]. Domáci zápas na štadióne v Ličartovciach vyhral 1:0 ale v odvete sa mu tento tesný náskok nepodarilo udržať a prehral 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ViOn zdolal Prešov a pokračuje medzi elitou: Kouč Galád nechcel komentovať budúcnosť|url=https://www.sport7.sk/181131/vion-zdolal-presov-a-pokracuje-medzi-elitou-kouc-galad-nechcel-komentovat-buducnost|vydavateľ=Šport7.sk|dátum vydania=2023-05-27|dátum prístupu=2023-05-30|jazyk=sk|priezvisko=https://www.sport7.sk/autor/jakub-vaverka}}</ref> V [[2. slovenská futbalová liga 2023/2024|sezóne 2023/24]] mal klub opäť blízko k postupu do najvyššej ligy, ale slabými výsledkami nezvládol záver sezóny a v poslednom kole nedokázal vyhrať na pôde [[FK Humenné]], čo znamenalo, že sa v tabuľke umiestnil na konečnom treťom mieste a nepostúpil do baráže o postup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prešov prehral v Humennom 0:2, do baráže ide Petržalka | url = https://www.teraz.sk/sport/brief-futbal-ml-presov-prehral-v-hume/795668-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum prístupu = 2024-06-04 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> ==Názvy klubu== * Eperjesi Torna es Vívó Egyesület ''(1898)'' * PTVE Prešov ''(1920)'' * Törekvés ''(1920)'' * Slávia Prešov ''(1931)'' * PTS Prešov ''(1945)'' * Slavia Prešov ''(1947)'' * Sparta Prešov ''(1947)'' * Sparta Dukla Prešov ''(1949)'' * Dukla Prešov ''(1950)'' * ČSSZ Dukla Prešov ''(1951)'' * ČSSZ Prešov ''(1952)'' * DSO Tatran Prešov ''(1953)'' * TJ Tatran Prešov ''(1960)'' * Tatran Agro Prešov ''(1989)'' * FC Tatran Prešov ''(1991)'' * FC Tatran Bukóza Prešov ''(1996)'' * FC Tatran Prešov ''(1998)'' * 1. FC Tatran Prešov ''(2005)'' *FC Tatran Prešov ''(2022 – súčasnosť)'' == Úspechy == === Medzinárodné === * [[Pohár Intertoto UEFA|Rappanov pohár]] ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťazi (1):'' 1978 * [[Stredoeurópsky pohár]] ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťazi (1):'' 1980/81 === Domáce === ==== {{flagicon|Czechoslovakia}} Československo ==== * [[Česko-slovenská futbalová liga|1. československá futbalová liga]]''(1925–1993)'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''2. miesto (2):'' 1964/65, 1972/73 * [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] ''(1960–1993)'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''2. miesto (2):'' 1965/66, 1991/92 *[[Slovenská národná futbalová liga|1. slovenská národná futbalová liga]] ''(1969–1993)'' ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťazi (2):'' 1979/80, [[1. slovenská národná futbalová liga 1989/1990|1989/90]] ==== {{SVK}} Slovensko ==== * [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] ''(1961–'') ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťazi (1):'' 1992 ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''2. miesto (4):'' 1973, 1985, 1994, 1997 * [[2. slovenská futbalová liga|2.liga]] ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''1. miesto (3):'' 2007/08, 2015/16, 2024/25 ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''2. miesto (1):'' 2022/23 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''3. miesto (3):'' 2003/04, 2014/15, 2023/24 * [[3. liga|3.liga - Východ]] ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''1. miesto (2):'' 2019/20, 2021/22 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''3. miesto (1):'' 2020/21 == Umiestnenie v domácich ligových súťažiach == === Eperjesi TVE (1898–1939) === ==== Stručný prehľad ==== Zdroj:<ref>{{cite web|url=https://www.magyarfutball.hu/hu/csapat/516/bajnoki-mult|title=Eperjes, 1. FC Tatran Prešov (bajnoki múlt)|publisher=Magyarfutball.hu|access-date=27 January 2023|language=hu}}</ref> * 1907–1908: Vidéki bajnokság – sk. Északi * 1909–1912: Vidéki bajnokság – sk. Északi * 1912–1913: Vidéki bajnokság – sk. Északi (Kassavidéki) * 1913–1914: Vidéki bajnokság – sk. Északi (Kassai) ==== Jednotlivé ročníky ==== <small>'''Legenda:''' Z – zápasy, V – výhry, R – remízy, P – prehry, SG – strelené góly, OG – obdržané góly, +/− – rozdiel skóre, B – body, červené podfarbenie – zostup, zelené podfarbenie – postup, fialové podfarbenie – reorganizácia, zmena skupiny alebo súťaže</small> {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- align=center style="background:#800000; font-weight:bold; color:#FFFFFF" |colspan=12|{{flagicon|Maďarsko}} Maďarsko (1907–1914) |- align=center style="background:#efefef; font-weight:bold;" |- !Sezóna !Liga !Úroveň !width="33"|Z !width="33"|V !width="33"|R !width="33"|P !width="33"|VG !width="33"|SG !width="33"|+/− !width="33"|B !Umiestnenie |- | 1907/08<ref>{{cite web|url=http://www.magyarfutball.hu/hu/bajnoki-vegeredmeny/4894|title=Bajnoki végeredmény: Vidéki bajnokság&nbsp;– Északi kerület 1907/1908|publisher=Magyarfutball.hu|access-date=27 January 2023|language=hu}}</ref> | Vidéki bajnokság – sk. Északi | 2 || 5 || 3 || 1 || 1 |colspan=3|… | '''7''' |align=center bgcolor=#CCCCFF| '''1.''' |- |colspan=12|Klub v sezóne 1908/1909 nesúťažil.<ref>{{cite web|url=http://www.magyarfutball.hu/hu/bajnoki-vegeredmeny/4894|title=Bajnoki végeredmény: Vidéki bajnokság&nbsp;– Északi kerület 1907/1908|publisher=Magyarfutball.hu|access-date=27 January 2023|language=hu}}</ref> |- | 1909/10<ref>{{cite web|url=https://www.magyarfutball.hu/hu/bajnoki-vegeredmeny/4938|title=Bajnoki végeredmény: Vidéki bajnokság&nbsp;– Északi kerület 1909/1910|publisher=Magyarfutball.hu|access-date=27 January 2023|language=hu}}</ref> | Vidéki bajnokság – sk. Északi | 2 |colspan=8 align=center|<small>Klub sa odhlásil v priebehu sezóny, výsledky boli anulované.</small> |align=center| '''5.''' |- | 1910/11<ref>{{cite web|url=https://www.magyarfutball.hu/hu/bajnoki-vegeredmeny/4949|title=Bajnoki végeredmény: Vidéki bajnokság&nbsp;– Északi kerület 1910/1911|publisher=Magyarfutball.hu|access-date=27 January 2023|language=hu}}</ref> | Vidéki bajnokság – sk. Északi | 2 || 12 || 7 || 2 || 3 || 27 || 12 || +15 || '''16''' |align=center| '''3.''' |- | 1911/12<ref>{{cite web|url=https://www.magyarfutball.hu/hu/bajnoki-vegeredmeny/4966|title=Bajnoki végeredmény: Vidéki bajnokság&nbsp;– Északi kerület 1911/1912|publisher=Magyarfutball.hu|access-date=27 January 2023|language=hu}}</ref> | Vidéki bajnokság – sk. Északi | 2 || 10 || 7 || 0 || 3 |colspan=3|… | '''14''' |align=center bgcolor=#CCCCFF| '''2.''' |- | 1912/13<ref>{{cite web|url=https://www.magyarfutball.hu/hu/bajnoki-vegeredmeny/5091|title=Bajnoki végeredmény: Vidéki bajnokság&nbsp;– Északi kerület, Kassavidéki-alosztály 1912/1913|publisher=Magyarfutball.hu|access-date=27 January 2023|language=hu}}</ref> | Vidéki bajnokság – sk. Északi (Kassavidéki) | 2 || 12 || 10 || 1 || 1 || 53 || 11 || +42 || '''21''' |align=center bgcolor=#CCCCFF| '''2.''' |- | 1913/14<ref>{{cite web|url=https://www.magyarfutball.hu/hu/bajnoki-vegeredmeny/5102|title=Bajnoki végeredmény: Vidéki bajnokság&nbsp;– Északi kerület, Kassai alosztály 1913/1914|publisher=Magyarfutball.hu|access-date=27 January 2023|language=hu}}</ref> | Vidéki bajnokság – sk. Északi (Kassai) | 2 || 14 || 7 || 1 || 6 || 22 || 19 || +3 || '''15''' |align=center bgcolor=#CCCCFF| '''4.''' |} === ŠK Slavia, Tatran Prešov (1931–) === ==== Stručný prehľad ==== Zdroj:<ref name=hun-újszo>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Új Szó 1948-2007" | url =https://library.hungaricana.hu/en/collection/helyi_lapok_somorja_uj_szo/ |jazyk = en | vydavateľ = library.hungaricana.hu | dátum prístupu = 25.03.2017}}</ref><ref name=futnet>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Súťaže" | url =http://futbalnet.sk/#menu/open/sutaze/ | vydavateľ = futbalnet.sk | dátum prístupu = 02.08.2015}}</ref> * 1938–1944: [[Česko-slovenská futbalová liga|1. slovenská liga]] * 1950: [[Česko-slovenská futbalová liga|Celoštátne československé majstrovstvá]] * 1951–1955: [[Česko-slovenská futbalová liga|Majstrovstvá republiky]] * 1956–1966: [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] * 1966–1969: [[2. československá futbalová liga|2. liga – sk. B]] * 1969–1974: [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] * 1974–1977: [[2. československá futbalová liga|2. liga – sk. B]] * 1977–1979: [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] * 1979–1980: [[Slovenská národná futbalová liga|1. SNFL]] * 1980–1988: [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] * 1988–1990: [[Slovenská národná futbalová liga|1. SNFL]] * 1990–1993: [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga (ČSR)]] * 1993–2002: [[Fortuna liga|1. liga (SR)]] * 2002–2008: [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] * 2008–2013: [[Fortuna liga|1. liga]] * 2013–2016: [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] * 2016–2018: [[Fortuna liga|1. liga]] * 2018–2019: [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] * 2019–2022: [[3. liga|3. liga - Východ]] * 2022-2025: [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] * 2025-2026: [[Niké liga|1. liga]] ==== Jednotlivé ročníky ==== Zdroj:<ref name=hun-újszo/><ref name=futnet/> <small>'''Legenda:''' Z – zápasy, V – výhry, R – remízy, P – prehry, SG – strelené góly, OG – obdržané góly, +/− – rozdiel skóre, B – body, červené podfarbenie – zostup, zelené podfarbenie – postup, fialové podfarbenie – reorganizácia, zmena skupiny alebo súťaže</small> {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- align=center style="background:#800000; font-weight:bold; color:#FFFFFF" |colspan=12|{{flagicon|Slovenská republika (1939 – 1945)}} Slovensko (1938–1944) |- align=center style="background:#efefef; font-weight:bold;" |- !Sezóna !Liga !Úroveň !width="33"|Z !width="33"|V !width="33"|R !width="33"|P !width="33"|SG !width="33"|OG !width="33"|+/− !width="33"|B !Umiestnenie |- | [[Slovenská liga 1938/39|1938/39]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. slovenská liga]] | 1 || 8 || 1 || 1 || 6 || 12 || 28 || −16 || '''3''' |align=center| '''8.''' |- | [[Slovenská liga 1939/40|1939/40]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. slovenská liga]] | 1 || 22 || 9 || 3 || 10 || 59 || 68 || −9 || '''21''' |align=center| '''6.''' |- | [[Slovenská liga 1940/41|1940/41]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. slovenská liga]] | 1 || 22 || 10 || 4 || 8 || 50 || 52 || −2 || '''24''' |align=center| '''4.''' |- | [[Slovenská liga 1941/42|1941/42]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. slovenská liga]] | 1 || 22 || 7 || 5 || 10 || 50 || 58 || −8 || '''19''' |align=center| '''10.''' |- | [[Slovenská liga 1942/43|1942/43]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. slovenská liga]] | 1 || 22 || 8 || 3 || 11 || 50 || 53 || −3 || '''19''' |align=center| '''8.''' |- | [[Slovenská liga 1943/44|1943/44]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. slovenská liga]] | 1 || 22 || 9 || 3 || 10 || 53 || 55 || −2 || '''21''' |align=center bgcolor=#CCCCFF| '''8.''' |- align=center style="background:#800000; font-weight:bold; color:#FFFFFF" |colspan=12|{{flagicon|Československo}} Československo (1945–1993) |- align=center style="background:#efefef; font-weight:bold;" !Sezóna !Liga !Úroveň !width="33"|Z !width="33"|V !width="33"|R !width="33"|P !width="33"|SG !width="33"|OG !width="33"|+/− !width="33"|B !Umiestnenie |- | 1945/46<ref name=kniha>Jindřich Horák, Lubomír Král: ''Encyklopedie našeho fotbalu'' – Libri 1997</ref> | [[2. československá futbalová liga|Slovenská divízia – sk. Východ]] | 2 || 22 || 19 || 1 || 2 || 123 || 27 || +96 || '''39''' |align=center| '''1.''' |- | 1946/47<ref name=kniha/> | [[2. československá futbalová liga|Slovenská divízia – sk. Východ]] | 2 || 22 || 7 || 2 || 13 || 35 || 58 || −23 || '''16''' |align=center bgcolor=#ffcccc| '''11.''' |- | 1947/48 | I. Trieda A | 3 || |colspan=6 align=center|<small>…</small>|| |align center bgcolor=#ccccff| |- | 1948<ref name=kniha/> | [[2. československá futbalová liga|Krajská súťaž – sk. D]] | 2 || 13 || 9 || 1 || 3 || 59 || 25 || +34 || '''19''' |align=center| '''1.''' |- | 1949<ref name=kniha/> | [[2. československá futbalová liga|Oblastná súťaž – sk. D]] | 2 || 26 || 21 || 1 || 4 || 105 || 34 || +71 || '''43''' |align=center bgcolor=#ace1af| '''1.''' |- | [[Celoštátne majstrovstvá 1950|1950]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|Celoštátne majstrovstvá]] | 1 || 26 || 9 || 7 || 10 || 41 || 42 || −1 || '''25''' |align=center| '''9.''' |- | [[Celoštátne majstrovstvá 1951|1951]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|Celoštátne majstrovstvá]] | 1 || 26 || 9 || 9 || 8 || 45 || 37 || +8 || '''27''' |align=center| '''6.''' |- | [[Celoštátne majstrovstvá 1952|1952]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|Celoštátne majstrovstvá]] | 1 || 26 || 12 || 4 || 10 || 57 || 48 || +9 || '''28''' |align=center| '''6.''' |- | [[Majstrovstvá republiky 1953|1953]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|Majstrovstvá republiky]] | 1 || 13 || 6 || 3 || 4 || 26 || 23 || +3 || '''15''' |align=center| '''6.''' |- | [[Majstrovstvá republiky 1954|1954]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|Majstrovstvá republiky]] | 1 || 22 || 8 || 2 || 12 || 26 || 43 || −17 || '''18''' |align=center| '''9.''' |- | [[Majstrovstvá republiky 1955|1955]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|Majstrovstvá republiky]] | 1 || 22 || 10 || 5 || 7 || 23 || 25 || −2 || '''25''' |align=center| '''4.''' |- | [[1. Česko-slovenská futbalová liga 1956|1956]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 22 || 7 || 6 || 9 || 32 || 39 || −7 || '''20''' |align=center| '''8.''' |- | [[1. Česko-slovenská futbalová liga 1957/58|1957/58]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 33 || 14 || 6 || 13 || 44 || 49 || −5 || '''34''' |align=center| '''6.''' |- | [[1. Česko-slovenská futbalová liga 1958/59|1958/59]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 26 || 12 || 5 || 9 || 35 || 37 || −2 || '''29''' |align=center| '''4.''' |- | [[1. Česko-slovenská futbalová liga 1959/60|1959/60]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 26 || 9 || 6 || 11 || 39 || 43 || −4 || '''24''' |align=center| '''9.''' |- | [[1. Česko-slovenská futbalová liga 1960/61|1960/61]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 26 || 11 || 6 || 9 || 40 || 37 || +3 || '''28''' |align=center| '''6.''' |- | [[1. Česko-slovenská futbalová liga 1961/62|1961/62]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 26 || 12 || 2 || 12 || 39 || 39 || 0 || '''26''' |align=center| '''8.''' |- | [[1. Česko-slovenská futbalová liga 1962/63|1962/63]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 26 || 10 || 4 || 12 || 46 || 46 || 0 || '''24''' |align=center| '''10.''' |- | [[1. Česko-slovenská futbalová liga 1963/64|1963/64]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 26 || 13 || 5 || 8 || 46 || 29 || +17 || '''31''' |align=center bgcolor=#A67D3D| '''3.''' |- | [[1. Česko-slovenská futbalová liga 1964/65|1964/65]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 26 || 15 || 3 || 8 || 38 || 22 || +16 || '''33''' |align=center bgcolor=silver| '''2.''' |- | [[1. Česko-slovenská futbalová liga 1965/66|1965/66]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 26 || 5 || 9 || 12 || 24 || 36 || −12 || '''19''' |align=center bgcolor=#FFCCCC| '''14.''' |- | [[2. československá futbalová liga 1966/67|1966/67]] | [[2. československá futbalová liga|2. liga – sk. B]] | 2 || 26 || 10 || 8 || 8 || 27 || 23 || +4 || '''28''' |align=center| '''4.''' |- | [[2. československá futbalová liga 1967/68|1967/68]] | [[2. československá futbalová liga|2. liga – sk. B]] | 2 || 26 || 15 || 4 || 7 || 52 || 23 || +29 || '''34''' |align=center| '''2.''' |- | [[2. československá futbalová liga 1968/69|1968/69]] | [[2. československá futbalová liga 1968/69|2. liga – sk. B]] | 2 || 26 || 16 || 5 || 5 || 39 || 18 || +21 || '''45''' |align=center bgcolor=#ace1af| '''1.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1969/70|1969/70]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 9 || 12 || 9 || 22 || 22 || 0 || '''30''' |align=center| '''9.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1970/71|1970/71]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 11 || 8 || 11 || 28 || 32 || −4 || '''30''' |align=center| '''8.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1971/72|1971/72]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 10 || 7 || 13 || 31 || 42 || −11 || '''27''' |align=center| '''11.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1972/73|1972/73]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 17 || 4 || 9 || 42 || 30 || +12 || '''38''' |align=center bgcolor=silver| '''2.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1973/74|1973/74]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 8 || 9 || 13 || 35 || 43 || −8 || '''25''' |align=center bgcolor=#FFCCCC| '''16.''' |- | [[2. československá futbalová liga 1974/75|1974/75]] | [[2. československá futbalová liga|2. liga]] | 2 || 30 || 12 || 6 || 12 || 38 || 39 || −1 || '''30''' |align=center| '''7.''' |- | [[2. československá futbalová liga 1975/76|1975/76]] | [[2. československá futbalová liga|2. liga]] | 2 || 30 || 13 || 6 || 11 || 49 || 33 || +16 || '''32''' |align=center| '''5.''' |- | [[2. československá futbalová liga 1976/77|1976/77]] | [[2. československá futbalová liga|2. liga]] | 2 || 30 || 23 || 4 || 3 || 64 || 21 || +43 || '''50''' |align=center bgcolor=#ace1af| '''1.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1977/78|1977/78]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 11 || 8 || 11 || 45 || 40 || +5 || '''30''' |align=center| '''7.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1978/79|1978/79]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 7 || 11 || 12 || 24 || 51 || −27 || '''25''' |align=center bgcolor=#FFCCCC| '''15.''' |- | [[1. slovenská národná futbalová liga 1979/80|1979/80]] | [[Slovenská národná futbalová liga|1. SNFL]] | 2 || 30 || 17 || 7 || 6 || 49 || 27 || +22 || '''41''' |align=center bgcolor=#ace1af| '''1.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1980/81|1980/81]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 12 || 5 || 13 || 47 || 44 || +3 || '''29''' |align=center| '''8.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1981/82|1981/82]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 10 || 8 || 12 || 28 || 40 || −12 || '''28''' |align=center| '''12.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1982/83|1982/83]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 10 || 7 || 13 || 43 || 53 || −10 || '''27''' |align=center| '''12.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1983/84|1983/84]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 8 || 7 || 15 || 25 || 44 || −19 || '''23''' |align=center| '''14.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1984/85|1984/85]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 9 || 6 || 15 || 28 || 46 || −18 || '''24''' |align=center| '''12.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1985/86|1985/86]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 11 || 4 || 15 || 26 || 45 || −19 || '''26''' |align=center| '''12.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1986/87|1986/87]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 11 || 4 || 15 || 37 || 51 || −14 || '''26''' |align=center| '''13.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1987/88|1987/88]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 3 || 4 || 23 || 29 || 64 || −35 || '''10''' |align=center bgcolor=#FFCCCC| '''16.''' |- | [[1. slovenská národná futbalová liga 1988/89|1988/89]] | [[Slovenská národná futbalová liga|1. SNFL]] | 2 || 30 || 16 || 6 || 8 || 59 || 36 || +23 || '''38''' |align=center| '''3.''' |- | [[1. slovenská národná futbalová liga 1989/90|1989/90]] | [[Slovenská národná futbalová liga|1. SNFL]] | 2 || 30 || 23 || 1 || 6 || 78 || 27 || +51 || '''47''' |align=center bgcolor=#ace1af| '''1.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1990/91|1990/91]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 10 || 9 || 11 || 42 || 39 || +3 || '''29''' |align=center| '''10.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1991/92|1991/92]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 12 || 5 || 13 || 33 || 43 || −10 || '''29''' |align=center| '''7.''' |- | [[1. československá futbalová liga 1992/93|1992/93]] | [[Česko-slovenská futbalová liga|1. liga]] | 1 || 30 || 9 || 8 || 13 || 42 || 40 || +2 || '''26''' |align=center bgcolor=#CCCCFF| '''11.''' |- align=center style="background:#800000; font-weight:bold; color:#FFFFFF" |colspan=12|{{flagicon|Slovensko}} Slovensko (1993–) |- align=center style="background:#efefef; font-weight:bold;" |- !Sezóna !Liga !Úroveň !width="33"|Z !width="33"|V !width="33"|R !width="33"|P !width="33"|SG !width="33"|OG !width="33"|+/− !width="33"|B !Umiestnenie |- | [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]] | [[Fortuna liga|1. liga]] | 1 || 32 || 10 || 14 || 8 || 47 || 43 || +4 || '''34''' |align=center| '''4.''' |- | [[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] | [[Fortuna liga|1. liga]] | 1 || 32 || 9 || 10 || 13 || 42 || 49 || −7 || '''37''' |align=center| '''10.''' |- | [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] | [[Fortuna liga|1. liga]] | 1 || 32 || 12 || 7 || 13 || 34 || 36 || −2 || '''43''' |align=center| '''5.''' |- | [[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] | [[Fortuna liga|1. liga]] | 1 || 30 || 12 || 7 || 11 || 37 || 38 || −1 || '''43''' |align=center| '''6.''' |- | [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] | [[Fortuna liga|Mars superliga]] | 1 || 30 || 9 || 9 || 12 || 29 || 39 || −10 || '''36''' |align=center| '''10.''' |- | [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] | [[Fortuna liga|Mars superliga]] | 1 || 30 || 11 || 10 || 9 || 38 || 35 || +3 || '''43''' |align=center| '''8.''' |- | [[Mars superliga 1999/2000|1999/00]] | [[Fortuna liga|Mars superliga]] | 1 || 30 || 14 || 5 || 11 || 38 || 42 || −4 || '''47''' |align=center| '''6.''' |- | [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] | [[Fortuna liga|Mars superliga]] | 1 || 36 || 10 || 10 || 16 || 44 || 54 || −10 || '''40''' |align=center| '''7.''' |- | [[Mars superliga 2001/2002|2001/02]] | [[Fortuna liga|Mars superliga]] | 1 || 36 || 8 || 7 || 21 || 35 || 66 || −31 || '''31''' |align=center bgcolor=#FFCCCC| '''10.''' |- | [[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] | [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | 2 || 30 || 11 || 6 || 13 || 40 || 37 || +3 || '''39''' |align=center| '''9.''' |- | [[2. slovenská futbalová liga 2003/2004|2003/04]] | [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | 2 || 30 || 15 || 7 || 8 || 54 || 35 || +19 || '''52''' |align=center| '''3.''' |- | [[2. slovenská futbalová liga 2004/2005|2004/05]] | [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | 2 || 30 || 12 || 8 || 10 || 38 || 33 || +5 || '''44''' |align=center| '''5.''' |- | [[2. slovenská futbalová liga 2005/2006|2005/06]] | [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | 2 || 30 || 15 || 7 || 8 || 37 || 22 || +15 || '''52''' |align=center bgcolor=#CCCCFF| '''4.''' |- | [[1. slovenská futbalová liga 2006/2007|2006/07]] | [[Fortuna liga|1. liga]] | 2 || 14 || 8 || 5 || 1 || 27 || 6 || +21 || '''29''' |align=center| '''5.''' |- | [[1. slovenská futbalová liga 2007/2008|2007/08]] | [[Fortuna liga|1. liga]] | 2 || 33 || 23 || 8 || 2 || 64 || 14 || +50 || '''77''' |align=center bgcolor=#ace1af| '''1.''' |- | [[Corgoň liga 2008/09|2008/09]] | [[Fortuna liga|Corgoň liga]] | 1 || 33 || 10 || 11 || 12 || 40 || 50 || −10 || '''41''' |align=center| '''7.''' |- | [[Corgoň liga 2009/10|2009/10]] | [[Fortuna liga|Corgoň liga]] | 1 || 33 || 11 || 5 || 17 || 32 || 38 || −6 || '''38''' |align=center| '''8.''' |- | [[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]] | [[Fortuna liga|Corgoň liga]] | 1 || 33 || 9 || 6 || 18 || 30 || 49 || −19 || '''33''' |align=center| '''11.''' |- | [[Corgoň liga 2011/2012|2011/12]] | [[Fortuna liga|Corgoň liga]] | 1 || 33 || 7 || 12 || 14 || 23 || 35 || −12 || '''33''' |align=center| '''10.''' |- | [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]] | [[Fortuna liga|Corgoň liga]] | 1 || 33 || 8 || 9 || 16 || 21 || 41 || −20 || '''33''' |align=center bgcolor=#FFCCCC| '''12.''' |- | [[2. slovenská futbalová liga 2013/2014|2013/14]] | [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | 2 || 33 || 18 || 6 || 9 || 56 || 28 || +28 || '''60''' |align=center bgcolor=#CCCCFF| '''4.''' |- | rowspan=2|[[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]] | [[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga – sk. Východ]] | rowspan=2|2 | 22 || 11 || 5 || 6 || 39 || 22 || +17 || '''38''' |align=center| '''4.''' |- | Majstrovská skupina | 22 || 10 || 6 || 6 || 32 || 24 || +8 || '''36''' |align=center| '''3.''' |- | rowspan=2|[[DOXXbet liga 2015/2016|2015/16]] | [[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga – sk. Východ]] | rowspan=2|2 | 20 || 11 || 7 || 2 || 46 || 18 || +28 || '''40''' |align=center| '''2.''' |- | Majstrovská skupina | 30 || 16 || 10 || 4 || 61 || 26 || +35 || '''58''' |align=center bgcolor=#ace1af| '''1.''' |- | [[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]] | [[1. slovenská futbalová liga|Fortuna liga]] | 1 || 30 || 3 || 10 || 17 || 17 || 63 || −46 || '''19''' |align=center| '''11.''' |- | [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] | [[1. slovenská futbalová liga|Fortuna liga]] | 1 || 32 || 5 || 11 || 16 || 22 || 56 || −34 || '''26''' |align=center bgcolor=#FFCCCC| '''12.''' |- | [[2. slovenská futbalová liga 2018/2019|2018/19]] | [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | 2 || 30 || 7 || 6 || 17 || 30 || 41 || -7 || '''26''' |align=center bgcolor=#FFCCCC| '''15.''' |- | [[3. slovenská futbalová liga 2019/2020|2019/20]] | [[3. liga|3. liga - sk. Východ]] | 3 || 17 || 14 || 1 || 2 || 52 || 14 || +38 || '''43''' |align=center| '''1.''' |- | [[3. slovenská futbalová liga 2020/2021|2020/21]] | [[3. liga|3. liga - sk. Východ]] | 3 || 15 || 10 || 1 || 4 || 40 || 15 || +25 || '''31''' |align=center| '''3.''' |- | [[3. slovenská futbalová liga 2021/2022|2021/22]] | [[3. liga|3. liga - sk. Východ]] | 3 || 30 || 25 || 2 || 3 || 103 || 20 || +83 || '''77''' |align=center bgcolor=#ace1af| '''1.''' |- | [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/23]] | [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | 2 || 30 || 20 || 2 || 8 || 49 || 24 || +25 || '''62''' |align=center | '''2.''' |- | [[2. slovenská futbalová liga 2023/2024|2023/24]] | [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | 2 || 30 || 19 || 6 || 5 || 53 || 21 || +32 || '''63''' |align=center | '''3.''' |- | [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|2024/25]] | [[2. slovenská futbalová liga|MONACObet liga]] | 2 || 26 || 20 || 3 || 3 || 51 || 19 || +32 || '''63''' |align=center bgcolor=#acelaf| '''1.''' |- | [[Niké liga 2025/2026|2025/26]] | [[Niké liga]] | 1 || 32 || 6 || 12 || 14 || 29 || 43 || -14 || '''30''' |align="center" bgcolor=#FFCCCC| '''12.''' |} == FC Tatran Prešov v európskych pohároch == [[Súbor:Bayern Munich vs Tatran Prešov.jpg|náhľad|Bayern Mníchov na svojom štadióne privítal v Pohári víťazov pohárov Tatran Prešov (1966/67)]] {| class="wikitable" |+ ! align="center" |Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- |[[Pohár víťazov pohárov 1966/1967|1966/67]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Západné Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|4}}''' |- |rowspan="2"|[[Pohár UEFA 1973/1974|1973/74]] |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Velež Mostar|Velež Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|3}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Západné Nemecko}} [[VfB Stuttgart]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|3|5}} {{small|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|4|8}}''' |- |rowspan="3"|[[Pohár víťazov pohárov 1994/1995|1994/95]] |rowspan="3"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |Predkolo |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Bangor FC|Bangor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Dundee United FC|Dundee United]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|4}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Real Zaragoza]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|6}}''' |} zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Tatran%20Presov%20TCH Tatran (Československo) na kassiesa.net]<br>zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Tatran%20Presov%20Svk Tatran (Slovensko) na kassiesa.net] == Aktuálna súpiska== {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=8. september 2025}} {{Futbalová súpiska hráč| čís=1|nár=Slovensko|meno=[[Adrián Knurovský]]|poz=B}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Moldavsko|meno=[[Ioan-Călin Revenco]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|meno=[[Michal Sipľak]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|meno=[[Patrik Šimko]]|poz=O}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|meno=[[Roman Begala]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Česko|meno=[[Václav Míka]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Česko|meno=[[Filip Souček]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|meno=[[Boris Gáll]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|meno=[[Martin Regáli]]|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Poľsko|meno=[[Łukasz Wolsztyński]]|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Slovensko|meno=[[Stanislav Olejník]]|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Ukrajina|meno=[[Kyrylo Siheyev]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Slovensko|meno=[[Marek Terpák]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Lotyšsko|meno=[[Glebs Patika]]|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Ukrajina|meno=[[Arthur Ukhan]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Lotyšsko|meno=[[Daniels Balodis]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Kosovo|meno=[[Bleron Krasniqi]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Slovensko|meno=[[Juraj Kotula]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Francúzsko|meno=[[Dominique Simon]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|meno=[[Jozef Menich]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Nemecko|meno=[[Moritz Römling]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=44|nár=Slovensko|meno=[[Jakub Molnár]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=55|nár=Ukrajina|meno=[[Taras Bondarenko]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=70|nár=Portugalsko|meno=[[Hélder Morim]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=80|nár=Senegal|meno=[[Landing Sagna]]|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=91|nár=Slovensko|meno=[[Pavol Bajza]]|poz=B}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=97|nár=Slovensko|meno=[[Andy Masaryk]]|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Ukrajina|meno=[[Maksym Kuchynskyi]]|poz=B}} {{Futbalová súpiska koniec}} ==Slávni hráči== *[[Ladislav Pavlovič]] - dvojnásobný kráľ ligových strelcov, 164 gólov v 347 ligových zápasoch (5.miesto v celkovej tabuľke) *[[Rudolf Pavlovič]] - dlhoročná opora Tatrana Prešov *[[Emil Bihary]] - všestranný športovec, tréner *[[Jaroslav Červeňan]] - dlhoročná opora, reprezentant ČSSR *[[Karol Petroš]] - kráľ ligových strelcov v sezóne 1962/63 - 19 gólov *[[Alojz Martinček]] - drží strelecký rekord v 1. čs. lige keď v nedeľu 8. mája 1961 dal 7 gólov *[[Gejza Šimanský]] - 15 reprezentačných štartov/7 gólov *[[Jozef Steiner]] - dlhoročná opora *[[Jozef Bomba]] - 13 reprezentačných štartov/0 gólov. Reprezentoval ČSR na MS 1962 v Čile, hral za výber UEFA 1964 *[[Jozef Karel]] - v máji 1965 ho France Footbal zaradil medzi 20 najlepších futbalistov za posledných 20 rokov *[[Ján Karel]] - reprezentant ČSR, mladší brat Jozefa Karela *[[Anton Kozman]] - dlhoročná opora Tatrana Prešov *[[Igor Novák]] - 6 reprezentačných štartov/1 gól *[[Jozef Kuchár (futbalista)|Jozef Kuchár]] - 3 štarty v reprezentácii *[[Miloslav Danko]] - 2 štarty v reprezentácii *[[Dušan Uškovič (1958)|Dušan Uškovič]] - autor 1000. gólu Tatrana v 1.československej lige *[[Jozef Bubenko]] - bývalý tréner SR do 21 rokov *[[Mikuláš Komanický]] - bývalý tréner SR do 21 rokov *Jozef Šálka - autor gólu proti Dukle Praha 1978. 1975 - 1983. *[[František Semeši]] - reprezentant ČSR *[[Štefan Páll]] - dlhoročná opora *[[Stanislav Varga]] - reprezentant SR *[[Peter Hlinka]] - reprezentant SR *[[Marek Špilár]] - reprezentant SR *[[Ľubomír Reiter]] - reprezentant SR, prvý Slovák v americkej MLS *[[Stanislav Šesták]] - reprezentant SR *[[Martin Jakubko]] - reprezentant SR *[[Avdija Vršajevič]] - reprezentant BAH *Miroslav Sopko - dlhoročná opora Tatrana Prešov, reprezentant ČSSR *Vladimir Gombar - dlhoročná opora Tatrana Prešov , tréner *Vladislav Zvara - dlhoročná opora Tatrana Prešov, reprezentant SR *Pavol Vytykač - dlhoročná opora Tatrana Prešov *Miroslav Seman - dlhoročná opora Tatrana Prešov, reprezentant SR *Marek Petruš - dlhoročná opora Tatrana Prešov, tréner *Ján Molka - dlhoročná opora Tatrana Prešov, tréner == Králi ligových strelcov z Prešova == {| class= "wikitable" !width=50|Sezóna !width=120|Meno !Góly |- |<center>1960/61||[[Ladislav Pavlovič]]||<center>17 |- |<center>1962/63||[[Karol Petroš]]||<center>19 |- |<center>1963/64||[[Ladislav Pavlovič]]||<center>21 |} == Najviac ligových gólov == {| class= "wikitable" !Góly !width=120|Meno !Obdobie |- |<center>150||[[Ladislav Pavlovič]]||1950-53, 1956-66 |- |<center>73||[[Jozef Kuchár (futbalista)|Jozef Kuchár]]||1939-45, 1949-54 |- |<center>65||[[Karol Petroš]]||1954-1965 |- |<center>55||[[Jozef Bubenko]]||1970-79, 1981-84 |- |<center>44||[[Gejza Šimanský]]||1943-46, 1951-52, 1954-58 |- |<center>44||[[Jozef Šálka]]||1977-1982 |} == Hráči Prešova v reprezentácii == *Prví hráči v reprezentácii Československa: [[Ladislav Pavlovič]], [[František Semeši]], {{TCH|f|0}}{{--}}{{POL|f|0}} 2:2, 14. 9. 1952 *Najviac zápasov v reprezentácii Československa: 14, [[Ladislav Pavlovič]], 1952-1960 *Najviac gólov v reprezentácii Československa: 2, [[Ladislav Pavlovič]], [[Gejza Šimanský]] *Prvý hráč v reprezentácii Slovenska: [[Miloslav Danko]], {{SVK|f|0}}{{--}}{{HRV|f|0}} 1:3, 6. 6. 1943 *Prvý reprezentant po r. 1993: [[Vladislav Zvara]], {{UAE|f|0}}{{--}}{{SVK|f|0}} 0:1, 2. 2. 1994 *Najviac zápasov: 17, [[Vladimír Kožuch]], 1999-2000 *Najviac gólov: 2, [[Vladimír Kožuch]], 1999-2000 == Tréneri pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:2; column-count:2;"> ''Aktualizované k dátumu: 23. marec 2026'' *{{Minivlajka|Rakúsko-Uhorsko}} František Pethe (1898 – 1904) *{{HUN}} Iszer Károly (sept 1898) *{{SVK}} Bohumil Peťura (1940 – 1941) *{{SVK}} Július Grobár (1941 – 1942) *{{SVK}} [[Jozef Kuchár (futbalista)|Jozef Kuchár]] (1942 – 1943) *{{SVK}} Július Grobár (1943) *{{SVK}} Vojtech Herdický (1943) *{{HUN}} [[Ferenc Szedlacsek]] (1950) *{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1951 – 1957) *{{SVK}} [[Jozef Steiner]] (1957 – 1959) *{{SVK}} [[Gejza Šimanský]] (1959) *{{SVK}} Štefan Jačiansky (1960 – 1961) *{{SVK}} [[Jozef Kuchár]] (1961 – 1962) *{{SVK}} Gejza Sabanoš (1962 – 1964) *{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1964 – 1965) *{{SVK}} [[Jozef Steiner]] (1965 – 1966) *{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1966) *{{SVK}} Teodor Reimann (1967 – 1968) *{{SVK}} [[Jozef Karel]] (1968 – 1972) *{{SVK}} Milan Moravec (1972 – 1974) *{{SVK}} [[Ján Karel]], {{SVK}} [[Ladislav Pavlovič]] (1974) *{{SVK}} [[Jozef Tarcala]] (1975) *{{SVK}} Štefan Jačiansky (1976 – 78) *{{SVK}} Belo Malaga (1978 – 1979) *{{SVK}} [[Michal Baránek]] (1979) *{{SVK}} Štefan Hojsík (1979 – 1981) *{{SVK}} [[Ján Zachar (tréner)|Ján Zachar]] (1981 – 1982) *{{SVK}} Valér Švec (1982 – 1984) *{{SVK}} Jozef Jarabinský (1984 – 1985) *{{SVK}} Justin Javorek (1985 – 1986) *{{SVK}} Peter Majer (1986 –1987) *{{SVK}} Juraj Mihalčín (1988) *{{SVK}} [[Albert Rusnák]] (1988 - 1989) *{{SVK}} [[Štefan Nadzam]] (1989 – 1993) *{{SVK}} [[Igor Novák]] (1993 – 1994) *{{SVK}} Belo Malaga (1994 – 1995) *{{SVK}} [[Anton Jánoš]] (1995 – 1997) *{{SVK}} [[Andrej Daňko]] (1997 – 1998) *{{SVK}} [[Jozef Adamec]] (1998 – 1999) *{{SVK}} [[Mikuláš Komanický]] (1999 – 2001) *{{CZE}} Jindřich Dejmal (2001 – 2002) *{{SVK}} Vladimír Gombár (2002) *{{SVK}} Ján Molka (2002) *{{SVK}} Vladimír Gombár (2002 – 2004) *{{SVK}} Karol Kisel (2004) *{{SVK}} [[Mikuláš Komanický]] (2004 – 2005) *{{SVK}} Štefan Horný (júl 2005 – september 2005) *{{SVK}} Jaroslav Rybár (september 2005 – 2006) *{{Minivlajka|Litva}} Saulius Sirmelis (január 2006 – júl 2006) *{{SVK}} Ján Karaffa (júl 2006) *{{SVK}} Jozef Daňko (august 2006) *{{SVK}} Peter Polák (august 2006 – február 2007) *{{SVK}} [[Roman Pivarník]] (február 2007 – august 2010) *{{SVK}} [[Ladislav Pecko]] (sept 2010 – jún 2011) *{{SVK}} Štefan Tarkovič (júl 2011 – január 2012) *{{UKR}} Serhiy Kovalets (január 2012 – jún 2012) *{{BGR}} Angel Chervenkov (júl 2012 – november 2012) *{{SVK}} Ladislav Totkovič (november 2012 – apríl 13) *{{SVK}} [[Jozef Bubenko]] (apríl 2013 – máj 2013) *{{SVK}} [[Jozef Kostelník]] (jún 2013 – máj 14) *{{SVK}} [[Stanislav Varga]] (júl 2014 – október 2016) *{{SVK}} Miroslav Jantek (november 2016 – september 2017) *{{SVK}} Pavol Mlynár (september 2017 – Okt 2017) *{{UKR}} Serhiy Kovalets (október 2017 – január 2018) *{{CZE}} Anton Mišovec (január 2018 – apríl 2019) *{{SVK}} Jaroslav Galko (apríl 2019 – júl 2019) *{{SVK}} [[Peter Petráš]] (júl 2019 – október 2020) *{{SVK}} [[Stanislav Šesták]] (2021 – 2022) *{{SVK}} [[Marek Petruš]] (jún 2022 – jún 2023) *{{SVK}} [[Peter Hlinka]] (jún 2023 - september 2023) *{{SVK}} [[Marek Petruš]] (september 2023 - marec 2025) *{{CZE}} [[Jaroslav Hynek]] (marec 2025 - september 2025) *{{SVK}} [[Vladimír Cifranič]] (september 2025 - marec 2026) *{{SVK}} [[Jozef Kostelník]] (marec 2026) *{{SVK}} [[Erik Havrila]] (marec 2026-súčasnosť) </div> == Externé odkazy == * [https://www.fctatran.sk/ FC Tatran Prešov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230409064539/https://www.fctatran.sk/ |date=2023-04-09 }} - oficiálna stránka * [http://www.1fctatran.sk 1. FC Tatran Prešov] - oficiálna stránka mládežníckych tímov (neaktuálna) * [http://www.1fctatran.szm.sk 1. FC Tatran Prešov] - neoficiálna stránka klubu (neaktuálna od roku 2010) * [https://www.flashscore.sk/tim/presov/Ob5TWeVo/vysledky/ Tatran Prešov výsledky] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=1. FC Tatran Prešov}} == Referencie == {{Referencie}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:1. FC Tatran Prešov| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Prešov, Tatran]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1898]] 09duhsajntvtwdm8v000i3a400rua02 100 109074 8253078 6892145 2026-07-24T23:53:18Z IvanScrooge98 118306 /* */ súbor 8253078 wikitext text/x-wiki <center>[[9. september]]</center> ---- [[Súbor:Cesare Pavese 10.jpg|náhľad|vpravo|Cesare Pavese]] * [[1828]] – narodil sa [[Lev Nikolajevič Tolstoj]], ruský spisovateľ a filozof * [[1898]] – zomrel [[Stéphane Mallarmé]], francúzsky „prekliaty“ básnik a esejista * [[1908]] – narodil sa [[Cesare Pavese]], taliansky básnik <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Literatúra]]</noinclude> 70h41pkep8od96pupaw7s0khsaa8gfq 0 109236 8252862 8172337 2026-07-24T12:07:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252862 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Amdk6III arch.png|300px|right|thumb|Architektúra procesora K6-III]] '''K6-III''' je [[mikroprocesor]] architektúry [[x86]] od spoločnosti [[AMD]] a súčasne posledný a najvýkonnejší mikroprocesor pre základné dosky [[Super Socket 7]]. Koncepcia procesora bola jednoduchá, bol to upravený procesor [[K6-2]] s pridanou L2 cache priamo na procesore. Obsahoval 21,4 milióna [[tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistorov]] a vyrábal sa vo frekvenciách 400 a 450 [[MHz]]. == Externé odkazy== * [http://www.amd.com/us-en/Processors/ProductInformation/0,,30_118_1260_1288,00.html AMD: AMD-K6-III Processor (anglicky)] * [http://www.amd.com/us-en/Processors/ProductInformation/0,,30_118_1260_1300%5E1311,00.html AMD: AMD-K6®-III+ Mobile Processor (anglicky)] * [http://www.aceshardware.com/Spades/read.php?article_id=25000222 K6-III+: Super-7 to the Limit...rychlost až 660 MHz (anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050524225737/http://www.aceshardware.com/Spades/read.php?article_id=25000222 |date=2005-05-24 }} * [http://www.aceshardware.com/Spades/read.php?article_id=5000175 Recipe For Revival: K6-2+ (anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040618124459/http://www.aceshardware.com/Spades/read.php?article_id=5000175 |date=2004-06-18 }} * [http://balusc.xs4all.nl/ned/har-cpu-amd-k6.php AMD K6-III technical specifications (anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051122153856/http://balusc.xs4all.nl/ned/har-cpu-amd-k6.php |date=2005-11-22 }} * [http://www.k6plus.com/index.php?module=NukeWrapper&url=http://www.k6plus.com/ocdb/frontend/ K6Plus.Com Overclockers Database (anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060523160816/http://www.k6plus.com/index.php?module=NukeWrapper&url=http://www.k6plus.com/ocdb/frontend/ |date=2006-05-23 }} * [http://www.cpudatabase.com/ Overclockers.Com CPU Database (anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170914222119/http://cpudatabase.com/ |date=2017-09-14 }} * [http://www.pcguide.com/ref/cpu/fam/g6.htm Technical overview of the AMD-K6® series (anglicky)] * [http://www.tomshardware.com/cpu/20001106/index.html Tomshardware: Socket7 Triangle: AMD K6-2, AMD K6-2+ And AMD K6-III+ (anglicky)]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{počítačový výhonok}} [[Kategória:Mikroprocesory]] {{Procesory AMD}} 3u1c65c0axc4xapqdq6839fmte80kjo 0 109632 8252923 8246057 2026-07-24T14:48:28Z Pibwl 36580 foto 8252923 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Chmúrov potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = Chmurov potok 122436914.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Čadca (okres)|Čadca]] | district1 = | commune = | municipality = [[Nová Bystrica (obec)|Nová Bystrica]] | municipality1 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Svítková]], [[Kysucké Beskydy]] | source_elevation = cca 1000 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = [[Vychylovka (potok)|Vychylovka]] | mouth_location = [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovka]] | mouth_elevation = 610 | mouth_lat_d = 49.373582 | mouth_long_d = 19.066 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,1 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-06-079 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-06-5210 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Kysuce|Kysuca]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Chmúrov potok'''<ref name=N>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> alebo aj '''Chmúra''' je potok na [[Kysuce|Kysuciach]], vo východnej časti [[Čadca (okres)|okresu Čadca]]. Je to ľavostranný prítok [[Vychylovka (potok)|Vychylovky]], má dĺžku 5,1 km a je tokom VI. rádu. Pramení v [[Oravské Beskydy|Oravských Beskydách]], v podcelku [[Ošust]],<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-12 | miesto = Bratislava }}</ref> na juhovýchodnom svahu [[Svítková|Svítkovej]] (1 082,5 m n. m.) v nadmorskej výške cca 1 000 m n. m.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | titul = TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) | vydanie = 6 | vydavateľ = CBS | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023 | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = }}</ref> Najprv tečie na juh, potom sa stáča na juhozápad a tečie po hranici medzi [[Oravské Beskydy|Oravskými Beskydami]] na severe a [[Kysucká vrchovina|Kysuckou vrchovinou]] na juhu. Z pravej strany priberá štyri prítoky spod Hankinej poľany, zľava viacero prítokov, najmä prítok (733,8 m n. m.) spod Drabírovca, dva spod [[Mrvova Kykula|Mrvovej Kykule]] (1 040,2 m n. m.) a od osady Sajdovia. Do [[Vychylovka (potok)|Vychylovky]] ústi pri osade [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovka]] v nadmorskej výške okolo 610 m n. m. Údolím potoka vedie [[Kysucká lesná železnica]] a pri osade [[Chmúra (osada)|Chmúrovci]] stojí skanzen ([[Múzeum kysuckej dediny]]).<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.066&y=49.37329&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Vychylovky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Kysuce]] [[Kategória:Vodné toky v Oravských Beskydách]] [[Kategória:Vodné toky v Kysuckej vrchovine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Čadca]] [[Kategória:Nová Bystrica (obec)]] 4bqs7hvkkefs8vutphb1phmq59mljyj 0 109658 8252889 8252855 2026-07-24T12:40:56Z Corin 21212 Zamkol stránku „[[EXTRA plus]]“: Nadmerný vandalizmus: opakované odmazávanie citovaných informácií a pridávanie zaujatých označení ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 12:40, 31. júl 2026 (UTC)) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 12:40, 31. júl 2026 (UTC))) 8252855 wikitext text/x-wiki {{Infobox časopis | Názov = EXTRA plus | Logo = | Periodicita = [[Periodikum#Delenie podľa periodicity|mesačník]] | Krajina = [[Česko-Slovensko]]<br>[[Slovensko]] | Vydavateľ = Mayer Media | Slovenská mutácia = | Druh tlačoviny = | Prvé vydanie = [[1. august]] [[2000]] | Posledné vydanie = | Šéfredaktor = Lenka Mayerová (od 2020) | Priemerný náklad = | Formát = A4 | Počet strán = | ISSN = 1336-0256 | Link = [https://www.extraplus.sk/ Oficiálny web] }} '''''EXTRA plus'''''{{#tag:ref|Formát názvu podľa zoznamu periodickej tlače [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]].<ref name=MKSR>{{Citácia | titul = Zoznam periodickej tlače{{--}}Detail | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | rok = c2010 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=301 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219191400/https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=301 | dátum archivácie = 2025-12-19 }}. Evidenčné číslo EV 1049/08.</ref>|group=pozn}} je konšpiračný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = extraplus.sk - konspiratori.sk | url = https://konspiratori.sk/stranka/788 | vydavateľ = konspiratori.sk | dátum prístupu = 2026-04-12 | jazyk = sk | meno = NetSuccess, s r o | priezvisko = info@uspech.sk}}</ref> [[Slovenčina|slovenský]] [[časopis]] s [[Periodikum#Delenie podľa periodicity|mesačnou periodicitou]], ktorý vychádza v tlačenej podobe od [[1. august]]a [[2000]]<ref name=MKSR/> a v podobe [[Spravodajský webový portál|spravodajského webového portálu]] '''extraplus.sk''' od [[1. január]]a [[2004]].<ref>{{Citácia | titul = Spravodajské webové portály | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | dátum vydania = 2025-30-11 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Zoznam-SWP-k-30_11_2025-2.xlsx | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219193525/https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Zoznam-SWP-k-30_11_2025-2.xlsx | dátum archivácie = 2025-12-19 }}. Evidenčné číslo EV 138/25/SWP.</ref> Od roku [[2004]] médium ako šéfredaktorka vedie Lenka Mayerová, predtým ho viedli [[Pavel Kapusta]] (2000{{--}}2014) a Lenka Remiášová (2015{{--}}2019). Predchodcami tohto časopisu boli periodiká ''Extra S'', ''Extra Slovensko'' a ''Extra'', vychádzajúce kontinuálne od roku [[1991]]. Podľa [[Watchdog|watchdogových organizácií]] ako [[Transparency International]] či [[Konšpirátori.sk]] časopis šíri klamlivé, [[Dezinformácia|dezinformačné]] správy a lživú [[Propaganda|propagandu]] v prospech režimu [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], pričom v rámci slovenskej domácej politiky podporuje [[SMER – sociálna demokracia|SMER – sociálnu demokraciu]] a do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských volieb 2024]] zasiahol v prospech [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]].<ref name=Konspiratori>{{Citácia | priezvisko = Langer | meno = Tomáš | priezvisko2 = Žugecová | meno2 = Aneta Žugecová | titul = extraplus.sk (8.3) | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Konšpirátori.sk | rok = 2025 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://konspiratori.sk/stranka/788 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219104800/https://konspiratori.sk/stranka/788 | dátum archivácie = 2025-12-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = MediaBrífing: Čo sa dočítate v konšpiračnom časopise, ktorý robí kampaň Pellegrinimu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3885211/mediabrifing-co-sa-docitate-v-konspiracnom-casopise-ktory-robi-kampan-pellegrinimu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia | titul = Činnosť alternatívnych médií nahlodáva dôveru v spravodlivosť a demokratické inštitúcie (podcast) | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Transparency International Slovensko | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-12-20 | url = https://transparency.sk/sk/cinnost-alternativnych-medii-nahlodava-doveru-v-spravodlivost-a-demokraticke-institucie-podcast/ }}</ref><ref>{{Citácia | autor = SITA | titul = Transparency upozorňuje na dezinfoscény: Podsúvajú neoverené informácie, ovplyvňujú mienku | druh nosiča = online | periodikum = spravy.pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | miesto = Bratislava | vydavateľ = Our Media SR | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-12-20 | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/688304-transparency-upozornuje-na-dezinfosceny-podsuvaju-neoverene-informacie-ovplyvnuju-mienku/ }}</ref> == História == Prvé vydanie vyšlo v júni [[1991]] ako novinová príloha vtedajšieho populárneho týždenníka ''Slobodný Piatok''. Od roku [[1992]] sa príloha osamostatnila a vychádzala pod názvom Týždenník Extra Slovensko. ''Slobodný Piatok'' nakoniec zanikol, no Extra Slovensko dosiahlo takmer 120-tisícový náklad. V marci [[1999]] Extra zmenilo majiteľov a vymenilo vedenie redakcie. Časopis v súčasnej podobe založili a viedli Pavel Kapusta a Lenka Eremiášová (dnes Mayerová), bývalí reportéri [[Slovenská televízia|STV]] z čias vlád [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]].<ref name="blaha"/> Od októbra [[2000]] prišlo k ďalšej úprave grafiky a obsahu, zmenila sa periodicita (dvojtýždenník) i názov, ktorý pretrval dodnes: ''Extra plus''. V evidencii periodickej tlače Ministerstva kultúry SR má registračné číslo 2360/2000. V polovici roka [[2003]] sa ''Extra plus'' stal mesačníkom. Po grafických a obsahových zmenách sa od začiatku roka [[2004]] pôvodne novinový formát A3 periodika zmenil na plnofarebný časopis formátu A4. V marci [[2009]] bola spustená internetová verzia ''Extra plus''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mesačník Extra plus na internete, cez-okno.net |url=https://www.cez-okno.net/clanok/mesacnik-extra-plus-na-internete |dátum prístupu=2020-08-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211022165328/https://cez-okno.net/clanok/mesacnik-extra-plus-na-internete |dátum archivácie=2021-10-22 }}</ref> Časopis od roku [[2009]] do roku [[2014]] vydávala spoločnosť Medialis, šéfredaktorom bol [[Pavel Kapusta]].<ref name="polas">{{Citácia periodika | priezvisko = Poláš | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Extra Plus zmenil vydavateľa, šéfredaktor onedlho skončí | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/tlac/extra-plus-zmenil-vydavatela-sefredaktor-onedlho-skonci | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-08-07 | dátum prístupu = 2020-08-04 }}</ref> Od [[1. august]]a [[2014]] vydáva ''Extra plus'' Mayer media a v januári 2015 časopis zmenil grafickú podobu. Od augusta 2014 je šéfredaktorkou riaditeľka vydavateľstva Mayer Media, [[Lenka Mayerová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Redakcia | url = https://www.extraplus.sk/extraplus/redakcia | vydavateľ = extraplus.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> V rokoch [[2014]]{{--}}[[2015]] organizovala redakcia ''Extra plus'' verejné moderované diskusie. Diskusie boli zamerané na politické témy.{{Bez citácie}} Časopis udeľuje ocenenie ''Cena Extra plus za prácu v prospech Slovenskej republiky''.{{Bez citácie}} == Zameranie == ''EXTRA plus'' kladie dôraz na politické, spoločenské, ekonomické i kultúrne dianie na Slovensku. Súčasťou obsahu sú exkluzívne rozhovory s osobnosťami slovenského i zahraničného politicko-spoločenského života, umelcami, mladými talentami, športovcami.{{Bez citácie}} Analytické články ponúkajú rôzne uhly pohľadu na udalosti, ktoré hýbu svetom. Súčasťou časopisu sú aj cestopisy, vďaka ktorým čitatelia spoznávajú život, zvyky či gurmánske špeciality iných národov žijúcich vo svete.{{Bez citácie}} Časopis bol týždenníkom ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]'' označený za [[Nacionalizmus|nacionalisticky]] zameraný.<ref name="polas"/> Podľa mediálnej analytičky a blogerky [[Miroslava Kernová|Miroslavy Kernovej]] periodikum pôvodne propagovalo [[Vladimír Mečiar|Mečiarovo]] [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko]], z ktorého prostredia pochádzali jeho zakladatelia Pavel Kapusta a Lenka Eremiášová (Mayerovej), neskôr vyslovoval podporu [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskú národnú stranu]], keďže Kapusta za túto stranu kandidoval, a v súčasnosti (2019) „velebí [[Rusko]], promuje [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|kotlebovcov]], vyrába z [[Tretí sektor|tretieho sektora]] a novinárov triednych nepriateľov.“<ref name="blaha">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Ľuboš Blaha pripravuje s konšpiračným webom a Extra plus knihu statusov | url = https://www.omediach.com/internet/15152-lubos-blaha-pripravuje-s-konspiracnym-webom-a-extra-plus-knihu-statusov | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = }}</ref> == Podpora prezidentskej kandidatúry Petra Pellegriniho == Mesačník ''Extra plus'' sa pred [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentskými voľbami 2024]] distribuoval do každej piatej domácnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Extra plus pomáha Pellegrinimu prelomiť limit, časopis dostala každá piata domácnosť | url = https://www.facebook.com/transparencysk/posts/803602241814860 | vydavateľ = facebook : Transparency International Slovensko | miesto = [Bratislava] | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = }}</ref> Vydanie mesačníka obsahovalo nerovnomernú kritiku kandidáta na prezidenta [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]] a chválu oponenta [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]].{{Bez citácie}} Podľa inštitúcie [[Transparency International|Transparency International]] Slovensko však tieto náklady neboli zarátané k nákladom na prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho, hoci úloha mesačníka bola odvrátiť ľudí od podpory Ivana Korčoka a vzbudiť pozitívny dojem na podporu Pellegriniho. Mesačník obsahoval niekoľko zavádzajúcich informácií a dôveryhodnosť informácií bola nízka.{{Bez citácie}} Podľa databázy Konšpirátori.sk je mesačník konšpiračný.<ref name=Konspiratori/> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn"}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.extraplus.sk/ Oficiálny web ''EXTRA plus''] * [https://www.omediach.com/tag/Extra%20plus Články týkajúce sa ''EXTRA plus''] na portáli ''O médiách'' [[Kategória:Týždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Dvojtýždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Mesačníky na Slovensku]] [[Kategória:Konšpiračné médiá]] [[Kategória:Spoločenské časopisy]] [[Kategória:Časopisy v slovenskom jazyku]] bdqpbq42xfn3hfnto3h74aagwnx9bvu 0 111075 8252920 8233758 2026-07-24T14:23:25Z TomášPolonec 64692 infobox, drobné opravy 8252920 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rehoľník | Meno = Anna Katarína Emmerichová | Popis osoby = mníška, mystička a stigmatička | Obrázok = Anna Katharina Emmerick - Gabriel von Max 1885.jpg | Popis obrázka = Anna Katarína Emmerichová ([[Gabriel Max|Gabriel von Max]], [[1885]], [[Neue Pinakothek]]) | Podpis = | Občianske meno = | Dátum narodenia = {{dn|1774|09|08}} | Miesto narodenia = [[Coesfeld]], [[Pruské kráľovstvo|Prusko]] (dnešné [[Nemecko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1824|02|08|1774|09|08}} | Miesto úmrtia = [[Dülmen]], [[Pruské kráľovstvo|Prusko]] (dnešné [[Nemecko]]) | Rehoľa = [[Rád svätého Augustína]] | Vstup do rehole dátum = | Noviciát dátum = | Prvé rehoľné sľuby dátum = | Večné sľuby dátum = [[1803]] | Svätica v cirkvách = [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka]] | Blahorečenie dátum = [[3. október]] [[2004]] | Blahorečil = [[Ján Pavol II.]] | Blahorečenie miesto = [[Vatikán]] | Kanonizácia dátum = | Kanonizoval = | Kanonizácia miesto = | Patronát = | Atribúty = | Sviatok = [[9. február]] }} [[Blahorečenie|Blahoslavená]] '''Anna Katarína Emmerichová''' (* [[8. september]] [[1774]], [[Coesfeld]], [[Pruské kráľovstvo|Prusko]] – † [[8. február]] [[1824]], [[Dülmen]]) bola [[Nemecko|nemecká]] [[Rád svätého Augustína|augustiniánska]] mníška, katolícka mystička a stigmatička. [[3. október|3. októbra]] [[2004]] ju [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] [[blahorečenie|blahorečil]]. ==Životopis== Narodila sa v chudobnej rodine, mala deväť súrodencov. Odmalička musela pomáhať pri prácach doma i na poli; tiež v útlom veku začala mať videnia. Chcela sa stať rehoľníčkou, klarisky v [[Münster (Vestfálsko)|Münsteri]] jej však dali podmienku, že musí vedieť hrať na [[Organ|organe]]. Napokon vstúpila do kláštora [[Rád svätého Augustína|augustiniánok]] Agnetenberg v [[Dülmen|Dülmene]]. Rehoľné sľuby zložila v roku [[1803]]. V rokoch [[1802]] až [[1811]] bola chorá. Kláštor v Agnetenbergu pod tlakom hnutia sekularizácie v roku [[1811]] zrušili. Katarína si našla prácu v domácnosti kňaza Abbé Lamberta, ktorý ušiel z [[Francúzsko|Francúzska]]. Neskôr vážne ochorela a bola pripútaná na lôžko. === Stigmy a vízie === Počas choroby sa u nej prejavili [[stigma (náboženstvo)|stigmy]]. Trpela tiež víziami, počas ktorých rozprávala udalosti zo [[Starý zákon|Starého]] i [[Nový zákon|Nového zákona]]. Jej videnia zapisoval od roku [[1818]] do roku [[1824]] spisovateľ a básnik [[Clemens Brentano]]. Z tohoto množstva zápisov a poznámok (40 zošitov) on sám povyberal videnia podľa určitej témy a vydal knihy pod názvom ''Život presvätej Panny Márie'' a knihu ''Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista'', z ktorej čerpal námety aj režisér [[Mel Gibson]] pre svoj film ''[[Umučenie Krista]]''. Zo zápisov povyberal český autor [[Jaroslav Durych]] témy o dôstojnosti kňazstva, Pánovej vinici, cirkevnom roku, o sv. omši, o nedostatkoch osôb, o pokání a o protivenstvách a skúškach, ktoré zhrnul do knihy pod názvom ''Sväté kňazstvo'', ktorá vyšla v [[Olomouc]]i v roku [[1939]]. == Uctievanie == [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] vyhlásil Annu Emmerichovú za [[Blahorečenie|blahoslavenú]] [[3. október|3. októbra]] [[2004]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Saints and Blesseds: ANN… – ANS…|url=http://www.gcatholic.org/saints/data/saints-ANN.htm#68035|vydavateľ=www.gcatholic.org|dátum prístupu=2023-04-13}}</ref> Jej sviatok je 9. februára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anna Katarína Emmerichová : Životopisy svätých|url=https://www.zivotopisysvatych.sk/8981-2/|dátum prístupu=2023-04-13|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Höcht, Maria Johannes: ''Nositelia Kristových rán (Stigmatizovaní)'', Slovo, Košice, podtitul: ''Výber zo životopisov osobností Cirkvi, ktorým sa dostalo výsady nosiť na svojom tele rany Pána Ježiša - stigmy'', preklad: Mikuláš Havrilla, ISBN 80-85291-31-2, 113 str. * Höcht, Maria Johannes: ''Träger der Wundmale Christi / Vierzig Stigmatisierte der neueren Zeit'', Credo-Verlag, Wiesbaden 1952, 270 s. * Höcht, Maria Johannes: ''Träger der Wundmale Christi / Von Franz von Assisi bis zum Zeitalter Theresias der Großen'', Credo-Verlag, Wiesbaden 1951, 190 s. * Höcht, Maria Johannes: ''Größe, Erhabenheit und Beurteilung der Stigmatisation'', Verlagsanstalt Albert Angerer, Waldsassen, 1938, 123 s. * ''Das Leben und Leiden unseres Herrn Jesu Christi und seiner hl. Mutter : nach dem Gesichten der gottseligen Anna Katharina Emmerick. Aus den Tagebüchern von Clemens Brentano'' / Herausgeben von Dietrich Kurt Büche, München : Verlag Kösel-Pustet, 1937, xxii, 468 s. : il. == Pozri aj == * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] * [[Rímske martyrológium]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Anna Katharina Emmerick}} == Externé odkazy == * [http://catholica.cz/index.php?id=526 Catholica.cz] * [http://www.santiebeati.it/Detailed/92102.html SantieBeati.it] * [http://www.ewtn.com/expert/answers/emmerich.htm The Passion of The Christ and Anne Catherine Emmerich and Mary of Agreda] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Emerichová, Katarína}} [[Kategória:Mníšky]] [[Kategória:Stigmatici]] [[Kategória:Nemeckí katolícki blahoslavení]] [[Kategória:Nemeckí mystici]] [[Kategória:Blahorečení Jánom Pavlom II.]] [[Kategória:Nemeckí augustiniáni]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 9. februára]] elqgmgn7uye41xlo43qsebszchfglpr 0 117350 8253085 612777 2026-07-25T00:45:15Z Xqbot 22159 Oprava dvojitého presmerovanie na [[Dídžej]] 8253085 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Dídžej]] hsu7p5b8rxo8x7ckboyba3v9dlrxad7 2 118780 8253135 970521 2026-07-25T09:45:49Z Scholastikos 174170 --toto sem nepatrí 8253135 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 127345 8253232 8159195 2026-07-25T11:54:56Z KormiSK 91359 8253232 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:GSJamesMonroe.jpg|thumb|5. prezident USA [[James Monroe]]]] '''Monroeova doktrína''' je princíp zahraničnej politiky [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]], ktorý vyhlásil 2. decembra 1823 prezident [[James Monroe|Jamesom Monroem]] v jeho siedmej výročnej [[Správa o stave Únie|správe o stave Únie]] adresovanom [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]], hoci názov „Monroeova doktrína“ sa začal používať až od roku 1850. Základná myšlienka bolo zabrániť ďalším kolonizačným pokusom alebo politickému zasahovaniu európskych mocností na [[Západná hemisféra|západnej pologuli]], ktorú Spojené štáty považovali za priestor svojho strategického záujmu. Spojené štáty súčasne vyhlásili, že nebudú zasahovať do vnútorných záležitostí európskych krajín, ani do existujúcich európskych kolónií. Doktrína sa v priebehu 19. a 20. storočia stala dôležitou súčasťou americkej zahraničnej politiky, pričom jej interpretácia a uplatňovanie sa postupom času menili. == Súčasná interpretácia == 18. novembra 2013 [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|minister zahraničných vecí]] [[John Kerry]] vyhlásil koniec uplatňovania doktríny ako zámienky na jednostranné zasahovanie USA v záležitostiach latinskoamerických štátov. Jeho administratíva presadila nový prístup založený na partnerstve a rovnosti s krajinami regióna, pričom poznamenal: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remarks on U.S. Policy in the Western Hemisphere | url = https://2009-2017.state.gov/secretary/remarks/2013/11/217680.htm | vydavateľ = U.S. Department of State | dátum prístupu = 2026-01-07}}</ref> {{Citát|Obdobie Monroeovej doktríny je na konci. Vzťah nie je o tom, kedy a ako USA zasiahnu do záležitostí iných amerických krajín. Je o tom, že všetky naše krajiny sa navzájom vnímajú ako rovnocenné... a spoločne napredujú v hodnotách a záujmoch, o ktoré sa delíme.}} Administratíva prezidenta [[Donald Trump|Donalda J. Trumpa]] sa opätovne zaoberala reinterpretáciou Monroeovej doktríny, pričom jej predstavitelia tvrdili, že je potrebné opäť posilniť americký vplyv na západnej pologuli. Po zajatí venezuelského prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] počas [[útoku na Venezuelu]] 3. januára 2026 prezident Trump vyhlásil, že tento krok predstavoval uplatnenie Monroeovej doktríny, ktorú označil ako „Donroeovu“, čím odkazoval na seba.<ref>{{Citácia periodika|titul=The ‘Donroe Doctrine’: Trump’s Bid to Control the Western Hemisphere|url=https://www.nytimes.com/2025/11/17/world/americas/trump-latin-america-monroe-doctrine.html|dátum=2025-11-17|dátum prístupu=2026-01-04|jazyk=en|periodikum=The New York Times}}</ref> == Doktrína == Celý dokument Monroeovej doktríny, sformulovaný najmä budúcim [[Prezident Spojených štátov|prezidentom]] a vtedajším [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|ministrom zahraničných]] vecí [[John Quincy Adams|Johnom Quincym Adamsom]], je dlhý a písaný diplomatickým jazykom. Jeho podstata je vyjadrená dvoma kľúčovými pasážami. Prvá je úvodné vyhlásenie, ktoré určuje to, že [[Nový svet (geografia)|Nový svet]] už viac nepodlieha kolonizačnému úsiliu európskych mocností:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monroe Doctrine (1823) | url = https://www.archives.gov/milestone-documents/monroe-doctrine | vydavateľ = National Archives | dátum vydania = 2021-06-25 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = en}}</ref> {{Citát|...príležitosť bola posúdená vhodnou na presadenie zásady, ktorej sa týkajú práva a záujmy Spojených štátov, že americké kontinenty, vzhľadom na slobodný a nezávislý stav, ktorý nadobudli a udržiavajú, sa odteraz nesmú považovať za predmet budúcej kolonizácie žiadnou európskou mocnosťou.}}Druhá pasáž obsahuje hlavné vyjadrenie doktríny. Objasňuje, že Spojené štáty zostávajú nezaujaté voči existujúcim európskym kolóniám v Amerike, no stavajú sa proti akýmkoľvek zásahom, ktoré by sa pokúšali o kolonizáciu novovzniknutých [[Latinská Amerika|latinskoamerických štátov]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monroe Doctrine (1823) | url = https://www.archives.gov/milestone-documents/monroe-doctrine | vydavateľ = National Archives | dátum vydania = 2021-06-25 | dátum prístupu = 2026-01-07 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milestones in the History of U.S. Foreign Relations - Office of the Historian | url = https://history.state.gov/milestones/1801-1829/monroe | vydavateľ = history.state.gov | dátum prístupu = 2026-01-07}}</ref> {{Citát|Dlhujeme to teda úprimnosti a priateľským vzťahom, ktoré existujú medzi Spojenými štátmi a týmito mocnosťami, vyhlásiť, že akýkoľvek pokus z ich strany rozšíriť svoj systém na ktorúkoľvek časť tejto pologule by sme považovali za nebezpečný pre náš mier a bezpečnosť. Do existujúcich kolónií alebo závislých území akejkoľvek európskej mocnosti sme nezasahovali a nebudeme zasahovať. No vo vzťahu k vládam, ktoré vyhlásili a udržiavajú svoju nezávislosť a nezávislosť ktorých sme po dôkladnom zvážení a na spravodlivých zásadách uznali, by sme nemohli vnímať nijaký zásah s cieľom utláčať alebo akýmkoľvek iným spôsobom riadiť ich osud zo strany ktorejkoľvek európskej mocnosti v inom svetle, ako prejav nepriateľského postoja voči Spojeným štátom.}}Monroeho prejav neurčil súvislú doktrínu. Bol väčšinou prehliadaný, až kým sa o niekoľko desaťročí neskôr jasne definovala. Na konci 19. storočia sa stala kľúčovou súčasťou americkej zahraničnej politiky. == História == {{Sekcia bez zdroja}} {{POV|dôvod=Sekcia pôsobí jednostranne, keďže sa sústreďuje prevažne na americké intervencie bez širšieho geopolitického kontextu. Zároveň chýbajú dôležité historické súvislosti týkajúce sa vývoja doktríny (Rooseveltov dodatok). Okrem toho sa v texte nachádza množstvo nepresných a nepodložených faktov.}} Monroeova doktrína, ktorá doteraz tvorila jeden zo základov zahraničnej politiky USA, zohrala v počiatočnej fáze progresívnu úlohu, pretože držala ochrannú ruku nad bývalými [[Španielsko|španielskymi]] [[kolónia]]mi v [[Stredná Amerika|Strednej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] v ich boji za nezávislosť. Neskôr však jej výklad smeroval k tomu, že neprípustnosť intervencie na americkom kontinente sa týka len európskych mocností, nie však samotných USA, ktoré si tak nepriamo vyhradzovali právo intervencie v štátoch Latinskej Ameriky. V súvislosti s prisvojovaním si nových území ([[panamerikanizmus]]) bola Monroeova doktrína využívaná k expanzionalistickej politike USA v Latinskej amerike a k potlačovaniu národno-oslobodeneckých hnutí vedených zväčša ľavicovými (až marxistickými) stranami a neskôr počas [[Studená vojna|Studenej vojny]] k brzdeniu vplyvu [[Kubánska revolúcia|kubánskej revolúcie]] vedenej [[Fidel Castro|F. Castrom]]. Hoci prezident [[Theodore Roosevelt]] už vo [[Americko-španielska vojna|vojne]] so [[Španielsko]]m v roku [[1898]] a následne s [[Filipínsko-americká vojna|Filipínami]] ([[1898]] – [[1902]]) porušil Monroeovu doktrínu, keď sa USA zmocnili [[Filipíny|Filipín]], v krajine naďalej pretrvávala ilúzia, že bude možné udržať politiku izolacionizmu aj po vypuknutí [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. [[Prezident]]ovi [[Woodrow Wilson]]ovi bolo jasné, že USA budú musieť do vojny zasiahnuť. Keďže ich záujmom boli bližšie krajiny [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] na čele s [[Francúzsko]]m a [[Veľká Británia|Veľkou Britániou]], potreboval zámienku, ktorou by pred americkou verejnou mienkou tento vstup ospravedlnil. A cisárske [[Nemecko]] potopením [[Loď|lode]] [[Lusitania]], na ktorej sa do Veľkej Británie viezli aj americkí občania, túto zámienku poskytlo. Po skončení vojny USA znova zaviedli izolacionalizmus, možno ešte väčšmi, ako pred vojnou. Dokonca USA nevstúpili do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Neporušili ho dokonca ani pri napadnutí [[Čína|Číny]] [[Japonsko]]m, ani po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|II. svetovej vojny]]. USA sa dokonca ani po napadnutí Japonskom ([[Pearl Harbor]]). Opustili túto dlho zaužívanú prax až keď Nemecko vypovedalo USA vojnu, pričom nadaľej trvali na nezasahovaní v ich oblasti vplyvu. Nástup extrémnej ľavice po II. svetovej vojne je nepríjemný najmä pre USA, ktoré Latinskú Ameriku považovali za svoju sféru vplyvu. Dokument sa výrazne uplatňoval hlavne v časoch studenej vojny, keď USA potlačili každý pokus o ustanovenie ľavicovej vlády v štátoch Latinskej Ameriky. Odhaduje sa, že v 20. storočí USA buď zabránili nástupu, alebo násilne zosadili okolo 40 latinskoamerických vlád. Po teroristických útokoch na USA sa však [[George H. W. Bush|G. Bush starší]] začal sústredovať na arabské štáty a dnes USA úplne stráca kontrolu nad Latinskou Amerikou, ktorej štáty sa stále viac odmietajú podriaďovať ich politike. V súčasnosti ide hlavne o [[Venezuela|Venezuelu]], [[Bolívia|Bolíviu]], či [[Nikaragua|Nikaraguu]]. S [[Brazília|Brazíliou]] uzatvára v poslednom období ekonomické dohody aj Čína, takže vplyv USA postupne slabne. Pričom samotná Brazília a čiastočne i [[Argentína]] je považovaná za [[Lokálna veľmoc|lokálnu veľmoc]]. Monroeova doktrína však prakticky nie je striktne dodržiavaná od vstupu do II. svetovej a vzniku [[studená vojna|studenej vojny]] ([[NATO]]). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Americko-španielska vojna]] * [[Banánové vojny]] == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Dejiny USA]] [[Kategória:Dejiny Latinskej Ameriky]] [[Kategória:Zahraničná politika]] eibf0aaq0crowhl8oyfen7x8em72omu 0 127414 8252876 7775837 2026-07-24T12:17:40Z ~2026-41205-46 301079 Doplnenie informácií o súčasnom využití paláca. 8252876 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Mirbachov palác | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Galéria mesta Bratislavy01.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region_type = Kraj | district = [[Okres Bratislava I|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = [[Bratislava]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =8| lat_s =41| lat_NS = S | long_d =17| long_m =6| long_s =28 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | author_type = | style = [[barok]], [[rokoko]] | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 13. - 18. storočie | established_type = Výstavba | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = | access_type = Najľahší prístup <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý | free_type = Stav | free1 = muzeálne expozície | free1_type = Využitie | free2 = [[Galéria mesta Bratislavy]] | free2_type = Správa <!-- *** Maps *** --> | map_caption = | map_locator = Bratislava | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = Bratislava Staré Mesto <!-- *** Websites *** --> | commons = Mirbach Palace | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} {| class="infobox" | [[Obrázok:Coat of Arms of Slovakia.svg|center|40px|Znak SR]] | align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''101-22/0''' |} '''Mirbachov palác''' je [[Barok|barokovo]]-[[Rokoko|rokoková]] stavba v historickej zóne [[Bratislava|Bratislavy]]. Štvorkrídlový dvojposchodový objekt, radiaci sa k najkrajším a najzachovalejším stavebným pamiatkam uvedeného slohového obdobia na [[Slovensko|Slovensku]], dostal svoje meno po poslednom majiteľovi, barónovi Dr. Emilovi Mirbachovi. Od roku 1975 je tento palác sídlom Galérie mesta Bratislavy, po [[Slovenská národná galéria|SNG]] druhej najväčšej galérie na Slovensku. Jeho nádvorie s impozantnou fontánou Tritón a nymfa je počas otváracích hodín galérie voľne prístupné širokej verejnosti. == História paláca a jeho majitelia == História paláca a miesta, na ktorom terajšia budova stojí, siaha do dávnej minulosti. Prvým historickým dokumentom, viažúcim sa k predchodcovi stavby, je katastrálny záznam o tunajšej parcele, pochádzajúci z roku 1379. V listine sa uvádza majiteľ domu na tomto pozemku, ktorým bol istý Mikuláš Damankusch. Z roku 1443 pochádza dokument, v ktorom sa uvedený dom spomína ako ''„Weittenhof“'' (z [[Nemčina|nem.]] ''široký dvor''). Známy bratislavský historik [[Tivadar Ortvay]] (1843 - 1916) v jednom zo svojich spisov uvádza, že tu stojaca budova bola ozdobená mestským erbom a jej jadro tvorila z väčšej časti drevená konštrukcia. Od polovice 17. až do začiatku 18. storočia sa v historických záznamoch okrem pomenovania ''„Weittenhof“'' uvádza aj označenie ''„domus civitatis“'' (t.j. ''„mestský dom“''), na základe čoho možno predpokladať, že pôvodný objekt sa v uvedenom období dostal do majetku mesta. Budovu od svojho vzniku v 14. storočí vlastnilo viacero majiteľov, rôzneho spoločenského postavenia. Medzi najvýznamnejších z nich patril napr. komorský radca Juraj Szombathely (v dome býval v roku 1621); v roku 1636 ho vlastnil rod Illésházyovcov. Stavba domu neušla pozornosti ani [[Matej Bel|Mateja Bela]]. Vo svojich známych ''Notíciách'' (z roku 1735) ho opisuje takto: {{citát|Nakoniec sa nepatrí obísť ani palác, ktorý ľudovo nazývajú podľa širokého dvora Weiter-Hoff. Mestu patrí podľa veľmi starého práva. Postavený je na širokom priestranstve pri ústi Zámočníckej uličky (Nemci ju volajú Schlosser Gasse, Maďari Lakatos-Utza). Tam, kde má výhľad na františkánsky kostol, sú izby vhodné na bývanie. Ale pretože na druhú stranu sa ťahá vo dvoch krídlach, nechýba mu nádhera a pohodlie...|}} Bel pokračuje opisom udalosti, ktorá citeľne zasiahla do osudov stavby - 23. októbra 1733 dom vyhorel. Zrejmou príčinou bola nedbanlivosť divadelnej spoločnosti, ktorá mala priestory v paláci prenajaté. Okrem toho z Belovho opisu sa dozvedáme, že miestnosti v paláci viackrát poslúžili napr. na ubytovanie vojenských dôstojníkov alebo to, že suterénne priestory sa využívajú na uskladňovanie vína. V roku 1762 dom, resp. zvyšky domu, kúpil bratislavský pivovarník Johann Michael Spech, pochádzajúci z niekdajšej richtárskej rodiny v [[Podhradie (Bratislava)|Podhradí]]. O uvedenej skutočnosti zanechal správu známy historik a kartograf [[Ján Matej Korabinský]] vo svojom diele ''Beschreibung der königlich – ungarischen Haupt-, Frey – und Krönungstadt Pressburg'' (''Popis uhorského kráľovského, hlavného a korunovačného mesta Prešporka'') z roku 1781. 4. marca 1768 získal Michael Spech povolenie na stavbu nového objektu na mieste niekdajšej, požiarom poškodenej budovy. Dodnes sa nepodarilo zistiť autora projektu. Viacerí odborníci poukazovali na cudzí pôvod projektanta; objavila sa úvaha o diele významného rakúskeho architekta [[Franz Anton Hillebrandt|Franza Antona Hillebrandta]]. Stavebné práce viedol murársky majster Matej Höllrigl (1728 - 1801), ktorý prišiel do Prešporka v roku 1755 a pracoval tu ako mestský palier. Podľa archívnych záznamov trvala stavba dva roky - od jari 1768 do jari roku 1770. Výsledkom výstavby bol reprezentačný mestský barokový palác a bohatou rokokovou štukovou ornamentálnou výzdobou fasád a vybavením vnútorných priestorov, s vysokým štandardom prevedenia umelecko-remeselných prác. [[Obrázok:Galéria mesta Bratislavy04.jpg|thumb|Jedna z pôvodných miestností paláca s dreveným obložením]]Čoskoro po dokončení Spech palác predal. Jeho novým majiteľom sa stal gróf Imrich Csáky, ktorý ako majiteľ figuruje ešte v roku 1813. V staršej literatúre boli jemu prisudzované dva plastické erby umiestnené v tympanóne na priečelí. Až následný výskum ukázal, že patria jednému z neskorších vlastníkov objektu. V priebehu nasledujúcich sto rokov objekt viackrát zmenil svojho majiteľa. Medzi známejších patril Adam Jurenák (1772 - 1837), člen mestskej rady. Ako vlastník sa uvádza v roku 1828. V povedomí širšej verejnosti sú známi najmä poslední dvaja súkromní majitelia paláca - Nyáryovci a dr. Emil Mirbach. Nyáryovci získali palác v roku 1908 v osobe grófa Kolomana Nyáryho a jeho syna Karola. Popredný uhorský grófsky rod pochádza z obce Bedegh v [[Tolnianska župa|Tolnianskej stolici]]. Práve Nyáryovcom patría zmienené erby v tympanóne. Rod vlastnil palác iba osem rokov. 30. marca 1917 ho aj so zariadením zdedeným po predchádzajúcich majiteľoch a zbierkou vzácnych umeleckých predmetov kúpil barón dr. Emil Mirbach s manželkou. Nový majiteľ si bol vedomý historickej ceny paláca aj ceny umeleckých diel, ktorými bol palác zariadený. Preto ho v poslednej vôli odkázal mestu so žiadosťou, aby dom sprístupnili verejnosti ako múzeum výtvarného umenia. Mesto sa vlastníctva paláca ujalo v roku 1949 a už v nasledujúcom roku sa v ňom konali prvé výstavy umeleckých diel. V nasledujúcich rokoch prešiel palác rozsiahlou pamiatkovou rekonštrukciou, po ukončení ktorej ho v roku 1975 sprístupnili verejnosti. V apríli uvedeného roku sa stal sídlom medzitým založenej [[Galéria mesta Bratislavy|Mestskej galérie]]. V súčasnosti sú interiéry paláca stavebne prispôsobené múzejným účelom, napriek tomu sa v pôvodnom stave zachovali dve miestnosti na prvom poschodí s dreveným obložením na stenách, do ktorého sú inštalované vzácne dobové grafické listy z 18. storočia. Mirbachov palác bol v roku 1963 zapísaný do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. V paláci je stála expozícia stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva, a tiež priestory určené krátkodobým výstavám. == Opis stavby == Štvorkrídlový dvojposchodový palác so sedlovými strechami postavený na pôdoryse nepravidelného lichobežníka architektonicky dotvára priestor severného zakončenia Františkánskeho námestia. Palácové krídla obkolesujú vnútorný dvor. Jeho dominantu tvorí fontána s kópiou súsošia ''[[Tritón a nymfa]]'', dielom popredného bratislavského sochára [[Viktor Oskar Tilgner|Viktora Tilgnera]]. Hlavné, prísne symetrické priečelie, orientované do Františkánskeho námestia zdobia jemné vzdušné rokaje nápaditých tvarov. Stredom fasády vedie nápadný [[rizalit]] zakončený mohutným [[tympanón]]om, na ktorom je pod grófskou korunou kartuša s dvojicou oválnych štítov. Tvoria rodový erb predposledných majiteľov paláca - Ňáriovcov. == Zdroje == * kol. autorov, ''50 rokov Galérie mesta Bratislavy 1961 - 2011'', GMB, Bratislava, 2011, ISBN 978-80-89340-30-9 * J. Oršulová, ''Heraldické pamiatky Bratislavy'', Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-89218-64-6 * B. Bublincová, Št. Holčík, ''Bratislavské fontány'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0175-8 * L. Kemény, ''Bratislavský hrad a Podhradie'', Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-68-4 == Iné projekty == {{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký|Architektúra|Architektonický}}{{projekt|commons=Category:Mirbach Palace}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Rokokové stavby na Slovensku]] 4lgsvu3nv73c8pay6sra0mef5q3z11k 0 134530 8253132 8187720 2026-07-25T09:30:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253132 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} '''Banksy''' (* [[Bristol]], [[Anglicko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Banksy Unveils Valentine’s Day Mural in His Hometown of Bristol | url = https://observer.com/2020/02/banksy-valentines-day-art-mural-bristol-barton-hill/ | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum prístupu = 2025-04-23 | jazyk = en-US}}</ref> je [[Anglicko|anglický]] [[grafity|grafiti]] [[umelec]] pochádzajúci z [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristolu]]. Špekuluje sa tiež, že [[Švajčiarsko|švajčiarsky]] umelec Maître de Casson môže byť práve Banksy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ist Banksy der Leipziger Maler Maître de Casson?|url=https://trendkraft.io/kunst-kultur-und-religion/ist-banksy-der-leipziger-maler-maitre-de-casson/|vydavateľ=TRENDKRAFT|dátum vydania=2019-12-09|dátum prístupu=2020-11-30|jazyk=de|meno=Hans-Heiner|priezvisko=Dobke|url archívu=https://web.archive.org/web/20201026154857/https://trendkraft.io/kunst-kultur-und-religion/ist-banksy-der-leipziger-maler-maitre-de-casson/|dátum archivácie=2020-10-26}}</ref> Maître de Casson to na svojej webovej stránke popiera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maître de Casson|url=https://maitredecasson.com/Banksy.php|vydavateľ=maitredecasson.com|dátum prístupu=2020-11-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20201027013610/https://maitredecasson.com/Banksy.php|dátum archivácie=2020-10-27}}</ref> Banksyho diela sú často [[satira|satirické]] a nesú [[politika|politické]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrne]] alebo [[etika|etické]] posolstvo. Jeho pouličné umenie ({{Vjz|eng|[[street art]]}}), ktoré kombinuje grafiti s využitím šablónovej techniky, sa objavilo v [[Londýn]]e i v iných svetových mestách. Zatiaľ žije anonymne a nikto presne nevie, kto sa nachádza za prezývkou „Banksy“. Sú o ňom tiež natočené filmy „Banksy – Exit Through the Gift Shop“ z roku [[2010]] a „The Antics Roadshow“ z roku [[2011]]. Pre 22. sériu kresleného seriálu ''[[Simpsonovci]]'' vymyslel pre epizódu 3 tzv. gaučový skeč, ktorý sa objavuje v každej časti Simpsonovcov. Pri tvorbe mal úplnú autorskú slobodu. O maliarovi Banksy sa nevie veľa. Nevie sa, koľko má rokov, kedy sa narodil a iné informácie. Najpopulárnejšie grafiti od Banksyho je Dievča s balónom. == Galéria == <gallery> </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Mattanza | meno = Alessandra | autor = | odkaz na autora = | titul = Banksy3 (Potkany a opice; Deti; Mestská džungľa) | vydanie = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2024 | počet strán = 288 | url = | isbn = 978-80-5566-684-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Umenie|Umelecký}} * [https://www.britannica.com/biography/Banksy Encyclopædia Britannica] * [https://www.universalis.fr/encyclopedie/banksy/ Encyclopædia Universalis] {{Výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Britskí umelci]] dcv05o3uwbcwhwo22dl5ykjfe6zuig1 0 135046 8252969 7469247 2026-07-24T17:07:08Z ~2026-41295-40 301097 /* Životopis */ 8252969 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Viliam Ries | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský rímskokatolícky kňaz, spisovateľ, prekladateľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[29. máj]] [[1904]] | Miesto narodenia = [[Špania Dolina]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1989|2|23|1904|5|29}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Anton Ries{{break}}Jozefína rod. Kučerová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Zuzana rod. Macorligová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Viliam Ries''' ([[pseudonym]]: ''Ivan Javor'', ''Miloš Kvet'', ''V.R. Mornár'', ''V.R. Podsitniansky'', ''Šuhaj spod Sitna''; * [[29. máj]] [[1904]], [[Špania Dolina]]{{--}}† [[23. február]] [[1989]], [[Bratislava]]; bol pochovaný v [[Rača (mestská časť)|Rači]]) bol slovenský [[rímskokatolícky kňaz]], [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]. Patril medzi mnohých slovenských kresťanských duchovných, ktorí podľahli vábeniu radikálnej politiky a v nacizme hľadali záštitu pre národ a cirkev. == Životopis == Jeho otec bol Anton Ries a matka Jozefína rod. Kučerová. Študoval na gymnáziách v Banskej Štiavnici, Nitre a v Trnave, 1924 – 1930 na filozofickej a teologickej fakulte univerzity v Innsbrucku, 1938 – 43 externe na Filozofickej fakulte [[Slovenská univerzita v Bratislave|Slovenskej univerzity v Bratislave]]. V rokoch 1930 – 38 pôsobil ako rímskokatolícky farár v [[Teplá|Teplej]], 1938 – 42 v [[Antol]]e, 1942 – 44 spoluredaktor týždenníka ''[[Štiavničan]]'' a potom ako šéfredaktor<!-- šéfredaktor podľa wiki Náš boj --> časopisu ''[[Náš boj]]'' v Bratislave.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viliam Ries - Slovenskí spisovatelia - Literárne informačné centrum|url=http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/viliam-ries|vydavateľ=www.litcentrum.sk|dátum prístupu=2019-04-12}}</ref> ''Náš boj'' bol jedným z najradikálnejších periodík tej doby a priamo odkazoval svojim názvom na [[Adolf Hitler|Hitlerov]] [[Mein Kampf]].<ref name=":1" /> Ries v tom čase už ako platený tajný agent pôsobil v prospech nemeckých spravodajských služieb.<ref name=":1" /> Napríklad: vojnu podľa Riesa rozpútali internacionály marxistov a slobodomurárov, agenti židovstva stojaceho v pozadí: „Svetový Žid raz v obleku anglického lorda, alebo amerického bankára, inokedy zase v rovnošate boľševickej armády, zjavoval sa všade tam, kde bolo potrebné podpaľovať európske ovzdušie.“ (Szabo s. 139)<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mnohí slovenskí kňazi podľahli vábeniu fašizmu|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/mnohi-slovenski-knazi-podlahli-vabeniu-fasizmu|vydavateľ=HistoryWeb.sk|dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk|meno=Jakub|priezvisko=Drábik|dátum vydania=}}</ref> Hlavným protivníkom pre Riesa bol východný boľševizmus, ktorý „spojil východnú ázijskú neskrotnosť s prefíkanou židovskou svetovládnou ideou.“ (Szabo s. 141). Šancu zbaviť sa „židovstva“ podľa Riesa navždy prepásli Rusi, ktorí sa pod vedením boľševikov nechali úplne opantať ázijským materializmom, a to nielen kultúrne, ale i pokrvne, takže „tvár ruského človeka je už výrazom euro-ázijskej miešaniny.“ (Szabo s. 143). Pre takých nebolo na svete miesto, museli ustúpiť vznešenej čistej rase. Všetko to pritom bolo podľa Riesa v súlade s tým, čo si želal Boh.<ref>Miloslav Szabó: Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 – 1945). Bratislava : Slovart, 2019. 207 strán. ISBN 978-80-556-3902-4</ref> Po vojne v rokoch [[1945]] – [[1955]] bol z politických dôvodov väznený. Po prepustení žil v Zlatých Moravciach. 1959 – 62 pôsobil ako učiteľ v [[Beladice|Beladiciach]], 1962 na gymnáziu v Bratislave, 1963 – 72 v Humennom a v Sabinove, od 1973 žil na dôchodku v Bratislave.<ref name=":0" /> Debutoval básnickou zbierkou meditatívnej náboženskej i subjektívnej lyriky, autor poézie pre deti a mládež. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti (ovládal angl., franc., lat., maď., nem., poľ., slovinský, tal. a špan. jazyk). Bol predsedom združenia slovanských bohoslovcov v [[Innsbruck]]u, Zväzu slovenských rímskokatolíckych bohoslovcov, Literárno-umeleckého združenia v Banskej Štiavnici,<!-- táto veta je bez zdroja. chýbajú roky.. napríklad Literárno-umelecké združenie v Banskej Štiavnici ? --> [[MOMS]] v Humennom. == Dielo == * ''O ľuďoch so smutnými očami'', Trnava roku [[1932]] * ''Mesačných 200'', Banská Štiavnica roku [[1940]] * ''Pre moje dieťa'', Trnava roku [[1930]] * ''O vtáčkoch-letáčkoch'', Trnava roku [[1933]] * ''František Richard Osvald'', Trnava roku [[1939]] * ''Kontinent v prerode'', Prešov roku [[1943]] == Pamiatky == * rukopisná pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ''[[Slovenský biografický slovník]]'' * [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000]] == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ries, Viliam}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Osobnosti zo Španej Doliny]] qsyvzz36wrj16g7bbz7f0r0y2985duc 10 158140 8252926 7200287 2026-07-24T14:52:20Z 321fire 115544 dal som bežný wikilink na súbor, namiesto volania šablóny 8252926 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1|bez}}} |n={{#switch:{{{2|0}}}|2=Čínsky Tchaj-pej [[File:Flag of Chinese Taipei for Olympic Games.svg|22x16px|border|Čínsky Tchaj-pej|link=]]|#default=[[File:Flag of Chinese Taipei for Olympic Games.svg|22x16px|border|Čínsky Tchaj-pej|link=]] Čínsky Tchaj-pej}} |w=[[File:Flag of Chinese Taipei for Olympic Games.svg|22x16px|border|Čínsky Tchaj-pej|link=]] [[Čínsky Tchaj-pej|{{{2|Čínsky Tchaj-pej}}}]] |bez|=[[File:Flag of Chinese Taipei for Olympic Games.svg|22x16px|border|Čínsky Tchaj-pej|link=]] |{{#switch:{{{2}}}|1=[[File:Flag of Chinese Taipei for Olympic Games.svg|22x16px|border|Čínsky Tchaj-pej|link=]]}} [[{{#switch:{{{1}}} |f=Taiwanské národné futbalové mužstvo |fz=Taiwanské národné ženské futbalové družstvo |lh=Taiwanské národné hokejové mužstvo |lhj=Taiwanské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov |lh18=Taiwanské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov |lhz=Taiwanské národné ženské hokejové družstvo |lhzj=Taiwanské národné hokejové družstvo žien do 18 rokov |dc=Taiwanský daviscupový tím |fc=Taiwanský fedcupový tím |bm=Taiwanské národné basketbalové družstvo mužov |bz=Taiwanské národné basketbalové družstvo žien |vm=Taiwanské národné volejbalové družstvo mužov |vz=Taiwanské národné volejbalové družstvo žien |h=Taiwanské národné hádzanárske mužstvo |hz=Taiwanské národné hádzanárske družstvo žien |vpm=Taiwanské národné vodnopólové družstvo mužov |fsm=Taiwanské národné futsalové družstvo mužov |fsz=Taiwanské národné futsalové družstvo žien |fsam=Taiwanské národné AMF futsalové družstvo mužov |fsaz=Taiwanské národné AMF futsalové družstvo žien |phm=Taiwanské národné družstvo pozemného hokeja mužov |phz=Taiwanské národné družstvo pozemného hokeja žien |bzm=Taiwanské národné bejzbalové družstvo mužov |bzz=Taiwanské národné bejzbalové družstvo žien |sfm=Taiwanské národné softbalové družstvo mužov |sfz=Taiwanské národné softbalové družstvo žien |cm=Taiwanské národné curlingové družstvo mužov |cz=Taiwanské národné curlingové družstvo žien |kf=Taiwanské národné korfbalové družstvo |rm=Taiwanské národné ragbyové družstvo mužov |rz=Taiwanské národné ragbyové družstvo žien |nz=Taiwanské národné netballové družstvo žien |ilhm=Taiwanské národné inline hokejové družstvo mužov |ilhz=Taiwanské národné inline hokejové družstvo žien |hkkm=Taiwanské národné družstvo hokeja na kolieskových korčuliach mužov |hkkz=Taiwanské národné družstvo hokeja na kolieskových korčuliach žien |lkm=Taiwanské národné lakrosové družstvo mužov |lkz=Taiwanské národné lakrosové družstvo žien |cpm=Taiwanské národné canoepolové družstvo mužov |cpz=Taiwanské národné canoepolové družstvo žien |fbm=Taiwanské národné faustbalové družstvo mužov |tbm=Taiwanské národné tchoukballové družstvo mužov |tbz=Taiwanské národné tchoukballové družstvo žien |{{{1}}}=<em class="warning">Neznámy parameter: {{{1}}}</em> }} {{{4|}}}|{{#if:{{{3|}}}|{{{3}}}|Čínsky Tchaj-pej}}]] {{#switch:{{{2}}}|2=[[File:Flag of Chinese Taipei for Olympic Games.svg|22x16px|border|Čínsky Tchaj-pej|link=]]}}}}<noinclude>{{Dokumentácia}}</noinclude> 43k029vj8homqq2cgbaf8a23p8kbj4p 0 162592 8253227 8117280 2026-07-25T11:51:32Z KormiSK 91359 8253227 wikitext text/x-wiki [[Súbor:WestNewYorkTownHall60thSt.JPG|náhľad|Radnica]] '''West New York''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v okrese [[Hudson County]] v štáte [[New Jersey]] v [[Spojené štáty|USA]]. Podľa sčítania v roku [[2000]] tu žilo 52 912 obyvateľov.<ref>{{cite web |url=https://data.census.gov/all?q=West+New+York+town,+Hudson+County,+New+Jersey |title=Explore Census Data West New York town, Hudson County, New Jersey |date=2023-01-09}}</ref> == Osobnosti mesta == * [[Mathieu Schneider]] (* [[1969]]), hokejista<ref>Wills, Adam. [http://www.jewishjournal.com/health/article/the_jewish_king_20010323 "The Jewish KingHockey's Mathieu Schneider puts down roots in LA, seeks a more Jewish life."], ''The Jewish Journal of Greater Los Angeles'', March 22, 2001. Accessed October 25, 2015. "Raised in West New York and Toms River, NJ, Schneider first experienced the joy of skating when Sam took him to Rockefeller Center at the age of 3."</ref> * [[Gerard Way]] (* [[1977]]), hudobník a tvorca komiksových príbehov, spoluzakladateľ [[My Chemical Romance]]<ref>[http://nytimesagency.com/preview/NTA2007101957712 Gerard Way photo] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071123081709/http://nytimesagency.com/preview/NTA2007101957712 |date=November 23, 2007 }}, ''[[The New York Times]]'' Agency, October 19, 2007. Caption: "Gerard Way, lead singer of My Chemical Romance, near his home in West New York, N.J., on September 24, 2007."</ref> * [[AJ Lee]] (* [[1987]]), herečka a bývalá wrestlerka vo [[WWE]]<ref>Strauss, Gerry. [http://njmonthly.com/articles/jersey-living/homecoming-queen/Homecoming Queen: Local Talent At WrestleMania ]</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Výhonok USA}} [[Kategória:Mestá v New Jersey]] [[Kategória:Metropolitná oblasť New York]] 7fqr5gulcomiqe5g0lkk07pcahhvfgp 0 165132 8253138 8228342 2026-07-25T09:53:26Z Feriontly17x17x7 228747 akt., úvod, šabl. 8253138 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MFK Stará Ľubovňa | obrázok = | celýnázov = Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa | prezývka = | založený = [[2. marec]] [[1923]] | štadión = Továrenská 1, <br/>[[Stará Ľubovňa]], [[Slovensko]] | kapacita = 2 500, z toho 800 na sedenie | prezident = Ján Fröhlich | tréner = Jozef Kostelnik | liga = [[3. slovenská futbalová liga|3. liga]] | sezóna = [[2. slovenská futbalová liga 2025/2026|2025/26]] | pozícia = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]], 16. miesto (zostup) | vzor_lp1 = | vzor_t1 = | vzor_pp1 = | ľavéplece1=3399FF | telo1=3399FF | pravéplece1=3399FF | trenírky1=000666 | ponožky1=000666 | vzor_lp2= | vzor_t2= | vzor_pp2= | ľavéplece2=FF3333 | telo2=FF3333 | pravéplece2=FF3333 | trenírky2=000000 | ponožky2=000000 }} '''Red Fox Stará Ľubovňa''' je slovenský [[futbal]]ový klub mesta [[Stará Ľubovňa]], ktorý od sezóny 2026/2027 účinkuje v [[3. slovenská futbalová liga|3. lige]]. == História klubu == ===Vznik klubu a prvé roky (1923{{--}}1945)=== Športový klub v Starej Ľubovni bol založený 2. marca 1923. Jeho vznik je spojený s agitáciou advokáta Dr. Emila Schicka, ktorý sa stal aj prvým predsedom klubu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 277 }}</ref> Spočiatku klub nemal ihrisko, preto sa hralo na jarmočisku za vodou. Táto plocha mala dĺžku 120 m a šírku 55 m. Futbalový klub zo začiatku nehral v žiadnej súťaži, ale zúčastňoval sa na rôznych priateľských zápasoch. ===Povojnové obdobie (1946{{--}}1992)=== Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] hrávalo mužstvo v domácom prostredí v lokalite Vrbinky. V sezóne 1946/1947 sa ŠK Stará Ľubovňa podarilo obsadiť 1. miesto na majstrovstvách II. triedy. Následne, po dvoch kvalifikačných zápasoch s Harichovcami postúpili do I. triedy majstrovstiev. V roku 1948 sa vystaval športový štadión. Práve povojnové obdobie prialo rozvoju futbalu. ŠK v Starej Ľubovni sa v sezóne 1949/1950 prebojoval do krajskej súťaže, v ktorej hralo 6 klubov z Prešovského kraja a 6 z Košického kraja.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 444 }}</ref> Futbalový oddiel už v roku 1953 dosiahol majstrovský titul v krajskej súťaži západnej skupiny a postúpil do majstrovstiev kraja. V roku 1954 došlo ku kríze vo futbalovom oddiele a vypadol z vyššej súťaže. Z klubu odišlo viacero skúsených hráčov a sezónu na jar dohrávali iba mladí hráči. Po vypadnutí zo súťaže bolo mužstvo zaradené do krajskej súťaže skupiny Šariš západ. Východiskom z tejto krízy bolo spojenie Slavoja a Slovana do jedného oddielu. V roku 1958 futbalový oddiel Slovan hral v 1.B triede Prešovského kraja v skupine Šariš.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 445 }}</ref> Pre rozvoj futbalu v meste bolo potrebné vytvoriť lepšie podmienky. V roku 1962 sa postavil nový štadión. V neskoršom období prevzal patronát nad futbalom v meste ekonomický silný domáci podnik - Skrutkáreň Stará Ľubovňa. Vďaka dobrému zázemiu sa klubu darilo úspešne rozvíjať. Postupne sa prepracoval z 1.B triedy do I.A triedy a v roku 1970 postúpilo až do oblastného majstrovstva. Ďalšie úspechy klubu prišli v 70. rokoch 20. storočia. V ročníku 1973/1974, hrajúci pod názvom TJ Skrutkáreň, postúpil do divízie (tretia najvyššia súťaž v Československu). Po roku 1980 bol klub už menej úspešný. Hrával len v krajskom majstrovstve a dokonca klesol aj do medziokresnej súťaže. K veľkej zmene vo fungovaní futbalu v meste došlo v roku 1989, keď sa mužstvo osamostatnilo od podniku Skrutkáreň a začalo jeho samofinancovanie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 447 }}</ref> ===Novodobá história (1993{{--}}súčasnosť)=== Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky došlo v mužstve ku striedaniu generácií, čo pomohlo k postupu do 4. ligy Východoslovenského kraja. V roku 1997 došlo k zvoleniu nového výboru, klub sa zastabilizoval a o sezónu neskôr postúpil do 3. ligy Východ. V sezóne 2005/2006 sa mužstvu FK Stará Ľubovňa podarilo postúpiť do 2. ligy, keď si historický postup vybojovali už v 29. kole po výhre nad rezervou [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Účinkovanie mužstva v 2. lige bolo veľmi vydarené a najväčší úspech v novodobej histórii klubu prišiel na konci sezóny, keď si mužstvo po výhre nad [[MFK Vranov nad Topľou|Vranovom nad Topľou]] vybojovalo postup do 1. ligy (vtedajšia 2. najvyššia súťaž na Slovensku). <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 447 }}</ref> Od sezóny 2007/2008 klub získal nového hlavného sponzora firmu Gas Família a jeho názov sa zmenil na MFK Goral.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | titul = Monografia mesta Stará Ľubovňa | miesto = Bratislava | vydavateľ = Kasiko | rok = 2020 | isbn = 978-80-89860-16-6 | počet strán = 580 | strany = 448 }}</ref> V prvej lige klub vydržal iba jednu sezónu. Neskôr však strata hlavného sponzora zapríčinila finančné problémy a mužstvo sa začalo postupne prepadávať a v sezóne 2013/2014 sa ocitlo až v 5. lige Východ. V nasledujúcich sezónach mužstvo pôsobilo vo 4. a 5. lige. V sezóne 2021/2022 síce MFK ADV Stará Ľubovňa vyhralo 4. ligu Východ, ale kvôli reorganizácii súťaže nepostúpilo do vyššej súťaže. V nasledujúcej sezóne klub opäť vyhral 4. ligu Východ a postúpil do [[3. liga|3. ligy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstvo regiónu IV. liga Východ - Archív | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/majstrovstvo-regionu-iv-liga-vychod/archiv/#/2022-2023/tabulky/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-06-16 | dátum prístupu = 2026-04-02 }}</ref> V tretej najvyššej futbalovej súťaži klub pôsobil iba [[3. slovenská futbalová liga 2023/2024|jednu sezónu]], keď po konečnom 2. mieste postúpil v júni 2024 do [[2. slovenská futbalová liga|2. ligy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dedina | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Narodil sa tam Hossa, zviditeľnil ich Jendrišek. Klub z východu nechce len zápis do histórie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/tri-postupy-v-rade-na-co-si-trufa-stara-lubovna-novacik-ii-ligy-rozhovor-2024071812564794177 | dátum = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2026-04-02 }}</ref> == Názvy klubu == * 1923 – '''ŠK Stará Ľubovňa''' (''Športový klub Stará Ľubovňa'') * '''DŠO Slavoj Stará Ľubovňa''' (''Dobrovoľná športová organizácia Slavoj Stará Ľubovňa'') * '''TJ Skrutkáreň Stará Ľubovňa''' (''Telovýchovná jednota Skrutkáreň Stará Ľubovňa'') * 1999 - '''FK Rekostav Stará Ľubovňa''' (''Futbalový klub Rekostav Stará Ľubovňa'') * '''FK Stará Ľubovňa''' (''Futbalový klub Stará Ľubovňa'') * 2006 – '''MFK Stará Ľubovňa''' (''Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa'') * 2007 – '''MFK Goral Stará Ľubovňa''' (''Mestský futbalový klub Goral Stará Ľubovňa'') * 2012 – '''MFK Stará Ľubovňa''' (''Mestský futbalový klub Stará Ľubovňa'') * 2020 – '''MFK ADV Stará Ľubovňa''' (''Mestský futbalový klub ADV Stará Ľubovňa'') * 2023 – '''Ľubovňa Redfox FC''' (''Stará Ľubovňa Redfox Football Club'') == Úspechy == === Domáce === * [[3. liga|3.liga - Východ]] ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''1. miesto (1):'' 2006/07, == Referencie == {{Referencie}} {{futbalový výhonok}} {{Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{DEFAULTSORT:Stará Ľubovňa, MFK Goral}} [[Kategória:Kluby 1. ligy]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1923]] 3kf92f41vho3hzemy47d0c8de7uazxp 10 166323 8252919 6510750 2026-07-24T14:18:46Z 321fire 115544 dal som bežný wikilink na súbor, namiesto volania šablóny 8252919 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1|bez}}} |n={{#switch:{{{2|0}}}|2=Taiwan [[File:Flag of the Republic of China.svg|22x16px|border|Taiwan|link=]]|#default=[[File:Flag of the Republic of China.svg|22x16px|border|Taiwan|link=]] Taiwan}} |w=[[File:Flag of the Republic of China.svg|22x16px|border|Taiwan|link=]] [[Taiwan|{{{2|Taiwan}}}]] |bez|=[[File:Flag of the Republic of China.svg|22x16px|border|Taiwan|link=]] |{{#switch:{{{2}}}|1=[[File:Flag of the Republic of China.svg|22x16px|border|Taiwan|link=]]}} [[{{#switch:{{{1}}} |bm=Taiwanské národné basketbalové družstvo mužov |bz=Taiwanské národné basketbalové družstvo žien |vm=Taiwanské národné volejbalové družstvo mužov |vz=Taiwanské národné volejbalové družstvo žien |phm=Taiwanské národné družstvo pozemného hokeja mužov |phz=Taiwanské národné družstvo pozemného hokeja žien |bzm=Taiwanské národné bejzbalové družstvo mužov |bzz=Taiwanské národné bejzbalové družstvo žien |{{{1}}}=<em class="warning">Neznámy parameter: {{{1}}}</em> }} {{{4|}}}|{{#if:{{{3|}}}|{{{3}}}|Taiwan}}]] {{#switch:{{{2}}}|2=[[File:Flag of the Republic of China.svg|22x16px|border|Taiwan|link=]]}}}}<noinclude>{{Dokumentácia}}</noinclude> anucppz3iqjxwuufh2ni9hz9dbbe75e 0 167052 8253073 8250640 2026-07-24T23:09:55Z IvanScrooge98 118306 /* */ portrét 8253073 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Cesare Pavese |Portrét = Cesare Pavese cropped.jpg |Popis osoby = taliansky spisovateľ |Dátum narodenia = [[9. september]] [[1908]] |Miesto narodenia = [[Santo Stefano Belbo]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1950|8|27|1908|9|9}} |Miesto úmrtia = [[Turín]] [[Taliansko]] |}} '''Cesare Pavese''' (* [[9. september]] [[1908]], [[Santo Stefano Belbo]] – † [[27. august]] [[1950]], [[Turín]]) bol taliansky spisovateľ, básnik, literárny kritik a prekladateľ. == Životopis == Pavese sa narodil 9. septembra 1908 v Santo Stefano Belbo v provincii Cuneo. Piemont je región, v ktorom strávil takmer celý svoj život a v ktorom sa odohráva väčšina jeho diel. Hoci sa narodil v roľníckom prostredí Langhe, vracal sa sem len na leto: jeho otec Eugenio Pavese tu vlastnil pozemky. Rodina má meštianske korene; matka, Consolina Mesturini, pochádza z Casale Monferrato v Piemonte. Počas roka rodina žije v Turíne, kde otec pracuje ako súdny úradník. Langhe zanechali veľký vplyv na jeho život a sú miestom, kam sa opakovane vracia tak v literatúre, ako aj v živote. V šiestich rokoch ostal sirotou po otcovi, ktorý zomrel na rakovinu mozgu. V tomto období sa rodina Pavese nachádza v Santo Stefano Belbo, kde Pavese navštevuje základnú školu. Po smrti otca sa matka rozhodne predať farmu a kúpiť dom v Reaglie, bližšie k Turínu. V Turíne nastúpil Pavese na gymnázium Massima d'Azeglio, kde stretol osobnosť, ktorá ho formovala: Augusta Montiho. Monti bol učiteľom literatúry a neskôr sa stal jeho dôverníkom. V roku 1926 Pavese pokračoval v štúdiu na Univerzite v Turíne, kde sa zapísal na fakultu literatúry. V tom istom roku stratil spolužiaka Elia Baraldiho a o tri roky neskôr ďalšieho, Carla Predellu, ktorí spáchali samovraždu. Od tej chvíle Pavese začal uvažovať o samovražde. V rokoch 1925 – 1930 Pavese píše svoje prvé básnické pokusy. Inšpiráciu čerpá od Augusta Montiho, ktorý je tiež spisovateľom, ako aj od amerických spisovateľov. Inšpiráciu mu dodávajú návštevy bordelov a prvé lásky. Na univerzite sa venuje hlavne americkej literatúre, ktorá ho fascinuje. Najväčším americkým spisovateľom pre Paveseho sa stáva Walt Whitman, o ktorom píše svoju záverečnú prácu: ''Interpretazione della poesia di Walt Whitman''.<ref>[https://www.jstor.org/stable/43449752 RILEGGENDO PAVESE – Anco Marzio Mutterle]</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pavese, Cesare}} [[Kategória:Talianski spisovatelia]] [[Kategória:Obete samovrážd]] adboufptw7qwue740m1e9scx944zcqw 0 167420 8253114 8038707 2026-07-25T08:32:39Z DurMar12 181423 upravený infobox, úvodná sekcia, pridaný wikilink, externý odkaz, referencie, sekcia Iné projekty, kategórie 8253114 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov = Maska |Originál = The Mask |Názov2 = |Poster = |Žáner = komédia |Dĺžka = 101<ref name="mojo"/> |Krajina = [[Spojené štáty americké|USA]] |Jazyk = [[angličtina|anglický]] |Rok = 1994 |Dátum uvedenia = {{minivlajka|USA}} [[29. jún]] [[1994]]<ref name="mojo"/> |Spoločnosť = [[New Line Cinema]] |Produkčná spoločnosť = |Distribučná spoločnosť = |Rozpočet = 23 000 000 $<ref name="mojo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Mask (1994) | url = https://www.boxofficemojo.com/title/tt0110475/ | vydavateľ = boxofficemojo.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> |Zárobok = 351&nbsp;583&nbsp;407 $<ref name="mojo"/> |Ocenenia = |Veková prístupnosť = 13<ref name="mojo"/> |Réžia = [[Chuck Russell]] |Scenár = [[Michael Fallon]]<br />[[Mark Verheiden]] <br />[[Mike Werb]] |Predloha = |Námet = |Produkcia = Dark Horse Entertainment |Hudba = [[Randy Edelman]] |Kamera = John R. Leonetti |Strih = |Zvuk = |Scénografia = |Kostýmy = |Masky = |Obsadenie = [[Jim Carrey]] ako Stanley Ipkiss <br /> [[Cameron Diaz]] ako Tina Carlyle <br /> [[Peter Riegert]] ako Mitch Kellaway<br /> [[Peter Greene]] ako Dorian Tyrell<br /> [[Amy Yasbeck]] ako Peggy Brandt<br /> [[Ben Stein]] ako Dr. Arthur Neuman |Obsadenie2 = |Predchádzajúci = |Nasledujúci = |Commons = The Mask (film) |imdb_id = 0110475 |csfd_id = 7932 }} '''''Maska''''' ({{vjz|eng|'''''The Mask'''''}}) je americká filmová komédia založená na [[komiks]]och spoločnosti [[Dark Horse Comics]]. Film režíroval [[Chuck Russell]], produkovali ho spoločnosti [[Dark Horse Entertainment]] a [[New Line Cinema]]. Mal premiéru v kinách [[29. jún]]a [[1994]]. Hlavnú úlohu v ňom hrá [[Jim Carrey]], ktorý stvárnil [[Stanley Ipkiss|Stanleyho Ipkissa]] a Masku samotnú. Vo filme hrala prvýkrát aj herečka [[Cameron Diaz]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Davis | meno = Clayton | autor = | odkaz na autora = | titul = Cameron Diaz’s 12 Best Film Performances: From ‘Charlie’s Angels‘ to ’There’s Something About Mary’ | url = https://variety.com/lists/cameron-diaz-best-performances-ranked/ | vydavateľ = Penske Media Corporation | miesto = New York | dátum vydania = 2025-01-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> Film bol nominovaný na [[Academy Awards|Oscara]] pre najlepšie vizuálne efekty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = THE 67TH ACADEMY AWARDS | 1995 | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/1995 | vydavateľ = oscars.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} * {{imdb film|id=0110475|názov=The Mask}} * {{csfd film|id=7932|názov=Maska}} {{Filmový výhonok}} [[Kategória:Filmy z 1994]] [[Kategória:Filmové komédie USA]] [[Kategória:Filmy podľa komiksu]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] bj0n9ie1b85ng314cflpfhs4pjjq3v0 0 178499 8252933 5306362 2026-07-24T15:11:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252933 wikitext text/x-wiki {{Infobox Topografia Marsu |Názov=Albor Tholus |Popis=<small>topografická mapa vulkánu Albor Tholus</small> |Obrázok=MOLA albor tholus.jpg |Oblasť= |Poloha=209,8 W × 19,3 N |Útvar=Sopka |Výška=4,5 km |Max. hĺbka= kaldera 3 km |Rozmery=priemer 160 km |Meno=''podľa [[albedo]]vého mena'' }} '''Albor Tholus''' je vyhasnutá [[sopka]] v oblasti [[Elysium Plantitia]] na [[Mars]]e. Sopka prilieha južne k vulkánu [[Elysium Mons]] a [[Hecates Tholus]]. Sopka Albor Tholus je 4,5 km vysoká so základňou okolo 160 km.<ref name="geo">{{Cite web | url=http://www.geoinf.fu-berlin.de/projekte/mars/hrsc011-AlborTholus.php | title=HRSC Produktserie #011 - Albor Tholus Orbit 0032 | accessdate=2007-09-05 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20131002010001/http://www.geoinf.fu-berlin.de/projekte/mars/hrsc011-AlborTholus.php | archivedate=2013-10-02 }}</ref> [[Kaldera]] na vrcholku sopky má 30 kilometrov a je približne 3 kilometre hlboká.<ref name="geo"/> V porovnaní s pozemskými sopkami je kaldera netypicky hlboká. Snímky sondy [[Mars Express]] ukázali, že sopka bola aktívna po dlhú čas [[Stratigrafia Marsu|marťanskej histórie]].{{Bez citácie}} == Referencie == <references/> == Zdroje == {{Preklad | jazyk = cs | článok = Albor Tholus | revízia = 1779696 }} [[Kategória:Sopky na Marse]] [[Kategória:Vyhasnuté sopky]] 7ha9nveruzlwu6nk7q1ib3til49smow 0 181539 8252931 8208807 2026-07-24T15:08:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252931 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Albert Pavol Mamatey | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský exilový politik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[11. apríl]] [[1870]] | Miesto narodenia = [[Kláštor pod Znievom]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1923|12|21|1870|4|11}} | Miesto úmrtia = [[Brooklyn]], [[Massachusetts]], [[USA]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Albert Pavol Mamatej'''<ref name="SBS">MAMATEJ, Albert Pavol. In: ''[[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník IV. M{{--}}Q]]''. Martin: Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9. s. 55{{--}}56.</ref> alebo '''Albert Mamatey''' (* [[11. apríl]] [[1870]], [[Kláštor pod Znievom]], časť [[Lazany (Kláštor pod Znievom)|Lazany]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://mapio.net/pic/p-58180948/ |dátum prístupu=2020-06-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20231013041604/https://mapio.net/pic/p-58180948/ |dátum archivácie=2023-10-13 }}</ref> {{--}}† [[21. december]] [[1923]], [[Brooklyn]], [[Massachusetts]], [[USA]]) bol slovenský exilový politik, zástanca samostatného Slovenska vo federatívnom usporiadaní Česko-Slovenska, jeden zo signatárov [[Clevelandská dohoda|Clevelandskej dohody]] z roku 1915 a [[Pittsburská dohoda|Pittsburskej dohody]] z roku 1918. == Biografia == Narodil sa v rodine Pavla Mamateja a jeho manželky Judity rodenej Rolkovej. Mamatej bol vyučeným zámočníkom, svoje vzdelanie si však ešte počas života na Slovensku dopĺňal súkromne.<ref name=lexikon>MAMATEJ, Albert Pavol. In: {{Citácia knihy | priezvisko1 = Maťovčík | meno1 = Augustín | odkaz na autora1 = | priezvisko2 = Parenička | meno2 = Pavol | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ďuriška | meno3 = Zdenko | odkaz na autora3 = | titul = [[Lexikón osobností mesta Martin]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 2006 | isbn = 80-8063-223-5 | strany = 63{{--}}64 | jazyk = }}</ref> V roku [[1893]] sa vysťahoval do [[USA]]<ref name=lexikon/>, kde spočiatku takisto pracoval ako robotník (New York, Boston) a neskôr ako výskumný pracovník v priemyselnej výrobe a od roku [[1907]] aj na vysokej škole ''Carnegie Technical Schools'' (dnes ''Carnegie Mellon University'') v [[Pittsburgh]]u.<ref name=lexikon/><ref name=czsk.net>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = O miestach posledného odpočinku významných organizátorov slovenského života v Amerike a pamätníkoch amerických Slovákov | url = http://www.svet.czsk.net/clanky/svet/nahrobky.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.12.2015 | vydavateľ = www.svet.czsk.net (Český a slovenský svet) | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151212192221/http://www.svet.czsk.net/clanky/svet/nahrobky.html | dátum archivácie = 2015-12-12 }}</ref> Krátko po svojom príchode do Spojených štátov sa začal aktívne podieľať na živote exilových Slovákov vrátane oponentúry na protislovenskú propagandu, ktorú v Amerike organizoval maďarský politik gróf Mihály Károlyi. Od roku [[1911]] do svojej smrti bol predsedom [[Národný slovenský spolok|Národného slovenského spolku]] a spoluzakladateľom a redaktorom časopisu ''Národné noviny'' (tlačového orgánu tohto spolku).<ref name=lexikon/> Založil aj spolok pre slovenskú mládež [[Kruh mládeže]].<ref name=czsk.net/> Bol spoluzakladateľom ([[1907]]) a predsedom [[Slovenská liga v Amerike|Slovenskej ligy v Amerike]] ([[1911]] - [[1920]]). Inicioval založenie „Kancelárie práce pri Slovenskej lige“, ktorá pomáhala slovenským prisťahovalcom.<ref name=lexikon/> Snažil sa aj o nadviazanie a udržiavanie vzájomnej spolupráce s predstaviteľmi národného hnutia na Slovensku. Podporoval snahy o vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktoré vyvrcholili počas [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]].<ref name=lexikon/> Po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] sa stal československým [[konzul (diplomacia)|konzulom]] v [[Pittsburgh]]u.<ref name=lexikon/> Odmietal teóriu jednotného československého národa, ale aj snahy o autonómiu Slovenska zo strany Slovenskej ligy, čo viedlo až k jeho vylúčeniu z tohto združenia v roku [[1922]].<ref name=lexikon/> Mamatey sa dostal do nemilosti slovenských predstaviteľov v USA (reprezentovaných Slovenskou ligou v Amerike) a zomrel v biednych pomeroch v sanatóriu Brooklyne v štáte [[Massachusetts]]. Na jeho náhrobný kameň prispeli členovia Národného slovenského spolku.<ref name=czsk.net/> Pochovali ho na slovenskom cintoríne v [[Braddocku]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]].<ref name=czsk.net/> Vďaka svojej aktivite a mnohostrannosti je Albert Mamatey považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského hnutia v USA.<ref name=lexikon/> Sú po ňom pomenované ulice v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Mamateyova]]) a v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] ([[A. Mamateja]]). == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ŠTILLA, M.: ''Albert Mamatey - zabudnutý slovenský politik'' == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Albert Mamatey|wikisource=Author:Albert Pavol Mamatey}} == Externé odkazy == * MAMATEY, A. P., [[Peter Víťazoslav Rovnianek|ROVNIANEK, P.]] / [http://digitalna.kniznica.info/s/MTzUXxP499 ''Census a Slaviani'']. Pittsburgh: [s. n.], 1910. 1. zv - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * MAMATEY, A. P., [[Peter Víťazoslav Rovnianek|ROVNIANEK, P. V.]] [http://digitalna.kniznica.info/s/buqluEQjiC ''Valná schôdza Slavianov : zastúpení: Slováci, Rusíni, Hrvati a Srbi''.] [Pittsburgh]: [s. n.], 1910. 1. zv. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * [https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:V1WN-7GC Záznam o narodení a krste v matrike] - indexovaný záznam; pokrstený ako Pawel Albert Mamatej {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mamatey, Albert Pavol}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Osobnosti z Kláštora pod Znievom]] [[Kategória:Signatári Pittsburskej dohody]] [[Kategória:Signatári Clevelandskej dohody]] [[Kategória:Slovenskí diplomati]] ev0genll3phatjtworwkoowkhxf3eeo 0 182347 8253056 7552622 2026-07-24T21:51:19Z Runologe 136287 Video 8253056 wikitext text/x-wiki {{Infobox Plemená psov | Názov plemena = Trpasličí pinč| Obrázok = Miniature Pinscher Flickr.jpg| Komentár = | Krajina pôvodu = [[Nemecko]]| FCI kód = 2/2.1/185| odkazy = [http://www.fci.be/uploaded_files/185A2007_en.doc FCI]| výška1 = 17| výška2 = 20| kg-kg = 4-6| určenie1 = | určenie2 = spoločenský pes| Názov = Zwergpinscher| Synonymá = | Skratka = TP| }} '''Trpasličí pinč''' je [[zoznam psích plemien|plemeno]] [[Pes domáci|psa]] pôvodom z [[Nemecko|Nemecka]], uznané v [[Medzinárodná kynologická federácia|FCI]] v skupine 2 pod číslom 185. Pôvodne bola šľachtená na stráženie a lov škodcov, špeciálne na [[potkan]]y. Slovenský názov je doslovným prekladom [[Nemčina|nemeckého]] pomenovania tejto rasy - ''Zwergpinscher''. == Vzhľad == Trpasličí pinč je zmenšenina [[nemecký pinč|nemeckého pinča]], pričom sa neprejavujú nepriaznivé stránky vyplývajúce zo zakrpateného vzhľadu (napr. veľké očné buľvy oproti veľkosti hlavy). Elegantný štvorcový rámec podčiarkuje krátka, priliehavá, hladká a lesklá srsť. Má dlhú lebku zakončenú čiernym nosom. Vysoko posadené uši sú sklopené do tvaru V. Rovné predné a svalnaté zadné končatiny umožňujú tomuto plemenu elegantný a plynulý pohyb, pričom najprirodzenejší je preň klus. Pes môže mať viac ako 20 cm a aj sučka môže mať viac ako 17 cm. == Temperament == [[Súbor:-01- Miniature Pinscher puppy.webm|náhľad|vľavo|Hrajúce sa šteňa trpasličieho pinča]] Napriek svojej povesti bojazlivého malého psíka je trpasličí pinč húževnatý, temperamentný pes vyžadujúci fyzickú aj psychickú aktivitu. Nedostatok pohybu a zamestnania vedie k problémom v správaní. Jeho temperamentu vyhovujú rôzne [[kynologický šport|kynologické športy]] ako sú [[agility]] či [[dogdancing]]. Je prirodzene nebojácny, pri správnej motivácii je ľahko cvičiteľný. K cudzím ľuďom sa správa s primeranou nedôverou a pri správnom vedení sa dobre znáša aj s inými domácimi zvieratami. Ako [[pinč]] zvykne viac prilipnúť k jednej osobe. == Zdravie == Trpasličí pinč je jedno z malých plemien, ktoré netrpí na žiadne špecifické dedičné ochorenie. Vyhýba sa mu aj pre iné malé plemená typycká [[luxácia pately]]. <!-- patří mezi několik málo plemen, která netrpí žádným specifickým dědičným onemocněním. Naopak typické je pro něj pevné zdraví a vitalita. Fenky bez problémů zabřezávají a naprosto běžně rodí 7 i více štěňat, což je u jiných, takto malých plemen nevídané. Pinčům se dokonce vyhýbají i jinak u malých psů běžné problémy s luxací čéšky. V Čechách se sice testy běžně nedělají, ale v severských zemích (Švédsko, Finsko, Norsko) ano a pes s pozitivní luxací je naprostou výjimkou. --> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Miniature Pinscher}} [[Kategória:Pinče]] [[Kategória:Plemená psov z Nemecka]] tcki48atcmsjy4lqktd2cfgry8bui0v 0 188014 8253223 8203371 2026-07-25T11:48:17Z KormiSK 91359 8253223 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Baltų gentys 12-as amžius.svg|thumb|Územie Latgalov (najsevernejšie zo všetkých baltských kmeňov) v 12. storočí]] {{Dejiny Lotyšska}} '''Latgalci''' alebo '''Latgali''' alebo '''Letgalovia''' sú etnografická skupina [[Lotyši|Lotyšov]]. == Dejiny == Ich pôvod je málo známy. V [[5. storočie|5.]] a [[6. storočie|6. storočí]] žili vo východnej časti dnešného [[Livónsko|Vidzeme]], na pravom brehu [[Daugava|Daugavy]], na sever od [[Selovia|Selov]] a neskôr takmer na celom území tohto regiónu.<ref>{{Cite book |url=https://books.google.com/books?id=TgIWAQAAMAAJ&q=latgalian+vidzeme |title=Humanities and Social Sciences: Latvia |date=2006 |publisher=University of Latvia |pages=24 |language=en}}</ref> Prvýkrát sa ich meno spomína v [[Rižská kronika|Rižskej kronike]] v [[11. storočie|11.]]{{--}}[[12. storočie|12. storočí]]. Po celom ich území obyvatelia vytvorili malé štátiky typu kniežatstva, z ktorých najväčšie boli štáty [[Ersika]], [[Konknese]] a [[Talava]]. Keďže sa územie Latgalov nachádzalo na strete obchodných ciest do [[Rusko|Ruska]], boli povinní platiť daň polackým a [[pskov]]ským kniežatám.<ref>{{Cite book |url=https://books.google.com/books?id=w6W2cHgJE2sC&q=latgalian+polotsk&pg=PA32 |title=A Concise History of the Baltic States |last=Plakans |first=Andrejs |date=2011-02-24 |publisher=Cambridge University Press |isbn=9780521833721 |pages=32 |language=en}}</ref> Politické rozdelenie viedlo k odlišnému vývoju Livónska a Latgalska v rokoch [[1562]] až [[1917]].<ref name="cakuls">{{citácia knihy |autor=Edgars Cakuls |titul=Lettgallen – der unbekannte Südosten Lettlands |vydavateľ=Pustet |miesto=Regensburg |rok=2009 |ISSN=1439-2089 |url=https://www.owep.de/artikel/704/lettgallen-unbekannte-suedosten-lettlands |jazyk = de}}</ref> == Náboženstvo == Latgalci sa na rozdiel od ostatných Lotyšov vyvíjali na území, ktoré patrilo k [[Dejiny Litvy#Poľsko-Litovská únia|Poľsko-litovskej únii]], preto zostali verní [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej viere]]. Aj dnes sa líšia od prevažne [[Luteránstvo|luterán]]skych Lotyšov svojím rímskokatolíckym náboženstvom. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Selovia]] == Externé odkazy == * [https://www.britannica.com/topic/Latgalian Latgalian] * [https://old.bigenc.ru/ethnology/text/2938452 Latgalci] * [http://www.hrono.info/dokum/povest.html Nestorova kronika] {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Etniká, národy a národnosti v Lotyšsku]] 3q8pv1l0cvga9wsd8c6kxqa9amsc8s6 0 193995 8252990 8252709 2026-07-24T18:18:46Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8252990 wikitext text/x-wiki {{Na zmazanie| Starý článok bez významnosti}} {{Významnosť}} [[Súbor:Praha Stare Mesto Hotel Josef 1.jpg|náhľad|Celkový pohľad]] '''Hotel Josef''' (Rybná 20, [[Praha]], [[Česko]]) je hotel v centre Prahy navrhnutý svetoznámou architektkou českého pôvodu [[Eva Jiřičná|Evou Jiřičnou]], postavený roku 2002. == Galéria == <gallery> File:Praha Stare Mesto Hotel Josef 9.jpg|Schodište File:Praha Stare Mesto Hotel Josef 4.jpg|Jedáleň File:Praha Stare Mesto Hotel Josef 6.jpg|Sklenené dekorácie ve foyer </gallery> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.hoteljosef.com Oficiána stránka] * [http://archiweb.cz/buildings.php?type=18&action=show&id=437 Hotel Josef na archiweb.cz] {{Architektonický výhonok}} [[Kategória:Hotely v Česku]] du1tqgxcp7kgk31d83ora4ycmjar9wo 0 200694 8253082 8207994 2026-07-25T00:25:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253082 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Atentát | meno = Atentát na Johna F. Kennedyho | foto = [[Súbor:JFK limousine.png|250px]] | titulok = John F. Kennedy s manželkou Jacqueline (zadné sedadlo) a texaský guvernér John Connally s manželkou Nellie krátko pred atentátom | obdobie = [[Studená vojna]] | cieľ = [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] <br /> [[Prezident Spojených štátov|prezident USA]] | dôsledky = smrť JF Kennedyho; [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezident]] [[Lyndon B. Johnson|Johnson]] sa stáva prezidentom | dátum = [[22. november]] [[1963]] | miesto = [[Dallas]], štát [[Texas]] ([[Spojené štáty americké|USA]]) | pravpach = <br /> [[Lee Harvey Oswald]] | zbraň = puška [[Carcano (puška)|Carcano M91/38]] | kauza = nie úplne objasnená }} <div style="background-color: #efefef; border: 2px solid #9FB6CD; clear: right; float:right; font-size: 85%; margin: 0 0 .5em .5em; padding: 3px; width: 250px;"> '''Chronológia udalostí''' '''22. november 1963''' ''(časové údaje sú uvádzané v&nbsp;[[CST]])'' * '''11.40''' – lietadlo [[Air Force One]] pristáva na [[dallas]]kom letisku Love Field * '''11.51''' – prezidentská kolóna opúšťa letisko a vydáva sa na cestu do centra Dallasu * '''11.51''' – '''12:29''' Prezidentská kolóna sa pomaly blíži cez Main Street k priestoru Dealey Plaza * '''12.30''' – kolóna vchádza na námestie Dealey Plaza. Na prezidenta sú vypálené pravdepodobne 3 strely * '''12.32''' – policajt Marion Baker vchádza do Budovy Texaského knižného veľkoskladu, nevedomky míňa muža popíjajúceho Coca-Colu ([[Lee Harvey Oswald|Lee H. Oswalda]]) a kontaktuje riaditeľa skladu Roya Trullyho. * '''12.33''' – Oswald opúšťa Texaský knižný veľkosklad hlavným vchodom a nastupuje do linkového autobusu. * '''12.40''' – Oswald vystupuje z autobusu na križovatke ulíc Elm Street a Murphy Street. * '''12.38''' – limuzína s ťažko raneným prezidentom prichádza k nemocnici Parkland Memorial Hospital * '''13.38''' – zastupujúci tlačový hovorca [[Biely dom|Bieleho domu]] oficiálne oznamuje úmrtie prezidenta Kennedyho. * '''13.45''' – Oswald je zatknutý v kine Texas </div> '''Atentát na Johna Fitzgeralda Kennedyho''', [[Prezident Spojených štátov amerických|35. prezidenta]] [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]], bol spáchaný v piatok [[22. novembra]] [[1963]] v [[texas]]kom [[Dallas]]e o 12:30 miestneho času (18:30 [[Coordinated Universal Time|UTC]]). [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] bol smrteľne ranený strelou z pušky [[Carcano (puška)|Carcano]] M91/38, keď v rámci kampane pred prezidentskými voľbami [[1964]] prechádzal ulicami Dallasu v otvorenom aute, sprevádzaný manželkou [[Jacqueline Lee Bouvierová-Kennedyová-Onassisová|Jacqueline]], texaským [[Guvernér (USA)|guvernérom]] [[John Connally|Johnom Connallym]] a jeho manželkou Nellie. Vážne zranený bol aj guvernér Connaly, [[atentát]] však prežil. Vyšetrovanie [[Warrenova komisia|Warrenovej komisie]] (1963 – 1964), Osobitného výboru pre vyšetrenie atentátu [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] (skr. HSCA) ([[1976]] – [[1979]]) a rôznych vládnych agentúr dospelo k záveru, že atentát spáchal [[Lee Harvey Oswald]], bývalý príslušník [[United States Marine Corps|Námornej pechoty Spojených štátov]]. Zatiaľ čo v záveroch Warrenovej komisie sa uvádza, že Oswald vykonal skutok úplne sám, o 15 rokov neskôr HSCA konštatovala, že vražda bola výsledkom "rozsiahleho sprisahania".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Záverečná správa HSCA (The United States House of Representatives Select Committee on Assassinations) - str 3-4|url=http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/hsca/report/html/HSCA_Report_0005a.htm|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2008-09-10|vydavateľ=HSCA|jazyk=po anglicky}}</ref> Povaha tohto sprisahania však nebola objasnená a atentát vyvolal mnoho podozrení a [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]]. V pozadí mohol stáť napríklad [[Kuba|kubánsky]] režim [[Fidel Castro|Fidela Castra]], [[Sovietsky zväz]], kubánska komunita na území USA, [[mafia]] a ďalší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chace | meno = James | odkaz na autora = | titul = "Betrayals and Obsession" | url = http://www.nytimes.com/books/99/01/24/nnp/miami.html | dátum vydania = 25. októbra 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = New York Times | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="fbi"/> Podozreniu sa nevyhli ani [[FBI]], [[Central Intelligence Agency|CIA]] a dokonca viceprezident [[Lyndon B. Johnson]], ktorý v zhode s ústavou po Kennedyho smrti prevzal funkciu prezidenta.<ref name="fbi">{{Citácia knihy | priezvisko = Brown | meno = Madeleine D. | odkaz na autora = | titul = Texas in the Morning: The Love Story of Madeleine Brown and President Lyndon Baines Johnson | vydavateľ = Conservatory Press | miesto = | rok = 1997 | isbn = 0-941401-06-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = McClellan | meno = Barr | odkaz na autora = | titul = Blood, Money & Power: How L.B.J. Killed J.F.K. | vydavateľ = Hannover House | miesto = | rok = 2003 | isbn = 0-9637846-2-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Pravdepodobný strelec Lee Harvey Oswald sa k ničomu nepriznal a bol zavraždený dva dni po atentáte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Miller | meno = Bryce | odkaz na autora = | titul = Oswald Takes Reason For Killing To Grave With Him | url = http://www.kennedyassassinationarchive.com/Viewer.aspx?img=85926883_clean&firstvisit=true&src=search&currentResult=5&currentPage=0 | dátum vydania = 25. novembra 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-11-17 | vydavateľ = Las Vegas Daily Optic | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Atentát na mimoriadne populárneho prezidenta vyvolal celosvetový ohlas. Pohreb sa konal 25. novembra 1963 a zúčastnilo sa na ňom vyše 90 zástupcov krajín z celého sveta, Sovietsky zväz nevynímajúc. == Historický kontext udalosti == === Vnútropolitický === [[Súbor:jfk-appleton.jpg|thumb|left|Kennedy s manželkou Jacqueline počas volebnej kampane v roku 1960]] Kennedyho politická kariéra začala v rokoch 1947 – 1953, počas ktorých zastupoval štát [[Massachusetts]] v [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovni reprezentantov Spojených štátov amerických]] ako zástupca [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]]. V rokoch 1953 – 1960 zastupoval ten istý štát v [[Senát Spojených štátov|Senáte Spojených štátov amerických]]. Kennedy ohlásil svoj zámer kandidovať na post prezidenta 2. januára 1960. V demokratických primárnych voľbách („primárkách“) sa postavil proti senátorom [[Hubert Humphrey|Hubertovi Humphreymu]] zo štátu [[Minnesota]] a [[Wayne Morse|Waynovi Morsemu]] z [[Oregon]]u. Po víťazstve nad oboma protikandidátmi sa jeho hlavným oponentom v demokratickej strane stal texaský senátor [[Lyndon B. Johnson]]. Na jednom zo zhromaždení Demokratickej strany Kennedy predniesol svoj slávny prejav o "Novej hranici" (New frontier), ohlasujúci zmeny, ktorými by mali prejsť Amerika aj zvyšok sveta. 13. júna 1960 sa Demokratická strana rozhodla nominovať Kennedyho ako svojho kandidáta do prezidentských volieb. Keďže väčšinovo [[Protestantstvo|protestantská]] americká spoločnosť mala isté obavy z jeho [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckeho]] vyznania, rozhodol sa Kennedy predniesť dňa 12. septembra 1960 prejav, počas ktorého zaznela slávna veta: "Nehovorím za svoju cirkev do vecí verejných a moja cirkev nehovorí za mňa."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kennedy | meno = John F. | odkaz na autora = | titul = Address to the Greater Houston Ministerial Association | url = http://www.americanrhetoric.com/speeches/jfkhoustonministers.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = AmericanRhetoric.com | jazyk = po anglicky }}</ref> V septembri a októbri 1960 boli po prvýkrát v histórii USA vysielané televízne debaty medzi prezidentskými kandidátmi Kennedym a [[Republikánska strana (USA)|republikánom]] [[Richard Nixon|Richardom Nixonom]]. Odvtedy začala televízia hrať významnú úlohu v politike USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Edward Smith | meno = Dr Jean | odkaz na autora = | titul = Air University Review: Kennedy and Defense The formative years | url = http://www.airpower.maxwell.af.mil/airchronicles/aureview/1967/mar-apr/smith.html | dátum vydania = 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081212113925/http://www.airpower.maxwell.af.mil/airchronicles/aureview/1967/mar-apr/smith.html | dátum archivácie = 2008-12-12 }}</ref> V prezidentských voľbách roku 1960 Kennedy svojho protikandidáta Nixona porazil jedným z najtesnejších výsledkov v histórii a stal sa tak prvým katolíckym a vo veku 43 rokov druhým najmladším prezidentom v dejinách USA (po [[Theodore Roosevelt]]ovi). Kennedy sa tiež ako jediný prezident stal držiteľom [[Pulitzerova cena|Pulitzerovej ceny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pulitzer.org | url = http://www.pulitzer.org/awards/1957 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = Pulitzerova nadácia | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130129140413/http://www.pulitzer.org/awards/1957 | dátum archivácie = 2013-01-29 }}</ref> Svoj národný program označoval ako Nová hranica. Jeho cieľom bolo zlepšenie financovania školstva, zdravotnej starostlivosti a zahŕňal opatrenia na zastavenie ekonomickej recesie. V roku 1963 navrhol daňovú reformu, ktorá zahŕňala aj daňové škrty, návrh však prešiel kongresom až po jeho smrti v roku 1964. Kennedy sa počas svojej vlády zasadzoval za integráciu černošskej populácie, bojoval proti diskriminácii menšín a snažil sa aj zlepšiť postavenie amerických žien.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Davis | meno = F. | odkaz na autora = | titul = Moving the mountain: The women's movement in America since 1960 | vydavateľ = University of Illinois | miesto = Chicago | rok = 1999 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = J. M. | odkaz na autora = | titul = The presidency and women: Promise, performance, and illusion | vydavateľ = College Station Texas | miesto = Texas: Texas A & M | rok = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kennedy | meno = John F. | odkaz na autora = | titul = Civil Rights Address | url = http://www.americanrhetoric.com/speeches/jfkcivilrights.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = AmericanRhetoric.com | jazyk = po anglicky }}</ref> Za vlády Kennedyho došlo tiež k významnej zmene v imigračnej politike, pretože vydal zákon neskôr známy ako „Immigration and Nationality Act of 1965“, ktorý zlepšil podmienky pre prisťahovalcov z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ludden | meno = Jennifer | odkaz na autora = | titul = Q & A: Sen. Kennedy on Immigration, Then & Now | url = http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=5393857 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = NPR | jazyk = po anglicky }}</ref> Prezident Kennedy sformuloval zámer vyslať pilotovanú misiu na [[Mesiac]]: „Rozhodli sme sa letieť na Mesiac ... Chceme letieť na Mesiac a dokázať ešte viac. Nie preto, že je to ľahké, ale práve preto, že je to ťažké.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = John F. Kennedy - We chose to go to the Moon | url = http://www.historyplace.com/speeches/jfk-space.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-10-03 | vydavateľ = Historyplace.com | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = JFK: Rozhodli sme sa letieť na Mesiac - filmový záznam | url = http://www.youtube.com/watch?v=g25G1M4EXrQ&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-10-08 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref> Kennedy sa nikdy netajil negatívnym postojom voči [[Komunizmus|komunizmu]], ktorý okrem iného potvrdil svojím výrokom počas návštevy [[Západný Berlín|Západného Berlína]] tesne po rozdelení mesta na západnú a východnú časť: „Na svete je veľa ľudí, ktorí nechápu alebo tvrdia, že nechápu, v čom spočíva rozpor medzi slobodným svetom a komunistickým svetom. Nech prídu do Berlína! Sú ľudia, ktorí hovoria, že komunizmus je vlna budúcnosti. Nech prídu do Berlína! A sú ľudia, ktorí hovoria, že v Európe aj inde môžeme spolupracovať s komunistami. Nech prídu do Berlína! A je niekoľko ľudí, ktorí hovoria, že komunizmus je zlý systém, ale umožňuje nám hospodársky vzostup. Lass' sie nach Berlin kommen - nech prídu do Berlína!“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kennedy's Berlin speech | url = http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/3022166.stm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 26.6.2003 | dátum prístupu = 2008-10-03 | vydavateľ = BBC News | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=John F. Kennedy: Ich bin ein Berliner|url=https://www.youtube.com/watch?v=56V6r2dpYH8|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2008-10-03|vydavateľ=|jazyk=po anglicky}} - Záznam prejavu na Youtube.com</ref> [[Súbor:John Kennedy, Nikita Khrushchev 1961.jpg|thumb|Kennedy a Nikita Chruščov dosiahli kompromis]] === Medzinárodný === Atentát bol spáchaný v zložitom období [[Studená vojna|studenej vojny]], v ktorom došlo okrem iného k neúspešného vylodeniu v [[Zátoka svíň|Zátoke svíň]] – pokusu o zvrhnutie režimu [[Fidel Castro|Fidela Castra]], po ktorom svet vzápätí stál na pokraji jadrového konfliktu kvôli [[Karibská kríza|karibskej kríze]].<ref name="tocia">{{Citácia knihy | autor = Lowenthal, McDonald, Melton | odkaz na autora = | titul = Tajné operácie CIA | vydavateľ = Svojtka & Co. | miesto = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-7237-390-0 | kapitola = | strany = 93-101 | jazyk = po česky }}</ref> Kennedy sa ocitol pred dilemou: ak USA vojensky zasiahnu, mohla by situácia viesť k jadrovému konfliktu so Sovietskym zväzom; ak však situáciu nevyrieši, boli by USA ohrozené sovietskymi jadrovými zbraňami na Kube. Kennedy začal so Sovietskym zväzom rokovať a s jeho vodcom [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitom Chruščovom]] dospeli po týždennom rokovaní k dohode, ktorá uchránila svet od vojnového konfliktu.<ref name="tocia"/> V tom čase bol tiež vybudovaný [[Berlínsky múr]] a začali prvé boje [[Vojna vo Vietname|vojny vo Vietname]], ktorá naplno prepukla za vlády Kennedyho nástupcu Lyndona Johnsona. Po Kennedyho smrti ďalej pokračovali vesmírne preteky medzi USA a ZSSR, korunované úspechom americkej misie [[Apollo 11]] roku 1969, počas ktorej sa ľudská noha po prvýkrát dostala na Mesiac. == Zákulisie návštevy == [[Prezident Spojených štátov|Prezident]] Kennedy si Dallas pre svoju návštevu vybral z troch hlavných dôvodov: * aby začal volebnú kampaň ako takú, * kvôli zabezpečeniu ďalších financií na svoju predvolebnú kampaň pre [[Voľby prezidenta USA 1964|prezidentské voľby v novembri 1964]],<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Whiticker | meno = Alan | odkaz na autora = | titul = zločiny storočia | vydavateľ = Brána | miesto = Praha | rok = 2007 | isbn = 978-80-7243-325-4 | kapitola = | strany = 113 | jazyk = }}</ref> * chcel svoju kampaň začať v meste, kde v [[Voľby prezidenta USA 1960|prezidentských voľbách v roku 1960]] získal veľmi malú podporu. [[Image:Kennedys arrive at Dallas 11-22-63.JPG|thumb|left|Privítanie prezidentského páru na dallaskom letisku Love Field <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kompletný záznam pristátia [[Air Force One|AFO]] na letisku Love Field (Dallas) a následného privítania prezidentského páru | url = http://www.youtube.com/watch?v=x7WrBVm9ALM | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-12 | vydavateľ = | jazyk = }}</ref>]] Rozhodnutie o novembrovej návšteve Dallasu padlo počas stretnutia Kennedyho s viceprezidentom [[Lyndon B. Johnson|Johnsonom]] a texaským guvernérom Johnom Connallym 5. júna 1963. V súvislosti s cestou do Dallasu vznikli obavy o bezpečnosť prezidenta, najmä potom, čo tu bol davom demonštrujúcich pravicových radikálov počas osláv [[Deň OSN|Dňa OSN]], ktoré sa konali 24. októbra 1963, fyzicky aj slovne napadnutý [[Adlai Stevenson]], vyslanec Spojených štátov pri [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref name="dallek">{{Citácia knihy | priezvisko = Dallek | meno = Robert | odkaz na autora = | titul = Nedokončený život: John F. Kennedy: 1917-1963 | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2006 | isbn = 80-7203-754-4 | kapitola = | strany = 586 | jazyk = }}</ref> Obavy vzbudzovala aj možnosť útoku skrytého [[ostreľovač]]a, čoho sa obával aj samotný Kennedy.<ref name="dallek" /><ref>Zifčák, str. 77</ref> Trasa prezidentskej kolóny v Dallase bola popísaná už 19. novembra 1963 oboma dallaskými novinami, o dva dni neskôr bol uverejnený plánik trasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McAdams | meno = John | odkaz na autora = | titul = Changed Motorcade Route in Dallas? | url = http://mcadams.posc.mu.edu/route.htm | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | jazyk = po anglicky }}</ref> Prezidentská kolóna, pozostávajúca z celej série vozidiel a sprievodných [[Motocykel|motocyklov]], mala svoju cestu začať na letisku [[Dallas Love Field|Love Field]], pokračovať do centra Dallasu, prejsť parkom ''Dealey plaza'' a prezident mal predniesť prejav v [[Dallas Market Center|budove Dallas Trade Mart]]. Automobil, v ktorom John F. Kennedy cestoval, bola špeciálne upravená limuzína [[Lincoln Continental]] typ 1961 s otvorenou strechou a kódovým označením SS-100-X. Prezidentská limuzína išla v prvej tretine kolóny. Pôvodne ju mali poklusom sprevádzať dvaja členovia prezidentovej telesnej stráže, tí však boli počas výjazdu kolóny z letiska odvolaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kennedyho bodyguardi odvolaní od limuzíny (videozáznam) | url = http://www.youtube.com/watch?v=UFpPjjKdUds&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-12 | vydavateľ = | jazyk = }}</ref> Počas jazdy do centra Dallasu nechal prezident kolónu dvakrát zastaviť. Prvýkrát sa tak stalo vo chvíli, keď uvidel húf malých detí, ktoré spoločne nad hlavami držali transparent s nápisom: "Pán prezident, prosíme, zastavte a potraste si s nami rukou."<ref Name="volek">{{Citácia knihy | priezvisko = Volek | meno = Henrich | odkaz na autora = | titul = Kennedyové | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 1970 | isbn = | kapitola = | strany = 246 | počet strán = | jazyk = po česky }}</ref> Druhýkrát zastavil pri skupinke rádových sestier, ktoré pozdravil a prehodil s nimi pár slov. Na rohu Reaganovej{{Bez citácie}} ulice zahliadol Kennedy v dave ľudí kňaza s bielym golierikom, zdvihol sa zo sedadla a široko sa na neho usmial. Týmto kňazom bol zhodou okolností Oscar Hubert z dallaského Kostola Najsvätejšej trojice, ktorý o niekoľko desiatok minút neskôr Kennedymu udelil posledné pomazanie.<ref name="volek" /> === Dealey Plaza - miesto činu === Dealey Plaza je námestie parkového charakteru pomenované podľa zakladateľa prvých dallaských novín ''The Dallas Morning News'' George Bannermana Dealeyho. Jeho dnešná podoba pochádza z roku [[1940]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 12 WPA Projects that Still Exist | url = http://people.howstuffworks.com/12-wpa-projects-that-still-exist.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = Publications International, Ltd. | jazyk = po anglicky }}</ref> Nachádza sa v západnej časti centra Dallasu a z juhu, východu a severu je ohraničené viac než tridsať metrov vysokými budovami. V čase atentátu išlo o budovy Texaského knižného veľkoskladu, spoločnosti Dal-Tex, okresného archívu, dallaského trestného súdu, priľahlého starého súdu, rodného domu zakladateľa Dallasu Johna Neely Bryana a o budovu [[Pošta|Poštového]] úradu Spojených štátov. V západnej časti Dealey Plaza sa nachádza trávnatý pahorok ({{eng|Grass knoll}}) lemovaný [[betón]]ovou pergolou a z časti tiež dreveným [[plot]]om. Pomyselnú južnú hranicu námestia tvorí trojité železničné priecestie, pod ktorým sa ulice Elm, Main a Commerce street spájajú do jedného veľkého cestného toku. V súčasnosti je Dealey Plaza zvyčajne zaplnené množstvom turistov, ktorí navštevujú aj miestne [[Múzeum Sixth Floor]] nachádzajúce sa na dvoch najvyšších poschodiach Texaského knižného veľkoskladu. V múzeu, ktoré od svojho vzniku roku 1989 navštívilo viac ako šesť miliónov turistov, sa nachádzajú rozsiahle expozície venujúce sa okolnostiam atentátu a takisto tu je možné zhliadnuť množstvo autentického fotografického či audiovizuálneho materiálu.<ref name="sixth">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Múzeum Sixth Floor | url = http://www.jfk.org/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = The Sixth Floor Museum | jazyk = po anglicky }}</ref> == Atentát == === Oficiálna verzia === [[Súbor:Dealey-plaza-annotated.png|thumb|Plán trasy prezidentskej kolóny]] * ''Pozn.: Táto podkapitola popisuje priebeh atentátu podľa záverov Warrenovej komise a komisie HSCA'' Chvíľu pred 12:30 miestneho času vošla prezidentská [[limuzína]] do priestoru parku Dealey Plaza a pomaly sa blížila k [[Texaský knižný veľkosklad|Texaskému knižnému veľkoskladu]]. Nellie Connallyová, manželka guvernéra, sa otočila ku Kennedymu, ktorý sedel na zadnom sedadle a povedala mu: „Pán prezident, rozhodne nemôžete povedať, že by Vás Dallas nemiloval“, čo prezident s potešením uznal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - oznam Nellie Connallyovej (vol 4, p. 147) | url = http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/wc/wcvols/wh4/html/WC_Vol4_0078a.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - oznam Johna B. Connallyho (vol 4, pp. 131-132) | url = http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/wc/wcvols/wh4/html/WC_Vol4_0070a.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Keď limuzína prešla okolo budovy Texaskéko knižného veľkoskladu a začala vchádzať do ulice Elm Street, ktosi začal strieľať na prezidenta Kennedyho; veľká väčšina svedkov vypočutých po atentáte uvádzala, že padli spolu tri výstrely.<ref name = "Earwitnesses">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Svedkovia na Dealey Plaza, ktorí počuli výstrely | url = http://mcadams.posc.mu.edu/shots.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = }}</ref> V prípade prvej strely, ktorá Kennedyho nezasiahla, bolo podľa výpovedí ľudí z davu veľmi ťažké určiť smer, z ktorého bola vypálená, a veľa svedkov neskôr uviedlo, že prvý výstrel považovali za ohňostroj alebo za ranu z výfuku staršieho automobilu. Hoci niektorí svedkovia uviedli, že limuzína v čase prvej strely spomalila, až takmer zastavila, Warrenova komisia dospela na základe Zapruderovho filmu k záveru, že automobil išiel ďalej rýchlosťou {{km|18|m}}/h ulicou Elm Street a útok bol posádkou vozidla zaznamenaný, pričom auto za 8,3 sekundy medzi prvým a druhým výstrelom (zásah prezidentovho krku) prešlo {{m|56.6|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa Warrenovej komisie, kapitola 2, str 49 | url = http://www.archives.gov/research/jfk/warren-commission-report/chapter-2.html#speed | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Iný výskum založený na Zapruderovom filme uvádza, že rýchlosť limuzíny sa pohybovala v rozmedzí {{km|13.35|m}}/h až {{km|23.1|m}}/h.<ref group="pozn">Analýza otázky rýchlosti prezidentovej limuzíny:[https://web.archive.org/web/20040331190527/http://members.aol.com/droberdeau/JFK/DP.jpg Roberdeaova mapa - Dealey Plaza vo chvíli atentátu].</ref> John F. Kennedy a John Connally, ktorí sedeli po boku svojich manželiek, sa hneď po prvej strele začali zmätene obzerať okolo seba. Connally poznal, že ide o zvuk pušky veľmi veľkého kalibru a vykríkol: „Ó, nie, nie, nie!“. Otočil sa doprava a potom za seba, aby sa pozrel na prezidenta sediaceho za ním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Johna Connallyho | url = http://www.jfk-assassination.de/warren/wch/vol4/page147.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081205084608/http://www.jfk-assassination.de/warren/wch/vol4/page147.php | dátum archivácie = 2008-12-05 }} - Connally sa neskôr domnieval, že uvedenú vetu vykríkol potom, čo bol zasiahnutý druhou strelou.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Jacqueline Kennedyovej | url = http://www.jfk-assassination.com/warren/wch/vol5/page180.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090107105946/http://www.jfk-assassination.com/warren/wch/vol5/page180.php | dátum archivácie = 2009-01-07 }}</ref> [[Súbor:Elm from 6th fl.jpg|left|thumb| Pohľad na Elm Street zo 6. poschodia Texaského knižného veľkoskladu]] Zo správ Warrenovej komisie a HSCA vyplynulo, že vo chvíli, keď prezident mával davu po svojej pravici, mu guľka vnikla (pozn. druhá z troch striel) do vrchnej časti chrbta, prešla jeho krkom a vyšla von [[pažerák]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - správa (Kapitola 1: Zhrnutie a závery, str 18-19) | url = http://www.archives.gov/research/jfk/warren-commission-report/chapter-1.html # conclusions | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa HSCA, str 41-46 | url = http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/hsca/report/html/HSCA_Report_0036a.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Potom zdvihol ruky, chytil si krk a zapotácal sa najprv smerom dopredu a následne doľava, zatiaľ čo ho jeho manželka Jacqueline v šoku objala. Guvernéra Connallyho podľa „teórie jednej guľky“ zasiahla tá istá guľka ako prezidenta, prešla mu chrbtom, hrudníkom, pravým zápästím a ľavým stehnom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dokumentárny film zaoberajúci sa teóriou jednej guľky | url = http://www.youtube.com/watch?v=RggCAglqMBI&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-08-27 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Hneď potom vykríkol: „Môj Bože, oni nás všetkých zabijú!“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam guvernéra Johna Connallyho | url = http://www.jfk-assassination.de/warren/wch/vol4/page133.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080612063731/http://www.jfk-assassination.de/warren/wch/vol4/page133.php | dátum archivácie = 2008-06-12 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Dr Shawa | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wcvols/wh4/html/WC_Vol4_0056a.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Posledná strela vyšla vo chvíli, keď prezidentská limuzína prechádzala okolo [[betón]]ového plotu záhrady Johna Neely Bryana. Rozbila pravú časť Kennedyho hlavy, z ktorej vytrhla kus tkaniva o veľkosti ľudskej päste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Snímok č. 313 zo Zapruderovho filmu | url = http://www.assassinationresearch.com/zfilm/z313.jpg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pitevné fotografie prezidenta Kennedyho | url = http://www.celebritymorgue.com/jfk/jfk-autopsy.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20080913120635/http://www.celebritymorgue.com/jfk/jfk-autopsy.html | dátum archivácie = 2008-09-13 }}</ref> Kapota kufra limuzíny a policajt jazdiaci ako sprievod za autom boli v tej chvíli postriekaní krvou a časťami mozgového tkaniva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Bobbyho Hargise | url = http://www.jfk-assassination.de/warren/wch/vol6/page294.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20061004044512/http://www.jfk-assassination.de/warren/wch/vol6/page294.php | dátum archivácie = 2006-10-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Interview s Abraham Zapruderom | url = http://youtube.com/watch?v=TpicOfFajNE | dátum vydania = 22. 11. 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = WFAA-TV (Dallas) | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:Moorman photo of JFK assassination.jpg|thumb|Fotografia vyhotovená Mary Moormanovou zlomok sekundy po fatálnom zásahu prezidentovej hlavy]] Prezidentskú limuzínu nasledovalo sprievodné auto, na ktorého ľavej bočnej stojanovej plošine stál tajný agent Clint Hill. Okamih potom, čo bol prezident zasiahnutý prvou strelou, zoskočil Hill z auta a rozbehol sa k limuzíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Clintona J. Hilla | url = http://jfkassassination.net/russ/testimony/hill_c.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Po fatálnom zásahu Kennedyho hlavy vyliezla pani Kennedyová v šoku na zadnú kapotu limuzíny, počas výpovede si však dôvodom tohto svojho konania nebola úplne istá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Jacqueline Kennedyovej | url = http://www.jfk-assassination.com/warren/wch/vol5/page180.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Hill sa však domnieval, že sa snažila zobrať kus odstrelenej časti Kennedyho lebky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Clintona J. Hilla (vol II, str 140) | url = http://www.jfk-assassination.de/warren/wch/vol2/page140.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090212044404/http://www.jfk-assassination.de/warren/wch/vol2/page140.php | dátum archivácie = 2009-02-12 }}</ref> Hill vyskočil na kufor limuzíny, strčil pani Kennedyovou späť na sedadlo a pritlačil sa na kapotu auta, ktoré začalo vysokou rýchlosťou odchádzať z Dealey Plaza smerom k nemocnici Parkland Memorial Hospital.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kronika 20. storočia | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Praha | rok = | isbn = 80-7321-069-X | kapitola = | strany = 929 | jazyk = }}</ref> Guvernér Connally, ktorý šiel s prezidentom, bol tiež vážne zasiahnutý, ale prežil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záznam prvého interview s guvernérom Connallym po atentáte | url = http://www.youtube.com/watch?v=cP04_lGjkO0&feature=related | dátum vydania = 22. 11. 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-06 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }} - Guvernér Connally na lôžku v nemocnici opisuje atentát</ref> Lekári neskôr uviedli, že mu jeho manželka, ktorá ho po zásahu strhla do svojho lona, nevedomky pomohla zatlačiť zranenia na hrudníku, čím mohol vzduch prúdiť do funkčnej polovice [[pľúca|pľúc]] – druhá časť pľúc totiž po zásahu zlyhala. Posledným zraneným bol svedok atentátu James Tague. Stál vo vzdialenosti {{m|82|m}} smerom dopredu od miesta, kde bol prezident zasiahnutý, a bol ľahko zranený na pravom líci. Zranenie bolo spôsobené odrazenou guľkou alebo jej časťou, ktorá zasiahla obrubník chodníka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Goggins | meno = William M. | odkaz na autora = | titul = James Tague: Unintended Victim in Dealey Plaza | url = http://mcadams.posc.mu.edu/tague.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> === Garrisonova alternatívna verzia o viacerých strelcoch === * ''Ďalšie informácie nájdete nižšie v kapitole [[Atentát na Johna Fitzgeralda Kennedyho#Vyšetrovanie Jima Garrisona|Vyšetrovanie Jima Garrisona]]'' {{Viaceré obrázky | smer = vertikálny | šírka = 200 | obrázok1 = Elm from 6th fl.jpg | alt1 = | popis1 = Pohľad na Dealey Plaza zo 6. poschodia Texaského knižného veľkoskladu | obrázok2 = JFK Wooden Fence.jpg | alt2 = | popis2 = Drevená palisáda lemujúca trávnatý pahorok - odtiaľ mal strieľať druhý skrytý strelec | obrázok3 = Blackdogman.PNG | alt3 = | popis3 = Výrez z fotografie Mary Moormanovej - v červenom krúžku možno podľa jednej z hypotéz vidieť časť postavy a tvár muža, tzv. "Black Dog Mana", ktorý mohol byť strelcom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Organ | meno = Jerry | odkaz na autora = | titul = "Smoke" on the Grass Knoll | url = http://mcadams.posc.mu.edu/organ3.htm | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-4-16 | vydavateľ = mcadams.posc.mu.edu | jazyk = po anglicky }}</ref><ref group="pozn">Hypotetickú siluetu tejto osoby možno vidieť aj na snímke Hudsona Willisa (čierna silueta je vidieť na rohovom výstupku betónového múriku)</ref> | obrázok4 = Badgeman.jpg | alt4 = | popis4 = Ďalší zväčšený výrez z fotografie Mary Moormanovej - na tejto snímke má byť vidieť iná postava (pravá časť snímky) v priestore dreveného plotu pri trávnatom pahorku, ktorý je prezývaný Badge Man (po slovensky: muž s odznakom)<ref group = "pozn">Badge Man (muž s odznakom) sa táto hypotetická postava prezýva z toho dôvodu, že sa jej odev, konkrétne potom rozloženie insígnií na ňom, nápadne podobá uniforme vtedajšej dallaskej polície (pozri stránka [http://www.jfkfiles.com/jfk/html/badgeman.htm BADGE MAN - jfkfiles.com])</ref> | obrázok5 = | alt5 = | popis5 = Tá istá fotografia s použitím farebného filtra }} Alternatívnu verziu celej udalosti ponúkol niekdajší okresný [[prokurátor]] z [[New Orleans]] [[Jim Garrison]], ktorý sa časom stal značne skeptický voči záverom oficiálnej správy Warrenovej komisie.<ref name="gar1">Brošňa, str. 111</ref> Vo svojej knihe ''On the Trail of the Assassins'' (po slovensky: Na stope vraha) uvádza, že svoj názor na atentát začal meniť na jeseň roku [[1966]], keď sa stretol s vplyvným senátorom za štát [[Louisiana]] [[Russel Long|Russelom Longom]], ktorý mu mal podľa jeho vlastných slov oznámiť nasledovné: "Tí chlapi z Warrenovej komisie sú úplne vedľa. Nikde na svete by ste nenašiel človeka, ktorý by bol takto schopný celkom sám zastreliť Kennedyho."<ref name="gar1" /><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Garrison | meno = Jim | odkaz na autora = | titul = On the Trail of the Assassins | vydavateľ = Warner Books | miesto = New York | rok = 1991 | isbn = 0-446-36277-8 | počet strán = 406 | jazyk = po anglicky }}</ref> Podľa alternatívnej verzie popisujúcej priebeh samotného atentátu, malo byť vypálených 5 – 6 striel dvoma alebo aj troma rôznymi strelcami.<ref name="Brož30">Brož, str. 30</ref> V prípade strelca ukrytého v texaskom knižnom veľkosklade treba spomenúť, že Garrison do značnej miery pochyboval o tom, či Oswald na Kennedyho vôbec vystrelil – v knihe ''On the Trail of the Assassins'' vyslovuje hypotézu (podobne aj vo filme JFK od režiséra [[Oliver Stone|Olivera Stonea]]), podľa ktorej sa Oswald jednoducho nachádzal v zlom čase na zlom mieste a mohol byť skutočne len obetným baránkom. Skrátene povedané sa teda Garrison domnieval, že na Kennedyho strieľala z budovy knižného veľkoskladu úplne iná osoba.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Garrison Says Oswald Did Not Kill Kennedy | periodikum = Los Angeles Times | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | deň vydania = 22. | mesiac vydania = máj | rok vydania = 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | ročník = | číslo = | strany = 1 | url = http://pqasb.pqarchiver.com/latimes/access/521690072.html?dids=521690072:521690072&FMT=ABS&FMTS=ABS:AI&type=historic&date=May+22%2C+1967&author=&pub=Los+Angeles+Times&desc=Garrison+Says+Oswald+Did+Not+Kill+Kennedy&pqatl=google | issn = 0458-3035 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120105214144/http://pqasb.pqarchiver.com/latimes/access/521690072.html?dids=521690072:521690072&FMT=ABS&FMTS=ABS:AI&type=historic&date=May+22%2C+1967&author=&pub=Los+Angeles+Times&desc=Garrison+Says+Oswald+Did+Not+Kill+Kennedy&pqatl=google | dátum archivácie = 2012-01-05 }}</ref> Druhým strelcom mal byť neznámy muž ukrytý za drevenou palisádou lemujúcou trávnatý pahorok a hypoteticky aj tretí, strieľajúci z budovy Dal-Tex.<ref name="castleden">{{Citácia knihy | priezvisko = Castleden | meno = Rodney | odkaz na autora = | titul = Atentáty, které změnily svět | vydavateľ = Alpress | miesto = Frýdek-Místek | rok = 2008 | isbn = 978-80-7362-621-1 | kapitola = | strany = 310-311 | jazyk = po česky }}</ref><ref>Brož, str. 34</ref> Podľa niekoľkých svedkov bol v oblasti okolo trávnatého pahorku cítiť zápach spáleného [[Pušný prach|pušného prachu]], ktorý podľa bývalého armádneho kapitána Ralpha Yarborougha nemohol prichádzať zo šiesteho poschodia Texaského knižného veľkoskladu.<ref name="Brož30" /> Prítomný fotoreportér Thomas Atkins o tomto vypovedal: "Kennedyho automobil práve zabočil doľava smerom k železničnému podjazdu. Hoci som sa nedíval na budovu nad nami, dobre som všetko počul ... strely prichádzali zospodu a z pravej strany, od trávnatého pahorku ... nikdy by som netvrdil, že prichádzali len zhora. Zvuk, ktorý ich sprevádzal nenaznačoval, že boli vypálené z miesta vyššie položeného ako ulica."<ref>Brož, str. 31</ref> Garrison vo svojej knihe vyslovuje svoje presvedčenie, že sa prezident Kennedy dostal pod tzv. [[Krížová paľba|krížovú paľbu]] (triangulačnú paľbu), čo je spôsob útoku troch [[Ostreľovač|sniperov]], pri ktorom je na cieľ pálené z viacerých uhlov, aby sa tak zvýšila pravdepodobnosť úspešného zásahu a zároveň skomplikovalo nájsť ich úkryt.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Garrison | meno = Jim | odkaz na autora = | titul = On the trail of the Assassins: my investigation and prosecution of the murder of President Kennedy | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 1992 | isbn = 0-14-017035-9 | kapitola = | strany = 154 | jazyk = po anglicky }}</ref> Priebeh streľby podľa verzie o druhom strelcovi:<ref>Brož, str. 32-36</ref> * 1. strelu posádka vozidla zaregistrovala, nikoho však nezasiahla a trafila len chodník,<ref>[[:Image:Shaneyvelt Exh 29.jpg|Fotografia stopy po guľke]]</ref> * 2. strela bola vypálená o dve sekundy neskôr od drevenej palisády a zasiahla Kennedyho do krku (pozri. okienko 188, Zapruderov film); Kennedy sa chytá oboma rukami za prestrelený krk, * 3. strela silného kalibru, vypálená zo šiesteho poschodia skladu kníh tesne míňa prezidenta a zasahuje guvernéra Connallyho dozadu, preniká hrudníkom a vychádza von v mieste jeho pravej prsnej bradavky, * 4. strela, okolo ktorej panuje najviac dohadov a nejasností, mala byť vypálená z budovy Dal-Texu nachádzajúcej sa oproti skladu učebníc a údajne vytvorila zranenie na prezidentovom chrbte, * 5. strela bola vypálená od trávnatého pahorku, zasiahla Kennedyho do spánku a vytvorila fatálnu zlomeninu lebky, pričom vytrhla veľký kus mozgového tkaniva; jej náraz prudko pohol Kennedyho telom dozadu a potom doľava; veľa svedkov prítomných na mieste činu vyjadrilo presvedčenie, že táto strela bola vypálená spoza drevenej palisády, * 6. strela bola vypálená opäť z budovy knižného veľkoskladu, roztrieštila zápästie guvernéra Connallyho, prenikla jeho ľavým stehnom. Teóriu o streľbe spoza trávnatého pahorku podporuje aj svedectvo Julie Ann Mercerovej, ktorá chvíľu pred spáchaním atentátu zastavila so svojím vozidlom na kraji cesty. Mala vidieť muža, odchádzajúceho z dodávky, ktorý niesol pušku, zabalenú v špeciálnom puzdre, smerom k drevenej palisáde.<ref>Brož, str. 112</ref> Túto výpoveď dopĺňa svedectvo Jean Hillovej, ktorá podobe ako neskôr spomínaný J.C. Price, videla ihneď po streľbe rýchlo bežiaceho muža oblečeného v hnedom kabáte a klobúku, smerujúceho ku koľaji pri železničnom prejazde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa Warrenovej komisie - APPENDIX XII - Speculations and Rumors | url = http://www.jfk-assassination.de/warren/wcr/page640.php | dátum vydania = 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-25 | vydavateľ = www.jfk-assassination.com | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100928200341/http://jfk-assassination.de/warren/wcr/page640.php | dátum archivácie = 2010-09-28 }}</ref><ref group="pozn">Hillová však vzhľad tohto muža opisuje úplne inak ako J.C. Price</ref> Hillová stála v čase atentátu spolu so svojou priateľkou Mary Moormanovou na Dealey Plaza, len niekoľko metrov od miesta, kde bol prezident Kennedy smrteľne ranený. Tieto dve svedkyne možno spoločne vidieť napríklad na snímke č. 301 zo [[Zapruderov film|Zapruderovho filmu]].<ref group="pozn">Žena v sýto červenom kabáte [http://www.assassinationresearch.com/zfilm/z301.jpg]</ref> Spomínaného muža Hillová identifikovala ako [[Jacob Rubinstein|Jacka Rubyho]], ale jeho prítomnosť na Dealey Plaza v čase atentátu nemožno úplne bezpečne preukázať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jean Hill: The Lady in Red | url = http://mcadams.posc.mu.edu/jhill.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-25 | vydavateľ = mcadams.posc.mu.edu | jazyk = po anglicky }}</ref> == Po atentáte == Vo chvíli fatálneho zásahu limuzína prechádzala okolo trávnatého pahorku v severnej časti Elm Street. Keď kolóna opustila Dealey Plaza, policajti a svedkovia sa rozbehli z trávnatého pahorka a neďalekého železničného prejazdu smerom k {{m|1.5|m}} vysokému plotu oddeľujúcemu pahorok od parkoviska. Tu však sniper spozorovaný nebol.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Clyda Haygooda | url = http://mcadams.posc.mu.edu/russ/testimony/haygood.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Svedok S. M. Holland, ktorý sledoval prejazd kolóny zo železničného prejazdu, uviedol, že sa okamžite po zaznení troch rán rozbehol okolo rohu, kde sa prejazd napájal na spomínaný plot, ale nevidel nikoho, kto by z daného miesta utekal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenová komisia - vypočutie (vol 6, str 244-245): oznam S. M. Hollanda | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wcvols/wh6/html/WC_Vol6_0127b.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }} Pre ilustráciu: [http://www.kenrahn.com/Photo_shows/Dallas_Nov_01/TU1.html Fotografia železničného prejazdu a zadnej časti plotu].</ref> Podľa zvuku streľby ale usúdil, že rany prichádzali zo smeru od trávnatého pahorku a navyše zbadal aj dym, vychádzajúci z tohto miesta.<ref name="brož113">Brož, str. 113</ref> [[Súbor:Dallas Elm Street2.jpg|thumb|center|800px|Snímok Dealey Plaza - úplne vľavo je zachytený železničný nadjazd, odkiaľ udalosť sledoval S. M. Holland. Uprostred je vidieť trávnatý pahorok a biela časť betónového múrika oddeľujúceho Dealey Plaza od parkoviska; úplne vpravo možno za korunou stromu vidieť časť budovy texaského knižného veľkoskladu]] Lee Bowers, posunovač na dráhe, ktorý v čase atentátu sedel v dvojposchodovej kontrolnej veži, mal dobrý výhľad na oblasť za plotom obklopujúcim trávnatý pahorok. Videl celkom štyroch mužov v oblasti medzi vežou a Elm Street: muža stredného veku s mladším mužom stojacich 3 až {{m|5|m}} od prejazdu, ktorí sa mu javili, že sa navzájom nepoznajú, a jedného alebo dvoch mužov z obsluhy parkoviska. V čase streľby vraj videl v oblasti trávnatého pahorku "niečo nezvyčajné, záblesk a niekoho, kto sa pohyboval dosť podivne", ale nebol schopný to opísať presnejšie.<ref name="brož113"/> S istotou však žiadneho strelca nevidel. Bowers uviedol, že obaja muži z obsluhy parkoviska stáli na svojich miestach aj potom, čo policajt Clyde Haygood preliezol plot pri pahorku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Lee E. Bowersa, ml. | url = http://mcadams.posc.mu.edu/russ/testimony/bowers.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> V interview, ktoré Bowers poskytol v roku 1966, uviedol, že dvaja spomínaní muži, ktorých videl, boli na opačnej strane plotu (z jeho pohľadu) a že nikto z nich nestál v čase streľby priamo pri plote.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Myers | meno = Dale K. | odkaz na autora = | titul = Secrets of a Homicide: Badge Man: oznam Lee E. Bowersa, Jr | url = http://www.jfkfiles.com/jfk/html/badgeman_4.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:HowardBrennan.jpg|thumb|left|Písmeno A označuje okno, z ktorého strieľal Oswald; B je okno, z ktorého Norman, Williams a Jarman v čase atentátu sledovali prejazd kolóny]] Howard Brennan, inštalatér, ktorý sedel oproti budove texaského knižného veľkoskladu, oznámil polícii, že sledoval prechádzajúcu kolónu a zrazu počul ranu prichádzajúcu zhora. Pozrel sa teda smerom, odkiaľ rána vyšla a uvidel muža s puškou strieľajúceho ďalší náboj z rohového okna na 6. poschodí. Rovnakého muža vraj videl niekoľko minút predtým, ako sa z rovnakého okna rozhliada.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Howarda Brennana | url = http://mcadams.posc.mu.edu/russ/testimony/brennan.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Brennan poskytol polícii popis muža, ktorý bol o 12.45, 12.48 a 12.55 rádiovo vysielaný všetkým dallaským policajným jednotkám.<ref name="zifčák1">Zifčák, str. 95</ref> Keď Brennan po atentáte hovoril s jedným z vyšetrujúcich policajtov, pripojili sa k nim Harold Norman a James Jarman ml., zamestnanci texaského knižného veľkoskladu, ktorí sledovali prejazd kolóny z juhovýchodného okna na 5. poschodí budovy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie (vol. 17, str. 209, CE 494): Fotografia Jamesa Jarmana, znázorňujúceho jeho pozíciu na 5. poschodí budovy texaského knižného veľkoskladu | url = http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/wc/wcvols/wh17/html/WH_Vol17_0118a.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie (vol. 17, str. 202, CE 485): Fotografia Harolda Normana, Bonnieho Raya Williamsa a Jamesa Jarmana, Jr zobrazujúca ich polohu počas prejazdu kolóny okolo texaského knižného veľkoskladu | url = http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/wc/wcvols/wh17/html/WH_Vol17_0114b.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = }}</ref> Obaja uviedli, že ešte spoločne s kolegom Bonnie Rayom Williamsom počuli tri výstrely prichádzajúce zo smeru priamo nad ich hlavami a zo stropu nad nimi sa odlúpla časť omietky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Bonnieho Raya Williamsa | url = http://mcadams.posc.mu.edu/russ/testimony/williams.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Jamesa Jarmana, ml. | url = http://mcadams.posc.mu.edu/russ/m_j_russ/jarman.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Norman tiež počul zvuky nabíjania pušky a pád vystrelených nábojníc na podlahu nad nimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Harolda Normana | url = http://mcadams.posc.mu.edu/russ/m_j_russ/norman.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Odhady času, kedy dallaská polícia zablokovala vchody do budovy texaského knižného veľkoskladu sa pohybujú v rozmedzí od 12.33 do 12.50.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Welcome Eugene Barnetta | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wcvols/wh7/html/WC_Vol7_0275b.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Forresta V. Sorrelsa | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wcvols/wh7/html/WC_Vol7_0178b.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-09-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Zo 104 svedkov stojacich na Dealey Plaza, ktorí počuli výstrely, 56 uviedlo, že výstrely prichádzali od budovy texaského knižného veľkoskladu, 35 sa domnievalo, že zvuk prichádzal od trávnatého pahorku alebo železničného prejazdu, ôsmim sa zdalo, že zvuk vychádzal buďto od trávnatého pahorku alebo texaského knižného veľkoskladu a 5 nedokázalo smer presne špecifikovať.<ref name=Earwitnesses/> == Lee Harvey Oswald == {{Hlavný článok|Lee Harvey Oswald}} [[Súbor:Oswald onboard bus no. 1213.jpg|thumb|Táto autentická snímka, vytvorená na ulici Marsalis Street, zachytáva autobus MHD, na ktorého palube bol práve v tej chvíli Lee H. Oswald (foto vyhotovené cca o 12.41)]] Lee Harvey Oswald, hlavný podozrivý zo spáchania atentátu, pracoval v texaskom knižnom veľkosklade od 16. októbra 1963 ako pomocný brigádnik na predvianočné obdobie. Približne deväťdesiat sekúnd po atentáte bol videný v malej jedálni na druhom poschodí, ako popíja [[Coca-Cola|Coca-Colu]] a pojedá [[syr]]ový sendvič.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výpoveď svedkyne RA Reidovej | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/01/0136-001.gif | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-7 | vydavateľ = State of Texas, County od Dallas | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728115806/http://jfk.ci.dallas.tx.us/01/0136-001.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výpoveď svedkyne RA Reidovej (2. časť) | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/01/0136-002.gif | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-7 | vydavateľ = State of Texas, County od Dallas | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728110415/http://jfk.ci.dallas.tx.us/01/0136-002.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam policajta Fritza | url = http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/wc/wcvols/wh4/html/WC_Vol4_0111a.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-7 | vydavateľ = AARC Public Digital Library | jazyk = po anglicky }}</ref> Oswald teda musel podľa záverov Warrenovej komisie v rozmedzí minúty a pol stihnúť vypáliť tri strely na prezidenta, ukryť pušku medzi škatuľami, zbehnúť štyri poschodia smerom nadol, kúpiť si Coca-Colu v automate a usadiť sa k stolu v jedálni. Prvým policajtom, ktorý po atentáte vstúpil do budovy knižného veľkoskladu, bol Marion Baker. Do budovy vošiel vo 12:32 a vo vstupnej hale stretol riaditeľa Roya Trulyho, ktorého sa spýtal: "Kde sú tu schody alebo výťah?" Truly mu odpovedal: "Ja som tu vedúci. Poďte so mnou dôstojník, ukážem vám to."<ref name="baker">{{Citácia knihy | priezvisko = Mailer | meno = Norman | odkaz na autora = | titul = Americké tajmenství: Príbeh Lee Harveya Oswalda | vydavateľ = Mustang | miesto = Plzeň | rok = 1997 | isbn = 80-7191-143-7 | kapitola = Popoludní v kine | strany = 670-671 | počet strán = | jazyk = po česky }}</ref> Obaja potom spoločne vybehli po schodoch do druhého poschodia, kde uvideli muža (Oswalda) vychádzajúceho z kantíny. Baker na neho ihneď zavolal: "Poďte sem!" Oswald sa otočil a šiel rovno k nemu.<ref name="baker" /> Baker sa v tej chvíli opýtal riaditeľa Trulyho: "Poznáte toho muža? Pracuje tu?" Truly potvrdil, že je Oswald skutočne zamestnancom veľkoskladu a Baker sa teda o neho už ďalej nezaujímal a bežal po schodoch až do šiesteho poschodia.<ref name="baker" /> Policajt Baker Warrenovej komisie oznámil, že Oswald bol po celú dobu úplne pokojný a nejavil žiadne známky nervozity a to aj vo chvíli, keď na neho namieril svoju služobnú zbraň.<ref name="baker" /> Oswald opustil budovu Knižného veľkoskladu ešte pred tým, ako bol uzavretý políciou; bol jediným zamestnancom, ktorý po atentáte budovu opustil a jeho nadriadený Roy Truly teda nahlásil jeho neprítomnosť prítomným príslušníkom dallaskej polície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia: oznam Roya Sansoma Trulyho | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wcvols/wh3/html/WC_Vol3_0119b.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-29 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> O 12.40 Oswald nastúpil do mestského linkového autobusu č. 1213 na neďalekej zastávke [[MHD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oswald in bus 1213 | url = http://www.leeharveyoswald.nl/?p=590 | dátum vydania = 1. novembra 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-02-25 | vydavateľ = Perry Vermeulen | jazyk = po holandsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121226042815/http://www.leeharveyoswald.nl/?p=590 | dátum archivácie = 2012-12-26 }}</ref><ref name="bus">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výpoveď Patsy Collinsovej | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/12/1264-001.gif | dátum vydania = 23. 11. 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-7 | vydavateľ = The State of Texas, County od Dallas | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728114033/http://jfk.ci.dallas.tx.us/12/1264-001.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref> V autobuse ho zbadala jeho niekdajšia domovníčka Mary E. Bledsoeová, ktorá vypovedala: <blockquote>''"... Oswald nastúpil. Vyzeral ako blázon. Rukávy mu takto pľantali [znázorňuje]. Košeľu mal neupravenú ... s dierou, bol špinavý, pozerala som sa radšej inam. Nechcela som, aby spoznal, že som ho uvidela, a tak som pozerala von. Niekedy v tom okamihu vodič povedal, že zastrelili prezidenta Kennedyho."''<ref>Mailer, str. 673</ref></blockquote> Z dôvodu silnej prevádzky však išiel autobus veľmi pomaly a Oswald teda o dva bloky ďalej požiadal vodiča o otvorenie dverí, aby mohol vystúpiť.<ref name="bus" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.jfkassassination.net/transfer.gif | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-29 | vydavateľ = Kennedy Assassination Home Page | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110514133342/http://jfkassassination.net/transfer.gif | dátum archivácie = 2011-05-14 }}</ref> Potom šiel pešo na blízku zastávku spoločnosti [[Greyhound Lines|Greyhound]], kde si privolal [[taxi]] a odišiel k miestu svojho bydliska na adrese 1026 North Beckley Avenue.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ručne písaná výpoveď vodiča taxislužby Williama Wayna Whaleyho | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/01/0138-001.gif | dátum vydania = 23. 11. 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-7 | vydavateľ = State of Texas, County of Dallas | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728105749/http://jfk.ci.dallas.tx.us/01/0138-001.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref><ref name="map">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ručne kreslený plánik zobrazujúci vzájomnú polohu autobusovej zastávky Greyhound, Oswaldovho bydliska na 1026 North Beckley Ave., miesta zavraždenia policajta Tippita a umiestnenie kina Texas | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/03/0373-001.gif | dátum vydania = N/A | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-23 | vydavateľ = N/A | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160312094942/http://jfk.ci.dallas.tx.us/03/0373-001.gif | dátum archivácie = 2016-03-12 }}</ref> Do svojho bytu prišiel približne o 13.00 a podľa výpovede domovníčky Earlene Robertsovej si obliekol kabát a "išiel veľmi rýchlou chôdzou, takmer bežal".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam Earlene Robertsovej | url = http://jfkassassination.net/russ/testimony/robertse.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-29 | vydavateľ = jfkassassination.net | jazyk = po anglicky }}</ref> Oswald opustil dom a spomínanou svedkyňou Robertsovou bol naposledy videný, ako čaká na blízkej autobusovej zastávke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - správa: kapitola 4: The Assassin | url = http://www.archives.gov/research/jfk/warren-commission-report/chapter-4.html # movements | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-29 | vydavateľ = archives.gov | jazyk = po anglicky }}</ref> Oswalda onedlho potom videli v rezidenčnej štvrti Oak Cliff v ulici 10. Avenue, vzdialenej cca {{km|1.3|m}} od miesta bydliska. Podľa záverečnej správy Warrenovej komisie ho tu spozoroval strážnik [[J. D. Tippit]] a prehovoril na neho cez okienko svojho auta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: | url = http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/wc/wcvols/wh19/html/WH_Vol19_0066a.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-29 | vydavateľ = aarclibrary.org | jazyk = po anglicky }}</ref> Hneď ako Tippit z auta vystúpil a chcel si s ním porozprávať, mal Oswald podľa oficiálnej verzie vytiahnuť [[revolver]] kalibru 38 a chladnokrvne ho štyrmi ranami zastreliť a to ešte za prítomnosti dvoch svedkov.<ref group="pozn">Fotografia revolvera zaisteného u Oswalda</ref><ref name="map" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - správa: kapitola 4: The Assassin - Killing of Patrolman Tippit | url = http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/wc/wr/html/WCReport_0095a.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-29 | vydavateľ = aarclibrary.org | jazyk = po anglicky }}</ref> V tomto bode však existujú dôvodné pochybnosti, či bol Oswald skutočne tou istou osobou, ktorá Tippita zastrelila.<ref name="castleden" /> Svedkyňa činu, Aquill Clemmonsová, ktorá stála na rohu 10. Avenue a Patton Avenue vypovedala, že muž strieľajúci na policajta Tippita mal krátko strihané [[vlasy]] a bol vysokej statnej postavy, čo sa o Oswaldovi povedať nedá.<ref name="map" /><ref name="broz40">Brož, str. 40-41</ref> Ďalšiu pochybnosť vnáša do prípadu výpoveď policajta Geralda Hilla, ktorý Warrenovej komisii oznámil, že revolver zaistený u Oswalda mal plnú nábojovou komoru, na mieste činu boli nájdené len dve vystrelené nábojnice namiesto "oficiálnych" štyroch, pričom kaliber týchto nábojov sa výrazne líšil od kalibru Oswaldovho revolvera.<ref name="broz40"/> [[Súbor:Texas Theater 1963.jpg|thumb|left|Kino Texas v roku 1963]] Po zastrelení policajta Tippita sa mal Oswald schovať pred prichádzajúcimi policajnými automobilmi v blízkom obchode s obuvou Hardy Shoe Store v ulici Jefferson Ave a chvíľu potom bez platenia vnikol do miestneho kina "Texas".<ref name="map" /><ref name="theatre">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = History of the Texas Theatre | url = http://www.oakclifffoundation.org/history.html | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-30 | vydavateľ = The Oak Cliff Foundation | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20131105174903/http://www.oakclifffoundation.org/history.html | dátum archivácie = 2013-11-05 }}</ref> Dvadsaťdvaročný predavač z obuvníckeho obchodu, Johnny Calvin Brewer, toho dňa počúval správy z rádia a Oswald sa mu zdal podozrivý. Sledoval ho teda do spomínaného kina, kde o svojom podozrení informoval predavača vstupeniek, ktorý následne privolal políciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biography of Johnny Calvin Brewer | url = http://johnnycalvinbrewer.wordpress.com/biography/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-30 | vydavateľ = johnnycalvinbrewer.wordpress.com | jazyk = po anglicky }}</ref> Polícia dorazila na miesto počas niekoľkých minút (cca o 13:45) a vnikla priamo do sály, kde malo onedlho začať premietanie filmu s názvom "War Is Hell" (po slovensky: Vojna je peklo).<ref name="theatre" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = War Is Hell (1963) | url = http://www.imdb.com/title/tt0058735/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-22 | vydavateľ = The Internet Movie Database (IMDb) | jazyk = po anglicky }}</ref> Zasahujúci policajt Maurice N. McDonald pristúpil k Oswaldovi sediacom v prednej rade a vyzval ho, aby sa postavil. Oswald v tej chvíli povedal: "No, tak to je asi koniec" a keď sa zdalo, že zdvíha ruky na znamenie kapitulácie, silne policajta McDonalda odstrčil. Následne vytiahol spoza opasku revolver a namieril ho na McDonalda. Výstrel však nevyšiel, pretože McDonald držal Oswaldovu ruku s revolverom a koža jeho ruky sa dostala medzi kohútik a nábojový valec revolvera<!-- http://jfk.ci.dallas.tx.us/29/2911-001.gif secure grip of the butt of the pistol -->.<ref name="texasfight">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hlásenie policajta P.L. Bentleyho zo zásahu v kine Texas | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/28/2896-001.gif | dátum vydania = 3. 12. 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-26 | vydavateľ = City Secretary of the City of Dallas | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728120718/http://jfk.ci.dallas.tx.us/28/2896-001.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref><ref name="McD">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hlásenie policajta McDonalda zo zásahu | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/29/2911-001.gif | dátum vydania = 3. 12. 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-26 | vydavateľ = Secretary of the City of Dallas | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728112028/http://jfk.ci.dallas.tx.us/29/2911-001.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam MN McDonalda | url = http://www.jfk-assassination.com/warren/wch/vol3/page295.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-30 | vydavateľ = jfk-assassination.com | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110928104030/http://www.jfk-assassination.com/warren/wch/vol3/page295.php | dátum archivácie = 2011-09-28 }}</ref><ref>Zifčák, s. 94</ref> Keď bol Oswald vyvádzaný von z kina okolo skupinky prizerajúcich, neustále vykrikoval, že sa stal "obeťou policajnej brutality".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hlásenie policajta P.L. Bentleyho zo zásahu v kine Texas (2. časť) | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/28/2896-002.gif | dátum vydania = 2. 12. 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-26 | vydavateľ = Secretary of the City of Dallas | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728105817/http://jfk.ci.dallas.tx.us/28/2896-002.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref> Počas nasledujúcej noci mu boli odobraté [[odtlačky prstov]] a následne oznámené obvinenie z vraždy policajta Tippita a prezidenta Johna F. Kennedyho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Odtlačky prstov Lee Harveyho Oswalda | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/39/3998-001.gif | dátum vydania = 23. 11. 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-26 | vydavateľ = Police Department, Dallas, Texas: Bureau of Identification | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728115947/http://jfk.ci.dallas.tx.us/39/3998-001.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obvinenie z vraždy Tippita: titulná strana | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wcvols/wh20/html/WH_Vol20_0170b.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obvinenie z vraždy Tippita: text | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wcvols/wh20/html/WH_Vol20_0170a.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obvinenie z vraždy Kennedyho: titulná strana | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wcvols/wh20/html/WH_Vol20_0171b.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obvinenie z vraždy Kennedyho: text | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wcvols/wh20/html/WH_Vol20_0171a.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Oswald však odmietol akúkoľvek svoju spojitosť s oboma vraždami a niekoľko minút pred svojou smrťou oznámil jednému z reportérov, prítomných v budove dallaského policajného oddelenia, že je len [[Obetný baránok|obetným baránkom]] polície (pozri nižšie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie (vol 20, str 366): Dôkazný predmet č. 3 - ručne písané poznámky Setha Kantora opisujúce udalosti okolo atentátu | url = http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/wc/wcvols/wh20/html/WH_Vol20_0193b.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oswald vyhlasuje reportérovi svoju nevinu (videozáznam) | url = http://youtube.com/watch?v=_ZYAIiErTNg&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lee Oswald: vyjadrenie počas polnočnej tlačovej konferencie (videozáznam) | url = http://youtube.com/watch?v=yuudRsNewsM | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = po anglicky }}</ref> <blockquote>''Otázka reportéra'': Vystrelili ste na prezidenta? ''Odpoveď Oswalda'': Nechápem o čom toto celé je. Zobrali ma len preto, že som žil v Sovietskom zväze ... som len obetný baránok!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Playing the Victim: "I'm Just a Patsy" | url = http://mcadams.posc.mu.edu/patsy.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-11 | vydavateľ = mcadams.posc.mu.edu | jazyk = po anglicky }}</ref></blockquote> Prípad sa nikdy nedostal na súd, lebo Oswald bol dňa 24. novembra zastrelený za prítomnosti televíznych štábov vtedy päťdesiatdvaročným [[Jacob Rubinstein|Jacobom Rubinsteinom]], nazývaným "Jack Ruby", majiteľom miestneho nočného klubu "Carousel".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Killing Of Lee Harvey Oswald | url = http://www.youtube.com/watch?v=tjphDSY5QJ4&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-21 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = po anglicky }} - komentovaný záznam zastrelenie Oswalda</ref><ref name="ruby">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kronika 20. storočia | vydavateľ = Fortuna print | miesto = Praha | rok = | isbn = 80-7321-069-X | kapitola = | strany = 930 | jazyk = po česky }}</ref> [[Súbor:Pappas Exh1-murder Oswald-21-19.jpg|thumb|Jack Ruby pristupuje ku spútanému Oswaldovi a počas zlomku sekundy ho usmrtí výstrelom z revolveru]] K útoku došlo v podzemnej garáži Dallaskej väzobnej stanice o 11:20 miestneho času, kde na Oswalda čakal dav novinárov a bola tu pre neho už pristavená väzenská dodávka. Tá ho mala transportovať do Dallaskej okresnej väznice, konkrétne do cely s maximálnym strážením.<ref name="pbp">{{Citácia periodika | priezvisko = Everett | meno = Arthur | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oswald Gunned to Death In Dallas Jail Transfer | periodikum = The Palm Beach Post | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | deň vydania = 25 | mesiac vydania = novembra | rok vydania = 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-12-13 | ročník = | číslo = 245 | strany = 1 | url = http://news.google.com/newspapers?id=YPIiAAAAIBAJ&sjid=UcwFAAAAIBAJ&pg=2236,5629853&dq=jfk+assassination&hl=en | issn = 1528-5758 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150920084417/https://news.google.com/newspapers?id=YPIiAAAAIBAJ&sjid=UcwFAAAAIBAJ&pg=2236,5629853&dq=jfk+assassination&hl=en | dátum archivácie = 2015-09-20 }}</ref> Rubinstein, ukrytý medzi novinármi, vo chvíli prechodu Oswalda vyskočil z davu, vytiahol spod kabáta svoj revolver a tesne pred výstrelom na neho ešte zakričal: "Zabil si môjho prezidenta, ty potkan!".<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Posner | meno = Gerald | odkaz na autora = | titul = Case Closed. Lee Harvey Oswald and the Assassination of JFK | vydavateľ = Random House | miesto = New York | rok = 1993 | isbn = | kapitola = | strany = 394ff | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeden z policajtov, ktorí viedli spútaného Oswalda, stihol len v údive vykríknuť: "Jack, ty zkurvysyn!"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martin | meno = Wilbur | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Jack Ruby's A Tough Guy, A Loner, And Emotional | periodikum = The Palm Beach Post | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | deň vydania = 25 | mesiac vydanie = novembra | rok vydania = 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-12-13 | ročník = | číslo = 245 | strany = 3 | url = http://news.google.com/newspapers?id=YPIiAAAAIBAJ&sjid=UcwFAAAAIBAJ&pg=922,5638047&dq=jack+ruby&hl=en | issn = 1528-5758 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150920095606/https://news.google.com/newspapers?id=YPIiAAAAIBAJ&sjid=UcwFAAAAIBAJ&pg=922,5638047&dq=jack+ruby&hl=en | dátum archivácie = 2015-09-20 }}</ref> Oswald utrpel priestrel v oblasti [[brušná dutina|brušnej dutiny]] s následným masívnym [[krvácanie|krvácaním]] z poškodenej mezenterickej [[Cieva|tepny]] a takmer okamžite bol prevezený do nemocnice Parkland Memorial Hospital, teda do rovnakej nemocnice, kde o dva dni skôr zomrel prezident Kennedy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa Warrenovej komisie: operačný protokol Lee Harveyho Oswalda | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wr/html/WCReport_0280b.htm | dátum vydania = 24. november 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-02-25 | vydavateľ = Parkland Memorial Hospital | strany = 536 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa Warrenovej komisie: operačný protokol Lee Harveyho Oswalda | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wr/html/WCReport_0280b.htm | dátum vydania = 24. november 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-02-25 | vydavateľ = Parkland Memorial Hospital | strany = 537 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref group="pozn">Mezenterické tepny vychádzajú z prednej steny brušnej [[Aorta|aorty]] a zásobujú krvou [[tenké črevo]]</ref> Oswaldovo zranenie však bolo natoľko vážne, že mu po štyridsiatich siedmich minútach, teda o 13:07, podľahol.<ref name="pbp" /> Ruby odôvodnil svoj čin tým, že "chcel ušetriť vdovu po zosnulom prezidentovi od útrap, ktorými by musela prejsť pri procese s vrahom svojho manžela".<ref name="ruby" /> Väčšina komentátorov sa však domnievala, že Rubyho úlohou bolo iba odstrániť Oswalda, aby pravda o atentáte nevyšla najavo.<ref name="ruby" /> Jack Ruby bol za svoj čin odsúdený dňa 13. apríla 1964 na trest smrti v [[Elektrické kreslo|elektrickom kresle]].<ref name="miamin">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Jack Ruby Sentenced To Die In The Electric Chair | periodikum = The Miami News | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | deň vydania = 14 | mesiac vydania = apríla | rok vydania = 1964 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-12-13 | ročník = | číslo = | strany = 1 | url = http://news.google.com/newspapers?id=aGMzAAAAIBAJ&sjid=6-kFAAAAIBAJ&dq=jack%20ruby%20sentenced&pg=1696%2C5609731 | issn = | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Rubymu nepomohla ani snaha obhajcov, ktorí poukazovali na jeho zníženú príčetnosť v čase atentátu; v konečnom rozsudku bolo vyrieknuté, že sa Ruby dopustil chladnokrvnej vraždy.<ref name="miamin" /> Po svojom odsúdení sa síce úspešne odvolal, ale než mohol byť začatý nový súdny proces, 3. januára 1967 Ruby zomrel na rakovinu pľúc.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ruby Appeal To Be Heard Next Friday | periodikum = The Milwaukee Journal | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | deň vydania = 16 | mesiac vydania = júna | rok vydania = 1966 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-12-13 | ročník = | číslo = | strany = 19 | url = http://news.google.com/newspapers?id=aB4aAAAAIBAJ&sjid=yicEAAAAIBAJ&dq=jack%20ruby%20appeal&pg=5734%2C3292963 | issn = | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Ruby sa počas svojho väznenia označoval tiež za obeť a v jednom z televíznych interview uviedol: <blockquote> "''Svet sa nikdy nedozvie pravdu o atentáte, inými slovami, moje pravdivé motívy ... nanešťastie tí ľudia, ktorí tým toľko získali a ktorí mali silný motív ma dostať do tejto situácie, nikdy nedovolia, aby skutočná pravda uzrela svetlo sveta''."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výňatok z televízneho interwiev s Jackom Rubym | url = http://video.google.de/videoplay?docid=-177236594543303&q=%22jack+ruby%22&total=136&start=0&num=10&so=0&type=search&plindex=0 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-21 | vydavateľ = video.google.de | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120105140708/http://video.google.de/videoplay?docid=-177236594543303&q=%22jack+ruby%22&total=136&start=0&num=10&so=0&type=search&plindex=0 | dátum archivácie = 2012-01-05 }}</ref></blockquote> === Puška Carcano === {{Hlavný článok|Carcano (puška)}} [[Súbor:KleinsAd1963.jpg|thumb|Reklamný leták chicagského zásielkového obchodu Klein's Sporting Goods z februára 1963, ktorý bol prílohou časopisu American Rifleman. Podľa záveru Warrenovej komisie si mal Oswald v marci nechať z tohto obchodu zaslať pušku s teleskopickým zameriavačom (ľavý stĺpec, tretí zhora)]] [[Súbor:Mannlicher-Carcano rifle owned by Lee Harvey Oswald.jpg|thumb|Fotografia pušky "Mannlicher-Carcano", ktorá bola nájdená na 6. poschodí Texaského knižného veľkoskladu]] Zbraň, pravdepodobne použitá na spáchanie atentátu, bola puška ([[Karabína (zbraň)|karabína]]) talianskej výroby – [[Carcano (puška)|Carcano]] M91/38 kalibru 6,52 x {{mm|52|m}}, so sériovým číslom C2766, o ktorej sa v porovnaní so súčasnými puškami a karabínami nedá hovoriť ako o zvlášť výkonnej alebo presnej.<ref group="pozn">Niekedy nesprávne nazývaná Mannlicher-Carcano</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = An Assassination Rifle - the Fucile M 91/38 "C 2766" | url = http://personal.stevens.edu/~gliberat/carcano/c2766.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-02-25 | vydavateľ = Stevens Institute of Technology | jazyk = po anglicky }}</ref><ref Name="sniper">{{Citácia knihy | priezvisko = Lau | meno = Mike R. | odkaz na autora = | titul = Vojenský a policejní odstřelovač | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 2004 | isbn = 80-206-0708-0 | kapitola = | strany = 74 | jazyk = po česky }}</ref><ref name="karabina">{{Citácia knihy | priezvisko = Miller | meno = David | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie zbraní : přes 1000 vojenských, sportovních a historických zbraní z celého světa | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 2007 | isbn = 978-80-206-0909-0 | kapitola = | strany = 158 | jazyk = po česky }}</ref> Ráno, v deň atentátu, viezol Oswalda do práce jeho kolega Wesley Frazier, ktorý si všimol, že nesie nejaký dlhší predmet zabalený v papieri. Keď sa Frazier pýtal o čo ide, odpovedal mu Oswald, že so sebou nesie tyč na záclony.<ref name="pokr42">Pokorný, str. 42</ref> Polícia neskôr tvrdila, že mal v tomto papierovom puzdre zabalenú práve onú vražednú pušku Carcano.<ref name="pokr42" /> Puška Carcano však vo funkčnej podobe meria na dĺžku približne {{cm|97|m}}, po rozmontovaní najmenej {{cm|88|m}}.<ref group="pozn">Podľa knihy {{Citácia knihy | priezvisko = Smith | meno = Graham | odkaz na autora = | titul = Vojenské ručné zbrane | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 2006 | isbn = 80-206-0809-5 | kapitola = | strany = 154 | jazyk = po česky }} meria puška Carcano M91/38 na dĺžku presne {{mm|1022|m}}, teda {{m|1.022|m}}</ref><ref name="pokr170">Pokorný, str. 170</ref> Podľa svedeckých výpovedí L.M. Randlovej, ktorá Oswalda videla ráno 22. novembra pred jeho domom a podľa výpovede už spomínaného kolegu Fraziera, mal však Oswald niesť papierový balík s dĺžkou približne 68{{--}}{{cm|71|m}}.<ref name="pokr170" /> Táto výpoveď sa navyše potvrdila potom, čo polícia premerala miesto vo Frazierovom aute, na ktorom príslušný balík ležal: medzi sedadlom a dverami, o ktoré bol balík opretý, je vzdialenosť 27 [[Palec (jednotka)|palcov]], teda asi {{cm|68|m}}.<ref name="pokr170" /> Frazier Oswalda to ráno vysadil na parkovisku vzdialenom dva bloky od knižného veľkoskladu, do práce ho ale priamo nesprevádzal, keďže sa zdržal pozorovaním posúvaných vagónov na neďalekej vlakovej stanici a nemohol tak dosvedčiť, či Oswald so zmieneným balíkom skutočne vošiel do budovy veľkoskladu alebo nie.<ref name="pokr170" /> Iný svedok síce vypovedal, že Oswalda v to ráno videl pri vchode do budovy, nepamätal si však, že by dovnútra čokoľvek vnášal.<ref name = "pokr170" /> Dallaská polícia a ani Warrenova komisia teda neboli schopné zabezpečiť jediného svedka, ktorý by mohol dosvedčiť, že Oswald v deň atentátu (ani v dňoch pred atentátom) vniesol do budovy veľkoskladu akýkoľvek predmet, aspoň trochu pripomínajúci pušku.<ref name="pokr170" /> Zbraň bola vybavená jednoduchým zameriavacím [[ďalekohľad]]om [[Japonsko|japonskej]] výroby a spolu s výrazným spätným rázom, ktorým táto karabína trpela, išlo o zbraň schopnú len pomalej a do istej miery tiež nepresnej streľby.<ref name="karabina" /> Z tohto dôvodu existujú značné pochybnosti o tom, či mohol Oswald touto zbraňou trikrát takto rýchlo a navyše veľmi presne vypáliť.<ref name="karabina" /> Zbraň bola nájdená na 6. poschodí Texaského knižného veľkoskladu policajtami Seymourom Weitzmanom a Eugenom Booneom krátko po útoku.<ref name="weiz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - správa (str. 645) | url = http://www.jfk-assassination.de/warren/wcr/page645.php | dátum vydania = 1964 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100927011900/http://jfk-assassination.de/warren/wcr/page645.php | dátum archivácie = 2010-09-27 }}</ref> Na podlahe pod oknom boli tiež nájdené tri vypálené nábojnice z tejto pušky.<ref name="fritz0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | miesto = Dallas | titul = Statement from J.W. Fritz regarding evidencie found at the Texas School Book Depository and Roger Craig | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/12/1245-001.gif | dátum vydania = 1963 | dátum aktualizácie = 11.1.2001 | dátum prístupu = 2009-05-25 | vydavateľ = City of Dallas | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728113243/http://jfk.ci.dallas.tx.us/12/1245-001.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref> Policajt J. W. Fritz z oddelenia vrážd, ktorý bol na miesto privolaný, okamžite nariadil, aby sa so žiadnym nájdeným [[dôkaz]]om nemanipulovalo do tej doby, než všetko fotograficky zdokumentuje poručík Day z dallaského policajného oddelenia.<ref name="fritz0" /> Nález zbrane neskôr nafilmoval Tom Alyea, reportér televíznej stanice WFAA-TV.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alyea | meno = Tom | odkaz na autora = | titul = Facts and Photos | url = http://www.jfk-online.com/alyea.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Analýzy vykonané [[HSCA]] potvrdili, že ide o zbraň, ktorá bola použitá pri atentáte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dodatok HSCA ku vypočutiu (vol. VI, str. 66-107) | url = http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/hsca/reportvols/vol6/html/HSCA_Vol6_0035a.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Bolo preukázané, že aj guľka vytiahnutá z tela guvernéra Connallyho bola vystrelená z nájdenej zbrane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa Warrenovej komisie, kapitola 3.: Guľka | url = http://www.archives.gov/research/jfk/warren-commission-report/chapter-3.html#bullet | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Zbraň bola zakúpená v marci predchádzajúceho roka Lee Harvey Oswaldom pod falošným menom Alek J. Hidell a doručená do P.O. Boxu č. 2915 v Dallase.<ref>[[:Image:CE795.jpg|Fotografia]] falošného preukazu s menom Alek Hidell, ktorý Oswald použil na nákup pušky</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa Warrenovej komisie, kapitola 4.: Zakúpenie zbrane | url = http://www.archives.gov/research/jfk/warren-commission-report/chapter-4.html # purchase | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>[[:Image:CE135.jpg|Fotografia]] objednávkového listu s uvedeným dallaským P.O. Boxom</ref><ref>Pokorný, str. 171</ref> Podľa správy Warrenovej komisie bol navyše na pažbe zbrane nájdený čiastočný odtlačok dlane Lee Harveyho Oswalda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa Warrenovej komisie, kapitola 4.: Odtlačok dlane | url = http://www.archives.gov/research/jfk/warren-commission-report/chapter-4.html # palmprint | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia - vypočutie: oznam plukovníka J.C. Daya | url = http://www.jfk-assassination.de/warren/wch/vol4/page260.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080612063741/http://www.jfk-assassination.de/warren/wch/vol4/page260.php | dátum archivácie = 2008-06-12 }}</ref> Experti z FBI však boli nútení konštatovať, že bol odtlačok zobratý z miesta, ktorého by sa Oswald mohol dotknúť len pri demontáži pušky, nie neskôr.<ref name="pok172">Pokorný, str. 172</ref> To teda dokazuje iba skutočnosť, že Oswald niekedy s puškou manipuloval a v bližšie nešpecifikovanej dobe ju demontoval. Nehovorí však nič o tom, či z nájdenej pušky strieľal alebo nie.<ref name="pok172" /> Ďalej je nutné spomenúť, že už od začiatku sprevádzali identifikáciu zbrane viaceré nejasnosti. Vyššie spomínaný policajt Seymour Weizman totiž vo svojom prvotnom hlásení identifikoval nájdenú zbraň ako nemeckú pušku [[Puška Mauser M 98|Mauser M 98]], kalibru {{mm|7.92|m}}.<ref name="weiz" /> Česko-slovenský denník Rudé Právo však potom 23. novembra uviedol s odkazom na americkú [[NBC]]: "... pri pátraní po Kennedyho vrahovi bola v rohovom okne domu, odkiaľ boli vypálené smrtiace strely, nájdená lovecká puška britskej výroby s ďalekohľadom a na podlahe miestnosti tri prázdne nábojnice. Ako však vyhlasuje tajná polícia, bola vrahova zbraň veľmi priebojná armádna alebo japonská guľovnica kalibru asi {{mm|8|m}}". V neskorších vyšetrovacích spisoch Warrenovej komisie sa však hovorí výhradne o puške Carcano. == Úmrtie prezidenta Kennedyho == [[Súbor:Lyndon B. Johnson taking the oath of office, November 1963.jpg|thumb|left|[[Lyndon B. Johnson]] skladá prezidentskú prísahu na palube [[Air Force One]] v Dallase]] [[Súbor:JFK autopsy.jpg|thumb|left| Fotografia hlavy prezidenta Kennedyho urobená počas pitvy v nemocnici Bethesda Naval Hospital; charakter zranení by mohol zodpovedať použitiu guľky s explozívnym účinkom, tzv. "Dum-Dum" (pozri nižšie)<ref name="dum" />]] O 12:36 dorazili k hlavnému vchodu nemocnice Parkland Memorial Hospital postupne vedúci automobil s policajným šéfom Currym, prezidentská limuzína s ťažko raneným Kennedym (a guvernérom Connalym) a sprievodný voz tajnej služby. Nikto z personálu tu však nečakal, hoci o to bola nemocnica ihneď po streľbe požiadaná. Na túto skutočnosť zareagoval agent Kellerman tým, že po zastavení doslova vyskočil z prezidentskej limuzíny a zakričal: "Nech nám niekto okamžite zoženie dva sanitárne vozíky!"<ref name="blaine223">Blaine, str. 223</ref> Agent Win Lawson z vedúceho vozidla vbehol do vstupnej haly, schmatol dva vozíky a snažil sa ich sám vytlačiť pred vchod. Spozorovalo ho niekoľko zamestnancov nemocnice, ktorí mu pomohli vyviesť vozíky von k limuzíne. V nej stále sedela šokovaná Jacqueline Kennedyová zvierajúc smrteľne raneného manžela v lone. Na sedadle vedľa nej ležala časť Kennedyho lebky pokrytá vlasmi.<ref name="blaine223" /> Agent Emory Roberts požiadal pani Kennedyovú, aby k sebe prestala tlačiť svojho manžela, pretože ho chcel s pomocou agentov Hilla a Kellermana naložiť na už pristavený vozík. Tí ho potom bezodkladne zaviezli na operačnú sálu Trauma Room 1. Personál [[Traumatológia|traumatologického]] oddelenia (Trauma Room 1) však zistil, že Kennedyho stav je nezlučiteľný so životom, čím sa myslí, že ani v prípade okamžitého zásahu lekára hneď na mieste atentátu by nemal nádej prežiť. Prezident nemal hmatateľný pulz, takmer nulový krvný tlak a počúvaním bol zaznamenaný len veľmi nepravidelný tlkot srdca.<ref name="parkland">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = the kennedy connection | url = http://www.parklandhospital.com/whoweare/kennedy.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-30 | vydavateľ = Parkland Hospital, Dallas | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080511171921/http://www.parklandhospital.com/whoweare/kennedy.html | dátum archivácie = 2008-05-11 }}</ref> Počas snahy o resuscitáciu vošiel do sály mladý neurochirurg Kemp Clark, ktorého sa prítomný doktor Baxter okamžite opýtal na stav prezidenta slovami: "Kemp, povedz nám, ako zlé je to zranenie hlavy, pretože ho strácame".<ref name="parkland" /> Clark teda odhrnul časť vlasov, aby vykonal vyšetrenie hlavy. Potom povedal: "Bože môj, on má odstrelenú celú pravú polovicu hlavy ... pre neho už nemôžeme nič urobiť".<ref name="parkland" /> Jeden z prítomných doktorov ešte vykonal otvorenie hrudníka a pokúsil sa o priamu masáž srdca. Baxter k tomuto povedal: "Teraz, keď vieme v akom stave prezident je, nemáme dôvod naďalej resuscitovať".<ref name="parkland" /> Dr. George Gregory Burkley teda neskôr uviedol, že príčinou smrti bolo rozsiahle zranenie hlavy, čo tiež uviedol v úmrtnom liste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dobové interview so zasahujúcimi lekármi (YouTube) | url = http://www.youtube.com/watch?v=JhWJowvbtxs&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-23 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pitevné fotografie | url = http://www.celebritymorgue.com/jfk/jfk-autopsy.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080913120635/http://www.celebritymorgue.com/jfk/jfk-autopsy.html | dátum archivácie = 2008-09-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Archív historických udalostí Bieleho Domu - MD 6 - úmrtný list | url = http://history-matters.com/archive/jfk/arrb/master_med_set/md6/html/Image0.htm | dátum vydania = 23. 11. 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> O 13. hodine popoludní (19:00 UTC) bola konštatovaná úplná zástava srdcovej aktivity, katolícky kňaz Oscar Hubert udelil Kennedymu [[Sviatosť pomazania chorých|posledné pomazanie]] a pacient ''#24740, Kennedy, John. F.'', bol vyhlásený za mŕtveho.<ref name="parkland" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fotografie kňaza Oscara Huberta | url = http://mcadams.posc.mu.edu/images/huber.htm | dátum vydania = 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-11 | vydavateľ = mcadams.posc.mu.edu | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeden zo zasahujúcich doktorov povedal: "Nikdy sme nemali nádej na záchranu jeho života".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výpoveď Dr Roberta Nelsona McClelland | url = http://jfkassassination.net/russ/testimony/mcclella.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Kňaz Hubert, ktorý udelil posledné pomazanie, oznámil denníku [[New York Times|The New York Times]], že bol prezident de facto mŕtvy už pri príchode do nemocnice a že mu musel zložiť z tváre pokrývku, aby mohol vykonať obrad. Oficiálne vyhlásenie o Kennedyho smrti vydal zastupujúci tlačový hovorca Bieleho domu Malcolm Kilduff o 13:33 popoludní (19:33 UTC).<ref group="pozn">Kilduff zastupoval vedúceho tlačového zástupcu, Pierra Salingera, ktorý bol práve na služobnej ceste v Japonsku.</ref> Niekoľko minút po 14:00 (20:00 UTC), po porade dallaskej polície s agentmi tajnej služby, bolo Kennedyho telo umiestnené do rakvy a prevezené na palubu [[Air Force One]]. Rakva s telom bola do lietadla naložená zadnými dverami a bola uložená do zadnej časti oddelenia pre cestujúcich do miesta, ktoré bolo uvoľnené odmontovaním niekoľkých sedadiel. Viceprezident [[Lyndon B. Johnson]], ktorý išiel v kolóne v druhom aute za prezidentskou limuzínou, sa stal po Kennedyho smrti prezidentom Spojených štátov amerických; prezidentskú prísahu zložil v 14:38 na palube Air Force One. === Pitva === Potom, čo Air Force One pristál na [[Andrews Air Force Base]] neďaleko [[Washington (D.C.)|Washingtonu D.C.]], telo prezidenta Kennedyho previezli do nemocnice Bethesda Naval Hospital na okamžitú pitvu. Pitva trvala približne od 20:00 do 23:00 (22. novembra), potom bolo v čase cca od 23:00 do 04:00 telo nabalzamované a kozmeticky upravené na pohreb. Pitva prezidentovho tela, vykonaná troma patológmi, potvrdila, že zranenie prezidentovej hlavy bolo smrteľné a guľka: <blockquote>"''spôsobila odtrhnutím pravej časti Kennedyho hlavy úplne devastujúce zranenie, ktoré nebolo zlučiteľné so životom''."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lekárske referencie k prípadu atentátu na JFK: kapitola 3., strana 7-8 | url = http://www.assassinationresearch.com/v4n2/v4n2part3.pdf | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | formát = PDF | dátum prístupu = 2008-11-12 | vydavateľ = Vincent M. Palamara | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20131204022238/http://www.assassinationresearch.com/v4n2/v4n2part3.pdf | dátum archivácie = 2013-12-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obrázok ilustrujúci rozsah Kennedyho zranenia | url = http://commons.wikimedia.org/wiki/Image:HSCA-JFK-head-7-125.jpg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pathological examination report: clinical summary | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/10/1037-002.gif | dátum vydania = 23. 11. 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-18 | vydavateľ = Bethesda Naval Hospital | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728113456/http://jfk.ci.dallas.tx.us/10/1037-002.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref></blockquote> [[Súbor:JFKeastRoomnov23'63.jpg|thumb|Americkou vlajkou prikrytá rakva s Kennedyho ostatkami bola po dobu 24 hodín uložená v Bielom dome]] [[File:JFK funeral dignitaries.png|thumb|'''Na pohrebe sa zúčastnili zástupcovia z nasledujúcich krajín :'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Four days; the historical record of the death of President Kennedy, compile d by United Press International and American heritage | vydavateľ = United Press International / American Heritage | miesto = New York | rok = 1964 | id = ASIN B0025VGB9Q | kapitola = | strany = 140-141 | jazyk = po anglicky }}</ref> {{Legenda|red|Spojené štáty}} {{Legenda|#000080|Štáty s oficiálnou účasťou}} {{Legenda|#FF00FF| Štáty, ktorých zástupcovia boli prítomní iba na osobitnej recepcii prezidenta Johnsona dňa 25. 11.}} {{Legenda|#ABABAB|Štáty bez oficiálnej účasti}}]] Zranenie na krku bolo v pitevnej správe pripísané druhej strele, ktorá "zasiahla prezidenta do chrbta na rozhraní ramien a krku, prešla svalmi v spodnej časti krku, poškodila vrchný cíp pravej časti pľúc bez toho aby ich prešla a nakoniec vyletela prednou časťou krku," čo viedlo k vytvoreniu [[tracheotómia|pseudotracheotómie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výňatok z patologickej správy | url = http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/wc/wcvols/wh16/pdf/WH16_CE_387.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | formát = PDF | jazyk = po anglicky }}</ref> Toto zistenie však nebolo v súlade s nálezom prezidentovho osobného lekára dr. Burkleyho, ktorý do úmrtného listu uviedol, že guľka zasiahla Kennedyho približne na úrovni 3. [[stavec|hrudného stavca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Úmrtný list vystavený Dr Burkleym | url = http://history-matters.com/archive/jfk/arrb/master_med_set/md6/html/Image0.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> V Kennedyho košeli a v kabáte, ktoré mal na sebe, boli v oblasti medzi 12,5{{--}}{{cm|15|m}} pod golierom nájdené diery po guľkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fotografia Kennedyho košele | url = http://www.jfklancer.com/photos/Evidence/Shirt.jpg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20060625044732/http://www.jfklancer.com/photos/Evidence/Shirt.jpg | dátum archivácie = 2006-06-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fotografia Kennedyho kabáta | url = http://www.jfklancer.com/photos/Evidence/jfkjacket.GIF | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080910040726/http://www.jfklancer.com/photos/Evidence/jfkjacket.GIF | dátum archivácie = 2008-09-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nákres vrchnej polovice Kennedyho tela | url = http://www.jfklancer.com/docs.maps/skeleton.GIF | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080910040727/http://www.jfklancer.com/docs.maps/skeleton.GIF | dátum archivácie = 2008-09-10 }}</ref> Fotografická analýza záznamu prezidentskej kolóny, ktorá skúmala aj novo uverejnený (2006) film zachytávajúci obdobie tesne pred atentátom, ukázala, že prezidentov kabát bol pokrčený pod úrovňou krku a nevisel teda voľne pozdĺž jeho tela. Preto boli vtedajšie prieskumy oblečenia označené za nevierohodné, čo sa týka objasnenia presného miesta zranenia prezidentovho chrbta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Film George Jefferiese | url = http://www.jfk.org/media/George_Jefferies_Film.wmv | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bol Kennedyho kabát vo chvíli zásahu pokrčený? | url = http://mcadams.posc.mu.edu/bunched2.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Diagram z pitevnej správy dr. Thorntona Boswella sa niekedy používa ako dôkaz zranenia v nižšej časti chrbta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fotografia diagramu | url = http://www.jfklancer.com/docs.maps/autopdescript1.gif | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080910040728/http://www.jfklancer.com/docs.maps/autopdescript1.gif | dátum archivácie = 2008-09-10 }}</ref> V roku 1966 však dr. Boswell uviedol, že diagram nebol nikdy myslený ako úplne presné meradlo a pre denník The Baltimore Sun z 25. novembra 1966 ho prekreslil a krížikom označil bod vyššie na diagrame.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Boswellov diagram | url = http://mcadams.posc.mu.edu/sun.gif | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po česky }}</ref> Boswell konštatoval, že jeho merania, ktoré lokalizovali zranenia do vzdialenosti {{cm|14|m}} od krku a ucha, nesúhlasia s nálezom tvrdiacim, že bol poškodený 3. hrudný stavec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Teória jednej guľky: atentát na JFK | url = http://mcadams.posc.mu.edu/sbt.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po česky }}</ref> Navyše všetci traja členovia pitevného tímu z nemocnice Bethesda zverejnili fotografie z pitvy, na ktorých je vidieť zranenie po vniku guľky v mieste 6. krčného stavca, teda na spodnom okraji krku, čo súhlasí s úrovňou určenou počas vyšetrovania HSCA na základe fotografickej a röntgenovej dokumentácie z pitvy. Neskôr bola pitva kritizovaná v niekoľkých bodoch – napríklad to, že boli spálené originálne náčrty a poznámky Jamesa Humesa z pitvy a tiež neschopnosť zabezpečiť riadnym spôsobom všetky nálezy a dôkazy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záverečná správa Assassination Records Review Board (kapitola 6, časť II) | url = http://www.fas.org/sgp/advisory/arrb98/part09.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-10 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080724143229/http://www.fas.org/sgp/advisory/arrb98/part09.htm | dátum archivácie = 2008-07-24 }}</ref> Výsledky pitevného nálezu neskôr doplnil Robert B. Livingston, jeden z popredných svetových špecialistov pre výskum ľudského mozgu, ktorý v knihe ''Assassination Science: Experts Speak Out on the Death of JFK'' (po slovensky: Veda o vraždách: Experti sa vyjadrujú k smrti JFK) vyslovil presvedčenie, že: "... niečo muselo s veľkou silou explodovať v oblasti [[Foramen magnum|veľkého tylového otvoru]], pretože došlo k odtrhnutiu [[Mozoček|mozočku]], častí lebečnej kosti a ďalej došlo k vytvoreniu masívneho otvoru v tvrdej mozgovej plene, ktorá oddeľuje mozoček od hlavnej dutiny lebečnej."<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fetzer | meno = James | odkaz na autora = | titul = Assassination Science: Experts Speak Out on the Death of JFK | vydavateľ = Open Court | miesto = Chicago | rok = 1998 | isbn = 978-0812693669 | kapitola = | počet strán = 500 | jazyk = po anglicky }}</ref> Charakter zranenia podporuje teóriu, podľa ktorej malo byť fatálne zranenie Kennedyho hlavy spôsobené strelou s explozívnym účinkom, tzv. strelou [[dum-dum]], vypálenou spredu od trávnatého pahorku.<ref name="dum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Primary Sources: Autopsy | url = http://www.spartacus.schoolnet.co.uk/JFKSautopsy.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-12-18 | vydavateľ = spartacus.schoolnet.co.uk | jazyk = po anglicky }}</ref> === Pohreb === Telo prezidenta Kennedyho po pitve previezli do jednej z miestností Bieleho domu, kde bolo 24 hodín uložené v uzavretej rakve. Privátne ho však mohla vidieť rodina a najbližší priatelia. V nedeľu nasledujúcu po atentáte bola rakva, prikrytá americkou vlajkou, prevezená do [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitolu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Časť záznamu prevozu Kennedyho pozostatkov do Kapitolu. | url = http://www.youtube.com/watch?v=gOqkbHrD488&feature=related | dátum vydania = 24.11.1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-10-4 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = po česky }}</ref> Tisíce ľudí stáli takmer nekonečné rady, aby mohli zhliadnuť rakvu stráženú čestnou strážou.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kronika 20. storočia | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Praha | rok = | isbn = 80-7321-069-X | kapitola = | strany = 931 | jazyk = po česky }}</ref> Na pohrebe prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý sa konal 25. novembra 1963, sa zúčastnilo 220 štátnikov zo 102 krajín sveta.<ref name="cn">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Největší pohřby v dějinách - miliony lidí a davové šílenství | periodikum = [[České noviny]] | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | deň vydania = 1 | mesiac vydania = júl | rok vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-12-15 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.ceskenoviny.cz/tema/zpravy/nejvetsi-pohrby-v-dejinach-miliony-lidi-a-davove-silenstvi/385848&id_seznam=1610 | issn = 1213-5003 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Oficiálnym česko-slovenským zástupcom bol [[Jiří Hájek]], vtedajší vyslanec [[Československá socialistická republika|ČSSR]] pri OSN.<ref>{{Citácia knihy | autor = United Press International | odkaz na autora = | titul = Four days: the historical record of the death of President Kennedy | vydavateľ = Simon & Schuster | miesto = New York | rok = 1983 | isbn = 978-0671500467 | kapitola = | strany = 140 | jazyk = po anglicky }}</ref> Za [[Sovietsky zväz]] sa pohrebu oficiálne zúčastnil prvý námestník predsedu [[Rada ministrov ZSSR|Rady ministrov ZSSR]] [[Anastáz Ivanovič Mikojan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = List Jacqueline Kennedyovej zaslaný Nikitovi Chruščovovi | url = http://www.jfk-info.com/rus-jackie.htm | dátum vydania = 1.12.1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-14 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Po smútočnom obrade bola rakva pred zrakmi 800 000 ľudí prevezená na osobitnom aute na [[Arlingtonský národný cintorín]] na pohreb.<ref name="cn" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Televízny záznam prevozu Kennedyho pozostatkov na Arlingtonský cintorín | url = http://www.youtube.com/watch?v=YY1g9BCBtVs&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-6 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = po anglicky }}</ref> == Záznamy atentátu == Žiadna televízna ani rádiová stanica nezachytila atentát v priamom prenose, lebo miesto, kde sa stal, nebolo považované za dôležité. Väčšina novinárov ani nesprevádzala prezidentskú kolónu, namiesto toho čakala na Kennedyho príchod na námestie Dallas Trade Mart. Tí novinári, ktorí kolónu sprevádzali, boli v jej najzadnejšej časti. Dallaská polícia zaznamenávala svoju rádiovú prevádzku na dvoch kanáloch.<ref Name="tapes">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McAdams | meno = John | odkaz na autora = | titul = History in Real Time: The JFK Assassination Dallas Police Tapes | url = http://mcadams.posc.mu.edu/dpdtapes/ | dátum vydania = 22. 11. 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-23 | vydavateľ = mcadams.posc.mu.edu | jazyk = po anglicky }}</ref> Prvý komunikačný kanál sa používal pre rutinnú policajnú komunikáciu, druhý kanál bol vyhradený priamo pre potreby prezidentskej kolóny. Až do chvíle atentátu pozostávala komunikácia na druhom kanáli iba z hlásenia polohy.<ref name="tapes" /> {{Viaceré obrázky | smer = vertikálny | šírka = 200 | zarovnanie = left | obrázok1 = | alt1 = | popis1 = Snímka č. 313 zo Zapruderovho filmu - snímka zachytáva fatálny zásah Kennedyho hlavy (uprostred dole) | obrázok2 = Motorcade on Main.jpg | alt2 = | popis2 = Prezidentská kolóna prechádza ulicou Main street - foto vyhotovené z vozidla pre novinárov v zadnej časti (cca 2 minúty pred atentátom) | obrázok3 = Hudson Exh1-Willis20-183.jpg | alt3 = | popis3 = Táto fotografia, urobená E. Hudsonom, zachytáva posledné sekundy života prezidenta Kennedyho; čierna šípka ukazuje na prezidentovu hlavu. Uprostred obrazu možno vidieť agenta Clinta Hilla (muž vľavo) }} Okolo 12:30 je na zázname z kanálu číslo 1 počuť počas 3 minút a 11 sekúnd nezrozumiteľný hluk a šum. Na kanáli číslo 2 možno počuť: "''Dallas 1:'' Ideme do nemocnice - do Parkland Hospital; upozornite personál nemocnice, aby sa pripravil; pošlite niekoho na to železničné priecestie, aby zistil, čo sa tam stalo; ''Dallas 1:'' Vyzerá to, že postrelili prezidenta, upozornite personál nemocnice; ''Dispečer :'' 10-4 už boli upozornení".<ref name="tapes" /> Posledné sekundy života prezidenta Kennedyho boli natočené na nemý {{mm|8|m}} film v rozsahu 26,6 sekúnd a zachytávajú chvíle tesne pred, počas a tesne po atentáte. Film bol natočený amatérskym kameramanom [[Abraham Zapruder|Abrahamom Zapruderom]] a vošiel do povedomia ako ''[[Zapruderov film]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zapruder | meno = Abraham | odkaz na autora = | titul = Atentát na prezidenta Kennedyho - Zapruderův film | url = http://www.youtube.com/watch?v=1G_Zxup7esU | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-17 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = }} - kompletná verzia Zapruderovho filmu zachytávajúca atentát</ref> Zväčšené výrezy zo Zapruderovho filmu boli onedlho po atentáte zverejnené v časopise Life. Od roku 1975 boli jeho zábery opakovane vysielané televíziou, pričom mnohokrát vynechali záber fatálneho zásahu a roztrieštenie časti Kennedyho hlavy. Zapruder však nebol jediným, kto urobil zábery atentátu. Na Dealey Plaza bolo v tej chvíli celkom 32 fotografov. Amatérske zábery, ktoré zachytávajú fatálny zásah, boli vyhotovené tiež Orvillom Nixom, Mariou Muchmoreovou a Charlesom Bronsonom, ale z oveľa väčšej diaľky než stál Zapruder.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nix | meno = Orville | odkaz na autora = | titul = Film Orville Nixe | url = http://www.jfk.org/go/collections/item-detail?fedoraid=sfm:2000.001 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-21 | vydavateľ = Museum sixth floor | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080816185726/http://www.jfk.org/go/collections/item-detail?fedoraid=sfm:2000.001 | dátum archivácie = 2008-08-16 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Film Marie Muchmorovej - sekvencie zachytávajúce atentát | url = http://www.youtube.com/watch?v=WGVzT4d5ujc&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-27 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = po česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Film Charles Bronson | url = http://www.youtube.com/watch?v=DG7IIMuBrkc&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-27 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = }} - nejedná sa o slávneho herca, ide len o zhodu mien.</ref> Ďalšie filmy zachytávajúce Dealey Plaza v čase atentátu boli vyhotovené Robertom Hughesom, F. Markom Bellom, Elsie Dormanovou, Johnom Martinom, ml., Patsy Paschallovou, Tinou Townerovou, Jamesom Underwoodom, Daveom Wiegmanom, Malom Couchom, Thomasom Atkinsom, R. Danielom a neznámou ženou v modrých šatách stojacou na južnej strane Elm street.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Film Roberta Hughesa | url = http://www.youtube.com/watch?v=KEPyzR1c_mc&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-27 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Film Marka Bella | url = http://www.youtube.com/watch?v=AhmeQicc6YE&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-27 | vydavateľ = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Film Johna Martina | url = http://www.youtube.com/watch?v=n8dLonVQTRA&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-27 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = po česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Film Patsy Pascallovej | url = http://www.youtube.com/watch?v=kiddBtPpdEM&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-27 | vydavateľ = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Film Dava Wiegmana | url = http://www.youtube.com/watch?v=3J0CIlzxw7s&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-27 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = po česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Film Mala Coucha | url = http://www.youtube.com/watch?v=2OYN8VLf_04&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-27 | vydavateľ = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Film R. Daniela | url = http://www.youtube.com/watch?v=dGYg4cHc5cI&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-12 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = }} - film zachytáva prejazd uháňajúcej prezidentskej limuzíny pod železničným nadjazdom</ref><ref group="pozn" name="bábuška">V tomto prípade však ide o inú osobu ako takzvanú "Babushka Lady".</ref> Autormi fotografií boli Phillip Willis, Mary Moorman, Hugh W. Betzner ml., Wilma Bond, Robert Croft a mnoho ďalších. Jediným profesionálnym fotografom prítomným na Dealey Plaza bol [[Ike Altgens]] z dallaského ''Associated Press''. Veľmi dôležité snímky atentátu mohla zaobstarať aj dodnes neidentifikovaná žena, vyšetrovateľmi prezývaná ako ''Babushka Lady'', ktorá z bezprostrednej blízkosti filmovala prejazd prezidentskej kolóny v čase atentátu, čo dokazujú zábery iných fotografov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Organ | meno = Jerry | odkaz na autora = | titul = Shot on Elm: The Babuschka Lady | url = http://www.geocities.com/shotonelm/Knoll/babushka.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-25 | vydavateľ = | jazyk = po anglicky }}</ref> Napríklad je vidieť na Zapruderovom filme v rozmedzí snímok 283 – 292, kde stojí za mužom vo svetlom svetri a priamo filmuje prejazd prezidentskej limuzíny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zapruderov film: frame 285 | url = http://www.assassinationresearch.com/zfilm/z285.jpg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-5-25 | vydavateľ = | jazyk = }}</ref> Vidieť ju tiež na fotografiách Marie Muchmoorovej (M42) alebo na filme Orvilla Nixa. 20. februára 2007 boli dallaským Múzeom Sixth Floor zverejnené dovtedy neznáme farebné snímky, nasnímané Georgom Jefferiesom v deň atentátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oficiálny web Múzea Sixth Floor | url = http://www.jfk.org/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-22 | vydavateľ = The Sixth Floor Museum at Dealey Plaza | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Film Georga Jefferiesa | url = http://www.jfk.org/go/collections/item-detail?fedoraid=sfm:2006.039.0001 | dátum vydania = 22.11.1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-22 | vydavateľ = The Sixth Floor Museum at Dealey Plaza | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090212124137/http://www.jfk.org/go/collections/item-detail?fedoraid=sfm%3A2006.039.0001 | dátum archivácie = 2009-02-12 }}</ref> Na záberoch nie je zachytený čas streľby, pretože boli urobené zhruba 90 sekúnd pred prvým výstrelom, navyše niekoľko blokov od Dealey Plaza. Jediný detail relevantný pre účely vyšetrovania je zreteľný záber Kennedyho obleku pokrčeného v mieste hneď pod golierom, čo viedlo k rozdielnym kalkuláciám o tom, ako nízko do chrbta bol Kennedy zasiahnutý prvou strelou.<ref>[[:File:HSCA-z161-Croft Picture-detail-Vol6-p44.jpg|Foto z Jeffriesovho filmu]]</ref> V roku [[2010]] bol Múzeu Sixth Floor venovaný dovtedy neznámy farebný film urobený Williamom W. Warrenom, ktorý mal v deň atentátu 15 rokov. Tento film, nakrútený osudného 22. novembra, nezaznamenáva atentát samotný, ale prílet Air Force One na dallaské letisko Love Field a následné privítanie prezidentského páru predstaviteľmi Dallasu a Texasu. Mnohí študenti z dallaských škôl boli v tento deň skôr uvoľnení zo školy, aby mohli byť prítomní na letisku a sledovať prílet prezidenta Kennedyho a jeho manželky. Ward sa teda ponáhľal zo školy domov, vzal si so sebou {{mm|8|m}} farebnú kameru a vyrazil na letisko, kde vyššie spomínané zábery natočil. Gary Mack, [[Kurátor umenia|kurátor]] zbierok Múzea Sixth Floor, považuje tento film "za najlepší amatérsky záznam príletu Kennedyho do Dallasu z 22. novembra 1963."<ref name="ward">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ward | meno = Warren | odkaz na autora = | titul = Ward Warren Film | url = http://www.jfk.org/go/collections/ward-warren-film | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-2-18 | vydavateľ = Múzeum Sixth Floor | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100218180446/http://www.jfk.org/go/collections/ward-warren-film | dátum archivácie = 2010-02-18 }}</ref> == Oficiálne vyšetrovanie == === Dallaská polícia === [[Image:Lewis Exh1-20-533.jpg|thumb|Fotografia L. H. Oswalda urobená vo väzbe dallaskou políciou]] [[Image:Oswald´s fingerprints.png|thumb|Oswaldove otlačky naskenované 23.&nbsp;11.&nbsp;1963 vo väzbe]] Po zatknutí Oswalda a zaistení dôkazov z miesta činu držala dallaská polícia Oswalda na policajnej centrále, aby mohli byť vykonané [[výsluch]]y. Oswald bol medzi 22. až 24. novembrom vypočúvaný celkom asi 12 hodín a otázky smerovali predovšetkým k objasneniu vraždy policajta Tippita a atentátu na Johna F. Kennedyho.<ref name="zifčák1" /> Oswald však počas výsluchov neustále odmietal akúkoľvek spojitosť s týmito vraždami.<ref name="Warren181">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zpráva Warrenovy komise (str. 181) | url = http://www.archives.gov/research/jfk/warren-commission-report/chapter-4.html#statements | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = archives.gov | jazyk = anglicky }}</ref> Väčšinu otázok kládol kapitán Fritz, vyšetrovateľ oddelenia vrážd, ktorý si z výsluchu robil len veľmi stručné poznámky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komise − slyšení: výpověď J.W. Fritze | url = http://mcadams.posc.mu.edu/russ/testimony/fritz1.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = mcadams.posc.mu.edu | jazyk = anglicky }}</ref><ref group="pozn" name="fritz">Kapitán Fritz povedal Warrenovej komisii: „Z&nbsp;výsluchov Oswalda som si vtedy nezapísal žiadne poznámky“ (4 H 209). O&nbsp;niekoľko rokov neskôr boli však objavené necelé tri strany z&nbsp;jeho zápisníka ([http://www.jfk-info.com/fritztit.htm ručne písané zápisky] v&nbsp;National Archives). Fritz to zdôvodnil tak, že „o&nbsp;niekoľko dní neskôr“ si zapísal omnoho podrobnejšie poznámky z&nbsp;výsluchov (4 H 209).</ref> Fritz vtedy napísal záverečnú správu o výsluchoch na základe poznámok, ktoré spísal „spamäti“ o niekoľko dní neskôr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zpráva Warrenovy komise: zpráva kap. J.W. Fritze, Oddělení dallaské policie | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wr/html/WCReport_0318a.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = history-matters.com | jazyk = anglicky }}</ref> Počas výsluchov navyše neboli robené žiadne zvukové ani [[Stenografia|stenografické]] záznamy. Výsluchom boli prítomní aj príslušníci FBI a amerických tajných služieb, ktorí tiež príležitostne kládli otázky a zapisovali si priebežné poznámky.<ref name="WarrenOswaldStatements">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zpráva Warrenovy komise: Otázky kladené Oswaldovi během vazby | url = http://www.archives.gov/research/jfk/warren-commission-report/chapter-4.html#statements | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }} − kapitola STATEMENTS OF OSWALD DURING DETENTION</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zpráva Warrenovy komise: Zprávy agentů FBI | url = http://www.history-matters.com/archive/jfk/wc/wr/html/WCReport_0318b.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = history-matters.com | jazyk = anglicky }}</ref> Večer 22. novembra boli Oswaldovi urobené testy rúk a pravého líca na prítomnosť pušného prachu, aby bolo potvrdené, či skutočne strieľal z objavenej zbrane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supplementary offense report | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/10/1070-001.gif | dátum vydania = 22.11.1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-4-14 | vydavateľ = Dallas police department | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728121227/http://jfk.ci.dallas.tx.us/10/1070-001.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref> V prípade rúk boli výsledky pozitívne, v prípade pravého líca však nie. Z dôvodu značnej nespoľahlivosti týchto testov však Warrenova komisia pri svojom vyšetrovaní nebrala na ich výsledky ohľad.<ref name="WarrenOswaldStatements" /> Oswald poskytol počas výsluchu na polícii len veľmi málo informácií. Väčšinou bol konfrontovaný s dôkazmi a zisteniami, ktoré nijak neobjasnil a uchyľoval sa k tvrdeniam, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé.<ref name="WarrenOswaldStatements" /> Ďalšie výsluchy už nebolo možné vykonať, pretože Oswald bol o dva dni neskôr zavraždený. === Vyšetrovanie FBI === Federálny úrad vyšetrovania bol ako prvý poverený úplným vyšetrením okolností atentátu. 24. novembra 1963, niekoľko hodín po zavraždení Oswalda, povedal vtedajší riaditeľ [[John Edgar Hoover]], že „chceme získať evidentný dôkaz, ktorý verejnosť presvedčí o&nbsp;vine L. H. Oswalda.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zpráva HSCA (str. 244) | url = http://www.archives.gov/research/jfk/select-committee-report/part-1d.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref> 9. decembra 1963 vydala FBI záverečnú správu, ktorú potom odovzdali Warrenovej komisii. FBI konštatovala, že boli vypálené iba 3 strely; s počtom striel s Warrenovou komisiou súhlasila, nezhoda vznikla v tom, ktorá zo striel zasiahla Kennedyho a ktorá guvernéra Connallyho. Správa FBI tvrdila, že prvá zo striel zasiahla Kennedyho, druhá guvernéra Connallyho a tretia smrtiaca opäť Kennedyho. Tento záver je v rozpore s názorom Warrenovej komisie, podľa ktorého prvá strela cieľ minula, druhá zasiahla Kennedyho a zranila aj Connallyho a tretia opäť zasiahla Kennedyho, pričom spôsobila devastujúce zranenie jeho hlavy. ==== Kritika vyšetrovania FBI ==== Vyšetrovanie Federálneho úradu vyšetrovania bolo v roku 1979 preskúmané výborom HSCA, ktorý dospel k záveru, že: * FBI dostatočne prešetrila Oswaldove motívy spáchania atentátu a správne zhodnotila jeho pohnútky zámerne ohroziť národnú bezpečnosť. * FBI viedla riadne a profesionálne vyšetrovanie týkajúce sa spojitosti Oswalda s atentátom. * FBI zlyhala v prešetrení možnosti, že by za atentátom na prezidenta mohlo byť sprisahanie. * FBI dostatočne nezdieľala svoje zistenia s ostatnými vyšetrujúcimi orgánmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nález HSCA: The Federal Bureau of Investigation Performed with Varying Degrees of Competency in the Fulfillment of its Duties | url = http://www.archives.gov/research/jfk/select-committee-report/part-1d.html#fbi | dátum vydania = 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = Zvláštní komise Sněmovny reprezentantů pro vyšetření atentátu | jazyk = anglicky }}</ref> FBI bola navyše podrobená vyšetrovaniu z dôvodu možného spojenia agenta Jamesa Hostyho s osobou Oswalda, v ktorého adresári bolo objavené Hostyho meno. FBI poskytla Warrenovej komisii najprv prepis ručne písaného Oswaldovho adresára, kde bolo Hostyho meno vymazané. Dva dni pred atentátom sa mal Oswald stretnúť s Hostym v jeho kancelárii a keď zistil, že Hosty nie je prítomný, mal mu tu zanechať obálku s listom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ray La Fontaine, Mary La Fontaine | odkaz na autora = | titul = Oswald Talked: The New Evidence in the JFK Assassination | vydavateľ = Pelican Publishing Company | miesto = Gretna, USA | rok = 1996 | isbn = 1-56554-029-8 | kapitola = | strany = 356 | jazyk = anglicky }}</ref> Dva dni potom, čo bol Oswald zastrelený Jackom Rubym, bol Hostyho nadriadený poverený zničením zmieneného listu, čo urobil roztrhaním a spláchnutím do toalety.<ref name="wc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nález HSCA: zničení dopisu | url = http://www.archives.gov/research/jfk/select-committee-report/part-1c.html#destruction5 | dátum vydania = 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = Zvláštní komise Sněmovny reprezentantů pro vyšetření atentátu | jazyk = anglicky }}</ref> O niekoľko mesiacov neskôr, keď Hosty vypovedal pred Warrenovou komisiou, nepriznal žiadnu spojitosť s Oswaldom. Informácie o tejto možnej spojitosti boli zverejnené až neskôr počas vyšetrovania HSCA.<ref name="wc" /> === Nedostatočné opatrenia tajných služieb === Seržant Davis z oddelenia vrážd dallaskej polície sa pred spáchaním atentátu domnieval, že zaistil dostatočne prísne bezpečnostné opatrenia k ochrane prezidentskej kolóny. Agent tajnej služby Winston Lawson, toho času zodpovedný za plánovanie bezpečnostných opatrení, dallaskú políciu uisťoval, že nie je potrebné, aby bezprostredne za prezidentskou limuzínou išiel sprievod skúsených policajtov z oddelenia vrážd, ktorých prítomnosť bola pri návštevách dôležitých osobností a politikov obvyklá. Policajný veliteľ Jesse Curry neskôr uviedol, že pokiaľ by mal na mieste svojich mužov vybavených [[samopal]]mi a puškami, mohlo sa atentátu zabrániť alebo by policajti prinajmenšom mohli zabrániť úteku vraha z miesta atentátu. Ďalšiu bezpečnostnú medzeru predstavovala skutočnosť, že dallaská polícia nemala v čase atentátu vlastnú jednotku ostreľovačov. Tá by mohla byť, s cieľom ochrániť prezidenta, nasadená pozdĺž trasy prejazdu kolóny.<ref name="sniper" /> ==== Pochybnosti o prejazde cez Dealey Plaza ==== [[Obrázok:Dealey-plaza-annotated+another way.PNG|thumb|Plánik trasy jazdy prezidentskej kolóny]] Prezidentská kolóna, ktorá opustila ulicu Main Street musela hneď pri vjazde na Dealey Plaza zabočiť najprv doprava pod [[Uhol|uhlom]] 90° a po približne štyridsiatich metroch musela pri budove Knižného veľkoskladu zatočiť prudko vľavo. V tomto bode došlo k jednej z mnohých ďalších neštandardností: kolóna zabočila doľava pod uhlom 120°, pričom ale počas návštev vysokých štátnych činiteľov bola považovaná za bezpečnú iba taká zákruta, ktorej uhol nepresahoval 90°.<ref name="br22">Brož, str. 22</ref> V dôsledku nutnosti vybrať takto ostrú zákrutu prezidentská limuzína výrazne spomalila na rýchlosť približne {{km|20|m}}/h. Trasa prejazdu bola týmito „manévrami“ značne skomplikovaná, aj keď to nebolo zďaleka nutné.<ref name="br22" /> Kolóna mohla pri vjazde do priestoru Dealey Plaza pokračovať ďalej po prostrednej komunikácii ulice Main Street, ktorá viedla priamo cez park a nevyžadovala tak jeho zdĺhavé obchádzanie, ako tomu bolo v prípade ulice Houston Street a Elm Street. Ostatne podľa trasy, zverejnenej v miestnych denníkoch Dallas Times Herald a Dallas Morning News, mala prezidentská kolóna skutočne prejsť komunikáciou priamo skrz stred námestia Dealey Plaza a pokračovať ďalej až za železničný viadukt, kde sa všetky ulice (Elm, Main a Commerce Street) stretali do jedného veľkého deväťprúdového cestného toku smerujúceho k Dallas Trade Mart.<ref>Brož, str. 23</ref> === Warrenova komisia === [[Image:Lbj-wc.jpg|thumb|Warrenova komisia predstavuje svoju správu prezidentovi Johnsonovi]] [[Image:Sbt critics.jpg|thumb|Dráha strely podľa „teórie jednej guľky“ (smer strely na obrázku je zľava doprava)]] Prvá vyšetrovacia komisia bola ustanovená prezidentom Johnsonom 29. novembra 1963, týždeň po spáchaní atentátu. Na jej čele stál [[Earl Warren]], najvyšší sudca Spojených štátov. Z tohoto dôvodu sa táto komisia neoficiálne nazýva Warrenova. Po desaťmesačnom vyšetrovaní bola na konci septembra 1964 zverejnená záverečná správa Warrenovej komisie. Komisia v nej uviedla, že nezistila žiadnu spojitosť atentátu s domácim či zahraničným sprisahaním, ani zapojenie žiadnych iných osôb či skupín do atentátu. Komisia dospela k záveru, že Oswald konal sám, a že Jack Ruby Oswalda zabil tiež „na vlastnú päsť“. Potvrdila, že všetky tri strely boli vypálené Lee Harvey Oswaldom z budovy Texaského knižného veľkoskladu, ktorá sa v tej dobe nachádzala za chrbtom prezidentskej kolóny. Komisia tiež ustanovila časové rozmedzie, počas ktorého boli vypálené všetky tri strely. Toto rozmedzie malo činiť 4,8 až 7 sekúnd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zpráva Warrenovy komise (kapitola 3) | url = http://www.archives.gov/research/jfk/warren-commission-report/chapter-3.html#timespan | dátum vydania = 1964 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = archives.gov | jazyk = anglicky }}</ref> Komisia ďalej uviedla, že: * jedna zo striel pravdepodobne minula cieľ, * prvá „úspešná“ strela zasiahla Kennedyho do chrbta v mieste rozhrania medzi krkom a chrbtom, vyšla von prednou časťou krku a ďalej zranila guvernéra Connallyho, * posledná zo striel zasiahla Kennedyho a spôsobila mu fatálne zranenie hlavy. Už bolo zmienené, že v budove Texaského knižného veľkoskladu boli objavené tri prázdne nábojnice a použitá zbraň, 6,5x{{mm|52|m}} Model 91/38 Carcano, bola objavená ukrytá v blízkosti miesta činu. Komisia vysvetlila zranenie guvernéra Connallyho tak, že rovnaká guľka, ktorá Kennedyho poranila na krku spôsobila aj všetky zranenia Connallyho. Táto teória je známa ako „[[teória jednej guľky]]“. Warrenova komisia tiež skúmala ostatné okolnosti atentátu a vyslovila kritiku nedostatočného zaistenia bezpečnosti prezidenta Kennedyho. Ďalšie dokumenty, chránené lehotou pre zverejnenie, aby nedošlo k poškodeniu práv nevinných osôb zapojených do prípadu, majú byť zverejnené v najbližšej dobe.<ref name=Bahmer24>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pracovník Národního archivu USA dr. Robert Bahmer, interview v ''New York Herald Tribune'', 18.&nbsp;december 1964, str.&nbsp;24 | url = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = [[New York Herald]] | jazyk = anglicky }}</ref> === Rockefellerova komisia === V roku 1975, za vlády prezidenta [[Gerald Ford|Geralda Forda]], bola ustanovená ''Komisia prezidenta Spojených štátov pre aktivity [[Central Intelligence Agency|CIA]] na území Spojených štátov'' (ang. ''U.S. President's&nbsp;Commission on CIA activities within the United States'') s úlohou prešetriť aktivity CIA vykonávané na území USA. Komisia bola vedená viceprezidentom USA [[Nelson Rockefeller|Nelsonom Rockefellerom]]. Časť komisie priamo vyšetrovala okolností atentátu na Johna F. Kennedyho. Pracovala predovšetkým na analýze Zapruderovho filmu a zisťovala činnosť a možnú prítomnosť agentov CIA E. Howarda Hunta a Franka Sturgisa v Dallase v čase spáchania atentátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zpráva Rockefellerovy komise | url = http://er.lib.msu.edu/item.cfm?item=043388 | dátum vydania = 1975 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = President's Commission on CIA Activities Within the United States | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100316062746/http://er.lib.msu.edu/item.cfm?item=043388 | dátum archivácie = 2010-03-16 }}</ref> Agent Hunt bol podozrivý kvôli listu objavenému v roku 1975, ktorý mal krátko pred atentátom obdržať od Oswalda. V liste mal byť zmienený Huntov zámer stretnúť sa s Oswaldom pred tým, než bude pokračovať v prípravách na atentát. Komisia však došla k záveru, že ani jeden z agentov nebol v čase atentátu v Dallase. Neskôr sa zistilo, že list je s najväčšou pravdepodobnosťou falzifikát vytvorený [[KGB]], ktorá tak chcela zdiskreditovať americké tajné služby. Komisia tiež prehlásila, že zásah prezidentovej hlavy, ako je zaznamenaný v Zapruderovom filme, mohol byť skutočne spôsobený strelou vypálenou zozadu.<ref name="hunt">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Lowenthal, McDonald, Melton | odkaz na autora = | titul = Tajné operace CIA | vydavateľ = Svojtka&Co. | miesto = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-7237-390-0 | kapitola = 3 | strany = 125 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Byli spiklenci v aféře Watergate též atentátníci? | url = http://mcadams.posc.mu.edu/hunt_sturgis.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref> V roku [[2007]] však syn E. Hunta zverejnil zvukovú nahrávku, v ktorej sa Hunt na smrteľnej posteli priznáva k tomu, že bol zapojený do atentátu na Kennedyho. Ďalej tvrdí, že atentát bol spáchaný na priamu objednávku vtedajšieho viceprezidenta Johnsona, ktorý sa mal navyše postarať o zametenie stôp po skutočných iniciátoroch atentátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Priznanie E. Hunta (zvukový záznam) | url = http://www.youtube.com/watch?v=OlpL7qZxPhA&feature=related | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-10-19 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Článek v časopisu: The Last Confessions of E. Howard (8 stran) | url = http://www.infowars.com/articles/us/jfk_hunt_last_confessions_rolling_stone.htm/the_last_confessions_of_e_howard_hunt.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-10-19 | vydavateľ = Rollingstone.com | jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Vyšetrovanie HSCA === Šestnásť rokov po spáchaní atentátu zrevidoval Zvláštny výbor pre vyšetrenie atentátu Snemovne reprezentantov, skrátene nazývaný HSCA, záverečnú správu Warrenovej komisie a správu FBI, z ktorej správa Warrenovej komisie z veľkej časti vychádzala. HSCA vyslovila kritiku obom správam, pretože vraj dostatočne nepreverili možnosť, že bol Oswald článkom sprisahania proti prezidentovi Kennedymu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zpráva HSCA: Nálezy — FBI | url = http://www.archives.gov/research/jfk/select-committee-report/part-1d.html#cia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref> Správa komisie ďalej konštatovala, že: * FBI silno podcenila možnosť sprisahania proti Kennedymu. Vyšetrovanie možnosti sprisahania bolo veľmi obmedzené a dostupné dôkazy a zdroje boli v tomto kontexte nedostatočne preverené. * Warrenova komisia v tomto ohľade tiež zlyhala: „Subjekt Oswald, ktorému mala byť počas vyšetrovania venovaná najväčšia pozornosť, najmä jeho úlohe v&nbsp;prípade a možnému zapojeniu do sprisahania, nebol dostatočne preverený.“ * Podľa HSCA tiež Warrenova komisia dostatočne neprešetrila, či Oswald konal sám alebo v rámci nejakej skupiny alebo či nebolo Oswaldovo konanie vyústením aktivít CIA. HSCA tiež konštatovala, že Lee Harvey Oswald skutočne vypálil tri strely na prezidenta Kennedyho. Podľa komisie zasiahli prezidenta strely č. 2 a 3. HSCA uviedla domnienku, že v pozadí atentátu stalo sprisahanie. Podľa HSCA padli počas atentátu celkom štyri výstrely, Oswald mal vystreliť prvú, druhú a štvrtú (smrteľnú) a neznáma osoba, nachádzajúca sa v oblasti trávnatého pahorku, mala vystreliť tretiu strelu, ktorá ale Kennedyho minula. Komisia HSCA, na ktorej čele stál G. Robert Blakey, svoje závery postavila predovšetkým na prieskume magnetofónových pások, na ktorých bola nahraná rádiová prevádzka dallaskej polície z inkriminovaného dňa 22. 11. 1963.<ref name="tapes" /> ==== Magnetofónový záznam ==== Predstaviteľ komisie HSCA Robert Blakey uviedol, že jeho záverečná správa vychádzala zo svedeckých výpovedí a z rádiových záznamov dallaskej polície: <blockquote>„''Teória o&nbsp;strelcovi ukrytom na trávnatom pahorku (anglicky: Grassy Knoll) je podporená záznamom zvuku z&nbsp;vysielačky policajného motocykla, ktorý sa v&nbsp;inkriminovanú dobu nachádzal na Dealey Plaza. Je však podopretá aj&nbsp;častými výpoveďami svedkov, ktorí sa v blízkosti miesta činu nachádzali. Vieme prinajmenšom o&nbsp;dvadsiatich ľuďoch, ktorí streľbu počuli prichádzať práve od trávnatého pahorka.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = House Selection Committee on Assassinations | url = http://www.spartacus.schoolnet.co.uk/JFKassassinationsC.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = spartacus.schoolnet.co.uk | jazyk = anglicky }}</ref></blockquote> Jediným vierohodným záznamom, ktorým HSCA podporila svoju teóriu o druhom strelcovi, bol záznam rádiového vysielania policajného motocykla, ktorý sa mal v dobe atentátu nachádzať na Dealey Plaza.<ref name="nas04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zpráva komisie pre balistickú akustiku | url = http://www.jfk-online.com/nas04.html#7 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = National Academy of Sciences | jazyk = anglicky }}</ref> Zvukový záznam bol verejnosti predstavený expertmi pre akustické javy Markom R. Weissom a Ernestom Aschkenasym z Queens College, City University of New York, známych mimo iným aj svojou teóriou z roku [[1974]], v ktorej vyjadrili názor, že 18,5 minút trvajúce hluché miesto na dôkazných páskach z [[Aféra Watergate|Aféry Watergate]] bolo vytvorené cieleným vymazaním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mark R. Weiss a Ernest Aschkenasy: Rozbor zvukového záznamu súvisiaceho s atentátom na prezidenta Kennedyho | url = http://mcadams.posc.mu.edu/russ/jfkinfo/jfk8/sound.htm | dátum vydania = 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = mcadams.posc.mu.edu | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = A Fourth Shot? | url = http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,916574-1,00.html | dátum vydania = 1. 1. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = Time (magazín) | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090211191904/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,916574-1,00.html | dátum archivácie = 2009-02-11 }}</ref> Potom, čo HSCA dokončila svoju správu, vyslovil jeden z amatérskych výskumníkov názor, že zvuk prisudzovaný štvrtej strele mohol byť vytvorený skrížením [[signál]]ov z viacerých zdrojov.<ref name="nas04" /> [[Image:Grundig TK 1.jpg|thumb|Magnetofónový záznamník Grundig TK 1 z&nbsp;roku 1957 (ilustračné foto)]] O niekoľko rokov neskôr, v roku [[1981]], spochybnil odborný panel Národnej akadémie vied Spojených štátov (NAS) vierohodnosť záznamu predpokladanej štvrtej strely, pretože vyslovil názor, že proste ide o nejaký náhodný [[zvuk]], možno spôsobený [[Elektrostatika|statickou elektrinou]] a že bol navyše zaznamenaný prekrížením s druhým policajným kanálom až minútu po streľbe.<ref name="nas04" /> Závery tohto panelu však boli roku [[2001]] odmietnuté D. B. Thomasom, vládnym expertom a súkromným výskumníkom okolností atentátu, v odbornom časopise ''Science & Justice'', v ktorom bol zverejnený jeho článok „''Echo correlation analysis and the acoustic evidence in the Kennedy assassination revisited''“ (slovensky: Analýza zvukových ozvien a akustických dôkazov v prípade atentátu na Kennedyho zrevidovaná).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Journal of The Forensic Science Society: Science & Justice | url = http://www.scienceandjusticejournal.com/home | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-8-20 | vydavateľ = The Forensic Science Society | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thomas | meno = D. B. | odkaz na autora = | titul = Echo correlation analysis and the acoustic evidence in the Kennedy assassination revisited | url = http://www.scienceandjusticejournal.com/article/S1355-0306(01)71845-X/pdf | dátum vydania = 10. 8. 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = forensic-science-society.org.uk | druh nosiča = PDF | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="akustika" /> Thomas zistil, že záver HSCA týkajúci sa druhého strelca bol správny a správa NAS bola úplne chybná. Thomas predpokladá, že zmienené minútové „oneskorenie“ bolo spôsobené preskočením záznamovej hlavy na kanál jedna, čo viedlo k následnej mylnej interpretácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lardner | meno = George | odkaz na autora = | titul = Study Backs Theory of 'Grassy Knoll' | url = http://www.washingtonpost.com/ac2/wp-dyn/A56560-2001Mar25?language=printer | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = [[Washington Post]] | jazyk = anglicky }}</ref> V odpovedi na Thomasove závery bola iným výskumníkom, Michaelom O'Delleom, vyslovená domnienka, že mnohé správy vychádzali z chybnej časovej línie udalostí a nejde teda pomocou nich úplne preukázať existenciu výstrelov na zmienených páskach.<ref name="akustika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = O'Dell | meno = Michael | odkaz na autora = | titul = The acoustic evidence in the Kennedy assassination | url = http://mcadams.posc.mu.edu/odell/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref> V roku [[2003]] odvysielala americká televízna stanica ABC News svoju dokumentárnu reláciu s názvom [[Peter Jennings Reporting: The Kennedy Assassination — Beyond Conspiracy]] (slovensky: Reportáž Petra Jenningsa: Atentát na Kennedyho – pozadie sprisahania), v ktorom predstavila výsledky vlastného vyšetrovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Peter Jennings Reporting: The Kennedy Assassination - Beyond Conspiracy | url = http://www.imdb.com/title/tt0387490/ | dátum vydania = 20. listopad 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = The Internet Movie Database (IMDb) | jazyk = anglicky }}</ref> Na základe [[počítač]]ových [[diagram]]ov a rekonštrukcie Petra K. Myersa došla ABC News k záveru, že zvuk na páske považovaný za výstrel skrytého strelca bol chybne interpretovaný a nemohol pochádzať z priestoru Dealey Plaza. Policajt H.B. McLain, z ktorého vysielačky pochádza zmienená pasáž navyše sám potvrdil, že sa v dobe atentátu na Dealey Plaza nenachádzal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Warner | meno = Frank | odkaz na autora = | titul = More Kennedy assassination facts in: Oswald acted alone | url = http://frankwarner.typepad.com/free_frank_warner/2003/11/more_kennedy_as.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Panel Ramseyho Clarka === V roku [[1968]] bola generálnym prokurátorom Spojených štátov Ramsey Clarkom vytvorená skupina štyroch lekárskych expertov (tzv. „panel“), ktorí sa zišli vo Washingtone, D.C. s cieľom preskúmať všetky záznamy súvisiace so smrťou prezidenta Kennedyho (röntgenové snímky, fotografie, dokumenty atď.). Ramseyho panel došiel k záveru, že prezident bol zasiahnutý dvoma strelami vypálenými zozadu a zhora (z pohľadu Kennedyho), pričom prvá strela prešla jeho krkom na pravej strane bez toho aby zasiahla kosť, druhá mala Kennedyho zasiahnuť do lebky a vytvoriť už zmienenú fatálnu fraktúru v oblasti pravého spánku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 1968 Panel Review of Photographs, X-Ray Films, Documents and Other Evidence Pertaining to the Fatal Wounding of President John E Kennedy on November 22, 1963, in Dallas, Texas | url = http://mcadams.posc.mu.edu/clark.txt | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = mcadams.posc.mu.edu | jazyk = anglicky }}</ref> === Vyšetrovanie Jima Garrisona === * ''Vrátiť sa späť do kapitoly [[Atentát na Johna Fitzgeralda Kennedyho#Garrisonova alternativn.C3.AD verzia o v.C3.ADce st.C5.99elc.C3.ADch|Garrisonova alternatívna verzia o viacerých strelcoch]]'' Do hľadáčika už skôr zmieneného neworleanského štátneho zástupcu Jima Garrisona sa dostal mimo iného aj dom, nachádzajúci sa na adrese 544 Camp Street v New Orleans, ktorý počas roku [[1963]] slúžil k schôdzkam kubánskych, proticastrovsky zameraných emigrantov a agentov spravodajských služieb; na tejto adrese bol často vídaný aj Lee H. Oswald.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 544 Camp Street, New Orleans | url = http://maps.google.com/maps?f=q&source=s_q&hl=cs&geocode=&q=544+Camp+Street,+New+Orleans&ie=UTF8&ll=29.949952,-90.069501&spn=0.008255,0.013711&z=16&iwloc=A | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Google maps | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="gar2">Brož, str. 108</ref> Oswald sa tu mal svojho času stýkať s bývalým najvyšším veliteľom civilnej protivzdušnej hliadky Davidom W. Ferriem.<ref name="groden133">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Robert J. | meno = Groden | odkaz na autora = | titul = The Killing of a President: The Complete Photographic Record of the Assassination | vydavateľ = Studio; 1st edition | miesto = Corvallis | rok = 1994 | isbn = 0-14-024003-9 | kapitola = | strany = 133 | jazyk = anglicky }}</ref> Ferrie sa zúčastnil plánovania invázie do Zátoky svíň a bol úzko spätý s proticastrovským hnutím. V roku [[1961]] bol napríklad často vídaný v spoločnosti Sergia Archaca-Smitha, ktorý bol členom vedenia extrémistickej organizácie kubánskych emigrantov menom [[Kubánsky demokratický revolučný front]].<ref name="broz119">Brož, str. 119</ref> [[Obrázok:New Orleans DA Rejects FBI Aid in JFK Plot Probe.png|thumb|left|„'''Neworleanský štátny zástupca odmieta pomoc FBI pri vyšetrovaní sprisahania na JFK'''“ – výstrižok z&nbsp;novin Dallas Times (27. február 1967)]] [[Obrázok:Newman Family.jpg|thumb|left|Svedok William Newman padá zo strachu pred streľbou k&nbsp;zemi spolu s&nbsp;dieťaťom a manželkou]] Vzájomné kontakty Oswalda a Ferrieho viedli Garrisona k začatiu vyšetrovania vplyvného neworleanského obchodníka [[Clay Shaw|Claya L. Shawa]], ktorý bol často vídaný v spoločnosti Davida Ferrieho a ktorého podozrieval ako jedného z možných sprisahancov vo veci atentátu na Kennedyho.<ref name="groden133" /><ref name="broz120">Brož, str. 120</ref> Zapojenie samotného Ferrieho do sprisahania sa ale priamo preukázať nepodarilo a to aj napriek tomu, že ho Garrison začal vyšetrovať už 25. novembra 1963, tri dni po atentáte na Kennedyho. Keď Ferrieho požiadal o vysvetlenie prečo išiel v deň atentátu do Houstounu počas silnej búrky, odpovedal mu, že si tam chcel len zakorčuľovať na miestnom umelom ľade.<ref name="broz120" /> Garrison ho síce po celú dobu vyšetrovania podozrieval zo zapojenia do sprisahania proti Kennedymu,<ref group="pozn">Alebo prinajmenšom o&nbsp;jeho vedomostiach o&nbsp;tomto sprisahaní</ref> bol si však vedomý, že doterajšie zistenia a dôkazy nepreukazujú akúkoľvek Ferrieho vinu. Ďalšie výsluchy nebolo možné urobiť, pretože 22. februára 1967 bol Ferrie objavený mŕtvy vo svojom apartmáne. Jeho telo bolo pokryté prázdnymi fľaštičkami od liekov s obsahom látky Proloid, čo je [[droga]] vo väčšom množstve spôsobujúca krvácanie do mozgu. Aj keď všetko na prvý pohľad vyzeralo ako [[samovražda]], uviedla neskôr pitevná správa nález pomliaždeniny na Ferrieho spodnej pere, ktorá naznačovala, že bol k prehltnutiu liekov donútený násilím.<ref name="groden134">Groden, str. 134</ref> Garrison sa rovnako počas šetrenia Davida Ferrieho stretával s menom „Clay Bertrand“, čo mal byť istý Ferrieho obchodný partner. Totožnosť tohto muža bola dlho neznáma až do času, keď sa Garrison dozvedel, že ide práve o [[pseudonym]] vyššie zmieneného neworleanského obchodníka Claya L. Shawa.<ref name="groden134" /> Clay Shaw pôsobil počas tridsiatych rokov 20. storočia ako jeden z čelných pracovníkov Western Union Telegraph Company. V roku [[1941]] vstúpil do armády, pričom pôsobil ako styčný dôstojník v spravodajskej službe OSS (Office of Strategic Services) a to priamo v štábe vtedajšieho britského ministerského predsedu [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]].<ref group="pozn">OSS bola predchodcom súčasnej CIA</ref><ref>Brož, str. 116</ref> Po vojne sa stal vplyvným obchodníkom na poli [[Nehnuteľnosť|realít]] a ďalej tiež pôsobil ako člen predstavenstva talianskej finančnej spoločnosti Centro Mondiale Commerciale, ktorá údajne slúžila CIA ako úložisko peňazí určených k financovaniu politicko-[[špionáž]]nych aktivít.<ref name="penthouse">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Phelan | meno = James | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = The Penthouse Interview with Clay Shaw | periodikum = Penthouse magazine | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.jfk-online.com/penthouse.html | issn = 0090-2020 }}</ref><ref>Brož, str. 118</ref> Je treba poznamenať, že táto spoločnosť neskôr fúzovala so spoločnosťou Schlumberger Tools Company z [[Louisiana|Louisiany]], ktorá dodávala protikastrovským exilovým skupinám zbrane a výstroj. Pod pseudonymom „Clay Bertrand“ najal Shaw neworleanského advokáta Deana Andrewsa, ktorý mal obhajovať L. H. Oswalda pri prípadnom súdnom procese. Garrison si síce nebol úplne istý Shawovým zapojením do atentátu, vedel ale, že úplne evidentne klamal svojim tvrdením, že Oswalda ani Ferrieho nepozná a v živote ich nevidel. Existovalo totiž mnoho svedkov, ktorí ich opakovane videli v spoločnosti oboch zmienených mužov. Z tohto dôvodu Garrison predvolal do svojej kancelárie Claya Shawa k výsluchu a to priamo na deň Božieho hodu veľkonočného roku [[1967]]. Počas neho „medzi štyrmi očami“ obvinil Shawa zo zapojenia do sprisahania proti prezidentovi a ďalej ho obvinil zo zneužívania svojich medzinárodných konexií s cieľom zásobovať protikastrovské exilové komunity zbraňami.<ref name="groden135">Groden, str. 135</ref> K samotnému súdnemu procesu však došlo až 29. januára 1969, keď bol Shaw predvolaný pred Neworleanský trestný súd a tu mu bolo oznámené obvinenie z vyššie uvedených zločinov. Aj keď porota pri súde uznala Claya Shawa vinným vo veci krivej výpovedi a uznala, že Garrison dostatočne preukázal možnú existenciu sprisahania proti prezidentovi, dôkazy zapojenia samotného Shawa do sprisahania pre ňu ale dostatočné neboli a zbavila ho teda obvinenia.<ref name="groden135" /> Garrison ďalej hovoril o svojom presvedčení, že sa mal Oswald v New Orleans stretnúť niekoľko dní pred atentátom so svojim budúcim vrahom, Jackom Rubym a že si títo muži neboli úplne cudzí.<ref name="daltim">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = New Orleans DA Rejects FBI Aid in JFK Plot Probe | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/26/2661-002.gif | dátum vydania = 23. február 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-3-5 | vydavateľ = Dallas Times | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728114414/http://jfk.ci.dallas.tx.us/26/2661-002.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref> Podľa Garrisona mal byť na tejto schôdzke naplánovaný Oswaldov útek na Kubu, ku ktorému malo dôjsť po úspešnom prevedení atentátu. Rubyho právny zástupca Phil Burleson však nad touto teóriou vyslovil silné pochybnosti.<ref name="daltim" /> Osudného dňa 22. novembra sa potom mali v jednom z neworleanských barov stretnúť nad pohárikom [[alkohol]]u dvaja muži zapojení do atentátu – [[Guy Banister]], bývalý príslušník FBI a toho času vedúci súkromnej [[detektív]]nej firmy a ďalej [[Jack Martin]], zamestnaný ako jeden z jeho vyšetrovateľov. Toho večera sa obaja silno podnapití muži vydali z [[bar]]u do Banisterovej kancelárie a tu malo medzi nimi dôjsť k slovnej a fyzickej potýčke, keď Banister v opilosti obvinil Martina z odcudzenia niektorých dôležitých dokumentov. Martin mal naopak Banisterovi pripomenúť, že bol svedkom návštev prapodivných osôb v jeho kancelárii počas leta 1963; Banister mal potom v [[afekt]]e Martina udrieť [[rukoväť]]ou svojho [[revolver]]u [[Magnum]] do hlavy, načo podľa policajného protokolu Martin vykríkol smerom k Banisterovi vetu: „Chceš ma zabiť tak, ako si zabil Kennedyho?“<ref name="gar2" /> Hypotézu o vzájomnom prepojení Oswalda s Rubym ale podporuje aj svedectvo Beverly Oliverovej, toho času zamestnankyne nočného klubu „Colony“.<ref group="pozn">Tento klub vtedy susedil s&nbsp;Rubyho klubom „Carousel“.</ref> Tá vypovedala, že sa v spomínanom klube dva týždne pred atentátom stretla s Jackom Rubym, ktorý jej tu predstavil Lee Oswalda slovami: „Toto je Leon Oswald zo CIA.“<ref>Groden, str. 109</ref> Jim Garrison sa ďalej pozastavoval nad spôsobom, akým Warrenova komisia zanedbala výpovede niektorých svedkov. Podľa neho neboli dostatočne vzaté na vedomie alebo boli úplne ignorované výpovede nasledujúcich svedkov: Julie Ann Mercerovej, Leea Bowersa, J. C. Pricea, S. M. Hollanda, O. V. Campbella, Jamesa Taquea, Billa Loveladyho, [[Abraham Zapruder|Abrahama Zaprudera]], L. C. Smitha z úradu dallaského šerifa a Williama Newmana, technika z Dallasu, ktorý po atentáte vypovedal: <blockquote>„''Akurát sme stali na obrubníku a dívali sa na prvé prichádzajúce auto a náhle sa niečo ozvalo, asi to bol výstrel. Prezident, sediaci na sedadle zrazu ako keby povyskočil, v&nbsp;tú chvíľu som si myslel, že to bola nejaká oslavná petarda. Zrazu bola jeho limuzína pred nami a ja som sa pozeral priamo na neho, keď mu naraz odstrelili celú polku hlavy aj&nbsp;s&nbsp;uchom...potom sme všetci padli na zem, pretože sme sa domnievali, že sme priamo v&nbsp;dráhe streľby... myslím, že tá strela bola vypálená zo záhrady za mnou, nespomínam si, že by mňa nejako zaujal sklad učebníc, v&nbsp;úľaku som sa neustále díval za seba na travnatý pahorok.''“<ref>Brož, str. 114</ref></blockquote> === Assassination Records Review Board === Assassination Records Review Board (približne po slovensky: Úrad pre kontrolu záznamov týkajúcich sa atentátu) nemal za úlohu skúmať fakty alebo vytvárať akékoľvek závery. Mal iba za úlohu zaistiť postupné zverejnenie všetkých dokumentov o atentáte tak, aby si verejnosť na ich základe mohla o tejto udalosti vytvoriť vlastné závery. ARRB medzi rokmi [[1992]] až [[1998]] zhromaždil približne 60 000 rôznych dokumentov o súhrnnom rozsahu cca 4 miliónov strán A4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Final Report of the Assassination Records Review Board | url = http://fas.org/sgp/advisory/arrb98/part06.htm | dátum vydania = október 1998 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = Federation of American Scientists | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081227230348/http://www.fas.org/sgp/advisory/arrb98/part06.htm | dátum archivácie = 2008-12-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tunheim | meno = John | odkaz na autora = | titul = The Assassination Records Review Board: Unlocking the Government’s Secret Files on the Murder of a President | url = http://mcadams.posc.mu.edu/arrb/tunheim.htm | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = The Public Lawyer, Vol. 8, No. 1 | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tunheim | meno = John R. | odkaz na autora = | titul = Kompletná záverečná správa Assassination Records Review Board | url = http://books.google.com/books?vid=ISBN0788177222&id=OibCmEpOqDwC&pg=PP1&lpg=PP1&ots=4R3eU90s8x&dq=%22assassination+records+review+board%22&ie=ISO-8859-1&sig=g4-XlI4BpjHFQ4rJJWgevknVOZY | dátum vydania = 30. 9. 1998 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-6-25 | vydavateľ = Assassination Records Review Board | jazyk = anglicky }}</ref> Ostatné dokumenty, chránené lehotou, by mali byť zverejnené počas roku [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Strašík | meno = Lukáš | odkaz na autora = | titul = Určitě střílel Oswald, říká bývalý Kennedyho bodyguard | url = http://www.ct24.cz/o-cem-se-mluvi/107995-urcite-strilel-oswald-rika-byvaly-kennedyho-bodyguard/ | dátum vydania = 23. novembra 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[ČT24]] | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200530044505/https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1302293-urcite-strilel-oswald-rika-byvaly-kennedyho-bodyguard | dátum archivácie = 2020-05-30 }}</ref> == Ďalšie podozrenia == Vyšetrovanie [[Warrenova komisia|Warrenovej komisie]] (1963 – 1964), Zvláštneho výboru pre vyšetrenie atentátu [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] (1976 – 1979) a rôznych vládnych agentúr došlo k záveru, že atentát bol spáchaný [[Lee Harvey Oswald]]om, bývalým príslušníkom [[United States Marine Corps|Námornej pechoty Spojených štátov amerických]]. Po ukončení služby sa Oswald, inklinujúci ku [[Komunizmus|komunizmu]], rozhodol odísť do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], kde žil medzi rokmi [[1959]]–[[1962]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Warrenova komisia − výsluch (CE 2240): FBI prepis dopisu zaslaného Oswaldom Socialistickej strane Ameriky | url = http://www.aarclibrary.org/publib/jfk/wc/wcvols/wh25/html/WC_Vol25_0085b.htm | dátum vydania = 3. október 1956 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lee Harvey Oswald v Rusku: Cesta z USA do SSSR | url = http://www.russianbooks.org/oswald/journey.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = Russian Books | jazyk = anglicky }}</ref> Hlavný podozrivý sa však nikdy nepostavil pred súd, pretože bol dva dni po zatknutí zastrelený Jackom Leonom Rubinsteinom. Atentát tak zapríčinil vznik mnohých podozrení a rôznych konšpiračných teórií. === CIA a exilové komunity === {{Viaceré obrázky |smer=vertikálny |šírka=200 |obrázok1=Wanted for treason.jpg |popis1=&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;'''Hľadaný pre velezradu.''' „Spiklenecký“ leták, ktorý koloval ulicami Dallasu dňa 21.&nbsp;novembra 1963, teda deň pred atentátom'' |obrázok2=National Security Action Memorandum Number 263.jpg |popis2=National Security Action Memorandum 263 |obrázok3=Oswald offered to kill JFK for Cuba, report indicates.png |popis3=„'''Oswald sa ponúkol, že pre Kubu zabije JFK, hovorí správa'''“<br />(správa FBI hovoriaca o&nbsp;Oswaldovej ponuke zabiť Kennedyho, adresovanej kubánskej ambasáde v&nbsp;Mexico City) }} Za jeden z možných motívov je považované značné nepriateľstvo medzi Kennedym a [[Central Intelligence Agency|CIA]], na ktorej čele stál do 29. novembra [[1961]] [[Allen Dulles]], datované od neúspešného vylodenia v [[Bahía de Cochinos|Zátoke svíň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Craig Frizzell a Magen Knuth | odkaz na autora = | titul = Nepriatelia na smrť?: Skutočne prezident Kennedy plánoval rozprášenie CIA? | url = http://mcadams.posc.mu.edu/jfk_cia.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-11-20 | vydavateľ = John McAdams | jazyk = anglicky }}</ref> Svoj negatívny postoj voči CIA Kennedy potvrdil výrokom: „Najradšej by som CIA rozbil na tisíc kúskov a rozfúkal ju po vetre.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Novinový článok v New York Times str. 20 | url = | dátum vydania = 25.4. 1966 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-22 | vydavateľ = [[New York Times]] | jazyk = }}</ref> Od neúspechu v Zátoke svíň sa odvíjal aj ďalší možný motív, a to odpor voči Kennedymu zo strany [[Fidel Castro|proticastrovských]] kubánskych exilových komunít, u ktorých upadol v nemilosť kvôli svojmu rozhodnutiu nepodnikať žiadne ďalšie vojenské akcie voči Castrovmu režimu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zpráva HSCA | url = http://www.archives.gov/research/jfk/select-committee-report/part-1c.html#attitude3 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-22 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Janda, Berry, Goldman | odkaz na autora = | titul = The Challenge of Democracy - Government in America (second edition) | vydavateľ = Houghton Mifflin Company | miesto = Boston, USA | rok = 1989 | isbn = 0-395-43292-8 | kapitola = 11 | strany = 430 | jazyk = anglicky }}</ref> Kennedy navyše nechal ihneď potom uzavrieť niekoľko ich výcvikových stredísk na Floride a v New Orleans a to za pomoci miestnych ozbrojených zložiek a FBI.<ref name="NSAM">Groden, str. 1–4</ref> Je nutné zmieniť, že tieto výcvikové strediska boli financované a organizované už spomínanou CIA. Bez povšimnutia ale nezostala skutočnosť, že dňa 22. novembra v 12.32, teda iba dve minúty po atentáte, došlo k totálnemu výpadku telefónnych liniek vo Washingtone, D.C., ktoré trvalo celú nasledujúcu hodinu. Podľa tvrdení autorov knihy ''JFK: conspiracy of silence'' z roku [[1992]] však telefónna linka riaditeľa FBI Edgara Hoovera zostala „záhadne“ funkčná.<ref name="signet">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Charles A. Crenshaw, Jens Hansen, J. Gary Shaw | odkaz na autora = | titul = JFK: conspiracy of silence | vydavateľ = Signet | miesto = New York | rok = 1992 | isbn = 978-0-451-40346-9 | kapitola = | strany = 71 | jazyk = anglicky }}</ref> Prezident Kennedy si CIA veľmi znepriatelil aj svojim zámerom zreorganizovať ju a presunúť pod priamu kontrolu [[United States Army|Armády Spojených štátov]], pretože v CIA videl akýsi „štát v štáte“, ktorý nie je v podstate nikým kontrolovaný a môže si „robiť čo chce“.<ref name="NSAM" /> ==== Tajné dokumenty o UFO ==== Ďalšie špekulácie o možnom motíve atentátu prináša novo odhalený list z dňa 12. novembra 1963, ktorý Kennedy poslal nástupcovi Allena Dullesa vo funkcii riaditeľa CIA, [[John McCone|Johnovi A. McConemu]]. Iba desať dní pred atentátom v ňom Kennedy od CIA žiada, aby mu poskytla všetky dokumenty týkajúce sa pozorovania neidentifikovaných lietajúcich objektov, čiže [[UFO]].<ref name="ufo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = JFK možná zemřel kvůli tajným materiálům o UFO, míní spisovatel | periodikum = [[iDNES.cz]] | odkaz na periodikum = | dátum vydania = 20. apríl 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://zpravy.idnes.cz/jfk-mozna-zemrel-kvuli-tajnym-materialum-o-ufo-mini-spisovatel-pvx-/zahranicni.asp?c=A110420_110512_zahranicni_btw | issn = 1210-1168 }}</ref><ref name="tn.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kennedy chtěl informace o UFO! Proto MUSEL ZEMŘÍT! | periodikum = TN.cz | odkaz na periodikum = | dátum vydania = 20. apríl 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://tn.nova.cz/zpravy/zahranici/kennedy-chtel-informace-o-ufo-proto-musel-zemrit.html | issn = }}</ref> Kennedy sa totiž obával, že by sovietske úrady mohli rôzne tajomné svetlá a objekty nad svojim územím mylne považovať za americké špionážne stíhače.<ref name="ct24" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wolchover | meno = Natalie | odkaz na autora = | titul = CIA Cover-Up Alleged in JFK's 'Secret UFO Inquiry' | url = http://www.foxnews.com/scitech/2011/04/21/article-cia-cover-alleged-jfks-secret-ufo-inquiry/ | dátum vydania = 21. apríl 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Space.com | jazyk = anglicky }}</ref> Kennedy chcel tieto informácie poskytnúť sovietom a ďalej s nimi na tejto problematike spolupracovať.<ref name="ufo" /><ref name="ct24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kennedy chtěl tajné informace o UFO. Zemřel proto? | url = http://www.ct24.cz/svet/121709-kennedy-chtel-tajne-informace-o-ufo-zemrel-proto/ | dátum vydania = 20. duben 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[ČT24]] | jazyk = }}</ref> Ako ale vyplýva z interného obežníka CIA, vydaného krátko po obdržaní zmienenej požiadavky, boli Kennedyho šance na získanie týchto tajných dokumentov úplne mizivé. V obežníku totiž McCone vyslovil znepokojenie nad tým, že sa „Lancer (krycí názov prezidenta Kennedyho) zaujíma o naše aktivity, čo nejde pripustiť“ a ďalej v ňom žiada o zaslanie návrhov, ako túto pre CIA nepríjemnú situáciu vyriešiť.<ref name="ufo" /><ref name="tn.cz" /> Túto už čiastočne obhorenú časť obežníka (angl.: Burned Memo) dostal poštou v roku [[1999]] americký ufológ Timothy Cooper, pričom odosielateľom bol anonymný agent, ktorý pre CIA pracoval medzi rokmi 1960 – 1974. Tento agent v liste navyše uviedol, že sa mu obežník podarilo zachrániť počas pokusu CIA o spálenie „niektorých citlivých dokumentov“.<ref name="agent">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roškot | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Za atentátem na Kennedyho prý stál pokus získat tajné informace o UFO | url = http://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/231290-za-atentatem-na-kennedyho-pry-stal-pokus-ziskat-tajne-informace-o-ufo.html | dátum vydania = 20. duben 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Novinky.cz]] | jazyk = }}</ref> List bol neskôr zverejnený americkým spisovateľom Williamom Lesterom, autorom knihy ''[[Celebration of Freedom: JFK and New Frontier]]'' (Oslava slobody: JFK a nové hranice).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lester | meno = William A. | odkaz na autora = | titul = A Celebration of Freedom: JFK and the New Frontier | vydavateľ = Wasteland Press | miesto = Shelbyville | rok = 2010 | isbn = 1-60047-538-8 | kapitola = | strany = | počet strán = 294 | jazyk = anglicky }}</ref> Na základe vyššie uvedeného sa teda vyvinuli teórie, že dôvodom pre odstránenie prezidenta Kennedyho mohla byť jeho snaha dostať sa k veľmi citlivým informáciám, ktoré chcel navyše zdieľať so Sovietskym zväzom.<ref name="ct24" /><ref name="agent" /> === Sovietska KGB === Ďalšie možné vysvetlenie motívu atentátu poskytol bývalý člen sovietskej rozviedky Ion Mihai Pacepa, v súčasnosti žijúci v Spojených štátoch, ktorý podal svedectvo o svojom rozhovore s [[Nicolae Ceauşescu|Nicolaem Ceauşescu]]. Ceauşescu sa mal zmieniť o zozname ''pre [[Moskovský kremeľ|Kremeľ]] nepohodlných svetových politikov'', ku ktorým patrili napr. [[Imre Nagy]], [[Rudolf Slánský]], [[Jan Masaryk]] alebo tiež John Fitzgerald Kennedy. Podľa výpovedí Pacepu mali byť tieto osoby odstránené prostredníctvom [[KGB]].<ref name="Pacepa0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pacepa | meno = Ion Mihai | odkaz na autora = | titul = The Kremlin’s Killing Ways | url = http://article.nationalreview.com/?q=MzY4NWU2ZjY3YWYxMDllNWQ5MjQ3ZGJmMzg3MmQyNjQ= | dátum vydania = 28. november [[2006]] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = National Review Online | jazyk = anglicky }}</ref> === Ropní magnáti a zbrojárske firmy === Podozreniam sa nevyhli ani americkí [[Ropa|ropní]] magnáti, ktorí sa mali systematicky dopúšťať krátenia štátu na daniach a Kennedy pripravoval mimo iných návrh zákona na potlačenie takéhoto správania.<ref name="broz146">Brož, str. 146−147</ref> K ďalším subjektom, ktorým bol Kennedy do značnej miery nepohodlný, patrili americké zbrojárske firmy.<ref name="ihned">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozadí atentátu na Kennedyho zůstává nejasné | periodikum = [[Hospodářské noviny]] | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | deň vydania = 21 | mesiac vydania = november | rok vydania = 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://hn.ihned.cz/c1-13665930-pozadi-atentatu-na-kennedyho-zustava-nejasne | issn = 1213-7693 }}</ref> Tím sa nepáčil Kennedyho plán na postupné stiahnutie 18 000 amerických vojenských „poradcov“ z [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]]. Spomínané Kennedyho nariadenie je známe pod názvom [[National Security Action Memorandum 263]] a možno v ňom nájsť mimo iného výslovný príkaz, že už do konca roku 1963 musí byť stiahnutá prvá tisícka armádnych špecialistov.<ref name="NSAM1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = National Security Action Memorandum 263 a 273 | url = http://www.scribd.com/doc/4068129/National-Security-Action-Memorandums-263-273 | dátum vydania = 21. novembra a 26. novembra 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = The White House | miesto = Washington | jazyk = anglicky }}</ref> Týmto by zbrojárske firmy prišli o obrovské zisky z dodávok zbraní a ďalšieho vojenského materiálu.<ref name="ihned" /> V nasledujúcom dokumente [[National Security Action Memorandum 273]] zo dňa 26. novembra 1963, ktorý bol vydaný tri dni po Kennedyho smrti jeho nástupcom Lyndonom Johnsonom, bol ale Kennedyho plán prehodnotený a de facto aj zrušený.<ref name="NSAM1" /> === Oswaldova cesta do Mexico City === Dňa 27. mája 1982 prišiel denník Dallas Morning News s informáciou, podľa ktorej mal roku 1964 Fidel Castro bližšie nešpecifikovanému agentovi FBI vysvetliť, že sa na politických predstaviteľov Kuby obrátil Lee H. Oswald s ponukou zavraždiť prezidenta Kennedyho; ku kontaktu malo podľa Castra dôjsť približne dva mesiace pred atentátom. Americká televízna stanica ABC News informáciu zanedlho doplnila s tým, že mal niekdajší riaditeľ FBI J. Edgar Hoover vyslať člena [[Komunistická strana Spojených štátov amerických|Komunistickej strany Spojených štátov amerických]] (CPUSA) Morrisa Childsa, aby od Castra získal bližšie informácie týkajúce sa Oswaldovej ponuky. Agent dallaskej pobočky FBI James Hosty, ktorý bol v dobe pred atentátom s Childsom v kontakte, potvrdil, že Childs pod krycím menom „Solo“ získal informácie o Oswaldovom napojení na kubánsku ambasádu v [[Mexiko (mesto)|Mexico City]]. Hosty k tomu uviedol: „Vieme, že takzvaný Solo podnikol krátko po atentáte cestu na Kubu a hovoril tu s Castrom. Castro mal Solovi vysvetliť, že približne dva mesiace pred atentátom Oswald navštívil kubánsku ambasádu v Mexico City a tu sa ponúkol, že pre Kubu zabije Kennedyho.“<ref name="mexiko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oswald offered to kill JFK for Cuba, report indicates | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/36/3630-001.gif | dátum vydania = 27. máj 1982 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-3-8 | vydavateľ = Dallas Morning News | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728120632/http://jfk.ci.dallas.tx.us/36/3630-001.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref> === Mafia === Svoje dôvody k odstráneniu oboch bratov Kennedyových mala aj už spomínaná mafia, ktorej odpor voči nim sa datoval od 50. rokov 20. storočia. John sa v tom čase stal členom senátneho výboru vedeného senátorom MacClellanom, pričom v ňom Robert Kennedy pôsobil ako právny poradca. Cieľom zmieneného výboru bolo vyšetrovanie nezákonných praktík v amerických [[Odbory|odborových zväzoch]]. Robert Kennedy sa stal mimo iného aj vedúcou osobnosťou vyšetrovania odborovej organizácie vodičov a pretekárov Teamsters Union. Zameral sa predovšetkým na jeho bossa Jimmyho Hoffa, ktorý bol najprv zbavený viny, po veľkom tlaku Roberta Kennedyho na orgány činné v trestnom konaní bol na istú dobu uväznený a to spolu s ďalšími skorumpovanými odborovými predákmi. Na bratov Kennedyovcov mali tiež zálusk mafiánski bossovia Carlos Marcello, Santos Trafficante alebo tiež Johnny Roselli. Marcello, ktorý sa časom stal mafiánskym kmotrom celého amerického juhu, bol na popud Roberta Kennedyho niekoľkokrát vyhostený z územia Spojených štátov. Carlos Marcello na adresu Kennedyovcov predniesol napríklad: „Robert je chvostom psa (Johna) a jediným spôsobom, ako zamedziť jeho vrteniu, je odseknúť psovi hlavu“. Santos Trafficante, boss floridskej mafie, na adresu Johna Kennedyho predniesol, že „...sa nedožije budúcich volieb, pretože to schytá ešte pred ich konaním.“ Túto vetu mal povedať Joseovi Alemanovi, jednému z predných činiteľov kubánskej exilovej komunity v Miami.<ref name="21stol">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brož | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Záhady atentátů na prezidenty USA: Oběti fanatiků, nebo spiknutí? | periodikum = 21. století | odkaz na periodikum = | dátum vydania = 19. február 2007 | deň vydania = | mesiac vydania = | rok vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://21stoleti.cz/blog/2007/02/19/zahady-atentatu-na-prezidenty-usa-obeti-fanatiku-nebo-spiknuti/ | issn = 1214-1097 }}</ref> === Smrť policajta Tippita === Ďalšie nejasnosti do prípadu prinieslo aj svedectvo, podľa ktorého bol policajt Tippit videný dva dni pred atentátom, teda 20. novembra, v spoločnosti Lee Oswalda v jednej z dallaských reštaurácií. O policajtovi Tippitovi je navyše známe, že udržoval styky s mafiou, hlavne s ľuďmi z okruhu Jacka Rubyho, ktorý sa poznal aj s Oswaldom.<ref name="ozvena">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Losev, Petrusenko | odkaz na autora = | titul = Ozvěna výstřelů z Dallasu | vydavateľ = Naše Vojsko | miesto = Praha | rok = 1986 | počet strán = | kapitola = | strany = 182 | isbn = | jazyk = }}</ref> === Záhadné postavy na Dealey Plaza === ==== Muž s&nbsp;epilepsiou ==== Existuje rovnaké podozrenie, týkajúce sa Jerryho T. Belknapa, zamestnanca novín ''Dallas Morning News'', ktorého krátko pred príjazdom prezidentskej kolóny (približne v 12.15) postihol [[epilepsia|epileptický záchvat]] neďaleko rohu ulíc Houston a Elm Street. Podľa niektorých špekulácií mal Belknap záchvat predstierať s cieľom odviesť pozornosť polície, aby tak mohli páchatelia atentátu v pokoji zaujať strelecké pozície.<ref name="stone">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Oliver Stone, Zachary Sklar | odkaz na autora = | titul = JFK: The Book of the Film | vydavateľ = Applause Books | miesto = New York | rok = 2000 | isbn = 1-55783-127-0 | kapitola = | strany = 161 | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="belknap">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bottom Line: How Crazy Is It? | periodikum = Newsweek | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | deň vydania = 23 | mesiac vydania = december | rok vydania = 1991 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.jfkmurdersolved.com/newsweek.htm | issn = 0028-9604 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101124000914/http://jfkmurdersolved.com/newsweek.htm | dátum archivácie = 2010-11-24 }}</ref> Belknap bol po záchvate odvezený do rovnakej nemocnice ako neskôr John Kennedy – teda do Parkland Memorial Hospital, pričom však neexistuje žiadny lekársky záznam o jeho ošetrení.<ref name="stone" /> Jerry Belknap túto skutočnosť neskôr vysvetlil tým, že práve vo chvíli, keď čakal na lekársku prehliadku, dorazil voz s ťažko raneným Kennedym a v tom zmätku odišiel šokovaný preč.<ref name="belknap" /> ==== Muž s&nbsp;dáždnikom ==== [[Image:Umbrella Man.jpg|thumb|left|Snímok Dealey Plaza tesne po atentáte; tzv. muž s&nbsp;dáždnikom sedí vedľa dopravnej značky úplne na pravo]] Rola tzv. „muža s&nbsp;dáždnikom“ (ang.: Umbrella Man), ktorého je zreteľne vidieť mimo iného aj na Zapruderovom filme, zostáva tajomstvom po viacej než štyridsiatich rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zapruderův film, snímek 220 (deštník lze vidět u levého dolního rohu) | url = http://www.assassinationresearch.com/zfilm/z220.jpg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-12-4 | vydavateľ = assassinationresearch.com | jazyk = }}</ref> Ako jeden zo stoviek svedkov stal v osudnú chvíľu na ulici Elm Street na námestí Dealey Plaza, pár krokov od miesta, kde bol prezident zasiahnutý poslednou smrtiacou strelou.<ref name="groden189">Groden, str. 189</ref> Aj keď toho dňa panovalo slnečné a teplé počasie, držal tento muž v ruke veľký čierny dáždnik, pričom ho počas samotného prejazdu prezidentskej limuzíny opakovane otváral a zatváral. Robert Groden, súkromný vyšetrovateľ atentátu, vyslovil vo svojej knihe ''The Killing of a President'' dve hlavné otázky: „Mal snáď byť tento dáždnik nejakou formou vizuálneho signálu, ktorým by prípadnému strelcovi či strelcom dával pokyn k&nbsp;zahájeniu paľby?“ „Alebo bol tento dáždnik nejakou dômyselnou tajnou zbraňou?“<ref name="groden189" /> Je však isté, že toho času nebolo v Dallase obvyklé, aby sa muži pred ostrým slnkom chránili slnečníkom. Tento muž krátko po streľbe zložil svoj dáždnik a sadol si na obrubník k dvom ďalším osobám. Chvíľu nato sa všetci rozdelili a každý odišiel sám preč. Muž s dáždnikom bol po pätnásťročnom pátraní identifikovaný komisiou HSCA ako Louis Steven Witt. Počas výsluchu vypovedal, že „rodinu Kennedyových neznášal a otvoreným dáždnikom chcel vyjadriť svoje pohŕdanie touto rodinou.“<ref name="groden189" /> Dáždnikom vraj chcel Kennedymu pripomenúť jeho otca Josepha Kennedyho, ktorý, k Wittovej nevôli, podporoval politiku [[appeasement]]u voči [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]] zo strany niekdajšieho britského ministerského predsedu [[Neville Chamberlain|Nevilla Chamberlaina]]. Práve čierny dáždnik bol totiž akýmsi nepísaným Chamberlainovým symbolom (podobne ako bola napr. [[cigara]] symbolom [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]]).<ref name="groden189" /> ==== Traja trampovia ==== {{Viaceré obrázky |smer=vertikálny |šírka=200 |obrázok1=The Three Tramps.jpg |popis1=Fotografia tzv. troch trampov odfotografovaná tesne po ich zadržaní |obrázok2=Aerial view of Dealey Plaza, CE876.jpg |popis2=Budova Dal-Tex je označená číslom 2 |obrázok3=US $5 1963 USN.jpg |popis3=Päťdolárová bankovka zo série 1963; povšimnite si predovšetkým rozdielne špecifikácie bankovky v podobe nápisu „United States Note“; obvykle možno na tomto mieste na amerických bankovkách zbadať nápis „Federal Reserve Note“ |obrázok4=Letter written by John F Kennedy to the head of the CIA.jpg |popis4=Nedávno objavený list z 12. novembra 1963, ktorého adresátom bol riaditeľ CIA John A. McCone. Prezident Kennedy prostredníctvom tohto listu požadoval, aby mu CIA zaslala tajné dokumenty týkajúce sa objektov UFO }} Zatiaľ čo polícia následne po atentáte prehľadávala námestie Dealey Plaza a bezprostredné okolie, všimol si už skôr spomínaný pracovník železnice Lee Bowers vlak, ktorý sa začal rozbiehať smerom k železničnému prejazdu.<ref name="groden69">Groden, str. 69</ref> Bowers si však bol istý, že tomuto vlaku neudelil povolenie k odjazdu a bezodkladne ho teda zastavil a privolal políciu. V jednom z vagónov boli objavení traja muži, tzv. „traja trampovia“, ktorí boli okamžite zatknutí. Oficiálne záznamy dallaskej polície, snímky a otlačky prstov, sa však stratili a jediným dôkazom o ich zatknutí zostala séria niekoľkých fotografií, odfotografovaných na Dealey Plaza.<ref name="groden69" /> Bez povšimnutia nezostal ani fakt, že aj keď boli títo muži prezývaní „traja trampovia“ alebo tiež „traja bezdomovci“, boli všetci podľa svedeckých výpovedí starostlivo oholení a ich oblečenie a topánky boli vo viac než dobrom stave.<ref name="groden49">Groden, str. 49</ref> V polovici 70. rokov bolo urobených niekoľko pokusov o ich identifikáciu.<ref name="groden143">Groden, str. 143</ref> Podľa oficiálnych záznamov týkajúcich sa väzby, malo ísť o mužov menom Gus Abrams, Harold Doyle a John Gedney.<ref name="groden143" /> Podľa výskumníka Roberta Grodena však v prípade najvyššieho z nich (na fotografii prostredný z trampov) mohlo ísť o odsúdeného vraha Charlesa Harrelsona či bývalého agenta CIA Franka Sturgisa. Ďalší z trampov, muž drobnejšej postavy (pozri na fotografii úplne vpravo), mohol byť Howard Hunt, ktorý bol počas [[Aféra Watergate|aféry Watergate]] vyšetrovaný kvôli odcudzeniu dôležitých dokumentov zo sídla Demokratickej strany USA.<ref name="groden143" /> Muž robustnej postavy (prvý napravo od policajta) sa navyše, podľa neskoršieho tvrdenia denníka ''Dallas Times Herald'', výrazne podobá popisu muža, ktorý v roku 1968 spáchal [[atentát na Martina Luthera Kinga]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Biggio | meno = W. S. | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Link between Deaths of JFK, King Claimed | periodikum = Dallas Times Herald | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | deň vydania = 19 | mesiac vydania = marec | rok vydania = 1969 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | ročník = 81 | číslo = | strany = | url = http://jfk.ci.dallas.tx.us/29/2968-001.gif | issn = 1565849 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728121535/http://jfk.ci.dallas.tx.us/29/2968-001.gif | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref> ==== Postava v&nbsp;budove Dal-Tex ==== Na vonkajšom požiarnom schodisku budovy Dal-Tex, ktorá sa nachádza hneď naproti Texaskému knižnému veľkoskladu, sedel v dobe atentátu neznámy muž, ktorého je zreteľne vidieť na snímke fotografa Ika Altgensa.<ref group="pozn">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Altgens | meno = Ike | odkaz na autora = | titul = Fotografia urobená niekoľko sekúnd pred prvým výstrelom | url = http://www.ratical.org/ratville/JFK/images/Altgens.jpg | dátum vydania = 22. november 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-12-14 | vydavateľ = ratical.org | jazyk = }}</ref> Niekoľko sekúnd potom, čo bol Kennedy zasiahnutý do chrbta a do krku, stratil tento muž, evidentne úľakom, rovnováhu a spadol o niekoľko schodov nižšie, načo sa snažil znovu vstať.<ref name="groden184">Groden, str. 184-185</ref> Bližší prieskum Altgensovej fotografie neskôr odhalil postavu ďalšieho muža, ktorý sa v dobe streľby vykláňal z okna na druhom poschodí budovy Dal-Tex, nachádzajúcej sa priamo pod zmieneným schodiskom. Muž mal ľavú ruku položenú na okennom parapete, pravá ruka bola schovaná v šere za oknom. Výskumník Groden vyjadruje presvedčenie, že toto okno bola perfektná palebná pozícia pre minimálne dva výstrely.<ref name="groden184" /> Podľa Garrisonovej schémy streľby mala byť odtadiaľ vypálená druhá guľka v celkovom poradí, ktorá Kennedyho minula a zasiahla chodník a potom štvrtá, ktorá Kennedyho zasiahla do chrbta. === Exekutívne nariadenie č. 11110 === [[4. jún|4.&nbsp;júna]] [[1963]] vydal Kennedy [[exekutívne nariadenie 11110]], ktoré ministrovi financií (angl.: Secretary of the Treasury) na novo umožňovalo emisiu [[Certifikát striebra|certifikátov striebra]]<ref group="pozn">Okrem niekoľkých formálnych ustanovení</ref> vzťahujúcich sa priamo na [[striebro]] držané americkou vládou, čo bolo v tej dobe úplne proti monetárnej politike razené [[Federal Reserve System|Federálnym rezervným systémom]], ktorý od roku [[1934]] presadzoval výrazné obmedzenie fyzického zlata a striebra v držaní bežných Američanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kennedy | meno = John F. | odkaz na autora = | titul = Executive Order 11110 | url = http://www.presidency.ucsb.edu/ws/index.php?pid=59049#axzz1KSCCLu00 | dátum vydania = 4. jún 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = The White House | jazyk = anglicky }}</ref> Novo zvolený prezident [[Lyndon B. Johnson]] navyše o pár mesiacov neskôr zrušil ako toto nariadenie, tak strieborné certifikáty ako také (ktoré boli vydávané už od roku [[1878]]). V komunite ľudí, zaujimajúcich sa o atentát na JFK, sa vtedy špekulovalo o súvislosti medzi Kennedyho odporom voči FEDu v tejto záležitosti a jeho následnou smrťou. V roku [[1989]] na túto tému napísal Jim Marrs knihu ''Crossfire: The Plot that Killed Kennedy'' (''Krížová paľba: Komplot, ktorý zabil Kennedyho'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mars | meno = Jim | odkaz na autora = | titul = Crossfire: The Plot that Killed Kennedy | vydavateľ = Basic Books | miesto = New York | rok = 1993 | isbn = 0-88184-524-8 | kapitola = | strany = | počet strán = 656 | jazyk = anglicky }}</ref> Na druhej strane v roku [[2000]] vznikla esej ''Debunking the Federal Reserve Conspiracy Theories'' (''Odhalenie konšpiračných teórií o&nbsp;Federálnom rezervnom systéme'') profesora ekonomiky Edwarda Flahertyho, ktorý naopak toto spojenie považuje za chybné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Flaherty | meno = Edward | odkaz na autora = | titul = Debunking the Federal Reserve Conspiracy Theories | url = http://www.publiceye.org/conspire/flaherty/Federal_Reserve.html | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Department of Economics College of Charleston | jazyk = anglicky }}</ref> == Svetová reakcia na atentát == Atentát vyvolal celosvetový ohlas potvrdený kondolenciami mnohých štátnikov. 23. novembra vyjadril československý prezident [[Antonín Novotný]] sústrasť novému prezidentovi [[Lyndon B. Johnson|Lyndonovi B. Johnsonovi]] a uviedol, že „sa Kennedy stal obeťou kriminálneho sprisahania“.<ref name="reaction">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Griggs | meno = Ian | odkaz na autora = | titul = Reakce světa na atentát na JFK | url = http://www.assassinationresearch.com/v1n2/worldreaction.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-23 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref> 23. novembra bol na titulnej strane československého denníka [[Rudé právo]] uverejnený článok nasledujúceho znenia (titulok a úvod): <blockquote><center>'''Prezident Kennedy zavraždený pri atentáte v&nbsp;Texase<br />O&nbsp;páchateľoch dosiaľ nie je jasno – Prezidentský úrad preberá<br /> úradujúci viceprezident L. Johnson – Krajná pravica v&nbsp;pozadí zločinu?'''</center><br /> ''V&nbsp;piatok o 20-tej hodine stredoeurópskeho času zomrel prezident Spojených štátov John Fitzgerald Kennedy na následky atentátu, ktorý bol krátko predtým na neho spáchaný v&nbsp;Texase (USA). Do neskorých nočných hodín nášho času nedošli presnejšie spravy o&nbsp;páchateľovi alebo páchateľoch. Bolo zatknutých niekoľko podozrivých osôb. K&nbsp;atentátu došlo v&nbsp;blízkosti texaského mesta Dallas, kde minulý mesiac napadli rasisti a ultrapravicové kruhy Adlaia Stevensona, predstavitelia liberálnejšieho krídla Demokratickej strany.''<ref name="pravo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = President Kennedy zavražděn při atentátu v Texasu | periodikum = [[Rudé právo]] | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | deň vydania = 22 | mesiac vydania = november | rok vydania = 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | ročník = 44 | číslo = 323 | strany = 1 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1963/11/23/1.png | issn = }}</ref></blockquote> Dňa 24. novembra potom Rudé Právo vydalo článok s odkazom na americkú pobočku [[Česká tlačová kancelária|ČTK]], v ktorom uviedlo, že: „Kolujú rôzne protichodné zvesti o&nbsp;silách stojacích za atentátom a existujú dohady, že za tým stojí FBI a CIA.“<ref name="reaction" /> Bez povšimnutia táto udalosť nezostala ani vo vtedajšom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vysielanie stanice [[CBS]] (videozáznam): Sovietska reakcia na atentát na JFK | url = http://www.youtube.com/watch?v=HpF6HwMVZUA&feature=related | dátum vydania = 22.11.1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-6 | vydavateľ = youtube.com | jazyk = anglicky }}</ref> Boris Ivanov, vtedajší náčelník rezidentúry KGB v [[New York (mesto)|New Yorku]], sa mal zmieniť o svojom presvedčení, že skôr išlo o čin organizovanej skupiny než o čin osamotenej osoby.<ref name="sovietreak">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = JFK Assassination Records Review Board Releases Top Secret Records | url = http://www.indiana.edu/~oah/nl/98feb/jfk.html#d1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-27 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref> Sovietska vláda poprela akékoľvek napojenie Lee Oswalda na organizácie v [[ZSSR]] a popísala ho ako čudáckeho [[Neuróza|neurotika]].<ref name="sovietreak" /> Prvé spravy o atentáte boli odvysielané Domácim Rádiom 22. 11. v 19.28 [[UT]]. 24. novembra zverejnila Nědělja, týždenná príloha denníka [[Izvěstija]], veľkú fotografiu prezidenta Kennedyho s titulkom informujúcim o jeho smrti. Zábery z miesta tragédie boli tiež prenášané z Washingtonu priamo do Moskvy pomocou prvej telekomunikačnej družice [[Telstar]].<ref name="reaction" /> [[Image:Crowds listening for news on Kennedy NYWTS.jpg|thumb|left|Dav ľudí počúva šokujúcu správu z&nbsp;rádia o&nbsp;smrti JFK]] Predseda rady ministrov ZSSR [[Nikita Chruščov]] sa po obdržaní informácie o atentáte vrátil zo svojej služobnej cesty späť do Moskvy a pomocou špeciálnej telefónnej linky kontaktoval tunajšieho amerického veľvyslanca s vyjadrením najhlbšej sústrasti. Atentát označil ako „ohavný čin, ktorý je tvrdou ranou pre všetkých, ktorí oslavujú svetový mier a Americko-Sovietsku spoluprácu. Potom, ako odoslal kondolenčné listy Kennedyho manželke Jacqueline a viceprezidentovi Lyndonovi Johnsonovi, sa osobne dostavil do rezidencie vtedajšieho amerického ambasádora Foya D. Kohlera, aby tu vlastnoručne podpísal kondolenčnú knihu. V liste Jacquline Kennedyovej Chruščov okrem iného uviedol: „Všetci, ktorí ho poznali, ho veľmi rešpektovali a ja osobne budem vždy spomínať na svoje stretnutia s&nbsp;ním.“<ref name="spokane">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Khrushchev Extends Sympathies | periodikum = Spokane Daily Chronicle | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | deň vydania = 23 | mesiac vydania = november | rok vydania = 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | ročník = 78 | číslo = 55 | strany = 8 | url = http://news.google.com/newspapers?id=H64SAAAAIBAJ&sjid=ePcDAAAAIBAJ&pg=5500,5914379&dq=assassination+of+john+f+kennedy&hl=en | issn = }}</ref> Tými stretnutiami mal Chruščov na mysli rokovania s Kennedym v priebehu eskalácie studenej vojny v rokoch 1961 – 62. Na prichádzajúce správy o atentáte zareagovala aj [[New York Stock Exchange|Newyorská burza cenných papierov]] (skr. NYSE), pretože väčšina na nej obchodovaných [[Akcia (cenný papier)|akcií]] skokovo oslabila súhrnne o 10,6 miliardy amerických dolárov. Z obáv pred ešte väčším prepadom akcií a počínajúcou panikou investorov, bolo piatkové obchodovanie na burze v 14.07 newyorského času uzavrené. Vedenie burzy následne ohlásilo, že budú zrušené všetky príkazy investorov, ktoré neboli vykonané najneskôr v dobe uzavretia burzy. Ako reakciu na zastavenie obchodovania na neworskej burze ohlásili koniec obchodovania aj trhy s bavlnou a ovčou vlnou. Obchodovanie neskôr ukončila aj Stredozápadná burza cenných papierov (Midwest Stock Exchange) a bolo zastavené aj obchodovanie s poľnohospodárskymi komoditami ako napr. kakaom, kávou a cukrom.<ref name="sl">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Webel | meno = Lewis A. | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = News of Assassination Shaves Market Values By $10.6 Billion | periodikum = Deseret News Salt Lake Telegram | odkaz na periodikum = | dátum vydania = | deň vydania = 24 | mesiac vydania = november | rok vydanie = 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-08-24 | ročník = | číslo = 126 | strany = 5 | url = http://news.google.com/newspapers?id=J5cqAAAAIBAJ&sjid=D1gEAAAAIBAJ&pg=5397,5406574&dq=jfk+assassination&hl=en | issn = | jazyk = anglicky }}</ref> <br>Napríklad hodnota [[Dow Jones Industrial Average|Indexu Dow-Jones]] činila v piatok 22. novembra v 13.00 735,81 bodu, v 14.07 už činila iba 711,49 bodu.<ref name="sl" /><ref>Pokorný, str. 92, 93</ref> Atentát bol nielen pre Severnú Ameriku, ale aj pre zvyšok sveta veľkým šokom. Správa o atentáte bola krátko po spáchaní odvysielaná na živo na televíznej stanici Dallas TV, kvôli čomu bolo prerušené vysielanie pravidelného programu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = JFK Assassination on Live Dallas TV | url = http://www.youtube.com/watch?v=TpicOfFajNE&feature=related | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-6 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref> Školy po celých Spojených štátoch a Kanade prepustili v ten deň svojich žiakov skôr domov a 54 % Američanov zanechalo svojich bežných denných aktivít.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = BBC ON THIS DAY: Stunned into silence' by JFK's death | url = http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/witness/november/22/newsid_3211000/3211055.stm | dátum vydania = 22. 11. 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historické perspektivy: Reakce američanů na zavraždění prezidenta a útoky z 11.&nbsp;září | url = http://findarticles.com/p/articles/mi_m4021/is_2002_Jan_1/ai_82264530 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref> Mnohí ľudia v nasledujúcich dňoch pociťovali silný smútok, nevoľnosť, nervozitu a mali problémy so spánkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mourning population: Some considerations of historically comparable assassinations - Death Studies | url = http://www.informaworld.com/smpp/content~content=a781314254~db=all | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-9-11 | vydavateľ = | jazyk = anglicky }}</ref> Hovorí sa, že si v podstate každý americký pamätník udalostí spomenie, kde práve bol, keď zachytil správu o atentáte na prezidenta Kennedyho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Abigail Van Buren (Pauline Phillips) | odkaz na autora = | titul = Where Were You When President Kennedy Was Shot?: Memories and Tributes to a Slain President | vydavateľ = Andrews and McMeel Pub. | miesto = Kansas City | rok = 1993 | isbn = 978-0836262469 | kapitola = | strany = | jazyk = anglicky }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn"/> === Literatúra === * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zifčák | meno = Ludvík | odkaz na autora = | titul = Zabili jsme Kennedyho | vydavateľ = ELLF | miesto = Bruntál | rok = 2008 | isbn = 978-80-904078-1-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kyncl | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Kyncl | titul = 63 dní do Dallasu | vydavateľ = Vydav. čas. min. nár. obrany | miesto = Praha | rok = 1966 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = | počet strán = 213 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pokorný | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Ulice Jilmů 12.30 | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 1965 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = | počet strán = 193 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Volek | meno = Jindřich | odkaz na autora = | titul = Kennedyové | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 1970 | isbn = | kapitola = | strany = | počet strán = 274 | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = Mark Lane, Karel Kyncl | odkaz na autora = | titul = Byl Lee Oswald nevinen? | vydavateľ = NPL | miesto = Praha | rok = 1964 | isbn = | kapitola = | počet strán = 58 | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brož | meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Na mušce prezident | vydavateľ = Ottovo nakladatelství v divizi Cesty | miesto = Praha | rok = 2004 | isbn = 80-7181-880-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mailer | meno = Norman | odkaz na autora = | titul = Americké tajmenství: Příběh Lee Harveye Oswalda | vydavateľ = Mustang | miesto = Plzeň | rok = 1997 | isbn = 80-7191-143-7 | kapitola = | strany = | počet strán = 826 | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Summers | meno = Anthony | odkaz na autora = | titul = Konspirace : poslední kniha o atentátu na J.F.K. : dramatická svědectví, nové důkazy | vydavateľ = JEVA | miesto = Rudná u Prahy | rok = 1993 | isbn = 80-85797-08-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bugliosi | meno = Vincent | odkaz na autora = | titul = Reclaiming History: The Assassination of President John F. Kennedy | vydavateľ = Norton | miesto = New York | rok = 2007 | isbn = 0-393-04525-0 | kapitola = | strany = | jazyk = anglicky }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Groden | meno = Robert J. | odkaz na autora = | titul = The Killing of a President: The Complete Photographic Record of the Assassination | vydavateľ = Viking Studio Books (1st edition) | miesto = New York | rok = 1994 | isbn = 0-14-024003-9 | kapitola = | počet strán = 223 | jazyk = anglicky }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = La Fontaine | meno = Mary | odkaz na autora = | titul = Oswald Talked: The New Evidence in the JFK Assassination | vydavateľ = Pelican Publishing Company | miesto = Gretna | rok = 1996 | isbn = 1-56554-029-8 | kapitola = | počet strán = 454 | jazyk = anglicky }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Garrison | meno = Jim | odkaz na autora = | titul = On the trail of the assassins: my investigation and prosecution of the murder of President Kennedy | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 1992 | isbn = 0-14-017035-9 | kapitola = | počet strán = 342 | jazyk = anglicky }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blaine | meno = Gerald | odkaz na autora = | titul = The Kennedy Detail: JFK's Secret Service Agents Break Their Silence | vydavateľ = Gallery | miesto = New York | rok = 2010 | isbn = 1-4391-9296-0 | kapitola = | strany = | počet strán = 446 | jazyk = anglicky }} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Assassination of John F. Kennedy|commons_štítok=Atentát na Johna F. Kennedyho}} == Zdroje == * {{Preklad|cs|Atentát na Johna Fitzgeralda Kennedyho|7338375}} {{Atentáty na prezidentov Spojených štátov}} [[Kategória:Atentáty|Kennedy, John Fitzgerald]] [[Kategória:Kennedyovci]] [[Kategória:1963 v Spojených štátoch]] [[Kategória:Dallas]] [[Kategória:Vraždy v USA]] 0gle9tt0x3vyuu9cmhy24zfv0y3963q 0 204953 8252939 7827998 2026-07-24T15:18:17Z ~2026-41205-46 301079 Rozšírenie textu o hlbšiu históriu paláca. 8252939 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.141537|17.105868|type:landmark|format=dms|display=title}}[[Obrázok:Pálffyho palác Panská-2.jpg|thumb|Pálfiho palác na Panskej]] [[Obrázok:Pálffyho palác Panská table.jpg|thumb|Tabuľa na Pálfiho paláci]] '''Pálffyho palác''' je [[Palác (reprezentatívna budova)|palác]] v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Panská ulica (Bratislava)|Panskej ulici]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pálffyho palác | url = https://www.gmb.sk/detail/palffyho-palac | vydavateľ = Galéria mesta Bratislavy | dátum prístupu = 2024-03-30 | jazyk = sk}}</ref> Je národnou kultúrnou pamiatkou vo vlastníctve hlavného mesta a v súčasnosti slúži ako sídlo Galérie mesta Bratislavy, jeho nádvorie je voľne prístupné širokej verejnosti. Je jedným z viacerých bratislavských palácov, ktoré v minulosti patrili rodine [[Pálfiovci|Pálffyovcov]], dedičných [[Bratislavská župa (Uhorsko)|bratislavských županov]]. Tento významný rod ho vlastnil od roku [[1715]] až do rozpadu [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej monarchie]]. '''Dejiny''' Palác prešiel viacerými prestavbami a svoju dnešnú podobu získal v polovici [[19. storočie|19. storočia]] po [[Klasicizmus|neskoroklasicisticke]]<nowiki/>j prestavbe, ktorú inicioval gróf [[Ján Pálfi (1829 – 1908)|Ján Pálffy]]. Dovtedy slúžil ako župný dom. Počas rokov [[1981]]-[[1987]] prešiel rekonštrukciou, ktorej súčasťou bol aj rozsiahly pamiatkový výskum. Ten poukázal na významnú historickú hodnotu paláca a jeho vzácne postavenie v dejinách [[Bratislava|Bratislavy]]. Na jednom mieste sa tu stretávajú fragmenty zásadných dejín mesta a jeho architektonického vývoja. Stopy [[Kelti|keltského osídlenia]] - takzvané [[Oppidum (železná doba)|oppidum]] z [[1. storočie|1. storočia]] nášho letopočtu - sú viditeľné v suteréne paláca. Našla sa tu šachta na skladovanie potravy, hrob aj nálezy dokladajúce bezprostrednú blízkosť mincovne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Galéria mesta Bratislavy - Pálffyho palác {{!}} Miesta | url = https://www.visitbratislava.com/sk/miesta/palffyho-palac/ | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk-SK}}</ref>. O prítomnosti slovanského osídlenia svedčí nález štyroch slovanských hrobov z 9. a z polovice 10. storočia. Obdobie Rímskej ríše je možné pozorovať vďaka množstvu stavebného materiálu použitého v murive objektu, zvlášť v múroch ranostredovekého románskeho paláca zo začiatku 13. storočia. Archeologický výskum odhalil tiež jadro mestského [[Gotika|gotického paláca]] z 15. storočia. Viaceré prvky mestského paláca boli v objekte v rámci pamiatkovej obnovy priznané a návštevníci ich môžu obdivovať aj dnes. '''Palác a umenie''' Posledný majiteľ paláca, gróf Ján Pálffy, bol známy ako filantrop, mecén a zberateľ umenia európskych rozmerov. Práve v paláci na Panskej ulici umiestnil časť svojich vzácnych zbierok, napríklad historický nábytok, zbierku striebra, cenné predmety umeleckého remesla aj výtvarné diela talianskych či holandských majstrov. Žiaľ, dnes sa už v budove žiaden predmet z tejto kolekcie nenachádza. K svojej funkcii vystavovať umelecké diela sa palác opäť prihlásil po roku [[1988]], keď ho dostala do užívania Galéria mesta Bratislavy. V súčasnosti sa v objekte nachádzajú stále expozície spojené s históriou paláca aj mesta, ako aj priestory pre krátkodobé výstavy moderného a súčasného umenia spojeného s regiónom. == Referencie == {{Referencie}} {{architektonický výhonok}} [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Klasicistické stavby na Slovensku]] jhzzqo06jmx8hy8ajoibflowfqiaoxr 0 205880 8252907 7650688 2026-07-24T13:44:11Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8252907 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Mazda RX-7 | obrazok = MAZDA RX-7 FD3S.JPG | vyrobca = [[Mazda Motor]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1978-2002<br/>811 634 vyrobených<ref name="Long">{{Citácia knihy |titul=RX-7 |priezvisko=Long |meno=Brian |rok=2004 |vydavateľ=Veloce Publishing |miesto=Dorchester |isbn=1-904788-03-3|strany=206 }}</ref> | krajina_povodu = [[Hirošima (mesto)|Hirošima]], [[Japonsko]] | predchodca = [[Mazda RX-3]] | nasledovnik = [[Mazda RX-8]] | pribuzne = | trieda = [[Športový automobil]] | typ_karoserie = 2-dverové [[kupé]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom v strede|Motor za prednou nápravou]], [[zadný náhon]] | platforma = | motor = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = [[Mazda MX-5]] | dizajner = }} '''Mazda RX-7''' je [[športový automobil]], ktorý v rokoch 1978 až 2002 vyrábala japonská automobilka [[Mazda Motor|Mazda]]. Pôvodná Mazda RX-7 bola vybavená dvojrotorovým [[Wankelov motor|Wankelovým motorom]] s objemom 1146 cm³ a športovým usporiadaním s [[Automobil s motorom v strede|motorom za prednou nápravou]] a [[zadný náhon|zadným náhonom]]. RX-7 bola priamym nástupcom modelu [[Mazda RX-3|RX-3]] (obe boli v Japonsku predávané ako Savanna) a následne nahradila všetky ostatné Mazdy s rotačným motorom okrem modelu [[Mazda Cosmo|Cosmo]]. RX-7 sa päťkrát dostala do zoznamu [[Car and Driver 10Best|10Best]] časopisu ''[[Car and Driver]]''. Celkovo sa vyrobilo 811 634 kusov.<ref name="Long2">{{Citácia knihy |titul=RX-7 |priezvisko=Long |meno=Brian |rok=2004 |vydavateľ=Veloce Publishing |miesto=Dorchester |isbn=1-904788-03-3|strany= }}</ref> __TOC__{{Clear}} ==Prvá generácia (SA/FB)== {{Infobox Automobil | nazov = SA/FB | obrazok = 1983 Mazda RX-7 GSL, front left.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1979–1985 <br/> 471 018 vyrobených<ref name="Long"/> | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = 1,1 L 75 kW/102 koní [[Wankelov motor Mazda#12A|12A]]<br/>1,3 L 101 kW/137 koní [[Wankelov motor Mazda#13B|13B RE-EGI]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 3-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]<br/>4-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]<br/>5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br/>4-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]] | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = 1000-1100 kg | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Series 1 (1978-1980) je zvyčajne označovaná ako "SA22C" z prvých abecedno-číslicového kódu [[Identifikačné číslo vozidla|VIN]]. Táto séria RX-7 mala nelakované oceľové nárazníky. V roku 1980 Mazda vyrobila 2500 špeciálnych severoamerických modelov, známych ako LS (Leather Sport). Series 2 (1981-1983) mala integrované plastom pokryté nárazníky, široké čierne gumené lišty na bokoch karosérie a upravené motorové komponenty. Výbava GSL poskytovala voliteľné [[Kotúčová brzda|kotúčové brzdy]] na všetkých kolesách, pričom s prednými ventilovanými kotúčmi a zadný [[Diferenciál so zvýšeným trením|samosvorný diferenciál]] (LSD). Series 3 (1984-1985) mala upravenú prednú spodnú čelnú plochu. GSL-SE mala motor [[Wankelov motor Mazda|13B RE-EGI]] so [[vstrekovanie paliva|vstrekovaním paliva]], ktorý vyvíjal výkon 101 kW/137 koní a [[krútiaci moment]] 183 Nm. Podľa Mazda, jej rotačný motor dovoľoval RX-7 GLS zrýchliť z 0 na 80 km/h za 6,3 sekundy. Možnosti a modely boli rôzne v každej krajine. Rozmer sporiadania a interiérovej úpravy v Series 3 bol zmenený len v severoamerických verziách. Dodatočne, Severná Amerika bol jediný trh, ktorý ponúkal prvú generáciu RX-7 s motorom [[Wankelov motor Mazda|13B]] s vstrekovaním paliva, a to model GSL-SE. [[Turbodúchadlo|Prepĺňaný]] motor 12A (bez [[medzichladič]]a) bol dostupný v najposlednejších modeloch Series 3 v Janonsku. Predajnosť bola dobrá, s celkovým počtom 474 565 vyrobených modelov prvej generácie; samotných 377 878 sa predalo v [[Spojené štáty|USA]]. V roku 2001 časopis ''[[Sports Car International]]'' zaradil prvú generáciu RX-7 na 7. miesto vo svojom zozname [[Sports Car International|Top Sports Car of the 1970s]]. {{-}} ==Druhá generácia (FC)== {{Infobox Automobil | nazov = FC | obrazok = 1990 Mazda RX7 FC3S Modified.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = [[Mazda Savanna]] | produkcia = S4 (1986 - 1988) – S5 (1989 - 1991) <br/> 272 027 vyrobených<ref name="Long"/> | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = 1,3 L (108 kW/147 koní) S4 atmosférický [[Wankelov motor Mazda#13B|13B]]<br>1,3 L (135 kW/183 koní) S4 Prepĺňaný [[Wankelov motor Mazda#13B|13B]]<br>1,3 L (119 kW/162 koní) S5 Atmosférický [[Wankelov motor Mazda#13B|13B]]<br>1,3 L (147 kW/200 koní) S5 Prepĺňaný [[Wankelov motor Mazda#13B|13B]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = 2431 mm | vyska = 1265 mm | sirka = 1689 mm | dlzka = 1986-88: 4290 mm<br>1989–1991: 4315 mm | hmotnost = 1191-1393 kg | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Series 4 (1986-1988) bola dostupná s [[Motor s nasávaním|atmosférickým motorom]] 13B-VDEI so vstrekovaním paliva a výkonom 108 kW/147 koní. Voliteľný prepĺňaný model (1987-1988), známy ako Turbo II na americkom trhu poskytoval výkon 135 kW/183 koní. Series 5 (1989-1992) mala upravený dizajn a lepší motorový manažment, rovnako ako ľahšie rotory a vyšší [[kompresný pomer]], 9,7:1 pre atmosférický motor a 9,0:1 pre prepĺňaný motor. Atmosférický model Series 5 FC poskytoval výkon 119 kW/162 koní, kým Series 5 Turbo mal výkon 147 kW/200 koní. {{-}} ==Tretia generácia (FD)== {{Infobox Automobil | nazov = FD | obrazok = Mazda-rx7-3rd-generation01.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = [[Ẽfini|Ẽfini RX-7]] | produkcia = 1992–2002 <br/> 68 589 vyrobených<ref name="Long"/> | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = 1,3 L (188 kW/255 koní) [[Wankelov motor Mazda#13B-REW|13B-REW]]<br/>1,3 L (195 kW/265 koní) 13B-REW<br/>1,3 L (206 kW/280 koní) 13B-REW | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 4-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]<br>5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]] | razvor = 2426 mm | vyska = 1229 mm | sirka = 1750 mm | dlzka = 4280 mm | hmotnost = 1282 kg | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Tretia generácia RX-7, '''FD''' (s FD3S pre JDM a JM1FD pre USA VIN) mala upravený dizajn karosérie. 13B-REW bol prvým, masovo vyrábaným sekvenčným [[twin-turbo]] systémom, ktorý sa exportoval mimo Japonska, ktorý navyšoval výkon na hodnotu 188 kW/255 koní v roku 1993 a 206 kW/280 koní počas ukončenia výroby v roku 2002. FD RX-7 sa v roku 1993 stala [[Import Car of the Year]] časopisu ''[[Motor Trend]]'' {{-}} ==Referencie== {{Referencie}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Mazda RX-7}} ==Externé odkazy== * [http://www.dmoz.org/Recreation/Autos/Makes_and_Models/Mazda/RX-7/ Mazda RX-7] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120119035104/http://www.dmoz.org/Recreation/Autos/Makes_and_Models/Mazda/RX-7 |date=2012-01-19 }} na [[Open Directory Project]] ==Zdroj== {{Preklad|en|Mazda RX-7|475613936}} [[Kategória:Automobily Mazda|RX-7]] [[Kategória:Športové automobily]] [[Kategória:Kupé]] [[Kategória:Automobily so zadným náhonom]] [[Kategória:Automobily s riadením všetkých štyroch kolies]] [[Kategória:Rely automobily]] [[Kategória:Automobily skupiny B]] 0xsmzlsnjou5skm7iezehcoezvwva8q 0 213237 8252890 6835321 2026-07-24T12:42:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252890 wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec | názov = Abaújszántó | typ = mesto | obrázok = | erb = HUN Abaújszántó Címer.svg | vlajka = Flag of Abaújszántó.svg | župa = [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa|Boršodsko-abovsko-zemplínska]] | obvod = [[Göncský okres|Göncský]] | rozloha = 47.36 | PSČ = 3881 | kód = 47 | KSH = 03595 | lat_deg = 48 | lat_min = 16 | lat_sec = 42 | lon_deg = 21 | lon_min = 11 | lon_sec = 15 }} '''Abaújszántó''' ({{V jazyku|slk|''(Abovský) Santov''}}) je [[mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa|Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe]] v [[Göncský okres|Göncskom okrese]]. Má rozlohu {{ha|4736|m}} a žije tu {{OBP|HU|03595}} obyvateľov ''({{OBD|HU|03595}})''. == Osobnosti mesta == * [[Kálmán Kalocsay]] (* [[1891]] – † [[1976]]), esperantista a lekár == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Nemecko}} [[Bad Schwalbach]], [[Nemecko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Oberlungwitz]], [[Nemecko]] == Externé odkazy == * [http://www.abaujszanto.hu/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201212172623/http://www.abaujszanto.hu/ |date=2020-12-12 }} {{Maďarský výhonok}} {{Göncský okres}} [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] g27q89fmjd0xvdg5yl9379r6zvjvdnb 0 216083 8253068 7867956 2026-07-24T22:43:59Z Funke 51152 obrázok 8253068 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rakúska obec | názov = Graden | typ = obec | erb = AUT Graden COA.png | obrázok = Graden Köflach 04.jpg | popis = | nadmorská výška = 697 | PSČ = 8593 | kód = 61606 | web = www.graden.at }} '''Graden''' je obec v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersko]] v okrese [[Voitsberg (okres)|Voitsberg]]. Žije tu {{OBP|AT|61606}} obyvateľov ({{OBD|AT|61606}}). == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.graden.at/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130603224430/http://graden.at/ |date=2013-06-03 }} {{Rakúsky výhonok}} {{Obce okresu Voitsberg}} [[Kategória:Obce okresu Voitsberg]] oi9jgry34taapnkc2sxxo71xe56dsll 0 221594 8253171 8247083 2026-07-25T10:31:46Z KormiSK 91359 /* el */ 8253171 wikitext text/x-wiki {{portál|Šport|Športový}} Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto [[Portál:Šport/Kategorizácia|kategorizácie]]. Obsahuje '''323''' článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní. == eb == [[Eberechi Eze]]{{·}}[[Ebráhím Mírzápúr]] == ed == [[Ed Belfour]]{{·}}[[Ed Jovanovski]]{{·}}[[Eddie Edwards (tenista)]]{{·}}[[Eddie Howe]]{{·}}[[Eddie Olczyk]]{{·}}[[Eddie Tolan]]{{·}}[[Eddy Merckx]]{{·}}[[Eden Hazard]]{{·}}[[Edgar Davids]]{{·}}[[Edgars Masaļskis]]{{·}}[[Edin Džeko]]{{·}}[[Edina Gallovitsová]]{{·}}[[Edmonton Oilers]]{{·}}[[Edmund Hillary]]{{·}}[[Edmund Viliam Téry]]{{·}}[[Edouard Roger-Vasselin]]{{·}}[[Edson Álvarez]]{{·}}[[Eduard Blasy]]{{·}}[[Eduard Hartmann (1965)]]{{·}}[[Eduard Hartmann (1988)]]{{·}}[[Eduard Hrnčár]]{{·}}[[Eduard Konstantinovič Zankovec]]{{·}}[[Eduard Longauer]]{{·}}[[Eduard Velecký]]{{·}}[[Eduardo Camavinga]]{{·}}[[Eduardo da Silva]]{{·}}[[Eduardo Masso]]{{·}}[[Eduardo Schwank]]{{·}}[[Edurne Pasabanová]]{{·}}[[Edvald Boasson Hagen]]{{·}}[[Edwin Soi]]{{·}}[[Edwin van der Sar]] == ee == [[Eendracht Alost Ladies]]{{·}}[[Eetu Mäkiniemi]] == eg == [[Egypt na Letných olympijských hrách 2008]]{{·}}[[Egyptské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Egyptské národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Egyptské národné hádzanárske mužstvo]]{{·}}[[Egyptské národné vodnopólové družstvo mužov]] == eh == [[EHC Red Bull München]]{{·}}[[Ehsan Hadadi]] == ei == [[Eiður Guðjohnsen]]{{·}}[[Eintracht Frankfurt]]{{·}}[[Eintracht Frankfurt (ženy)]]{{·}}[[Eisbären Berlin]]{{·}}[[Eishalle Deutweg]]{{·}}[[Eisuke Nakaniši]] == ej == [[Ejal Ran]] == ek == [[Ekstraklasa]]{{·}}[[Ekstraliga (ženy)]]{{·}}[[Ekvádor na Letných olympijských hrách 2008]]{{·}}[[Ekvádorské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Ekvádorské národné futsalové družstvo mužov]] == el == [[Elīna Ieva Botaová]]{{·}}[[ELÁN Míting 2009]]{{·}}[[Eldar Rønning]]{{·}}[[Elektrický bicykel]]{{·}}[[Elena Baltachová]]{{·}}[[Elena Kaliská]]{{·}}[[Elene Gedevanišviliová]]{{·}}[[Eleni Daniilidouová]]{{·}}[[Elfriede Kaunová]]{{·}}[[Elche CF]]{{·}}[[Elias Stein (šachista)]]{{·}}[[Elina Mychajlivna Svitolinová]]{{·}}[[Elisabeth Görglová]]{{·}}[[Eliška Junková-Khásová]]{{·}}[[Eliška Mintálová]]{{·}}[[Eliška Misáková]]{{·}}[[Elite Ice Hockey League]]{{·}}[[Elite Women’s Hockey League]]{{·}}[[EliteHockey Ligaen]]{{·}}[[Elitserien 2007/2008]]{{·}}[[Eliud Kipchoge]]{{·}}[[Elland Road]]{{·}}[[Ellen van Dijková]]{{·}}[[Ellis Ferreira]]{{·}}[[Ellsworth Vines]]{{·}}[[ELO (rating)]]{{·}}[[Elon Musk]]{{·}}[[Els Callensová]]{{·}}[[Elvira Öbergová]]{{·}}[[Elvis Merzļikins]] == em == [[Ema Kapustová]]{{·}}[[Emam Ashour]]{{·}}[[Emanuel Lasker]]{{·}}[[Emelie Wikströmová]]{{·}}[[Emelyn Starrová]]{{·}}[[Emerson Ferreira da Rosa]]{{·}}[[Emerson Fittipaldi]]{{·}}[[Emerson Palmieri]]{{·}}[[Emil Bagin]]{{·}}[[Emil Bihary]]{{·}}[[Emil Frey Racing]]{{·}}[[Emil Hegle Svendsen]]{{·}}[[Emil Kálnay]]{{·}}[[Emil Pažický]]{{·}}[[Emil Rilke]]{{·}}[[Emil Skákala]]{{·}}[[Emil Wünsch]]{{·}}[[Emil Zátopek]]{{·}}[[Emilio Benfele Álvarez]]{{·}}[[Emilio Sánchez]]{{·}}[[Emir Halilović]]{{·}}[[Emirates Hockey League]]{{·}}[[Emirates Stadium]]{{·}}[[Emlyn Hughes]]{{·}}[[Emma Laineová]]{{·}}[[Emma Meessemanová]]{{·}}[[Emma Zapletalová]]{{·}}[[Emmanuel Adebayor]]{{·}}[[Emmanuel Eboué]]{{·}}[[Emmanuelle Gagliardiová]]{{·}}[[EMPIRE Tennis Academy]]{{·}}[[Empoli FC]]{{·}}[[Emre Toraman]] == en == [[En passant]]{{·}}[[Enduro]]{{·}}[[EnergieVerbund Arena]]{{·}}[[Enrique Maier]]{{·}}[[Enzo Artoni]]{{·}}[[Enzo Fernández]]{{·}}[[Enzo Ferrari]] == eo == [[Eom Ji-sung]] == ep == [[Ephraim Longworth]] == er == [[ERC Ingolstadt]]{{·}}[[Eredivisie]]{{·}}[[Eredivisie 2022/2023]]{{·}}[[Eric Brewer]]{{·}}[[Eric Butorac]]{{·}}[[Eric Cantona]]{{·}}[[Eric Comrie]]{{·}}[[Eric Davis]]{{·}}[[Eric Heiden]]{{·}}[[Eric Ramírez]]{{·}}[[Eric Staal]]{{·}}[[Eric Taino]]{{·}}[[Eric Winogradsky]]{{·}}[[Erik Bogdanovský]]{{·}}[[Erik Cole]]{{·}}[[Erik Černák]]{{·}}[[Erik Daniel]]{{·}}[[Erik Grendel]]{{·}}[[Erik Guay]]{{·}}[[Erik Christensen]]{{·}}[[Erik Jendrišek]]{{·}}[[Erik Jirka]]{{·}}[[Erik Johnson]]{{·}}[[Erik Källgren]]{{·}}[[Erik Lesser]]{{·}}[[Erik Otrísal]]{{·}}[[Erik Pačinda]]{{·}}[[Erik Piatak]]{{·}}[[Erik Prekop]]{{·}}[[Erik Sabo]]{{·}}[[Erik ten Hag]]{{·}}[[Erik Varga]]{{·}}[[Erik Vlček]]{{·}}[[Erik Weissmann]]{{·}}[[Erika Bršelová]]{{·}}[[Erika Burianová-Dobrovičová]]{{·}}[[Eritrejské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Erkka Westerlund]]{{·}}[[Erling Haaland]]{{·}}[[Ermedin Demirović]]{{·}}[[Ernest Bokroš]]{{·}}[[Ernest Caban (lyžiar)]]{{·}}[[Ernests Gulbis]]{{·}}[[Ernst Dubke]] == es == [[ES Besançon Féminin]]{{·}}[[Esa Lindell]]{{·}}[[Esa Pirnes]]{{·}}[[Esa Tikkanen]]{{·}}[[Eskimácky obrat]]{{·}}[[Estadio de los Juegos Mediterráneos]]{{·}}[[Estadio Santiago Bernabéu]]{{·}}[[Estádio da Luz]]{{·}}[[Estádio do Dragão]]{{·}}[[Estádio Municipal de Aveiro]]{{·}}[[Esteban Cambiasso]]{{·}}[[Esteban Granero]]{{·}}[[Esteban Ocon]]{{·}}[[Ester Ledecká]]{{·}}[[Estoril Open]]{{·}}[[Estónske národné florbalové družstvo mužov]]{{·}}[[Estónske národné florbalové družstvo žien]]{{·}}[[Estónske národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Estónske národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Estónske národné hokejové mužstvo]]{{·}}[[Eswatinské národné futbalové mužstvo]] == et == [[Ethan Nwaneri]]{{·}}[[Etiópske národné futbalové mužstvo]] == eu == [[Eugen Rabčan]]{{·}}[[Eugenie Bouchardová]]{{·}}[[Eunice Jepkorirová]]{{·}}[[Eurolanche]]{{·}}[[Euroliga Muay Thai]]{{·}}[[European Bowl v korfbale 2005]]{{·}}[[European Bowl v korfbale 2007]]{{·}}[[European Bowl v korfbale 2009]]{{·}}[[European Bowl v korfbale 2013]]{{·}}[[Európska atletická asociácia]]{{·}}[[Európska bridžová liga]]{{·}}[[Európska kanoistická asociácia]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta AMF vo futsale mužov 2015]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 1992]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2000]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2004]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2008]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2012]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2016]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1997]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1999]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2001]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2003]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2005]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2007]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2011]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2013]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2015]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2017]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1997]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1999]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2001]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2003]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2005]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2007]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2009]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2011]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2013]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2015]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2017]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1964]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1968]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1972]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1976]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1980]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1984]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1988]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1992]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale mužov na LOH 1996]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale mužov na LOH 2012]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale mužov na LOH 2016]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale žien na LOH 1996]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale žien na LOH 2004]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale žien na LOH 2012]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale žien na LOH 2016]]{{·}}[[Európska liga UEFA 2009/2010]]{{·}}[[Európska liga UEFA 2011/2012]]{{·}}[[Európska plavecká liga]]{{·}}[[Európska ženská basketbalová liga]]{{·}}[[Európske seniorské hry]]{{·}}[[Európsky kickbox]]{{·}}[[Európsky pohár majstrov]]{{·}}[[Európsky pohár majstrov v ľadovom hokeji žien]]{{·}}[[Európsky pohár majstrov v ľadovom hokeji žien 2013/2014]]{{·}}[[Európsky pohár majstrov v ľadovom hokeji žien 2014/2015]]{{·}}[[Európsky pohár žien UEFA]]{{·}}[[Eusébio]]{{·}}[[Euzebiusz Smolarek]] == ev == [[EV Zug]]{{·}}[[Eva Besová]]{{·}}[[Eva Birnerová]]{{·}}[[Eva Glesková-Lehocká]]{{·}}[[Eva Hrdinová]]{{·}}[[Eva Hučková]]{{·}}[[Eva Minarčíková]]{{·}}[[Eva Ódorová]]{{·}}[[Eva Petrovičová]]{{·}}[[Eva Repková]]{{·}}[[Eva Romanová]]{{·}}[[Eva Sládeková]]{{·}}[[Eva Šuranová]]{{·}}[[Eva Tulejová-Medveďová]]{{·}}[[Evan Ferguson]]{{·}}[[Evan Lysacek]]{{·}}[[Evan Ndicka]]{{·}}[[Evelyn Verrasztóová]]{{·}}[[Everton FC]]{{·}}[[Evian Thonon Gaillard F.C.]]{{·}}[[Evie Dominikovicová]]{{·}}[[Evonne Goolagongová Cawleyová]] == ew == [[Ewerton]]{{·}}[[Ewood Park]] == ex == [[Expo Aréna]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1993/94]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1994/95]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1995/96]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1996/97]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1997/98]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1998/99]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1999/00]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 2000/01]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 2001/02]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1993/94]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1994/95]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1995/96]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1996/97]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1997/98]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1998/99]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1999/00]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2005/06]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2006/07]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2007/08]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2008/09]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2009/10]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2010/11]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2011/12]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2012/13]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2013/14]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2014/15]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2015/16]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2016/17]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2000/01]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2001/02]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2002/03]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2003/04]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2004/05]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2005/06]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2008/09]]{{·}}[[Extreme ironing]] [[Kategória:Zoznamy športových článkov]] f31j8u7jkp5gwlfjgpex419wnijagln 8253173 8253171 2026-07-25T10:32:04Z KormiSK 91359 /* el */ blbo, tkato je to spravne 8253173 wikitext text/x-wiki {{portál|Šport|Športový}} Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto [[Portál:Šport/Kategorizácia|kategorizácie]]. Obsahuje '''323''' článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní. == eb == [[Eberechi Eze]]{{·}}[[Ebráhím Mírzápúr]] == ed == [[Ed Belfour]]{{·}}[[Ed Jovanovski]]{{·}}[[Eddie Edwards (tenista)]]{{·}}[[Eddie Howe]]{{·}}[[Eddie Olczyk]]{{·}}[[Eddie Tolan]]{{·}}[[Eddy Merckx]]{{·}}[[Eden Hazard]]{{·}}[[Edgar Davids]]{{·}}[[Edgars Masaļskis]]{{·}}[[Edin Džeko]]{{·}}[[Edina Gallovitsová]]{{·}}[[Edmonton Oilers]]{{·}}[[Edmund Hillary]]{{·}}[[Edmund Viliam Téry]]{{·}}[[Edouard Roger-Vasselin]]{{·}}[[Edson Álvarez]]{{·}}[[Eduard Blasy]]{{·}}[[Eduard Hartmann (1965)]]{{·}}[[Eduard Hartmann (1988)]]{{·}}[[Eduard Hrnčár]]{{·}}[[Eduard Konstantinovič Zankovec]]{{·}}[[Eduard Longauer]]{{·}}[[Eduard Velecký]]{{·}}[[Eduardo Camavinga]]{{·}}[[Eduardo da Silva]]{{·}}[[Eduardo Masso]]{{·}}[[Eduardo Schwank]]{{·}}[[Edurne Pasabanová]]{{·}}[[Edvald Boasson Hagen]]{{·}}[[Edwin Soi]]{{·}}[[Edwin van der Sar]] == ee == [[Eendracht Alost Ladies]]{{·}}[[Eetu Mäkiniemi]] == eg == [[Egypt na Letných olympijských hrách 2008]]{{·}}[[Egyptské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Egyptské národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Egyptské národné hádzanárske mužstvo]]{{·}}[[Egyptské národné vodnopólové družstvo mužov]] == eh == [[EHC Red Bull München]]{{·}}[[Ehsan Hadadi]] == ei == [[Eiður Guðjohnsen]]{{·}}[[Eintracht Frankfurt]]{{·}}[[Eintracht Frankfurt (ženy)]]{{·}}[[Eisbären Berlin]]{{·}}[[Eishalle Deutweg]]{{·}}[[Eisuke Nakaniši]] == ej == [[Ejal Ran]] == ek == [[Ekstraklasa]]{{·}}[[Ekstraliga (ženy)]]{{·}}[[Ekvádor na Letných olympijských hrách 2008]]{{·}}[[Ekvádorské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Ekvádorské národné futsalové družstvo mužov]] == el == [[Elīna Ieva Botová]]{{·}}[[ELÁN Míting 2009]]{{·}}[[Eldar Rønning]]{{·}}[[Elektrický bicykel]]{{·}}[[Elena Baltachová]]{{·}}[[Elena Kaliská]]{{·}}[[Elene Gedevanišviliová]]{{·}}[[Eleni Daniilidouová]]{{·}}[[Elfriede Kaunová]]{{·}}[[Elche CF]]{{·}}[[Elias Stein (šachista)]]{{·}}[[Elina Mychajlivna Svitolinová]]{{·}}[[Elisabeth Görglová]]{{·}}[[Eliška Junková-Khásová]]{{·}}[[Eliška Mintálová]]{{·}}[[Eliška Misáková]]{{·}}[[Elite Ice Hockey League]]{{·}}[[Elite Women’s Hockey League]]{{·}}[[EliteHockey Ligaen]]{{·}}[[Elitserien 2007/2008]]{{·}}[[Eliud Kipchoge]]{{·}}[[Elland Road]]{{·}}[[Ellen van Dijková]]{{·}}[[Ellis Ferreira]]{{·}}[[Ellsworth Vines]]{{·}}[[ELO (rating)]]{{·}}[[Elon Musk]]{{·}}[[Els Callensová]]{{·}}[[Elvira Öbergová]]{{·}}[[Elvis Merzļikins]] == em == [[Ema Kapustová]]{{·}}[[Emam Ashour]]{{·}}[[Emanuel Lasker]]{{·}}[[Emelie Wikströmová]]{{·}}[[Emelyn Starrová]]{{·}}[[Emerson Ferreira da Rosa]]{{·}}[[Emerson Fittipaldi]]{{·}}[[Emerson Palmieri]]{{·}}[[Emil Bagin]]{{·}}[[Emil Bihary]]{{·}}[[Emil Frey Racing]]{{·}}[[Emil Hegle Svendsen]]{{·}}[[Emil Kálnay]]{{·}}[[Emil Pažický]]{{·}}[[Emil Rilke]]{{·}}[[Emil Skákala]]{{·}}[[Emil Wünsch]]{{·}}[[Emil Zátopek]]{{·}}[[Emilio Benfele Álvarez]]{{·}}[[Emilio Sánchez]]{{·}}[[Emir Halilović]]{{·}}[[Emirates Hockey League]]{{·}}[[Emirates Stadium]]{{·}}[[Emlyn Hughes]]{{·}}[[Emma Laineová]]{{·}}[[Emma Meessemanová]]{{·}}[[Emma Zapletalová]]{{·}}[[Emmanuel Adebayor]]{{·}}[[Emmanuel Eboué]]{{·}}[[Emmanuelle Gagliardiová]]{{·}}[[EMPIRE Tennis Academy]]{{·}}[[Empoli FC]]{{·}}[[Emre Toraman]] == en == [[En passant]]{{·}}[[Enduro]]{{·}}[[EnergieVerbund Arena]]{{·}}[[Enrique Maier]]{{·}}[[Enzo Artoni]]{{·}}[[Enzo Fernández]]{{·}}[[Enzo Ferrari]] == eo == [[Eom Ji-sung]] == ep == [[Ephraim Longworth]] == er == [[ERC Ingolstadt]]{{·}}[[Eredivisie]]{{·}}[[Eredivisie 2022/2023]]{{·}}[[Eric Brewer]]{{·}}[[Eric Butorac]]{{·}}[[Eric Cantona]]{{·}}[[Eric Comrie]]{{·}}[[Eric Davis]]{{·}}[[Eric Heiden]]{{·}}[[Eric Ramírez]]{{·}}[[Eric Staal]]{{·}}[[Eric Taino]]{{·}}[[Eric Winogradsky]]{{·}}[[Erik Bogdanovský]]{{·}}[[Erik Cole]]{{·}}[[Erik Černák]]{{·}}[[Erik Daniel]]{{·}}[[Erik Grendel]]{{·}}[[Erik Guay]]{{·}}[[Erik Christensen]]{{·}}[[Erik Jendrišek]]{{·}}[[Erik Jirka]]{{·}}[[Erik Johnson]]{{·}}[[Erik Källgren]]{{·}}[[Erik Lesser]]{{·}}[[Erik Otrísal]]{{·}}[[Erik Pačinda]]{{·}}[[Erik Piatak]]{{·}}[[Erik Prekop]]{{·}}[[Erik Sabo]]{{·}}[[Erik ten Hag]]{{·}}[[Erik Varga]]{{·}}[[Erik Vlček]]{{·}}[[Erik Weissmann]]{{·}}[[Erika Bršelová]]{{·}}[[Erika Burianová-Dobrovičová]]{{·}}[[Eritrejské národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Erkka Westerlund]]{{·}}[[Erling Haaland]]{{·}}[[Ermedin Demirović]]{{·}}[[Ernest Bokroš]]{{·}}[[Ernest Caban (lyžiar)]]{{·}}[[Ernests Gulbis]]{{·}}[[Ernst Dubke]] == es == [[ES Besançon Féminin]]{{·}}[[Esa Lindell]]{{·}}[[Esa Pirnes]]{{·}}[[Esa Tikkanen]]{{·}}[[Eskimácky obrat]]{{·}}[[Estadio de los Juegos Mediterráneos]]{{·}}[[Estadio Santiago Bernabéu]]{{·}}[[Estádio da Luz]]{{·}}[[Estádio do Dragão]]{{·}}[[Estádio Municipal de Aveiro]]{{·}}[[Esteban Cambiasso]]{{·}}[[Esteban Granero]]{{·}}[[Esteban Ocon]]{{·}}[[Ester Ledecká]]{{·}}[[Estoril Open]]{{·}}[[Estónske národné florbalové družstvo mužov]]{{·}}[[Estónske národné florbalové družstvo žien]]{{·}}[[Estónske národné futbalové mužstvo]]{{·}}[[Estónske národné futsalové družstvo mužov]]{{·}}[[Estónske národné hokejové mužstvo]]{{·}}[[Eswatinské národné futbalové mužstvo]] == et == [[Ethan Nwaneri]]{{·}}[[Etiópske národné futbalové mužstvo]] == eu == [[Eugen Rabčan]]{{·}}[[Eugenie Bouchardová]]{{·}}[[Eunice Jepkorirová]]{{·}}[[Eurolanche]]{{·}}[[Euroliga Muay Thai]]{{·}}[[European Bowl v korfbale 2005]]{{·}}[[European Bowl v korfbale 2007]]{{·}}[[European Bowl v korfbale 2009]]{{·}}[[European Bowl v korfbale 2013]]{{·}}[[Európska atletická asociácia]]{{·}}[[Európska bridžová liga]]{{·}}[[Európska kanoistická asociácia]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta AMF vo futsale mužov 2015]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 1992]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2000]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2004]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2008]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2012]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2016]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1997]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1999]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2001]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2003]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2005]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2007]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2011]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2013]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2015]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 2017]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1997]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1999]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2001]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2003]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2005]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2007]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2009]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2011]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2013]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2015]]{{·}}[[Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2017]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1964]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1968]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1972]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1976]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1980]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1984]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1988]]{{·}}[[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1992]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale mužov na LOH 1996]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale mužov na LOH 2012]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale mužov na LOH 2016]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale žien na LOH 1996]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale žien na LOH 2004]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale žien na LOH 2012]]{{·}}[[Európska kvalifikácia vo volejbale žien na LOH 2016]]{{·}}[[Európska liga UEFA 2009/2010]]{{·}}[[Európska liga UEFA 2011/2012]]{{·}}[[Európska plavecká liga]]{{·}}[[Európska ženská basketbalová liga]]{{·}}[[Európske seniorské hry]]{{·}}[[Európsky kickbox]]{{·}}[[Európsky pohár majstrov]]{{·}}[[Európsky pohár majstrov v ľadovom hokeji žien]]{{·}}[[Európsky pohár majstrov v ľadovom hokeji žien 2013/2014]]{{·}}[[Európsky pohár majstrov v ľadovom hokeji žien 2014/2015]]{{·}}[[Európsky pohár žien UEFA]]{{·}}[[Eusébio]]{{·}}[[Euzebiusz Smolarek]] == ev == [[EV Zug]]{{·}}[[Eva Besová]]{{·}}[[Eva Birnerová]]{{·}}[[Eva Glesková-Lehocká]]{{·}}[[Eva Hrdinová]]{{·}}[[Eva Hučková]]{{·}}[[Eva Minarčíková]]{{·}}[[Eva Ódorová]]{{·}}[[Eva Petrovičová]]{{·}}[[Eva Repková]]{{·}}[[Eva Romanová]]{{·}}[[Eva Sládeková]]{{·}}[[Eva Šuranová]]{{·}}[[Eva Tulejová-Medveďová]]{{·}}[[Evan Ferguson]]{{·}}[[Evan Lysacek]]{{·}}[[Evan Ndicka]]{{·}}[[Evelyn Verrasztóová]]{{·}}[[Everton FC]]{{·}}[[Evian Thonon Gaillard F.C.]]{{·}}[[Evie Dominikovicová]]{{·}}[[Evonne Goolagongová Cawleyová]] == ew == [[Ewerton]]{{·}}[[Ewood Park]] == ex == [[Expo Aréna]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1993/94]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1994/95]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1995/96]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1996/97]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1997/98]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1998/99]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 1999/00]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 2000/01]]{{·}}[[Extraliga hádzanárok 2001/02]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1993/94]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1994/95]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1995/96]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1996/97]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1997/98]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1998/99]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 1999/00]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2005/06]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2006/07]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2007/08]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2008/09]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2009/10]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2010/11]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2011/12]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2012/13]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2013/14]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2014/15]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2015/16]]{{·}}[[Extraliga hádzanárov 2016/17]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2000/01]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2001/02]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2002/03]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2003/04]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2004/05]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2005/06]]{{·}}[[Extraliga vo futsale 2008/09]]{{·}}[[Extreme ironing]] [[Kategória:Zoznamy športových článkov]] noddjjvob5hywh9px2ojd9k9kcqnr7d 0 228309 8253228 8215029 2026-07-25T11:52:25Z KormiSK 91359 8253228 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Radoslav Zábavník | celé meno = | foto = Radoslav Zabavník.jpg | prezývka = ''Zabava'' | dátum narodenia = {{dnv|1980|9|16}} | rodné mesto = [[Košice]] | štát = [[Slovensko]] | výška = 183 [[cm]] | súčasný klub = | klubové číslo = | pozícia = [[Obranca (futbal)|Obranca]] | mládežnícke roky = [[1988]]-[[1998]] | mládežnícke kluby = [[MFK Košice|1. FC Košice]] | roky = 1998-2002 <br /> 2002-2004 <br /> 2004-2005 <br /> 2005-2008 <br /> 2008-2009 <br />2010-2013 <br /> 2013-2014 <br /> 2017-2019 | kluby = [[MFK Košice|1. FC Košice]] <br /> [[MŠK Žilina]] <br /> [[PFK CSKA|CSKA Sofia]] <br /> [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] <br /> [[Terek Groznyj]]<br />[[1. FSV Mainz 05|Mainz 05]]<br />[[SV Sandhausen]]<br />[[OŠK Rosina]] | zápasy(góly) = {{0}}68 (13) <br /> {{0}}65 (12) <br /> {{0}}41 {{0}}(9)<br />{{0}}41 {{0}}(4) <br /> {{0}}51 {{0}}(6) <br /> {{0}}62 {{0}}(0) <br /> {{0}}0 {{0}}(0) | reprezentačné roky = 2003-2012 | národné mužstvo = {{SVK|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}58 {{0}}(1) | pkupdate = 6. júnu 2010 | nmupdate = 15.11.2015 }} '''Radoslav Zabavník''' (* [[16. september]] [[1980]], [[Košice]]) je bývalý slovenský futbalový reprezentant. Hral na poste obrancu alebo defenzívneho záložníka. Futbal začal hrať za klub [[MFK Košice]], odkiaľ sa cez [[MŠK Žilina]] dostal do bulharského klubu [[CSKA Sofia]]. V roku [[2005]] prestúpil za 400 000 eur<ref>{{cite web|url=http://dennik.sme.sk/c/2526136/zabavnik-prestupuje-z-cska-sofia-do-sparty.html|title=Zabavník prestupuje z CSKA Sofia do Sparty|publisher=SME.sk|date=29. december 2005}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> do českého mužstva [[AC Sparta Praha]].<ref>{{cite web|url=http://www.profutbal.sk/bez_respektu/index.php?id=56164|title=Taký by sa reprezentácii zišiel...|publisher=profutbal.sk|date=28. január 2008|accessdate=2010-02-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200544/http://www.profutbal.sk/bez_respektu/index.php?id=56164|archivedate=2016-03-04}}</ref> Od roku 2008 hrával v ruskom mužstve [[Terek Groznyj]] pôsobiaceho v najvyššej ruskej súťaži. V zimnom prestupovom období v sezóne [[2009]]/[[2010]] sa rozhodol nepredĺžiť zmluvu s Terekom a stal sa voľným hráčom. 1. februára 2010 podpísal zmluvu do konca sezóny s bundesligovým klubom [[1. FSV Mainz 05]].<ref>{{cite web|url=http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=87211|title=Zabavník po prestupe do Mainzu: "Som rád, že je to bundesliga"|publisher=profutbal.sk|date=1. február 2010|accessdate=2010-02-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140826120454/http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=87211|archivedate=2014-08-26}}</ref> V júli 2013 sa po skončení zmluvy s 1. FSV Mainz 05 dohodol na angažmáne s druholigovým nemeckým klubom [[SV Sandhausen]]. V sezóne 2013/14 bol často zranený a v auguste 2014 sa s ním klub dohodol na ukončení zmluvy, a tak sa Radoslav vrátil na Slovensko. Pre zdravotné problémy ukončil profesionálnu kariéru a venuje sa trénovaniu mládeže. Futbalu sa venuje od sez. 2017/18 rekreačne, keď hráva za štvrtoligový tím [http://osk-rosina.futbalnet.sk/tim/23962 OŠK Rosina]. == Reprezentácia == V drese [[Slovenské národné futbalové mužstvo|slovenskej reprezentácie]] odohral 41 stretnutí, strelil v nich jeden gól. Počas úspešnej kvalifikácie Slovenska na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvá sveta 2010]] bol dôležitým defenzívnym pilierom mužstva.<ref>{{cite web|url=http://www.profutbal.sk/exkluzivne/?clanok=78765|title=Zabavník opäť s bojovným a kvalitným výkonom|publisher=profutbal.sk|date=6. september 2009|accessdate=2010-02-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304204408/http://www.profutbal.sk/exkluzivne/?clanok=78765|archivedate=2016-03-04}}</ref> == Úspechy == * [[Corgoň liga|Majster Slovenska]]: [[Corgoň liga 2002/2003|2003]], [[Corgoň liga 2003/2004|2004]] * [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenský superpohár]]: 2002, 2003 * [[TBI A|Majster Bulharska]]: 2005 * [[1. česká futbalová liga|Majster Česka]]: [[1. Gambrinus liga 2006/07|2007]] * [[Pohár ČMFS]]: 2006, 2007<ref>{{cite web|url=http://www.profutbal.sk/clanok94390-Vizitky_23_hracov_konecnej_nominacie_SR_pre_JAR.htm|title=Vizitky 23 hráčov konečnej nominácie SR pre JAR|publisher=profutbal.sk|date=1. jún 2010|accessdate=2010-06-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200401162614/https://profutbal.sk/clanok/94390-Vizitky_23_hracov_konecnej_nominacie_SR_pre_JAR|archivedate=2020-04-01}}</ref> * {{SVK|f|0|Reprezentácia}}: ''1. miesto'' - kvalififkačná skupina na MS 2010 v Afrike * [[Futbalista roka (Slovensko)]]: ''5. miesto'': [[Futbalista roka 2009 (Slovensko)|2009]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový|Ľudia|Biografický}} {{Biografický výhonok}} {{Slovenský futbal na MS 2010}} {{DEFAULTSORT:Zabavník, Radoslav}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči MFK Košice]] [[Kategória:Hráči MŠK Žilina]] [[Kategória:Hráči PFK CSKA Sofija]] [[Kategória:Hráči AC Sparta Praha]] [[Kategória:Hráči FK Terek Groznyj]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] pp1b25a1oesdw04sspcy2p6lqrqvwzc 0 235100 8252866 8002328 2026-07-24T12:11:21Z IroningBead777 300837 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8252866 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Priateľky | en = Priateľky, rozvedené (takmer) bez záväzkov | krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | dĺžka = 30 min | jazyk = [[slovenčina]] | počet častí = 39 | počet sérií = 2 | hudba = [[Dominika Mirgová]] a [[Vierka Berkyová]] - Priateľky | námet = Stanislav Gurka | žáner = [[sitcom]] | rok orig = [[13. marec]] [[2008]] | tv orig = [[TV Markíza]] | obsadenie =[[Marta Sládečková]], [[Zuzana Tlučková]], [[Mária Kráľovičová]], [[Pavol Topoľský]], [[Viktor Horján]], [[Ivo Gogál]], [[Zuzana Porubjaková]], [[Radoslav Gažo]], [[Vanessa Sarköziová]], [[Miroslav Noga]], [[Štefan Kožka]], [[Andrea Kiráľová]] }} '''''Priateľky''''' je slovenský sitcom z dielne televízie [[TV Markíza|Markíza]]. Prvá séria sa začala nakrúcať vo februári [[2008]]. Zámerom bolo vytvoriť formáty, ktoré by vyplnili 30 minútový slot od pondelka do piatka, a tak popri [[Susedia (seriál)|Susedoch]] a spolu s Priateľkami vznikla skeč šou [[Normálna rodinka]] a [[Áno, miláčik!]]. Normálna rodinka nedosahovala priaznivé čísla sledovanosti, a tak ju Markíza nahradila sitcomom Priateľky, ktorý sa tak vysielal dvakrát týždenne. Druhá séria sa po váhaní<ref>{{cite web|url=http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=7534|title=Markíza ešte nevie, či chce ďalšie Priateľky|publisher=medialne.sk|date=30. máj 2008|accessdate=2008-08-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080803203254/http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=7534|archivedate=2008-08-03}}</ref><ref>{{cite web|url=http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=8108|title=Priateľky budú na Markíze pokračovať aj v novej sezóne|publisher=medialne.sk|date=18. júl 2008|accessdate=2008-08-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080814120227/http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=8108|archivedate=2008-08-14}}</ref> začala nakrúcať koncom augusta [[2008]] a vysielala sa od [[4. septembra]] [[2008]] do [[23. december|23. decembra]] [[2008]], kedy bol odvysielaný posledný diel Priateliek.<ref>{{cite web|url=http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=8860|title=Priateľky zmizli zo štruktúry Markízy|publisher=medialne.sk|date=26. september 2008|accessdate=2008-09-26|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080928070856/http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=8860|archivedate=2008-09-28}}</ref>. == Formát == Sitcom je o dvoch rozvedených priateľkách, ktorých dospelé deti sa rozpŕchli po svete a každé už má svoj vlastný osud. Pre Kamilu a Denisu sa teda život opäť začína. A s ním návrat do recyklovanej puberty. Jediným záväzkom je pre Denisu jej nadmieru inteligentná osemročná vnučka Vanessa, a pre Kamilu jej nadmieru vitálna a energická osemdesiatročná babička Mária so svojimi manierami a pamäťou ako slon. Obe ženy žijú opäť takmer študentským životom, v rámci ktorého spoločne riešia každodenné problémy, túžby zoznámiť sa, nájsť si partnera, občas aj existenčný problém či rôzne nečakané prekvapenia. Do ich životov však predovšetkým vstupujú ich bývalí manželia či terajší nápadníci: telocvikár Pavol - bývalý manžel Kamily; kaderník Viktor - Denisin exmanžel a „vzťahový“ manažér, s ktorým vlastní kadernícky salón; šéfkuchár Pišta - neúnavný a zúfalo vytrvalý nápadník Denisy; či ochranca životného prostredia Mireček - „nepoužiteľný“ intelektuál, skalný obdivovateľ Kamily. == Postavy a obsadenie == === Denisa Chladná ([[Marta Sládečková]]) === Denisa je energická štyridsiatnička (vek medzi 45 a 46). Je spolumajiteľkou kaderníckeho salónu. Druhým spolumajiteľom je jej bývalý manžel Viktor. Je bláznivá, má rada motorky, nevie variť, čo je pohromou pre jej vnučku, s ktorou žije. Jej dcéra je v Amerike a o vnučku sa stará ako môže. Občas ju predstavuje ako svoju dcéru. Zaujíma sa o ňu kuchár Pišta, ale nemá o neho záujem. Raz stretne taliana - Vincenza, do ktorého sa zamiluje. === Kamila Škvarková ([[Zuzana Tlučková]]) === Absolútny opak Denisy. Je bývalá učiteľka, pracuje na ministerstve školstva. Je puntičkárka, romantička, až prehnane dbá o svoj zovňajšok, chodí do fitnes centra, podstupuje všelijaké diéty, je zástankyňa bio produktov. Je rozvedená, ale jej bývalý manžel ju stále navštevuje, býva so svojou starou mamou Mery. Jej nápadníkom je neúnavný Mireček. === Mária „Mery“ Ozubená ([[Mária Kráľovičová]]) === Je vitálna osemdesiatročná dôchodkyňa, stará mama Kamily. Prišla bývať za Kamilou do mesta, je typická Záhoráčka. Kamile pomohla postaviť sa na nohy po rozvode. Je veľká kamarátka s Vanessou a neustále zháňa nového partnera pre Kamilu. Učí sa anglicky a presťahovaním do mesta chytila druhý dych, rada varí. === Pavol Škvarka ([[Pavol Topoľský]]) === Paľo je bývalý manžel Kamily. Je učiteľom telesnej výchovy na základnej škole, čo sa prejaví snahou o šport. Nie je alkoholik, ale ochotne si pripije s kýmkoľvek a čímkoľvek kedykoľvek. Stále sa zaujíma o Kamilu, tá mu niekedy operie oblečenie, on jej zase všeličo v byte poopravuje. Nevyhýba sa problémom, skôr ich vytvára. === Vincenzo Giroldini ([[Ivo Gogál]]) === Talian so slovenskými koreňmi. Elegantný, charizmatický. Je podnikateľ, vlastní firmu na výrobu a predaj žuvačiek a kúpil garsónku v dome na Kvetinkovej ulici. V druhej sérii rozšíri svoje podnikateľské aktivity a otvorí si pizzériu, keďže na Slovensku nikde nerobia pravú taliansku pizzu. Miluje ženy a sex a dobré jedlo. Je pokojný a dochvíľny. Jeho slabosťou je lakomosť, hoci sa snaží pôsobiť ako grand. === Viktor ([[Viktor Horján]]) === Je kaderník v kaderníctve, ktoré vlastní spolu s Denisou, svojou bývalou manželkou. Sú dobrí kamaráti a pomáhajú si riešiť aj tie najkomplikovanejšie problémy. Viktor je dobrý „vzťahový manažér“, bútľavá vŕba, vždy vie poradiť – a vo väčšine prípadov dokonca dobre. Je usilovný, nápaditý, skutočný majster. === Aneta Sekáčová ([[Zuzana Porubjaková]]) === (od druhej série) Pochádza z východného Slovenska z obce Pčoliné a strávila niekoľko rokov v [[Anglicko|Anglicku]]. Prezentuje sa ako odborníčka na nechty a nechtovú kozmetiku s Anglickým know how. Oblieka sa podľa anglických trendov - skombinuje aj nemožné. Sekáčová je pre niektorých nepriateľom, pre iných mladou šarmantnou susedou, ktorá mužov priťahuje. Pôsobí ako fúria, v skutočnosti ju často trápi, že nie je ostatnými obľúbená. Výstrední ľudia sa priťahujú, takže si rýchlo nájde blízku dušu vo Viktorovi. === Robo Škvarka ([[Radoslav Gažo]]) === Túžil byť kňazom, no po zážitku osvietenia zistil, že ľuďom môže pomáhať aj inak. Je internetový maniak schopný na webe zistiť čokoľvek, ale nie všetko, čo je na webe platí aj v reálnom živote. Robo by si rád našiel dievča, ale nevie, či je chyba v ňom alebo v nich. Dostáva rady od širokého okolia, ale často sa zdá, že ho predsa len čaká celibát. Robo má suchý humor a často sarkasticky komentuje dianie v rodine. Jeho úchylkou je [[internet]]. == Úvodná pieseň == Titulnú pieseň k seriálu Priateľky naspievali dve finalistky televíznej šou Markízy Slovensko hľadá Superstar [[Dominika Mirgová]] a [[Vierka Berkyová]]. * Autor hudby: [[Gabo Dušík]] * Autor textu: [[Stanislav Gurka]] == Série == {| class="wikitable" style="width: 70%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#DDA0DD; width:1%;"| | '''[[#1. séria|1]]''' | 20 | 13. marec 2008 | 26. jún 2008 | rowspan="2" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#CD5C5C; width:1%;"| | '''[[#2. séria|2]]''' | 19 | 4. september 2008 | 23. december 2008 |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenské sitkomy]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2008]] [[Kategória:Sitkomy TV Markíza]] 3rruld28d23h93w5n9pq4ifmervwzr7 0 235296 8253033 7465478 2026-07-24T20:35:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253033 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Anni-Frid Lyngstadová | Obrázok = Anni-Frid Lyngstad May 2013.jpg | Popis obrázku = <br />Lyngstadová (2013) | Popis umelca = švédska speváčka, členka skupiny ABBA | Rodné meno = Anni-Frid Synni Lyngstadová | Umelecké mená = Frida | Dátum narodenia = {{dnv|1945|11|15}} | Miesto narodenia = [[Ballangen]], [[Nórsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[pop rock]] | Roky pôsobenia = 1967 – 1984, 1996 – 1999,<br>2004 <small>(s [[Jon Lord|Jonom Lordom]])</small><br>2010 – súčasnosť | Pôsobenie = | Hrá na nástroje = [[klavír]], spev | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[ABBA (hudobná skupina)|ABBA]], [[Phil Collins]],<br />[[Benny Andersson]],<br />[[Agnetha Fältskogová]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]<br />[[Polar Music]]<br>[[Polar Music|Anderson Records]]<br>[[Atlantic Records]] <small>(USA)</small> | Webstránka = }} '''Anni-Frid Synni Lyngstadová''' (známa ako ''Frida'', * [[15. november]] [[1945]], [[Ballangen]], neďaleko [[Narvik]]u, [[Nórsko]]) je [[Švédsko|švédska]] speváčka, známa hlavne ako členka skupiny [[ABBA (hudobná skupina)|ABBA]]. Je dcérou odsunutého nemeckého vojaka Alfreda Haaseho a Synni Lyngstadovej. Po smrti matky ju vychovávala babka, s ktorou sa odsťahovala do Švédska. == Deti == * Hans Ragnar Fredriksson (* [[1963]]) * Ann Lise-Lotte Casper (Fredriksson) (* [[1967]]{{--}}† [[1998]]) == Sólové albumy a single == === Albumy === * ''Frida (1971) * ''Min egen stad'' (1972) * ''Frida ensam'' (1975) * ''Something's going on'' (1982) * ''Shine'' (1984) * ''Djupa andetag'' (1996) === Single === * „En ledig dag“ (1967) * „Din“ (1967) * „Simsalabim“ (1968) * „Mycket kär“ (1968) * „Härlig är vår jord“ (1969) * „Så synd du måste gå“ (1969) * „Peter Pan“ (1969) * „Där du går lämnar kärleken spår“ (1970) * „En liten sång om kärlek“ (1971) * „En kväll om sommarn“ (1971) – spoločne s [[Lars Berghagen|Larsom Berghagenom]] * „Min egen stad“ (1971) * „Vi är alla barn i början“ (1972) * „Man vill ju leva lite dessemellan“ (1972) * „Fernando“ (1975) * „I know there's something going on“ (1982) * „To turn the stone“ (1983) * „Here we'll stay“ (1983) * „Time“ (1983) – spoločne s B.A. Robertsonem * „Shine“ (1984) * „Come to me“ (1984) * „Så länge vi har varann“ (1987) – spolu so skupinou [[Ratata]] * „Änglamark“ (1992) (Artister för Miljö) * „Även en blomma“ (1996) * „Ögonen“ (1996) * „Alla mina bästa år“ (1997) – spolu s [[Marie Fredriksson|Máriou Fredrikssonovou]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Anni-Frid Lyngstad}} == Externé odkazy == * [http://abbamikory.blogs.com/abbamikory/annifrid_lyngstad/index.html Mikory's ABBA-blog: Anni-Frid Lyngstad] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080623211101/http://abbamikory.blogs.com/abbamikory/annifrid_lyngstad/index.html |date=2008-06-23 }} {{eng icon}} {{ABBA}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lyngstad, Anni-Frid}} [[Kategória:Švédske popové speváčky]] [[Kategória:Švédske rockové speváčky]] [[Kategória:Členovia skupiny ABBA]] [[Kategória:Švédske osobnosti nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Švédske osobnosti nórskeho pôvodu]] p04fj6b45s6si0h7giy7iz15o5uq2ws 0 244476 8253049 8192861 2026-07-24T21:29:28Z ~2026-41528-02 301125 /* Charakteristika */ opraveny prepis slova Rostock 8253049 wikitext text/x-wiki '''Malá ľadová doba''' alebo '''malá doba ľadová''' bolo obdobie relatívne chladnejšieho [[klíma|podnebia]], ktoré sa začalo v [[stredovek]]u a skončilo v [[19. storočie|19. storočí]]. Výraz po prvý raz použil glaciológ [[François Matthes]] v roku 1939, hoci to bolo v inej súvislosti, ako sa tento pojem dnes používa. ==Vymedzenie == Pojem ''malá ľadová doba'' treba odlíšiť od: *ľadových dôb ako častí [[kvartér|štvrtohôr]] (pozri [[ľadová doba (časť štvrtohôr)]]), z ktorých posledná sa skončila asi pred 11 000 rokmi *[[štvrtohorné zaľadnenie|štvrtohorného zaľadnenia]] *dlhých ľadových dôb (pozri [[ľadová doba (veľká)]]) V súčasnosti žijeme vo veľkej [[ľadová doba|ľadovej dobe]], ktorá trvá asi 750 tisíc rokov. Predpokladá sa, že o 23 tisíc rokov sa klíma Zeme vráti do ľadovcového cyklu, kedy budú teploty rovnako nízke ako pred 18 tisícmi rokmi (priemerná teplota v Európe bola vtedy −4&nbsp;°C) <ref>M. Lapin, J. Tomlain: Všeobecná a regionálna klimatológia. Univerzita Komenského Bratislava</ref>. To je však iba teoretický predpoklad, lebo ľudstvo svojou priemyselnou činnosťou už dnes ovplyvňuje podnebie Zeme ([[globálne otepľovanie]]). ==Časové zaradenie == Malú dobu ľadovú môžeme považovať za súčasť sekulárnej premenlivosti [[klíma|klímy]], ktorá je ohraničená časovým intervalom niekoľko desaťročí až storočí. Presný začiatok malej doby ľadovej je problematické stanoviť. Je to zapríčinené ako absenciou meteorologických pozorovaní (v stredoveku sa nevykonávali), tak aj samotnými prejavmi počasia a [[klíma|klímy]]. Po stredovekom oteplení, ktoré trvalo približne od 9. do 13. storočia, neprišlo náhle k prudkému ochladeniu, klíma bola skôr náchylná k väčšej premenlivosti. Tieto štyri storočia sú v znamení zámorských objavov [[Vikingovia|Vikingov]], ktorí osídlili [[Grónsko]] a priplávali aj k brehom [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]]. Priemerné teploty boli vtedy v [[Európa|Európe]] o niečo nižšie ako dnes. Začiatok malej doby ľadovej je najčastejšie datovaný podľa týchto charakteristík: * 1250 – začiatok nárastu ľadových krýh v severnom [[Atlantický oceán|Atlantiku]] * 1300 – v severnej Európe sa teplé letá vyskytujú čoraz nepravidelnejšie * 1315 – [[Európa]] zažíva veľké dažde a veľký hlad * 1550 – teoretický začiatok všeobecného rozšírenia ľadovcov * 1650 – prvé klimatické minimum Ako vrchol malej doby ľadovej sa označuje obdobie rokov 1560 – 1700. Relatívne teplejšie obdobie nastalo v období rokov 1812 – 1855. Koniec malej doby ľadovej sa datuje približne do polovice 19. storočia. No ani tento dátum nie je celkom presný, niektorí klimatológovia jej koniec posúvajú až do konca 19. storočia. Dokumentujú to aj meteorologické pozorovania z [[Viedeň|Viedne]]. Studené obdobie náhle končí zimou 1896/97 a pomerne teplé a stabilné podnebie pokračuje až do roku 1939, s výnimkou zimy 1928/29. ==Charakteristika == O klíme, ktorá panovala v prvom období malej doby ľadovej, sa dozvedáme prostredníctvom záznamov starých kroník (historických rozprávaní), lodných denníkov (informácie o plávajúcom ľade), letokruhov, analýz ľadovcových jadier a záznamov o zbere hrozna. Dobre zdokumentovaná je už druhá časť malej doby ľadovej, kedy sa začali vykonávať meteorologické pozorovania. Aj na základe meteorologických pozorovaní nemôžeme obdobie malej doby ľadovej vnímať ako kontinuálne obdobie chladu. Napriek prevládajúcej studenej klíme sa vyskytovali aj teplejšie obdobia (tzv. „sekulárne optimá“). Počasie malo teda viac premenlivý ráz s extrémnymi prejavmi. Podobne to opisuje aj Brian Fagan, ktorý obdobie náhlych výkyvov klímy spracúva v knihe Malá doba ľadová: „Keby bol súčasný Európan prenesený do vrcholiacej malej doby ľadovej, nepripadala by mu klíma oveľa odlišnejšia, aj keď zimy bývali niekedy chladnejšie než dnes a letá občas veľmi teplé. Nikdy totiž nenastalo súvislé hlboké ochladenie; skôr možno hovoriť o náhlych výkyvoch klímy (…) Tieto zmeny boli náhle a občas katastrofálne. Objavovali sa roky s arktickými zimami, horúcimi letami, mimoriadnymi suchami a prívalovými dažďami (…)“<ref>B. Fagan: Malá doba ledová. Praha. Academia 2007</ref> Malá ľadová doba sa prejavovala najmä v zimnom období. Svedčia o tom aj záznamy starých kroník. Hovorí sa v nich, že napríklad zima 1233/34 bola taká tuhá, že zamrzla severná časť [[Jadranské more|Jadranského mora]]. V rokoch 1322/23 vraj zamrzla južná časť [[Baltské more|Baltského mora]] a kupci z Rostocku a Rigy voľne prechádzali po ľade. Podobne tomu bolo aj v zime 1407, kedy vraj z [[Nórsko|Nórska]] do [[Dánsko|Dánska]] prebiehali vlčie svorky. Aj v roku 1709 prešli ľudia z Bornholmu do [[Švédsko|Švédska]] po ľade. <br />Existujú aj opačné záznamy o teplých obdobiach. Napríklad údajne v rokoch 1540, 1542, 1546 a 1547 sa k nám v teplom a suchom období pri južných vetroch dostávali aj kobylky. Pozornosť kronikárov pútali na seba aj teplé zimy. Napríklad počas [[Vianoce|Vianoc]] v roku 1606 vraj rozkvitli slivky, višne a tiež mnohé druhy tráv. V Kronike lounskej o tom píše Pavel Mikšovic: „Toho léta o vánocích v outerý dne památky sv. Štěpána a na den sv. Jana velmi teplé sluníčko po oba dni Pán Bůh ráčil jest dáti. Chroustů i také komárů mnoho lítalo a země kde zamrzlá byla všecka až do celice roztála, takže hned ve čtrvtek zde při městě Louny i jinde namnoze vorali a tráva mnohá na vinici kvetla a žito vozimý u Lešenic sili a v pondělí na Nový léto viděl jsem očima svýma rozkvetlý švestky a višně.“<ref>Vašků, Z.: Velký pranostikon. Praha, Academia 1998</ref> Aj tieto záznamy potvrdzujú, že malú dobu ľadovú nemožno považovať za kontinuálne obdobie chladu. [[Image:HURBANOVO-zimy.jpg|thumb|Priemerná teplota zím v Hurbanove 1870 – 2008]] Výrazný nástup miernejších zím pozorujeme v prvej štvrtine dvadsiateho storočia. Dokumentujú to aj meteorologické pozorovania v [[Hurbanovo|Hurbanove]]. V jednom zo svojich fejtónov o tom píše v roku 1923 aj spisovateľ a novinár [[Karel Čapek]]: „Každý to říká, že dřív bývalo více sněhu. Kam se sníh poděl, nevím, a také meteorologové to dosud nijak nevysvětlili. Ale faktum je, že za posledných minulejších časů bývalo sněhu habaděj, že na příklad ještě na Šimonových leptech se vyskytuje Praha docela zasněžená, že na starých litografiích vidíte prohánět se saně po pražských ulicích (...)“<ref>K. Čapek, Lidové noviny 2.2.1923</ref> Tento trend otepľovania môžeme názorne vidieť aj na základe meteorologických pozorovaní z [[Hurbanovo|Hurbanova]] (priemerné teploty zím 1870 – 2008). Zaujímavé je, že napriek tomu sa v rokoch 1928/29 na veľké prekvapenie vyskytla najtuhšia zima storočia. ==Príčiny malej doby ľadovej== Názory na príčiny, ktoré spôsobili malú dobu ľadovú, sú rovnako rôzne. Najčastejšie sa uvádzajú tieto štyri faktory: * kolísanie [[slnečná aktivita|slnečnej aktivity]] (v rokoch 1645 – 1715 bolo pozorovaných veľmi málo slnečných škvŕn), čo sa prejavovalo aj v zmenách [[magnetické pole|magnetického pola]] planéty [[Image:Carbon-14 with activity labels.png|thumb|right|Indikácia slnečnej aktivity na základe analýzy izotopov Carbonu-14]] * zmeny vo veľkopriestorovej cirkulácii [[voda|vody]] v oceánoch (prenos tepla morskými prúdmi) * zmeny vo všeobecnej cirkulácii [[atmosféra|atmosféry]] (nízky index severoatlantickej oscilácie) * vulkanická aktivita (výbuch sopky Tambora v juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]] v roku 1815, erupcia [[Krakatoa|Krakatoy]] v roku 1883) Významný vplyv na utváranie zemskej klímy majú morské prúdy, ktoré distribuujú tepelnú energiu z nižších do vyšších zemepisných šírok. Okrem toho prebieha výmena tepla medzi hlbokomorskými a povrchovými morskými prúdmi, ako aj studenými menej slanými a teplými slanšími prúdmi. Podľa názoru geochemika Wallace Broeckera bola produkcia hlbinnej (studenej) vody z južného Atlantiku v priebehu malej doby ľadovej oveľa väčšia než dnes. Medzi cirkuláciou vody v oceánoch a veľkopriestorovou cirkuláciou atmosféry existujú interaktívne väzby. Predpokladá sa, že v období malej doby ľadovej zoslabla cirkulácia (nízky index severoatlantickej oscilácie) medzi teplejším oceánom a chladnejšom pevninou (týka sa to najmä chladného polroku). Nízky index severoatlantickej oscilácie (NAO) je charakterizovaný tzv. „grónskou výšou“ (tlak v [[Grónsko|Grónsku]] je vyšší než v [[Európa|Európe]]). [[Image:NAO-1800-www.jpg|thumb|Index NAO 1800 – 2000]] V oblasti [[Grónsko|Grónska]] a [[Škandinávia|Škandinávie]] sa vtedy formujú blokujúce tlakové systémy (anticyklóny), ktoré bránia teplejšiemu morskému vzduchu, aby sa dostal nad pevninu. Predpokladá sa, že práve tento typ cirkulácie [[atmosféra|atmosféry]] zrejme prevládal aj počas tuhých zím v období malej doby ľadovej. <br />Na rozmiestnenie kvázistacionárnych tlakových útvarov (napr. islandská tlaková níž) má vplyv aj poloha geomagnetického pólu zeme. Keď sa geomagnetický pól v období rokov 1650 – 1850 vzdialil od [[Európa|Európy]], prílev teplého vzduchu od juhozápadu zoslabol, čo spôsobilo ochladenie.<ref>J. Červený a kol.: Podnebí a vodní režim ČSSR. Praha 1984</ref> Klimatická rekonštrukcia malej doby ľadovej (najmä jej koniec) má význam pre pochopenie súčasných procesov súvisiacich s [[globálne otepľovanie|globálnym otepľovaním]]. Ilustruje to aj priložený graf meteorologických pozorovaní z [[Hurbanovo|Hurbanova]]. ==Malá doba ľadová a dejiny== Extrémne prejavy počasia v období malej doby ľadovej vplývali aj na každodenný život ľudí, najmä tých, ktorí boli závislí od poľnohospodárstva (pestovania obilia, zemiakov a viniča). Tuhé zimy, chladné a daždivé letá spôsobovali neúrodu aj v dôsledku šírenia rozličných škodcov a chorôb. Ľudia tak postupne migrovali z chudobného vidieka do miest, kde v sedemnástom storočí začala [[priemyselná revolúcia|industriálna revolúcia]]. Všetky tieto faktory (hladomory, využívanie lacnej pracovnej sily v manufaktúrach a továrňach, potravinová núdza) postupne v Európe vyústili do sociálnych nepokojov a revolúcií. Možno povedať, že aj klíma tu zohrala dôležitú úlohu – chladnejšie podnebie nielen naštartovalo industriálnu revolúciu (zvýšený dopyt po energii a teple), ale iniciovalo aj zavedenie modernejších postupov v poľnohospodárstve. Viaceré extrémne prejavy počasia rozhodli o aj výsledku niektorých slávnych vojnových konfliktov. [[Súbor:Paysage d'hiver avec patineurs et trappe aux oiseaux par Pieter I Bruegel - Bruxelles.jpg|náhľad|''Zimná krajina'', 1565, [[Pieter Brueghel st.]]]] Niektoré udalosti, ktoré boli spojené s extrémnymi prejavmi počasia: * 1315 – 1321 veľký hlad * 1350 [[Vikingovia]] opustili svoje západné osídlenie v [[Grónsko|Grónsku]] * 1500 v [[Anglicko|Anglicku]] sa prestáva pestovať vinič * august 1588 veľká víchrica priniesla skazu väčšiemu počtu lodí španielskej armády, ktorá tak urýchlila jej porážku v strete s anglickým loďstvom * 1580 – 1600 výrazný pokles produkcie vína vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], dolnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]] * 1590 – 1850 vlna alpského glaciálneho zaľadnenia dosiahla v období malej doby ľadovej maximum * 1687 – 1692 studené zimy a chladné letá spôsobili neúrodu * 1693 – 1694 veľkú časť severnej [[Európa|Európy]] a [[Francúzsko|Francúzska]] zachvátil veľký hladomor * 1696 – 1697 [[Fínsko]] prišlo v dôsledku hladomoru o tretinu obyvateľov * 1740 začiatkom roka pretrpel [[Paríž]] 75 dní silných mrazov, ktoré viedli k prudkému zvýšeniu cien potravín * 1812 – kruté mrazy v decembri 1812 urýchlili porážku [[Napoleon]]ovej armády v priebehu jeho vojenského ťaženia do [[Rusko|Ruska]], teploty vtedy klesali až na −37,5&nbsp;°C<ref>J. Munzar, K. Pejml, K. Krška: ''Meteorologie skoro detektivní''. Horizont, Praha 1990</ref> * 1841 – 1851 pri "veľkom hlade" v [[Írsko|Írsku]], ktorý bol spôsobený spojením premenlivého počasia, choroby zemiakov a závislosti na jedinej plodine, zomrelo viac ako jeden milión ľudí Zimy počas malej doby ľadovej inšpirovali viacerých umelcov, ktorí na svojich plátnach zachytili nielen idylické zimné motívy, ale zároveň na nich môžeme pozorovať zamrznuté rieky a jazerá v západnej Európe (na Brueghelovom obraze vidíme motív z [[Holandsko|Holandska]] z roku 1565) == Referencie == {{referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Ľadové doby]] [[Kategória:Klimatológia]] 6l9664xeoh5pdjgkxmua0srxb4xrktu 0 244949 8253007 7893614 2026-07-24T19:29:36Z ~2026-40481-36 300682 opraveny pravopis 8253007 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Volkswagen Passat CC | obrazok = Volkswagen CC 2.0 TDI BlueMotion Technology (Facelift) – Frontansicht, 24. Juni 2012, Ratingen.jpg | vyrobca = [[Volkswagen]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = Volkswagen Passat CC (2008-2012)<br />Volkswagen Magotan CC (čína) | produkcia = 2008-2017 | krajina_povodu = [[Emden]], [[Nemecko]]<br />[[Čchang-čchun]], [[Čína]]<br />[[Puebla (mesto)|Puebla]], [[Mexiko]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[stredná trieda (automobil)|stredná trieda]] | typ_karoserie = 4-dverové [[kupé (automobil)|kupé]]/[[Fastback]] [[sedan]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[predný náhon]]/[[pohon 4 × 4]] [[4motion]] | platforma = [[PlatformaVolkswagen Group A#A5 (PQ35)|A5 (PQ46) platforma]] | motor = 1,8 l [[Turbodúchadlo|Turbo]] [[R4 (motor)|R4]]<br />2,0 l [[Turbodúchadlo|Turbo]] [[R4 (motor)|R4]]<br />3,6 l [[VR6]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 6-rýchlostná [[Manuálna prevodovka|manuálna]]<br />6-rýchlostná [[Automatická prevodovka|automatická]]<br />7-rýchlostná [[Direct Shift Gearbox|DSG]] | razvor = 2711 mm | vyska = 2009-2012: 1417 mm<br />2013-: 1422 mm | sirka = 2009-2012: 1855 mm<br />2013-: 1857 mm | dlzka = 2009-2012: 4799 mm<br />2013-: 4796 mm | hmotnost = 1430-1623 kg | kapacita_nadrze = 70 l | euroncap = 5 | rok = 2011 | podobne = [[Volkswagen Passat]]<br />[[Volkswagen Jetta]]<br />[[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf Mk6]]<br />[[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf Mk5]]<br />[[Volkswagen Tiguan]]<br />[[Volkswagen Eos]]<br />[[Volkswagen Beetle]] | dizajner = Oliver Stefan<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Noordeloos|meno=Marc|title=Interview: Volkswagen CC Designer|periodikum=[[Automobile Magazine]]|rok=2009|mesiac=Február|url=http://www.automobilemag.com/features/news/0804_vw_cc_designer_interview/index.html|dátum prístupu=2011-07-13|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20080930150030/http://www.automobilemag.com/features/news/0804_vw_cc_designer_interview/index.html|dátum archivácie=2008-09-30}}</ref> }} '''Volkswagen Passat CC''' (od roku 2012 len '''Volkswagen CC'''<ref name="VW CC">[http://www.autoblog.com/2008/04/03/volkswagen-drops-passat-sticks-with-cc-for-new-sedan/ "Volkswagen drops "Passat" sticks with "CC" for new sedan"]. Retrieved 2008-11-30.</ref>) je 4-dverová [[kupé (automobil)|kupé]] verzia automobilu [[Volkswagen Passat]]. Svoj debut mal v januári [[2008]] na [[Severoamerický medzinárodný autosalón|Severoamerickom medzinárodnom autosalóne]] v [[Detroit]]e. Prípona '''CC''' znamená ''Comfort Coupé'' a automobil označuje Volkswagen ako luxusnejšie vozidlo oproti štandardnému Passatu [[sedan]]. Passat CC sa zaraďuje medzi Passat a [[Volkswagen Phaeton|Phaeton]] vo výrobnej línii Volkswagena — a hoci má základ v Passate a delí sa s ním o rázvor, e CC je o 27 mm dlhší, o 50 mm nižší a o 36 mm širší, ako Passat. == Technické údaje == {| class=wikitable style="font-size:90%" |+ ! Verzia ! Motor: ! Systém vstrekovania: ! Vŕtanie × zdvih: ! Kompresný pomer: ! Max. výkon: ! Max. [[krútiaci moment]] ! 0-100 km/h: ! V-max: |- !colspan="9" align=center|'''Benzínové motory:''' |- ! '''1,8 TSI'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=173052|titul=2008 Volkswagen Passat CC 1.8 TSI technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,8 l (1798&nbsp;cm³), [[DOHC]], [[turbodúchadlo|turbo]] | [[Vstrekovanie paliva (zážihový motor)|vstrekovanie]] | 82,50 mm × 84,20 mm | 9,8:1 | 160 [[konská sila|koní]] (118 [[kilowatt|kW]]) pri 5000 ot/min | 250 [[newtonmeter|Nm]] pri 1500-4200 ot/min | 8,6 s | 222 km/h |- ! '''2,0 TSI''' | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1984&nbsp;cm³), [[DOHC]], [[turbodúchadlo|turbo]] | [[vstrekovanie paliva (zážihový motor)|vstrekovanie]] | 82,50 mm × 92,80 mm | 10,3:1 | 200 [[konská sila|koní]] (147 [[kilowatt|kW]]) pri 5100-6000 ot/min | 280 [[newtonmeter|Nm]] pri 1700-5000 ot/min | 7,6 s | 237 km/h |- ! '''3,6 V6'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=172942|titul=2008 Volkswagen Passat CC 3.6 FSI technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[V6 (motor)|V6]] 3,6 l (3598&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva (zážihový motor)|vstrekovanie]] | 89,00 mm × 96,40 mm | 11,4:1 | 300 [[konská sila|koní]] (220 [[kilowatt|kW]]) pri 6600 ot/min | 350 [[newtonmeter|Nm]] pri 2400-5300 ot/min | 5,6 s | 250 km/h |- !colspan="9" align=center|'''Naftové motory:''' |- ! '''2,0 TDI 140'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=173019|titul=2008 Volkswagen Passat CC 2.0 TDI technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1968&nbsp;cm³), [[DOHC]], turbo | vstrekovanie [[common rail]] | 81,00 mm × 95,50 mm | 16,5:1 | 140 [[konská sila|koní]] (103 [[kilowatt|kW]]) pri 4200 ot/min | 320 [[newtonmeter|Nm]] pri 1750-2500 ot/min | 9,8 s | 213 km/h |- ! '''2,0 TDI 170'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=218790|titul=2010 Volkswagen Passat CC 2.0 TDI technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1968&nbsp;cm³), [[DOHC]], turbo | vstrekovanie [[common rail]] | 81,00 mm × 95,50 mm | 16,5:1 | 170 [[konská sila|koní]] (125 [[kilowatt|kW]]) pri 4200 ot/min | 350 [[newtonmeter|Nm]] pri 1750-2500 ot/min | 8,6 s | 227 km/h |} == Galéria == <gallery> Súbor:VW Passat CC front 20090608.jpg|Volkswagen Passat CC Súbor:VW Passat CC rear 20090608.jpg|Volkswagen Passat CC zozadu Súbor:VW CC (Facelift) – Frontansicht, 1. April 2012, Essen.jpg|Volkswagen CC Súbor:VW CC 2.0 TDI BlueMotion Technology (Facelift) – Heckansicht, 5. April 2012, Düsseldorf.jpg|Volkswagen CC zozadu Súbor:VW Passat CC 2.0 TDI DSG Reflexsilber Interieur.JPG|Interiér Volkswagenu Passat CC </gallery> == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Volkswagen Passat CC}} == Zdroj == {{Preklad|en|Volkswagen CC|492774686}} {{Volkswagen}} [[Kategória:Automobily Volkswagen]] [[Kategória:Sedany]] [[Kategória:Automobily strednej triedy]] [[Kategória:Automobily s predným náhonom]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] 0x1tsehox69z5r6ts2eg6de2xjqd89l 10 247947 8253032 7212011 2026-07-24T20:32:23Z 321fire 115544 zjednodušenie kódu, bývalé vlajky aj dokumentáciu som presunul do podšablón 8253032 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1|bez}}} |n={{#switch:{{{2|0}}}|2=Sovietsky zväz [[File:{{#if:{{{rok|}}}|{{URS/Vlajka|{{{rok|}}}}}|Flag of the Soviet Union}}.svg|22x16px|border|Sovietsky zväz|link=]]|#default=[[File:{{#if:{{{rok|}}}|{{URS/Vlajka|{{{rok|}}}}}|Flag of the Soviet Union}}.svg|22x16px|border|Sovietsky zväz|link=]] Sovietsky zväz}} |w=[[File:{{#if:{{{rok|}}}|{{URS/Vlajka|{{{rok|}}}}}|Flag of the Soviet Union}}.svg|22x16px|border|Sovietsky zväz|link=]] [[Sovietsky zväz|{{{2|Sovietsky zväz}}}]] |bez|=[[File:{{#if:{{{rok|}}}|{{URS/Vlajka|{{{rok|}}}}}|Flag of the Soviet Union}}.svg|22x16px|border|Sovietsky zväz|link=]] |{{#switch:{{{2}}}|1=[[File:{{#if:{{{rok|}}}|{{URS/Vlajka|{{{rok|}}}}}|Flag of the Soviet Union}}.svg|22x16px|border|Sovietsky zväz|link=]]}} [[{{#switch:{{{1}}} |f=Sovietske národné futbalové mužstvo |lh=Sovietske národné hokejové mužstvo |lhj=Sovietske národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov |lh18=Sovietske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov |bm=Sovietske národné basketbalové družstvo mužov |bz=Sovietske národné basketbalové družstvo žien |vm=Sovietske národné volejbalové družstvo mužov |vz=Sovietske národné volejbalové družstvo žien |h=Sovietske národné hádzanárske družstvo mužov |hz=Sovietske národné hádzanárske družstvo žien |dc=Sovietsky daviscupový tím |fc=Sovietsky fedcupový tím |vpm=Sovietske národné vodnopólové družstvo mužov |vpz=Sovietske národné vodnopólové družstvo žien |bhm=Sovietske národné bandyhokejové družstvo mužov |fsm=Sovietske národné futsalové družstvo mužov |fsam=Sovietske národné AMF futsalové družstvo mužov |rm=Sovietske národné ragbyové družstvo mužov |rz=Sovietske národné ragbyové družstvo žien |phm=Sovietske národné družstvo pozemného hokeja mužov |phz=Sovietske národné družstvo pozemného hokeja žien |bzm=Sovietske národné bejzbalové družstvo mužov |afm=Sovietske národné družstvo amerického futbalu mužov |rlm=Sovietske národné rugbyleaguové družstvo mužov |{{{1}}}=<em class="warning">Neznámy parameter: {{{1}}}</em> }} {{{4|}}}|{{#if:{{{3|}}}|{{{3}}}|Sovietsky zväz}}]] {{#switch:{{{2}}}|2=[[File:{{#if:{{{rok|}}}|{{URS/Vlajka|{{{rok|}}}}}|Flag of the Soviet Union}}.svg|22x16px|border|Sovietsky zväz|link=]]}}}}<noinclude>{{Dokumentácia}}</noinclude> gkv0ut1azy7nlr6cw5sb8j8yfvc06cf 0 252131 8253054 7756562 2026-07-24T21:43:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253054 wikitext text/x-wiki '''Antropický princíp''' je súhrnný názov pre [[biochémia|biochemickú]], [[fyzika|fyzikálnu]] a [[kozmológia|kozmologickú]] [[hypotéza|hypotézu]], v ktorej sa za ústredný podnet jestvovania nášho [[vesmír]]u vo svojej súčasnej podobe pokladá existencia [[človek]]a ([[gréčtina|gr]]. ''antrópos''). Ide o [[princíp]], ktorým sa má riadiť kozmologická konštelácia všeobecných fyzikálnych zákonov a rôznych fyzikálnych konštánt tak, aby bolo zaručené, že v takomto vesmíre môže vzniknúť život, ba dokonca inteligentný život. Antropický princíp je hypotéza, ktorá poukazuje na možnosť nenáhodnej konštelácie fyzikálnych zákonitostí a usiluje sa vidieť za existenciou takéhoto vesmíru, v akom žijeme, akýsi nenáhodný cieľ. Týmto cieľom má byť zrod inteligentného, na [[uhlík]]u založeného života – [[Homo sapiens]]. V tomto zmysle je antropický princíp využívaný najmä pri [[Inteligentný dizajn|hypotéze o inteligentnom Dizajnérovi]] alebo je jednoducho spájaný s [[náboženstvo|náboženským]] videním sveta, v ktorého kontexte [[Boh]] ako stvoriteľ mal „naladiť“ náš vesmír presne tak, aby došlo raz v jeho [[evolúcia|evolučnom]] vývoji k vzniku človeka. Popredný evolučný biológ a ateista [[Richard Dawkins]] však antropický princíp nespája s hypotézou o inteligentnom dizajne ale naopak, považuje ho za jeho alternatívu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dawkins | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = The God Delusion | vydavateľ = Bantam Press | miesto = New York | rok = 2006 | isbn = 978-0-618-91824-9 | kapitola = | strany = 164 | poznámka = Je zvláštnou skutočnosťou, že antropický princíp je obľúbený u náboženských apologétov. ...Antropický princíp, podobne ako prírodný výber, je alternatívou k hypotéze o dizajne. Poskytuje racionálne vysvetlenie bez zahrnutia dizajnu. | url = http://books.google.no/books?id=yq1xDpicghkC&printsec=frontcover&dq=Richard+Dawkins&hl=sk&sa=X&ei=exQTT8GRCYqj4gSq5fmBBA&ved=0CDoQ6AEwAQ#v=onepage&q=antropic%20principle&f=false | jazyk = po anglicky }}</ref> Oxfordský profesor J.C. Lennox tento jeho postoj nazýva chybnou logikou, pretože nielenže predstavuje [[Logický klam#Falošná dilema|falošnú dilemu]] ako keby mali existovať len dve vzájomne sa vylučujúce alternatívy, ale na dôvažok antropický princíp podľa neho nepatrí vôbec do kategórie vysvetlení. Podľa Lennoxa antropický princíp "hovorí o tom že pre existenciu života musia byť splnené určité podmienky, ale ďalej sa nezaoberá ani tým prečo tieto potrebné podmienky sú splnené a ani tým, ako povstal život."<ref name = "God's Undertaker">{{Citácia knihy | titul = God's undertaker -has science buried God? | autor = John C. Lennox | vydavateľ = A Lion Hudson plc | rok = 2009 | isbn = 978-0-7459-5371-7 | miesto = Oxford, Anglicko | kapitola = 4. Designer Universe? The Anthropic Principle | strany = 70 |url=http://books.google.sk/books?id=jaV4gLt24HYC&printsec=frontcover&dq=isbn:9780745953717&ei=Qb4MT5neLYjgUNiTwbQK&hl=sk&cd=1&redir_esc=y#v=snippet&q=anthropic%20principle&f=false | poznámky = | jazyk = po anglicky }}</ref> Hypotéza antropického kozmologického princípu bola a je často kritizovaná, pričom najviac sa jej vyčíta, že sa nedá kvalitne testovať a [[veda|vedecky]] verifikovať, preto by mala byť projektovaná ako čisto [[filozofia|filozofická]] špekulácia. == Fine-tuned universe problem == {{Hlavný článok|Fine-tuned universe}} Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121022112323/http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics |date=2012-10-22 }}</ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Profesor teoretickej fyziky Paul Davies hovorí: „Skutočne ohromujúca vec nie je, že život na Zemi je vyvážený na ostrí noža, ale že celý vesmír je vyvážený na ostrí noža a nastal by totálny chaos, ak by sa hociktorá prírodná „konštanta“ čo len trochu posunula.“<ref>Dr. Paul Davies, Dr. John Wheeler, Dr. David Deutsch, Dr. Dennis Sciama, Dr. Frank Tipler, Dr. Martin Rees, Dr. Michael Redhead, Dr. Brandon Carter: The Anthropic Principle. BBC science documentary video. Horizon Library, Room 8, 2058 at BBC Enterprises Ltd., London</ref> <ref>The "Fine-tuning" of the Universe. http://www.2001principle.net/2005.htm{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>V súčasnosti je medzi fyzikmi a kozmológmi široko prijímaný náhľad, že z fyzikálneho hľadiska vesmír je „jemne-vyladený“ pre život a už niekoľko desaťročí sa vedie široká diskusia o možných príčinách tohto pozoruhodného javu. == Vzkriesenie antropického princípu == Vesmír, či prinajmenšom tá jeho oblasť, v ktorej žijeme, je pozoruhodne komfortná: ani príliš horúca, ani príliš chladná, iba vzácne sem zasahujú významnejšie spŕšky smrtiaceho žiarenia zo vzdialených zdrojov, ba aj nebezpečných čiernych dier je tu pomenej. Podaktorí tento komfort považujú (z hľadiska vzniku a vývoja života) za priam podozrivý. Všetko – vlastnosti atómov či molekúl, pôsobenie rozličných síl, ba i vlastnosti hviezd a galaxií sa zdajú byť vyladené práve tak, aby živým organizmom vyhovovali. Toto poznanie, opierajúce sa o hodnoverné údaje, zaujalo nielen filozofov, ale aj teológov. Preto túto pozoruhodnú, priam podozrivú vlastnosť nášho vesmíru nazvali '''antropickým princípom'''. Pre tých, ktorí sa zdráhajú prijať pre takú kontroverznú myšlienku pojem ''princíp'', používa sa opisnejší, košatý názov: ''antropicky či kozmologicky jemne vyladený vesmír''. Tak či onak: v probléme sa odzrkadľujú hodnoty parametrov, ktoré riadia fyzikálny svet, najmä tých, ktoré zohrávajú významnú rolu v časticovej fyzike a kozmológii. Keby sa hodnoty týchto parametrov iba nepatrne zmenili, potom by sa galaxie, hviezdy a planéty nemohli sformovať. Podľa niektorých scenárov by nevznikli ani atómy či molekuly, a teda ani zárodky života. Vesmír by bol mŕtvy. Medzi dôkazy „jemného vyladenia“ patria: '''Gravitačná sila:''' Keby bola iba o „chlp“ silnejšia, vesmír by skolaboval dávno predtým, než by sa vyvinul život. V prípade, že by gravitácia bola iba nepatrne slabšia, hmota by sa nikdy nesformovala do takých štruktúr, ako sú hviezdy a galaxie. '''Vyváženosť big bangu:''' Ak by boli pôvodné fluktuácie v ohnivej guli, čo vzišla z big bangu, o málo menšie, vesmír by bol tmavý a prázdny, no pri nepatrne väčších fluktuáciách by vo vesmíre bolo viac čiernych dier ako hviezd či galaxií. '''Hmotnosti subatomických častíc:''' To, že neutrón je iba nepatrne ťažší ako protón, umožňuje existenciu vodíka. Keby bol protón nepatrne ťažší, spontánne by sa premenil na neutrón, takže by nevznikli ani atómy vodíka, no ani hviezdy. Na druhej strane, protóny sú 2000-krát ťažšie než elektróny a práve tento nerovnovážny stav dovoľuje molekulám nadobudnúť známe tvary – aj také komplexné štruktúry, ako napríklad dvojzávitnicu DNA. '''Silná jadrová sila:''' Keby bola iba nepatrne slabšia, nedošlo by k jadrovým reakciám, ktoré generujú energiu hviezd a vo vesmíre by bol iba vodík. No o málo silnejšia jadrová sila by spôsobila, že protóny by sa párili tak intenzívne, že by obyčajný vodík neexistoval a hviezdy (také ako poznáme dnes) by sa nesformovali. Väčšina kozmológov si uvedomuje, že v týchto fyzikálnych parametroch je „čosi tajomné“. Podaktorí vedci považujú tento stav za náhodu, akýsi „šťastný vrh kockami“. Iní hovoria: „Inak by sme tu neboli.“ To je miernejšia forma antropického argumentu, ktorá oslobodzuje majiteľa od kladenia ďalších otázok. Tretia skupina si vypomáha analógiou strieľajúcich bacharov vo väznici; všetci strieľajú do väzňa na úteku, ale ani jeden ho netrafí. Väzeň môže konštatovať, že keby ho všetci neminuli, nebol by nažive. Môže sa však zamyslieť nad tým, prečo k takejto náhode došlo. Nájdu sa pravda aj takí, čo antropickú vykomponovanosť vesmíru používajú ako argument dokazujúci existenciu Boha, „pohrávajúceho sa“ so zákonmi fyziky a zámerne stvoril vesmír, v ktorom sme sa mohli vyvinúť (tak to svojho času napísal Fred Hoyle). Vedci, ktorí pociťujú potrebu vysvetliť záhadu jemného vyladenia vesmíru, používajú najrozličnejšie stratégie. Podaktorí veria v komplexnejšiu fyzikálnu teóriu (napríklad v dávno ohlasovanú „teóriu všetkého“), ktorá by sa mala vynoriť zo zjednotenia gravitácie a kvantovej mechaniky. Sú presvedčení, že taká teória by dokázala vysvetliť (možno) aspoň niektoré z množiny najiritujúcejších fyzikálnych a kozmologických parametrov. Inú možnosť navrhli Andrej Linde (Stanford University) a Martin Rees (University of Cambridge). Vyrukovali s myšlienkou multiverza, podľa ktorej bol big bang, počiatok nášho vesmíru, iba jednou z množstva takýchto udalostí. Ak majú pravdu, potom analógia „kozmickej lotérie“ vôbec nie je scestná. Náš vesmír môže byť výnimočný, ale na druhej strane je iba jedným z množstva vesmírov, pričom väčšina z nich nie je tak dokonale vyladená a preto v nich nemôžu vzniknúť a vyvíjať sa živé organizmy, o inteligentných bytostiach ani nehovoriac. === Pozorovatelia vyprovokovali teoretikov === Fyzici sa dlho ostýchali hovoriť v tejto súvislosti nahlas. Linde spomína, že ešte keď pracoval v Rusku, iba niektorí kolegovia boli ochotní zapojiť sa do diskusie o antropickom princípe. V druhej polovici 90. rokov prednášal Linde o tomto probléme v USA. Organizátori ho varovali, nech o antropickom princípe radšej nehovorí, lebo ho konzervatívnejší kolegovia (ako každého, čo sa čo len zmieni o antropickom princípe) obhádžu vajcami. Linde sa nedal zastrašiť. V polovici 20-minútovej prednášky povedal: „Teraz začnem hovoriť o antropickom princípe a dúfam, že kým skončím, nestihnete skočiť po vajcia.“ Časy sa menia. O päť rokov neskoršie, v roku 2003, na pôde Kalifornskej univerzity hovorilo v rámci astronomickej konferencie na túto tému niekoľko vedcov. O niekoľko dní neskôr sa uskutočnil na Stanford University „antropický“ workshop. V októbri roku 2003 sa zišli v Clevelande najvýznamnejší kozmológovia a na búrlivej panelovej diskusii otvorili najmä tento problém. Tento živý záujem vyvolali prekvapujúce, ale mimoriadne presvedčivé dôkazy o skutočnej hodnote ''nenulovej kozmologickej konštanty l'', ktorá donedávna vyjadrovala aktuálnu hustotu energie. Jej hodnota bola 10¹¹⁰ ergov/cm². Odstredivá sila generovaná takou hodnotou kozmologickej konštanty by však spôsobila také rýchle rozptýlenie hmoty v časopriestore, že na dnešnej oblohe by sme nevideli už žiadne hviezdy, ani galaxie. Najnovšia, dôkladne preverená hodnota nenulovej konštanty je podstatne nižšia: 10^-10 ergov/cm². Vyplynula z početných štúdií o červenom posune galaxií; potom z čoraz presnejších hodnôt žiarenia kozmického pozadia; a napokon i z pohybu supernov typu Ia. Aj táto hodnota však astrofyzikov irituje. Linde: „Ak by bola hodnota kozmologickej konštanty rovná nule, namerané hodnoty by mali zmysel. Lenže ak je o 120 rádov menšia ako sme očakávali, ako to vysvetlíme?“ ==== Náš a ďalšie vesmíry ==== Ďalším dôvodom návratu antropického princípu je rastúca popularita teórie mnohých vesmírov. Objavila sa vo viacerých formách: * Podľa tej najjednoduchšej sa fyzikálne zákony môžu v rozličných oblastiach nášho vesmíru meniť. Možno ide o oblasti, ktoré sú také vzdialené, že (zatiaľ) z nich nedokážeme zachytiť nijaký signál. * Podľa radikálnejšej teórie existujú oblasti časopriestoru, ktoré sú a navždy ostanú oddelené od nášho vesmíru, ako tvrdí teória „bublinových vesmírov“, vznikajúcich v nekončiacej sérii big bangov. Táto teória nie je taká bláznivá, ako sa na prvý pohľad zdá byť. Podporuje ju teória kozmickej inflácie, podľa ktorej to, čo nazývame big bangom vzniklo ako bežná kvantová fluktuácia, ktorá sa vymanila spod kontroly – začala sa rozpínať exponenciálne. Podaktorí skeptici oponujú: „Ak inflácia vznikla raz, prečo sa neopakuje? Prečo hovoríme iba o jedinom big bangu?“ Linde vypracoval variant inflačnej teórie, v ktorom ide o „večnú infláciu“. Podľa tejto teórie je multiverzum nielen možné, ono je nevyhnutné. Vesmíry vznikajú z kvantových fluktuácií podobne ako sa tvoria bubliny vo vriacej vode. Tento náš tak perfektne vyladený vesmír je iba jedným z mnohých – odlišných – vesmírov. Linde: „Vďaka exponenciálnemu rozpínaniu krátko po zrode sa jednotlivé vesmíry vzďaľujú od seba skôr ako by bolo došlo k interakcii, takže inflácia vytvára oblasti s rozličnými vlastnosťami. V niektorých vesmíroch je vznik a vývoj života možný, v iných nie.“ Môžeme tieto extra vesmíry pozorovať? Vzhľadom na to, že hovoríme o oblastiach časopriestoru, ktoré sú od nášho vesmíru oddelené, zdalo by sa to nemožné. Nič, čo sa v nich odohrá, nemôže ovplyvniť to, čo sa deje u nás a naopak. Viacerí prívrženci inflačnej teórie vravia, že ich ani nepotrebujú vidieť, stačí, ak uveria, že existujú, pretože sú logické. Lindeho teória „večnej inflácie“ vznikla prirodzeným rozvinutím pôvodnej teórie Alana H. Gutha. Podľa Lindeho nové pozorovania priniesli údaje, ktoré v dohľadnom čase pomôžu presvedčiť tých, čo trvajú na tom, že fyzikálne zákony sú všade rovnaké. Viacerí oponenti teórie multiverza poukazujú na to, že nie je v súlade so zásadami Ockhamovej britvy, skúsenosti, podľa ktorej spomedzi viacerých konkurujúcich si teórií je zväčša správna tá, ktorá je najjednoduchšia. Podľa Daviesa záleží na tom, aký stupeň radikálnosti pripíše posudzovateľ tej-ktorej teórii. Jedna z radikálnych teórií pretrváva už päťdesiat rokov, pretože väčšina fyzikov už vtedy odobrila myšlienku mnohých svetov ako logickú interpretáciu kvantovej mechaniky, podľa ktorej sa akýkoľvek z možných výstupov z kvanta objaví niekde v nekonečnom vesmíre. Davies: „Od predstavy možných (do istej miery odlišných), ale izolovaných vesmírov až po predstavu multiverza, ktorého jednotlivé časti koexistujú a navzájom interagujú, bola dlhá cesta. Je na každom, ako ďaleko sa odváži zájsť po tejto ceste.“ Je multiverzum reálne? Rees a Davies sú ešte na pochybách. Linde, ktorý pracuje na tomto probléme už dvadsať rokov, však tvrdí, že je ochotný staviť na správnosť tejto teórie hocičo. ==== Antropický princíp vo svetle novej fyziky ==== Multiverzum sa medzičasom etablovalo nielen ako zaujímavá vedecká koncepcia, ale aj ako v dohľadnom čase testovateľná hypotéza. Čo to znamená z hľadiska antropického princípu? Prívrženci multiverza pracujú dnes na predpovediach hodnôt merateľných fyzikálnych a astrofyzikálnych kvantít. Steven Weinberg, nobelovec, ešte v roku 1987 napísal: „Ak bolo naozaj veľa big bangov s rozličnými hodnotami kozmologickej konštanty až po hodnoty odvodené z prvých princípov, vo väčšine z nich by nemal byť inteligentný život, pretože rozpínajúci sa vesmír by sa rozplynul. Big bang, z ktorého by mohol vzísť inteligentný život, by mal mať kozmologickú konštantu takú malú, aby neznemožňovala sformovanie galaxií. Ten istý Weinberg v Astrophysical Journal (1998) napísal, že kozmologická konštanta pripúšťajúca antropický princíp, ktorú vypočítali teoretici, sa iba minimálne odlišuje od hodnoty, ktorá je výsledkom aktuálnych pozorovaní. Max Tegmark (Pensylvánska univerzita) a geniálny Ukrajinec Alexander Vilenkin (Tuftova univerzita) využili antropické argumenty na vysvetlenie hmotnosti neutrína, kolísajúcej v rozmedzí 0,05 – 2,2 elektrónvoltu (EV) – v jednotkách energie. Aj v tomto prípade namerané hodnoty podporili antropickú determináciu vesmíru. Tieto štúdie majú však aj zaťatých odporcov. Glenn Starkman (fyzik z Case Western Reserve University): „Tieto argumenty nemajú hodnotu predpovedí, rozhodne nie vo vedeckom zmysle. Ide iba o špekulácie, ktorý nechýba dôvtip, ale pohybujú sa mimo overených faktov.“ V dejinách vedy sa neraz ukázalo, že i takéto „špekulácie“ sa ukázali byť pravdivé. Patrí medzi ne aj Einsteinova všeobecná teória relativity. Einstein po prvýkrát využil svoju teóriu pri presnej predpovedi dobre známej, ale dovtedy nevysvetlenej vlastnosti obežnej dráhy Merkúra – stáčajúceho sa perihélia. Všeobecná teória relativity sa však stala „vedeckou“ až neskoršie, potom keď úspešne predpovedala celkom nový úkaz – ohyb svetla hviezd Slnkom, ktorý bol skvelým spôsobom zmeraný počas zatmenia Slnka v roku 1919. David Gross z Kalifornskej univerzity, ktorý rozpracúva teóriu strún, na konferencii v Clevelande v roku 2003 podrobil skeptikov ostrej kritike: „Váš postoj je defetistický, pretože tvrdíte, že vedecké potvrdenie je nemožné, ale zároveň aj nebezpečný, pretože nahrávate prívržencom `inteligentného dizajnu´, tvrdiacich, že vesmír bol stvorený Bohom „na mieru ľudských bytostí“. To zaváňa náboženstvom a náboženstvo nemožno overiť. ==== Fyzika na rozhraní ==== Koncepcia multiverza je na dobrej pomoci tým, ktorí vedia, že náš dokonale vyladený vesmír vyžaduje vysvetlenie a jednou z možností je aj to, či si môžeme byť istí tým, že základné fyzikálne „konštanty“ sú v jednotlivých vesmíroch iné. Ibaže na to, aby sme vysvetlili, čo by takéto variácie mohlo spôsobovať, potrebujeme niečo oveľa dômyselnejšie ako teórie súčasnej fyziky. Potrebujeme teóriu všetkého. Očakáva sa, že práve táto teória by mohla špecifikovať hodnoty tohto na pohľad tak skvele vyladeného vesmíru. Nespája sa s teóriou všetkého príliš veľa očakávaní? Názory fyzikov sa rôznia. Steven Hawking je v tom čase skeptický. „Teória ''možno'' pripustí existenciu obrovského súostrovia možných vesmírov, v ktorých okupujeme antropicky dovolenú oblasť.“ Weinberg sa v Clevelande vyjadril podobne: „Nakoľko dnes dokážeme predpovedať hodnoty všetkých konštánt v prírode iba pomocou apriórnych argumentov, v prípade takých parametrov, akým je kozmologická konštanta, sa ďalej nedostaneme. To pravda neznamená, že sa máme pri vysvetlení nepatrnej hodnoty kozmologickej konštanty vzdať hľadania iných argumentov. Musíme preskúmať aj iné možnosti a antropický princíp je ''iba jednou z nich''...“ Niektoré kozmologické parametre vyplývajú zo základnej teórie, iné môžu byť výsledkom  zhluku náhod, podobne ako fakt, že naša Slnečná sústava má práve toľko planét, koľko má a nie desať, či jedenásť. Tak či onak: nikto neverí, že takýto výberový efekt, inými slovami, spôsob úspešného vysvetlenia faktu „prečo žijeme práve na Zemi a nie na Marse, či Venuši“, si zaslúži prídavné meno „antropický“. Navyše, jedni sa nazdávajú, že príklad Slnečnej sústavy je dôkazom platnosti antropického vysvetlenia, pričom rovnako vplyvná skupina ten istý príklad považuje za dôkaz jeho vyvrátenia. Paul Davies je presvedčený, že antropický problém by prestal byť problémom vtedy, ak by sme dokázali vyvinúť takú fyzikálnu teóriu, ktorá by zohľadnila prítomnosť života a či – pozorovateľa. V takom prípade by zákony vesmíru neboli indiferentné k faktu, či a na akom stupni vývoja existuje život. Pre skeptikov je akýkoľvek výpad smerom k antropizácii fyzikálnych zákonov cestou do slepej uličky. David Spergel z Princeton University: „Antropický princíp je intelektuálnou kapituláciou. Podaktorí sa nás pokúšajú presvedčiť, že kozmologická konštanta, či hodnoty kozmologických parametrov, teda veci, ktorým dodnes celkom nerozumieme, sú čímsi, čomu ani nikdy neporozumieme.“ Spergel podobne ako Gross má pocit, že škára medzi antropickým princípom a náboženstvom je pre poctivých vedcov priúzka. „Podaktorí sa pri zdôvodňovaní prirodzených procesov evolúcie nezaobídu bez zázrakov“, vraví Spergel. Dnes nikto nedokáže odhadnúť, kam až prekvapujúca konjunktúra antropického princípu povedie. Kritikov má viac než dosť, ale prívržencov antropického princípu už vajcami neobhadzujú. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia}} {{Filozofický výhonok}} [[Kategória:Filozofické koncepty]] [[Kategória:Kozmológia]] [[Kategória:Inteligentný dizajn]] rrhc54qv73ygpjpb3yrv5zfljyfmksq 0 252192 8252940 6336707 2026-07-24T15:19:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252940 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Albánska ulica | Kategória = | Obrázok = Albánska 01.jpg | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava III (okres)|III]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.209769 | Východná dĺžka = 17.15905 | Dĺžka = | Šírka = 239 | Vznik = | PSČ = 831 06<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = pscpsc.sk | titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky | url = http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Alb%C3%A1nska | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160816130321/http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Alb%C3%A1nska | dátum archivácie = 2016-08-16 }}</ref> | Začína = [[Púchovská ulica (Bratislava)|Púchovská ulica]] | Končí = [[Koľajná ulica (Bratislava)|Koľajná ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Albánska }} '''Albánska ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11049841 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-7-23 | miesto = | jazyk =}}</ref> Nachádza sa v strede Rače. Tiahne sa od hlavnej cestnej komunikácie – [[Púchovská ulica (Bratislava)|Púchovskej]] (na ktorú je kolmá) po [[Koľajná ulica (Bratislava)|Koľajnú]]. Je rovnobežná s [[Trávna ulica (Bratislava)|Trávnou]] a [[Víťazná ulica (Bratislava)|Víťaznou]], križuje [[Oráčska ulica|Oráčsku]]. Je dlhá 239 m. == Galéria == <gallery> Albánska 02.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Albánska}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Alb%C3%A1nska,%20Bratislava Albánska ulica na mape Bratislavy] [[Kategória:Ulice v Rači]] tuh6ep2svl51kfwv4mneu9lbeels49z 0 252193 8252938 6681639 2026-07-24T15:17:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252938 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Albrechtova ulica | Obrázok = Albrechtova 02.jpg | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]], | Štvrť = [[Pošeň]] | Obvod = | Číslo obvodu = II | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.152066 | Východná dĺžka = 17.168898 | Dĺžka = 171 | Šírka = | Vznik = | PSČ = 821 03<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = pscpsc.sk | titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky | url = http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Albrechtova | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160816122532/http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Albrechtova | dátum archivácie = 2016-08-16 }}</ref> | Začína = [[Kostlivého ulica]] | Končí = | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Albrechtova, Bratislava }} '''Albrechtova ulica''' je ulica v [[Bratislava|Bratislave]], mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11049841 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-7-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v miestnej časti [[Pošeň]]. Je pomenovaná podľa hudobného skladateľa [[Alexander Albrecht|Alexandra Albrechta]] (1885 – 1958).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | miesto = [[Bratislava]] | rok = [[1990]] | isbn = 80-222-0229-0 | strany = | počet strán = | url = | jazyk = }}</ref> == Popis == Ulica je situovaná v smere západ-východ. Na západnom konci vyúsťuje do [[Kostlivého ulica|Kostlivého ulice]]. Z južnej strany do nej ústi [[Podlučinského ulica]]. Na východnom konci slepo končí. Na ulici sa nachádzajú 3-poschodové [[panelový dom|panelové bytové domy]] z druhej polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Ulica je prejazdná po celej dĺžke. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Albrechtova, Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Albrechtova,%20Bratislava Albrechtova ulica na mape Bratislavy] * [http://posen.oma.sk/u/albrechtova Albrechtova ulica na portáli OMA.sk] {{Pošeň}} [[Kategória:Ulice v Ružinove]] 0tn6oox47hi1bay14ug3d0ywwvjluez 0 252195 8252979 8041860 2026-07-24T17:21:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252979 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Alstrova ulica | Kategória = | Obrázok = Alstrova 02.jpg | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava III (okres)|III]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.2082445 | Východná dĺžka = 17.1440245 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 831 06<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = pscpsc.sk | titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky | url = http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Alstrova | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160816133139/http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Alstrova | dátum archivácie = 2016-08-16 }}</ref> | Začína = | Končí = [[Detvianska ulica (Bratislava)|Detvianska ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Alstrova }} '''Alstrova ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11049841 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-7-23 | miesto = | jazyk =}}</ref> Je rovnobežná so [[Žitná ulica (Bratislava)|Žitnou ulicou]], kolmá na [[Detvianska ulica (Bratislava)|Detviansku ulicu]]. Pomenovaná je po kňazovi a buditeľovi Móricovi Alstrovi. == Blízke ulice == * [[Stupavská ulica (Bratislava)|Stupavská ulica]] * [[Pri vinohradoch]] * [[Detvianska ulica (Bratislava)|Detvianska ulica]] == Galéria == <gallery> Alstrova 01.jpg Alstrova 04.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alstrova}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Alstrova Alstrova ulica na mape Bratislavy] [[Kategória:Ulice v Rači]] p8mn2whl2l5oxnlh1ljs203fh2sq596 0 254463 8252861 8251299 2026-07-24T12:04:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252861 wikitext text/x-wiki {{Presunúť|Ambis Univerzita}} {{Infobox Vysoká škola | Názov = Ambis Univerzita | Obrázok = Praha Liben Lindnerova 1.jpg | Popis = | Logo = Ambis Univerzita logo.png | Popis loga = | Motto = | Pôvodný názov = Bankovní institut | Latinský názov = | Poloha = [[Praha]], [[Česko]] | Skratka = Ambis | Typ = súkromná univerzita | Zameranie = | Náboženská príslušnosť = | Patrón = | Rok založenia = 1994 | Rok otvorenia = | Rok zatvorenia = | Stav = | Rektor = Dr. rer. nat. Martina Mannová | Kvestor = | Predseda = | Viceprezident = | Dekan = | Riaditeľ = | Kancelár = | Počet fakúlt = | Počet zamestnancov = | Počet študentov = 7339 | Pregraduálny študenti = | Postgraduálny študenti = | Doktorandi = | Rozpočet = | Kampus = Praha-[[Libeň]] | Školské farby = | Školská hymna = | Maskot = | Školský časopis = | Športová reprezentácia = | Člen = | Nositelia Nobelovej ceny = | Miesto = | Adresa = Lindnerova 575/1, [[Praha]], 180 00, [[Česko]] | Telefón = | Web = https://www.ambis.sk/ | Mail = }} '''Ambis Univerzita''' ('''Ambis''') je súkromná [[univerzita]] v [[Česko|Česku]] založená v roku [[1994]] pod názvom ''Bankovní institut'' (''BI''). Ako vysoká škola začala pôsobiť v roku [[2000]] pod názvom ''Bankovní institut vysoká škola'' (''BIVŠ''). O rok neskôr vstúpila do vtedajšie BIVŠ nemecká vzdelávacia spoločnosť [[COGNOS AG]]. V rokoch [[2002]]–[[2016]] a opäť od roku [[2025]] pôsobí univerzita aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Pobočka univerzity bola pôvodne v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], od návratu na Slovensko má pobočku v [[Bratislava|Bratislave]]. == Činnost na Slovensku == Rozhodnutím [[Akreditačná komisia Českej republiky|Akreditačnej komisie Českej republiky]] Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica ukončila svoju činnosť na Slovensku akademickým rokom [[2015]]/[[2016]].<ref name=koniec>http://www.bivs.sk/pre-zaujemcov-o-studium</ref> Z tohto dôvodu škola neprijímala záujemcov o štúdium na žiadnom z ponúkaných študijných programov. Poslední absolventi bakalárskeho štúdia mali možnosť pokračovať vo svojom štúdiu na Bankovom inštitúte vysokej škole v Prahe alebo na partnerskej vysokej škole [[Hochschule Fresenius]] v Banskej Bystrici.<ref name=koniec/> V roku [[2025]] sa škola, teraz pod názvom AMBIS vysoká škola, vrátila na Slovensko a otvorila pobočku v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMBIS vysoká škola | url = https://www.ambis.sk/ | vydavateľ = ambis.sk | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}</ref> V roku [[2026]] úspešne akreditovala svoj prvý doktorandský program, po splnení kritérií stanovených legislatívou získala status univerzity a zmenila svoj názov na Ambis Univerzita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ambis přepisuje historii. Stává se největší soukromou univerzitou v Česku | url = https://www.protext.cz/ | vydavateľ = Protext ČTK | dátum prístupu = 2026-05-18 | jazyk = cs | priezvisko = ČTK | url archívu = https://web.archive.org/web/20260519103306/https://www.protext.cz/ | dátum archivácie = 2026-05-19 }}</ref> == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [https://www.ambis.cz/ Oficiálny web] * [https://www.ambis.sk/ Oficiálny web v slovenčine] {{Vysoké školy na Slovensku}} [[Kategória:Vysoké školy v Česku]] [[Kategória:Vysoké školy v Prahe]] [[Kategória:Súkromné vysoké školy na Slovensku]] o6cyqkm0r1yh515or2o0v96m2d1h7jd 0 256362 8253005 7968123 2026-07-24T19:22:09Z 321fire 115544 wikilinky a šablóny 8253005 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím|Meno=USA|Asociácia=[[USA Hockey]]|Tréner=[[David Carle]]|Generálny manažér=[[John Vanbiesbrouck]]|Asistenti trénera=[[Brett Larson]], [[Steve Miller]]|Kapitán=[[Rutger McGroarty]]|Najlepší strelec=[[Jeremy Roenick]] (13)|Najproduktívnejší hráč=[[Jordan Schroeder]] a [[Trevor Zegras]] (27)|IIHF kód=USA|Tímové farby={{box farby|#002868}} {{box farby|#BF0A30}} {{box farby|#ffffff}}|Dresy=[[File:USA national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|173px]]|Prvý zápas={{CAN|lhj|1}} 5:4 USA {{USA}}<br><small> ([[Leningrad]], [[Sovietsky zväz]] – 27. december 1973)</small>|Najvyššia výhra={{USA}} USA 19:1 {{NOR|lhj|2}}<br><small> ([[Regina (Saskatchewan)|Regina]], [[Saskatchewan]], [[Kanada]], - 1. január 1991)</small>|Najvyššia prehra={{SWE|lhj|1}} 11:1 USA {{USA}}<br><small> ([[Leningrad]], [[Sovietsky zväz]] - 29. december 1973)</small><br>{{URS}} [[Sovietske národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Sovietsky zväz]] 15:5 USA {{USA}}<br><small> ([[Banská Bystrica]], [[Československo]] - 30. december 1976)</small>{{CZE}} [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Česko-Slovensko]] 11:1 USA {{USA}}<br><small>([[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] - 31. december 1987)</small>|Iný účasti=45|Iný názov=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov]]|Iný prvá účasť=[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1974|1974]]|Iný najlepšie=[[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] '''5''' - ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2004|2004]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2010|2010]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2013|2013]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2017|2017]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2021|2021]])}} '''Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 20 rokov''' je národné mužstvo, ktoré reprezentuje [[Spojené štáty]] na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|majstrovstvách sveta]] v [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]] [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|hráčov do 20 rokov]]. == Účasť na Majstrovstvách sveta == '''neoficiálne turnaje''' {| class="wikitable" border="1" !Rok !Miesto konania !Umiestnenie |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1974|1974]] |{{URS|w}} ([[Petrohrad|Leningrad]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1975|1975]] |{{CAN|w}} ([[Winnipeg]], [[Brandon (Manitoba)|Brandon]]) a {{USA|w}} ([[Minneapolis]], [[Bloomington (Minnesota)|Bloomington]]) |6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1976|1976]] |{{FIN|w}} ([[Tampere]], [[Turku]], [[Pori]], [[Rauma (Fínsko)|Rauma]]) |bez účasti |} '''oficiálne turnaje''' {| class="wikitable" border="1" !Rok !Miesto konania !Umiestnenie |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1977|1977]] |{{TCH|w}} ([[Banská Bystrica]], [[Zvolen]]) |7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1978|1978]] |{{CAN|w}} ([[Montreal]], [[Québec]], [[Hull (Québec)|Hull]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1979|1979]] |{{SWE|w}} ([[Karlstad]], [[Karlskoga]]) |6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1980|1980]] |{{FIN|w}} ([[Helsinki]], [[Vantaa]]) |7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1981|1981]] |{{FRG|w}} ([[Füssen]], [[Kaufbeuren]], [[Augsburg]], [[Landsberg]], [[Kempten]], [[Oberstdorf]]) |6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1982|1982]] |{{USA|w}} ([[New Ulm]], [[Rochester (Minnesota)|Rochester]], [[Duluth (Minnesota)|Duluth]], [[Minneapolis]]) a {{CAN}}([[Winnipeg]], [[Kenora]], [[Brandon (Manitoba)|Brandon]]) |6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1983|1983]] |{{URS|w}} ([[Petrohrad|Leningrad]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1984|1984]] |{{SWE|w}} ([[Norrköping]], [[Nyköping]]) |6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1985|1985]] |{{FIN|w}} ([[Helsinki]], [[Turku]], [[Vantaa]], [[Espoo]]) |6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1986|1986]] |{{CAN|w}} ([[Hamilton (Ontário)|Hamilton]]) | bgcolor="#cc9966" |Bronzová medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1987|1987]] |{{TCH|w}} ([[Piešťany]], [[Nitra]], [[Trenčín]], [[Topoľčany]]) |4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1988|1988]] |{{URS|w}} ([[Moskva]]) |6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1989|1989]] |{{USA|w}} ([[Anchorage]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1990|1990]] |{{FIN|w}} ([[Helsinki]], [[Turku]], [[Kauniainen]], [[Kerava]]) |7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1991|1991]] |{{CAN|w}} ([[Saskatoon]], [[Regina (Saskatchewan)|Regina]]) |4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1992|1992]] |{{DEU|w}} ([[Füssen]], [[Kaufbeuren]]) | bgcolor="#cc9966"| Bronzová medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1993|1993]] |{{SWE|w}} ([[Gävle]], [[Falun]], [[Uppsala]], [[Bollnäs]]) |4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1994|1994]] |{{CZE|w}} ([[Ostrava]], [[Frýdek-Místek]]) |6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1995|1995]] |{{CAN|w}} ([[Red Deer]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1996|1996]] |{{USA|w}} ([[Boston (Massachusetts)|Boston]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1997|1997]] |{{SUI|w}} ([[Ženeva]], [[Morges]]) | bgcolor="silver"|Strieborná medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1998|1998]] |{{FIN|w}} ([[Helsinki]], [[Hämeenlinna]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1999|1999]] |{{CAN|w}} ([[Winnipeg]], [[Brandon (Manitoba)|Brandon]]) |8. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2000|2000]] |{{SWE|w}} ([[Umeå]], [[Skellefteå]]) |4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2001|2001]] |{{RUS|w}} ([[Moskva]], [[Podoľsk]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2002|2002]] |{{CZE|w}} ([[Pardubice]], [[Hradec Králové]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2003|2003]] |{{CAN|w}} ([[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]], [[Sydney (Nové Škótsko)|Sydney]]) |4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2004|2004]] |{{FIN|w}} ([[Helsinki]], [[Hämeenlinna]]) | bgcolor="gold" |Zlatá medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2005|2005]] |{{USA|w}} ([[Grand Forks (Severná Dakota)|Grand Forks]], [[Thief River Falls]]) |4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2006|2006]] |{{CAN|w}} ([[Vancouver]], [[Kelowna]], [[Kamloops]]) |4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2007|2007]] |{{SWE|w}} ([[Leksand]], [[Mora (mesto vo Švédsku)|Mora]]) | bgcolor="#cc9966" |Bronzová medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2008|2008]] |{{CZE|w}} ([[Pardubice]], [[Liberec]]) |4. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2009|2009]] |{{CAN|w}} ([[Ottawa]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2010|2010]] |{{CAN|w}} ([[Saskatoon]] a [[Regina (Saskatchewan)|Regina]]) | bgcolor="gold" |Zlatá medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2011|2011]] |{{USA|w}} ([[Buffalo (New York)|Buffalo]] a [[Niagara]]) | bgcolor="#cc9966" |Bronzová medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2012|2012]] |{{CAN|w}} ([[Calgary]] a [[Edmonton]]) |7. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2013|2013]] |{{RUS|w}} ([[Ufa]]) | bgcolor="gold" |Zlatá medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2014|2014]] |{{SWE|w}} ([[Malmö]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2015|2015]] |{{CAN|w}} ([[Toronto]], [[Montreal]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2016|2016]] |{{FIN|w}} ([[Helsinki]]) | bgcolor="#cc9966" |Bronzová medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2017|2017]] |{{CAN|w}} ([[Montreal]], [[Toronto]]) | bgcolor="gold" |Zlatá medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|2018]] |{{USA|w}} ([[Buffalo (New York)|Buffalo]]) | bgcolor="#cc9966" |Bronzová medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2019|2019]] |{{CAN|w}} ([[Vancouver]], [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]]) | bgcolor="silver" |Strieborná medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2020|2020]] |{{CZE|w}} ([[Ostrava]], [[Třinec]]) |6. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2021|2021]] |{{CAN|w}} ([[Edmonton]]) | bgcolor="gold" |Zlatá medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2022|2022]] |{{CAN|w}} ([[Edmonton]]) |5. miesto |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2023|2023]] |{{CAN|w}} ([[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]], [[Moncton]]) | bgcolor="#cc9966" |Bronzová medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024|2024]] |{{SWE|w}} ([[Göteborg]]) | bgcolor="gold" |Zlatá medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025|2025]] |{{CAN|w}} ([[Ottawa]]) | bgcolor="gold" |Zlatá medaila |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026|2026]] |{{USA|w}} ([[Minnesota]], [[St. Paul]]) |5. miesto |} == Ocenenia a vyznamenania == === Ocenenia direktoriátu === {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-4}} {| class="wikitable" |+ | colspan=2|Najlepší brankár |- ! Rok !! Hráč |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1984|1984]] || [[Alan Perry]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1992|1992]] || [[Mike Dunham]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2000|2000]] || [[Rick DiPietro]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2004|2004]] || [[Al Montoya]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2011|2011]] || [[Jack Campbell]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2013|2013]] || [[John Gibson]] |} {{Stĺpce-4}} {| class="wikitable" |+ | colspan=2|Najlepší útočník |- ! Rok !! Hráč |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2004|2004]] || [[Zach Parise]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|2018]] || [[Casey Mittelstadt]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2019|2019]] || [[Ryan Poehling]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2021|2021]] || [[Trevor Zegras]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024|2024]] || [[Cutter Gauthier]] |} {{Stĺpce-4}} {| class="wikitable" |+ | colspan=2|Najlepší obranca |- ! Rok !! Hráč |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1997|1997]] || [[Joseph Corvo]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2007|2007]] || [[Erik Johnson]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2013|2013]] || [[Jacob Trouba]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2016|2016]] || [[Zach Werenski]] |} {{Stĺpce-4}} {| class="wikitable" |+ | colspan=2|Najužitočnejší hráč |- ! Rok !! Hráč |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2004|2004]] || [[Zach Parise]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2013|2013]] || [[John Gibson]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|2018]] || [[Casey Mittelstadt]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2019|2019]] || [[Ryan Poehling]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2021|2021]] || [[Trevor Zegras]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025|2025]] || [[Ryan Leonard]] |} {{Stĺpce-koniec}} === All-Star tímy === {| class="wikitable" !Rok !Hráči |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1987|1987]] |[[Brian Leetch]] (O), [[Scott Young]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1989|1989]] |[[Jeremy Roenick]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1991|1991]] |[[Scott Lachance]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1992|1992]] |[[Mike Dunham]] (B), [[Peter Ferraro]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1997|1997]] |[[Brian Boucher]] (B), [[Michael York]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1999|1999]] |[[Brian Gionta]] (O) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2000|2000]] |[[Rick DiPietro]] (B) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2004|2004]] |[[Al Montoya]] (B), [[Zach Parise]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2006|2006]] |[[Jack Johnson]] (O) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2007|2007]] |[[Erik Johnson]] (O) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2008|2008]] |[[James van Riemsdyk]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2010|2010]] |[[John Carlsson]] (O), [[Derek Stepan]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2011|2011]] |[[Jack Campbell]] (B) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2013|2013]] |[[John Gibson]] (B), [[Jacob Trouba]] (O), [[Jake McCabe]] (Ú), [[Johnny Gaudreau]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2016|2016]] |[[Zach Werenski]] (O), [[Auston Matthews]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2017|2017]] |[[Charlie McAvoy]] (O), [[Clayton Keller]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|2018]] |[[Casey Mittelstadt]] (Ú), [[Kieffer Bellows]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2019|2019]] |[[Ryan Poehling]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2021|2021]] |[[Trevor Zegras]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2023|2023]] |[[Logan Cooley]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024|2024]] |[[Lane Hutson]] (O), [[Cutter Gauthier]] (Ú) |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025|2025]] |[[Cole Hutson]] (O), [[Ryan Leonard]] (Ú), [[Gabe Perreault]] (Ú) |} ==Úspechy== '''[[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta]]''' * [[Image:Med 1.png]] - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2004|2004]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2010|2010]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2013|2013]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2017|2017]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2021|2021]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024|2024]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2025|2025]] * [[Image:Med 2.png]] - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1997|1997]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2019|2019]] * [[Image:Med 3.png]] - [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1978|1978]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1986|1986]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1992|1992]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2007|2007]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2011|2011]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2016|2016]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|2018]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2023|2023]] ==Pozri aj== *[[Národné hokejové mužstvo USA]] == Externé odkazy == * [https://www.usahockey.com/ usahockey.com] {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov}} [[Kategória:Národné hokejové mužstvá hráčov do 20 rokov]] [[Kategória:Národné družstvá USA]] [[Kategória:Ľadový hokej v USA]] pxmun0l9ju3q5rd8vytia6nokt5zo5a 0 258704 8252864 8072758 2026-07-24T12:09:30Z IroningBead777 300837 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8252864 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov=High School Musical|Originál=High School Musical|Poster=Logo HSM original.jpg|Žáner=[[Komédia]]/[[Muzikál]]/Rodinný/[[Dráma]]|Námet=|Dĺžka=98|Krajina=[[Spojené štáty]]|Jazyk=anglický|Rok=2006|Dátum uvedenia=20. január 2006|Spoločnosť=|Rozpočet=4,2 miliónov $|Zárobok=|Ocenenia=|Réžia=Kenny Ortega|Produkcia=|Scenár=Peter Barsocchini|Hudba=|Kamera=Gordon Lonsdale|Strih=|Obsadenie=|Obsadenie2=|Predchádzajúci=|Nasledujúci=[[High School Musical 2]]|Commons=|imdb_id=|csfd_id=}}'''''High School Musical''''' je americký romantický, komediálny a muzikálový televízny film z roku 2006. Je prvou časťou filmovej [[High School Musical (séria)|série ''High School Musical'']]. Na televízne obrazovky bol uvedený 20. januára 2006. V USA ho počas premiéry videlo 7,7 milióna divákov. Vznikli aj ďalšie 2 pokračovania: ''[[High School Musical 2]]'' (2007) a ''[[High School Musical 3: Posledný rok]]'' (2008). == Dej == Počas silvestrovskej oslavy sa stretnú dvaja mladí ľudia: Troy Bolton (Zac Efron) je kapitán basketbalového družstva na strednej škole East High, Gabriella Montezová (Vanessa Hudgensová) je mladá úspešná študentka. Obaja zistia, že vedia dobre spievať a chceli by sa tomu venovať. O pár dní sa stretávajú na East High, kde Gabriella začne chodiť do školy. Na tejto škole každý musí robiť len to, čo musí: basketbalista nemôže byť pekár, ani spevák, bifľoši sa nesmú rozprávať s ostatnými. Preto im Troy ani nepovie, že by sa chcel venovať spevu. Vie, že by to jeho kamarát Chad Denfort (Corbin Bleu) nepochopil. Gabriella si nájde novú priateľku Taylor MacKessiovú (Monique Colemanová), ktorá ju ihneď príme do desaťbojárskeho tímu na vedeckú olympiádu. Nik netuší, že účasť Gabrielly má na tom rozmaznaná a bohatá blondína Sharpey Evansová ([[Ashley Tisdalová]]) a jej rovnako nadaný brat Ryan Evans (Lucas Grabeel). Sú prezidentmi dramatického klubu a nedovolia, aby im niekto „vyfúkol rolu“ v jarnom muzikáli. Troy a Gabriella však potajomky prídu na konkurz, ktorý vedie šéfka dramatického klubu, pani Darbusová (Alyson Reedová) a mladá, nadaná, ale hanblivá klaviristka Kelsie Nielsenová (Olesya Rulinová). Tá musí pre Sharpey a Ryana písať pesničky. Troya kamaráti nepochopia a neskôr Chad a Taylor vymyslia plán, no nedopadne to podľa ich predstáv. Troy a Gabriella sa pohádajú. No neskôr sa zmieria. Keď sa Sharpay dozvie, že postúpili aj Troy s Gabriellou do druhého kola konkurzu, plánuje pomstu. Presunie deň 2. kola konkurzu na piatok, kedy je dlho očakávaný basketbalový zápas a vedecká olympiáda. No „Vedci“ a basketbalový tím „Tigri“ vymyslia spôsob, ako stihnúť obe aktivity. Stihnú aj konkurz a prekvapia aj otca Troya, ktorý si myslel, že [[basketbal]] je najdôležitejší. == Soundtrack == * „Start of Something New“ (Gabriella a Troy) * „Get'cha Head In the Game“ (Troy a Wildcats) * „What I've Been Looking For“ (Ryan a Sharpay, Troy a Gabriella) * „When There Was Me and You“ (Gabriella) * „Stick To The Status Quo“ (Wildcats) * „Bob to the Top“ (Ryan a Sharpay) * „Breaking Free“ (Gabriella a Troy) * „We're All In This Together“ (Wildcats, Troy, Gabriella, Sharpay a Ryan) * „I Can't Take My Eyes Off of You“ == Externé odkazy == * [http://www.imdb.com/title/tt0475293/ Imdb.com] * [http://www.disneyin.com/DisneyChannel/supersites/HSM/ Oficiálna stránka na Disney Channel] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090208080952/http://www.disneyin.com/DisneyChannel/supersites/HSM/ |date=2009-02-08 }} [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Filmy z 2006]] [[Kategória:Filmové muzikály]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] 3d1okw7cv4z4k8yd1pzr7ybtrnzd6e5 10 269345 8252980 7212410 2026-07-24T17:22:25Z 321fire 115544 popis a príklady použitia 8252980 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva ** f = futbal mužov ** lh = ľadový hokej mužov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** vpm = vodné pólo mužov ** rm = ragby mužov ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** hkkm = hokej na kolieskových korčuliach mužov ** fbm = faustbal mužov * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 1974) == Príklady použitia == * {{tlx|DDR}} → {{DDR}} * {{tlx|DDR|n}} → {{DDR|n}} * {{tlx|DDR|n|2}} → {{DDR|n|2}} * {{tlx|DDR|w}} → {{DDR|w}} * {{tlx|DDR|w|Východného Nemecka}} → {{DDR|w|Východného Nemecka}} * {{tlx|DDR|vpm}} → {{DDR|vpm}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|DDR|vpm|&nbsp;|Východného Nemecka}} → {{DDR|vpm||Východného Nemecka}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|DDR|vpm|1}} → {{DDR|vpm|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|DDR|vpm|2}} → {{DDR|vpm|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|DDR|vpm|1|Východného Nemecka}} → {{DDR|vpm|1|Východného Nemecka}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|DDR|f|1|&nbsp;|na Majstrovstvách sveta 1974}} → {{DDR|f|1||na Majstrovstvách sveta 1974}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|DDR|f|2|Východného Nemecka|na Majstrovstvách sveta 1974}} → {{DDR|f|2|Východného Nemecka|na Majstrovstvách sveta 1974}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> 6cei769ehpom397roxodcy6tgka3etn 0 278555 8253017 7659286 2026-07-24T20:06:57Z Henrіch 186557 rozš.buductyz.parm.gealdup 8253017 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Peter Zezel | Portrét = | Veľkosť obrázku = | Popis = Peter Zezel (vpravo) a kolega [[Prvoslav Vujčić]] | Celé meno = Peter Zezel | Štátna príslušnosť = Kanada | Štátna príslušnosť 2= | Dátum narodenia = [[22. apríl]] [[1965]] | Miesto narodenia = [[Toronto]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = {{duv|2009|5|26|1965|4|22}} | Miesto úmrtia = [[Toronto]], [[Kanada]] | Rok1 = 1984 | Rok2 = 1999 | Pozícia = stredný útočník | Streľba = ľavá ruka | Výška = 180 | Váha = 91 | Tím = | Bývalé tímy = [[Philadelphia Flyers]]<br>[[Washington Capitals]]<br>[[St. Louis Blues]]<br>[[Toronto Maple Leafs]]<br>[[Dallas Stars]]<br>[[New Jersey Devils]]<br>[[Vancouver Canucks]] | Draft = 41. celkovo, 1983<br />[[Philadelphia Flyers]] | WHA Draft = | Sieň slávy rok = | Prezývka = }} '''Peter Zezel''' (* [[22. apríl]] [[1965]], [[Toronto]], [[Kanada]] – † [[26. máj]] [[2009]], [[Toronto]], [[Kanada]]) bol [[Kanada|kanadský]] hokejista a futbalový reprezentant. V [[National Hockey League|NHL]] odohral 15 sezón medzi rokmi 1984 – 1999. Krátkodobo sa venoval aj herectvu. Zomrel [[26. máj]]a [[2009]] na [[Hemolytická anémia|vzácnu chorobu krvi]].<ref>{{cite web|url=http://hokej.pravda.sk/byvaly-hrac-nhl-peter-zezel-zomrel-na-vzacnu-krvnu-chorobu-pog-/sk_nhl.asp?c=A090527_095449_sk_nhl_p28|title=Bývalý hráč NHL Peter Zezel zomrel na vzácnu krvnú chorobu|publisher=pravda.sk|date=27. máj 2009}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bývalý hráč NHL Peter Zezel zomrel na vzácnu krvnú chorobu - NHL - Hokej - Športweb - pravda.sk | url = https://www.pravda.sk/sportweb/hokej/nhl/clanok/128257-byvaly-hrac-nhl-peter-zezel-zomrel-na-vzacnu-krvnu-chorobu | vydavateľ = www.pravda.sk | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk}}</ref> == Životopis == === Detstvo === Narodil sa a vyrastal v Toronte. Jeho otec bol pôvodom Srb, ktorý si po príchode z [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] do Kanady poangličtil priezvisko zo Žeželj na Zezel. V detstve sa súťažne venoval ľadovému hokeju a futbalu. === Hokejová kariéra === Do NHL ho draftovala [[Philadelphia Flyers]] zo 41. miesta v roku 1983. V lige začal hrávať už ako devätnásťročný, v [[NHL 1984/1985|sezóne 1984/85]], a vo svojej prvej sezóne utvoril nový klubový rekord v počte získaných asistencií, 46, nováčikom. Výraznou mierou sa podieľal na prekvapivom postupe Flyers do finále, v ktorom však nestačili na [[Edmonton Oilers]]. S Flyers si zahral finále aj v [[NHL 1986/1987|ročníku 1986/87]], znovu však prehrali proti tomu istému súperovi. V danej sezóne však získal 72 bodov, čo sa stalo jeho kariérnym maximom. Krátkodobo pôsobil v kluboch [[St. Louis Blues]] a [[Washington Capitals]], aby v roku 1990 zakotvil v klube jeho detstva [[Toronto Maple Leafs]]. Za Maple Leafs odohral štyri sezóny, v prvých dvoch patril medzi najproduktívnejších hráčov tímu, ale po príchode nového trénera [[Pat Burns|Pata Burnsa]], ktorý vyznával defenzívny štýl hry, začala jeho bodová produkcia upadať. Navyše ho trápili časté zranenia. Napriek tomu dvakrát pomohol Maple Leafs k postupu do finále konferencie. V lete 1994 musel prestúpiť do [[Dallas Stars|Dallasu Stars]] ako kompenzácia za to, že Maple Leafs podpísali voľného hráča [[Mike Craig|Mikea Craiga]]. Za Stars však odohral len zopár zápasov, a po sezóne sa vrátil do tímu St. Louis Blues, ktorý viedol [[Mike Keenan]], jeho niekdajší tréner. Počas spoločného pôsobenia vo Flyers si Keenan na Zezela zasadol a častokrát jeho správanie hraničilo s [[Šikanovanie|šikanou]]. Ale v priebehu rokov sa ich vzájomný vzťah zlepšil a Keenan neskôr priznal, že jeho počiatočný prístup k Zezelovi je jednou z mála vecí, ktoré vo svojej kariére ľutuje. Zezel za Blues napokon odohral dve sezóny, než bol v roku 1997 vymenený do [[New Jersey Devils]]. V novom tíme sa mu však vôbec nedarilo, stále ho trápili zranenia, za klub odohral len niekoľko zápasov, a nepodarilo sa mu streliť jediný gól. Jeho forma dokonca natoľko upadla, že ho preradili do nižšej v [[American Hockey League|AHL]]. V nižšej lige sa mu však natoľko darilo, že oňho prejavil záujem [[Vancouver Canucks]]. Do tímu si ho vyžiadal nový kouč Canucks Mike Keenan. V tíme odohral svoje posledné dve sezóny, než za dramatických okolností náhle ukončil kariéru uprostred [[NHL 1998/1999|sezóny 1998/99]]. ==== Ukončenie hokejovej kariéry ==== Mal veľmi blízky vzťah k svojej dvojročnej neterke. Keď jej diagnostikovali smrteľnú formu rakoviny, požiadal vedenie Canucks o výmenu do Toronta Maple Leafs, alebo aspoň niektorého z tímov na [[Východné pobrežie|Východnom pobreží]], aby mohol byť neterke nablízko v posledných mesiacoch jej života. Generálny manažér Canucks [[Sean Burke]] sa ho však rozhodol vymeniť do [[Anaheim Mighty Ducks|Anaheimu Mighty Ducks]], geograficky najvzdialenejšieho tímu od Toronta. Zezela výmena natoľko pobúrila, že sa rozhodol ukončiť kariéru a odcestoval za neterkou. Vedenie Canucks ho následne chcelo suspendovať za nedodržanie kontraktu, ale keď na verejnosť presiakli všetky podrobnosti výmeny, všetka kritika sa zniesla na hokejový klub. Canucks sa ospravedlnili, Zezela zo zmluvy riadne vyplatili a následne rovnakú čiastku venovali výskumu rakoviny. Zezel sa však do ligy už nikdy nevrátil. V NHL odohral 873 zápasov v základnej časti, strelil 219 gólov, pridal 389 asistencii a dokopy získal 608 bodov. === Futbalová kariéra === Okrem ľadového hokeja vynikal aj vo futbale. Tím [[Toronto Blizzard]] ho draftoval do ligy [[NASL]], svojho času najlepšej futbalovej ligy v USA a Kanade. V lige napokon neodohral ani zápas, pretože sa rozhodol venovať ľadovému hokeju. Dva zápasy však odohral za Kanadskú reprezentáciu do 20 rokov na turnaji organizovanom [[Konfederácia severoamerického, stredoamerického a karibského zväzového futbalu|CONCACAF]]. == Osobný život == Bol slobodný a bezdetný. V roku 1986 dostal vedľajšiu úlohu v športovom filme ''[[Youngblood]].'' Po ukončení hokejovej kariéry sa presťahoval do Toronta. Venoval sa trénovaniu ľadového hokeja a futbalu. V roku 2001 mu diagnostikovali vzácnu choroby krvi a takmer umrel. V rámci liečby musel brať silné lieky a podstúpil [[Chemoterapia|chemoterapiu]]. V roku 2009 mu vyoperovali [[Sliznica|sliznicu]], ale po tejto operácii sa začal sťažovať na silné bolesti hlavy. Od posledného zákroku uplynulo sotva dvanásť hodín, keď musel podstúpiť ďalšiu operáciu, pri ktorej mu objavili krvácanie do mozgu. Upadol do [[Kóma|kómy]], a napokon ho odpojili od prístrojov. V čase smrti mal 44 rokov. V roku 2014 po ňom pomenovali ulicu v Toronte. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.peterzezel.com Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090423085906/http://www.peterzezel.com/ |date=2009-04-23 }} {{eng icon}} {{Hokejový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Zezel, Peter}} [[Kategória:Osobnosti z Toronta]] [[Kategória:Hráči Philadelphia Flyers]] [[Kategória:Hráči Washington Capitals]] [[Kategória:Hráči St. Louis Blues]] [[Kategória:Hráči Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Hráči Dallas Stars]] [[Kategória:Hráči New Jersey Devils]] [[Kategória:Hráči Vancouver Canucks]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Philadelphia Flyers]] jzgw2x7ejdjk1ei3ydyz4cibqpsqdbq 8253019 8253017 2026-07-24T20:09:02Z Henrіch 186557 8253019 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Peter Zezel | Portrét = | Veľkosť obrázku = | Popis = Peter Zezel (vpravo) a kolega [[Prvoslav Vujčić]] | Celé meno = Peter Zezel | Štátna príslušnosť = Kanada | Štátna príslušnosť 2= | Dátum narodenia = [[22. apríl]] [[1965]] | Miesto narodenia = [[Toronto]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = {{duv|2009|5|26|1965|4|22}} | Miesto úmrtia = [[Toronto]], [[Kanada]] | Rok1 = 1984 | Rok2 = 1999 | Pozícia = stredný útočník | Streľba = ľavá ruka | Výška = 180 | Váha = 91 | Tím = | Bývalé tímy = [[Philadelphia Flyers]]<br>[[Washington Capitals]]<br>[[St. Louis Blues]]<br>[[Toronto Maple Leafs]]<br>[[Dallas Stars]]<br>[[New Jersey Devils]]<br>[[Vancouver Canucks]] | Draft = 41. celkovo, 1983<br />[[Philadelphia Flyers]] | WHA Draft = | Sieň slávy rok = | Prezývka = }} '''Peter Zezel''' (* [[22. apríl]] [[1965]], [[Toronto]], [[Kanada]] – † [[26. máj]] [[2009]], [[Toronto]], [[Kanada]]) bol [[Kanada|kanadský]] hokejista a futbalový reprezentant. V [[National Hockey League|NHL]] odohral 15 sezón medzi rokmi 1984 – 1999. Krátkodobo sa venoval aj herectvu. Zomrel [[26. máj]]a [[2009]] na [[Hemolytická anémia|vzácnu chorobu krvi]].<ref>{{cite web|url=http://hokej.pravda.sk/byvaly-hrac-nhl-peter-zezel-zomrel-na-vzacnu-krvnu-chorobu-pog-/sk_nhl.asp?c=A090527_095449_sk_nhl_p28|title=Bývalý hráč NHL Peter Zezel zomrel na vzácnu krvnú chorobu|publisher=pravda.sk|date=27. máj 2009}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bývalý hráč NHL Peter Zezel zomrel na vzácnu krvnú chorobu - NHL - Hokej - Športweb - pravda.sk | url = https://www.pravda.sk/sportweb/hokej/nhl/clanok/128257-byvaly-hrac-nhl-peter-zezel-zomrel-na-vzacnu-krvnu-chorobu | vydavateľ = www.pravda.sk | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk}}</ref> == Životopis == === Detstvo === Narodil sa a vyrastal v Toronte. Jeho otec bol pôvodom Srb, ktorý si po príchode z [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] do Kanady poangličtil priezvisko zo Žeželj na Zezel. V detstve sa súťažne venoval ľadovému hokeju a futbalu. === Hokejová kariéra === Do NHL ho draftovala [[Philadelphia Flyers]] zo 41. miesta v roku 1983. V lige začal hrávať už ako devätnásťročný, v [[NHL 1984/1985|sezóne 1984/85]], a vo svojej prvej sezóne utvoril nový klubový rekord v počte získaných asistencií, 46, nováčikom. Výraznou mierou sa podieľal na prekvapivom postupe Flyers do finále, v ktorom však nestačili na [[Edmonton Oilers]]. S Flyers si zahral finále aj v [[NHL 1986/1987|ročníku 1986/87]], znovu však prehrali proti tomu istému súperovi. V danej sezóne však získal 72 bodov, čo sa stalo jeho kariérnym maximom. Krátkodobo pôsobil v kluboch [[St. Louis Blues]] a [[Washington Capitals]], aby v roku 1990 zakotvil v klube jeho detstva [[Toronto Maple Leafs]]. Za Maple Leafs odohral štyri sezóny, v prvých dvoch patril medzi najproduktívnejších hráčov tímu, ale po príchode nového trénera [[Pat Burns|Pata Burnsa]], ktorý vyznával defenzívny štýl hry, začala jeho bodová produkcia upadať. Navyše ho trápili časté zranenia. Napriek tomu dvakrát pomohol Maple Leafs k postupu do finále konferencie. V lete 1994 musel prestúpiť do [[Dallas Stars|Dallasu Stars]] ako kompenzácia za to, že Maple Leafs podpísali voľného hráča [[Mike Craig|Mikea Craiga]]. Za Stars však odohral len zopár zápasov, a po sezóne sa vrátil do tímu St. Louis Blues, ktorý viedol [[Mike Keenan]], jeho niekdajší tréner. Počas spoločného pôsobenia vo Flyers si Keenan na Zezela zasadol a častokrát jeho správanie hraničilo s [[Šikanovanie|šikanou]]. Ale v priebehu rokov sa ich vzájomný vzťah zlepšil a Keenan neskôr priznal, že jeho počiatočný prístup k Zezelovi je jednou z mála vecí, ktoré vo svojej kariére ľutuje. Zezel za Blues napokon odohral dve sezóny, než bol v roku 1997 vymenený do [[New Jersey Devils]]. V novom tíme sa mu však vôbec nedarilo, stále ho trápili zranenia, za klub odohral len niekoľko zápasov, a nepodarilo sa mu streliť jediný gól. Jeho forma dokonca natoľko upadla, že ho preradili do nižšej v [[American Hockey League|AHL]]. V nižšej lige sa mu však natoľko darilo, že oňho prejavil záujem [[Vancouver Canucks]]. Do tímu si ho vyžiadal nový kouč Canucks Mike Keenan. V tíme odohral svoje posledné dve sezóny, než za dramatických okolností náhle ukončil kariéru uprostred [[NHL 1998/1999|sezóny 1998/99]]. ==== Ukončenie hokejovej kariéry ==== Mal veľmi blízky vzťah k svojej dvojročnej neterke. Keď jej diagnostikovali smrteľnú formu rakoviny, požiadal vedenie Canucks o výmenu do Toronta Maple Leafs, alebo aspoň niektorého z tímov na [[Východné pobrežie|Východnom pobreží]], aby mohol byť neterke nablízko v posledných mesiacoch jej života. Generálny manažér Canucks [[Sean Burke]] sa ho však rozhodol vymeniť do [[Anaheim Mighty Ducks|Anaheimu Mighty Ducks]], geograficky najvzdialenejšieho tímu od Toronta. Zezela výmena natoľko pobúrila, že sa rozhodol ukončiť kariéru a odcestoval za neterkou. Vedenie Canucks ho následne chcelo suspendovať za nedodržanie kontraktu, ale keď na verejnosť presiakli všetky podrobnosti výmeny, všetka kritika sa zniesla na hokejový klub. Canucks sa ospravedlnili, Zezela zo zmluvy riadne vyplatili a následne rovnakú čiastku venovali výskumu rakoviny. Zezel sa však do ligy už nikdy nevrátil. V NHL odohral 873 zápasov v základnej časti, strelil 219 gólov, pridal 389 asistencii a dokopy získal 608 bodov. === Futbalová kariéra === Okrem ľadového hokeja vynikal aj vo futbale. Tím [[Toronto Blizzard]] ho draftoval do ligy [[NASL]], svojho času najlepšej futbalovej ligy v USA a Kanade. V lige napokon neodohral ani zápas, pretože sa rozhodol venovať ľadovému hokeju. Dva zápasy však odohral za Kanadskú reprezentáciu do 20 rokov na turnaji organizovanom [[Konfederácia severoamerického, stredoamerického a karibského zväzového futbalu|CONCACAF]]. == Osobný život == Bol slobodný a bezdetný. V roku 1986 dostal vedľajšiu úlohu v športovom filme ''[[Youngblood]].'' Po ukončení hokejovej kariéry sa presťahoval do Toronta. Venoval sa trénovaniu ľadového hokeja a futbalu. V roku 2001 mu diagnostikovali vzácnu choroby krvi a takmer umrel. V rámci liečby musel brať silné lieky a podstúpil [[Chemoterapia|chemoterapiu]]. V roku 2009 mu vyoperovali [[Sliznica|sliznicu]], ale po tejto operácii sa začal sťažovať na silné bolesti hlavy. Od posledného zákroku uplynulo sotva dvanásť hodín, keď musel podstúpiť ďalšiu operáciu, pri ktorej mu objavili krvácanie do mozgu. Upadol do [[Kóma|kómy]], a napokon ho odpojili od prístrojov. V čase smrti mal 44 rokov. V roku 2014 po ňom pomenovali ulicu v Toronte. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.peterzezel.com Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090423085906/http://www.peterzezel.com/ |date=2009-04-23 }} {{eng icon}} {{Hokejový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Zezel, Peter}} [[Kategória:Osobnosti z Toronta]] [[Kategória:Hráči Philadelphia Flyers]] [[Kategória:Hráči Washington Capitals]] [[Kategória:Hráči St. Louis Blues]] [[Kategória:Hráči Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Hráči Dallas Stars]] [[Kategória:Hráči New Jersey Devils]] [[Kategória:Hráči Vancouver Canucks]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Philadelphia Flyers]] [[Kategória:Kanadskí futbalisti]] [[Kategória:Kanadskí herci]] 9uxmdstqe4xrzs1c9o486jkj3wmri2r 0 283845 8252872 8172552 2026-07-24T12:15:03Z IroningBead777 300837 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|2 */ 8252872 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Avril Ramona Lavignová | Obrázok = Avril Lavigne, Wango Tango 2013.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Avril Ramona Lavignová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1984|9|27}} | Miesto narodenia = [[Belleville (Ontário)|Belleville]], [[Ontário]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[pop-rock]], [[pop-punk]] | Roky pôsobenia =1997– súčasnosť | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] | Hrá na nástroje = spev, [[elektrická gitara]], [[akustická gitara]], [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Arista Records|Arista]] <small>(1997 – 2005)</small><br />[[RCA Records|RCA]] <small>(2006 – 2011)</small><br />[[Epic Records|Epic]] <small>(2012 – súčasnosť)</small> | Webstránka = [http://www.avrillavigne.com www.avrillavigne.com] }} '''Avril Ramona Lavignová'''{{#tag:ref|{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=74 | strany = 129 }} uvádza „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová[vajldová].“|group=pozn}} ({{vjz|fra|Avril Ramona Lavigne}}; * [[27. september]] [[1984]], [[Belleville (Ontário)|Belleville]], [[Ontário]], [[Kanada]]), známa pod menom '''Avril Lavigne''' (výslovnosť /ˈævrɨl ləˈviːn/), je kanadská speváčka-skladateľka a herečka. Narodila sa v meste Belleville, Ontário v Kanade a väčšinu svojho detstva prežila v meste [[Napanee]]. Vo veku pätnásť rokov vystúpila na koncerte so Shania Twain a ako šestnásťročná podpísala nahrávací kontrakt so spoločnosťou [[Arista Records]] v hodnote dva milióny dolárov. V roku 2002, ako sedemnásťročná, vydala svoj prvý album Let Go a stala sa jednou z najpopulárnejších pop-punkových interpretov, ktorí v tej dobe pôsobili na scéne. Od vydania svojho debutu predala po celom svete viac ako 30 miliónov albumov a 50 miliónov singlov. Vďaka [[Let Go]] sa z nej stala najmladšia ženská sólová umelkyňa, ktorá dosiahla prvú priečku v britskej hitparáde. V roku 2003 predajnosť jej debutu prekročila 7 miliónov predaných kusov v USA a 16 miliónov po celom svete. Debutový singel [[Complicated]] sa stal po celom svete obrovským hitom a v niekoľkých krajinách dosiahol prvé miesto. Jej druhý štúdiový album [[Under My Skin]] vyšiel v máji 2004 a okamžite dosiahol prvú priečku v rebríčku [[Billboard]]. Celosvetovo sa z neho predalo viac, ako 10 miliónov kusov. [[The Best Damn Thing]], tretí štúdiový album, vyšiel v apríli 2007 a stal sa jej tretím albumom, ktorý dosiahol prvé miesto v rebríčku albumov vo Veľkej Británii a prvý singel [[Girlfriend]] bol zároveň prvým singlom, ktorý sa dostal na prvé miesto v rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Táto skladba bola Avriliným šiestym singlom, ktorý v rôznych svetových hitparádach dosiahol na prvú priečku, vrátane songov [[Complicated]]'', [[Sk8er Boi]], [[I'm with You]], [[My Happy Ending]] a [[Nobody's Home]]''. Avril je jednou z najlepšie predávaných umelcov v USA s predajnosťou albumov vyššou ako 11 miliónov kusov. Štvrtý štúdiový album s názvom [[Goodbye Lullaby]] vyšiel v marci 2011 a stal sa štvrtým albumom, ktorý sa v americkom rebríčku Billboard a v britskej albumovej hitparáde dostal do Top 10 a prvé miesto dosiahol v Japonsku a Austrálii. Tri mesiace po vydaní Goodbye Lullaby začala pracovať na svojom piatom [[Avril Lavigne (album)|eponymnom]] albume, ktorý vyšiel 1. novembra 2013 vo vydavateľstve [[Epic Records]]. V roku 2006 prepožičala svoj hlas postave v animovanom filme [[Za plotom]]. V tom istom roku sa objavila vo filme ''Fast Food Nation''. V roku 2008 uviedla na trh svoju módnu značku [[Abbey Dawn]] a v roku 2009 uviedla svoj prvý parfum s názvom ''Black Star'', po ktorom nasledovali ďalšie dva, Forbidden Rose v roku 2010 a Wild Rose v roku 2011. V júli 2006 sa vydala za [[Deryck Whibley|Derycka Whibleyho]], speváka kapely [[Sum 41]]. Manželstvo trvalo štyri roky, Avril potvrdila prebiehajúci rozvod v októbri 2009. S Whibleym však aj naďalej spolupracovala a produkoval jej niekoľko piesní na štvrtom albume, vrátane singlu ''Alice'', ktorý Avril zložila pre film [[Tim Burton|Tima Burtona]] [[Alica v krajine zázrakov (film z roku 2010)|Alica v krajine zázrakov]]. V roku 2013 sa vydala za [[Chad Kroeger|Chada Kroegera]]. == Začiatky kariéry == Avril Lavignová sa narodila v [[Belleville (Ontário)|Belleville]] v [[Ontário|Ontáriu]] v [[Kanada|Kanade]]. Jej otec Jean-Claude Joseph má [[Francúzi|francúzsky]] pôvod a mama Judith-Rosanne (Judy) [[Angličania|anglický]], [[Škóti|škótsky]] a [[Nemci|nemecký]]. Judy tvrdí, že si Avrilino hudobné nadanie všimla prvýkrát, keď mala dva roky a spievala s ňou pieseň z kostola. Keď jej bolo päť, presťahovali sa do mesta [[Napanee]]. V roku 1998 vyhrala súťaž a možnosť zaspievať si s [[Shania Twain|Shaniou Twain]] na jej prvom veľkom turné. Vystúpila na jej koncerte v [[Ottawa|Ottawe]] a zaspievala pieseň „What Made You Say That?“ Jej talent si všimol manažér [[Cliff Fabri]], keď spievala coververzie country piesní v kníhkupectve v [[Kingston (Ontário)|Kingstone]] v [[Ontário|Ontáriu]]. Pri vystúpení v Lennox Community Theatre Avril zaujala miestneho folkového speváka Stevea Medda (príbuzný vplyvného kanadského novinára, Bena Medda), ktorý ju pozval, aby si s ním zaspievala v jeho piesni „Touch the Sky“ z albumu ''Quinte Spirit'' (1999). Vo veku 16 rokov podpísala zmluvu s Kenem Krongardom z [[Arista Records]], ktorý pozval šéfa firmy [[Antonio Reid|Antonia "L.A." Reida]], aby si ju vypočul v [[New York City]] v štúdiu producenta Petera Zizza.<ref>Thorley, Joe (2003). Avril Lavigne: the unofficial book. London: Virgin. ISBN 1-85227-049-7.</ref><ref name="WillmanAnti">{{cite news|url=http://www.ew.com/ew/article/0,,384096,00.html|title=Avril Lavigne The Anti-Britney|last=Willman|first=Chris|date=2002-11-01|work=Entertainment Weekly|accessdate=2009-03-14}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121010182607/http://www.ew.com/ew/article/0,,384096,00.html |date=2012-10-10 }}</ref> Vzápätí začala pracovať na svojom prvom albume. Vo februári [[2011]] získala občianstvo [[Francúzsko|Francúzska]]. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Avril Lavigne: francophone dans l'âme | periodikum = lapresse.ca | dátum = | url = http://www.lapresse.ca/arts/musique/201110/22/01-4459859-avril-lavigne-francophone-dans-lame.php |}}</ref> == Hudobná kariéra == === ''Let Go'' (2001 – 2003) === Let Go vyšiel [[4. jún]]a [[2002]] a umiestnil sa na druhom mieste v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], na prvom mieste v [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Kanada|Kanade]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. To z nej urobilo najmladšiu sólovú speváčku, ktorá niečo také vo Veľkej Británií dokázala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://top40.about.com/od/artistsls/p/avrillavigne.htm|titul=Avril Lavigne|vydavateľ=About.com|autor=Bill Lamb|dátum prístupu=2008-01-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20110817235252/http://top40.about.com/od/artistsls/p/avrillavigne.htm|dátum archivácie=2011-08-17}}</ref> V roku 2003 jej rekord prekonala [[Joss Stone]]. Po mesiaci od vydania bol tento album multiplatinovým, po šiestich mesiacoch už štvornásobne.<ref>{{cite news|url=http://www.riaa.com/newsitem.php?news_year_filter=2002&resultpage=&id=141D0EF5-0C3A-81FD-8643-A2492219DE41|title=E = 2K2|date=2002-12-20|publisher=Recording Industry Association of America|accessdate=2009-03-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cria.ca/gold/0503_g.php|titul=Avril Lavigne presented with Diamond|dátum vydania= máj 2003|vydavateľ=Canadian Recording Industry Association|dátum prístupu=2009-03-14}}</ref> Celkovo sa ho predalo 13 197 000 kusov a stal sa najpredávanejším ženským albumom toho roku a najpredávanejším debutom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.transworldnews.com/NewsStory.aspx?id=45518&cat=16|titul=Avril Lavigne Ends North American Run of Shows with Two Dates In Washington Beginning May 9|dátum vydania=2008-05-04|vydavateľ=transworldnews.com|dátum prístupu=2008-05-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20081205061155/http://www.transworldnews.com/NewsStory.aspx?id=45518&cat=16|dátum archivácie=2008-12-05}}</ref> [[Súbor:AvrilShow cropped.jpg|left|náhľad|Avril Lavigne na koncerte v roku 2002]] Z albumu boli vydané štyri single. „Complicated“ sa dostala v Austrálii na prvé miesto a v americkej hitparáde U.S. Hot 100 na druhé miesto. Tiež to bol jeden z najlepšie predávaných kanadských singlov roku 2002. Avril Lavigne prekonala rekord [[Natalie Imbruglia|Natalie Imbruglie]], keď sa jej podarilo udržať singel „[[Complicated]]“ na prvom mieste v hitparáde Contemporary Hit Radio jedenásť týždňov v kuse. Pieseň „Sk8er Boi“ sa dostala v USA a Austrálii do Top Ten, „I'm With You“ sa dostala do top 10 v USA a Veľkej Británii a „Losing Grip“ sa dostala do top 10 v Taiwanu a do top 20 v [[Čile]]. Avril bola ocenená ako najlepší nováčik na cenách [[MTV Video Music Awards]] 2002, vyhrala štyri ceny „Juno Awards 2003“ (mala šesť nominací), cenu World Music Award za svetovo najlepšie predávaného kanadského umelca a bola nominovaná na 8 cien Grammy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.tv/article/14592_Avril_Lavigne.htm|titul=Avril Lavigne|vydavateľ=MTV|dátum prístupu=2009-03-29}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.billboard.com/bbcom/esearch/article_display.jsp?vnu_content_id=1858950|title=Avril Nabs Four Juno Awards|last=LeBlanc|first=Larry|date=2003-04-07|work=Billboard|publisher=Nielsen Business Media, Inc|accessdate=2009-03-29}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.hollywood.com/news/2003_Grammy_Award_Nominees_Announced/1703700|title=Let the Music Play: 2003 Grammy Nominees Announced|last=Cadorette|first=Guylaine|date=2003-01-03|publisher=Hollywood.com|accessdate=2009-03-29|archiveurl=http://archive.is/RZJx|archivedate=2012-05-29}}</ref> === ''Under My Skin'' (2004 – 2006) === Druhý album Avril Lavigne ''[[Under My Skin]]'' vyšiel [[25. máj]]a [[2004]] v USA. Tam sa okamžite umiestil na prvom mieste, rovnako ako vo Veľkej Británii, Nemecku, Japonsku, Austrálii, Kanade, Mexiku, Argentíne, Španielsku, Írsku, Thajsku, Kórei a Hongkongu.<ref>{{cite news|url=http://music.yahoo.com/read/news/12176883|title=Avril "Skins" Usher|publisher=Yahoo! Music|author=David Jenison|date=2004-06-02}}</ref> V USA sa ho predalo v prvom týždni cez 380 000 kusov. Avril napísala väčšinu textov a hudby svojho albumu s kanadskou autorkou piesní [[Chantal Kreviazuk]], i keď na niektorých skladbách sa podieľal aj [[Ben Moody]] (bývalý člen [[Evanescence]]), [[Butch Walker]] a jej bývalý gitarista [[Evan Taubenfeld]]. Manžel Chantal Kreviazuk, [[Butch Walker]] a [[Don Gilmore]] boli producenti albumu. [[Súbor:Avril Lavigne in Burnaby, 2004.jpg|náhľad|Promo Tour k albumu Under My Skin]] Úvodný singel „Don't Tell Me“ sa dostal na prvé miesto v Argentíne a Mexiku, vo Veľké Británii do top 5 a do top 10 v Austrálii a Brazílii. Singel „My Happy Ending“ sa dostal do americkej Top 10 a bol tam tretím najväčším hitom. Tretí singel „Nobody's Home“ sa nedostal ani do top 40. Štvrtý singel „He Wasn't“ sa vo Veľkej Británii dostal na 23. miesto a na 25. v Austrálii, v USA nebol vydaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://jam.canoe.ca/Music/Pop_Encyclopedia/L/Lavigne_Avril.html|titul=Avril Lavigne Biography|work=The Canadian Pop Encyclopedia|dátum prístupu=2008-01-01}}</ref> Posledný singel „Fall to Pieces“ si tak dobre ako predchádzajúce single neviedol. Avril Lavignová získala dve ceny „World Music Awards 2004“ za najlepšieho pop-rockového umelca a za najlepšie predávaného kanadského umelca roku. Získala päť nominácií na ceny Juno Award 2005, z nich vyhrala tri. Tiež vyhrala cenu Nickelodeon Kids‘ Choice za „obľúbenú speváčku“.<ref>{{cite news|url=http://www.mtv.com/news/articles/1499525/20050404/usher.jhtml|title=Usher, Hilary Duff, SpongeBob Take Home Orange Blimps From Kids' Choice Awards|last=Moss|first=Corey|date=2005-04-04|publisher=MTV|accessdate=2009-03-30}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121105132915/http://www.mtv.com/news/articles/1499525/usher-hilary-duff-win-at-kids-choice-awards.jhtml |date=2012-11-05 }}</ref> Avril napísala spoločne s Matthewem Gerardem pieseň „Breakaway“ pre [[Kelly Clarkson]] a tá sa potom objavila na soundtracku k filmu ''[[Denník princeznej 2]]'' a na albume Kelly, ktorý dostal tiež názov ''Breakaway''.<ref>{{cite news|url=http://www.mtv.com/news/articles/1489852/20040730/story.jhtml|title=Avril Lavigne Helps Kelly Clarkson Become A Pop 'Princess'|last=Moss|first=Corey|date=2004-07-30|publisher=MTV|accessdate=2009-03-29}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121103053941/http://www.mtv.com/news/articles/1489852/kelly-clarkson-shoots-video-avril-song.jhtml |date=2012-11-03 }}</ref> Lavignová sa vydala na turné „Live and by Surprise“ po 21 mestách v [[Spojené štáty|USA]] a Kanade na propagáciu albumu ''Under My Skin''; prvou zastávkou bol [[Minneapolis]]. Avril vystupovala zásadne len po obchodných domoch a každé vystúpenie sa skladalo z krátkych akustických setov. Doprevádzal ju jej gitarista [[Evan Taubenfeld]]. Turné bolo veľmi úspešné. Avril zároveň rozbiehala svoju hereckú a modelingovú kariéru. Vystúpila na [[Zimné olympijské hry 2006|Zimnej olympiáde 2006]] v talianskom [[Turín]]e s piesňou „Who Knows“ pri oficiálnom odovzdávaní „štafety“ pre nasledujúcu [[Zimné olympijské hry 2010|zimnú olympiádu v Kanade]].<ref>{{cite news|url=http://www.sportsaustralia.com/articles/feb06/artid5017.html|title=Winter Olympics end with glittering closing ceremony|last=Carbonaro|first=Ben|date=2006-02-27|publisher=Sports Australia|accessdate=2009-03-31}}</ref> === ''The Best Damn Thing'' (2007 – 2008) === Kým bola Avril v štúdiu a pracovala na svojom treťom albume, Fox Entertaiment Group jej dalo ponuku na nahranie soundtracku pre pripravovaný fantasy film [[Eragon]]. Pre film nahrala dve balady, ale iba jedna s názvom "Keep Holding On" sa napokon do filmu dostala. Povedala, že písanie tej skladby bolo pre ňu veľkou výzvou, pretože chcela, aby text piesne korešpondoval s atmosférou filmu. Skladba bola napokon zaradená aj na album, ale Avril sa vyjadrila, že nie je predzvesťou toho, čo by fanúšikovia od jej nového CD mali čakať. Tretí album [[The Best Damn Thing]] vyšiel 17. apríla 2007, Avril jeho vydanie propagovala menším turné. Pilotným singlom bola pieseň "Girlfriend", ktorá obsadila prvé miesto v rebríčku Billboard Hot 100 v tom istom týždni, ako sa album vyšplhal na prvé miesto v rebríčku Billboard 200. Girlfriend je Avrilinou prvou skladbou, ktorá dosiahla v tejto hitparáde prvé miesto. Singel bol svetovým hitom, dosiahol tiež prvé miesto v Austrálii, Kanade, Japonsku a Talianku, druhé miesto v Británii a Francúzsku. Avril refrén skladby prespievala do ôsmych jazykov – španielskeho, talianskeho, francúzskeho, portugalského, nemeckého, japonského a čínskeho. Medzinárodná federácia hudobného priemyslu vyhlásila "Girlfriend" za najpredávanejší singel roku 2007, predalo sa celkom 7,3 milióna kópií, vrátane verzií prespievaných do ôsmych jazykov. [[Súbor:Avril lavigne in Prague.jpg|náhľad|Avril Lavigne pri vystúpení v [[Praha|Prahe]]|left]]"When Your Gone" bola druhým singlom z albumu a obsadila 3 miesto v Británii, do Top 5 sa dostala v Austrálii a Taliansku, do Top 10 v Kanade a bola blízko k Top 20 v USA. V decembri 2007 Avril vykazovala ročný príjem 12 miliónov dolárov a časopis Forbes ju zaradil do Top 20 najlepšie zarábajúcich umelcov pod 25 rokov. "Hot" bola tretím singlom z albumu a v USA sa stala Avriliným najmenej úspešným singlom dosiaľ. V americkom rebríčku sa dostala len na 95. miesto. V Kanade sa pieseň dostala do Top 10 a v Austrálii do Top 20. Z CD [[The Best Damn Thing]] sa celosvetovo predalo cez 6 miliónov kópií. Počas tejto éry sa Avril podarilo vyhrať takmer všetky ocenenia, na ktoré bola nominovaná, vrátane dvoch World Music Awards v kategóriách "Najlepšie predávaný kanadský umelec" a "Najlepšia svetová pop-rocková speváčka". Prvýkrát vyhrala cenu MTV Europe Music Awards v dvoch kategóriách, vyhrala jedno Teen Choice Awards v kategórii "Letný hit" a bola päťkrát nominovaná na cenu Juno Awards, ktorá je kanadským ekvivalentom cien [[Grammy Award|Grammy]]. V polovici roku 2007 sa zapojila do programu ''Make 5 Wishes''. Spolupracovala s umelkyňou Camillou d'Errico a skladateľom Joshuom Dysartom na mange o mladom dievčati menom Hana, ktoré snívalo o stretnutí so svojim idolom – ktorým bola práve Avril – cieľom bolo naučiť Hanu prekonať plachosť a obavy. Avril povedala: "Viem, že veľa mojich fanúšikov mangu číta a preto som nadšená z toho, že budem súčasťou tohto kreatívneho príbehu a viem, že fanúšikom sa to bude páčiť." Tento projekt uzrel svetlo sveta 10. apríla 2007, teda týždeň pred vyjdením [[The Best Damn Thing]]. Publikácia "''Young Adult Library Services" ''bola nominovaná na ocenenie "Najlepšia grafická novela pre mladých". V marci 2008 Avril informovala o svojom svetovom turné, ktoré dostalo názov The Best Damn Tour. V tom istom mesiaci sa tiež objavila na obálke časopisu Maxim, čo bolo po druhýkrát v jej kariére. V polovici augusta sa v Malajzii snažili zakázať jej koncert, pretože jej pohyby považovali za "príliš sexy". 29. augusta však v Malajzii vystúpila a pre MTV povedala, že toto jej vystúpenie bolo schválené malajzijskou vládou. === ''Goodbye Lullaby'' (2009 – 2011) === Len mesiac po tom, ako skončilo The Best Damn Tour, v novembri 2008, sa Avril vrátila do štúdia, aby nahrala skladbu "Black Star", ktorá bola napísaná na podporu predaja jej prvého parfumu. V júli 2009 mala nahraných 9 skladieb pre nový album, vrátane piesní "Fine", "Everybody Hurts" a "Darlin". Niektoré skladby napísala Avril ako teenagerka v čase, kedy žila doma s rodičmi a nemala nahrávací kontrakt. "Darlin" bola druhou skladbou vôbec, ktorú Avril ako 15-ročná zložila. Povedala, že nové skladby proste popisujú život. Uviedla: "Je pre mňa jednoduché robiť chlapčenské pop-rockové songy, ale proste si sadnúť a písať o niečom úprimne a od srdca je to, čo pre mňa veľa znamená. Je to úplne odlišný spôsob skladania." Jedinou výnimkou na albume, ktorá vypadávala z konceptu bola skladba "What The Hell". Avril povedala, že táto skladba je úplne odlišná: "Som už staršia a odrazí sa to aj na mojej hudbe. Nie je to už tak veľmi pop-rock, ako predtým." [[Súbor:Avril Lavigne sings and guitar, Italy (sharpen).jpg|náhľad|Avril Lavigne v Taliansku v roku 2011]]V januári 2010, počas skladania a nahrávania albumu, Avril spolupracovala s [[Disney]] na novej kolekcii oblečenie, ktoré bolo inšpirované filmom [[Alica v krajine zázrakov (film z roku 2010)|Alica v krajine zázrakov]] od [[Tim Burton|Tima Burtona]]. Sama prišla s návrhom, že pre film napíše skladbu. Výsledkom bola pieseň "Alice", ktorá vo filme hrá na samom konci a bola zaradená aj na soundtrack ''Almost Alice''. 28. februára 2010 vystúpila vo Vancouveri na Zimných olympijských hrách, zahrala dve skladby: "My Happy Ending" a "Girlfriend". Avril mala tú česť, že mohla vystúpiť na ceremónii, ale nemohla sa zúčastniť zápasu Kanada vs. USA, na ktorý veľmi chcela ísť. "V podstate nás zamkli. Z bezpečnostných dôvodov sme nemohli opustiť naše prívesy," uviedla. V septembri 2010 z Avrilinho tretieho singlu "I'm With You" [[Rihanna]] odobrala jednu časť a zakomponovala ju do svojej piesne "Cheers (Drink to That)", skladba sa nachádza na jej piatom albume [[Loud]] (2010). Avril sa v auguste 2011 objavila vo videoklipe k tejto piesni. "Je to vzrušujúce. Bola to vždy jedna z mojich najmilovanejších piesní. Vyšla takmer pred desiatimi rokmi a teraz sa prakticky vráti do rádií. Je to skvelé." V decembri 2010 americká speváčka Miranda Cosgrove uverejnila skladbu "Dancing Crazy", ktorú napísala práve v Avril v spolupráci so švédskym duom Maxom Martinom a Shellbackom. Skladba bola produkovaná Maxom Martinom. 23. septembra 2011 sa Avril objavila v šou ''Majors & Minors'' ako hosťujúca mentorka, spolu so spevákmi [[Adam Lambert|Adamom Lambertom]] a [[Leona Lewis|Leonou Lewis]]. Avril o šou povedala: "Spievala som pre nich a oni pre mňa. Bola som z toho unesená. Hovorila som im o hudbe a hudobnom priemysle a ich to nadchlo." Dátum vydania albumu [[Goodbye Lullaby]] a pilotného singlu boli niekoľkokrát posunuté. Avril na tieto prieťahy reagovala nasledovne: "Píšem svoju vlastnú hudbu a paradoxne, aby som mohla skladať piesne o živote, musím svoj život aj skutočne žiť, aby som nazbierala inšpiráciu." Tiež povedala, že má dostatok materiálu pre dva albumy. V novembri Avril povedala pre Maxim, že nahrávanie albumu zabralo dva a pol roka, jej nahrávacia spoločnosť vyhlásila, že CD do roka vyjde. To sa napokon stalo 8. marca 2011. Pilotným singlom bola pieseň "What The Hell", ktorá mala premiéru na Silvestra v šou Dicka Clarka. === ''Avril Lavigne'' (2012 – súčasnosť) === Tri mesiace po vydaní [[Goodbye Lullaby]] Avril oznámila, že práce na jej piaty album už začali, s ôsmymi skladbami napísanými už dávno. Nový album bude opakom CD Goodbye Lullaby a vyjde niekedy v roku 2012. Povedala: "Goodbye Lullaby bol mäkší, jemnejší, ale ďalší bude opäť pop, viac zábavy. Už mám pesničku, o ktorej viem, že bude hit, len ju musím znova a inak nahrať." Neskôr v roku 2011 podpísala zmluvu s [[Epic Records]], ktorému v tom čase šéfoval jej objaviteľ L.A. Reid. V novembri 2011 sa Avril vrátila do štúdia, aby nahrala nové skladby pre album. V apríli 2012 oznámila, že ukončila nahrávací proces a pred vydaním albumu si dá krátku prestávku. 17. augusta 2012 album skompletizovala. [[Súbor:Avril Lavigne in Brasilia - 2014.jpg|náhľad|The Avril Lavigne Tour 2014|left]]Počas nahrávania albumu pracovala aj na dvoch coveroch "How You Remind Me" od [[Nickelback]], pieseň bola zaradená do japonského animovaného filmu ''One Piece Film: Z'' a "Bad Reputation" od [[Joan Jett]]. 9. apríla 2013 vyšiel pilotný singel albumu "Here's to Never Growing Up", ktorý produkoval Martin Jonhson. Do Top 20 sa skladba dostala v USA, Austrálii a Británii, do Top 10 v Írsku a Japonsku. Druhým singlom bola pieseň "Rock'n'Roll", ktorá mala premiéru na Avrilinom oficiálnom Vevo kanály 18. júla 2013. Pieseň obsadila prvé miesto v Japonsku. Tretím singlom bola skladba "Let Me Go", ktorá je duetom Avril a jej manžela [[Chad Kroeger|Chada Kroegera]]. Premiéru mala 15. októbra 2013. V interview s Ryanom Seacrestom v apríli 2013 povedala, že je stále v nahrávacom procese: "Tak akosi som stále v štúdiu, stále robím na novom albume. Mám jednu skladbu, ktorú chcem dokončiť, robím na nej celkom sama, pretože skladám rada, je to pre mňa dôležité." V inom interview, s ''Digital Spy'', povedala, že napísala množstvo skladieb a uvažuje o vydaní dvoj albumu, miesto klasického CD-čka. V júli 2013 bolo oznámené, že album bude [[Avril Lavigne (album)|rovnomenný]] a vyjde v novembri 2013. 8. augusta 2013 cez Instagram uverejnila obal albumu a 5. septembra setlist. V auguste 2014 vystúpila na festivale Summer Sonic v Tokiu v Japonsku. V decembri 2014 sa začalo mnoho špekulácií o tom, prečo sa Avril drží v úzadí a takmer vôbec ju nevidno na verejnosti. Prostredníctvom Twitteru napísala svojim fanúšikom na profil @AvrilMusicChart svoje odôvodnenie, v ktorom uviedla: "Cítim sa zle a nie som v stave vysvetľovať svojim fanúšikom, prečo o mne už dlho nič nepočuli. Mám zdravotné problémy. Prosím, modlite sa za mňa." Neskôr poprela špekulácie médií o tom, že by bola na protidrogovom liečení. 3. februára 2015 na svojom Vevo kanály zverejnila krátky trailer k pripravovanému videoklipu k skladbe "Give You What You Like". Celý videoklip mal premiéru 10. februára 2015. Skladba tiež bola zaradená na soundtrack k filmu ''Babysitter's Black Book''.<ref>https://www.facebook.com/avrillavigne/posts/10152926498479300</ref> Začiatkom apríla 2015 sa Lavigne konečne rozhodla prehovoriť verejne o svojich zdravotných problémoch a pre americký magazín People uviedla, že trpí takzvanou [[Lymská borelióza|Lymskou boreliózou]]. Ako uviedla, nakazila sa zrejme na jar v roku 2013. V októbri sa vydala so známymi do Las Vegas, aby oslávila svoje narodeniny, jej stav sa však zhoršil a Lavigne nechápala, čo sa s ňou deje. „Sotva som dokázala niečo zjesť. Keď sme prišli k bazénu, musela som sa vrátiť a ľahnúť si do postele,“ opísala. „Netušila som, že by kliešť mohol spôsobiť niečo také. Päť mesiacov som bola pripútaná na lôžko. Mala som pocit, že nemôžem dýchať, rozprávať, ani hýbať sa. Myslela som si, že zomieram,“ povedala ďalej Avril, o ktorú sa starala jej mama. Tá sa presťahovala k nej domov do [[Ontário|Ontária]]. „Boli chvíle, keď som sa celý týždeň nemohla osprchovať, pretože som ledva stála na nohách. Mala som pocit, akoby zo mňa vysávali život,“ prezradila ďalej Lavigne, ktorá sa už podľa vlastných slov cíti omnoho lepšie.<ref>http://www.people.com/article/avril-lavigne-lyme-disease-bedridden</ref> Už v januári 2015 informovala, že na podporu Špeciálnej olympiády nahrala skladbu s názvom "Fly", na ktorej sa okrem Avril podieľali aj jej manžel [[Chad Kroeger]] a producent [[David Hodges]]. V rozhovore pre ''People'' uviedla, že pieseň vyjde v priebehu apríla a neskôr, v rozhovore pre [[Billboard]] prezradila, že dátum vydania skladby bol stanovený na 16.4.2015. Videoklip ku skladbe mal premiéru v programe ''Good Morning America''. Ďalej povedala, že jej veľkým snom vždy bolo nahrať vianočný album. "Vždy som chcela nahrať vianočný album, ale nikdy som na to nemala čas. Teraz som na tom takto: 'Vieš čo? Proste to urob!' Lebo to je niečo, čo naozaj chcem, takže je to teraz pre mňa prioritou."<ref>http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6524244/avril-lavigne-interview-special-olympics-christmas-album-lyme-disease</ref> 25. júla 2015 vystúpila Avril so skladbou Fly na otvorení Špeciálnej Olympiády v Los Angeles. Avril sa objavila ako hosť na albume ''All American'' od amerického speváka [[Nick Carter (hudobník)|Nicka Cartera]] v skladbe "Get Over Me". === ''Head Above Water'' (2019 - súčasnosť) === Avril Lavigne vydala v poradí už 6. album s názvom - Head Above Water. Ktorý sa od ostatných albumov dosť líši a to v tom, že smutnejší a nieje tak šialený. Umelkyňa čerpala zo svojich 5 rokov kým na ňom pracovala. Skladby ako je Head Above Water a Warrior sú o bojí o vlastný život, ktorým si prešla keď chytila [[Lymská borelióza|lýmsku boreliózu]]. Videoklipom pre pesničkou HAW (Head Above Water) odštartovala charitatívnu akciu boji proti lýmskej borelióze. Pesnička Dumb Blonde s Nicki Minaj sa objavila vo filme Hustle. == Hudobný štýl == [[Súbor:Avril Lavigne in Amsterdam, 2008 XI (contrast crop).jpg|náhľad|Koncert v Amsterdame v roku 2008]] Avriline skladby sú často o dôvere v seba samého. Verí, že jej skladby sú o tom, že treba byť sám sebou, bez ohľadu na čokoľvek iné, treba nasledovať svoje sny, aj keď sú možno bláznivé a aj keď ľudia naokolo vravia, že sa nikdy nemôžu splniť.<ref>http://www.girl.com.au/avril-lavigne-over-the-hedge-interview.htm</ref> Na jej debutovom albume [[Let Go]] preferovala skladby ako "Losing grip", ktoré nie sú práve typickými rádiovými hitmi. S producentským triom The Matrix napísala skladbu "Complicated", ktorá bola práve tým "komerčným trhákom". Neskôr sa vyjadrila, že sa nechce vo svojej kariére uberať popovým smerom.<ref>http://www.theguardian.com/music/2003/mar/07/artsfeatures</ref> Na druhom štúdiovom albume [[Under My Skin]] sa nachádzali piesne, ktoré boli podľa Avril osobné – tento album nazvala svojím denníkom. Jej tretí album [[The Best Damn Thing]] bol opakom jej druhého albumu. Nebol pre ňu osobný. "Niektoré skladby, ktoré som na album zložila pre mňa ani nič neznamenajú. Nie sú opisom mojich emócií a životných etáp, ktorými som prešla," vysvetlila. Jej cieľom bolo jednoducho nahrať zábavné CD, so skladbami, ktoré budú znieť dobre naživo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mtv.com/news/articles/1553431/20070227/lavigne_avril.jhtml |dátum prístupu=2010-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100106025852/http://www.mtv.com/news/articles/1553431/20070227/lavigne_avril.jhtml |dátum archivácie=2010-01-06 }}</ref> [[Goodbye Lullaby]] je jej štvrtým albumom a Avril ho označila za najviac osobný. Podľa nej je hlbší a všetky songy sú veľmi emotívne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.popeater.com/2010/12/30/avril-lavigne-what-the-hell-new-years-eve/ |dátum prístupu=2010-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101231220020/http://www.popeater.com/2010/12/30/avril-lavigne-what-the-hell-new-years-eve/ |dátum archivácie=2010-12-31 }}</ref> Ian McKellen ju definoval ako: "Punkovú speváčku so zranenou dušou básnika a výbušnou bojovnosťou Kanaďana."<ref>http://www.fanpop.com/clubs/avril-lavigne/articles/124594/title/new-interview-from-avril-lavignes-drummer-rodney-howard</ref> Zatiaľ jej posledný, piaty album, ktorý nesie [[Avril Lavigne (album)|''jej meno'']] je podľa jej slov mixom všetkých štýlov, ktoré predviedla na svojich predchádzajúcich CD-čkách.<ref>http://www.youtube.com/watch?v=_pcgZ4we3E8</ref> Keď vyrastala počúvala najmä skupiny ako [[Blink 182]], [[Goo Goo Dolls]], [[Matchbox Twenty]] a [[Shania Twain]] a po hudobnej stránke ju ovplyvnili aj [[Courtney Love]] a [[Janis Joplinová|Janis Joplin]]. Vzhľadom na to, akú hudbu počúvala, akú hudbu hrala a ako sa prezentovala ju média často označovali za punkovú speváčku, čo ona sama popierala. Jej najlepší priateľ a gitarista [[Evan Taubenfeld]] sa vyjadril k tejto téme: "Je to pre mnoho ľudí veľmi citlivá téma, ale pointa je, že Avril nie je punková speváčka, nikdy neuvádzala, že pochádza práve z tejto scény. Robí pop-punkovú hudbu a médiá robia zvyšok."<ref>http://www.ultimate-guitar.com/news/interviews/evan_taubenfeld_avril_isnt_punk.html</ref> Avril sa vyjadrila tiež: "Označujú ma za zlé dievča, rebelku, punkerku... ale ja nie som nič z toho."<ref name="news.google.com">http://news.google.com/newspapers?id=Or4wAAAAIBAJ&sjid=Av4DAAAAIBAJ&pg=6368,123891&dq=avril+lavigne+angry&hl=en</ref> Ale tiež uviedla, že punková hudba na ňu vplýva: "Veľmi veľa a veľmi rada počúvam punk a rock. Sami si môžete všimnúť určitý vplyv punku na moju hudbu. Mám rada agresívnu hudbu, ale aj pop-rock a to je to, čo naozaj robím." Veľa kritikov identifikuje Avril ako niečo medzi teen popom a pop-punkom. Časopisy ako The New York Times, Rolling Stone, NME, MusicMight, IGN a PopMatters identifikovali Avril ako mix rocku, teen popu a pop-punku.<ref>http://www.musicmight.com/artist/canada/ontario/belleville/avril+lavigne</ref><ref>http://www.ign.com/articles/2007/04/18/avril-lavigne-the-best-damn-thing</ref><ref>http://www.popmatters.com/review/lavigneavril-under/</ref><ref>http://www.nytimes.com/2002/11/10/style/a-night-out-with-avril-lavigne-punk-rocker-pop-queen-and-tomboy-all-in-one.html</ref><ref>http://www.rollingstone.com/music/albumreviews/the-best-damn-thing-20070417</ref><ref>http://www.rollingstone.com/music/artists/avril-lavigne</ref> Kým Avril popierala, že by bola zlostnou rebelkou, jej rozhovory s médiami boli stále vášnivejšie kvôli nedostatku úcty k písaniu jej piesní. "Ja si píšem svoju hudbu a nikto mi to nevezme," a dodala, že s písaním skladieb začala, keď mala 14 rokov.<ref name="news.google.com"/> Napriek tomu bola Avril ako skladateľ počas celej jej kariéry spochybňovaná. Trio Matrix s ktorým pracovala na jej debutovom albume a zložila skladby ako "Complicated", "Sk8er boi" a "I'm with you" rozhlasovali, že oni boli tí, ktorí predovšetkým pracovali na piesňach. Avril to však poprela so slovami, že ona je hlavným iniciátorom a skladateľom piesní na jej albumoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.guardian.co.uk/music/2003/mar/07/artsfeatures |dátum prístupu=2010-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081022221858/http://www.guardian.co.uk/music/2003/mar/07/artsfeatures |dátum archivácie=2008-10-22 }}</ref> V roku 2007 skladateľka [[Chantal Kreviazuk]], ktorá s Avril pracovala na jej druhom albume obvinila speváčku z plagiátorstva a skritizovala ju ako skladateľku. "Avril nedokáže naozaj len tak sedieť a písať skladby alebo niečo podobné." Avril to poprela a dokonca istý čas zvažovala, že podnikne právne kroky proti Kreviazuk za ohováranie. Tá sa však neskôr ospravedlnila: "Avril je skvelá skladateľka a bolo mi cťou s ňou spolupracovať," vyjadrila sa na margo speváčky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.nme.com/news/nme/29624 |dátum prístupu=2010-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110427110011/http://www.nme.com/news/nme/29624 |dátum archivácie=2011-04-27 }}</ref> Krátko na to Tommy Dunbar, zakladateľ kapely The Rubinoos zažaloval Avril, jej vydavateľstvo a producenta Dr. Luka za údajnú krádež častí ich skladby "I Wanna Be Your Boyfriend" a použitím ich v Avrilinej skladbe "Girlfriend".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.billboard.com/articles/news/1051129/seventies-band-sues-lavigne-over-girlfriend |dátum prístupu=2013-03-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130529185238/http://www.billboard.com/articles/news/1051129/seventies-band-sues-lavigne-over-girlfriend |dátum archivácie=2013-05-29 }}</ref> Dr. Luke Avril bránil so slovami: "Ja a Avril sme napísali skladbu spolu. Má rovnaké akordy ako 10 rôznych skladieb od [[Blink 182]], štandardné zmeny by ste našli v hudbe [[Sum 41]]. Je to Sex Pistols, nie The Rubinoos."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://new.music.yahoo.com/avril-lavigne/news/girlfriend-power-for-avril-chantal--45048018 |dátum prístupu=2010-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110430011550/http://new.music.yahoo.com/avril-lavigne/news/girlfriend-power-for-avril-chantal--45048018 |dátum archivácie=2011-04-30 }}</ref> V januári 2008 bola celá kauza uzavrená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.chartattack.com/news/45176/avril-lavigne-settles-with-rubinoos-over-copyright-lawsuit |dátum prístupu=2010-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110430012055/http://www.chartattack.com/news/45176/avril-lavigne-settles-with-rubinoos-over-copyright-lawsuit |dátum archivácie=2011-04-30 }}</ref> == Iná práca == === Filmová kariéra === Avril si prvýkrát „zahrala“ v animovanom filme [[Za plotom]]. Spolu s ňou na ňom pracovali [[William Shatner]], [[Bruce Willis]], [[Garry Shandling]], [[Wanda Sykes]], [[Nick Nolte]] a [[Steve Carell]]. Zahrala si vo filme [[The Flock]] a jej ďalším projektom bol film [[Fast Food Nation]], založený na jej obľúbenej knižke. Avril napísala a naspievala pieseň „Keep Holding On“ s Dr. Lukem pre film [[Eragon]]. [[Súbor:Avrilgfdl.JPG|náhľad|Avril Lavigne|left]] === Móda === V júli 2008 Avril založila svoju vlastnú módnu značku s názvom [[Abbey Dawn]]. Je predávaná exkluzívne v americkej, obchodnej sieti [[Kohl's]]. Meno značky vzniklo podľa prezývky, ktorú dal Avril jej otec, keď bola ešte malá. Kohl's značku označil za mladistvú. Fanúšikovia si tiež v internetovej hre ''Stardoll'' mohli obliecť figuríny podľa Avril. 14. septembra 2009 Avril po prvý raz so svojou značkou vystúpila na módnych dňoch v New Yorku. V decembri 2010 bol predaj značky prostredníctvom webovej stránky rozšírený do päťdesiatich krajín. 7. marca 2009 prišla Avril na trh s jej prvým parfumom ''Black Star,'' ktorý bol vytvorený spoločnosťou Procter & Gamble Prestige Products. O príchode tohto parfumu na pulty obchodov informovala 7. marca 2009, na svojej oficiálnej web stránke. V júli 2010 prišla s ďalším parfumom, tentoraz ''Forbidden Rose. Jej zatiaľ posledný parfum vyšiel v auguste 2011 pod názvom ''Wild Rose''. V januári 2010 Avril spolupracovala so štúdiom [[Disney]] na soundtracku pre film [[Alica v krajine zázrakov (film z roku 2010)|Alica v krajine zázrakov]]. Podľa jej vlastných slov sa nechala týmto filmom inšpirovať pri tvorení novej kolekcie pre jej módnu značku. Jej návrhy boli vystavené vo Fashion Institute of Design & Merchandising v Kalifornii od mája do septembra. === Charita === Avril spolupracovala s nadáciami ako "Make Some Noise", "Amnesty International", "Aresa MS", "AmericanCPR.org", "Camp Will-a-Way", "Music Clearing minefield", "U.S. Campaign for Burma", "Make-a-Wish Doundation" a "War Child". 14. septembra 2010 založila svoju vlastnú nadáciu "The Avril Lavigne Foundation", ktorá pomáha mladým ľuďom, trpiacim rôznymi chorobami a tiež spolupracuje s niekoľkými inými neziskovými organizáciami, ako "Easter Seals", "Make-a-Wish Foundation" a "Erase MS". "Vždy som sa snažila prísť na spôsob, ako vrátiť späť, čo som dostala, pretože je to zodpovednosť, ktorú všetci zdieľame." == Osobný život == === Verejný imidž === Keď sa o Avril začalo prvýkrát hovoriť, do povedomia ľudí sa zapísala aj vďaka svojmu chlapčenskému štýlu. Mala rada voľné veci, skaterky, conversy, nosila veľa náramkov na rukách a občas omotané šnúrky okolo prstov. Pri fotení na seba nenatiahla značkové veci, ale radšej staré, pokrčené tričká. Kvôli jej štýlu ju média začali prezývať "Pop punková princezná" a ženská verzia skupiny [[Blink 182]]. Fanúšikovia ju prezývali aj "anti-Britney". Avril o sebe vždy vyhlasovala, že je sama sebou a nik jej nediktuje, čo má nosiť, čo má hovoriť a čo má spievať. "Len hovorím, nechcem sa predávať telom a výzorom. Myslím, že to je prízemné. Mám toho toľko, čo chcem povedať." Po vyjdení jej albumu ''[[Under My Skin]]'' začala chodiť oblečená v tmavom oblečení a istý čas mala na čierno prefarbené aj vlasy. V priebehu éry ''[[The Best Damn Thing]]'' zmenila smer. Odfarbila si vlasy na blond a dokonca mala aj ružový melír. Začala nosiť viac ženské oblečenie, sukne, šaty a lodičky. "Vôbec nič som nezmenila, len som vyrástla. Som žena," povedala v jednom interview. Momentálne sa snaží jesť zdravo, cvičí jogu, hrá futbal, surfuje, jazdí na kolieskových korčuliach a hrá hokej. === Tetovania === [[Súbor:Avril Lavigne leaning, St. Petersburg (crop).jpg|náhľad|Koncert v St. Petersburg]] Len málo z jej tetovaní sú pre ňu výnimočné. Zvyšok sú tetovania, ktoré si dala urobiť so svojimi priateľmi. Jej prvým tetovaním bola hviezda na ľavej ruke, ktorá sa stala aj jej symbolom počas jej prvého turné. Toto tetovanie je identické s tetovaním speváka Bena Moodyho, s ktorým si ho dala urobiť. V roku 2004 si dala vytetovať malé, ružové srdiečko okolo písmenka "D", začiatočné písmenko mena jej priateľa Derycka Whibleyho, za ktorého sa neskôr vydala a spolu s ním si v roku 2010 dala vytetovať číslo 30 na oslavu jeho tridsiatych narodenín. V máji 2010 si na rebrá, s jej vtedajším priateľom Brodym Jennerom, dala vytetovať slovo "Fuck" a v tom istom roku si na ľavú ruku nechala vytetovať logo "Abbey Dawn" a "XXV" s hviezdou na pravú ruku. V roku 2013 si spolu so svojim snúbencom Chadom Kroegerom, frontmanom Nickelback, nechala na ruku vytetovať vetu vo francúzštine, ktorá znamená "žiť aktuálnym momentom". Avril má na tele celkom asi 16 tetovaní, všetky sú však drobné. === Francúzske občianstvo === Avrilin otec je francúzskej národnosti. Ona sama je od narodenia francúzka, aj keď sa narodila v Kanade, pretože krajina uplatňuje princíp Jus sanguinis (zásada práva štátneho občianstva, kedy sa občianstvo neurčuje podľa miesta narodenia, ale tým, že jeden alebo obaja rodičia majú príslušné občianstvo). V roku 2012 sa presťahovala do Paríža, aby sa naučila francúzsky a navštevovala školu Berlitz. Neskôr sa vo Francúzsku vydala za Chada Kroegera. === Vzťahy === ==== Manželstvo s Deryckom Whibleym ==== Začali spolu chodiť, keď mala Avril 19 rokov, ale kamarátmi boli od jej 17. V júni 2005 ju [[Deryck Whibley|Deryck]] prekvapil výletom do [[Venice]] a 27. júna ju požiadal o ruku. Avril najprv túžila po "rock'n'rollovej gotickej" svadbe, ale nakoniec od toho upustila. 15. júla 2006 sa v Montecite, v Kalifornii zosobášili. Avril mala na sebe šaty od návrhárky Very Vang, na oblečenie dokopy minuli 110 tisíc dolárov. Ako svadobnú skladbu si zvolili legendárnu „Iris“ od [[Goo Goo Dolls]]. [[Súbor:Chad Kroeger Brisbane 2012.jpg|náhľad|Manžel Avril, Chad Kroeger]] Sedem mesiacov po svadbe Avril vyhlásila, že bola tým najlepším, čo sa v Deryckovom živote udialo a že mu pomáha držať sa ďalej od drog. Manželstvo im nakoniec vydržalo štyri roky, o rozchode informovali 17. septembra 2009. 9. októbra 2009 sa Avril stručne vyjadrila: "Som vďačná za čas, ktorý sme strávili spolu a teší ma, že naše priateľstvo aj po tom všetkom pokračuje." 16. novembra 2010 ich rozviedli. ==== Manželstvo s Chadom Kroegerom ==== V júli 2012 Avril začala randiť s kanadským rockerom [[Chad Kroeger|Chadom Kroegerom]], frontmanom skupiny [[Nickelback]]. Dokopy sa dali vďaka spolupráci na Avrilinom piatom, štúdiovom albume. Len mesiac po tom, čo spolu začali chodiť oznámili svoje zasnúbenie. Zosobášili sa v Château de La Napoule, Francúzsko 1. júla 2013, teda na deň Kanady. Svadobnú cestu strávili v Portofine v [[Taliansko|Taliansku]]. 2. septembra 2015 prostredníctvom siete Instagram Avril oznámila, že sa s Chadom rozišli. === Zdravotné problémy === V decembri 2014 po niekoľkomesačnej odmlke Avril napísala na svoj oficiálny Twitter, že má isté zdravotné problémy a zároveň prosila svojich fanúšikov, aby sa za ňu modlili. Neskôr poprela špekulácie médií o tom, že by bola na proti drogovom liečení. V Apríli 2015 v interview pre magazín People uviedla, že trpela [[Lymská borelióza|Lymskou boreliózou]] a bola päť mesiacov pripútaná na lôžko. Neskôr v tom istom mesiaci pre magazín Billboard povedala, že je na osemdesiat percent vyliečená. == Kapela == === Súčasní členovia === [[Súbor:Avril Lavigne in Brasilia - 2014 - 3.jpg|náhľad|Koncert v Brazílii v roku 2014]] * [[Dan Ellis]] – hlavný gitarista, vokály (od r. 2013) * [[David Immerman]] – gitara, vokály (od r. 2013) * [[Al Berry]] – [[Basová gitara|basgitara]], vokály (od r. 2007) * [[Rodney Howard]] – [[bicie]], vokály (od r. 2007) * [[Stephen Anthony Ferlazzo Jr]]. – [[keyboard]], vokály (od r. 2007) === Bývalí členovia === * [[Evan Taubenfeld]] – hlavný gitarista, vokály (2002 – 2004) * [[Mark Spicoluk]] – [[Basová gitara|basgitara]], vokály (2002) * [[Jesse Colburn]] – [[gitara]] (2002 – 2003) * [[Jim McGorman]] – gitara, vokály (2007 – 2013) * [[Steve Fekete]] – sólová gitara, sprievodný spev (2008 – 2013) * [[Craig Wood]] – [[gitara]], vokály (2003 – január 2007) * [[Matt Brann]] – [[bicie]] (2002 – február 2007) * [[Charlie Moniz]] – [[Basová gitara|basgitara]] (2002 – február 2007) * [[Devin Bronson]] – hlavná gitara, vokály (2004 – 2008) * [[Sofia Toufa]] – vokály, tanečnica (2007 – október 2008) * [[Lindsey Blaufarb]] – vokály, tanečnica (2007 – október) == Diskografia == === Albumy === * ''[[Let Go]]'' (2002) * ''[[My World]]'' (2003) DUAL DISK – cd+dvd * ''[[Under My Skin]]'' (2004) * ''[[Under My Skin]]'' (2004) DUAL DISK – cd+dvd * ''[[The Best Damn Thing]]'' (2007) * ''[[The Best Damn Thing]]'' DUAL DISK – cd+dvd (2007) * ''[[The Best Damn Tour DVD Toronto]]'' (2008) * ''[[Goodbye Lullaby]]'' (2011) * ''[[Avril Lavigne (album)|Avril Lavigne]]'' (2013) * ''[[Head Above Water]]'' (2019) * ''[[Love Sux]]'' (2022) === Single === * z albumu ''[[Let Go]]'' ** 2002: „[[Complicated]]“ ** 2002: „[[Sk8er Boy]]“ ** 2002: „[[I'm With You]]“ ** 2003: „[[Losing Grip]]“ * z albumu ''[[Under My Skin]]'' ** 2004: „[[Don't Tell Me]]“ ** 2004: „[[My Happy Ending]]“ ** 2004: „[[Nobody's Home]]“ ** 2005: „[[He Wasn't]]“ ** 2005: „[[Fall to Pieces]]“ * z albumu ''[[The Best Damn Thing]]'' ** 2006: „[[Keep Holding On]]" ** 2007: „[[Girlfriend]]“ ** 2007: „[[When You´re Gone]]“ ** 2008: „[[Hot]]“ ** 2008: „[[The Best Damn Thing (singel)|The Best Damn Thing]]“ * z albumu ''[[Goodbye Lullaby]]'' ** 2011: „[[What the Hell]]“ ** 2011: „[[Smile]]“ ** 2011: „[[Wish You Were Here (skladba, Avril Lavigne)|Wish You Were Here]]“ * z albumu ''[[Avril Lavigne (album)|Avril Lavigne]]'' ** 2013: „[[Here's To Never Growing Up]]“ ** 2013: „[[Rock N Roll]]“ ** 2013: „[[Let Me Go]]“ feat. [[Chad Kroeger]] ** 2014: „[[Hello Kitty]]" ** 2015: "[[Give You What You Like]]" * Charitatívny singel na podporu [[Paralympijské hry|Paralympijských hier]]: ** 2015: "[[Fly]]" == Filmografia == * ''Sabrína, mladá čarodejnica'' (2002) * ''Going the Distance'' (2004) * ''Fast Food Nation'' (2006) * ''Za Plotom'' (2006) * ''The Flock'' (2007) == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Avril Lavigne}} == Externé odkazy == * [http://www.avrillavigne.com Oficiálna stránka] * {{myspace|avrillavigne|Avril Lavigne}} == Zdroj == {{Preklad|en|Avril Lavigne|620014649}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lavignová, Avril}} [[Kategória:Avril Lavigne| ]] [[Kategória:Kanadské popové speváčky]] [[Kategória:Kanadské rockové speváčky]] [[Kategória:Kanadskí popoví gitaristi]] [[Kategória:Kanadskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Francúzske popové speváčky]] [[Kategória:Francúzske rockové speváčky]] [[Kategória:Francúzski popoví gitaristi]] [[Kategória:Francúzski rockoví gitaristi]] [[Kategória:Gitaristky]] [[Kategória:Kanadskí vegetariáni]] [[Kategória:Francúzski vegetariáni]] [[Kategória:Kanadské osobnosti francúzskeho pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti anglického pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti anglického pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Belleville (Ontário)]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] 1nhw77i1fa5l59gzj12yhvwcihv0lqy 8252877 8252872 2026-07-24T12:18:31Z IroningBead777 300837 8252877 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Avril Ramona Lavignová | Obrázok = Avril Lavigne, Wango Tango 2013.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Avril Ramona Lavignová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1984|9|27}} | Miesto narodenia = [[Belleville (Ontário)|Belleville]], [[Ontário]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[pop-rock]], [[pop-punk]] | Roky pôsobenia =1997– súčasnosť | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] | Hrá na nástroje = spev, [[elektrická gitara]], [[akustická gitara]], [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Arista Records|Arista]] <small>(1997 – 2005)</small><br />[[RCA Records|RCA]] <small>(2006 – 2011)</small><br />[[Epic Records|Epic]] <small>(2012 – súčasnosť)</small> | Webstránka = [http://www.avrillavigne.com www.avrillavigne.com] }} '''Avril Ramona Lavignová'''{{#tag:ref|{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=74 | strany = 129 }} uvádza „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová[vajldová].“|group=pozn}} ({{vjz|fra|Avril Ramona Lavigne}}; * [[27. september]] [[1984]], [[Belleville (Ontário)|Belleville]], [[Ontário]], [[Kanada]]), známa pod menom '''Avril Lavigne''' (výslovnosť /ˈævrɨl ləˈviːn/), je kanadská speváčka-skladateľka a herečka. Narodila sa v meste Belleville, Ontário v Kanade a väčšinu svojho detstva prežila v meste [[Napanee]]. Vo veku pätnásť rokov vystúpila na koncerte so Shania Twain a ako šestnásťročná podpísala nahrávací kontrakt so spoločnosťou [[Arista Records]] v hodnote dva milióny dolárov. V roku 2002, ako sedemnásťročná, vydala svoj prvý album Let Go a stala sa jednou z najpopulárnejších pop-punkových interpretov, ktorí v tej dobe pôsobili na scéne. Od vydania svojho debutu predala po celom svete viac ako 30 miliónov albumov a 50 miliónov singlov. Vďaka [[Let Go]] sa z nej stala najmladšia ženská sólová umelkyňa, ktorá dosiahla prvú priečku v britskej hitparáde. V roku 2003 predajnosť jej debutu prekročila 7 miliónov predaných kusov v USA a 16 miliónov po celom svete. Debutový singel [[Complicated]] sa stal po celom svete obrovským hitom a v niekoľkých krajinách dosiahol prvé miesto. Jej druhý štúdiový album [[Under My Skin]] vyšiel v máji 2004 a okamžite dosiahol prvú priečku v rebríčku [[Billboard]]. Celosvetovo sa z neho predalo viac, ako 10 miliónov kusov. [[The Best Damn Thing]], tretí štúdiový album, vyšiel v apríli 2007 a stal sa jej tretím albumom, ktorý dosiahol prvé miesto v rebríčku albumov vo Veľkej Británii a prvý singel [[Girlfriend]] bol zároveň prvým singlom, ktorý sa dostal na prvé miesto v rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Táto skladba bola Avriliným šiestym singlom, ktorý v rôznych svetových hitparádach dosiahol na prvú priečku, vrátane songov [[Complicated]]'', [[Sk8er Boi]], [[I'm with You]], [[My Happy Ending]] a [[Nobody's Home]]''. Avril je jednou z najlepšie predávaných umelcov v USA s predajnosťou albumov vyššou ako 11 miliónov kusov. Štvrtý štúdiový album s názvom [[Goodbye Lullaby]] vyšiel v marci 2011 a stal sa štvrtým albumom, ktorý sa v americkom rebríčku Billboard a v britskej albumovej hitparáde dostal do Top 10 a prvé miesto dosiahol v Japonsku a Austrálii. Tri mesiace po vydaní Goodbye Lullaby začala pracovať na svojom piatom [[Avril Lavigne (album)|eponymnom]] albume, ktorý vyšiel 1. novembra 2013 vo vydavateľstve [[Epic Records]]. V roku 2006 prepožičala svoj hlas postave v animovanom filme [[Za plotom]]. V tom istom roku sa objavila vo filme ''Fast Food Nation''. V roku 2008 uviedla na trh svoju módnu značku [[Abbey Dawn]] a v roku 2009 uviedla svoj prvý parfum s názvom ''Black Star'', po ktorom nasledovali ďalšie dva, Forbidden Rose v roku 2010 a Wild Rose v roku 2011. V júli 2006 sa vydala za [[Deryck Whibley|Derycka Whibleyho]], speváka kapely [[Sum 41]]. Manželstvo trvalo štyri roky, Avril potvrdila prebiehajúci rozvod v októbri 2009. S Whibleym však aj naďalej spolupracovala a produkoval jej niekoľko piesní na štvrtom albume, vrátane singlu ''Alice'', ktorý Avril zložila pre film [[Tim Burton|Tima Burtona]] [[Alica v krajine zázrakov (film z roku 2010)|Alica v krajine zázrakov]]. V roku 2013 sa vydala za [[Chad Kroeger|Chada Kroegera]]. == Začiatky kariéry == Avril Lavignová sa narodila v [[Belleville (Ontário)|Belleville]] v [[Ontário|Ontáriu]] v [[Kanada|Kanade]]. Jej otec Jean-Claude Joseph má [[Francúzi|francúzsky]] pôvod a mama Judith-Rosanne (Judy) [[Angličania|anglický]], [[Škóti|škótsky]] a [[Nemci|nemecký]]. Judy tvrdí, že si Avrilino hudobné nadanie všimla prvýkrát, keď mala dva roky a spievala s ňou pieseň z kostola. Keď jej bolo päť, presťahovali sa do mesta [[Napanee]]. V roku 1998 vyhrala súťaž a možnosť zaspievať si s [[Shania Twain|Shaniou Twain]] na jej prvom veľkom turné. Vystúpila na jej koncerte v [[Ottawa|Ottawe]] a zaspievala pieseň „What Made You Say That?“ Jej talent si všimol manažér [[Cliff Fabri]], keď spievala coververzie country piesní v kníhkupectve v [[Kingston (Ontário)|Kingstone]] v [[Ontário|Ontáriu]]. Pri vystúpení v Lennox Community Theatre Avril zaujala miestneho folkového speváka Stevea Medda (príbuzný vplyvného kanadského novinára, Bena Medda), ktorý ju pozval, aby si s ním zaspievala v jeho piesni „Touch the Sky“ z albumu ''Quinte Spirit'' (1999). Vo veku 16 rokov podpísala zmluvu s Kenem Krongardom z [[Arista Records]], ktorý pozval šéfa firmy [[Antonio Reid|Antonia "L.A." Reida]], aby si ju vypočul v [[New York City]] v štúdiu producenta Petera Zizza.<ref>Thorley, Joe (2003). Avril Lavigne: the unofficial book. London: Virgin. ISBN 1-85227-049-7.</ref><ref name="WillmanAnti">{{cite news|url=http://www.ew.com/ew/article/0,,384096,00.html|title=Avril Lavigne The Anti-Britney|last=Willman|first=Chris|date=2002-11-01|work=Entertainment Weekly|accessdate=2009-03-14}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121010182607/http://www.ew.com/ew/article/0,,384096,00.html |date=2012-10-10 }}</ref> Vzápätí začala pracovať na svojom prvom albume. Vo februári [[2011]] získala občianstvo [[Francúzsko|Francúzska]]. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Avril Lavigne: francophone dans l'âme | periodikum = lapresse.ca | dátum = | url = http://www.lapresse.ca/arts/musique/201110/22/01-4459859-avril-lavigne-francophone-dans-lame.php |}}</ref> == Hudobná kariéra == === ''Let Go'' (2001 – 2003) === Let Go vyšiel [[4. jún]]a [[2002]] a umiestnil sa na druhom mieste v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], na prvom mieste v [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Kanada|Kanade]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. To z nej urobilo najmladšiu sólovú speváčku, ktorá niečo také vo Veľkej Británií dokázala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://top40.about.com/od/artistsls/p/avrillavigne.htm|titul=Avril Lavigne|vydavateľ=About.com|autor=Bill Lamb|dátum prístupu=2008-01-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20110817235252/http://top40.about.com/od/artistsls/p/avrillavigne.htm|dátum archivácie=2011-08-17}}</ref> V roku 2003 jej rekord prekonala [[Joss Stone]]. Po mesiaci od vydania bol tento album multiplatinovým, po šiestich mesiacoch už štvornásobne.<ref>{{cite news|url=http://www.riaa.com/newsitem.php?news_year_filter=2002&resultpage=&id=141D0EF5-0C3A-81FD-8643-A2492219DE41|title=E = 2K2|date=2002-12-20|publisher=Recording Industry Association of America|accessdate=2009-03-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cria.ca/gold/0503_g.php|titul=Avril Lavigne presented with Diamond|dátum vydania= máj 2003|vydavateľ=Canadian Recording Industry Association|dátum prístupu=2009-03-14}}</ref> Celkovo sa ho predalo 13 197 000 kusov a stal sa najpredávanejším ženským albumom toho roku a najpredávanejším debutom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.transworldnews.com/NewsStory.aspx?id=45518&cat=16|titul=Avril Lavigne Ends North American Run of Shows with Two Dates In Washington Beginning May 9|dátum vydania=2008-05-04|vydavateľ=transworldnews.com|dátum prístupu=2008-05-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20081205061155/http://www.transworldnews.com/NewsStory.aspx?id=45518&cat=16|dátum archivácie=2008-12-05}}</ref> [[Súbor:AvrilShow cropped.jpg|left|náhľad|Avril Lavigne na koncerte v roku 2002]] Z albumu boli vydané štyri single. „Complicated“ sa dostala v Austrálii na prvé miesto a v americkej hitparáde U.S. Hot 100 na druhé miesto. Tiež to bol jeden z najlepšie predávaných kanadských singlov roku 2002. Avril Lavigne prekonala rekord [[Natalie Imbruglia|Natalie Imbruglie]], keď sa jej podarilo udržať singel „[[Complicated]]“ na prvom mieste v hitparáde Contemporary Hit Radio jedenásť týždňov v kuse. Pieseň „Sk8er Boi“ sa dostala v USA a Austrálii do Top Ten, „I'm With You“ sa dostala do top 10 v USA a Veľkej Británii a „Losing Grip“ sa dostala do top 10 v Taiwanu a do top 20 v [[Čile]]. Avril bola ocenená ako najlepší nováčik na cenách [[MTV Video Music Awards]] 2002, vyhrala štyri ceny „Juno Awards 2003“ (mala šesť nominací), cenu World Music Award za svetovo najlepšie predávaného kanadského umelca a bola nominovaná na 8 cien Grammy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.tv/article/14592_Avril_Lavigne.htm|titul=Avril Lavigne|vydavateľ=MTV|dátum prístupu=2009-03-29}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.billboard.com/bbcom/esearch/article_display.jsp?vnu_content_id=1858950|title=Avril Nabs Four Juno Awards|last=LeBlanc|first=Larry|date=2003-04-07|work=Billboard|publisher=Nielsen Business Media, Inc|accessdate=2009-03-29}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.hollywood.com/news/2003_Grammy_Award_Nominees_Announced/1703700|title=Let the Music Play: 2003 Grammy Nominees Announced|last=Cadorette|first=Guylaine|date=2003-01-03|publisher=Hollywood.com|accessdate=2009-03-29|archiveurl=http://archive.is/RZJx|archivedate=2012-05-29}}</ref> === ''Under My Skin'' (2004 – 2006) === Druhý album Avril Lavigne ''[[Under My Skin]]'' vyšiel [[25. máj]]a [[2004]] v USA. Tam sa okamžite umiestil na prvom mieste, rovnako ako vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Japonsko|Japonsku]], [[Austrália (štát)|Austrálii,]] [[Kanada|Kanade]], [[Mexiko|Mexiku]], [[Argentína|Argentíne]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Írsko|Írsku]], [[Thajsko|Thajsku]], [[Kórejská republika|Kórei]] a [[Hongkong|Hongkongu.]]<ref>{{cite news|url=http://music.yahoo.com/read/news/12176883|title=Avril "Skins" Usher|publisher=Yahoo! Music|author=David Jenison|date=2004-06-02}}</ref> V [[Spojené štáty|USA]] sa ho predalo v prvom týždni cez 380 000 kusov. Avril napísala väčšinu textov a hudby svojho albumu s kanadskou autorkou piesní [[Chantal Kreviazuk]], i keď na niektorých skladbách sa podieľal aj [[Ben Moody]] (bývalý člen [[Evanescence]]), [[Butch Walker]] a jej bývalý gitarista [[Evan Taubenfeld]]. Manžel Chantal Kreviazuk, [[Butch Walker]] a [[Don Gilmore]] boli producenti albumu. [[Súbor:Avril Lavigne in Burnaby, 2004.jpg|náhľad|Promo Tour k albumu Under My Skin]] Úvodný singel „Don't Tell Me“ sa dostal na prvé miesto v Argentíne a Mexiku, vo Veľké Británii do top 5 a do top 10 v Austrálii a Brazílii. Singel „My Happy Ending“ sa dostal do americkej Top 10 a bol tam tretím najväčším hitom. Tretí singel „Nobody's Home“ sa nedostal ani do top 40. Štvrtý singel „He Wasn't“ sa vo Veľkej Británii dostal na 23. miesto a na 25. v Austrálii, v USA nebol vydaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://jam.canoe.ca/Music/Pop_Encyclopedia/L/Lavigne_Avril.html|titul=Avril Lavigne Biography|work=The Canadian Pop Encyclopedia|dátum prístupu=2008-01-01}}</ref> Posledný singel „Fall to Pieces“ si tak dobre ako predchádzajúce single neviedol. Avril Lavignová získala dve ceny „World Music Awards 2004“ za najlepšieho pop-rockového umelca a za najlepšie predávaného kanadského umelca roku. Získala päť nominácií na ceny Juno Award 2005, z nich vyhrala tri. Tiež vyhrala cenu Nickelodeon Kids‘ Choice za „obľúbenú speváčku“.<ref>{{cite news|url=http://www.mtv.com/news/articles/1499525/20050404/usher.jhtml|title=Usher, Hilary Duff, SpongeBob Take Home Orange Blimps From Kids' Choice Awards|last=Moss|first=Corey|date=2005-04-04|publisher=MTV|accessdate=2009-03-30}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121105132915/http://www.mtv.com/news/articles/1499525/usher-hilary-duff-win-at-kids-choice-awards.jhtml |date=2012-11-05 }}</ref> Avril napísala spoločne s Matthewem Gerardem pieseň „Breakaway“ pre [[Kelly Clarkson]] a tá sa potom objavila na soundtracku k filmu ''[[Denník princeznej 2]]'' a na albume Kelly, ktorý dostal tiež názov ''Breakaway''.<ref>{{cite news|url=http://www.mtv.com/news/articles/1489852/20040730/story.jhtml|title=Avril Lavigne Helps Kelly Clarkson Become A Pop 'Princess'|last=Moss|first=Corey|date=2004-07-30|publisher=MTV|accessdate=2009-03-29}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121103053941/http://www.mtv.com/news/articles/1489852/kelly-clarkson-shoots-video-avril-song.jhtml |date=2012-11-03 }}</ref> Lavignová sa vydala na turné „Live and by Surprise“ po 21 mestách v [[Spojené štáty|USA]] a Kanade na propagáciu albumu ''Under My Skin''; prvou zastávkou bol [[Minneapolis]]. Avril vystupovala zásadne len po obchodných domoch a každé vystúpenie sa skladalo z krátkych akustických setov. Doprevádzal ju jej gitarista [[Evan Taubenfeld]]. Turné bolo veľmi úspešné. Avril zároveň rozbiehala svoju hereckú a modelingovú kariéru. Vystúpila na [[Zimné olympijské hry 2006|Zimnej olympiáde 2006]] v talianskom [[Turín]]e s piesňou „Who Knows“ pri oficiálnom odovzdávaní „štafety“ pre nasledujúcu [[Zimné olympijské hry 2010|zimnú olympiádu v Kanade]].<ref>{{cite news|url=http://www.sportsaustralia.com/articles/feb06/artid5017.html|title=Winter Olympics end with glittering closing ceremony|last=Carbonaro|first=Ben|date=2006-02-27|publisher=Sports Australia|accessdate=2009-03-31}}</ref> === ''The Best Damn Thing'' (2007 – 2008) === Kým bola Avril v štúdiu a pracovala na svojom treťom albume, Fox Entertaiment Group jej dalo ponuku na nahranie soundtracku pre pripravovaný fantasy film [[Eragon]]. Pre film nahrala dve balady, ale iba jedna s názvom "Keep Holding On" sa napokon do filmu dostala. Povedala, že písanie tej skladby bolo pre ňu veľkou výzvou, pretože chcela, aby text piesne korešpondoval s atmosférou filmu. Skladba bola napokon zaradená aj na album, ale Avril sa vyjadrila, že nie je predzvesťou toho, čo by fanúšikovia od jej nového CD mali čakať. Tretí album [[The Best Damn Thing]] vyšiel 17. apríla 2007, Avril jeho vydanie propagovala menším turné. Pilotným singlom bola pieseň "Girlfriend", ktorá obsadila prvé miesto v rebríčku Billboard Hot 100 v tom istom týždni, ako sa album vyšplhal na prvé miesto v rebríčku Billboard 200. Girlfriend je Avrilinou prvou skladbou, ktorá dosiahla v tejto hitparáde prvé miesto. Singel bol svetovým hitom, dosiahol tiež prvé miesto v Austrálii, Kanade, Japonsku a Talianku, druhé miesto v Británii a Francúzsku. Avril refrén skladby prespievala do ôsmych jazykov – španielskeho, talianskeho, francúzskeho, portugalského, nemeckého, japonského a čínskeho. Medzinárodná federácia hudobného priemyslu vyhlásila "Girlfriend" za najpredávanejší singel roku 2007, predalo sa celkom 7,3 milióna kópií, vrátane verzií prespievaných do ôsmych jazykov. [[Súbor:Avril lavigne in Prague.jpg|náhľad|Avril Lavigne pri vystúpení v [[Praha|Prahe]]|left]]"When Your Gone" bola druhým singlom z albumu a obsadila 3 miesto v Británii, do Top 5 sa dostala v Austrálii a Taliansku, do Top 10 v Kanade a bola blízko k Top 20 v USA. V decembri 2007 Avril vykazovala ročný príjem 12 miliónov dolárov a časopis Forbes ju zaradil do Top 20 najlepšie zarábajúcich umelcov pod 25 rokov. "Hot" bola tretím singlom z albumu a v USA sa stala Avriliným najmenej úspešným singlom dosiaľ. V americkom rebríčku sa dostala len na 95. miesto. V Kanade sa pieseň dostala do Top 10 a v Austrálii do Top 20. Z CD [[The Best Damn Thing]] sa celosvetovo predalo cez 6 miliónov kópií. Počas tejto éry sa Avril podarilo vyhrať takmer všetky ocenenia, na ktoré bola nominovaná, vrátane dvoch World Music Awards v kategóriách "Najlepšie predávaný kanadský umelec" a "Najlepšia svetová pop-rocková speváčka". Prvýkrát vyhrala cenu MTV Europe Music Awards v dvoch kategóriách, vyhrala jedno Teen Choice Awards v kategórii "Letný hit" a bola päťkrát nominovaná na cenu Juno Awards, ktorá je kanadským ekvivalentom cien [[Grammy Award|Grammy]]. V polovici roku 2007 sa zapojila do programu ''Make 5 Wishes''. Spolupracovala s umelkyňou Camillou d'Errico a skladateľom Joshuom Dysartom na mange o mladom dievčati menom Hana, ktoré snívalo o stretnutí so svojim idolom – ktorým bola práve Avril – cieľom bolo naučiť Hanu prekonať plachosť a obavy. Avril povedala: "Viem, že veľa mojich fanúšikov mangu číta a preto som nadšená z toho, že budem súčasťou tohto kreatívneho príbehu a viem, že fanúšikom sa to bude páčiť." Tento projekt uzrel svetlo sveta 10. apríla 2007, teda týždeň pred vyjdením [[The Best Damn Thing]]. Publikácia "''Young Adult Library Services" ''bola nominovaná na ocenenie "Najlepšia grafická novela pre mladých". V marci 2008 Avril informovala o svojom svetovom turné, ktoré dostalo názov The Best Damn Tour. V tom istom mesiaci sa tiež objavila na obálke časopisu Maxim, čo bolo po druhýkrát v jej kariére. V polovici augusta sa v Malajzii snažili zakázať jej koncert, pretože jej pohyby považovali za "príliš sexy". 29. augusta však v Malajzii vystúpila a pre MTV povedala, že toto jej vystúpenie bolo schválené malajzijskou vládou. === ''Goodbye Lullaby'' (2009 – 2011) === Len mesiac po tom, ako skončilo The Best Damn Tour, v novembri 2008, sa Avril vrátila do štúdia, aby nahrala skladbu "Black Star", ktorá bola napísaná na podporu predaja jej prvého parfumu. V júli 2009 mala nahraných 9 skladieb pre nový album, vrátane piesní "Fine", "Everybody Hurts" a "Darlin". Niektoré skladby napísala Avril ako teenagerka v čase, kedy žila doma s rodičmi a nemala nahrávací kontrakt. "Darlin" bola druhou skladbou vôbec, ktorú Avril ako 15-ročná zložila. Povedala, že nové skladby proste popisujú život. Uviedla: "Je pre mňa jednoduché robiť chlapčenské pop-rockové songy, ale proste si sadnúť a písať o niečom úprimne a od srdca je to, čo pre mňa veľa znamená. Je to úplne odlišný spôsob skladania." Jedinou výnimkou na albume, ktorá vypadávala z konceptu bola skladba "What The Hell". Avril povedala, že táto skladba je úplne odlišná: "Som už staršia a odrazí sa to aj na mojej hudbe. Nie je to už tak veľmi pop-rock, ako predtým." [[Súbor:Avril Lavigne sings and guitar, Italy (sharpen).jpg|náhľad|Avril Lavigne v Taliansku v roku 2011]]V januári 2010, počas skladania a nahrávania albumu, Avril spolupracovala s [[Disney]] na novej kolekcii oblečenie, ktoré bolo inšpirované filmom [[Alica v krajine zázrakov (film z roku 2010)|Alica v krajine zázrakov]] od [[Tim Burton|Tima Burtona]]. Sama prišla s návrhom, že pre film napíše skladbu. Výsledkom bola pieseň "Alice", ktorá vo filme hrá na samom konci a bola zaradená aj na soundtrack ''Almost Alice''. 28. februára 2010 vystúpila vo Vancouveri na Zimných olympijských hrách, zahrala dve skladby: "My Happy Ending" a "Girlfriend". Avril mala tú česť, že mohla vystúpiť na ceremónii, ale nemohla sa zúčastniť zápasu Kanada vs. USA, na ktorý veľmi chcela ísť. "V podstate nás zamkli. Z bezpečnostných dôvodov sme nemohli opustiť naše prívesy," uviedla. V septembri 2010 z Avrilinho tretieho singlu "I'm With You" [[Rihanna]] odobrala jednu časť a zakomponovala ju do svojej piesne "Cheers (Drink to That)", skladba sa nachádza na jej piatom albume [[Loud]] (2010). Avril sa v auguste 2011 objavila vo videoklipe k tejto piesni. "Je to vzrušujúce. Bola to vždy jedna z mojich najmilovanejších piesní. Vyšla takmer pred desiatimi rokmi a teraz sa prakticky vráti do rádií. Je to skvelé." V decembri 2010 americká speváčka Miranda Cosgrove uverejnila skladbu "Dancing Crazy", ktorú napísala práve v Avril v spolupráci so švédskym duom Maxom Martinom a Shellbackom. Skladba bola produkovaná Maxom Martinom. 23. septembra 2011 sa Avril objavila v šou ''Majors & Minors'' ako hosťujúca mentorka, spolu so spevákmi [[Adam Lambert|Adamom Lambertom]] a [[Leona Lewis|Leonou Lewis]]. Avril o šou povedala: "Spievala som pre nich a oni pre mňa. Bola som z toho unesená. Hovorila som im o hudbe a hudobnom priemysle a ich to nadchlo." Dátum vydania albumu [[Goodbye Lullaby]] a pilotného singlu boli niekoľkokrát posunuté. Avril na tieto prieťahy reagovala nasledovne: "Píšem svoju vlastnú hudbu a paradoxne, aby som mohla skladať piesne o živote, musím svoj život aj skutočne žiť, aby som nazbierala inšpiráciu." Tiež povedala, že má dostatok materiálu pre dva albumy. V novembri Avril povedala pre Maxim, že nahrávanie albumu zabralo dva a pol roka, jej nahrávacia spoločnosť vyhlásila, že CD do roka vyjde. To sa napokon stalo 8. marca 2011. Pilotným singlom bola pieseň "What The Hell", ktorá mala premiéru na Silvestra v šou Dicka Clarka. === ''Avril Lavigne'' (2012 – súčasnosť) === Tri mesiace po vydaní [[Goodbye Lullaby]] Avril oznámila, že práce na jej piaty album už začali, s ôsmymi skladbami napísanými už dávno. Nový album bude opakom CD Goodbye Lullaby a vyjde niekedy v roku 2012. Povedala: "Goodbye Lullaby bol mäkší, jemnejší, ale ďalší bude opäť pop, viac zábavy. Už mám pesničku, o ktorej viem, že bude hit, len ju musím znova a inak nahrať." Neskôr v roku 2011 podpísala zmluvu s [[Epic Records]], ktorému v tom čase šéfoval jej objaviteľ L.A. Reid. V novembri 2011 sa Avril vrátila do štúdia, aby nahrala nové skladby pre album. V apríli 2012 oznámila, že ukončila nahrávací proces a pred vydaním albumu si dá krátku prestávku. 17. augusta 2012 album skompletizovala. [[Súbor:Avril Lavigne in Brasilia - 2014.jpg|náhľad|The Avril Lavigne Tour 2014|left]]Počas nahrávania albumu pracovala aj na dvoch coveroch "How You Remind Me" od [[Nickelback]], pieseň bola zaradená do japonského animovaného filmu ''One Piece Film: Z'' a "Bad Reputation" od [[Joan Jett]]. 9. apríla 2013 vyšiel pilotný singel albumu "Here's to Never Growing Up", ktorý produkoval Martin Jonhson. Do Top 20 sa skladba dostala v USA, Austrálii a Británii, do Top 10 v Írsku a Japonsku. Druhým singlom bola pieseň "Rock'n'Roll", ktorá mala premiéru na Avrilinom oficiálnom Vevo kanály 18. júla 2013. Pieseň obsadila prvé miesto v Japonsku. Tretím singlom bola skladba "Let Me Go", ktorá je duetom Avril a jej manžela [[Chad Kroeger|Chada Kroegera]]. Premiéru mala 15. októbra 2013. V interview s Ryanom Seacrestom v apríli 2013 povedala, že je stále v nahrávacom procese: "Tak akosi som stále v štúdiu, stále robím na novom albume. Mám jednu skladbu, ktorú chcem dokončiť, robím na nej celkom sama, pretože skladám rada, je to pre mňa dôležité." V inom interview, s ''Digital Spy'', povedala, že napísala množstvo skladieb a uvažuje o vydaní dvoj albumu, miesto klasického CD-čka. V júli 2013 bolo oznámené, že album bude [[Avril Lavigne (album)|rovnomenný]] a vyjde v novembri 2013. 8. augusta 2013 cez Instagram uverejnila obal albumu a 5. septembra setlist. V auguste 2014 vystúpila na festivale Summer Sonic v Tokiu v Japonsku. V decembri 2014 sa začalo mnoho špekulácií o tom, prečo sa Avril drží v úzadí a takmer vôbec ju nevidno na verejnosti. Prostredníctvom Twitteru napísala svojim fanúšikom na profil @AvrilMusicChart svoje odôvodnenie, v ktorom uviedla: "Cítim sa zle a nie som v stave vysvetľovať svojim fanúšikom, prečo o mne už dlho nič nepočuli. Mám zdravotné problémy. Prosím, modlite sa za mňa." Neskôr poprela špekulácie médií o tom, že by bola na protidrogovom liečení. 3. februára 2015 na svojom Vevo kanály zverejnila krátky trailer k pripravovanému videoklipu k skladbe "Give You What You Like". Celý videoklip mal premiéru 10. februára 2015. Skladba tiež bola zaradená na soundtrack k filmu ''Babysitter's Black Book''.<ref>https://www.facebook.com/avrillavigne/posts/10152926498479300</ref> Začiatkom apríla 2015 sa Lavigne konečne rozhodla prehovoriť verejne o svojich zdravotných problémoch a pre americký magazín People uviedla, že trpí takzvanou [[Lymská borelióza|Lymskou boreliózou]]. Ako uviedla, nakazila sa zrejme na jar v roku 2013. V októbri sa vydala so známymi do Las Vegas, aby oslávila svoje narodeniny, jej stav sa však zhoršil a Lavigne nechápala, čo sa s ňou deje. „Sotva som dokázala niečo zjesť. Keď sme prišli k bazénu, musela som sa vrátiť a ľahnúť si do postele,“ opísala. „Netušila som, že by kliešť mohol spôsobiť niečo také. Päť mesiacov som bola pripútaná na lôžko. Mala som pocit, že nemôžem dýchať, rozprávať, ani hýbať sa. Myslela som si, že zomieram,“ povedala ďalej Avril, o ktorú sa starala jej mama. Tá sa presťahovala k nej domov do [[Ontário|Ontária]]. „Boli chvíle, keď som sa celý týždeň nemohla osprchovať, pretože som ledva stála na nohách. Mala som pocit, akoby zo mňa vysávali život,“ prezradila ďalej Lavigne, ktorá sa už podľa vlastných slov cíti omnoho lepšie.<ref>http://www.people.com/article/avril-lavigne-lyme-disease-bedridden</ref> Už v januári 2015 informovala, že na podporu Špeciálnej olympiády nahrala skladbu s názvom "Fly", na ktorej sa okrem Avril podieľali aj jej manžel [[Chad Kroeger]] a producent [[David Hodges]]. V rozhovore pre ''People'' uviedla, že pieseň vyjde v priebehu apríla a neskôr, v rozhovore pre [[Billboard]] prezradila, že dátum vydania skladby bol stanovený na 16.4.2015. Videoklip ku skladbe mal premiéru v programe ''Good Morning America''. Ďalej povedala, že jej veľkým snom vždy bolo nahrať vianočný album. "Vždy som chcela nahrať vianočný album, ale nikdy som na to nemala čas. Teraz som na tom takto: 'Vieš čo? Proste to urob!' Lebo to je niečo, čo naozaj chcem, takže je to teraz pre mňa prioritou."<ref>http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6524244/avril-lavigne-interview-special-olympics-christmas-album-lyme-disease</ref> 25. júla 2015 vystúpila Avril so skladbou Fly na otvorení Špeciálnej Olympiády v Los Angeles. Avril sa objavila ako hosť na albume ''All American'' od amerického speváka [[Nick Carter (hudobník)|Nicka Cartera]] v skladbe "Get Over Me". === ''Head Above Water'' (2019 - súčasnosť) === Avril Lavigne vydala v poradí už 6. album s názvom - Head Above Water. Ktorý sa od ostatných albumov dosť líši a to v tom, že smutnejší a nieje tak šialený. Umelkyňa čerpala zo svojich 5 rokov kým na ňom pracovala. Skladby ako je Head Above Water a Warrior sú o bojí o vlastný život, ktorým si prešla keď chytila [[Lymská borelióza|lýmsku boreliózu]]. Videoklipom pre pesničkou HAW (Head Above Water) odštartovala charitatívnu akciu boji proti lýmskej borelióze. Pesnička Dumb Blonde s Nicki Minaj sa objavila vo filme Hustle. == Hudobný štýl == [[Súbor:Avril Lavigne in Amsterdam, 2008 XI (contrast crop).jpg|náhľad|Koncert v Amsterdame v roku 2008]] Avriline skladby sú často o dôvere v seba samého. Verí, že jej skladby sú o tom, že treba byť sám sebou, bez ohľadu na čokoľvek iné, treba nasledovať svoje sny, aj keď sú možno bláznivé a aj keď ľudia naokolo vravia, že sa nikdy nemôžu splniť.<ref>http://www.girl.com.au/avril-lavigne-over-the-hedge-interview.htm</ref> Na jej debutovom albume [[Let Go]] preferovala skladby ako "Losing grip", ktoré nie sú práve typickými rádiovými hitmi. S producentským triom The Matrix napísala skladbu "Complicated", ktorá bola práve tým "komerčným trhákom". Neskôr sa vyjadrila, že sa nechce vo svojej kariére uberať popovým smerom.<ref>http://www.theguardian.com/music/2003/mar/07/artsfeatures</ref> Na druhom štúdiovom albume [[Under My Skin]] sa nachádzali piesne, ktoré boli podľa Avril osobné – tento album nazvala svojím denníkom. Jej tretí album [[The Best Damn Thing]] bol opakom jej druhého albumu. Nebol pre ňu osobný. "Niektoré skladby, ktoré som na album zložila pre mňa ani nič neznamenajú. Nie sú opisom mojich emócií a životných etáp, ktorými som prešla," vysvetlila. Jej cieľom bolo jednoducho nahrať zábavné CD, so skladbami, ktoré budú znieť dobre naživo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mtv.com/news/articles/1553431/20070227/lavigne_avril.jhtml |dátum prístupu=2010-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100106025852/http://www.mtv.com/news/articles/1553431/20070227/lavigne_avril.jhtml |dátum archivácie=2010-01-06 }}</ref> [[Goodbye Lullaby]] je jej štvrtým albumom a Avril ho označila za najviac osobný. Podľa nej je hlbší a všetky songy sú veľmi emotívne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.popeater.com/2010/12/30/avril-lavigne-what-the-hell-new-years-eve/ |dátum prístupu=2010-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101231220020/http://www.popeater.com/2010/12/30/avril-lavigne-what-the-hell-new-years-eve/ |dátum archivácie=2010-12-31 }}</ref> Ian McKellen ju definoval ako: "Punkovú speváčku so zranenou dušou básnika a výbušnou bojovnosťou Kanaďana."<ref>http://www.fanpop.com/clubs/avril-lavigne/articles/124594/title/new-interview-from-avril-lavignes-drummer-rodney-howard</ref> Zatiaľ jej posledný, piaty album, ktorý nesie [[Avril Lavigne (album)|''jej meno'']] je podľa jej slov mixom všetkých štýlov, ktoré predviedla na svojich predchádzajúcich CD-čkách.<ref>http://www.youtube.com/watch?v=_pcgZ4we3E8</ref> Keď vyrastala počúvala najmä skupiny ako [[Blink 182]], [[Goo Goo Dolls]], [[Matchbox Twenty]] a [[Shania Twain]] a po hudobnej stránke ju ovplyvnili aj [[Courtney Love]] a [[Janis Joplinová|Janis Joplin]]. Vzhľadom na to, akú hudbu počúvala, akú hudbu hrala a ako sa prezentovala ju média často označovali za punkovú speváčku, čo ona sama popierala. Jej najlepší priateľ a gitarista [[Evan Taubenfeld]] sa vyjadril k tejto téme: "Je to pre mnoho ľudí veľmi citlivá téma, ale pointa je, že Avril nie je punková speváčka, nikdy neuvádzala, že pochádza práve z tejto scény. Robí pop-punkovú hudbu a médiá robia zvyšok."<ref>http://www.ultimate-guitar.com/news/interviews/evan_taubenfeld_avril_isnt_punk.html</ref> Avril sa vyjadrila tiež: "Označujú ma za zlé dievča, rebelku, punkerku... ale ja nie som nič z toho."<ref name="news.google.com">http://news.google.com/newspapers?id=Or4wAAAAIBAJ&sjid=Av4DAAAAIBAJ&pg=6368,123891&dq=avril+lavigne+angry&hl=en</ref> Ale tiež uviedla, že punková hudba na ňu vplýva: "Veľmi veľa a veľmi rada počúvam punk a rock. Sami si môžete všimnúť určitý vplyv punku na moju hudbu. Mám rada agresívnu hudbu, ale aj pop-rock a to je to, čo naozaj robím." Veľa kritikov identifikuje Avril ako niečo medzi teen popom a pop-punkom. Časopisy ako The New York Times, Rolling Stone, NME, MusicMight, IGN a PopMatters identifikovali Avril ako mix rocku, teen popu a pop-punku.<ref>http://www.musicmight.com/artist/canada/ontario/belleville/avril+lavigne</ref><ref>http://www.ign.com/articles/2007/04/18/avril-lavigne-the-best-damn-thing</ref><ref>http://www.popmatters.com/review/lavigneavril-under/</ref><ref>http://www.nytimes.com/2002/11/10/style/a-night-out-with-avril-lavigne-punk-rocker-pop-queen-and-tomboy-all-in-one.html</ref><ref>http://www.rollingstone.com/music/albumreviews/the-best-damn-thing-20070417</ref><ref>http://www.rollingstone.com/music/artists/avril-lavigne</ref> Kým Avril popierala, že by bola zlostnou rebelkou, jej rozhovory s médiami boli stále vášnivejšie kvôli nedostatku úcty k písaniu jej piesní. "Ja si píšem svoju hudbu a nikto mi to nevezme," a dodala, že s písaním skladieb začala, keď mala 14 rokov.<ref name="news.google.com"/> Napriek tomu bola Avril ako skladateľ počas celej jej kariéry spochybňovaná. Trio Matrix s ktorým pracovala na jej debutovom albume a zložila skladby ako "Complicated", "Sk8er boi" a "I'm with you" rozhlasovali, že oni boli tí, ktorí predovšetkým pracovali na piesňach. Avril to však poprela so slovami, že ona je hlavným iniciátorom a skladateľom piesní na jej albumoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.guardian.co.uk/music/2003/mar/07/artsfeatures |dátum prístupu=2010-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081022221858/http://www.guardian.co.uk/music/2003/mar/07/artsfeatures |dátum archivácie=2008-10-22 }}</ref> V roku 2007 skladateľka [[Chantal Kreviazuk]], ktorá s Avril pracovala na jej druhom albume obvinila speváčku z plagiátorstva a skritizovala ju ako skladateľku. "Avril nedokáže naozaj len tak sedieť a písať skladby alebo niečo podobné." Avril to poprela a dokonca istý čas zvažovala, že podnikne právne kroky proti Kreviazuk za ohováranie. Tá sa však neskôr ospravedlnila: "Avril je skvelá skladateľka a bolo mi cťou s ňou spolupracovať," vyjadrila sa na margo speváčky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.nme.com/news/nme/29624 |dátum prístupu=2010-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110427110011/http://www.nme.com/news/nme/29624 |dátum archivácie=2011-04-27 }}</ref> Krátko na to Tommy Dunbar, zakladateľ kapely The Rubinoos zažaloval Avril, jej vydavateľstvo a producenta Dr. Luka za údajnú krádež častí ich skladby "I Wanna Be Your Boyfriend" a použitím ich v Avrilinej skladbe "Girlfriend".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.billboard.com/articles/news/1051129/seventies-band-sues-lavigne-over-girlfriend |dátum prístupu=2013-03-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130529185238/http://www.billboard.com/articles/news/1051129/seventies-band-sues-lavigne-over-girlfriend |dátum archivácie=2013-05-29 }}</ref> Dr. Luke Avril bránil so slovami: "Ja a Avril sme napísali skladbu spolu. Má rovnaké akordy ako 10 rôznych skladieb od [[Blink 182]], štandardné zmeny by ste našli v hudbe [[Sum 41]]. Je to Sex Pistols, nie The Rubinoos."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://new.music.yahoo.com/avril-lavigne/news/girlfriend-power-for-avril-chantal--45048018 |dátum prístupu=2010-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110430011550/http://new.music.yahoo.com/avril-lavigne/news/girlfriend-power-for-avril-chantal--45048018 |dátum archivácie=2011-04-30 }}</ref> V januári 2008 bola celá kauza uzavrená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.chartattack.com/news/45176/avril-lavigne-settles-with-rubinoos-over-copyright-lawsuit |dátum prístupu=2010-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110430012055/http://www.chartattack.com/news/45176/avril-lavigne-settles-with-rubinoos-over-copyright-lawsuit |dátum archivácie=2011-04-30 }}</ref> == Iná práca == === Filmová kariéra === Avril si prvýkrát „zahrala“ v animovanom filme [[Za plotom]]. Spolu s ňou na ňom pracovali [[William Shatner]], [[Bruce Willis]], [[Garry Shandling]], [[Wanda Sykes]], [[Nick Nolte]] a [[Steve Carell]]. Zahrala si vo filme [[The Flock]] a jej ďalším projektom bol film [[Fast Food Nation]], založený na jej obľúbenej knižke. Avril napísala a naspievala pieseň „Keep Holding On“ s Dr. Lukem pre film [[Eragon]]. [[Súbor:Avrilgfdl.JPG|náhľad|Avril Lavigne|left]] === Móda === V júli 2008 Avril založila svoju vlastnú módnu značku s názvom [[Abbey Dawn]]. Je predávaná exkluzívne v americkej, obchodnej sieti [[Kohl's]]. Meno značky vzniklo podľa prezývky, ktorú dal Avril jej otec, keď bola ešte malá. Kohl's značku označil za mladistvú. Fanúšikovia si tiež v internetovej hre ''Stardoll'' mohli obliecť figuríny podľa Avril. 14. septembra 2009 Avril po prvý raz so svojou značkou vystúpila na módnych dňoch v New Yorku. V decembri 2010 bol predaj značky prostredníctvom webovej stránky rozšírený do päťdesiatich krajín. 7. marca 2009 prišla Avril na trh s jej prvým parfumom ''Black Star,'' ktorý bol vytvorený spoločnosťou Procter & Gamble Prestige Products. O príchode tohto parfumu na pulty obchodov informovala 7. marca 2009, na svojej oficiálnej web stránke. V júli 2010 prišla s ďalším parfumom, tentoraz ''Forbidden Rose. Jej zatiaľ posledný parfum vyšiel v auguste 2011 pod názvom ''Wild Rose''. V januári 2010 Avril spolupracovala so štúdiom [[Disney]] na soundtracku pre film [[Alica v krajine zázrakov (film z roku 2010)|Alica v krajine zázrakov]]. Podľa jej vlastných slov sa nechala týmto filmom inšpirovať pri tvorení novej kolekcie pre jej módnu značku. Jej návrhy boli vystavené vo Fashion Institute of Design & Merchandising v Kalifornii od mája do septembra. === Charita === Avril spolupracovala s nadáciami ako "Make Some Noise", "Amnesty International", "Aresa MS", "AmericanCPR.org", "Camp Will-a-Way", "Music Clearing minefield", "U.S. Campaign for Burma", "Make-a-Wish Doundation" a "War Child". 14. septembra 2010 založila svoju vlastnú nadáciu "The Avril Lavigne Foundation", ktorá pomáha mladým ľuďom, trpiacim rôznymi chorobami a tiež spolupracuje s niekoľkými inými neziskovými organizáciami, ako "Easter Seals", "Make-a-Wish Foundation" a "Erase MS". "Vždy som sa snažila prísť na spôsob, ako vrátiť späť, čo som dostala, pretože je to zodpovednosť, ktorú všetci zdieľame." == Osobný život == === Verejný imidž === Keď sa o Avril začalo prvýkrát hovoriť, do povedomia ľudí sa zapísala aj vďaka svojmu chlapčenskému štýlu. Mala rada voľné veci, skaterky, conversy, nosila veľa náramkov na rukách a občas omotané šnúrky okolo prstov. Pri fotení na seba nenatiahla značkové veci, ale radšej staré, pokrčené tričká. Kvôli jej štýlu ju média začali prezývať "Pop punková princezná" a ženská verzia skupiny [[Blink 182]]. Fanúšikovia ju prezývali aj "anti-Britney". Avril o sebe vždy vyhlasovala, že je sama sebou a nik jej nediktuje, čo má nosiť, čo má hovoriť a čo má spievať. "Len hovorím, nechcem sa predávať telom a výzorom. Myslím, že to je prízemné. Mám toho toľko, čo chcem povedať." Po vyjdení jej albumu ''[[Under My Skin]]'' začala chodiť oblečená v tmavom oblečení a istý čas mala na čierno prefarbené aj vlasy. V priebehu éry ''[[The Best Damn Thing]]'' zmenila smer. Odfarbila si vlasy na blond a dokonca mala aj ružový melír. Začala nosiť viac ženské oblečenie, sukne, šaty a lodičky. "Vôbec nič som nezmenila, len som vyrástla. Som žena," povedala v jednom interview. Momentálne sa snaží jesť zdravo, cvičí jogu, hrá futbal, surfuje, jazdí na kolieskových korčuliach a hrá hokej. === Tetovania === [[Súbor:Avril Lavigne leaning, St. Petersburg (crop).jpg|náhľad|Koncert v St. Petersburg]] Len málo z jej tetovaní sú pre ňu výnimočné. Zvyšok sú tetovania, ktoré si dala urobiť so svojimi priateľmi. Jej prvým tetovaním bola hviezda na ľavej ruke, ktorá sa stala aj jej symbolom počas jej prvého turné. Toto tetovanie je identické s tetovaním speváka Bena Moodyho, s ktorým si ho dala urobiť. V roku 2004 si dala vytetovať malé, ružové srdiečko okolo písmenka "D", začiatočné písmenko mena jej priateľa Derycka Whibleyho, za ktorého sa neskôr vydala a spolu s ním si v roku 2010 dala vytetovať číslo 30 na oslavu jeho tridsiatych narodenín. V máji 2010 si na rebrá, s jej vtedajším priateľom Brodym Jennerom, dala vytetovať slovo "Fuck" a v tom istom roku si na ľavú ruku nechala vytetovať logo "Abbey Dawn" a "XXV" s hviezdou na pravú ruku. V roku 2013 si spolu so svojim snúbencom Chadom Kroegerom, frontmanom Nickelback, nechala na ruku vytetovať vetu vo francúzštine, ktorá znamená "žiť aktuálnym momentom". Avril má na tele celkom asi 16 tetovaní, všetky sú však drobné. === Francúzske občianstvo === Avrilin otec je francúzskej národnosti. Ona sama je od narodenia francúzka, aj keď sa narodila v Kanade, pretože krajina uplatňuje princíp Jus sanguinis (zásada práva štátneho občianstva, kedy sa občianstvo neurčuje podľa miesta narodenia, ale tým, že jeden alebo obaja rodičia majú príslušné občianstvo). V roku 2012 sa presťahovala do Paríža, aby sa naučila francúzsky a navštevovala školu Berlitz. Neskôr sa vo Francúzsku vydala za Chada Kroegera. === Vzťahy === ==== Manželstvo s Deryckom Whibleym ==== Začali spolu chodiť, keď mala Avril 19 rokov, ale kamarátmi boli od jej 17. V júni 2005 ju [[Deryck Whibley|Deryck]] prekvapil výletom do [[Venice]] a 27. júna ju požiadal o ruku. Avril najprv túžila po "rock'n'rollovej gotickej" svadbe, ale nakoniec od toho upustila. 15. júla 2006 sa v Montecite, v Kalifornii zosobášili. Avril mala na sebe šaty od návrhárky Very Vang, na oblečenie dokopy minuli 110 tisíc dolárov. Ako svadobnú skladbu si zvolili legendárnu „Iris“ od [[Goo Goo Dolls]]. [[Súbor:Chad Kroeger Brisbane 2012.jpg|náhľad|Manžel Avril, Chad Kroeger]] Sedem mesiacov po svadbe Avril vyhlásila, že bola tým najlepším, čo sa v Deryckovom živote udialo a že mu pomáha držať sa ďalej od drog. Manželstvo im nakoniec vydržalo štyri roky, o rozchode informovali 17. septembra 2009. 9. októbra 2009 sa Avril stručne vyjadrila: "Som vďačná za čas, ktorý sme strávili spolu a teší ma, že naše priateľstvo aj po tom všetkom pokračuje." 16. novembra 2010 ich rozviedli. ==== Manželstvo s Chadom Kroegerom ==== V júli 2012 Avril začala randiť s kanadským rockerom [[Chad Kroeger|Chadom Kroegerom]], frontmanom skupiny [[Nickelback]]. Dokopy sa dali vďaka spolupráci na Avrilinom piatom, štúdiovom albume. Len mesiac po tom, čo spolu začali chodiť oznámili svoje zasnúbenie. Zosobášili sa v Château de La Napoule, Francúzsko 1. júla 2013, teda na deň Kanady. Svadobnú cestu strávili v Portofine v [[Taliansko|Taliansku]]. 2. septembra 2015 prostredníctvom siete Instagram Avril oznámila, že sa s Chadom rozišli. === Zdravotné problémy === V decembri 2014 po niekoľkomesačnej odmlke Avril napísala na svoj oficiálny Twitter, že má isté zdravotné problémy a zároveň prosila svojich fanúšikov, aby sa za ňu modlili. Neskôr poprela špekulácie médií o tom, že by bola na proti drogovom liečení. V Apríli 2015 v interview pre magazín People uviedla, že trpela [[Lymská borelióza|Lymskou boreliózou]] a bola päť mesiacov pripútaná na lôžko. Neskôr v tom istom mesiaci pre magazín Billboard povedala, že je na osemdesiat percent vyliečená. == Kapela == === Súčasní členovia === [[Súbor:Avril Lavigne in Brasilia - 2014 - 3.jpg|náhľad|Koncert v Brazílii v roku 2014]] * [[Dan Ellis]] – hlavný gitarista, vokály (od r. 2013) * [[David Immerman]] – gitara, vokály (od r. 2013) * [[Al Berry]] – [[Basová gitara|basgitara]], vokály (od r. 2007) * [[Rodney Howard]] – [[bicie]], vokály (od r. 2007) * [[Stephen Anthony Ferlazzo Jr]]. – [[keyboard]], vokály (od r. 2007) === Bývalí členovia === * [[Evan Taubenfeld]] – hlavný gitarista, vokály (2002 – 2004) * [[Mark Spicoluk]] – [[Basová gitara|basgitara]], vokály (2002) * [[Jesse Colburn]] – [[gitara]] (2002 – 2003) * [[Jim McGorman]] – gitara, vokály (2007 – 2013) * [[Steve Fekete]] – sólová gitara, sprievodný spev (2008 – 2013) * [[Craig Wood]] – [[gitara]], vokály (2003 – január 2007) * [[Matt Brann]] – [[bicie]] (2002 – február 2007) * [[Charlie Moniz]] – [[Basová gitara|basgitara]] (2002 – február 2007) * [[Devin Bronson]] – hlavná gitara, vokály (2004 – 2008) * [[Sofia Toufa]] – vokály, tanečnica (2007 – október 2008) * [[Lindsey Blaufarb]] – vokály, tanečnica (2007 – október) == Diskografia == === Albumy === * ''[[Let Go]]'' (2002) * ''[[My World]]'' (2003) DUAL DISK – cd+dvd * ''[[Under My Skin]]'' (2004) * ''[[Under My Skin]]'' (2004) DUAL DISK – cd+dvd * ''[[The Best Damn Thing]]'' (2007) * ''[[The Best Damn Thing]]'' DUAL DISK – cd+dvd (2007) * ''[[The Best Damn Tour DVD Toronto]]'' (2008) * ''[[Goodbye Lullaby]]'' (2011) * ''[[Avril Lavigne (album)|Avril Lavigne]]'' (2013) * ''[[Head Above Water]]'' (2019) * ''[[Love Sux]]'' (2022) === Single === * z albumu ''[[Let Go]]'' ** 2002: „[[Complicated]]“ ** 2002: „[[Sk8er Boy]]“ ** 2002: „[[I'm With You]]“ ** 2003: „[[Losing Grip]]“ * z albumu ''[[Under My Skin]]'' ** 2004: „[[Don't Tell Me]]“ ** 2004: „[[My Happy Ending]]“ ** 2004: „[[Nobody's Home]]“ ** 2005: „[[He Wasn't]]“ ** 2005: „[[Fall to Pieces]]“ * z albumu ''[[The Best Damn Thing]]'' ** 2006: „[[Keep Holding On]]" ** 2007: „[[Girlfriend]]“ ** 2007: „[[When You´re Gone]]“ ** 2008: „[[Hot]]“ ** 2008: „[[The Best Damn Thing (singel)|The Best Damn Thing]]“ * z albumu ''[[Goodbye Lullaby]]'' ** 2011: „[[What the Hell]]“ ** 2011: „[[Smile]]“ ** 2011: „[[Wish You Were Here (skladba, Avril Lavigne)|Wish You Were Here]]“ * z albumu ''[[Avril Lavigne (album)|Avril Lavigne]]'' ** 2013: „[[Here's To Never Growing Up]]“ ** 2013: „[[Rock N Roll]]“ ** 2013: „[[Let Me Go]]“ feat. [[Chad Kroeger]] ** 2014: „[[Hello Kitty]]" ** 2015: "[[Give You What You Like]]" * Charitatívny singel na podporu [[Paralympijské hry|Paralympijských hier]]: ** 2015: "[[Fly]]" == Filmografia == * ''Sabrína, mladá čarodejnica'' (2002) * ''Going the Distance'' (2004) * ''Fast Food Nation'' (2006) * ''Za Plotom'' (2006) * ''The Flock'' (2007) == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Avril Lavigne}} == Externé odkazy == * [http://www.avrillavigne.com Oficiálna stránka] * {{myspace|avrillavigne|Avril Lavigne}} == Zdroj == {{Preklad|en|Avril Lavigne|620014649}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lavignová, Avril}} [[Kategória:Avril Lavigne| ]] [[Kategória:Kanadské popové speváčky]] [[Kategória:Kanadské rockové speváčky]] [[Kategória:Kanadskí popoví gitaristi]] [[Kategória:Kanadskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Francúzske popové speváčky]] [[Kategória:Francúzske rockové speváčky]] [[Kategória:Francúzski popoví gitaristi]] [[Kategória:Francúzski rockoví gitaristi]] [[Kategória:Gitaristky]] [[Kategória:Kanadskí vegetariáni]] [[Kategória:Francúzski vegetariáni]] [[Kategória:Kanadské osobnosti francúzskeho pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti anglického pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti anglického pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Francúzske osobnosti nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Belleville (Ontário)]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] f10100utfy0v9jzw6dnb7w0itqe2i23 2 285986 8253189 8216109 2026-07-25T11:03:32Z Jetam2 30982 /* Aktivity */ formulácia 8253189 wikitext text/x-wiki {| style="border-collapse: collapse; background-color: #F0F0F0; border-color: gray; float:right; margin-left: 1em;" border=1 cellpadding="2" cellspacing="0" align="right" ! Jetam2 |- align=center | |- | {{userbox wikipedia|administrator}} |- | {{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento užívateľ na Wikipédii pôsobí {{vek v rokoch a dňoch|2009|07|28}}}} |- ! '''jazyky''' |- | {{user sk}} |- | {{user cs-4}} |- | {{user de-2}} |- | {{user en-4}} |- | {{user eo-2}} |- | {{user fr-2}} |- | {{user it-1}} |- | {{user pl-1}} |- | {{user yi-1}} |- ! '''iné''' |- | {{userbox os|ubuntu}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- |} '''Jetam2''' Na Wikipédii sa vyskytujem od júla 2009. Na jej [[Slovenská Wikipédia|slovenskej verzii]] mám viac než 100 000 úprav, celkovo na projektoch [[Wikimedia Foundation|Wikimedia]] vyše 160 000. V marci 2026 som počas [[Redaktor:Jetam2/100WikiDays3|100WikiDays]] založil svoj 1500. článok, [[Statnett]]. 31. januára 2013 som bol [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/Jetam2|zvolený]] za [[Wikipédia:Správcovia|správcu]] slovenskej Wikipédie. Na Wikipédiu pridávam veci čo ma dlhodobo zaujímajú, veci čo ma krátkodobo zaujali a veci o ktorých si myslím, že by tu mali byť. == Aktivity == (Viac na [[Redaktor:Jetam2/Aktivity|Aktivity]])<br> Od 4. mája 2019 som predsedom občianskeho združenia [[:wmsk:|Wikimedia Slovensko]] a často sa budem venovať viac organizácii než Wikipédii. Zúčastnil som sa [https://wikimania2013.wikimedia.org/wiki/Main_page Wikimanie 2013 v Hong Kongu], [[meta:Wikimedia CEE Meeting 2013|CEE 2013 v Modre]], [[meta:Wikimedia CEE Meeting 2015|CEE 2015 vo Voore]], [[Redaktor:Jetam2/Wikimania2016|Wikimanie 2016 v Esino Lario]], [https://wikimania2017.wikimedia.org/wiki/Main_Page Wikimanie 2017 v Montreali], [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2018|CEE 2018 v Ľvove]], [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2019|CEE 2019 v Belehrade]], [https://wikimania.wikimedia.org/wiki/2019:Wikimania Wikimanie 2019 v Štokholme], [https://wikimania.wikimedia.org/wiki/2024:Wikimania Wikimanie 2024 v Katowiciach] a [https://wikimania.wikimedia.org/wiki/2025:Wikimania Wikimanie 2025 v Nairobi], online: [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2020|CEE 2020]], [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2021|CEE 2021]], [https://wikimania.wikimedia.org/wiki/2022:Wikimania Wikimanie 2022], [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2022|CEE 2022]], [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2023|CEE 2023]], [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2024|CEE 2024]], [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2025|CEE 2025]] a [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2026|CEE 2026]]. V máji 2019 som sa zúčastnil [https://www.mediawiki.org/wiki/Wikimedia_Hackathon_2019 Wikimedia Hackathon 2019], Hackathonu zameraného na technické záležitosti. Jeden z dôležitých bodov prebratých bol podnet na preskúmanie [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2019#Vyhľadávanie a diakritika|vyhľadávania a diakritiky]]. 5. septembra 2016 som začal výzvu [[:meta:100wikidays|100 WikiDays]]. Zhodou okolností v ten týždeň začal aj #wikiwomenweek. Než sa nahromadila iná práca a výzvu som musel prerušiť bol výsledok [[Redaktor:Jetam2/100WikiDays|takýto]]. 8. februára 2026 som znovu začal a 18. mája 2026 úspešne dokončil [[Redaktor:Jetam2/100WikiDays3|výzvu 100 WikiDays]]. == Linky == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Jetam2 Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [https://stats.wikimedia.org/wikimedia/participation/d3_participation_global.html grafické zobrazenie Wikipédií, ich veľkostí a editorov] * [https://tools.wmflabs.org/wmcounter Total Wikimedia Edits] * [https://stats.wikimedia.org/wikimedia/animations/requests/AnimationEditsOneDayWp.html Animated Wiki Edits Map] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] <!-- * [Wikipédia:Žiadosť o komentár/Redaktor:Bronto (marec 2011) Žiadosť o komentár 2011] --> * [https://www.zsr.sk/showdoc.do?docid=225&forceBrowserDetector=blind trate ŽSR] == Prečo (násilne) neprechyľovať == ''(miniesej)''<br> Výhody neprechyľovania tam kde sa prechyľovanie pôvodne nenachádza: * presnosť: tvrdiť, že sa [[Alžbeta II.]] narodila ako Windsorová jednoducho nie je pravda * pripájaním nedoložených -ová potenciálne preraďujeme ženy do inej národ(nost)nej kategórie * meno je, nielen u umelkýň, niečo ako obchodná značka a preto by malo ostať nedotknuté * odpadá nutnosť riešiť či má žena viac občianstiev alebo trvalých pobytov či národností * odpadá nutnosť riešiť či je žena umelkyňa alebo nie * odpadá nutnosť riešiť ktoré z mien je priezvisko (napríklad [[Angelina Jolie]]) * odpadá nutnosť riešiť ako prechyľovať viacčlenné mená (napríklad [[Diskusia:Maria Curieová-Skłodowská|Marie Curie-Skłodowska]], aj [[Diskusia:Ruth Baderová Ginsburgová|Ruth Bader Ginsburg]]) * odpadá nutnosť riešiť veci typu nemé e a podobné (napríklad [[Sarah Lanová (baletka)|Sarah Lane]], ktorá sa stala Lanová a jej meno má po novom iný význam a inú výslovnosť) * bez -ová sa lepšie vyhľadáva * súlad so zdrojmi (nielen zahraničnými, prípad írskej veľvyslankyne, ktorej ani 5 fundovaných zdrojov neprechýleného mena [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hildegard_%C3%93_Riainov%C3%A1&diff=next&oldid=6867979 nepomohlo] * nespoliehanie sa na častý vlastný výskum == Ocenenia == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Udeľujem ti toto vyznamenanie v ráde pomocnej ruky, za to že si mi pomohol s mojím prvým článkom [[Železnica vo Vatikáne]] a že si mi pomohol pri mojom štarte vo Wikipédii. Dúfam, že ťa toto vyznamenanie poteší :-)|podpis=--MDsmajlik 19:40, 9. november 2015 (UTC)}}{{Vyznamenanie|kod=4008|text=Za snahu a ochotu.|podpis=--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:01, 29. september 2023 (UTC)}}{{Vyznamenanie|kod=7003|text=Udeľujem ti tento '''Rád priateľského Wikipediána''' za tvoje neustále a povzbudzujúce [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AZ%C3%A1znamy&type=thanks&user=Jetam2&page=&year=&month=-1&tagfilter=&hide_thanks_log=1&hide_tag_log=1 ďakovanie redaktorom]. {{Úsmev|:)}}|podpis=--[[Redaktor:MDsmajlik|MDsmajlik]] <small>([[Diskusia s redaktorom:MDsmajlik|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/MDsmajlik|príspevky]])</small> 29. 9. 2016, 17:56 (UTC) --[[Redaktor:Marek Jakubov|Marek Jakubov]] <small>([[Diskusia s redaktorom:Marek Jakubov|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/Marek Jakubov|príspevky]])</small> 10. 7. 2019, 12:33 (UTC) [[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 22:18, 5. august 2019 (UTC) -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 16:15, 3. jún 2018 (UTC) –[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 14:01, 6. február 2021 (UTC) --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 21:30, 31. december 2022 (UTC)<br/>--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:35, 6. február 2023 (UTC)<br/>--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 12:42, 10. máj 2023 (UTC) }} {{Vyznamenanie|kod=5001|text=Za hlídání RC|podpis=OJJ}} {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Udeľujem ti toto vyznamenanie v ráde pomocnej ruky za úpravu mojich električkových a trolejbusových stránek.|podpis=[[Redaktor:Szczecinolog|Szczecinolog]] ([[Diskusia s redaktorom:Szczecinolog|diskusia]]) 14:25, 31. júl 2019 (UTC)}} {{Vyznamenanie|kod=5005|text=Za tvoji letitou práci ve funkci správce, kterou vykonáváš příkladně. :)|podpis=[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 18:49, 25. máj 2023 (UTC)}} <center> {{Nálepka ľavá |float = center |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#EEC900">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 21:59, 7. február 2013 (UTC) * --–[[User:Midnight Runner|<span style="font-family:tahoma;color:#008000;">'''''MRunner'''''</span>]] [[User talk:Midnight Runner|✉]] 09:55, 14. jún 2013 (UTC) * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 15:08, 21. október 2013 (UTC) * --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 17:03, 15. február 2014 (UTC) * --[[Redaktor:Matsin7|Matsin7]] ([[Diskusia s redaktorom:Matsin7|diskusia]]) 13.17, 14. august 2014 (UTC) * --[[Redaktor:Human.|Human.]] ([[Diskusia s redaktorom:Human.|diskusia]]) 15:26, 21. december 2014 (UTC) * --[[Redaktor:Bojars|<b><font color="#A50000">b</font><font color="#443522">ojars</font></b>]] 18:23, 27. máj 2015 (UTC) * --[[Redaktor:Joppop|Joppop]] ([[Diskusia s redaktorom:Joppop|diskusia]]) 23:08, 6. október 2015 (UTC) *--[[Redaktor:MDsmajlik|MDsmajlik]] ([[Diskusia s redaktorom:MDsmajlik|diskusia]]) 20:07, 9. november 2015 (UTC) *--[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 18:54, 9. december 2015 (UTC) *[[Redaktor:OJJ|OJJ]] ([[Diskusia s redaktorom:OJJ|diskusia]]) 13:11, 10. december 2015 (UTC) * --<span style="font-family:Courier New; font-size: 15px;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#008;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#04B404;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#EEC900'>✉</span>]] 08:28, 5. august 2016 (UTC) *--[[Redaktor:Human.|Human.]] ([[Diskusia s redaktorom:Human.|diskusia]]) 20:08, 5. november 2017 (UTC) *--[[Redaktor:Akdar|Akdar]] ([[Diskusia s redaktorom:Akdar|diskusia]]) 20:00, 10. jún 2018 (UTC) * --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 14:36, 22. jún 2018 (UTC) *--[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 23:57, 9. august 2018 (UTC) * <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:16, 13. september 2018 (UTC) *--[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 19:39, 20. december 2018 (UTC) *--[[Redaktor:Petinoh|Petinoh]] ([[Diskusia s redaktorom:Petinoh|Petinoh]]) 16:29, 12. január 2019 (UTC) *--[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 22:36, 3. máj 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Marek Jakubov|Marek Jakubov]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek Jakubov|diskusia]]) 18:49, 13. jún 2019 (UTC) * --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 13:36, 28. júl 2019 (UTC) * [[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 22:18, 5. august 2019 (UTC) * [[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 16:20, 10. august 2019 (UTC) * [[Redaktor:Robert Jahoda|Robert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 21:58, 6. október 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Bukovník|Bukovník]] ([[Diskusia s redaktorom:Bukovník|diskusia]]) 14:45, 19. apríl 2020 (UTC) * --[[Redaktor:Sely17|Sely17]] ([[Diskusia s redaktorom:Sely17|diskusia]]) 16:40, 29. apríl 2020 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 20:46, 4. júl 2020 (UTC) * [[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) 10:52, 6. júl 2020 (UTC) * – [[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 14:01, 6. február 2021 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 16. november 2022 (UTC) *--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 14:32, 5. máj 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 10:37, 23. jún 2023 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:51, 21. august 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 12:32, 10. november 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:45, 21. marec 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} </center> <center> {| style="width:100px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Image:BoNM - Slovakia Hires.png|150px|The Slovakia Barnstar|center]] ''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|slovenskú medailu]] za tebou vytvorené a doplnené články, ktorých predmetom sú slovenské osobnosti, inštitúcie, organizácie apod.--[[Redaktor:Mikulas1|Mikulas1]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikulas1|diskusia]]) 21:46, 8. september 2013 (UTC) |} </center> [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Jetam2]] bakishsmby16lcadild68gpuoyv0w5t 0 302756 8253210 7857237 2026-07-25T11:41:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253210 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Bartolomeo Diaz | Rodné meno = | Popis osoby = portugalský moreplavec | Portrét = Bartolomeu Dias, South Africa House (cut).JPG | Popis portrétu = | Dátum narodenia = okolo 1450 | Miesto narodenia = [[Algarve]], [[Portugalsko]] | Dátum úmrtia = [[29. máj]] [[1500]] | Miesto úmrtia = [[Mys dobrej nádeje]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = Simão, Antonio | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Bartolomeo Diaz''' (alebo '''Bartholomeu Dias'''; * okolo 1450, [[Algarve]], [[Portugalsko]] – † [[29. máj]] [[1500]], [[Mys dobrej nádeje]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) bol [[Portugalsko|portugalský]] moreplavec, ktorý pomohol nájsť juhovýchodnú námornú cestu medzi západnou [[Európa|Európou]] a [[Ázia|Áziou]]. == Životopis == Ako mladík vstúpil do nebezpečného obchodu so [[zlato]]m a [[slonovina|slonovinou]] pozdĺž [[Afrika|afrického]] Zlatého pobrežia a dosiahol hodnosť kapitána. V tej dobe bohatli [[Taliansko|talianske]] mestá obchodovaním s [[India|Indiou]] a [[Ďaleký východ|Ďalekým východom]]. [[Portugalsko]] a iné európske národy túžili po podiele z tohto obchodu. [[Taliani]] ale ovládali [[Stredozemné more]], ktoré bolo hlavnou obchodnou cestou na východ. Portugalsko snívalo o objavení inej námornej cesty okolo Afriky. Princ [[Henrich Moreplavec]] poslal lode na plavbu pri africkom pobreží. V prieskume pokračoval jeho synovec kráľ [[Ján II. (Portugalsko)|Ján II.]] Keď sa [[Diogo Cao]] vrátil do Portugalska so slovami, že sa plavil okolo ústí rieky [[Kongo (rieka)|Kongo]], Ján II. plánoval vyslať ďalšiu expedíciu, ktorá by priplávala bližšie k južnému koncu kontinentu. Diaz bol vybraný ako veliteľ tejto expedície. [[Lisabon]] opustil v auguste [[1487]] s dvomi loďami. Bola to karavela a obchodná loď.Diaz pred expedíciou poznamenal:'' „Dnes bol pekný slnečný deň a moja posádka a ja sa pripravujeme na toto skvelé dobrodružstvo. Trvalo nám asi desať mesiacov na vlastnú prípravu a aby sme vybudovali dve plavidlá, ale už sme s tým u konca. Použili sme najlepšie dubové stromy, aké sme mohli nájsť.“ '' Na Nový rok [[1488]] zasiahla jeho lode silná [[víchrica]] a odviala ich na juh. Po 13 dňoch sa mu podarilo obrátiť na východ, ale nenašiel ochranu pobrežia. Takmer pri vstupe do Indického oceánu Diazova posádka, unavená a vystrašená, ho prakticky prinútila vrátiť sa. Na spiatočnej ceste mapoval južné vody a v máji 1488 videl prvýkrát [[Mys dobrej nádeje]]. Diaz ho nazval Cabo Tormentoso (búrlivý mys). Domov sa vrátil v decembri 1488. Úlohu, ktorú začal, dokončil o 10 rokov neskôr [[Vasco da Gama]], ktorý sa plavil okolo Mysu dobrej nádeje a do Indie. Diaz dohliadal na stavbu lodí na túto plavbu. V roku [[1500]] sa plavil ako jeden z kapitánov veľkej flotily, ktorej velil [[Pedro Álvares Cabral]]. Ich cieľom bola [[India]], ale išli širokou okľukou do južného Atlantiku a boli aj pri pobreží [[Brazília|Brazílie]]. Potom zamierili na juhovýchod kde ich zastihli silné búrky. Štyri lode išli ku dnu, a všetci na ich palubách, vrátane Diaza sa utopili. Oboplával Afriku v rokoch 1497-1499 pri svojej ceste do Indie. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bartolomeu Dias}} == Zdroj == * [http://thepirateking.com/bios/dias_bartholomeu.htm Bartolomeo Diaz na thepirateking.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121222005632/http://www.thepirateking.com/bios/dias_bartholomeu.htm |date=2012-12-22 }} * [http://stormtogoodhope.blogspot.sk/ Bartholomeu Dias na stormtogoodhope.blogspot] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Diaz, Bartolomeo}} [[Kategória:Portugalskí moreplavci]] [[Kategória:Narodenia v 15. storočí]] [[Kategória:Úmrtia 29. mája]] [[Kategória:Úmrtia v 1500]] [[Kategória:Osobnosti na portugalských bankovkách]] k11pwwvt5l0t7daawzp7xm5kl1l292k 0 306847 8252927 8116377 2026-07-24T14:56:02Z KormiSK 91359 /* Jednotlivé systémy */ unormalnenie stranky 8252927 wikitext text/x-wiki '''Prepis z čínskeho písma do latinky''' umožňuje jednoducho prečítať čínsky text i ľuďom, ktorí nevedia čítať [[Kandži|čínske písmo]] (kandži). V [[Čína|Číne]] je oficiálne záväzný systém nazývaný [[pchin-jin]]. == Prehľad == Na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]] sa používa štandard pôvodne vypracovaný v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] kolektívom [[sinológia|sinológov]] [[Orientálny ústav Československej akadémie vied|Orientálneho ústavu]] začiatkom 50. rokov. Súčasný slovenský systém, kodifikovaný v [[Pravidlá slovenského pravopisu|Pravidlách slovenského pravopisu]] (PSP), sa od českého drobne odlišuje v tom, či sa (aj to len v niektorých prípadoch) [[finála]] „i“ z pchin-jinu prepisuje do latinky ako apostrof alebo ako ''i'' (slovenskí sinológovia považujú tento bod v prepise PSP za chybu{{Bez citácie}}).{{Bez citácie}} V angličtine sa najčastejšie používa [[Wadov-Gilesov systém]]. Okrem toho existujú i prepisy pre iné jazyky, napríklad francúzštinu, nemčinu, ruštinu a podobne.{{Bez citácie}} Ani jeden z uvedených transkripčných systémov nezachytáva [[Tonálny jazyk|tonálne]] rozdiely v [[Homografia|homografických]] slabikách (vyjadrované v pchin-jine diakritickými znakmi nad písmenami). Pod pojmom [[čínština]] sa naviac môže rozumieť súhrn viacerých jazykov (čínskych dialektov) alebo oficiálny jazyk v Čínskej ľudovej republike, súčasná [[štandardná čínština]] (pchu-tchung-chua).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sehnal | meno = David | autor = | odkaz na autora = | titul = Čínský jazyk nebo čínské jazyky? | url = https://legacy.blisty.cz/art/30211.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-01 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Kodifikácia čínskeho prepisu v PSP tento rozdiel nepostihuje, čo vytvára nejednoznačnosti pri prepise názvov a mien z iných čínskych dialektov. V [[Hongkong|Hongkongu]], [[Singapur|Singapure]] a častiach [[Malajzia|Malajzie]] je angličtina [[úradný jazyk]] a zároveň miestne populácie [[Chanovia|etnických Číňanov]] používajú pomenovania v dialektoch čínštiny ako [[hakka]], [[hokkien]], [[Kantončina (Kanton)|kantončina]], [[chajnančina]] alebo [[fučoučina]]. Keďže majú všetky mená a názvy v týchto jazykoch skrz postavenie angličtiny ako úradného jazyka aj oficiálny prepis do latinky, nie je zrejmé, či sa pri použití v slovenskom texte používa prístup k angličtine – a teda sa príjmajú v úradnej podobe – alebo sa používa transkripcia čínštiny definovaná v PSP, čím sa vytvára podoba mien v konflikte s ich úradnou podobou.<ref>Poznámka k spôsobu prepisu mien a názvov z čínštiny do latinky In: KIRONSKÁ, Kristína, REJTOVÁ, Eunika (eds.): Ázijský šampión. Všetko čo potrebujete vedieť o súčasnom Taiwane. Bratislava: Hadart, 2021. S. 8-11</ref> === Prídavné mená === V slovenskom a českom prepise sa v prídavných menách odvodených od čínskych názvov vynechávajú spojovníky, napr. je [[Tchaj-pej]] ale je „tchajpejský“. ==Jednotlivé systémy == Na prepis existujú viaceré systémy: * [[pchin-jin]] * [[Wadov-Gilesov systém]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Transkripce ÄŤĂ­nštiny - Transcription of Chinese | url = https://www.lib.cas.cz//space.40/PCHINJIN/CINA.HTM | vydavateľ = www.lib.cas.cz | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> (kapitola VII 3.1 v Pravidlách slovenského pravopisu, sekcia „Anglický systém“) * český systém<ref name=":0" /> * slovenský systém podľa Pravidiel slovenského pravopisu Prevodovú tabuľku pchin-jinu, (typického) anglického prepisu, slovenského prepisu a ruského prepisu možno nájsť kodifikovanú v [[Pravidlá slovenského pravopisu|Pravidlách slovenského pravopisu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | url = https://www.juls.savba.sk/pravidla_sloven_pravopisu.html | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, Slovenská akadémia vied | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> ===Slovenský systém === Slovenský prepis čínskeho písma do latinky sa riadi Pravidlami slovenského pravopisu (Kap. VII 3.1). ====Iniciály==== {| class="wikitable sortable" |- !| Pchin-jin || Slovenská transkripcia |- || b || p |- || p || pch |- || m || m |- || f || f |- || d || t |- || t || tch |- || n || n |- || l || l |- || g || k |- || k || kch |- || h || ch |- || j || ť |- || q || čch |- || x || s |- || zh || č |- || ch || čch |- || sh || š |- || r || ž |- || z || c |- || c || cch |- || s || s |- || w || w |- || y || j |} ====Finály==== V okrúhlych zátvorkách sú uvedené finály tvoriace slabiku bez iniciály (okrem w alebo y). a) Jednohláskové {| class="wikitable" |- !| Pchin-jin || Slovenský prepis |- || -a (a) || -a (a) |- || -o (o) || -o (o) |- || -e (e) || -e (e) |- || -i (yi) || -i (i) |- || -i [po zh]|| ’ |- || -i [po z] || ’ |- || -u (wu) || -u (wu) |- || -ü (yu) || -ü (jü) |- || -r (er) || -r (er) |} b) Viachláskové<br>b1) Na a-, e-, o- {| class="wikitable" |- !| Pchin-jin || Slovenský prepis |- || -ai (ai) || -aj (aj) |- || -ei (ei) || -ej (ej) |- || -ao (ao) || -ao (ao) |- || -ou (ou) || -ou (ou) |- || -an (an) || -an (an) |- || -en (en) || -en (en) |- || -ang (ang) || -ang (ang) |- || -eng (eng) || -eng (eng) |- || -ong (weng) || -ung (weng) |} b2) Na i- {| class="wikitable" |- !| [[Pchin-jin]] || Slovenský prepis |- || -ia || -ja |- || -iao (yao) || -iao (jao) |- || -ie (ye) || -ie (jie) |- || -iu (you) || -iou (jou) |- || -ian (yan) || -ien (jen) |- || -in (yin) || -in (jin) |- || -iang (yang) || -iang (jang) |- || -ing (ying) || -ing (jing) |- || -iong (yong) || -iung (jung) |} b3) Na u-, ü- {| class="wikitable" |- !| [[Pchin-jin]] || Slovenský prepis |- || -ua (wa) || -ua (wa) |- || -uo (wo) || -uo (wo) |- || -uai (wai) || -uaj (waj) |- || -ui (wei) || -uej (wej) |- || -uan (wan) || -uan (wan) |- || -un (wen) || -un (wen) |- || -uang (wang) || -uang (wang) |- || -üe (yue) || -üe (jüe) |- || -üan (yuan) || -üan (jüan) |- || -ün (yun) || -ün (jün) |} == Referencie == {{Portál|Jazyk}}{{Referencie}} [[Kategória:Prepisy z cudzích písiem]] [[Kategória:Čínština]] ts4hvnn1h7loc1jxpsqfsjlrgs8j67m 2 329429 8253115 3186239 2026-07-25T08:42:56Z Scholastikos 174170 - toto /prinajmenšom v takejto podobe/ nepatrí na redaktorské stránky 8253115 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 336544 8252935 7909188 2026-07-24T15:14:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252935 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak | Meno = Albrecht z Valdštejna | Rodné meno = | Portrét = Albrecht von Wallenstein.jpeg | Veľkosť portrétu = | Popis = | Dátum narodenia = [[24. september]] [[1583]] | Miesto narodenia = [[Heřmanice (okres Náchod)|Heřmanice]], [[České kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1634|2|25|1583|9|24}} | Miesto úmrtia = [[Cheb]], [[České kráľovstvo]] | Miesto pochovania = [[Mnichovo Hradiště]] | Iné mená = | Prezývky = | Alma mater = | Civilná činnosť = | Štátne občianstvo = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Príbuzní = | Ozbrojené sily = [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá rímska ríša]] | Zložka = | Jednotka = | Hodnosť = [[Generalissimus]] | Funkcia = | Doba služby = [[1604]]{{--}}[[1634]] | Velil = | Velila = | Vyznamenania = [[Rád Zlatého rúna]] | Vojny = [[Dlhá turecká vojna]]<br/>[[Tridsaťročná vojna]] | Bitky = }} '''Albrecht Václav Eusebius z Valdštejna''' (alebo aj ''Vojtěch Václav Eusebius z Valdštejna'', skrátene tiež '''Valdštejn''', v zahraničnej literatúre '''Wallenstein''' alebo '''Waldstein''') (* [[24. september]] [[1583]], [[Heřmanice (okres Náchod)|Heřmanice]] – † [[25. február]] [[1634]], [[Cheb]]) bol [[Čechy|český]] vojvodca a [[politik]], popri [[Jan Tserclaes Tilly|Jánovi Tserclaesovi Tillym]] najvyšší veliteľ cisársko-ligistických vojsk počas [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Bojoval na strane cisára [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II. Habsburského]] proti [[Protestantská únia|Protestantskej únii]], neskôr padol v nemilosť a bol cisárskymi dôstojníkmi úkladne zavraždený. Bol vôbec prvý, kto začal vydržiavať stálu armádu nie z cisárskej apanáže, ale z kontribúcií nepriateľských i spojeneckých území. Zomrel ako jeden z najvplyvnejších ľudí v [[Európa|Európe]]. == Mladosť == Narodil sa v [[tvrdza|tvrdzi]] [[Heřmanice (okres Náchod)|Heřmanice]] ako syn Viléma z Valdštejna a Markéty Smiřické zo Smiřic, ktorí sa držali viery [[Jednota bratská|Jednoty bratskej]]. Po ich skorom úmrtí ho dal strýko z matkinej strany, [[Albrecht Slavata z Košumberka]], vychovávať od pätnástich rokov v [[Olomouc]]i v [[konvikt]]e [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]], kde prestúpil na [[katolícka cirkev|katolícku vieru]]. (Vzhľadom na svoju vypočítavú povahu však bol v dospelosti katolíkom len na oko.<ref name = "Dolenský">Jan Dolenský: Obrázkové dějiny národa Československého, Díl II., Nakl. Jos. R. Vilímka, Praha 1924, str. 93 – 94, 106</ref>) Ďalej študoval na evanjelickej univerzite v Altdorfe, a v spoločnosti význačného matematika [[Peter Vergundus|Petra Vergunda]] navštívil [[Nizozemsko]], [[Anglicko]], [[Francúzsko]] a [[Taliansko]], kde tiež v [[Bologna|Bologni]] a [[Padova|Padove]] študoval [[matematika|matematiku]] a [[astronómia|astronómiu]]. (Astronómia bola vtedy neoddeliteľne spojená s [[Astrológia|astrológiou]], ktorej sa po stretnutí s Keplerom stal Valdštejn celoživotným horlivým vyznavačom.<ref name = "Dolenský" />) Po návrate z Talianska sa dal v roku [[1604]] najať ako fendrych (práporčík) na vojenské ťaženie cisára [[Rudolf II. Habsburský|Rudolfa II.]] proti [[Osmanská ríša|Turkom]], kde si vyslúžil povýšenie na [[hajtman]]a. Z uhorského ťaženia si však domov priniesol aj uhorskú nemoc, teda [[syfilis]], ktorá ho psychicky ovplyvňovala až do konca života. Od roku [[1608]] bol hajtmanom v službách arcivojvodu [[Matej II. Habsburský|Mateja II. Habsburského]]. Jeho úlohou bolo po boku neskúseného [[Maximilián z Lichtenštejna|Maximiliána z Lichtenštejna]] najať na Morave pluk nemeckých [[žoldnier]]ov. Ale celý spor medzi Rudolfom II. a Matejom II. bol [[24. jún]]a [[1608]] ukončený podpisom [[libeňský mier|libeňského mieru]], čím Rudolf stratil [[Rakúsko]], [[Uhorsko]] a Moravu. Valdštejn sa tak mohol vrátiť k dvoru. V roku [[1609]] sa oženil výhodne s [[Lukrécia Nekšovna z Landeka|Lukréciou Nekšovnou z Landeka]], mladou vdovou po Arklebovi Prusínovskom, pánovi z Víckova, ktorý bol o dobrých dvadsať rokov starší, a zomrel v roku [[1608]]. Usadil sa na jej sídle vo [[Vsetín]]e, no už po piatich rokoch jeho [[manželka]] zomrela a jemu sa podarilo získať všetok jej [[majetok]] ako [[dedičstvo]]; pripadli mu tak rozsiahle majetky na [[Morava|Morave]], ku ktorým pripojil i 14 majetkov svojho strýka. Druhýkrát sa oženil 9. júna [[1623]] s Máriou Elizabetou z Harrachu (* 1601 – † 1656). Mali dve deti, dcéru Mariu Alžbětu (1625 – 1662) a syna Albrechta Karla (* 1627), ktorý po troch týždňoch zomrel. V roku [[1615]] na generálnom sneme [[Krajiny českej koruny|zemí Českej koruny]] zlyháva pokus obnoviť [[konfederácia|konfederáciu]] stavovských obcí všetkých zemí [[monarchia|monarchie]] a nebola vyriešená ani otázka spoločnej obrany a [[Daň|daní]]. Ale moravská zemská vláda s hajtmanom [[Ladislav Popel z Lobkovic|Ladislavom z Lobkovic]] sa vyslovila kladne k obrane a menovala troch [[plukovník]]ov moravského stavovského vojska, ktorí mali za úlohu v prípade potreby najať 3000 pešiakov a 1000 jazdcov – medzi nich vedľa [[Jiří z Náchoda|Jiřího z Náchoda]] a [[Petr Sedlnický|Petra Sedlnického]] patril i Albrecht z Valdštejna. V roku [[1617]] podporil armádu arcivojvodu [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda]] vo [[Friulská vojna|friulskej vojne]] (severovýchodná časť hranice medzi Rakúskom a Slovinskom) proti [[Benátska republika|Benátkam]] dvomi stovkami jazdcov (ktorých najal za vlastné [[peniaze]]) v obkľúčenej pevnosti Gradíšky ([[Gradisca d'Isonzo]]). V bojoch sa osvedčil a neskôr to vo svojej vojenskej [[Kariéra|kariére]] zhodnotil. [[29. jún]]a bol v [[Praha|Prahe]] [[Korunovácia|korunovaný]] za českého kráľa [[Ferdinand II. Habsburský]]. Ten primäl cisárskeho vyslanca v [[Madrid]]e k podpisu mierovej zmluvy. == Vzostup == [[Súbor:Kepler-Wallenstein-Horoskop.jpg|thumb|left|Valdštejnov [[horoskop]] od Keplera]] Medzitým prepuklo [[česká vojna|stavovské povstanie]]. Spolu s ďalšími protestoval v júni [[1618]] proti vypovedaniu [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] zo zeme, za čo bol direktormi potrestaný domácim [[väzenie|väzením]]. Po tom, čo [[Jindřich Matyáš Thurn|Thurn]] vtrhol na Moravu, zhromaždil svoje vojsko a pokúsil sa, hoci neúspešne, prehovoriť svojich vojakov k prebehnutiu na cisársku stranu. Nakoniec odovzdal cisárskej pokladni ukradnutú stavovskú pokladnicu a za to bol menovaný cisárskym [[plukovník]]om. Za to sa samozrejme stavy uzniesli, aby bol zo zeme vypovedaný a jeho statky skonfiškované. Od tejto doby sa preto už mohol spoliehať len na víťazstvo cisárskych. Jeho [[vojsko]] sa do tzv. českej vojny zapojilo v [[bitka pri Záblatí|bitke pri Záblatí]], pri obrane [[Viedeň|Viedne]] a tiež do [[bitka na Bielej hore|bitky na Bielej hore]]. Hoci sa sám bojov nezúčastnil, jeho [[pluk]] si počínal výborne a Albrecht bol menovaný cisárskym komisárom v severozápadných Čechách, kde tvrdým spôsobom vymáhal kontribúcie. Jeho pluk sa pred popravou [[27 českých pánov]] podieľal tiež na zatknutí [[Kryštof Harant z Polžic a Bezdružic|Kryštofa Haranta z Polžic a Bezdružic]]. Keď bolo víťazstvo cisárskej strany dovŕšené, zúčastnil sa spolku, ktorý vytvorili zemský [[generálny guvernér|miestodržiaci]] knieža Lichtenštajn, židovský bankár [[Jakub Baševi z Treuenburka]], holandský [[obchod]]ník [[Hans de Witte]] a [[Pavel Michna z Vacínova]]. Spoločne založili [[Minca|mincovné]] [[konzorcium]], ktoré razilo znehodnotené mince – tzv. dlhé mince. Celý podnik skončil [[štátny bankrot|štátnym bankrotom]], on však týmto podnikom zarobil. Ďaleko väčšie zisky však získal nákupom [[Konfiškácia|konfiškátov]] medzi rokmi [[1621]] – [[1625]], medzi nimi vynikalo [[dedičstvo]] po [[Smiřičskí|Smiřických]] a [[Redernovci|Rödernovcoch]]. Objem ziskov z týchto špekulácií je odhadovaný až na 6 miliónov [[rýnsky zlatý|rýnskych zlatých]]. == Vzostup Frýdlantska == V roku [[1625]] sa frýdlantské panstvo zmenilo na [[Frýdlantské kniežatstvo]], v roku [[1627]] bolo povýšené na [[Frýdlantské vojvodstvo]]. Jeho územie bolo vyňaté zo [[Zemské dosky|Zemských dosiek]] Kráľovstva českého, a stalo sa tak akýmsi [[štát]]om v štáte. Hlavným centrom Frýdlantska sa stal [[Jičín]], dotýkalo sa i hranice [[Sliezsko|Sliezska]], a mohlo sa tak i odtrhnúť od zvyšku kráľovstva. Medzi Valdštejnovými [[plán]]mi bolo v Jičíne zriadiť sídlo [[biskupstvo|biskupstva]], [[univerzita|univerzitu]] a vlastný snem. Od roku [[1628]] tu mal právo menovať šľachticov, povyšovať sídla na [[Mesto (všeobecne)|mestá]] a raziť mince na ktorých bolo heslo ''INVITA-INVIDIA! = Navzdory závisti!'' Do Jičína pozval jezuitov, ktorí tu založili internát. Kraj nebol zaťažený daňami, a bol preto nazývaný tiež ''terra felix'' – šťastná zem. == Generalissimus a poľný maršal == [[Súbor:Albrecht Wallenstein.jpeg|thumb|Valdštejn s odznakmi svojho postavenia, s insígniami Rádu zlatého rúna, maršalskou palicou a šerpou]] V roku [[1625]] sa Valdštejn ujal velenia cisárskych vojsk, bol menovaný [[generalissimus|generalissimom]] a žal [[úspech]]y vo vojne [[Falcká vojna|falckej]], dánskej a švédskej. Jeho ťaženie koordinoval s veliteľom vojsk Katolíckej ligy, Janom Tsarclaesom Tillym, ale medzi armádou cisárskou a ligistickou panovala istá rivalita. Bolo tak hlavne preto, že najvyšší veliteľ bavorský vojvoda Maximilián sa snažil o upevnenie moci [[Bavorsko|Bavorska]], a teda oslabenie [[cisár]]a. Oproti tomu Valdštejn sa snažil o potvrdenie moci cisára, dokonca chcel zo Svätej ríše rímskej národa nemeckého vytvoriť dedičnú monarchiu, týchto jeho veľkých plánov sa v konečnom dôsledku zľakol i sám cisár. Jeho [[armáda]] bola tvorená najprv 30. tisíc [[muž]]mi, postupne ale narastala až na 100 tisíc. Prezident [[Dvorská vojnová rada|cisárskej vojenskej rady]] [[Rombald Collalto]] vytiahol s ním do boja spoločne, ale po pol roku sa kvôli nezhodám vrátil do [[Viedeň|Viedne]], kde na neho žaloval. Cisár ho potom poveril reorganizáciou armády, ale tou si získal veľa nepriateľov. Najväčším protivníkom priamo na bojovom poli mu však bol [[Dánsko|dánsky]] kráľ [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]], ktorý počas dvoch rokov úplne ovládol celé severné [[Nemecko]] a vyvolával u [[protestantstvo|protestantského]] obyvateľstva veľké nadšenie. V roku [[1627]] kúpil [[Zaháňske kniežatstvo]], o rok neskôr ([[1628]]) mu bolo prepožičané vojvodstvo [[Meklenbursko|meklenburské]] a bol menovaný [[generál]]om námornej armády Oceánskeho a [[Baltské more|Baltského mora]]. V tom istom roku dostal [[Rád Zlatého rúna]], ktorým sa mohli chváliť len skutočné európske elity. Ale zároveň mu umrel jediný syn, princ Karel, a jeho ochranca [[Karel z Harrachu]]. Bavorský vojvoda [[Maximilián I. (Bavorsko)|Maximilián]] kritizoval od jari [[1629]] cisára Ferdinanda II. za prílišnú toleranciu Valdštejnovho vojnového ťaženia a [[rabovanie|rabovania]]. Pretože cisár potreboval potvrdiť voľbu svojho syna [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinanda]] rímskym kráľom, obetoval Valdštejna a v decembri [[1629]] ho odvolal z velenia kvôli jeho nerozhodnosti voči postupu dánskeho kráľa. Toto odvolanie sa stalo finančnou pohromou pre neho i jeho spoločníkov (de Witte spáchal samovraždu kvôli [[bankrot]]u). Vrhol sa tak do iného [[podnikanie|podnikania]], zakladal [[pivovar]]y, [[mlyn]]y a [[Textília|textilné]] a [[Zbrojenie|zbrojárske]] [[manufaktúra|manufaktúry]]. Žil v novo zariadenom [[palác]]i dnes známom ako [[Valdštejnský palác]], dnešnom sídle [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu Parlamentu ČR]] na [[Malá Strana|Malej Strane]]. Situácia cisárskej armády sa však rýchlo zhoršovala. [[Švédsko|Švédsky]] kráľ [[Gustáv II. Adolf]] preplavil svoju armádu do severného Nemecka a postupoval ďalej; ako spojenca si získal [[Sasko|saského]] [[kurfirst]]a [[Ján Juraj I.|Jána Juraja I.]] V [[bitka pri Breitenfelde|bitke pri Breitenfelde]] porazil [[17. september|17. septembra]] [[1631]] cisárske vojsko. V novembri dobyli Sasi Prahu a z Čiech utiekol i Valdštejn. O mesiac neskôr prijal ponuku stať sa znova generalissimom cisárskej armády. Podmienky si tvrdo diktoval, ale počas pár mesiacov vybudoval štyridsaťtisícovú armádu. Cisár mu dal [[Hlohovsko|hlohovské]] vojvodstvo v Sliezsku ako náhradu za stratené Meklenbursko. Do mája [[1632]] postupne oslobodil [[Čechy]] i [[Bavorsko]], ale [[16. november|16. novembra]] prebehla [[bitka pri Lützene]], ktorá neskončila jeho víťazstvom, ale nerozhodným výsledkom. V tejto bitke však padol švédsky kráľ [[Gustáv II. Adolf]] a jeho armáda bola značne demoralizovaná. Valdštejn si vyslúžil tvrdú kritiku [[Strahovský kláštor|strahovského]] [[opát]]a [[Kašpar z Questenberka|Kašpara z Questenberka]] a prezidenta vojnovej rady [[Jindřich Šlik|Jindřicha Šlika]]. Po ústupe do Čiech ho čakal [[súd]] so 17. vinnými [[plukovník]]mi. Armáda nebola rozpustená so zámerom oslobodiť [[Sliezsko]]. On sám sa presunul z pražského [[palác]]a späť do [[Jičín]]a, kde mu [[16. máj]]a [[1633]] hovorca českej emigrácie [[Jan Varlejch z Bubna]] ponúkol českú kráľovskú korunu. Leto [[1633]] patrilo oslobodzovaniu Sliezska. == Sprisahanie proti Valdštejnovi == [[Súbor:Ermordung-wallensteins-in-eger-anonymer-kupferstich 1-640x370.jpg|thumb|left|Zavraždenie Albrechta z Valdštejna v Chebe]] Kríza začala v súvislosti s vpádom [[weimar]]ského vojvodu [[Bernard Sasko-Výmarský|Bernarda]] do [[Bavorsko|Bavorska]]. [[Regensburg]] podľahol [[Švédi|Švédom]] [[14. november|14. novembra]] [[1633]] a nič im už nemohlo zabrániť vpádu do [[Rakúsko|Rakúska]]. Valdštejnovi bolo nariadené, aby svojou armádou tesne po splnení úloh v Sliezsku vtiahol do Bavorska. V [[Plzeň|Plzni]] sa však, i kvôli príchodu [[Zima|zimy]], rozhodol nariadiť svojej armáde ubytovať sa. To bolo pochopené cisárovo vojenskou radou ako váhanie a [[zrada]] voči cisárovi. Jeho konkurenti neustále posielali [[sťažnosť|sťažnosti]] a [[Memorandum|memorandá]] žiadajúce jeho zosadenie. Jeho [[zdravie|zdravotný stav]] bol tiež veľmi vážny. Zmocnenec rakúskeho a španielskeho dvora [[Rád menších bratov kapucínov|kapucín]] [[Diego Quiroga]] mu kvôli tomu ponúkol dokonca dobrovoľné odstúpenie z funkcie vrchného [[veliteľ]]a cisárskych [[Vojsko|vojsk]]. To ho ale rozhorčilo. [[11. jún]]a [[1633]] pozval do Plzne všetkých [[dôstojník]]ov od veliteľov [[pluk]]ov vyššie a nasledujúceho dňa títo velitelia podpísali [[Prísaha|prísahu]], v ktorej mu sľubovali [[vernosť]]. Toto zhromaždenie však presvedčilo dosiaľ nerozhodného [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|cisára]], aby [[24. január]]a podpísal [[dekrét]], ktorým zbavil vojsko vernosti Valdštejnovi a velenie zveril [[Matyáš Gallas|Gallasovi]]. Podľa cisárskeho patentu mal byť Valdštejn spolu s poľným maršalkom [[Kristian Illov|Kristianom Illovom]] a plukovníkom [[Adam Erdman Trčka|Adamom E. Trčkom]], čoby strojcovia [[Vzbura|vzbury]], zatknutí a dopravení do [[Viedeň|Viedne]]. Fakticky však bol tento výnos [[Trest smrti|rozsudkom smrti]]. [[22. február]]a sa vydal na cestu do [[Cheb]]u, kam dorazil [[24. február]]a. [[Plukovník]] [[Walter Butler]] spolu s [[Walter Leslie|Walterom Leslieom]] a [[John Gordon|Johnom Gordonom]] usporiadal pre neho a jeho priateľov hostinu. Tá bola signálom na likvidáciu Valdštejna a jeho prívržencov. Ale Albrecht sa na túto hostinu nedostavil, zostal v dome, kde bol ubytovaný (Pachelbelovský dom). V hodovnej sále boli [[Vražda|zavraždení]] Illov, Kinský, [[Jindřich Niemann]] a Trčka z Lípy. Vrahovia sa vydali do Albrechtovho domu, kde horlivý rotmajster [[Walter Deveroux]] zavraždil vojvodu tzv. partizánou (bodnou a sečnou zbraňou podobnou halapartni). [[Dôvod]]y Valdštejnovho správania boli dlho [[tajomstvo|záhadou]] a viedli k rade značne fantastických teórií, podľa ktorých napríklad usiloval o českú kráľovskú korunu a pod. Pravda je však zrejme ďaleko prízemnejšia. Už v dobových zápisoch sa hovorí o jeho „uhorskej nemoci“, ktorou bol s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote [[syfilis]]. Toto ochorenie si asi priviezol z niektorého uhorského ťaženia. Asi od roku [[1630]] trpel generalissimus tretím štádiom tejto choroby. Jeho konanie po roku 1630 je takmer učebnicovým príkladom tohto štádia syfilisu ([[porucha osobnosti|poruchy osobnosti]], [[demencia|demencie]], [[Progresívna paralýza|progresívnej paralýzy]]). Valdštejn často robil unáhlené a úplne nezmyselné rozhodnutia, nebol schopný súvisle uvažovať, nezmyselne a radikálne menil svoje príkazy ap. Jeho „chebská anabáza“ bola takmer nepochybne snahou „nezomrieť v posteli“, ale v boji, lebo ako vojak telom i dušou v žiadnom prípade nechcel pripustiť, aby neskonal hrdinskou smrťou… (jeho kroky je však nutné tiež vnímať vo svetle uposlúchnutia priaznivej veštby jeho dvorného astrológa Vlacha Seniho približne z roku 1630, resp. po jeho prvom odvolaní z funkcie cisárom.<ref name = "Dolenský" />) Otázka, či zradil cisára je zložitá, pretože ako vrchný veliteľ mal plné právo vyjednávať s protivníkovou stranou. Cisárovi však zrejme bolo potrebné predložiť pádny [[argument]] pre obmedzenie jeho značného vplyvu a sám o sebe bol tŕňom v oku mnohým ľuďom. Navyše sa i vojenské schopnosti generalissima s postupujúcim priebehom choroby značne znižovali, čo jeho politickí protivníci pri viedenskom dvore tiež chápali ako potvrdenie dohadov o jeho zrade. Majetok zavraždených si rozdelili medzi sebou [[vrah]]ovia a vojaci. Zavraždení boli pochovaní v [[Stříbro (okres Tachov)|Stříbre]], ale mŕtvola vojvodu bola v roku [[1636]] prevezená do [[Valdice|Valdíc]] do kartúzy. Po zrušení [[Kartuziáni|kartuziánskeho]] [[kláštor]]a v roku [[1785]] boli jeho ostatky [[Pohreb|pochované]] v [[Mnichovo Hradiště|Mnichovom Hradišti]], kde už zostali. Jeho ohromný majetok bol [[Konfiškácia|skonfiškovaný]], jeho rodina získala späť len pražský palác pre [[Maximilián z Valdštejna|Maximiliána z Valdštejna]] a panstvo [[Česká Lípa]] pre vdovu Isabelu. == Valdštejn v literatúre == Postava frýdlantského vojvodu sa stala významným motívom európskej literatúry od dôb [[romantizmus|romantizmu]] – venovali sa mu napr. [[Friedrich Schiller]] alebo [[Gertrud von le Fort]]. V českej literatúre Valdštejnovi vydobyl veľmi dôstojné miesto [[Jaroslav Durych]] svojimi dvomi valdštejnskými [[trilógia]]mi – tzv. Malou valdštejnskou trilógiou ''Rekviem'' a Veľkou valdštejnskou trilógiou ''Blúdenie''. Cisársky generalissimus je tiež jednou z hlavných postav románu ''Tŕňová koruna'' [[Václav Beneš Třebízský|Václava Beneše Třebízskeho]]. == Portréty == <gallery> Súbor:Wallenstein Hondius 1625.JPG|Albrecht z Valdštejna, medirytina, okolo [[1625]] Súbor:Albrecht wenzel von wallenstein.jpg|Albrecht z Valdštejna Súbor:Hw-wallenstein.jpg|Albrecht z Valdštejna Súbor:Wahre_Abconterfech_deß_weilandt_Alberti_von_Wallenstain_gewesten_Khayserischen_felt_Generalißimi.jpg|Albrecht z Valdštejna </gallery> == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Valdštejnský palác|Valdštejnský palác v Prahe]] * [[Valdštejnská záhrada]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Albrecht von Waldstein}} == Externé odkazy == * [http://armada.vojenstvi.cz/povalecna/utvary/18.htm Albrecht z Valdštejna (Pplk. Dr. Pavel Minařík, CSc.)] * [http://www.waldstein.cz Albrecht z Valdštejna a jeho doba (Ing. Ondřej Krejcar)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100812102107/http://www.waldstein.cz/ |date=2010-08-12 }} * [http://www.valdstejn.org výstava Albrecht z Valdštejna a jeho doba] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100304125918/http://www.valdstejn.org/ |date=2010-03-04 }} * [http://www.ceskatelevize.cz/vysilani/10123419436-bila-mista-ii/207562230090005-20.09.2007-16:50-zradou-ke-kariere.html Zradou ke kariéře (Bílá místa - dokument TV)] == Zdroj == {{preklad|cs|Albrecht z Valdštejna|6234423}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Valdštejn, Albrecht Václav}} [[Kategória:Tridsaťročná vojna]] [[Kategória:Šľachtické rody v Česku]] [[Kategória:České vojenské osobnosti]] [[Kategória:Maršali]] [[Kategória:Obete atentátov]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Kniežatá]] [[Kategória:Zakladatelia kláštorov]] 69d51kzb0rdgs8ro1s6kr0mysjqlsuo 0 343511 8252988 8251826 2026-07-24T17:43:31Z Pavel Fric 111101 Externé odkazy 8252988 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Banner of arms of Moravia.svg|thumb|Vlajka [[Morava (región)|Moravy]], ako bolo kodifikovaná v rokoch 2002{{--}}2003. Historická vlajka moravskej krajiny v podobe modrého listu s červeno-bielo kockovanú orlicou so žltou korunou a zbrojou.<ref name="Odborný vexilologický postoj">{{cite news | first=Zbyšek | last=Svoboda | first2=Pavel | last2=Fojtík | first3=Petr | last3=Exner | first4=Jaroslav | last4=Martykán | authorlink= | coauthors= | title=Odborné vexilologické stanovisko k moravské vlajce | booktitle=Vexilologie. Zpravodaj České vexilologické společnosti, o.s. č. 169 | pages=3319, 3320 | publisher=Česká vexilologická společnost | date=2013 | location=Brno | url=http://www.vexilologie.cz/index2.php?a=000&n=0 | accessdate=2017-08-20 | id= }}</ref><ref name="Znaky a prapory v kronice Ottokara Štýrského">{{cite news | first=František | last=Pícha | authorlink= | coauthors= | title=Znaky a prapory v kronice Ottokara Štýrského | booktitle=Vexilologie. Zpravodaj České vexilologické společnosti, o.s. č. 169 | pages=3320–3324 | publisher=Česká vexilologická společnost | date=2013 | location=Brno | url= | accessdate= | id= }}</ref><ref name="brnenskydenik">{{Cite news | first = Tomáš | last = Škoda | title = Den za Moravu – fotogalerie | url = http://brnensky.denik.cz/multimedia/galerie/2477322.html?section=1,5 | publisher = Brněnský deník | date = 2010-09-25 | accessdate = 2010-10-02 }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>]] '''Moravská vlajka''' je symbol používaný na reprezentáciu [[Morava (región)|Moravy]]. Prvé vyobrazenie moravského krajinského erbu na zástave – keďže v stredoveku sa zástava odvodzovala od erbu – sa nachádza na zástave markgrófa znázornenej v Codex Gelnhausen z roku 1407 (strieborný a červený orol so zlatou zbrojou a zlatou korunou na modrom poli).<ref name="ruzek22">{{cite web | last = Růžek | first = Vladimír | title = Cesty k definici (nejen) moravského znaku a praporu, in: Veřejná správa, Nr. 10 | year = 2013 | pages = 20–22:22 | url = https://www.mvcr.cz/webpm/clanek/historicke-symboly.aspx | language = cs }}</ref> Prvý písomný popis je dokonca o celé storočie starší. Napriek tomu si ani moravské markgrófstvo, ani Morava, ani Moravsko-Sliezsko nezískali vlajku ani si ju prostredníctvom právneho aktu ako právnická osoba nestanovili. Vychádzala z rôznych historických dokumentov, kresieb a popisov, pre ktorých použitie neexistoval žiadny právny základ. Československá republika opäť zaviedla bielu alebo striebornú farbu do moravského erbu (zákon č. 252/1920). Štátne vlajky nie sú upravené neskoršími právnymi predpismi (zákon č. 269/1936, zákon č. 222/1939, č. 163/1960 a v súčasnosti platnými zákonmi č. 3/1993 Z. z., č. 352/2001 Z. z.). Dnes sa ako moravská vlajka niekedy používa dvojfarebná žlto-červená vlajka s erbom v zodpovedajúcich farbách uprostred, a to najmä niektorými moravskými stranami, združeniami a inými organizáciami. [[Súbor:Flag of South Moravian Region.svg|thumb|right|Vlajka [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]]. V prvom poli vlajky je vyobrazený [[moravský orol]]. Vo štvrtom a poslednom poli vlajky je umiestnený orol so žlto-červeným kockovaným vzorom, ktorý tam bol umiestnený ako symbol zmierenia a integrácie rôznych jazykových, náboženských a národnostných skupín, ktoré v minulosti žili na Južnom Morave.<ref name="koudelka">{{cite book | last = Koudelka | first = Zdeněk | title = Znaky a vlajky Moravy a Slezska, in: Sborník z konference MORAVA 1918 | url = https://is.muni.cz/repo/1570777/Znaky_Moravy_a_Slezska.pdf | publisher = KEY Publishing s.r.o. | location = Ostrava | chapter = | pages = 58–73 | isbn = 978-80-7418-316-4 | language = cs | year = 2019 }}</ref>]] Moravská vlajka získala tento status až v rokoch 2002 až 2003, keď boli znaky a vlajky pridelené súčasným regiónom, pol storočia po zrušení provinčného systému a zavedení regionálneho systému.<ref>{{cite web | title = Zákon č. 280/1948 Sb. Zákon o krajském zřízení | url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1948-280#oddil1 | language = cs | accessdate = 2026-07-22 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20250211142519/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1948-280/#oddil1 | archivedate = 2025-02-11 }}</ref> Táto vlajka je zakotvená v hornej časti vlajok regiónov Vysočina, Juhomoravský, Olomoucký a Zlínský, ako aj v hornej časti vlajok regiónov Pardubický a Moravskoslezský. Vlajka je modrá, uprostred modrého poľa je vyobrazený bielo-červeno kockovaný orol so žltou korunou a žltou zbrojou.<ref>{{cite book | title = Historie, moravské barvy a moravská vlajka | url = https://www.mvcr.cz/clanek/historie-moravske-barvy-a-moravska-vlajka.aspx | publisher = Ministerstvo vnitra ČR | year = 2013 | language = cs }}</ref> V tejto podobe ju ačiatkom marca 2023 navrhla aj skupina poslancov Parlamentu Českej republiky v návrhu zákona, ktorý by kodifikoval podobu krajinských znakov a vlajok.<ref>{{cite web | title = Návrh poslanců Radka Vondráčka, Pavla Blažka, Petra Gazdíka, Lucie Šafránkové, Mariana Jurečky, Vlastimila Válka a dalších na vydání zákona o zemských znacích a vlajkách | url = https://www.psp.cz/sqw/text/orig2.sqw?idd=225139 | language = cs}}</ref> Návrh zákona bol postupne zaradený do programu mnohých zasadnutí Poslaneckej snemovne, kde sa však o ňom nerokovalo. Návrh, ktorý 22. januára 2026 opätovne predložil poslanec Radek Vondráček, nepočíta s vyznačením historických hraníc krajov krajinskými erbmi, ako to bolo uvedené v predchádzajúcom návrhu.<ref>{{cite web | title = Parlament České republiky. Poslanecká sněmovna. 10. volební období. 87/0. Návrh poslance Radka Vondráčka na vydání zákona o zemských znacích a vlajkách | url = https://www.psp.cz/sqw/text/orig2.sqw?idd=267037 | language = cs }}</ref> Návrh zákona výslovne zakotvuje krajské erby a vlajky v právnom poriadku, pričom sa pri ich podobe riadi veľkým štátnym erbom, a pripúšťa, že krajské erby a vlajky môže používať ktokoľvek. Jedinou podmienkou je, aby sa s nimi zaobchádzalo dôstojným spôsobom.<ref>{{cite web | title = ODok Portál. Zákon o zemských znacích a vlajkách | url = https://odok.gov.cz/portal/veklep/material/KORNDQQNALEE/ | language = cs }}</ref> == História moravskej vlajky == === Najstaršia história === [[Súbor:Nejstarší dochované barevné vyobrazení znaku markraběcí Moravy, hrad Gozzoburg v Kremži.jpeg|thumb|Najstaršie dochované farebné zobrazenie znaku markgrófskej Moravy.]] História moravskej vlajky, respektíve zástavy (ktorá je na rozdiel od vlajky pevne spojená so žrďou) je veľmi pestrá a začína v 13. storočí na pozadí usporiadania vzťahov medzi Čechmi a Moravou v rámci budovania centralizovanej monarchie posledných Přemyslovcov. Najstaršia zmienka o moravskej vlajke a jeho farbách je z kroniky Otakara Štýrskeho z prelomu 13. a 14. storočia. Ide o opis [[Bitka pri Kressenbrunne|bitky pri Kressenbrunne]], ktorá sa odohrala [[12. júl]]a [[1260]]. [[Heraldické znaky českých zemí|Znaky Čiech a Moravy]] v kronike [[Belo IV.|Bela IV.]] farbisto opísal jeho pobočník Jindřich Preissler. Na čele nastupujúceho českého vojska išiel [[Přemysl Otakar II.]], v ktorého blízkosti povievala zástava s bielym levom na červenom zamate a vedľa neho zástava s červeno-bielou šachovnicou moravského orla.<ref name="Znaky a prapory v kronice Ottokara Štýrského" /><ref>{{Cite web |title=Ottokars Österreichische Reimchronik (MGH Deutsche Chroniken V,1) |url=http://daten.digitale-sammlungen.de/~db/bsb00000779/images/index.html?id=00000779&groesser=&fip=193.174.98.30&no=&seite=226 |accessdate=2016-07-07}}</ref><ref>{{Cite web |title=Ottokar von Steiermark: 'Steirische Reimchronik' |url=http://www.handschriftencensus.de/werke/602 |publisher=www.handschriftencensus.de |accessdate=2017-08-19 }}</ref> ''Hern Dietrich Spatzmanen'' ''sach man die banier leiten:'' ''in einem rȏten samît breiten'' ''was gewohrt ein lewe wîz.'' ''ouch heten ir baniere flîz,'' (Svoje vlajky mali aj tí,) '''''die von Merhaeren wârn''':'' (ktorí pochádzali z Moravy:) '''''ein geschâchzabelten arn''''' (Šachovnicová orlica) '''''von rȏter und von wîzer varbe''''' ( červenej a bielej farbe) '''''sach man ob in begarbe''''' (nad nimi sa celkom viditeľne) '''''waejen von dem winde.''''' (viala vo vetre.)<ref>{{cite web | title = Nejstarší zmínka o praporu Moravy v kronice Ottokara Štýrského | url = http://moravskaorlice.blogspot.com/2014/09/nejstarsi-zminka-o-praporu-moravy-v.html | language = cs}}</ref> Neskôr sa farebnosť vlajky odvodzovala od farebnosti heraldického znaku.<ref name="Odborný vexilologický postoj" /> Od doby vlády Přemysla Otakara II. reprezentuje titul markgrófa moravského znak strieborno-červeno šachovaného orla so zlatou korunou a pazúrmi, ktorý pozerá vpravo a je umiestnený na modrom štíte.<ref name="vojtisek21">{{cite book | last=Vojtíšek | first=Václav | title=Naše státní znaky (staré a nynější) | publisher=Vesmír | place=Praha | year=1921 | page=21 | language=Czech}}</ref><ref name="Pícha - O klenotu znaku moravského markraběte">{{cite news | last = Pícha | first = František | title = O klenotu znaku moravského markraběte | url = | publisher = | location = Brno | booktitle = Genealogické a heraldické informace 2010: Moravská genealogická a heraldická společnost, o. s. 2011 | volume = 15 (30) | year = 2011 | číslo = | počet_stran = 174 | pages = 7-32 | isbn = | language = česky }}</ref> Najstaršie zobrazenie šachovaného orla sa nachádza v [[Gozzoburg]]u. Freskova výzdoba sálu tunajšieho hradu v [[Krems an der Donau|Kremži]] bola namaľovaná najneskoršie okolo roku 1270 (1269), alebo súvisí s novo postavenou Katarínskou kaplnkou (1267), rozhodne po 1262. V sále sa nachádzajú erby Čiech, Moravy, Rakúska a Štajerska, chýbajú však erby Korutánska a Kraňska, ktoré Přemysl Otakar II. zdedil v roku 1269.<ref name="Pícha, Krejčík - Gozzoburg">{{cite news | last = Krejčík | first = Tomáš | last2 = Pícha | first2 = František | title = Český a moravský znak ve znakové galerii v Gozzoburgu v Kremsu | location = Brno | booktitle = Genealogické a heraldické informace 2008 : Moravská genealogická a heraldická společnost, o. s. 2009 | volume = 13 (28) | year = 2009 | pages = 49-57 | issn = 0862-8963 | language = Czech }}</ref> [[Súbor:Jošt Moravský, též Lucemburský -.jpg|thumb|left|Markgróf Jošt Luxemburský, zástava s bielo-červenou šachovnicou moravského orla v Kodexe Gelnhausen (z 14/15. storočia).]] Kockovaný orol sa najneskôr od luxemburského obdobia považuje za krajinský erb Moravy.<ref name="Adamová">{{cite book | last = Adamová | first = Karolina | title = K heraldické výzdobě Staroměstské mostecké věže. Právně historický pohled, in: Pražský sborník historický | publisher = Panorama | location = Praha | volume = 15 | year = 1982 | pages = 44–62 | language = cs }}</ref> Jedným z najstarších zdokumentovaných vyobrazení zástavy s moravským orlom bolo vyobrazenie v Codex Gelnhausen, ktoré znázorňuje postavu moravského markgrófa Jobsta z Moravy s modrou zástavou, na ktorej je umiestnený moravský orol s bielo-červeným kockovaným vzorom, so žltou korunou a žltou zbrojou (logicky bez štítu).<ref name="ruzek22" /> Kódex bol napísaný niekedy v poslednej tretine 14. až prvej tretine 15. storočia.<ref>{{cite web | title = Gelnhausenův kodex (kodex A) - právní kniha. Jošt Lucemburský s moravským praporem v Jihlavské právní knize z roku 1407 na foliu 63r. | url = http://www.manuscriptorium.com/apps/index.php?direct=record&pid=AIPDIG-SOAJ__MESTSKASPRAV0TBA6E4-cs#search | language = cs }}</ref><ref>{{cite web | title = Jihlavský archiv ukázal své nejvzácnější dokumenty, jinak nepřístupné | url = https://jihlava.idnes.cz/vzacne-dokumenty-jihlavskeho-archivu-dx1-/jihlava-zpravy.aspx?c=A121101_143951_jihlava-zpravy_mv | language = cs }}</ref> Erbová listina (list) cisára [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridricha III.]] zo 7. decembra 1462, ktorý bol vydaný moravským krajinským kapitánom a maršalom českého kráľovstva Henrichom z Lipy z iniciatívy moravských stavov, bol dokumentom, ktorý počas vlády Juraja z Podiebradov zmenil pôvodnú striebornú farbu moravského orla tým, že nahradil strieborné polia erbu zlatými a vytvoril tak nový „stavovský“ erb (''color albus in glaucum sive aureum transmutetur'' (Farba biela zmenená na žltú alebo zlatú)).<ref name="vojtisek222">{{cite book | last = Vojtíšek | first = Václav | title = Naše státní znaky (staré a nynější) | publisher = Vesmír | location = Praha | pages = 22 | language = cs | year = 1921 }}</ref><ref name="Alexius Habrich, Iura primaeva Moraviae2">{{cite web | last = Habrich | first = Alexius (ed.) | title = Iura primaeva Moraviae | url = https://reader.digitale-sammlungen.de/de/fs1/object/display/bsb10542951_00038.html | location = Brno | pages = 38–42 | language = la | year = 1781 }}</ref><ref name="Josef Kalousek, Archiv český2">{{cite web | last = Kalousek | first = Josef (ed.) | title = Archiv český čili staré písemné památky české i moravské, svazek X | url = https://sources.cms.flu.cas.cz/src/index.php?s=v&action=jdi&cat=10&bookid=800&page=273&action_button.x=0&action_button.y=0 | location = Praha | pages = 273–274 | language = la | year = 1890 }}</ref><ref name="Berthold Bretholz2">{{cite book | last = Bretholz | first = Berthold | title = Das mährische Landesarchiv, Seine Geschichte, seine Bestände | location = Brno | pages = 124 | language = de la | year = 1908 }}</ref> Zverejnenie tohto listu je príkladom zasahovania do vnútorných záležitostí českých krajín, keďže ho Fridrich III. Habsburský ako rímsky cisár udelil moravským stavom. Morava však bola súčasťou českej koruny a podľa zákonov vydaných [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV.]] nemal rímsky panovník právomoc na takýto krok, keďže Morava bola pod priamou vládou českého kráľa.<ref name="starha92">{{cite web | last = Štarha | first = Ivan | title = Historie, moravské barvy a moravská vlajka, in: Veřejná správa | url = https://www.mvcr.cz/clanek/historie-moravske-barvy-a-moravska-vlajka.aspx | year = 2013 | pages = 8–9 | language = cs }}</ref> Z historického hľadiska existovalo viacero verzií moravských vlajok, ktoré sa používali súčasne v dvoch alebo troch farbách odvodených od farieb krajinského erbu, najmä v 19. storočí.<ref name="hlinomaz167">''Ke státní a zemské symbolice českého státu v období 1526–1918'', s. 167.</ref> [[Súbor:Slavobrána postavená v Kuníně v roce 1845 u příležitosti návštěvy arcivévody Františka Karla, kolorovaná litografie.png|thumb|Slávnostná brána postavená v [[Kunín|Kuníne]] v roku 1845 pri príležitosti návštevy arcivojvodu [[František Karol Habsburský|Františka Karola]]. Čierno-žltú a červeno-bielu dvojfarebnú vlajku vlajúcu na vežiach dobový popis označuje za rakúske farby a moravské krajinské farby.]] Na začiatku 19. storočia bola Morava neautonómnou krajinou, ktorá od roku 1804 patrila k [[Rakúske cisárstvo|Rakúskej ríši]], ktorá vznikla krátko pred konečným rozpadom [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Bola jednou z takzvaných korunných krajín, na čele ktorej stál krajský miestodržiteľ. Podliehala predpisom vydávaným ústredím štátu vo Viedni. Z predchádzajúceho obdobia je známych len málo dôkazov o používaní moravských krajinských farieb. Moravským panovníkom bol cisár a keďže titul markgrófa bol len jedným z mnohých, ktoré mal, nepotreboval preň osobitné obrazové stvárnenie. Takmer počas celej prvej polovice 19. storočia nemali krajinské farby taký význam, aký mali od jeho polovice ďalej. Právomoci orgánov stavovskej správy krajiny boli obmedzené. Nemali právomoc zastupovať ani byť zastupované. Krajinská samospráva získala pomerne rozsiahle právomoci až s vydaním decembrovej ústavy v roku 1861, po ktorej boli prijaté jednotlivé krajinské ústavy. V nich, ani v žiadnom dokumente nižšej právnej sily, však neboli stanovené krajské farby ani krajinské vlajky. Tieto pojmy síce v 19. storočí existovali, ale boli prázdne, t. j. neboli právne vymedzené ani všeobecne, ani konkrétne. Pri opise obdobia pred rokom 1918 teda nemožno uviesť, že „krajinská vlajka Moravského markgrófstva bola žlto-červená, horizontálne rozdelená dvojfarebná vlajka“, pretože tak nebola stanovená v žiadnom právnom dokumente. Dá sa len povedať, že „ako krajinské farby používali orgány krajského samosprávneho zriadenia v rokoch 1848–1918 červenú a žltú“, alebo, ak je to odôvodniteľné, „ako vlajku Moravy používali orgány krajinského samosprávneho zriadenia v rokoch 1848–1918 červeno-žltú dvojfarebnú vlajku“. [[Súbor:Cockade of Moravia, the historical land of the Czech Republic, red-white-blue.svg|thumb|right|V Vreckovom slovníku pre novinárov a konverzáciu od Ludvíka Rittera (''Kapesní slovníček novinářský a konverzační''), ktorý vyšiel v roku 1851, sa o farbách kokárd uvádza: "''Kokarda je rozeta alebo okrúhla mašľa na klobúku alebo kabáte, ktorou sa označuje určitý postoj, národnosť, jednota, obec atď. Keď ju nosia ženy, pripínajú si ju do vlasov alebo na hruď. Známy sú kokardy rôznych politických prúdov z roku 1848, predovšetkým tie slovanské, '''červeno-bielo-modré''', potom čierno-červeno-žltá farba nemeckej strany a jej rôznorodé spory. Cisársko-rakúska vlajka, ktorú u nás nosí armáda, je čierno-žltá, česká a poľská vlajka je bielo-červená, '''moravská alebo dokonca česko-moravská, potom južnoslovanská, ako slovanská'''. Rusínská kokarda je žlto-modrá, maďarská a revolučná poľská červeno-bielo-zelená, pruská čierno-biela atď. V Prahe sú od roku 1849 všetky kokardy pre súkromné osoby bez rozdielu zakázané.''".]] Chýbajúci zákonný predpis vysvetľuje skutočnosť, že v publikáciách z tohto obdobia sú „krajinské vlajky“ uvádzané rôzne. Autori ich väčšinou odvádzali na základe niekoľkých skutočne známych vlajok a heraldických pravidiel príslušných erbov. Osobitným problémom na Morave v 19. storočí bola skutočnosť, že moravský erb sa vyskytoval v dvoch podobách. Jejím historickým, po stáročia používaným a oficiálne platným úradným opisom cisárskeho znaku, predpísaným symbolom, bol striebro-červeno šachovnicovo usporiadaný orol so zlatou korunou a zbrojou na modrom poli štítu. Avšak povolenie cisára Fridricha III. Habsburského v listine zo 7. decembra 1462 na používanie šachovnicového orla v zlatých a červených farbách, hoci sa táto úprava v praxi nepresadila, viedlo k tomu, po tom, čo sa listina na prelome 18. a 19. storočia dostala predovšetkým do povedomia predstaviteľov moravskej krajinskej správy, najmä od 30. a 40. rokov 19. storočia, k stále silnejším snahám krajinskej správy o uznanie listiny cisárom. A hoci ju až do roku 1915 neuznal, z viacerých vyhlásení viedenských úradov vyplývalo, že sa nebránia používaniu zlatého a červeného šachovnicového vzoru na orlici. Po celé 19. storočie sa teda kládla otázka, či má platná, avšak oficiálne neúčinná erbová listina Fridricha III. Habsburského prednosť pred historicky používaným a potvrdeným erbom Moravy. Otázka farieb krajiny, s ktorou súvisela otázka podoby (prípadnej) krajinskej vlajky, bola samozrejme ovplyvnená rozdielnymi názormi na správnosť (platnosť) krajinského erbu.<ref name="Pícha - Moravské barvy a vlajky v revolučním roce 1848">{{cite book | last = Pícha | first = František | title = Moravské barvy a vlajky v revolučním roce 1848, in: Genealogické a heraldické informace 2017 : Moravská genealogická a heraldická společnost, o. s. 2018 | location = Brno | volume = 22 (37) | year = 2018 | pages = 40–41 | isbn = | language = cs }}</ref> Podľa niektorých autorov je moravská vlajka bielo-červeno-modrá, s horizontálnymi pruhmi v tomto poradí.<ref name="brozek50">{{cite book | last = Brožek | first = Aleš | title = Lexikon vlajek a znaků zemí světa | publisher = Kartografie | location = Praha | year = 2003 | pages = 50 | isbn = 8070117761 | language = cs }}</ref> Táto farebná kombinácia bola symbolom moravských vlastencov v 19. storočí. <gallery> Súbor:Modrobílá historická vlajka Moravy (1611).png|Modro-biela (modrá a biela) historická vlajka, ktorá sa spomína vedľa modrej vlajky s moravským krajinským erbom („krajinský erb toho istého markgrófstva“) v správach z roku 1611, v ktorých sa opisuje príchod kráľa [[Matej (Svätá rímska ríša)|Mateja II.]] do Prahy a jeho korunovácia. Súbor:Red-white historical flag of Moravia (from the first half of the 19th century to the beginning of the 20th century).svg|Červeno-biela dvojfarebnosť, ktorá sa používala až do začiatku 20. storočia. Súbor:Red-white-blue historical flag of Moravia (from the middle of the 19th century to the beginning of the 20th century).svg|Červeno-bielo-modrá trikolóra, ktorá sa používala v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia.<ref name="Jan Havelka">{{Cite journal | last = Havelka | first = Jan | title = Erb a zemské barvy markkrabství moravského | journal = Komenský | access-date = 2015-12-15 | year = 1880 | number = 29 | pages = 454–455 | url = http://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=uiug.30112042804044;view=1up;seq=463 | language = cs}}</ref><ref name="Orlice, časopis politický">{{Cite journal | title = O barvách praporů (8. 9. 1888) | journal = Orlice, časopis politický | location = Telč | year = 1888 | number = 19 | pages = Příloha Orlice k číslu 19 | language = cs}}</ref> Súbor:Red-yellow historical flag of Moravia (from the middle of the 19th century or from the 2nd half of the 19th century to the beginning of the 20th century).svg|Dvojfarebná červeno-žltá vlajka. Ďalšia z historických vlajok Moravy z druhej polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia. </gallery> === Po roku 1992 === Podľa zákona o štátnych symboloch Českej republiky (zákon č. 3/1993 Sb., prijatý [[Parlament Českej republiky|parlamentom]]) zo 17. decembra 1992, platný od 29. decembra 1992, účinný od 1. januára 1993) je vlajka ČR ([[Vlajka Česka|česká vlajka]]) jedným zo štátnych symbolov. Farby na vlajke sú modrá (žrďový klin), biela a červená (horný a dolný pruh). Ešte pred vznikom Českej republiky bola pre legitimizáciu farieb modrá farba žrďového modrého klinu štátnej vlajky vyložená, okrem iného, ako farba historickej krajiny Morava (§ 4 Státní vlajka: „Její barvy mají odpovídat základním polím na státním znaku, v případě České republiky tedy barvám erbu českého a moravského. (...) Navrhovaná vlajka České republiky vznikla na základě dlouhých odborných historických a politických jednání, jejichž výsledkem byl zákon č. 252/Sb. ze 30. 3. 1920, jako vlajka nového československého státu, o jehož zrod se zasloužili především politici a občané české národnosti. Původní česká bílo-červená vlajka, odvozená od barev českého znaku, byla doplněna klínem, jehož modrá barva byla převzata nejen ze znaku slovenského, ale i z moravského a podkarpatoruského. (...).“).<ref name="Zákon ČNR o státních symbolech České republiky_návrh 1992">{{Cite web | title = Návrh zákona České národní rady ze dne 4. prosince 1992 o státních symbolech České republiky | url = http://www.psp.cz/eknih/1992cnr/tisky/t0189_00.htm | accessdate = 2017-02-24 }}</ref><ref name="Zákon ČNR z 17. 12. 1992 o státních symbolech ČR">{{Cite web | title = Zákon České národní rady ze dne 17. prosince 1992 (zákon č. 3/1993 Sb.) o státních symbolech České republiky | url = http://www.psp.cz/docs/laws/1993/3.html | accessdate = 2017-08-19 }}</ref> === Moravská vlajka na vlajkách krajov === [[Súbor:Moravská orlice.jpg|thumb|right|Historická vlajka Moravy]] <gallery> Súbor:Flag of Pardubice Region.svg|Vlajka Pardubického kraja Súbor:Flag of Vysocina Region.svg|Vlajka kraja Vysočina Súbor:Flag of Olomouc Region.svg|Vlajka Olomouckého kraja Súbor:Flag of Moravian-Silesian Region.svg|Vlajka Moravsko-Sliezského kraja Súbor:Flag of Zlin Region.svg|Vlajka Zlínskeho kraja </gallery> === Odborné vexilologické stanovisko === Odborný vexilologický postoj k moravskej krajinskej vlajke z 1. júna 2013: „Vzhľadom k súčasnej neexistencii zemského zriadenia v ČR nemôže existovať ani oficiálna zemská vlajka Moravy. V súčasnej dobe je moravská identita štátoprávne vyjadrená a zastúpená na krajských vlajkách v podobe poľa s moravskou orlicou (podobne ako so sliezskou orlicou), ktorá je prevzatá z veľkého štátneho znaku ČR. Ďalšie, v súčasnej dobe sa vyskytujúce vlajky a zástavy s moravskými symbolmi, považujeme za symboly historické, v minulých obdobiach na území Moravy používané, ktoré možno ako historické vlajky a zástavy vyvesovať, no vždy v poradí až za vlajkami oficiálnymi, teda za vlajkou štátnou, krajskou, mestskou a obecnou. Ako historicky najvhodnejšou moravskou vlajkou a zástavou sa javí ich najstaršia doložená podoba, teda modrý list s bielo-červenou šachovnicovou orlicou.“<ref name="Odborný vexilologický postoj" /> <gallery> Súbor:Historická moravská vlajka.png|Historická vlajka moravskej krajiny v podobe modrého listu s bielo-červeno kockovanou orlicou so žltou korunou a zbrojou. Súbor:Flag of Moravia with eagle.svg|Moravská vlajka so zlato-červeno kockovanou orlicou, používaná niektorými priaznivcami moravského hnutia z dôvodu možnej zámeny s&nbsp;inými vlajkami </gallery> == Externé odkazy == {{Commonscat|Flags of Moravia|Vlajka Moravy}} * [https://moravskavlajka.blogspot.com/ Moravská vlajka] == Referencie == <references/> [[Kategória:Vlajky]] [[Kategória:Morava]] ex4smxn3870nazidnhcj09kwt3glkls 0 350648 8252888 8070621 2026-07-24T12:36:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252888 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Linkin Park]] | Názov = A Thousand Suns | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[Alternatívny rock]] | Dĺžka = 47:56 | Dátum vydania = 14. september 2010 | Miesto nahratia = 2008 – 2010 | Popis = | Vydavateľ = [[Warner Bros. Records]] | Producent = [[Rick Rubin]], [[Mike Shinoda]] | Skladateľ = | Recenzie = * [[Allmusic]] {{Rating|2.5|5}}<ref name="Allmusic Review">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/album/r1943041 |titul=allmusic ((( A Thousand Suns > Overview))) |priezvisko=Erlewine |meno=Stephen Thomas |dátum prístupu=2010-09-13}}</ref> * [[Artistdirect]] {{Rating|5|5}}<ref name="Artistdirect">{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.artistdirect.com/entertainment-news/article/linkin-park-a-thousand-suns-review-5-out-of-5-stars/7637042 |titul =Linkin Park "A Thousand Suns" Review — 5 out of 5 Stars | priezvisko=Florino |meno=Rick |vydavateľ=[[Artistdirect]]|dátum vydania=13. september 2010|dátum prístupu= 2010-09-13 }}</ref> * [[BBC Music]] (mixed)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bbc.co.uk/music/reviews/88j9|titul= Linkin Park A Thousand Suns Review|priezvisko= Diver|meno=Mike|vydavateľ=[[BBC Music]]|dátum vydania=15. september 2010|dátum prístupu=2010-09-16}}</ref> * ''[[Entertainment Weekly]]'' (B)<ref name="EW">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ew.com/ew/article/0,,20419720,00.html |titul=A Thousand Suns |3=Music |4=EW.com |priezvisko=Greenblatt |meno=Leah |vydavateľ=[[Entertainment Weekly]] |dátum vydania=8. september 2010 |dátum prístupu=2010-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100910235054/http://www.ew.com/ew/article/0,,20419720,00.html |dátum archivácie=2010-09-10 }}</ref> * ''[[Kerrang!]]'' {{Rating|4|5}}<ref name="Kerrang Review">{{Citácia periodika| priezvisko = Winwood| meno = Ian| dátum vydania = 8. september 2010| titul = Linkin Park Bring the Noise and the Message on Impressive Fourth Album| periodikum = [[Kerrang!]] | vydavateľ = [[Bauer Media Group]]| miesto = [[Nemecko]]| issn = | url = http://www.lpassociation.com/forums/showthread.php?t=31847| dátum prístupu = 2010-09-08}}</ref> * ''[[New York Daily News]]'' {{Rating|1|5}}<ref name="Jim Farber">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/music/2010/09/07/2010-09-07_linkin_parks_a_thousand_suns_tries_to_go_surreal_but_simply_steals_others_cliche.html?r=entertainment/|titul=Linkin Park's 'A Thousand Suns' tries to go surreal but simply steals others' cliches|vydavateľ=[[New York Daily News]]|autor=Jim Farber|dátum prístupu=2010-09-03}}</ref> * ''[[Rock Sound]]'' (7/10)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rocksound.tv/reviews/article/linkin-park-a-thousand-suns|titul=Linkin Park - A Thousand Suns|priezvisko=Walker|meno=Jen|vydavateľ=[[Rock Sound]]|dátum vydania=10. september 2010|dátum prístupu=2010-09-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20100916044728/http://www.rocksound.tv/reviews/article/linkin-park-a-thousand-suns|dátum archivácie=2010-09-16}}</ref> * ''[[Rolling Stone]]'' {{Rating|3|5}}<ref name="RS">{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.rollingstone.com/music/albumreviews/a-thousand-suns-20100913|titul= A Thousand Suns by Linkin Park|priezvisko= Rosen|meno= Jody|vydavateľ=[[Rolling Stone]]|dátum vydania= 13. september 2010|dátum prístupu= 2011-02-18}}</ref> * ''[[Spin magazine|Spin]]'' (6/10)<ref name="Spin">{{Citácia elektronického dokumentu|url = http://www.spin.com/reviews/linkin-park-thousand-suns-machine-shopwarner-bros|titul = Linkin Park, 'A Thousand Suns' (Machine Shop/Warner Bros.)|priezvisko=Wood|meno=Mikael|vydavateľ=[[Spin]]|dátum vydania=13. september 2010|dátum prístupu=2010-09-13}}</ref> * [[Sputnikmusic]] {{Rating|3.5|5}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sputnikmusic.com/review/38969/Linkin-Park-A-Thousand-Suns/ |titul=Linkin Park - A Thousand Suns |priezvisko=Sylvia |meno=Dave de |vydavateľ=[[Sputnikmusic]] |dátum prístupu=8. september 2010}}</ref> | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Minutes to Midnight]] <br/> (2007) | Tento album = '''A Thousand Suns''' <br/> (2010) | Nasledujúci album = [[Living Things]] <br/> (2012) | Allmusic = | Misc = {{Single |Názov=A Thousand Suns |Farba pozadia=#B0C4DE |Singel 1=[[The Catalyst]] |Singel 1 dátum=2. august 2010 |Singel 2=[[Waiting for the End]] |Singel 2 dátum=1. október 2010 |Singel 3=[[Burning in the Skies]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.music-news.com/shownews.asp?H=Linkin-Park-announce-new-single-Burning-In-The-Skies&nItemID=38813| titul= Linkin Park announce new single 'Burning In The Skies'| dátum vydania= 21. január 2011| dátum prístupu= 2011-01-22}}</ref> |Singel 3 dátum=21. marec 2011 }} }} '''''A Thousand Suns''''' je štvrtý štúdiový album [[USA|americkej]] [[rock]]ovej skupiny [[Linkin Park]]. Bol vydaný 14. septembra 2010. Z albumu boli vydané tri single „[[The Catalyst]]“, „[[Waiting for the End]]“ a „[[Burning in the Skies]]“. V Marci 2011 kapela vydala upravenú verziu skladby „[[Iridescent]]“, ktorá bola určená pre film [[Transformers: Dark of the Moon]]. Upravená verzia, ktorá má o niečo kratšiu stopáž, ale rýchlejšie tempo sa v júni 2011 dočkala aj svojho videoklipu. ''A Thousand Suns'' je [[Konceptuálny album|koncepčný album]] zaoberajúci sa ľudským strachom pred [[jadrová vojna|jadrovou vojnou]].<ref name="Jason Truen">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.themusicnetwork.com/reviews/album/2010/09/03/album-review-linkin-park-a-thousand-suns-track-by-track//|titul=Album review: Linkin Park, A Thousand Suns (track-by-track)|vydavateľ=The Music Network |autor=Treuen, Jason|dátum prístupu=2010-09-03}}</ref><ref name="Jordy Kasko">{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.reviewrinserepeat.com/artist/linkin-park/album/a-thousand-suns/review|titul= Linkin Park - A Thousand Suns|priezvisko= Kasko|meno= Jordy|dátum vydania= 10. september 2010|dátum prístupu= 2010-09-11|url archívu= https://web.archive.org/web/20100912001511/http://www.reviewrinserepeat.com/artist/linkin-park/album/a-thousand-suns/review|dátum archivácie= 2010-09-12}}</ref> Album ako celok bol prirovnávaný k [[progresívny rock|progresívnemu rockovému]] albumu a bol porovnávaný s albumami ''[[The Dark Side of the Moon]]'' kapely [[Pink Floyd]] a ''[[Kid A]]'' skupiny [[Radiohead]].<ref name="Jordy Kasko"/> ==Zoznam skladieb== {{Zoznam skladieb | jeden textár = [[Linkin Park]], ak nie je uvedené inak | titul1 = The Requiem | dĺžka1 = 2:01 | titul2 = The Radiance | poznámka2 = featuring časť interview s [[Robert Oppenheimer|Robertom Oppenheimerom]] | dĺžka2 = 0:57 | titul3 = [[Burning in the Skies]] | dĺžka3 = 4:13 | titul4 = Empty Spaces | dĺžka4 = 0:18 | titul5 = When They Come for Me | dĺžka5 = 4:53 | titul6 = Robot Boy | dĺžka6 = 4:29 | titul7 = Jornada del Muerto | dĺžka7 = 1:34 | titul8 = [[Waiting for the End]] | dĺžka8 = 3:51 | titul9 = Blackout | dĺžka9 = 4:39 | titul10 = Wretches and Kings | poznámka10 = featuring časť interview s [[Mario Savio|Mariom Saviom]] | dĺžka10 = 4:10 | titul11 = Wisdom, Justice, and Love | poznámka11 = Linkin Park, [[Martin Luther King, Jr.]] | dĺžka11 = 1:38 | titul12 = Iridescent | dĺžka12 = 4:56 | titul13 = Fallout | dĺžka13 = 1:23 | titul14 = [[The Catalyst]] | dĺžka14 = 5:42 | titul15 = The Messenger | dĺžka15 = 3:01 }} ==Zostava== {{col-begin|šírka=75%}} {{col-2|šírka=75%}} '''Linkin Park''' * [[Chester Bennington]] – [[spev]], [[perkusie]], [[rytmická gitara]] v „Iridescent“ * [[Brad Delson]] – [[sólová gitara]], [[perkusie]], [[Klávesové nástroje|klávesy]], [[sprievodný spev]] * [[Mike Shinoda]] – [[spev]], [[klávesové nástroje|klávesy]], [[rytmická gitara]] * Dave "Phoenix" Farrell – [[basová gitara]], [[sprievodný spev]] * [[Joe Hahn]] – [[turntablism|turntable]], [[syntetizátor]], [[Samplovanie|sample]], [[sprievodný spev]] * Rob Bourdon – [[bicie]], [[perkusie]] '''Hlavná produkcia''' * [[Rick Rubin]] – [[Hudobný producent|producent]] * [[Mike Shinoda]] – producent, [[Zvukový inžinier|zvukár]], [[výtvarný režisér]], [[Pro Tools]] '''Ďalší''' * [[Martin Luther King, Jr.]] – reč/rečník/hovorená časť – „Wisdom, Justice, and Love“ * [[Robert Oppenheimer]] – odpovedajúci na otázky – „The Radiance“ * [[Mario Savio]] – reč/rečník/hovorená časť ("Bodies upon the gears" reč) – „Wretches and Kings“ {{col-2|šírka=75%}} '''Produkcia''' * Neal Avron – [[Mixovanie hudby|mixovanie]] * Kymm Britton – propagácia * Anton Brooks – propagácia * Lindsay Chase – production coordination * Brad Delson – [[Pro Tools]] * Ryan DeMarti – koordinácia produkcie, [[A&R]] * Nicolas Fournier – asistent * Joe Hahn – výtvarný režisér * Jerry Johnson – technik bicích nástrojov * Liza Joseph – [[A&R]] * Frank Maddocks – výtvarný dozor, dizajn, výtvarný režisér * Ethan Mates – inžinier, [[Pro Tools]] * Vlado Meller – [[mastering]] * Josh Newell – inžinier, [[Pro Tools]] * Czeslaw "NoBraiN" Sakowski – [[Programovanie]] * Mark Santangelo – asistent * Peter Standish – marketing * Josh Vanover – [[Grafika obalu|grafika]], výtvarný režisér * Ellen Wakayama – výtvarný režisér * Tom Whalley – [[A&R]] {{col-2|šírka=75%}} {{col-end|šírka=75%}} ==Pozície v rebríčkoch a certifikácie== {{col-begin}} {{col-2}} ===Rebríčky=== {| class="wikitable sortable" !Rebríček (2010) !Vrcholová<br>pozícia |- |[[ARIA Charts|Australian Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://australian-charts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=australian-charts - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=australian-charts |dátum prístupu=2010-09-19}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Ö3 Austria Top 40|Austria Albums Top 75]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://austriancharts.at/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=Linkin Park - A Thousand Suns - austriancharts.at|vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-10-04}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Ultratop 50|Belgian Albums Chart]] (Flámsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=ultratop.be - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=ULTRATOP & Hung Medien / hitparade.ch |dátum prístupu=2010-09-24}}</ref> |align="center"|2 |- |[[Ultratop 50|Belgian Albums Chart]] (Valónsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ultratop.be/fr/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=ultratop.be - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=ULTRATOP & Hung Medien / hitparade.ch |dátum prístupu=2010-09-17}}</ref> |align="center"|4 |- |[[Canadian Albums Chart]]<ref name="LP Billboard">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.billboard.com/#/album/linkin-park/a-thousand-suns/1389392 |titul=A Thousand Suns - Linkin Park | Billboard.com |vydavateľ=[[Billboard]] |dátum prístupu=2010-09-24}}</ref> |align="center"|1 |- |Czech Republic Albums Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?hitp=P |titul=Hitparáda - TOP50 Prodejní |dátum prístupu=2010-09-23}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Tracklisten|Danish Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a|titul=Danish Albums Chart|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2010-09-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20120406004216/http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a|dátum archivácie=2012-04-06}}</ref> |align="center"|2 |- |[[International Federation of the Phonographic Industry|European Top Albums Chart]]<ref name="LP Billboard"/> |align="center"|1 |- |[[Finland's Official List|Finnish Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Linkin Park: A Thousand Suns |url=http://www.ifpi.fi/tilastot/virallinen-lista/artistit/linkin+park/a+thousand+suns |jazyk=Fi |vydavateľ=IFPI.fi |dátum prístupu=2010-09-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110826050204/http://ifpi.fi/tilastot/virallinen-lista/artistit/linkin%20park/a%20thousand%20suns |dátum archivácie=2011-08-26 }}</ref> |align="center"|6 |- |[[Syndicat National de l'Édition Phonographique|French Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Linkin Park dans les charts français |url=http://www.chartsinfrance.net/Linkin-Park/charts.html |jazyk=Fr |vydavateľ=Chartsinfrance.net |dátum prístupu=2010-09-22}}</ref> |align="center"|4 |- |[[Media Control Charts|German Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.kulturnews.de/knde/news.php?id=1337&artist=Linkin%20Park |titul=Linkin Park entern Platz 1 der Charts |vydavateľ=kulturnews.de |dátum prístupu=2010-09-22}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Greek Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://greekcharts.com/search.asp?cat=a&search=linki+park |titul=greekcharts.com - Greek charts portal |vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-10-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120317001046/http://greekcharts.com/search.asp?cat=a&search=linki+park |dátum archivácie=2012-03-17 }}</ref> |align="center"|2 |- |[[Mahasz|Hungarian Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mahasz.hu/?menu=slagerlistak&menu2=archivum&lista=top40&ev=2010&het=37&submit_=Keres%E9s|titul=MAHASZ - Magyar Hanglemezkiadók Szövetsége |vydavateľ=mahasz.hu |date= |dátum prístupu=2010-09-15}}</ref> |align="center"|3 |- |[[Irish Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240002&arch=t&lyr=2010&year=2010&week=37 |titul=Top 75 Artist Album, Week Ending 16 September 2010 |dátum prístupu=2010-09-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120524053807/http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240002&arch=t&lyr=2010&year=2010&week=37 |dátum archivácie=2012-05-24 }}</ref> |align="center"|3 |- |[[Federation of the Italian Music Industry|Italian Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.fimi.it/classifiche_artisti.php |titul=FIMI - Federazione Industria Musicale Italiana - Classifiche |vydavateľ=fimi.it |dátum prístupu=2010-09-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150326032507/http://www.fimi.it/classifiche_artisti.php |dátum archivácie=2015-03-26 }}</ref> |align="center"|1 |- |[[Oricon|Japanese Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.oricon.co.jp/prof/artist/259828/products/music/883463/1/ |titul=ア・サウザンド・サンズ リンキン・パーク |vydavateľ=[[Oricon]] Style |dátum prístupu=2010-09-22}}</ref> |align="center"|2 |- |[[MegaCharts|Netherlands Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://swisscharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a|titul=Dutch Albums Chart |vydavateľ=Hung Medien / hitparade.ch |dátum prístupu=2010-09-18}}</ref> |align="center"|7 |- |[[Recording Industry Association of New Zealand|New Zealand Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=charts.org.nz - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180325124306/http://charts.org.nz//showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |dátum archivácie=2018-03-25 }}</ref> |align="center"|1 |- |[[VG-lista|Norwegian Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://norwegiancharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=norwegiancharts.com - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-09-23}}</ref> |align="center"|4 |- |[[Polish Music Charts|Polish Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://olis.onyx.pl/listy/index.asp?lang=en|titul=olis.onyx.pl - Oficjalna lista sprzedaży :: OLIS - Official Retail Sales Chart |vydavateľ=OLIS |dátum prístupu=2010-09-26}}</ref> |align="center"|2 |- |[[Associação Fonográfica Portuguesa|Portuguese Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://portuguesecharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=portuguescharts.com - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-09-22}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Russian Music Charts|Russian Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://lenta.ru/articles/2010/10/08/chart/ |titul=Russia Top 25. Albums |dátum prístupu=2010-10-08}}</ref> |align="center"|3 |- |[[Productores de Música de España|Spanish Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://spanishcharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=spanishcharts.com - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-09-25}}</ref> |align="center"|3 |- |[[Sverigetopplistan|Swedish Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=swedishcharts.com - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-09-24}}</ref> |align="center"|5 |- |[[Swiss Music Charts|Swiss Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://swisscharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=Linkin Park - A Thousand Suns - swisscharts.com|vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-10-04}}</ref> |align="center"|1 |- |[[UK Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archive Chart|url=http://www.theofficialcharts.com/archive-chart/_/3/2010-09-25/|work=[[UK Albums Chart]]|vydavateľ=[[The Official Charts Company]]|dátum prístupu=2010-09-19}}</ref> |align="center"|2 |- |US [[Billboard 200|''Billboard'' 200]]<ref name="LP Billboard"/> |align="center"|1 |- |US Alternative Albums (''[[Billboard charts#Albums|Billboard]]'')<ref name="LP Billboard"/> |align="center"|1 |- |US Rock Albums (''[[Billboard charts#Albums|Billboard]]'')<ref name="LP Billboard"/> |align="center"|1 |} {{col-2}} ===Certifikácie=== {| class="wikitable" style="text-align:center;" !Krajina !Prevádzkovateľ ![[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Certifikácie]] |- | style="text-align:left;"|Austrália |[[Australian Recording Industry Association|ARIA]] |Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.linkin-park.it/news.php?item.1212.3|titul=Linkin Park.it - Mike e Chester a NovaFM|dátum prístupu=2011-04-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20120419151043/http://www.linkin-park.it/news.php?item.1212.3|dátum archivácie=2012-04-19}}</ref> |- | style="text-align:left;"|Rakúsko |[[International Federation of the Phonographic Industry|IFPI]] |Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ifpi.at/?section=goldplatin |titul=IFPI Austria - Gold & Platin |vydavateľ=IFPI Austria |jazyk=De |dátum prístupu=2010-10-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081216161149/http://www.ifpi.at/?section=goldplatin |dátum archivácie=2008-12-16 }}</ref> |- | style="text-align:left;"|Kanada |[[Canadian Recording Industry Association|CRIA]] |Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.cria.ca/goldplat.php#archives |titul=Gold & Platinum Certification – January 2011 |vydavateľ=[[Canadian Recording Industry Association]] |dátum prístupu=2011-03-09 }}</ref> |- | style="text-align:left;"|Dánsko |IFPI |style="text-align:center;"|Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ifpi.dk/index.php?pk_menu=287|titul=Guld og platin 2011|dátum vydania=10. január 2011|vydavateľ=[[International Federation of the Phonographic Industry]]|jazyk=Da|dátum prístupu=2011-02-16}}</ref> |- | style="text-align:left;"|Fínsko |ÄKT/IFPI |Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ifpi.fi/tilastot/kultalevyt/2010/ulkomaiset/albumit |titul=IFPI Finland - Gold & Platin |vydavateľ=IFPI Finland |dátum prístupu=2011-01-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120926225747/http://www.ifpi.fi/tilastot/kultalevyt/2010/ulkomaiset/albumit |dátum archivácie=2012-09-26 }}</ref> |- | style="text-align:left;"|Nemecko |[[Bundesverband Musikindustrie|BVMI]] |Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kulturnews.de/knde/news.php?id=1337&artist=Linkin%20Park|titul=Linkin Park entern Platz 1 der Charts|dátum prístupu=2011-04-03|dátum vydania=22. september 2010}}</ref> |- | style="text-align:left;"|Japonsko |[[RIAJ]] |Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=ゴールド等認定作品一覧　2010年9月 | url=http://www.riaj.or.jp/data/others/gold/201009.html | vydavateľ=[[RIAJ]] | jazyk=Ja | dátum vydania=10. október 2010 | dátum prístupu=2010-11-10 | url archívu=https://web.archive.org/web/20101129035131/http://riaj.or.jp/data/others/gold/201009.html | dátum archivácie=2010-11-29 }}</ref> |- | style="text-align:left;"|Nový Zéland |[[Recording Industry Association of New Zealand|RIANZ]] |align="center"|Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rianz.org.nz/rianz/chart.asp |titul=RIANZ New Zealand Top 40 Albums Chart No:1741 |dátum vydania=4. október 2010 |vydavateľ=[[Recording Industry Association of New Zealand]]|dátum prístupu=2010-10-05}}</ref> |- | style="text-align:left;"|Poľsko |[[Polish Music Charts|ZPAV/OLiS]] |align="center"|Platina<ref>[http://www.zpav.pl/rankingi/wyroznienia/platynowe/index.php zpav.pl] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100413120449/http://www.zpav.pl/rankingi/wyroznienia/platynowe/index.php |date=2010-04-13 }} Platynowe CD</ref> |- | style="text-align:left;"|Portugalsko |[[Associação Fonográfica Portuguesa|AFP]] |align="center"|Platina<ref>[http://www.artistas-espectaculos.com/topafp/pt/ "A&E: TOP OFICIAL DA ASSOCIAÇÃO FONOGRÀFICA PORTUGUESA"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100715192723/http://www.artistas-espectaculos.com/topafp/pt/ |date=2010-07-15 }}. Week 41, 2010. artistas-espectaculos.com. Retrieved 2010-10-14.</ref> |- | style="text-align:left;"|Rusko |NFPP |align="center"|Platina<ref>[http://lenta.ru/articles/2011/02/05/chart/]. lenta.ru. Retrieved 2011-02-09.</ref> |- | style="text-align:left;"|Švajčiarsko |IFPI |Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://swisscharts.com/awards.asp?year=2010 |titul=The Official Swiss Charts and Music Community: Awards 2010 |vydavateľ=swisscharts.com|dátum prístupu=2010-10-10}}</ref> |- | style="text-align:left;"|Spojené kráľovstvo |[[British Phonographic Industry|BPI]] |Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx |titul=Certified Awards Search |vydavateľ=[[British Phonographic Industry|BPI]] |dátum prístupu=2010-09-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171006162141/https://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx |dátum archivácie=2017-10-06 }}</ref> |- | style="text-align:left;"|USA |[[Recording Industry Association of America|RIAA]] |Zlato<ref>http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=&artist=Linkin%20Park&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=1&endMonth=1&startYear=1958&endYear=2010&sort=Artist&perPage=25</ref> |} {{col-end}} == Referencie == {{reflist|2}} {{Linkin Park}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2010]] [[Kategória:Albumy Linkin Park]] [[Kategória:Koncepčné albumy]] [[Kategória:Albumy Warner Bros. Records]] [[Kategória:Hudobné albumy produkované Rickom Rubinom]] 0zz4quf0tesingr1v9qovzpc8l0ja2o 0 352913 8252883 7655448 2026-07-24T12:25:40Z IroningBead777 300837 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|1|0 */ 8252883 wikitext text/x-wiki [[Súbor:SpoolsOfThread.jpg|náhľad|vpravo|Cievky s niťami]] '''Niť''' je [[vlákno]], alebo viacero spradených vláken na [[šitie]] alebo [[tkanie]]. Na rozdiel od [[priadza|priadze]] je niť všeobecný, širší pojem pre textilné vlákno, z ktorých sa priadza skladá. Vhodný výber šijacích nití má vplyv na kvalitu odevu. ==Druhy== Nite môžu byť vyrobené z prírodných (napr. [[bavlna]]) alebo umelých vláken (napr. [[polyesterové vlákna|polyester]] ale aj [[sklenené vlákna|sklenené vlákno]]). Väčšinou ich možno rozdeliť na *''tvrdé'' *''mäkké'' *''lesklé'' *''matné''<br>často používané v [[obuvníctvo|obuvníctve]]. Strojové nite se vyrábajú ako ''vrchné'' a ''spodné'' (rozlišované hlavne v odevných podnikoch).<br>Správne šijacie nite určíme podľa druhu tkaniny, z ktorej chceme vytvoriť odev. '''Niť by mala mať rovnaké, alebo podobné vlastnosti, ako tkanina.''' Rozdiel v materiále tkaniny a nite by bol najviac badateľný po prvom praní (napríklad bavlnená [[Tkanina (textil)|tkanina]] s polyesterovou niťou by sa po praní odevu zrazila, ale niť by ostala nezrazená) ===Prírodné=== Vyrobené z prírodných vlákien. Mali by používať na prírodné tkaniny, ako bavlna, ľan a prírodný hodváb. *[[bavlna|Bavlnené]]<br>spodné, vrchné,imitácia šijacieho hodvábu, obuvnícke, špeciálne (knihárske,rukavičkárske a pod.), stehovky *[[ľan|Ľanové]]<br>ručné, obuvnícke, strojové, sedlárske *Z [[prírodný hodváb|prírodného hodvábu]]<br>spájanie jemných textílií, vyšívanie dierok ===Syntetické=== Vyrobené zo syntetických vlákien. Mali by sa používať na syntetické tkaniny. *'''Hladké'''<br>podľa materiálu<br>polyamidové, polyesterové, viskózové<br>Hladké šijacie nite zo 100% [[polyesterové vlákna|polyesterových]] šicích nití sú najpevnejšie a najpoužívanejšie. Švy sú pevné, vo švoch majú pekný vzhľad aj po praní, sú jemnejšie ako [[bavlna|bavlnené]] nite, umožnujú správnu tvorbu stehov. *'''Dĺžkové'''<br>podľa dĺžky vlákien<br>strižové, konvertorové *'''Jadrové'''<br>vyrobené opradením syntetického jadra prírodným alebo syntetickým materiálem.<br>''Syntetické jadro'' zaisťuje niti pružnosť a pevnosť, ''obal'' zaisťuje odvod vznikajúceho tepla na ihle pri šití.<br>Jadrové nite sú najuniverzálnejšie. Sú pevné, jemné, nekrčivé, majú vysokú odolnosť voči oderu, dobré šijacie schopnosti v šijacích strojoch, a ideálnu elastickosť a pružnosť. Hodia sa tak na ručné šitie ako na strojové šitie. *'''Monofilové''' (transparentné)<br> preberajú odtieň látky, ktorú nimi šijeme *'''Elastické''' ===Nitiarenské výrobky=== Sú hrubšie ako nite, i keď sa vyrábajú rovnakým postupom. Majú nižší [[zákrut]] ako nite. *'''Vyšívacie priadze'''<br>určené na ručné vyšívanie, sú stálofarebné s vysokým leskom (napr. perlovka), sú 2 až 4 pramenné (v klbkách alebo v malých pradienkach) ale sú aj 12-pramenné priadze a tie sa dodávajú v krátkometrážnych pradienkach *'''Háčkovacie priadze'''<br>do tejto skupiny patria aj štopkacie priadze, 2 až 6 pramenné (v klbkách) *'''Ručné pletacie priadze'''<br>základná surovina je prevažne bavlna *'''Syntetické vlákna'''<br>všetky druhy ručných výšiviek i na strojové vyšívanie, oproti bavlneným majú väčšiu životnosť ==Zdroje== [http://wiki.sijeme.sk/index.php/Ni%C5%A5 wiki.sijeme.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160310182125/http://wiki.sijeme.sk/index.php/Ni%C5%A5 |date=2016-03-10 }} [[Kategória:Textil]] fsp0vmtm7flnr27n6foi5z1pb00wrya 0 354505 8253065 5573938 2026-07-24T22:21:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253065 wikitext text/x-wiki '''ArcView''' je [[desktop]] [[geografický informačný systém|GIS]] [[aplikácia (informatika)|aplikácia]], [[softvér]]ový nástroj na vizualizáciu priestorových informácií. Tvorí najnižšiu úroveň licencovaného softvéru [[ArcGIS|ArcGIS Desktop]] firmy [[Esri]]. Je vyvíjaná výhradne pre operačný systém [[Windows]]. Ponúka jednoduchý prístup k používaniu [[geografia|geografických]] údajov. Obsahuje intuitívne užívateľské rozhranie, prepracovaný systém kontextového návodu a obsažnú dokumentáciu, čím umožňuje pomerne jednoduchú a rýchlu prácu s geografickými údajmi. S touto aplikáciou je možné tvoriť kvalitné [[mapa|mapy]] za pomoci sprievodcov, mapových šablón či rôznych mapových prvkov. ArcView poskytuje nástroje na riešenie [[priestor]]ových otázok, testovanie teórií a predpovedí a skúmanie vzájomných vzťahov. ==Zdroj== * {{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = jogalanda |meno = |odkaz na autora = |titul = Softwarové nástroje pre vizualizáciu GIS |url = http://www.simulacie.leteckafakulta.sk/?q=node/4 |dátum vydania = 5.5.2009 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 9.5.2011 |vydavateľ = KAaS, Letecká fakulta |miesto = Košice |jazyk = slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20110218013156/http://www.simulacie.leteckafakulta.sk/?q=node/4 |dátum archivácie = 2011-02-18 }} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Geografické informačné systémy]] erolfoh8pkpyd80qaj1841gqj33a7os 0 359801 8252928 8252799 2026-07-24T15:00:00Z ~2026-41294-01 301069 /* Poézia */ 8252928 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Juraj Kalnický |Portrét = |Popis = slovenský básnik a prozaik, andragóg |Dátum narodenia = {{dnv|1951|2|21}} |Miesto narodenia = [[Turčianska Štiavnička]] |Deti = Dita Protopopová }} '''Juraj Kalnický''' (* [[21. február]] [[1951]], [[Turčianska Štiavnička]]) je slovenský [[básnik]], [[prozaik]] a prekladateľ. == Životopis == Po maturite pracoval v Divadle SNP (dnes [[Slovenské komorné divadlo]]) v Martine ako elév herectva a stavač kulís. V rokoch 1972 – 1977 absolvoval štúdium [[andragogika|andragogiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Do roku 2002 pracoval v rôznych inštitúciách pre vzdelávanie dospelých, vrátane [[Ministerstvo školstva Slovenskej republiky|Ministerstva školstva (Generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných vzťahov a Európskej integrácie; o.i. inicioval založenie systému Univerzity tretieho veku - U3V)]], a externe vyučoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] (Bratislava), [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite P. J. Šafárika]] (Prešov) a City University Belevue (USA). V rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako prvý tajomník ZÚ SR v RF a riaditeľ Slovenského inštitútu v [[Moskva|Moskve,]] kde organizoval prezentácie výtvarného, literárneho, divadelného a filmového umenia slovenských umelcov. V rokoch 2006 – 2010 prednášal na Pedagogickej fakulte [[Ostravské univerzity v Ostravě|Ostravskej univerzity v Ostrave]] a na Univerzite J. A. Komenského v Prahe. V rokoch 2010 - 2020 pôsobil ako akademický pracovník na Fakulte verejných politík [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]], kde bol garantom študijného programu Edukační péče o seniory, ktorý vyprofiloval. Je autorom 26 odborných monografií, vyše tridsať výkladových hesiel v domácich i zahraničných slovníkoch a encyklopédiách a viac ako 200 odborných štúdií z oblasti pedagogiky, andragogiky a gerontagogiky. (získané tituly a hodnosti: doc., PhDr., PhD., Prof. h.c.) == Umelecké diela == === Poézia === * ''1981 – Ľan -'' Slovenský spisovateľ, č. publ. 2597 * ''2001 – Údolie včiel -'' ISBN 80-967896-2-7 * ''2003 – Modlitba s tebou/Molitva s taboj -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48640 * ''2003 – Naše lásky/Naši ľubvi (spoluautor s Jánom Majerníkom'') Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48641 * ''2004 – Tŕnisté jablko -'' Vyd. Spolku slovenských spisovateľov, <nowiki>ISBN 80-89166-03-2</nowiki> * ''2006 – Skúmanie hviezd/Poiski zvjozd -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48821 * ''2006 – Leto tvojej nehy -'' Vyd. CCW, ISBN 80-89166-09-1 * ''2011 – Zamatová vôňa dažďa -'' Repronis, Ostrava, <nowiki>ISBN 978-80-7329-273-7</nowiki> * ''2012 - Vždy ide o lásku - ''Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-326-0 * 2015 - ''Stichi laureata IV. meždunarod. festivaľa poezii -'' Izdat. 000MAGI, Moskva, <nowiki>ISBN 978-5-905185-22-9</nowiki> * 2019 - ''Neskoré vtáčie leto -'' Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-456-4 === Próza === 2002 - ''Prekvapenie'' (poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2003 - ''Sibírsky Kichot a konedráči/Sibirskij Kichot i škurodery.''(filmová poviedka) - EUROLINC, Moskva, č. publ. 36856 2004 - ''Aľjoška'' (poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2026 - ''Paso doble po našymu'' (kniha 30 poviedok, pubilk. pod pseudonymom) - Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-504-2 === Preklady === ==== Poézia ==== * ''2003 – Osepjan, L. O.: Krik(Krik -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , <nowiki>ISBN 5-85057-493-X</nowiki> * ''2003 – Osepjan, L. O.: Moja Golgota -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-494-X * ''2004 – Tambovceva-Širokova, E. V.: Šepot -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-763-X *''2019 - Glovjuk, S. N.: Otvorené okno/Otkrytoe okno -'' Izdat. PRANAT, Moskva, [[Špeciálne:KnižnéZdroje/5948620166|ISBN 5-94862-069-9]] ==== Preklad knihy poviedok ==== * ''2004 – Pismennyj, M. A.: Človek končiaci/Zaveršajuščij čelovek,'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48848 === Literatúra faktu === * ''2007 – Obrazy zo života Ignáca Kolčáka -'' Štúdio humoru a satiry, Bratislava, ISBN 9788085451382 === Editorská a prekladateľská činnosť === * ''2006 – Iz veka v vek – Slovackaja poézija - Antológia slovenskej poézie 2. pol. 20. storočia (spoluautor s S. N. Glovjukom) -'' Izdat. PRANAT, Moskva, ISBN 5-94862-016-6 * ''2012 - Antológia ruskej poézie (s vlastnými prekladmi) -'' Repronis, Ostrava - ISBN 978-90-7329-308-6 == Ocenenia == * ''2006 – pamätná medaila k 200 výr. nar. A.S. Puškina - od Akadémie ruskej slovesnosti'' * ''2012 – laureát 4. Medzinárod. poetického festivalu slovanských krajín, Tver (15.-18. 5.)'' == O autorovi == * Čelková, L.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. In: Knižná revue, 18, 2008, č. 2. * Machalová, D.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. Dobrý člověk už nežije. Literárny (dvoj)týždenník, 21, 27. 2. 2008, č. 7–8. * Maťovčík, A. a kol.: ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]'' (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008. * Pismennyj, M. A.: Udačnyje knižnyje projekty. Juraj Kalnickij: Kartíny iz žízni Ignaca Kolčaka. In: Mecenat i mir, 2008, No 37 – 40. * Balák, Š.: Náš literát žne úspechy v Rusku. Hosť týždňa: Juraj Kalnický, básnik, prozaik, prekladateľ. In: Roľnícke noviny, 23. 3. 2007. * Kuzovleva, T.: V objektive „Koľca A“ slovackije poety i prozaiky: Pavol Janik, Juraj Kalnickij, Etela Farkašova, Eva Maliti-Fraňova. Koľco „A“. In: Literatur. žurnal Sojuza pisatelej Moskvy, 2007, No 42. * Švédova, N.: Poézia, ty vsjakája byváješ (o stichach Juraja Kalnickovo). In: Mecenat i mir. Literaturno-chudožestvennyj i kuľturologičeskij meždunarodnyj žurnal, 2007, No 33 –36. * Turan, A.: Juraj Kalnický - komplexná charakteristika autora. [https://www.litcentrum.sk/autor/juraj-kalnicky/komplexna-charakteristika-tvorby Dostupné online]. * Turan, A.: 3 x 30 riadkov. In: Dotyky, 19, 2007, č. 1. * Janík, P.: Rating slovenskej poézie. In: Literárny dvojtýždenník, 19, 2006, č. 39 – 40. * Kunovská, V.: Básnik z Turca diplomat v Moskve. S Jurajom Kalnickým od prvotiny Ľan po Tŕnisté jablko. In: Nový Život Turca, roč. 15, 25. 7. 2006, č. 29. * Válek, I.: Báseň nie je prach. In: Slovenské pohľady, 4+123, 2006, č. 7 – 8. * Válek I.: [[Malý lexikón literárnych diel]]. Slovenskí autori. Žilina: Knižné centrum 2006. * Janík, P.: 3 x Juraj Kalnický (Juraj Kalnický: Modlitba s tebou, Naše lásky, Sibírsky Kichot a konedráči). In: Literárny dvoj/týždenník, 17, 2004, č. 6 – 7. * Demovič, I.: Riedka riečica (Juraj Kalnický: Ľan). In: Romboid, 16, 1981, č. 12. * Vargová, B.: Keď ľan zasvieti (Juraj Kalnický: Ľan). In: Nové slovo mladých, 4, 1981, č. 6. == Externé odkazy == * {{slc autor|juraj-kalnicky}} * [http://www.obrys-kmen.cz/index.php?rok=2004&cis=32&tisk=05 Obrys-Kmen: 3x JURAJ KALNICKÝ] * [https://web.archive.org/web/20081226151734/http://www.turcianskastiavnicka.tym.sk/Kalnicky.html Juraj Kalnický] na webe obce Turčianska Štiavnička (archív, 2008) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kalnický, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Turčianskej Štiavničky]] ppt5v8pol7mv24h8q7p4kfxaes0u7f9 8252929 8252928 2026-07-24T15:00:37Z ~2026-41294-01 301069 /* Umelecké diela */ 8252929 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Juraj Kalnický |Portrét = |Popis = slovenský básnik a prozaik, andragóg |Dátum narodenia = {{dnv|1951|2|21}} |Miesto narodenia = [[Turčianska Štiavnička]] |Deti = Dita Protopopová }} '''Juraj Kalnický''' (* [[21. február]] [[1951]], [[Turčianska Štiavnička]]) je slovenský [[básnik]], [[prozaik]] a prekladateľ. == Životopis == Po maturite pracoval v Divadle SNP (dnes [[Slovenské komorné divadlo]]) v Martine ako elév herectva a stavač kulís. V rokoch 1972 – 1977 absolvoval štúdium [[andragogika|andragogiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Do roku 2002 pracoval v rôznych inštitúciách pre vzdelávanie dospelých, vrátane [[Ministerstvo školstva Slovenskej republiky|Ministerstva školstva (Generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných vzťahov a Európskej integrácie; o.i. inicioval založenie systému Univerzity tretieho veku - U3V)]], a externe vyučoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] (Bratislava), [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite P. J. Šafárika]] (Prešov) a City University Belevue (USA). V rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako prvý tajomník ZÚ SR v RF a riaditeľ Slovenského inštitútu v [[Moskva|Moskve,]] kde organizoval prezentácie výtvarného, literárneho, divadelného a filmového umenia slovenských umelcov. V rokoch 2006 – 2010 prednášal na Pedagogickej fakulte [[Ostravské univerzity v Ostravě|Ostravskej univerzity v Ostrave]] a na Univerzite J. A. Komenského v Prahe. V rokoch 2010 - 2020 pôsobil ako akademický pracovník na Fakulte verejných politík [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]], kde bol garantom študijného programu Edukační péče o seniory, ktorý vyprofiloval. Je autorom 26 odborných monografií, vyše tridsať výkladových hesiel v domácich i zahraničných slovníkoch a encyklopédiách a viac ako 200 odborných štúdií z oblasti pedagogiky, andragogiky a gerontagogiky. (získané tituly a hodnosti: doc., PhDr., PhD., Prof. h.c.) == Umelecké diela == === Poézia === * ''1981 – Ľan -'' Slovenský spisovateľ, č. publ. 2597 * ''2001 – Údolie včiel -'' ISBN 80-967896-2-7 * ''2003 – Modlitba s tebou/Molitva s taboj -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48640 * ''2003 – Naše lásky/Naši ľubvi (''spoluautor s Jánom Majerníkom) Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48641 * ''2004 – Tŕnisté jablko -'' Vyd. Spolku slovenských spisovateľov, <nowiki>ISBN 80-89166-03-2</nowiki> * ''2006 – Skúmanie hviezd/Poiski zvjozd -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48821 * ''2006 – Leto tvojej nehy -'' Vyd. CCW, ISBN 80-89166-09-1 * ''2011 – Zamatová vôňa dažďa -'' Repronis, Ostrava, <nowiki>ISBN 978-80-7329-273-7</nowiki> * ''2012 - Vždy ide o lásku - ''Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-326-0 * 2015 - ''Stichi laureata IV. meždunarod. festivaľa poezii -'' Izdat. 000MAGI, Moskva, <nowiki>ISBN 978-5-905185-22-9</nowiki> * 2019 - ''Neskoré vtáčie leto -'' Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-456-4 === Próza === 2002 - ''Prekvapenie'' (poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2003 - ''Sibírsky Kichot a konedráči/Sibirskij Kichot i škurodery.''(filmová poviedka) - EUROLINC, Moskva, č. publ. 36856 2004 - ''Aľjoška'' (poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2026 - ''Paso doble po našymu'' (kniha 30 poviedok, pubilk. pod pseudonymom) - Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-504-2 === Preklady === ==== Poézia ==== * ''2003 – Osepjan, L. O.: Krik(Krik -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , <nowiki>ISBN 5-85057-493-X</nowiki> * ''2003 – Osepjan, L. O.: Moja Golgota -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-494-X * ''2004 – Tambovceva-Širokova, E. V.: Šepot -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-763-X *''2019 - Glovjuk, S. N.: Otvorené okno/Otkrytoe okno -'' Izdat. PRANAT, Moskva, [[Špeciálne:KnižnéZdroje/5948620166|ISBN 5-94862-069-9]] ==== Preklad knihy poviedok ==== * ''2004 – Pismennyj, M. A.: Človek končiaci/Zaveršajuščij čelovek,'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48848 === Literatúra faktu === * ''2007 – Obrazy zo života Ignáca Kolčáka -'' Štúdio humoru a satiry, Bratislava, ISBN 9788085451382 === Editorská a prekladateľská činnosť === * ''2006 – Iz veka v vek – Slovackaja poézija - Antológia slovenskej poézie 2. pol. 20. storočia (spoluautor s S. N. Glovjukom) -'' Izdat. PRANAT, Moskva, ISBN 5-94862-016-6 * ''2012 - Antológia ruskej poézie (s vlastnými prekladmi) -'' Repronis, Ostrava - ISBN 978-90-7329-308-6 == Ocenenia == * ''2006 – pamätná medaila k 200 výr. nar. A.S. Puškina - od Akadémie ruskej slovesnosti'' * ''2012 – laureát 4. Medzinárod. poetického festivalu slovanských krajín, Tver (15.-18. 5.)'' == O autorovi == * Čelková, L.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. In: Knižná revue, 18, 2008, č. 2. * Machalová, D.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. Dobrý člověk už nežije. Literárny (dvoj)týždenník, 21, 27. 2. 2008, č. 7–8. * Maťovčík, A. a kol.: ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]'' (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008. * Pismennyj, M. A.: Udačnyje knižnyje projekty. Juraj Kalnickij: Kartíny iz žízni Ignaca Kolčaka. In: Mecenat i mir, 2008, No 37 – 40. * Balák, Š.: Náš literát žne úspechy v Rusku. Hosť týždňa: Juraj Kalnický, básnik, prozaik, prekladateľ. In: Roľnícke noviny, 23. 3. 2007. * Kuzovleva, T.: V objektive „Koľca A“ slovackije poety i prozaiky: Pavol Janik, Juraj Kalnickij, Etela Farkašova, Eva Maliti-Fraňova. Koľco „A“. In: Literatur. žurnal Sojuza pisatelej Moskvy, 2007, No 42. * Švédova, N.: Poézia, ty vsjakája byváješ (o stichach Juraja Kalnickovo). In: Mecenat i mir. Literaturno-chudožestvennyj i kuľturologičeskij meždunarodnyj žurnal, 2007, No 33 –36. * Turan, A.: Juraj Kalnický - komplexná charakteristika autora. [https://www.litcentrum.sk/autor/juraj-kalnicky/komplexna-charakteristika-tvorby Dostupné online]. * Turan, A.: 3 x 30 riadkov. In: Dotyky, 19, 2007, č. 1. * Janík, P.: Rating slovenskej poézie. In: Literárny dvojtýždenník, 19, 2006, č. 39 – 40. * Kunovská, V.: Básnik z Turca diplomat v Moskve. S Jurajom Kalnickým od prvotiny Ľan po Tŕnisté jablko. In: Nový Život Turca, roč. 15, 25. 7. 2006, č. 29. * Válek, I.: Báseň nie je prach. In: Slovenské pohľady, 4+123, 2006, č. 7 – 8. * Válek I.: [[Malý lexikón literárnych diel]]. Slovenskí autori. Žilina: Knižné centrum 2006. * Janík, P.: 3 x Juraj Kalnický (Juraj Kalnický: Modlitba s tebou, Naše lásky, Sibírsky Kichot a konedráči). In: Literárny dvoj/týždenník, 17, 2004, č. 6 – 7. * Demovič, I.: Riedka riečica (Juraj Kalnický: Ľan). In: Romboid, 16, 1981, č. 12. * Vargová, B.: Keď ľan zasvieti (Juraj Kalnický: Ľan). In: Nové slovo mladých, 4, 1981, č. 6. == Externé odkazy == * {{slc autor|juraj-kalnicky}} * [http://www.obrys-kmen.cz/index.php?rok=2004&cis=32&tisk=05 Obrys-Kmen: 3x JURAJ KALNICKÝ] * [https://web.archive.org/web/20081226151734/http://www.turcianskastiavnicka.tym.sk/Kalnicky.html Juraj Kalnický] na webe obce Turčianska Štiavnička (archív, 2008) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kalnický, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Turčianskej Štiavničky]] cd3odnd298585qxzaho8z9s4g2dhj68 8252930 8252929 2026-07-24T15:07:57Z ~2026-41294-01 301069 /* Literatúra faktu */ 8252930 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Juraj Kalnický |Portrét = |Popis = slovenský básnik a prozaik, andragóg |Dátum narodenia = {{dnv|1951|2|21}} |Miesto narodenia = [[Turčianska Štiavnička]] |Deti = Dita Protopopová }} '''Juraj Kalnický''' (* [[21. február]] [[1951]], [[Turčianska Štiavnička]]) je slovenský [[básnik]], [[prozaik]] a prekladateľ. == Životopis == Po maturite pracoval v Divadle SNP (dnes [[Slovenské komorné divadlo]]) v Martine ako elév herectva a stavač kulís. V rokoch 1972 – 1977 absolvoval štúdium [[andragogika|andragogiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Do roku 2002 pracoval v rôznych inštitúciách pre vzdelávanie dospelých, vrátane [[Ministerstvo školstva Slovenskej republiky|Ministerstva školstva (Generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných vzťahov a Európskej integrácie; o.i. inicioval založenie systému Univerzity tretieho veku - U3V)]], a externe vyučoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] (Bratislava), [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite P. J. Šafárika]] (Prešov) a City University Belevue (USA). V rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako prvý tajomník ZÚ SR v RF a riaditeľ Slovenského inštitútu v [[Moskva|Moskve,]] kde organizoval prezentácie výtvarného, literárneho, divadelného a filmového umenia slovenských umelcov. V rokoch 2006 – 2010 prednášal na Pedagogickej fakulte [[Ostravské univerzity v Ostravě|Ostravskej univerzity v Ostrave]] a na Univerzite J. A. Komenského v Prahe. V rokoch 2010 - 2020 pôsobil ako akademický pracovník na Fakulte verejných politík [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]], kde bol garantom študijného programu Edukační péče o seniory, ktorý vyprofiloval. Je autorom 26 odborných monografií, vyše tridsať výkladových hesiel v domácich i zahraničných slovníkoch a encyklopédiách a viac ako 200 odborných štúdií z oblasti pedagogiky, andragogiky a gerontagogiky. (získané tituly a hodnosti: doc., PhDr., PhD., Prof. h.c.) == Umelecké diela == === Poézia === * ''1981 – '''Ľan''' -'' Slovenský spisovateľ, č. publ. 2597 * ''2001 – '''Údolie včiel''' -'' Kaštieľ, Mojmírovce, ISBN 80-967896-2-7 * ''2003 – '''Modlitba s tebou'''/Molitva s taboj -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48640 * ''2003 – '''Naše lásky'''/Naši ľubvi (''spoluautor s Jánom Majerníkom) Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48641 * ''2004 – '''Tŕnisté jablko''' -'' Vyd. Spolku slovenských spisovateľov, <nowiki>ISBN 80-89166-03-2</nowiki> * ''2006 – '''Skúmanie hviezd'''/Poiski zvjozd -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48821 * ''2006 – '''Leto tvojej nehy''' -'' Vyd. CCW, ISBN 80-89166-09-1 * ''2011 – '''Zamatová vôňa dažďa''' -'' Repronis, Ostrava, <nowiki>ISBN 978-80-7329-273-7</nowiki> * ''2012 - '''Vždy ide o lásku''' - ''Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-326-0 * 2015 - '''''Stichi laureata IV. meždunarod. festivaľa poezii''' -'' Izdat. 000MAGI, Moskva, <nowiki>ISBN 978-5-905185-22-9</nowiki> * 2019 - '''''Neskoré vtáčie leto''' -'' Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-456-4 === Próza === 2002 - '''''Prekvapenie''''' (poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2003 - '''''Sibírsky Kichot a konedráči'''/Sibirskij Kichot i škurodery.''(filmová poviedka) - EUROLINC, Moskva, č. publ. 36856 2004 - '''''Aľjoška''''' (poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2026 - '''''Paso doble po našymu''''' (kniha 30 poviedok, pubilk. pod pseudonymom) - Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-504-2 === Preklady === ==== Poézia ==== * ''2003 – Osepjan, L. O.: Krik(Krik -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , <nowiki>ISBN 5-85057-493-X</nowiki> * ''2003 – Osepjan, L. O.: Moja Golgota -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-494-X * ''2004 – Tambovceva-Širokova, E. V.: Šepot -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-763-X *''2019 - Glovjuk, S. N.: Otvorené okno/Otkrytoe okno -'' Izdat. PRANAT, Moskva, [[Špeciálne:KnižnéZdroje/5948620166|ISBN 5-94862-069-9]] ==== Preklad knihy poviedok ==== * ''2004 – Pismennyj, M. A.: Človek končiaci/Zaveršajuščij čelovek,'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48848 === Literatúra faktu === * ''2007 – '''Obrazy zo života Ignáca Kolčáka''' -'' Štúdio humoru a satiry, Bratislava, ISBN 9788085451382 === Editorská a prekladateľská činnosť === * ''2006 – '''Iz veka v vek – Slovackaja poézija - Antológia slovenskej poézie 2. pol. 20. st.''' (''spoluautor s S. N. Glovjukom'') -'' Izdat. PRANAT, Moskva, ISBN 5-94862-016-6 * ''2012 - '''Antológia ruskej poézie''' (''vlastné preklady'') -'' Repronis, Ostrava, ISBN 978-90-7329-308-6 == Ocenenia == * ''2006 – pamätná medaila k 200 výr. nar. A.S. Puškina - od Akadémie ruskej slovesnosti'' * ''2012 – laureát 4. Medzinárod. poetického festivalu slovanských krajín, Tver (15.-18. 5.)'' == O autorovi == * Čelková, L.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. In: Knižná revue, 18, 2008, č. 2. * Machalová, D.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. Dobrý člověk už nežije. Literárny (dvoj)týždenník, 21, 27. 2. 2008, č. 7–8. * Maťovčík, A. a kol.: ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]'' (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008. * Pismennyj, M. A.: Udačnyje knižnyje projekty. Juraj Kalnickij: Kartíny iz žízni Ignaca Kolčaka. In: Mecenat i mir, 2008, No 37 – 40. * Balák, Š.: Náš literát žne úspechy v Rusku. Hosť týždňa: Juraj Kalnický, básnik, prozaik, prekladateľ. In: Roľnícke noviny, 23. 3. 2007. * Kuzovleva, T.: V objektive „Koľca A“ slovackije poety i prozaiky: Pavol Janik, Juraj Kalnickij, Etela Farkašova, Eva Maliti-Fraňova. Koľco „A“. In: Literatur. žurnal Sojuza pisatelej Moskvy, 2007, No 42. * Švédova, N.: Poézia, ty vsjakája byváješ (o stichach Juraja Kalnickovo). In: Mecenat i mir. Literaturno-chudožestvennyj i kuľturologičeskij meždunarodnyj žurnal, 2007, No 33 –36. * Turan, A.: Juraj Kalnický - komplexná charakteristika autora. [https://www.litcentrum.sk/autor/juraj-kalnicky/komplexna-charakteristika-tvorby Dostupné online]. * Turan, A.: 3 x 30 riadkov. In: Dotyky, 19, 2007, č. 1. * Janík, P.: Rating slovenskej poézie. In: Literárny dvojtýždenník, 19, 2006, č. 39 – 40. * Kunovská, V.: Básnik z Turca diplomat v Moskve. S Jurajom Kalnickým od prvotiny Ľan po Tŕnisté jablko. In: Nový Život Turca, roč. 15, 25. 7. 2006, č. 29. * Válek, I.: Báseň nie je prach. In: Slovenské pohľady, 4+123, 2006, č. 7 – 8. * Válek I.: [[Malý lexikón literárnych diel]]. Slovenskí autori. Žilina: Knižné centrum 2006. * Janík, P.: 3 x Juraj Kalnický (Juraj Kalnický: Modlitba s tebou, Naše lásky, Sibírsky Kichot a konedráči). In: Literárny dvoj/týždenník, 17, 2004, č. 6 – 7. * Demovič, I.: Riedka riečica (Juraj Kalnický: Ľan). In: Romboid, 16, 1981, č. 12. * Vargová, B.: Keď ľan zasvieti (Juraj Kalnický: Ľan). In: Nové slovo mladých, 4, 1981, č. 6. == Externé odkazy == * {{slc autor|juraj-kalnicky}} * [http://www.obrys-kmen.cz/index.php?rok=2004&cis=32&tisk=05 Obrys-Kmen: 3x JURAJ KALNICKÝ] * [https://web.archive.org/web/20081226151734/http://www.turcianskastiavnicka.tym.sk/Kalnicky.html Juraj Kalnický] na webe obce Turčianska Štiavnička (archív, 2008) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kalnický, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Turčianskej Štiavničky]] dio75nc9eunmspblk3tor38jodjep7c 8252932 8252930 2026-07-24T15:10:05Z ~2026-41294-01 301069 /* Poézia */ 8252932 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Juraj Kalnický |Portrét = |Popis = slovenský básnik a prozaik, andragóg |Dátum narodenia = {{dnv|1951|2|21}} |Miesto narodenia = [[Turčianska Štiavnička]] |Deti = Dita Protopopová }} '''Juraj Kalnický''' (* [[21. február]] [[1951]], [[Turčianska Štiavnička]]) je slovenský [[básnik]], [[prozaik]] a prekladateľ. == Životopis == Po maturite pracoval v Divadle SNP (dnes [[Slovenské komorné divadlo]]) v Martine ako elév herectva a stavač kulís. V rokoch 1972 – 1977 absolvoval štúdium [[andragogika|andragogiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Do roku 2002 pracoval v rôznych inštitúciách pre vzdelávanie dospelých, vrátane [[Ministerstvo školstva Slovenskej republiky|Ministerstva školstva (Generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných vzťahov a Európskej integrácie; o.i. inicioval založenie systému Univerzity tretieho veku - U3V)]], a externe vyučoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] (Bratislava), [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite P. J. Šafárika]] (Prešov) a City University Belevue (USA). V rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako prvý tajomník ZÚ SR v RF a riaditeľ Slovenského inštitútu v [[Moskva|Moskve,]] kde organizoval prezentácie výtvarného, literárneho, divadelného a filmového umenia slovenských umelcov. V rokoch 2006 – 2010 prednášal na Pedagogickej fakulte [[Ostravské univerzity v Ostravě|Ostravskej univerzity v Ostrave]] a na Univerzite J. A. Komenského v Prahe. V rokoch 2010 - 2020 pôsobil ako akademický pracovník na Fakulte verejných politík [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]], kde bol garantom študijného programu Edukační péče o seniory, ktorý vyprofiloval. Je autorom 26 odborných monografií, vyše tridsať výkladových hesiel v domácich i zahraničných slovníkoch a encyklopédiách a viac ako 200 odborných štúdií z oblasti pedagogiky, andragogiky a gerontagogiky. (získané tituly a hodnosti: doc., PhDr., PhD., Prof. h.c.) == Umelecké diela == === Poézia === * ''1981 – '''Ľan''' -'' Slovenský spisovateľ, č. publ. 2597 * ''2001 – '''Údolie včiel''' -'' Kaštieľ, Mojmírovce, ISBN 80-967896-2-7 * ''2003 – '''Modlitba s tebou'''/Molitva s taboj -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48640 * ''2003 – '''Naše lásky'''/Naši ľubvi (''spoluautor s Jánom Majerníkom) Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48641 * ''2004 – '''Tŕnisté jablko''' -'' Vyd. Spolku slovenských spisovateľov, <nowiki>ISBN 80-89166-03-2</nowiki> * ''2006 – '''Skúmanie hviezd'''/Poiski zvjozd -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48821 * ''2006 – '''Leto tvojej nehy''' -'' Vyd. CCW, ISBN 80-89166-09-1 * ''2011 – '''Zamatová vôňa dažďa''' -'' Repronis, Ostrava, <nowiki>ISBN 978-80-7329-273-7</nowiki> * ''2012 - '''Vždy ide o lásku''' - ''Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-326-0 * 2015 - '''''Stichi laureata IV. meždunarod. festivaľa poezii''' -'' Izdat. 000MAGI, Moskva, <nowiki>ISBN 978-5-905185-22-9</nowiki> * 2019 - '''''Neskoré vtáčie leto''' -'' Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-456-4 === Próza === 2002 - '''''Prekvapenie''''' (poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2003 - '''''Sibírsky Kichot a konedráči'''/Sibirskij Kichot i škurodery.''(filmová poviedka) - EUROLINC, Moskva, č. publ. 36856 2004 - '''''Aľjoška''''' (poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2026 - '''''Paso doble po našymu''''' (kniha 30 poviedok, pubilk. pod pseudonymom) - Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-504-2 === Preklady === ==== Poézia ==== * ''2003 – '''Osepjan, L. O.: Krik'''(Krik -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , <nowiki>ISBN 5-85057-493-X</nowiki> * ''2003 – '''Osepjan, L. O.: Moja Golgota''' -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-494-X * ''2004 – '''Tambovceva-Širokova, E. V.: Šepot''' -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-763-X *''2019 - '''Glovjuk, S. N.: Otvorené okno'''/Otkrytoe okno -'' Izd. PRANAT, Moskva, [[Špeciálne:KnižnéZdroje/5948620166|ISBN 5-94862-069-9]] ==== Preklad knihy poviedok ==== * ''2004 – '''Pismennyj, M. A.: Človek končiaci'''/Zaveršajuščij čelovek,'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48848 === Literatúra faktu === * ''2007 – '''Obrazy zo života Ignáca Kolčáka''' -'' Štúdio humoru a satiry, Bratislava, ISBN 9788085451382 === Editorská a prekladateľská činnosť === * ''2006 – '''Iz veka v vek – Slovackaja poézija - Antológia slovenskej poézie 2. pol. 20. st.''' (''spoluautor s S. N. Glovjukom'') -'' Izdat. PRANAT, Moskva, ISBN 5-94862-016-6 * ''2012 - '''Antológia ruskej poézie''' (''vlastné preklady'') -'' Repronis, Ostrava, ISBN 978-90-7329-308-6 == Ocenenia == * ''2006 – pamätná medaila k 200 výr. nar. A.S. Puškina - od Akadémie ruskej slovesnosti'' * ''2012 – laureát 4. Medzinárod. poetického festivalu slovanských krajín, Tver (15.-18. 5.)'' == O autorovi == * Čelková, L.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. In: Knižná revue, 18, 2008, č. 2. * Machalová, D.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. Dobrý člověk už nežije. Literárny (dvoj)týždenník, 21, 27. 2. 2008, č. 7–8. * Maťovčík, A. a kol.: ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]'' (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008. * Pismennyj, M. A.: Udačnyje knižnyje projekty. Juraj Kalnickij: Kartíny iz žízni Ignaca Kolčaka. In: Mecenat i mir, 2008, No 37 – 40. * Balák, Š.: Náš literát žne úspechy v Rusku. Hosť týždňa: Juraj Kalnický, básnik, prozaik, prekladateľ. In: Roľnícke noviny, 23. 3. 2007. * Kuzovleva, T.: V objektive „Koľca A“ slovackije poety i prozaiky: Pavol Janik, Juraj Kalnickij, Etela Farkašova, Eva Maliti-Fraňova. Koľco „A“. In: Literatur. žurnal Sojuza pisatelej Moskvy, 2007, No 42. * Švédova, N.: Poézia, ty vsjakája byváješ (o stichach Juraja Kalnickovo). In: Mecenat i mir. Literaturno-chudožestvennyj i kuľturologičeskij meždunarodnyj žurnal, 2007, No 33 –36. * Turan, A.: Juraj Kalnický - komplexná charakteristika autora. [https://www.litcentrum.sk/autor/juraj-kalnicky/komplexna-charakteristika-tvorby Dostupné online]. * Turan, A.: 3 x 30 riadkov. In: Dotyky, 19, 2007, č. 1. * Janík, P.: Rating slovenskej poézie. In: Literárny dvojtýždenník, 19, 2006, č. 39 – 40. * Kunovská, V.: Básnik z Turca diplomat v Moskve. S Jurajom Kalnickým od prvotiny Ľan po Tŕnisté jablko. In: Nový Život Turca, roč. 15, 25. 7. 2006, č. 29. * Válek, I.: Báseň nie je prach. In: Slovenské pohľady, 4+123, 2006, č. 7 – 8. * Válek I.: [[Malý lexikón literárnych diel]]. Slovenskí autori. Žilina: Knižné centrum 2006. * Janík, P.: 3 x Juraj Kalnický (Juraj Kalnický: Modlitba s tebou, Naše lásky, Sibírsky Kichot a konedráči). In: Literárny dvoj/týždenník, 17, 2004, č. 6 – 7. * Demovič, I.: Riedka riečica (Juraj Kalnický: Ľan). In: Romboid, 16, 1981, č. 12. * Vargová, B.: Keď ľan zasvieti (Juraj Kalnický: Ľan). In: Nové slovo mladých, 4, 1981, č. 6. == Externé odkazy == * {{slc autor|juraj-kalnicky}} * [http://www.obrys-kmen.cz/index.php?rok=2004&cis=32&tisk=05 Obrys-Kmen: 3x JURAJ KALNICKÝ] * [https://web.archive.org/web/20081226151734/http://www.turcianskastiavnicka.tym.sk/Kalnicky.html Juraj Kalnický] na webe obce Turčianska Štiavnička (archív, 2008) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kalnický, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Turčianskej Štiavničky]] l19wdk9t9y7i9sjmb6gkgavgjoy4p51 8252934 8252932 2026-07-24T15:11:19Z ~2026-41294-01 301069 /* Poézia */ 8252934 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Juraj Kalnický |Portrét = |Popis = slovenský básnik a prozaik, andragóg |Dátum narodenia = {{dnv|1951|2|21}} |Miesto narodenia = [[Turčianska Štiavnička]] |Deti = Dita Protopopová }} '''Juraj Kalnický''' (* [[21. február]] [[1951]], [[Turčianska Štiavnička]]) je slovenský [[básnik]], [[prozaik]] a prekladateľ. == Životopis == Po maturite pracoval v Divadle SNP (dnes [[Slovenské komorné divadlo]]) v Martine ako elév herectva a stavač kulís. V rokoch 1972 – 1977 absolvoval štúdium [[andragogika|andragogiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Do roku 2002 pracoval v rôznych inštitúciách pre vzdelávanie dospelých, vrátane [[Ministerstvo školstva Slovenskej republiky|Ministerstva školstva (Generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných vzťahov a Európskej integrácie; o.i. inicioval založenie systému Univerzity tretieho veku - U3V)]], a externe vyučoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] (Bratislava), [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite P. J. Šafárika]] (Prešov) a City University Belevue (USA). V rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako prvý tajomník ZÚ SR v RF a riaditeľ Slovenského inštitútu v [[Moskva|Moskve,]] kde organizoval prezentácie výtvarného, literárneho, divadelného a filmového umenia slovenských umelcov. V rokoch 2006 – 2010 prednášal na Pedagogickej fakulte [[Ostravské univerzity v Ostravě|Ostravskej univerzity v Ostrave]] a na Univerzite J. A. Komenského v Prahe. V rokoch 2010 - 2020 pôsobil ako akademický pracovník na Fakulte verejných politík [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]], kde bol garantom študijného programu Edukační péče o seniory, ktorý vyprofiloval. Je autorom 26 odborných monografií, vyše tridsať výkladových hesiel v domácich i zahraničných slovníkoch a encyklopédiách a viac ako 200 odborných štúdií z oblasti pedagogiky, andragogiky a gerontagogiky. (získané tituly a hodnosti: doc., PhDr., PhD., Prof. h.c.) == Umelecké diela == === Poézia === * ''1981 – '''Ľan''' -'' Slovenský spisovateľ, Bratislava, č. publ. 2597 * ''2001 – '''Údolie včiel''' -'' Kaštieľ, Mojmírovce, ISBN 80-967896-2-7 * ''2003 – '''Modlitba s tebou'''/Molitva s taboj -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48640 * ''2003 – '''Naše lásky'''/Naši ľubvi (''spoluautor s Jánom Majerníkom) Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48641 * ''2004 – '''Tŕnisté jablko''' -'' Vyd. Spolku slovenských spisovateľov, <nowiki>ISBN 80-89166-03-2</nowiki> * ''2006 – '''Skúmanie hviezd'''/Poiski zvjozd -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48821 * ''2006 – '''Leto tvojej nehy''' -'' Vyd. CCW, ISBN 80-89166-09-1 * ''2011 – '''Zamatová vôňa dažďa''' -'' Repronis, Ostrava, <nowiki>ISBN 978-80-7329-273-7</nowiki> * ''2012 - '''Vždy ide o lásku''' - ''Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-326-0 * 2015 - '''''Stichi laureata IV. meždunarod. festivaľa poezii''' -'' Izdat. 000MAGI, Moskva, <nowiki>ISBN 978-5-905185-22-9</nowiki> * 2019 - '''''Neskoré vtáčie leto''' -'' Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-456-4 === Próza === 2002 - '''''Prekvapenie''''' (poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2003 - '''''Sibírsky Kichot a konedráči'''/Sibirskij Kichot i škurodery.''(filmová poviedka) - EUROLINC, Moskva, č. publ. 36856 2004 - '''''Aľjoška''''' (poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2026 - '''''Paso doble po našymu''''' (kniha 30 poviedok, pubilk. pod pseudonymom) - Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-504-2 === Preklady === ==== Poézia ==== * ''2003 – '''Osepjan, L. O.: Krik'''(Krik -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , <nowiki>ISBN 5-85057-493-X</nowiki> * ''2003 – '''Osepjan, L. O.: Moja Golgota''' -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-494-X * ''2004 – '''Tambovceva-Širokova, E. V.: Šepot''' -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-763-X *''2019 - '''Glovjuk, S. N.: Otvorené okno'''/Otkrytoe okno -'' Izd. PRANAT, Moskva, [[Špeciálne:KnižnéZdroje/5948620166|ISBN 5-94862-069-9]] ==== Preklad knihy poviedok ==== * ''2004 – '''Pismennyj, M. A.: Človek končiaci'''/Zaveršajuščij čelovek,'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48848 === Literatúra faktu === * ''2007 – '''Obrazy zo života Ignáca Kolčáka''' -'' Štúdio humoru a satiry, Bratislava, ISBN 9788085451382 === Editorská a prekladateľská činnosť === * ''2006 – '''Iz veka v vek – Slovackaja poézija - Antológia slovenskej poézie 2. pol. 20. st.''' (''spoluautor s S. N. Glovjukom'') -'' Izdat. PRANAT, Moskva, ISBN 5-94862-016-6 * ''2012 - '''Antológia ruskej poézie''' (''vlastné preklady'') -'' Repronis, Ostrava, ISBN 978-90-7329-308-6 == Ocenenia == * ''2006 – pamätná medaila k 200 výr. nar. A.S. Puškina - od Akadémie ruskej slovesnosti'' * ''2012 – laureát 4. Medzinárod. poetického festivalu slovanských krajín, Tver (15.-18. 5.)'' == O autorovi == * Čelková, L.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. In: Knižná revue, 18, 2008, č. 2. * Machalová, D.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. Dobrý člověk už nežije. Literárny (dvoj)týždenník, 21, 27. 2. 2008, č. 7–8. * Maťovčík, A. a kol.: ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]'' (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008. * Pismennyj, M. A.: Udačnyje knižnyje projekty. Juraj Kalnickij: Kartíny iz žízni Ignaca Kolčaka. In: Mecenat i mir, 2008, No 37 – 40. * Balák, Š.: Náš literát žne úspechy v Rusku. Hosť týždňa: Juraj Kalnický, básnik, prozaik, prekladateľ. In: Roľnícke noviny, 23. 3. 2007. * Kuzovleva, T.: V objektive „Koľca A“ slovackije poety i prozaiky: Pavol Janik, Juraj Kalnickij, Etela Farkašova, Eva Maliti-Fraňova. Koľco „A“. In: Literatur. žurnal Sojuza pisatelej Moskvy, 2007, No 42. * Švédova, N.: Poézia, ty vsjakája byváješ (o stichach Juraja Kalnickovo). In: Mecenat i mir. Literaturno-chudožestvennyj i kuľturologičeskij meždunarodnyj žurnal, 2007, No 33 –36. * Turan, A.: Juraj Kalnický - komplexná charakteristika autora. [https://www.litcentrum.sk/autor/juraj-kalnicky/komplexna-charakteristika-tvorby Dostupné online]. * Turan, A.: 3 x 30 riadkov. In: Dotyky, 19, 2007, č. 1. * Janík, P.: Rating slovenskej poézie. In: Literárny dvojtýždenník, 19, 2006, č. 39 – 40. * Kunovská, V.: Básnik z Turca diplomat v Moskve. S Jurajom Kalnickým od prvotiny Ľan po Tŕnisté jablko. In: Nový Život Turca, roč. 15, 25. 7. 2006, č. 29. * Válek, I.: Báseň nie je prach. In: Slovenské pohľady, 4+123, 2006, č. 7 – 8. * Válek I.: [[Malý lexikón literárnych diel]]. Slovenskí autori. Žilina: Knižné centrum 2006. * Janík, P.: 3 x Juraj Kalnický (Juraj Kalnický: Modlitba s tebou, Naše lásky, Sibírsky Kichot a konedráči). In: Literárny dvoj/týždenník, 17, 2004, č. 6 – 7. * Demovič, I.: Riedka riečica (Juraj Kalnický: Ľan). In: Romboid, 16, 1981, č. 12. * Vargová, B.: Keď ľan zasvieti (Juraj Kalnický: Ľan). In: Nové slovo mladých, 4, 1981, č. 6. == Externé odkazy == * {{slc autor|juraj-kalnicky}} * [http://www.obrys-kmen.cz/index.php?rok=2004&cis=32&tisk=05 Obrys-Kmen: 3x JURAJ KALNICKÝ] * [https://web.archive.org/web/20081226151734/http://www.turcianskastiavnicka.tym.sk/Kalnicky.html Juraj Kalnický] na webe obce Turčianska Štiavnička (archív, 2008) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kalnický, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Turčianskej Štiavničky]] t63ab23jwpwswqaw7plsichnbh6ug9x 8252937 8252934 2026-07-24T15:16:38Z ~2026-41294-01 301069 /* Próza */ 8252937 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Juraj Kalnický |Portrét = |Popis = slovenský básnik a prozaik, andragóg |Dátum narodenia = {{dnv|1951|2|21}} |Miesto narodenia = [[Turčianska Štiavnička]] |Deti = Dita Protopopová }} '''Juraj Kalnický''' (* [[21. február]] [[1951]], [[Turčianska Štiavnička]]) je slovenský [[básnik]], [[prozaik]] a prekladateľ. == Životopis == Po maturite pracoval v Divadle SNP (dnes [[Slovenské komorné divadlo]]) v Martine ako elév herectva a stavač kulís. V rokoch 1972 – 1977 absolvoval štúdium [[andragogika|andragogiky]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Do roku 2002 pracoval v rôznych inštitúciách pre vzdelávanie dospelých, vrátane [[Ministerstvo školstva Slovenskej republiky|Ministerstva školstva (Generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných vzťahov a Európskej integrácie; o.i. inicioval založenie systému Univerzity tretieho veku - U3V)]], a externe vyučoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] (Bratislava), [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite P. J. Šafárika]] (Prešov) a City University Belevue (USA). V rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako prvý tajomník ZÚ SR v RF a riaditeľ Slovenského inštitútu v [[Moskva|Moskve,]] kde organizoval prezentácie výtvarného, literárneho, divadelného a filmového umenia slovenských umelcov. V rokoch 2006 – 2010 prednášal na Pedagogickej fakulte [[Ostravské univerzity v Ostravě|Ostravskej univerzity v Ostrave]] a na Univerzite J. A. Komenského v Prahe. V rokoch 2010 - 2020 pôsobil ako akademický pracovník na Fakulte verejných politík [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]], kde bol garantom študijného programu Edukační péče o seniory, ktorý vyprofiloval. Je autorom 26 odborných monografií, vyše tridsať výkladových hesiel v domácich i zahraničných slovníkoch a encyklopédiách a viac ako 200 odborných štúdií z oblasti pedagogiky, andragogiky a gerontagogiky. (získané tituly a hodnosti: doc., PhDr., PhD., Prof. h.c.) == Umelecké diela == === Poézia === * ''1981 – '''Ľan''' -'' Slovenský spisovateľ, Bratislava, č. publ. 2597 * ''2001 – '''Údolie včiel''' -'' Kaštieľ, Mojmírovce, ISBN 80-967896-2-7 * ''2003 – '''Modlitba s tebou'''/Molitva s taboj -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48640 * ''2003 – '''Naše lásky'''/Naši ľubvi (''spoluautor s Jánom Majerníkom) Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ''.'' 48641 * ''2004 – '''Tŕnisté jablko''' -'' Vyd. Spolku slovenských spisovateľov, <nowiki>ISBN 80-89166-03-2</nowiki> * ''2006 – '''Skúmanie hviezd'''/Poiski zvjozd -'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48821 * ''2006 – '''Leto tvojej nehy''' -'' Vyd. CCW, ISBN 80-89166-09-1 * ''2011 – '''Zamatová vôňa dažďa''' -'' Repronis, Ostrava, <nowiki>ISBN 978-80-7329-273-7</nowiki> * ''2012 - '''Vždy ide o lásku''' - ''Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-326-0 * 2015 - '''''Stichi laureata IV. meždunarod. festivaľa poezii''' -'' Izdat. 000MAGI, Moskva, <nowiki>ISBN 978-5-905185-22-9</nowiki> * 2019 - '''''Neskoré vtáčie leto''' -'' Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-456-4 === Próza === 2002 - '''''Sjurpriz''''' (Prekvapenie - poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2003 - '''''Sibírsky Kichot a konedráči'''/Sibirskij Kichot i škurodery.''(filmová poviedka) - EUROLINC, Moskva, č. publ. 36856 2004 - '''''Aľoška''''' (Aľjoška - poviedka) publikovaná časopisecky v RF 2026 - '''''Paso doble po našymu''''' (kniha 30 poviedok, pubilk. pod pseudonymom) - Repronis, Ostrava, ISBN 978-80-7329-504-2 === Preklady === ==== Poézia ==== * ''2003 – '''Osepjan, L. O.: Krik'''(Krik -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , <nowiki>ISBN 5-85057-493-X</nowiki> * ''2003 – '''Osepjan, L. O.: Moja Golgota''' -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-494-X * ''2004 – '''Tambovceva-Širokova, E. V.: Šepot''' -'' INTERMETA, Riazaň, RF, , ISBN 5-85057-763-X *''2019 - '''Glovjuk, S. N.: Otvorené okno'''/Otkrytoe okno -'' Izd. PRANAT, Moskva, [[Špeciálne:KnižnéZdroje/5948620166|ISBN 5-94862-069-9]] ==== Preklad knihy poviedok ==== * ''2004 – '''Pismennyj, M. A.: Človek končiaci'''/Zaveršajuščij čelovek,'' Oblizdat, Kaluga. RF, č. publ. 48848 === Literatúra faktu === * ''2007 – '''Obrazy zo života Ignáca Kolčáka''' -'' Štúdio humoru a satiry, Bratislava, ISBN 9788085451382 === Editorská a prekladateľská činnosť === * ''2006 – '''Iz veka v vek – Slovackaja poézija - Antológia slovenskej poézie 2. pol. 20. st.''' (''spoluautor s S. N. Glovjukom'') -'' Izdat. PRANAT, Moskva, ISBN 5-94862-016-6 * ''2012 - '''Antológia ruskej poézie''' (''vlastné preklady'') -'' Repronis, Ostrava, ISBN 978-90-7329-308-6 == Ocenenia == * ''2006 – pamätná medaila k 200 výr. nar. A.S. Puškina - od Akadémie ruskej slovesnosti'' * ''2012 – laureát 4. Medzinárod. poetického festivalu slovanských krajín, Tver (15.-18. 5.)'' == O autorovi == * Čelková, L.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. In: Knižná revue, 18, 2008, č. 2. * Machalová, D.: Juraj Kalnický: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. Dobrý člověk už nežije. Literárny (dvoj)týždenník, 21, 27. 2. 2008, č. 7–8. * Maťovčík, A. a kol.: ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]'' (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008. * Pismennyj, M. A.: Udačnyje knižnyje projekty. Juraj Kalnickij: Kartíny iz žízni Ignaca Kolčaka. In: Mecenat i mir, 2008, No 37 – 40. * Balák, Š.: Náš literát žne úspechy v Rusku. Hosť týždňa: Juraj Kalnický, básnik, prozaik, prekladateľ. In: Roľnícke noviny, 23. 3. 2007. * Kuzovleva, T.: V objektive „Koľca A“ slovackije poety i prozaiky: Pavol Janik, Juraj Kalnickij, Etela Farkašova, Eva Maliti-Fraňova. Koľco „A“. In: Literatur. žurnal Sojuza pisatelej Moskvy, 2007, No 42. * Švédova, N.: Poézia, ty vsjakája byváješ (o stichach Juraja Kalnickovo). In: Mecenat i mir. Literaturno-chudožestvennyj i kuľturologičeskij meždunarodnyj žurnal, 2007, No 33 –36. * Turan, A.: Juraj Kalnický - komplexná charakteristika autora. [https://www.litcentrum.sk/autor/juraj-kalnicky/komplexna-charakteristika-tvorby Dostupné online]. * Turan, A.: 3 x 30 riadkov. In: Dotyky, 19, 2007, č. 1. * Janík, P.: Rating slovenskej poézie. In: Literárny dvojtýždenník, 19, 2006, č. 39 – 40. * Kunovská, V.: Básnik z Turca diplomat v Moskve. S Jurajom Kalnickým od prvotiny Ľan po Tŕnisté jablko. In: Nový Život Turca, roč. 15, 25. 7. 2006, č. 29. * Válek, I.: Báseň nie je prach. In: Slovenské pohľady, 4+123, 2006, č. 7 – 8. * Válek I.: [[Malý lexikón literárnych diel]]. Slovenskí autori. Žilina: Knižné centrum 2006. * Janík, P.: 3 x Juraj Kalnický (Juraj Kalnický: Modlitba s tebou, Naše lásky, Sibírsky Kichot a konedráči). In: Literárny dvoj/týždenník, 17, 2004, č. 6 – 7. * Demovič, I.: Riedka riečica (Juraj Kalnický: Ľan). In: Romboid, 16, 1981, č. 12. * Vargová, B.: Keď ľan zasvieti (Juraj Kalnický: Ľan). In: Nové slovo mladých, 4, 1981, č. 6. == Externé odkazy == * {{slc autor|juraj-kalnicky}} * [http://www.obrys-kmen.cz/index.php?rok=2004&cis=32&tisk=05 Obrys-Kmen: 3x JURAJ KALNICKÝ] * [https://web.archive.org/web/20081226151734/http://www.turcianskastiavnicka.tym.sk/Kalnicky.html Juraj Kalnický] na webe obce Turčianska Štiavnička (archív, 2008) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kalnický, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Osobnosti z Turčianskej Štiavničky]] ay5nrb6a8t5yeywi1vix55p1uoernwn 0 360016 8252910 7700954 2026-07-24T13:44:15Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8252910 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Brembo brake & ENKEI TarmacEVO wheel.jpg|náhľad|Koleso z ľahkej zliatiny značky [[Enkei]]]] [[Súbor:SC06 2005 Porsche Carrera GT wheel.jpg|náhľad|Koleso zo zliatiny horčíka superšportového automobilu [[Porsche Carrera GT]]]] [[Súbor:Alcoa alloy wheel 001.jpg|náhľad|Koleso z ľahkej zliatiny značky [[Alcoa]] použité na nákladnom automobile]] '''Diskové koleso<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Močkoř | meno = Roman | priezvisko2 = | meno2 = | priezvisko3 = | meno3 = | odkaz na autora = | titul = Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány | vydavateľ = SjF STU | miesto = Bratislava | rok = 1997 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> z ľahkej zliatiny''' zjednodušene len '''koleso z ľahkej zliatiny''' alebo aj '''ľahkozliatinové koleso''' je automobilové ([[automobil]], [[motocykel]], [[nákladný automobil]]) [[koleso]], ktoré je vyrobené so [[zliatina|zliatiny]] [[hliník]]a alebo [[horčík]]a (alebo niekedy aj kombinácia oboch) a je vyrobené ako jeden celok, t. j. [[disk kolesa]] spolu s [[ráfik]]om. Tieto kolesá sú ľahšie a pevnejšie a poskytujú lepšie [[vedenie tepla]] a takisto aj vzhľad. == Vlastnosti == Oproti oceľovým kolesám majú kolesá z ľahkých zliatin výhodu vo svojom estetickom vzhľade. Kolesá s vysokým podielom horčíka sú navyše mimoriadne ľahké, čo sa odráža na lepšom pružení. Ľahšie kolesá z ľahkých zliatin znižujú veľkosť neodpruženej hmoty, čo sa pozitívne prejavuje na jazdných vlastnostiach vozidla. Pritom pokles hodnôt zotrvačných síl rotujúceho kolesa zvyšuje dynamiku [[akcelerácia|akcelerácie]] aj brzdenie. Zníženie celkovej hmotnosti vozidla môže tiež prispieť k zníženiu spotreby [[palivo|paliva]]. Kolesá z ľahkých zliatin sú lakované, preto im, zvlášť v zime, hrozí, že sa v slanom prostredí táto vrstva poškodí a zliatina kovov pod lakom začne galvanicky [[korózia|korodovať]], to môže zas viesť k úniku vzduchu z [[pneumatika|pneumatiky]]. Kolesá z ľahkých zliatin nie sú, na rozdiel od plechových diskov [[Zváranie|zvárané]]. == Horčíkové kolesá == Kolesá zo zliatiny horčíka sa používajú najmä pre pretekárske automobily, prípadne pre exkluzívne a športové modely automobilov. Kolesá sú vyrábané [[Kovanie|kovaním]] zo zliatiny horčíka (ZK60, AZ31 a AZ91). Kolesá zo zliatiny horčíka sú používané pre kolesá motocyklov. Hmotnosť priemerného automobilového kolesa z horčíka je asi 5{{--}}{{kg|9}} (v závislosti na veľkosti). Na rozdiel od bežného kolesa z [[Hliníková zliatina|hliníkovej zliatiny]], kde môže byť hmotnosť až dvojnásobná. Nevýhodou kolies z horčíkovej zliatiny je horľavosť, z toho dôvodu boli horčíkové kolesá v rámci niektorých motoristických pretekov zakázané. == Známi výrobcovia kolies z ľahkých zliatin == * 5Zigen * ADVAN * [[Alcoa]] (výrobky z hliníkovej zliatiny) * Alessio * Alutec * [[American Racing]] * Asanti * [[BBS Kraftfahrzeugtechnik|BBS]] * Brock * Dotz * [[Enkei]] * König * Lexani * [[OZ Racing]] * RO_JA * Ronal * Schmidt * Speedline * SSR * [[Tiger Sports Wheels|TSW]] * [[Rays Engineering|Volk Racing]] * Weld Racing * Work == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Alloy wheels}} == Externé odkazy == * [http://www.forgedwheels.org/ Kolesá z ľahkých zliatin, kované kolesá a liate kolesá] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100610065928/http://www.forgedwheels.org/ |date=2010-06-10 }} – Články a fotografie [[Kategória:Kolesá]] mxvzdbg8otwtof5ikg97x04ph80cpc9 0 360718 8252868 7673974 2026-07-24T12:12:45Z IroningBead777 300837 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8252868 wikitext text/x-wiki [[File:ICJ - CJI Robes.jpg|right|thumb|Talár sudcov Medzinárodného súdneho dvora]] '''Sudcovský talár''' je úradný odev, ktorý nosia [[Sudca|sudcovia]] na súdnom pojednávaní na občianskom [[odev]]e. Talár má symbolizovať [[nestrannosť]] sudcu počas pojednávania a zdôrazňovať [[význam]] a [[vážnosť]] funkcie sudcu. Zväčša je ušitý z čiernej látky (v mnohých krajinách sa používa i [[červená]] farba), ktorá má znamenať odriekanie a zdržanlivosť, či verejnú moc. Odev sudcu je diferencovaný od iných účastníkov súdneho pojednávania, aby sudcu odlíšil od verejnosti a otvorene vyjadril autoritu svojho úradu. Počas súdneho pojednávania nosia v niektorých krajinách talár i ďalší predstavitelia práva a to [[advokát|advokáti]] (čierny talár s modrým lemom), či [[prokurátor|prokurátori]](čierny talár s rubínovo-červeným lemom). Ich úradné oblečenie je zvyčajne viac prosté od oblečenia sudcu, poprípade ho nemajú vôbec, ako napríklad v [[Spojené štáty americké|Spojených štátoch amerických]]. V [[Česko-Slovensko|česko-slovenských]] dejinách advokáti nosili talár od roku 1904 do roku 1948. Úradný odev im bol odobraný v súvislosti so "zľudovením súdnictva" a paralelou so socialistickým režimom. Talár ostal len sudcom a štátnym zástupcom. Talár bol vrátený advokátom až v roku 2006 po novele zákona [[Ministerstvo spravodlivosti SR|Ministerstva spravodlivosti SR]]. Česko prijalo podobný zákon, no s menšími problémami v roku 2009. == Tradície v odievaní sudcov == V západnej a [[Stredná Európa|strednej Európe]] bol sudca v priebehu vekov zástupcom moci. Často jeho funkcia vychádzala zo šľachtického titulu, a tak sa spojila s týmto povolaním vážnosť, ktorá je symbolizovaná vo forme tradícií, odievania sudcov a v budovaní pojednávacích miestností. Tradície súdneho pojednávania sa líšia v závislosti od kultúrnych a spoločenských pomerov jednotlivých krajín sveta. Takmer v každej krajine sudca zastáva významné miesto v pojednávacej miestnosti. Myslíme tým vyvýšené miesto, poprípade súdny stôl za ktorý zasadá poväčšine sudca alebo súdny senát. V niektorých krajinách, najmä v [[Spoločenstvo národov|Britskom spoločenstve národov]] sudcovia nosia dodnes biele [[parochňa|parochne]]. Dlhá parochňa často spojená so sudcami je teraz využívaná hlavne pre slávnostné príležitosti, hoci to bola štandardnou súčasťou odevu v minulých storočiach. Parochne sa vo Veľkej Británii stále využívajú hlavne v trestných pojednávaniach, aby [[obžalovaný]] ťažšie spoznal pravú totožnosť sudcu. Americkí sudcovia upustili od parochní, ktoré vo veľkej miere symbolizovali v čase vzniku USA znepriatelené Anglicko. Dnes používajú čierny talár zvaný "Court dress". Typickou pomôckou amerických sudcov je drevené kladivko "gavel". [[Anglicko|Angličania]] hovoria, že človek v talári sa nesmie dopustiť ničoho, čo by ho kompromitovalo ako džentlmena. == Slovensko == === Talár [[Sústava súdov Slovenskej republiky|okresných, krajských]] a sudcov [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovaného trestného súdu]] i [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyššieho súdu SR]] === # Sudcovský talár je zhotovený z čiernej odľahčenej vlnenej látky alebo zo zmesovej látky. Na ozdobu sa používa fialový [[zamat]]. # Sudcovský talár sa skladá z dvoch častí, a to z dlhého voľného plášťa a z peleríny. # Predný diel plášťa je hladký, so zvislými, mierne zošikmenými, úzkymi dvojvýstupkovými vreckami. [[Plášť]] je jednoradový, so skrytým zapínaním na štyri gombíky. Ľavý predný okraj plášťa je spracovaný na podložke so štyrmi vyšitými gombíkovými dierkami. Zadný diel je hladký, na spodnom okraji mierne rozšírený, so stredovým švom, na ktorý nadväzuje jednostranný podložený [[rázporok]]. Dĺžka rázporka je 38 cm až 42 cm, podľa dĺžky sudcovského talára. Stredový [[švík]] zadného dielu okraja, bočné a náplecníkové švíky sú prešité strojom v šírke 5 cm až 6 cm od okraja. Dolný okraj je dvakrát založený a strojom prešitý v šírke 2,5 cm. Plášť má podšívku do polovice predného a zadného dielu. Bočné vrecká sú zhotovené z rovnakej látky ako podšívka. # Rukávy sudcovského talára sú hlavicové, dvojšvíkové a podložené podšívkou. Dolný okraj rukávov je zakončený čiernou manžetou so šírkou 16 cm z čierneho hodvábneho moaré. Manžeta je v hornej časti voľná, olemovaná fialovým zamatom. # Súčasťou talárového plášťa je pelerína pevne spojená s plášťom v [[priekrčník]]u a pod šálovým golierom. Dĺžka peleríny je 5 cm nad pásom. Pelerína pozostáva z troch častí, a to zo zadného dielu bez stredového švíku a z dvoch predných dielov. Dolný okraj peleríny je ozdobený 7 cm širokou légou (pruhom lemu) z fialového [[zamat]]u. V postranných švíkoch peleríny v šírke légy je zapracovaný [[protizáhyb]] podšívky ([[moaré]]). Celá [[pelerína]] je podložená podšívkou. # [[Golier]] sudcovského talára je [[šál]]ový a jeho dĺžka je rovnaká ako dĺžka peleríny. Stredom zadného dielu goliera prechádza švík. Šírka preloženia v najširšej časti goliera je 7 cm, v strede zadného goliera 5 cm. Golier je potiahnutý fialovým zamatom. # Sudcovský talár sa vyhotovuje vo veľkosti prispôsobenej postave sudcu. Rovnaký talár používa i [[Česko]]. === Talár sudcov [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu SR]] === V minulosti talár pozostával z voľného plášťa a peleríny. Plášť bol čiernej farby a smeroval až k členkom. Pelerína bola tvorená z kráľovskej modrej farby a končila sa na úrovni pásu. Čierny hermelín bol použitý na lem a golier sudcovského rúcha, avšak pre vyhotovenie taláru pre predsedu súdu bol požitý biely hermelín. Tento talár nahradil v roku 2000 nový strih, ktorý sa používa dodnes. V súčasnosti sa používa elegantný čierny talár, ktorý pozostáva z dlhého čierneho plášťa po členky. Na dotvorenie bol použitý červený lem na rukávoch a zároveň golier, ktorý smeruje od kľúčnych kostí, pričom sa smerom k ramenám rozširuje a pokrýva takmer celé plecia. Predseda súdu používa okrem iného i zlatú reťaz. === Talár sudcov [[Ústavný súd ČSFR| Ústavného súdu ČSFR]] === Talár bol používaný od roku 1990 do roku 1992. Pozostával z čierneho plášťa s dlhými rukávmi siahajúceho až k členkom a peleríny, ktorá bola zdobená fialovým golierom, ktorý začínal v oblasti kľúčnych kostí a zakrýval plecia sudcu. Na tento golier sa po celom obvode zo spodnej strany pripájal šedo-modrý hermelín. Následne pokračovala čierna pelerína, ktorá sa končila v častiach hrudníka. Zospodu pelerínu lemoval fialový pás látky a ukončoval hermelín rovnakej farby. === Galéria === <gallery> Súbor:Talár okr.,kraj, ŠTS a NS.jpg|Talár okresných, krajských súdov a sudcov Špecializovaného trestného súdu i [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyššieho súdu SR]] Súbor:Talár predsedu ÚS SR.jpg|Talár predsedu [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu SR]] so zlatými insígniami (súčasná podoba) Súbor:Talár predsedu ÚS SR - do r. 2000.jpg|Talár predsedu Ústavného súdu SR (používaný do roku 2000) Súbor:Talár sudcov federálneho súdu.jpg|Talár sudcov Ústavného súdu [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] </gallery> == Zdroj == * {{Preklad | jazyk = en | článok = Judge | revízia = 434825626 | jazyk2 = fr | článok2 = Robe de magistrat | revízia2 = 66244613 }} * http://www.nws.sk/paragraf/page.php?spId=panorama * http://www.sme.sk/c/5250417/cim-slabsi-jedinec-tym-silnejsi-stat.html * https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/select/20/display == Externý odkaz == [http://www.filibustercartoons.com/judges.htm Podrobne vypracovaná stránka s množstvom sudcovských talárov s fotodokumentáciou (v angličtine)]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Súdnictvo]] 8js2q31wrnk1k1kqwy01imu7w37nj3l 0 364113 8253072 8215949 2026-07-24T23:03:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253072 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Around the World (La La La La La) | z Albumu = ''[[Planet Pop]]'' | Interpret = [[A Touch of Class|ATC]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = „World in Motion“ | Formát = [[CD singel]], [[Gramofónová platňa|12" vinyl]] | Dátum vydania = 22. máj 2000 | Nahrané = RNT Studios, [[Švédsko]], 1999 | Žáner = [[eurodance]], [[Euro-Trance]] | Dĺžka = 3:35 | Vydavateľ = Kingsize | Textár = Alexey Potekin, Sergei Zhukov, [[Alex Christensen]], Peter Könemann | Skladateľ = | Producent = Alex Christensen | URL text = | Ocenenia = | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = | Tento singel = '''„Around the World (La La La La La)“'''<br />(2000) | Nasledujúci singel = „My Heart Beats Like a Drum (Dam Dam Dam)“<br />(2001) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = }} „'''Around the World (La La La La La)'''“ je skladba [[Nemecko|nemeckej]] [[eurodance]] skupiny [[A Touch of Class|ATC]]. Bola vydaná ako debutový singel z ich debutového albumu ''[[Planet Pop]]'' v roku 2000 v Európe a v roku 2002 v Spojenom kráľovstve. Skladba obsahuje sample piesne „[[Pesenka]]“ ruskej skupiny [[Ruki Vverkh]] a produkoval ju [[Alex Christensen]]. Skladba dosiahla 1. miesto v rebríčkoch Top 40 v roku 2000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oracleband.net |url=http://www.oracleband.net/Lyrics/around_the_world.htm |dátum prístupu=2011-07-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20020419153133/http://www.oracleband.net/Lyrics/around_the_world.htm |dátum archivácie=2002-04-19 }}</ref> Je to [[signature song]] skupiny ATC. V roku 2000 nahrala nemecká [[hard rock]]ová skupina Naked 'Round The Block coververziu tejto skladby a v roku 2007 zas nemecká popová skupina [[beFour]]. ==Zoznam skladieb== ;CD singel # „Around the World (La La La La La)“ (Radio Edit) – 3:35 # „Around the World (La La La La La)“ (Club Mix) – 5:37 ;CD maxi-singel # „Around the World (La La La La La)“ (Radio Version) – 3:35 # „Around the World (La La La La La)“ (Alternative Radio Version) – 3:31 # „Around the World (La La La La La)“ (Acoustic Mix) – 3:20 # „Around the World (La La La La La)“ (Rüegsegger#Wittwer Club Mix) – 5:37 # „World in Motion“ (3:31) ;12" vinyl # „Around the World (La La La La La)“ (Album Version) – 3:35 # „Around the World (La La La La La)“ (Rüegsegger#Wittwer Club Mix) – 5:37 # „Around the World (La La La La La)“ (RNT Mix) – 3:08 # „Around the World (La La La La La)“ (Extended Club Mix) – 4:58 # „Around the World (La La La La La)“ (Triage Club Mix) – 5:10 # „Around the World (La La La La La)“ (Acoustic Mix) – 3:20 ; CD maxi-singel (Remixy) # „Around the World (La La La La La)“ (Rüegsegger#Wittwer Club Mix - Short Version) – 3:44 # „Around the World (La La La La La)“ (RNT Mix) – 3:08 # „Around the World (La La La La La)“ (Extended Club Mix) – 4:58 # „Around the World (La La La La La)“ (Triage Club Mix) – 5:10 ==Pozície v rebríčkoch== {|class="wikitable sortable" !align="left"|Krajina !align="center"|Vrcholová pozícia<ref>[http://lescharts.com/showitem.asp?interpret=ATC&titel=Around+The+World+%28La+La+La+La+La%29&cat=s charts de Around the World (la la la la la)]</ref> |- |align="left"|{{flagicon|Austrália}} [[Austrália]] |align="center"|11 |- |align="left"|{{flagicon|Belgicko}} [[Belgicko]] <small> Valónsko </small> |align="center"|10 |- |align="left"|{{flagicon|Belgicko}} [[Belgicko]] <small> Flámsko </small> |align="center"|10 |- |align="left"|{{flagicon|Holandsko}} [[Holandsko]] |align="center"|4 |- |align="left"|{{flagicon|Fínsko}} [[Fínsko]] |align="center"|7 |- |align="left"|{{flagicon|Francúzsko}} [[Francúzsko]] |align="center"|12 |- |align="left"|{{flagicon|Írsko}} [[Írsko]] |align="center"|24 |- |align="left"|{{flagicon|Kanada}} [[Kanada]] |align="center"|10 |- |align="left"|{{flagicon|Nemecko}} [[Nemecko]] |align="center"|'''1''' |- |align="left"|{{flagicon|Rakúsko}} [[Rakúsko]] |align="center"|'''1''' |- |align="left"|{{flagicon|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] |align="center"|'''1''' |- |align="left"|{{flagicon|Švédsko}} [[Švédsko]] |align="center"|8 |- |align="left"|{{flagicon|Taliansko}} [[Taliansko]] |align="center"|16 |- |align="left"|{{flagicon|USA}} [[USA]] <small> U.S. Billboard Hot 100 </small> |align="center"|28 |- |align="left"|{{flagicon|USA}} [[USA]] <small> U.S. Billboard Hot Latin Tropical/Salsa Airplay </small> |align="center"|40 |- |align="left"|{{flagicon|USA}} [[USA]] <small> U.S. Billboard Hot Music/Maxi-Singles Sales </small> |align="center"|34 |- |align="left"|{{flagicon|USA}} [[USA]] <small> U.S. Billboard Rhythmic Top 40</small> |align="center"|24 |- |align="left"|{{flagicon|USA}} [[USA]] <small> U.S. Billboard Top 40 Mainstream </small> |align="center"|12 |- |align="left"|{{flagicon|Veľká Británia}} [[Veľká Británia]] |align="center"|15 |- |} ==Certifikácie== {| class="wikitable sortable" !Krajina !Certifikácia !Dátum !Predaj |- |Francúzsko<ref>French certifications [http://www.disqueenfrance.com/fr/page-259165.xml?id=259165&year=2001 Disqueenfrance.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120404180225/http://www.disqueenfrance.com/fr/page-259165.xml?id=259165&year=2001 |date=2012-04-04 }} (Retrieved July 26, 2008)</ref> |align="center"|Striebro |align="center"|5. december 2001 |align="center"|125,000 |- |Nemecko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.musikindustrie.de/gold_platin_datenbank/|titul="Gold/Platin–Datenbank [Gold/Platinum Database]"|vydavateľ=[[Bundesverband Musikindustrie]]|dátum prístupu=2008-07-26}}</ref> |align="center"|Platina |align="center"|2000 |align="center"|300,000 |- |Rakúsko<ref>Austrian certifications [http://www.ifpi.at/?section=goldplatin ifpi.at] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081216161149/http://www.ifpi.at/?section=goldplatin |date=2008-12-16 }} (Retrieved July 26, 2008)</ref> |align="center"|Zlato |align="center"|4. august 2000 |align="center"|15,000 |- |Švajčiarsko<ref>Swiss certifications [http://swisscharts.com/awards.asp?year=2000 Swisscharts.com] (Retrieved July 26, 2008)</ref> |align="center"|Zlato |align="center"|2000 |align="center"|25,000 |} ==Referencie== {{reflist}} [[Kategória:Single z 2000]] [[Kategória:Debutové single]] [[Kategória:Piesne skupiny A Touch of Class]] [[Kategória:Piesne skupiny beFour]] avbyfii6udl3anacju18ez0zv3bqdkg 0 365320 8253045 7470706 2026-07-24T21:08:28Z IronLiberty 280078 +lnk 8253045 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Richard Sorge | Rodné meno = | Portrét = Bundesarchiv Bild 183-1985-1003-020, Richard Sorge.jpg | Veľkosť obrázka = 230px | Popis = | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1895]] | Miesto narodenia = [[Adjikent]], [[Baku]], [[Cárske Rusko]], dnes [[Azerbajdžan]] | Dátum úmrtia = {{duv|1944|11|7|1895|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Toshima]], [[Tokio]], [[Japonsko]] | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = novinár, sovietsky tajný agent | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Richard Sorge''' (*[[4. október]] [[1895]], [[Sabunči]], [[Baku]], [[Ruské impérium]], dnes [[Azerbajdžan]] {{--}} † [[7. november]] [[1944]], [[Toshima]], [[Tokio]], [[Japonsko]]) bol významný sovietsky [[tajný agent]] [[Hlavné riaditeľstvo Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie|GRU]] v [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]], počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pracoval ako dopisovateľ nemeckých novín [[Frankfurter Zeitung]] a tlačový atašé na nemeckom veľvyslanectve v [[Tokio|Tokiu]]. Informoval sovietskych predstaviteľov o japonských vojnových plánoch, včas informoval o nemeckom pláne [[operácia Barbarossa|napadnúť ZSSR]], potvrdil tiež fakt, že Japonsko bude aj po nemeckom vpáde do ZSSR dodržiavať [[neutralita|neutralitu]]. Počas vojny bol odhalený, zatknutý Japoncami a v roku 1944 obesený. Z hľadiska významu informácií, ktoré sovietskej strane priniesol, možno Sorgeho považovať za jedného z najvýznamnejších špiónov 20. storočia. V roku 1964 bol posmrtne vyznamenaný titulom [[Hrdina Sovietskeho zväzu]].<ref>Ogarkov, N. V. a kolektív, 1978, Sovietskaja vojennaja enciklopedia. Tom 3. Vojenizdat, Moskva, s. 479</ref> == Život == Narodil sa v rodine nemeckého banského inžiniera a jeho ruskej manželky Niny Semionovny rodenej Koblievovej v [[Sabunči]], na predmestí [[Azerbajdžan]]ského Baku. Neskôr, keď vypršal kontrakt medzi Kaukazskou ropnou spoločnosťou, sa jeho otec vrátil do Nemecka. V roku 1914 vstúpil do armády a bojoval v rámci nemeckej 3. gardovej divízie v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. V bojoch bol zranený a za zásluhy získal [[Železný kríž]]. Počas rekonvalescencie čítal [[Karl Marx|Marxa]] a stal sa postupne presvedčeným [[komunizmus|komunistom]]. Zvyšok vojny strávil štúdiom ekonómie na unverzitách v [[Berlín]]e, [[Kiel]]i a [[Hamburg]]u. V roku 1919 obhájil rigoróznu skúšku z [[politológia|politológie]]. Kvôli angažovaniu v nemeckej komunistickej strane bol pozbavený možnosti učiť na univerzite a stratil aj možnosť pracovať v banskom priemysle. Odišiel preto v roku 1919 do Sovietskeho Ruska, kde bol využitý ako agent [[Kominterna|Kominterny]]. Pod krytím pôsobenia ako nemecký žurnalista cestoval po viacerých Európskych krajinách. Bol jazykovo nadaný, ovládal okrem rodnej nemčiny a ruštiny plynule aj angličtinu, francúzštinu neskôr aj japonštinu a čínštinu. V rokoch 1920 - 1922 pôsobil v Solingene, kde sa začal žiť a v roku 1921 sa oženil s Christiane Gerlach, bývalou manželkou komunistického politika a profesora politológie [[Kurt Albert Gerlach|Kurta Alberta Gerlacha]]. Neskôr sa presunul do Franfurktu. V roku 1924 sa stal členom Styčného oddelenia Kominterny. Z tohto oddelenia boli verbovaní viacerí agenti [[OGPU]]. Sorgeho zanietenosť pre pracovné povinnosti ho napokon viedla k rozvodu. V roku 1929 sa Sorge stal príslušníkom štvrtého oddelenia Červenej armády (neskoršie [[GRU]], Glavnoje razvedyvateľnoje upravlenie - sovietskej vojenskej spravodajskej služby). Krátko pôsobil v Británií, no bol odhalený. Následne bol poverený vrátiť sa do Nemecka a vstúpiť do Hitlerovej nacististickej strany [[NSDAP]], kde mal viesť spravodajskú činnosť pre ZSSR. Pôsobil v roľníckych novinách Deutsche Getreide-Zeitung. V 30. rokoch napokon odišiel ako dopisovateľ Frankfurter Zeitung do Číny. V [[Šanghaj]]i pôsobil ako dopisovateľ Soziologische Magazin. Vyznačoval sa dobrými organizačnými schopnosťami. Ním vytvorená špionážna sieť pokrývala oblasť Kantonu, Nankingu, Pekingu a Mandžuska.<ref>Pečenka, M., Bašta, J., Honzák, F., Michal, M., Michl, O., Okáľová, K., Šrámek, D., a kol.,'' Encyklopedie špionáže. ze zákulisí tajných služeb, zejména Státní bezpečnosti.'' Libri, 1993, s. 231</ref> Stal sa odborníkom na čínske poľnohospodárstvo. Spoznal sa tu s americkou novinárkou [[Agnes Smedley]], ktorá ho neskôr zoznámila japonským agentom [[Hocumi Ozaki|Hocumim Ozakim]] pracujúcim pre japonské noviny Asahi Šimbun. V roku 1933 sa Sorge dostal do Japonska, kde ďalej pracoval ako dopisovateľ novín Frankfurter Zeitung a neskôr s podporou ZSSR založil s ďalšími agentami kryciu firmu zaoberajúcu sa importom kopírovacích a tlačových strojov. Firma sa postupne stala komerčne úspešná. Udržoval výborné vzťahy s nemeckým veľvyslancom Ottom. Získal tiež známosti s vysokými štátnymi úradníkmi a v dôstojníckom zbore. Stal sa tlačovým atašé na nemeckom veľvyslanectve. Krátko pred začiatkom [[operácia Barbarossa|nemeckého vpádu do ZSSR]] informoval sovietske orgány o pripravovanej nemeckej agresii do krajiny aj jej dátume 22. júna 1941. 19. mája 1941 informoval, že Nemci na hraniciach so ZSSR zhromaždili 150 divízií a pripravujú sa na inváziu. Tieto informácie Stalin ignoroval ako dezinformáciu. Neskôr za cenu veľkého ohrozenia svojej osoby krátko pred vpádom podal presné informácie o úmysloch Japoncov nenapadnúť ZSSR na Ďalekom východe. Tieto informácie pomohli sovietskemu veleniu v rozhodujúcom momente [[bitka o Moskvu|bitky pred Moskvou]]. Jeho depeše boli Japoncami v októbri zachytené. Sorge bol 18. októbra 1941 zatknutý. Zatknutá bola aj väčšina jeho spolupracovníkov. 29. septembra 1943 bol odsúdený na trest smrti a [[7. november|7. novembra]] [[1944]] popravený. Je pochovaný v Tokiu. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Richard Sorge}} == Zdroje == *{{preklad|de|Richard Sorge|92093772|en|Richard Sorge|}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sorge, Richard}} [[Kategória:Narodenia v 1895]] [[Kategória:Úmrtia v 1944]] [[Kategória:Sovietski špióni]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Popravení obesením]] [[Kategória:Hrdinovia Sovietskeho zväzu]] ijkfekyggllvhc4xq1dy2dqtceznv8r 0 366439 8253178 6635867 2026-07-25T10:36:36Z -wuppertaler 84928 Photo + Commons added 8253178 wikitext text/x-wiki [[Súbor:LocalRegiaoNorte.svg|thumb|Poloha regiónu Norte]] [[File:POR Porto Aerial 02.jpg|thumb]] '''Norte''' je región (região) v severnom Portugalsku. Je jedným z piatich hlavných regiónov Portugalska. Má 4 034 271 obyvateľov (2007) a rozlohu 21 278 km² (hustota 173 obyvateľov na km²). Hlavným mestom je [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]]. == Subregióny == * [[Alto Trás-os-Montes]]´ * [[Ave]] * [[Cávado]] * [[Douro (subregión)|Douro]] * [[Entre Douro e Vouga]] * [[Grande Porto]] * [[Minho-Lima]] * [[Tâmega]] {{Commonscat|Norte (Portugal)}} [[Kategória:Regióny v Portugalsku]] j9owrxofj8xloh4jar6r68l146krlwd 10 367015 8253213 8220816 2026-07-25T11:44:20Z 321fire 115544 TLX 8253213 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** f21 = futbal mužov do 21 rokov ** fz = futbal žien ** fz20 = futbal žien do 20 rokov ** fz19 = futbal žien do 19 rokov ** fz17 = futbal žien do 17 rokov ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** lhz = ľadový hokej žien ** lhzj = ľadový hokej žien do 18 rokov ** dc = davisov pohár v tenise ** fc = pohár federácie v tenise ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** flm = florbal mužov ** flz = florbal žien ** ilhm = inline hokej mužov ** ilhz = inline hokej žien ** lkm = lakros mužov ** lkz = lakros žien ** kf = korfbal ** hbm = hokejbal mužov ** hbz = hokejbal žien ** nhm = nohejbal mužov {{stĺpce-2}} ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien ** rlm = rugby league mužov ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bzm = bejzbal mužov ** sfm = softbal mužov ** sfz = softbal žien ** afm = americký futbal mužov ** afz = americký futbal žien ** auf = austrálsky futbal mužov ** cm = curling mužov ** cz = curling žien ** cpm = canoe polo mužov ** cpz = canoe polo žien ** hkkm = hokej na kolies. korčuliach mužov ** hkkz = hokej na kolies. korčuliach žien ** fbm = faustbal mužov ** fbz = faustbal žien ** bhm = bandyhokej mužov ** ffm = flag futbal mužov ** ffz = flag futbal žien ** trm = touch rugby mužov ** trz = touch rugby žien ** fsm = futsal mužov ** tbm = tchoukball mužov ** tbz = tchoukball žien {{stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 2010) * '''rok=''' ... zobrazenie bývalej vlajky: :Šablóna umožňuje zobraziť historické verzie vlajky pomocou parametra {{Para|rok}}. Hodnota parametra je rok, v ktorom sa požadovaná vlajka začala používať. :V nasledujúcej tabuľke sú uvedené bývalé vlajky, ktorých zobrazenie šablóna {{tl|DEU}} podporuje: :{| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Hodnota !! Vlajka !! Názov obrázka |- | <code>1867</code> || [[Súbor:Flag of Germany (1867–1918).svg|40px|border]] || <code>Flag of Germany (1867–1918).svg</code> |- | <code>1919</code> || [[Súbor:Flag of Germany (3-2).svg|40px|border]] || <code>Flag of Germany (3-2).svg</code> |- | <code>1933</code> || [[Súbor:Flag of Germany (1933–1935).svg|40px|border]] || <code>Flag of Germany (1933–1935).svg</code> |- | <code>1935</code> || [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|40px|border]] || <code>Flag of Germany (1935–1945).svg</code> |- | <code>OH</code> || [[Súbor:German Olympic flag (1959-1968).svg|40px|border]] || <code>German Olympic flag (1959-1968).svg</code> |} == Príklady použitia == * {{tlx|DEU}} → {{DEU}} * {{tlx|DEU|rok{{=}}1933}} → {{DEU|rok=1933}} * {{tlx|DEU|n}} → {{DEU|n}} * {{tlx|DEU|n|2}} → {{DEU|n|2}} * {{tlx|DEU|w}} → {{DEU|w}} * {{tlx|DEU|w|rok{{=}}1935}} → {{DEU|w|rok=1935}} * {{tlx|DEU|w|Nemecka}} → {{DEU|w|Nemecka}} * {{tlx|DEU|f}} → {{DEU|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|DEU|f|&nbsp;|Nemecka}} → {{DEU|f||Nemecka}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|DEU|f|1}} → {{DEU|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|DEU|f|2}} → {{DEU|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|DEU|f|1|Nemecka}} → {{DEU|f|1|Nemecka}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|DEU|f|1|&nbsp;|na Majstrovstvách sveta 2010}} → {{DEU|f|1||na Majstrovstvách sveta 2010}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|DEU|f|2|Nemecka|na Olympijských hrách 1964|rok{{=}}OH}} → {{DEU|f|2|Nemecka|na Olympijských hrách 1964|rok=OH}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + bývalá vlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> oamb0c49oa0ky96lbk2bouftfbhpmvk 10 367017 8253193 8189242 2026-07-25T11:07:38Z 321fire 115544 TLX 8253193 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** fz = futbal žien ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** lhz = ľadový hokej žien ** lhzj = ľadový hokej žien do 18 rokov ** dc = davisov pohár v tenise ** fc = pohár federácie v tenise ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** flm = florbal mužov ** flz = florbal žien ** ilhm = inline hokej mužov ** ilhz = inline hokej žien ** fsm = futsal mužov ** fsz = futsal žien ** fsam = futsal AMF mužov ** fsaz = futsal AMF žien ** kf = korfbal ** lkm = lakros mužov ** lkz = lakros žien ** hbm = hokejbal mužov ** hbz = hokejbal žien ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien {{Stĺpce-2}} ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien ** rlm = rugby league mužov ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bzm = bejzbal mužov ** sfm = softbal mužov ** sfz = softbal žien ** nhm = nohejbal mužov ** nhz = nohejbal žien ** afm = americký futbal mužov ** auf = austrálsky futbal mužov ** cm = curling mužov ** cz = curling žien ** cpm = canoe polo mužov ** cpz = canoe polo žien ** fbm = faustbal mužov ** fbz = faustbal žien ** bhm = bandyhokej mužov ** ffm = flag futbal mužov ** ffz = flag futbal žien ** tbm = tchoukball mužov ** tbz = tchoukball žien {{Stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 2010) == Príklady použitia == * {{tlx|CZE}} → {{CZE}} * {{tlx|CZE|n}} → {{CZE|n}} * {{tlx|CZE|n|2}} → {{CZE|n|2}} * {{tlx|CZE|w}} → {{CZE|w}} * {{tlx|CZE|w|Česka}} → {{CZE|w|Česka}} * {{tlx|CZE|f}} → {{CZE|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|CZE|f|&nbsp;|Česka}} → {{CZE|f||Česka}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|CZE|f|1}} → {{CZE|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|CZE|f|2}} → {{CZE|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|CZE|f|1|Česka}} → {{CZE|f|1|Česka}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|CZE|f|1|&nbsp;|na EURO 2024}} → {{CZE|f|1||na EURO 2024}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|CZE|f|2|Česka|na EURO 2024}} → {{CZE|f|2|Česka|na EURO 2024}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> 83zjygjkbc0b7trk5mkpxvr68ufuhww 10 367018 8253188 8251325 2026-07-25T11:02:10Z 321fire 115544 TLX 8253188 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** f21 = futbal mužov do 21 rokov ** f20 = futbal mužov do 20 rokov ** f19 = futbal mužov do 19 rokov ** f17 = futbal mužov do 17 rokov ** fz = futbal žien ** fz20 = futbal žien do 20 rokov ** fz19 = futbal žien do 19 rokov ** fz17 = futbal žien do 17 rokov ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** lhz = ľadový hokej žien ** lhzj = ľadový hokej žien do 18 rokov ** fc = pohár federácie v tenise ** dc = davisov pohár v tenise ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** nhm = nohejbal mužov ** nhz = nohejbal žien ** hbm = hokejbal mužov ** hbz = hokejbal žien {{Stĺpce-2}} ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien ** flm = florbal mužov ** flz = florbal žien ** fsm = futsal mužov ** fsz = futsal žien ** fsam = futsal AMF mužov ** fsaz = futsal AMF žien ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bsm = bejzbal mužov ** sfm = softbal mužov ** sfz = softbal žien ** cm = curling mužov ** cz = curling žien ** afm = americký futbal mužov ** ilhm = inline hokej mužov ** ilhz = inline hokej žien ** kf = korfbal ** lkm = lakros mužov ** bhm = bandyhokej mužov {{Stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 2010) == Príklady použitia == * {{tlx|SVK}} → {{SVK}} * {{tlx|SVK|n}} → {{SVK|n}} * {{tlx|SVK|n|2}} → {{SVK|n|2}} * {{tlx|SVK|w}} → {{SVK|w}} * {{tlx|SVK|w|Slovenska}} → {{SVK|w|Slovenska}} * {{tlx|SVK|f}} → {{SVK|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|SVK|f||Slovenska}} → {{SVK|f||Slovenska}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|SVK|f|1}} → {{SVK|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|SVK|f|2}} → {{SVK|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|SVK|f|1|Slovenska}} → {{SVK|f|1|Slovenska}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|SVK|f|1||na EURO 2024}} → {{SVK|f|1||na EURO 2024}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|SVK|f|2|Slovenska|na EURO 2024}} → {{SVK|f|2|Slovenska|na EURO 2024}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> 2pzrzox0nd1pxceau6v0lcdfobxjotn 8253190 8253188 2026-07-25T11:03:58Z 321fire 115544 oprava 8253190 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** f21 = futbal mužov do 21 rokov ** f20 = futbal mužov do 20 rokov ** f19 = futbal mužov do 19 rokov ** f17 = futbal mužov do 17 rokov ** fz = futbal žien ** fz20 = futbal žien do 20 rokov ** fz19 = futbal žien do 19 rokov ** fz17 = futbal žien do 17 rokov ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** lhz = ľadový hokej žien ** lhzj = ľadový hokej žien do 18 rokov ** fc = pohár federácie v tenise ** dc = davisov pohár v tenise ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** nhm = nohejbal mužov ** nhz = nohejbal žien ** hbm = hokejbal mužov ** hbz = hokejbal žien {{Stĺpce-2}} ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien ** flm = florbal mužov ** flz = florbal žien ** fsm = futsal mužov ** fsz = futsal žien ** fsam = futsal AMF mužov ** fsaz = futsal AMF žien ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bsm = bejzbal mužov ** sfm = softbal mužov ** sfz = softbal žien ** cm = curling mužov ** cz = curling žien ** afm = americký futbal mužov ** ilhm = inline hokej mužov ** ilhz = inline hokej žien ** kf = korfbal ** lkm = lakros mužov ** bhm = bandyhokej mužov {{Stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 2010) == Príklady použitia == * {{tlx|SVK}} → {{SVK}} * {{tlx|SVK|n}} → {{SVK|n}} * {{tlx|SVK|n|2}} → {{SVK|n|2}} * {{tlx|SVK|w}} → {{SVK|w}} * {{tlx|SVK|w|Slovenska}} → {{SVK|w|Slovenska}} * {{tlx|SVK|f}} → {{SVK|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|SVK|f|&nbsp;|Slovenska}} → {{SVK|f||Slovenska}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|SVK|f|1}} → {{SVK|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|SVK|f|2}} → {{SVK|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|SVK|f|1|Slovenska}} → {{SVK|f|1|Slovenska}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|SVK|f|1|&nbsp;|na EURO 2024}} → {{SVK|f|1||na EURO 2024}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|SVK|f|2|Slovenska|na EURO 2024}} → {{SVK|f|2|Slovenska|na EURO 2024}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> dz04nhqplr1d2vgzn7tquicansgt04e 0 369066 8253083 3926337 2026-07-25T00:45:05Z Xqbot 22159 Oprava dvojitého presmerovanie na [[Keňantrop plochotváry]] 8253083 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Keňantrop plochotváry]] i95ommxf3vycdbbhtvmdymcjs2x4a4e 0 369067 8253084 3926338 2026-07-25T00:45:10Z Xqbot 22159 Oprava dvojitého presmerovanie na [[Keňantrop plochotváry]] 8253084 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Keňantrop plochotváry]] i95ommxf3vycdbbhtvmdymcjs2x4a4e 10 371060 8253209 8189317 2026-07-25T11:40:14Z 321fire 115544 TLX 8253209 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** fz = futbal žien ** fz20 = futbal žien do 20 rokov ** fz19 = futbal žien do 19 rokov ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** lhz = ľadový hokej žien ** lhzj = ľadový hokej žien do 18 rokov ** dc = davisov pohár v tenise ** fc = pohár federácie v tenise ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** flm = florbal mužov ** flz = florbal žien ** ilhm = inline hokej mužov ** ilhz = inline hokej žien ** hbm = hokejbal mužov ** hbz = hokejbal žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** fsm = futsal mužov ** fsz = futsal žien ** lkm = lakros mužov ** lkz = lakros žien ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien {{Stĺpce-2}} ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bzm = bejzbal mužov ** sfm = softbal mužov ** sfz = softbal žien ** cm = curling mužov ** cz = curling žien ** afm = americký futbal mužov ** kf = korfbal ** nhm = nohejbal mužov ** nhz = nohejbal žien ** fsam = futsal AMF mužov ** fsaz = futsal AMF žien ** bhm = bandyhokej mužov ** bhz = bandyhokej žien ** nz = netball žien ** cpm = canoe polo mužov ** cpz = canoe polo žien ** hkkm = hokej na kolies. korčuliach mužov ** hkkz = hokej na kolies. korčuliach žien ** fbm = faustbal mužov ** fbz = faustbal žien ** ffm = flag futbal mužov ** ffz = flag futbal žien ** trm = touch rugby mužov ** trz = touch rugby žien ** auf = austrálsky futbal mužov ** tbm = tchoukball mužov ** tbz = tchoukball žien {{Stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 2010) == Príklady použitia == * {{tlx|CHE}} → {{CHE}} * {{tlx|CHE|n}} → {{CHE|n}} * {{tlx|CHE|n|2}} → {{CHE|n|2}} * {{tlx|CHE|w}} → {{CHE|w}} * {{tlx|CHE|w|Švajčiarska}} → {{CHE|w|Švajčiarska}} * {{tlx|CHE|f}} → {{CHE|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|CHE|f|&nbsp;|Švajčiarska}} → {{CHE|f||Švajčiarska}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|CHE|f|1}} → {{CHE|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|CHE|f|2}} → {{CHE|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|CHE|f|1|Švajčiarska}} → {{CHE|f|1|Švajčiarska}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|CHE|f|1|&nbsp;|na EURO 2024}} → {{CHE|f|1||na EURO 2024}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|CHE|f|2|Švajčiarska|na EURO 2024}} → {{CHE|f|2|Švajčiarska|na EURO 2024}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> hp5ti5n36mbjz6r0nzd46mj881i8585 10 371065 8253221 8251810 2026-07-25T11:47:44Z 321fire 115544 TLX 8253221 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** f21 = futbal mužov do 21 rokov ** fz = futbal žien ** fz20 = futbal žien do 20 rokov ** fz19 = futbal žien do 19 rokov ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** lhz = ľadový hokej žien ** lhzj = ľadový hokej žien do 18 rokov ** dc = davisov pohár v tenise ** fc = pohár federácie v tenise ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** flm = florbal mužov ** flz = florbal žien ** ilhm = inline hokej mužov ** ilhz = inline hokej žien ** lkm = lakros mužov ** lkz = lakros žien ** hbm = hokejbal mužov ** hbz = hokejbal žien ** nhm = nohejbal mužov ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien {{stĺpce-2}} ** kf = korfbal ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien ** rlm = rugby league mužov ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bzm = bejzbal mužov ** sfm = softbal mužov ** sfz = softbal žien ** afm = americký futbal mužov ** afz = americký futbal žien ** auf = austrálsky futbal mužov ** cm = curling mužov ** cz = curling žien ** cpm = canoe polo mužov ** cpz = canoe polo žien ** hkkm = hokej na kolies. korčuliach mužov ** hkkz = hokej na kolies. korčuliach žien ** fbm = faustbal mužov ** fbz = faustbal žien ** bhm = bandyhokej mužov ** ffm = flag futbal mužov ** ffz = flag futbal žien ** trm = touch rugby mužov ** trz = touch rugby žien ** fsm = futsal mužov ** tbm = tchoukball mužov ** tbz = tchoukball žien {{stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách Európy v ľadovom hokeji 1913) * '''rok=''' ... zobrazenie bývalej vlajky ** 1804 → [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22x17px|border]] == Príklady použitia == * {{tlx|AUT}} → {{AUT}} * {{tlx|AUT|rok{{=}}1804}} → {{AUT|rok=1804}} * {{tlx|AUT|n}} → {{AUT|n}} * {{tlx|AUT|n|2}} → {{AUT|n|2}} * {{tlx|AUT|w}} → {{AUT|w}} * {{tlx|AUT|w|rok{{=}}1804}} → {{AUT|w|rok=1804}} * {{tlx|AUT|w|Rakúska}} → {{AUT|w|Rakúska}} * {{tlx|AUT|f}} → {{AUT|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|AUT|f|&nbsp;|Rakúska}} → {{AUT|f||Rakúska}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|AUT|f|1}} → {{AUT|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|AUT|f|2}} → {{AUT|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|AUT|f|1|Rakúska}} → {{AUT|f|1|Rakúska}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|AUT|f|1|&nbsp;|na Majstrovstvách sveta 2010}} → {{AUT|f|1||na Majstrovstvách sveta 2010}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|AUT|lh|2|Rakúska|na Majstrovstvách Európy v ľadovom hokeji 1913|rok{{=}}1804}} → {{AUT|lh|2|Rakúska|na Majstrovstvách Európy v ľadovom hokeji 1913|rok=1804}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + bývalá vlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> 5n0wehoasrnqhcxxim037rvf5houo7q 0 377496 8252911 7676381 2026-07-24T13:44:17Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|2 */ 8252911 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Toyota 86/GT-86 | obrazok = Toyota 86.jpg | vyrobca = [[Subaru]]<br>[[Toyota]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = Subaru BRZ<br />Scion FR-S | produkcia = Január 2012-súčasnosť | krajina_povodu = [[Ōta]], [[Gunma]], [[Japonsko]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Športový automobil]] | typ_karoserie = 2-dverové [[kupé (automobil)|kupé]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[zadný náhon]] | platforma = | motor = [[Motory Subaru|4U-GSE]] / [[Motory Toyota U|FA20]] [[Motor s protiľahlými valcami|B4]] 2,0 l | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 6-rýchlostná [[Manuálna prevodovka|manuálna]]<br>6-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]] | razvor = 2570 mm | vyska = 1285 mm | sirka = 1775 mm | dlzka = 4239 mm | hmotnost = 1180-1298 kg | kapacita_nadrze = 50 l | podobne = [[Toyota AE86]]<br />[[Subaru Impreza]] | dizajner = }} [[Súbor:Subaru BRZ 101.JPG|right|thumb|270px|Subaru BRZ]] '''Toyota 86''' je [[športový automobil]], uvedený na trh v roku [[2012]]. Usporiadanie sedadiel má 2+2, a je to 2-dverové kupé s motorom vpredu a zadným náhonom. Model sa preedáva pod tromi rôznymi značkami: Toyota ('''Toyota 86''' v Japonsku a '''Toyota GT-86''' v Európe), [[Subaru]] ('''Subaru BRZ''') a [[Scion]] ('''Scion FR-S'''). Partnerstvo medzi Toyotou a Subaru na vývoji si získalo prezývku "Toyobaru".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.newautomobilepricing.com/subaru-brz-the-toyobaru-of-the-pleiades/ |titul=Subaru BRZ, the “Toyobaru” of the Pleiades |vydavateľ=New Automobile Pricing |dátum vydania=23. august 2011 |dátum prístupu=2011-12-05 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od začiatku bude 86 a jeho sesterské modely dodávané s benzínovým atmosférickým 2.0-litrovým 4-valcom typu [[Motor s protiľahlými valcami|boxer]], ktorého výkon je 147 kW/200 koní (pri 7000 ot./min.), pričom má systém priameho vstrekovania od Toyoty. K modelu budú ponúkané dve 6-rýchlostné prevodovky: manuálna a automatická s pádlovým radením pod volantom (prevzatým z F1). Celková hmotnosť modelu Toyota 86 je 1180 kilogramov a modelu Scion FR-S pre americký trh až 1298 kilogramov.<ref name="Toyota GT 86 | Toyota UK">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.toyota.co.uk/cgi-bin/toyota/bv/frame_start.jsp?id=CC-FT86II-landing |titul=Toyota GT 86 |vydavateľ=Toyota UK |dátum prístupu=2011-12-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111206010923/http://www.toyota.co.uk/cgi-bin/toyota/bv/frame_start.jsp?id=CC-FT86II-landing |dátum archivácie=2011-12-06 }}</ref> == Špecifikácia == === Motor === Automobil je poháňaný dvojlitrovým (1998 cm<sup>3</sup>) štvorvalcom typu boxer - teda motor s protiľahlými valcami (zviera ich uhol 180°), niekedy nesprávne (pre svoj schematický vzhľad) označovaný ako [[plochý motor]]. Jedná sa o motory Subaru Boxer, konkrétne 4U-GSE, upravený Toyotou na vŕtanie a zdvih 86 × 86 mm, Toyota motor upravila na základe ich série motorov "U" - model FA20. Všetky verzie Toyoty 86 vyvíjajú rovnaký výkon 200 koní, teda 147 kW pri 7000 otáčkach za minútu a [[krútiaci moment]] 203-205 Nm (záleží od verzie) pri 6400 otáčkach za minútu. Motor je vďaka svojej "plochej" konštrukcií uložený nízko a zlepšuje tak stabilitu a chovanie auta v zákrutách. Pre všetky verzie 86-tky rovnako platí zrýchlenie z nuly na sto kilometrov za hodinu, za menej než 7,4 sekundy a maximálna rýchlosť je viac než 233 kilometrov za hodinu. == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Toyota 86}} {{Projekt|commons=Subaru BRZ}} == Externé odkazy == * [http://www.toyota.sk/innovation/design/concept_cars/FT_86/index.aspx Toyota FT-86 Koncept] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100731065015/http://www.toyota.sk/innovation/design/concept_cars/ft_86/index.aspx |date=2010-07-31 }} [[Kategória:Automobily Toyota]] [[Kategória:Automobily so zadným náhonom]] [[Kategória:Športové automobily]] [[Kategória:Kupé]] jofi0tycg13fmzbx020ph3d5150yzq9 100 383957 8253077 7134808 2026-07-24T23:52:51Z IvanScrooge98 118306 /* */ súbor 8253077 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Cesare Pavese 10.jpg|náhľad|stred|'''[[Cesare Pavese]]''', taliansky spisovateľ, prekladateľ, básnik]] nn06n2k1xev5j51j03bonlerkhljvgt 0 433009 8253076 8211215 2026-07-24T23:51:23Z Adelle34 301128 /* */ úprava predsedy parlamentu 8253076 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = László Kövér | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = 17 02 2022 Encontro com o Presidente da Assembleia Nacional, László Köver (51887780433).jpg | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = dočasný prezident Maďarska | Začiatok obdobia = [[2. apríl]] [[2012]] | Koniec obdobia = [[9. máj]] [[2012]] | Predchodca = [[Pál Schmitt]] | Nástupca = [[János Áder]] | Dátum narodenia = {{dnv|1959|12|29}} | Miesto narodenia = [[Pápa]], [[Maďarsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] | Alma mater = Gymnázium a vysoká škola Istvána Türra <small>({{--}}1978)</small><br>[[Univerzita Loránda Eötvösa]] <small>(1978{{--}}1986)</small> | Profesia = politik, právnik | Národnosť = maďarská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Mária Bekková | Partnerka = | Deti = Vajk, Botond, Csenge | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Poradie2 = 2. predseda | Úrad2 = [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] | Začiatok obdobia2= [[2000]] | Koniec obdobia2 = [[2001]] | Predchodca2 = [[Viktor Orbán]] | Nástupca2 = [[Zoltán Pokorni]] | Poradie3 = | Úrad3 = Predseda [[Maďarský parlament|parlamentu]] | Začiatok obdobia3= [[6. august]] [[2010]] | Koniec obdobia3 = [[9. máj]] [[2026]] | Predchodca3 = [[Pál Schmitt]] | Nástupca3 = [[Ágnes Forsthoffer]] }} '''László Kövér''' (* [[29. december]] [[1959]], [[Pápa]], [[Maďarsko]]) je maďarský politik, zakladajúci člen pravicovej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a súčasný predseda [[Maďarský parlament|maďarského parlamentu]]. Z výkonu tejto funkcie bol oprávnený po rezignácií prezidenta [[Pál Schmitt|Pála Schmitta]] dňa [[2. apríl]]a [[2012]] užívať kompetencie hlavy štátu (stal sa dočasným [[Prezident Maďarska|prezidentom Maďarska]]) do [[10. máj]]a [[2012]], kedy sa úradu oficiálne ujal novozvolený prezident [[János Áder]]. == Kontroverzia == V [[december|decembri]] v roku [[2015]] povedal denníku ''[[Právo (denník)|Právo]]'', že sa [[Česko]] a [[Slovensko]] nemali nikdy stať súčasťou [[EU]], ak majú zákony vychádzajúce z [[Kolektívna vina|kolektívnej viny]] (myslené [[Dekréty prezidenta republiky|Benešové dekréty]]).<ref>http://zpravy.aktualne.cz/domaci/politika/snad-mel-spatny-den-komentuje-chovanec-vypad-sefa-madarskeho/r~111354f0a19011e58dc0002590604f2e</ref><ref>http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/388974-evropa-se-dostala-na-prah-rozpadu-hodnoti-uprchlickou-krizi-sef-madarskeho-parlamentu.html</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.parlament.hu/internet/plsql/ogy_kpv.kepv_adat?p_azon=k308&p_ckl=38 Parlament - Dr. Kövér László] (maďarsky) * [http://www.fidesz.hu/index.php?Cikk=100070 Fidesz - Kövér László] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080510111507/http://www.fidesz.hu/index.php?Cikk=100070 |date=2008-05-10 }} (maďarsky) == Zdroj == {{Preklad|hu|Kövér László|23421561|cs|László Kövér|8066386}} {{biografický výhonok}} {{Prezidenti Maďarska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kövér, László}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Maďarskí právnici]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Loránda Eötvösa]] [[Kategória:Osobnosti z Pápy]] ibkhidewua6txy0b82n9dxtctuqt6l2 0 444384 8252901 8137197 2026-07-24T13:15:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252901 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Acesulfám K | Obrázok = Acesulfame potassium Structural Formula V1.svg | Obrázok2 = Acesulfame-k-ball-and-stick.png | Obrázok3 = | Vzorec = {{chem |C |4 |H |4 |KNO |4 |S}} | Systematický názov = 6-metyl-1,2,3-oxatiazín-4(3H)-ón-2,2-dioxid draselný | Synonymá = acesulfam K, acesulfám draselný, acesulfam draselný, Ace K | Vzhľad = biely kryštalický prášok | Molekulová hmotnosť = | Molárna hmotnosť = 201,242 g/mol | Teplota topenia = | Teplota varu = 225 °C | Teplota sublimácie = | Teplota rozkladu = | Trojný bod = | Kritický bod = | Kritická teplota = | Kritický tlak = | Kritická hustota = | Hustota = 1,83 g/cm<sup>3</sup> | Rozpustnosť vo vode = | Rozpustnosť = 270 g/L (voda, 20 °C)<br/>> 1000 g/L (voda, 100 °C)<br/>100 g/l (50% etanol) | Skupenské teplo topenia = | Entropia topenia = | Entropia varu = | Entropia rozpúšťania = | Entropia sublimácie = | Skupenské teplo vyparovania = | Štandardná zlučovacia entalpia = | Štandardná entropia = | Štandardná Gibbsová energia = | Merná tepelná kapacita = | Teplota vzplanutia = | Teplota vznietenia = | Medze výbušnosti = | pKA = | pKB = | externé dáta MSDS = | GHS zdroj = | GHS piktogram = {{GHS |}} | heslo GHS = | vety H = {{vety H |}} | vety EUH = {{vety EUH |}} | vety P = {{vety P |}} | EÚ zdroj = | EÚ piktogram = {{Výstraha |}} | vety R = {{vety R |}} | vety S = {{vety S |}} | NFPA 704 = {{NFPA 704 |Horľavosť = |Zdravie = |Reaktivita = |Ostatné = }} | NFPA 704 zdroj = | CAS = 55589-62-3 | UN = | EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = | Číslo RTECS = | PubChem = | ChemSpider = 55940 | SMILES = [K+].C\C1=C\C(=O)[N-]S(=O)(=O)O1 | ulr = }} '''Acesulfám&nbsp;K''' alebo '''acesulfam draselný''' je [[Draslík|draselná]] [[Soľ (chémia)|soľ]] 6-metyl-1,2,3-oxatiazín-4(3''H'')-ón-2,2-dioxidu, ktorá sa používa ako neenergetické sladidlo, s priradeným kódom '''E950'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Current EU approved additives and their E Numbers|url=https://www.food.gov.uk/science/additives/enumberlist|dátum vydania=|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180311023552/https://www.food.gov.uk/science/additives/enumberlist|dátum archivácie=2018-03-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=E950 - Acesulfam K|url=https://zdravopedia.sk/ucinne-latky/ecka/e950-acesulfam-k|vydavateľ=Zdravopedia.sk|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=sk-SK|priezvisko=Zdravopedia.sk}}</ref> Je približne 200× sladší ako [[sacharóza]].<ref name=":0"/><ref>{{beliana|1|acesulfam draselný|38}}</ref> Jeho sladivosť sa rovná sladivosti [[Aspartám|aspartámu]], je polovičná v porovnaní so [[sacharín]]om a štvrtinová oproti [[Sukralóza|sukralóze]].<ref name="bezpecnostpotravin.cz">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Acesulfam K|url=http://www.bezpecnostpotravin.cz/az/termin/92093.aspx|dátum vydania=|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=}}</ref> Acesulfám&nbsp;K je predávaný pod obchodnými značkami Sunnet a SweetOne.<ref name="bezpecnostpotravin.cz"/> == História == Acesulfám&nbsp;K bol objavený v roku 1967 v nemeckej firme Hoechst (dnes Nutrinova) Claussom a Jensenom. [[The Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives|JECFA]] (The Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives) vyhodnotila acesulfám&nbsp;K ako bezpečný v roku 1983.<ref name=":0"/> Americká [[Správa potravín a liečiv|FDA]] povolila jeho používanie v roku 1988.<ref name=":0"/> == Použitie == Sladidlo sa používa v širokom sortimente potravín. Používa sa v [[Diabetes mellitus|diabetických]] výrobkoch, [[Žuvačka|žuvačkách]], [[nealkoholický nápoj|nealkoholických nápojoch]], cukrovinkách, mrazených krémoch, [[Majonéza|majonézach]], [[Horčica (potravina)|horčici]] a iných. Vďaka tepelnej stabilite sa používa v cukrárskej a pekárskej výrobe. Môžu ho tiež obsahovať [[Farmaceutikum|farmaceutické produkty]], výrobky ústnej hygieny či krmivo pre zvieratá.{{Bez citácie}} Kvôli horkej chuti sa vyskytuje v spojení s inými sladidlami, najčastejšie aspartámom a sukralózou. Ich kombinácia zabezpečí chuť porovnateľnú s chuťou sacharózy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Artificial sweeteners – a review|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3982014/|dátum vydania=|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=}}</ref> == Vlastnosti == Chemicky ide o draselnú soľ 6-metyl-1,2,3-oxatiazín-4(3''H'')-ón-2,2-dioxidu.<ref name="digilib.k.utb.cz">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kopřivová|meno=Monika|titul=Sladidla ve výživě člověka|url=http://digilib.k.utb.cz/bitstream/handle/10563/23281/kop%20ivov%C3%A1_2012_bp.pdf?sequence=1|dátum vydania=2012|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně}}</ref> Acesulfám&nbsp;K je biely, kryštalický prášok bez zápachu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Acesulfame Potassium|url=http://www.inchem.org/documents/jecfa/jecmono/v16je02.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=IPCS INCHEM}}</ref> Jeho hustota je 1,83 g/cm<sup>3</sup>. Pri [[Izbová teplota|izbovej teplote]] je dobre rozpustný vo [[Voda|vode]] – rozpustnosť pri 20 °C sa pohybuje okolo 270 g/l vody. [[Rozpustnosť]] sa zvyšuje s rastúcou teplotou – pri 100 °C sa rozpustí viac ako 1000 g v litri vody. V alkohole je acesulfám&nbsp;K omnoho menej rozpustný – 100 g/l v 50% etanole.<ref name="markazi.itvhe.ac.ir">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Alternative Sweeteners|url=http://markazi.itvhe.ac.ir/_fars/Documents/2001-19936.pdf#page=26|dátum vydania=|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20161027193232/http://markazi.itvhe.ac.ir/_fars/Documents/2001-19936.pdf#page=26|dátum archivácie=2016-10-27}}</ref> Acesulfám&nbsp;K je stabilný aj za vyšších teplôt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Náhradní sladidla|url=http://ww.w.chemicke-listy.cz/docs/full/2013_11_867-874.pdf|dátum vydania=2013|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=}}</ref> [[Bod topenia]] sa pohybuje vysoko nad hodnotou 200 °C. Rozkladom vzniká [[acetón]], [[oxid uhličitý]], [[Amónium|amónny katión]], [[Síran|sulfát]] a [[amidosulfonát]].<ref name="digilib.k.utb.cz"/> Má takmer neobmedzenú trvanlivosť, pokiaľ je uchovávaný čistý, v tuhom skupenstve a pri izbovej teplote. Je tiež odolný voči nízkym hodnotám [[Kyslosť|pH]], kvôli čomu sa môže používať aj vo veľmi kyslých nápojoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Commercial, Synthetic Nonnutritive Sweeteners|url=http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/(SICI)1521-3773(19980803)37:13/14%3C1802::AID-ANIE1802%3E3.0.CO;2-9/pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=}}</ref> Jeho ďalšou výhodu je nástup sladkej chuti, ktorý je rýchlejší ako v prípade ostatných sladidiel. Sladká chuť nepretrváva dlhšie ako vlastná chuť jedla. V ľudskom tele nie je metabolizovaný, preto ho radíme medzi nízkokalorické sladidlá. V [[Tráviaci trakt|tráviacom trakte]] sa rýchlo vstrebáva, ale tiež sa v nezmenenej podobe rýchlo vylúči, prevažne [[Moč|močom]].<ref name="markazi.itvhe.ac.ir"/> Z tohto dôvodu nevyvoláva [[Glykemický index|glykemickú]] odpoveď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Position of the American Dietetic Association: Use of Nutritive and Nonnutritive Sweeteners|url=http://www.andjrnl.org/article/S0002-8223(03)01658-4/pdf|dátum vydania=2004|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=Journal of THE AMERICAN DIETETIC ASSOCIATION}}</ref> == Účinky na zdravie == Akceptovateľný denný príjem (ADI, z anglického ''accepted daily intake'') je množstvo látky v potravinách alebo nápojoch, vyjadrené na kilogram telesnej hmotnosti, ktoré môže byť prijímané počas celého života bez akéhokoľvek rizika pre zdravie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Q&As on Acceptable Daily Intakes (ADIs)|url=http://www.eufic.org/article/en/rid/Q_As_on_Acceptable_Daily_Intakes_ADIs/|dátum vydania=|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20161028020407/http://www.eufic.org/article/en/rid/Q_As_on_Acceptable_Daily_Intakes_ADIs/|dátum archivácie=2016-10-28}}</ref> Pre acesulfám&nbsp;K bol ADI stanovený organizáciami [[Správa potravín a liečiv|FDA]] a [[The Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives|JECFA]] (The Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives) na 0 – 15 mg/kg telesnej hmotnosti/deň. [[Scientific Committee on Food|SCF]] (Vedecký výbor pre potraviny – ''Scientific Committee on Food'') povoľuje ADI na 9 mg/kg/deň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=O'Brien Nabors|meno=Lyn|titul=Alternative Sweeteners|url=http://markazi.itvhe.ac.ir/_fars/Documents/2001-19936.pdf#page=26|dátum vydania=|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20161027193232/http://markazi.itvhe.ac.ir/_fars/Documents/2001-19936.pdf#page=26|dátum archivácie=2016-10-27}}</ref> Akceptovateľný denný príjem u detí je nižší, stanovený na 3 – 9 mg/kg/deň.<ref name=":0"/> Acesulfám&nbsp;K a jeho účinky na zdravie boli sledované v niekoľkých štúdiách. SCF vydal záver o bezpečnosti tohto sladidla tvrdiac, že acesulfám&nbsp;K nie je škodlivý, pretože neboli preukázané žiadne [[Mutagén|mutagénne]] účinky počas doby jeho užívania. Podľa ich vyjadrenia z roku 2000 nie sú nutné ďalšie štúdie, v ktorých by sa zisťovala [[toxicita]], [[karcinogenita]] alebo [[mutagenita]].<ref name="bezpecnostpotravin.cz"/> V experimentoch ''[[in vivo]]'' sa ukázalo, že acesulfám&nbsp;K zvyšuje sekréciu [[Inzulín|inzulínu]], ale bez zmeny hladiny [[Glukóza|glukózy]] v krvi. Tento účinok však bol pozorovaný pri užití veľkého množstva sladidla (ekvivalent 10 g pre priemerného človeka).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The Effect of Artificial Sweetener on Insulin Secretion 1. The Effect of Acesulfame K on Insulin Secretion in the Rat (Studies In Vivo)|url=https://www.thieme-connect.de/DOI/DOI?10.1055/s-2007-1011788|dátum vydania=|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=}}</ref> Štúdie zaoberajúce sa bezpečnosťou konzumácie sladidiel počas [[Tehotenstvo|tehotenstva]], vrátane acesulfámu&nbsp;K, prebiehajúce na potkanoch tvrdia, že aj pri podávaní vysokých dávok nemá acesulfámu&nbsp;K vplyv na plodnosť, veľkosť, hmotnosť, rast či [[Teratogenita|úmrtnosť plodu]]. Acesulfám&nbsp;K je teda zaradený medzi neenergetické sladidlá, ktoré nie sú nebezpečné ani počas tehotenstva.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Position of the American Dietetic Association: Use of Nutritive and Nonnutritive Sweeteners|url=http://www.andjrnl.org/article/S0002-8223(03)01658-4/pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=27.10.2016|vydavateľ=}}</ref> Je preskúmaný aj metabolizmus acesulfámu&nbsp;K. Výskumy prebiehali na psoch, potkanoch a ošípaných. Sladidlo bolo okamžite vstrebané a vylúčené z tela v nezmenenej podobe. Po podaní 30 mg acesulfámu&nbsp;K človeku bola maximálna koncentrácia v krvi nameraná po 1 – 1,5 hodine. [[Biologický polčas|Polčas eliminácie]] bol stanovený na 2 – 2,5 hod. Podľa [[Farmakokinetika|farmakokinetických]] štúdií sa vylúči 95 % acesulfámu&nbsp;K v nezmenenej podobe, preto ho možno považovať za neenergetické sladidlo.<ref name=":0" /> Aj keď sladidlo nesie v názve K, teda draslík, jeho konzumácia príjem draslíka neovplyvňuje.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie|2}} [[Kategória:Potravinárske aditíva]] [[Kategória:Náhradné sladidlá]] [[Kategória:Zlúčeniny draslíka]] [[Kategória:E kódy|950]] 2gfnhwmo3mqtaj9syzhoe52vaehoent 0 449236 8252869 8245146 2026-07-24T12:13:51Z IroningBead777 300837 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|2|0 */ 8252869 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Big Bang | Obrázok = BIGBANG Extraordinary 20's.JPG | Popis obrázku = Big Bang v roku 2012. <br>Zľava: G-Dragon, T.O.P, Sungri, Tchäjang a Däsong | Krajina pôvodu = [[Soul]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]] | Žáner = [[K-pop]], [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[dance-pop]], [[Synthpop|electropop]], [[rock]], [[J-pop]], [[Contemporary R&B|R&B]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.kpopstarz.com/articles/16960/20121108/big-bang-to-perform-alive-galaxy-tour-in-new-jersey-most-potential-to-succeed-in-us.htm |titul=Big Bang to Perform 'Alive Galaxy Tour' in New Jersey, 'Most Potential to Succeed in the U.S.' |dátum vydania=8. november 2012 |vydavateľ=Kpop Starz |dátum prístupu=2015-10-07 |jazyk=anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20121112071337/http://www.kpopstarz.com/articles/16960/20121108/big-bang-to-perform-alive-galaxy-tour-in-new-jersey-most-potential-to-succeed-in-us.htm |dátum archivácie=2012-11-12 }}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.northjersey.com/arts_entertainment/music/177809241_Leading_up_to_its_Newark_shows__is_Big_Bang_ready_to_bring_K-pop_to_the_U_S___.html?c=y&page=2 |titul=Leading up to its Newark shows, is Big Bang ready to bring K-pop to the U.S.? |priezvisko=Fujimori |meno=Sachi |dátum vydania=8. november 2012 |vydavateľ=The Record |dátum prístupu=2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> | Roky pôsobenia = 2006 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[YG Entertainment]]<br>[[Avex Trax|Avex]]<br>[[Warner Music Group|Warner Music Taiwan]] | Súvisiace články = [[GD & TOP]], [[YG Entertainment|YG Family]], [[2NE1]] | Webstránka = [http://ygfamily.com/artist/Main.asp?LANGDIV=E&ATYPE=2&ARTIDX=3 ygfamily.com] | Členovia skupiny = [[G-Dragon]]<br />[[Tchäjang]]<br />[[T.O.P]]<br />[[Däsong]]<br />[[Sungri]] }} '''Big Bang''' ([[Kórejčina|kórejsky]]: 빅뱅, často štylizované ako '''BIGBANG''') je juhokórejská chlapčenská skupina založená spoločnosťou [[YG Entertainment]]. [[G-Dragon]], [[T.O.P]], [[Tchäjang]], [[Däsong]] a [[Sungri]] oficiálne debutovali ako 5-členná skupina 19. augusta 2006. Prevažne hip-hopová skupina mala so svojím prvým [[Bigbang Vol.1|eponymným albumom]], z ktorého sa predalo 48 000 kópií, pomerne úspešné začiatky. Prelomovým hitom sa pre nich stala skladba „Lies“ ({{kor|거짓말|''Godžitmal''}}), ktorá ostala na prvom mieste v hlavných kórejských hudobných rebríčkoch 7 týždňov za sebou.<ref name="Melon54">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Big Bang's "Lies" lingered in Melon chart for 54 weeks!|url=http://www.dkpopnews.net/2011/02/news-big-bangs-lies-lingered-in-melon.html|vydavateľ=Dkpopnews|dátum vydania=15. február 2011|dátum prístupu=2015-10-07|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20150703081359/http://www.dkpopnews.net/2011/02/news-big-bangs-lies-lingered-in-melon.html|dátum archivácie=2015-07-03}}</ref> V roku 2007 dostali na [[Mnet Asian Music Awards 2007|9. ročníku]] [[Mnet Asian Music Awards|Mnet Korean Music Festival]] ocenenie [[Mnet Asian Music Award za pieseň roka|Pieseň roka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2007 Mnet KM Music Festival - Winners|url=http://mwave.interest.me/museum/mama/2007/winner|vydavateľ=CJ E&M|dátum vydania=17. november 2007 |dátum prístupu=2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> Ďalšie vydané hity ako „Last Farewell“ ({{kor|마지막 인사|''Madžimak insa''}}) a „Haru Haru“ ({{kor|하루 하루}}), ktoré tiež ovládli hudobné rebríčky, ešte viac zvyšovali ich úspech a popularitu. Po tom, čo Big Bang vyhrali v roku 2008 na [[Mnet Asian Music Awards 2008|10. ročníku]] [[Mnet Asian Music Awards|Mnet Korean Music Festival]] cenu [[Mnet Asian Music Award pre interpreta roka|Interpret roka]],<ref name="MKMF 2008">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Winners of MKMF 2008| url =http://mwave.interest.me/museum/mama/2008/winner| vydavateľ =CJ E&M|dátum vydania= 15. november 2008 | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> rozšírili svoje pôsobenie aj do Japonska, kde na [[MTV World Stage VMAJ 2010|9. ročníku]] [[MTV Video Music Awards Japan]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang scores triple win at Japan MTV Music Awards| url =http://www.hancinema.net/big-bang-scores-triple-win-at-japan-mtv-music-awards-23573.html| vydavateľ =Hancinema|dátum vydania= 31. máj 2010 |dátum prístupu=2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> získali tri ocenenia. V tom roku vydali okrem japonského albumu [[Number 1 (album)|''Number 1'']] aj svoj druhý kórejský štúdiový album ''[[Remember]]''. Následne im v rokoch 2009 a 2010 vyšli japonské albumy [[Big Bang (album)|''Big Bang'']] a ''[[Big Bang 2]]''. Počas svojich aktivít v Japonsku členovia začali so sólovými aktivitami. Tchäjang a G-Dragon vydali sólové albumy, G-Dragon a T.O.P vytvorili [[GD & TOP|duo]], Sungri a Däsong hrali v muzikáloch a hostili varieté a z T.O.P-a sa stala uznávaná filmová hviezda. Po dvojročnej pauze sa Big Bang v roku 2011 opäť vrátili na juhokórejskú hudobnú scénu so svojím úspešným albumom ''[[Tonight (EP)|Tonight]]''. Propagačné akcie však boli skrátené, keď niektorí členovia museli riešiť právne záležitosti. Koncom roka sa Big Bang stali víťazmi v kategórii [[MTV Europe Music Award pre najlepšieho celosvetového interpreta|Najlepší celosvetový interpret]] na [[MTV Europe Music Awards 2011|MTV Europe Music Awards]].<ref name="MTV EMA">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =MTV EMA Awards: Britney Spears Loses Out To BIGBANG, Lady Gaga, Justin Bieber, Bruno Mars, Eminem All Winners| url =http://www.huffingtonpost.co.uk/2011/11/07/mtv-ema-awards-britney-spears-lady-gaga-justin-bieber-bruno-mars_n_1079256.html| vydavateľ =The Huffington Post|priezvisko=Frost|meno=Caroline |dátum vydania= 7. november 2011 | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> 3 mesiace po ocenení v Európe vydali svoj najúspešnejší album ''[[Alive (EP)|Alive]]'', ktorý im na [[Mnet Asian Music Awards 2012|14. ročníku]] [[Mnet Asian Music Awards]] priniesol druhé ocenenie [[Mnet Asian Music Award pre interpreta roka|Interpret roka]].<ref name="MAMA 2012">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Winners of MAMA 2012| url =http://mwave.interest.me/museum/mama/2012/winner| vydavateľ =CJ E&M|dátum vydania= 30. november 2012 | dátum prístupu =2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> Bol to prvý kórejský album, čo sa umiestnil v [[Billboard 200|''Billboard'' 200]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang's 'Alive' charts on the Billboard 200| url =http://www.allkpop.com/article/2012/03/big-bangs-alive-charts-on-the-billboard-200| vydavateľ =Allkpop |dátum vydania= 9. marec 2012 | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> Následne začali svoje [[Big Bang Alive Galaxy Tour 2012|prvé svetové turné]], ktoré vyvrcholilo začiatkom roka 2013. Rok 2015 značil pre Big Bang veľmi očakávaný návrat po trojročnej prestávke. Vydali štyri single albumy – „[[M (album, Big Bang)|M]]“, „[[A (album, Big Bang)|A]]“, „[[D (album, Big Bang)|D]]“ a „[[E (album, Big Bang)|E]]“ –, ktoré predchádzali tretiemu kórejskému štúdiovému albumu [[Made (album)|''MADE'']]. Ten vyšiel v roku 2016. Úspešné single si vyslúžili pozitívnu kritiku a v rámci Ázie sa z nich predalo dokopy viac ako 15 miliónov kópií.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Kevin|priezvisko=Fox|url=http://www.kpopstarz.com/articles/262984/20151215/big-bang-2015.htm|titul=Big Bang's Album Sales, World Tour Earn Them A Cool $128 Million In 2015|vydavateľ=KpopStarz|dátum vydania=15. december 2015|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=anglicky}}</ref> Na [[Mnet Asian Music Awards 2015|17. ročníku]] [[Mnet Asian Music Awards]] získala skupina už svoju tretiu cenu [[Mnet Asian Music Award pre interpreta roka|Interpret roka]].<ref name="MAMA 2015">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Winners of MAMA 2015| url =http://mama.mwave.me/winners| vydavateľ =CJ E&M|dátum vydania= 2. december 2015 | dátum prístupu =2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> Big Bang sú označovaní ako „Králi K-popu“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno=David|priezvisko=Lee|titul = Big Bang Performs First U.S. Show In 3 Years|url = http://www.vibe.com/2015/10/review-big-bang-performs-first-us-show-in-3-years/ |vydavateľ= Vibe|dátum vydania= 13. október 2015 | dátum prístupu =2015-12-22|jazyk=anglicky}}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = BigBang is going on tour: Get to know the kings of K-Pop | url = http://www.straitstimes.com/lifestyle/entertainment/bigbang-is-going-on-tour-get-to-know-the-kings-of-k-pop | periodikum = The Straits Times | deň = 2 | mesiac = apríla | rok = 2015 | dátum prístupu = 2017-01-14 | miesto = Singapore | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150703081359/http://www.straitstimes.com/lifestyle/entertainment/bigbang-is-going-on-tour-get-to-know-the-kings-of-k-pop | dátum archivácie = 2015-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sherman | meno = Maria | titul = K-Pop Kings BIGBANG Fly Seoul's Soul to NYC | url = http://www.villagevoice.com/music/k-pop-kings-bigbang-fly-seouls-soul-to-nyc-7777060 | periodikum = The Village Voice | deň = 12 | mesiac = októbra | rok = 2015 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161103234044/http://www.villagevoice.com/music/k-pop-kings-bigbang-fly-seouls-soul-to-nyc-7777060 | dátum archivácie = 2016-11-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bui | meno = Hoai-Tran | titul = BIGBANG: The biggest boy band in the world you probably haven’t heard of | url = http://www.usatoday.com/story/life/entertainthis/2016/04/21/bigbang-biggest-boy-band-world-you-probably-havent-heard/83197506/ | periodikum = USA Today | deň = 21 | mesiac = apríla | rok = 2016 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cracan | meno = Andreea-Mihaela | titul = Big Bang - The kings of kpop are back | url = http://uk.blastingnews.com/showbiz-tv/2015/04/big-bang-the-kings-of-kpop-are-back-00372741.html | periodikum = UK Blasting News | deň = 30 | mesiac = apríla | rok = 2015 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150703081359/http://uk.blastingnews.com/showbiz-tv/2015/04/big-bang-the-kings-of-kpop-are-back-00372741.html | dátum archivácie = 2015-07-03 }}</ref> či „Národná chlapčenská skupina“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Korea's boy band BigBang rule MTV TRL Awards| url =http://gulfnews.com/arts-entertainment/music/korea-s-boy-band-bigbang-rule-mtv-trl-awards-1.1019007| vydavateľ =Gulf News|priezvisko=Maggo|meno=Eduan|dátum vydania= 7. máj 2012 | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> a účasťou členov, predovšetkým G-Dragona, na skladaní a produkcii vlastnej hudby si vyslúžili v hudobnom priemysle rešpekt a uznanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul ='음악평론가' 임진모, "작곡하는 빅뱅은 아이돌 아니다"| url =http://news.nate.com/view/20100806n06154| vydavateľ =Nate|dátum vydania=6. august 2010| dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=ko}}</ref> Od začiatku fungovania hudobného rebríčka [[Gaon Music Chart|Gaon]] predali Big Bang vrátane sólových materiálov už viac ako 93 miliónov nahrávok. Po pripočítaní predajov, ktoré zaznamenávala Asociácia hudobného priemyslu Kórey (MIAK) a Asociácia kórejského priemyslu hudobného obsahu (KMCIA), sa počet predaných nahrávok zvýši na 137 miliónov s viac ako 130 miliónmi digitálnych singlov. V Kórei, Japonsku a v rámci zvyšku ázijského kontinentu sa predalo viac ako 6,7 miliónov fyzických albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url = http://i39.photobucket.com/albums/e196/kuraxmol/BigBang/BB_KR_SaleP_1507_zps3sehtkmj.png~original |titul = Big Bang Physical Sales in South Korea|vydavateľ = OneHallyu|dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url = http://i39.photobucket.com/albums/e196/kuraxmol/BigBang/BB_JP_SaleP_150827_zps3yig3re7.png~original|titul = Big Bang Physical Sales in Japan|vydavateľ = OneHallyu|dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url = http://i39.photobucket.com/albums/e196/kuraxmol/BigBang/BB_KR_SaleD_150827_zpspvpf4a4d.png~original|titul = Big Bang Digital Sales in South Korea|vydavateľ = OneHallyu|dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> Big Bang získali [[Ocenenia a nominácie skupiny Big Bang|mnoho ocenení a stanovili niekoľko rekordov]]. Momentálne držia rekord na [[Cyworld]] ako najpredávanejší umelec všetkých čias<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang is the best-selling artist of all-time on Cyworld!| url =http://www.allkpop.com/article/2011/03/big-bang-is-the-best-selling-artist-of-all-time-on-cyworld| vydavateľ =Allkpop|dátum vydania=9. marec 2011| dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> a sú jediným interpretom, ktorému sa na [[Mnet Asian Music Awards]] podarilo získať ocenenie [[Mnet Asian Music Award pre interpreta roka|Interpret roka]] viac ako raz, presnejšie trikrát. Big Bang boli prvými kórejskými interpretmi, ktorí sa dostali do rebríčka ''Celebrity 100'' a zoznamu najvplyvnejších hudobníkov ''30 pod 30'', ktoré zostavuje magazín [[Forbes (magazín)|''Forbes'']]. Americký časopis ''The Hollywood Reporter'' a denník ''[[The Washington Post]]'' citovali globálnu popularitu a prínos pre K-pop a opísali ich ako „najväčšiu chlapčenskú skupinu na svete“<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul = Big Bang's Global Influence: How to Build a Boy Band That Lasts|url = http://www.hollywoodreporter.com/news/big-bangs-global-influence-how-835839|vydavateľ = The Hollywood Reporter| meno=Rebecca |priezvisko=Sun|dátum vydania=1. november 2015| dátum prístupu =2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> a „najväčšiu skupinu v Ázii“.<ref name=":7">{{Citácia periodika | priezvisko = Fifield | meno = Anna | titul = They’re the biggest band in Asia, but Big Bang’s days may be numbered | url = http://www.washingtonpost.com/lifestyle/theyre-the-biggest-band-in-asia-but-big-bangs-days-may-be-numbered/2016/03/03/c267981c-8b02-4827-90c5-9968abbdc9ba_story.html? | periodikum = The Washington Post | deň = 3 | mesiac = marca | rok = 2016 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky}}</ref> ==História== ===2000 – 2007: Formácia a debut=== Ešte pred debutom sa niekoľko členov už v zábavnom priemysle pohybovalo. G-Dragon a Tchäjang boli prví, ktorí začali v [[YG Entertainment]] trénovať, a to vo veku trinástich rokov. Pôvodne boli detskými hercami, ktorí boli obsadení ako mladšie verzie dua [[Jinusean]] vo videoklipe „A-Yo“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Čin-song | titul = 채리나 "지드래곤, 꼬마 룰라 때도 도도했다.. 친해질 걸 후회돼" | url = http://media.daum.net/entertain/enews/newsview?newsid=20140102102312954 | vydavateľ = Daum | dátum vydania = 2. január 2014 | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po kórejsky}}</ref> Uchvátení skúsenosťou z vystupovania v hip-hopovom videoklipe sa obe deti rozhodli pridať do YG Entertainment, hoci boli najprv odmietnuté. Duo potom vydalo 2 piesne pod menom GDYB a často sa objavovali aj v albumoch či videoklipoch ostatných umelcov ako [[Hüsong]], [[Gummy]], Perry, [[Masta Wu]] a [[Se7en]], pôsobiacich v YG. Jedným zo známych kúskov je „Unfold to Higher Place“ feat. Perry a Gummy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 5 Times G-Dragon & Taeyang Were Too Cool to Handle | url = http://www.hellokpop.com/list/5-times-g-dragon-taeyang-cool-handle/ | vydavateľ = Hellokpop | dátum vydania = 4. december 2014 | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po anglicky}}</ref> G-Dragon sa podieľal aj na propagačnej činnosti YG Family, ktorá sa zväčša skladala z umelcov v YG. Mladí chlapci spolu plánovali vydať album, ale to sa odložilo, pretože YG Entertainment sa rozhodlo debutovať skupinu, ktorej budú súčasťou. T.O.P bol undergroundovým raperom pod pseudonymom „Tempo“.<ref name="Crazy for K-Pop"/> Jednou z jeho najznámejších nahrávok bola „Buckwild“ spolu s NBK Gray. G-Dragon kontaktoval T.O.P-a ako svojho kamaráta z detstva, keď YG zháňalo členov do novej skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =[新스타고백]지드래곤⑤아이돌그룹 활동, 망설였다 | url =http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2010012610365249416 | vydavateľ =Asiae|dátum vydania=2. február 2010| dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=ko}}</ref> Dvojica nahrala niekoľko demo nahrávok a poslala ich [[Jang Hjon-sok]]ovi, ktorý neskôr požiadal T.O.P-a, aby sa dostavil na konkurz. Nakoniec bol ale odmietnutý kvôli tomu, že bol príliš „bacuľatý“ na „ideálnu verziu“ idola. O šesť mesiacov neskôr bol však prijatý, keď stratil na váhe. T.O.P údajne schudol 20 kíl za 40 dní. Sungri bol lídrom tanečnej skupiny vo svojom rodnom meste [[Kwangdžu]]. Prvýkrát sa objavil v televíznom programe ''Let's Cokeplay: Mnet Battle Shinhwa'', čo bola šou, v ktorej skupina [[Shinhwa]] hľadala členov na vytvorenie „druhej generácie Shinhwa“. Nedostatok vokálnych zručností porotu príliš neokúzlil, čo viedlo k vypadnutiu z Top 4. Sungri sa potom zúčastnil konkurzu a bol prijatý do YG Entertainment, ale v ''Big Bang Documentary'' sa ukázalo, že jeho pozícia bola ohrozená. Neskôr sa mu však podarilo Jang Hjon-soka ohromiť. V tej dobe Sungri súťažil proti inému žiakovi, [[Čang Hjon-sung|Hjon-sungovi]] (terajší člen skupiny [[Beast]]), ktorý bol nakoniec vyradený. Hjon-sung, ktorý vystupoval pod umeleckým menom So-1, čo po kórejsky znamená „želanie“, sa objavil v 10 z 11 epizód. Z finálnej bol vynechaný, pretože Jang Hjon-sok mal pocit, že Hjon-sung ešte nie je pripravený a potrebuje viac času. Däsong bol prijatý na otvorenom konkurze. Oficiálny debut mali Big Bang 19. augusta 2006 v Gymnastickej aréne v Soulskom olympijskom parku počas koncertu pri príležitosti 10. výročia od založenia YG Entertainment.<ref name="올 최고 기대주 빅뱅, 9월 중순부터 본격 활동 개시">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=올 최고 기대주 빅뱅, 9월 중순부터 본격 활동 개시 | vydavateľ = Nate | dátum vydania =21. august 2006 |url =http://news.nate.com/view/20060821n10905 | dátum prístupu = 2015-01-15|jazyk=ko}}</ref> 23. septembra 2006 mali Big Bang svoje prvé predstavenie v televízii. Po predstavení vyšiel prvý singel skupiny s názvom ''[[Bigbang]]''. Jeho súčasťou boli piesne „We Belong Together“, kde si zaspievala aj [[Pak Bom]], „A Fool Of Tears“ ({{kor|눈물 뿐인 바보|''Nunmul ppunin pabo''}}) a „This Love“, adaptácia rovnomennej piesne americkej rockovej skupiny [[Maroon 5]], ktorú prepísal a tiež naspieval G-Dragon.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =1st Single : BIGBANG| url =http://www.ygfamily.com/artist/Album.asp?LANGDIV=E&ATYPE=2&PTYPE=&ARTIDX=3&PROIDX=&IDX=337&page=10| vydavateľ =YG Entertainment| dátum prístupu =2015-10-07| jazyk =ko| url archívu =https://web.archive.org/web/20170211080639/http://www.ygfamily.com/artist/Album.asp?LANGDIV=E&ATYPE=2&PTYPE=&ARTIDX=3&PROIDX=&IDX=337&page=10| dátum archivácie =2017-02-11}}</ref> Singel bol úspešný a predalo sa okolo 40 000 kópií.<ref name="Album Sales For The Month of February 2007">{{Citácia periodika| titul = Album Sales For The Month of February 2007| url = http://miak.or.kr/stat/kpop_200702.htm| periodikum = Industry Association Of Korea| dátum prístupu = 2008-02-15| jazyk = ko| url archívu = https://web.archive.org/web/20071221002110/http://miak.or.kr/stat/kpop_200702.htm| dátum archivácie = 2007-12-21}}</ref> Druhý singel, ''[[Bigbang Is V.I.P]]'', bol vydaný v septembri s celkovým počtom 32 000 predaných kópií. Nasledoval posledný singel ''[[Bigbang 03]]'' s celkovým počtom takmer 40 000 predaných kópií.<ref name="Album Sales For The Month of February 2007" /> Ku koncu decembra 2006 Big Bang usporiadali svoj prvý koncert [[Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang#1st Live Concert - The R.E.A.L|The Real]]. Nasledujúci mesiac im vyšiel debutový albumu ''[[Bigbang Vol.1]]'', z ktorého sa do konca februára 2007 predalo 48 000 kópií.<ref name="Album Sales For The Month of February 2007" /> ===2007 – 2008: Prelomový úspech a japonský debut=== [[File:Big Bang In Thailand.JPG|thumb|Big Bang na MTV Fast Forward, Thajsko, december 2007]] 8. februára 2007 vydali Big Bang [[koncertný album]] s názvom ''First Live Concert: The Real'', ktorého sa do konca roka predalo okolo 30 000 kópií.<ref name="2007 Year-end Album Sales">{{Citácia periodika| titul =2007 Year-end Album Sales| url =http://www.miak.or.kr/stat/kpop_2007_2.htm| periodikum =Recording Industry Association Korea| dátum prístupu =2008-01-27| jazyk =ko| url archívu =https://web.archive.org/web/20080508152311/http://www.miak.or.kr/stat/kpop_2007_2.htm| dátum archivácie =2008-05-08}}</ref> Taktiež začali turné [[Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang#Want You Tour|Want You Tour]], ktoré sa konalo v piatich mestách: [[Inčchon]], [[Tägu]], [[Čchangwon]], [[Čondžu]] a [[Pusan]].<ref name="How to Crack Japan: The Big Bang Theory">{{Citácia periodika | titul =How to Crack Japan: The Big Bang Theory | priezvisko =Shamdasani | meno =Pavan | periodikum =Time | rok =2009 | mesiac =novembra | deň =9 | url =http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1933111,00.html | dátum prístupu =2015-10-07 | jazyk =anglicky | url archívu =https://web.archive.org/web/20121010121511/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1933111,00.html | dátum archivácie =2012-10-10 }}</ref> Prvé EP ''[[Always (Big Bang)|Always]]'' bolo tiež vydané v roku 2007 a značilo pre skupinu niekoľko zmien. Hoci už aj predtým členovia písali a skladali, rozhodli sa prevziať ešte väčšiu kontrolu nad svojou hudbou. [[G-Dragon]] napísal a skomponoval väčšinu piesní, ktoré boli obsiahnuté v prvom EP, a to aj vrátane titulnej piesne „Lies“ ({{kor|거짓말|''Godžitmal''}}).<ref name="ALWAYS/RELEASE">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅, ‘Always’ 선주문 3만장 괴력 | priezvisko =Kim | meno = Myong-shin | vydavateľ =Hankyung News | dátum vydania =17. august 2007 |url =http://www.hankyung.com/news/app/newsview.php?aid=2007081791017&sid=83&nid=105 | dátum prístupu =2015-10-07| jazyk=ko}}</ref> Na EP sa objavila elektronická hudba. Ohlas bol celkom pozitívny, najmä ohľadom „Lies“, ktorú kritici opisovali ako pieseň „na vysokej úrovni“.<ref name="Firstmeeting">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Big Bang's Showcase & First Fan Meeting | vydavateľ =Arirang | url =http://www.arirang.co.kr/Tv2/Showbiz_OnLocation.asp?PROG_CODE=TVCR0112&OnAir_Date=2007-09-03&sys_lang=Eng | dátum prístupu =2015-10-07 | jazyk =anglicky | url archívu =https://web.archive.org/web/20220608094600/http://www.arirang.co.kr/Tv2/Showbiz_OnLocation.asp?PROG_CODE=TVCR0112 | dátum archivácie =2022-06-08 }}</ref> „Lies“ bola vydaná ako hlavný singel albumu a stala sa ich prvým hitom číslo jedna. Albumu sa predalo 87 000 kópií.<ref name="ALWAYS/RELEASE"/> Druhé EP ''[[Hot Issue]]'' bolo vydané v ten istý rok a nasledovalo úspech svojho predchodcu. Hlavný singel „Last Farewell“ ({{kor|마지막 인사|''Madžimak insa''}}) sa dostal na čelo rôznych rebríčkov vrátane Juke-On, kde kraľoval osem týždňov za sebou.<ref name="빅뱅 쥬크온차트 8주 연속 1위 기염, JOO도 2주만에 7위 진입">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅 쥬크온차트 8주 연속 1위 기염, JOO도 2주만에 7위 진입 | priezvisko =Kim | meno = Hyung Woo | vydavateľ =Newsen | dátum vydania =21. január 2008 |url =http://www.newsen.com/news_view.php?uid=200801211441571002&search=title&searchstring=%BA%F2%B9%F0 | dátum prístupu =2008-02-01|jazyk=ko}}</ref> „Last Farewell“ si na [[Cyworld]] vyslúžila aj cenu Pieseň mesiaca (Digitálna hudba). Lístky na koncert [[Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang#The G.R.E.A.T|Big Bang Is Great]] boli údajne vypredané za necelých 10 minút.<ref name="Soldout">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅, 단독콘서트 티켓 또 10분만에 매진 | vydavateľ =Star News | dátum vydania =20. november 2007 |url =http://star.mt.co.kr/view/stview.php?no=2007112011064574626&EVEC | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=ko}}</ref><ref name="Soldout2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅 단독콘서트 티켓 5천석 10분 만에 매진 | priezvisko =Kim | meno = Hyung Woo | vydavateľ =Newsen | dátum vydania =20. november 2007 |url =http://archive.is/3dQm6 | dátum prístupu =2008-02-01|jazyk=ko}}</ref> Koncom roka 2007 bolo oznámené, že členovia boli hospitalizovaní kvôli celkovému vyčerpaniu a prepracovaniu<ref name="Hospitalize">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅, 멤버들 줄부상에 일시 활동중단 (Big Bang, String of Member Injuries Cause Break in Schedule) | priezvisko =Kim | meno = Wong Young | vydavateľ =Star News | dátum vydania =31. december 2007 |url =http://star.mt.co.kr/view/stview.php?no=2007123109144603151&EVEC | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=ko}}</ref> a pozastavili svoje aktivity. Neskoršie správy ukázali, že po jednotlivých singloch a EP je veľký dopyt, takže nahrávacia spoločnosť musela zabezpečiť ďalšiu dotlač a prebalenie pre ďalšie vydanie.<ref name="Big Bang's Albums in Short Supply">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅 데뷔초 음반, 때아닌 '품귀현상'.."부르는게 값" | vydavateľ =Nate | dátum vydania =26. december 2007 |url =http://news.nate.com/view/20071226n09207 | dátum prístupu =2014-12-11|jazyk=ko}}</ref> Na základe úspechu ich EP vyhrala skupina mnoho cien, vrátane [[Mnet Asian Music Award pre najlepšiu chlapčenskú skupinu|Najlepšia chlapčenská skupina]] a [[Mnet Asian Music Award za pieseň roka|Pieseň roka]] na [[Mnet Asian Music Awards 2007|9. ročníku]] [[Mnet Asian Music Awards|Mnet Korean Music Festival]].<ref name="Nate">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅 '올해의 노래'-슈주 '올해의 가수'...MKMF '아이돌 천하'(종합) | priezvisko =Kang| meno =Jihoon | vydavateľ =Nate | dátum vydania =17. november 2007 |url =http://news.nate.com/view/20071117n07792 | dátum prístupu =2015-02-17|jazyk=ko}}</ref> Neskôr získali aj cenu Interpret roka na 17. ročníku [[Seoul Music Awards]].<ref name="Big Bang Wins Pop Music Award">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Past Grand Award | vydavateľ =Seoul Music Awards | url =http://seoulmusicawards.com/history.html | dátum vydania =31. január 2007 | dátum prístupu =2015-10-08 | jazyk =ko | url archívu =https://web.archive.org/web/20160119132838/http://seoulmusicawards.com/history.html | dátum archivácie =2016-01-19 }}</ref> Skupina do konca roka zarobila celkovo 12 miliárd ₩ (8,7 miliónov €).<ref name="빅뱅 올 360억원 대박 쳤다"/> Keď sa rok 2007 blížil ku koncu, Big Bang si trúfli aj na Japonsko. Prvé [[Extended play|EP]] ''[[For the World]]'' vydané na začiatku roka 2008<ref name="FORTHEWORLD/RELEASEDATE">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅 4일 일본 데뷔 앨범 발표 | priezvisko =Kim | meno = Hyung Woo | vydavateľ =Nate | dátum vydania =4. január 2008 |url =http://news.nate.com/view/20080104n05502 | dátum prístupu =2014-12-12|jazyk=ko}}</ref> sa umiestnilo v rebríčku [[Oricon]] na 10. mieste, hoci propagačné aktivity boli len malé.<ref name="Big Bang, Oricon Chart">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅, '오리콘 차트' 이름 올리다 (Big Bang, putting their name up on 'Oricon Chart')| priezvisko =Kim | meno =Sung Win | vydavateľ =Hankooki | dátum vydania =14. február 2008 |url =http://sports.hankooki.com/lpage/music/200802/sp2008021407561495510.htm | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=ko}}</ref> Skupina tiež usporiadala koncert v JBC Hall v Tokyo Dome City. Po skončení propagácie v Japonsku sa Big Bang vrátili do Južnej Kórey. Hoci boli aktivity skupiny odložené kvôli sólovým aktivitám jednotlivých členov, v roku 2008 vyšlo tretie EP ''[[Stand Up]]''. Na albume sa podieľali aj Daishi Dance a kórejská rocková skupina [[No Brain]]. Predalo sa z neho vyše 100 000 kópií. „Haru Haru“ ({{kor|하루 하루}}), hlavný singel albumu, kraľoval mnohým hudobným rebríčkom a udržal sa na prvej priečke sedem po sebe nasledujúcich týždňov.<ref name="Haru">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =[M+기획…‘보이그룹 통계’②] 최장•최다 음원 1위 빅뱅, 견줄 그룹 없다 | vydavateľ =MBN Star| priezvisko =Park | meno = Jong Son | dátum vydania =7. máj 2014 |url =http://star.mbn.co.kr/view.php?no=705268&year=2014 | dátum prístupu =2014-12-11|jazyk=ko}}</ref> Po úspechu hlavného singlu nasledovali jeho príklad aj ostatné piesne z albumu a dostali sa v rebríčkoch do Top 20. Pieseň „Heaven“ zastala druhé miesto, „Oh My Friend“ obsadila deviate, „A Good Man“ dvanáste a „Lady“ šestnáste miesto – celkovo to teda bolo päť piesní jednej skupiny v Top 20.<ref name="Othersongscharting">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅 정규2집 ‘리멤버’ 선주문 20만장 넘었다! 8일 본격 활동개시 | priezvisko =Park | meno = Seoyoung | vydavateľ =Joins | dátum vydania =4. november 2008 |url =http://news.joins.com/article/3365642 | dátum prístupu =2015-10-08|jazyk=ko}}</ref> Počas vydávania kórejského albumu vyšiel aj japonský singel „Number 1“ z [[Number 1 (album)|rovnomenného albumu]]. Vystupovali s ním v japonskom rádiu aj v niekoľkých televíznych programoch. Album sa následne umiestnil na treťom mieste v dennom rebríčku albumov japonského Oriconu. Nasledujúci kórejský album ''[[Remember]]'' bol tiež vydaný v roku 2008 a priniesol ďalší singel číslo 1, „Sunset Glow“ ({{kor|붉은 노을|''Bulkun noul''}}). Druhý singel, „Strong Baby“, bol Sungriho sólom. Z albumu sa predalo celkovo viac ako 200 000 kópií.<ref name="Othersongscharting"/> V roku 2008 získali Big Bang na [[Mnet Asian Music Awards 2008|10. ročníku]] [[Mnet Asian Music Awards|Mnet Korean Music Festival]] svoju druhú cenu [[Mnet Asian Music Award pre interpreta roka|Interpret roka]].<ref name= "MKMF 2008"/> Koncom roka 2008 bolo oznámené, že Big Bang zarobili 36 miliárd ₩ (26,1 miliónov €).<ref name="빅뱅 올 360억원 대박 쳤다">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =빅뱅 올 360억원 대박 쳤다 | vydavateľ =Nate | dátum vydania =28. november 2008 | url =http://news.nate.com/view/20081128n03251 | dátum prístupu =2015-01-22 | jazyk =ko | url archívu =https://web.archive.org/web/20200531072141/https://news.nate.com/view/20081128n03251 | dátum archivácie =2020-05-31 }}</ref> ===2009 – 2011: Sólo aktivity, japonské aktivity a ''Tonight''=== [[File:GD & T.O.P 2010.jpg|thumb|Propagačná fotka dua [[GD & TOP]]]] Začiatkom roka 2009 mala skupina prestávku, a tak členovia začali svoje vlastné sólové aktivity. Znova sa zišli kvôli spolupráci so svojimi kolegyňami zo skupiny [[2NE1]], ktorá bola nazvaná „Ženský Big Bang“,<ref name="2NE1 Picked Artist of the Year by Mnet">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =2NE1 Picked Artist of the Year by Mnet | priezvisko =Cho| meno = Jihyun | vydavateľ =The Korea Times | dátum vydania =15. december 2009 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/special/2009/12/178_57322.html | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> na piesni „[[Lollipop (Big Bang)|Lollipop]]“. Kvôli propagácii bol natočený aj videoklip. Pôvodne to mala byť len reklama pre mobilné telefóny, no aj tak sa pieseň umiestnila na prvej priečke rôznych online rebríčkov.<ref name="Lollipopnumberone">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =빅뱅-2NE1 ‘롤리팝’ 엠넷차트 4주연속 1위 기염 | priezvisko =Kim | meno =Hyung Woo | vydavateľ =Joins | dátum vydania =28. apríl 2009 | url =http://gangnam.joins.com/news/article/Article.aspx?total_id=3588051&sc=&mc= | dátum prístupu =2015-10-07 | jazyk =ko }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Big Bang vydali svoj tretí reklamný digitálny singel s názvom „So fresh, So cool“ na podporu piva značky „Hite“, ale Sungri sa v reklame neobjavil, nakoľko bol vtedy ešte neplnoletý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang returns for Hite Beer |url=http://www.allkpop.com/article/2009/11/big-bang-returns-as-hite-beer-models | vydavateľ =Allkpop |dátum vydania=3. november 2009 | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> Prvý [[Big Bang (album)|japonský štúdiový album]] skupiny vyšiel v auguste 2009 pod vydavateľstvom [[Universal Music Group|Universal Music]]. Album bol propagovaný singlami ''[[My Heaven]]'' a [[Gara Gara Go!|''Gara Gara Go!!'']] ({{jpn|ガラガラ GO!!}}).<ref name="chosun online">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅, 일본 3rd 싱글 ‘코에오키카세떼' 오리콘 3위! | vydavateľ =Nate | dátum vydania =4. november 2009 |url =http://news.nate.com/view/20091104n06241 | dátum prístupu =2015-01-14 | jazyk=ko}}</ref><ref name="RBB">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =「おひとりさま」主題歌など人気急上昇BIGBANGの魅力をたっぷりと | priezvisko =Sekiguti| meno = Ken | vydavateľ =RBB Today | dátum vydania =6. november 2009 |url =http://www.rbbtoday.com/article/2009/11/06/63565.html | dátum prístupu =2015-10-22|jazyk=ja}}</ref> Pesnička „My Heaven“, japonská verzia singlu „Heaven“ ({{kor|천국|''Čchonguk''}}) z albumu ''[[Stand Up]]'', bola skomponovaná japonským skladateľom Daishi Dance<ref name="How to Crack Japan: The Big Bang Theory" /> a debutovala na 3. mieste hudobného rebríčka Oricon.<ref name="Big Bang Releases – Oricon Style Music">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =週間 CDシングルランキング 2009年07月06日付 | vydavateľ =Oricon | url =http://www.oricon.co.jp/rank/js/w/2009-07-06/ | dátum prístupu =2014-12-11|jazyk=ja}}</ref> „[[Gara Gara Go!]]“ sa umiestnila na piatom mieste,<ref name="Big Bang Releases – Oricon Style Music2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =週間 CDシングルランキング 2009年07月20日付 | vydavateľ =Orion | url =http://www.oricon.co.jp/rank/js/w/2009-07-20/ | dátum prístupu =2014-12-11|jazyk=ja}}</ref> zatiaľčo celý album získal 3. miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =週間 CDアルバムランキング 2009年08月31日付 | vydavateľ =Oricon | url =http://www.oricon.co.jp/rank/ja/w/2009-08-31/ | dátum prístupu =2014-12-11|jazyk=ja}}</ref> Keď prišli späť do Kórey, vrátili sa členovia opäť k svojim sólovým aktivitám. 18. augusta 2009 vydal G-Dragon svoj debutový album ''[[Heartbreaker (album)|Heartbreaker]]''. V roku 2009 vyhral album na [[Mnet Asian Music Awards 2009|11. ročníku]] [[Mnet Asian Music Awards]] cenu [[Mnet Asian Music Award za album roka|Album roka]] a predalo sa z neho vyše 210 000 kópií.<ref name="GDconquers">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =G-Dragon conquers Korean music charts | priezvisko =Kim| meno = Lynn | vydavateľ =10asiae | dátum vydania =7. september 2009 |url =http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?sec=ent9&idxno=2009090710290012970 | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> Tchäjang vydal dva digitálne single - „Where U At?“ a „Wedding Dress“ - k propagácii svojho druhého albumu vydaného v roku 2010.<ref name="Tae Yang new single Wedding Dress">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Tae Yang new single Wedding Dress | vydavateľ =Korean Top News | dátum vydania =7. september 2009 | url =http://www.koreantopnews.com/story.php?title=tae-yang-new-single-wedding-dress | dátum prístupu =2015-10-07 | jazyk =anglicky | url archívu =https://web.archive.org/web/20121130120344/http://www.koreantopnews.com/story.php?title=tae-yang-new-single-wedding-dress | dátum archivácie =2012-11-30 }}</ref> T.O.P si zahral rolu nájomného vraha Vicka v kórejskom seriáli [[Iris (televízny seriál)|''Iris'']].<ref name="IRISannounce">{{Citácia elektronického dokumentu| titul ='Iris' to Bring Spy Story to Small Screen | priezvisko =Han| meno = Sang-hee | vydavateľ =The Korea Times | dátum vydania =24. máj 2009 |url =http://koreatimes.co.kr/www/news/culture/2009/05/135_45568.html | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> Däsong a Sungri hosťovali a vystupovali v rôznych televíznych šou. Neskôr sa opäť spojili kvôli nahrávaniu piesne „[[Koe o Kikasete]]“ pre japonský seriál ''Ohitorisama'' ({{jpn|おひとりさま}}; {{eng|One Person}}).<ref name="How to Crack Japan: The Big Bang Theory" /><ref name="Big Bang does 'Ohitorisama' opening">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang does 'Ohitorisama' opening | vydavateľ =Tokyo Graph | dátum vydania =14. október 2009 |url =http://www.tokyograph.com/news/big-bang-does-ohitorisama-opening | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref><ref name="Big Bang Will Sing Opening Theme for Japanese Drama">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang Will Sing Opening Theme for Japanese Drama | priezvisko =Han| meno = Sang-hee | vydavateľ =The Korea Times | dátum vydania =16. október 2009 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/special/2009/11/178_53692.html | dátum prístupu =2015-10-07|jazyk=anglicky}}</ref> Pieseň bola neskôr vydaná ako samostatný singel a umiestnila sa na 4. mieste.<ref name="JapaneseOst">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =週間 CDシングルランキング 2009年11月16日付 | vydavateľ =Oricon | url =http://www.oricon.co.jp/rank/js/w/2009-11-16/ | dátum prístupu =2014-12-11|jazyk=ja}}</ref> V januári 2010 strávili Big Bang niekoľko dní vystupovaním na Soulskom olympijskom štadióne. Koncerty niesli názov [[Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang#Big Show 2010|Big Show 2010]].<ref name="Big Bang to Hold Big Show in January">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang to Hold Big Show in January | priezvisko =Han| meno = Sang-hee | vydavateľ =The Korea Times | dátum vydania =16. december 2009 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/special/2010/02/178_57407.html | dátum prístupu =2015-10-11|jazyk=anglicky}}</ref> Nasledujúci mesiac sa pustili do svojho turné v Japonsku, ktoré nieslo názov [[Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang#Electric Love|Electric Love]].<ref name="日언론 “‘2관왕’ 빅뱅, 동방신기 따라잡을 기세”">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =日언론 "‘2관왕’ 빅뱅, 동방신기 따라잡을 기세" | vydavateľ =Daum | dátum vydania =31. december 2009 |url =http://ruliweb.daum.net/news/view/MD20091231112321903.daum | dátum prístupu =2015-10-11|jazyk=ko}}</ref> Hoci nebol vydaný žiadny oficiálny album, v roku 2010 bolo nahraných niekoľko singlov, ktoré mali hlavne propagačné účely. Pieseň „Lollipop Part 2“ vyšla vo februári 2010, bola nasledovníkom skladby „Lollipop“ a bola využitá na propagáciu mobilných telefónov LG Cyon Lollipop uvedených do predaja.<ref name="LOLLIPOP2/release">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅의 유혹, ‘롤리팝 2’ 음원-CF 공개 | vydavateľ =Nate| dátum vydania =19. február 2010 |url =http://news.nate.com/view/20100219n13170 | dátum prístupu =2015-12-02|jazyk=ko}}</ref> Singel tiež získal prvé miesto v rebríčku digitálnych singlov.<ref name="LOLLIPOP2/No1 realtime chart">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =빅뱅 신곡 ‘롤리팝Pt.2’ 공개해보니••• | priezvisko =Heo | meno =Woo Jin | vydavateľ =KW News | dátum vydania =19. február 2010 | url =http://www.kwnews.co.kr/nview.asp?s=801&aid=210021800168&t= | dátum prístupu =2015-10-21 | jazyk =ko | url archívu =https://web.archive.org/web/20220612221142/http://www.kwnews.co.kr/nview.asp?s=801&aid=210021800168&t= | dátum archivácie =2022-06-12 }}</ref> Ďalší singel, ''[[Tell Me Goodbye]]'', bol nahraný pre japonskú verziu seriálu ''Iris''.<ref name="TMG/IRIS">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 유인나, 한솥밥 YG 빅뱅 뮤비 ‘텔미 굿바이’ 출연 | vydavateľ =Joins | dátum vydania =20. máj 2010 |url =http://article.joinsmsn.com/news/article/article.asp?total_id=4184887&ctg=15 | dátum prístupu =2015-11-22|jazyk=ko}}</ref> Pieseň sa stala veľmi populárnou, mala pozitívne ohlasy<ref name="TMG/IRIS" /> a na 52. ročníku [[Japan Record Awards]] vyhrala ocenenie Pieseň roka.<ref name="Honor">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang to receive honor at Japan Record Awards | priezvisko =Hong| meno = Lucia | vydavateľ =10asiae | dátum vydania =22. november 2010 |url =http://www.hancinema.net/big-bang-to-receive-honor-at-japan-record-awards--26178.html | dátum prístupu =2015-10-11|jazyk=anglicky}}</ref> Nadväzujúc na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010]] nahrali pieseň „Shout of the Reds“ spoločne s kórejskou rockovou skupinou Transfixion a krasokorčuliarkou [[Kim Jon-a|Kim Jon-ou]].<ref name="KIMYUNA/SHOUTOFTHEREDS">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =빅뱅-김연아-트랜스픽션 월드컵 응원가 ‘승리의 함성’ 공개 | priezvisko =Cho | meno =Sangwon | vydavateľ =KW News | dátum vydania =16. máj 2010 | url =http://www.kwnews.co.kr/nview.asp?s=801&aid=210051500015&t= | dátum prístupu =2015-12-02 | jazyk =ko | url archívu =https://web.archive.org/web/20210211132437/http://www.kwnews.co.kr/nview.asp?s=801&aid=210051500015&t= | dátum archivácie =2021-02-11 }}</ref> Po väčšinu roka sa členovia sústredili hlavne na svoju vlastnú sólovú prácu.<ref name="탑, 빅뱅 단독공연서 솔로곡 깜짝 발표">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =탑, 빅뱅 단독공연서 솔로곡 깜짝 발표 | priezvisko =Lee| meno = Soo-hyun | vydavateľ =Star News | dátum vydania =21. január 2010 |url =http://star.mt.co.kr/stview.php?no=2010012109410130214&type=3 | dátum prístupu = 2015-11-14|jazyk=ko}}</ref> G-Dragon a T.O.P vytvorili duo [[GD & TOP]] a vydali svoj prvý [[GD & TOP (album)|spoločný album]]. Prvé vlastné EP s názvom ''VVIP'' vydal aj Sungri.<ref name="English KBS">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =지드래곤-탑, 유닛 앨범 오늘 발표…'뻑이가요' 공개 | vydavateľ =Nate| dátum vydania =24. december 2010 |url =http://news.nate.com/view/20101224n05401| dátum prístupu =2014-12-11|jazyk=ko}}</ref> Big Bang vyhrali aj veľa cien, vrátane „5 najlepších umelcov“ na 24. ročníku [[Japan Gold Disc Awards]],<ref name="24JGDA/newcomerwin">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = ビッグバン・東方神起、日本ゴールドディスク賞受賞 (Gods of the Rising East win Japanese Gold Disc Award) | vydavateľ =Japan Joins | dátum vydania =25. február 2010 |url =http://japanese.joins.com/article/article.php?aid=126622&servcode=700&sectcode=720 | dátum prístupu =2015-11-14| jazyk=ja}}</ref> ako aj ocenenie Najlepší začínajúci interpret na 51. ročníku Japan Record Awards.<ref name="Korea boom">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Korean boom hits the Japan Record Awards with Big Bang | vydavateľ =Japan Today |url =http://www.japantoday.com/category/entertainment/view/korean-boom-hits-the-japan-record-awards-with-big-bang | dátum prístupu =2015-11-14| jazyk=anglicky}}</ref> Koncom mája 2010 dostala skupina na [[MTV World Stage VMAJ 2010|9. ročníku]] [[MTV Video Music Awards Japan]] ocenenia [[MTV Video Music Award Japan za najlepší popový videoklip|Najlepší popový videoklip]] a [[MTV Video Music Award Japan pre najlepšieho začínajúceho interpreta|Najlepší začínajúci interpret]].<ref name="VMAJ 2010/WINS">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =빅뱅'MTV 뮤직 어워드 재팬'3관왕 | vydavateľ =iTimes | dátum vydania =30. máj 2010 | url =http://news.itimes.co.kr/news/articleView.html?idxno=1644 | dátum prístupu =2015-11-14 | jazyk =ko | url archívu =https://web.archive.org/web/20120314035629/http://news.itimes.co.kr/news/articleView.html?idxno=1644 | dátum archivácie =2012-03-14 }}</ref> 25. augusta 2010 vydali svoj ďalší japonský singel ''[[Beautiful Hangover]]''.<ref name="빅뱅 25일 日 5번째 싱글 발표 ‘韓 아이돌 열풍 이끄나’">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅 25일 日 5번째 싱글 발표 ‘韓 아이돌 열풍 이끄나’ | priezvisko =Kim| meno = Hyung Woo | vydavateľ =Joins | dátum vydania =25. august 2010 |url =http://news.joins.com/article/4408320 | dátum prístupu = 2015-11-14|jazyk=ko}}</ref> Po takmer dvojročnej skupinovej pauze sa v roku 2011 Big Bang vrátili do Južnej Kórey s koncertom [[Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang#Big Show 2011|Big Show 2011]].<ref name="Comeback">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang holds "Big Show 2011" concert! | vydavateľ =Allkpop | dátum vydania =25. február 2011 |url =http://www.allkpop.com/article/2011/02/big-bang-holds-big-show-2011-concert | dátum prístupu = 2015-11-15|jazyk=anglicky}}</ref> Predviedli aj svoje nové piesne z EP ''[[Tonight (EP)|Tonight]]'',<ref name="Comeback2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 컴백 빅뱅, 엠넷 ‘빅뱅TV 라이브’ 전격 방송 ‘6곡 최초 공개’ | priezvisko =Lee| meno = Soo-yeon | vydavateľ =Joins | dátum vydania =26. február 2011 |url =http://news.joins.com/article/5114866 | dátum prístupu =2015-11-15|jazyk=ko}}</ref> ktorý sa po vydaní opäť umiestnil na prvých miestach v rôznych kórejských hudobných rebríčkoch.<ref name="topcharts">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅 '투나잇' 공개되자마자 대박! 음악 차트 '올킬' | vydavateľ =Nate | dátum vydania =24. február 2011 |url =http://news.nate.com/view/20110224n12702 | dátum prístupu = 2015-02-03| jazyk=ko}}</ref> Album bol tiež prvým K-popovým albumom, ktorý sa dostal do Top 10 amerického rebríčka [[iTunes]] a bol jediným neanglickým albumom v Top 100.<ref name="nextbigthing">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Korean pop the next big thing? | priezvisko =Mrkic| meno = Mike | vydavateľ =Star Observer | dátum vydania =26. február 2011 |url =http://www.starobserver.com.au/celebrity-2/2011/02/26/korean-pop-the-next-big-thing/45602 | dátum prístupu = 2015-11-15|jazyk=anglicky}}</ref> Na Cyworlde mal album predpredajnú objednávku na 10 000 kópií, čo presiahlo dovtedajší rekord [[TVXQ]] z roku 2008, ktorí mali 6 500 predpredajných kópií.<ref name="presale">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅, 예약 판매 서태지 넘었다| priezvisko =Kim| meno = Sung Han | vydavateľ =Hankooki | dátum vydania =22. február 2011|url =http://sports.hankooki.com/lpage/music/201102/sp2011022218294395510.htm | dátum prístupu = 2015-02-03|jazyk=ko}}</ref> Za týždeň sa predalo 100 000 kópií.<ref name="tonightsales">{{Citácia elektronického dokumentu| titul=빅뱅, 오늘 음반판매 10만장 돌파..음원도 돌풍 | priezvisko = Choi |meno= Na-young | vydavateľ =Daum | dátum vydania =1. marec 2011 |url =http://media.daum.net/entertain/enews/view?cateid=1033&newsid=20110301090904462&p=poctan | dátum prístupu = 2015-11-15|jazyk=ko}}</ref> Čchö Čun-jong z Asiae pochválil nové smerovanie skupiny ohľadom hudby a uznal, že počas dvojročnej prestávky „sa štýl a hudobný cit skupiny prehĺbili“.<ref name="ratings">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =더빅뱅쇼 빅뱅, 2년 3개월만에 공중파 첫 선••강렬+파격 | priezvisko =Choi| meno = Jun Young | vydavateľ =10asiae | dátum vydania =28. február 2011 |url =http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?sec=ent1&idxno=2011022801462334134 | dátum prístupu = 2015-11-15|jazyk=ko}}</ref> Sedem dní po vydaní bolo oznámené, že Big Bang už zarobili 7 miliárd ₩ (5,1 miliónov €).<ref name="7million">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =첫방도 안한 빅뱅, 컴백 6일만에 매출 70억| priezvisko =Kil| meno = Hye-seung | vydavateľ =Star News | dátum vydania =2. marec 2011|url =http://star.mt.co.kr/view/stview.php?no=2011030210355042601&type=1&outlink=1 | dátum prístupu = 2015-11-15|jazyk=ko}}</ref> Hlavný rovnomenný singel sa dostal na vrchol rebríčka [[Gaon Music Chart|Gaon]].<ref name="gaon">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =2011년 11주차 Digital Chart | vydavateľ =Korea Music Content Industry Association | dátum vydania =5. marec 2011 |url =http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/online.gaon?serviceGbn=ALL&termGbn=week&hitYear=2011&targetTime=11&nationGbn=K | dátum prístupu =2015-02-04}}</ref> Po ukončení propagácie albumu ''Tonight'' vydali Big Bang špeciálnu edíciu, v ktorej pribudli dve nové piesne: „Love Song“ a „Stupid Liar“. Videoklip k piesni „Love Song“ dosiahol na [[YouTube]] za dva dni dva milióny pozretí.<ref name="LoveSong">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅 '러브송' 뮤비, 2일 만에 유튜브 조회수 100만 돌파 | priezvisko = Lee| meno = Eunji| vydavateľ =Nate | dátum vydania =16. apríl 2011|url =http://news.nate.com/view/20110416n08840 | dátum prístupu = 2015-02-16| jazyk=ko}}</ref> Skupina v máji toho istého roku odštartovala svoje turné [[Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang#Love and Hope Tour|Love & Hope Tour]].<ref name="Love&Hope">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =BIGBANG presents LOVE&HOPE (Bigbang 'LOVE&HOPE'tour to mobilize over 90,000 fans) | vydavateľ =YG Entertainment | dátum vydania =2. apríl 2011 | url =http://ygbigbang.jp/2011lovehope/ | dátum prístupu =2011-05-06 | jazyk =ko | url archívu =https://web.archive.org/web/20110422113959/http://ygbigbang.jp/2011lovehope/ | dátum archivácie =2011-04-22 }}</ref> V roku 2011 Big Bang vyhrali na [[MTV Europe Music Awards 2011|18. ročníku]] [[MTV Europe Music Awards]] ocenenie [[MTV Europe Music Award pre najlepšieho celosvetového interpreta|Najlepší celosvetový interpret]], kde účinkovali ako zástupcovia ázijsko-pacifického regiónu s viac než 58 miliónmi hlasov.<ref name="guardian">{{Citácia periodika| titul =Bored by Cowell pop? Try K-pop| priezvisko = Mukasa | meno = Edwina|url=http://www.guardian.co.uk/music/2011/dec/15/cowell-pop-k-pop| periodikum =The Guardian | dátum prístupu =2015-11-15| rok =2011| mesiac =decembra| deň = 15| miesto =Londýn |jazyk=anglicky}}</ref> 29. novembra 2011 skupina vyhrala na [[Mnet Asian Music Awards 2011|13.ročníku]] [[Mnet Asian Music Awards]] cenu [[Mnet Asian Music Award za najlepší videoklip|Najlepší videoklip]] za videoklip k piesni „Love Song“. Skupina sa zúčastnila aj koncertnej šnúry pri príležitosti 15. výročia [[YG Entertainment]], ktorá začala 3. decembra v juhokórejskom [[Soul]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =YG Family Concert brings Daesung back to the stage| url = http://asiapacificarts.usc.edu/article@apa?yg_family_concert_brings_daesung_back_to_the_stage_17556.aspx | vydavateľ = Asia Pacific Arts | dátum vydania =20. október 2011| dátum prístupu =2015-11-16 |meno=Carolyn|priezvisko= Huang|jazyk=anglicky}}</ref> 14. decembra Big Bang vydali svoj tretí album najväčších hitov s názvom ''[[The Best of Big Bang]]'', ktorý obsahoval japonskú verziu ich neprekonaného hitu číslo jeden „Haru Haru“. Album sa umiestnil na prvom mieste denného rebríčka [[Oricon]] hneď v prvý deň vydania a počas prvého týždňa sa predalo 14 000 kópií, čo len dokazovalo ich konzistentnú popularitu. Bolo oznámené, že Big Bang zarobili v roku 2011 88 miliárd ₩ (63,8 miliónov €), aj keď boli aktívni len polovicu roka. Súčasťou zárobku boli aj výnosy za koncert Big Bang Show pre [[Seoul Broadcasting System|SBS]], koncert Big Show a japonské turné Love & Hope. ===2012 – 2014: ''Alive'', prvé svetové turné a sólo aktivity=== [[Súbor:BIGBANG in K-Collection 2012.jpg|náhľadobrázka|251x251px|Big Bang počas vystúpenia v roku 2012]] Počnúc 20. januárom 2012 začalo YG vypúšťať do obehu teasery pre piate EP ''[[Alive (EP)|Alive]]'', ktoré bolo digitálne aj fyzicky vydané 29. februára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = YG-Life gives reminder of Big Bang’s looming comeback |url=http://www.allkpop.com/2012/01/yg-life-gives-reminder-of-big-bangs-looming-comeback |vydavateľ = Allkpop | dátum vydania =20. január 2012| dátum prístupu =2015-01-18|jazyk=anglicky}}</ref> Predobjednávky na nový album ''Alive'' predstavovali okolo 260 000 kópií a nahromadili sa v priebehu iba dvoch týždňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅 새앨범 선주문 26만장 | url = http://news.nate.com/view/20120228n02563?mid=e0102 | vydavateľ =Nate | priezvisko = Kim | meno = Won-kyom| dátum vydania =28. február 2012| dátum prístupu =2015-01-18|jazyk=ko}}</ref> Hlavný singel „Blue“ bol vydaný týždeň pred albumom a umiestnil sa na prvom mieste všetkých významných tamojších rebríčkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅 '블루', 식을줄 모르는 인기로 이틀째 음원 '올킬'|url=http://news.nate.com/view/20120223n04100 |vydavateľ =Nate | dátum vydania =23. február 2012 | dátum prístupu= 2015-02-20 |jazyk=ko}}</ref> Album zožal veľký úspech a za prvý mesiac bolo predaných vyše 200 000 kópií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =2012년 02월 Album Chart | url=http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?termGbn=month&hitYear=2012&targetTime=02&nationGbn=K |vydavateľ = Korea Music Content Industry Association| dátum vydania = 29. február 2012 | dátum prístupu = 2015-02-21 |jazyk=ko}}</ref> Big Bang obsadili 5 priečok v Top 10 v ''Billboard K-pop's Hot 100'' a 150. miesto v [[Billboard 200|''Billboard'' 200]], čím sa stali prvými Kórejčanmi s kórejským albumom, ktorým sa to podarilo.<ref name="K-Pop Hot 100">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =K-Pop Hot 100: BIGBANG Is Unstoppable| url = http://www.billboard.com/articles/news/502437/k-pop-hot-100-bigbang-is-unstoppable | vydavateľ =Billboard | dátum vydania =13. marec 2012 |dátum prístupu = 2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> Vďaka svojej popularite sa tiež umiestnili na 24. mieste v ''Billboard Social 50''. Neskôr sa im dostalo uznania aj od týždenníka ''[[Time (týždenník)|Time]]''<ref name="How K-pop is">{{Citácia periodika | priezvisko=Mahr | meno=Krista | titul=South Korea’s Greatest Export: How K-Pop’s Rocking the World | url=http://world.time.com/2012/03/07/south-koreas-greatest-export-how-k-pops-rocking-the-world/ | periodikum=Time | dátum prístupu=2015-12-27 | rok=2012 | mesiac=marca | deň=7 | jazyk=anglicky | url archívu=https://web.archive.org/web/20120916232241/http://world.time.com/2012/03/07/south-koreas-greatest-export-how-k-pops-rocking-the-world/ | dátum archivácie=2012-09-16 }}</ref> a ich fotografie boli zverejnené na domovskej stránke [[Grammy Award|Ceny Grammy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =K-Pop Explosion| url = http://www.grammy.com/photos/big-bang | vydavateľ =GRAMMY.com | dátum vydania =28. septembra 2012 |dátum prístupu=2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> Vydanie albumu sa zhodovalo s každoročným koncertom [[Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang#Big Show 2012|Big Show]], ktorý sa konal 2. – 4. marca 2012 na Soulskom olympijskom štadióne. Koncert bol vypredaný a odohral sa za účasti 40 000 fanúšikov.<ref name="Big Show 2012">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Big Bang ‘Fantastic,’ Drove 40,000 Fans Wild | url =http://www.kpopstarz.com/articles/5966/20120304/big-bang-big-bang-alive-tour-2012.htm | vydavateľ =KpopStarz | dátum vydania =4. marec 2012 | dátum prístupu =2015-12-27 | jazyk =anglicky | url archívu =https://web.archive.org/web/20120418101441/http://www.kpopstarz.com/articles/5966/20120304/big-bang-big-bang-alive-tour-2012.htm | dátum archivácie =2012-04-18 }}</ref> To bolo oficiálne odštartovanie svetového turné s názvom [[Big Bang Alive Galaxy Tour 2012]] v spolupráci s Live Nation Entertainment.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang to hold 'ALIVE TOUR 2012' around the world through Live Nation! |url=http://www.allkpop.com/article/2012/02/big-bang-to-hold-world-tour-through-live-nation | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 7. február 2012 |dátum prístupu = 2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> Turné, ktoré sa konalo v 21 mestách 13 krajín, bolo v réžii slávnej choreografky [[Laurieann Gibson]].<ref name="Big Show 2012" /> Záznam z koncertu Big Show bol prostredníctvom MTV World Stage odvysielaný v 160 krajinách, a tak spropagoval aj svetové turné. 6. marca 2012 bol na YouTube zverejnený videoklip k piesni „Fantastic Baby“. V súčasnosti je to najpopulárnejšia pieseň skupiny, ktorá má na YouTube vyše 270 miliónov zhliadnutí. 28. marca 2012 bola vydaná japonská verzia ''[[Alive (album)|Alive]]'', ktorá obsahovala dve skladby navyše. Na fyzickej verzii albumu bol aj bonus vo forme japonskej verzie hitu „Haru Haru“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BIGBANG is BACK！全世界待望、2012年完全復活のニュー・アルバム3月28日リリース！！|url=http://ygex.jp/bigbang/discography/avcy-58043.html|vydavateľ=YGEX| dátum prístupu=2015-12-27|jazyk=ja}}</ref> Za jeden deň sa predalo vyše 23 000 kópií a album sa umiestnil na 2. mieste [[Oricon]]u. Predajnosť nakoniec prekročila 200 000 kópií, takže [[Recording Industry Association of Japan|RIAJ]] (Asociácia nahrávacieho priemyslu Japonska) album označila ako zlatý.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|url = http://www.kpopstarz.com/articles/11000/20120719/big-bang-2012-album-king-in-sales-with-400-000-copies-sold.htm|titul = Big Bang 2012 Album King in Sales with 400,000 Copies Sold|dátum vydania = 19. júl 2012|dátum prístupu = 2015-01-06|vydavateľ = Kpop Starz|jazyk = anglicky|url archívu = https://web.archive.org/web/20120723082835/http://www.kpopstarz.com/articles/11000/20120719/big-bang-2012-album-king-in-sales-with-400-000-copies-sold.htm|dátum archivácie = 2012-07-23}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|url = http://www.riaj.or.jp/data/others/gold/201204.html|titul = ゴールド等認定作品一覧　2011年11月|dátum prístupu = 2015-01-06|vydavateľ = Recording Industry Association of Japan|jazyk = ja|url archívu = https://web.archive.org/web/20150924121507/http://www.riaj.or.jp/data/others/gold/201204.html|dátum archivácie = 2015-09-24}}</ref> Japonská propagácia začala vystúpením na festivale Springroove 2012 po boku špičkových amerických a japonských hip-hopových umelcov. Big Bang boli prví kórejskí účinkujúci, ktorí boli pozvaní spolu s 2NE1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPRINGROOVE 2012 - LINEUP|url=http://www.springroove.com/12/lineup/| dátum vydania =22. november 2012| vydavateľ =Creativeman Productions|dátum prístupu = 2015-12-27|jazyk=ja}}</ref> Po svojom úspešnom návrate vydali 3. júna špeciálnu edíciu albumu s názvom ''Still Alive''. Tá obsahovala 4 nové skladby – dve nové kórejské a kórejské verzie dvoch ďalších skladieb z japonského ''Alive''. Za prvý mesiac sa predalo vyše 100 000 kópií.<ref name=":2"/> 20. júna vyšla špeciálna ''Monster'' edícia japonského albumu ''Alive''. Úspech špeciálnej edície albumu ešte viac posilnil celosvetové uznanie skupiny a v ''Billboard Social 50'' sa dostali na 11. miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url = http://www.billboard.com/articles/news/483606/big-bangs-alive-and-well-on-billboards-social-50-chart|titul = Big Bang's 'Alive' and Well on Billboard's Social 50 Chart|dátum vydania = 7. jún 2012|dátum prístupu = 2015-01-06|vydavateľ = Billboard|priezvisko = Gruger|meno = William|jazyk=anglicky}}</ref> Po zbytok roka prevažne koncertovali v niekoľkých krajinách: Japonsko (máj - jún), Čína (júl - august), juhovýchodná Ázia (september - október) a Amerika (november). Po koncertoch v Amerike sa Big Bang vrátili do Japonska na turné Special Final in Dome Tour, ktoré sa konalo v jedných z najväčších štadiónov v Japonsku, vrátane Osaka Dome, Tokyo Dome a Fukuoka Dome. V decembri 2012 skupina vystúpila aj v Hongkongu a Anglicku. V Londýne sa plánoval len jeden koncert, ale pre veľký záujem pridali ešte jeden. Turné zakončili v januári 2013 koncertmi v Osake a troma koncertmi v Gymnastickej aréne v Soulskom olympijskom parku. 30. novembra 2012 získali Big Bang na [[Mnet Asian Music Awards 2012|14. ročníku]] [[Mnet Asian Music Awards]] ocenenia [[Mnet Asian Music Award pre najlepšiu chlapčenskú skupinu|Najlepšia chlapčenská skupina]] a [[Mnet Asian Music Award pre interpreta roka|Interpret roka]]. Líder G-Dragon bol ocenený ako [[Mnet Asian Music Award pre najlepšieho speváka|Najlepší spevák]].<ref name="MAMA 2012"/> Na talianskom odovzdávaní cien [[MTV Italian Music Awards|TRL Awards]] vyhrali v kategórii Najlepší fanúšikovia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Big Bang Wins 'Best Fan' MTV TRL Award In Italy|url=http://www.mtvasia.com/news/big-bang-wins-best-fan-mtv-trl-award-in-italy/|vydavateľ=MTV| dátum vydania = 8. máj 2012 | dátum prístupu = 2015-01-10|jazyk=anglicky}}</ref> V roku 2013 si skupina urobila prestávku a členovia sa sústredili na sólové aktivity. 27. februára 2013 vydal [[Däsong]] svoj prvý sólový album ''[[D'scover]]''. [[Sungri]]ho druhé EP ''Let's Talk About Love'' bolo vydané digitálne 19. augusta a fyzicky 21. augusta 2013. [[G-Dragon]] vydal svoj druhý sólový album ''[[Coup d'Etat]]''. Prvá časť vyšla digitálne 2. septembra a druhá časť 5. septembra. Fyzický album vyšiel 13. septembra 2013 a obsahoval bonusovú skladbu. 6. novembra mal premiéru film [[Tongčchangsäng|''The Commitment'']], v ktorom si hlavnú úlohu zahral T.O.P. 15. novembra vydal aj singel „Doom Dada“, ktorý sa umiestnil na prvých priečkach niekoľkých juhokórejských rebríčkov.<ref name="yg-life.com">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=T.O.P’s Premium Event of ‘Commitment’ in Japan attracts 100,000: Huge success|url=http://www.yg-life.com/archives/24900?lang=en| dátum vydania=21. november 2013|dátum prístupu=2015-12-27| vydavateľ=YG Entertainment|jazyk=anglicky}}</ref> Prvýkrát s touto piesňou T.O.P vystúpil 22. novembra 2013 na [[Mnet Asian Music Awards 2013|15. ročníku]] [[Mnet Asian Music Awards]]. [[Tchäjang]] sa vrátil ako sólista 8. novembra 2013 so singlom „Ringa Linga“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=TAEYANG Discloses “Ringa Linga“ on Nov. 8, Heightening Expectations! |url=http://ygfamily.com/artist/Network_Info.asp?IDX=4930&Page=4&n2PageSize=9&LANGDIV=E&ATYPE=2&ARTIDX=18 |vydavateľ=YG Entertainment |dátum vydania=1. november 2013 |dátum prístupu=2015-02-21 |jazyk=anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20150402134621/http://ygfamily.com/artist/Network_Info.asp?IDX=4930&Page=4&n2PageSize=9&LANGDIV=E&ATYPE=2&ARTIDX=18 |dátum archivácie=2015-04-02 }}</ref> V roku 2014 pokračovali členovia naďalej vo svojich sólových aktivitách. Tchäjang vydal 2. júna štúdiový album ''[[Rise]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[Album Review] Taeyang - 'Rise'|url=http://www.allkpop.com/review/2014/06/album-review-taeyang-rise|vydavateľ=Allkpop| dátum vydania = 6. jún 2014|dátum prístupu=2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> Däsong si na konto pripísal ďalší japonský štúdiový album ''[[D'slove]]'', ktorý vyšiel 16. júla<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DAESUNG’s solo album huge hit: Tops Japan’s Oricon chart |url=http://www.yg-life.com/archives/33566?lang=en |vydavateľ= YG Entertainment | dátum vydania= 16. júl 2014 |dátum prístupu=2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> a japonské EP ''Delight'', ktoré bolo vydané 29. októbra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BIGBANG’s DAESUNG: Japan Mini Album D-LITE & Solo DVD album out in October |url=http://www.yg-life.com/archives/36667?lang=en |vydavateľ= YG Entertainment | dátum vydania= 18. september 2014 |dátum prístupu=2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> T.O.P si zahral vo filme [[Tchačča: Sini son|''Tazza: The Hidden Card'']] hlavnú postavu – hazardného hráča Ham Tä-kila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.allkpop.com/article/2014/08/tazza-2-releases-main-movie-poster-and-trailer-featuring-the-sexy-cast|titul='Tazza 2' releases main movie poster and trailer featuring the sexy cast|dátum vydania=13. august 2014 |vydavateľ=Allkpop |dátum prístupu=2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> Sungri si zahral postavu Teddyho Soa, ktorý sa chce stať záchranárom, v seriáli ''[[Angel Eyes]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://program.sbs.co.kr/builder/programSubCharacter.do?pgm_id=22000002604&pgm_build_id=2301&pgm_mnu_id=9811 |titul=등장인물 |vydavateľ=SBS |dátum prístupu=2015-02-21|jazyk=ko}}</ref> G-Dragon a Tchäjang vytvorili duo GD X Tchäjang a 21. novembra vydali singel „[[Good Boy]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.allkpop.com/article/2014/11/g-dragon-and-taeyang-stir-up-trouble-with-new-mv-for-good-boy |titul=G-Dragon and Taeyang stir up trouble with new MV for 'Good Boy'! |dátum vydania=20. november 2014 |vydavateľ=Allkpop |dátum prístupu=2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> ===2015 – súčasnosť: ''MADE'', druhé svetové turné a 10. výročie=== [[Súbor:BIGBANG MADE TOUR IN DALIAN - 2.jpg|náhľadobrázka|251x251px|Vystúpenie Big Bang počas MADE Tour v roku 2015]] Po trojročnej pauze sa Big Bang vrátili so špeciálnym „singlovým projektom“ – „M“, „A“, „D“ a „E“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mwave.interest.me/enewsworld/en/article/91714/big-bang-unveils-plan-of-made-series-for-upcoming-album|autor=Grace Danbi Hong|titul=Big Bang Unveils Plan of ′Made′ Series for Upcoming Album |dátum vydania= 24. apríl 2015|vydavateľ=CJ E&M|dátum prístupu=2015-04-24|jazyk=anglicky}}</ref> 1. mája vyšiel singel ''[[M (album, Big Bang)|M]]'' obsahujúci piesne „[[Loser (Big Bang)|Loser]]“ a „[[Bae Bae]]“. „Loser“ bola na prvom a „Bae Bae“ na druhom mieste v [[Billboard]]ovom rebríčku ''Svetové digitálne piesne'', čím sa skupina stala druhým kórejským interpretom (po [[Psy (hudobník)|Psy-ovi]] a jeho singloch „[[Gangnam Style]]“ a [[Gentleman (singel)|„Gentleman“]]), ktorému sa to podarilo.<ref name="WDS">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6560865/bigbang-loser-bae-bae-world-digital-songs-chart |meno=Jeff|priezvisko=Benjamin|titul=BIGBANG Occupy Top Two Slots on World Digital Songs Chart |dátum vydania= 8. máj 2015 |vydavateľ= Billboard |dátum prístupu= 2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> 1. júna vyšiel singel ''[[A (album, Big Bang)|A]]'', ktorý obsahoval piesne „[[Bang Bang Bang (Big Bang)|Bang Bang Bang]]“ a „[[We Like 2 Party]]“. Podľa Billboardu sa 11. júna umiestnila „Bang Bang Bang“ na prvom a „We Like 2 Party“ na druhom mieste v Billboardovom rebríčku ''Svetové digitálne piesne''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6597807/bigbang-world-digital-songs-bang-we-like-2-party |meno=Jeff|priezvisko=Benjamin|titul= BIGBANG Own Top Two Slots on World Digital Songs...Again! |dátum vydania= 11. jún 2015 |vydavateľ= Billboard |dátum prístupu= 2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> 4 nové skladby skupiny ovládli aj čínsky najväčší portál QQ Music. „Bang Bang Bang“ a „We Like 2 Party“, ktoré boli vydané v Číne aj v Kórei súčasne, sa umiestnili na 1. a 2. mieste. Popritom sa na 3. mieste umiestnila skladba „Loser“ a na 6. „Bae Bae“. 25. júna presiahol špeciálny projekt na [[YouTube]] 100 miliónov zhliadnutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://kpopherald.koreaherald.com/view.php?ud=201506251545337041007_2 |titul= Big Bang’s ‘MADE’ album exceeds 100m views on YouTube |dátum vydania= 25. jún 2015 |meno = Sung-mi |priezvisko= Ahn | vydavateľ = KpopHerald |dátum prístupu= 2015-08-25|jazyk=anglicky}}</ref> „Bang Bang Bang“ vyhrala na MTV IGGY ocenenie Medzinárodná pieseň leta 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Samantha Marie Lifson|url=http://www.kpopstarz.com/articles/222479/20150722/big-bang-mtv-song-of-summer.htm|titul=Big Bang Win MTV IGGY's International Song Of the Summer 2015 For 'Bang Bang Bang'|dátum vydania=22. júl 2015|vydavateľ=KpopStarz|dátum prístupu=2015-12-27|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20151214051156/http://www.kpopstarz.com/articles/222479/20150722/big-bang-mtv-song-of-summer.htm|dátum archivácie=2015-12-14}}</ref> 1. júla bol vydaný singel ''[[D (album, Big Bang)|D]]'' obsahujúci skladby „[[If You]]“ a „[[Sober (Big Bang)|Sober]]“. V rebríčku videoklipov na QQ Music predstihla „Sober“ pieseň „Bang Bang Bang“ a obsadila prvé miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.allkpop.com/article/2015/07/big-bang-top-chinas-qq-charts-in-song-album-and-mv-categories |titul= Big Bang top China's 'QQ Charts' in song, album, and MV categories! |vydavateľ= Allkpop |dátum vydania= 3. júl 2015 |dátum prístupu= 2015-08-25|jazyk=anglicky}}</ref> „If You“ a „Sober“ sa v Billboardovom rebríčku ''Svetové digitálne piesne'' umiestnili na druhom a treťom mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.billboard.com/biz/charts/2015-07-18/world-digital-songs |titul=World Digital Songs |vydavateľ= Billboard |dátum prístupu= 2015-08-25|jazyk=anglicky}}</ref> 14. júla prekročil počet zhliadnutí videoklipov z ''M'', ''A'' a ''D'' 200 miliónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.soompi.com/2015/07/14/bigbang-breaks-200-million-views-total-from-made-series-music-videos/ |titul= BIGBANG Breaks 200 Million Views Total from “MADE SERIES” Music Videos |vydavateľ= Soompi |dátum vydania= 14. júl 2015 |dátum prístupu= 2015-08-25 |jazyk= anglicky |url archívu= https://web.archive.org/web/20200531072150/https://www.soompi.com/article/751529wpp/bigbang-breaks-200-million-views-total-from-made-series-music-videos |dátum archivácie= 2020-05-31 }}</ref> Séria singlov bola zakončená 5. augusta, keď vyšiel ''[[E (album, Big Bang)|E]]'' s piesňami „[[Zutter]]“ a „[[Let's Not Fall in Love]]“. „Zutter“ je skladbou dua GD & TOP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.allkpop.com/article/2015/08/gdtop-are-back-as-big-bang-drop-their-final-e-tracks |titul= GD&TOP are back as Big Bang drop their final 'E' tracks |vydavateľ= Allkpop |dátum vydania= 4. august 2015 |dátum prístupu= 2015-08-25|jazyk=anglicky}}</ref> V Billboardovom rebríčku ''Svetové digitálne piesne'' sa skladba „Let's Not Fall in Love“ umiestnila na prvom a „Zutter“ na druhom mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.billboard.com/biz/charts/2015-08-22/world-digital-songs |titul=World Digital Songs |vydavateľ= Billboard |dátum prístupu= 2015-12-27|jazyk=anglicky}}</ref> Predajnosť singlov dohromady prekročila hranicu 15 miliónov a videoklipy k nim majú na [[YouTube]] spolu viac ako 580 miliónov pozretí.<ref name=":9" /> Na podporu singlov Big Bang začali svoje druhé svetové turné [[MADE 2015 World Tour]], ktoré bolo kritikou chválené a veľmi úspešné. Odštartovalo 25. apríla 2015 v [[Soul]]e. Koncertov sa zúčastnilo 1,5 milióna fanúšikov z celého sveta, čím sa stalo najväčším turné kórejského interpreta.<ref name="The Korean Times">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kim |meno=Jae-heun |url=http://www.koreatimes.co.kr/www/news/culture/2016/03/201_199828.html|titul=Big Bang's Seoul concert had it all|vydavateľ=The Korean Times|dátum vydania=7. marec 2016 |dátum prístupu=2016-06-12|jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="FinalNumbers">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.yg-life.com/archives/72250?lang=en|titul=BIGBANG is always different… World tour that has drawn 1.5 million fans ended in great success|vydavateľ=YG Life|dátum vydania=6. marec 2016 |dátum prístupu=2016-06-12|jazyk=po anglicky}}</ref> Zisk skupiny sa za rok 2015 vyšplhal na 140 miliárd ₩ (112,5 miliónov €).<ref name=":9" /> Aj napriek komerčnému úspechu singlov sa vydanie albumu odložilo kvôli pridaniu nových piesní a regenerácii po štyroch mesiacoch propagácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.ibtimes.co.in/bigbang-postpones-made-album-release-date-boy-band-working-next-album-643400 |titul=BIGBANG postpones 'MADE' Album Release Date; Boy Band Working on Next Album? |vydavateľ= International Business Times |meno=Rushali | priezvisko = Pawar |dátum vydania= 19. august 2015 | |dátum prístupu= 2015-08-25|jazyk=anglicky}}</ref> Na [[Mnet Asian Music Awards 2015|17. ročníku]] [[Mnet Asian Music Awards]] získala skupina 4 ocenenia, vrátane už svojej tretej ceny [[Mnet Asian Music Award pre interpreta roka|Interpret roka]].<ref name="MAMA 2015"/> Big Bang pokračovali s koncertnými turné aj v roku 2016. V marci sa v rámci [[Made V.I.P Tour]] stretli v [[Čína|Číne]] s viac ako 180 000 fanúšikmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lifson|meno=Samantha Marie |titul=Big Bang To Hit 8 Chinese Cities Next Month For 2nd MADE Tour Circuit|url=http://www.kpopstarz.com/articles/268244/20160205/big-bang-china-tour.htm|vydavateľ=KpopStarz|dátum vydania=5. február 2016|dátum prístupu=2016-09-10|jazyk=po anglicky}}</ref> V apríli a máji mali v [[Japonsko|Japonsku]] turné [[Fantastic Babys]], na ktorom sa zúčastnilo 280 000 fanúšikov.<ref name="2016fanmeeting">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BIGBANG fascinated 280,000 fans in Japan… Japan event tour successfully ended|url=http://www.yg-life.com/archives/75431?lang=en|vydavateľ=YG Life|dátum vydania=30. máj 2016|dátum prístupu=2016-09-10|jazyk=po anglicky}}</ref> Na 11. ročníku [[MTV Italian Music Awards]] získali ocenenie Najlepší celosvetový interpret, čím sa stali prvými a jedinými kórejskými interpretmi, ktorí boli na tomto udeľovaní cien ocenení.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.newseveryday.com/articles/46192/20160621/kpop-news-bigbang-grabs-a-major-award-from-italian-mtv-award.htm|titul=Kpop News: BIGBANG Grabs A Major Award From Italian MTV Award|vydavateľ=News Everyday|dátum vydania=21. jún 2016|dátum prístupu=2016-09-10|jazyk=po anglicky}}</ref> Pri príležitosti 10. výročia skupiny bolo uskutočnených niekoľko projektov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bigbang10.com/|titul=BIGBANG10|vydavateľ=BIGBANG10|dátum prístupu=2016-09-10|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160804165826/http://www.bigbang10.com/|dátum archivácie=2016-08-04}}</ref> Prvým bol film s názvom ''[[Big Bang Made]]'', ktorý zachytáva skupinu počas MADE 2015 World Tour. Vydaný bol 30. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BigBang to release World Tour movie|url=http://news.asiaone.com/news/showbiz/bigbang-release-world-tour-movie|vydavateľ=asiaone|dátum vydania=2. jún 2016|dátum prístupu=2016-09-10|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20170501123556/http://news.asiaone.com/news/showbiz/bigbang-release-world-tour-movie|dátum archivácie=2017-05-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko= Son|meno=Angela|url=http://www.fashionnstyle.com/articles/87695/20160630/bigbang-made-movie-premieres-today-watch.htm|titul='BigBang MADE' Movie Premieres Today [WATCH]|vydavateľ=Fashion & Style|dátum vydania=30. jún 2016|dátum prístupu=2016-09-10|jazyk=po anglicky}}</ref> Druhým projektom bola séria koncertov s názvom [[0.TO.10]], ktoré sa konali na dvoch miestach: Od 29. do 31. júla na štadióne Nagai v [[Osaka (mesto)|Osake]] a 20. augusta na Seoul World Cup Stadium v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BigBang dazzles 65,000 fans at 10th anniversary concert |url=http://english.yonhapnews.co.kr/news/2016/08/20/0200000000AEN20160820003900320.html|vydavateľ=Yonhap News Agency|dátum vydania=20. august 2016|dátum prístupu=2016-09-10|jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BIGBANG is to Hold a Live Stadium Concert in Japan for 110,000 Fans to Celebrate their 10th Anniversary|url=http://www.yg-life.com/archives/72305?lang=en|vydavateľ=YG Life|dátum vydania=7. marec 2016|dátum prístupu=2016-09-10|jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.yg-life.com/archives/76030?lang=en|titul=BIGBANG will hold 10th anniversary concert ''0.TO.10'' on August 20… Confirmed|vydavateľ=YG Life|dátum vydania=29. jún 2016|dátum prístupu=2016-09-10|jazyk=po anglicky}}</ref> Na koniec roka je naplánované už štvrté turné po najväčších japonských štadiónoch. Big Bang tak zlomili vlastný rekord a stali sa prvými zahraničnými interpretmi, ktorí usporiadali japonské turné ''Dome Tour'' štyri roky po sebe. Očakáva sa, že 16 koncertov si pozrie spolu 781 500 fanúšikov.<ref name=DomeTour>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.barks.jp/news/?id=1000130561|titul=BIGBANG、ドームツアー追加公演決定＆ツアータイトル発表|vydavateľ=Japan Music Network |dátum vydania=7. september 2016|dátum prístupu=2016-09-15|jazyk=po japonsky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.yg-life.com/archives/78382?lang=en|titul=BIGBANG to Hold Dome Tour in Japan for Fourth Consecutive Year|vydavateľ=YG Life |dátum vydania=28. júl 2016|dátum prístupu=2016-09-15|jazyk=po anglicky}}</ref> Tretím projektom s názvom ''A To Z'' bola výstava v [[Soul]]e, ktorá predstavila históriu skupiny. Otvorená bola od 5. augusta do 30. októbra.<ref name="2016fanmeeting"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.yg-life.com/archives/76122?lang=en|titul=BIGBANG hosts an exhibition to celebrate 10th anniversary of their debut… "Shows BIGBANG’s past, present, and future"|vydavateľ=YG Life|dátum vydania=1. júl 2016|dátum prístupu=2016-09-15|jazyk=po anglicky}}</ref> 8. novembra YG Entertainment oznámilo, že vyvrcholením osláv 10. výročia a éry albumu ''MADE'' budú dva špeciálne záverečné koncerty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BIGBANG will meet fans at Gocheok Dome in Seoul in January next year… “Confirmed to hold concert” (Official) | url = http://www.yg-life.com/archives/81981?lang=en | vydavateľ = YG Entertainment | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky}}</ref> Na štadióne Gocheok Sky Dome sa 7. a 8. januára 2017 zúčastnilo koncertov s názvom 0.TO.10 Final In Seoul spolu viac ako 64 000 fanúšikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Jae-heun | titul = BIGBANG bids farewell to T.O.P during last Korea concerts | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/culture/2017/01/201_221713.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 9. január 2017 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky}}</ref> 12. decembra vyšiel digitálne kompletný štúdiový album [[Made (album)|''MADE'']]. Jeho fyzická verzia sa na pulty dostala 23. decembra.<ref name="MADE album">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BIGBANG Drops Teaser For First Title Track From "MADE" Full Album | url = http://www.soompi.com/2016/12/05/bigbang-drops-teaser-first-title-track-made-full-album/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 5. december 2016 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161222165322/https://www.soompi.com/2016/12/05/bigbang-drops-teaser-first-title-track-made-full-album/ | dátum archivácie = 2016-12-22 }}</ref> Obsahoval dve titulné piesne. „[[Fxxk It]]“ ({{kor|에라 모르겠다|''Era morugetta''}}) produkovali Teddy a G-Dragon, ktorí spolu s T.O.P-om napísali aj text. Aranžmán mal na starosti R.Tee, producent vydavateľstva Black Label.<ref name="MADE album"/> „[[Last Dance]]“ je pomalá R&B skladba, ktorú napísali G-Dragon, T.O.P a Tchäjang.<ref name="MADE album"/> Po digitálnom vydaní sa v Číne v rámci troch hlavných hudobných platforiem – QQ Music, Kugou a Kuwo – predalo 1 113 494 kópií albumu.<ref name="MADE million">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BIGBANG Sweeps China by Becoming No.1 on Four QQ Music Charts | url = http://www.yg-life.com/archives/83939?lang=en | vydavateľ = YG Entertainment | dátum vydania = 14. december 2016 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky}}</ref> ''MADE'' sa v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] umiestnil na 172. mieste so 6 000 predanými kópiami. V rebríčkoch ''Svetové albumy'' a ''Heatseekers Albums'' obsadil album 1. miesto.<ref name="MADE Billboard">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = BIGBANG Earns 2nd Entry on Billboard 200 With Career-Defining 'Made' Album | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/7625656/bigbang-made-billboard-200-charts | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 19. december 2016 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky}}</ref> V Kórejskej republike vyšla 23. decembra limitovaná edícia fyzického albumu,<ref name="MadeLimited">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [안내] 12월 23일 BIGBANG MADE THE FULL ALBUM 발매 안내! | url = http://www.ygfamily.com/artist/Notice.asp?LANGDIV=E&ATYPE=2&PTYPE=&ARTIDX=3&PROIDX=&IDX=10394&page=1 | vydavateľ = YG Entertainment | dátum vydania = 9. december 2016 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po kórejsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170211155208/http://www.ygfamily.com/artist/Notice.asp?LANGDIV=E&ATYPE=2&PTYPE=&ARTIDX=3&PROIDX=&IDX=10394&page=1 | dátum archivácie = 2017-02-11 }}</ref> ktorý sa v týždennom rebríčku Gaon umiestnil na 2. mieste<ref name="Gaon52">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2016년 52주차 Album Chart | url = http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?termGbn=week&hitYear=2016&targetTime=52&nationGbn=T | vydavateľ = Korea Music Content Industry Association | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po kórejsky}}</ref> a predalo sa z neho 100 000 kópií.<ref name="GaonDecember">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2016년 12월 Album Chart | url = http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=&termGbn=month | vydavateľ = Korea Music Content Industry Association | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po kórejsky}}</ref> Normálna edícia vyšla 5. januára 2017 a v rebríčku Gaon obsadila 1. miesto.<ref name="GaonAlbum1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2017년 01주차 Album Chart | url = http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/album.gaon?nationGbn=T | vydavateľ = Korea Music Content Industry Association | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po kórejsky}}</ref> Titulné skladby a „[[Girlfriend (Big Bang)|Girlfriend]]“ obsadili v digitálnom rebríčku Gaon prvé tri priečky<ref name="GaonDigital51">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2016년 51주차 Digital Chart | url = http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/online.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=ALL&targetTime=51&hitYear=2016&termGbn=week | vydavateľ = Korea Music Content Industry Association | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po kórejsky}}</ref> a dokopy sa z nich za 5 dní predalo viac ako 840 000 kópií.<ref name="GaonDownload51">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2016년 51주차 Download Chart | url = http://gaonchart.co.kr/main/section/chart/online.gaon?nationGbn=T&serviceGbn=S1020&targetTime=51&hitYear=2016&termGbn=week | vydavateľ = Korea Music Content Industry Association | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po kórejsky}}</ref> V Billboardovom rebríčku ''Svetové digitálne piesne'' sa tieto 3 piesne umiestnili na 2., 3. a 4. mieste. Spolu bolo predaných 13 000 kópií.<ref name="MADE Billboard"/> 9. februára 2017 T.O.P nastúpil na dvojročnú povinnú vojenskú službu, ktorú odslúži ako policajt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big Bang's T.O.P, JYJ's Kim Jun-su enlist in military | url = http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20170209000751 | vydavateľ = The Korea Herald | dátum vydania = 9. február 2017 | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po anglicky}}</ref> == Členovia == {| class="wikitable" |- ! colspan="3" | Umelecké meno !! colspan="2" | Rodné meno !! rowspan="2" | Dátum narodenia |- !Prepis !Hangul !Japonské !Prepis !Hangul |- | align="center" |[[T.O.P]] |style="text-align:center;"|탑 |style="text-align:center;"|T.O.P|| align="center" |Čchö Sung-hjon |style="text-align:center;"|최승현|| align="center" |04. 11. 1987 ({{vek|1987|11|4}} rokov) |- | align="center" |[[Tchäjang]] |style="text-align:center;"|태양 |style="text-align:center;"|SOL|| align="center" |Tong Jong-bä |style="text-align:center;"|동영배|| align="center" |18. 05. 1988 ({{vek|1988|5|18}} rokov) |- | align="center" |[[G-Dragon]] |style="text-align:center;"|지드래곤 |style="text-align:center;"|GD|| align="center" |Kwon Či-jong |style="text-align:center;"|권지용|| align="center" |18. 08. 1988 ({{vek|1988|8|18}} rokov) |- | align="center" |[[Däsong]] |style="text-align:center;"|대성 |style="text-align:center;"|D-Lite|| align="center" |Kang Dä-song |style="text-align:center;"|강대성|| align="center" |26. 04. 1989 ({{vek|1989|4|26}} rokov) |- | align="center" |[[Sungri]] |style="text-align:center;"|승리 |style="text-align:center;"|V.I.|| align="center" |I Sung-hjon |style="text-align:center;"|이승현|| align="center" |12. 12. 1990 ({{vek|1990|12|12}} rokov) |} ==Umenie== ===Hudobný štýl=== {{Pozri aj|K-pop}} Kým [[K-pop]] je notoricky známy produkciou bubblegum skupín, Big Bang sú chválení za svoju individualitu a schopnosť zlúčiť popový zvuk s rapom, R&B a tanečnými prvkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Paula |priezvisko=Hancocks|meno2=Jane|priezvisko2= Sit|url=http://edition.cnn.com/2016/09/08/asia/big-bang-k-pop-talk-asia/|titul=Will South Korea's military service derail K-pop mega-group Big Bang?|vydavateľ=CNN|dátum vydania=9. september 2016|dátum prístupu=2016-09-15|jazyk=po anglicky}}</ref> V začiatkoch kariéry bola hudba skupiny zameraná prevažne na [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]] a [[Pop rap|hip-pop]], napriek tomu sa medzi ich skladbami našlo miesto aj pre niekoľko [[Rhythm and blues|R&B]] piesní. Redaktor pre Yahoo! v Japonsku raz prirovnal ich skladby zo začiatkov k skladbám amerických hip-hopových umelcov ako sú napríklad [[The Black Eyed Peas]], pričom konštatoval, že ich hudba je chytľavá, rovnako ako rap a samotní speváci.<ref name="variety"/> Tchäjangovo prvé sólo „My Girl“, ktoré vyšlo ako súčasť prvého albumu skupiny, bolo opísané ako „hladká, sexy a bassová“ skladba pripomínajúca štýl amerického R&B speváka Omariona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Jeff|priezvisko=Benjamin|meno2=Tina|priezvisko2=Xu|url=http://www.fuse.tv/2016/01/bigbang-best-deep-cuts#1|titul=11 BIGBANG Songs That Deserve More Love|vydavateľ=Fuse|dátum vydania=19. august 2016|dátum prístupu=2016-09-15|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160625031225/http://www.fuse.tv/2016/01/bigbang-best-deep-cuts#1|dátum archivácie=2016-06-25}}</ref> Podobne na tom bolo Sungriho sólo z rovnakého albumu, „Next Day“ ({{kor|다음날|''Daumnal''}}), ktoré bolo ohodnotené ako „skladba s intenzívnym [[Usher]]ovým cítením z 90. rokov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Jeff|priezvisko=Benjamin|meno2=Tina|priezvisko2=Xu|url=http://www.fuse.tv/2016/01/bigbang-best-deep-cuts#2|titul=11 BIGBANG Songs That Deserve More Love|vydavateľ=Fuse|dátum vydania=19. august 2016|dátum prístupu=2016-09-15|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160625031225/http://www.fuse.tv/2016/01/bigbang-best-deep-cuts#2|dátum archivácie=2016-06-25}}</ref> [[Always (Big Bang)|''Always'']] je známy zmenou štýlu hlavne vďaka experimentom s [[Elektronická tanečná hudba|elektronickou tanečnou hudbou]], čím Big Bang udali nový trend hudby v Kórei.<ref name="Electronica">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅•BEG•쥬얼리…가요계 대세는 '일렉트로니카' (Big Bang, Brown Eyed Girls, Jewelry... The trend of J-pop 'Electronica') | priezvisko =Kim | meno = Wong Young | vydavateľ = Star News | dátum vydania =28. február 2008 |url =http://star.mt.co.kr/view/stview.php?no=2008022809411230840&type=1 | dátum prístupu = 2015-12-28|jazyk=ko}}</ref> G-Dragon neskôr povedal, že dúfali, že s novým smerom získajú ešte viac fanúšikov.<ref name="빅뱅">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅 "이젠 소년 아닌 남자!"(일문일답) | vydavateľ = Star News | dátum vydania =19. august 2007 |url =http://star.mt.co.kr/view/stview.php?no=2007081917321479080&type=1 | dátum prístupu = 2015-12-28|jazyk=ko}}</ref> V rozhovore skupina vyjadrila svoj záujem aj o hudobný štýl [[trot]].<ref name="Trot">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅, "하고 싶어지면 트로트도 도전" (Big Bang, 'If we want to, we'll do Trot') | priezvisko =Lee| meno= Jihyun | vydavateľ = Nocut News | dátum vydania =26. november 2007 |url =http://www.nocutnews.co.kr/show.asp?idx=677855 | dátum prístupu = 2015-12-28|jazyk=ko}}</ref> Pieseň z EP ''[[Hot Issue]]'', „Fool“ ({{kor|바보|''Pabo''}}), ktorá „bola ovplyvnená štýlom šibuja kei“, obsahovala „ťažký tanečný rytmus spárovaný s hladkým diskom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Jeff|priezvisko=Benjamin|meno2=Tina|priezvisko2=Xu|url=http://www.fuse.tv/2016/01/bigbang-best-deep-cuts#3|titul=11 BIGBANG Songs That Deserve More Love|vydavateľ=Fuse|dátum vydania=19. august 2016|dátum prístupu=2016-09-15|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160625031225/http://www.fuse.tv/2016/01/bigbang-best-deep-cuts#3|dátum archivácie=2016-06-25}}</ref> Piesni „Haru Haru“ z EP ''[[Stand Up]]'' sa dostalo obdivu za „hladké menenie tempa a navodzovanie poslucháčom pocitu úzkosti prostredníctvom podtónu“ a bola označená za „skúsenostné majstrovské dielo“.<ref name="vyrocie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Herman | meno = Tamar | titul = Happy 10-Year Anniversary, BIGBANG! 10 Must-Listen Songs from the Boy Band | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/7480080/happy-10-year-anniversary-bigbang-10-must-listen-songs | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 19. august 2016 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky}}</ref> V roku 2008 vydali spolu s rockovou skupinou [[No Brain]] rockovú pieseň „Oh My Friend“.<ref name="Ohmyfriend">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅, 3집 컴백과 동시에 타이틀곡 `하루하루`와 M/V 화제! | priezvisko =Kim|meno = Myoung-shin | vydavateľ = HanKyung News | dátum vydania =8. august 2008 |url =http://www.hankyung.com/news/app/newsview.php?aid=2008080827697&sid=&nid= | dátum prístupu = 2015-12-28|jazyk=ko}}</ref> Album ''[[Alive (EP)|Alive]]'' je známy hlavne rozličnosťou hudobných štýlov, ktoré sa v ňom objavili.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|url = http://www.popreviewsnow.com/2012/02/big-bang-alive.html|titul = BIG BANG - "ALIVE"|dátum vydania = 29. február 2012|dátum prístupu = 2015-01-07|vydavateľ = Pop Reviews Now|priezvisko = Rivera|meno = Nicole|jazyk = anglicky|url archívu = https://web.archive.org/web/20150214052903/http://www.popreviewsnow.com/2012/02/big-bang-alive.html|dátum archivácie = 2015-02-14}}</ref> „Bad Boy“ bola popísaná ako pieseň s „nostalgickým“ cítením,<ref name="Bad Boy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The 40 Best Songs of 2012: Fuse Staff Picks|url=http://www.fuse.tv/2012/12/fuse-staff-picks-best-songs-of-2012#35|dátum vydania=24. december 2012|vydavateľ=Fuse|dátum prístupu=2015-12-28|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20130129063607/http://www.fuse.tv/2012/12/fuse-staff-picks-best-songs-of-2012#35|dátum archivácie=2013-01-29}}</ref> ktorá „presahuje jazyk“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chen | meno = Adrian | titul = The Real Perfect New Pop Song Is This K-Pop Hit, 'Bad Boy' | url = http://gawker.com/5892072/the-real-perfect-new-pop-song-is-this-k-pop-hit-bad-boy | vydavateľ = Gawker | dátum vydania = 9. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky}}</ref> „Monster“ pochválili za použitie klavíra a orchestrálneho zvuku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Exclusive] Big Bang “Monster” Review | url = http://www.soompi.com/2012/06/01/exclusive-big-bang-monster-review/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 1. jún 2012 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120603234124/http://www.soompi.com/2012/06/01/exclusive-big-bang-monster-review/ | dátum archivácie = 2012-06-03 }}</ref> Kompozícia skladby „Bingle Bingle“ sa svojím elektronickým a retro nádychom podobá dielam [[Katy Perry]] a [[Daft Punk]]u.<ref name="Bingle Bingle">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Exclusive] Big Bang “Bingle Bingle” Review | url = http://www.soompi.com/2012/06/01/exclusive-big-bang-bingle-bingle-review/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 1. jún 2012 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120603234116/http://www.soompi.com/2012/06/01/exclusive-big-bang-bingle-bingle-review/ | dátum archivácie = 2012-06-03 }}</ref> „Blue“ je definovaná ako „elektronická balada, ktorá začína jemným klavírom a akustickou gitarou, ktoré znejú dohromady veľmi dobre“. Album si vyslúžil pochvalu aj za to, že prezentoval hlas skupiny bez zvyčajného autotune.<ref name=":3"/> V sérii MADE skupina zmiešala rôznu elektronickú hudbu so [[soft rock]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [Album & MV Review] Big Bang - 'E' | url = http://www.allkpop.com/review/2015/08/album-mv-review-big-bang-e | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 7. august 2015 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big Bang - 'MADE' Album Review | url = http://www.funcurve.com/music/big-bang-made-album-review/ | vydavateľ = Funcurve | dátum vydania = 17. december 2016 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160804071254/http://www.funcurve.com/music/big-bang-made-album-review/ | dátum archivácie = 2016-08-04 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Halon | meno = Joelle | titul = Album Review Tuesday: BIGBANG MADE Series A | url = http://www.kcrush.com/album-review-tuesday-bigbang-made-series-a/ | vydavateľ = Kcrush | dátum vydania = 9. jún 2015 | dátum prístupu = 2017-01-14 | jazyk = po anglicky}}</ref> Skladba „[[Loser (Big Bang)|Loser]]“ „predstavila zrelší štýl“ skupiny „bez straty imidžu, ktorý si vytvorili svojou predchádzajúcou prácou“.<ref name="loser">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Herman | meno = Tamar | titul = K-Pop Mixtape: 9 Most Definitive Big Bang Songs | url = http://www.kpopstarz.com/articles/233485/20150823/big-bang-best-songs.htm | vydavateľ = KpopStarz | dátum vydania = 23. august 2015 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160515160838/http://www.kpopstarz.com/articles/233485/20150823/big-bang-best-songs.htm | dátum archivácie = 2016-05-15 }}</ref> „[[Bang Bang Bang (Big Bang)|Bang Bang Bang]]“ si vyslúžila uznanie za zvuk inšpirovaný [[Elektronická tanečná hudba|elektronickou tanečnou hudbou]]<ref name="loser"/> a „[[Bae Bae]]“ za svoje „hranice posúvajúce prvky“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Miller | meno = Kaitlin | titul = Big Bang's 10 best songs of the past 10 years | url = http://national.suntimes.com/national-music/7/72/2529604/bigbang-best-songs-10-year-anniversary/ | vydavateľ = National Sun Times | dátum vydania = 5. február 2016 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161122132531/http://national.suntimes.com/national-music/7/72/2529604/bigbang-best-songs-10-year-anniversary/ | dátum archivácie = 2016-11-22 }}</ref> Pieseň „[[Let's Not Fall in Love]]“ priniesla skupine pochvalu, že ukázali svoju doposiaľ „najnežnejšiu“ tvár a samotná skladba bola opísaná ako „svieža produkcia, ktorá vyvoláva množstvo emócií“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Jeff | priezvisko = Benjamin | meno2 = Tina | priezvisko2 = Xu | url = http://www.fuse.tv/2016/01/bigbang-best-deep-cuts#11 | titul = 11 BIGBANG Songs That Deserve More Love | vydavateľ = Fuse | dátum vydania = 19. august 2016 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160625031225/http://www.fuse.tv/2016/01/bigbang-best-deep-cuts#11 | dátum archivácie = 2016-06-25 }}</ref> Album [[Made (album)|''MADE'']] dostal prívlastok „kariéru-ilustrujúci“, v piesni „[[Fxxk It]]“ „použili trochu vulgárnosti, aby tak ukázali svoju dospelácku stránku“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = BIGBANG Finally Release 'Made' Album With Career-Exemplifying 'Fxxk It' and 'Last Dance' Videos | url = http://www.fuse.tv/2016/12/bigbang-made-album-review-fxxk-it-last-dance | vydavateľ = Fuse | dátum vydania = 12. december 2016 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161213124446/http://www.fuse.tv/2016/12/bigbang-made-album-review-fxxk-it-last-dance | dátum archivácie = 2016-12-13 }}</ref> a „[[Girlfriend (Big Bang)|Girlfriend]]“ bola „mäkkým návratom k počiatkom skupiny“.<ref name="Last Dance, Girlfriend">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Herman | meno = Tamar | titul = BIGBANG Releases 3 New Songs Ahead of T.O.P's South Korean Military Service | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/7624318/bigbang-new-songs-top-enlist-military? | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 13. december 2016 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky}}</ref> Členovia skupiny sa vo svojich sólových aktivitách otvorili ďalším štýlom. Vďaka tomu dostala skupina označenie „bohatá paleta“ pre fanúšikov.<ref name="variety">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =筆頭はあらゆる表現を駆使するBIGBANG！ | vydavateľ =Yahoo! Japan | dátum vydania =21. december 2009 | url =http://smash.music.yahoo.co.jp/top/repyjm00671/ | dátum prístupu =2010-02-01 | jazyk =ja | url archívu =https://web.archive.org/web/20121028104233/http://music.yahoo.co.jp/close.html | dátum archivácie =2012-10-28 }}</ref> [[Tchäjang]]ov album [[Hot (EP)|''Hot'']] bol hlavne zbierkou R&B piesní, pričom spevák uviedol, že tento hudobný štýl bol jeho hlavným cieľom.<ref name="Taeyang">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =동영배를 들어라, 빅뱅 '태양' | priezvisko =Kim | meno =Jung-hwa | vydavateľ =DC News | dátum vydania =13. jún 2008 | url =http://cluster1.cafe.daum.net/_c21_/bbs_search_read?grpid=1U4H&fldid=5Zs6&datanum=3320&openArticle=true&docid=1U4H5Zs6332020080613222721 | dátum prístupu =2015-02-01 | jazyk =ko | url archívu =https://web.archive.org/web/20200531072155/http://cluster1.cafe.daum.net/_c21_/bbs_search_read?grpid=1U4H&fldid=5Zs6&datanum=3320&openArticle=true&docid=1U4H5Zs6332020080613222721 | dátum archivácie =2020-05-31 }}</ref> [[Däsong]]ov prvý digitálny singel „Look At Me, GwiSoon“ ({{kor|날봐, 귀순}}) bol trot, čo vyvolalo vlnu kritiky na základe toho, že Big Bang všetci videli hlavne ako hip-hopovú skupinu.<ref name="trot">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Young Singers Jumping Into Trot Genre | priezvisko =Han|meno= Sang-hee | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania =28. apríl 2009 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2009/09/201_43975.html | dátum prístupu = 2015-12-28|jazyk=anglicky}}</ref> Líder [[G-Dragon]] si pre svoj prvý sólový album [[Heartbreaker (album)|''Heartbreaker'']] zvolil mix tanečných, hip-hopových a R&B piesní.<ref name="G-dragongenre">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =新스타고백 지드래곤⑫"솔로앨범, 저한테는 도박이었죠" | vydavateľ = 10asiae | dátum vydania =11. február 2010 |url =http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?sec=ent2&idxno=2010020414335608494 | dátum prístupu = 2015-12-28| jazyk=ko}}</ref> Justin Mccurry z ''[[The Guardian]]'' o Big Bang napísal, že „každý z piatich členov skupiny Big Bang má svoj vlastný individuálny vzhľad a ich hudobný rozsah je rovnomerne eklektický, pokrývajúci R&B, hip-hop, house, elektro a pop“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko=Mccurry | meno=Justin | titul=K-pop stars: the lowdown on South Korean pop | url=http://www.guardian.co.uk/world/2012/sep/28/kpop-stars-lowdown-south-korean-pop | periodikum=The Guardian | dátum prístupu=2015-12-28 | miesto=Londýn | rok=2012|mesiac=septembra|deň=28|jazyk=anglicky}}</ref> Pokračujúce experimentovanie s rozmanitou hudobnou škálou a ich odlišné osobnosti boli zvýraznené ako niektoré z hlavných dôvodov popularity a dlhej životnosti skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = The Rise of South Korea’s Big Bang – Sessions X|url = http://sessionsx.com/tracks/spotlight/the-rise-of-south-koreas-big-bang/|dátum vydania = 29. august 2015|vydavateľ = Sessions X|dátum prístupu = 2015-12-28|jazyk = po anglicky|url archívu = https://web.archive.org/web/20160506212310/http://sessionsx.com/tracks/spotlight/the-rise-of-south-koreas-big-bang|dátum archivácie = 2016-05-06}}</ref> Mark James Russell, novinár pôsobiaci v Soule, pochválil Big Bang za vzdorovanie kategorizácii: „Zo všetkých mainstreamových interpretov sú to práve oni, ktorí najviac prispievajú k posúvaniu hraníc toho, čo sa považuje za K-pop.“<ref name=":7"/> Medzinárodne sú Big Bang často označovaní za „K-popovú“ skupinu, lenže sami sa s týmto označením nestotožňujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Herman | meno = Tamar | titul = Fandom, Not Genre, K-Pop Surpasses The Limitations Of Music | url = http://kultscene.com/fandom-not-genre-k-pop-surpasses-the-limitations-of-music/ | vydavateľ = KultScene | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky}}</ref> G-Dragon povedal: „Sme Kórejčania, preto je samozrejmé, že našej hudbe hovoria K-pop. Lenže my sme našu hudbu za K-pop nikdy nepovažovali. Naša hudba je proste len naša hudba.“ T.O.P navyše poznamenal: „Popová hudba sa nerozdeľuje podľa toho, kto ju robí. Napríklad, nehovoríme o „bielom pope“, keď robia hudbu belosi.“<ref name=":7"/> Skupina je známa tým, že nad svojou kariérou si drží pevnú kontrolu<ref name=":5"/> a na rozdiel od iných kórejských umelcov sa do tvorby svojej hudby značne zapája.<ref name=":3" /> Po vydaní ''Always'' sa začal G-Dragon viac zapájať do tvorby podkladov pre skupinu<ref name="Firstmeeting"/> a napísal a skomponoval piesne „Haru Haru“, „Lies“ a „Last Farewell“. V „Bingle Bingle“ prosí protagonista svoju lásku, aby urobila v ich vzťahu ďalší krok.<ref name="Bingle Bingle"/> Naopak v skladbe „Let's Not Fall in Love“ sa napredovanie vzťahu zastaví kvôli obavám, že človek svojej láske zlomí srdce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big Bang Break Hearts With “Let’s Not Fall in Love” | url = http://seoulbeats.com/2015/08/big-bang-break-hearts-with-lets-not-fall-in-love/ | vydavateľ = Seoulbeats | dátum vydania = 8. august 2015 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky}}</ref> Big Bang v svojich piesňach zahrnuli aj iné témy. „Fantastic Baby“ a „Bang Bang Bang“ sú na základe svojich textov označované za piesne vhodné do klubu. Téma prvej je označená za „anarchistickú“ a druhá dostala prívlastok „párty hymna 2015“.<ref name="loser"/> „Loser“ bola pokusom o „humanizáciu skupiny“ tým, že pojednávala o ich nedostatkoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lent | meno = Jesse | titul = G-Dragon Explains The Meaning Behind Big Bang Single 'Loser': 'People Who Stand Under The Spotlight Are Just Human Beings' | url = http://www.kpopstarz.com/articles/201871/20150515/gdragon-big-bang-loser.htm | vydavateľ = KpopStarz | dátum vydania = 15. máj 2015 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150715001422/http://www.kpopstarz.com/articles/201871/20150515/gdragon-big-bang-loser.htm | dátum archivácie = 2015-07-15 }}</ref> „Bae Bae“ je známa svojím sexuálnym podtónom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big Bang Takes a Sex Trip in “Bae Bae” | url = http://seoulbeats.com/2015/05/big-bang-takes-sex-trip-bae-bae/ | vydavateľ = Seoulbeats | dátum vydania = 6. máj 2015 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = 8 Reasons You Need to Pay Attention to BIGBANG Right Now | url = http://www.fuse.tv/2015/05/bigbang-fans-loser-bae-bae-mv | vydavateľ = Fuse | dátum vydania = 1. máj 2015 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky}}</ref> „Sober“ je o človeku, ktorý ide za svojím snom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big Bang's MV 'SOBER' Imply Meaningful Message | url = http://en.kpopchart.net/2015/07/big-bangs-mv-sober-imply-meaningful.html | vydavateľ = KPop Chart | dátum vydania = 3. júl 2015 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160603015305/http://en.kpopchart.net/2015/07/big-bangs-mv-sober-imply-meaningful.html | dátum archivácie = 2016-06-03 }}</ref> a „Last Dance“ je ódou na čas, ktorý spolu skupina strávila.<ref name="Last Dance, Girlfriend"/> G-Dragonovo zapájanie sa do produkcie pochválilo aj ''Korea Times'', ktoré ho opísali ako „geniálneho speváka-skladateľa“.<ref name="plagiarism overview"/> Samotný G-Dragon potom opísal skupinu ako „idolovú skupinu, čo nevznikla vďaka talentu, ale úsiliu“.<ref name="Big Bang Reveals Self-Fulfilment Strategies">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang Reveals Self-Fulfilment Strategies | priezvisko = Chung|meno= Ah-young| vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania =13. február 2009 |url=http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2009/09/142_39487.html | dátum prístupu = 2015-12-28|jazyk=anglicky}}</ref> Redaktor pre Yahoo! v Japonsku pochválil skupinu za zapojenie sa do práce so slovami, že „možno týmto zapojením členov do vlastnej tvorby nielenže bude skupina zohratá, ale ešte aj vynikne osobnosť každého jedného“.<ref name="variety"/> ===Vystúpenia=== [[Súbor:Big Bang (South Korean band).jpg|náhľadobrázka|250px|Big Bang počas vystúpenia v roku 2011]] Big Bang sú známi svojimi bohatými vystúpeniami, ktoré sú plné kompletných choreografií, kostýmov a rekvizít. Choreografie pre Big Bang často vytvára Shaun Evaristo.<ref name="오마리온 안무가">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =오마리온 안무가 "빅뱅 태양, 엄청난 재능의 댄서" | priezvisko = Chung|meno= Ah-young| vydavateľ =Joy News | dátum vydania =29. máj 2008 |url =http://joynews.inews24.com/php/news_view.php?g_serial=332690&g_menu=700100 | dátum prístupu = 2015-12-28|jazyk=ko}}</ref> Zatiaľčo kedysi sa spoliehali iba na pohyby štýlu street dance, neskôr Big Bang prešli ku komplexnejším choreografiám. Tanec sa šíril a mnohí ho napodobňovali. Jeden z najznámejších tanečných pohybov, ktorý spočíva v zdvihnutí tričiek a odhalení brucha, si rýchlo získal popularitu a stal sa jedným z najvyhľadávanejších na internete.<ref name="liftingshirt">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =탑 복근, 빅뱅 멤버 복근 중 제일 보기 힘들다? | vydavateľ =JK News | dátum vydania =3. január 2009 | url =http://news.jkn.co.kr/article/news/20090103/6583024.htm | dátum prístupu =2015-12-28 | jazyk =ko | url archívu =https://web.archive.org/web/20120316174052/http://news.jkn.co.kr/article/news/20090103/6583024.htm | dátum archivácie =2012-03-16 }}</ref> Ďalší zahŕňa myšlienku „skákania cez švihadlo“ a tiež si získal pozornosť fanúšikov.<ref name="Jumprope">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅, '줄넘기춤'으로 국민댄스 도전 (Big Bang, going for 'Jump Rope dance' as the all-time dance) | priezvisko = Kim|meno= Wong Kyom | vydavateľ =Star News | dátum vydania =8. december 2007 |url =http://star.mt.co.kr/stview.php?no=2007120811191544749&type=&SVEC | dátum prístupu = 2015-12-28|jazyk=ko}}</ref> Choreografia k skladbe „Bang Bang Bang“, ktorú vytvorila Parris Goebel, sa stala v roku 2015 jednou z najpopulárnejších.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stanley | meno = Adrienne | titul = K-Pop Behind The Spotlight: Choreographer Parris Goebel On The Making Of Big Bang's 'Bang Bang Bang' Video [EXCLUSIVE] | url = http://www.kpopstarz.com/articles/210118/20150616/parris-goebel-big-bang.htm | vydavateľ = KpopStarz | dátum vydania = 16. jún 2015 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160313041301/http://www.kpopstarz.com/articles/210118/20150616/parris-goebel-big-bang.htm | dátum archivácie = 2016-03-13 }}</ref> Móda, ktorú predvádzajú na pódiu, je tiež výrazná. ''Fuse TV'' poznamenalo, že „ich outfity sú takmer rovnako zábavné ako ich výkony“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = 15 Fantastic BIGBANG Fashion Moments | url = http://www.fuse.tv/galleries/2014/01/bigbang-fashion-gallery#2 | vydavateľ = Fuse | dátum vydania = 1. jún 2015 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky}}</ref> Po debute boli zameraní hlavne na hip-hopový štýl. Vydanie ''Always'' v roku 2007 bolo sprevádzané aj zmenou štýlu, ktorý sa viac priklonil k preppy-punk štýlu, čo zahŕňalo úzke džínsy spolu s [[Converse (obuv)|Converse]] či vysokými teniskami, ktoré sa v Južnej Kórei stali trvalým módnym trendom. Tchäjang vymenil svoje „vrkôčiky“ za [[číro]].<ref name="Taeyang Interview">{{Citácia elektronického dokumentu | titul =소년은 울지 않는다 | priezvisko =Jang | meno =Woo Cheol | vydavateľ =IB Times | dátum vydania =24. júl 2009 | url =http://www.gqkorea.co.kr/content/view_02.asp?menu_id=04030200&c_idx=011004020000379 | dátum prístupu =2015-12-29 | jazyk =ko | url archívu =https://web.archive.org/web/20150924023317/http://www.gqkorea.co.kr/content/view_02.asp?menu_id=04030200&c_idx=011004020000379 | dátum archivácie =2015-09-24 }}</ref> V priebehu rokov menili účesy a farby vlasov aj ostatní členovia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BIGBANG's Craziest, Most Memorable Hairstyles Over The Years | url = http://www.soompi.com/2016/06/24/bigbangs-craziest-memorable-hairstyles-years/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 24. jún 2016 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160625150939/http://www.soompi.com/2016/06/24/bigbangs-craziest-memorable-hairstyles-years/ | dátum archivácie = 2016-06-25 }}</ref> Začali nosiť značky ako je Bape, 10 deep, Louis Vuitton, Jeremy Scott a Phenomenon. Na svoje vystúpenia aj do videoklipov si obliekajú aj vlastné mikiny s potlačou.<ref name="Crazy for K-Pop "/> Dostalo sa im pochvaly, že priniesli späť „starú klasiku“, akou sú topánky od [[Nike, Inc.|Nike]] či Reebok.<ref name="Hotitem">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Hot item of the trendiest Korean men | priezvisko = Park|meno= Sang Suk | vydavateľ =Seoul News | dátum vydania =23. február 2008|url =http://www.seoul.co.kr/news/newsView.php?id=20080223017004 | dátum prístupu = 2015-12-29|jazyk=ko}}</ref> G-Dragon, opisovaný ako „najmódnejší v skupine“,<ref name="Big Bang's G-Dragon: I'm interested in majoring in fashion">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 빅뱅 G드래곤 "의상 전공에 욕심있다" (''Big Bang's G-Dragon: I'm interested in majoring in fashion'') | priezvisko = Kang|meno= Jiyong| vydavateľ = Nate| dátum vydania = 27. november 2007 |url =http://news.nate.com/view/20071127n12584 | dátum prístupu = 2015-02-10|jazyk=ko}}</ref> takisto preslávil trojuholníkové šatky, ktoré boli neskôr prezývané „Big Bang šatky“.<ref name="Crazy for K-Pop "/> T.O.P si získal svojich nasledovateľov vďaka neustálemu noseniu slnečných okuliarov počas vystúpení.<ref name="Crazy for K-Pop "/> Na vrchole [[Psy (hudobník)|Psy-ovho]] „[[Gangnam Style]]“ opísal novinár Jon Caramanica z ''[[The New York Times]]'' koncert v [[New Jersey]] ako „pravé divoké srdce K-popu“ a vyzdvihol ich pestrofarebné kostýmy, choreografie a javiskový výkon.<ref name="BigBang Performs at the Prudential Center">{{Citácia periodika|priezvisko=Caramanica|meno=Jon|titul=BigBang Performs at the Prudential Center|url=http://www.nytimes.com/2012/11/10/arts/music/bigbang-performs-at-the-prudential-center.html?_r=1&|periodikum=The New York Times|dátum prístupu=2015-12-28|rok=2012|mesiac=novembra|deň=9|jazyk=anglicky}}</ref> V roku 2012 obsadili 1. miesto v kategórii Top 3 koncerty 2012 v Mall of Asia Arena na Filipínach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url = http://manilaconcertscene.blogspot.com/2013/01/2012MCSAwards.html|titul =MCSAwards 2012 Results|dátum vydania =3. január 2013|dátum prístupu = 2015-12-28|vydavateľ = Manila Concert|jazyk=anglicky}}</ref> V porovnaní so západnými umelcami ako sú [[Justin Bieber]] a [[One Direction]] má Big Bang „hrany ostrejšie, zvuk hlasnejší a tanec prenikavejší“.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|url = http://www.theguardian.com/music/2012/dec/16/big-bang-review|titul = Big Bang – review|dátum vydania =16. december 2012|dátum prístupu = 2015-01-07| vydavateľ = The Guardian|priezvisko = Sullivan|meno = Caroline|jazyk=anglicky}}</ref> Na zozname najlepších koncertov roka 2012 v ''The New York Times'' sa koncert Alive Galaxy Tour v [[Prudential Center]] umiestnil na 3. mieste.<ref>{{Citácia periodika|url = http://www.nytimes.com/2012/12/27/arts/music/the-best-concerts-of-2012-as-seen-by-times-critics.html?_r=1&|titul = Pop’s Big Nights: The Best Concerts of 2012, as Seen by Times Critics|rok = 2012 |mesiac = decembra |deň= 26|dátum prístupu = 2015-01-06|periodikum = The New York Times|priezvisko = Pareles|meno = Jon|jazyk=anglicky}}</ref> Lístky boli vypredané za niekoľko hodín, preto boli pridané ďalšie koncerty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/2012/09/big-bang-adds-two-additional-tour-dates-for-the-u-s|titul=Big Bang adds two additional tour dates for the U.S|vydavateľ=Allkpop|dátum prístupu=2015-12-28|dátum vydania=29. september 2012|jazyk=anglicky}}</ref> V marci 2012 napísala Krista Mahr, dopisovateľka časopisu ''[[Time (týždenník)|Time]]'' z Južnej Ázie, článok o svojom prvom K-popovom koncerte v Gymnastickej aréne v Soulskom olympijskom parku, v ktorom Big Bang označila pre ich prejav na javisku za „K-popových bohov“.<ref name="How K-pop is"/> Druhé svetové turné [[MADE 2015 World Tour]] bolo hudobnými kritikmi veľmi uznávané. Americký denník ''[[Los Angeles Times]]'' nazval koncert v [[Anaheim]]e „neuveriteľne významným momentom pre K-pop“, pričom pochválil aj rozmanitosť ich piesní a výkonov.<ref name="LATimes">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.latimes.com/entertainment/music/posts/la-et-ms-live-big-bang-explodes-k-pop-convention-at-the-honda-center-20151005-story.html |titul=Review BigBang explodes K-Pop convention at the Honda Center |meno=August |priezvisko=Brown|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum vydania= 5. október 2015|dátum prístupu=2015-12-28|jazyk=anglicky}}</ref> ''The New York Times'' zahrnul skupinu v svojom koncoročnom zozname najlepších koncertov roka a poznamenal, že „popri elektrickom, elegantnom a závratne živom koncerte jedných z hlavných juhokórejských K-popových interpretov vyzerali aj niektorí ich najväčší americkí kolegovia ako amatéri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pareles | meno = Jon | priezvisko2 = Ratliff | meno2 = Ben | priezvisko3 = Caramanica | meno3 = Jon | priezvisko4 = Chinen | meno4 = Nate | titul = All the Best Concerts, of What the Critics Have Seen | url = http://www.nytimes.com/2015/12/30/arts/music/all-the-best-shows-of-what-the-critics-have-seen.html | periodikum = The New York Times | deň = 29 | mesiac = decembra | rok = 2015 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po anglicky}}</ref> ==Vplyv== {{Pozri aj|Hallju}} Big Bang boli prvými kórejskými hip-hopovými mainstreamovými idolmi, ktorým sa ako reprezentantom [[Hallju|Kórejskej vlny]] pripisuje rozširovanie tohto žánru po celom svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = I | meno = Kjong-hi | titul = [뉴스 클립] Special Knowledge <511> 한국 힙합의 역사 | url = http://news.joins.com/article/12812809 | vydavateľ = JoongAng Ilbo | dátum vydania = 10. október 2013 | dátum prístupu = 2017-01-16 | jazyk = po kórejsky}}</ref> Denník ''Korea Times'' ich nazval „ikonami kórejskej popovej hudby“<ref name="plagiarism overview">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Is Plagiarism a New Genre? | priezvisko =Lee|meno= Sung-moo | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania =28. október 2009 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/opinon/2009/10/137_54413.html| dátum prístupu = 2015-12-28| jazyk=anglicky}}</ref> a citoval, ako vzostup G-Dragona – jedného z prvých idolov, čo začali produkovať piesne – „inšpiroval mnohých nádejných mladých idolov, aby sa stali spevákmi-skladateľmi“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Jae-heun | titul = More K-pop idols active in producing music | url = http://koreatimes.co.kr/www/news/culture/2016/11/135_217803.html | vydavateľ = Korea Times | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum prístupu = 2017-01-17 | jazyk = po anglicky}}</ref> Spravodajská agentúra ''Jonhap'' uviedla, že pätica pomohla „šíriť K-pop ako kultúrnu značku od Spojených štátov, cez Latinskú Ameriku až po Európu a Stredný východ“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chung | meno = Joo-won | priezvisko2 = Lee | meno2 = Eun-jung | titul = (News Focus) BigBang making highest waves of global K-pop | url = http://english.yonhapnews.co.kr/focus/2016/08/22/27/1700000000AEN20160822007900315F.html | vydavateľ = Yonhap News Agency | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum prístupu = 2017-01-17 | miesto = Seoul | jazyk = po anglicky}}</ref> V novembri 2011 [[British Broadcasting Corporation|BBC]] vyhlásilo, že „K-popové skupiny vrátane Big Bang si robia meno po celom svete“ a poukázalo aj na prínos skupiny, pokiaľ ide o ekonomický rast YG Entertainment.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Korean pop firm YG Entertainment rallies on trade debut | url=http://www.bbc.co.uk/news/business-15849675 | vydavateľ=BBC | dátum prístupu=2015-12-28 | dátum vydania=23. november 2011| jazyk=anglicky}}</ref> Po tom, čo skupina na [[MTV Europe Music Awards 2011|MTV Europe Music Awards]] vyhrala cenu [[MTV Europe Music Award pre najlepšieho celosvetového interpreta|Najlepší celosvetový interpret]],<ref name="MTV EMA"/> [[Google]] oznámil, že jeho dcérska spoločnosť [[YouTube]] založí na základe popularity a úspechu K-popu vlastný K-popový kanál.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YouTube to Launch Exclusive K-Pop Channel| url=http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2011/11/08/2011110800869.html|vydavateľ=The Chosun Ilbo|dátum vydania=8. november 2011 |dátum prístupu=2015-12-28|jazyk=anglicky}}</ref> Britský denník ''[[The Guardian]]'' publikoval článok rozoberajúci dôležitosť, akou výhra „vrhá svetlo na vzostup kórejskej hudby po celej Európe“.<ref name="guardian"/> Jacques Peterson z denníka ''The Sydney Morning Herald'' vyzdvihol ich úspešný „výstredný zvrat“ vo svojom žánri, ktorý prekračuje medze všeobecného vzorca idolových skupín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Peterson | meno = Jacques | titul = On the edge of K-pop: boy band Big Bang's unique appeal | url = http://www.smh.com.au/entertainment/music/on-the-edge-of-kpop-boy-band-big-bangs-unique-appeal-20151008-gk4gzt.html | vydavateľ = he Sydney Morning Herald | dátum vydania = 20. október 2015 | dátum prístupu = 2017-01-17 | jazyk = po anglicky}}</ref> Suk Park, prezident streamovacej webovej stránky DramaFever, ich pochvalne označil za predvoj K-popu.<ref name=":5"/> Denník ''The Michigan Daily'' nazval Big Bang skupinou, ktorá „inovuje aj určuje smer žánru“ a vyhlásil, že skupinové aj sólové aktivity členov „zanechali po sebe hudobnú stopu, ktorá ovplyvnila globálny hudobný trh“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.michigandaily.com/section/arts/bigbang-explosive-their-made-tour |meno=Allen|priezvisko= Donne|titul=Review: BIGBANG explosive for their "MADE" tour|vydavateľ=The Michigan Daily|dátum vydania= 25. október 2015|dátum prístupu=2015-12-29|jazyk=anglicky}}</ref> Anna Fifield z ''The Washington Post'' vyhlásila, že „zvýraznili a predefinovali juhokórejskú populárnu hudbu. Vzopreli sa názoru, že takzvaný K-pop je nevyhnutne iba presladený a hromadne produkovaný, a že chlapčenské skupiny sú len o pekných tvárach a speve na playback“.<ref name=":7"/> Americký denník ''[[Los Angeles Times]]'' opísal Big Bang ako „jedných z najvynaliezavejších a esteticky vizionárskych interpretov vo svojom žánri“.<ref name="LATimes"/> V článku k 10. výročiu kvinteta ''[[Billboard]]'' napísal, že „žiaden interpret za posledných desať rokov neuchvátil svet kórejskej hudby tak ako Big Bang“.<ref name="vyrocie"/> Neskôr dodal, že „vytvarovali kórejský hudobný priemysel“ a podarilo sa im „prekročiť medzinárodné hranice a vyhnúť sa obmedzeniam K-popového priemyslu zameraného na mládež“.<ref name="Last Dance, Girlfriend"/> [[Súbor:Big Bang 2012 2.jpg|náhľadobrázka|Vystúpenie Big Bang počas Alive World Tour v septembri 2012]] V roku 2010 bol koncert [[Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang#Big Show 2010|Big Show]] vybraný juhokórejským Turistickým výborom pre kampaň ''Visit Korea v rokoch 2010 – 2012'' s tým, že majú „na krajinu veľký ekonomický vplyv“.<ref name="Tourism">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 빅뱅 빅쇼, 한국관광산업 살찌운다 (Big Bang’s "Big Show" Concert will improve Korea’s Tourism) | vydavateľ = Naver | dátum vydania = 27. január 2010 |url =http://news.naver.com/main/read.nhn?mode=LSD&mid=sec&sid1=101&oid=003&aid=0003062222 | dátum prístupu = 2015-12-29|jazyk=po kórejsky}}</ref> V juhokórejskom cestovnom ruchu sú aj naďalej prominentnými tvárami.<ref name="tourism">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = K-Pop | vydavateľ = Visit Korea | url =http://english.visitkorea.or.kr/enu/CU/CU_EN_8_7_1_5.jsp | dátum prístupu = 2015-12-29|jazyk=po anglicky}}</ref> Ministerstvo kultúry, športu a cestovného ruchu Kórejskej republiky ich v roku 2016 vybralo za ambasádorov sloganu „Tvorivá ikona“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Castillo | meno = Lord Justin | titul = Kpop News: BIGBANG Chosen As Korea's National "Creative Icon" | url = http://www.newseveryday.com/articles/46716/20160804/kpop-news-bigbang-chosen-as-koreas-national-creative-icon.htm | vydavateľ = News Everyday | dátum vydania = 4. august 2016 | dátum prístupu = 2017-01-17 | jazyk = po anglicky}}</ref> V roku 2016 sa v ankete o Najvplyvnejších ľuďoch sveta časopisu ''Times'' umiestnili na druhom mieste, keď ich predbehol iba americký politik Bernie Sanders.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tsuruoka | meno = Doug | titul = K-pop boy band Big Bang hits TIME’s most influential list | url = http://www.atimes.com/k-pop-boy-band-big-bang-hits-times-most-influential-list/ | vydavateľ = Asia Times | dátum vydania = 14. apríl 2016 | dátum prístupu = 2017-01-17 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161107230845/http://www.atimes.com/k-pop-boy-band-big-bang-hits-times-most-influential-list/ | dátum archivácie = 2016-11-07 }}</ref> V tom istom roku ich ''Forbes'' zaradil na 54. miesto vo svojom každoročnom rebríčku ''Celebrity 100'', keď od júna 2015 do júna 2016 zarobili 44 miliónov dolárov. Stali sa prvými kórejskými interpretmi, ktorí sa do tohto rebríčka dostali. V rámci ročných zárobkov chlapčenských skupín sa umiestnili za [[One Direction]] a [[Backstreet Boys]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cuccinello | meno = Hayley C. | titul = Bigbang | url = http://www.forbes.com/profile/bigbang/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2017-01-17 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Greenburg | meno = Zack O'Malley | titul = Bigbang Theory: How K-Pop's Top Act Earned $44 Million In A Year | url = http://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2016/07/06/bigbang-theory-how-k-pops-top-act-earned-44-million-in-a-year/#514b86377252 | vydavateľ = Forbes | dátum vydania = 26. júl 2016 | dátum prístupu = 2017-01-17 | jazyk = po anglicky}}</ref> Big Bang boli spolu s [[TVXQ]] označení za umelcov, ktorí mali za posledných 20 rokov najväčší vplyv na [[Hallju|Kórejskú vlnu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Big Bang, TVXQ, Girls' Generation Named Leaders Of The Hallyu Wave In South Korean Ministry Of Culture Study|url=http://www.kpopstarz.com/articles/250536/20151022/big-bang-tvxq-girls-generation.htm|meno=Adrienne|priezvisko=Stanley|vydavateľ=Kpopstarz|dátum vydania=22. október 2015|dátum prístupu=2015-12-29|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20151222075754/http://www.kpopstarz.com/articles/250536/20151022/big-bang-tvxq-girls-generation.htm|dátum archivácie=2015-12-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jackson | meno = Julie | titul = The best of hallyu in 2 decades | url = http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20151020000975 | vydavateľ = The Korea Herald | dátum vydania = 20. október 2015 | dátum prístupu = 2017-01-17 | jazyk = po anglicky}}</ref> Kórejská verejnosť aj hudobní kritici ich označili za „Top chlapčenskú idolovú skupinu za posledných 20 rokov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = “반짝반짝 눈이 부셔”… 빅뱅-소녀시대 역대 최고 아이돌 | url = http://entertain.naver.com/read?oid=020&aid=0003000678 | vydavateľ = Naver | dátum vydania = 1. september 2016 | dátum prístupu = 2017-01-17 | jazyk = po kórejsky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Survey Ranks Top K-Pop Idols And Songs In The Past 20 Years | url = http://www.soompi.com/2016/09/01/survey-ranks-top-k-pop-idols-songs-past-20-years/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 1. september 2016 | dátum prístupu = 2017-01-17 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160919080910/http://www.soompi.com/2016/09/01/survey-ranks-top-k-pop-idols-songs-past-20-years/ | dátum archivácie = 2016-09-19 }}</ref> V rebríčku „Najvplyvnejších osobností kórejského zábavného priemyslu“, ktorý zostavil denník ''JoongAng Ilbo'', boli na 4. mieste najlepšie umiestnenými hudobníkmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stanley | meno = Adrienne | titul = Big Bang Is The Only K-Pop Group Listed Among 10 Most Powerful Figures In Korean Entertainment | url = http://www.kpopstarz.com/articles/243514/20150925/big-bang-korean-entertainment-industry-leaders.htm | vydavateľ = KpopStarz | dátum vydania = 25. september 2015 | dátum prístupu = 2017-01-17 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170203162529/http://www.kpopstarz.com/articles/243514/20150925/big-bang-korean-entertainment-industry-leaders.htm | dátum archivácie = 2017-02-03 }}</ref> V roku 2017 ich ''Forbes'' zaradil ako prvých kórejských interpretov do svojho rebríčka 30 pod 30, kde boli zahrnutí hudobníci, ktorí spôsobujú v modernom hudobnom priemysle prevrat.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Greenburg | meno = Zack O'Malley | titul = 30 Under 30 Music: Gallant, Bigbang, Daya, Logic And The Class Of 2017 | url = http://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2017/01/03/30-under-30-music-gallant-bigbang-daya-logic-and-the-class-of-2017/#23da7dd86d8f | vydavateľ = Forbes | dátum vydania = 3. január 2017 | dátum prístupu = 2017-01-17 | jazyk = po anglicky}}</ref> Nahrávky skupiny sa stali jednými z najikonickejších K-popových piesní. „Lies“ je označovaná za ich prelomovú skladbu a [[signature song]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Iconic songs from 15 of K-pop's top idol groups | url = http://www.allkpop.com/article/2013/11/iconic-songs-from-15-of-k-pops-top-idol-groups | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 3. november 2013 | dátum prístupu = 2017-01-18 | jazyk = po anglicky}}</ref> „Fantastic Baby“ je „jedným z najväčších K-popových hitov všetkých čias“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = New 'Pitch Perfect 2' Trailer Features BIGBANG's K-Pop Hit 'Fantastic Baby' | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6538560/new-pitch-perfect-2-trailer-bigbang-fantastic-baby-kpop | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 16. apríl 2015 | dátum prístupu = 2017-01-18 | jazyk = po anglicky}}</ref> Časopis ''Spin'' vo svojom rebríčku „21 najlepších K-popových skladieb všetkých čias“ uviedla skladbu „Bad Boy“ na 13. mieste a pieseň „High High“ dua [[GD & TOP]] na 7. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bevan | meno = David | priezvisko2 = Chuck | meno2 = Eddy | titul = The 21 Greatest K-Pop Songs of All Time | url = http://www.spin.com/2012/06/21-greatest-k-pop-songs-all-time/2/ | vydavateľ = Spin | dátum vydania = 1. jún 2012 | dátum prístupu = 2017-01-18 | jazyk = po anglicky}}</ref> „Bad Boy“ bola navyše prvou K-popovou piesňou, ktorú ''Fuse'' zahrnulo vo svojom zozname najlepších skladieb roka.<ref name="Bad Boy"/> ''[[Rolling Stone]]'' zostavil rebríček „50 najlepších piesní chlapčenských skupín všetkých čias“, kde sa na 22. mieste umiestnila „Fantastic Baby“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Walters | meno = Barry | priezvisko2 = Stevens | meno2 = Kat | priezvisko3 = Spanos | meno3 = Brittany | priezvisko4 = Murray | meno4 = Nick | priezvisko5 = Benjamin | meno5 = Jeff | priezvisko6 = Johnston | meno6 = Maura | titul = 50 Greatest Boy Band Songs of All Time | url = http://www.rollingstone.com/music/lists/50-greatest-boy-band-songs-of-all-time-20150924/big-bang-fantastic-baby-2012-20150923 | vydavateľ = Rolling Stone | dátum vydania = 24. september 2015 | dátum prístupu = 2017-01-18 | jazyk = po anglicky}}</ref> Videoklipy k piesňam „Fantastic Baby“ a „Love Song“ sa umiestnili na druhom a 13. mieste v rebríčku „Najlepšie K-popové videá“, ktorý zostavil ''Stereogum''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Breihan | meno = Tom | titul = The 20 Best K-Pop Videos | url = http://www.stereogum.com/983191/the-20-best-k-pop-videos/franchises/list/ | vydavateľ = Stereogum | dátum vydania = 22. marec 2012 | dátum prístupu = 2017-01-18 | jazyk = po anglicky}}</ref> ''Billboard'' označil „Loser“ za najlepšiu K-popovú pieseň roka 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | priezvisko2 = Oak | meno2 = Jessica | titul = The 20 Best K-Pop Songs of 2015 | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6828140/best-k-pop-songs-2015 | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 30. december 2015 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> „Lies“ a „Haru Haru“ boli v roku 2016 druhou a piatou najsťahovanejšou skladbou v Kórejskej republike od roku 2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mnet Reveals the Most Downloaded Song in K-Pop Over the Past Nine Years | url = http://www.soompi.com/2016/03/08/mnet-reveals-the-most-downloaded-song-in-k-pop-over-the-past-nine-years/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 8. marec 2016 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160803025538/http://www.soompi.com/2016/03/08/mnet-reveals-the-most-downloaded-song-in-k-pop-over-the-past-nine-years/ | dátum archivácie = 2016-08-03 }}</ref> Hudobný program ''[[M Countdown]]'' označil „Lies“ za „Pieseň desaťročia“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BIGBANG's 'Lies' Named Song of the Decade | url = http://www.hellokpop.com/news/bigbangs-lies-named-song-of-the-decade/ | vydavateľ = HelloKpop | dátum vydania = 25. júl 2014 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> Skupina, ale aj samotní členovia, ovplyvnili mnohých umelcov, ktorými sú napríklad [[Jill Scottová]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://koreajoongangdaily.joins.com/news/article/article.aspx?aid=2965831 |titul=Jill Scott raves about Big Bang song |meno=Carla|priezvisko= Sunwoo |vydavateľ=JoongAng Ilbo |dátum prístupu=2015-12-28|dátum vydania=22. január 2013|jazyk=anglicky}}</ref> [[Pixie Lott]],<ref name="pixie">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rasul|meno=Juliana June|titul=Pixie Lott is a K-pop fan|url=http://news.asiaone.com/News/Latest%2BNews/Showbiz/Story/A1Story20120424-341730/2.html|vydavateľ=Asia One|dátum vydania=26. apríl 2012|dátum prístupu=2015-12-29|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20120429065138/http://news.asiaone.com/News/Latest%2BNews/Showbiz/Story/A1Story20120424-341730/2.html|dátum archivácie=2012-04-29}}</ref> A*M*E,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sierra Leone's A*M*E Reps K-Pop to the Fullest|url=http://www.mtviggy.com/interviews/sierra-leone%E2%80%99s-ame-reps-k-pop-to-the-fullest/|vydavateľ=MTV Iggy|dátum prístupu=2013-03-05| dátum vydania=31. október 2012|jazyk=anglicky}}</ref> [[Dakota Fanningová]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Dakota, Elle Fanning Create Media Frenzy in South Korea|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/dakota-elle-fanning-create-media-408913|periodikum=The Hollywood Reporter|dátum prístupu=2015-12-29|priezvisko=Lee|meno=Hyo-Won |rok=2013 |mesiac=januára|deň=5|jazyk=anglicky}}</ref> [[Nelly Furtado]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nelly Furtado's love for music is indestructible|url=http://www.channelnewsasia.com/stories/entertainmentfeatures/view/1220705/1/.html|dátum prístupu=2013-02-17|vydavateľ=Channel NewsAsia|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20120819050018/http://www.channelnewsasia.com/stories/entertainmentfeatures/view/1220705/1/.html|dátum archivácie=2012-08-19}}</ref> [[Jaden Smith]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaden Smith says G-Dragon is his inspiration | url = http://www.allkpop.com/article/2016/12/jaden-smith-says-g-dragon-is-his-inspiration | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 7. december 2016 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Čo PD]],<ref>{{Citácia periodika | titul=조PD, '디스'했던 GD 인정.."뮤지션역량 갖췄다" (Cho PD Praised Big Bang and G-Dragon Surprised the Public) | url=http://m.media.daum.net/m/entertain/newsview/20110316121333534 | periodikum=Daum | dátum prístupu= 2015-12-28| rok=2011|mesiac=marca|deň=16|jazyk=ko}}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul=조PD “아이돌 가수도 빅뱅처럼 역량 갖춰야” 쓴소리 | url=http://m.media.daum.net/m/entertain/newsview/20110316114342725 | periodikum=Daum | dátum prístupu= 2015-12-28 | rok=2011|mesiac=marca|deň=16|jazyk=ko}}</ref> [[Astro (hudobná skupina)|Astro]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fantagio's new boy group ASTRO say their role model is Big Bang | url = http://www.allkpop.com/article/2015/08/fantagios-new-boy-group-astro-say-their-role-model-is-big-bang | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 18. august 2015 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[BTS (hudobná skupina)|BTS]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BTS (Bangtan Boys) choose Big Bang as their role models | url = http://www.allkpop.com/article/2013/06/bangtan-boys-choose-big-bang-as-their-role-models | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 12. jún 2013 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Teen Top]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Teen Top’s Changjo & Ricky talks about BIGBANG in Elle Girl Magazine | url = http://www.hellokpop.com/news/teen-tops-changjo-ricky-talks-about-bigbang-in-elle-girl-magazine/ | vydavateľ = HelloKpop | dátum vydania = 24. august 2012 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Monsta X]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = Monsta X on Rookie Rivals & Why They're 'The Avengers' of K-Pop at KCON 2015 L.A.: Exclusive | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6678601/monsta-x-kcon-2015-los-angeles-interview | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 1. september 2015 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> Čang Ki-ha,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jang Gi Ha's Role Model is Big Bang and Girls' Generation? | url = http://www.kpopstarz.com/articles/16185/20121023/jang-ki-ha-role-model-is-big-bang-and-girls-generation.htm | vydavateľ = KpopStarz | dátum vydania = 23. október 2012 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160610185344/http://www.kpopstarz.com/articles/16185/20121023/jang-ki-ha-role-model-is-big-bang-and-girls-generation.htm | dátum archivácie = 2016-06-10 }}</ref> [[Junha]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Younha Praises G-Dragon's Artistry In The Celebrity | url = http://www.kpopstarz.com/articles/265026/20151229/younha-g-dragon.htm | vydavateľ = KpopStarz | dátum vydania = 29. december 2015 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Sonamoo]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hong | meno = Grace Danbi | titul = KPOP NEWS - SONAMOO Chooses Big Bang as Its Role Model | url = http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/84050/sonamoo-chooses-big-bang-as-its-role-model | vydavateľ = Mwave | dátum vydania = 29. december 2014 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Topp Dogg]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EXCLUSIVE Interview with Topp Dogg | url = http://www.mcmbuzz.com/blog/2014/02/23/exclusive-interview-with-topp-dogg/ | vydavateľ = MCMBuzz | dátum vydania = 23. február 2014 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161109021621/http://www.mcmbuzz.com/blog/2014/02/23/exclusive-interview-with-topp-dogg/ | dátum archivácie = 2016-11-09 }}</ref> [[NU'EST]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NU'EST Concludes Successful Concert In Singapore, 'Even the Haze Couldn't Stop Them' | url = http://www.kpopstarz.com/articles/35473/20130724/nu-est-proves-that-they-are-a-rising-rookie-group-with-yet-another-successful-sho.htm | vydavateľ = KpopStarz | dátum vydania = 24. júl 2013 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161220140819/http://www.kpopstarz.com/articles/35473/20130724/nu-est-proves-that-they-are-a-rising-rookie-group-with-yet-another-successful-sho.htm | dátum archivácie = 2016-12-20 }}</ref> [[BamBam]] ([[Got7]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jung | meno = Yeawon | titul = KPOP NEWS - Got7’s BamBam Says His Role Model is Big Bang’s G-Dragon | url = http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/57107/got7-bambam-wants-to-be-like-bigbang-gdragon | vydavateľ = Mwave | dátum vydania = 27. január 2014 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> U-Kwon ([[Block B]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Block B's U-Kwon Chooses Big Bang's Taeyang As His Role Model In Star1 Interview | url = http://www.kpopstarz.com/articles/149760/20141211/block-bs-u-kwon-chooses-big-bangs-taeyang-as-his-role-model-in-star1-interview.htm | vydavateľ = KpopStarz | dátum vydania = 11. december 2014 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161220073646/http://www.kpopstarz.com/articles/149760/20141211/block-bs-u-kwon-chooses-big-bangs-taeyang-as-his-role-model-in-star1-interview.htm | dátum archivácie = 2016-12-20 }}</ref> [[iKON]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = iKON: “BIGBANG Seniors is our Role Model…We’re Going to be the Best”| url = http://ygunited.com/2016/02/ikon-bigbang-seniors-is-our-role-modelwere-going-to-be-the-best/ | vydavateľ = YG United | dátum vydania = 19. február 2016 | dátum prístupu = 2017-01-20 | jazyk = po anglicky}}</ref> a [[Grimes]], ktorá uviedla, že K-pop (najmä [[G-Dragon]]) ovplyvnil jej hudobný štýl hlavne vizuálne.<ref name="timeout">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hadfield|meno=James|titul=Summer Sonic: Grimes interview|url=http://www.timeout.jp/en/tokyo/feature/6077/Summer-Sonic-Grimes-interview|vydavateľ=Time Out Tokyo|dátum vydania=20. august 2012|dátum prístupu=2012-09-28|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20120925075009/http://www.timeout.jp/en/tokyo/feature/6077/Summer-Sonic-Grimes-interview|dátum archivácie=2012-09-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon – K-pop's golden boy|url=http://www.dazeddigital.com/blog/article/15542/1/g-dragon-%E2%80%93-k-pops-golden-boy|vydavateľ=Dazed & Confused|dátum prístupu=2015-12-29|priezvisko=Mukasa|meno=Edwina|jazyk=anglicky}}</ref> Big Bang mali vplyv na sformovanie čínskej chlapčenskej skupiny OkBang, ktorá bola opísaná ako „skupina, ktorá má s Big Bangom veľa spoločného z hľadiska hudobného štýlu, šatníka a účesov“.<ref name="Copycat of Big Bang Surfaces in China">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Copycat of Big Bang Surfaces in China | vydavateľ = The Korea Times| dátum vydania =20. december 2009 |url=http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2009/12/135_57613.html | dátum prístupu = 2015-12-29|jazyk=anglicky}}</ref> Filipínska speváčka a herečka Glaiza de Castro čerpá pre svoj spev pôvodnej filipínskej hudby a herectvo inšpiráciu z nich samotných aj ich vystupovania na javisku.<ref name="Glaiza de Castro">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frances | meno = Lai | titul = Filipino Singer-Actress Glaiza De Castro Finds Musical Inspiration Through Big Bang [EXCLUSIVE] | url = http://www.kpopstarz.com/articles/266978/20160223/glaiza-de-castro-k-pop-big-bang.htm | vydavateľ = KpopStarz | dátum vydania = 23. február 2016 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[BewhY]], víťaz raperskej súťaže ''[[Show Me the Money 5]]'', sa vyjadril, že rapovať začal, keď počul Big Bang.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BewhY reveals he started rapping after listening to Big Bang's 'Lies' | url = http://www.allkpop.com/article/2016/08/bewhy-reveals-he-started-rapping-after-listening-to-big-bangs-lies | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 28. august 2016 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky}}</ref> Samotný Big Bang uvádza ako svoj vzor najdlhšie pôsobiacu juhokórejskú skupinu [[Shinhwa]], ktorá mala na nich značný vplyv.<ref name="BigbangShinhwa">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =빅뱅, "우리의 롤모델은 신화" ("Big Bang, 'Our Rolemodel is Shinhwa'") |priezvisko =Lee|meno= Hye-rin | vydavateľ = Naver | dátum vydania =1. január 2008 |url =http://entertain.naver.com/read?oid=022&aid=0000266407 | dátum prístupu = 2015-12-29|jazyk=ko}}</ref> Ich vlastný vplyv presiahol hranice hudobného priemyslu a udávajú módne trendy.<ref name="Big Bang Will Knock on Japan">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang Will Knock on Japan | priezvisko = Han|meno= Sang-hee | vydavateľ =The Korea Times | dátum vydania =3. január 2008 |url =http://koreatimes.co.kr/www/news/people/2008/01/178_16685.html | dátum prístupu = 2015-12-29|jazyk=anglicky}}</ref> Prezývaný ako „móda Big Bang“ si ich štýl rýchlo našiel svojich priaznivcov po celej Ázii.<ref name="Crazy for K-Pop">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Crazy for K-Pop | priezvisko = Sablan|meno= Niño Mark | vydavateľ =Philippine Daily Inquirer | dátum vydania =24. júl 2009 |url =http://showbizandstyle.inquirer.net/lifestyle/lifestyle/view/20090724-217073/Crazy-for-K-Pop | dátum prístupu = 2010-02-01|jazyk=anglicky}}</ref> Oblečenie, ktoré mali členovia skupiny na sebe počas vystúpení, sa stalo natoľko obľúbeným, že sa dostalo do predajní ako je napríklad DongDaeMun.<ref name="빅뱅 올 360억원 대박 쳤다"/> V roku 2011 Big Bang spolupracovali s japonským predajcom odevov Uniqlo, s ktorého pomocou vytvorili tričká, ktoré mali propagovať ich japonský návrat. Bolo oznámené, že všetky boli vypredané v priebehu 15 minút po otvorení obchodného domu.<ref name="shirt">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big Bang shirts sell out, set Uniqlo sales record | priezvisko = Pang | meno = Lauren | vydavateľ = Asia Pacific Arts | dátum vydania = 10. február 2010 | url = http://asiapacificarts.usc.edu/w_apa/showarticle.aspx?articleID=16363&AspxAutoDetectCookieSupport=1 | dátum prístupu = 2015-12-29 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20131214062804/http://asiapacificarts.usc.edu/w_apa/showarticle.aspx?articleID=16363&AspxAutoDetectCookieSupport=1 | dátum archivácie = 2013-12-14 }}</ref> Denník ''National Sun Times'' nazval členov „piatimi najodvážnejšie a elegantne oblečenými ľuďmi na svete“ a pochválil ich stále „odvážny, inovatívny a trend udávajúci“ štýl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Miller | meno = Kaitlin | titul = BIGBANG's best fashion moments of 2015 | url = http://national.suntimes.com/national-entertainment/7/72/2226652/bigbang-best-fashion-moments-outfits-2015-tour-music-videos/ | vydavateľ = National Sun Times | dátum vydania = 4. december 2015 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky}}</ref> Vplyv skupiny na kórejský módny priemysel bol vyzdvihnutý na výstave časopisu [[Vogue|''Vogue Korea'']] v Soule pri príležitosti 100 rokov módnej histórie v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Jae-heun | titul = Exhibition marks 100 years of Korean fashion | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/culture/2016/11/199_213416.html | vydavateľ = The Korea Times | dátum vydania = 4. september 2016 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky}}</ref> Pätica si urobila meno ako módna ikona a západnými médiami je označená za jednu z najštýlovejších chlapčenských skupín všetkých čias,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 10 most stylish boy bands | url = http://www.hm.com/us/magazine/fashion/the-hit-list/2014/03/the-ten-most-stylish-boy-bands | vydavateľ = H&M | dátum vydania = 20. marec 2014 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161113041145/http://www.hm.com/us/magazine/fashion/the-hit-list/2014/03/the-ten-most-stylish-boy-bands | dátum archivácie = 2016-11-13 }}</ref> ale v začiatkoch kariéry boli kritizovaní za privlastňovanie si hip-hopovej kultúry, konkrétne za výber oblečenia, farebného zladenia a účesov.<ref name="culture appropriation">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = K-Pop’s Disconnect With ‘Authentic’ Hip Hop Culture | vydavateľ = Seoul Beats | dátum vydania = 8. august 2012 | url = http://seoulbeats.com/2012/08/k-pops-disconnect-with-authentic-hip-hop-culture/ | dátum prístupu = 2015-12-29 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20140729223941/http://seoulbeats.com/2012/08/k-pops-disconnect-with-authentic-hip-hop-culture/ | dátum archivácie = 2014-07-29 }}</ref> ===Fanúšikovia=== Kórejské fankluby zohrávajú v K-popovom priemysle zásadnú úlohu. Štruktúra a funkcia sa od západných fanklubov líši.<ref name="project">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KPOP 101: Fanclubs|dátum vydania=25. apríl 2011|url=http://www.webcitation.org/68glevxLf|meno=Grace|priezvisko=Hong|vydavateľ=Project Obangsaek|dátum prístupu=2015-12-29|jazyk=anglicky}}</ref> Každý klub má svoje meno a farbu. Fanúšikovia skupiny Big Bang sa nazývajú V.I.P. (pomenovaní podľa singla s rovnakým názvom) a reprezentujú ich žlté svietiace tyčinky v tvare koruny.<ref name="color wars">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.hani.co.kr/arti/culture/entertainment/482535.html |titul=아이돌 팬 '응원 풍선 색깔찾기 전쟁'|vydavateľ=The Hankyoreh|dátum vydania=13. jún 2011|dátum prístupu=2015-12-29|jazyk=ko}}</ref> Aby pomohli šíriť myšlienku „fanúšikovskej ryže“, povzbudzovali Big Bang svojich fanúšikov, aby na koncerty prinášali vrecia s ryžou. Skupina následne ryžu daruje na charitatívne účely. Podľa časopisa ''[[Time (týždenník)|Time]]'' venovalo 50 fanklubov z celého sveta na koncert v marci 2012 12,7 ton ryže.<ref name="How K-pop is" /> Napriek svojmu kórejskému pôvodu sa Big Bang vyznačujú medzinárodnou multikultúrnou fanúšikovskou komunitou.<ref name=":4" /> Aj niektoré ázijské celebrity sa považujú za V.I.P. Patria medzi nich napríklad [[Angelababy]], [[Jiro Wang]], [[Šu Čchi]], [[G.E.M.]], [[Song Hje-kjo]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Liu | meno = Chary | titul = 5 Asian celebrities who are huge BIGBANG fans | url = http://www.dramafever.com/news/do-you-know-those-stars-are-also-bigbang-fans/ | vydavateľ = DramaFever | dátum vydania = 30. október 2015 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Čo Jo-čong]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Actress Jo Yeo Jung reveals she is a fan of Big Bang | url = http://www.allkpop.com/article/2013/05/actress-jo-yeo-jung-reveals-she-is-a-fan-of-big-bang#axzz2eRQrxkyo | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 11. máj 2013 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Ailee]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benjamin | meno = Jeff | titul = K-Pop Star Ailee Comes Home to America, Hints at New Music | url = http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/1538711/k-pop-star-ailee-comes-home-to-america-hints-at-new-music | vydavateľ = Billboard | dátum vydania = 13. február 2013 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky}}</ref> a Glaiza de Castro.<ref name="Glaiza de Castro"/> V roku 2016 boli V.I.P. menovaní za najlepšiu fanúšikovskú základňu, keď v online hlasovaní porazili aj fanúšikov hviezd ako [[Demi Lovatová]], [[Britney Spearsová]] a [[Selena Gomezová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BIGBANG's VIPs Win Fuse's 'Battle of the Pop Fans' 2016, Named Top Fanbase of 2016 | url = http://www.fuse.tv/2016/04/battle-of-the-pop-fans-bracket-poll-winner-bigbang-vips | vydavateľ = Fuse | dátum vydania = 9. apríl 2016 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160522203203/http://www.fuse.tv/2016/04/battle-of-the-pop-fans-bracket-poll-winner-bigbang-vips | dátum archivácie = 2016-05-22 }}</ref> ==Ocenenia== {{Hlavný článok|Ocenenia a nominácie skupiny Big Bang}} Big Bang majú na svojom konte už mnoho ocenení a vo svojej rodnej krajine aj v zahraničí stanovili niekoľko rekordov. Texty a hudobné kompozície skupiny medzi fanúšikmi a kritikmi zarezonovali a na mnohých udeľovaniach cien získali cenu Pieseň roka.<ref name="Nate"/><ref name="Honor"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 13th Korean Music Awards: BIGBANG, Hyukoh, and E-Sens Win Big | url = http://www.soompi.com/2016/02/29/the-13th-korean-music-awards-bigbang-hyukoh-and-e-sens-win-big/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 29. február 2016 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161220160613/https://www.soompi.com/2016/02/29/the-13th-korean-music-awards-bigbang-hyukoh-and-e-sens-win-big/ | dátum archivácie = 2016-12-20 }}</ref> Interpretom roka sa stali na 17. ročníku [[Seoul Music Awards]]<ref name="Big Bang Wins Pop Music Award"/> aj na 7. ročníku [[Melon Music Awards]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2015 Melon Music Awards: BIGBANG, EXO Take Home The Big Prizes | url = http://www.soompi.com/2015/11/07/live-2015-melon-music-awards/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 7. november 2015 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170701124000/https://www.soompi.com/2015/11/07/live-2015-melon-music-awards/ | dátum archivácie = 2017-07-01 }}</ref> V súčasnosti držia rekord ako jediný interpret, ktorý na [[Mnet Asian Music Awards]] získal cenu [[Mnet Asian Music Award pre interpreta roka|Interpret roka]] viac ako raz, keď v tejto kategórii vyhrali v rokoch [[Mnet Asian Music Awards 2008|2008]], [[Mnet Asian Music Awards 2012|2012]] a [[Mnet Asian Music Awards 2015|2015]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = MAMA 2015: Big Bang And EXO Walk Away With Top 3 Awards|url = http://www.kpopstarz.com/articles/260218/20151202/mama-2015-big-bang-exo.htm|vydavateľ = KpopStarz|autor=Samantha Marie Lifson| dátum vydania = 2. december 2015| dátum prístupu=2015-12-29|jazyk=anglicky}}</ref> Počas začiatkov v Japonsku sa ich snaha odzrkadlila v podobe niekoľkých cien Najlepší začínajúci interpret.<ref name="Honor"/><ref name="24JGDA/newcomerwin"/><ref name="VMAJ 2010/WINS"/> Po získaní ceny [[MTV Europe Music Award pre najlepšieho celosvetového interpreta|Najlepší celosvetový interpret]] na [[MTV Europe Music Awards 2011|MTV Europe Music Awards]] sa stali Big Bang medzinárodnou ikonou.<ref name="guardian"/> Na [[World Music Awards]] vyhrali 3 ceny vrátane Videa roka za „Fantastic Baby“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = G-Dragon Wins "World's Best Entertainer" and "World's Best Album" Awards | url = http://www.worldmusicawards.com/index.php/news/g-dragon-wins-worlds-best-entertainer-and-worlds-best-album-awards/ | vydavateľ = World Music Awards | dátum vydania = 10. september 2014 | dátum prístupu = 2017-02-02 |jazyk = po anglicky}}</ref> Z [[MTV Italian Music Awards]] si v roku 2016 ako prví kórejskí interpreti odniesli cenu Najlepší celosvetový interpret.<ref name=":14"/> Na 5. ročníku [[Gaon Chart Music Awards]] získali ocenenie Najvplyvnejšia skupina v Ázii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Winners of the 5th Gaon Chart K-Pop Awards | url = http://www.soompi.com/2016/02/17/winners-of-the-5th-gaon-chart-k-pop-awards/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 17. február 2016 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160517200546/http://www.soompi.com/2016/02/17/winners-of-the-5th-gaon-chart-k-pop-awards/ | dátum archivácie = 2016-05-17 }}</ref> [[Súbor:BIGBANG Concert 0.TO.10 in Seoul - 8.jpg|náhľadobrázka|250px|Koncert 0.TO.10 v Soule]] Za vyše 10 rokov trvajúcu kariéru zažila skupina mnoho úspechov a stali sa jednými z interpretov s najväčším počtom predaných digitálnych K-popových hitov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SG Wannabe, Big Bang, Davichi, and 2NE1 have the most digital hit songs over the past decade | url = http://www.allkpop.com/article/2014/01/sg-wannabe-big-bang-davichi-and-2ne1-have-the-most-digital-hit-songs-over-the-past-decade | vydavateľ = Allkpop | dátum vydania = 8. január 2014 | dátum prístupu = 2017-02-02 | jazyk = po anglicky}}</ref> Prvý úspech zažili s piesňou „Lies“, ktorá sa v rebríčku Melon udržala 54 týždňov.<ref name="Melon54"/> Za ňou nasledovala „Last Farewell“, ktorá sa dostala na čelo rôznych rebríčkov vrátane Juke-On, kde kraľovala osem týždňov za sebou.<ref name="빅뱅 쥬크온차트 8주 연속 1위 기염, JOO도 2주만에 7위 진입"/> „Haru Haru“, ktorá sa stala [[signature song]]om skupiny, kraľovala hudobným rebríčkom sedem po sebe nasledujúcich týždňov.<ref name="Haru"/> V roku 2011 dosiahli vrchol [[Cyworld]]ovej siene slávy ako najpredávanejší interpreti v histórii rebríčku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [NEWS] Big Bang is #1 in Cyworld Hall of Fame! | url = http://www.dkpopnews.net/2011/03/news-big-bang-is-1-in-cyworld-hall-of.html | vydavateľ = Daily K Pop News | dátum vydania = 9. marec 2011 | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161220141213/http://www.dkpopnews.net/2011/03/news-big-bang-is-1-in-cyworld-hall-of.html | dátum archivácie = 2016-12-20 }}</ref> EP [[Tonight (EP)|''Tonight'']] bolo prvým K-popovým albumom, ktorý sa dostal do Top 10 amerického rebríčka [[iTunes]] a bol jediným neanglickým albumom v Top 100.<ref name="nextbigthing"/> Na Cyworlde mal album predpredajnú objednávku na 10 000 kópií, čo presiahlo dovtedajší rekord [[TVXQ]] z roku 2008, ktorí mali 6 500 predpredajných kópií.<ref name="presale"/> V roku 2014 ich časopis ''Forbes Korea'' uviedol na 2. mieste rebríčka Top 10 celebrít roka 2014.<ref name="Forbes Korean">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =FORBES KOREA's Top 10 Celebrities, 2014 | priezvisko = Shmavonian|meno= Karl | vydavateľ = Forbes| dátum vydania = 11. apríl 2014|url =http://www.forbes.com/sites/forbesasia/2014/04/11/forbes-koreas-top-10-celebrities-2014/ | dátum prístupu=2015-12-29|jazyk=anglicky}}</ref> Single albumy „[[M (album, Big Bang)|M]]“, „[[A (album, Big Bang)|A]]“, „[[D (album, Big Bang)|D]]“ a „[[E (album, Big Bang)|E]]“ vydané v roku 2015 doviedli Big Bang k ďalšiemu míľniku, keď sa po [[Psy (hudobník)|Psy-ovi]] stali druhým kórejským interpretom, ktorý v [[Billboard]]ovom rebríčku ''Svetové digitálne piesne'' obsadil prvé dve miesta trikrát.<ref name="WDS"/> Vydaním albumu [[Made (album)|''MADE'']] zlomili vlastný rekord najrýchlejšie predávajúceho interpreta v Číne, keď sa z albumu predalo viac ako milión digitálnych kópií.<ref name="MADE million"/> Na [[YouTube]] sú najsledovanejšou ázijskou skupinou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = YouTube Archive | url = http://kworb.net/youtube/archive.html | vydavateľ = kworb.net | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po anglicky}}</ref> s viac ako 3,8 miliardami zhliadnutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BIGBANG YouTube Statistics | url = http://kworb.net/youtube/artist/bigbang.html | vydavateľ = kworb.net | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po anglicky}}</ref> Videoklip k piesni „Fantastic Baby“ bol prvým videom K-popovej skupiny, ktoré presiahlo 200 miliónov zhliadnutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big Bang's 'Fantastic Baby' Reaches Another Milestone | url = http://officiallykmusic.com/big-bangs-fantastic-baby-reaches-another-milestone/ | vydavateľ = Officially Kmusic | dátum vydania = 1. február 2016 | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po anglicky}}</ref> Big Bang je navyše prvou K-popovou chlapčenskou skupinou s piatimi videoklipmi, ktoré majú na YouTube viac ako 100 miliónov zhliadnutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BIGBANG's "Bad Boy" Music Video Hits Milestone With 100 Million Views On YouTube | url = http://www.soompi.com/2016/12/14/bigbangs-bad-boy-music-video-hits-milestone-100-million-views-youtube/ | vydavateľ = Soompi | dátum vydania = 14. december 2016 | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20161223093555/https://www.soompi.com/2016/12/14/bigbangs-bad-boy-music-video-hits-milestone-100-million-views-youtube/ | dátum archivácie = 2016-12-23 }}</ref> Pri [[Big Bang Alive Galaxy Tour 2012|prvom svetovom turné]] bol predaj lístkov na [[Taiwan]]e rekordne vysoký<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big Bang Breaks Record For Highest Concert Ticket Sales for Korean Artist in Taiwan | url = http://bigbangupdates.com/2012/10/big-bang-breaks-record-for-highest-concert-ticket-sales-for-korean-artist-in-taiwan.html | vydavateľ = Bigbang Updates | dátum vydania = 22 október 2012 | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170620121324/http://bigbangupdates.com/2012/10/big-bang-breaks-record-for-highest-concert-ticket-sales-for-korean-artist-in-taiwan.html | dátum archivácie = 2017-06-20 }}</ref> a vystúpenia v [[Londýn]]e boli najväčšími K-popovými koncertmi v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big Bang Live at Wembley, London | url = http://koreanclassmassive.com/2012/10/22/big-bang-live-at-wembley-london/ | vydavateľ = Korean Class Massive | dátum vydania = 22. október 2012 | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Japan Dome Tour]] bolo v roku 2013 turné zahraničného interpreta s najvyšším ziskom v Japonsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jackson | meno = Julie | titul = Big Bang closes Japan Dome Tour, breaks ticket sales record | url = http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20140114000833 | vydavateľ = The Korea Herald | dátum vydania = 14. január 2014 | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[MADE 2015 World Tour]] zaznamenalo pre skupinu hneď niekoľko úspechov a rekordov: najsledovanejší K-popový online koncert v histórii,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://osen.mt.co.kr/article/G1110182870|titul=빅뱅, 월드투어 ‘MADE’ 中 텐센트 비디오 통해 생중계|vydavateľ= Osen|dátum vydania= 21. jún 2015|dátum prístupu=2015-12-29|priezvisko= Jong |meno=Jun-hwa |jazyk=ko}}</ref> prvý zahraničný interpret, ktorý mal v Japonsku „Dome Tour“ tri roky za sebou,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mwave.interest.me/enewsworld/en/article/91785/bigbang-to-hold-japan-dome-tour|titul=Big Bang Becomes First Foreign Artist to Hold Japanese Dome Tour Three Years Straight |vydavateľ=CJ E&M |dátum vydania= 27. apríl 2015|dátum prístupu=2015-12-29|priezvisko=Lee |meno=Jin-ho|jazyk=anglicky}}</ref> jediný zahraničný interpret, ktorý mal v šanghajskej Mercedes-Benz Arena tri koncerty za sebou,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://osen.mt.co.kr/article/G1110183415|titul=빅뱅, 상하이 월드투어 3만여 관객 열광..대성황 |vydavateľ=Osen |dátum vydania=22. jún 2015|dátum prístupu=2015-12-29|jazyk=ko}}</ref> prvý kórejský interpret, ktorý mal v Kuala Lumpur dva koncerty za sebou,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kpopstarz.com/articles/206014/20150531/bigbang-malaysia-2015-world-tour-made.htm|titul=Big Bang Add Additional Date To MADE World Tour In Malaysia|vydavateľ=Kpopstarz|dátum vydania=31. máj 2015|dátum prístupu=2015-12-29|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20150622132114/http://www.kpopstarz.com/articles/206014/20150531/bigbang-malaysia-2015-world-tour-made.htm|dátum archivácie=2015-06-22}}</ref> najväčšie turné K-popového interpreta v histórii Spojených štátov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/6576209/bigbang-america-tour-2015|titul=BIGBANG Announce Huge Arena Tour for America This Fall |vydavateľ=Billboard|dátum vydania= 27. máj 2015|dátum prístupu=2015-12-29|priezvisko=Benjamin |meno=Jeff|jazyk=anglicky}}</ref> prvý zahraničný interpret, ktorému sa podarilo v Hongkongu vypredať 3 koncerty dvakrát po sebe,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.scmp.com/magazines/48hrs/article/1803062/big-bang-gigs-sell-out-and-sandra-ngs-stage-debut-hot-ticket-too|titul=Big Bang gigs sell out|vydavateľ=South China Morning Post|dátum vydania= 21. máj 2015|dátum prístupu=2015-12-29|jazyk=anglicky}}</ref> jeden z najdrahších koncertov v histórii Malajzie,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kpopstarz.com/articles/221151/20150717/big-bang-made-tour-malaysia.htm|titul=Big Bang Mount One Of The Most Expensive Concerts In Malaysian History For 'MADE' World Tour|vydavateľ=Kpop Starz|dátum vydania=17. júl 2015|dátum prístupu=2015-12-29|priezvisko=Jamias|meno=Mickey|jazyk=anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20150721214145/http://www.kpopstarz.com/articles/221151/20150717/big-bang-made-tour-malaysia.htm|dátum archivácie=2015-07-21}}</ref> najväčší počet divákov na koncerte K-popového interpreta v čínskom meste Čcheng-tu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://tenasia.hankyung.com/archives/632680|titul=빅뱅, 중국 청두 공연 성료…3만 관객 매료|vydavateľ=10asia|dátum vydania=15. august 2015|dátum prístupu=2015-12-29|priezvisko=Lee|meno=Eun-ho|jazyk=ko|url archívu=https://web.archive.org/web/20170620171900/http://tenasia.hankyung.com/archives/632680|dátum archivácie=2017-06-20}}</ref> najväčšie turné kórejského interpreta v Číne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://osen.mt.co.kr/article/G1110236379|titul=빅뱅, 韓가수 최다 中 11개도시-18만명 동원 투어 성료.."다시 올 것"|vydavateľ=Osen|dátum vydania= 31. august 2015|dátum prístupu=2015-12-29|priezvisko= Son |meno=Mi-kyong |jazyk=ko}}</ref> a najväčší K-popový koncert v Kanade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thestar.com/entertainment/music/2015/09/26/k-pop-band-big-bang-doing-booming-business-in-toronto.html|titul=K-pop band Big Bang doing booming business in Toronto|vydavateľ=The Star|dátum vydania=26. september 2015|priezvisko= Patch |meno=Nick|dátum prístupu=2015-12-29|jazyk=anglicky}}</ref> Z tohto turné vznikol aj dokument ''[[Big Bang Made]]'', ktorý bol v Kórejskej republike najsledovanejším hudobným dokumentom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Čun-sok | titul = 빅뱅, 10주년 영화 '빅뱅 메이드'…해외 10개국 추가 개봉 | url = http://entertain.naver.com/read?oid=076&aid=0002957812 | vydavateľ = Naver | dátum vydania = 14. júl 2016 | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po kórejsky}}</ref> Na koncerte k [[0.TO.10|10. výročiu]], ktorý sa konal na štadióne Seoul World Cup Stadium, sa zhromaždilo 65 000 divákov. Bolo to najväčšie publikum na koncerte v histórii Kórejskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kim | meno = Jae-heun | titul = BIGBANG stages biggest-ever concert | url = http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2016/08/143_212384.html | vydavateľ = Korea Times | dátum vydania = 21. august 2016 | dátum prístupu = 2017-02-10 | jazyk = po anglicky}}</ref> ==Diskografia== {{Hlavný článok|Diskografia skupiny Big Bang|Zoznam piesní skupiny Big Bang}} {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-prerušenie}} ===Kórejské štúdiové albumy=== * ''[[Bigbang Vol.1]]'' (2006) * ''[[Remember]]'' (2008) * ''[[Made (album)|MADE]]'' (2016) {{Stĺpce-prerušenie}} ===Japonské štúdiové albumy=== * ''[[Number 1 (album)|Number 1]]'' (2008) * ''[[Big Bang (album)|Big Bang]]'' (2009) * ''[[Big Bang 2]]'' (2011) * ''[[Alive (album)|Alive]]'' (2012) * ''[[Made Series]]'' (2016) {{Stĺpce-koniec}} ==Turné== {{Hlavný článok|Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang|Zoznam sólových koncertných turné skupiny Big Bang}} {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-prerušenie}} ===Turné skupiny Big Bang=== * [[Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang#Global Warning Tour|Global Warning Tour]] (2008) * [[Big Bang Alive Galaxy Tour 2012|Alive Galaxy World Tour]] (2012 – 2013) * [[Japan Dome Tour]] (2013 – 2014) * [[Zoznam koncertných turné skupiny Big Bang#Japan Dome Tour X|Japan Dome Tour X]] (2014 – 2015) * [[MADE 2015 World Tour]] (2015 – 2016) ===Stretnutia s fanúšikmi=== * [[Fantastic Babys]] (2012, 2014 a 2016) * [[Made V.I.P Tour]] (2016) ===Špeciálne koncerty=== * [[0.TO.10]] (2016) {{Stĺpce-prerušenie}} ===Sólové koncerty=== * Tchäjang: Solar Tour (2010) * Däsong: D'scover Japan Tour (2013) * G-Dragon: [[Zoznam sólových koncertných turné skupiny Big Bang#G-Dragon 2013 World Tour: One of a Kind|One of a Kind World Tour]] (2013) * Däsong: [[Zoznam sólových koncertných turné skupiny Big Bang#D'slove 2014 in Japan|D'slove Japan Tour]] (2014) * Tchäjang: [[Zoznam sólových koncertných turné skupiny Big Bang#Taeyang Rise Tour|Rise World Tour]] (2014 – 2015) ===YG Family koncerty=== * 10th Anniversary World Tour (2006) * 15th Anniversary Tour (2011 – 2012) * Power World Tour (2014) {{Stĺpce-koniec}} ==Publikácie== * 세상에 너를 소리쳐. Sam & Parkers, 2009. ISBN 8992647603 ==Referencie== {{referencie|3}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Big Bang (South Korean band)}} ==Externé odkazy== * [http://www.ygfamily.com/artist/Main.asp?LANGDIV=E&ATYPE=2&PTYPE=&ARTIDX=3&PROIDX=&IDX=&page= Oficiálna webová stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151016134904/http://www.ygfamily.com/artist/Main.asp?LANGDIV=E&ATYPE=2&PTYPE=&ARTIDX=3&PROIDX=&IDX=&page= |date=2015-10-16 }} {{Eng icon}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Big Bang (South Korean band)|764262329}} {{Big Bang}} [[Kategória:Big Bang (hudobná skupina)]] [[Kategória:Hudobné skupiny Kórejskej republiky]] [[Kategória:Popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hiphopové hudobné skupiny]] [[Kategória:Synthpopové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2006]] 1gev1fydeg0e3mhp3ifiezu64at9p81 0 456396 8253014 8167876 2026-07-24T19:55:21Z ~2026-41389-11 301116 /* */ 8253014 wikitext text/x-wiki {{na revíziu|Gramatika, neencyklopedický štýl}} [[Súbor:Frank Bernard Dicksee - Romeo and Juliet, 1884.jpg |thumb |Rómeo a Júlia]] '''Zamilovanosť''' je rýchlo vzniknúci [[Emocionalita|emocionálny stav]], v ktorom človek prežíva silnú túžbu po prítomnosti druhej osoby a nadmerné šťastie v jej blízkosti, ktorú opakovane vyhľadáva, pocit chýbania a nadmernú príťažlivosť. Verí, že pociťovanie takejto atmosféry šťastia bude trvať večne. Spúšťačom sú prevažne fyzický vzhľad, emočná intimita, teória zrkadlenia, faktor vône, hormonálna búrka (dopamín, oxytocín a adrenalín), blízkosť a nedostupnosť. Zaľúbenosť je možné jasne definovať ako súbor prejavov, medzi ktoré patrí, myslenie na druhého, túžba tráviť s ním čas, pocit chýbania, zvýšený záujem o jeho prežívanie, pocit bezpečia a radosti pri kontakte s ním, predstava fyzickej intimity, vyhľadávanie očného kontaktu a ochota investovania času. [[Súbor:1873_Pierre_Auguste_Cot_-_Spring.jpg|thumb|Zamilovanosť, znázornená na obraze [[Pierre Auguste Cot]]a rok 1873: ''Jar'']] == Popis == Ak sme zamilovaní, žijeme v [[ilúzia|ilúzii]], že náš proťajšok je dokonalý. Naše predstavy manželstva sú filmom dokonalého šťastia: „ostatné páry sa snáď hádajú, ale my sa nebudeme. My sa skutočne milujeme.“ Hoci pripúšťame, že nejaké nezhody sa môžu objaviť, sme presvedčení, že k nim budeme pristupovať otvorene a ten, kto zavinil konflikt, to určite uzná a ustúpi. Veríme, že naše zamilovanie potrvá večne, veď sme našli svoju životnú lásku. Zamilovanosť má zvyčajne aj pre okolie niektoré negatívne dôsledky - partneri zvyčajne nie sú schopní poriadne sa sústrediť na nič iné (práca, priatelia atď.) okrem seba navzájom. == Psychologický pohľad == Prieskumy ukazujú, že priemerné trvanie tejto romantiky sú cca dva roky a ak ide o tajený vzťah, tak trochu dlhšie. Po jej odznení dochádza k „vytriezveniu“ a partnera začíname vidieť realisticky. Zvyčajne postupne začína dochádzať k hádkam kvôli malichernostiam („máš v chodbe hodených 10 párov topánok už asi týždeň“, „vôbec sa so mnou nerozprávaš“ atď.), zraňujúcim pohľadom a slovám až k stavu „nemôžeme sa vystáť“. Mnohí začnú uvažovať: „Bola to vtedy vôbec láska?“ Vážnym omylom bolo, že zamilovanosť trvá večne. A ďalším vážnym omylom bol názor, že sme natoľko spolupatriční, že nedôjde k vážnym nedorozumeniam. Veď chceme len to najlepšie pre toho druhého a myslíme to naozaj úprimne. V tomto ošiali sme sa nechali oklamať svojimi ideálmi a zabudli na triezvu realistickosť. V každom z nás je totiž poriadna dávka [[sebectvo|sebectva]], ktoré ani zamilovanosť nedokáže zrazu len-tak pretvoriť. Niektorí odborníci sa domnievajú, že zamilovanosť by vôbec nemala byť považovaná za „skutočnú lásku“:<ref>S. Peck. ''Nevyšlapanou cestou.'' Argo. 2002</ref> 1.nie je aktom vôle ani vedomého rozhodnutia - nemôžme si ju vedome navodiť ani sa jej ľahko zbaviť 2.ide skôr o akýsi [[reflex]] - nestojí nás žiadne úsilie - všetko, čo pre druhého robíme, vnímame ako nič 3.zamilovaným nezáleží na raste svojho proťajšku - keďže ho vidíme ako dokonalého, niet čo vylepšovať, už sme v cieli == Negatívne dôsledky a ich riešenie == Po odznení zamilovanosti zvyčajne dochádza k veľmi nepríjemným rozporom a skutočným problémom (či už ide o manželov alebo len partnerov) a to aj v prípade, že ide o osoby, ktoré sa k sebe hodia a mohli by mať skvelé manželstvo. Závažným omylom týchto mnohých ľudí je falošné presvedčenie, že „skutočnú lásku“ by mali pociťovať tak, ako pociťujú zamilovanosť. Je to často spôsobené oklamaním sa nerealistickými predlohami - filmy, literatúra, priatelia atď. Keď u nich k takémuto stavu nedochádza, považujú tento vzťah za nie „to pravé orechové“ a vydávajú sa hľadať ďalej. Najčastejšou stratégiou v dnešnej dobe je preto [[rozvod]] alebo rozchod a následné hľadanie „skutočnej lásky“ niekde inde. Štatistiky manželstiev v USA ukazujú, že takto dopadne približne 40% prvých manželstiev. Varujúce a potvrdzujúce tento omyl je, že takto dopadne aj 60% druhých manželstiev a dokonca 75% tretích manželstiev.<ref>Gary Chapman. ''Pět jazyku lásky.'' Návrat domů, Praha. 2003</ref> Výrazne menšinovou stratégiou v dnešnej dobe (hoci v dobách predchádzajúcich bola absolútne prevládajúcou a to najmä kvôli zlým majetkovým pomerom žien) je zotrvanie vo vzťahu a život plný nespokojnosti, nešťastia, zúfalstva prípadne nejakých tajných bočných vzťahov. Častou motiváciou k tejto stratégii je túžba poskytnúť úplný domov deťom. Mnohé páry sa však hneď ako deti dosiahnu plnoletosť rozvedú, čím zoberú svojim deťom jeden z najdôležitejších pilierov ich života a vážne ich citovo zrania vo veľmi citlivom období ich života. Najlepšou stratégiou pre ľudí v [[manželstvo|manželskom zväzku]] (ktorá však vyžaduje správne znalosti, úsilie a trochu času) je proste prijať fázu zamilovanosti ako chvíľkové rozvírenie emócií („cukrová vata“) a začať budovať realistickú hlbokú lásku („poriadny obed“). Tieto dve schémy správania sa môžu vo vonkajších prejavoch výrazne líšiť, ako aj podobať. Dôležitý rozdiel je, že v zamilovanosti konáme nie vedome, ale v podstate sme vláčení inštinktom, kým v „ozajstnej“ láske naše konanie pramení z iného typu myslenia: „mám ťa rád/a a snažím sa žiť tak, aby to bolo dobré pre teba“. V „ozajstnej“ láske prichádzame k pocitu šťastia a lásky zo zažívania, že náš proťajšok robí veci, o ktorých vie, že ich považujeme za dôležité a že nás tešia. Následne on získava pocit šťastia a lásky, keď vidí, že jeho konanie nás teší a že ho oceňujeme. == Biochemické vyjadrenie stavu zamilovanosti == Počas zamilovanosti sú do mozgu vyplavované najmä [[dopamín]] a [[noradrenalín]]. Aktivizujú telo a spôsobujú intenzívne pocity šťastia-stav v organizme podobný po užití drog ([[amfetamín]]ov). Po čase si pravdepodobne mozog zvykne na takéto chemické nastavenie a navyše prídu už aj rôzne nepríjemné reálne skúsenosti (napríklad nedorozumenia a hádky). Následne účinnosť spomínaných chemických látok ako aj ich produkcia výrazne poklesne a nastáva nepríjemné „vytriezvenie“.<ref>S. Zeki: ''The neurobiology of love"'' in FEBS Lett. (2007) číslo 581 str. 2575-2579. [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17531984?dopt=Abstract]</ref> == Pozri aj == * [[emócia]] * [[detská láska]] * [[láska]] * [[manželstvo]] * [[priateľstvo]] * [[rozvod (manželstvo)]] == Referencie == <references /> == Literatúra == * Gary Chapman. ''Pět jazyku lásky.'' Návrat domů, Praha. 2003 == Externé odkazy == * Tabuľky rozvodovosti podľa dĺžky trvania manželstva [http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/tabulky/tab_rozvodovosti/tabulka-rozvodovosti-2010.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121114230112/http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/tabulky/tab_rozvodovosti/tabulka-rozvodovosti-2010.pdf |date=2012-11-14 }} [[Kategória:Láska]] [[Kategória:Emócie]] [[Kategória:Manželstvo]] tw41j63xmvtkzemm5ll620o0ldwk17u 8253023 8253014 2026-07-24T20:21:34Z ~2026-41389-11 301116 Súhlas 8253023 wikitext text/x-wiki {{na revíziu|Gramatika, neencyklopedický štýl}} [[Súbor:Frank Bernard Dicksee - Romeo and Juliet, 1884.jpg |thumb |Rómeo a Júlia]] [[Súbor:1873_Pierre_Auguste_Cot_-_Spring.jpg|thumb|Zamilovanosť, znázornená na obraze [[Pierre Auguste Cot]]a rok 1873: ''Jar'']] == Popis == Ak sme zamilovaní, žijeme v [[ilúzia|ilúzii]], že náš proťajšok je dokonalý. Naše predstavy manželstva sú filmom dokonalého šťastia: „ostatné páry sa snáď hádajú, ale my sa nebudeme. My sa skutočne milujeme.“ Hoci pripúšťame, že nejaké nezhody sa môžu objaviť, sme presvedčení, že k nim budeme pristupovať otvorene a ten, kto zavinil konflikt, to určite uzná a ustúpi. Veríme, že naše zamilovanie potrvá večne, veď sme našli svoju životnú lásku. Zamilovanosť má zvyčajne aj pre okolie niektoré negatívne dôsledky - partneri zvyčajne nie sú schopní poriadne sa sústrediť na nič iné (práca, priatelia atď.) okrem seba navzájom. == Psychologický pohľad == Prieskumy ukazujú, že priemerné trvanie tejto romantiky sú cca dva roky a ak ide o tajený vzťah, tak trochu dlhšie. Po jej odznení dochádza k „vytriezveniu“ a partnera začíname vidieť realisticky. Zvyčajne postupne začína dochádzať k hádkam kvôli malichernostiam („máš v chodbe hodených 10 párov topánok už asi týždeň“, „vôbec sa so mnou nerozprávaš“ atď.), zraňujúcim pohľadom a slovám až k stavu „nemôžeme sa vystáť“. Mnohí začnú uvažovať: „Bola to vtedy vôbec láska?“ Vážnym omylom bolo, že zamilovanosť trvá večne. A ďalším vážnym omylom bol názor, že sme natoľko spolupatriční, že nedôjde k vážnym nedorozumeniam. Veď chceme len to najlepšie pre toho druhého a myslíme to naozaj úprimne. V tomto ošiali sme sa nechali oklamať svojimi ideálmi a zabudli na triezvu realistickosť. V každom z nás je totiž poriadna dávka [[sebectvo|sebectva]], ktoré ani zamilovanosť nedokáže zrazu len-tak pretvoriť. Niektorí odborníci sa domnievajú, že zamilovanosť by vôbec nemala byť považovaná za „skutočnú lásku“:<ref>S. Peck. ''Nevyšlapanou cestou.'' Argo. 2002</ref> 1.nie je aktom vôle ani vedomého rozhodnutia - nemôžme si ju vedome navodiť ani sa jej ľahko zbaviť 2.ide skôr o akýsi [[reflex]] - nestojí nás žiadne úsilie - všetko, čo pre druhého robíme, vnímame ako nič 3.zamilovaným nezáleží na raste svojho proťajšku - keďže ho vidíme ako dokonalého, niet čo vylepšovať, už sme v cieli == Negatívne dôsledky a ich riešenie == Po odznení zamilovanosti zvyčajne dochádza k veľmi nepríjemným rozporom a skutočným problémom (či už ide o manželov alebo len partnerov) a to aj v prípade, že ide o osoby, ktoré sa k sebe hodia a mohli by mať skvelé manželstvo. Závažným omylom týchto mnohých ľudí je falošné presvedčenie, že „skutočnú lásku“ by mali pociťovať tak, ako pociťujú zamilovanosť. Je to často spôsobené oklamaním sa nerealistickými predlohami - filmy, literatúra, priatelia atď. Keď u nich k takémuto stavu nedochádza, považujú tento vzťah za nie „to pravé orechové“ a vydávajú sa hľadať ďalej. Najčastejšou stratégiou v dnešnej dobe je preto [[rozvod]] alebo rozchod a následné hľadanie „skutočnej lásky“ niekde inde. Štatistiky manželstiev v USA ukazujú, že takto dopadne približne 40% prvých manželstiev. Varujúce a potvrdzujúce tento omyl je, že takto dopadne aj 60% druhých manželstiev a dokonca 75% tretích manželstiev.<ref>Gary Chapman. ''Pět jazyku lásky.'' Návrat domů, Praha. 2003</ref> Výrazne menšinovou stratégiou v dnešnej dobe (hoci v dobách predchádzajúcich bola absolútne prevládajúcou a to najmä kvôli zlým majetkovým pomerom žien) je zotrvanie vo vzťahu a život plný nespokojnosti, nešťastia, zúfalstva prípadne nejakých tajných bočných vzťahov. Častou motiváciou k tejto stratégii je túžba poskytnúť úplný domov deťom. Mnohé páry sa však hneď ako deti dosiahnu plnoletosť rozvedú, čím zoberú svojim deťom jeden z najdôležitejších pilierov ich života a vážne ich citovo zrania vo veľmi citlivom období ich života. Najlepšou stratégiou pre ľudí v [[manželstvo|manželskom zväzku]] (ktorá však vyžaduje správne znalosti, úsilie a trochu času) je proste prijať fázu zamilovanosti ako chvíľkové rozvírenie emócií („cukrová vata“) a začať budovať realistickú hlbokú lásku („poriadny obed“). Tieto dve schémy správania sa môžu vo vonkajších prejavoch výrazne líšiť, ako aj podobať. Dôležitý rozdiel je, že v zamilovanosti konáme nie vedome, ale v podstate sme vláčení inštinktom, kým v „ozajstnej“ láske naše konanie pramení z iného typu myslenia: „mám ťa rád/a a snažím sa žiť tak, aby to bolo dobré pre teba“. V „ozajstnej“ láske prichádzame k pocitu šťastia a lásky zo zažívania, že náš proťajšok robí veci, o ktorých vie, že ich považujeme za dôležité a že nás tešia. Následne on získava pocit šťastia a lásky, keď vidí, že jeho konanie nás teší a že ho oceňujeme. == Biochemické vyjadrenie stavu zamilovanosti == Počas zamilovanosti sú do mozgu vyplavované najmä [[dopamín]] a [[noradrenalín]]. Aktivizujú telo a spôsobujú intenzívne pocity šťastia-stav v organizme podobný po užití drog ([[amfetamín]]ov). Po čase si pravdepodobne mozog zvykne na takéto chemické nastavenie a navyše prídu už aj rôzne nepríjemné reálne skúsenosti (napríklad nedorozumenia a hádky). Následne účinnosť spomínaných chemických látok ako aj ich produkcia výrazne poklesne a nastáva nepríjemné „vytriezvenie“.<ref>S. Zeki: ''The neurobiology of love"'' in FEBS Lett. (2007) číslo 581 str. 2575-2579. [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17531984?dopt=Abstract]</ref> == Pozri aj == * [[emócia]] * [[detská láska]] * [[láska]] * [[manželstvo]] * [[priateľstvo]] * [[rozvod (manželstvo)]] == Referencie == <references /> == Literatúra == * Gary Chapman. ''Pět jazyku lásky.'' Návrat domů, Praha. 2003 == Externé odkazy == * Tabuľky rozvodovosti podľa dĺžky trvania manželstva [http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/tabulky/tab_rozvodovosti/tabulka-rozvodovosti-2010.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121114230112/http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/tabulky/tab_rozvodovosti/tabulka-rozvodovosti-2010.pdf |date=2012-11-14 }} [[Kategória:Láska]] [[Kategória:Emócie]] [[Kategória:Manželstvo]] h7ou7510jfk3x9oerjeetzhmkpz9gw5 8253024 8253023 2026-07-24T20:22:02Z Icodense 125882 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-41389-11|~2026-41389-11]] ([[User talk:~2026-41389-11|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA (8253023): bezdôvodné odstraňovanie obsahu stránok 8166287 wikitext text/x-wiki {{na revíziu|Gramatika, neencyklopedický štýl}} [[Súbor:Frank Bernard Dicksee - Romeo and Juliet, 1884.jpg |thumb |Rómeo a Júlia]] '''Zamilovanosť''' je rýchlo vzniknúci [[Emocionalita|emocionálny stav]], v ktorom človek prežíva silnú túžbu až závislosť po prítomnosti druhej osoby a nadmerné šťastie v jej blízkosti. Pritom prehliada aj jej zjavné nedostatky. Verí, že pociťovanie takejto atmosféry šťastia bude trvať stále. Chybne si zamieňa tento stav za „skutočnú“ (realistickú) [[Láska|lásku]]. Ide o vážny omyl, pretože zamilovanosť odznieva najneskôr približne po dvoch rokoch a návrat do reality so sebou často prináša rozpad vzťahu a vážne, súvisiace problémy (napríklad pre deti). [[Súbor:1873_Pierre_Auguste_Cot_-_Spring.jpg|thumb|Zamilovanosť, znázornená na obraze [[Pierre Auguste Cot]]a rok 1873: ''Jar'']] == Popis == Ak sme zamilovaní, žijeme v [[ilúzia|ilúzii]], že náš proťajšok je dokonalý. Naše predstavy manželstva sú filmom dokonalého šťastia: „ostatné páry sa snáď hádajú, ale my sa nebudeme. My sa skutočne milujeme.“ Hoci pripúšťame, že nejaké nezhody sa môžu objaviť, sme presvedčení, že k nim budeme pristupovať otvorene a ten, kto zavinil konflikt, to určite uzná a ustúpi. Veríme, že naše zamilovanie potrvá večne, veď sme našli svoju životnú lásku. Zamilovanosť má zvyčajne aj pre okolie niektoré negatívne dôsledky - partneri zvyčajne nie sú schopní poriadne sa sústrediť na nič iné (práca, priatelia atď.) okrem seba navzájom. == Psychologický pohľad == Prieskumy ukazujú, že priemerné trvanie tejto romantiky sú cca dva roky a ak ide o tajený vzťah, tak trochu dlhšie. Po jej odznení dochádza k „vytriezveniu“ a partnera začíname vidieť realisticky. Zvyčajne postupne začína dochádzať k hádkam kvôli malichernostiam („máš v chodbe hodených 10 párov topánok už asi týždeň“, „vôbec sa so mnou nerozprávaš“ atď.), zraňujúcim pohľadom a slovám až k stavu „nemôžeme sa vystáť“. Mnohí začnú uvažovať: „Bola to vtedy vôbec láska?“ Vážnym omylom bolo, že zamilovanosť trvá večne. A ďalším vážnym omylom bol názor, že sme natoľko spolupatriční, že nedôjde k vážnym nedorozumeniam. Veď chceme len to najlepšie pre toho druhého a myslíme to naozaj úprimne. V tomto ošiali sme sa nechali oklamať svojimi ideálmi a zabudli na triezvu realistickosť. V každom z nás je totiž poriadna dávka [[sebectvo|sebectva]], ktoré ani zamilovanosť nedokáže zrazu len-tak pretvoriť. Niektorí odborníci sa domnievajú, že zamilovanosť by vôbec nemala byť považovaná za „skutočnú lásku“:<ref>S. Peck. ''Nevyšlapanou cestou.'' Argo. 2002</ref> 1.nie je aktom vôle ani vedomého rozhodnutia - nemôžme si ju vedome navodiť ani sa jej ľahko zbaviť 2.ide skôr o akýsi [[reflex]] - nestojí nás žiadne úsilie - všetko, čo pre druhého robíme, vnímame ako nič 3.zamilovaným nezáleží na raste svojho proťajšku - keďže ho vidíme ako dokonalého, niet čo vylepšovať, už sme v cieli == Negatívne dôsledky a ich riešenie == Po odznení zamilovanosti zvyčajne dochádza k veľmi nepríjemným rozporom a skutočným problémom (či už ide o manželov alebo len partnerov) a to aj v prípade, že ide o osoby, ktoré sa k sebe hodia a mohli by mať skvelé manželstvo. Závažným omylom týchto mnohých ľudí je falošné presvedčenie, že „skutočnú lásku“ by mali pociťovať tak, ako pociťujú zamilovanosť. Je to často spôsobené oklamaním sa nerealistickými predlohami - filmy, literatúra, priatelia atď. Keď u nich k takémuto stavu nedochádza, považujú tento vzťah za nie „to pravé orechové“ a vydávajú sa hľadať ďalej. Najčastejšou stratégiou v dnešnej dobe je preto [[rozvod]] alebo rozchod a následné hľadanie „skutočnej lásky“ niekde inde. Štatistiky manželstiev v USA ukazujú, že takto dopadne približne 40% prvých manželstiev. Varujúce a potvrdzujúce tento omyl je, že takto dopadne aj 60% druhých manželstiev a dokonca 75% tretích manželstiev.<ref>Gary Chapman. ''Pět jazyku lásky.'' Návrat domů, Praha. 2003</ref> Výrazne menšinovou stratégiou v dnešnej dobe (hoci v dobách predchádzajúcich bola absolútne prevládajúcou a to najmä kvôli zlým majetkovým pomerom žien) je zotrvanie vo vzťahu a život plný nespokojnosti, nešťastia, zúfalstva prípadne nejakých tajných bočných vzťahov. Častou motiváciou k tejto stratégii je túžba poskytnúť úplný domov deťom. Mnohé páry sa však hneď ako deti dosiahnu plnoletosť rozvedú, čím zoberú svojim deťom jeden z najdôležitejších pilierov ich života a vážne ich citovo zrania vo veľmi citlivom období ich života. Najlepšou stratégiou pre ľudí v [[manželstvo|manželskom zväzku]] (ktorá však vyžaduje správne znalosti, úsilie a trochu času) je proste prijať fázu zamilovanosti ako chvíľkové rozvírenie emócií („cukrová vata“) a začať budovať realistickú hlbokú lásku („poriadny obed“). Tieto dve schémy správania sa môžu vo vonkajších prejavoch výrazne líšiť, ako aj podobať. Dôležitý rozdiel je, že v zamilovanosti konáme nie vedome, ale v podstate sme vláčení inštinktom, kým v „ozajstnej“ láske naše konanie pramení z iného typu myslenia: „mám ťa rád/a a snažím sa žiť tak, aby to bolo dobré pre teba“. V „ozajstnej“ láske prichádzame k pocitu šťastia a lásky zo zažívania, že náš proťajšok robí veci, o ktorých vie, že ich považujeme za dôležité a že nás tešia. Následne on získava pocit šťastia a lásky, keď vidí, že jeho konanie nás teší a že ho oceňujeme. == Biochemické vyjadrenie stavu zamilovanosti == Počas zamilovanosti sú do mozgu vyplavované najmä [[dopamín]] a [[noradrenalín]]. Aktivizujú telo a spôsobujú intenzívne pocity šťastia-stav v organizme podobný po užití drog ([[amfetamín]]ov). Po čase si pravdepodobne mozog zvykne na takéto chemické nastavenie a navyše prídu už aj rôzne nepríjemné reálne skúsenosti (napríklad nedorozumenia a hádky). Následne účinnosť spomínaných chemických látok ako aj ich produkcia výrazne poklesne a nastáva nepríjemné „vytriezvenie“.<ref>S. Zeki: ''The neurobiology of love"'' in FEBS Lett. (2007) číslo 581 str. 2575-2579. [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17531984?dopt=Abstract]</ref> == Pozri aj == * [[emócia]] * [[detská láska]] * [[láska]] * [[manželstvo]] * [[priateľstvo]] * [[rozvod (manželstvo)]] == Referencie == <references /> == Literatúra == * Gary Chapman. ''Pět jazyku lásky.'' Návrat domů, Praha. 2003 == Externé odkazy == * Tabuľky rozvodovosti podľa dĺžky trvania manželstva [http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/tabulky/tab_rozvodovosti/tabulka-rozvodovosti-2010.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121114230112/http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/tabulky/tab_rozvodovosti/tabulka-rozvodovosti-2010.pdf |date=2012-11-14 }} [[Kategória:Láska]] [[Kategória:Emócie]] [[Kategória:Manželstvo]] 1zgakxq03hx5mrpp7owxcrpv317azwp 10 466056 8252982 7212409 2026-07-24T17:30:45Z 321fire 115544 dal som bežný wikilink na súbor, namiesto volania šablóny 8252982 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1|bez}}} |n={{#switch:{{{2|0}}}|2=NDR [[File:Flag of the German Democratic Republic.svg|22x16px|border|NDR|link=]]|#default=[[File:Flag of the German Democratic Republic.svg|22x16px|border|NDR|link=]] NDR}} |w=[[File:Flag of the German Democratic Republic.svg|22x16px|border|NDR|link=]] [[Nemecká demokratická republika|{{{2|NDR}}}]] |bez|=[[File:Flag of the German Democratic Republic.svg|22x16px|border|NDR|link=]] |{{#switch:{{{2}}}|1=[[File:Flag of the German Democratic Republic.svg|22x16px|border|NDR|link=]]}} [[Východonemecké národné {{#switch:{{{1}}} |f=futbalové mužstvo |lh=hokejové mužstvo |lh18=hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov |bm=basketbalové družstvo mužov |bz=basketbalové družstvo žien |vm=volejbalové družstvo mužov |vz=volejbalové družstvo žien |h=hádzanárske mužstvo |hz=hádzanárske družstvo žien |vpm=vodnopólové družstvo mužov |rm=ragbyové družstvo mužov |phm=družstvo pozemného hokeja mužov |phz=družstvo pozemného hokeja žien |hkkm=družstvo hokeja na kolieskových korčuliach mužov |fbm=faustbalové družstvo mužov |{{{1}}}=<em class="warning">Neznámy parameter: {{{1}}}</em> }} {{{4|}}}|{{#if:{{{3|}}}|{{{3}}}|NDR}}]] {{#switch:{{{2}}}|2=[[File:Flag of the German Democratic Republic.svg|22x16px|border|NDR|link=]]}}}}<noinclude>{{Dokumentácia}}</noinclude> f1k8krhuo4k0plrh2dz0oac2h506rhi 2 475630 8253140 5934487 2026-07-25T09:56:14Z Scholastikos 174170 -toto sem nepatrí 8253140 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 2 478966 8253123 5425016 2026-07-25T08:54:51Z Scholastikos 174170 -toto sem nepatrí + to bolo zapracované 8253123 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 14 480833 8252967 5859412 2026-07-24T17:03:30Z 321fire 115544 Commonscat 8252967 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v NDR|národné]] [[Kategória:Národné družstvá podľa štátu]] [[Kategória:Nemecké národné družstvá| ]] lmcnwzo7h1098dm4gkkfwd4ywkox9ye 0 482334 8253092 8250742 2026-07-25T03:54:17Z JoshuaMcsherryTV39 301139 /* */ Cool 8253092 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = Minimax | logo =MiniMax PL.svg | popis = | krajina = {{Minivlajka|Maďarsko|w}} {{Minivlajka|Česko|w}} {{Minivlajka|Rumunsko|w}} | oblasť vysielania = [[Maďarsko]]<br>[[Poľsko]] {{Small|([[1999]] – [[2004]])}}<br>[[Chorvátsko]]<br>[[Bosna a Hercegovina]]<br>[[Čierna Hora]]<br>[[Rumunsko]]<br>[[Česko]]<br>[[Slovensko]]<br>[[Srbsko]]<br>[[Slovinsko]] | vysielací jazyk = [[čeština]], [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[srbčina]], [[slovinčina]] (u družice Thor 0.8W) | typ =Detská káblová stanica | riaditeľ = | premiéra = [[1999]] | derniéra = | program =Detský | motto = | slogan =Dětská stanice pro všechny děti! | formát obrazu = 16:9<br>4:3 | príjem = káblové vysielanie, satelit, terestická anténa | čistý príjem =Satelit | kľúčoví ľudia =András Tamás Gelencsér | bývalý názov =MiniMini (Platný pre Poľsko) | člen skupiny = Canal+ Cyfrowy PL {{Small|([[1999]] –[[2004]])}}<br> AMC Networks {{Small|([[2007]] – súčasnosť)}}<br>Chello Central Europe | webstránka = {{Url|minimaxcz.tv}} | poznámky =Stanicu Minimax vysiela viacero operátorov. Medzi najznámejších patria Slovak Telekom, M7 Group, DIGI Slovakia, Telly, Sweet TV, UPC, Vodafone TV, Antik Sat atď... }} '''Minimax''' je [[televízia (prenos)|televízna]] stanica vysielajúca animované seriály pre deti do predškolského veku. Televízia vysiela pre región [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]]. Svoje vysielanie zahájila v [[Maďarsko|Maďarsku]] v roku [[1999]], [[Rumunsko|Rumunsku]] v roku [[2001]], [[Česko|Česku]] a [[Slovensko|Slovensku]] v roku [[2003]], [[Srbsko|Srbsku]] v roku [[2008]] a [[Slovinsko|Slovinsku]] v roku [[2010]]. V rokoch [[1999]] – [[2004]] vysielala taktiež v [[Poľsko|Poľsku]]. Od [[apríl]]a [[2007]] stanica vo večerných hodinách vysiela stanicu [[Animax]] zameranú na japonské anime rozprávky. [[27. marec|27. marca]] [[2013]] stanica redizajnovala svoje televízne logo do 3D štýlu. Momentálne taktiež vysiela v novom širokouhlom formáte 16:9. == Zdroj == * {{Preklad|en|Minimax (TV channel)|618302766}} {{Televízny výhonok}} [[Kategória:Televízne stanice v Maďarsku]] [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:Televízne stanice v Česku]] [[Kategória:Detské televízne stanice]] 7lc60itsbu4mk00nhzm5tl2rel5fdmj 0 486511 8252998 8179659 2026-07-24T18:58:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252998 wikitext text/x-wiki {{Pozri|slovenskom hrnčiarovi a ľudovom umelcovi|Andrej Danko (hrnčiar)}} {{Infobox Politik | Meno = Andrej Danko | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský právnik a politik | Portrét = Andrej Danko, 2018.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = | Poradie = [[Zoznam predsedov slovenských parlamentov|9.]] | Úrad = [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predseda Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[20. marec]] [[2020]] | Predchodca = [[Peter Pellegrini]] | Nástupca = [[Boris Kollár]] | Poradie2 = | Nástupca3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|8|12}} | Miesto narodenia = [[Revúca (mesto)|Revúca]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = právnik, politik | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = [[kresťanstvo]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Ing. Silvia rod. Žiaková (⚭ 2000{{--}}⚮ 2015) | Partnerka = | Deti = Andrej Danko ml.<br>Adam Danko | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Prezidenti = [[Andrej Kiska]]<br>[[Zuzana Čaputová]] | Premiéri = [[Robert Fico]]<br>[[Peter Pellegrini]] | Úrad2 = Podpredseda Národnej rady SR | Začiatok obdobia2 = [[25. októbra]] [[2023]] }} [[Doktor práv|JUDr.]]{{#tag:ref|Hovorkyňa [[Slovenská advokátska komora|Slovenskej advokátskej komory]] (SAK) Alexandra Donevová vo vyjadrení pre [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Tlačovú agentúru Slovenskej republiky]] uviedla, že A. Danko má titul [[Doktor práv|doktora práv]] v evidencii SAK<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2011 | Titul = Zobrazenie advokáta | URL = https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/adv/stop/proxy/list/formular/rows/6265/link/display/event | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Slovenská advokátska komora | DátumVydania = c2011 | DátumPrístupu = 2018-11-22}}</ref> zapísaný na základe predloženej overenej kópie diplomu z [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] z roku 2000.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Donevová: A. Danko má zapísaný titul JUDr. na základe kópie diplomu | URL = https://www.teraz.sk/slovensko/sak-a-danko-ma-zapisany-titul-judr/350636-clanok.html | Periodikum = Teraz.sk | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Tlačová agentúra Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-09-24 | DátumPrístupu = 2018-11-22}}</ref> Právoplatnosť tohto titulu ako prvý spochybnil ''[[Denník N]]'', ktorý poukázal na to, že Dankova rigorózna práca je plagiátom a informácie o rigoróznej skúške (napr. personálne zloženie komisie) univerzita i sám Danko odmieta poskytnúť.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Benedikovičová | Meno = Mária | OdkazNaAutora = | Rok = 2018 | Titul = Dankova obhajoba nesedí: kompilát nebol povolený, necitoval, odpisovať nestačilo | URL = https://dennikn.sk/1302190/co-nesedi-na-obhajobe-andreja-danka-kompilat-nebol-povoleny-necitoval-opisovat-nestacilo/ | Periodikum = Denník N | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2018-11-21 | DátumPrístupu = 2018-11-22}}</ref> Pozri bližšie: [[Kauza rigoróznej práce Andreja Danka]]|group=pozn}} '''Andrej Danko''' (* [[12. august]] [[1974]], [[Revúca (mesto)|Revúca]]) je [[Slováci|slovenský]] [[Nacionalizmus|nacionalistický]] [[politik]], [[právnik]] a podpredseda Národnej rady. Vo volebnom období 2016 – 2020 bol zvolený za predsedu [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady]]. V [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskej národnej strane]] pôsobí na poste predsedu. Po volebnom neúspechu vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|februárových voľbách 2020]], keď [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] ostala pred bránami [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]], tvrdil, že sa vzdá postu predsedu strany. V septembri 2020 však opätovne kandidoval a zvíťazil nad [[Anton Hrnko|Antonom Hrnkom]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Danko je opäť predsedom SNS. Rafaj hovorí o kolektívnej samovražde|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/562674-hrnko-alebo-danko-sns-si-voli-noveho-predsedu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-09-12|dátum prístupu=2020-09-14|jazyk=sk-SK}}</ref> == Život == === Pred politikou === Študoval na [[Gymnázium Martina Kukučína|Gymnáziu Martina Kukučína]] v Revúcej.<ref name=sme16/> Neskôr absolvoval štúdium práva na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], ktoré ukončil v roku [[1998]].<ref name=hn/> Následne absolvoval v rokoch [[1997]] až [[1998]] vojenskú službu na Sliači, v Novom Meste a 10 mesiacov v Bratislave. Skončil ju s hodnosťou [[desiatnik (hodnosť)|desiatnik]].<ref name=zasluzil/> Po skončení vojenskej služby sa venoval podnikateľským aktivitám.<ref name=hn/> Od roku [[1996]] pôsobil v predstavenstve akciového podniku [[Lesostav]] v Revúcej, ktorý v privatizácii ovládol jeho otec. Firma bola sprivatizovaná za nižšiu než trhovú cenu, ale ani táto kúpna cena nebola do jej likvidácie zaplatená štátu celá.<ref name="dennikn-byvaly-riaditel">{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý riaditeľ Dankovcami sprivatizovaného Lesostavu: Danko je zbabelec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/385443/byvaly-riaditel-dankovcami-sprivatizovaneho-lesostavu-danko-zbabelec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-02-29 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=7285&SID=3&P=1 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2024-01-19}}</ref> Od roku [[1997]] bol politicky aktívny. V roku [[2003]] absolvoval advokátske skúšky a získal titul [[Doktor práv|JUDr.]]{{Bez citácie}} Prevádzkoval advokátsku kanceláriu, zameriaval sa na občianske a obchodné právo. V rokoch [[2006]]{{--}}[[2010]] pôsobil ako [[asistent poslanca|asistent]] viacerých poslancov za [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskú národnú stranu]] (SNS) v Národnej rade SR. === Osobný život === V roku [[2000]] sa oženil s manželkou Silviou, s ktorou má dvoch synov, Andreja a Adama. Žili v rodinnom dome v [[Miloslavov]]e, v roku [[2015]] sa rozviedli. == Politik == === SNS === Na jeseň [[2010]] bol v [[Ružomberok|Ružomberku]] zvolený za podpredsedu [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]. Stalo sa tak na návrh jej vtedajšieho predsedu [[Ján Slota|Jána Slotu]], ktorý vtedy o pomerne neznámom tridsiatnikovi povedal: „''Vybral som ho ako perspektívneho, mladého, odborne zdatného a národu verného človeka, ktorý má moju dôveru a možno aj perspektívu byť v budúcnosti vo voľbách zvolený za nového predsedu.''“<ref name=sme16>{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový premiér? Ako sa Danko Slotovi aj Ficovi vymkol z rúk | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20284249/ako-sa-danko-slotovi-aj-ficovi-vymkol-z-ruk-profil-danka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-25 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref> Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa SNS nedostala do parlamentu. [[6. október|6. októbra]] [[2012]] bol na sneme strany v Žiline zvolený za predsedu [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], čím nahradil [[Ján Slota|Jána Slotu]]. Za Danka hlasovalo 153 zo 156 prítomných delegátov.<ref name=hn>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z politiky neodchádzam, tvrdí Slota | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://dennik.hnonline.sk/slovensko/404595-z-politiky-neodchadzam-tvrdi-slota | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-10-06 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref> Na 21. sneme SNS [[28. november|28. novembra]] [[2015]] vyhlásil, že ak sa jeho strana nedostane do parlamentu vráti sa k vykonávaniu právnickej profesie. O svojej vízii Slovenska povedal: „''Chcel by som štát, aby mladí nemuseli utekať do zahraničia, aby naši ľudia neboli cez dni oddychu a pokoja smutní. Na to je treba politickú silu. Málokto čakal, že SNS raz môže byť hrdá, odborná a slušná.''“<ref name=tasr16>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = A. DANKO: Ak SNS nebude v parlamente, nebudem vládať byť v politike | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/danko-sns-parlament-politika/168434-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2015-11-28 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref> === Voľby 2016: predseda NR SR === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] sa SNS dostala do parlamentu. SNS nakoniec vstúpila do koalície so stranami [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SIEŤ (politická strana)|SIEŤ]]. O funkcii predsedu NR SR sa hovorilo v súvislosti s Dankom [[14. marec|14. marca]] [[2016]].<ref name=novym>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = HNonline, TASR | odkaz na autora = | titul = Novým šéfom parlamentu sa má stať predseda SNS Andrej Danko | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/593827-sledujeme-online-novym-sefom-parlamentu-sa-ma-stat-predseda-sns-andrej-danko | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref> [[23. marec|23. marca]] [[2016]] bol na ustanovujúcej schôdzi NR SR poslancami NR SR zvolený za 9. [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu NR SR]]<ref name="nrsr-judr-andrej-danko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JUDr. Andrej Danko | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=929 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-24 | miesto = Bratislava}}</ref> V auguste 2016 tiež povedal, že sa v budúcnosti nebráni ani premiérskemu postu.<ref name=premierisokay>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Danko sa v budúcnosti nebráni postu premiéra | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/403522-danko-sa-v-buducnosti-nebrani-postu-premiera/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2016-08-29 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref> [[Súbor:Slovākijas parlamenta priekšsēdētāja oficiālā vizīte Latvijā (42699328482).jpg|náhľad|270x270bod|Danko ako [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predseda Národnej rady SR]] na oficiálnej návšteve [[Lotyšsko|Lotyšska]] v roku [[2018]].]] Danko inicioval pôsobenie [[Čestná stráž Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Čestnej stráže OS SR]] v parlamente. Od [[6. september|6. septembra]] [[2016]] Čestná stráž stráži tri zo štyroch štátnych symbolov, ktoré sa nachádzajú vo vestibule budove Národnej rady: [[Štátny znak Slovenska|štátny znak SR]], [[Vlajka Slovenska|štátna vlajka]] a [[Štátna pečať Slovenskej republiky|štátna pečať]]. Stráž bude vykonávaná každý pracovný deň počas zasadania parlamentu šiestimi vojakmi a jedným veliacim poddôstojníkom. Stráži sa v dvojiciach po jednej hodine, každých 20 minút si vymenia miesto.<ref name="nrsrstraz">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Čestná stráž bude strážiť štátne symboly v budove NR SR | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/404144-cestna-straz-bude-strazit-statne-symboly/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-05 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref> === Voľby 2020 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]] utrpela volebný neúspech.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky parlamentných volieb 2020 - Voľby SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/vysledky | vydavateľ = volby.sme.sk | dátum prístupu = 2023-11-29 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> V týchto voľbách sa nedostala do Národnej rady a sotva prekročila hranicu 3%. Po volebnom neúspechu Andrej Danko tvrdil, že odíde z postu predsedu strany, no v septembri toho roku bol na túto pozíciu opätovne zvolený. === Voľby 2023: spájanie národných síl === Pred voľbami do Národnej rady SR v roku 2023 sa SNS rozhodla otvoriť kandidátku aj politikom z iných národných a konzervatívnych strán. Na kandidátku [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] sa tak dostali aj politici [[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI|Národnej koalície]], [[ŽIVOT – národná strana|ŽIVOT-NS]] či [[Slovenský PATRIOT|SLOVENSKÝ PATRIOT]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SNS sa dohodla s Tarabom. Aj s exministrom, podľa ktorého Danko ľudí vníma ako toaletný papier | url = https://www.aktuality.sk/clanok/cvezie4/sns-sa-dohodla-s-tarabom-aj-s-exministrom-podla-ktoreho-danko-ludi-vnima-ako-toaletny-papier/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2023-04-11 | dátum prístupu = 2023-11-29 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref>. Vo voľbách SNS získala 5,62% a dostala sa tak do NR SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hlasy pre politické subjekty - NRSR 2023 | url = https://volbysr.sk/sk/vysledky_hlasovania_strany.html | vydavateľ = volbysr.sk | dátum prístupu = 2023-11-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231203073731/https://volbysr.sk/sk/vysledky_hlasovania_strany.html | dátum archivácie = 2023-12-03 }}</ref> Následne strana vstúpila do vlády so [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] a Andrej Danko sa stal podpredsedom Národnej rady SR. == Kandidatúra na prezidenta == Kandidatúru do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských volieb v roku 2024]] oznámil 14. januára 2024.<ref name="oznam">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Andrej Danko bude kandidovať za prezidenta Slovenska| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2024/clanok/695879-andrej-danko-bude-kandidovat-za-prezidenta-slovenska/ | issn = | vydavateľ = OUR MEDIA SR a.s.| miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-14 | dátum prístupu = 2024-01-14 }}</ref> Svojich 20 000 občianskych podpisov odovzdal 25. januára 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = A. Danko odovzdal podpisy potrebné na prezidentskú kandidatúru | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/01/a-danko-odovzdal-podpisy-potrebne-na-prezidentsku-kandidaturu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 18. marca sa Danko vzdal kandidatúry v prospech [[Štefan Harabin|Štefana Harabina]], pre vývoj preferencií a snahu netrieštiť národno-konzervatívne sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Franková | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Andrej Danko sa vzdal prezidentskej kandidatúry a podporil Štefana Harabina | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/03/andrej-danko-sa-vzdal-kandidatury-a-podporil-stefana-harabina/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V prvom kole volieb Danko získal 1 905 (0,08 %) platných hlasov a skončil na predposlednom, 10. mieste.<ref name="teraz-volby-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/volby-2024 | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-30 }}</ref> == Kritika == === Privatizácia Lesostav Revúca === Otec Andreja Danka, Ondrej Danko prostredníctvom svojej firmy CODAS COMPANY v roku [[1996]] ovládol podnik Lesostav Revúca so základným imaním 61 miliónov korún. Kúpna cena bola vo dvoch častiach stanovená na 43 miliónov, ale aj z tých Dankovci splatil len 10,2 milióna a podnik skončil do troch rokov v krachu. Jeho syn Andrej bol v sprivatizovanej firme členom predstavenstva do roku 2001, čo je najvyšší rozhodovací orgán spoločnosti. V roku 2010 bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra.<ref name="dennikn-byvaly-riaditel" /><ref name=":3" /> === Nový rokovací poriadok === V lete [[2016]] Danko priniesol návrh zmeny rokovacieho poriadku NR SR. Opoziční poslanci zmeny kritizovali, návrh bol však odhlasovaný. V novembri 2016 ho prezident [[Andrej Kiska]] odmietol podpísať. V decembri však poslanci prelomili Kiskovo veto keď za návrh hlasovalo 79 zákonodarcov: SMER-SD, SNS, MOST-HÍD a nezaradení [[Alena Bašistová]], [[Martina Šimkovičová]], [[Peter Marček]] a [[Rastislav Holúbek]]. Nové pravidlá obmedzujú čas, ktorý môžu poslanci využiť na vystúpenia v parlamente (predseda NR SR, predseda vlády a prezident nemajú obmedzenie), zakazuje používanie vizuálnych či vyhotovovanie záznamu na mobilné telefóny. Opoziční poslanci plánovali podať podnet na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanci prelomili Kiskovo veto, Dankov rokovací poriadok prešiel | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/413087-poslanci-prelomili-kiskovo-veto-dankov-rokovaci-poriadok-presiel/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2016-12-06 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref> === Povýšenie do kapitánskej hodnosti === Pri príležitosti [[Deň ozbrojených síl|Dňa ozbrojených síl]] bol v Brezovej pod Bradlom<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Deň Ozbrojených síl SR vzdal poctu všetkým vojakom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://mytrencin.sme.sk/c/20282823/den-ozbrojenych-sil-sr-vzdal-poctu-vsetkym-vojakom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-09-22|dátum prístupu=2020-02-16}}</ref> ministrom obrany [[Peter Gajdoš|Petrom Gajdošom]] (SNS) mimoriadne povýšený do hodnosti [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] [[záložník (vojsko)|v zálohe]].<ref name="zasluzil" /> Jedným z dôvodov povýšenia bolo aj to, že sa Andrej Danko prihováral za navýšenie rozpočtu pre armádu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OĽaNO-NOVA: Povýšenie A. Danka za kapitána nie je fér voči vojakom | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/olano-nova-povysenie-andreja-danka-z/239124-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-01-19 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref> Pred povýšením mal Danko hodnosť [[desiatnik (hodnosť)|desiatnik]] v zálohe, polepšil si tak o osem hodností.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Captain Slovakia." Internet sa baví na Dankovi, zmenili mu profil na anglickej Wikipédii | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/896433-captain-slovakia | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-01-23 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref> Danko tvrdil, že povýšenie je bežné. „''Je štandardné, ak má vysokoškolsky vzdelaný človek v zálohe hodnosť kapitána''“, povedal.<ref name=zasluzil>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zaslúžil si kapitán Danko povýšenie? Odborník nešetril kritikou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/zasluzil-si-danko-povysenie-za-svoje-vedomosti-armade-ho-nedostal.html | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-01-21 | dátum prístupu = 2018-09-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170123090833/http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/zasluzil-si-danko-povysenie-za-svoje-vedomosti-armade-ho-nedostal.html | dátum archivácie = 2017-01-23 }}</ref> Tomuto názoru odporoval [[Jaroslav Naď]], vtedajší šéf [[Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku|Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku]]: „''Je to nesprávne. Nielen z morálneho hľadiska, ale považujem to za absolútne nesystémový krok, ktorý je neštandardný – najmä v členských krajinách NATO''“, uviedol.<ref name=zasluzil/> Povyšovanie politikov považuje za „neprofesionálne“.<ref name=zasluzil/> Minister obrany Peter Gajdoš neskôr vysvetľoval, že si Danko povýšenie zaslúži, nepožiadal oň a dokonca ho ani nečakal. Uviedol tiež, že „''O rozkazoch sa nediskutuje. Sila rozkazu je viac ako zákon.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Newsfilter: Kauza kapitán Danko, uzavri sa! Je to rozkaz! | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/664784/newsfilter-kauza-kapitan-danko-uzavri-sa-je-to-rozkaz/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-01-23 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = „Rozkaz je viac ako zákon." Gajdoš obhajoval povýšenie Danka a vojakom dal jasný odkaz | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/896252-rozkaz-je-viac-ako-zakon-gajdos-obhajoval-povysenie-danka-a-vojakom-dal-jasny-odkaz | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-01-23 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref> Danko sa následne zviditeľnil tým, že na tlačovej konferencii bozkával armádne výložky, aby dokázal, ako si ich cení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Danko prišiel o hodnosť kapitána, rozkaz podpísal minister Naď|url=https://www.aktuality.sk/clanok/786567/minister-nad-podpisal-rozkaz-ktorym-zrusil-povysenie-andreja-danka-za-kapitana/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-11-02|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Po kauze zmizla aj facebooková stránka „Andrej Danko – predseda NR SR“ s približne 9 000 fanúšikmi ako aj profil SNS. Dôvod nie je známy, ale Danko bol na sociálnych sieťach ostro kritizovaný.<ref name=nomoreprofil>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Andrej Danko zrušil na Facebooku svoju stránku, zmizla aj národniarom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/408851/andrej-danko-zrusil-na-facebooku-svoju-stranku-zmizla-aj-narodniarom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-01-22 | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref> Minister obrany [[Jaroslav Naď]] rozkazom dňa 29. apríla 2020 povýšenie Danka do kapitánskej hodnosti zrušil.<ref name=kapitanzrusil>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister obrany Naď zrušil mimoriadne povýšenie Danka | periodikum = SME.sk | odkaz na periodikum = | url = https://domov.sme.sk/c/22394181/nad-danko-povysenie-kapitan.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-29 | dátum prístupu = 2020-04-29 }}</ref> === Vypovedanie koaličnej zmluvy === Predseda parlamentu a SNS Andrej Danko vypovedal [[7. august]]a [[2017]] koaličnú zmluvu podpísanú [[1. september|1. septembra]] [[2016]] medzi stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD. Podľa informácií agentúry SITA v koalícii nastal konflikt pre ministerstvo školstva. Kauzu odštartoval otvorený list rektorov univerzít, ktorí sa obrátili na ministra školstva [[Peter Plavčan|Petra Plavčana]] (nominant SNS) pre pochybné prideľovanie eurofondov na vedu a výskum.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Orviská| meno = Veronika | autor2 = SITA | autor3 = TASR | titul = Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu (minúta po minúte) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20620948/predseda-parlamentu-andrej-danko-vypovedal-koalicnu-zmluvu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-07 | dátum prístupu = 2018-09-24}}</ref> Z 300-miliónového balíka na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier nedostali peniaze slovenské vysoké školy a univerzity, ale neznáme firmy bez skúseností. Minister školstva [[Peter Plavčan]] nedokázal dôveryhodne vysvetliť rozhodnutie hodnotiacej komisie. Na stretnutí s novinármi odmietol odpovedať na všetky okrem dvoch vybraných otázok a odišiel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kauza eurofondy ministra Plavčana | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tema.aktuality.sk/kauza-eurofondy-ministra-plavcana/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2018-09-24 }}</ref> === Kauza rigoróznej práce === {{Hlavný článok|Kauza rigoróznej práce Andreja Danka}} V septembri [[2018]] prepukla politická aféra, po tom, čo ''[[Denník N]]'' publikoval článok o nejasných okolnostiach získania titulu [[Doktor práv|doktora práv]] (JUDr.) Andrejom Dankom. Zatiaľ čo v jeho oficiálnom životopise bolo uvedené len štúdium na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] (PrF UK), Danko rigorózne konanie na tejto univerzite neabsolvoval, čo potvrdil rektor UK [[Karol Mičieta]]. Napokon vysvitlo, že Danko získal titul JUDr. na Katedre trestného práva [[Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] (PrF UMB) po obhajobe [[Rigorózna práca|rigoróznej práce]] na tému ''Verejná správa a jej charakteristické črty'' (2000) a zložení [[Rigorózna skúška|rigoróznej skúšky]], pričom [[21. september|21. septembra]] [[2018]] požiadal o znesprístupnenie svojej práce, čomu vyhovel dekan PrF UMB [[Michal Turošík]] hneď v deň doručenia žiadosti. Po sprístupnení práce ''Denník N'' zistil, že práca je [[plagiát]]om pozostávajúcim z textov piatich vysokoškolských učebníc, čo [[11. január]]a [[2019]] potvrdila Účelová komisia Akademického senátu UMB. Predseda Účelovej komisie profesor [[Vladimír Janiš]] vtedy oznámil, že vo viacerých prípadoch na Právnickej fakulte UMB identifikovali nedostatky, ktoré považujú za porušenie akademických pravidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO: Komisia UMB konštatuje pri Dankovej 'rigorózke' porušenie pravidiel|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/498107-komisia-univerzity-mateja-bela-konstatuje-pri-dankovej-praci-porusenie-akademickych-pravidiel/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2020-02-11|jazyk=sk-SK}}</ref> Predseda Akademického senátu univerzity profesor [[Miroslav Krystoň]] povedal, že 63 zo 72 strán Dankovej rigorózky vykazovalo zhodu s cudzími textami.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanec Dostál navrhol zákon o verejnej správe podľa Dankovej rigorózky|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/532118-poslanec-dostal-navrhol-zakon-o-verejnej-sprave-podla-dankovej-rigorozky/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-11-08|dátum prístupu=2019-11-11|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správa Účelovej komisie Akademického senátu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na preskúmanie podozrení na plagiátorstvo rigoróznych prác na UMB|url=https://www.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=i&ID=5774|vydavateľ=Univerzita Mateja Bela|dátum vydania=2019-01-09|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-01-11|miesto=Banská Bystrica|priezvisko=|meno=|url2=https://www.scribd.com/document/397248389/Sprava-Komisia-as-UMB}}</ref> Danko napriek tomu obvinenia z plagiátorstva popiera, aj tvrdením, že komisia vo svojom stanovisku ani raz nepoužila výraz plagiát.<ref name=":0" /> Rigoróznu prácu s identickým názvom (''Verejná správa a jej charakteristické črty'') a zhodným, resp. veľmi podobným rozsahom odovzdali v rozpätí troch rokov postupne najmenej tri osoby: * 1999: Emília Shakkour (rodená Ješíková) na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], 72 strán<ref>Emília Shakkour In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Emilia+Shakkour | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-29 | miesto = Bratislava }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>SHAKKOUR, Emília. ''Verejná správa a jej charakteristické črty''. 1999. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súborný online katalóg UK | url = https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo%3A48376 | vydavateľ = Akademická knižnica UK | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-29 | miesto = Bratislava }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * 2000: Andrej Danko na [[Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]], 72 strán<ref>DANKO, Andrej. ''Verejná správa a jej charakteristické črty''. 2000. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katalóg dokumentov | url = http://www.library.sk/arl-umb/sk/vysledky/?limv_AUP=danko+andrej&field=AU&term=danko&qt=facet&src=umb_un_cat-4&limits=Filtrova%C5%A5&op=result | vydavateľ = Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-11 | miesto = Banská Bystrica | url archívu = https://web.archive.org/web/20190607043541/https://www.library.sk/arl-umb/sk/vysledky/?limv_AUP=danko+andrej&field=AU&term=danko&qt=facet&src=umb_un_cat-4&limits=Filtrova%25C5%25A5&op=result | dátum archivácie = 2019-06-07 }}</ref> * 2001: Daniel Pisák na [[Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]], 74 strán<ref>PISÁK, Daniel. ''Verejná správa a jej charakteristické črty''. 2001. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katalóg dokumentov | url = https://www.library.sk/arl-umb/sk/vysledky/?limits=Filtrova%C5%A5&field=AU&limv_AUP=pis%C3%A1k+daniel&term=pis%C3%A1k&qt=facet&src=umb_un_cat-4&op=result | vydavateľ = Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-11 | miesto = Banská Bystrica | url archívu = https://web.archive.org/web/20190212130747/https://www.library.sk/arl-umb/sk/vysledky/?limits=Filtrova%C5%A5&field=AU&limv_AUP=pis%C3%A1k+daniel&term=pis%C3%A1k&qt=facet&src=umb_un_cat-4&op=result | dátum archivácie = 2019-02-12 }}</ref> Aféra vyvolala spoločenskú diskusiu o udeľovaní [[Akademický titul|akademických titulov]] a dodržiavaní [[Akademická integrita|akademickej integrity]] vo vysokoškolskom prostredí na Slovensku. Kauzu Dankovej rigoróznej práce od roku [[2019]] vyšetruje kriminálna polícia v Banskej Bystrici (zatiaľ nikoho neobvinila). Policajný vyšetrovateľ žiadal ministerstvo kultúry o posúdenie, akých prehreškov voči autorskému zákonu sa v rigoróznej práci Danko dopustil. Ministerstvo kultúry (ministerka [[Ľubica Laššáková]]), pod ktoré patrí problematika autorských práv, v decembri 2019 odpísalo policajnému vyšetrovateľovi, že nemôže prácu Danka zhodnotiť, pretože nemá učebnice, z ktorých pri jej tvorbe čerpal.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Benedikovičová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Laššákovej rezort polícii: Dankovu rigorózku sme nemohli posúdiť, nemáme odpísané učebnice|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1752873/lassakovej-rezort-policii-dankovu-rigorozku-sme-nemohli-posudit-nemame-odpisane-ucebnice/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-02-14|dátum prístupu=2020-02-15}}</ref> Prípadom sa vo februári 2020 zaoberal Odbor kriminálnej polície krajského riaditeľstva v Banskej Bystrici, pričom vypovedať bol aj Danko. Oponentom práce bol podľa Denníka N [[Silvio Boleček]], terajší sudca Okresného súdu v Brezne. Skúšobnú komisiu pre rigoróznu skúšku tvorili predseda [[Ján Reken]] a členovia [[Pavol Zoch (Skúšobná komisia)|Pavol Zloch]] a [[Zoltán Valentovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Polícia vyšetruje Dankovu rigorózku | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1740217/policia-vysetruje-dankovu-rigorozku/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-03 | dátum prístupu = 2020-04-29}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Dankov oponent o rigorózke: Bolo mi povedané – robte to, čo sme vám prikázali | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1738569/dankov-oponent-o-rigorozke-bolo-mi-povedane-robte-to-co-sme-vam-prikazali/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-03 | dátum prístupu = 2020-04-29}}</ref> === Snaha o reguláciu digitálnych médií === Na jeseň [[2018]] oznámil Danko zámer prijať zákon o digitálnych médiách. „Hlásim sa k tomu, že si médiá v digitálnom priestore nemôžu písať, čo chcú.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Struhárik|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=MediaBrífing: Danko ide regulovať internet. To bude teátro a deštruizmus|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1274966/mediabrifing-danko-ide-regulovat-internet-to-bude-teatro-a-destruizmus/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-26|dátum prístupu=2020-02-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Šéf parlamentu: Digitálne médiá si nebudú písať, čo chcú|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/135714/sef-parlamentu-digitalne-media-si-nebudu-pisat-co-chcu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-26|dátum prístupu=2020-02-13}}</ref> TA3 aktuálne informovala, že Ministerstvo kultúry pripraví zákon do jedného roku (v roku [[2019]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TA3|odkaz na autora=|titul=Nový mediálny zákon ma prísť o rok, rezort kultúry sľubuje zmeny|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=|url=https://www.ta3.com/clanok/1127317/novy-medialny-zakon-ma-prist-o-rok-rezort-kultury-slubuje-zmeny.html|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-05|dátum prístupu=2020-02-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20200213164800/https://www.ta3.com/clanok/1127317/novy-medialny-zakon-ma-prist-o-rok-rezort-kultury-slubuje-zmeny.html|dátum archivácie=2020-02-13}}</ref> === Facebooková anketa === Andrej Danko [[21. február]]a [[2020]] verejne oznámil, že bude presadzovať rušenie diaľničných známok, ak to budú chcieť ľudia, a preto na [[Facebook]]u SNS bola spustená anketa, v ktorej sa dalo hlasovať do utorka 25. februára do 10.00 h, za zrušenie diaľničných známok alebo ich zachovanie.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Denník E|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://e.dennikn.sk/1768595/ukazalo-sa-aka-hlupost-je-cely-facebook-hodnoti-danko-anketu-o-dialnicnych-znamkach/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-02-23|dátum prístupu=2020-02-24}}</ref> Po tom, čo už priebežné výsledky nezodpovedali jeho predstavám v nedeľu 23. februára v televíznej relácii [[RTVS]] na túto skutočnosť reagoval nasledovne „''Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook''“.<ref name=":1" /> === Telefonáty so Zsuzsovou === Po tom, čo v januári 2020 viaceré médiá zverejnili nahrávky a prepisy jeho telefonických hovorov s [[Alena Zsuzsová|Alenou Zsuzsovou]], priznal ich pravosť. Zsuzsová je obžalovaná v prípade [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]]. Nahrávky, na ktorých si Danko zrejme v roku [[2016]] dohadoval stretnutie so Zsuzsovou, sa našli v telefóne [[Marian Kočner|Mariana Kočnera]], ktorý je tiež obžalovaný. Danko uviedol, že nevedel, s kým vlastne komunikuje, a doplnil, že s ňou neriešil pracovné ani politické záležitosti. Zopakoval, že sa s ňou nikdy fyzicky nestretol.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Danko priznal telefonáty so Zsuzsovou. Nahrávky označil za kampaň proti SNS|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://www.etrend.sk/ekonomika/danko-priznal-telefonaty-so-zsuzsovou-nahravky-oznacil-za-kampan-proti-sns.html|issn=1336-2674|vydavateľ=TREND Holding|miesto=Bratislava|dátum=2020-01-29|dátum prístupu=2020-02-11}}</ref> (Zvukové záznamy získali novinári z materiálov, ktoré má k dispozícii medzinárodná novinárska organizácia [[Organized Crime and Corruption Reporting Project]] – OCCRP.) Podľa [[Martin Slosiarik|Martina Slosiarika]] stiahol Danko práve svojou komunikáciou so Zsuzsovou (a aférou kapitán) mesiac pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbami 2020]] SNS pod päťpercentnú hranicu preferencií. Sám Danko to označil za frivolné a ospravedlňoval sa tým, že bol v rozvodovom konaní. „Problém SNS je morálny kredit a imidž Andreja Danka,“ hovorí Slosiarik.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Praus|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Za pádom SNS je Dankov imidž, Matovič si berie požičané od Kisku. Čo ukázal prieskum|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22325100/volby-2020-co-ukazal-aktualny-prieskum.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-02-13|dátum prístupu=2020-02-13}}</ref> === Kritika od SNS pred aj po voľbách 2020 === Dva týždne pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbami 2020]] ho bývalý predseda [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Ján Slota]] kritizoval a neodporúčal voliť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Slota|meno=Pavol|autor=|odkaz na autora=|titul=Facebook|url=https://www.facebook.com/pavol.slota.984/videos/111971313718676/|vydavateľ=facebook.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-17|miesto=|jazyk=}}</ref> Po voľbách vyčíta Dankovi volebný prepadák [[Anton Hrnko]]. Kritizuje jeho dlhodobý nezáujem o členskú základňu, opustenie maďarských tém aj to, že nezložil funkciu sám po tom, čo sa strana vo voľbách len tesne prehupla cez tri percentá hlasov. V septembri stranu čaká snem, na ktorom sa bude voliť aj predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Čo sa deje v SNS: Danko cestuje po Slovensku, kritici ho chcú nahradiť málo známym exposlancom|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1985761/co-sa-deje-v-sns-danko-cestuje-po-slovensku-kritici-ho-chcu-nahradit-malo-znamym-exposlancom/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-07-29|dátum prístupu=2020-08-18}}</ref> Andrej Danko na sociálnej sieti oznámil záujem kandidovať a zároveň zber podpisov pre vypísanie referenda za predčasné parlamentné voľby. Informuje o tom aj bývalý predseda KDH [[Alojz Hlina]], ktorý sa chce pýtať na pochybne získané vysokoškolské tituly v politike.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Danko ohlásil, že SNS spustila zber podpisov pre vypísanie referenda za predčasné voľby|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://slovensko.hnonline.sk/2192223-danko-ohlasil-ze-sns-spustila-zber-podpisov-pre-vypisanie-referenda-za-predcasne-volby|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-08-09|dátum prístupu=2020-08-18}}</ref> Opätovné Dankovo zvolenie za predsedu (víťazstvo nad [[Anton Hrnko|Hrnkom]], keď získal 88 zo 126 hlasov) na sneme 11. septembri 2020 v Liptovskom Mikuláši nazval [[Rafael Rafaj]]: „Delegáti spáchali kolektívnu samovraždu.“<ref name=":2" /> === Semafor === Podpredseda parlamentu Andrej Danko prišiel v stredu 17. januára 2024 o vodičský preukaz. Stalo sa tak po šiestich dňoch od dopravnej nehody, pri ktorej poškodil semafor v bratislavskej Dúbravke na križovatke ulíc Saratovská a Repašská.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Danko prišiel o vodičák. Magistrát prezradil, akú sumu od neho bude chcieť za poškodený semafor | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/696277-danko-prisiel-o-vodicak-magistrat-mu-k-tomu-vystavi-fakturu-2500-eur/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-01-17 | dátum prístupu = 2024-01-19 | jazyk = sk-SK}}</ref> Pre JOJ 24 sa vyjadril, že z miesta nehody, ktorá sa stala o 23:21, ušiel. Svoje konanie odôvodnil so slovami ''„… lebo so stĺpom asi neviem spísať udalosť“.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Andrej Danko o nehode: So stĺpom neviem spísať udalosť | url = https://www.noviny.sk/krimi/877774-andrej-danko-mal-v-noci-dopravnu-nehodu-z-miesta-nehody-odisiel | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2024-01-12 | dátum prístupu = 2024-01-19 | jazyk = sk}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Pavlovič | meno = Matej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kapitán : zbierka výrokov | vydanie = 1 | vydavateľ = Artim Omnis | miesto = Žilina | rok = 2018 | url = | isbn = 978-80-8201-022-3}} == Pozri aj == * [[Kauza rigoróznej práce Andreja Danka]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Andrej Danko}} {{Portál|Politika|Politický}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20190525232024/http://sns.sk/wp-content/uploads/2017/04/CV-JUDr.Andrej_Danko.pdf Životopis Andreja Danka na webe SNS] * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=929&CisObdobia=7 Andrej Danko] – poslanecký profil na webe Národnej rady SR * [https://www.teraz.sk/tag/andrej-danko Články týkajúce sa Andreja Danka] na portáli teraz.sk TASR {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Predsedovia slovenských parlamentov}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Danko, Andrej}} [[Kategória:Osobnosti z Revúcej]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici SNS (1990)]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Predsedovia NR SR]] [[Kategória:Podpredsedovia NR SR]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] c1kunw2p4idehrfl031y7lnfzwdwpwf 0 494486 8253064 7687960 2026-07-24T22:15:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253064 wikitext text/x-wiki '''Arabský kôň''' môže byť: *nevhodne resp. staršie: akýkoľvek kôň arabského pôvodu (a výzoru), t. j. vrátane napr. [[berberský kôň|berberského koňa]] *kôň arabskej rasy (t. j. arabský plnokrvník alebo arabský polokrvník alebo angloarab alebo shagya arab alebo arab v zmysle nasledujúceho bodu), pozri [[arabská rasa]] *kôň arabskej rasy inej než arabský plnokrvník, arabský polokrvník, angloarab či shagya arab, pozri [[arab (skupina koní)]] *[[shagya arab]] *[[arabský plnokrvník]] ==Zdroje == *[http://www.vzap.org/index.php?option=com_content&view=article&id=139&Itemid=139] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160415111029/http://www.vzap.org/index.php?option=com_content&view=article&id=139&Itemid=139 |date=2016-04-15 }} *[http://leccos.com/index.php/clanky/kun-domaci] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130731170541/http://leccos.com/index.php/clanky/kun-domaci |date=2013-07-31 }} *[http://www.zeno.org/Pierer-1857/A/Pferd+%5B1%5D] *[http://www.plemena-hz.szm.com/kone.html] *arabský kôň in: [[Encyclopaedia Beliana]] {{rozlišovacia stránka}} 8t6nr2ffpcj2wzfefw3xn706tjgl2ba 0 494547 8253214 8185836 2026-07-25T11:44:43Z KormiSK 91359 8253214 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lakes scheme CZ.png|thumb|Dno [[Kaspické more|Kaspického mora]] (vľavo) leží značne hlboko pod [[hladina mora|hladinou mora]], hladina jazera sa však nachádza 28 metrov pod úrovňou mora, takže sa na rozdiel od [[Bajkal (jazero)|Bajkalu]] (uprostred) a [[Tanganika (jazero)|Tanganiky]] (vpravo) neradí medzi kryptodepresie.]] '''Kryptodepresia''' alebo zriedkavo '''skrytá preliačina''' <ref>kryptodeprese in: Bradnová, H. et al.: ''Encyklopedický slovník'', 1993</ref><ref>V Ottovom slovníku náučnom je český názov uvedený ako "nezjevná depresse"</ref> je v [[geomorfológia|geomorfológii]] časť zemského povrchu, ktorá leží nižšie než {{mnm|0}} a pritom tvorí dno vodnej plochy ([[jazero|jazera]]), ktorej hladina je naopak nad úrovňou hladiny [[Svetový oceán|svetového oceána]]. Ide v podstate o [[preliačina (geomorfológia)|preliačinu]], ktorá je úplne zatopená vodou. Najväčšou kryptodepresiou na Zemi je [[Bajkal (jazero)|Bajkal]], najhlbšie jazero na svete, ležiace v [[priekopová prepadlina|priekopovej prepadline]] (najnižšie položené miesto jeho dna má nadmorskú výšku {{m|−1186.5|m}}, kým jeho hladina leží vo výške {{mnm|455.5}})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://users.ugent.be/~mdbatist/intas/morphometry.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181225085935/http://users.ugent.be/~mdbatist/intas/morphometry.htm | dátum archivácie = 2018-12-25 }}</ref>. Veľké kryptodepresie sa nachádzajú aj vo [[Veľká priekopová prepadlina|Veľkej priekopovej prepadline]] v [[Afrika|Afrike]] (jazerá [[Tanganika (jazero)|Tanganika]] a [[Malawi (jazero)|Malawi]]). Vznik veľkej časti kryptodepresií je často spojený s [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcovou]] činnosťou. Príkladom sú niektoré horské jazerá (v [[Alpy|Alpách]] napr. [[Gardské jazero]] v severnom [[Taliansko|Taliansku]]) a množstvo jazier, ktoré vyformovali svojou činnosťou [[pevninský ľadovec|pevninské ľadovce]] (patria sem napríklad najväčšie európske jazerá – [[Ladožské jazero|Ladožské]], [[Onežské jazero|Onežské]], [[Vänern]], [[Saimaa]], v Ázii napr. [[Tajmýrske jazero]], v Severnej Amerike [[Veľké medvedie jazero]], [[Horné jazero]] a ďalšie). == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Kryptodeprese|9997902}} [[Kategória:Geomorfológia]] kt4d7fna05rze4bm828qat3nc4xzvrg 0 500119 8253098 8029288 2026-07-25T05:30:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253098 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = B.o.B | Obrázok = B.o.B. performing.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = B.o.B. v roku 2010 | Popis umelca = | Rodné meno = Bobby Ray Simmons, Jr. | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1988|11|15}} | Miesto narodenia = [[Winston-Salem]], [[Severná Karolína]], [[USA]]<ref name="AKA 609 interview">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Interview With Bobby Ray a.k.a. B.o.B |url=http://keepittrill.com/media/2009/06/interview-bobby-ray-aka-bob/ |dátum prístupu=2013-10-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100911032935/http://keepittrill.com/media/2009/06/interview-bobby-ray-aka-bob/ |dátum archivácie=2010-09-11 }}</ref> | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Decatur (Georgia)|Decatur]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[USA]] | Pôsobenie = [[Rep (hudba)|Rapper]], [[hudobný producent]], [[spevák-skladateľ]] | Žáner = [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]], [[Pop (hudobný žáner)|Pop]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Cantor|meno=Paul|titul=Candy Shop|edícia=December/January 2011|autor=Dennis S. Page|vydavateľ=XXL|strany=83}}</ref> | Roky pôsobenia = 2002—súčasnosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.complex.com/music/2012/06/the-25-best-rappers-25-and-under/bob | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> | Hrá na nástroje = Vokály, gitara, klavír | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[All City Chess Club]], [[Playboy Tre]], [[T.I.]], [[Jim Jonsin]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Jim Jonsin|Rebel Rock]], [[Grand Hustle Records|Grand Hustle]], [[Atlantic Records]] | Webstránka = {{URL|http://www.bobatl.com}} }} '''Bobby Ray Simmons, Jr.''' (* [[15. november]] [[1988]], [[Winston-Salem]], [[Severná Karolína]], [[USA]]),<ref name="AKA 609 interview" /> viac známy pod svojím umeleckým menom '''B.o.B''', je americký [[hip-hop (hudba)|hip-hopový]] hudobník, spevák, skladateľ a hudobný producent, ktorý žije v meste [[Decatur (Georgia)|Decatur]] v [[Georgia (štát USA)|Georgii]]. V roku 2006 ho objavil Brian Richardson, cez ktorého sa dostal k hudobnému producentovi [[Jim Jonsin|Jimovi Jonsinovi]]. Potom, ako Jonsin počul jeho hudbu, prijal ho do svojho vydavateľstva Rebel Rock Entertainment, ktoré sa neskôr stalo časťou [[Atlantic Records]] a [[Grand Hustle Records]] rappera [[T.I.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.hiphopdx.com/index/interviews/id.1348/title.producers-corner-jim-jonsin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> B.o.B. sa rýchlo dostal do povedomia ľudí, hlavne vďaka komerčnému úspechu jeho debutového singla „[[Nothin' on You]]“, ktorý dosiahol 1. miesto v USA a v Spojenom kráľovstve. Neskôr vydal svoj tretí singel s názvom „[[Airplanes]]“, na ktorom spolupracoval so speváčkou [[Hayley Williams]], a ktorý sa tiež dostal na popredné pozície v rebríčkoch. Jeho debutový album ''[[B.o.B Presents: The Adventures of Bobby Ray]]'' vydal dňa 27. apríla 2010. Album dosiahol 1. miesto v rebríčku [[Billboard 200]] a asociácia [[RIAA]] ho certifikovala [[zlatá platňa|zlatou platňou]]. Koncom roka 2010 sa B.o.B. dostal na 9. miesto v zozname [[MTV's Hottest MCs in the Game|Hottest MC in the Game]] roka 2010 televízie [[Music Television|MTV]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=B.o.B Makes His Hottest MCs in the Game Debut at #9 |url=http://www.mtv.com/news/articles/1650275/20101018/bob_7_.jhtml |dátum prístupu=2013-10-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101021023314/http://www.mtv.com/news/articles/1650275/20101018/bob_7_.jhtml |dátum archivácie=2010-10-21 }}</ref> Dňa 1. mája 2012 vydal svoj druhý štúdiový album ''[[Strange Clouds (album)|Strange Clouds]]'', z ktorého boli vydané single „[[Strange Clouds]]“, „[[So Good]]“, „[[Both of Us]]“ a „[[Out of My Mind]]“. V blízkej budúcnosti chce spoju s rapperom T.I. vydať spoločný album, ktorý bude zahŕňať len [[rock]]ovú hudbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allcitychessclub.net/2013/01/video-bob-speaks-on-man-martian-rock-ep.html|titul=Video: B.o.B Speaks On 'The Man & The Martian' & Rock EP, Announces Hustle Gang Compilation Album|last=|first=|vydavateľ=AllCityChessClub|dátum vydania=9. január 2013|dátum prístupu=2013-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20140402064134/http://www.allcitychessclub.net/2013/01/video-bob-speaks-on-man-martian-rock-ep.html|dátum archivácie=2014-04-02}}</ref> B.o.B. v súčasnosti pracuje na svojom treťom štúdiovom albume ''[[Underground Luxury]]''. ==Diskografia== *''[[B.o.B Presents: The Adventures of Bobby Ray]]'' (2010) *''[[Strange Clouds (album)|Strange Clouds]]'' (2012) *''[[Underground Luxury]]'' (2013) == Referencie == {{reflist}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:B.o.B.}} ==Externé odkazy== *[http://www.bobatl.com Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181111143504/http://www.bobatl.com/ |date=2018-11-11 }} *{{Allmusic|class=artist|id=p926413}} ==Zdroj== {{Preklad|en|B.o.B.|579030001}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Hudobníci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Speváci-skladatelia USA]] [[Kategória:Hudobní producenti USA]] [[Kategória:Rockoví gitaristi USA]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Hiphopoví speváci]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti zo Severnej Karolíny]] bvzpesqzystz789g5kmysdocbwua6w7 2 505079 8252904 8251736 2026-07-24T13:30:11Z Pe3kZA 39673 akt. 8252904 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Hliník-Martovce | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Martovce]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = [[Martovský kanál]], [[Tátoš (kanál)|Tátoš]] | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Hliník</nowiki>, [[Martovce]] | source_elevation = cca 107 | source_lat_d = 47.8478 | source_long_d = 18.0977 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Stará Nitra]], [[Martovce]] | mouth_elevation = cca 108 | mouth_lat_d = 47.8528 | mouth_long_d = 18.1185 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 1,7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-46--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} Kanál '''Hliník-Martovce'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Stará Nitra|Starej Nitry]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 1,7 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | miesto = Bratislava}}</ref>, v [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Martovská mokraď]]<ref name=GP/>, západne od obce [[Martovce]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> Odbočuje z [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]], ktorý prepája so [[Stará Nitra|Starou Nitrou]]. Z lokality Hliník<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> tečie mierne severovýchodným smerom, rovinatým územím s minimálnym spádom. Križuje miestnu cestu z [[Martovce|Martoviec]] do osady Hliník<ref name=Tm/> a bez pobrežného porastu vedie v priamom smere k Martovciam. Ľavostranne prijíma kanál [[Tátoš (kanál)|Tátoš]], na ktorý v priamom smere nadväzuje kanál [[Martovce-Lándor]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.849860,18.111879,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = }}</ref> Vedie k južnému okraju poľnohospodárskeho družstva, kde prijíma významný ľavostranný [[Martovský kanál]].<ref name=UGK/> Onedlho sa vodný tok dostáva k prečerpávacej stanici<ref name=mcz/>, prekonáva pravostrannú hrádzu a na západnom okraji [[Martovce|Martoviec]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Stará Nitra|Starej Nitry]] v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.11866&y=47.85293&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanál Hliník-Martovce preteká iba katastrálnym územím obce [[Martovce]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Martovce&source=osm&id=1015716150&ds=1&x=18.1106249&y=47.8510535&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.11866&y=47.85293&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} <!--[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Martovce]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku/>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> jis68iku6llgfe6wftsj7unp0nnhkbp 8253200 8252904 2026-07-25T11:20:10Z Pe3kZA 39673 akt. 8253200 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Martovce-Lándor | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Martovce]] | municipality1 = [[Komárno]] | municipality2 = [[Hurbanovo]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Hliník</nowiki>, [[Martovce]] | source_elevation = cca 107 | source_lat_d = 47.8495 | source_long_d = 18.1050 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Lándorský kanál]], [[Komárno]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.8256 | mouth_long_d = 18.1202 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-46--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} Kanál '''Martovce-Lándor'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-26 | miesto = Bratislava}}</ref>, v [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Martovská mokraď]]<ref name=GP/>, západne od obce [[Martovce]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> Začína na križovaní kanála [[Hliník-Martovce]] v lokalite Hliník, kde nadväzuje na kanál [[Tátoš (kanál)|Tátoš]], pritekajúci zo severu. Je tak prakticky jeho pokračovaním, no už pod novým názvom. Lemovaný pobrežnou vegetáciou tečie oblasťou Horné<ref name=mcz/>, oblúkom sa stáčajúc na východ, rovinatou oblasťou s minimálnym prevýšením. V oblasti Za dedinou prijíma menší ľavostranný prítok, stáča sa na juh do lokality Husie, kde sa esovito stáča najskôr na severovýchod a následne opäť na juh cez Podblatie.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.847763,18.112023,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = }}</ref> V oblasti Ostrov<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> priberá významnejší pravostranný prítok a mokraďou pokračuje južným smerom okolo lokality Gamota. Mierne sa stáča juhozápadným smerom a v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> sa ľavostranne vlieva do [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]]<ref name=Tm/>, ktorý ústí do [[Stará Nitra|Starej Nitry]] v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.12037&y=47.82555&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanál Martovce-Lándor preteká katastrálnym územím obce [[Martovce]], územím mesta [[Hurbanovo]] a [[Komárno]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kom%C3%A1rno&source=osm&id=1015716152&ds=1&x=18.1177736&y=47.8369373&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.12037&y=47.82555&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} <!--[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Martovce]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku/>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> ekr3lusxc53mkyfh19pasd0myd34q17 0 514949 8253196 8155799 2026-07-25T11:16:39Z ~2026-41498-47 301166 Doplnenie chybajuceho nevojenskeho generala 8253196 wikitext text/x-wiki Zoznam slovenských nevojenských [[generál|generálov]] obsahuje mená nevojenských osobností - slovenských generálov, ktorí boli menovaní do generálskej hodnosti počnúc obdobím od 1. januára 1993.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.minv.sk/?hodnosti_v_PZ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = | jazyk = }}</ref> == Rok vymenovania 1994 == * Generál prof. JUDr. [[Jaroslav Ivor]], DrSc. ([[Policajný zbor]])<ref name=paneurouni>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prof. JUDr. gen. JAROSLAV IVOR, DrSc. (Slovenská republika) | url = http://www.paneurouni.com/sk/pevs/ludia-pevs/jaroslav-ivor.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2014 | vydavateľ = [[Paneurópska vysoká škola]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140504191006/http://www.paneurouni.com/sk/pevs/ludia-pevs/jaroslav-ivor.html | dátum archivácie = 2014-05-04 }}</ref> * Generál Ing. [[Ladislav Pittner]], Csc. * Generál [[Štefan Lastovka]] (Prezident Policajného zboru SR) == Rok vymenovania 2001 == * Generál JUDr. [[Ján Pipta]] * Generál JUDr. [[Anton Rázga]] == Rok vymenovania 2005 == * Generál JUDr. [[Ján Packa (policajný funkcionár)|Ján Packa]] (vo funkcii riaditeľa [[Úrad ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky|Úradu ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky]])<ref name=mocenok>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = generál JUDr. Ján Packa | url = http://www.mocenok.sk/cms/clanok/984/general-judr-jan-packa/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2014 | vydavateľ = obec [[Močenok]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140504191402/http://www.mocenok.sk/cms/clanok/984/general-judr-jan-packa/ | dátum archivácie = 2014-05-04 }}</ref> == Rok vymenovania 2008 == * Generál Mgr. [[Stanislav Jankovič]] * Generál prof. JUDr. [[Jozef Kuril]], CSc. * Generál PaedDr. [[Tibor Gašpar]] * Generál h.c.r. JUDr. [[Eleonóra Kročianová]] <ref name=prezident>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = | titul = Vymenovanie a povýšenie generálov | url = http://www.prezident.sk/?vymenovanie-a-povysenie-generalov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2014| vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = | jazyk = }}</ref> == Rok vymenovania 2014 == * Generál JUDr. [[Alexander Nejedlý]], (prezident [[Hasičský a záchranný zbor|Hasičského a záchranného zboru]])<ref name=hasicksygeneral>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = SITA | odkaz na autora = | titul = Prezident vymenoval prvého generála u hasičov | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/316449-prezident-vymenoval-prveho-generala-u-hasicov/ | dátum vydania = 02.05.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=vymenovanienejedly>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = | titul = Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval generála Hasičského a záchranného zboru SR | url = http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=19119 | dátum vydania = 02.05.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2014| vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = | jazyk = }}</ref> == Rok vymenovania 2015 == 26. novembra prezident [[Andrej Kiska]] vymenoval ďalších generálov<ref name=vymenovanie1115>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = | titul = Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | dátum vydania = 27.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.11.2015| vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = | jazyk = }}</ref>: * Generál JUDr. [[Ľubomír Ábel]], viceprezident [[Policajný zbor|Policajného zboru]] * Generál JUDr. [[Milan Lučanský]], 1. viceprezident [[Policajný zbor|Policajného zboru]] * Generál JUDr. [[Ivan Ševčík]], generálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra SR]] == Rok vymenovania 2016 == 30. júna prezident [[Peter Pellegrini|Andrej Kiska]] vymenoval ďalšieho nového generála: * Generál PhDr. Jozef Turčák, generálny riaditeľ Sekcie colných úradov Finančného riaditeľstva SR == Rok vymenovania 2019 == 28. mája 2019 prezident [[Andrej Kiska]] vymenoval dvoch policajných generálov<ref name="prezident-vymenoval-a-povysil-generalov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident vymenoval a povýšil generálov | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-ozbrojenych-sil-a-policajneho-zboru/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2019-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>: * Generál [[Jana Maškarová]] * Generál [[Róbert Bozalka]] == Rok vymenovania 2025 == 25. apríl prezident [[Peter Pellegrini]] vymenoval troch nových generálov<ref name="sme-prezident-vymenoval-troch-generalov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Prezident vymenoval troch generálov, medzi nimi aj Zuriana | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23482427/prezident-vymenoval-troch-generalov-medzi-nimi-aj-zuriana.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-04-25 | dátum prístupu = 2025-05-08 }}</ref>: * [[Branislav Zurian]], riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru * [[Ľubomír Klištinec]], riaditeľ [[Zbor väzenskej a justičnej stráže|Zboru väzenskej a justičnej stráže]] * Michal Sedliak, štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenské zoznamy|Generáli]] [[Kategória:Slovenskí generáli| ]] n5ovyh6hlgeohfaala4bwuzy1o3uo4n 8253199 8253196 2026-07-25T11:18:52Z ~2026-41498-47 301166 /* Rok vymenovania 2016 */ 8253199 wikitext text/x-wiki Zoznam slovenských nevojenských [[generál|generálov]] obsahuje mená nevojenských osobností - slovenských generálov, ktorí boli menovaní do generálskej hodnosti počnúc obdobím od 1. januára 1993.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.minv.sk/?hodnosti_v_PZ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = | jazyk = }}</ref> == Rok vymenovania 1994 == * Generál prof. JUDr. [[Jaroslav Ivor]], DrSc. ([[Policajný zbor]])<ref name=paneurouni>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prof. JUDr. gen. JAROSLAV IVOR, DrSc. (Slovenská republika) | url = http://www.paneurouni.com/sk/pevs/ludia-pevs/jaroslav-ivor.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2014 | vydavateľ = [[Paneurópska vysoká škola]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140504191006/http://www.paneurouni.com/sk/pevs/ludia-pevs/jaroslav-ivor.html | dátum archivácie = 2014-05-04 }}</ref> * Generál Ing. [[Ladislav Pittner]], Csc. * Generál [[Štefan Lastovka]] (Prezident Policajného zboru SR) == Rok vymenovania 2001 == * Generál JUDr. [[Ján Pipta]] * Generál JUDr. [[Anton Rázga]] == Rok vymenovania 2005 == * Generál JUDr. [[Ján Packa (policajný funkcionár)|Ján Packa]] (vo funkcii riaditeľa [[Úrad ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky|Úradu ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky]])<ref name=mocenok>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = generál JUDr. Ján Packa | url = http://www.mocenok.sk/cms/clanok/984/general-judr-jan-packa/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2014 | vydavateľ = obec [[Močenok]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140504191402/http://www.mocenok.sk/cms/clanok/984/general-judr-jan-packa/ | dátum archivácie = 2014-05-04 }}</ref> == Rok vymenovania 2008 == * Generál Mgr. [[Stanislav Jankovič]] * Generál prof. JUDr. [[Jozef Kuril]], CSc. * Generál PaedDr. [[Tibor Gašpar]] * Generál h.c.r. JUDr. [[Eleonóra Kročianová]] <ref name=prezident>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = | titul = Vymenovanie a povýšenie generálov | url = http://www.prezident.sk/?vymenovanie-a-povysenie-generalov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2014| vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = | jazyk = }}</ref> == Rok vymenovania 2014 == * Generál JUDr. [[Alexander Nejedlý]], (prezident [[Hasičský a záchranný zbor|Hasičského a záchranného zboru]])<ref name=hasicksygeneral>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = SITA | odkaz na autora = | titul = Prezident vymenoval prvého generála u hasičov | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/316449-prezident-vymenoval-prveho-generala-u-hasicov/ | dátum vydania = 02.05.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=vymenovanienejedly>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = | titul = Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval generála Hasičského a záchranného zboru SR | url = http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=19119 | dátum vydania = 02.05.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2014| vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = | jazyk = }}</ref> == Rok vymenovania 2015 == 26. novembra prezident [[Andrej Kiska]] vymenoval ďalších generálov<ref name=vymenovanie1115>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = | titul = Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | dátum vydania = 27.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.11.2015| vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = | jazyk = }}</ref>: * Generál JUDr. [[Ľubomír Ábel]], viceprezident [[Policajný zbor|Policajného zboru]] * Generál JUDr. [[Milan Lučanský]], 1. viceprezident [[Policajný zbor|Policajného zboru]] * Generál JUDr. [[Ivan Ševčík]], generálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra SR]] == Rok vymenovania 2016 == 30. júna prezident [[Andrej Kiska]] vymenoval ďalšieho nového generála: * Generál PhDr. Jozef Turčák, generálny riaditeľ Sekcie colných úradov Finančného riaditeľstva SR == Rok vymenovania 2019 == 28. mája 2019 prezident [[Andrej Kiska]] vymenoval dvoch policajných generálov<ref name="prezident-vymenoval-a-povysil-generalov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident vymenoval a povýšil generálov | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-ozbrojenych-sil-a-policajneho-zboru/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2019-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>: * Generál [[Jana Maškarová]] * Generál [[Róbert Bozalka]] == Rok vymenovania 2025 == 25. apríl prezident [[Peter Pellegrini]] vymenoval troch nových generálov<ref name="sme-prezident-vymenoval-troch-generalov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Prezident vymenoval troch generálov, medzi nimi aj Zuriana | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23482427/prezident-vymenoval-troch-generalov-medzi-nimi-aj-zuriana.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-04-25 | dátum prístupu = 2025-05-08 }}</ref>: * [[Branislav Zurian]], riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru * [[Ľubomír Klištinec]], riaditeľ [[Zbor väzenskej a justičnej stráže|Zboru väzenskej a justičnej stráže]] * Michal Sedliak, štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenské zoznamy|Generáli]] [[Kategória:Slovenskí generáli| ]] p98iul5trvcnf2ybvfj3px484vajzbi 8253205 8253199 2026-07-25T11:29:25Z Scholastikos 174170 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-41498-47|~2026-41498-47]] ([[User_talk:~2026-41498-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8155799 wikitext text/x-wiki Zoznam slovenských nevojenských [[generál|generálov]] obsahuje mená nevojenských osobností - slovenských generálov, ktorí boli menovaní do generálskej hodnosti počnúc obdobím od 1. januára 1993.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.minv.sk/?hodnosti_v_PZ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = | jazyk = }}</ref> == Rok vymenovania 1994 == * Generál prof. JUDr. [[Jaroslav Ivor]], DrSc. ([[Policajný zbor]])<ref name=paneurouni>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prof. JUDr. gen. JAROSLAV IVOR, DrSc. (Slovenská republika) | url = http://www.paneurouni.com/sk/pevs/ludia-pevs/jaroslav-ivor.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2014 | vydavateľ = [[Paneurópska vysoká škola]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140504191006/http://www.paneurouni.com/sk/pevs/ludia-pevs/jaroslav-ivor.html | dátum archivácie = 2014-05-04 }}</ref> * Generál Ing. [[Ladislav Pittner]], Csc. * Generál [[Štefan Lastovka]] (Prezident Policajného zboru SR) == Rok vymenovania 2001 == * Generál JUDr. [[Ján Pipta]] * Generál JUDr. [[Anton Rázga]] == Rok vymenovania 2005 == * Generál JUDr. [[Ján Packa (policajný funkcionár)|Ján Packa]] (vo funkcii riaditeľa [[Úrad ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky|Úradu ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky]])<ref name=mocenok>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = generál JUDr. Ján Packa | url = http://www.mocenok.sk/cms/clanok/984/general-judr-jan-packa/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2014 | vydavateľ = obec [[Močenok]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140504191402/http://www.mocenok.sk/cms/clanok/984/general-judr-jan-packa/ | dátum archivácie = 2014-05-04 }}</ref> == Rok vymenovania 2008 == * Generál Mgr. [[Stanislav Jankovič]] * Generál prof. JUDr. [[Jozef Kuril]], CSc. * Generál PaedDr. [[Tibor Gašpar]] * Generál h.c.r. JUDr. [[Eleonóra Kročianová]] <ref name=prezident>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = | titul = Vymenovanie a povýšenie generálov | url = http://www.prezident.sk/?vymenovanie-a-povysenie-generalov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.05.2014| vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = | jazyk = }}</ref> == Rok vymenovania 2014 == * Generál JUDr. [[Alexander Nejedlý]], (prezident [[Hasičský a záchranný zbor|Hasičského a záchranného zboru]])<ref name=hasicksygeneral>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = SITA | odkaz na autora = | titul = Prezident vymenoval prvého generála u hasičov | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/316449-prezident-vymenoval-prveho-generala-u-hasicov/ | dátum vydania = 02.05.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2014| vydavateľ = Perex | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=vymenovanienejedly>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = | titul = Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval generála Hasičského a záchranného zboru SR | url = http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=19119 | dátum vydania = 02.05.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.05.2014| vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = | jazyk = }}</ref> == Rok vymenovania 2015 == 26. novembra prezident [[Andrej Kiska]] vymenoval ďalších generálov<ref name=vymenovanie1115>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = | titul = Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | dátum vydania = 27.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.11.2015| vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = | jazyk = }}</ref>: * Generál JUDr. [[Ľubomír Ábel]], viceprezident [[Policajný zbor|Policajného zboru]] * Generál JUDr. [[Milan Lučanský]], 1. viceprezident [[Policajný zbor|Policajného zboru]] * Generál JUDr. [[Ivan Ševčík]], generálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra SR]] == Rok vymenovania 2016 == 19. apríla prezident [[Andrej Kiska]] vymenoval ďalších generálov<ref name=povysenie0416>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = P. Gajdoš: Generálska hviezda nie je v ozbrojených silách samozrejmosťou, je to ocenenie dlhoročnej práce | url = http://www.mosr.sk/36902-sk/p-gajdos-generalska-hviezda-nie-je-v-ozbrojenych-silach-samozrejmostou-je-to-ocenenie-dlhorocnej-prace// | dátum vydania = 2016-04-19 | dátum prístupu = 2016-04-24 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | url archívu = https://web.archive.org/web/20160424125558/http://www.mosr.sk/36902-sk/p-gajdos-generalska-hviezda-nie-je-v-ozbrojenych-silach-samozrejmostou-je-to-ocenenie-dlhorocnej-prace/ | dátum archivácie = 2016-04-24 }}</ref>: * Generál JUDr. [[Csaba Faragó]] * Generál JUDr. [[Vladimír Šramek]] * Generál JUDr. [[Marián Slobodník]] * Generál JUDr. [[Juraj Bukuš]] == Rok vymenovania 2019 == 28. mája 2019 prezident [[Andrej Kiska]] vymenoval dvoch policajných generálov<ref name="prezident-vymenoval-a-povysil-generalov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident vymenoval a povýšil generálov | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-ozbrojenych-sil-a-policajneho-zboru/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = 2019-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>: * Generál [[Jana Maškarová]] * Generál [[Róbert Bozalka]] == Rok vymenovania 2025 == 25. apríl prezident [[Peter Pellegrini]] vymenoval troch nových generálov<ref name="sme-prezident-vymenoval-troch-generalov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Prezident vymenoval troch generálov, medzi nimi aj Zuriana | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23482427/prezident-vymenoval-troch-generalov-medzi-nimi-aj-zuriana.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-04-25 | dátum prístupu = 2025-05-08 }}</ref>: * [[Branislav Zurian]], riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru * [[Ľubomír Klištinec]], riaditeľ [[Zbor väzenskej a justičnej stráže|Zboru väzenskej a justičnej stráže]] * Michal Sedliak, štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenské zoznamy|Generáli]] [[Kategória:Slovenskí generáli| ]] p2ehwwaf6d9n03r7l06xt7hsudwjyhc 0 515970 8253125 6823451 2026-07-25T09:00:09Z Scholastikos 174170 + na zmazanie 8253125 wikitext text/x-wiki {{Na zmazanie|bez zdroja}} {{bez zdroja}} '''Uponor''' je globálna spoločnosť so sídlom vo [[Fínsko|Fínsku]], ktorá pôsobí hlavne v Európe a v Severnej Amerike. Pôsobí v 30 krajinách. Zamestnáva približne 4100 zamestnancov. Akcie Uponor Corporation sú kótované na burze OMX Helsinki Ltd., Fínsko. Uponor Corporation má sídlo v meste [[Vantaa]]. == Business == Uponor ponúka tri základné produktové rady: *Systémy plošného vykurovania a chladenia *Rozvody vody a vykurovania *Systémy pre infraštruktúru Hlavnými obchodnými partnermi a zákazníkmi sú profesionáli v oblasti stavebníctva a priemyslu – projektanti, inštalatéri, vlastníci nehnuteľností, developeri, bytové spoločenstvá a architekti. [[Kategória:Podniky vo Fínsku]] ggsevy23ogvyjzschf04tqvnbtxssje 10 516394 8253121 8070835 2026-07-25T08:53:06Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2026/27 8253121 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku | nadpis = [[Niké liga|Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] | skupina1 = Kluby v sezóne 2026/27 | zoznam1 = [[AS Trenčín]] • [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] • [[FC Košice]] • [[FC Spartak Trnava]] • [[FK Železiarne Podbrezová]] • [[KFC Komárno]] • [[MFK Dukla Banská Bystrica]] • [[MFK Ružomberok]] • [[MFK Skalica]] • [[MFK Zemplín Michalovce]] • [[MŠK Žilina]] • [[ŠK Slovan Bratislava]] | skupina2 = Sezóny | zoznam2 = :[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]] :[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] :[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] :[[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] :[[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] :[[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] :[[Mars superliga 1999/2000|1999/00]] :[[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] :[[Mars superliga 2001/2002|2001/02]] :[[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] :[[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]] :[[Corgoň liga 2004/2005|2004/05]] :[[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] :[[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] :[[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] :[[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] :[[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] :[[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]] :[[Corgoň liga 2011/2012|2011/12]] :[[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]] :[[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]] :[[Fortuna liga 2014/2015|2014/15]] :[[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]] :[[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]] :[[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] :[[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|2018/19]] :[[Fortuna liga 2019/2020|2019/20]] :[[Fortuna liga 2020/2021|2020/21]] :[[Fortuna liga 2021/2022|2021/22]] :[[Fortuna liga 2022/2023|2022/23]] :[[Niké liga 2023/2024|2023/24]] :[[Niké liga 2024/2025|2024/25]] :[[Niké liga 2025/2026|2025/26]] :[[Niké liga 2026/2027|2026/27]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny futbalových líg|Slovensko]] [[Kategória:Športové navigačné šablóny Slovenska|Futbal]] </noinclude> fuzwnrxf3auqn6e18b98xqz4e2zo983 10 517670 8253128 8143524 2026-07-25T09:10:06Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2026/27 8253128 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku | nadpis = [[2. slovenská futbalová liga|Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] | skupina1 = Kluby v sezóne 2026/27 | zoznam1 = [[FC Petržalka]] • [[FC Slovan Galanta]] • [[FC ŠTK 1914 Šamorín]] • [[FC Tatran Prešov]] • [[FC ViOn Zlaté Moravce]] • [[FK Humenné]] • [[FK Inter Bratislava]] • [[FK Pohronie]] • [[MFK Bytča]] • [[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] • [[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]] • [[FK MŠK Považská Bystrica|MFK Považská Bystrica]] • [[MŠK Žilina|MŠK Žilina B]] • [[OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom]] • [[OFK Malženice]] • [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava B]] | skupina2 = Sezóny | zoznam2 = :[[2. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]] :[[2. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] :[[2. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] :[[2. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] :[[2. slovenská futbalová liga 1997/1998|1997/98]] :[[2. slovenská futbalová liga 1998/1999|1998/99]] :[[2. slovenská futbalová liga 1999/2000|1999/00]] :[[2. slovenská futbalová liga 2000/2001|2000/01]] :[[2. slovenská futbalová liga 2001/2002|2001/02]] :[[2. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] :[[2. slovenská futbalová liga 2003/2004|2003/04]] :[[2. slovenská futbalová liga 2004/2005|2004/05]] :[[2. slovenská futbalová liga 2005/2006|2005/06]] :[[1. slovenská futbalová liga 2006/2007|2006/07]] :[[1. slovenská futbalová liga 2007/2008|2007/08]] :[[1. slovenská futbalová liga 2008/2009|2008/09]] :[[1. slovenská futbalová liga 2009/2010|2009/10]] :[[1. slovenská futbalová liga 2010/2011|2010/11]] :[[2. slovenská futbalová liga 2011/2012|2011/12]] :[[2. slovenská futbalová liga 2012/2013|2012/13]] :[[2. slovenská futbalová liga 2013/2014|2013/14]] :[[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]] :[[DOXXbet liga 2015/2016|2015/16]] :[[2. slovenská futbalová liga 2016/2017|2016/17]] :[[2. slovenská futbalová liga 2017/2018|2017/18]] :[[2. slovenská futbalová liga 2018/2019|2018/19]] :[[2. slovenská futbalová liga 2019/2020|2019/20]] :[[2. slovenská futbalová liga 2020/2021|2020/21]] :[[2. slovenská futbalová liga 2021/2022|2021/22]] :[[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/23]] :[[2. slovenská futbalová liga 2023/2024|2023/24]] :[[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|2024/25]] :[[2. slovenská futbalová liga 2025/2026|2025/26]] :[[2. slovenská futbalová liga 2026/2027|2026/27]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny futbalových líg|Slovensko]] [[Kategória:Športové navigačné šablóny Slovenska|Futbal]] </noinclude> 8ef3bbjfycmu9ziuu6jeeon7injxa8v 0 518169 8252893 8195059 2026-07-24T12:49:59Z RobertThomasBakker1945 268119 /* Bibliografia */ Doplnění titulu 8252893 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Vladimír Socha | Rodné meno = | Portrét = Vladimir Socha 2015.jpg | Popis osoby = český spisovateľ a popularizátor vedy | Dátum narodenia = {{dnv|1982|1|1}} | Miesto narodenia = [[Hradec Králové]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = česká | Zamestnanie = Lektor, pedagóg, spisovateľ | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = http://dinosaurusblog.com | Poznámky = |Portál1 = Vedy o Zemi }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Vladimír Socha''' (* [[1. január]] [[1982]], [[Hradec Králové]]) je [[Česko|český]] [[spisovateľ]] a popularizátor vedy. Zaujíma sa najmä o [[paleontológia|paleontológiu]] a [[dinosaury]]. Napísal zatiaľ pätnásť kníh a množstvo článkov v rôznych časopisoch. Pravidelne tiež prednáša a vystupuje v rozhlasových programoch.<ref>https://www.kultura21.cz/rozhovory/23588-vladimir-socha-rozhovor</ref><ref>https://dennikn.sk/5240203/tyranosaurus-sa-uz-nebude-dat-naklonovat-ale-moze-vzniknut-dinokurca-hovori-odbornik-na-dinosaury/</ref> Je absolventom [[Univerzita Hradec Králové|Univerzity v Hradci Králové]] a Palackého univerzity v [[Olomouc]]i. Roku [[2026]] byl online publikován [[podcast]] s Vladimírem Sochou na slovenské platformě ''Troshcast'', a to o druhu ''[[Tyrannosaurus]] rex''.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=ZUeqhc3In9w Video s rozhovorem na webu ''YouTube'' (25. 1. 2026)]</ref> == Bibliografia == * ''[[Úžasný svět dinosaurů]]'', nakl. Triton, [[2009]] * ''[[Encyklopedie dinosaurů ve světle nejnovějších objevů]]'', nakl. [[Libri]], [[2010]] * ''[[Dinosauři od Pekelného potoka]]'', nakl. Motto, 2010 * ''[[Po stopách dinosaurů]]'', nakl. Triton, [[2011]] * ''Úžasný svět dinosaurů (2. vydání)'', nakl. Triton, [[2012]] * ''Podivuhodní draci'' (brožúrka), nakl. Triton, [[2013]] * ''[[Objevy pod vrstvami času]]'', nakl. Computer Press, [[2014]] * ''Pravěk v českých zemích'' (brožúrka), nakl. Triton, [[2015]] * ''Pravěcí vládci oblohy'' (brožúrka), nakl. Triton, 2015 * ''[[Neznámí dinosauři]]'', nakl. [[Mladá fronta]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://img.mf.cz/file-public/307/4-web_edicni_plan_jaro_leto_2015.pdf |dátum prístupu=2015-02-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150205131745/http://img.mf.cz/file-public/307/4-web_edicni_plan_jaro_leto_2015.pdf |dátum archivácie=2015-02-05 }}</ref>, 2015 * ''[[Poslední dny dinosaurů]]'', [[Radioservis]], [[2016]] * ''Dinosauří rekordmani'' (brožúrka), nakl. Triton, 2016 * ''[[Dinosauři v Čechách]]'', nakl. Vyšehrad, [[2017]] * ''Výlet do vesmíru'', nakl. Triton, 2017 * ''[[Velké vymírání na konci křídy]]'', nakl. Pavel Mervart, 2017 * ''[[Poslední den druhohor]]'', nakl. Vyšehrad, [[2018]] * ''[[Nová cesta do pravěku]]'', nakl. CPress, [[2019]] * ''[[Legenda jménem Tyrannosaurus rex]]'', nakl. Pavel Mervart, 2019 * ''Dinosauři'' (poznavacie kartičky), nakl. Bylo nebylo, 2019 * ''Monstra pravěkých moří'' (brožúrka), nakl. Triton, 2019 * ''[[Pravěcí vládci Evropy]]'', nakl. Kazda, [[2020]]<ref>https://www.knihykazda.cz/praveci-vladci-evropy/</ref> * ''[[Dinosauři - rekordy a zajímavosti]]'', nakl. Kazda, [[2021]]<ref>https://www.databazeknih.cz/knihy/dinosauri-rekordy-a-zajimavosti-479030</ref> * ''[[Největší dinosauří záhady]]'', nakl. Euromedia Group (Universum), [[2022]]<ref>https://www.databazeknih.cz/knihy/nejvetsi-dinosauri-zahady-494121</ref> * ''Dinosauři (Získejte přehled o nových objevech z období druhohor)'', nakl. [[Czech News Center]], 2022 (spoluautorstvo a odborná korektura) * ''Obři pravěku'' (brožúrka), nakl. Triton, [[2023]] * ''Velká kniha Sluneční Soustava'', nakl. Extra Publishing, 2023 (spoluautorstvo) * ''Tajemné Železné hory'', nakl. Knihy s úsměvem, [[2024]] (úvodná kapitola ''Pravěká moře Východních Čech'') * ''Dinosauří mláďata'' (brožúrka), nakl. Triton, 2024 * ''Průvodce světem dinosaurů'' (audiokniha), [[Supraphon]], 2024<ref>https://www.supraphonline.cz/album/843554-socha-pruvodce-svetem-dinosauru-aneb-nova-cesta-do-praveku/flac?trackId=7278631</ref> * ''Návrat dinosaurů'', nakl. Grada, [[2025]]<ref>https://www.databazeknih.cz/knihy/navrat-dinosauru-200-let-objevovani-ztraceneho-sveta-559633</ref><ref>https://www.cbdb.cz/kniha-537718-navrat-dinosauru</ref> * ''Fascinující dinosauři'', nakl. Dobrovský, 2025<ref>https://www.databazeknih.cz/knihy/fascinujici-dinosauri-577344</ref> * ''Bylo nebylo v druhohorách'', nakl. Pikola (Knihy Dobrovský), [[2026]]<ref>https://www.knihydobrovsky.cz/kniha/bylo-nebylo-v-druhohorach-803201086</ref> == Galéria == <gallery> MOR U nejvetsi lebky T. rexe (MOR 008).jpg|Pri fosílii druhu ''[[Tyrannosaurus]] rex'' (MOR 008) v [[Museum of the Rockies]], 2009 U kostry karnotaura.jpg|Pri replike kostry druhu ''[[Carnotaurus]] sastrei'', Chlupáčovo muzeum historie Země ([[Praha]]) Vladimír Socha.jpg|Vladimír Socha ([[2020]]) </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy a zdroj == * [http://dinosaurusblog.com Osobný web V. Sochu] * [http://www.databazeknih.cz/autori/vladimir-socha-6559 Profil na ''Databáze knih''] * [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/exkluzivne-na-ct24/osobnosti-na-ct24/165272-dinosauri-odsunuli-vyvoj-cloveka-o-miliony-let-rika-vladimir-socha/ Rozhovor pre ČT] * [http://www.youtube.com/watch?v=u84USa6Posg Prednáška V. Sochu v Brne (27. 10. 2016)] - youtube.com * [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1096902795-studio-6/217411010100329/obsah/533659-vedci-objevili-nejvetsi-stopu-dinosaura Rozhovor pre ''ČT24'' (29. 3. 2017)] * [https://www.youtube.com/@vladimirsocha1824 ''YouTube'' kanál V. Sochu] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Socha, Vladimír}} [[Kategória:Osobnosti z Hradca Králové]] [[Kategória:Českí paleontológovia]] [[Kategória:Českí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Wikipediáni]] [[Kategória:Českí popularizátori vedy]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Hradec Králové]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Palackého v Olomouci]] 53ofel096v6kiyl9vh3ejfap93lgnq8 0 518547 8252865 8075382 2026-07-24T12:10:31Z IroningBead777 300837 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|1|0 */ 8252865 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film| Poster=Leon_the_Professional.png| Farba=#FFDEAD| Názov=Leon| Originál=Léon: The Professional| Žáner=dráma / akčný| Krajina=Spojené štáty| Rok=[[1994]]| Dĺžka=110| Jazyk=[[angličtina|anglický]]| Rozpočet=16 mil. $| Zárobok=46,1 mil. $| Spoločnosť=[[Gaumont Film Company]]| Réžia=[[Luc Besson]]| Scenár=Luc Besson| Produkcia=Patrice Ledoux| Hudba=[[Éric Serra]]| Kamera=Thierry Arbogast| Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Obsadenie= [[Jean Reno]] ako Leone "Léon" Montana<br /> [[Gary Oldman]] ako Norman Stansfield<br /> [[Natalie Portman]] ako Mathilda Lando<br /> [[Harry Dean Stanton]] ako Brett<br /> [[Danny Aiello]] ako Tony |imdb_id =0110413 |csfd_id =773 }} '''''Leon''''' ({{vjz|fra|''Léon''}}; {{vjz|eng|''Léon: The Professional''}}) je psychologicko-akčná dráma o vzťahu samotárskeho nájomného zabijaka a problematickej [[adolescent]]ky. Film je podľa kritikov a recenzií spolu s ''[[Magická hlbočina|Magickou hlbočinou]]'' alebo ''[[Brutálna Nikita (film)|Brutálnou Nikitou]]'' jedným z vrcholných diel režiséra [[Luc Besson|Luca Bessona]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jenny | meno = Urs | odkaz na autora = | titul = Rübezahl als Terminator | vydavateľ = Der Spiegel | miesto = | rok = 1995 | isbn = ID9158220 | strany = 159 – 161 | počet strán = | url = | jazyk = nemecky }}</ref><ref name="rotten"/> a znamená aj objav talentu mladej [[Natalie Portman]]. == Zápletka == Otec 12-ročnej Mathildy (Natalie Portman) je zapletený do obchodu s [[Droga (omamná látka)|drogami]]. Spôsobí tragédiu a celá rodina, okrem Mathildy, umiera. Jej sa šťastnou náhodou podarí ukryť u mlčanlivého a samotárskeho suseda ([[Jean Reno]]). Dočasné útočisko sa mení na romantický vzťah a neskôr aj útek na život a na smrť. == Dej == {{spoiler}} Film začína v Tonyho obchode ''Supreme Macaroni Company'' objednávkou varovania pre ''Tlsťocha'', ktorý kazí kšeft inému drogovému bossovi. Tým, ktorý má toto varovanie doručiť, je nájomný zabijak, známy ako Léon. Nasledujúce scény filmu dokazujú, že je v tejto oblasti špičkovým profesionálom a zadanú úlohu vykoná bezchybne. Medzitým otec malej Mathildy, sused Léona, dostane iné varovanie od svojho zamestnávateľa – skorumpovaného a drogovo závislého agenta z protidrogového oddelenia (DEA), Normana Stansfielda ([[Gary Oldman]]), ktorý u neho prechováva [[kokaín]] a zistí, že z neho chýba. Nasledujúci deň napoludnie vyprší ultimátum, ktoré Norman Mathildinmu otcovi uložil, a ide si pre chýbajúce drogy. V drogovom opojení vyvraždí celú rodinu, iba Mathildu zachraňuje to, že bola v tom čase mimo bytu na nákupe. Vracia sa tesne po skončení tragédie a uchyľuje sa k Léonovi, pre ktorého bola časť nákupu určená. Zároveň zisťuje, že jej tichý sused je vlastne nájomný vrah a okamžite spriada plány na pomstu za jej zavraždeného brata. Léon je vpádom inej osoby do svojho samotárskeho súkromia vyvedený z miery a nasledujúceho dňa sa jej chce zbaviť. Konflikt záujmov spôsobí menšie Mathildino intuitívne ex tempore (streľba z okna) a tým aj vynútený odchod z bytu do hotela. Léon sa začína s prítomnosťou Mathildy zmierovať, pretože ona tvrdohlavo nástojí na tom, že sa chce pomstiť za zabitie jej 4-ročného brata a je ochotná spraviť čokoľvek, aby ju Léon naučil to, čo vie sám. Na oplátku pre neho perie, varí, učí Leona čítať a písať a spať v posteli (doteraz paranoicky spával v kresle s pištoľou vedľa seba a „jedným okom stále otvoreným“). Mathilda sa vracia do starého bytu pre hračku a väčšiu sumu tajne ukrytých peňazí. Zároveň si náhodou vypočuje rozhovor, pri ktorom zisťuje, kto je vrahom jej rodiny a nasleduje ho. Keď Léon odmietne pomstu vykonať za ňu, berie spravodlivosť do vlastných rúk a plne ozbrojená nakráča sama do budovy DEA (Drug Enforcement Administration), kde Stansfield pracuje. Jej plán nevyjde a Stansfield ju zadrží, Léon ju však zachráni a odvedie preč. Tým však rozzúri Stansfielda, ktorý Léona vypátra skrze Tonyho a pošle na neho celú špeciálnu jednotku DEA. Vo vyhrotenej situácii nerovného boja Léon pošle Mathildu preč a sám sa úskokom takmer zachráni. V poslednej chvíli pred únikom ho však Stansfield zabije, sám však pri tom umiera. {{endspoiler}} === Obsadenie === * [[Jean Reno]] ako ''Leone „Léon“ Montana'', profesionálny nájomný vrah * [[Gary Oldman]] ako ''Norman Stansfield'', skorumpovaný agent DEA (protidrogová agentúra) * [[Natalie Portman]] ako ''Mathilda Lando'', 12-ročné dievča, ktorej cieľom je pomsta za vraždu jej 4-ročného brata * [[Danny Aiello]] ako ''Tony'', gangster a majiteľ „Supreme Macaroni Company“, ktorý zabezpečuje zákazky pre Leona * [[Michael Badalucco]] ako Mathildin otec * [[Ellen Greene]] ako Mathildina nevlastná matka * Elizabeth Regen ako Mathildina sestra * Carl J. Matusovich ako Mathildin brat * Peter Appel ako Malky * [[Willi One Blood]] ako Blood * [[Don Creech]] ako Neal * Frank Senger ako Tlsťoch * [[Adam Busch]] ako Manolo * Keith A. Glascoe ako Benny * Randolph Scott ako Jordon * [[George Martin (american actor)|George Martin]] ako recepčný * Lucius Wyatt Cherokee ako Tonto * [[Maïwenn]] ako blondína pre Tlsťocha * [[Samy Naceri]] ako dôstojník SWAT === Produkcia === [[Súbor:Chelseahotelstairs.JPG|náhľad|schodisko Hotela Chelsea ako časť apartmánového domu Mathildy]] Pôvodne mal byť Léon len akousi rozšírenou verziou Bessonovej [[Brutálna Nikita (film)|Brutálnej Nikity]]. Dokazuje to aj úloha „čističa“, ktorú v oboch filmoch stvárňuje Jean Reno (V Brutálnej Nikite ako Viktor „Čistič“). Sám L. Besson o tom hovorí: „Tentoraz je Jean ako americký bratranec Viktora. A tentoraz je aj ľudskejší.“<ref>Luc Besson. ''Léon: The Professional'' Rozšírená verzia (132 minút), informácia vnútri bookletu DVD.</ref> Exteriéry sa natáčali v [[New York (mesto)|New Yorku]], väčšina interiérov naopak vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Výnimkou je [[Hotel]] Chelsea na [[Manhattan]]e, ktorého schodisko poslúžilo ako časť apartmánového domu, kde bývala Mathilda s Leonom. Záverečná scéna v školskom parku je zo Stevensovho technologického inštitútu v [[Hoboken (New Jersey)|Hobokene, New Jersey]].<ref>{{cite web| url = http://www.movie-locations.com/movies/l/leon.html| title = Leon&nbsp;– The Professional filming locations| publisher = The Worldwide Guide To Movie Locations| date = 18 June 2008| accessdate = 2014-06-24| archiveurl = https://web.archive.org/web/20080603074933/http://www.movie-locations.com/movies/l/leon.html| archivedate = 2008-06-03}}</ref> == Postavy == * ''Leone „Léon“ Montana'' ([[Jean Reno]]) je mlčanlivý a čudácky samotár, žijúci v New Yorku. Po milostnej tragédii, keď zastrelil otca svojej priateľky, ktorý nesúhlasil s ich vzťahom a radšej dcéru zabil, musel z [[Taliansko|Talianska]] utiecť a uchýliť sa do anonymity talianskej štvrte New Yorku. Žije pomerne izolovane, bez priateľov a zvyčajných sociálnych kontaktov, je plne závislý od svojho chlebodarcu, gangstra Tonyho. Preto [[Negramotnosť|nevie čítať ani písať]], zato je ako nájomný vrah (sám seba nazýva „čističom“) neprekonateľný profesionál s takmer [[Autizmus (porucha vývinu)|autistickými]] sklonmi (zásadne nezabíja ženy a deti, pije mlieko a stará sa o rastlinu (Aglaonema), ktorú chápe takmer ako partnerku). Jeho osobnosť je rozpoltená, nedozretá. Na jednej strane dokáže chladnokrvne zabíjať s efektivitou špeciálnej jednotky, na strane druhej má citlivú dušu dieťaťa. * ''Mathilda Lando'' ([[Natalie Portman]]) je 12-ročné dievča z problémovej rodiny. Oficiálne je umiestnená do špeciálnej školy pre narušené deti, z ktorej však bez vysvetlenia utiekla a nenavštevuje ju. Má nevlastnú matku a sestru, otec prechováva drogy. Jediný bližší vzťah si vytvorila k 4-ročnému bratovi. Po jeho strate upriami celú svoju pozornosť na zdokonaľovanie seba samej, aby ho mohla pomstiť. Okolnosti ju nútia sa rýchlo prispôsobovať a dospieť, ale nedostatok životných skúseností a psychickej vyspelosti jej situáciu značne komplikuje. * ''Norman Stansfield'' ([[Gary Oldman]]) je psychopatický agent protidrogovej agentúry DEA, skorumpovaný, závislý od drog a [[Ludwig van Beethoven|Beethovena]]. Pod ich vplyvom je brutálny, sadistický a nevypočítateľný. Neštíti sa zabiť kohokoľvek, kto mu vstúpi do cesty, alebo by sa mohol stať nepohodlným svedkom. Majú z neho strach aj jeho vlastní podriadení.<ref name="totalgreatest"/> * ''Tony'' ([[Danny Aiello]]) je úžernícky a falošný gangster, majiteľ reštaurácie „Supreme Macaroni Company“ ako legálnej zástierky jeho činnosti, ktorý ponúka svoje služby okrem iného aj Normanovi Stansfieldovi. Je to práve on, kto sa ujal Léona po úteku z Talianska a dal mu prácu. Vychoval z neho prvotriedneho zabijaka, poskytuje mu „cenné“ rady do života. Tie sú však také len kvôli jeho vlastnej vypočítavosti, pričom Léona nechal v nevedomosti analfabetizmu, z ktorej vysoko profituje. == Rozšírená verzia == Základná stopáž filmu má 110 minút. Pri testovacom premietaní bola najprv použitá rozšírená verzia s dĺžkou 136 minút, ktorá ale nebola prijatá podľa očakávania.<ref>{{cite news| date = 29 July 1996| author=Lisa Nesselson| title = Leon: Version Integrale&nbsp;– The Professional (Director's Cut)| url = http://www.variety.com/review/VE1117911012.html|work=Variety }}</ref> Taktiež rodičia Natalie Portman žiadali o vypustenie scén, ktoré boli dvojzmyselné a navodzovali dojem intímnejšieho vzťahu Léona s Mathildou.<ref>[http://www.cin-et-toiles.com/films/fiche-leon.htm Léon: Natalie Portman] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090403142417/http://www.cin-et-toiles.com/films/fiche-leon.htm |date=2009-04-03 }} na stránke cin-et-toiles.com</ref>. Rozšírená verzia bola uvedená v júni [[1996]] najprv vo Francúzsku, neskôr aj na [[DVD]] pod názvom ''Uncut International Version''. Táto verzia obsahuje zmazané scény po testovacej projekcii v [[Los Angeles]] pred vydaním štandardnej verzie. Pridané scény: * Mathilda presviedča Tonyho, že je plnoletá * Mathilda sa vyhráža zabitím ruskou ruletou, ak ju Léon nenaučí „čistiť“ * Tony vyčíta Léonovi, že si našiel ženu s poukazom na to, že už raz na to doplatil * Mathilda začína tréning nájomného vraha * Léon a Mathilda vstúpia do bytu predajcu drog, Mathilda na ňom cvičí streľbu * Léon a Mathilda oslavujú v reštaurácii svoju prvú zákazku * Mathilda požiada Léona, aby sa s ňou miloval * Léon vysvetľuje, prečo musel opustiť Taliansko vo veku 19 rokov * Mathilda a Léon spolu spia v posteli Scény v rozšírenej verzii nie sú nevyhnutné pre pochopenie súvislostí alebo deja, významným spôsobom však rozširujú povedomie o vzťahu medzi Mathildou a Léonom. == Ocenenia a ohlasy == Film bol nominovaný na sedem [[César|Césarov]] v roku [[1995]],<ref>[http://www.imdb.com/title/tt0110413/awards Awards for ''Léon'']. [[Internet Movie Database]]</ref> a postava Normana Stansfielda bola odvtedy mnohokrát spomenutá alebo označená za jednu z „najväčších filmových záporných postáv“. (CNN,<ref>Mackay, Mairi. [http://edition.cnn.com/2008/SHOWBIZ/Movies/07/24/top10psychos.tsr/index.html Top 10 Movie Psychos]. [[CNN]]. 29. júla 2008.</ref> Virgin Media,<ref>[http://www.virginmedia.com/movies/features/top-20-villains-we-love-to-hate.php?page=8 Top 20 Villains We Love to Hate: Norman Stansfield].</ref> Total Film,<ref name="totalgreatest">Wales, George. [http://www.totalfilm.com/features/100-greatest-movie-villains/norman-stansfield 100 Greatest Movie Villains: Norman Stansfield]. ''Total Film''. 23. mája 2011.</ref> Rotten Tomatoes,<ref name="rotten"/> a iné.<ref>Gary Oldman feature. Magazín ''Uncut''. August 1999.</ref>) Film nakoniec vyhral dve ocenenia: Golden Reel Award za najlepšiu filmovú úpravu zvuku v roku 1995 a cenu [[Český lev]] za najlepší cudzojazyčný film v roku 1996. Bol prijatý veľmi pozitívne ako kritikou,<ref name="rotten">[http://www.rottentomatoes.com/m/professional/ Leon an rottentomatoes.com]</ref><ref>Mark Salisbury. [http://www.empireonline.com/reviews/reviewcomplete.asp?DVDID=5923 Reviews: ''Leon'']. Magazín ''Empire''.</ref><ref name="schickel">{{cite news| date = 24 June 2001| author = Richard Schickel| title = Slice and Dice| url = http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,163382,00.html| archivedate = | work = Time}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121104082401/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,163382,00.html |date=2012-11-04 }}</ref><ref>{{cite web | url = http://www.allmovie.com/work/the-professional-133866 | title = ''The Professional'' review | work=AllMovie | author=Mark Deming | accessdate =9 June 2010 }}</ref> tak aj obecenstvom – na filmovom serveri [[Internet Movie Database|IMDb]] má veľmi vysoké hodnotenie 8.6/10 (jún 2014). Inšpiroval aj „bollywoodsky“ film ''Bichhoo'' a predajnosť soundtracku bola najmä v [[Japonsko|Japonsku]] vysoká.<ref name="RIAJ-feb2000">{{cite journal |title=GOLD ALBUM 他認定作品 1999年12月度 |trans_title=Gold Albums, and other certified works. December 1999 Edition |url=http://www.riaj.or.jp/issue/record/2000/200002.pdf |format=PDF |journal=The Record |type=Bulletin |language=Japanese |location=[[Chūō, Tokyo]] |publisher=[[Recording Industry Association of Japan]] |publication-date=February 10, 2000 |volume=483 |page=8 |archiveurl=http://web.archive.org/web/20140117113742/http://www.riaj.or.jp/issue/record/2000/200002.pdf |archivedate=January 17, 2014 |accessdate=January 17, 2014 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140117113742/http://www.riaj.or.jp/issue/record/2000/200002.pdf |date=2014-01-17 }}</ref> Niektoré repliky z filmu sa stali známymi, alebo sa objavujú v rôznych súvislostiach. Skladba „Mathilda“ od britského indie-rockového kvarteta ''Alt-J'', kde spievajú „This is from Mathilda“, alebo pieseň „Mathilda“ od speváka Wallena, ktorá tiež odkazuje na film. Film znamená úspešný [[debut]] dvoch nových tvárí filmu. [[Samy Naceri]] (známy najmä z filmov ''[[Taxi (film)|Taxi]]'', ''Taxi2'', ''Taxi3''…), ktorý si zahral menšiu úlohu maskovaného príslušníka SWAT a [[Natalie Portman]] (''[[Hviezdne vojny: Epizóda I – Skrytá hrozba|Hviezdne vojny]]'', ''[[V ako Vendetta]]'' alebo [[Academy Awards|Oskarom]] ocenená ''[[Čierna labuť]]'') ktorá bola uprednostnená pre túto úlohu pred [[Liv Tylerová|Liv Tylerovou]]. == Zaujímavosti == * Epizódnu úlohu prostitútky pre „Tlsťocha“, v záverečných titulkoch označenú ako ''Ouin-Ouin'', si zahrala Maïwenn, bývalá manželka Luca Bessona, ktorá mu ako 16-ročná porodila dcéru a pravdepodobne aj inšpirovala úlohu Mathildy (spoznali sa, keď mala Maïwenn 12 rokov).<ref>[http://www.imdb.com/name/nm0494069/bio?ref_=nm_ov_bio_sm Maïwenn Le Besco Biografia na imdb]</ref> Je známa aj z filmu ''[[Piaty element]]'' ako ''Diva Plavalaguna''. * Gary Oldman súhlasil s úlohou psychopatického Stansfielda bez toho, aby si prečítal [[scenár]]. Podobne súhlasil aj s úlohou Zorga vo filme ''Piaty element''.<ref>Luc Besson, ''L'histoire du Cinquième Élément'', Intervista, 1997, str.15</ref> * Mathilda ich v hoteli zapisovala pod menom "MacGuffin". Toto meno odkazuje na [[Alfred Hitchcock|Alfreda Hitchcocka]], ktorý používal termín MacGuffin pri prvkoch intríg nepodstatných pre diváka, ale zásadných pre protagonistov príbehu. === Bibliografia === * {{citácia knihy | titul=L'Histoire de Léon | vydavateľ=Intervista | poznámka=Aventure et découverte d'un film | autor= Luc Besson | počet strán=222 | rok=1995 | isbn=978-2910753023 }} == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * {{csfd film|id=773|názov=Leon}} * {{imdb film|id=0110413|názov=Léon}} == Zdroje == * {{Preklad|en|Léon: The Professional|612310247|fr|Léon (film)|103948171}} [[Kategória:Filmy z 1994]] [[Kategória:Francúzske psychologické filmové trilery]] [[Kategória:Kultové filmy]] [[Kategória:Filmy režírované Lucom Bessonom]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] mbuc1y4rv9gc4riat5zgdqwc0qdgbgl 0 523574 8252884 7442827 2026-07-24T12:27:28Z IroningBead777 300837 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8252884 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = 5 Seconds of Summer | Obrázok = 5sosuktour2014.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = 5SOS počas ich turné v Spojenom kráľovstve | Krajina pôvodu = [[Sydney]], {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália]] | Žáner = [[Pop punk]], [[pop rock]], Power pop, pop | Roky pôsobenia = 2011 – súč. | Hudobný vydavateľ = [[Capitol Records|Capitol]] Hi or Hey Records, Interscope | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = {{url|www.5sos.com}} | Členovia skupiny = Luke Hemmings<br />Michael Clifford<br />Calum Hood <br />Ashton Irwin | Bývalí členovia = }} '''5 Seconds of Summer''' (skrátene '''5SOS''') je [[Austrália (štát)|austrálska]] pop-rocková/pop-punková skupina, ktorá vznikla v roku 2011 v [[Sydney]]. Tvoria ju Luke Hemmings (spev, gitara), Michael Clifford (spev, gitara), Calum Hood (spev, [[Basová gitara|basgitara]]), Ashton Irwin (spev, bicie) Skupina vznikla v roku 2011, kedy Hemmings, Clifford a Hood, ktorí chodili na rovnakú školu (Norwest Christian College) začali pridávať [[cover verzia|covery]] na [[YouTube]]. V decembri 2011 sa k nim pripojil bubeník Ashton Irwin. Spolu nahrali covery pesničiek ako ''Teenage Dirtbag'' alebo ''Jasey Rae''. Úspech im však priniesla aj skupina [[One Direction]], z ktorej dvaja členovia zdieľali ich vlastnú pieseň Gotta Get Out. So skupinou One Direction vystupovali na ich turné Take Me Home v roku 2013 a tiež na turné Where We Are v roku 2014. V roku 2015, už tretíkrát, znovu vystupovali ako predskokani One Direction na ich japonských koncertoch v rámci turné On The Road Again. Ich debutový singel ''She Looks So Perfect'' vydali vo februári 2014. Ich prvé album, zvané ''5 Seconds of Summer'' vyšlo v júni 2014. V roku 2015 oficiálne oznámili podpísanie zmluvy s americkou skupinou Hey Violet v ich vlastnom vydavateľstve Hi Or Hey Records. 17. júla 2015 vyšiel ich prvý singel, She's Kinda Hot, ktorý bol za pár hodín na čele iTunes rebríčka vo viac ako 40 krajínach, z ich nového albumu Sounds Good Feels Good, ktorý vyšiel 23. októbra 2015. == Členovia == *''Luke Hemmings'', celým menom Luke Robert Hemmings sa narodil 16. júla 1996 v [[Sydney]], kde spoločne s Calumom a Michaelom chodil na Norwest Christian College. Je najmladším členom 5SOS. Jeho otec sa volá Andrew Hemmings a jeho matka Liz Hemmings je učiteľka matematiky. Má dvoch starších bratov, Jacka a Bena. V skupine je hlavný spevák a hrá na gitaru. V roku 2021 vydal sólový album When Facing Things We Turn Away From. *''Calum Hood'', celým menom Calum Thomas Hood sa narodil 25. januára 1996 v Sydney, kde spoločne s Lukom a Michaelom chodil na Norwest Christian College. Jeho otec David pochádza zo Škótska a jeho matka Joy pochádza z Nového Zélandu. Má jednu staršiu sestru menom Mali-koa, ktorá sa zúčastnila austrálskej verzie The Voice. V skupine spieva a hrá na basgitaru. *''Michael Clifford'', celým menom Michael Gordon Clifford sa narodil 20. novembra 1995 v Sydney, kde spoločne s Lukom a Calumom chodil na Norwest Christian College. Má austrálske a európske korene. Nemá žiadnych súrodencov. V skupine hrá na gitaru a spieva. *''Ashton Irwin'', celým menom Ashton Fletcher Irwin sa narodil 7. júla 1994 v Hornsby. Je najstarším členom 5SOS. Na rozdiel od Luka, Michaela a Caluma chodil na Richmond High School. K skupine sa pridal v decembri 2011, keď potrebovali bubeníka a zoznámili sa s ním cez sociálnu sieť. Má americké a austrálske korene, má dvoch mladších súrodencov, sestru Lauren a brata Harryho. V roku 2020 vydal sólový album Superbloom. == Vplyvy == Medzi najväčšie vplyvy 5 Seconds of Summer patria skupiny ako [[McFly]], [[blink-182]], [[All Time Low]], [[Green Day]], [[Boys Like Girls]] a [[Busted]]. == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== *[[5 Seconds of Summer (album)|5 Seconds of Summer]] (2014) *[[Sounds Good Feels Good]] (2015) *[[Youngblood]] (2018) *Calm (2020) *5SOS5 (2022) ===EP=== * Unplugged (2012) * Somewhere New (2012) * She Looks So Perfect (2014) * Don't stop (2014) * Amnesia (2014) * Good Girls (2014) * She's Kinda Hot (2015) * === Live Albumy === * LIVESOS (2014) * Meet You There - Live (2018) == Videoklipy == *Out Of My Limit (2012) *Heartbreak Girl (2013) *Try Hard (2013) *Wherever You Are (2013) *She Looks So Perfect (2014) *Don't Stop (2014) *Amnesia (2014) * Good Girls (2014) * What I Like About You (2014) * She's Kinda Hot (2015) * Hey Everybody (2015) * Jet Black Heart (2015) * Girls talk boys (2016) * Want you back (2018) * Youngblood (2018) * Valentine (2018) * Lie to Me (2019) * Who Do You Love (2019) * Easier (2019) * Teeth (2019) * No Shame (2020) * Old Me (2020) * Wildflower (2020) * 2011 (2021) * COMPLETE MESS (2022) * Take My Hand (2022) == Turné == Predskokani: *[[Hot Chelle Rae]] – Whatever World Tour (október 2012) *[[One Direction]] – Take Me Home Tour (2013) *One Direction – Where We Are Tour (2014) *The Chainsmokers - World War Joy (2019) Vlastné turné: *Mini Australian Tour (2012) *Twenty Twelve Tour (jún 2012) *First New Zealand Show (3. november 2012) *Pants Down Tour (2013) (Austrália) *UK Tour (február & marec 2014) *5 Countries 5 Days European Tour (marec & apríl 2014) ([[Švédsko]], Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko) *Stars, Stripes and Maple Syrup Tour (apríl 2014) (Severná Amerika) *There's No Place Like Home Tour (máj 2014) (Austrália) *Rock Out With Your Socks Out Tour (máj – september 2015) (VB, Európa, Austrália, Nový Zéland, USA, Kanada) *Sounds Live Feels Live (2016) *5sos3 (2018) *Meet You There Tour (2018) *Take My Hand Tour (2022) [[Kategória:Austrálske hudobné skupiny]] [[Kategória:Poprockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Poppunkové hudobné skupiny]] [[Kategória:Interpreti Capitol Records]] f3eov7kkq47zks923ce5n29j3n35dyi 8252885 8252884 2026-07-24T12:29:35Z IroningBead777 300837 8252885 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = 5 Seconds of Summer | Obrázok = 5sosuktour2014.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = 5SOS počas ich turné v Spojenom kráľovstve | Krajina pôvodu = [[Sydney]], {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália]] | Žáner = [[Pop punk]], [[pop rock]], Power pop, pop | Roky pôsobenia = 2011 – súč. | Hudobný vydavateľ = [[Capitol Records|Capitol]] Hi or Hey Records, Interscope | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = {{url|www.5sos.com}} | Členovia skupiny = Luke Hemmings<br />Michael Clifford<br />Calum Hood <br />Ashton Irwin | Bývalí členovia = }} '''5 Seconds of Summer''' (skrátene '''5SOS''') je [[Austrália (štát)|austrálska]] pop-rocková/pop-punková skupina, ktorá vznikla v roku 2011 v [[Sydney]]. Tvoria ju Luke Hemmings (spev, gitara), Michael Clifford (spev, gitara), Calum Hood (spev, [[Basová gitara|basgitara]]), Ashton Irwin (spev, bicie) Skupina vznikla v roku 2011, kedy Hemmings, Clifford a Hood, ktorí chodili na rovnakú školu (Norwest Christian College) začali pridávať [[cover verzia|covery]] na [[YouTube]]. V decembri 2011 sa k nim pripojil bubeník Ashton Irwin. Spolu nahrali covery pesničiek ako ''Teenage Dirtbag'' alebo ''Jasey Rae''. Úspech im však priniesla aj skupina [[One Direction]], z ktorej dvaja členovia zdieľali ich vlastnú pieseň Gotta Get Out. So skupinou One Direction vystupovali na ich turné Take Me Home v roku 2013 a tiež na turné Where We Are v roku 2014. V roku 2015, už tretíkrát, znovu vystupovali ako predskokani One Direction na ich japonských koncertoch v rámci turné On The Road Again. Ich debutový singel ''She Looks So Perfect'' vydali vo februári 2014. Ich prvé album, zvané ''5 Seconds of Summer'' vyšlo v júni 2014. V roku 2015 oficiálne oznámili podpísanie zmluvy s americkou skupinou Hey Violet v ich vlastnom vydavateľstve Hi Or Hey Records. 17. júla 2015 vyšiel ich prvý singel, She's Kinda Hot, ktorý bol za pár hodín na čele iTunes rebríčka vo viac ako 40 krajínach, z ich nového albumu Sounds Good Feels Good, ktorý vyšiel 23. októbra 2015. == Členovia == *''Luke Hemmings'', celým menom Luke Robert Hemmings sa narodil 16. júla 1996 v [[Sydney]], kde spoločne s Calumom a Michaelom chodil na Norwest Christian College. Je najmladším členom 5SOS. Jeho otec sa volá Andrew Hemmings a jeho matka Liz Hemmings je učiteľka matematiky. Má dvoch starších bratov, Jacka a Bena. V skupine je hlavný spevák a hrá na gitaru. V roku 2021 vydal sólový album When Facing Things We Turn Away From. *''Calum Hood'', celým menom Calum Thomas Hood sa narodil 25. januára 1996 v Sydney, kde spoločne s Lukom a Michaelom chodil na Norwest Christian College. Jeho otec David pochádza zo Škótska a jeho matka Joy pochádza z Nového Zélandu. Má jednu staršiu sestru menom Mali-koa, ktorá sa zúčastnila austrálskej verzie The Voice. V skupine spieva a hrá na basgitaru. *''Michael Clifford'', celým menom Michael Gordon Clifford sa narodil 20. novembra 1995 v Sydney, kde spoločne s Lukom a Calumom chodil na Norwest Christian College. Má austrálske a európske korene. Nemá žiadnych súrodencov. V skupine hrá na gitaru a spieva. *''Ashton Irwin'', celým menom Ashton Fletcher Irwin sa narodil 7. júla 1994 v Hornsby. Je najstarším členom 5SOS. Na rozdiel od Luka, Michaela a Caluma chodil na Richmond High School. K skupine sa pridal v decembri 2011, keď potrebovali bubeníka a zoznámili sa s ním cez sociálnu sieť. Má americké a austrálske korene, má dvoch mladších súrodencov, sestru Lauren a brata Harryho. V roku 2020 vydal sólový album Superbloom. == Vplyvy == Medzi najväčšie vplyvy 5 Seconds of Summer patria skupiny ako [[McFly]], [[blink-182]], [[All Time Low]], [[Green Day]], [[Boys Like Girls]] a [[Busted]]. == Diskografia == ===Štúdiové albumy=== *[[5 Seconds of Summer (album)|5 Seconds of Summer]] (2014) *[[Sounds Good Feels Good]] (2015) *[[Youngblood]] (2018) *Calm (2020) *5SOS5 (2022) ===EP=== * Unplugged (2012) * Somewhere New (2012) * She Looks So Perfect (2014) * Don't stop (2014) * Amnesia (2014) * Good Girls (2014) * She's Kinda Hot (2015) * === Live Albumy === * LIVESOS (2014) * Meet You There - Live (2018) == Videoklipy == *Out Of My Limit (2012) *Heartbreak Girl (2013) *Try Hard (2013) *Wherever You Are (2013) *She Looks So Perfect (2014) *Don't Stop (2014) *Amnesia (2014) * Good Girls (2014) * What I Like About You (2014) * She's Kinda Hot (2015) * Hey Everybody (2015) * Jet Black Heart (2015) * Girls talk boys (2016) * Want you back (2018) * Youngblood (2018) * Valentine (2018) * Lie to Me (2019) * Who Do You Love (2019) * Easier (2019) * Teeth (2019) * No Shame (2020) * Old Me (2020) * Wildflower (2020) * 2011 (2021) * COMPLETE MESS (2022) * Take My Hand (2022) == Turné == Predskokani: *[[Hot Chelle Rae]] – Whatever World Tour (október 2012) *[[One Direction]] – Take Me Home Tour (2013) *One Direction – Where We Are Tour (2014) *The Chainsmokers - World War Joy (2019) Vlastné turné: *Mini Australian Tour (2012) *Twenty Twelve Tour (jún 2012) *First New Zealand Show (3. november 2012) *Pants Down Tour (2013) ([[Austrália (svetadiel)|Austrália]]) *UK Tour (február & marec 2014) *5 Countries 5 Days European Tour (marec & apríl 2014) ([[Švédsko]], [[Nemecko]], [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Španielsko]]) *Stars, Stripes and Maple Syrup Tour (apríl 2014) ([[Severná Amerika]]) *There's No Place Like Home Tour (máj 2014) ([[Austrália (štát)|Austrália]]) *Rock Out With Your Socks Out Tour (máj – september 2015) (VB, [[Európa]], [[Austrália (svetadiel)|Austrália]], Nový Zéland, [[Spojené štáty|USA]], [[Kanada]]) *Sounds Live Feels Live (2016) *5sos3 (2018) *Meet You There Tour (2018) *Take My Hand Tour (2022) [[Kategória:Austrálske hudobné skupiny]] [[Kategória:Poprockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Poppunkové hudobné skupiny]] [[Kategória:Interpreti Capitol Records]] lrev3bh1e7sgz19tes9w1bafgoh91j4 2 523864 8253124 5837996 2026-07-25T08:58:38Z Scholastikos 174170 -toto sem nepatrí 8253124 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 528601 8253105 8231637 2026-07-25T05:56:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253105 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = BMW M4 | obrazok = 2014 Canadian International AutoShow 0148 (12646102484).jpg | vyrobca = [[BMW M]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 27. február 2014 – súčasnosť | krajina_povodu = | predchodca = [[BMW M3|BMW M3 (E92 a E93)]] | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Športový automobil]] | typ_karoserie = 2-dverové [[Kupé (automobil)|kupé]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[zadný náhon]] | platforma = F82 | motor = 3,0 l [[twin-turbo]] S55B30 (R6) | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 6-rýchlostná [[Manuálna prevodovka|manuálna]]<br/>7-rýchlostná [[Dvojspojková prevodovka|M-DCT]] | razvor = | vyska = {{mm|1383|m}}<ref name="f80.bimmerpost.com">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://f80.bimmerpost.com/forums/showthread.php?t=923444 |dátum prístupu=2014-10-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141017151835/http://f80.bimmerpost.com/forums/showthread.php?t=923444 |dátum archivácie=2014-10-17 }}</ref> | sirka ={{mm|1870|m}}<ref name="f80.bimmerpost.com"/> | dlzka = {{mm|4671|m}}<ref name="f80.bimmerpost.com"/> | hmotnost = {{kg|1617-1642}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = Florian Nissl }} [[Súbor:2014 Canadian International AutoShow 0106 (12645332645).jpg|right|thumb|BMW M4 zozadu]] [[Súbor:BMW M4 CS IMG 0778.jpg|right|thumb|BMW M4 CS]] '''BMW M4''' je [[športový automobil]], ktorý od februára 2014 vyrába nemecká divízia [[BMW M]] automobilky [[BMW]]. BMW M4 je nástupcom [[BMW M3]]. Úpravy oproti štandardnému [[BMW rad 4|radu 4]] zahŕňajú silnejšie a živšie motory, zlepšené riadenie, odpruženie a brzdy, aerodynamické doplnky karosérie a interiér s trojfarebnými "M" symbolmi. ==F82 M4== BMW oficiálne predstavilo koncept M4 dňa 16. augusta 2013.<ref>https://www.press.bmwgroup.com/pressclub/p/pcgl/pressDetail.html?title=bmw-concept-m4-coupe-%E2%80%93-the-true-essence-of-bmw-m&outputChannelId=6&id=T0144679EN&left_menu_item=node__2247</ref> Ale koncept neodhalil žiadne interiérové alebo technické detaily. dňa 25. septembra 2013 automobilka BMW zverejnila technické údaje M4, ktoré bude poháňať motor S55B30 upravený divíziou M s dvomi turbodúchadlami, ktorých plniaci tlak 18,1 psi. Výkon bol stanovený na 320 kW/430 koní a krútiaci moment na viac ako 500 Nm. Hmotnosť M4 neprevyšuje {{kg|1500}}. Dostupný je buď so 6-rýchlostnou manuálnou prevodovkou alebo 7-rýchlostnou M-DCT prevodovkou. S manuálnou prevodovkou zrýchli z 0 na {{km|97|m}}/h za 4,1 sekundy.<ref>http://www.autoweek.com/article/20140115/carnews/140119900</ref> Vo veľkej miere bol použitý [[uhlíkový kompozit]], z ktorého je hnací hradeľ, strecha strešné oblúky, veko batožinového priestoru a rozpera predných tlmičov. Prvýkrát je v modeli M4 použitá elektrická jednotka [[Posilňovač riadenia|posilňovača riadenia]]. V ponuke sú štandardne 18" a 19" disky kolies v odľahčenej úprave. Brzdy sú buď štandardné (modré), kým karbón-keramické (zlaté) sú voliteľnou výbavou. Celkovo je 50% komponentov modelu M4 nezávislých od F32 radu 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://f80.bimmerpost.com/forums/showthread.php?t=892746 |dátum prístupu=2014-10-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150708175418/http://f80.bimmerpost.com/forums/showthread.php?t=892746 |dátum archivácie=2015-07-08 }}</ref> ==M4 2021== V septembri 2020 predstavuje BMW druhú generáciu BMW M4. V porovnaní s predchodcom sa vyvinul hlboko prijatím novej masky chladiča. Rovnako ako predchádzajúca generácia je vybavený 3-litrovým radovým 6-valcom preplňovaným turbodúchadlom. V konkurenčnej verzii vyvíja výkon 480 koní a až 510 koní. BMW ponúka 6-stupňovú manuálnu prevodovku alebo 8-stupňovú automatickú prevodník (menič krútiaceho momentu). Po prvýkrát na M4 predstavuje BMW verziu s pohonom všetkých kolies. Tento pohon všetkých kolies, ktorý sa nazýva M Xdrive, umožňuje pohon. Prvé jednotky sa zmontujú v novembri 2020, celosvetové dodávky sa začnú začiatkom roku 2021. == Referencie == {{reflist}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:BMW M4}} ==Zdroj== {{Preklad|en|BMW M4|629415612}} {{BMW}} [[Kategória:Automobily BMW]] [[Kategória:Kupé]] [[Kategória:Automobily so zadným náhonom]] [[Kategória:Športové automobily]] k2ch6k6c7wqckh4jkk0ui3x6r6ris38 0 531414 8252867 8232809 2026-07-24T12:12:04Z IroningBead777 300837 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8252867 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = G-Dragon<br />지드래곤 | Obrázok = G-Dragon 2012.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = G-Dragon v roku 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = 권지용 | Umelecké mená = G-Dragon, GD | Dátum narodenia = {{Dnv|1988|8|18}} | Miesto narodenia = [[Soul]], [[Južná Kórea]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[spevák-skladateľ]], [[hudobný producent]] | Žáner = [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]], [[K-pop]] | Roky pôsobenia = 2001 – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]], [[Flo Rida]], [[Pixie Lott]], [[GD & TOP]], [[Tablo]], [[Dok2]], [[Tchäjang]], [[Missy Elliott]], [[Sky Ferreira]], [[Diplo]], [[Baauer]], [[Boys Noize]], [[Skrillex]], [[CL]], [[Park Bom]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[YG Entertainment]] | Webstránka = [http://www.ygfamily.com/artist/Main.asp?LANGDIV=K&ATYPE=2&ARTIDX=10 ygfamily.com] }} '''Kwon Či-jong''' ([[Kórejské písmo|hangul]]: 권지용 - [[hanča]]: 權志龍 - anglický prepis: ''Kwon Ji Yong''; * [[18. august]] [[1988]], [[Soul]], [[Južná Kórea]]), známy pod umeleckým menom '''G-Dragon''' (hanul: 지드래곤 – ''Či turägon'') je juhokórejský [[spevák-skladateľ]] a [[hudobný producent]]. Od ôsmich rokov mal uzavretú zmluvu so spoločnosťou [[SM Entertainment]], ale neskôr sa rozhodol zmeniť nahrávaciu spoločnosť. Po šiestich rokoch trénovania v [[YG Entertainment]] oficiálne debutoval ako člen juhokórejskej skupiny [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]]. G-Dragon sa podieľal na skladaní, komponovaní a produkcii mnohých hitov skupiny, vrátane piesní „Lies“, „Last Farewell“ a „Haru Haru“. Jeho debutový sólový album ''[[Heartbreaker]]'' z roku 2009 priniesol rovnomenný hit a s vyše 200 000 predanými kópiami sa stal jedným z najúspešnejších albumov roka, ktorý na [[Mnet Asian Music Awards]] vyhral ocenenie „Album roka“. Pieseň „Heartbreaker“ vyvolala niekoľko kontroverzií ako aj obvinenie z plagiátorstva. Po takmer ročnej prestávke G-Dragon a [[T.O.P]] vytvorili duo a vydali spolu album ''[[GD & TOP]]''. Obsahoval 3 single - „High High“, „Oh Yeah“ a „Knock Out“ - z ktorých všetky tri obsadili prvé tri miesta v rebríčku Gaon a na prvom mieste bola pieseň „High High“. V roku 2012 vyšlo jeho prvé [[Extended play|EP]] ''[[One of a Kind]]'', ktorého hitmi boli „One of a Kind“, „Crayon“ a „That XX“. Album bol kritikou uznávaný a na 22. ročníku [[Seoul Music Awards]] si vyslúžil ocenenie „Nahrávka roka“. Jeho druhý štúdiový album ''[[Coup d'Etat]]'' z roku 2013 nasledoval úspech jeho predchádzajúcej práce a na 15. ročníku [[Mnet Asian Music Awards]] vyhral G-Dragon ocenenie „Umelec roka“. Na [[World Music Awards]] v roku 2014 vyhral ceny „Najlepší showman“ a „Najlepší album“. G-Dragon bol po [[Däsong|Däsongovi]] druhým členom Big Bang, ktorý mal sólový debut v Japonsku, a to s albumom ''[[Coup d'Etat + One of a Kind & Heartbreaker]]''. V marci 2013 sa vydal sa svoje prvé svetové sólové turné, ktoré zahŕňalo aj koncerty na 4 veľkých japonských štadiónoch.<ref name="G-Dragon to release debut Japanese solo album">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=G-Dragon to release debut Japanese solo album| meno = Julie |priezvisko= Jackson | vydavateľ = The Korea Herald | dátum vydania=2013-04-02 |url=http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20130402000928|dátum prístupu = 2013-04-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2013 G-DRAGON WORLD TOUR |vydavateľ=YG Entertainment |dátum vydania=2013-01-14 |url=http://www.ygfamily.com/artist/Notice.asp?LANGDIV=E&ATYPE=2&ARTIDX=10&Page=2&IDX=2757&n2PageSize=8&SchKey=&SchTitleN= |dátum prístupu=2014-11-25 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Je známy tým, že drží pevnú kontrolu nad svojou kariérou a imidžom. Od ostatných celebrít sa mu dostalo uznania za jeho tvrdú prácu, kreatívnu tvorbu a príspevky v módnom priemysle. == Život a kariéra == === 1988 – 2009: Začiatky a debut s Big Bang === {{Hlavný článok|Big Bang (kórejská skupina)}} Kwon Či-jong sa narodil a vyrastal v juhokórejskom Soule a svoju kariéru začal ako 5-ročný v skupine Little Lula.<ref name="新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만| vydavateľ = Yahoo Korean News| dátum vydania = 2006-03-01| url = http://kr.news.yahoo.com/service/news/shellview.htm?articleid=20100129080000379f3&linkid=4&newssetid=1352| dátum prístupu = 2010-01-31| jazyk = ko| url archívu = https://web.archive.org/web/20100204091917/http://kr.news.yahoo.com/service/news/shellview.htm?articleid=20100129080000379f3&linkid=4&newssetid=1352| dátum archivácie = 2010-02-04}}</ref> Po vydaní vianočného albumu bola ich zmluva zrušená nahrávacou spoločnosťou, čo Či-jong opísal ako „šok“. Aj keď svojej mame sľúbil, že viac sa nebude pokúšať byť spevákom, počas rodinnej lyžovačky ho oslovil človek z [[SM Entertainment]].<ref name="'준비된 그룹' 빅뱅, 대폭발 예고">{{Citácia periodika| titul='준비된 그룹' 빅뱅, 대폭발 예고| deň=7| mesiac=júl| rok=2006| url=http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=/news/entertainment/200607/20060708/67h18001.htm| periodikum=Sports Chosun| dátum prístupu=2010-01-15| jazyk=ko| url archívu=https://web.archive.org/web/20130921053308/http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=%2Fnews%2Fentertainment%2F200607%2F20060708%2F67h18001.htm| dátum archivácie=2013-09-21}}</ref> Tam trénoval 5 rokov (od 8 do 13 rokov) a bol zameraný na tanec, no odišiel s tým, že si nie je istý, čo chce robiť.<ref name="新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만"/> V treťom ročníku mu kamarát ukázal americkú hip-hopovú skupinu [[Wu-Tang Clan]]. Inšpirovaný ich hudbou sa začal zaujímať o rap.<ref name="新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만"/> Pod vedením People Crew<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[新스타고백]지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만|url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2010011509423575917|vydavateľ=asiae.co.kr|dátum prístupu=2012-07-02}}</ref> sa v roku 2001 podieľal na vydaní kórejského hip-hopového albumu ''Flex'' a vo veku 13 rokov sa stal najmladším kórejským raperom. Aj keď si text piesne napísal sám, priznal, že jeho angličtina bola slabá a význam textu bol v skutočnosti „som mladý, ale najlepší“.<ref name="新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만"/> Kwon Či-jonga si všimol Sean z hip-hopového dua pôsobiaceho v [[YG Entertainment]], ktorý ho potom odporučil generálnemu riaditeľovi Jang Hyon-sokovi. Po podpísaní zmluvy strávil svoj prvý rok v spoločnosti tým, že ostatným umelcom čistil štúdiá a počas nácvikov im nosil vodu.<ref name="新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만"/> Spolu s ďalším žiakom v YG, Tong Jong-bäom, plánovali debutovať ako hip-hopové duo GDYB. Ako umelecké meno si vybral G-Dragon („Dži“ sa vyslovuje ako anglické písmeno G a „Jong“ znamená drak, po anglicky dragon).<ref name="'준비된 그룹' 빅뱅, 대폭발 예고"/> Počas šiestich rokov trénovania sa podieľal na niekoľkých albumoch iných umelcov a dokonca s Tong Jong-bäom vydali pod menom GDYB niekoľko singlov. V roku 2006 G-Dragon debutoval ako líder skupiny [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]], ktorej členmi sú aj [[Tchäjang]] (umelecké meno, ktoré si vybral Tong Jong-bä), [[T.O.P]], [[Däsong]] a [[Sungri]]. Formácia skupiny bola televízne zdokumentovaná,<ref name="Big Bang">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang Profile| vydavateľ = KBS World| url = http://world.kbs.co.kr/english/entertainment/enter_artists_detail.htm?No=103896| dátum prístupu = 2010-01-15| url archívu = https://web.archive.org/web/20101201170812/http://world.kbs.co.kr/english/entertainment/enter_artists_detail.htm?No=103896| dátum archivácie = 2010-12-01}}</ref> a hoci sa pôvodne počítalo so šiestimi členmi, jeden bol tesne pred debutom vyradený.<ref name=" '준비된 그룹' 빅뱅, 대폭발 예고 2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul='준비된 그룹' 빅뱅, 대폭발 예고|vydavateľ=Sports Chosun|dátum vydania=2006-07-07|url=http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=/news/entertainment/200607/20060708/67h18001.htm|dátum prístupu=2010-01-15|jazyk=ko|url archívu=https://web.archive.org/web/20130921053308/http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=%2Fnews%2Fentertainment%2F200607%2F20060708%2F67h18001.htm|dátum archivácie=2013-09-21}}</ref> Debut skupiny bol pomerne úspešný a z ich prvého singlu ''[[Bigbang]]'' sa predalo vyše 40 000 kópií.<ref name="Album Sales For The Month of February 2007">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Album Sales For The Month of February 2007 | vydavateľ = Recording Industry Association of Korea | dátum vydania = 2007-12-21 | dátum prístupu = 2008-02-15 | url = http://miak.or.kr/stat/kpop_200702.htm | jazyk = ko | url archívu = https://web.archive.org/web/20071221002110/http://miak.or.kr/stat/kpop_200702.htm | dátum archivácie = 2007-12-21 }}</ref> Prvý album ''[[Bigbang Vol.1]]'' obsahoval piesne ako „La La La“, „A Fool's Only Tears“ a G-Dragonovo prvé sólo „This Love“, čo bolo vlastne prerobenie rovnomennej piesne americkej skupiny [[Maroon 5]].<ref name="Big Bang"/> Po vydaním EP ''[[Always (Big Bang)|Always]]'' sa G-Dragon ešte viac začal zapájať do produkcie ich albumov.<ref name="Big Bang First Fan Meeting">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang's Showcase & First Fan Meeting| vydavateľ = Arirang TV| dátum vydania = 2007-09-03| url = http://www.arirang.co.kr/Tv2/Showbiz_OnLocation.asp?PROG_CODE=TVCR0112&OnAir_Date=2007-09-03&sys_lang=Eng| dátum prístupu = 2008-02-21| url archívu = https://web.archive.org/web/20220608094600/http://www.arirang.co.kr/Tv2/Showbiz_OnLocation.asp?PROG_CODE=TVCR0112| dátum archivácie = 2022-06-08}}</ref> ''Always'' obsahovalo niekoľko piesní, na ktorých sa podieľal, vrátane hlavného singlu „Lies“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 거짓말, fonetický prepis: ''Godžitmal''), ktorý sa stal ich prvým hitom číslo 1. Nasledujúce EP išli v šľapajach svojho predchodcu. ''[[Hot Issue (EP)|Hot Issue]]'' prišlo s piesňou „Last Farewell“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 마지막 인사, fonetický prepis: ''Madžimak Insa'') a ''[[Stand Up (Big Bang album)|Stand Up]]'' s „Haru Haru“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 하루하루, fonetický prepis: ''Haru Haru''). Obe piesne zložil G-Dragon a obsadili 1. miesta rebríčkov.<ref name="빅뱅 쥬크온차트 8주 연속 1위 기염, JOO도 2주만에 7위 진입">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= 빅뱅 쥬크온차트 8주 연속 1위 기염, JOO도 2주만에 7위 진입| vydavateľ=Newsen| dátum vydania = 2008-01-21|url =http://www.newsen.com/news_view.php?news_uid=200034&code=100200| dátum prístupu = 2008-02-01|jazyk=ko}}</ref><ref name="Big Bang's 'Day by Day' Sweeps J-POP Charts for Four Weeks">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Big Bang's 'Day by Day' Sweeps J-POP Charts for Four Weeks| vydavateľ =KBS World| dátum vydania = 2008-09-08|url =http://english.kbs.co.kr/mcontents/entertainment/1546222_11692.html| dátum prístupu = 2008-02-01}}</ref> ===2009 – 2011: Vývoj sólovej kariéry, ''Heartbreaker'' a ''GD & TOP''=== G-Dragon mal aj niekoľko sólových aktivít. Po tom, čo pomohol pri produkcii Tchäjangovho debutového albumu, nahral vlastnú verziu hlavného singlu „Only Look At Me“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 나만바라봐, fonetický prepis: ''Naman Barabwa'') s názvom „Only Look At Me Part 2“. Singel bol vydaný digitálne. Spolu s [[Tchäjang|Tchäjangom]] a T.O.P-om spievali v piesni „Super Fly“ z albumu ''Rush'' speváčky Lexy. V máji 2009 spolupracoval s japonskou chlapčenskou skupinou [[ W-inds]] na ich singli ''Rain Is Fallin'/Hybrid Dream''.<ref name="winds/Collab2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = '빅뱅' 지드래곤, 日그룹 '윈즈' 앨범 참여..뮤비도 출연| vydavateľ = Sports Chosun| dátum vydania = 2009-05-08| url = http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=/news/entertainment/200905/20090509/95i69140.htm| dátum prístupu = 2010-01-12| jazyk = ko| url archívu = https://web.archive.org/web/20131021010702/http://sports.chosun.com/news/news.htm?name=/news/entertainment/200905/20090509/95i69140.htm| dátum archivácie = 2013-10-21}}</ref><ref name="winds/collab">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= G-Dragon与W-inds合作日本同台演出获好评| vydavateľ =Sina|dátum vydania= 2009-05-19|url =http://ent.sina.com.cn/y/2009-05-19/13532526798.shtml|dátum prístupu = 2010-01-12|jazyk=zh}}</ref> Keď vyšiel Tchäjangov album, G-Dragon sa pustil do svojho debutového sólového albumu ''[[Heartbreaker]]'', ktorý obsahoval kolaborácie s niekoľkými umelcami ako napríklad Teddy z 1TYM, [[Tchäjang]], Kush, [[CL]] z [[2NE1]] a [[Sandara Pak]] z [[2NE1]]. Pôvodne mal vyjsť v apríli, ale odložilo sa to až na august,<ref name="Album pushback">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon Vol. 1 - Heartbreaker| vydavateľ =Yes Asia| dátum vydania = 2010-01-02|url =http://www.yesasia.com/us/1020963681-0-0-0-en/info.html| dátum prístupu =2010-01-02}}</ref> aby sa to zhodovalo s jeho 21. narodeninami.<ref name="G-Dragon of Big Bang">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon of Big Bang to Release Solo Album|vydavateľ=KBS World|dátum vydania=2009-07-30|url=http://world.kbs.co.kr/english/entertainment/enter_chart_detail.htm?No=10145|dátum prístupu=2010-01-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20100609114117/http://world.kbs.co.kr/english/entertainment/enter_chart_detail.htm?No=10145|dátum archivácie=2010-06-09}}</ref> Album znamenal zmenu G-Dragonovho vzhľadu, keď si prefarbil vlasy na blond, aby sa prispôsobil celkovému konceptu. Hlavným singlom bola rovnomenná pieseň, z albumu sa predalo vyše 200 000 kópií<ref name="Seo Taiji sales">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seo Tai-ji Tops Album Sales| vydavateľ =The Korea Times|dátum vydania =2009-09-18 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2009/09/135_52066.html| dátum prístupu = 2009-09-30}}</ref><ref name="GDharmful">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= G-Dragon album designated as harmful media content|priezvisko= Kim|meno= Jessica|vydavateľ= 10Asiae|dátum vydania= 2009-11-03|url= http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent4&a_id=2009110311152612811|dátum prístupu= 2011-01-21|url archívu= https://web.archive.org/web/20111129121556/http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent4&a_id=2009110311152612811|dátum archivácie= 2011-11-29}}</ref> a na 11. ročníku [[Mnet Asian Music Awards]] získal cenu „Album roka“.<ref name="MAMA">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Music Awards Has Fresh Yet Disappointing Start|priezvisko = Han|meno= Sang-Hee | vydavateľ =The Korea Times| dátum vydania =2009-11-22 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2009/11/201_55925.html| dátum prístupu = 2009-12-13}}</ref> Druhému singlu „Breathe“ sa podarilo umiestniť v Top 20,<ref name="Heartbreaker top chart">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon Shines on First Album| priezvisko = Han|meno= Sang-Hee | vydavateľ =The Korea Times| dátum vydania =2009-10-28 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/include/print.asp?newsIdx=50847| dátum prístupu = 2009-11-05}}</ref> kým ostatné piesne ako „The Leaders“, „A Boy“, „Hello“ a „She's Gone“ obsadili v rôznych rebríčkoch prvé miesta.<ref name="Other charting">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon conquers Korean music charts| priezvisko = Kim|meno= Lynn | vydavateľ =10Asiae| dátum vydania =2009-09-07 |url =http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?sec=ent9&idxno=2009090710290012970| dátum prístupu = 2009-09-29}}</ref> Krátko po vydaní albumu bol G-Dragon obvinený spoločnosťou [[Sony Music Entertainment|Sony Music]] z plagiátorstva. Údajne bola pieseň „Heartbreaker“ podobná [[Flo Rida|Flo Ridovej]] „Right Round“ a „Butterfly“ sa vraj podobala na „She's Electric“ od skupiny [[Oasis (skupina)|Oasis]].<ref name="YG Hits Sony">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YG Hits Sony Over Plagiarism Allegations| priezvisko = Cho|meno= Jae-hyon | vydavateľ =The Korea Times| dátum vydania =2009-09-25 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/special/2009/09/178_52518.html| dátum prístupu = 2009-09-29}}</ref><ref name="plagiarism overview">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Is Plagiarism a New Genre? | priezvisko = Lee|meno= Sung-moo| vydavateľ = The Korea Times| dátum vydania = 2009-10-28 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/opinon/2009/10/137_54413.html | dátum prístupu = 2009-11-07}}</ref> Ale [[hudobné vydavateľstvo]] [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]], ktoré vydávalo „Right Round“, sa vyjadrilo, že medzi týmito dvoma piesňami nevidí žiadne podobnosti.<ref name="EMI">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=지드래곤, '표절이라 단정하기엔 섣부른 판단!'. ''한경닷컴|priezvisko=Yoo|meno=Jaesang|vydavateľ=BNT News|dátum vydania=2009-08-21|url=http://bntnews.hankyung.com/apps/news?popup=0&nid=04&c1=04&c2=04&c3=00&nkey=200908212249183&mode=sub_view|dátum prístupu=2009-10-02|jazyk=ko|url archívu=https://web.archive.org/web/20191124182420/http://bntnews.hankyung.com/apps/news?popup=0|dátum archivácie=2019-11-24}}</ref> 6. marca 2010 [[YG Entertainment]] ohlásilo, že osobne kontaktovali [[Flo Rida|Flo Ridových]] zástupcov so žiadosťou, či by sa nemohol objaviť na G-Dragonovom koncertnom albume ''Shine a Light'', ktorú [[Flo Rida]] prijal.<ref name="Flo Rida collabs">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=지드래곤 "거 봐? 표절 아니지"|priezvisko=Heo|meno=Minyoung|vydavateľ=DongA News|dátum vydania=2010-09-17|url=http://news.donga.com/3//20100309/26729481/1|dátum prístupu=2010-03-21|jazyk=ko|url archívu=https://web.archive.org/web/20180623033336/http://news.donga.com/3//20100309/26729481/1|dátum archivácie=2018-06-23}}</ref> Na podporu albumu mal G-Dragon v decembri 2009 svoj prvý sólový koncert v Soulskom olympijskom parku. Niesol názov Shine a Light, ktorý bol odvodený z textu jeho piesne „A Boy“.<ref name="First Concert">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon to Hold 1st Solo Concert| priezvisko = Han|meno= Sang-Hee| vydavateľ = The Korea Times| dátum vydania =2009-10-13 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/special/2009/10/178_53467.html| dátum prístupu = 2009-12-27}}</ref> Koncert následne vyvolal kontroverziu, nakoľko sa objavili sťažnosti na obscénny<ref name="Obscenity Probe">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Singer G-Dragon Faces Obscenity Probe| vydavateľ = The Chosunilbo| dátum vydania =2009-12-11 |url =http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2009/12/11/2009121100740.html| dátum prístupu = 2009-12-27}}</ref> a neslušný obsah.<ref name="KTsuggestivecncrt">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon's Suggestive Concert Creates Stir| priezvisko = Cho|meno= Jae-hyon| vydavateľ = The Korean Times| dátum vydania =2009-12-08 |url =http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2010/01/135_56865.html| dátum prístupu = 2009-12-27}}</ref> Ministerstvo zdravotníctva, sociálnych vecí a rodiny neskôr požiadalo štátnych zástupcov o prešetrenie, či G-Dragon alebo YG Entertainment porušili zákon obscénnym vystúpením na koncerte.<ref name="Fans defend G-Dragon against concert controversy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fans defend G-Dragon against concert controversy| priezvisko = Hicap|meno= Jonathan M.| vydavateľ = The Manila Publishing Corporation| dátum vydania =2009-12-19 |url =http://www.mb.com.ph/articles/234746/fans-defend-gdragon-against-concert-controversy| dátum prístupu = 2010-01-15}}</ref><ref name="G-Dragon fans file petition over concert fiasco">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon fans file petition over concert fiasco|priezvisko = Hicap|meno= Jonathan M.| vydavateľ = The Manila Publishing Corporation| dátum vydania =2010-01-08 |url =http://www.mb.com.ph/node/237468/gdragon-fan|dátum prístupu = 2010-01-15}}</ref> Bol uznaný nevinným a 15. marca 2010 bol zbavený všetkých obvinení.<ref name="Clear">{{Citácia elektronického dokumentu|titul='선정성 재판' G드래곤 콘서트, 영화도 12세可| priezvisko = Lee|meno= Jae-hoon | vydavateľ = Nate| dátum vydania =2010-04-15 |url =http://news.nate.com/view/20100415n20586| dátum prístupu = 2011-01-15|jazyk=ko}}</ref> [[File:GD & T.O.P 2010.jpg|thumb|Propagačná fotka dua [[GD & TOP]]]] [[File:G-Dragon 2012 4.jpg|thumbnail|G-Dragon počas vystúpenia na Alive World Tour v septembri 2012]] V novembri 2010 YG Entertainment ohlásilo, že G-Dragon a T.O.P spolu vytvoria duo a vydajú spoločný album.<ref name="English KBS">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon and Top to Release Duet Album in December | vydavateľ= KBS World| dátum vydania =2010-11-30 |url =http://english.kbs.co.kr/Entertain/EntertainmentNews/view.html?No=7597| dátum prístupu = 2011-01-20}}</ref> Ešte pred vydaním usporiadalo duo svetovú premiéru na Times Square v soulskom obvode Jongdungpo,<ref name="Showcase1">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang T.O.P, G-Dragon pose at album showcase| priezvisko = Kim| meno = Jessica| vydavateľ = 10Asiae| dátum vydania = 2010-12-15| url = http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010121517465032528| dátum prístupu = 2011-01-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20110611052952/http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010121517465032528| dátum archivácie = 2011-06-11}}</ref> ktorá sa vysielala naživo cez [[YouTube]].<ref name="Showcase2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon and T.O.P hold world premiere showcase for duo unit| priezvisko = Yoon|meno= Hee-Seong| vydavateľ = 10Asiae| dátum vydania =2010-12-15 |url =http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010121515073341432| dátum prístupu = 2011-01-20}}</ref> Na propagáciu albumu vydalo duo 3 single: „High High“, „Oh Yeah“ a „Knock Out“.<ref name="singles">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang unit G-Dragon and T.O.P release third title track| priezvisko = Hong| meno = Lucia| vydavateľ = 10Asiae| dátum vydania = 2010-12-24| url = http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010122416330144889| dátum prístupu = 2011-01-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20110105101942/http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010122416330144889| dátum archivácie = 2011-01-05}}</ref> Všetky tri predchádzali vydaniu albumu. Zaznamenali veľký úspech, nakoľko pieseň „High High“ obsadila v rebríčkoch prvé miesto,<ref name="JoongAng">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Big Bang duo on TV today| vydavateľ = The Korea JoongAng Daily| dátum vydania =2011-01-13 |url =http://joongangdaily.joins.com/article/view.asp?aid=2930881 |dátum prístupu = 2011-01-20}}</ref> „Oh Yeah“ druhé a „Knock Out“ tretie.<ref name="10asia">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IU "Good Day" stays atop Gaon chart for 4th week| priezvisko = Kim|meno= Heidi | vydavateľ = 10Asiae| dátum vydania =2011-01-06 |url =http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2011010614550467107| dátum prístupu = 2011-01-20}}</ref><ref name="10asia2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = IU's "Good Day" takes charge of Mnet chart for 4th week| priezvisko = Kim| meno = Heidi| vydavateľ = 10Asiae| dátum vydania = 2011-01-04| url = http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2011010410363241185| dátum prístupu = 2011-01-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20111129120953/http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2011010614550467107| dátum archivácie = 2011-11-29}}</ref> Album bol vydaný 24. decembra 2010 a debutoval na prvej priečke rebríčka Gaon<ref name="Gaon">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2010년 12월 Album Chart | vydavateľ = gaon music chart| dátum vydania = |url =http://gaonchart.co.kr/chart/album.php?f_chart_kind_cd=T&f_month=12&f_year=2010&f_type=month | dátum prístupu = 2014-11-25|jazyk=ko}}</ref> s počtom predobjednaných kópií 200 000.<ref name="Sales">{{Citácia elektronického dokumentu|titul='발매 D-2' GD•탑 유닛 첫앨범, 선주문만 '20만장' (GD&TOP's album receives 200,000 pre-orders) | vydavateľ = Daum| url =http://media.daum.net/entertain/music/view.html?cateid=1033&newsid=20101222115923883&p=starnews| dátum prístupu= 2011-01-23|jazyk=ko}}</ref> Nakoniec sa predalo vyše 330 000 kópií. V spolupráci s Mr. Potato vytvorili G-Dragon a juhokórejský komediant Pak Mjong-su duo s názvom GG kvôli hudobnému festivalu Westcoast Highway Music Festival 2011. Svoju pieseň „Fired Up“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 바람났어, fonetický prepis: ''Baramnasso''), v ktorej si zaspievala aj [[Pak Bom]] z [[2NE1]], vydali 2. júna 2011 a dosiahla „all-kill“ v rôznych juhokórejských hudobných rebríčkoch. 5. októbra 2011 bolo oznámené, že G-Dragon bol pozitívne testovaný na marihuanu. Test moču bol negatívny, ale test z vlasov ukázal nízku pozitívnosť. Testy boli vykonané začiatkom júna a výsledky vyšli v auguste. Keďže šlo o prvý priestupok a týkal sa len nepatrného množstva, skončilo to len pri obžalobe a nebol obvinený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Big Bang's G-Dragon caught smoking marijuana |url=http://www.allkpop.com/article/2011/10/big-bangs-g-dragon-caught-smoking-marijuana|vydavateľ=allkpop |dátum vydania=2011-10-05 |dátum prístupu=2014-11-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.soompi.com/news/japanese-public-opinion-criticizes-gdragon |titul=Japanese Public Opinion Criticizes G-Dragon |vydavateľ=Soompi |dátum vydania=2011-10-13 |dátum prístupu=2012-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120407120256/http://www.soompi.com/news/japanese-public-opinion-criticizes-gdragon |dátum archivácie=2012-04-07 }}</ref> Údajne prijal v máji na párty v Japonsku ponúkanú cigaretu od fanúšika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.soompi.com/news/yg-releases-official-statement-regarding-gdragons-marijuana-incident |titul=YG Releases Official Statement Regarding G-Dragon's Marijuana Incident |vydavateľ=Soompi |dátum vydania=2011-10-05 |dátum prístupu=2012-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120419054429/http://www.soompi.com/news/yg-releases-official-statement-regarding-gdragons-marijuana-incident |dátum archivácie=2012-04-19 }}</ref> Bol jediným z celej párty, na ktorého bol kórejským orgánom podaný tip. Priznal, že fajčil ponúknutú cigaretu, ale keď si uvedomil, že nejde o obyčajnú cigaretu, odhodil ju preč. Škandál zapríčinil, že jeho aktivity boli pozastavené a YG Entertainment vyhlásilo, že dostal čas, aby sa nad svojou chybou zamyslel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bigbangupdates.com/2011/10/yg-entertainment-reacts-to-g-dragons.html |titul=YG Entertainment in state of emergency [NEWS] |vydavateľ=bigbangupdates |dátum vydania=2011-10-05 |dátum prístupu=2012-11-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111005192629/http://www.bigbangupdates.com/2011/10/yg-entertainment-reacts-to-g-dragons.html |dátum archivácie=2011-10-05 }}</ref> Vzhľadom k tomu, že nebol obvinený, neprišiel o žiadne dohodnuté kontrakty a 6. novembra sa prvýkrát po škandále objavil na verejnosti na odovzdávaní cien [[MTV Europe Music Awards]] spolu s [[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]]. ===2012 – súčasnosť: ''One of a Kind'', svetové turné a ''Coup D'Etat''=== V marci 2012 bolo oznámené, že G-Dragonov sólo návrat bude odložený až na druhú polovicu roka, aby sa to zhodovalo s jeho narodeninami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/2012/03/g-dragons-solo-comeback-scheduled-for-august |titul=G-Dragon's solo comeback scheduled for August |vydavateľ=allkpop |dátum vydania=2012-03-13 |dátum prístupu=2012-11-07}}</ref> Popri nahrávaní materiálov pre svoj vlastný album spolupracoval aj s inými umelcami. Spolu s T.O.P-om sa objavil na japonskom vydaní albumu ''Young Foolish Happy'' speváčky [[Pixie Lott]], konkrétne v piesni „Dancing On My Own“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/2012/03/gdtop-to-feature-in-english-singer-pixie-lotts-new-japanese-release |titul=GD&TOP to feature in English singer Pixie Lott's new Japanese release |vydavateľ=allkpop |dátum vydania=2012-03-08|dátum prístupu=2012-11-07}}</ref> 24. augusta 2012 bol na [[YouTube]] zverejnený G-Dragonov videoklip k piesni „One Of A Kind“ z [[One of a Kind|rovnomenného albumu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon releases MV for "One of A Kind"|url=http://www.allkpop.com/2012/08/g-dragon-releases-mv-for-one-of-a-kind|vydavateľ=allkpop|dátum vydania=2012-08-24|dátum prístupu=2012-08-27}}</ref> Pieseň mu priniesla na [[Korean Music Awards]] aj na Rhythmer Awards cenu „Najlepšia hip-hopová pieseň roka“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/article/2013/02/winners-from-the-2013-korean-music-awards |titul=Winners from the '2013 Korean Music Awards' |vydavateľ=allkpop |dátum vydania=2013-02-28|dátum prístupu=2014-11-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://bigbangupdates.com/2013/02/big-bang-g-dragon-nominated-at-2013-rhythmer-awards.html |titul=BIG BANG & G-DRAGON NOMINATED AT 2013 RHYTHMER AWARDS |vydavateľ=bigbangupdates |dátum vydania=2013-02-13 |dátum prístupu=2014-11-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141204115928/http://bigbangupdates.com/2013/02/big-bang-g-dragon-nominated-at-2013-rhythmer-awards.html |dátum archivácie=2014-12-04 }}</ref> Nasledovala „That XX“, ktorá ovládla hudobné rebríčky a zaznamenala takzvaný „perfektný all-kill“.<ref name="thatxx-allkill">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/2012/09/g-dragon-achieves-a-perfect-all-kill-with-that-xx|titul=G-Dragon achieves a perfect all-kill with "That XX"|vydavateľ=allkpop |dátum vydania=2012-08-31|dátum prístupu=2012-08-31}}</ref> Jeho EP ''[[One of a Kind]]'' vyšlo v digitálnej aj fyzickej forme v septembri s rozdielom niekoľkých dní.<ref name="YGlife">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.yg-life.com/archives/12388|titul=G-Dragon - First Mini Album Tracklist|dátum vydania=2012-09-03|vydavateľ=YG Life|dátum prístupu=2014-11-25}}</ref> Album mal pozitívne ohlasy a všetky skladby obsadili popredné priečky vo všetkých významných hudobných rebríčkoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/2012/09/g-dragons-tracks-from-one-of-a-kind-ep-dominates-real-time-music-charts |titul=G-Dragon's tracks from 'One of a Kind' EP dominates real-time music charts |vydavateľ=allkpop |dátum vydania=2012-09-14 |dátum prístupu=2012-11-08}}</ref> Album sa navyše umiestnil na prvom mieste [[Billboard|Billboardového]] rebríčka ''Svetové albumy'' a dostal sa na 161. miesto v [[Billboard 200]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://global.mnet.com/news/newsdetail.m?searchNewsVO.news_id=201209210940_15581 |titul=G-Dragon Enters the Billboard 200 and Places First on the Billboard World Album Chart - M NET |vydavateľ=Global.mnet.com |dátum vydania=2012-09-21 |dátum prístupu=2012-11-08}}</ref> Koncom roka 2012 predaj prekročil 200 000 kópií, čím sa stal najpredávanejším sólovým albumom v Kórei od vydania jeho albumu ''[[Heartbreaker]]'' z roku 2009. Za svoje úsilie získal na 14. ročníku [[Mnet Asian Music Awards]] ocenenie „Najlepší sólista“ a na 22. ročníku [[Seoul Music Awards]] vyhral s ''[[One of a Kind]]'' cenu „Nahrávka roka“. [[File:G-Dragon - Coup D'Etat red cover.jpg|thumb|200px|Predná strana albumu]] V januári 2013 sa G-Dragon vydal na svoje prvé svetové turné s názvom ''G-Dragon 2013 1st World Tour: One of a Kind'', stal sa prvým kórejským sólistom, čo vystúpil aj na 4 veľkých japonských štadiónoch a druhým kórejským sólistom so svetovým turné. Tým prvým je spevák [[Rain]]. Po turné sa G-Dragon vrátil do štúdia, aby nahral svoj druhý štúdiový album. YG Entertainemt neskôr ohlásilo, že držiteľka [[Grammy Award|Ceny Grammy]] [[Missy Elliott]] sa tiež na albume objaví.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Big Bang G-Dragon to Make Solo Comeback this August, 'Missy Elliot to Feature'|url=http://www.kpopstarz.com/articles/32395/20130625/big-bang-g-dragon-to-make-solo-comeback-this-august-missy-elliot-to-feature.htm|vydavateľ=KpopStarz|dátum vydania=2013-06-25|dátum prístupu=2013-06-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20220619184612/https://www.kpopstarz.com/articles/32395/20130625/big-bang-g-dragon-to-make-solo-comeback-this-august-missy-elliot-to-feature.htm|dátum archivácie=2022-06-19}}</ref> Elliott v januári 2013 cez [[Twitter]] oznámila, že sa podieľala na dvoch skladbách („Chugalug“, „Niliria“), ktoré obe produkoval Teddy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Twitter / MissyElliott: @IFIWereMagneto it was 2 records...|url=https://twitter.com/MissyElliott/status/294214860990976001|vydavateľ=[[Twitter]]|dátum vydania=2013-01-23|dátum prístupu=2013-06-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Twitter / MissyElliott: @TracyCozette funny I did a...|url=https://twitter.com/MissyElliott/status/294157917622505473|vydavateľ=[[Twitter]]|dátum vydania=2013-01-23|dátum prístupu=2013-06-25}}</ref> Jeho druhý štúdiový album ''[[Coup d'Etat]]'' vyšiel digitálne v dvoch častiach a fyzicky bol vydaný 13. septembra 2013. Na albume boli kolaborácie s hviezdami ako [[Missy Elliott]], [[Diplo]], [[Baauer]], [[Boys Noize]], [[Sky Ferreira]], [[Siriusmo]], [[Zion.T]], Lydia Päk a Jennie Kim. G-Dragon a Missy Elliott spolu vystúpili s piesňou „Niliria“ na KCON 2013 v Los Angeles. Skladby z ''[[Coup d'Etat]]'' obsadili prvé priečky hlavných kórejských rebríčkov. Po vydaní sa v rebríčku Mnet umiestnilo 7 skladieb od prvého po siedme miesto<ref name="yg4">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.yg-life.com/archives/21662?lang=en | titul=G-DRAGON’S NEW SONG "SWEEPING THE CHART" UPON BEING RELEASED | vydavateľ= yg-life.com| dátum prístupu=2013-09-05 | dátum vydania=2013-09-05}}</ref> a v Top 10 rebríčka Gaon sa umiestnilo 6 skladieb, pričom na prvom mieste bola pieseň „Who You?“.<ref name="gaonweek">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://gaonchart.co.kr/chart/digital.php?f_chart_kind_cd=T&f_week=37&f_year=2013&f_type=week | titul=2013년 37주차 Digital Chart|vydavateľ=gaon music chart|dátum prístupu=2014-11-25}}</ref> Album sa tiež v niekoľkých krajinách dostal na prvé miesta rebríčka [[iTunes]].<ref name="yg5">{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.yg-life.com/archives/21597?lang=en | titul=G-DRAGON TOPPING 8 COUNTRIES’ ITUNES CHARTS… BEGINNING TV APPEARANCE AT "SKETCHBOOK" | vydavateľ= yg-life.com| dátum prístupu=2013-09-05 | dátum vydania=2013-09-04}}</ref><ref name="kpopstarz2">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.kpopstarz.com/articles/40081/20130903/big-bang-g-dragon-tops-7-countries-itunes-charts-with-coup-d-etat.htm | titul=Big Bang G-Dragon Tops 7 Countries iTunes Charts with New Album, 'COUP D'ETAT' | vydavateľ=KpopStarz | dátum prístupu=2013-09-05 | dátum vydania=2013-09-03 | url archívu=https://web.archive.org/web/20131013154348/http://www.kpopstarz.com/articles/40081/20130903/big-bang-g-dragon-tops-7-countries-itunes-charts-with-coup-d-etat.htm | dátum archivácie=2013-10-13 }}</ref> 1. septembra bol na [[YouTube]] zverejnený videoklip k piesni „Coup d'Etat“ a krátko nato, 4. septembra, aj k piesni „Crooked“. Úspech albumu viedol k tomu, že na 15. ročníku [[Mnet Asian Music Awards]] získal G-Dragon 4 ocenenia: „Najlepší sólista“, „Najlepší videoklip“ za „Coup d'Etat“, „Najlepšie tanečné vystúpenie“ za „Crooked“ a najvyššie ocenenie, „Umelec roka“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/article/2013/11/winners-from-the-2013-mama#axzz2lP9VWUJ3|titul=Winners from the '2013 MAMA'!|vydavateľ=allkpop| dátum vydania=2013-11-22|dátum prístupu=2013-11-22}}</ref> Neskôr si z [[World Music Awards]] odniesol domov ceny „Najlepší showman“ a „Najlepší album“.<ref name="G-Dragon wins 'World's Best Entertainer' and 'World's Best Album' awards">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allkpop.com/article/2014/08/g-dragon-wins-worlds-best-entertainer-and-worlds-best-album-awards|titul=G-Dragon wins 'World's Best Entertainer' and 'World's Best Album' awards |dátum vydania=2014-08-18|dátum prístupu=2014-10-11|vydavateľ=allKpop}}</ref> G-Dragon sa podieľal na hudobnom festivale Free Highway Music Festival, ktorý sa konal 17. októbra v Imdžingak, tak, že naspieval duet s komediantom Čong Hjong-donom s názvom „Going to Try“ ([[Kórejčina|kórejsky]]: 해볼라고, fonetický prepis: ''Haebolago'').<ref name="Soompi-Breakup">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.soompi.com/2014/01/05/g-dragon-and-jung-hyung-don-break-up/|titul=G-Dragon and Jung Hyung Don Break Up?|dátum vydania=2014-01-05|dátum prístupu=2014-07-11|vydavateľ=Soompi|url archívu=https://web.archive.org/web/20160714001042/http://www.soompi.com/2014/01/05/g-dragon-and-jung-hyung-don-break-up/|dátum archivácie=2016-07-14}}</ref> Spolupracoval aj so [[Skrillex]]om na jeho albume ''Recess'', konkrétne na piesni „Dirty Vibe“.<ref name="DJ Skrillex's New Album Featuring G-Dragon And CL Ranks 4th On U.S. Billboard Chart">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kpopstarz.com/articles/85683/20140328/dj-skrillexs-new-album-featuring-g-dragon-and-cl-ranks-4th-on-u-s-billboard-chart.htm|titul=DJ Skrillex's New Album Featuring G-Dragon And CL Ranks 4th On U.S. Billboard Chart|dátum vydania=2014-03-28|dátum prístupu=2014-07-11|vydavateľ=Kpopstarz|url archívu=https://web.archive.org/web/20211127083036/https://www.kpopstarz.com/articles/85683/20140328/dj-skrillexs-new-album-featuring-g-dragon-and-cl-ranks-4th-on-u-s-billboard-chart.htm|dátum archivácie=2021-11-27}}</ref> == Imidž a umenie == {{Citát|Správna hudba sa netvorí tak, že umelec nadobudne pocit, že hudba je jeho práca. Keď človek pracuje na hudbe, vystupuje alebo sa len zabáva, ...to priamo hudbu ovplyvňuje... Čím viac pracujem, tým viac mám pocit, že sa učím a zároveň dozrievam.|G-Dragon<ref name="G-Dragon interview">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang G-Dragon Pt. 1 | priezvisko = Kang|meno= Myoung-Seok | vydavateľ = 10Asiae|url =http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010122918181571944 |dátum prístupu = 2011-01-20}}</ref><ref name="G-Dragon interview2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Big Bang G-Dragon Pt. 2 | priezvisko = Kang|meno= Myoung-Seok| vydavateľ = 10Asiae| url =http://10.asiae.co.kr/Articles/new_view.htm?sec=ent0&a_id=2010122915004107005 | dátum prístupu = 2011-01-20}}</ref>|300|Times New Roman|110}} ===Verejný imidž=== Opisovaný ako „najmódnejší v skupine“,<ref name="Big Bang's G-Dragon: I'm interested in majoring in fashion">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 빅뱅 G드래곤 "의상 전공에 욕심있다" (''Big Bang's G-Dragon: I'm interested in majoring in fashion'')| priezvisko = Kang| meno = Jiyong| vydavateľ = SSTV| dátum vydania = 2007-11-27| url = http://sstv.freechal.com/index.html?page=news/flypage&cid=1&nid=8444| dátum prístupu = 2008-03-10| jazyk = ko| url archívu = https://web.archive.org/web/20110711025128/http://sstv.freechal.com/index.html?page=news%2Fflypage&cid=1&nid=8444| dátum archivácie = 2011-07-11}}</ref> G-Dragonov podiel na ovplyvňovaní módnych trendov v Južnej Kórei mu priniesol ocenenia ako „Štýlová ikona roka 2008“<ref name="Big Bang's G-Dragon: I'm interested in majoring in fashion"/> a cenu časopisa ''Arena'', „Najvplyvnejší muž roka 2008“.<ref name="Style Award">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 지드래곤, 2008 'A-어워즈' 스타일 부문 수상 | vydavateľ = Naver| dátum vydania = 2008-12-10 |url =http://news.naver.com/main/read.nhn?mode=LSD&mid=sec&sid1=001&oid=001&aid=0002403947& | dátum prístupu = 2009-10-02|jazyk=ko}}</ref> Módna ikona Kang Dong-won tiež uznal G-Dragonov vplyv a označil ho za „experta na módu“.<ref name="fashionista">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =강동원 "보헤미안 스타일 올 가을 유행 예감"[포토엔] | vydavateľ = Newsen| dátum vydania = 2008-09-19 |url =http://www.newsen.com/news_view.php?uid=200809191844241010%20| dátum prístupu = 2011-01-21|jazyk=ko}}</ref> V roku 2013 bol uvedený v Style Icon Top 10 a neskôr získal aj cenu „Štýlová ikona roka“. Bol prvým sólovým spevákom, ktorý sa o túto cenu s nikým nedelil.<ref name="SIA">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.yg-life.com/archives/23547?lang=en|titul=G-Dragon Receives Grand Prize, First Such Case for Solo Singer|dátum vydania=2013-10-25| dátum prístupu=2014-07-11|vydavateľ=YG Life}}</ref> Televízna osobnosť Kim Džun-hui v programe ''Follow Me Season 2'' na kanáli Fashion N vyjadrila svoj obdiv k umelcovi a povedala: „Nielenže má G-Dragon skvelý vkus, ale dokáže aj písať a komponovať hudbu ako génius. Proste má na hudbu dar a jeho správanie je tiež bezchybné. Naozaj ho považujem za skvelého človeka.“<ref name="Kim Jun Hee Praises G-Dragon for His Fashion Taste and Musical Skills ">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.soompi.com/2013/08/23/kim-jun-hee-calls-g-dragon-an-all-around-genius/|titul=Kim Jun Hee Praises G-Dragon for His Fashion Taste and Musical Skills|dátum vydania=2013-10-25|dátum prístupu=2013-08-23|vydavateľ=Soompi|url archívu=https://web.archive.org/web/20130823083955/http://www.soompi.com/2013/08/23/kim-jun-hee-calls-g-dragon-an-all-around-genius/|dátum archivácie=2013-08-23}}</ref> Jeho prefarbenie vlasov na blond počas propagácie albumu ''[[Heartbreaker]]'' sa tešilo medzi fanúšikmi veľkej popularite a účes sa stal jedným z najlepších v roku.<ref name="hair">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =강동원 "보헤미안 스타일 올 가을 유행 예감"[포토엔] | vydavateľ = Newsen| dátum vydania = 2009-01-21 |url =http://www.newsen.com/news_view.php?uid=200901210741381001| dátum prístupu = 2011-01-21|jazyk=ko}}</ref> Navyše jeho neustále nosenie trojuholníkových šatiek sa stalo trendom medzi tínedžermi a časom dostali prezývku „Big Bang šatky“.<ref name="Crazy for K-Pop">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Crazy For K-pop | priezvisko = Sablan|meno= Niño Mark | vydavateľ = Inquirer| dátum vydania = 2009-07-24 |url =http://showbizandstyle.inquirer.net/lifestyle/lifestyle/view/20090724-217073/Crazy-for-K-Pop%7C| dátum prístupu = 2010-02-01}}</ref> Napriek svojim vplyvom G-Dragon priznal, že je vo svojej úlohe hudobníka rozpačitý a poznamenal, ako „sa veľa vecí zmenilo, a to vrátane tónu môjho hlasu, pretože som si bol pred ostatnými vedomý svojej práce.“<ref name="G-Dragon interview"/> S vedomím, že jeho verejný imidž je pri propagácii svojich materiálov dôležitý, G-Dragon poznamenal, že to, „čo verejnosť vidí (môj vonkajší vzhľad), je moja práca, takže je to aj moja chyba, ak zo mňa vyžaruje zlý zámer.“<ref name="G-Dragon interview"/> Taktiež zásadne odmieta myšlienku, že speváci sú len „produktom“ zábavného priemyslu.<ref name="G-Dragonproduct">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = GDㆍ탑이 밝힌 '불화설'과 '스캔들' | vydavateľ = Naver |dátum vydania = 2011-02-04 |url=http://news.naver.com/main/read.nhn?mode=LSD&mid=sec&sid1=106&oid=001&aid=0004895839| dátum prístupu = 2010-02-01|jazyk=ko}}</ref> Na [[CNN]] bol označený ako jeden z „50 dôvodov, prečo je Soul najlepším mestom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =50 reasons why Seoul is the world's greatest city| priezvisko = Cha|meno=Frances | vydavateľ = CNN Go| dátum vydania =2011-05-25 |url =http://www.cnngo.com/seoul/life/50-reasons-why-seoul-worlds-greatest-city-534720?page=0,2|dátum prístupu=2014-11-27}}</ref> === Hudobný štýl, texty a komponovanie === Inšpirovaný hudbou skupiny [[Wu-Tang Clan]] sa v roku 2001 12-ročný G-Dragon podieľal na hip-hopovom albume ''Flex'', a tým sa začala jeho umelecká kariéra.<ref name="新스타고백 지드래곤③연습생시절, 1년간 죽어라 청소만"/> V začiatkoch kariéry bola skupina Big Bang považovaná za hip-hopovú, ale experimentovali aj s [[Synthpop|electropopom]], čím zaviedli v Južnej Kórei nový trend.<ref name="NewTrend">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Big Bang, Brown Eyed Girls, Jewelry...&nbsp;The trend of J-pop 'Electronica'| priezvisko = Kim|meno= Wong-Yeon | vydavateľ = Star News| dátum vydania = 2008-02-28 |url =http://star.moneytoday.co.kr/view/stview.php?no=2008022809411230840&type=1 | dátum prístupu = 2008-02-28|jazyk=ko}}</ref> Tým, že už mal skúsenosti s rôznymi hudobnými žánrami vďaka Big Bang, G-Dragon zahrnul do svojho albumu ''[[Heartbreaker (G-Dragon album)|Heartbreaker]]'' mix [[Tanečná hudba|tanečnej]], [[Contemporary R&B|R&B]] a [[Hip-hop (hudba)|hip-hopovej]] hudby.<ref name="新스타고백 지드래곤⑫">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =新스타고백 지드래곤⑫"솔로앨범, 저한테는 도박이었죠" | vydavateľ = 10Asiae| dátum vydania = 2010-02-11 |url =http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2010020414335608494&sp=EC | dátum prístupu = 2010-02-14|jazyk=ko}}</ref> Pri produkcii spoločného albumu ''[[GD & TOP]]'' volil viac hip-hopový zvuk, ale priznal, že R&B, [[Akustická hudba|akustická]] a elektronická hudba ho silne ovplyvnili.<ref name="Showcase2"/> Odkedy sa stal sólistom, G-Dragon si udržiava pevnú kontrolu nad svojou hudbou s tým, že „každý pocit (pri vytváraní hudby) je odlišný“,<ref name = "G-Dragon interview2" /> a svoje emócie využíva na usmernenie obsahu textu a hudobnej kompozície svojich piesní.<ref name="G-Dragon interview"/> Priznáva, že v snahe odlíšiť sa od iných interpretov s každým kúskom svojej hudby „vzbudzuje zvrat na každom rohu a vyvoláva rozličný príbeh“ a uznáva, že aj keď refrén je najchytľavejšia časť piesne, chce, aby si ľudia pamätali celú pieseň.<ref name="G-Dragon interview2"/> Ešte pred svojou sólovou kariérou sa zapájal do produkcie albumov skupiny Big Bang, ktorej väčšinu piesní napísal a zložil práve on.<ref name="plagiarism overview"/> G-Dragonovo prispievanie do tvorby vlastnej hudby mu prinieslo ako chválu, tak kritiku. Preferuje písať texty, ktoré „znejú ako skutočný príbeh“ a od ''Korean Times'' si vyslúžil označenie „geniálny spevák-skladateľ“,<ref name="plagiarism overview"/> aj keď on sám sa vyjadril, že toto označenie ho privádza do rozpakov.<ref name="G-Dragon Genius">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = ‘빅뱅’ G드래곤 "내가 천재라고? 천만에"| vydavateľ = The Kyunghyang Shinmum| dátum vydania = 2011-02-08|url =http://news.khan.co.kr/kh_news/khan_art_view.html?artid=201102081420091&code=960801| dátum prístupu = 2011-02-18|jazyk=ko}}</ref> Jeho úsilie skladať piesne mu prinieslo pochvaly ako jeden z najlepších skladateľov roka 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =2008년을 빛낸 가요 작곡가 '8+1'인은? | priezvisko= Kim |meno=Hyeseong| vydavateľ = Star News| dátum vydania = 2008-11-18 |url =http://star.mt.co.kr/view/stview.php?no=2008111808310806501&type=1&outlink=1| dátum prístupu = 2008-11-18|jazyk=ko}}</ref> a mnoho popových kritikov a predstaviteľov hudobného priemyslu ho vybralo ako „hudobníka, na ktorého budúcnosť sa najviac tešia“.<ref name="G-Dragon Genius"/> Jeho rapové texty ho v Japonsku dostali na 4. miesto v hlasovaní za „Najbožskejšieho rapera“.<ref name="Fourth place rap">{{Citácia elektronického dokumentu| titul =지드래곤, 日 `신이라 생각하는 래퍼` 4위 에미넴도 제쳐 | priezvisko= Kim|meno= Hyun | vydavateľ = Daily News | dátum vydania = 2011-01-30 |url =http://star.mk.co.kr/new/view.php?mc=ST&no=65956&year=2011 | dátum prístupu = 2011-02-18|jazyk=ko}}</ref> Dostal sa aj na čelo zoznamu „Najpracovitejší idol“ magazína [[Forbes (magazín)|Forbes]], <ref name="most hardworking">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = G-Dragon tops Forbes Korea's ranking of most hardworking idols | priezvisko= Hicap|meno= Jonathon M. |vydavateľ = Manila Bulletin Publishing Corporation |dátum vydania = 2010-04-30 |url =http://www.mb.com.ph/articles/255280/gdragon-tops-forbes-korea-s-ranking-most-hardworking-idols | dátum prístupu = 2011-02-18}}</ref> a tiež do jeho zoznamu „Korea 2030 Power Leaders“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G-Dragon chosen by Forbes Korea as one of the TOP 40 Korea 2030 Power Leaders|url=http://fooyoh.com/kpop_news/7248252|dátum vydania=2012-02-28|vydavateľ=fooyoh|dátum prístupu=2014-11-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20141018062602/http://fooyoh.com/kpop_news/7248252|dátum archivácie=2014-10-18}}</ref> Spevák I Sung-čchol tiež označil G-Dragona ako jedného z mladých umelcov, na ktorého hudbu sa teší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lee Seung Chul Praises G-Dragon ‘I Think He’s the Best’|url=http://www.kpopstarz.com/articles/40739/20130908/lee-seung-chul-praises-gdragon-i-think-he-s-the-best.htm|vydavateľ=KpopStarz|dátum vydania=2013-09-08|dátum prístupu=2014-11-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20141014174957/http://www.kpopstarz.com/articles/40739/20130908/lee-seung-chul-praises-gdragon-i-think-he-s-the-best.htm|dátum archivácie=2014-10-14}}</ref> Producent a raper Cho PD ocenil, že „idoloví speváci ako Big Bang majú schopnosť byť muzikantmi“, ako „sa Big Bang v mnohých ohľadoch vyvinuli z idolov so schopnosťami, ktoré majú ako hudobníci“, a ako „môže byť G-Dragon považovaný za hlavného zástupcu toho všetkého“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=조PD, '디스'했던 GD 인정.."뮤지션역량 갖췄다" (Cho PD Praised Big Bang and G-Dragon Surprised the Public) | url=http://m.media.daum.net/m/entertain/newsview/20110316121333534 | vydavateľ=Daum | dátum prístupu = 2014-11-28| dátum vydania=2011-03-16|jazyk=ko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul=조PD "아이돌 가수도 빅뱅처럼 역량 갖춰야" 쓴소리 | url=http://m.media.daum.net/m/entertain/newsview/20110316114342725 | vydavateľ=Daum |dátum prístupu = 2014-11-28| dátum vydania=2011-03-16|jazyk=ko}}</ref> ==Osobný život== Aj keď o svojom súkromí nehovorí, povráva sa, že od roku 2010 chodí s kórejsko-americkou herečkou Kiko Mizuhara.<ref name="G-dragon/Kiko">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= G-Dragon, Kiko Mizuhara spotted on date: report| priezvisko = Ock|meno= Hyun-ju | vydavateľ = Korea Herald | dátum vydania = 2014-10-08 |url =http://www.koreaherald.com/view.php?ud=20141008001024 |dátum prístupu = 2014-10-11}}</ref> Fotografie, ktoré sa objavili v roku 2014, vyvolali mediálny rozruch. Nikto z nich to zatiaľ nepotvrdil ani nevyvrátil. YG Entertainment k tomu zaujalo stanovisko v zmysle, že „k tomu nemajú čo povedať, keďže sa snažia rešpektovať súkromie svojich umelcov“.<ref name="G-dragon/Kiko 2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= G-D relationship rumors resurface | priezvisko = Sung |meno=So-young | vydavateľ = Korea JooAng Daily | dátum vydania= 2014-10-09 |url =http://koreajoongangdaily.joins.com/news/article/article.aspx?aid=2995819 | dátum prístupu= 2014-10-11}}</ref><ref name="G-dragon/Kiko 3">{{Citácia elektronického dokumentu| titul= G-Dragon Spotted On Alleged Date With Famous Japanese Model Kiko Mizuhara | vydavateľ= Franchise Herald | dátum vydania= 2014-10-10 |url =http://www.franchiseherald.com/articles/9232/20141010/g-dragon-spotted-on-alleged-date-with-famous-japanese-model-kiko-mizuhara.htm | dátum prístupu = 2014-10-11}}</ref> ==Diskografia== {{Hlavný článok|Diskografia G-Dragona|Diskografia skupiny Big Bang}} ;Štúdiové albumy Kórejské * ''[[Heartbreaker]]'' (2009) * ''[[Coup d'Etat]]'' (2013) Japonské * ''[[Coup D’Etat '+ One of a Kind & Heartbreaker' (G-Dragon album)|COUP D’ETAT [+ ONE OF A KIND & HEARTBREAKER]]]'' (2013) ;EP * ''[[One of a Kind]]'' (2012) ;Digitálne single * ''Look Only at Me, Part 2'' (2008) * ''Michi Go'' (2013) ;Kolaboračné albumy * ''[[GD & TOP]]'' s [[T.O.P|T.O.P-om]] (2010) ;Kolaboračné single * „Good Boy“ s [[Tchäjang|Tchäjangom]] (GD X [[Tchäjang]]) (2014) ;Propagačné single * ''G-Market Party'' (2010) ;Koncertné albumy * ''Shine a Light'' (2010) * ''GDYB (G-Dragon a Tchäjang) Paris Photobook'' (2014) ==Filmografia== === Videoklipy === {{Hlavný článok|Diskografia skupiny Big Bang}} {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ! style="width:50px;"|Rok ! style="width:350px;" |Videoklip ! style="width:50px;"|Dĺžka ! style="width:200px;" |Album ! style="width:200px;"|Oficiálny videoklip na [[YouTube]] ! style="width:240px;"|Poznámka |- |rowspan="2"| 2001 | „G-Dragon“ a.k.a „My Age is 13“ | 4:16 | ''2001 Korea HipHopFlex'' | | |- | Perry - „Storm“ | 3:20 |''Perry By Storm'' | [http://www.youtube.com/watch?v=3Z2Wodni2BY YGEntertainment] | Feat. G-Dragon, Masta Wu, Sean |- |rowspan="3"| 2002 | [[YG Family]] - „Hip Hop Gentlemen“ | 4:24 |rowspan="3"| ''YG Family - Why Be Normal? / 1997 - 2002'' | [http://www.youtube.com/watch?v=D8ynwLy_f2E YGEntertainment] | |- | [[YG Family]] - „YMCA Baseball Team“ | 3:47 | [http://www.youtube.com/watch?v=TUoJbtpbQNY YGEntertainment] | |- | [[YG Family]] - „Get Ready“ | 4:07 | [http://www.youtube.com/watch?v=sEsk9bbeAt0 YGEntertainment] | Vystupuje, ale nespieva |- | 2003 | [[1TYM]] - „Hot“ | 4:16 | ''Once N 4 All'' | [http://www.youtube.com/watch?v=gh2B1RtJbXg YGEntertainment] | Vystupuje, ale nespieva |- | 2004 | [[Jinusean]] - „Phone Number“ | 3:36 | ''Norabose'' | [http://www.youtube.com/watch?v=Ve0Ygq0O2Ts YGEntertainment] | Vystupuje, ale nespieva |- |rowspan="8"| 2009 | [[W-Inds.]] - „Rain Is Fallin'“ | 3:59 | ''Rain Is Fallin'/Hybrid Dream'' | [http://www.youtube.com/watch?v=kpBnGBwRiBg windsTVofficial] | |- | [[2NE1]] - „Fire“ (Street Ver.) | 3:48 | ''[[2NE1]] 1st Mini Album'' | [http://www.youtube.com/watch?v=49AfuuRbgGo 2NE1] | Vystupuje, ale nespieva |- | [[Sungri]] - „Strong Baby“ | 3:53 | ''[[Remember]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=zDTsf5xw3Kg BIGBANG] | |- | „Heartbreaker“ | 3:51 |rowspan="5"| ''[[Heartbreaker]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=LOXEVd-Z7NE YGEntertainment] | |- | „Breathe“ | 3:41 | [http://www.youtube.com/watch?v=8pin-6JrdHY YGEntertainment] | |- | „She's Gone“ | 3:14 | | |- | „Butterfly“ | 3:47 | [http://www.youtube.com/watch?v=_k0GsfWrNh0 YGEntertainment] | |- | „A Boy“ | 3:42 | [http://www.youtube.com/watch?v=PMwWxmrQSGE YGEntertainment] | |- |rowspan="2"| 2010 | „Gmarket Party!“ | 2:48 | ''Gmarket CM SONG'' | [http://www.youtube.com/watch?v=bhWJXIGb8ao GmarketZone] | Nealbumové vydanie |- | [[Tchäjang]] - „I Need A Girl“ | 5:54 | ''[[Solar (album)|Solar]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=nWq4evFjYrU YGEntertainment] | |- |rowspan="4"| 2012 | [[Se7en]] - „When I Can't Sing“ | 4:21 | ''[[Se7en]] Mini Album Vol. 2'' | [http://www.youtube.com/watch?v=dQwEM6W9kUI officialSe7en] | Vystupuje, ale nespieva |- | „One Of A Kind“ | 3:29 |rowspan="3"|''[[One of a Kind]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=rJnICByeL8Q BIGBANG] | |- | „That XX“ | 3:35 | [http://www.youtube.com/watch?v=j57IzkTFnT8 BIGBANG] | Vystupuje Jennie Kim |- | „Crayon“ | 3:45 | [http://www.youtube.com/watch?v=t3ULhmadHkg BIGBANG] | |- |rowspan="6"| 2013 | „Michi GO“ | 3:44 | rowspan="4" |''[[Coup d'Etat]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=mrwnL62HObI BIGBANG] | |- | „Coup d'Etat“ | 3:21 | [http://www.youtube.com/watch?v=C8T6771Sdj8 BIGBANG] | |- | „Crooked“ | 3:46 | [http://www.youtube.com/watch?v=RKhsHGfrFmY BIGBANG] | |- | „Who You?“ | 5:38 | [http://www.youtube.com/watch?v=doFK7Eanm3I BIGBANG] | |- | [[Tchäjang]] - „Ringa Linga“ | 3:49 | ''[[Rise (album)|RISE]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=UJfZ69MSlvY BIGBANG] |Vystupuje, ale nespieva |- | [[CL]] - „The Baddest Female“ | 4:03 | ''Digitálny singel speváčky [[CL]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=7LP4foN3Xs4 2NE1] | Vystupuje, ale nespieva |- |rowspan="3"| 2014 | [[Ssa-i|Psy]] - „Hangover“ feat. [[Snoop Dogg]] | 3:53 | ''Digitálny singel speváka [[Ssa-i|Psy]]'' | [http://www.youtube.com/watch?v=HkMNOlYcpHg officialpsy] | Vystupuje, ale nespieva |- | [[Däsong]] - „Look at Me, Gwisun“ (Japonská verzia) | 3:10 | ''D-LITE'' | [http://www.youtube.com/watch?v=JlG0fz4WvoQ BIGBANG] | Vystupuje, ale nespieva |- | GD X [[Tchäjang]] - „Good Boy“ | 4:12 | YG Hip Hop Project | [http://www.youtube.com/watch?v=1ZRb1we80kM BIGBANG] | Réžia: [[Colin Tilley]] |- |} ==Ocenenia== {{Hlavný článok|Ocenenia a nominácie G-Dragona|Ocenenia a nominácie skupiny Big Bang}} == Hudobné programy == === Inkigayo === {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ! style="width:70px;"|Rok ! style="width:200px;" |Dátum ! style="width:300px;"|Pieseň |- | rowspan="3" |2009 | 6. september | rowspan="3" | „Heartbreaker“ |- | 13. september |- | 20. september |- | 2011 | 9. január | „High High“ (ako GD&TOP) |- | rowspan="3" |2013 | 15. september | „Coup D'etat“ |- | 22. september | rowspan="2" | „Crooked“ |- | 29. september |- | 2014 | 30. november | „Good Boy“ (GD X [[Tchäjang]]) |} === M! Countdown === {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ! style="width:70px;"|Rok ! style="width:200px;" |Dátum ! style="width:300px;"|Pieseň |- | rowspan="3" |2009 | 10. september | rowspan="3" | „Heartbreaker“ |- | 17. september |- | 24. september |- | 2010 | 30. december | „Oh Yeah“ (ako GD&TOP) |- | 2011 | 6. január | „High High“ (ako GD&TOP) |- |rowspan="3" |2012 | 27. september | rowspan="3" | „Crayon“ |- | 4. október |- | 11. október |- |rowspan="3" |2013 |12. september | rowspan="2" |„Black“ |- | 19. september |- | 26. september | „Crooked“ |} === Music Bank === {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ! style="width:70px;"|Rok ! style="width:200px;" |Dátum ! style="width:300px;"|Pieseň |- | rowspan="5" |2009 | 28. august | rowspan="5" | „Heartbreaker“ |- | 4. september |- | 11. september |- | 18. september |- | 25. september |- | rowspan="2" |2013 | 20. september | „Who You?“ |- | 27. september | „Crooked“ |} == Referencie == {{referencie|3}} ==Externé odkazy== * [http://www.ygfamily.com/artist/Main.asp?LANGDIV=K&ATYPE=2&ARTIDX=10 Oficiálna webová stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141209185630/http://ygfamily.com/artist/Main.asp?LANGDIV=K&ATYPE=2&ARTIDX=10 |date=2014-12-09 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|G-Dragon|636927707}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Speváci Kórejskej republiky]] [[Kategória:Reperi Kórejskej republiky]] [[Kategória:Big Bang (hudobná skupina)]] iatooautfxzpxqwkzdgtp6l63rd7ef7 2 531730 8253111 8251172 2026-07-25T07:52:21Z PeterKLK 94978 /* Vyhrali MS + ME + LM */ aktualizácia 8253111 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} == Vyhrali MS + ME + LM == {|class="wikitable" !Meno !majster sveta !majster Európy !víťaz LM/EPM |- |{{DEU}} [[Franz Beckenbauer]]||rowspan=5|<center>1974||rowspan=5|<center>1972||rowspan=5|{{DEU}} [[FC Bayern Mníchov|Bayern Mníchov]] <br/> 1974, 1975, 1976 |- |{{DEU}} [[Sepp Maier]] |- |{{DEU}} [[Gerd Müller]] |- |{{DEU}} Hans-Georg Schwarzenbeck |- |{{DEU}} Uli Hoeneß |- |{{DEU}} Paul Breitner||<center>1974||<center>1972||{{DEU}} [[FC Bayern Mníchov|Bayern Mníchov]] 1974 |- |{{DEU}} [[Andreas Möller]]||rowspan=3|<center>1990||rowspan=3|<center>1996||rowspan=3|{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 1997 |- |{{DEU}} Jürgen Kohler |- |{{DEU}} Stefan Reuter |- |{{FRA}} [[Fabien Barthez]]||<center>1998||<center>2000||{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Olympique Marseille]] 1993 |- |{{FRA}} [[Marcel Desailly]]||<center>1998||<center>2000||{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Olympique Marseille]] 1993 <br/> {{ITA}} [[AC Miláno]] 1994 |- |{{FRA}} [[Didier Deschamps]]||<center>1998||<center>2000||{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Olympique Marseille]] 1993 <br/> {{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]] 1996 |- |{{FRA}} [[Bixente Lizarazu]]||<center>1998||<center>2000||{{DEU}} [[FC Bayern Mníchov|Bayern Mníchov]] 2001 |- |{{FRA}} [[Zinedine Zidane]]||<center>1998||<center>2000||{{ESP}} [[Real Madrid]] 2002 |- |{{FRA}} [[Christian Karembeu]]||<center>1998||<center>2000||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1998, 2000 |- |{{FRA}} [[Thierry Henry]]||<center>1998||<center>2000||{{ESP}} [[FC Barcelona]] 2009 |- |{{ESP}} [[Sergio Ramos]]||<center>2010||<center>2008, 2012||{{ESP}} [[Real Madrid]] 2014, 2016, 2017, 2018 |- |{{ESP}} [[Iker Casillas]]||<center>2010||<center>2008, 2012||{{ESP}} [[Real Madrid]] 2000, 2002, 2014 |- |{{ESP}} [[Carles Puyol]]||<center>2010||<center>2008||{{ESP}} [[FC Barcelona]] 2006, 2009 |- |{{ESP}} [[Andrés Iniesta]]||<center>2010||<center>2008, 2012||{{ESP}} [[FC Barcelona]] 2006, 2009 |- |{{ESP}} [[Xavi]]||<center>2010||<center>2008, 2012||{{ESP}} [[FC Barcelona]] 2009 |- |{{ESP}} [[Xabi Alonso]]||<center>2010||<center>2008, 2012||{{ENG}} [[FC Liverpool]] 2005 |- |{{ESP}} [[Fernando Torres]]||<center>2010||<center>2008, 2012||{{ENG}} [[Chelsea FC]] 2012 |- |{{ESP}} [[David Villa]]||<center>2010||<center>2008||{{ESP}} [[FC Barcelona]] 2011 |- |{{ESP}} [[Álvaro Arbeloa]]||<center>2010||<center>2008, 2012||{{ESP}} [[Real Madrid]] 2014, 2016 |- |{{ESP}} [[Javi Martínez]]||<center>2010||<center>2012||{{DEU}} [[FC Bayern Mníchov|Bayern Mníchov]] 2013, 2020 |- |{{ESP}} [[Víctor Valdés]]||<center>2010||<center>2012||{{ESP}} [[FC Barcelona]] 2006, 2009, 2011 |- |{{ESP}} [[Juan Mata]]||<center>2010||<center>2012||{{ENG}} [[Chelsea FC]] 2012 |- |{{ESP}} [[Sergio Busquets]]||<center>2010||<center>2012||{{ESP}} [[FC Barcelona]] 2009, 2011, 2015 |- |{{ESP}} [[]]||<center>2010||<center>2012||{{ESP}} [[FC Barcelona]] |- |{{ESP}} [[]]||<center>2010||<center>2012||{{ESP}} [[FC Barcelona]] |- |} == Vyhrali MS + OH + Copa América == {|class="wikitable" !width=120|Meno !majster sveta !olymp. víťaz !Copa América |- |{{ARG}} [[Lionel Messi]]||<center>2022||<center>2008||<center>2021, 2024 |- |{{ARG}} [[Ángel Di María]]||<center>2022||<center>2008||<center>2021, 2024 |} == Vyhrali ME + OH == {|class="wikitable" !width=150|Meno !majster sveta !olymp. víťaz |- |{{URS}} [[Lev Jašin]]||rowspan="4"|<center>1960||rowspan="4"|<center>1956 |- |{{URS}} [[Igor Netto]] |- |{{URS}} [[Valentin Ivanov]] |- |{{URS}} [[Antolij Masľonkin]] |- |{{TCH}} [[František Štambachr]]||<center>1976||<center>1980 |- |{{FRA}} [[Albert Rust]]||<center>1984||<center>1984 |- |{{ESP}} [[Fermín López]]||rowspan="2"|<center>2024||rowspan="2"|<center>2024 |- |{{ESP}} [[Álex Baena]] |} == Vyhrali MS + Copa América + LM + Copa Libertadores + Pohár konf. == {|class="wikitable" !width=120|Meno !majster sveta !Copa América !Pohár konf. !víťaz LM/EPM !Copa Libertadores |- |{{BRA}} [[Cafú]]||<center>1994, 2002||<center>1997, 1999||<center>1997||{{ITA}} [[AC Miláno]], 2007||{{BRA}} [[São Paulo FC|FC São Paulo]], 1992, 1993 |- |{{BRA}} [[Dida]]||<center>2002||<center>1999||<center>1997, 2005||{{ITA}} [[AC Miláno]], 2003, 2007||{{BRA}} [[Cruzeiro Esporte Clube|Cruzeiro]], 1997 |- |{{BRA}} [[Ronaldinho]]||<center>2002||<center>1999||<center>2005||{{ESP}} [[FC Barcelona]], 2006||{{BRA}} [[Clube Atlético Mineiro|Atlético Mineiro]], 2013 |} == Vyhrali MS + Copa América + Pohár konf. + Copa Libertadores + IC == {|class="wikitable" !width=120|Meno !majster sveta !Copa América !Pohár konf. !Copa Libertadores !Interkont. pohár |- |{{ARG}} [[Oscar Ruggeri]]||<center>1986||<center>1991, 1993||<center>1992||{{ARG}} [[Club Atlético River Plate|River Plate]] 1986||{{ARG}} [[Club Atlético River Plate|River Plate]] 1986 |} == Vyhrali MS + ME + LM + Interkont. pohár + Pohár konf. == {|class="wikitable" !width=120|Meno !majster sveta !majster Európy !Pohár konf. !víťaz LM/EPM !Interkont. pohár/MS klubov |- |{{FRA}} [[Bixente Lizarazu]]||<center>1998||<center>2000||<center>2001, 2003||{{DEU}} [[Bayern Mníchov]] 2001||{{DEU}} [[Bayern Mníchov]] 2001 |- |{{FRA}} [[Thierry Henry]]||<center>1998||<center>2000||<center>2003||{{ESP}} [[FC Barcelona]] 2009||{{ESP}} [[FC Barcelona]] 2009 |} == Vyhrali IC aj MS klubov == {|class="wikitable" !width=120|Meno !Interkont. pohár !MS klubov |- |{{ITA}} [[Paolo Maldini]]||{{ITA}} [[AC Miláno]] 1989, 1990||{{ITA}} [[AC Miláno]] 2007 |- |{{BRA}} [[Cafú]]||{{BRA}} [[São Paulo FC|FC São Paulo]] 1992, 1993||{{ITA}} [[AC Miláno]] 2007 |- |{{NLD}} [[Edwin van der Sar]]||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 1995||{{ENG}} [[Manchester United]] 2008 |- |{{ARG}} [[Carlos Tevez]]||{{ARG}} [[Club Atlético Boca Juniors|Boca Juniors]] 2003||{{ENG}} [[Manchester United]] 2008 |- |{{ESP}} [[Iker Casillas]]||{{ESP}} [[Real Madrid]] 2002||{{ESP}} [[Real Madrid]] 2014 |} == Vyhrali MS + MS "20" == {|class="wikitable" !width=150|Krajina !width=150|Meno !width=80|MS !width=80|MS "20" |- |rowspan="5"|{{BRA|f|1}}||[[Dunga]]||<center>1994||<center>1983 |- |[[Bebeto]]||<center>1994||<center>1983 |- |[[Jorginho (futbalista, 1964)|Jorginho]]||<center>1994||<center>1983 |- |[[Cláudio Taffarel]]||<center>1994||<center>1985 |- |[[Müller]]||<center>1994||<center>1985 |- |rowspan="3"|{{ARG|f|1}}||[[Diego Maradona]]||<center>1986||<center>1979 |- |[[Lionel Messi]]||<center>2022||<center>2005 |- |[[Ángel Di María]]||<center>2022||<center>2007 |- |rowspan="2"|{{ESP|f|1}}||[[Iker Casillas]]||<center>1999||<center>2010 |- |[[Xavi]]||<center>1999||<center>2010 |- |rowspan="2"|{{FRA|f|1}}||[[Paul Pogba]]||<center>2013||<center>2018 |- |[[Samuel Umtiti]]||<center>2013||<center>2018 |} == Vyhrali MS + MS "17" == {|class="wikitable" !width=150|Meno !width=80|MS !width=80|MS "17" |- |{{BRA}} [[Ronaldinho]]||<center>2002||<center>1997 |} == Získali medailu z MS + MS "20" + MS "17" == {|class="wikitable" !width=150|Meno !width=80|MS !width=80|MS "20" !width=80|MS "17" |- |{{ESP}} [[Iker Casillas]]||{{prvé miesto}} 2010||{{prvé miesto}} 1999||{{tretie miesto}} 1997 |- |{{ESP}} [[Xavi]]||{{prvé miesto}} 2010||{{prvé miesto}} 1999||{{tretie miesto}} 1997 |- |{{ARG}} [[Ezequiel Garay]]||{{druhé miesto}} 2014||{{prvé miesto}} 2005||{{tretie miesto}} 2003 |- |{{ARG}} [[Fernando Gago]]||{{druhé miesto}} 2014||{{prvé miesto}} 2005||{{tretie miesto}} 2003 |} == Vyhrali MS + LM/PEM v jednom roku == {|class="wikitable" !width=80|Rok !width=150|Meno !width=150|Krajina !width=150|Klub |- |rowspan="7"|<center>1974||[[Franz Beckenbauer]]||rowspan="7"|{{DEU|f|1}}||rowspan="7"|{{DEU}} [[FC Bayern Mníchov|Bayern Mníchov]] |- |[[Gerd Müller]] |- |[[Sepp Maier]] |- |[[Paul Breitner]] |- |[[Hans-Georg Schwarzenbeck]] |- |[[Uli Hoeness]] |- |[[Jupp Kapellmann]] |- |<center>1998||[[Christian Karembeu]]||{{FRA|f|1}}||{{ESP}} [[Real Madrid]] |- |<center>2002||[[Roberto Carlos]]||{{BRA|f|1}}||{{ESP}} [[Real Madrid]] |- |<center>2014||[[Sami Khedira]]||{{DEU|f|1}}||{{ESP}} [[Real Madrid]] |- |<center>2018||[[Raphaël Varane]]||{{FRA|f|1}}||{{ESP}} [[Real Madrid]] |} == Zoznam slovenských úspechov v krasokorčuľovaní == Najväčšie úspechy mužského krasokorčuľovania v ére Československa sa spájajú s menami [[Karol Divín]], [[Ondrej Nepela]] a [[Jozef Sabovčík]]. Zásluhou tejto trojice kompletnú medailovú zbierku zo [[Zimné olympijské hry]]. Nepela bol jeden z dvoch olympijských víťazov česko-slovenskej éry (tým druhým bol český skokan na lyžiach Jiří Raška), bol trojnásobný majster sveta a päťkrát majster Európy. Karol Divín, strieborný a bronzový medailista a MS bol dvojnásobný majster Európy. Jozef Sabovčik získal tiež dva tituly európskeho šampióna, k cennému kovu z MS bol najbližšie v roku 1984** V ére samostatnosti Oľga Beständigová, dvojice 2001-7., [[Lukáš Csölley]]-[[Federica Testová]], tance (8. na ME 2015), [[Nicole Rajičová]], dvakrát 6. na ME, [[Adam Hagara]] === Medailisti z OH === {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=180|Meno |- |<center>1960||{{USA}} Squaw Valley||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Karol Divín]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro na bielo-modro-červenej zástave | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = február | ročník = VIII. | číslo = osobitné | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |<center>[[Zimné olympijské hry 1972|1972]]||{{JPN}} [[Sapporo]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Ondrej Nepela]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poprvé čs. krasobruslař na olympijském trůnu. Nepela získal zlatou medaili | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/2/12/8.png | dátum vydania = 16. 3. 1962 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>[[Zimné olympijské hry 1984|1984]]||{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Jozef Sabovčík]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bronz za skvelý výkon | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = február | ročník = XXXVIII. | číslo = 41 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |} === Medailisti z MS === {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=180|Meno |- |<center>1962||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Karol Divín]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na svetovom piedestále: 1.Jackson 2.Divín 3.Calmat | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = marec | ročník = X. | číslo = 55 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |<center>1964||{{DEU}} [[Dortmund]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Karol Divín]] |- |<center>1969||{{USA}} [[Colorado Springs]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wood mistrem, Nepelovi stříbrná | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1969/3/3/6.png | dátum vydania = 3. 3. 1969 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||rowspan="2"|[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Ondrej Nepela]] |- |<center>1970||{{YUG}} [[Ľubľana]] |- |<center>1971||{{FRA}} [[Lyon]]||rowspan="3"|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ondrej Nepela]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nové lyonské slovo: Nepela | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = február | ročník = XXIV. | číslo = 49 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlaté loučení Nepely s letošní sezonou. Obhájil titul mistra světa | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/3/11/8.png | dátum vydania = 11. 3. 1972 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tretí titul na rozlúčku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1973 | mesiac = marec | ročník = XXVI. | číslo = 54 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |<center>1972||{{CAN}} [[Calgary]] |- |<center>1973||{{TCH}} [[Bratislava]] |} '''Medailisti z MS juniorov''' 2024, 2025 - [[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Adam Hagara]] === Medailisti z ME === {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=180|Meno |- |<center>1954||{{ITA}} [[Bolzano]]||rowspan="3"|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Karol Divín]] |- |<center>1955||{{HUN}} [[Budapešť]] |- |<center>1956||{{FRA}} [[Paríž]] |- |<center>1957||{{AUT}} [[Viedeň]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Karol Divín]] |- |<center>1958||{{TCH}} [[Bratislava]]||rowspan="2"|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Karol Divín]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalšia zlatá pre ČSR: Divín majstrom Európy | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = február | ročník = VII. | číslo = 14 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Divín obhájil evropské prvenství | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1959/2/4/4.png | dátum vydania = 4. 2. 1959 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>1959||{{CHE}} [[Davos]] |- |<center>1962||{{CHE}} [[Ženeva]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Karol Divín]] |- |<center>1964||{{FRA}} [[Grenoble]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Karol Divín]] |- |<center>1966||{{TCH}} [[Bratislava]]||rowspan="3"|[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Ondrej Nepela]] |- |<center>1967||{{YUG}} [[Ľubľana]] |- |<center>1968||{{SWE}} [[Västerås]] |- |<center>1969||{{DEU}} [[Garmisch-Partenkirchen]]||rowspan="5"|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Ondrej Nepela]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlato si odnáša Nepela | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = február | ročník = XXIII. | číslo = 32 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nepela obhájil evropský primát | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/1/14/8.png | dátum vydania = 14. 1. 1972 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Další úspěch Ondreje Nepely. Popáté mistrem Evropy | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/2/9/8.png | dátum vydania = 9. 2. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>1970||{{URS}} [[Leningrad]] |- |<center>1971||{{CHE}} [[Zürich]] |- |<center>1972||{{SWE}} [[Göteborg]] |- |<center>1973||{{DEU}} [[Kolín nad Rýnom]] |- |<center>1974||{{YUG}} [[Záhreb]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Liana Drahová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bronzová medaile Drahové | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/2/4/8.png | dátum vydania = 4. 2. 1974 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>1983||{{DEU}} [[Dortmund]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Jozef Sabovčík]] |- |<center>1985||{{SWE}} [[Göteborg]]||rowspan="2"|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Jozef Sabovčík]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sabovčík majstrom Európy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = marec | ročník = XXXIX. | číslo = 34 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sabovčíkova zlatá obhajoba | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/2/1/8.png | dátum vydania = 1. 2. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>1986||{{DNK}} [[Kodaň]] |} == Zoznam slovenských úspechov v stolnom tenise == Československo patrilo medzi stolnotenisové veľmoci, v rokoch získalo 28 titulov majstrov sveta. Zo slovenských stolných tenistov sa najviac presadil [[František Tokár]], viacnásobný medailista, päťkrát bol členom víťazného družstva ČSR, v roku 1949 vyhral s Čechom Andreadisom štvorhru. K dvom titulom prispel Max Marinko, rodák z Ľubľana. Alica Grofová bola strieborná v dvojhre na MS 1973, posledná Európanka vo finále MS. Posledný veľký úspech dosiahlo družstvo Československa na MS 1991, traja Slováci boli členmi bronzového družstva mužov, ktoré senzačne vyradilo Čínu. Vladimír Miko, rodák z Krupina, dvakrát majster Európy. Renáta Kasalová zažiarila na ME 1988, kde získala tri medaily. Spolu s Marii Hrachovou obsadili piate miesto na OH 1988 v Soule pri olympijskej premiére malej loptičky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na zlaté: Ázia-Európa 2:0. Čs. duo Hrachová-Kasalová piate | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = október | ročník = XLII. | číslo = 232 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ére samostatnosti získali prvú medailu z majstrovstiev Európy Valentina Popovová, bývalá reprezentantka ZSSR s Jaromírom Truksom. {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! Meno ! Disciplína |- |<center>1947||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]]|| |- |<center>1948||{{GBR}} [[Londýn]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]], Max Marinko||družstvo ČSR<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = ČSR majstrom sveta v stol. tenise | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1948 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 38 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |rowspan="2"|<center>1949||rowspan="2"|{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]]||štvorhra<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo štyroch finálových zápasov iba jeden titul. Tokár s Andreadisom vyhrali štvorhru | periodikum = Obrana ľudu | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = august | ročník = V. | číslo = 35 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[František Tokár]], Max Marinko|| |- |rowspan="2"|<center>1950||rowspan="2"|{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]], Max Marinko|| |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[František Tokár]]||štvorhra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Andreadis s Tokarem ve finale čtyřhry mužů | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1950/2/5/8.png | dátum vydania = 5. 2. 1950 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|<center>1951||rowspan="2"|{{AUT}} [[Viedeň]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[František Tokár]]|| |- |[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[František Tokár]]||štvorhra |- |<center>1953||{{ROU}} [[Bukurešť]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[František Tokár]]|| |- |<center>1957||{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[František Tokár]]|| |- |<center>1967||{{SWE}} [[Štokholm]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Vladimír Miko||štvorhra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čtyři tituly do Japonska. Staněk a Miko získali pro ČSSR jedinou bronzovou medaili | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/22/8.png | dátum vydania = 22. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|<center>1973||rowspan="2"|{{YUG}} [[Sarajevo]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Alica Grofová<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strieborné prekvapenie: Grofová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1973 | mesiac = apríl | ročník = XXVI. | číslo = 90 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||dvojhra |- |[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Grofová||zmiešaná štvorhra |- |<center>1991||{{JPN}} [[Čiba (Čiba)|Čiba]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Tomáš Jančí, Roland Vími, Milan Grman||<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Našim „čína“ chutila | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 101 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Európa prevalcovala Áziu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XLV. | číslo = 102 | strany = 1,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |} {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! Meno ! Disciplína |- |<center>1958||{{HUN}} [[Budapešť]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Emília Harvanová||družstvo žien |- |rowspan="3"|<center>1964||rowspan="3"|{{SWE}} [[Malmö]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Vladimír Miko]]||<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Miko so Staněkom na najvyššej priečke | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1964 | mesiac = december | ročník = XII. | číslo = 240 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Miko, Štefan Kollárovits||družstvo mužov |- |[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Irena Bosá||družstvo žien |- |rowspan="3"|<center>1966<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Naši stolní tenisté přivezou sedm medailí! | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1966/4/21/6.png | dátum vydania = 21. 4. 1966 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||rowspan="3"|{{GBR}} [[Londýn]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 2.png|striebro]] Miko||mix,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Miko – Lužová zlatí | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = apríl | ročník = XX. | číslo = 93 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvojhra, štvorhra |- |[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] Irena Mikócziová||štvorhra, družstvo |- |[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Štefan Kollárovits||dvojhra |- |<center>1970||{{URS}} [[Moskva]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Alica Grofová||družstvo žien |- |<center>1972||{{NLD}} [[Rotterdam]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Štefan Kollárovits||družstvo mužov |- |<center>1974||{{YUG}} [[Novi Sad]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] Grofová||štvorhra, mix,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sme sa finále. Grofová a Orlowski majú striebro | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1974 | mesiac = apríl | ročník = XXVII. | číslo = 87 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> družstvo žien |- |<center>1976||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Grofová||družstvo žien |- |<center>1988||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] [[Súbor:Med 3.png|bronz]] Renáta Kasalová||družstvo žien,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po desiatich rokoch znovu striebro | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = marec | ročník = XLII. | číslo = 69 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvojhra, štvorhra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kasalová dvakrát bronzová | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/3/28/8.png | dátum vydania = 28. 3. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |<center>1990||{{SWE}} [[Göteborg]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Kasalová||družstvo žien |- |<center>1994||{{GBR}} [[Birmingham]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Valentina Popovová, Jaromír Truksa||mix<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše duo namixovalo bronz | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 77 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |<center>2013||{{ROU}} Buzău||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] [[Barbora Balážová]], Ľubomír Pištej||mix |- |<center>2020||{{POL}} [[Varšava]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] Balážová, Pištej||mix |- |<center>2022||{{DEU}} [[Mníchov]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Balážová, Pištej||mix |- |rowspan="2"|<center>2025||rowspan="2"|{{AUT}} [[Linz]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Barbora Balážová]]||štvorhra |- |[[Súbor:Med 3.png|bronz]] Tatiana Kukulková||štvorhra |} == Zoznam slovenských úspechov vo volejbale == [[Volejbal]] patril v [[Československo|Československu]] k úspešným kolektívnym športom. {{TCH|vm|0|Muži Československa}} získali dva cenné kovy na [[Volejbal na Letných olympijských hrách]], dva tituly majstrov sveta a trikrát boli európskymi šampiónmi. Na väčšine týchto úspechov mal veľký podiel [[Bohumil Golian]], najvýraznejšia osobnosť v histórii slovenského volejbalu. Olympijské striebro a titul majstra sveta získal [[Jozef Labuda]]. V 80. rokoch Štefan Chrtiansky, najlepší blokár na turnaji [[Svetový pohár vo volejbale|Svetového pohára]] 1985. [[VK Slovan Bratislava|Červená hviezda Bratislava]] vyhrali [[Liga majstrov vo volejbale|Európsky pohár majstrov]] a Pohár víťazov pohárov [[Európska liga vo volejbale]] ==Medailisti z olympijských hier== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=150|Medaila ! Slováci v družstve |- |<center>[[Volejbal na Letných olympijských hrách 1964|1964]]||{{JPN}} [[Tokio]]||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Volejbalisti nás nesklamali. Striebro spod olympijskej siete | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1964 | mesiac = október | ročník = XII. | číslo = 213 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Bohumil Golian]], [[Jozef Labuda]] |- |<center>[[Volejbal na Letných olympijských hrách 1968|1968]]||{{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Ciudad de México]]||[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] {{TCH|vm|0|Československo}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hladká prohra 0:3. Finiš se čs. odbíjenkářům nepodařil | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1968/10/28/5.png | dátum vydania = 28.10. 1968 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Bohumil Golian]] |} ==Medailisti z majstrovstiev sveta== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=150|Medaila ! Slováci v družstve |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1956|1956]]||{{FRA}} [[Paríž]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vm|0|Československo}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý triumf čs. volejbalistov v Paríži | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 109 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Bohumil Golian]] |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1960|1960]]||{{BRA}} [[Brazília]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]], Július Veselko |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1962|1962]]||{{URS}} [[Sovietsky zväz]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]] |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1966|1966]]||{{TCH}} [[Československo]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vm|0|Československo}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sme najlepší na svete! | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = september | ročník = XX. | číslo = 215 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Bohumil Golian]], [[Jozef Labuda]] |} ==Medailisti z majstrovstiev sveta juniorov== [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov do 21 rokov]] *1993 [[Argentína]] - {{tretie miesto}} ČS Martin Jankovič, Marián Vavrek, Vladimír Procházka, Mikuláš Latečka ==Medailisti z majstrovstiev Európy== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=150|Medaila ! Slováci v družstve |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1958|1958]]||{{TCH}} [[Československo]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vm|0|Československo}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Naši reprezentanti po třetí mistry Evropy | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1958/9/12/4.png | dátum vydania = 12. 9. 1958 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Bohumil Golian]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1967|1967]]||{{TUR}} [[Turecko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||[[Bohumil Golian]] |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1971|1971]]||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}||Štefan Pipa |- |<center>[[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1985|1985]]||{{NLD}} [[Holandsko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vm|0|Československo}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po štrnástich rokoch striebro | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = október | ročník = XXXIX. | číslo = 236 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ||Igor Prieložný, Štefan Chrtiansky |} '''Svetový pohár''' * 1985 {{tretie miesto}} {{TCH|vm|0|Československo}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Svetový pohár volejbalistov. Naši tretí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = december | ročník = XXXIX. | číslo = 284 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Igor Prieložný, Štefan Chrtiansky (najlepší blokár)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prekvapili seba i svet | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = december | ročník = XXX. | číslo = 236 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! width=150|Medaila ! Slovenky v družstve |- |<center>1949||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Mária Bernovská |- |<center>1955||{{ROU}} [[Bukurešť]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Alžbeta Technovská |- |<center>1958||{{TCH}} [[Praha]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Anna Uhrínová |- |<center>1967||{{TUR}} [[Turecko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|vz|0|Československo}}||Júlia Bendeová, Hilda Mazurová, Paulína Šteffková |- |<center>1971||{{ITA}} [[Taliansko]]||[[Súbor:Med 2.png|striebro]] {{TCH|vz|0|Československo}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Československý volejbal je strieborný | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = október | ročník = XXIV. | číslo = 233 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||Darina Kodajová, Mária Mališová |- |<center>1987||{{NLD}} [[Holandsko]]||[[Súbor:Med 3.png|bronz]] {{TCH|vz|0|Československo}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bronzová radost našich žen | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/10/5/7.png | dátum vydania = 5. 10. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>||Daniela Cuníková, Eva Trnková |} ==Úspechy v ére samostatnosti== {{SVK|vm|0|Slovensko (muži)}} *Účasť na ME: {{SVK|vz|0|Slovensko (ženy)}} *Účasť na MS: *Účasť na ME: ==Úspechy v mládežníckych kategóriach== ME hráčok do 18 rokov 1995 - {{tretie miesto}} SVK Katarína Blusková, Slávka Homzová, Petra Kubalová, Zuzana Tlstovičová, Slávka Pogránová, Eva Bačová, Martina Miháliková, Lucia Ďurkovičová, Soňa Šuhajdová, Izabela Macuráková, Ivica Majchráková a Viktória Tomková ==Úspechy v európskych pohároch== '''Klubové úspechy''' {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! Klub |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov vo volejbale|Európsky pohár majstrov]]||<center>1978/79||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[VKP Bratislava|Červená hviezda Bratislava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pohár z Bruselu do vitríny Červenej hviezdy Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1979 | mesiac = február | ročník = XXXII. | číslo = 46 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |<center>1979/80||{{druhé miesto}} [[VKP Bratislava|Červená hviezda Bratislava]] |- |PVP||<center>1980/81||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[VKP Bratislava|Červená hviezda Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár ČH Bratislava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1981/2/23/7.png | dátum vydania = 23. 2. 1981 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|PVP||<center>1975/76||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pohár pre Sláviu. Finále PVP volejbalistiek | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1976 | mesiac = apríl | ročník = XXIX. | číslo = 86 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |<center>1974/75||{{tretie miesto}} [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] |- |[[Liga majstrov vo volejbale|Európsky pohár majstrov]]||<center>1982/83||{{tretie miesto}} [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]] |} '''Individuálne úspechy''' {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! Meno ! Klub |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov vo volejbale|Liga majstrov/EPM]]||<center>1979/80||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] Darina Ptáčková-Košková||{{CZE}} Rudá Hvězda Praha |- |<center>1999/2000||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Slávka Homzová]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Homzová víťazkou Ligy majstrov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 60 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ||{{ITA}} Foppapedretti Bergamo |- |<center>2006/07||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Lukáš Diviš (1986)|Lukáš Diviš]], [[Róbert Hupka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hupka, Diviš kráľmi európskeho volejbalu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79905-hupka-divis-kralmi-europskeho-volejbalu/ | dátum vydania = 3. 4. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||{{DEU}} VfB Friedrichshafen |- |<center>2012/13||[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] [[Lukáš Diviš (1986)|Lukáš Diviš]]||{{RUS}} Lokomotiv Novosibirsk |} ==Externé odkazy== *[https://www.cvf.cz/cvs/sin-slavy/galerie-medailovych-tymu-27.html Galerie medailových týmů] *[https://slovakvolley.sk/page/volejbal-sr-1993-1999 Volejbal na Slovensku 1993-1999 ] == Zoznam slovenských úspechov v biatlone == == História == Prvé úspechy zaznamenal slovenský [[biatlon]] ešte v ére Československo. Peter Zelinka obsadil na [[Zimné olympijské hry 1980|ZOH 1980 v Lake Placid]] bodované šieste miesto v pretekoch na 10 km<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zelinka si vedl výborně | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1980/2/20/8.png | dátum vydania = 20. 2. 1980 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, Alena Fusková obsadila na MS 1985 štvrté miesto na 10 km<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MS v biatlonu: Fusková čtvrtá | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/2/22/8.png | dátum vydania = 22. 2. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> a piatu priečku v pretekoch na 5 km. Po roku 1992 sa biatlon zaradil medzi najúspešnejšie športové odvetvia slovenského [[šport]]u. Prvý olympijský bod v histórii pre samostatné [[Slovensko]] získala [[Martina Halinárová|Martina Jašicová]] na [[Zimné olympijské hry 1994|ZOH 1994 v Lillehammeri]] v 15 km*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = K naplneniu sna chýbali milimetre | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = február | ročník = XLVIII. | číslo = 41 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1992/93 vyhrala preteky [[Svetový pohár v biatlone|Svetového pohára]] v švédskom [[Östersund]]e<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = SP v biatlone. Víťazstvo Jašicovej | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = marec | ročník = XLVII. | číslo = 59 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a v celkovom poradí SP obsadila 8. miesto. V 90. rokoch mal slovenský ženský biatlon mimoriadne úspešnú generáciu, Martina Jašicová (Schwarzbacherová-Halinárová), [[Soňa Mihoková]] a [[Anna Murínová]] boli viacnásobné medailistky z majstrovstiev Európy, na [[Majstrovstvá sveta v biatlone|majstrovstvách sveta]] tiež atakovali medailové umiestnenia, vždy však ostali tesne pod stupňami víťazov. Na MS 1995 obsadili štvrté miesta Soňa Mihoková v šprinte na 7,5 km a štafeta žien na 4×7,5 km.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štvrté miesta ako na bežiacom páse | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL.. | číslo = 42 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Podobný rscenár sa opakoval na „domácich“ MS 1997 v [[Osrblie|Osrblí]], Mihoková bola opäť štvrtá v šprinte<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ďalšie prekliatie štvrtých miest | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = február | ročník = LI. | číslo = 27 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a rovnakú priečku družstvo žien.** Vyvrcholením** tejto generácie boli [[Zimné olympijské hry 1998|ZOH 1998 v Nagane]], kde skončila Mihoková „tradične“ štvrtá<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krásne i prekliate štvrté miesto. Sedem "zemiakových" medailí | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = február | ročník = LII. | číslo = 38 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a rovnako štvrtá bola štafeta žien, hoci po dvoch úsekoch viedla a útočila na zlato.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do polovice prvé (!), na konci štvrté | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = február | ročník = LII. | číslo = 42 | strany = 2,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvú medailu z MS vybojovala v roku 1999 v [[Lahti]] [[Martina Halinárová|Martina Schwarzbacherová]], strieborná v stíhacích pretekoch na 15 km.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Schwarzbacherovej strieborná paráda | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = február | ročník = LIII. | číslo = 37 | strany = 2,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Anastasia Kuzminová]], rodáčka z [[Rusko|ruského]] [[Ťumeň|Ťumenu]] sa stala prvou slovenskou olympijskou víťazkou zo zimných olympiád, vo [[Zimné olympijské hry 2010|Vancouvri 2010]] vyhrala [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Šprint žien na 7,5 km|šprint na 7,5 km]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kuzminová získala prvé olympijské zlato pre samostatné Slovensko! | url = https://sportweb.pravda.sk/zoh-2010-vancouver/clanok/109264-kuzminova-ziskala-prve-olympijske-zlato-pre-samostatne-slovensko/ | dátum vydania = 13. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na [[Zimné olympijské hry 2014|ZOH 2014 v Soči]] obhájila zlato v šprinte z [[Vancouver|Vancouvru]] s takmer 20-sekundovým náskokom <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlaté Soči! Anastasia Kuzminová obhájila titul z Vancouveru | url = https://sportweb.pravda.sk/zoh-2014/clanok/307977-online-ziska-kuzminova-v-soci-pre-slovensko-prvu-medailu/ | dátum vydania = 9. 2. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, do tretice triumfovala v [[Zimné olympijské hry 2018|Pchjongčchangu 2018]] v pretekoch s hromadným štartom. Na troch olympiádach získala celkom šesť medailí, tri zlaté a tri bronzové, je tak najúspešnejšou ženou v histórii biatlonu na ZOH v individuálnych disciplínach. Skvelú kariéru korunovala Kuzminová na [[Majstrovstvá sveta v biatlone 2019|MS 2019]] titulom svetovej šampiónky v šprinte <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zbierka je kompletná. Fenomenálna Kuzminová je majsterka sveta! | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/83567-najdem-si-japonca-a-nejdem-domov-vravela-mihokova-v-nagane/ | dátum vydania = 8. 3. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V Svetovom pohári 2017/18 obsadila celkove druhé miesto, na zisk veľkého glóbusu jej chýbali len tri body <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kuzminovej zobral glóbus posledný výstrel sezóny, prehrala o tri body | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/504768-online-sprint-biatlonistiek-na-7-5-km-ako-sa-bude-darit-slovenkam/ | dátum vydania = 25. 3. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvýraznejšou osobnosťou mužského biatlonu bol [[Pavol Hurajt]], bronzový olympijský medailista z [[Zimné olympijské hry 2010|Vancouvru 2010]] v [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Preteky s hromadným štartom mužov na 15 km|pretekoch na 15 km]]. Po rokoch však pre porušenie antidopingových pravidiel diskvalifikovali víťazného Rusa Usťugova z výsledkových listín ZOH 2010 i 2014 a Hurajt sa tak dodatočne posunul na striebornú priečku** <ref>[https://www.olympic.sk/clanok/190925-hurajt-zoh-striebro Pavol Hurajt už je oficiálne strieborný medailista z Vancouveru 2010]</ref>. [[Marek Matiaško]] piaty na ZOH 2006 v Turíne** Medailové umiestnenia z majstrovstiev Európy [[Paulína Bátovská Fialková|Paulína Fialková]] [[Ema Kapustová]]** [[Národné biatlonové centrum Osrblie]] usporiadateľ MS 1997, pretekov SP** [https://www.slovenskybiatlon.sk/historia/historia-slovenskeho-biatlonu História slovenského biatlonu] ==Medailisti z olympijských hier== {|class = "wikitable" ! width=100|Olympijské hry !! Medaila, meno !! width = 250|Šport, disciplína |- |<center> {{CAN}} [[Zimné olympijské hry 2010|2010 Vancouver]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Anastasia Kuzminová]] <br> [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Pavol Hurajt]]||[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Šprint žien na 7,5 km|šprint 7,5 km]] <br> [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Stíhacie preteky žien na 10 km|stíhacie preteky 10 km]] <br> [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Preteky s hromadným štartom mužov na 15 km|15 km s hromadným štartom]] |- |<center> {{RUS}} [[Zimné olympijské hry 2014|2014 Soči]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]]||[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2014 – šprint žien na 7,5 kilometrov|šprint 7,5 km]] |- |<center> {{KOR}} [[Zimné olympijské hry 2018|2018 Pchjongčchang]]||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]] <br/> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Anastasia Kuzminová]] <br/> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Anastasia Kuzminová]] || 12,5 s hromadným štartom <br/> stíhacie preteky 10 km <br/> vytrvalostné preteky 15 km |} ==Medailisti z majstrovstiev sveta== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! Meno ! Disciplína |- |<center>1999||{{FIN}} [[Kontiolahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová|Martina Schwarzbacherová]]||stíhavie preteky 12,5 km |- |<center>[[Majstrovstvá sveta v biatlone 2009|2009]]||{{KOR}} [[Pchjongčchang]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Anastasia Kuzminová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fantázia. Biatlonistka Kuzminová získala na MS striebornú medailu | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/107628-fantazia-biatlonistka-kuzminova-ziskala-na-ms-striebornu-medailu/ | dátum vydania = 22. 2. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||preteky s hromadným štartom 12,5 km |- |<center>[[Majstrovstvá sveta v biatlone 2011|2011]]||{{RUS}} [[Chanty-Mansijsk]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||7,5 km šprint |- |<center>[[Majstrovstvá sveta v biatlone 2019|2019]]||{{SWE}} [[Östersund]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||7,5 km šprint |} ==Medailisti z majstrovstiev Európy== {|class = "wikitable" ! width=50|Rok ! width=150|Dejisko ! Meno ! Disciplína |- |rowspan="2"|<center>1994||rowspan="2"|{{FIN}} [[Kontiolahti]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová|Martina Jašicová]]||15 km |- |[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová|Martina Jašicová]], [[Soňa Mihoková]], [[Anna Murínová]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro pre naše trio | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 66 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||3×7,5 km |- |<center>1996||{{ITA}} Ridnaun||[[Súbor:Med 2.png]] [[Soňa Mihoková]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro Mihokovej! "Konečne to nie je štvrté miesto" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 23 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||7,5 km |- |<center>1997||{{AUT}} [[Windischgarsten]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Soňa Mihoková]]||15 km |- |<center>2000||{{POL}} [[Zakopane]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Martina Halinárová|Martina Schwarzbacherová]], [[Soňa Mihoková]], [[Anna Murínová]], [[Marcela Pavkovčeková]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatá predpoveď vyšla! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = január | ročník = LIV. | číslo = 22 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||4×7,5 km |- |<center>2003||{{ITA}} Forni Avoltri||[[Súbor:Med 1.png]] [[Martina Halinárová]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Halinárová európskou šampiónkou | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = február | ročník = V. | číslo = 48 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||7,5 km |- |<center>2005||{{RUS}} [[Novosibirsk]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Pavol Hurajt]]||20 km |- |rowspan="2"|<center>2006||rowspan="2"|{{DEU}} Arber||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Halinárová]]||15 km |- |[[Súbor:Med 3.png]] [[Soňa Mihoková]]||15 km |- |rowspan="2"|<center>2009||rowspan="2"|{{RUS}} [[Ufa]]||[[Súbor:Med 1.png]] [[Anastasia Kuzminová]]||7,5 km šprint |- |[[Súbor:Med 1.png]] [[Anastasia Kuzminová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kuzminová má druhé zlato, dominovala aj v stíhačke | url = https://sportweb.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/107649-kuzminova-ma-druhe-zlato-dominovala-aj-v-stihacke/ | dátum vydania = 1. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||10 km stíhacie preteky |- |rowspan="2"|<center>2016||rowspan="2"|{{RUS}} [[Ťumeň]]||[[Súbor:Med 2.png]] [[Paulína Fialková]]||12,5 km |- |[[Súbor:Med 2.png]] [[Paulína Fialková]], [[Jana Gereková]], [[Matej Kazár]], [[Martin Otčenáš]]||mix |- |<center>2024||{{SVK}} [[Osrblie]]||[[Súbor:Med 3.png]] [[Ema Kapustová]]||15 km |} ==Cena Antona Ondruša== '''Cena Antona Ondruša''' bolo ocenenie pre najlepšieho hráča sezóny slovenskej futbalovej ligy na základe hlasovania hráčov ligových klubov. Organizátorom ankety, ktorá vznikla v snahe spopularizovať [[Niké liga|slovenskú futbalovú ligu]], bola redakcia denníka ''Šport'' v spolupráci s marketingovou spoločnosťou Artmedia a stávkovou spoločnosťou [[Niké (stávková kancelária)|Niké]]. Výsledky ankety vznikli na základe hlasovania hráčov všetkých ligových klubov, z každého klubu hlasovalo 11 hráčov, ktorí v danej sezóne odohrali najviac zápasov. Cena bola pomenovaná po [[Anton Ondruš|Antonovi Ondrušovi]], bývalom 58-násobnom reprezentantovi {{TCH|f|0|Československa}}, kapitánovi [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976 – Finále|majstrov Európy 1976]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto získa Cenu Antona Ondruša? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = máj | ročník = XLVIII. | číslo = 115 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Každý rok venoval víťazovi originálnu trofej, dielo talianskeho umelca Giuseppe Fazolu. V prvom ročníku ankety to bola 30 cm vysoká trofej - postriebrená pololopta na stopke pozlátenej 24-karátovým zlatom a s podstavou z mramoru**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvostné dielo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = máj | ročník = XLVIII. | číslo = 131 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Okrem trofeje si najlepší hráč sezóny odniesol aj finančnú hotovosť od sponzorov ankety**150 tisíc [[Slovenská koruna|slovenských korún]] Vyhlásenie víťazov sa konalo dvakrát v budove Správy účelových zariadení [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky]] v Bratislave, tretí ročník v [[City aréna Prievidza|športovej hale v Prievidzi]]. Anketa mala veľmi dobrý ohlas medzi verejnosťou aj medzi samotnými kráčmi, napriek tomu sa po troch rokoch jej krátka história skončila po odstúpení jedného zo sponzorov. ===Výsledky ankety=== {|class="wikitable" ! width=80|Sezóna ! width=120|{{prvé miesto}} ! width=120|{{druhé miesto}} ! width=120|{{tretie miesto}} |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší mal body v každom klube. Od Kindera po Ürgeho | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = jún | ročník = XLVIII. | číslo = 141 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Vladimír Kinder]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||Ľubomír Faktor <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||{{ARG}} Fabio Nigro <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Súboj dvoch belasých. Od Kindera po Záteka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = jún | ročník = IL. | číslo = 139 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Vladimír Kinder]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||[[Ladislav Molnár]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||Ján Solár <br/> <small>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<small> |- |<center>[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie po prý raz Trnavčan! Od Šimona po Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 157 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||[[Július Šimon]] <br/> <small>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<small/>||[[Dušan Tittel]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small>||[[Róbert Tomaschek]] <br/> <small>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> |} ==Tribúna slávy== '''Tribúna slávy''' je projekt Únie ligových klubov, obdoba Siene slávy slovenskej futbalovej ligy. Pri príležitosti 30. výročia vzniku samostatnej [[Niké liga|slovenskej futbalovej ligy]] prišla Únia ligových klubov (ÚLK) s projektom ''Tribúna slávy'', ktorá je vlastne obdobou Siene slávy. Od sezóny [[Fortuna liga 2022/2023|2022/23]] každoročne po skončení ligového ročníka uvedú na Tribúnu slávy tri osobnosti ligového futbalu v kategóriach hráč, tréner a osobnosť. Mená laureátov schvaľuje na návrh ÚLK odborná komisia zložená zo zástupcov trénerov, hráčov i médií a ich uvedenie na Tribúnu slávy sa koná vždy na slávnostnom galavečere v rámci vyhlásenia [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástky sezóny]]. ''„Chceme takto najmä poďakovať významným osobnostiam, ktoré v našej lige zanechali výraznú stopu. Tribúna je niečo, čo k futbalu a športu neodmysliteľne patrí. Ide o naštartovanie novej tradície, každý rok zaujmú čestné miesto na Tribúne slávy ďalšie osobnosti nášho ligového futbalu,“'' vysvetlil význam projektu prezident Únie ligových klubov [[Ivan Kozák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jedenástka sezóny Fortuna ligy. PRVÉ TRI ČESTNÉ MIESTA NA TRIBÚNE SLÁVY SÚ OBSADENÉ | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/3271-jedenastka-sezony-fortuna-ligy-najlepsim-hracom-weiss | dátum vydania = 21. 5. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nikeliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Prvými laureátmi Tribúny slávy sa stali v máji 2023 [[Pavol Diňa]] v kategórii hráč, prvý kráľ strelcov zo sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historicky prvý najlepší strelec našej ligy oslavuje 60-ku | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/3329-historicky-prvy-najlepsi-strelec-nasej-ligy-oslavuje-60-ku | dátum vydania = 11. 7. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nikeliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Jozef Jankech]] v kategórii tréner a [[Jozef Adamec]] in memoriam v kategórii osobnosť. === Členovia Tribúny slávy === {|class="wikitable" ! width=80|Rok ! width=120|Kategória hráč ! width=120|Kategória tréner ! width=120|Kategória osobnosť |- |<center>2023||[[Pavol Diňa]]||[[Jozef Jankech]]||[[Jozef Adamec]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/> |- |<center>2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jedenástka sezóny Niké ligy, najlepším hráčom Kucka | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/3748-jedenastka-sezony-nike-ligy-najlepsim-hracom-kucka | dátum vydania = 19. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nikeliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Juraj Halenár]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/>||[[Dušan Galis]]||Rudolf Janček |- |<center>2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jedenástka sezóny Niké ligy, najlepším hráčom Tigran Barseghyan | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4267-jedenastka-sezony-nike-ligy-najlepsim-hracom-tigran-barseghyan | dátum vydania = 18. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nikeliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Peter Dzúrik]] <br/> <small>[[In memoriam|in memoriam]]<small/>||[[Dušan Radolský]]||Juraj Obložinský |- |<center>2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spoznali sme Jedenástku sezóny Niké ligy 2025/2026 | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4749-spoznali-sme-jedenastku-sezony-nike-ligy-2025-2026 | dátum vydania = 17. 5. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = nikeliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Vladimír Kinder]]||[[Milan Lešický]]||[[Ladislav Jurkemik]] |} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Serii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobil v [[Serie B|Serii B]], nastúpil v 31 zápasoch, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0 : 0,1 : 6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (1 : 0), v sezóne odohral 25 zápasov, s mužstvom vypadol* V [[Ligue 2]] sa po roku vrátili späť medzi elitu, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil pomôcť Slovanu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý ustúpil z popredných pozícií. V sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste. V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli s [[FC Chelsea]]. Sklamaný Glonek sa vrátil späť do Caen, kde ďalšie tri sezóny pôsobil v Ligue 2. V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr neoficiálne zápasy na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin|Jean-Pierra Papina]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť však dostal sparťan Novotný. V prípravnom zápase s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2) sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), v auguste 1992 {{AUT|f|0|Rakúsko}} (2 : 2) len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek jednotkou | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = 37 | číslo = 163 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát sa tešil z víťazstva až v deviatom reprezentačnom štarte proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Práve preto, že Miloš Glonek v drese ČSFR ešte nevyhral, vyzýva: Držte nám palce! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 224 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral šesť zápasov, vrátane skvelého víťazstva 5 : 2 nad {{ROU|f|0|Rumunskom}}** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} mal premiéru 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). Nastúpil v historicky prvom súťažnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 7. septembra 1994 v [[Bratislava|Bratislave]] s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), v kvalifikácii odohral šesť zápasov. Posledný krát reprezentoval 27. marca 1996 v [[Nitra|Nitre]] v priateľskom zápase proti {{BLR|f|0|Bielorusku}} (4 : 0), v národnom mužstve odohral 12 zápasov. === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. Rodák z [[Komárno|Komárna]] začínal s futbalom v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presťahoval po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Počas učňovských rokov hral za ŠK Baťovany, najskôr v doraste, s ktorým sa stal majstrom Ponitria,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas vojenčiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase proti svojmu bývalému klubu Žiline (3 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TJ Slovan Bratislava ÚNV – TJ Dynamo Žilina 3:0 (0:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1956/zapas/tj-slovan-bratislava-unv-tj-dynamo-zilina/15134 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V drese Slovana strelil 70 gólov, v štyroch sezónach bol najlepší strelec mužstva, zaznamenal päť hetrikov, jedným z nich dosiahol métu 100 ligových gólov. Stalo sa tak 12. novembra 1961 proti mužstvu [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4 : 0), prvý gól dal bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TJ Slovan CHZJD Bratislava – TJ Spartak Praha Sokolovo 4:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1961-1962/zapas/tj-slovan-chzjd-bratislava-tj-spartak-praha-sokolovo/15698 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> So Slovanom sa stal trikrát vicemajstrom, dvakrát vyhral [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]]. S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhrali „belasí“ v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1 : 1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4 : 1, dva góly strelil Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]{{--}}Slovan Bratislava (0 : 0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9 : 0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hoci so Slovanom nikdy nezískal majstrovský titul, predsa si zahral v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov (EPM)]]. Slovan, víťaz ligy z roku 1955 ako prvý česko-slovenský klub štartoval v druhom ročníku EPM, Moravčík strelil gól v predkole proti [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 4:0 na góly, v tvrdosti nerozhodne | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = september | ročník = I. | číslo = 38 | strany = 2,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj v 1. kole proti [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppersu]] (1 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Švajčiarsky ementál nemal tentoraz diery | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = október | ročník = I. | číslo = 22 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho gól však po prehre 0 : 2 v odvete na postup nestačil. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] postúpil Slovan dvakrát do štvrťfinále, v marci 1963 vyhrali doma nad [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]] 2 : 0, Moravčík bol strelcom druhého gólu po peknej akcii Ivana Hrdličku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kohút bol na ražni, a predsa ušiel... | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = marec | ročník = VIII. | číslo = 11 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný ligový štart aj gól si pripísal 14. júna 1964 proti Třincu (8 : 0), v zápase, v ktorom exceloval [[Jozef Adamec]], autor šiestich gólov. Rok pôsobil ako hrajúci tréner v Kežmarku, potom sa stal hráčom austrálskeho klubu FC Prague Sydney,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho zlákal tréner [[Štefan Čambal]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slováci u protinožcov | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XI. | číslo = 1 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kuriozitou je, že práve proti mužstvu FC Prague Sydney odohral v januári 1966 jeden zo zápasov Slovan Bratislava na svojom turné v Austrálii a Moravčík strelil gól bývalým spoluhráčom pri prehre 2 : 6.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadali si Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1 : 3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku 1956, keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách. 20. mája 1956 v [[Budapešť|Budapešti]] sa dvomi gólmi pričinil o víťazstvo 4 : 2 nad {{HUN|f|0|Maďarskom}}, pre v tom čase jedno z najlepších svetových mužstiev to znamenalo koniec 13 rokov trvajúcej domácej neporaziteľnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čo Budapešť 13 rokov nevidela | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 2,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1956 v úvodnom zápase juhoamerického turné zvíťazili čs. futbalisti nad {{BRA|f|0|Brazíliou}} 1 : 0, ako prvý európsky tím dokázali poraziť "kanárikov" na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = by | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O víťazstve rozhodla gólová hlavička Moravčíka, stal sa tak prvým Slovákom, ktorý strelil gól Brazílii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na turné skóroval aj v zápase proti {{URY|f|0|Uruguaju}} (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V Montevideu lepšie ako vo Švajčiarsku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 95 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1957 bol Moravčík najlepší strelec reprezentácie, v piatich zápasoch dal štyri góly.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Cesta do Štokholmu voľná | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = október | ročník = V. | číslo = 127 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ale na šampionát necestoval, zranenie v prípravnom zápase s Lokomotivou Sofia ho vyradilo z konečnej nominácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledná letenka Moravčíkovi alebo Krausovi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = III. | číslo = 114 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Piatimi gólmi prispel k víťazstvu Československa v Medzinárodnom pohári dr. Geröa, súťaži reprezentačných mužstiev krajín strednej a južnej Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 6. júla 1960 v [[Marseille]] proti {{URS|f|0|Sovietskemu zväzu}} (0 : 3) v semifinále [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|Pohára národov 1960]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zápase o 3. miesto nehral, ale po víťazstve Československa nad domácim {{FRA|f|0|Francúzskom}} mu patrila tiež bronzová medaila. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1 : 0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1 : 2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 2<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Atómový začiatok, bezduchý záver | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 243 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4 : 1||{{gól|23}}||kvalifikácia MS 1958 |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1 : 0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1 : 1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2 : 0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8 : 1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3 : 0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0 : 1, 1 : 3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0 : 1 a skončil druhý za Spartou len o skóre.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstra urobila – Trnava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 143 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom Mičincovej kariéry v DAC boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], pri prehre 1 : 3 vonku prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Brali by aj iné mužstvá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = október | ročník = XLII. | číslo = 254 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> doma za stavu 0 : 2 prestrelil bránu** <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 1988/1989 Pohár UEFA, 2. kolo - odveta. TJ DAC - Bayern München 0:2 (0:2) | url = http://www.fcdac1904.com/uvod.str.sk.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = fcdac1904.com | miesto = | jazyk = }}</ref> Dve sezóny pôsobil v cyperskom klube [[AC Omonia]], s ktorým získal v roku 1991 národný pohár, v lige strelil 20 gólov. V Pohári UEFA prispel dvomi gólmi k vyradeniu Slavie Sofia. Ďalšou zastávkou v jeho kariére bol španielsky klub CD Logroñés, v [[La Liga|Primera Division]] odohral len jeden zápas, 15. decembra 1991 nastúpil v útoku s rakúskym kanonierom Tonim Polsterom proti [[Real Sociedad]], v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] Po zahraničnom angažmáne sa vrátil do Bohemiansu stý gól proti Unionu Cheb** Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* v českej lige pridal k 80 gólom z federálnej ligy a k 20 z Cypru <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovák v Česku: Tentoraz sme si vybrali Tibora Mičinca, futbalistu FK Švarc Benešov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 185 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|MS 1986]] nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vítězství nad silným soupeřem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png | dátum vydania = 17. 10. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2 : 1 hlavou po centri Levého. === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2 : 0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6 : 1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4 : 1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2 : 4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5 : 1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6 : 0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>4 : 2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** == Zoznam slovenských futbalistov s titulom v zahraničných ligách == ==[[UEFA|Európske ligové súťaže]]== === {{ARM}} [[Arménsko]] === *[[Ľuboš Hanzel]], [[Peter Štepanovský]] – [[FC Banants]], 2013/14 === {{AUS}} [[A-League|Austrália]] === *[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010 *[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017 === {{minivlajka|Belgicko}} [[Jupiler League|Belgicko]] === *[[Ľudovít Cvetler]] – [[Standard Liège]], 1969/70, 1970/71 *[[Marek Špilár]] – [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], 2002/03, 2004/05 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Majstrom Belgicka FC Bruggy s Marekom Špilárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/majstrom-belgicka-fc-bruggy-s-marekom-spilarom/ | dátum vydania = 15. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{BLR}} [[Bieloruská Vysšaja liga|Bielorusko]] === *[[Ivan Pecha]] – [[FK BATE|BATE Borisov]], 2008 *[[Július Szöke]] – [[Šachťar Soligorsk]], 2020 === {{BGR}} [[Părva liga|Bulharsko]] === *[[Božin Laskov]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 1941/42, 1945/46 *[[Radoslav Zabavník]] – [[CSKA Sofia]], 2004/05 *[[Daniel Kiss]] – [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]], 2008/09 *[[Ľubomír Guldan]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12, 2012/13 *[[Marián Jarabica]] – [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]], 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bulharským majstrom Ludogorec, tešia sa aj Slováci | url = http://sportky.topky.sk/c/87081/bulharskym-majstrom-ludogorec-tesia-sa-aj-slovaci | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportky.topky.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{CYP}} [[Prvá divízia (Cyprus)|Cyprus]] === *[[Dušan Tittel]] – [[Omonia Nikózia]], 2000/01 *[[Tomáš Hubočan]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[Omonia Nikózia]], 2020/21 === {{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]] === [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]], [[Jozef Kožlej]], [[Jozef Kostelník]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]] *[[Peter Gunda]] – [[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]], [[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]], [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Ivan Ondruška]] – [[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] *[[Szilárd Németh]], [[Marián Ľalík]], [[Vladimír Cifranič]] – [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]], [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]] *[[Miroslav Sovič]] – [[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]] *[[Vladimír Labant]] – [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]], [[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]], [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Rastislav Michalík]], [[Martin Petráš]] – [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]], [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] *[[Radoslav Zabavník]], [[Karol Kisel]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Juraj Kucka]], [[Igor Žofčák]], [[Miloš Lačný]] – 2009/10 [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] *[[Ondrej Krištofík]] – [[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]] *[[Matej Krajčík]], [[Dušan Švento]], [[Milan Ivana]] – [[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]], [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Peter Grajciar]] – [[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] *[[Dušan Švento]], [[Jaroslav Mihalík]] – 2016/17 *[[Miroslav Stoch]], [[Jakub Hromada]], [[Martin Kuciak]] – 2018/19 *[[Jakub Hromada]] – 2020/21 [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] *[[Jozef Valachovič]], [[Ivan Hodúr]], [[Vladimír Kožuch]] – [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] *[[Ivan Hodúr]], [[Filip Hološko]], [[Peter Šinglár]], [[Juraj Ančic]] – [[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]] *[[Michal Breznaník]] – [[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]] [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] *[[Martin Prohászka]] – [[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]] [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] *[[Marek Bakoš]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]], 2012/13 *[[Miloš Brezinský]], [[Tomáš Hájovský]] – [[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]] *[[Matúš Kozáčik]], [[Marián Čišovský]] – 2012/13 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2014/15 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] – 2015/16 *[[Matúš Kozáčik]], [[Patrik Hrošovský]], [[Marek Bakoš]] – 2017/18 *[[Matej Trusa]], [[Miroslav Káčer]], Marián Tvrdoň – 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plzeň je českým majstrom! Viktoria vypálila rybník pražským „S“ | url = https://www.sport7.sk/169489/plzen-je-ceskym-majstrom-viktoria-vypalila-rybnik-prazskym-s | dátum vydania = 12. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{DNK}} [[Superligaen|Dánsko]] === *[[Ján Greguš (futbalista)|Ján Greguš]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2016/17, 2018/19 *[[Denis Vavro]] – [[FC København|FC Kodaň]], 2018/19 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Podieľal sa na ňom aj Greguš. Vavro slávi s FC Kodaň ligový titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/denis-vavro-ziskal-s-fc-kodan-dansky-titul-2018-2019/ | dátum vydania = 6. 5. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2021/22 === {{FIN}} [[Veikkausliiga|Fínsko]] === *[[Miroslav Karas]] – [[FC Haka|Haka Valkeakoski]], 1995 {{FRA}} [[Ligue 1|Francúzsko]] *[[Ferdinand Faczinek]] – [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], 1937/38 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{GRC}} [[Grécka superliga|Grécko]] === *[[Juraj Buček]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2004/05 *[[Pavol Kováč]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2008/09 *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Olympiakos FC|Olympiakos Pireus]], 2013/14 === {{GEO}} [[Părva liga|Gruzínsko]] === *[[Miloš Krško]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2007/08 *[[Peter Grajciar]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2012/13 *[[Libor Hrdlička]] – [[Dinamo Tbilisi]], 2015/16 === {{NLD}} [[Eredivisie|Holandsko]] === *[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] – [[PSV Eindhoven]], 1988/89, 1990/91 *[[Miroslav Stoch]], [[Andrej Rendla]] – [[FC Twente|Twente Enschede]], 2009/10 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stoch gólovo zažiaril aj v poslednom kole. Twente získalo historický titul! | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/92076-stoch-golovo-zaziaril-aj-v-poslednom-kole-twente-ziskalo-historicky-titul/ | dátum vydania = 2. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{HRV}} [[Prva HNL|Chorvátsko]] === *[[Karol Praženica]] – [[Hajduk Split]], 1993/94, 1994/95 *[[Jakub Sylvestr]] – [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]], 2010/11, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sylvestr druhýkrát s Dinamom chorvátskym majstrom | url = https://sport.aktuality.sk/c/128826/sylvestr-druhykrat-s-dinamom-chorvatskym-majstrom/ | dátum vydania = 8. 4. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{IDN}} [[Indonézia]] === *[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10 === {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] === *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/ | dátum vydania = 1. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{YUG}} [[Juhoslovanská Prva liga|Juhoslávia]] === *[[Ján Podhradský]] – [[BSK Belehrad]], 1938/39 {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015 === {{CRI}} [[Kostarika]] === *[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91 *[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003 === {{LTU}} [[A Lyga|Litva]] === *[[Milan Pastva]] – [[FBK Kaunas]], 2003 *[[Marián Kello]] – [[FBK Kaunas]], 2008 *[[Jakub Sylvestr]] – [[FK Žalgiris]], 2021 === {{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]] === *[[Ferenc Szedlacsek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1927/28, 1931/32 *[[Gejza Kocsis]] – [[Újpest FC|Újpest]], 1934/35, 1938/39 *[[Géza Kalocsay|Gejza Kalocsay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 1940/41 *[[Attila Pinte]], [[Norbert Csoknay]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2000/01 *[[Radoslav Kráľ]] – [[Zalaegerszegi TE]], 2001/02 *[[Marek Penksa]], [[Igor Szkukálek]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2002/03 *[[Otto Szabó]] – [[Debreceni VSC]], 2005/06 *[[Tomáš Tujvel]] – [[Fehérvár FC]], 2010/11, 2017/18 *[[Marián Had]], [[Ľuboš Kamenár]], [[Peter Molnár]] – [[Győri ETO FC|ETO Győr]], 2012/13 *[[Stanislav Šesták]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2015/16 *[[Michal Škvarka]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2019/20, 2020/21 *[[Róbert Mak]] – [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]], 2020/21, 2021/22 === {{MYS}} [[Malajzia]] === *[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993 === {{MLT}} [[Maltese Premier League|Malta]] === *[[Ľuboš Perniš]] – [[Sliema Wanderers]], 2004/05 === {{minivlajka|Moldavsko}} [[Divizia Națională|Moldavsko]] === *[[Marián Kováč]] – [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2000/01 *[[Dionatan do Nascimento Teixeira|Dionatan Teixeira]]– [[FC Sheriff Tiraspol|Sheriff Tiraspol]], 2016/17 === {{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]] === *[[Peter Pekarík]] – [[VfL Wolfsburg]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wolfsburg je premiérovo nemeckým majstrom, oslavuje aj Pekarík | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/114551-wolfsburg-je-premierovo-nemeckym-majstrom-oslavuje-aj-pekarik/ | dátum vydania = 23. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{NOR}} [[Tippeligaen|Nórsko]] === *[[Marek Sapara]] – [[Rosenborg BK]], 2006 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rosenborg je nórskym majstrom, Sapara získal druhý titul | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91866-rosenborg-je-norskym-majstrom-sapara-ziskal-druhy-titul/ | dátum vydania = 27. 9. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2009 *[[Tomáš Malec]] – [[Rosenborg BK]], 2015 === {{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]] === *[[Ján Mucha (1982)|Ján Mucha]], [[Michal Gottwald]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2005/06 *[[Peter Šinglár]] – [[Wisla Kraków]], 2008/09 *[[Ján Zápotoka]] – [[Lech Poznaň]], 2009/10 *[[Erik Čikoš]] – [[Wisla Kraków]], 2010/11 *[[Marián Kelemen]], [[Patrik Mráz]] – [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]], 2001/12 *[[Dušan Kuciak]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2012/13, 2013/14, 2015/16 *[[Ondrej Duda]] – [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]], 2013/14, 2015/16 *[[František Plach]] – [[Piast Gliwice]], 2018/19 *[[Ľubomír Šatka]] – [[Lech Poznań]], 2021/22 === {{PRT}} [[Primeira Liga|Portugalsko]] === *[[Vojtech Andrášik]] – [[FC Porto]], 1939/40 *[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] – [[FC Porto]], 2005/06, 2006/07, 2007/08 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Čech získal s FC Porto zlatý hetrik | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91348-marek-cech-ziskal-s-fc-porto-zlaty-hetrik/ | dátum vydania = 7. 4. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{AUT}} [[Rakúska futbalová Bundesliga|Rakúsko]] === *[[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], 1970/71, 1971/72 *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 *[[Tibor Jančula]] – [[FC Red Bull Salzburg|Austria Salzburg]], 1996/97 *[[Vladimír Janočko]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2002/03, 2005/06 *[[Peter Hlinka]], [[Jozef Valachovič]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 2004/05 *[[Filip Šebo]] – [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]], 2005/06 *[[Vladimír Janočko]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2006/07, 2008/09 *[[Dušan Švento]] – [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]], 2009/10, 2011/12 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento má s Red Bull Salzburg už druhý rakúsky titul | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/svento-ma-s-red-bull-salzburg-uz-druhy-rakusky-titul/ | dátum vydania = 14. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> , 2013/14 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Švento oslavoval najrýchlejší titul až do rána | url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/312696-svento-oslavoval-najrychlejsi-titul-az-do-rana/ | dátum vydania = 26. 3. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{ROU}} [[Superliga României|Rumunsko]] === *[[Boris Peškovič]] – [[CFR Cluj]], 2009/10 === {{RUS}} [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|Rusko]] === *[[Kamil Čontofalský]], [[Martin Škrtel]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2007 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel a Čontofalský sú majstrami v Rusku | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/113523-skrtel-a-contofalsky-su-majstrami-v-rusku/ | dátum vydania = 11. 11. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Tomáš Hubočan]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2010, 2011/12 *[[Róbert Mak]] – [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]], 2018/19 === {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] === *[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015 === {{SCO}} [[Scottish Premier League|Škótsko]] === *[[Ľubomír Moravčík]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2000/01, 2001/02 *[[Stanislav Varga]] – [[Celtic FC|Celtic Glasgow]], 2003/04, 2005/06 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = S. Varga - druhý Slovák so škótskym titulom | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/s-varga-druhy-slovak-so-skotskym-titulom/ | dátum vydania = 23. 4. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], 2011/12 === {{ESP}} [[La Liga|Španielsko]] === *[[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]], 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57 *[[Yanko Daučík]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1962/63, 1963/64 *[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] – [[Real Madrid CF|Real Madrid]], 1994/95 === {{ITA}} [[Serie A|Taliansko]] === *[[Július Schubert]] – [[Torino FC|FC Turín]], 1948/49 *[[Milan Škriniar]] – [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], 2020/21 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Milan Škriniar je majstrom Serie A! Inter Miláno po 11 rokoch oslavuje scudetto | url = https://sport.aktuality.sk/c/495909/milan-skriniar-je-majstrom-serie-a-inter-milano-po-11-rokoch-oslavuje-scudetto/ | dátum vydania = 2. 5. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === {{TUR}} [[Süper Lig|Turecko]] === *[[Filip Hološko]] – [[Beşiktaş JK|Besiktas Istanbul]], 2008/09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hološko získal s Besiktasom titul tureckého šampióna | url = https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/91752-holosko-ziskal-s-besiktasom-titul-tureckeho-sampiona/ | dátum vydania = 30. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbal.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Miroslav Stoch]] – [[Fenerbahçe SK|Fenerbahce Istanbul]], 2010/11 *[[Martin Škrtel]] – [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]], 2019/20 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škrtel sa stal s neznámym klubom majstrom Turecka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skrtel-sa-stal-s-neznamym-klubom-majstrom-turecka/ | dátum vydania = 19. 7. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[Marek Hamšík]] – [[Trabzonspor]], 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Hamšík to vo veku 34 rokov dokázal! S Trabzonsporom získal prvýkrát ligový titul | url = https://sport.aktuality.sk/c/oW7PRD4/marek-hamsik-to-vo-veku-34-rokov-dokazal-s-trabzonsporom-ziskal-prvykrat-ligovy-titul/ | dátum vydania = 30. 4. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==[[AFC|Ázijské ligové súťaže + Austrália]]== === {{AUS}} [[A-League|Austrália]] === *[[Karol Kisel]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2010 *[[Filip Hološko]] – [[Sydney FC|FC Sydney]], 2017 === {{IDN}} [[Indonézia]] === *[[Roman Chmelo]] – [[Arema Malang]], 2009/10 === {{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]] === *[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] – [[Lekhwiya SC]], 2014, 2015 === {{MYS}} [[Malajzia]] === *[[Tibor Szaban]] – [[Kedah FA]], 1993 === {{UAE}} [[Spojené arabské emiráty]] === *[[Miroslav Stoch]] – [[Al Ain]], 2015 ==[[CAF|Africké ligové súťaže]]== === {{RSA}} [[Juhoafrická republika]] === *[[Pavol Šafranko]] – Mamelodi Sundowns, 2021/22 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pavol Šafranko: V lige „Slovan” úspešný, v Lige majstrov „PSG” nie | url = https://sport.aktuality.sk/c/s7QGBwF/pavol-safranko-v-lige-slovan-uspesny-v-lige-majstrov-psg-nie/ | dátum vydania = 1. 5. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==[[CONCACAF|Ligové súťaže v Severnej a Strednej Amerike]]== === {{CRI}} [[Kostarika]] === *[[Ladislav Jakubec]] – [[LD Alajuelense]], 1990/91 *[[Jozef Mišo]] – [[LD Alajuelense]], 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003 ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[Róbert Mak]]||[[PAOK FC|PAOK]] {{GRC}}, [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}}, [[Sydney FC|FC Sydney]] {{AUS}}|||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |- |[[Michal Gašparík]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Górnik Zabrze]] (2026) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 * [[Balázs Borbély]] - {{HUN}} [[Győri ETO FC]], 2026 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>11||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, 2026 |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} rtokgvd3l7ugsuwlh1a02jo804wj3by 0 534036 8252970 8098330 2026-07-24T17:07:32Z Maximilián Fedora 259749 8252970 wikitext text/x-wiki Pojmy '''základňa a nadstavba''' patria k najdôležitejším koncepciám [[marxizmus|marxizmu]]. Nemecký filozof [[Karl Marx]] (1818 – 1883) rozdeľuje spoločnosť na ekonomickú základňu a ideologickú nadstavbu. Predstavuje teóriu vyjadrujúcu súvis medzi sociálne ekonomickými a ideologickými vzťahmi v určitej spoločnosti. Podľa nej ekonomická štruktúra prevažuje nad ideológiou. Tieto pojmy sú základom [[Historický materializmus|historického materializmu]], ktorý historický pohyb chápe ako vzťah medzi výrobnými vzťahmi a výrobnými silami. Tieto vzťahy tvoria základňu, ktorá je nenahraditeľná. Nadstavba zakrýva reálne rozpory medzi triedami, ktoré vedú k triednemu boju a diktatúre proletariátu. Ak nastane zmena spoločenského zriadenia, stará základňa a nadstavba sú nahradené novými. Ide však len o pretvorenie pôvodných vzťahov, a nie o kompletné pretvorenie na nové.[http://encyklopedie.vseved.cz/z%C3%A1kladna+a+nadstavba] == Základňa == Základňa sa považuje za východisko, základ spoločnosti. Vychádzajúc z myšlienok historického materializmu, že najdôležitejšia je ekonomika a výroba, základňu tvoria výrobné vzťahy, [[materiálna výroba]], ekonomické vzťahy medzi triedami a vlastnícke vzťahy. Často sa preto vyskytuje aj s prívlastkom ekonomická základňa. Dôraz sa kladie na ekonomickú základňu, no postupne dochádza vo vývoji aj k akceptácii úlohy nadstavby v spoločnosti. == Nadstavba == Nadstavba predstavuje náväznosť na spoločenskú základňu. Výrobné procesy sú rozhodujúce pre jej základnú povahu. Tvorí ju súhrn politických, právnych, morálnych, kultúrny a náboženských ideí. Prejavuje sa aj vo filozofii a umení. Jednotlivé jej zložky pôsobia na seba, ale aj na základňu. Nadstavba je len druhotná a nemôže fungovať, ak neexistuje a nefunguje ekonomická základňa. Nepredstavuje len pasívne odzrkadlenie základne, ale rovnako ako ona pôsobí na historický vývoj. == Vzťah základne a nadstavby == Základňa určuje charakter nadstavby. Rovnako ako základňa pôsobí na nadstavbu, tak aj nadstavba pôsobí na základňu, vplyv základne však prevažuje. V ortodoxnom marxizme je ich vzťah striktne jednosmerný, teda len základňa ovplyvňuje nadstavbu. == Stret s inými filozofmi == === Nadväznosť === Ruský filozof a politik [[Plechanov|Georgij V. Plechanov]] (1856 – 1918) vychádza z Marxovej teórie základne a nadstavby. Tvrdí, že vzťah medzi týmito dvoma kategóriami ovplyvňuje psychiku spoločenského človeka, ktorá je určená ekonomikou a politickým zriadením na nej vzniknutej. Kládol väčší dôraz na [[historický determinizmus]] ako samotný Marx. Taliansky politik a marxistický filozof [[Antonio Gramsci]] (1891 – 1937) chápal základňu a nadstavbu ako jeden súhrnný celok, ktorý je odzrkadlením [[Výrobný vzťah|výrobných vzťahov]] v spoločnosti. Odmietol uznať určujúci vzťah medzi nimi. Tvrdil, že nie všetky zmeny prebiehajúce v základni, sa musia automaticky prejaviť vo filozofii alebo politike. Preto majú tieto pojmy iný význam ako u Marxa.[http://www.e-polis.cz/politicke-teorie/148-ideologie-v-politickom-zivote-3-k-otazke-kritickeho-vnimania-politickych-ideologii.html] === Rozdielnosť === Na rozdiel od Marxa, ktorý bol materialista a chápal dejinný pohyb na základe ekonomický príčin, francúzsky filozof [[Auguste Comte]] (1798 – 1857) chápal dejiny ako vývoj myslenia. Od Marxových názorov sa odlišuje aj nemecký filozof [[Hegel|G. W. F. Hegel]], ktorý tvrdil, že filozofia a umenie nie sú podriadené štátu, ale majú význam sami o sebe. Nemecký [[Sociológia|sociológ]] a ekonóm [[Max Weber]] (1864 – 1920) bol síce ovplyvnený Karlom Marxom, no s mnohými jeho názormi nesúhlasil. Pomocou niektorých vlastností kresťanskej a protestantskej viery vysvetlil vznik kapitalizmu, čím vyvrátil Marxove predpoklady o ekonomických príčinách vývoja spoločnosti. Súčasné výrobné procesy fungujú naopak ako Marxova teória základne a nadstavby. Najskôr vzniká prvotný plán, vychádza sa z konkrétnej myšlienky, až potom dochádza k samotnej realizácii a výrobe. == Literatúra == <references group="http://encyklopedie.vseved.cz/z%C3%A1kladna+a+nadstavba" /> * ŠURÁŇ J. ''Ten lidský svět.'' 1.vyd. Praha: NS Svoboda, 2013. 450 s. ISBN 978-80-205-0631-3 * GIDDENS A. Sosiologie. Praha: Argo, 1999. 595 s. ISBN 80-7203-124-4 * BAREŠOVÁ A. a kol. ''Filosofický slovník.'' 1. vyd. Praha: Euromedia Group, r.s., 2009. 360s. ISBN 978-80-242-2582-1 * KOL. AUTOROV. ''Filosofický slovník.'' 2.vyd. Olomouc: nakl. Olomouc, 1998. 463 s. ISBN 80-7182-064-4 * SMOLÍK J. ''Úvod do studia mezinárodních vztahů.'' 1. vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2014. 232 s. ISBN 978-80-247-5131-3 * GEFFERT, Richard. Ideológie v politickom živote (3) - K otázke kritického vnímania politických ideológií [online]. E-polis.cz, 5. květen 2006. [cit. 2015-01-08]. Dostupné z WWW: <http://www.e-polis.cz/politicke-teorie/148-ideologie-v-politickom-zivote-3-k-otazke-kritickeho-vnimania-politickych-ideologii.html>. ISSN 1801-1438. [[Kategória:Marxizmus]] oe6vnm4s6x5jmzstry0dvfzuz46xym0 2 535428 8253130 5934589 2026-07-25T09:17:28Z Scholastikos 174170 toto sem nepatrí 8253130 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 537995 8253053 8065939 2026-07-24T21:35:15Z Safíček 270527 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|1 */ 8253053 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Yuba Mundo Cargo Bike with Monkey Bars.jpg|náhľad|Preprava troch detí na bicykli Yuba Mundo]] [[File:Bakfietsmoeder.jpeg|náhľad|Moderný holandský dvojkolesový bicykel na prepravu detí]] '''Nákladný bicykel''' je vozidlo poháňané ľudskou silou ([[Bicykel|bicykle]]) určené a konštruované špeciálne na prepravu nákladov. Dizajn vozidla zahŕňa priestor pre náklad pozostavajúci z otvoreného alebo uzatvoreného boxu, plošiny alebo koša, zvyčajne umiestneného nad jedným alebo oboma kolesami, nízko nad predným kolesom alebo medzi paralelnými kolesami buď v prednej alebo zadnej časti vozidla. Rám bicykla a pohonný systém bicykla musí byť skonštruovaný na omnoho väčšie záťaže ako bežný bicykel. ==Vznik a vývoj== [[Súbor:Bakfiets openluchtmuseum.jpg|náhľad|Historický holandský trojkolesový nákladný bicykel]] Prvé nákladné bicykle boli používané na doručovanie pošty, chleba, mlieka a mnohých ďalších tovarov. Najstaršie nákladné bicykle boli robustné bežné bicykle s veľkými nosičmi vpredu a vzadu, občas s menším predným kolesom na zväčšenie priestoru na prednom nosiči. Na začiatku 20 storočia boli bežne používané drobnými obchodníkmi na lokálne doručovanie tovaru. S rozvojom spaľovacích motorov v priemyselných krajinách po 2. svetovej vojne sa nákladné bicykle stali menej populárnymi. Vo zvyšku sveta však ich výroba a používanie pokračovali V 80. rokoch 20. storočia v Európe a v 90. rokoch v Spojených štátoch ekologicky orientovaní dizajnéri a malosérioví výrobcovia vyvolali znovuzrodenie sektora výroby nákladých bicyklov. ==Druhy použitia== Nákladné bicykle sú používané v rôznych situáciách: * Doručovacie služby v husto zastavanom prostredí * Predaj potravín v zónach s vysokým pohybom chodcov (vrátane zmrzlinárskych bicyklov) * Doprava pracovných nástrojov, vrátane veľkých podnikov ako elektrárne či [[CERN]] * Doprava nákladov na letisku * Zber separovaného odpadu * Doprava v rámci skladov * Doručovanie pošty (Britská pošta má flotilu 33 000 bicyklov, zvyčajne typu Pashley MailStar) * Preprava detí; odhaduje sa, že 90% nákladných bicyklov predaných v Amsterdame je používaných najmä na prepravu detí. V Amsterdame je bežné prenajať si nákladný bicykel na sťahovanie, party v parku alebo propagáciu nového produktu. Obchodný dom [[IKEA]] testuje program na prenájom nákladných bicyklov, ktorým umožňuje obyvateľom Kodane prevoz nákupov.<ref>{{cite web |url=http://usingbicycles.blogspot.com/2008/07/ikea-bikes-no-theyre-not-made-of.html |title=IKEA Bicykle |work=Using Bicycles |author=Sherwood Stranieri |date=17 July 2008 |accessdate=12 April 2013}}</ref> V Spojených štátoch sa "cargo bikes" stávajú obľúbene v rodinách, obzvlášť v cyklisticky priateľských komunitách. Rodiny používajú bicykle na všetko, čo robievajú s autami — odvoz detí do školy, nakupovanie a vybavovanie — bez problémov s hľadaním parkovania. Motiváciou je lepšie životné prostredie alebo pohyb, podľa iných je to ľahšia a zábavnejšia forma dopravy.<ref>{{cite web|last=AP|title=Cargo Bikes The New Minivan For Cycling Families|url=http://segment.com/cargo-bikes-the-new-minivan-for-cycling-families/|publisher=Segment|accessdate=23 December 2013|date=6 December 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131224112039/http://segment.com/cargo-bikes-the-new-minivan-for-cycling-families/|archivedate=2013-12-24}}</ref> ==Faktory použitia== Nákladné bicykle majú množstvo výhod nad motorovými vozidlami: * Neznečisťujú ovzdušie (napr. v uzatvorených skladoch alebo továrňach) * Sú menej nákladné na prevádzku * Nie sú obmedzené dostupnosťou pohonných hmôt Nevýhodou ľubovoľného dopravného prostriedku poháňaného ľudskou silou je relatívny malý výkon v porovnaní s motorovými vozidlami. Toto obmedzenie môže v niektorých prípadoch odradiť ľudí od použitia nákladných bicyklov.<ref>{{cite web |title=Promoting Cargo Cycling in the European Union |url=http://cargocycling.org/2012/01/promoting-cargo-cycling-in-the-european-union.html |publisher=cargocycling.org |accessdate=12 April 2013 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130509045204/http://cargocycling.org/2012/01/promoting-cargo-cycling-in-the-european-union.html |archivedate=2013-05-09 }}</ref><ref>{{cite web |title=EU Parliament Listens to Cargo Bike Experts |url=http://www.ecf.com/news/eu-parliament-listens-to-cargo-bike-experts/ |publisher=European Cyclists’ Federation |accessdate=9 June 2012 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120619153019/http://www.ecf.com/news/eu-parliament-listens-to-cargo-bike-experts/ |archivedate=2012-06-19 }}</ref> Niektorí výrovcovia a používatelia nákladných bicyklov využívajú pomocný pohon na doplnenie sily cyklistu.<ref>{{cite web |url=http://culturechange.org/cms/index.php?option=com_content&task=view&id=506&Itemid=1 |title=A Quiet Revolution in Bicycles: Recapturing a Role as Utilitarian People-Movers |author=Dr. Morgan Giddings |date=10 August 2009 | accessdate=12 April 2013}}</ref> Pomocný pohon môže zvýšiť hmotnosť nákladu a dojazd nákladných bicyklov, zvyšuje však aj cenu bicykla a vyvoláva potrebu zdroja energie. Kvôli fyzickým požiadavkám na jazdca, ktorý poháňa vozidlo, nechránenosti voči poveternostným podmienkam či inej doprave, existuje potenciál na vznik problémov týkajúcich sa pracovných podmienok. Technické úsilie na zlepšenie podmienok je komplikované potrebou nízkej váhy a jednoduchosti konštrukcie na dosiahnutie nízkych nákladov pri prevádzkach v malom rozsahu. ==Typy== V [[Amsterdam|Amsterdame]] a [[Kodaň|Kodani]] sú nákladné bicykle veľmi populárne. V Amsterdame mnoho obyvateľov jednoducho doplní veľké predné nosiče na bežné mestské bicykle. Existuje tiež široké množstvo nákladných bicyklov vrátane dvojkolesových strojov s predĺženým rázvorom a nízkym uložením nákladového priestoru, bicyklov s malými prednými kolesami na lepšie umiestnenie veľkého predného nosiča, trojkolesové stroje s boxom medzi prednými dvoma kolesami. Inde používané modely obsahujú nákladovú plošinu, košík a pod. namiesto boxu, plošinu pre náklad medzi zadnými kolesami, bicykle s dvoma malými kolesami s nákladom vpredu aj vzadu. Zriedkavejšie sú štvrokolesové stroje, obzvlášť v priemyselnom použití, kde sú zvýšené požiadavky na veľkosť nákladu a stabilitu jeho uloženia. ==="Cyklonáklaďák"=== '''"Cyklonáklaďák"''' (cycle truck) označuje nákladný bicykel s menším predným než zadným kolesom, zvyčajne 26" vzadu a 20" vpredu. ==="Mäsiarsky bicykel"=== [[Image:Delivery Bike, Parkend.JPG|thumb|225px|Right|Typický "mäsiarsky bicykel" z 30. rokov 20. storočia]] V zahraničí označovaný aj ako '''pekársky bicykel''' (v slovenčine bez špeciálneho výrazu), hoci bol tento štýl nákladného bicykle populárny v rôznych obchodníckych odvetviach v prvej polovici 20. storočia, obzvlášť vo Veľkej Británii. Typicky mal kôš alebo prepravnú krabicu v prednej časti bicykla, často s reklamou na prevádzkovateľa v hlanom trojuholníku rámu.<ref>http://tradesmansbike.wordpress.com/</ref> Popularita tohto typy opadla v 50. rokoch 20. storočia s rozvojom motorovej dopravy. Dnes sa používajú najmä v poštovej doručovacej službe. ===Boda-boda=== '''[[Boda-boda]]''' je typ bicyklovej rikše používanej vo východnej Afrike. Boda Boda<ref>http://yubabikes.com/cargo-bikes/boda-boda/</ref> je tiež meno kompaktného nákladného bicykla od spoločnosti Yuba Bicycles predstaveného v roku 2012. ===Long John=== '''Long John''' je nákladný bicykel s nákladným priestorom pred jazdcom a otočným predným kolesom. Kapacita je zvyčajne okolo 100 kg. Tradičný Long John má menšie predné koleso, 23 alebo 26" zadné koleso a 80–100 cm dlhú plošinu alebo kôš umiestený nízko pred riadidlami. Starožitné Long Johny sa stávajú zberateľskými predmetmi. V poslednej dobe sa niekedy používa termín "bakfiets" (čo znamaná "krabicový bicykel" v holandčine) na opis Long Johnov a pre nákladné bicykle všeobecne.<ref>{{cite book |editor-last=Walker |editor-first=Amy |title=On Bicycles: 50 Ways The New Bicycle Culture Can Change Your Life |year=2011 |publisher=New World Library |location=Novato/California |isbn=9781608680221 |pages=127, 128}}</ref> Mierne kratšie verzie Long Johnov sú občas nazývané ako "cyklonáklaďáky". Posledný výrobca, ktorý stále produkuje pôvodné Long Johny je [[Monark]]. História bicyklov Long John siaha do Dánska okolo roku 1923.<ref>{{cite book |last=Dickson |first=Thomas |title=Dansk Design |year=2006 |publisher=Gyldendalske Boghandel |location=[[Copenhagen]] |isbn=9781741963175 |page=392}}</ref> Spoločnosť Smith & Co. (založená Ivarom Smithom and Robertom Jacobsenom v Odense v Dánsku 17. októbra 1894) bola staviteľom a prvým výrobcom tohto typu nákladného bicykla. Prvý Long John bol predstavený verejnosti výstave Wembley World Fair & Exhibition v roku 1924. ===Longtail bicykle=== '''Longtaily''' (v preklade "dlhý chvost") majú dlhší rázvor kolies v zadnej časti oproti štandardným bicyklom.<ref>{{cite web |url=http://clevercycles.com/?p=152 |title=Blog Archive » Longtail Vanilla #1 |publisher=Clever Cycles |date=2006-10-04 |accessdate=2011-04-23}}</ref><ref>{{cite web|author=Dave R. |url=http://bikehugger.com/2008/01/kona-ute-rock-solid-cargo-bike.html |title=Kona Ute—Rock solid cargo bike |publisher=Bike Hugger |date=January 10, 2008 |accessdate=2011-04-23}}</ref><ref>{{cite web|author=Justin Thomas |url=http://www.metaefficient.com/bicycles/longtail-bikes-a-review-and-buying-guide.html |title=The Best Cargo Carrying Bikes Of 2009: A Review >> MetaEfficient Review |publisher=Metaefficient.com |date= |accessdate=2011-04-23}}</ref> Predĺžený zadná časť umožňuje lepšie použitie na prevoz nákladu alebo viacerých dospelých cestujúcich ako kratšie bicykle. Ovládanie je omnoho viac podobné bežným bicyklom, ako pri iných nákladných bicykloch s nepriamym riadením predného kolesa. Firma [[Xtracycle]] vyvinula prvý longtailový produkt v roku 1998. Free Radical<ref>{{cite web |url=http://www.xtracycle.com/company |title=Xtracycle |publisher=Xtracycle |date= |accessdate=2014-12-30 |archiveurl=https://archive.is/20141230224413/http://www.xtracycle.com/company |archivedate=2014-12-30 }}</ref> sa pripája k existujúcemu 'darcovskému' bicyklu čím vznikne predĺžený longtail bicykel. Rastúca popularita Xtracyclu inšpirovala firmu [[Kona]] k vytvoreniu modelu Ute,<ref>{{cite web |url=http://www.konaworld.com/bike.cfm?content=ute |title=konaworld |publisher=konaworld |date= |accessdate=2011-04-23 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110303213945/http://www.konaworld.com/bike.cfm?content=ute |archivedate=2011-03-03 }}</ref> v roku 2008. Firma [[Surly Bikes|Surly]] bola požiadaný Xtracyclom, aby postavila kompletný rám kompatibilný s Xtracyclom; výsledok sa volá 'Big Dummy' a bol uvoľnený v sezóne 2008. Chróm-molybdénový rám je navrhnutý pre 26" kolesá.<ref>{{cite web |url=http://www.surlybikes.com/blog/spew/spew_19_big_dummy/ |title=Spew &#124; Removing and applying decals on our frames |publisher=Surlybikes.com |date= |accessdate=2011-04-23 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20181003015301/https://surlybikes.com/blog/spew/spew_19_big_dummy/ |archivedate=2018-10-03 }}</ref> Kupujúci majú možnosť výberu medzi samotným rámom alebo kompletným bicyklom. V roku 2008 Xtracycle dokumentovala ''LongTail'' ako open-source štandard.<ref>{{cite web |url=http://www.xtracycle.com/longtailtech/index.php/Main_Page |title=Main Page - Open Source LongTail Technology |publisher=Xtracycle.com |date=2009-03-13 |accessdate=2011-04-23 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111202061123/http://www.xtracycle.com/longtailtech/index.php/Main_Page |archivedate=2011-12-02 }}</ref> Toto pomohlo jednotlivcom postaviť longtailové bicykle samostatne, ako Xtravois.<ref>{{cite web |url=http://clevercycles.com/bike/xt/xtravois.html |title=xtravois |publisher=Clevercycles.com |date= |accessdate=2011-04-23 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20181211203521/https://clevercycles.com/bike/xt/xtravois.html |archivedate=2018-12-11 }}</ref> Xtracycle dnes ponúka kompletný bicykel, Xtracycle EdgeRunner, ktorý umožňuje bezpečnejšie nakladanie a vykladanie detí a ľahšie sa ovláda a zrýchľuje vďaka malému 20" zadnému kolesu.<ref>{{cite web|url=http://humofthecity.com/2014/06/23/we-tried-it-xtracycle-edgerunner-assisted-and-unassisted/ |title=We Tried It: Xtracycle EdgeRunner Assisted and Unassisted |publisher=Hum of the City |date=2014-06-23 |accessdate=2015-1-25}}</ref> Longtaily sa často používajú aj s pomocným elektrickým pohonom. Ďalším výrobcom longtailov je firma Yuba Bicycles s modelmi Mundo<ref>http://yubabikes.com/cargo-bikes/mundo/</ref> a Boda Boda. === Drevený nákladný bicykel === Chukudu (alebo chikudu, cbokoudou) je dvojkolesové vozidlo používané na východe Konžskej demokratickej republiky. Je vyrobené z [[Drevo|dreva]] a používané na prevoz nákladu. ===Porteur bicykel=== '''Porteur bicykel''' má predný nosič, ktorý umožňuje prepraviť až 50 kg nákladu. == Veľkosť nákladu == {| class="wikitable" |- ! Bicykel ! Plošina D x Š v cm ! max. nosnosť v kg |- | Maderna MSRC XXL Truck | 80x60 | 120 náklad |- | Riese & Müller Load light | 60x39-45 | 200 spolu |- | Larry vs Harry Bullit | 70x46 | 180 spolu |- | Cargo Bike: Wagon Bike | 80x54 | 100 |- | [http://www.douze-cycles.com/gamme/ Douze Cycles] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150228072430/http://www.douze-cycles.com/gamme/ |date=2015-02-28 }}: Messenger V2 | 40-80x? | 200 spolu |- | [http://www.radkutsche.de/Rapid.html Radkutsche]: Rapid | 82x50-70 | 200 |- | [http://pedalpowerberlin.wordpress.com/cargo-bikes-lastenrader/long-harry-2-2/ Pedalpower Berlin] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141227172053/http://pedalpowerberlin.wordpress.com/cargo-bikes-lastenrader/long-harry-2-2/ |date=2014-12-27 }}: Long Harry | 80x60 | 200 spolu |- | [http://omniumcargo.dk/omnium-cargo/ Omnium Cargo] | 83x50 | 175 spolu |- | [http://convoybikes.com/?page_id=123 Convoybikes] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141009034026/http://convoybikes.com/?page_id=123 |date=2014-10-09 }} Urban Arrow XXL | 121x61 | ? |- | [http://8freight.com/why-8freight/ 8Freight] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141009044917/http://8freight.com/why-8freight/ |date=2014-10-09 }} | ?x60 | 50-100 |} ==Galéria== <gallery mode=packed> Image:Chukudu in North Kivu.jpg|Chukudu preváža banány na trh provincii Severné Kivu v Konžskej demokratickej republike Image:Indonesia bike33.JPG|Tlačenie naloženého nákladného bicyklav Jakarte v Indonézii Image:Moving by bike.jpg|Cyklisti v Portlande v Oregone sťahujú domácnosť bicyklami Image:Delibike in Buenos Aires .jpg|Traditional Delibike in [[Buenos Aires]]. Image:Freight bicycle Amsterdam NETHERLANDS June 2008.jpg|Robustnejší dvojkolesový nákladný bicykel s nepriamym ovládaním predného kolesa. [[Amsterdam]], Holandsko. Image:9-girls-in-a-bakfiets.JPG|Preprava detí je v súčasnosti najobľúbenejšie použitie nákladných bicyklov, v ponuke je viacero špecializovaných modelov. File:Xtracycle Free Radical.jpg|[[Xtracycle]] Free Radical na bicykli Trek 820 MTB </gallery> ==Dizajnéri a výrobcovia== * Bakfiets.nl * Larry vs. Harry<ref>[http://www.cargovelo.be/?q=node/19 Larry vs Harry Bullitt]</ref> * Pashley Cycles * Sohrab Cycles v Pakistane. * Worksman Cycles * Xtracycle * Yuba Bicycles * Zigo ==Referencie== {{Reflist|2}} [[Kategória:Bicykle]] iqqo5ncdvrre0pkwd5axm09q31zmm2o 0 549792 8253012 8207948 2026-07-24T19:33:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253012 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov = Andílek na nervy |Originál = |Poster = |Žáner = Rodinný, Komédia |Námet = Beatriz Šajmovičová<br />Juraj Šajmovič |Dĺžka = 105 |Krajina = [[Česko]] |Jazyk = [[čeština]] |Rok = 2015 |Dátum uvedenia = [[18. jún]] [[2015]] |Spoločnosť = Indigo Film |Rozpočet = |Zárobok = |Ocenenia = |Réžia = [[Juraj Šajmovič]] |Produkcia = |Scenár = Beata Parkanová<br />Alexandra Škampová<br />Beatriz Šajmovičová<br />Juraj Šajmovič |Hudba = [[Petr Malásek]] |Kamera = Jan Vlnas<br />Vidu Gunaratna |Strih = Boris Machytka |Obsadenie = [[Anna Kadeřávková]]<br />[[Pavel Řezníček]]<br />[[Petra Černocká]] |Obsadenie2 = |Predchádzajúci = |Nasledujúci = |Commons = |imdb_id = 3825900 |csfd_id = 369752 }} '''''Andílek na nervy''''' je český [[film]] z roku 2015. Rodinnú komédiu nakrútil režisér [[Juraj Šajmovič]]. Natáčanie prebiehalo od apríla 2014 do januára 2015 v [[Ředhošť|Ředhošti]], [[Praha|Prahe]] a [[Slaný|Slaném]]. Spoločnosť Indigo Film film uviedla do českých kín od [[18. júna]] [[2015]]. == Dej == {{Spoiler}} Film rozpráva príbeh 14-ročnej fashion [[Blog|bloggerky]] Viktorie (Anna Kadeřávková), ktorá sa po smrti matky odsťahuje na malú dedinu za otcom-zverolekárom (Pavel Řezníček), ktorého nikdy nevidela. Do tunajšieho prostredia nezapadá, vzdoruje všetkým pokusom otca o prevýchovu, ale nakoniec tu nachádza svoju prvú lásku.<ref name="den150616">{{Citácia periodika | priezvisko = Podskalská | meno = Jana | titul = Filmové premiéry: Blogující andílek, poutník Coelho a Vincent | periodikum = Deník.cz | dátum vydania = 2015-06-16 | dátum prístupu = 2015-07-03 | url = http://www.denik.cz/film/blogujici-andilek-poutnik-coelho-a-vincent-20150616.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20150704120633/http://www.denik.cz/film/blogujici-andilek-poutnik-coelho-a-vincent-20150616.html | dátum archivácie = 2015-07-04 }}</ref><ref name="čn150611">{{Citácia periodika | autor = ČTK | titul = Andílek na nervy | periodikum = České noviny.cz | dátum vydania = 2015-06-11 | dátum aktualizácie = 2015-06-15 | dátum prístupu = 2015-07-03 | url = http://www.ceskenoviny.cz/kultura/film/premiery/zpravy/andilek-na-nervy/1226306 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> {{Endspoiler}} == Postavy a obsadenie == *[[Pavel Řezníček (herec)|Pavel Řezníček]] – Jakub *[[Petra Černocká]] – Helena *[[Linda Rybová]] – Pavla *[[Kateřina Hrachovcová|Kateřina Hrachovcová-Herčíková]] – Jiřina *[[Elena Vacvalová]] – sociálna pracovníčka *[[Anna Kadeřávková]] – Viktorka *[[Miroslav Vladyka]] – Matěj *[[Adam Mišík]] – Tomáš *[[Lukáš Latinák]] – Jarmil == Návštevnosť == Vo 25. týždni sa film ako novinka v českých kinách umiestnil na 6. mieste s 1 miliónom korún na tržbách. Predstihli ho iné novinky týždňa: ''[[Jurský svet]]'', animovaný ''[[Mimoni]]'' (v predpremiére), horor ''[[Odobrať z priateľov]]'' a dva české filmy so skoršou premiérou: ''[[Život je život]]'' a ''[[Sedem zhavranelých bratov]]''.<ref name="fs150623">{{Citácia periodika | priezvisko = Vohralík | meno = Jan | titul = TOP 20 ČR: Mimoni na dinosaury zatím neměli | periodikum = Filmserver.cz | dátum vydania = 2015-06-23 | dátum prístupu = 2015-07-03 | url = http://filmserver.cz/clanek/9889/top-20-cr-25-tyden/}}</ref> V 26. týždni zostal na rovnakej priečke, ale s tržbami púhych 428 tisíc korún, pretože značný podiel na trhu zabral premiérovaný animák ''Mimoni''. Pred filmom ''Andílek na nervy'' sa umiestnila rovnaká pätica filmov, len v mierne prestriedanom poradí.<ref name="fs150630">{{Citácia periodika | priezvisko = Limberk | meno = Václav | titul = Top 20 ČR: Mimoni smetli konkurenci včetně ještěrů | periodikum = Filmserver.cz | dátum vydania = 2015-06-30 | dátum prístupu = 2015-07-03 | url = http://filmserver.cz/clanek/9917/top-20-cr-26-tyden/}}</ref> == Referencie == <references /> *{{Preklad|cs|Andílek na nervy|13019452}} == Externé odkazy == * [http://www.andileknanervy.cz/ Oficiálne stránky filmu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150620002701/http://www.andileknanervy.cz/ |date=2015-06-20 }} *{{csfd film|id=369752|názov=Andílek na nervy}} *{{imdb film|id=3825900|názov=Andílek na nervy}} * ''[http://www.indigofilm.cz/andilek-na-nervy/ Anjelik na nervy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150620043646/http://www.indigofilm.cz/andilek-na-nervy/ |date=2015-06-20 }}'' na webe distribútora * {{Youtube|FvW-IZZKVEo|Oficiální trailer k filmu}} [[Kategória:České filmové komédie]] [[Kategória:Filmy z 2015]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] aw1y6d7nxumn5e5i5g82bbgzfi3sw5u 10 550694 8253203 8189279 2026-07-25T11:25:53Z 321fire 115544 TLX 8253203 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** fz = futbal žien ** fz20 = futbal žien do 20 rokov ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** lhz = ľadový hokej žien ** lhzj = ľadový hokej žien do 18 rokov ** dc = davisov pohár v tenise ** fc = pohár federácie v tenise ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** flm = florbal mužov ** flz = florbal žien ** ilhm = inline hokej mužov ** ilhz = inline hokej žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** fsm = futsal mužov ** fsz = futsal žien ** lkm = lakros mužov ** lkz = lakros žien ** hbm = hokejbal mužov ** hbz = hokejbal žien ** kf = korfbal ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien {{Stĺpce-2}} ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bzm = bejzbal mužov ** bzz = bejzbal žien ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien ** afm = americký futbal mužov ** afz = americký futbal žien ** sfm = softbal mužov ** sfz = softbal žien ** nm = netball mužov ** nz = netball žien ** cm = curling mužov ** cz = curling žien ** fsam = futsal AMF mužov ** fsaz = futsal AMF žien ** cpm = canoe polo mužov ** cpz = canoe polo žien ** hkkm = hokej na kolies. korčuliach mužov ** hkkz = hokej na kolies. korčuliach žien ** fbm = faustbal mužov ** bhm = bandyhokej mužov ** bhz = bandyhokej žien {{Stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 2010) * '''rok=''' ... zobrazenie bývalej vlajky: :Šablóna umožňuje zobraziť historické verzie vlajky pomocou parametra {{Para|rok}}. Hodnota parametra je rok, v ktorom sa požadovaná vlajka začala používať. :V nasledujúcej tabuľke sú uvedené bývalé vlajky, ktorých zobrazenie šablóna {{tl|CAN}} podporuje: :{| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Hodnota !! Vlajka !! Názov obrázka |- | <code>1868</code> || [[Súbor:Flag of Canada (1868–1921).svg|40px|border]] || <code>Flag of Canada (1868–1921).svg</code> |- | <code>1907</code> || [[Súbor:Canadian Red Ensign (1907–1922).svg|40px|border]] || <code>Canadian Red Ensign (1907–1922).svg</code> |- | <code>1921</code> || [[Súbor:Flag of Canada (1921–1957).svg|40px|border]] || <code>Flag of Canada (1921–1957).svg</code> |- | <code>1957</code> || [[Súbor:Flag of Canada (1957–1965).svg|40px|border]] || <code>Flag of Canada (1957–1965).svg</code> |- | <code>1964</code> || [[Súbor:Flag of Canada (1964).svg|40px|border]] || <code>Flag of Canada (1964).svg</code> |} == Príklady použitia == * {{tlx|CAN}} → {{CAN}} * {{tlx|CAN|rok{{=}}1868}} → {{CAN|rok=1868}} * {{tlx|CAN|n}} → {{CAN|n}} * {{tlx|CAN|n|2}} → {{CAN|n|2}} * {{tlx|CAN|w}} → {{CAN|w}} * {{tlx|CAN|w|rok{{=}}1907}} → {{CAN|w|rok=1907}} * {{tlx|CAN|w|Kanady}} → {{CAN|w|Kanady}} * {{tlx|CAN|f}} → {{CAN|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|CAN|f|&nbsp;|Kanady}} → {{CAN|f||Kanady}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|CAN|f|1}} → {{CAN|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|CAN|f|2}} → {{CAN|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|CAN|f|1|Kanady}} → {{CAN|f|1|Kanady}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|CAN|lh|1|&nbsp;|na Majstrovstvách sveta 1960|rok{{=}}1957}} → {{CAN|lh|1||na Majstrovstvách sveta 1960|rok=1957}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|CAN|lh|2|Kanady|na Majstrovstvách sveta 2025}} → {{CAN|lh|2|Kanady|na Majstrovstvách sveta 2025}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> lm9jc1ylauurk8fp5amp0u26bsxuues 10 552498 8252964 7212401 2026-07-24T16:58:18Z 321fire 115544 4. parameter = Západonemecké národné... 8252964 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1|bez}}} |n={{#switch:{{{2|0}}}|2=NSR [[File:Flag of Germany.svg|22x16px|border|NSR|link=]]|#default=[[File:Flag of Germany.svg|22x16px|border|NSR|link=]] NSR}} |w=[[File:Flag of Germany.svg|22x16px|border|NSR|link=]] [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|{{{2|NSR}}}]] |bez|=[[File:Flag of Germany.svg|22x16px|border|NSR|link=]] |{{#switch:{{{2}}}|1=[[File:Flag of Germany.svg|22x16px|border|NSR|link=]]}} [[{{#if:{{{4|}}}|Západon|N}}emecké národné {{#switch:{{{1}}} |f=futbalové mužstvo |lh=hokejové mužstvo |lh18=hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov |bm=basketbalové družstvo mužov |bz=basketbalové družstvo žien |vm=volejbalové družstvo mužov |vz=volejbalové družstvo žien |h=hádzanárske mužstvo |hz=hádzanárske družstvo žien |kf=korfbalové družstvo |phm=družstvo pozemného hokeja mužov |phz=družstvo pozemného hokeja žien |vpm=vodnopólové družstvo mužov |vpz=vodnopólové družstvo žien |rm=ragbyové družstvo mužov |afm=družstvo amerického futbalu mužov |bzm=bejzbalové družstvo mužov |cm=curlingové družstvo mužov |cz=curlingové družstvo mužov |fbm=faustbalové družstvo mužov |hkkm=družstvo hokeja na kolieskových korčuliach mužov |sfz=softbalové družstvo žien |{{{1}}}=<em class="warning">Neznámy parameter: {{{1}}}</em> }} {{{4|}}}|{{#if:{{{3|}}}|{{{3}}}|NSR}}]] {{#switch:{{{2}}}|2=[[File:Flag of Germany.svg|22x16px|border|NSR|link=]]}}}}<noinclude>{{Dokumentácia}}</noinclude> 8f65ailbmpaap6yf1aluv9c2pv7s2pf 0 556401 8253224 8180431 2026-07-25T11:49:13Z Martingazak 234259 Velicko 8253224 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny |popis udalosti= |obrázok=Nemecka10Slovakia3.JPG |popis obrázka=Jeden z pamätníkov: pamätné miesto masových popráv v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]] |dátum=[[1939]]{{--}}[[1945]] |štát= |škody=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Nacistické zločiny:<br/> * 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska uvádzané už v roku [[1946]],<ref name = "Precan590"/><br/> * 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} * 13&nbsp;500 Židov deportovaných iba počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], z toho počet obetí sa odhaduje na 10&nbsp;000,<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}}<br/> * 111 [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny|vypálených obcí]].<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Partizánske a povstalecké zločiny: * asi 1&nbsp;500 mŕtvych najmä z radov nemeckej menšiny.<ref name="Lacko"/>{{rp|190}} [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] Zločiny sovietskych vojsk:<br/> * minimálne 12&nbsp;870 zavlečených do [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]]<ref name="dennikn"/>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/> a minimálne 528 osôb umrelo.<ref name="zlociny"/> |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Wehrmacht|Nemecká armáda]]<br/> [[Súbor:Flag_of_the_Schutzstaffel.svg|25px]] [[Waffen-SS|jednotky SS]]<br/> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] jednotky [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni a povstalci<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Červená armáda]] |odsúdenia=[[Retribučné procesy na Slovensku|Povojnové retribučné súdy]] s páchateľmi vojnových zločinov: * 65 rozsudkov smrti (29 osôb bolo popravených),<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} * 20&nbsp;467 osôb súdených, z ktorých 7&nbsp;982 bolo uznaných vinnými * partizánske zločiny a zločiny [[Červená armáda|Červenej armády]] nepotrestané <br/>}} '''Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny''' boli previnenia proti [[Vojnové právo|vojnovému právu]] postihnuteľné podľa [[Medzinárodné právo|medzinárodného (trestného) práva]] ako je zaobchádzania so [[Vojnový zajatec|zajatcami]] a podrobenými [[civilné obyvateľstvo|civilistami]] ([[mučenie]], vraždenie), ktoré boli spáchané v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]] na území dnešného Slovenska. V týchto rokoch patrilo územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] v prevažnej miere trom štátnym útvarom – [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a južná a východná časť krajiny bola obsadená [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]]. Menšie regióny ako [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] pripadli [[Nacistické Nemecko|Nacistickému Nemecku]]. Územie na pravom brehu&nbsp;Váhu – tzv.&nbsp;[[Ochranná zóna|Nemecká ochranná zóna]]&nbsp;alebo tiež [[Ochranná zóna|Schutzzone]] boli pod čiastočnou nemeckou kontrolou. Až do aktivizácie partizánskeho hnutia v roku [[1944]] zostávalo územie Slovenska mimo hlavného vojnového diania druhej svetovej vojny. K početným obetiam na životoch došlo už v tomto období v dôsledku štátom legalizovaného vysídlenia a následnej likvidácie židovského obyvateľstva ([[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]]) ako na území [[holokaust na Slovensku|vojnovej Slovenskej republiky]], tak na južných a východných územiach Slovenska obsadených v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[holokaust v Maďarsku|Horthyovským Maďarskom]]. Medzi [[25. marec|25. marcom]] a [[20. október|20. októbrom]] [[1942]] bolo zo Slovenska deportovaných 57&nbsp;628 židovských osôb do nemeckých koncentračných táborv, počet preživších sa udáva medzi 280{{--}}800 osobami.<ref name="Kamenec">{{Citácia knihy|titul=Po stopách tragédie|priezvisko=Kamenec|meno=Ivan|vydavateľ=Archa|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-7115-015-0}}</ref>{{rp|195}} Presný počet židovských obetí z južného Slovenska obsadeného [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]] nie je doteraz zmapovaný. Tieto zločiny proti [[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]] ale nespadajú do kategórie vojnových zločinov. Od leta [[1944]] počas partizánskych akcií, pri následnom vpáde nacistických jednotiek na územie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] a po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] došlo na tomto území k radu [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]] spáchaných partizánmi, povstalcami. {{Citát|Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď.|Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend. 11. Partizánska horúčka<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|173-174}}}} Následne sa nemecké velenie na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné, aj tie najbrutálnejšie opatrenia. Už elaborát o zločinoch proti ľudskosti vypracovaný v rokoch [[1946]]{{--}}[[1947]] pri príležitosti procesu s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] konštatuje na základe správ exhumačných komisií a veliteľstiev Národnej Bezpečnosti 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska.<ref name = "Precan590">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 590 1946-1947 - Elaborát o zločinoch proti ľudskosti, ktorých sa dopustili nacistické okupačné jednotky v spolupráci s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej Gardy od začiatku povstania do oslobodenia Československa. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1119}} V súčasnosti je známych 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa obnovili aj deportácie židovského obyvateľstva, tentoraz plne v nemeckej réžii, kde počet deportovaných sa odhaduje na 13&nbsp;500 a počet obetí na 10&nbsp;000.<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}} Viaceré ďalšie vojnové zločiny sa udiali pri prechode sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]] Slovenskom, prípadne krátko po skončení vojny. Špecifickým sovietskym vojnovvým zločinom bolo odvliekanie civilistov z obsadených území na nútené práce do gulagov. Deportácie boli schválené najvyššími sovietskymi miestami v septembri [[1944]] a slúžili na nahrádzanie pracovných síl stratených v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] vo vojne. Väčšina deportovaných československých občanov bola poslaná do táborov nútených prác na Donbase a Kaukaze, kde väzni pracovali na stavbách, v priemysle, v baniach a v lesoch. [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] vykonávali jednak hromadné internácie, pri ktorých slúžil ako zámienka krátkodobý výkon prác (napr. stavebných), pri individuálnej internácii bola obeť zvyčajne predvolaná na krátky výsluch. Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených,<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/>, publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza okrem iného mená 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Pri [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|leteckých náletoch]] prišlo podľa hrubých odhadov na území dnešnej Slovenskej republiky o život 7- až 8-tisíc civilistov.<ref name="HN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrť prišla z neba. Takto bombardovali Slovensko | url = https://hnonline.sk/history/2-svetova-vojna/527025-smrt-prisla-z-neba-takto-bombardovali-slovensko-dobove-fotografie | dátum prístupu = 2024-06-29 | priezvisko = Grznárová | meno = Iveta | dátum vydania = 2015-03-28 | vydavateľ = MAFRA Slovakia a.s.}}</ref> Spomedzi náletov ([[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišská Nová Ves]], [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]], [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|Bratislava]], [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944|Dubnica nad Váhom]], [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944|Dubová]], [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944|Vrútky]], [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944|Malacky-Nový Dvor]], [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944|Komárno]], [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945|Nové Zámky]], Ružomberok, Medveďov, [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944|Devínska Nová Ves]], [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|Prešov]], Sládkovičovo, [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945|Nitra]], [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945|Rača]]) len prvé dva (maďarský na [[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišskú Novú Ves]] [[24. marec|24. marca]] [[1939]] a údajne sovietsky na [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]] [[26. jún]]a [[1941]]) prebehli bez formálneho vyhlásenia vojny, ostatné [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|nálety]] vykonali americké a sovietske vzdušné sily proti primárne vojenským cieľom potom, ako [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] vyhlásili [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] a [[Maďarské kráľovstvo]] vojnu ako prvé.{{#tag:ref|Po [[Operácia Barbarossa|prepadnutí Sovietskeho zväzu]] Nemeckom Slovensko [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|vyhlásilo]] Sovietskemu zväzu vojnu. Maďarsko tak učinilo až potom, ako údajne sovietske lietadlá [[26. jún]]a [[1941]] bombardovali [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]].<ref name="reflex">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar| meno = Jaroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války| periodikum = Reflex| odkaz na periodikum = | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/72346/neobjasnene-bombardovani-kosic-pred-75-lety-madarsko-zvlastnim-zpusobem-vstoupilo-do-valky.html| issn = 0862-6634| vydavateľ = Czech News Center| miesto = Praha| dátum = 2016-06-27| dátum prístupu = 2021-03-15| jazyk = cs}}</ref> Slovensko aj Maďarsko sa pripojili koncom roka [[1941]] k Nemecku a [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou|vyhlásili vojnu Spojeným štátom americkým]].|group=pozn.}} == Zločiny spáchané partizánmi a povstaleckou armádou== K zločinom začalo dochádzať v lete [[1944]] pri aktivizácii partizánskeho hnutia a následne pokračovali po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov [[Slovenská republika (1939 - 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|159-174}} Celkovo si vyžiadali asi 1&nbsp;500 ľudských životov, pričom seriózny historický výskum tejto problematiky bol dlho tabuizovaný a vykonáva sa len v posledných rokoch.<ref name="Lacko"> {{Citácia knihy | priezvisko = Lacko | meno = Martin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII. | kapitola zborník = Problematika partizánskych násilností 1944 – 1945 a postoj historika | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn=978-80-89335-08-4 | strany = }} </ref>{{rp|235-250}} Tieto nevyprovokované akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od neskorších akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Niektorí povstaleckí či partizánski páchatelia boli za zločiny stíhaní ešte počas povstania povstaleckou justíciou (viď napr. [[Masaker v Hájnikoch]]), prípadne samotnými partizánmi (zadržanie a smrť Karla Glýra, člena bandy [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petra Myjavského]], partizánmi oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]]). Po potlačení povstania a okupácii Slovenska nemecké okupačné a spravodajské jednotky a slovenské vládne orgány odkrývali a medializovali povstalecké zločiny. Zločiny povstalcov boli propagandisticky využívané a zveličované nielen na Slovensku ale aj v nemeckej a [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátnej]] tlači, a to až v takej miere, že napríklad [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátny]] štátny minister [[Karl Hermann Frank|K. H. Frank]] protestoval proti uverejňovaniu ''„nevhodných správ zo Slovenska“'' v pražských novinách Der Neue Tag o ''„20&nbsp;000 obetiach teroru“'', pretože ''„každý Čech sa tomu patrične poteší“''.<ref name = "Precan414">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 414 1944, október 11. Praha{{--}}Príkaz štátneho ministra K. H. Franka o opatreniach, ktorými chce zamedziť uverejňovanie „nevhodných“ správ o situácii na Slovensku v pražskom denníku „Der Neue Tag“. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|666}} Dochádzalo k potrestaniu skutočných, alebo údajných páchateľov, čo viedlo aj k propagandistickým akciám, akou bola napríklad verejná poprava Antona Sedláčka v [[Žilina|Žiline]]<ref name="Gardista"/>, a k perzekúcii údajných napomáhačov, ale aj k odplate na úplne nevinnom obyvateľstve. Toto trestanie povstaleckých vojnových zločinov viedlo k novým vojnovým zločinom. Po vojne však už žiadne väčšie vyšetrovanie partizánskych zločinov neprebehlo aj preto, že takéto konanie bolo amnestované československým povojnovým tzv. ''amnestičným'' [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákonom č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“'']. {{Hlavný článok|Partizánske zločiny v Sklabini}} [[21. august|21. augusta]] až [[12. september|12. septembra]] [[1944]] v katastri obce [[Sklabiňa (obec)|Sklabiňa]] v lokalite Dolinka partizáni [[1. partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]] pod velením [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Velička]] popravovali civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny a členov [[Nemecká strana|Deutsche Partei]], predstaviteľov štátnych inštitúcií, funkcionárov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|HG]], [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], notárov, atď.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|173-174}} Celkový počet obetí bol až 149.<ref name="Maniak"/>{{rp|487}} {{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie v Ružomberku}} [[27. august]]a [[1944]] partizáni a vojaci po obsadení [[Ružomberok|Ružomberku]] zastrelili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov [[Deutsche Partei]], ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru [[Podsuchá]] – [[Biely Potok (Ružomberok)|Biely Potok]], kde ich zastrelili. Išlo o prvú masovú vraždu na území [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Podľa iných prameňov bolo povraždených 146 osôb. [[Byt]]y povraždených občanov [[Ružomberok|Ružomberka]] následne vyrabovali<ref>Ďurica M.S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 485</ref>. {{Hlavný článok|Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine}} [[28. august]]a vojaci martinskej posádky pod velením [[Cyril Kuchta|Cyrila Kuchtu]] na popud partizánskeho veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Veličku]] pri pokuse o odzbrojenie postrieľali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] členov skupiny podplukovníka Otta, ktorých deň predtým zadržali v medzinárodnom rýchliku Bukurešť{{--}}Berlín. [[5. september|5. septembra]] partizáni brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] [[Masaker v Nemeckej Ľupči|popravili v Nemeckej Ľupči]] 32 príslušníkov nemeckej menšiny.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|496}} {{Hlavný článok|Masaker v Hájnikoch}} 17. septembra medzi osadami [[Hájniky]] a [[Rybáre]] (súčasť mesta [[Sliač]]) partizáni 1. čs. brigády M.R. Štefánika zavraždili 11 ľudí. Bol medzi nimi aj kňaz J. Šalát. Povstalecké orgány prípad, ešte pred potlačením povstania prešetrili, dvaja partizáni a jeden člen miestnej milície boli usvedčení zo zodpovednosti za incident a pre výstrahu popravení.<ref name="ReferenceA"/> [[Súbor:Sklené pamatnik DSV.JPG|náhľad|vpravo|Pamätník na mieste masového hrobu pri Sklenom.]] {{Hlavný článok|Masaker v Sklenom}} [[21. september|21. septembra]] [[1944]] po obsadení etnicky prevažne nemeckej obce [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v oblasti v [[Hauerland]] [[partizán]]mi počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bolo zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov. Partizáni patrili k 3. rote, 8. (Leninskému) oddielu [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. československej brigády J. V. Stalina]]^{[[Masaker v Sklenom#cite%20note-1|[1]]]}, ktorí konali na základe ústneho rozkazu veliteľa sovietskeho výcvikového dôstojníka, vtedy 27-ročného, Leonida Nikolajeviča Slavkina. Masaker v Sklenom je najväčší z viacerých podobných zločinov proti [[Karpatskí Nemci|Karpatským Nemcom]] v období od konca augusta do konca septembra 1944. {{Hlavný článok|Masaker v Banskej Štiavnici}} 25. - 26. septembra 1944. Podobný masaker sa odohral aj vo [[Veľké Pole|Veľkom Poli]] (spolu 85 mŕtvych) a v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=":0" /> V polovici septembra 1944 zhromaždili 80 karpatských Nemcov z obcí [[Veľké Pole]] a [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a [[Janova Lehota]] do dobytčích vagónov v [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. Tam ich nechali niekoľko dní zavretých a potom ich dehydratovaných preložili do úzkokoľajných vagónov a zaslali po [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|úzkokoľajnej trati]] do Banskej Štiavnice. Na starej stanici ich potom v noci z 25. na 26. septembra 1944 strieľali pri vychádzaní z dobytčákov. [[12. október|12.]] alebo [[13. október|13. októbra]] [[1944]] bol zavraždených v [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej|Ľubietovej]] šesť dôstojníkov [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]], ktorí sa v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] nepridali k [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="PN03-2012">{{Citácia periodika|titul=Zabudnutá povstalecká vražda. Prípad slovenských dôstojníkov v Ľubietovej 13. októbra 1944 |periodikum=Pamäť národa |priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=|ročník=2012|číslo=03|strany=3-32|issn=1336-6297|url=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32012/}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker na Magurke}} [[27. október|27. októbra]] [[1944]] partizáni oddielu Pobeda brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] v osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] zastrelili 69 príslušníkov nemeckej menšiny najmä z [[Kunešov|Kunešova]], ktorí sa vracali z nútených prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}} V okolí [[Krajné|Krajného]] pôsobila v októbri a novembri pseudopartizánska skupina založená [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petrom Myjavským]], ktorá sa venovala lúpeniu a terorizovaniu obyvateľstva, najmä skrývajúcich sa piešťanských Židov, pričom sa dopustila aj vraždy.<ref name="Kristofik">{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}</ref>{{rp|180-196}} Hroby príslušníkov nemeckej menšiny boli objavené aj v [[Handlová|Handlovej]] (viac ako 80 mŕtvych), v [[Nitrianske Pravno|Nitrianskom Pravne]] (vtedy Nemecké Pravno, nemecky Deutsch-Proben, 30 mŕtvych) a na iných miestach. Celkovo malo byť na území Slovenska viac ako 600 mŕtvych Nemcov, čo bolo predohrou k úteku [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] zo Slovenska.<ref name=":0">Bundesministerium für Vertriebene, Flüchtlinge und Kriegsgeschädigte, Hg.: ''Die Vertreibung der deutschen Bevölkerung aus der Tschechoslowakei''.</ref> Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] až do ústupu do hôr vykonávali [[partizán]]i aj strážne a bezpečnostné úlohy a počas tejto služby došlo k udalostiam, do ktorých boli zapletení partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]]. Šlo o popravy podozrivých civilných osôb. Po porážke povstania boli v priestore [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčová]] pri Sliači, kde sa náchádzala hlavná základňa tejto brigády, nájdené štyri hroby. V prvom hrobe bolo nájdených 10 tiel (z toho 2 ženské), v druhom (8 tiel z 3 ženské). V ďalších dvoch hroboch bolo nájdených po jednom tele. Niektorí popravení pochádzali z Krupiny a bol medzi nimi napr. miestny hostinský Štefan Vigačeka a jeho syn.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> Zastrelenie Vigačekovcov vyšetrovalo v auguste 1945 ''Okresné riaditeľstvo'' Národnej bezpečnosti v [[Krupina|Krupine]]. Vigačekovci boli partizánmi zaistení [[11. september|11. septembra]] na základe udania, premiestnení na Okresný národný výbor, odtiaľ na policajnú stanicu, z ktorej boli odvezení do Kováčovej a popravení. V prípade 10 utečencov z Ukrajiny už išlo o hromadnú popravu. Partizáni ich postrieľali na parkovisku v kúpeľoch hneď po privezení. Ako v poprave Vigačekovcov, tak aj v poprave ukrajinských utečencov bol zainteresovaný Vladimír Matula, ktorý však bol vykonávateľom príkazov štábu brigády. V Kováčovej polo popravených ešte niekoľko ďalších osôb a exekúcie prestali po návšteve a zásahu zástupcov [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]].<ref name=":1" /> [[28. február|28. februára]] [[1945]] nad [[Pribylina|Pribylinou]] v [[Račkova dolina|Račkovej doline]] nechal veliteľ [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] [[Piotr Alexejevič Veličko]] postrieľať 28 maďarských vojakov, ktorí sa prišli pridať k partizánom.<ref name="Catlos>{{Citácia periodika|titul=Postrieľanie maďarských zajatcov partizánmi P. A. Veličku|periodikum=Kultúra|priezvisko=Čatloš|meno=Dušan|dátum=13. októbra 2010|ročník=17/2010|url=http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1710.pdf}}</ref> {{Hlavný článok|Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine}} Ešte aj tesne po skončení vojny dochádzalo ku konfliktom. [[13. máj]]a [[1945]] pri partizánskom rekvirovaní zásob boli dvaja partizáni oddielu [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)|Za Vlasť]] zastrelení členmi miestnej [[Milícia (1944 – 1945)|milície]] v obci [[Divina (obec)|Divina]]. Pri následnej trestnej výprave partizánov do obce [[15. máj]]a [[1945]] bolo v Divine zavraždených 10 a zranených 5 občanov.<ref name="Dies Ater"> {{Citácia knihy | priezvisko = Letz | meno = Róbert | kapitola zborník = Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945-1948 | editori = P. Bielik, P. Mulík | prekladatelia = | titul = DIES ATER - Nešťastný deň 29. august 1944 | odkaz na titul = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč | rok = 1994 | isbn = 80-7114-127-5 | počet strán = 187 | strany = }}</ref>{{rp|31-35}} == Nacistické zločiny == Už počas potláčania ale najmä po potlačení povstania nacistický vojenský a represívny aparát fakticky prebral moc nad dianím v krajine. Nemecké jednotky mali rozkazy postupovať bezohľadne. Napríklad rozkaz hlavného veliteľstva skupiny armád Severná Ukrajina pre [[úderný pluk 1. tankovej armády]] zo dňa [[30. august|30. augusta]] [[1944]] stanovoval, že ozbrojené civilné obyvateľstvo bez ohľadu nato, či kladie odpor alebo nie, ako aj všetci slovenskí vojaci, ktorí použijú proti nemeckým vojskám zbraň, majú byť zlikvidovaní.<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Epocha | rok = 1971 | počet strán = 704 | strany = }}</ref>{{rp|504}} V priebehu bojov boli zatýkaní všetci podozriví zo zapojenia sa do povstania. Povstalci a osoby spolupracujúce a otvorene sympatizujúce s povstaním, ktorým sa nepodarilo ukryť boli vystavené teroru jednotiek SS, [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] (ozbrojených zložiek nemeckého obyvateľstva na Slovensku) ako aj [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy]].<ref>Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.</ref> Nemecké velenie sa na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné opatrenia. Medzi najbrutálnejšie praktiky patrili odvetné akcie proti podhorským dedinám, ktoré podporovali partizánov. Pri väčšine týchto akcií umierali najmä neozbrojení civilisti. Nemecké jednotky a spolu so slovenskými kolaborantmi [[Zoznam obcí, vypálených počas druhej svetovej vojny na Slovensku|vypálili viac než stovku slovenských obcí a samôt]]. Muži a osoby podozrivé z napomáhania partizánom z týchto obcí boli odvlečení do koncentračných táborov alebo v niektorých prípadoch na mieste popravení. Nacisti si dali zvlášť záležať na zhromažďovaní zvyškov židovského obyvateľstva, ktoré začali opäť posielať do koncentračných táborov. Vo viacerých prípadoch rasovo prenasledovaných na mieste popravili. === 1944 === Jedna z prvých akcií tohto druhu sa udiala 11. septembra 1944 v [[Nemčice|Nemčiciach]] pri Topoľčanoch, kde postrieľali 53 rasovo prenasledovaných. V Botteho vile, kde bolo sídlo oporného bodu Einsatzkommanda 14, fašisti utýrali na smrť osem ďalších osôb.<ref>Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami, SZPB, [http://www.szpb.sk/rezoznam.htm Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020814053305/http://www.szpb.sk/rezoznam.htm |date=2002-08-14 }}</ref> [[14. september|14. septembra]] vojaci nemeckej 178. divízie Tatra [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Rúbani 11 zajatých zranených povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} [[21. september|21. septembra]] vojaci nemeckej 178. divízie Tatra [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Jedľovinách 21 zajatých povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} Po obsadení [[Kremnica|Kremnice]] 6. októbra 1944, nacistické jednotky spolu s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] prenasledovali a vraždili účastníkov povstania. Po vojne bol v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolnom Turčeku]] nájdený masový hrob s 182 telami, mnohí iní boli zavraždení vo [[Zvolen]]e, kde po obsadení 26. októbra 1944 celý týždeň nacisti vraždili zaistených obyvateľov v miestnej väznici. Neskôr zatýkanie a vraždy pokračovali v decembri a januári 1945, po vojne bolo v najmenej 6 masových hroboch v meste a okolí nájdených 128 popravených. V [[Kremnica|Kremnici]] sa po vojne našlo v 9 masových hroboch 261 mŕtvych osôb, ktoré predtým nacisti zatkli. V tom istom období povraždili 70 obyvateľov v Martine, 63 osôb v [[Horná Mičiná|Hornej Mičinej]].<!-- podľa http://www.szpb.sk/rezoznam.htm 261 osôb sa po oslobodení našlo v 9 masových hroboch priamo v meste a jeho okolí. Nie je zrejmí či sa myslí Kremnica alebo iné mesto --> 28. októbra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14]] prinútili 27 kriminálnych väzňov a 3 rasovo prenasledovaných aby sa obliekli do civilných šiat, potom ich doviezli automobilmi do [[Mičinská dolina|Mičinskej doliny]], kde ich zastrelili. Po oficiálne nariadenej exhumácii mŕtvych tiel 9. novembra 1944 prisúdili zločin partizánom.<ref>Tóth D.: ''Tragédia slovenských Židov / Materiály z medzinárodného sympózia Banská Bystrica 25.-27. marca 1992.'' ISBN 80-85306-04-2 Banská Bystrica: Datei, 1992. s. 204</ref> [[28. október|28. októbra]] [[1944]] príslušníci nemeckej skupiny [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|SS Wittenmayer]] v spolupráci s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] ako odplatu za vojaka a dôstojníka [[Waffen-SS]] zabitých v katastri obce partizánmi čiastočne [[vypálenie obce Smrečany|vypálili obec Smrečany]] a zabili 4 civilistov, z toho 2 ženy a 1 dieťa.<ref name="Maniak"/>{{rp|318}} [[29. október|29. októbra]] 1944 nacisti [[Vypálenie osady Mladoňov|prepadli osadu Mladoňov]], kde boli prechodne ubytovaní partizáni. Partizáni po boji, v ktorom padli traja z nich, ustúpili do hôr. Nacisti následne postrieľali mužov a vyrabovali a následne aj podpálili 13 chalúp aj s hospodárskymi stavbami.<ref>Varsik M.: ''Odkážte mojej materi'' Bratislava, Smena, 1984. s. 24</ref> Vo [[Vinné|Vinnom]] [[30. október|30. októbra]] 1944 Nemci úplne vypálili 285 domov, čiastočne ďalších 120, 15 obyvateľov odvliekli do koncentračných táborov. V noci z 31. októbra na 1. novembra 1944 postrieľali v [[Poniky|Ponikách]] 31 obyvateľov. 1. novembra 1944 nacisti pod [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivou]] zavraždili 44 ľudí, ktorých telá exhumovali až po vojne. V okolí boli neskôr odkryté ďalšie tri masové hroby s 25 obeťami. [[7. november|7.]]{{--}}[[16. november|16. novembra]] bojová skupina [[Schutzstaffel|SS]] [[Skupina Schill|Schill]] [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|popravila]] v lokalite [[Sedmák]], v katastri obce [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] 25 zajatých povstaleckých vojakov.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|312}} [[8. november|8. novembra]] nemecká protipartizánska jednotka [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]], ktorej velili českí Nemci [[Walter Pawlofski]] a [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]], vydávajúca sa za partizánov [[Šípkovské inferno|zavraždila]] 4 partizánov a 7 civilistov na [[Šípkovské inferno|šípkovskej samote Lupenice]]. Ďalší siedmi civilisti boli zabití [[10. november|10. novembra]] výbuchom nastraženej míny pri otváraní Bučkovej koliby na Lupeniciach, keď prišli vziať mŕtvoly spoluobčanov. [[13. november|13. novembra]] bola obec [[Šípkovské inferno|Šípkov]] jednotkou [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]] prepadnutá a v tzv. „Židovni“ boli upálení ďalší 4 civilisti. Protipartizánska akcia bola motivovaná snahou získať archív a majetok prezidenta [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] ukoristený partizánskou jednotkou brigády [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jána Žižku]].<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref> [[14. november|14. novembra]] Nemci objavili v [[Boj o Čierny Balog|Čiernom Balogu]] vo [[Vydrovo (dolina)|Vydrovskej doline]] ukrývajúcu sa skupinu Rómov z [[Neresnica (Zvolen)|Neresnice]]. Rodiny rozdelili na mužov a ženy s deťmi. Obe skupiny, spolu asi 60 osôb, nahnali do dvoch drevených kolíb (mužov nad osadou Vydrovo, ženy nad osadou Jergov) a zaživa ich [[Boj o Čierny Balog|upálili]].<ref name="Maniak"/>{{rp|141}} [[15. november|15. novembra]] [[1944]] bol v [[Žilina|Žiline]] verejne obesený Anton Sedláček,<ref name="Gardista">{{Citácia periodika|titul=Pán života a smrti v Kunerade|periodikum=Gardista|vydavateľ=|miesto=|dátum=1944-11-16|ročník=VI|číslo=255}}</ref> politický komisár [[Druhá slovenská partizánsa brigáda M. R. Štefánika|2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]], ktorý bol začiatkom novembra 1944 zajatý. Pri vypočúvaní na [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Žilina|Žiline]] sa podľa povojnovej výpovede SS-Hauptsturmführera Wernera Schönemana A. Sedláček priznal údajne k 40 vraždám.<ref name = "UhrinZbornik">{{Citácia knihy | priezvisko = Marian | meno = Uhrin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava 21. – 23. apríl 2008 | kapitola zborník = II. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika a represálie | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn = 978-80-89335-08-4 | počet strán = 499 | strany = }}</ref>{{rp|315}} Popravy sa povinne zúčastnili aj školopovinné deti. [[15. november|15. novembra]] bolo [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovciach]] v Štefánikových kasárňach popravených [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] 12 zajatých príslušníkov vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] ako odplata za strieľanie nemeckých zajatcov brigádou.<ref name="Halaj">{{Citácia knihy|titul=Fašistické represálie na Slovensku|priezvisko=Halaj|meno=Dušan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=8021500638}}</ref>{{rp|82}} Obete boli pochované na Bielej hore. V novembri na Bielej hore [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] postrieľal 13 partizánov a civilistov z obcí [[Jovsa]], [[Kusín]] a [[Poruba pod Vihorlatom]].<ref name="Maniak"/>{{rp|76}} [[19. november|19. novembra]] sa odohrali [[Tokajícka tragédia|represálie v Tokajíku]]. Dopoludnia nacisti sústredili všetkých 34 mužov z dediny pri miestnom kostole, neskôr im prikázali pochodovať spolu s vojakmi smerom na sever. Za obcou však mužov zastavili a na základe narýchlo prečítaného rozsudku, za pomoc partizánom postrieľali. Dvaja ťažko ranení však prežili. Ďalší deň nacistické jednotky Tokajík obkľúčili, ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastirčák | meno = F. | odkaz na autora = | titul = Pred 60 rokmi Tokajík ľahol popolom | url = http://korzar.sme.sk/c/4572081/historia-pred-60-rokmi-tokajik-lahol-popolom.html | dátum vydania = 22.6.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.12.2009 | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[21. november|21. novembra]] [[1944]] vtrhli nemecké jednotky do [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], kde na mieste [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|postrieľali 15 rómskych mužov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 560-561</ref> Ďalších 68 žien a detí odvliekli do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich [[Masaker v Kremničke|popravili]]. 22. novembra 1944 nemecké vojenské a bezpečnostné sily zadržali v obci [[Ilija]] 109 osôb, väčšinou Rómov (19 mužov, 21 žien, 69 detí). Previezli ich do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich spolu s miestnymi kolaborantmi zavraždili. [[Súbor:Kremnička - Pamätník obetiam fašizmu.JPG|náhľad|250px|Pamätník postavený obetiam v Kremničke]] V [[Kremnička|Kremničke]] bolo pri [[Masaker v Kremničke|viacerých masových popravách]] nemeckými vojskami ako aj slovenskými [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] od [[5. november|5. novembra]] [[1944]] do [[5. január]]a [[1945]] zavraždených 747 osôb (z toho 211 žien a 58 detí). Nacisti a slovenskí kolaboranti vraždili väzňov ranou do tyla. Mŕtve telá padali do protitankového zákopu, ktorý slúžil ako masový hrob. Vraždenie kulminovalo 12. decembra 1944, kedy za jeden deň zavraždili 300 ľudí.<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|priezvisko=Mičev|meno=Stanislav|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Slovenské národné povstanie 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2009|počet strán=208|url=|isbn=978-80-970238-3-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> 26. novembra 1944 vypálili pred blížiacim sa frontom nemecké jednotky [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]] (okr. Trebišov), zhorelo 112 domov. [[3. december|3. decembra]] [[1944]] deportovali nacisti 56 obyvateľov dediny [[Selec]] ako rukojemníkov obvinených zo spolupráce s partizánmi po tom, čo nemecké jednotky neboli schopné zlikvidovať partizánov v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]. 50 z nich bolo nakoniec transportovaných do [[koncentračný tábor|koncentračného tábora]] [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]]. Odtiaľ sa dostali aj do iných táborov, kde postupne 45<ref>Šišovský, J.: ''Zahynuli v táboroch smrti.'' Ročenka odbojárov 2007 ISBN 80-969517-0-X, Bratislava, 2006, s. 118-119</ref> z nich zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania, hladu alebo bombardovania. 12. decembra 1944 bolo v [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezne na Krtičnej]] zastrelených 31 osôb. V meste nacisti popravili 3 partizánov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 52</ref> 14. decembra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]] a 5. poľnej roty HG v [[nemecké represálie v Krupine|Krupine]] v lokalite Starý Hostinec zavraždili 13 občanov židovského a rómskeho pôvodu.<ref name="Maniak"/>{{rp|229-230}} 23. decembra 1944 zavraždili nacisti v obci [[Slatina (okres Levice)|Slatina]] 56 Rómov. [[31. december|31. decembra]] [[1944]] počas nemeckej razie v [[Klenovec|Klenovci]] vedenej bývalým partizánom a konfidentom [[Gestapo|Gestapa]] [[Antonín Vazač|Antonínom Vazačom]]<ref name="Tisovec">{{Citácia Harvard|Titul=Príbeh z vojny: Antek|Priezvisko=|Meno=|URL=https://www.tisovec.com/modules/file_storage/download.php?file=9b37d110%7C159|Časopis=|Periodikum=Tisovský mesačnik - mestské noviny občanov Tisovca a Rimavskej Píly|Ročník=XVIII|Číslo=Apríl 2017|Vydavateľ=MsÚ Tisovec|issn=1339-1884}}</ref> Nemci zaistili 49 občanov obce. 13 prepustili, 36 odvliekli. J. Štefánik a J. Kačáni boli Nemcami zastrelení v Trenčíne na Brezine, ďalších 8 obyvateľov [[Klenovec|Klenovca]] sa nevrátilo z táborov.<ref name="PlevzaV-Klenovec">{{Citácia Harvard | Heslo = Klenovec | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 228 }}</ref>{{rp|228}} === 1945 === V [[január]]i [[1945]] jednotka [[Waffen-SS]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] nahnala 60 [[Rómovia|Rómov]], medzi nimi aj ženy a deti, do dvoch chatrčí, do ktorých potom cez okná strieľali zo [[samopal]]ov. Nakoniec obidve chatrče zapálili. Všetci nahnaní tam zhoreli<ref>Ďurica M.S. 2003. Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava: Lúč, 2003. s. 531</ref>. (Podľa iných údajov sa stal incident 14. novembra 1944.) Medzi januárom a aprílom nemecký [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštny oddiel 7a]] [[Nemecké represálie v Ružomberku|zavraždil v Ružomberku]] priestoroch [[Kaštieľ svätej Žofie|kaštieľa sv. Žofie]] 22 väzňov (z toho 14 žien). Išlo o mladých ľudí, pochovaní boli v hromadnom hrobe na malom dvore kaštieľa. Hrob bol objavený [[22. máj|22. mája]] [[1945]] pri kopaní odpadovej jamy. Obete neboli identifikované.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} V januári bolo [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštnym oddielom 7a]] zavraždených [[Nemecké represálie v Ružomberku|v Ružomberku]] v lokalite Kľačno ďalších 27 väzňov Krajského súdu (z toho 4 ženy). Najväčšia skupina 16 osôb bola popravená 12. januára [[1945]]. Z 27 obetí sa podarilo po vojne identifikovať len 12 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} 4. januára 1945 nemecké oddiely prepadli obec [[Prochot]]. Zajali 12 partizánov a 42 civilistov, ktorých odvliekli do Kremnice, kde ich popravili.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 426</ref> Medzi 4. až [[11. január]]om [[1945]] v [[Ráztoky (dolina)|Ráztockej doline]] pri obci [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]] strelnou ranou do tyla [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|zavraždili najmenej 400]]<ref>Baranová, D.: ''Pred bránami pekla''. Banská Bystrica 1996, s. 76. in Fremal, K.: ''Slovenská republika po 29. auguste 1944'' zo zborníka Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov</ref> zaistených partizánov, povstalcov a [[Židia|Židov]], mŕtve telá padali priamo do horiacej pece vápenky, čo neskôr znemožnilo určiť presný počet zavraždených. Podľa viacerých starších prameňov, zakladajúcich sa najmä na svedectvách vrahov a dokladoch z banskobystrickej väznice, mohlo takto byť zavraždených asi 800{{--}}900 ľudí<ref>Ďurica M.S.:'' Dejiny Slovenska a Slovákov.'' Bratislava: Lúč, 2003. s. 530</ref>. Túto popravu vykonali príslušníci SD a Einsatzkomando 14. 5. januára obesili maďarskí fašisti v [[Košice|Košiciach]] 12 ľudí. Do konca vojny bolo v meste popravených asi 600{{--}}700 ľudí. 13. januára 1945 obsadil obec [[Cigeľ]] špeciálny oddiel SS. Gestapo zatklo a vypočúvalo 132 miestnych občanov, dvaja z nich pri brutálnom vypočúvaní a mučení podľahli. Ďalších päť odvliekli do Prievidze, kde ich umučili a zastrelili. Celkovo v obci nacisti zavraždili 16 ľudí a ďalších odvliekli do koncentračných táborov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 59</ref> [[21. január]]a [[1945]] táto jednotka spolu s oddielmi [[Waffen-SS]] a [[Heimatschutz]]u prepadla neďaleký [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]], kde postrieľali 84 obyvateľov (z toho 36 detí). Domy aj s obeťami podpálili. Ostatných obyvateľov vyhnali, postrieľali dobytok a ich domy vyrabovali a zapálili. Vyhorelo 132 domov a hospodárskych budov. Podľa niektorých názorov, hoci nie do množstva, ale spôsobom vykonania ide o [[Masaker v Kľakovskej doline|najbrutálnejší vojnový zločin]] spáchaný na Slovenskom území.<ref>Lacko, M.: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 177</ref> Za pomoc partizánom bola na výstrahu vypálená špeciálnou jednotkou [[Abwehrgruppe 218|''Edelweiss'']] [[24. január]]a [[1945]] aj osada [[Ostrý Grúň]]. Vyhorelo 112 domov, tri dni predtým nacisti zavraždili 62 obyvateľov, medzi nimi aj starcov, ženy a deti. Spolu s útokom na blízku dedinu Kľak sa tieto vojnové zločiny označujú ako [[masaker v Kľakovskej doline]]. 24. januára [[1945]] vyrabovali nemecké oddiely [[Lom nad Rimavicou]], následne odvliekli 73 mužov, z ktorých 8 zahynulo v koncentračných táboroch. [[26. január|26. januára]] [[1945]] jednotka [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštneho oddielu 7a]] vyviedla z väznice Krajského súdu v [[Ružomberok|Ružomberku]] do katastra obce [[Likavka]] 11 väzňov a v lokalite Kramárisko ich [[Nemecké represálie v Ružomberku|zastrelila]] ranou do tyla.<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[27. január|27. januára]] bolo v [[Lisková|Liskovej]], v lokalite Medzihrádky popravených 23 väzňov, [[2. február|2. februára]] bolo v [[Lúčky (okres Ružomberok)|Lúčkach]], lokalite Šiare zastrelených 13 väzňov, [[2. marec|2. marca]] pri [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]] zastrelených 8 väzňov [[Nemecké represálie v Ružomberku|z ružomberskej väznice]].<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[19. február|19. februára]] [[1945]] organizoval nemecký [[zvláštny oddiel z.b.V. 29]] transport 250 politických väzňov z [[Bratislava|Bratislavy]] do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]]. Konvoj vozidiel bol pri rakúskom meste [[Melk]] napadnutý spojeneckým letectvom, pričom bolo zasiahnuté nákladné auto s väzňami z Leopoldova. Na mieste zahynulo 31 väzňov, ďalších 39 podľahlo zraneniam, 20 bolo zavraždených hneď pri príchode do tábora a 60 zahynulo do konca vojny.<ref name="Maniak"/>{{rp|33}} [[21. február|21. februára]] [[1945]] nacisti vyrabovali a vypálili [[Pohronský Bukovec]]. [[23. február|23. februára]] [[1945]] Nemci odviezli 26 Rómov chorých na týfus zo [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zaisťovacieho tábora pre Cigánov]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] do Údolia, kde ich [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zastrelili]].<ref name="dubnica">{{Citácia knihy|titul=Dubnica nad Váhom. Od minulosti po súčasnosť|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|vydavateľ=Dubnica nad Váhom|rok=2010|isbn=978-80-970251-5-1|priezvisko2=Roguľová|meno2=Jaroslava}}</ref>{{rp|143}} Obec [[Skýcov]] sa nacisti neúspešne pokúšali obsadiť viackrát. [[15. marec|15. marca]] [[1945]], keď partizánske oddiely sídliace v dedine odišli k Červenej armáde do obce vstúpili nacistické jednotky. Vyhnali všetkých obyvateľov z obce a ďalší deň vypálili 266 domov. 13 mužov z obce, ktorí sa aj napriek varovaniu vrátili, odvliekli do koncentračného tábora. Obce [[Kalište]] a [[Prochot]] prepadli protipartizánske jednotky [[18. marec|18. marca]] [[1945]]. V Kališti a jeho okolí zastrelili alebo zaživa upálili 131 civilistov, chorých a ranených partizánov, ďalších 28 civilistov a partizánov zastrelili pri [[Moštenica|Moštenici]]. Jedného muža dokonca odvliekli do Turčianskych Teplíc a tam ho rozpílili na stolárskej píle. Obec pred odchodom vyrabovali a vypálili. Zo 42 domov zostalo iba 6. Kalište bolo jedinou slovenskou vypálenou obcou, ktorú po skončení vojny opäť neobnovili. V marci [[1945]] odišiel z [[Bratislava|Bratislavy]] posledný transport so 129 politickými väzňami, z ktorých väčšina bola po príchode do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]] zavraždená v plynových komorách.<ref name="Maniak"/>{{rp|34}} 16. apríla 1945 postrieľali nacisti v [[Ladce|Ladeckej]] cementárni 20 ľudí. [[20. apríl|20. apríla]] [[1945]] zabila nemeckého vojaka ustupujúceho so svojou jednotkou cez osadu [[Semetešská tragédia|Semeteš]] patriacej k [[Vysoká nad Kysucou|Vysokej nad Kysucou]] mína. Nemeckí vojaci preto zaistili 22 miestnych mužov a guľometom ich [[Semetešská tragédia|postrieľali]]. Do konca apríla 1945 bol v [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]] odkrytý masový hrob s 106 obeťami. Ďalšie zločiny spáchali nacisti v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]] (40 obetí), [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] (35 obetí), [[Handlová|Handlovej]] (19 obetí), [[Prievidza|Prievidzi]] (92 obetí), [[Trenčín]]e (69 obetí), [[Žilina|Žiline]] (33 obetí), [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] (27 obetí) a inde.<ref>Halaj, D. a kolektív: ''Fašistické represálie na Slovensku.'' [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1990, 150 s.</ref> == Zločiny oslobodzujúcich (sovietskych a rumunských) vojsk == [[Súbor:Pamatnik_poprava_nemeckych_zajatcov_devinska_nova_ves_1945_detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník popravy 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]], [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], [[10. jún]] [[1945]]]] Sovietske velenie považovalo Slovensko za nepriateľský štát, ktorý sa podieľal na [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|nevyprovokovanom útoku]] na svoju krajinu. [[12. december|12. decembra]] [[1943]] bola v [[Moskva|Moskve]] podpísaná [[Československo-sovietska zmluva (1943)|Československo-sovietska zmluva]], ktorá predpokladala obnovenie Československa a deklarovala československo{{--}}sovietske spojenectvo. Československý prezident [[Edvard Beneš|Eduard Beneš]] si však pri rokovaniach s [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]] „objednal“ sovietsky nátlak na povojnovú československú vládu, aby prísne potrestala všetkých „tých na Slovensku“, ktorí sa previnili „spoluprácou s Nemcami na fronte a poskytovaním koncesií“, aby sa nedalo namietať, že Česi potrestali Slovákov,<ref name="Brandes">{{Citácia knihy | titul=Exil v Londýně 1939{{--}}1943, Velká Británie a její spojenci Československo, Polsko a Jugoslávie mezi Mnichovem a Teheránem |priezvisko=Brandes|meno=Detlef |vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-246-0488-4}}</ref>{{rp|387}}<ref name="Masny"> {{Citácia periodika|titul=Benešovy rozhovory se Stalinem a Molotovem|periodikum=Svědectví|priezvisko=Masný|meno=Vojtech|ročník=1974|číslo=47|strany=467-498}} </ref>{{rp|490}} čím sám požiadal sovietsku vládu o prvé porušenie článku 4 zmluvy o nezasahovaní do vnútorných záležitostí partnera.<ref name="DZS"> {{Citácia knihy | titul=Draze zaplacená svoboda. Osvobození Československa 1944{{--}}1945 |priezvisko=Hrbek|meno=Jaroslav |priezvisko2=Smetana|meno2=Vít |priezvisko3=Kokoška|meno3=Stanislav |priezvisko4=Pilát|meno4=Vladimír |priezvisko5=Hoffman|meno5=Petr |vydavateľ=Paseka/Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd České republiky|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7285-113-3|zväzok=I.}} </ref>{{rp|71}} Na strednom Slovensku boli v lete [[1944]] vysadené viaceré sovietske diverzné skupiny, ktoré s podporou protinacisticky zmýšľajúceho obyvateľstva začali organizovať partizánske skupiny a vykonávať diverné operácie sprevádzané excesmi voči nemeckým vojakom, príslušníkom nemeckej menšiny, ako aj civilnému obyvateľstvu. {{Hlavný článok|Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov}} [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] odvliekali počas prechodu frontu československých občanov na nútené práce do Sovietskeho zväzu, pričom najväčšiu časť z nich tvorili Slováci. Publikácia Milady Polišenskej ''„Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953“'' uvádza 7&nbsp;419 mien osôb odvlečených do ZSSR, z toho 2&nbsp;359 žien.<ref name="zoznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam deportovaných | url = https://www.upn.sk/data/publikacie/cechoslovaci-v-gulagu/zoznam-deportovanych.pdf | dátum prístupu = 2026-01-04 | priezvisko = Polišenská | meno = Milada | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref> Publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza menný zoznam 6&nbsp;793 odvlečených, z toho 210 žien, pričom eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Porovnaním zoznamov Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených.<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref> Skutočný počet odvlečených civilistov a vojnových zajatcov bol výrazne vyšší.{{#tag:ref|Stanisla Mičev získal v roku [[2017]] ako riaditeľ [[Múzeum Slovenského národného povstania|Múzea SNP]] v Moskve digitálnu kartotéku s 39-tisíc menami. Podľa ruských úradov to má byť zoznam slovenských občanov odvlečených do gulagov. Údaje ale zatiaľ nie sú zanalyzované.<ref name="dennikn"/>.|group=pozn.}} K vojnovým zločinom [[Červená armáda|Červenej armády]] na území Slovenska dochádzalo aj po vojne, príkladom je [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi|poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov]] vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]] [[10. jún]]a [[1945]] v [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]]. == Potrestanie vojnových zločinov == [[Súbor:Prinses_Margriet_Josef_Tiso,_Bestanddeelnr_901-9672.jpg|náhľad|vpravo|[[Jozef Tiso]] pred Národným súdom v Bratislave, [[9. december]] [[1946]]]] {{Hlavný článok|Retribučné procesy na Slovensku}} Páchatelia vojnových zločinov boli súdení v [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesoch]] pred Národným súdom v Bratislava, miestnymi a okresnými ľudovými súdmi na základe nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. Najznámejšími boli [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesy s Jozefom Tisom]] a [[Proces s Vojtechom Tukom|Vojtechom Tukom]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref> Národný súd v Bratislave vyniesol 17 rozsudkov smrti (11 osôb bolo popravených), okresné ľudové súdy 48 rozsudkov smrti (18 bolo vykonaných).<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} Okresné ľudové súdy súdili celkovo 20&nbsp;467 osôb, z ktorých 7&nbsp;982 odsúdili (39 %) a 12&nbsp;485 oslobodili (61 %). Za celú dobu činnosti OĽS odsúdili 48 osôb na trest smrti, ktorý bol v 18 prípadoch vykonaný. Čo sa týka národností, Maďari tvorili 59.74 % všetkých odsúdených a až 73.51 % oslobodených okresnými ľudovými súdmi.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|miesto=Bratislava|rok=1969}}</ref>{{rp|152}} Retribučné súdy oficiálne ukončili činnosť [[1. január]]a [[1949]]. Ale aj po tomto dátume sa konali súdne procesy s páchateľmi vojnových zločinov, napr. v roku [[1958]] [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesy s členmi POHG]] v roku [[1959]] [[proces s nyilašiovcami]] v Košiciach. Potrestaniu trestných činov partizánov bránil vplyv partizánov a ich prepletenie so štruktúrami [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], ako aj zákony obnoveného československého štátu, najmä [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“''] == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenské národné povstanie]] * [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]] * [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Holokaust na Slovensku]] hu6b9f42jitmndo0t9fkx8itra5i3ye 8253236 8253224 2026-07-25T11:56:54Z Martingazak 234259 Doplnenie 8253236 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny |popis udalosti= |obrázok=Nemecka10Slovakia3.JPG |popis obrázka=Jeden z pamätníkov: pamätné miesto masových popráv v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]] |dátum=[[1939]]{{--}}[[1945]] |štát= |škody=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Nacistické zločiny:<br/> * 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska uvádzané už v roku [[1946]],<ref name = "Precan590"/><br/> * 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} * 13&nbsp;500 Židov deportovaných iba počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], z toho počet obetí sa odhaduje na 10&nbsp;000,<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}}<br/> * 111 [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny|vypálených obcí]].<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Partizánske a povstalecké zločiny: * asi 1&nbsp;500 mŕtvych najmä z radov nemeckej menšiny.<ref name="Lacko"/>{{rp|190}} [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] Zločiny sovietskych vojsk:<br/> * minimálne 12&nbsp;870 zavlečených do [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]]<ref name="dennikn"/>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/> a minimálne 528 osôb umrelo.<ref name="zlociny"/> |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Wehrmacht|Nemecká armáda]]<br/> [[Súbor:Flag_of_the_Schutzstaffel.svg|25px]] [[Waffen-SS|jednotky SS]]<br/> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] jednotky [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni a povstalci<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Červená armáda]] |odsúdenia=[[Retribučné procesy na Slovensku|Povojnové retribučné súdy]] s páchateľmi vojnových zločinov: * 65 rozsudkov smrti (29 osôb bolo popravených),<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} * 20&nbsp;467 osôb súdených, z ktorých 7&nbsp;982 bolo uznaných vinnými * partizánske zločiny a zločiny [[Červená armáda|Červenej armády]] nepotrestané <br/>}} '''Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny''' boli previnenia proti [[Vojnové právo|vojnovému právu]] postihnuteľné podľa [[Medzinárodné právo|medzinárodného (trestného) práva]] ako je zaobchádzania so [[Vojnový zajatec|zajatcami]] a podrobenými [[civilné obyvateľstvo|civilistami]] ([[mučenie]], vraždenie), ktoré boli spáchané v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]] na území dnešného Slovenska. V týchto rokoch patrilo územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] v prevažnej miere trom štátnym útvarom – [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a južná a východná časť krajiny bola obsadená [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]]. Menšie regióny ako [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] pripadli [[Nacistické Nemecko|Nacistickému Nemecku]]. Územie na pravom brehu&nbsp;Váhu – tzv.&nbsp;[[Ochranná zóna|Nemecká ochranná zóna]]&nbsp;alebo tiež [[Ochranná zóna|Schutzzone]] boli pod čiastočnou nemeckou kontrolou. Až do aktivizácie partizánskeho hnutia v roku [[1944]] zostávalo územie Slovenska mimo hlavného vojnového diania druhej svetovej vojny. K početným obetiam na životoch došlo už v tomto období v dôsledku štátom legalizovaného vysídlenia a následnej likvidácie židovského obyvateľstva ([[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]]) ako na území [[holokaust na Slovensku|vojnovej Slovenskej republiky]], tak na južných a východných územiach Slovenska obsadených v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[holokaust v Maďarsku|Horthyovským Maďarskom]]. Medzi [[25. marec|25. marcom]] a [[20. október|20. októbrom]] [[1942]] bolo zo Slovenska deportovaných 57&nbsp;628 židovských osôb do nemeckých koncentračných táborv, počet preživších sa udáva medzi 280{{--}}800 osobami.<ref name="Kamenec">{{Citácia knihy|titul=Po stopách tragédie|priezvisko=Kamenec|meno=Ivan|vydavateľ=Archa|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-7115-015-0}}</ref>{{rp|195}} Presný počet židovských obetí z južného Slovenska obsadeného [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]] nie je doteraz zmapovaný. Tieto zločiny proti [[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]] ale nespadajú do kategórie vojnových zločinov. Od leta [[1944]] počas partizánskych akcií, pri následnom vpáde nacistických jednotiek na územie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] a po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] došlo na tomto území k radu [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]] spáchaných partizánmi, povstalcami. {{Citát|Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď.|Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend. 11. Partizánska horúčka<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|173-174}}}} Následne sa nemecké velenie na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné, aj tie najbrutálnejšie opatrenia. Už elaborát o zločinoch proti ľudskosti vypracovaný v rokoch [[1946]]{{--}}[[1947]] pri príležitosti procesu s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] konštatuje na základe správ exhumačných komisií a veliteľstiev Národnej Bezpečnosti 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska.<ref name = "Precan590">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 590 1946-1947 - Elaborát o zločinoch proti ľudskosti, ktorých sa dopustili nacistické okupačné jednotky v spolupráci s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej Gardy od začiatku povstania do oslobodenia Československa. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1119}} V súčasnosti je známych 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa obnovili aj deportácie židovského obyvateľstva, tentoraz plne v nemeckej réžii, kde počet deportovaných sa odhaduje na 13&nbsp;500 a počet obetí na 10&nbsp;000.<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}} Viaceré ďalšie vojnové zločiny sa udiali pri prechode sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]] Slovenskom, prípadne krátko po skončení vojny. Špecifickým sovietskym vojnovvým zločinom bolo odvliekanie civilistov z obsadených území na nútené práce do gulagov. Deportácie boli schválené najvyššími sovietskymi miestami v septembri [[1944]] a slúžili na nahrádzanie pracovných síl stratených v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] vo vojne. Väčšina deportovaných československých občanov bola poslaná do táborov nútených prác na Donbase a Kaukaze, kde väzni pracovali na stavbách, v priemysle, v baniach a v lesoch. [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] vykonávali jednak hromadné internácie, pri ktorých slúžil ako zámienka krátkodobý výkon prác (napr. stavebných), pri individuálnej internácii bola obeť zvyčajne predvolaná na krátky výsluch. Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených,<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/>, publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza okrem iného mená 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Pri [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|leteckých náletoch]] prišlo podľa hrubých odhadov na území dnešnej Slovenskej republiky o život 7- až 8-tisíc civilistov.<ref name="HN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrť prišla z neba. Takto bombardovali Slovensko | url = https://hnonline.sk/history/2-svetova-vojna/527025-smrt-prisla-z-neba-takto-bombardovali-slovensko-dobove-fotografie | dátum prístupu = 2024-06-29 | priezvisko = Grznárová | meno = Iveta | dátum vydania = 2015-03-28 | vydavateľ = MAFRA Slovakia a.s.}}</ref> Spomedzi náletov ([[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišská Nová Ves]], [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]], [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|Bratislava]], [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944|Dubnica nad Váhom]], [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944|Dubová]], [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944|Vrútky]], [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944|Malacky-Nový Dvor]], [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944|Komárno]], [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945|Nové Zámky]], Ružomberok, Medveďov, [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944|Devínska Nová Ves]], [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|Prešov]], Sládkovičovo, [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945|Nitra]], [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945|Rača]]) len prvé dva (maďarský na [[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišskú Novú Ves]] [[24. marec|24. marca]] [[1939]] a údajne sovietsky na [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]] [[26. jún]]a [[1941]]) prebehli bez formálneho vyhlásenia vojny, ostatné [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|nálety]] vykonali americké a sovietske vzdušné sily proti primárne vojenským cieľom potom, ako [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] vyhlásili [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] a [[Maďarské kráľovstvo]] vojnu ako prvé.{{#tag:ref|Po [[Operácia Barbarossa|prepadnutí Sovietskeho zväzu]] Nemeckom Slovensko [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|vyhlásilo]] Sovietskemu zväzu vojnu. Maďarsko tak učinilo až potom, ako údajne sovietske lietadlá [[26. jún]]a [[1941]] bombardovali [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]].<ref name="reflex">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar| meno = Jaroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války| periodikum = Reflex| odkaz na periodikum = | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/72346/neobjasnene-bombardovani-kosic-pred-75-lety-madarsko-zvlastnim-zpusobem-vstoupilo-do-valky.html| issn = 0862-6634| vydavateľ = Czech News Center| miesto = Praha| dátum = 2016-06-27| dátum prístupu = 2021-03-15| jazyk = cs}}</ref> Slovensko aj Maďarsko sa pripojili koncom roka [[1941]] k Nemecku a [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou|vyhlásili vojnu Spojeným štátom americkým]].|group=pozn.}} == Zločiny spáchané partizánmi a povstaleckou armádou== K zločinom začalo dochádzať v lete [[1944]] pri aktivizácii partizánskeho hnutia a následne pokračovali po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov [[Slovenská republika (1939 - 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|159-174}} Celkovo si vyžiadali asi 1&nbsp;500 ľudských životov, pričom seriózny historický výskum tejto problematiky bol dlho tabuizovaný a vykonáva sa len v posledných rokoch.<ref name="Lacko"> {{Citácia knihy | priezvisko = Lacko | meno = Martin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII. | kapitola zborník = Problematika partizánskych násilností 1944 – 1945 a postoj historika | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn=978-80-89335-08-4 | strany = }} </ref>{{rp|235-250}} Tieto nevyprovokované akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od neskorších akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Niektorí povstaleckí či partizánski páchatelia boli za zločiny stíhaní ešte počas povstania povstaleckou justíciou (viď napr. [[Masaker v Hájnikoch]]), prípadne samotnými partizánmi (zadržanie a smrť Karla Glýra, člena bandy [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petra Myjavského]], partizánmi oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]]). Po potlačení povstania a okupácii Slovenska nemecké okupačné a spravodajské jednotky a slovenské vládne orgány odkrývali a medializovali povstalecké zločiny. Zločiny povstalcov boli propagandisticky využívané a zveličované nielen na Slovensku ale aj v nemeckej a [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátnej]] tlači, a to až v takej miere, že napríklad [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátny]] štátny minister [[Karl Hermann Frank|K. H. Frank]] protestoval proti uverejňovaniu ''„nevhodných správ zo Slovenska“'' v pražských novinách Der Neue Tag o ''„20&nbsp;000 obetiach teroru“'', pretože ''„každý Čech sa tomu patrične poteší“''.<ref name = "Precan414">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 414 1944, október 11. Praha{{--}}Príkaz štátneho ministra K. H. Franka o opatreniach, ktorými chce zamedziť uverejňovanie „nevhodných“ správ o situácii na Slovensku v pražskom denníku „Der Neue Tag“. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|666}} Dochádzalo k potrestaniu skutočných, alebo údajných páchateľov, čo viedlo aj k propagandistickým akciám, akou bola napríklad verejná poprava Antona Sedláčka v [[Žilina|Žiline]]<ref name="Gardista"/>, a k perzekúcii údajných napomáhačov, ale aj k odplate na úplne nevinnom obyvateľstve. Toto trestanie povstaleckých vojnových zločinov viedlo k novým vojnovým zločinom. Po vojne však už žiadne väčšie vyšetrovanie partizánskych zločinov neprebehlo aj preto, že takéto konanie bolo amnestované československým povojnovým tzv. ''amnestičným'' [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákonom č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“'']. {{Hlavný článok|Partizánske zločiny v Sklabini}} [[21. august|21. augusta]] až [[12. september|12. septembra]] [[1944]] v katastri obce [[Sklabiňa (obec)|Sklabiňa]] v lokalite Dolinka partizáni [[1. partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]] pod velením [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Velička]] popravovali civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny a členov [[Nemecká strana|Deutsche Partei]], predstaviteľov štátnych inštitúcií, funkcionárov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|HG]], [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], notárov, atď.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|173-174}} Celkový počet obetí bol až 149.<ref name="Maniak"/>{{rp|487}} {{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie v Ružomberku}} [[27. august]]a [[1944]] partizáni a vojaci po obsadení [[Ružomberok|Ružomberku]] zastrelili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov [[Deutsche Partei]], ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru [[Podsuchá]] – [[Biely Potok (Ružomberok)|Biely Potok]], kde ich zastrelili. Išlo o prvú masovú vraždu na území [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Podľa iných prameňov bolo povraždených 146 osôb. [[Byt]]y povraždených občanov [[Ružomberok|Ružomberka]] následne vyrabovali<ref>Ďurica M.S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 485</ref>. {{Hlavný článok|Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine}} [[28. august]]a vojaci martinskej posádky pod velením [[Cyril Kuchta|Cyrila Kuchtu]] na popud partizánskeho veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Veličku]] pri pokuse o odzbrojenie postrieľali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] členov skupiny podplukovníka Otta, ktorých deň predtým zadržali v medzinárodnom rýchliku Bukurešť{{--}}Berlín. [[5. september|5. septembra]] partizáni brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] [[Masaker v Nemeckej Ľupči|popravili v Nemeckej Ľupči]] 32 príslušníkov nemeckej menšiny.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|496}} {{Hlavný článok|Masaker v Hájnikoch}} 17. septembra medzi osadami [[Hájniky]] a [[Rybáre]] (súčasť mesta [[Sliač]]) partizáni 1. čs. brigády M.R. Štefánika zavraždili 11 ľudí. Bol medzi nimi aj kňaz J. Šalát. Povstalecké orgány prípad, ešte pred potlačením povstania prešetrili, dvaja partizáni a jeden člen miestnej milície boli usvedčení zo zodpovednosti za incident a pre výstrahu popravení.<ref name="ReferenceA"/> [[Súbor:Sklené pamatnik DSV.JPG|náhľad|vpravo|Pamätník na mieste masového hrobu pri Sklenom.]] {{Hlavný článok|Masaker v Sklenom}} [[21. september|21. septembra]] [[1944]] po obsadení etnicky prevažne nemeckej obce [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v oblasti v [[Hauerland]] [[partizán]]mi počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bolo zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov. Partizáni patrili k 3. rote, 8. (Leninskému) oddielu [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. československej brigády J. V. Stalina]]^{[[Masaker v Sklenom#cite%20note-1|[1]]]}, ktorí konali na základe ústneho rozkazu veliteľa sovietskeho výcvikového dôstojníka, vtedy 27-ročného, Leonida Nikolajeviča Slavkina. Masaker v Sklenom je najväčší z viacerých podobných zločinov proti [[Karpatskí Nemci|Karpatským Nemcom]] v období od konca augusta do konca septembra 1944. {{Hlavný článok|Masaker v Banskej Štiavnici}} 25. - 26. septembra 1944. Podobný masaker sa odohral aj vo [[Veľké Pole|Veľkom Poli]] (spolu 85 mŕtvych) a v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=":0" /> V polovici septembra 1944 zhromaždili 80 karpatských Nemcov z obcí [[Veľké Pole]] a [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a [[Janova Lehota]] do dobytčích vagónov v [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. Tam ich nechali niekoľko dní zavretých a potom ich dehydratovaných preložili do úzkokoľajných vagónov a zaslali po [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|úzkokoľajnej trati]] do Banskej Štiavnice. Na starej stanici ich potom v noci z 25. na 26. septembra 1944 strieľali pri vychádzaní z dobytčákov. [[12. október|12.]] alebo [[13. október|13. októbra]] [[1944]] bol zavraždených v [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej|Ľubietovej]] šesť dôstojníkov [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]], ktorí sa v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] nepridali k [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="PN03-2012">{{Citácia periodika|titul=Zabudnutá povstalecká vražda. Prípad slovenských dôstojníkov v Ľubietovej 13. októbra 1944 |periodikum=Pamäť národa |priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=|ročník=2012|číslo=03|strany=3-32|issn=1336-6297|url=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32012/}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker na Magurke}} [[27. október|27. októbra]] [[1944]] partizáni oddielu Pobeda brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] v osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] zastrelili 69 príslušníkov nemeckej menšiny najmä z [[Kunešov|Kunešova]], ktorí sa vracali z nútených prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}} V okolí [[Krajné|Krajného]] pôsobila v októbri a novembri pseudopartizánska skupina založená [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petrom Myjavským]], ktorá sa venovala lúpeniu a terorizovaniu obyvateľstva, najmä skrývajúcich sa piešťanských Židov, pričom sa dopustila aj vraždy.<ref name="Kristofik">{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}</ref>{{rp|180-196}} Hroby príslušníkov nemeckej menšiny boli objavené aj v [[Handlová|Handlovej]] (viac ako 80 mŕtvych), v [[Nitrianske Pravno|Nitrianskom Pravne]] (vtedy Nemecké Pravno, nemecky Deutsch-Proben, 30 mŕtvych) a na iných miestach. Celkovo malo byť na území Slovenska viac ako 600 mŕtvych Nemcov, čo bolo predohrou k úteku [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] zo Slovenska.<ref name=":0">Bundesministerium für Vertriebene, Flüchtlinge und Kriegsgeschädigte, Hg.: ''Die Vertreibung der deutschen Bevölkerung aus der Tschechoslowakei''.</ref> Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] až do ústupu do hôr vykonávali [[partizán]]i aj strážne a bezpečnostné úlohy a počas tejto služby došlo k udalostiam, do ktorých boli zapletení partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]]. Šlo o popravy podozrivých civilných osôb. Po porážke povstania boli v priestore [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčová]] pri Sliači, kde sa náchádzala hlavná základňa tejto brigády, nájdené štyri hroby. V prvom hrobe bolo nájdených 10 tiel (z toho 2 ženské), v druhom (8 tiel z 3 ženské). V ďalších dvoch hroboch bolo nájdených po jednom tele. Niektorí popravení pochádzali z Krupiny a bol medzi nimi napr. miestny hostinský Štefan Vigačeka a jeho syn.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> Zastrelenie Vigačekovcov vyšetrovalo v auguste 1945 ''Okresné riaditeľstvo'' Národnej bezpečnosti v [[Krupina|Krupine]]. Vigačekovci boli partizánmi zaistení [[11. september|11. septembra]] na základe udania, premiestnení na Okresný národný výbor, odtiaľ na policajnú stanicu, z ktorej boli odvezení do Kováčovej a popravení. V prípade 10 utečencov z Ukrajiny už išlo o hromadnú popravu. Partizáni ich postrieľali na parkovisku v kúpeľoch hneď po privezení. Ako v poprave Vigačekovcov, tak aj v poprave ukrajinských utečencov bol zainteresovaný Vladimír Matula, ktorý však bol vykonávateľom príkazov štábu brigády. V Kováčovej polo popravených ešte niekoľko ďalších osôb a exekúcie prestali po návšteve a zásahu zástupcov [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]].<ref name=":1" /> [[1. január|1. januára]] [[1945]] nad [[Pribylina|Pribylinou]] v [[Račkova dolina|Račkovej doline]] nechal veliteľ [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] [[Piotr Alexejevič Veličko]] postrieľať 28 maďarských vojakov, ktorí sa prišli pridať k partizánom.<ref name="Catlos">{{Citácia periodika|titul=Postrieľanie maďarských zajatcov partizánmi P. A. Veličku|periodikum=Kultúra|priezvisko=Čatloš|meno=Dušan|dátum=13. októbra 2010|ročník=17/2010|url=http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1710.pdf}}</ref>{{#tag:ref|Článok Dušana Čatloša udáva, že k postrieľaniu 28 maďarských vojakov došlo [[28. február|28. februára]] [[1945]].<ref name="Catlos"/> V tom čase ale bola už Veličkova brigáda rozpustená po spojení s [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Podľa listu príbuzného jedného zo zavraždených K. Tótha došlo k udalosti [[1. január|1. januára]] [[1945]].<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|180}}|group=pozn.}} {{Hlavný článok|Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine}} Ešte aj tesne po skončení vojny dochádzalo ku konfliktom. [[13. máj]]a [[1945]] pri partizánskom rekvirovaní zásob boli dvaja partizáni oddielu [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)|Za Vlasť]] zastrelení členmi miestnej [[Milícia (1944 – 1945)|milície]] v obci [[Divina (obec)|Divina]]. Pri následnej trestnej výprave partizánov do obce [[15. máj]]a [[1945]] bolo v Divine zavraždených 10 a zranených 5 občanov.<ref name="Dies Ater"> {{Citácia knihy | priezvisko = Letz | meno = Róbert | kapitola zborník = Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945-1948 | editori = P. Bielik, P. Mulík | prekladatelia = | titul = DIES ATER - Nešťastný deň 29. august 1944 | odkaz na titul = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč | rok = 1994 | isbn = 80-7114-127-5 | počet strán = 187 | strany = }}</ref>{{rp|31-35}} == Nacistické zločiny == Už počas potláčania ale najmä po potlačení povstania nacistický vojenský a represívny aparát fakticky prebral moc nad dianím v krajine. Nemecké jednotky mali rozkazy postupovať bezohľadne. Napríklad rozkaz hlavného veliteľstva skupiny armád Severná Ukrajina pre [[úderný pluk 1. tankovej armády]] zo dňa [[30. august|30. augusta]] [[1944]] stanovoval, že ozbrojené civilné obyvateľstvo bez ohľadu nato, či kladie odpor alebo nie, ako aj všetci slovenskí vojaci, ktorí použijú proti nemeckým vojskám zbraň, majú byť zlikvidovaní.<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Epocha | rok = 1971 | počet strán = 704 | strany = }}</ref>{{rp|504}} V priebehu bojov boli zatýkaní všetci podozriví zo zapojenia sa do povstania. Povstalci a osoby spolupracujúce a otvorene sympatizujúce s povstaním, ktorým sa nepodarilo ukryť boli vystavené teroru jednotiek SS, [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] (ozbrojených zložiek nemeckého obyvateľstva na Slovensku) ako aj [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy]].<ref>Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.</ref> Nemecké velenie sa na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné opatrenia. Medzi najbrutálnejšie praktiky patrili odvetné akcie proti podhorským dedinám, ktoré podporovali partizánov. Pri väčšine týchto akcií umierali najmä neozbrojení civilisti. Nemecké jednotky a spolu so slovenskými kolaborantmi [[Zoznam obcí, vypálených počas druhej svetovej vojny na Slovensku|vypálili viac než stovku slovenských obcí a samôt]]. Muži a osoby podozrivé z napomáhania partizánom z týchto obcí boli odvlečení do koncentračných táborov alebo v niektorých prípadoch na mieste popravení. Nacisti si dali zvlášť záležať na zhromažďovaní zvyškov židovského obyvateľstva, ktoré začali opäť posielať do koncentračných táborov. Vo viacerých prípadoch rasovo prenasledovaných na mieste popravili. === 1944 === Jedna z prvých akcií tohto druhu sa udiala 11. septembra 1944 v [[Nemčice|Nemčiciach]] pri Topoľčanoch, kde postrieľali 53 rasovo prenasledovaných. V Botteho vile, kde bolo sídlo oporného bodu Einsatzkommanda 14, fašisti utýrali na smrť osem ďalších osôb.<ref>Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami, SZPB, [http://www.szpb.sk/rezoznam.htm Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020814053305/http://www.szpb.sk/rezoznam.htm |date=2002-08-14 }}</ref> [[14. september|14. septembra]] vojaci nemeckej 178. divízie Tatra [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Rúbani 11 zajatých zranených povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} [[21. september|21. septembra]] vojaci nemeckej 178. divízie Tatra [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Jedľovinách 21 zajatých povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} Po obsadení [[Kremnica|Kremnice]] 6. októbra 1944, nacistické jednotky spolu s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] prenasledovali a vraždili účastníkov povstania. Po vojne bol v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolnom Turčeku]] nájdený masový hrob s 182 telami, mnohí iní boli zavraždení vo [[Zvolen]]e, kde po obsadení 26. októbra 1944 celý týždeň nacisti vraždili zaistených obyvateľov v miestnej väznici. Neskôr zatýkanie a vraždy pokračovali v decembri a januári 1945, po vojne bolo v najmenej 6 masových hroboch v meste a okolí nájdených 128 popravených. V [[Kremnica|Kremnici]] sa po vojne našlo v 9 masových hroboch 261 mŕtvych osôb, ktoré predtým nacisti zatkli. V tom istom období povraždili 70 obyvateľov v Martine, 63 osôb v [[Horná Mičiná|Hornej Mičinej]].<!-- podľa http://www.szpb.sk/rezoznam.htm 261 osôb sa po oslobodení našlo v 9 masových hroboch priamo v meste a jeho okolí. Nie je zrejmí či sa myslí Kremnica alebo iné mesto --> 28. októbra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14]] prinútili 27 kriminálnych väzňov a 3 rasovo prenasledovaných aby sa obliekli do civilných šiat, potom ich doviezli automobilmi do [[Mičinská dolina|Mičinskej doliny]], kde ich zastrelili. Po oficiálne nariadenej exhumácii mŕtvych tiel 9. novembra 1944 prisúdili zločin partizánom.<ref>Tóth D.: ''Tragédia slovenských Židov / Materiály z medzinárodného sympózia Banská Bystrica 25.-27. marca 1992.'' ISBN 80-85306-04-2 Banská Bystrica: Datei, 1992. s. 204</ref> [[28. október|28. októbra]] [[1944]] príslušníci nemeckej skupiny [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|SS Wittenmayer]] v spolupráci s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] ako odplatu za vojaka a dôstojníka [[Waffen-SS]] zabitých v katastri obce partizánmi čiastočne [[vypálenie obce Smrečany|vypálili obec Smrečany]] a zabili 4 civilistov, z toho 2 ženy a 1 dieťa.<ref name="Maniak"/>{{rp|318}} [[29. október|29. októbra]] 1944 nacisti [[Vypálenie osady Mladoňov|prepadli osadu Mladoňov]], kde boli prechodne ubytovaní partizáni. Partizáni po boji, v ktorom padli traja z nich, ustúpili do hôr. Nacisti následne postrieľali mužov a vyrabovali a následne aj podpálili 13 chalúp aj s hospodárskymi stavbami.<ref>Varsik M.: ''Odkážte mojej materi'' Bratislava, Smena, 1984. s. 24</ref> Vo [[Vinné|Vinnom]] [[30. október|30. októbra]] 1944 Nemci úplne vypálili 285 domov, čiastočne ďalších 120, 15 obyvateľov odvliekli do koncentračných táborov. V noci z 31. októbra na 1. novembra 1944 postrieľali v [[Poniky|Ponikách]] 31 obyvateľov. 1. novembra 1944 nacisti pod [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivou]] zavraždili 44 ľudí, ktorých telá exhumovali až po vojne. V okolí boli neskôr odkryté ďalšie tri masové hroby s 25 obeťami. [[7. november|7.]]{{--}}[[16. november|16. novembra]] bojová skupina [[Schutzstaffel|SS]] [[Skupina Schill|Schill]] [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|popravila]] v lokalite [[Sedmák]], v katastri obce [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] 25 zajatých povstaleckých vojakov.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|312}} [[8. november|8. novembra]] nemecká protipartizánska jednotka [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]], ktorej velili českí Nemci [[Walter Pawlofski]] a [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]], vydávajúca sa za partizánov [[Šípkovské inferno|zavraždila]] 4 partizánov a 7 civilistov na [[Šípkovské inferno|šípkovskej samote Lupenice]]. Ďalší siedmi civilisti boli zabití [[10. november|10. novembra]] výbuchom nastraženej míny pri otváraní Bučkovej koliby na Lupeniciach, keď prišli vziať mŕtvoly spoluobčanov. [[13. november|13. novembra]] bola obec [[Šípkovské inferno|Šípkov]] jednotkou [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]] prepadnutá a v tzv. „Židovni“ boli upálení ďalší 4 civilisti. Protipartizánska akcia bola motivovaná snahou získať archív a majetok prezidenta [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] ukoristený partizánskou jednotkou brigády [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jána Žižku]].<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref> [[14. november|14. novembra]] Nemci objavili v [[Boj o Čierny Balog|Čiernom Balogu]] vo [[Vydrovo (dolina)|Vydrovskej doline]] ukrývajúcu sa skupinu Rómov z [[Neresnica (Zvolen)|Neresnice]]. Rodiny rozdelili na mužov a ženy s deťmi. Obe skupiny, spolu asi 60 osôb, nahnali do dvoch drevených kolíb (mužov nad osadou Vydrovo, ženy nad osadou Jergov) a zaživa ich [[Boj o Čierny Balog|upálili]].<ref name="Maniak"/>{{rp|141}} [[15. november|15. novembra]] [[1944]] bol v [[Žilina|Žiline]] verejne obesený Anton Sedláček,<ref name="Gardista">{{Citácia periodika|titul=Pán života a smrti v Kunerade|periodikum=Gardista|vydavateľ=|miesto=|dátum=1944-11-16|ročník=VI|číslo=255}}</ref> politický komisár [[Druhá slovenská partizánsa brigáda M. R. Štefánika|2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]], ktorý bol začiatkom novembra 1944 zajatý. Pri vypočúvaní na [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Žilina|Žiline]] sa podľa povojnovej výpovede SS-Hauptsturmführera Wernera Schönemana A. Sedláček priznal údajne k 40 vraždám.<ref name = "UhrinZbornik">{{Citácia knihy | priezvisko = Marian | meno = Uhrin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava 21. – 23. apríl 2008 | kapitola zborník = II. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika a represálie | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn = 978-80-89335-08-4 | počet strán = 499 | strany = }}</ref>{{rp|315}} Popravy sa povinne zúčastnili aj školopovinné deti. [[15. november|15. novembra]] bolo [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovciach]] v Štefánikových kasárňach popravených [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] 12 zajatých príslušníkov vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] ako odplata za strieľanie nemeckých zajatcov brigádou.<ref name="Halaj">{{Citácia knihy|titul=Fašistické represálie na Slovensku|priezvisko=Halaj|meno=Dušan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=8021500638}}</ref>{{rp|82}} Obete boli pochované na Bielej hore. V novembri na Bielej hore [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] postrieľal 13 partizánov a civilistov z obcí [[Jovsa]], [[Kusín]] a [[Poruba pod Vihorlatom]].<ref name="Maniak"/>{{rp|76}} [[19. november|19. novembra]] sa odohrali [[Tokajícka tragédia|represálie v Tokajíku]]. Dopoludnia nacisti sústredili všetkých 34 mužov z dediny pri miestnom kostole, neskôr im prikázali pochodovať spolu s vojakmi smerom na sever. Za obcou však mužov zastavili a na základe narýchlo prečítaného rozsudku, za pomoc partizánom postrieľali. Dvaja ťažko ranení však prežili. Ďalší deň nacistické jednotky Tokajík obkľúčili, ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastirčák | meno = F. | odkaz na autora = | titul = Pred 60 rokmi Tokajík ľahol popolom | url = http://korzar.sme.sk/c/4572081/historia-pred-60-rokmi-tokajik-lahol-popolom.html | dátum vydania = 22.6.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.12.2009 | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[21. november|21. novembra]] [[1944]] vtrhli nemecké jednotky do [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], kde na mieste [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|postrieľali 15 rómskych mužov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 560-561</ref> Ďalších 68 žien a detí odvliekli do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich [[Masaker v Kremničke|popravili]]. 22. novembra 1944 nemecké vojenské a bezpečnostné sily zadržali v obci [[Ilija]] 109 osôb, väčšinou Rómov (19 mužov, 21 žien, 69 detí). Previezli ich do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich spolu s miestnymi kolaborantmi zavraždili. [[Súbor:Kremnička - Pamätník obetiam fašizmu.JPG|náhľad|250px|Pamätník postavený obetiam v Kremničke]] V [[Kremnička|Kremničke]] bolo pri [[Masaker v Kremničke|viacerých masových popravách]] nemeckými vojskami ako aj slovenskými [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] od [[5. november|5. novembra]] [[1944]] do [[5. január]]a [[1945]] zavraždených 747 osôb (z toho 211 žien a 58 detí). Nacisti a slovenskí kolaboranti vraždili väzňov ranou do tyla. Mŕtve telá padali do protitankového zákopu, ktorý slúžil ako masový hrob. Vraždenie kulminovalo 12. decembra 1944, kedy za jeden deň zavraždili 300 ľudí.<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|priezvisko=Mičev|meno=Stanislav|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Slovenské národné povstanie 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2009|počet strán=208|url=|isbn=978-80-970238-3-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> 26. novembra 1944 vypálili pred blížiacim sa frontom nemecké jednotky [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]] (okr. Trebišov), zhorelo 112 domov. [[3. december|3. decembra]] [[1944]] deportovali nacisti 56 obyvateľov dediny [[Selec]] ako rukojemníkov obvinených zo spolupráce s partizánmi po tom, čo nemecké jednotky neboli schopné zlikvidovať partizánov v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]. 50 z nich bolo nakoniec transportovaných do [[koncentračný tábor|koncentračného tábora]] [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]]. Odtiaľ sa dostali aj do iných táborov, kde postupne 45<ref>Šišovský, J.: ''Zahynuli v táboroch smrti.'' Ročenka odbojárov 2007 ISBN 80-969517-0-X, Bratislava, 2006, s. 118-119</ref> z nich zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania, hladu alebo bombardovania. 12. decembra 1944 bolo v [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezne na Krtičnej]] zastrelených 31 osôb. V meste nacisti popravili 3 partizánov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 52</ref> 14. decembra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]] a 5. poľnej roty HG v [[nemecké represálie v Krupine|Krupine]] v lokalite Starý Hostinec zavraždili 13 občanov židovského a rómskeho pôvodu.<ref name="Maniak"/>{{rp|229-230}} 23. decembra 1944 zavraždili nacisti v obci [[Slatina (okres Levice)|Slatina]] 56 Rómov. [[31. december|31. decembra]] [[1944]] počas nemeckej razie v [[Klenovec|Klenovci]] vedenej bývalým partizánom a konfidentom [[Gestapo|Gestapa]] [[Antonín Vazač|Antonínom Vazačom]]<ref name="Tisovec">{{Citácia Harvard|Titul=Príbeh z vojny: Antek|Priezvisko=|Meno=|URL=https://www.tisovec.com/modules/file_storage/download.php?file=9b37d110%7C159|Časopis=|Periodikum=Tisovský mesačnik - mestské noviny občanov Tisovca a Rimavskej Píly|Ročník=XVIII|Číslo=Apríl 2017|Vydavateľ=MsÚ Tisovec|issn=1339-1884}}</ref> Nemci zaistili 49 občanov obce. 13 prepustili, 36 odvliekli. J. Štefánik a J. Kačáni boli Nemcami zastrelení v Trenčíne na Brezine, ďalších 8 obyvateľov [[Klenovec|Klenovca]] sa nevrátilo z táborov.<ref name="PlevzaV-Klenovec">{{Citácia Harvard | Heslo = Klenovec | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 228 }}</ref>{{rp|228}} === 1945 === V [[január]]i [[1945]] jednotka [[Waffen-SS]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] nahnala 60 [[Rómovia|Rómov]], medzi nimi aj ženy a deti, do dvoch chatrčí, do ktorých potom cez okná strieľali zo [[samopal]]ov. Nakoniec obidve chatrče zapálili. Všetci nahnaní tam zhoreli<ref>Ďurica M.S. 2003. Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava: Lúč, 2003. s. 531</ref>. (Podľa iných údajov sa stal incident 14. novembra 1944.) Medzi januárom a aprílom nemecký [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštny oddiel 7a]] [[Nemecké represálie v Ružomberku|zavraždil v Ružomberku]] priestoroch [[Kaštieľ svätej Žofie|kaštieľa sv. Žofie]] 22 väzňov (z toho 14 žien). Išlo o mladých ľudí, pochovaní boli v hromadnom hrobe na malom dvore kaštieľa. Hrob bol objavený [[22. máj|22. mája]] [[1945]] pri kopaní odpadovej jamy. Obete neboli identifikované.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} V januári bolo [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštnym oddielom 7a]] zavraždených [[Nemecké represálie v Ružomberku|v Ružomberku]] v lokalite Kľačno ďalších 27 väzňov Krajského súdu (z toho 4 ženy). Najväčšia skupina 16 osôb bola popravená 12. januára [[1945]]. Z 27 obetí sa podarilo po vojne identifikovať len 12 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} 4. januára 1945 nemecké oddiely prepadli obec [[Prochot]]. Zajali 12 partizánov a 42 civilistov, ktorých odvliekli do Kremnice, kde ich popravili.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 426</ref> Medzi 4. až [[11. január]]om [[1945]] v [[Ráztoky (dolina)|Ráztockej doline]] pri obci [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]] strelnou ranou do tyla [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|zavraždili najmenej 400]]<ref>Baranová, D.: ''Pred bránami pekla''. Banská Bystrica 1996, s. 76. in Fremal, K.: ''Slovenská republika po 29. auguste 1944'' zo zborníka Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov</ref> zaistených partizánov, povstalcov a [[Židia|Židov]], mŕtve telá padali priamo do horiacej pece vápenky, čo neskôr znemožnilo určiť presný počet zavraždených. Podľa viacerých starších prameňov, zakladajúcich sa najmä na svedectvách vrahov a dokladoch z banskobystrickej väznice, mohlo takto byť zavraždených asi 800{{--}}900 ľudí<ref>Ďurica M.S.:'' Dejiny Slovenska a Slovákov.'' Bratislava: Lúč, 2003. s. 530</ref>. Túto popravu vykonali príslušníci SD a Einsatzkomando 14. 5. januára obesili maďarskí fašisti v [[Košice|Košiciach]] 12 ľudí. Do konca vojny bolo v meste popravených asi 600{{--}}700 ľudí. 13. januára 1945 obsadil obec [[Cigeľ]] špeciálny oddiel SS. Gestapo zatklo a vypočúvalo 132 miestnych občanov, dvaja z nich pri brutálnom vypočúvaní a mučení podľahli. Ďalších päť odvliekli do Prievidze, kde ich umučili a zastrelili. Celkovo v obci nacisti zavraždili 16 ľudí a ďalších odvliekli do koncentračných táborov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 59</ref> [[21. január]]a [[1945]] táto jednotka spolu s oddielmi [[Waffen-SS]] a [[Heimatschutz]]u prepadla neďaleký [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]], kde postrieľali 84 obyvateľov (z toho 36 detí). Domy aj s obeťami podpálili. Ostatných obyvateľov vyhnali, postrieľali dobytok a ich domy vyrabovali a zapálili. Vyhorelo 132 domov a hospodárskych budov. Podľa niektorých názorov, hoci nie do množstva, ale spôsobom vykonania ide o [[Masaker v Kľakovskej doline|najbrutálnejší vojnový zločin]] spáchaný na Slovenskom území.<ref>Lacko, M.: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 177</ref> Za pomoc partizánom bola na výstrahu vypálená špeciálnou jednotkou [[Abwehrgruppe 218|''Edelweiss'']] [[24. január]]a [[1945]] aj osada [[Ostrý Grúň]]. Vyhorelo 112 domov, tri dni predtým nacisti zavraždili 62 obyvateľov, medzi nimi aj starcov, ženy a deti. Spolu s útokom na blízku dedinu Kľak sa tieto vojnové zločiny označujú ako [[masaker v Kľakovskej doline]]. 24. januára [[1945]] vyrabovali nemecké oddiely [[Lom nad Rimavicou]], následne odvliekli 73 mužov, z ktorých 8 zahynulo v koncentračných táboroch. [[26. január|26. januára]] [[1945]] jednotka [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštneho oddielu 7a]] vyviedla z väznice Krajského súdu v [[Ružomberok|Ružomberku]] do katastra obce [[Likavka]] 11 väzňov a v lokalite Kramárisko ich [[Nemecké represálie v Ružomberku|zastrelila]] ranou do tyla.<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[27. január|27. januára]] bolo v [[Lisková|Liskovej]], v lokalite Medzihrádky popravených 23 väzňov, [[2. február|2. februára]] bolo v [[Lúčky (okres Ružomberok)|Lúčkach]], lokalite Šiare zastrelených 13 väzňov, [[2. marec|2. marca]] pri [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]] zastrelených 8 väzňov [[Nemecké represálie v Ružomberku|z ružomberskej väznice]].<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[19. február|19. februára]] [[1945]] organizoval nemecký [[zvláštny oddiel z.b.V. 29]] transport 250 politických väzňov z [[Bratislava|Bratislavy]] do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]]. Konvoj vozidiel bol pri rakúskom meste [[Melk]] napadnutý spojeneckým letectvom, pričom bolo zasiahnuté nákladné auto s väzňami z Leopoldova. Na mieste zahynulo 31 väzňov, ďalších 39 podľahlo zraneniam, 20 bolo zavraždených hneď pri príchode do tábora a 60 zahynulo do konca vojny.<ref name="Maniak"/>{{rp|33}} [[21. február|21. februára]] [[1945]] nacisti vyrabovali a vypálili [[Pohronský Bukovec]]. [[23. február|23. februára]] [[1945]] Nemci odviezli 26 Rómov chorých na týfus zo [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zaisťovacieho tábora pre Cigánov]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] do Údolia, kde ich [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zastrelili]].<ref name="dubnica">{{Citácia knihy|titul=Dubnica nad Váhom. Od minulosti po súčasnosť|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|vydavateľ=Dubnica nad Váhom|rok=2010|isbn=978-80-970251-5-1|priezvisko2=Roguľová|meno2=Jaroslava}}</ref>{{rp|143}} Obec [[Skýcov]] sa nacisti neúspešne pokúšali obsadiť viackrát. [[15. marec|15. marca]] [[1945]], keď partizánske oddiely sídliace v dedine odišli k Červenej armáde do obce vstúpili nacistické jednotky. Vyhnali všetkých obyvateľov z obce a ďalší deň vypálili 266 domov. 13 mužov z obce, ktorí sa aj napriek varovaniu vrátili, odvliekli do koncentračného tábora. Obce [[Kalište]] a [[Prochot]] prepadli protipartizánske jednotky [[18. marec|18. marca]] [[1945]]. V Kališti a jeho okolí zastrelili alebo zaživa upálili 131 civilistov, chorých a ranených partizánov, ďalších 28 civilistov a partizánov zastrelili pri [[Moštenica|Moštenici]]. Jedného muža dokonca odvliekli do Turčianskych Teplíc a tam ho rozpílili na stolárskej píle. Obec pred odchodom vyrabovali a vypálili. Zo 42 domov zostalo iba 6. Kalište bolo jedinou slovenskou vypálenou obcou, ktorú po skončení vojny opäť neobnovili. V marci [[1945]] odišiel z [[Bratislava|Bratislavy]] posledný transport so 129 politickými väzňami, z ktorých väčšina bola po príchode do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]] zavraždená v plynových komorách.<ref name="Maniak"/>{{rp|34}} 16. apríla 1945 postrieľali nacisti v [[Ladce|Ladeckej]] cementárni 20 ľudí. [[20. apríl|20. apríla]] [[1945]] zabila nemeckého vojaka ustupujúceho so svojou jednotkou cez osadu [[Semetešská tragédia|Semeteš]] patriacej k [[Vysoká nad Kysucou|Vysokej nad Kysucou]] mína. Nemeckí vojaci preto zaistili 22 miestnych mužov a guľometom ich [[Semetešská tragédia|postrieľali]]. Do konca apríla 1945 bol v [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]] odkrytý masový hrob s 106 obeťami. Ďalšie zločiny spáchali nacisti v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]] (40 obetí), [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] (35 obetí), [[Handlová|Handlovej]] (19 obetí), [[Prievidza|Prievidzi]] (92 obetí), [[Trenčín]]e (69 obetí), [[Žilina|Žiline]] (33 obetí), [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] (27 obetí) a inde.<ref>Halaj, D. a kolektív: ''Fašistické represálie na Slovensku.'' [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1990, 150 s.</ref> == Zločiny oslobodzujúcich (sovietskych a rumunských) vojsk == [[Súbor:Pamatnik_poprava_nemeckych_zajatcov_devinska_nova_ves_1945_detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník popravy 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]], [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], [[10. jún]] [[1945]]]] Sovietske velenie považovalo Slovensko za nepriateľský štát, ktorý sa podieľal na [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|nevyprovokovanom útoku]] na svoju krajinu. [[12. december|12. decembra]] [[1943]] bola v [[Moskva|Moskve]] podpísaná [[Československo-sovietska zmluva (1943)|Československo-sovietska zmluva]], ktorá predpokladala obnovenie Československa a deklarovala československo{{--}}sovietske spojenectvo. Československý prezident [[Edvard Beneš|Eduard Beneš]] si však pri rokovaniach s [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]] „objednal“ sovietsky nátlak na povojnovú československú vládu, aby prísne potrestala všetkých „tých na Slovensku“, ktorí sa previnili „spoluprácou s Nemcami na fronte a poskytovaním koncesií“, aby sa nedalo namietať, že Česi potrestali Slovákov,<ref name="Brandes">{{Citácia knihy | titul=Exil v Londýně 1939{{--}}1943, Velká Británie a její spojenci Československo, Polsko a Jugoslávie mezi Mnichovem a Teheránem |priezvisko=Brandes|meno=Detlef |vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-246-0488-4}}</ref>{{rp|387}}<ref name="Masny"> {{Citácia periodika|titul=Benešovy rozhovory se Stalinem a Molotovem|periodikum=Svědectví|priezvisko=Masný|meno=Vojtech|ročník=1974|číslo=47|strany=467-498}} </ref>{{rp|490}} čím sám požiadal sovietsku vládu o prvé porušenie článku 4 zmluvy o nezasahovaní do vnútorných záležitostí partnera.<ref name="DZS"> {{Citácia knihy | titul=Draze zaplacená svoboda. Osvobození Československa 1944{{--}}1945 |priezvisko=Hrbek|meno=Jaroslav |priezvisko2=Smetana|meno2=Vít |priezvisko3=Kokoška|meno3=Stanislav |priezvisko4=Pilát|meno4=Vladimír |priezvisko5=Hoffman|meno5=Petr |vydavateľ=Paseka/Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd České republiky|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7285-113-3|zväzok=I.}} </ref>{{rp|71}} Na strednom Slovensku boli v lete [[1944]] vysadené viaceré sovietske diverzné skupiny, ktoré s podporou protinacisticky zmýšľajúceho obyvateľstva začali organizovať partizánske skupiny a vykonávať diverné operácie sprevádzané excesmi voči nemeckým vojakom, príslušníkom nemeckej menšiny, ako aj civilnému obyvateľstvu. {{Hlavný článok|Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov}} [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] odvliekali počas prechodu frontu československých občanov na nútené práce do Sovietskeho zväzu, pričom najväčšiu časť z nich tvorili Slováci. Publikácia Milady Polišenskej ''„Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953“'' uvádza 7&nbsp;419 mien osôb odvlečených do ZSSR, z toho 2&nbsp;359 žien.<ref name="zoznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam deportovaných | url = https://www.upn.sk/data/publikacie/cechoslovaci-v-gulagu/zoznam-deportovanych.pdf | dátum prístupu = 2026-01-04 | priezvisko = Polišenská | meno = Milada | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref> Publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza menný zoznam 6&nbsp;793 odvlečených, z toho 210 žien, pričom eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Porovnaním zoznamov Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených.<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref> Skutočný počet odvlečených civilistov a vojnových zajatcov bol výrazne vyšší.{{#tag:ref|Stanisla Mičev získal v roku [[2017]] ako riaditeľ [[Múzeum Slovenského národného povstania|Múzea SNP]] v Moskve digitálnu kartotéku s 39-tisíc menami. Podľa ruských úradov to má byť zoznam slovenských občanov odvlečených do gulagov. Údaje ale zatiaľ nie sú zanalyzované.<ref name="dennikn"/>.|group=pozn.}} K vojnovým zločinom [[Červená armáda|Červenej armády]] na území Slovenska dochádzalo aj po vojne, príkladom je [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi|poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov]] vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]] [[10. jún]]a [[1945]] v [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]]. == Potrestanie vojnových zločinov == [[Súbor:Prinses_Margriet_Josef_Tiso,_Bestanddeelnr_901-9672.jpg|náhľad|vpravo|[[Jozef Tiso]] pred Národným súdom v Bratislave, [[9. december]] [[1946]]]] {{Hlavný článok|Retribučné procesy na Slovensku}} Páchatelia vojnových zločinov boli súdení v [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesoch]] pred Národným súdom v Bratislava, miestnymi a okresnými ľudovými súdmi na základe nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. Najznámejšími boli [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesy s Jozefom Tisom]] a [[Proces s Vojtechom Tukom|Vojtechom Tukom]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref> Národný súd v Bratislave vyniesol 17 rozsudkov smrti (11 osôb bolo popravených), okresné ľudové súdy 48 rozsudkov smrti (18 bolo vykonaných).<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} Okresné ľudové súdy súdili celkovo 20&nbsp;467 osôb, z ktorých 7&nbsp;982 odsúdili (39 %) a 12&nbsp;485 oslobodili (61 %). Za celú dobu činnosti OĽS odsúdili 48 osôb na trest smrti, ktorý bol v 18 prípadoch vykonaný. Čo sa týka národností, Maďari tvorili 59.74 % všetkých odsúdených a až 73.51 % oslobodených okresnými ľudovými súdmi.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|miesto=Bratislava|rok=1969}}</ref>{{rp|152}} Retribučné súdy oficiálne ukončili činnosť [[1. január]]a [[1949]]. Ale aj po tomto dátume sa konali súdne procesy s páchateľmi vojnových zločinov, napr. v roku [[1958]] [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesy s členmi POHG]] v roku [[1959]] [[proces s nyilašiovcami]] v Košiciach. Potrestaniu trestných činov partizánov bránil vplyv partizánov a ich prepletenie so štruktúrami [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], ako aj zákony obnoveného československého štátu, najmä [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“''] == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenské národné povstanie]] * [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]] * [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Holokaust na Slovensku]] e50jfq612pdbtf71zyh5nxcxz6oa3am 0 557141 8253090 7959603 2026-07-25T03:32:13Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Echinacea_angustifolia.jpg bol nahradený odkazom Echinacea_angustifolia-MHNT.jpg. 8253090 wikitext text/x-wiki ::''Echinacea môže byť aj ľudový názov rastliny echinacea purpurová, pozri [[echinacea purpurová]].'' {{Infobox rastliny| Názov=Echinacea| Obrázok=EchinaceaPurpureaMaxima1a.UME.JPG| Titulok=Echinacea purpurová| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| Podtrieda po slovensky= [[astrové]]|Podtrieda po latinsky=Asteridae| Rad po slovensky= [[astrotvaré]]|Rad po latinsky=Asterales| Čeľaď po slovensky= [[astrovité]]|Čeľaď po latinsky=Asteraceae| Rod po slovensky=|Rod po latinsky=Echinacea| }} '''Echinacea''' (''Echinacea'') je rod patriaci do čeľade [[astrovité]] (''Asteraceae''). == Výskyt == Rastlina pochádza zo Stredozápadu USA a do Európy sa rozšírila ako ozdobná kvetina a v poslednej dobe aj ako liečivá. Vyrastá najlepšie na slnečnom stanovišti, pôda môže byť chudobnejšia a kamenistá, vždy však dobre priepustná. Väčšinou je k suchu tolerantná. Na Slovensku nie je vo voľnej prírode rozšírená. == Opis == Je to trvalka dosahujúca výšky až {{cm|140|m}}. Jej chlpatá alebo hladkoplodá byľ vyrastá z guľovitého koreňa alebo z plazivého podzemku s vláknitými korienkami. Bazálne listy sú stopkaté. Stonkové listy vyrastajúce striedavo majú žliabkovité stopky, ktoré sa smerom nahor skracujú. Ich čepele dlhé až {{cm|10|m}} sú tvaru kopijovitého alebo eliptického až vajcovitého, po okrajoch bývajú pílkovité, zubaté alebo hladké, z lícnej strany sú niekedy porastené chlpmi, mávajú 1 až 3 žilky. == Význam == Má veľký význam v okrasnom záhradníctve, kde predstavuje dôležitú skupinu nenáročných trvaliek vytvárajúcich rôznofarebné skupinky rôznych farieb, existuje mnoho kultivarov. Rozmnožuje sa semenami, rezne aj delením trsov. ==Systematika == ===Zaradenie v systéme === To, čo je dnes obsahom rodu ''Echinacea'', bolo pôvodne (napr. Linnaeus 1753) považované za súčasť rodu ''Rudbeckia'' (po slovensky dnes [[rudbekia]]); rod ''Rudbeckia'' (t.j. z dnešného pohľadu ''Rudbeckia'' v širšom zmysle) pôvodne totiž celkovo pozostával z toho, čo je dnes obsahom rodov ''Rudbeckia'' v užšom zmysle, ''Echinacea'' a ''[[Ratibida]]''. Vytvorenie samostatného rodu pre echinacey bolo navrhnuté už v roku 1762, ale formálne bol samostatný rod ''Echinacea'' vytvorený až v roku 1794. Napriek tomuto odčleneniu niektorí autori do začiatku 20. storočia (ale občas aj dodnes) uvádzali (uvádzajú) to, čo je inak obsahom rodu ''Echinacea'', ako súčasť rodu ''Rudbeckia''. U menej podrobných textov sa dá to, že pracujú s rodom ''Rudbeckia'' v širšom zmysle (a teda, že do rodu ''Rudbeckia'' zahŕňajú o. i. aj echinacey), rozpoznať aj podľa toho, že tieto texty uvádzajú, že do rodu ''Rudbeckia'' patrí až okolo 45 druhov (Do rodu ''Rudbeckia'' v užšom zmysle totiž patrí len 20-25, resp. staršie prípadne len okolo 15 druhov). Rod ''Echinacea'' sa staršie označoval aj problematickým (a v roku 1959 oficiálne zrušeným) názvom ''Brauneria'', u ktorého ale nie je ani jasné, na ktoré konkrétne druhy z taxónu ''Rudbeckia'' v širšom zmysle sa pri svojom prvom opise (v roku 1790) vlastne vzťahoval. <small>Zdroje tejto kapitoly:<ref>A Phylogenetic Analysis of the Coneflower Genera (Asteraceae: Heliantheae)PATRICIA B. COX and LOWELL E. URBATSCH Department of Botany, Louisiana State University, Baton Rouge, Louisiana 70803-1705 [Accepted for Publication: Syst. Bot. 15:394-402 (1990)] S. 208 - 210 [https://digitalcommons.lsu.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=6111&context=gradschool_disstheses]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hegi | meno = Gustav | autor = | odkaz na autora = | titul = Illustrierte flora von Mittel-Europa (Mit Besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. Zum gebrauche in den schulen und zum Selbstunterricht ...) | vydanie = 2. | vydavateľ = J.F. Lehmann | miesto = | rok = 1935 | počet strán = 434 | url = | isbn = 978-3-489-84020-6 | kapitola = | strany =210-211, 240 | jazyk = }}(Citát: Früher wurde die Gattung Rudbeckia viel weiter gefaßt, nämlich unter Einschluß von Dracopsis CASSINI, Echinacea MoENCH und Ratibida RAFIN (vgl. S. 210) Heute werden jedoch von den Systematikern diese drei fast allgemein als selbständige Gattungen anerkannt...)</ref><ref>heslá Echinaceja a Rudbekija. In:Boľšaja sovietskaja enciklopedija. 3. vyd. </ref><ref>HEGI, G. et al. Illustrierte Flora von Mittel-Europa (Mit Besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz...) VI. Band - 1. Hälfte - Dicotyledones (IV. Teil). München: J. F. Lehmanns Verlag. 1929. S. 503-505</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Torrey | meno = John | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gray | meno2 = Asa | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = A Flora of North America (Containing Abridged Descriptions of All the Known Indigenous and Naturalized Plants Growing North of Mexico; Arranged According to the Natural System) | vydanie = | vydavateľ = Wiley & Putnam | miesto = | rok = 1838 | počet strán = 518 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 305-306| jazyk = }}</ref><ref>rudbekia. In: Všeobecný encyklopedický slovník M-R, CESTY. 2002, S. 972 (Poznámka: Text uvádza, že rudbekia zahŕňa 45 druhov, čo je mimochodom informácia zrejme prebratá zo staršej Malej československej encyklopédie.)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kindscher | meno = Kelly | autor = | odkaz na autora = | titul = Echinacea (Herbal Medicine with a Wild History) | vydanie = | vydavateľ = Springer | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 238 | url = | isbn = 978-3-319-18156-1 | kapitola = | strany = 38| jazyk = }}</ref><ref name=Miller/></small> ===Vnútorná systematika === V súčasnosti najrozšírenejšie delenie, pôvodne založené na práci McGregor 1968<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Advanced Query of Species Data - GRIN-Global Web v 1.10.6.2 | url = https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxon/taxonomysearch.aspx | vydavateľ = npgsweb.ars-grin.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>[https://compositae.landcareresearch.co.nz/Default.aspx Global Compositae Checklist]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Global Compositae Database (GCD) | url = https://www.compositae.org/aphia.php?p=taxlist | vydavateľ = compositae.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210718112318/https://compositae.org/aphia.php?p=taxlist | dátum archivácie = 2021-07-18 }}</ref><ref name=Binns/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exploring Echinacea’s Enigmatic Origins : USDA ARS | url = https://www.ars.usda.gov/news-events/news/research-news/2010/exploring-echinacea-s-enigmatic-origins/ | vydavateľ = ars.usda.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>:<br> rod echinacea (''Echinacea''): * druh [[echinacea purpurová]]<ref name=Č/><ref name=B/>/staršie: [[rudbekia purpurová]]<ref name=B/>/staršie: [[rudbekia nachová]]<ref>GAŠPIERIK, F. et al. Zázrak menom fytoterapia. Bratislava: Genezis, 1991, S. 14</ref><ref>ŠIMKOVIČ, P. Naše najkrajšie rudbekie. In: Ovocinár a vinohradník, 1959, 7(10). S. 234</ref>/ľudovo: '''echinacea''' [v užšom zmysle]<ref>echinacea. In: ŠALING et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 306</ref> (''Echinacea purpurea'', synonymum: ''Echinacea serotina'') * druh ''[[Echinacea laevigata]]'' <small>(Začiatkom 21. stor. sa ukázalo, že v skutočnosti je toto tá rastlina, ktorú pôvodne Linnaeus opísal ako ''Rudbeckia purpurea'', a ktorú Moench v roku 1794 premenoval na ''Echinacea purpurea''. Ale na zabránenie omylom boli súčasné nepresné názvy oficiálne ponechané.)</small> * druh ''[[Echinacea atrorubens]]'' * druh [[echinacea podivná]]<ref>KLIMENt, Ján – HRABOVSKý, Michal – VANČOVÁ, Iveta: Nové a revidované slovenské mená dovážaných, zavlečených, pestovaných a ďalších na Slovensku známych cudzokrajných cievnatých rastlín. 2. Druhy rodov za- čínajúcich sa písmenom D – F Kultúra slova č. 3 2022. S. 158 [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2022/3/ks3-2022.pdf]</ref>/[[echinacea nápadná]]<ref name=LR>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Liečivé rastliny - Vecný register 2020| url = https://www.liecive.herba.sk/archiv/vsetky-cisla/527-liecive-rastliny-2020/1952-vecny-register-2020 | vydavateľ = liecive.herba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-21 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>KOŠŤÁL, D. Echinacea patrí k najdlhšie kvitnúcim trvalkám. In: záhradnymagazín.sk prístup: 21. 12. 2024 [https://www.zahradnymagazin.sk/zahrada/rastlina-mesiaca/796-echinacea-patri-k-najdlhsie-kvitnucim-trvalkam]</ref> (''Echinacea paradoxa'') **varieta ''Echinacea paradoxa'' var. ''paradoxa'' **varieta ''Echinacea paradoxa'' var. ''neglecta'' * druh [[echinacea úzkolistá]]<ref name=Č>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Slovenské botanické názvoslovie | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]] | rok = 1986 | počet strán = 517 | strany = 212 }}</ref><ref name=B>{{beliana|4|echinacea|}}</ref>/staršie: [[rudbekia úzkolistá]]<ref>KRESÁNEK, J. Liečivé účinky rudbekie a aksamietnice. In: Naše liečivé rastliny. č. 2 1987. S. 59</ref> (''Echinacea angustifolia'') - niekedy sa rozlišujú dve variety: ''E. a.'' var. ''angustifolia'' a ''E. a.'' var. ''strigosa'' * druh ''[[Echinacea tennesseensis]]'' * druh [[echinacea bledá]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dr. Kresánek | url = https://www.drkresanek.sk/atlas-bylinka/echinacea-rudbekia | vydavateľ = drkresanek.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=LR/>/staršie: [[rudbekia bledá]] (''Echinacea pallida'') * druh ''[[Echinacea simulata]]'' * druh ''[[Echinacea sanguinea]]'' * rôzne hybridy Poznámka: Druhy, ktoré vyššie nemajú uvedené slovenské meno, nemajú oficiálne slovenské meno. Delenie podľa Binns 2001 (2002)<ref name="Binns">Binns et al. The taxonomy, phytochemistry and biological activity of the genus Echinacea (Asteraceae). 2001 [https://ruor.uottawa.ca/handle/10393/9293]</ref><ref name=Miller>{{Citácia knihy | priezvisko = Miller | meno = Sandra Carol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = He-ci Yu | odkaz na autora2 = | titul = Echinacea (The genus Echinacea) | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 296 | url = | isbn = 978-0-203-02269-6 | kapitola = | strany = 4-10| jazyk = }}</ref>:<br> rod ''Echinacea'': *podrod ''Echinacea'' **druh ''Echinacea purpurea'' *podrod ''Pallida'' **druh ''Echinacea laevigata'' **druh ''Echinacea atrorubens'' ***varieta ''Echinacea atrorubens'' var. ''atrorubens'' ***varieta ''Echinacea atrorubens'' var. ''paradoxa'' ***varieta ''Echinacea atrorubens'' var. ''neglecta'' **druh ''Echinacea pallida'' ***varieta ''Echinacea pallida'' var. ''angustifolia'' ***varieta ''Echinacea pallida'' var. ''tennesseensis'' ***varieta ''Echinacea pallida'' var. ''pallida'' ***varieta ''Echinacea pallida'' var. ''simulata'' ***varieta ''Echinacea pallida'' var. ''sanguinea'' ***rôzne vnútrodruhové hybridy (napr. ''Echinacea pallida'' var. ''strigosa'') Delenie podľa Cronquist (1945, 1955, 1980)<ref name=Binns/>:<br> rod ''Echinacea'': *druh ''Echinacea purpurea'' *druh ''Echinacea laevigata'' *druh ''Echinacea atrorubens'' **varieta ''Echinacea atrorubens'' var. ''atrorubens'' **varieta ''Echinacea atrorubens'' var. ''paradoxa'' *druh ''Echinacea pallida'' **varieta ''Echinacea pallida'' var. ''angustifolia'' (vrátane taxónov strigosa a tennesseensis) **varieta ''Echinacea pallida'' var. ''pallida'' (vrátane taxónu simulata) **(možná) varieta ''Echinacea pallida'' var. ''sanguinea'' == Galéria == <gallery> Image:EchinaceaPurpureaMaxima1a.UME.JPG|''E. purpurea Maxima'' Image:Rudbeckia purpurea.jpg|''E. purpurea'' Image:Yellow Coneflower Echinacea paradoxa Horizontal 3008px.jpg|''E. paradoxa'' Image:Echinacea paradoxa - yellow coneflower - desc-flower from above.jpg|''E. paradoxa'' Image:Echinacea_tennesseensis_Couchville.jpg|''E. tennesseensis'' Image:Echinacea angustifolia-MHNT.jpg|''E. angustifolia'' Image:Echinacea_pallida_butterfly_MN_2007.JPG|''E. pallida'' Image:Echinacea_simulata.jpg|''E. simulata'' Image:Echinacea_laevigata.jpg|''E. ladvigata'' </gallery> == Zdroje == {{referencie}} {{preklad|cs|Třapatka (Echinacea)|11722138}} - Netýka sa kapitoly Systematika [[Kategória:Astrovité]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] [[Kategória:Trvalé rastliny]] [[Kategória:Astrovaté]] k69e0i63638i8p4vdceeg3cp814xbwz 0 565475 8253028 8173061 2026-07-24T20:27:47Z Pescan 229 Autoritné údaje 8253028 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jakub Buchholtz | Rodné meno = Jakob Buchholtz | Popis osoby = tatranský mineralóg - amatér | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[29. december]] [[1696]] | Miesto narodenia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1758|5|14|1698|12|29}} | Miesto úmrtia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = ihlár | Aktívne roky = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = |Portál1 = Vedy o Zemi | Portál2 = | Portál3 = }} '''Jakub Buchholtz''' alebo '''Jakob Buchholtz''' (* [[29. december]] [[1696]], [[Kežmarok]]{{--}}† [[14. máj]] [[1758]], [[Kežmarok]]) bol ihlársky majster v [[Kežmarok|Kežmarku]], samouk - mineralóg, hľadač pokladov, zberateľ prírodných zvláštností vo Vysokých Tatrách. Je syn [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraja Buchholtza]] (1643{{--}}1725) a jeho manželky Zuzany. Zhotovil prvú známu plastickú mapu Vysokých Tatier. == Životopis == Vyučil sa v [[Bardejov]]e a v [[Prusko (historické územie)|pruskom]] [[Elbing]]u. Po tom, ako ho do Vysokých Tatier priviedol jeho starší brat [[Juraj Buchholtz (1688)|Juraj]], ktorému pomáhal sprevádzať študentské exkurzie, začal sa amatérsky zaoberať mineralógiou a prírodnými zvláštnosťami horstva. V roku [[1746]] zostavil rozsiahlu zbierku niekoľko tisíc nerastov a daroval ju cisárskemu viedenskému dvoru. Zaujala cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I.]], ktorý do Vysokých Tatier vyslal v roku [[1751]] mineralogickú komisiu, aby preskúmala mineralogické ložiská tohto horstva a možnosť ťažby drahých kovov. Jakub Buchholtz bol presvedčený o rentabilite tatranského baníckeho podnikania. Svoju cestu podrobne opísal v publikácii ''Historischer Geslechts-bericht''. Zúčastnili sa na nej dvaja dvorní matematici páni Nagel a Johann Ludwig de Baillon, páter Spoločnosti Ježišovej, profesor na košickej univerzite a prírodovedec Jozef Liesganig, správca kremnických kráľovských baní a hút Ernest Rez, inžinier poručík František Langer a štyria baníci. Do [[Kežmarok|Kežmarku]] prišli 26. júla [[1751]]. Okrem Vysokých Tatier navštívili okolité usadlosti, medzi inými aj [[Šuňava|šuňavský]] chotár.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Kollárová | meno = Zuzana a kolektív | titul = Šuňava 1298 {{--}} 2001| redaktori = | vydanie = | vydavateľ = Obecný úrad v Šuňave | miesto = Šuňava | rok = 2001 | počet strán = 271| strany = | isbn = 80-968536-5-1 | jazyk = }}</ref> Cesta komisie po prieskumoch pod [[Gerlachovský štít|Gerlachovským štítom]] a na iných miestach sa skončila fiaskom. Cisár bol však presvedčený o Buchholtzovom talente a poveril ho v roku [[1746]] mineralogickým prebádaním hôr v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Jakub Buchholtz v roku 1746 zhotovil prvú známu plastickú mapu Vysokých Tatier, ktorú predal [[Vacov (Maďarsko)|vacovskému]] biskupovi, grófovi Althanovi. Inú mapu, zhotovenú z pôvodných tatranských minerálov, daroval v roku [[1752]] viedenskému cisárskemu dvoru. Obsiahly popis Vysokých Tatier s bohatým zemepisným názvoslovím uverejnil v diele ''Beschreibung des wundervollen Karpatischen Schnee-gebirges'' v roku [[1752]], ktoré bolo uverejnené v roku [[1783]]. (Ungarisches Magazin III, odtlačok, Kežmarok, 1904). Cestu neúspešnej cisárskej mineralogickej komisie vo Vysokých Tatrách opísal v článku ''Reise auf die Karpathischen Gebirge'' (Ungarisches Magazin IV, 1787, odtlačok, Kežmarok, 1905). Buchholtzov denník je uložený v Národnom múzeu v [[Budapešť|Budapešti]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bohuš | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = Ivan Bohuš | spoluautori = | titul = Kto bol kto vo Vysokých Tatrách | periodikum = Vysoké Tatry| odkaz na periodikum = | rok = 1970 | mesiac = | ročník = IX. | číslo = 3 | strany = 29 | url = | dátum prístupu = 2016-02-2| issn = }}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://z-ne.pl/t,haslo,486,buchholtz_jakob.html Životopis v poľskom jazyku] * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQ1-9M99?mode=g&i=175&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] - evanjelická cirkev v [[Kežmarok|Kežmarku]]; pokrstený ako Johann Martin Slovenszky {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Buchholtz, Jakob}} [[Kategória:Slovenskí mineralógovia]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] [[Kategória:Slovenskí zberatelia]] g6otwxy9in2p9hyh3nrfgik5ktsv18m 10 574165 8253197 8189236 2026-07-25T11:17:15Z 321fire 115544 TLX 8253197 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** f20 = futbal mužov do 20 rokov ** fz = futbal žien ** fz20 = futbal žien do 20 rokov ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** lhz = ľadový hokej žien ** lhzj = ľadový hokej žien do 18 rokov ** dc = davisov pohár v tenise ** fc = pohár federácie v tenise ** flm = florbal mužov ** flz = florbal žien ** ilhm = inline hokej mužov ** ilhz = inline hokej žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** fsm = futsal mužov ** fsz = futsal žien ** lkm = lakros mužov ** lkz = lakros žien ** hbm = hokejbal mužov ** hbz = hokejbal žien ** kf = korfbal ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien {{Stĺpce-2}} ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bzm = bejzbal mužov ** bzz = bejzbal žien ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien ** afm = americký futbal mužov ** afz = americký futbal žien ** sfm = softbal mužov ** sfz = softbal žien ** nz = netball žien ** cm = curling mužov ** cz = curling žien ** fsam = futsal AMF mužov ** fsaz = futsal AMF žien ** cpm = canoe polo mužov ** cpz = canoe polo žien ** hkkm = hokej na kolies. korčuliach mužov ** hkkz = hokej na kolies. korčuliach žien ** fbm = faustbal mužov ** fbz = faustbal žien ** bhm = bandyhokej mužov ** bhz = bandyhokej žien ** tbm = tchoukball mužov ** tbz = tchoukball žien {{Stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 2010) * '''rok=''' ... zobrazenie bývalej vlajky: :Šablóna umožňuje zobraziť historické verzie vlajky pomocou parametra {{Para|rok}}. Hodnota parametra je rok, v ktorom sa požadovaná vlajka začala používať. :Šablóna {{tl|USA}} podporuje zobrazenie nasledovných bývalých vlajok: :1775, 1777, 1795, 1818, 1819, 1820, 1822, 1836, 1837, 1845, 1846, 1847, 1848, 1851, 1858, 1859, 1861, 1863, 1865, 1867, 1877, 1890, 1891, 1896, 1908, 1912, 1959 == Príklady použitia == * {{tlx|USA}} → {{USA}} * {{tlx|USA|rok{{=}}1775}} → {{USA|rok=1775}} * {{tlx|USA|n}} → {{USA|n}} * {{tlx|USA|n|2}} → {{USA|n|2}} * {{tlx|USA|w}} → {{USA|w}} * {{tlx|USA|w|rok{{=}}1777}} → {{USA|w|rok=1777}} * {{tlx|USA|w|Spojených štátov}} → {{USA|w|Spojených štátov}} * {{tlx|USA|f}} → {{USA|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|USA|f|&nbsp;|Spojených štátov}} → {{USA|f||Spojených štátov}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|USA|f|1}} → {{USA|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|USA|f|2}} → {{USA|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|USA|f|1|Spojených štátov}} → {{USA|f|1|Spojených štátov}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|USA|lh|1|&nbsp;|na Majstrovstvách sveta 1950|rok{{=}}1912}} → {{USA|lh|1||na Majstrovstvách sveta 1950|rok=1912}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|USA|lh|2|Spojených štátov|na Majstrovstvách sveta 2025}} → {{USA|lh|2|Spojených štátov|na Majstrovstvách sveta 2025}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> q8jn8iuwkzi68p5vj46utwjg3zsqqm1 10 575735 8252956 7212402 2026-07-24T16:32:04Z 321fire 115544 popis a príklady použitia 8252956 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** lh = ľadový hokej mužov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien {{Stĺpce-2}} ** kf = korfbal ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien ** cm = curling mužov ** cz = curling žien ** rm = ragby mužov ** afm = americký futbal mužov ** bzm = bejzbal mužov ** fbm = faustbal mužov ** hkkm = hokej na kolies. korčuliach mužov ** sfz = softbal žien {{Stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 1986) == Príklady použitia == * {{tlx|FRG}} → {{FRG}} * {{tlx|FRG|n}} → {{FRG|n}} * {{tlx|FRG|n|2}} → {{FRG|n|2}} * {{tlx|FRG|w}} → {{FRG|w}} * {{tlx|FRG|w|Západného Nemecka}} → {{FRG|w|Západného Nemecka}} * {{tlx|FRG|f}} → {{FRG|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|FRG|f|&nbsp;|Západného Nemecka}} → {{FRG|f||Západného Nemecka}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|FRG|f|1}} → {{FRG|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|FRG|f|2}} → {{FRG|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|FRG|f|1|Západného Nemecka}} → {{FRG|f|1|Západného Nemecka}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|FRG|f|1|&nbsp;|na Majstrovstvách sveta 1986}} → {{FRG|f|1||na Majstrovstvách sveta 1986}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|FRG|f|2|Západného Nemecka|na Majstrovstvách sveta 1986}} → {{FRG|f|2|Západného Nemecka|na Majstrovstvách sveta 1986}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> dg6z0vmxcmz3iszcxvhhss5om9p0jz7 0 578307 8253222 6512370 2026-07-25T11:48:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253222 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Bartókova ulica | Kategória = | Obrázok = Bartókova 8 01.jpg | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava I (okres)|I]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.153584 | Východná dĺžka = 17.085732 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 811 08<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = pscpsc.sk | titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky | url = http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Bart%C3%B3kova | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160816230307/http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Bart%C3%B3kova | dátum archivácie = 2016-08-16 }}</ref> | Začína = [[Korabinského ulica]] | Končí = [[Mozartova ulica (Bratislava)|Mozartova ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Bartókova, Bratislava }} '''Bartókova ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11049841 | vydavateľ = Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-7-13 | miesto = | jazyk =}}</ref> Je pomenovaná podľa [[Béla Bartók|Bélu Bartóka]] (1881 – 1945), maďarského hudobného skladateľa.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | miesto = [[Bratislava]] | rok = [[1990]] | isbn = 80-222-0229-0 | strany = | počet strán = | url = | jazyk = }}</ref> Tiahne sa od [[Korabinského ulica|Korabinského ulice]] po [[Mozartova ulica (Bratislava)|Mozartovu ulicu]], s ktorou je zároveň rovnobežná. Na ulici má sídlo [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského]] | titul = | url = http://www.fevth.uniba.sk/kontakt/ako-sa-k-nam-dostanete/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Bartókova}} == Externé odkazy == *[http://mapa.zoznam.sk/?search=Bart%C3%B3kova,%20Bratislava Bartókova ulica na mape Bratislavy] [[Kategória:Ulice v Starom Meste v Bratislave]] plhkpb7dtgvozqm7cjvrpbtu1lxoob1 0 578640 8252942 6333977 2026-07-24T15:31:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252942 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Alejová ulica | Kategória = | Obrázok = Alejová 01.jpg | Popis obrázka = miesto, kde pravdepodobne začínala Alejová ulica | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] | Štvrť = [[Prievoz]] | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava II (okres)|II]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.139265 | Východná dĺžka = 17.151418 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 821 09 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = pscpsc.sk | titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky | url = http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Alejov%C3%A1 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160816202233/http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Alejov%C3%A1 | dátum archivácie = 2016-08-16 }}</ref> | Začína = [[Prístavný most]] | Končí = [[Slovnaftská ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Alejová, Bratislava }} '''Alejová ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/abecedny-zoznam-ulic-bratislavy/d-11029093 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-7-11 | miesto = | jazyk =}}</ref> Nachádza sa v miestnej časti [[Prievoz]]. Tvorí spojnicu od [[Prístavný most|Prístavného mosta]] po [[Slovnaftská ulica|Slovnaftskú]], [[Lúčna ulica (Bratislava)|Lúčna ulica]] je na ňu kolmá. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Alejová, Bratislava}} <!-- nie je na mape == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Alejová Alejová ulica na mape Bratislavy] --> {{Bratislavský výhonok}} [[Kategória:Ulice v Ružinove]] 9v4gy4ptx62jw7qvk9vl0t9zmje7zu2 0 579558 8253096 7252598 2026-07-25T05:14:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253096 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Azovská ulica | Kategória = | Obrázok = Azovská 01.jpg | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] | Štvrť = [[Nivy (časť Bratislavy)|Nivy]] | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava II (okres)|II]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.149451 | Východná dĺžka = 17.13113 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 821 08<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = pscpsc.sk | titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky | url = http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Azovsk%C3%A1 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160816222737/http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Azovsk%C3%A1 | dátum archivácie = 2016-08-16 }}</ref> | Začína = [[Páričkova ulica (Bratislava)|Páričkova ulica]] | Končí = [[Velehradská ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Azovská, Bratislava }} '''Azovská ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11049841 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-7-20 | miesto = | jazyk =}}</ref> Nachádza sa v miestnej časti [[Nivy (časť Bratislavy)|Nivy]]. Je súčasťou sídliska [[500 bytov]]. Tiahne sa od [[Páričkova ulica (Bratislava)|Páričkovej]] po [[Velehradská ulica|Velehradskú]], je rovnobežná so [[Svätoplukova ulica (Bratislava)|Svätoplukovou]] a [[Niťová ulica|Niťovou]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Azovská}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Azovsk%C3%A1,%20Bratislava Azovská ulica na mape Bratislavy] [[Kategória:Ulice v Ružinove]] rfwca7npbkgbcx39cy1x313uxes3x90 0 581948 8253016 8245020 2026-07-24T19:57:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253016 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Anikó Vargová | Rodné meno = Anna Vargová | Popis osoby = | Portrét = | Veľkost portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1974|03|24}} | Miesto narodenia = [[Rimavská Sobota]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]<ref name="roc1999/2000">{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 1999/2000 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2000 | ročník = XXIX | poznámky = VŠMU (s. 148); zhrnutie (s. 281) | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/1999-2000.pdf | dátum prístupu = 2016-08-29 | id = ISBN 80-88987-27-X | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426171812/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/1999-2000.pdf | dátum archivácie = 2016-04-26 }}</ref> | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = Anikó Varga | Štát pôsobenia = | Národnosť = maďarská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[Divadlo Thália|DT]], [[Košice]] (1992<ref name=NS>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Divadlo Nová scéna|NS]] |titul = Anikó Varga |lokácia = začiatky kariéry (odst. 1), Ocenenia (odst. Ocenenia) |url = http://www.nova-scena.sk/umelci/detail/aniko-varga-375.html |dátum vydania = 2015 |dátum prístupu = 2016-08-29 |vydavateľ = Nova-scena.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20160914034821/http://www.nova-scena.sk/umelci/detail/aniko-varga-375.html |dátum archivácie = 2016-09-14 }}</ref>{{--}}1996){{#tag:ref|Vzhľadom na to, že herečka začala v roku [[1996]] študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]],<ref name=NS/> v košickom divadle pravdepodobne pôsobila do konca divadelnej sezóny 1995/1996.|group="p"}} <br />{{nowrap|[[Radošinské naivné divadlo|RND]], [[Bratislava]] (2000<ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2000/2001 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2006 | ročník = XXXV | poznámky = RND (s. 111); zhrnutie (s. 264) | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2000-2001.pdf | dátum prístupu = 2016-08-29 | id = ISBN 978-80-88987-93-2 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426182006/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2000-2001.pdf | dátum archivácie = 2016-04-26 }}</ref>{{--}}2004)<ref name="roc2005/2006">{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2005/2006 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2006 | ročník = XXXV | poznámky = RND (s. 133) | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2005-2006.pdf | dátum prístupu = 2016-08-29 | id = ISBN 978-80-88987-93-2 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305063230/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2005-2006.pdf | dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref>}} <br />[[Divadlo Archa|DA]], [[Budapešť]] (2004{{--}}2014){{#tag:ref|Profil menovanej na stránkach NS uvádza 10 ročný angažmán v budapeštianskom divadle.<ref name=NS/> Vzhľadom na to, že do r. 2004 bola členkou umeleckého súboru RND<ref name="roc2005/2006" /> a od januára 2015 pôsobila na NS,<ref name=NS/> v maďarskom divadle tak musela pôsobiť v rokoch 2004 až 2014.|group="p"}} <br /><small>(''[[Poznámka|Pozn]]. stále angažmány'')</small> | Známy vďaka = | Alma mater = [[Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|DF VŠMU]] (1996<ref name=NS/>{{--}}2000)<ref name="roc1999/2000" /> | Profesia = [[herečka]], [[pedagogik|pedagogička]] | Aktívne roky = [[1992]]{{--}}súčasnosť{{#tag:ref|Časový údaj započítava obdobie od jej prvého profesionálneho angažmán v Divadle Thália.<ref name=NS/>|group="p"}} | Manžel = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Anikó Vargová''' ({{IPA2|æŋiko|{{vjz|hun}}}}; * [[24. marec]] [[1974]], [[Rimavská Sobota]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[filmové umenie|filmová]], [[televízne umenie|televízna]] a [[divadelné umenie|divadelná]] [[herec|herečka]] [[Maďari na Slovensku|maďarskej národnosti]]. Je držiteľkou niekoľkých ocenení v [[divadlo (umenie)|javiskovom prednese]]. Je vydatá, bezdetná, má dvoch bratov a žije striedavo v [[Budapešť|Budapešti]] a [[Bratislava|Bratislave]]. == Pedagogická činnosť == V rámci [[pedagogika|pedagogickej činnosti]], je [[autor]]kou tvorivej dielne s názvom „Nová Scénička – zahrajme sa na divadlo“; [[interaktívne umenie|interaktívneho programu]] pre [[žiak (škola)|žiakov]] [[materská škola|materských]] a [[základná škola|základných škôl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ANTALOVÁ, Anita | titul = Nová Scénička | url = http://www.nova-scena.sk/podujatia/detail/nova-scenicka-120.html | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 2016-08-29 | vydavateľ = [[Divadlo Nová scéna|NS]]}}</ref> == Filmografia == ; Film * 1992: ''Dom v Macchii'' (pôvod. názov: ''Das Haus im Ginster'') – [[nemecko]]-[[Francúzsko|francúzska]] koprodukcia * 1993: ''Nikdy nezomrieme'' (pôvod. názov: ''Sose halunk meg'') – [[Maďarsko|maďarská]] produkcia * 2002: ''[[Kruté radosti]]'' – [[slovensko]]-[[Česko|česká]] koprodukcia * 2005: ''Vírus A'' (pôvod. názov: ''A Vírus'') – maďarská produkcia, krátky film * 2006: ''Čerstvý vzduch'' (pôvod. názov: ''Friss levegő'') – maďarská produkcia * 2012: ''Miluj ma alebo odíď'' * 2014: ''Láska na vlásku'' * 2015: ''Spievankovo 5: O povolaniach'' – [[muzikál]] * 2015: ''Eva Nová'' – slovensko-česká koprodukcia * 2017: ''Spievankovo a kráľovná Harmónia'', réžia: Diana Novotná<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Film: Spievankovo a kráľovná Harmónia, itafilm.sk |url=http://www.itafilm.sk/film/spievankovo |dátum prístupu=2017-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171013120742/http://www.itafilm.sk/film/spievankovo |dátum archivácie=2017-10-13 }}</ref><ref>[http://mamaaja.sk/clanky/infosky/filmovy-muzikal-spievankovo-a-kralovna-harmonia-ma-vonku-prvy-trailer Filmový muzikál SPIEVANKOVO a kráľovná Harmónia má vonku prvý trailer!, mamaaja.sk]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zo Spievankova bude televízna rozprávka. Prinesie ju RTVS, medialne.etrend.sk |url=https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html |dátum prístupu=2017-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171013172348/https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html |dátum archivácie=2017-10-13 }}</ref> ; Televízia * 1994: ''Baščovanský a zať'' – [[Slovenská televízia|STV]] * 1998: ''Za mestskými múrmi'' – STV, [[antológia]] * 1999: ''Z kapsy rozprávkára'' – STV, [[trilógia|triptych]] rozprávok * 2000: ''Čajová šálka lásky'' – STV * 2006: ''Zima kúzelníkov'' – STV * 2007: ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]'' – [[TV Markíza]], [[seriál]] * 2008: ''[[Profesionáli (slovenský seriál)|Profesionáli]]'' – [[TV JOJ]], [[sitkom]] * 2009: ''Rádio'' ([[alias|al.]] ''Rádio Fresh'') – TV Markíza, seriál * 2009: ''Palubný denník'' (pôvod. názov: ''Hajónapló'') – [[Magyar Televízió|MTV]] (M1), seriál, epizóda: „Frusztra“ * 2012: ''Definícia lásky'' (pôvod. názov: ''Definice lásky'') – [[Česká televize|ČT]] Brno (ČT1), česká produkcia * 2013: ''Hacktion''{{#tag:ref|Doslova „hack in action“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = MILES, B.R. |titul = Hacktion |url = http://sv.urbandictionary.com/define.php?term=Hacktion |dátum vydania = 2008-12-15 |dátum prístupu = 2016-08-29 |jazyk = [[angličtina|anglicky]] |vydavateľ = UrbanDictionary.com |url archívu = https://web.archive.org/web/20160924074728/http://sv.urbandictionary.com/define.php?term=Hacktion |dátum archivácie = 2016-09-24 }}</ref>|group="p"}} – MTV (M1), maďarský seriál, 4. séria, epizóda: „Mindenki, amit megérdemel“ * 2013: ''Spoločenská hra'' (pôvod. názov: ''Társas játék'') – [[HBO]], maďarský seriál, 2. séria, 2. až 13. epizóda * 2014: ''Ochrancovia'' – TV JOJ, seriál, epizóda: „Škôlkárske galeje“ * 2015: ''[[Tajné životy]]'' – [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] ([[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]), seriál * 2015: ''[[Kukučka (seriál)|Kukučka]]'' – [[TV Markíza]], seriál * 2018: ''[[1890 (seriál)|1890]]'' – TV JOJ, seriál * 2018: ''[[Sestričky (seriál)|Sestričky]]'' – TV Markíza, seriál * 2025: [[Sľub (seriál)|Sľub]] - TV Markíza, seriál == Úspechy a ocenenia == {| class="wikitable" style="width:100%" ! width=5%| Rok ! width=38%| Nominované dielo ! width=26%| Cena ! width=18%| Kategória ! width=13% colspan=2| Výsledok |- ! colspan=6 style="background:#FFF; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| Divadlo |- | align=center| 2002 | [[Alexandr Nikolajevič Ostrovskij|Ostrovskij]]: ''Dievča bez vena'' ([[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]], za post. Karandyševa) | Medzinárodný študentský festival [[Pécs]] | Najlepší herecký výkon | align=center style=background:#98FB98| Výhra | rowspan=6 width=3% align=center| <ref name=NS/> |- | align=center| 2003 | [[Stanislav Štepka|Štepka]]: ''Ako sme sa hľadali''{{#tag:ref|Uvádzané s podtitulom ''Správa z hlavnej cesty''.<ref>{{Citácia periodika | autor = DÚ | titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2002/2003 | periodikum = Divadelný ústav | rok = 2003 | ročník = XXXII | poznámky = ''Ako sme sa hľadali'' (s. 121) | url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf | dátum prístupu = 2016-08-29 | id = ISBN 80-88987-44-X | url archívu = https://web.archive.org/web/20180907144611/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf | dátum archivácie = 2018-09-07 }}</ref>|group="p"}} ([[Radošinské naivné divadlo|RND]], za post. Etely Vlasákovej) | Výročná cena LitFondu | Divadelná tvorba | align=center style=background:#98FB98| Výhra |- | align=center| 2004 | [[Witold Gombrowicz|Gombrowicz]]: ''Operetka'' ([[Divadlo Archa|DA]], za post. Albertinky) | rowspan=4| Ararat | rowspan=4| Najlepší herecký výkon | align=center style=background:#98FB98| Výhra |- | align=center| 2008 | [[Bohumil Hrabal|Hrabal]]: ''Nedeľa'' (DA, za post. Madam) | align=center style=background:#FFE4E1| 3. miesto |- | align=center| 2011 | [[Michael West|West]]: ''Voľný pád'' (DA, za post. Ženy) | align=center style=background:#98FB98| Výhra |- | align=center| 2012 | [[István Tasnádi|Tasnádi]]: ''Východný Balkán'' (DA, za post. Matky) | align=center style=background:#98FB98| Výhra |} == Poznámky == <references group="p"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == {{col-begin}} {{col-2}} ; ako Anikó Varga * [http://www.nova-scena.sk/umelci/detail/aniko-varga-375.html ''Anikó Varga''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160914034821/http://www.nova-scena.sk/umelci/detail/aniko-varga-375.html |date=2016-09-14 }} na stránkach [[Divadlo Nová scéna|Novej scény]] * {{imdb meno|id=0889697|meno=Anikó Varga (I)}} * {{imdb meno|id=1922972|meno=Anikó Varga (II)}} * {{Csfd meno|id=174125|meno=Anikó Varga}} * {{Fdb meno|id=552959|meno=Anikó Varga}} * {{Čfn osoba|id=647898|meno=Anikó Varga (I)}} * {{Čfn osoba|id=1060980|meno=Anikó Varga (II)}} * [https://www.discogs.com/artist/5167969-Anikó-Varga ''Anikó Varga''] v databáze [[Discogs]] {{col-2}} ; ako Anikó Vargová * [http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1519 ''Anikó Vargová''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160411152157/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1519 |date=2016-04-11 }} na stránkach [[Radošinské naivné divadlo|RND]] * {{Csfd meno|id=42398|meno=Anikó Vargová}} * [http://www.sfd.sfu.sk/main.php?ido=4516 ''Anikó Vargová''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160911173910/http://www.sfd.sfu.sk/main.php?ido=4516 |date=2016-09-11 }} v Slovenskej filmovej databáze [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] * {{Fdb meno|id=107262|meno=Aniko Vargová}} * {{Čfn osoba|id=107262|meno=Aniko Vargová}} * [http://www.filmer.cz/profil/42398-Anikó+Vargová ''Anikó Vargová''] na Filmer.cz ; ako Anna Vargová * {{imdb meno|id=5480803|meno=Anna Vargová}} {{col-end}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Varga, Anikó}} [[Kategória:Osobnosti z Rimavskej Soboty]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Maďarské divadelné herečky]] [[Kategória:Maďarské filmové herečky]] [[Kategória:Maďarské televízne herečky]] 7cndu7dw9losya63nrdp3a2fltj4e14 0 582896 8252873 8250692 2026-07-24T12:15:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252873 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = AMX |typ = [[bojové lietadlo]] pre priamu podporu pozemných jednotiek |výrobca = AMX International |obrázok = Obrázok: Italian Air Force AMX fighter.jpg |text = Taliansky AMX pristáva na základni Nellis (USA) |konštruktér = |prvý let = [[15. máj]] [[1984]] |zavedený = [[1989]] |vyradený = |výroba = [[1986]] – [[1999]] |vyrobených kusov = 206 |charakter = v službe |cena za kus = 16.5 milióna [[americký dolár|USD]] (v roku 1999)<ref>[https://www.forecastinternational.com/archive/disp_pdf.cfm?DACH_RECNO=247 Alenia/Aermacchi/Embraer AMX - Archived 02/2008]</ref> |varianty = |hlavný používateľ = [[Talianske vzdušné sily]] |viac používateľov = [[Brazílske vzdušné sily]]<ref>[http://www.militaryfactory.com/aircraft/detail.asp?aircraft_id=464 AMX International AMX Light Strike / Advanced Trainer Aircraft (1989)]</ref> }} '''AMX''' je jednomotorové podzvukové bojové lietadlo, určené na ničenie pozemných cieľov, pre priamu podporu pozemných jednotiek a prieskumné operácie. Vzniklo ako výsledok spolupráce dvoch talianskych spoločností, Aeritalia a Aermacchi, ku ktorým sa neskôr pridala brazílska firma Embraer. Lietadlá AMX, známe v Taliansku ako A-11 Ghibli, by mali slúžiť v talianskom letectve spolu so strojmi [[Panavia Tornado|Tornado]], až kým ich nenahradia stíhačky [[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35]]. V Brazílii dostali tieto stroje označenie A-1 a mali by byť vo výzbroji brazílskych vzdušných síl až do roku 2032.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The AMX International AMX takes flight |url=https://tacairnet.com/2014/05/15/the-amx-international-amx-takes-flight/ |dátum prístupu=2016-09-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160919073617/https://tacairnet.com/2014/05/15/the-amx-international-amx-takes-flight/ |dátum archivácie=2016-09-19 }}</ref> == Vznik a vývoj == [[Súbor:FAB AMX International A-1A - Lofting.jpg|thumb|Lietadlo AMX Brazílskych vzdušných síl]] Koncom 70. rokov hľadalo talianske letectvo náhradu za lietadlá [[Fiat G.91|G.91]] a [[Lockheed F-104 Starfighter|F-104 Starfighter]]. Štátna spoločnosť Aeritalia vypracovala už v roku 1973 štúdie nového lietadla, ktoré by nahradilo G.91 (verzie R a Y). Výsledkom jednej zo štúdií bol návrh lietadla G.291, ktoré bolo v podstate modifikáciou G.91, vyznačujúcou sa väčšími krídlami a schopnosťou uniesť viac výzbroje. Spoločnosť Aermacchi prejavila taktiež záujem o vývoj ľahkého bojového lietadla, pričom mala v tej dobe veľmi dobrú pozíciu na medzinárodnom trhu, keďže vyviezla do trinástich krajín sveta už viac ako 760 prúdových cvičných lietadiel [[Aermacchi MB-326|MB-326]]. V roku 1978 bol spustený program vývoja nového lietadla pod názvom AMX, na ktorom začali pracovať obe talianske spoločnosti. Prvé dve písmená v názve AMX reprezentujú obe letecké firmy, participujúce na programe ('''A'''eritalia and aer'''M'''acchi), a písmeno '''X''' poukazuje na experimentálny charakter programu. V roku 1981 sa k spoločnostiam Aeritalia a Aermacchi pridala i brazílska firma Embraer a vzniká tak spoločný podnik AMX International. Na základe podpísanej zmluvy bolo prerozdelenie nákladov a výroby nasledovné: 46,7% podiel pre spoločnosť Aeritalia, 23,6% pre firmu Aermacchi a 29,7% podiel pre brazílsky Embraer. Lietadlo bolo rozdelené do sekcií, pričom zodpovednosť za projekt a výrobu jednotlivých častí bola priradená nasledovne: *Aeritalia: centrálna časť trupu, smerové kormidlo a kýl, komponenty z uhlíkových vlákien pre krídla a chvost, *Embraer: [[Krídelko|krídelká]] a výškové kormidlo, vstupy vzduchu, pylóny, podvozok, palivové nádrže a inštalácia brazílskej verzie kanónu, *Aermacchi: predná a zadná časť trupu. Prototyp AMX A-1, riadený testovacím pilotom Manliom Quarantellim, sa vzniesol prvýkrát k oblohe 15. mája 1984. Tento prototyp absolvoval iba päť letov, keďže 1. júna 1984 došlo k zlyhaniu motora a lietadlo náhle stratilo výšku. Manlio Quarantelli, ktorý sedel v kokpite stroja aj tentoraz, sa snažil nasmerovať lietadlo do oblasti, kde by neohrozil životy ľudí. Pokúsil sa núdzovo pristáť na poli a následne po tvrdom dosadnutí katapultovať. Pri tom však utrpel rozsiahle zranenia, na následky ktorých 19. augusta zomiera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=IL SACRIFICIO DI MANLIO QUARANTELLI |url=http://www.comune.caselle-torinese.to.it/web/html/news.aspx?id=507 |dátum prístupu=2016-09-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210419185937/http://www.comune.caselle-torinese.to.it/web/html/news.aspx?id=507 |dátum archivácie=2021-04-19 }}</ref> Testovací program bol obnovený 19. novembra 1984, keď vzlietol Egidio Nappi s druhým prototypom. Celkovo bolo pre potreby testovania vyrobených šesť jednomiestnych prototypov. Prvé sériovo vyrobené lietadlá boli zaradené do služby v [[Talianske vzdušné sily|talianskom letectve]] v roku 1989 a v [[Brazílske vzdušné sily|Brazílskych vzdušných silách]] o rok neskôr. == Konštrukcia == [[Súbor:AMI AMX.jpg|thumb|Lietadlo AMX Talianskych vzdušných síl]] [[Súbor:AMX (5167938804).jpg|thumb|Spodný pohľad na dvojicu letiacich AMX]] AMX je hornoplošník, ktorého krídla majú rozpätie {{m|8.87|m}} a šípovitosť 27,5^o. Prívody vzduchu do motora sú umiestnené v hornej polovici trupu, hneď za kokpitom. Lietadlo je poháňané jedným prúdovým motorom Rolls-Royce Spey Mk 807 s ťahom 49,1 kN. Motory Spey boli vyrábané vo viacerých verziách a niektoré z nich zabezpečujú pohon napr. stíhacích lietadiel [[F-4 Phantom II|F-4K Phantom]] (RB.168-15R) alebo [[Si-an JH-7|JH-7]] (WS-9, produkovaný v Číne na základe licencie). AMX dokáže vo výške {{m|10975|m}} vyvinúť rýchlosť do {{km|1053|m}}/h. Bojový rádius lietadla, vyzbrojeného štyrmi bombami Mk 82 alebo dvomi Mk 83, je {{km|890|m}}. S dvomi prídavnými palivovými nádržami má AMX maximálny dolet {{km|3150|m}}. Ten môže byť ešte predĺžený vďaka nadstavcu pre tankovanie za letu, nachádzajúcemu sa na pravej časti trupu, hneď pod kabínou pilota. Z kokpitu, ktorý je uzavretý jednodielnym prekrytom, má pilot výborný výhľad. Pretlaková kabína s klimatizáciou je vybavená vystreľovacím sedadlom Mark 10L od firmy Martin-Baker. Prístrojový panel je kompatibilný s okuliarmi nočného videnia. Komunikačný systém pracuje vo VHF a UHF pásme. Jednou z hlavných charakteristík AMX je, že všetky elektrické, hydraulické a avionické systémy sú zdvojené pre prípad, že by niektorý z nich zlyhal. Talianske A-11 Ghibli sú vybavené pulzným dopplerovským rádiolokátorom EL/M-2001B, ktorý vyvinula izraelská spoločnosť ELTA. Zmodernizované brazílske A-1M majú rádiolokátor SCP/01, ktorý má v režime vzduch-zem dosah {{km|80|m}}. V obmedzenej miere dokáže pracovať aj režime vzduch-vzduch, pričom je schopný sledovať vzdušné ciele na vzdialenosť {{km|18|m}}. Základnú výzbroj talianskych strojov predstavuje jeden 6-hlavňový rotačný [[guľomet]] M61A1 Vulcan kalibru {{mm|20|m}}, zatiaľ čo brazílske AMX sú vybavené dvomi kanónmi DEFA kalibru {{mm|30|m}}. Protilietadlovú výzbroj zastupujú infračervené rakety krátkeho dosahu [[AIM-9 Sidewinder]] alebo [[MAA-1 Piranha]], ktoré sú nesené na koncoch krídel. Primárnou úlohou lietadiel je ničenie pozemných cieľov a blízka podpora pozemných jednotiek, preto má AMX integrovanú širokú škálu riadených striel a bômb. Lietadlo môže niesť 3 protilodné rakety [[AS.34 Kormoran]], ktoré majú integrované aj stíhačky [[Panavia Tornado|Tornado IDS]]. Ďalšou protilodnou strelou z arzenálu AMX je francúzska [[AM39 Exocet]], ktorá počas [[Vojna o Falklandy|vojny o Falklandy]] potopila torpédoborec HMS Sheffield. Koncom roka 2012 prebiehala integrácia protiradarovej strely [[MAR-1]] do brazílskych AMX a v nasledujúcom roku mala začať sériová výroba pre brazílske letectvo.<ref>[https://www.flightglobal.com/news/articles/brazilian-air-force-official-details-missile-developments-378680/ Brazilian air force official details missile developments]</ref> Okrem rakiet môže byť lietadlo vyzbrojené klasickými voľne padajúcimi bombami (napr. Mk 82 a Mk 83), laserom navádzanými bombami [[Paveway|Paveway II]] alebo satelitom navádzanými bombami brazílskej proveniencie [[SMKB|SMKB-82/SMKB-83]]. Pre svoju vlastnú ochranu sú lietadlá vybavené výmetnicami klamných cieľov. === Modernizácia AMX Brazílskych vzdušných síl === V auguste 2004 podpísalo brazílske letectvo zmluvu s firmou Embraer na modernizáciu 53 lietadiel, označených ako A-1A (jednomiestne) a A-1B (dvojmiestne). V rámci tejto modernizácie získali AMX tri nové viacúčelové farebné displeje, head-up displej (HUD), prilbu s integrovaným displejom, nový [[radar]], radarový výstražný prijímač, infračervený senzor (FLIR), laserový značkovač pozemných cieľov, dátovú linku, nový komunikačný a navigačný systém. === Modernizácia AMX Talianskych vzdušných síl === Vo februári 2005 podpísalo talianske letectvo so spoločnosťou Alenia Aeronautica zmluvu na modernizáciu 55 lietadiel. Prvý modernizovaný AMX bol dodaný Talianskym vzdušným silám v marci 2007. Takto vylepšené stroje boli vybavené novou avionikou vrátane inerciálneho a [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] navigačného systému, novými komunikačnými systémami, identifikačným systémom "priateľ alebo nepriateľ" (IFF), novými displejmi a bombami s GPS navádzaním série [[Joint Direct Attack Munition|JDAM]].<ref>[http://www.airforce-technology.com/projects/amx-fighter-bomber/ AMX Fighter Bomber, Italy]</ref> == Operačné nasadenie == [[Súbor:AMX - RIAT 2008 (2674769345).jpg|thumb|AMX na leteckej show Royal International Air Tattoo 2008]] === [[Občianska vojna v Juhoslávii|Vojna v Juhoslávii]] === Dňa 24. marca 1999 vyčlenili Talianske vzdušné sily 42 lietadiel AMX pre operácie NATO na Balkáne. Počas prvého náletu vzlietli dve z týchto talianskych útočných lietadiel a zničili niekoľko útvarov srbskej [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]]. Pri nálete použili {{kg|227}} bomby Mk 82, vybavené izraelským systémom Opher, ktorý premenil túto „hlúpu“ muníciu na riadené bomby s infračerveným navádzaním. Celkovo zhodili stroje AMX počas tejto kampane 463 klasických voľne padajúcich bômb Mk 82 a 39 bômb navádzaných systémom Opher. Popri tom vykonali štyri prieskumné misie.<ref>[ https://theaviationist.com/special-reports/ghiblis-over-the-boot-the-story-of-the-amx-in-the-aeronautica-militare-italiana/ Ghiblis over the boot: the story of the AMX in the Aeronautica Militare Italiana]</ref> === [[Občianska vojna v Líbyi|Vojna v Líbyi]] === Počas intervencie v Líbyi boli lietadlá AMX spolu s so strojmi [[Panavia Tornado|Tornado IDS]] a [[McDonnell Douglas AV-8B Harrier II|AV-8B]] nasadené nielen na prieskumné operácie, ale aj na útoky proti pozemným cieľom. AMX počas 150 misií strávili vo vzduchu celkovo 550 hodín a zhodili 128 bômb.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mueller | meno = Karl P. | odkaz na autora = | titul = Precision and Purpose: Airpower in the Libyan Civil War | vydavateľ = Rand Corporation | miesto = | rok = 2015 | isbn = 978-0-8330-8793-5 | kapitola = | strany = 230 | jazyk = Anglický }}</ref> Prieskumné operácie sa pre AMX začali 10. augusta 2011 a spolu s [[Panavia Tornado|Tornadami]] vyhotovili celkovo 340000 snímkov vo vysokom rozlíšení.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vincenzo Camporini, Tommaso De Zan, Alessandro Marrone, Michele Nones, Alessandro R Ungaro | meno = | odkaz na autora = | titul = The Role of Italian Fighter Aircraft in Crisis Management Operations | vydavateľ = Istituto Affari Internazionali (IAI) | miesto = | rok = 2014 | isbn = 0-8330-4096-0 | isbn2= 978-0-8330-4096-1 | kapitola = | strany = 58 | jazyk = Anglický }}</ref> == Používatelia == {{minivlajka|Taliansko}} '''[[Taliansko]]''' :[[Talianske vzdušné sily]]: k decembru 2015 disponovali 52 lietadlami AMX. {{minivlajka|Brazília}} [[Brazília]] :[[Brazílske vzdušné sily]]: k decembru 2015 mali 55 strojov AMX.<ref>[https://www.flightglobal.com/asset/6297/waf/ World Air Forces 2016]</ref> == Špecifikácie == === Technické údaje === [[Súbor: AMX International AMX 3-view line drawing.png|right|400px]] [[Súbor:M61 Vulcan italian AMX.jpg|thumb|M61A1 Vulcan predstavuje kanónovú výzbroj talianskych AMX]] * '''Posádka:''' 1 * '''Dĺžka:''' {{m|13.23|m}} * '''Rozpätie:''' {{m|8.87|m}} * '''Výška:''' {{m|4.55|m}} * '''Nosná plocha:''' {{m2|21}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=AMX International AMX |url=http://www.fighter-aircraft.com/amx-international-amx.html |dátum prístupu=2016-09-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170206235341/http://www.fighter-aircraft.com/amx-international-amx.html |dátum archivácie=2017-02-06 }}</ref> * '''Hmotnosť prázdneho lietadla:''' {{kg|6730}} * '''Vzletová hmotnosť:''' {{kg|10750}} * '''Maximálna vzletová hmotnosť:''' {{kg|13000}} * '''Pohonná jednotka:''' 1 × [[prúdový motor]] Rolls-Royce Spey Mk 807 s ťahom 49,1 kN === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť:''' {{km|1053|m}}/h vo výške {{m|10975|m}} * '''Dolet:''' ** '''Bojový:''' {{km|890|m}} s výzbrojou s hmotnosťou {{kg|907}}, {{km|520|m}} s výzbrojou s hmotnosťou {{kg|2720}} ** '''Preletový:''' {{km|3150|m}} s dvomi prídavnými palivovými nádržami s objemom 1000 l * '''Dostup:''' {{m|13000|m}} * '''Stúpavosť:''' {{m|52|m}}/s * '''Plošné zaťaženie:''' {{kg|512}}/m² * '''Pomer ťah/hmotnosť:''' 0.47 === Výzbroj === * 1 kanón M61A1 Vulcan kalibru {{mm|20|m}} (talianske lietadlá) * 2 kanóny DEFA kalibru {{mm|30|m}} (brazílske lietadlá) * 7 externých závesov (4 pod krídlami, 1 pod trupom, 2 na koncoch krídel) – s nosnosťou do {{kg|3800}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Aeritalia-Embraer-Aermacchi AMX |url=http://www.fighter-planes.com/info/amx.htm |dátum prístupu=2016-09-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170821043352/http://www.fighter-planes.com/info/amx.htm |dátum archivácie=2017-08-21 }}</ref> ** '''Strely vzduch-vzduch:''' ***2x [[AIM-9 Sidewinder]] ***2x [[MAA-1 Piranha]] ** '''Strely vzduch-zem:''' ***5x [[MAR-1]] ***3x [[AS.34 Kormoran]] ***3x [[AM39 Exocet]] ** '''Bomby:''' ***Mk 82/Mk 83/Mk 84 ***[[Paveway|Paveway II]] ***[[SMKB|SMKB-82/SMKB-83]] ***[[M117]] ** '''Iné:''' ***ELT/555<ref>[http://www.globalsecurity.org/military/world/europe/amx-specs.htm AMX]</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Suchoj Su-25]] {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Talianske útočné lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá Alenia]] [[Kategória:Lietadlá Embraer]] [[Kategória:Brazílske útočné lietadlá]] 5apjrguz8clvvuz07fr09lqane7jiqx 0 593807 8252859 7706288 2026-07-24T12:00:13Z IroningBead777 300837 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|1|1 */ 8252859 wikitext text/x-wiki {{Infobox Videohra | názov = Ghostory | obrázok = | autor = RigidCore Games | vydanie = 23. október 2017 | žáner = logická adventúra | web = http://ghostory.rigidcoregames.com/ | platforma = [[Windows]], [[Linux]], [[Mac OS]] | engine = [[Unity]] | distribútor = [[Steam (program)|Steam]] }} '''Ghostory''' je 2D indie logická [[adventúra]] od RigidCore Games, characteristická pixel-artovou grafikou a humorným príbehom. Hra začala ako študentský projekt na [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzite]], ale po vyhratí kategórie najlepší študentský projekt na Game Access 2016 v Brne<ref>{{cite web|title=Report z Game Accessu 2016 od http://skillzone.cz.|url=http://skillzone.cz/reportaz-game-access-2016/|accessdate=2017-03-11|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170312063518/http://skillzone.cz/reportaz-game-access-2016/|archivedate=2017-03-12}}</ref><ref>{{cite web|title=Report z Game Accessu 2016 od czechgamer.com|url=http://www.czechgamer.com/23646/game-access-2016.html|accessdate=2017-03-11}}</ref> bola hra ohlásená ako samostatný titul<ref>{{cite web|title=Ghostory na Games.cz.|url=http://games.tiscali.cz/ghostory-18973}}</ref>. Po prekonaní Greenlightu<ref>{{cite web|title=Greenlit|url=http://steamcommunity.com/sharedfiles/filedetails/updates/768209061/1475613366}}</ref> na [[Steam (program)|Steam]]e bola hra vydaná 23. októbra 2017.<ref>{{cite web|title=Ghostory na Steame.|url=http://steamcommunity.com/sharedfiles/filedetails/?id=768209061}}</ref> Hra bola nominovaná v ankete Česká hra roku 2017 za najlepší príbeh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČESKÁ HRA ROKU|url=http://ceskahraroku.cz/minule-rocniky-2/vysledky-2017/|dátum prístupu=2021-05-25|jazyk=cs-CZ}}</ref>. == Vývoj == Hra začala ako študentský projekt na Fakulte informatiky [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v Brne<ref>{{cite web|title=PV255 projekty 2015.|url=http://www.fi.muni.cz/~xchmeli1/PV255/projects-2015.cgi|accessdate=2017-03-11}}</ref> štyrmi študentmi z [[Košice|Košíc]]. Vzhľadom na pozitívne odozvy, hra sa prihlásila do kategórie študentských projektov na konferencii Game Access 2016<ref>{{cite web|title=Game Access 2016|url=http://16.game-access.com}}</ref>, ktorú vyhrala. Následne, vývojári sa rozhodli s hrou pokračovať ako plnohodnotný titul na platformu [[Steam (program)|Steam]], spúšťajúc Greenlight stránku 23. septembra 2016<ref>{{cite web|title=Ghostory Greenlight|url=http://steamcommunity.com/sharedfiles/filedetails/updates/768209061/1475613366}}</ref> na konferencii Intel Buzz Workshop Warszawa 2016<ref>{{cite web|title=Intel Buzz Workshop Warszawa 2016|url=https://www.eventbrite.de/e/intel-buzz-workshop-warszawa-registration-26114136084#}}</ref>. Po 11 dňoch hra Greenlightom prešla a vydanie bolo ohlásené na neskorý 2016, čo bolo presunuté<ref>{{cite web|title=The release might be posponed due to bureaucracy|url=https://www.facebook.com/ghostorythegame/posts/1085226021598106}}</ref> na začiatok 2017. Ghostory Demo bolo vypustené 31. decembra 2016<ref>{{cite web|title=Ghostory oficiálne demo|url=http://ghostory.rigidcoregames.com/#demo|accessdate=2017-03-11}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Samotná hra nakoniec vyšla 23. októbra 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=RigidCore Games|meno=|titul=Release date|url=http://steamcommunity.com/games/568460/announcements/detail/1480979800951659942|dátum vydania=2017-09-27|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=}}</ref>. == Príbeh == V Ghostory sa hráč vžíva do role osamelého cestovateľa, ktorý sa stratil v lese. Napije sa z neznámeho jazera, ktoré mu dá supersilu – vie sa premeniť na ducha, lietať okolo, a premeniť sa naspäť. Ako však čoskoro zisťuje od stále vtipkujúcej babky žijúcej v okolí, spolu s tým je aj prekliaty – pomaly zomiera a potrebuje liek. Po rýchlom slede udalostí sa cestovateľ ocitne zapadnutý v jaskyni s jedným cieľom – dostať sa bezpečne von aj s jeho liekom, žltou hubou, ktorú nosí v batohu.<ref>{{cite web|title=The Ghostory plot|url=http://ghostory.rigidcoregames.com/#story|accessdate=2017-03-11}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Priebehom hry sa hráč dozvedá viac o jaskyni, pochybným dôvodom, pre ktoré je v nej uväznený a uvažuje, čomu vlastne môže veriť. == Hrateľnosť == ''Ghostory'' je 2D logická adventúra, skladajúca sa z mnohých krátkych levelov. V každom z nich je cieľom hráča doniesť ''batoh'' z jednej strany mapy na druhú. Aby to mohol spraviť, musí prepínať páky, hýbať platformami, zbierať kľúče a interagovať s ďalšími elementami. Základným ťahákom hry je ale prepínanie medzi dvoma formami. V ''ľudskej forme'' hráč môže interagovať s objektami a hlavne nosiť batoh. V ''duchovnej forme'' hráč môže lietať skrz steny a priestory, aby sa dostal kam len potrebuje, ale batoh so sebou zobrať nemôže. Hráč tak potrebuje striedať obe formy, aby riešil logické problémy a dostal batoh k východu.<ref>{{cite web|title=Brněnská hra Ghostory prověří vaše reflexy, ale hlavně logické myšlení|url=http://games.tiscali.cz/preview/brnenska-hra-ghostory-proveri-vase-reflexy-ale-hlavne-logicke-mysleni-288494|accessdate=2017-03-11}}</ref> Hra sa skladá z 3 prostredí a uvádza nové mechaniky postupne, ako hráč hrou progresuje. Celkovo sa hra sústredí na riešenie logických hádaniek oveľa viac ako na mechanickú zdatnosť hráča, v leveloch nie je časový limit a hráč nemôže v leveli umrieť. == Referencie == {{Referencie|2}} [[Kategória:Adventúry]] [[Kategória:Počítačové hry z 2017]] [[Kategória:Hry pre Windows]] fru1hfw92pz8k94l6w46epsqumwbh0q 10 596888 8252921 6706067 2026-07-24T14:45:20Z 321fire 115544 popis a príklady použitia 8252921 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** fz = futbal žien ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** lhz = ľadový hokej žien ** lhzj = ľadový hokej žien do 18 rokov ** dc = davisov pohár v tenise ** fc = pohár federácie v tenise ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** vpm = vodné pólo mužov ** fsm = futsal mužov ** fsz = futsal žien ** fsam = futsal AMF mužov ** fsaz = futsal AMF žien ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien {{Stĺpce-2}} ** bzm = bejzbal mužov ** bzz = bejzbal žien ** sfm = softbal mužov ** sfz = softbal žien ** cm = curling mužov ** cz = curling žien ** kf = korfbal ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien ** nz = netball žien ** ilhm = inline hokej mužov ** ilhz = inline hokej žien ** hkkm = hokej na kolies. korčuliach mužov ** hkkz = hokej na kolies. korčuliach žien ** lkm = lakros mužov ** lkz = lakros žien ** cpm = canoe polo mužov ** cpz = canoe polo žien ** fbm = faustbal mužov ** tbm = tchoukball mužov ** tbz = tchoukball žien {{Stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 2006) == Príklady použitia == * {{tlx|TPE}} → {{TPE}} * {{tlx|TPE|n}} → {{TPE|n}} * {{tlx|TPE|n|2}} → {{TPE|n|2}} * {{tlx|TPE|w}} → {{TPE|w}} * {{tlx|TPE|w|Čínskeho Tchaj-peja}} → {{TPE|w|Čínskeho Tchaj-peja}} * {{tlx|TPE|fsm}} → {{TPE|fsm}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|TPE|fsm|&nbsp;|Čínskeho Tchaj-peja}} → {{TPE|fsm||Čínskeho Tchaj-peja}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|TPE|fsm|1}} → {{TPE|fsm|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|TPE|fsm|2}} → {{TPE|fsm|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|TPE|fsm|1|Čínskeho Tchaj-peja}} → {{TPE|fsm|1|Čínskeho Tchaj-peja}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|TPE|fsm|1|&nbsp;|na Majstrovstvách sveta 1986}} → {{TPE|fsm|1||na Majstrovstvách sveta 1986}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|TPE|fsm|2|Čínskeho Tchaj-peja|na Majstrovstvách sveta 2006}} → {{TPE|fsm|2|Čínskeho Tchaj-peja|na Majstrovstvách sveta 2006}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> 76zlke8b8xpxv49752pkk89oteh29cn 10 597396 8252918 6510749 2026-07-24T14:12:19Z 321fire 115544 parametre a príklady 8252918 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Upozornenie == Názov Taiwan a politická vlajka Taiwanu sa od roku 1980 nesmú používať na označenie taiwanských športových tímov a športovcov.<br />V týchto prípadoch sa musí používať šablóna {{tl|TPE}} → {{TPE|w}}. == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bzm = bejzbal mužov ** bzz = bejzbal žien * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Ázijských hrách 1970) == Príklady použitia == * {{tlx|TWN}} → {{TWN}} * {{tlx|TWN|n}} → {{TWN|n}} * {{tlx|TWN|n|2}} → {{TWN|n|2}} * {{tlx|TWN|w}} → {{TWN|w}} * {{tlx|TWN|w|Taiwanu}} → {{TWN|w|Taiwanu}} * {{tlx|TWN|bm}} → {{TWN|bm}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|TWN|bm|&nbsp;|Taiwanu}} → {{TWN|bm||Taiwanu}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|TWN|bm|1}} → {{TWN|bm|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|TWN|bm|2}} → {{TWN|bm|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|TWN|bm|1|Taiwanu}} → {{TWN|bm|1|Taiwanu}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|TWN|bm|1|&nbsp;|na Ázijských hrách 1970}} → {{TWN|bm|1||na Ázijských hrách 1970}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|TWN|bm|2|Taiwanu|na Ázijských hrách 1970}} → {{TWN|bm|2|Taiwanu|na Ázijských hrách 1970}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> rqs3qmjwfea4qcdw7cvpxt61gqh0ahi 10 597670 8252949 6495578 2026-07-24T16:17:21Z 321fire 115544 popis a príklady použitia 8252949 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva ** lh = ľadový hokej mužov * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách Európy 1914) == Príklady použitia == * {{tlx|BOH}} → {{BOH}} * {{tlx|BOH|n}} → {{BOH|n}} * {{tlx|BOH|n|2}} → {{BOH|n|2}} * {{tlx|BOH|w}} → {{BOH|w}} * {{tlx|BOH|w|Čiech}} → {{BOH|w|Čiech}} * {{tlx|BOH|lh}} → {{BOH|lh}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|BOH|lh|&nbsp;|Čiech}} → {{BOH|lh|Čiech}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|BOH|lh|1}} → {{BOH|lh|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|BOH|lh|2}} → {{BOH|lh|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|BOH|lh|1|Čiech}} → {{BOH|lh|1|Čiech}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|BOH|lh|1|&nbsp;|na Majstrovstvách Európy 1914}} → {{BOH|lh|1||na Majstrovstvách Európy 1914}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|BOH|lh|2|Čiech|na Majstrovstvách Európy 1914}} → {{BOH|lh|2|Čiech|na Majstrovstvách Európy 1914}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> 69x84r4x01gz3pk7m8p4rsvvjiej3lg 10 597671 8252951 6495579 2026-07-24T16:21:02Z 321fire 115544 dal som bežný wikilink na súbor, namiesto volania šablóny 8252951 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1|bez}}} |n={{#switch:{{{2|0}}}|2=Čechy [[File:Flag of Bohemia.svg|22x16px|border|Čechy|link=]]|#default=[[File:Flag of Bohemia.svg|22x16px|border|Čechy|link=]] Čechy}} |w=[[File:Flag of Bohemia.svg|22x16px|border|Čechy|link=]] [[Čechy|{{{2|Čechy}}}]] |bez|=[[File:Flag of Bohemia.svg|22x16px|border|Čechy|link=]] |{{#switch:{{{2}}}|1=[[File:Flag of Bohemia.svg|22x16px|border|Čechy|link=]]}} [[{{#switch:{{{1}}} |lh=Hokejová reprezentácia Čiech |{{{1}}}=<em class="warning">Neznámy parameter: {{{1}}}</em> }} {{{4|}}}|{{#if:{{{3|}}}|{{{3}}}|Čechy}}]] {{#switch:{{{2}}}|2=[[File:Flag of Bohemia.svg|22x16px|border|Čechy|link=]]}}}}<noinclude>{{Dokumentácia}}</noinclude> qxwrgcmigfbwgaegawbnd06gum6vlyj 0 600741 8252957 7686804 2026-07-24T16:38:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252957 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alfred Rahlfs | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký protestantský teológ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[29. máj]] [[1865]] | Miesto narodenia = [[Hannover|Linden]], [[Hannoverské kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1935|4|8|1865|5|29}} | Miesto úmrtia = [[Göttingen]], [[Nemecko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alfred Rahlfs''' (* [[29. máj]] [[1865]], Linden (dnes súčasť [[Hannover]]u), [[Hannoverské kráľovstvo]]{{--}}† [[8. apríl]] [[1935]], [[Göttingen]], [[Nemecko]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[Luteranizmus (náboženstvo)|protestantský]] [[Teológia|teológ]]. == Životopis == Alfred Rahlfs študoval [[Luteranizmus (náboženstvo)|protestantskú]] [[Kresťanská teológia|teológiu]], [[Filozofia|filozofiu]] a [[Orient|orientálne]] jazyky na univerzitách v [[Halle (Saale)|Halle an der Saale]] a [[Göttingen]]e (pod vedením [[Paul Anton de Lagarde|Paula Antona de Lagardeho]]). V roku [[1887]] získal akademický titul ''Dr. phil''. V roku [[1891]] sa [[Habilitácia|habilitoval]] na [[göttingen]]skej univerzite a začal tu pôsobiť ako súkromný docent. V roku [[1901]] bol vymenovaný za mimoriadneho profesora a v roku [[1919]] za riadneho profesora [[Starý zákon|Starého zákona]]. V roku [[1918]] sa stal riadnym členom ''Göttingenskej akadémie vied''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krahnke|meno=Holger|titul=Die Mitglieder der Akademie der Wissenschaften zu Göttingen 1751 – 2001|vydanie=|vydavateľ=Vandenhoeck & Ruprecht|miesto=Göttingen|rok=2001|isbn=3-525-82516-1|strany=194}}</ref> Z podnetu svojho učiteľa [[Paul Anton de Lagarde|P. A. de Lagardeho]] (1827{{--}}1891) sa Rahlfs podujal vedecky spracovať a následne publikovať kritické vydanie ''[[Septuaginta|Septuaginty]]''. Keďže sa však ukázalo, že takáto, po každej stránke náročná práca si vyžaduje tím odborníkov, Rahlfs v roku [[1908]] založil spolu s jeho kolegom, [[göttingen]]ským profesorom [[Biblistika|biblických vied]] a [[Semitské jazyky|semitských jazykov]] [[Rudolf Smend|Rudolfom Smendom]] (1851{{--}}1913) ''Göttinger Septuaginta-Unternehmen'' (Göttingenské dielo Septuaginty).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Septuaginta: Akademie der Wissenschaften zu Göttingen (AdW)|url=https://adw-goe.de/forschung/abgeschlossene-forschungsprojekte/akademienprogramm/septuaginta-unternehmen/|dátum prístupu=2017-07-19|vydavateľ=adw-goe.de|jazyk=de}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Öffentlichkeitsarbeit|meno=Georg-August-Universität Göttingen -|titul=Septuaginta-Unternehmen - Georg-August-Universität Göttingen|url=https://www.uni-goettingen.de/en/32277.html|dátum prístupu=2017-07-19|vydavateľ=www.uni-goettingen.de|jazyk=de|url archívu=https://web.archive.org/web/20100201181225/http://www.uni-goettingen.de/en/32277.html|dátum archivácie=2010-02-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.wirth-horn.de|meno=Wirth & Horn - Informationssysteme GmbH -|titul=Das Göttinger Septuaginta-Unternehmen {{!}} Vandenhoeck & Ruprecht|url=http://www.v-r.de/de/das_goettinger_septuaginta_unternehmen/c-930|dátum prístupu=2017-07-19|vydavateľ=www.v-r.de}}</ref> Pod Rahlfsovým vedením (1908{{--}}1934) boli položené základy kritickej edície ''[[Septuaginta|Septuaginty]]''. Rahlfs v snahe o štandardizáciu a sprehľadnenie výskumu zaviedol číslovanie jednotlivých, jemu dostupných [[Starogréčtina|gréckych]] [[Rukopis (starý dokument)|rukopisov]] [[Starý zákon|Starého zákona]]. Toto číslovanie dodnes predstavuje medzinárodnú normu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mitteilungen des Septuaginta-Unternehmens der Königlichen Gesellschaft der Wissenschaften zu Göttingen|url=http://www.archive.org/stream/mitteilungendess00akaduoft#page/n9/mode/2up|dátum prístupu=2017-07-19|vydavateľ=www.archive.org}}</ref> Ešte za Rahlfsovho života boli publikované 3 zväzky tohto monumentálneho diela: ''Psalmi cum Odis'', ''Ruth'' a ''Genesis''. Kompletná reedícia ''[[Septuaginta|Septuaginty]]'' bola ukončená až v roku [[2015]]. Ide o monumentálne dielo nevyčísliteľnej duchovnej, kultúrnej a historickej hodnoty, ktoré má fundamentálny význam o. i. aj pre výskum pôvodného [[Hebrejčina|hebrejského]] textu [[Biblia|Biblie]]. == Dielo == Väčšina Rahlfsových publikácií sa týka problematiky ''[[Septuaginta|Septuaginty]]''. Mnohé z výsledkov týchto štúdií zostávajú dodnes v platnosti a sú cennými poznatkami v oblasti [[Textová kritika|textovej kritiky]] ''[[Septuaginta|Septuaginty]]''. Za jeho najvýznamnejšie a najrozšírenejšie dielo sa považuje vreckové vydanie ''[[Septuaginta|Septuaginty]]'' z roku [[1935]]. * ''Die Berliner Handschrift des sahidischen Psalters''. 1901. * ''[https://rep.adw-goe.de/handle/11858/00-001S-0000-0022-A312-7 Verzeichnis der griechischen Handschriften des Alten Testaments.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160124230848/http://rep.adw-goe.de/handle/11858/00-001S-0000-0022-A312-7 |date=2016-01-24 }}'' 1914. * ''Das Buch Ruth griechisch als Probe einer kritischen Handausgabe der Septuaginta.'' 1922. * ''Septuaginta, id est Vetus Testamentum Graece iuxta LXX interpretes.'' 1935. * ''Septuaginta-Studien, Band 1 – 3. Vermehrt um einen Aufsatz aus dem Nachlass.'' 1965. (op. posth.) * GÖTTINGER AKADEMIE DER WISSENSCHAFTEN (ed.). ''Vetus Testamentum Graecum auctoritate Academiae Scientiarum Gottingensis editum''. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 1931 ff. == Literatúra == * SCHÄFER, Christian. ''Alfred Rahlfs (1865 – 1935) und die kritische Edition der Septuaginta. Eine biographisch-wissenschaftsgeschichtliche Studie.'' BZAW 489. Berlin / Boston: De Gruyter, 2016. ISBN 978-3-11-045184-9. * WESSELING, Klaus-Gunther. ''RAHLFS, Alfred.'' In: ''Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon''. Band 7. Herzberg: Bautz, 1994. ISBN 3-88309-048-4. S. 1267 – 1269. == Externé odkazy == * [http://www.archiv-rgs.de/ http://www.archiv-rgs.de] * [https://adw-goe.de/en/research/completed-research-projects/akademienprogramm/septuaginta-unternehmen/ https://adw-goe.de] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918081236/https://adw-goe.de/en/research/completed-research-projects/akademienprogramm/septuaginta-unternehmen/ |date=2020-09-18 }} * [https://archive.org/search.php?query=Alfred%20Rahlfs https://archive.org] == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Preklad|de|Alfred Rahlfs|162924700}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rahlfs, Alfred}} [[Kategória:Protestantskí teológovia]] [[Kategória:Nemeckí teológovia]] [[Kategória:Nemeckí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Osobnosti z Hannoveru]] dk4rrhyxlnwz1mfwefebcajsn1msy19 0 602150 8253131 8251674 2026-07-25T09:27:08Z IronLiberty 280078 +fin. asistentov, drobné red. úpravy 8253131 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Milan Uhrík | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Súčasný | Úrad = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = [[2. júl]]a [[2019]] | Koniec obdobia = | Úrad2 = predseda [[REPUBLIKA|hnutia REPUBLIKA]] | Poradie2 = Súčasný | Začiatok obdobia2 = [[9. marec|9. marca]] [[2021]] | Úrad3 = podpredseda frakcie [[Skupina Európa suverénnych národov|Európa suverénnych národov]] | Poradie3 = Súčasný | Začiatok obdobia3 = [[10. júl|10. júla]] [[2024]] | Poradie4 = Bývalý | Úrad4 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia4 = marec [[2016]] | Koniec obdobia4 = [[2. júl]]a [[2019]] | Predchodca4 = | Nástupca4 = [[Marián Chmelár]] | Poradie5 = Bývalý | Úrad5 = poslanec [[Nitriansky samosprávny kraj|Nitrianskeho samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia5 = [[2017]] | Koniec obdobia5 = [[19. august]] [[2019]] | Predchodca5 = | Nástupca5 = [[Ondrej Šedivý]] | Dátum narodenia = {{dnv|1984|12|21}} | Miesto narodenia = [[Komjatice]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Ľudová strana Naše Slovensko]] (2014 – 2021)<br>[[REPUBLIKA]] (od 2021) | Alma mater = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Manželka = Zuzana Uhríková | Partnerka = | Deti = 2 | Webstránka = http://www.milanuhrik.sk | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Milan Uhrík''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[21. december]] [[1984]]) je slovenský politik, poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí poslanci EP 2019-2024 | url = http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov.html | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-06 | miesto = | jazyk = |dátum archivácie=2023-04-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20230407192929/http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov.html}}</ref>, predseda hnutia [[REPUBLIKA]]<ref name=":55">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REPUBLIKA | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153121 | vydavateľ = Register politických strán a politických hnutí MV SR | dátum prístupu = 2026-07-20}}</ref> a podpredseda frakcie [[Skupina Európa suverénnych národov|Európa suverénnych národov]].<ref name=":42" /> Je bývalý poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ing. Milan Uhrík, PhD. | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20170822221739/https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=947 | vydavateľ = Národná rada SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | dátum archivácie = 2017-08-22 | jazyk = }}</ref> za krajne pravicovú [[Ľudová strana Naše Slovensko|Ľudovú stranu Naše Slovensko]], riaditeľ úradu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]], vysokoškolský [[Pedagógia|pedagóg]] a manažér projektov z fondov [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name=":16" /> Médiami je označovaný za [[Neonacizmus|neonacistu]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhrík si porážku fašizmu pripomenul svojsky. Pri hrobe obetí, ktoré zabili bomby Sovietov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/L3BpaqM/uhrik-si-porazku-fasizmu-pripomenul-svojsky-pri-hrobe-obeti-ktore-zabili-bomby-sovietov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-09|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Ondruš: ĽSNS je nacistická strana, spoluprácu si neviem predstaviť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/511026-ondrus-lsns-je-nacisticka-strana-spolupracu-si-neviem-predstavit|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vznik a vývoj ĽSNS - Mladí proti fašizmu | url = https://www.mladiprotifasizmu.sk/vznik-a-vyvoj-lsns/ | dátum vydania = 2016-11-17 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = |priezvisko=Mach|meno=Marek|vydavateľ=Mladí proti fašizmu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kotleba je extrémista a má jít na 4 roky za mříže, rozhodl nepravomocně soud. Kvůli ‚nacistické‘ částce 1488 eur {{!}} Svět | url = https://www.lidovky.cz/svet/soud-prvni-instance-na-slovensku-uznal-kotlebu-vinnym-verdikt-neni-pravomocny.A201012_193858_ln_zahranici_liluj | vydavateľ = Lidovky.cz | dátum vydania = 2020-10-12 | dátum prístupu = 2026-06-12|priezvisko=ČTK|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kotlebovci sa znovu prihlásili k neonacistom, preveruje ich prokuratúra | url = https://www.sme.sk/domov/c/kotlebovci-sa-znovu-prihlasili-k-neonacistom-preveruje-ich-prokuratura | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Cuprik|meno=Roman|titul=Kotlebovci sa znovu prihlásili k neonacistom, preveruje ich prokuratúra|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-03-20|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kotlebovci-sa-znovu-prihlasili-k-neonacistom-preveruje-ich-prokuratura|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> a podľa hlasovania v Európskom parlamente patrí medzi najviac proruskú skupinu [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslancov]].<ref name=":61" /><ref name=":74" /><ref name=":75" /> == Mladosť a vzdelanie == Milan Uhrík vyrastal v [[Komjatice|Komjaticiach]] v [[Nové Zámky (okres)|okrese Nové Zámky]] v rodine miestneho podnikateľa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Májeková|meno=Mária|titul=V novom Obchodnom dome Centrum v Komjaticiach nájdu zákazníci všetko, čo potrebujú|periodikum=Žurnál z našich obcí|vydavateľ=Regionálne vydavateľstvo – Alena Jaššová|dátum=2020-10|ročník=V|číslo=3|strany=20-21|url=http://www.zurnaly.sk/doc/zurnalobci/202010_zurnalobci.pdf}}</ref> V roku [[2004]] zmaturoval na [[Stredná priemyselná škola strojnícka a elektrotechnická Nitra|Strednej priemyselnej škole]] v [[Nitra|Nitre]] v odbore [[Automatizácia]].<ref name=":16" /> V rokoch 2005 až 2009 študoval na [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte elektrotechniky a informatiky]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity]] v [[Bratislava|Bratislave]] (FEI STU) pričom inžinierske štúdium absolvoval v programe Kybernetika a udáva, že súbežne absolvoval štúdium ekonomických predmetov na Ústave manažmentu STU.<ref name=":16" /> V rokoch 2009 až 2012 pokračoval v [[Doktorand|doktorandskom štúdiu]] na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU.<ref name=":16" /> V roku [[2007]] absolvoval stáž v [[Srbsko|Srbsku]] na Fakulte metalurgie a chémie na [[Univerzitet u Beogradu|Belehradskej univerzite]] a v roku 2008 stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v [[nemecko]]m [[Wismar]]e.<ref name=":16" /> V roku [[2012]] ukončil [[doktorandské štúdium]] na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave.<ref name=":16" /> Udáva tiež, že popri štúdiu v rokoch 2006 až 2008 pracoval vo viacerých spoločnostiach ako [[programátor]] [[Webová aplikácia|webových aplikácií]] a že v roku 2008 pracoval ako [[Investícia (manažment)|investičný]] analytik v [[Zürich|Zürichu]].<ref name=":16" /> V rokoch 2010 až 2015 udáva, že pôsobil ako [[vysokoškolský pedagóg]] a [[výskumník]] na [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzite v Bratislave]] a že v rokoch 2011 až 2014 pôsobil na tej istej univerzite ako [[Manažment (pracovníci)|manažér]] projektov z fondov [[Európska únia|EÚ]].<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ing. Milan Uhrík , PhD. | url = https://www.milanuhrik.sk/#o-mne | vydavateľ = milanuhrik.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Súbežne s týmito akademickými aktivitami mal v rokoch 2012 až 2015 pôsobiť vo viacerých medzinárodných [[Softvér|softvérových]] firmách ako IT manažér a programátor.<ref name=":16" /> V rokoch 2005 až 2015 bol držiteľom [[Oprávnenie prevádzkovať živnostenské podnikanie|živnostenského oprávnenia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výpis zo živnostenského registra | url = https://zrsr.sk/Detail/NMcRJAMnilBMQ_e9tZ4aeiEPr7qB6J2Pp760xxni_xg | url archívu = https://web.archive.org/web/20260719093253/https://zrsr.sk/Detail/NMcRJAMnilBMQ_e9tZ4aeiEPr7qB6J2Pp760xxni_xg | vydavateľ = zrsr.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | dátum archivácie = 2026-07-19 | jazyk = }}</ref><ref name=":16" /> == Politická kariéra == V rokoch 2010 až 2012 bol Uhrík členom [[Nová Generácia - združenie mladých|Novej Generácie]], mládežníckej organizácie strany [[SDKÚ-DS]].<ref name="kysel">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Uhrík zatajil, že bol dva roky medzi prozápadnými mládežníkmi SDKÚ. Až potom otočil a prešiel k ĽSNS | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum =Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/tuamxYK/milan-uhrik-zatajil-ze-bol-dva-roky-medzi-prozapadnymi-mladeznikmi-sdku-az-potom-otocil-a-presiel-k-lsns/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-24 | dátum prístupu = 2023-08-26 }}</ref> V tomto období mal Uhrík byť aj členom strany SDKÚ-DS, sám sa k tomu nevyjadruje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Naď | meno =Jaro | autor = | odkaz na autora = | titul = ĎALŠIE ZISTENIA: UHRÍK NEBOL IBA ČLENOM NOVEJ... | url = https://www.facebook.com/JaroNadPublic/posts/pfbid035A1vLRLfdS9UfrUjYtFF5yeEXtnY95C1UJwe9GdUVEgPyUK9HdmzmbC7Mq1RmtVZl | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania =2023-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|komunálnych voľbách v novembri 2010]] neúspešne kandidoval za SDKÚ-DS za poslanca v obci [[Komjatice]]. Od roku [[2014]] začal aktívne pôsobiť v štruktúrach strany [[ĽSNS]].<ref name="kysel"/> [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|V parlamentných voľbách 5. marca 2016]] bol zvolený za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], získal 10 568 preferenčných hlasov, čo mu vynieslo 5. miesto zo 14 zvolených poslancov za nacionalistickú stranu ĽSNS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Bol členom Zahraničného výboru NR SR, kde ho v septembri 2017 nahradil [[Marian Kotleba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zahraničný výbor NR SR | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=144 | vydavateľ = Národná rada SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = }}</ref> Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľbách do samosprávnych krajov v roku 2017]] neúspešne kandidoval na post predsedu [[Nitriansky samosprávny kraj|Nitrianskeho samosprávneho kraja]] (NSK), pričom skončil skončil tretí so ziskom 15,36 %.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Za nitrianskeho župana kandiduje aj kotlebovec Uhrík|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/511313/za-nitrianskeho-zupana-kandiduje-aj-kotlebovec-uhrik/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-08-07|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kristek | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Belica ostáva županom aj po piatykrát! | url = https://www.nitrak.sk/clanky/124/belica-ostava-zupanom-aj-po-piatykrat | url archívu = https://web.archive.org/web/20230201004054/https://www.nitrak.sk/clanky/124/belica-ostava-zupanom-aj-po-piatykrat | vydavateľ = nitrak.sk | miesto = | dátum vydania = 2017-11-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | dátum archivácie = 2023-02-01 | jazyk = }}</ref> Bol však zvolený za poslanca NSK za volebný obvod č.3 ([[Nitra]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Voľby do VÚC 2017: Nitriansky kraj - konečné výsledky|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/532758/volby-do-vuc-nitriansky-kraj-vysledky/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-11-05|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Okrem [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] je jediným zvoleným krajským poslancom za svoju stranu.<ref name=vyhorela>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Ultrapravica vyhorela: Kotleba stratil 25-tisíc hlasov a prišiel o župu, strana získa len dvoch poslancov | url = https://dennikn.sk/930992/ultrapravica-vyhorela-kotleba-stratil-25-tisic-hlasov-a-prisiel-o-zupu-strana-asi-ziska-len-dvoch-zastupitelov/ | dátum vydania = 2017-11-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-10 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu 2019]] bol zvolený za [[Europoslanec|europoslanca]] za stranu [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].<ref name=":76">{{Citácia periodika|priezvisko=Gabrižová|meno=Zuzana|autor=|odkaz na autora=|titul=Konečné výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku|periodikum=Euractiv|odkaz na periodikum=|url=https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/|url archívu=https://web.archive.org/web/20191015093102/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/|issn=1337-0235|vydavateľ=I – Europa|miesto=Bratislava|dátum=2019-05-27|dátum prístupu=2026-07-21|dátum archivácie=2019-10-15}}</ref> Prekrúžkoval sa zo 14. miesta kandidátky na 1. miesto ziskom 42 779 preferenčných hlasov.<ref name=":76" /> 19. augusta 2019 sa vzdal [[Mandát|mandátu]] poslanca NSK z dôvodu zvolenia za europoslanca.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Uhrík sa vzdal mandátu krajského poslanca|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=TASR|url=https://www.teraz.sk/regiony/milan-uhrik-sa-vzdal-mandatu-krajskeh/413622-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2019-08-19|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> V januári 2021 Uhrík spolu s poslancami NR SR [[Milan Mazurek|Milanom Mazurekom]], Ondrejom Ďuricom, [[Miroslav Suja|Miroslavom Sujom]], Eduardom Kočišom a Miroslavom Urbanom opustil ĽSNS.<ref name=":56">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}</ref><ref name=":57">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/872011/uhrikova-nova-strana-sa-vola-republika-odmieta-byt-klonom-lsns/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-09|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Údajným dôvodom bol nesúhlas so zmenou stanov, ktorá posilnila postavenie predsedu strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]].<ref name=":56" /><ref name=":57" /> V marci 2021 prevzal Uhrík s týmito odídencami hnutie [[HLAS ĽUDU]] (pôvodne [[Hnutie za demokraciu]]) od [[Peter Marček|Petra Marčeka]] a pretransformoval ho na hnutie [[REPUBLIKA]].<ref name="dennikn-odidenci-od-kotlebu-uz-prevzali">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2303089/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2021-03-12 }}</ref><ref name=":57" /><ref name=":55" /> Dňa 9. marca 2021 bolo hnutie zaregistrované pod novým názvom a Uhrík sa stal jeho predsedom.<ref name="dennikn-odidenci-od-kotlebu-uz-prevzali" /><ref name=":57" /><ref name=":55" /> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných parlamentných voľbách v roku 2023]] kandidoval na 1. mieste kandidátnej listiny hnutia Republika,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Denník N|odkaz na autora=|titul=Kandidátna listina strany Republika pre parlamentné voľby 2023|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3456130/kandidatna-listina-strany-republika-pre-parlamentne-volby-2023/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-07-03|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> ktoré získalo 4,75 % hlasov a do Národnej rady SR sa nedostalo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Kompletné výsledky parlamentných volieb 2023|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-01|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kompletne-vysledky-parlamentnych-volieb-2023|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> Uhrík získal 104 269 preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prieskum obľúbenosti alebo poradie najkrúžkovanejších poslancov: Fico a za ním? V rebríčku aj traja Kaliňákovia|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/parlamentne-volby-2023/clanok/683460-prieskum-oblubenosti-alebo-poradie-najkruzkovanejsich-poslancov-fico-a-za-nim-v-rebricku-aj-traja-kalinakovia|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do európskeho parlamentu v roku 2024]] bol opätovne zvolený za poslanca.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Kerekes|meno2=Daniel|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Pozrite si, ako v eurovoľbách volili vaši susedia (výsledky za obce, účasť podľa okresov a koho voliči krúžkovali)|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4039195/pozrite-si-ako-v-eurovolbach-volili-vasi-susedia-vysledky-za-obce-okresy-a-dalsie-data/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-10|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Denník N|odkaz na autora=|titul=Kandidátna listina strany Republika pre eurovoľby 2024|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3961740/kandidatna-listina-strany-republika-pre-eurovolby-2024/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-04-27|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> Na kandidátke figuroval na prvom mieste a získal 133 949 preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Ktorí kandidáti dostali najviac hlasov? Poslanci s najviac krúžkami v eurovoľbách 2024|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/eurovolby-2024-ktori-kandidati-dostali-najviac-hlasov|dátum prístupu=2026-07-18|odkaz na autora=TASR}}</ref><ref name=":0" /> Následne vstúpil do novovytvorenej politickej frakcie [[Skupina Európa suverénnych národov|Európa suverénnych národov]] ({{V jazyku|eng|Europe of Sovereign Nations Group}}, ESN), v ktorej pôsobí ako podpredseda.<ref name=":42">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Uhrík bol zvolený za podpredsedu frakcie Európa suverénnych národov|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/uhrik-bol-zvoleny-za-podpredsedu-frakcie-europa-suverennych-narodov|dátum prístupu=2026-07-18|odkaz na autora=SITA}}</ref> V Európskom parlamente je členom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Únie pre Stredozemie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milan UHRÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/home | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref> Od júla 2026 frakcia a politická strana ESN čelia formálnemu overovaciemu konaniu iniciovanému inštitúciami Európskej Únie pre podozrenie z porušovania základných hodnôt EÚ.<ref name=":43">{{Citácia periodika|priezvisko=Libayová|meno=Barbora|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Príbelský|meno2=Matej|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Europoslanci rozhodli o osude Mazurekovej a Uhríkovej európskej strany. Pre radikálny slovník jej hrozí vyšetrovanie|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/1SfqLZq/europoslanci-rozhodli-o-osude-mazurekovej-a-uhrikovej-europskej-strany-pre-radikalny-slovnik-jej-hrozi-vysetrovanie/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-07|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Helbich|meno=Juraj|autor=|odkaz na autora=|titul=Europarlament žiada preveriť stranu Európa suverénnych národov,|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5442053/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-07|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Parliament requests verification of ESN party’s compliance with EU values | url = https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20260706IPR46306/parliament-requests-verification-of-esn-party-s-compliance-with-eu-values | vydavateľ = European Parliament | dátum vydania = 2026-07-07 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = en}}</ref> Dôvodmi na začatie konania boli najmä [[Rasizmus|rasistické]], [[Antisemitizmus|antisemitské]] a vyjadrenia namierené proti [[LGBT]] osobám predstaviteľov členských strán, výzvy na „remigráciu“, hanobenie menšín a kontakty niektorých členských strán s [[Rusko|Ruskom]].<ref name=":43" /><ref>{{Citácia periodika|titul=AfD-Europapartei ESN droht Verlust von Status und Millionen-Förderung|url=https://correctiv.org/aktuelles/afd/2026/06/05/eu-bericht-belastet-esn-partei-um-afd-mit-schweren-vorwuerfen/|periodikum=Correctiv|dátum=2026-06-05|dátum prístupu=2026-07-20|jazyk=de-DE|meno=Lena|priezvisko=Köpsell|vydavateľ=CORRECTIV – Research for Society}}</ref><ref name=":44">{{Citácia periodika|priezvisko=Škultéty|meno=Samuel|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhrík je klasický fašista, Fico zase kopíruje Orbána, tvrdí nemecký politik|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/7JoMA9o/uhrik-je-klasicky-fasista-fico-zase-kopiruje-orbana-tvrdi-nemecky-politik/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-13|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Správa explicitne citovala aj vyjadrenia Uhríka a [[Milan Mazurek|Milana Mazureka]].<ref name=":43" /><ref name=":44" /> == Pôsobenie v Európskom parlamente == === Hlasovanie v Európskom parlamente === V rokoch 2023 až 2025 zverejnil ''EUobserver'' a ''Novaja Gazeta Europe'' viaceré [[Analýza (rozbor)|analýzy]] hlasovaní poslancov [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] (EP) pri rezolúciách týkajúcich sa [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Bielorusko|Bieloruska]] alebo [[Ľudské práva|ľudských práv]].<ref name=":58">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopytok | meno = Vitovt | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Komin | meno2 = Mikhail | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Europe’s new pro-Kremlin bloc takes shape in the European Parliament | url = https://euobserver.com/17149/europes-new-pro-kremlin-bloc-takes-shape-in-the-european-parliament/ | vydavateľ = EUObeserver | miesto = | dátum vydania = 2025-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref><ref name=":59">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Avilova | meno = Olesya | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zayakin | meno2 = Andrey | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Komin | meno3 = Mikhail | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Putin’s ‘henchmen’ | url = https://novayagazeta.eu/en/articles/2023/02/27/putins-sidekicks-en | vydavateľ = Novaya Gazeta Europe | miesto = | dátum vydania = 2023-02-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = en}}</ref><ref name=":60">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Кейсут | meno = Александр | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Комин | meno2 = Михаил | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Смоляков | meno3 = Андрей | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Плетут Путину – 2 | url = https://novayagazeta.eu/articles/2024/06/06/pletut-putinu-2 | vydavateľ = Navaya Gazeta Europe | miesto = | dátum vydania = 2024-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = ru}}</ref> Niektoré [[Masmédium|médiá]] na základe nich označili skupinu, ktorá sa v hlasovaniach v prospech Rusku a Bielorusku umiestnila na prvých priečkach, medzi nimi aj Uhríka a [[Milan Mazurek|Milana Mazureka]], za najviac proruskú alebo za najväčších podporovateľov prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladímira Putina]] medzi poslancami EP.<ref name=":61">{{Citácia periodika|priezvisko=Škultéty|meno=Samuel|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto sú najproruskejší europoslanci v celej Únii? V top rebríčku figurujú tí zo Smeru aj z Republiky. Som na to hrdý, tvrdí Uhrík (+ grafy)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Q2tIFpT/kto-su-najproruskejsi-europoslanci-v-celej-unii-v-top-rebricku-figuruju-ti-zo-smeru-aj-z-republiky-som-na-to-hrdy-tvrdi-uhrik-grafy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":74">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Medzi top 20 proruských europoslancov patrí päť Slovákov. Najvýraznejším podporovateľom Kremľa je Blaha|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1022427/medzi-top-20-proruskych-europoslancov-patri-pat-slovakov-najvyraznejsim-podporovatelom-kremla-je-blaha|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":75">{{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarova|meno=Tamara|autor=|odkaz na autora=|titul=Päť slovenských europoslancov patrí medzi top 20 proruských v Európskom parlamente|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=SITA|url=https://sita.sk/pat-slovenskych-europoslancov-patri-medzi-top-20-proruskych-v-europskom-parlamente/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-27|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":60" /><ref name=":59" /> V analýze zameranej na [[Zoznam europoslancov SR (2019 – 2024)|9. volebné obdobie (2019{{--}}2024)]] autori analyzovali 30 hlasovaní, ktoré priamo súviseli s Ruskom.<ref name=":60" /> Uhrík 28-krát nepodporil hlasovanie proti Rusku, raz bol neprítomný a iba raz hlasoval proti Rusku.<ref name=":60" /> V analýze zameranej na extrémizmus v tomto volebnom období bol analyzovaný kontrolný balíček 83 hlasovaní.<ref name=":62">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Komin | meno = Mikhail | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Smolyakov | meno2 = Andrey | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kopytok | meno3 = Vitovt | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Pro-Russian MEPs not to vote for this weekend | url = https://euobserver.com/21034/pro-russian-meps-not-to-vote-for-this-weekend/ | vydavateľ = EUObserver | miesto = | dátum vydania = 2024-06-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = en}}</ref> Do balíčka boli napríklad zahrnuté [[Uznesenie (právo)|uznesenia]] týkajúce sa hodnotenia situácie s ochranou práv žien v [[Afganistan|Afganistane]], [[Sloboda|slobody]] nezávislých médií v [[Tadžikistan|Tadžikistane]] či [[Sexuálne zneužívanie|sexuálneho násilia]].<ref name=":62" /> Podľa údajov nepodporil približne 96,3 % uznesení.<ref name=":62" /> V analýze zameranej na prvú časť [[Zoznam europoslancov SR (2024 – 2029)|10. volebného obdobia (2024 – 2029)]] autori porovnali 14 hlasovaní týkajúcich sa Ruska a vojny proti Ukrajine a doplnili ich o ďalšie 3 hlasovania o Bielorusku (spolu 17 hlasovaní).<ref name=":58" /><ref name=":61" /> Podľa tejto analýzy Uhrík nehlasoval proti Rusku a Bielorusku v 16 prípadoch a v jednom prípade sa hlasovania nezúčastnil.<ref name=":58" /><ref name=":61" /> Uhrík na tieto výsledky reagoval vyjadrením, že je na svoje hlasovania hrdý, chce v nich pokračovať a že nehlasuje za Rusko ani za Ukrajinu, ale „za Slovensko a za zmier na našom kontinente“.<ref name=":61" /> === Kontroverzie týkajúce sa financovania asistentov (2025) === V lete 2025 slovenské [[Masmédium|médiá]] upozornili, že [[Europoslanec|europoslanci]] Uhrík a Milan Mazurek zamestnávajú z prostriedkov [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] (EP) určených na asistentov viacerých členov a funkcionárov hnutia [[REPUBLIKA]] '''–''' Mariána Ďuriša, Michaelu Riapošovú a Ľubomíra Huďa a členov predsedníctva Jána Kecskésa a Lukáša Kopáča.<ref name=":94">{{Citácia periodika|priezvisko=Mihočková|meno=Eva|titul=Cez čiaru: Ako Európsky parlament živí Republiku aj Uhríkovu manželku|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-30|issn=1335-4418|url=https://video.sme.sk/c/23511855/cez-ciaru-ako-europsky-parlament-zivi-republiku-aj-uhrikovu-manzelku.html|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":95">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Postoj|odkaz na autora=|titul=Republiku živí aj europarlament Milan Uhrík a Milan Mazurek platia vlastných straníkov z peňazí EÚ|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/178016/milan-uhrik-a-milan-mazurek-platia-vlastnych-stranikov-z-penazi-eu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-02|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asistenti Milan UHRÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/assistants | url archívu = https://web.archive.org/web/20251002015134/https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/assistants | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | dátum archivácie = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> Uhríkova [[manželka]] figurovala u Mazureka ako osoba poverená vykonávaním platieb (tzv. paying agent), čo kritici označili za obchádzanie zákazu priameho zamestnávania [[Manželstvo|manželov]] europoslancov.<ref name=":94" /><ref name=":95" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asistenti Milan MAZUREK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/assistants | url archívu = https://web.archive.org/web/20251001131805/https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/assistants | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | dátum archivácie = 2025-10-01 | jazyk = }}</ref> Podľa kritikov tak dochádzalo k nepriamemu financovaniu straníckej štruktúry z prostriedkov EP, čo pravidlá parlamentu neumožňujú.<ref name=":94" /><ref name=":95" /> Uhrík tvrdenia odmietol a uviedol, že všetky [[Zmluva|zmluvy]] sú legálne a overené finančným oddelením EP.<ref name=":94" /><ref name=":95" /> == Súdne spory == === Súdne spory s Petrom Sabakom === [[Infektológia|Infektológ]] Peter Sabaka podal na Uhríka niekoľko samostatných [[Žaloba|žalôb]] na ochranu osobnosti za príspevky na sociálnych sieťach, ktoré podľa súdov obsahovali nepravdivé a hanlivé tvrdenia o jeho osobe najmä z obdobia [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]].<ref name=":45">{{Citácia periodika|priezvisko=Plávalová|meno=Barbora|titul=Uhrík prehral so Sabakom ďalší spor, musí zaplatiť šesťtisíc. Dezinfoweby sa už ospravedlnili|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-22|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/milan-uhrik-peter-sabaka-sud|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":46">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Infektológ Sabaka vyhral súd s Mazurekom. Odškodné už dostal, ospravedlnenie vymáha cez exekútora|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5080261/infektolog-sabaka-vyhral-sud-s-mazurekom-odskodne-uz-dostal-ospravedlnenie-vymaha-cez-exekutora/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-01-16|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Napríklad v príspevku z 22. septembra 2021 Uhrík tvrdil, že Sabaka dostal 28-tisíc eur ako „tichú odmenu“ za verejné schvaľovanie „nezmyselných covidových obmedzení“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Lekár Sabaka žiada od Uhríka a Mazureka 48-tisíc eur za ohováranie. Idem sa súdiť, už mám toho dosť, hovorí|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/dnv0g2s/lekar-sabaka-ziada-od-uhrika-a-mazureka-48-tisic-eur-za-ohovaranie-idem-sa-sudit-uz-mam-toho-dost-hovori/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-10-18|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kubalová|meno=Alexandra|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurek a Uhrík očierňovali Sabaku, on chce 48 000 eur odškodné: Idem sa súdiť|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/mazurek-a-uhrik-ociernovali-sabaku-on-chce-48-000-eur-odskodne-idem-sa-sudit/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2021-10-18|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Súdy rozhodli v prospech Sabaka v niekoľkých prípadoch.<ref name=":46" /><ref name=":45" /> V marci 2024 Okresný súd v [[Nitra|Nitre]] nariadil Uhríkovi, aby sa Sabakovi verejne ospravedlnil a zaplatil mu 6 000 [[Euro|eur]] ako náhradu nemajetkovej ujmy pričom išlo už o piaty [[rozsudok]] v prospech Sabaku proti Uhríkovi.<ref name=":45" /> Uhrík sa proti rozhodnutiam odvolával.<ref name=":45" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Poloha|meno=Natanael Leo|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhrík klamal, rozhodol súd. Sabaka však od neho peniaze nedostane a nemusí sa dočkať ani ospravedlnenia|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/uhrik-klamal-rozhodol-sud-sabaka-vsak-od-neho-peniaze-nedostane-a-nemusi-sa-dockat-ani-ospravedlnenia/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-09|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> V auguste 2024 Uhrík na svojom [[Facebook|Facebooku]] zverejnil ospravedlnenie za dva konkrétne príspevky z rokov 2021 a 2022.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Struhárik|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Uhrík sa ospravedlnil doktorovi Petrovi Sabakovi za dva príspevky na sociálnej sieti počas pandémie covidu.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/4168736/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-29|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šálek|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhrík sa ospravedlnil lekárovi Sabakovi, jeho príspevky na sociálnej sieti vraj obsahovali nepravdivé tvrdenia|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=SITA|url=https://sita.sk/uhrik-sa-ospravedlnil-lekarovi-sabakovi-jeho-prispevky-na-socialnej-sieti-vraj-obsahovali-nepravdive-tvrdenia/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-30|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> === Súdne spory s Pavlom Čekanom === V auguste 2021 zverejnil Uhrík na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnej sieti]] status, v ktorom smeroval svojich voličov proti [[Vedec|vedcovi]] [[Pavol Čekan|Pavlovi Čekanovi,]] ktoré vykreslil ako osobu, ktorá zbohatla na [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]].<ref name=":63">{{Citácia periodika|priezvisko=Berecz|meno=Adrián|autor=|odkaz na autora=|titul=Súd nariadil Milanovi Uhríkovi, aby zmazal niekoľko tvrdení zo statusu o vedcovi Pavlovi Čekanovi, v ktorom ho označil za „biznismena s ľudským zdravím a strachom“.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2587764/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-10-26|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":64">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Zoznam s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Po Sabakovi sa do Uhríka pustil aj Čekan: Rozhodoval súd! Tvrdý ortieľ pre bývalého kotlebovca | url = https://www.topky.sk/cl/10/2204501/Po-Sabakovi-sa-do-Uhrika-pustil-aj-Cekan--Rozhodoval-sud--Tvrdy-ortiel-pre-byvaleho-kotlebovca | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2021-10-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Čekana označil za „biznismana s ľudským zdravím a strachom“ a tvrdil, že materská [[Obchodná spoločnosť (právo)|spoločnosť]] jeho firmy MultiplexDX môže odlievať peniaze do [[Daňový raj|daňových rajov]].<ref name=":63" /><ref name=":64" /> Čekan podal žalobu na ochranu [[Osobnosť|osobnosti]] a firmy.<ref name=":65">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Súd označil výroky poslanca Uhríka o vedcovi Pavlovi Čekanovi za klamstvo|periodikum=Noviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.noviny.sk/slovensko/639459-sud-oznacil-vyroky-poslanca-uhrika-o-vedcovi-pavlovi-cekanovi-za-klamstvo|issn=|vydavateľ=Slovenská produkčná|miesto=Bratislava|dátum=2021-10-26|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Okresný [[súd]] v [[Nitra|Nitre]] nariadil neodkladné opatrenie, ktorým Uhríkovi prikázal zmazať sporné časti statusu.<ref name=":63" /><ref name=":64" /> Súd konštatoval, že Uhríkove výroky boli založené na nepravdivých a pravdu skresľujúcich tvrdeniach a že predstavujú neoprávnený zásah do práv Čekana a jeho spoločnosti.<ref name=":63" /><ref name=":64" /> Čekan v tejto súvislosti upozornil, že sú verejne dostupné [[Účtovná závierka|účtovné závierky]], podľa ktorých firma v roku 2020 nevyplatila materskej spoločnosti žiadne peniaze a zaplatila významné sumy na [[Odvod (platba)|odvodoch]] a [[Daň|daniach]].<ref name=":65" /><ref name=":64" /> Uhrík sa voči rozhodnutiu odvolal.<ref name=":66">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Uhrík má zmazať časti statusu o vedcovi Čekanovi, rozhodol súd|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/6PmpTOQ/uhrik-ma-zmazat-casti-statusu-o-vedcovi-cekanovi-rozhodol-sud/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-06-08|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":67">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | meno = | autor = | odkaz na autora =TASR | titul = Krajský súd rozhodol: Uhrík má zmazať časti statusu o vedcovi Čekanovi | url = https://plus7dni.pluska.sk/domov/krajsky-sud-rozhodol-uhrik-ma-zmazat-casti-statusu-vedcovi-cekanovi | vydavateľ = [[Plus 7 dní]] | miesto = | dátum vydania = 2022-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Krajský súd v Nitre v júni 2022 potvrdil rozhodnutie okresného súdu.<ref name=":66" /><ref name=":67" /> Podľa tohto súdu cieľom príspevku nebola konštruktívna [[Kritika (činnosť)|kritika]], ale úmyselné zneváženie vedca, vyvolanie [[Nenávisť|nenávisti]] voči jeho osobe a poškodenie [[Povesť|povesti]] firmy.<ref name=":66" /><ref name=":67" /> Uhrík bol povinný uhradiť trovy konania v plnom rozsahu.<ref name=":66" /><ref name=":67" /> Čekan následne na sociálnej sieti vyzval Uhríka na verejné ospravedlnenie a uviedol, že „klamstvo a burcovanie nenávisti sa nesmie stať bežnou súčasťou verejného priestoru“.<ref name=":66" /><ref name=":67" /> == Kontroverzie spájané s prejavmi extrémizmu == === Vyvesenie čiernych zástav na úrade BBSK (2015) === Dňa 29. augusta 2015, v deň 71. výročia [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] (SNP) boli na budove Úradu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] (BBSK) v Banskej Bystrici vyvesené dve čierne [[Zástava|zástavy]] vedľa [[Vlajka Slovenska|štátnej vlajky]].<ref name=":77">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|priezvisko2=TASR|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=TASR|titul=Na župnom úrade viseli v deň osláv SNP čierne zástavy|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://my.sme.sk/banska-bystrica/c/na-zupnom-urade-viseli-v-den-oslav-snp-cierne-zastavy|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-08-29|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":78">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotleba vyvesil čierne zástavy. Išlo o vlajky za padlých v SNP, tvrdí kraj|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/366071-kotleba-na-vyrocie-snp-vyvesil-cierne-zastavy-kanik-poda-trestne-oznamenie|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> V tom čase bol predsedom BBSK [[Marian Kotleba]] a Milan Uhrík pôsobil ako riaditeľ úradu kraja.<ref name=":78" /><ref name=":77" /> Uhríka v mene Úrad BBSK vysvetlil vyvesenie čiernych zástav ako prejav úcty a spomienky na padlých počas SNP.<ref name=":77" /><ref name=":78" /> Ešte v ten istý deň čierne zástavy z budovy odstránil [[Aktivizmus|aktivista]].<ref name=":77" /><ref name=":78" /> Vyvesenie zástav čelilo širokej kritike a poslanec [[Ľudovít Kaník]] z[[SDKÚ-DS]] vyhlásil, že ide o „pošliapavanie odkazu SNP a propagáciu fašizmu“<ref name=":77" /><ref name=":78" /> a podal [[trestné oznámenie]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Za čierne zástavy na budove úradu v Banskej Bystrici podal Kaník trestné oznámenie|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/303426/za-cierne-zastavy-na-budove-uradu-v-banskej-bystrici-podal-kanik-trestne-oznamenie/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2015-09-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trestné oznámenie pre čierne zástavy odmietli, Kaník podal sťažnosť | url = https://www.netky.sk/clanok/trestne-oznamenie-pre-cierne-zastavy-odmietli-kanik-podal-staznost | vydavateľ = netky.sk | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2015-10-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Uhrík neskôr tvrdil, že zástavy vyvesil osobne Marian Kotleba a že v čase incidentu bol doma v [[Komjatice|Komjaticiach]].<ref name=":79">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Demagog.sk | odkaz na autora = | titul = Výrok 50332 | url = https://demagog.sk/vyrok/50332 | vydavateľ = demagog.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Toto jeho tvrdenie však nieje možné potvrdiť a otázka, kto vlajky vyvesil, zostala nezodpovedaná.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vražda|meno=Daniel|autor=|odkaz na autora=|titul=SNP: Kotleba vyvesil na úrad čierne vlajky|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/226559/snp-kotleba-vyvesil-urad-cierne-vlajky/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-08-29|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":77" /><ref name=":79" /> === Vyjadrenia o Jozefovi Tisovi (2016, 2023) === Uhrík sa viackrát verejne vyjadril k osobe [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]], prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu (1939 – 1945)]].<ref name=":68">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhríkov alibizmus: Transporty Židov? Nie som historik. Tiso? Jediný skutočný prezident|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/934259-uhrikov-alibizmus-transporty-zidov-nie-som-historik-tiso-jediny-skutocny-prezident|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-03-27|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":69">{{Citácia periodika|priezvisko=Hanák|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Uhrík korigoval svoje výroky o holokauste, no opäť obhajoval prezidenta Tisa. Igor Matovič útočil na novinárov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Gws9hlw/milan-uhrik-korigoval-svoje-vyroky-o-holokauste-no-opat-obhajoval-prezidenta-tisa-igor-matovic-utocil-na-novinarov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-09-10|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":70">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kedysi to bola „polomafiánska strana“, ktorá položila štát. Dnes chce Uhrík so Smerom vládnuť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/parlamentne-volby-2023/clanok/673986-smer-je-polomafianska-strana-vyhlasoval-uhrik-teraz-pripusta-spolupracu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> V auguste 2016, v čase keď pôsobil ako [[poslanec]] a podpredseda [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], Uhrík v rozhovore pre portál ''securitymagazin.cz'' uviedol: „Dr. Jozef Tiso bol doposiaľ jediný skutočný slovenský prezident.“<ref name=":68" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Poništ | meno = Samuel | autor = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívny rozhovor s podpredsedom Ľudovej strany Naše Slovensko, Milanom Uhríkom | url = https://www.securitymagazin.cz/security/exkluzivny-rozhovor-s-podpredsedom-udovej-strany-nase-slovensko-milanom-uhrikom-1404052091.html | vydavateľ = Security magazin | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref><ref name=":69" /> Obdobné vyjadrenie zopakoval v októbri 2016 aj v rozhovore pre ''Parlamentné listy'', kde povedal: „Bol to podľa našej mienky doposiaľ jediný skutočný slovenský prezident, ktorý zastával práva Slovákov."<ref name=":68" /><ref name=":69" /> V tom období strana ĽSNS otvorene sympatizovala s historickou revíziou Slovenského štátu a osobou Tisa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Kerekes|meno2=Daniel|autor2=|odkaz na autora2=|titul=V menčestri a pri sliepkach nevie konkurovať Uhríkovi v obleku. Ako vyzerá Kotlebov úpadok|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3404567/v-mencestri-a-pri-sliepkach-nevie-konkurovat-uhrikovi-v-obleku-ako-vyzera-kotlebov-upadok/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-06-05|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2016 elections in Slovakia: a shock | url = https://cz.boell.org/en/2016/03/22/2016-elections-slovakia-shock | vydavateľ = Heinrich Böll Stiftung | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = en | priezvisko = Mesežnikov | meno = Grigorij | dátum vydania = 2016-03-22}}</ref> V júli 2023 v relácii V politike na ''[[TA3]]'' Uhrík svoje staršie vyjadrenia z roku 2016 o [[Holokaust|holokauste]] označil za „nešťastné“ a uviedol, že holokaust odsudzuje.<ref name=":70" /><ref name=":71">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | autor = | odkaz na autora = SITA | titul = Uhrík označil výrok o holokauste za nešťastný, Tiso však podľa neho nebol vojnový zločinec | url = https://spravy.pozri.sk/clanok/uhrik-oznacil-vyrok-o-holokauste-za-nestastny-tiso-vsak-podla-neho-nebol-vojnovy-zlocinec/1568581 | vydavateľ = spravy.pozri.sk | miesto = | dátum vydania = 2023-07-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Slovenský štát označil za [[Fašizmus|fašistický]] a priznal, že Tiso „urobil aj chyby“ a „posielal Židov do koncentračných táborov“, zároveň dodal, že „ktovie, či vedel, čo sa deje s tými ľuďmi v danom čase, pretože tu vládla nemecká propaganda.“<ref name=":70" /><ref name=":71" /> Vyhlásil tiež, že Tiso nebol [[Vojnový zločin|vojnovým zločincom]] a že súdny proces s ním bol podľa neho „spolitizovaný“.<ref name=":70" /><ref name=":71" /> V septembri 2023 v relácii na ''[[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]'' Uhrík uviedol, že Tiso v danom historickom období „robil, čo mohol“ a dodal, že robil chyby a negatíva, ale vďačíme mu za to, že nebolo Slovensko rozdelené.<ref name=":72">{{Citácia periodika|priezvisko=Sarvaš|meno=Andrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Uhrík v RTVS povedal, že Jozef Tiso v danom období „robil, čo mohol“.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3561873/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-09-10|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":69" /> Na otázku, či odsudzuje Slovenský štát ako fašistický, odpovedal, že odsudzuje „tie negatíva, ktoré sa stali“.<ref name=":72" /><ref name=":69" /> === Kontroverzie spájané s neonacizmom (2017) === Počas pôsobenia v [[Ľudová strana Naše Slovensko|Ľudovej strane Naše Slovensko]] (ĽSNS) bol Uhrík viackrát kritizovaný v súvislosti s [[Nacistická symbolika|neonacistickou symbolikou]] a sloganmi.<ref name=":48">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhrík naznačuje, že Kotlebove šeky 1488 neboli náhoda. Sám sa pri tom zamotáva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/865516/uhrik-naznacuje-ze-kotlebove-seky-1488-neboli-nahoda-sam-sa-pri-tom-zamotava/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-02-16|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":49">{{Citácia periodika|priezvisko=Cuprik|meno=Roman|titul=Uhrík kedysi šeky obhajoval, no rozpustenie sa mu asi vyhne|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-04-06|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kotleba-lsns-rozpustenie-uhrik-zilinka-rogel|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":50">{{Citácia periodika|priezvisko=Poláš|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=SITA|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=SITA|titul=Pre Uhríkove výroky v O 5 minút 12 padlo trestné oznámenie|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/pre-uhrikove-vyroky-5-minut-12-padlo-trestne-oznamenie|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2017-03-27|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> V marci 2017 podali poslanec strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] [[Ondrej Dostál]] ako iniciátor, [[Viera Dubačová]], Lucia Štasselová a Juraj Petrovič spoločné [[trestné oznámenie]] na Uhríka za jeho výrok v relácii O 5 minút 12 na [[Rozhlas a televízia Slovenska|''RTVS'']] o „ochrane budúcnosti bielych detí“, ktorým mal podľa autorov oznámenia parafrázovať neonacistický slogan nazývaný ''Štrnásť slov'' [[Spojené štáty|amerického]] rasistu Davida Lanea.<ref name=":50" /><ref name=":47">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Milana Uhríka nebudú stíhať za výrok o budúcnosti bielych detí|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/431729-milana-uhrika-nebudu-stihat-za-vyrok-o-buducnosti-bielych-deti|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Vyšetrovateľ [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry]] v júni 2017 trestné stíhanie odmietol začať, pretože nenašiel dôvod na trestné konanie.<ref name=":47" /> V tej istej relácii Uhrík odmietol jasne odpovedať na otázku týkajúcu [[Deportácia|deportáciíí]] slovenských [[Židia na Slovensku|občanov židovského pôvodu]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] do [[Nacistický vyhladzovací tábor|nacistických vyhladzovacích táborov]] a reagoval slovami „nie som [[historik]] a neviem, aké boli historické okolnosti“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Keď sa pokrytectvo skrýva za nevedomosť. Prečo Milan Uhrík a Erik Kaliňák nechcú hovoriť o fašizme a komunizme|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/YGdKqHi/nie-su-historici-nechcu-sa-do-toho-montovat-co-milan-uhrik-a-erik-kalinak-nehovoria-o-fasizme-a-komunizme/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-01-16|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":68" /> Uhrík sa tiež vyjadroval k prípadu šekov so sumou 1488 eur, ktoré strana ĽSNS rozdala v roku 2017.<ref name=":48" /><ref name=":49" /> V marci 2017 uviedol, že výber tejto sumy nebol náhodný.<ref name=":48" /><ref name=":49" /> Neskôr tvrdil, že o neonacistickej symbolike čísla 1488 nevedel.<ref name=":48" /><ref name=":51">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Starkbauer | meno = Eduard | autor = | odkaz na autora = | titul = Uhrík prispel ĽSNS sumou 14 880 €, aj keď teraz tvrdí, že nacistickú symboliku nepoznal. Usvedčujú ho záznamy darcov | url = https://news.refresher.sk/143239-Uhrik-prispel-LSNS-sumou-14-880-EUR-aj-ked-teraz-tvrdi-ze-nacisticku-symboliku-nepoznal-Usvedcuju-ho-zaznamy-darcov | vydavateľ = news.refresher.sk | miesto = | dátum vydania = 2023-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = }}</ref> Pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentnými voľbami v roku 2016]] pre stranu vyrábal a distribuoval volebné noviny, pričom vo výročnej správe ĽSNS za rok 2016 uviedol, že hodnota jeho práce bola 14 880 eur.<ref name=":48" /><ref name=":51" /> Uhrík spájanie tejto sumy s neonacistickou symbolikou odmietol s tým, že „považuje za absurdné teraz podozrievať každého, kto niekedy zaplatil za niečo v sumách obsahujúcich čísla 14 a 88.“<ref name=":48" /> == Vzťahy s inými politickými stranami na Slovensku == === Vzťahy s Robertom Ficom a Smerom === Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v roku 2023]], v ktorých hnutie [[REPUBLIKA]] neprekročilo hranicu zvoliteľnosti, začal Uhrík a jeho strana postupne otvárať tému možnej spolupráce so [[SMER – sociálna demokracia|Smerom]].<ref name=":80">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Fico a Uhrík v koalícii? Lákavá nevesta pre Smer. Volič bude mať problém vybrať si, hovorí politológ|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/781086-fico-a-uhrik-v-koalicii-lakava-nevesta-pre-smer-volic-bude-mat-problem-vybrat-si-hovori-politolog|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> K prvým verejným signálom zbližovania došlo už v auguste 2022, keď [[Robert Fico]] zverejnil video, v ktorom poďakoval hnutiu za takmer 50-tisíc [[Podpis|podpisov]] pod [[Petícia|petíciu]] za [[Referendum na Slovensku v roku 2023|referendum o predčasných voľbách]] a na záver si s Uhríkom verejne podal ruku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Janíková|meno=Zuzana|autor=|odkaz na autora=|titul=Ďakujeme strane Republika, povedal Fico. Jeho video s Uhríkom prekvapilo Slovákov|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/dakujeme-strane-republika-povedal-fico-jeho-video-s-uhrikom-prekvapilo-slovakov/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2022-08-18|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Viacerí politici Smeru ako napríklad [[Tibor Gašpar]] verejne uviedli, že si vedia predstaviť povolebnú spoluprácu s Republikou, alebo prehodnotili svoje vyhranené názory voči spolupráci so stranou pre extrémistické názory ako napríklad [[Monika Beňová]].<ref name=":80" /> Uhrík vtedy uviedol: „Vieme si predstaviť, že dokážeme presadiť spoločné témy, čo je s progresívcami, alebo matovičovcami nemožné“.<ref name=":80" /> Neskôr opakovane pripustil účasť vo vláde s Smer, aj keď sa vyjadril, že pre REPUBLIKU nie je „vysnívaným partnerom“.<ref name=":81">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Republika rokuje o spolupráci s SNS pri komunálnych voľbách. Smer nie je vysnívaným partnerom, tvrdí Uhrík|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96266487-republika-rokuje-o-spolupraci-s-sns-pri-komunalnych-volbach-smer-nie-je-vysnivanym-partnerom-tvrdi-uhrik|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-22|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":82">{{Citácia periodika|priezvisko=Vatrálová|meno=Monika|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Uhrík nevylúčil účasť na vláde s Robertom Ficom, Matovič v župných voľbách zrejme podporí Majerského|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/At4REKx/milan-uhrik-nevylucil-ucast-na-vlade-s-robertom-ficom-matovic-v-zupnych-volbach-zrejme-podpori-majerskeho/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":83">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Uhrík potvrdil rokovania s koaličnou SNS a odstrihol Kotlebu. Smer pre neho nie je vysnívaný partner|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/uhrik-potvrdil-rokovania-s-koalicnou-sns-a-odstrihol-kotlebu-smer-pre-neho-nie-je-vysnivany-partner/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-22|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> V apríli 2026 v relácii Sobotné dialógy ''[[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]'' explicitne opäť nevylúčil účasť na piatej vláde [[Robert Fico|Roberta Fica]] načo mu [[Igor Matovič]] pripomenul, že Uhrík v minulosti označil Smer za [[Organizovaný zločin|mafiánsku]] stranu, ktorá ničí [[Slovensko]].<ref name=":82" /> === Vzťahy so SNS === Vo februári 2026 Uhrík potvrdil, že hnutie REPUBLIKA rokuje so Slovenskou národnou stranou (SNS) o úzkej spolupráci v nadchádzajúcich komunálnych voľbách.<ref name=":84">{{Citácia periodika|priezvisko=Lodová|meno=Frederika|autor=|odkaz na autora=|titul=S Milanom si nikto nesadne, tvrdil Andrej Danko. Dnes Republika ohlasuje úzku spoluprácu s národniarmi|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/tCm1w7q/s-milanom-si-nikto-nesadne-tvrdil-andrej-danko-dnes-republika-ohlasuje-uzku-spolupracu-s-narodniarmi/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-24|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":83" /> Cieľom rokovaní je podľa neho zabrániť prepadu „vlasteneckých“ hlasov.<ref name=":84" /><ref name=":83" /> Uhrík uviedol, že takáto spolupráca by mohla slúžiť aj ako test možného spoločného postupu v budúcich parlamentných voľbách.<ref name=":84" /><ref name=":83" /> === Vzťahy s inými politickými stranami === Uhrík vo februári 2026 uviedol, že má korektné vzťahy s [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratickým hnutím]] (KDH) a avizoval v prípade spolupráce ochotu otvárať s touto stranou kultúrno-etické témy, v ktorých vidí možný prienik.<ref name=":83" /><ref name=":81" /> Spoluprácu s [[Progresívne Slovensko|Progresívnym Slovenskom]] a spoločne s ním aj „progresívnymi silami“ v roku 2026 opakovane vylúčil.<ref name=":82" /><ref name=":83" /> == Politické aktivity na Slovensku == === Kritika obrannej dohody s USA (2021{{--}}) === {{Pozri aj|Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických}} Uhrík patril k najvýraznejším kritikom [[Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických|obrannej dohody]] ({{V jazyku|eng|Defense Cooperation Agreement}}, DCA) medzi [[Slovensko|Slovenskom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]],<ref name=":90">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Fico, Uhrík a Kotleba sa spoja na proteste proti zmluve s USA. Náš postoj nezmenia, znie z koalície|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/1jr5l0g/fico-uhrik-a-kotleba-sa-spoja-na-proteste-proti-zmluve-s-usa-nas-postoj-nezmenia-znie-z-koalicie/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-08|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref><ref name=":91">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=V Bratislave sa konal protest proti obrannej dohode s USA. Pred americkou ambasádou sa zišli stovky ľudí|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/224411/foto-v-bratislave-sa-konal-protest-proti-obrannej-dohode-s-usa-pred-americkou-ambasadou-sa-zisli-stovky-ludi|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref><ref name=":92">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uhrík, Mazurek i Kotleba hovoria o vlastizrade v súvislosti s dohodou s USA | url = https://www.tasrtv.sk/live/x87r6amtk-strany-republika-k-obrannej-dohode-s-usa/19998 | vydavateľ = [[TASR|tasrtv.sk]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = }}</ref> ktorá umožňuje ozbrojeným silám USA využívať dohodnuté vojenské zariadenia a priestory na Slovensku na účely výcviku a [[Logistika (vojenstvo)|logistickej]] podpory v rámci [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Budú na Slovensku cudzie základne? Kto by stíhal amerických vojakov? Preštudovali sme návrh obrannej zmluvy|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2671258/budu-na-slovensku-cudzie-zakladne-kto-by-stihal-americkych-vojakov-prestudovali-sme-navrh-obrannej-zmluvy/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-01-07|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Vláda odsúhlasila uzavretie obrannej dohody s USA|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/1274xyg/vlada-odsuhlasila-uzavretie-obrannej-dohody-s-usa/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-01-12|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref> Dňa 20. decembra 2021 prostredníctvom [[Vyhlásenie|vyhlásenia]] a spoločného [[Videonahrávka|videa]] so straníckymi kolegami Ondrejom Ďuricom, Jozefom Viktorínom a Mariánom Ďurišom vyzval vtedajšiu [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|vládu]], aby odmietla pripravovanú zmluvu a varoval, že dohoda by umožnila rozmiestnenie [[Spojené štáty|amerických]] [[Bombardér|bombardérov]] a [[Raketa (zbraň)|rakiet]] namierených proti [[Rusko|Rusku]] a že Slovensko by mohlo byť „vtiahnuté do amerických konfliktov a vojen“ a stalo by sa „hračkou v rukách [[Pentagón (USA)|Pentagonu]] v ich ťažení proti Rusku“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vravíme NIE plánovaným americkým základniam a raketám na Slovensku! - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch | url archívu = https://web.archive.org/web/20220128081755/https://www.youtube.com/watch?v=mZTRkALDC0U | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2021-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-22 | dátum archivácie = 2022-01-28 | jazyk = }}</ref> Podobnú kritiku adresoval aj prostredníctvom ďalších [[Masmédium|médií]] vrátane [[Interview (novinárstvo)|rozhovoru]] v ''Sputniku'' zverejnenom na druhý deň.<ref>{{Citácia periodika|titul=Uhrík: Slovensko nebude robiť Američanom baranidlo proti rusom!|periodikum=EXTRA plus|odkaz na periodikum=EXTRA plus|vydavateľ=Mayer Media|dátum=2021-12-22|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Milan Uhrík: Slovensko tu nie je na to, aby sme robili baranidlo USA proti Rusom|periodikum=Sputnik Česká republika|vydavateľ=Sputnik|dátum=2021-12-21|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref> Dňa 15. januára 2022 vystúpil na demonštrácii v [[Bratislava|Bratislave]] pred budovou americkej ambasády, ktorý zorganizoval [[Peter Marček]].<ref name=":93">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|priezvisko2=Kovalčík|meno2=Lukáš|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Harabin perlil na proteste: Američania budú na Slovensku dolovať mastenec|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/spolocnost/slovensko/19000548-stovky-ludi-protestovali-v-centre-mesta-proti-dohode-s-usa-harabin-si-na-podiu-zakonspiroval-o-tom-ze-americania-na-slovensku-budu-tazit-nerastnu-surovinu|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-01-16|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref><ref name=":91" /> Spolu s Uhríkom na pódiu vystúpili aj [[Štefan Harabin]], Ondrej Ďurica a niekoľko poslancov za ĽSNS.<ref name=":93" /><ref name=":91" /> Protestujúci odmietali prítomnosť amerických vojakov a prípadné zriadenie amerických základní na Slovensku.<ref name=":93" /><ref name=":91" /> Ďalšie, väčšie protesty sa konali dňa 8. februára 2022 pred budovou [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady]], kde už vystupovali ako hlavný rečníci Uhrík, [[Robert Fico]] a [[Marian Kotleba]].<ref name=":90" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Kern|meno2=Miro|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Odporcovia dohody s USA stupňujú tlak na poslancov cez protesty aj vyhrážky o vlastizrade|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2710058/odporcovia-dohody-s-usa-tlacia-na-poslancov-cez-protesty-pred-parlamentom-aj-vyhrazky-o-vlastizrade/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-07|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | meno = | autor = | odkaz na autora = TASR | titul = Fico sa spojil s Uhríkom a Kotlebom: Musíme byť celá opozícia jednotná, a preto tu stojím | url = https://plus7dni.pluska.sk/domov/fico-spojil-uhrikom-kotlebom-musime-byt-cela-opozicia-jednotna-preto-tu-stojim | vydavateľ = Plus 7 dní | miesto = | dátum vydania = 2022-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = }}</ref> Spolu s Mazurekom a Kotlebom zorganizoval v ten istý deň [[Tlačová konferencia|tlačovú konferenciu]], na ktorej dohodu označil za „parlamentom schválenú vlastizradu“ a kritizoval vládu za to, že zmluvu bola podľa neho pretlačená nasilu, a to aj médiami a [[Polícia|policajnými]] [[Obušok|obuškami]].<ref name=":92" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Uhrík, Mazurek a Kotleba po odsúhlasení dohody s USA: Vlastizrada|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/uhrik-mazurek-i-kotleba-hovoria-o-vlas/610799-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-09|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref> === Konferencia proti globalizmu (máj 2023) === Na konci mája 2023 zorganizovalo hnutie [[REPUBLIKA|Republika]] v [[Bratislava|Bratislave]] medzinárodnú Konferenciu proti [[Globalizácia|globalizácii]].<ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Die Welt”: AfD i Konfederacja na konferencji radykałów | url = https://www.dw.com/pl/die-welt-afd-i-konfederacja-na-konferencji-radyka%C5%82%C3%B3w-w-bratys%C5%82awie/a-66013235 | vydavateľ = Deutsche Welle | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl | priezvisko = Szymański | meno = Wojciech | dátum vydania = 2023-06-23}}</ref><ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doniesienia niemieckich mediów: Poseł z Polski na spotkaniu radykałów | url = https://wydarzenia.interia.pl/zagranica/news-konferencja-radykalow-w-bratyslawie-media-byl-na-niej-grzego,nId,6859749 | vydavateľ = https://wydarzenia.interia.pl | dátum vydania = 2023-06-23 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = PL | priezvisko = Zdrojewski | meno = Dawid}}</ref><ref name=":96">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konfederacja puszcza oko do AfD. Pomimo faktu, że niemiecka partia jest antypolska | url = https://tvn24.pl/plus/programy/fakty-o-swiecie | vydavateľ = TVN24 | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = pl | priezvisko = Loška | meno = Jakub}}</ref> Podujatie sa konalo „symbolicky“<ref name=":35">{{Citácia periodika|titul=V deň začiatku Globsecu sa na Slovensku konala Konferencia proti globalizmu|periodikum=Hlavné Správy|url=|odkaz na periodikum=Hlavné správy|dátum=2023-05-30|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> v rovnakom čase ako [[Globsec]] a zúčastnili sa ho predstavitelia [[Pravicový extrémizmus|pravicových]] a [[Euroskepticizmus|euroskeptických]] strán z viacerých európskych krajín.<ref name=":33" /><ref name=":34" /> Medzi účastníkmi boli okrem Uhríka, Mariána Ďuriša a [[Milan Mazurek|Milana Mazureka]] z hnutia Republika aj [[Poľsko|poľský]] poslanec Grzegorz Braun (Konfederácia), Roman Fritz (Konfederácia), [[Nemecko|nemecký]] poslanec Steffen Kotré ([[Alternatíva pre Nemecko|AfD]]), český poslanec Jiří Kobza ([[Sloboda a priama demokracia (SPD)|SPD]]), [[Belgicko|belgický]] poslanec Filip Dewinter (Vlaams Belang) a [[Rumunsko|rumunskí]] poslanci Adrian Axinia a Alexandru Nica (AUR).<ref name=":33" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AAESA en la conferencia contra el globalismo - Bratislava 2023 | url = https://aaesa.org/aaesa-en-la-conferencia-contra-el-globalismo-bratislava-2023/ | dátum vydania = 2023-11-01 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = es-ES | priezvisko = AAESA | vydavateľ = AAESA}}</ref><ref name=":35" /> Účastníci [[Konferencia (veľká schôdza)|konferencie]] prijali spoločné vyhlásenie s názvom „Stojíme jednotne za Európou a proti globalizácii.“, v ktorom odmietli masovú [[Migrácia (sociológia)|migráciu]], „deštruktívne zelené politiky“, „digitálnu totalitu“ a federalizáciu [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name=":33" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Administrátor | odkaz na autora = | titul = Mimoriadne: Poslanci 7 štátov na Slovensku – Táto EÚ nie je Európa! | url = https://www.hnutie-republika.sk/mimoriadne-poslanci-7-statov-na-slovensku-tato-eu-nie-je-europa/ | vydavateľ = Hnutie Republika | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-04-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = }}</ref><ref name=":96" /> Nemecké ''Deutsche Welle'' podujatie opísalo ako stretnutie [[Pravicový extrémizmus|radikálnej pravice]] slúžiace na nadväzovanie medzinárodných kontaktov.<ref name=":33" /> Poľské ''TVN'' upozornilo v súvislosti s podujatím na Uhríkove členstvo v „neonacistickej“ ĽSNS a AfD označilo ako „protiukrajinskú a proputinovskú“ a kiritizovalo stranu, že „hrá aj protipoľskú kartu“.<ref name=":96" /> === Sympózium Bratislava – hlavné mesto mieru (jún 2024) === V dňoch 19. a 20. júna 2024 sa Uhrík zúčastnil [[Sympózium|sympózia]] s názvom Bratislava – hlavné mesto mieru, ktoré sa konalo v [[Hotel Carlton (Bratislava)|hoteli Carlton]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":21">{{Citácia periodika|priezvisko=Hoťka|meno=Daniel|titul=V Bratislave sa zišli proruskí politici. Diskutovali s Uhríkom a Blahom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-20|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/blaha-uhrik-grigorian-dodon-sympozium-bratislava|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":22">{{Citácia periodika|titul=Dodon și-a făcut noi prieteni pro-ruși în UE, la Bratislava|url=https://moldova.europalibera.org/a/dodon-si-a-facut-noi-prieteni-pro-rusi-in-ue-la-bratislava/33003856.html|periodikum=Radio Europa Liberă|dátum=2024-06-21|dátum prístupu=2026-07-19|jazyk=ro|meno=Iurie|priezvisko=Rotari|meno2=Mircea|priezvisko2=Ţicudean}}</ref><ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blaha a Uhrík v Bratislave diskutovali s ruskými politikmi | url = https://www.bratislavak.sk/clanky/2981/blaha-a-uhrik-v-bratislave-diskutovali-o-mieri-podla-niektorych-islo-o-akciu-ruskych-tajnych-sluzieb | vydavateľ = Bratislavak.sk | dátum vydania = 2024-06-21 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = | meno = Martin | priezvisko = Kalužák}}</ref> Na podujatí vystúpil spolu s ďalším novozvoleným [[Europoslanec|europoslancom]] [[Ľuboš Blaha|Ľubošom Blahom]].<ref name=":21" /><ref name=":22" /><ref name=":23" /> Hlavným organizátorom podujatia a rečníkom bol Ašot Grigorian, ktorý sa prezentuje ako predseda [[Arménsko|arménskej]] komunity na [[Slovensko|Slovensku]] a spoluorganizátorom bola ruská organizácia Národná inštitúcia pre výskum rozvoja komunikácií (NIIRK).<ref name=":21" /><ref name=":22" /><ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Братиславе прошел Международный симпозиум «Братислава – город Мира» с участием НИИРК | url = https://verelq.am/ru/node/146854 | vydavateľ = Verelq News | dátum vydania = 2024-06-24 | dátum prístupu = 2026-07-19 | meno = | priezvisko = | jazyk = ru}}</ref> Na podujatí vystúpil aj bývalý [[Moldavsko|moldavský]] prezident Igor Dodon, [[Ján Čarnogurský]], Alexander Rahr s prepojením na spoločnosť [[Gazprom]] a na diaľku vystúpil Milorad Dodik, barónka Caroline Cox či riaditeľ NIIRK<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Research and espionage: An institute staffed by Russian intelligence officers is recruiting students and scientists abroad | url = https://theins.press/en/society/271618 | vydavateľ = The Insider | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en | meno = Sergey | priezvisko = Kanev}}</ref> a bývalý generál [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]<ref name=":25" /> Vladislav Gasumjanov.<ref name=":21" /><ref name=":22" /> Sympózium sa venovalo otázkam mieru na Ukrajine, protiruským [[Sankcia (trest)|sankciám]], „konfliktu Západu s Ruskom“ a o miery a stabilite na [[Blízky východ|Blízkom východe]].<ref name=":21" /><ref name=":24" /> Uhrík vo svojom [[Angličtina|anglicky]] prednesenom vystúpení vyzval na otvorenú diskusiu o možnostiach [[Mier|mierového]] riešenia a kritizoval politikov „posadnutých vojnou“.<ref name=":21" /> Viaceré médiá toto podujatie charakterizovali ako stretnutie proruských politikov.<ref name=":22" /><ref name=":21" /> Podujatie kritizoval bývalý diplomat a vtedajší poslanec NR SR [[Tomáš Valášek]] a europoslankyňa [[Ľubica Karvašová]] označila NIIRK za kryciu organizáciu bývalých agentov ruských [[Tajná služba|tajných služieb]],<ref name=":21" /><ref name=":23" /> čo podporuje aj investigatíva ''The Insider''.<ref name=":25" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cercetare și spionaj. Un institut rusesc plin cu ofițeri ai serviciilor secrete recrutează studenți și oameni de știință în străinătate | url = https://tvrinfo.ro/cercetare-si-spionaj-un-institut-rusesc-plin-cu-ofiteri-ai-serviciilor-secrete-recruteaza-studenti-si-oameni-de-stiinta-in-strainatate/ | dátum vydania = 2024-06-03 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = ro}}</ref> === Referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií (marec 2025) === V marci 2025 predseda mimoparlamentného hnutia [[Slovenské Hnutie Obrody|Slovenské hnutie obrody]] (SHO) [[Róbert Švec]] vyzval Uhríka a hnutie [[REPUBLIKA]] na verejnú podporu [[Petícia|petície]] za vyhlásenie [[Referendum|referenda]], ktorého cieľom bolo, aby Slovensko neuplatňovala [[Sankcia (trest)|sankcie]] [[Európska únia|Európskej únie]] voči [[Rusko|Rusku]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Slovenské hnutie obrody chce referendom stopnúť sankcie voči Rusku. Petíciu s podpismi už má Pellegrini|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96210199-slovenske-hnutie-obrody-chce-referendom-stopnut-sankcie-voci-rusku-peticiu-s-podpismi-uz-ma-pellegrini|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-05|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":85">{{Citácia periodika|priezvisko=Martiška|meno=Roman|titul=Petícia SHO má 280-tisíci podpis! Švec vyzval Uhríka k činu|periodikum=Hlavný denník|vydavateľ=VERBINA|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Uhrík v reakcii vo [[Videonahrávka|videu]] z 17. marca 2025 oznámil, že petíciu osobne podpísal a vyzval k podpore predsedu [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko|Andreja Danka]].<ref name=":86">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Postoj|odkaz na autora=|titul=Danko sa pridal k Uhríkovi Chce predložiť uznesenie, ktorým vyzve Fica blokovať protiruské sankcie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/173715/andrej-danko-podporil-peticiu-na-vyhlasenie-referenda-o-zruseni-protiruskych-sankcii|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-04-11|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Uhrík | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Podporujem referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií | url = https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/videos/3681735515458142/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260721201252/https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/videos/3681735515458142/ | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2025-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | dátum archivácie = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Danko následne oznámil, že s Uhríkom súhlasí v otázke sankcií a podporil petíciu tiež.<ref name=":86" /> Petíciu ďalej podporili [[Štefan Harabin]], Zoroslav Kollár, Pavla Slota, [[Ján Čarnogurský]], [[Peter Staněk]], Daniel Bombic, Michala Ganovská, Mimi Šramová, Marek Šoun, Tibor Eliot Rostas a ďalší jednotlivci a organizácie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SHO podalo ústavnú sťažnosť na prezidenta pre zmarené referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/761480-sho-podalo-ustavnu-staznost-na-prezidenta-pre-zmarene-referendum-o-neuplatnovani-sankcii-voci-rusku|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":85" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slota | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nie je môj nepriateľ!! | url = https://www.facebook.com/slota.pavol/videos/9260056534045629/ | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Švec verejne obhajoval pracovné tábory pre [[Židia na Slovensku|Židov]] počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] s tvrdením, že o nich bolo „dobre postarané“, a naznačil, že by sa k takýmto táborom malo vrátiť aj dnes.<ref name=":87">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebovmu súperovi sa páčia tábory pre Židov, vraj sa osvedčili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/374545/kotlebovmu-superovi-sa-pacia-tabory-pre-zidov-v-minulosti-sa-osvedcili/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-09-20|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":88">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebov konkurent to prestrelil: Pracovné tábory pre Židov sa osvedčili, treba sa k nim vrátiť! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1576125/Kotlebov-konkurent-to-prestrelil--Pracovne-tabory-pre-Zidov-sa-osvedcili--treba-sa-k-nim-vratit- | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2016-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Hnutie SHO je médiami spájané s otvorenými sympatiami k Slovenskému štátu, [[Jozef Tiso|Jozefovi Tisovi]] a s [[Antisemitizmus|antisemitizmom]] a označované ako proruské.<ref name=":87" /><ref name=":88" /> Dlhodobo presadzuje vystúpenie Slovenska z [[Európska únia|EÚ]] a [[NATO]].<ref name=":87" /><ref name=":88" /><ref name=":89">{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=V Brezne sa boja zo zneužitia osobných údajov v prospech Ruska. Polícia začala trestné stíhanie|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Aqpl3qr/v-kauze-mozneho-falsovania-peticie-v-prospech-ruska-nastal-posun-ako-mohli-uniknut-data-obyvatelov-brezna/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-19|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Petícia čelila vážnym podozreniam z falšovania [[Podpis|podpisov]] a aj prezidentská kancelária pri kontrole petičných hárkov zistila viacero anomálií.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Katuška|meno=Michal|titul=Palác našiel v petícii za Rusko trikrát podpis vlastného zamestnanca. Tvrdí, že ju nepodpísal|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-06|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/podpisy-od-polovice-obyvatelov-brezna-peticia-proti-ruskym-sankciam-mohla-byt-zmanipulovana|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":89" /> Prezident [[Peter Pellegrini]] sa v júni 2025 rozhodol referendum nevyhlásiť pretože nespĺňa [[Ústava|ústavné]] podmienky na vyhlásenie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Prezident nevyhlási referendum o sankciách voči Rusku. Neboli splnené podmienky|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-04|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/referendum-o-stopnuti-sankcii-voci-rusku-nie-je-mozne-vyhlasit-uviedol-prezident|dátum prístupu=2026-07-21|odkaz na autora=TASR}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini nahnevá proruskú scénu: odmietol referendum o sankciách. Varoval pred podpismi vyrobenými AI|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4675501/pellegrini-nahneva-prorusku-scenu-odmietol-referendum-o-sankciach-varoval-pred-podpismi-vyrobenymi-ai/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> === Rozlúčková recepcia Igor Bratčikova (október 2025) === V októbri 2025 sa zúčastnil Uhrík rozlúčkovej recepcie [[Rusko|ruského]] [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] Igora Bratčikova po skončení jeho [[Diplomat|diplomatickej]] misie na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá sa konala v priestoroch Hradnej reštaurácie na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]].<ref name=":36">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Odchádzajúci ruský veľvyslanec Bratčikov má podľa Danka tlmočiť v Moskve, že je tu národ, ktorý si ctí Ruskú federáciu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/770706-odchadzajuci-rusky-velvyslanec-bratcikov-ma-podla-danka-tlmocit-v-moskve-ze-je-tu-narod-ktory-si-cti-rusku-federaciu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":73">{{Citácia periodika|priezvisko=Pietová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Ruský veľvyslanec Bratčikov končí vo funkcii, Danko mu venoval slová o priateľstve a otvorených dverách – VIDEO|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=SITA|url=https://sita.sk/rusky-velvyslanec-bratcikov-konci-vo-funkcii-danko-mu-venoval-slova-o-priatelstve-a-otvorenych-dverach-video/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-13|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> Medzi účastníkmi podujatia boli podpredseda parlamentu [[Tibor Gašpar]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]), predseda [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko]], europoslanec [[Ľuboš Blaha]] (Smer-SD), [[Štefan Harabin]], [[Ján Čarnogurský]], Ivan Ševčík (Strana vidieka), [[Anton Hrnko]] (SNS) či Matúš Alexa ([[Motorkári Slovenska – Brat za brata|Brat za Brata]]).<ref name=":36" /><ref name=":73" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fábryová | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO: Ruský veľvyslanec Igor Bratčikov na Slovensku končí. Na rozlúčke nechýbali Gašpar, Blaha ani Danko | url = https://news.refresher.sk/191213-FOTO-Rusky-velvyslanec-Igor-Bratcikov-na-Slovensku-konci-Na-rozlucke-nechybali-Gaspar-Blaha-ani-Danko | vydavateľ = news.refresher.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-10-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = }}</ref> == Politické aktivity v zahraničí == === Protesty proti pandemickým obmedzeniam v Poľsku (august 2020) === V auguste 2020 sa Uhrík ako [[europoslanec]] za [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] spolu s poslancom NR SR [[Milan Mazurek|Milanom Mazurekom]] zúčastnil na proteste proti [[Pandémia|pandemickým]] obmedzeniam vo [[Varšava|Varšave]] na pozvanie [[Poľsko|poľskej]] strany Konfederácia Koruny Poľskej (KKP).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zakończyć Plandemię. Komarenko, Braun i inne znane twarze na proteście antyszczepionkowców w Warszawie | url = https://warszawa.naszemiasto.pl/zakonczyc-plandemie-komarenko-braun-i-inne-znane-twarze-na/ar/c1-7853027 | vydavateľ = Warszawa Nasze Miasto | dátum vydania = 2020-08-16 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl-PL | priezvisko = }}</ref><ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wizyta posłów ze Słowacji | url = https://konfederacjakoronypolskiej.pl/wizyta-poslow-ze-slowacji/ | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl-PL | vydavateľ = Konfederacja Korony Polskiej}}</ref> Uhrík vo svojom prejave trvrdil, že „politici strašia [[COVID-19|koronavírusom]], aby zakryli iné dôležité, skutočné problémy.“<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Relacja z protestu „Odwołujemy Plandemię” | url = https://konfederacjakoronypolskiej.pl/relacja-z-protestu-odwolujemy-plandemie/ | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl-PL | vydavateľ = Konfederacja Korony Polskiej}}</ref> Delegáciu sprevádzal [[Novinár|novinársky]] pár Lívia Garčalová (neskôr Pavlíková) a jej partner Dávid Pavlík z [[Dezinformácia|dezinformačného]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Dezinformačný Kulturblog končí, časť tímu chce pokračovať pod novou značkou|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/dezinformacny-kulturblog-konci-cast-timu-chce-pokracovat-pod-novou-znackou|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = kulturblog.sk | url = https://konspiratori.sk/stranka/744 | vydavateľ = konspiratori.sk | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = | meno = Jakub | priezvisko = Drábik}}</ref> portálu ''Kulturblog.sk'',<ref name=":26" /> ktorý bol úzko prepojený s ĽSNS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lívia, poklad slovenských extremistů. 18letá dívka sází na kartu "vyléčené liberálky" | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/livia-poklad-slovenskych-extremistu-18leta-divka-sazi-na-kar/r~69ccf5924e6111ea84c6ac1f6b220ee8/ | vydavateľ = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = cs | priezvisko = Krepindl | meno = Martin | priezvisko2 = Zuzánek | meno2 = Jakub}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bán|meno=Andrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Neskoro, hodnotí zásah NAKA proti Kulturblogu zástupca rodičov z gymnázia, kde študuje Lívia Garčalová|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2075349/neskoro-hodnoti-zasah-naka-proti-kulturblogu-zastupca-rodicov-z-gymnazia-kde-studuje-livia-garcalova/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-10-07|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> Uhrík na zhromaždení organizovanom [[Antivax|protiočkovacím]] združením STOP-NOP vystúpil s prejavom spoločne s prezidentom KKP Grzegorzom Braunom a slovenská delegácia sa stretla aj s predstaviteľmi KKP.<ref name=":26" /><ref name=":27" /> === Stretnutie európskych populistov v Berlíne (september 2022) === V septembra 2022 sa Uhrík zúčastnil stretnutia [[Pravicový extrémizmus|pravicových]] [[Populizmus (politika)|populistov]], ktoré organizovala v [[Berlín|Berlíne]] [[Nemecko|nemecká]] strana [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD).<ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sankcje na Rosję. Populiści chcą powrotu do normalności | url = https://www.dw.com/pl/sankcje-na-rosj%C4%99-populi%C5%9Bci-apeluj%C4%85-o-powr%C3%B3t-do-normalno%C5%9Bci/a-63246522 | vydavateľ = Deutsche Welle | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl | priezvisko = Szymański | meno = Wojciech | dátum vydania = 2022-09-26}}</ref><ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skandaliczne zachowanie Brauna w Berlinie. Poseł Konfederacji domagał się zniesienia sankcji | url = https://www.wprost.pl/polityka/10876600/skandaliczne-zachowanie-brauna-w-berlinie-posel-konfederacji-domagal-sie-zniesienia-sankcji.html | vydavateľ = Wprost | dátum vydania = 2022-09-26 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grzegorz Braun wzywał w Berlinie do zniesienia sankcji wobec Rosji! "Bo nie będzie żadnego życia, jeśli nie powrócimy do 'business as usual'" | url = https://wpolityce.pl/ | vydavateľ = wPolityce.pl | dátum vydania = 2022-09-27 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl}}</ref> Jedným z hlavných organizátorov a rečníkov bol poslanec [[Nemecký spolkový snem|Bundestagu]] Steffen Kotré z AfD.<ref name=":28" /><ref name=":29" /> Medzi zahraničnými hosťami boli [[Poľsko|poľský]] [[poslanec]] Grzegorz Braun z hnutia Konfederácia a [[Belgicko|belgický]] poslanec Reccino Van Lommel z Vlaams Belang.<ref name=":28" /><ref name=":29" /> Účastníci stretnutia kritizovali [[Sankcia (trest)|sankcie]] voči [[Rusko|Rusku]] a vyzvali na ich zrušenie, ktoré podľa nich prispievajú k energetickej kríze v [[Európa|Európe]].<ref name=":28" /><ref name=":29" /> Spoločne pripravili dokument s názvom „Zachrániť budúcnosť Európy“, v ktorom žiadali okrem iného zrušenie sankcií voči Rusku, ukončenie dotácií na [[Veterná energia|veternú]] a [[Slnečná energia|solárnu]] energiu a odstránenie „ideologického zdanenia“ [[Fosílne palivo|fosílnych palív]].<ref name=":28" /><ref name=":29" /> === Kontakty so sýrskym režimom (november 2022) === V novembri 2022 sa Milan Uhrík zúčastnil podujatia na [[Sýria|sýrskej]] ambasáde v [[Brusel|Bruseli]], kde sa vyfotil s predstaviteľmi sýrskeho režimu [[Baššár al-Asad|Bašára Asada]].<ref name=":30">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhrík a Mazurek sa v máji stretli s diplomatmi z Iránu, voličom to nepovedali|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4709163/uhrik-a-mazurek-sa-v-maji-stretli-s-diplomatmi-z-iranu-volicom-to-nepovedali/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-23|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":31">{{Citácia periodika|priezvisko=Čevelová|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzťahmi s Asadovým režimom sa zo slovenských strán chválila hlavne Republika.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/4349382/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-08|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> Následne na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnej sieti]] uviedol, že „Sýria patrí k štátom, ktoré sa rozhodli udržať si korektné vzťahy s [[Rusko|Ruskou federáciou]] a odmietli americkú líniu eskalácie konfliktov“.<ref name=":31" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Uhrík | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Dnes som mal česť navštíviť | url = https://www.facebook.com/story.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20260719175104/https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=745647856924764&id=100044386691134&rdid=iMejNXL2dZo5J86g | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2022-11-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | dátum archivácie = 2026-07-19 | jazyk = }}</ref> Asad bol dlhoročným spojencom Ruska a po páde svojho režimu v decembri 2024 získal v Rusku [[azyl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Assad is in Moscow after fleeing Syria and will be given asylum, Russian state media report | url = https://www.bbc.com/news/live/cwy8xzxe0w7t | vydavateľ = BBC News | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en-GB | meno = Robert | priezvisko = Greenall | meno2 = with Barbara Plett | priezvisko2 = Usher | meno3 = Feras | priezvisko3 = Kilani}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nakhoul | meno = Samia | titul = Assad's final hours in Syria: Deception, despair and flight | url = https://www.reuters.com/world/middle-east/assads-final-hours-syria-deception-despair-flight-2024-12-13/ | dátum vydania = 2024-12-13 | dátum prístupu = 2026-07-19 | vydavateľ = [[Reuters]] | priezvisko2 = Gebeily | meno2 = Maya | priezvisko3 = Hafezi | meno3 = Parisa | jazyk = en}}</ref> === Účasť na recepcii ruskej misie pri EÚ (jún 2023) === V júni 2023 sa Uhrík zúčastnil na recepcii organizovanej na stálej misii Ruskej federácie pri Európskej únii v [[Brusel|Bruseli]], ktorá sa podľa medzinárodnej investigatívy po nástupe nového vedúceho tejto misie Kirilla Logvinov zameriava na šírenie [[Propaganda|propagandy]] a [[Dezinformácia|dezinformácií]], organizovanie podujatí s [[Diplomat|diplomatmi]] z krajín nepriateľských voči Západu ako [[Čína]], [[Irán]], [[Sýria]], [[Venezuela]] či [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]] a diskusie o spolupráci namierenej proti [[Spojené štáty|Spojeným štátom]].<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruský špión s diplomatickým krytím operuje v Bruseli, hoci ho chceli vyhostiť. Na recepcii u neho bol aj Uhrík | url = https://www.icjk.sk/278/Rusky-spion-s-diplomatickym-krytim-operuje-v-Bruseli-hoci-ho-chceli-vyhostit-Na-recepcii-u-neho-bol-aj-Uhrik | vydavateľ = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | dátum prístupu = 2026-07-19 | priezvisko = Madleňák | meno = Tomáš | priezvisko2 = Bové | meno2 = Lars | priezvisko3 = kol}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lars Bové, Holger Roonemaa, Szabolcs Panyi, Tomáš Madleňák, Indrė Makaraitytė, Mattias Carlsson | odkaz na autora = | titul = Prie Rusijos atstovybės Briuselyje vairo – aukšto rango šnipas | url = https://www.lrt.lt/naujienos/lrt-tyrimai/5/2107878/prie-rusijos-atstovybes-briuselyje-vairo-auksto-rango-snipas | vydavateľ = lrt.lt | miesto = | dátum vydania = 2023-10-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = lt}}</ref> Misiu investigatíva charakterizuje ako „hniezdo špiónov“.<ref name=":17" /> Podujatie hostil Kirill Logvinov, ktorého investigatíva označila za dôstojníka [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|ruskej služby zahraničnej rozviedky]] (SVR).<ref name=":17" /><ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Sarvaš|meno=Andrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Uhrík sa v júni v Bruseli zúčastnil na recepcii, ktorú zorganizoval chargé d’affaires Ruska pri EÚ Kirill Logvinov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3642876/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-24|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> [[Belgicko|Belgická]] [[tajná služba]] sa ho v apríli 2022 pokúsila [[Vyhostenie|vyhostiť]], čomu z diplomatických dôvodov zabránila Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS).<ref name=":17" /><ref name=":18" /> Dňa 9. júna 2023 Uhrík z podujatia zverejnil na [[Facebook|Facebooku]] príspevok, v ktorom uviedol, že „hľadá cestu k dialógu a mieru“ a že sa „obzvlášť dobre porozprával s Rusmi, Bielorusmi a Sýrčanmi“.<ref name=":17" /> Uhrík zverejnil aj pozvánku, ktorú dostal priamo od Longvinova.<ref name=":17" /> Neskôr svoju účasť odôvodnil tým, že išlo o oficiálne pozvanie na verejné diplomatické podujatie, ktoré prijal zo zdvorilosti, pričom uviedol, že sa s Logvinovom osobne nestretol.<ref name=":17" /><ref name=":18" /> Uhrík sa následne stretol s misiou aj v októbri 2024, decembri 2024 a januári 2026.<ref name=":32" /> === Cross-Continental Conservative Congress v Belehrade (november 2023) === V novembri 2023 vystúpili Milan Uhrík a Marián Ďuriš na medzinárodnej [[Konferencia (veľká schôdza)|konferencii]] Cross-Continental Conservative Congress v [[Srbsko|srbskom]] [[Belehrad|Belehrade]].<ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Conservative Conference in Belgrade: CPAC's Little Brother | url = https://europeanconservative.com/articles/commentary/conservative-conference-in-belgrade-cpacs-little-brother/ | dátum vydania = 2023-11-11 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en-US | meno = Filip | priezvisko = Gašpar | vydavateľ = European Conservative}}</ref><ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = C-CCC Serbia Agenda | url = https://www.europarl.europa.eu/erpl-app-public/mep-documents/DAT/attachments/9/f90ed12d-d214-4e6a-8b85-16d514d44be5_1736775933219.pdf | dátum prístupu = 2026-07-19 | vydavateľ = Cross Continental Congress Conference | jazyk = en}}</ref> Podujatie organizovala [[Srbská ľudová strana]] (SLS) pod vedením Nenada Popovića v spolupráci s [[Spojené štáty|americkou]] organizáciou Republicans for National Renewal, ktorej zakladateľom je Mark Ivanyo.<ref name=":37" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cross-Continental Conservative Congress 2023 in Belgrade – Srpska narodna partija | url = https://srpskanarodnapartija.rs/en/cross-continental-conservative-congress-2023-in-belgrade/ | dátum vydania = 2023-11-03 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en-US | vydavateľ = Serbian People’s Party}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About | url = https://rnrenewal.org/about-us/ | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en-US | vydavateľ = Republicans for National Renewal}}</ref> Na konferencie sa zúčastnili politici [[Nemecko|nemeckej]] strany [[Alternatíva pre Nemecko|AfD]] Petr Bystroň, Jurij Kofner a Harald Weyel, Nikola Zbořilová z [[Česko|českej]] strany [[Sloboda a priama demokracia (SPD)|SPD]], [[Španielsko|španielska]] poslankyňa Rocío de Meer zo strany Vox, [[Rakúsko|rakúsky]] [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslanec]] Harald Vilimsky z [[Slobodná strana Rakúska|FPÖ]], [[Francúzsko|francúzsky]] poslanec Thibaut François z [[Rassemblement national|RN]], [[Belgicko|belgický]] politik Filip Brusselmans z Vlaams Belang, [[Taliansko|taliansky]] politik Dimitri Coin zo strany Lega, [[Slovinsko|slovinský]] politik Andrej Poglajen či [[Srbsko|srbský]] politik Jovan Palalić zo [[Srbská ľudová strana|SLS]].<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An Interview with Jovan Palalić on the Cross-Continental Conservative Congress | url = https://europeanconservative.com/articles/interviews/an-interview-with-jovan-palalic-on-the-cross-continental-conservative-congress/ | dátum vydania = 2023-11-03 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en-US | priezvisko = Semonsen | meno = Robert | vydavateľ = European Conservative}}</ref><ref name=":38" /> Z amerických účastníkov sa konferencie zúčastnili Mark Ivanyo, prezident [[New York (mesto)|newyorských]] mladých republikánov Gavin Wax, politik Jack Posobiec a komentátor Jake Hoffman.<ref name=":39" /><ref name=":38" /> Konferencia bola zameraná na výmenu skúseností medzi [[Konzervativizmus|konzervatívnymi]] a suverenistickými politickými silami, diskusiu o národnej [[Suverenita (právo)|suverenite]], tradičných hodnotách a kritiku [[Globalizácia|globalistických]] politík.<ref name=":37" /><ref name=":39" /><ref name=":38" /> === Angažovanie v ''Hlase Európy'' (2023{{--}}2024) === Uhrík sa zúčastnil minimálne dvoch panelových rozhovorov pre portál ''Hlas Európy'' ({{V jazyku|eng|Voice of Europe}}) v [[Štrasburg|Štrasburgu]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neue Details im "Voice of Europe"-Skandal: Ungarns Rolle in Putins Medienmanipulation | url = https://www.t-online.de/nachrichten/deutschland/innenpolitik/id_100566742/russische-einflussoperation-voice-of-europe-spuren-fuehren-nach-ungarn.html | vydavateľ = t-online | dátum vydania = 2025-02-09 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = de | priezvisko = Mueller-Töwe | meno = Von Jonas}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nehézkesen számolt el az orosz hátterű propagandaoldal a Kásler miniszteri keretéből kapott pénzzel | url = https://hvg.hu/360/20240408_orosz-propagandahalozat-visegrad-post-kasler-miklos-elszamolas-voice-of-europe-ferenc-almassy | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = hu | priezvisko = András | meno = Dezső}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kremeľská propaganda? Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/705435-kremelska-propaganda-carnobursky-a-uhrik-napojenie-na-rusko-odmietaju-ironicky-kalinak-tazi-proti-novinarom|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> Prvý sa uskutočnil v decembri 2023 a jeho účastníkmi boli [[Europoslanec|europoslanci]] Maximilian Krah ([[Alternatíva pre Nemecko|AfD]]), Jorge Buxadé (Vox) a Ladislav Ilčić (Hrvatski suverenisti).<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The EU must address its own issues before seeking new members: in EP in Strasbourg discussed Ukraine’s potential membership | url = https://www.voiceofeurope.com/the-eu-must-address-its-own-issues-before-seeking-new-members-in-ep-in-strasbourg-discussed-ukraines-potential-membership/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240517153743/https://www.voiceofeurope.com/the-eu-must-address-its-own-issues-before-seeking-new-members-in-ep-in-strasbourg-discussed-ukraines-potential-membership/ | vydavateľ = Voice of Europe | miesto = | dátum vydania = 2023-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-18 | dátum archivácie = 2024-05-17 | jazyk = en}}</ref> Diskusia sa venovala potenciálnemu členstvu [[Ukrajina|Ukrajiny]] v [[Európska únia|EÚ]] pričom Uhrík uviedol, že vstup Ukrajiny do EÚ by v súčasnosti zničil susedné krajiny.<ref name=":4" /> Moderoval ju šéfredaktor Visegrád Post Ferenc Almássy.<ref name=":4" /> Druhý panelový rozhovor sa konal vo februári 2024 a diskutovali v ňom spoločne s Uhríkom Patricia Chagnon ([[Rassemblement national|RN]]) a Matteo Gazzini (Forza Italia) o tom, či [[Čína]] predstavuje pre [[Západný blok|Západ]] väčšiu hrozbu než [[Rusko]].<ref name=":3" /><ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strasbourg EP discussion: China—not Russia—is the primary threat to the West | url = https://www.youtube.com/watch?v=P3c2Td0VKqk | url archívu = https://web.archive.org/web/20240330015227/https://www.youtube.com/watch?v=P3c2Td0VKqk | vydavateľ = Voice of Europe | miesto = Štrasburg | dátum vydania = 2024-02-13 | dátum aktualizácie = 2024-02-13 | dátum prístupu = 2026-07-18 | dátum archivácie = 2024-03-30 | jazyk = en}}</ref> [[Masmédium|Mediálnu]] pozornosť v súvislosti s ''Hlasom Európy'' vzbudila aj [[Konferencia (veľká schôdza)|konferencia]] zorganizovaná v [[Praha|Prahe]] Milutinom Ilićom, asistentom poslanca Jaroslava Foldynu ([[Sloboda a priama demokracia (SPD)|SPD]]), prostredníctvom jeho spolku Geopolitikon, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia ''Hlasu Európy'' a na ktorej vystúpil Uhrík.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Pokorná|meno=Zdislava|autor=|odkaz na autora=|titul=Akci s Voice of Europe pořádal Foldynův asistent, peníze prý dal i Bystroň|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/1395730/denik-n-a-gazeta-wyborcza-konferenci-s-voice-of-europe-poradal-foldynuv-asistent-penize-pry-dal-i-bystron/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=2024-04-09|dátum prístupu=2026-07-18|jazyk=cs}}</ref><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Asistent Foldyny spoluorganizoval akci, na níž byli lidé z proruského webu {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/domaci/asistent-foldyny-spoluorganizoval-akci-na-niz-byli-lide-z-pr/r~98b2e0c0f64a11eebeca0cc47ab5f122/ | vydavateľ = Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje | dátum vydania = 2024-04-09 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = cs}}</ref> Na tejto konferencii okrem už spomenutých vystúpil aj Petr Bystroň (AfD), Zuzana Majerová (Trikolóra), Ivan David (SPD), Petr Drulák, László Toroczkai (Mi Hazánk) a Roman Fritz (Konfederacja Korony Polskiej).<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Rozhovor ''Hlasu Európy'' v decembri 2023 poskytol aj Uhríkov europoslanecký asistent Marián Ďuriš.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = voiceofeurope.com/cs/ (8.1) | url = https://konspiratori.sk/stranka/1657 | vydavateľ = konspiratori.sk | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Strohm | meno = A | autor = | odkaz na autora = | titul = Who cares what so-called liberal critics and globalist warmongers mumble — Interview with Marian Duris, Foreign Policy Advisor to an MEP for Slovakia’s Republika party | url = https://www.voiceofeurope.com/who-cares-what-so-called-liberal-critics-and-globalist-warmongers-mumble-interview-with-marian-duris-foreign-policy-advisor-to-an-mep-for-slovakias-republika-party/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240203223934/https://www.voiceofeurope.com/who-cares-what-so-called-liberal-critics-and-globalist-warmongers-mumble-interview-with-marian-duris-foreign-policy-advisor-to-an-mep-for-slovakias-republika-party/ | vydavateľ = Voice of Europe | miesto = | dátum vydania = 2023-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | dátum archivácie = 2024-02-03 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Postoj|odkaz na autora=|titul=Republiku živí aj europarlament Milan Uhrík a Milan Mazurek platia vlastných straníkov z peňazí EÚ|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/178016/milan-uhrik-a-milan-mazurek-platia-vlastnych-stranikov-z-penazi-eu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-02|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> Hlas Európy bol podľa [[Česko|českej]] Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) a českej vlády súčasťou ruskej vplyvovej operácie zameranej na ovplyvňovanie [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Pokorná|meno=Zdislava|autor=|odkaz na autora=|titul=Peniaze prevážali v autách s diplomatickými značkami. Ako fungovala proruská sieť riadená z Prahy|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4031904/peniaze-prevazali-v-autach-s-diplomatickymi-znackami-ako-fungovala-proruska-siet-riadena-z-prahy/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-05|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruská operace v Česku. Politici brojili proti Ukrajině, jejich síť rozprášila BIS {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/domaci/bis-odhalila-ruskou-vlivovou-operaci-fialova-vlada-jeji-akte/r~9de642ceec3d11eeb2180cc47ab5f122/ | vydavateľ = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = cs | priezvisko = Horák | meno = Jan}}</ref> Mal byť riadený ukrajinským [[Oligarchia|oligarchom]] Viktorom Medvedčukom, blízkym spolupracovníkom ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], prostredníctvom Artema Marčevského.<ref name=":9" /><ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=Rozhovor mu dali Kaliňák aj Šimkovičová. Česi vypli web, cez ktorý sa Rusi snažia ovplyvniť eurovoľby|periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/domov/c/voice-of-europe-kalinak-simkovicova-cesko-bis|priezvisko=Kováč|meno=Peter|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-28|issn=1335-4418|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> Operácia podľa českých [[Spravodajská služba|spravodajských služieb]] mala zahŕňať aj finančné stimuly v hotovosti alebo [[Kryptomena|kryptomene]] pre niektorých euroskeptických a [[Krajná pravica|krajne pravicových]] politikov v rôznych krajinách EÚ, aby šírili proruské naratívy.<ref name=":9" /><ref name=":10" /> V máji 2024 [[Európska únia]] uvalila na médium a niektoré osoby s ním priamo spojené [[Sankcia (trest)|sankcie]].<ref>{{Citácia periodika|titul=EU imposes sanctions on Voice of Europe, businessmen over Russian 'disinformation'|url=https://www.reuters.com/world/europe/eu-sanctions-voice-europe-related-businessmen-czech-ministry-says-2024-05-27/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-07-18|jazyk=en-US|priezvisko=Lopatka|meno=Jan|odkaz na periodikum=Reuters|miesto=Praha|dátum=2024-05-27|priezvisko2=Hovet|meno2=Jason}}</ref><ref name=":9" /> Uhrík akékoľvek finančné odmeny za rozhovor odmietol a uviedol, že kritiku vníma ako súčasť antikampane pred voľbami do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref name=":6" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Erik Kaliňák a Milan Uhrík sa objavili na portáli, cez ktorý chceli Rusi ovplyvniť eurovoľby (otázky a odpovede)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/DBsmGHz/erik-kalinak-a-milan-uhrik-sa-objavili-na-portali-cez-ktory-chceli-rusi-ovplyvnit-eurovolby-otazky-a-odpovede/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2024-04-02|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> Podľa nemeckého portálu t-online sa Uhrík mal objaviť aj neskôr v [[Bielorusko|bieloruskej]] televízii STV v relácií Nadie Sass, manželky Oleha Vološina.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russische Agenten und AfD-Politiker: Propaganda-Show sendet aus Belarus | url = https://www.t-online.de/nachrichten/deutschland/innenpolitik/id_100553588/-voice-of-europe-affaere-afd-politiker-bei-propaganda-show-in-belarus.html | vydavateľ = t-online | dátum vydania = 2024-12-26 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = de | priezvisko = Mueller-Töwe | meno = Von Jonas}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AfD-Skandal um Schmiergeld und Spionage weitet sich aus – Putin-Spion in Bundestag | url = https://www.t-online.de/nachrichten/deutschland/innenpolitik/id_100404822/afd-skandal-spitzenkandidaten-brachten-mutmasslichen-spion-des-kremls-in-bundestag.html | vydavateľ = t-online | dátum vydania = 2024-05-25 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = de | priezvisko = Mueller-Töwe | meno = Von Jonas | priezvisko2 = Leister | meno2 = Annika}}</ref> Vološin mal na starosti v Medvedčukovom zoskupení okolo ''Hlasu Európy'' zahraničie<ref name=":9" /> a bol Spojenými štátmi v januári 2022 sankcionovaný ako osoba, ktorá koná na pokyn [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie]] (FSB).<ref name=":11" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Treasury Sanctions Russian-Backed Actors Responsible for Destabilization Activities in Ukraine | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy0562 | vydavateľ = U.S. Department of the Treasury | dátum vydania = 2026-06-23 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = en}}</ref> === Stretnutie na podporu kandidatúry Romana Fritza (máj 2024) === Dňa 15. mája 2024 sa Uhrík zúčastnil v [[Poľsko|poľskom]] meste [[Wodzisław Śląski]] predvolebného stretnutia organizovaného v súvislosti s kandidatúrou Romana Fritza, viceprezidenta Konfederacja Korony Polskiej (KKP), do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref name=":40">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grzegorz Braun przyjechał wozem strażackim, aby poprzeć Romana Fritza. Spotkanie Konfederacji w Wodzisławiu Śląskim | url = https://www.nowiny.pl/230611 | vydavateľ = nowiny.pl | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl | priezvisko = Kamczyk | meno = Fryderyk}}</ref><ref name=":41">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Roman Fritz w obronie normalności Polski i Europy | url = https://myslpolska.info/2024/05/19/roman-fritz-w-obronie-normalnosci-polski-i-europy/ | dátum vydania = 2024-05-19 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl-PL | priezvisko = Jastrzębski | meno = Łukasz | vydavateľ = Myśl Polska}}</ref> Stretnutie sa začalo modlitbou za premiéra [[Robert Fico|Roberta Fica]].<ref name=":40" /><ref name=":41" /> Hlavným vystupujúcim bol [[poslanec]] Grzegorz Braun, ktorý na miesto prišiel [[Hasičský a záchranný zbor|hasičským]] vozidlom.<ref name=":40" /><ref name=":41" /> Uhrík na stretnutí vystúpil s prejavom a podujatie predčasne opustil, pretože sa v ten istý deň odohral atentát na Fica.<ref name=":40" /> Vo svojom prejave tvrdil, že ten, kto strieľal na Fica, „bol členom organizácie Dúha.“<ref name=":40" /> Na stetnutí vystpili okrem Brauna aj ďalší predstavitelia KKP – Marta Czech, Justyna Krasowicz a Włodzimierz Skalik.<ref name=":40" /><ref name=":41" /> Medzi zahraničnými hosťami boli [[Rumunsko|rumunská]] senátorka Diana Șoșoacă zo stany S.O.S. Romania, Steffen Kotré a Peter Bystroňa z [[Nemecko|nemeckej]] strany [[Alternatíva pre Nemecko|AfD]], Jánosa Argyelana z [[Maďarsko|maďarskej]] strany Mi Hazánk, Tomáš Szekeresa z [[Bulharsko|bulharského]] hnutia Odrodzenia a Jiří Kobza z [[Česko|českej]] strany [[Sloboda a priama demokracia (SPD)|SPD]].<ref name=":41" /><ref name=":40" /> === Stretnutia s iránskymi diplomatmi v Bruseli (máj 2025, jún 2026) === V máji 2025 sa Uhrík spolu s europoslancom Milanom Mazurekom stretol s [[Irán|iránskou]] [[Diplomat|diplomatickou]] misiou pri [[Európska únia|Európskej únii]] v [[Brusel|Bruseli]], napriek tomu, že vystupujú ako zásadní odporcovia [[Islam|islamu]].<ref name=":30" /><ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meetings - 10th parliamentary term {{!}} Milan UHRÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/en/197763/MILAN_UHRIK/all-meetings/10 | vydavateľ = European Parliament | dátum vydania = 2026-06-02 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en}}</ref> Uhrík ani Mazurek o tomto stretnutí neinformovali na svojich [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]].<ref name=":30" /> Podľa ''Denníka N'' ide o súčasť širšieho vzoru zahraničných kontaktov predstaviteľov hnutia [[REPUBLIKA|Republika]].<ref name=":30" /> V tejto súvislosti ''Denník N'' pripomenul kauzu stretnutí [[Česko|českých]] politikov s iránskym veľvyslanectvom v približne rovnakom období a skutočnosť, že česká civilná kontrarozviedka BIS dlhodobo upozorňuje, že spravodajské aktivity Iránu predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre [[Európa|európske]] štáty.<ref name=":30" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tajemství „íránských schůzek“ Turka, Konečné i Klause. Může dojít až na soud | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-tajemstvi-iranskych-schuzek-turka-konecne-i-klause-muze-dojit-az-na-soud-273725 | vydavateľ = Seznam zprávy | dátum vydania = 2025-04-09 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = cs | priezvisko = Nejedlý | meno = Matěj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výroční zpráva Bezpečnostní informační služby za rok 2020 | url = https://www.bis.cz/vyrocni-zpravy/vyrocni-zprava-bezpecnostni-informacni-sluzby-za-rok-2020-158d1414.html | vydavateľ = BIS | dátum prístupu = 2026-07-19 | dátum vydania = 2021-11-23 | jazyk = cs}}</ref> Ďalšie stretnutie Uhríka s diplomatmi Iránskeho režimu prebehlo v júni 2026 v Bruseli a s Iránskou ambasádou v auguste 2025 v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":32" /> === Návšteva Bieloruska (jún 2025) === V júni 2025 navštívil Uhrík spolu s manželkou Zuzanou Uhríkovou [[Bielorusko]].<ref name=":19">{{Citácia periodika|priezvisko=Odkladal|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Šéf Hnutia Republika spolu s manželkou natočili propagandistické video o „úspechoch“ Bieloruska|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/6M6iKwr/sef-hnutia-republika-spolu-s-manzelkou-natocili-propagandisticke-video-o-uspechoch-bieloruska/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-10|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MEP refutes West's falsehoods about Belarus | url = https://eng.belta.by/society/view/mep-refutes-wests-falsehoods-about-belarus-168661-2025/ | vydavateľ = BelTA | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en-EN}}</ref> Spoločne s ním pricestoval a vystúpil v bieloruskej Snemovni reprezentantov aj [[Česko|český]] [[europoslanec]] Ondrěj Dostál z koalície Stačilo!, ktorú v tom čase viedla predsedníčka [[Komunistická strana Čiech a Moravy|Komunistickej strany Čiech a Moravy]] Kateřina Konečná.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pospíchal|meno=Tobiáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Český europoslanec Ondřej Dostál (Stačilo!) navštívil Bělorusko|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/minuta/1753923/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=2025-06-06|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Гайдукевич: В Минске с визитом находятся евродепутаты из Чехии и Словакии | url = https://reform.news/gajdukevich-v-minske-s-vizitom-nahodjatsja-evrodeputaty-iz-chehii-i-slovakii | vydavateľ = reform.news | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = ru-RU | priezvisko = }}</ref> Návšteva vyvolala kritiku po tom, čo manželia zverejnili video prezentujúce pozitívny obraz bieloruskej [[Národné hospodárstvo|ekonomiky]], v ktorom tvrdili, že západné [[Sankcia (trest)|sankcie]] proti režimu [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandra Lukašenka]] v neúčinkujú alebo dokonca škodia skôr „Európe“.<ref name=":19" /> Uhríková vo videu, ktoré ''Aktuality.sk'' charakterizovali ako propagandistické na úvod vyhlásila: „Bieloruský trh sankciami nijako netrpí. Jediné, čo spravil, je že sa preorientoval na iné trhy, zatiaľ čo Európa si strieľa vlastne do kolena.“<ref name=":19" /> Oficiálne bieloruské [[Štatistika|štatistiky]] pritom podľa portálu ''Aktuality.sk'' ukazovali opačný obraz – krajina od roku 2023 evidovala chronický obchodný deficit a [[Priemysel|priemyselná]] produkcia vykázala v apríli 2023 pokles o 5 %.<ref name=":19" /> Manželia navštívili [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodársku]] výstavu v [[Minsk|Minsku]] a podľa vlastných slov aj [[vidiek]], [[Podnik|podniky]] a [[Nemocnica|nemocnice]].<ref name=":19" /> Bieloruská štátna [[tlačová agentúra]] citovala Uhríka ktorý tvrdil, že nemá strach z kritiky návštevy Bieloruska a že takáto návšteva je „cestou k normalizácii vzťahov“.<ref name=":20" /> V rozhovore, ktorý počas návštevy poskytol pre štátnu televíziu STV tvrdil, že „prezident Zelenský má záujem o vojnu. Hlavne o spoluprácu so západnými spoločnosťami, ktoré chcú Ukrajine predať čo najviac zbraní, vybavenia, rakiet a tankov. Európski politici niekedy hovoria, že budeme bojovať do posledného Ukrajinca na Ukrajine.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Когда завершится украинский кризис и что думают простые европейцы о Беларуси? Интервью с депутатом ЕП Миланом Угриком | url = https://ctv.by/news/obshestvo/kogda-zavershitsya-ukrainskij-krizis-i-chto-dumayut-prostye-evropejcy-o-belarusi-intervyu-s-deputatom-ep-milanom-ugrikom | vydavateľ = ctv.by | dátum prístupu = 2026-07-19 | dátum vydania = 2025-06-08 | jazyk = by}}</ref> === Konferencia WHO – odísť alebo zostať? (november 2025) === V novembri 2025 sa Uhrík s manželkou zúčastnili [[Konferencia (veľká schôdza)|konferencie]] s názvom ({{V jazyku|pol|WHO – wyjść czy zostać?}}), ktorá sa konala v budove [[Poľsko|poľského]] [[Sejm|Sejmu]] vo [[Varšava|Varšave]]. Podujatie organizoval poslanec Grzegorz Płaczek z Konfederácie v spolupráci s [[Skupina Európa suverénnych národov|frakciou ESN]].<ref name=":52">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Relacja z konferencji „WHO wyjść czy zostać?” – Europa Suwerennych Narodów Partia | url = https://esn-party.eu/pl/relacja-z-konferencji-who-wyjsc-czy-zostac/ | dátum vydania = 2025-11-27 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = pl-PL | vydavateľ = ESN Party}}</ref><ref name=":53">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WHO konferencja 2025 | url = https://grzegorzplaczek.pl/who2025/ | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = pl-PL}}</ref><ref name=":54">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “WHO – leave or stay?” – conference in the Polish parliament | url = https://esn-party.eu/conference-2025-who-enemy-or-friend-of-health/ | vydavateľ = esn-party.eu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Balaskova|meno=Eka|titul=„Skorumpovaná WHO“: Uhríkovci vo Varšave volali po odpore voči globalizmu|periodikum=Hlavný denník|vydavateľ=VERBINA|dátum=2025-11-24|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Konferencia sa venovala najmä zmenám v Medzinárodných zdravotníckych predpisoch, návrhu Pandemickej zmluvy [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] (WHO) a otázke vystúpenia z WHO.<ref name=":53" /><ref name=":53" /><ref name=":54" /> Uhrík vystúpil v paneli venovanom možnosti odchodu štátov z WHO spoločne s europoslankyňou Christine Anderson (AfD) a poslancom Grzegorzom Płaczkom (Konfederácia), pričom úvodnú prezentáciu mal publicista Jan Pospieszalski a panel moderoval Jerzy Karwelis z týždenníka ''Do Rzeczy''.<ref name=":53" /><ref name=":52" /> Medzi ďalšími rečníkmi a panelistami boli americký expert James Roguski, Patryk Ignaszczak z [[Think tank|think tanku]] Ordo Iuris. Konferenciu otvorili Płaczek a europoslanec Marcin Sypniewski z Konfederácie.<ref name=":52" /><ref name=":53" /> === Save Europe Act (jún 2026) === V júni 2026 Uhrík podporil iniciatívu Save Europe Act, ktorú spustila [[Holandsko|holandská]] aktivistka Eva Vlaardingerbroek a [[Rakúsko|rakúsky]] [[Pravicový extrémizmus|extrémista]] Martin Sellner.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rechtsextremer Sellner und FPÖ-Abgeordnete Fürst machen gemeinsame Sache | url = https://www.profil.at/oesterreich/remigration-rechtsextremer-sellner-und-fpoe-abgeordnete-fuerst-machen-gemeinsame-sache/403167918 | vydavateľ = profil.at | dátum vydania = 2026-06-10 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = de | priezvisko = Treichler | meno = Robert}}</ref><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petici za „remigraci“ podepsalo téměř půl milionu... | url = https://www.forum24.cz/petici-za-remigraci-podepsalo-temer-pul-milionu-lidi-evropska-komise-ji-podle-tvurcu-odmitne | vydavateľ = FORUM 24 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = cs | priezvisko = Opatrný | meno = Adam | dátum vydania = 2026-07-01}}</ref><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Navarro | meno = Michel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Pongrácz | meno2 = Dániel Gábor | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = How the identitarian ‘remigration’ movement rebrands extremism | url = https://euobserver.com/221339/how-the-identitarian-remigration-movement-rebrands-extremism/ | vydavateľ = EU Observer | miesto = | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = en}}</ref> Iniciatívu propagovali ľudia spojení s Remigračným Summitom, ktorého sa v máji 2026 zúčastnil [[Milan Mazurek]]<ref name=":14" /><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Bývalý šéf hraničnej stráže USA prišiel do Portugalska podporiť „boj proti ničeniu európskej kultúry“|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|dátum=2026-05-31|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/svet/c/byvaly-sef-hranicnej-straze-usa-prisiel-do-portugalska-podporit-boj-proti-niceniu-europskej-kultury|dátum prístupu=2026-07-18|miesto=Bratislava|odkaz na autora=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Op de ‘Remigration Summit’ in Portugal is iedereen het met elkaar eens. ‘Noem ons racisten, het maakt ons niet meer uit’ | url = https://www.demorgen.be/nieuws/op-de-remigration-summit-in-portugal-is-iedereen-het-met-elkaar-eens-noem-ons-racisten-het-maakt-ons-niet-meer-uit~bff0189a/ | vydavateľ = De Morgen | dátum prístupu = 2026-07-17 | priezvisko = van Eerten | meno = Jurriaan | jazyk = nl}}</ref> a na Slovensku napríklad Lívia Pavlíková, členka strany [[REPUBLIKA|Republika]], ktorá za hnutie kandidovala vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladík z Turkova ministerstva míří na evropskou akci neonacistů. S projevem za Česko | url = https://hlidacipes.org/mladik-z-turkova-ministerstva-miri-na-evropskou-akci-neonacistu-s-projevem-za-cesko/ | dátum vydania = 2026-07-10 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = cs | meno = Vojtěch | priezvisko = Berger}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kéry|meno=Šimon|autor=|odkaz na autora=|titul=„Lívia z Kulturblogu“ bude kandidovať v eurovoľbách za stranu Republika|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/livia-z-kulturblogu-bude-kandidovat-v-eurovolbach-za-stranu-republika/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-03|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lívia Pavlíková | url = https://hanusovedni.sk/sk/speakers/749/livia-pavlikova/ | vydavateľ = hanusovedni.sk | dátum vydania = 2026-10-13 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = }}</ref> Iniciatíva okrem iného požaduje európsky rámec pre remigráciu, ktorý podľa organizátorov zahŕňa aj osoby s [[Migrácia (sociológia)|migračným]] pôvodom vrátane tých, ktorí už získali občianstvo členského štátu [[Európska únia|EÚ]].<ref name=":12" /><ref name=":14" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Bundesverwaltungsgericht: Pläne Martin Sellners zur „Remigration“ sind verfassungswidrig|url=https://correctiv.org/aktuelles/neue-rechte/2025/10/20/bundesverwaltungsgericht-plaene-martin-sellners-zur-remigration-sind-verfassungswidrig/|periodikum=Correctiv|dátum=2025-10-20|dátum prístupu=2026-07-18|jazyk=de-DE|meno=Justus von|priezvisko=Daniels|vydavateľ=CORRECTIV – Recherchen für die Gesellschaft}}</ref> [[Nemecko|Nemecký]] spolkový správny súd v júni 2025 označil Sellnerov koncept remigrácie za odporujúci [[Ľudská dôstojnosť|ľudskej dôstojnosti]] podľa nemeckej [[Ústava|ústavy]], keďže vychádza z [[Etnikum|etnickej]] hierarchie.<ref name=":15" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remigrationskonzept verfassungsfeindlich | url = https://www.nd-aktuell.de/artikel/1194982.gescheitertes-compact-verbot-remigrationskonzept-verfassungsfeindlich.html | vydavateľ = nd-aktuell.de | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = de | meno = Sebastian | priezvisko = Weiermann | dátum vydania = 2025-10-24}}</ref> Niektoré investigatívne [[Masmédium|médiá]] a organizácie monitorujúce [[extrémizmus]] tento koncept remigrácie označujú za formu etnického čistenia alebo [[Rasizmus|rasistickú]] politiku zameranú na obnovenie etnickej a kultúrnej homogénnosti [[Európa|európskych]] krajín.<ref name=":14" /><ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Greg Bovino Was the Star at a European Remigration Conference|url=https://www.wired.com/story/greg-bovino-was-the-star-at-a-european-remigration-conference/|periodikum=Wired|dátum=2026-06-03|dátum prístupu=2026-07-17|issn=1059-1028|jazyk=en-US|meno=David|priezvisko=Gilbert}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Second Annual European Ethnic Cleansing Conference Looks to Trump for Inspiration | url = https://globalextremism.org/post/the-second-annual-european-ethnic-cleansing-conference/ | dátum vydania = 2026-06-03 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-US | priezvisko = | vydavateľ = Global Project Against Hate and Extremism}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = When You Hear ‘Remigration,’ Know That It Means Ethnic Cleansing | url = https://talkingpointsmemo.com/cafe/when-you-hear-remigration-know-that-it-means-ethnic-cleansing | dátum vydania = 2026-07-07 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = en-US | meno = Christopher | priezvisko = Mathias | vydavateľ = Talking Point Memo}}</ref> Medzi prvými signatármi boli predseda strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] [[Viktor Orbán]] a člen strany Balázs Orbán, [[Rakúsko|rakúska]] [[europoslankyňa]] strany [[Slobodná strana Rakúska|FPÖ]] Petra Stegerová a politička strany Susanne Fürstová, [[Poľsko|poľský]] europoslanec strany [[Právo a spravodlivosť|PiS]] Dominik Tarczyński, predseda poslaneckého klubu [[Alternatíva pre Nemecko|AfD]] v [[Durínsko|Durínsku]] Björn Höcke, predseda [[Španielsko|španielskej]] strany VOX Santiago Abascal, líder [[Francúzsko|francúzskeho]] hnutia Reconquête Eric Zemmour, [[Taliansko|taliansky]] europoslanec Roberto Vannacci či predseda [[Rumunsko|rumunskej]] strany AUR George Simion.<ref name=":13" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mandát pre suverénnu, slobodnú a bezpečnú Európu | url = https://www.save-europe-act.com/sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260718113218/https://www.save-europe-act.com/sk/ | vydavateľ = Save Europe Act | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-18 | dátum archivácie = 2026-07-18 | jazyk = }}</ref> == Súkromný život == Milan Uhrík je ženatý so Zuzanou Uhríkovou.<ref name=":19" /> Majú spolu dve deti a žijú v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ing. Milan Uhrík, PhD. | url = https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/milan-uhrik/ | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = | vydavateľ = Republika}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.milanuhrik.sk/ Osobná stránka Milana Uhríka] * [https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/home Oficiálna stránka Milana Uhríka v Európskom parlamente] {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Uhrík, Milan}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja]] [[Kategória:Absolventi Elektrotechnickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]] 33za3xfcivxnj7lxj1yz6ng2q6f04lp 0 610328 8253058 7990406 2026-07-24T21:54:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253058 wikitext text/x-wiki {{Infobox Diecéza |Latinský názov = Praefectura Apostolica Azerbaigianiensis |Erb diecézy = |Cirkev = Rímskokatolícka |Štát = {{Minivlajka|Azerbajdžan|w}} |Cirkevná oblasť = |Cirkevná provincia = |Metropolitné biskupstvo = | Funkcia 1 = Diecézny biskup | Osoba 1 =ThLic. [[Vladimír Fekete]], SDB | Funkcia 2 = | Osoba 2 = | Funkcia 3 = | Osoba 3 = | Funkcia 4 = | Osoba 4 = | Funkcia 5 = | Osoba 5 = |Rozloha = 86,600 |Stav = |Vikariáty = |Vikariáty stav = |Dekanáty = |Dekanáty stav = |Farnosti = |Farnosti stav = |Obyvateľstvo = 9867250 |Obyvateľstvo stav = |Veriaci = 560 |Veriaci stav = |Diecézni kňazi = |Diecézni kňazi stav = |Rehoľní kňazi = |Rehoľní kňazi stav = |Trvalí diakoni = |Trvalí diakoni stav = |Rehoľní bratia = |Rehoľní bratia stav = |Rehoľné sestry = |Rehoľné sestry stav = |Obrad = rímsky |Liturgický jazyk = ruský, anglický, slovenský |Katedrála = Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Baku |Konkatedrála = |Webstránka = {{url|http://www.catholic.az}} |Sufragánne biskupstvá = }} '''Apoštolská prefektúra Azerbajdžan''' ({{vjz|aze|Azərbaycan Həvari Prefekti}}, {{vjz|lat|''Praefectura Apostolica Azerbaigianiensis''}}) je prefektúra [[Latinská cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]], nachádzajúca sa v [[Azerbajdžan]]e. Prefektúra zahŕňa celé územie krajiny a tvorí ju jediná farnosť. Sídlom prefektúry je hlavné mesto [[Baku]], kde sa nachádza kostol Kostol Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]. Ide o jediný rímskokatolícky chrám v celom Azerbajdžane. Prefektúra mala v roku 2015 približne 560 veriacich (väčšinou prisťahovalcov, alebo zamestnancov zahraničných firiem) sústredených prevažne v Baku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L’Annuario Pontificio 2016 e l’«Annuarium Statisticum Ecclesiae» 2014|url=https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2016/03/05/0170/00365.html|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=press.vatican.va}}</ref> V roku 2010 mala prefektúra 5 rehoľných kňazov, 7 rehoľníkov a 5 rehoľníčok. Súčasným prefektom je od roku 2009 Slovák don [[Vladimír Fekete]], [[Saleziáni Don Bosca|SDB.]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cheney|meno=David M.|titul=Azerbaijan (Prefecture Apostolic) [Catholic-Hierarchy]|url=http://www.catholic-hierarchy.org/diocese/dazer.html|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=www.catholic-hierarchy.org}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tkkbs.sk|titul=Slovenský salezián Vladimír Fekete do čela cirkevnej misie v Azerbajdžane|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20091105024|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=www.tkkbs.sk}}</ref> == História == Rímskokatolícka provincia bola v Azerbajdžane zriadená 11. októbra 2000 ako ''Misia sui iuris Baku'' vyčlenením z územia Apoštolskej administratúry Kaukaz. Dňa 4. augusta 2011 bola misia [[Bula|bulou]] ''De iuvandis'' [[Pápež|pápeža]] [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] povýšená na Apoštolskú prefektúru.<ref name=":0" /> V máji 2002 sa táto malá komunita katolíkov dočkala návštevy sv. [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a v októbri 2016  návštevy pápeža [[František (pápež)|Františka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pastoral visit of Pope Francis to Azerbaijan – 2016 {{!}} The Catholic Church in Azerbaijan|url=http://www.catholic.az/en/pope|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=www.catholic.az|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Yardley|meno=Jim|titul=Pope Francis Notes Azerbaijan’s Religious Tolerance, Not Rights Abuses|periodikum=The New York Times|dátum=2016-10-02|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/2016/10/03/world/asia/pope-francis-azerbaijan.html|dátum prístupu=2017-11-29|jazyk=en-US}}</ref> Pápež bol počas návštevy ubytovaný na fare a v miestnom kostole slúžil sv. omšu. V Azerbajdžane sa stretol aj s prezidentom [[İlham Əliyev|İlhamom Əliyevom]]. V súčasnosti prefektúru spravujú slovenskí [[Saleziáni Don Bosca|saleziáni]]. Dňa 7. mája 2017 bol pápežom Františkom vysvätený za kňaza historicky prvý Azerbajdžanec.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pope urges new priests to serve with joy, never sadness|periodikum=Catholic News Agency|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/pope-urges-new-priests-to-serve-with-joy-never-sadness-94593|dátum prístupu=2017-11-29|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20171201030648/https://www.catholicnewsagency.com/news/pope-urges-new-priests-to-serve-with-joy-never-sadness-94593|dátum archivácie=2017-12-01}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis: A priest who hasn't learned to carry the cross is "useless"|periodikum=America Magazine|dátum=2017-05-08|url=https://www.americamagazine.org/faith/2017/05/08/pope-francis-priest-who-hasnt-learned-carry-cross-useless|dátum prístupu=2017-11-29|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rozhovor s misionárom v Azerbajdžane donom Vladimírom Baxom SDB|periodikum=Vatikánsky rozhlas|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2016/07/15/rozhovor_s_mision%C3%A1rom_v_azerbajd%C5%BEane_vladim%C3%ADrom_baxom_sdb/1244540|dátum prístupu=2017-11-30|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Kostoly === ==== Starý kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku ==== Samostatná farnosť v Baku vznikla v roku 1882, kedy sa vyčlenila z gruzínskej Tetri-Ckarovskej katolíckej farnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dinlərin tarixi|url=http://www.azerbaijan.az/_GeneralInfo/_TraditionReligion/traditionReligion_01_a.html|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=www.azerbaijan.az}}</ref> Už v roku 1894 bolo vydané stavebné povolenie na prvý katolícky kostol v krajine, avšak kvôli nedostatku peňazí sa začal budovať až v roku 1909. Kostol v bol štýle [[Neogotika|novogotiky]] vybudovaný iba z milodarov prevažne poľských obyvateľov mesta. V dôsledku anti-náboženskej kampane [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] však bol v roku 1931 zbúraný a posledný katolícky kňaz Stefan Demurov (Gruzínec) bol v roku 1937 poslaný do [[Gulag (1930 – 1960)|gulagu]], kde o rok neskôr zomrel. ==== Nový Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku ==== Tento kostol je v súčasnosti jediným rímskokatolíckym chrámom v celom Azerbajdžane. Kostol bol postavený v roku 2006 podľa projektu talianskeho architekta Paola Ruggiera v modernom štýle s novogotickými prvkami.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Temple, Chapels {{!}} The Catholic Church in Azerbaijan|url=http://www.catholic.az/en/parish/temlechapels|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=www.catholic.az|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20141210163057/http://www.catholic.az/en/parish/temlechapels|dátum archivácie=2014-12-10}}</ref> Zaujímavé je, že Socha Panny Márie stojaca nad vchodom do kostola je dielom miestneho moslimského umelca. Kostol má 200 miest na sedenie a je spojený s farou a pastoračným centrom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Azerbaijani Catholics Get Papal Praise – ZENIT – English|url=https://zenit.org/articles/azerbaijani-catholics-get-papal-praise/|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=zenit.org|jazyk=en-US}}</ref> Kostol bol [[Konsekrácia|konsekrovaný]] 29. apríla 2007 vtedajším [[Apoštolský nuncius|apoštolským nunciom]] v [[Bielorusko|Bielorusku]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cheney|meno=David M.|titul=Archbishop Claudio Gugerotti [Catholic-Hierarchy]|url=http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bguge.html|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=www.catholic-hierarchy.org}}</ref>, Mons. Claudiom Gugerottim.<ref name=":1" /> Kostol mohol byť postavený vďaka návšteve pápeža Jána Pavla II. Pozemok na stavbu katolíckej cirkvi daroval vtedajší prezident Azerbajdžanu [[Heydər Əliyev]].<ref name=":1" /> Súčasná prvá dáma Azerbajdžanu, [[Mehribana Əliyeva]] venovala vysoký finančný dar na realizáciu veľkoplošnej vitráže v štíte chrámu. Kostolné zvony boli darom poľského prezidenta [[Lech Kaczyński|Lecha Kaczyńského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Польская Община "Полония - Азербайджан"|url=http://www.polonia-azeri.org/catol.html|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=www.polonia-azeri.org}}</ref> Oficiálnu ceremóniu s poďakovaním katolíckej cirkvi štátnym predstaviteľom Azerbajdžanu potom vykonal v nedeľu 7. marca 2008 [[kardinál]] [[Tarcisio Bertone]] S.D.B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Azerbaijan Inaugurates 1st Catholic Church – ZENIT – English|url=https://zenit.org/articles/azerbaijan-inaugurates-1st-catholic-church/|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=zenit.org|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20171201043402/https://zenit.org/articles/azerbaijan-inaugurates-1st-catholic-church/|dátum archivácie=2017-12-01}}</ref> <gallery> Stmarysbaku.jpg|Starý Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku (vľavo) Baku Azerbaijan Church of the Immaculate Conception.jpg|Nový Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku Bakıda Müqəddəs Məryəm kilsəsinin interyeri.JPG|Interiér kostola s veľkoplošnou vitrážou Stamps of Azerbaijan, 2002-619.jpg|Poštová známka vydaná k príležitosti návštevy Jána Pavla II. v Azerbajdžane Stamps of Azerbaijan, 2016-1283.jpg|Poštová známka vydaná k príležitosti návštevy pápeža Františka v Azerbajdžane </gallery> === Erb === Prefektúra od samého začiatku nepoužívala riadny cirkevný [[erb]]. Až v novembri 2017 bol prijatý cirkevný erb prefekúry, ktorý vytvoril slovenský heraldik [[Marek Sobola]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Sobola|meno=Marek|titul=Azərbaycan Həvari Prefekti|url=http://sobola.sk/az%C9%99rbaycan-h%C9%99vari-prefekti/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=sobola.sk|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20171201044017/http://sobola.sk/az%C9%99rbaycan-h%C9%99vari-prefekti/|dátum archivácie=2017-12-01}}</ref> ==== Blazón erbu ==== V modrom štíte strieborná otvorená kniha s červenými gréckymi majuskulnými písmenami alfa a omega sprevádzaná hore tromi zlatými plameňmi a dolu tromi striebornými zvlnenými brvnami. ==== Vysvetlenie erbu ==== V hlave erbu sa nachádzajú tri plamene. Sú znakom Azerbajdžanu, ktorý sa od pradávna nazýva aj „krajinou ohňa“. Tri plamene sú aj súčasťou oficiálneho erbu mesta Baku, sídla prefektúry. V strede erbu sa nachádza otvorená kniha s písmenami A a Ω. Je to [[evanjeliár]], ktorý je súčasne jedným z viacerých atribútov sv. apoštola [[Bartolomej (apoštol)|Bartolomeja]] (garbiarsky nôž, stiahnutá koža, ovčie rúno a pod.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bartolomej, apoštol : Životopisy svätých|url=http://www.zivotopisysvatych.sk/bartolomej-apostol/|dátum prístupu=2017-11-30|vydavateľ=www.zivotopisysvatych.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Podľa starobylej tradície sv. apoštol Bartolomej pôsobil v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a [[Perzia|Perzii]], údajne sa dostal až do [[India|Indie]]. Na spiatočnej ceste z Indie cez Perziu prišiel aj na územie súčasného Azerbajdžanu a [[Arménsko|Arménska]]. Ohlasoval tu evanjelium pohanským Albánom a v ich hlavnom meste Albanopolise prijal korunu mučeníctva – zaživa bol stiahnutý z kože a ukrižovaný. [[Ruská pravoslávna cirkev]] stotožňuje dávny Albanopolis so súčasným Baku. Červená farba písmen je znakom jeho mučeníckej smrti. Vlny v päte erbu symbolizujú [[Kaspické more]], na brehu ktorého leží Baku a ktorý tvorí prirodzenú východnú [[Hranica|hranicu]] Azerbajdžanu. Vlny sú tiež súčasťou oficiálneho erbu mesta Baku. Modrá farba (tinktúra) erbu symbolizuje Pannu Máriu. Práve Panne Márii Nepoškvrnenej je zasvätený hlavný chrám v meste Baku. == Zoznam ordinárov a prefektov == # Jozef Daniel Pravda, SDB (2000 – 2003)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cheney|meno=David M.|titul=Father Jozef Daniel Pravda [Catholic-Hierarchy]|url=http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpravda.html|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=www.catholic-hierarchy.org}}</ref> # Ján Čapla, SDB (2003 – 2009)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cheney|meno=David M.|titul=Father Ján Čapla [Catholic-Hierarchy]|url=http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bcapla.html|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=www.catholic-hierarchy.org}}</ref> # [[Vladimír Fekete]], SDB (od roku 2009)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cheney|meno=David M.|titul=Father Vladimír Fekete [Catholic-Hierarchy]|url=http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bfekete.html|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=www.catholic-hierarchy.org}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Azerbajdžane]] bmh9i1xde0vbyaxw00v2q5k3cqvrgpt 0 619147 8253206 8251758 2026-07-25T11:31:01Z IronLiberty 280078 +kauza asistenti, +súdny spor so SME, doplnenie Sabaka, vyjadrenie Tiso/asistent, menšie redakčné úprav a +ref 8253206 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Milan Mazurek | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = bývalý | Úrad = poslanec Národnej rady Slovenskej republiky | Začiatok obdobia = [[20. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia = [[24. október]] [[2023]] | Začiatok obdobia2 = [[marec]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[3. september]] [[2019]] | Poradie3 = súčasný | Úrad3 = poslanec Zastupiteľstva [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[2022]] | Koniec obdobia3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1994|1|24}} | Miesto narodenia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] | Politická strana = [[ĽSNS]] (2015{{--}}2021) <br> [[REPUBLIKA]] (od [[2021]]) | Alma mater = [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = 1 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad4 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Poradie4 = Súčasný | Začiatok obdobia4 = [[2024]] }} [[Bakalár|Bc.]] '''Milan Mazurek''' (* [[24. január]] [[1994]], [[Kežmarok]]) je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] [[politik]], poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], médiami označovaný za [[Neonacizmus|neonacistu]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Komentár Petra Bárdyho: Mazurek je prvý certifikovaný nácek|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/720644/komentar-petra-bardyho-mazurek-je-prvy-certifikovany-nacek/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-09-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontroverzné video M. Mazureka so strelnou zbraňou vyvolalo rozruch. Odborník upozornil na správnu manipuláciu | url = https://spravy.stvr.sk/2025/08/video-europoslanca-so-strelnou-zbranou-vyvolalo-rozruch-odbornik-upozornil-aj-na-spravnu-manipulaciu/ | dátum vydania = 2025-08-05 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = | meno = Erik | priezvisko = Rédli|vydavateľ=[[Slovenská televízia a rozhlas]]}}</ref><ref name=":6" /> V rokoch 2016 až 2023 (s prestávkou v rokoch 2019 až 2020) pôsobil ako poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bc. Milan Mazurek | url = https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/milan-mazurek/ | vydavateľ = hnutie-republika.sk | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do parlamentu sa dostal ako člen strany [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]].<ref name=":7">{{Citácia Harvard | Priezvisko = Petková | Meno = Zuzana | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = Ktorých neonacistov vytiahol Kotleba do parlamentu | URL = https://www.etrend.sk/ekonomika/ktorych-neonacistov-vytiahol-kotleba-do-parlamentu.html | Periodikum = [[Trend (slovenské periodikum)|TREND.sk]] | ISSN = 1336-2674 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = News and Media Holding | DátumVydania = 2016-03-06 | DátumPrístupu = 2018-06-17}}</ref> V januári [[2021]] odišiel zo strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] a spolu s [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]] a ďalšími štyrmi poslancami založil stranu [[REPUBLIKA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = M. Uhrík založil hnutie Republika, prebral ho od P. Marčeka | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-uhrik-zalozil-hnutie-republika-pre/533567-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Za túto stranu bol v roku [[2022]] zvolený za poslanca [[Prešovský kraj|Prešovského samosprávneho kraja]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam zvolených poslancov Košického a Prešovského kraja | url = https://www.kosiceonline.sk/zoznam-zvolenych-poslancov-kosickeho-a-presovskeho-kraja | vydavateľ = kosiceonline.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-23 | jazyk = }}</ref> Od roku [[2024]] je poslancom [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Životopis Milan MAZUREK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/cv | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | dátum vydania = 1994-01-24 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> a dňa 22. januára 2025 bol prijatý za člena frakcie [[Skupina Európa suverénnych národov|Európa suverénnych národov]].<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Europoslanec Mazurek vstúpil do frakcie Európa suverénnych národov. Stal sa tak jej druhým členom zo Slovenska|url=https://spravy.stvr.sk/2025/01/europoslanec-mazurek-vstupil-do-frakcie-europa-suverennych-narodov-stal-sa-tak-jej-druhym-clenom-zo-slovenska/|vydavateľ=Slovenská televízia a rozhlas|miesto=Bratislava|dátum vydania=2025-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-07-23|jazyk=}}</ref> [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]] ho v roku 2019 právoplatne uznal vinným z prečinu hanobenia [[Národ|národa]], [[Rasa (človek)|rasy]] a [[Presvedčenie|presvedčenia]] kvôli jeho protirómským vyhláseniam, v dôsledku čoho prišiel o poslanecký [[Mandát (politika)|mandát]].<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsúdený exposlanec ĽSNS Milan Mazurek zaplatil trest 10-tisíc eur | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1637054/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-31 | dátum prístupu = 2019-11-04 }}</ref><ref name=":10" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Súd uznal Mazureka vinným, príde o mandát poslanca|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/720599/sud-uznal-mazureka-vinnym-pride-o-mandat-poslanca/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-09-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Podľa analýzy hlasovania v Európskom parlamente patrí medzi najviac proruskú skupinu [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslancov]].<ref name=":612">{{Citácia periodika|priezvisko=Škultéty|meno=Samuel|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto sú najproruskejší europoslanci v celej Únii? V top rebríčku figurujú tí zo Smeru aj z Republiky. Som na to hrdý, tvrdí Uhrík (+ grafy)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Q2tIFpT/kto-su-najproruskejsi-europoslanci-v-celej-unii-v-top-rebricku-figuruju-ti-zo-smeru-aj-z-republiky-som-na-to-hrdy-tvrdi-uhrik-grafy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":74">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Medzi top 20 proruských europoslancov patrí päť Slovákov. Najvýraznejším podporovateľom Kremľa je Blaha|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1022427/medzi-top-20-proruskych-europoslancov-patri-pat-slovakov-najvyraznejsim-podporovatelom-kremla-je-blaha|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":75">{{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarova|meno=Tamara|autor=|odkaz na autora=|titul=Päť slovenských europoslancov patrí medzi top 20 proruských v Európskom parlamente|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=SITA|url=https://sita.sk/pat-slovenskych-europoslancov-patri-medzi-top-20-proruskych-v-europskom-parlamente/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-27|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> == Životopis == Milan Mazurek začal v roku 2010 študovať na [[Súkromná stredná odborná škola (Poprad, Ul. 29. augusta 4812)|Súkromnej strednej škole]] v [[Poprad]]e, odbor Právo a podnikanie.<ref name="benko">{{Citácia periodika | priezvisko = Benko | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22331365/mazurek-ma-inspiroval.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> Podľa živnostenského registra podnikal v rokoch 2014 a 2019{{--}}2020<ref>Pozri: {{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Kežmarok, č. 730-14054 | URL = https://www.zrsr.sk/zr_fo.aspx | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | DátumVydania = 2022-02-04 | DátumPrístupu = 2022-02-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Weisenbacher: Mazurekov návrat je pokus o zneváženie rozsudku | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/528175-je-to-pokus-o-znevazenie-rozsudku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-04 | dátum prístupu = 2022-02-04 | poznámky = spojenie Mazureka so živnosťou }}</ref> najmä v odvetví [[maloobchod]]u. Podľa životopisu, ktorý uviedol v dotazníku NR SR v roku 2015, pôsobil aj ako manažér [[Internetový obchod|internetového obchodu]] [[Česko|českej]] spoločnosti METABET s.r.o. (od 2017 zrušená).<ref>Podľa infožiadosti z roku 2016 [https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:W-RpCyK6qfEJ:https://www.chcemvediet.sk/sk/infoziadosti/prilohy-anonymizovane/4555/+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&client=opera]</ref> Manažoval prevádzku internetového obchodu Electrocentrum. V marci 2016 ''[[Hospodárske noviny]]'' upozornili na množstvo negatívnych recenzií, ktoré tento obchod získal na portáli [[Heureka.sk]], vrátane urážlivých reakcií správcu obchodu, a tiež na skutočnosť, že obchod dostal od [[Slovenská obchodná inšpekcia|Slovenskej obchodnej inšpekcie]] pokutu 800 eur za porušenie podmienok pri internetovom predaji a 150 eur za nedodržanie podmienok reklamácie.<ref>{{Citácia Harvard | Autor = cho | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = "Ďakujeme, že si neobjednáte." E-shop spojený s Kotlebovým poslancom útočil na vlastných zákazníkov | URL = https://slovensko.hnonline.sk/593730-dakujeme-ze-si-neobjedn%C3%A1te-e-shop-spojeny-s-kotlebovym-poslancom-utocil-na-vlastnych-zakaznikov | Periodikum = [[Hospodárske noviny|HNonline.sk]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = MAFRA Slovakia | DátumVydania = 2016-03-12 | DátumPrístupu = 2018-06-23 }}</ref> Mazurek sám písal falošné recenzie na svoj obchod, aby zvyšoval jeho dôveryhodnosť.<ref name="benko"/> == Pôsobenie v politike == Mazurek býva médiami označovaný ako [[Neonacizmus|neonacista]].<ref name=":0" /> Organizoval protiislamskú protestnú akciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Motýl | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko mlátí černochy a ctí Hitlera aneb Kdo jsou Kotlebovi poslanci | url = https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/mlati-cernochy-a-cti-hitlera-aneb-kdo-jsou-kotlebovi-poslanci_375835.html | vydavateľ = tyden.cz | dátum vydania = 2016-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky (2016 – 2023) === V roku 2016 bol zvolený do parlamentu za stranu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].<ref name=":7" /> Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti [[Vojenské spravodajstvo|Vojenského spravodajstva]] a Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2018 | Titul = Milan Mazurek | URL = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=7 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky | DátumVydania = c2018 | DátumPrístupu = 2018-06-22 }}</ref> Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady vo februári 2020]] opätovne kandidoval za poslanca na listine ĽSNS zo 150. miesta. So 65 921 hlasmi sa prekrúžkoval na 2. miesto a do parlamentu sa dostal.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Kandidátna listina strany Kotlebovci ĽSNS pre parlamentné voľby 2020 | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1682119/kandidatna-listina-strany-kotlebovci-lsns-pre-parlamentne-volby-2020/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> Je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre sociálne veci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Po [[Útok v Spojenej škole vo Vrútkach|útoku v Spojenej škole vo Vrútkach]] z júna 2020, kde páchateľ usmrtil učiteľa a napadol deti, zverejnil Milan Mazurek na sociálnej sieti status, podľa ktorého mal byť útočník „príslušníkom diskriminovanej menšiny“, teda Rómom. Polícia túto informáciu vyvrátila, Mazurekov status neskôr zmazala samotná sociálna sieť, no stihli ho zdieľať stovky ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mazurek má ďalší problém. Polícia začala trestné stíhanie pre status, v ktorom útočníka z Vrútok označil za Róma|url=https://www.aktuality.sk/clanok/828610/mazurek-ma-dalsi-problem-policia-zacala-trestne-stihanie-pre-status-v-ktorom-utocnika-z-vrutok-oznacil-za-roma/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Národná kriminálna agentúra uviedla, že v súvislosti so statusom vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA vedie trestné stíhanie pre Mazurekov status po útoku vo Vrútkach|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/565268-naka-vedie-trestne-stihanie-pre-mazurekov-status-po-utoku-vo-vrutkach/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk-SK}}</ref> V januári 2021 Mazurek spolu s poslancami NR SR resp. [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]], Ondrejom Ďuricom, [[Miroslav Suja|Miroslavom Sujom]], Eduardom Kočišom a Miroslavom Urbanom opustil ĽSNS.<ref name=":9">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}</ref><ref name=":57">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/872011/uhrikova-nova-strana-sa-vola-republika-odmieta-byt-klonom-lsns/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-09|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Údajným dôvodom bol nesúhlas so zmenou stanov, ktorá posilnila postavenie predsedu strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]].<ref name=":9" /><ref name=":57" /> V marci 2021 prevzali títo odídenci hnutie [[HLAS ĽUDU]] od [[Peter Marček|Petra Marčeka]] a pretransformovali ho na hnutie [[REPUBLIKA]].<ref name="dennikn-odidenci-od-kotlebu-uz-prevzali">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2303089/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-09|dátum prístupu=2021-03-12}}</ref><ref name=":572">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/872011/uhrikova-nova-strana-sa-vola-republika-odmieta-byt-klonom-lsns/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-09|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":55">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REPUBLIKA | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153121 | vydavateľ = Register politických strán a politických hnutí MV SR | dátum prístupu = 2026-07-20}}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných parlamentných voľbách v roku 2023]] kandidoval na 150. mieste kandidátnej listiny hnutia REPUBLIKA,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Denník N|odkaz na autora=|titul=Kandidátna listina strany Republika pre parlamentné voľby 2023|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3456130/kandidatna-listina-strany-republika-pre-parlamentne-volby-2023/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-07-03|dátum prístupu=2026-07-23}}</ref> ktoré získalo 4,75 % hlasov a do Národnej rady SR sa nedostalo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Kompletné výsledky parlamentných volieb 2023|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-01|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kompletne-vysledky-parlamentnych-volieb-2023|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> === Pôsobenie v Európskom parlamente (2024 – 2029) === Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] bol zvolený za poslanca za hnutie [[REPUBLIKA]] z 2. miesta kandidátky so 71 656 preferenčnými hlasmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Ktorí kandidáti dostali najviac hlasov? Poslanci s najviac krúžkami v eurovoľbách 2024|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/eurovolby-2024-ktori-kandidati-dostali-najviac-hlasov|dátum prístupu=2026-07-23|odkaz na autora=TASR}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kandidátna listina strany Republika pre eurovoľby 2024|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3961740/kandidatna-listina-strany-republika-pre-eurovolby-2024/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-04-27|dátum prístupu=2026-07-23}}</ref> Dňa 22. januára 2025 bol Mazurek prijatý za člena frakcie [[Skupina Európa suverénnych národov|Európa suverénnych národov]].<ref name=":8" /> Jej členom a podpredsedom bol od jej založenia v júli 2024 jeho stranícky kolega [[Milan Uhrík]].<ref name=":42">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Uhrík bol zvolený za podpredsedu frakcie Európa suverénnych národov|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/uhrik-bol-zvoleny-za-podpredsedu-frakcie-europa-suverennych-narodov|dátum prístupu=2026-07-18|odkaz na autora=SITA}}</ref><ref name=":32">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Uhrík bol zvolený za podpredsedu frakcie Európa suverénnych národov|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/uhrik-bol-zvoleny-za-podpredsedu-frakcie-europa-suverennych-narodov|odkaz na autora=SITA}}</ref> Mazurek však nebol do frakcie prijatý bezprostredne po jej vzniku, čo vysvetľoval potrebou najprv sa lepšie spoznať s jej členmi.<ref name=":32" /> Podľa medializovaných informácií boli dôvodom jeho neskoršieho prijatia výhrady najsilnejšej strany frakcie [[Alternatíva pre Nemecko|Alternatívy pre Nemecko]] voči jeho predchádzajúcim vyjadreniam a obavy z reputačného rizika.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurek vysvetľuje odmietnutie od frakcie extrémistov: Na Googli sú moje fotky bez vlasov a obvinenia, že popieram holokaust|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4110488/mazurek-vysvetluje-odmietnutie-od-frakcie-extremistov-na-google-su-moje-fotky-bez-vlasov-a-obvinenia-ze-popieram-holokaust/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-26|dátum prístupu=2026-07-23}}</ref><ref name=":32" /> ==== Kontroverzie týkajúce sa financovania asistentov (2025) ==== V lete 2025 slovenské [[Masmédium|médiá]] upozornili, že [[Europoslanec|europoslanci]] Mazurek a [[Milan Uhrík]] zamestnávajú z prostriedkov [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] (EP) určených na asistentov viacerých členov a funkcionárov hnutia [[REPUBLIKA]] '''–''' Mariána Ďuriša, Michaelu Riapošovú a Ľubomíra Huďa a členov predsedníctva Jána Kecskésa a Lukáša Kopáča.<ref name=":94">{{Citácia periodika|priezvisko=Mihočková|meno=Eva|titul=Cez čiaru: Ako Európsky parlament živí Republiku aj Uhríkovu manželku|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-30|issn=1335-4418|url=https://video.sme.sk/c/23511855/cez-ciaru-ako-europsky-parlament-zivi-republiku-aj-uhrikovu-manzelku.html|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":95">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Postoj|odkaz na autora=|titul=Republiku živí aj europarlament Milan Uhrík a Milan Mazurek platia vlastných straníkov z peňazí EÚ|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/178016/milan-uhrik-a-milan-mazurek-platia-vlastnych-stranikov-z-penazi-eu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-02|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asistenti Milan UHRÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/assistants | url archívu = https://web.archive.org/web/20251002015134/https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/assistants | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | dátum archivácie = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> Uhríkova [[manželka]] figurovala u Mazureka ako osoba poverená vykonávaním platieb (tzv. paying agent), čo kritici označili za obchádzanie zákazu priameho zamestnávania [[Manželstvo|manželov]] europoslancov.<ref name=":94" /><ref name=":95" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asistenti Milan MAZUREK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/assistants | url archívu = https://web.archive.org/web/20251001131805/https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/assistants | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | dátum archivácie = 2025-10-01 | jazyk = }}</ref> Podľa kritikov tak dochádzalo k nepriamemu financovaniu straníckej štruktúry z prostriedkov EP, čo pravidlá parlamentu neumožňujú.<ref name=":94" /><ref name=":95" /> ==== Hlasovanie v Európskom parlamente ==== V koncom roka 2025 zverejnili ''EUobserver'' a ''Novaja Gazeta Europe'' analýzu zameranú na prvú časť [[Zoznam europoslancov SR (2024 – 2029)|10. volebného obdobia (2024 – 2029)]], v ktorej porovnali 14 hlasovaní týkajúcich sa [[Rusko|Ruska]] a vojny proti [[Ukrajina|Ukrajine]] a 3 hlasovania o [[Bielorusko|Bielorusku]] (spolu 17 hlasovaní).<ref name=":58">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopytok | meno = Vitovt | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Komin | meno2 = Mikhail | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Europe’s new pro-Kremlin bloc takes shape in the European Parliament | url = https://euobserver.com/17149/europes-new-pro-kremlin-bloc-takes-shape-in-the-european-parliament/ | vydavateľ = EUObeserver | miesto = | dátum vydania = 2025-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref><ref name=":61">{{Citácia periodika|priezvisko=Škultéty|meno=Samuel|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto sú najproruskejší europoslanci v celej Únii? V top rebríčku figurujú tí zo Smeru aj z Republiky. Som na to hrdý, tvrdí Uhrík (+ grafy)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Q2tIFpT/kto-su-najproruskejsi-europoslanci-v-celej-unii-v-top-rebricku-figuruju-ti-zo-smeru-aj-z-republiky-som-na-to-hrdy-tvrdi-uhrik-grafy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Podľa tejto analýzy Mazurek nehlasoval proti Rusku a Bielorusku v 16 prípadoch a v jednom prípade sa hlasovania zdržal,<ref name=":58" /><ref name=":61" /> čím sa zaradil na čelo skupiny [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslancov]], ktorú médiá charakterizujú ako najviac proruskú.<ref name=":612" /><ref name=":74" /><ref name=":75" /> == Súdne spory == === Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus (2017) === V januári 2017 začala [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru]] trestné stíhanie v súvislosti s Mazurekovými výrokmi na adresu [[Rómovia na Slovensku|Rómov]] v relácii Debata na telefón [[Rádio Frontinus|''Rádia Frontinus'']] odvysielanej naživo 2. októbra 2016, kde pôvodne mal vystúpiť predseda ĽSNS [[Marian Kotleba]]. Poslanec Mazurek v rozhlasovom vysielaní okrem iného povedal, že „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“. Na tieto vyjadrenia nereagoval ani moderátor, v dôsledku čoho [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]] udelila rádiu pokutu vo výške 15 000 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za výroky v rádiu obžalovali Mazureka pre hanobenie rasy|url=https://medialne.etrend.sk/radia/za-vyroky-v-radiu-obzalovali-mazureka-pre-hanobenie-rasy.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Mazurek v rádiu Frontinus [02.10.2016]|url=https://www.youtube.com/watch?v=jS-04ZZcAD8|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk}}</ref> 3. septembra 2019 Najvyšší súd SR v odvolacom konaní potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a uznal Mazureka za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia za jeho výroky v rádiu Frontinus. Rozhodnutím Mazurek automaticky stratil svoj poslanecký mandát. Tiež mu súd zvýšil pokutu, ktorú musí zaplatiť, z 5- na 10-tisíc eur.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Mazurek v parlamente končí, súd mu potvrdil vinu za rasistické reči v rádiu | url = https://dennikn.sk/1571676/mazurek-v-parlamente-konci-sud-mu-potvrdil-vinu-za-rasisticke-reci-v-radiu/ | dátum vydania = 3.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-03 | vydavateľ = Denník N | miesto = Bratislava}}</ref> Pokutu k 31. októbru 2019 zaplatil.<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek" /> === Súdny spor s Petrom Sabakom (2021) === V decembri 2021 Okresný súd [[Kežmarok]] rozhodol, že Mazurek musí zaplatiť odškodné 20 tisíc [[Euro|eur]], vymazať svoj príspevok a ospravedlniť sa [[Infektológia|infektológovi]] [[Peter Sabaka|Petrovi Sabakovi]]. Mazurek o Sabakovi šíril nepravdy na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]].<ref name="aktuality-milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi">{{Citácia periodika | priezvisko =TASR | meno = | autor = | odkaz na autora =TASR | titul = Milan Mazurek má zaplatiť Petrovi Sabakovi odškodné za ohováranie, rozhodol súd | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum =Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/eczzbpj/milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi-sabakovi-odskodne-za-ohovaranie-rozhodol-sud/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-29 | dátum prístupu = 2021-12-30 }}</ref><ref name=":11">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Sabaka vyhral súd s Mazurekom. 15-tisíc eur už má na účte, ospravedlnenie je v nedohľadne|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/782360-sabaka-vyhral-sud-s-mazurekom-15-tisic-eur-uz-ma-na-ucte-ospravedlnenie-je-v-nedohladne|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Mazurek sa voči rozhodnutiu odvolal.<ref name=":11" /> V hlavnom konaní neskôr Krajský súd v [[Prešov|Prešove]] právoplatne potvrdil povinnosť zaplatiť 15 tisíc eur a verejne sa ospravedlniť.<ref name=":11" /> === Súdny spor so ''SME'' (2024) === V roku 2024 podal Mazurek na súd žalobu na ochranu osobnosti proti [[Vydavateľ (literatúra)|vydavateľstvu]] denníka ''[[SME]]''.<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Mazurek so žalobou na ochranu osobnosti nepochodil. Dobré meno si zničil sám, odkázal mu sudca|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-30|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/mazurek-so-zalobou-na-ochranu-osobnosti-nepochodil|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Žiadal ospravedlnenie za komentár z októbra 2018, v ktorom komentátorka napísala, že Mazurek na [[Protest|proteste]] v júni 2015 v [[Bratislava|Bratislave]] hádzal dlažobné kocky na [[Arabi|arabskú]] rodinu a kričal urážky na ich [[náboženstvo]].<ref name=":12" /> Okresný súd Bratislava I žalobu zamietol.<ref name=":12" /> Sudca v odôvodnení uviedol, že Mazurek si dobré meno poškodil sám svojím správaním, a že nie je podstatné, či kamene skutočne hádzal.<ref name=":12" /> == Prejavy spájané s extrémizmom == === Incident na proteste proti islamizácii (2015) === Dňa 20. júna 2015 sa Mazurek zúčastnil na pochode proti [[Imigrácia|imigrácii]] a [[Islam|islamizácii]] s názvom „Stop islamizácii Európy“ v [[Bratislava|Bratislave]], ktorého hlavným organizátorom bol Lukáš Kopáč, neskorší asistent [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] a člen hnutia [[REPUBLIKA]].<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Na koľký pokus by ste vedeli odsúdiť Hitlera? Kandidát Republiky to nedokázal ani po ôsmej otázke|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/DqCTZHj/na-kolky-pokus-by-ste-vedeli-odsudit-hitlera-kandidat-republiky-to-nedokazal-ani-po-osmej-otazke/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-07-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bažík|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Organizátor protestu proti migrantom je sám ekonomický migrant|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/168834/organizator-protestu-proti-migrantom-je-sam-ekonomicky-migrant/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-06-24|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Polícia zatýkala na Hrade. Extrémisti napadli ľudí na cyklistických pretekoch|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/359074-v-bratislave-budu-demonstrovat-odporcovia-kvot-a-prijimania-utecencov|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Po jeho skončení sa časť účastníkov presunula k [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnej železničnej stanici]].<ref name=":13" /><ref name=":14" /> Tam skupina ľudí, vrátane Mazureka, konfrontovala rodinou zo [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], ktorá mala so sebou malé deti.<ref name=":13" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Dugovič|meno=Matej|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebov agresívny poslanec sa vzdal mandátu, nahradí ho ďalší, ktorý útočil na moslimskú rodinu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/402505/kotlebov-agresivny-poslanec-sa-vzdal-mandatu-nahradi-ho-dalsi-rasistickymi-recami/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-03-11|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":14" /> Mazurek bol na [[Videonahrávka|videonahrávke]] zachytený, ako [[Agresivita|agresívne]] a [[Vulgarizmus|vulgárne]] kričí na rodinu.<ref name=":13" /><ref name=":15" /><ref name=":14" /> Opakoval urážlivé heslá smerom k ich [[Náboženstvo|náboženstvu]] a pôvodu, následne z jeho skupiny začali na rodinu lietať kamene.<ref name=":15" /><ref name=":16">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurek na nás zahučal a potom do nás vrazil ako tank, opisujú svedkovia koniec mítingu ĽSNS na Orave|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1758040/mazurek-na-nas-zahucal-a-potom-do-nas-vrazil-ako-tank-opisuju-svedkovia-koniec-mitingu-kotlebovcov-na-orave/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-02-14|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Rodina sa pred agresívnym davom ukrývala za [[Policajný zbor|policajným]] kordónom.<ref name=":15" /><ref name=":16" /> === Vyjadrenia v súvislosti s obranou asistenta (2022) === V septembri 2022, krátko po oficiálnom pripomenutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] stranou Republika, Mazurek na sociálnych sieťach označil prívržencov [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] za „hrdých vlastencov“ a bránil svojho poslaneckého asistenta Jána Pastuszeka, ktorý bol súdený za predaj [[Tričko|tričiek]] s podobizňou Tisa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kým Republika slávila SNP, Mazurek písal o prvom prezidentovi. Jeho asistenta súdia za tričká s Tisom|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/YdXvDAT/kym-republika-slavila-snp-mazurek-pisal-o-prvom-prezidentovi-jeho-asistenta-sudia-za-tricka-s-tisom/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-09-13|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurekovho asistenta a moderátora Kulturblogu obvinila NAKA z extrémizmu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/826223/mazurekovho-asistenta-a-moderatora-kulturblogu-naka-obvinila-z-extremizmu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-09-29|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> == Medzinárodné pôsobenie == === Remigračný summit (máj 2026) === V máji 2026 sa Mazurek zúčastnil na druhom ročníku Remigration Summitu, ktorý sa konal 30. mája v [[Portugalsko|portugalskom]] Figueira da Foz.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Bývalý šéf hraničnej stráže USA prišiel do Portugalska podporiť „boj proti ničeniu európskej kultúry“|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|dátum=2026-05-31|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/svet/c/byvaly-sef-hranicnej-straze-usa-prisiel-do-portugalska-podporit-boj-proti-niceniu-europskej-kultury|dátum prístupu=2026-07-18|miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remigration Summit Portugal: Former US border chief among speakers at controversial event | url = https://www.portugalresident.com/portugals-controversial-far-right-summit-attracts-prominent-nationalists-including-former-us-border-chief/ | dátum vydania = 2026-06-05 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-US | meno = Michael | priezvisko = Bruxo | vydavateľ = The Resident}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Second Annual European Ethnic Cleansing Conference Looks to Trump for Inspiration | url = https://globalextremism.org/post/the-second-annual-european-ethnic-cleansing-conference/ | dátum vydania = 2026-06-03 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-US | priezvisko = | vydavateľ = Global Project Against Hate and Extremism}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remigration Summit 2026: Europe’s far right looks to ICE for inspiration | url = https://hopenothate.org.uk/2026/06/11/remigration-summit-ice/ | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-US | priezvisko = | vydavateľ = HOPE not hate}}</ref> Podujatie organizoval rakúsky [[Extrémizmus|extrémista]] Martin Sellner a bolo venované konceptu remigrácie – núteným hromadným [[Deportácia|deportáciám]] na základe [[Etnicita|etnicity]] z [[Európa|európskych]] krajín,<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AfD, Vox mingle with ex-US Border Patrol chief, white nationalist leader at ‘remigration summit’ | url = https://www.politico.eu/article/afd-vox-mingle-with-ex-us-border-patrol-chief-white-nationalist-leader-at-remigration-summit/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-GB}}</ref><ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Greg Bovino Was the Star at a European Remigration Conference|url=https://www.wired.com/story/greg-bovino-was-the-star-at-a-european-remigration-conference/|periodikum=Wired|dátum=2026-06-03|dátum prístupu=2026-07-17|issn=1059-1028|jazyk=en-US|meno=David|priezvisko=Gilbert}}</ref><ref name=":2" /> čo médium ''WIRED'' charakterizovalo ako [[rasizmus]] a projekt monitoriujúci extrémizmus GPAHE ako etnické čistky.<ref name=":2" /><ref name=":5" /> Mazurek v rámci prejavu vyhlásil, že „ľavičiari sú jednoducho škaredí“ a „my pravičiari vyzeráme oveľa lepšie“ pričom svoje vystúpenie zakončil zvolaním „white lives matters!“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Op de ‘Remigration Summit’ in Portugal is iedereen het met elkaar eens. ‘Noem ons racisten, het maakt ons niet meer uit’ | url = https://www.demorgen.be/nieuws/op-de-remigration-summit-in-portugal-is-iedereen-het-met-elkaar-eens-noem-ons-racisten-het-maakt-ons-niet-meer-uit~bff0189a/ | vydavateľ = De Morgen | dátum prístupu = 2026-07-17 | priezvisko = van Eerten | meno = Jurriaan | jazyk = nl}}</ref> Medzi ďalšími účastníkmi a rečníkmi boli [[Holandsko|holandská]] aktivistka Eva Vlaardingerbroek, propagátorka teórie „veľkej výmeny“,<ref name=":1" /> Dries Van Langenhove, dvakrát odsúdený za nenávistné prejavy,<ref name=":1" /> [[Nemecko|nemecká]] poslankyňa [[Alternatíva pre Nemecko|AfD]] Lena Kotré, kritička protiruských [[Sankcia (trest)|sankcií]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anklager AfD-politikere for landsforræderi | url = https://www.nettavisen.no/5-95-3091018 | vydavateľ = Nettavisen | dátum vydania = 2026-06-12 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = no | meno = Trond | priezvisko = Lepperød}}</ref>, [[Španielsko|španielska]] poslankyňa Vox Rocío de Meer, vnučka posledného [[Frankistické Španielsko|frankistického]] guvernéra [[Baleárske ostrovy|Baleárskych ostrovov]] Carlosa de Meer de Ribera, známeho represiami proti opozícii a obhajobou účastníkov neúspešného [[Puč|puču]] v roku 1981<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = De Meer, la guerrera de Vox que cuelga vídeos neonazis y es agredida por los nacionalistas | url = https://www.elespanol.com/espana/politica/20200906/meer-guerrera-vox-cuelga-neonazis-agredida-nacionalistas/518448574_0.html | vydavateľ = El Español | dátum vydania = 2020-09-06 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = es}}</ref>, [[Francúzsko|francúzsky]] identitárny mysliteľ Jean-Yves Le Gallou, člen Reconquête, prezident [[Think tank|think tanku]] Polémia a spoluzakladateľ Inštitútu Iliade<ref>{{Citácia periodika|titul=Le théoricien de la « préférence nationale » livre ses Mémoires|url=https://www.lepoint.fr/debats/le-theoricien-de-la-preference-nationale-livre-ses-memoires-15-04-2025-2587415_2.php|periodikum=Le Point|dátum prístupu=2026-07-17|jazyk=fr|priezvisko=Camus|meno=Jean-Yves|dátum=2025-04-15}}</ref> či [[Spojené štáty|americkí]] VIP hostia ako bývalý veliteľ pohraničnej stráže Gregory Bovino, ktorý označil ako inšpiratívnu osobu generála [[Erwin Rommel|Erwina Rommela]]<ref name=":1" /> a biely nacionalista Jared Taylor.<ref name=":4" /><ref name=":3" /><ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Mazurek, Milan}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] [[Kategória:Poslanci Prešovského samosprávneho kraja]] 6rw5uq1sbhj0wjxikrkvkytj2hzhh3o 0 629239 8253074 8070956 2026-07-24T23:16:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253074 wikitext text/x-wiki '''Artičoka''' (zastarano: ''čertopoloch''<ref name=Reuss/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1353/Zechenter-Laskomersky_Ako-byliny-putuju/1 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2019-12-29 }}</ref> ; lat. ''Cynara'') je rastlinný rod z čeľade [[astrovité]] (''Asteraceae''). Sú to [[perena|trvalky]], ktoré sú podobné [[bodliak]]u a sú s ním aj príbuzné.<ref name=SB>Tibor Baranec, Mária Poláčiková, Jaroslav Košťál: ''Systematická botanika'', 2001, S. 152</ref> == Slovo artičoka == Okrem označenia rodu ''Cynara'' slovo '''artičoka''' (ľudovo alebo staršie '''artičok'''<ref name=Pyr/><ref name=Drha/><ref>artičok. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = I. A{{--}}D | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský | rok = 1932 | počet strán = 344 | strany = 52 }}</ref>, historicky aj ''artičóka''<ref>artičóka. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]</ref>) môže znamenať: *v užšom zmysle: (najmä pestovanú časť taxónu) ''Cynara cardunculus'' v širšom zmysle<ref name=VSCS/><ref name=Pyr/><ref name=Drha>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Drha | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Artičoka – jedlá rastlina, ktorá lieči | url = https://www.zdravie.sk/clanok/56909/articoka-jedla-rastlina-ktora-lieci | vydavateľ = zdravie.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref>, alebo *v najužšom (a pôvodnom) zmysle: taxón ''Cynara scolymus''<ref name=Pec/><ref name=Reuss/>. Podrobnosti porovnaj v nižšie uvedenej systematike. Tento článok je o artičoke podľa definície v prvej vete tohto článku, čiže o rode ''Cynara''. ==Systematika== Rod artičoka (''Cynara''): *''[[Cynara syriaca]]'' – výskyt: [[Cyprus]], [[Irán]], [[Libanon]], [[Sýria]] *''[[Cynara auranitica]]'' – výskyt: [[Levanta]], [[Irak]], [[Irán]], juhovýchodné [[Turecko]]; zaraďovaná aj pod Cynara syriaca *[[artičoka kardová]] <small>v širšom zmysle</small>/ [[artičoka bodliaková]] <small>v širšom zmysle</small>/ [[artičoka bodliakovitá]] <small>v širšom zmysle</small>/ [[karda]] <small>v širšom zmysle</small>/ [[kardy]] <small>v širšom zmysle</small> <ref>Tvar kardy uvádza napr. {{Citácia knihy | priezvisko = Kays | meno = Stanley J. | autor = | odkaz na autora = | titul = Cultivated vegetables of the world: a multilingual onomasticon | vydanie = | vydavateľ = Springer | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 828 | url = | isbn = 978-90-8686-720-2 | kapitola = | strany =84 | jazyk = }} a Nemecko-slovenský poľnohospodársky slovník, Bratislava:Príroda, 1971, S. 35</ref>/'''artičoka''' <small>v užšom zmysle</small> (''Cynara cardunculus'' <small>v širšom zmysle</small>): ** [[artičoka kardová]] <small>v užšom zmysle</small>/ [[artičoka bodliaková]] <small>v užšom zmysle</small>/ [[artičoka bodliakovitá]] <small>v užšom zmysle</small>/ [[karda]] <small>v užšom zmysle</small>/ [[kardy]] <small>v užšom zmysle</small> (''Cynara cardunculus'' <small>v užšom zmysle</small>/ ''Cynara cardunculus'' var. ''cardunculus''/ ''Cynara cardunculus'' subsp. ''cardunculus'' <small>v širšom zmysle</small>): ***''Cynara cardunculus'' subsp. ''cardunculus'' <small>v užšom zmysle</small> – východné Stredomorie (až po Azerbajdžan); patria sem len divé rastliny ***''Cynara cardunculus'' subsp. ''flavescens'' - divé rastliny na Kanárskych ostrovoch a v západnom Stredomorí plus pestované rastliny v rôznych častiach sveta (pestované sa nazývajú aj ''Cynara cardunculus'' var. ''altilis'' alebo ''Cynara cardunculus'' Skupina Cardoon); na Slovensku zriedkavé; pestované ako okrasná rastlina alebo ako zelenina, v prípade zeleniny sa konzumujú len listové stopky (kvet sa nekonzumuje) ***?''Cynara cardunculus'' subsp. ''zingaroensis'' - sporný taxón zo Sicílie, opísaný v roku 2010 **[[artičoka zeleninová]]/ [[artičoka pravá]]/ '''artičoka''' <small>v najužšom zmysle</small>/[[artičoka bodliaková záhradná]]/ [[artičoka záhradná]] (''Cynara scolymus''/ ''Cynara cardunculus'' subsp. [alebo var.] ''scolymus'' / ''Cynara cardunculus'' Skupina Globe artichoke / ''Cynara cardunculus'' Skupina Scolymus/ ''Cynara cardunculus'' var. ''sativa'') – niekedy zaraďovaná priamo pod Cynara cardunculus subsp. flavescens<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vascular Plants Australian Plant Census (APC) | url = https://biodiversity.org.au/nsl/services/apc | vydavateľ = biodiversity.org.au | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo priamo pod Cynara cardunculus subsp. cardunculus <small>v užšom zmysle</small> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cynara cardunculus subsp. cardunculus in Flora of North America @ efloras.org | url = http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=1&taxon_id=250068239 | vydavateľ = efloras.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref>; patria sem len pestované rastliny; ide o bežnú zeleninu, konzumujú sa časti kvetu a listové stopky * ''[[Cynara baetica]]'' – výskyt: [[Pyrenejský polostrov]] a [[Maroko]] **''Cynara baetica'' subsp. ''baetica'' **''Cynara baetica'' subsp. ''maroccana'' * ''[[Cynara makrisii]]'' – výskyt: [[Cyprus]]; taxón opísaný v roku 2009 * ''[[Cynara cyrenaica]]'' – výskyt: [[Kréta]], [[Líbya]] * ''[[Cynara cornigera]]'' – výskyt: [[Grécko]], [[Cyprus]], [[Egypt]], [[Líbya]] * ''[[Cynara sibthorpiana]]'' – výskyt: [[egejská oblasť]]; zaraďovaná aj pod Cynara cornigera * ''[[Cynara humilis]]'' – výskyt: [[Pyrenejský polostrov]], [[Maroko]], [[Alžírsko]], [[Kanárske ostrovy]] * ''[[Cynara tournefortii]]'' - výskyt: [[Pyrenejský polostrov]] a [[Maroko]]; zaraďovaná aj do samostatného monotypického rodu Arcyna * ''[[Cynara algarbiensis]]'' – výskyt: [[Pyrenejský polostrov]] a [[Maroko]] Poznámky: *Znak "/" oddeľuje synonymá. * Presné zoskupenia druhov (čiže naddruhové klády) sú sčasti sporné. Vyššie sú druhy zoradené tak, aby aspoň poradím boli približne zohľadnené príbuzenské vzťahy (primárne podľa Robba et al. 2005). * Alternatívne sa druh ''Cynara cardunculus'' v užšom zmysle môže deliť na ''Cynara cardunculus'' var. ''sylvestris'' (t.j. všetky divé rastliny) a ''Cynara cardunculus'' var. ''altilis'' (t.j. všetky pestované rastliny). <small>Zdroje tejto kapitoly (pokiaľ nie je hore uvedené inak): <ref>Flann, C (ed) 2009+ Global Compositae Checklist [https://compositae.landcareresearch.co.nz/Default.aspx]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GRIN- Species of Cynara | url = https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxonomylist.aspx?category=species&type=genus&value=Cynara&id=3280 | vydavateľ = npgsweb.ars-grin.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Dr. Jörg Ochsmann, Dr. Gisela Weber, Dr. Ram Narang IPK Gatersleben | odkaz na autora = | titul = Datenvollafp | url = http://mansfeld.ipk-gatersleben.de/apex/f?p=185:46:323322579431::NO::module,mf_use,source,akzanz,rehm,akzname,taxid:mf,,botnam,0,,Cynara,31782 | vydavateľ = mansfeld.ipk-gatersleben.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>[http://www.theplantlist.org/browse/A/Compositae/Cynara/ ''Cynara''.] The Plant List.</ref><ref>Robba, Lavinia & Carine, Mark & Russell, Stephen & Raimondo, F.. (2005). The monophyly and evolution of Cynara L. (Asteraceae) sensu lato: Evidence from the Internal Transcribed Spacer region of nrDNA. Plant Systematics and Evolution. [https://www.researchgate.net/publication/226655754_The_monophyly_and_evolution_of_Cynara_L_Asteraceae_sensu_lato_Evidence_from_the_Internal_Transcribed_Spacer_region_of_nrDNA]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Aeschimann| meno = D. et al.| autor = | odkaz na autora = | titul = Index synonymique de la flore de Suisse, 2. ed. In: Documenta Floristicae Helvetiae N° 2| url = https://www.infoflora.ch/de/assets/content/documents/ISFS2_20051115.pdf | vydavateľ = infoflora.ch | dátum vydania =2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Tu sa explicitne rozlišuje C. cardunculus v širšom zmysle a C. cardunculus v užšom zmysle)</ref><ref>Gatto, Angela & De Paola, Domenico & Bagnoli, Francesca & Giovanni Giuseppe, Vendramin & Sonnante, Gabriella. (2013). Population structure of Cynara cardunculus complex and the origin of the conspecific crops artichoke and cardoon. Annals of botany. [https://www.researchgate.net/publication/251234655_Population_structure_of_Cynara_cardunculus_complex_and_the_origin_of_the_conspecific_crops_artichoke_and_cardoon]</ref><ref>Hand, R. and G. Hadjikyriakou. (2009). [https://www.researchgate.net/publication/233673412_Cynara_makrisii_Asteraceae_Cardueae_a_new_artichoke_species_in_Cyprus ''Cynara makrisii'' (Asteraceae, Cardueae), a new artichoke species in Cyprus.] ''Willdenowia'' 39(1) 77-81.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = M.M.P.N.D. - Sorting Cynara names | url = http://www.plantnames.unimelb.edu.au/Sorting/Cynara.html#scolymus | vydavateľ = plantnames.unimelb.edu.au | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cynara cardunculus L. - Portale della Flora d'Italia / Portal to the Flora of Italy | url = http://dryades.units.it/floritaly/index.php?procedure=taxon_page&tipo=all&id=9266 | vydavateľ = dryades.units.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Euro+Med Plantbase Project | url = http://ww2.bgbm.org/EuroPlusMed/PTaxonDetail.asp?NameId=134024&PTRefFk=7000000 | vydavateľ = ww2.bgbm.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Access Denied | url = https://misuse.ncbi.nlm.nih.gov/error/abuse.shtml | vydavateľ = misuse.ncbi.nlm.nih.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221220031049/https://misuse.ncbi.nlm.nih.gov/error/abuse.shtml | dátum archivácie = 2022-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cynara | url = http://www.blumeninschwaben.de/Zweikeimblaettrige/Korbbluetler/cynara.htm | vydavateľ = blumeninschwaben.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200112161430/http://www.blumeninschwaben.de/Zweikeimblaettrige/Korbbluetler/cynara.htm | dátum archivácie = 2020-01-12 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Y.P.S. Bajaj | odkaz na autora = | titul = Medicinal and Aromatic Plants X | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 460 | url = | isbn = 978-3-642-58833-4 | kapitola = | strany =132-133 | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Thompson | meno = Anthony Keith | autor = | odkaz na autora = | titul = Fruit and Vegetables (Harvesting, Handling and Storage) | vydanie = | vydavateľ = John Wiley & Sons | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 1008 | url = | isbn = 978-1-118-65401-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=SB/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]] | rok = 1986 | počet strán = 517 | strany = 197 }}</ref><ref name=Pyr>artičoka bodliaková. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>{{beliana|1|artičoka|393}}</ref><ref>KÓŇA, J.. Koreninové a menej známe zeleniny. Nitra: Garmond, 2004. ISBN 80-89148-16-6</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Brigita | odkaz na autora = | titul = Artičoka kardová, Artičoka zeleninová | url = http://www.liecive.herba.sk/index.php/koncentraty/herbar/970-articoka-kardova-articoka-zeleninova | vydavateľ = liecive.herba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=VSCS>artičoka. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 113| jazyk = }}</ref><ref>artičoka. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]</ref> <ref name=Pec>artičoka. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref>Cynara scolymus. In: [[Encyklopédia medicíny]]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovakia | odkaz na autora = | titul = Zbierka zákonov Slovenskej republiky | vydanie = | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 604 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=nar>nariadenie Komisie (EÚ) 2018/62 zo 17. januára 2018, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005</ref><ref>nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva zelenín do obehu </ref><ref>artyčok. In: [[Masarykův slovník naučný]] 1, 1925, S. 271</ref><ref name=Reuss>{{Citácia knihy | priezvisko = Reuss | meno = Gustav | autor = | odkaz na autora = Gustáv Reuss | titul = Května Slovenska, čili, Opis všech jevnosnubných na Slovensku divorostaucích a mnohých zahradnich zrostlin podlé saustavy De Candolleovy, s připojeným zrostlinářským názvoslovím, slovnikem a návodem k určitbě zrostlin podlé saustavy Linné-ovy | vydanie = | vydavateľ = Tiskem F. Lorbera | miesto = | rok = 1853 | počet strán = 495 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 246| jazyk = }}</ref><ref name=Drha/></small> == Referencie == {{Referencie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Astrovité]] [[Kategória:Bodliakovaté]] n0ylxkuxh0765qhq0xipxpa498vyyj9 0 631635 8252968 7751701 2026-07-24T17:06:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252968 wikitext text/x-wiki [[Súbor:AllWinner A20.jpg|náhľad|AllWinner A20]] [[Súbor:Allwinner logo.png|náhľad|Logo]] '''Allwinner Technology''' je čínsky výrobca integrovaných obvodov so sídlom v meste [[Zhuhai]]. Kancelárie má v meste [[Šen-čen]] a [[Guangdong]] a logistiku v [[Hong Kong]]u. Od svojho založenia v roku [[2007]] vydal vyše 15 systémov na čipe na použitie v androidových zariadeniach a v [[smartfón]]och a iných zariadeniach. V rokoch [[2012]] a [[2013]] bol na prvom mieste v dodávkach aplikačných procesoroch pre androidové tablety celosvetovo. V treťom kvartáli 2013 stratil prvenstvo v rámci Číny v prospech spoločnosti [[Rockchip]]. V druhom kvartáli [[2014]] to bol tretí najväčší dodávateľ pre čínsky trh po spoločnostiach Rockchip a [[MediaTek]]. == Produkty == === A séria === {| class="wikitable" style="text-align:left;" ! rowspan="2" |SoC ! rowspan="2" |Výrobný proces ! colspan="4" |CPU ! rowspan="2" |[[GPU]] (Clock) ! rowspan="2" |Video dekodér ! rowspan="2" |Video enkodér ! rowspan="2" |Rozmery ! rowspan="2" |Applikácie ! rowspan="2" |Príklady |- ![[Inštrukčná sada|ISA]]4K ! [[Mikroarchitektúra|µarch]] !! Jadrá !! L2 cache |- | [[Allwinner A1X|A10]] || rowspan="4" | 55&nbsp;nm | rowspan="10" |ARMv7-A | rowspan="3" | Cortex-A8 || rowspan="3" | 1 || rowspan="3" | 256&nbsp;KB || rowspan="3" | [[Mali (GPU)|Mali-400]] (300&nbsp;MHz) || rowspan="4" | 2160p || rowspan="4" | H.264 1080p @ 30&nbsp;fps || BGA441, 19×19, 0.80 || Tablet, smart TV || <small>Gooseberry, [[Cubieboard]], [[MarsBoard]], [[Fusion5]]</small> |- |A10s || BGA336, 14×14, 0.65 || HDMI Dongle || <small>[[OLinuXino]] A10S</small> |- |A13 || eLQFP176, 20×20 || Tablet, E-reader || <small>CCE Motion Tab TR71, [https://www.olimex.com/Products/OLinuXino/A13/ OLinuXino A13]<br />iView CyberPad, iView-420TPC</small> |- | A20 || rowspan="5" | [[ARM Cortex-A7 MPCore|Cortex-A7]] || rowspan="2" | 2 || rowspan="2" | 256&nbsp;KB || rowspan="2" | [[Mali (GPU)|Mali-400 MP2]] (350&nbsp;MHz) || BGA441, 19×19, 0.80 || Tablet, smart TV || <small>[[Vivaldi Tablet]] [[Cubieboard]]2, [https://www.olimex.com/Products/OLinuXino/A20/ OLinuXino A20], MSI Primo 73,<br />ampe a65, Apical M7098, RF M722JH,<br /> Bmorn K80, 10moons X6, [[Cubieboard#Cubietruck|Cubietruck]], [[MarsBoard]], [http://www.pcduino.com/ pcDuino], [[Banana Pi]],[http://www.my-go.co/en/project/10-inch-gotab-gbt10-jelly-bean-android-tablet-gms/ GoTab GBT10] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190425073920/https://www.my-go.co/en/project/10-inch-gotab-gbt10-jelly-bean-android-tablet-gms/ |date=2019-04-25 }},</small> |- | A23 || rowspan = 4 | 40&nbsp;nm || 1080p @ 60&nbsp;fps multi-format || rowspan="2" | H.264 1080p @ 60&nbsp;fps || BGA280, 14×14, 0.80 || Tablet || <small>Kiano SlimTab 8</small> |- | A31 || rowspan="3" | 4 || rowspan = 2 | 1&nbsp;MB || rowspan="2" | [[PowerVR#Series 5XT|PowerVR SGX544 MP2]] (350&nbsp;MHz) || rowspan="2" | 2160p<br />[[4K resolution|4K×2K]] || BGA609, 18×18, 0.65 || Tablet, Smartphone, smart TV || <small>Readboy G50, GoClever Orion 70,Foxconn InFocus,<br />Mele A1000G，Onda V972, Ployer MOMO19HD, <br />Bmorn K23, Ampe A10 Flagship, Epudo ES1006Q, eSTAR CRYSTAL, Mixtile LOFT-Q</small> |- | A31s|| H.264 1080p @ 30&nbsp;fps || BGA460, 18×18, 0.80 || Phablet, Tablet, smartphone, smart TV || <small>Boardcon Compact31S,<br/>iView CyberPad iView-788TPC,<br />MSI Primo81, Teclast P88s mini,<br />Ainol Novo 9 Firewire, <br /> Fusion5 Xtra POWER4 Tablet PC, <br /> Apical M7853,<br /> Ployer momo mini, Gajah MD7019,<br /> JWD m785, MELE AHD10A04,<br />Texet TM-7867, HP 8</small> |- | A33 || 512&nbsp;KB || [[Mali (GPU)|Mali-400 MP2]] (350&nbsp;MHz) |- | A80 Octa || rowspan="2" | 28&nbsp;nm HPM | [[big.LITTLE]]:<br />[[Cortex-A15]] + [[Cortex-A7|A7]] || rowspan="2" | 8 || 2&nbsp;MB&nbsp;+<br>512&nbsp;KB || [[PowerVR#Series 6 (Rogue)|PowerVR G6230 (Rogue)]] (533&nbsp;MHz) || 4K×2K @30&nbsp;fps, H.265/VP9 1080p @30&nbsp;fps || H.264 HP/VP8 4K×2K @30&nbsp;fps || FCBGA636, 19×19, 0.65 || Tablet, smart TV, TV box, mini PC || <small>Optimus Board,<ref>{{cite web|url=http://www.allwinnertech.com/en/news/compnews/242.html |title=Allwinner UltraOcta A80 OptimusBoard to be Unveiled at 2014 CES |publisher=Allwinner |accessdate=2014-10-03 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20141006085332/http://www.allwinnertech.com/en/news/compnews/242.html |archivedate=2014-10-06 }}</ref> Cubieboard 4, PCDuino 8, Onda V989, ZERO Devices Z8C Alice, Tronsmart Draco AW80</small> |- | A83T || [[ARM Cortex-A7|Cortex-A7]] || 1M || [[PowerVR#Series 5XT|PowerVR SGX544]] (700&nbsp;MHz) || 1080p @ 60 fps, H.264, HVEC MP/L5.2 || rowspan="2" | H.264 1080p @ 60 fps || FCBGA345, 14×14 || Tablet || <small>InFocus CS1 A83 (C2107)</small> |- | A64 | 40&nbsp;nm | ARMv8-A | [[Cortex-A53]] | 4 | 512 KB | [[Mali-400|Mali-400 MP2]] | H.264/H.265 | BGA396, 15×15, 0.65 | Tablet | [[PINE64]], PINE64+ |} === H séria === {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |SoC ! rowspan="2" |Výrobný proces ! colspan="4" |CPU ! rowspan="2" |[[GPU]] ! rowspan="2" |Video dekodér ! rowspan="2" |Video enkodér ! rowspan="2" |Rozmery ! rowspan="2" |Applikácie ! rowspan="2" |Príklady |- ![[Inštrukčná sada|ISA]] ![[Mikroarchitektúra|µarch]] !Jadrá !L2 Cache |- |H2 | rowspan="2" |40&nbsp;nm | rowspan="3" |ARMv7-A | rowspan="3" |[[Cortex-A7]] |4 | ? | rowspan="2" |[[Mali (GPU)|Mali-400 MP2]] @ 600&nbsp;MHz |1080p @ 60 fps | rowspan="2" |H.264 1080p @ 30fps | ? | rowspan="5" |OTT box |<small>Orange PI Zero</small> |- |H3 |4 |512 KB |1080p @ 60 fps, 4K H.265 @ 30 fps |<small>FBGA347, 14 × 14&nbsp;mm, 0.65&nbsp;mm Pitch</small> |<small>Zidoo X1, [[Tronsmart]] Draco H3, Orange Pi PC, NanoPi NEO</small> |- |H8 |28&nbsp;nm HPC |8 | ? |[[PowerVR#Series 5XT|PowerVR SGX544]] @ 700MHZ |1080p @ 60 fps, 1080p H.265/VP9 @ 30&nbsp;fps | rowspan="3" |H.264 1080p @ 60 fps |<small>FCBGA345, 14 × 14&nbsp;mm</small> |<small>Cubieboard 5</small> |- |H64 | rowspan="2" |40&nbsp;nm | rowspan="2" |ARMv8-A | rowspan="2" |[[Cortex-A53]] | rowspan="2" |4 | ? |[[Mali-400|Mali-400 MP2]] |H.264/H.265 |<small>BGA396, 15&nbsp;× 15&nbsp;mm, 0.65&nbsp;mm Pitch</small> |<small>Orange Pi Win, Orange Pi Win Plus</small> |- |H5 |512 KB |[[Mali (GPU)|Mali-450 MP4]] |H.264/H.265 4k@30fps VP8 1080p@60fps |<small>FBGA347, 14 × 14&nbsp;mm, 0.65&nbsp;mm Pitch</small> |<small>Orange Pi Zero Plus, Orange Pi PC2, Orange Pi Prime, NanoPi NEO2, NanoPi NEO Plus2</small> |- |H6 |28&nbsp;nm |ARMv8-A |[[Cortex-A53]] |4 |512 KB |Mali-T720 MP2 @600&nbsp;MHz OpenGL ES 3.1 OpenCL 1.1 |H.265/HEVC 4K@60fps H.264/AVC, VP9 4K@30fps VP6/VP8, 1080P@60fps |H.264 BP/MP/HP@level 4.2 4K@30fps |BGA451, 15 x 15mm, 0.65mm pitch |OTT, DVB a IPTV trhy |<small>Zidoo H6 Pro, Orange Pi One Plus, Orange Pi Lite 2</small> |} === F séria === {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! SoC !! CPU !! Pamäť !! Video dekodér !! Video enkodér !! Rozmery !! OS !! Aplikácie |- |F1C100 || rowspan="6" | [[ARM9]] || [[Synchronous dynamic random access memory|SDR]] || 720p || N/A || [[LQFP]]128 || rowspan="6" | Melis 2.0 || Car [[MP4 player|MP5]], Car Headrest, Visual Bombox, Visual Radio |- |F1E200 || rowspan="4" | [[Double data rate|DDR]] || rowspan="5" | 1080p || N/A || eLQFP128 || [[E-ink]] Reader, [[Portable media player|PMP]] |- |F10 || N/A || rowspan="2" | LQFP176 || Multimedia Box, HD Player |- |F13 || rowspan="2" |[[MPEG4]] 720p @ 30&nbsp;fps || Car MP5 |- |F18 || LQFP216 || Visual Intercom System |- |F20 || DDR/DDR2|| H.264 1080p @ 30&nbsp;fps || BGA400 || Car DVR, Multimedia Box, Mobile Karaoke |} === R séria === {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |SoC ! colspan="4" |CPU ! rowspan="2" |[[GPU]] ! rowspan="2" |Video dekodér ! rowspan="2" |Video enkodér ! rowspan="2" |Rozmery ! rowspan="2" |Applikácie ! rowspan="2" |Príklady |- ![[Inštrukčná sada|ISA]] ! [[Mikroarchiutektúra|µarch]] ! Jadrá !L2 Cache |- | R8<ref>{{cite web|url=http://www.allwinnertech.com/en/clq/R_series/2015/0514/R8.html |title=Allwinner R8 SOC description |website=Allwinner R8 |accessdate=28 January 2016 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160205145239/http://www.allwinnertech.com/en/clq/R_series/2015/0514/R8.html |archivedate=5 February 2016 }}</ref><ref>{{cite web |url=https://github.com/NextThingCo/CHIP-Hardware/blob/master/CHIP%5Bv1_0%5D/CHIPv1_0-BOM-Datasheets/Allwinner%20R8%20Datasheet%20V1.2.pdf |title=NextThingCo/CHIP-Hardware |website=GitHub |accessdate=1 November 2016}}</ref> | rowspan="4" |ARMv7-A | [[Cortex-A8]] | 1 | ? | rowspan="3" | [[Mali-400]] MP2<ref>{{cite web |url=http://www.startlr.com/allwinner-r16-r40-and-r58-soc-for-iot-and-hybrid |title=Allwinner R16, R40 a R58, SoC for IoT a Hybrid |date=18 August 2016 |publisher=Startlr Tech |accessdate=18 August 2016 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20190211054843/http://www.startlr.com/allwinner-r16-r40-and-r58-soc-for-iot-and-hybrid/ |archivedate=2019-02-11 }}</ref> | 1080p@30fps | 720p@30fps | <small>[[Quad Flat Package#Variants|eLQFP]]176</small> | [[Internet of Things|IoT]], Linux on the Stick, Smart Device | $9 [[Next Thing Co.]]'s [[CHIP (computer)|CHIP computer]] |- | R16<ref>{{cite web |url=http://www.allwinnertech.com/en/clq/R_series/2015/0514/R16.html |title=R16 SOC description |website=Allwinner R16 |accessdate=28 January 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160124130634/http://www.allwinnertech.com/en/clq/R_series/2015/0514/R16.html |archive-date=2016-01-24 |dead-url=yes |df= }}</ref> | rowspan="3" | [[Cortex-A7]] | rowspan="2" | 4 |512 KB | rowspan="3" | 1080p@60fps | rowspan="2" | 1080p@60fps | <small>BGA282</small> | [[Internet of Things|IoT]], Security Systems | [[NES Classic Edition]], [[SNES Classic Edition]]<ref>{{cite web | url = http://www.eurogamer.net/articles/digitalfoundry-2017-snes-mini-teardown-confirmed-recycled-nes-mini-tech | title = SNES mini teardown confirms recycled NES mini tech | first = John | last = Linneman | date = 27 September 2017 | accessdate = 27 September 2017 | work = [[Eurogamer]] }}</ref> |- | R40<ref>{{cite web |url=http://www.allwinnertech.com/index.php?c=product&a=index&id=56 |title=R40 SOC description |website=Allwinner R40 |accessdate=28 January 2016}}</ref> | ? | <small>FBGA468 | [[Internet of Things|IoT]], Security Systems | |- | R58<ref>{{cite web|url=http://www.allwinnertech.com/en/clq/R_series/2015/0514/R58.html |title=R58 SOC description |website=Allwinner R58 |accessdate=28 January 2016 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160315103227/http://www.allwinnertech.com/en/clq/R_series/2015/0514/R58.html |archivedate=15 March 2016 }}</ref> | 8 | ? | [[PowerVR]] SGX544 MP1 | 1080p@60fps or 720p@120fps | <small>[[BGA1|FCBGA]]345, 14mm × 14mm</small> | Hybrid PC, Tablet, Multimedia Box, HD Player | |- |R18 |ARMv8-A |[[Cortex-A53]] |4 |512 KB |[[Mali-400]] MP2 | ? | ? | ? | ? | |} === T séria === {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |SoC ! colspan="4" |CPU ! rowspan="2" |[[GPU]] ! rowspan="2" |Video dekodér ! rowspan="2" |Video enkodér ! rowspan="2" |Rozmery ! rowspan="2" |Applikácie ! rowspan="2" |Príklady |- ![[Inštrukčná sada|ISA]] ! [[Mikroarchitektúra|µarch]] ! Jadrá !L2 Cache |- | T2<ref>{{cite web|url=http://www.allwinnertech.com/index.php?c=product&a=index&id=39 |title=T2 Dual-core In Car Entertainment Navigation System Processor |website=Allwinner |accessdate=20 November 2017 }}</ref> | rowspan="3" |ARMv7-A | rowspan="3" |[[Cortex-A7]] | 2 | ? | rowspan="2" | [[Mali-400]] MP2 | 1080p@30fps | 1080p@30fps | <small>[[FBGA]]441, 19mm × 19mm</small> | rowspan="3" | [[In-Car Entertainment]], [[Satellite navigation|SatNav]] | Nowada K1201 |- | T3<ref>{{cite web|url=http://www.allwinnertech.com/index.php?c=product&a=index&id=41 |title=T3 Quad-core In Car Entertainment Navigation System Processor |website=Allwinner |accessdate=20 November 2017 }}</ref> | 4 | 512Kb | 1080p@45fps | 1080p@45fps | <small>FBGA468, 16mm × 16mm</small> | Ezonetronics CT-0008 |- | T8<ref>{{cite web|url=http://www.allwinnertech.com/index.php?c=product&a=index&id=41 |title=T8 Octa-core In Car Entertainment Navigation System Processor |website=Allwinner |accessdate=20 November 2017 }}</ref> | 8 | ? | PowerVR SGX544 MP1 | 1080p@60fps | 1080p@60fps | <small>FCBGA345, 14mm × 14mm</small> | Roadover T800 IX25 |} == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{preklad|en|Allwinner Technology|885705121}} {{Jednodoskové počítače}} [[Kategória:Podniky v Číne]] [[Kategória:Architektúra ARM]] [[Kategória:Výrobcovia polovodičov]] r4ccx9nhm1j34e1094fw5szirwimvmp 0 632457 8253165 7081576 2026-07-25T10:30:07Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] pomocou použitia HotCat 8253165 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Malý kaštieľ | native_name = | other_name = Zičiho kaštieľ | category = [[kaštieľ]] <!-- *** Image *** --> | image = Cífer manor.JPG | image_caption = Malý kaštieľ v roku [[2009]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region_type = Kraj | region = Trnavský kraj | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | commune_type = Obec | commune = Cífer | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = [[Námestie Andreja Hlinku (Cífer)|Námestie Andreja Hlinku]] 38<br/>919 43 [[Cífer]] | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.312919 | long_d = 17.492055 | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = [[barok]] | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 2. polovica [[18. storočie|18. storočia]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** ---> | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 1991-4-30 | číslo uzpf = 207-12168/1 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať NKP = | kraj = Trnavský kraj | okres = Trnava | obec = Cífer | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 24498 | PUSR web dátum citovania = 2019-6-23 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko | map1 = | map1_background = | map1_caption = Poloha v rámci Trnavského kraja | map1_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Manor house in Cífer | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Malý kaštieľ''' alebo '''Zičiho kaštieľ''' (staršie: ''Zichyho kaštieľ'') je [[kaštieľ]] v [[Cífer]]i na [[Námestie Andreja Hlinku (Cífer)|námestí Andreja Hlinku]] číslo 38, ktorý bol postavený v druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] v [[barok]]ovom slohu. Kaštieľ patril rodine [[Zičiovci|Zičiovcov]]. Neskôr boli jeho majitelia [[Pálfiovci]]. Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] bol prestavaný. Kaštieľ má dve nadzemné poschodia. Je to solitér, ktorého pôdorys má tvar obdĺžnika. V minulosti tu bol hostinec a má secesnú fasádu. Priechod a miestnosti sú na prízemí klenuté valenými [[klenba]]mi so segmentovými lunetami. Kaštieľ je podpivničený. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Manor house in Cífer}} == Zdroj == * [http://atlaskastielov.slavica.sk/atlas/item/cifer-maly-kastiel Cífer malý kaštieľ v Atlase kaštieľov] [[Kategória:Kaštiele na Slovensku|Cífer]] [[Kategória:Cífer]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] 3a7lw3uxpgxiukj4closmcusocon3gt 0 634454 8253162 7678910 2026-07-25T10:24:00Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] pomocou použitia HotCat 8253162 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Veľký kaštieľ | native_name = | other_name = | category = [[kaštieľ]] <!-- *** Image *** --> | image = Cifer-velky-kastiel2.jpg | image_caption = Veľký kaštieľ v roku [[2015]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region_type = Kraj | region = Trnavský kraj | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | commune_type = Obec | commune = Cífer | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = Potočná 1<br/>919 43 [[Cífer]] | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.31301 | long_d = 17.49201 | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = [[barok]] | material = <!-- *** History & management *** --> | established = koniec [[18. storočie|18. storočia]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** ---> | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 1991-4-29 | číslo uzpf = 207-10542/1 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať NKP = | kraj = Trnavský kraj | okres = Trnava | obec = Cífer | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 3732 | PUSR web dátum citovania = 2019-6-23 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko | map1 = | map1_background = | map1_caption = Poloha v rámci Trnavského kraja | map1_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Manor house in Cífer | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Veľký kaštieľ''' je [[Barok|neskorobarokový]] [[kaštieľ]] s priľahlým parkom v obci [[Cífer]] na Potočnej ulici číslo 1. Nachádza sa v areáli hydinární. Bol postavený na konci [[18. storočie|18. storočia]]. ==História == Na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] bol rozšírený. Ďalšie prestavby sa uskutočnili v rokoch [[1932]], [[1939]] a [[1940]]. Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bol prispôsobený na [[Hydina (vtáctvo)|hydinárske]] potreby. == Architektúra == Kaštieľ má dve nadzemné poschodia a je trojkrídlovo disponovaný. Na hlavnej fasáde dominuje stredový [[rizalit]] s balkónom. Pôvodné členenie bolo narušené. Miestnosti objektu majú zaklenuté valené klenby so segmentovými [[luneta]]mi. Kaplnka, ktorá patrila ku kaštieľu, bola pristavaná v [[19. storočie|19. storočí]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Manor house in Cífer}} == Zdroj == * [https://atlaskastielov.slavica.sk/atlas/item/cifer-velky-kastiel Cífer veľký kaštieľ v Atlase kaštieľov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190623180257/https://atlaskastielov.slavica.sk/atlas/item/cifer-velky-kastiel |date=2019-06-23 }} [[Kategória:Kaštiele na Slovensku|Cífer]] [[Kategória:Cífer]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] py23vwgtd1yc10181ytloadf22v1ieu 0 635403 8253086 7699885 2026-07-25T01:12:49Z DimiDimi 209948 ([[c:GR|GR]]) [[File:Logo of DR (1996-2005).png]] → [[File:Danmarks Radio Logo 1996.svg]] png > svg 8253086 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = DR | Logo spoločnosti = DR logo.svg | Právna forma = štátna mediálna spoločnosť | Založená = [[1925]] (rozhlas)<br />[[2. október]] [[1951]] (televízia) | Vlastník = [[Dánsko|Dánska vláda]] | Vedenie = Maria Rørbye Rønn (generálny riaditeľ) | Pôvod = {{minivlajka|DEN}}[[Dánsko]] | Sídlo = Emil Holms Kanal 20<br/>0999 [[Kodaň]] C | Štát sídla = Dánsko | Webstránka = {{URL|www.dr.dk/}} }} [[Súbor:DR Byen.jpg|thumb|[[DR Byen]] – sídlo DR v roku 2006 s koncertnou halou DR]] '''DR''' (v minulosti ''Radioordningen'', ''Statsradiofonien''), do roku [[1996]] známa pod názvom '''Danmarks Radio''', je [[Dánsko|dánska]] národná vysielacia [[spoločnosť]], ktorá bola založená v roku 1925 a dnes je najstarším a najväčším poskytovateľom oznamovacích prostriedkov v Dánsku. Je jednou z 23 rozhlasových spoločností, ktoré založili v roku 1950 [[EBU|Európsku vysielaciu úniu]]. == História == Spoločnosť bola založená 1. apríla 1925 pod názvom ''Radioordningen'', v roku 1926 bol názov zmenený na ''Statsradiofonien'' a od roku 1959 sa používa súčasný názov '''Danmarks Radio'''. Skratka ''DR'' sa v oficiálnych dokumentoch používa od roku 2000. Počas nemecké okupácie Dánska v druhej svetovej vojne bolo za zvlášť drsných podmienok od augusta 1943 rozhlasové vysielanie cenzurované. Veľa Dánov sa obrátilo na BBC, ktorá vysielala aj dánsku alebo na nezákonnú tlač, rovnako ako švédske rozhlasové stanice v rokoch [[1944]]-[[1945]]. Druhá rozhlasová stanica ''DR P2'' začala s vysielaním v roku 1951, nasledovala ''DR P3'' v roku 1963. Experimentálne televízne vysielanie započalo v roku 1949, od roku 1951<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://brandingsource.blogspot.cz/2013/02/new-logo-dr.html#more |dátum prístupu=2019-07-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160410140445/http://brandingsource.blogspot.cz/2013/02/new-logo-dr.html#more |dátum archivácie=2016-04-10 }}</ref> bylo dostupné pravidelné vysielanie a v roku 1954 sa diváci dočkali i denných programov. Farebné vysielanie bolo zahájené v máji 1967. Nadvláda spoločnosti trvala až do roku 1988, kedy bolo zahájené vysielanie [[TV 2 (Dánsko)|dánskej TV 2]]. Druhá televízna stanica ''DR2'' bola uvedená do prevádzky v auguste 1996. Dňa 7. júna 2007 vysielateľ sprevádzkoval celodennú spravodajskú stanicu ''DR Update''. V roku 2013 spoločnosť predstavila nové logo, v ktorom sa biele písmená ''D'' a ''R'' objavujú na čiernom pozadí. Nové logo sa však používa len pre niektoré z rozhlasových a televiznych stanic, ide napríklad o rozhlasovú stanicu ''DR P3'', jakož i nově zavedené televizní kanály ''DR3'' (vysielanie od 28. januára 2013, nahradil ''DR HD'') a ''DR Ultra'' (vysielanie od 4. marca 2013, nahradil ''DR Update''). == Rozhlasové stanice == [[Súbor:DR P4 regions.png|náhled|285px|Mapa ukazujúca 11 regiónov P4.]] Spoločnosť prevádzkuje 10 rozhlasových staníc, len 1 na FM (regionálne rádio ''DR P4''), 3 na FM aj [[Digital Audio Broadcasting|DAB]], 6 na [[Digital Audio Broadcasting|DAB]]. * '''DR P1''' ponúka vecné relácie, správy, diskusie a debaty o verejných záležitostiach, spoločnosti a komunitách, plus správy do hĺbky. * '''DR P2''' vysiela klasickú hudbu, operu, jazz, rozhlasové hry a pokrýva aj ďalšie umelecké akcie a predstavenia. * '''DR P3''' ponúka populárne zábavné relácie, hodinu a pol dlhé spravodajstvo. Pokrýváma aj významné športové udalosti. * '''DR P4''' je najpopulárnejšia rozhlasová stanica DR. Vysiela v 11 regionálnych verziach, mieša populárnu hudbu s vnútroštátnymi a miestnymi správami. Ponúka tiež službu [[Traffic Message Channel]]. Vysielanie na FM a internete, zatiaľ čo len národná verzia ''P4 Danmark'' je vysielaná na DAB. * '''DR P5''' sa zameriava na staršiu hudbu z 50. a 60 rokov, ktorú niekdy mieša s nejakou novšou hudbou, na [[DAB]]. * '''DR P6 Beat''' do hĺbky ponúka undergroundovú a populárnu hudobnú scénu, na [[DAB]]. * '''DR P7 Mix''' sa zameriava na populárne hity spolu s predĺženými maratónmi v súvislosti s konkrétnymi témami, na [[DAB]]. * '''DR P8 Jazz''' je v sieti [[DAB]]. * '''DR Ramasjang''' je pre deti v rozpätí 3 až 6 rokov, na DAB. Vysielanie na stanici bolo započaté v novembri 2009. * '''DR Mama''' sa zameriava na tínedžerov, na DAB. Prvé pokusy s [[DAB]] boli robené v roku 1995, s osmimi stanicami oficiálne spustenými v októbri 2002.<ref name="dr2000-">{{cite web | title=DR i årene fra 2000 og frem til i dag | url=http://www.dr.dk/OmDR/Fakta+om+DR/Historie/20060504132635.htm | work= | publisher=DR | date= | accessdate=2009-05-02 | language=da}}</ref> Zostavy stanice DAB sa v priebehu rokov zmenili a od augusta 2011 vysiela 7 rôznych DAB kanálov, vrátane štyroch kanálov na FM.<ref>{{cite web | title=Radio/DAB | url=http://www.dr.dk/dab/ | work= | publisher=DR | date= | accessdate=2009-05-02 | language=da}}</ref> Klasické FM vysielače pracujú v 3 celoštátnych kmitočetových sieťach a vysielajú P1, P2, P3 a P4, pričom P1 a P2 sa striedajú v čase. Stredné vlny DR opustil v roku 2011, dlhá vlna vysielá z [[:en:Kalundborg_Transmitter|Kalundborgu]] na frekvencii 243 kHz cca 4x denne predovšetkým správy a predpoveď počasie (tú v 05:45, 08:45, 11:45 a 17:45 miestneho času). == Televizne stanice == Prvá dánska televizna stanica začala vysielať dňa 2. októbra 1951. Od zavedenia stanice ''DR2'', 30. augusta 1996, už nesie súčasný názov '''[[DR1]]'''. '''[[DR2]]''' bola vo svojich začiatkoch známa ako ''den hemmelige kanal'', v preklade ''tajemný kanál'', pretože pri zahájení jej vysielania na celoštátnej úrovni nebol vidieť. Jej raný obsah bol také pomerne úzky. Okrem toho sa v nedávnej dobe stala jedným z najsilnejších značiek spoločností a pri niekoľkých príležitostiach získala viac divákov ako TV 3. DR2 sa tradične špecializuje na kultúrne programy, satirické komédie, hĺbkové spravodajské relácie, dokumentárne filmy a týždenné ''temalørdag''. Dňa 1. novembra 2009 spoločnosť predstavila tri nové televízne stanice: * '''DR Ramasjang''' je dětský kanál, který vysílá programy pro děti mezi 3 až 10 roky od 6 hodin ráno do 20 hodin. * '''[[DR K]]''' je kultúrna a historická televízna stanica, ktorá vysiela niekoľko tém, například umění, kulturu, historii, hudbu, dizajn, architektúru, módu. Od 4:00 do 12:00. * '''[[DR HD]]''' je prvou dánskou free-to-air televíznou stanicou s vysokým rozlišením, ktorá vysílá úspešné relácie ostatných staníc DR len v HD. Jej vysielanie bolo zahájené 1. novembra 2009 a ukončené 28. januára 2013, na jej miesto nastúpila stanica [[DR3]]. DR ponúka živé prenosy DR1, DR2, DR Ramasjang, DR HD, DR K a DR Update. Spoločnosť hostila [[Eurovision Song Contest]] v roku 1964, 2001 a [[Eurovision Song Contest 2014|2014]]. == Vývoj loga == <gallery heights="70" widths="200"> Súbor:Danmarks Radio Logo 1996.svg|1996–2005 Súbor:Danmarks_Radio.svg|2005–2009 Súbor:DR logo.svg|Od roku 2013 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|DR (mediální společnost)|16850558}} [[Kategória:Televízia v Dánsku]] [[Kategória:Rozhlas v Dánsku]] [[Kategória:Verejnoprávne médiá]] dd1nfhp3xkey3b01ez94tl6fo1jxdx3 8253110 8253086 2026-07-25T06:43:01Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Danmarks Radio.svg]] → [[File:Danmarks Radio logo.svg]] [[c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] · corr. To clarify the name. 8253110 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = DR | Logo spoločnosti = DR logo.svg | Právna forma = štátna mediálna spoločnosť | Založená = [[1925]] (rozhlas)<br />[[2. október]] [[1951]] (televízia) | Vlastník = [[Dánsko|Dánska vláda]] | Vedenie = Maria Rørbye Rønn (generálny riaditeľ) | Pôvod = {{minivlajka|DEN}}[[Dánsko]] | Sídlo = Emil Holms Kanal 20<br/>0999 [[Kodaň]] C | Štát sídla = Dánsko | Webstránka = {{URL|www.dr.dk/}} }} [[Súbor:DR Byen.jpg|thumb|[[DR Byen]] – sídlo DR v roku 2006 s koncertnou halou DR]] '''DR''' (v minulosti ''Radioordningen'', ''Statsradiofonien''), do roku [[1996]] známa pod názvom '''Danmarks Radio''', je [[Dánsko|dánska]] národná vysielacia [[spoločnosť]], ktorá bola založená v roku 1925 a dnes je najstarším a najväčším poskytovateľom oznamovacích prostriedkov v Dánsku. Je jednou z 23 rozhlasových spoločností, ktoré založili v roku 1950 [[EBU|Európsku vysielaciu úniu]]. == História == Spoločnosť bola založená 1. apríla 1925 pod názvom ''Radioordningen'', v roku 1926 bol názov zmenený na ''Statsradiofonien'' a od roku 1959 sa používa súčasný názov '''Danmarks Radio'''. Skratka ''DR'' sa v oficiálnych dokumentoch používa od roku 2000. Počas nemecké okupácie Dánska v druhej svetovej vojne bolo za zvlášť drsných podmienok od augusta 1943 rozhlasové vysielanie cenzurované. Veľa Dánov sa obrátilo na BBC, ktorá vysielala aj dánsku alebo na nezákonnú tlač, rovnako ako švédske rozhlasové stanice v rokoch [[1944]]-[[1945]]. Druhá rozhlasová stanica ''DR P2'' začala s vysielaním v roku 1951, nasledovala ''DR P3'' v roku 1963. Experimentálne televízne vysielanie započalo v roku 1949, od roku 1951<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://brandingsource.blogspot.cz/2013/02/new-logo-dr.html#more |dátum prístupu=2019-07-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160410140445/http://brandingsource.blogspot.cz/2013/02/new-logo-dr.html#more |dátum archivácie=2016-04-10 }}</ref> bylo dostupné pravidelné vysielanie a v roku 1954 sa diváci dočkali i denných programov. Farebné vysielanie bolo zahájené v máji 1967. Nadvláda spoločnosti trvala až do roku 1988, kedy bolo zahájené vysielanie [[TV 2 (Dánsko)|dánskej TV 2]]. Druhá televízna stanica ''DR2'' bola uvedená do prevádzky v auguste 1996. Dňa 7. júna 2007 vysielateľ sprevádzkoval celodennú spravodajskú stanicu ''DR Update''. V roku 2013 spoločnosť predstavila nové logo, v ktorom sa biele písmená ''D'' a ''R'' objavujú na čiernom pozadí. Nové logo sa však používa len pre niektoré z rozhlasových a televiznych stanic, ide napríklad o rozhlasovú stanicu ''DR P3'', jakož i nově zavedené televizní kanály ''DR3'' (vysielanie od 28. januára 2013, nahradil ''DR HD'') a ''DR Ultra'' (vysielanie od 4. marca 2013, nahradil ''DR Update''). == Rozhlasové stanice == [[Súbor:DR P4 regions.png|náhled|285px|Mapa ukazujúca 11 regiónov P4.]] Spoločnosť prevádzkuje 10 rozhlasových staníc, len 1 na FM (regionálne rádio ''DR P4''), 3 na FM aj [[Digital Audio Broadcasting|DAB]], 6 na [[Digital Audio Broadcasting|DAB]]. * '''DR P1''' ponúka vecné relácie, správy, diskusie a debaty o verejných záležitostiach, spoločnosti a komunitách, plus správy do hĺbky. * '''DR P2''' vysiela klasickú hudbu, operu, jazz, rozhlasové hry a pokrýva aj ďalšie umelecké akcie a predstavenia. * '''DR P3''' ponúka populárne zábavné relácie, hodinu a pol dlhé spravodajstvo. Pokrýváma aj významné športové udalosti. * '''DR P4''' je najpopulárnejšia rozhlasová stanica DR. Vysiela v 11 regionálnych verziach, mieša populárnu hudbu s vnútroštátnymi a miestnymi správami. Ponúka tiež službu [[Traffic Message Channel]]. Vysielanie na FM a internete, zatiaľ čo len národná verzia ''P4 Danmark'' je vysielaná na DAB. * '''DR P5''' sa zameriava na staršiu hudbu z 50. a 60 rokov, ktorú niekdy mieša s nejakou novšou hudbou, na [[DAB]]. * '''DR P6 Beat''' do hĺbky ponúka undergroundovú a populárnu hudobnú scénu, na [[DAB]]. * '''DR P7 Mix''' sa zameriava na populárne hity spolu s predĺženými maratónmi v súvislosti s konkrétnymi témami, na [[DAB]]. * '''DR P8 Jazz''' je v sieti [[DAB]]. * '''DR Ramasjang''' je pre deti v rozpätí 3 až 6 rokov, na DAB. Vysielanie na stanici bolo započaté v novembri 2009. * '''DR Mama''' sa zameriava na tínedžerov, na DAB. Prvé pokusy s [[DAB]] boli robené v roku 1995, s osmimi stanicami oficiálne spustenými v októbri 2002.<ref name="dr2000-">{{cite web | title=DR i årene fra 2000 og frem til i dag | url=http://www.dr.dk/OmDR/Fakta+om+DR/Historie/20060504132635.htm | work= | publisher=DR | date= | accessdate=2009-05-02 | language=da}}</ref> Zostavy stanice DAB sa v priebehu rokov zmenili a od augusta 2011 vysiela 7 rôznych DAB kanálov, vrátane štyroch kanálov na FM.<ref>{{cite web | title=Radio/DAB | url=http://www.dr.dk/dab/ | work= | publisher=DR | date= | accessdate=2009-05-02 | language=da}}</ref> Klasické FM vysielače pracujú v 3 celoštátnych kmitočetových sieťach a vysielajú P1, P2, P3 a P4, pričom P1 a P2 sa striedajú v čase. Stredné vlny DR opustil v roku 2011, dlhá vlna vysielá z [[:en:Kalundborg_Transmitter|Kalundborgu]] na frekvencii 243 kHz cca 4x denne predovšetkým správy a predpoveď počasie (tú v 05:45, 08:45, 11:45 a 17:45 miestneho času). == Televizne stanice == Prvá dánska televizna stanica začala vysielať dňa 2. októbra 1951. Od zavedenia stanice ''DR2'', 30. augusta 1996, už nesie súčasný názov '''[[DR1]]'''. '''[[DR2]]''' bola vo svojich začiatkoch známa ako ''den hemmelige kanal'', v preklade ''tajemný kanál'', pretože pri zahájení jej vysielania na celoštátnej úrovni nebol vidieť. Jej raný obsah bol také pomerne úzky. Okrem toho sa v nedávnej dobe stala jedným z najsilnejších značiek spoločností a pri niekoľkých príležitostiach získala viac divákov ako TV 3. DR2 sa tradične špecializuje na kultúrne programy, satirické komédie, hĺbkové spravodajské relácie, dokumentárne filmy a týždenné ''temalørdag''. Dňa 1. novembra 2009 spoločnosť predstavila tri nové televízne stanice: * '''DR Ramasjang''' je dětský kanál, který vysílá programy pro děti mezi 3 až 10 roky od 6 hodin ráno do 20 hodin. * '''[[DR K]]''' je kultúrna a historická televízna stanica, ktorá vysiela niekoľko tém, například umění, kulturu, historii, hudbu, dizajn, architektúru, módu. Od 4:00 do 12:00. * '''[[DR HD]]''' je prvou dánskou free-to-air televíznou stanicou s vysokým rozlišením, ktorá vysílá úspešné relácie ostatných staníc DR len v HD. Jej vysielanie bolo zahájené 1. novembra 2009 a ukončené 28. januára 2013, na jej miesto nastúpila stanica [[DR3]]. DR ponúka živé prenosy DR1, DR2, DR Ramasjang, DR HD, DR K a DR Update. Spoločnosť hostila [[Eurovision Song Contest]] v roku 1964, 2001 a [[Eurovision Song Contest 2014|2014]]. == Vývoj loga == <gallery heights="70" widths="200"> Súbor:Danmarks Radio Logo 1996.svg|1996–2005 Súbor:Danmarks Radio logo.svg|2005–2009 Súbor:DR logo.svg|Od roku 2013 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|DR (mediální společnost)|16850558}} [[Kategória:Televízia v Dánsku]] [[Kategória:Rozhlas v Dánsku]] [[Kategória:Verejnoprávne médiá]] idmcmhlaijamfz24j66agdwquwpln7i 0 635505 8253143 8197894 2026-07-25T10:01:19Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2026/27, úvod, ib, šabl. 8253143 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FK Humenné |obrázok= |celýnázov=Futbalový klub Humenné |prezývka= |založený=2003 |rozpustený= |štadión=[[Štadión Humenné]] |kapacita=1 806 |majiteľ=[[Humenné]] |predseda= |tréner= Miroslav Nemec | liga = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | sezóna = [[3. slovenská futbalová liga 2025/2026|2025/26]] | pozícia = [[3. slovenská futbalová liga|3. liga]], 1. miesto (postup) |vzor_lp1= |vzor_t1= |vzor_pp1= |vzor_tr1= |vzor_po1= |ľavéplece1=ffff00 |telo1=ffff00 |pravéplece1=ffff00 |trenírky1=0000ff |ponožky1=ffff00 |vzor_lp2= |vzor_t2= |vzor_pp2= |vzor_tr2= |vzor_po2= |ľavéplece2=ffffff |telo2=ffffff |pravéplece2=ffffff |trenírky2=ff0000 |ponožky2=ffffff |vzor_lp3= |vzor_t3= |vzor_pp3= |vzor_tr3= |vzor_po3= |ľavéplece3= |telo3= |pravéplece3= |trenírky3= |ponožky3= |logo= }} '''FK Humenné''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z mesta [[Humenné]], ktorý od sezóny 2026/2027 účinkuje v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. Farby klubu sú žltá a modrá. == Tréneri == * {{SVK}} [[Jozef Valkučák]] (? – 2017) * {{SRB}} [[Puniša Memedovič]] (2017 – 2018) * {{SVK}} [[Vladimír Sivý]] (Január 2019) * {{SVK}} [[Jozef Škrlík]] (Február 2019 – Jún 2019) * {{SVK}} [[Peter Košuda]] (Jún 2019 – Október 2019) * {{SVK}} Jozef Škrlík (November 2019 – Máj 2022) * {{SVK}} Ondrej Desiatnik (Jún 2022 – Október 2022) * {{SVK}} Andrej Čirák (Október 2022 – November 2022) * {{SVK}} Jozef Kukulský (December 2022 – Máj 2023) * {{SVK}} [[Ľubomír Reiter]] (Jún 2023 – Jún 2024) * Jozef Škrlik (Jún 2024 – August 2024) * Miroslav Jantek (August 2024 – Apríl 2025) * Miroslav Nemec (Apríl 2025 – súčasnosť) == Externé odkazy == * [http://fk-humenne.futbalnet.sk/ Profil klubu na stránke futbalnet.sk] == Zdroj == {{Preklad|en|FK Humenné|1339367784}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{Futbalový výhonok}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 2003]] [[Kategória:Šport v Humennom]] p6q95xr1e2278w6dg286niyw3fudvzo 2 640163 8253113 7977854 2026-07-25T08:02:09Z Scholastikos 174170 -selfpromo 8253113 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 640863 8253029 8214436 2026-07-24T20:29:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253029 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Anna Zemanová | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = | Poradie = | Úrad = Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky | Začiatok obdobia = 2016 | Koniec obdobia = 2023 | Poradie4 = | Úrad4 = Starostka [[Bratislava – mestská časť Vajnory|mestskej časti Bratislava – Vajnory]] | Začiatok obdobia4 = [[2002]] | Koniec obdobia4 = [[2006]] | Predchodca4 = [[Marian Pružina]] | Nástupca4 = [[Ján Mrva]] | Poradie3 = | Úrad3 = Poslankyňa zastupiteľstva [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[2009]] | Koniec obdobia3 = [[2017]] | Dátum narodenia = {{dnv|1959|9|12}} | Miesto narodenia = [[Topoľčany]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]] (od 2012) | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = [[Ekológia|ekologička]], politička | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Deti = 4 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad2 = Predsedníčka poslaneckého klubu strany [[Sloboda a Solidarita]] | Predchodca2 = }} [[RNDr.]] '''Anna Zemanová''', rod. '''Sedláková''' (* [[12. september]] [[1959]], [[Topoľčany]]) je slovenská [[environmentalistika|environmentalistka]] a politička. V rokoch 2016 - 2020 bola poslankyňou [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] za stranu [[Sloboda a Solidarita]] (SaS), bola členkou Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru pre obranu a bezpečnosť a Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS . V rokoch 2020- 2023 bola predsedníčkou poslaneckého klubu strany SaS. V SaS pôsobila od roku 2009 do roku 2021 ako tímlíderka pre životné prostredie. Je matkou štyroch detí a má vnúčatá. Ako [[Folklór|folkloristka]] sa angažuje vo [[Vajnory|Vajnorskom]] okrášľovacom spolku. == Životopis == Narodila sa 12. septembra 1959 v [[Topoľčany|Topoľčanoch]], kde jej rodičia v tom čase pracovali. Absolvovala tam aj prvý ročník základnej školy. Základnú školu už ukončila v [[Bratislava|Bratislave]]. Následne nastúpila na [[Gymnázium Ladislava Novomeského]] na [[Tomášikova ulica (Bratislava)|Tomášikovej ulici]] v Bratislave (1974{{--}}1978). Vysokoškolské vzdelanie získala na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde ukončila odbor Inžinierska [[geológia]], [[hydrogeológia]] a úžitková [[geofyzika]]. Na Katedre inžinierskej geológie pôsobila rok ako odborná asistentka. Po materskej dovolenke pracovala ako inšpektorka ochrany prírody v Obvodnom národnom výbore Bratislava V a v rokoch 1991{{--}}1992 ako odborná referentka v oblasti ochrany prírody na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava. V rokoch 1992{{--}}1993 bola riaditeľkou Strediska štátnej ochrany prírody v Bratislave. Spoluzakladala mimovládne združenie Asociácia priemyslu a ochrany prírody – APOP, kde pôsobila ako výkonná riaditeľka až do jej zvolenia za starostku Mestskej časti Bratislava – [[Vajnory]] v roku 2002. Po ukončení volebného obdobia prijala výzvu na vytvorenie Oddelenia komunálnych úverov v Istrobanke a v činnosti špecialistky pre samosprávy pokračovala aj v nástupníckej [[ČSOB]]. Od roku 2011 pracovala ako SZČO pre viaceré súkromné spoločnosti ako manažérka pre životné prostredie a vodohospodárka.<ref name="eurovolby2014.sk">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.eurovolby2014.sk/kandidati-na-europoslancov/anna-zemanova-zivotopis |dátum prístupu=2019-10-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181216073747/http://www.eurovolby2014.sk/kandidati-na-europoslancov/anna-zemanova-zivotopis/ |dátum archivácie=2018-12-16 }}</ref><ref name="nrsr.sk">https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=969&CisObdobia=7</ref> Aktuálne pôsobí ako senior konzultantka v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. == Politická kariéra == V rokoch 1998{{--}}2002 pôsobila ako poslankyňa miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava - Vajnory. V komunálnych voľbách v roku 2002 bola zvolená za starostku Vajnor ako kandidátka koalície [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|DÚ]], [[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]] a [[Strana zelených (Slovensko)|SZS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = VAJNORY | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/754292/vajnory.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-12-10 | dátum prístupu = 2023-05-23 }}</ref> Funkciu vykonávala v rokoch 2002{{--}}2006. Ako starostka prispela k oživeniu folklórnych tradícií a zručností vo Vajnoroch, zaviedla tradíciu Vajnorských dožiniek, pripravila úvodný projekt Malokarpatsko šúrskej cyklomagistrály, ktorá sa v neskoršom období transformovala na cyklotrasu JURAVA.{{chýba zdroj}} V roku [[2005]] kandidovala vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2005|voľbách do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja]] (BSK) za obvod Bratislava III. Získala 886 hlasov a nebola zvolená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The election to the bodies of self-governing regions 2005 | url = https://volby.statistics.sk/osk/osk2005/angl/results/tab10.jsp.htm | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|krajských voľbách v roku 2009]] bola ako historicky prvá kandidátka za stranu Sloboda a Solidarita zvolená za poslankyňu [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] (BSK), získala 856 hlasov v obvode č. 5.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do orgánov samosprávnych krajov | url = https://volby.statistics.sk/osk/osk2009/sr/tab4.jsp@lang=sk.htm | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Na BSK pôsobila ako členka Komisie pre životné prostredie a neskôr aj ako predsedníčka Finančnej komisie. Do krajského zastupiteľstva kandidovala opäť v roku [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2013|2013]], kedy bola zvolená za poslankyňu ako kandidátka koalície [[SDKÚ-DS]], [[Strana zelených (Slovensko)|SZ]], [[OKS]], [[SMK-MKP]], SaS, [[MOST-HÍD]] a [[KDH]] so ziskom 1 711 hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2020/05/vs_bsk_2013.pdf | vydavateľ = bratislavskykraj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230610175558/https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2020/05/vs_bsk_2013.pdf | dátum archivácie = 2023-06-10 }}</ref>Celkovo na BSK pôsobila dve volebné obdobia – do roku 2017. V rámci práce poslankyne BSK sa aktívne podieľala na príprave a tvorbe nového územného plánu kraja a konsolidácii finančnej situácie kraja. Zasadila sa za obnovu zatvorenej plavárne na SOŠ Na pántoch 9 v Bratislave, ako aj za využitie opustených priestorov v majetku župy pre projekt [[Nová Cvernovka]] a pre projekt komunitného centra Stará jedáleň. Zasadila sa za zavedenie prelomového dotačného mechanizmu z rozpočtu kraja, v ktorom sa po prvýkrát umožnilo financovať i projekty pre životné prostredie. Tímlíderkou a autorkou programu SaS pre životné prostredie je od roku 2009. Do strany vstúpila v roku [[2012]]. Vo voľbách v roku 2016 a 2020 bola zvolená ako poslankyňa NR SR. Obe volebné obdobia pôsobila ako členka Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Od roku 2019 do roku 2020 pôsobila ako náhradná členka Výboru pre európske záležitosti potom, ako bol [[Eugen Jurzyca]] z SaS zvolený za poslanca Európskeho parlamentu. == Ochrana prírody == Ako riaditeľka APOP stála za revitalizáciou [[Vajnorské jazerá|Vajnorských jazier]] a [[Štrkovecké jazero|Štrkoveckého jazera]] v Bratislavskom [[Ružinov]]e. Spolutvorila tiež projekt záchrany a obnovy vodného režimu [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Národnej prírodnej rezervácie Šúr]]. Ako geologička dlhodobo presadzuje dôslednú sanáciu Vrakunskej skládky, z ktorej unikajú toxické látky do [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]].<ref>[https://annazemanova.blog.sme.sk/c/479378/prasknuty-toxicky-vred-v-bratislave-vrakunska-skladka.html]</ref> Bojovala i za ochranu vodárenského zdroja Sihoť, kde okrem iného navrhovala zastavenie ťažby dreva, realizáciu opatrení na vodohospodárskych zariadeniach, zavedenie III. stupňa ochrany.<ref>https://annazemanova.blog.sme.sk/c/413764/ochrana-sihote-lezi-na-stole.html</ref> Za stranu SaS dlhodobo presadzovala novelu zákona „zviera nie je vec“, ktorou sa zo zvieraťa stáva živý tvor, zabraňuje sa týraniu a množiteľským mafiám.<ref>https://www.facebook.com/301188353351405/photos/a.335129873290586.1073741835.301188353351405/1030760930394140/</ref> V parlamente úspešne bojovala spolu s kolegom z SaS [[Karol Galek|Karolom Galekom]] o zastavenie „biomasakra“, dotovania výroby elektrickej energie z drevnej štiepky. V zákone sa upravila definícia biomasy, považuje sa za ňu už len drevo z energetických porastov, nie zdravých stromov. Aktívne sa zasadzuje za transformáciu regiónu hornej Nitry a zastavenie dotácie výroby elektriny spaľovaním uhlia. Dlhodobo sa angažuje za zastavenie holorubov v slovenských lesoch a bojuje za účinnú ochranu prírody.<ref>https://annazemanova.blog.sme.sk/c/423630/biomasaker-dva-riadky-v-zakone.html</ref> == Záujmy == Príroda, lyžovanie, folklór – zakladateľka a členka správnej rady FSk Vajnorský okrášľovací spolok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.vajnorskyspolok.sk/?page_id=31 |dátum prístupu=2019-10-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200919152744/http://www.vajnorskyspolok.sk/?page_id=31 |dátum archivácie=2020-09-19 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)|stav=collapsed}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)|stav=collapsed}} {{DEFAULTSORT:Zemanová, Anna}} [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Politici SaS]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja]] [[Kategória:Starostovia mestskej časti Bratislava-Vajnory]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Topoľčian]] 23751idgjogp5yg2zupwhx1gt1phqud 0 643874 8253091 8247641 2026-07-25T03:32:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253091 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ostrava, Karosa B 40.jpg|náhľad|Autobusový príves Karosa B 40 v Ostrave]] [[Súbor:PRK6 3.jpg|náhľad|Autobusový príves Sodomka PRK 6]] [[Súbor:Karosa B40 TrenčianskaTeplá LeftSide.jpg|náhľad|Opustený príves Karosa B 40 v Trenčianskej Teplej opravuje TREŽ, n. o.<ref name="trez.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autobusový príves Karosa B 40|url=http://www.trez.sk/index.php/o-nas-trez/nase-vozidla/98-cestne/185-autobusovy-prives-karosa-b-40|vydavateľ=www.trez.sk|dátum prístupu=2020-01-03}}</ref>|alt=]] '''Autobusový príves''', niekedy nazývaný aj ako vlečka, vlek (z češtiny) je príves určený na prepravu osôb alebo ich batožiny. Býva ťahaný autobusom, prípadne zriedkavo trolejbusom. Využíval sa, či už na mestskú, prímestskú alebo diaľkovú dopravu. Jeho hlavnou funkciou bolo vyrovnávať ponuku pre cestujúcich, najmä počas prepravnej špičky. Prívesy sa prestali používať nástupom kĺbových vozidiel. == Slovensko a Česko == Na Slovensku sa napríklad používali aj v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karosa D 4|url=https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/68/Karosa-D-4|vydavateľ=imhd.sk Bratislava|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> V súčasnosti sa prívesy za autobus na prepravu osôb nemôžu na Slovensku ani v Česku používať. Môžu sa používať iba prívesy na prepravu bicyklov, lyží alebo batožiny a pod. Neplatí to ale napr. vo Švajčiarsku, Nemecku (Mníchov)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Munich orders buses with trailers for passenger transport (Germany) {{!}} Eltis|url=https://www.eltis.org/discover/news/munich-orders-buses-trailers-passenger-transport-germany-0|vydavateľ=www.eltis.org|dátum prístupu=2020-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20200103090003/https://www.eltis.org/discover/news/munich-orders-buses-trailers-passenger-transport-germany-0|dátum archivácie=2020-01-03}}</ref> alebo Rakúsku. Na území bývalého Česko-Slovenska sa autobusové prívesy používali najmä v 20. storočí (30.{{--}}60. roky). Používali sa najmä tieto typy: * Sodomka DM4,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Harák|meno=Martin|titul=Encyklopedie československých autobusů a trolejbusů, 1. díl.|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Corona|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-86116-31-1|strany=24}}</ref> RPA, PRK 6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Okresní autobusová doprava Kolín - Přívěs Sodomka PRK 6|url=http://www.oad.cz/p34-prives-sodomka-prk-6.html|vydavateľ=www.oad.cz|dátum prístupu=2020-01-03}}</ref> * Jelcz P01<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pokazená kachna 7062|url=https://imhd.sk/ba/galeria-media/4150/jelcz-po1-1965/124366/Suprava-Skoda-706-RTO-247-a-Jelcz-P-01-1227-v-garazach-Poruba?&ref=ba/galeria/4150/jelcz-po1-1965|vydavateľ=imhd.sk Bratislava|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> * Karosa D 4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=#1014 ide na Radvanskú|url=https://imhd.sk/ba/galeria-media/75/karosa-d-4/21809/Vlecne-vozidlo-Karosa-D-4-rovnake-premavali-aj-v-Bratislave?&ref=ba/galeria/75/karosa-d-4?|vydavateľ=imhd.sk Bratislava|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> * Karosa B 40 (koncepčne vychádzal z D4) Zriedkavo sa používali aj prívesy na medzinárodnú diaľkovú dopravu. == Súčasný stav na Slovensku == Na území Slovenska nie je zachovaný funkčný príves. Je však možné, že ho niekto má ako vrak alebo sa používa odstavený na iný účel, napr. ako úľ pre včely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karosa B 400 – autobusový vlek v okolí Bratislavy – www.veterany.eu – magazín o veteránoch, historii dopravy a dopravnej technike|url=https://www.veterany.eu/karosa-b-400-autobusovy-vlek-v-okoli-bratislavy/|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku 2016 rekonštruovali príves Karosa B 40<ref name="trez.sk"/> v Trenčianskej Teplej.Majiteľom vozidla je TREŽ, n. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Domov|url=http://www.trez.sk/index.php|vydavateľ=www.trez.sk|dátum prístupu=2020-01-03}}</ref> == Zahraničie == [[Súbor:München Buszug Göppel.jpg|alt=München Buszug Göppel|náhľad|Autobusový príves v Mníchove München Buszug Göppel]] V nemecky hovoariacich krajinách ich nájdeme pod rôznymi názvami ako BUSZUG, MIDIBUSZUG,OMNIBUSZUG, '''Anhängerkomposition a pod.''' === Nemecko === V súčasnosti sa prívesy za autobus využívajú napríklad v Nemecku (síce boli zakázané v SRN od roku 1960, ako aj v bývalej NDR od 1985, ale v súčasnosti sú opäť v prevádzke). V súčasnosti sú v prevádzke napríklad v mníchovskom MVV<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neue MVG-Buszüge|url=https://www.muenchen.de/verkehr/oeffentlicher-nahverkehr/bus/mvg-buszuege.html|vydavateľ=muenchen.de|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=de|priezvisko=muenchen.de}}</ref>. === Rakúsko === V Rakúsku (testovanie v niektorých mestách Flachgau<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postbus mit Anhänger für Flachgau getestet - oesterreich.ORF.at|url=https://sbgv1.orf.at/stories/456105|vydavateľ=sbgv1.orf.at|dátum prístupu=2020-01-03}}</ref>, Lienz (fotky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Solaris Buszug|url=http://www.viennaslide.com/solaris/046819.html|vydavateľ=www.viennaslide.com|dátum prístupu=2020-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20200103160234/http://www.viennaslide.com/solaris/046819.html|dátum archivácie=2020-01-03}}</ref>), Schwaz<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ärger über neuen Citybus-Fahrplan in Schwaz|url=https://www.tt.com/politik/landespolitik/15049888/aerger-ueber-neuen-citybus-fahrplan-in-schwaz|vydavateľ=Tiroler Tageszeitung Online|dátum vydania=2018-11-26|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=de|meno=Fankhauser|priezvisko=Eva-Maria}}</ref>. Testovali ich rakúske železnice v rámci ÖBB-Postbus GmbH<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Österreich testet "Bus-Zug" - OMNIBUSREVUE|url=https://www.omnibusrevue.de/oesterreich-testet-bus-zug-954954.html|vydavateľ=www.omnibusrevue.de|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=de|url archívu=https://web.archive.org/web/20200103160143/https://www.omnibusrevue.de/oesterreich-testet-bus-zug-954954.html|dátum archivácie=2020-01-03}}</ref>. === Švajčiarsko === Vo Švajčiarsku ([[Zug (kantón)|kantón Zug]] a niektoré iné mestá, napr. St. Gallen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Die VBSG hat aufgerüstet: Achtung, jetzt kommt der Buszug|url=https://www.dieostschweiz.ch/artikel/die-vbsg-hat-aufgeruestet-achtung-jetzt-kommt-der-buszug-XNERPoA|vydavateľ=www.dieostschweiz.ch|dátum prístupu=2020-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20200103155315/https://www.dieostschweiz.ch/artikel/die-vbsg-hat-aufgeruestet-achtung-jetzt-kommt-der-buszug-XNERPoA|dátum archivácie=2020-01-03}}</ref>), kde ich nájdeme pod rôznymi názvami ako BUSZUG, MIDIBUSZUG, OMNIBUSZUG, '''Anhängerkomposition a pod.''' === Albánsko === Do začiatku 20.storočia sa používali autobusy Škoda RTO s prívesmi. === Estónsko === [[Súbor:Buszug VBSG 2019.jpg|alt=MAN Solobus Zweiachsig mit Anhänger als Buszug der VBSG im Einsatz seit 12/2018|náhľad|MAN SOLOBUS s prívesom vo švajčiarskej MHD v meste St. Gallen.]] Od roku 1999 sa v MHD mesta Tallin používalo 20 súprav s autobusovými prívesmi. Autobusy Scania L94 UB a prívesy APM 5.2-13,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rolling stock of buses {{!}} Tallinna Linnatranspordi Aktsiaselts|url=https://www.tallinnlt.ee/en/about-the-company/veerem/buses/rolling-stock-of-buses/|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20191210170301/https://www.tallinnlt.ee/en/about-the-company/veerem/buses/rolling-stock-of-buses/|dátum archivácie=2019-12-10}}</ref> == Výrobcovia == Niektorí výrobcovia autobusov pristúpili k obnove výroby prívesov, pričom súčasný stav techniky umožňuje prekonať problémy, ktoré v minulosti predstavovali negatíva autobusových prívesov (napr. brzdy, bezpečnosť a pod.). Napr. automobilka MAN prišla s novým konceptom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starkes Gespann - Maximale Kapazität {{!}} MAN Bus Deutschland|url=https://www.bus.man.eu/de/de/man-welt/man-stories/Starkes-Gespann-270464.html|vydavateľ=www.bus.man.eu|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=de|meno=MAN Truck & Bus|priezvisko=AG}}</ref>. Jeho charakteristika je, že Integrovaný štartovací zámok (4) zabraňuje neúmyselnému pohybu prívesu. Okrem toho sa autobus môže naštartovať až po zatvorení dverí. Ďalším bezpečnostným prvkom je antiiblokovací systém (ABS). Ak sú brzdy prudko zabrzdené, zabraňuje blokovaniu kolies a zachováva schopnosť riadenia vozidla. „Elektronicky riadené vzduchové odpruženie“ (ECAS) - zvyšuje pohodlie pri jazde a uľahčuje cestujúcim nastupovanie, pretože autobus môže byť pohodlne znížený na nástupnej hrane. Široká bariéra (7) zabraňuje vstupu do priestoru, a tým zabraňuje nehodám. To isté platí pre reflektory a svetlomety, ktoré umožňujú bezpečné pripojenie a odpojenie prípojného vozidla v tme. V neposlednom rade elektronický brzdový systém (EBS) skracuje brzdnú dráhu a zaisťuje rýchlejšie zastavenie vozidla a prívesu. <br /> [[Súbor:Hess BusZug31 ZVB Bellach.jpg|náhľad|Príves Hess BusZug31 ZVB Bellach (Švajčiarsko)]] Švajčiarsky výrobca autobus a prívesov HESS zase poslupracuje s poľským výrobcom autobusov Solaris pri dodávke celkových súprav (napr. pre Mníchov). == Referencie == <references /> == Literatúra == *HARÁK, Martin. ''Encyklopedie československých autobusů a trolejbusů'', 1. díl. Praha: Nakladatelství Corona, 2005. ISBN 80-86116-31-1. *HARÁK, Martin. ''Encyklopedie československých autobusů a trolejbusů'', 2. díl. Praha: Nakladatelství Corona, 2006. ISBN 80-86116-31-2. [[Kategória:Autobusy]] aes6r8cwochyzuvxknzcl6r0sw24g1v 0 654076 8253055 8172536 2026-07-24T21:50:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253055 wikitext text/x-wiki '''Apateizmus''' je [[Apatia|apatický]] postoj voči existencii alebo neexistencii [[Boh|boha]] či bohov. Podstatou je to viac životný postoj ako presvedčenie či viera.<ref name="nooga.com">{{cite web|url=http://nooga.com/164154/apatheism-should-we-care-whether-god-exists/|title=Apatheism: Should we care whether God exists?|publisher=nooga.com|author=Sean Phillips|date=November 7, 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20170805185445/http://nooga.com/164154/apatheism-should-we-care-whether-god-exists/|archive-date=August 5, 2017|url-status=dead|access-date=September 30, 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.thoughtco.com/definition-of-apatheist-247851|author=Austin Cline|title=What Is an Apatheist?|website=ThoughtCo.|date=July 16, 2017|access-date=October 14, 2018}}</ref> Apateista je niekto, kto sa nezaujíma o akceptovanie alebo odmietnutie akýchkoľvek tvrdení, že boh existuje alebo neexistuje. Existencia boha/bohov apateistom nie je odmietnutá, ale považuje sa za irelevantnú.<ref name="Von Hegner">{{cite journal|last=Von Hegner|first=Ian|date=July 29, 2016|title=Gods and Dictatorships: A Defence of Heroical Apatheism|url=http://researcherslinks.com/current-issues/Gods-and-Dictatorships-A-Defence-of-Heroical-Apatheism/9/5/237/html|journal=Science, Religion & Culture|volume=3|issue=1|pages=|doi=10.17582/journal.src/2016/3.1.31.48|access-date=October 14, 2018|doi-access=free}}</ref> Vedec a filozof [[Ian von Hegner]] tvrdil, že apateizmus je alternatíva k presvedčeniam a postojom ako sú [[teizmus]], [[ateizmus]] a [[agnosticizmus]], s dopadmi, ktoré sa v moderných filozofických diskusiách prehliadajú.<ref name="Von Hegner" /> Filozof [[Trevor Hedberg]] označoval apateizmus ako „nezmapované teritórium vo [[Filozofia náboženstva|filozofii náboženstva]].“<ref name="nooga.com" /> == Nastavenie == Apateizmus považuje otázku existencie alebo neexistencie [[Božstvo|božstiev]] v akokoľvek smere za v zásade irelevantnú.<ref name="Von Hegner" /> Táto pozícia by nemala byť chápaná ako skeptický postoj u ateistov či agnostikov, ktorý pochybuje o existencii božstiev alebo o tom, či môžeme o nich čokoľvek vedieť.<ref>{{cite web|work=The Atlantic|title=Let it Be|date=May 2003|url=https://www.theatlantic.com/magazine/archive/2003/05/let-it-be/302726/|author=Jonathan Rauch|access-date=September 30, 2018}}</ref> Existencia božstiev nie je odsunutá na okraj z [[Morálka (súhrn hodnôt)|morálnych]] či [[Teória poznania|epistemických]] dôvodov — za nepotrebnú je považovaná z [[Demokrat|demokratických]] a [[Existenciál|existenciálnych]] dôvodov. Je to univerzalizácia základného demokratického princípu, že neexistujú ľudia prvej a druhej kategórie a že medzi ostatnými druhmi a bytosťami (vrátane hypotetických božstiev alebo [[Mimozemský život|mimozemšťanov]] kdekoľvek vo vesmíre) sú ľudia na rovnakej úrovni. Preto existencia božstiev nie je jedna z takzvaných veľkých otázok života.<ref name="Von Hegner" /> == Dejiny == Termín apateizmus zaviedol v roku 2001 [[Robert Nash]].<ref>Robert J. Nash, ''Religious Pluralism in the Academy: Opening the Dialogue'' (2001)</ref> == Uvažovanie a argumentácia == === Irelevancia === Apateisti môžu zastávať názor, že aj keby bola existencia a legitimita boha/božstiev dokázaná, nezáležalo by na tom; preto to, či vôbec nejaké a ktoré z nich reálne existuje nemá význam a diskusia o tom nemá žiaden zmysel. Tento prístup je podobný [[Praktický ateizmus|praktickému ateizmu]]. === Nezáujem === Apateista nemusí mať záujem o debatu o bohu jednoducho z dôvodu nezáujmu o tému.<ref>{{cite web|url=https://www.washingtonpost.com/national/religion/academic-activist-or-apatheist-what-kind-of-unbeliever-are-you/2014/06/09/5b347b18-f00c-11e3-ba99-4469323d5076_story.html|author=Kimberly Winston|title=Academic, activist or apatheist: What kind of unbeliever are you?|publisher=washingtonpost.com|date=June 9, 2014|access-date=October 14, 2018}}</ref> === Morálnosť === Tento apateistický argument hovorí, že morálka nepochádza od Boha. Preto či boh existuje alebo nie, morálka je bez vzťahu k tejto otázke a preto je existencia boha irelevantná. == Podobné postoje == === Apatetický agnosticizmus === Apatetický agnosticizmus tvrdí, že žiaden rozsah a stupeň debaty nedokáže potvrdiť ani vyvrátiť existenciu jedného či viacerých božstiev, a ak jedno alebo viaceré existujú, nezdá sa, že by sa zaujímali o osud ľudstva; preto má ich existencia minimálny až žiadny dopad na ľudské záležitosti a nemala by sa teda tejto otázke venovať pozornosť.<ref>{{cite web|url=http://www.apatheticagnostic.com/ourchurch/faith.html|title=Commentary on the Articles of Faith|author=John Tyrrell|year=1996|quote=To believe in the existence of a god is an act of faith. To believe in the nonexistence of a god is likewise an act of faith. There is no verifiable evidence that there is a [[Supreme Being]] nor is there verifiable evidence there is not a Supreme Being. Faith is not knowledge. We can only state with assurance that we do not know.|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070807021506/http://www.apatheticagnostic.com/ourchurch/faith.html|archivedate=2007-08-07}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.thoughtco.com/basic-facts-about-agnosticism-and-agnostics-248036|author=Austin Cline|title=Agnosticism for Beginners - Basic Facts About Agnosticism and Agnostics|website=ThoughtCo.|date=March 8, 2017|access-date=October 14, 2018}}</ref> === Praktický ateizmus === {{main|Praktický ateizmus}} Spôsob, akým by mal človek žiť svoj život s nevšímavosťou k otázke boha či bohov. Na rozdiel od apateizmu však nevníma otázku ich existencie/neexistencie ako irelevantnú.<ref name="ZofiaJ">{{cite book|last=Zdybicka|first=Zofia J.|year=2005|contribution=Atheism|url=http://ptta.pl/pef/|contribution-url=http://ptta.pl/pef/haslaen/a/atheism.pdf|editor-first=Andrzej|editor-last=Maryniarczyk|title=Universal Encyclopedia of Philosophy|volume=1|publisher=Polish Thomas Aquinas Association|accessdate=2010-05-04}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.thoughtco.com/definition-of-practical-atheist-247875|author=Austin Cline|title=Definition of Practical Atheist|website=ThoughtCo.|date=July 2, 2017|access-date=October 14, 2018}}</ref> == Pozri aj == * [[Praktický ateizmus]] * [[Tvorca v budhizme]] * [[Indiferentizmus]] * [[Nonteizmus]] * [[Postkresťanstvo]] * [[Post-teizmus]] == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|en|Apatheism|962030399}} == Externé odkazy == * [http://wwws.jonathanrauch.com/jrauch_articles/apatheism_beyond_religion/index.html "Let It Be: Three Cheers for Apatheism]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.hermetic.com/dionysos/apatheist.htm Apatheism, Allognosticism, and the American Religious Landscape] * [http://atheism.about.com/library/glossary/general/bldef_apatheist.htm Apatheism defined on Atheism.about.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110718083956/http://atheism.about.com/library/glossary/general/bldef_apatheist.htm |date=2011-07-18 }} * [https://web.archive.org/web/20121104204238/http://www.abc.net.au/newsradio/txt/s1620158.htm ABC New Radio: wordwatch, Apatheism] * [http://apatheticagnostic.org/ Apathetic Agnostics] [[Kategória:Pragmatizmus]] [[Kategória:Filozofia náboženstva]] 5pl4qh9g3pvik9e2azeey1zbq50w0va 0 658075 8252908 8033201 2026-07-24T13:44:12Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8252908 wikitext text/x-wiki {{pozri|automobile rovnakého mena, vyrábanom britskou automobilkou|Mini (auto)}} {{Infobox Automobil | nazov = Mini | obrazok = 2014 MINI Cooper Hardtop -- NHTSA test 8883 - front.jpg | vyrobca = [[BMW]] (Mini) | materska_spolocnost = | iny_nazov = Mini One{{break}}Mini Cooper | produkcia = 2000 – súčasnosť | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Malý automobil]] | typ_karoserie = 3-dverový [[hatchback]]{{break}}5-dverový [[hatchback]]{{break}}2-dverový [[kabriolet]] | usporiadanie = [[automobil s motorom vpredu|motor vpredu]], [[predný náhon]] | platforma = | motor = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | podobne = | dizajner = }} '''Mini''' je [[automobil]] triedy B, ktorý od roku 2001 vyrába spoločnosť [[BMW]]. Jeho retro dizajn, ktorý vytvoril americký dizajnér [[Frank Stephenson]], je inšpirovaný originálnym britským vozidlom [[Mini (auto)|Mini]], ktoré bolo uvedené na trh v roku 1959. Nové Mini sa nepredáva pod značkou Mini, ale samostatne spolu s [[Mini Countryman]] a vyrába sa v Oxforde v Anglicku. Prototyp bol predstavený verejnosti na Parížskom autosalóne v roku 1999. Nový model MINI bol verejnosti predstavený v novembri 2006. Okrem estetických zmien sa v novom modeli zmenili aj všetky motory a vylepšila sa pasívna bezpečnosť vozidla. Zatiaľ čo predchádzajúci model získal v nárazovom teste ochrany dospelých [[Euro NCAP]]  25 bodov a štyri hviezdičky, nový model získal 33 bodov a päť hviezdičiek, čo v súčasnosti predstavuje druhý najkratší [[osobný automobil]], ktorý získal takéto ohodnotenie. Prvým najkratším vozidlom s najlepším skóre je [[Fiat 500 (2007)|Fiat 500]]. == Typy karosérie == MINI sa začalo vyrábať s karosériami trojdverového [[Hatchback|hatchbacku]] a dvojdverového [[Kabriolet|kabrioletu]], obe štvormiestne. Na rozdiel od originálneho Mini, má aktuálny hatchback klasické zadné dvere batožinového priestoru, ktoré sa otvárajú smerom nahor a ich súčasťou je aj zadné okno. Variant [[kombi]] bol považovaný za prototyp na výstave vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]] („MINI Concept Frankfurt“) a v [[Tokio|Tokiu]] („MINI Concept Tokyo“) v roku 2006 a v [[Detroit|Detroite]] v roku 2007 („MINI Concept Detroit“). V roku 2007 bol oficiálne predstavený na autosalóne vo Frankfurte v roku 2007 pod názvom „MINI Clubman“ a toho istého roku bol spustený aj jeho predaj. Jedná sa o päťmiestny automobil, ktorý má jedny bočné dvere na ľavej strane a dvoje na pravej strane (ako pri ľavostrannej tak aj pri pravostrannej riadiacej jednotke) a dvere batožinového priestoru majú rovnako ako aj v [[Dodávkový automobil|dodávke]] dva vyklápacie otváracie časti. == Motorizácia == Rovnako ako originálne Mini, aj tento má štvorvalcový predný motor a pohon predných kolies. V závislosti od motorizácie a roku výroby môže mať manuálnu prevodovkou s piatimi alebo šiestimi rýchlosťami, alebo automatickú prevodovkou so šiestimi stupňami. Spočiatku išlo o [[benzín]] s kubatúrou 1.6 litra, so štyrmi ventilmi na valec, pôvodu [[Chrysler]], vo variantoch: atmosferický s maximálnym výkonom 90k („MINI One“) a 115k („MINI Cooper“) a s objemovým kompresorom a výkonom 163k („MINI Cooper S“,170k od roku 2004). V Portugalsku a Grécku mal „MINI One“ kubatúru zníženú na 1.4 litra a maximálnym výkonom 75 koní, z dôvodu zníženia daní. Dieselový model („MINI One D“) mal kubatúru 1.4-litra s priamym vstrekovaním common-rail, ktorý pochádza z [[Toyota|Toyoty]]. Pôvodne obsahoval turbodúchadlo s pevnou geometriou a výkonom 75k a neskôr s variabilnou geometriou a výkonom 88k. Po remodelácii v roku 2007 boli vymenené všetky motory. Benzínové motory vyvinula spoločnosť [[BMW]] a [[Groupe PSA]] Peugeot-Citroën. Majú štyri ventily na jeden valec a [[variabilné časovanie ventilov]]. „MINI One“ má 1.4-litrový motor s nepriamym vstrekovaním s výkonom 75 koní alebo 95 koní. „MINI Cooper“ a „MINI Cooper S“ majú kubatúru 1.6 litra, prvý s nepriamym vstrekovaním a výkonom 120 koní a druhý s priamym vstrekovaním, turbodúchadlom a výkonom 184koní. Dieselový motor má pôvod v PSA Peugeot-Citroën a má kubatúru 1.6 litra, priame vstrekovanie common-rail, [[Medzichladič plniaceho vzduchu|medzichladič]] a štyri ventily na jeden valec. Jeho maximálny výkon je 90 koní („MINI One D“) alebo 109 koní („MINI Cooper D“) v závislosti od toho, či má turbodúchadlo pevnú alebo variabilnú geometriu. == Cooper SE (elektrický) == {{Hlavný článok|Mini Electric}} [[Súbor:Mini_Hatch_(F56)_Electric_at_IAA_2019_IMG_0386.jpg|náhľad| Mini Cooper SE]] Existuje aj elektrická verzia, ktorej predaj sa začal začiatkom v roku 2020. Batéria má 32,6 kWh a podľa WLTP poskytuje dojazd až 234 km. Disponuje nabíjačkou CCS Combo. Zrýchlenie z 0 na 100 km / h za 7,3 s. Maximálna rýchlosť 150 km / h. Má štyri jazdné režimy: Šport, ECO, ECO+ a MID. Rovnako ako všetky [[elektromobil]]y, nespôsobuje ani znečistenie ovzdušia ani znečistenie hlukom. == Súťaž == MINI si prešlo dvomi homologizáciami, aby sa mohlo zúčastnili súťaží rally. Je to verzia [[World Rally Car]] a verzia [[Super 2000]]. Obidve verzie sú si veľmi podobné a sú vybavené turbomotorom 1.6 turbo a pohonom všetkých štyroch kolies, aj keď s určitými rozdielmi. Verzia S2000 má na turbe aj [[Škrtiaca klapka|škrtiacu klapku]], kvôli čomu je menej konkurencieschopná ako WRC. {{Mini (2001-)}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.manualdereparaciondeautos.com/manual-de-reparaci-n-mec-nica-bmw-mini-cooper-2007-hatchback/ Mini Cooper 2007-2010 Guía Técnica Servicio] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304082944/http://www.manualdereparaciondeautos.com/manual-de-reparaci-n-mec-nica-bmw-mini-cooper-2007-hatchback/ |date=2016-03-04 }} == Zdroj == {{Preklad|es|MINI|129905574}} [[Kategória:Malé automobily]] [[Kategória:Automobily BMW]] mzub67w2ihk3f2rvr2mfe85ykkgto9r 0 660792 8252973 7876979 2026-07-24T17:12:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252973 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alois Král |Portrét = Alois Král (1877-1972).jpg |Popis osoby = moravský speleológ |Dátum narodenia = [[30. júl]] [[1877]] |Miesto narodenia = [[Senetářov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1972|02|27|1877|07|30}} |Miesto úmrtia = [[Tišnov]], [[Česko-Slovensko]] }} [[Súbor:Tišnov,_starý_hřbitov_Na_Hrádku_(2020-10-11;_02).jpg|náhľad|Hrob Aloisa Krála v Tišnove]] '''Alois Král''' (* [[30. júl]] [[1877]], [[Senetářov]]<ref name="matrika">[http://actapublica.eu/matriky/brno/prohlizec/3195/?strana=60 Matriční záznam o narození a křtu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200528074833/http://actapublica.eu/matriky/brno/prohlizec/3195/?strana=60 |date=2020-05-28 }} farnosti Jedovnice</ref>{{--}}† [[27. február]] [[1972]], [[Tišnov]]) bol [[Moravania|moravský]] [[Speleológia|speleológ]], objaviteľ [[Demänovská jaskyňa slobody|Demänovskej jaskyne slobody]] na [[Slovensko|Slovensku]]. == Život == Alois Král sa narodil v obci Senetářov v [[Moravský kras|Moravskom krase]]. Po vyštudovaní učiteľského ústavu v [[Brno|Brne]] učil na moravsko-slovenskom pomedzí. Tu okrem iného pod vplyvom [[Leoš Janáček|Leoša Janáčka]] zbieral [[Folklór (kultúra)|folklórne]] piesne. Krála zaujala práca [[Karel Absolon|Karla Absolona]] a od roku [[1904]] s ním skúmal jaskyne v Moravskom krase a na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Oblasť Demänovskej doliny a [[Demänovská ľadová jaskyňa|Demänovskú ľadovú jaskyňu]] prvýkrát navštívil roku [[1913]], ale svoj najväčší objav urobil až v roku [[1921]]: [[3. august]]a s miestnymi pomocníkmi Adamom Mišurom, Otom Hrabalom a Jarmilou Vránovou prenikol cez vyschnutý ponor [[Demänovka (riečka)|Demänovky]] do novo objavených priestorov Demänovskej jaskyne slobody. Po objave jaskyne sa Král presťahoval na Slovensko, kde sa plne venoval speleológii. Organizoval sprístupňovanie Demänovskej jaskyne slobody, ale aj prieskum jaskýň v Jánskej doline. Trvalo sa venoval propagácii jaskyniarstva a v rokoch [[1923]] - [[1930]] na území [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] prednášal a usporadúval premietania filmov z Demänovskej doliny. Alois Král spolupracoval tiež s Rudolfom Těsnohlídkom, ktorý vydal roku [[1926]] prvého jaskyniarskeho sprievodcu po [[Demänová|Demänovej]]. Po odchode do penzie v roku [[1932]] sa Král presťahoval do Tišnova, kde žil do svojej smrti v roku 1972 a kde je aj pochovaný. Na počesť Aloisa Krála je pomenovaná ''Králova galéria'', bohato zdobené poschodie v Demänovskej jaskyni slobody, a ''Králova jaskyne'' v kopci [[Květnice (Boskovická brázda)|Květnice]] v Tišnove. Alois Král je čestným občanom Tišnova. == Referencie == <references /> == Zdroje == * [http://brnensky.denik.cz/serialy/alois-kral-nasel-perlu-demanovskou-jeskyni20100830.html Alois Kráľ našiel perlu - Demänovskú jaskyňu.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210115213338/https://brnensky.denik.cz/serialy/alois-kral-nasel-perlu-demanovskou-jeskyni20100830.html |date=2021-01-15 }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Král, Alois}} [[Kategória:Českí pedagógovia]] [[Kategória:Českí jaskyniari]] eo1f0d6rsyldneiharlm4qh2hdzwvcz 0 667720 8253044 8021376 2026-07-24T21:06:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253044 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Anton Facuna | Rodné meno = | Popis osoby = rómsky aktivista, účastník SNP | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1920|02|01}} | Miesto narodenia = [[Turčianske Jaseno|Horné Jaseno]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1980|10|10|1920|02|01}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Anton Facuna''' (* [[1. február]] [[1920]], [[Turčianske Jaseno|Horné Jaseno]] – † [[10. október]] [[1980]], [[Bratislava]])<ref name="eriac">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lacková | meno = Vera | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Facuna | url = https://eriac.org/wp-content/uploads/2021/01/ANTON-FACUNA.pdf | vydavateľ = European Roma Institute for Arts and Culture | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-14 | miesto = Berlín | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210614185154/https://eriac.org/wp-content/uploads/2021/01/ANTON-FACUNA.pdf | dátum archivácie = 2021-06-14 }}</ref> bol príslušník Slovenskej armády a účastník [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] [[Rómovia|rómskej]] národnosti. Po vojne pôsobil v stavebníctve a bol spoluzakladateľom a predsedom prvého Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku.<ref name="amariluma">Facuna, Anton. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Amari Luma : rómska internetová encyklopédia | url = http://amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/facuna-anton/ | vydavateľ = Romano kher – Rómsky dom | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Vojenská činnosť == Pred tým ako bol povolaný na vojenčinu, bol Anton Facuna šofér a príležitostný robotník. Prvého októbra 1941 nastúpil do Slovenskej armády ako 21-ročný. Najskôr slúžil v Ružomberskom delostreleckom pluku, s ktorým bojoval na [[Východný front (druhá svetová vojna)|Východnom fronte]] proti sovietskej [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V roku [[1943]] bol pridelený k technickej brigáde do [[Taliansko|Talianska]]. Tam sa neskôr pridal k partizánskej skupine Rinoldo v oblasti [[Perugia|Perugie]]. V apríli roku [[1944]] sa Anton Facuna prihlásil na československú misiu v [[Rím]]e a o dva mesiace neskôr bol vymenovaný za desiatnika americkej Kancelárie strategických služieb ({{eng|''Office of Strategic Services''}}) za dôstojníka. Anton Facuna pôsobil ako tlmočník, sprievodca a spravodajský pomocník v skupine Day. Taktiež dostal krycie meno „Anton Novák” a legitimáciu mŕtveho letca. Anton Facuna bol viackrát vyslaný medzi [[Nacistické Nemecko|Nemcov]] získavať informácie o pohybe vojsk v [[Žiar nad Hronom|Hronskom Sv. Kríži]], v [[Budča|Budči]] a vo [[Zvolen]]e.<ref name="pravda-2010">{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto vlastne bol Anton Facuna | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167321-kto-vlastne-bol-anton-facuna/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2010-08-16 | dátum prístupu = 2021-06-14}}</ref><ref name="aktuality-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = Sivý | meno = Rudolf | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský Róm bojoval v SNP ako americký výsadkár | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/618509/slovensky-rom-bojoval-v-snp-ako-americky-vysadkar/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-29 | dátum prístupu = 2021-06-14 }}</ref> === Misia vo Zvolenskej Slatine === Anton Facuna bol vyslaný kapitánom Edwardom V. Branským na misiu do [[Zvolenská Slatina|Zvolenskej Slatiny]], ktorá bola obsadená nemeckými vojskami. Počas tohto obdobia bola na jeho hlavu vypísaná finančná odmena. Jeho úkrytom sa stala evanjelická fara pod vedením farára Zváru. Neskôr sa k nemu pridali dvaja príslušníci skupiny Day, Baranski a Daniel Pavleticha. Počas Vianoc bola rodina farára Zváru zatknutá [[Gestapo]]m, vďaka čomu bol úkryt Antona Facunu prezradený. Napriek tomu, že Viera Zvárová ich stihla varovať, Anton Facuna bol jediný, ktorému sa podarilo ujsť. Nemci zajali vojakov Baranského a Daniela Pavleticha a poslali ich do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora Mauthausen]], kde boli popravení aj s ďalšími britskými a americkými vojenskými väzňami.<ref name="pravda-2010" /> == Život po vojne == Po skončení vojny nie sú žiadne zmienky o Antonovi Facunovi až do roku [[1957]]. V tomto roku už býval v Bratislave a pracoval ako [[geodézia|zememerač]] pri hospodársko-technických úpravách pozemkov. Za jeho pôsobenie v povstaní mu bola udelená československá medaila. V roku [[1957]] poslal Anton Facuna sprievodný list k návrhu na zriadenie Romano kulturno jaketaniben (Zväzu československých Cigánov). Tento návrh bol odoslaný Ústrednému výboru [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] a vláde [[Česko-Slovensko|ČSR]]. V rámci Romano kulturno jaketaniben (Zväzu československých Cigánov) pracoval Anton Facuna na slovensko-rómskom slovníku. Taktiež pracoval na kompletizácii histórie Rómov, „aby prispel k povzneseniu tejto národnosti“. Cieľom tejto organizácie malo byť zvýšenie vzdelanostnej úrovne Rómov. Návrh na založenie Romano kulturno jaketaniben (Zväzu československých Cigánov) bol však zamietnutý stranou KSČ, z dôvodu „nevyhovujúcich” stanov. V rovnakom čase však KSČ pripravovala tvrdý asimilačný program, v ktorom umelo vysťahovali, odsúvali a rozmiestňovali Rómov z miest, kde bývali vo zvýšených koncentráciách. V tomto období sa KSČ snažila zmobilizovať „pozvoľnejších“ rómskych aktivistov a získať ich do svojich úradov štátnej správy. Ostatní Rómovia, ktorí bojovali za uznanie samostatnej rómskej národnosti, boli označení KSČ za nacionalistov. Aj Anton Facuna bol v tomto duchu označený za nacionalistu.<ref name="pravda-2010" /> Krátko pred normalizáciou bol Anton Facuna predseda Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku. V rámci jeho pôsobnosti chystal kurzy pre negramotných Rómov a prípravnú školu pre rómske deti, ktoré mali nastúpiť do základnej školy. Taktiež bol riaditeľom podniku Butiker (Pracuj), kde zoskupoval zástupcov tradičných rómskych remesiel. Podnik Butiker bol neskôr zrušený. Podľa českej historičky a romistky [[Milena Hübschmannová|Mileny Hübschmannovej]] zlikvidovali Butiker kvôli novelizácii zákona o menšinách z roku [[1972]], v ktorej bola rómska menšina vynechaná.<ref name="pravda-2010" /> V roku [[1978]] pracoval Anton Facuna na príprave materiálov pre medzinárodný rómsky kongres v [[Ženeva|Ženeve]]. Tento kongres bol organizovaný [[Ján Cibuľa (rómsky funkcionár)|Jánom Cibuľom]], Antonovým dlhoročným priateľom. Anton Facuna však nedostal [[devízový prísľub]], bez ktorého si nemohol zadovážiť potrebné prostriedky na cestu do Švajčiarska.<ref name="pravda-2010" /> Zomrel v Bratislave [[10. október|10. októbra]] [[1980]].<ref name="eriac" /> == Referencie == {{referencie}} {{DEFAULTSORT:Facuna, Anton}} [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Osobnosti z Turčianskeho Jasena]] 0qkrlpqxbtceua8l2ulax80t4sy6yzd 0 671890 8253038 8201993 2026-07-24T21:01:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253038 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Anton Bulla |prezývka = "Ajo" |dátum narodenia = [[17. apríl]] [[1901]] |rodné mesto = [[Tapolca]] |štát = [[Maďarsko]] |dátum úmrtia = {{dúv|1987|12|9|1901|4|17}} |miesto úmrtia = [[Bratislava]] |štát úmrtia = [[Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1917–1920<br />1920–1921<br />1921–1923<br />1924<br />1924–1925<br />1925–1927<br />1927–1936 |kluby = [[TTS Trenčín|TTE/TTS Trenčín]]<br />[[VAS Bratislava]]<br />[[First Vienna FC 1894|First Vienna FC]]<br />[[SK Slovan-Hütteldorfer AC|SK Slovan Vídeň]]<br />[[AC Sparta Praha]]<br />[[First Vienna FC 1894|First Vienna FC]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava|I. ČsŠK Bratislava]] |zápasy(góly) = <br/> <br/>{{0}}44{{0}}{{0}}(34) <br /> {{0}}14{{0}}{{0}}(7) <br/> <br/> {{0}}38{{0}}{{0}}(36) <br/> {{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(4) |národné mužstvo = {{TCH|f|1|ČSR amatéri}} |reprezentačné roky = 1929-1932 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(3) |trénerské roky = 1953 <br/> 1959-1960 <br/> 1960 <br/> 1961 <br/> 1961-1962 <br/> 1962-1963 |trénerské kluby = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] <br/> [[Wacker Innsbruck]]<br/>[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]<br/>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br/>[[MŠK Žilina|Dynamo Žilina]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] }} '''Anton Bulla''' (* [[17. apríl]] [[1901]] [[Tapolca]], [[Maďarsko]] – † [[9. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista a [[tréner]]. == Hráčska kariéra == Prvý slovenský [[futbal]]ový [[profesionál]], v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] kanonier európskeho formátu. To čo znamenal pre Čechov legendárny [[Josef Bican]], pre Slovákov bol Anton Bulla. Narodil sa v [[Maďarsko|maďarskom]] mestečku [[Tapolca]] pri [[Balaton]]e. Pochádzal zo slovenskej rodiny s koreňmi na [[Orava|Orave]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Jeho otec bol [[sudca]], často sa s rodičmi sťahovali. S futbalom začínal v [[TTS Trenčín|TTE Trenčín]], v kariére pokračoval v bratislavských kluboch VAS a PTE. Po [[Maturitná skúška|maturite]] odišiel študovať na Vysokú školu obchodnú do [[Viedeň|Viedne]], kde hrával za mužstvá First Vienna a Slovan Viedeň. V štyroch sezónach bol najlepším strelcom Vienny, štyrikrát sa umiestnil v prvej desiatke kanonierov rakúskej ligy. Na prelome rokov [[1923]] a [[1924]] si Bullu „požičala“ [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] na turné do [[Španielsko|Španielska]] a [[Portugalsko|Portugalska]]. V „rudom“ drese odohral zápasy s [[FC Barcelona]] (0:1, 1:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TODOS LOS PARTIDOS DE LA TEMPORADA 1923/24 | url = http://www.webdelcule.com/partidos/pa1923-24.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = webdelcule.com | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210512020557/https://www.webdelcule.com/partidos/pa1923-24.html | dátum archivácie = 2021-05-12 }}</ref>, [[Valencia CF|Valenciou]] (1:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Valencia CF-Sparta Praga 2-1 | url = http://www.ciberche.net/histoche/partido?match=3852 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = ciberche.net | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[SL Benfica|Benficou]] (6:0). Sezónu 1923/24 ukončil už ako hráč Slovana Viedeň, kde pôsobil aj v ďalšej sezóne. V sezóne 1926/27 bol späť vo Vienne, s 21 gólmi sa stal druhým najlepším strelcom súťaže <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Statistik Ö1 (Wien I. Liga) 1926/27 | url = http://www.austriasoccer.at/data/nat/statsn/1920_1929/stno1__wien_i__liga__1926_27.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref>. Súperom rozdával štedré gólové nádielky, tri góly dal Wieneru AC (7:1), štyri Simmeringu (8:1), Rudolfshügelu strelil päť gólov (10:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = VIENNA - SC RUDOLFSHÜGEL 10:0 (6:0) | url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1927/19270606viensc_r0.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref>. V rakúskej lige dal Bulla celkom 77 gólov v 96 zápasoch. Tri roky po sebe si zahral finále Rakúskeho pohára, 1924 so Slovanom Viedeň (pri „prestrelke“ s [[FK Austria Wien|Wiener Amateur SV]] 6:8 ani Bullov hetrik nestačil na víťazstvo) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fußball: Die legendäre Wasserschlacht von Simmering | url = https://www.derstandard.at/story/2000119923194/fussball-die-wasserschlacht-von-simmering | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = derstandard.at | miesto = | jazyk = }}</ref>, 1925 a 1926 s Viennou, ani raz však nezískal pohárovú trofej. Vo všetkých finálových zápasoch skóroval, celkom šesťkrát, čo je dodnes rekordný zápis histórie finále Rakúskeho pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Anton Bulla - Spielstatistiken | url = https://www.sport.de/fussball/pe369243/anton-bulla/oesterreich-oefb-cup/statistik-als-spieler/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.de | miesto = | jazyk = }}</ref>. Dvakrát si zahral vo výbere Viedne v medzimestskom stretnutí s [[Berlín]]om, [[4. máj]]a [[1924]] sa podieľal dvomi gólmi na víťazstve 3:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = WIEN - BERLIN (GER) 3:1 (0:0) | url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1924/19240504wienberl1.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1928]] bol reamaterizovaný a stal sa hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|I. ČsŠK Bratislava]]. [[26. máj]]a [[1929]] v pamätnom zápase s [[Newcastle United FC|Newcastle United]] prispel Bulla dvomi gólmi k vysokému víťazstvu 8:1 Pre [[Anglicko|anglických]] profesionálov to bola dovtedy najvyššia prehra na [[Európa|európskom kontinente]]. V roku [[1930]] získal I. ČsŠK svoj druhý titul v amatérskych majstrovstvách ČSR po finálovom dvojzápase s AFK Kolín (2:2, 4:2), útok hrával v zložení Suchý, Bulla, [[Štefan Príboj|Príboj]], [[Ferdinand Daučík|Daučík]], Jurčák. V roku [[1935]] vyhrali Bratislavčania divíznu súťaž, Bulla bol s 11 gólmi najlepším strelcom „belasých“ a následne si ako prvý slovenský klub vybojovali v kvalifikačnom turnaji postup do [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej ligy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = I.Čs.ŠK. Bratislava na prvom mieste | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/113915/view?page=6&p=separate&tool=info&view=0,0,2655,2953 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = digitalna.kniznica.info, Slovenský denník, 13. 8. 1935, str. 6 | miesto = | jazyk = }}</ref>. V I. lige si zapísal do štatistík 8 zápasov a 4 góly. Prvý zápas odohral v Kladne, prvý gól strelil proti AFK Kolín (2:2), skóroval ešte v zápasoch s DFC Praha (1:4), s [[FC Viktoria Plzeň|Viktoriou Plzeň]] (3:3) a s Moravskou Slaviou Brno (1:1). Bulla bol všestranný športovec, okrem futbalu sa úspešne venoval tiež [[tenis]]u, v roku [[1921]] bol majstrom Bratislavy v dvojhre, v štvorhre a v zmiešanej štvorhre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tenis a mesto - retrospektívne podanie | url = http://www.sportcenter.sk/userfiles/file/Studovna/NSC_2016_Tenis.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportcenter.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211008083023/http://www.sportcenter.sk/userfiles/file/Studovna/NSC_2016_Tenis.pdf | dátum archivácie = 2021-10-08 }}</ref>. O popularite Bullovej osobnosti svedčí prvenstvo v ankete týždenníka ''Športový týždeň'', v ktorej ho čitatelia zvolili za najlepšieho športovca Slovenska v roku [[1931]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najviac hlasov dostal futbalista | url = https://bratislava.sme.sk/c/1173498/najviac-hlasov-dostal-futbalista.html | dátum vydania = 20. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bratislava.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Ligové štatistiky == *Prvý zápas v rakúskej lige: Vienna - Hertha Viedeň 0:2, 13. 11. 1921 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = VIENNA - HERTHA WIEN 0:2 (0:0) | url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1921/19211113vienhert0.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref> *Prvý gól v rakúskej lige: SC Rudolfshügel - Vienna 4:4 (2 góly), 4. 12. 1921 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SC RUDOLFSHÜGEL - VIENNA 4:4 (1:2) | url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1921/19211204sc_rvien0.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = austriasoccer.at | miesto = | jazyk = }}</ref> *Posledný zápas v rakúskej lige: 1. Simmeringer SC - Vienna 1:1, 4. 6. 1927 *Prvý zápas v čs. lige: SK Kladno - I. ČsŠK Bratislava 2:1, 25. 8. 1935 *Prvý gól v čs. lige: I. ČsŠK Bratislava - AFK Kolín 2:2, 6. 10. 1935 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = I.Čs.Š.K. Bratislava remisoval s A.F.K. Kolín | url = http://digitalna.kniznica.info/zoom/114043/view?page=7&p=separate&tool=info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = digitalna.kniznica.info, Slovenský denník, Slovenský denník, 8. 10. 1935, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *Posledný gól v čs. lige: I. ČsŠK Bratislava - Moravská Slavia Brno 1:1, 24. 11. 1935 *Posledný zápas v čs. lige: SK Náchod - I. ČsŠK Bratislava 3:0, 8. 12. 1935 == Reprezentačná kariéra == V rokoch [[1929]] - [[1932]] odohral šesť zápasov za mužstvo amatérov ČSR, dal tri góly. Skóroval raz proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]] (4:5) a dvakrát proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]] (3:8). == Trénerska kariéra == V [[Česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] trénoval najčastejšie [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] v sezónach 1953, 1960/61 (10 zápasov), 1961/62 (7 zápasov) a 1962/63 (26 zápasov), kratší čas pôsobil na lavičke [[TTS Trenčín|Jednoty Trenčín]] (1960/61 - 6 zápasov) a [[MŠK Žilina|Dynama Žilina]] (1961/62 - 6 zápasov).<ref>{{Citácia knihy|titul=Český a československý fotbal - lexikon osobností a klubů|url=https://books.google.com/books?id=4ErKtwjzyv8C&pg=PA28|vydavateľ=Grada Publishing a.s.|rok=2007-01-01|isbn=978-80-247-1656-5|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 4ErKtwjzyv8C|meno=Luboš|priezvisko=Jeřábek}}</ref> [[10. november|10. novembra]] [[1953]] v [[Žilina|Žiline]] viedol Výber [[Slovensko|Slovenska]] proti [[FK Dinamo (Moskva)|Dinamu Moskva]]. Pred 22 000 divákmi sa zrodila remíza 1:1, legendárneho [[Lev Jašin|Leva Jašina]] v bránke hostí prekonal Jozef Čurgaly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mezinárodní utkání v kopané vysoké úrovně | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1953/11/11/4.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Úspechy == * amatérsky majster Československa s I. ČsŠK Bratislava (1930) * majster Slovenska s I. ČsŠK Bratislava (1930) * 2. najlepší strelec rakúskej ligy 1926/27 (21 gólov) * vicemajster Rakúska s Viennou (1926) * 3× finalista Rakúskeho pohára (1924 so Slovanom Viedeň, 1925 a 1926 s Viennou) == Pramene == * Štefan Mašlonka, Jozef Kšiňan: ''Zlatá kniha futbalu na Slovensku'', Šport, 1988 * Týždenník TIP, ročník III., číslo 40/1971 == Referencie == {{Referencie|3}} == Externé odkazy == * [https://www.skslovan.com/historia/sien-slavy.php?detail=208 Sieň slávy ŠK Slovan - Anton Bulla] * [http://www.austriasoccer.at/data/nat/statsn/spoe1stat/DETAIL/004900.htm Anton Bulla na austriasoccer.at] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230118172101/http://www.austriasoccer.at/data/nat/statsn/spoe1stat/DETAIL/004900.htm |date=2023-01-18 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bulla, Anton}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Česko-slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]] [[Kategória:Tréneri ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči First Vienna FC]] 7y4bn85s4bjem7s6g28t1q1tv7lbaar 0 681236 8252886 7899059 2026-07-24T12:31:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252886 wikitext text/x-wiki '''ATP Journal''' je najdlhšie vychádzajúcim periodikom v oblasti priemyselnej automatizácie na Slovensku. Od roku 1994 prešiel vývojom od čiernobieleho dvojmesačníka až po súčasné graficky pútavé prehľadné spracovanie 12tich vydaní ročne. V dnešnej dobe možno považovať ATP Journal za multimediálnu platformu, dostupnú ako v printovej, tak i v online verzii na vlastnej webovej stránke. == História == Časopis s historickým názvom ''AT&P journal'' (Automatizácia TEÓRIA & PRAX) začal vychádzať v máji 1994 ako čiernobiely dvojmesačník v rozsahu 40 strán. Pôvodná myšlienka založiť odborný časopis v slovenskom jazyku vznikla na pôde EF [[STU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Na vydávaní časopisu sa podujal vydavateľ ''HMH, s.r.o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HMH: Tvoríme bezpečnú vlakovú dopravu|url=https://www.forbes.sk/hmh-tvorime-bezpecnu-vlakovu-dopravu/|vydavateľ=Forbes|dátum vydania=2021-08-13|dátum prístupu=2022-05-02|jazyk=sk-SK}}</ref>'' pričom ďalšími významnými spoluzakladateľmi boli PPA Controll, a. s., Katedra automatizovaných systémov riadenia [[FEI STU]], Katedra automatizácie [[FEI STU]] a Katedra automatizácie [[FCHPT STU]]. V pozícii šéfredaktora pôsobí takmer od začiatku vychádzania časopisu až doteraz Ing. Anton Gérer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Redakcia, O nás,|url=https://www.atpjournal.sk/o-nas/redakcia.html?page_id=298|vydavateľ=www.atpjournal.sk|dátum prístupu=2022-05-02}}</ref> V nasledujúcich dvoch rokoch sa náklad zvýšil na 500 ks a postupne, v rokoch 1997 – 1999, zmenil svoju periodicitu na [[mesačník]], získal nový dizajn, začal sa tlačiť vo farebnom prevedení i väčšom rozsahu. Taktiež sa stal oficiálnym mediálnym partnerom Medzinárodného strojárskeho veľtrhu (MSV) v Nitre. Na prelome milénia vznikla webová stránka www.atpjournal.sk, ktorá sa v priebehu času aktualizovala a upravovala, pričom v roku 2001 vznikla internetová stránka www.e-automatizacia.sk slúžiaca ako katalóg firiem a ich produktov. V tom istom období vyšlo 1. číslo špecializovanej prílohy AT&P journal PLUS s publikovanými recenzovanými vedeckými príspevkami. O dva roky neskôr v máji 2003 vyšlo jubilejné 100. číslo, ktoré podnietilo redakciu presťahovať sa do nových väčších priestorov. S tým súvisel aj rozvoj samotného dizajnu periodika: titulná strana začala vychádzať bez celostranových reklám, vznikli nové rubriky, počet strán sa navýšil na 80 – 130. Okrem toho vyšlo 5. číslo AT&P journal PLUS na CD nosiči. V roku 2005 zorganizovala redakcia časopisu odborné semináre (z toho jeden ako sprievodnú akciu Medzinárodného strojárskeho veľtrhu v Nitre) a rozšírila časopis o tzv. online príspevky, kde sa v tlačenej verzii publikujú len abstrakty z článkov a celé články sú prístupné na internete. Rok 2007 bol rokom zmien vo vylepšovaní formálnej i obsahovej stránky časopisu. Začalo sa využívať nové písmo, nová grafická úprava, zmena kvality papiera a vyšli nové zaujímavé rubriky. Prvýkrát sa uverejnili názory odborníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ATP Journal - Rozhovory na diaľku s Vierou Peťkovou nielen o diagnostike a údržbe v priemysle :: Asociácia technických diagnostikov SR|url=https://www.atdsr.sk/news/atp-journal-rozhovory-na-dialku-s-vierou-petkovou-nielen-o-diagnostike-a-udrzbe-v-priemysle/?msclkid=d7b46993c9e211ec87217f35986d0803|vydavateľ=www.atdsr.sk|dátum prístupu=2022-05-02}}</ref> na dianie v oblasti priemyselnej automatizácie. Taktiež vyšla prvýkrát monografia na CD nosiči. Obľúbená rubrika s názvom ''Chceli ste vedieť'' vznikla v roku 2009 a prinášala odpovede na otázky čitateľov. V rubrike boli spracované témy vo forme odborných článkov a námetov na riešenia konkrétnych zadaní od čitateľov. Taktiež boli vydané prehľadové štúdie, ktoré informovali o využívaní vybraných produktových skupín v priemyselných podnikoch na Slovensku. Najväčšie zmeny nastali o rok neskôr koncom roka 2010, kedy sa schválila zmena názvu časopisu na ATP Journal. To sa premietlo do nového grafického stvárnenia loga. Odčlenením témy o automatizácii v domoch a budovách vznikol úplne nový odborný dvojmesačník vydavateľstva pod názvom iDB Journal – ''inteligentné domy a budovy'' (vychádzal 2011 – 2015)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napísali o nás ...|url=http://www.lightdesign.sk/69/Napisali_o_nas_/|vydavateľ=www.lightdesign.sk|dátum prístupu=2022-05-02}}</ref>. Taktiež prebehlo v tomto roku podpísanie Memoranda o spolupráci s [[International Society of Automation]] (ISA) a [[Manufacturing Enterprise Solutions Association]] (MESA). Okrem toho sa začali prehlbovať mediálne partnerstvá s najvýznamnejšími odbornými podujatiami na Slovensku a Česku a rozvíjať spolupráce so Zväzom automobilového priemyslu SR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZAP SR {{!}} Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky|url=https://www.zapsr.sk/|vydavateľ=www.zapsr.sk|dátum prístupu=2022-05-02}}</ref> a s Národným centrom robotiky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Partneri {{!}}|url=http://nacero.sk/partneri/|dátum prístupu=2022-05-02|jazyk=sk-SK}}</ref>. V roku 2014 redakcia ATP Journal zorganizovala vlastnú odbornú konferenciu, ktorá mala mimoriadny úspech, a tak sa v roku 2017 rozhodla usporiadať v spolupráci s ai magazine podobnú udalosť na medzinárodnej úrovni s názvom ''Robotika vo výrobnej praxi malých a stredných podnikov'', pričom o dva roky neskôr v roku 2019 bol zorganizovaný jej 2. ročník. == Žáner a náklad == Žánrovo je ATP Journal odborný mesačník o priemyselnej automatizácii, informatike a údržbe. Tvorený je vlastným exkluzívnym obsahom, akými sú napr. reportáže z výrobných podnikov, rozhovory na odborné témy či prehľadové štúdie, ako aj komerčným obsahom. Počet registrovaných čitateľov na bezplatný odber tlačenej a elektronickej verzie mesačníka ATP Journal je 4 200 (údaje k 1. januáru 2022), pričom registrácia prebieha priamo na webovej stránke periodika. == Online == Online verzia periodika ATP Journal je publikovaná na webovej stránke www.atpjournal.sk. Webová stránka zahŕňa kompletný obsah printovej verzie, ale i ďalšie rubriky a formáty charakteristické pre webové prostredie. == Vízia a vzdelávanie == Dlhodobou víziou mesačníka ATP Journal je vzdelávať verejnosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie|url=https://www.vedatechnika.sk/SK/SciTechNavigator/Lists/Katalg%20ezdrojov/Portaly.aspx|vydavateľ=www.vedatechnika.sk|dátum prístupu=2022-05-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20211028182955/https://www.vedatechnika.sk/SK/SciTechNavigator/Lists/Katalg%20ezdrojov/Portaly.aspx|dátum archivácie=2021-10-28}}</ref> v oblasti priemyselnej automatizácie, informatiky, robotiky a iných priemyselných riešení. To realizuje aj mediálnou podporou fyzických či online odborných podujatí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=INEKO: Mediálne výstupy za rok 2015|url=https://www.ineko.sk/media/medialne-vystupy-za-rok-2015|vydavateľ=www.ineko.sk|dátum prístupu=2022-05-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20220502162152/https://www.ineko.sk/media/medialne-vystupy-za-rok-2015|dátum archivácie=2022-05-02}}</ref> V rokoch 2020 – 2022 bol alternatívou prechod k online podujatiam, videokonferenciám, webinárom a virtuálnym veľtrhom. '''Konferencia ATP Journal''' Dlhoročné kontakty na špičkových odborníkov, významných dodávateľov i akademickú obec na jednej strane a na zástupcov výrobných podnikov na druhej strane dopomohli k organizácii dvoch ročníkov celoslovenskej konferencie ''Robotika v priemyselnej praxi malých a stredných podnikov''. (údaj k 1.1.2022) '''Školenia na mieru''' Redakcia ATP Journal organizuje vo svojej oblasti školenia na mieru na rozličné témy z praxe. Školiteľmi sú spravidla poprední vedeckí pracovníci, výskumníci či akademická obec<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IKS-Inteligentné kybernetické systémy – Časopis ATP Journal - Analýza trhu - Priemysel 4.0 a KKUI|url=http://ics.fei.tuke.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=378:analyza-trhu-4-0&catid=78&Itemid=525&msclkid=0847d30fc9e311ecb4b90d5b72496fa6|vydavateľ=ics.fei.tuke.sk|dátum prístupu=2022-05-02}}</ref>, ktorá školí zástupcov súkromných i štátnych výrobných a spracovateľských podnikov. == Slovenské a zahraničné veľtrhy s podporou ATP Journal == * AMPER<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mediální partneři - AMPER|url=https://www.amper.cz/partneri/medialni-partneri.html|vydavateľ=www.amper.cz|dátum prístupu=2022-05-02}}</ref> * Elo SYS * MSV Nitra * MSV Brno<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Media partners - MSV - BVV Trade Fairs Brno|url=https://www.bvv.cz/en/msv/media-partners/|vydavateľ=www.bvv.cz|dátum prístupu=2022-05-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20220121072336/https://www.bvv.cz/en/msv/media-partners/|dátum archivácie=2022-01-21}}</ref> * Inofest * Innovation Day<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Innovation Day|url=https://innovation-day.b2match.io/|vydavateľ=Innovation Day|dátum prístupu=2022-05-02|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20231013022618/https://innovation-day.b2match.io/|dátum archivácie=2023-10-13}}</ref> * SlovakiaTech Fórum EXPO * ENERGOFÓRUM * EMO Hannover * Battery & Energy Storage 2017 * Smart Energy UK & Europe * European Utility Week * Sensor + Test * Automatica * Hannover Messe * SPS IPC Drives * PCIM Europe * Technical Computing Prague<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://listserv.vscht.cz/pipermail/csmug/2005-October/000005.html|titul=Pozvanka na konferenci Technical Computing Prague 2005|dátum vydania=Thu Oct 27 14:11:55 CEST 2005|dátum prístupu=2022-05-02|meno=Petr|priezvisko=Byron}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * Smart Automation Austria * Intertool * Vision * Electronica * 21st International Conference on Process Control (PC)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2017 21st International Conference on Process Control (PC)|url=https://folk.ntnu.no/skoge/prost/proceedings/process-control-slovakia-2017/data/partners.html|vydavateľ=folk.ntnu.no|dátum prístupu=2022-05-02}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.atpjournal.sk/ Domovská stránka mesačníka ATP Journal] * [https://www.e-automatizacia.sk/ E-automatizácia] * [https://www.facebook.com/atpjournal.priemyselna.automatizacia/ Facebook ATP Journal] * [https://www.youtube.com/c/atpjournal/videos YouTube ATP Journal] [[Kategória:Mesačníky na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské odborné časopisy]] 6y9i4asup27tygl72iwlakko3yzenw6 0 682544 8253109 8231639 2026-07-25T06:31:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253109 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=B Lab|Logo spoločnosti=B Corp.jpg|Právna forma=Nezisková organizácia|Založená=2006|Sídlo=Berwyn, PA|Štát sídla=USA|Pôvod=Berwyn, Pensylvánia|Zakladateľ=Jay Coen Gilbert, Bart Houlahan, Andrew Kassoy|Domáca stránka=https://www.bcorporation.net}} Certifikácia '''B Corporation''' (známa tiež ako certifikácia B Lab alebo B Corp) je súkromné [[osvedčenie]], ktoré spoločnostiam udeľuje B Lab, celosvetová [[nezisková organizácia]] s pobočkami v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], [[Európa|Európe]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], [[Kanada|Kanade]], [[Austrália (štát)|Austrálii]] a na [[Nový Zéland|Novom Zélande]]. Na získanie a udržanie certifikácie musia jednotlivé spoločnosti získať minimálny počet bodov v [[online]] hodnotení „sociálnej a environmentálnej výkonnosti“, splniť požiadavku na začlenenie záväzkov B Lab voči zainteresovaným stranám do riadiacich dokumentov spoločnosti a platiť ročný poplatok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What is a B Corporation? Everything You Need to Know|url=https://www.cultivatingcapital.com/b-corporation/|vydavateľ=Cultivating Capital|dátum vydania=2019-02-27|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-US}}</ref> Výška poplatku sa odvíja od ročného obratu spoločnosti, pričom [[štandardizácia]] poplatkov bola upravená v júli 2022, aby reflektovala záujmy menších spoločností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Update to B Corp Fees|url=https://bcorporation.eu/update-to-b-corp-fees-2022/|dátum prístupu=2022-05-27|jazyk=en-US|meno=Quest Impact Design|priezvisko=Studio|url archívu=https://web.archive.org/web/20220706070530/https://bcorporation.eu/update-to-b-corp-fees-2022/|dátum archivácie=2022-07-06}}</ref> Od 22.mája 2022 narástol počet „certifikovaných spoločností B Corp“ na 5000 vo viac ako 154 [[Odvetvie národného hospodárstva|odvetviach]] v 79 krajinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The B Corp community is now 5,000 businesses strong. Voices from around our global network reflect on the milestone and the growth of the movement.|url=https://www.bcorporation.net/en-us/news/blog/celebrating-5000-b-corps-global-network|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-05-27|jazyk=en-us}}</ref> Medzi známe spoločnosti, ktoré majú certifikáciu B Corp patria napríklad firmy Patagonia, Cotopaxi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=16 B Corps making products we love that you can feel good about buying|url=https://www.insider.com/guides/style/b-corp-retail-companies|vydavateľ=Insider|dátum prístupu=2022-05-27|jazyk=en-US|meno=Mara Leighton, Jacqueline|priezvisko=Saguin}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Toms, Veja, Ben & Jerry’s, Rituals, [[Weleda]], The Body Shop, [[Illy (káva)|Illy Caffe]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The B Corp certified brands in the UK doing good for the planet and its people|url=https://www.independent.co.uk/extras/indybest/b-corp-certification-uk-companies-b2014626.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2022-04-28|dátum prístupu=2022-05-27|jazyk=en}}</ref>, [[The Guardian]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What does the Guardian's new B-corp status mean? 'It's about long-term impact'|url=http://www.theguardian.com/membership/2020/jan/04/guardian-b-corp-status-julie-richards-climate|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2020-01-04|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en}}</ref> či [[Coursera]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Coursera Receives B Corp™ Certification|url=https://blog.coursera.org/coursera-receives-b-corp-certification/|vydavateľ=Coursera Blog|dátum vydania=2021-02-02|dátum prístupu=2022-05-27|jazyk=en-US}}</ref>. Do roku 2021 sa celosvetovo na hodnotenie dopadu B Labs zaregistrovalo viac ako 196 000 spoločností. Od začiatku roku počas pandémie [[COVID-19|Covid-19]] zaznamenal B Lab nárast využitia ich nástrojov hodnotenia dopadu o 84%<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Lab Global's 2021 Annual Report details our global network's impact on economic systems change through a year of record demand for B Corp Certification.|url=https://www.bcorporation.net/en-us/news/blog/b-lab-global-2021-annual-report|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-05-25|jazyk=en-us}}</ref> == B Corporation certifikácia (proces) == Podniky potrebujú komplexné, dôveryhodné a porovnateľné štandardy vplyvu na podporu zmeny ekonomických systémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Lab's Theory of Change|url=https://www.bcorporation.net/en-us/movement/theory-of-change|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-us}}</ref> B Impact Assessment, využitý vo vyše 196 000 podnikoch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Lab Global's 2021 Annual Report details our global network's impact on economic systems change through a year of record demand for B Corp Certification.|url=https://www.bcorporation.net/en-us/news/blog/b-lab-global-2021-annual-report|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-06-10|jazyk=en-us}}</ref>, je digitálny nástroj, ktorý pomáha merať, riadiť a zlepšovať pozitívny vplyv na [[životné prostredie]], [[Komunita (sociológia)|komunity]], [[Zákazník|zákazníkov]], [[Dodávateľ|dodávateľov]], [[Zamestnanec|zamestnancov]] a [[Akcionár|akcionárov]]. Získanie minimálneho overeného skóre 80 bodov v hodnotení je tiež prvým krokom k certifikácii B Corp.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The advantages of earning B Corp status for your company|url=https://sustainabilitymag.com/sustainability/the-advantages-of-earning-b-corp-status-for-your-company-sustainability|vydavateľ=sustainabilitymag.com|dátum vydania=2022-03-09|dátum prístupu=2022-06-10|jazyk=en}}</ref> Certifikované B Corporations sú lídrami v globálnom hnutí za inkluzívnu, spravodlivú a regeneratívnu ekonomiku. Certifikát B Labu zaručuje meranie celkového sociálneho a environmentálneho dopadu skúmanej spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Certified B Corporations - understanding what the certification…|url=https://advertising.theguardian.com/advertising/blog/certified-b-corporations-understanding-the-certification-and-what-it-stands-for|vydavateľ=Guardian Advertising|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-GB}}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Certifikácia B Corp je označenie, že podnik spĺňa vysoké štandardy overeného výkonu, zodpovedne a transparentne uvádza faktory ako zamestnanecké benefity, príspevky na [[Charita|charitu]], ale aj postupy dodávateľského reťazca a vstupné materiály výrobného procesu. Aby spoločnosť získala certifikáciu, musí: * Preukázať vysokú sociálnu a environmentálnu výkonnosť dosiahnutím skóre B hodnotenia vplyvu 80 (z 200 bodov) alebo vyššie a absolvovaním hodnotenia rizík. Nadnárodné korporácie musia tiež spĺňať štandardy základných požiadaviek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Corp Certification demonstrates a company's entire social and environmental impact.|url=https://www.bcorporation.net/en-us/certification|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-us}}</ref> * Prijať právny záväzok zmenou štruktúry správy a riadenia spoločnosti tak, aby sa zodpovedali všetkým zainteresovaným stranám, nielen akcionárom. Získať štatút [[Spoločensky zodpovedné podnikanie|spoločensky zodpovedného podniku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Corp Certification demonstrates a company's entire social and environmental impact.|url=https://www.bcorporation.net/en-us/certification|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-us}}</ref> * Preukázať transparentnosť tým, že informácie o výkone meranom podľa noriem B Lab budú verejne dostupné na ich profile B Corp na webovej stránke B Lab.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Corp Certification demonstrates a company's entire social and environmental impact.|url=https://www.bcorporation.net/en-us/certification|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-us}}</ref> Certifikácia B Corp prináša spoločnostiam benefity ako: * budovanie dôvery u [[Spotrebiteľ|spotrebiteľov]], komunít a [[Dodávateľ|dodávateľov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Building Trust Is My Most Effective Tool for Building My Business|url=https://bthechange.com/why-building-trust-is-my-most-effective-tool-for-building-my-business-797f5a46f24c|vydavateľ=Medium|dátum vydania=2021-06-23|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en|meno=Greg|priezvisko=Hemmings|url archívu=https://web.archive.org/web/20221214233030/https://bthechange.com/why-building-trust-is-my-most-effective-tool-for-building-my-business-797f5a46f24c|dátum archivácie=2022-12-14}}</ref>, * pomáha prilákať a udržať vysokokvalifikovaných [[Zamestnanec|zamestnancov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What Is a B Corp? Advantages and Requirements|url=https://www.uschamber.com/co/co/start/strategy/b-corp-advantages-and-requirements|vydavateľ=https://www.uschamber.com/co|dátum vydania=2020-05-05|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-US|meno=Sean|priezvisko=Peek}}{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, * vyvoláva záujem investorov zameraných na poslanie podniku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Investors Really Feel About B Corps|url=https://bthechange.com/how-investors-really-feel-about-b-corps-7dcf7988a6e3|vydavateľ=Medium|dátum vydania=2017-10-10|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en|meno=The Shareholder|priezvisko=Commons}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Keďže recertifikácia B Corp prebieha každé tri roky, od spoločností sa vyžaduje, aby sa opätovne podrobili procesu overovania a neustále sa zlepšovali. Týmto sa B Corps zameriava aj na neustále zlepšovanie firiem, či organizácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Corp Certification demonstrates a company's entire social and environmental impact.|url=https://www.bcorporation.net/en-us/certification|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-05-25|jazyk=en-us}}</ref> === Proces hodnotenia === Proces hodnotenia vplyvu spoločnosti pozostáva z troch fáz<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Impact Assessment|url=https://www.bcorporation.net/en-us/programs-and-tools/b-impact-assessment|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-us}}</ref>: ===== 1. Posudok vplyvu spoločnosti ===== Hodnotenie vplyvu [[B lab|B Lab]] sa realizuje zodpovedaním série otázok o postupoch a výstupoch spoločnosti v piatich kategóriách: * riadenie [[Podnik|podniku]], * [[Zamestnanec|zamestnanci]], * [[komunita]], * [[životné prostredie]], * [[Zákazník|zákazníci]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Impact Assessment|url=https://www.bcorporation.net/en-us/programs-and-tools/b-impact-assessment|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-us}}</ref> ===== 2. Porovnanie vplyvu spoločnosti ===== Vyhodnotenie výkonnosti podniku v porovnaní s tisíckami firiem, ktoré už absolvovali hodnotenie B Lab. Spoločnosť dokáže vďaka hodnoteniu identifikovať svoje silné stránky, aj priestor na zlepšovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Impact Assessment|url=https://www.bcorporation.net/en-us/programs-and-tools/b-impact-assessment|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-us}}</ref> ===== 3. Zlepšenie vplyvu spoločnosti ===== Platforma hodnotenia vplyvu B Impact Assessment slúži na identifikáciu, sledovanie a získavanie informácií o príležitostiach na zlepšenie a o osvedčených postupoch. K dispozícii sú nástroje, ktoré pomáhajú spoločnostiam, vrátane prispôsobených správ o zlepšení, príručiek, osvedčených postupov a [[Prípadová štúdia|prípadových štúdií]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Impact Assessment|url=https://www.bcorporation.net/en-us/programs-and-tools/b-impact-assessment|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-05-25|jazyk=en-us}}</ref> === Účel certifikácie B Corp === Certifikácia organizácie B Corporation je nezávislá norma, podľa ktorej majú spoločnosti na základe výsledkov hodnotenia plniť sociálne a environmentálne prospešné aktivity a byť pre verejnosť transparentné. Certifikát B Corp sa vzťahuje na celý komplex aktivít spoločnosti - hodnotenie [[Rad výrobkov|produktových radov]], výrobných vstupov a [[Výrobný proces|procesov]], [[riadenie ľudských zdrojov]], [[Manažérstvo vzťahov so zákazníkmi|vzťahy so zákazníkmi]] a komunitami. Certifikát môžu získať podniky všetkých [[Právnická osoba|právnych štruktúr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Corp Certification demonstrates a company's entire social and environmental impact.|url=https://www.bcorporation.net/en-us/certification|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-us}}</ref> ===== Výhody certifikácie B Corp ===== * Meria a hodnotí sociálny a environmentálny prospech spoločnosti. * Zastupuje zmätočnú alebo neexistujúcu legislatívu, získanie certifikátu B Corp je jednoduchší proces. * Akademické príspevky k odpusteniu študentských pôžičiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Loan Assistance Program|url=https://www8.gsb.columbia.edu/socialenterprise/careers/loanassistance|vydavateľ=The Tamer Center for Social Enterprise|dátum vydania=2012-11-21|dátum prístupu=2022-05-25|jazyk=en|meno=Columbia Business|priezvisko=School}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Loan Forgiveness Program {{!}} Yale School of Management|url=https://som.yale.edu/programs/mba/affording-your-mba/loan-forgiveness-program|vydavateľ=som.yale.edu|dátum prístupu=2022-05-25|jazyk=en}}</ref> ===== Nevýhody certifikácie B Corp ===== * Certifikácia B Corp neposkytuje právny status.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Benefit Corporations Lawyers & Attorneys|url=https://www.priorilegal.com/business-formation/b-corps|vydavateľ=www.priorilegal.com|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en}}</ref> * Hodnotenie je prísne a náročné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Corp Certification: Requirements and Benefits|url=https://intheworks.helpscout.com/b-corp-certification/|vydavateľ=intheworks.helpscout.com|dátum prístupu=2022-05-25|jazyk=en|meno=In The|priezvisko=Works}}</ref> * Verejnosť nemá prístup k dokumentom, ktoré slúžia ako podklad pre hodnotenie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Corp Criticism: Are B Corps An Elaborate Greenwashing Effort? -|url=https://www.recycledandrenewed.com/b-corporation-criticism-an-elaborate-greenwashing-effort/|dátum vydania=2022-01-06|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-US|priezvisko=Dan|url archívu=https://web.archive.org/web/20220706064239/https://www.recycledandrenewed.com/b-corporation-criticism-an-elaborate-greenwashing-effort/|dátum archivácie=2022-07-06}}</ref>, má prístup k bodovému hodnoteniu, ktoré je udelené a vyhľadateľné v profile spoločnosti na stránkach B Labs.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bcorporation.net/en-us/find-a-b-corp|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-06-24}}</ref> == Zákonné požiadavky == Spoločnosti nemusia meniť [[stanovy]] a iné dokumenty svojej spoločnosti ako podmienku certifikácie B Corporation. V rámci certifikácie však spoločnosti na základe zmluvy o certifikácii súhlasia s nasledujúcimi podmienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Lab Legal Requirement|url=https://www.bcorporation.net/en-us/about-b-corps/legal-requirements|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-us}}</ref>: # v rozsahu prípustnom podľa zákona prehodnocovať dopady rozhodnutí nielen na akcionárov, ale aj na [[Zamestnanec|zamestnancov]], [[Zákazník|zákazníkov]], [[Dodávateľ|dodávateľov]], [[Komunita (sociológia)|komunitu]] a [[životné prostredie]], # podporiť snahu B Lab určiť účinný právny mechanizmus, aby vedenie podniku prehodnotilo záležitosti uvedené v bode 1, # v prípade, že sa v krajine vytvorí takýto právny mechanizmus, podniknúť kroky potrebné na využitie takéhoto mechanizmu, # v prípade zmeny kontroly nad spoločnosťou, vrátane verejnej ponuky, opätovne podstúpiť recertifikáciu do 90 dní odo dňa zmeny kontroly podniku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B Lab Legal Requirement|url=https://www.bcorporation.net/en-us/legal-requirement/country/slovakia|vydavateľ=www.bcorporation.net|dátum prístupu=2022-05-25|jazyk=en-us}}</ref>. == Zoznam slovenských B Corps == Zoznam certifikovaných B Corps je dostupný na [https://www.bcorporation.net/en-us/find-a-b-corp stránkach B Labu]. Prvou slovenskou firmou, ktorá získala certifikáciu B Corp sa stala v júni 2022 wilderoben.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=B-corp|url=https://wilderoben.com/sk/b-corp|vydavateľ=wilderoben s.r.o.|dátum prístupu=2022-07-26|jazyk=sk}}</ref> V auguste 2025 získala certifikáciu spoločnosť Martinus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martinus - Certified B Corporation - B Lab Global | url = https://www.bcorporation.net//en-us/find-a-b-corp/company/martinus/ | vydavateľ = www.bcorporation.net | dátum prístupu = 2026-03-11 | jazyk = en-us}}</ref> == Súvisiace články == [[Spoločensky zodpovedné podnikanie]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Podnikanie]] o5rn7inr6gppnuwyyfi22opod11kz2u 2 682545 8253112 7410950 2026-07-25T07:54:29Z Scholastikos 174170 -selfpromo 8253112 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 684173 8252924 7686550 2026-07-24T14:50:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252924 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Spaghetti-cooking.jpg|náhľad|Hrniec so [[špagety|špagetami]] vo vriacej vode]] '''Al dente''' ({{vjz|ita|''pod zub'' alebo ''na hryz''}})<ref>{{cite web|url=http://www.etymonline.com/index.php?term=al+dente |title=Online Etymology Dictionary |publisher=Etymonline.com |access-date=2014-08-18}}</ref> je označenie [[cestoviny|cestovín]] alebo [[ryža (potravina)|ryže]], ktoré sú uvarené tak, aby neboli úplne mäkké alebo tvrdé, ale aby pri prežúvaní kládli mierny odpor.<ref name="google1">{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=1FVLv7WS4C4C&q=al+dente |title=Essentials of Classic Italian Cooking - Marcella Hazan - Google Books |date=2011-07-20 |isbn=9780307958303 |access-date=2014-08-18|last1=Hazan |first1=Marcella }}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.oxforddictionaries.com/us/definition/american_english/al-dente |title=Al dente: definition of al dente in Oxford dictionary (American English) (US) |publisher=Oxforddictionaries.com |date=2014-08-11 |access-date=2014-08-18 |accessdate=2022-07-06 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160317031825/http://www.oxforddictionaries.com/us/definition/american_english/al-dente |archivedate=2016-03-17 }}</ref><ref name="google2">{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=Mdwm7jI9J10C&q=al+dente&pg=PT3 |title=Dictionary of Food: International Food and Cooking Terms from A to Z - Charles Sinclair - Google Books |date= January 2009|isbn=9781408102183 |access-date=2014-08-18|last1=Sinclair |first1=Charles }}</ref> V súčasnej talianskej kuchyni tento výraz označuje ideálnu konzistenciu cestovín a jeho základom je kratší čas ich varenia.<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=4wOGAgAAQBAJ&q=encyclopedia+culinary+terms+al+dente&pg=PA599 |title=Encyclopedia of Contemporary Italian Culture - Google Books |date= 11 September 2002|isbn=9781134758777 |access-date=2014-08-18|last1=Moliterno |first1=Gino }}</ref><ref name="google3">{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=C5axRXlLOlAC&q=al+dente+italian+cooking+history&pg=PA54 |title=Italian Cuisine: A Cultural History - Alberto Capatti, Massimo Montanari - Google Books |date=2013-08-13 |isbn=9780231509046 |access-date=2014-08-18|last1=Capatti |first1=Alberto |last2=Montanari |first2=Massimo }}</ref> ''Molto al dente'' je kulinársky výraz pre mierne nedovarené cestoviny.<ref name="google1"/><ref>{{cite web |url=http://rouxbe.com/recipes/568-penne-a-la-vodka/text |title=Penne a la vodka Recipe Text &#124; Rouxbe Cooking School |publisher=Rouxbe.com |access-date=2014-08-18 |accessdate=2022-07-06 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100416163608/http://rouxbe.com/recipes/568-penne-a-la-vodka/text |archivedate=2010-04-16 }}</ref> Tie sú výsledkom prvého varenia, keď sa cesto varí na dvakrát. Podľa [[American Diabetes Association]] majú cestoviny varené ''al dente'' nižší [[glykemický index]] ako cestoviny, ktoré sú varené domäkka.<ref>{{cite web |url=http://www.diabetes.org/food-and-fitness/food/planning-meals/glycemic-index-and-diabetes.html |title=Glycemic Index and Diabetes: American Diabetes Association® |publisher=Diabetes.org |access-date=2014-08-18 |archive-url=https://web.archive.org/web/20131031001729/http://www.diabetes.org/food-and-fitness/food/planning-meals/glycemic-index-and-diabetes.html |archive-date=2013-10-31 |url-status=dead }}</ref> Pri varení komerčných cestovín nastáva fáza ''al dente'' hneď po zmiznutí bielej farby v strede cestovín.<ref name="google2"/> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{Preklad|en|Al dente|1081976461}} [[Kategória:Talianska kuchyňa]] [[Kategória:Varenie]] jeruqomd0o2ou9h1pbnj6ke30zmw2wd 0 688067 8252995 8062773 2026-07-24T18:35:30Z Peter 51345 269569 8252995 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj | názov turnaja = Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 2024 | dátum = 23. marec 2023 –<br/>26. marec 2024 | počet tímov = 53 | počet zápasov = 239 | počet gólov = 690 | návštevnosť = 5346891 | najlepší strelec = {{BEL}} [[Romelu Lukaku]] (14 gólov) |predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|2028]]}} '''Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]''' bola [[Futbal|futbalová]] súťaž, ktorá prebiehala od marca 2023 do marca 2024. Kvalifikácie sa zúčastnilo 53 z 55 tímov členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]], pričom na ME 2024 postúpilo 23 tímov a pridali sa k Nemecku, ktoré sa kvalifikovalo automaticky ako usporiadateľ. Priamo z kvalifikácie postúpilo 20 tímov, ďalšie 3 tímy vzišli z baráže, ktorá bola spojená s výsledkami reprezentácie v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA 2022/2023]]. == Kvalifikované tímy == [[Súbor:UEFA_Euro_2024_Qualifiers_Map.png|náhľad|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024 {{Legend|#0000FF|Tím sa kvalifikoval}}{{Legend|#2FC0FF|Tím sa môže kvalifikovať}}{{Legend|#FFB400|Tím sa nekvalifikoval}}{{Legend|#000000|Tím vylúčený z podujatia}}|340px]] <section begin=tímy/> {| class="wikitable sortable" style="font-size:90%;" !width=100px|Tím !width=110px|Kvalifikácia !width=100px|Dátum postupu !Predchádzajúce účasti na ME<ref group="p">'''Hrubo''' zvýraznené ročníky = titul pre reprezentáciu, ''kurzíva'' = usporiadateľstvo</ref> |- |{{GER|f|1}}<ref group="p">Do r. 1990 ako [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]] (NSR)</ref> |Usporiadateľ |27. september 2018 |'''13''' ('''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]], ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]], ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]'') |- |{{BEL|f|1}} |Top 2 v skupine F |13. október 2023 |'''6''' (''1972'', 1980, 1984, ''2000'', 2016, 2020) |- |{{FRA|f|1}} |Víťaz skupiny B |13. október 2023 |'''10''' (''1960'', '''''1984''''', 1992, 1996, '''2000''', 2004, 2008, 2012, ''2016'', 2020) |- |{{POR|f|1}} |Víťaz skupiny J |13. október 2023 |'''8''' (1984, 1996, 2000, ''2004'', 2008, 2012, '''2016''', 2020) |- |{{SCO|f|1}} |Top 2 v skupine A |15. október 2023 |'''3''' (1992, 1996, ''2020'') |- |{{ESP|f|1}} |Top 2 v skupine A |15. október 2023 |'''11''' ('''''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|1964]]''''', 1980, 1984, 1988, 1996, 2000, 2004, '''2008''', '''2012''', 2016, ''2020'') |- |{{TUR|f|1}} |Top 2 v skupine D |15. október 2023 |'''5''' (1996, 2000, 2008, 2016, 2020) |- |{{AUT|f|1}} |Top 2 v skupine F |16. október 2023 |'''3''' (''2008'', 2016, 2020) |- |{{ENG|f|1}} |Víťaz skupiny C |17. október 2023 |'''10''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]], 1980, 1988, 1992, ''1996'', 2000, 2004, 2012, 2016, ''2020'') |- |{{HUN|f|1}} |Top 2 v skupine G |16. november 2023 |'''4''' (1964, 1972, 2016, ''2020'') |- |{{SVK|f|1}} |2. miesto v skupine J |16. november 2023 |'''2''' (2016, 2020)<ref group="p">Medzi rokmi 1960 a 1980 navyše tri účasti v spoločnom česko-slovenskom tíme</ref> |- |{{ALB|f|1}} |Top 2 v skupine E |17. november 2023 |'''1''' (2016) |- |{{DEN|f|1}} |Víťaz skupiny H |17. november 2023 |'''9''' (1964, 1984, 1988, '''1992''', 1996, 2000, 2004, 2012, ''2020'') |- |{{NED|f|1}} |2. miesto v skupine B |18. november 2023 |'''10''' (1976, 1980, '''1988''', 1992, 1996, ''2000'', 2004, 2008, 2012, ''2020'') |- |{{ROU|f|1}} |Top 2 v skupine I |18. november 2023 |'''5''' (1984, 1996, 2000, 2008, 2016) |- |{{SUI|f|1}} |Top 2 v skupine I |18. november 2023 |'''5''' (1996, 2004, ''2008'', 2016, 2020) |- |{{SRB|f|1}}<ref group="p">Do r. 1984 ako [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]], v roku 2000 ako FR Juhoslávia</ref> |2. miesto v skupine G |19. november 2023 |'''5''' (1960, 1968, ''1976'', 1984, 2000) |- |{{CZE|f|1}} |2. miesto v skupine E |20. november 2023 |'''7''' (1996, 2000, 2004, 2008, 2012, 2016, 2020)<ref group="p">Medzi rokmi 1960 a 1980 navyše tri účasti v spoločnom česko-slovenskom tíme</ref> |- |{{ITA|f|1}} |2. miesto v skupine C |20. november 2023 |'''10''' ('''''1968''''', ''1980'', 1988, 1996, 2000, 2004, 2008, 2012, 2016, '''''2020''''') |- |{{SVN|f|1}} |2. miesto v skupine H |20. november 2023 |'''1''' (2000) |- |{{CRO|f|1}} |2. miesto v skupine D |21. november 2023 |'''6''' (1996, 2004, 2008, 2012, 2016, 2020) |- |{{GEO|f|1}} |Víťaz Baráže C |26. marec 2024 |'''0''' (debut) |- |{{UKR|f|1}} |Víťaz Baráže B |26. marec 2024 |'''3''' (2012, 2016, 2020) |- |{{POL|f|1}} |Víťaz Baráže A |26. marec 2024 |'''4''' (2008, 2012, 2016, 2020) |} ; Poznámky <references group="p"/><section end="tímy" /> == Formát == Formát kvalifikácie bol podobný tomu z kvalifikácie ME 2020. Zo skupinovej fázy kvalifikácie postúpilo 20 tímov. 53 účastníkov bolo rozdelených do desiatich skupín; v siedmich skupinách bolo po päť tímov a v troch skupinách po šesť tímov. Žreb skupinovej fázy kvalifikácie sa uskutočnil 9. októbra 2022, po skončení ligovej fázy Ligy národov UEFA 2022/2023. Štyria účastníci Finálového turnaja Ligy národov boli vyžrebovaní do päťčlenných kvalifikačných skupín. Skupinová fáza kvalifikácie sa hrala systémom každý s každým doma a vonku, pričom sa hrali dvojzápasy v marci, júni, septembri, októbri a novembri 2023. Víťazi skupín a tímy na druhých miestach sa kvalifikovali priamo na ME 2024. Po skončení skupinovej fázy kvalifikácie sa o zostávajúcich troch postupujúcich tímoch rozhodlo v play-off, ktoré sa hrlo v marci 2024. 12 účastníkov tohto play-off bolo určených na základe ich výkonov v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA 2022/2023]]. Tieto tímy boli rozdelené do troch play-off, každé so štyrmi tímami, pričom z každého play-off postúpil na ME jeden tím. Play-off sa hralo systémom jednozápasového semifinále a jednozápasového finále. V semifinále hral najlepšie umiestnený tím v [[Liga_národov_UEFA_2022/2023#Celkové_poradie|celkovom poradí Ligy národov UEFA 2022/2023]] proti štvrtému tímu a druhý tím proti tretiemu tímu. Hostiteľ finále bol vyžrebovaný z víťazov semifinálových zápasov. Traja víťazi týchto play-off sa pridali k dvadsiatim tímom, ktoré postúpili na ME zo skupinovej fázy kvalifikácie. == Program == {| class="wikitable" ! Fáza ! Kolo ! Dátumy |- | rowspan="10" | '''Skupinová fáza kvalifikácie''' | 1. kolo | 23.–25. marec 2023 |- | 2. kolo | 26.–28. marec 2023 |- | 3. kolo | 16.–17. jún 2023 |- | 4. kolo | 19.–20. jún 2023 |- | 5. kolo | 7.–9. september 2023 |- | 6. kolo | 10.–12. september 2023 |- | 7. kolo | 12.–14. október 2023 |- | 8. kolo | 15.–17. október 2023 |- | 9. kolo | 16.–18. november 2023 |- | 10. kolo | 19.–21. november 2023 |- | rowspan="2" | '''Play-off''' | Semifinále | 21. marec 2024 |- | Finále | 26. marec 2024 |} == Žreb == Žreb skupinovej fázy kvalifikácie sa konal vo Festhalle vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]] 9. októbra 2022 o 12:00. V kvalifikácii bude hrať 53 z 55 členských krajín UEFA. Nemecko ako usporiadateľ ME 2024 nemusí hrať kvalifikáciu, zatiaľ čo Rusko bolo vylúčené z podujatí FIFA a UEFA pre inváziu na Ukrajinu. 53 účastníkov bolo nasadených do šiestich košov na základe celkového poradia Ligy národov UEFA 2022/2023. Štyria účastníci Finálového turnaja Ligy národov 2022/2023 boli zaradení do koša Ligy národov a boli vyžrebovaní do skupín A až D, ktoré majú iba päť tímov, to znamená, že odohrajú iba 8 kvalifikačných zápasov a dva voľné hracie dni využijú na Finálový turnaj Ligy národov 2022/2023 v júni 2023. Ďalších šesť najvyššie nasadených tímov bolo v 1. koši. 2. až 5. kôš obsahuje po 10 tímov a v 6. koši sú tri najnižšie umiestnené tímy. Tímy boli vyžrebované do 10 skupín: 7 skupín po 5 tímov (skupiny A–G) a 3 skupiny po 6 tímov (skupiny H–J). Žreb začal v koši Ligy národov a v 1. koši a pokračoval od 2. koša až po 6. kôš. === Nasadenie === Tímy boli nasadené na základe celkového poradia Ligy národov UEFA 2022/2023. {| class="wikitable" |+ Usporiadateľ ME 2024 |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{GER|f|1}} | style="text-align:center" | 10. |} {| |+ '''Tímy, ktoré budú hrať kvalifikáciu''' |- style="vertical-align:top" | {| class="wikitable" |+ Kôš Ligy národov |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{NED|f|1}} | style="text-align:center" | 1. |- | {{CRO|f|1}} | style="text-align:center" | 2. |- | {{ESP|f|1}} | style="text-align:center" | 3. |- | {{ITA|f|1}} | style="text-align:center" | 4. |} {| class="wikitable" |+ 1. kôš |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{DEN|f|1}} | style="text-align:center" | 5. |- | {{POR|f|1}} | style="text-align:center" | 6. |- | {{BEL|f|1}} | style="text-align:center" | 7. |- | {{HUN|f|1}} | style="text-align:center" | 8. |- | {{SUI|f|1}} | style="text-align:center" | 9. |- | {{POL|f|1}} | style="text-align:center" | 11. |} | {| class="wikitable" |+ 2. kôš |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{FRA|f|1}} | style="text-align:center" | 12. |- | {{AUT|f|1}} | style="text-align:center" | 13. |- | {{CZE|f|1}} | style="text-align:center" | 14. |- | {{ENG|f|1}} | style="text-align:center" | 15. |- | {{WAL|f|1}} | style="text-align:center" | 16. |- | {{ISR|f|1}} | style="text-align:center" | 17. |- | {{BIH|f|1}} | style="text-align:center" | 18. |- | {{SRB|f|1}} | style="text-align:center" | 19. |- | {{SCO|f|1}} | style="text-align:center" | 20. |- | {{FIN|f|1}} | style="text-align:center" | 21. |} | {| class="wikitable" |+ 3. kôš |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{UKR|f|1}} | style="text-align:center" | 22. |- | {{ISL|f|1}} | style="text-align:center" | 23. |- | {{NOR|f|1}} | style="text-align:center" | 24. |- | {{SVN|f|1}} | style="text-align:center" | 25. |- | {{IRL|f|1}} | style="text-align:center" | 26. |- | {{ALB|f|1}} | style="text-align:center" | 27. |- | {{MNE|f|1}} | style="text-align:center" | 28. |- | {{ROU|f|1}} | style="text-align:center" | 29. |- | {{SWE|f|1}} | style="text-align:center" | 30. |- | {{ARM|f|1}} | style="text-align:center" | 31. |} |- style="vertical-align:top" | {| class="wikitable" |+ 4. kôš |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{GEO|f|1}} | style="text-align:center" | 33. |- | {{GRE|f|1}} | style="text-align:center" | 34. |- | {{TUR|f|1}} | style="text-align:center" | 35. |- | {{KAZ|f|1}} | style="text-align:center" | 36. |- | {{LUX|f|1}} | style="text-align:center" | 37. |- | {{AZE|f|1}} | style="text-align:center" | 38. |- | {{KOS|f|1}} | style="text-align:center" | 39. |- | {{BUL|f|1}} | style="text-align:center" | 40. |- | {{FRO|f|1}} | style="text-align:center" | 41. |- | {{MKD|f|1}} | style="text-align:center" | 42. |} | {| class="wikitable" |+ 5. kôš |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{SVK|f|1}} | style="text-align:center" | 43. |- | {{NIR|f|1}} | style="text-align:center" | 44. |- | {{CYP|f|1}} | style="text-align:center" | 45. |- | {{BLR|f|1}} | style="text-align:center" | 46. |- | {{LTU|f|1}} | style="text-align:center" | 47. |- | {{GIB|f|1}} | style="text-align:center" | 48. |- | {{EST|f|1}} | style="text-align:center" | 49. |- | {{LVA|f|1}} | style="text-align:center" | 50. |- | {{MDA|f|1}} | style="text-align:center" | 51. |- | {{MLT|f|1}} | style="text-align:center" | 52. |} | {| class="wikitable" |+ 6. kôš |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{AND|f|1}} | style="text-align:center" | 53. |- | {{SMR|f|1}} | style="text-align:center" | 54. |- | {{LIE|f|1}} | style="text-align:center" | 55. |} |} {| class="wikitable" |+ Vylúčený tím |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{RUS|f|1}} | style="text-align:center" | 32. |} == Skupinová fáza == Zápasy v skupinách sa hrali od 23. marca do 21. novembra 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UEFA.com | odkaz na autora = | titul = Table & Standings | url = https://www.uefa.com/european-qualifiers/standings/ | vydavateľ = uefa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2023-11-21 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Legenda:''' {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tím postúpil na ME priamo zo skupiny |- | style="background: #ccffff" | |Tím postúpil na ME cez baráž |- | style="background: #ccccff" | |Tím postúpil do baráže, ale nepostúpil na ME |} === Skupina A === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ESP|f|1}}|v=7|r=0|p=1|sg=25|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{SCO|f|1}}|v=5|r=2|p=1|sg=17|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{NOR|f|1}}|v=3|r=2|p=3|sg=14|ig=12}} {{turnaj|por=4|tím={{GEO|f|1}}|v=2|r=2|p=4|sg=12|ig=18|pozadie=#ccffff}} {{turnaj|por=5|tím={{CYP|f|1}}|v=0|r=0|p=8|sg=3|ig=28}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 25.03.2023 Škótsko – Cyprus 3:0 (1:0)<br> 25.03.2023 Španielsko – Nórsko 3:0 (1:0)<br> 28.03.2023 Gruzínsko – Nórsko 1:1 (0:1)<br> 28.03.2023 Škótsko – Španielsko 2:0 (1:0)<br> 17.06.2023 Nórsko – Škótsko 1:2 (0:0)<br> 17.06.2023 Cyprus – Gruzínsko 1:2 (1:1)<br> 20.06.2023 Škótsko – Gruzínsko 2:0 (1:0)<br> 20.06.2023 Nórsko – Cyprus 3:1 (1:0)<br> 08.09.2023 Gruzínsko – Španielsko 1:7 (0:4)<br> 08.09.2023 Cyprus – Škótsko 0:3 (0:3) {{stĺpce-2}} 12.09.2023 Španielsko – Cyprus 6:0 (2:0)<br> 12.09.2023 Nórsko – Gruzínsko 2:1 (2:0)<br> 12.10.2023 Španielsko – Škótsko 2:0 (0:0)<br> 12.10.2023 Cyprus – Nórsko 0:4 (0:1)<br> 15.10.2023 Gruzínsko – Cyprus 4:0 (0:0)<br> 15.10.2023 Nórsko – Španielsko 0:1 (0:0)<br> 16.11.2023 Gruzínsko – Škótsko 2:2 (1:0)<br> 16.11.2023 Cyprus – Španielsko 1:3 (0:3)<br> 19.11.2023 Španielsko – Gruzínsko 3:1 (1:1)<br> 19.11.2023 Škótsko – Nórsko 3:3 (2:2) {{stĺpce-koniec}} === Skupina B === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{FRA|f|1}}|v=7|r=1|p=0|sg=29|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{NED|f|1}}|v=6|r=0|p=2|sg=17|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{GRE|f|1}}|v=4|r=1|p=3|sg=14|ig=8|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{IRL|f|1}}|v=2|r=0|p=6|sg=9|ig=10}} {{turnaj|por=5|tím={{GIB|f|1}}|v=0|r=0|p=8|sg=0|ig=41}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 24.03.2023 Francúzsko – Holandsko 4:0 (3:0)<br> 24.03.2023 Gibraltár – Grécko 0:3 (0:2)<br> 27.03.2023 Holandsko – Gibraltár 3:0 (1:0)<br> 27.03.2023 Írsko – Francúzsko 0:1 (0:0)<br> 16.06.2023 Grécko – Írsko 2:1 (1:1)<br> 16.06.2023 Gibraltár – Francúzsko 0:3 (0:2)<br> 19.06.2023 Francúzsko – Grécko 1:0 (0:0)<br> 19.06.2023 Írsko – Gibraltár 3:0 (0:0)<br> 07.09.2023 Francúzsko – Írsko 2:0 (1:0)<br> 07.09.2023 Holandsko – Grécko 3:0 (3:0) {{stĺpce-2}} 10.09.2023 Írsko – Holandsko 1:2 (1:1)<br> 10.09.2023 Grécko – Gibraltár 5:0 (2:0)<br> 13.10.2023 Holandsko – Francúzsko 1:2 (0:1)<br> 13.10.2023 Írsko – Grécko 0:2 (0:2)<br> 16.10.2023 Grécko – Holandsko 0:1 (0:0)<br> 16.10.2023 Gibraltár – Írsko 0:4 (0:2)<br> 18.11.2023 Francúzsko – Gibraltár 14:0 (7:0)<br> 18.11.2023 Holandsko – Írsko 1:0 (1:0)<br> 21.11.2023 Grécko – Francúzsko 2:2 (0:1)<br> 21.11.2023 Gibraltár – Holandsko 0:6 (0:3) {{stĺpce-koniec}} === Skupina C === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=6|r=2|p=0|sg=22|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{ITA|f|1}}|v=4|r=2|p=2|sg=16|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{UKR|f|1}}|v=4|r=2|p=2|sg=11|ig=8|pozadie=#ccffff}} {{turnaj|por=4|tím={{MKD|f|1}}|v=2|r=2|p=4|sg=10|ig=20}} {{turnaj|por=5|tím={{MLT|f|1}}|v=0|r=0|p=8|sg=2|ig=20}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 23.03.2023 Taliansko – Anglicko 1:2 (0:2)<br> 23.03.2023 Severné Macedónsko – Malta 2:1 (0:0)<br> 26.03.2023 Anglicko – Ukrajina 2:0 (2:0)<br> 26.03.2023 Malta – Taliansko 0:2 (0:2)<br> 16.06.2023 Malta – Anglicko 0:4 (0:3)<br> 16.06.2023 Severné Macedónsko – Ukrajina 2:3 (2:0)<br> 19.06.2023 Anglicko – Severné Macedónsko 7:0 (3:0)<br> 19.06.2023 Ukrajina – Malta 1:0 (0:0)<br> 09.09.2023 Ukrajina – Anglicko 1:1 (1:1)<br> 09.09.2023 Severné Macedónsko – Taliansko 1:1 (0:0) {{stĺpce-2}} 12.09.2023 Taliansko – Ukrajina 2:1 (2:1)<br> 12.09.2023 Malta – Severné Macedónsko 0:2 (0:2)<br> 14.10.2023 Ukrajina – Severné Macedónsko 2:0 (1:0)<br> 14.10.2023 Taliansko – Malta 4:0 (2:0)<br> 17.10.2023 Anglicko – Taliansko 3:1 (1:1)<br> 17.10.2023 Malta – Ukrajina 1:3 (1:2)<br> 17.11.2023 Taliansko – Severné Macedónsko 5:2 (3:0)<br> 17.11.2023 Anglicko – Malta 2:0 (1:0)<br> 20.11.2023 Severné Macedónsko – Anglicko 1:1 (1:0)<br> 20.11.2023 Ukrajina – Taliansko 0:0 {{stĺpce-koniec}} === Skupina D === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{TUR|f|1}}|v=5|r=2|p=1|sg=14|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{CRO|f|1}}|v=5|r=1|p=2|sg=13|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{WAL|f|1}}|v=3|r=3|p=2|sg=10|ig=10|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{ARM|f|1}}|v=2|r=2|p=4|sg=9|ig=11}} {{turnaj|por=5|tím={{LAT|f|1}}|v=1|r=0|p=7|sg=5|ig=19}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 25.03.2023 Arménsko – Turecko 1:2 (1:1)<br> 25.03.2023 Chorvátsko – Wales 1:1 (1:0)<br> 28.03.2023 Turecko – Chorvátsko 0:2 (0:2)<br> 28.03.2023 Wales – Lotyšsko 1:0 (1:0)<br> 16.06.2023 Wales – Arménsko 2:4 (1:2)<br> 16.06.2023 Lotyšsko – Turecko 2:3 (0:1)<br> 19.06.2023 Arménsko – Lotyšsko 2:1 (1:0)<br> 19.06.2023 Turecko – Wales 2:0 (0:0)<br> 08.09.2023 Chorvátsko – Lotyšsko 5:0 (3:0)<br> 08.09.2023 Turecko – Arménsko 1:1 (0:0) {{stĺpce-2}} 11.09.2023 Arménsko – Chorvátsko 0:1 (0:1)<br> 11.09.2023 Lotyšsko – Wales 0:2 (0:1)<br> 12.10.2023 Chorvátsko – Turecko 0:1 (0:1)<br> 12.10.2023 Lotyšsko – Arménsko 2:0 (1:0)<br> 15.10.2023 Turecko – Lotyšsko 4:0 (0:0)<br> 15.10.2023 Wales – Chorvátsko 2:1 (0:0)<br> 18.11.2023 Arménsko – Wales 1:1 (1:1)<br> 18.11.2023 Lotyšsko – Chorvátsko 0:2 (0:2)<br> 21.11.2023 Chorvátsko – Arménsko 1:0 (1:0)<br> 21.11.2023 Wales – Turecko 1:1 (1:0) {{stĺpce-koniec}} === Skupina E === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ALB|f|1}}|v=4|r=3|p=1|sg=12|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{CZE|f|1}}|v=4|r=3|p=1|sg=12|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{POL|f|1}}|v=3|r=2|p=3|sg=10|ig=10|pozadie=#ccffff}} {{turnaj|por=4|tím={{MDA|f|1}}|v=2|r=4|p=2|sg=7|ig=10}} {{turnaj|por=5|tím={{FRO|f|1}}|v=0|r=2|p=6|sg=2|ig=13}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 24.03.2023 Česko – Poľsko 3:1 (2:0)<br> 24.03.2023 Moldavsko – Faerské ostrovy 1:1 (0:1)<br> 27.03.2023 Poľsko – Albánsko 1:0 (1:0)<br> 27.03.2023 Moldavsko – Česko 0:0<br> 17.06.2023 Albánsko – Moldavsko 2:0 (0:0)<br> 17.06.2023 Faerské ostrovy – Česko 0:3 (0:2)<br> 20.06.2023 Moldavsko – Poľsko 3:2 (0:2)<br> 20.06.2023 Faerské ostrovy – Albánsko 1:3 (1:1)<br> 07.09.2023 Poľsko – Faerské ostrovy 2:0 (0:0)<br> 07.09.2023 Česko – Albánsko 1:1 (0:0) {{stĺpce-2}} 10.09.2023 Faerské ostrovy – Moldavsko 0:1 (0:0)<br> 10.09.2023 Albánsko – Poľsko 2:0 (1:0)<br> 12.10.2023 Albánsko – Česko 3:0 (1:0)<br> 12.10.2023 Faerské ostrovy – Poľsko 0:2 (0:1)<br> 15.10.2023 Česko – Faerské ostrovy 1:0 (0:0)<br> 15.10.2023 Poľsko – Moldavsko 1:1 (0:1)<br> 17.11.2023 Poľsko – Česko 1:1 (1:0)<br> 17.11.2023 Moldavsko – Albánsko 1:1 (0:1)<br> 20.11.2023 Česko – Moldavsko 3:0 (1:0)<br> 20.11.2023 Albánsko – Faerské ostrovy 0:0 {{stĺpce-koniec}} === Skupina F === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{BEL|f|1}}|v=6|r=2|p=0|sg=22|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{AUT|f|1}}|v=6|r=1|p=1|sg=17|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{SWE|f|1}}|v=3|r=1|p=4|sg=14|ig=12}} {{turnaj|por=4|tím={{AZE|f|1}}|v=2|r=1|p=5|sg=7|ig=17}} {{turnaj|por=5|tím={{EST|f|1}}|v=0|r=1|p=7|sg=2|ig=22|pozadie=#ccccff}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 24.03.2023 Švédsko – Belgicko 0:3 (0:1)<br> 24.03.2023 Rakúsko – Azerbajdžan 4:1 (2:0)<br> 27.03.2023 Švédsko – Azerbajdžan 5:0 (1:0)<br> 27.03.2023 Rakúsko – Estónsko 2:1 (0:1)<br> 17.06.2023 Azerbajdžan – Estónsko 1:1 (0:1)<br> 17.06.2023 Belgicko – Rakúsko 1:1 (0:1)<br> 20.06.2023 Rakúsko – Švédsko 2:0 (0:0)<br> 20.06.2023 Estónsko – Belgicko 0:3 (0:2)<br> 09.09.2023 Azerbajdžan – Belgicko 0:1 (0:1)<br> 09.09.2023 Estónsko – Švédsko 0:5 (0:3) {{stĺpce-2}} 12.09.2023 Belgicko – Estónsko 5:0 (2:0)<br> 12.09.2023 Švédsko – Rakúsko 1:3 (0:0)<br> 13.10.2023 Rakúsko – Belgicko 2:3 (0:1)<br> 13.10.2023 Estónsko – Azerbajdžan 0:2 (0:2)<br> 16.10.2023 Azerbajdžan – Rakúsko 0:1 (0:0)<br> 16.10.2023 Belgicko – Švédsko 1:1 (1:1)<br> 16.11.2023 Estónsko – Rakúsko 0:2 (0:2)<br> 16.11.2023 Azerbajdžan – Švédsko 3:0 (2:0)<br> 19.11.2023 Belgicko – Azerbajdžan 5:0 (4:0)<br> 19.11.2023 Švédsko – Estónsko 2:0 (1:0) {{stĺpce-koniec}} === Skupina G === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{HUN|f|1}}|v=5|r=3|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{SRB|f|1}}|v=4|r=2|p=2|sg=15|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{MNE|f|1}}|v=3|r=2|p=3|sg=9|ig=11}} {{turnaj|por=4|tím={{LTU|f|1}}|v=1|r=3|p=4|sg=8|ig=14}} {{turnaj|por=5|tím={{BUL|f|1}}|v=0|r=4|p=4|sg=7|ig=14}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 24.03.2023 Bulharsko – Čierna Hora 0:1 (0:0)<br> 24.03.2023 Srbsko – Litva 2:0 (1:0)<br> 27.03.2023 Maďarsko – Bulharsko 3:0 (3:0)<br> 27.03.2023 Čierna Hora – Srbsko 0:2 (0:0)<br> 17.06.2023 Litva – Bulharsko 1:1 (1:1)<br> 17.06.2023 Čierna Hora – Maďarsko 0:0<br> 20.06.2023 Maďarsko – Litva 2:0 (1:0)<br> 20.06.2023 Bulharsko – Srbsko 1:1 (0:0)<br> 07.09.2023 Srbsko – Maďarsko 1:2 (1:2)<br> 07.09.2023 Litva – Čierna Hora 2:2 (0:0) {{stĺpce-2}} 10.09.2023 Čierna Hora – Bulharsko 2:1 (1:0)<br> 10.09.2023 Litva – Srbsko 1:3 (1:3)<br> 14.10.2023 Bulharsko – Litva 0:2 (0:1)<br> 14.10.2023 Maďarsko – Srbsko 2:1 (2:1)<br> 17.10.2023 Srbsko – Čierna Hora 3:1 (1:1)<br> 17.10.2023 Litva – Maďarsko 2:2 (2:0)<br> 16.11.2023 Bulharsko – Maďarsko 2:2 (1:1)<br> 16.11.2023 Čierna Hora – Litva 2:0 (1:0)<br> 19.11.2023 Maďarsko – Čierna Hora 3:1 (0:1)<br> 19.11.2023 Srbsko – Bulharsko 2:2 (1:0) {{stĺpce-koniec}} === Skupina H === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{DEN|f|1}}|v=7|r=1|p=2|sg=19|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{SVN|f|1}}|v=7|r=1|p=2|sg=20|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{FIN|f|1}}|v=6|r=0|p=4|sg=18|ig=10|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{KAZ|f|1}}|v=6|r=0|p=4|sg=16|ig=12|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=5|tím={{NIR|f|1}}|v=3|r=0|p=7|sg=9|ig=13}} {{turnaj|por=6|tím={{SMR|f|1}}|v=0|r=0|p=10|sg=3|ig=31}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 23.03.2023 Kazachstan – Slovinsko 1:2 (1:0)<br> 23.03.2023 Dánsko – Fínsko 3:1 (1:0)<br> 23.03.2023 San Maríno – Severné Írsko 0:2 (0:1)<br> 26.03.2023 Kazachstan – Dánsko 3:2 (0:2)<br> 26.03.2023 Slovinsko – San Maríno 2:0 (0:0)<br> 26.03.2023 Severné Írsko – Fínsko 0:1 (0:1)<br> 16.06.2023 Dánsko – Severné Írsko 1:0 (0:0)<br> 16.06.2023 Fínsko – Slovinsko 2:0 (1:0)<br> 16.06.2023 San Maríno – Kazachstan 0:3 (0:1)<br> 19.06.2023 Severné Írsko – Kazachstan 0:1 (0:0)<br> 19.06.2023 Fínsko – San Maríno 6:0 (2:0)<br> 19.06.2023 Slovinsko – Dánsko 1:1 (1:1)<br> 07.09.2023 Kazachstan – Fínsko 0:1 (0:0)<br> 07.09.2023 Dánsko – San Maríno 4:0 (3:0)<br> 07.09.2023 Slovinsko – Severné Írsko 4:2 (3:1) {{stĺpce-2}} 10.09.2023 Kazachstan – Severné Írsko 1:0 (1:0)<br> 10.09.2023 Fínsko – Dánsko 0:1 (0:0)<br> 10.09.2023 San Maríno – Slovinsko 0:4 (0:2)<br> 14.10.2023 Severné Írsko – San Maríno 3:0 (2:0)<br> 14.10.2023 Slovinsko – Fínsko 3:0 (2:0)<br> 14.10.2023 Dánsko – Kazachstan 3:1 (2:0)<br> 17.10.2023 Severné Írsko – Slovinsko 0:1 (0:1)<br> 17.10.2023 Fínsko – Kazachstan 1:2 (1:0)<br> 17.10.2023 San Maríno – Dánsko 1:2 (0:1)<br> 17.11.2023 Kazachstan – San Maríno 3:1 (1:0)<br> 17.11.2023 Fínsko – Severné Írsko 4:0 (1:0)<br> 17.11.2023 Dánsko – Slovinsko 2:1 (1:1)<br> 20.11.2023 Severné Írsko – Dánsko 2:0 (0:0)<br> 20.11.2023 Slovinsko – Kazachstan 2:1 (1:0)<br> 20.11.2023 San Maríno – Fínsko 1:2 (0:0) {{stĺpce-koniec}} === Skupina I === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ROU|f|1}}|v=6|r=4|p=0|sg=16|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{SUI|f|1}}|v=4|r=5|p=1|sg=22|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{ISR|f|1}}|v=4|r=3|p=3|sg=11|ig=11|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{BLR|f|1}}|v=3|r=3|p=4|sg=9|ig=14}} {{turnaj|por=5|tím={{KOS|f|1}}|v=2|r=5|p=3|sg=10|ig=10}} {{turnaj|por=6|tím={{AND|f|1}}|v=0|r=2|p=8|sg=3|ig=20}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 25.03.2023 Bielorusko – Švajčiarsko 0:5 (0:3)<br> 25.03.2023 Izrael – Kosovo 1:1 (0:1)<br> 25.03.2023 Andorra – Rumunsko 0:2 (0:1)<br> 28.03.2023 Švajčiarsko – Izrael 3:0 (1:0)<br> 28.03.2023 Rumunsko – Bielorusko 2:1 (2:0)<br> 28.03.2023 Kosovo – Andorra 1:1 (0:0)<br> 16.06.2023 Andorra – Švajčiarsko 1:2 (0:2)<br> 16.06.2023 Bielorusko – Izrael 1:2 (1:0)<br> 16.06.2023 Kosovo – Rumunsko 0:0<br> 19.06.2023 Švajčiarsko – Rumunsko 2:2 (2:0)<br> 19.06.2023 Izrael – Andorra 2:1 (1:0)<br> 19.06.2023 Bielorusko – Kosovo 2:1 (0:0)<br> 09.09.2023 Andorra – Bielorusko 0:0<br> 09.09.2023 Rumunsko – Izrael 1:1 (1:0)<br> 09.09.2023 Kosovo – Švajčiarsko 2:2 (0:1) {{stĺpce-2}} 12.09.2023 Švajčiarsko – Andorra 3:0 (0:0)<br> 12.09.2023 Izrael – Bielorusko 1:0 (0:0)<br> 12.09.2023 Rumunsko – Kosovo 2:0 (0:0)<br> 12.10.2023 Andorra – Kosovo 0:3 (0:1)<br> 12.10.2023 Bielorusko – Rumunsko 0:0<br> 15.10.2023 Švajčiarsko – Bielorusko 3:3 (1:0)<br> 15.10.2023 Rumunsko – Andorra 4:0 (3:0)<br> 12.11.2023 Kosovo – Izrael 1:0 (1:0)<br> 15.11.2023 Izrael – Švajčiarsko 1:1 (0:1)<br> 18.11.2023 Bielorusko – Andorra 1:0 (0:0)<br> 18.11.2023 Švajčiarsko – Kosovo 1:1 (0:0)<br> 18.11.2023 Izrael – Rumunsko 1:2 (1:1)<br> 21.11.2023 Rumunsko – Švajčiarsko 1:0 (0:0)<br> 21.11.2023 Andorra – Izrael 0:2 (0:1)<br> 21.11.2023 Kosovo – Bielorusko 0:1 (0:1) {{stĺpce-koniec}} === Skupina J === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{POR|f|1}}|v=10|r=0|p=0|sg=36|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{SVK|f|1}}|v=7|r=1|p=2|sg=17|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{LUX|f|1}}|v=5|r=2|p=3|sg=13|ig=19|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{ISL|f|1}}|v=3|r=1|p=6|sg=17|ig=16|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=5|tím={{BIH|f|1}}|v=3|r=0|p=7|sg=9|ig=20|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=6|tím={{LIE|f|1}}|v=0|r=0|p=10|sg=1|ig=28}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 23.03.2023 Portugalsko – Lichtenštajnsko 4:0 (1:0)<br> 23.03.2023 Slovensko – Luxembursko 0:0<br> 23.03.2023 Bosna a Hercegovina – Island 3:0 (2:0)<br> 26.03.2023 Lichtenštajnsko – Island 0:7 (0:2)<br> 26.03.2023 Slovensko – Bosna a Hercegovina 2:0 (2:0)<br> 26.03.2023 Luxembursko – Portugalsko 0:6 (0:4)<br> 17.06.2023 Luxembursko – Lichtenštajnsko 2:0 (0:0)<br> 17.06.2023 Island – Slovensko 1:2 (1:1)<br> 17.06.2023 Portugalsko – Bosna a Hercegovina 3:0 (1:0)<br> 20.06.2023 Island – Portugalsko 0:1 (0:0)<br> 20.06.2023 Bosna a Hercegovina – Luxembursko 0:2 (0:1)<br> 20.06.2023 Lichtenštajnsko – Slovensko 0:1 (0:1)<br> 08.09.2023 Slovensko – Portugalsko 0:1 (0:1)<br> 08.09.2023 Bosna a Hercegovina – Lichtenštajnsko 2:1 (2:1)<br> 08.09.2023 Luxembursko – Island 3:1 (1:0) {{stĺpce-2}} 11.09.2023 Island – Bosna a Hercegovina 1:0 (0:0)<br> 11.09.2023 Portugalsko – Luxembursko 9:0 (4:0)<br> 11.09.2023 Slovensko – Lichtenštajnsko 3:0 (3:0)<br> 13.10.2023 Island – Luxembursko 1:1 (1:0)<br> 13.10.2023 Portugalsko – Slovensko 3:2 (2:0)<br> 13.10.2023 Lichtenštajnsko – Bosna a Hercegovina 0:2 (0:2)<br> 16.10.2023 Island – Lichtenštajnsko 4:0 (2:0)<br> 16.10.2023 Bosna a Hercegovina – Portugalsko 0:5 (0:5)<br> 16.10.2023 Luxembursko – Slovensko 0:1 (0:0)<br> 16.11.2023 Slovensko – Island 4:2 (2:1)<br> 16.11.2023 Luxembursko – Bosna a Hercegovina 4:1 (2:0)<br> 16.11.2023 Lichtenštajnsko – Portugalsko 0:2 (0:0)<br> 19.11.2023 Portugalsko – Island 2:0 (1:0)<br> 19.11.2023 Bosna a Hercegovina – Slovensko 1:2 (0:0)<br> 19.11.2023 Lichtenštajnsko – Luxembursko 0:1 (0:0) {{stĺpce-koniec}} == Baráž == Žreb baráže sa uskutočnil 30. novembra 2023 v [[Nyon]]e vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UEFA.com | odkaz na autora = | titul = EURO 2024 play-off draw | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0287-1986d00b2b1a-183e6670ef51-1000/ | vydavateľ = uefa.com | dátum vydania = 2023-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-02 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Play-off A === Semifinálové zápasy sa hrali 21. marca 2024. Finále sa uskutočnilo 26. marca 2024. Víťaz tohto play-off bude hrať na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024#Skupina D|Majstrovstvách Európy v skupine D]]. {{Play-off4 |RD1-team1='''{{WAL|f|1}}''' |RD1-score1='''4''' |RD1-team2={{FIN|f|1}} |RD1-score2=1 |RD1-team3='''{{POL|f|1}}''' |RD1-score3='''5''' |RD1-team4={{EST|f|1}} |RD1-score4=1 |RD2-team1={{WAL|f|1}} |RD2-score1=0&nbsp;(4) |RD2-team2='''{{POL|f|1}}''' |RD2-score2='''0&nbsp;(5)''' }} === Play-off B === Semifinálové zápasy sa hrali 21. marca 2024. Finále sa uskutočnilo 26. marca 2024. Víťaz tohto play-off bude hrať na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024#Skupina E|Majstrovstvách Európy v skupine E]]. {{Play-off4 |RD1-team1={{BIH|f|1}} |RD1-score1=1 |RD1-team2='''{{UKR|f|1}}''' |RD1-score2='''2''' |RD1-team3={{ISR|f|1}} |RD1-score3=1 |RD1-team4='''{{ISL|f|1}}''' |RD1-score4='''4''' |RD2-team1='''{{UKR|f|1}}''' |RD2-score1='''2''' |RD2-team2={{ISL|f|1}} |RD2-score2=1 }} === Play-off C === Semifinálové zápasy sa hrali 21. marca 2024. Finále sa uskutočnilo 26. marca 2024. Víťaz tohto play-off bude hrať na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024#Skupina F|Majstrovstvách Európy v skupine F]]. {{Play-off4 |RD1-team1='''{{GEO|f|1}}''' |RD1-score1='''2''' |RD1-team2={{LUX|f|1}} |RD1-score2=0 |RD1-team3='''{{GRE|f|1}}''' |RD1-score3='''5''' |RD1-team4={{KAZ|f|1}} |RD1-score4=0 |RD2-team1='''{{GEO|f|1}}''' |RD2-score1='''0&nbsp;(4)''' |RD2-team2={{GRE|f|1}} |RD2-score2=0&nbsp;(2) }} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA Euro 2024 qualifying|jazyk2=de|článok2=Fußball-Europameisterschaft 2024/Qualifikation}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2023]] [[Kategória:Futbal v 2024]] jf3fg3bujjfb45ezscpi1yhv07jj0m7 8252996 8252995 2026-07-24T18:36:02Z Peter 51345 269569 8252996 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj | názov turnaja = Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 2024 | dátum = 23. marec 2023 –<br/>26. marec 2024 | počet tímov = 53 | počet zápasov = 239 | počet gólov = 690 | návštevnosť = 5346891 | najlepší strelec = {{BEL}} [[Romelu Lukaku]]<br/><small>(14 gólov)<small/> |predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|2028]]}} '''Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]''' bola [[Futbal|futbalová]] súťaž, ktorá prebiehala od marca 2023 do marca 2024. Kvalifikácie sa zúčastnilo 53 z 55 tímov členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]], pričom na ME 2024 postúpilo 23 tímov a pridali sa k Nemecku, ktoré sa kvalifikovalo automaticky ako usporiadateľ. Priamo z kvalifikácie postúpilo 20 tímov, ďalšie 3 tímy vzišli z baráže, ktorá bola spojená s výsledkami reprezentácie v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA 2022/2023]]. == Kvalifikované tímy == [[Súbor:UEFA_Euro_2024_Qualifiers_Map.png|náhľad|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024 {{Legend|#0000FF|Tím sa kvalifikoval}}{{Legend|#2FC0FF|Tím sa môže kvalifikovať}}{{Legend|#FFB400|Tím sa nekvalifikoval}}{{Legend|#000000|Tím vylúčený z podujatia}}|340px]] <section begin=tímy/> {| class="wikitable sortable" style="font-size:90%;" !width=100px|Tím !width=110px|Kvalifikácia !width=100px|Dátum postupu !Predchádzajúce účasti na ME<ref group="p">'''Hrubo''' zvýraznené ročníky = titul pre reprezentáciu, ''kurzíva'' = usporiadateľstvo</ref> |- |{{GER|f|1}}<ref group="p">Do r. 1990 ako [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]] (NSR)</ref> |Usporiadateľ |27. september 2018 |'''13''' ('''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]], ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]], ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]'') |- |{{BEL|f|1}} |Top 2 v skupine F |13. október 2023 |'''6''' (''1972'', 1980, 1984, ''2000'', 2016, 2020) |- |{{FRA|f|1}} |Víťaz skupiny B |13. október 2023 |'''10''' (''1960'', '''''1984''''', 1992, 1996, '''2000''', 2004, 2008, 2012, ''2016'', 2020) |- |{{POR|f|1}} |Víťaz skupiny J |13. október 2023 |'''8''' (1984, 1996, 2000, ''2004'', 2008, 2012, '''2016''', 2020) |- |{{SCO|f|1}} |Top 2 v skupine A |15. október 2023 |'''3''' (1992, 1996, ''2020'') |- |{{ESP|f|1}} |Top 2 v skupine A |15. október 2023 |'''11''' ('''''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|1964]]''''', 1980, 1984, 1988, 1996, 2000, 2004, '''2008''', '''2012''', 2016, ''2020'') |- |{{TUR|f|1}} |Top 2 v skupine D |15. október 2023 |'''5''' (1996, 2000, 2008, 2016, 2020) |- |{{AUT|f|1}} |Top 2 v skupine F |16. október 2023 |'''3''' (''2008'', 2016, 2020) |- |{{ENG|f|1}} |Víťaz skupiny C |17. október 2023 |'''10''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]], 1980, 1988, 1992, ''1996'', 2000, 2004, 2012, 2016, ''2020'') |- |{{HUN|f|1}} |Top 2 v skupine G |16. november 2023 |'''4''' (1964, 1972, 2016, ''2020'') |- |{{SVK|f|1}} |2. miesto v skupine J |16. november 2023 |'''2''' (2016, 2020)<ref group="p">Medzi rokmi 1960 a 1980 navyše tri účasti v spoločnom česko-slovenskom tíme</ref> |- |{{ALB|f|1}} |Top 2 v skupine E |17. november 2023 |'''1''' (2016) |- |{{DEN|f|1}} |Víťaz skupiny H |17. november 2023 |'''9''' (1964, 1984, 1988, '''1992''', 1996, 2000, 2004, 2012, ''2020'') |- |{{NED|f|1}} |2. miesto v skupine B |18. november 2023 |'''10''' (1976, 1980, '''1988''', 1992, 1996, ''2000'', 2004, 2008, 2012, ''2020'') |- |{{ROU|f|1}} |Top 2 v skupine I |18. november 2023 |'''5''' (1984, 1996, 2000, 2008, 2016) |- |{{SUI|f|1}} |Top 2 v skupine I |18. november 2023 |'''5''' (1996, 2004, ''2008'', 2016, 2020) |- |{{SRB|f|1}}<ref group="p">Do r. 1984 ako [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]], v roku 2000 ako FR Juhoslávia</ref> |2. miesto v skupine G |19. november 2023 |'''5''' (1960, 1968, ''1976'', 1984, 2000) |- |{{CZE|f|1}} |2. miesto v skupine E |20. november 2023 |'''7''' (1996, 2000, 2004, 2008, 2012, 2016, 2020)<ref group="p">Medzi rokmi 1960 a 1980 navyše tri účasti v spoločnom česko-slovenskom tíme</ref> |- |{{ITA|f|1}} |2. miesto v skupine C |20. november 2023 |'''10''' ('''''1968''''', ''1980'', 1988, 1996, 2000, 2004, 2008, 2012, 2016, '''''2020''''') |- |{{SVN|f|1}} |2. miesto v skupine H |20. november 2023 |'''1''' (2000) |- |{{CRO|f|1}} |2. miesto v skupine D |21. november 2023 |'''6''' (1996, 2004, 2008, 2012, 2016, 2020) |- |{{GEO|f|1}} |Víťaz Baráže C |26. marec 2024 |'''0''' (debut) |- |{{UKR|f|1}} |Víťaz Baráže B |26. marec 2024 |'''3''' (2012, 2016, 2020) |- |{{POL|f|1}} |Víťaz Baráže A |26. marec 2024 |'''4''' (2008, 2012, 2016, 2020) |} ; Poznámky <references group="p"/><section end="tímy" /> == Formát == Formát kvalifikácie bol podobný tomu z kvalifikácie ME 2020. Zo skupinovej fázy kvalifikácie postúpilo 20 tímov. 53 účastníkov bolo rozdelených do desiatich skupín; v siedmich skupinách bolo po päť tímov a v troch skupinách po šesť tímov. Žreb skupinovej fázy kvalifikácie sa uskutočnil 9. októbra 2022, po skončení ligovej fázy Ligy národov UEFA 2022/2023. Štyria účastníci Finálového turnaja Ligy národov boli vyžrebovaní do päťčlenných kvalifikačných skupín. Skupinová fáza kvalifikácie sa hrala systémom každý s každým doma a vonku, pričom sa hrali dvojzápasy v marci, júni, septembri, októbri a novembri 2023. Víťazi skupín a tímy na druhých miestach sa kvalifikovali priamo na ME 2024. Po skončení skupinovej fázy kvalifikácie sa o zostávajúcich troch postupujúcich tímoch rozhodlo v play-off, ktoré sa hrlo v marci 2024. 12 účastníkov tohto play-off bolo určených na základe ich výkonov v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA 2022/2023]]. Tieto tímy boli rozdelené do troch play-off, každé so štyrmi tímami, pričom z každého play-off postúpil na ME jeden tím. Play-off sa hralo systémom jednozápasového semifinále a jednozápasového finále. V semifinále hral najlepšie umiestnený tím v [[Liga_národov_UEFA_2022/2023#Celkové_poradie|celkovom poradí Ligy národov UEFA 2022/2023]] proti štvrtému tímu a druhý tím proti tretiemu tímu. Hostiteľ finále bol vyžrebovaný z víťazov semifinálových zápasov. Traja víťazi týchto play-off sa pridali k dvadsiatim tímom, ktoré postúpili na ME zo skupinovej fázy kvalifikácie. == Program == {| class="wikitable" ! Fáza ! Kolo ! Dátumy |- | rowspan="10" | '''Skupinová fáza kvalifikácie''' | 1. kolo | 23.–25. marec 2023 |- | 2. kolo | 26.–28. marec 2023 |- | 3. kolo | 16.–17. jún 2023 |- | 4. kolo | 19.–20. jún 2023 |- | 5. kolo | 7.–9. september 2023 |- | 6. kolo | 10.–12. september 2023 |- | 7. kolo | 12.–14. október 2023 |- | 8. kolo | 15.–17. október 2023 |- | 9. kolo | 16.–18. november 2023 |- | 10. kolo | 19.–21. november 2023 |- | rowspan="2" | '''Play-off''' | Semifinále | 21. marec 2024 |- | Finále | 26. marec 2024 |} == Žreb == Žreb skupinovej fázy kvalifikácie sa konal vo Festhalle vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]] 9. októbra 2022 o 12:00. V kvalifikácii bude hrať 53 z 55 členských krajín UEFA. Nemecko ako usporiadateľ ME 2024 nemusí hrať kvalifikáciu, zatiaľ čo Rusko bolo vylúčené z podujatí FIFA a UEFA pre inváziu na Ukrajinu. 53 účastníkov bolo nasadených do šiestich košov na základe celkového poradia Ligy národov UEFA 2022/2023. Štyria účastníci Finálového turnaja Ligy národov 2022/2023 boli zaradení do koša Ligy národov a boli vyžrebovaní do skupín A až D, ktoré majú iba päť tímov, to znamená, že odohrajú iba 8 kvalifikačných zápasov a dva voľné hracie dni využijú na Finálový turnaj Ligy národov 2022/2023 v júni 2023. Ďalších šesť najvyššie nasadených tímov bolo v 1. koši. 2. až 5. kôš obsahuje po 10 tímov a v 6. koši sú tri najnižšie umiestnené tímy. Tímy boli vyžrebované do 10 skupín: 7 skupín po 5 tímov (skupiny A–G) a 3 skupiny po 6 tímov (skupiny H–J). Žreb začal v koši Ligy národov a v 1. koši a pokračoval od 2. koša až po 6. kôš. === Nasadenie === Tímy boli nasadené na základe celkového poradia Ligy národov UEFA 2022/2023. {| class="wikitable" |+ Usporiadateľ ME 2024 |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{GER|f|1}} | style="text-align:center" | 10. |} {| |+ '''Tímy, ktoré budú hrať kvalifikáciu''' |- style="vertical-align:top" | {| class="wikitable" |+ Kôš Ligy národov |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{NED|f|1}} | style="text-align:center" | 1. |- | {{CRO|f|1}} | style="text-align:center" | 2. |- | {{ESP|f|1}} | style="text-align:center" | 3. |- | {{ITA|f|1}} | style="text-align:center" | 4. |} {| class="wikitable" |+ 1. kôš |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{DEN|f|1}} | style="text-align:center" | 5. |- | {{POR|f|1}} | style="text-align:center" | 6. |- | {{BEL|f|1}} | style="text-align:center" | 7. |- | {{HUN|f|1}} | style="text-align:center" | 8. |- | {{SUI|f|1}} | style="text-align:center" | 9. |- | {{POL|f|1}} | style="text-align:center" | 11. |} | {| class="wikitable" |+ 2. kôš |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{FRA|f|1}} | style="text-align:center" | 12. |- | {{AUT|f|1}} | style="text-align:center" | 13. |- | {{CZE|f|1}} | style="text-align:center" | 14. |- | {{ENG|f|1}} | style="text-align:center" | 15. |- | {{WAL|f|1}} | style="text-align:center" | 16. |- | {{ISR|f|1}} | style="text-align:center" | 17. |- | {{BIH|f|1}} | style="text-align:center" | 18. |- | {{SRB|f|1}} | style="text-align:center" | 19. |- | {{SCO|f|1}} | style="text-align:center" | 20. |- | {{FIN|f|1}} | style="text-align:center" | 21. |} | {| class="wikitable" |+ 3. kôš |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{UKR|f|1}} | style="text-align:center" | 22. |- | {{ISL|f|1}} | style="text-align:center" | 23. |- | {{NOR|f|1}} | style="text-align:center" | 24. |- | {{SVN|f|1}} | style="text-align:center" | 25. |- | {{IRL|f|1}} | style="text-align:center" | 26. |- | {{ALB|f|1}} | style="text-align:center" | 27. |- | {{MNE|f|1}} | style="text-align:center" | 28. |- | {{ROU|f|1}} | style="text-align:center" | 29. |- | {{SWE|f|1}} | style="text-align:center" | 30. |- | {{ARM|f|1}} | style="text-align:center" | 31. |} |- style="vertical-align:top" | {| class="wikitable" |+ 4. kôš |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{GEO|f|1}} | style="text-align:center" | 33. |- | {{GRE|f|1}} | style="text-align:center" | 34. |- | {{TUR|f|1}} | style="text-align:center" | 35. |- | {{KAZ|f|1}} | style="text-align:center" | 36. |- | {{LUX|f|1}} | style="text-align:center" | 37. |- | {{AZE|f|1}} | style="text-align:center" | 38. |- | {{KOS|f|1}} | style="text-align:center" | 39. |- | {{BUL|f|1}} | style="text-align:center" | 40. |- | {{FRO|f|1}} | style="text-align:center" | 41. |- | {{MKD|f|1}} | style="text-align:center" | 42. |} | {| class="wikitable" |+ 5. kôš |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{SVK|f|1}} | style="text-align:center" | 43. |- | {{NIR|f|1}} | style="text-align:center" | 44. |- | {{CYP|f|1}} | style="text-align:center" | 45. |- | {{BLR|f|1}} | style="text-align:center" | 46. |- | {{LTU|f|1}} | style="text-align:center" | 47. |- | {{GIB|f|1}} | style="text-align:center" | 48. |- | {{EST|f|1}} | style="text-align:center" | 49. |- | {{LVA|f|1}} | style="text-align:center" | 50. |- | {{MDA|f|1}} | style="text-align:center" | 51. |- | {{MLT|f|1}} | style="text-align:center" | 52. |} | {| class="wikitable" |+ 6. kôš |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{AND|f|1}} | style="text-align:center" | 53. |- | {{SMR|f|1}} | style="text-align:center" | 54. |- | {{LIE|f|1}} | style="text-align:center" | 55. |} |} {| class="wikitable" |+ Vylúčený tím |- ! width="190" | Tím ! {{Tooltip|Por.|Celkové poradie v Lige národov 2022/2023}} |- | {{RUS|f|1}} | style="text-align:center" | 32. |} == Skupinová fáza == Zápasy v skupinách sa hrali od 23. marca do 21. novembra 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UEFA.com | odkaz na autora = | titul = Table & Standings | url = https://www.uefa.com/european-qualifiers/standings/ | vydavateľ = uefa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2023-11-21 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Legenda:''' {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tím postúpil na ME priamo zo skupiny |- | style="background: #ccffff" | |Tím postúpil na ME cez baráž |- | style="background: #ccccff" | |Tím postúpil do baráže, ale nepostúpil na ME |} === Skupina A === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ESP|f|1}}|v=7|r=0|p=1|sg=25|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{SCO|f|1}}|v=5|r=2|p=1|sg=17|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{NOR|f|1}}|v=3|r=2|p=3|sg=14|ig=12}} {{turnaj|por=4|tím={{GEO|f|1}}|v=2|r=2|p=4|sg=12|ig=18|pozadie=#ccffff}} {{turnaj|por=5|tím={{CYP|f|1}}|v=0|r=0|p=8|sg=3|ig=28}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 25.03.2023 Škótsko – Cyprus 3:0 (1:0)<br> 25.03.2023 Španielsko – Nórsko 3:0 (1:0)<br> 28.03.2023 Gruzínsko – Nórsko 1:1 (0:1)<br> 28.03.2023 Škótsko – Španielsko 2:0 (1:0)<br> 17.06.2023 Nórsko – Škótsko 1:2 (0:0)<br> 17.06.2023 Cyprus – Gruzínsko 1:2 (1:1)<br> 20.06.2023 Škótsko – Gruzínsko 2:0 (1:0)<br> 20.06.2023 Nórsko – Cyprus 3:1 (1:0)<br> 08.09.2023 Gruzínsko – Španielsko 1:7 (0:4)<br> 08.09.2023 Cyprus – Škótsko 0:3 (0:3) {{stĺpce-2}} 12.09.2023 Španielsko – Cyprus 6:0 (2:0)<br> 12.09.2023 Nórsko – Gruzínsko 2:1 (2:0)<br> 12.10.2023 Španielsko – Škótsko 2:0 (0:0)<br> 12.10.2023 Cyprus – Nórsko 0:4 (0:1)<br> 15.10.2023 Gruzínsko – Cyprus 4:0 (0:0)<br> 15.10.2023 Nórsko – Španielsko 0:1 (0:0)<br> 16.11.2023 Gruzínsko – Škótsko 2:2 (1:0)<br> 16.11.2023 Cyprus – Španielsko 1:3 (0:3)<br> 19.11.2023 Španielsko – Gruzínsko 3:1 (1:1)<br> 19.11.2023 Škótsko – Nórsko 3:3 (2:2) {{stĺpce-koniec}} === Skupina B === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{FRA|f|1}}|v=7|r=1|p=0|sg=29|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{NED|f|1}}|v=6|r=0|p=2|sg=17|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{GRE|f|1}}|v=4|r=1|p=3|sg=14|ig=8|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{IRL|f|1}}|v=2|r=0|p=6|sg=9|ig=10}} {{turnaj|por=5|tím={{GIB|f|1}}|v=0|r=0|p=8|sg=0|ig=41}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 24.03.2023 Francúzsko – Holandsko 4:0 (3:0)<br> 24.03.2023 Gibraltár – Grécko 0:3 (0:2)<br> 27.03.2023 Holandsko – Gibraltár 3:0 (1:0)<br> 27.03.2023 Írsko – Francúzsko 0:1 (0:0)<br> 16.06.2023 Grécko – Írsko 2:1 (1:1)<br> 16.06.2023 Gibraltár – Francúzsko 0:3 (0:2)<br> 19.06.2023 Francúzsko – Grécko 1:0 (0:0)<br> 19.06.2023 Írsko – Gibraltár 3:0 (0:0)<br> 07.09.2023 Francúzsko – Írsko 2:0 (1:0)<br> 07.09.2023 Holandsko – Grécko 3:0 (3:0) {{stĺpce-2}} 10.09.2023 Írsko – Holandsko 1:2 (1:1)<br> 10.09.2023 Grécko – Gibraltár 5:0 (2:0)<br> 13.10.2023 Holandsko – Francúzsko 1:2 (0:1)<br> 13.10.2023 Írsko – Grécko 0:2 (0:2)<br> 16.10.2023 Grécko – Holandsko 0:1 (0:0)<br> 16.10.2023 Gibraltár – Írsko 0:4 (0:2)<br> 18.11.2023 Francúzsko – Gibraltár 14:0 (7:0)<br> 18.11.2023 Holandsko – Írsko 1:0 (1:0)<br> 21.11.2023 Grécko – Francúzsko 2:2 (0:1)<br> 21.11.2023 Gibraltár – Holandsko 0:6 (0:3) {{stĺpce-koniec}} === Skupina C === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=6|r=2|p=0|sg=22|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{ITA|f|1}}|v=4|r=2|p=2|sg=16|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{UKR|f|1}}|v=4|r=2|p=2|sg=11|ig=8|pozadie=#ccffff}} {{turnaj|por=4|tím={{MKD|f|1}}|v=2|r=2|p=4|sg=10|ig=20}} {{turnaj|por=5|tím={{MLT|f|1}}|v=0|r=0|p=8|sg=2|ig=20}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 23.03.2023 Taliansko – Anglicko 1:2 (0:2)<br> 23.03.2023 Severné Macedónsko – Malta 2:1 (0:0)<br> 26.03.2023 Anglicko – Ukrajina 2:0 (2:0)<br> 26.03.2023 Malta – Taliansko 0:2 (0:2)<br> 16.06.2023 Malta – Anglicko 0:4 (0:3)<br> 16.06.2023 Severné Macedónsko – Ukrajina 2:3 (2:0)<br> 19.06.2023 Anglicko – Severné Macedónsko 7:0 (3:0)<br> 19.06.2023 Ukrajina – Malta 1:0 (0:0)<br> 09.09.2023 Ukrajina – Anglicko 1:1 (1:1)<br> 09.09.2023 Severné Macedónsko – Taliansko 1:1 (0:0) {{stĺpce-2}} 12.09.2023 Taliansko – Ukrajina 2:1 (2:1)<br> 12.09.2023 Malta – Severné Macedónsko 0:2 (0:2)<br> 14.10.2023 Ukrajina – Severné Macedónsko 2:0 (1:0)<br> 14.10.2023 Taliansko – Malta 4:0 (2:0)<br> 17.10.2023 Anglicko – Taliansko 3:1 (1:1)<br> 17.10.2023 Malta – Ukrajina 1:3 (1:2)<br> 17.11.2023 Taliansko – Severné Macedónsko 5:2 (3:0)<br> 17.11.2023 Anglicko – Malta 2:0 (1:0)<br> 20.11.2023 Severné Macedónsko – Anglicko 1:1 (1:0)<br> 20.11.2023 Ukrajina – Taliansko 0:0 {{stĺpce-koniec}} === Skupina D === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{TUR|f|1}}|v=5|r=2|p=1|sg=14|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{CRO|f|1}}|v=5|r=1|p=2|sg=13|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{WAL|f|1}}|v=3|r=3|p=2|sg=10|ig=10|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{ARM|f|1}}|v=2|r=2|p=4|sg=9|ig=11}} {{turnaj|por=5|tím={{LAT|f|1}}|v=1|r=0|p=7|sg=5|ig=19}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 25.03.2023 Arménsko – Turecko 1:2 (1:1)<br> 25.03.2023 Chorvátsko – Wales 1:1 (1:0)<br> 28.03.2023 Turecko – Chorvátsko 0:2 (0:2)<br> 28.03.2023 Wales – Lotyšsko 1:0 (1:0)<br> 16.06.2023 Wales – Arménsko 2:4 (1:2)<br> 16.06.2023 Lotyšsko – Turecko 2:3 (0:1)<br> 19.06.2023 Arménsko – Lotyšsko 2:1 (1:0)<br> 19.06.2023 Turecko – Wales 2:0 (0:0)<br> 08.09.2023 Chorvátsko – Lotyšsko 5:0 (3:0)<br> 08.09.2023 Turecko – Arménsko 1:1 (0:0) {{stĺpce-2}} 11.09.2023 Arménsko – Chorvátsko 0:1 (0:1)<br> 11.09.2023 Lotyšsko – Wales 0:2 (0:1)<br> 12.10.2023 Chorvátsko – Turecko 0:1 (0:1)<br> 12.10.2023 Lotyšsko – Arménsko 2:0 (1:0)<br> 15.10.2023 Turecko – Lotyšsko 4:0 (0:0)<br> 15.10.2023 Wales – Chorvátsko 2:1 (0:0)<br> 18.11.2023 Arménsko – Wales 1:1 (1:1)<br> 18.11.2023 Lotyšsko – Chorvátsko 0:2 (0:2)<br> 21.11.2023 Chorvátsko – Arménsko 1:0 (1:0)<br> 21.11.2023 Wales – Turecko 1:1 (1:0) {{stĺpce-koniec}} === Skupina E === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ALB|f|1}}|v=4|r=3|p=1|sg=12|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{CZE|f|1}}|v=4|r=3|p=1|sg=12|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{POL|f|1}}|v=3|r=2|p=3|sg=10|ig=10|pozadie=#ccffff}} {{turnaj|por=4|tím={{MDA|f|1}}|v=2|r=4|p=2|sg=7|ig=10}} {{turnaj|por=5|tím={{FRO|f|1}}|v=0|r=2|p=6|sg=2|ig=13}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 24.03.2023 Česko – Poľsko 3:1 (2:0)<br> 24.03.2023 Moldavsko – Faerské ostrovy 1:1 (0:1)<br> 27.03.2023 Poľsko – Albánsko 1:0 (1:0)<br> 27.03.2023 Moldavsko – Česko 0:0<br> 17.06.2023 Albánsko – Moldavsko 2:0 (0:0)<br> 17.06.2023 Faerské ostrovy – Česko 0:3 (0:2)<br> 20.06.2023 Moldavsko – Poľsko 3:2 (0:2)<br> 20.06.2023 Faerské ostrovy – Albánsko 1:3 (1:1)<br> 07.09.2023 Poľsko – Faerské ostrovy 2:0 (0:0)<br> 07.09.2023 Česko – Albánsko 1:1 (0:0) {{stĺpce-2}} 10.09.2023 Faerské ostrovy – Moldavsko 0:1 (0:0)<br> 10.09.2023 Albánsko – Poľsko 2:0 (1:0)<br> 12.10.2023 Albánsko – Česko 3:0 (1:0)<br> 12.10.2023 Faerské ostrovy – Poľsko 0:2 (0:1)<br> 15.10.2023 Česko – Faerské ostrovy 1:0 (0:0)<br> 15.10.2023 Poľsko – Moldavsko 1:1 (0:1)<br> 17.11.2023 Poľsko – Česko 1:1 (1:0)<br> 17.11.2023 Moldavsko – Albánsko 1:1 (0:1)<br> 20.11.2023 Česko – Moldavsko 3:0 (1:0)<br> 20.11.2023 Albánsko – Faerské ostrovy 0:0 {{stĺpce-koniec}} === Skupina F === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{BEL|f|1}}|v=6|r=2|p=0|sg=22|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{AUT|f|1}}|v=6|r=1|p=1|sg=17|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{SWE|f|1}}|v=3|r=1|p=4|sg=14|ig=12}} {{turnaj|por=4|tím={{AZE|f|1}}|v=2|r=1|p=5|sg=7|ig=17}} {{turnaj|por=5|tím={{EST|f|1}}|v=0|r=1|p=7|sg=2|ig=22|pozadie=#ccccff}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 24.03.2023 Švédsko – Belgicko 0:3 (0:1)<br> 24.03.2023 Rakúsko – Azerbajdžan 4:1 (2:0)<br> 27.03.2023 Švédsko – Azerbajdžan 5:0 (1:0)<br> 27.03.2023 Rakúsko – Estónsko 2:1 (0:1)<br> 17.06.2023 Azerbajdžan – Estónsko 1:1 (0:1)<br> 17.06.2023 Belgicko – Rakúsko 1:1 (0:1)<br> 20.06.2023 Rakúsko – Švédsko 2:0 (0:0)<br> 20.06.2023 Estónsko – Belgicko 0:3 (0:2)<br> 09.09.2023 Azerbajdžan – Belgicko 0:1 (0:1)<br> 09.09.2023 Estónsko – Švédsko 0:5 (0:3) {{stĺpce-2}} 12.09.2023 Belgicko – Estónsko 5:0 (2:0)<br> 12.09.2023 Švédsko – Rakúsko 1:3 (0:0)<br> 13.10.2023 Rakúsko – Belgicko 2:3 (0:1)<br> 13.10.2023 Estónsko – Azerbajdžan 0:2 (0:2)<br> 16.10.2023 Azerbajdžan – Rakúsko 0:1 (0:0)<br> 16.10.2023 Belgicko – Švédsko 1:1 (1:1)<br> 16.11.2023 Estónsko – Rakúsko 0:2 (0:2)<br> 16.11.2023 Azerbajdžan – Švédsko 3:0 (2:0)<br> 19.11.2023 Belgicko – Azerbajdžan 5:0 (4:0)<br> 19.11.2023 Švédsko – Estónsko 2:0 (1:0) {{stĺpce-koniec}} === Skupina G === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{HUN|f|1}}|v=5|r=3|p=0|sg=16|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{SRB|f|1}}|v=4|r=2|p=2|sg=15|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{MNE|f|1}}|v=3|r=2|p=3|sg=9|ig=11}} {{turnaj|por=4|tím={{LTU|f|1}}|v=1|r=3|p=4|sg=8|ig=14}} {{turnaj|por=5|tím={{BUL|f|1}}|v=0|r=4|p=4|sg=7|ig=14}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 24.03.2023 Bulharsko – Čierna Hora 0:1 (0:0)<br> 24.03.2023 Srbsko – Litva 2:0 (1:0)<br> 27.03.2023 Maďarsko – Bulharsko 3:0 (3:0)<br> 27.03.2023 Čierna Hora – Srbsko 0:2 (0:0)<br> 17.06.2023 Litva – Bulharsko 1:1 (1:1)<br> 17.06.2023 Čierna Hora – Maďarsko 0:0<br> 20.06.2023 Maďarsko – Litva 2:0 (1:0)<br> 20.06.2023 Bulharsko – Srbsko 1:1 (0:0)<br> 07.09.2023 Srbsko – Maďarsko 1:2 (1:2)<br> 07.09.2023 Litva – Čierna Hora 2:2 (0:0) {{stĺpce-2}} 10.09.2023 Čierna Hora – Bulharsko 2:1 (1:0)<br> 10.09.2023 Litva – Srbsko 1:3 (1:3)<br> 14.10.2023 Bulharsko – Litva 0:2 (0:1)<br> 14.10.2023 Maďarsko – Srbsko 2:1 (2:1)<br> 17.10.2023 Srbsko – Čierna Hora 3:1 (1:1)<br> 17.10.2023 Litva – Maďarsko 2:2 (2:0)<br> 16.11.2023 Bulharsko – Maďarsko 2:2 (1:1)<br> 16.11.2023 Čierna Hora – Litva 2:0 (1:0)<br> 19.11.2023 Maďarsko – Čierna Hora 3:1 (0:1)<br> 19.11.2023 Srbsko – Bulharsko 2:2 (1:0) {{stĺpce-koniec}} === Skupina H === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{DEN|f|1}}|v=7|r=1|p=2|sg=19|ig=10|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{SVN|f|1}}|v=7|r=1|p=2|sg=20|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{FIN|f|1}}|v=6|r=0|p=4|sg=18|ig=10|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{KAZ|f|1}}|v=6|r=0|p=4|sg=16|ig=12|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=5|tím={{NIR|f|1}}|v=3|r=0|p=7|sg=9|ig=13}} {{turnaj|por=6|tím={{SMR|f|1}}|v=0|r=0|p=10|sg=3|ig=31}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 23.03.2023 Kazachstan – Slovinsko 1:2 (1:0)<br> 23.03.2023 Dánsko – Fínsko 3:1 (1:0)<br> 23.03.2023 San Maríno – Severné Írsko 0:2 (0:1)<br> 26.03.2023 Kazachstan – Dánsko 3:2 (0:2)<br> 26.03.2023 Slovinsko – San Maríno 2:0 (0:0)<br> 26.03.2023 Severné Írsko – Fínsko 0:1 (0:1)<br> 16.06.2023 Dánsko – Severné Írsko 1:0 (0:0)<br> 16.06.2023 Fínsko – Slovinsko 2:0 (1:0)<br> 16.06.2023 San Maríno – Kazachstan 0:3 (0:1)<br> 19.06.2023 Severné Írsko – Kazachstan 0:1 (0:0)<br> 19.06.2023 Fínsko – San Maríno 6:0 (2:0)<br> 19.06.2023 Slovinsko – Dánsko 1:1 (1:1)<br> 07.09.2023 Kazachstan – Fínsko 0:1 (0:0)<br> 07.09.2023 Dánsko – San Maríno 4:0 (3:0)<br> 07.09.2023 Slovinsko – Severné Írsko 4:2 (3:1) {{stĺpce-2}} 10.09.2023 Kazachstan – Severné Írsko 1:0 (1:0)<br> 10.09.2023 Fínsko – Dánsko 0:1 (0:0)<br> 10.09.2023 San Maríno – Slovinsko 0:4 (0:2)<br> 14.10.2023 Severné Írsko – San Maríno 3:0 (2:0)<br> 14.10.2023 Slovinsko – Fínsko 3:0 (2:0)<br> 14.10.2023 Dánsko – Kazachstan 3:1 (2:0)<br> 17.10.2023 Severné Írsko – Slovinsko 0:1 (0:1)<br> 17.10.2023 Fínsko – Kazachstan 1:2 (1:0)<br> 17.10.2023 San Maríno – Dánsko 1:2 (0:1)<br> 17.11.2023 Kazachstan – San Maríno 3:1 (1:0)<br> 17.11.2023 Fínsko – Severné Írsko 4:0 (1:0)<br> 17.11.2023 Dánsko – Slovinsko 2:1 (1:1)<br> 20.11.2023 Severné Írsko – Dánsko 2:0 (0:0)<br> 20.11.2023 Slovinsko – Kazachstan 2:1 (1:0)<br> 20.11.2023 San Maríno – Fínsko 1:2 (0:0) {{stĺpce-koniec}} === Skupina I === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ROU|f|1}}|v=6|r=4|p=0|sg=16|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{SUI|f|1}}|v=4|r=5|p=1|sg=22|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{ISR|f|1}}|v=4|r=3|p=3|sg=11|ig=11|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{BLR|f|1}}|v=3|r=3|p=4|sg=9|ig=14}} {{turnaj|por=5|tím={{KOS|f|1}}|v=2|r=5|p=3|sg=10|ig=10}} {{turnaj|por=6|tím={{AND|f|1}}|v=0|r=2|p=8|sg=3|ig=20}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 25.03.2023 Bielorusko – Švajčiarsko 0:5 (0:3)<br> 25.03.2023 Izrael – Kosovo 1:1 (0:1)<br> 25.03.2023 Andorra – Rumunsko 0:2 (0:1)<br> 28.03.2023 Švajčiarsko – Izrael 3:0 (1:0)<br> 28.03.2023 Rumunsko – Bielorusko 2:1 (2:0)<br> 28.03.2023 Kosovo – Andorra 1:1 (0:0)<br> 16.06.2023 Andorra – Švajčiarsko 1:2 (0:2)<br> 16.06.2023 Bielorusko – Izrael 1:2 (1:0)<br> 16.06.2023 Kosovo – Rumunsko 0:0<br> 19.06.2023 Švajčiarsko – Rumunsko 2:2 (2:0)<br> 19.06.2023 Izrael – Andorra 2:1 (1:0)<br> 19.06.2023 Bielorusko – Kosovo 2:1 (0:0)<br> 09.09.2023 Andorra – Bielorusko 0:0<br> 09.09.2023 Rumunsko – Izrael 1:1 (1:0)<br> 09.09.2023 Kosovo – Švajčiarsko 2:2 (0:1) {{stĺpce-2}} 12.09.2023 Švajčiarsko – Andorra 3:0 (0:0)<br> 12.09.2023 Izrael – Bielorusko 1:0 (0:0)<br> 12.09.2023 Rumunsko – Kosovo 2:0 (0:0)<br> 12.10.2023 Andorra – Kosovo 0:3 (0:1)<br> 12.10.2023 Bielorusko – Rumunsko 0:0<br> 15.10.2023 Švajčiarsko – Bielorusko 3:3 (1:0)<br> 15.10.2023 Rumunsko – Andorra 4:0 (3:0)<br> 12.11.2023 Kosovo – Izrael 1:0 (1:0)<br> 15.11.2023 Izrael – Švajčiarsko 1:1 (0:1)<br> 18.11.2023 Bielorusko – Andorra 1:0 (0:0)<br> 18.11.2023 Švajčiarsko – Kosovo 1:1 (0:0)<br> 18.11.2023 Izrael – Rumunsko 1:2 (1:1)<br> 21.11.2023 Rumunsko – Švajčiarsko 1:0 (0:0)<br> 21.11.2023 Andorra – Izrael 0:2 (0:1)<br> 21.11.2023 Kosovo – Bielorusko 0:1 (0:1) {{stĺpce-koniec}} === Skupina J === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{POR|f|1}}|v=10|r=0|p=0|sg=36|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{SVK|f|1}}|v=7|r=1|p=2|sg=17|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{LUX|f|1}}|v=5|r=2|p=3|sg=13|ig=19|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=4|tím={{ISL|f|1}}|v=3|r=1|p=6|sg=17|ig=16|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=5|tím={{BIH|f|1}}|v=3|r=0|p=7|sg=9|ig=20|pozadie=#ccccff}} {{turnaj|por=6|tím={{LIE|f|1}}|v=0|r=0|p=10|sg=1|ig=28}} |} {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 23.03.2023 Portugalsko – Lichtenštajnsko 4:0 (1:0)<br> 23.03.2023 Slovensko – Luxembursko 0:0<br> 23.03.2023 Bosna a Hercegovina – Island 3:0 (2:0)<br> 26.03.2023 Lichtenštajnsko – Island 0:7 (0:2)<br> 26.03.2023 Slovensko – Bosna a Hercegovina 2:0 (2:0)<br> 26.03.2023 Luxembursko – Portugalsko 0:6 (0:4)<br> 17.06.2023 Luxembursko – Lichtenštajnsko 2:0 (0:0)<br> 17.06.2023 Island – Slovensko 1:2 (1:1)<br> 17.06.2023 Portugalsko – Bosna a Hercegovina 3:0 (1:0)<br> 20.06.2023 Island – Portugalsko 0:1 (0:0)<br> 20.06.2023 Bosna a Hercegovina – Luxembursko 0:2 (0:1)<br> 20.06.2023 Lichtenštajnsko – Slovensko 0:1 (0:1)<br> 08.09.2023 Slovensko – Portugalsko 0:1 (0:1)<br> 08.09.2023 Bosna a Hercegovina – Lichtenštajnsko 2:1 (2:1)<br> 08.09.2023 Luxembursko – Island 3:1 (1:0) {{stĺpce-2}} 11.09.2023 Island – Bosna a Hercegovina 1:0 (0:0)<br> 11.09.2023 Portugalsko – Luxembursko 9:0 (4:0)<br> 11.09.2023 Slovensko – Lichtenštajnsko 3:0 (3:0)<br> 13.10.2023 Island – Luxembursko 1:1 (1:0)<br> 13.10.2023 Portugalsko – Slovensko 3:2 (2:0)<br> 13.10.2023 Lichtenštajnsko – Bosna a Hercegovina 0:2 (0:2)<br> 16.10.2023 Island – Lichtenštajnsko 4:0 (2:0)<br> 16.10.2023 Bosna a Hercegovina – Portugalsko 0:5 (0:5)<br> 16.10.2023 Luxembursko – Slovensko 0:1 (0:0)<br> 16.11.2023 Slovensko – Island 4:2 (2:1)<br> 16.11.2023 Luxembursko – Bosna a Hercegovina 4:1 (2:0)<br> 16.11.2023 Lichtenštajnsko – Portugalsko 0:2 (0:0)<br> 19.11.2023 Portugalsko – Island 2:0 (1:0)<br> 19.11.2023 Bosna a Hercegovina – Slovensko 1:2 (0:0)<br> 19.11.2023 Lichtenštajnsko – Luxembursko 0:1 (0:0) {{stĺpce-koniec}} == Baráž == Žreb baráže sa uskutočnil 30. novembra 2023 v [[Nyon]]e vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UEFA.com | odkaz na autora = | titul = EURO 2024 play-off draw | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0287-1986d00b2b1a-183e6670ef51-1000/ | vydavateľ = uefa.com | dátum vydania = 2023-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-02 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Play-off A === Semifinálové zápasy sa hrali 21. marca 2024. Finále sa uskutočnilo 26. marca 2024. Víťaz tohto play-off bude hrať na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024#Skupina D|Majstrovstvách Európy v skupine D]]. {{Play-off4 |RD1-team1='''{{WAL|f|1}}''' |RD1-score1='''4''' |RD1-team2={{FIN|f|1}} |RD1-score2=1 |RD1-team3='''{{POL|f|1}}''' |RD1-score3='''5''' |RD1-team4={{EST|f|1}} |RD1-score4=1 |RD2-team1={{WAL|f|1}} |RD2-score1=0&nbsp;(4) |RD2-team2='''{{POL|f|1}}''' |RD2-score2='''0&nbsp;(5)''' }} === Play-off B === Semifinálové zápasy sa hrali 21. marca 2024. Finále sa uskutočnilo 26. marca 2024. Víťaz tohto play-off bude hrať na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024#Skupina E|Majstrovstvách Európy v skupine E]]. {{Play-off4 |RD1-team1={{BIH|f|1}} |RD1-score1=1 |RD1-team2='''{{UKR|f|1}}''' |RD1-score2='''2''' |RD1-team3={{ISR|f|1}} |RD1-score3=1 |RD1-team4='''{{ISL|f|1}}''' |RD1-score4='''4''' |RD2-team1='''{{UKR|f|1}}''' |RD2-score1='''2''' |RD2-team2={{ISL|f|1}} |RD2-score2=1 }} === Play-off C === Semifinálové zápasy sa hrali 21. marca 2024. Finále sa uskutočnilo 26. marca 2024. Víťaz tohto play-off bude hrať na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024#Skupina F|Majstrovstvách Európy v skupine F]]. {{Play-off4 |RD1-team1='''{{GEO|f|1}}''' |RD1-score1='''2''' |RD1-team2={{LUX|f|1}} |RD1-score2=0 |RD1-team3='''{{GRE|f|1}}''' |RD1-score3='''5''' |RD1-team4={{KAZ|f|1}} |RD1-score4=0 |RD2-team1='''{{GEO|f|1}}''' |RD2-score1='''0&nbsp;(4)''' |RD2-team2={{GRE|f|1}} |RD2-score2=0&nbsp;(2) }} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA Euro 2024 qualifying|jazyk2=de|článok2=Fußball-Europameisterschaft 2024/Qualifikation}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2023]] [[Kategória:Futbal v 2024]] kl8uo7xx2k9d753483rbqrldui8cpxh 0 688258 8253152 8137875 2026-07-25T10:16:03Z ~2026-41541-71 301160 /* Obsadenie */ 8253152 wikitext text/x-wiki {{prichádza|film}} {{Infobox Film |Názov = Avengers: Doomsday |Originál = |Poster =Avengers Doomsday logo.png |Žáner = [[Akčný film|akčný]], [[Dobrodružná literatúra|dobrodružný]], [[Sci-fi|sci-fi]], [[dráma]] |Námet = |Dĺžka = |Krajina = USA |Jazyk = [[Angličtina|anglický]] |Rok = 2026 |Dátum uvedenia = {{minivlajka|USA}} 18. december 2026<br />{{minivlajka|Slovensko}} 18. december 2026 |Spoločnosť = [[Marvel Studios]] |Rozpočet = |Zárobok = |Ocenenia = |Réžia = Anthony a Joe Russo |Produkcia = Kevin Feige |Scenár = Michael Waldron |Hudba = |Kamera = |Strih = |Obsadenie = |Obsadenie2 = |Predchádzajúci = [[Spider-Man: Nový deň]] |Nasledujúci = [[Avengers: Tajné vojny]] |Commons = |imdb_id = |csfd_id = }} '''''Avengers: Doomsday''''' je pripravovaný [[Spojené štáty americké|americký]] [[akčný film]] z roku [[2026]], natočený na motívy komiksov od vydavateľstva [[Marvel Comics]]. Jedná sa o 39. film v MCU a je súčasťou 6. fázy [[Marvel Cinematic Universe]] a Mnohovesmírnej ságy. V júli 2022 na Comic-Cone v San Diegu Marvel Studios oznámilo film ''Avengers: The Kang Dynasty''. Avšak po skončení zmluvy s hercom Jonathanom Majorsom bol film označovaný ako '''''Avengers 5'''''. Na Comic-cone 2024 bolo oznámené premenovanie filmu na ''Avengers: Doomsday''. Režisérske povinnosti pripadli bratom Russoovcom, pričom v antagonistickej úlohe sa predstaví Robert Downey Jr. == Produkcia == Natáčanie filmu by malo prebiehať v Anglicku od marca až do augusta 2025, v [[Pinewood Studios]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Rumored Production Updates On AVENGERS 5 And SPIDER-MAN 4|dátum=2023-12-30|url=https://comicbookmovie.com/avengers/avengers-the-kang-dynasty/rumored-production-updates-on-avengers-5-and-spider-man-4-a208534#gs.296590|periodikum=ComicBookMovie|dátum prístupu=2023-12-30|jazyk=en-US}}</ref> == Obsadenie == * [[Robert Downey Jr.]] ako Victor von Doom / Doctor Doom: Geniálny vedec, vynázelca a mocný čarodejník, ktorý je vládcom štátu Latvérie. Robert Downey Jr. si predtým v rámci filmov od štúdia [[Marvel Cinematic Universe|MCU]] zahral postavu Tonyho Starka / Iron Mana. * [[Chris Evans]] ako Steve Rogers: Pôvodný Captain America a bývalý vodca Avengerov, ktorý predal svoju hrdinskú hodnosť Samovi Wilsonovi. Vrátil sa v čase aby prežil pokojný život v ústraní s Peggy Carterovou. * [[Chris Hemsworth]] ako Thor: Boh hromu a blesku, zakladajúci člen pôvodných Avengerov a bývalý kráľ Asgardu. * [[Pedro Pascal]] ako Reed Richards / Mister Fantastic: Vodca a základateľ Fantastickej štvorky, ktorý je vysoko inteligentný vedec a dokáže naťahovať časti svojho tela. * [[Paul Rudd]] ako Scott Lang / Ant-Man: Avenger a bývalý kriminálnik s oblekom, ktorý mu umožňuje zmenšiť alebo zväčšiť svoju veľkosť a zároveň zvýšiť fyzickú silu. * [[Anthony Mackie]] ako Sam Wilson / Captain America: Avenger a bývalý parazáchranár, ktorý bol vycvičený armádou vo vzdušnom boji pomocou špeciálne navrhnutých krídel. * [[Florence Pughová|Florence Pugh]] ako Yelena Belova: Členka New Avengers a sestra Natashy Romanovovej / Black Widow, ktorá bola vycvičená v Red Room ako Čierna Vdova. * [[Vanessa Kirby]] ako Sue Storm / Invisible Woman: Reedova manželka a členka Fantastickej štvorky, ktorá dokáže vytvárať silové polia a zneviditeľniť sa. * [[Ebon Moss-Bachrach]] ako Ben Grimm / Thing: Reedov najlepší priateľ a člen Fantastickej štvorky, ktorého pokožka nadobudla vzhľad oranžovej skaly vďaka čomu získal nadľudskú silu a odolnosť. * [[Wyatt Russell]] ako John Walker / U.S. Agent: Člen New Avengers, vylepšený supervojak a bývalý Captain America, ktorého titul mu bol v minulosti odobraný. * [[James Marsden]] ako Scott Summers / Cyclops: Mutant a vodca X-Menov, ktorý dokáže z oči vystreľovať energeticé lúče pomocou, špeciálne navrhnutého okuláru. * [[Simu Liu]] ako Shang-Chi: Majster bojových umení, ktorý používa mystickú zbraň - 10 prsteňov, ktoré mu dodávajú špeciálne schopnosti. * [[Ian McKellen]] ako Erik Lensherr / Magneto: Mutant a bývalý nepriateľ X-Menov, ktorý má schopnosť ovládať kovy, železné predmety a vytvárať magnetické polia. * [[Tom Hiddleston]] ako Loki: Boh klamstva a faloše a Thorov adoptívny brat, ktorý sa stal strážcom a ochrancom mnohovesmíru. * [[Channing Tatum]] ako Remy Lebeau / Gambit: Mutant, ktorý dokáže vytvárať kinetickú energiu priamo zo svojho tela a následne ju nechať explodovať pomocou hracích kariet či iných predmetov. * [[Patrick Stewart]] ako Charles Xavier / Profesor X: Mutant a zakladateľ X-Menov, ktorý má mocné telepatické schopnosti. * [[Joseph Quinn]] ako Johnny Storm / Human Torch: Člen Fantastickej štvorky a mladší brat Sue, ktorý má schopnosť ovládať oheň a lietať. * [[Sebastian Stan]] ako James "Bucky" Barnes: Vylepšený supervojak a vodca New Avengers s kybernetickou rukou, ktorý bol v minulosti chladnokrvný zabijak - Winter Soldier. * [[David Harbour]] ako Alexei Shostkaov / Red Guardian: Člen New Avengers, vylepšený super-vojak, pôvodom z ruska ktorý, má byť ruskou verziou Captaina Americu a adoptívny otec Yeleny Belovej. * [[Letitia Wright]] ako Shuri / Black Panther: Princezná Wakandy, ktorá požitím magickej byliny získala nadľudské schopnosti a silu Black Panthera. * [[Lewis Pullman]] ako Bob Reynolds / Sentry: Vylepšený člen New Avengers, s obrovskými superschopnosťami, ktorý bol vytvorený ako ideálny superhrdina mocnejší než všetci pôvodný Avengers. * [[Kelsey Grammer]] ako Hank McCoy / Beast: Mutant, vedec a člen X-Menov, ktorý má zvierací vzhľad a vlastnosti - nadľudskú silu, rýchlosť, odolnosť, modrú srsť, špicaté uši a zuby. * [[Kathryn Newton]] ako Cassie Lang: Dcéra Scotta Langa, ktorá používa obdobný oblek ako jej otec. * [[Danny Ramirez]] ako Joaquim Torres / Falcon: Avenger a bývalý poručík amerického letectva, ktorý sa po Samovi Wilsonovi stal novým Falconom. * [[Winston Duke]] ako M'Baku: Kráľ Wakandy, ktorý bol v minulosti vodca Wakandského horského kmeňa Jabariov. * [[Allan Cumming]] ako Kurt Wagner / Nightcrawler: Mutant a člen X-Menov, ktorý sa dokáže teleportovať, má modrú pokožkou a démonicky vzhľad. * [[Hannah John-Kamen]] ako Ava Starr / Ghost: Členka New Avengers, ktorá má schopnosť molekulárnej nestability, vďaka čomu dokáže prechádzať cez rôzne objekty. * [[Rebecca Romijnová]] ako Raven Darkhölme / Mystique: Mutantka a členka X-Menov s modoru pokožkou, ktorá dokáže premieňať svoj vzhľad. * [[Mabel Cadena]] ako Namora: Namorova sesternica a pravá ruka, ktorá je súčasne bojovníčka Talocanu. * [[Tenoch Huerta]] ako Namor: Mutant a kráľ Talocanu, starovekej Mayskej civilizácie ľudí žijúcich pod vodou, ktorý má špicaté uši krídla na nohách a dokáže dýchať pod vodou aj na súši. * [[Benedict Cumberbatch]] ako Stephen Strange / Doctor Strange: Bývalý neurochirurg, ktorý sa stal majstrom mystických umení a mocným čarodejníkom. V ďalších úlohách sa objavia Alex Livinalli ako Attuma, bojovník Talocanskej armády, India Rose Hemsworth ako Love, Thorova adoptívna dcéra. Nešpecifikovaný detský herec stvárni Franklina Richardsa, syna Reeda a Sue. Wesley Holloway stvárni nekonkretizovanú úlohu. Objaví sa aj robot H.E.R.B.I.E., pomocník Fantastickej štvorky, Sentinelovia, roboti vytvorený na zabíjanie a lov mutantov a maskované čarodejnice z Latvérie. == Premiéra == Premiéra filmu '''''Avengers: Doomsday''''' bola pôvodne naplánovaná na 1. mája 2026, ale bola presunutá na 18. decembra 2026 z dôvodu dlhšej produkcie. V slovenských kinách bude mať premiéru tiež 18. decembra 2026. == Pokračovanie == Pokračovanie s názvom ''''' Avengers: Secret Wars''''' je naplánované na 17. decembra 2027. Scenár k nemu tiež píšu Waldron a McFeely, a réžie sa chopia bratia Russoovci. Film kompletne uzavrie Multiverse Ságu a bude záverečným filmom 6. fáze MCU. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd film|1219917}} * {{imdb film|21357150}} == Zdroj == {{Preklad|en|Marvel Cinematic Universe: Phase Six|1237174246}} [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Sci-fi akčné filmy USA]] [[Kategória:Filmy Marvel Cinematic Universe]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2026]] 741j79tc2dis5471dprue4gaiioucgv 0 690379 8253107 8198323 2026-07-25T06:22:17Z Pe3kZA 39673 /* Opis toku */ wl. 8253107 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Martovský kanál | other_name = | category = kanál <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj]] | region_type = kraj | district = [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]], [[Komárno (okres)|Komárno]] | commune = | municipality = [[Nové Zámky]], [[Komoča]], [[Nesvady]] | municipality1 = [[Kolárovo]], [[Imeľ]], [[Martovce]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Nové Zámky]], [[Komoča]] | source_type = začiatok | source_location = ''Prosné lúky'' | source_elevation = 108 | source_lat_d = 48.3756 | source_long_d = 21.7676 | mouth = [[Hliník-Martovce]] | mouth_location = [[Martovce]] | mouth_elevation = 108 | mouth_lat_d = 47.9657 | mouth_long_d = 18.0715 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 14.7 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-18-45 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Martovský kanál'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/kanal_2020.pdf] [cit. 2022-11-28.</ref> je [[vodný kanál|kanál]] v regióne [[Podunajsko]], na území obcí [[Nové Zámky]] a [[Komoča]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] a obcí [[Nesvady]], [[Kolárovo]], [[Imeľ]], [[Martovce]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská rovina]]. Ústi do kanála [[Hliník-Martovce]]. Má dĺžku {{km|14,7}}. Rád toku V. ==Začiatok== Začína sa v {{mnm|108}} pri novom, skrátenom, koryte [[Nitra (rieka)|Nitry]] medzi mestom [[Nové Zámky]] a obcou [[Komoča]] (preložka so zaústením do [[Váh]]u bola vybudovaná v roku 1970) a zároveň na obecnej hranici medzi mestom [[Nové Zámky]] a obcou [[Komoča]] v poľnohospodárskom [[extravilán]]e, na severozápadnom okraji poľa ''Prosné lúky'' zo strany [[Nové Zámky|Nových Zámkov]] a na východnom okraji poľa ''Topoľové'' zo strany [[Komoča|Komoče]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. ==Opis toku== ''Martovský kanál'' tečie od začiatku južným smerom po obecnej hranici medzi mestom [[Nové Zámky]] a obcou [[Komoča]] cez poľnohospodársky [[extravilán]], v {{mnm|107}} podteká cestu z mesta [[Nové Zámky]] do obce [[Komoča]], v {{mnm|107}} priteká na obecnú hranicu medzi mestom [[Nové Zámky]] a mestom [[Nesvady]], krátky úsek tečie po tejto obecnej hranici, pokračuje po obecnej hranici medzi mestom [[Kolárovo]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] a mestom [[Nesvady]], v {{mnm|107}} z kolárovskej strany priberá pravostranný prítok [[Dugovský kanál]] a o 400 m juhovýchodne pravostranný prítok [[Kolárovský kanál (prítok Martovského kanála)|Kolárovský kanál]], tečie južným až juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]] mesta [[Nesvady]], v {{mnm|107}} priberá pravostranný prítok [[Behátsky kanál]] a o niečo južnejšie ľavostranný prítok [[Malá Aňala]], ľavým brehom obmýva pole ''Pri teplej vode'' a pravým brehom pole ''Sakora'', ľavým brehom obmýva pole ''Za Nitrou'', pole ''Imeľský pasienok'' a pole ''Morotva'' na území [[Nesvady|Nesvád]], v {{mnm|107}} priberá pravostranný prítok [[Veľká hriva]] a o malý úsek ďalší pravostranný prítok [[Divý kanál]], pravým brehom obmýva pole ''Podzáhradie'', v {{mnm|107}} opúšťa územie [[Nesvady|Nesvád]] a vteká do územia obce [[Imeľ]], preteká južným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]], v {{mnm|107}} priberá pravostranný prítok [[Hornoostrovný kanál]], preteká cez pole ''Ďotva'', v {{mnm|107}} opúšťa územie obce [[Imeľ]] a vteká na územie obce [[Martovce]], ľavým brehom obmýva trvalý trávnatý porast rovnakého názvu ''Ďotva'', pokračuje južným smerom, v {{mnm|107}} na území [[Martovce|Martoviec]] priberá pravostranný prítok [[Dolnoostrovný kanál]], ľavým brehom obmýva západnú časť [[intravilánu]] [[Martovce|Martoviec]], v {{mnm|107}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do vodného toku – kanála [[Hliník - Martovce]] ako jeho ľavostranný prítok. Kanál [[Hliník-Martovce]] po 300 m [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Stará Nitra|Starej Nitry]] ako jej pravostranný prítok. Severný koniec Martovského kanála bol pred rokom 2005 posunutý podľa staršieho dovtedajšieho hydrologického členenia až na územie obce [[Zemné]]. Po spresnení hydrologického členenia v roku 2005 bol Martovský kanál skrátený a jeho začiatok bol posunutý na juh k preložke Nitry.<ref>Geografické názvy okresu Nové Zámky A33 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1115/1993 z 27.7.1993. 61 s. S. 12, 13, 26, 27, 47, 50, 53. ISBN 80-85672-06-5.</ref><ref>Geografické názvy okresu Komárno A20 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-380/1991 z 26.7.1991. 74 s. S. 23, 24, 32, 33, 35, 36, 51-54, 57, 61. ISBN 80-900509-3-X.</ref> ''Martovský kanál'' patrí do okresov [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] (iba malá horná časť toku) a [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickej oblasti [[Podunajská nížina]] v geomorfologickom celku [[Podunajská rovina]].<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2022-11-29</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref> Má viacero prítokov.<ref>Priebeh Martovského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/2330?pos=47.909063,18.091680,12]{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2022-11-28]</ref> == Prítoky == Vodný tok ''Martovský kanál'' má prítoky: #[[Dugovský kanál]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na obecnej hranici medzi mestom [[Kolárovo]] a mestom [[Nesvady]], #[[Kolárovský kanál (prítok Martovského kanála)|Kolárovský kanál]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na obecnej hranici medzi mestom [[Kolárovo]] a mestom [[Nesvady]], #[[Behátsky kanál]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na území obce [[Nesvady]], #[[Malá Aňala]] ľavostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na území obce [[Nesvady]], #[[Veľká hriva]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na území obce [[Nesvady]], #[[Divý kanál]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na území obce [[Nesvady]], #[[Hornoostrovný kanál]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na území obce [[Imeľ]], #[[Dolnoostrovný kanál]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na území obce [[Martovce]]. == Pôvod názvu == Prvý element dvojslovného názvu ''Martovský kanál'' má pôvod v názve obce [[Martovce]], cez ktorú preteká a v ktorej [[ústie (rieka, potok)|ústi]]. Z toponyma ''Martovce'', po systémovom utvorení prídavného mena rozšírením o formant ''-ský'' a redukciou o hlásky ''-ce'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[vodný kanál|kanál]] s významom ''umelý vodný tok so spevnenými aspoň bokmi'' bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Martovský kanál'' ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Názov osady, neskôr obce, ''Martovce'', bol motivovaný osobným menom ''Martin'' s domáckymi podobami ''Marto, Martoš'' (porovnaj ''Anton, Bartolomej, Blahoslav, Drahomír, Ľubomír, Marián, Miloslav → Antoš, Bartoš, Blahoš, Drahoš, Ľuboš, Maroš, Miloš''. Vývoj názvu obce ''Martovce'' v dochovaných písomných dokladoch: 1438 ''Marthos'' → 1786 ''Martosch'' → 1927 ''Martoš'' → 1948 ''Martovce''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 517 | strany = 240 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1998 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = 1 | počet strán = 600 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 184 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-224-0530-2 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hladký | meno = Juraj | autor = Juraj Hladký | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Hydronymia povodia Nitry | vydanie = 1 | edícia = Hydronymia Slovaciae | typ vydania = | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta | miesto = Trnava | rok = 2004 | počet strán = 291 | strany = 132 | isbn = 80-8082-008-2 }}</ref>. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1978<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 64. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Martovský kanál'' je jedinečným hydronymom (december 2022). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Umelé vodné toky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Nové Zámky]] [[Kategória:Komoča]] [[Kategória:Nesvady]] [[Kategória:Kolárovo]] [[Kategória:Imeľ]] [[Kategória:Martovce]] ky81a8hisy2vkvoooseyw6vg7vu5218 0 690612 8252986 8144466 2026-07-24T17:41:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252986 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Amarant|Obrázok=Amaranth new.png|Obrázok2=Amaranth (dye) ball-and-stick.png|Vzorec={{chem|C|20|H|11|N|2|Na|3|O|10|S|3}}|Systematický názov=(4''E'')-3-oxo-4-[(4-sulfonato-1-naftyl)hydrazono]naftalén-2,7-disulfonát trisodný|Molárna hmotnosť=604,47305 g/mol|CAS=915-67-3}} '''Amarant''' je modifikované [[Červená|červené]] [[azofarbivo]], ktoré sa používa ako [[potravinárske farbivo]] a na farbenie [[Kozmetika|kozmetiky]]. Jeho názov pochádza z názvu rodu rastlín ''[[Amaranthus]]'', ktoré majú červenú farbu a jedlé semená bohaté na [[Bielkovina|bielkoviny]]. Amarant je anionické farbivo. Je možné použiť ho na prírodné i syntetické [[Vlákno|vlákna]], [[Koža (materiál)|kožu]], [[papier]] a [[Fenol-formaldehydová živica|fenol-formaldehydové živice]]. Ako [[prídavná látka v potravinách]] má [[E číslo]] '''E123'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=E123 - Amarant|url=https://zdravopedia.sk/ucinne-latky/ecka/e123-amarant|vydavateľ=Zdravopedia|dátum vydania=2022-12-06|dátum prístupu=2022-12-06|jazyk=sk|priezvisko=Zdravopedia}}</ref> Amarant sa zvyčajne vyskytuje ako [[Sodík|trisodná]] [[Soľ (chémia)|soľ]]. Má červenohnedú, tmavočervenú alebo fialovú farbu, je to prášok rozpustný vo [[Voda|vode]], ktorý sa rozkladá pri 120 °C bez topenia. Jeho [[vodný roztok]] má absorpčné maximum pri asi 520 nm. Ako všetky azofarbivá, amarant bol počas 20. storočia vyrábaný z uhoľného [[decht]]u, avšak moderné syntetické postupy ho zvyčajne vyrábajú z vedľajších produktov spracovania [[ropa|ropy]].<ref>{{cite web|url=http://www.lookcut.com/tools/food-additives/amaranth-e123.html|title=Amaranth E123|publisher=LOOKCUT, INC.|date=2004–2010|accessdate=August 15, 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20201109141158/http://www.lookcut.com/tools/food-additives/amaranth-e123.html|archivedate=2020-11-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aniline Wood Dye, Coal Tar Dyes|url=http://www.craftsman-style.info/finishing/014-aniline.htm|vydavateľ=www.craftsman-style.info|dátum prístupu=2022-12-06}}</ref> V roku 1976 zakázala [[Správa potravín a liečiv|FDA]] použitie amarantu v [[Spojené štáty americké|Spojených štátoch amerických]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Compliance Program Guidance Manual: Domestic Food Safety (FY07-08)|url=https://www.fda.gov/downloads/Food/GuidanceComplianceRegulatoryInformation/ComplianceEnforcement/ucm072848.pdf|dátum prístupu=|vydavateľ=FDA|poznámka=November 9, 2008, p. 6, "Be aware that the following color additives are not on the list for use in food products in the United States. a. Amaranth (C.I. 16185, EEC No E123, formerly certifiable as FD&C Red No 2)"}}</ref> pretože je to predpokladaný [[karcinogén]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FDA/CFSAN - Color Additives Fact Sheet|url=http://www.cfsan.fda.gov/~dms/cos-221.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2001-11-17|dátum prístupu=2022-12-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20011117164702/http://www.cfsan.fda.gov/~dms/cos-221.html|dátum archivácie=2001-11-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Overview of Food Color Additives, Prepared for the USDA National Organic Program and the National Organic Standards Board|url=http://www.ams.usda.gov/AMSv1.0/getfile?dDocName=STELPRDC5057347|dátum prístupu=|vydavateľ=Agricultural Marketing Service (United States Department of Agriculture)|url archívu=https://web.archive.org/web/20100309133752/http://www.ams.usda.gov/AMSv1.0/getfile?dDocName=STELPRDC5057347|dátum archivácie=2010-03-09}}</ref> Použitie amarantu je v niektorých krajinách stále legálne, napríklad v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], kde sa používa napríklad v [[Kandizované ovocie|kandizovanom ovocí]]. == História a pôsobenie na zdravie == Po incidente z 50. rokov 20. storočia, ktorý sa týkal farbiva [[Orange 1]],<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=ob4PAAAAIAAJ&q=FD%26C+Orange+number+1+Halloween+candy|title=Science News Letter, Volumes 65-66|publisher=Science Service|date=January 30, 1954|page=95}}</ref><ref name="Toxicology">{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=zqLLa-MI8k0C&q=Amaranth|title=Food and Nutritional Toxicology|first=Stanley T.|last=Omaye|page=257|publisher=CRC Press LLC|year=2004|isbn=0-203-48530-0}}</ref> prekontrolovala FDA všetky potravinárske farbivá. V 60. rokoch potom FDA obmedzila množstvo farbiva, ktoré mohlo byť použité v potravinách a začala od výrobcov farbív vyžadovať bezpečnosť a správne označenie farbív. Povolenie použiť potravinárske farbivo bolo dočasné a mohlo byť kedykoľvek odvolané, ak sa objavili nejaké problémy.<ref name="Toxicology" /> FDA označila všetky látky, ktoré sa dovtedy používali, ako GRAS („[[generally recognized as safe]]“, všeobecne pokladané za bezpečné). Povolenie použiť amarant bolo predĺžené štrnásťkrát.^{&#x5B;[[Pomoc:Referencie|chýba zdroj]]]} V roku 1971 bola publikovaná [[Sovietsky zväz|sovietska]] štúdia, ktorá spojila toto farbivo s výskytom rakoviny.<ref name="Toxicology" /><ref>{{cite web|url=https://priceonomics.com/why-red-mandms-disappeared-for-a-decade/|title=Why Red M&M's Disappeared for a Decade|accessdate=2016-08-16|publisher=Pricenomics}}</ref><!--chýba odkaz na sovietsku citáciu--> Do roku 1976 bolo použitých viac ako 450 000 kg tohto farbiva v hodnote viac ako 5 miliónov dolárov v potravinách a kozmetike v celkovej hodnote viac ako 10 miliárd dolárov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TIME Magazine|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,945520,00.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2005-01-11|dátum prístupu=2022-12-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20100404162345/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,945520,00.html|dátum archivácie=2010-04-04}}</ref> [[Aktivizmus|Aktivisti]] v USA, ktorí si mysleli, že existuje tajná dohoda medzi FDA a výrobcami potravín,<ref name="NewSci">{{cite journal|url=https://books.google.com/books?id=0C1mPFyQYloC&q=Alexander%20Schmidt%20FDA%20no%20evidence&pg=PA600|title=Washington View: FDA in difficulties|journal=New Scientist|volume=64|issue=978|date=4 December 1975|first=Dan|last=Greenberg|page=600|publisher=New Science Publications|location=London}}</ref> tlačili na FDA, aby látku zakázala.<ref name=":0" />{{Nedostupný zdroj}} [[Alexander M. Schmidt]] z FDA obhajoval postoj agentúry, podobne ako v roku 1975 vo svojej knihe, tvrdiac, že FDA "nenašla žiadne dôkazy poškodenia verejného zdravia."^{&#x5B;[[Pomoc:Referencie|chýba zdroj]]]<!--Treba potvrdiť: "Schmidt defended the dye in spite of all the evidence, as he had earlier defended the FDA against collusion accusations in his 1975 book"-->} Testy, ktoré vykonala priamo FDA, odhalili štatisticky významné zvýšenie prípadov zhubných nádorov v samiciach [[Potkan|potkanov]], ktorým bola podaná vysoká dávka farbiva.<ref name="Toxicology" /> FDA teda usúdila, že nemožno predpokladať bezpečnosť tejto látky, farbivo by sa teda malo prestať používať.<ref name="Toxicology" /> Zakázané bolo v roku 1976.<ref name=":0" />{{Nedostupný zdroj}}<ref>{{cite news|title=Burger Backs Red Dye Ban Pending Rule|url=https://pqasb.pqarchiver.com/courant/access/959307712.html?dids=959307712:959307712&FMT=ABS&FMTS=ABS:AI&date=Feb+14%2C+1976&author=&pub=The+Hartford+Courant&desc=Burger+Backs+Red+Dye+Ban+Pending+Rule&pqatl=google|work=[[The Hartford Courant]]|date=February 14, 1976|accessdate=2009-07-07}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121021133151/http://pqasb.pqarchiver.com/courant/access/959307712.html?dids=959307712:959307712&FMT=ABS&FMTS=ABS:AI&date=Feb+14,+1976&author=&pub=The+Hartford+Courant&desc=Burger+Backs+Red+Dye+Ban+Pending+Rule&pqatl=google |date=2012-10-21 }}</ref> Farbivo bolo nahradené farbivom [[červená Allura AC]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Amaranth (dye)|1098061894}} [[Kategória:Azofarbivá]] [[Kategória:Potravinárske farbivá]] [[Kategória:Naftalénsulfonáty]] [[Kategória:E kódy|123]] [[Kategória:Potenciálne karcinogény]] [[Kategória:Potenciálne teratogény]] tig1xkku3yjm2ihzprea0kfgubo8675 0 693883 8253106 8142057 2026-07-25T06:12:01Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2026 8253106 wikitext text/x-wiki '''Lichtenštajnský futbalový pohár''' je [[Lichtenštajnsko|lichtenštajnská]] futbalová súťaž organizovaná [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnským futbalovým zväzom]] od roku [[1946]]. Víťaz získava právo účasti v kvalifikácii do [[Konferenčná liga UEFA|Konferenčnej ligy]]. Keďže v Lichtenštajnsku neexistuje ligová súťaž, je Lichtenštajnský futbalový pohár jedinou národnou futbalovou súťažou v krajine. V Lichtenštajnsku sa nachádza celkovo sedem futbalových klubov, ktoré sú všetky historicky etablované v systéme futbalových súťaží vo Švajčiarsku. Od roku 1992 je víťaz Lichtenštajnského futbalového pohára pravidelným účastníkom jednej z nižších európskych futbalových súťaží. V rokoch 1992 – 1999 v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]], v rokoch 1999 – 2009 v [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]], v rokoch 2009 – 2021 v [[Európska liga UEFA|Európskej lige]] a od roku 2021 v [[Konferenčná liga UEFA|Konferenčnej lige]]. ==Formát súťaže== Súťaž má nezvyčajný formát v tom, že sa do nej môžu prihlásiť nielen prvé tímy siedmich hlavných futbalových klubov, ale aj rezervné tímy, ktoré všetky hrajú v nižších súťažiach v rámci systému švajčiarskej ligy. Tímy z rovnakého futbalového klubu môžu byť vyžrebované v ktoromkoľvek kole súťaže. Tímy sú nasadené na základe výkonu v predchádzajúcom ročníku súťaže a nasadenie určuje, v ktorom kole tím začne súťaž. == Zoznam víťazov == {| | valign="top" | {| class="wikitable" |+ !width=20 |R. !width=60 |Sezóna !width=110|Víťaz !width=140|Výsledok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liechtenstein - List of Cup Finals|url=https://www.rsssf.org/tablesl/liecuphist.html|dátum prístupu=2023-03-03|vydavateľ=www.rsssf.org}}</ref> !width=110|Finalista |- |1. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1945/1946|1945/46]] | align="right" |'''[[FC Triesen|Triesen]]''' | align="center" |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |2. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1946/1947|1946/47]] | align="right" |'''[[FC Triesen|Triesen]]''' | align="center" |'''{{ku|2|0}}''' | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |3. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1947/1948|1947/48]] | align="right" |'''[[FC Triesen|Triesen]]''' | align="center" |'''{{ku|4|2}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}} | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |4. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1948/1949|1948/49]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|2|2}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}}<ref group="i">V opakovanom zápase vyhral Vaduz 2:1.</ref> | align="left" |[[FC Triesen|Triesen]] |- |5. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1949/1950|1949/50]] | align="right" |'''[[FC Triesen|Triesen]]''' | align="center" |'''{{ku|3|2}}''' | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |6. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1950/1951|1950/51]] | align="right" |'''[[FC Triesen|Triesen]]''' | align="center" |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |7. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1951/1952|1951/52]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|2|0}}''' | align="left" |[[FC Triesen|Triesen]] |- |8. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1952/1953|1952/53]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|4|2}}''' | align="left" |[[FC Triesen|Triesen]] |- |9. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1953/1954|1953/54]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|1|0}}''' | align="left" |[[FC Triesen|Triesen]] |- |10. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1954/1955|1954/55]] | align="right" |'''[[FC Schaan|Schaan]]''' | align="center" |'''{{ku|1|0}}''' | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |11. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1955/1956|1955/56]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|4|1}}''' | align="left" |[[FC Schaan|Schaan]] |- |12. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1956/1957|1956/57]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|4|0}}''' | align="left" |[[FC Schaan|Schaan]] |- |13. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1957/1958|1957/58]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|2|0}}''' | align="left" |[[FC Triesen|Triesen]] |- |14. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1958/1959|1958/59]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |[[FC Triesen|Triesen]] |- |15. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1959/1960|1959/60]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|3|2}}''' | align="left" |[[FC Schaan|Schaan]] |- |16. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1960/1961|1960/61]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |[[FC Schaan|Schaan]] |- |17. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1961/1962|1961/62]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|4|0}}''' | align="left" |[[FC Schaan|Schaan]] |- |18. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1962/1963|1962/63]] | align="right" |'''[[FC Schaan|Schaan]]''' | align="center" |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |[[FC Ruggell|Ruggell]] |- |19. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1963/1964|1963/64]] | align="right" |'''[[FC Balzers|Balzers]]''' | align="center" |'''{{ku|1|0}}''' | align="left" |[[FC Triesen|Triesen]] |- |20. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1964/1965|1964/65]] | align="right" |'''[[FC Triesen|Triesen]]''' | align="center" |'''{{ku|4|3}}''' | align="left" |[[FC Schaan|Schaan]] |- |21. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1965/1966|1965/66]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|7|0}}''' | align="left" |[[FC Schaan|Schaan]] |- |22. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1966/1967|1966/67]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|2|1}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}} | align="left" |[[FC Triesen|Triesen]] |- |23. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1967/1968|1967/68]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|4|2}}''' | align="left" |[[FC Triesen|Triesen]] |- |24. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1968/1969|1968/69]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|1|0}}''' | align="left" |[[FC Triesen|Triesen]] |- |25. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1969/1970|1969/70]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|2|1}}''' | align="left" |[[FC Schaan|Schaan]] |- |26. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1970/1971|1970/71]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|4|2}}''' | align="left" |[[FC Schaan|Schaan]] |- |27. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1971/1972|1971/72]] | align="right" |'''[[FC Triesen|Triesen]]''' | align="center" |'''{{ku|2|1}}''' | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |28. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1972/1973|1972/73]] | align="right" |'''[[FC Balzers|Balzers]]''' | align="center" |'''{{ku|2|1}}''' | align="left" |[[FC Ruggell|Ruggell]] |- |29. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1973/1974|1973/74]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|2|2}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}} {{small|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |30. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1974/1975|1974/75]] | align="right" |'''[[FC Triesen|Triesen]]''' | align="center" |'''{{ku|5|2}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |31. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1975/1976|1975/76]] | align="right" |'''[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]]''' | align="center" |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |32. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1976/1977|1976/77]] | align="right" |'''[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]]''' | align="center" |'''{{ku|0|0}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}} {{small|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |33. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1977/1978|1977/78]] | align="right" |'''[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]]''' | align="center" |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |[[FC Ruggell|Ruggell]] |- |34. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1978/1979|1978/79]] | align="right" |'''[[FC Balzers|Balzers]]''' | align="center" |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |35. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1979/1980|1979/80]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|1|1}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}} {{small|(4:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |36. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1980/1981|1980/81]] | align="right" |'''[[FC Balzers|Balzers]]''' | align="center" |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |[[FC Ruggell|Ruggell]] |- |37. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1981/1982|1981/82]] | align="right" |'''[[FC Balzers|Balzers]]''' | align="center" |'''{{ku|5|0}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |38. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1982/1983|1982/83]] | align="right" |'''[[FC Balzers|Balzers]]''' | align="center" |'''{{ku|1|1}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}} {{small|(5:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |39. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1983/1984|1983/84]] | align="right" |'''[[FC Balzers|Balzers]]''' | align="center" |'''{{ku|2|0}}''' | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |40. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1984/1985|1984/85]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |41. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1985/1986|1985/86]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|0|0}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |42. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1986/1987|1986/87]] | align="right" |'''[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]]''' | align="center" |'''{{ku|1|0}}''' | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |43. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1987/1988|1987/88]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|2|0}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |44. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1988/1989|1988/89]] | align="right" |'''[[FC Balzers|Balzers]]''' | align="center" |'''{{ku|4|2}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |45. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1989/1990|1989/90]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|4|1}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |46. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1990/1991|1990/91]] | align="right" |'''[[FC Balzers|Balzers]]''' | align="center" |'''{{ku|2|1}}''' | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |47. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1991/1992|1991/92]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|2|1}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |48. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1992/1993|1992/93]] | align="right" |'''[[FC Balzers|Balzers]]''' | align="center" |'''{{ku|5|2}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}} | align="left" |[[FC Schaan|Schaan]] |- |49. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1993/1994|1993/94]] | align="right" |'''[[FC Schaan|Schaan]]''' | align="center" |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |50. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1994/1995|1994/95]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |51. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1995/1996|1995/96]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|1|0}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |52. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1996/1997|1996/97]] | align="right" |'''[[FC Balzers|Balzers]]''' | align="center" |'''{{ku|3|2}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}} | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |53. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1997/1998|1997/98]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|5|1}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |54. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1998/1999|1998/99]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|3|2}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |55. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 1999/2000|1999/00]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|6|0}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |56. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2000/2001|2000/01]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|9|0}}''' | align="left" |[[FC Ruggell|Ruggell]] |- |57. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2001/2002|2001/02]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|6|1}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |58. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2002/2003|2002/03]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|6|0}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |59. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2003/2004|2003/04]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|5|0}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |60. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2004/2005|2004/05]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|4|1}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |61. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2005/2006|2005/06]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|4|2}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}} | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |62. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2006/2007|2006/07]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|8|0}}''' | align="left" |[[FC Ruggell|Ruggell]] |- |63. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2007/2008|2007/08]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|4|0}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |64. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2008/2009|2008/09]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|2|1}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |65. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2009/2010|2009/10]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|1|1}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}} {{small|(4:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |66. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2010/2011|2010/11]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|5|0}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |67. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2011/2012|2011/12]] | align="right" |'''[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]]''' | align="center" |'''{{ku|2|2}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}} {{small|(4:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | align="left" |[[FC Vaduz|Vaduz]] |- |68. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2012/2013|2012/13]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|1|1}}''' {{small|([[Predĺženie|pp]])}} {{small|(3:0 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |69. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2013/2014|2013/14]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|6|0}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |70. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2014/2015|2014/15]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|5|0}}''' | align="left" |[[FC Triesenberg|Triesenberg]] |- |71. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2015/2016|2015/16]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|11|0}}''' | align="left" |[[FC Schaan|Schaan]] |- |72. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2016/2017|2016/17]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|5|1}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |73. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2017/2018|2017/18]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |74. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2018/2019|2018/19]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|3|2}}''' | align="left" |[[FC Ruggell|Ruggell]] |- |75. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2019/2020|2019/20]] |colspan=3 rowspan=2 align=center|Zrušené kvôli [[pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]]. |- |76. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2020/2021|2020/21]] |- |77. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2021/2022|2021/22]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |- |78. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2022/2023|2022/23]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|4|0}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |79. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2023/2024|2023/24]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|5|0}}''' | align="left" |[[FC Triesenberg|Triesenberg]] |- |80. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2024/2025|2024/25]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|3|2}}''' | align="left" |[[FC Balzers|Balzers]] |- |81. |[[Lichtenštajnský futbalový pohár 2025/2026|2025/26]] | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' | align="center" |'''{{ku|4|3}}''' | align="left" |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] |} |} == Tituly == {| class="wikitable sortable" style="width:300px;" |- !Por. !Klub !Víťaz !Finalista !Finále !Liga |- !1. |[[FC Vaduz|Vaduz]] | align="center" |52 | align="center" |13 | align="center" |65 | align="center" |2. |- !2. |[[FC Balzers|Balzers]] | align="center" |11 | align="center" |17 | align="center" |28 | align="center" |4. |- !3. |[[FC Triesen|Triesen]] | align="center" |8 | align="center" |10 | align="center" |18 | align="center" |7. |- !4. |[[USV Eschen/Mauren|Eschen/Mauren]] | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |24 | align="center" |4. |- !5. |[[FC Schaan|Schaan]] | align="center" |3 | align="center" |11 | align="center" |14 | align="center" |8. |- !6. |[[FC Ruggell|Ruggell]] | align="center" |– | align="center" |7 | align="center" |7 | align="center" |6. |- !7. |[[FC Triesenberg|Triesenberg]] | align="center" |– | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |7. |} == Poznámky == {{Referencie|2|skupina=i}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.lfv.li/nationale-wettbewerbe/liechtensteiner-cup/ Oficiálna stránka] * [https://www.lfv.li/ Lichtenštajnský futbalový zväz] * [https://int.soccerway.com/national/liechtenstein/fl1-active-cup/ Lichtenštajnský futbalový pohár na soccerway.com] == Zdroj == {{preklad|en|Liechtenstein Football Cup|1352756323|de|Liechtensteiner Cup|266826864}} {{Lichtenštajnský futbalový pohár}} {{Najvyššie národné futbalové poháre}} [[Kategória:Futbal v Lichtenštajnsku]] dikj45w73d6ajyq3wjxy2hwnmcbe35u 0 694450 8252961 7550834 2026-07-24T16:47:07Z Maximilián Fedora 259749 8252961 wikitext text/x-wiki '''Spoločenský výrobný spôsob''' (iné názvy: '''spoločenský spôsob výroby''', '''výrobný spôsob''', '''spôsob výroby'''; [[nemčina|nem.]] (gesellschaftliche) Produktionsweise) je v (najmä marxistickej) ekonómii konkrétny spôsob získavania (t. j. konkrétna podoba výroby) prostriedkov nevyhnutných pre život ľudskej spoločnosti (najmä potravín, odevov, obydlí, výrobných nástrojov), ktorý tvorí podstatu určitého typu ekonomiky resp. určitej [[spoločensko-ekonomická formácia|spoločensko-ekonomickej formácie]]. Inými slovami je to jednota [[výrobné sily|výrobných síl]] a [[výrobné vzťahy|výrobných vzťahov]] (fungujúcich ako dve neoddeliteľné ale vzájomne protirečivé stránky), charakterizujúca úroveň dosiahnutú vo výrobe [[výrobný prostriedok|výrobných prostriedkov]] a [[spotrebný predmet|spotrebných predmetov]] nevyhnutných pre život. Spoločenský výrobný spôsob spolu so [[spoločenská nadstavba|spoločenskou nadstavbou]] tvoria spolu [[spoločensko-ekonomická formácia|spoločensko-ekonomickú formáciu]].<ref name=D>spôsob výroby. In: DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 648, 649</ref><ref name=ES>Ekonomický slovník. Bratislava: Nakl. Pravda. 1986. S. 339, 340</ref><ref>Filozofický slovník 1989 citovaný v: FILIT [https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvs/sposob_vyroby.html]</ref> ==Druhy== Rozlišuje sa prvotnopospolný, feudálny, kapitalistický a komunistický (resp. socialistický a komunistický) výrobný spôsob<ref name=D/><ref name=ES/>. Tieto pojmy sa do značnej miery kryjú s pojmami prvotnopospolná, feudálna, kapitalistická a komunistická [[spoločensko-ekonomická formácia]]. == Zdroje == {{referencie}} [[Kategória:Ekonómia]] [[Kategória:História]] [[Kategória:Sociológia]] 3zuy1pcfuc2fggif9lxi317fpe5cyag 2 698496 8253117 7597271 2026-07-25T08:45:56Z Scholastikos 174170 toto sem nepatrí 8253117 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 2 699366 8253144 8249690 2026-07-25T10:02:49Z Martingazak 234259 Tábor nútenej práce Trenčín 8253144 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko]], [[Program Erweiterte Kinderlandverschickung a Slovensko]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[František Hagara]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Dajan Bajanovič Murzin]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Murzinova brigáda]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hornonitrianska partizánska brigáda]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Nitrianska partizánska brigáda]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Alexander Nevskij (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Štvrtá partizánska brigáda]], [[4. partizánska brigáda]], [[Štvrtý partizánsky pluk]], [[4. partizánsky pluk]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]], [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas SNP]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Vypálenie obce Vinné]] # [[Vypálenie Ploštiny]], [[Ploštinská tragédia]] # [[Vypálenie Prlova]], [[Prlovská tragédia]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Tábory nútenej práce]] # [[Tábor nútenej práce Hronec]], [[TNP Hronec]] # [[Tábor nútenej práce Ilava]], [[TNP Ilava]] # [[Tábor nútenej práce Nováky]], [[TNP Nováky]] # [[Tábor nútenej práce Trenčín]], [[TNP Trenčín]] # [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou]], [[TNP Ústie nad Oravou]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Šuňavská vzbura]] # [[Neuskutočnený politický proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[Proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[prípad Šmidke–Hagara a spol.]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s Bielou légiou]], [[Proces so skupinou Hadač a spol.]], [[Proces so skupinou Minárik a spol.]], [[Proces so skupinou Rešetko a spol.]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s nyilašiovcami]] # [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)]] # [[Zoznam vlád Slovenskej socialistickej republiky]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. mája 1969 do 8. decembra 1971]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 8. decembra 1971 do 4. novembra 1976]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. novembra 1976 do 18. júna 1981]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1981 do 18. júna 1986]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1986 do 21. apríla 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 21. apríla 1988 do 12. októbra 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 12. októbra 1988 do 22. júna 1989]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 22. júna 1989 do 8. decembra 1989]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] 36feezclpcpddqkeb18gvtp0h62nndg 8253155 8253144 2026-07-25T10:18:03Z Martingazak 234259 Ruskov 8253155 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko]], [[Program Erweiterte Kinderlandverschickung a Slovensko]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[František Hagara]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Dajan Bajanovič Murzin]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Murzinova brigáda]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hornonitrianska partizánska brigáda]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Nitrianska partizánska brigáda]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Alexander Nevskij (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Štvrtá partizánska brigáda]], [[4. partizánska brigáda]], [[Štvrtý partizánsky pluk]], [[4. partizánsky pluk]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]], [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas SNP]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Vypálenie obce Vinné]] # [[Vypálenie Ploštiny]], [[Ploštinská tragédia]] # [[Vypálenie Prlova]], [[Prlovská tragédia]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Tábory nútenej práce]] # [[Tábor nútenej práce Hronec]], [[TNP Hronec]] # [[Tábor nútenej práce Ilava]], [[TNP Ilava]] # [[Tábor nútenej práce Nováky]], [[TNP Nováky]] # [[Tábor nútenej práce Ruskov]], [[TNP Ruskov]] # [[Tábor nútenej práce Trenčín]], [[TNP Trenčín]] # [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou]], [[TNP Ústie nad Oravou]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Šuňavská vzbura]] # [[Neuskutočnený politický proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[Proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[prípad Šmidke–Hagara a spol.]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s Bielou légiou]], [[Proces so skupinou Hadač a spol.]], [[Proces so skupinou Minárik a spol.]], [[Proces so skupinou Rešetko a spol.]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s nyilašiovcami]] # [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)]] # [[Zoznam vlád Slovenskej socialistickej republiky]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. mája 1969 do 8. decembra 1971]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 8. decembra 1971 do 4. novembra 1976]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. novembra 1976 do 18. júna 1981]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1981 do 18. júna 1986]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1986 do 21. apríla 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 21. apríla 1988 do 12. októbra 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 12. októbra 1988 do 22. júna 1989]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 22. júna 1989 do 8. decembra 1989]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] 1h5ele663nb9wmlnhunjbqkourpbe15 2 703944 8253142 8249689 2026-07-25T10:00:40Z Martingazak 234259 1. verzia 8253142 wikitext text/x-wiki '''Tábor nútenej práce Trečín''' (skrátene '''TNP Trenčín''') bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na území Slovensku zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Sídlil v bývalých Masarykových kasárňach na Hlbokej ulici. Bol zriadený pre potreby Československých stavebných závodov, krajského závodu v [[Trenčín|Trenčíne]]. Počas krátkeho štvormesačného obdobia ([[25. jún]]{{--}}[[31. október]] [[1950]] prešlo táborom 275 zaradencov. Tábor bol zrušený z dôvodu rozhodnutia koncentrovať pracovné sily do jáchymovských uránových baní k [[15. október|15. októbru]] [[1950]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=Bez rozsudku! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|164-166}} ==História TNP Trenčín== [[Tábory nútenej práce|Tábor nútenej práce]] v [[Trenčín|Trenčíne]] bol zriadený [[26. jún|26. júna]] [[1950]] v bývalých Masarykových kasárňach na Hlbokej ulici. Jeho vznik iniciovali predstavitelia krajského závodu ČSSZ, národný podnik v Trenčíne, ktorí od marca [[1950]] rokovali so zástupcami Povereníctva vnútra. Na schôdzke [[6. jún|6. júna]] [[1950]] sa zaviazali zabezpečiť adaptačné práce i správu tábora. Areál kasární bol vybraný pre vhodné bezpečnostné podmienky a minimálnu možnosť úteku.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} Od [[18. máj|18. mája]] [[1950]] sa na adaptačných prácach podieľali aj zaradenci z [[Tábor nútenej práce Ilava|TNP Ilava]]. V polovici júna vznikol provizórny tábor pre 70 osôb, do ktorého boli premiestnení zaradenci z oddielu pri stavbe podniku Odeva v Trenčíne, z [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]] a z likvidovaného [[Tábor nútenej práce Ilava|TNP Ilava]]. Správcom sa stal Ján Kráľ, hospodárom a účtovníkom Ladislav Prepík, pokladníkom Ondrej Kimák-Fejko a evidenčným referentom Vincenc Pekár. V septembri 1950 mal tábor 158 zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} V dôsledku rozhodnutia o koncentrácii pracovných síl do jáchymovských uránových baní rozhodlo ministerstvo národnej bezpečnosti o zrušení tábora k [[15. október|15. októbru]] [[1950]] a odovzdaní objektu ministerstvu národnej obrany. Napriek snahe Československých stavebných závodov, krajského závodu v Trenčíne, zachovať pracovné sily a nájsť nové priestory bol tábor definitívne zlikvidovaný [[31. október|31. októbra]] [[1950]]. V polovici októbra podpísalo reverzálny záväzok na prácu v podniku 38 zaradencov, no tí boli medzičasom premiestnení do iných táborov.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} [[26. október|26. októbra]] [[1950]] odišlo 52 zdravotne spôsobilých zaradencov do táborov v Jáchymove, zvyšných 116 bolo [[27. október|27. októbra]] presunutých do [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]]. Počas štyroch mesiacov existencie prešlo táborom v Trenčíne celkovo 275 osôb.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} <!-- [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] --> rhvbvfqojj5vn1hnnq80tyvpv7d71az 8253154 8253142 2026-07-25T10:17:25Z Martingazak 234259 Zalozenie 8253154 wikitext text/x-wiki '''Tábor nútenej práce Ruskov''' (skrátene '''TNP Ruskov''') bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na území Slovensku zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Bol zriadený pre potreby košického riaditeľstva [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých železníc]] [[1. október|1. októbra]] [[1951]] a bol v čase svojej existencie už jediným a posledným táborom na území Slovenska. Zaradenci pracovali v neďalekom kameňolome na ťažbe kameňa potrebného na výstavbu železníc. Zanikol v rámci postupnej likvidácie táborov nútenej práce [[15. marec|15. marca]] [[1953]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=Bez rozsudku! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|166-167}} ==História TNP Ruskov== [[Tábory nútenej práce|Tábor]] vznikol [[1. október|1. októbra]] [[1951]] na žiadosť košického riaditeľstva [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých železníc]], deň po zániku [[Tábor nútenej práce Nováky|Tábora nútenej práce v Novákoch]]. Prevzal 182 zaradencov z nováckeho tábora a 277 osôb z detašovaných pracovných oddielov v [[Handlová|Handlovej]], [[Horné Srnie|Hornom Srní]], [[Bratislava|Bratislave]] a [[Pezinok|Pezinku]]. Zaradenci bývali v skladacích barakoch, pričom materiálne vybavenie bolo zabezpečené zo skladov [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]].<ref name="Sivos"/>{{rp|166}} Tábor spravovalo ministerstvo spravodlivosti, ktoré ho určilo na izoláciu osôb z buržoáznych vrstiev pracujúcich v kameňolome. Spočiatku ho strážilo 30 príslušníkov Ozbrojenej stráže ochrany železníc so služobnými psami, no od polovice novembra [[1951]] bol počet strážcov znížený na troch. Veliteľom sa dekrétom z [[19. september|19. septembra]] [[1951]] stal Pavel Jancusko, ktorý bol pre nevyhovujúci výkon funkcie odvolaný [[5. december|5. decembra]] [[1951]]. Hospodárom bol Josef Dolinský, evidenciu viedol Ján Calko, pričom menovanie Izidora Chynoradského za osvetára bolo ešte koncom septembra [[1951]] zrušené.<ref name="Sivos"/>{{rp|166}} V októbri [[1952]] evidoval tábor 258 zaradencov, z ktorých sa 186 nachádzalo priamo v tábore. Pracovali v neďalekom kameňolome pri ťažbe kameňa pre výstavbu železníc. Tábor nútenej práce v Ruskove bol v tomto období jediným táborom svojho druhu na území Slovenska. Zanikol [[15. marec|15. marca]] [[1953]] v rámci likvidácie [[tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]].<ref name="Sivos"/>{{rp|167}} == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} <!-- [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Ruskov]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] --> 1fg81i9z061zd2dr387rvysaggm7c15 8253161 8253154 2026-07-25T10:22:50Z Martingazak 234259 Vymazanie 8253161 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 704310 8253026 7815465 2026-07-24T20:24:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253026 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}}{{Infobox Osobnosť | Meno = Anna Mojžišová | Popis osoby = bývalá tajomníčka predsedu vlády Slovenskej republiky | Dátum narodenia = {{dnv|1953}} | Rodné meno = Anna Nagyová | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = slovenská | Manžel = Marián Mojžiš }} '''Anna''' '''Mojžišová''', rodená '''Nagyová''', (* [[1953]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[Právnik|právnička]]. Bola osobnou tajomníčkou [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predsedu vlády Slovenskej republiky]] [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]] pred aj po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko‑Slovenska]]. S priebehom rokovaní o vzťahoch medzi Slovenskom a [[Česko|Českom]] bola informovaná.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Podruhé a naposled aneb mírové dělení Československa|vydavateľ=GG|rok=1998|miesto=Praha|isbn=978-80-86103-10-5|meno=Karola|priezvisko=Wolf}}</ref> A to aj napriek tomu, že rokovania niekedy prebiehali iba medzi [[Václav Klaus|Václavom Klausom]] a Vladimírom Mečiarom, teda medzi štyrmi očami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pozadí setkání ve vile Tugendhat: Slavné místo pod stromem vybral sám Klaus|url=https://www.irozhlas.cz/veda-technologie/historie/pozadi-setkani-ve-vile-tugendhat-slavne-misto-pod-stromem-vybral-sam-klaus_1708261905_pla|vydavateľ=iROZHLAS|dátum vydania=2017-08-27|dátum prístupu=2023-11-19|jazyk=cs}}</ref> Jej vplyv na Vladimíra Mečiara bol taký zásadný, že o nej novinári písali ako o „železnej Anne“.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Železná Anna Nagyová svoju svadbu neutajila|url=https://korzar.sme.sk/c/4636721/zelezna-anna-nagyova-svoju-svadbu-neutajila.html|vydavateľ=korzar.sme.sk|dátum prístupu=2023-11-19|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Kariéra == Mojžišová pracovala ako asistentka riaditeľa hotela Bôrik, bola členkou vedenia [[Slovenská technická knižnica|Slovenskej technickej knižnice]], členkou vedenia Slovenského zväzu bytových družstiev, od roku 1988 pracovala na [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úrade vlády]] a od januára 1990 bola osobnou tajomníčkou predsedu vlády, najskôr [[Milan Čič|Milana Čiča]] a potom Vladimíra Mečiara.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Železná Anna: Príbeh sekretárky, ktorá vedela ako na to|url=https://biztweet.eu/article/3812-zelezna-anna-pribeh-sekretarky-ktora-vedela-ako-na-to|vydavateľ=Biztweet|dátum vydania=2018-09-30|dátum prístupu=2023-11-12|jazyk=sk}}</ref> === Éra Vladimíra Mečiara === Ako osobná tajomníčka predsedu vlády Vladimíra Mečiara mala taký vplyv, že by ho podľa samotného Mečiara dokázala zničiť do 24 hodín.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza Rusko: Na polícii vypovedala Mečiarova pravá ruka|url=https://www.noviny.sk/slovensko/bratislava/275885-kauza-rusko-vysetrovatel-predvolal-na-vysluch-meciarovu-pravu-ruku|vydavateľ=www.noviny.sk|dátum vydania=2017-11-06|dátum prístupu=2023-11-12|jazyk=sk}}</ref> Mala vplyv v tajnej službe a kontakty v biznise i podsvetí.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Koncipientskú prax vykonávala počas práce na Úrade vlády SR v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], aj keď koncipientská prax si vyžaduje každodennú prítomnosť a blízkosť dozorcu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malá dělala koncipientku 300 kilometrů od domova. Praxi přitom měla absolvovat na plný úvazek {{!}} Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/domaci/politika/mala-delala-koncipientku-300-kilometru-od-domova-praxi-prito/r~39ebc98c79ee11e8bb77ac1f6b220ee8/|vydavateľ=Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje|dátum vydania=2018-06-28|dátum prístupu=2023-11-19|jazyk=cs}}</ref> Dohliadateľom bol JUDr. Juraj Koval, predseda klubu HC Banská Bystrica, ktorému Úrad vlády SR udelil dotáciu na štadión vo výške 1 mil. €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mecenášov zo zdravotníctva a schránkových firiem náš hokej priťahuje - Transparency International Slovensko - (blog.sme.sk)|url=https://blog.sme.sk/transparency/spolocnost/mecenasov-zo-zdravotnictva-a-schrankovych-firiem-nas-hokej-pritahuje|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2023-11-19|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JUDr. Juraj Koval - profil osoby|url=https://www.uvostat.sk/osoba/11398|vydavateľ=www.uvostat.sk|dátum prístupu=2023-11-19|jazyk=sk|priezvisko=info(at)uvostat.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20231113213723/https://www.uvostat.sk/osoba/11398|dátum archivácie=2023-11-13}}</ref> Stála pred súdom v kauze [[Pavol Rusko|Pavla Ruska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pokračoval súd v kauze prípravy vraždy Volzovej, vypovedala aj bývalá Mečiarova poradkyňa|url=https://sita.sk/pokracoval-sud-v-kauze-pripravy-vrazdy-volzovej-vypovedala-aj-byvala-meciarova-poradkyna/|vydavateľ=SITA.sk|dátum vydania=2020-11-27|dátum prístupu=2023-11-19|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> Dnes sa vyhýba médiám<ref name=":2" /> a v politike sa neangažuje. Vykonáva funkciu predsedníčky dozornej rady vo firme SLOVAKOR INDUSTRY, a.s., kde je jej manžel Ing. Marián Mojžiš predsedom predstavenstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=20651&SID=2&P=0|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2023-11-19}}</ref> == Rodina == Manžel Ing. Marián Mojžiš bol štátnym tajomníkom na slovenskom [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|ministerstve hospodárstva]], potom bol v rokoch 1995 – 1998 generálnym riaditeľom firmy ''[[Petrimex]]'' a tiež pôsobil aj ako vládny splnomocnenec pre hospodársku spoluprácu s [[Rusko]]m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zajtra bude valné zhromaždenie Petrimexu, na ktorého majetok vyhlásil súd konkurz|url=https://www.sme.sk/c/2153255/zajtra-bude-valne-zhromazdenie-petrimexu-na-ktoreho-majetok-vyhlasil-sud-konkurz.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2023-11-19|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Svadba prebehla 25. novembra 2002 vo [[Zvolen|Zvolene]], rodisku o rok staršieho partnera.<ref name=":0" /> == Zhoda priezviska a funkcií == V českom verejnom priestore bola často spomínaná pani Nagyová, vedúca kabinetu predsedu vlády petra Nečasa. Išlo však o [[Jana Nečasová|Janu Nagyovú]] (aktuálne Janu Nečasovú), ktorá nie je v príbuzenskom pomere s Annou Nagyovou. == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Preklad|cs|Anna Nagyová|23494287}}{{DEFAULTSORT:Nagyová, Anna}} [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Úrad vlády Slovenskej republiky]] [[Kategória:Politické aféry na Slovensku]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] frmyyqmc3c3tyz4nsuvrui9lqh6kf3i 0 706351 8252950 8065190 2026-07-24T16:18:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252950 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|meno=Alexandra Dánska|titul=kráľovná Spojeného kráľovstva a cisárovná Indie|obrázok=Alexandra of Denmark02.jpg|popis obrázku=Alexandra v roku 1889|obrázok erbu=Coat of Arms of Alexandra of Denmark.svg|podpis=Queen-Alexandra-Signature.svg|dynastia=[[Glücksburgovci]]|panovanie=[[22. január]] [[1901]]{{--}}[[6. máj]] [[1910]]|korunovácia=9. august 1902|pôvodné meno=Alexandra Caroline Marie Charlotte Louise Julia|dátum narodenia={{dn|1844|12|01}}|miesto narodenia=[[Žltý palác]], [[Kodaň]]|dátum úmrtia={{dúv|1925|11|20|1844|12|01}}|miesto úmrtia=[[Sandrigham House]], [[Norfolk]], [[Spojené kráľovstvo]]|miesto pochovania=[[Kaplnka sv. Juraja (hrad Windsor)|Kaplnka sv. Juraja]], [[Windsor Castle]]|manžel=[[Eduard VII.]] svad. 1863|potomstvo=[[Albert Viktor, vojvoda z Clarence a Avondale|Albert Viktor]] <br> [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V.]] <br> [[Lujza, vojvodkyňa z Fife|Lujza]] <br> [[Princezná Viktória zo Spojeného kráľovstva|Viktória]] <br> [[Maud z Walesu]] <br> Alexander Ján|otec=[[Kristián IX.]]|matka=[[Lujza Hesensko-Kasselská]]|portál1=Spojené kráľovstvo}} '''Alexandra Dánska''' (''Alexandra Caroline Marie Charlotte Louise Julia'', * [[1. december]] [[1844]]{{--}}† [[20. november]] [[1925]]) bola kráľovnou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Indický cisár|cisárovnou Indie]] od 22. januára 1901 do 6. mája 1910 ako manželka kráľa [[Eduard VII.|Eduarda VII.]] Alexandrina rodina bola pomerne neznáma až do roku 1852, keď bol jej otec [[Kristián IX.|princ Kristián Šlezvicko-holštajnský-Sondenburg-Glücksburg]] so súhlasom hlavných európskych mocností vybraný za nástupcu svojho bratranca z druhého kolena, dánskeho kráľa [[Frederik VII. (Dánsko)|Frederika VII.]] Vo veku šestnástich rokov bola Alexandra vybraná za budúcu manželku [[Eduard VII.|Alberta Eduarda]], [[Princ z Walesu|princa z Walesu]], syna a dediča kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]]. Pár sa zosobášil v roku 1863. V tom roku sa jej otec stal dánskym kráľom [[Kristián IX.|Kristiánom IX.]] a brat Viliam bol vymenovaný za gréckeho kráľa pod menom [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] Alexandra bola princeznou z Walesu v rokoch 1863 až 1901. Stala sa všeobecne populárnou. Jej štýl obliekania kopírovali ženy, ktoré sa vyznali v móde. Z veľkej časti bola vylúčená z politického diania a neúspešne sa pokúšala ovplyvniť názor britských ministrov a rodiny svojho manžela v prospech dánskych a gréckych záujmov. Jej verejné povinnosti spočívali najmä v [[charita]]tívnej činnosti. Po smrti kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]] v roku 1901 sa Albert Eduard stal kráľom Eduardom VII. a Alexandra sa stala kráľovnou. Kráľovnou bola dovtedy, kým jej manžel nezomrel v roku 1910, a po jeho smrti nastúpil na trón jej syn [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V.]] Alexandra zomrela vo veku 80 rokov v roku 1925. == Skorý život == [[Súbor:Det_Gule_Palae_Copenhagen.jpg|vľavo|náhľad|Žltý palác v Kodani. Alexandrin detský domov]] Princezná Alexandra Caroline Marie Charlotte Louise Julia, ktorú jej najbližšia rodina volala „Alix“, sa narodila 1. decembra 1844 v [[Žltý palác v Kodani|Žltom paláci]] na ulici [[Amaliegade]] 18, ktorá bezprostredne susedí s komplexom paláca [[Amalienborg]] v [[Kodaň|Kodani]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Eilers|meno=Marlene A.|titul=Potomkovia kráľovnej Viktórie|strany=str 171}}</ref> Jej otec bol [[Kristián IX.|princ Kristián Šlezvicko-holštajnský-Sondenburg-Glücksburg]] a matka princezná [[Lujza Hesensko-Kasselská]]. Mala päť súrodencov: [[Frederik VIII. (Dánsko)|Frederika]], [[Juraj I. (Grécko)|Viliama]] (neskôr Juraja I.), [[Mária Fiodorovna (Dagmar Dánska)|Dagmar]], [[Thyra Dánska|Thyru]] a [[Valdemar Dánsky|Valdemara]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Montgomery-Massingberd|meno=Hugh|titul=Burkes Royal Families of the World|vydavateľ=Burkes Peerage|miesto=Londýn|rok=1977|isbn=0-220-66222-3|strany=69 - 70}}</ref> Alexandra bola považovaná za najkrajšiu z dcér dánskeho kráľa. [[Súbor:Christian_IX_of_Denmark_and_family_1862.jpg|vľavo|náhľad|245x245bod|Kristián IX. Dánsky so svojou manželkou a ich deťmi Zľava doprava: Dagmar, Frederik, Valdemar, Kristián IX., kráľovná Lujza, Thyra a Viliam a Alexandra]] Rodina jej otca bola vzdialenou kadetskou vetvou dánskeho kráľovského rodu [[Oldenburgovci|Oldenburgovcov]], ktorá bola potomkom [[Kristián III. (Dánsko)|kráľa Kristiána III.]] Hoci boli kráľovskej krvi, rodina žila pomerne skromným životom. Nemali veľké bohatstvo, príjem jej otca z armádnej provízie bol asi 800 libier ročne a bývali v dome, ktorý im nepatril, no nemuseli zaň platiť nájom.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|vydavateľ=Collins|miesto=Londýn|rok=1980|isbn=0-00-216667-4|strany=16 - 17}}</ref> [[Hans Christian Andersen]] bol príležitostne pozvaný, aby deťom pred spaním porozprával príbehy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=str. 18}}</ref> V roku 1848 zomrel kráľ [[Kristián VIII (Dánsko)|Kristián VIII.]] a na trón nastúpil jeho syn [[Frederik VII. (Dánsko)|Frederik VII.]], ktorý bol bezdetný, mal za sebou dve neúspešné manželstvá a predpokladalo sa, že je neplodný. Nástupnícka kríza vznikla, pretože Frederik vládol v [[Dánsko|Dánsku]] aj vo [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicko-Holštajnsku]] a dedičské pravidlá sa na každom území líšili. V Holštajnsku platil [[Salický zákon]] bránil dedeniu po ženskej línii, zatiaľ čo v Dánsku žiadne takéto obmedzenia neplatili. Holštajnsko, ktoré bolo prevažne nemecké vyhlásilo nezávislosť a privolalo na pomoc [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]. V roku 1852 zvolali hlavné európske mocnosti do [[Londýn|Londýna]] [[Londýnsky protokol (1852)|konferenciu]], na ktorej sa diskutovalo o dánskom nástupníctve. Bol dohodnutý mier, ktorý obsahoval, že Alexandrin otec bude Frederikovým dedičom vo všetkých jeho panstvách, čím jeho [[Šarlota Dánska|svokra]] aj [[Princ Frederik Viliam Hesensko-Kasselský|švagor]] stratili nárok na dánsky trón.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|vydavateľ=Constanble|miesto=Londýn|rok=1969|isbn=0-09-456560-0|strany=8}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Maclagan|meno=Michael|titul=Lines of Succesion|vydavateľ=Litle, Brown|miesto=Londýn|isbn=1-85605-469-1|strany=str. 49|priezvisko2=Louda|meno2=Jiří}}</ref> Princ Kristián získal titul dánskeho princa a jeho rodina sa presťahovala do [[Bernstorffov palác|Bernstorffovho paláca]], ktorý sa stal ich novým domovom. Hoci situácia rodiny sa zlepšila, ich príjem sa zvýšil o málo alebo vôbec a nezúčastňovali sa dvorského života v Kodani, pretože sa odmietli stretnúť s Frederikovou treťou manželkou, [[Louise Rasmussenová|Louise Rasmussenovou]], pretože mala nemanželské dieťa s milencom.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=19 - 20}}</ref> Alexandra zdieľala podkrovnú spálňu so svojou sestrou [[Mária Fiodorovna (Dagmar Dánska)|Dagmar]] a často si sama šila šaty.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Priestley|meno=J.B|titul=The Edwardians|vydavateľ=Heinemann|miesto=Londýn|rok=1970|isbn=0-434-60332-5|strany=17}}</ref> Alexandra a Dagmar dostali hodiny plávania od [[Švédsko|švédskej]] priekopníčky ženského plávania [[Nancy Edbergová|Nancy Edbergovej]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Idun|titul=Nr 15|rok=1890}}</ref> [[Angličtina|Angličtinu]] ju učil anglický kaplán v Kodani a [[sviatosť birmovania]] prijala v paláci [[Christianborg]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=str. 21}}</ref> Počas svojho života bola veľmi zbožná.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=125 - 126}}</ref> == Manželstvo a rodina == [[Súbor:King_Edward_VII_and_Queen_Alexandra_-_Wedding_-1863.jpg|vľavo|náhľad|312x312bod|Albert Eduard a Alexandra na ich svadbe]] Vzhľadom na to, že [[Eduard VII.|Albert Eduard]], princ z Walesu dosiahol v novembri 1861 vek 20 rokov, jeho rodičia, [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovná Viktória]] a jej manžel [[Albert (britský princ)|princ Albert]], podnikli kroky, aby pre neho našli nevestu. Pri hľadaní vhodnej kandidátky požiadali o pomoc svoju najstaršiu (už vydatú) dcéru, [[Viktória Sasko-cobursko-gothajská|pruskú korunnú princeznú Viktóriu]]. Alexandra nebola ich prvou voľbou, pretože Dáni boli v spore s Prusmi v otázke [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicka-Holštajnska]] a väčšina vzťahov britskej kráľovskej rodiny bola nemecká. Nakoniec po odmietnutí iných možností si ju vybrali ako „jedinú vyvolenú“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Princ Albert citovaný v Alexandre, princeznej, kráľovnej}}</ref> [[24. september|24. septembra]] [[1861]] korunná princezná Viktória predstavila Alexandre v [[Speyer|Speyeri]] svojho brata Alberta Eduarda. Takmer o rok neskôr, [[9. september|9. septembra]] [[1862]] (po afére s [[Nellie Clidenová|Nellie Clidenovou]] a smrti svojho otca), Albert Eduard požiadal Alexandru o ruku na [[Zámok Laeken|zámku Laeken]] v domove svojho prastrýka, belgického kráľa [[Leopold I. (Belgicko)|Leopolda I.]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bentley-Cranch|titul=Ridley|strany=str. 4}}</ref> O niekoľko mesiacov neskôr, Alexandra odcestovala z Dánska do Británie na palube kráľovskej jachty [[Victoria and Albert (jachta)|Victoria and Albert]] a [[7. marec|7. marca]] [[1863]] dorazila do [[Gravesend|Gravesendu]] v [[Kent (grófstvo)|Kente]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pristátie Princeznej Alexandry v Gravesende | url = https://www.npg.org.uk/collections/search/portrait/mw08285/The-Landing-of-HRH-The-Princess-Alexandra-at-Gravesend-7th-March-1863 | dátum prístupu = 16. august 2021}}</ref> Sir [[Arthur Sullivan]] zložil hudbu pri jej príchode a [[Alfred, lord Tennyson]], zložil ódu na Alexandrinu počesť. [[Súbor:William Holman Hunt - London Bridge on the Night of the Marriage of the Prince and Princess of Wales - 1864.jpg|náhľad|''[[London Bridge v noci svadby princa a princeznej z Walesu]]'', [[William Holman Hunt]]]] Pár sa zosobášil 10. marca 1863 v [[Kaplnka sv. Juraja (hrad Windsor)|kaplnke sv. Juraja]] na [[Windsor Castle]]. Výber miesta bol široko kritizovaný, keďže obrad sa konal mimo Londýna. Tlač sa sťažovala, že veľké davy verejnosti nebudú môcť sobáš vidieť. Potenciálni hostia si mysleli, že je tam nepohodlne sa dostať, a keďže miesto konania bolo malé a niektorí ľudia, ktorí očakávali pozvanie, boli sklamaní. Aj Dáni boli zdesení, pretože boli pozvaní len Alexandrini najbližší príbuzní. Britský dvor stále smútil za princom Albertom, takže dámy na svadbe mohli nosiť šaty sivej a fialovej farby.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná, kráľovná|strany=48 - 50}}</ref> Keď pár odišiel z Windsoru na svadobnú cestu do [[Osborne House]] na [[Wight|Isle of Wight]]. Keď odchádzali z Windsoru, povzbudzovali ich školáci z [[Eton College]] vrátane [[Randolph Henry Spencer Churchill|Lorda Randolpha Churchilla]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=str. 60}}</ref> V tom istom roku nastúpil Alexandrin otec na dánsky trón, brat Viliam sa stal gréckym kráľom pod menom Juraj I. a jej sestra Dagmar bola zasnúbená s [[Mikuláš Alexandrovič z Ruska|Mikulášom Alexandrovičom]], ruským cárovičom. Nástup jej otca vyvolal [[Druhá šlezvická vojna|druhú šlezvickú vojnu]], počas ktorej [[Nemecký spolok]] úspešne napadol Dánsko, čím sa plocha Dánska zmenšila o dve pätiny. Na veľké podráždenie kráľovnej Viktórie a pruskej korunnej princeznej, Alexandra a Albert Eduard podporovali dánsku stranu vo vojne. Pruské dobytie bývalých dánskych území zvýšilo Alexandrinu hlbokú nechuť k Nemcom, ktorá v nej pretrvala do konca života.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alexandra Dánska | url = https://www.oxforddnb.com/display/10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-30375 | dátum prístupu = 21. augusta 2021}}</ref> [[Súbor:Alexandra_with_her_first_born_child_Albert_Victor.jpg|náhľad|Alexandra so svojím prvorodeným dieťaťom Albertom Viktorom, 1864]] Alexandrino prvé dieťa [[Albert Viktor, vojvoda z Clarence a Avondale|Albert Viktor]], sa narodilo o dva mesiace skôr, a to začiatkom roku 1864. Alexandra prejavovala svojim dieťaťom oddanosť: „Bola šťastná, keď mohla dobehnúť ku svojim deťom, obliecť si flanelovú košeľu, umyť si deti sama a vidieť ako spia vo svojich postieľkach“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Mrs. Blackbourne citovaná v Alexandre, princeznej a kráľovnej|strany=115}}</ref> Albert Eduard a Alexandra mali spolu šesť detí: [[Albert Viktor, vojvoda z Clarence a Avondale|Alberta Viktora]], [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraja]], [[Lujza, vojvodkyňa z Fife|Lujzu]], [[Princezná Viktória zo Spojeného kráľovstva|Viktóriu]], [[Maud z Walesu|Maud]] a Alexandra Jána. Všetky Alexandrine deti sa narodili zrejme predčasne. Životopisec [[Richard Hough]] si myslel, že Alexandra zámerne zavádzala kráľovnú Viktóriu, pokiaľ ide o jej pravdepodobné dátumy pôrodov, pretože nechcela, aby bola kráľovná prítomná pri jej pôrodoch.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hough|meno=Richard|titul=Eduard a Alexandra: ich život|rok=1993|isbn=0-340-59700-3|strany=102}}</ref> Počas jej pôrodu jej tretieho dieťaťa v roku 1867 ohrozovala Alexandrin život komplikácia záchvatu [[Reumatická horúčka|reumatickej horúčky]], ktorá jej spôsobila trvalé krívanie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=82 - 86}}</ref> Na verejnosti bola Alexandra dôstojná a očarujúca, v súkromí láskavá a veselá.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=127, 222- 223}}</ref> Mala rada veľa spoločenských aktivít vrátane tanca a korčuľovania a dokonca bola aj [[Kombinovaná jazda na koni|tandemovou vodičkou]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=143}}</ref> Tiež si užívala poľovačku - na zdesenie kráľovnej, ktorá ju požiadala, aby prestala, no márne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hough|meno=Richard|titul=Eduard a Alexandra: Ich život|strany=102}}</ref> Dokonca po narodení jej prvého dieťaťa pokračovala v spoločenskom živote tak ako predtým, čo viedlo k určitým treniciam medzi kráľovnou a mladým párom, ktoré ešte zhoršila jej nenávisť k Prusom.<ref name=":2" /> == Princezná z Walesu (1863{{--}}1901) == [[Súbor:Queen_Alexandra_(1844-1925).jpg|vľavo|náhľad|315x315bod|Alexandrin portrét od Franza Xavera Winterhaltera 1864]] Albert Eduard a Alexandra navštívili [[Írsko (ostrov)|Írsko]] v apríli 1868. Po chorobe v predchádzajúcom roku začala chodiť opäť bez pomoci dvoch palíc a už bola tehotná so svojím štvrtým dieťaťom.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=str. 94}}</ref> Kráľovský pár podnikol v rokoch 1868 až 1869 šesťmesačné turné po [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Egypt|Egypte]] a [[Grécko|Grécku]], ktoré zahŕňalo návštevu u jej brata Juraja I. V [[Turecko|Turecku]] sa stala prvou ženou, ktorá si sadla na večeru so sultánom [[Abdülaziz|Abdülazizom]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=93-100}}</ref> Rodina si urobila so [[Sandrigham House]] svoje obľúbené sídlo a [[Marlborough House]] za ich londýnske sídlo. Životopisci sa zhodujú, že ich manželstvo bolo v mnohých ohľadoch šťastné, niektorí však tvrdili, že Albert Eduard nevenoval svojej žene toľko pozornosti, koľko by si želala, a že sa postupne odcudzili, až kým koncom roku 1871 dostal [[týfus]] (choroba o ktorej sa veril, že zabila jeho otca).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=111}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Philip Magnus citovaný v Alexandre, princeznej a kráľovnej|strany=109 - 110}}</ref> Iní historici toto spochybňujú, pretože upozorňujú na Alexandrine časté tehotenstvá a prostredníctvom rodinných listov popierajú existenciu akejkoľvek vážnej roztržky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=110}}</ref> Napriek tomu bol princ tvrdo kritizovaný z mnohých strán spoločnosti o svoj zjavný nezáujem o jej veľmi vážnu chorobu – [[Reumatická horúčka|reumatickú horúčku]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hough|meno=Richard|titul=Eduard a Alexandra: Ich život|strany=132 - 134}}</ref> Počas ich manželstva, Albert Eduard pokračoval v milostných pomeroch s viacerými ženami, vrátane herečky [[Lilie Langtry]], [[Daisy Greville, grófka z Warwicku|Daisy Greville, grófky z Warwicku]], humanitárnej sestry [[Agnes Keyser]] a spoločenskej prominentky [[Alice Keppel]]. Alexandra vedela o väčšine z týchto vzťahov a neskôr dovolila Alice Keppel navštíviť jej manžela, keď zomieral.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=271}}</ref> Samotná Alexandra zostala verná počas svojho manželstva.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=100 - 101}}</ref> Zhoršujúca sa hluchota spôsobená [[Otoskleróza|otosklerózou]] ju čoraz izolovala od spoločenského života. Trávila viac času doma s deťmi a domácimi miláčikmi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=82}}</ref> Jej šieste a posledné tehotenstvo skončilo narodením syna v apríli 1871, ale dieťa zomrelo v nasledujúci deň. Napriek Alexandriným prosbám o súkromie kráľovná Viktória trvala na vyhlásení dvorného smútku, čo viedlo k tomu, že tlač opísala pôrod ako „úbohý potrat“. Dieťa nebolo pochované s ostatnými členmi kráľovskej rodiny vo Windsore, ale v prísnom súkromí na cintoríne vo Sandrighame, kde prežilo svoj krátky život.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=85}}</ref> Počas ôsmich mesiacov v rokoch 1875{{--}}76 princ z Walesu nebol prítomný v Británii a bol na turné v Indii, ale na Alexandrino zdesenie bola ona v ústraní. Princ naplánoval čisto mužskú skupinu a zamýšľal stráviť väčšinu času lovom a streľbou. Počas princovho turné, jednému z jeho priateľov, ktorý s nim cestoval, [[Lord z Aylesfordu|lordovi z Aylesfordu]], jeho manželka mu povedala, že ho opustí kvôli inému mužovi, [[George Spencer-Churchill 8. vojvoda z Marlbourgh|lordovi Blandfordovi]], ktorý bol tiež ženatý. Aylesford bol zhrozený a rozhodol sa požiadať o rozvod. Medzi tým brat lorda Blandforda, lord Randolph Churchill, presvedčil milencov proti úteku. Teraz znepokojená hrozbou rozvodu sa lady Aylesfordová snažila odradiť svojho manžela od rozvodu, ale lord Aylesford bol neoblomný a odmietol to prehodnotiť. V snahe prinútiť lorda Aylesforda, aby stiahol návrh o rozvod, zavolali lady Aylesfordová a lord Randolph Churchill Alexandru a povedali jej, že ak rozvod bude pokračovať, predvolajú jej manžela ako svedka a zapletú ho do škandálu. Alexandra, zúfalá z ich hrozieb a na radu sira [[Wiliam Knollys|Wiliama Knollysa]] a [[Mária Adelaida z Cambridge|vojvodkyne z Tecku]] informovala kráľovnú, ktorá potom napísala princovi z Walesu. Princ bol nahnevaný. Nakoniec sa Blandford a Aylesford dohodli súkromne. Hoci sa lord Randolph Churchill neskôr ospravedlnil, princ z Walesu sa s ním niekoľko rokov nerozprával.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=132 - 135}}</ref> [[Súbor:Alexandra_of_Denmark_in_pearls.jpg|náhľad|Alexandra v roku 1887]] Alexandra strávila jar 1877 v Grécku kde sa zotavovala zo zhoršeného zdravia a návštívila svojho brata Juraja.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=136}}</ref> Počas [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|rusko-tureckej vojny]] bola Alexandra jasne naklonená k Rusku, kde bola jej sestra vydatá za cároviča a lobovala za revíziu hraníc medzi Gréckom a Tureckom v prospech Grékov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=150 - 152}}</ref> Alexandra strávila nasledujúce tri roky veľkej časti oddelená od svojich synov, keďže chlapcov v rámci ich námorného a všeobecného vzdelania poslali na plavbu po celom svete. Rozlúčka bola veľmi smutná a ako dokazujú jej pravidelné listy, synovia jej veľmi chýbali.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=155-156}}</ref> V roku 1881 Alexandra a Albert Eduard odcestovali do [[Petrohrad|Petrohradu]] po atentáte na cára [[Alexander II. (Rusko)|Alexandra II.]], aby zastupovali Britániu na pohrebe a ešte, aby mohla poskytnúť útechu svojej sestre, ktorá sa stala cárovnou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=131}}</ref> Alexandra sa ujala mnohých verejných povinností. Kráľovná Viktória to opísala takto: „...aby ma ušetrila námahy a únavy z funkcií. Otvára bazáre, navštevuje nemocnice miesto mňa...nielenže sa nikdy nesťažuje, ale snaží sa dokázať, že sa jej to páčilo, čo inému bola by to bola únavná povinnosť“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Kráľovná Viktória citovaná v Alexandre, princeznej a kráľovnej|strany=146}}</ref> Osobitne sa zaujímala o [[Kráľovská londýnska nemocnica|londýnsku nemocnicu]] a pravidelne ju navštevovala. [[Joseph Merrick]], takzvaný „sloní muž“ bol jedným z pacientom ktorého stretla.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=148 - 151}}</ref> Davy zvyčajne Alexandru nadšene povzbudzovali<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=166}}</ref>, ale počas návštevy [[Írsko|Írska]] v roku 1885 zažila moment verejného nepriateľstva pri návšteve mesta [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]], ktoré bolo ohniskom írskeho nacionalizmu. Spolu s jej manželom ju vypískal dav dvoch až troch tisíc ľudí, ktorí sa oháňali palicami a čiernymi vlajkami. Aj napriek tomu sa usmiala. Toto britská tlač stále vykresľovala v pozitívnom svetle, opisujúc davy ako „nadšené“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=[[Daily Telegraph]] citovaný v Kráľovnej Alexandre|strany=168}}</ref> Počas tejto istej návštevy dostala doktorát z hudby na [[Trinity College Dublin]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=167}}</ref> Alexandra bola hlboko zarmútená smrťou svojho najstaršieho syna, princa Alberta Viktora v roku 1892. Jeho izba a majetok zostali presne tak, ako ich zanechal.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=184}}</ref> Alexandra povedala: „Pochovala som svojho anjela a s ním aj svoje šťastie.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra citovaná v Alexandre, princeznej a kráľovnej|strany=186}}</ref> Listy medzi Alexandrou a jej deťmi, ktoré prežili, naznačujú, že si boli navzájom oddaní.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=141 - 142}}</ref> V roku 1894 zomrel jej švagor, [[Alexander III. (Rusko)|cár Alexander III.]] a jej synovec [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] sa stal cárom. Alexandru, ktorú do Ruska sprevádzal jej manžel, bola pre svoju sestru, vdovu cárovnú, veľkou oporou. Dokonca spala a modlila sa vedľa svojej sestry a zostala v Rusku aj na Alexandrov pohreb.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=196 - 197}}</ref> Alexandra a jej manžel sa zúčastnili aj svadby Mikuláša s jej neterou [[Alexandra Fiodorovna|Alix Hesenskou]], ktorá prijala ruské meno Alexandra Fiodorovna. == Kráľovná Spojeného kráľovstva (1901{{--}}1910) == [[Súbor:1902_alexandra_coronationhr.jpg|vľavo|náhľad|298x298bod|Alexandra počas svojej korunovácie 1902]] Po smrti svojej svokry kráľovnej Viktórie v roku 1901 sa Alexandra stala kráľovnou Spojeného kráľovstva ako manželka kráľa [[Eduard VII.|Eduarda VII.]] Len o dva mesiace neskôr ich syn [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj]] a nevesta [[Mária z Tecku|Mária]] odcestovali na rozsiahlu prehliadku impéria, a zanechali svoje deti v opatere Alexandry a Eduarda, ktorí boli nadšení z toho, že môžu tráviť viac času so svojimi vnúčatami. Po Jurajovom návrate začali prebiehať prípravy na [[Korunovácia Eduarda VII. a Alexandry Dánskej|korunováciu Eduarda a Alexandry]] vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]], ale pár dni pred korunováciou, v júni 1902 kráľ vážne ochorel na [[Akútna apendicitída|apendicitídu]]. Alexandra ho zastupovala na vojenskej prehliadke a zúčastnila sa pretekov [[Royal Ascot]] bez neho, v snahe zabrániť verejnému poplachu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=243 - 244}}</ref> Nakoniec bola korunovácia odložená a Eduarda operovali v [[Kráľovská londýnska nemocnica|kráľovskej londýnskej nemocnici]]. Po jeho zotavení boli Eduard a Alexandra v auguste 1902 spoločne korunovaní - kráľa korunoval [[arcibiskup canterburský|arcibiskup z Cantenbury]] a kráľovnú [[arcibiskup yorský|arcibiskup z Yorku]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=249}}</ref> Napriek tomu, že stala kráľovnou, Alexandrine povinnosti sa zmenili len málo, ak vôbec Jej osobná slúžka, [[Charlotte Knollys]], dcéra sira Wiliama Knollysa, jej lojálne slúžila mnoho rokov. 10. decembra 1903 a našla svoju spálňu plnú dymu. Zobudila Alexandru a odviedla ju do bezpečia. Ako poznamenala [[princezná Augusta z Cambridge]]: „Musíme oceniť starú Charlotte, lebo skutočne zachránila Alexandre život“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=253}}</ref> Alexandra sa opäť starala o svoje vnúčatá, keď sa jej syn Juraj a jeho manželka Mária vydali na druhé turné, tentoraz do Britskej Indie v zime 1905{{--}}06.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=258}}</ref> Jej otec, dánsky kráľ Kristián IX., zomrel v januári 1906. Alexandra a jej sestra vdova cárovná, túžili po tom, aby sa ich rodinné puto ešte viac posilnilo, a preto si kúpili Hvidøre v Dánsku, ako odpočinkové miesto.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=239 - 240}}</ref> [[Súbor:1904_queen_alexandra_wearin.jpg|náhľad|280x280bod|Alexandra v roku 1904]] Alexandre bol zamietnutý prístup ku kráľovským dokumentom a bola vylúčená z niektorých zahraničných ciest, aby sa zabránilo jej zasahovaniu do diplomatických záležitosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=225 - 227}}</ref> Bola hlboko nedôverčivá voči Nemcom, najmä ku svojmu synovcovi, nemeckému [[Viliam II. (Nemecko)|cisárovi Viliamovi II.]] a vždy bola proti všetkému, čo podporovalo nemeckú expanziu alebo záujmy. Napríklad v roku 1890 Alexandra napísala memorandum, ktoré poslala vysoko postaveným britským ministrom a vojenskému personálu, pred plánovanou výmenou britského ostrova [[Helgoland]] v [[Severné more|Severnom mori]] za nemeckú kolóniu [[Zanzibar (štát)|Zanzibar]], pričom sa zdôraznila strategický význam Helgolandu a jeho využitie. Ostrov mohol byť Nemeckom využitý na začatie útoku alebo britské potlačenie nemeckej agresie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=176 - 179}}</ref> Nemci si ostrov opevnili a podľa slov Roberta Ensora, ako aj podľa predpovede Alexandry, „sa stal základom námornej pozície Nemecka na útok, ako aj obranu“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ensor|titul=Anglicko 1870 - 1914|vydavateľ=Oxford University Press|rok=1936|isbn=0-19-285261-2|strany=194}}</ref> Napriek tomu [[Zmluva medzi Helgolandom a Zanzibarom|výmena]] prebehla. Napriek tomu Alexandra opovrhovala cisárom Viliamom a nedôverovala mu a nazývala ho „vnútorne naším nepriateľom“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=207 a 239}}</ref> V roku 1900 napísali nemecké noviny [[Frankfurter Zeitung]], že „Alexandra a jej sestra, vdova cárovná, predstavujú centrum medzinárodného sprisahania proti Nemecku.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Citované v Alexandre, princeznej a kráľovnej|strany=234}}</ref> V roku 1910 sa Alexandra stala prvou kráľovnou manželkou, keď počas debaty navštívila [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnú snemovňu Spojeného kráľovstva]]. Z pozoruhodného miesta v Dámskej galérii, s výhľadom na rokovaciu sálu, sledovala diskusiu o [[Parlamentný zákon z roku 1911|parlamentnom návrhu zákona]] o odstránení práva [[Snemovňa Lordov|Snemovne lordov]] vetovať legislatívu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=269}}</ref> Alexandra v súkromí nesúhlasila s návrhom zákona.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=278}}</ref> Krátko nato navštívila svojho brata Juraja na ostrov [[Korfu]]. Práve tam sa dozvedela, že kráľ Eduard je vážne chorý. Alexandra sa okamžite vrátila a prišla len deň predtým, než jej manžel zomrel. V jeho posledných hodinách mu osobne podávala kyslík z fľaše s plynom, aby mu uľahčila dýchať.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=249 - 250}}</ref> Povedala [[Frederik Ponsonby, prvý barón zo Synsonby|Frederikovi Ponsonbymu]]: „Mám pocit, akoby som bola premenená na kameň - neschopná plakať, neschopná pochopiť význam toho všetkého.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Ponsobyho memoáre citované v Alexandre, princeznej a kráľovnej|strany=251}}</ref> Neskôr sa v tom istom roku presťahovala z [[Buckinghamský palác|Buckinghamského paláca]] do [[Marlborourgh House]], no ponechala si vlastníctvo Sandrigham House.<ref>{{Citácia knihy|meno=|titul=Príbeh kráľa|vydavateľ=Prion|miesto=Londýn|rok=1952|isbn=1-85375-303-3|strany=77|priezvisko=Duke of Windsor}}</ref> Nový kráľ, Alexandrin syn Juraj V., čoskoro čelil rozhodnutiu o parlamentnom návrhu zákona. Napriek svojim osobným názorom Alexandra podporila neochotný súhlas svojho syna so žiadosťou premiéra [[H. H. Asquith|H. H. Asquitha]] na vytvorenie dostatočného počtu liberálnych kolegov po všeobecných voľbách, ak lordi budú pokračovať v blokovaní legislatívy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=277 - 278}}</ref> == Kráľovná matka (1910{{--}}1925) == [[Súbor:Alexandra_of_Denmark.jpg|vľavo|náhľad|288x288bod|Alexandra v roku 1923]] Po Eduardovej smrti bola Alexandra kráľovnou matkou a zároveň matkou vládnuceho panovníka. Nezúčastnila sa [[Korunovácia Juraja V. a kráľovnej Márie|korunovácie jej syna a nevesty]] v roku 1911, pretože nebolo zvykom, aby sa korunovaná kráľovná zúčastnila na korunovácii iného kráľa alebo kráľovnej. Naďalej sa venovala verejnému životu a charitatívnej činnosti. Jednou z takýchto činností bol [[Day Alexandra Rose]] - deň, keď dobrovoľníčky predávali umelé ruže vyrobené ľuďmi so zdravotným postihnutím a výťažok z predaja smeroval do nemocníc.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=251 - 257 a 260}}</ref> Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bolo zvykom, že v [[Kaplnka sv. Juraja (hrad Windsor)|kaplnke sv. Juraja]] na [[Windsor Castle]] viseli zástavy zahraničných kniežat, ktorým bol udelený najvyšší britský rytiersky rád - [[Podväzkový rád]]. Toto dostalo kritiku, pretože nemeckí členovia rádu bojovali vo vojne proti Británii. Alexandra sa pripojila k výzvam, aby „stiahli tie nenávistné nemecké transparenty.“<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Alexandra Jurajovi V. citované v Kráľovnej Alexandre|strany=285}}</ref> Kráľ, hnaný verejnou mienkou, dal proti svojej vôli odstrániť zástavy. Na Alexandrino zdesenie však nezmizli len „tie hnusné pruské zástavy“, ale aj zástavy jej hesenských príbuzných, ktorí boli podľa nej „jednoducho vojakmi alebo vazalmi na príkaz brutálneho nemeckého cisára.“<ref name=":3" /> Dňa 17. septembra 1917 sa nachádzala v Sandrighame počas leteckého náletu vzducholode [[Zeppelin]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=291 - 292}}</ref> V tom istom čase bol však v Rusku bol zvrhnutý jej synovec, cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]], ktorý bol spolu so svojou manželkou a deťmi neskôr boli [[Zavraždenie cárskej rodiny|zavraždení]] [[Boľševik|boľševikmi]]. Alexandrinu sestru, [[Mária Fiodorovna (Dagmar Dánska)|vdovu cárovnú]], zachránila z Ruska britská vojnová loď [[HMS Marlborough]] a priviezla ju do Anglicka, kde istý čas žila s Alexandrou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=285 - 286}}</ref> === Posledné roky a smrť === Alexandra si zachovala mladistvý vzhľad aj v seniorskom veku<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Mary Gladstone a Lord Carrington citovaní v Kráľovnej Alexandre|strany=232}}</ref>, ale počas vojny ju dobehol vek.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|titul=Alexandra kráľovnej Márii|strany=296}}</ref> Začala nosiť prepracované závoje a výrazný mejkap, o ktorom sa hovorilo, že jej tvár pripomína smalt.<ref name=":1" /> Už necestovala do zahraničia a jej zdravotný stav sa zhoršil. V roku 1920 jej praskla cieva v oku, čo spôsobilo dočasnú slepotu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|titul=Kráľovná Alexandra|strany=299}}</ref> Ku koncu života sa jej zhoršila pamäť aj reč.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|titul=Kráľovná Alexandra|strany=201 - 302}}</ref> Zomrela 20. novembra 1925 v [[Sandringham House]] na infarkt, jedenásť dni pred svojimi 81. narodeninami. Telo kráľovnej Alexandry bolo vystavené vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]] a 28. novembra bola pochovaná vedľa svojho manžela v kaplnke sv. Juraja na Windsor Castle.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História pohrebov vo Westminsterskom opátstve | url = https://www.westminster-abbey.org/history/explore-our-history/a-history-of-royal-burials-and-funerals | dátum prístupu = 21. augusta 2021}}</ref> == Dedičstvo == [[Súbor:London_-_panoramio_(24).jpg|náhľad|Detail Pamätníka kráľovnej Alexandry pred palácom [[St. James’s Palace]]]] Pamätník kráľovnej Alexandry od [[Alfred Gilbert|Alfreda Gilberta]] bol odhalený v deň Alexandry Rose 8. júna 1932 v Marlborough Gate v [[Londýn|Londýne]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dorment|meno=Richard|titul=Alfred Gilbert Memorial to Queen Alexandra|periodikum=The Burlington Magazine}}</ref> Pri odhalení zaznela óda „[[Toľko pravých princezien, ktoré odišlo (óda)|Toľko pravých princezien, ktoré odišlo]]“, ktorú zložil vtedajší Majster kráľovskej hudby, [[Sir Edward Elgar]] a text napísal básnik [[Johna Masefield|John Masefield]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Alexandra The Rose Queen|periodikum=[[The Times]]|odkaz na periodikum=}}</ref> Alexandra bola veľmi obľúbená u britskej spoločnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Priestley|meno=J.B|titul=The Edwardians|strany=17}}</ref> Potom čo sa v roku 1863 vydala za princa z Walesu, vznikol nový park – People's Palace, verejné výstavné a umelecké centrum v severnom Londýne, ktoré bolo premenované na [[Alexandra Palace]] a [[Alexandra Park|park]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Carrington|meno=Ron|titul=Alexandra Park and Palace A History|vydavateľ=Greater London Council|miesto=Londýn|rok=1975|strany=9}}</ref> Len v oblasti [[Veľký Londýn|Veľkého Londýna]] je najmenej šesťdesiatsedem ciest a ulíc, ktoré sa nazývajú Alexandra Road, Alexandra Avenue, Alexandra Gardens, Alexandra Close alebo Alexandra Street. Všetky sú tiež pomenované po nej.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Weinreb|meno=Ben|titul=The London Encyclopaedia|vydavateľ=Macmillan|strany=16|priezvisko2=Hibbert|meno2=Christopher}}</ref> Queen Alexandra Bridge v [[Sunderland|Sunderlande]] bol slávnostne otvorený v roku 1909.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podrobnosti o štruktúre mosta kráľovnej Alexandry | url = https://web.archive.org/web/20090125023527/http://sine.ncl.ac.uk/view_structure_information.asp?struct_id=1242 | dátum prístupu = 21. augusta 2021 | dátum archivácie = | url archívu = http://sine.ncl.ac.uk/view_structure_information.asp?struct_id=1242}}</ref> Alexandra, na rozdiel od svojho manžela a svokry, nebola novinármi kritizovaná.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=113, 163, 192}}</ref> Finančné prostriedky, ktoré pomohla zhromaždiť, boli použité na zakúpenie riečnej lode s názvom Alexandra - určenej na prevoz ranených počas [[Mahdistická vojna|Mahdistickej vojny]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=169}}</ref> a na vybavenie nemocničnej lode s názvom Princezná z Walesu, ktorá privážala zranených z územia [[Búri|Búrov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=206}}</ref> Počas [[Druhá búrska vojna|druhej búrskej vojny]] bola na základe kráľovského rozkazu založená ošetrovateľská služba kráľovnej Alexandry, ktorá neskôr dostala názov na [[Kráľovský armádny ošetrovateľský zbor kráľovnej Alexandry]]. Alexandra mala malé pochopenie pre peniaze.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=72}}</ref> Správu jej financií mal preto v rukách jej verný kontrolór [[Sir Dighton Probyn]], ktorý zastával podobnú funkciu aj ju jej manžela. Podľa slov jej vnuka [[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|Eduarda VIII.]] (neskôr vojvodu z Windsoru) „bola zdrojom rozpakov pre jej finančných poradcov. Vždy keď dostala list so žiadosťou o peniaze, najbližšia pošta poslala šek, bez ohľadu na pravosť žobráka a bez toho, aby sa prípad vyšetril“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vojvoda z Windsoru|meno=Eduard|titul=Kráľov príbeh Memoáre vojvodu z Windsoru|vydavateľ=Prion|rok=1952|isbn=1-85375-303-3|strany=85 - 86}}</ref> Hoci nebola vyslovene extravagantná (staré pančuchy si nechávala opätovne zašívať a svoje staré šaty často recyklovala ako poťahy na nábytok)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=203}}</ref> a odmietala sťažnosti na svoje vysoké výdavky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=293}}</ref> Alexandra skrývala malú jazvu na krku, ktorá pravdepodobne vznikla po operácii v detstve.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Barón Stockmar citovaný v Alexandre, princeznej a kráľovnej|strany=37}}</ref> Jazvu si zakrývala nosením šatiek a postupne sa tento doplnok stal jej charakteristickým módnym znakom.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=24 - 25}}</ref> Alexandrin vplyv na módu bol taký výrazný, že dámy v spoločnosti dokonca kopírovali jej krívajúcu chôdzu, ktorú jej spôsobila ťažká choroba v roku 1867.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=92}}</ref> Tento trend sa stal známym ako „krívajúca Alexandra“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rappaport|meno=Helen|titul=Queen Victoria: A Biographical Companion|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2003|isbn=9781851093557|strany=24}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Brewer|titul=Ebenezer Cobham Brewer, Wordsworth Dictionary of Phrase and Fable|vydavateľ=Wordsworth Edition|isbn=9781840223101|strany=29|priezvisko2=Ebenezer|priezvisko3=Cobham}}</ref> Uprednostňovala predovšetkým londýnske módne domy, ako napríklad [[Redfern's]], ale občas nakupovala v [[Doucet]] a [[Fromont (obchodný dom)|Fromont]] v Paríži.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Battiscombe|meno=Georgina|titul=Kráľovná Alexandra|strany=203}}</ref> Alexandru v televízii stvárnili [[Deborah Grant]] a [[Helen Ryan]] vo filme [[Edward Siedmy]]. V ďaľších snímkach si ju zahrali [[Ann Firbank]] vo filme [[Lillie]], [[Maggie Smithová]] vo filme [[All the Kings men]], [[Bibi Andersson]] vo filme [[Stratený princ]]. Helen Ryan si zopakovala aj vo filme [[The Elephant Man]] z roku 1980. Neskôr Alexandru hrala aj [[Sara Stewart]] vo filme [[Pani Brownová]] a [[Julia Blake]] vo filme [[Passion]] v roku 1999. V roku 1980 ju v divadelnej hre [[Royce Ryton Motherdear|Roycea Rytona Motherdeara]] stvárnila [[Margaret Lockwood]]. == Vyznamenania == === Britské === * Člen prvej triedy [[Kráľovský rád Viktórie a Alberta]] udelený 1863<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Kellys Handbook to the Titled Landed and Oficial for 1918|vydavateľ=Kellys Directories|miesto=Londýn|strany=24}}</ref> * Pani spravodlivosti najctihodnejšieho [[Rád nemocnice sv. Jána Jeruzalemského|rádu nemocnice sv. Jána Jeruzalemského]] udelený 1873<ref name=":4" /> * Spoločník [[Cisársky rád koruny Indie|Cisárskeho rádu koruny Indie]] udelený 8. januára 1878<ref name=":4" /> * Kráľovská dáma najvznešenejšieho [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]] udelený 12. februára 1901<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Duff|meno=David|titul=Alexandra, princezná a kráľovná|strany=215 - 216}}</ref> * Dáma [[Veľký kríž najvyššieho rádu Britského impéria|Veľkého kríža najvyššieho rádu Britského impéria]] udelený 1. januára 1918<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vickers|meno=Hugo|titul=Royal Orders|vydavateľ=Boxtree|isbn=1852835109|strany=166}}</ref> Bola prvou ženou od roku 1488, ktorá dostala titul Dáma [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]].<ref name=":5" /> === Zahraničné === * [[Portugalské kráľovstvo]]: Dáma [[Rád sv. Izabely|Rádu sv. Izabely]] udelený 23. júna 1863<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Agraciamentos Portugueses Aos Príncipes da Casa Saxe-Coburgo-Gota“ | url = https://www.academia.edu/10576008 | dátum prístupu = 21. augusta 2021 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230527162951/https://www.academia.edu/10576008 | dátum archivácie = 2023-05-27 }}</ref> * [[Ruská ríša]]: [[Veľký kríž cárskeho rádu svätej Kataríny]] udelený 25. mája 1865<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Star of the Order of St. Catherine | url = https://www.rct.uk/collection/search#/59/collection/441523/order-of-st-catherine-russia-star-worn-by-queen-alexandra | dátum prístupu = 12. augusta 2021}}</ref> * [[Španielske kráľovstvo]]: Dáma [[Rád kráľovnej Márie Lujzy|Rádu kráľovnej Márie Lujzy]] udelený 11. februára 1872<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Real orden de Damas Nobles de la Reina Maria Luisa“ | url = https://hemerotecadigital.bne.es/hd/viewer?oid=0000941464 | dátum prístupu = 21. augusta 2021}}</ref> * [[Pruské kráľovstvo]]: Dáma [[Rád Louise|Rádu Louise]] 1. divízia udelený v roku 1886<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luisen Orden | url = https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=mdp.39015049878831&view=1up&seq=5&skin=2021 | dátum prístupu = 21. augusta 2021}}</ref> * [[Hesenské veľkovojvodstvo]]: Dáma [[Veľkovojvodský hesenský rád Zlatého leva|veľkovojvodského hesenského rádu Zlatého leva]] udelený 1. júla 1889<ref>{{Citácia knihy|titul="Goldener Löwen-orden", Großherzoglich Hessische Ordensliste (v nemčine), Darmstadt : Staatsverlag, 1914, s. 2 – cez hathitrust.org}}</ref> * [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]]: [[Veľký kordón Rádu drahocennej koruny]] udelený v júni roku 1902<ref>{{Citácia periodika|titul=Court Circular|periodikum=[[The Times]]}}</ref> * [[Quajar Irán]]: Člen 1. rádu [[Cisársky Rád slnka pre dámy]] udelený v júni 1902<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women with mustatches men without beards | url = https://6rang.org/wp-content/uploads/2013/06/women-with-mustaches-men-without-beards.pdf | dátum prístupu = 21. augusta 2021 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231217134816/https://6rang.org/wp-content/uploads/2013/06/women-with-mustaches-men-without-beards.pdf | dátum archivácie = 2023-12-17 }}</ref> * [[Osmanská ríša]]: [[Veľký kordón Rádu lásky]] udelený v júni 1902<ref>{{Citácia periodika|titul=Court Circular|periodikum=[[The Times]]|strany=4}}</ref> * [[Rakúsko-Uhorsko]]: [[Veľký kríž cisárskeho rádu Alžbety]] v brilantnosti udelený v roku 1904<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie , Viedeň: Druck und Verlag der K.K. Hof- und Staatsdruckerei, 1918, s. 328 | url = https://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1918&page=702&size=45 | dátum prístupu = 21. augusta 2021}}</ref> == Potomstvo == * [[Albert Viktor, vojvoda z Clarence a Avondale]] (* [[8. január]] [[1864]]{{--}}† [[14. január]] [[1892]]) * [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraj V.]] (* [[3. jún]] [[1865]]{{--}}† [[28. január]] [[1936]]) * [[Lujza, vojvodkyňa z Fife]] (* [[20. február]] [[1867]]{{--}}† [[4. január]] [[1931]]) * [[Princezná Viktória zo Spojeného kráľovstva]] (* [[6. júl]] [[1868]]{{--}}† [[3. december]] [[1935]]) * [[Maud z Walesu]] (* [[26. november]] [[1869]]{{--}}† [[20. november]] [[1938]]) * Alexander Ján z Walesu (* [[6. apríl]] [[1871]]{{--}}† [[7. apríl]] [[1871]]) == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov|Alexandra Dánska|[[Kristián IX.]]|[[Lujza Hesensko-Kasselská]]|[[Frederik Viliam Šlezvicko-Holštajnsko-Sondenburg-Glücksburg]]|[[Lujza Karolína Hesensko-Kasselská]]|[[Viliam Hesensko-Kasselský]]|[[Šarlota Dánska]]|[[Frederik Karol Ľudovít, vojvoda Šlezvicko-holštajnský-Sonderburg-Beck]]|[[Frederika von Schlieben]]|[[Karol Hesensko-Kasselský]]|[[Lujza Dánska]]|[[Frederik Hesensko-Kasselský]]|[[Karolína Nassau-Usingenská]]|[[Frederik, dedičný princ Dánska]]|[[Žofia Frederika Meklenbursko-Schwerinská]]}} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Alexandra of Denmark|5288}} {{Manželky a manželia panovníkov Anglicka, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Dánske princezné]] [[Kategória:Princezné z Walesu]] [[Kategória:Kráľovské manželky Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Glücksburgovci]] [[Kategória:Osobnosti z Kodane]] [[Kategória:Dámy Podväzkového rádu]] [[Kategória:Nositelia Radu svätej Kataríny]] [[Kategória:Dámy Radu kráľovnej Márie Lujzy]] [[Kategória:Dámy Radu svätej Izabely]] [[Kategória:Pochovaní v kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor]] [[Kategória:Vojvodkyne z Cornwallu]] [[Kategória:Dámy Kráľovského radu Viktórie a Alberta]] [[Kategória:Nositelia Radu drahocennej koruny I. triedy]] [[Kategória:Nositelia Najctihodnejšieho rádu svätého Jána Jeruzalemského]] qp0cyjznvq8m9yoshhb7xjni5q8g527 0 709437 8252983 7913268 2026-07-24T17:31:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252983 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bojové vozidlo | názov = Alvis Stormer | obrázok = Exercise MedMan in BATUS, Canada. Stormer Combat Vehicles MOD 45148088.jpg | titulok = Vozidlá protivzdušnej obrany Stormer HVM z The Royal Artillery na cvičení MedMan | posádka = | dĺžka = {{m|5.27|m}} | šírka = {{m|2.76|m}} | výška = {{m|2.49|m}} | hmotnosť = 12.7 tony | pancier = | hl. zbraň = | sek. zbrane = | motor = 6-dobý vznetový motor Perkins T6 3544 | sila motora = 186 kW (250 k) | odpruženie = torzné | max. rýchlosť = po ceste 80 km/h | vh_pomer = | dojazd = 650 km | priechodnosť = }} '''Alvis Stormer''' je vojenské obrnené vozidlo vyrobené britskou spoločnosťou Alvis Vickers, v súčasnosti známej ako BAE Systems Land & Armaments. Stormer vznikol vývojom rodiny pásových bojových vozidiel rozviedky, ako sú [[FV101 Scorpion|Scorpion]], [[FV107 Scimitar|Scimitar]], [[FV103 Spartan|Spartan]] atď. V podstate ide o ich väčšiu a modernizovanú verziu s dodatočným kolesom na každej strane. == Vznik a vývoj == V 70. rokoch 20. storočia vyvinulo britské ministerstvo obrany prototyp nového bojového vozidla, ktoré bolo zväčšenou verziou pásového obrneného transportéru [[FV103 Spartan]]. Nové vozidlo sa od svojho predchodcu odlišovalo tým, že malo na každej strane pridané jedno koleso. Vozidlo tiež získalo nový motor, prevodovku a odpruženie. To prakticky zdvojnásobilo nosnosť Spartanu a poskytlo oveľa všestrannejšiu platformu pre ďalší vývoj. Mal to byť univerzálny obrnený transportér alebo platforma bojových vozidiel. Prototypy vyzbrojené 7,62 mm guľometom nad veliteľským stanovišťom prešli mnohými testami a skúškami. V 70. rokoch predalo ministerstvo obrany spoločnosti Alvis Vehicles konštrukčné práva na toto nové vozidlo. Firma Alvis Vehicles nazvala vozidlo Stormer a v roku 1981 oznámila, že ho bude ďalej vyvíjať. Čoskoro po tomto oznámení objednala [[Malajzia]] prvých 25 obrnených transportérov Stormer. Ako veliteľské vozidlo na podporu svojich tankov [[Chieftain]] ho zakúpil aj [[Omán]]. Stormer bol prvýkrát predstavený v roku 1987 ako FV4333. == Varianty == '''Stormer HVM (High Velocity Missile)''' je upravený variant, ktorý objednala britská armáda. Slúži ako mobilný systém protivzdušnej obrany krátkeho dosahu vybavený raketami [[Starstreak|Starstreak High-Velocity Missile]]. Primárnou úlohou Stormer HVM je chrániť pozemné sily a kľúčové zariadenia pred nízko letiacimi lietadlami, vrtuľníkmi a UAV (bezpilotné vzdušné prostriedky). Celkovo bolo objednaných 151 raketových systémov protivzdušnej obrany Stormer HVM. Tento systém protivzdušnej obrany vstúpil do služby v roku 1997.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stormer HVM Starstreak High-Velocity Missile | url = https://armyrecognition.com/british_united_kingdom_missile_systems_vehicles_uk/stormer_hvm_starstreak_mobile_air_defense_missile_system_data.html | vydavateľ = armyrecognition.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240228034929/https://www.armyrecognition.com/british_united_kingdom_missile_systems_vehicles_uk/stormer_hvm_starstreak_mobile_air_defense_missile_system_data.html | dátum archivácie = 2024-02-28 }}</ref> '''Stormer High Mobility Load Carrier (HMLC)''' je valníková verzia Stormeru vyvinutá na prepravu rôznych vojenských zásob na bojisko. '''Shielder''' je valníkový variant vybavený americkým systémom kladenia mín M163 Volcano. V roku 1995 objednalo britské ministerstvo obrany celkom 29 Shielderov. Prvé vozidlá boli dodané britskej armáde v roku 1999. '''Stormer 30''' bol navrhnutý ako bojové vozidlo pechoty. Bol vybavený upravenou 30 mm vežou prieskumného obrneného vozidla Scimitar. Toto vozidlo nebolo nikdy sériovo vyrábané.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stormer | url = https://www.militarytoday.com/apc/stormer.htm | vydavateľ = militarytoday.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240107010220/https://www.militarytoday.com/apc/stormer.htm | dátum archivácie = 2024-01-07 }}</ref> == Používatelia == === Súčasní používatelia === * {{minivlajka|Indonézia}} [[Indonézia]] * {{minivlajka|Omán}} [[Omán]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] * {{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] === Bývalí používatelia === * {{minivlajka|Malajzia}} [[Malajzia]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Bojové vozidlá pechoty]] [[Kategória:Samohybné protilietadlové zbrane]] fga6p0cnnn4tp5de12v6tu5m4z61zn3 0 709558 8253141 8064220 2026-07-25T09:58:55Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2026/27, úvod, ib, šabl. 8253141 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FC Slovan Galanta | obrázok = | celýnázov = FC Slovan Galanta | prezývka = | založený = [[1911]] | rozpustený = | štadión = Futbalový štadión FC Slovan Galanta | kapacita = 3 000 | majiteľ = | predseda = Peter Eliáš | tréner = Mikuláš Radványi | liga = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | sezóna = [[3. slovenská futbalová liga 2025/2026|2025/26]] | pozícia = [[3. slovenská futbalová liga|3. liga]], 1. miesto (postup) }} '''FC Slovan Galanta''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ový klub sídliaci v meste [[Galanta]], ktorý vznikol v roku [[1911]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Czigler | meno = Alexander | autor = | odkaz na autora = | titul = Storočná história futbalu v Galante | url = https://slovangalanta.sk/wp-content/uploads/2021/11/100rokov-1911-2011-SK.pdf | vydavateľ = slovangalanta.sk | dátum vydania = 2011-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od sezóny 2026/2027 účinkuje v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. Klubové farby sú biela a čierna. == Vývoj názvov klubu == * 1911 – Galántai SC * 1919 – Galántai FC * 1920 – Galántai ISE * 1925 – Galántai SE * 1941 – Galántai LE * 1945 – ŠK Galanta * 1949 – Sokol SZ Galanta * 1950 – Sokol Úsvit Galanta * 1952 – Sokol KP Galanta Tatran Galanta * 1955 – Tatran SZ Galanta * 1958 – TJ Slovan NV Galanta * 1974 – TJ Slovan OPP Galanta * 1981 – TJ Slovan NV Galanta * 1990 – FC Slovan Galanta == Významné úspechy v histórii klubu == === Muži === * 1937 – Víťazstvo v pohári „Esti Újság“ – (Víťazné noviny) * 1946/1947 – Postup do divizie (3. úroveň) a zotrvanie 2 sezóny * 1958/1959 – Postup do divízie (3. úroveň) a zotrvanie 2 sezóny * 1959/1960 – 2. miesto v pohári SNP - západ * 1979/1980 – Postup do divízie (3. úroveň) a zotrvanie 1 sezónu * 1992/1993 – Postup do Majstrovstiev kraja * 1993/1994 – Postup do 3. ligy a zotrvanie 2 sezóny * 2005/2006 – Postup do 3. ligy a zotrvanie 8 sezón * 2014/2015 – Postup do 3. ligy * 2022/2023 – 2. miesto v [[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|3. lige Západ]] === Dorast === * 1952/1953 – Majstrovstvá Slovenska učňovského dorastu 2. miesto * 1992/1993 – Postup do 2. ligy a zotrvanie 3 sezóny * 1996/1997 – MD 2. liga === Žiaci === * 1988/1989 – víťaz Majstrovstiev kraja a účasť na Majstrovstvách Slovenska * 1996/1997 – SŽ 2. liga * 2007/2008 – Postup do 2. ligy a zotrvanie 9 sezón * 2017/2018 – postup do 2. ligy === Prípravky === * 2002/2003 – Víťaz súťaže prípraviek a celkový víťaz finálového turnaj majstrovstiev ZsFZ v Topoľčiankach * 2008/2009 – Víťaz súťaže prípraviek a 2. miesto na finálovom turnaji Majstrovstiev ZsFZ v Topoľčiankach == Predsedovia klubu == {|border="0" cellpadding="2" |- valign="top" | * Dr. Albín Neumann (1911{{--}}1919) * Štefan Hromada (1919{{--}}1924) * Dr. Jozef Halász (1925{{--}}1929) * Bertalan Bugár (1930) * Dr. Albín Neumann (1931{{--}}1936) * Jozef Dudáš (1937) * Dr. Jozef Halász (1938) * Dr. Ladislav Neumann (1939{{--}}1944) * Rudolf Kubica (1945{{--}}1951) * Michal Fučík (1952{{--}}1957) * Rudolf Forster (1958{{--}}1961) * Július Eliáš (1961{{--}}1963) |width="50"| |valign="top"| * Štefan Danko (1964) * Alexander Varga (1965{{--}}1970) * Štefan Kolenčík (1971{{--}}1972) * Františk Vígh (1973) * Jozef Oberta (1974{{--}}1976) * Gejza Kimle (1976{{--}}1978) * Ľudovít Dohanek (1979{{--}}1980) * Jozef Bollo (1981) * Jozef Varga (1982{{--}}1984) * Ľudovít Dohanek (1985{{--}}1986) * Teodor Vavrík (1987{{--}}1989) * Ján Jung (1989{{--}}1992) |width="50"| |valign="top"| * Ing. Karol Hlavatý (1992{{--}}1993) * Martin Schmidt (1994{{--}}1995) * Teodor Vavrík (1996{{--}}1997) * Zdeno Ottahel (1998{{--}}2000) * Juraj Bottka (2001{{--}}2002) * Zdeno Ottahel (2003{{--}}2005) * Miroslav Kollárovič (2005{{--}}2010) * Zdeno Ottahel (2011{{--}}2015) * Zsolt Takáč (2016{{--}}2018) * Róbert Hupka (2019{{--}}2023) * Mgr. Alexander Mikovič (2023{{--}}2024) * Peter Eliáš (2025 - |} ==Tréneri== {|border="0" cellpadding="2" |- valign="top" | * István Hromada (1946) * Zoltán Heidecker (1946) * Holczer (1946) * Štefan Meliška (1946) * Alexander Heidecker (1947) * Jozef Císar (1948) * Jozef Luknár (1949) * Štefan Potisk (1950) * Alexander Fekete (1953) * Pavol Šoral (1958) * [[Michal Vičan]] (1959{{--}}1960) * Ing. Jozef Steiner (1960) * Trochta (1961{{--}}1962) * Anton Srňan (1963) * Tibor Meszlényi (1963) * Štefan Kadlec (1964) * Tibor Meszlényi (1965) * Štefan Urge (1966) * Tibor Meszlényi (1967{{--}}1968) * Imrich Jankech (1969) * Anton Srňan (1970) * Alexander Czigler (1971{{--}}1972) * Štefan Czafík (1973{{--}}1975) * Jozef Hrablík (1976) * Štefan Czafík (1977-1978) |width="50"| |valign="top"| * [[Milan Lešický]] (1979{{--}}1980) * Štefan Pápeš (1981{{--}}1982) * Štefan Czafík (1983{{--}}1988) * Čajkovič (1989) * Róbert Kiácz (1990) * Tibor Meszlényi (1991{{--}}1992) * Štefan Czafík (1993) * László Benkovics (1994) * Kamil Chartnúch (1994{{--}}1995) * Miloš Jonis (1996{{--}}1999) * Štefan Czafík (1999-2000) * László Benkovice (2000) * Miloš Jonis (2001) * László Benkovics (2003) * Juraj Polák (2003) * Miloš Jonis (2003) * Jozef Szalay (2003) * Štefan Hipík (2003) * László Benkovics (2003) * Juraj Polák (2003) * Rudolf Rehák (2003) * Jozef Kollárik (2004) * Ján Gabriel (2004{{--}}2005) * Rudolf Rehák (2006) * Vladimír Eckhardt (2006) |width="50"| |valign="top"| * Marián Novotný (2007) * Rostislav Prokop (2007) * Vladimír Kinier (2007) * Peter Fieber (2008) * Konštantín Šimo (2008) * Rudolf Rehák (2009) * Ján Hodúr (2010) * Vladimír Bertók (2010) * Štefan Czafík (2011) * Anton Dragúň (2012) * Marián Kopčan (2013) * Arpád Hrotko (2013) * Róbert Rajt (2013) * Marián Sutto (2014{{--}}2015) * Tibor Meszlényi (2015{{--}}2017) * Andrej Štellár (2018) * Jozef Kováč (2018) * Vladimír Bertók (2019) * Marián Sutto (2019{{--}}2020) * Denis Tomaškovič (2021) * [[Michal Hipp]] (2022) * Richard Slezák (2022{{--}}2023) * Eduard Pagáč (2023{{--}}2024) * Michal Hipp (2024 - |} == Najvýraznejšie osobnosti klubu == * Tibor Meszlényi * Štefan Czafík * Alexander Czigler == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://slovangalanta.sk oficiálna stránka klubu] * [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/fc-slovan-galanta/ FC Slovan Galanta na sportnet.sme.sk] {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Galanta]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1911]] [[Kategória:Šport v Galante]] g1o226lkyof33z244fxop3eqcf1dygd 0 710022 8253020 8026328 2026-07-24T20:15:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8253020 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Anna Bergerová | Rodné meno = Daňová | Popis osoby = účastníčka protifašistického odboja | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[3. marec]] [[1930]] | Miesto narodenia = [[Habura]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2024|2|19|1930|3|3}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = rusínska | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = Júlia Daňová | Príbuzní = | Súrodenci = Vasiľ, Mária | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Anna Bergerová''', rod. Daňová (* [[3. marec]] [[1930]], [[Habura]] – † [[19. február]] [[2024]], [[Bratislava]]) bola slovenská účastníčka protifašistického odboja za [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Pôsobila v [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizánskom zväzku Čapajev]]. == Život == Anna Bergerová mala dvoch bratov a sestru. Počas vojny sa jej bratia zapojili do protifašistického odboja v [[Protektorát Čechy a Morava|okupovaných Čechách a Morave]]. Zbytok rodiny vrátane Anny žil v rodnej obci. Keď sa v lete [[1944]] v [[Habura|Habure]] objavili slovenskí vojaci [[Východoslovenská armáda|poľnej, tzv. východoslovenskej armády]], niektorých z nich Bergerovci ubytovali vo svojom dome a Anna rada počúvala ich príbehy. No [[31. august]]a [[1944]] sa všetko zmenilo. Slovenskí vojaci odišli k partizánom nakoľko dostali správu o blížiacich sa Nemcoch. Keď Nemci obsadili dedinu a ubytovali sa v ich dome, Anna spoločne so sestrou Máriou a mamou taktiež odišli k partizánom. Neskôr pôsobili v [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizánskom zväzku Čapajev]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = Pamäť národa: Zomrela Anna Bergerová, priama účastníčka Slovenského národného povstania | url = https://bratislavskykraj.sk/zomrela-anna-bergerova-priama-ucastnicka-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum vydania = 2024-02-19 | dátum prístupu = 2024-02-23 | vydavateľ = bratislavkykraj.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20240221175048/https://bratislavskykraj.sk/zomrela-anna-bergerova-priama-ucastnicka-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum archivácie = 2024-02-21 }}</ref> A zatiaľ čo matka opravovala oblečenie. Anna pôsobila ako ošetrovateľka a spoločne so sestrou Máriou pracovali ako spojky, pašovali muníciu a zbierali informácie o okupantoch. Poznala sa s náčelníkom štábu čapajevovcov [[Ľudovít Kukorelli|Ľudovítom Kukorellim]]. [[Súbor:Dobrovoľníci CSAZ.jpg|alt=Anna Bergerová medzi rodákmi, ktorí sa zapojili do protifašistického boja.|náhľad|[[Habura|Obec Habura]]. Pamätná tabuľa so zoznamom mIestnych obyvateľov, ktorí sa vstupom do [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Ćesko-slovenského armádneho zboru]] zapojili do protifašistického boja. Anna Bergerová v ľavom stĺpci tretia zhora.]] Po prechode zväzku cez front v poslednej dekáde novembra 1944 naďalej pôsobila ako ošetrovateľka už na oslobodenom území. Ošetrovala ranených vojakov, partizánov a bývalých väzňov, ktorí sa vracali z koncentračných táborov. O konci vojny sa Anna dozvedela v [[Humenné|Humennom]], keď pred [[Humenský zámok|kaštieľ v Humennom]] prišiel chlapec a začal rečniť, že ide z [[Košice|Košíc]], kde sa oslavuje. Oslavovalo sa už aj v [[Michalovce|Michalovciach]] a po jeho slovách sa začalo oslavovať aj v [[Humenné|Humennom]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Balážová | meno = Daniela | titul = Posledná košeľa poslúžila na obväzy | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/354523-posledna-kosela-posluzila-na-obvazy/ | dátum vydania = 2015-05-09 | dátum prístupu = 2024-02-24 | vydavateľ = Denník Pravda, pravda,sk}}</ref> === Po vojne === Po skončení vojny Anna vyštudovala gymnázium v [[Humenné|Humennom]], Právnickú fakultu [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]], bola funkcionárkou Slovenského zväzu žien, poslankyňou národného výboru a aktívne sa angažovala v spoločenskom a politickom živote aj v čase dokumentovania, kedy bola na dôchodku a žila s manželom v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":1" /> Anna Bergerová zomrela [[19. február]]a [[2024]]. Pohreb sa konal [[22. február]]a [[2024]] na [[Cintorín Slávičie údolie|cintoríne Slávičie údolie]] v [[Bratislava|Bratislave]]. == Zaujímavosti == * Fotografia Anny ešte pod dievčenským menom Daňová, ako ošetrovateľky v partizánskom zväzku Čapajev sa nachádza na strane 132 v knihe ''Slovenský partizánsky zväzok Čapajev'' od Heleny Pažurovej. * Jej najstarší brat Vasiľ bol vo veku 28 rokov dva dni pred kapituláciou nacistického Nemecka umučený v [[Praha|Prahe.]]<ref name=":0" /> == Ocenenia == Roku 2025 jej prezident [[Peter Pellegrini]] udelil štátne vyznamenanie [[Rad Ľudovíta Štúra|Rad Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[in memoriam]] - za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prezident udelil štátne vyznamenania 18 osobnostiam|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/prezident-udelil-statne-vyznamenania-1/848634-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-11|dátum prístupu=2025-01-12}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bergerová, Anna}} [[Kategória:Osobnosti z Habury]] [[Kategória:Slovenskí partizáni]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] dr4n5eg3xfzoq5lzzjkg30uku05k4f5 0 710067 8253122 7961765 2026-07-25T08:54:47Z Adelle34 301128 Koniec funkcie prezidenta 8253122 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Tamás Sulyok | Rodné meno = | Popis osoby = Bývalý prezident Maďarska,{{Break}}ústavný právnik, diplomat a vysokoškolský pedagóg | Portrét = Sulyok Tamás hivatalos portréja (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Sulyok v roku 2024 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Zvolený | Úrad = [[prezident Maďarska]] | Začiatok obdobia = [[5. marec]] [[2024]] | Koniec obdobia = [[20. júl]] [[2026]] | Predchodca = [[Katalin Nováková]] | Nástupca = [[Ágnes Forsthoffer]] | Premiér = [[Viktor Orbán]] | Poradie2 = 7. | Úrad2 = predseda Ústavného súdu Maďarska | Začiatok obdobia2 = [[22. november]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[2024]] | Predchodca2 = [[Barnabás Lenkovics]] | Nástupca2 = [[László Trócsányi]] | Prezident2 = [[János Áder]] {{break}} [[Katalin Nováková]] | Dátum narodenia = {{dnv|1956|3|24}} | Miesto narodenia = [[Kiskunfélegyháza]], [[Maďarsko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = nestraník | Alma mater = [[Segedínska univerzita]] {{break}} [[Univerzita Loránda Eötvösa]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = 2 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Tamás Sulyok''' (* [[24. marec]] [[1956]], [[Kiskunfélegyháza]])<ref name="abouthungary">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = All you need to know about Tamás Sulyok | url = https://abouthungary.hu/news-in-brief/all-you-need-to-know-about-tamas-sulyok | vydavateľ = abouthungary.hu | dátum vydania = 2024-02-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-26 | miesto = | jazyk = en}}</ref> je [[Maďari|maďarský]] prezident, ústavný [[právnik]], [[diplomat]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. V rokoch [[2016]]{{--}}[[2024]] pôsobil ako predseda maďarského Ústavného súdu. Vo februári [[2024]] ho maďarský parlament (po rezignácii prezidentky [[Katalin Nováková|Katalin Novákovej]]) v tajnej voľbe zvolil za [[Zoznam prezidentov Maďarska|prezidenta]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarský parlament zvolil za prezidenta Tamása Sulyoka | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-parlament-zvolil-za-prezident/777360-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-26 | dátum prístupu = 2024-02-26}}</ref> Úradu sa ujal [[5. marec|5. marca]] [[2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tamás Sulyok sa oficiálne stal novým prezidentom Maďarska | url = https://www.aktuality.sk/clanok/fGs7ftE/tamas-sulyok-sa-oficialne-stal-novym-prezidentom-madarska/ | vydavateľ = [[Aktuality.sk]] | dátum vydania = 2024-03-05 | dátum prístupu = 2024-03-06}}</ref> == Životopis == Narodil sa v [[Maďarské povstanie|revolučnom roku]] [[1956]] v meste [[Kiskunfélegyháza]] v [[Báčsko-malokumánska župa|Báčsko-malokumánskej župe]] vo vtedajšej [[Maďarská ľudová republika|Maďarskej ľudovej republike]]. Jeho otec bol právnikom, po roku 1945 však nemohol prevádzkovať prax, z politických dôvodov mu bolo ukončené členstvo v advokátskej komore a živil sa manuálnou prácou. Jeho matka bola pedagogička. V roku [[1980]] získal právnický titul na Právnickej fakulte Univerzity Józsefa Attilu v [[Segedín]]e (dnes [[Segedínska univerzita]]).<ref name="abouthungary" /><ref name="jogiforum">{{Citácia periodika | priezvisko = Sereg | meno = András | titul = Dr. Sulyok Tamás – Egy alázatos jogalkalmazó | periodikum = Jogiforum.hu | vydavateľ = Jogi Fórum 2021 | url = https://www.jogiforum.hu/interju/2015/06/30/dr-sulyok-tamas/ | dátum = 2015-06-30 | dátum prístupu = 2024-02-22 | jazyk = hu}}</ref> Právnickú kariéru zahájil na župnom súde [[Čongrádsko-čanádska župa|Čongrádsko-čanádskej župy]] v Segedíne. V roku [[1982]] zložil odbornú právnickú skúšku a potom až do roku [[1991]] pôsobil ako právny poradca. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2002]] pracoval ako právnik pre samosprávu mesta Segedín. V rokoch [[2000]]{{--}}[[2014]] pôsobil ako [[honorárny konzul]] [[Rakúsko|Rakúska]] v Segedíne. V roku [[2004]] získal kvalifikáciu právnika špecialistu v európskom práve na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] v [[Budapešť|Budapešti]]. Od septembra [[2005]] vyučuje ústavné právo na Právnickej fakulte Segedínskej univerzity, kde v roku [[2013]] získal titul [[Doktor (PhD.)|Ph.D.]] Od septembra [[2014]] pôsobil ako sudca Ústavného súdu Maďarska (''Magyarország Alkotmánybírósága'') a dňa [[22. november|22. novembra]] [[2016]] sa stal jeho v poradí siedmym predsedom, keď nahradil Barnabása Lenkovicsa.<ref name="jogiforum" /><ref name="Bede">{{Citácia periodika | priezvisko = Bede | meno = Márton | titul = Megválasztották az Alkotmánybíróság új tagjait és elnökét | periodikum = 444.hu | vydavateľ = Magyar Jeti Zrt. | url = https://444.hu/2016/11/22/megvalasztottak-az-alkotmanybirosag-uj-tagjait-es-elnoket | dátum = 2016-11-22 | dátum prístupu = 2024-02-22 | jazyk = hu}}</ref> === Prezidentská kandidatúra === [[10. február]]a [[2024]] oznámila maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] rezignáciu po kritike a protestoch v súvislosti s udelením [[amnestia|amnestie]] mužovi, ktorý kryl sexuálne zneužívanie. [[22. február]]a avizoval predseda parlamentnej frakcie strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] Máté Kocsis, že Tamás Sulyok je kandidátom vládnej koalície strán Fidesz – KDNP (ktorá v parlamente disponuje ústavnou väčšinou) na post prezidenta republiky.<ref name="Index1">{{Citácia periodika | priezvisko = Szabó | meno = Gyula | priezvisko2 = Ilku | meno2 = Miklós | titul = Itt a nagy bejelentés: Sulyok Tamás a kormánypártok államfőjelöltje | periodikum = Index.hu | vydavateľ = Index.hu Zrt. | url = https://index.hu/belfold/2024/02/22/koztarsasagi-elnok-bejelentes-kormany-fidesz-orban-viktor/ | dátum = 2024-02-22 | dátum prístupu = 2024-02-22 | jazyk = hu}}</ref> [[26. február]]a [[2024]] bol so ziskom 134 poslaneckých hlasov v tajnej voľbe zvolený do funkcie prezidenta.<ref name="mtva26">{{Citácia periodika | titul = Sulyok Tamást választotta államfőnek az Országgyűlés | periodikum = Híradó.hu | vydavateľ = MTVA | url = https://hirado.hu/belfold/cikk/2024/02/26/sulyok-tamast-valasztotta-allamfonek-az-orszaggyules | dátum = 2024-02-26 | dátum prístupu = 2024-02-26 | jazyk = hu}}</ref> Úradu sa ujal [[5. marec|5. marca]] [[2024]].<ref name="mtva26" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Tamás Sulyok|23694529}} {{Prezidenti Maďarska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sulyok, Tamás}} [[Kategória:Maďarskí právnici]] [[Kategória:Maďarskí diplomati]] [[Kategória:Maďarskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Prezidenti Maďarska]] [[Kategória:Sudcovia ústavných súdov]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Loránda Eötvösa]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] bloovbgi6jgt8hn5os89ntxtq5ei621 0 712690 8252909 7847869 2026-07-24T13:44:14Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|1|1 */ 8252909 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Ferdesor01.jpg|náhľad|Valcovanie rúr za tepla]] '''Tvárnenie za tepla''' je [[technologický proces]] [[tvárnenie|tvárnenia]] [[kov]]ov, prebiehajúci pri teplote vyššej, ako je [[rekryštalizačná teplota]] tvárneného materiálu. Tvárnenie za tepla využíva zníženie [[Pevnosť (materiál)|pevnosti]] a [[Húževnatosť|húževnatosti]] tvárneného materiálu sprevádzané zvýšením jeho tvárniteľnosti pri vyšších teplotách. Typickými tvárniacimi prácami za tepla sú napríklad [[Kovanie|kovanie]] a [[Valcovanie (tvárnenie)|valcovanie]]. Väčšinu operácií tvárnenia je možné vykonávať za [[Tvárnenie za studena|studena]] alebo za tepla. Tvárnenie za tepla za zvolí, ak na to existuje niektorý z nižšie uvedených dôvodov: * materiál nie je možné tvárniť za studena * tvárnený materiál má vysokú pevnosť * stupeň pretvárnenia je vysoký * tvárnia sa hrubé alebo veľké polotovary. Nevýhodou tvárnenia za tepla je zmena vlastností alebo horšia kvalita povrchu [[Výtvarok|výtvarku]] spôsobená oxidáciou. == Ohrev polotovaru == [[Obrázok:Fotothek df n-34 0000312 Metallurge für Walzwerktechnik, Rohrwalzwerk.jpg|náhľad|Ohrev predvalkov v priebežnej peci]] Tvárnený materiál je potrebné ohriať na potrebnú teplotu tvárnenia. Ohrev sa vykonáva rôznymi spôsobmi podľa typu výroby a veľkosti polotovaru: * v peciach: ** hlbinných a plameňových – pre veľké [[Ingot (hutníctvo)|ingoty]] ** priebežných – pri hromadnej [[Výroba (proces)|výrobe]] * vo vyhniach – menšie predmety pri [[Kovanie|kovaní]] * elektricky, [[Indukčný ohrev|indukčne]] – pri sériovej a hromadnej výrobe. Počas tvárnenia materiál chladne. Ak sú tvárniace teploty príliš vysoké, alebo tvárnenie trvá dlhší čas, hrozí pokles teploty pod dolnú teplotu tvárnenia. V tomto prípade je potrebné medzi jednotlivé tvárniace [[Operácia (výroba)|operácie]] zaradiť aj jeden, alebo vic medziohrevov.<ref name=TECH> {{citácia knihy | meno = Miroslav | priezvisko = Hluchý | spoluautori = a kol.| titul = Technológia | vydavateľ = Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, n.p. | miesto = Bratislava | rok = 1977 | počet strán = 368 | }}</ref> == Tvárnenie vybraných materiálov za tepla == * '''Oceľ'''. [[Oceľ]] sa za tepla tvárni v [[Austenit|austenitickom]] stave. Dolná tvárniaca teplota je približne 50 °C nad čiarou A₃ resp. A₁ (pozri [[Binárny diagram železo-uhlík]]). Horná tvárniaca teplota je 250 °C až 300 °C pod čiarou solidu. Tieto teploty sú závislé od percentuálneho podielu [[Uhlík|uhlíka]] v oceli a zodpovedajú rozsahu približne 790 °C až 1 050 °C pre oceľ s obsahom 1,6 % uhlíka a 950 °C až 1 200 °C pre oceľ s minimálnym obsahom uhlíka. Povrch ocele sa pri tvárnení za tepla okysličuje a premieňa na oxid železa, ktorý sa odlupuje ako okoviny. Tieto straty môžu dosiahnuť až 3 %.<ref name=TECH/> * '''Hliník'''. Rekryštalizačná teplota [[Hliník|hliníka]] Al 99,5 je pri stredných stupňoch pretvárnenia asi 150 °C. Tvárnenie hliníka za tepla prebieha pri teplotách 300 °C až 350 °C. <ref name=NM>{{citácia knihy | meno = Karel | priezvisko = Macek | meno2 = Petr | priezvisko2 = Zuna | meno3 = Václav | priezvisko3 = Zilvar | titul = Náuka o materiáli III pre 4. ročník SPŠ strojníckych. | vydavateľ = Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry n.p. | miesto = Bratislava | rok = 1989 | počet strán = 240 | isbn = 80-05-00166-5}} </ref> ** '''Dural'''. Zliatin hliníka Al-Cu4-Mg ([[Dural|dural]]) sa tvárni za tepla pri teplotách 380 °C až 450 °C. <ref name=NM/> * '''Meď'''. Rekryštalizačná teplota [[Meď|medi]] je v závislosti od jej čistoty od 150 °C do 330 °C. Meď sa za tepla tvárni pri teplotách 800 °C až 900 °C. Dôvod pre vyššie teploty je ten, že medzi 400 °C až 500 °C má meď nižšiu plasticitu ako za studena, a od tohoto minima so zvyšujúcou s teplotou tvárnosť medi narastá. Na druhej strane, pri teplotách nad 900 °C hrozí oxidácia na hraniciach zŕn. Meď sa najčastejšie tvárni valcovaním alebo [[Pretlačovanie (tvárnenie)|pretlačovaním]]. <ref name=NM/> ** '''Mosadz'''. Na tvárnenie sú vhodné iba [[Mosadz|mosadze]] s maximálnym obsahom [[Zinok|zinku]] do 42 %. Tvárnia sa za tepla pri teplotách 650 °C až 850 °C.<ref name=NM/> ** '''Bronz'''. Rekryštalizačná teplota cínových [[Bronz|bronzov]] je 350 °C až 370 °C. Tvárniace teploty sú však výrazne vyššie 790 °C až 820 °C, pri valcovaní 800 °C až 900 °C v závislosti od obsahu [[Cín|cínu]]. Homogénne [[Hliník|hliníkové]] bronzy sa vzhľadom na spôsob kryštalizácie musia aj pred tvárnením za studena najskôr tvárniť za tepla. Tvárniace teploty sú 750 °C až 850 °C. [[Nikel|Niklové]] bronzy majú rekryštalizačnú teplotu vyššiu o 200 °C až 250 °C ako čistá meď. Dobre sa tvárnia za tepla Podobne ako [[Mangán|mangánové]] a [[Kremík|kremíkové]] bronzy. <ref name=NM/> * '''Nikel'''. Rekryštalizačná teplota [[Nikel|niklu]] je vysoká, približne 600 °C. Nikel s za tepla tvárni pri teplotách 1 150 °C až 1250 °C, najčastejšie valcovaním.<ref name=NM/> * '''Titán'''. [[Titán (chemický prvok)|Titán]] sa pri tvárni za tepla pri teplotách 800 °C až 950 °C. Dobre sa valcuje aj kuje. Pri vysokých teplotách titán oxiduje, nitriduje a rozpúšťa [[vodík]]. Tieto [[Difúzia (fyzika)|difúzne]] vrstvy sa po tvárnení mechanicky odstraňujú alebo sa moria. <ref name=NM/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Tvárnenie]] [[Kategória:Hutníctvo]] lqm5b3s6ulggzt4y5ivlw3qkp2ryp5v 0 713109 8252881 8110917 2026-07-24T12:22:26Z IroningBead777 300837 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|2 */ 8252881 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Dereš | en = | druhý názov = | logo = | typ = humoristická relácia, kabaret, talk show | formát = | tvorca = [[Oliver Andrásy]] | scenár = [[Oliver Andrásy]] | réžia = [[Oliver Andrásy]] | moderátori = [[Oliver Andrásy]], [[Elena Vacvalová]] | porota = | rozprávač = | hudba = Peter Vaňouček | slogan = | krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | počet sérií = | počet epizód = | zoznam epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Hattrick | dĺžka = | vysielanie = [[1999]] – [[2007]] | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu = | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = | tv com id = | csfd id = 265841 }} '''''Dereš''''' je televízna relácia, ktorú vysielala [[TV Markíza]] v rokoch [[1999]] – [[2007]]. Moderovali ju [[Elena Vacvalová]] a [[Oliver Andrásy]], ktorý bol zároveň autorom relácie. Išlo o humorno-satiristický kabaret ([[Talkshow|talk show]]), plný politickej satiry na aktuálne politické témy. Scenár dopĺňali vtipné odpovede humoristov [[Ján Snopko|Jána Snopka]], [[Ján Grexa|Jána Grexu]] a [[Zdeno Luknár|Zdena Luknára]], ako aj vystúpenia imitátorskej dvojice [[Kajzer-Meluš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dereš (relácia) | url = https://www.csfd.sk/film/265841-deres/prehlad/ | dátum prístupu = 2024-05-04 | vydavateľ = csfd.sk | jazyk = sk}}</ref> Dva roky otvárala kabaretnú reláciu vo fraku, cylindri a s paličkou v ruke [[Zuzana Mauréry]], ktorá spievala úvodnú pesničku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stres z väznice si Odsúdená Mauréry lieči tancom | url = https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/41003-stres-z-vaeznice-si-odsudena-maurery-lieci-tancom/ | dátum vydania = 2010-04-04 | dátum prístupu = 2024-05-04 | vydavateľ = koktail.pravda.sk | jazyk = sk}}</ref> Do relácie boli pozývaní ako hostia slovenskí politici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako zanikla politická satira na Slovensku (+ videá) | url = https://dennikn.sk/532283/ako-zanikla-politicka-satira-na-slovensku-videa/ | dátum vydania = 2016-08-10 | dátum prístupu = 2024-05-04 | vydavateľ = dennikn.sk | jazyk = sk}}</ref> Pôvodná scéna Derešu z roku 1999 sa používala do prvej polovice roku 2007.<ref name="Dereš sa v novej sezóne napokon nevráti">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dereš sa v novej sezóne napokon nevráti | url = https://medialne.trend.sk/televizia/deres-novej-sezone-napokon-nevrati | dátum vydania = 2008-05-28 | dátum prístupu = 2024-05-04 | vydavateľ = medialne.trend.sk | jazyk = sk}}</ref> Relácia patrila k najsledovanejším programom.<ref name="Ktoré zábavné relácie bojujú o diváka?">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ktoré zábavné relácie bojujú o diváka? | url = https://hnonline.sk/hnporadna/civilizacia/58559-ktore-zabavne-relacie-bojuju-o-divaka | dátum vydania = 2004-09-17 | dátum prístupu = 2024-05-04 | vydavateľ = hnonline.sk | jazyk = sk}}</ref> Mala mesačnú periodicitu a vysielala sa vo štvrtok o 20:00.<ref name="Ktoré zábavné relácie bojujú o diváka?"></ref> ''Dereš'' bol vysielaný do konca decembra 2007. Prestávku mal mať pôvodne do septembra 2008, no do programovej štruktúry sa už nevrátil.<ref name="Dereš sa v novej sezóne napokon nevráti"></ref> Relácia sa reprízovala sa na [[Markíza Dajto|TV Dajto]] od začiatku jej vzniku v auguste 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV Dajto spustí svoje vysielanie 20. augusta 2012 | url = https://www.satelitnatv.sk/2012/08/tv-dajto-spusti-svoje-vysielanie-20-augusta-2012/ | dátum vydania = 2012-08-07 | dátum prístupu = 2024-05-04 | vydavateľ = satelitnatv.sk | jazyk = sk}}</ref> V súčasnosti sa relácia reprízuje na televízii [[Markíza Klasik]]. == Účinkujúci == * [[Oliver Andrásy]] – moderátor * [[Elena Vacvalová]] – moderátorka * [[Zuzana Mauréry]] * Marta Potančoková * Lenka Barilíková Spišáková * [[Ján Snopko]] * [[Ján Grexa]] * [[Zdeno Luknár]] * [[Robo Kajzer]] * [[Peter Meluš]] == Tvorcovia == * Oliver Andrásy – námet, scenár a réžia * Peter Vaňouček – hudba == Hostia == * '''2000:''' Ján Cuper, Brigita Schmögnerová, Marián Andel, Pál Csáky, [[Ján Budaj]], Ľubomír Andrassy, Eduard Kukan, Alexander Patkoló, Béla Bugár, Štefan Harabin, Pavol Hrušovský * '''2001:''' Diana Dubovská, Víťazoslav Moric, Ján Langoš, Roman Kováč, Ivan Mikloš, Ľudovít Kaník, Sergej Kozlík, Miklós Duray, Pavol Rusko, Ján Slota, Milan Ftáčnik * '''2002:''' Oľga Keltošová, Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, Ivan Saktor, Boris Zala, Vladimír Mečiar, Ľubomír Roman, Rastislav Káčer, Vojtech Tkáč, Zuzana Martináková, Ivan Mikloš, Vladimír Palko * '''2003:''' Viliam Veteška, Pavol Prokopovič, Pavol Rusko, Daniel Lipšic, Martin Fronc, Robert Kaliňák, Ivan Šimko, Diana Štrofová, rod. Dubovská, Béla Bugár * '''2004:''' Herman Arvay, Eduard Kukan, Ivan Mikloš, Zuzana Martináková, László Miklós, Rudolf Zajac, Juraj Liška, Dagmara Bollová, Monika Beňová, Sergej Kozlík * '''2005:''' Ľudovít Kaník, Dušan Jarjabek, Jirko Malchárek, Béla Bugár, Ivan Šimko, Katarína Tóthová, Mikuláš Dzurinda, Zuzana Martináková, Eva Černá, Miklós Duray * '''2006:''' Iveta Radičová, Pavol Rusko, Vladimír Mečiar, Robert Kaliňák, Mikuláš Dzurinda, Václav Mika, František Mikloško, Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda, Monika Beňová * '''2007:''' Milan Urbáni, Vladimír Palko, Viliam Veteška, Robert Kaliňák, Pál Csáky, Miroslav Jureňa, Štefan Harabin, Dušan Čaplovič, Ivan Mikloš, Vladimír Mečiar == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|265841|Dereš}} [[Kategória:Talk show]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] 1t3vm41b7e0j6kreaetx736yajqfhrg 0 713290 8253015 8246578 2026-07-24T19:56:14Z LoverofBattle12 246706 Odstránenie statusu ,, stránka neexistuje" pri pojme ,, Sanfranciská zmluva"; ,,Spoločná japonsko-sovietska zmluva z roku 1956"; ,,Sovietsko-japonský pakt o neutralite" a ,, Bitka pri rieke Chalchyn" zavedením prepojenia už na existujúce stránky. 8253015 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mamoru Shigemitsu signs the Instrument of Surrender, officially ending the Second World War.jpg|náhľad|306x306pixelů|Japonský minister zahraničných vecí Mamoru Šigemitsu podpisuje japonskú listinu o kapitulácii na palube lode [[USS Missouri (BB-63)|USS ''Missouri'']], zatiaľ čo ho pozoruje americký generál Richard K. Sutherland, [[2. september]] roku [[1945]].]] [[Súbor:Surrender of Japan - USS Missouri (restored).jpg|náhľad|306x306pixelů|Zástupcovia Japonského cisárstva stoja na palube lode [[USS Missouri (BB-63)|USS ''Missouri'']] pred podpísaním listiny o kapitulácii.]] Kapituláciu [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] oznámil japonský cisár menom [[Hirohito]] a to dňa [[15. august|15. augusta]], pričom formálne ju podpísal dňa [[2. september|2. septembra]] roku [[1945]], čím sa ukončili vojenské akcie v [[Tichomorská oblasť|Tichomorí]]. Koncom júla roku [[1945]] sa japonské cisárske námorníctvo (IJN) stalo neschopným viesť veľké operácie a [[Operácia Downfall|spojenecká invázia do Japonska]] bola neodvratná. [[Spojené štáty]] spolu so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čínou]] vyzvali dňa [[26. júl|26. júla]] roku [[1945]] v [[Postupimská deklarácia|Postupimskej deklarácii]] japonské ozbrojené sily na bezpodmienečnú kapituláciu. V opačnom prípade by sa zakročilo pomocou alternatívy, ktorou bolo „rýchle a úplné zničenie“. Zatiaľ čo verejne deklarovali svoj zámer bojovať až do úplného konca, japonskí predstavitelia (Vrchná rada pre vedenie vojny, známa aj ako „veľká šestka“) súkromne prosili verejne neutrálny [[Sovietsky zväz]] o sprostredkovanie mieru za podmienok výhodnejších pre Japoncov. Zatiaľ čo sovietski diplomati udržiavali s tými japonskými dostatočnú úroveň diplomatickej angažovanosti, aby vzbudili dojem, že by mohli byť ochotní sprostredkovať mier, tajne sa pripravovali na útok na japonské sily v [[Mandžusko|Mandžusku]] a Kórei (okrem južného [[Sachalin|Sachalinu]] a [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovov]]), aby splnili sľuby, ktoré tajne dali [[Spojené štáty|Spojeným štátom]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]] na konferenciách v [[Teheránska konferencia|Teheráne]] a [[Jaltská konferencia|Jalte]]. Dňa [[6. august|6. augusta]] roku [[1945]] v čase 8.15 miestneho času [[Spojené štáty]] odpálili [[Jadrová zbraň|atómovú bombu]] nad japonským mestom [[Hirošima (mesto)|Hirošima]]. O šestnásť hodín neskôr americký prezident [[Harry S. Truman]] opäť vyzval [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] na bezpodmienečnú kapituláciu a varoval ich, aby „očakávali taký dážď skazy zo vzduchu, aký na tejto zemi ešte nikdy nebol“. Neskoro večer dňa [[8. august|8. augusta]] roku [[1945]] [[Sovietsky zväz]] v súlade s jaltskými dohodami, ale v rozpore so [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|sovietsko-japonským paktom o neutralite]], [[Sovietsko-japonská vojna|vyhlásil Japonsku vojnu]]. Krátko po polnoci dňa [[9. august|9. augusta]] roku [[1945]] [[Sovietska invázia do Mandžukua|Sovietsky zväz napadol bábkový cisársky japonský štát Mandžukuo]]. O niekoľko hodín neskôr zhodili [[Spojené štáty]] druhú atómovú bombu, tentoraz na japonské mesto [[Nagasaki]]. Po týchto udalostiach zasiahol japonský cisár [[Hirohito]] a nariadil Vrchnej rade pre vedenie vojny, aby prijala podmienky ukončenia vojny stanovené [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencami]] v [[Postupimská deklarácia|Postupimskej deklarácii]]. Po niekoľkých ďalších dňoch zákulisných rokovaní a neúspešnom štátnom prevrate cisár [[Hirohito]] dňa [[15. august|15. augusta]] predniesol nahraný rozhlasový prejav po celom cisárstve, v ktorom oznámil kapituláciu [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] voči [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]]. Dňa [[28. august|28. augusta]] sa začala [[okupácia Japonska]] pod vedením vrchného veliteľa spojeneckých síl. Slávnostná kapitulácia sa uskutočnila dňa [[2. september|2. septembra]] na palube bojovej lode amerického námorníctva [[USS Missouri (BB-63)|USS ''Missouri'']], na ktorej predstavitelia japonskej vlády podpísali japonskú listinu o kapitulácii, čím sa ukončili nepriateľské akcie. Spojeneckí civilisti aj vojenský personál oslavovali Deň víťazstva nad Japonskom, teda koniec vojny, lenže izolovaní vojaci a personál z japonských jednotiek rozmiestnených ďaleko po celej [[Ázia|Ázii]] a [[Tichomorská oblasť|Tichomorí]] odmietali kapitulovať ešte niekoľko mesiacov a rokov potom, niektorí dokonca až do [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]]. O úlohe atómového bombardovania pri bezpodmienečnej kapitulácii Japonska a o etike oboch útokov sa stále diskutuje. Vojnový stav sa formálne skončil, keď dňa [[28. apríl|28. apríla]] roku [[1952]] vstúpila do platnosti [[Sanfranciská zmluva]]. Uplynuli ďalšie štyri roky, kým [[Japonsko]] a [[Sovietsky zväz]] podpísali [[Spoločná sovietsko-japonská deklarácia z roku 1956|spoločnú sovietsko-japonskú deklaráciu z roku 1956]], ktorá formálne ukončila ich vojnový stav. == Pozadie == [[Súbor:US landings.jpg|náhľad|332x332bod|Vylodenie spojencov v Tichomorskom divadle, august 1942 až august 1945.]] Do roku [[1945]] zaznamenali Japonci takmer dvojročnú sériu porážok v juhozápadnom Tichomorí, Indii, v kampani na Mariánskych ostrovoch a na Filipínach. V júli roku [[1944]], po strate ostrova Saipan, nahradil generála [[Hideki Tódžó|Hidekiho Tódžóa]] vo funkcii predsedu vlády generál '''Kuniaki Koiso''', ktorý vyhlásil, že [[Filipíny]] budú miestom rozhodujúcej bitky.<ref name=":0">{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=90}}</ref> Po prehre Japonska na Filipínach Koisa zasa nahradil admirál '''Kantarō Suzuki'''. Spojenci v prvej polovici roku 1945 dobyli neďaleké ostrovy [[Bitka o Iwó-džimu|Iwó-džima]] a [[Bitka o Okinavu|Okinava]]. Okinava mala byť nástupným priestorom pre [[Operácia Downfall|operáciu Downfall]], spojeneckú inváziu na japonské [[Japonské ostrovy|domáce ostrovy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=The Invasion of Japan: Alternative to the Bomb|url=https://books.google.sk/books/about/The_Invasion_of_Japan.html?id=cJLtAAAAMAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=University of South Carolina Press|rok=1994|isbn=978-0-87249-972-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: cJLtAAAAMAAJ|meno=John Ray|priezvisko=Skates|strany=158, 195}}</ref> Po porážke Nemecka začal Sovietsky zväz v tichosti presúvať svoje bojom zocelené jednotky z európskeho bojiska na Ďaleký východ, okrem približne štyridsiatich divízií, ktoré tam boli umiestnené od roku [[1941]], ako protiváhu miliónovej Kuantungskej armáde.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reprint edition|titul=Absolute War: Soviet Russia in the Second World War|url=https://www.amazon.com/Absolute-War-Soviet-Russia-Second/dp/0375724710|vydavateľ=Vintage|rok=2008-10-14|isbn=978-0-375-72471-8|jazyk=English|meno=Chris|priezvisko=Bellamy|strany=676}}</ref> [[Súbor:Sunken Japanese battleship Haruna off Koyo, Etajima (Japan), on 8 October 1945 (80-G-351726).jpg|náhľad|Prestavaný krížnik ''Haruna'' sa 24. júla počas série bombardovaní potopil v kotvisku na námornej základni Kure.]] Spojenecká ponorková kampaň a zamínovanie japonských pobrežných vôd do značnej miery zničili japonské obchodné loďstvo. Keďže Japonsko malo málo prírodných zdrojov, bolo závislé od surovín, najmä ropy, dovážaných z Mandžukuu a iných častí východoázijskej pevniny a z dobytého územia v Holandskej východnej Indii.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=87-88}}</ref> Zničenie japonskej obchodnej flotily spolu so strategickým bombardovaním japonského priemyslu zničilo japonskú vojnovú ekonomiku. Produkcia uhlia, železa, ocele, kaučuku a ďalších životne dôležitých surovín bola len zlomkom tej pred vojnou.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=81}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Why Japan Surrendered|url=https://muse.jhu.edu/pub/6/article/447083|periodikum=International Security|dátum=1993|dátum prístupu=2024-05-09|ročník=18|číslo=2|strany=154–201|issn=1531-4804|meno=Robert A.|priezvisko=Pape}}</ref> V dôsledku utrpených strát prestalo byť japonské cisárske námorníctvo (IJN) efektívnou bojovou silou. Po sérii náletov na japonské lodenice v Kure bolo v určitom bojovom stave len šesť lietadlových lodí, štyri krížniky a jedna bojová loď, z ktorých mnohé boli ťažko poškodené a žiadna nemohla byť dostatočne zásobovaná palivom. Hoci 19 torpédoborcov a 38 ponoriek bolo stále funkčných, ich použitie bolo tiež obmedzené nedostatkom paliva.<ref>{{Citácia knihy|edícia=First Edition|titul=Battle of Okinawa: The Blood And The Bomb|url=https://www.amazon.com/Battle-Okinawa-Blood-George-Feifer/dp/0762772794|vydavateľ=Lyons Press|rok=2011-11-08|isbn=978-0-7627-7279-7|jazyk=English|meno=George|priezvisko=Feifer|strany=418}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|edícia=Reprint edition|titul=The Fast Carriers: The Forging of an Air Navy|url=https://www.amazon.com/Fast-Carriers-Forging-Air-Navy/dp/1557507015|vydavateľ=Naval Institute Press|rok=1992-01-01|isbn=978-1-55750-701-3|jazyk=English|meno=Clark G.|priezvisko=Reynolds|strany=363}}</ref> === Prípravy na obranu === Tvárou v tvár perspektíve invázie na domáce ostrovy, počnúc [[Kjúšu|Kjúšú]], a perspektíve sovietskej invázie do [[Mandžukuo|Mandžukua]] – posledného zdroja prírodných zdrojov Japonska – sa v roku 1944 uzavrel Vojnový denník cisárskeho veliteľstva:<blockquote>Vojnu už nemôžeme viesť s nádejou na úspech. Jediný spôsob, ktorý nám zostáva, je, aby sto miliónov Japoncov obetovalo svoje životy tým, že nabije nepriateľa, aby stratil vôľu bojovať.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|poznámka=Japonsko neustále nadhodnocovalo počet svojich obyvateľov na 100 miliónov, pričom v skutočnosti sa pri sčítaní ľudu v roku 1944 napočítalo 72 miliónov.}}</ref></blockquote>Ako posledný pokus o zastavenie spojeneckého postupu naplánovalo japonské cisárske velenie totálnu obranu Kjúšú pod krycím názvom Operácia Ketsugō.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Invasion of Japan: Alternative to the Bomb|url=https://books.google.sk/books/about/The_Invasion_of_Japan.html?id=cJLtAAAAMAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=University of South Carolina Press|rok=1994|isbn=978-0-87249-972-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: cJLtAAAAMAAJ|meno=John Ray|priezvisko=Skates|strany=100-115}}</ref> Malo ísť o radikálny odklon od plánov hĺbkovej obrany použitých pri inváziách na Peleliu, [[Bitka o Iwó-džimu|Iwó-džimu]] a [[Bitka o Okinavu|Okinavu]]. Namiesto toho sa všetko vsadilo na predmostie; viac ako 3 000 [[kamikadze]] malo byť vyslaných na útok na obojživelné transporty pred vylodením vojakov a nákladu na pláži.<ref name=":1" /> Ak by to Spojencov neodohnalo, plánovali poslať na pláž ďalších 3 500 kamikadze spolu s 5 000 samovražednými motorovými člnmi Š''in'yō'' a zvyšnými torpédoborcami a ponorkami – „poslednou operačnou flotilou námorníctva“. Ak by sa Spojenci cez to prebojovali a úspešne sa vylodili na Kjúšú, na obranu zvyšných ostrovov by zostalo 3 000 lietadiel, hoci Kjúšú by sa „bránilo do posledného“ bez ohľadu na okolnosti.<ref name=":1" /> Stratégia posledného útoku na Kjúšú vychádzala z predpokladu pretrvávajúcej sovietskej neutrality.<ref>{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=295-296}}</ref> == Vrchná rada pre vedenie vojny == Japonská politika sa sústreďovala na Vrchnú radu pre vedenie vojny (vytvorenú v roku [[1944]] predchádzajúcim premiérom Kuniaki Koisom), tzv. „veľkú šestku“ – premiéra, ministra zahraničných vecí, ministra armády, ministra námorníctva, náčelníka generálneho štábu armády a náčelníka generálneho štábu námorníctva.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=87}}</ref> Pri vytvorení Suzukiho vlády v apríli roku [[1945]] tvorili členov rady: [[Súbor:Kantaro Suzuki cabinet - June 9, 1945.jpg|náhľad|Kabinet Kantaró Suzukiho v júni 1945.]] * Predseda vlády: Admirál Kantarō Suzuki * Minister zahraničných vecí: Šigenori Tōgō * Minister armády: Generál Korečika Anami * Minister námorníctva: Admirál Mitsumasa Yonai * Náčelník generálneho štábu armády: generál Yošijirō Umezu * Náčelník generálneho štábu námorníctva: admirál Koširō Oikawa (neskôr ho nahradil admirál Soemu Toyoda) Všetky tieto funkcie nominálne menoval cisár a ich držitelia sa mu priamo zodpovedali. Napriek tomu japonský občiansky zákon z roku 1936 vyžadoval, aby ministri armády a námorníctva boli vlajkovými dôstojníkmi v aktívnej službe z týchto príslušných útvarov, zatiaľ čo japonský vojenský zákon z obdobia dávno predtým zakazoval slúžiacim dôstojníkom prijímať politické funkcie bez predchádzajúceho získania povolenia od veliteľstva príslušného útvaru, ktoré, ak bolo udelené, mohlo byť kedykoľvek zrušené. Japonská armáda a námorníctvo tak mali v skutočnosti zákonné právo nominovať (alebo odmietnuť nominovať) svojich príslušných ministrov, okrem toho mali aj účinné právo nariadiť svojim príslušným ministrom, aby sa vzdali svojich funkcií. Prísna ústavná konvencia nariaďovala (a technicky platí dodnes), že budúci premiér sa nemôže ujať premiérskej funkcie a ani úradujúci premiér nemôže zostať vo funkcii, ak nemôže obsadiť všetky posty vo vláde. Armáda a námorníctvo tak mohli zabrániť vzniku nežiaducich vlád alebo demisiou spôsobiť pád existujúcej vlády.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=86}}</ref><ref>{{Citácia knihy|edícia=First Edition|titul=Eagle Against the Sun: The American War With Japan|url=https://www.amazon.com/Eagle-Against-Sun-American-Japan/dp/0394741013|vydavateľ=Vintage|rok=1985-10-12|miesto=New York, NY|isbn=978-0-394-74101-7|jazyk=English|meno=Ronald|priezvisko=Spector|strany=33}}</ref> Na niektorých stretnutiach sa na cisárovo želanie zúčastnili aj cisár [[Hirohito]] a strážca tajnej pečate Kōichi Kido.<ref>Presná úloha cisára je predmetom mnohých historických diskusií. Na príkaz premiéra Suzukiho bolo v dňoch medzi kapituláciou Japonska a začiatkom spojeneckej okupácie zničených mnoho kľúčových dôkazov. Od roku 1946, po konštituovaní [[Tokijský proces|Tokijského tribunálu]], začala [[Japonská cisárska dynastia|cisárska rodina]] tvrdiť, že Hirohito bol bezmocnou figúrkou, čo priviedlo niektorých historikov k prijatiu tohto názoru. Iní, ako Herbert Bix, John W. Dower, Akira Fujiwara a Yoshiaki Yoshimi, tvrdia, že aktívne vládol zo zákulisia. Podľa Franka 1999, s. 87, „ani jedna z týchto polárnych pozícií nie je presná“ a zdá sa, že pravda leží niekde medzi nimi.</ref> Ako uvádza Iris Changová: ,,Japonci pred príchodom [[Generál MacArthur|generála MacArthura]] úmyselne zničili, ukryli alebo sfalšovali väčšinu svojich tajných vojnových dokumentov“.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Rape Of Nanking The Forgotten Holocaust Of World War II|url=https://www.amazon.com/Rape-Nanking-Forgotten-Holocaust-World/dp/4871872181|vydavateľ=Ishi Press|rok=2012-06-16|isbn=978-4-87187-218-8|jazyk=English|meno=Iris|priezvisko=Chang|meno2=William C.|priezvisko2=Kirby|meno3=Sam|priezvisko3=Sloan|strany=177}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aggression, Crime and International Security: Moral, Political and Legal Dimensions of International Relations|url=https://books.google.sk/books?id=OLNGgbbskS0C&pg=PA63&redir_esc=y|vydavateľ=Taylor & Francis|rok=2009-04-07|isbn=978-0-203-87737-1|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: OLNGgbbskS0C|meno=Page|priezvisko=Wilson|strany=63}}</ref> == Rozdelenie japonského vedenia == Suzukiho kabinet, v ktorom dominovala armáda, sa väčšinou vyslovil za pokračovanie vojny. Pre Japoncov bola kapitulácia nemysliteľná – Japonsko nikdy vo svojej histórii nebolo úspešne napadnuté ani neprehralo vojnu.<ref>{{Citácia knihy|edícia=New edition|titul=Looking for the Lost: Journeys Through a Vanishing Japan|url=https://www.amazon.com/Looking-Lost-Journeys-Vanishing-Kodansha/dp/1568361483|vydavateľ=Kodansha Globe|rok=1996-05-15|isbn=978-1-56836-148-2|jazyk=English|meno=Alan|priezvisko=Booth|strany=67}}</ref> Iba o Mitsumasovi Yonaiovi, ministrovi námorníctva, bolo známe, že si želá skoré ukončenie vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire | url = http://dx.doi.org/10.1163/2468-1733_shafr_sim130130030 | vydavateľ = The SHAFR Guide Online | dátum prístupu = 2024-05-09 | strany = 92}}</ref> Podľa historika Richarda B. Franka:<blockquote>Hoci Suzuki mohol skutočne považovať mier za vzdialený cieľ, nemal v úmysle dosiahnuť ho v bezprostrednom časovom horizonte alebo za podmienok prijateľných pre Spojencov. Jeho vlastné vyjadrenia na konferencii vyšších štátnikov nedávali žiadny náznak toho, že by uprednostňoval akékoľvek skoré ukončenie vojny... Suzukiho výbery na najdôležitejšie posty v kabinete neboli, až na jednu výnimku, tiež zástancami mieru.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=91-92}}</ref></blockquote>Po vojne Suzuki a ďalší členovia jeho vlády a ich apologéti tvrdili, že tajne pracujú na dosiahnutí mieru a nemôžu ho verejne obhajovať. Na ospravedlnenie nesúladu medzi ich verejným konaním a údajnou prácou v zákulisí sa odvolávali na japonský pojem ''haragei''- „umenie skrytej a neviditeľnej techniky“. Mnohí historici to však odmietajú. Robert J. C. Butow napísal: „V súčasnosti sa v tejto súvislosti objavujú viaceré názory, napr:<blockquote>Práve pre svoju nejednoznačnosť vyvoláva ''haragei'' podozrenie, že v otázkach politiky a diplomacie mohlo vedomé spoliehanie sa na toto „umenie blafovania“ predstavovať zámerné klamstvo založené na snahe hrať na obe strany. Aj keď tento úsudok nie je v súlade s toľko vychvaľovaným charakterom admirála Suzukiho, faktom zostáva, že od chvíle, keď sa stal premiérom, až do dňa, keď odstúpil, si nikto nikdy nemohol byť celkom istý, čo Suzuki urobí alebo povie ďalej.<ref>{{Citácia knihy|edícia=New e. edition|titul=Japan's Decision to Surrender|url=https://www.amazon.com/Japans-Decision-Surrender-R-Butow/dp/0804704619|vydavateľ=Stanford University Press|rok=1954-12-01|miesto=Stanford/Calif|isbn=978-0-8047-0461-8|jazyk=English|meno=R. J. C.|priezvisko=Butow|meno2=Robert J. C.|priezvisko2=Butow|strany=70-71}}</ref></blockquote> [[Súbor:Kantaro Suzuki suit.jpg|vľavo|náhľad|293x293bod|V posledných mesiacoch vojny stál na čele japonskej vlády admirál Kantarō Suzuki ako predseda vlády.]] Japonskí predstavitelia si vždy predstavovali urovnanie vojny prostredníctvom rokovaní. V predvojnovom plánovaní očakávali rýchlu expanziu a konsolidáciu, prípadný konflikt so Spojenými štátmi a nakoniec urovnanie, v ktorom by si mohli udržať aspoň časť nových dobytých území.<ref>{{Citácia knihy|titul=Eagle against the sun : the American war with Japan|url=http://archive.org/details/eagleagainstsuna0000spec|vydavateľ=New York : Vintage Books|rok=1985|isbn=978-0-394-74101-7|meno=Ronald H.|priezvisko=Spector|strany=44-45}}</ref> Do roku 1945 sa japonskí predstavitelia zhodli na tom, že vojna sa vyvíja zle, ale nezhodli sa na najlepších prostriedkoch na vyjednanie jej ukončenia. Existovali dva tábory: takzvaný „mierový“ tábor uprednostňoval diplomatickú iniciatívu s cieľom presvedčiť vodcu Sovietskeho zväzu [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Stalina]], aby sprostredkoval dohodu medzi Spojencami a Japonskom, a zástancovia tvrdej línie, ktorí uprednostňovali vybojovanie poslednej „rozhodujúcej“ bitky, ktorá by Spojencom spôsobila toľko strát, že by boli ochotní ponúknuť miernejšie podmienky.<ref name=":0" /> Oba prístupy vychádzali zo skúseností Japonska z [[Rusko-japonská vojna|rusko-japonskej vojny]] spred štyridsiatich rokov, ktorá pozostávala zo série nákladných, ale zväčša nerozhodných bitiek, po ktorých nasledovala rozhodujúca námorná [[bitka pri Cušime]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire | url = http://dx.doi.org/10.1163/2468-1733_shafr_sim130130030 | vydavateľ = The SHAFR Guide Online | dátum prístupu = 2024-05-09 | strany = 89}}</ref> Vo februári 1945 princ Fumimaro Konoe odovzdal cisárovi Hirohitovi memorandum, v ktorom analyzoval situáciu a povedal mu, že ak bude vojna pokračovať, cisárskej rodine hrozí väčšie nebezpečenstvo vnútornej revolúcie ako porážka.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reprint edition|titul=Hirohito and the Making of Modern Japan|url=https://www.amazon.com/Hirohito-Making-Modern-Japan-Herbert/dp/0060931302|vydavateľ=Harper Perennial|rok=2001-09-04|miesto=New York|isbn=978-0-06-093130-8|jazyk=English|meno=Herbert P.|priezvisko=Bix|strany=488-489}}</ref> Podľa denníka veľkého komorníka Hisanoriho Fujitu cisár, ktorý očakával rozhodujúcu bitku (''tennōzan''), odpovedal, že je predčasné usilovať sa o mier, „pokiaľ nedosiahneme ešte jeden vojenský zisk“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Hiroshima in History and Memory|url=https://books.google.sk/books?id=ptgudYEFOM0C&pg=PA86&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1996-03-29|isbn=978-0-521-56682-7|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: ptgudYEFOM0C|meno=Michael J.|priezvisko=Hogan|strany=86}}</ref> Aj vo februári písalo japonské zmluvné oddelenie o spojeneckej politike voči Japonsku, pokiaľ ide o „bezpodmienečnú kapituláciu, okupáciu, odzbrojenie, odstránenie militarizmu, demokratické reformy, potrestanie vojnových zločincov a postavenie cisára“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=39}}</ref> Spojencami nariadené odzbrojenie, spojenecké potrestanie japonských vojnových zločincov a najmä okupácia a odstránenie cisára boli pre japonské vedenie neprijateľné.<ref>{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=39, 68}}</ref><ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=291}}</ref> Sovietsky zväz dňa [[5. apríl|5. apríla]] oznámil, že neobnoví päťročný [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|sovietsko-japonský pakt o neutralite]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Avalon Project : Soviet-Japanese Neutrality Pact | url = https://avalon.law.yale.edu/wwii/s1.asp | vydavateľ = avalon.law.yale.edu | dátum prístupu = 2024-05-10}}</ref> (podpísaný v roku 1941 po [[Bitka pri rieke Chalchyn|incidente v Nomonhane]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Avalon Project : Soviet Denunciation of the Pact with Japan | url = https://avalon.law.yale.edu/wwii/s3.asp | vydavateľ = avalon.law.yale.edu | dátum prístupu = 2024-05-10}}</ref> Japonci nevedeli, že na [[Teheránska konferencia|Teheránskej konferencii]] v novembri a decembri roku [[1943]] bolo dohodnuté, že [[Sovietsky zväz]] vstúpi do vojny proti [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]], keď bude [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] porazené. Na [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencii]] vo februári roku [[1945]] [[Spojené štáty]] urobili Sovietom značné ústupky, aby si zabezpečili prísľub, že do troch mesiacov po kapitulácii Nemecka vyhlásia Japonsku vojnu. Hoci platnosť päťročného [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|paktu o neutralite]] vypršala až dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1946]], toto oznámenie vyvolalo v [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]] veľké obavy, pretože Japonsko zhromaždilo svoje sily na juhu, aby odrazilo nevyhnutný útok USA, čím ponechalo svoje severné ostrovy zraniteľné voči sovietskej invázii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = So Sorry, Mr. Sato -- Page 1 -- TIME | url = http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,775556,00.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2007-03-10 | dátum prístupu = 2024-05-10 | poznámka = „Molotovova nóta nebola ani vyhlásením vojny, ani nevyhnutne úmyslom ísť do vojny. Z právneho hľadiska mala zmluva ešte rok po oznámení o zrušení. Tón komisára zahraničných vecí však naznačoval, že táto technická záležitosť by mohla byť v prípade potreby Ruska odsunutá nabok.“ | url archívu = https://web.archive.org/web/20070310233003/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,775556,00.html | dátum archivácie = 2007-03-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CIA FOIA Document Page Viewer | url = http://www.foia.cia.gov/browse_docs.asp?doc_no=0000709436 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-09-13 | dátum prístupu = 2024-05-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110913041815/http://www.foia.cia.gov/browse_docs.asp?doc_no=0000709436 | dátum archivácie = 2011-09-13 }}</ref> Sovietsky minister zahraničných vecí [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Vjačeslav Molotov]] v Moskve a Jakov Malik, sovietsky veľvyslanec v Tokiu, vynaložili veľké úsilie, aby Japoncov ubezpečili, že „obdobie platnosti paktu sa neskončilo“.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Japanese-Soviet Neutrality Pact: A Diplomatic History, 1941-1945|url=https://books.google.sk/books/about/The_Japanese_Soviet_Neutrality_Pact.html?id=rddhxSKGQ9oC&redir_esc=y|vydavateľ=Psychology Press|rok=2004|isbn=978-0-415-32292-8|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: rddhxSKGQ9oC<br />|meno=Boris Nikolaevich|priezvisko=Slavinskiĭ|strany=153-154}}</ref> Na sérii májových stretnutí na vysokej úrovni veľká šestka prvýkrát vážne diskutovala o ukončení vojny, ale ani na jednom z nich neboli stanovené podmienky, ktoré by boli prijateľné pre spojencov. Keďže každý, kto otvorene podporoval kapituláciu Japonska, riskoval zavraždenie horlivými armádnymi dôstojníkmi, stretnutia boli uzavreté pre všetkých okrem Veľkej šestky, cisára a Tajnej pečate. Dôstojníci druhého a tretieho stupňa sa na nich nemohli zúčastniť.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=93}}</ref> Na týchto stretnutiach si napriek depeši japonského veľvyslanca Satōa v Moskve iba minister zahraničných vecí Tōgō uvedomil, že [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] a [[Winston Churchill|Churchill]] už mohli urobiť ústupky Stalinovi, aby zapojili Sovietov do vojny proti Japonsku.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=95}}</ref> Tōgō sa otvorene vyslovil za rýchle ukončenie vojny. <ref>{{Citácia periodika|titul=Atomic bombing of Hiroshima and Nagasaki|url=http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/09700160108458986|periodikum=Strategic Analysis|dátum=2001-08|dátum prístupu=2024-05-10|ročník=25|číslo=5|strany=623–662|issn=0970-0161|doi=10.1080/09700160108458986|jazyk=en|meno=Matin|priezvisko=Zuberi}}</ref> Na základe týchto stretnutí bol poverený osloviť Sovietsky zväz a snažiť sa o zachovanie jeho neutrality alebo (napriek veľmi malej pravdepodobnosti) o vytvorenie spojenectva.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=93-94}}</ref> [[Súbor:Shigenori Togo.jpg|náhľad|Minister zahraničných vecí Šigenori Tōgō.]] V súlade so zvyklosťou novej vlády deklarovať svoje ciele vypracoval štáb armády po májových stretnutiach dokument „Základná politika, ktorá sa má odteraz uplatňovať pri vedení vojny“, v ktorom sa uvádzalo, že Japonci budú radšej bojovať do záhuby, než aby sa vzdali. Túto politiku prijala Veľká šestka 6. júna. (Tōgō bol proti nej, zatiaľ čo zvyšných päť ju podporilo.)<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=96}}</ref> Dokumenty, ktoré predložil Suzuki na tom istom zasadnutí, navrhovali, aby Japonsko pri diplomatických rokovaniach so ZSSR zaujalo nasledujúci prístup:<blockquote>Rusku by sa malo jasne povedať, že za víťazstvo nad Nemeckom vďačí Japonsku, keďže sme zostali neutrálni, a že pre Sovietov by bolo výhodné pomôcť Japonsku udržať si medzinárodné postavenie, keďže v budúcnosti budú mať Spojené štáty za nepriateľa.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reprint edition|titul=The Rising Sun: The Decline and Fall of the Japanese Empire, 1936-1945|url=https://www.amazon.com/Rising-Sun-Decline-Japanese-1936-1945/dp/0812968581|vydavateľ=Modern Library|rok=2003-05-27|miesto=New York|isbn=978-0-8129-6858-3|jazyk=English|meno=John|priezvisko=Toland|strany=923}}</ref></blockquote>Cisárov dôverník markíz Kōichi Kido napísal 9. júna „Návrh plánu na zvládnutie krízovej situácie“, v ktorom varoval, že do konca roka sa schopnosť Japonska viesť modernú vojnu vytratí a vláda nebude schopná zvládnuť občianske nepokoje. „... Nemôžeme si byť istí, že nebudeme zdieľať osud Nemecka a nedostaneme sa do nepriaznivých okolností, za ktorých nedosiahneme ani náš najvyšší cieľ, ktorým je ochrana cisárskeho rodu a zachovanie národnej politiky.“<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=97}}</ref> Kido navrhol, aby cisár podnikol kroky a ponúkol ukončenie vojny za „veľmi veľkorysých podmienok“. Kido navrhol, aby sa Japonsko stiahlo z bývalých európskych kolónií, ktoré okupovalo, za predpokladu, že im bude udelená nezávislosť, a tiež navrhol, aby Japonsko uznalo nezávislosť [[Druhá filipínska republika|Filipín]], nad ktorými už Japonsko z väčšej časti stratilo kontrolu a o ktorých bolo dobre známe, že USA už dlho plánujú udeliť nezávislosť. Nakoniec Kido navrhol, aby Japonsko odzbrojilo za predpokladu, že sa tak nestane pod dohľadom Spojencov, a aby sa Japonsko na určitý čas „uspokojilo s minimálnou obranou“. Kidov návrh neuvažoval o spojeneckej okupácii Japonska, stíhaní vojnových zločincov ani o podstatnej zmene japonského systému vlády, ani nenavrhoval, že by Japonsko mohlo byť ochotné zvážiť vzdanie sa území získaných pred rokom 1937 vrátane [[Taiwan (ostrov)|Formózy]], '''Karafuta''', '''Kórey''', bývalých [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] ostrovov v Tichomorí a dokonca aj [[Mandžukuo|Mandžukua]]. S cisárovým poverením sa Kido obrátil na niekoľkých členov Vrchnej rady, „veľkú šestku“. Tōgō ho veľmi podporoval. Suzuki a admirál Mitsumasa Yonai, minister námorníctva, boli obaja opatrní; každý z nich bol zvedavý, čo si myslí ten druhý. Generál Korechika Anami, minister armády, bol nejednoznačný a trval na tom, že diplomacia musí počkať, kým „Spojené štáty neutrpia ťažké straty“ v operácii Ketsugō.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=97-99}}</ref> V júni cisár stratil dôveru v šance na dosiahnutie vojenského víťazstva. [[Bitka o Okinavu]] bola prehratá a on sa dozvedel o slabosti japonskej armády v [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číne]], Kuantungskej armády v [[Mandžukuo|Mandžukuu]], námorníctva a armády brániacej domáce ostrovy. Cisár dostal správu princa Higašikuniho, z ktorej vyvodil záver, že „nešlo len o obranu pobrežia; divízie vyhradené na zapojenie sa do rozhodujúcej bitky tiež nemali dostatočný počet zbraní“.<ref name=":2">{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=100}}</ref> Podľa cisára:<blockquote>,,Povedali mi, že železo z úlomkov bômb zhodených nepriateľom sa používa na výrobu lopát. To ma utvrdilo v názore, že už nie sme schopní pokračovať vo vojne".<ref name=":2" /></blockquote>Dňa [[22. jún|22. júna]] japonský cisár zvolal Veľkú šestku na stretnutie. Neobvykle prehovoril ako prvý: „Želám si, aby sa urýchlene preštudovali konkrétne plány na ukončenie vojny, ktoré by neboli obmedzované existujúcou politikou, a aby sa vyvinulo úsilie na ich realizáciu.“<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=102}}</ref> Dohodlo sa, že sa požiada o sovietsku pomoc pri ukončení vojny. O ďalších neutrálnych štátoch, ako [[Švajčiarsko]], [[Švédsko]] a [[Vatikán]], sa vedelo, že sú ochotné zohrať úlohu pri uzatváraní mieru, ale boli také malé, že sa predpokladalo, že nedokážu urobiť viac, než doručiť podmienky kapitulácie [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] a prijatie alebo odmietnutie Japonska. Japonci dúfali, že [[Sovietsky zväz]] by sa dal presvedčiť, aby konal ako zástupca [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] pri rokovaniach so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=94}}</ref> == Projekt Manhattan == {{Hlavný článok|Projekt Manhattan}} Po niekoľkých rokoch predbežného výskumu prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] v roku [[1942]] schválil spustenie rozsiahleho, prísne tajného projektu na výrobu [[Jadrová zbraň|atómových bômb]]. [[Projekt Manhattan]] pod vedením generálmajora [[Leslie Richard Groves|Leslieho R. Grovesa Jr.]]<ref>{{Citácia knihy|titul=The New World: A History of the United States Atomic Energy Commission, Volume I 1939–1946, Reissue in paper of 1962 edition|url=https://www.amazon.com/New-World-Commission-1939-1946-California/dp/0520071867|vydavateľ=University of California Press|rok=1990-12-18|miesto=Berkeley|isbn=978-0-520-07186-5|jazyk=English|meno=Richard G.|priezvisko=Hewlett|meno2=Oscar E.|priezvisko2=Anderson|strany=81-83}}</ref> zamestnával státisíce amerických pracovníkov v desiatkach tajných zariadení po celých Spojených štátoch a 16. júla 1945 bol počas '''jadrového testu Trinity''' odpálený prvý prototyp zbrane.<ref>{{Citácia knihy|titul=The New World: A History of the United States Atomic Energy Commission, Volume I 1939–1946, Reissue in paper of 1962 edition|url=https://www.amazon.com/New-World-Commission-1939-1946-California/dp/0520071867|vydavateľ=University of California Press|rok=1990-12-18|miesto=Berkeley|isbn=978-0-520-07186-5|jazyk=English|meno=Richard G.|priezvisko=Hewlett|meno2=Oscar E.|priezvisko2=Anderson|strany=376-380}}</ref> Keď sa projekt blížil k záveru, americkí plánovači začali uvažovať o použití bomby. V súlade s celkovou stratégiou Spojencov, ktorá spočívala v tom, že najprv sa zabezpečí konečné víťazstvo v Európe, sa pôvodne predpokladalo, že prvé atómové zbrane budú určené na použitie proti Nemecku. V tom čase však už bolo čoraz zrejmejšie, že Nemecko bude porazené skôr, ako budú akékoľvek bomby pripravené na použitie. Groves vytvoril výbor, ktorý sa stretol v apríli a máji roku [[1945]], aby vypracoval zoznam cieľov. Jedným z hlavných kritérií bolo, že cieľové mestá nesmú byť poškodené konvenčným bombardovaním. To by umožnilo presné posúdenie škôd spôsobených atómovou bombou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Selection of the Target {{!}} The Atomic Bombings of Hiroshima and Nagasaki {{!}} Historical Documents {{!}} atomicarchive.com | url = https://www.atomicarchive.com/resources/documents/med/med_chp5.html | vydavateľ = www.atomicarchive.com | dátum prístupu = 2024-05-10}}</ref> Na zozname cieľového výboru bolo 18 japonských miest. Na čele zoznamu boli [[Kjóto (mesto)|Kjóto]], [[Hirošima (mesto)|Hirošima]], [[Jokohama]], '''Kokura''' a [[Niigata]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=254-255}}</ref><ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=67}}</ref> Kjóto bolo nakoniec zo zoznamu vyňaté na naliehanie ministra vojny Henryho L. Stimsona, ktorý mesto navštívil počas medových týždňov a vedel o jeho kultúrnom a historickom význame.<ref>{{Citácia knihy|titul=Henry L. Stimson: The First Wise Man|url=https://books.google.sk/books/about/Henry_L_Stimson.html?id=tzGouSioyrUC&redir_esc=y|vydavateľ=Rowman & Littlefield|rok=2001|isbn=978-0-8420-2632-1|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: tzGouSioyrUC|meno=David F.|priezvisko=Schmitz|strany=182}}</ref> Hoci predchádzajúci [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezident]] [[Henry Agard Wallace|Henry A. Wallace]] sa na projekte Manhattan podieľal od začiatku,<ref>{{Citácia knihy|titul=The New World: A History of the United States Atomic Energy Commission, Volume I 1939–1946, Reissue in paper of 1962 edition|url=https://www.amazon.com/New-World-Commission-1939-1946-California/dp/0520071867|vydavateľ=University of California Press|rok=1990-12-18|miesto=Berkeley|isbn=978-0-520-07186-5|jazyk=English|meno=Richard G.|priezvisko=Hewlett|meno2=Oscar E.|priezvisko2=Anderson|strany=19}}</ref> jeho nástupca [[Harry S. Truman]] bol o projekte informovaný Stimsonom až dňa [[23. apríl|23. apríla]] roku [[1945]], jedenásť dní po tom, ako sa stal prezidentom po [[Franklin Delano Roosevelt|Rooseveltovej]] smrti dňa [[12. apríl|12. apríla]] roku [[1945]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=The New World: A History of the United States Atomic Energy Commission, Volume I 1939–1946, Reissue in paper of 1962 edition|url=https://www.amazon.com/New-World-Commission-1939-1946-California/dp/0520071867|vydavateľ=University of California Press|rok=1990-12-18|miesto=Berkeley|isbn=978-0-520-07186-5|jazyk=English|meno=Richard G.|priezvisko=Hewlett|meno2=Oscar E.|priezvisko2=Anderson|strany=340-342}}</ref> Dňa [[2. máj|2. mája]] roku [[1945]] Truman schválil vytvorenie dočasného výboru, poradnej skupiny, ktorá mala podávať správy o atómovej bombe.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Tvorili ju '''Stimson''', '''James F. Byrnes''', '''George L. Harrison''', [[Vannevar Bush]], '''James Bryant Conant''', '''Karl Taylor Compton''', '''William L. Clayton''' a '''Ralph Austin Bard''', ktorým radila vedecká skupina zložená z [[Robert Oppenheimer|Roberta Oppenheimera]], [[Enrico Fermi|Enrica Fermiho]], [[Ernest Lawrence|Ernesta Lawrencea]] a [[Arthur Holly Compton|Arthura Comptona]].<ref>{{Citácia knihy|titul=The New World: A History of the United States Atomic Energy Commission, Volume I 1939–1946, Reissue in paper of 1962 edition|url=https://www.amazon.com/New-World-Commission-1939-1946-California/dp/0520071867|vydavateľ=University of California Press|rok=1990-12-18|miesto=Berkeley|isbn=978-0-520-07186-5|jazyk=English|meno=Richard G.|priezvisko=Hewlett|meno2=Oscar E.|priezvisko2=Anderson|strany=344-345}}</ref> V správe zo dňa [[1. jún|1. júna]] výbor dospel k záveru, že bomba by sa mala čo najskôr použiť proti vojenskému závodu obklopenému robotníckymi domami a že by sa nemalo uskutočniť žiadne varovanie ani demonštrácia.<ref>{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=90}}</ref> Mandát výboru nezahŕňal použitie bomby – jej použitie po jej dokončení bolo plánované.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=256}}</ref> Po proteste vedcov zapojených do projektu v podobe Franckovej správy výbor opätovne preskúmal použitie bomby a položil vedeckej komisii otázku, či by sa pred skutočným nasadením na bojisku nemala použiť „demonštrácia“ bomby. Na zasadnutí zo dňa [[21. jún|21. júna]] vedecká skupina potvrdila, že neexistuje žiadna alternatíva.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=260}}</ref> [[Harry S. Truman|Truman]] v týchto diskusiách zohrával len veľmi malú úlohu. V Postupime bol nadšený úspešnou správou o teste Trinity a jeho okolie si všimlo pozitívnu zmenu v jeho postoji, pretože verilo, že bomba mu poskytla páky na Japonsko aj Sovietsky zväz.<ref>{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=149}}</ref> Okrem podpory Stimsonovej stratégie vyradiť Kjóto zo zoznamu cieľov (keďže armáda ho naďalej presadzovala ako cieľ) sa inak na rozdiel od neskoršieho prerozprávania príbehu (vrátane Trumanových vlastných prikrášlení) nezúčastňoval na žiadnom rozhodovaní o bombe.<ref>{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=150-152|poznámka=„Truman nevydal žiadny rozkaz na zhodenie bomby. V skutočnosti sa na tomto rozhodnutí nepodieľal, len nechal armádu konať bez jeho zásahu.“}}</ref> == Navrhovaná invázia == Dňa [[18. jún|18. júna]] roku [[1945]] sa americký prezident menom [[Harry S. Truman|Harry Spencer Truman]] stretol s náčelníkom generálneho štábu armády generálom [[George C. Marshall|Georgeom Marshallom]], generálom letectva '''Henrym Arnoldom''', náčelníkom generálneho štábu admirálom '''Williamom Leahym''' a admirálom [[Ernest King|Ernestom Kingom]], ministrom námorníctva '''Jamesom Forrestalom''', ministrom vojny Henrym Stimsonom a námestníkom ministra vojny '''Johnom McCloyom''', aby prediskutovali operáciu Olympic, ktorá bola súčasťou plánu invázie na japonské domáce ostrovy. Generál [[George C. Marshall|Marshall]] podporoval vstup [[Červená armáda|Červenej armády]], pretože sa domnieval, že takýmto spôsobom by [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] kapitulovalo. McCloy povedal Stimsonovi, že už nie je možné bombardovať žiadne japonské mestá, a chcel preskúmať iné možnosti, ako dosiahnuť kapituláciu. Navrhol politické riešenie a požiadal o varovanie Japoncov pred atómovou bombou. James Byrnes, ktorý sa mal dňa [[3. júl|3. júla]] stať novým ministrom zahraničných vecí, ju chcel použiť čo najrýchlejšie, bez varovania a bez toho, aby o tom Sovieti vopred vedeli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atomic Bombing Of Hiroshima and Nagasaki | url = https://ciaotest.cc.columbia.edu/olj/sa/sa_aug01zum01.html | vydavateľ = ciaotest.cc.columbia.edu | dátum prístupu = 2024-05-10}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Surrender of Japan|2395137}} [[Kategória:Vojna v Pacifiku]] [[Kategória:Udalosti v 1945]] [[Kategória:Dejiny Japonska]] dehmatscnsmfdl5r9yr47r2ggn9yviq 8253062 8253015 2026-07-24T22:01:42Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie kapitoly ,, Pozri aj" s odkazmi na súvisiace stránky. 8253062 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mamoru Shigemitsu signs the Instrument of Surrender, officially ending the Second World War.jpg|náhľad|306x306pixelů|Japonský minister zahraničných vecí Mamoru Šigemitsu podpisuje japonskú listinu o kapitulácii na palube lode [[USS Missouri (BB-63)|USS ''Missouri'']], zatiaľ čo ho pozoruje americký generál Richard K. Sutherland, [[2. september]] roku [[1945]].]] [[Súbor:Surrender of Japan - USS Missouri (restored).jpg|náhľad|306x306pixelů|Zástupcovia Japonského cisárstva stoja na palube lode [[USS Missouri (BB-63)|USS ''Missouri'']] pred podpísaním listiny o kapitulácii.]] Kapituláciu [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] oznámil japonský cisár menom [[Hirohito]] a to dňa [[15. august|15. augusta]], pričom formálne ju podpísal dňa [[2. september|2. septembra]] roku [[1945]], čím sa ukončili vojenské akcie v [[Tichomorská oblasť|Tichomorí]]. Koncom júla roku [[1945]] sa japonské cisárske námorníctvo (IJN) stalo neschopným viesť veľké operácie a [[Operácia Downfall|spojenecká invázia do Japonska]] bola neodvratná. [[Spojené štáty]] spolu so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čínou]] vyzvali dňa [[26. júl|26. júla]] roku [[1945]] v [[Postupimská deklarácia|Postupimskej deklarácii]] japonské ozbrojené sily na bezpodmienečnú kapituláciu. V opačnom prípade by sa zakročilo pomocou alternatívy, ktorou bolo „rýchle a úplné zničenie“. Zatiaľ čo verejne deklarovali svoj zámer bojovať až do úplného konca, japonskí predstavitelia (Vrchná rada pre vedenie vojny, známa aj ako „veľká šestka“) súkromne prosili verejne neutrálny [[Sovietsky zväz]] o sprostredkovanie mieru za podmienok výhodnejších pre Japoncov. Zatiaľ čo sovietski diplomati udržiavali s tými japonskými dostatočnú úroveň diplomatickej angažovanosti, aby vzbudili dojem, že by mohli byť ochotní sprostredkovať mier, tajne sa pripravovali na útok na japonské sily v [[Mandžusko|Mandžusku]] a Kórei (okrem južného [[Sachalin|Sachalinu]] a [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovov]]), aby splnili sľuby, ktoré tajne dali [[Spojené štáty|Spojeným štátom]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]] na konferenciách v [[Teheránska konferencia|Teheráne]] a [[Jaltská konferencia|Jalte]]. Dňa [[6. august|6. augusta]] roku [[1945]] v čase 8.15 miestneho času [[Spojené štáty]] odpálili [[Jadrová zbraň|atómovú bombu]] nad japonským mestom [[Hirošima (mesto)|Hirošima]]. O šestnásť hodín neskôr americký prezident [[Harry S. Truman]] opäť vyzval [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] na bezpodmienečnú kapituláciu a varoval ich, aby „očakávali taký dážď skazy zo vzduchu, aký na tejto zemi ešte nikdy nebol“. Neskoro večer dňa [[8. august|8. augusta]] roku [[1945]] [[Sovietsky zväz]] v súlade s jaltskými dohodami, ale v rozpore so [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|sovietsko-japonským paktom o neutralite]], [[Sovietsko-japonská vojna|vyhlásil Japonsku vojnu]]. Krátko po polnoci dňa [[9. august|9. augusta]] roku [[1945]] [[Sovietska invázia do Mandžukua|Sovietsky zväz napadol bábkový cisársky japonský štát Mandžukuo]]. O niekoľko hodín neskôr zhodili [[Spojené štáty]] druhú atómovú bombu, tentoraz na japonské mesto [[Nagasaki]]. Po týchto udalostiach zasiahol japonský cisár [[Hirohito]] a nariadil Vrchnej rade pre vedenie vojny, aby prijala podmienky ukončenia vojny stanovené [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencami]] v [[Postupimská deklarácia|Postupimskej deklarácii]]. Po niekoľkých ďalších dňoch zákulisných rokovaní a neúspešnom štátnom prevrate cisár [[Hirohito]] dňa [[15. august|15. augusta]] predniesol nahraný rozhlasový prejav po celom cisárstve, v ktorom oznámil kapituláciu [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] voči [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]]. Dňa [[28. august|28. augusta]] sa začala okupácia japonského územia pod vedením vrchného veliteľa spojeneckých síl. Slávnostná kapitulácia sa uskutočnila dňa [[2. september|2. septembra]] na palube bojovej lode amerického námorníctva [[USS Missouri (BB-63)|USS ''Missouri'']], na ktorej predstavitelia japonskej vlády podpísali japonskú listinu o kapitulácii, čím sa ukončili nepriateľské akcie. Spojeneckí civilisti aj vojenský personál oslavovali Deň víťazstva nad Japonskom, teda koniec vojny, lenže izolovaní vojaci a personál z japonských jednotiek rozmiestnených ďaleko po celej [[Ázia|Ázii]] a [[Tichomorská oblasť|Tichomorí]] odmietali kapitulovať ešte niekoľko mesiacov a rokov potom, niektorí dokonca až do [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]]. O úlohe atómového bombardovania pri bezpodmienečnej kapitulácii Japonska a o etike oboch útokov sa stále diskutuje. Vojnový stav sa formálne skončil, keď dňa [[28. apríl|28. apríla]] roku [[1952]] vstúpila do platnosti [[Sanfranciská zmluva]]. Uplynuli ďalšie štyri roky, kým [[Japonsko]] a [[Sovietsky zväz]] podpísali [[Spoločná sovietsko-japonská deklarácia z roku 1956|spoločnú sovietsko-japonskú deklaráciu z roku 1956]], ktorá formálne ukončila ich vojnový stav. == Pozadie == [[Súbor:US landings.jpg|náhľad|332x332bod|Vylodenie spojencov v Tichomorskom divadle, august [[1942]] až august [[1945]].]] Do roku [[1945]] zaznamenali Japonci takmer dvojročnú sériu porážok v juhozápadnom Tichomorí, Indii, v kampani na Mariánskych ostrovoch a na Filipínach. V júli roku [[1944]], po strate ostrova Saipan, nahradil generála [[Hideki Tódžó|Hidekiho Tódžóa]] vo funkcii predsedu vlády generál '''Kuniaki Koiso''', ktorý vyhlásil, že [[Filipíny]] budú miestom rozhodujúcej bitky.<ref name=":0">{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=90}}</ref> Po prehre Japonska na Filipínach Koisa zasa nahradil admirál '''Kantarō Suzuki'''. Spojenci v prvej polovici roku 1945 dobyli neďaleké ostrovy [[Bitka o Iwó-džimu|Iwó-džima]] a [[Bitka o Okinavu|Okinava]]. Okinava mala byť nástupným priestorom pre [[Operácia Downfall|operáciu Downfall]], spojeneckú inváziu na japonské [[Japonské ostrovy|domáce ostrovy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=The Invasion of Japan: Alternative to the Bomb|url=https://books.google.sk/books/about/The_Invasion_of_Japan.html?id=cJLtAAAAMAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=University of South Carolina Press|rok=1994|isbn=978-0-87249-972-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: cJLtAAAAMAAJ|meno=John Ray|priezvisko=Skates|strany=158, 195}}</ref> Po porážke Nemecka začal Sovietsky zväz v tichosti presúvať svoje bojom zocelené jednotky z európskeho bojiska na Ďaleký východ, okrem približne štyridsiatich divízií, ktoré tam boli umiestnené od roku [[1941]], ako protiváhu miliónovej Kuantungskej armáde.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reprint edition|titul=Absolute War: Soviet Russia in the Second World War|url=https://www.amazon.com/Absolute-War-Soviet-Russia-Second/dp/0375724710|vydavateľ=Vintage|rok=2008-10-14|isbn=978-0-375-72471-8|jazyk=English|meno=Chris|priezvisko=Bellamy|strany=676}}</ref> [[Súbor:Sunken Japanese battleship Haruna off Koyo, Etajima (Japan), on 8 October 1945 (80-G-351726).jpg|náhľad|Prestavaný krížnik ''Haruna'' sa dňa [[24. júl|24. júla]] počas série bombardovaní potopil v kotvisku na námornej základni Kure.|268x268bod]] Spojenecká ponorková kampaň a zamínovanie japonských pobrežných vôd do značnej miery zničili japonské obchodné loďstvo. Keďže Japonsko malo málo prírodných zdrojov, bolo závislé od surovín, najmä ropy, dovážaných z Mandžukuu a iných častí východoázijskej pevniny a z dobytého územia v Holandskej východnej Indii.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=87-88}}</ref> Zničenie japonskej obchodnej flotily spolu so strategickým bombardovaním japonského priemyslu zničilo japonskú vojnovú ekonomiku. Produkcia uhlia, železa, ocele, kaučuku a ďalších životne dôležitých surovín bola len zlomkom tej pred vojnou.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=81}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Why Japan Surrendered|url=https://muse.jhu.edu/pub/6/article/447083|periodikum=International Security|dátum=1993|dátum prístupu=2024-05-09|ročník=18|číslo=2|strany=154–201|issn=1531-4804|meno=Robert A.|priezvisko=Pape}}</ref> V dôsledku utrpených strát prestalo byť japonské cisárske námorníctvo (IJN) efektívnou bojovou silou. Po sérii náletov na japonské lodenice v Kure bolo v určitom bojovom stave len šesť lietadlových lodí, štyri krížniky a jedna bojová loď, z ktorých mnohé boli ťažko poškodené a žiadna nemohla byť dostatočne zásobovaná palivom. Hoci 19 torpédoborcov a 38 ponoriek bolo stále funkčných, ich použitie bolo tiež obmedzené nedostatkom paliva.<ref>{{Citácia knihy|edícia=First Edition|titul=Battle of Okinawa: The Blood And The Bomb|url=https://www.amazon.com/Battle-Okinawa-Blood-George-Feifer/dp/0762772794|vydavateľ=Lyons Press|rok=2011-11-08|isbn=978-0-7627-7279-7|jazyk=English|meno=George|priezvisko=Feifer|strany=418}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|edícia=Reprint edition|titul=The Fast Carriers: The Forging of an Air Navy|url=https://www.amazon.com/Fast-Carriers-Forging-Air-Navy/dp/1557507015|vydavateľ=Naval Institute Press|rok=1992-01-01|isbn=978-1-55750-701-3|jazyk=English|meno=Clark G.|priezvisko=Reynolds|strany=363}}</ref> === Prípravy na obranu === Tvárou v tvár perspektíve invázie na domáce ostrovy, počnúc [[Kjúšu|Kjúšú]], a perspektíve sovietskej invázie do [[Mandžukuo|Mandžukua]] – posledného zdroja prírodných zdrojov Japonska – sa v roku 1944 uzavrel Vojnový denník cisárskeho veliteľstva:<blockquote>Vojnu už nemôžeme viesť s nádejou na úspech. Jediný spôsob, ktorý nám zostáva, je, aby sto miliónov Japoncov obetovalo svoje životy tým, že nabije nepriateľa, aby stratil vôľu bojovať.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|poznámka=Japonsko neustále nadhodnocovalo počet svojich obyvateľov na 100 miliónov, pričom v skutočnosti sa pri sčítaní ľudu v roku 1944 napočítalo 72 miliónov.}}</ref></blockquote>Ako posledný pokus o zastavenie spojeneckého postupu naplánovalo japonské cisárske velenie totálnu obranu Kjúšú pod krycím názvom Operácia Ketsugō.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Invasion of Japan: Alternative to the Bomb|url=https://books.google.sk/books/about/The_Invasion_of_Japan.html?id=cJLtAAAAMAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=University of South Carolina Press|rok=1994|isbn=978-0-87249-972-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: cJLtAAAAMAAJ|meno=John Ray|priezvisko=Skates|strany=100-115}}</ref> Malo ísť o radikálny odklon od plánov hĺbkovej obrany použitých pri inváziách na Peleliu, [[Bitka o Iwó-džimu|Iwó-džimu]] a [[Bitka o Okinavu|Okinavu]]. Namiesto toho sa všetko vsadilo na predmostie; viac ako 3 000 [[kamikadze]] malo byť vyslaných na útok na obojživelné transporty pred vylodením vojakov a nákladu na pláži.<ref name=":1" /> Ak by to Spojencov neodohnalo, plánovali poslať na pláž ďalších 3 500 kamikadze spolu s 5 000 samovražednými motorovými člnmi Š''in'yō'' a zvyšnými torpédoborcami a ponorkami – „poslednou operačnou flotilou námorníctva“. Ak by sa Spojenci cez to prebojovali a úspešne sa vylodili na Kjúšú, na obranu zvyšných ostrovov by zostalo 3 000 lietadiel, hoci Kjúšú by sa „bránilo do posledného“ bez ohľadu na okolnosti.<ref name=":1" /> Stratégia posledného útoku na Kjúšú vychádzala z predpokladu pretrvávajúcej sovietskej neutrality.<ref>{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=295-296}}</ref> == Vrchná rada pre vedenie vojny == Japonská politika sa sústreďovala na Vrchnú radu pre vedenie vojny (vytvorenú v roku [[1944]] predchádzajúcim premiérom Kuniaki Koisom), tzv. „veľkú šestku“ – premiéra, ministra zahraničných vecí, ministra armády, ministra námorníctva, náčelníka generálneho štábu armády a náčelníka generálneho štábu námorníctva.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=87}}</ref> Pri vytvorení Suzukiho vlády v apríli roku [[1945]] tvorili členov rady: [[Súbor:Kantaro Suzuki cabinet - June 9, 1945.jpg|náhľad|Kabinet Kantaró Suzukiho v júni roku [[1945]].]] * '''Predseda vlády''': Admirál Kantarō Suzuki * '''Minister zahraničných vecí''': Šigenori Tōgō * '''Minister armády''': Generál Korečika Anami * '''Minister námorníctva''': Admirál Mitsumasa Yonai * '''Náčelník generálneho štábu armády''': generál Yošijirō Umezu * '''Náčelník generálneho štábu námorníctva''': admirál Koširō Oikawa (po krátkom čase nahradený admirálom Soemu Toyodom) Všetky tieto funkcie nominálne menoval cisár a ich držitelia sa mu priamo zodpovedali. Napriek tomu japonský občiansky zákon z roku 1936 vyžadoval, aby ministri armády a námorníctva boli vlajkovými dôstojníkmi v aktívnej službe z týchto príslušných útvarov, zatiaľ čo japonský vojenský zákon z obdobia dávno predtým zakazoval slúžiacim dôstojníkom prijímať politické funkcie bez predchádzajúceho získania povolenia od veliteľstva príslušného útvaru, ktoré, ak bolo udelené, mohlo byť kedykoľvek zrušené. Japonská armáda a námorníctvo tak mali v skutočnosti zákonné právo nominovať (alebo odmietnuť nominovať) svojich príslušných ministrov, okrem toho mali aj účinné právo nariadiť svojim príslušným ministrom, aby sa vzdali svojich funkcií. Prísna ústavná konvencia nariaďovala (a technicky platí dodnes), že budúci premiér sa nemôže ujať premiérskej funkcie a ani úradujúci premiér nemôže zostať vo funkcii, ak nemôže obsadiť všetky posty vo vláde. Armáda a námorníctvo tak mohli zabrániť vzniku nežiaducich vlád alebo demisiou spôsobiť pád existujúcej vlády.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=86}}</ref><ref>{{Citácia knihy|edícia=First Edition|titul=Eagle Against the Sun: The American War With Japan|url=https://www.amazon.com/Eagle-Against-Sun-American-Japan/dp/0394741013|vydavateľ=Vintage|rok=1985-10-12|miesto=New York, NY|isbn=978-0-394-74101-7|jazyk=English|meno=Ronald|priezvisko=Spector|strany=33}}</ref> Na niektorých stretnutiach sa na cisárovo želanie zúčastnili aj cisár [[Hirohito]] a strážca tajnej pečate Kōichi Kido.<ref>Presná úloha cisára je predmetom mnohých historických diskusií. Na príkaz premiéra Suzukiho bolo v dňoch medzi kapituláciou Japonska a začiatkom spojeneckej okupácie zničených mnoho kľúčových dôkazov. Od roku 1946, po konštituovaní [[Tokijský proces|Tokijského tribunálu]], začala [[Japonská cisárska dynastia|cisárska rodina]] tvrdiť, že Hirohito bol bezmocnou figúrkou, čo priviedlo niektorých historikov k prijatiu tohto názoru. Iní, ako Herbert Bix, John W. Dower, Akira Fujiwara a Yoshiaki Yoshimi, tvrdia, že aktívne vládol zo zákulisia. Podľa Franka 1999, s. 87, „ani jedna z týchto polárnych pozícií nie je presná“ a zdá sa, že pravda leží niekde medzi nimi.</ref> Ako uvádza Iris Changová: ,,Japonci pred príchodom [[Generál MacArthur|generála MacArthura]] úmyselne zničili, ukryli alebo sfalšovali väčšinu svojich tajných vojnových dokumentov“.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Rape Of Nanking The Forgotten Holocaust Of World War II|url=https://www.amazon.com/Rape-Nanking-Forgotten-Holocaust-World/dp/4871872181|vydavateľ=Ishi Press|rok=2012-06-16|isbn=978-4-87187-218-8|jazyk=English|meno=Iris|priezvisko=Chang|meno2=William C.|priezvisko2=Kirby|meno3=Sam|priezvisko3=Sloan|strany=177}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aggression, Crime and International Security: Moral, Political and Legal Dimensions of International Relations|url=https://books.google.sk/books?id=OLNGgbbskS0C&pg=PA63&redir_esc=y|vydavateľ=Taylor & Francis|rok=2009-04-07|isbn=978-0-203-87737-1|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: OLNGgbbskS0C|meno=Page|priezvisko=Wilson|strany=63}}</ref> == Rozdelenie japonského vedenia == Suzukiho kabinet, v ktorom dominovala armáda, sa väčšinou vyslovil za pokračovanie vojny. Pre Japoncov bola kapitulácia nemysliteľná – Japonsko nikdy vo svojej histórii nebolo úspešne napadnuté ani neprehralo vojnu.<ref>{{Citácia knihy|edícia=New edition|titul=Looking for the Lost: Journeys Through a Vanishing Japan|url=https://www.amazon.com/Looking-Lost-Journeys-Vanishing-Kodansha/dp/1568361483|vydavateľ=Kodansha Globe|rok=1996-05-15|isbn=978-1-56836-148-2|jazyk=English|meno=Alan|priezvisko=Booth|strany=67}}</ref> Iba o Mitsumasovi Yonaiovi, ministrovi námorníctva, bolo známe, že si želá skoré ukončenie vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire | url = http://dx.doi.org/10.1163/2468-1733_shafr_sim130130030 | vydavateľ = The SHAFR Guide Online | dátum prístupu = 2024-05-09 | strany = 92}}</ref> Podľa historika Richarda B. Franka:<blockquote>Hoci Suzuki mohol skutočne považovať mier za vzdialený cieľ, nemal v úmysle dosiahnuť ho v bezprostrednom časovom horizonte alebo za podmienok prijateľných pre Spojencov. Jeho vlastné vyjadrenia na konferencii vyšších štátnikov nedávali žiadny náznak toho, že by uprednostňoval akékoľvek skoré ukončenie vojny... Suzukiho výbery na najdôležitejšie posty v kabinete neboli, až na jednu výnimku, tiež zástancami mieru.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=91-92}}</ref></blockquote>Po vojne Suzuki a ďalší členovia jeho vlády a ich apologéti tvrdili, že tajne pracujú na dosiahnutí mieru a nemôžu ho verejne obhajovať. Na ospravedlnenie nesúladu medzi ich verejným konaním a údajnou prácou v zákulisí sa odvolávali na japonský pojem ''haragei''- „umenie skrytej a neviditeľnej techniky“. Mnohí historici to však odmietajú. Robert J. C. Butow napísal: „V súčasnosti sa v tejto súvislosti objavujú viaceré názory, napr:<blockquote>Práve pre svoju nejednoznačnosť vyvoláva ''haragei'' podozrenie, že v otázkach politiky a diplomacie mohlo vedomé spoliehanie sa na toto „umenie blafovania“ predstavovať zámerné klamstvo založené na snahe hrať na obe strany. Aj keď tento úsudok nie je v súlade s toľko vychvaľovaným charakterom admirála Suzukiho, faktom zostáva, že od chvíle, keď sa stal premiérom, až do dňa, keď odstúpil, si nikto nikdy nemohol byť celkom istý, čo Suzuki urobí alebo povie ďalej.<ref>{{Citácia knihy|edícia=New e. edition|titul=Japan's Decision to Surrender|url=https://www.amazon.com/Japans-Decision-Surrender-R-Butow/dp/0804704619|vydavateľ=Stanford University Press|rok=1954-12-01|miesto=Stanford/Calif|isbn=978-0-8047-0461-8|jazyk=English|meno=R. J. C.|priezvisko=Butow|meno2=Robert J. C.|priezvisko2=Butow|strany=70-71}}</ref></blockquote> [[Súbor:Kantaro Suzuki suit.jpg|vľavo|náhľad|293x293bod|V posledných mesiacoch vojny stál na čele japonskej vlády admirál Kantarō Suzuki ako predseda vlády.]] Japonskí predstavitelia si vždy predstavovali urovnanie vojny prostredníctvom rokovaní. V predvojnovom plánovaní očakávali rýchlu expanziu a konsolidáciu, prípadný konflikt so Spojenými štátmi a nakoniec urovnanie, v ktorom by si mohli udržať aspoň časť nových dobytých území.<ref>{{Citácia knihy|titul=Eagle against the sun : the American war with Japan|url=http://archive.org/details/eagleagainstsuna0000spec|vydavateľ=New York : Vintage Books|rok=1985|isbn=978-0-394-74101-7|meno=Ronald H.|priezvisko=Spector|strany=44-45}}</ref> Do roku 1945 sa japonskí predstavitelia zhodli na tom, že vojna sa vyvíja zle, ale nezhodli sa na najlepších prostriedkoch na vyjednanie jej ukončenia. Existovali dva tábory: takzvaný „mierový“ tábor uprednostňoval diplomatickú iniciatívu s cieľom presvedčiť vodcu Sovietskeho zväzu [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Stalina]], aby sprostredkoval dohodu medzi Spojencami a Japonskom, a zástancovia tvrdej línie, ktorí uprednostňovali vybojovanie poslednej „rozhodujúcej“ bitky, ktorá by Spojencom spôsobila toľko strát, že by boli ochotní ponúknuť miernejšie podmienky.<ref name=":0" /> Oba prístupy vychádzali zo skúseností Japonska z [[Rusko-japonská vojna|rusko-japonskej vojny]] spred štyridsiatich rokov, ktorá pozostávala zo série nákladných, ale zväčša nerozhodných bitiek, po ktorých nasledovala rozhodujúca námorná [[bitka pri Cušime]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire | url = http://dx.doi.org/10.1163/2468-1733_shafr_sim130130030 | vydavateľ = The SHAFR Guide Online | dátum prístupu = 2024-05-09 | strany = 89}}</ref> Vo februári 1945 princ Fumimaro Konoe odovzdal cisárovi Hirohitovi memorandum, v ktorom analyzoval situáciu a povedal mu, že ak bude vojna pokračovať, cisárskej rodine hrozí väčšie nebezpečenstvo vnútornej revolúcie ako porážka.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reprint edition|titul=Hirohito and the Making of Modern Japan|url=https://www.amazon.com/Hirohito-Making-Modern-Japan-Herbert/dp/0060931302|vydavateľ=Harper Perennial|rok=2001-09-04|miesto=New York|isbn=978-0-06-093130-8|jazyk=English|meno=Herbert P.|priezvisko=Bix|strany=488-489}}</ref> Podľa denníka veľkého komorníka Hisanoriho Fujitu cisár, ktorý očakával rozhodujúcu bitku (''tennōzan''), odpovedal, že je predčasné usilovať sa o mier, „pokiaľ nedosiahneme ešte jeden vojenský zisk“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Hiroshima in History and Memory|url=https://books.google.sk/books?id=ptgudYEFOM0C&pg=PA86&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1996-03-29|isbn=978-0-521-56682-7|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: ptgudYEFOM0C|meno=Michael J.|priezvisko=Hogan|strany=86}}</ref> Aj vo februári písalo japonské zmluvné oddelenie o spojeneckej politike voči Japonsku, pokiaľ ide o „bezpodmienečnú kapituláciu, okupáciu, odzbrojenie, odstránenie militarizmu, demokratické reformy, potrestanie vojnových zločincov a postavenie cisára“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=39}}</ref> Spojencami nariadené odzbrojenie, spojenecké potrestanie japonských vojnových zločincov a najmä okupácia a odstránenie cisára boli pre japonské vedenie neprijateľné.<ref>{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=39, 68}}</ref><ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=291}}</ref> Sovietsky zväz dňa [[5. apríl|5. apríla]] oznámil, že neobnoví päťročný [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|sovietsko-japonský pakt o neutralite]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Avalon Project : Soviet-Japanese Neutrality Pact | url = https://avalon.law.yale.edu/wwii/s1.asp | vydavateľ = avalon.law.yale.edu | dátum prístupu = 2024-05-10}}</ref> (podpísaný v roku 1941 po [[Bitka pri rieke Chalchyn|incidente v Nomonhane]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Avalon Project : Soviet Denunciation of the Pact with Japan | url = https://avalon.law.yale.edu/wwii/s3.asp | vydavateľ = avalon.law.yale.edu | dátum prístupu = 2024-05-10}}</ref> Japonci nevedeli, že na [[Teheránska konferencia|Teheránskej konferencii]] v novembri a decembri roku [[1943]] bolo dohodnuté, že [[Sovietsky zväz]] vstúpi do vojny proti [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]], keď bude [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] porazené. Na [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencii]] vo februári roku [[1945]] [[Spojené štáty]] urobili Sovietom značné ústupky, aby si zabezpečili prísľub, že do troch mesiacov po kapitulácii Nemecka vyhlásia Japonsku vojnu. Hoci platnosť päťročného [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|paktu o neutralite]] vypršala až dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1946]], toto oznámenie vyvolalo v [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]] veľké obavy, pretože Japonsko zhromaždilo svoje sily na juhu, aby odrazilo nevyhnutný útok USA, čím ponechalo svoje severné ostrovy zraniteľné voči sovietskej invázii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = So Sorry, Mr. Sato -- Page 1 -- TIME | url = http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,775556,00.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2007-03-10 | dátum prístupu = 2024-05-10 | poznámka = „Molotovova nóta nebola ani vyhlásením vojny, ani nevyhnutne úmyslom ísť do vojny. Z právneho hľadiska mala zmluva ešte rok po oznámení o zrušení. Tón komisára zahraničných vecí však naznačoval, že táto technická záležitosť by mohla byť v prípade potreby Ruska odsunutá nabok.“ | url archívu = https://web.archive.org/web/20070310233003/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,775556,00.html | dátum archivácie = 2007-03-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CIA FOIA Document Page Viewer | url = http://www.foia.cia.gov/browse_docs.asp?doc_no=0000709436 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2011-09-13 | dátum prístupu = 2024-05-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110913041815/http://www.foia.cia.gov/browse_docs.asp?doc_no=0000709436 | dátum archivácie = 2011-09-13 }}</ref> Sovietsky minister zahraničných vecí [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Vjačeslav Molotov]] v Moskve a Jakov Malik, sovietsky veľvyslanec v Tokiu, vynaložili veľké úsilie, aby Japoncov ubezpečili, že „obdobie platnosti paktu sa neskončilo“.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Japanese-Soviet Neutrality Pact: A Diplomatic History, 1941-1945|url=https://books.google.sk/books/about/The_Japanese_Soviet_Neutrality_Pact.html?id=rddhxSKGQ9oC&redir_esc=y|vydavateľ=Psychology Press|rok=2004|isbn=978-0-415-32292-8|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: rddhxSKGQ9oC<br />|meno=Boris Nikolaevich|priezvisko=Slavinskiĭ|strany=153-154}}</ref> Na sérii májových stretnutí na vysokej úrovni veľká šestka prvýkrát vážne diskutovala o ukončení vojny, ale ani na jednom z nich neboli stanovené podmienky, ktoré by boli prijateľné pre spojencov. Keďže každý, kto otvorene podporoval kapituláciu Japonska, riskoval zavraždenie horlivými armádnymi dôstojníkmi, stretnutia boli uzavreté pre všetkých okrem Veľkej šestky, cisára a Tajnej pečate. Dôstojníci druhého a tretieho stupňa sa na nich nemohli zúčastniť.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=93}}</ref> Na týchto stretnutiach si napriek depeši japonského veľvyslanca Satōa v Moskve iba minister zahraničných vecí Tōgō uvedomil, že [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] a [[Winston Churchill|Churchill]] už mohli urobiť ústupky Stalinovi, aby zapojili Sovietov do vojny proti Japonsku.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=95}}</ref> Tōgō sa otvorene vyslovil za rýchle ukončenie vojny. <ref>{{Citácia periodika|titul=Atomic bombing of Hiroshima and Nagasaki|url=http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/09700160108458986|periodikum=Strategic Analysis|dátum=2001-08|dátum prístupu=2024-05-10|ročník=25|číslo=5|strany=623–662|issn=0970-0161|doi=10.1080/09700160108458986|jazyk=en|meno=Matin|priezvisko=Zuberi}}</ref> Na základe týchto stretnutí bol poverený osloviť Sovietsky zväz a snažiť sa o zachovanie jeho neutrality alebo (napriek veľmi malej pravdepodobnosti) o vytvorenie spojenectva.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=93-94}}</ref> [[Súbor:Shigenori Togo.jpg|náhľad|Minister zahraničných vecí Šigenori Tōgō.]] V súlade so zvyklosťou novej vlády deklarovať svoje ciele vypracoval štáb armády po májových stretnutiach dokument „Základná politika, ktorá sa má odteraz uplatňovať pri vedení vojny“, v ktorom sa uvádzalo, že Japonci budú radšej bojovať do záhuby, než aby sa vzdali. Túto politiku prijala Veľká šestka 6. júna. (Tōgō bol proti nej, zatiaľ čo zvyšných päť ju podporilo.)<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=96}}</ref> Dokumenty, ktoré predložil Suzuki na tom istom zasadnutí, navrhovali, aby Japonsko pri diplomatických rokovaniach so ZSSR zaujalo nasledujúci prístup:<blockquote>Rusku by sa malo jasne povedať, že za víťazstvo nad Nemeckom vďačí Japonsku, keďže sme zostali neutrálni, a že pre Sovietov by bolo výhodné pomôcť Japonsku udržať si medzinárodné postavenie, keďže v budúcnosti budú mať Spojené štáty za nepriateľa.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reprint edition|titul=The Rising Sun: The Decline and Fall of the Japanese Empire, 1936-1945|url=https://www.amazon.com/Rising-Sun-Decline-Japanese-1936-1945/dp/0812968581|vydavateľ=Modern Library|rok=2003-05-27|miesto=New York|isbn=978-0-8129-6858-3|jazyk=English|meno=John|priezvisko=Toland|strany=923}}</ref></blockquote>Cisárov dôverník markíz Kōichi Kido napísal 9. júna „Návrh plánu na zvládnutie krízovej situácie“, v ktorom varoval, že do konca roka sa schopnosť Japonska viesť modernú vojnu vytratí a vláda nebude schopná zvládnuť občianske nepokoje. „... Nemôžeme si byť istí, že nebudeme zdieľať osud Nemecka a nedostaneme sa do nepriaznivých okolností, za ktorých nedosiahneme ani náš najvyšší cieľ, ktorým je ochrana cisárskeho rodu a zachovanie národnej politiky.“<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=97}}</ref> Kido navrhol, aby cisár podnikol kroky a ponúkol ukončenie vojny za „veľmi veľkorysých podmienok“. Kido navrhol, aby sa Japonsko stiahlo z bývalých európskych kolónií, ktoré okupovalo, za predpokladu, že im bude udelená nezávislosť, a tiež navrhol, aby Japonsko uznalo nezávislosť [[Druhá filipínska republika|Filipín]], nad ktorými už Japonsko z väčšej časti stratilo kontrolu a o ktorých bolo dobre známe, že USA už dlho plánujú udeliť nezávislosť. Nakoniec Kido navrhol, aby Japonsko odzbrojilo za predpokladu, že sa tak nestane pod dohľadom Spojencov, a aby sa Japonsko na určitý čas „uspokojilo s minimálnou obranou“. Kidov návrh neuvažoval o spojeneckej okupácii Japonska, stíhaní vojnových zločincov ani o podstatnej zmene japonského systému vlády, ani nenavrhoval, že by Japonsko mohlo byť ochotné zvážiť vzdanie sa území získaných pred rokom 1937 vrátane [[Taiwan (ostrov)|Formózy]], '''Karafuta''', '''Kórey''', bývalých nemeckých ostrovov v [[Tichomorská oblasť|Tichomorí]] a dokonca aj [[Mandžukuo|Mandžukua]]. S cisárovým poverením sa Kido obrátil na niekoľkých členov Vrchnej rady, „veľkú šestku“. Tōgō ho veľmi podporoval. Suzuki a admirál Mitsumasa Yonai, minister námorníctva, boli obaja opatrní; každý z nich bol zvedavý, čo si myslí ten druhý. Generál Korechika Anami, minister armády, bol nejednoznačný a trval na tom, že diplomacia musí počkať, kým „Spojené štáty neutrpia ťažké straty“ v operácii Ketsugō.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=97-99}}</ref> V júni cisár stratil dôveru v šance na dosiahnutie vojenského víťazstva. [[Bitka o Okinavu]] bola prehratá a on sa dozvedel o slabosti japonskej armády v [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číne]], Kuantungskej armády v [[Mandžukuo|Mandžukuu]], námorníctva a armády brániacej domáce ostrovy. Cisár dostal správu princa Higašikuniho, z ktorej vyvodil záver, že „nešlo len o obranu pobrežia; divízie vyhradené na zapojenie sa do rozhodujúcej bitky tiež nemali dostatočný počet zbraní“.<ref name=":2">{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=100}}</ref> Podľa cisára:<blockquote>,,Povedali mi, že železo z úlomkov bômb zhodených nepriateľom sa používa na výrobu lopát. To ma utvrdilo v názore, že už nie sme schopní pokračovať vo vojne".<ref name=":2" /></blockquote>Dňa [[22. jún|22. júna]] japonský cisár zvolal Veľkú šestku na stretnutie. Neobvykle prehovoril ako prvý: „Želám si, aby sa urýchlene preštudovali konkrétne plány na ukončenie vojny, ktoré by neboli obmedzované existujúcou politikou, a aby sa vyvinulo úsilie na ich realizáciu.“<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=102}}</ref> Dohodlo sa, že sa požiada o sovietsku pomoc pri ukončení vojny. O ďalších neutrálnych štátoch, ako [[Švajčiarsko]], [[Švédsko]] a [[Vatikán]], sa vedelo, že sú ochotné zohrať úlohu pri uzatváraní mieru, ale boli také malé, že sa predpokladalo, že nedokážu urobiť viac, než doručiť podmienky kapitulácie [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] a prijatie alebo odmietnutie Japonska. Japonci dúfali, že [[Sovietsky zväz]] by sa dal presvedčiť, aby konal ako zástupca [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] pri rokovaniach so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=94}}</ref> == Projekt Manhattan == {{Hlavný článok|Projekt Manhattan}} Po niekoľkých rokoch predbežného výskumu prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] v roku [[1942]] schválil spustenie rozsiahleho, prísne tajného projektu na výrobu [[Jadrová zbraň|atómových bômb]]. [[Projekt Manhattan]] pod vedením generálmajora [[Leslie Richard Groves|Leslieho R. Grovesa Jr.]]<ref>{{Citácia knihy|titul=The New World: A History of the United States Atomic Energy Commission, Volume I 1939–1946, Reissue in paper of 1962 edition|url=https://www.amazon.com/New-World-Commission-1939-1946-California/dp/0520071867|vydavateľ=University of California Press|rok=1990-12-18|miesto=Berkeley|isbn=978-0-520-07186-5|jazyk=English|meno=Richard G.|priezvisko=Hewlett|meno2=Oscar E.|priezvisko2=Anderson|strany=81-83}}</ref> zamestnával státisíce amerických pracovníkov v desiatkach tajných zariadení po celých Spojených štátoch a 16. júla 1945 bol počas '''jadrového testu Trinity''' odpálený prvý prototyp zbrane.<ref>{{Citácia knihy|titul=The New World: A History of the United States Atomic Energy Commission, Volume I 1939–1946, Reissue in paper of 1962 edition|url=https://www.amazon.com/New-World-Commission-1939-1946-California/dp/0520071867|vydavateľ=University of California Press|rok=1990-12-18|miesto=Berkeley|isbn=978-0-520-07186-5|jazyk=English|meno=Richard G.|priezvisko=Hewlett|meno2=Oscar E.|priezvisko2=Anderson|strany=376-380}}</ref> Keď sa projekt blížil k záveru, americkí plánovači začali uvažovať o použití bomby. V súlade s celkovou stratégiou Spojencov, ktorá spočívala v tom, že najprv sa zabezpečí konečné víťazstvo v Európe, sa pôvodne predpokladalo, že prvé atómové zbrane budú určené na použitie proti Nemecku. V tom čase však už bolo čoraz zrejmejšie, že Nemecko bude porazené skôr, ako budú akékoľvek bomby pripravené na použitie. Groves vytvoril výbor, ktorý sa stretol v apríli a máji roku [[1945]], aby vypracoval zoznam cieľov. Jedným z hlavných kritérií bolo, že cieľové mestá nesmú byť poškodené konvenčným bombardovaním. To by umožnilo presné posúdenie škôd spôsobených atómovou bombou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Selection of the Target {{!}} The Atomic Bombings of Hiroshima and Nagasaki {{!}} Historical Documents {{!}} atomicarchive.com | url = https://www.atomicarchive.com/resources/documents/med/med_chp5.html | vydavateľ = www.atomicarchive.com | dátum prístupu = 2024-05-10}}</ref> Na zozname cieľového výboru bolo 18 japonských miest. Na čele zoznamu boli [[Kjóto (mesto)|Kjóto]], [[Hirošima (mesto)|Hirošima]], [[Jokohama]], '''Kokura''' a [[Niigata]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=254-255}}</ref><ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=67}}</ref> Kjóto bolo nakoniec zo zoznamu vyňaté na naliehanie ministra vojny Henryho L. Stimsona, ktorý mesto navštívil počas medových týždňov a vedel o jeho kultúrnom a historickom význame.<ref>{{Citácia knihy|titul=Henry L. Stimson: The First Wise Man|url=https://books.google.sk/books/about/Henry_L_Stimson.html?id=tzGouSioyrUC&redir_esc=y|vydavateľ=Rowman & Littlefield|rok=2001|isbn=978-0-8420-2632-1|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: tzGouSioyrUC|meno=David F.|priezvisko=Schmitz|strany=182}}</ref> Hoci predchádzajúci [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezident]] [[Henry Agard Wallace|Henry A. Wallace]] sa na projekte Manhattan podieľal od začiatku,<ref>{{Citácia knihy|titul=The New World: A History of the United States Atomic Energy Commission, Volume I 1939–1946, Reissue in paper of 1962 edition|url=https://www.amazon.com/New-World-Commission-1939-1946-California/dp/0520071867|vydavateľ=University of California Press|rok=1990-12-18|miesto=Berkeley|isbn=978-0-520-07186-5|jazyk=English|meno=Richard G.|priezvisko=Hewlett|meno2=Oscar E.|priezvisko2=Anderson|strany=19}}</ref> jeho nástupca [[Harry S. Truman]] bol o projekte informovaný Stimsonom až dňa [[23. apríl|23. apríla]] roku [[1945]], jedenásť dní po tom, ako sa stal prezidentom po [[Franklin Delano Roosevelt|Rooseveltovej]] smrti dňa [[12. apríl|12. apríla]] roku [[1945]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=The New World: A History of the United States Atomic Energy Commission, Volume I 1939–1946, Reissue in paper of 1962 edition|url=https://www.amazon.com/New-World-Commission-1939-1946-California/dp/0520071867|vydavateľ=University of California Press|rok=1990-12-18|miesto=Berkeley|isbn=978-0-520-07186-5|jazyk=English|meno=Richard G.|priezvisko=Hewlett|meno2=Oscar E.|priezvisko2=Anderson|strany=340-342}}</ref> Dňa [[2. máj|2. mája]] roku [[1945]] Truman schválil vytvorenie dočasného výboru, poradnej skupiny, ktorá mala podávať správy o atómovej bombe.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Tvorili ju '''Stimson''', '''James F. Byrnes''', '''George L. Harrison''', [[Vannevar Bush]], '''James Bryant Conant''', '''Karl Taylor Compton''', '''William L. Clayton''' a '''Ralph Austin Bard''', ktorým radila vedecká skupina zložená z [[Robert Oppenheimer|Roberta Oppenheimera]], [[Enrico Fermi|Enrica Fermiho]], [[Ernest Lawrence|Ernesta Lawrencea]] a [[Arthur Holly Compton|Arthura Comptona]].<ref>{{Citácia knihy|titul=The New World: A History of the United States Atomic Energy Commission, Volume I 1939–1946, Reissue in paper of 1962 edition|url=https://www.amazon.com/New-World-Commission-1939-1946-California/dp/0520071867|vydavateľ=University of California Press|rok=1990-12-18|miesto=Berkeley|isbn=978-0-520-07186-5|jazyk=English|meno=Richard G.|priezvisko=Hewlett|meno2=Oscar E.|priezvisko2=Anderson|strany=344-345}}</ref> V správe zo dňa [[1. jún|1. júna]] výbor dospel k záveru, že bomba by sa mala čo najskôr použiť proti vojenskému závodu obklopenému robotníckymi domami a že by sa nemalo uskutočniť žiadne varovanie ani demonštrácia.<ref>{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=90}}</ref> Mandát výboru nezahŕňal použitie bomby – jej použitie po jej dokončení bolo plánované.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=256}}</ref> Po proteste vedcov zapojených do projektu v podobe Franckovej správy výbor opätovne preskúmal použitie bomby a položil vedeckej komisii otázku, či by sa pred skutočným nasadením na bojisku nemala použiť „demonštrácia“ bomby. Na zasadnutí zo dňa [[21. jún|21. júna]] vedecká skupina potvrdila, že neexistuje žiadna alternatíva.<ref>{{Citácia knihy|edícia=Reissue edition|titul=Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire|url=https://www.amazon.com/Downfall-End-Imperial-Japanese-Empire/dp/0141001461|vydavateľ=Penguin Books|rok=2001-05-01|miesto=New York|isbn=978-0-14-100146-3|jazyk=English|meno=Richard B.|priezvisko=Frank|strany=260}}</ref> [[Harry S. Truman|Truman]] v týchto diskusiách zohrával len veľmi malú úlohu. V Postupime bol nadšený úspešnou správou o teste Trinity a jeho okolie si všimlo pozitívnu zmenu v jeho postoji, pretože verilo, že bomba mu poskytla páky na Japonsko aj Sovietsky zväz.<ref>{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=149}}</ref> Okrem podpory Stimsonovej stratégie vyradiť Kjóto zo zoznamu cieľov (keďže armáda ho naďalej presadzovala ako cieľ) sa inak na rozdiel od neskoršieho prerozprávania príbehu (vrátane Trumanových vlastných prikrášlení) nezúčastňoval na žiadnom rozhodovaní o bombe.<ref>{{Citácia knihy|titul=Racing the enemy : Stalin, Truman, and the surrender of Japan|url=http://archive.org/details/racingenemystali00hase|vydavateľ=Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press|rok=2005|isbn=978-0-674-01693-4|meno=Tsuyoshi|priezvisko=Hasegawa|strany=150-152|poznámka=„Truman nevydal žiadny rozkaz na zhodenie bomby. V skutočnosti sa na tomto rozhodnutí nepodieľal, len nechal armádu konať bez jeho zásahu.“}}</ref> == Navrhovaná invázia == Dňa [[18. jún|18. júna]] roku [[1945]] sa americký prezident menom [[Harry S. Truman|Harry Spencer Truman]] stretol s náčelníkom generálneho štábu armády generálom [[George C. Marshall|Georgeom Marshallom]], generálom letectva '''Henrym Arnoldom''', náčelníkom generálneho štábu admirálom '''Williamom Leahym''' a admirálom [[Ernest King|Ernestom Kingom]], ministrom námorníctva '''Jamesom Forrestalom''', ministrom vojny Henrym Stimsonom a námestníkom ministra vojny '''Johnom McCloyom''', aby prediskutovali operáciu Olympic, ktorá bola súčasťou plánu invázie na japonské domáce ostrovy. Generál [[George C. Marshall|Marshall]] podporoval vstup [[Červená armáda|Červenej armády]], pretože sa domnieval, že takýmto spôsobom by [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] kapitulovalo. McCloy povedal Stimsonovi, že už nie je možné bombardovať žiadne japonské mestá, a chcel preskúmať iné možnosti, ako dosiahnuť kapituláciu. Navrhol politické riešenie a požiadal o varovanie Japoncov pred atómovou bombou. James Byrnes, ktorý sa mal dňa [[3. júl|3. júla]] stať novým ministrom zahraničných vecí, ju chcel použiť čo najrýchlejšie, bez varovania a bez toho, aby o tom Sovieti vopred vedeli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atomic Bombing Of Hiroshima and Nagasaki | url = https://ciaotest.cc.columbia.edu/olj/sa/sa_aug01zum01.html | vydavateľ = ciaotest.cc.columbia.edu | dátum prístupu = 2024-05-10}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Druhá svetová vojna]] * [[Vojna v Pacifiku]] * [[Sovietsko-japonská vojna]] * [[Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki]] * [[Bitka pri rieke Chalchyn]] * [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení]] * [[Sovietska invázia do Mandžukua|Sovietsky vpád do Mandžukua]] * [[Sanfranciská zmluva]] * [[Spoločná sovietsko-japonská deklarácia z roku 1956]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Surrender of Japan|2395137}} [[Kategória:Vojna v Pacifiku]] [[Kategória:Udalosti v 1945]] [[Kategória:Dejiny Japonska]] ht7fi98fxq13hbx8hgrsqfyy9j97860 4 713383 8253094 8250508 2026-07-25T04:19:03Z OJJ 116711 /* Návrhy */ + 8253094 wikitext text/x-wiki Táto stránka slúži na navrhovanie redaktorov a redaktoriek na udelenie práva [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami|autopatrolled]] podľa [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami|pravidla o redaktorských právach udeľované správcami]]. * [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled/Archív|Archív návrhov]] __NOTOC__ == Návrhy == === IronLiberty === * {{Redaktor|IronLiberty}}. Osvedčená, solídna tvorba článkov. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 08:25, 14. júl 2026 (UTC) ** {{Za}} ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:51, 14. júl 2026 (UTC) ** {{Za}} Nezaznamenaný problém.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:33, 17. júl 2026 (UTC) Udelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:52, 18. júl 2026 (UTC) === Henryk Siuda === * {{Redaktor|Henryk Siuda}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:36, 14. júl 2026 (UTC) ** {{Za}} Na skwiki síce pôsobí pomenej, problémy som však nezaregistroval a videl som tvorbu na cswiki. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:51, 14. júl 2026 (UTC) ** {{Za}} Bez nejakých výraznejších problémov, resp. vidno skorigovanie prispievania pri sporných bodoch ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Spam|téma komerčných odkazov]]). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 15:27, 14. júl 2026 (UTC) ** {{Za}} Nezaznamenaný problém.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:33, 17. júl 2026 (UTC) Udelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:52, 18. júl 2026 (UTC) :Ďakujem. (-: --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 11:44, 18. júl 2026 (UTC) === Evernit === * {{Redaktor|Evernit}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:36, 14. júl 2026 (UTC) ** {{Neutral}} Nie som si istý, či by udelenie aktuálne bolo produktívne; úpravy sú všeobecne v poriadku, i keď s niektorými nesúhlasím; rovnako si nie som istý, čo má znamenať tá redaktorská stránka alebo komentár "Ja sa tu už dlho nezdržím" v jeho diskusii. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:51, 14. júl 2026 (UTC) ** {{Proti}} Trochu svojský prístup, v niektorých ohľadoch nie neproblematický. Sám avizoval, že už prispievať mnoho asi nebude a teraz sa odmlčal, takže skôr nie.--[[Redaktor:Scholastikos|<span style="color:#8B2252;font-weight:bold">Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold">disk.</span>]]) 10:32, 18. júl 2026 (UTC) Neudelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:31, 19. júl 2026 (UTC) === Mineralog sk === * {{Redaktor|Mineralog sk}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:36, 14. júl 2026 (UTC) ** {{Neutral}} Všeobecne ok úpravy, i prehľad má, no mám pocit, že mnohé texty sú príliš technické a z odboru... ale úpravy ako také sú v poriadku, nenatrafil som na žiadne necshopnosti ani nič podobné, takže "slabé za". ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:51, 14. júl 2026 (UTC) ** {{za}} [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:52, 18. júl 2026 (UTC) ** {{Za}} Racionálne úpravy --[[Redaktor:Scholastikos|<span style="color:#8B2252;font-weight:bold">Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold">disk.</span>]]) 10:32, 18. júl 2026 (UTC) Udelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:31, 19. júl 2026 (UTC) === Alexis Nemec === * {{Redaktor|Alexis Nemec}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:36, 14. júl 2026 (UTC) ** {{Neutral}} Stále sa na diskusnej stránke objavujú komentáre; všeobecne inak v pohode úpravy a myslím, že ide o drobnosti. Počkám však radšej prípadne na vyjadrenie niekoho iného. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:51, 14. júl 2026 (UTC) ** {{Proti}} Je čo dolaďovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:34, 17. júl 2026 (UTC) Neudelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:52, 18. júl 2026 (UTC) === CommonsDelinker === * {{Redaktor|CommonsDelinker}} ** ([[Wikipédia:Nástenka správcov#Bot CommonsDelinker|Presúvam z WP:NS]].) ** {{Za}} ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:16, 21. júl 2026 (UTC) ** {{Za}} --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:20, 21. júl 2026 (UTC) Udelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:19, 25. júl 2026 (UTC) === Spider 001757 === * {{Redaktor|Spider 001757}} --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:44, 21. júl 2026 (UTC) ** {{Za}} Solídna práca v oblasti astronómie a údržba článkov (napr. [[Diskusia s redaktorkou:Eryn Blaireová#Drobnosti|ustráženie článkov o planétach pred zanášaním neozdrojovaného obsahu]]). Nevidno tam žiadne resty, aspoň čo sa týka posledných rokov (naposledy mierna diskusia okolo [[Diskusia s redaktorom:Spider 001757#Chemické vzorce ako stránky|tvorby rozlišovacích stránok chemických vzorcov]], ale korentne sa skoordinoval s redaktorom [[Redaktor:KormiSK|Kormim]]). V minulosti [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled/Archív#Spider 001757|neprešlo]], no myslím, že by bolo prínosom nemusieť podrobne kontrolovať jeho úpravy. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:20, 21. júl 2026 (UTC) ** {{Za}} ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:37, 21. júl 2026 (UTC) Udelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:19, 25. júl 2026 (UTC) [[Kategória:Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami]] pffp7ldqe13ec433pjupys77e3ayyef 0 715501 8252955 7907887 2026-07-24T16:27:59Z ~2026-40160-04 300521 /* Obsadenie */ 8252955 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Vôňa vášne | en = Café con aroma de mujer | logo = CaféConAromaDeMujer2021.png | krajina = {{minivlajka|COL}} [[Kolumbia]] | dĺžka = 41 – 57 minút | počet častí = 88 | počet sérií = | jazyk = | slogan = | hudba = [[Laura Londoño]] – ''Gaviota'' | réžia = Mauricio Cruz<br>Olga Lucía Rodríguez | scenár = | námet = | žáner = [[telenovela]] | rok orig = 10. máj 2021 – 24. september 2021 | tv orig = [[RCN Televisión]] | rok sk = 2024 | tv sk = [[TV Doma]] | obsadenie = [[William Levy]]<br>[[Laura Londoño]]<br>[[Carmen Villalobos]]<br>[[Diego Cadavid]]<br>[[Lincoln Palomeque]]<br>[[Luces Velásquez]]<br>[[Katherine Vélez]]<br>[[Andrés Toro]]<br>[[Mabel Moreno]]<br>[[Ramiro Meneses]]<br>[[María Teresa Barreto]]<br>[[Laura Archbold]]<br>[[Juan David Agudelo]]<br>[[Laura Junco]]<br>[[Dailyn Valdivieso]]<br>[[Caterin Escobar]] | webstránky = }} '''''Vôňa vášne''''' ({{V jazyku|spa|''Café con aroma de mujer''}}) je [[Kolumbia|kolumbijská]] [[telenovela]] z produkcie spoločnosti [[RCN Televisión]], distribuovaná spoločnosťou [[Telemundo]]. Hlavné úlohy stvárnili herci [[William Levy]] a [[Laura Londoño]]. V hlavnej zápornej role účinkovala [[Carmen Villalobos]]. Na Slovensku túto telenovelu vysiela [[TV Doma]] od 10. júla [[2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Túžba tela vrcholí, prichádza Vôňa vášne: Poznáme dátum štartu najväčšej letnej novinky Markízy! | url = https://mediaboom.sk/tuzba-tela-konci-prichadza-vona-vasne-pozname-datum-startu-najvacsej-letnej-novinky-markizy | dátum vydania = 2024-06-19 | dátum prístupu = 2024-06-30 | vydavateľ = mediaboom.sk | jazyk = }}</ref> Telenovela je adaptáciou kolumbijskej telenovely ''Café con aroma de mujer'' z roku [[1994]]. == Obsadenie == {| class="wikitable" |+ !Herec / Herečka !Postava !{{SVK}} Slovenské znenie |- |[[William Levy]] |''Sebastián Vallejo'' |[[Ivan Šándor]] |- |[[Laura Londoño]] |''Teresa Suárez „Gaviota“'' |[[Natália Kóšová]] |- |[[Carmen Villalobos]] |''Lucía Sanclemente de Vallejo'' |[[Romana Orlická]] |- |[[Diego Cadavid]] |''Iván Vallejo'' |[[Daniel Ratimorský]] |- |[[Lincoln Palomeque]] |''Leonidas Salinas'' |[[Martin Hronský]] |- |[[Luces Velásquez]] |''Julia Vallejo'' |[[Lucia Vráblicová]] |- |[[Katherine Vélez]] |''Carmenza Suárez'' |[[Barbora Mišíková|Barbara Kelíšková]] |- |[[Andrés Toro]] |''Aurelio Díaz'' |[[Peter Krajčovič]] |- |[[Mabel Moreno]] |''Lucrecia Valencia'' |[[Barbora Chlebcová]] |- |[[Ramiro Meneses]] |''Carlos Mario Alzate'' |[[Dušan Cinkota]] |- |[[María Teresa Barreto]] |''Marcela Vallejo'' |[[Kristína Turjanová]] |- |[[Laura Archbold]] |''Paula Vallejo'' |[[Miroslava Belancová]] |- |[[Juan David Agudelo]] |''Bernardo Vallejo'' |[[Ondrej Kaprálik]] |- |[[Laura Junco]] |''Margarita Briceño'' |[[Lenka Debnárová]] |- |[[Dailyn Valdivieso]] |''La Maracucha'' |[[Adela Mojžišová]] |- |[[Caterin Escobar]] |''Marcia'' |Mária Schumerová |- |[[Marcelo Dos Santos]] |''Eduardo Sanclemente'' |[[Miroslav Trnavský]] |- |[[Luis Eduardo Motoa]] |''Octavio Vallejo'' |[[Dušan Szabó]] |- |[[Mario Duarte]] |''Pablo Emilio'' |[[Peter Sklár]] |- |[[Jorge López]] |''Javier'' |[[René Jankovič]] |- |[[Yarlo Ruíz]] |''Lemarcus Acosta'' |[[Boris Al-Khalagi]] |- |[[Pedro Gilmore]] |''Arthur'' |[[Tomáš Horváth]] |- |[[Raúl Ocampo]] |''Carlos'' |[[Matúš Krátky]] |- |[[Constanza Gutiérrez]] |''Margot'' |[[Lena Košická]] |- |[[Rodrigo Candamil]] |''Martín Tejeiros'' |Marek Rozkoš |- |Waldo Urrego |Pedro Alzate | |- |Maria del Rosario |Aura | |- |Carlos Manuel Vesga |Danilo Andrés | |- |Maia Landaburu |Diana | |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd film|id=981406|názov=Vôňa vášne}} * {{imdb film|id=0216459|názov=Vôňa vášne}} * [https://www.facebook.com/CafeConAroma Vôňa vášne] na [[Facebook]]u * [http://instagram.com/cafeconaroma Vôňa vášne] na [[Instagram]]e [[Kategória:Kolumbijské telenovely]] [[Kategória:Telenovely z 2021]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2021]] jw2rxml9dt2dihi7rp3ndbnu2i3d4d0 0 716100 8252992 8252219 2026-07-24T18:26:49Z Peter 51345 269569 /* Kvalifikácia */ 8252992 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie}}{{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|iný názov=UEFA Euro 2028|logo=UEFA Euro 2028 logo.svg|usporiadateľ=Spojené kráľovstvo|usporiadateľ2=Írsko|dátum=[[9. jún]] – [[9. júl]] [[2028]]|počet tímov=24|počet štadiónov=9|počet miest=8}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2028''', bežne označované ako '''UEFA Euro 2028''', budú 18. [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstrovstvá Európy]], štvrťročnými medzinárodnými futbalovými majstrovstvami. Spoločne ich usporiadajú [[Anglicko]], [[Škótsko]], [[Wales]] a [[Írsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2024 {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/uefaeuro/history/seasons/2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> a predpokladá sa, že sa uskutočnia od 9. júna do 9. júla 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2024 {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/uefaeuro/history/seasons/2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] je obhajcom titulu po víťazstve vo finále v roku 2024 proti Anglicku, jednému z nadchádzajúcich hostiteľov. == Ponukový proces == 23. marca 2022 UEFA oznámila, že dostala tri ponuky od krajín, ktoré prejavili záujem o usporiadanie turnaja – spoločnú ponuku Anglicka, Severného Írska, Írska, Škótska a Walesu, ponuku Turecka a ponuku Ruska (ktorá bola neskôr označená za nespôsobilú).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Uefa announces further sanctions on Russian clubs and national teams amid Ukraine invasion|url=https://www.bbc.com/sport/football/61301238|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-05-02|dátum prístupu=2024-07-14|jazyk=en-GB}}</ref> 4. októbra 2023 bolo zverejnené, že Turecko stiahlo svoju ponuku a sústredilo sa na spoločnú kandidatúru s Talianskom na Euro 2032.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UK and Ireland to host Euro 2028 after Turkey withdraw bid | url = https://www.independent.co.uk/sport/football/euro-2028-hosts-uk-ireland-turkey-b2423669.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en}}</ref> 23. marca predložilo ponuku aj Rusko,<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Russia to rival UK and Ireland for tournament despite football ban|url=https://www.nytimes.com/athletic/3501115/2022/03/23/euro-2028-russia-to-rival-uk-and-ireland-for-tournament-despite-football-ban/|periodikum=The New York Times|dátum prístupu=2024-07-14|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Luke|priezvisko=Brown}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia intends to bid for Euros as invasion of Ukraine continues: UEFA reacts to the move {{!}} Sporting News | url = https://www.sportingnews.com/us/soccer/news/russia-bids-euros-invasion-ukraine/n9ouifxktr7wlkgc40wo45yh | vydavateľ = www.sportingnews.com | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en-us}}</ref> napriek aktuálnemu zákazu UEFA pre ruské kluby a národný tím kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii krajiny na Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Russia warned by Uefa it could face more sanctions if it bids to host Euros|url=https://www.theguardian.com/football/2022/mar/23/russia-declares-interest-in-hosting-euro-2028-or-2032-despite-football-ban-uefa-fifa|periodikum=The Guardian|dátum=2022-03-23|dátum prístupu=2024-07-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=MacInnes}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia wants to host Euro 2028 or 2032 despite international ban | url = https://www.sportspromedia.com/major-events/bidding-and-hosting/russia-euro-2028-2032-bid-uk-ireland-italy-turkey-uefa/ | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en-GB | priezvisko = PA}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Football: Russia to bid to host Euro 2028 or 2032 despite ban|url=https://www.straitstimes.com/sport/football/football-russia-to-bid-to-host-euro-2028-or-2032-despite-ban|periodikum=The Straits Times|miesto=Singapore|dátum=2022-03-24|dátum prístupu=2024-07-14|issn=0585-3923|jazyk=en}}</ref> 2. mája 2022 UEFA vyhlásila obe ruské ponuky na Euro 2028 a 2032 za neoprávnené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Uefa announces further sanctions on Russian clubs and national teams amid Ukraine invasion|url=https://www.bbc.com/sport/football/61301238|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-05-02|dátum prístupu=2024-07-14|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA bans Russia bid to host Euro 2028, 2032 | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37628093/uefa-bans-russia-euro-bids-uk-turkey-host-28 | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en}}</ref> Hostiteľ bol vybraný 10. októbra 2023 vo švajčiarskom Nyone.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Spoločná kandidatúra Anglicka, Severného Írska, Írskej republiky, Škótska a Walesu zvíťazila jednomyseľne. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028}} Podľa ponukových pravidiel UEFA môže byť automatická kvalifikácia hostiteľov zaručená len pre maximálne dve hostiteľské asociácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Preto nie je jasné, ktoré hostiteľské tímy sa môžu kvalifikovať automaticky. Jedným zo zvažovaných plánov je, že do kvalifikácie sa môže zapojiť všetkých päť hostiteľských tímov ([[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severné Írsko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írsko]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]]), pričom dve automatické miesta by boli rezervované pre hostiteľov, ktorí sa nekvalifikujú. Ak by sa tri alebo viac hostiteľských tímov nekvalifikovalo, miesta by sa pridelili hostiteľským tímom s najlepšími výsledkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = England to play Euro 2028 qualifying matches even if they are hosts | url = https://www.thetimes.com/culture/tv-radio/article/england-to-play-euro-2028-qualifying-matches-hosts-tdrrt2v8w | vydavateľ = www.thetimes.com | dátum vydania = 2024-07-14 | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en | meno = Martyn Ziegler, Chief Sports | priezvisko = Reporter}}</ref><ref>https://www.skysports.com/football/news/11095/12975725/euro-2028-how-losing-home-nations-and-ireland-could-still-qualify-through-bizarre-uefa-loophole</ref> Na určenie väčšiny súťažiacich tímov sa uskutoční kvalifikačný turnaj. Revidovaný formát kvalifikácie potvrdil [[Únia európskych futbalových zväzov|Výkonný výbor UEFA]] na svojom zasadnutí 25. januára 2023 vo švajčiarskom [[Nyon|Nyone]]. Formát kvalifikácie bol oproti [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|predchádzajúcemu cyklu]] upravený. V skupinovej fáze kvalifikácie bude dvanásť skupín po štyroch alebo piatich tímoch. Víťaz každej skupiny sa kvalifikuje na majstrovstvá Európy, zatiaľ čo tímy umiestnené na druhom mieste sa buď kvalifikujú priamo, alebo sa zúčastnia zápasov play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Dejiská == {{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=right|width=250|caption=Umiestnenie hostiteľských miest UEFA Euro 2028 v Spojenom kráľovstve a Írsku|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=55.861111|long=-4.25|label=[[Glasgow]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=54.9738|long=-1.6131|label=[[Newcastle upon Tyne|Newcastle]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.4072|long=-2.9917|label=[[Liverpool]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.48|long=-2.25|label=[[Manchester]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.48|long=-1.9025|label=[[Birmingham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Londýn]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.481667|long=-3.179167|label=[[Cardiff]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.35|long=-6.260278|label=[[Dublin]]|position=left}}}}12. apríla 2023 bolo zverejnených desať hostiteľských štadiónov pre kandidatúru na Euro 2028, pričom zoznam potvrdila UEFA 10. októbra 2023.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Casement Park and Everton's Bramley-Moore Dock among 10 stadiums for UK & Ireland bid|url=https://www.bbc.com/sport/football/65245224|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB}}</ref> Medzi významné opomenutia patrí Anfield v Liverpoole, ktorý nebol oprávnený hostiť zápasy kvôli rozmerom ihriska, ktoré nespĺňali požiadavky UEFA, a Old Trafford v Manchestri, ktorý bol vylúčený po tom, čo Manchester United nedokázal zaručiť, či bude štadión v tom čase pripravený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why Anfield and Old Trafford won't host Euro 2028 games as UK & Ireland are named hosts | url = https://www.givemesport.com/euro-2028-stadiums-the-bizarre-reason-anfield-has-been-banned-from-hosting/ | vydavateľ = GiveMeSport | dátum vydania = 2023-04-12 | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en | meno = Daniel | priezvisko = Hepburn | url archívu = https://web.archive.org/web/20240718014303/https://www.givemesport.com/euro-2028-stadiums-the-bizarre-reason-anfield-has-been-banned-from-hosting/ | dátum archivácie = 2024-07-18 }}</ref> Do užšieho výberu sa dostali aj Stadium of Light v Sunderlande, London Stadium v Londýne, Celtic Park a Ibrox Stadium v Glasgowe, Murrayfield Stadium v Edinburghu a Croke Park v Dubline, ale neboli vybrané.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Casement Park and Everton's Bramley-Moore Dock among 10 stadiums for UK & Ireland bid|url=https://www.bbc.com/sport/football/65245224|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB}}</ref> Prestavba Villa Parku v Birminghame sa plánovala včas pred Euro 2028, čím by sa kapacita štadióna zvýšila zo 42 785 na 52 500.<ref>https://www.itv.com/news/central/2022-12-15/villa-park-redevelopment-plans-could-increase-seating-to-more-than-50000</ref> V decembri 2023 boli plány prestavby odložené na neurčito, V apríli 2025 však boli oznámené obnovené plány na prestavbu severnej tribúny Villa Parku s cieľom zvýšiť kapacitu na viac ako 50 000 do Euro 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aston Villa announce redevelopment of the iconic North Stand | url = https://www.avfc.co.uk/news/2025/april/24/aston-villa-announce-redevelopment-of-the-iconic-north-stand/ | vydavateľ = Aston Villa Football Club | dátum vydania = 2025-04-24 | dátum prístupu = 2025-10-10 | meno = Aston Villa Football | priezvisko = Club}}</ref> Do ponuky bol namiesto severoírskeho národného futbalového štadióna Windsor Park zahrnutý aj Casement Park v Belfaste, pretože ten nemá dostatočne veľkú kapacitu na to, aby spĺňal pravidlá UEFA pre usporiadanie zápasov Majstrovstiev Európy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028 bid: Belfast's potential host venue Casement Park the subject of much controversy|url=https://www.bbc.com/sport/football/66992640|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-10-04|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB}}</ref> Keďže sa prestavba Casement Parku oneskorila a rozpočet sa zvýšil, bol z nej ako hostiteľského miesta upustený; turnaj bude mať teda deväť štadiónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casement Park: IFA disappointed but accepts decision - CEO Patrick Nelson | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cdrjjpyrzneo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-09-16 | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en-GB}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Krajina !Mesto !Štadión !Kapacita !Obrázok |- ! rowspan="6" |{{ENG|w|1}} ! rowspan="2" |[[Londýn]] |[[Wembley Stadium]] |'''90 000''' |[[Súbor:London Wembley.jpg|stred|200x200bod]] |- |[[Tottenham Hotspur Stadium]] |'''62 850''' |[[Súbor:London Tottenham Hotspur Stadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Manchester]] |[[City of Manchester Stadium|Etihad Stadium]] '''<small>(Manchester City Stadium)</small>''' |'''61 470''' |[[Súbor:City of Manchester Stadium 2023 cropped.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Liverpool]] |[[Hill Dickinson Stadium]] '''<small>(Everton Stadium)</small>''' |'''52 769''' |[[Súbor:Hilldickinsonstadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] |[[St James’ Park]] |'''52 264''' |[[Súbor:Newcastle st-james-park stadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Birmingham]] |[[Villa Park]] |'''50 000''' <small>(po rekonštrukcii)</small> |[[Súbor:Birmingham aston villa park stadium.jpg|200x200bod]] |- !{{SCO|w|1}} ![[Glasgow]] |[[Hampden Park]] |'''51 866''' |[[Súbor:Hampden Park (Glasgow) aerial view cropped.jpg|200x200bod]] |- !{{WAL|w|1}} ![[Cardiff]] |[[Millennium Stadium]] <small>'''(Národný štadión Walesu)'''</small> |'''73 931''' |[[Súbor:Principality Stadium May 3, 2016.jpg|200x200bod]] |- !{{IRL|w|1}} ![[Dublin]] |[[Aviva Stadium]] '''<small>(Dublin Arena)</small>''' |'''51 711''' |[[Súbor:Dublin aviva stadium.jpg|stred|200x200bod]] |} == Rozpis zápasov == UEFA oznámila harmonogram turnaja 12. novembra 2025, ktorý však neobsahoval časy výkopu. Všetky zápasy sa začnú o 14:00, 17:00 a 20:00 miestneho času, pričom presné časy budú potvrdené po konečnom žrebovaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Úvodný zápas turnaja sa odohrá na [[Millennium Stadium]] v ​​[[Cardiff|Cardiffe]] 9. júna 2028, pričom v prípade kvalifikácie sa zapojí aj domáci [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]]. Štadióny budú hostiť zápasy v najmenej dvoch skupinách, aby „miestni fanúšikovia mali možnosť vidieť rôzne tímy hrajúce v ich hostiteľskom meste“. Osemfinále sa bude hrať na všetkých hostiteľských miestach okrem Wembley, zatiaľ čo každá hostiteľská krajina usporiada štvrťfinálový zápas. Aby sa zabezpečila športová spravodlivosť a rovnaké zaobchádzanie, víťazi osemfinále odohrajú svoje štvrťfinálové zápasy na inom mieste. Semifinále (4. a 5. júla) a finále (9. júla) sa odohrajú na [[Wembley Stadium]] v Londýne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V každej zo skupín je pozícia 1 v rozpise vyhradená pre „vedúceho skupiny“, ktorý má naplánované hrať svoje zápasy v skupine na jednom alebo viacerých vopred vybraných miestach. Štyri hostiteľské krajiny a Severné Írsko majú rezervovanú pozíciu vedúceho skupiny, ak sa kvalifikujú do času konečného žrebovania. Zostávajúce pozície vedúceho skupiny budú náhodne pridelené tímu (tímom) z prvého koša v konečnom žrebovaní. Pozície vedúcich skupiny boli rozdelené takto:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * {{WAL|f|1}}: Skupina A (všetky 3 zápasy na [[Millennium Stadium]] v ​​[[Cardiff|Cardiffe]]) * {{ENG|f|1}}: Skupina B (prvý zápas na [[City of Manchester Stadium]] v [[Manchester|Manchestri]]; posledné dva zápasy na [[Wembley Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]) * {{NIR|f|1}}: Skupina D (prvý zápas na [[Tottenham Hotspur Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]; druhý zápas na [[Wembley Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]; tretí zápas na štadióne [[Villa Park]] v [[Birmingham|Birminghame]]) * {{IRL|f|1}}: Skupina E (všetky 3 zápasy na [[Aviva Stadium]] v [[Dublin|Dubline]]) * {{SCO|f|1}}: Skupina F (všetky 3 zápasy na štadióne [[Hampden Park]] v [[Glasgow|Glasgowe]]) Okrem skupiny B, ak vedúci tím skupiny skončí na prvom mieste, bude hrať v osemfinále na rovnakom mieste ako svoj tretí zápas skupinovej fázy. Ak vedúci tím skupiny B (vyhradený pre Anglicko) vyhrá skupinu, odohrá svoj zápas osemfinále na Štadióne [[St James’ Park|St James' Park]] v [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] a všetky ďalšie zápasy sa vrátia na Wembley. Ak vedúci tímy skupín A, E alebo F (vyhradené pre Wales, Írsku republiku a Škótsko) skončia na druhom mieste vo svojej skupine, ich potenciálny štvrťfinálový zápas by sa hral na rovnakom mieste ako ich zápasy v skupinovej fáze.<ref>https://editorial.uefa.com/resources/029f-1f2fc43d4317-f03cbd48c4b4-1000/euro2028_match_schedule_rvb.pdf</ref> == Skupinová fáza == === Skupina A === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=A1 ([[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 9. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[9. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A1'''|mužstvo2='''A2'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 1'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A3'''|mužstvo2='''A4'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 2'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A1'''|mužstvo2='''A3'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 13'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A2'''|mužstvo2='''A4'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 14'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[18. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A4'''|mužstvo2='''A1'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 25'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[18. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A2'''|mužstvo2='''A3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 26'''}} === Skupina B === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=B1 ([[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 10. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B1'''|mužstvo2='''B2'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 3'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B3'''|mužstvo2='''B4'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 4'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B1'''|mužstvo2='''B3'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 15'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B2'''|mužstvo2='''B4'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 16'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[19. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B4'''|mužstvo2='''B1'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 27'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[19. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B2'''|mužstvo2='''B3'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 28'''}} === Skupina C === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 11. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C1'''|mužstvo2='''C2'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 5'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C3'''|mužstvo2='''C4'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 6'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C1'''|mužstvo2='''C3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 17'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C2'''|mužstvo2='''C4'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 18'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C4'''|mužstvo2='''C1'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 29'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C2'''|mužstvo2='''C3'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 30'''}} === Skupina D === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=D1 ([[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severné Írsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 11. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D1'''|mužstvo2='''D2'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 7'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D3'''|mužstvo2='''D4'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 8'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D1'''|mužstvo2='''D3'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 19'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D2'''|mužstvo2='''D4'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 20'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D4'''|mužstvo2='''D1'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 31'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D2'''|mužstvo2='''D3'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 32'''}} === Skupina E === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=E1 ([[Írske národné futbalové mužstvo|Írsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 12. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E1'''|mužstvo2='''E2'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 9'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E3'''|mužstvo2='''E4'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 10'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E1'''|mužstvo2='''E3'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 21'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E2'''|mužstvo2='''E4'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[LIverpool]]|čas='''Zápas 22'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E4'''|mužstvo2='''E1'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 33'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E2'''|mužstvo2='''E3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 34'''}} === Skupina F === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=F1 ([[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 13. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[13. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F2'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 11'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[13. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F3'''|mužstvo2='''F4'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 12'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 23'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 24'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F4'''|mužstvo2='''F1'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 35'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F2'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 36'''}} === Poradie tímov na tretích miestach === {{turnaj hlavička|skupina=áno}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Tretie miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Tretie miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Tretie miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Tretie miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze, ak je zápas na konci riadneho hracieho času vyrovnaný, sa hrá [[predĺženie]] (dve tretiny po 15 minút). Ak je po predĺžení stále nerozhodný stav, zápas sa rozhodne [[Penaltový rozstrel|penaltovým rozstrelom]]. Ako na každom turnaji od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy]] [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|vo futbale 1984]], zápas o tretie miesto sa neodohrá. Konkrétne zápasy medzi tímami na treťom mieste záviseli od toho, ktoré štyri tímy na treťom mieste sa kvalifikovali do osemfinále: {| class="wikitable" ! colspan="6" |<small>Tímy na 3. miestach</small> <small>postupujú zo skupín</small> ! rowspan="16" | !<small>1B</small> <small>vs</small> !<small>1C</small> <small>vs</small> !<small>1E</small> <small>vs</small> !<small>1F</small> <small>vs</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | | |<small>3A</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' | |<small>3A</small> |<small>3E</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | | |'''<small>F</small>''' |<small>3A</small> |<small>3F</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3D</small> |<small>3E</small> |<small>3A</small> |<small>3B</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3D</small> |<small>3F</small> |<small>3A</small> |<small>3B</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3B</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3A</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3B</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3C</small> |<small>3B</small> |- | |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |- | | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |} === Pavúk === {{Play-off16+info|RD1-info1=25. jún – [[St James' Park|Newcastle upon Tyne]]|RD1-info2=24. jún – [[Millennium Stadium|Cardiff]]|RD1-info3=26. jún – [[Hampden Park|Glasgow]]|RD1-info4=26. jún – [[Tottenham Hotspur Stadium|Londýn (Tottenham)]]|RD1-info5=27. jún – [[Aviva Stadium|Dublin]]|RD1-info6=27. jún – [[Villa Park|Birmingham]]|RD1-info7=25. jún – [[City of Manchester Stadium|Manchester]]|RD1-info8=24. jún – [[Hill Dickinson Stadium|Liverpool]]|RD2-info1=30. jún – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD2-info2=30. jún – [[Aviva Stadium|Dublin]]|RD2-info4=1. júl – [[Millennium Stadium|Cardiff]]|RD2-info3=1. júl – [[Hampden Park|Glasgow]]|RD3-info1=4. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD3-info2=5. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD4-info1=9. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD1-team1=Víťaz skupiny B|RD1-team2=Tretie miesto v skupine A/D/E/F|RD1-team4=Druhé miesto v skupine C|RD1-team6=Tretie miesto v skupine A/B/C|RD1-team5=Víťaz skupiny F|RD1-team3=Víťaz skupiny A|RD1-team8=Druhé miesto v skupine E|RD1-team7=Druhé miesto v skupine D|RD1-team10=Tretie miesto v skupine A/B/C/D|RD1-team9=Víťaz skupiny E|RD1-team12=Druhé miesto v skupine D|RD1-team11=Víťaz skupiny D|RD1-team14=Tretie miesto v skupine D/E/F|RD1-team13=Víťaz skupiny C|RD1-team16=Druhé miesto v skupine B|RD1-team15=Druhé miesto v skupine A|RD2-team2=Víťazný zápas 37|RD2-team1=Víťazný zápas 39|RD2-team3=Víťazný zápas 41|RD2-team6=Víťazný zápas 43|RD2-team4=Víťazný zápas 42|RD2-team8=Víťazný zápas 38|RD2-team7=Víťazný zápas 40|RD2-team5=Víťazný zápas 44|RD3-team2=Víťazný zápas 46|RD3-team1=Víťazný zápas 45|RD3-team4=Víťazný zápas 48|RD3-team3=Víťazný zápas 47|RD4-team2=Víťazný zápas 49|RD4-team1=Víťazný zápas 50|RD1-score1=|RD1-score2=|RD1-score3=|RD1-score4=|RD1-score5=|RD1-score6=|RD1-score7=|RD1-score8=|RD1-score9=|RD1-score10=|RD1-score11=|RD1-score12=|RD1-score13=|RD1-score14=|RD1-score15=|RD1-score16=|RD2-score1=|RD2-score2=|RD2-score3=|RD2-score4=|RD2-score6=|RD2-score5=|RD2-score7=|RD2-score8=|RD3-score1=|RD3-score2=|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=}} === Osemfinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[24. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny A'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine C'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 37'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[24. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine A'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine B'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 38'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[25. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny B'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/D/E/F'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 39'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[25. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny C'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine D/E/F'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 40'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny F'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 41'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine D'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine E'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 42'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[27. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny D'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine F'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 43'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[27. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny E'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C/D'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 44'''}} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[30. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 39'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 37'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 45'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[30. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 41'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 42'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 46'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[1. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 44'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 43'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 47'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[1. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 40'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 38'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 48'''}} === Semifinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[4. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 45'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 46'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 49'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[5. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 47'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 48'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 50'''}} === Finále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[9. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 49'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 50'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 51'''}} == Marketing == === Logo === Oficiálne logo bolo predstavené 12. novembra 2025 na lokálnych podujatiach v Spojenom kráľovstve a Írsku. Medzi inými bola značka predstavená aj na obrazovkách [[Piccadilly Circus]] o 20:28 miestneho času. Logo, ktoré navrhla portugalská agentúra [[VML Branding]], zobrazuje [[Majstrovstvá Európy vo futbale#Trofej|trofej Henriho Delaunaya]] s veľkým textom „UEFA Euro 28“ a „UK & Ireland“ omotaným okolo trofeje v „živých farbách inšpirovaných hostiteľskými krajinami“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Štyri hostiteľské krajiny a osem hostiteľských miest majú svoje vlastné jedinečné logo vrátane lokálnych variantov vo [[Waleština|waleštine]] a [[Írčina|írčine]]. Logá miest zobrazujú tieto miestne pamiatky:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Birmingham]]: [[Library of Birmingham]] * [[Cardiff]]: [[Cardiff Castle]] * [[Dublin]]: [[Samuel Beckett Bridge]] * [[Glasgow]]: [[SEC Armadillo]] * [[Liverpool]]: [[Royal Liver Building]] * [[Londýn]]: [[London Eye]], [[Palace of Westminster]], [[Elizabeth Tower|Big Ben]] * [[Manchester]]: [[Manchester Town Hall]] * [[Newcastle upon Tyne]]: [[Tyne Bridge]] === Sponzorstvo === '''Oficiálni globálni sponzori'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Adidas]] * [[Alibaba Group]] (značky [[Alibaba Cloud]], [[Qwen]] a [[AliExpress]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Atos SE|Atos]] * [[Carlsberg Group|Carlsberg]] * [[The Coca-Cola Company|Coca-Cola]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Lidl]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Qatar Tourism Authority|Visit Qatar]] '''Oficiálni národní sponzori''' * [[BT Group|BT]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2028]] [[Kategória:Futbal v 2028]] [[Kategória:2028 v Írsku]] [[Kategória:2028 v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Belfaste]] [[Kategória:Športové podujatia v Birminghame]] [[Kategória:Športové podujatia v Cardiffe]] [[Kategória:Športové podujatia v Dubline]] [[Kategória:Športové podujatia v Glasgowe]] [[Kategória:Športové podujatia v Liverpoole]] [[Kategória:Športové podujatia v Londýne]] [[Kategória:Športové podujatia v Manchestri]] [[Kategória:Športové podujatia v Newcastle upon Tyne]] 474sq4yxqn8rucx0y7l2buxbde6jz6g 8252993 8252992 2026-07-24T18:30:08Z Peter 51345 269569 8252993 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie}}{{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|iný názov=UEFA Euro 2028|logo=UEFA Euro 2028 logo.svg|usporiadateľ=Spojené kráľovstvo|usporiadateľ2=Írsko|dátum=[[9. jún]] – [[9. júl]] [[2028]]|počet tímov=24|počet štadiónov=9|počet miest=8}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2028''', bežne označované ako '''UEFA Euro 2028''', budú 18. [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstrovstvá Európy]], štvrťročnými medzinárodnými futbalovými majstrovstvami. Spoločne ich usporiadajú [[Anglicko]], [[Škótsko]], [[Wales]] a [[Írsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2024 {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/uefaeuro/history/seasons/2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> a predpokladá sa, že sa uskutočnia od 9. júna do 9. júla 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2024 {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/uefaeuro/history/seasons/2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] je obhajcom titulu po víťazstve vo finále v roku 2024 proti Anglicku, jednému z nadchádzajúcich hostiteľov. == Ponukový proces == 23. marca 2022 UEFA oznámila, že dostala tri ponuky od krajín, ktoré prejavili záujem o usporiadanie turnaja – spoločnú ponuku Anglicka, Severného Írska, Írska, Škótska a Walesu, ponuku Turecka a ponuku Ruska (ktorá bola neskôr označená za nespôsobilú).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Uefa announces further sanctions on Russian clubs and national teams amid Ukraine invasion|url=https://www.bbc.com/sport/football/61301238|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-05-02|dátum prístupu=2024-07-14|jazyk=en-GB}}</ref> 4. októbra 2023 bolo zverejnené, že Turecko stiahlo svoju ponuku a sústredilo sa na spoločnú kandidatúru s Talianskom na Euro 2032.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UK and Ireland to host Euro 2028 after Turkey withdraw bid | url = https://www.independent.co.uk/sport/football/euro-2028-hosts-uk-ireland-turkey-b2423669.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en}}</ref> 23. marca predložilo ponuku aj Rusko,<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Russia to rival UK and Ireland for tournament despite football ban|url=https://www.nytimes.com/athletic/3501115/2022/03/23/euro-2028-russia-to-rival-uk-and-ireland-for-tournament-despite-football-ban/|periodikum=The New York Times|dátum prístupu=2024-07-14|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Luke|priezvisko=Brown}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia intends to bid for Euros as invasion of Ukraine continues: UEFA reacts to the move {{!}} Sporting News | url = https://www.sportingnews.com/us/soccer/news/russia-bids-euros-invasion-ukraine/n9ouifxktr7wlkgc40wo45yh | vydavateľ = www.sportingnews.com | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en-us}}</ref> napriek aktuálnemu zákazu UEFA pre ruské kluby a národný tím kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii krajiny na Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Russia warned by Uefa it could face more sanctions if it bids to host Euros|url=https://www.theguardian.com/football/2022/mar/23/russia-declares-interest-in-hosting-euro-2028-or-2032-despite-football-ban-uefa-fifa|periodikum=The Guardian|dátum=2022-03-23|dátum prístupu=2024-07-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=MacInnes}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia wants to host Euro 2028 or 2032 despite international ban | url = https://www.sportspromedia.com/major-events/bidding-and-hosting/russia-euro-2028-2032-bid-uk-ireland-italy-turkey-uefa/ | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en-GB | priezvisko = PA}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Football: Russia to bid to host Euro 2028 or 2032 despite ban|url=https://www.straitstimes.com/sport/football/football-russia-to-bid-to-host-euro-2028-or-2032-despite-ban|periodikum=The Straits Times|miesto=Singapore|dátum=2022-03-24|dátum prístupu=2024-07-14|issn=0585-3923|jazyk=en}}</ref> 2. mája 2022 UEFA vyhlásila obe ruské ponuky na Euro 2028 a 2032 za neoprávnené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Uefa announces further sanctions on Russian clubs and national teams amid Ukraine invasion|url=https://www.bbc.com/sport/football/61301238|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-05-02|dátum prístupu=2024-07-14|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA bans Russia bid to host Euro 2028, 2032 | url = https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37628093/uefa-bans-russia-euro-bids-uk-turkey-host-28 | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en}}</ref> Hostiteľ bol vybraný 10. októbra 2023 vo švajčiarskom Nyone.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Spoločná kandidatúra Anglicka, Severného Írska, Írskej republiky, Škótska a Walesu zvíťazila jednomyseľne. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028}} Podľa pravidiel UEFA pre súťaže môže byť automatická kvalifikácia hostiteľov zaručená iba pre maximálne dva hostiteľské zväzy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> UEFA sa preto rozhodla, že všetky štyri hostiteľské tímy ([[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írska republika]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]]) postúpia do kvalifikácie, pričom dve automatické miesta budú rezervované pre hostiteľov, ktorí sa nekvalifikujú cez skupinovú fázu. Ak sa nekvalifikujú viac ako dva hostiteľské tímy, o miestach sa rozhodne na základe poradia v kvalifikácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[Únia európskych futbalových zväzov|Výkonný výbor UEFA]] v januári 2023 potvrdil revidovaný formát kvalifikácie,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> ktorý bol upravený oproti [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|predchádzajúcemu cyklu]], pričom presný formát bol potvrdený v máji 2025. Kvalifikačná skupinová fáza bude pozostávať z dvanástich skupín po štyroch alebo piatich tímoch. Víťaz každej skupiny sa kvalifikuje na Majstrovstvá Európy spolu s ôsmimi najlepšie umiestnenými tímami s druhým miestom. Zostávajúce štyri tímy s druhým miestom spolu s tímami z Ligy národov postúpia do play-off. Presný formát play-off závisí od toho, koľko miest hostiteľa bude obsadených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Žrebovanie kvalifikačnej skupinovej fázy sa uskutoční 6. decembra 2026 v [[Belfast|Belfaste]] v Severnom Írsku. == Dejiská == {{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=right|width=250|caption=Umiestnenie hostiteľských miest UEFA Euro 2028 v Spojenom kráľovstve a Írsku|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=55.861111|long=-4.25|label=[[Glasgow]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=54.9738|long=-1.6131|label=[[Newcastle upon Tyne|Newcastle]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.4072|long=-2.9917|label=[[Liverpool]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.48|long=-2.25|label=[[Manchester]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.48|long=-1.9025|label=[[Birmingham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Londýn]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.481667|long=-3.179167|label=[[Cardiff]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.35|long=-6.260278|label=[[Dublin]]|position=left}}}}12. apríla 2023 bolo zverejnených desať hostiteľských štadiónov pre kandidatúru na Euro 2028, pričom zoznam potvrdila UEFA 10. októbra 2023.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Casement Park and Everton's Bramley-Moore Dock among 10 stadiums for UK & Ireland bid|url=https://www.bbc.com/sport/football/65245224|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB}}</ref> Medzi významné opomenutia patrí Anfield v Liverpoole, ktorý nebol oprávnený hostiť zápasy kvôli rozmerom ihriska, ktoré nespĺňali požiadavky UEFA, a Old Trafford v Manchestri, ktorý bol vylúčený po tom, čo Manchester United nedokázal zaručiť, či bude štadión v tom čase pripravený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why Anfield and Old Trafford won't host Euro 2028 games as UK & Ireland are named hosts | url = https://www.givemesport.com/euro-2028-stadiums-the-bizarre-reason-anfield-has-been-banned-from-hosting/ | vydavateľ = GiveMeSport | dátum vydania = 2023-04-12 | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en | meno = Daniel | priezvisko = Hepburn | url archívu = https://web.archive.org/web/20240718014303/https://www.givemesport.com/euro-2028-stadiums-the-bizarre-reason-anfield-has-been-banned-from-hosting/ | dátum archivácie = 2024-07-18 }}</ref> Do užšieho výberu sa dostali aj Stadium of Light v Sunderlande, London Stadium v Londýne, Celtic Park a Ibrox Stadium v Glasgowe, Murrayfield Stadium v Edinburghu a Croke Park v Dubline, ale neboli vybrané.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Casement Park and Everton's Bramley-Moore Dock among 10 stadiums for UK & Ireland bid|url=https://www.bbc.com/sport/football/65245224|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB}}</ref> Prestavba Villa Parku v Birminghame sa plánovala včas pred Euro 2028, čím by sa kapacita štadióna zvýšila zo 42 785 na 52 500.<ref>https://www.itv.com/news/central/2022-12-15/villa-park-redevelopment-plans-could-increase-seating-to-more-than-50000</ref> V decembri 2023 boli plány prestavby odložené na neurčito, V apríli 2025 však boli oznámené obnovené plány na prestavbu severnej tribúny Villa Parku s cieľom zvýšiť kapacitu na viac ako 50 000 do Euro 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aston Villa announce redevelopment of the iconic North Stand | url = https://www.avfc.co.uk/news/2025/april/24/aston-villa-announce-redevelopment-of-the-iconic-north-stand/ | vydavateľ = Aston Villa Football Club | dátum vydania = 2025-04-24 | dátum prístupu = 2025-10-10 | meno = Aston Villa Football | priezvisko = Club}}</ref> Do ponuky bol namiesto severoírskeho národného futbalového štadióna Windsor Park zahrnutý aj Casement Park v Belfaste, pretože ten nemá dostatočne veľkú kapacitu na to, aby spĺňal pravidlá UEFA pre usporiadanie zápasov Majstrovstiev Európy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028 bid: Belfast's potential host venue Casement Park the subject of much controversy|url=https://www.bbc.com/sport/football/66992640|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-10-04|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB}}</ref> Keďže sa prestavba Casement Parku oneskorila a rozpočet sa zvýšil, bol z nej ako hostiteľského miesta upustený; turnaj bude mať teda deväť štadiónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casement Park: IFA disappointed but accepts decision - CEO Patrick Nelson | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cdrjjpyrzneo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-09-16 | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en-GB}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Krajina !Mesto !Štadión !Kapacita !Obrázok |- ! rowspan="6" |{{ENG|w|1}} ! rowspan="2" |[[Londýn]] |[[Wembley Stadium]] |'''90 000''' |[[Súbor:London Wembley.jpg|stred|200x200bod]] |- |[[Tottenham Hotspur Stadium]] |'''62 850''' |[[Súbor:London Tottenham Hotspur Stadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Manchester]] |[[City of Manchester Stadium|Etihad Stadium]] '''<small>(Manchester City Stadium)</small>''' |'''61 470''' |[[Súbor:City of Manchester Stadium 2023 cropped.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Liverpool]] |[[Hill Dickinson Stadium]] '''<small>(Everton Stadium)</small>''' |'''52 769''' |[[Súbor:Hilldickinsonstadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] |[[St James’ Park]] |'''52 264''' |[[Súbor:Newcastle st-james-park stadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Birmingham]] |[[Villa Park]] |'''50 000''' <small>(po rekonštrukcii)</small> |[[Súbor:Birmingham aston villa park stadium.jpg|200x200bod]] |- !{{SCO|w|1}} ![[Glasgow]] |[[Hampden Park]] |'''51 866''' |[[Súbor:Hampden Park (Glasgow) aerial view cropped.jpg|200x200bod]] |- !{{WAL|w|1}} ![[Cardiff]] |[[Millennium Stadium]] <small>'''(Národný štadión Walesu)'''</small> |'''73 931''' |[[Súbor:Principality Stadium May 3, 2016.jpg|200x200bod]] |- !{{IRL|w|1}} ![[Dublin]] |[[Aviva Stadium]] '''<small>(Dublin Arena)</small>''' |'''51 711''' |[[Súbor:Dublin aviva stadium.jpg|stred|200x200bod]] |} == Rozpis zápasov == UEFA oznámila harmonogram turnaja 12. novembra 2025, ktorý však neobsahoval časy výkopu. Všetky zápasy sa začnú o 14:00, 17:00 a 20:00 miestneho času, pričom presné časy budú potvrdené po konečnom žrebovaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Úvodný zápas turnaja sa odohrá na [[Millennium Stadium]] v ​​[[Cardiff|Cardiffe]] 9. júna 2028, pričom v prípade kvalifikácie sa zapojí aj domáci [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]]. Štadióny budú hostiť zápasy v najmenej dvoch skupinách, aby „miestni fanúšikovia mali možnosť vidieť rôzne tímy hrajúce v ich hostiteľskom meste“. Osemfinále sa bude hrať na všetkých hostiteľských miestach okrem Wembley, zatiaľ čo každá hostiteľská krajina usporiada štvrťfinálový zápas. Aby sa zabezpečila športová spravodlivosť a rovnaké zaobchádzanie, víťazi osemfinále odohrajú svoje štvrťfinálové zápasy na inom mieste. Semifinále (4. a 5. júla) a finále (9. júla) sa odohrajú na [[Wembley Stadium]] v Londýne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V každej zo skupín je pozícia 1 v rozpise vyhradená pre „vedúceho skupiny“, ktorý má naplánované hrať svoje zápasy v skupine na jednom alebo viacerých vopred vybraných miestach. Štyri hostiteľské krajiny a Severné Írsko majú rezervovanú pozíciu vedúceho skupiny, ak sa kvalifikujú do času konečného žrebovania. Zostávajúce pozície vedúceho skupiny budú náhodne pridelené tímu (tímom) z prvého koša v konečnom žrebovaní. Pozície vedúcich skupiny boli rozdelené takto:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * {{WAL|f|1}}: Skupina A (všetky 3 zápasy na [[Millennium Stadium]] v ​​[[Cardiff|Cardiffe]]) * {{ENG|f|1}}: Skupina B (prvý zápas na [[City of Manchester Stadium]] v [[Manchester|Manchestri]]; posledné dva zápasy na [[Wembley Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]) * {{NIR|f|1}}: Skupina D (prvý zápas na [[Tottenham Hotspur Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]; druhý zápas na [[Wembley Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]; tretí zápas na štadióne [[Villa Park]] v [[Birmingham|Birminghame]]) * {{IRL|f|1}}: Skupina E (všetky 3 zápasy na [[Aviva Stadium]] v [[Dublin|Dubline]]) * {{SCO|f|1}}: Skupina F (všetky 3 zápasy na štadióne [[Hampden Park]] v [[Glasgow|Glasgowe]]) Okrem skupiny B, ak vedúci tím skupiny skončí na prvom mieste, bude hrať v osemfinále na rovnakom mieste ako svoj tretí zápas skupinovej fázy. Ak vedúci tím skupiny B (vyhradený pre Anglicko) vyhrá skupinu, odohrá svoj zápas osemfinále na Štadióne [[St James’ Park|St James' Park]] v [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] a všetky ďalšie zápasy sa vrátia na Wembley. Ak vedúci tímy skupín A, E alebo F (vyhradené pre Wales, Írsku republiku a Škótsko) skončia na druhom mieste vo svojej skupine, ich potenciálny štvrťfinálový zápas by sa hral na rovnakom mieste ako ich zápasy v skupinovej fáze.<ref>https://editorial.uefa.com/resources/029f-1f2fc43d4317-f03cbd48c4b4-1000/euro2028_match_schedule_rvb.pdf</ref> == Skupinová fáza == === Skupina A === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=A1 ([[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 9. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[9. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A1'''|mužstvo2='''A2'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 1'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A3'''|mužstvo2='''A4'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 2'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A1'''|mužstvo2='''A3'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 13'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A2'''|mužstvo2='''A4'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 14'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[18. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A4'''|mužstvo2='''A1'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 25'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[18. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A2'''|mužstvo2='''A3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 26'''}} === Skupina B === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=B1 ([[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 10. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B1'''|mužstvo2='''B2'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 3'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B3'''|mužstvo2='''B4'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 4'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B1'''|mužstvo2='''B3'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 15'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B2'''|mužstvo2='''B4'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 16'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[19. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B4'''|mužstvo2='''B1'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 27'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[19. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B2'''|mužstvo2='''B3'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 28'''}} === Skupina C === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 11. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C1'''|mužstvo2='''C2'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 5'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C3'''|mužstvo2='''C4'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 6'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C1'''|mužstvo2='''C3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 17'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C2'''|mužstvo2='''C4'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 18'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C4'''|mužstvo2='''C1'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 29'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C2'''|mužstvo2='''C3'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 30'''}} === Skupina D === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=D1 ([[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severné Írsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 11. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D1'''|mužstvo2='''D2'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 7'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D3'''|mužstvo2='''D4'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 8'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D1'''|mužstvo2='''D3'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 19'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D2'''|mužstvo2='''D4'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 20'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D4'''|mužstvo2='''D1'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 31'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D2'''|mužstvo2='''D3'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 32'''}} === Skupina E === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=E1 ([[Írske národné futbalové mužstvo|Írsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 12. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E1'''|mužstvo2='''E2'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 9'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E3'''|mužstvo2='''E4'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 10'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E1'''|mužstvo2='''E3'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 21'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E2'''|mužstvo2='''E4'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[LIverpool]]|čas='''Zápas 22'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E4'''|mužstvo2='''E1'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 33'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E2'''|mužstvo2='''E3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 34'''}} === Skupina F === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=F1 ([[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 13. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[13. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F2'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 11'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[13. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F3'''|mužstvo2='''F4'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 12'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 23'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 24'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F4'''|mužstvo2='''F1'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 35'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F2'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 36'''}} === Poradie tímov na tretích miestach === {{turnaj hlavička|skupina=áno}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Tretie miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Tretie miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Tretie miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Tretie miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze, ak je zápas na konci riadneho hracieho času vyrovnaný, sa hrá [[predĺženie]] (dve tretiny po 15 minút). Ak je po predĺžení stále nerozhodný stav, zápas sa rozhodne [[Penaltový rozstrel|penaltovým rozstrelom]]. Ako na každom turnaji od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy]] [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|vo futbale 1984]], zápas o tretie miesto sa neodohrá. Konkrétne zápasy medzi tímami na treťom mieste záviseli od toho, ktoré štyri tímy na treťom mieste sa kvalifikovali do osemfinále: {| class="wikitable" ! colspan="6" |<small>Tímy na 3. miestach</small> <small>postupujú zo skupín</small> ! rowspan="16" | !<small>1B</small> <small>vs</small> !<small>1C</small> <small>vs</small> !<small>1E</small> <small>vs</small> !<small>1F</small> <small>vs</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | | |<small>3A</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' | |<small>3A</small> |<small>3E</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | | |'''<small>F</small>''' |<small>3A</small> |<small>3F</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3D</small> |<small>3E</small> |<small>3A</small> |<small>3B</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3D</small> |<small>3F</small> |<small>3A</small> |<small>3B</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3B</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3A</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3B</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3C</small> |<small>3B</small> |- | |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |- | | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |} === Pavúk === {{Play-off16+info|RD1-info1=25. jún – [[St James' Park|Newcastle upon Tyne]]|RD1-info2=24. jún – [[Millennium Stadium|Cardiff]]|RD1-info3=26. jún – [[Hampden Park|Glasgow]]|RD1-info4=26. jún – [[Tottenham Hotspur Stadium|Londýn (Tottenham)]]|RD1-info5=27. jún – [[Aviva Stadium|Dublin]]|RD1-info6=27. jún – [[Villa Park|Birmingham]]|RD1-info7=25. jún – [[City of Manchester Stadium|Manchester]]|RD1-info8=24. jún – [[Hill Dickinson Stadium|Liverpool]]|RD2-info1=30. jún – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD2-info2=30. jún – [[Aviva Stadium|Dublin]]|RD2-info4=1. júl – [[Millennium Stadium|Cardiff]]|RD2-info3=1. júl – [[Hampden Park|Glasgow]]|RD3-info1=4. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD3-info2=5. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD4-info1=9. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD1-team1=Víťaz skupiny B|RD1-team2=Tretie miesto v skupine A/D/E/F|RD1-team4=Druhé miesto v skupine C|RD1-team6=Tretie miesto v skupine A/B/C|RD1-team5=Víťaz skupiny F|RD1-team3=Víťaz skupiny A|RD1-team8=Druhé miesto v skupine E|RD1-team7=Druhé miesto v skupine D|RD1-team10=Tretie miesto v skupine A/B/C/D|RD1-team9=Víťaz skupiny E|RD1-team12=Druhé miesto v skupine D|RD1-team11=Víťaz skupiny D|RD1-team14=Tretie miesto v skupine D/E/F|RD1-team13=Víťaz skupiny C|RD1-team16=Druhé miesto v skupine B|RD1-team15=Druhé miesto v skupine A|RD2-team2=Víťazný zápas 37|RD2-team1=Víťazný zápas 39|RD2-team3=Víťazný zápas 41|RD2-team6=Víťazný zápas 43|RD2-team4=Víťazný zápas 42|RD2-team8=Víťazný zápas 38|RD2-team7=Víťazný zápas 40|RD2-team5=Víťazný zápas 44|RD3-team2=Víťazný zápas 46|RD3-team1=Víťazný zápas 45|RD3-team4=Víťazný zápas 48|RD3-team3=Víťazný zápas 47|RD4-team2=Víťazný zápas 49|RD4-team1=Víťazný zápas 50|RD1-score1=|RD1-score2=|RD1-score3=|RD1-score4=|RD1-score5=|RD1-score6=|RD1-score7=|RD1-score8=|RD1-score9=|RD1-score10=|RD1-score11=|RD1-score12=|RD1-score13=|RD1-score14=|RD1-score15=|RD1-score16=|RD2-score1=|RD2-score2=|RD2-score3=|RD2-score4=|RD2-score6=|RD2-score5=|RD2-score7=|RD2-score8=|RD3-score1=|RD3-score2=|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=}} === Osemfinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[24. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny A'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine C'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 37'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[24. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine A'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine B'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 38'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[25. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny B'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/D/E/F'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 39'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[25. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny C'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine D/E/F'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 40'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny F'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 41'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine D'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine E'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 42'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[27. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny D'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine F'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 43'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[27. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny E'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C/D'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 44'''}} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[30. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 39'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 37'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 45'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[30. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 41'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 42'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 46'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[1. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 44'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 43'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 47'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[1. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 40'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 38'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 48'''}} === Semifinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[4. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 45'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 46'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 49'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[5. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 47'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 48'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 50'''}} === Finále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[9. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 49'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 50'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 51'''}} == Marketing == === Logo === Oficiálne logo bolo predstavené 12. novembra 2025 na lokálnych podujatiach v Spojenom kráľovstve a Írsku. Medzi inými bola značka predstavená aj na obrazovkách [[Piccadilly Circus]] o 20:28 miestneho času. Logo, ktoré navrhla portugalská agentúra [[VML Branding]], zobrazuje [[Majstrovstvá Európy vo futbale#Trofej|trofej Henriho Delaunaya]] s veľkým textom „UEFA Euro 28“ a „UK & Ireland“ omotaným okolo trofeje v „živých farbách inšpirovaných hostiteľskými krajinami“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Štyri hostiteľské krajiny a osem hostiteľských miest majú svoje vlastné jedinečné logo vrátane lokálnych variantov vo [[Waleština|waleštine]] a [[Írčina|írčine]]. Logá miest zobrazujú tieto miestne pamiatky:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Birmingham]]: [[Library of Birmingham]] * [[Cardiff]]: [[Cardiff Castle]] * [[Dublin]]: [[Samuel Beckett Bridge]] * [[Glasgow]]: [[SEC Armadillo]] * [[Liverpool]]: [[Royal Liver Building]] * [[Londýn]]: [[London Eye]], [[Palace of Westminster]], [[Elizabeth Tower|Big Ben]] * [[Manchester]]: [[Manchester Town Hall]] * [[Newcastle upon Tyne]]: [[Tyne Bridge]] === Sponzorstvo === '''Oficiálni globálni sponzori'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Adidas]] * [[Alibaba Group]] (značky [[Alibaba Cloud]], [[Qwen]] a [[AliExpress]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Atos SE|Atos]] * [[Carlsberg Group|Carlsberg]] * [[The Coca-Cola Company|Coca-Cola]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Lidl]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Qatar Tourism Authority|Visit Qatar]] '''Oficiálni národní sponzori''' * [[BT Group|BT]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2028]] [[Kategória:Futbal v 2028]] [[Kategória:2028 v Írsku]] [[Kategória:2028 v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Belfaste]] [[Kategória:Športové podujatia v Birminghame]] [[Kategória:Športové podujatia v Cardiffe]] [[Kategória:Športové podujatia v Dubline]] [[Kategória:Športové podujatia v Glasgowe]] [[Kategória:Športové podujatia v Liverpoole]] [[Kategória:Športové podujatia v Londýne]] [[Kategória:Športové podujatia v Manchestri]] [[Kategória:Športové podujatia v Newcastle upon Tyne]] 3ov2mnzboembzln2gaqs9ffkkxgevwh 8252994 8252993 2026-07-24T18:34:57Z Peter 51345 269569 8252994 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie}}{{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|iný názov=UEFA Euro 2028|logo=UEFA Euro 2028 logo.svg|usporiadateľ=Spojené kráľovstvo|usporiadateľ2=Írsko|dátum=[[9. jún]] – [[9. júl]] [[2028]]|počet tímov=24|počet štadiónov=9|počet miest=8}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2028''', bežne označované ako '''UEFA Euro 2028''', budú 18. [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstrovstvá Európy]], štvrťročnými medzinárodnými futbalovými majstrovstvami. Spoločne ich usporiadajú [[Anglicko]], [[Škótsko]], [[Wales]] a [[Írsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2024 {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/uefaeuro/history/seasons/2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> a predpokladá sa, že sa uskutočnia od 9. júna do 9. júla 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2024 {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/uefaeuro/history/seasons/2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] je obhajcom titulu po víťazstve vo finále v roku 2024 proti Anglicku, jednému z nadchádzajúcich hostiteľov. == Ponukový proces == UEFA 23. marca 2022 oznámila, že dostala tri ponuky od krajín, ktoré prejavili záujem o usporiadanie turnaja: jednu od Ruska, jednu od Turecka a spoločnú žiadosť všetkých piatich členov UEFA zo Spojeného kráľovstva a Írska vrátane [[Severné Írsko|Severného Írska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Rusko a Turecko sa súčasne uchádzali o usporiadanie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2032|ME 2032]]. Rusko predložilo svoje ponuky napriek pretrvávajúcemu zákazu UEFA pre ruské kluby a národné tímy z dôvodu [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázie krajiny na Ukrajinu]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Russia to rival UK and Ireland for tournament despite football ban|url=https://www.nytimes.com/athletic/3501115/2022/03/23/euro-2028-russia-to-rival-uk-and-ireland-for-tournament-despite-football-ban/|periodikum=The New York Times|dátum=2022-03-24|dátum prístupu=2026-07-24|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Luke|priezvisko=Brown}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia intends to bid for Euros as invasion of Ukraine continues: UEFA reacts to the move {{!}} Sporting News | url = https://www.sportingnews.com/us/soccer/news/russia-bids-euros-invasion-ukraine/n9ouifxktr7wlkgc40wo45yh | vydavateľ = www.sportingnews.com | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-us}}</ref> a v máji 2022 boli jeho ponuky na roky 2028 aj 2032 vyhlásené za neoprávnené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Začiatkom októbra 2023 Turecko stiahlo svoju žiadosť, aby sa zameralo na kandidatúru na ME 2032 spolu s Talianskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UK and Ireland to host Euro 2028 after Turkey withdraw bid | url = https://www.independent.co.uk/sport/football/euro-2028-hosts-uk-ireland-turkey-b2423669.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> Spoločná ponuka tak zostala bez odporu a bola jednomyseľne vybraná 10. októbra 2023 v [[Nyon|Nyone]] vo Švajčiarsku,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> čo znamenalo, že turnaj by organizovala Írska republika a štyri domáce futbalové národy: Anglicko, Severné Írsko, Škótsko a Wales. Koncom roka 2024 bolo navrhované miesto konania turnaja v Severnom Írsku, [[Casement Park]] v [[Belfast|Belfaste]], zrušené a bolo potvrdené, že Severné Írsko nebude hostiť žiadne zápasy podľa pôvodného plánu, ani nebude mať nárok na automatickú kvalifikáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casement Park: IFA disappointed but accepts decision - CEO Patrick Nelson | url = https://www.bbc.co.uk/sport/football/articles/cdrjjpyrzneo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-09-16 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-GB}}</ref> ME 2028 bude piatym majstrovstvom Európy od roku 2000, ktoré sa bude konať vo viacerých krajinách, a druhým, ktoré sa bude konať vo viac ako dvoch krajinách. Anglicko bude hostiť turnaj tretíkrát, predtým hostilo [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] a osem zápasov (vrátane finále) paneurópskeho [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|ME 2020]]. Škótsko tak bude robiť druhýkrát, po tom, čo hostilo štyri zápasy ME 2020. Po prvýkrát sa zápasy súťaže budú hrať v Írskej republike a Walese. Írska republika bola pôvodne vybraná na usporiadanie zápasov ME 2020, ale kvôli obmedzeniam [[Pandémia ochorenia COVID-19|COVID-19]] bola z hostiteľskej kategórie vyradená, pretože krajina nebola schopná potvrdiť, že sa ich môžu zúčastniť diváci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028}} Podľa pravidiel UEFA pre súťaže môže byť automatická kvalifikácia hostiteľov zaručená iba pre maximálne dva hostiteľské zväzy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> UEFA sa preto rozhodla, že všetky štyri hostiteľské tímy ([[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írska republika]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]]) postúpia do kvalifikácie, pričom dve automatické miesta budú rezervované pre hostiteľov, ktorí sa nekvalifikujú cez skupinovú fázu. Ak sa nekvalifikujú viac ako dva hostiteľské tímy, o miestach sa rozhodne na základe poradia v kvalifikácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[Únia európskych futbalových zväzov|Výkonný výbor UEFA]] v januári 2023 potvrdil revidovaný formát kvalifikácie,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> ktorý bol upravený oproti [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|predchádzajúcemu cyklu]], pričom presný formát bol potvrdený v máji 2025. Kvalifikačná skupinová fáza bude pozostávať z dvanástich skupín po štyroch alebo piatich tímoch. Víťaz každej skupiny sa kvalifikuje na Majstrovstvá Európy spolu s ôsmimi najlepšie umiestnenými tímami s druhým miestom. Zostávajúce štyri tímy s druhým miestom spolu s tímami z Ligy národov postúpia do play-off. Presný formát play-off závisí od toho, koľko miest hostiteľa bude obsadených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Žrebovanie kvalifikačnej skupinovej fázy sa uskutoční 6. decembra 2026 v [[Belfast|Belfaste]] v Severnom Írsku. == Dejiská == {{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=right|width=250|caption=Umiestnenie hostiteľských miest UEFA Euro 2028 v Spojenom kráľovstve a Írsku|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=55.861111|long=-4.25|label=[[Glasgow]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=54.9738|long=-1.6131|label=[[Newcastle upon Tyne|Newcastle]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.4072|long=-2.9917|label=[[Liverpool]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.48|long=-2.25|label=[[Manchester]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.48|long=-1.9025|label=[[Birmingham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Londýn]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.481667|long=-3.179167|label=[[Cardiff]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.35|long=-6.260278|label=[[Dublin]]|position=left}}}}12. apríla 2023 bolo zverejnených desať hostiteľských štadiónov pre kandidatúru na Euro 2028, pričom zoznam potvrdila UEFA 10. októbra 2023.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Casement Park and Everton's Bramley-Moore Dock among 10 stadiums for UK & Ireland bid|url=https://www.bbc.com/sport/football/65245224|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB}}</ref> Medzi významné opomenutia patrí Anfield v Liverpoole, ktorý nebol oprávnený hostiť zápasy kvôli rozmerom ihriska, ktoré nespĺňali požiadavky UEFA, a Old Trafford v Manchestri, ktorý bol vylúčený po tom, čo Manchester United nedokázal zaručiť, či bude štadión v tom čase pripravený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why Anfield and Old Trafford won't host Euro 2028 games as UK & Ireland are named hosts | url = https://www.givemesport.com/euro-2028-stadiums-the-bizarre-reason-anfield-has-been-banned-from-hosting/ | vydavateľ = GiveMeSport | dátum vydania = 2023-04-12 | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en | meno = Daniel | priezvisko = Hepburn | url archívu = https://web.archive.org/web/20240718014303/https://www.givemesport.com/euro-2028-stadiums-the-bizarre-reason-anfield-has-been-banned-from-hosting/ | dátum archivácie = 2024-07-18 }}</ref> Do užšieho výberu sa dostali aj Stadium of Light v Sunderlande, London Stadium v Londýne, Celtic Park a Ibrox Stadium v Glasgowe, Murrayfield Stadium v Edinburghu a Croke Park v Dubline, ale neboli vybrané.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Casement Park and Everton's Bramley-Moore Dock among 10 stadiums for UK & Ireland bid|url=https://www.bbc.com/sport/football/65245224|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB}}</ref> Prestavba Villa Parku v Birminghame sa plánovala včas pred Euro 2028, čím by sa kapacita štadióna zvýšila zo 42 785 na 52 500.<ref>https://www.itv.com/news/central/2022-12-15/villa-park-redevelopment-plans-could-increase-seating-to-more-than-50000</ref> V decembri 2023 boli plány prestavby odložené na neurčito, V apríli 2025 však boli oznámené obnovené plány na prestavbu severnej tribúny Villa Parku s cieľom zvýšiť kapacitu na viac ako 50 000 do Euro 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aston Villa announce redevelopment of the iconic North Stand | url = https://www.avfc.co.uk/news/2025/april/24/aston-villa-announce-redevelopment-of-the-iconic-north-stand/ | vydavateľ = Aston Villa Football Club | dátum vydania = 2025-04-24 | dátum prístupu = 2025-10-10 | meno = Aston Villa Football | priezvisko = Club}}</ref> Do ponuky bol namiesto severoírskeho národného futbalového štadióna Windsor Park zahrnutý aj Casement Park v Belfaste, pretože ten nemá dostatočne veľkú kapacitu na to, aby spĺňal pravidlá UEFA pre usporiadanie zápasov Majstrovstiev Európy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028 bid: Belfast's potential host venue Casement Park the subject of much controversy|url=https://www.bbc.com/sport/football/66992640|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-10-04|dátum prístupu=2025-10-10|jazyk=en-GB}}</ref> Keďže sa prestavba Casement Parku oneskorila a rozpočet sa zvýšil, bol z nej ako hostiteľského miesta upustený; turnaj bude mať teda deväť štadiónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casement Park: IFA disappointed but accepts decision - CEO Patrick Nelson | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cdrjjpyrzneo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-09-16 | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en-GB}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Krajina !Mesto !Štadión !Kapacita !Obrázok |- ! rowspan="6" |{{ENG|w|1}} ! rowspan="2" |[[Londýn]] |[[Wembley Stadium]] |'''90 000''' |[[Súbor:London Wembley.jpg|stred|200x200bod]] |- |[[Tottenham Hotspur Stadium]] |'''62 850''' |[[Súbor:London Tottenham Hotspur Stadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Manchester]] |[[City of Manchester Stadium|Etihad Stadium]] '''<small>(Manchester City Stadium)</small>''' |'''61 470''' |[[Súbor:City of Manchester Stadium 2023 cropped.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Liverpool]] |[[Hill Dickinson Stadium]] '''<small>(Everton Stadium)</small>''' |'''52 769''' |[[Súbor:Hilldickinsonstadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] |[[St James’ Park]] |'''52 264''' |[[Súbor:Newcastle st-james-park stadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Birmingham]] |[[Villa Park]] |'''50 000''' <small>(po rekonštrukcii)</small> |[[Súbor:Birmingham aston villa park stadium.jpg|200x200bod]] |- !{{SCO|w|1}} ![[Glasgow]] |[[Hampden Park]] |'''51 866''' |[[Súbor:Hampden Park (Glasgow) aerial view cropped.jpg|200x200bod]] |- !{{WAL|w|1}} ![[Cardiff]] |[[Millennium Stadium]] <small>'''(Národný štadión Walesu)'''</small> |'''73 931''' |[[Súbor:Principality Stadium May 3, 2016.jpg|200x200bod]] |- !{{IRL|w|1}} ![[Dublin]] |[[Aviva Stadium]] '''<small>(Dublin Arena)</small>''' |'''51 711''' |[[Súbor:Dublin aviva stadium.jpg|stred|200x200bod]] |} == Rozpis zápasov == UEFA oznámila harmonogram turnaja 12. novembra 2025, ktorý však neobsahoval časy výkopu. Všetky zápasy sa začnú o 14:00, 17:00 a 20:00 miestneho času, pričom presné časy budú potvrdené po konečnom žrebovaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Úvodný zápas turnaja sa odohrá na [[Millennium Stadium]] v ​​[[Cardiff|Cardiffe]] 9. júna 2028, pričom v prípade kvalifikácie sa zapojí aj domáci [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]]. Štadióny budú hostiť zápasy v najmenej dvoch skupinách, aby „miestni fanúšikovia mali možnosť vidieť rôzne tímy hrajúce v ich hostiteľskom meste“. Osemfinále sa bude hrať na všetkých hostiteľských miestach okrem Wembley, zatiaľ čo každá hostiteľská krajina usporiada štvrťfinálový zápas. Aby sa zabezpečila športová spravodlivosť a rovnaké zaobchádzanie, víťazi osemfinále odohrajú svoje štvrťfinálové zápasy na inom mieste. Semifinále (4. a 5. júla) a finále (9. júla) sa odohrajú na [[Wembley Stadium]] v Londýne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V každej zo skupín je pozícia 1 v rozpise vyhradená pre „vedúceho skupiny“, ktorý má naplánované hrať svoje zápasy v skupine na jednom alebo viacerých vopred vybraných miestach. Štyri hostiteľské krajiny a Severné Írsko majú rezervovanú pozíciu vedúceho skupiny, ak sa kvalifikujú do času konečného žrebovania. Zostávajúce pozície vedúceho skupiny budú náhodne pridelené tímu (tímom) z prvého koša v konečnom žrebovaní. Pozície vedúcich skupiny boli rozdelené takto:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * {{WAL|f|1}}: Skupina A (všetky 3 zápasy na [[Millennium Stadium]] v ​​[[Cardiff|Cardiffe]]) * {{ENG|f|1}}: Skupina B (prvý zápas na [[City of Manchester Stadium]] v [[Manchester|Manchestri]]; posledné dva zápasy na [[Wembley Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]) * {{NIR|f|1}}: Skupina D (prvý zápas na [[Tottenham Hotspur Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]; druhý zápas na [[Wembley Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]; tretí zápas na štadióne [[Villa Park]] v [[Birmingham|Birminghame]]) * {{IRL|f|1}}: Skupina E (všetky 3 zápasy na [[Aviva Stadium]] v [[Dublin|Dubline]]) * {{SCO|f|1}}: Skupina F (všetky 3 zápasy na štadióne [[Hampden Park]] v [[Glasgow|Glasgowe]]) Okrem skupiny B, ak vedúci tím skupiny skončí na prvom mieste, bude hrať v osemfinále na rovnakom mieste ako svoj tretí zápas skupinovej fázy. Ak vedúci tím skupiny B (vyhradený pre Anglicko) vyhrá skupinu, odohrá svoj zápas osemfinále na Štadióne [[St James’ Park|St James' Park]] v [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] a všetky ďalšie zápasy sa vrátia na Wembley. Ak vedúci tímy skupín A, E alebo F (vyhradené pre Wales, Írsku republiku a Škótsko) skončia na druhom mieste vo svojej skupine, ich potenciálny štvrťfinálový zápas by sa hral na rovnakom mieste ako ich zápasy v skupinovej fáze.<ref>https://editorial.uefa.com/resources/029f-1f2fc43d4317-f03cbd48c4b4-1000/euro2028_match_schedule_rvb.pdf</ref> == Skupinová fáza == === Skupina A === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=A1 ([[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 9. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[9. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A1'''|mužstvo2='''A2'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 1'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A3'''|mužstvo2='''A4'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 2'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A1'''|mužstvo2='''A3'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 13'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A2'''|mužstvo2='''A4'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 14'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[18. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A4'''|mužstvo2='''A1'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 25'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[18. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A2'''|mužstvo2='''A3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 26'''}} === Skupina B === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=B1 ([[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 10. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B1'''|mužstvo2='''B2'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 3'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B3'''|mužstvo2='''B4'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 4'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B1'''|mužstvo2='''B3'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 15'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B2'''|mužstvo2='''B4'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 16'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[19. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B4'''|mužstvo2='''B1'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 27'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[19. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B2'''|mužstvo2='''B3'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 28'''}} === Skupina C === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 11. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C1'''|mužstvo2='''C2'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 5'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C3'''|mužstvo2='''C4'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 6'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C1'''|mužstvo2='''C3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 17'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C2'''|mužstvo2='''C4'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 18'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C4'''|mužstvo2='''C1'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 29'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C2'''|mužstvo2='''C3'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 30'''}} === Skupina D === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=D1 ([[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severné Írsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 11. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D1'''|mužstvo2='''D2'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 7'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D3'''|mužstvo2='''D4'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 8'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D1'''|mužstvo2='''D3'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 19'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D2'''|mužstvo2='''D4'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 20'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D4'''|mužstvo2='''D1'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 31'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D2'''|mužstvo2='''D3'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 32'''}} === Skupina E === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=E1 ([[Írske národné futbalové mužstvo|Írsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 12. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E1'''|mužstvo2='''E2'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 9'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E3'''|mužstvo2='''E4'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 10'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E1'''|mužstvo2='''E3'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 21'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E2'''|mužstvo2='''E4'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[LIverpool]]|čas='''Zápas 22'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E4'''|mužstvo2='''E1'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 33'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E2'''|mužstvo2='''E3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 34'''}} === Skupina F === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=F1 ([[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 13. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[13. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F2'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 11'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[13. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F3'''|mužstvo2='''F4'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 12'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 23'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 24'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F4'''|mužstvo2='''F1'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 35'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F2'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 36'''}} === Poradie tímov na tretích miestach === {{turnaj hlavička|skupina=áno}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Tretie miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Tretie miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Tretie miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Tretie miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze, ak je zápas na konci riadneho hracieho času vyrovnaný, sa hrá [[predĺženie]] (dve tretiny po 15 minút). Ak je po predĺžení stále nerozhodný stav, zápas sa rozhodne [[Penaltový rozstrel|penaltovým rozstrelom]]. Ako na každom turnaji od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy]] [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|vo futbale 1984]], zápas o tretie miesto sa neodohrá. Konkrétne zápasy medzi tímami na treťom mieste záviseli od toho, ktoré štyri tímy na treťom mieste sa kvalifikovali do osemfinále: {| class="wikitable" ! colspan="6" |<small>Tímy na 3. miestach</small> <small>postupujú zo skupín</small> ! rowspan="16" | !<small>1B</small> <small>vs</small> !<small>1C</small> <small>vs</small> !<small>1E</small> <small>vs</small> !<small>1F</small> <small>vs</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | | |<small>3A</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' | |<small>3A</small> |<small>3E</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | | |'''<small>F</small>''' |<small>3A</small> |<small>3F</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3D</small> |<small>3E</small> |<small>3A</small> |<small>3B</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3D</small> |<small>3F</small> |<small>3A</small> |<small>3B</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3B</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3A</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3B</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3C</small> |<small>3B</small> |- | |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |- | | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |} === Pavúk === {{Play-off16+info|RD1-info1=25. jún – [[St James' Park|Newcastle upon Tyne]]|RD1-info2=24. jún – [[Millennium Stadium|Cardiff]]|RD1-info3=26. jún – [[Hampden Park|Glasgow]]|RD1-info4=26. jún – [[Tottenham Hotspur Stadium|Londýn (Tottenham)]]|RD1-info5=27. jún – [[Aviva Stadium|Dublin]]|RD1-info6=27. jún – [[Villa Park|Birmingham]]|RD1-info7=25. jún – [[City of Manchester Stadium|Manchester]]|RD1-info8=24. jún – [[Hill Dickinson Stadium|Liverpool]]|RD2-info1=30. jún – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD2-info2=30. jún – [[Aviva Stadium|Dublin]]|RD2-info4=1. júl – [[Millennium Stadium|Cardiff]]|RD2-info3=1. júl – [[Hampden Park|Glasgow]]|RD3-info1=4. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD3-info2=5. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD4-info1=9. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD1-team1=Víťaz skupiny B|RD1-team2=Tretie miesto v skupine A/D/E/F|RD1-team4=Druhé miesto v skupine C|RD1-team6=Tretie miesto v skupine A/B/C|RD1-team5=Víťaz skupiny F|RD1-team3=Víťaz skupiny A|RD1-team8=Druhé miesto v skupine E|RD1-team7=Druhé miesto v skupine D|RD1-team10=Tretie miesto v skupine A/B/C/D|RD1-team9=Víťaz skupiny E|RD1-team12=Druhé miesto v skupine D|RD1-team11=Víťaz skupiny D|RD1-team14=Tretie miesto v skupine D/E/F|RD1-team13=Víťaz skupiny C|RD1-team16=Druhé miesto v skupine B|RD1-team15=Druhé miesto v skupine A|RD2-team2=Víťazný zápas 37|RD2-team1=Víťazný zápas 39|RD2-team3=Víťazný zápas 41|RD2-team6=Víťazný zápas 43|RD2-team4=Víťazný zápas 42|RD2-team8=Víťazný zápas 38|RD2-team7=Víťazný zápas 40|RD2-team5=Víťazný zápas 44|RD3-team2=Víťazný zápas 46|RD3-team1=Víťazný zápas 45|RD3-team4=Víťazný zápas 48|RD3-team3=Víťazný zápas 47|RD4-team2=Víťazný zápas 49|RD4-team1=Víťazný zápas 50|RD1-score1=|RD1-score2=|RD1-score3=|RD1-score4=|RD1-score5=|RD1-score6=|RD1-score7=|RD1-score8=|RD1-score9=|RD1-score10=|RD1-score11=|RD1-score12=|RD1-score13=|RD1-score14=|RD1-score15=|RD1-score16=|RD2-score1=|RD2-score2=|RD2-score3=|RD2-score4=|RD2-score6=|RD2-score5=|RD2-score7=|RD2-score8=|RD3-score1=|RD3-score2=|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=}} === Osemfinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[24. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny A'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine C'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 37'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[24. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine A'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine B'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 38'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[25. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny B'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/D/E/F'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 39'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[25. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny C'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine D/E/F'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 40'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny F'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 41'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine D'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine E'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 42'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[27. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny D'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine F'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 43'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[27. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny E'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C/D'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 44'''}} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[30. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 39'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 37'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 45'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[30. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 41'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 42'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 46'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[1. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 44'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 43'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 47'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[1. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 40'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 38'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 48'''}} === Semifinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[4. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 45'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 46'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 49'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[5. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 47'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 48'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 50'''}} === Finále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[9. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 49'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 50'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 51'''}} == Marketing == === Logo === Oficiálne logo bolo predstavené 12. novembra 2025 na lokálnych podujatiach v Spojenom kráľovstve a Írsku. Medzi inými bola značka predstavená aj na obrazovkách [[Piccadilly Circus]] o 20:28 miestneho času. Logo, ktoré navrhla portugalská agentúra [[VML Branding]], zobrazuje [[Majstrovstvá Európy vo futbale#Trofej|trofej Henriho Delaunaya]] s veľkým textom „UEFA Euro 28“ a „UK & Ireland“ omotaným okolo trofeje v „živých farbách inšpirovaných hostiteľskými krajinami“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Štyri hostiteľské krajiny a osem hostiteľských miest majú svoje vlastné jedinečné logo vrátane lokálnych variantov vo [[Waleština|waleštine]] a [[Írčina|írčine]]. Logá miest zobrazujú tieto miestne pamiatky:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Birmingham]]: [[Library of Birmingham]] * [[Cardiff]]: [[Cardiff Castle]] * [[Dublin]]: [[Samuel Beckett Bridge]] * [[Glasgow]]: [[SEC Armadillo]] * [[Liverpool]]: [[Royal Liver Building]] * [[Londýn]]: [[London Eye]], [[Palace of Westminster]], [[Elizabeth Tower|Big Ben]] * [[Manchester]]: [[Manchester Town Hall]] * [[Newcastle upon Tyne]]: [[Tyne Bridge]] === Sponzorstvo === '''Oficiálni globálni sponzori'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Adidas]] * [[Alibaba Group]] (značky [[Alibaba Cloud]], [[Qwen]] a [[AliExpress]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Atos SE|Atos]] * [[Carlsberg Group|Carlsberg]] * [[The Coca-Cola Company|Coca-Cola]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Lidl]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Qatar Tourism Authority|Visit Qatar]] '''Oficiálni národní sponzori''' * [[BT Group|BT]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2028]] [[Kategória:Futbal v 2028]] [[Kategória:2028 v Írsku]] [[Kategória:2028 v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Belfaste]] [[Kategória:Športové podujatia v Birminghame]] [[Kategória:Športové podujatia v Cardiffe]] [[Kategória:Športové podujatia v Dubline]] [[Kategória:Športové podujatia v Glasgowe]] [[Kategória:Športové podujatia v Liverpoole]] [[Kategória:Športové podujatia v Londýne]] [[Kategória:Športové podujatia v Manchestri]] [[Kategória:Športové podujatia v Newcastle upon Tyne]] k3x8odgpue7a53534wec9cm8f2ugalw 0 723107 8253066 8227051 2026-07-24T22:33:45Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie celej stránky prepisom niektorých viet a súvetí a oddelením odsekmi a pridanie nových pojmov v kapitole ,, Pozri aj". 8253066 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt = Sovietsko-japonská vojna |súčasť = [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] |obrázok = US-Soviet_sailors_on_VJ_Day.jpg |text k obr = Americkí a sovietski námorníci v Deň víťazstva nad Japonskom. |dátum = [[9. august]] - [[3. september]] [[1945]] |miesto = [[Mandžusko]], [[Vnútorné Mongolsko]], [[Sachalin]], [[Kurily]], [[Kórea]] |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo Sovietskeho zväzu |protivník1 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1949-1992).svg|22px]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolsko]] |protivník2 = [[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]]<br /> [[Súbor:Flag of Manchukuo.svg|22px|border]] [[Mandžukuo]]<br /> [[Súbor:Flag of the Mengjiang.svg|22px|border]] [[Mengkukuo]] |velitel1 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Alexandr Vasilevskij]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Rodion Malinovskij]]<br />[[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] [[Kirill Afanasievič Mereckov|Kirill Mereckov]]<br />[[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1949-1992).svg|22px]] [[Chorlogín Čojbalsan]] |velitel2 = [[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Otozó Jamada]]<br />[[Súbor:Flag of Manchukuo.svg|22px|border]] [[Pchu-i]]<br />[[Súbor:Flag of the Mengjiang.svg|22px|border]] [[Demčigdonrov]] |sila1 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|22px|border]] '''ZSSR:'''{{plainlist| * 1 577 225 vojakov<ref name=":0">{{Citácia knihy |priezvisko = Glantz |meno = David M. |priezvisko2 = House |meno2 = Jonathan |titul = When Titans Clashed: How the Red Army Stopped Hitler |zväzok = |typ zväzku = |vydanie = |vydavateľ = University Press of Kansas |miesto = Lawrence, Kansas |rok = 1995 |počet strán = |isbn = 0-7006-0899-0 |strany = }}</ref>{{rp|378}} * 26 137 diel * 1 852 podporné delostrelectvo * 5 556 tankov a samohybných diel * 5 368 lietadiel}} [[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1949-1992).svg|22px]] '''Mongolsko:'''{{plainlist| * 16 000 vojakov}} |sila2 = [[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] '''Japonsko'''{{plainlist| * 993 000 vojakov<ref name=":0" /> * 5 360 diel * 1 155 tankov * 1 800 lietadiel * 1 215 vozidiel}} [[Súbor:Flag of Manchukuo.svg|22px|border]] '''Mandžukuo:'''{{plainlist| * 200 000 jednotiek}} [[Súbor:Flag of the Mengjiang.svg|22px|border]] '''Mengkukuo:'''{{plainlist| * 44 000 vojakov<ref name=":0" />{{rp|378}}}} |straty1 = {{plainlist| * 9 780 mŕtvych * 911 nezvestných * 1 340 úmrtí mimo boj (nehody/choroby) * 24 425 sanitárne straty, vrátane * 19 562 zranených * 4 863 chorých * 36 456 strát celkovo * z čoho 30 253 bojových strát<ref name=":0" />{{rp|300}}}} |straty2 = {{plainlist| '''Japonský odhad''': * 21 389 mŕtvych * 20 000 zranených * 41 199 zajatých<ref name=":1">{{Citácia knihy |priezvisko = Coox |meno = Alvin D. |titul = Nomonhan: Japan Against Russia, 1939 |zväzok = |typ zväzku = |vydanie = |vydavateľ = Stanford University Press |miesto = Stanford |rok = 1990 |počet strán = |isbn = 9780804718356 |strany = 1176 }}</ref>}} '''Sovietsky odhad''':{{plainlist| * 83 737 mŕtvych * 640 000 zajatých}} |straty3 = |poznámky = }}'''Sovietsko-japonská vojna''' (taktiež známa ako '''operácia Augustová búrka''' alebo '''bitka o Mandžusko''') bola vojenským konfliktom v rámci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorý začal krátko po polnoci [[9. august]]a [[1945]] vyhlásením vojny [[Sovietsky zväz|ZSSR]] voči [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]] a sovietskou inváziou do japonského bábkového štátu [[Mandžukuo]]. Sovietske a mongolské sily ukončili japonskú kontrolu nad územím [[Mandžukuo]], Mengkukuo ([[Vnútorné Mongolsko]]), severom [[Kórea|Kórey]], prefektúrou Karafuto a ostrovmi Čišima ([[Kurilské ostrovy]]). Vojenská porážka japonskej kuantungskej armády pomohla dosiahnuť [[Kapitulácia Japonska|japonskú kapituláciu]] a ukončenie druhej svetovej vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lekic | meno = Slobodan | autor = | odkaz na autora = | titul = A Soviet Push Helped Force Japan to Surrender | url = https://www.themoscowtimes.com/archive/a-soviet-push-helped-force-japan-to-surrender | vydavateľ = The Moscow Times | dátum vydania = 2005-08-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-27 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Vstup Sovietov do vojny bol významným faktorom v rozhodnutí japonskej vlády bezpodmienečne kapitulovať, pretože sa ukázalo, že Sovietsky zväz nebol ochotný pôsobiť ako tretia strana pri vyjednávaní o podmienkach ukončenia nepriateľských akcií.<ref name="Maddox2007">{{Citácia knihy | priezvisko = Maddox | meno = Robert James | titul = Hiroshima in History: The Myths of Revisionism | vydanie text = | miesto = Columbia | vydavateľ = University of Missouri Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-8262-1732-5 | počet strán = | strany = }}</ref><ref name="Frank2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Frank | meno = Richard B. | titul = Downfall: The End of the Imperial Japanese Empire | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = Penguin | rok = 2001 | isbn = 978-0-14-100146-3 | počet strán = | strany = }}</ref> Kapitulácia bola podpísaná na palube americkej lode [[USS Missouri (BB-63)|USS Missouri]]. Konflikt mal pre [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a Rusov samotných takisto zmysel odplaty, pretože týmto víťazstvom zmazali potupu porážky z čias [[Rusko-japonská vojna|Rusko-japonskej vojny]] z rokov [[1904]]{{--}}[[1905]]. == Situácia pred vojnou == [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]] malo po drobných pohraničných konfliktoch so Sovietskym zväzom v rokoch 1938 a 1939, v ktorých bolo porazené, záujem na stabilizácii situácie na hraniciach ním okupovaného [[Mandžusko|Mandžuska]] s [[Mongolsko|Mongolskom]] a so [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Záujem na pokoji zbraní mal, vzhľadom na narastajúcu hrozbu útoku Nemecka, aj ZSSR. Preto bola v apríli roku [[1941]] uzavretá medzi Japonskom a Sovietskym zväzom [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|dohoda o neútočení]], ktorá bola obidvoma stranami dodržiavaná. Roku [[1944]], keď vojská Sovietskeho zväzu postupovali ďalej do strednej [[Európa|Európy]], sa začala vytvárať iná situácia. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] mal záujem na tom, aby [[Sovietsky zväz]] mohol počas tejto vojny získať územie na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]], ktoré ešte [[Ruská ríša|cárske Rusko]] stratilo počas [[Rusko-japonská vojna|Rusko-japonskej vojny]] v rokoch [[1904]]{{--}}[[1905]]. Svoje záujmy však mali takisto [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]], ktoré sa snažili o to, aby im v boji proti Japoncom pomohol [[Sovietsky zväz]]. Výroba atómovej bomby bola vtedy ešte v nedohľadne, nikto nepoznal jej očakávané účinky, ani to, či by jej použitie donútilo Japoncov ku kapitulácii. Spojeným štátom hrozilo, že budú musieť dobývať jednotlivé [[Japonské ostrovy]] bežnou vojenskou silou, pričom hrozili veľké straty. Na [[Jaltská konferencia|jaltskej konferencii]] vo februári [[1945]] sa [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] zaviazal, že najneskôr do troch mesiacov po ukončení bojov v [[Európa|Európe]] vypovie Japonsku vojnu. Dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1945]] [[Sovietsky zväz]] vypovedal [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]] dohodu o neútočení, dňa [[26. júl|26. júla]] [[1945]] bola uverejnená Postupimská deklarácia, v ktorej [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojenci]] požadovali bezpodmienečnú kapituláciu Japonska, čo [[Japonsko]] odmietlo. Už od mája prúdili z Nemecka a z oslobodenej strednej Európy jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]] smerom na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďaleký východ]]. Jednotky boli reorganizované a vznikli tak tri fronty: ''Zabajkalský front'' na čele s maršalom [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovským]] o sile 650 tisíc vojakov, ''1. ďalekovýchodný front'' pod vedením maršala [[Kirill Afanasievič Mereckov|K. A. Mereckova]] o sile 590 tisíc osôb, a ''2. ďalekovýchodný front'' na čele s generálom M. A. Purkajevom o sile 335 tisíc vojakov. Súčasťou útočných jednotiek boli aj jednotky ''Mongolskej armády'' a sovietska ''Amurská flotila''. Ďalšou silou na boj s Japoncami bolo ''Tichomorské loďstvo ZSSR'' o sile zhruba 165 000 mužov. V [[Mandžusko|Mandžusku]] a v [[Kórea|Kórei]] sa nachádzala japonská Kuantungská armáda pod velením generála Otozó Jamadu, v ktorej bol viac ako jeden milión mužov. Tá sa mohla čiastočne spoliehať na opevnené priestory a obranné línie, ktoré však nepokrývali celú oblasť hranice. == Priebeh vojny == [[Súbor:Manchuria_Operation_map-es.svg|vľavo|náhľad| Hlavné smery útoku Sovietov v [[Mandžusko|Mandžusku]] a [[Kórea|Kórei]].|324x324bod]] [[Súbor:Sakhalin_Kuril_Operation(zh_ver).svg|vľavo|náhľad| Sovietsky postup na Južnom [[Sachalin|Sachaline]] a [[Kurilské ostrovy|Kuriloch]].|303x303bod]] Dňa [[8. august|8. augusta]] [[1945]] vypovedal [[Sovietsky zväz]] v súlade so sľubom, ktorý dal spojencom, ku dňu [[9. august|9. augusta]] 1945 Japonsku vojnu. Útočná operácia s názvom ''Augustová búrka'' sa skutočne začala 9. augusta 1945, pričom mohutné sovietske údery prelomili na mnohých miestach japonskú obranu. [[Červená armáda]] ťažila jednak zo svojej početnej prevahy, jednak aj z prevahy technickej. Nasadila ostrieľané jednotky, ktoré prešli [[Východný front (druhá svetová vojna)|východným frontom]] a mali bojové skúsenosti. Rýchlosť sovietskeho postupu aj taktika bleskovej vojny bola ohromujúca{{--}}sovietske tankové oddiely postupovali až 150 kilometrov denne. Kde mali [[Japonci]] silnú obranu, vykonala [[Červená armáda]] obkľučovacie manévre a jej útočné jednotky postupovali ďalej. Tichomorské loďstvo vykonávalo výsadky na [[Sachalin]]e a na [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovoch]], ktoré postupne obsadilo. Japonskí vojaci sa pokúšali situáciu stabilizovať, ale ich odpor bol prekonaný. Dňa [[15. august]]a sa ocitli hlavné sily Kuantungskej armády v obkľúčení, ale kládli stále odpor. To už vedeli, že cisár [[Hirohito]] vyhlásil kapituláciu, ktorú však vedenie japonskej armády spočiatku ignorovalo. Kuantungská armáda kapitulovala až dňa [[20. august|20. augusta]], pričom došlo aj ku kapitulácii všetkých ďalších jednotiek, ktoré boli obkľúčené v sovietskom tyle. [[Červená armáda]] pokračovala v obsadení Mandžuska, jej jednotky prenikli až na [[Kórea|Kórejský polostrov]], ktorý obsadili až po 38. rovnobežku. Na [[Sachalin]]e pokračovali boje do dňa [[25. august]]a, keď sa japonská [[Posádka (vojenstvo)|posádka]] napokon vzdala. Posledný kurilský ostrov bol obsadený dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1945]], teda deň pred podpisom bezpodmienečnej kapitulácie Japonska. == Výsledky vojny == Sovietsko-japonská vojna skončila pre [[Sovietsky zväz]] víťazstvom a úspechom. Ten za pomerne malých strát ovládol všetky územia, ktoré pred rokom [[1904]] patrili cárskemu [[Ruská ríša|Rusku]] a niektoré z nich si trvalo privlastnil. Ovládnutím Mandžuska a severu [[Kórejský polostrov|Kórejského polostrova]] tiež zásadne zmenil politickú geografiu tohto priestoru. Pomohol tým víťazstvu [[Komunistická strana Číny|čínskych komunistov]] v [[Čínske občianske a revolučné vojny|občianskej vojne]] a vytvoril potenciálne konfliktnú situáciu v Kórei, ktorá neskôr eskalovala do [[Kórejská vojna|Kórejskej vojny]]. Za éry komunizmu bol význam sovietskeho útoku na japonskú armádu preceňovaný a vykladaný ako rozhodujúci v porážke Japonska. Bagatelizoval tak celé vojenské snaženie [[Spojené štáty|USA]] a jeho spojencov (predovšetkým nacionalistická [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čína]] a [[Britské impérium]]) v predchádzajúcich rokoch (vrátane zvrhnutia atómových bômb), ktoré bolo hlavným dôvodom porážky [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] v [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == * [[Pakt proti Kominterne]] * [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení]] * [[Bitka pri rieke Chalchyn]] == Zdroj == {{preklad|cs|Sovětsko-japonská válka|24022762}} [[Kategória:Bitky v 1945]] [[Kategória:Vojna v Pacifiku]] [[Kategória:Vojny Japonska]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny 20. storočia]] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] gbe3dtsooqbrs4rn2yey757nma8lxwe 0 725255 8252984 8192898 2026-07-24T17:38:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252984 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov=Amalfi |obrázok=Amalfi sea view Italy.JPG |štát=Taliansko |región=[[Kampánia]] |vlajka=Flag of the Republic of Amalfi.svg |podregión=[[Salerno]] |región typ=Región |podregión typ=Provincia: |znak=Amalfi-Stemma.svg|nad_výš=6 |obyvateľov=5353 |rozloha=6,11 |obyvateľov dátum=2009 |zemepisná šírka = 40.63367 |zemepisná dĺžka = 14.60262 |lokátor= Taliansko}} '''Amalfi''' je prímorské mesto v juhotalianskom regióne [[Kampánia]] a v jeho provincii [[Salerno]], v južnej časti [[Sorrentský polostrov|Sorrentského polostrova]]. Leží v ústí hlbokej rokliny, na úpätí hory Monte Cerreto (1 315 metrov n. m.), obklopené je útesmi. Má bohatú históriu stredovekej námornej mocnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Amalfi Coast travel | url = https://www.lonelyplanet.com/italy/amalfi-coast | vydavateľ = Lonely Planet | dátum prístupu = 2025-02-05}}</ref> Mesto Amalfi bolo v 10. storočí obchodnou veľmocou s vlastnou flotilou. Práve z tohto obdobia sa zachoval rad pamiatok, predovšetkým Cattedrale di Sant'Andrea ([[Katedrála sv. Ondreja]]) – bohato zdobený kostol, ku ktorému vedie monumentálne schodisko. Do katedrály sa vstupuje cez kláštor a záhradu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pobrežie Amalfi, fascinujúci kút južného Talianska | url = https://www.invia.sk/blog/pobrezie-amalfi-fascinujuci-kut-juzneho-talianska/ | vydavateľ = www.invia.sk | dátum prístupu = 2025-02-05 | jazyk = sk}}</ref> Mesto Amalfi bolo kedysi oveľa väčšie, ako ako ho poznáme dnes. V 14. storočí sa však jeho časť zosunula do mora. Aj napriek tomu je počtom obyvateľov okolo 5000 najväčším mestom časti pobrežia [[Costiera amalfitana|Costiera Amalfitana]]. Krásna, miestami nedotknutá príroda je jedným z najväčších turistických lákadiel. Divoké útesy, vysoké skaly a priezračné more s nádhernými plážami sú hlavnou devízou tejto oblasti. A tiež citróny, respektíve citrónový likér [[limoncello]] vyrábaný z tých najkvalitnejších citrónov, ktoré sa tu urodia.<ref name=":0" /> Amalfi sa stalo obľúbeným prímorským letoviskom počnúc eduardovskou érou, pričom členovia britskej vyššej triedy trávili v meste zimy. Ako súčasť [[Costiera amalfitana]] je od roku [[1997]] zapísané na [[svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva]] [[UNESCO]].<ref>{{Citácia periodika |titul=Map Of The Amalfi Coast In Italy |url=https://doi.org/10.31988/scitrends.20075 |periodikum=Science Trends|dátum=2018-06-18 |dátum prístupu=2025-02-05 |doi=10.31988/scitrends.20075 |meno=Daniel |priezvisko=Nelson}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://whc.unesco.org/en/list/830/ | vydavateľ = whc.unesco.org | dátum prístupu = 2025-02-05}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Taliansko|Taliansky|Geografia}} * [https://comune.amalfi.sa.it/ Oficiálna stránka] * [http://italie.svetadily.cz/kampanie/amalfi/za-poznanim Popis a história] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200528103833/http://italie.svetadily.cz/kampanie/amalfi/lokality/ |date=2020-05-28 }} * [https://web.archive.org/web/20110914141840/http://italie.adrialand.com/kampanie/amalfi Popis mesta] {{taliansky výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestá v Kampánii]] 3s59xp0btxrwpszeukg99eesr2der4g 0 728481 8253000 8022877 2026-07-24T18:59:31Z Skoda9635 48531 Odlíšenie NN Group od NN Slovensko, pridaná sekcia Pôsobenie NN Group na Slovensku, Akvizície na Slovensku. 8253000 wikitext text/x-wiki {{Pozri aj|NN Slovensko}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = NN Group | Založená = 1963 | Sídlo = [[Haag]] | Štát sídla = {{Minivlajka|Holandsko|w}} | Domáca stránka =https://www.nn-group.com | Právna forma =[[Holdingová spoločnosť]] | Logo spoločnosti = NN-LOGO.png | Odvetvie = [[poisťovníctvo]] |Vedenie=David Knibbe}} '''NN Group''' je nadnárodná [[Holandsko|holandská]] [[Obchodná spoločnosť (právo)|spoločnosť]], ktorá sa zaoberá [[poisťovníctvo]]m a správou investícií.<ref name="nn-history">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Our history | url = https://www.nn-group.com/our-company/our-history.htm | vydavateľ = NN Group | miesto = The Hague | dátum vydania = 2025-04-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-17 | jazyk = }}</ref> Je materskou spoločnosťou NN Investment Partners a Nationale-Nederlanden. Nationale-Nederlanden je jednou z najväčších poisťovacích a správcovských spoločností v Holandsku. NN Group má sídlo v [[Haag]]u a [[Rotterdam]]e. == História == História medzinárodnej skupiny NN siaha do polovice [[19. storočie|19. storočia]]. V roku [[1845]] bola založená spoločnosť De Nederlanden van 1845 ako špecialista na poistenie proti požiarom. Nationale Levensverzekering-Bank bola založená v roku [[1863]]. Hlavnou oblasťou jej záujmu bolo životné poistenie, ktoré ponúkala na domácom trhu v Holandsku. Obe spoločnosti rástli a postupne rozširovali svoje aktivity a produktové portfóliá. De Nederlanden a Nationale sa v roku [[1963]] spojili a vytvorili Nationale-Nederlanden. Od 60. do 80. rokov spoločnosť rástla prostredníctvom akvizícií, ktoré zahŕňali aj významné podniky v USA. Spoločnosť taktiež otvorila nové pobočky v Európe a Ázii. Dnes skupina NN patrí k popredným medzinárodným skupinám v oblasti poskytovania finančných služieb klientom po celom svete.<ref name="nn-history" /> == Pôsobenie NN Group na Slovensku == NN Group na Slovensku nesídli priamo, ale má stopercentný vlastnícky podiel vo svojich dcérskych spoločnostiach registrovaných na Slovensku. Pre označenie slovenských spoločností a odlíšenie od aktivít holdingovej spoločnosti vznikla značka [[NN Slovensko]]. Dcérske spoločnosti NN Group na Slovensku: * NN Životná poisťovňa a.s. * NN dôchodková správcovská spoločnosť, a.s. * NN Tatry – Sympatia, d.d.s., a.s. * NN Finančné služby, s.r.o. * Nadácia NN ľuďom == Akvizície na Slovensku == Skupina NN je aktívna na slovenskom finančnom trhu vo forme akvizícií a fúzií. === Akvizícia Aegonu === V roku 2018 skupina NN oznámila zámer nadobudnúť spoločnosť Aegon Slovensko. Národná banka Slovenska udelila súhlasy na nadobudnutie obchodných podielov v spoločnostiach AEGON Životná poisťovňa a AEGON DSS v decembri 2018 a transakcia bola formálne dokončená k 8. januáru 2019. Následne zlúčením s NN Životná poisťovňa, a.s. zanikla AEGON Životná poisťovňa, a.s. Nástupníckou spoločnosťou po zlúčení AEGON, d.s.s., a.s. sa stala NN dôchodková správcovská spoločnosť, a.s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NN DSS a AEGON DSS sa zlúčili pod značku NN | url = https://adss.sk/spravy/nn-dss-a-aegon-dss-sa-zlucili-pod-znacku-nn-155 | vydavateľ = adss.sk | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhodnutie protimonopolného úradu o akvizícii Aegon | url = https://www.antimon.gov.sk/data/att/37f/2005.fb6010.pdf | dátum prístupu = 24.7.2026}}</ref> === Akvizícia Finportalu === V roku 2022 sa skupina NN stala väčšinovým akcionárom spoločnosti Finportal, prvého [[Broker pool|broker poolu]] na Slovensku, ktorý vznikol v roku 2010. V januári 2026 NN Group dokončila akvizíciu zostávajúceho 30-percentného podielu a stala sa stopercentným vlastníkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skupina NN dokončila akvizíciu 100 % podielu najväčšieho sprostredkovateľa na Slovensku. Rudolf Adam zostáva na čele spoločnosti - Finsider | url = https://www.finsider.sk/sprostredkovatelia/skupina-nn-dokoncila-akviziciu-100-podielu-najvacsieho-sprostredkovatela-na-slovensku-rudolf-adam-zostava-na-cele-spolocnosti/ | dátum vydania = 2026-01-08 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk-SK | meno = Peter | priezvisko = Csernák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhodnutie protimonopolného úradu o akvizícii spoločnosti Finportal | url = https://www.antimon.gov.sk/data/att/411/2855.ee8bdc.pdf | dátum prístupu = 24.7.2026}}</ref> == Portfólio služieb == Skupina NN na Slovensku pôsobí v nasledujúcich oblastiach: * [[Životné poistenie]] – zahŕňa individuálne aj skupinové produkty zamerané na finančné zabezpečenie v prípade nečakaných životných udalostí. * [[Starobné dôchodkové sporenie]] (II. pilier) – správa dôchodkových fondov v rámci systému starobného dôchodkového sporenia podľa legislatívy Slovenskej republiky. * [[Doplnkové dôchodkové sporenie]] (III. pilier) – poskytovanie produktov doplnkového dôchodkového zabezpečenia pre jednotlivcov aj zamestnávateľov. * Ostatné finančné služby – zahŕňajú [[Finančný sprostredkovateľ|finančné sprostredkovanie]] a poradenské služby poskytované prostredníctvom spoločnosti NN Finančné služby, s.r.o. == Ocenenia == Skupina NN už niekoľko rokov patrí medzi top [[zamestnávateľ]]ov na Slovensku a jej produkty získali niekoľko ocenení v súťaži Zlatá minca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najlepšie poistné produkty: Výsledky súťaže Zlatá minca 2024 | url = https://poistovne.sk/najlepsie-poistne-produkty-vysledky-sutaze-zlata-minca-2024/ | vydavateľ = poistovne.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-17 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nn-group.com/ NN Group] – oficiálny web {{eng icon}} * [https://www.nn.sk/ NN Slovensko] – oficiálny web {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Podniky v Holandsku]] [[Kategória:Poisťovne]] [[Kategória:Podniky založené v 1963]] ce5fuvihe8419kbvmp5xd7pzdrf1x94 0 730557 8252948 8147472 2026-07-24T16:15:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 30 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252948 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Alexandra Bíróová | celé meno = | foto = | prezývka = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1991|7|13}} | miesto narodenia = [[Dunajská Streda]] | štát = [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] (dnes [[Slovensko]]) | výška = 171 | súčasný klub = SKN St. Pölten | klubové číslo = 14 | pozícia = obrankyňa, stredopoliarka | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = DAC Dunajská Streda | roky = 2007{{--}}2008<br />2008{{--}}2009<br />2009{{--}}2015<br />2015{{--}} | kluby = DAC Dunajská Streda<br />[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]]<br />[[SV Neulengbach|SV Neulengbach]]<br />[[SKN St. Pölten (ženy)|SKN St. Pölten]] | zápasy(góly) = | reprezentačné roky = 2007<br />2007{{--}}2009<br />2009{{--}} | národné mužstvo = Slovensko WU17<br />Slovensko WU19<br />[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = 3 (0)<br />15 (1)<br />107 (6) | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = | nmupdate = 4. júnu 2025 }} '''Alexandra Bíróová''' (* [[13. júl]] [[1991]], [[Dunajská Streda]]) je slovenská profesionálna [[futbalistka]], ktorá hrá za rakúsky tím SKN St. Pölten a hrala za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. Vyštudovala právo a hovorí piatimi jazykmi (slovensky, anglicky, nemecky, maďarsky a portugalsky).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SKN Frauen » Alexandra Bíróová | url = https://www.skn-frauen.at/player/alexandra-biroova/ | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = de}}</ref> == Klubová kariéra == Od roku 2009 pôsobí v rakúskej najvyššej lige. V roku 2015 prestúpila z [[SV Neulengbach]] do [[SKN St. Pölten (ženy)|SKN St. Pölten]]. Mala ročnú prestávku od marca 2022 do augusta 2023, kvôli narodeniu syna.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Mama Bíróová po návrate k futbalu: Je to skvelé, ale vždy sa veľmi teším domov | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-mama-biroova-po-navrate-je-to-skvele-ale-vzdy-sa-neskutocne-tesim-domov/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2023-08-20 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = sk | meno = Lucia | priezvisko = Šikudová}}</ref> == Úspechy == *Majsterka Rakúska (za [[SV Neulengbach]]) 2009/10, 2010/11, 2011/12, 2012/13, 2013/14, (za [[SKN St. Pölten (ženy)|SKN St. Pölten]]) 2015/16, 2016/17, 2017/18.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Skúsená Bíróová zbiera trofeje: Nie je to ešte nuda. V kvalifikácii chceme preskočiť Severné Írky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/sr-wa-skusena-biroova-zbiera-trofeje-nie-je-to-este-nuda-v-kvalifikacii-chceme-preskocit-severne-irky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = sk}}</ref> *Víťazka Rakúskeho pohára (za SV Neulengbach) 2009/10, 2010/11, 2011/12, (za SKN St. Pölten) 2015/16, 2016/17, 2017/18<ref name=":1" /> *[[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka]] 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V ženskej "Jedenástke roka 2007" tri legionárky | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-zenskej-jedenastke-roka-2007-tri-legionarky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk}}</ref>, 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky zakončili úspešný rok vyhlásením jedenástky | url = https://mytrencin.sme.sk/c/6177974/futbalistky-zakoncili-uspesny-rok-vyhlasenim-jedenastky.html | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>, 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Banskej Bystrici vyhlásili ženskú jedenástku roka 2012 | url = https://futbalsfz.sk/slovensko/zaujimavosti/novinka/v-banskej-bystrici-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2012.html | dátum prístupu = 2025-06-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160502104913/http://www.futbalsfz.sk/slovensko/zaujimavosti/novinka/v-banskej-bystrici-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2012.html | dátum archivácie = 2016-05-02 }}</ref>, 2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V jedenástke roka futbalistiek 2013 sú iba legionárky | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-jedenastke-roka-futbalistiek-2013-su-iba-legionarky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk}}</ref>, 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V ženskej futbalovej Jedenástke 2014 je len jedna hráčka zo Slovenska | url = https://www.teraz.sk/sport/v-zenskej-jedenastke-2014-jedina-hra/123088-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2015-03-02 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref>, 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto je ženská futbalová Jedenástka roka 2015 | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/65471/toto-je-zenska-futbalova-jedenastka-roka-2015 | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2016-02-29 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}</ref> == Reprezentácia == Jej debut v reprezentácii bol 28. októbra 2009 proti [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsku]], kde si dala vlastný gól.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nórsko WA - Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá sveta - ženy, 2011 Kvalifikácia | url = https://futbalsfz.sk/zapas/602284c90413420013b98acf/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20251008093923/https://futbalsfz.sk/zapas/602284c90413420013b98acf/?sectionId=7087 | dátum archivácie = 2025-10-08 }}</ref> Za reprezentáciu odohrala 107 zápasov, dala 6 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mgr. Alexandra Bíróová | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6568c486dc8b72382c1e05/alexandra.biroova/?sectionId= | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-06-04 | jazyk = sk}}</ref> Jej stý zápas bol 10. apríla 2021 proti Mexiku. Na zápase striedala v 57. minúte [[Dominika Škorvánková|Dominiku Škorvánkovú]], ktorej to bol tiež stý zápas a ktorá jej odovzdala kapitánsku pásku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Stovkárky Škorvánková a Bíróová: Prečo by futbalistka nemohla byť vzorom chlapcovi? | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-stovkarky-skorvankova-a-biroova-preco-by-futbalista-nemohla-byt-vzorom-chlapcovi/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mexiko WA - Slovensko WA {{!}} Prípravné zápasy - ženy rok, 2021 | url = https://futbalsfz.sk/zapas/606eff71737828001254635e/?sectionId=7087#prehlad | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Bezgólový výsledok, spokojný tréner a dve ďalšie naše stovkárky | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-bezgolovy-vysledok-spokojny-trener-a-dve-dalsie-nase-stovkarky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-04-10 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> V reprezentácii naposledy hrala v roku 2010, potom reprezentačnú kariéru prerušila kvôli materstvu.<ref name=":0" /> 5. apríla 2024 bola na lavičke v kvalifikácii na majstrovstvá Európy proti Izraelu, ale do hry nenastúpila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Tréner Kopúň privítal na zraze aj skúsenú Bíróovú | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-trener-kopun-privital-na-zraze-aj-skusenu-biroovu/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-04-01 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko WA - Izrael WA {{!}} Majstrovstvá Európy - ženy, 2025 Kvalifikácia, Liga B | url = https://futbalsfz.sk/zapas/65ed6bcd2676339e9173f7dd/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = sk}}</ref> Vystúpenia a góly za reprezentáciu – Slovensko: {| class="wikitable activate" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color: white">Dátum</span> ! width=140" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Mesto</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Domáci</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Výsledok</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hosťujúci</span> ! width=150" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Typ zápasu</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly</span> ! width=200" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Poznámky</span> |- |1 |align=left| 28.10.2009|| [[Skien]] ||align=right|[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] {{flagicon|Nórsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|Kval. na MS 2011]] || - || debut <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nórsko - Slovensko 1:0, 29.10.2009,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602284c90413420013b98acf/?sectionId=7087| accessdate=2025-05-23| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008093923/https://futbalsfz.sk/zapas/602284c90413420013b98acf/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |2 |align=left| 27.03.2010|| [[Almelo]] ||align=right|[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] {{flagicon|Holandsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|Kval. na MS 2011]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Holandsko - Slovensko 2:0, 27.03.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602285e0ad97d200124241cf/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008072253/https://futbalsfz.sk/zapas/602285e0ad97d200124241cf/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |3 |align=left| 21.08.2010|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|Kval. na MS 2011]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Nórsko 0:4, 21.8.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602286569ed06800122b4c28/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063932/https://futbalsfz.sk/zapas/602286569ed06800122b4c28/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |4 |align=left| 25.08.2010|| [[Molodechno]] ||align=right|[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|Kval. na MS 2011]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko- Slovensko 2:0, 25.8.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602286060ec0410012fa50b5/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065635/https://futbalsfz.sk/zapas/602286060ec0410012fa50b5/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |5 |align=left| 22.10.2011|| [[Chernigov]] ||align=right|[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] {{flagicon|Ukrajina}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Ukrajina - Slovensko 0:0, 22.10.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274a30413420013b98acd/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065105/https://futbalsfz.sk/zapas/602274a30413420013b98acd/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |6 |align=left| 26.10.2011|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Estónsko}}[[Estónske národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza || - ||{{žltá karta|90}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Estónsko 3:1, 26.10.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602277020413420013b98ace/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064922/https://futbalsfz.sk/zapas/602277020413420013b98ace/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |7 |align=left| 19.11.2011|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Bielorusko 3:0, 19.11.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602276caec3c830012eb89af/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071439/https://futbalsfz.sk/zapas/602276caec3c830012eb89af/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |8 |align=left| 31.03.2012|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 0:1, 31.3.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60227531503b220013182407/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008070625/https://futbalsfz.sk/zapas/60227531503b220013182407/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |9 |align=left| 05.04.2012|| [[Vantaa]] ||align=right|[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] {{flagicon|Fínsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 2:0, 5.4.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274230ec0410012fa50b1/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008074021/https://futbalsfz.sk/zapas/602274230ec0410012fa50b1/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |10 |align=left| 20.06.2012|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Ukrajina}}[[Ukrajinaské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Ukrajina 0:2, 20.6.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602275a8ad97d200124241cc/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071426/https://futbalsfz.sk/zapas/602275a8ad97d200124241cc/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |11 |align=left| 25.08.2012|| [[Haapsalu]] ||align=right|[[Estónske národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]] {{flagicon|Estónsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Estónsko - Slovensko 0:2, 25.8.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602277f7ad97d200124241cd/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065137/https://futbalsfz.sk/zapas/602277f7ad97d200124241cd/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |12 |align=left| 19.09.2012|| [[Mogilev]] ||align=right|[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko - Slovensko 1:0, 19.9.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274cc9ed06800122b4c25/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071824/https://futbalsfz.sk/zapas/602274cc9ed06800122b4c25/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |13 |align=left| 08.03.2013|| [[Rovinjsko Selo]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|Bosna a Hercegovina}}|| 4:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bosna a Hercegovina - Slovensko 4:1, 8.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b289e573a0012145be3/?sectionId=7087}}</ref> |- |14 |align=left| 09.03.2013|| [[Novigrad]] ||align=right|[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - || {{žltá karta|90}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 1:0, 9.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b6bfc57030012728704/?sectionId=7087}}</ref> |- |15 |align=left| 11.03.2013|| [[Rovinj]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:0, 11.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b9efc57030012728705/?sectionId=7087}}</ref> |- |16 |align=left| 17.06.2013 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Wales}} [[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Wales 2:2, 17.6.2013, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aabad9e573a0012145bdb/?sectionId=7087}}</ref> |- |17 |align=left| 19.06.2013 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Wales}} [[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Wales 1:1, 19.6.2013, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aac45deb5f50012172736/?sectionId=7087}}</ref> |- |18 |align=left| 20.08.2013|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 2:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Balaton Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 2:3, 20.8.2013,Balaton Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aadf2deb5f50012172738/?sectionId=7087}}</ref> |- |19 |align=left| 22.08.2013|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Balaton Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 1:1, 20.8.2013,Balaton Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aae20fc57030012728702/?sectionId=7087}}</ref> |- |20 |align=left| 22.09.2013|| [[Dublin]] ||align=right|[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 2:0, 22.9.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602259b70413420013b98ac8/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063835/https://futbalsfz.sk/zapas/602259b70413420013b98ac8/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |21 |align=left| 26.09.2013|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:3 ||align=left| {{flagicon|Slovinsko}}[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Slovinsko 1:3, 26.9.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602259dfd7f02300125d3bc4/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065901/https://futbalsfz.sk/zapas/602259dfd7f02300125d3bc4/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |22 |align=left| 26.10.2013|| [[Sesvete]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:1, 26.10.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225acd0413420013b98aca/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008165802/https://futbalsfz.sk/zapas/60225acd0413420013b98aca/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |23 |align=left| 31.10.2013|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Rusko}}[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]] || - || {{žltá karta|47}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Rusko 0:2, 31.10.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a5a1ed9e40012f94033/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064026/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a5a1ed9e40012f94033/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |24 |align=left| 23.11.2013|| [[Žilina]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:6 ||align=left| {{flagicon|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Nemecko 0:6, 23.11.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a31ec3c830012eb89a9/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008095849/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a31ec3c830012eb89a9/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |25 |align=left| 06.03.2014|| [[Umag]] ||align=right|[[Taiwanské národné ženské futbalové družstvo|Taiwan]] {{flagicon|Taiwan}}|| 5:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2014 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Taiwan - Slovensko 5:4, 6.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8fcbfc570300127286fc/?sectionId=7087}}</ref> |- |26 |align=left| 08.03.2014|| [[Umag]] ||align=right|[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2014 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko - Slovensko 2:2, 8.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a903c4e21ae0012fc08a7/?sectionId=7087}}</ref> |- |27 |align=left| 10.03.2014|| [[Umag]] ||align=right| Srbsko WU19 {{flagicon|Srbsko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2014 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Srbsko WU19 - Slovensko 0:3, 10.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a9066deb5f5001217272f/?sectionId=7087}}</ref> |- |28 |align=left| 08.05.2014|| [[Osnabrück]] ||align=right|[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] {{flagicon|Nemecko}}|| 9:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]] || 1 || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nemecko - Slovensko 9:1, 8.5.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022595a0413420013b98ac6/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063410/https://futbalsfz.sk/zapas/6022595a0413420013b98ac6/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |29 |align=left| 19.06.2014|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Chorvátsko 1:1, 19.6.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a0b0413420013b98ac9/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008073927/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a0b0413420013b98ac9/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |30 |align=left| 21.08.2014|| [[Samara]] ||align=right|[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 3:1, 21.8.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022598d0413420013b98ac7/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071538/https://futbalsfz.sk/zapas/6022598d0413420013b98ac7/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |31 |align=left| 13.09.2014|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]] || - ||{{žltá karta|38}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 0:1, 13.9.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a80d7f02300125d3bc5/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063446/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a80d7f02300125d3bc5/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |32 |align=left| 30.10.2014 || [[Żabno]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 4:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 4:1, 30.10.2014, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d292e4e21ae0012fc08b2/?sectionId=7087}}</ref> |- |33 |align=left| 04.03.2015|| [[Poreč]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rakúsko - Slovensko 1:1, 4.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60492d28ef5c250012bf3838/?sectionId=7087}}</ref> |- |37 |align=left| 06.04.2015 || [[Bangor]] ||align=right|[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] {{flagicon|Wales}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Wales - Slovensko 1:0, 6.4.2015, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8e649e573a0012145bd4/?sectionId=7087}}</ref> |- |38 |align=left| 22.10.2015|| [[Tychy]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 2:0, 22.10.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6021591ef166e90012c8b84a/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063837/https://futbalsfz.sk/zapas/6021591ef166e90012c8b84a/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |39 |align=left| 26.10.2015|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 4:0 ||align=left| {{flagicon|Moldavsko}}[[Moldavské národné ženské futbalové družstvo|Moldavsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]] || 1 || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Moldavsko 4:0, 26.10.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6021594d43c3b60013eb7d42/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064740/https://futbalsfz.sk/zapas/6021594d43c3b60013eb7d42/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |40 |align=left| 26.11.2015|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Dánsko 0:1, 26.11.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159b343c3b60013eb7d43/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064656/https://futbalsfz.sk/zapas/602159b343c3b60013eb7d43/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |41 |align=left| 01.12.2015|| [[Orhei]] ||align=right|[[Moldavské národné ženské futbalové družstvo|Moldavsko]] {{flagicon|Moldavsko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]] || 1 || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Moldavsko - Slovensko 0:4, 1.12.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60215a00f166e90012c8b84b/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065658/https://futbalsfz.sk/zapas/60215a00f166e90012c8b84b/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |42 |align=left| 02.03.2016|| [[Poreč]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] {{flagicon|Severné Írsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2016 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Severné Írsko - Slovensko 0:1, 2.3.2016,Istria Women´s Cup 2016| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60317f49be9bec00126e1b01/?sectionId=7087}}</ref> |- |43 |align=left| 04.03.2016|| [[Umag]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] B {{flagicon|Maďarsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2016 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko B - Slovensko 1:0, 4.3.2016,Istria Women´s Cup 2016| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60317ffcbe9bec00126e1b02/?sectionId=7087}}</ref> |- |44 |align=left| 07.03.2016|| [[Umag]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2016 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:2, 7.3.2016,Istria Women´s Cup 2016| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60317a2f2fcc0d0012b55fa3/?sectionId=7087}}</ref> |- |45 |align=left| 08.04.2016|| [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Švédsko 0:3, 8.4.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159875c62430012ab61df/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008095509/https://futbalsfz.sk/zapas/602159875c62430012ab61df/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |46 |align=left| 12.04.2016|| [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Poľsko 2:1, 12.4.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159db0686cc00123abfe8/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064240/https://futbalsfz.sk/zapas/602159db0686cc00123abfe8/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |47 |align=left| 02.06.2016|| [[Viborg]] ||align=right|[[Dánskoe národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] {{flagicon|Dánsko}}|| 4:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Dánsko - Slovensko 4:0, 2.6.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602158f45c62430012ab61de/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008074518/https://futbalsfz.sk/zapas/602158f45c62430012ab61de/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |48 |align=left| 15.09.2016|| [[Gothenburg]] ||align=right|[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] {{flagicon|Švédsko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]] || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Švédsko - Slovensko 2:1, 15.9.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60215890f166e90012c8b849/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063927/https://futbalsfz.sk/zapas/60215890f166e90012c8b849/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |49 |align=left| 21.10.2016 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:2 ||align=left| {{flagicon|Česko}} [[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || 2 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Česko 3:2, 21.10.2016, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603182cc821bb000128c92d2/?sectionId=7087}}</ref> |- |50 |align=left| 24.10.2016 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Česko}} [[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Česko 1:0, 24.10.2016, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60318235be9bec00126e1b03/?sectionId=7087}}</ref> |- |51 |align=left| 26.11.2016 || [[Lučko]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 3:5 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 3:5, 26.11.2016, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603185ff43c0d300128f15b0/?sectionId=7087}}</ref> |- |52 |align=left| 22.01.2017 || [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] {{flagicon|Fínsko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Fínsko - Slovensko 3:0, 22.1.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032eaf2267677001382d3be/?sectionId=7087}}</ref> |- |53 |align=left| 23.01.2017 || [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] {{flagicon|Rumunsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rumunsko - Slovensko 2:0, 23.1.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032eb5f2fcc0d0012b55fa8/?sectionId=7087}}</ref> |- |54 |align=left| 01.03.2017|| [[Umag]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] {{flagicon|Severné Írsko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2017 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Severné Írsko - Slovensko 0:0, 1.3.2017,Istria Women´s Cup 2017| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032d07471a6eb00125f10e5/?sectionId=7087}}</ref> |- |55 |align=left| 03.03.2017|| [[Umag]] ||align=right|[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]] {{flagicon|Slovinsko}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2017 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovinsko - Slovensko 1:2, 3.3.2017,Istria Women´s Cup 2017| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032d18a821bb000128c92d4/?sectionId=7087}}</ref> |- |56 |align=left| 06.03.2017|| [[Umag]] ||align=right|[[Taiwanské národné ženské futbalové družstvo|Taiwan]] {{flagicon|Taiwan}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2017 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Taiwan - Slovensko 0:1, 6.3.2017,Istria Women´s Cup 2017| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032d0c7267677001382d3b8/?sectionId=7087}}</ref> |- |57 |align=left| 08.03.2017|| [[Umag]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|Bosna a Hercegovina}}|| 0:2 || align=left|{{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2017 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bosna a Hercegovina - Slovensko 0:2, 8.3.2017,Istria Women´s Cup 2017| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032d02f71a6eb00125f10e4/?sectionId=7087}}</ref> |- |58 |align=left| 06.04.2017 || [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Island}} [[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Island 0:2, 6.4.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032e93301557e0012c44909/?sectionId=7087}}</ref> |- |59 |align=left| 10.04.2017 || [[Dublin]] ||align=right|[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 1:0, 10.4.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603bf3d08dc085001261dc6b/?sectionId=7087}}</ref> |- |60 |align=left| 09.06.2017 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Grécko}} [[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Grécko 1:0, 9.6.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032ea43267677001382d3bd/?sectionId=7087}}</ref> |- |61 |align=left| 12.06.2017 || [[Ružomberok]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Grécko}} [[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Grécko 1:1, 12.6.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032e9f101557e0012c4490a/?sectionId=7087}}</ref> |- |62 |align=left| 19.09.2017|| [[Sarpsborg]] ||align=right|[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] {{flagicon|Nórsko}}|| 6:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]] || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nórsko - Slovensko 6:1, 19.9.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602150da94fb2900121a0b74/?sectionId=7087}}</ref> |- |63 |align=left| 24.10.2017|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]] || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Írsko 0:2, 24.10.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602153700686cc00123abfe6/?sectionId=7087}}</ref> |- |64 |align=left| 24.11.2017|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:5 ||align=left| {{flagicon|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]] || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Holandsko 0:5, 24.11.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6021534494fb2900121a0b76/?sectionId=7087}}</ref> |- |65 |align=left| 28.11.2017|| [[Žilina]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:3 ||align=left| {{flagicon|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]] || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Severné Írsko 1:3, 28.11.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602152dff166e90012c8b848/?sectionId=7087}}</ref> |- |66 |align=left| 19.01.2018 || [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 0:1, 19.1.2018, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603040e7263ed400137b1605/?sectionId=7087}}</ref> |- |67 |align=left| 28.02.2018|| [[Paralimni]] ||align=right|[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Južná Afrika]] {{flagicon|Južná Afrika}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2018 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bosna a Hercegovina - Slovensko 0:0, 28.2.2018,Cyprus Women´s Cup 2018| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60302ed7263ed400137b1602/?sectionId=7087}}</ref> |- |68 |align=left| 02.03.2018|| [[Paralimni]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Kórejskej ľudovodemokratickej republiky|KĽDR]] {{flagicon|KĽDR}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2018 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ KĽDR - Slovensko 1:0, 2.3.2018,Cyprus Women´s Cup 2018| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60302c7443c0d300128f15ad/?sectionId=7087}}</ref> |- |69 |align=left| 05.03.2018|| [[Paralimni]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2018 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 1:1, 5.3.2018,Cyprus Women´s Cup 2018| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60302bf2263ed400137b1601/?sectionId=7087}}</ref> |- |70 |align=left| 07.03.2018|| [[Larnaca]] ||align=right|[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] {{flagicon|Česko}}|| 5:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2018 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Česko - Slovensko 5:2, 7.3.2018,Cyprus Women´s Cup 2018| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60302b7c263ed400137b1600/?sectionId=7087}}</ref> |- |71 |align=left| 06.04.2018|| [[Dublin]] ||align=right|[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]] || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 2:1, 06.04.2018,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602152ad94081a0013de340a/?sectionId=7087}}</ref> |- |72 |align=left| 12.06.2018|| [[Heerenveen]] ||align=right|[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] {{flagicon|Holandsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]] || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Holandsko - Slovensko 1:0, 12.6.2018,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6021519df166e90012c8b847/?sectionId=7087}}</ref> |- |73 |align=left| 31.08.2018|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Nórsko}}[[Nórske|Nórsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]] || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Nórsko 0:4, 31.8.2018,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6021531394081a0013de340b/?sectionId=7087}}</ref> |- |74 |align=left| 04.09.2018|| [[Portadown]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] {{flagicon|Severné Írsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]] || - || {{žltá karta|90+1}}<ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Severné Írsko - Slovensko 0:1, 4.9.2018,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602153a48df2b90012b35eed/?sectionId=7087}}</ref> |- |75 |align=left| 04.10.2018 || [[Staré Město]] ||align=right|[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] {{flagicon|Česko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Česko - Slovensko 2:0, 4.10.2018, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603bfe0b32db0a00129963ce/?sectionId=7087}}</ref> |- |76 |align=left| 07.10.2018 || [[Kroměříž]] ||align=right|[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] {{flagicon|Česko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Česko - Slovensko 2:0, 7.10.2018, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603bfe3632db0a00129963cf/?sectionId=7087}}</ref> |- |77 |align=left| 08.11.2018 || [[Drama]] ||align=right|[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] {{flagicon|Grécko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Grécko - Slovensko 1:1, 8.11.2018, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6030365843c0d300128f15ae/?sectionId=7087}}</ref> |- |78 |align=left| 11.11.2018 || [[Kavala]] ||align=right|[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] {{flagicon|Grécko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Grécko - Slovensko 1:1, 11.11.2018, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603038c3263ed400137b1604/?sectionId=7087}}</ref> |- |79 |align=left| 27.02.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] {{flagicon|Belgicko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Belgicko - Slovensko 3:0, 27.2.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603411aa71a6eb00125f10f3/?sectionId=7087}}</ref> |- |80 |align=left| 04.03.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - || {{červená karta|0|80}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rakúsko - Slovensko 1:0, 4.3.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603413ec71a6eb00125f10f4/?sectionId=7087}}</ref> |- |81 |align=left| 14.06.2019 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Poľsko}} [[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Poľsko 1:0, 14.06.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60337e1a2fcc0d0012b55faa/?sectionId=7087}}</ref> |- |82 |align=left| 17.06.2019 || [[Südstadt]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Poľsko 1:1, 14.06.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603acdb33655bf0012febd88/?sectionId=7087}}</ref> |- |83 |align=left| 02.09.2019 || [[Reykjavík]] ||align=right|[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] {{flagicon|Island}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Island - Slovensko 1:0, 02.09.2019, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa3245d09b51200123bf9f9/?sectionId=7087}}</ref> |- |84 |align=left| 04.10.2019 || [[Liepāja]] ||align=right|[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]] {{flagicon|Lotyšsko}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Lotyšsko - Slovensko 1:2, 04.10.2019, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa3271809b51200123bf9fc/?sectionId=7087}}</ref> |- |85 |align=left| 08.11.2019 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Maďarsko}} [[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Maďarsko 0:0, 8.11.2019, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa31d4209b51200123bf9f8/?sectionId=7087}}</ref> |- |86 |align=left| 08.03.2020|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Mexické národné ženské futbalové družstvo|Mexiko]] {{flagicon|Mexiko}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2020 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Mexiko - Slovensko 2:2, 8.3.2020,Cyprus Women´s Cup 2020| url = https://futbalsfz.sk/zapas/601db6c7caddf70012454d8c/?sectionId=7087}}</ref> |- |87 |align=left| 11.03.2020|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] {{flagicon|Fínsko}}|| 4:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2020 || - || {{žltá karta|65}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Fínsko - Slovensko 4:2, 11.3.2020,Cyprus Women´s Cup 2020| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60204f213b1454001a831ce3/?sectionId=7087}}</ref> |- |88 |align=left| 22.10.2020 || [[Budapest]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2021|Kval. na ME 2021]] <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Maďarsko 1:2, 22.10.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa314fe09b51200123bf9f4/?sectionId=7087}}</ref> |- |89 |align=left| 27.10.2020 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Lotyšsko}} [[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2021|Kval. na ME 2021]] <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Lotyšsko 2:0, 27.10.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa327f109b51200123bf9fd/?sectionId=7087}}</ref> |- |90 |align=left| 26.11.2020 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:3 ||align=left| {{flagicon|Island}} [[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2021|Kval. na ME 2021]] <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Island 1:3, 26.11.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fd89b84d5273600136c5127/?sectionId=7087}}</ref> |- |91 |align=left| 01.12.2020 || [[Trnava]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:6 ||align=left| {{flagicon|Švédsko}} [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2021|Kval. na ME 2021]] <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Švédsko 0:6, 1.12.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fd8b4101322780013b69cf4/?sectionId=7087}}</ref> |- |92 |align=left| 18.02.2021|| [[Paola]] ||align=right|[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] {{flagicon|Malta}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Visit Malta Womens Trophy 2021 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Malta - Slovensko 0:4, 18.2.2021,Visit Malta Womens Trophy 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60477ae0d1e796001251985c/?sectionId=7087}}</ref> |- |93 |align=left| 23.02.2021|| [[Paola]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Visit Malta Womens Trophy 2021 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rakúsko - Slovensko 1:0, 23.2.2021,Visit Malta Womens Trophy 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60477b08d4a784001291b74f/?sectionId=7087}}</ref> |- |94 |align=left| 10.04.2021 || [[Wiener Neudorf]] ||align=right|[[Mexické národné ženské futbalové družstvo|Mexiko]] {{flagicon|Mexiko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Mexiko - Slovensko 0:0, 10.04.2021, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/606eff71737828001254635e/?sectionId=7087}}</ref> |- |95 |align=left| 13.04.2021 || [[Brezice]] ||align=right|[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]] {{flagicon|Slovinsko}}|| 5:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovinsko - Slovensko 5:0, 13.04.2021, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/606eff97a5de1b00126b0d4a/?sectionId=7087}}</ref> |- |96 |align=left| 10.06.2021 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Čile}} [[Čilské národné ženské futbalové družstvo|Čile]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Čile 1:0, 10.06.2021, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60a815993db8a30012f03046/?sectionId=7087}}</ref> |- |97 |align=left| 14.06.2021 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Rumunsko}} [[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Rumunsko 3:1, 14.06.2021, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60a815cd65a3bf001201b2c6/?sectionId=7087}}</ref> |- |98 |align=left| 21.09.2021 || [[Turku]] ||align=right|[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] {{flagicon|Fínsko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|Kval. na MS 2023]] <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Fínsko - Slovensko 2:1, 21.09.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e771a057d4e300133ebd31/?sectionId=7087}}</ref> |- |99 |align=left| 26.10.2021 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Gruzínsko}} [[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|Kval. na MS 2023]] <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Gruzínsko 2:0, 26.10.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e771cb03fe500012c8154b/?sectionId=7087}}</ref> |- |100 |align=left| 25.11.2021 || [[Dublin]] ||align=right|[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|Kval. na MS 2023]] <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 1:1, 25.11.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e771f4eccc5e0012374add/?sectionId=7087}}</ref> |- |101 |align=left| 30.11.2021 || [[Malmö]] ||align=right|[[Švédskoe národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] {{flagicon|Švédsko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|Kval. na MS 2023]] <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Švédsko - Slovensko 3:0, 30.11.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e7721e2fb7da00128fe088/?sectionId=7087}}</ref> |- !Celkom ! ! !Zápasy !101 ! !Góly !5 ! |} <small>'''Poznámka:''' zoznam zápasov nie je kompletný.</small> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bíróová, Alexandra}} [[Kategória:Slovenské futbalistky]] [[Kategória:Osobnosti z Dunajskej Stredy]] g1ij6lgjd1iybh16x6baleko78gquyo 0 733860 8252999 8204377 2026-07-24T18:58:58Z Peter 51345 269569 8252999 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|počet tímov=54 naplánovaných|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2030|2030]]|dátum=25. marec 2027 –<br/>28. marec 2028}} '''Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]]''' bude [[Futbal|futbalová]] súťaž, ktorá určí 24 členských mužstiev národných tímov UEFA pre finálový turnaj. Kvalifikácie sa zúčastní až 55 tímov členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž bude prepojená s [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligou národov UEFA 2026/2027]], čo poskytne krajinám druhú možnosť kvalifikovať sa na finálový turnaj. == Tímy == V kvalifikačnej súťaži sa môže zúčastniť 54 členských asociácií UEFA vrátane štyroch hostiteľských krajín:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>{{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} *{{ALB|f|1}} *{{AND|f|1}} *{{ARM|f|1}} *{{AUT|f|1}} *{{AZE|f|1}} *{{BLR|f|1}} *{{BEL|f|1}} *{{BIH|f|1}} *{{BGR|f|1}} *{{HRV|f|1}} *{{CYP|f|1}} *{{CZE|f|1}} *{{DNK|f|1}} *{{ENG|f|1}} *{{EST|f|1}} *{{FRO|f|1}} *{{FIN|f|1}} *{{FRA|f|1}} *{{GEO|f|1}} *{{DEU|f|1}} *{{GIB|f|1}} *{{GRC|f|1}} *{{HUN|f|1}} *{{ISL|f|1}} *{{ISR|f|1}} *{{ITA|f|1}} *{{KAZ|f|1}} *{{KOS|f|1}} {{Stĺpce-2}} *{{LVA|f|1}} *{{LIE|f|1}} *{{LTU|f|1}} *{{LUX|f|1}} *{{MLT|f|1}} *{{MDA|f|1}} *{{MNE|f|1}} *{{NLD|f|1}} *{{MKD|f|1}} *{{NIR|f|1}} *{{NOR|f|1}} *{{POL|f|1}} *{{PRT|f|1}} *{{IRL|f|1}} *{{ROU|f|1}} *{{RUS|f|1}} (suspendovaný) *{{SMR|f|1}} *{{SCO|f|1}} *{{SRB|f|1}} *{{SVK|f|1}} *{{SVN|f|1}} *{{ESP|f|1}} (držiteľ titulu) *{{SWE|f|1}} *{{CHE|f|1}} *{{TUR|f|1}} *{{UKR|f|1}} *{{WAL|f|1}} {{Stĺpce-koniec}} == Formát == Národné tímy budú rozdelené do dvanástich skupín, pričom každá skupina bude obsahovať štyri alebo päť tímov. Žrebovanie skupinovej fázy sa očakáva po skončení ligovej fázy [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Kvalifikačná skupinová fáza sa bude hrať v roku 2027 vo formáte doma a vonku. Dvadsať tímov sa kvalifikuje priamo do finálového turnaja: dvanásť víťazov skupín spolu s ôsmimi najlepšie umiestnenými tímami s druhým miestom. Hostiteľské krajiny – [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írska republika]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] – sa zúčastnia kvalifikačnej skupinovej fázy, ale budú vyžrebované do samostatných skupín. Dve miesta vo finálovom turnaji sú vyhradené pre dve najlepšie umiestnené hostiteľské krajiny (na základe celkového poradia kvalifikačnej skupinovej fázy), ktoré sa nekvalifikujú ako víťazi skupín alebo medzi osem najlepších druhých miest. Zostávajúce miesta (dve až štyri, v závislosti od kvalifikácie hostiteľskej krajiny) sa určia prostredníctvom play-off v marci 2028. Do play-off sa zapoja zostávajúci druhí tímy z kvalifikačných skupín (dve až štyri, v závislosti od toho, či sú medzi týmito tímami hostitelia) a najlepšie umiestnení víťazi nekvalifikovaných skupín z [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Štruktúra play-off závisí od počtu použitých miest hostiteľskej krajiny: * Ak sa využijú obe rezervované miesta pre hostiteľské krajiny: Osem tímov súťaží v dvoch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a jedným finále, o dve miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 2 – 4 z najhorších tímov, ktorí skončili na druhom mieste v skupine ** 4 – 6 kvalifikantov Ligy národov * Ak sa použije jedno rezervované miesto pre hostiteľskú krajinu: Dvanásť tímov súťaží v troch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a finále, o tri miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 8 alebo 9 kvalifikantov Ligy národov ** 4 alebo 3 z najhorších tímov, ktoré skončili na druhom mieste v skupine * Ak sa neobsadia žiadne rezervované miesta pre hostiteľskú krajinu: Osem tímov (štyri prostredníctvom Ligy národov) sa zúčastní štyroch zápasov play-off doma a vonku, pričom štyria víťazi sa kvalifikujú do finálového turnaja. Tímy sú: ** 4 najhoršie finalisti v skupine ** 4 kvalifikanti Ligy národov === Rozhodujúce body pre poradie v skupine === Ak majú dva alebo viac tímov rovnaký počet bodov po skončení zápasov v skupine, použijú sa nasledujúce kritériá pre rozhodovanie remízy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> # Pozícia v skupine; # Vyšší počet bodov; # Lepší gólový rozdiel; # Vyšší počet strelených gólov; # Vyšší počet strelených gólov mimo domáceho prostredia; # Vyšší počet víťazstiev; # Vyšší počet víťazstiev mimo domáceho prostredia; # Fair play (1 bod za jednu žltú kartu, 3 body za červenú kartu ako dôsledok dvoch žltých kariet, 3 body za priamu červenú kartu, 4 body za žltú kartu a následne za priamu červenú kartu); # Pozícia v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA]]. == Harmonogram == Nižšie je uvedený rozpis kvalifikačnej kampane ME vo futbale 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Nations-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |Fáza ! colspan="2" |Hrací deň ! rowspan="2" |Dátumy |- !Skupiny po 4 !Skupiny po 5 |- | rowspan="10" |'''Kvalifikačná skupinová fáza''' ! rowspan="4" |–– |1. hrací deň |26. – 27. marec 2027 |- |2. hrací deň |29. – 30. marec 2027 |- |3. hrací deň |11. – 12. jún 2027 |- |4. hrací deň |14. – 15. jún 2027 |- | colspan="2" |5. hrací deň |23. – 25. september 2027 |- | colspan="2" |6. hrací deň |26. – 28. september 2027 |- | colspan="2" |7. hrací deň |29. september – 2. október 2027 |- | colspan="2" |8. hrací deň |3. – 5. október 2027 |- | colspan="2" |9. hrací deň |11. – 13. november 2027 |- | colspan="2" |10. hrací deň |14. – 16. november 2027 |- | rowspan="2" |'''Vyraďovacia fáza''' | colspan="2" |Semifinále |23. – 25. marec 2028 |- | colspan="2" |Finále |26. – 28. marec 2028 |} == Skupinová fáza == Skupiny kvalifikácie sú: === Skupina A === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=A1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina B === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=B1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina C === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina D === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=D1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina E === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=E1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina F === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=F1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina G === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=G1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=G2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=G3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=G4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=G5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina H === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=H1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=H2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=H3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=H4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=H5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina I === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=I1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=I2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=I3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=I4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=I5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina J === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=J1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=J2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=J3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=J4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=J5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina K === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=K1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=K2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=K3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=K4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=K5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina L === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=L1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=L2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=L3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=L4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=L5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} === Poradie hostiteľov finálového turnaja === Dve miesta v záverečnom turnaji budú rezervované pre hostiteľské tímy, ktoré sa nekvalifikovali priamo zo skupinovej fázy. Ak sa priamo nekvalifikujú viac ako dva hostiteľské tímy, dve miesta budú pridelené hostiteľom s najvyšším umiestnením v celkovom poradí európskej kvalifikácie. Ak sa využije iba jedno alebo žiadne z miest, zostávajúce miesto (miesta) sa prerozdelia prostredníctvom play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref>{{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=2|tím={{IRL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=3|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím={{WAL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> === Poradie tímov na druhom mieste === {{turnaj hlavička|skupina=áno}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Druhé miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Druhé miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Druhé miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Druhé miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|por=7|skupina=G|tím=Druhé miesto v skupine G|v=0|r=0|p=0|ig=0|sg=0}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|skupina=H|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|tím=Druhé miesto v skupine H|por=8}} {{Turnaj|skupina=I|por=9|p=0|sg=0|ig=0|r=0|v=0|tím=Druhé miesto v skupine I|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|por=10|skupina=J|tím=Druhé miesto v skupine J|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|skupina=K|tím=Druhé miesto v skupine K|por=11|v=0|p=0|r=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|ig=0|sg=0|p=0|r=0|tím=Druhé miesto v skupine L|v=0|por=10|skupina=L|pozadie=#BAF2FF}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> == Referencie == {{Referencie}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]] [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2028]] hpgy2qstev4fox91rfk1hnss4iplx8e 8253006 8252999 2026-07-24T19:28:38Z Peter 51345 269569 8253006 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|počet tímov=54 naplánovaných|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2030|2030]]|dátum=25. marec 2027 –<br/>28. marec 2028}} '''Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]]''' bude [[Futbal|futbalová]] súťaž, ktorá určí 24 členských mužstiev národných tímov UEFA pre finálový turnaj. Kvalifikácie sa zúčastní až 55 tímov členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž bude prepojená s [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligou národov UEFA 2026/2027]], čo poskytne krajinám druhú možnosť kvalifikovať sa na finálový turnaj. == Tímy == V kvalifikačnej súťaži sa môže zúčastniť 54 členských asociácií UEFA vrátane štyroch hostiteľských krajín:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>{{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} *{{ALB|f|1}} *{{AND|f|1}} *{{ARM|f|1}} *{{AUT|f|1}} *{{AZE|f|1}} *{{BLR|f|1}} *{{BEL|f|1}} *{{BIH|f|1}} *{{BGR|f|1}} *{{HRV|f|1}} *{{CYP|f|1}} *{{CZE|f|1}} *{{DNK|f|1}} *{{ENG|f|1}} *{{EST|f|1}} *{{FRO|f|1}} *{{FIN|f|1}} *{{FRA|f|1}} *{{GEO|f|1}} *{{DEU|f|1}} *{{GIB|f|1}} *{{GRC|f|1}} *{{HUN|f|1}} *{{ISL|f|1}} *{{ISR|f|1}} *{{ITA|f|1}} *{{KAZ|f|1}} *{{KOS|f|1}} {{Stĺpce-2}} *{{LVA|f|1}} *{{LIE|f|1}} *{{LTU|f|1}} *{{LUX|f|1}} *{{MLT|f|1}} *{{MDA|f|1}} *{{MNE|f|1}} *{{NLD|f|1}} *{{MKD|f|1}} *{{NIR|f|1}} *{{NOR|f|1}} *{{POL|f|1}} *{{PRT|f|1}} *{{IRL|f|1}} *{{ROU|f|1}} *{{RUS|f|1}} (suspendovaný) *{{SMR|f|1}} *{{SCO|f|1}} *{{SRB|f|1}} *{{SVK|f|1}} *{{SVN|f|1}} *{{ESP|f|1}} (držiteľ titulu) *{{SWE|f|1}} *{{CHE|f|1}} *{{TUR|f|1}} *{{UKR|f|1}} *{{WAL|f|1}} {{Stĺpce-koniec}} == Formát == Národné tímy budú rozdelené do dvanástich skupín, pričom každá skupina bude obsahovať štyri alebo päť tímov. Žrebovanie skupinovej fázy sa očakáva po skončení ligovej fázy [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Kvalifikačná skupinová fáza sa bude hrať v roku 2027 vo formáte doma a vonku. Dvadsať tímov sa kvalifikuje priamo do finálového turnaja: dvanásť víťazov skupín spolu s ôsmimi najlepšie umiestnenými tímami s druhým miestom. Hostiteľské krajiny – [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írska republika]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] – sa zúčastnia kvalifikačnej skupinovej fázy, ale budú vyžrebované do samostatných skupín. Dve miesta vo finálovom turnaji sú vyhradené pre dve najlepšie umiestnené hostiteľské krajiny (na základe celkového poradia kvalifikačnej skupinovej fázy), ktoré sa nekvalifikujú ako víťazi skupín alebo medzi osem najlepších druhých miest. Zostávajúce miesta (dve až štyri, v závislosti od kvalifikácie hostiteľskej krajiny) sa určia prostredníctvom play-off v marci 2028. Do play-off sa zapoja zostávajúci druhí tímy z kvalifikačných skupín (dve až štyri, v závislosti od toho, či sú medzi týmito tímami hostitelia) a najlepšie umiestnení víťazi nekvalifikovaných skupín z [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Štruktúra play-off závisí od počtu použitých miest hostiteľskej krajiny: * Ak sa využijú obe rezervované miesta pre hostiteľské krajiny: Osem tímov súťaží v dvoch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a jedným finále, o dve miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 2 – 4 z najhorších tímov, ktorí skončili na druhom mieste v skupine ** 4 – 6 kvalifikantov Ligy národov * Ak sa použije jedno rezervované miesto pre hostiteľskú krajinu: Dvanásť tímov súťaží v troch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a finále, o tri miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 8 alebo 9 kvalifikantov Ligy národov ** 4 alebo 3 z najhorších tímov, ktoré skončili na druhom mieste v skupine * Ak sa neobsadia žiadne rezervované miesta pre hostiteľskú krajinu: Osem tímov (štyri prostredníctvom Ligy národov) sa zúčastní štyroch zápasov play-off doma a vonku, pričom štyria víťazi sa kvalifikujú do finálového turnaja. Tímy sú: ** 4 najhoršie finalisti v skupine ** 4 kvalifikanti Ligy národov === Rozhodujúce body pre poradie v skupine === Ak majú dva alebo viac tímov rovnaký počet bodov po skončení zápasov v skupine, použijú sa nasledujúce kritériá pre rozhodovanie remízy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> # Pozícia v skupine; # Vyšší počet bodov; # Lepší gólový rozdiel; # Vyšší počet strelených gólov; # Vyšší počet strelených gólov mimo domáceho prostredia; # Vyšší počet víťazstiev; # Vyšší počet víťazstiev mimo domáceho prostredia; # Fair play (1 bod za jednu žltú kartu, 3 body za červenú kartu ako dôsledok dvoch žltých kariet, 3 body za priamu červenú kartu, 4 body za žltú kartu a následne za priamu červenú kartu); # Pozícia v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA]]. == Harmonogram == Nižšie je uvedený rozpis kvalifikačnej kampane ME vo futbale 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Nations-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |Fáza ! colspan="2" |Hrací deň ! rowspan="2" |Dátumy |- !Skupiny po 4 !Skupiny po 5 |- | rowspan="10" |'''Kvalifikačná skupinová fáza''' ! rowspan="4" |–– |1. hrací deň |26. – 27. marec 2027 |- |2. hrací deň |29. – 30. marec 2027 |- |3. hrací deň |11. – 12. jún 2027 |- |4. hrací deň |14. – 15. jún 2027 |- | colspan="2" |5. hrací deň |23. – 25. september 2027 |- | colspan="2" |6. hrací deň |26. – 28. september 2027 |- | colspan="2" |7. hrací deň |29. september – 2. október 2027 |- | colspan="2" |8. hrací deň |3. – 5. október 2027 |- | colspan="2" |9. hrací deň |11. – 13. november 2027 |- | colspan="2" |10. hrací deň |14. – 16. november 2027 |- | rowspan="2" |'''Vyraďovacia fáza''' | colspan="2" |Semifinále |23. – 25. marec 2028 |- | colspan="2" |Finále |26. – 28. marec 2028 |} == Skupinová fáza == Skupiny kvalifikácie sú: === Skupina A === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=A1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina B === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=B1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina C === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina D === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=D1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina E === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=E1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina F === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=F1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina G === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=G1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=G2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=G3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=G4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=G5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina H === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=H1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=H2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=H3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=H4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=H5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina I === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=I1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=I2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=I3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=I4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=I5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina J === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=J1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=J2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=J3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=J4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=J5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina K === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=K1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=K2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=K3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=K4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=K5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina L === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=L1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=L2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=L3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=L4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=L5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} === Poradie hostiteľov finálového turnaja === Dve miesta v záverečnom turnaji budú rezervované pre hostiteľské tímy, ktoré sa nekvalifikovali priamo zo skupinovej fázy. Ak sa priamo nekvalifikujú viac ako dva hostiteľské tímy, dve miesta budú pridelené hostiteľom s najvyšším umiestnením v celkovom poradí európskej kvalifikácie. Ak sa využije iba jedno alebo žiadne z miest, zostávajúce miesto (miesta) sa prerozdelia prostredníctvom play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref>{{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=2|tím={{IRL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=3|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím={{WAL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> === Poradie tímov na druhom mieste === {{turnaj hlavička|skupina=áno}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Druhé miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Druhé miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Druhé miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Druhé miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|por=7|skupina=G|tím=Druhé miesto v skupine G|v=0|r=0|p=0|ig=0|sg=0}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|skupina=H|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|tím=Druhé miesto v skupine H|por=8}} {{Turnaj|skupina=I|por=9|p=0|sg=0|ig=0|r=0|v=0|tím=Druhé miesto v skupine I|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|por=10|skupina=J|tím=Druhé miesto v skupine J|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|skupina=K|tím=Druhé miesto v skupine K|por=11|v=0|p=0|r=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|ig=0|sg=0|p=0|r=0|tím=Druhé miesto v skupine L|v=0|por=10|skupina=L|pozadie=#BAF2FF}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> == Play-off == === Pridelenie slotov === V závislosti od počtu dostupných miest sa miesta v play-off rozdeľujú takto: * Dve až štyri miesta v play-off sú rezervované pre najnižšie umiestnené tímy z kvalifikačnej skupinovej fázy. * Zostávajúce štyri až deväť miest je pridelených víťazom skupín z líg A, B a C Ligy národov UEFA 2026/2027, ktorí sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off z kvalifikačnej skupinovej fázy, na základe priebežného celkového poradia Ligy národov UEFA 2026/2027. * Ak je na vstup do play-off k dispozícii menej ako požadovaný počet víťazov skupín Ligy A, B a C, ďalšie miesto je pridelené víťazovi skupiny Ligy D, ktorý sa v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/2027 umiestnil na 49. mieste, pokiaľ sa daný tím ešte nekvalifikoval do finálového turnaja alebo do play-off. * Zostávajúce miesta v play-off sú pridelené najvyššie umiestneným tímom v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/27, ktoré sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off. === Postup žrebovania play-off === Administratíva UEFA vykoná žrebovanie, aby rozdelila zúčastnené tímy do play-off ciest alebo, ak sa vytvoria domáce a vonkajšie zápasy, do play-off ciest. Ak sa vytvoria dve alebo tri play-off ciest, osem alebo dvanásť tímov postúpených do play-off sa zoradí v nasledujúcom poradí a potom sa rozdelí do štyroch košov pre žrebovanie takto: * Tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, podľa ich umiestnenia v celkovom rebríčku európskej kvalifikácie; * Tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/2027, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/2027. Osem alebo dvanásť tímov, ktoré sa umiestnia na 1. až 8. mieste, respektíve na 1. až 12. mieste, je rozdelených do štyroch košov podľa poradia s použitím vyššie uvedeného postupu. Každá cesta do play-off sa skladá z dvoch semifinálových párov s jedným nasadeným tímom a jedným nenasadeným tímom: Koš 1 vs Koš 4 a Koš 2 vs Koš 3. Ak sa vytvoria štyri dvojhry v play-off, pre žrebovanie sa vytvoria dva koše. Koš 1 obsahuje štyri tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, a Koš 2 štyri tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/27, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/27. Víťaz semifinále s tímom z Koša 1 bude hostiť finále. Ak do play-off vstúpia dva tímy hostiteľskej asociácie, sú rozdelené do samostatných ciest alebo dvojhier. Ak sa kvalifikujú do play-off a ak je to možné, Severné Írsko bude rozdelené do cesty alebo dvojhry, ktorá nezahŕňa tím hostiteľskej asociácie. Môžu sa uplatňovať ďalšie zásady a podmienky, ktoré podliehajú schváleniu výkonným výborom UEFA. === Scenár 1: Použité dve vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v dvoch play-off systémoch o dve miesta v finálovom turnaji. Osem miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |4 |- |1 |3 |5 |- |2 |2 |6 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 2: Použité jedno vyhradené miesto pre hostiteľskú krajinu === Dvanásť tímov súťaží v troch play-off systémoch o tri miesta v finálovom turnaji. Dvanásť miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |8 |- |1 |3 |9 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva C ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 3: Nepoužité žiadne vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v štyroch zápasoch play-off, každý doma a vonku, o štyri miesta v finálovom turnaji. Štyri najhoršie druhé tímy zo skupinovej fázy budú nasadené (odvetu hostia doma) a štyri tímy z Ligy národov UEFA 2026/27 budú nenasadené. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |} == Referencie == {{Referencie}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]] [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2028]] t3zsldz0lv1qrvinn8e5ek0psvoj3gx 8253148 8253006 2026-07-25T10:09:09Z Peter 51345 269569 /* Tímy */ 8253148 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|počet tímov=54 naplánovaných|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2030|2030]]|dátum=25. marec 2027 –<br/>28. marec 2028}} '''Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]]''' bude [[Futbal|futbalová]] súťaž, ktorá určí 24 členských mužstiev národných tímov UEFA pre finálový turnaj. Kvalifikácie sa zúčastní až 55 tímov členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž bude prepojená s [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligou národov UEFA 2026/2027]], čo poskytne krajinám druhú možnosť kvalifikovať sa na finálový turnaj. == Tímy == V kvalifikačnej súťaži sa môže zúčastniť 54 členských asociácií UEFA vrátane štyroch hostiteľských krajín:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>{{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-4}} *{{ALB|f|1}} *{{AND|f|1}} *{{ENG|f|1}} (hostiteľ) *{{ARM|f|1}} *{{AZE|f|1}} *{{BEL|f|1}} *{{BLR|f|1}} *{{BIH|f|1}} *{{BUL|f|1}} *{{CYP|f|1}} *{{CZE|f|1}} *{{MNE|f|1}} *{{DEN|f|1}} *{{EST|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{FRO|f|1}} *{{FIN|f|1}} *{{FRA|f|1}} *{{GIB|f|1}} *{{GRE|f|1}} *{{GEO|f|1}} *{{NED|f|1}} *{{CRO|f|1}} *{{ISL|f|1}} *{{ISR|f|1}} *{{IRL|f|1}} (hostiteľ) *{{KAZ|f|1}} *{{KOS|f|1}} *{{LIE|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{LTU|f|1}} *{{LVA|f|1}} *{{LUX|f|1}} *{{HUN|f|1}} *{{MLT|f|1}} *{{MDA|f|1}} *{{GER|f|1}} *{{NOR|f|1}} *{{AUT|f|1}} *{{ROU|f|1}} *{{SMR|f|1}} *{{NIR|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{MKD|f|1}} *{{SVK|f|1}} *{{SLO|f|1}} *{{SRB|f|1}} *{{SCO|v|1}} (hostiteľ) *{{ESP|f|1}} (držitelia titulu) *{{SWE|f|1}} *{{ITA|f|1}} *{{TUR|f|1}} *{{UKR|f|1}} *{{WAL|f|1}} (hostiteľ) {{Stĺpce-koniec}} === Vylúčený === * {{RUS|f|1}} (zatiaľ nepotvrdené/nefinalizované UEFA, momentálne pozastavené kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii na Ukrajinu]]) Rusko bolo 28. februára 2022 suspendované zo súťaží UEFA kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii na Ukrajinu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> a nemôže súťažiť, kým nebude táto [[Sankcia (trest)|sankcia]] zrušená. Rozhodnutie o zrušení suspendácie však môže byť prijaté ešte pred konečným potvrdením zoznamu účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.espn.com.au/football/story/_/id/37628093/uefa-bans-russia-euro-bids-uk-turkey-host-28 | vydavateľ = www.espn.com.au | dátum prístupu = 2026-07-25}}</ref> == Formát == Národné tímy budú rozdelené do dvanástich skupín, pričom každá skupina bude obsahovať štyri alebo päť tímov. Žrebovanie skupinovej fázy sa očakáva po skončení ligovej fázy [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Kvalifikačná skupinová fáza sa bude hrať v roku 2027 vo formáte doma a vonku. Dvadsať tímov sa kvalifikuje priamo do finálového turnaja: dvanásť víťazov skupín spolu s ôsmimi najlepšie umiestnenými tímami s druhým miestom. Hostiteľské krajiny – [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írska republika]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] – sa zúčastnia kvalifikačnej skupinovej fázy, ale budú vyžrebované do samostatných skupín. Dve miesta vo finálovom turnaji sú vyhradené pre dve najlepšie umiestnené hostiteľské krajiny (na základe celkového poradia kvalifikačnej skupinovej fázy), ktoré sa nekvalifikujú ako víťazi skupín alebo medzi osem najlepších druhých miest. Zostávajúce miesta (dve až štyri, v závislosti od kvalifikácie hostiteľskej krajiny) sa určia prostredníctvom play-off v marci 2028. Do play-off sa zapoja zostávajúci druhí tímy z kvalifikačných skupín (dve až štyri, v závislosti od toho, či sú medzi týmito tímami hostitelia) a najlepšie umiestnení víťazi nekvalifikovaných skupín z [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Štruktúra play-off závisí od počtu použitých miest hostiteľskej krajiny: * Ak sa využijú obe rezervované miesta pre hostiteľské krajiny: Osem tímov súťaží v dvoch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a jedným finále, o dve miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 2 – 4 z najhorších tímov, ktorí skončili na druhom mieste v skupine ** 4 – 6 kvalifikantov Ligy národov * Ak sa použije jedno rezervované miesto pre hostiteľskú krajinu: Dvanásť tímov súťaží v troch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a finále, o tri miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 8 alebo 9 kvalifikantov Ligy národov ** 4 alebo 3 z najhorších tímov, ktoré skončili na druhom mieste v skupine * Ak sa neobsadia žiadne rezervované miesta pre hostiteľskú krajinu: Osem tímov (štyri prostredníctvom Ligy národov) sa zúčastní štyroch zápasov play-off doma a vonku, pričom štyria víťazi sa kvalifikujú do finálového turnaja. Tímy sú: ** 4 najhoršie finalisti v skupine ** 4 kvalifikanti Ligy národov === Rozhodujúce body pre poradie v skupine === Ak majú dva alebo viac tímov rovnaký počet bodov po skončení zápasov v skupine, použijú sa nasledujúce kritériá pre rozhodovanie remízy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> # Pozícia v skupine; # Vyšší počet bodov; # Lepší gólový rozdiel; # Vyšší počet strelených gólov; # Vyšší počet strelených gólov mimo domáceho prostredia; # Vyšší počet víťazstiev; # Vyšší počet víťazstiev mimo domáceho prostredia; # Fair play (1 bod za jednu žltú kartu, 3 body za červenú kartu ako dôsledok dvoch žltých kariet, 3 body za priamu červenú kartu, 4 body za žltú kartu a následne za priamu červenú kartu); # Pozícia v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA]]. == Harmonogram == Nižšie je uvedený rozpis kvalifikačnej kampane ME vo futbale 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Nations-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |Fáza ! colspan="2" |Hrací deň ! rowspan="2" |Dátumy |- !Skupiny po 4 !Skupiny po 5 |- | rowspan="10" |'''Kvalifikačná skupinová fáza''' ! rowspan="4" |–– |1. hrací deň |26. – 27. marec 2027 |- |2. hrací deň |29. – 30. marec 2027 |- |3. hrací deň |11. – 12. jún 2027 |- |4. hrací deň |14. – 15. jún 2027 |- | colspan="2" |5. hrací deň |23. – 25. september 2027 |- | colspan="2" |6. hrací deň |26. – 28. september 2027 |- | colspan="2" |7. hrací deň |29. september – 2. október 2027 |- | colspan="2" |8. hrací deň |3. – 5. október 2027 |- | colspan="2" |9. hrací deň |11. – 13. november 2027 |- | colspan="2" |10. hrací deň |14. – 16. november 2027 |- | rowspan="2" |'''Vyraďovacia fáza''' | colspan="2" |Semifinále |23. – 25. marec 2028 |- | colspan="2" |Finále |26. – 28. marec 2028 |} == Skupinová fáza == Skupiny kvalifikácie sú: === Skupina A === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=A1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina B === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=B1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina C === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina D === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=D1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina E === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=E1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina F === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=F1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina G === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=G1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=G2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=G3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=G4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=G5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina H === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=H1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=H2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=H3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=H4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=H5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina I === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=I1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=I2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=I3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=I4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=I5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina J === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=J1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=J2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=J3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=J4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=J5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina K === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=K1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=K2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=K3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=K4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=K5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina L === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=L1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=L2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=L3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=L4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=L5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} === Poradie hostiteľov finálového turnaja === Dve miesta v záverečnom turnaji budú rezervované pre hostiteľské tímy, ktoré sa nekvalifikovali priamo zo skupinovej fázy. Ak sa priamo nekvalifikujú viac ako dva hostiteľské tímy, dve miesta budú pridelené hostiteľom s najvyšším umiestnením v celkovom poradí európskej kvalifikácie. Ak sa využije iba jedno alebo žiadne z miest, zostávajúce miesto (miesta) sa prerozdelia prostredníctvom play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref>{{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=2|tím={{IRL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=3|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím={{WAL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> === Poradie tímov na druhom mieste === {{turnaj hlavička|skupina=áno}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Druhé miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Druhé miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Druhé miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Druhé miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|por=7|skupina=G|tím=Druhé miesto v skupine G|v=0|r=0|p=0|ig=0|sg=0}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|skupina=H|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|tím=Druhé miesto v skupine H|por=8}} {{Turnaj|skupina=I|por=9|p=0|sg=0|ig=0|r=0|v=0|tím=Druhé miesto v skupine I|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|por=10|skupina=J|tím=Druhé miesto v skupine J|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|skupina=K|tím=Druhé miesto v skupine K|por=11|v=0|p=0|r=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|ig=0|sg=0|p=0|r=0|tím=Druhé miesto v skupine L|v=0|por=10|skupina=L|pozadie=#BAF2FF}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> == Play-off == === Pridelenie slotov === V závislosti od počtu dostupných miest sa miesta v play-off rozdeľujú takto: * Dve až štyri miesta v play-off sú rezervované pre najnižšie umiestnené tímy z kvalifikačnej skupinovej fázy. * Zostávajúce štyri až deväť miest je pridelených víťazom skupín z líg A, B a C Ligy národov UEFA 2026/2027, ktorí sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off z kvalifikačnej skupinovej fázy, na základe priebežného celkového poradia Ligy národov UEFA 2026/2027. * Ak je na vstup do play-off k dispozícii menej ako požadovaný počet víťazov skupín Ligy A, B a C, ďalšie miesto je pridelené víťazovi skupiny Ligy D, ktorý sa v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/2027 umiestnil na 49. mieste, pokiaľ sa daný tím ešte nekvalifikoval do finálového turnaja alebo do play-off. * Zostávajúce miesta v play-off sú pridelené najvyššie umiestneným tímom v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/27, ktoré sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off. === Postup žrebovania play-off === Administratíva UEFA vykoná žrebovanie, aby rozdelila zúčastnené tímy do play-off ciest alebo, ak sa vytvoria domáce a vonkajšie zápasy, do play-off ciest. Ak sa vytvoria dve alebo tri play-off ciest, osem alebo dvanásť tímov postúpených do play-off sa zoradí v nasledujúcom poradí a potom sa rozdelí do štyroch košov pre žrebovanie takto: * Tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, podľa ich umiestnenia v celkovom rebríčku európskej kvalifikácie; * Tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/2027, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/2027. Osem alebo dvanásť tímov, ktoré sa umiestnia na 1. až 8. mieste, respektíve na 1. až 12. mieste, je rozdelených do štyroch košov podľa poradia s použitím vyššie uvedeného postupu. Každá cesta do play-off sa skladá z dvoch semifinálových párov s jedným nasadeným tímom a jedným nenasadeným tímom: Koš 1 vs Koš 4 a Koš 2 vs Koš 3. Ak sa vytvoria štyri dvojhry v play-off, pre žrebovanie sa vytvoria dva koše. Koš 1 obsahuje štyri tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, a Koš 2 štyri tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/27, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/27. Víťaz semifinále s tímom z Koša 1 bude hostiť finále. Ak do play-off vstúpia dva tímy hostiteľskej asociácie, sú rozdelené do samostatných ciest alebo dvojhier. Ak sa kvalifikujú do play-off a ak je to možné, Severné Írsko bude rozdelené do cesty alebo dvojhry, ktorá nezahŕňa tím hostiteľskej asociácie. Môžu sa uplatňovať ďalšie zásady a podmienky, ktoré podliehajú schváleniu výkonným výborom UEFA. === Scenár 1: Použité dve vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v dvoch play-off systémoch o dve miesta v finálovom turnaji. Osem miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |4 |- |1 |3 |5 |- |2 |2 |6 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 2: Použité jedno vyhradené miesto pre hostiteľskú krajinu === Dvanásť tímov súťaží v troch play-off systémoch o tri miesta v finálovom turnaji. Dvanásť miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |8 |- |1 |3 |9 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva C ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 3: Nepoužité žiadne vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v štyroch zápasoch play-off, každý doma a vonku, o štyri miesta v finálovom turnaji. Štyri najhoršie druhé tímy zo skupinovej fázy budú nasadené (odvetu hostia doma) a štyri tímy z Ligy národov UEFA 2026/27 budú nenasadené. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |} == Referencie == {{Referencie}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]] [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2028]] eg9uszz33fenq5sigk6hvldnp9iip04 8253160 8253148 2026-07-25T10:22:09Z Peter 51345 269569 8253160 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|počet tímov=54 naplánovaných|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2030|2030]]|dátum=25. marec 2027 –<br/>28. marec 2028}} '''Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]]''' bude [[Futbal|futbalová]] súťaž, ktorá určí 24 členských mužstiev národných tímov UEFA pre finálový turnaj. Kvalifikácie sa zúčastní až 55 tímov členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž bude prepojená s [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligou národov UEFA 2026/2027]], čo poskytne krajinám druhú možnosť kvalifikovať sa na finálový turnaj. == Tímy == V kvalifikačnej súťaži sa môže zúčastniť 54 členských asociácií UEFA vrátane štyroch hostiteľských krajín:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>{{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-4}} *{{ALB|f|1}} *{{AND|f|1}} *{{ENG|f|1}} (hostiteľ) *{{ARM|f|1}} *{{AZE|f|1}} *{{BEL|f|1}} *{{BLR|f|1}} *{{BIH|f|1}} *{{BUL|f|1}} *{{CYP|f|1}} *{{CZE|f|1}} *{{MNE|f|1}} *{{DEN|f|1}} *{{EST|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{FRO|f|1}} *{{FIN|f|1}} *{{FRA|f|1}} *{{GIB|f|1}} *{{GRE|f|1}} *{{GEO|f|1}} *{{NED|f|1}} *{{CRO|f|1}} *{{ISL|f|1}} *{{ISR|f|1}} *{{IRL|f|1}} (hostiteľ) *{{KAZ|f|1}} *{{KOS|f|1}} *{{LIE|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{LTU|f|1}} *{{LVA|f|1}} *{{LUX|f|1}} *{{HUN|f|1}} *{{MLT|f|1}} *{{MDA|f|1}} *{{GER|f|1}} *{{NOR|f|1}} *{{AUT|f|1}} *{{ROU|f|1}} *{{SMR|f|1}} *{{NIR|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{MKD|f|1}} *{{SVK|f|1}} *{{SLO|f|1}} *{{SRB|f|1}} *{{SCO|v|1}} (hostiteľ) *{{ESP|f|1}} (držitelia titulu) *{{SWE|f|1}} *{{ITA|f|1}} *{{TUR|f|1}} *{{UKR|f|1}} *{{WAL|f|1}} (hostiteľ) {{Stĺpce-koniec}} === Vylúčený === * {{RUS|f|1}} (zatiaľ nepotvrdené/nefinalizované UEFA, momentálne pozastavené kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii na Ukrajinu]]) Rusko bolo 28. februára 2022 suspendované zo súťaží UEFA kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii na Ukrajinu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> a nemôže súťažiť, kým nebude táto [[Sankcia (trest)|sankcia]] zrušená. Rozhodnutie o zrušení suspendácie však môže byť prijaté ešte pred konečným potvrdením zoznamu účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.espn.com.au/football/story/_/id/37628093/uefa-bans-russia-euro-bids-uk-turkey-host-28 | vydavateľ = www.espn.com.au | dátum prístupu = 2026-07-25}}</ref> == Formát == Národné tímy budú rozdelené do dvanástich skupín, pričom každá skupina bude obsahovať štyri alebo päť tímov. Žrebovanie skupinovej fázy sa očakáva po skončení ligovej fázy [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Kvalifikačná skupinová fáza sa bude hrať v roku 2027 vo formáte doma a vonku. Dvadsať tímov sa kvalifikuje priamo do finálového turnaja: dvanásť víťazov skupín spolu s ôsmimi najlepšie umiestnenými tímami s druhým miestom. Hostiteľské krajiny – [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írska republika]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] – sa zúčastnia kvalifikačnej skupinovej fázy, ale budú vyžrebované do samostatných skupín. Dve miesta vo finálovom turnaji sú vyhradené pre dve najlepšie umiestnené hostiteľské krajiny (na základe celkového poradia kvalifikačnej skupinovej fázy), ktoré sa nekvalifikujú ako víťazi skupín alebo medzi osem najlepších druhých miest. Zostávajúce miesta (dve až štyri, v závislosti od kvalifikácie hostiteľskej krajiny) sa určia prostredníctvom play-off v marci 2028. Do play-off sa zapoja zostávajúci druhí tímy z kvalifikačných skupín (dve až štyri, v závislosti od toho, či sú medzi týmito tímami hostitelia) a najlepšie umiestnení víťazi nekvalifikovaných skupín z [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Štruktúra play-off závisí od počtu použitých miest hostiteľskej krajiny: * Ak sa využijú obe rezervované miesta pre hostiteľské krajiny: Osem tímov súťaží v dvoch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a jedným finále, o dve miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 2 – 4 z najhorších tímov, ktorí skončili na druhom mieste v skupine ** 4 – 6 kvalifikantov Ligy národov * Ak sa použije jedno rezervované miesto pre hostiteľskú krajinu: Dvanásť tímov súťaží v troch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a finále, o tri miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 8 alebo 9 kvalifikantov Ligy národov ** 4 alebo 3 z najhorších tímov, ktoré skončili na druhom mieste v skupine * Ak sa neobsadia žiadne rezervované miesta pre hostiteľskú krajinu: Osem tímov (štyri prostredníctvom Ligy národov) sa zúčastní štyroch zápasov play-off doma a vonku, pričom štyria víťazi sa kvalifikujú do finálového turnaja. Tímy sú: ** 4 najhoršie finalisti v skupine ** 4 kvalifikanti Ligy národov === Rozhodujúce body pre poradie v skupine === Ak majú dva alebo viac tímov rovnaký počet bodov po skončení zápasov v skupine, použijú sa nasledujúce kritériá pre rozhodovanie remízy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> # Pozícia v skupine; # Vyšší počet bodov; # Lepší gólový rozdiel; # Vyšší počet strelených gólov; # Vyšší počet strelených gólov mimo domáceho prostredia; # Vyšší počet víťazstiev; # Vyšší počet víťazstiev mimo domáceho prostredia; # Fair play (1 bod za jednu žltú kartu, 3 body za červenú kartu ako dôsledok dvoch žltých kariet, 3 body za priamu červenú kartu, 4 body za žltú kartu a následne za priamu červenú kartu); # Pozícia v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA]]. == Harmonogram == Nižšie je uvedený rozpis kvalifikačnej kampane ME vo futbale 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Nations-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |Fáza ! colspan="2" |Hrací deň ! rowspan="2" |Dátumy |- !Skupiny po 4 !Skupiny po 5 |- | rowspan="10" |'''Kvalifikačná skupinová fáza''' ! rowspan="4" |–– |1. hrací deň |26. – 27. marec 2027 |- |2. hrací deň |29. – 30. marec 2027 |- |3. hrací deň |11. – 12. jún 2027 |- |4. hrací deň |14. – 15. jún 2027 |- | colspan="2" |5. hrací deň |23. – 25. september 2027 |- | colspan="2" |6. hrací deň |26. – 28. september 2027 |- | colspan="2" |7. hrací deň |29. september – 2. október 2027 |- | colspan="2" |8. hrací deň |3. – 5. október 2027 |- | colspan="2" |9. hrací deň |11. – 13. november 2027 |- | colspan="2" |10. hrací deň |14. – 16. november 2027 |- | rowspan="2" |'''Vyraďovacia fáza''' | colspan="2" |Semifinále |23. – 25. marec 2028 |- | colspan="2" |Finále |26. – 28. marec 2028 |} == Skupinová fáza == Skupiny kvalifikácie sú: === Skupina A === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=A1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina B === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=B1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina C === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina D === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=D1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina E === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=E1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina F === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=F1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina G === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=G1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=G2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=G3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=G4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=G5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina H === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=H1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=H2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=H3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=H4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=H5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina I === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=I1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=I2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=I3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=I4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=I5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina J === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=J1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=J2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=J3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=J4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=J5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina K === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=K1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=K2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=K3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=K4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=K5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina L === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=L1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=L2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=L3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=L4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=L5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} === Poradie hostiteľov finálového turnaja === Dve miesta v záverečnom turnaji budú rezervované pre hostiteľské tímy, ktoré sa nekvalifikovali priamo zo skupinovej fázy. Ak sa priamo nekvalifikujú viac ako dva hostiteľské tímy, dve miesta budú pridelené hostiteľom s najvyšším umiestnením v celkovom poradí európskej kvalifikácie. Ak sa využije iba jedno alebo žiadne z miest, zostávajúce miesto (miesta) sa prerozdelia prostredníctvom play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref>{{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=2|tím={{IRL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=3|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím={{WAL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> === Poradie tímov na druhom mieste === {{turnaj hlavička|skupina=áno}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Druhé miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Druhé miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Druhé miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Druhé miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|por=7|skupina=G|tím=Druhé miesto v skupine G|v=0|r=0|p=0|ig=0|sg=0}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|skupina=H|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|tím=Druhé miesto v skupine H|por=8}} {{Turnaj|skupina=I|por=9|p=0|sg=0|ig=0|r=0|v=0|tím=Druhé miesto v skupine I|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|por=10|skupina=J|tím=Druhé miesto v skupine J|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|skupina=K|tím=Druhé miesto v skupine K|por=11|v=0|p=0|r=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|ig=0|sg=0|p=0|r=0|tím=Druhé miesto v skupine L|v=0|por=10|skupina=L|pozadie=#BAF2FF}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> == Play-off == === Pridelenie slotov === V závislosti od počtu dostupných miest sa miesta v play-off rozdeľujú takto: * Dve až štyri miesta v play-off sú rezervované pre najnižšie umiestnené tímy z kvalifikačnej skupinovej fázy. * Zostávajúce štyri až deväť miest je pridelených víťazom skupín z líg A, B a C Ligy národov UEFA 2026/2027, ktorí sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off z kvalifikačnej skupinovej fázy, na základe priebežného celkového poradia Ligy národov UEFA 2026/2027. * Ak je na vstup do play-off k dispozícii menej ako požadovaný počet víťazov skupín Ligy A, B a C, ďalšie miesto je pridelené víťazovi skupiny Ligy D, ktorý sa v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/2027 umiestnil na 49. mieste, pokiaľ sa daný tím ešte nekvalifikoval do finálového turnaja alebo do play-off. * Zostávajúce miesta v play-off sú pridelené najvyššie umiestneným tímom v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/27, ktoré sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off. === Postup žrebovania play-off === Administratíva UEFA vykoná žrebovanie, aby rozdelila zúčastnené tímy do play-off ciest alebo, ak sa vytvoria domáce a vonkajšie zápasy, do play-off ciest. Ak sa vytvoria dve alebo tri play-off ciest, osem alebo dvanásť tímov postúpených do play-off sa zoradí v nasledujúcom poradí a potom sa rozdelí do štyroch košov pre žrebovanie takto: * Tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, podľa ich umiestnenia v celkovom rebríčku európskej kvalifikácie; * Tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/2027, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/2027. Osem alebo dvanásť tímov, ktoré sa umiestnia na 1. až 8. mieste, respektíve na 1. až 12. mieste, je rozdelených do štyroch košov podľa poradia s použitím vyššie uvedeného postupu. Každá cesta do play-off sa skladá z dvoch semifinálových párov s jedným nasadeným tímom a jedným nenasadeným tímom: Koš 1 vs Koš 4 a Koš 2 vs Koš 3. Ak sa vytvoria štyri dvojhry v play-off, pre žrebovanie sa vytvoria dva koše. Koš 1 obsahuje štyri tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, a Koš 2 štyri tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/27, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/27. Víťaz semifinále s tímom z Koša 1 bude hostiť finále. Ak do play-off vstúpia dva tímy hostiteľskej asociácie, sú rozdelené do samostatných ciest alebo dvojhier. Ak sa kvalifikujú do play-off a ak je to možné, Severné Írsko bude rozdelené do cesty alebo dvojhry, ktorá nezahŕňa tím hostiteľskej asociácie. Môžu sa uplatňovať ďalšie zásady a podmienky, ktoré podliehajú schváleniu výkonným výborom UEFA. === Scenár 1: Použité dve vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v dvoch play-off systémoch o dve miesta v finálovom turnaji. Osem miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |4 |- |1 |3 |5 |- |2 |2 |6 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 2: Použité jedno vyhradené miesto pre hostiteľskú krajinu === Dvanásť tímov súťaží v troch play-off systémoch o tri miesta v finálovom turnaji. Dvanásť miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |8 |- |1 |3 |9 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva C ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 3: Nepoužité žiadne vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v štyroch zápasoch play-off, každý doma a vonku, o štyri miesta v finálovom turnaji. Štyri najhoršie druhé tímy zo skupinovej fázy budú nasadené (odvetu hostia doma) a štyri tímy z Ligy národov UEFA 2026/27 budú nenasadené. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |} == Referencie == {{Referencie}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]] [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2028]] qsa5ejnc2sgefgqtg7h61m9i5hr604g 8253163 8253160 2026-07-25T10:25:00Z Peter 51345 269569 8253163 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|počet tímov=54 naplánovaných|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2030|2030]]|dátum=25. marec 2027 –<br/>28. marec 2028}} '''Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]]''' bude [[Futbal|futbalová]] súťaž, ktorá určí 24 členských mužstiev národných tímov UEFA pre finálový turnaj. Kvalifikácie sa zúčastní až 55 tímov členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž bude prepojená s [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligou národov UEFA 2026/2027]], čo poskytne krajinám druhú možnosť kvalifikovať sa na finálový turnaj. == Tímy == V kvalifikačnej súťaži sa môže zúčastniť 54 členských asociácií UEFA vrátane štyroch hostiteľských krajín:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>{{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-4}} *{{ALB|f|1}} *{{AND|f|1}} *{{ENG|f|1}} (hostiteľ) *{{ARM|f|1}} *{{AZE|f|1}} *{{BEL|f|1}} *{{BLR|f|1}} *{{BIH|f|1}} *{{BUL|f|1}} *{{CYP|f|1}} *{{CZE|f|1}} *{{MNE|f|1}} *{{DEN|f|1}} *{{EST|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{FRO|f|1}} *{{FIN|f|1}} *{{FRA|f|1}} *{{GIB|f|1}} *{{GRE|f|1}} *{{GEO|f|1}} *{{NED|f|1}} *{{CRO|f|1}} *{{ISL|f|1}} *{{ISR|f|1}} *{{IRL|f|1}} (hostiteľ) *{{KAZ|f|1}} *{{KOS|f|1}} *{{LIE|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{LTU|f|1}} *{{LVA|f|1}} *{{LUX|f|1}} *{{HUN|f|1}} *{{MLT|f|1}} *{{MDA|f|1}} *{{GER|f|1}} *{{NOR|f|1}} *{{AUT|f|1}} *{{ROU|f|1}} *{{SMR|f|1}} *{{NIR|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{MKD|f|1}} *{{SVK|f|1}} *{{SLO|f|1}} *{{SRB|f|1}} *{{SCO|v|1}} (hostiteľ) *{{ESP|f|1}} (držitelia titulu) *{{SWE|f|1}} *{{ITA|f|1}} *{{TUR|f|1}} *{{UKR|f|1}} *{{WAL|f|1}} (hostiteľ) {{Stĺpce-koniec}} === Vylúčený === * {{RUS|f|1}} (zatiaľ nepotvrdené/nefinalizované UEFA, momentálne pozastavené kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii na Ukrajinu]]) Rusko bolo 28. februára 2022 suspendované zo súťaží UEFA kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii na Ukrajinu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> a nemôže súťažiť, kým nebude táto [[Sankcia (trest)|sankcia]] zrušená. Rozhodnutie o zrušení suspendácie však môže byť prijaté ešte pred konečným potvrdením zoznamu účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.espn.com.au/football/story/_/id/37628093/uefa-bans-russia-euro-bids-uk-turkey-host-28 | vydavateľ = www.espn.com.au | dátum prístupu = 2026-07-25}}</ref> == Formát == Národné tímy budú rozdelené do dvanástich skupín, pričom každá skupina bude obsahovať štyri alebo päť tímov. Žrebovanie skupinovej fázy sa očakáva po skončení ligovej fázy [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Kvalifikačná skupinová fáza sa bude hrať v roku 2027 vo formáte doma a vonku. Dvadsať tímov sa kvalifikuje priamo do finálového turnaja: dvanásť víťazov skupín spolu s ôsmimi najlepšie umiestnenými tímami s druhým miestom. Hostiteľské krajiny – [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írska republika]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] – sa zúčastnia kvalifikačnej skupinovej fázy, ale budú vyžrebované do samostatných skupín. Dve miesta vo finálovom turnaji sú vyhradené pre dve najlepšie umiestnené hostiteľské krajiny (na základe celkového poradia kvalifikačnej skupinovej fázy), ktoré sa nekvalifikujú ako víťazi skupín alebo medzi osem najlepších druhých miest. Zostávajúce miesta (dve až štyri, v závislosti od kvalifikácie hostiteľskej krajiny) sa určia prostredníctvom play-off v marci 2028. Do play-off sa zapoja zostávajúci druhí tímy z kvalifikačných skupín (dve až štyri, v závislosti od toho, či sú medzi týmito tímami hostitelia) a najlepšie umiestnení víťazi nekvalifikovaných skupín z [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Štruktúra play-off závisí od počtu použitých miest hostiteľskej krajiny: * Ak sa využijú obe rezervované miesta pre hostiteľské krajiny: Osem tímov súťaží v dvoch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a jedným finále, o dve miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 2 – 4 z najhorších tímov, ktorí skončili na druhom mieste v skupine ** 4 – 6 kvalifikantov Ligy národov * Ak sa použije jedno rezervované miesto pre hostiteľskú krajinu: Dvanásť tímov súťaží v troch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a finále, o tri miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 8 alebo 9 kvalifikantov Ligy národov ** 4 alebo 3 z najhorších tímov, ktoré skončili na druhom mieste v skupine * Ak sa neobsadia žiadne rezervované miesta pre hostiteľskú krajinu: Osem tímov (štyri prostredníctvom Ligy národov) sa zúčastní štyroch zápasov play-off doma a vonku, pričom štyria víťazi sa kvalifikujú do finálového turnaja. Tímy sú: ** 4 najhoršie finalisti v skupine ** 4 kvalifikanti Ligy národov === Rozhodujúce body pre poradie v skupine === Ak majú dva alebo viac tímov rovnaký počet bodov po skončení zápasov v skupine, použijú sa nasledujúce kritériá pre rozhodovanie remízy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> # Pozícia v skupine; # Vyšší počet bodov; # Lepší gólový rozdiel; # Vyšší počet strelených gólov; # Vyšší počet strelených gólov mimo domáceho prostredia; # Vyšší počet víťazstiev; # Vyšší počet víťazstiev mimo domáceho prostredia; # Fair play (1 bod za jednu žltú kartu, 3 body za červenú kartu ako dôsledok dvoch žltých kariet, 3 body za priamu červenú kartu, 4 body za žltú kartu a následne za priamu červenú kartu); # Pozícia v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA]]. == Harmonogram == Nižšie je uvedený rozpis kvalifikačnej kampane ME vo futbale 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Nations-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |Fáza ! colspan="2" |Hrací deň ! rowspan="2" |Dátumy |- !Skupiny po 4 !Skupiny po 5 |- | rowspan="10" |'''Kvalifikačná skupinová fáza''' ! rowspan="4" |–– |1. hrací deň |26. – 27. marec 2027 |- |2. hrací deň |29. – 30. marec 2027 |- |3. hrací deň |11. – 12. jún 2027 |- |4. hrací deň |14. – 15. jún 2027 |- | colspan="2" |5. hrací deň |23. – 25. september 2027 |- | colspan="2" |6. hrací deň |26. – 28. september 2027 |- | colspan="2" |7. hrací deň |29. september – 2. október 2027 |- | colspan="2" |8. hrací deň |3. – 5. október 2027 |- | colspan="2" |9. hrací deň |11. – 13. november 2027 |- | colspan="2" |10. hrací deň |14. – 16. november 2027 |- | rowspan="2" |'''Vyraďovacia fáza''' | colspan="2" |Semifinále |23. – 25. marec 2028 |- | colspan="2" |Finále |26. – 28. marec 2028 |} == Skupinová fáza == Skupiny kvalifikácie sú: === Skupina A === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=A1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina B === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=B1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina C === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina D === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=D1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina E === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=E1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina F === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=F1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina G === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=G1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=G2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=G3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=G4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=G5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina H === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=H1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=H2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=H3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=H4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=H5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina I === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=I1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=I2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=I3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=I4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=I5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina J === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=J1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=J2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=J3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=J4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=J5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina K === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=K1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=K2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=K3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=K4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=K5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina L === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=L1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=L2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=L3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=L4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=L5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} === Poradie hostiteľov finálového turnaja === Dve miesta v záverečnom turnaji budú rezervované pre hostiteľské tímy, ktoré sa nekvalifikovali priamo zo skupinovej fázy. Ak sa priamo nekvalifikujú viac ako dva hostiteľské tímy, dve miesta budú pridelené hostiteľom s najvyšším umiestnením v celkovom poradí európskej kvalifikácie. Ak sa využije iba jedno alebo žiadne z miest, zostávajúce miesto (miesta) sa prerozdelia prostredníctvom play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref>{{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=2|tím={{IRL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=3|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím={{WAL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> === Poradie tímov na druhom mieste === {{turnaj hlavička|skupina=áno|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Druhé miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=8{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|finálový turnaj]]}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Druhé miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Druhé miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Druhé miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|por=7|skupina=G|tím=Druhé miesto v skupine G|v=0|r=0|p=0|ig=0|sg=0}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|skupina=H|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|tím=Druhé miesto v skupine H|por=8}} {{Turnaj|skupina=I|por=9|p=0|sg=0|ig=0|r=0|v=0|tím=Druhé miesto v skupine I|pozadie=#BAF2FF|poznámka=rowspan=4{{!}}Postup do [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Play-off|play-off]]}} {{Turnaj|por=10|skupina=J|tím=Druhé miesto v skupine J|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|skupina=K|tím=Druhé miesto v skupine K|por=11|v=0|p=0|r=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|ig=0|sg=0|p=0|r=0|tím=Druhé miesto v skupine L|v=0|por=10|skupina=L|pozadie=#BAF2FF}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> == Play-off == === Pridelenie slotov === V závislosti od počtu dostupných miest sa miesta v play-off rozdeľujú takto: * Dve až štyri miesta v play-off sú rezervované pre najnižšie umiestnené tímy z kvalifikačnej skupinovej fázy. * Zostávajúce štyri až deväť miest je pridelených víťazom skupín z líg A, B a C Ligy národov UEFA 2026/2027, ktorí sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off z kvalifikačnej skupinovej fázy, na základe priebežného celkového poradia Ligy národov UEFA 2026/2027. * Ak je na vstup do play-off k dispozícii menej ako požadovaný počet víťazov skupín Ligy A, B a C, ďalšie miesto je pridelené víťazovi skupiny Ligy D, ktorý sa v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/2027 umiestnil na 49. mieste, pokiaľ sa daný tím ešte nekvalifikoval do finálového turnaja alebo do play-off. * Zostávajúce miesta v play-off sú pridelené najvyššie umiestneným tímom v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/27, ktoré sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off. === Postup žrebovania play-off === Administratíva UEFA vykoná žrebovanie, aby rozdelila zúčastnené tímy do play-off ciest alebo, ak sa vytvoria domáce a vonkajšie zápasy, do play-off ciest. Ak sa vytvoria dve alebo tri play-off ciest, osem alebo dvanásť tímov postúpených do play-off sa zoradí v nasledujúcom poradí a potom sa rozdelí do štyroch košov pre žrebovanie takto: * Tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, podľa ich umiestnenia v celkovom rebríčku európskej kvalifikácie; * Tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/2027, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/2027. Osem alebo dvanásť tímov, ktoré sa umiestnia na 1. až 8. mieste, respektíve na 1. až 12. mieste, je rozdelených do štyroch košov podľa poradia s použitím vyššie uvedeného postupu. Každá cesta do play-off sa skladá z dvoch semifinálových párov s jedným nasadeným tímom a jedným nenasadeným tímom: Koš 1 vs Koš 4 a Koš 2 vs Koš 3. Ak sa vytvoria štyri dvojhry v play-off, pre žrebovanie sa vytvoria dva koše. Koš 1 obsahuje štyri tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, a Koš 2 štyri tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/27, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/27. Víťaz semifinále s tímom z Koša 1 bude hostiť finále. Ak do play-off vstúpia dva tímy hostiteľskej asociácie, sú rozdelené do samostatných ciest alebo dvojhier. Ak sa kvalifikujú do play-off a ak je to možné, Severné Írsko bude rozdelené do cesty alebo dvojhry, ktorá nezahŕňa tím hostiteľskej asociácie. Môžu sa uplatňovať ďalšie zásady a podmienky, ktoré podliehajú schváleniu výkonným výborom UEFA. === Scenár 1: Použité dve vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v dvoch play-off systémoch o dve miesta v finálovom turnaji. Osem miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |4 |- |1 |3 |5 |- |2 |2 |6 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 2: Použité jedno vyhradené miesto pre hostiteľskú krajinu === Dvanásť tímov súťaží v troch play-off systémoch o tri miesta v finálovom turnaji. Dvanásť miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |8 |- |1 |3 |9 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva C ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 3: Nepoužité žiadne vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v štyroch zápasoch play-off, každý doma a vonku, o štyri miesta v finálovom turnaji. Štyri najhoršie druhé tímy zo skupinovej fázy budú nasadené (odvetu hostia doma) a štyri tímy z Ligy národov UEFA 2026/27 budú nenasadené. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |} == Referencie == {{Referencie}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]] [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2028]] hvkzgvviaepqt7z075bj5j6sus5ahyd 8253164 8253163 2026-07-25T10:27:46Z Peter 51345 269569 8253164 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|počet tímov=54 naplánovaných|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2030|2030]]|dátum=25. marec 2027 –<br/>28. marec 2028}} '''Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]]''' bude [[Futbal|futbalová]] súťaž, ktorá určí 24 členských mužstiev národných tímov UEFA pre finálový turnaj. Kvalifikácie sa zúčastní až 55 tímov členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž bude prepojená s [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligou národov UEFA 2026/2027]], čo poskytne krajinám druhú možnosť kvalifikovať sa na finálový turnaj. == Tímy == V kvalifikačnej súťaži sa môže zúčastniť 54 členských asociácií UEFA vrátane štyroch hostiteľských krajín:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>{{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-4}} *{{ALB|f|1}} *{{AND|f|1}} *{{ENG|f|1}} (hostiteľ) *{{ARM|f|1}} *{{AZE|f|1}} *{{BEL|f|1}} *{{BLR|f|1}} *{{BIH|f|1}} *{{BUL|f|1}} *{{CYP|f|1}} *{{CZE|f|1}} *{{MNE|f|1}} *{{DEN|f|1}} *{{EST|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{FRO|f|1}} *{{FIN|f|1}} *{{FRA|f|1}} *{{GIB|f|1}} *{{GRE|f|1}} *{{GEO|f|1}} *{{NED|f|1}} *{{CRO|f|1}} *{{ISL|f|1}} *{{ISR|f|1}} *{{IRL|f|1}} (hostiteľ) *{{KAZ|f|1}} *{{KOS|f|1}} *{{LIE|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{LTU|f|1}} *{{LVA|f|1}} *{{LUX|f|1}} *{{HUN|f|1}} *{{MLT|f|1}} *{{MDA|f|1}} *{{GER|f|1}} *{{NOR|f|1}} *{{AUT|f|1}} *{{ROU|f|1}} *{{SMR|f|1}} *{{NIR|f|1}} {{Stĺpce-4}} *{{MKD|f|1}} *{{SVK|f|1}} *{{SLO|f|1}} *{{SRB|f|1}} *{{SCO|v|1}} (hostiteľ) *{{ESP|f|1}} (držitelia titulu) *{{SWE|f|1}} *{{ITA|f|1}} *{{TUR|f|1}} *{{UKR|f|1}} *{{WAL|f|1}} (hostiteľ) {{Stĺpce-koniec}} === Vylúčený === * {{RUS|f|1}} (zatiaľ nepotvrdené/nefinalizované UEFA, momentálne pozastavené kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii na Ukrajinu]]) Rusko bolo 28. februára 2022 suspendované zo súťaží UEFA kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii na Ukrajinu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> a nemôže súťažiť, kým nebude táto [[Sankcia (trest)|sankcia]] zrušená. Rozhodnutie o zrušení suspendácie však môže byť prijaté ešte pred konečným potvrdením zoznamu účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.espn.com.au/football/story/_/id/37628093/uefa-bans-russia-euro-bids-uk-turkey-host-28 | vydavateľ = www.espn.com.au | dátum prístupu = 2026-07-25}}</ref> == Formát == Národné tímy budú rozdelené do dvanástich skupín, pričom každá skupina bude obsahovať štyri alebo päť tímov. Žrebovanie skupinovej fázy sa očakáva po skončení ligovej fázy [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Kvalifikačná skupinová fáza sa bude hrať v roku 2027 vo formáte doma a vonku. Dvadsať tímov sa kvalifikuje priamo do finálového turnaja: dvanásť víťazov skupín spolu s ôsmimi najlepšie umiestnenými tímami s druhým miestom. Hostiteľské krajiny – [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írska republika]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] – sa zúčastnia kvalifikačnej skupinovej fázy, ale budú vyžrebované do samostatných skupín. Dve miesta vo finálovom turnaji sú vyhradené pre dve najlepšie umiestnené hostiteľské krajiny (na základe celkového poradia kvalifikačnej skupinovej fázy), ktoré sa nekvalifikujú ako víťazi skupín alebo medzi osem najlepších druhých miest. Zostávajúce miesta (dve až štyri, v závislosti od kvalifikácie hostiteľskej krajiny) sa určia prostredníctvom play-off v marci 2028. Do play-off sa zapoja zostávajúci druhí tímy z kvalifikačných skupín (dve až štyri, v závislosti od toho, či sú medzi týmito tímami hostitelia) a najlepšie umiestnení víťazi nekvalifikovaných skupín z [[Liga národov UEFA 2026/2027|Ligy národov UEFA 2026/2027]]. Štruktúra play-off závisí od počtu použitých miest hostiteľskej krajiny: * Ak sa využijú obe rezervované miesta pre hostiteľské krajiny: Osem tímov súťaží v dvoch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a jedným finále, o dve miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 2 – 4 z najhorších tímov, ktorí skončili na druhom mieste v skupine ** 4 – 6 kvalifikantov Ligy národov * Ak sa použije jedno rezervované miesto pre hostiteľskú krajinu: Dvanásť tímov súťaží v troch systémoch play-off, každý s jedným semifinále a finále, o tri miesta vo finálovom turnaji. Tímy sú: ** 8 alebo 9 kvalifikantov Ligy národov ** 4 alebo 3 z najhorších tímov, ktoré skončili na druhom mieste v skupine * Ak sa neobsadia žiadne rezervované miesta pre hostiteľskú krajinu: Osem tímov (štyri prostredníctvom Ligy národov) sa zúčastní štyroch zápasov play-off doma a vonku, pričom štyria víťazi sa kvalifikujú do finálového turnaja. Tímy sú: ** 4 najhoršie finalisti v skupine ** 4 kvalifikanti Ligy národov === Rozhodujúce body pre poradie v skupine === Ak majú dva alebo viac tímov rovnaký počet bodov po skončení zápasov v skupine, použijú sa nasledujúce kritériá pre rozhodovanie remízy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> # Pozícia v skupine; # Vyšší počet bodov; # Lepší gólový rozdiel; # Vyšší počet strelených gólov; # Vyšší počet strelených gólov mimo domáceho prostredia; # Vyšší počet víťazstiev; # Vyšší počet víťazstiev mimo domáceho prostredia; # Fair play (1 bod za jednu žltú kartu, 3 body za červenú kartu ako dôsledok dvoch žltých kariet, 3 body za priamu červenú kartu, 4 body za žltú kartu a následne za priamu červenú kartu); # Pozícia v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA]]. == Harmonogram == Nižšie je uvedený rozpis kvalifikačnej kampane ME vo futbale 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Nations-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |Fáza ! colspan="2" |Hrací deň ! rowspan="2" |Dátumy |- !Skupiny po 4 !Skupiny po 5 |- | rowspan="10" |'''Kvalifikačná skupinová fáza''' ! rowspan="4" |–– |1. hrací deň |26. – 27. marec 2027 |- |2. hrací deň |29. – 30. marec 2027 |- |3. hrací deň |11. – 12. jún 2027 |- |4. hrací deň |14. – 15. jún 2027 |- | colspan="2" |5. hrací deň |23. – 25. september 2027 |- | colspan="2" |6. hrací deň |26. – 28. september 2027 |- | colspan="2" |7. hrací deň |29. september – 2. október 2027 |- | colspan="2" |8. hrací deň |3. – 5. október 2027 |- | colspan="2" |9. hrací deň |11. – 13. november 2027 |- | colspan="2" |10. hrací deň |14. – 16. november 2027 |- | rowspan="2" |'''Vyraďovacia fáza''' | colspan="2" |Semifinále |23. – 25. marec 2028 |- | colspan="2" |Finále |26. – 28. marec 2028 |} == Skupinová fáza == Skupiny kvalifikácie sú: === Skupina A === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=A1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina B === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=B1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina C === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina D === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=D1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina E === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=E1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina F === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=F1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina G === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=G1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=G2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=G3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=G4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=G5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina H === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=H1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=H2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=H3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=H4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=H5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina I === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=I1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=I2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=I3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=I4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=I5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina J === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=J1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=J2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=J3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=J4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=J5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina K === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=K1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=K2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=K3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=K4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=K5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: neznámy. Zdroj: UEFA</small> === Skupina L === {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=L1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=Postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]]}} {{turnaj|por=2|tím=L2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF|poznámka=Možné postupy na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|ME vo futbale 2028]] na základe rebríčka}} {{turnaj|por=3|tím=L3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím=L4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Turnaj|por=5|tím=L5|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} === Poradie hostiteľov finálového turnaja === Dve miesta v záverečnom turnaji budú rezervované pre hostiteľské tímy, ktoré sa nekvalifikovali priamo zo skupinovej fázy. Ak sa priamo nekvalifikujú viac ako dva hostiteľské tímy, dve miesta budú pridelené hostiteľom s najvyšším umiestnením v celkovom poradí európskej kvalifikácie. Ak sa využije iba jedno alebo žiadne z miest, zostávajúce miesto (miesta) sa prerozdelia prostredníctvom play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2026-28-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref>{{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=2|tím={{IRL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=3|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=4|tím={{WAL|f|1}}|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> === Poradie tímov na druhom mieste === {{turnaj hlavička|skupina=áno|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Druhé miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=8{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|finálový turnaj]]}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Druhé miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Druhé miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Druhé miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Druhé miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|por=7|skupina=G|tím=Druhé miesto v skupine G|v=0|r=0|p=0|ig=0|sg=0}} {{Turnaj|pozadie=#ccffcc|skupina=H|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|tím=Druhé miesto v skupine H|por=8}} {{Turnaj|skupina=I|por=9|p=0|sg=0|ig=0|r=0|v=0|tím=Druhé miesto v skupine I|pozadie=#BAF2FF|poznámka=rowspan=4{{!}}Postup do [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Play-off|play-off]]}} {{Turnaj|por=10|skupina=J|tím=Druhé miesto v skupine J|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|skupina=K|tím=Druhé miesto v skupine K|por=11|v=0|p=0|r=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{Turnaj|ig=0|sg=0|p=0|r=0|tím=Druhé miesto v skupine L|v=0|por=10|skupina=L|pozadie=#BAF2FF}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: Marec 2027. Zdroj: UEFA</small> <small>Pravidlá pre klasifikáciu: Počítajú sa iba zápasy proti tímom umiestneným od prvého do štvrtého miesta v skupine, 1) Pozícia v skupine; 2) Body; 3) Gólový rozdiel; 4) Strelené góly; 5) Strelené góly vonku; 6) Víťazstvá; 7) Víťazstvá vonku; 8) Nižšie disciplinárne body; 9) Vyššie umiestnenie v [[Liga národov UEFA 2026/2027|priebežnom celkovom poradí Ligy národov]].</small> == Play-off == === Pridelenie slotov === V závislosti od počtu dostupných miest sa miesta v play-off rozdeľujú takto: * Dve až štyri miesta v play-off sú rezervované pre najnižšie umiestnené tímy z kvalifikačnej skupinovej fázy. * Zostávajúce štyri až deväť miest je pridelených víťazom skupín z líg A, B a C Ligy národov UEFA 2026/2027, ktorí sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off z kvalifikačnej skupinovej fázy, na základe priebežného celkového poradia Ligy národov UEFA 2026/2027. * Ak je na vstup do play-off k dispozícii menej ako požadovaný počet víťazov skupín Ligy A, B a C, ďalšie miesto je pridelené víťazovi skupiny Ligy D, ktorý sa v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/2027 umiestnil na 49. mieste, pokiaľ sa daný tím ešte nekvalifikoval do finálového turnaja alebo do play-off. * Zostávajúce miesta v play-off sú pridelené najvyššie umiestneným tímom v priebežnom celkovom poradí Ligy národov UEFA 2026/27, ktoré sa ešte nekvalifikovali do finálového turnaja alebo do play-off. === Postup žrebovania play-off === Administratíva UEFA vykoná žrebovanie, aby rozdelila zúčastnené tímy do play-off ciest alebo, ak sa vytvoria domáce a vonkajšie zápasy, do play-off ciest. Ak sa vytvoria dve alebo tri play-off ciest, osem alebo dvanásť tímov postúpených do play-off sa zoradí v nasledujúcom poradí a potom sa rozdelí do štyroch košov pre žrebovanie takto: * Tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, podľa ich umiestnenia v celkovom rebríčku európskej kvalifikácie; * Tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/2027, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/2027. Osem alebo dvanásť tímov, ktoré sa umiestnia na 1. až 8. mieste, respektíve na 1. až 12. mieste, je rozdelených do štyroch košov podľa poradia s použitím vyššie uvedeného postupu. Každá cesta do play-off sa skladá z dvoch semifinálových párov s jedným nasadeným tímom a jedným nenasadeným tímom: Koš 1 vs Koš 4 a Koš 2 vs Koš 3. Ak sa vytvoria štyri dvojhry v play-off, pre žrebovanie sa vytvoria dva koše. Koš 1 obsahuje štyri tímy, ktoré sa umiestnili na druhom mieste v kvalifikačnej skupinovej fáze, a Koš 2 štyri tímy, ktoré sa kvalifikovali prostredníctvom Ligy národov UEFA 2026/27, podľa ich umiestnenia v priebežnom celkovom rebríčku Ligy národov UEFA 2026/27. Víťaz semifinále s tímom z Koša 1 bude hostiť finále. Ak do play-off vstúpia dva tímy hostiteľskej asociácie, sú rozdelené do samostatných ciest alebo dvojhier. Ak sa kvalifikujú do play-off a ak je to možné, Severné Írsko bude rozdelené do cesty alebo dvojhry, ktorá nezahŕňa tím hostiteľskej asociácie. Môžu sa uplatňovať ďalšie zásady a podmienky, ktoré podliehajú schváleniu výkonným výborom UEFA. === Scenár 1: Použité dve vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v dvoch play-off systémoch o dve miesta v finálovom turnaji. Osem miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |4 |- |1 |3 |5 |- |2 |2 |6 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 2: Použité jedno vyhradené miesto pre hostiteľskú krajinu === Dvanásť tímov súťaží v troch play-off systémoch o tri miesta v finálovom turnaji. Dvanásť miest v play-off bude rozdelených nasledovne, ak sa spustí tento scenár: {| class="wikitable" !Vyhradené hostiteľské krajiny umiestnené v top dva !Miestenky pre najhoršie tímy na druhých miestach !Miestenky cez Ligu národov UEFA |- |0 |4 |8 |- |1 |3 |9 |} ==== Vetva A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} ==== Vetva C ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Semifinále''' |- | style="text-align: right;" |Tím z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 4. koša |- | style="text-align: right;" |Tím z 2. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Tím z 3. koša |- | colspan="3" style="text-align: center;" |'''Finále''' |- | style="text-align: right;" |Víťaz semifinále s tímom z 1. koša | align="center" | | style="text-align: left;" |Víťaz semifinále s tímom z 2. koša |} === Scénar 3: Nepoužité žiadne vyhradené miesta pre hostiteľské krajiny === Osem tímov súťaží v štyroch zápasoch play-off, každý doma a vonku, o štyri miesta v finálovom turnaji. Štyri najhoršie druhé tímy zo skupinovej fázy budú nasadené (odvetu hostia doma) a štyri tímy z Ligy národov UEFA 2026/2027 budú nenasadené. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci tím ! width="90" |Skóre ! width="250" |Hosťujúci tím ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align: right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align: left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |- | style="text-align:right;" |Nasadený tím | align="center" |TBA | style="text-align:left;" |Nenasadený tím | align="center" |TBA | align="center" |TBA |} == Referencie == {{Referencie}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]] [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2028]] qlqd917ntlf714euhad5hvl8421qvpi 0 734209 8253030 8184578 2026-07-24T20:29:53Z Peter 51345 269569 8253030 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film|Názov=Spider-Man: Nový deň|Originál=Spider-Man: Brand New Day|Žáner=[[Akčný film|akčný]], dobrodružný, [[Sci-fi|sci-fi]], technofantasy|Krajina=USA|Jazyk=[[Angličtina|anglický]]|Dátum uvedenia=31. júl 2026|Réžia=Destin Daniel Cretton|Scenár=Chris McKenna<br/>Erik Sommers|Predchádzajúci=[[Fantastická 4: Prvé kroky]]|Nasledujúci=[[Avengers: Doomsday]]|Námet=[[Stan Lee]]<br/>Steve Ditko|Produkcia=[[Kevin Feige]]<br/>Amy Pascal<br/>[[Avi Arad]]<br/>Rachel O'Connor|Kamera=Brett Pawlak|Produkčná spoločnosť=[[Columbia Pictures]]<br/>[[Marvel Studios]]<br/>Pascal Pictures|Distribučná spoločnosť=Sony Pictures Releasing|Obsadenie2=[[Tom Holland (herec)|Tom Holland]]<br/>[[Zendaya]]<br/>[[Sadie Sink]]<br/>[[Jacob Batalon]]<br/>Jon Bernthal<br/>Tramell Tillman<br/>Michael Mando<br/>[[Mark Ruffalo]]|Poster=Spider Man Brand New Day Logo.svg|Predloha=[[Spider-Man (komiks)|Spider-Man]] od [[Stan Lee|Stana Leeho]] a Steva Ditka|Hudba=[[Michael Giacchino]]}} '''''Spider-Man: Nový deň''''' je pripravovaný americký [[Superhrdina|superhrdinský film]] založený na postave [[Spider-Man (komiks)|Spider-Mana]] z [[Marvel Comics]]. Produkciu zabezpečujú spoločnosti [[Columbia Pictures]], [[Marvel Studios]] a [[Amy Pascal|Pascal Pictures]] a distribúciu zabezpečuje [[Sony Pictures Motion Picture Group|Sony Pictures Releasing]]. Má byť [[Zoznam filmov v Marvel Cinematic Universe|38. filmom]] v [[Marvel Cinematic Universe]] (MCU) a štvrtým filmom v sérii filmov [[Spider-Man (komiks)|MCU Spider-Man]] po filme [[Spider-Man: Bez domova|''Spider-Man:'']] [[Spider-Man: Bez domova|''Bez domova'']] (2021). Film režíroval [[Destin Daniel Cretton]], scenár napísali [[Chris McKenna]] a [[Erik Sommers]] a v hlavných úlohách sa predstavia [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]] ako [[Spider-Man (komiks)|Peter Parker/Spider-Man]] spolu so [[Zendaya|Zendayou]], [[Sadie Sink]], [[Jacob Batalon|Jacobom Batalonom]], [[Jon Bernthal|Jonom Bernthalom]], [[Tramell Tillman]], [[Michael Mando|Michaelom Mandom]] a [[Mark Ruffalo|Markom Ruffalom]]. Vo filme Parker anonymne chráni New York ako hrdina Spider-Man a vyšetruje silnú novú hrozbu, zatiaľ čo jeho superschopnosti prechádzajú prekvapivým a potenciálne nebezpečným vývojom. Spoločnosť Sony vyvíjala štvrtý film o ''Spider-Manovi'' z MCU v auguste 2019 a producentka [[Amy Pascal]] v novembri 2021 oznámila, že mal byť prvým v novej trilógii s Hollandom v hlavnej úlohe. Práce na príbehu sa začali v decembri toho istého roku, pričom Holland sa do vývoja zapojil viac ako pri predchádzajúcich filmoch. McKenna a Sommers sa vrátili ako scenáristi vo februári 2023, Cretton bol najatý ako réžista v októbri 2024 a názov – odvodený z komiksového príbehu z roku 2008 „[[Brand New Day (komiks)|Brand New Day]]“, ktorý resetoval status quo Spider-Mana – bol oznámený v marci 2025. Producenti chceli, aby bol Hollandov Parker prvýkrát „skutočným Spider-Manom“, ktorý bude sám bojovať proti pouličnej kriminalite v New Yorku. Pred natáčaním sa ukázalo, že Bernthal a Ruffalo si zopakujú svoje úlohy [[Frank Castle (Marvel Cinematic Universe)|Franka Castlea / Punishera]] a [[Hulk (komiks)|Brucea Bannera / Hulka]] z MCU. Natáčanie prebiehalo od augusta do decembra 2025, pričom filmovanie prebiehalo v Glasgowe v Škótsku a po celom Anglicku. Práce na zvukovej kulise sa uskutočnili v [[Pinewood Studios]] v Anglicku. Vydanie filmu ''Spider-Man:'' ''Nový deň'' je v Spojených štátoch naplánované na 31. júla 2026 ako súčasť [[Marvel Cinematic Universe: Šiesta fáza|šiestej fázy]] MCU. == Predpoklad == Po kúzle Dr. [[Stephen Strange (Marvel Cinematic Universe)|Stephena Strangea]] na konci filmu ''[[Spider-Man: Bez domova|Spider-Man:]]'' ''[[Spider-Man: Bez domova|Bez domova]]'' (2021) svet zabudol, že [[Peter Parker (Marvel Cinematic Universe)|Peter Parker]] existuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MCU boss Kevin Feige reveals why Marvel is pairing up Spider-Man and The Punisher in Brand New Day: "[It's] street-level crime as opposed to world-ending events" | url = https://www.gamesradar.com/entertainment/superhero-movies/mcu-boss-kevin-feige-reveals-why-marvel-is-pairing-up-spider-man-and-the-punisher-in-brand-new-day-its-street-level-crime-as-opposed-to-world-ending-events/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2025-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> O štyri roky neskôr Parker anonymne chráni New York ako hrdina Spider-Man a vyšetruje novú mocnú hrozbu, zatiaľ čo jeho superschopnosti prechádzajú prekvapivým a potenciálne nebezpečným vývojom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Spider-Man: Brand New Day' Trailer Brings a Brand New Threat to Tom Holland's Forgotten Superhero | url = https://www.thewrap.com/creative-content/movies/spider-man-brand-new-day-trailer-tom-holland/ | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-US | meno = J. D. | priezvisko = Knapp}}</ref> == Obsadenie == * [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]] ako Peter Parker / Spider-Man: Bývalý Avenger, ktorý získal pavúčie schopnosti po tom čo ho uhryzol rádioaktívny pavúk. Keďže celý svet na neho zabudol a nemá žiadnych blízkych pôsobí v uliciach New Yorku ako zamozvaný superhrdina. * [[Zendaya]] ako Michelle "MJ" Jones-Watson: Petrova bývalá spolužiačka a ex-priateľka, ktorá spoločne s Nedom Leedsom študuje na [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]]. * [[Sadie Sink]] v neznámej úlohe * [[Jacob Batalon]] ako Ned Leeds: Petrov bývalý najlepší kamarát a spolužiak, ktorý spoločne s MJ študuje na MIT. * [[Jon Bernthal]] ako Frank Castle / Punisher: Samozvanec, ktorý bojuje proti zločinu a podsvetiu v uliciach New Yorku veľmi drsným spôsobom čo má často smrteľné následky. * [[Tramell Tillman]] ako Bill Metzger: Riaditeľ úradu pre likvidáciu škôd. * [[Michael Mando]] ako Mac Gargan / Scorpion: Zločinec s mechanickým oblekom a chvostom pripomínajúcim škorpióna. V minulosti bol kôli pôsobeniu Spider-Mana zavretý do väzenia. * [[Mark Ruffalo]] ako Bruce Banner / Hulk: Zakladajúci člen pôvodnych Avengerov a vedec, ktorý sa kvôli ožiareniu silným gama žiarením pri rozrušení premieňa na jeho zúrivé zelené alter-ego Hulka. V súčasnosti prednáša a vyučuje na Empire State University. * [[Marvin Jones III]] ako Lonnie Lincoln / Tombstone: Albínsky mafián, ktorý má nadľudskú silu a odolnosť. Ďalej sa objavia [[Liza Colón‑Zayas]] a [[Keith David]] v neznámych úlohách. [[Eman Esfandi]] stvárni nového priateľa MJ. [[Zabryna Guevara]] sa objaví ako Sheila Rivera a zopakuje si túto úlohu zo seriálu [[Daredevil: Znovuzrodenie]]. Objavia sa aj záporné postavy Boomerang, Tarantula a kriminálna organizácia The Hand. == Produkcia == Po úspechu filmu ''Spider-Man: No Way Home'' (2021) začali spoločnosti [[Sony (spoločnosť)|Sony Pictures]] a [[Marvel Studios]] v roku 2022 pracovať na ďalšom pokračovaní. Prezident Marvel Studios [[Kevin Feige]] v roku 2023 potvrdil, že scenáristi [[Chris McKenna]] a [[Erik Sommers]], ktorí písali predchádzajúce diely, pripravujú úplne nový príbeh pre Petra Parkera / Spider-Mana. Film bol oficiálne oznámený v apríli 2024 počas prezentácie [[Sony (spoločnosť)|Sony Pictures]] na [[CinemaCon]], kde odhalili aj jeho oficiálny názov: ''Spider-Man: Brand New Day''. Názov odkazuje na rovnomennú [[Brand New Day (komiks)|komiksovú ságu]] z roku 2008, ktorá sa zaoberá dôsledkami vymazania Petrovej identity zo sveta. Podľa vyjadrení štúdia však film nebude priamou adaptáciou tejto dejovej línie, ale inšpiruje sa jej hlavnými témami. V máji 2025 bolo potvrdené, že film sa bude zameriavať viac na „street-level crime“ a bude oveľa prízemnejší, čím sa odkloní od [[Multiverzum|multiverzálnych]] udalostí z predchádzajúceho filmu. Podľa Feigeho: ''„Už nejde o koniec sveta, ale o problémy, ktoré sú Petrovi oveľa bližšie – osobné a mestské.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tom Holland tvrdí, že Spider-Man 4 opraví najväčšiu chybu MCU. Film prinesie niečo, na čo fanúšikovia dlho čakali | url = https://www.mediaklik.sk/filmy/clanok/759381-tom-holland-tvrdi-ze-spider-man-4-opravi-najvacsiu-chybu-mcu-film-prinesie-nieco-na-co-fanusikovia-dlho-cakali/ | vydavateľ = Mediaklik.sk | dátum vydania = 2025-07-14 | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Pripravované filmy]] [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Akčné filmy USA]] [[Kategória:Sci-fi akčné filmy USA]] [[Kategória:Filmy Marvel Cinematic Universe]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2026]] kufjqq3sgtptnw0j05nwh147dwv34nw 0 734638 8253216 8081641 2026-07-25T11:45:29Z KormiSK 91359 8253216 wikitext text/x-wiki {{Infobox|zahlavie=Marvel Cinematic Universe|stylZahlavia=background:#d0ccfc|stylPopisu1=font-size:95%|popis1=Na základe|data1=Postavy publikované spoločnosťou [[Marvel Comics]]|data2=[[Kevin Feige]]<br/>[[Avi Arad]]<br/>[[Gale Anne Hurd]]<br/>[[Amy Pascal]]<br/>[[Lauren Shuler Donner]]<br/>[[Ryan Reynolds]]<br/>[[Shawn Levy]]<br/>[[Bratia Russovci|Anthony Russo]]<br/>[[Bratia Russovci|Joe Russo]]|stylPopisu2=font-size:95%|stylDat2=font-size:95%|popis2=Produkované|stylPopisu4=font-size:95%|stylDat4=font-size:95%|popis3=Hrajú|data3=[[Zoznam hercov z filmov Marvel Cinematic Universe|Herci z filmov Marvel Cinematic Universe]]|stylPopisu3=font-size:95%|stylDat3=font-size:95%|popis4=Produkčné spoločnosti|data4=[[Marvel Studios]]<br/>[[Valhalla Motion Pictures]]<br/>[[Columbia Pictures]]<br/>(2017 – súčasnosť)<br/>[[Pascal Pictures]]<br/>(2017 – súčasnosť)<br/>[[Maximum Effort]]<br/>[[21 Laps Entertainment]]<br/>[[AGBO]]|popis5=Distribúcia|stylPopisu5=font-size:95%|stylDat5=font-size:95%|data5=[[Paramount Pictures]]<br/>(2008 – 2011)<br/>[[Universal Pictures]]<br/>(2008)<br/>[[Walt Disney Studios Motion Pictures]]<br/>(2012 – súčasnosť)<br/>[[Sony Pictures Releasing]]<br/>(2017 – súčasnosť)|popis6=Dátum vydania|stylPopisu6=font-size:95%|stylDat6=font-size:95%|data6=2008 – súčasnosť|data7=Spojené štáty|popis7=Krajina|stylPopisu7=font-size:95%|stylDat7=font-size:95%|popis8=Jazyk|data8=Angličtina|stylPopisu8=font-size:95%|stylDat8=font-size:95%|stylDat9=font-size:95%|popis9=Rozpočet|data9='''Celkom (37 filmov):'''<br/>7,239 – 7,724 miliardy $|stylPopisu9=font-size:95%|popis10=Tržby|data10='''Celkom (37 filmov):'''<br/>32,334 miliardy $|stylPopisu10=font-size:95%|stylDat10=font-size:95%|hlavicka11=Chronológia|stylHlavicky11=background:#d0ccfc|data12='''The Infinity Saga'''<br/>[[Marvel Cinematic Universe: Prvá fáza|Prvá fáza]] (2008 – 2012)<br/>[[Marvel Cinematic Universe: Druhá fáza|Druhá fáza]] (2013 – 2015)<br/>[[Marvel Cinematic Universe: Tretia fáza|Tretia fáza]] (2016 – 2019)<br/>'''The Multiverse Saga'''<br/>[[Marvel Cinematic Universe: Štvrtá fáza|Štvrtá fáza]] (2021 – 2022)<br/>[[Marvel Cinematic Universe: Piata fáza|Piata fáza]] (2023 – 2025)<br/>[[Marvel Cinematic Universe: Šiesta fáza|Šiesta fáza]] (2025 – 2027)|stylDat12=font-size:95%|stylDat1=font-size:95%}} [[Marvel Cinematic Universe]] (MCU) sa zameriava na sériu amerických [[Superhrdina|superhrdinských]] filmov, ktoré produkuje [[Marvel Studios]] a sú založené na postavách, ktoré sa objavujú v publikáciách Marvel Comics. MCU je spoločný vesmír, v ktorom sa odohrávajú všetky filmy. Filmy sa nakrúcajú od roku 2007 a odvtedy Marvel Studios produkovalo a vydalo 37 filmov, pričom najmenej 8 ďalších je v rôznych štádiách vývoja. Je to najziskovejšia filmová franšíza všetkých čias, ktorá v celosvetových kinách zarobila viac ako 32,3 miliardy dolárov. Patrí sem aj ''[[Avengers: Endgame]]'', ktorý sa v čase svojho uvedenia stal najziskovejším filmom všetkých čias. Filmy napísali a režírovali rôzni jednotlivci a majú rozsiahle, často súborové obsadenie. Prezident Marvel Studios [[Kevin Feige]] produkoval každý film v tejto sérii, zatiaľ čo ďalší manažéri Marvel Studios tiež produkovali niektoré filmy po boku Feigeho, vrátane bývalého generálneho riaditeľa štúdia [[Avi Arad|Aviho Arada]] pre prvé dva filmy. Ďalšie osoby tiež produkovali vybrané filmy MCU, vrátane [[Gale Anne Hurd]] pre [[Neuveriteľný Hulk|''The Incredible Hulk'']]; [[Amy Pascal]] pre filmy o ''[[Spider-Man (komiks)|Spider-Manovi]]''; [[Lauren Shuler Donner]], [[Ryan Reynolds]] a [[Shawn Levy]] pre ''[[Deadpool a Wolverine|Deadpool]]'' ''[[Deadpool a Wolverine|& Wolverine]]''; a [[Bratia Russovci|Anthony a Joe Russo]] pre ''[[Avengers: Doomsday]]'' a ''[[Avengers: Tajné vojny|Avengers: Secret Wars]].'' Marvel Studios vydáva svoje filmy v skupinách nazývaných „Fázy“. Jeho prvým filmom je ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008), ktorý distribuovala spoločnosť [[Paramount Pictures]]. Paramount distribuovala aj filmy ''[[Iron Man 2]]'' (2010), ''[[Thor (film)|Thor]]'' (2011) a ''[[Captain America: Prvý Avenger|Captain America: The First Avenger]]'' (2011), zatiaľ čo [[Universal Pictures]] distribuovala film ''The Incredile Hulk'' (2008), ktorý koprodukovala Hurdova produkčná spoločnosť [[Valhalla Motion Pictures]]. [[Walt Disney Studios Motion Pictures]] začalo s distribúciou série crossoverovým filmom ''[[Avengers: Pomstitelia|The Avengers]]'' (2012), ktorý uzavrel [[Marvel Cinematic Universe: Prvá fáza|prvú fázu]]. [[Marvel Cinematic Universe: Druhá fáza|Druhá fáza]] zahŕňa ''[[Iron Man 3]]'' (2013), ''[[Thor: Temný svet|Thor: The Dark World]]'' (2013), ''[[Captain America: Zimný vojak|Captain America: Winter Soldier]]'' (2014), ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Guardians of the Galaxy]]'' (2014), ''[[Avengers 2: Vek Ultrona|Avengers:]]'' ''[[Avengers 2: Vek Ultrona|Age of Ultron]]'' (2015) a ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' (2015). ''[[Captain America: Občianska vojna|Captain America: Civil War]]'' (2016) je prvým filmom [[Marvel Cinematic Universe: Tretia fáza|tretej fázy]], po ktorom nasledujú ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' (2016), ''[[Strážcovia Galaxie 2|Guardians of the Galaxy Vol. 2]]'' (2017), ''[[Spider-Man: Návrat domov|Spider-Man: Homecoming]]'' (2017), ''[[Thor: Ragnarok]]'' (2017), ''[[Čierny panter (film)|Black Panther]]'' (2018), ''[[Avengers: Nekonečná vojna|Avengers: Infinity War]]'' (2018), ''[[Ant-Man a Wasp|Ant-Man and the Wasp]]'' (2018), ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' (2019), ''[[Avengers: Endgame]]'' (2019) a ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova|Spider-Man: Far From Home]]'' (2019). Prvé tri fázy sú súhrnne známe ako „The Infinity Saga“. Filmy o ''Spider-Manovi'' vlastní, financuje a distribuuje spoločnosť [[Sony Pictures]] a koprodukujú ich spoločnosti Sony [[Columbia Pictures]] a [[Pascal Pictures]]. Skupina filmov v rámci [[Marvel Cinematic Universe: Štvrtá fáza|štvrtej fázy]] začala filmom ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021), nasledovali ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch|Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings]]'' (2021), ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' (2021), ''[[Spider-Man: Bez domova|Spider-Man: No Way Home]]'' (2021), ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva|Doctor Strange in the Multiverse of Madness]]'' (2022), ''[[Thor: Láska a hrom|Thor: Love and Thunder]]'' (2022) a [[Čierny Panter: Navždy Wakanda|''Black Panther: Wakanda Forever'']] (2022). Fáza obsahovala tieto filmy, ako aj osem televíznych seriálov a dva špeciály pre streamovaciu službu [[Disney+]]. [[Marvel Cinematic Universe: Piata fáza|Piata fáza]] sa začala filmom ''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania|Ant-Man and the Wasp: Quantumania]]'' (2023), nasledovali ''[[Strážcovia Galaxie 3|Guardians of the Galaxy Vol. 3]]'' (2023), ''[[Marvels]]'' (2023), ''[[Deadpool a Wolverine|Deadpool]]'' ''[[Deadpool a Wolverine|& Wolverine]]'' (2024), ''[[Captain America: Prekrásny nový svet|Captain America: Brave New World]]'' (2025) a ''[[Thunderbolts*]]'' (2025). Táto fáza zahŕňa aj celkovo deväť sérií televíznych seriálov pre Disney+. [[Marvel Cinematic Universe: Šiesta fáza|Šiesta fáza]] sa začala filmom ''[[Fantastická 4: Prvé kroky|The Fantastic Four: First Steps]]'' (2025) a bude zahŕňať ''[[Spider-Man: Nový deň|Spider-Man: Brand New Day]]'' (2026), ''[[Avengers: Doomsday]]'' (2026) a ''[[Avengers: Tajné vojny|Avengers:]]'' ''[[Avengers: Tajné vojny|Secret Wars]]'' (2027). Štvrtá, piata a šiesta fáza sú súhrnne známe ako „The Multiverse Saga“. Film ''Deadpool'' ''& Wolverine'' vznikol v koprodukcii spoločností [[Maximum Effort]] a [[21 Laps Entertainment]], ktorých sú Reynolds a Levy, zatiaľ čo spoločnosť [[AGBO]] bratov Russoovcov koprodukuje ''Avengers: Doomsday'' a ''Secret Wars''. == Filmy == Marvel Studios vydáva svoje filmy v skupinách nazývaných „Fázy“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = This is what the Marvel Cinematic Universe phases look like | url = https://www.dailydot.com/unclick/marvel-phases-mcu-timeline/ | dátum vydania = 2018-08-15 | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = en-US | meno = Michelle | priezvisko = Jaworski}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's 'Phases' explained: What goes when & why | url = https://www.digitalspy.com/movies/a871567/marvel-phase-4-3-2-1-mcu/ | vydavateľ = Digital Spy | dátum vydania = 2025-07-24 | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = en-GB}}</ref> === The Infinity Saga === Filmy z prvej, druhej a tretej fázy sú súhrnne známe ako „The Infinity Saga“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kevin Feige Calls The First 22 Movies In The MCU | url = https://www.slashfilm.com/565063/the-infinity-saga/ | vydavateľ = SlashFilm | dátum vydania = 2019-03-18 | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = en-US | meno = Jacob | priezvisko = Hall}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kevin Feige Confirms Spider-Man: Far From Home Is the Conclusion to Marvel's Infinity Saga | url = https://comicbook.com/marvel/news/spider-man-far-from-home-infinity-saga-ending-marvel-kevin-feige/ | dátum vydania = 2019-06-24 | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = en-US | meno = Charlie | priezvisko = Ridgely}}</ref> ==== Prvá fáza ==== {{Hlavný článok|Marvel Cinematic Universe: Prvá fáza}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Filmy !Vydanie v USA !Režisér !Scenárista(i) !Producent(i) |- ![[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]] |2. máj 2008 |[[Jon Favreau]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel making deals for title wave | url = https://variety.com/2006/film/markets-festivals/marvel-making-deals-for-title-wave-2-1200334885/ | dátum vydania = 2006-04-28 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en-US | meno = Pamela | priezvisko = McClintock}}</ref> |[[Mark Fergus a Hawk Ostby|Mark Fergus & Hawk Ostby]] a [[Art Marcum a Matt Holloway|Art Marcum & Matt Holloway]] |[[Avi Arad]] a [[Kevin Feige]] |- !''[[Neuveriteľný Hulk|The Incredible Hulk]]'' |13. jún 2008 |[[Louis Leterrier]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Newsarama.com : Director Louis Leterrier Discusses The Incredible Hulk | url = http://www.newsarama.com/film/080602-hulk-leterrier.html | vydavateľ = www.newsarama.com | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en | meno = By Bryan | priezvisko = Cairns | url archívu = https://archive.today/20081122065856/http://www.newsarama.com/film/080602-hulk-leterrier.html | dátum archivácie = 2008-11-22 }}</ref> |[[Zak Penn]] |Avi Arad, [[Gale Anne Hurd]], a Kevin Feige |- !''[[Iron Man 2]]'' |7. máj 2010 |Jon Favreau<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = So What Was All The Fuss About? Marvel Locks In Jon Favreau For 'Iron Man 2' | url = https://deadline.com/2008/07/marvel-locks-in-jon-favreau-for-iron-man-2-6265/ | dátum vydania = 2008-07-09 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en-US | meno = Nikki | priezvisko = Finke}}</ref> |[[Justin Theroux]] | rowspan="4" |Kevin Feige |- ![[Thor (film)|''Thor'']] |6. máj 2011 |[[Kenneth Branagh]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Branagh in talks to direct ‘Thor’ | url = https://variety.com/2008/film/markets-festivals/branagh-in-talks-to-direct-thor-1117993032/ | dátum vydania = 2008-09-29 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en-US | meno = Michael | priezvisko = Fleming}}</ref> |[[Ashley Edward Miller]] & [[Zack Stentz]] a [[Don Payne]] |- !''[[Captain America: Prvý Avenger|Captain America: The First Avenger]]'' |22. júl 2011 |[[Joe Johnston]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Captain America’ recruits director | url = https://www.hollywoodreporter.com/business/business-news/captain-america-recruits-director-122606/ | dátum vydania = 2008-11-09 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en-US | meno = Borys Kit,The Associated | priezvisko = Press}}</ref> |[[Christopher Markus a Stephen McFeely|Christopher Markus & Stephen McFeely]] |- !''[[Avengers: Pomstitelia|The Avengers]]'' |4. máj 2012 | colspan="2" |[[Joss Whedon]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Whedon to head ‘Avengers’ | url = https://variety.com/2010/film/news/whedon-to-head-avengers-1118017689/ | dátum vydania = 2010-04-13 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en-US | meno = Marc | priezvisko = Graser}}</ref> |} ==== Druhá fáza ==== {{Hlavný článok|Marvel Cinematic Universe: Druhá fáza}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Filmy !Vydanie v USA !Režisér !Scenárista(i) !Producent(i) |- !''[[Iron Man 3]]'' |3. máj 2013 |[[Shane Black]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Shane Black talks direction of Iron Man 3 and whether or not to expect more Marvel cameos! | url = http://legacy.aintitcool.com/node/48768 | vydavateľ = Aint It Cool News | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en | priezvisko = quint}}</ref> |[[Drew Pearce]] & Shane Black | rowspan="6" |[[Kevin Feige]] |- !''[[Thor: Temný svet|Thor: The Dark World]]'' |8. november 2013 |[[Alan Taylor]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Thor 2' Director Will Be 'Game Of Thrones' Helmer Alan Taylor | url = https://deadline.com/2011/12/thor-2-director-will-be-game-of-thrones-helmer-alan-taylor-208181/ | dátum vydania = 2011-12-24 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en-US | meno = Mike Fleming | priezvisko = Jr}}</ref> |[[Christopher L. Yost]] a [[Christopher Markus a Stephen McFeely|Christopher Markus & Stephen McFeely]] |- !''[[Captain America: Zimný vojak|Captain America: Winter Soldier]]'' |4. apríl 2014 |[[Bratia Russovci|Anthony a Joe Russo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russo brothers tapped for ‘Captain America 2’ | url = https://variety.com/2012/film/news/russo-brothers-tapped-for-captain-america-2-1118055101/ | dátum vydania = 2012-06-06 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en-US | meno = Jeff | priezvisko = Sneider}}</ref> |Christopher Markus & Stephen McFeely |- !''[[Strážcovia Galaxie (film)|Guardians of the Galaxy]]'' |1. august 2014 |[[James Gunn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel Studios Begins Production on Guardians of the Galaxy {{!}} News {{!}} Marvel.com | url = http://marvel.com/news/story/20914/marvel_studios_begins_production_on_guardians_of_the_galaxy | vydavateľ = marvel.com | dátum prístupu = 2025-08-03}}</ref> |James Gunn a [[Nicole Perlman]] |- !''[[Avengers 2: Vek Ultrona|Avengers: Age of Ultron]]'' |1. máj 2015 | colspan="2" |[[Joss Whedon]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joss Whedon to write, direct ‘Avengers’ sequel | url = https://variety.com/2012/film/news/joss-whedon-to-write-direct-avengers-sequel-1118057576/ | dátum vydania = 2012-08-07 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en-US | meno = Marc | priezvisko = Graser}}</ref> |- !''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' |17. júl 2015 |[[Peyton Reed]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Director Peyton Reed and Writer Adam McKay Join Marvel's Ant-Man {{!}} News {{!}} Marvel.com | url = http://marvel.com/news/movies/2014/6/7/22643/director_peyton_reed_and_writer_adam_mckay_join_marvels_ant-man | vydavateľ = marvel.com | dátum prístupu = 2025-08-03}}</ref> |[[Edgar Wright]] & [[Joe Cornish]] a [[Adam McKay]] & [[Paul Rudd]] |} ==== Tretia fáza ==== {{Hlavný článok|Marvel Cinematic Universe: Tretia fáza}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Filmy !Vydanie v USA !Režisér !Scenárista(i) !Producent(i) |- !''[[Captain America: Občianska vojna|Captain America: Civil War]]'' |6. máj 2016 |[[Bratia Russovci|Anthony a Joe Russo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CAPTAIN AMERICA 3 will be Directed by Joe and Anthony Russo; Say They're Breaking the Story Now | url = https://collider.com/captain-america-3-script-joe-anthony-russo/ | vydavateľ = Collider | dátum vydania = 2014-03-11 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en | meno = Steven | priezvisko = Weintraub}}</ref> |[[Christopher Markus a Stephen McFeely|Christopher Markus & Stephen McFeely]] | rowspan="3" |[[Kevin Feige]] |- !''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' |4. november 2016 |[[Scott Derrickson]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scott Derrickson to Direct Marvel’s ‘Doctor Strange’ (Exclusive) | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/scott-derrickson-direct-marvels-doctor-709117/ | dátum vydania = 2014-06-03 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en-US | meno = Tatiana Siegel,Borys | priezvisko = Kit}}</ref> |[[Jon Spaihts]] a Scott Derrickson & [[C. Robert Cargill]] |- !''[[Strážcovia Galaxie 2|Guardians of the Galaxy 2]]'' |5. máj 2017 | colspan="2" |[[James Gunn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = James Gunn to Write, Direct ‘Guardians of the Galaxy’ Sequel | url = https://variety.com/2014/film/news/james-gunn-to-write-direct-guardians-of-the-galaxy-sequel-1201269345/ | dátum vydania = 2014-07-25 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en-US | meno = Marc | priezvisko = Graser}}</ref> |- !''[[Spider-Man: Návrat domov|Spider-Man: Homecoming]]'' |7. júl 2017 |[[Jon Watts]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sony Pictures and Marvel Studios Find Their 'Spider-Man' Star and Director {{!}} News {{!}} Marvel.com | url = http://marvel.com/news/movies/24758/sony_pictures_and_marvel_studios_find_their_spider-man_star_and_director | vydavateľ = marvel.com | dátum prístupu = 2025-08-03}}</ref> |[[Jonathan Goldstein]] & [[John Francis Daley]] a Jon Watts & [[Christopher Ford]] a [[Chris McKenna]] & [[Erik Sommers]] |Kevin Feige a [[Amy Pascal]] |- !''[[Thor: Ragnarok]]'' |3. november 2017 |[[Taika Waititi|Takia Waititi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mark Ruffalo Bringing Hulk Into ‘Thor: Ragnarok’ | url = https://deadline.com/2015/10/mark-ruffalo-bringing-hulk-into-thor-ragnarok-1201584404/ | dátum vydania = 2015-10-15 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en-US | meno = Mike Fleming | priezvisko = Jr}}</ref> |[[Eric Pearson]] a [[Craig Kyle]] & [[Christopher L. Yost]] | rowspan="2" |Kevin Feige |- !''[[Čierny panter (film)|Black Panther]]'' |16. február 2018 |[[Ryan Coogler]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ryan Coogler to Direct Marvel's 'Black Panther' {{!}} News {{!}} Marvel.com | url = http://marvel.com/news/movies/25616/ryan_coogler_to_direct_marvels_black_panther?linkId=20280214 | vydavateľ = marvel.com | dátum prístupu = 2025-08-03}}</ref> |Ryan Coogler & [[Joe Robert Cole]] |- !''[[Avengers: Nekonečná vojna|Avengers: Infinity War]]'' |27. apríl 2018 |Anthony a Joe Russo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joe & Anthony Russo to Direct 2-Part Marvel's 'Avengers: Infinity War' Event {{!}} News {{!}} Marvel.com | url = http://marvel.com/news/movies/24399/joe_anthony_russo_to_direct_2-part_marvels_avengers_infinity_war_event | vydavateľ = marvel.com | dátum prístupu = 2025-08-03}}</ref> |Christopher Markus & Stephen McFeely | |- !''[[Ant-Man a Wasp|Ant-Man and the Wasp]]'' |6. júl 2018 |[[Peyton Reed]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ant-Man and the Wasp: Michael Douglas Eyeing Return | url = https://collider.com/ant-man-and-the-wasp-michael-douglas/ | vydavateľ = Collider | dátum vydania = 2015-11-13 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en | meno = Chris | priezvisko = Cabin}}</ref> |Chris McKenna & Erik Sommers a [[Paul Rudd]] & Andrew Barrer & Gabriel Ferrari |Kevin Feige a [[Stephen Broussard]] |- !''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' |8. marec 2019 |[[Anna Boden a Ryan Fleck|Anna Boden & Ryan Fleck]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Captain Marvel’ Finds Directors in Anna Boden, Ryan Fleck (EXCLUSIVE) | url = https://variety.com/2017/film/news/captain-marvel-directors-anna-boden-ryan-fleck-1201994270/ | dátum vydania = 2017-04-19 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en-US | meno = Justin | priezvisko = Kroll}}</ref> |Anna Boden & Ryan Fleck & [[Geneva Robertson-Dworet]] | rowspan="2" |Kevin Feige |- ![[Avengers: Endgame|''Avengers:'' ''Endgame'']] |26. apríl 2019 |Anthony a Joe Russo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joe & Anthony Russo to Direct 2-Part Marvel's 'Avengers: Infinity War' Event {{!}} News {{!}} Marvel.com | url = http://marvel.com/news/movies/24399/joe_anthony_russo_to_direct_2-part_marvels_avengers_infinity_war_event | vydavateľ = marvel.com | dátum prístupu = 2025-08-03}}</ref> |Christopher Markus & Stephen McFeely |- !''[[Spider-Man: Ďaleko od domova|Spider-Man: Far From Home]]'' |2. júl 2019 |Jon Watts<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kevin Feige Confirms Jon Watts as Spider-Man: Homecoming 2 Director | url = https://screenrant.com/spider-man-homecoming-2-jon-watts-direct-confirmed/ | vydavateľ = ScreenRant | dátum vydania = 2017-12-09 | dátum prístupu = 2025-08-03 | jazyk = en | meno = Cooper | priezvisko = Hood}}</ref> |Chris McKenna & Erik Sommers |Kevin Feige a Amy Pascal |} === The Multiverse Saga === Filmy zo štvrtej, piatej a šiestej fázy sú súhrnne známe ako „The Multiverse Saga“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel Studios’ Phases 5 and 6: Everything We Learned at Comic-Con About the Multiverse Saga | url = https://variety.com/2022/film/news/marvel-studios-phase-5-phase-6-multiverse-saga-comic-con-1235323893/ | dátum vydania = 2022-07-24 | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = en-US | meno = Adam B. | priezvisko = Vary}}</ref> Fázy zahŕňajú aj viacero sérií a tri špeciálne filmy streamované na [[Disney+]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel's 'Phases' explained: What goes when & why | url = https://www.digitalspy.com/movies/a871567/marvel-phase-4-3-2-1-mcu/ | vydavateľ = Digital Spy | dátum vydania = 2025-07-24 | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = en-GB}}</ref> ==== Štvrtá fáza ==== {{Hlavný článok|Marvel Cinematic Universe: Štvrtá fáza}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Filmy !Vydanie v USA !Režisér !Scenárista(i) !Producent(i) |- !''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' |9. júl 2021 |[[Cate Shortland]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Black Widow’ Movie Finds Director in Cate Shortland (Exclusive) | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/black-widow-movie-be-directed-by-cate-shortland-1126708/ | dátum vydania = 2018-07-12 | dátum prístupu = 2025-08-04 | jazyk = en-US | meno = Borys | priezvisko = Kit}}</ref> |[[Eric Pearson]] |[[Kevin Feige]] |- ![[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch|''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings'']] |3. september 2021 |[[Destin Daniel Cretton]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel’s ‘Shang-Chi’ Sets Director Destin Daniel Cretton | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/marvels-shang-chi-sets-director-destin-daniel-cretton-1194443/ | dátum vydania = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2025-08-04 | jazyk = en-US | meno = Aaron Couch,Borys | priezvisko = Kit}}</ref> |[[Dave Callaham]] & Destin Daniel Cretton & [[Andrew Lanham]] |Kevin Feige a [[Jonathan Schwartz]] |- ![[Eternals (film)|''Eternals'']] |5. november 2021 |[[Chloé Zhao]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel Studios’ ‘The Eternals’ Finds Its Director With Chloe Zhao | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-features/chloe-zhao-direct-marvel-studios-eternals-1143547/ | dátum vydania = 2018-09-21 | dátum prístupu = 2025-08-04 | jazyk = en-US | meno = Borys | priezvisko = Kit}}</ref> |Chloé Zhao and Chloé Zhao & [[Patrick Burleigh]] a Ryan Firpo & [[Kaz Firpo]] |Kevin Feige a [[Nate Moore]] |- !''[[Spider-Man: Bez domova|Spider-Man: No Way Home]]'' |17. december 2021 |[[Jon Watts]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MCU’s Spider-Man 3: Marisa Tomei Teases What To Expect Of Aunt May In The Upcoming Sequel | url = https://screenrant.com/mcu-spider-man-homecoming-3-aunt-may-role/ | vydavateľ = ScreenRant | dátum vydania = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2025-08-04 | jazyk = en | meno = Rachel | priezvisko = Labonte}}</ref> |[[Chris McKenna]] & [[Erik Sommers]] |Kevin Feige a [[Amy Pascal]] |- !''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva|Doctor Strange in the Multiverse of Madness]]'' |6. máj 2022 |[[Sam Raimi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sam Raimi Confirms He's Directing 'Doctor Strange In The Multiverse Of Madness' | url = https://www.slashfilm.com/573555/sam-raimi-doctor-strange/ | vydavateľ = SlashFilm | dátum vydania = 2020-04-15 | dátum prístupu = 2025-08-04 | jazyk = en-US | meno = Chris | priezvisko = Evangelista}}</ref> |[[Michael Waldron]] |Kevin Feige |- !''[[Thor: Láska a hrom|Thor: Love and Thunder]]'' |8. júl 2022 |[[Taika Waititi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taika Waititi to Direct ‘Thor 4’ (Exclusive) | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/taika-waititi-direct-thor-4-1224464/ | dátum vydania = 2019-07-16 | dátum prístupu = 2025-08-04 | jazyk = en-US | meno = Borys | priezvisko = Kit}}</ref> |Taika Waititi & [[Jennifer Kaytin Robinson]] |Kevin Feige a [[Brad Winderbaum]] |- !''[[Čierny Panter: Navždy Wakanda|Black Panther: Wakanda Forever]]'' |11. november 2022 |[[Ryan Coogler]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ryan Coogler Signs On to Write and Direct ‘Black Panther’ Sequel (Exclusive) | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/black-panther-2-ryan-coogler-write-direct-sequel-1151626/ | dátum vydania = 2018-10-11 | dátum prístupu = 2025-08-04 | jazyk = en-US | meno = Borys | priezvisko = Kit}}</ref> |Ryan Coogler & [[Joe Robert Cole]] |Kevin Feige a Nate Moore |} ==== Piata fáza ==== {{Hlavný článok|Marvel Cinematic Universe: Piata fáza}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Filmy !Vydanie v USA !Režisér !Scenárista(i) !Producent(i) |- !''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania|Ant-Man and the Wasp: Quantumania]]'' |17. február 2023 |[[Peyton Reed]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peyton Reed to Direct ‘Ant-Man 3’ (Exclusive) | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/ant-man-3-peyton-reed-returning-direct-1251732/ | dátum vydania = 2019-11-01 | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en-US | meno = Borys | priezvisko = Kit}}</ref> |[[Jeff Loveness]] |[[Kevin Feige]] a [[Stephen Broussard]] |- !''[[Strážcovia Galaxie 3|Guardians of the Galaxy Vol. 3]]'' |5. máj 2023 | colspan="2" |[[James Gunn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Disney Reinstates Director James Gunn For ‘Guardians Of The Galaxy 3’ | url = https://deadline.com/2019/03/james-gunn-reinstated-guardians-of-the-galaxy-3-disney-suicide-squad-2-indefensible-social-media-messages-1202576444/ | dátum vydania = 2019-03-15 | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en-US | meno = Mike Fleming | priezvisko = Jr}}</ref> | rowspan="2" |Kevin Feige |- !''[[Marvels|The Marvels]]'' |10. november 2023 |[[Nia DaCosta]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Captain Marvel 2’: ‘Candyman’s Nia DaCosta To Direct Sequel | url = https://deadline.com/2020/08/captain-marvel-sequel-nia-dacosta-director-1202992213/ | dátum vydania = 2020-08-05 | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en-US | meno = Justin | priezvisko = Kroll}}</ref> |Nia DaCosta a [[Megan McDonnell]] a Elissa Karasik |- !''[[Deadpool a Wolverine|Deadpool & Wolverine]]'' |26. júl 2024 |[[Shawn Levy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Shawn Levy to Direct ‘Deadpool 3’ Starring Ryan Reynolds | url = https://variety.com/2022/film/news/shawn-levy-deadpool-3-ryan-reynolds-1235202497/ | dátum vydania = 2022-03-11 | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en-US | meno = Ethan | priezvisko = Shanfeld}}</ref> |[[Ryan Reynolds]] & [[Rhett Reese]] & [[Paul Wernick]] & [[Zeb Wells]] & Shawn Levy |Kevin Feige, [[Lauren Shuler Donner]], Ryan Reynolds, a Shawn Levy |- !''[[Captain America: Prekrásny nový svet|Captain America: Brave New World]]'' |14. február 2025 |[[Julius Onah]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Avengers: The Kang Dynasty’ to Be Directed by ‘Shang-Chi’ Filmmaker Destin Daniel Cretton (Exclusive) | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/avengers-the-kang-dynasty-to-be-directed-by-shang-chi-filmmaker-destin-daniel-cretton-exclusive-1235186348/ | dátum vydania = 2022-07-26 | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en-US | meno = Borys | priezvisko = Kit}}</ref> |[[Rob Edwards]] a [[Malcolm Spellman]] & [[Dalan Musson]] and Julius Onah & [[Peter Glanz]] |Kevin Feige a [[Nate Moore]] |- !''[[Thunderbolts*]]''  |2. máj 2025 |[[Jake Schreier]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Avengers: The Kang Dynasty’ to Be Directed by ‘Shang-Chi’ Filmmaker Destin Daniel Cretton (Exclusive) | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/avengers-the-kang-dynasty-to-be-directed-by-shang-chi-filmmaker-destin-daniel-cretton-exclusive-1235186348/ | dátum vydania = 2022-07-26 | dátum prístupu = 2025-08-05 | jazyk = en-US | meno = Borys | priezvisko = Kit}}</ref> |[[Eric Pearson]] a [[Joanna Calo]] |Kevin Feige |} ==== Šiesta fáza ==== {{Hlavný článok|Marvel Cinematic Universe: Šiesta fáza}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Filmy !Vydanie v USA !Režisér !Scenárista(i) !Producent(i) !Stav |- !''[[Fantastická 4: Prvé kroky|The Fantastic Four: First Steps]]'' |25. júl 2025 |[[Matt Shakman]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matt Shakman is Officially Directing 'Fantastic Four' | url = https://collider.com/fantastic-4-matt-shakman-directing-confirmed/ | vydavateľ = Collider | dátum vydania = 2022-09-10 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en | meno = Kevin | priezvisko = McCall}}</ref> |[[Josh Friedman]] a [[Eric Pearson]] a Jeff Kaplan & Ian Springer |[[Kevin Feige]] |Vydané |- !''[[Spider-Man: Nový deň|Spider-Man: Brand New Day]]'' |31. júl 2026 |[[Destin Daniel Cretton]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sony Adds Untitled ‘Spider-Man’ With Tom Holland To Summer 2026 Calendar; Destin Daniel Cretton Directing | url = https://deadline.com/2024/10/spider-man-tom-holland-new-movie-1236158673/ | dátum vydania = 2024-10-25 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en-US | meno = Anthony | priezvisko = D'Alessandro}}</ref> |[[Chris McKenna]] & [[Erik Sommers]] |Kevin Feige a [[Amy Pascal]] | rowspan="2" |Natáčanie |- ![[Avengers: Doomsday|''Avengers: Doomsday'']] |18. december 2026 | rowspan="2" |[[Bratia Russovci|Anthony a Joe Russo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel Announces ‘Avengers: Doomsday’ and ‘Avengers: Secret Wars’ Directed by the Russo Brothers | url = https://variety.com/2024/film/news/avengers-secret-wars-doomsday-russo-brothers-return-1235879783/ | dátum vydania = 2024-07-28 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en-US | meno = Adam B. Vary,Meredith | priezvisko = Woerner}}</ref> | rowspan="2" |[[Michael Waldron]] a [[Stephen McFeely]] | rowspan="2" |Kevin Feige, Anthony Russo, a Joe Russo |- ![[Avengers: Tajné vojny|''Avengers: Secret Wars'']] |17. december 2027 |Vo vývoji |} Spoločnosť Disney naplánovala dodatočný dátum vydania neohláseného filmu štúdií Marvel na 23. júla 2027.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel’s Next Moves: ‘Black Panther 3’ and a Young ‘X-Men’ Cast to ‘Keep the Cost Down’; ‘Blade’ and ‘Deadpool 4’ Are Lower Priorities | url = https://variety.com/2025/film/news/marvels-avengers-x-men-black-panther-3-1236474558/ | dátum vydania = 2025-07-30 | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = en-US | meno = Tatiana | priezvisko = Siegel}}</ref> === Budúcnosť === {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Filmy !Vydanie v USA !Režisér !Scenárista !Producent(i) !Stav |- !''Armor Wars'' |TBA |TBA |[[Yassir Lester]] |[[Kevin Feige]] | rowspan="5" |Vo vývoji |- !''Black Panther 3'' |TBA | colspan="2" |[[Ryan Coogler]] |Kevin Feige a [[Nate Moore]] |- !''Blade'' |TBA |TBA |[[Eric Pearson]] |Kevin Feige |- !''Bez názvu Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings sequel'' |TBA | colspan="2" |[[Destin Daniel Cretton]] |Kevin Feige a [[Jonathan Schwartz]] |- !''Bez názvu X-Men film'' |TBA |[[Jake Schreier]] |[[Michael Lesslie]] |Kevin Feige |} [[Marvel Studios]] má v danom čase naplánované budúce filmy približne päť až šesť rokov vopred od toho, čo oznámili. V júli 2025 Feige uviedol, že majú sedemročný plán do roku 2032 s potenciálnymi filmami na magnetoch, ktoré by sa dali premiestňovať. Marvel Studios v tom čase plánoval vydávať jeden až tri filmy ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel Boss Kevin Feige On His Future At The Studio, ‘Blade’ Update & Why ‘Fantastic Four’ Needed A Reboot | url = https://deadline.com/2025/07/marvel-fantastic-four-blade-kevin-feige-1236462995/ | dátum vydania = 2025-07-20 | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = en-US | meno = Anthony D'Alessandro,Justin | priezvisko = Kroll}}</ref> Po ságe Multiverse sa očakáva, že ďalšia sága MCU sa zameria na postavy, ktoré Marvel Studios zdedili počas akvizície [[Acquisition of 21st Century Fox by Disney|21st Century Fox spoločnosťou Disney]], vrátane [[X-Men|X-Menov]]. Feige mal údajne dovtedy 10-ročný plán pre X-Menov v MCU.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Disney Wanted More From Marvel. Now It Wants Less. | url = https://www.wsj.com/business/media/marvel-avengers-mcu-robert-downey-jr-dr-doom-311f9ffc | vydavateľ = WSJ | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = en-US | meno = Ben | priezvisko = Fritz}}</ref> Disney naplánoval dátumy vydania potenciálnych filmov Marvel Studios na 18. februára, 5. mája, 10. novembra a 15. decembra 2028. Vo februári 2025 producent Nate Moore uviedol, že práce na niektorých projektoch, ako napríklad ''Armor Wars'', sa spomalili, odkedy štúdio začalo znižovať produkciu obsahu a zameriavať sa na kvalitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "That's Not My Project": 'Armor Wars' Gets a Confusing Update From Producer | url = https://collider.com/armor-wars-update-nate-moore/ | vydavateľ = Collider | dátum vydania = 2025-02-06 | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = en | meno = Adam | priezvisko = Blevins}}</ref> V máji toho istého roku sa Marvel Studios chystalo odhadnúť záujem častého scenáristu [[Eric Pearson|Erica Pearsona]] o projekty, ktoré boli plánované po filme ''Avengers: Secret Wars''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Thunderbolts*’ Co-Writer Eric Pearson Talks ‘The New Avengers’ Reveal, Pre-Sentry Villain and Original Taskmaster Arc | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-features/thunderbolts-writer-death-john-walker-1236207295/ | dátum vydania = 2025-05-05 | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = en-US | meno = Brian | priezvisko = Davids}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Marvel Cinematic Universe]] 7advnbhm8ryqt5bz7xw3cgmytv8t580 0 735125 8252917 8252848 2026-07-24T14:05:55Z IronLiberty 280078 odstránený počet s prvej vety leadu, nižšie je to upresnené 8252917 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Koalícia ochotných | OficiálnyNázov = Coalition of the Willing | KrátkyNázov = CoW | Vznik = [[2. marec]] [[2025]]<br />[[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Typ = Medzinárodná koalícia | Zameranie = Podpora [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rusko-ukrajinskej vojne, príprava bezpečnostných záruk a prípadných mierových síl | Ústredie = | OblasťPôsobenia = | Členstvo = 36 krajín + Ukrajina<br /><small>(približný stav k júlu 2026)</small> |Obrázok=Map of the Coalition of the willing (Russo-Ukrainian War).svg|KomentárObrázku={{legenda|#648FFF|Spojenci koalície}} {{legenda|#FFB000|Ostatné členské štáty NATO}} {{legenda|#DC267F|Znepriatelené strany}}<small>Stav k 2. 10. 2025</small>|ŠtýlKomentáruObrázku=text-align: left;}} '''Koalícia ochotných''' ({{V jazyku|eng|Coalition of the Willing}}, {{V jazyku|eng|Coalition des volontaires}}) je koalíciou krajín, ktoré sa zaviazali k podpore [[Ukrajina|Ukrajiny]] v boji proti [[Rusko-ukrajinská vojna|ruskej agresii]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Je Slovensko členom koalície ochotných? Vláda to odmieta, opozícia naznačuje niečo iné|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/je-slovensko-clenom-koalicie-ochotnych-vlada-to-odmieta-opozicia-naznacuje-nieco-ine|periodikum=euBrief|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=|priezvisko=|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=SME|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-20|issn=1337-0235}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=European military leaders discuss Ukraine peacekeeping force|url=https://www.npr.org/2025/03/21/nx-s1-5336095/europe-military-leaders-ukraine-russia-peacekeeping|periodikum=NPR|dátum=2025-03-21|dátum prístupu=2025-08-20|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> Iniciatívu, vedenú [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Francúzsko|Francúzskom]], oznámil britský premiér [[Keir Starmer]] 2. marca 2025 po [[Londýn|londýnskom]] summite o Ukrajine.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Britain and France to lead ‘coalition of the willing’ to save Ukraine|url=https://www.telegraph.co.uk/politics/2025/03/02/britain-france-lead-coalition-willing-save-ukraine/|periodikum=The Telegraph|dátum=2025-03-02|dátum prístupu=2025-08-20|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Martin}}</ref> Koalícia mala ku februáru 2026 35 členov, ku ktorým patrili všetky krajiny [[Európska únia|Európskej únie]] s výnimkou [[Malta|Malty]] (ktorej to nepovoľuje [[ústava]]), [[Slovensko|Slovenska]] a [[Maďarsko|Maďarska]], ktoré účasť v tom čase odmietli.<ref name=":0" /> V júli 2026 sa Slovensko podľa tvrdenia [[Veľvyslanectvo Francúzska na Slovensku|francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku]] pripojilo ku Koalícii ochotných na podporu Ukrajiny a zúčastnilo sa jej stretnutia 13. júla 2026 v Paríži, kde prijalo záverečné vyhlásenie spolupredsedov.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Silenská|meno=Natália|titul=Fico zmenil názor na „klub vojnových štváčov“. Slovensko sa stalo členom koalície ochotných, potvrdili Francúzi|periodikum=euBrief|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-23|issn=1337-0235|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-zmenil-nazor-na-klub-vojnovych-stvacov-slovensko-sa-stalo-clenom-koalicie-ochotnych-potvrdili-francuzi|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovensko je členom koalície ochotných na podporu Ukrajiny. Potvrdilo to Francúzsko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/2012585-slovensko-je-clenom-koalicie-ochotnych-na-podporu-ukrajiny-potvrdilo-to-francuzsko|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Vláda Roberta Fica]] o zmene postoja verejne neinformovala.<ref name=":2" /> Premiér Fico do tejto koalície pôvodne odmietal vstúpiť s tým, že ide o „klub vojnových štváčov“.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kéry|meno=Šimon|autor=|odkaz na autora=|titul=Fico ju nazval klubom vojnových štváčov, teraz sme sa pridali. Slovensko vstúpilo do koalície ochotných, tvrdia Francúzi|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1062383/fico-ju-nazval-klubom-vojnovych-stvacov-teraz-sme-sa-pridali-slovensko-vstupilo-do-koalicie-ochotnych-tvrdia-francuzi|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> == Štvorbodový plán == Na [[Tlačová konferencia|tlačovej konferencii]] po londýnskom summite v marci 2025 Starmer načrtol štyri kľúčové prvky prístupu koalície:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer: Coalition of willing to guarantee Ukraine peace | url = https://www.bbc.com/news/articles/c9vygkzkkrvo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer says ‘coalition of the willing’ to present Ukraine peace plan to US | url = https://www.aljazeera.com/news/2025/3/2/european-leaders-gather-in-london-to-strengthen-support-for-ukraine | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en}}</ref> # Záväzok zachovať prísun vojenskej pomoci Ukrajine a zároveň zvyšovať ekonomický tlak na [[Rusko]] prostredníctvom sankcií a ďalších opatrení. # Akákoľvek trvalá mierová dohoda musí zabezpečiť suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny a Ukrajina sa musí zúčastňovať všetkých mierových rokovaní. # Posilňovať [[Ozbrojené sily Ukrajiny|obranné vojenské]] schopnosti Ukrajiny po uzavretí akejkoľvek mierovej dohody s cieľom odradiť potenciálne budúce invázie. # Vytvoriť „koalíciu ochotných“ - krajín pripravených strážiť dodržiavanie akejkoľvek mierovej dohody a garantovať bezpečnosť Ukrajiny. == Členovia == [[Súbor:Securing Our Future London Summit participants on 2 March 2025.jpg|alt=Účastníci londýnskeho summitu 2. marca 2025|náhľad|347x347bod|Účastníci londýnskeho summitu 2. marca 2025]] {{Stĺpce|2| * {{minivlajka|Austrália|w}} * {{minivlajka|Belgicko|w}} * {{minivlajka|Bulharsko|w}} * {{minivlajka|Cyprus|w}} * {{minivlajka|Česko|w}} * {{minivlajka|Dánsko|w}} * {{minivlajka|Estónsko|w}} * {{minivlajka|Fínsko|w}} * {{minivlajka|Francúzsko|w}} * {{minivlajka|Grécko|w}} * {{minivlajka|Holandsko|w}} * {{minivlajka|Chorvátsko|w}} * {{minivlajka|Írsko|w}} * {{minivlajka|Island|w}} * {{minivlajka|Japonsko|w}} * {{minivlajka|Kanada|w}} * {{minivlajka|Litva|w}} * {{minivlajka|Lotyšsko|w}} * {{minivlajka|Luxembursko|w}} * {{minivlajka|Nemecko|w}} * {{minivlajka|Nórsko|w}} * {{minivlajka|Nový Zéland|w}} * {{minivlajka|Poľsko|w}} * {{minivlajka|Portugalsko|w}} * {{minivlajka|Rakúsko|w}} * {{minivlajka|Rumunsko|w}} * {{minivlajka|Slovensko|w}} * {{minivlajka|Slovinsko|w}} * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} * {{minivlajka|Španielsko|w}} * {{minivlajka|Švédsko|w}} * {{minivlajka|Taliansko|w}} * {{minivlajka|Turecko|w}} * {{minivlajka|Ukrajina|w}} }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gov.uk/government/news/chairs-statement-leaders-meeting-on-ukraine-london-2-march-2025 Vyhlásenie Keira Starmera] - vyhlásenie predsedajúceho [[Keir Starmer|Keira Starmera]] k prvému stretnutiu lídrov 2. marca 2025 v [[Londýn|Londýne]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Ukrajiny]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]] gxfrriio4ioxawt4idt35tab1a5ec8w 8252925 8252917 2026-07-24T14:52:17Z DurMar12 181423 Upravený jazyk v šablone V jazyku 8252925 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Koalícia ochotných | OficiálnyNázov = Coalition of the Willing | KrátkyNázov = CoW | Vznik = [[2. marec]] [[2025]]<br />[[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Typ = Medzinárodná koalícia | Zameranie = Podpora [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rusko-ukrajinskej vojne, príprava bezpečnostných záruk a prípadných mierových síl | Ústredie = | OblasťPôsobenia = | Členstvo = 36 krajín + Ukrajina<br /><small>(približný stav k júlu 2026)</small> |Obrázok=Map of the Coalition of the willing (Russo-Ukrainian War).svg|KomentárObrázku={{legenda|#648FFF|Spojenci koalície}} {{legenda|#FFB000|Ostatné členské štáty NATO}} {{legenda|#DC267F|Znepriatelené strany}}<small>Stav k 2. 10. 2025</small>|ŠtýlKomentáruObrázku=text-align: left;}} '''Koalícia ochotných''' ({{V jazyku|eng|Coalition of the Willing}}, {{V jazyku|fra|Coalition des volontaires}}) je koalíciou krajín, ktoré sa zaviazali k podpore [[Ukrajina|Ukrajiny]] v boji proti [[Rusko-ukrajinská vojna|ruskej agresii]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Je Slovensko členom koalície ochotných? Vláda to odmieta, opozícia naznačuje niečo iné|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/je-slovensko-clenom-koalicie-ochotnych-vlada-to-odmieta-opozicia-naznacuje-nieco-ine|periodikum=euBrief|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=|priezvisko=|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=SME|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-20|issn=1337-0235}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=European military leaders discuss Ukraine peacekeeping force|url=https://www.npr.org/2025/03/21/nx-s1-5336095/europe-military-leaders-ukraine-russia-peacekeeping|periodikum=NPR|dátum=2025-03-21|dátum prístupu=2025-08-20|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> Iniciatívu, vedenú [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Francúzsko|Francúzskom]], oznámil britský premiér [[Keir Starmer]] 2. marca 2025 po [[Londýn|londýnskom]] summite o Ukrajine.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Britain and France to lead ‘coalition of the willing’ to save Ukraine|url=https://www.telegraph.co.uk/politics/2025/03/02/britain-france-lead-coalition-willing-save-ukraine/|periodikum=The Telegraph|dátum=2025-03-02|dátum prístupu=2025-08-20|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Martin}}</ref> Koalícia mala ku februáru 2026 35 členov, ku ktorým patrili všetky krajiny [[Európska únia|Európskej únie]] s výnimkou [[Malta|Malty]] (ktorej to nepovoľuje [[ústava]]), [[Slovensko|Slovenska]] a [[Maďarsko|Maďarska]], ktoré účasť v tom čase odmietli.<ref name=":0" /> V júli 2026 sa Slovensko podľa tvrdenia [[Veľvyslanectvo Francúzska na Slovensku|francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku]] pripojilo ku Koalícii ochotných na podporu Ukrajiny a zúčastnilo sa jej stretnutia 13. júla 2026 v Paríži, kde prijalo záverečné vyhlásenie spolupredsedov.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Silenská|meno=Natália|titul=Fico zmenil názor na „klub vojnových štváčov“. Slovensko sa stalo členom koalície ochotných, potvrdili Francúzi|periodikum=euBrief|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-23|issn=1337-0235|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-zmenil-nazor-na-klub-vojnovych-stvacov-slovensko-sa-stalo-clenom-koalicie-ochotnych-potvrdili-francuzi|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovensko je členom koalície ochotných na podporu Ukrajiny. Potvrdilo to Francúzsko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/2012585-slovensko-je-clenom-koalicie-ochotnych-na-podporu-ukrajiny-potvrdilo-to-francuzsko|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Vláda Roberta Fica]] o zmene postoja verejne neinformovala.<ref name=":2" /> Premiér Fico do tejto koalície pôvodne odmietal vstúpiť s tým, že ide o „klub vojnových štváčov“.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kéry|meno=Šimon|autor=|odkaz na autora=|titul=Fico ju nazval klubom vojnových štváčov, teraz sme sa pridali. Slovensko vstúpilo do koalície ochotných, tvrdia Francúzi|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1062383/fico-ju-nazval-klubom-vojnovych-stvacov-teraz-sme-sa-pridali-slovensko-vstupilo-do-koalicie-ochotnych-tvrdia-francuzi|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> == Štvorbodový plán == Na [[Tlačová konferencia|tlačovej konferencii]] po londýnskom summite v marci 2025 Starmer načrtol štyri kľúčové prvky prístupu koalície:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer: Coalition of willing to guarantee Ukraine peace | url = https://www.bbc.com/news/articles/c9vygkzkkrvo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer says ‘coalition of the willing’ to present Ukraine peace plan to US | url = https://www.aljazeera.com/news/2025/3/2/european-leaders-gather-in-london-to-strengthen-support-for-ukraine | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en}}</ref> # Záväzok zachovať prísun vojenskej pomoci Ukrajine a zároveň zvyšovať ekonomický tlak na [[Rusko]] prostredníctvom sankcií a ďalších opatrení. # Akákoľvek trvalá mierová dohoda musí zabezpečiť suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny a Ukrajina sa musí zúčastňovať všetkých mierových rokovaní. # Posilňovať [[Ozbrojené sily Ukrajiny|obranné vojenské]] schopnosti Ukrajiny po uzavretí akejkoľvek mierovej dohody s cieľom odradiť potenciálne budúce invázie. # Vytvoriť „koalíciu ochotných“ - krajín pripravených strážiť dodržiavanie akejkoľvek mierovej dohody a garantovať bezpečnosť Ukrajiny. == Členovia == [[Súbor:Securing Our Future London Summit participants on 2 March 2025.jpg|alt=Účastníci londýnskeho summitu 2. marca 2025|náhľad|347x347bod|Účastníci londýnskeho summitu 2. marca 2025]] {{Stĺpce|2| * {{minivlajka|Austrália|w}} * {{minivlajka|Belgicko|w}} * {{minivlajka|Bulharsko|w}} * {{minivlajka|Cyprus|w}} * {{minivlajka|Česko|w}} * {{minivlajka|Dánsko|w}} * {{minivlajka|Estónsko|w}} * {{minivlajka|Fínsko|w}} * {{minivlajka|Francúzsko|w}} * {{minivlajka|Grécko|w}} * {{minivlajka|Holandsko|w}} * {{minivlajka|Chorvátsko|w}} * {{minivlajka|Írsko|w}} * {{minivlajka|Island|w}} * {{minivlajka|Japonsko|w}} * {{minivlajka|Kanada|w}} * {{minivlajka|Litva|w}} * {{minivlajka|Lotyšsko|w}} * {{minivlajka|Luxembursko|w}} * {{minivlajka|Nemecko|w}} * {{minivlajka|Nórsko|w}} * {{minivlajka|Nový Zéland|w}} * {{minivlajka|Poľsko|w}} * {{minivlajka|Portugalsko|w}} * {{minivlajka|Rakúsko|w}} * {{minivlajka|Rumunsko|w}} * {{minivlajka|Slovensko|w}} * {{minivlajka|Slovinsko|w}} * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} * {{minivlajka|Španielsko|w}} * {{minivlajka|Švédsko|w}} * {{minivlajka|Taliansko|w}} * {{minivlajka|Turecko|w}} * {{minivlajka|Ukrajina|w}} }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gov.uk/government/news/chairs-statement-leaders-meeting-on-ukraine-london-2-march-2025 Vyhlásenie Keira Starmera] - vyhlásenie predsedajúceho [[Keir Starmer|Keira Starmera]] k prvému stretnutiu lídrov 2. marca 2025 v [[Londýn|Londýne]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Ukrajiny]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]] cl1bzhn89lm64mbe58763od0hpa3lgl 8252972 8252925 2026-07-24T17:10:54Z ~2026-41216-30 301099 /* Členovia */ 8252972 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Koalícia ochotných | OficiálnyNázov = Coalition of the Willing | KrátkyNázov = CoW | Vznik = [[2. marec]] [[2025]]<br />[[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Typ = Medzinárodná koalícia | Zameranie = Podpora [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rusko-ukrajinskej vojne, príprava bezpečnostných záruk a prípadných mierových síl | Ústredie = | OblasťPôsobenia = | Členstvo = 36 krajín + Ukrajina<br /><small>(približný stav k júlu 2026)</small> |Obrázok=Map of the Coalition of the willing (Russo-Ukrainian War).svg|KomentárObrázku={{legenda|#648FFF|Spojenci koalície}} {{legenda|#FFB000|Ostatné členské štáty NATO}} {{legenda|#DC267F|Znepriatelené strany}}<small>Stav k 2. 10. 2025</small>|ŠtýlKomentáruObrázku=text-align: left;}} '''Koalícia ochotných''' ({{V jazyku|eng|Coalition of the Willing}}, {{V jazyku|fra|Coalition des volontaires}}) je koalíciou krajín, ktoré sa zaviazali k podpore [[Ukrajina|Ukrajiny]] v boji proti [[Rusko-ukrajinská vojna|ruskej agresii]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Je Slovensko členom koalície ochotných? Vláda to odmieta, opozícia naznačuje niečo iné|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/je-slovensko-clenom-koalicie-ochotnych-vlada-to-odmieta-opozicia-naznacuje-nieco-ine|periodikum=euBrief|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=|priezvisko=|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=SME|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-20|issn=1337-0235}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=European military leaders discuss Ukraine peacekeeping force|url=https://www.npr.org/2025/03/21/nx-s1-5336095/europe-military-leaders-ukraine-russia-peacekeeping|periodikum=NPR|dátum=2025-03-21|dátum prístupu=2025-08-20|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> Iniciatívu, vedenú [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Francúzsko|Francúzskom]], oznámil britský premiér [[Keir Starmer]] 2. marca 2025 po [[Londýn|londýnskom]] summite o Ukrajine.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Britain and France to lead ‘coalition of the willing’ to save Ukraine|url=https://www.telegraph.co.uk/politics/2025/03/02/britain-france-lead-coalition-willing-save-ukraine/|periodikum=The Telegraph|dátum=2025-03-02|dátum prístupu=2025-08-20|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Martin}}</ref> Koalícia mala ku februáru 2026 35 členov, ku ktorým patrili všetky krajiny [[Európska únia|Európskej únie]] s výnimkou [[Malta|Malty]] (ktorej to nepovoľuje [[ústava]]), [[Slovensko|Slovenska]] a [[Maďarsko|Maďarska]], ktoré účasť v tom čase odmietli.<ref name=":0" /> V júli 2026 sa Slovensko podľa tvrdenia [[Veľvyslanectvo Francúzska na Slovensku|francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku]] pripojilo ku Koalícii ochotných na podporu Ukrajiny a zúčastnilo sa jej stretnutia 13. júla 2026 v Paríži, kde prijalo záverečné vyhlásenie spolupredsedov.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Silenská|meno=Natália|titul=Fico zmenil názor na „klub vojnových štváčov“. Slovensko sa stalo členom koalície ochotných, potvrdili Francúzi|periodikum=euBrief|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-23|issn=1337-0235|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-zmenil-nazor-na-klub-vojnovych-stvacov-slovensko-sa-stalo-clenom-koalicie-ochotnych-potvrdili-francuzi|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovensko je členom koalície ochotných na podporu Ukrajiny. Potvrdilo to Francúzsko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/2012585-slovensko-je-clenom-koalicie-ochotnych-na-podporu-ukrajiny-potvrdilo-to-francuzsko|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Vláda Roberta Fica]] o zmene postoja verejne neinformovala.<ref name=":2" /> Premiér Fico do tejto koalície pôvodne odmietal vstúpiť s tým, že ide o „klub vojnových štváčov“.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kéry|meno=Šimon|autor=|odkaz na autora=|titul=Fico ju nazval klubom vojnových štváčov, teraz sme sa pridali. Slovensko vstúpilo do koalície ochotných, tvrdia Francúzi|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1062383/fico-ju-nazval-klubom-vojnovych-stvacov-teraz-sme-sa-pridali-slovensko-vstupilo-do-koalicie-ochotnych-tvrdia-francuzi|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> == Štvorbodový plán == Na [[Tlačová konferencia|tlačovej konferencii]] po londýnskom summite v marci 2025 Starmer načrtol štyri kľúčové prvky prístupu koalície:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer: Coalition of willing to guarantee Ukraine peace | url = https://www.bbc.com/news/articles/c9vygkzkkrvo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer says ‘coalition of the willing’ to present Ukraine peace plan to US | url = https://www.aljazeera.com/news/2025/3/2/european-leaders-gather-in-london-to-strengthen-support-for-ukraine | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en}}</ref> # Záväzok zachovať prísun vojenskej pomoci Ukrajine a zároveň zvyšovať ekonomický tlak na [[Rusko]] prostredníctvom sankcií a ďalších opatrení. # Akákoľvek trvalá mierová dohoda musí zabezpečiť suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny a Ukrajina sa musí zúčastňovať všetkých mierových rokovaní. # Posilňovať [[Ozbrojené sily Ukrajiny|obranné vojenské]] schopnosti Ukrajiny po uzavretí akejkoľvek mierovej dohody s cieľom odradiť potenciálne budúce invázie. # Vytvoriť „koalíciu ochotných“ - krajín pripravených strážiť dodržiavanie akejkoľvek mierovej dohody a garantovať bezpečnosť Ukrajiny. == Členovia == [[Súbor:Securing Our Future London Summit participants on 2 March 2025.jpg|alt=Účastníci londýnskeho summitu 2. marca 2025|náhľad|347x347bod|Účastníci londýnskeho summitu 2. marca 2025]] {{Stĺpce|2| * {{minivlajka|Austrália|w}} * {{minivlajka|Belgicko|w}} * {{minivlajka|Bulharsko|w}} * {{minivlajka|Cyprus|w}} * {{minivlajka|Česko|w}} * {{minivlajka|Dánsko|w}} * {{minivlajka|Estónsko|w}} * {{minivlajka|Fínsko|w}} * {{minivlajka|Francúzsko|w}} * {{minivlajka|Grécko|w}} * {{minivlajka|Holandsko|w}} * {{minivlajka|Chorvátsko|w}} * {{minivlajka|Írsko|w}} * {{minivlajka|Island|w}} * {{minivlajka|Japonsko|w}} * {{minivlajka|Kanada|w}} * {{minivlajka|Litva|w}} * {{minivlajka|Lotyšsko|w}} * {{minivlajka|Luxembursko|w}} * {{minivlajka|Nemecko|w}} * {{minivlajka|Nórsko|w}} * {{minivlajka|Nový Zéland|w}} * {{minivlajka|Poľsko|w}} * {{minivlajka|Portugalsko|w}} * {{minivlajka|Rakúsko|w}} * {{minivlajka|Rumunsko|w}} * {{minivlajka|Slovinsko|w}} * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} * {{minivlajka|Španielsko|w}} * {{minivlajka|Švédsko|w}} * {{minivlajka|Taliansko|w}} * {{minivlajka|Turecko|w}} * {{minivlajka|Ukrajina|w}} }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gov.uk/government/news/chairs-statement-leaders-meeting-on-ukraine-london-2-march-2025 Vyhlásenie Keira Starmera] - vyhlásenie predsedajúceho [[Keir Starmer|Keira Starmera]] k prvému stretnutiu lídrov 2. marca 2025 v [[Londýn|Londýne]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Ukrajiny]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]] k6qy82qqrf6hh2i701qhjzbp97js8jr 8252975 8252972 2026-07-24T17:16:12Z ~2026-41216-30 301099 /* */ 8252975 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Koalícia ochotných | OficiálnyNázov = Coalition of the Willing | KrátkyNázov = CoW | Vznik = [[2. marec]] [[2025]]<br />[[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Typ = Medzinárodná koalícia | Zameranie = Podpora [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rusko-ukrajinskej vojne, príprava bezpečnostných záruk a prípadných mierových síl | Ústredie = | OblasťPôsobenia = | Členstvo = 36 krajín + Ukrajina<br /><small>(približný stav k júlu 2026)</small> |Obrázok=Map of the Coalition of the willing (Russo-Ukrainian War).svg|KomentárObrázku={{legenda|#648FFF|Spojenci koalície}} {{legenda|#FFB000|Ostatné členské štáty NATO}} {{legenda|#DC267F|Znepriatelené strany}}<small>Stav k 2. 10. 2025</small>|ŠtýlKomentáruObrázku=text-align: left;}} '''Koalícia ochotných''' ({{V jazyku|eng|Coalition of the Willing}}, {{V jazyku|fra|Coalition des volontaires}}) je koalíciou krajín, ktoré sa zaviazali k podpore [[Ukrajina|Ukrajiny]] v boji proti [[Rusko-ukrajinská vojna|ruskej agresii]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Je Slovensko členom koalície ochotných? Vláda to odmieta, opozícia naznačuje niečo iné|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/je-slovensko-clenom-koalicie-ochotnych-vlada-to-odmieta-opozicia-naznacuje-nieco-ine|periodikum=euBrief|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=|priezvisko=|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=SME|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-20|issn=1337-0235}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=European military leaders discuss Ukraine peacekeeping force|url=https://www.npr.org/2025/03/21/nx-s1-5336095/europe-military-leaders-ukraine-russia-peacekeeping|periodikum=NPR|dátum=2025-03-21|dátum prístupu=2025-08-20|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> Iniciatívu, vedenú [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Francúzsko|Francúzskom]], oznámil britský premiér [[Keir Starmer]] 2. marca 2025 po [[Londýn|londýnskom]] summite o Ukrajine.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Britain and France to lead ‘coalition of the willing’ to save Ukraine|url=https://www.telegraph.co.uk/politics/2025/03/02/britain-france-lead-coalition-willing-save-ukraine/|periodikum=The Telegraph|dátum=2025-03-02|dátum prístupu=2025-08-20|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Martin}}</ref> Koalícia mala ku februáru 2026 35 členov, ku ktorým patrili všetky krajiny [[Európska únia|Európskej únie]] s výnimkou [[Malta|Malty]] (ktorej to nepovoľuje [[ústava]]), [[Slovensko|Slovenska]] a [[Maďarsko|Maďarska]], ktoré účasť v tom čase odmietli.<ref name=":0" /> V júli 2026 sa Slovensko podľa tvrdenia [[Veľvyslanectvo Francúzska na Slovensku|francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku]] pripojilo ku Koalícii ochotných na podporu Ukrajiny a zúčastnilo sa jej stretnutia 13. júla 2026 v Paríži, kde prijalo záverečné vyhlásenie spolupredsedov.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Silenská|meno=Natália|titul=Fico zmenil názor na „klub vojnových štváčov“. Slovensko sa stalo členom koalície ochotných, potvrdili Francúzi|periodikum=euBrief|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-23|issn=1337-0235|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-zmenil-nazor-na-klub-vojnovych-stvacov-slovensko-sa-stalo-clenom-koalicie-ochotnych-potvrdili-francuzi|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovensko je členom koalície ochotných na podporu Ukrajiny. Potvrdilo to Francúzsko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/2012585-slovensko-je-clenom-koalicie-ochotnych-na-podporu-ukrajiny-potvrdilo-to-francuzsko|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> == Štvorbodový plán == Na [[Tlačová konferencia|tlačovej konferencii]] po londýnskom summite v marci 2025 Starmer načrtol štyri kľúčové prvky prístupu koalície:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer: Coalition of willing to guarantee Ukraine peace | url = https://www.bbc.com/news/articles/c9vygkzkkrvo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer says ‘coalition of the willing’ to present Ukraine peace plan to US | url = https://www.aljazeera.com/news/2025/3/2/european-leaders-gather-in-london-to-strengthen-support-for-ukraine | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en}}</ref> # Záväzok zachovať prísun vojenskej pomoci Ukrajine a zároveň zvyšovať ekonomický tlak na [[Rusko]] prostredníctvom sankcií a ďalších opatrení. # Akákoľvek trvalá mierová dohoda musí zabezpečiť suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny a Ukrajina sa musí zúčastňovať všetkých mierových rokovaní. # Posilňovať [[Ozbrojené sily Ukrajiny|obranné vojenské]] schopnosti Ukrajiny po uzavretí akejkoľvek mierovej dohody s cieľom odradiť potenciálne budúce invázie. # Vytvoriť „koalíciu ochotných“ - krajín pripravených strážiť dodržiavanie akejkoľvek mierovej dohody a garantovať bezpečnosť Ukrajiny. == Členovia == [[Súbor:Securing Our Future London Summit participants on 2 March 2025.jpg|alt=Účastníci londýnskeho summitu 2. marca 2025|náhľad|347x347bod|Účastníci londýnskeho summitu 2. marca 2025]] {{Stĺpce|2| * {{minivlajka|Austrália|w}} * {{minivlajka|Belgicko|w}} * {{minivlajka|Bulharsko|w}} * {{minivlajka|Cyprus|w}} * {{minivlajka|Česko|w}} * {{minivlajka|Dánsko|w}} * {{minivlajka|Estónsko|w}} * {{minivlajka|Fínsko|w}} * {{minivlajka|Francúzsko|w}} * {{minivlajka|Grécko|w}} * {{minivlajka|Holandsko|w}} * {{minivlajka|Chorvátsko|w}} * {{minivlajka|Írsko|w}} * {{minivlajka|Island|w}} * {{minivlajka|Japonsko|w}} * {{minivlajka|Kanada|w}} * {{minivlajka|Litva|w}} * {{minivlajka|Lotyšsko|w}} * {{minivlajka|Luxembursko|w}} * {{minivlajka|Nemecko|w}} * {{minivlajka|Nórsko|w}} * {{minivlajka|Nový Zéland|w}} * {{minivlajka|Poľsko|w}} * {{minivlajka|Portugalsko|w}} * {{minivlajka|Rakúsko|w}} * {{minivlajka|Rumunsko|w}} * {{minivlajka|Slovinsko|w}} * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} * {{minivlajka|Španielsko|w}} * {{minivlajka|Švédsko|w}} * {{minivlajka|Taliansko|w}} * {{minivlajka|Turecko|w}} * {{minivlajka|Ukrajina|w}} }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gov.uk/government/news/chairs-statement-leaders-meeting-on-ukraine-london-2-march-2025 Vyhlásenie Keira Starmera] - vyhlásenie predsedajúceho [[Keir Starmer|Keira Starmera]] k prvému stretnutiu lídrov 2. marca 2025 v [[Londýn|Londýne]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Ukrajiny]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]] 55qp6oskmxjxp3zi3l4wtxw076kvc9p 8252976 8252975 2026-07-24T17:17:45Z ~2026-41216-30 301099 /* Členovia */ 8252976 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Koalícia ochotných | OficiálnyNázov = Coalition of the Willing | KrátkyNázov = CoW | Vznik = [[2. marec]] [[2025]]<br />[[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Typ = Medzinárodná koalícia | Zameranie = Podpora [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rusko-ukrajinskej vojne, príprava bezpečnostných záruk a prípadných mierových síl | Ústredie = | OblasťPôsobenia = | Členstvo = 36 krajín + Ukrajina<br /><small>(približný stav k júlu 2026)</small> |Obrázok=Map of the Coalition of the willing (Russo-Ukrainian War).svg|KomentárObrázku={{legenda|#648FFF|Spojenci koalície}} {{legenda|#FFB000|Ostatné členské štáty NATO}} {{legenda|#DC267F|Znepriatelené strany}}<small>Stav k 2. 10. 2025</small>|ŠtýlKomentáruObrázku=text-align: left;}} '''Koalícia ochotných''' ({{V jazyku|eng|Coalition of the Willing}}, {{V jazyku|fra|Coalition des volontaires}}) je koalíciou krajín, ktoré sa zaviazali k podpore [[Ukrajina|Ukrajiny]] v boji proti [[Rusko-ukrajinská vojna|ruskej agresii]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Je Slovensko členom koalície ochotných? Vláda to odmieta, opozícia naznačuje niečo iné|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/je-slovensko-clenom-koalicie-ochotnych-vlada-to-odmieta-opozicia-naznacuje-nieco-ine|periodikum=euBrief|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=|priezvisko=|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=SME|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-20|issn=1337-0235}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=European military leaders discuss Ukraine peacekeeping force|url=https://www.npr.org/2025/03/21/nx-s1-5336095/europe-military-leaders-ukraine-russia-peacekeeping|periodikum=NPR|dátum=2025-03-21|dátum prístupu=2025-08-20|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> Iniciatívu, vedenú [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Francúzsko|Francúzskom]], oznámil britský premiér [[Keir Starmer]] 2. marca 2025 po [[Londýn|londýnskom]] summite o Ukrajine.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Britain and France to lead ‘coalition of the willing’ to save Ukraine|url=https://www.telegraph.co.uk/politics/2025/03/02/britain-france-lead-coalition-willing-save-ukraine/|periodikum=The Telegraph|dátum=2025-03-02|dátum prístupu=2025-08-20|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Martin}}</ref> Koalícia mala ku februáru 2026 35 členov, ku ktorým patrili všetky krajiny [[Európska únia|Európskej únie]] s výnimkou [[Malta|Malty]] (ktorej to nepovoľuje [[ústava]]), [[Slovensko|Slovenska]] a [[Maďarsko|Maďarska]], ktoré účasť v tom čase odmietli.<ref name=":0" /> V júli 2026 sa Slovensko podľa tvrdenia [[Veľvyslanectvo Francúzska na Slovensku|francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku]] pripojilo ku Koalícii ochotných na podporu Ukrajiny a zúčastnilo sa jej stretnutia 13. júla 2026 v Paríži, kde prijalo záverečné vyhlásenie spolupredsedov.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Silenská|meno=Natália|titul=Fico zmenil názor na „klub vojnových štváčov“. Slovensko sa stalo členom koalície ochotných, potvrdili Francúzi|periodikum=euBrief|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-23|issn=1337-0235|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-zmenil-nazor-na-klub-vojnovych-stvacov-slovensko-sa-stalo-clenom-koalicie-ochotnych-potvrdili-francuzi|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovensko je členom koalície ochotných na podporu Ukrajiny. Potvrdilo to Francúzsko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/2012585-slovensko-je-clenom-koalicie-ochotnych-na-podporu-ukrajiny-potvrdilo-to-francuzsko|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> == Štvorbodový plán == Na [[Tlačová konferencia|tlačovej konferencii]] po londýnskom summite v marci 2025 Starmer načrtol štyri kľúčové prvky prístupu koalície:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer: Coalition of willing to guarantee Ukraine peace | url = https://www.bbc.com/news/articles/c9vygkzkkrvo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer says ‘coalition of the willing’ to present Ukraine peace plan to US | url = https://www.aljazeera.com/news/2025/3/2/european-leaders-gather-in-london-to-strengthen-support-for-ukraine | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en}}</ref> # Záväzok zachovať prísun vojenskej pomoci Ukrajine a zároveň zvyšovať ekonomický tlak na [[Rusko]] prostredníctvom sankcií a ďalších opatrení. # Akákoľvek trvalá mierová dohoda musí zabezpečiť suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny a Ukrajina sa musí zúčastňovať všetkých mierových rokovaní. # Posilňovať [[Ozbrojené sily Ukrajiny|obranné vojenské]] schopnosti Ukrajiny po uzavretí akejkoľvek mierovej dohody s cieľom odradiť potenciálne budúce invázie. # Vytvoriť „koalíciu ochotných“ - krajín pripravených strážiť dodržiavanie akejkoľvek mierovej dohody a garantovať bezpečnosť Ukrajiny. == Členovia == [[Súbor:Securing Our Future London Summit participants on 2 March 2025.jpg|alt=Účastníci londýnskeho summitu 2. marca 2025|náhľad|347x347bod|Účastníci londýnskeho samitu 2. marca 2025]] {{Stĺpce|2| * {{minivlajka|Austrália|w}} * {{minivlajka|Belgicko|w}} * {{minivlajka|Bulharsko|w}} * {{minivlajka|Cyprus|w}} * {{minivlajka|Česko|w}} * {{minivlajka|Dánsko|w}} * {{minivlajka|Estónsko|w}} * {{minivlajka|Fínsko|w}} * {{minivlajka|Francúzsko|w}} * {{minivlajka|Grécko|w}} * {{minivlajka|Holandsko|w}} * {{minivlajka|Chorvátsko|w}} * {{minivlajka|Írsko|w}} * {{minivlajka|Island|w}} * {{minivlajka|Japonsko|w}} * {{minivlajka|Kanada|w}} * {{minivlajka|Litva|w}} * {{minivlajka|Lotyšsko|w}} * {{minivlajka|Luxembursko|w}} * {{minivlajka|Nemecko|w}} * {{minivlajka|Nórsko|w}} * {{minivlajka|Nový Zéland|w}} * {{minivlajka|Poľsko|w}} * {{minivlajka|Portugalsko|w}} * {{minivlajka|Rakúsko|w}} * {{minivlajka|Rumunsko|w}} * {{minivlajka|Slovinsko|w}} * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} * {{minivlajka|Španielsko|w}} * {{minivlajka|Švédsko|w}} * {{minivlajka|Taliansko|w}} * {{minivlajka|Turecko|w}} * {{minivlajka|Ukrajina|w}} }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gov.uk/government/news/chairs-statement-leaders-meeting-on-ukraine-london-2-march-2025 Vyhlásenie Keira Starmera] - vyhlásenie predsedajúceho [[Keir Starmer|Keira Starmera]] k prvému stretnutiu lídrov 2. marca 2025 v [[Londýn|Londýne]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Ukrajiny]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]] ggp3903f9bdv309mjvfa17auhnzway9 8252977 8252976 2026-07-24T17:18:11Z ~2026-41216-30 301099 /* Štvorbodový plán */ 8252977 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Koalícia ochotných | OficiálnyNázov = Coalition of the Willing | KrátkyNázov = CoW | Vznik = [[2. marec]] [[2025]]<br />[[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Typ = Medzinárodná koalícia | Zameranie = Podpora [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rusko-ukrajinskej vojne, príprava bezpečnostných záruk a prípadných mierových síl | Ústredie = | OblasťPôsobenia = | Členstvo = 36 krajín + Ukrajina<br /><small>(približný stav k júlu 2026)</small> |Obrázok=Map of the Coalition of the willing (Russo-Ukrainian War).svg|KomentárObrázku={{legenda|#648FFF|Spojenci koalície}} {{legenda|#FFB000|Ostatné členské štáty NATO}} {{legenda|#DC267F|Znepriatelené strany}}<small>Stav k 2. 10. 2025</small>|ŠtýlKomentáruObrázku=text-align: left;}} '''Koalícia ochotných''' ({{V jazyku|eng|Coalition of the Willing}}, {{V jazyku|fra|Coalition des volontaires}}) je koalíciou krajín, ktoré sa zaviazali k podpore [[Ukrajina|Ukrajiny]] v boji proti [[Rusko-ukrajinská vojna|ruskej agresii]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Je Slovensko členom koalície ochotných? Vláda to odmieta, opozícia naznačuje niečo iné|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/je-slovensko-clenom-koalicie-ochotnych-vlada-to-odmieta-opozicia-naznacuje-nieco-ine|periodikum=euBrief|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=|priezvisko=|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=SME|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-20|issn=1337-0235}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=European military leaders discuss Ukraine peacekeeping force|url=https://www.npr.org/2025/03/21/nx-s1-5336095/europe-military-leaders-ukraine-russia-peacekeeping|periodikum=NPR|dátum=2025-03-21|dátum prístupu=2025-08-20|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> Iniciatívu, vedenú [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Francúzsko|Francúzskom]], oznámil britský premiér [[Keir Starmer]] 2. marca 2025 po [[Londýn|londýnskom]] summite o Ukrajine.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Britain and France to lead ‘coalition of the willing’ to save Ukraine|url=https://www.telegraph.co.uk/politics/2025/03/02/britain-france-lead-coalition-willing-save-ukraine/|periodikum=The Telegraph|dátum=2025-03-02|dátum prístupu=2025-08-20|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Martin}}</ref> Koalícia mala ku februáru 2026 35 členov, ku ktorým patrili všetky krajiny [[Európska únia|Európskej únie]] s výnimkou [[Malta|Malty]] (ktorej to nepovoľuje [[ústava]]), [[Slovensko|Slovenska]] a [[Maďarsko|Maďarska]], ktoré účasť v tom čase odmietli.<ref name=":0" /> V júli 2026 sa Slovensko podľa tvrdenia [[Veľvyslanectvo Francúzska na Slovensku|francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku]] pripojilo ku Koalícii ochotných na podporu Ukrajiny a zúčastnilo sa jej stretnutia 13. júla 2026 v Paríži, kde prijalo záverečné vyhlásenie spolupredsedov.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Silenská|meno=Natália|titul=Fico zmenil názor na „klub vojnových štváčov“. Slovensko sa stalo členom koalície ochotných, potvrdili Francúzi|periodikum=euBrief|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-23|issn=1337-0235|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-zmenil-nazor-na-klub-vojnovych-stvacov-slovensko-sa-stalo-clenom-koalicie-ochotnych-potvrdili-francuzi|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovensko je členom koalície ochotných na podporu Ukrajiny. Potvrdilo to Francúzsko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/2012585-slovensko-je-clenom-koalicie-ochotnych-na-podporu-ukrajiny-potvrdilo-to-francuzsko|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> == Štvorbodový plán == Na [[Tlačová konferencia|tlačovej konferencii]] po londýnskom samite v marci 2025 Starmer načrtol štyri kľúčové prvky prístupu koalície:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer: Coalition of willing to guarantee Ukraine peace | url = https://www.bbc.com/news/articles/c9vygkzkkrvo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer says ‘coalition of the willing’ to present Ukraine peace plan to US | url = https://www.aljazeera.com/news/2025/3/2/european-leaders-gather-in-london-to-strengthen-support-for-ukraine | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en}}</ref> # Záväzok zachovať prísun vojenskej pomoci Ukrajine a zároveň zvyšovať ekonomický tlak na [[Rusko]] prostredníctvom sankcií a ďalších opatrení. # Akákoľvek trvalá mierová dohoda musí zabezpečiť suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny a Ukrajina sa musí zúčastňovať všetkých mierových rokovaní. # Posilňovať [[Ozbrojené sily Ukrajiny|obranné vojenské]] schopnosti Ukrajiny po uzavretí akejkoľvek mierovej dohody s cieľom odradiť potenciálne budúce invázie. # Vytvoriť „koalíciu ochotných“ - krajín pripravených strážiť dodržiavanie akejkoľvek mierovej dohody a garantovať bezpečnosť Ukrajiny. == Členovia == [[Súbor:Securing Our Future London Summit participants on 2 March 2025.jpg|alt=Účastníci londýnskeho summitu 2. marca 2025|náhľad|347x347bod|Účastníci londýnskeho samitu 2. marca 2025]] {{Stĺpce|2| * {{minivlajka|Austrália|w}} * {{minivlajka|Belgicko|w}} * {{minivlajka|Bulharsko|w}} * {{minivlajka|Cyprus|w}} * {{minivlajka|Česko|w}} * {{minivlajka|Dánsko|w}} * {{minivlajka|Estónsko|w}} * {{minivlajka|Fínsko|w}} * {{minivlajka|Francúzsko|w}} * {{minivlajka|Grécko|w}} * {{minivlajka|Holandsko|w}} * {{minivlajka|Chorvátsko|w}} * {{minivlajka|Írsko|w}} * {{minivlajka|Island|w}} * {{minivlajka|Japonsko|w}} * {{minivlajka|Kanada|w}} * {{minivlajka|Litva|w}} * {{minivlajka|Lotyšsko|w}} * {{minivlajka|Luxembursko|w}} * {{minivlajka|Nemecko|w}} * {{minivlajka|Nórsko|w}} * {{minivlajka|Nový Zéland|w}} * {{minivlajka|Poľsko|w}} * {{minivlajka|Portugalsko|w}} * {{minivlajka|Rakúsko|w}} * {{minivlajka|Rumunsko|w}} * {{minivlajka|Slovinsko|w}} * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} * {{minivlajka|Španielsko|w}} * {{minivlajka|Švédsko|w}} * {{minivlajka|Taliansko|w}} * {{minivlajka|Turecko|w}} * {{minivlajka|Ukrajina|w}} }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gov.uk/government/news/chairs-statement-leaders-meeting-on-ukraine-london-2-march-2025 Vyhlásenie Keira Starmera] - vyhlásenie predsedajúceho [[Keir Starmer|Keira Starmera]] k prvému stretnutiu lídrov 2. marca 2025 v [[Londýn|Londýne]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Ukrajiny]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]] 9lp14klesfltvdsjjocuiin8w1uzoaj 8252978 8252977 2026-07-24T17:18:48Z ~2026-41216-30 301099 /* */ 8252978 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Koalícia ochotných | OficiálnyNázov = Coalition of the Willing | KrátkyNázov = CoW | Vznik = [[2. marec]] [[2025]]<br />[[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Typ = Medzinárodná koalícia | Zameranie = Podpora [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rusko-ukrajinskej vojne, príprava bezpečnostných záruk a prípadných mierových síl | Ústredie = | OblasťPôsobenia = | Členstvo = 36 krajín + Ukrajina<br /><small>(približný stav k júlu 2026)</small> |Obrázok=Map of the Coalition of the willing (Russo-Ukrainian War).svg|KomentárObrázku={{legenda|#648FFF|Spojenci koalície}} {{legenda|#FFB000|Ostatné členské štáty NATO}} {{legenda|#DC267F|Znepriatelené strany}}<small>Stav k 2. 10. 2025</small>|ŠtýlKomentáruObrázku=text-align: left;}} '''Koalícia ochotných''' ({{V jazyku|eng|Coalition of the Willing}}, {{V jazyku|fra|Coalition des volontaires}}) je koalíciou krajín, ktoré sa zaviazali k podpore [[Ukrajina|Ukrajiny]] v boji proti [[Rusko-ukrajinská vojna|ruskej agresii]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Je Slovensko členom koalície ochotných? Vláda to odmieta, opozícia naznačuje niečo iné|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/je-slovensko-clenom-koalicie-ochotnych-vlada-to-odmieta-opozicia-naznacuje-nieco-ine|periodikum=euBrief|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=|priezvisko=|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=SME|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-20|issn=1337-0235}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=European military leaders discuss Ukraine peacekeeping force|url=https://www.npr.org/2025/03/21/nx-s1-5336095/europe-military-leaders-ukraine-russia-peacekeeping|periodikum=NPR|dátum=2025-03-21|dátum prístupu=2025-08-20|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> Iniciatívu, vedenú [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Francúzsko|Francúzskom]], oznámil britský premiér [[Keir Starmer]] 2. marca 2025 po [[Londýn|londýnskom]] samite o Ukrajine.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Britain and France to lead ‘coalition of the willing’ to save Ukraine|url=https://www.telegraph.co.uk/politics/2025/03/02/britain-france-lead-coalition-willing-save-ukraine/|periodikum=The Telegraph|dátum=2025-03-02|dátum prístupu=2025-08-20|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Martin}}</ref> Koalícia mala ku februáru 2026 35 členov, ku ktorým patrili všetky krajiny [[Európska únia|Európskej únie]] s výnimkou [[Malta|Malty]] (ktorej to nepovoľuje [[ústava]]), [[Slovensko|Slovenska]] a [[Maďarsko|Maďarska]], ktoré účasť v tom čase odmietli.<ref name=":0" /> V júli 2026 sa Slovensko podľa tvrdenia [[Veľvyslanectvo Francúzska na Slovensku|francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku]] pripojilo ku Koalícii ochotných na podporu Ukrajiny a zúčastnilo sa jej stretnutia 13. júla 2026 v Paríži, kde prijalo záverečné vyhlásenie spolupredsedov.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Silenská|meno=Natália|titul=Fico zmenil názor na „klub vojnových štváčov“. Slovensko sa stalo členom koalície ochotných, potvrdili Francúzi|periodikum=euBrief|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-23|issn=1337-0235|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-zmenil-nazor-na-klub-vojnovych-stvacov-slovensko-sa-stalo-clenom-koalicie-ochotnych-potvrdili-francuzi|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovensko je členom koalície ochotných na podporu Ukrajiny. Potvrdilo to Francúzsko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/2012585-slovensko-je-clenom-koalicie-ochotnych-na-podporu-ukrajiny-potvrdilo-to-francuzsko|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> == Štvorbodový plán == Na [[Tlačová konferencia|tlačovej konferencii]] po londýnskom samite v marci 2025 Starmer načrtol štyri kľúčové prvky prístupu koalície:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer: Coalition of willing to guarantee Ukraine peace | url = https://www.bbc.com/news/articles/c9vygkzkkrvo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer says ‘coalition of the willing’ to present Ukraine peace plan to US | url = https://www.aljazeera.com/news/2025/3/2/european-leaders-gather-in-london-to-strengthen-support-for-ukraine | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en}}</ref> # Záväzok zachovať prísun vojenskej pomoci Ukrajine a zároveň zvyšovať ekonomický tlak na [[Rusko]] prostredníctvom sankcií a ďalších opatrení. # Akákoľvek trvalá mierová dohoda musí zabezpečiť suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny a Ukrajina sa musí zúčastňovať všetkých mierových rokovaní. # Posilňovať [[Ozbrojené sily Ukrajiny|obranné vojenské]] schopnosti Ukrajiny po uzavretí akejkoľvek mierovej dohody s cieľom odradiť potenciálne budúce invázie. # Vytvoriť „koalíciu ochotných“ - krajín pripravených strážiť dodržiavanie akejkoľvek mierovej dohody a garantovať bezpečnosť Ukrajiny. == Členovia == [[Súbor:Securing Our Future London Summit participants on 2 March 2025.jpg|alt=Účastníci londýnskeho summitu 2. marca 2025|náhľad|347x347bod|Účastníci londýnskeho samitu 2. marca 2025]] {{Stĺpce|2| * {{minivlajka|Austrália|w}} * {{minivlajka|Belgicko|w}} * {{minivlajka|Bulharsko|w}} * {{minivlajka|Cyprus|w}} * {{minivlajka|Česko|w}} * {{minivlajka|Dánsko|w}} * {{minivlajka|Estónsko|w}} * {{minivlajka|Fínsko|w}} * {{minivlajka|Francúzsko|w}} * {{minivlajka|Grécko|w}} * {{minivlajka|Holandsko|w}} * {{minivlajka|Chorvátsko|w}} * {{minivlajka|Írsko|w}} * {{minivlajka|Island|w}} * {{minivlajka|Japonsko|w}} * {{minivlajka|Kanada|w}} * {{minivlajka|Litva|w}} * {{minivlajka|Lotyšsko|w}} * {{minivlajka|Luxembursko|w}} * {{minivlajka|Nemecko|w}} * {{minivlajka|Nórsko|w}} * {{minivlajka|Nový Zéland|w}} * {{minivlajka|Poľsko|w}} * {{minivlajka|Portugalsko|w}} * {{minivlajka|Rakúsko|w}} * {{minivlajka|Rumunsko|w}} * {{minivlajka|Slovinsko|w}} * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} * {{minivlajka|Španielsko|w}} * {{minivlajka|Švédsko|w}} * {{minivlajka|Taliansko|w}} * {{minivlajka|Turecko|w}} * {{minivlajka|Ukrajina|w}} }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gov.uk/government/news/chairs-statement-leaders-meeting-on-ukraine-london-2-march-2025 Vyhlásenie Keira Starmera] - vyhlásenie predsedajúceho [[Keir Starmer|Keira Starmera]] k prvému stretnutiu lídrov 2. marca 2025 v [[Londýn|Londýne]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Ukrajiny]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]] 82g1taz1zdz8igkco0xvbhu9kfg7tc1 8253067 8252978 2026-07-24T22:43:53Z IronLiberty 280078 aktualizácia 8253067 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Koalícia ochotných | OficiálnyNázov = Coalition of the Willing | KrátkyNázov = CoW | Vznik = [[2. marec]] [[2025]]<br />[[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Typ = Medzinárodná koalícia | Zameranie = Podpora [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rusko-ukrajinskej vojne, príprava bezpečnostných záruk a prípadných mierových síl | Ústredie = | OblasťPôsobenia = | Členstvo = 35 krajín + Ukrajina<br /><small>(stav ku februáru 2026)</small> |Obrázok=Map of the Coalition of the willing (Russo-Ukrainian War).svg|KomentárObrázku={{legenda|#648FFF|Spojenci koalície}} {{legenda|#FFB000|Ostatné členské štáty NATO}} {{legenda|#DC267F|Znepriatelené strany}}<small>Stav k 2. 10. 2025</small>|ŠtýlKomentáruObrázku=text-align: left;}} '''Koalícia ochotných''' ({{V jazyku|eng|Coalition of the Willing}}, CoW; {{V jazyku|fra|Coalition des volontaires}}) je koalíciou krajín, ktoré sa zaviazali k podpore [[Ukrajina|Ukrajiny]] v boji proti [[Rusko-ukrajinská vojna|ruskej agresii]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Je Slovensko členom koalície ochotných? Vláda to odmieta, opozícia naznačuje niečo iné|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/je-slovensko-clenom-koalicie-ochotnych-vlada-to-odmieta-opozicia-naznacuje-nieco-ine|periodikum=euBrief|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=|priezvisko=|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=SME|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-20|issn=1337-0235}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=European military leaders discuss Ukraine peacekeeping force|url=https://www.npr.org/2025/03/21/nx-s1-5336095/europe-military-leaders-ukraine-russia-peacekeeping|periodikum=NPR|dátum=2025-03-21|dátum prístupu=2025-08-20|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> Iniciatívu, vedenú [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Francúzsko|Francúzskom]], oznámil britský premiér [[Keir Starmer]] 2. marca 2025 po [[Londýn|londýnskom]] samite o [[Ukrajina|Ukrajine]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Britain and France to lead ‘coalition of the willing’ to save Ukraine|url=https://www.telegraph.co.uk/politics/2025/03/02/britain-france-lead-coalition-willing-save-ukraine/|periodikum=The Telegraph|dátum=2025-03-02|dátum prístupu=2025-08-20|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Martin}}</ref> Koalícia mala ku februáru 2026 35 členov, ku ktorým patrili všetky krajiny [[Európska únia|Európskej únie]] s výnimkou [[Malta|Malty]] (ktorej to nepovoľuje [[ústava]]), [[Slovensko|Slovenska]] a [[Maďarsko|Maďarska]], ktoré účasť v tom čase odmietali.<ref name=":0" /> == Členstvo Slovenska v koalícii == Dňa 23. júla 2026 [[Veľvyslanectvo Francúzska na Slovensku|veľvyslanectvo]] [[Veľvyslanectvo Francúzska na Slovensku|Francúzska na Slovensku]] potvrdilo médiu ''euBrief'', že sa [[Slovensko]] pripojilo ku koalícii ochotných a zúčastnilo sa na jej stretnutí, ktoré sa konalo 13. júla 2026 v [[Paríž|Paríži]], kde prijalo záverečné vyhlásenie spolupredsedov.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Silenská|meno=Natália|titul=Fico zmenil názor na „klub vojnových štváčov“. Slovensko sa stalo členom koalície ochotných, potvrdili Francúzi|periodikum=euBrief|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-23|issn=1337-0235|url=https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-zmenil-nazor-na-klub-vojnovych-stvacov-slovensko-sa-stalo-clenom-koalicie-ochotnych-potvrdili-francuzi|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovensko je členom koalície ochotných na podporu Ukrajiny. Potvrdilo to Francúzsko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/2012585-slovensko-je-clenom-koalicie-ochotnych-na-podporu-ukrajiny-potvrdilo-to-francuzsko|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> Premiér [[Robert Fico]] predtým vstup Slovenska do koalície odmietal s tým, že ide o „klub vojnových štváčov“.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kéry|meno=Šimon|autor=|odkaz na autora=|titul=Fico ju nazval klubom vojnových štváčov, teraz sme sa pridali. Slovensko vstúpilo do koalície ochotných, tvrdia Francúzi|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1062383/fico-ju-nazval-klubom-vojnovych-stvacov-teraz-sme-sa-pridali-slovensko-vstupilo-do-koalicie-ochotnych-tvrdia-francuzi|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-24}}</ref> [[Vláda Roberta Fica]] o prípadnej zmene svojho postoja verejne neinformovala a [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|ministerstvo zahraničných vecí]] nereagovalo na otázky [[Novinár|novinárov]].<ref name=":2" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Vyhlásenie redakcie euBrief: Stojíme si za textom o koalícii ochotných aj zodpovednou a profesionálnou prácou so zdrojmi informácií|periodikum=euBrief|url=https://eubrief.sme.sk/sekcie/c/vyhlasenie-redakcie-eubrief-stojime-si-za-textom-o-koalicii-ochotnych-aj-zodpovednou-a-profesionalnou-pracou-so-zdrojmi-informacii|dátum prístupu=2026-07-25|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-24|issn=1335-4418}}</ref> Po jej medializácii 24. júla 2026 koaličná [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]] vyzvala premiéra Fica, aby „bezodkladne preveril medializované informácie“.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Terenzani|meno=Michaela|titul=Nikdy nebudeme členom koalície ochotných. Fico aj Blanár popreli členstvo, ktoré oficiálne potvrdili Francúzi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-24|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/minister-blanar-poprel-ze-by-slovensko-bolo-clenom-koalicie-ochotnych|dátum prístupu=2026-07-25|priezvisko2=Hajčáková|meno2=Daniela}}</ref> V ten istý deň minister zahraničných vecí [[Juraj Blanár]] aj premiér Robert Fico vo svojich vyjadreniach popreli členstvo Slovenska v koalícii a podľa [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradu vlady]] sa slovenský [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanec]] na stretnutí koalície zúčastnil len ako pozorovateľ.<ref name=":3" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda odmieta členstvo v koalícii ochotných. Francúzsko žiada o vysvetlenie | url = https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/2012771-slovensko-koalicia-ochotnych-sas-juraj-blanar-francuzsku-robert-fico-vlada | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = }}</ref> Bývalý minister zahraničných vecí [[Miroslav Wlachovský]] situáciu komentoval slovami: „Slovensko sa ku koalícii ochotných pripojilo tým, že sa zúčastnilo na schôdzke. To, že Slovensko hovorí, že tam bolo ako pozorovateľ, je druhá vec. Druhá strana si našu účasť môže interpretovať tak, že sa Slovensko zúčastňuje na činnosti koalície ochotných.“<ref name=":3" /> [[Vladimíra Marcinková]] z opozičnej strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] v tejto súvislosti pripomenula, že sa vo februári 2026 ministra obrany [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] pýtala na možné členstvo Slovenska v koalícii, ale podľa nej sa jasnej odpovedi vyhol.<ref name=":4" /> == Štvorbodový plán == Na [[Tlačová konferencia|tlačovej konferencii]] po londýnskom samite v marci 2025 Starmer načrtol štyri kľúčové prvky prístupu koalície:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer: Coalition of willing to guarantee Ukraine peace | url = https://www.bbc.com/news/articles/c9vygkzkkrvo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Starmer says ‘coalition of the willing’ to present Ukraine peace plan to US | url = https://www.aljazeera.com/news/2025/3/2/european-leaders-gather-in-london-to-strengthen-support-for-ukraine | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2025-08-20 | jazyk = en}}</ref> # Záväzok zachovať prísun vojenskej pomoci Ukrajine a zároveň zvyšovať ekonomický tlak na [[Rusko]] prostredníctvom sankcií a ďalších opatrení. # Akákoľvek trvalá mierová dohoda musí zabezpečiť suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny a Ukrajina sa musí zúčastňovať všetkých mierových rokovaní. # Posilňovať [[Ozbrojené sily Ukrajiny|obranné vojenské]] schopnosti Ukrajiny po uzavretí akejkoľvek mierovej dohody s cieľom odradiť potenciálne budúce invázie. # Vytvoriť „koalíciu ochotných“ - krajín pripravených strážiť dodržiavanie akejkoľvek mierovej dohody a garantovať bezpečnosť Ukrajiny. == Členovia == [[Súbor:Securing Our Future London Summit participants on 2 March 2025.jpg|alt=Účastníci londýnskeho summitu 2. marca 2025|náhľad|347x347bod|Účastníci londýnskeho samitu 2. marca 2025]] {{Stĺpce|2| * {{minivlajka|Austrália|w}} * {{minivlajka|Belgicko|w}} * {{minivlajka|Bulharsko|w}} * {{minivlajka|Cyprus|w}} * {{minivlajka|Česko|w}} * {{minivlajka|Dánsko|w}} * {{minivlajka|Estónsko|w}} * {{minivlajka|Fínsko|w}} * {{minivlajka|Francúzsko|w}} * {{minivlajka|Grécko|w}} * {{minivlajka|Holandsko|w}} * {{minivlajka|Chorvátsko|w}} * {{minivlajka|Írsko|w}} * {{minivlajka|Island|w}} * {{minivlajka|Japonsko|w}} * {{minivlajka|Kanada|w}} * {{minivlajka|Litva|w}} * {{minivlajka|Lotyšsko|w}} * {{minivlajka|Luxembursko|w}} * {{minivlajka|Nemecko|w}} * {{minivlajka|Nórsko|w}} * {{minivlajka|Nový Zéland|w}} * {{minivlajka|Poľsko|w}} * {{minivlajka|Portugalsko|w}} * {{minivlajka|Rakúsko|w}} * {{minivlajka|Rumunsko|w}} * {{minivlajka|Slovinsko|w}} * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} * {{minivlajka|Španielsko|w}} * {{minivlajka|Švédsko|w}} * {{minivlajka|Taliansko|w}} * {{minivlajka|Turecko|w}} * {{minivlajka|Ukrajina|w}} }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.gov.uk/government/news/chairs-statement-leaders-meeting-on-ukraine-london-2-march-2025 Vyhlásenie Keira Starmera] - vyhlásenie predsedajúceho [[Keir Starmer|Keira Starmera]] k prvému stretnutiu lídrov 2. marca 2025 v [[Londýn|Londýne]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Ukrajiny]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]] d3xiwe4lglj444epa2aywtv2a82zicy 0 738940 8253217 8244497 2026-07-25T11:46:05Z KormiSK 91359 8253217 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam slovenských videí na [[YouTube]]''' podľa počtu zhliadnutí. Zoznam je aktuálny k 1. novembru 2025. Zoznam zahŕňa videá obsahujúce slovenčinu, tvorcov zo Slovenska alebo tvoriacich prevažne na Slovensku. Uvedené sú videá s minimálne 29 miliónmi zhliadnutí, ktoré boli na platformu nahraté v rokoch 2010 až 2023. V zozname sa nachádza šesť videí s viac ako 100 miliónmi a pätnásť videí s viac ako 50 miliónmi zhliadnutí. Zhliadnutia predstavujú počet pozretí videa. Aby sa zabezpečilo, že návštevnosť pochádza od skutočných ľudí a nie zo skriptov alebo iných klamlivých metód, YouTube používa tajný algoritmus na oddelenie legitímnych zhliadnutí od nelegitímnych a do počtu zhliadnutí sú tak zahrnuté iba legitímne zhliadnutia. Konkrétne, aby sa započítalo ako legitímne zhliadnutie, používateľ musí úmyselne spustiť prehrávanie videa a prehrať aspoň 30 sekúnd videa (alebo celé video v prípade kratších videí). Okrem toho, zatiaľ čo opakované prehratia sa počítajú ako zhliadnutia, existuje limit 4 alebo 5 zhliadnutí na adresu IP počas 24-hodinového obdobia. Po tomto čase sa do uplynutia 24-hodinového intervalu nezapočítavajú žiadne ďalšie zhliadnutia z tejto adresy IP. Od roku 2020 je najsledovanejším slovenským videom na YouTube detské hudobné video „Na hada“ od Spievankova. Video bolo zverejnené na YouTube v roku 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Veľký biznis s malými deťmi: Ktoré detské pesničky hrajú u vás doma? | url = https://www.forbes.sk/velky-biznis-s-malymi-detmi-ktore-detske-pesnicky-hraju-u-vas-doma/ | dátum zverejnenia = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2025-11-01 | vydavateľ = forbes.sk | jazyk = sk}}</ref> Prvých päť miest v rebríčku obsadzujú videá určené pre deti. == Najsledovanejšie slovenské YouTube videá == Nasledujúca tabuľka uvádza 50 najsledovanejších slovenských videí na [[YouTube]] s približným počtom zhliadnutí, YouTube kanálom a dátumom zverejnenia. {{legend|#B0C4DE|Videoklip}} {{legend|#d0f0c0|Tvorba určená pre deti}} {{legend|#ffd9d9|100 miliónov+ zhliadnutí}} {{legend|#fffacd|50 miliónov+ zhliadnutí}} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |+Top 50 slovenských videí na YouTube s najväčším počtom zhliadnutí ''<small>(k 01.11.2025)'' ! Poradie ! Názov videa ! Počet zhliadnutí<br><small>(v miliónoch)</small> ! YouTube kanál ! Dátum zverejnenia ! Ref. |- || 1. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Na hada - SPIEVANKOVO 1“ || style="background:#ffd9d9 " | 197,8 || SPIEVANKOVO || 2. marec 2018 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=sbS_ezwi6Js|title=<nowiki>Na hada - SPIEVANKOVO 1</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 2. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „🦄🎶 FÍHA tralala - BUMBARASA: Poník! 🐴💖 Najroztomilejšia pesnička pre deti a milovníkov zvieratiek!“ || style="background:#ffd9d9 " | 193,5 || FÍHA tralala || 19. september 2016 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=_M1cRWOoZOo|title=<nowiki>FÍHA tralala - film BUMBARASA - PONÍK - pre deti - Kids Song - Nursery Rhymes</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 3. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „PACI PAC - Slon | Pre deti | Nursery rhymes | Kids songs“ || style="background:#ffd9d9 " | 140,0 || PACI PAC || 4. november 2016 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=zh_Wb48Tgso|title=<nowiki>PACI PAC - Slon | Pre deti | Nursery rhymes | Kids songs</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 4. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „FÍHA tralala - BUM BÁC - pesnička pre deti / kids song nursery rhymes“ || style="background:#ffd9d9 " | 133,7 || FÍHA tralala || 27. október 2012 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=_obIgcL2gg8|title=<nowiki>FÍHA tralala - BUM BÁC - pesnička pre deti / kids song nursery rhymes</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 5. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Miro Jaroš - BALÓN (Oficiálny videoklip)“ || style="background:#ffd9d9 " | 115,8 || Galgan Music || 1. október 2018 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=NAuqYNA43uc&t=8s|title=<nowiki>Miro Jaroš - BALÓN (Oficiálny videoklip)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 6. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „[[Žijeme len raz|EGO & ROBERT BURIAN — Žijeme len raz // Official video]]“ || style="background:#ffd9d9 " | 103,0 || Ruka Hore || 21. jún 2012 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=lYEi_WdCTDI|title=<nowiki>EGO & ROBERT BURIAN — Žijeme len raz // Official video</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 7. || style="text-align: left;" | „PÁN PROFESOR - V posteli to Samovi a Klaudii neklape“ || style="background:#fffacd" | 96,5 || [[TV Markíza|Televízia Markíza]]|| 22. marec 2021 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=IbFauCTKDU8|title=<nowiki>PÁN PROFESOR - V posteli to Samovi a Klaudii neklape</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 8. || style="text-align: left;" | „OTECKOVIA - Linda to už nevydržala a vrhla sa na Tomáša“ || style="background:#fffacd" | 86,8 ||[[TV Markíza|Televízia Markíza]]|| 26. február 2018 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=aOc8sy40ayw|title=<nowiki>OTECKOVIA - Linda to už nevydržala a vrhla sa na Tomáša</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 9. || style="text-align: left;" | „OTECKOVIA - Zuza s Adamom si užívajú na gauči“ || style="background:#fffacd" | 86,3 || [[TV Markíza|Televízia Markíza]]|| 22. február 2019 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=QBewncHdC5o|title=<nowiki>OTECKOVIA - Zuza s Adamom si užívajú na gauči</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 10. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Smejko a Tanculienka - Vlk a kozliatka“ || style="background:#fffacd" | 82,2 || [[Smejko a Tanculienka]]|| 17. november 2014 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=MYVQulsZTrM|title=<nowiki>Smejko a Tanculienka - Vlk a kozliatka</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 11. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „FÍHA tralala - film BUMBARASA - Aj ja rád papám / kids song nursery rhymes“ || style="background:#fffacd" | 68,1 || FÍHA tralala || 3. september 2015 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=K6Ul08x8HV8|title=<nowiki>FÍHA tralala - film BUMBARASA - Aj ja rád papám / kids song nursery rhymes</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 12. || style="text-align: left;" |„Kateřina Kolčavová - Believer (Imagine Dragons) - The VOICE Česko Slovensko 2019“ || style="background:#fffacd" | 65,0 || [[The Voice Česko Slovensko|The Voice Česko Slovensko SK]]|| 24. február 2019 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=fNicaUhVVrI|title=<nowiki>Kateřina Kolčavová - Believer (Imagine Dragons) - The VOICE Česko Slovensko 2019</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 13. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Smejko a Tanculienka - Vlk a zajačik (rozprávka)“ || style="background:#fffacd " | 60,2 || [[Smejko a Tanculienka]]|| 29. júl 2018 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=7nAofazXG_c|title=<nowiki>Smejko a Tanculienka - Vlk a zajačik (rozprávka)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 14. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „[[Ta ne (pieseň Kristíny)|Kristína - Ta ne prod. Martin Kavulič (Oficiálny videoklip)]]“ || style="background:#fffacd" | 52,9 || [[Kristína (speváčka)|Kristína Peláková]]|| 6. júl 2015 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=dXLuBhc30OE|title=<nowiki>Kristína - Ta ne prod. Martin Kavulič (Oficiálny videoklip)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 15. || style="text-align: left;" | „OTECKOVIA - Lucia s Vladom sa už nedokážu ovládať“ || style="background:#fffacd" | 51,7 || [[TV Markíza|Televízia Markíza]]|| 24. máj 2018 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=__jUh9LGH8E|title=<nowiki>OTECKOVIA - Lucia s Vladom sa už nedokážu ovládať</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 16. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Smejko a Tanculienka - Bim Bam Bom“ || 48,1 || [[Smejko a Tanculienka]]|| 23. marec 2019 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=YRZ-3ReDm8Q|title=<nowiki>Smejko a Tanculienka - Bim Bam Bom</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 17. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Smejko a Tanculienka - Tri prasiatka (rozprávka)“ || 46,9 || [[Smejko a Tanculienka]]|| 8. september 2017 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=eU53tixlqWk|title=<nowiki>Smejko a Tanculienka - Tri prasiatka (rozprávka)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 18. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „[[Primetime (pieseň Majka Spirita)|Majk Spirit - Primetime (Official Video)]]“ || 45,9 || [[Majk Spirit]]|| 5. máj 2015 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=rruOu2nIPHc|title=<nowiki>Majk Spirit - Primetime (Official Video)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 19. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „[[Štefan (pieseň skupiny Hrdza)|Hrdza - Štefan / Stephen / Штефан]]“ || 44,3 || [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]]|| 7. december 2018 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=ZALtzTmPz-E|title=<nowiki>Hrdza - Štefan / Stephen / Штефан</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 20. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „Kotlar band - Cardas Mix - Selen selen / Narov mamo narov ( covers )“ || 42,6 || Milos Juriga || 13. apríl 2023 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=3VszzRaAikw|title=<nowiki>Kotlar band - Cardas Mix - Selen selen / Narov mamo narov ( covers )</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 21. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Smejko a Tanculienka - Ahoj Ahoj“ || 41,5 || [[Smejko a Tanculienka]]|| 17. november 2017 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=rEccY0pMdRo|title=<nowiki>Smejko a Tanculienka - Ahoj Ahoj</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 22. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „[[Spolu (pieseň Simy)|SIMA - SPOLU (prod. Gajlo & SkinnyTom) {{!}} FFICIAL VIDEO|]]“ || 41,0 || SIMA Official || 6. jún 2018 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=Sb3cU1Veom4|title=<nowiki>SIMA - SPOLU (prod. Gajlo & SkinnyTom) {{!}} OFFICIAL VIDEO|</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 23. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „KALI A PETER PANN - NIKTO (OFFICIAL 4K VIDEO)“ || 39,4 || [[Kali|KALI RECORDS]]|| 14. december 2014 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=oCjiFmoKjgQ|title=<nowiki>KALI A PETER PANN - NIKTO (OFFICIAL 4K VIDEO)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 24. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „Emily & Justice feat. MARK VOSS - Cítim vôňu lesa (Borovička) (official video)“ || 39,2 || B RECORDS || 1. júl 2016 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=sv0h75GIVsQ|title=<nowiki>Emily & Justice feat. MARK VOSS - Cítim vôňu lesa (Borovička) (official video)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 25. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Miro Jaroš - ŠTENIATKO (Oficiálny videoklip)“ || 38,0 || Galgan Music || 19. jún 2016 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=StKUpYJ_4GM|title=<nowiki>Miro Jaroš - ŠTENIATKO (Oficiálny videoklip)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 26. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Ben Cristovao ft. Mária Čírová - PADAM (Official Music Video)“ || 37,5 || [[Ben Cristovao]]|| 22. február 2018 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=Xnfvx4Sif5E|title=<nowiki>Ben Cristovao ft. Mária Čírová - PADAM (Official Music Video)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 27. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" |„Tereza Kerndlová feat. Kali - Ve Frontě Na Sny (Official Music Video)“ || 36,1 || [[Tereza Kerndlová|Tereza Kerndlova Official]]|| 13. september 2019 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=_m7pdagfmOI|title=<nowiki>Tereza Kerndlová feat. Kali - Ve Frontě Na Sny (Official Music Video)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 28. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „KALI - DOSNÍVANÉ [NOVÝ ZAČIATOK] prod. EL MURDO/MAREK ŠURÍN [OFFICIAL VIDEO]“|| 35,8 || [[Kali|KALI RECORDS]]|| 6. september 2015 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=C_FWUw6vsqw|title=<nowiki>KALI - DOSNÍVANÉ [NOVÝ ZAČIATOK] prod. EL MURDO/MAREK ŠURÍN [OFFICIAL VIDEO]</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 30. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Smejko a Tanculienka - Sestričky Farbičky [online]“|| 35,8 || [[Smejko a Tanculienka]]|| 21. október 2017 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=_kVZdVR6qeI|title=<nowiki>Smejko a Tanculienka - Sestričky Farbičky</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 31. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Smejko a Tanculienka - Klbko ide do sveta“|| 35,1 || [[Smejko a Tanculienka]]|| 29. december 2018 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=S9KmqE5eF1s|title=<nowiki>Smejko a Tanculienka - Klbko ide do sveta</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 32. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Miro Jaroš - MOJE TELO (Oficiálny videoklip z DVD2)“ || 34,9 || Galgan Music || 14. august 2017 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=ZSSmZtdGwOU|title=<nowiki>Miro Jaroš - MOJE TELO (Oficiálny videoklip z DVD2)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 33. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Miro Jaroš - POĎ CVIČIŤ! (Oficiálny videoklip z DVD)“ || 34,5 || Galgan Music || 22. november 2015 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=MUz1Ml8BhNo|title=<nowiki>Miro Jaroš - POĎ CVIČIŤ! (Oficiálny videoklip z DVD)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 33. || style="text-align: left;" |„Najhorší týždeň môjho života - Nečakané prekvapenie vo vani“ || 34,1 || [[TV Markíza|Televízia Markíza]]|| 14. január 2021 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=b04VB951znw|title=<nowiki>Najhorší týždeň môjho života - Nečakané prekvapenie vo vani</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 34. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „[[Je koniec|Dominika Mirgova & Kali - JE KONIEC (Official video)]]“ || 34,0 || Galgan Videos || 6. november 2013 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=0cS-58yU-ng|title=<nowiki>Dominika Mirgova & Kali - JE KONIEC (Official video)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 35. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „KALI - Nejsom ten pravý PROD.PETER PANN (OFFICIAL VIDEO)“ || 34,3 || [[Kali|KALI RECORDS]]|| 25. marec 2018 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=VEHgDSVG0fg|title=<nowiki>KALI - Nejsom ten pravý PROD.PETER PANN (OFFICIAL VIDEO)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 36. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Smejko a Tanculienka - Fúľa Bakaná“|| 34,0 || [[Smejko a Tanculienka]]|| 1. september 2018 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=UJ-sZzBa8x8|title=<nowiki>Smejko a Tanculienka - Fúľa Bakaná</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 37. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „FÍHA tralala - Idem kva kva kvám - kids songs - pesničky pre deti - nursery rhymes“|| 33,5 || FÍHA tralala || 27. október 2012 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=Xje4xeB_R2k|title=<nowiki>FÍHA tralala - Idem kva kva kvám - kids songs - pesničky pre deti - nursery rhymes</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 38. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „Rytmus feat. Ego - Deti Stratenej Generácie (Official Video)“|| 33,2 || [[Rytmus (raper)|DONFANTASTICKYPESS]]|| 5. august 2010 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=s6aBseA09LE|title=<nowiki>Rytmus feat. Ego - Deti Stratenej Generácie (Official Video)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 39. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Smejko a Tanculienka - Mňamiky mňam“ || 33,1 || [[Smejko a Tanculienka]]|| 2. september 2016 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=TMGEpHPm4Ek|title=<nowiki>Smejko a Tanculienka - Mňamiky mňam</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 40. || style="text-align: left;" |„Adam Ďurica - Zatancuj si so mnou (Lyric Video)“ || 32,8 || [[Adam Ďurica]]|| 6. jún 2019 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=iV0zyVUwoD4|title=<nowiki>Adam Ďurica - Zatancuj si so mnou (Lyric Video)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 41. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Smejko a Tanculienka - Hej rup, do toho!“ || 32,5 || [[Smejko a Tanculienka]]|| 6. september 2014 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=qss5DOHYJPg|title=<nowiki>Smejko a Tanculienka - Hej rup, do toho!</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 42. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „FÍHA tralala - film Farebný svet - Slivková pesnička - pre deti - kids songs - nursery rhymes“|| 32,0 || FÍHA tralala || 4. október 2013 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=xnkqkNjmKsg|title=<nowiki>FÍHA tralala - film Farebný svet - Slivková pesnička - pre deti - kids songs - nursery rhymes</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 43. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Smejko a Tanculienka - Hlava, ramená...“|| 31,8 || [[Smejko a Tanculienka]]|| 28. január 2017 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=cSePZnTWyuk|title=<nowiki>Smejko a Tanculienka - Hlava, ramená...</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 44. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „Rytmus - Zlatokopky (prod. Kajmir Royale)“|| 31,3 || [[Rytmus (raper)|DONFANTASTICKYPESS]]|| 5. august 2010 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=vUXzn-xTeA0|title=<nowiki>Rytmus - Zlatokopky (prod. Kajmir Royale)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 45. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Miro Jaroš - CESTA DO ROZPRÁVKY (Oficiálny videoklip)“|| 31,2 || Galgan Music || 10. november 2016 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=BF-_iK--YyQ|title=<nowiki>Miro Jaroš - CESTA DO ROZPRÁVKY (Oficiálny videoklip)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 46. || style="text-align: left;" | „Kali - Nejsi jediná Prod. Peter Pann“ || 30,5 || [[Kali|KALI RECORDS]]|| 1. marec 2017 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=TYoN5i4LK9s|title=<nowiki>Kali - Nejsi jediná Prod. Peter Pann</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 47. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „Miro Jaroš - DOSPELÝ (Oficiálny videoklip)“ || 30,3 || Galgan Music || 1. september 2019 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=EmnPnfHv-Qo|title=<nowiki>Miro Jaroš - DOSPELÝ (Oficiálny videoklip)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 48. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „FÍHA tralala 🌟FAREBNÝ SVET CELÝ FILM! 🎬 Detské pesničky a rozprávky po slovensky pre najmenšie deti💖“ || 30,2 || FÍHA tralala || 6. december 2017 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=T8a5iPJUbiI&t=1347s|title=<nowiki>FÍHA tralala 🌟FAREBNÝ SVET CELÝ FILM! 🎬 Detské pesničky a rozprávky po slovensky pre najmenšie deti💖</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 49. || style="background:#B0C4DE; text-align:left;" | „Igor Kmeťo ft. Anita Soul & Rytmus - Ona Má Štýl (OFFICIAL CLIP)“ || 29,9 || [[Rytmus (raper)|DONFANTASTICKYPESS]]|| 6. august 2012 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=fFMRdHn07_I|title=<nowiki>Igor Kmeťo ft. Anita Soul & Rytmus - Ona Má Štýl (OFFICIAL CLIP)</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |- || 50. || style="background:#d0f0c0; text-align:left;" | „PACI PAC - Ťapy ťap | Pre deti | Nursery rhymes | Kids songs“ || 29,1 || PACI PAC || 22. apríl 2015 |<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=fduLfkWV0u4|title=<nowiki>PACI PAC - Ťapy ťap | Pre deti | Nursery rhymes | Kids songs</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam najsledovanejších YouTube videí]] * [[Zoznam najsledovanejších slovenských hudobných videí na YouTube]] * [[Zoznam najsledovanejších českých hudobných videí na YouTube]] == Externé odkazy == * [https://sk.youtubers.me/slovakia/all/top-1000-youtube-videos-in-slovakia top 1000 Youtube videá - Slovensko - sk.youtubers.me]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://chartex.com/all-songs-on-youtube/filters/tag-12-language-slovak-300/period/all-time/sort/youtube-views-desc Most Viewed Slovak YouTube Music Videos Of All Time - chartex.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240102013809/https://chartex.com/all-songs-on-youtube/filters/tag-12-language-slovak-300/period/all-time/sort/youtube-views-desc |date=2024-01-02 }} * [https://socialblade.com/youtube/top/country/sk/mostviewed Top 50 YouTube Creators in Slovakia by Views - socialblade.com] [[Kategória:YouTube]] [[Kategória:Internetové zoznamy]] rqn4413k4olh7xiz3dq8lul3a9zw5p2 0 741784 8253147 8137595 2026-07-25T10:09:07Z Bazinga.ml 142704 Odobratie kategórií spisovateľov (bol jazykovedec a novinár, nepísal beletriu). Zaradenie do kategórií Rusínov a Ukrajincov. 8253147 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Ihnátko | Popis osoby = rusínsky, respektíve zakarpatskoukrajinský učiteľ, novinár a jazykovedec | Portrét = | Dátum narodenia = {{dn|1840|5|14|k=0}} alebo {{dn|1840|4|14|k=0}}<ref name='BLS' /> | Miesto narodenia = [[Michalovce]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1885|9|14|1840|5|14|k=0}} | Miesto úmrtia = [[Lučenec]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]], [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[učiteľ]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]] }} '''Juraj Ihnátko'''<ref name='BLS'>{{Citácia knihy | titul = [[Biografický lexikón Slovenska]] | odkaz na titul = | zväzok = IV CH{{--}}Kl | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2010 | isbn = 978-80-89301-57-7 | počet strán = 587 | strany = 79 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:bb6bb33b-671e-40dd-ae1c-e92c57456832?page=uuid:b854ae2b-66cb-4183-9a48-b7f61ff01ebd }}</ref> (Jurij Ihnatkov; * [[14. máj]] [[1840]] alebo [[14. apríl]] [[1840]]<ref name='BLS' />, [[Michalovce]]{{--}}† [[14. september]] [[1885]], [[Lučenec]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajinský]] [[učiteľ]], [[novinár]] a [[Jazykoveda|jazykovedec]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyklopedija istoriji ta kuľtury Karpatskych Rusyniv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2010|isbn=978-966-387-044-1|strany=176, 185, 186, 251|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=uk|poznámka=856 strán}}</ref><ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=Babotová|meno=Ľubica|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=152|meno3=et. al.|priezvisko2=Kováč|odkaz na autora2=|kapitola=Priašivsčyna|jazyk=uk|meno2=Fedor}}</ref> == Životopis == Juraj Ihnátko sa narodil [[14. máj]]a alebo [[14. apríl]]a [[1840]] v meste [[Michalovce]]. Absolvoval štúdium na filozofickej fakulte [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzity Lorána Eötvösa]] v [[Budapešť|Budapešti]], po ktorého skončení pracoval ako profesor modernej [[Európska literatúra|európskej literatúry]] na tamojšom gymnáziu, kde vyučoval tiež [[Latinčina|latinčinu]], [[Novogréčtina|gréčtinu]] a [[Ruština|ruštinu]].<ref name=":1" /> V roku [[1866]] prešiel na gymnázium do [[Užhorod|Užhorodu]]. Nakoľko sa dištancoval od [[Maďarizácia|maďarizačných]] krokov eparchu [[Štefan Pankovič|Štefana Pankoviča]], tak pod nátlakom musel opustiť Užhorod. O rok neskôr sa preto vrátil do Budapešti, kde nadviazal kontakt so [[Formovanie moderného slovenského národa|slovenskými národnými buditeľmi]]. V nasledujúcom roku začal učiť v [[Levoča|Levoči]], odkiaľ po 8 rokoch v roku [[1876]] odišiel do [[Lučenec|Lučenca]], kde pôsobil až do svojej smrti.<ref name=":6" /> Zastával a propagoval [[Panslavizmus|panslavistické]] názory, kvôli čomu viackrát musel meniť svoje pôsobisko.<ref name=":1322">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=176|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=|vydanie=1}}</ref> Aktívne prispieval do periodík ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''), ''[[Visnyk dľa rusynov Avrstrijskoji deržavy]]'' (po slovensky ''Vestník Rakúskeho štátu'') a ''[[Pešťbudínske vedomosti]]''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=185, 186|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}</ref> Angažoval sa v ''[[Spoločnosť sv. Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a v ''[[Matica slovenská|Matici slovenskej]]'', patril medzi zakladateľov týždenníka ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'').<ref name=":6" /> Po tom, čo zo spolku v roku [[1867]] odišiel, sa rozhodol v [[Budapešť|Budapešti]] založiť nové [[Rusíni|rusínske]] noviny ''[[Otečestvo]]'' (po slovensky ''Otčina''), ktoré však nemali úspech. Juraj Ihnátko zomrel [[14. september|14. septembra]] [[1885]] v [[Lučenec|Lučenci]]. == Vedecká činnosť == Juraj Ihnátko sa vo svojich prácach venoval [[Slovanské jazyky|slovanským jazykom]], [[Poľská literatúra|poľskej]] a [[Ruská literatúra|ruskej]] literatúre. Svoje články v rokoch [[1867]], [[1868]], [[1874]] a [[1875]] uverejňoval v odbornom časopise ''[[Országos tanáregyleti közlöny]]'' (po slovensky ''Bulletin Národného odborového zväzu učiteľov''), ako aj v [[Budapešť|budapeštianskych]] časopisoch ''[[Fővárosi Lapok]]'' (po slovensky ''Metropolitné noviny'') a ''[[Pesti Napló]]'' (po slovensky ''Peštiansky denník''). V odborných článkoch sa zaoberal aj vplyvom [[Križiacka výprava|križiackych výprav]] na kultúrny rozvoj [[Európa|európskych]] štátov a vzťahom medzi [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskymi jazykmi]]. V roku [[1875]] publikoval práce venované [[Grécka literatúra|gréckej poézii]] a v roku [[1877]] vydal prvú gramatiku [[Rómčina|rómčiny]]{{--}}''Cigány nyelvtan'' (po slovensky ''Cigánska gramatika''). == Referencie == <references /> == Zdroje == *{{Preklad|uk|Юрій Ігнатко|30555390|cs|Jurij Ignatkov|25463087|rue|Юрий Игнатков|137654}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Babotová|meno=Ľubica|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|strany=152|priezvisko2=Kováč|meno2=Fedor|kapitola=Priašivsčyna|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=University of Toronto Press|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedia Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo vlaďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=|jazyk=ru|poznámka=430 strán}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs|poznámka=311 strán}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=|strany=|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ihnátko, Juraj}} [[Kategória:Narodenia v 1840]] [[Kategória:Úmrtia 14. septembra]] [[Kategória:Úmrtia v 1885]] [[Kategória:Osobnosti z Michaloviec]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Loránda Eötvösa]] [[Kategória:Rusíni]] [[Kategória:Ukrajinci]] o0pv54urp3daqrxix8pi6tz3sakfh1j 0 742445 8253212 8142587 2026-07-25T11:44:15Z KormiSK 91359 8253212 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Joseph Zen Ze-kiun [[Saleziáni Don Bosca|SDB]] | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[hongkong]]ský [[biskup]] | portrét = Cardinal Joseph Zen (2019).jpg | popis portrétu = kardinál Joseph Zen Ze-kiun v roku 2019 | erb = Coat of arms of Joseph Zen Ze-kiun.svg | štít erbu = | heslo = Ipsi Cura Est | heslo po slovensky = Záleží mu na tom | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{minivlajka|Čína|w}}<br>{{minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[Hongkong]]ský [[biskup]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz Santa Maria Madre del Redentore a Tor Bella Monaca | funkcie = * [[biskup koadjútor]] [[Hongkong]]u<br>[[1996]]{{--}}[[2002]] | tituly = | 1. funkcia - obdobie = [[23. septembra]] [[2002]]{{--}}[[15. apríla]] [[2009]] | 1. funkcia - predchodca = [[John Baptist Wu]] | 1. funkcia - nástupca = [[John Tong Hon]] | 2. funkcia - obdobie = [[2006]]{{--}}súčasnosť | 2. funkcia - predchodca = [[James Aloysius Hickey]] | 2. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dnv|1932|01|13}} | miesto narodenia = [[Šanghaj]], [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čínska republika]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = [[Saleziáni Don Bosca]] | večné sľuby dátum = {{Duv|1955|08|16|1944|10|10|k=0}} | vstup do rehole dátum = | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{Duv|1961|02|11|1944|10|10|k=0}} | kňazské svätenie miesto = [[Turín]], [[Taliansko]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Maurilio Fossati]] | ordinácia dátum = {{Duv|1961|02|11|1944|10|10|k=0}} | ordinácia miesto = [[Turín]], [[Taliansko]] | inkardinácia = [[Saleziáni Don Bosca]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[kardinál]] | biskupské svätenie dátum = {{Duv|1996|12|09|1944|10|10|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | menovanie dátum = {{Duv|1996|09|13|1944|10|10|k=0}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[John Baptista Wu Cheng-chung]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[hongkong]]ský [[biskup]], [[kardinál]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Peter Seiichi Shirayanagi]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[tokio|tokijský]] [[arcibiskup]] a [[kardinál]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Charles Asa Schleck]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = adjunktný [[sekretár]] [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]], [[arcibiskup]] | biskupská inštalácia dátum = | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = | inštalujúci biskup funkcia = | kardinál dátum = {{Duv|2006|03|24|1944|10|10|k=0}} | kardinál menujúci = Benedikt XVI. | kardinálsky stupeň = kardinál - kňaz | titulárny kostol = Santa Maria Madre del Redentore a Tor Bella Monaca | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Joseph [[kardinál]] Zen Ze-kiun [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]'''<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZEN ZE-KIUN Card. Joseph, S.D.B.| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_zen-se-kiun_j.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cardinal Zen Ze-Kiun, S.D.B.| url = https://collegeofcardinalsreport.com/cardinals/zen-ze-kiun/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> (* [[13. január]] [[1932]], [[Šanghaj]], [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čínska republika]]) je čínsky [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[biskup]], ktorý v rokoch [[2002]] až [[2009]] pôsobil ako [[hongkong]]ský [[biskup]]. V roku [[2006]] ho [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] vymenoval za [[kardinál]]a a otvorene sa vyjadruje k otázkam ľudských práv, politickej a náboženskej slobody. Je členom [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov Dona Bosca]]. [[15. apríla]] [[2009]] odišiel do [[dôchodok|dôchodku]], ale naďalej má silný prodemokratický vplyv v [[Hongkong]]u.<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Joseph Cardinal Zen Ze-kiun, S.D.B.| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bzenz.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> [[11. mája]] [[2022]] ho zatkla Národná bezpečnostná [[polícia]] a neskôr v ten istý deň bol prepustený na kauciu. == Životopis == Narodil sa v meste [[Šanghaj]] katolíckym rodičom Vincentovi Zenovi a Margaret Tseu. Počas druhej čínsko-japonskej vojny študoval v cirkevnej škole, ale po tom, čo jeho [[otec]] utrpel [[Cievna mozgová príhoda|mozgovú príhodu]], bol poslaný do [[opát]]stva. Po vstupe k [[Saleziáni Don Bosca|saleziánom]] v [[hongkong]]skom [[noviciát]]e v roku [[1948]] ho [[11. februára]] [[1961]] [[kardinál]] [[Maurilio Fossati]] vysvätil za [[kňaz]]a. Získal licenciát z [[teológia|teológie]] a doktorát z [[filozofia|filozofie]] na Pápežskej saleziánskej univerzite v [[Rím]]e. Po roku [[1973]] vyučoval na Holy Spirit Seminary College v [[Hongkong]]u{{--}}v rokoch [[1976]] až [[1978]] na saleziánskej škole v Macau ako riaditeľ. V roku [[1978]] sa stal provinciálnym predstaveným saleziánov, potom v roku [[1983]] rezignoval. V rokoch [[1989]] až [[1996]] pôsobil ako lektor v [[seminár (katolíci)|seminároch]] v [[Čína|Číne]], centrách štúdia uznaných komunistickou stranou. == Biskup == V roku [[1996]] ho [[pápež]] [[Ján Pavol II.]] vymenoval za [[biskup koadjútor|biskupa koadjútora]] [[diecéza|diecézy]] [[Hongkong]]. Za [[biskup]]a ho vysvätil [[9. decembra]] [[hongkong]]ský [[biskup]], [[kardinál]] [[John Baptista Wu Cheng-chung]]. Spolusvätiteľmi boli [[tokio|tokijský]] [[arcibiskup]] a [[kardinál]] [[Peter Seiichi Shirayanagi]] a adjunktný [[sekretár]] [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]], [[arcibiskup]] [[Charles Asa Schleck]]. [[23. septembra]] [[2002]] sa po smrti svojho predchodcu stal [[hongkong]]ským [[biskup]]om. == Kardinál == [[Pápež]] [[Benedikt XVI.]] prvýkrát vymenoval nových kardinálov [[24. marca]] [[2006]]. Mená pätnástich nových [[kardinál]]ov z 11 krajín oznámil [[22. februára]] [[2006]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ANNUNCIO DI CONCISTORO PER LA CREAZIONE DI NUOVI CARDINALI, 22.02.2006| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2006/02/22/0094/00281.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> 12 z 15 malo menej ako 80 rokov a bolo oprávnených voliť v pápežskom [[konkláve]]. S týmito novými [[kardinál]]mi [[Benedikt XVI.]] obmedzil počet kardinálov voličov na 120. [[24. marca]] na [[Pápežské konzistórium|konzistóriu]] bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom '''Santa Maria Madre del Redentore a Tor Bella Monaca'''.<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CONCISTORO ORDINARIO PUBBLICO PER LA CREAZIONE DI QUINDICI NUOVI CARDINALI (CONTINUAZIONE), 24.03.2006| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2006/02/22/0094/00281.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Bol členom [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] a [[Kongregácia pre evanjelizáciu národov|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]]. [[Pápež]] [[Benedikt XVI.]] ho poveril, aby napísal meditácie pre [[Krížová cesta|Krížovú cestu]], ktorú viedol [[pápež]] v [[Koloseum|rímskom Koloseu]] na [[Veľký piatok]] [[21. marca]] [[2008]]. [[15. apríla]] [[2009]] [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] prijal jeho [[rezignácia|rezignáciu]] z dôvodu veku. Vo funkcií ho nahradil [[biskup koadjútor]] [[John Tong Hon]].<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 15.04.2009| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2009/04/15/0249/00578.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Dostal od miestneho [[hongkong]]ského súdu povolenie zúčastniť sa pohrebných obradov zosnulého [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] v [[Rím]]e začiatkom [[január]]a [[2023]], kde mal aj súkromnú audienciu u [[pápež]]a [[František (pápež)|Františka]]. Po návrate sa 91-ročný [[kardinál]] koncom [[január]]a [[2023]] odobral do [[hongkong]]skej nemocnice na liečbu respiračných problémov. Dňa [[24. apríla]] [[2025]], po [[smrť|smrti]] [[pápež]]a [[František (pápež)|Františka]], mohol opustiť [[Hongkong]], aby sa zúčastnil jeho [[pohreb]]u [[26. apríla]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Joseph Zen|1320738757}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zen Ze-kiun, Joseph}} [[Kategória:Čínski kardináli]] [[Kategória:Saleziáni]] 202x6hzdnwo6r3sxhr7p6rg7f16qvpj 0 742553 8253234 8183967 2026-07-25T11:55:09Z KormiSK 91359 8253234 wikitext text/x-wiki [[Súbor:CONGRESS, U.S. OPENING MESSAGE, 63RD CONGRESS.jpg|náhľad|Prvý prejav [[Woodrow Wilson|Woodrowa Wilsona]] o stave Únie 2. decembra 1913]] '''Správa o stave Únie''' (anglicky: ''State of the Union Address'') je každoročná reč [[Prezident Spojených štátov|prezidenta USA]] na spoločnom zasadnutí komôr [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] ([[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] a [[Senát Spojených štátov|Senátu]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = State of the Union Address {{!}} US House of Representatives: History, Art & Archives | url = https://history.house.gov/Institution/SOTU/State-of-the-Union/ | vydavateľ = history.house.gov | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en}}</ref> Prejav zvyčajne obsahuje správy o rozpočte krajiny, ekonomike, vládnom programe, pokrokoch, úspechoch, prioritách a legislatívnych návrhoch prezidenta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = State of the Union | url = http://www.gpoaccess.gov/sou/index.html | vydavateľ = www.gpoaccess.gov | dátum prístupu = 2026-01-04}}</ref> Prejav spĺňa požiadavku ustanovenú v art. II, § 3, cl. 1 [[Ústava Spojených štátov|Ústavy Spojených štátov amerických]], podľa ktorej je prezident povinný pravidelne „poskytovať Kongresu informácie o stave Únie a navrhovať opatrenia, ktoré považuje za potrebné a účelné“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = State of the Union Address {{!}} US House of Representatives: History, Art & Archives | url = https://history.house.gov/Institution/SOTU/State-of-the-Union/ | vydavateľ = history.house.gov | dátum prístupu = 2026-01-04 | jazyk = en}}</ref>. Počas väčšiny 19. storočia prezident Kongresu spravidla predkladal iba písomnú správu. Od roku 1913 začal [[Woodrow Wilson]] tento prejav pravidelne prednášať osobne pred Kongresom, pričom cieľom bolo získať politickú podporu pre prezidentskú agendu; zároveň naďalej predkladal aj podrobnejšiu písomnú správu. S rozvojom rozhlasového a neskôr televízneho vysielania sa prejav začal vysielať naživo. Prvý prejav o stave Únie 2. decembra [[1913]] predniesol [[Woodrow Wilson]] prvý raz od roku [[1801]] osobne pred spoločným zasadnutím [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]]. <ref>{{Citácia periodika |titul=Presidential addresses to congress: Woodrow Wilson and the Jeffersonian tradition |url=https://doi.org/10.1080/10417946609371831 |periodikum=The Southern Speech Journal |dátum=1966-06-01 |dátum prístupu=2026-01-05 |ročník=31|číslo=4 |strany=285–294 |issn=0038-4585 |doi=10.1080/10417946609371831 |meno=J. A. |priezvisko=Hendrix |jazyk = en}}</ref> Tento krok otvoril modernú éru prejavov o stave Únie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1 Annual Messages to Congress on the State of the Union (Washington 1790 - the present) {{!}} The American Presidency Project | url = https://www.presidency.ucsb.edu/documents/presidential-documents-archive-guidebook/annual-messages-congress-the-state-the-union | vydavateľ = www.presidency.ucsb.edu | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}</ref> Prejav sa zvyčajne koná v januári alebo februári, pričom prezident vystupuje v rokovacej sále [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] na pozvanie jej predsedu. Od roku [[1981]], od pôsobenia [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]], sa uplatňuje prax podľa ktorej novozvolený prezident v prvom roku svojho funkčného obdobia prednáša prejav pred Kongresom, avšak formálne sa neoznačuje ako oficiálny prejav o „Stave Únie“. == Významné správy == * [[Thomas Jefferson]] vo svojej správe 8. decembra [[1801]] obhajoval nasadenie amerických síl v Stredomorí v [[Berberské vojny|bojoch proti berberským pirátom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thomas Jefferson's First State of the Union Address - Wikisource, the free online library | url = https://en.wikisource.org/wiki/Thomas_Jefferson%27s_First_State_of_the_Union_Address | vydavateľ = en.wikisource.org | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}</ref> * [[James Monroe]] vo svojej správe 2. decembra [[1823]] vyhlásil tzv. [[Monroeova doktrína|Monroeovu doktrínu]] keď oznámil, že „americké kontinenty nebudú odteraz považované za predmet budúcej kolonizácie žiadnymi európskymi mocnosťami.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = James Monroe's Seventh State of the Union Address - Wikisource, the free online library | url = https://en.wikisource.org/wiki/James_Monroe%27s_Seventh_State_of_the_Union_Address | vydavateľ = en.wikisource.org | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}</ref> * [[Abraham Lincoln]] vo svojej správe 1. decembra [[1862]] pri apelovaní na morálnu nutnosť víťazstva [[Únia (americká občianska vojna)|Únie]] v [[Americká občianska vojna|občianskej vojne]] použil frázu „last best hope of Earth“, ktorá bola neskôr mnohokrát citovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Abraham Lincoln's Second State of the Union Address - Wikisource, the free online library | url = https://en.wikisource.org/wiki/Abraham_Lincoln%27s_Second_State_of_the_Union_Address | vydavateľ = en.wikisource.org | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Last Best Hope – American views from Oxford {{!}} University of Oxford | url = https://www.ox.ac.uk/news/2020-05-22-last-best-hope-american-views-oxford | vydavateľ = www.ox.ac.uk | dátum vydania = 2020-05-22 | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}</ref> * [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] vo svojej správe 11. januára [[1944]] navrhol tzv. [[Listina práv (USA)|druhú listinu práv]], ktorá mala doplniť ústavou zaručené politické práva o ekonomické práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Franklin Delano Roosevelt's Eleventh State of the Union Address - Wikisource, the free online library | url = https://en.wikisource.org/wiki/Franklin_Delano_Roosevelt%27s_Eleventh_State_of_the_Union_Address | vydavateľ = en.wikisource.org | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}</ref> * [[Lyndon B. Johnson]] vo svojej správe 8. januára [[1964]] predložil legislatívu označovanú ako „vojna proti chudobe“ v reakcii na celonárodnú mieru chudoby vo výške približne 19%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lyndon Baines Johnson's First State of the Union Address - Wikisource, the free online library | url = https://en.wikisource.org/wiki/Lyndon_Baines_Johnson%27s_First_State_of_the_Union_Address | vydavateľ = en.wikisource.org | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}</ref> * [[Gerald Ford|Gerald R. Ford]] vo svojej správe 15. januára [[1975]] veľmi otvorene vyhlásil, že „stav Únie nie je dobrý: milióny Američanov sú bez práce… Sme závislí od iných pokiaľ ide o základnú energiu. Ľudia spochybňujú schopnosť svojej vlády prijímať tvrdé rozhodnutia a držať sa ich; očakávajú politiku Washingtonu ako obvykle.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gerald Ford's First State of the Union Address - Wikisource, the free online library | url = https://en.wikisource.org/wiki/Gerald_Ford%27s_First_State_of_the_Union_Address | vydavateľ = en.wikisource.org | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}</ref> * [[George W. Bush]] vo svojej správe 29. januára [[2002]] označil [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnú Kóreu]], [[Irán]] a [[Irak]] za „[[os zla]]“ a predstaviteľov významnej hrozby pre Spojené štáty. Povedal: „Štáty ako tieto a ich teroristickí spojenci tvoria os zla, vyzbrojení, aby ohrozovali mier vo svete.“ V prejave načrtol ciele [[Vojna proti terorizmu|vojny proti terorizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George W. Bush's Second State of the Union Address - Wikisource, the free online library | url = https://en.wikisource.org/wiki/George_W._Bush%27s_Second_State_of_the_Union_Address | vydavateľ = en.wikisource.org | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == <references responsive="" /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.presidency.ucsb.edu/sou.php The American Presidency Project] == Zdroj == {{Preklad|en|State of the Union|Q554211}} [[Kategória:Spojené štáty americké]] 9ycy99h0akbw1n1uip0u1vi2i8s5vdb 0 742554 8253229 8245203 2026-07-25T11:53:56Z KormiSK 91359 8253229 wikitext text/x-wiki '''Československá spartakiáda 1985''' bola poslednou celoštátnou masovou spartakiádou v Československu. Bola zároveň najväčšou spartakiádou zo všetkých predchádzajúcich, a to nielen počtom účastníkov, ale aj rozsahom príprav a celoštátnou mediálnou propagandou, ktorá ju sprevádzala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = MANSFELDOVÁ | meno = Věra | titul = Nadešel čas sportovní krásy | periodikum = Českolipský nástup: týdeník OV KSČ a rady ONV v České Lípě | miesto = Česká Lípa | vydavateľ = ONV | dátum = 1985-05-16 | ročník = | číslo = 20 | strany = 1 | issn = 2570-6810 | jazyk = cs}}</ref> Citát z okresných novín Žitný Ostrov, orgánu OV KSS a ONV v [[Dunajská Streda|Dunajskej Strede]] jasne ukazuje, že z hľadiska vládnucej moci nebola spartakiáda vnímaná výhradne ako športová udalosť, ale tvorila pevnú súčasť politického systému. Podujatie bolo využívané k ideologickému pôsobeniu na široké masy občanov v súlade s cieľmi vládnuceho režimu. „Československá spartakiáda 1985 je súčasťou osláv 40. výročia vyvrcholenia národnooslobodzovacieho boja nášho ľudu a oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou, ako príspevok telovýchovného hnutia k úspešnej realizácii programu ďalšej výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti stanoveného XVI. zjazdom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], ako bilancia päťročného rozvoja [[Telesná výchova|telesnej výchovy]], športu a turistiky v ČSSR. Stala sa nedeliteľnou súčasťou súčasného života našej spoločnosti po všetkých stránkach a na všetkých úsekoch.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = ADAMICKÁ | meno = Magdaléna | titul = Postavme sa na značky | periodikum = Žitný ostrov – Csallóköz: orgán OV KSS a ONV v Dunajskej Strede | miesto = Dunajská Streda | vydavateľ = OV KSS | dátum = 1985-01-25 | ročník = | číslo = 4 | strany = 7 | issn = 1336-3638 | jazyk = sk }}</ref> „Všetky spartakiádne skladby (Československej spartakiády 1985) sú náročnejšie než pri predchádzajúcej spartakiáde. Niektoré z nich zvláštnou krásou a pôsobivosťou predchádzajúce skladby ešte prekonávajú. Ich nácvik berú cvičenci i cvičenky zodpovedne. Sú si vedomí toho, že len vybraný počet cvičencov môže vystúpiť na celoštátnej spartakiáde v Prahe“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = MANSFELDOVÁ | meno = Věra | titul = Nadešel čas sportovní krásy | periodikum = Českolipský nástup: týdeník OV KSČ a rady ONV v České Lípě | miesto = Česká Lípa | vydavateľ = ONV | dátum = 1985-05-16 | ročník = | číslo = 20 | strany = 1 | issn = 2570-6810 | jazyk = cs}}</ref> == Spartakiády v socialistickom Československu == Podstatou spartakiád v socialistickom Československu bol nácvik a prezentácia spartakiádnych skladieb sprevádzaných hudbou. Cieľom týchto cvičení bolo nielen zlepšovanie telesnej kondície, ale aj posilňovanie ideálov socialistickej spoločnosti, ako boli jednota, disciplína a kolektivizmus, prostredníctvom dokonale synchronizovaných masových vystúpení. Cvičenci nacvičovali skladby na rôznych úrovniach – od miestnych (niekedy nazývaných obecné alebo školské) cez obvodné, okresné až po krajské spartakiády. Vrcholom pre najlepších cvičencov bolo vystúpenie na celoštátnej spartakiáde v [[Praha|Prahe]], na Strahove, kde sa cvičilo na najväčšom štadióne na svete. Tento fakt podčiarkoval monumentálnosť celej akcie a jej význam v rámci socialistického systému. == Sprievodné športové akcie == Československú spartakiádu 1985 sprevádzalo množstvo športových akcií, medzi ktorými bola najvýznamnejšia Spartakiádna štafeta. O tejto štafete pravidelne informovala vtedajšia televízia, rozhlas a tlač. Okrem toho sa konalo množstvo športových súťaží, ktoré boli označované ako spartakiádne a počet účastníkov v nich bol pravidelne zaznamenávaný. Cieľom bolo, aby sa spartakiády a pridružených športových akcii zúčastnilo čo najviac ľudí. == Počasie a podmienky == Hoci sa spartakiády často spájajú s predstavou ideálneho letného počasia a slnečných podmienok, realita bola často odlišná. Rozsiahly systém príprav a verejných vystúpení, ktorý začínal už na jar (apríl), si vyžadoval od účastníkov schopnosť odolávať nepriaznivým poveternostným podmienkam. Miestne, oblastné aj okresné spartakiády sa často konali v chladnom počasí, za dažďa, alebo dokonca na rozmoknutých ihriskách. Cvičenci, oblečení v ľahkých spartakiádnych úboroch, museli prekonať nepohodu a „zaťať zuby“, aby splnili vysoké očakávania organizátorov a dodržali harmonogram príprav a vystúpení. == Možnosť účasti na celoštátnej spartakiáde == Len malá časť cvičencov, ktorí sa zúčastnili príprav, mala možnosť vystúpiť na celoštátnej spartakiáde v [[Praha|Prahe]], na Strahove. Napríklad, zo starších žiakov sa na celoštátnu spartakiádu dostalo len dvanásť percent účastníkov. == Účasť na spartakiáde == Účasť na spartakiáde v roku 1985 bola v zásade dobrovoľná.<ref name="pravda-spartakiada-vsem">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Spartakiáda všem | periodikum = Pravda: Orgán západočeského krajského výboru KSČ | miesto = Plzeň | vydavateľ = Západočeský KV KSČ | dátum = 1985-03-30 | ročník = 66 | číslo = 76 | strany = 8 | url = | issn = | jazyk = cs }}</ref> == Úbory cvičencov == Pre každú spartakiádnu skladbu bol určený osobitný cvičebný úbor. Predaj spartakiádnych cvičebných úborov začal vo vybraných obchodoch v pondelok 25. februára 1985.<ref name="svobodne-slovo-strahov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Strahov je v dohledu | periodikum = Svobodné Slovo: List Československé strany socialistické - | miesto = Praha | vydavateľ = vydává Československá strana socialistická ve vydavatelství Melantrich | dátum = 1985-02-22 | ročník = 41 | číslo = 45 | strany = 3 | url = | issn = | jazyk = cs }}</ref> Pri verejných spartakiádnych vystúpeniach cvičenci vždy vystupovali v spartakiádnych úboroch, bez ohľadu na počasie. V prípade veľmi chladného počasia sa niekedy zrušilo vystúpenie najmladších detí, napríklad skladba rodičov s deťmi, alebo vystúpenia najmladších žiakov. V chladných podmienkach mohli deti a najmladší žiaci nosiť pod spartakiádnym úborom ďalšiu vrstvu oblečenia, zvyčajne biele [[Tričko|tričká]] s dlhým rukávom, aby si udržali teplo. Mladším a starším žiakom to však umožnené nebolo. == Časový priebeh Československej spartakiády 1985 == === Nácvik spartakiády === Nácvik Československej spartakiády 1985 sa začal v [[September|septembri]] 1984, na začiatku školského roku 1984/1985. Do prípravy trinástich spartakiádnych skladieb sa zapojilo 860 000 cvičencov, pričom toto číslo nezahŕňa príslušníkov Československej ľudovej armády, ktorí sa taktiež zúčastnili nácviku. Celkovo sa nacvičovalo pätnásť spartakiádnych skladieb.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = URBAN | meno = Ivo | titul = Spartakiádní nácvik z tělocvičen na hřiště | periodikum = Rudé právo: Orgán ústředního výboru Komunistické strany československé | miesto = Praha | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1985-03-30 | ročník = 65 | číslo = 76 | strany = 8 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/3/30/8.png | issn = 0032-6569 | jazyk = cs }}</ref> Nácvik sa mal na školách vykonávať výhradne mimo vyučovania v rámci záujmovej telovýchovy a športu.<ref name="pravda-spartakiada-vsem" /> Na [[Slovensko|Slovensku]] štrnásť spartakiádnych skladieb nacvičovalo 277 029 cvičencov.<ref>{{Citácia periodika | titul = Prvé vystúpenia už o 50 dní! | periodikum = Šport: orgán Slovenského výboru ČSTV | miesto = Bratislava | vydavateľ = Šport | dátum = 1985-02-16 | ročník = 39 | číslo = 40 | strany = 1 | issn = 0139-7001 | jazyk = sk }}</ref> === Presun nácviku z telocviční na otvorené plochy === V apríli 1985 prebehlo presunutie nácviku spartakiádnych skladieb z telocviční na väčšie plochy, konkrétne na športové [[Ihrisko|ihriská]], kde sa cvičenia konali na otvorenom priestore.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = URBAN | meno = Ivo | titul = Spartakiádní nácvik z tělocvičen na hřiště | periodikum = Rudé právo: Orgán ústředního výboru Komunistické strany československé | miesto = Praha | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1985-03-30 | ročník = 65 | číslo = 76 | strany = 8 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/3/30/8.png | issn = 0032-6569 | jazyk = cs }}</ref> === Spartakiádne previerky === V marci 1985 sa uskutočnili spartakiádne previerky, ktoré mali za úlohu zhodnotiť, do akej miery bol dodržiavaný harmonogram nácviku a aká bola dosiahnutá úroveň prípravy spartakiádnych skladieb. Previerky vykonávali pracovníci štábov ČSS 1985. Výsledky previerok ukázali, že harmonogram nácviku bol väčšinou dodržiavaný, až na niekoľko drobných výnimiek. Ďalšie previerky pokračovali aj v mesiaci [[apríl]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = URBAN | meno = Ivo | titul = Spartakiádní nácvik z tělocvičen na hřiště | periodikum = Rudé právo: Orgán ústředního výboru Komunistické strany československé | miesto = Praha | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1985-03-30 | ročník = 65 | číslo = 76 | strany = 8 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/3/30/8.png | issn = 0032-6569 | jazyk = cs }}</ref> === Úplne prvé verejné vystúpenia === Jedno z prvých spartakiádnych vystúpení sa konalo na základnej škole v Holešově, vonku na školskom ihrisku, na konci mierového zhromaždenia žiakov, pedagogických pracovníkov a hostí. Vystúpenie sa uskutočnilo pravdepodobne v novembri 1984, keďže sa o ňom písalo až 12. decembra 1984 a spomínalo sa naň ako na podujatie po dvoch mesiacoch nácviku. Citát:„Pěkný zážitek prožili účastníci shromáždění v závěru. To tehdy, když nastoupili ke cvičení mladší žáci i starší žákyně. Chlapci odvážně v bílých [[Tričko|tričkách]] a červených trenýrkach, děvčata v teplákových soupravách předvedli ukázky skladeb. Za dva mésíce nácviku náročních skladeb připravili pěknou podívanou. “<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = MICHALOVÁ | meno = Vlasta | titul = Štafetový kolík v rukách dětí | periodikum = Rudé právo: orgán ústředního výboru Komunistické strany Československa | miesto = Praha | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1984-12-12 | ročník = 65 | číslo = 294 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/12/4.png | issn = 0032-6569 | jazyk = cs }}</ref> === Telovýchovné akadémie === Prvýkrát sa cvičenci predstavili divákom vo [[Február|februári]] počas telovýchovných akadémií, ktoré sa tradične konali v kultúrnych domoch alebo telocvičniach. Tieto podujatia slúžili ako prvé verejné prezentácie nacvičených spartakiádnych skladieb, ktoré umožnili cvičencom získať skúsenosti s vystúpením pred publikom. === Zocvičné zrazy === Následne sa konali zocvičné zrazy, známe aj ako zocvičné spartakiády. Cvičenci sa počas týchto zrazov učili, ako sa zoradiť a cvičiť na veľkých plochách, ako sú ihriská, štadióny a športové haly. Tieto zrazy sa začali v marci a trvali až do mája, pričom posledné krajské zocvičné zrazy sa konali aj v [[Jún|júni]]. Zocvičné zrazy neboli organizované ako verejné vystúpenia, ale slúžili výlučne na precvičovanie a zosúlaďovanie výkonov pred samotnými verejnými akciami. === Miestne, obvodné a okresné spartakiády === Ako prvé sa obvykle konali miestne spartakiády, známe aj ako školské alebo obecné spartakiády. Tieto podujatia sa zvyčajne uskutočňovali na ihriskách pod holým nebom. V prípade nepriaznivého počasia sa mohli presunúť na neskorší termín alebo do telocviční. Miestne spartakiády sa mohli konať aj po okresnej spartakiáde, až do konca [[Jún|júna]]. Ďalším krokom v príprave na celoštátnu spartakiádu boli obvodné (okrskové) spartakiády, ktoré sa konali v každom okrese. Tieto spartakiády museli predchádzať okresným spartakiádam. Okresné spartakiády predstavovali vrchol spartakiádneho procesu na okresnej úrovni. Tieto podujatia slúžili ako posledná príprava pred celoštátnym vystúpením v [[Praha|Prahe]]. V každom okrese sa počítalo s tromi až piatimi obvodnými (okrskovými) spartakiádami, 10 až 15 miestnymi a jednou okresnou spartakiádou.<ref name="pravda-spartakiada-vsem" /> === Celoštátna spartakiáda v Prahe === Vrcholom celej spartakiádnej akcie bola celoštátna spartakiáda, ktorá sa konala v [[Praha|Prahe]], na Strahove. Cvičenci, ktorí sa dostali na toto prestížne podujatie, mali možnosť vystúpiť na najväčšom štadióne na svete a ich vystúpenia vysielala televízia v priamom prenose. Po sérii okrskových, mestských a okresných spartakiád sa pozornosť sústredila na Strahov, kde 12. júna začala záverečnú prípravu armáda, 20. júna sa k nej pripojili ostatné skladby.<ref name="svobodne-slovo-strahov" /> Generálka sa uskutočnila 26. júna od 16. hodiny (prvý blok) a o deň neskôr od 8. hodiny druhý blok. Hlavné spartakiádne dni pripadli na štvrtok až nedeľu 27. – 30. júna, keď diváci videli dve odlišné programové popoludnia. Program: • I. blok „Mládí republiky“ (štvrtok a sobota od 15. hodiny): Zahájenie, ženy I., rodičia a deti, starší žiaci, mladšie žiačky, armáda, dorastenky, vysoké školy, dorastenci, učňovská mládež. • II. blok „Věrnost socialismu“ (piatok od 15. hodiny a nedeľa od 15.30 hodiny): Svazarm, najmladšie žiactvo, mladší žiaci, staršie žiačky, ženy II., muži, dorastenky a ženy, armáda, záver. Súčasťou programu Československej spartakiády 1985 v Prahe bol aj nedeľný spartakiádny sprievod a tradičné Večery družby v pražskej Športovej hale.<ref>{{Citácia periodika | titul = Milión účastníků CSS 85 | periodikum = Rovnost: deník jihomoravského krajského výboru KSČ v Brně | miesto = Brno | vydavateľ = Jihomoravský KV KSČ | dátum = 1985-02-22 | ročník = 100 | číslo = 45 | strany = 7 | issn = | jazyk = cs }}</ref> === Krajské spartakiády === Okrem celoštátnej spartakiády sa konali aj krajské spartakiády. Tieto podujatia poskytli príležitosť vystúpiť cvičencom, ktorí sa nedostali na celoštátnu spartakiádu v Prahe, ale dosiahli vysokú úroveň v nacvičených skladbách. Aj krajské spartakiády vysielala televízia v priamom prenose. === Organizácia spartakiád na Slovensku === Na [[Slovensko|Slovensku]] bolo v roku 1985 naplánovaných 750 miestnych spartakiád, ktoré sa uskutočnili od 6. [[Apríl|apríla]] do konca [[Jún|júna]]. Okrem miestnych podujatí sa konalo aj 111 obvodných spartakiád, na ktorých cvičenci vystúpili v priemere v 7 až 10 skladbách. K tomu pribudlo 36 okresných spartakiád a dve veľké mestské spartakiády, ktoré boli poslednou prípravou pred celoštátnym vystúpením v Prahe. Cvičenci, ktorí sa nedosali do prahy a boli dobrí, mohli vystúpiť na krajských spartakiádach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = ČERVENKA | meno = Miroslav | titul = Spoločným úsilím za úspech československej spartakiády 1985 | periodikum = Tréner: odborno-metodický časopis ÚV ČSTV | miesto = Bratislava | vydavateľ = Šport | rok = 1984 | ročník = 28 | číslo = 11 | strany = 481 – 483 | issn = 0139-5114 | jazyk = sk }}</ref> === Posun termínov spartakiád v roku 1985 === V roku 1985 sa prejavila tendencia presunúť niektoré miestne, obvodné a okresné spartakiády na skoršie termíny v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Tento trend bol viditeľný najmä v obciach, kde sa konali okrskové a obvodné spartakiády. Príkladom je obec [[Orechová Potôň]], kde sa v roku 1975 okrsková spartakiáda konala 10. [[Máj|mája]]<ref>{{Citácia periodika | titul = [Popis k fotografii] | periodikum = Žitný ostrov – Csallóköz: orgán OV KSS a ONV v Dunajskej Strede | miesto = Dunajská Streda | vydavateľ = OV KSS | dátum = 1975-05-16 | ročník = | číslo = 20 | strany = 8 | issn = 1336-3638 | poznámka = Popis k fotografii | jazyk = sk }}</ref>, v roku 1980 obvodná spartakiáda prebehla 3. [[Máj|mája]]<ref>{{Citácia periodika | titul = Ukážky mladosti, krásy a sily | periodikum = Žitný ostrov – Csallóköz: orgán OV KSS a ONV v Dunajskej Strede | miesto = Dunajská Streda | vydavateľ = OV KSS | dátum = 1980-05-09 | ročník = | číslo = 19 | strany = 10 | issn = 1336-3638 | jazyk = sk }}</ref>. V roku 1985 sa však obvodná spartakiáda v tejto obci uskutočnila už 14. [[Apríl|apríla]]<ref>{{Citácia periodika | titul = Opäť na spartakiáde | periodikum = Žitný ostrov – Csallóköz: orgán OV KSS a ONV v Dunajskej Strede | miesto = Dunajská Streda | vydavateľ = OV KSS | dátum = 1985-04-19 | ročník = | číslo = 16 | strany = 72 | issn = 1336-3638 | jazyk = sk }}</ref>, čo ukazuje zmenu v plánovaní termínov týchto podujatí. Prvým okresom v Československu, kde spartakiádni cvičenci cvičili na verejnom spartakiádnom vystúpení vonku, pod holým nebom, na miestnej spartakiáde, bol okres Nové Zámky. V tomto okrese sa od 6. [[Apríl|apríla]] 1985 do 11. [[Máj|mája]] 1985 uskutočnilo osemnásť miestnych spartakiád, po nich dve obvodné spartakiády v [[Šurany|Šuranoch]] a v [[Štúrovo|Štúrove]] a napokon okresná spartakiáda v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Na slovíčko s vedúcim tajomníkom OV ČSZTV | periodikum = Šport: orgán Slovenského výboru ČSTV | miesto = Bratislava | vydavateľ = Šport | dátum = 1985-07-23 | ročník = 39 | číslo = 171 | strany = 5 | issn = 0139-7001 | jazyk = sk }}</ref> == Prvé verejné spartakiádne vystúpenia na otvorených priestranstvách == === 6. apríla 1985 - miestna spartakiáda v Bánove === V sobotu 6. apríla 1985 sa v obci [[Bánov (okres Nové Zámky)|Bánov]] (okres Nové Zámky) uskutočnila prvá miestna [[spartakiáda]]. Pred jej zahájením cvičenci uctili pamiatku tých, ktorí pred štyridsiatimi rokmi položili svoje životy pri oslobodzovaní [[Bánov (okres Nové Zámky)|Bánova]]. K pamätnej tabuli, ktorá je venovaná obetiam, položili veniec a kytice kvetov. Miestnu spartakiádu slávnostne otvoril predseda MNV Miroslav Petráni, ktorý v príhovore zdôraznil význam tohto podujatia pre miestnu komunitu. Medzi prítomnými bol aj vedúci tajomník OV ČSZTV Karol Juričkovič, ktorý zastával aj funkciu tajomníka okresného štábu ČSS 1985. Spartakiáda trvala takmer dve hodiny a konala sa na trávniku štadiónu Lokomotíva Bánov. Cvičenci predviedli spartakiádne skladby v rôznych vekových skupinách, medzi ktorými boli: rodičia a deti, najmladší žiaci, mladšie žiačky, mladší žiaci, staršie žiačky, starší žiaci a ženy. Na podujatí sa zúčastnili aj rodičia a deti, ako aj starší žiaci z [[Nové Zámky|Nových Zámkov]]. Aj keď sa pri plánovaní tejto spartakiády predpokladalo, že počasie v Bánove bude teplejšie než v iných oblastiach Československa, 6. [[Apríl|apríla]] 1985 bolo počasie chladnejšie, než sa očakávalo. Cvičenci, ktorí vystupovali v predpísaných spartakiádnych úboroch, museli čeliť nepriaznivým podmienkam. Deťom a najmladším žiakom bolo umožnené obliecť si pod úbor ďalšiu vrstvu oblečenia, aby sa ochránili pred chladom. Podľa okresných novín však spartakiáda splnila očakávania organizátorov, čo potvrdzovalo aj nadšenie prítomných divákov, ktorí cvičencom tlieskali za ich výkon.<ref>{{Citácia periodika | titul = Prvé dotyky s veľkou spartakiádou | periodikum = Naše novosti: orgán OV KSS a ONV v Nových Zámkoch | miesto = Nové Zámky | vydavateľ = OV KSS | dátum = 1985-04-16 | ročník = | číslo = 16 | strany = 4 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Na slovíčko s vedúcim tajomníkom OV ČSZTV | periodikum = Šport: orgán Slovenského výboru ČSTV | miesto = Bratislava | vydavateľ = Šport | dátum = 1985-07-23 | ročník = 39 | číslo = 171 | strany = 5 | issn = 0139-7001 | jazyk = sk }}</ref> == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Šport v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Šport v Česko-Slovensku v 1985]] fha1llsihphvtkbd3ldoihyqjf85ef3 0 743167 8253046 8251440 2026-07-24T21:15:46Z IronLiberty 280078 +lnk 8253046 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Konštantín Valerijevič Malofejev | Popis osoby = ruský oligarcha a mediálny magnát | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1974|7|3}} | Miesto narodenia = Puščino, [[Moskovská oblasť]], [[Sovietsky zväz]] | Deti = 3 | Známy vďaka = zakladateľ Marshall Capital, Tsargrad TV, podporovateľ pravoslávnej cirkvi a ruských separatistov, zaradený na sankčný list EÚ a USA | Manželka = Irina Mikhailovna Vilter (do 2023)<br/>Maria Lvova-Belova (od 2024) | Zamestnanie = podnikateľ, investor | Národnosť = ruská | Portrét = Малофеев (cropped).jpg | Štát pôsobenia = [[Rusko|Ruská federácia]] | Alma mater = Právnická fakulta [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]] | Štátna príslušnosť = [[Rusko|Ruská federácia]] | Rodičia = Valerij Michajlovič Malofejev<br/>Raisa Zinurovna | Bydlisko = Deauville, [[Moskovská oblasť]], [[Rusko]] }}'''Konštantín Valerijevič Malofejev''' ({{V jazyku|rus|Константин Валерьевич Малофеев}}''',''' {{V jazyku|eng|Konstantin Valeryevich Malofeev}}; * [[3. júl|3. júla]] [[1974]], Puščino, [[Moskovská oblasť]], [[Sovietsky zväz]]) je ruský [[Oligarchia|oligarcha]], investor a mediálny magnát. Založil investičný fond Marshall Capital Partners, mediálnu skupinu Tsargrad a Nadáciu svätého Bazila Veľkého. Je známy svojou podporou [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]], [[Monarchizmus (hnutie)|monarchizmu]] a [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] hodnôt.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Isaac|meno=Anna|titul=Revealed: how Cypriot firm helped the 'Orthodox oligarch' after he was placed under sanctions|periodikum=The Guardian|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian Media Group|dátum=2023-04-18|issn=0261-3077|url=https://www.theguardian.com/world/2023/apr/18/cypriot-firm-orthodox-oligarch-sanctions-konstantin-malofeyev|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en}}</ref><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Titov|meno=Sergei|titul=How Konstantin Malofeyev, Russia's 'Orthodox Oligarch,' Finances His Support Of Moscow's War In Ukraine|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|ročník=|url=https://www.rferl.org/a/malofeyev-russia-oligarch-finances-war-ukraine/32474096.html|dátum prístupu=2026-01-15|jazyk=en|dátum=2023-06-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konstantin Valerevich Malofeev | url = https://www.opensanctions.org/entities/Q4278463/ | dátum prístupu = 2026-01-15 | vydavateľ = Open Sanctions | jazyk = en}}</ref> Od roku 2014 je zaradený na [[Sankcia (trest)|sankčné]] zoznamy EÚ, USA a ďalších krajín za podporu [[Separatizmus|separatistov]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] a je predmetom medzinárodného zatykača pre podozrenie z vytvárania a financovania nelegálnych paramilitárnych formácií.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Mladosť a vzdelanie == === Detstvo === Konštantín Malofejev sa narodil 3. júla 1974 v meste Puščino v [[Moskovská oblasť|Moskovskej oblasti]],<ref name=":0" /> ktoré bolo vedeckým centrom v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Jeho otec, Valerij Michajlovič Malofejev, bol [[Astrofyzika|astrofyzik]] a vedúci laboratória pre plazmovú astrofyziku v Puščinskom [[Rádioastronómia|rádioastronomickom]] observatóriu Ruskej akadémie vied. Matka, Raisa Zinurovna, pracovala ako [[Programátor|programátorka]] a neskôr sa stala generálnou riaditeľkou Nadácie svätého Bazila Veľkého, ktorej predsedom je jej syn.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Кто вы, господин Малофеев? Подлинная история богатства и служения человека эпохи Возрождения России|periodikum=tsargrad.tv|dátum=2024-07-03|dátum prístupu=2026-01-15|dátum archivácie=2024-12-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20241225202241/https://tsargrad.tv/articles/kto-vy-gospodin-malofeev-podlinnaja-istorija-bogatstva-i-sluzhenija-cheloveka-jepohi-vozrozhdenija-rossii_1023112|jazyk=ru}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Константин Малофеев — владелец убыточного медиа|periodikum=Echo Moskvy|url=https://echofm.online/portret-dnya/konstantin-malofeev-vladelecz-ubytochnogo-media|dátum prístupu=2025-04-04|jazyk=ru}}</ref> Žili v špeciálnom ubytovacom zariadení pre sovietskych vedcov.<ref name=":34">{{Citácia periodika|titul='Russia's soul is monarchic': tsarist school wants to reverse 100 years of history|url=https://www.theguardian.com/world/2017/mar/06/russia-revolution-tsarist-school-moscow-nicholas-ii|periodikum=The Guardian|dátum=2017-03-06|dátum prístupu=2026-01-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Shaun|priezvisko=Walker}}</ref> Malofejev v Puščine navštevoval miestnu základnú, strednú školu (v ruskom systéme od piatej triedy) a umeleckú školu, kde študoval [[sochárstvo]].<ref name=":4" /> V detstve trávil veľa času v nemocnici kvôli vážnej chorobe, ktorá ho pripútala na lôžko od prvej do piatej triedy základnej školy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Константин Малофеев: С 1-го по 5-й класс я только лежал - был инвалидом. Тогда я получил первый урок "детского коллектива" | url = https://tsargrad.tv/news/konstantin-malofeeva-s-1-po-5-klass-ja-tolko-lezhal-byl-invalidom-togda-ja-poluchil-pervyj-urok-detskogo-kollektiva_187623 | vydavateľ = tsargrad.tv | dátum vydania = 2019-03-05 | dátum prístupu = 2026-01-23 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":45">{{Citácia periodika | titul = Russia's real strongman: Meet the oligarch who's pushing Putin to destroy Ukraine | url = https://www.businessinsider.com/russia-media-oligarch-konstantin-malofeyev-putin-nuclear-ukraine-trump-musk-2025-2 | vydavateľ = Axel Springer Syndication GmbH | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = en-US | meno = Paul | priezvisko = Starobin|periodikum=Business Insider|dátum=2025-02-23}}</ref> Podľa Malofejeva prišiel k prvému kontaktu s [[Náboženstvo|náboženstvom]] vo veku 11 alebo 12 rokov, keď mu jeden z otcových kolegov daroval [[Biblia|Bibliu]]. Jeho náboženské cítenie následne prehĺbila ťažká choroba, ktorá mu otvorila "vnútorné obzory", ako aj vplyv prababky.<ref name=":45" /> Vo veku 13 rokov bol Malofejev prijatý do amerického školského a študentského výmenného programu People to People (dosl. 'ľudia ľuďom') v rámci ktorého strávil tri roky štúdia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] na [[Long Island]] University v New Yorku a na University of [[Maryland]].<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Podľa profilového článku uverejnenom webe televízie ''Carihrad'', ktorú neskôr založil, "V Amerike nevidel nič, čo by sa dalo obdivovať."<ref name=":3" /> === Štúdium na Moskovskej štátnej univerzite === V rokoch 1991{{--}}1996 absolvoval Právnickú fakultu [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]] (MGU).<ref name=":4" /><ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Sagdiev|meno=Rinat|titul=Как строится бизнес человека, «фактически управляющего российским рынком связи»|periodikum=Viadomosti|vydavateľ=Business News Media|dátum=2010-10-11|url=https://www.vedomosti.ru/library/articles/2010/10/11/ne_zamministra_a_drug_ministra|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=ru|priezvisko2=Dzjadko|meno2=Timofej|priezvisko3=Reznik|meno3=Irina|dátum archivácie=2024-08-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20241108050553/https://www.vedomosti.ru/library/articles/2010/10/11/ne_zamministra_a_drug_ministra}}</ref> Počas [[Vysoká škola|vysokoškolského]] štúdia sa prihlásil do programu, vďaka ktorému sa dostal do [[Belgicko|belgického]] [[Leuven|Leuvenu]], kde študoval [[ústavné právo]] [[Európska únia|EÚ]] a získal titul LL.M.<ref name=":3" /> Vo svojej dizertačnej práci sa venoval [[Ústava|ústavnému]] mechanizmu, pomocou ktorého by moderné Rusko mohlo znovu zaviesť [[Monarchia|monarchiu]].<ref name=":34" /> Popri štúdiu pracoval vo Federálnej rade pre zabezpečenie slobody prejavu v štátnom a rozhlasovom vysielaní ({{V jazyku|rus|Федеральный совет по обеспечению свободы слова на государственном телерадиовещании|''Federaľnyj sovet po obespečeniju svobody slova na gosudarstvennom teleradioveščanii''}}), kde pôsobil ako asistent [[Poslanec|poslanca]] Najvyššej rady Ruskej federácie (najvyšší zakonodarný orgán Ruska v rokoch 1990{{--}}1993) Stanislava Govoruchina.<ref name=":3" /> Počas štvrtého ročníka, vo veku 20 rokov, sa obrátil k [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnemu kresťanstvu]] a nechal sa pokrstiť.<ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref name=":39">{{Citácia periodika|titul=Константин Малофеев: «Не вижу ничего плохого в православном чекизме»|periodikum=Forbes Russia|odkaz na periodikum=Forbes (magazín)|vydavateľ=Forbes Media|dátum=2015-06-25|url=https://www.forbes.ru/forbeslife/292319-konstantin-malofeev-ne-vizhu-nichego-plokhogo-v-pravoslavnom-chekizme|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=ru|priezvisko=Таратута|meno=Юлия}}</ref> === Formovanie monarchistických názorov === Počiatky Malofejevovho príklonu k [[Monarchizmus (hnutie)|monarchizmu]] siahajú do jeho štrnástich rokov, keď ho ovplyvnilo čítanie pamätí [[Cárske Rusko|cárskeho]] [[Dôstojník|dôstojníka]] a literatúry o [[Biele hnutie|Bielom hnutí]]. Malofejev, unesený myšlienkou [[Monarchia|monarchie]], napísal list parížskemu [[Veľkovojvoda|veľkovojvodovi]] Vladimírovi Kirillovičovi, považovanému za hlavu cárskej [[Dynastia|dynastie]] v exile. Po prečítaní Malofejevovho listu [[vojvoda]] požiadal [[knieža]] Zuraba Čavčavadzeho, ktorý bol vtedy jeho asistentom, aby mu osobne doručil odpoveď.<ref name=":34" /> Prvýkrát osobne teda stretol Čavčavadzeho vo veku 16 rokov, a podľa Malofejeových slov sa stal jeho "sprievodcom svetom predrevolučného Ruska a pravoslávia."<ref name=":39" /> Čavčavadze sa neskôr stal riaditeľom Malofejevovho Gymnázia svätého Bazila Veľkého viceprezidentom Marshall Capital Partners a členom správnej rady Katehonu aj Charitatívnej nadácie svätého Bazila veľkého.<ref name=":34" /><ref name=":32" /><ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Soft Power in France: Assessing Moscow's Cultural and Business Para-diplomacy | url = https://www.carnegiecouncil.org/media/series/russian-soft-power-in-france/russian-soft-power-in-france-assessing-moscows-cultural-and-business-para-diplomacy | vydavateľ = Carnegie Council | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = en-US | priezvisko = Laruelle | meno = Marlene | dátum vydania = 2018-01-08}}</ref> ===Priatelia z mladosti=== Medzi Malofejevových najbližších priateľov z detstva patrí Arsenij Mironov (* 1973), s ktorým sa spoznal v Puščine.<ref name=":5" /> Spolu navštevovali miestny pravoslávny [[chrám]] od Malofejevových 13 rokov.<ref name=":39" /><ref name=":5" /> Mironov už koncom 90. rokov napísal [[fantasy]] s kresťanským nádychom ''Staroruská hra'' ({{V jazyku|rus|Древнерусская игра|''Drevnerusskaja igra''}}).<ref name=":5" /> Hlavnými hrdinami trilógie sú študenti [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]], medzi ktorými je možné rozoznať Malofejeva.<ref name=":5" /> Mironov neskôr spolupracoval s Malofejevom na projektoch, ako napríklad na koncepcii pravoslávneho gymnázia sv. Bazila Veľkého.<ref name=":40">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Константин Малофеев – православный предприниматель|url=https://politcom.ru/14917.html|vydavateľ=Политком.RU|dátum prístupu=2026-01-23|priezvisko=Макаркин|meno=Алексей|dátum vydania=2012-11-27|jazyk=ru}}</ref> Mirinov tiež predstavil Malofejeva Igorovi Ščegolevovi, neskoršiemu ministrovi komunikácií, s ktorým sa zoznámil počas práce pre ITAR-TASS vo [[Paríž|Paríži]] v 90. rokoch.<ref name=":39" /><ref name=":5" /><ref name=":40" /> Ščegolev potom v rokoch 2001 až 2008 viedol protokolárne oddelenie [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. Keď sa Ščegolev stal ministrom komunikácií (2008{{--}}2012), priviedol na ministerstvo Mironova. Mironov sa stal riaditeľom Oddelenia informácií a vzťahov s verejnosťou Ministerstva komunikácií a masmédií.<ref name=":40" /> Počas štúdií na [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]] sa Malofejev spriatelil s Alexandrom Provotorovom (* 1974), s ktorým sa zoznámil v prvom ročníku na univerzitnom zemiakovom poli.<ref name=":39" /> Zdieľali záujmy o ruskú a [[Starovek|starovekú]] históriu, spolu navštevovali univerzitný chrám sv. mučenice Tatiany a stali sa kmotrami - Provotorov je krstným otcom Malofejevovej dcéry a naopak.<ref name=":17" /> Provotorov neskôr pôsobil ako generálny riaditeľ Rostelecomu.<ref name=":40" /> Ďalším priateľom z univerzitných rokov bol Dmitrij Skuratov (* 1976), syn bývalého generálneho prokurátora Jurija Skuratova, ktorý študoval o dva roky nižšie. Spoznali sa vďaka spoločnej láske k [[Futbal|futbalu]].<ref name=":5" /> Malofejev pomohol Skuratovovi nájsť prácu v MDM banke po škandále s jeho otcom v roku 1999.<ref name=":5" /> Skuratov je švagrom Provotorova cez svoju sestru Alexandru Jurjevnu Skuratovovú.<ref name=":39" /><ref name=":40" /> == Kariéra == === Začiatok kariéry a MDM Bank (1996{{--}}2004) === V roku 1996, ešte počas posledného ročníka štúdia, dostal Konštantín Malofejev pracovnú ponuku od Dmitrija Bakatina, profesora [[Fakulta|fakulty]] a syna posledného predsedu [[KGB]],<ref name=":5" /> na základe ktorej začal pracovať ako právnik v investičnej banke Renaissance Capital, kde pôsobil do roku 1998, keď bol v súvislosti s ruskou finančnou krízou prepustený.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> [[Súbor:2003-MDM-Bank-Investment banking.jpg|alt=Investičné odelenie MDM Bank v roku 2003|náhľad|Investičné odelenie MDM Bank v roku 2003]] Kľúčovou postavou Renaissance Capital bol Boris Jordan, rusko‑americký podnikateľ. Jeho otec, Alexej Jordan, bol významnou osobnosťou Asociácie ruských kadetských zborov v zahraničí. Boris Jordan patril v druhej polovici 90. rokov medzi najagresívnejších hráčov na ruskej investičnej scéne.<ref name=":40" /> Po prepustení sa Malofejev niekoľko rokov venoval [[Investícia (manažment)|investíciám]] a poradenstvu a vystriedal niekoľko zamestnaní. V roku 2021 nastúpil Malofejev na pozíciu vedúceho investičného manažmentu v spoločnosti Interros.<ref name=":40" /> V roku 2002 prestúpil do MDM Bank, kde do roku 2004 viedol oddelenie korporátnych financií<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Weaver|meno=Courtney|titul=Konstantin Malofeev, Marshall Capital Partners|periodikum=Financial Times|vydavateľ=The Financial Times Ltd.|dátum=2013-09-08|issn=0307-1766|url=https://www.ft.com/content/569e533e-051c-11e3-9e71-00144feab7de|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/1054487/000110465909068055/a09-34595_1ex99.htm | vydavateľ = sec.gov | dátum prístupu = 2026-01-16 | titul = English translation of the quarterly report for Q3 2009 filed with the ffms on november 16, 2009 | dátum vydania = 2009-11-16 | jazyk = en}}</ref> a rozvíjal prax fúzií a akvizícií.<ref name=":5" /> === Marshall Capital Partners (2005{{--}}) === V roku 2005 založil investičnú skupinu Marshall Capital Partners, ktorá sa zameriavala na priame investície do nových [[Technológia|technológií]], dopravy, výroby potravín, [[Maloobchod|maloobchodu]] a nehnuteľností.<ref name=":4" /><ref name=":35" /> Medzi jej významné investície patril podiel v štátnej telekomunikačnej spoločnosti Rostelecom.<ref name=":4" /> Vďaka blízkemu vzťahu s Igorom Ščegolevom, vtedajším ministrom komunikácií a masmédií, a investícii do Rostelecom, uskutočnenej s jeho podporou, bol Malofejev považovaný za jedného z najvplyvnejších ľudí v ruskom telekomunikačnom sektore.<ref name=":25">{{Citácia periodika|titul=Russia’s ‘Orthodox tycoon’ is bankrolling a monarchist movement - but where does he get his money?|periodikum=The Bell|dátum=2019-11-22|url=https://en.thebell.io/russia-s-orthodox-tycoon-is-bankrolling-a-monarchist-movement-but-where-does-he-get-his-money/|dátum prístupu=2026-01-16|jazyk=en|vydavateľ=Polestar Digital Ventures Inc.}}</ref><ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref name=":35" /> V roku 2008 dosiahla hodnota portfólia aktív spoločnosti Marshall Capital 1,5 miliardy dolárov.<ref name=":3" /><ref name=":42">{{Citácia periodika|titul=Константин Малофеев — владелец убыточного медиа|periodikum=Echo Moskvy|url=https://echofm.online/portret-dnya/konstantin-malofeev-vladelecz-ubytochnogo-media|dátum prístupu=2025-04-04|jazyk=ru}}</ref> Medzi významných investorov Marshall Capital patrila aj francúzska poisťovacia spoločnosť [[AXA (poisťovacia spoločnosť)|AXA]].<ref name=":0" /><ref name=":5" /> === Gymnázium svätého Bazila Veľkého (2006{{--}}) === Gymnázium svätého Bazila Veľkého ({{V jazyku|rus|Православная гимназия Святителя Василия Великого|''Pravoslavnaja gimnazija Sviatiteľa Vasilija Velikogo''}}) založil Malofejev v roku 2006 ako jeden z jeho hlavných [[Charita|charitatívnych]] projektov. Otvorenie požehnal vtedajší [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] [[Alexej II.|Alexej II]].<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Гимназия Святителя Василия Великого объявляет о старте стипендиальной программы Константина Малофеева | url = https://pravoslavie.ru/119727.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = ru | dátum vydania = 2019-03-05 | miesto = Moskva}}</ref> Podľa Malofejeva sa malo [[gymnázium]] stať pravoslávnou [[Eton College]], ktoré pripraví novú elitu na návrat ruskej [[Monarchia|monarchie]].<ref name=":34" /> Na tvorbe koncepcie a nových [[Učebnica|učebníc]] sa podieľal Arsenij Mironov, ktorý projekt konzultoval aj s Igorom Ščegolevom, ktorého poznal z detstva.<ref name=":5" /> Gymnázium vedie [[knieža]] Zurab Čavčavadze,<ref name=":32" /> s ktorým sa pozná Malofejev osobne už od detstva.<ref name=":39" /> === Charitatívna nadácia svätého Bazila Veľkého (2007{{--}}) === V úzkom prepojení s gymnáziom<ref name=":3" /> založil v roku 2007 Malofejev Charitatívnu nadáciu svätého Bazila Veľkého ({{V jazyku|rus|Благотворительный фонд святителя Василия Великого|''Blagotvoriteľnyj fond svjatiteľa Vasilija Velikogo''}}, {{V jazyku|eng|St. Basil the Great Charitable Foundation}}) a stal sa predsedom jej správnej rady.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konstantin Malofeev: Fringe Christian Orthodox Financier of the Donbas Separatists | url = https://jamestown.org/hot-issue-konstantin-malofeev-fringe-christian-orthodox-financier-of-the-donbas-separatists/ | vydavateľ = Jamestown Foundation | dátum prístupu = 2026-01-17 | priezvisko = Bugriy | meno = Maksym | dátum vydania = 2014-08-08 | jazyk = en}}</ref> Išlo o najväčšiu pravoslávnu charitatívnu organizáciu s ročným rozpočtom dosahujúcim 40 miliónov amerických [[Americký dolár|dolárov]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Levintova|meno=Hannah|titul=How US Evangelicals Helped Create Russia’s Anti-Gay Movement|periodikum=Mother Jones|dátum=2014-02-21|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-russia-gay-rights/|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> Formálnym poslaním [[Nadácia|nadácie]] bola podpora [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]], obnova [[Sakrálna stavba|sakrálnych stavieb]] a náboženského umenia, ako aj podpora sociálnych projektov, vrátane podpory sirotčincov, pričom bola financovaná prostredníctvom Marshall Capital Partners a slúžila ako platforma pre Malofejevove [[Filantrop|filantropické]] aktivity.<ref name=":6" /> Medzi členov správnej rady patrí [[knieža]] Zurab Čavčavadze a gróf Serge de Pahlen, manžel dedičky spoločnosti [[FIAT (automobilka)|Fiat]] Margherity Agnelli.<ref name=":32" /><ref name=":35" /> [[Alexej Komov]] je zodpovedný za medzinárodné vzťahy.<ref name=":32" /> Podľa investigatívnych zdrojov riadil medzinárodné projekty nadácie a zabezpečoval spojenie s organizáciami ako Svetovým kongres rodín ({{V jazyku|eng|World Congress of Families}}, WCF), [[CitizenGO]] a Agenda Europe.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Norris|meno=Sian|titul=Fascistic Myths of Empire: The Far Right Philosophy Driving Putin|periodikum=Byline Times|vydavateľ=Byline Media Holdings Ltd|dátum=2022-03-03|issn=2632-7910|url=https://bylinetimes.com/2022/03/03/fascistic-myths-of-empire-the-far-right-philosophy-driving-putin/|dátum prístupu=2026-01-20|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Levasseur|meno=Joanne|titul=Group that organized webinars where Manitoba education minister spoke has ties to Russian 'oligarch'|periodikum=CBC News|vydavateľ=Canadian Broadcasting Corporation|dátum=2020-09-25|url=https://www.cbc.ca/news/canada/manitoba/kelvin-goertzen-webinars-global-home-education-exchange-1.5658841|dátum prístupu=2026-01-22|jazyk=en}}</ref> === Svjazinvest a Rostelecom (2009{{--}}2013) === V roku 2009 bol Malofejev vymenovaný do predstavenstva štátneho telekomunikačného holdingu Sviazinvest ({{V jazyku|rus|Связьинвест}}, {{V jazyku|eng|Svyazinvest}}) na základe výberu ministra Igora Ščegoleva. Tam viedol Výbor pre strategické plánovanie.'''<ref name=":5" />''' V roku 2010 sa stal Malofejev aj členom predstavenstva spoločnosti Rostelekom ({{V jazyku|rus|Ростелеком}}, {{V jazyku|eng|Rostelecom}}), s ktorým sa v roku 2011 Sviazinvest zlúčil.<ref name=":5" /> Na začiatku roku 2013 Malofejev súhlasil s predajom svojich podielov (približne 10,7%) v Rostelekome magnátovi Arkadijovi Rotenbergovi, partnerovi [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina]] z [[Džudo|džuda]], niekoľko týždňov pred odvolaním Malofejevovho bývalého obchodného partnera Alexandra Provotorova z funkcie generálneho riaditeľa. Dohoda sa však nestihla dokončiť v stanovenom termíne, a nakoniec koncom roka 2013 Rostelecom odkúpil všetky Malofejevove akcie, ktoré v jeho mene držala Gazprombanka prostredníctvom zložitej vlastníckej štruktúry.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kiselyova|meno=Maria|titul=Rostelecom to buy out biggest minority shareholder in $771 mln deal|periodikum=Reuters|odkaz na periodikum=Reuters|vydavateľ=Thomson Reuters Corporation|dátum=2013-11-15|issn=2050-3814|url=https://www.reuters.com/article/business/media-telecom/rostelecom-to-buy-out-biggest-minority-shareholder-in-771-mln-deal-idUSL5N0J02YW/|dátum prístupu=2026-01-18|priezvisko2=Golubkova|meno2=Ekaterina|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Sale of Rostelecom stake to Putin ally unravels|periodikum=Reuters|url=https://www.reuters.com/article/business/media-telecom/sale-of-rostelecom-stake-to-putin-ally-unravels-idUSL5N0CX4D3/|dátum prístupu=2026-01-18|jazyk=en|issn=2050-3814|odkaz na periodikum=Reuters|vydavateľ=Thomson Reuters Corporation|dátum=2013-04-10}}</ref> === Liga bezpečného internetu (2011{{--}}) === V roku 2011 Malofejev prostredníctvom Charitatívnej nadácie svätého Bazila Veľkého založil<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Малофеев покинул пост председателя правления Лиги безопасного интернета | url = https://www.rbc.ru/rbcfreenews/553502619a79471f3e9554dd | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2015-04-20 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О Лиге | url = http://www.ligainternet.ru/liga/about.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127180645/http://www.ligainternet.ru/liga/about.php}}</ref> a financoval<ref>{{Citácia periodika|titul=Leaked Files Show China And Russia Sharing Tactics On Internet Control, Censorship|url=https://www.rferl.org/a/russia-china-internet-censorship-collaboration/32350263.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-02-13|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en|meno=Daniil|priezvisko=Belovodyev|meno2=Andrei|priezvisko2=Soshnikov|meno3=Reid|priezvisko3=Standish}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russia’s unofficial censor to stop looking into ‘extremist’ activity online|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2025-08-06|url=https://novayagazeta.eu/articles/2025/08/06/russias-unofficial-censor-to-stop-looking-into-extremist-activity-online-en-news|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> neziskovú organizáciu Liga bezpečného internetu ({{V jazyku|rus|Лига безопасного интернета|''Liga bezopasnogo interneta''}}, {{V jazyku|eng|Safe Internet League}}), kde je členom dozornej rady a do roku 2015 bol jej predsedom ({{V jazyku|rus|председатель правления|''predsedateľ pravlenija''}}).<ref name=":22" /><ref name=":12" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Попечительский совет | url = http://www.ligainternet.ru/liga/the-board-of-trustees.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127195903/http://www.ligainternet.ru/liga/the-board-of-trustees.php}}</ref> Vstúpili do nej najväčšie ruské telekomunikačné a technologické spoločnosti vrátane Rostelecom a Kaspersky. Igor Ščegolev, vtedajší minister telekomunikácií, sa stal predsedom dozornej rady ({{V jazyku|rus|попечительский совет|''popeciteľskij sovet''}}) ligy.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Antoniuk|meno=Daryna|titul=Európa sankcionuje ruskú agentúru pre internetovú cenzúru a jej vedúceho|periodikum=The Record|dátum=2024-01-29|url=https://therecord.media/europe-russia-internet-censorship-sanctions|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref><ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Turovsky|meno=Daniil|titul=This is how Russian Internet censorship works A journey into the belly of the beast that is the Kremlin's media watchdog|periodikum=Meduza|vydavateľ=Medusa project|url=https://meduza.io/en/feature/2015/08/13/this-is-how-russian-internet-censorship-works|dátum=2015-08-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Участники | url = http://www.ligainternet.ru/liga/participants.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130126005137/http://www.ligainternet.ru/liga/participants.php}}</ref><ref name=":7" /> Medzi členmi správnej rady boli nielen zástupcovia spoločností, vrátane Provotova a Kasperského a predstavitelia štátnych inštitúciíí, medzi nimi Andrej Gerasimov ([[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]), Alexej Moškov (minister vnútra), Alexander Toršin (Rada ruskej federácie), Olga Šamšinová (Generálna prokurátúra) ale aj zástupca Moskovského patriarchátu.<ref name=":7" /> Táto [[Nezisková organizácia|nezisková organizcia]], ktorá úzko spolupracuje s ruskými štátnymi orgánmi,<ref name=":8" /><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gagging Runet, silencing society. ’Sovereign’ Internet in the Kremlin’s political strategy | url = https://www.osw.waw.pl/en/publikacje/osw-commentary/2019-12-04/gagging-runet-silencing-society-sovereign-internet-kremlins | vydavateľ = OSW Centre for Eastern Studies | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | priezvisko = Domańska | meno = Maria}}</ref> sa oficiálne zameriava na ochranu detí pred škodlivým obsahom na internete, ako sú [[pedofília]], [[Droga (omamná látka)|drogy]] a [[extrémizmus]], kritici však hovoria o internetovej cenzúre nepohodlných názorov.<ref name=":30">{{Citácia periodika|priezvisko=Pertsev|meno=Andrey|titul=The Salesman of Patriotism|periodikum=Riddle Russia|dátum=2025-06-16|url=https://ridl.io/the-salesman-of-patriotism/|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref><ref name=":8" /> Organizácia sa podieľala na príprave zákona o čiernej listine webových stránok, prijatého v Rusku v roku 2012, ako aj na ďalšej cenzúrnej legislatíve, a zároveň pomáhala organizovať regionálne "kybernetické jednotky", ktorých členovia nahlasovali zakázaný obsah na internete.<ref>{{Citácia periodika|titul=God’s Oligarch|url=https://slate.com/news-and-politics/2014/10/konstantin-malofeev-one-of-vladimir-putins-favorite-businessmen-wants-to-start-an-orthodox-christian-fox-news-and-return-russia-to-its-glorious-czarist-past.html|periodikum=Slate|dátum=2014-10-20|dátum prístupu=2026-01-17|issn=1091-2339|jazyk=en-US|meno=Joshua|priezvisko=Keating}}</ref><ref name=":9" /><ref name=":10" /> V roku 2024 [[Európska rada]] na organizáciu uvalila sankcie za jej participácii na cenzúre v Rusku.<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Human Rights Sanctions Regime: Council adds four persons and one entity to EU sanctions list | url = https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2024/01/29/global-human-rights-sanctions-regime-council-adds-four-persons-and-one-entity-to-eu-sanctions-list/ | vydavateľ = Consilium | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2024-01-29}}</ref> === Skupina Carihrad (2014{{--}}) === V roku 2014 Malofejev založil skupinu (holding) Carihrad ({{V jazyku|rus|группа компаний «Царьград»|''gruppa kompanij «Cargrad»''}}, {{V jazyku|eng|Tsargrad Group}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Группа компаний «Царьград»: история, миссия, задачи, структура | url = https://tsgg.ru/page/about | vydavateľ = Tsargrad | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2025-10-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251022110827/https://tsgg.ru/page/about}}</ref> Jeho jadrom je konzervatívna televízna stanica ''Carihrad TV'' ({{V jazyku|rus|Царьград ТВ|''Cargrad TV''}}),'''<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=В Казахстане отключили доступ к российскому СМИ «Царьград» за «разжигание розни»|periodikum=Radio Azattyk|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2023-08-17|url=https://rus.azattyq.org/a/32552586.html|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=ru}}</ref>''' ktorá začala vysielať v novembri 2015, po referende na [[Krym (polostrov)|Kryme]].<ref name=":12" /> Kanál bol spočiatku súčasťou satelitných balíčkov, ale v roku 2017 zmenil formát a plne prešiel na online vysielanie.<ref name=":12" /> Stanica ''Carihrad TV'' produkuje obsah zameraný na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]], anti-západné naratívy, podporu ruskej politiky, vrátane ospravedlňovania anexie [[Krym (polostrov)|Krymu]] a konfliktu na [[Donecká oblasť|Donbase]], nacionalistických názorov vrátane [[Monarchizmus (hnutie)|monarchizmu]] a ruskej pravoslávnej identity.<ref name=":11" /><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S. Treasury Designates Facilitators of Russian Sanctions Evasion | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy0731 | vydavateľ = U.S. Department of the Treasury | dátum vydania = 2025-12-23 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = en}}</ref><ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Death of a Russian ultranationalist | url = https://www.lowyinstitute.org/the-interpreter/death-russian-ultranationalist | vydavateľ = Iowy Institute | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | priezvisko = Sussex | meno = Matthew | dátum vydania = 2022-08-31}}</ref> Séfredaktorom po zoležní sa stal [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], ktorý bol zároveň komentátorom stanice.<ref name=":20">{{Citácia periodika|priezvisko=RFE/RL's Russian Service|titul=YouTube Blocks Accounts Of Pro-Kremlin Analyst, Orthodox TV Channel In Russia|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-07-28|url=https://www.rferl.org/a/youtube-blocks-dugin-accounts-pro-kremlin-analyst-orthodox-tv-channel-russia/30753495.html|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The weaponization of religion: How the Kremlin is using Christian fundamentalism to advance Moscow’s agenda|periodikum=День|vydavateľ=українська прес-група|url=https://day.kyiv.ua/en/article/day-after-day/weaponization-religion-how-kremlin-using-christian-fundamentalism-advance|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref><ref name=":19" /> V roku 2017 napríklad v relácii ''Náš uhol pohľadu'' realizoval rozhovor s krajne pravicovým konšpiračným teoretikom Alexom Jonesom, v ktorom ho označil za hrdinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alex Jones Brags About Praise From “Top Putin Advisers” On Russian TV For His Pro-Trump Coverage | url = https://www.mediamatters.org/alex-jones/alex-jones-brags-about-praise-top-putin-advisers-russian-tv-his-pro-trump-coverage | vydavateľ = Media Matters for America | dátum vydania = 2017-01-10 | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Hananoki}}</ref> Založeniu stanice predchádzalo nadviazanie spolupráce s Jackom Hanickom, dlhoročným zamestnancom [[Fox Broadcasting Company|Fox News]] ešte v roku 2013.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=Norris|meno=Sian|titul=The TV Exec, the Oligarch and the Global Far-Right|periodikum=Byline Times|vydavateľ=Byline Media Holdings Ltd|dátum=2022-03-07|url=https://bylinetimes.com/2022/03/07/the-tv-exec-the-oligarch-and-the-global-far-right/|dátum prístupu=2026-01-18|priezvisko2=Cuda|meno2=Heidi Siegmund|jazyk=en}}</ref> Spolu s Hanickom budoval Malofejev konzervatívne mediálne impérium. Podľa súdnych dokumentov sa pokúšali aj o mediálnu expanziu do [[Bulharsko|Bulharska]] a [[Grécko|Grécka]], kam bol Hanick vyslaný medzi rokmi 2015 a 2016.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Legare|meno=Robert|titul=Justice Dept indicts Russian oligarch accused of violating U.S. sanctions, a first since Russia invaded Ukraine|periodikum=CBS News|vydavateľ=CBS Interactive Inc.|dátum=2022-04-06|url=https://www.cbsnews.com/news/russian-oligarch-sanctions-violation-konstantin-malofeyev/|dátum prístupu=2026-01-18|jazyk=en}}</ref><ref name=":14" /> Cieľom tejto snahy o expanziu na [[Balkánsky polostrov|Balkán]] bola propagácia panpravoslávnej ideológie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stronski | meno = Paul | titul = Russia’s Game in the Balkans | url = https://carnegie-production-assets.s3.amazonaws.com/static/files/Stronski_Himes_Balkans_formatted.pdf | dátum vydania = 2019-01 | dátum prístupu = 2026-01-19 | vydavateľ = Carnegie Endowment for International Peace | priezvisko2 = Himes | meno2 = Annie | jazyk = en | miesto = Washington | url archívu = https://web.archive.org/web/20260123233915/https://carnegie-production-assets.s3.amazonaws.com/static/files/Stronski_Himes_Balkans_formatted.pdf | dátum archivácie = 2026-01-23 }}</ref> V roku 2020 bola stanica zablokovaná na platforme [[YouTube]]<ref name=":14" /><ref name=":11" /><ref name=":20" /> a v roku 2023 bola webová stránka kanála zablokovaná aj v [[Kazachstan|Kazachstane]] a v [[Moldavsko|Moldavsku]].<ref name=":11" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moldova blocks Russian propaganda media websites | url = https://theins.ru/en/news/266191 | vydavateľ = The Insider | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2023-10-25}}</ref> V apríli 2022 bol holding Carihrad sankcionovaný [[Spojené štáty|USA]] a "označený za základný kameň Malofeevovej rozsiahej siete škodlivého vplyvu"<ref name=":13" /> a v decembri 2023 bola ''Carihrad TV'' zaradená do sankčného zoznamu [[Európska únia|EÚ]] v rámci 12. balíka sankcií proti Rusku za jej úlohu v šírení pro-kremeľskej [[Propaganda|propagandy]] a podpore [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej agresie voči Ukrajine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 12th package of sanctions on Russia's war of aggression against Ukraine: additional 61 individuals and 86 entities included in the EU's sanctions list | url = https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2023/12/18/12th-package-of-sanctions-on-russia-s-war-of-aggression-against-ukraine-additional-61-individuals-and-86-entities-included-in-the-eu-s-sanctions-list/ | vydavateľ = European Council | dátum prístupu = 2026-01-17 | jazyk = en | dátum archivácie = 2023-12-18}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Two companies from The Insider's investigation into Russian army suppliers added to EU's 12th sanctions list|periodikum=The Insider|dátum=2023-12-19|url=https://theins.ru/en/news/267758|dátum prístupu=2026-01-17|jazyk=en}}</ref> === Katehon Think Tank (2016{{--}}) === V februári 2016 bol oficiálne zaregistrovaný Katehon Think Tank ({{V jazyku|rus|Аналитический центр Катехон|''Analitičeskij centr Katechon''}}), za ktorého zakladateľa sa považuje Malofeev,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ООО «АНАЛИТИЧЕСКИЙ ЦЕНТР «КАТЕХОН» | url = https://companies.rbc.ru/id/1167746154432-ooo-analiticheskij-tsentr-katehon/ | vydavateľ = РБК Компании | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pillars of Russia’s Disinformation and Propaganda Ecosystem | url = https://2017-2021.state.gov/wp-content/uploads/2020/08/Pillars-of-Russia%E2%80%99s-Disinformation-and-Propaganda-Ecosystem_08-04-20.pdf | dátum vydania = 2020-08 | dátum prístupu = 2026-01-19 | vydavateľ = Global Engagement Center | jazyk = en}}</ref><ref name=":32">{{Citácia knihy|priezvisko=Datta|meno=Neil|titul=Tip of the Iceberg|vydavateľ=European Parliamentary Forum for Sexual and Reproductive Rights|miesto=Belgicko|rok=2021|isbn=978-2-93102920-6|strany=24|jazyk=en|url=https://www.epfweb.org/sites/default/files/2021-06/Tip%20of%20the%20Iceberg%20June%202021%20Final.pdf}}</ref> ktorý sa prezentuje ako komunita expertov z rôznych krajín, ktorí vykonávajú výskum v rôznych oblastiach vrátane geopolitických, geostrategických a politických analýz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About us | url = https://katehon.com/en/about-us | vydavateľ = Katehon | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en}}</ref> V správe americkej vládnej agentúry GEC je charakterizovaný ako "moskovský quasi [[think tank|think-tank]], ktorý je šíriteľom virulentných anti-západných [[Dezinformácia|dezinformácií]] a [[Propaganda|propagandy]] prostredníctvom svojej webovej stránky v piatich jazykoch; je vedený jednotlivcami s jasnými väzbami na ruský štát a ruské spravodajské služby".<ref name=":21" /> Ešte pred oficiálnym založením think tanku, ktorého neoficiálne založenie niektoré zdroje datujú do roku 2014,<ref>{{Citácia periodika|titul=The concept of Katechon as a war narrative: Four Russian ideologues’ interpretations of the ‘special military operation’|url=https://doi.org/10.1177/17506352251363021|periodikum=Media, War & Conflict|dátum=2025-08-22|dátum prístupu=2026-01-19|strany=17506352251363021|issn=1750-6352|doi=10.1177/17506352251363021|jazyk=en|meno=Santeri|priezvisko=Kytöneva}}</ref> bol ako šéfredaktor a kontaktná osoba platformy ''katehon.com'' uvádzaný [[Alexej Komov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Authors | url = http://katehon.com/our-authors.html | vydavateľ = katehon.com | dátum prístupu = 2026-01-19 | dátum archivácie = 2015-07-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150724030450/http://katehon.com/our-authors.html}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Contacts | url = http://katehon.com/ourcontacts.html | vydavateľ = Katehon | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20150331063157/http://katehon.com/ourcontacts.html}}</ref> V roku 2016 je uvedený Malofejev ako prezident dozornej rady a medzi jej členmi boli [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], Leonid Rešetnikov, Sergej Glaziev a Andrej Klimov.<ref name=":21" /><ref>{{Citácia periodika|titul=About us|url=http://katehon.com/about-us|periodikum=Katehon think tank. Geopolitics & Tradition|dátum=2015-11-19|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref> Ruská jazyková verzia stránky katehon.com uvádza, že v roku 2023 vznikol Carihradský inštitút ({{V jazyku|rus|Институт Царьграда|''Institut Cargrada''}}, {{V jazyku|eng|Tsargrad Institute|}}) a webová stránka katehon.com slúži ako platforma na zverejňovanie materiálov zo seminárov, kongresov a konferencií Carihradského inštitútu. Malofejev je uvedený ako zakladateľ inštitútu, riaditeľom je Alexander Dugin a výkonným riaditeľom Alexander Razumovskij.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Институт ЦГ | url = https://katehon.com/ru/o-nas | vydavateľ = katehon.com | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru}}</ref><ref group="pozn." name=":1">Anglická jazyková verzia ketehon.com uvádza naďalej Katehon think tank.</ref> === Spoločnosť dvojhlavého orla (2017{{--}}) === V novembri 2017 bol Malofeev jednohlasne zvolený za predsedu (správnej) rady Spoločnosti Dvojhlavého orla ({{V jazyku|rus|Общество содействия русскому историческому развитию - Двуглавый орёл|''Obščestvo sodejstvija russkomu istoričeskomu razvitiju - Dvuglavyj oriol''}}, {{V jazyku|eng|Double-Headed Eagle Society}}).<ref>{{Citácia periodika|titul=Русское историческое просвещение сделало шаг вперед. Итоги Всероссийского Общего Собрания Общества «Двуглавый орел»|url=https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=ru-RU|periodikum=Общество «Двуглавый Орёл»|dátum archivácie=2017-11-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20171110225323/https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Руководство | url = https://rusorel.info/malofeev/ | vydavateľ = Двуглавый Орёл | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-10-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191016100426/https://rusorel.info/malofeev/}}</ref> Ide o organizáciu s výraznou [[Monarchizmus (hnutie)|monarchistickou]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]]-konzervatívnou a [[Imperializmus|imperiálne]] orientovanou ideológiou, ktorá sa navonok prezentuje ako združenie zamerané na "Ruské historické osvietenie".<ref name=":26">{{Citácia periodika|titul=Beyond “hybrid warfare”: a digital exploration of Russia’s entrepreneurs of influence|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/1060586X.2021.1936409|periodikum=Post-Soviet Affairs|dátum=2021-07-04|dátum prístupu=2026-01-19|ročník=37|číslo=4|strany=318–335|issn=1060-586X|doi=10.1080/1060586X.2021.1936409|jazyk=en|meno=Marlene|priezvisko=Laruelle|meno2=Kevin|priezvisko2=Limonier}}</ref><ref name=":27">{{Citácia periodika|priezvisko=Platova|meno=Varvara|titul=Press the tsar button|periodikum=Novaya Gezeta Europe|dátum=2022-08-10|url=https://novayagazeta.eu/articles/2022/08/10/press-the-tsar-button|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref><ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Манифест | url = https://rusorel.info/manifest/ | vydavateľ = Двуглавый орел | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-04-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190425173016/https://rusorel.info/manifest/}}</ref> Organizácia presadzuje imperiálny výklad ruských dejín, podporuje myšlienku znovuzjednotenia "historických ruských území", ktoré zahŕňajú [[Pobaltský štát|pobaltské štáty]], [[Stredná Ázia|Strednú Áziu]], [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]], [[Moldavsko]], [[Bielorusko]] a [[Ukrajina|Ukrajinu]] a spája [[nacionalizmus]] s pravoslávnym [[Tradicionalizmus (preceňovanie tradície)|tradicionalizmom]], pričom sa opiera o symboliku [[Cárske Rusko|cárskej ríše]] a kult posledného ruského cára Mikuláša II.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian War Nationalism: Nationalist Practices, Empire, Conservatism, and Orthodoxy | url = https://www.sv.uio.no/c-rex/english/news-and-events/right-now/2023/russian-war-nationalism.html | vydavateľ = Center for Research on Extremism | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | priezvisko = Brankova | meno = Alexandra Martin | dátum vydania = 2023-03-10}}</ref><ref name=":27" /><ref name=":25" /><ref name=":28" /> Vo svojom manifeste organizácia uvádza, že verí, že "Bohom daná pravoslávna monarchia je pre Rusko najorganickejšou a najspásonosnejšou formou vlády". Zároveň sa hlasí k "pravoslávnemu imperializmu" a tvrdí, že "Rusko je odsúdené buď na zánik, alebo sa opäť stane impériom".<ref name=":28" /> Spoločnosť bola založená 1. novembra 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Устав {{!}} Сегодня.ру | url = http://www.segodnia.ru/content/184804 | vydavateľ = segodnia.ru | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2017-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170326040432/http://www.segodnia.ru/content/184804}}</ref> a jej prvým lídrom a zakladateľom bol Leonid Rešetnikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Руководство {{!}} Сегодня.ру | url = http://www.segodnia.ru/content/184805 | vydavateľ = segodnia.ru | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2017-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170326040437/http://www.segodnia.ru/content/184805}}</ref><ref name=":29" /> Pre organizáciu pracovala aj Rešetnikovova dcéra Alexandra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Редакция сайта общества «Двуглавый орел» | url = http://rusorel.info/redakciya-sajta-obshhestva-dvuglavyj-orel | vydavateľ = Двуглавый Орёл | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | priezvisko = | dátum archivácie = 2017-06-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170617061125/http://rusorel.info/redakciya-sajta-obshhestva-dvuglavyj-orel}}</ref> Po nástupe Malofejeva do funkcie predsedu (správnej) rady zostal Rešetnikov pôsobiť ako podpredseda a výkonný riaditeľ.<ref>{{Citácia periodika|titul=Слабое звено. Главного русофила Болгарии обвинили в шпионаже|url=https://www.svoboda.org/a/30160694.html|periodikum=Радио Свобода|dátum=2019-09-12|dátum prístupu=2026-01-20|jazyk=ru|meno=Ярослав|priezvisko=Шимов}}</ref><ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Похоронив Двуглавый Орел, могильщики поют "Осанна" подмене смыслов» -События на главной | url = https://www.sestroretsk.com/main/121032/ | vydavateľ = sestroretsk.com | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = РУКОВОДСТВО {{!}} ДВУГЛАВЫЙ ОРЕЛ | url = https://rusorel.info/administration/ | vydavateľ = rusorel.info | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-04-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190425141308/https://rusorel.info/administration/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Исполнительная дирекция | url = https://rusorel.info/management/ | vydavateľ = Двуглавый Орёл | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2019-10-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191016102115/https://rusorel.info/management/}}</ref> Organizácia mala registrované sídlo na rovnakej adrese ako Ruský inštitút pre strategické štúdie ({{V jazyku|rus|Российский институт стратегических исследований|Rossijskij institut strategičeskich issledovanij}}, RISI; {{V jazyku|eng|Russian Institute for Strategic Studies}}, RISS), ktorý v tom čase fungoval ako [[think tank]] ruskej [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|Služby zahraničnej rozviedky]] (SVR)<ref name=":26" />. Rešetnikov bol riaditeľom RISS v rokoch 2009{{--}}2017 a je bývalým agentom sovietskej (pôsobil na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]) a ruskej zahraničnej spravodajskej služby. Zo SVR v roku 2009 odišiel do dôchodku v hodnosti [[Generálporučík|generálporučíka]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Bulgaria Charges Former Lawmaker With Spying For Russia|url=https://www.rferl.org/a/bulgaria-charges-former-lawmaker-with-spying-for-russia/30157289.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2019-09-10|dátum prístupu=2026-01-20|jazyk=en}}</ref><ref name=":34" /> V novembri 2020 sa spoločnosť transformovala na Tsargrad Society ({{V jazyku|rus|Общество «Царьград»|''Obščestvo «Cargrad»''}}).<ref name=":13" /><ref name=":27" /> Rešetnikov tento krok komentoval ako "pochovanie dvojhlavého orla" a následne spolu so skupinou označovanou ako "neo-[[Biela armáda|bielogvardejci]]" z organizácie odišiel a založil organizáciu Dedičstvo impéria ({{V jazyku|rus|Наследие империи|''Nasledije imperii''}}).<ref name=":29" /> === Celosvetový ruský národný snem (2019{{--}}2024) === [[Súbor:Руководство Всемирного Русского народного собора.jpg|alt=24. október 2022, vedenie Svetového ruského národného snemu počas plenárneho zasadnutia. Zľava: Konštantín Malofejev, patriarcha Kirill, metropolita voskresenský Dionýz (Peter Porubaj) - vikár patriarchu Kirilla, Alexander Ščipkov.|náhľad|24. október 2022, vedenie Svetového ruského národného snemu počas plenárneho zasadnutia. Zľava: Konštantín Malofejev, patriarcha [[Kirill I.|Kirill]], metropolita voskresenský Dionýz (Peter Porubaj) - vikár patriarchu Kirilla, Alexander Ščipkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Святейший Патриарх Кирилл: Глобализм направлен против института семьи как прочной структуры, сохраняющей и передающей традицию / Православие.Ru|url=https://pravoslavie.ru/148939.html|vydavateľ=pravoslavie.ru|dátum prístupu=2026-01-22|jazyk=ru|dátum vydania=2022-10-25}}</ref>]]V apríli 2019 bol Malofejev vymenovaný za podpredsedu Celosvetového ruského národného snemu ({{V jazyku|rus|Всемирный русский народный собор|''Vsemirnyj russkij narodnyj sobor''}}, ВРНС; {{V jazyku|eng|World Russian People's Council}}, WRPC), medzinárodne pôsobiacej organizácie založenej v roku 1993 a fungujúcej pod záštitou [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], ktorej predsedom je [[Kirill I.|patriarcha Kirill]].<ref name=":31">{{Citácia periodika|titul=The war and the sacred at the World Russian People’s Council: a view from Russia’s regions|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/21567689.2025.2603973|periodikum=Politics, Religion & Ideology|dátum=2025-10-02|dátum prístupu=2026-01-21|ročník=26|číslo=4|strany=582–604|issn=2156-7689|doi=10.1080/21567689.2025.2603973|jazyk=en|meno=Bojidar|priezvisko=Kolov}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Soroka|meno=George|titul=International Relations by Proxy? The Kremlin and the Russian Orthodox Church|url=https://www.mdpi.com/2077-1444/13/3/208|dátum vydania=2022-03-01|dátum prístupu=2026-01-22|vydavateľ=Harvard University|jazyk=en}}</ref> Snem, ktorého stretnutia organizoval Malofejev, presadzoval veľké rodiny, zákaz potratov a koncept "ruského sveta", ktorý odkazoval na historický priestor [[Ruská ríša|Ruskej ríše]].<ref name=":30" /> Na kongrese snemu v roku 2019, ktorého sa zúčastnil aj [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimír Putin]], Malofejev účastníkom povedal, že snem by mal plniť funkciu [[Stredovek|stredovekého]] parlamentu a svoju úlohu opísal ako "dohľad nad expertnou prácou" a "rozvoj medzinárodnej agendy a agendy ľudských práv".<ref name=":25" /> Regionálne fóra organizované snemom boli podľa analýz využívané na legitimizáciu [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. Ich obsah nielenže preberal oficiálne naratívy [[Moskva|Moskvy]], ale v niektorých prípadoch k nim aktívne prispieval k zosilneniu militantnej rétoriky.<ref name=":31" /> Dve fóra konané na okupovaných územiach, na ktorých Malofejev vystúpil, v [[Sevastopoľ|Sevastopole]] v júli 2024 osobne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = На форуме ВРНС "Русский мир" в Севастополе предложили принять закон о триединстве русского народа | url = https://vrns.ru/forumy/na-forume-vrns-russkiy-mir-v-sevastopole-predlozhili-prinyat-zakon-o-triedinstve-russkogo-naroda/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-07-29 | dátum archivácie = 2025-06-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250620012321/https://vrns.ru/forumy/na-forume-vrns-russkiy-mir-v-sevastopole-predlozhili-prinyat-zakon-o-triedinstve-russkogo-naroda/}}</ref> a v [[Luhansk|Luhansku]] v máji 2023 na diaľku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Луганске состоялся Всероссийский форум ВРНС "Русский мир" | url = https://vrns.ru/forumy/v-luganske-sostoyalsya-vserossiyskiy-forum-vrns-russkiy-mir/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2023-05-12}}</ref>, boli obe nazvané Ruský svet ({{V jazyku|rus|Русский мир|''Russkij mir''}}).<ref name=":31" /> Ihneď po Malofejevovom nástupe vytvoril snem Ruskú mládežnícku organizáciu ({{V jazyku|rus|Русская молодежная организация|''Russkaja molodežnaja organizacija''}}, RMO) podriadenú rade, na čele ktorej stál Andrej Afanasiev, novinár z Malofejevovej ''Carihrad TV''. Deklarovaným cieľom RMO bola koordinácia mladých ľudí so záujmom o "posilňovanie ruskej [[Identita (sociológia)|identity]]" a "ochranu tradičných hodnôt ruského národa". Od svojho vzniku šírila na internete obsah typický pre [[Pravicový extrémizmus|krajnú pravicu]], vrátane [[Xenofóbia|xenofóbneho]] diskurzu a idealizácie Ruského impéria. O niekoľko týždňov neskôr Afanasiev oznámil, že začal pôsobiť v Spoločnosti Dvojhlavého orla, do ktorej pozval aj členov RMO. Nakoniec sa RMO odčlenilo od snemu a začlenilo sa do Spoločnosti Dvojhlavého orla.<ref name=":36">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Православные тролли и «молодежные русские»: как ультраправые пытаются встать с колен | url = https://theins.ru/politika/194475 | vydavateľ = The Insider | dátum prístupu = 2026-01-22 | jazyk = ru | dátum vydania = 2019-12-27}}</ref> V aktivitách snemu bol dlhodobo angažovaný aj [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], ktorý bol od roku 2007 členom rady<ref>{{Citácia periodika|titul=Александр Дугин биография|url=https://svpressa.ru/persons/aleksandr-dugin/|dátum prístupu=2026-01-21|jazyk=ru|periodikum=Свободная Пресса|dátum archivácie=2025-07-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20250720094549/https://svpressa.ru/persons/aleksandr-dugin/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Всемирный Русский Народный Собор | url = https://anticompromat.panchul.com/vrns/spr_vrns.html | vydavateľ = Антикомпромат | dátum prístupu = 2026-01-21|jazyk=ru}}</ref> a minimálne od roku 2023 je členom prezídia snemu.<ref name=":33">{{Citácia periodika|titul=The Mandate of the World Russian People’s Council and the Russian Political Imagination: Scripture, Politics and War|url=https://www.mdpi.com/2077-1444/16/4/466|periodikum=Religions|dátum=2025-04-04|dátum prístupu=2026-01-21|ročník=16|číslo=4|strany=466|issn=2077-1444|doi=10.3390/rel16040466|jazyk=en|meno=Alar|priezvisko=Kilp|meno2=Jerry G.|priezvisko2=Pankhurst}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Обновлен состав Бюро Президиума ВРНС | url = https://vrns.ru/forumy/obnovlen-sostav-byuro-prezidiuma-vrns/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum archivácie = 2025-07-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240719065219/https://vrns.ru/forumy/obnovlen-sostav-byuro-prezidiuma-vrns/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ХХV Всемирный Русский Народный Собор. «Наступает время нового большого Имперского стиля» | url = https://zavtra.ru/events/hhv_vsemirnij_russkij_narodnij_sobor_nastupaet_vremya_novogo_bol_shogo_imperskogo_stilya | vydavateľ = Завтра | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | priezvisko = Ivanov | meno = Alexej | dátum vydania = 2023-11-29}}</ref> Snem 27. marca 2024 vydal dekrét, v ktorom označil [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]] za "svätú vojnu" proti "Západu, ktorý prepadol [[Satanizmus|satanizmu]]" a proti "náporu globalizmu".<ref>{{Citácia periodika|titul=Organizácia vedená moskovským patriarchom KirillomRusko vedie na Ukrajine svätú vojnu proti Západu, ktorý prepadol satanizmu|periodikum=Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|vydavateľ=POSTOJ MEDIA, s. r. o.|dátum=2024-04-06|issn=1336-720X|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/153482/rusko-vedie-na-ukrajine-svatu-vojnu-proti-zapadu-k|dátum prístupu=2026-01-21}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=ВРНС под председательством Кирилла назвал войну в Украине "священной"|url=https://www.svoboda.org/a/vrns-pod-predsedateljstvom-kirilla-nazval-voynu-v-ukraine-svyaschennoy-/32880145.html|periodikum=Радио Свобода|dátum=2024-03-27|dátum prístupu=2026-01-21|jazyk=ru|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.}}</ref><ref name=":33" /> Dekrét ostro kritizovala aj Svetová rada cirkví.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Svetová rada cirkví (WCC) kritizuje Svetovú radu ruského ľudu vedenú moskovským patriarchom Kirillom za to, že agresiu proti Ukrajine označuje za 'svätú vojnu'|periodikum=Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|vydavateľ=POSTOJ MEDIA, s. r. o.|dátum=2024-04-19|issn=1336-720X|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/154281/dnes-treba-vediet|dátum prístupu=2026-01-21|priezvisko2=AP|priezvisko3=Ismael|meno3=Francisco}}</ref><ref name=":33" /> V tejto súvislosti experti upozorňujú na rolu WRPC pri systematickom prenasledovaní [[Kresťanstvo|kresťanských]] a iných náboženských komunít ruskou vládou v okupovaných oblastiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia’s government persecutes Christians in occupied Ukraine, experts testify to US lawmakers - OSV News | url = https://www.osvnews.com/russias-government-persecutes-christians-in-occupied-ukraine-experts-testify-to-us-lawmakers/ | dátum vydania = 2024-07-30 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = en-US | meno = Gina | priezvisko = Christian}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faith leaders highlight Russian religious persecution in occupied Ukraine | url = https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/faith-leaders-highlight-russian-religious-persecution-in-occupied-ukraine/ | dátum vydania = 2023-11-02 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = en-US | meno = Shelby | priezvisko = Magid | vydavateľ = Atlantic Council | priezvisko2 = Sapuppo | meno2 = Mercedes}}</ref> Na rovnakom kongrese bolo zvolené aj nové vedenie snemu, v ktorom sa už Malofejev nenachádzal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Съезд ВРНС. Подведение итогов, планы на 2024-й, обновлённый состав Бюро Президиума и руководства Собора | url = https://vrns.ru/news/vneocherednoy-sezd-vrns-podvedenie-itogov-novye-plany-obnovlyennyy-sostav-byuro-prezidiuma-i-rukovod/ | vydavateľ = Всемирный Русский Народный Собор | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-03-27}}</ref><ref name=":31" /> Podľa niektorých analýz to súviselo s jeho ambíciou presadiť sa ako hlavný ideológ Ruska a s rivalitou s politickými stratégmi [[Moskovský kremeľ|Kremľa]], čo mohlo spôsobovať problémy patriarchovi [[Kirill I.|Kirillovi]].<ref name=":30" /> === Bratstvo akademikov (2020{{--}}) === Bratstvo akademikov ({{V jazyku|rus|Братство Академистов|''Bratstvo Akademistov''}}) založil a financoval Malofejev v roku 2020 ako súčasť Carihradskej skupiny s cieľom budovať novú "národnú elitu" ktorá má dominovať v ruskej štátnej správe a kultúre a prispieť ku globálnej ruskej ideologickej dominancii.<ref name=":50">{{Citácia periodika|priezvisko=Smirnov|meno=Philipp|titul=«Мои юные любители имперскости» В вузах по всей России появляются ячейки «русского студенческого Братства Академистов». Это проект Константина Малофеева. Рассказываем, что это и зачем глава «Царьграда» воспитывает «будущую элиту России»|periodikum=Groza|dátum=2024-06-07|url=https://www.groza.media/posts/akademisty|dátum prístupu=2026-01-02|priezvisko2=Morozova|meno2=Daria|priezvisko3=Spirin|meno3=Leonid|spoluautori=Redakcia Kholod|jazyk=ru}}</ref><ref name=":51">{{Citácia periodika|titul=«Мы построили русское гражданское общество, теперь покупайте билеты до Верхнего Ларса, черти»|periodikum=Вёрстка|dátum=2024-06-13|url=https://verstka.media/kto-takie-akademisty-molodezhnoe-dvizhenie-russkih-nacionalistov|dátum prístupu=2026-02-01}}</ref><ref name=":52">{{Citácia periodika|priezvisko=Shandra|meno=Alya|titul=UK intel: Russian nationalist movement pushes for harsher approach to war against Ukraine|periodikum=Euromaidan Press|dátum=2024-06-23|url=https://euromaidanpress.com/2024/06/23/uk-intel-russian-nationalist-movement-pushes-for-harsher-approach-to-ukraine-war/|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en}}</ref> Bratstvo je sieťou študentských združení (klubov akademikov), ktoré vznikali na univerzitách po celom Rusku.<ref name=":51" /> Medzi deklarované ciele Bratstva patrilo rozvíjanie "zručností sebaorganizácie" u študentov, ako aj vštepovanie "národnej solidarity a vzájomnej pomoci" a "organizovanie študentských diskusných platforiem a školení pre mladých politikov".<ref name=":50" /> Bratstvo organizovalo pre svojich členov prednášky o ruskom nacionalizme a stretnutia s regionálnymi politikmi a pravicovo-konzervatívnymi rečníkmi, medzi ktorými bola Daria Duginová, dcéra [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexandra Dugina]] alebo Piotr Tolstoj, poslanec za stranu [[Jednotné Rusko]].<ref name=":50" /> Krátko pred začiatkom [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojenskej agresie proti Ukrajine]] vo februári 2022 Bratstvo začalo meniť svoju štruktúru.<ref name=":50" /> Z lokálnej komunity v rámci Carihradskej skupiny sa rozšírilo na sieť buniek na viacerých významných ruských univerzitách a bunky boli založené v najmenej 25<ref name=":51" /> ruských mestách a na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, vrátane Chersonskej oblasti a Krymu.<ref name=":50" /> Bunky pôsobili napríklad na [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]] (MGIMO), Ruskej akadémii národného hospodárstva a verejnej správy (RANEPA) a Petrohradskej štátnej univerzite.<ref name=":50" /><ref name=":53">{{Citácia periodika|priezvisko=Astashin|meno=Ivan|titul=Return of the 'Black International': Neo-Nazis flock to St. Petersburg after invitation by Russia’s “Orthodox” oligarch Konstantin Malofeev|periodikum=The Insider|url=https://theins.ru/en/politics/285889|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en|priezvisko2=Chernykh|meno2=Maria}}</ref> Niektoré z nich boli registrované ako oficiálne študentské združenia univerzít, čo znamená, že mali povolenie vedenia.<ref name=":50" /><ref name=":52" /> Bratstvo zabezpečuje vojenský výcvik pre svojich členov vo viacerých regiónoch Ruska, ktorý zahŕňa streľbu, taktickú prípravu, taktickú medicínu a obsluhu dronov a je prezentovaný ako príprava na účasť v bojoch proti [[Ukrajina|Ukrajine]].<ref name=":50" /> Niektorí členovia dobrovoľne odišli bojovať na front na Ukrajine.<ref name=":52" /> Od začiatku vojenskej agresie voči Ukrajine v roku 2022 sa akademici tiež angažovali proti protivojnovým aktivitám, čo zahŕňa písanie udaní proti [[Pedagógia|pedagógom]] a študentom.<ref name=":50" /><ref name=":51" /> Podľa britskej vojenskej rozviedky táto organizácia ovplyvňuje prístup Ruska k vojne proti Ukrajine smerom k ešte väčšej [[Radikalizácia|radikalizácii]].<ref name=":52" /> Bratstvo vedie Nikita Izjumov, bývalý realitný maklér, ktorý prevádzkuje videoblog zameraný na mladých priaznivcov [[Imperializmus|imperialistických]] ideí, kde kritizuje štátne orgány za nedostatočne prísnu [[Prisťahovalectvo|imigračnú]] politiku, obhajuje úplnú likvidáciu Ukrajiny ako štátu a vyjadruje opatrnú podporu bývalému "ministrovi obrany" samozvanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] [[Igor Vsevolodovič Girkin|Igorovi Strelkovovi]], ktorý je v súčasnosti väznený v Rusku.<ref name=":50" /> Bratstvo podmieňuje členstvo prijatím štyroch [[Ideológia|ideologických]] pilierov, ktoré sú znázornené v jeho logu - kríži s dvojhlavým orlom a písmenom "A". Jednotlivé ramená kríža symbolizujú základné princípy organizácie.<ref name=":50" /> Horné rameno kríža predstavuje myšlienku Ruska ako "Tretieho Ríma" a katechónu, teda sily, ktorá má zadržiavať zlo a chaos vo svete.<ref name=":50" /> Dolné rameno symbolizuje budúcnosť a orientáciu organizácie na formovanie novej ruskej elity. Pravé rameno vyjadruje koncept tzv. Svätej Rusi ako duchovnej jednoty nebeskej a pozemskej Rusi.<ref name=":50" /> Ľavé rameno kríža symbolizuje vlasť a povinnosť oddanej služby štátu a jeho historickému poslaniu.<ref name=":50" /> ===Medzinárodné hnutie rusofilov (2023{{--}})=== V roku 2023 bolo na [[Kongres|kongrese]] v [[Moskva|Moskve]] založené Medzinárodné hnutie rusofilov ({{V jazyku|eng|International Russophile Movement}}, IRM; {{V jazyku|rus|Международное движение русофилов|''Meždunarodnoje dviženije rusofilov''}}, МДР).<ref name=":41">{{Citácia periodika|titul=Not-so-useful idiots: How the International Russophile Movement consolidated the Kremlin’s European influence networks|periodikum=The Insider|url=https://theins.ru/en/politics/287942|dátum prístupu=2026-01-23|priezvisko=Korotonozhkina|meno=Natalia|dátum=2025-12-20|jazyk=ru}}</ref> Deklarovaným poslaním hnutia je "vytvorenie mosta pre komunikáciu a vzájomné porozumenie s ruským ľudom a poskytovanie spoľahlivých a ideologicky nezávislých informácií" o živote Rusku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О нас/About Us | url = https://mir2023.site/o-nas/ | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = Medzinárodné rusofilné hnutie}}</ref> a ako jeden zo svojich hlavných cieľov hnutie deklaruje "boj proti rastúcej rusofóbii na celom svete".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ответ русофобам | url = https://rusmir.media/2023/04/05/mdr | vydavateľ = Русский мир | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = ru | dátum vydania = 2024-02-27}}</ref> Hnutie bolo podľa portálu ''The Insider'' založené v reakcii na uvalenie [[Sankcia (trest)|sankcií]] [[Európska únia|Európskóu úniou]] na kľúčové organizácie s podobným zameraním, zmrazenie ich [[Aktíva (účtovníctvo)|aktív]], [[vyhostenie]] zamestnancov a zvýšený dohľad, čo výrazne obmedzilo vplyvové pôsobenie [[Rusko|Ruska]] v Európe.<ref name=":41" /> Za generálneho tajomníka bol na prvom kongrese jednohlasne zvolený Nikolaj Malinov,<ref name=":41" /> bývalý [[Bulharsko|bulharský]] politik obvinený z [[Korupcia|korupcie]] a [[Špionáž|špionáže]] v prospech Ruska,<ref>{{Citácia periodika|titul=Шефът на движение „Русофили“ обвинен в шпионаж, ген. Решетников със забрана да влиза в България - Lex.bg News|url=https://news.lex.bg/%D1%88%D0%B5%D1%84%D1%8A%D1%82-%D0%BD%D0%B0-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D0%B8-%D0%BE%D0%B1%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B5/|periodikum=Lex.bg News|dátum=2019-09-10|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=bg-BG|url archívu=https://web.archive.org/web/20251217041756/https://news.lex.bg/%D1%88%D0%B5%D1%84%D1%8A%D1%82-%D0%BD%D0%B0-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D0%B8-%D0%BE%D0%B1%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B5/|dátum archivácie=2025-12-17}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Bulgarian Ex-Lawmaker Accused Of Spying For Russia Elected Chief Of Moscow-Backed Group|url=https://www.rferl.org/a/bulgaria-mp-malinov-spying-russia-elected-moscow-group/32319655.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2023-03-15|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Treasury Sanctions Corrupt Elites Across Bulgarian Political Spectrum|url=https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy1264|vydavateľ=U.S. Department of the Treasury|dátum vydania=2025-12-23|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en}}</ref> ktorý viedol Národné hnutie rusofilov 16 rokov v Bulharsku.<ref name=":41" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Национальное Движение „Русофилы“ продолжает борьбу за хорошие отношения с Россией|url=https://rusofili.bg/%D0%BD%D0%B0%D1%86%D0%B8%D0%BE%D0%BD%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%BE%D0%B5-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D1%8B-%D0%BF-2/|dátum vydania=2024-06-30|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=bg-BG|meno=Кристина|priezvisko=Иванова|url archívu=https://web.archive.org/web/20251208115915/https://rusofili.bg/%D0%BD%D0%B0%D1%86%D0%B8%D0%BE%D0%BD%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%BE%D0%B5-%D0%B4%D0%B2%D0%B8%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5-%D1%80%D1%83%D1%81%D0%BE%D1%84%D0%B8%D0%BB%D1%8B-%D0%BF-2/|dátum archivácie=2025-12-08|vydavateľ=rusofili.bg}}</ref> Malinov je dlhodobým priateľom a blízkym spolupracovníkom Malofejeva.<ref name=":41" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://vrns.ru/news/nachal-rabotu-moskovskiy-ofis-mezhdunarodnogo-dvizheniya-rusofilov-se/|vydavateľ=Всемирный Русский Народный Собор|dátum prístupu=2026-01-23|titul=Начал работу Московский офис Международного движения русофилов|dátum vydania=2024-02-16|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moscow Rebukes Isolation with Second Congress of 'Russophile' Group|url=https://www.kharon.com/brief/moscow-rebukes-isolation-with-second-congress-of-the-russophile-group|vydavateľ=The Kharon|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en|dátum vydania=2024-03-14}}</ref> Hoci je Malinov verejne prezentovaný ako iniciátor hnutia, kľúčovú úlohu v hnutí zohráva Malofejev. Organizuje rusofilské kongresy a prostredníctvom kanálu ''Carihrad'' zabezpečuje mediálne pokrytie aktivít hnutia.<ref name=":41" /> ''Carihrad TV'' tiež často pozýva členov hnutia do programov ako expertov.<ref name=":41" /> Niektoré zdroje Malofejeva, popri Ministerstve zahraničných vecí [[Rusko|Ruska]], označujú za faktického organizátora a hlavného financovateľa hnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Przedstawiciel pisma 'Myśl Polska' udał się do Moskwy na 'Międzynarodowego Związku Rusofilów'|url=https://jagiellonia.org/przedstawiciel-pisma-mysl-polska-udal-sie-do-moskwy-na-forum-wielobiegunowosci/|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=pl-PL|dátum vydania=2024-02-25|vydavateľ=Jagiellonia.org}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia Hosts Large Far Right Conference Attacking LGBTQ+ Rights, 'Russophobes,' and 'Globalists'|url=https://globalextremism.org/post/russia-hosts-large-far-right-conference-attacking-lgbtq-rights-russophobes-and-globalists/|dátum vydania=2024-03-05|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en-US|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Global Project Against Hate and Extremism}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia’s Africa People|url=https://ridl.io/russia-s-africa-people/|vydavateľ=Riddle Russia|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en-GB|priezvisko=Klyszcz|meno=Ivan U.|dátum vydania=2024-06-28}}</ref> Rusofilské hnutie dostáva podľa ''The Insider'' tiež podporu od niekoľkých organizácií, ktoré sú buď kontrolované ruskou vládou, alebo sú prepojené s jej vojenskou spravodajskou službou ([[Hlavné riaditeľstvo Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie|GRU]]) alebo zahraničnou spravodajskou službou ([[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|SVR]]).<ref name=":41" /> Zakladajúcimi členmi hnutia boli okrem Malinova, bývalý poslanec Bundestagu a člen strany AfD Waldemar Herdt a Fabrice Sorlin, známi pre dlhodobú spoluprácu s Malofejevom a ako autor pre Katehon.<ref name=":41" /><ref name=":44">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia-bashing Blowback: The Birth of the International Russophile Movement (MIR) | url = https://www.unz.com/pescobar/russia-bashing-blowback-the-birth-of-the-international-russophile-movement-mir/ | vydavateľ = The Unz Review | dátum prístupu = 2026-01-24 | priezvisko = Escobar | meno = Pepe | dátum archivácie = 2023-06-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230607130126/https://www.unz.com/pescobar/russia-bashing-blowback-the-birth-of-the-international-russophile-movement-mir/}}</ref> Obaja sa stali podpredsedami riadiceho orgánu IRM.<ref name=":44" /> Medzi členmi riadiaceho orgánu IRM, z ktorých mnohí propagujú Duginove myšlienky,<ref name=":41" /> boli [[Steven Seagal|Steven Segal]], Pepé Escobar, Patrick Poppel.<ref name=":44" /> Členom riadiaceho orgánu sa stal aj [[Ján Čarnogurský]],<ref name=":41" /><ref name=":44" /> ktorý sa osobne zúčastnil druhého kongresu IRM 27. februára 2024 v [[Moskva|Moskve]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Are We Isolating Ourselves While Much of the World Now Unites Against Us?|url=https://www.returntoorder.org/2024/03/why-are-we-isolating-ourselves-while-much-of-the-world-now-unites-against-us/|dátum vydania=2024-03-26|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en-US|meno=John|priezvisko=Horvat|vydavateľ=Return to Order}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Ruská kultúra je svetová, môže preklenúť politické rozdiely'. Čarnogurský o fóre v Moskve|url=https://42tcen.com/entry/ruska-kultura-je-svetova-moze-preklenut-politicke-rozdiely-carnogursky-o-fore-v-moskve|vydavateľ=42tcen.com|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=|dátum vydania=2024-03-07}}</ref> Delegátov prvého kongresu privítali [[Sergej Viktorovič Lavrov|Segej Lavrov]], Maria Zacharova, [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], viacerí lídri ruských politických strán a Malofejev, ktorý sprostredkoval aj príhovor patriarchu [[Kirill I.|Kirilla]]. Carlo Maria Viganò vystúpil prostredníctvom videohovoru a označil Rusko za "poslednú baštu civilizácie proti barbarstvu".<ref name=":44" /> Medzi účastníkmi, ktorých denník ''[[The Guardian]]'' opísal ako "politických marginálov a konšpiračných teoretikov",<ref>{{Citácia periodika|titul=Italian princess, conspiracy theorists and Steven Seagal: meet Russia’s friends overseas|url=https://www.theguardian.com/world/2023/mar/16/italian-princess-conspiracy-theorists-and-steven-seagal-meet-russias-friends-overseas|periodikum=The Guardian|dátum=2023-03-16|dátum prístupu=2026-01-24|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Andrew|priezvisko=Roth|odkaz na periodikum=The Guardian|vydavateľ=Guardian News & Media Ltd.}}</ref> boli aj Pierre de Gaulle, vnuk [[Charles de Gaulle|Charlesa de Gaulla]], a talianska princezná Vittoria Alliata di Villafranca.<ref name=":41" /> 15. decembra 2025 [[Európska únia]] zaradila hnutie na sankčný zoznam. Podľa odôvodnenia sa hnutie prezentuje ako globálna sieť sympatizantov [[Rusko|Ruska]], no slúži ruskej vláde na šírenie destabilizačných naratívov, [[Manipulácia (psychológia)|manipuláciu]] [[Verejná mienka|verejnej mienky]] v iných krajinách a posilnenie protizápadných nálad, čím prispieva k ohrozeniu stability EÚ a [[Ukrajina|Ukrajiny]] prostredníctvom [[Dezinformácia|informačných operácií]]. Je v ňom tiež zdôraznená podpora hnutia zo strany ruského Ministerstva zahraničných vecí, angažovanie sa [[Sergej Viktorovič Lavrov|Lavrova]] a spojenie hnutia s [[Alexandr Gelievič Dugin|Duginom]] a Malofejevom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/2568/oj/eng|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=en|priezvisko=The Council of the European Union|titul=Council Implementing Regulation (EU) 2025/2568 of 15 December 2025 implementing Regulation (EU) 2024/2642 concerning restrictive measures in view of Russia’s destabilising activities|dátum vydania=2025-12-15|vydavateľ=Official Journal of the European Union}}</ref> === Medzinárodná liga antiglobalistov "paladíni" (2025{{--}}) === 12. septembra 2025 sa v Mariinskom paláci v [[Petrohrad|Petrohrade]], sídle mestského parlamentu, konal medzinárodný kongres krajne pravicových a neonacistických hnutí.<ref name=":53" /> Podujatie zorganizoval Konstantin Malofeev.<ref name=":53" /><ref name=":54">{{Citácia periodika|priezvisko=Komarčević|meno=Dušan|titul=Srpski ultradesničari od konferencije u Rusiji do antimigrantskog protesta u Beogradu|periodikum=Rádio slobodná Európa|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2025-10-01|url=https://www.slobodnaevropa.org/a/ultradesnicari-narodna-partola-srbija-rusija/33546201.html|dátum prístupu=2026-02-01|priezvisko2=Janković|meno2=Jelena|jazyk=sr}}</ref> Kongres vyvrcholil založením Medzinárodnej ligy antiglobalistov "paladíni" ({{V jazyku|rus|Международная лига антиглобалистов «Паладины»|''Meždunarodnaja liga antiglobalistov «Paladiny»''}}, {{V jazyku|eng|International Sovereigntist League “Paladins”}}), pomenovanej po vražednej teroristickej organizácii založenej bývalým dôstojníkom SS [[Otto Skorzeny|Ottom Skorzenym]].<ref name=":53" /> Kongres bol podľa Malofejeva otvorený modlitbou a minútou ticha na počesť amerického konzervatívneho aktivistu [[Charlie Kirk|Charlieho Kirka]], ktorý sa stal hrdinom ruskej propagandy po jeho vražde.<ref>{{Citácia periodika|titul=В Мариинском дворце прошел международный съезд ультраправых движений Среди участников — наследники испанских фалангистов, участвовавших в блокаде Ленинграда|periodikum=Meduza|dátum=2025-09-24|url=https://meduza.io/feature/2025/09/24/v-mariinskom-dvortse-proshel-mezhdunarodnyy-s-ezd-ultrapravyh-dvizheniy|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=ru}}</ref> Medzi účastníkmi boli neofašisti z [[Taliansko|Talianska]] a [[Brazília|Brazílie]], neonacisti z [[Grécko|gréckeho]] Zlatého úsvitu, radikálni nacionalisti zo [[Srbsko|Srbska]], nemecká [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD) a ďalšie [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicové]] skupiny. Na konferencii vystúpili aj [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]]<ref name=":54" /><ref name=":53" /> a prostredníctvom videokonferencie aj [[Konšpiračná teória|konšpiračný teoretik]] a [[Antisemitizmus|antisemita]] Alain Soral (Bonnet).<ref name=":53" /> Kongresu predchádzal sprievod [[Petrohrad|Petrohradom]], ktorý viedol patriarcha [[Kirill I.|Kirill]].<ref>{{Citácia periodika|titul=В Санкт-Петербурге прошел международный съезд фашистов|periodikum=Важные истории|vydavateľ=ISM, Inc.|dátum=2025-09-23|url=https://istories.media/news/2025/09/23/v-sankt-peterburge-proshla-mezhdunarodnii-sezd-fashistov/|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=ru}}</ref> Medzi účastníkmi boli najmä aktivisti z Malofejevovho Carihradu, Dvojhlavého orla a Akademického bratstva, ktorého členovia sa priamo zapájajú ako dobrovoľníci do bojov na Ukrajine, ako aj členovia krajnej pravice z najmenej dvoch zahraničných skupín: [[Maďarsko|maďarského]] Hnutia 64 žúp (HVIM) a [[Belgicko|belgického]] Národa.<ref name=":53" /><ref>{{Citácia periodika|titul=British intel: Russia has supporters of more belligerent approach to war against Ukraine|periodikum=Ukroinfom|dátum=2024-06-22|url=https://www.ukrinform.net/rubric-ato/3877799-british-intel-russia-has-supporters-of-more-belligerent-approach-to-war-against-ukraine.html|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en}}</ref> Zoznam organizácií, ktoré sa zúčastnili kongresu:<ref name=":53" /> * Dvojhlavý orol a Bratstvo akademikov ako súčasť Malofejevovej skupiny Carihrad ([[Rusko]]) * Zlatý úsvit ([[Grécko]]) * Forza Nuova, Lealtà Azione, Rete dei Patrioti ([[Taliansko]]) * Falange Española de las JONS, Democracia Nacional, Málaga 1487 ([[Španielsko]]) * Les Nationalistes, Nouvelle Droite ([[Francúzsko]]) * Národ ([[Belgicko]]) * Hnutie 64 žúp (HVIM) ([[Maďarsko]]) * Srpska Akcija a Narodna Patrola ([[Srbsko]]) * Bittereinders ([[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) * Condor 8 ([[Argentína]]) * UNR ([[Mexiko]]) * Nova Resistência ([[Brazília]]) * Patriotická alternatíva (PA) ([[Spojené kráľovstvo]]) * [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD) ([[Nemecko]]) == Politické aktivity == V novembri 2012 kandidoval Malofejev v doplňujúcich voľbách za poslanca do miestnej samosprávy vidieckeho sídla Znamenskoje v Ugranskom okrese [[Smolenská oblasť|Smolenskej oblasti]]. Dňa 17. novembra prvostupňový súd však zrušil Malofejevovu registráciu ako kandidáta z dôvodu volebnej [[Korupcia|korupcie]], ktorej sa mal dopustiť. Rozhodnutie súdu v čase volieb ešte nenadobudlo právoplatnosť a Malofeev bol zvolený za poslanca so 74,85 % hlasov. Chcel takto získať možnosť uchádzať sa o post senátora za Smolenskú oblasť do Rady federácie (horná komora parlamentu).<ref name=":23" /><ref name=":24" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=МВД Украины завело уголовное дело против Константина Малофеева, экс-совладельца "Ростелекома"|url=https://www.tadviser.ru/index.php/%D0%9F%D0%B5%D1%80%D1%81%D0%BE%D0%BD%D0%B0:%D0%9C%D0%B0%D0%BB%D0%BE%D1%84%D0%B5%D0%B5%D0%B2_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD%D1%82%D0%B8%D0%BD_%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%B5%D1%80%D1%8C%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87|vydavateľ=TAdviser.ru|dátum prístupu=2026-01-23}}</ref> Smolenský oblastný súd vo februári 2013 zrušil výsledky volieb. V roku 2016 však [[najvyšší súd]] uznal Malofejeva ako poškodeného.<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Константин Малофеев перешел в потерпевшие | url = https://www.kommersant.ru/doc/3013724 | vydavateľ = Kommersant | dátum vydania = 2016-06-15 | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = ru | priezvisko = Асадчий | meno = Александр}}</ref><ref name=":24">{{Citácia periodika|titul=Бизнесмен Малофеев победил на сельских выборах в Смоленской области|periodikum=Interfax-Rusko|dátum=2012-11-19|url=https://www.interfax-russia.ru/center/news/biznesmen-malofeev-pobedil-na-selskih-vyborah-v-smolenskoy-oblasti|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=ru}}</ref> Druhýkrát sa Malofejev o vstup do politiky pokúsil prostredníctvom upadajúcej strany Spravodlivé Rusko (SR) v roku 2019.<ref name=":30" /><ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Справедливая Россия» собирается с патриотическими силами | url = https://www.kommersant.ru/doc/3908832 | vydavateľ = Коммерсантъ | dátum vydania = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru | priezvisko = Inyutin | meno = Vsevolod | priezvisko2 = Ivanov | meno2 = Maxim}}</ref> Podľa plánu diskutovaného s lídrom strany Sergejom Mironovom sa mal stať jedným zo [[Sponzor|sponzorov]] strany a iniciovať jej ideologickú transformáciu.<ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Основатель «Царьграда» Малофеев объявил о выходе из «Справедливой России» | url = https://www.rbc.ru/politics/10/09/2019/5d779e0a9a794734e07f97aa | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2019-09-10 | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":37" /> Po jeho vstupe do strany v marci 2019 bol plánovaný mimoriadny [[kongres]], ktorý by schválil zmeny v štatúte a vymenovanie Malofeeva za podpredsedu.<ref name=":38" /><ref name=":37" /> Takmer okamžite po vstupe Malofejeva do SR začali nacionalisti dostávať pozvánky na vstup do strany.<ref name=":36" /> Vplyvní členovia strany sa však nakoniec postavili proti Malofejevovej aktívnej účasti v strane a Mironov nedokázal dosiahnuť dohodu.<ref name=":38" /> Plánovaný mimoriadny kongres bol zrušený a Malofejev po riadnom kongrese zo SR vystúpil.<ref name=":38" /> == Väzby na Slovensko == === Alexander Usovský === Podľa investigatívnej reportáže ''Frontal 21'' nemeckej verejnoprávnej televízie ''ZDF'' z roku 2017, založenej na tisíckach uniknutých e-mailov, Malofejev poskytol približne 100-tisíc eur [[Bielorusko|bieloruskému]] podnikateľovi Alexandrovi Usovskému,<ref name=":46">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Žilinka sa do rozpustenia ĽSNS nehrnie. Špionážnu aféru vraj sleduje|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=Sme|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2022-03-21|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/lsns-rusko-spionaz-rozpustenie-zilinka|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref><ref name=":47">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Kotlebovci zbierajú podpisy za referendum o EÚ a NATO už takmer rok, vraj ich majú desaťtisíce|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2017-06-08|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/788590/kotlebovci-zbieraju-podpisy-za-referendum-o-eu-a-nato-uz-takmer-rok-vraj-ich-maju-desattisice/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> ktorý si na Slovensku v roku 2013 založil Centrum pre východoeurópsku kultúru, ktoré však podľa zistení ''ZDF'' existovalo len na papieri.<ref name=":48">{{Citácia periodika|priezvisko=ČTK|titul=Odhalenie nemeckej televízie: Kotlebovci dostávali peniaze od prokremeľského podnikateľa|periodikum=Hospodárske Noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|vydavateľ=MAFRA Slovakia|dátum=2017-05-30|issn=1335-4701|url=https://hnonline.sk/svet/969022-odhalenie-nemeckej-televizie-kotlebovci-dostavali-peniaze-od-prokremelskeho-podnikatela|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V pozadí protiukrajinských akcí v Polsku stojí Kreml. Rozbor nabourané korespondence | url = https://informnapalm.org/cz/v-pozadi-protiukrajinskych-akci-v-polsku-stoji-kreml-rozbor-nabourane-korespondence/ | dátum vydania = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2026-01-24 | jazyk = en-US | priezvisko = Mefodijev | meno = Kyrylo | vydavateľ = Inform Napalm}}</ref> Finančné prostriedky mali byť následne distribuované spriazneným subjektom v regióne, pričom na Slovensku bola ako príjemca identifikovaná parlamentná strana [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kotlebovci]] [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|- Ľudová strana Naše Slovensko]] (ĽSNS), ktorú viedol [[Marian Kotleba|Marián Kotleba]].<ref name=":46" /><ref name=":47" /> Peniaze mali slúžiť na organizáciu demonštrácií a podporu iniciatív za vystúpenie Slovenska z [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|EÚ]]. ĽSNS práve v tom období, v júli 2016, spustila petíciu za vypísanie referenda o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO.<ref name=":47" /> Vtedajší podpredseda ĽSNS [[Milan Uhrík]] a ďalší predstavitelia strany ako aj Usovskij prijatie peňazí popreli.<ref name=":47" /><ref name=":48" /> Polícia a [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]] (NAKA) kauzu operatívne preverovali, no v roku 2017 konštatovali, že nenašli dostatok dôkazov na začatie trestného stíhania.<ref name=":46" /> Podozrenia zostali živé aj vďaka neskoršej kauze Bohuša Garbára, odsúdeného z [[Špionáž|špiónaže]] v prospech Ruska, ktorý v roku 2016 daroval ĽSNS 10-tisíc eur.<ref name=":46" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vražda|meno=Daniel|titul=Ruský špión Garbár z Hlavných správ dostal za vyzvedačstvo a korupciu podmienku a peňažný trest 15-tisíc eur|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s. r. o.|dátum=2023-02-28|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/3260192/rusky-spion-garbar-z-hlavnych-sprav-dostal-za-vyzvedacstvo-a-korupciu-podmienku-a-penazny-trest-15-tisic-eur/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> Obvinenia z financovania ĽSNS Ruskom sa objavili aj v súvislosti so zatknutím poľského proruského aktivistu a údajného ruského špióna Mateusza Piskorského v roku 2016, ktorý bol lídrom proruského hnutia Zmena (pol. Zmiana).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Milo | meno = Daniel | titul = From Russia with Hate | url = https://icct.nl/sites/default/files/2024-04/Russia%20and%20the%20Far-Right%208%20Slovakia.pdf | dátum vydania = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2026-01-24 | vydavateľ = The International Centre for Counter-Terrorism}}</ref> Malofejev, Piskorski a Čarnogurský boli neskôr rečníkmi na 1. Globálnej konferencii o multipolarite ({{V jazyku|eng|1st Global Conference on Multipolarity}}), ktorú spoluorganizovalo Medzinárodné hnutie rusofilov, v ktorého pozadí stojí Malofejev, v apríli 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Conference on Multipolarity - invitation for viewers | url = https://www.geopolitika.ru/en/news/global-conference-multipolarity-invitation-viewers | vydavateľ = Geopolitika.ru | dátum prístupu = 2026-01-24 | dátum vydania = 2023-04-28 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250709215349/https://www.geopolitika.ru/en/news/global-conference-multipolarity-invitation-viewers | dátum archivácie = 2025-07-09 }}</ref><ref name=":41" /> Peniaze od Usovského mala dostať aj proruská aktivistka Veronika Moravcová z organizácie Pokojní bojovníci, ktorá poprela, že by sa Usovským osobne stretla, ale potvrdila prijatie peňazí z [[Bielorusko|Bieloruska]].<ref name=":48" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Debnár|meno=Ján|titul=Ruský oligarcha platil na Slovensku akcie proti NATO a Západu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s. r. o.|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/492918/rusky-oligarcha-platil-na-slovensku-akcie-proti-nato-a-zapadu/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> === Podnikateľské väzby === Aktivity Malofejeva sa v slovenskom kontexte dostali do pozornosti aj vďaka investigatívnej sérii portálu ''[[Aktuality.sk]]'' a Inštitútu pre budovanie odolnosti.<ref name=":49">{{Citácia periodika|priezvisko=Sabo|meno=Peter|titul=Záhadný Rus investoval do hotela v centre Bratislavy, má blízko k Putinovmu oligarchovi aj k rodine Lexovcov či bývalého ministra Černáka|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s. r. o.|dátum=2024-07-18|url=https://www.aktuality.sk/clanok/THIk3R9/zahadny-rus-investoval-do-hotela-v-centre-bratislavy-ma-blizko-k-putinovmu-oligarchovi-aj-k-rodine-lexovcov-ci-byvaleho-ministra-cernaka/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> Podľa tejto investigatívy je kľúčovým bodom Malofejevovho nepriameho vplyvu na Slovensku ruský podnikateľ Jevgenij Žulanov, ktorého investigatívne zdroje označujú za biznisového partnera a prostredníka Malofejeva.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> Žulanov je majoritným vlastníkom spoločnosti Omega Investments, ktorá vlastní bývalý hotel Danube v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":49" /> [[Ľudovít Černák]], bývalý [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]], ktorý je zároveň [[Honorárny konzul|honorárnym konzulom]] [[Uzbekistan|Uzbekistanu]] na Slovensku,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sabo|meno=Peter|titul=Slovenským konzulom v Uzbekistane bol ruský podnikateľ z Moskvy. Poveril ho Ivan Korčok|periodikum=Infosecurity.sk|vydavateľ=Inštitút pre budovanie odolnosti, o.z.|dátum=2025-06-24|url=https://infosecurity.sk/domace/slovensky-konzul-v-uzbekistane-bol-rusky-oligarcha-s-vazbami-menoval-ho-ivan-korcok/|dátum prístupu=2026-01-24}}</ref> pôsobí so Žulanovom vo vlastníckej štruktúre hotela už dlhé roky. Žulanovova firma Omega Investments patrila v roku 2022 medzi ruské firmy s najväčším obratom na Slovensku.<ref name=":49" /> Investigatíva ďalej odhalila aj prepojenie na rodinu bývalého šéfa [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Ivan Lexa|Ivana Lexu]].<ref name=":49" /> V dokumentoch Žulanovových firiem na Slovensku sa nachádza generálne plnomocenstvo pre Vladimíra Lexu ml., synovca Ivana Lexu, ktoré mu umožňovalo samostatne konať v mene firiem ovládaných Žulanovovom.<ref name=":49" /> Slovenský kontext je úzko prepojený s kauzou v Rusku, kde Žulanov podľa zistení investigatívnej skupiny Systema (''Rádio Slobodná Európa'') pomohol Malofejevovi ovládnuť IT firmu AT Consulting.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> V roku 2018 bol zakladateľ firmy Šilov zatknutý za údajnú korupciu a počas jeho väzby prevzal kontrolu nad firmami z jeho okruhu Žulanov, pričom do vedenia boli dosadení ľudia blízki Malofejevovi, vrátane jeho syna Kirilla.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> Operácia vyvrcholila týždeň pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] vo februári 2022, kedy ruský štátny koncern Rosatom odkúpil AT Consulting za približne 265 miliónov dolárov.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> Suma bola pravdepodobne výrazne nadhodnotená a 235 miliónov dolárov z tejto transakcie skončilo na účtoch subjektov a osôb priamo napojených na Malofejeva.<ref name=":1" /><ref name=":49" /> == Osobný život == Malofejev bol ženatý s [[Právnik|právničkou]] Irinou Michajlovnou Vilterovou. [[Rozvod (manželstvo)|Rozviedli]] sa v lete 2023.<ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Russian ‘family values’ advocate reportedly leaves husband for ‘Orthodox oligarch’|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2024-07-26|url=https://novayagazeta.eu/articles/2024/07/26/russian-family-values-advocate-reportedly-leaves-husband-for-orthodox-oligarch-en-news|dátum prístupu=2026-01-08|jazyk=en}}</ref> Majú spolu tri deti: Kirilla (* 1995),<ref name=":13" /> Natáliu (* 1999) a Tatianu (* 2011).<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Антикомпромат. Малофеев Биография | url = http://www.anticompromat.org/shchegolev/malofbio.html | vydavateľ = anticompromat.org | dátum prístupu = 2026-01-18 | dátum archivácie = 2016-09-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160903180922/http://www.anticompromat.org/shchegolev/malofbio.html | jazyk = ru}}</ref> Malofejev je [[Krstný otec (kresťanstvo)|krstným otcom]] detí Igora Ščogoleva, bývalého ministra telekomunikácií.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Konstantin Malofeev? Biography Malofeev Fund. | url = https://baxili.ru/en/business-online/kto-takoi-konstantin-malofeev-biografiya-malofeev-fond.html | vydavateľ = Baxili | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":16" /><ref name=":35" /> Malofejev je tiež krstným otcom dcéry Alexandra Provotorova a Provotorov je krstným otcom Malofejevovej dcéry.<ref name=":17" /> Začiatkom roka 2024 sa objavili informácie, že Malofejev je vo vzťahu s Mariou Ľvovou-Beľovou, prezidentskou komisárkou pre práva deti v Rusku, ktorá opustila manžela, [[Kňaz|kňaza]] Pavla Kogelmana, za ktorého bola vydatá a s ktorým vychovávala desať deti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Мария Львова-Белова ушла от мужа-священника к олигарху Малофееву|url=https://verstka.media/mariya-lvova-belova-ushla-ot-muzha-k-malofeevu|periodikum=Вёрстка|dátum=2024-07-23|dátum prístupu=2026-01-18|jazyk=ru-RU|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Вёрстка}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=An unorthodox romance Maria Lvova-Belova, the Russian children’s rights commissioner accused of war crimes, leaves her husband for ‘Orthodox oligarch’ Konstantin Malofeev|periodikum=Meduza|dátum=2024-07-25|url=https://meduza.io/en/feature/2024/07/26/an-unorthodox-romance|dátum prístupu=2026-01-08|jazyk=en}}</ref><ref name=":43">{{Citácia periodika|titul=Бизнесмен Малофеев женился на детской омбудсвумен Львовой-Беловой|url=https://www.svoboda.org/a/biznesmen-malofeev-zhenilsya-na-detskom-ombudsmeneljvovoy-belovoy/33112735.html|periodikum=Радио Свобода|dátum=2024-09-09|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=ru}}</ref> Malofeev a Ľvova-Beľova sa v septembri 2024 [[Sobáš|zosobášili]].<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Official Wanted by ICC Marries U.S.-Sanctioned Media Mogul – Reports | url = https://www.themoscowtimes.com/2024/09/09/russian-official-wanted-by-icc-marries-us-sanctioned-media-mogul-reports-a86307 | vydavateľ = The Moscow Times | dátum vydania = 2024-09-09 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = en | meno = The Moscow | priezvisko = Times}}</ref><ref name=":43" /> Svadba sa konala v dedinke Deauville neďaleko [[Moskva|Moskvy]], na jednom z najdrahších svadobných miest v Moskovskej oblasti a náklady boli odhadované na niekoľko desiatok miliónov rubľov.<ref name=":43" /> Na Ľvovu-Beľovu [[Medzinárodný trestný súd]] vydal marci 2023 zatykač pre jej údajnú úlohu pri [[Deportácia|deportácii]] ukrajinských detí do [[Rusko|Ruska]] počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine]].<ref name=":15" /><ref name=":18" /> == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Malofejev, Konštantín}} [[Kategória:Ruskí podnikatelia]] [[Kategória:Ruskí miliardári]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Spojených štátov]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Európskej únie]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Ukrajiny]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Kanady]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Japonska]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Austrálie]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Nového Zélandu]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Švajčiarska]] 1itczags95bf9tsg3seltvepwi8vscj 0 744156 8252880 8250638 2026-07-24T12:22:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252880 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = ASJ Soyaux-Charente | obrázok = | logo = | celýnázov = Association sportive jeunesse Soyaux-Charente | prezývka = Sojaldiciennes | založený = 1968 | rozpustený = 2023 (SAS) | štadión = [[Stade Léo-Lagrange]] | kapacita = 1500 | majiteľ = | predseda = {{FRA}} [[Caroline Mary]] | tréner = {{FRA}} [[Tom Bouvier]] | liga = [[Première Ligue]] | sezóna = | pozícia = | vzor_lp1 =_whiteshoulders | vzor_t1 =_whiteshoulders | vzor_pp1 =_whiteshoulders | vzor_tr1 =_white border | vzor_po1 = _classicfootball | ľavéplece1 = 006FBF | telo1 = 006FBF | pravéplece1 = 006FBF | trenírky1 = 006FBF | ponožky1 = 006FBF | vzor_lp2 = | vzor_t2 = | vzor_pp2 = | vzor_tr2 = | vzor_po2 =_classicfootball | ľavéplece2 =FFFFFF | telo2 =FFFFFF | pravéplece2 =FFFFFF | trenírky2 =FFFFFF | ponožky2 =FFFFFF }} '''ASJ Soyaux''', je francúzsky ženský futbalový klub so sídlom v [[Soyaux]] neďaleko [[Angoulême]] v departemente Charente. Založený bol v roku 1968 pod názvom '''Association Sportive de Soyaux'''. Prezývka tímu je Sojaldiciennes. Už v sezóne 1975 – 1976, teda v druhom ročníku majstrovstiev Francúzska žien, sa klub dostal medzi elitu francúzskeho ženského futbalu. V najvyššej súťaži potom pôsobil nepretržite 35 sezón. Táto séria sa skončila po sezóne 2009 – 2010, keď klub prvýkrát zostúpil do druhej divízie. Počas pôsobenia v najvyššej lige ASJ Soyaux získal titul majstra Francúzska v sezóne 1983 – 1984 a päťkrát skončil na druhom mieste. Klub združoval viac ako 200 registrovaných hráčok a mal niekoľko mládežníckych tímov, ktoré hrali na regionálnej aj národnej úrovni. ASJ Soyaux bol dlhodobo považovaný za jeden z najstarších a najvýznamnejších klubov vo výchove hráčok vo francúzskom ženskom futbale. S klubom sú spojené aj známe osobnosti ako [[Corinne Diacre]] či [[Candie Herbert]] , ktoré tu pôsobili počas svojho vývoja. Po zostupe na konci sezóny 2022 – 2023 mal tím v nasledujúcom ročníku nastúpiť v druhej francúzskej ženskej lige. V lete 2023 však klub vyhlásil bankrot. Francúzska futbalová federácia mu zakázala účasť v národných súťažiach a vedenie následne oznámilo zrušenie právnej formy SAS (zjednodušená akciová spoločnosť). Klub bol následne zaradený do Regionálnej ligy 2.<ref>{{cite web |url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/L-asj-soyaux-annonce-sa-disparition/1410591| title= L'ASJ Soyaux annonce sa disparition|périodique=L'Équipe| work =lequipe.fr|date=28 juillet 2023| access-date = 29 juillet 2023}}.</ref>.Klub je registrovaný v Regionálnej lige 2. == História == === Začiatky a zlatý vek klubu (70. {{--}}90. roky) === Napriek povzbudivým začiatkom na začiatku 20. storočia ženský futbal vo Francúzsku – podobne ako v celej Európe – od polovice 20. rokov postupne upadal. Trpel negatívnym spoločenským obrazom, čo bolo do veľkej miery dôsledkom zákazu tejto disciplíny zo strany hlavných národných futbalových federácií (vo Francúzsku Francúzska futbalová federácia). Keďže sa ženský futbal stal okrajovým športom a v roku 1941 bol počas vichistického režimu dokonca zakázaný, jeho opätovný rozvoj sa začal až v polovici 60. rokov 20. storočia. V roku 1968 vytvorila Športová asociácia Soyaux – ešte predtým, ako Francúzska futbalová federácia tento šport znovu oficiálne uznala – vo svojej štruktúre ženskú futbalovú sekciu. Jej cieľom bola účasť na dedinských slávnostiach a turnajoch, na ktorých medzi sebou súťažili ženské tímy. Prvý oficiálny zápas tejto sekcie sa odohral 20. marca 1971 na štadióne Chanzy v Angoulême.<ref name="sudouest2014">{{cite news | title = ASJ Soyaux-Charente : le football féminin sort son anthologie | url = http://www.sudouest.fr/2014/04/16/asj-soyaux-charente-le-football-feminin-sort-son-anthologie-1527506-1131.php | work = Sud-Ouest | date = 16 April 2014 | language = fr | access-date = 3 February 2026 }}</ref> Prvé francúzske majstrovstvá ženského futbalu (1. divízia) vznikli v roku 1974 a ich premiérový ročník vyhral Stade de Reims. AS Soyaux sa po siedmich rokoch pôsobenia v Centre-Ouest Football League pripojil k najvyššej úrovni francúzskeho ženského futbalu v sezóne 1975 – 1976. Prvý výrazný úspech zaznamenal tím v sezóne 1979 – 1980, keď sa prebojoval do finále majstrovstiev, kde napokon prehral 2 : 0 proti [[Reims Women's Football|Reims]], finalistovi prvých 5 ročníkov a trojnásobnému šampiónovi.<ref name="rsssf1980">{{cite news | title = France (Women) 1979–1980 | url = http://www.rsssf.com/tablesf/fran-womhist.html#80 | work = RSSSF | date = 1980 | language = en | access-date = 3 February 2026 }}</ref> Ženská sekcia AS Soyaux postupne zatienila mužské tímy klubu.<ref name="asjhistory">{{cite news | title = 40 ans et toute sa jeunesse | url = http://www.asjsoyauxcharente.com/40-ans-et-toute-sa-jeunesse_a27.html | work = ASJ Soyaux-Charente (official website) | date = 2008 | language = fr | access-date = 3 February 2026 }}</ref> V roku 1982 prešla turbulentným obdobím, keď bola najskôr rozpustená, no po žiadosti približne 50 registrovaných hráčok a niektorých funkcionárov znovu obnovená. Klub prijal názov Association Sportive Jeunesse de Soyaux (ASJ Soyaux) a odvtedy fungoval výlučne ako ženský klub. Táto epizóda mala malý vplyv na športové výsledky: prvý tím sa v rokoch 1980 až 1983 dostal do troch semifinále a dokonca vyhral francúzske majstrovstvá ženského futbalu v rokoch 1983 – 1984.<ref name="rsssf1984">{{cite news | title = France (Women) 1983–1984 | url = http://www.rsssf.com/tablesf/fran-womhist.html#84 | work = RSSSF | date = 1984 | language = en | access-date = 3 February 2026 }}</ref> Klub vyhral prvý a doteraz jediný titul ako [[Majstrovstvách Francúzska vo futbale žien|Francúzský šampión]], keď vo finále vyradila držiteľov titulu [[Vie au grand air de Saint-Maur (ženy)|VGA Saint-Maur]] tesným rozdielom 1 gólu (1:0). Hoci v tomto období dominoval najmä [[Vie au grand air de Saint-Maur (ženy)|VGA Saint-Maur]], ktorý získal šesť titulov medzi rokmi 1982 a 1990, ASJ Soyaux zostával vážnym uchádzačom o titul. Klub prehral dve finále s VGA Saint-Maur v sezónach 1985 – 1986 a 1986 – 1987 a v roku 1989 podľahol po penaltách [[En avant de Guingamp (ženy)|Saint-Brieuc SC]]. Na regionálnej úrovni Sojaldiciennes pokračovali vo svojej dominancii, ktorá sa začala v roku 1978 ich prvým víťazstvom v Centre-Ouest Cupe, až do roku 1996, keď počas tohto obdobia vyhrali najmenej 14 regionálnych pohárov (odvtedy vyhrali ďalšie 4). Na národnej úrovni sa klub od začiatku 90. rokov už nedokázal porovnávať s FCF Juvisy, [[OL Lyonnes (ženy)|FC Lyon]] alebo [[Toulouse FC (ženy)|Toulouse FC ]] o titul, hoci sa im podarilo skončiť na druhom mieste – za FCF Juvisy – na francúzskom šampionáte žien v sezóne 1995-1996. Nasledoval dlhý, približne dvadsaťročný úpadok, počas ktorého sa klub usadil uprostred [[Francúzskeho šampionátu žien|Majstrovstiev 1 Divízie]]; až kým v roku [[2010 vo futbale|2010]] klub definitívne po prvýkrát vo svojej histórii zostúpil do nižšej ligy. „Bleues“, ktorých vtedy trénovala [[Corinne Diacre]] – symbolická hráčka klubu a francúzskeho národného tímu, ktorá sa stala trénerkou ASJ Soyaux od [[2009 vo futbale|2009]] do [[2013 vo futbale|2013]]<ref name="france3diacre">{{cite news | title = Corinne Diacre quitte l’ASJ Soyaux pour de nouveaux horizons | url = https://france3-regions.francetvinfo.fr/poitou-charentes/2013/05/20/portrait-corrine-diacre-254341.html | work = France 3 Régions | date = 20 May 2013 | language = fr | access-date = 3 February 2026 }}</ref> Hneď v nasledujúcej sezóne postúpili do francúzskeho ženského futbalového šampionátu (1. divízia), ale nedokázali si udržať svoju pozíciu a sezónu 2011 – 2012 ukončili na predposlednom mieste. Sojaldiciennes potom v nasledujúcom roku skončili na prvom mieste v skupine (B) francúzskeho ženského futbalového šampionátu (2. divízia) 2012 – 2013, no opäť zostúpili. Tentoraz sa im podarilo zostať v elite a mať dobrú sezónu na postupujúci tím: na konci šampionátu získali [[Francúzske majstrovstvá ženského futbalu 2013-2014|6.]] miesto a dostali sa do semifinále [[Francúzskeho pohára ženského futbalu 2013-2014|Francúzskeho pohára]] (štvrtýkrát prehrali s [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique lyonnais]]). === Profesionalizácia a neúspešné zlúčenie s Angoulême === V polovici 10. rokov 21. storočia preukázali Sojaldiciennes určitú stabilitu v najvyššej francúzskej ženskej súťaži (D1), keď v sezónach 2013 – 2014 a 2014 – 2015 obsadili 6. miesto a v sezónach 2015 – 2016 a 2016 – 2017 skončili na 7. mieste.<ref>{{cite news | title = Soyaux, une certaine idée du football féminin | url = https://www.lemonde.fr/sport/article/2017/07/17/soyaux-une-certaine-idee-du-football-feminin_5161507_3242.html | work = Le Monde | date = 17 July 2017 | language = fr | access-date = 28 January 2020 }}</ref><ref>{{cite news | title = Foot féminin : 7e place du classement pour Soyaux | url = https://france3-regions.francetvinfo.fr/nouvelle-aquitaine/charente/angouleme/foot-feminin-7e-place-du-classement-soyaux-1261387.html | work = France 3 Nouvelle-Aquitaine | date = 26 May 2017 | language = fr | access-date = 10 November 2020 }}</ref> Rastúca profesionalizácia klubu sa postupne stala nevyhnutnosťou na udržanie konkurencieschopnosti na najvyššej úrovni. Kým v roku 2016 disponoval klub rozpočtom približne 300 000 eur a len asi 20 % hráčok malo federálne zmluvy, v sezóne 2019 – 2020 už ASJ Soyaux zamestnával 17 zmluvne viazaných hráčok s rozpočtom zvýšeným na približne 850 000 eur.<ref>{{cite news | title = Soyaux, le club de Corinne Diacre face aux bouleversements du football féminin | url = https://www.la-croix.com/Sport/Soyaux-club-Corinne-Diacre-face-bouleversements-football-feminin-2019-06-06-1201027122 | work = La Croix | date = 6 June 2019 | language = fr | access-date = 28 January 2020 }}</ref> Dňa 29. januára 2019 ASJ Soyaux v snahe pokračovať v profesionalizácii oznámil projekt fúzie s klubom [[Angoulême Charente FC]], ktorý pôsobil v súťaži [[francúzskom futbalovom šampionáte National 3|National 3]].<ref>{{cite news | title = D1 : fusion programmée entre l’ASJ Soyaux et l’Angoulême Charente FC | url = https://coeursdefoot.fr/event/d1-fusion-programmee-entre-l-asj-soyaux-et-l%E2%80%99angouleme-charente-fc/ | work = Cœurs de foot | date = 29 January 2019 | language = fr | access-date = 28 January 2020 }}</ref> Názov Angoulême Soyaux Charente a logo nového subjektu, ktorý mal vzniknúť pred sezónou 2019 – 2020, boli predstavené 26. marca 2019.<ref>{{cite news | title = L’ACFC et l’ASJ vont devenir Angoulême Soyaux Charente | url = https://www.charentelibre.fr/2019/03/26/l-acfc-et-l-asj-vont-devenir-angouleme-soyaux-charente,3406723.php | work = Charente Libre | date = 26 March 2019 | language = fr | access-date = 28 January 2020 }}</ref> V máji 2019 však bolo oznámené, že fúzia je odložená na sezónu 2020 – 2021, keďže si vyžadovala dlhšie prípravné obdobie.<ref>{{cite news | title = ACFC-ASJ Soyaux : la fusion reportée à l’an prochain | url = https://www.sudouest.fr/2019/05/27/reportee-a-l-an-prochain-6132049-5103.php | work = Sud Ouest | date = 28 May 2019 | language = fr | access-date = 28 January 2020 }}</ref> Koncom júna 2019 však valné zhromaždenie ASJ Soyaux definitívne hlasovalo za zrušenie protokolu o zlúčení s ACFC, čím bol projekt ukončený.<ref>{{cite news | title = L’ASJ Soyaux enterine l’abandon définitif du projet de fusion avec l’ACFC | url = https://www.charentelibre.fr/2019/06/26/l-asj-soyaux-enterine-l-abandon-definitif-du-projet-de-fusion-avec-l-acfc,3450343.php | work = Charente Libre | date = 26 June 2019 | language = fr | access-date = 28 January 2020 }}</ref> V dôsledku neúspechu projektu fúzie odstúpila v septembri 2019 prezidentka klubu [[Martine Ferré]], ktorú nahradil viceprezident [[Arnaud Pimbert]].<ref>{{cite news | title = ASJ Soyaux : Martine Ferré se met en retrait | url = https://www.charentelibre.fr/2019/09/11/asj-soyaux-martine-ferre-se-met-en-retrait,3484165.php | work = Charente Libre | date = 11 September 2019 | language = fr | access-date = 28 January 2020 }}</ref> Klub, ktorý už čelil finančným problémom a platovému stropu, bol 14. januára 2020 Národným riaditeľstvom pre kontrolu riadenia (DNCG) Francúzskej futbalovej federácie sankcionovaný trojbodovým odpočtom, zákazom prestupov a zachovaním platového stropu. ASJ Soyaux sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal.<ref>{{cite news | title = Sanctionné par la DNCG, l’ASJ Soyaux va faire appel | url = https://www.charentelibre.fr/2020/01/15/l-asj-soyaux-sanctionne-par-la-dncg,3544330.php | work = Charente Libre | date = 15 January 2020 | language = fr | access-date = 28 January 2020 }}</ref> Od sezóny 2020 – 2021 začal prvý tím pôsobiť pod hlavičkou profesionálnej športovej spoločnosti (société anonyme sportive professionnelle), čo malo umožniť ďalší ekonomický, obchodný a športový rozvoj klubu.<ref>{{cite news | title = D1Arkema – Sébastien Joseph (Soyaux) : On veut aller chercher cette barre des 28 points | url = https://www.footofeminin.fr/D1Arkema-Sebastien-JOSEPH-Soyaux-On-veut-aller-chercher-cette-barre-de-28-points_a16452.html | work = Footofeminin.fr | date = 28 January 2020 | language = fr | access-date = 28 January 2020 }}</ref> Oddelenie asociatívnej štruktúry, ktorá zahŕňala mládežnícku akadémiu a regionálny seniorský tím R1 pod vedením [[Marilyn Fort]], si vyžiadalo vymenovanie nového prezidenta na čele SAS, ktorým sa stal [[Joël Cordeau]].<ref>{{cite news | title = Football : l’ASJ Soyaux change de régime juridique et attend un nouveau président | url = https://www.sudouest.fr/2020/04/15/football-l-asj-soyaux-change-de-regime-juridique-et-attend-un-nouveau-president-7413807-1131.php | work = Sud Ouest | date = 15 April 2020 | language = fr | access-date = 5 May 2020 }}</ref><ref>{{cite news | title = L’ASJ Soyaux lutte et mute | url = https://www.charentelibre.fr/2020/05/24/l-asj-soyaux-lutte-et-mute,3602357.php | work = Charente Libre | date = 24 May 2020 | language = fr | access-date = 25 May 2020 }}</ref> Tréner [[Sébastien Joseph]], ktorému zostával ešte jeden rok zmluvy, zostal na lavičke profesionálneho tímu.<ref>{{cite news | title = L’ASJ Soyaux lutte et mute | url = https://www.charentelibre.fr/2020/05/24/l-asj-soyaux-lutte-et-mute,3602357.php | work = Charente Libre | date = 24 May 2020 | language = fr | access-date = 25 May 2020 }}</ref> Káder bol zredukovaný na 18 hráčok a doplnený o tri zahraničné posily a dve hráčky z druhej divízie.<ref>{{cite news | title = Les ambitions de Soyaux | url = https://www.charentelibre.fr/2020/06/03/les-ambitions-de-soyaux,3606739.php | work = Charente Libre | date = 3 June 2020 | language = fr | access-date = 4 June 2020 }}</ref> V októbri 2020, keď sa klub nachádzal v pásme ohrozenia zostupom, [[Sébastien Joseph]] z osobných dôvodov odstúpil a dočasným trénerom do konca sezóny sa stal [[Laurent Mortel]].<ref>{{cite news | title = Soyaux : Laurent Mortel nouvel entraîneur de l’ASJ | url = https://www.sudouest.fr/2020/11/01/soyaux-laurent-mortel-nouvel-entraineur-de-l-asj-8029247-882.php | work = Sud Ouest | date = 1 November 2020 | language = fr | access-date = 2 November 2020 }}</ref> Súčasne boli [[Joël Cordeau]] a športový riaditeľ [[Louis Dupeyrat]] zbavení funkcií pre nezhody s [[Benoîtom Letapissier]]om, majoritným akcionárom SAS, ktorý sa stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom.<ref>{{cite news | title = Benoît Letapissier (ASJ Soyaux) : « Avoir deux têtes, ça ne marche pas » | url = https://www.charentelibre.fr/2020/11/08/benoit-letapissier-asj-soyaux-avoir-deux-tetes-ca-ne-marche-pas,3670344.php | work = Charente Libre | date = 8 November 2020 | language = fr | access-date = 9 November 2020 }}</ref> Do funkcie športového riaditeľa bol následne vymenovaný Robert Corfou.<ref>{{cite news | title = Communiqué du club ASJ Soyaux-Charente | url = https://www.asjsoyauxcharente.com/2020/11/09/communique-club/ | work = asjsoyauxcharente.com | date = 9 November 2020 | language = fr | access-date = 9 November 2020 }}</ref> Laurent Mortel klub napokon opustil, keďže jeho športový projekt bol obmedzovaný platovým stropom.<ref>{{cite news | title = ASJ Soyaux : Laurent Mortel s’en va | url = https://www.charentelibre.fr/2021/07/06/asj-soyaux-laurent-mortel-s-en-va,3767402.php | work = Charente Libre | date = 6 July 2021 | language = fr | access-date = 6 July 2021 }}</ref> Nahradil ho tréner [[Dragan Cvetković]].<ref>{{cite news | title = Dragan Cvetković nouvel entraîneur de Soyaux | url = https://www.charentelibre.fr/2021/07/13/dragan-cvetkovic-nouvel-entraineur-de-soyaux,3770658.php | work = Charente Libre | date = 13 July 2021 | language = fr | access-date = 6 August 2021 }}</ref> Dňa 15. októbra 2021 zverejnila americká reprezentantka Samantha Johnson, ktorá prišla do klubu počas leta, otvorený list, v ktorom opísala problémy, s ktorými sa stretla po príchode do ASJ Soyaux, vrátane nedostatkov v lekárskej starostlivosti a sporu o ubytovanie s prezidentom klubu.<ref>{{cite news | title = D1 / Soyaux : Samantha Johnson fait part de ses désillusions dans une lettre ouverte | url = https://coeursdefoot.fr/event/d1-soyaux-samantha-johnson-fait-part-de-ses-desillusions-dans-une-lettre-ouverte/ | work = Cœurs de foot | date = 15 October 2021 | language = fr | access-date = 26 October 2021 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{cite news | title = D1 Arkema: Be Better, from Samantha Johnson | url = https://girlssoccernetwork.com/d1-arkema-be-better-from-samantha-johnson/ | work = Girls Soccer Network | date = 15 October 2021 | language = en | access-date = 26 October 2021 }}</ref> Viaceré ďalšie novoprichádzajúce hráčky klub opustili už po šiestich mesiacoch. Svedectvá poukazovali na nevyplácané mzdy a opakujúce sa administratívne problémy.<ref>{{cite news | title = Football féminin : Soyaux au banc des accusés | url = https://www.charentelibre.fr/sport/football/foot-feminin-soyaux-au-banc-des-accuses-7685885.php | work = Charente Libre | date = 2022 | language = fr | access-date = 22 January 2022 }}</ref> V roku 2023 Benoît Letapissier oznámil likvidáciu klubu, ktorá sa v skutočnosti týkala len jeho spoločnosti. Následne DNCG a Výkonný výbor Francúzskej futbalovej federácie (COMEX) uvalili na klub prísne sankcie a preradili prvý tím z D1 do Regionálnej ligy 2 (R2). Asociácia sa rozhodla prevziať úplnú kontrolu nad klubom ASJ Soyaux Charente prostredníctvom vlastnej právnej entity. V tom istom období zomrela prezidentka asociácie [[Marilyn Fort]] na rakovinu a vedenie asociácie prevzala bývalá hráčka klubu [[Caroline Mary]] spolu s členmi predstavenstva. == Kľúčové dátumy == * [[1968 vo futbale|1968]]: vytvorenie ženskej sekcie v rámci Športovej asociácie Soyaux * [[1971 vo futbale|1971]]: prvý oficiálny zápas ženskej sekcie, 20. marca, na štadióne Chanzy v Angoulême * [[1975 vo futbale|1975]]: postup do [[Francúzske majstrovstvá ženského futbalu|1. divízie]] (D1); vznik ženskej futbalovej akadémie vo Francúzsku * [[1978 vo futbale|1978]]: prvá regionálna trofej – víťazstvo v Pohári Centre-Ouest * [[1980 vo futbale|1980]]: druhé miesto v D1 (prehra vo finále proti [[Reims Women's Football|Stade de Reims]]) * [[1982 vo futbale|1982]]: rozpustenie ženskej sekcie AS Soyaux a jej okamžitá obnova pod názvom Association Sportive Jeunesse de Soyaux * [[1983 vo futbale|1983]]: šieste víťazstvo v Pohári Centre-Ouest za sebou * [[1984 vo futbale|1984]]: víťazstvo v [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien|1. divízii]] (finálová výhra proti [[Vie au grand air de Saint-Maur (ženy)|VGA Saint-Maur]]) * [[1986 vo futbale|1986]]: druhé miesto v 1. divízii (prehra vo finále proti [[Vie au grand air de Saint-Maur (ženy)|VGA Saint-Maur]]) * [[1987 vo futbale|1987]]: druhé miesto v 1. divízii (prehra vo finále proti [[Vie au grand air de Saint-Maur (ženy)|VGA Saint-Maur]]) * [[1989 vo futbale|1989]]: druhé miesto v 1. divízii (prehra vo finále proti [[En Avant de Guingamp (ženy)|Saint-Brieuc SC]]); víťazstvo v Pohári Centre-Ouest * [[1996 vo futbale|1996]]: druhé miesto v 1. divízii (za [[Juvisy Essonne (ženy)|FCF Juvisy]]) * [[2001 vo futbale|2001]]: víťazstvo v Pohári Centre-Ouest * [[2003 vo futbale|2003]]: semifinále [[Francúzska ženská výzva 2002-2003|Francúzska ženská výzva]] (prehra s [[OL Lyonnes (ženy)|FC Lyon]]) * [[2005 vo futbale|2005]]: semifinále [[Francúzska ženská výzva 2004-2005|Francúzska ženská výzva]] (prehra s [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique lyonnais]]) * [[2008 vo futbale|2008]]: semifinále [[Francúzska ženská výzva 2007-2008|Francúzska ženská výzva]] (prehra s [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique lyonnais]]) * [[2009 vo futbale|2009]]: [[Corinne Diacre]] sa po 19 sezónach ako hráčka vracia do klubu ako trénerka * [[2010 vo futbale|2010]]: historický zostup z [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien|1. divízie]] do [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2|2. divízie]] (D2) * [[2011 vo futbale|2011]]: druhé miesto v D2 a [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2 2010-2011|okamžitý postup]] späť do 1. divízie; akreditácia ženskej futbalovej akadémie * [[2012 vo futbale|2012]]: zostup z [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2011-2012|1. divízie]] do D2 * [[2013 vo futbale|2013]]: [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2 2012-2013|postup]] z D2 späť do 1. divízie; [[Corinne Diacre]] opúšťa post trénerky * [[2014 vo futbale|2014]]: semifinále [[Francúzsky pohár ženského futbalu 2013-2014|Francúzskeho pohára]] (opäť prehra s [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique lyonnais]]) * [[2020 vo futbale|2020]]: založenie profesionálnej spoločnosti SAS * [[2023 vo futbale|2023]]: rozpustenie SAS == Športové výsledky == === Vyznamenania === Medzi vyznamenania ASJ Soyaux patrí predovšetkým úspech v [[Francúzsky futbalový šampionát žien|Francúzskom ženskom futbalovom šampionáte]]. Nasledujúca tabuľka uvádza vyznamenania klubu k záveru sezóny 2013 – 2014 v oficiálnych národných a regionálnych súťažiach. {| class="wikitable centre" width="60%" |+'''Úspechy ASJ Soyaux-Charente''' |- |width="50%" bgcolor="#0056A4" align="center" style="color:#FFFFFF;" | '''Národné súťaže''' |width="50%" bgcolor="#0056A4" align="center" style="color:#FFFFFF;" | '''Regionálne súťaže''' |- |valign="top"| * [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien|Majstrovstvá Francúzska]] (1) ** Šampión: [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1983-1984|1984]] ** Vicemajster: [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1979-1980|1980]], [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1985-1986|1986]], [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1986-1987|1987]], [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1988-1989|1989]], [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1995-1996|1996]] * [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2|2. divízia]] ** Vicemajster: [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2 2010-2011|2011]] * [[Francúzsky pohár ženského futbalu|Francúzsky pohár]] ** Semifinalista: [[Francúzska ženská výzva 2002-2003|2003]], [[Francúzska ženská výzva 2004-2005|2005]], [[Francúzska ženská výzva 2007-2008|2008]], [[Francúzsky pohár ženského futbalu 2013-2014|2014]] |valign="top"| * Majstrovstvá [[Stredozápadná futbalová liga|Centre-Ouest]] (9) ** Víťaz: 1978, 1979, 1991, 1999, 2000, 2001, 2002, 2011, 2012 * Pohár Centre-Ouest (19) ** Víťaz: 1978–1983, 1985–1987, 1989–1992, 1996, 2001, 2003, 2004, 2011, 2014 * Pohár Charente (19) ** Víťaz: 2009, 2011 |} ==Prehľad sezón== Nasledujúca tabuľka sleduje históriu prvého tímu klubu od vzniku [[Francúzskeho ženského futbalového šampionátu|1. divízie]] – najprv pod názvom ''Association Sportive de Soyaux'' (1968 – 1982), následne ako ''Association Sportive Jeunesse de Soyaux'' od [[1982 vo futbale|1982]]. {| class="wikitable alternance centre" style="text-align:center; margin:5px; line-height:14px;" |+'''História klubu sezóna po sezóne''' |- ! scope="col" style="color:#FFFFFF; background:#0056A4;" width="100" | '''Sezóna''' ! scope="col" style="color:#FFFFFF; background:#0056A4;" width="200" | '''Divízia 1''' ! scope="col" style="color:#FFFFFF; background:#0056A4;" width="200" | '''Divízia 2''' ! scope="col" style="color:#FFFFFF; background:#0056A4;" width="200" | '''Regionálne divízie''' ! scope="col" style="color:#FFFFFF; background:#0056A4;" width="200" | '''Francúzsky pohár''' |- | 1974–1975 || - || bgcolor="#F5F5F5" rowspan="8" | || ... || bgcolor="#F5F5F5" rowspan="27" | |- | 1975–1976 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1975-1976|...]] || - |- | 1976–1977 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1976-1977|Premier Tour]] || - |- | 1977–1978 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1977-1978|Premier Tour]] || - |- | 1978–1979 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1978-1979|Premier Tour]] || - |- | 1979–1980 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1979-1980|Finalista]] || - |- | 1980–1981 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1980-1981|Semifinalista]] || - |- | 1981–1982 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1981-1982|Semifinalista]] || - |- | 1982–1983 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1982-1983|Semifinalista]] || - || - |- | 1983–1984 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1983-1984|'''Šampión''']] || - || - |- | 1984–1985 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1984-1985|Skupina A]] || - || - |- | 1985–1986 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1985-1986|Finalista]] || - || - |- | 1986–1987 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1986-1987|Finalista]] || bgcolor="#F5F5F5" rowspan="6" | || - |- | 1987–1988 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1987-1988|Skupina C]] || - |- | 1988–1989 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1988-1989|Finalista]] || - |- | 1989–1990 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1989-1990|Štvrťfinále]] || - |- | 1990–1991 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1990-1991|Štvrťfinále]] || - |- | 1991–1992 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1991-1992|Štvrťfinále]] || - |- | 1992–1993 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1992-1993|5. miesto]] || - || - |- | 1993–1994 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1993-1994|4. miesto]] || - || - |- | 1994–1995 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1994-1995|6. miesto]] || - || - |- | 1995–1996 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1995-1996|2. miesto]] || - || - |- | 1996–1997 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1996-1997|5. miesto]] || - || - |- | 1997–1998 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1997-1998|6. miesto]] || - || - |- | 1998–1999 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1998-1999|7. miesto]] || - || - |- | 1999–2000 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1999-2000|6. miesto]] || - || - |- | 2000–2001 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2000-2001|7. miesto]] || - || - |- | 2001–2002 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2001-2002|6. miesto]] || - || - || [[Francúzska ženská výzva 2001 – 2002|Osemfinále]] |- | 2002–2003 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2002-2003|6. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2002-2003|Semifinalista]] |- | 2003–2004 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2003-2004|6. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2003-2004|Štvrťfinále]] |- | 2004–2005 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2004-2005|4. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2004-2005|Semifinalista]] |- | 2005–2006 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2005-2006|6. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2005-2006|Osemfinále]] |- | 2006–2007 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2006-2007|4. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2006-2007|Osemfinále]] |- | 2007–2008 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2007-2008|6. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2007-2008|Semifinalista]] |- | 2008–2009 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2008-2009|10. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2008-2009|Osemfinále]] |- | 2009–2010 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2009-2010|11. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2009-2010|Štvrťfinále]] |- | 2010–2011 || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2 2010-2011|(Sk. B)]] || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2010-2011|Osemfinále]] |- | 2011–2012 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2011-2012|11. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2011-2012|Osemfinále]] |- | 2012–2013 || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2 2012-2013|(Sk. B)]] || - || [[Coupe de France féminine de football 2012-2013|Osemfinále]] |- | 2013–2014 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2013-2014|6. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2013-2014|Semifinalista]] |- | 2014–2015 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2014-2015|6. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2014-2015|Osemfinále]] |- | 2015–2016 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2015-2016|7. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2015-2016|Osemfinále]] |- | 2016–2017 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2016-2017|7. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2016-2017|Štvrťfinále]] |- | 2017–2018 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2017-2018|5. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2017-2018|Semifinalista]] |- | 2018–2019 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2018-2019|6. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2018-2019|Osemfinále]] |- | 2019–2020 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2019-2020|10. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2019-2020|Osemfinále]] |- | 2020–2021 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2020-2021|10. miesto]] || - || - || ''Súťaž bola pozastavená'' |- | 2021–2022 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2021-2022|9. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2021-2022|Osemfinále]] |- | 2022–2023 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2022-2023|12. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2022-2023|Osemfinále]] |- | 2023–2024 || - || - || Regionálne 2 || [[Coupe de France féminine de football 2023-2024|regionálne turné]] |- | 2024–2025 || - || - || Regionálne 1 (prebieha) || [[Francúzsky pohár ženského futbalu 2024-2025|prebieha]] |} == Aktuálny počet zamestnancov == Sezóna 2021{{--}}2022. <ref>{{cite news | title = EFFECTIF | 2 = ASJ Soyaux - Charente | url = https://www.asjsoyauxcharente.com/effectif/ | work = asjsoyauxcharente.com | language = fr | access-date = 13 March 2021 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220309033035/https://www.asjsoyauxcharente.com/effectif/ |date=2022-03-09 }}</ref> {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Francúzsko|poz=B|meno=[[Romane Munich]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=40|nár=Francúzsko|poz=B|meno=[[Raphaëlle Dubois]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Anaïs Dumont]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Camille Collin]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Lisa Martinez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Laurine Pinot]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Émeline Saint-Georges]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Čína|poz=O|meno=[[Shuhui Yang]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Nemecko|poz=O|meno=[[Rachel Avant]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Anna Clérac]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Izrael|poz=Z|meno=[[Eden Avital]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Kanada|poz=Z|meno=[[Vanessa Grégoire]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Cathy Couturier]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Tunisko|poz=Z|meno=[[Ella Kaabachi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Siga Tandia]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Kelly Gadea]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Aminata Keita]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Rusko|poz=Ú|meno=[[Elizaveta Danilova]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Laura Bourgouin]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Carla Cosme]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=Ú|meno=[[Binta Diakité]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Marie-Charlotte Léger]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Organizácia == === Štadióny === ASJ Soyaux hrá svoje domáce zápasy na štadióne Stade Léo-Lagrange v Soyaux a príležitostne aj na štadióne Stade Camille-Lebon v Angoulême. Štadión Léo-Lagrange prešiel v rokoch 2019 – 2020 rozsiahlu rekonštrukciou.<ref>{{cite news | title = Soyaux : le stade Léo-Lagrange se dévoile | url = https://www.charentelibre.fr/2019/03/25/soyaux-le-stade-leo-lagrange-se-devoile-photos,3406226.php | work = Charente Libre | date = 25 March 2019 | language = fr | access-date = 28 January 2020 }}</ref> Práce zahŕňali rozšírenie tribún a modernizáciu vnútorných priestorov vrátane šatní. Počas rekonštrukcie klub odohrával svoje domáce zápasy na štadióne Camille-Lebon.<ref>{{cite news | title = L’ASJ Soyaux-Charente, bastion du football féminin | url = https://www.sportmag.fr/football/lasj-soyaux-charente-bastion-du-football-feminin/ | work = SPORTMAG | date = 2 September 2019 | language = fr | access-date = 28 January 2020 }}</ref><ref>{{cite news | title = Les travaux du stade Léo-Lagrange ont commencé | url = http://btgo-construction.fr/wp-content/uploads/2019/10/Scan-BTGO_20191011_095224.pdf | work = Charente Libre | date = 7 October 2019 | language = fr | access-date = 28 January 2020 }}</ref> Klub sa na Stade Léo-Lagrange vrátil v novembri 2020 po približne roku a pol rekonštrukčných prác.<ref>{{cite news | title = Retour à la maison | url = https://www.asjsoyauxcharente.com/2020/11/18/retour-a-la-maison/ | work = asjsoyauxcharente.com | date = 18 November 2020 | language = fr | access-date = 6 January 2021 }}</ref> == Klubové osobnosti == * {{FRA}} [[Sylvie Bailly]] * {{FRA}} Natacha Brandy * {{FRA}} [[Martine Chapuzet]] * {{FRA}} [[Bernadette Constantin]] * {{FRA}} Fernanda Da Mota * {{FRA}} [[Corinne Diacre]] * {{FRA}} Émilie Dos Santos * {{FRA}} [[Candie Herbert]] * {{FRA}} Catherine Mercadier * {{FRA}} [[Ophélie Meilleroux]] * {{FRA}} Marina Pascaud * {{FRA}} [[Corine Petit]] * {{FRA}} Florence Rimbault * {{FRA}} Sylvie Rousseau * {{ISR}} Eden Avital * {{FRA}} Nathalie Tarade <small>(zvolená za najlepšiu francúzsku hráčku v roku 1989)</small> == Najviac odohraných zápasov == Zdá sa, že [[Corinne Diacre]] je hráčkou s najväčším počtom odohraných zápasov za ASJ Soyaux, pričom odohrala približne 350 zápasov v prvej divízii.<ref>{{cite news | title = D1Arkema – 400e match en D1 pour Gaëtane Thiney | url = https://www.footofeminin.fr/D1Arkema-400e-match-en-D1-pour-Gaetane-THINEY-ce-samedi_a16842.html | work = Footofeminin.fr | language = fr | access-date = 21 October 2020 }}</ref> , v 19 sezónach s klubom Sojaldicien medzi rokmi 1988 a 2007, ale kvôli nedostatku spoľahlivejších a presnejších zdrojov nie je možné ju zahrnúť do tohto rebríčka, ako je to v prípade mnohých iných historických hráčok klubu. Nasledujúcí rebríček zohľadňuje iba presné štatistiky zápasov, ktoré sú, až na niekoľko výnimiek, dostupné až od sezóny 2003-2004.<ref>{{cite news | title = Soyaux – Championnat de France de D1 2003–2004 | url = https://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?equipe=11&id=6 | work = statsfootofeminin.fr | language = fr | access-date = 10 November 2020 }}</ref> Aktualizované: 8. júla 2022. {| class="wikitable alternance sortable" style="text-align:center; font-size:90%;" |+Hráči, ktorí odohrali najviac zápasov za ASJ Soyaux |- | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" |'''p.č.''' | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" | '''Hráči''' | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" | '''Obdobie''' | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" | '''D1''' | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" | '''D2''' | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" | '''CdF''' | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" | '''Celkom''' |- |'''1''' | align="left" | {{FRA}} [[Corinne Diacre]] |1988-2007 |'''350+''' |'''0''' |'''0+''' |'''350+''' |- | 2 | align="left" | {{FRA}} Anaïs Dumont | 2005-2021 | 251 | 44 | 28+ | '''323+''' |- | 3 | align="left" | {{FRA}} Marina Pascaud | 1996-2015 | 205+ | 42 | 18+ | '''265''' |- | 4 | align="left" | {{FRA}} '''[[Siga Tandia]]''' | od roku 2008 | 194 | 43 | 25+ | '''262''' |- | rowspan="2" | 5 | align="left" | {{FRA}} Jennifer Maier | 2000-2015 | 158+ | 39 | 13+ | '''210''' |- | align="left" | {{FRA}} '''Viviane Boudaud''' | od roku 2013 | 152 | 0 | 15+ | '''167''' |- |7 | align="left" | {{FRA}} '''[[Laura Bourgouin]]''' | od roku 2013 | 150 | 0 | 17+ | '''167''' |- | 8 | align="left" | {{FRA}} Priscilla Bencini | 1994-2011 | 121+ | 21 | 6+ | '''148''' |- | 9 | align="left" | {{FRA}} [[Corine Petit]] | 2001-2008 | 125+ | 0 | 7+ | '''133''' |} ==Najlepší strelci == Góly sa sledujú individuálne od sezóny 2001 – 2002 <ref>{{cite news | title = Statistiques ASJ Soyaux | url = http://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?equipe=11&saison=7 | work = statsfootofeminin.fr | language = fr | access-date = 17 June 2021 }}</ref> ''Aktualizované: 17. júna 2021'' {| class="wikitable alternance sortable" style="text-align:center; font-size:90%;" |+Najlepší strelci ASJ Soyaux |- | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" |'''p.č.''' | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" | '''Hráči''' | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" | '''Obdobie''' | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" | '''D1''' | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" | '''D2''' | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" | '''CdF''' | bgcolor="#0056A4" style="color:#FFFFFF" scope="col" | '''Celkom''' |- | '''1''' | align="left" | {{FRA}} [[Candie Herbert]] | 1999-2007<br>2010-2012 | '''53+''' | 6 | 3+ | '''62''' |- | 2 | align="left" | {{FRA}} [[Corine Petit]] | 2001-2008 | 51 | 0 | 6+ | '''57''' |- | 3 | align="left" | {{FRA}} '''[[Laura Bourgouin]]''' | od roku 2013 | 46 | 0 | '''7+''' | '''53''' |- | 4 | align="left" | {{FRA}} '''Anaïs Dumont''' | od roku 2005 | 15 | 15 | 1+ | '''31''' |- | 5 | align="left" | {{FRA}} '''[[Siga Tandia]]''' | od roku 2008 | 12 | 10 | 6+ | '''28''' |- | 6 | align="left" | {{ENG}} Lauren Elwis | 2010-2013 | 0 | '''19''' | 3+ | '''22''' |- | 7 | align="left" | {{FRA}} Gwendoline Djebbar | 2013-2018 | 18 | 0 | 2+ | '''20''' |- | 8 | align="left" | {{FRA}} Marina Pascaud | 1996-2015 | 12+ | 4 | 2+ | '''18''' |} ==Prezidenti == * {{FRA}} Marc Delaballe * {{FRA}} Christian Déliat * {{FRA}} Pacal Audier * {{FRA}} Marilyn Fort * {{FRA}} Denis Bodi * {{FRA}} Marilyn Fort * {{FRA}} Martine Ferré * {{FRA}} Joël Cordeau (SASP) - Marilyn Fort (Association) * {{FRA}} Benoît Letapissier (SASP) - Marilyn Fort (Association) * {{FRA}} Caroline Mary === Tréneri === * {{FRA}} Claude Fort <small>(1981{{--}}1991)</small> * {{FRA}} William Sureaud <small>(1991{{--}}1995)</small> * {{FRA}} [[Bernadette Constantin]] <small>(1996{{--}}2006)</small> * {{FRA}} Jean Parédès <small>(2006{{--}}2008)</small> * {{FRA}} Christophe Charbonnier <small>(2008{{--}}2009)</small> * {{FRA}} [[Bernadette Constantin]] <small>(2009{{--}}2010)</small> * {{FRA}} [[Corinne Diacre]] <small>(2010{{--}}2013)</small> * {{FRA}} Jean-Claude Barrault <small>(2013{{--}}2014)</small> * {{FRA}} Jean Parédès <small>(2014{{--}}2016)</small> * {{FRA}} Nicolas Goursat <small>(2016{{--}}2017)</small> * {{FRA}} [[Sébastien Joseph]] <small>(2017{{--}}2020)</small> * {{FRA}} [[Laurent Mortel]] <small>(2020{{--}}2021)</small> * {{SRB}} [[Dragan Cvetkovic]] <small>(2021{{--}}2022)</small> * {{FRA}} [[Stéphane Guigo]] <small>(2022{{--}}2023)</small> * {{FRA}} Tom Bouvier == Kontroverzie == V októbri 2021 americká hráčka Samantha Johnson verejne kritizovala pracovné podmienky v klube ASJ Soyaux, pričom poukazovala na problémy v oblasti zmluvných záväzkov, lekárskej starostlivosti a organizačného fungovania klubu.<ref>{{cite news | title = D1 Arkema: Be Better, from Samantha Johnson | url = https://girlssoccernetwork.com/d1-arkema-be-better-from-samantha-johnson/ | work = Girls Soccer Network | language = en | access-date = 26 October 2021 }}</ref><ref>{{cite news | title = D1 féminine : l’Américaine Sam Johnson incendie l’ASJ Soyaux | url = https://www.sofoot.com/d1-feminine-l-americaine-sam-johnson-incendie-l-asj-soyaux-505984.html | work = So Foot | language = fr | access-date = 26 October 2021 }}</ref><ref>{{cite news | title = ASJ Soyaux : Samantha Johnson vide son sac | url = https://www.charentelibre.fr/sport/football/asj-samantha-johnson-vide-son-sac-6662902.php | work = Charente Libre | language = fr | access-date = 26 October 2021 }}</ref><ref>{{cite news | title = L’Américaine Samantha Johnson signe à Soyaux | url = https://www.charentelibre.fr/sport/football/asj-soyaux/l-americaine-samantha-johnson-signe-a-soyaux-5987591.php | work = Charente Libre | language = fr | access-date = 26 October 2021 }}</ref><ref>{{cite news | title = Benoît Letapissier répond aux accusations de Samantha Johnson | url = https://www.lequipiere.com/benoit-letapissier-asj-soyaux-elle-parle-de-choses-quelle-na-pas-comprises/ | work = L’Équipière | language = fr | access-date = 26 October 2021 }}</ref><ref>{{cite news | title = Le président de l’ASJ Soyaux dément les accusations de Samantha Johnson | url = https://www.sofoot.com/le-president-de-l-asj-soyaux-dement-les-accusations-de-samantha-johnson-506209.html | work = So Foot | language = fr | access-date = 26 October 2021 }}</ref><ref>{{cite news | title = D1 / Soyaux : Samantha Johnson fait part de ses désillusions dans une lettre ouverte | url = https://www.coeursdefoot.fr/event/d1-soyaux-samantha-johnson-fait-part-de-ses-desillusions-dans-une-lettre-ouverte/ | work = Cœurs de foot | language = fr | access-date = 26 October 2021 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250125105345/https://www.coeursdefoot.fr/event/d1-soyaux-samantha-johnson-fait-part-de-ses-desillusions-dans-une-lettre-ouverte/ |date=2025-01-25 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://asjsoyauxcharente.fr/ ASJ Soyaux-Charente] == Zdroj == {{Preklad|fr|Association sportive jeunesse Soyaux-Charente|230202529}} {{DEFAULTSORT:Soyaux-Charente}} [[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Francúzsku]] actso1p0j0eltkw7q4bcwfd7iaj9k4a 10 744350 8253201 8251349 2026-07-25T11:21:34Z 321fire 115544 TLX 8253201 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva ** f = futbal mužov ** fc = pohár federácie v tenise ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** fsm = futsal mužov ** fsz = futsal žien ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** vpm = vodné pólo mužov ** rm = ragby mužov * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 2010) * '''rok=''' ... zobrazenie bývalej vlajky: :Šablóna umožňuje zobraziť historické verzie vlajky pomocou parametra {{Para|rok}}. Hodnota parametra je rok, v ktorom sa požadovaná vlajka začala používať. :V nasledujúcej tabuľke sú uvedené bývalé vlajky, ktorých zobrazenie šablóna {{tl|SYR}} podporuje: :{| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Hodnota !! Vlajka !! Názov obrázka |- | <code>1930</code> / <code>1932</code> || [[Súbor:Flag of Syria (1930–1958, 1961–1963).svg|40px|border]] || <code>Flag of Syria (1930–1958, 1961–1963).svg</code> |- | <code>1963</code> || [[Súbor:Flag of Syria (1963–1972).svg|40px|border]] || <code>Flag of Syria (1963–1972).svg</code> |- | <code>1972</code> || [[Súbor:Flag of Syria (1972–1980).svg|40px|border]] || <code>Flag of Syria (1972–1980).svg</code> |- | <code>1980</code> || [[Súbor:Flag of the United Arab Republic (1958–1971), Flag of Syria (1980–2024).svg|40px|border]] || <code>Flag of the United Arab Republic (1958–1971), Flag of Syria (1980–2024).svg</code> |} == Príklady použitia == * {{tlx|SYR}} → {{SYR}} * {{tlx|SYR|rok{{=}}1963}} → {{SYR|rok=1963}} * {{tlx|SYR|n}} → {{SYR|n}} * {{tlx|SYR|n|2}} → {{SYR|n|2}} * {{tlx|SYR|w}} → {{SYR|w}} * {{tlx|SYR|w|rok{{=}}1972}} → {{SYR|w|rok=1972}} * {{tlx|SYR|w|Sýrie}} → {{SYR|w|Sýrie}} * {{tlx|SYR|f}} → {{SYR|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|SYR|f|&nbsp;|Sýrie}} → {{SYR|f||Sýrie}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|SYR|f|1}} → {{SYR|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|SYR|f|2}} → {{SYR|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|SYR|f|1|Sýrie}} → {{SYR|f|1|Sýrie}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|SYR|f|1|&nbsp;|na MS 1986|rok{{=}}1980}} → {{SYR|f|1||na MS 1986|rok=1980}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|SYR|f|2|Sýrie|na MS 2026}} → {{SYR|f|2|Sýrie|na MS 2026}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> ivp39jvemksveelws2r7ri4kn10e259 0 745244 8253211 8199943 2026-07-25T11:43:29Z KormiSK 91359 8253211 wikitext text/x-wiki {{Infobox Faraón | Meno = Bereniké III. | Obrázok = Head of a statuette (Cleopatra I, Cleopatra II or Berenice III) a Lagid queen as Isis?, 2nd century BC?, discovered at El Ashmunein (ancient Hermopolis), Egypt, Louvre Museum (7462962150).jpg | PopisObrázku = Hlava sošky ptolemaiovskej kráľovnej ako bohyne [[Eset|Isis]], pravdepodobne Bereniké III. ([[Louvre]]) | Dynastia = [[Ptolemaiovci|ptolemaiovská]] | ObdobiePanovania = [[101 pred Kr.]] – [[88 pred Kr.]] (s Ptolemaiom X.)<br />[[81 pred Kr.]] – [[80 pred Kr.]] (samostatne) | VlastnéMeno = <hiero>q:rw-i-wA-p-A</hiero><br /><hiero>d:r-:t-A-H8</hiero><br /><hiero>b-i-rw:n-i-i-W11-A-t:H8</hiero> | VlastnéMenoPopis = Irypatet Wer(et)hesu(t) Birniket (Dedičná princezná, veľká chválou, Bereniké) | Predchodca = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]] | Nástupca = [[Ptolemaios XI. Alexandros II.]] | Otec = [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]] | Matka = [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné I.]] | Úmrtie = apríl [[80 pred Kr.]] }} '''Bereniké III.''' (iné názvy: '''Kleopatra Bereniké'''; {{vjz|grc|''Βερενίκη''}} – ''Bereniké''; * cca [[115 pred Kr.]] – † [[80 pred Kr.]]) bola egyptská kráľovná z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Vládla najprv ako spoluvládkyňa svojho strýka [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaia X.]] a neskôr ako samostatná panovníčka. Po jej násilnej smrti prešla vláda na jej nevlastného brata [[Ptolemaios XII.|Ptolemaia XII.]]<ref name="Grant89">{{Citácia knihy | autor = Michael Grant | titul = From Alexander to Cleopatra: The Hellenistic World | isbn = 978-0-297-78131-8 | miesto = London | vydavateľ = Weidenfeld & Nicolson | rok = 1982 | strany = 189}}</ref> == Cesta k moci a spoluvláda == Bereniké sa narodila pravdepodobne v roku [[115 pred Kr.]] Jej matkou bola zrejme [[Kleopatra V.|Kleopatra Seléné I. Po zložitých rodinných konfliktoch ju jej stará mama [[Kleopatra III.]] v roku [[101 pred Kr.]] vydala za strýka Ptolemaia X. Dvojica bola uctievaná ako ''Theoi Philadelphoi'' (Súrodencov milujúci bohovia). V roku [[88 pred Kr.]] však museli po vzbure z Alexandrie utiecť a trón opäť prevzal jej otec [[Ptolemaios IX.|Ptolemaios IX. Sótér II.]]<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 213 – 214}}</ref> == Samostatná vláda a tragický koniec == Dňa 5. augusta [[81 pred Kr.]] ju otec vymenoval za spoluvládkyňu a po jeho smrti koncom toho istého roka zostala na tróne sama. V náboženskom kulte prijala meno ''Thea Filopatór'' (Otca milujúca bohyňa), čím zdôraznila legitímne nástupníctvo po otcovi.<ref name="Hölbl194">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | isbn = 3-534-10422-6 | miesto = Darmstadt | vydavateľ = WBG | rok = 1994 | strany = 193 – 195}}</ref> Jej samostatná vláda trvala len niekoľko mesiacov. [[Staroveký Rím|Rímsky]] diktátor [[Lucius Cornelius Sulla|Sulla]] presadil, aby sa jej spoluvládcom stal jej nevlastný syn [[Ptolemaios XI. Alexandros II.|Ptolemaios XI.]], ktorý v tom čase žil v [[Rím]]e. Sulla veril, že z neho urobí poslušného vazalského kráľa. Svadba sa konala 3. apríla [[80 pred Kr.]], no o devätnásť dní neskôr dal Ptolemaios XI. kráľovnú zavraždiť.<ref name="Bennett">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Chris Bennett | titul = Berenice III | url = http://instonebrewer.com | vydavateľ = Egyptian Royal Genealogy | dátum prístupu = 2026-02-23 | jazyk = en}}</ref> Tento čin vyvolal v [[Alexandria|Alexandrii]] okamžitý odpor. Dňa 22. apríla 80 pred Kr. vtrhol do paláca rozbúrený dav, zajal Ptolemaia XI. v mestskom [[Gymnasion|gymnasiu]] a verejne ho ulynčoval.<ref name="Grant89" /> == Umelecký odkaz == Pohnutý osud kráľovnej Bereniky III. sa stal námetom slávnej opery ''[[Berenice (Händel)|Berenice]]'' od barokového skladateľa [[Georg Friedrich Händel|Georga Friedricha Händela]].<ref name="Hölbl" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * GRANT, Michael. ''From Alexander to Cleopatra: The Hellenistic World''. London : Weidenfeld & Nicolson, 1982. ISBN 978-0-297-78131-8. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London : Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. {{staroegyptská dynastia|32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] [[Kategória:Kráľovské manželky starovekého Egypta]] [[Kategória:Zavraždení vládcovia]] 3sknizh7c8krhyv4q6hhk87yrhtt4n6 10 747402 8253233 8191006 2026-07-25T11:55:07Z 321fire 115544 TLX 8253233 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** fz = futbal žien ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** lhz = ľadový hokej žien ** lhzj = ľadový hokej žien do 18 rokov ** dc = davisov pohár v tenise ** fc = pohár federácie v tenise ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien ** flm = florbal mužov ** flz = florbal žien ** ilhm = inline hokej mužov ** ilhz = inline hokej žien ** fsm = futsal mužov ** fsz = futsal žien ** kf = korfbal {{Stĺpce-2}} ** lkm = lakros mužov ** lkz = lakros žien ** hbm = hokejbal mužov ** hbz = hokejbal žien ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bzm = bejzbal mužov ** sfz = softbal žien ** cm = curling mužov ** cz = curling žien ** fsam = futsal AMF mužov ** fsaz = futsal AMF žien ** cpm = canoe polo mužov ** cpz = canoe polo žien ** bhm = bandyhokej mužov ** bhz = bandyhokej žien ** afm = americký futbal mužov ** nhm = nohejbal mužov ** nhz = nohejbal žien ** trm = touch rugby mužov ** rlm = rugby league mužov {{Stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 2010) * '''rok=''' ... zobrazenie bývalej vlajky: :Šablóna umožňuje zobraziť historické verzie vlajky pomocou parametra {{Para|rok}}. Hodnota parametra je rok, v ktorom sa požadovaná vlajka začala používať. :V nasledujúcej tabuľke sú uvedené bývalé vlajky, ktorých zobrazenie šablóna {{tl|HUN}} podporuje: :{| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Hodnota !! Vlajka !! Názov obrázka |- | <code>1848</code><br><code>1867</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg</code> |- | <code>1849</code> || [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|40px|border]] || <code>Flag of the Habsburg Monarchy.svg</code> |- | <code>1869</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1869-1874).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1869-1874).svg</code> |- | <code>1874</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1874-1896).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1874-1896).svg</code> |- | <code>1918</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1918–1919).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1918–1919).svg</code> |- | <code>1920</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg</code> |- | <code>1946</code><br><code>1956</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1946-1949, 1956-1957; 1-2 aspect ratio).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1946-1949, 1956-1957; 1-2 aspect ratio).svg</code> |- | <code>1949</code> || [[Súbor:Flag of Hungary (1949-1956; 1-2 aspect ratio).svg|40px|border]] || <code>Flag of Hungary (1949-1956; 1-2 aspect ratio).svg</code> |} == Príklady použitia == * {{tlx|HUN}} → {{HUN}} * {{tlx|HUN|rok{{=}}1867}} → {{HUN|rok=1867}} * {{tlx|HUN|n}} → {{HUN|n}} * {{tlx|HUN|n|2}} → {{HUN|n|2}} * {{tlx|HUN|w}} → {{HUN|w}} * {{tlx|HUN|w|rok{{=}}1949}} → {{HUN|w|rok=1949}} * {{tlx|HUN|w|Maďarska}} → {{HUN|w|Maďarska}} * {{tlx|HUN|f}} → {{HUN|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|HUN|f|&nbsp;|Maďarska}} → {{HUN|f||Maďarska}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|HUN|f|1}} → {{HUN|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|HUN|f|2}} → {{HUN|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|HUN|f|1|Maďarska}} → {{HUN|f|1|Maďarska}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|HUN|f|1|&nbsp;|na Majstrovstvách sveta 1938|rok{{=}}1920}} → {{HUN|f|1||na Majstrovstvách sveta 1938|rok=1920}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|HUN|f|2|Maďarska|na Majstrovstvách sveta 1986}} → {{HUN|f|2|Maďarska|na Majstrovstvách sveta 1986}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> 6ot51ib5f1vybc6fl51hrmn7u3bz1nr 0 748085 8253167 8229638 2026-07-25T10:31:20Z KormiSK 91359 KormiSK premiestnil stránku [[Elīna Ieva Botsová]] na [[Elīna Ieva Botová]]: podla JULSu, vid diskusiu 8229638 wikitext text/x-wiki {{Olympijské striebro}} {{Infobox športovec | meno = Elīna Ieva Botsová | popis osoby = lotyšská sánkarka | obrázok = 2024-12-14 Eberspächer Luge World Cup 2024-25 in Oberhof – Women's by Sandro Halank–121.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Botsová v roku 2024 | celé meno = | rodné meno = Elīna Ieva Vītola | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|2000|05|14}} | miesto narodenia = | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = [[Lotyšsko]] | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = | váha = | partner = | partnerka = | manžel = [[Mārtiņš Bots]]<ref name="sobáš"/> | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[sánkovanie]] | disciplína = | váhová kategória = | liga = | klub = | tím = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Elīna Ieva Botsová''' alebo '''Elīna Ieva Botaová'''<ref name="vymalovane"/> ({{vjz|lav|Elīna Ieva Bota}}, pôvodne '''Vītola'''; * [[14. máj]] [[2000]]<ref name="fil"/>) je [[Lotyšsko|lotyšská]] [[sánkovanie|sánkarka]]. == Športová kariéra == V sezóne 2025/2026 bola 11. v svetovom pohári žien. Predošlý rok bola 10. a v sezóne 2023/2024 získala celkové 4. miesto v svetovom pohári..<ref name="fil"/> === Olympijské hry === Na [[Zimné olympijské hry 2022|Zimných olympijských hrách 2022]] získala 14. miesto.<ref name="fil"/> Na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] získala striebornú medailu v [[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026|individuálnej súťaži]].<ref name="vymalovane">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sánkovanie: Je vymaľované! Taubitzová si po zlatú medailu prišla suverénnym spôsobom | url = https://sport.aktuality.sk/zimna-olympiada/clanok/sankovanie-je-vymalovane-taubitzova-si-po-zlatu-medailu-prisla-suverennym-sposobom-2026021018275510325 | vydavateľ = | dátum vydania = 2026-02-10 | dátum prístupu = 2026-05-31 | priezvisko = }}</ref> Víťazskou bola [[Julia Taubitz]], Bota stratila 0,91 sekúnd. Stala sa prvou reprezentantkou Lotyšska, ktorá získala medailu v individuálnej disciplíne na Zimných olympijských hrách.<ref name="lsm-silver">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = LSM English | odkaz na autora = | titul = Luger Elīna Ieva Bota wins silver for Latvia | url = https://eng.lsm.lv/article/culture/sport/10.02.2026-luger-elina-ieva-bota-wins-silver-for-latvia.a634048/ | vydavateľ = eng.lsm.lv | miesto = | dátum vydania = 2026-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = }}</ref><ref name="bb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Latvian athlete Elina Ieva Bota won silver at the Olympic Games 0 108 | url = https://en.bb.lv/article/sports/2026/02/11/latvian-athlete-elina-ieva-bota-won-silver-at-the-olympic-games-88045 | vydavateľ = en.bb.lv | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = }}</ref> V tímovej súťaži získal lotyšský tím 4. miesto.<ref name="fil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ATHLETE: Elina Ieva Bota | url = https://www.fil-luge.org/en/athletes/elina-ieva-bota | vydavateľ = Medzinárodná sánkarská federácia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="sobáš">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Two favorites make a mistake, Elina Bota shines | url = https://www.fil-luge.org/en/news/two-favorites-make-a-mistake-elina-bota-shines | vydavateľ = International Luge Federation (FIL) | miesto = | dátum vydania = 2025-01-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.olympics.com/en/athletes/elina-bota Profil na Medzinárodnom olympijskom výbore] * [https://www.fil-luge.org/en/athletes/elina-ieva-bota Profil na Medzinárodnej sánkarskej federácie] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Botsová, Elīna Ieva}} [[Kategória:Lotyšské sánkarky]] [[Kategória:Lotyšskí olympionici]] [[Kategória:Sánkari na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Sánkari na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Lotyšskí strieborní olympijskí medailisti]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti v sánkovaní]] dlbcwsxgh4gthckvfdwhkgin8xh90pc 8253176 8253167 2026-07-25T10:33:13Z KormiSK 91359 prechylenie 8253176 wikitext text/x-wiki {{Olympijské striebro}} {{Infobox športovec | meno = Elīna Ieva Botová | popis osoby = lotyšská sánkarka | obrázok = 2024-12-14 Eberspächer Luge World Cup 2024-25 in Oberhof – Women's by Sandro Halank–121.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Botová v roku 2024 | celé meno = | rodné meno = Elīna Ieva Vītola | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|2000|05|14}} | miesto narodenia = | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = [[Lotyšsko]] | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = | váha = | partner = | partnerka = | manžel = [[Mārtiņš Bots]]<ref name="sobáš"/> | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[sánkovanie]] | disciplína = | váhová kategória = | liga = | klub = | tím = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Elīna Ieva Botová''' (alebo '''Botsová''', '''Botaová'''<ref name="vymalovane"/>) ({{vjz|lav|Elīna Ieva Bota}}, pôvodne '''Vītola'''; * [[14. máj]] [[2000]]<ref name="fil"/>) je [[Lotyšsko|lotyšská]] [[sánkovanie|sánkarka]]. == Športová kariéra == V sezóne 2025/2026 bola 11. v svetovom pohári žien. Predošlý rok bola 10. a v sezóne 2023/2024 získala celkové 4. miesto v svetovom pohári..<ref name="fil"/> === Olympijské hry === Na [[Zimné olympijské hry 2022|Zimných olympijských hrách 2022]] získala 14. miesto.<ref name="fil"/> Na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] získala striebornú medailu v [[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026|individuálnej súťaži]].<ref name="vymalovane">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sánkovanie: Je vymaľované! Taubitzová si po zlatú medailu prišla suverénnym spôsobom | url = https://sport.aktuality.sk/zimna-olympiada/clanok/sankovanie-je-vymalovane-taubitzova-si-po-zlatu-medailu-prisla-suverennym-sposobom-2026021018275510325 | vydavateľ = | dátum vydania = 2026-02-10 | dátum prístupu = 2026-05-31 | priezvisko = }}</ref> Víťazskou bola [[Julia Taubitz]], Botová stratila 0,91 sekúnd. Stala sa prvou reprezentantkou Lotyšska, ktorá získala medailu v individuálnej disciplíne na Zimných olympijských hrách.<ref name="lsm-silver">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = LSM English | odkaz na autora = | titul = Luger Elīna Ieva Bota wins silver for Latvia | url = https://eng.lsm.lv/article/culture/sport/10.02.2026-luger-elina-ieva-bota-wins-silver-for-latvia.a634048/ | vydavateľ = eng.lsm.lv | miesto = | dátum vydania = 2026-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = }}</ref><ref name="bb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Latvian athlete Elina Ieva Bota won silver at the Olympic Games 0 108 | url = https://en.bb.lv/article/sports/2026/02/11/latvian-athlete-elina-ieva-bota-won-silver-at-the-olympic-games-88045 | vydavateľ = en.bb.lv | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = }}</ref> V tímovej súťaži získal lotyšský tím 4. miesto.<ref name="fil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ATHLETE: Elina Ieva Bota | url = https://www.fil-luge.org/en/athletes/elina-ieva-bota | vydavateľ = Medzinárodná sánkarská federácia | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="sobáš">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Two favorites make a mistake, Elina Bota shines | url = https://www.fil-luge.org/en/news/two-favorites-make-a-mistake-elina-bota-shines | vydavateľ = International Luge Federation (FIL) | miesto = | dátum vydania = 2025-01-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.olympics.com/en/athletes/elina-bota Profil na Medzinárodnom olympijskom výbore] * [https://www.fil-luge.org/en/athletes/elina-ieva-bota Profil na Medzinárodnej sánkarskej federácie] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Botsová, Elīna Ieva}} [[Kategória:Lotyšské sánkarky]] [[Kategória:Lotyšskí olympionici]] [[Kategória:Sánkari na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Sánkari na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Lotyšskí strieborní olympijskí medailisti]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti v sánkovaní]] tbhucl11nq26y34vgfjpuj7x0jkz1vv 1 748093 8253166 8229633 2026-07-25T10:30:57Z KormiSK 91359 /* Prechýlenie */ +vyjadrenie od JULSu 8253166 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Lotyšsko | Krajina2 = | Krajina3 = }} == Prechýlenie == Prechýlenie Botaová je utvorené chybne. Spoliehať sa v tejto otázke na dennú tlač nie je úplne najvzhodnejšie riešenie. Situácia sa má takto. Podľa {{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=73 | strany = 128{{--}}129 }}: sa „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.{{break}}Článok {{Citácia periodika | priezvisko = Petr | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = O začleňování litevských a lotyšských příjmení do češtiny (s návrhem na přepis litevských a lotyšských písmen) | periodikum = Naše řeč | odkaz na periodikum = Naše řeč | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1982 | ročník = 65 | číslo = 2 | strany = 57{{--}}66 | url = http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6312 | dátum prístupu = 2026-06-01 | issn = 0027-8203 }}: „V lotyštině ženská příjmení převážně končí (nerozlišuje se příjmení vdané a svobodné ženy) na -a (pokud mužovo jméno končí na -s, -š) nebo na -e (pokud mužovo jméno končí na -is, -nieks, -sons). Při přechylování se odsouvá koncové -s, -š, -is, příznačné pro příjmení muže. Vztah mužského a ženského jména názorně ukazují tyto příklady: Lauks-Lauka, Bružs-Bruža, Véjš-Véja, Zarin’š-Zarin’a, Kaléjs-Kaléja atd.“ Takže z priezviska Bota je mužský tvar Bots, prechýlene Botsová. Botaová chybne vytvorený prechýlený tvar. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:53, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|Vasiľ|s=1}} Problém je, že to na Slovensku dokopy nikto reálne nepoužíva. Podobne tá [[Evika Siliņšová]], ktorú si nedávno presunul. Všetci, vrátane TASR, používajú tvar [[Evika Siliňová]] (alebo potom neprechýlený tvar [[Evika Siliņa]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:14, 1. jún 2026 (UTC) ::Registrujem to (dosť ma to udivuje). Ale nemôžem sa tváriť, že to je podľa PSP, keď sa situácia má proste inak. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:22, 1. jún 2026 (UTC) :::Koniec koncov aj vyššie citovaný český zdroj (Petr, 1982, [http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6312]) uvádza oba možné prístupy k prechýleniu, pričom rozoberá výhody a nevýhody každého z nich. A na margo postupu cez mužské priezvisko uvádza: ::::''Jistě je možné postupovat podle výše zmíněné zásady. Čtenář nebo posluchač se doví, že nositelem jména je muž nebo žena a že výchozí mužovo jméno, od něhož se odvozují příjmení všech příslušníků rodiny, má takovou a takovou podobu (podle ní je můžeme najít v abecedních soupisech jmen). <u>Čtenář nebo posluchač si však nebude moci zpětně odvodit skutečné, úředně platné jméno litevské ženy</u> (v sovětském občanském průkazu se uvádí také jméno otce ‚otčestvo‘, př. Venckuté Regina, Izidoriaus; Laigonaité Adelé, Motiejaus). V některých případech bez dobré znalosti litevských osobních jmen vůbec nebude možné bezpečně určit jen podle ženské přechýlené formy výchozí mužovo jméno, k němuž bychom potom dodali pro potřeby češtiny koncovku -ová.'' ::::''<u>Protože litevština pro Čecha patří k dosti vzdáleným a bez předchozího studia zcela nesrozumitelným jazykům, uplatňuje se často při tvoření ženských příjmení druhá zásada, spočívající na zcela mechanickém přechýlení, dodáním přípony -ová k již přechýlené litevské formě ženského jména[9] bez ohledu na to, zda končí na samohlásku (Bindokaitéová) nebo na souhlásku (Nérisová).</u> Takto utvoříme ženská příjmení Barčaitéová, Barčienéová, Paulauskaitéová, Paulauskienéová, Dargytéová, Dargienéová, Venckutéová, Venckienéová, Venckuvienéová apod. Tímto způsobem bezpečně zajistíme čtenáři a posluchači nejdůležitější informaci, že totiž nositelkou uvedeného jména je žena, dále budeme moci bez obtíží po odsunutí přechylovací přípony -ová zjistit původní litevskou formu příjmení. Tyto formy do jisté míry mohou v českém textu působit nepřirozeně (srov. Venckusová — Venckienéová, Venckutéová, Venckuvienéová). Z důvodů, které zde není třeba vykládat, nelze vypustit na konci litevského jména fonologické é a [64]poté k předchozí, nyní již koncové souhlásce připojit koncové -ová (*Venckienová, *Venckutová, *Venckuvienová). :::Čo je zrejme presne motív, vedúci k použitiu práve toho mechanického postupu aj v tunajšom spravodajstve. :::Ako ideálne by zrejme bolo mať to tu ošetrené záväzným postupom (vrátane dohody, ktorý tvar používať ako primárny, tzn. ako názov čl.). No bez ohľadu na to, oba tvary by mali byť štandardne uvádzané v úvodoch, spolu s poznámkami, ako sú utvorené. Plus samozrejme presmerovania zo všetkých tvarov, v tomto zmysle je zásah [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=El%C4%ABna_Ieva_Botaov%C3%A1&diff=8226755&oldid=8197427] (prosté odmazanie tvaru podľa PSP + presun bez ponechania presmerovania) dosť „vidlácky“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:45, 1. jún 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} No, neviem, či je vidlácky. Názov článku by mal byť taký, aby ho ľudia našli. Tieto osoby budú hľadať ľudia podľa toho, ako je to napísane v TASR či v inom obdobnom zdroji. Teraz.sk ju dokonca uvádza ako [https://www.teraz.sk/zoh-2026/sankarka-taubitzova-vedie-po-prvom-dni/939816-clanok.html Botová]. Vyhľadávanie mužskej podoby mena navyše nemusí byť vždy jednoduché alebo vôbec možné. Retrospektívne najlepšie riešenie by bolo mať tam uvedené oba tvary, podľa PSP i podľa zdrojov, čo vlastne odpovedá i tomu, čo si odcitoval vyššie, a mať presmerovačky zo všetkých týchto mien na jeden článok. Prechyľovanie z jazykov, ktoré nemajú nulovú koncovku v nominatíve, bude podľa mňa vždy problém, kým to JÚĽŠ nejak normálne neustanoví. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:01, 1. jún 2026 (UTC) :Najčistejčie riešenie je neprechylovať. Nemuseli by sme sa zaoberať týmito špekuláciami. Ako Kormi správne poznamenáva, môže byť problém dohľadať mužské meno podľa ktorého máme postupovať. Uchyľujeme sa k neencyklopedickým postupom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:57, 1. jún 2026 (UTC) ::Že niečo môže byť problém, to neznamená, že treba obísť [[Kodifikačná príručka|kodifikačnú príručku]]. V čase, keď Kormi presúval, bolo priezvisko manžela v článku odcitované. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:02, 1. jún 2026 (UTC) {{Re|Vasiľ|Teslaton|Jetam2}} Btw, ešte v júni, keď prebiehala diskusia, som sa obrátil na JÚĽŠ ohľadne tohto mena a zabudol som, že mi poslali odpoveď. Takže pridávam: : ''S Vašou otázkou sme sa obrátili na etymológa PhDr. Ľubora Králika, DSc., z oddelenia dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie. '''Pri skloňovaní mužských lotyšských a litovských mien sa prikláňame k zachovávaniu koncovky -as (litovčina), resp. -s (lotyština)''' – Bots – Botsa, Botsovi, Kaspars – Kasparsa, Kasparsovi. Podobne by sa podľa Ľ. Králika postupovalo aj pri skloňovaní novogréckych mien, napr. Petros – Petrosa, Petrosovi, v ktorých nominatívna koncovka -s etymologicky zodpovedá príslušným koncovkám v baltských jazykoch. Dopĺňame, že v kodifikačnej príručke Morfológia slovenského jazyka (1966, s. 75, aj na www.juls.savba.sk/ediela/msj/msj-hq.pdf) sa uvádza: „Rovnako sa zachováva koncové -as, -es, -is, -os, -us aj v novogréckych, pseudogréckych, pseudolatinských, tureckých, španielskych, litovských, lotyšských, flámskych a iných podobných menách.“ '''Je pravda, že v Pravidlách slovenského pravopisu sa pri prechyľovaní vychádza z mužského priezviska, no ženské priezvisko Elīna Ieva Bota odporúčame prechýliť pridaním prípony -ová k základu Bot- (koncová samohláska a vypadáva, ako napr. Hrdina – Hrdinová) – Botová.''' Ako píšete, nie je možné vždy zistiť príslušnú podobu mužského priezviska. Zároveň predpokladáme, že používatelia nemusia vedieť, aké sú lotyšské pravidlá tvorenia priezvisk. '''Dodávame, že v praxi sa pri niektorých litovských ženských priezviskách ponecháva pôvodná litovská podoba ako nesklonná.''' Pri mene Marija Naumova, keďže ide o priezvisko ruského pôvodu, odporúčame prechyľovanie pridaním prípony -ová k základu Naumov- – Marija Naumovová.'' : ''Prechyľovaniu lotyšských a litovských mien sa v našom ústave v súčasnosti nikto nevenuje. Do pozornosti Vám dávame štúdiu R. Garabíka a J. Wachtarzykovej Interlingválne faktory pri prechyľovaní cudzojazyčných ženských priezvisk v slovenčine. Časť I. v časopise Slovenská reč na https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2016/3-4/sr16-3-4.pdf.'' Na základe tejto správy a odporúčania priamo od JÚĽŠ presúvam stránku na odporúčaný názov, tzn. Botová, namiesto dohadov o tom, ako to má byť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:30, 25. júl 2026 (UTC) 8suk6hwynct3fh6l8iuvixhtgbeng8h 8253169 8253166 2026-07-25T10:31:20Z KormiSK 91359 KormiSK premiestnil stránku [[Diskusia:Elīna Ieva Botsová]] na [[Diskusia:Elīna Ieva Botová]]: podla JULSu, vid diskusiu 8253166 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Lotyšsko | Krajina2 = | Krajina3 = }} == Prechýlenie == Prechýlenie Botaová je utvorené chybne. Spoliehať sa v tejto otázke na dennú tlač nie je úplne najvzhodnejšie riešenie. Situácia sa má takto. Podľa {{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=73 | strany = 128{{--}}129 }}: sa „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.{{break}}Článok {{Citácia periodika | priezvisko = Petr | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = O začleňování litevských a lotyšských příjmení do češtiny (s návrhem na přepis litevských a lotyšských písmen) | periodikum = Naše řeč | odkaz na periodikum = Naše řeč | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1982 | ročník = 65 | číslo = 2 | strany = 57{{--}}66 | url = http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6312 | dátum prístupu = 2026-06-01 | issn = 0027-8203 }}: „V lotyštině ženská příjmení převážně končí (nerozlišuje se příjmení vdané a svobodné ženy) na -a (pokud mužovo jméno končí na -s, -š) nebo na -e (pokud mužovo jméno končí na -is, -nieks, -sons). Při přechylování se odsouvá koncové -s, -š, -is, příznačné pro příjmení muže. Vztah mužského a ženského jména názorně ukazují tyto příklady: Lauks-Lauka, Bružs-Bruža, Véjš-Véja, Zarin’š-Zarin’a, Kaléjs-Kaléja atd.“ Takže z priezviska Bota je mužský tvar Bots, prechýlene Botsová. Botaová chybne vytvorený prechýlený tvar. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:53, 1. jún 2026 (UTC) :{{re|Vasiľ|s=1}} Problém je, že to na Slovensku dokopy nikto reálne nepoužíva. Podobne tá [[Evika Siliņšová]], ktorú si nedávno presunul. Všetci, vrátane TASR, používajú tvar [[Evika Siliňová]] (alebo potom neprechýlený tvar [[Evika Siliņa]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:14, 1. jún 2026 (UTC) ::Registrujem to (dosť ma to udivuje). Ale nemôžem sa tváriť, že to je podľa PSP, keď sa situácia má proste inak. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:22, 1. jún 2026 (UTC) :::Koniec koncov aj vyššie citovaný český zdroj (Petr, 1982, [http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6312]) uvádza oba možné prístupy k prechýleniu, pričom rozoberá výhody a nevýhody každého z nich. A na margo postupu cez mužské priezvisko uvádza: ::::''Jistě je možné postupovat podle výše zmíněné zásady. Čtenář nebo posluchač se doví, že nositelem jména je muž nebo žena a že výchozí mužovo jméno, od něhož se odvozují příjmení všech příslušníků rodiny, má takovou a takovou podobu (podle ní je můžeme najít v abecedních soupisech jmen). <u>Čtenář nebo posluchač si však nebude moci zpětně odvodit skutečné, úředně platné jméno litevské ženy</u> (v sovětském občanském průkazu se uvádí také jméno otce ‚otčestvo‘, př. Venckuté Regina, Izidoriaus; Laigonaité Adelé, Motiejaus). V některých případech bez dobré znalosti litevských osobních jmen vůbec nebude možné bezpečně určit jen podle ženské přechýlené formy výchozí mužovo jméno, k němuž bychom potom dodali pro potřeby češtiny koncovku -ová.'' ::::''<u>Protože litevština pro Čecha patří k dosti vzdáleným a bez předchozího studia zcela nesrozumitelným jazykům, uplatňuje se často při tvoření ženských příjmení druhá zásada, spočívající na zcela mechanickém přechýlení, dodáním přípony -ová k již přechýlené litevské formě ženského jména[9] bez ohledu na to, zda končí na samohlásku (Bindokaitéová) nebo na souhlásku (Nérisová).</u> Takto utvoříme ženská příjmení Barčaitéová, Barčienéová, Paulauskaitéová, Paulauskienéová, Dargytéová, Dargienéová, Venckutéová, Venckienéová, Venckuvienéová apod. Tímto způsobem bezpečně zajistíme čtenáři a posluchači nejdůležitější informaci, že totiž nositelkou uvedeného jména je žena, dále budeme moci bez obtíží po odsunutí přechylovací přípony -ová zjistit původní litevskou formu příjmení. Tyto formy do jisté míry mohou v českém textu působit nepřirozeně (srov. Venckusová — Venckienéová, Venckutéová, Venckuvienéová). Z důvodů, které zde není třeba vykládat, nelze vypustit na konci litevského jména fonologické é a [64]poté k předchozí, nyní již koncové souhlásce připojit koncové -ová (*Venckienová, *Venckutová, *Venckuvienová). :::Čo je zrejme presne motív, vedúci k použitiu práve toho mechanického postupu aj v tunajšom spravodajstve. :::Ako ideálne by zrejme bolo mať to tu ošetrené záväzným postupom (vrátane dohody, ktorý tvar používať ako primárny, tzn. ako názov čl.). No bez ohľadu na to, oba tvary by mali byť štandardne uvádzané v úvodoch, spolu s poznámkami, ako sú utvorené. Plus samozrejme presmerovania zo všetkých tvarov, v tomto zmysle je zásah [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=El%C4%ABna_Ieva_Botaov%C3%A1&diff=8226755&oldid=8197427] (prosté odmazanie tvaru podľa PSP + presun bez ponechania presmerovania) dosť „vidlácky“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:45, 1. jún 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} No, neviem, či je vidlácky. Názov článku by mal byť taký, aby ho ľudia našli. Tieto osoby budú hľadať ľudia podľa toho, ako je to napísane v TASR či v inom obdobnom zdroji. Teraz.sk ju dokonca uvádza ako [https://www.teraz.sk/zoh-2026/sankarka-taubitzova-vedie-po-prvom-dni/939816-clanok.html Botová]. Vyhľadávanie mužskej podoby mena navyše nemusí byť vždy jednoduché alebo vôbec možné. Retrospektívne najlepšie riešenie by bolo mať tam uvedené oba tvary, podľa PSP i podľa zdrojov, čo vlastne odpovedá i tomu, čo si odcitoval vyššie, a mať presmerovačky zo všetkých týchto mien na jeden článok. Prechyľovanie z jazykov, ktoré nemajú nulovú koncovku v nominatíve, bude podľa mňa vždy problém, kým to JÚĽŠ nejak normálne neustanoví. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:01, 1. jún 2026 (UTC) :Najčistejčie riešenie je neprechylovať. Nemuseli by sme sa zaoberať týmito špekuláciami. Ako Kormi správne poznamenáva, môže byť problém dohľadať mužské meno podľa ktorého máme postupovať. Uchyľujeme sa k neencyklopedickým postupom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:57, 1. jún 2026 (UTC) ::Že niečo môže byť problém, to neznamená, že treba obísť [[Kodifikačná príručka|kodifikačnú príručku]]. V čase, keď Kormi presúval, bolo priezvisko manžela v článku odcitované. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:02, 1. jún 2026 (UTC) {{Re|Vasiľ|Teslaton|Jetam2}} Btw, ešte v júni, keď prebiehala diskusia, som sa obrátil na JÚĽŠ ohľadne tohto mena a zabudol som, že mi poslali odpoveď. Takže pridávam: : ''S Vašou otázkou sme sa obrátili na etymológa PhDr. Ľubora Králika, DSc., z oddelenia dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie. '''Pri skloňovaní mužských lotyšských a litovských mien sa prikláňame k zachovávaniu koncovky -as (litovčina), resp. -s (lotyština)''' – Bots – Botsa, Botsovi, Kaspars – Kasparsa, Kasparsovi. Podobne by sa podľa Ľ. Králika postupovalo aj pri skloňovaní novogréckych mien, napr. Petros – Petrosa, Petrosovi, v ktorých nominatívna koncovka -s etymologicky zodpovedá príslušným koncovkám v baltských jazykoch. Dopĺňame, že v kodifikačnej príručke Morfológia slovenského jazyka (1966, s. 75, aj na www.juls.savba.sk/ediela/msj/msj-hq.pdf) sa uvádza: „Rovnako sa zachováva koncové -as, -es, -is, -os, -us aj v novogréckych, pseudogréckych, pseudolatinských, tureckých, španielskych, litovských, lotyšských, flámskych a iných podobných menách.“ '''Je pravda, že v Pravidlách slovenského pravopisu sa pri prechyľovaní vychádza z mužského priezviska, no ženské priezvisko Elīna Ieva Bota odporúčame prechýliť pridaním prípony -ová k základu Bot- (koncová samohláska a vypadáva, ako napr. Hrdina – Hrdinová) – Botová.''' Ako píšete, nie je možné vždy zistiť príslušnú podobu mužského priezviska. Zároveň predpokladáme, že používatelia nemusia vedieť, aké sú lotyšské pravidlá tvorenia priezvisk. '''Dodávame, že v praxi sa pri niektorých litovských ženských priezviskách ponecháva pôvodná litovská podoba ako nesklonná.''' Pri mene Marija Naumova, keďže ide o priezvisko ruského pôvodu, odporúčame prechyľovanie pridaním prípony -ová k základu Naumov- – Marija Naumovová.'' : ''Prechyľovaniu lotyšských a litovských mien sa v našom ústave v súčasnosti nikto nevenuje. Do pozornosti Vám dávame štúdiu R. Garabíka a J. Wachtarzykovej Interlingválne faktory pri prechyľovaní cudzojazyčných ženských priezvisk v slovenčine. Časť I. v časopise Slovenská reč na https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2016/3-4/sr16-3-4.pdf.'' Na základe tejto správy a odporúčania priamo od JÚĽŠ presúvam stránku na odporúčaný názov, tzn. Botová, namiesto dohadov o tom, ako to má byť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:30, 25. júl 2026 (UTC) 8suk6hwynct3fh6l8iuvixhtgbeng8h 0 748158 8253172 8229637 2026-07-25T10:31:54Z KormiSK 91359 Cieľ presmerovania zmenený z [[Elīna Ieva Botsová]] na [[Elīna Ieva Botová]] 8253172 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Elīna Ieva Botová]] obioj0lgg1bbnpbfmzc5woij356nzn6 0 748160 8253174 8229636 2026-07-25T10:32:13Z KormiSK 91359 Cieľ presmerovania zmenený z [[Elīna Ieva Botsová]] na [[Elīna Ieva Botová]] 8253174 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Elīna Ieva Botová]] 6fscr1ppccoo9gv5d8hx0tuvse1acgh 0 748324 8253230 8199428 2026-07-25T11:54:10Z KormiSK 91359 8253230 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Dom-múzeum Grigorija Najdenova | native_name = Къща-музей Григорий Найденов | other_name = Dom Grigorija Najdenova | category = dom <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria11.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z ulice <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Vraca (oblasť)|Vraca]] | region_type = Oblasť | district = [[Vraca (okres)|Vraca]] | commune_type = Mesto | commune = [[Vraca (mesto)|Vraca]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =43| lat_m =12| lat_s =08 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =33| long_s =02 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia | material = <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = [[19. storočie]] | date = [[1987]] | date_type = Otvorenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = múzeum | free_type = Využitie | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = House-museum Grigoriy Naydenov, Vratsa | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Dom-múzeum Grigorija Najdenova''' ({{vjz|bul|Къща-музей Григорий Найденов|''Kăšta-muzej Grigorij Najdenov''}}),<ref name="www.vratsamuseum.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = РЕГИОНАЛЕН ИСТОРИЧЕСКИ МУЗЕЙ ВРАЦА | odkaz na autora = | titul = КЪЩА-МУЗЕЙ „ГРИГОРИЙ НАЙДЕНОВ“ | url = https://www.vratsamuseum.com/obekt-kushta-muzei-grigorii-naidov/ | vydavateľ = www.vratsamuseum.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="vratsamuseum.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = РЕГИОНАЛЕН ИСТОРИЧЕСКИ МУЗЕЙ ВРАЦА | odkaz na autora = | titul = В КЪЩА-МУЗЕЙ „ГРИГОРИЙ НАЙДЕНОВ“ | url = https://www.vratsamuseum.com/obekt-kushta-muzei-grigorii-naidov/ | vydavateľ = vratsamuseum.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Dom Grigorija Najdenova''' ({{vjz|bul|Къща на Григорий Найденов|''Kăšta na Grigorij Najdenov''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Враца | url = http://ninkn.bg/documents/download/449 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> je obytný dom a v súčasnosti múzejný objekt z [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Vraca (mesto)|Vraca]] v rovnomennej [[Vraca (oblasť)|oblasti]] v severozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="www.vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Open Vratsa | odkaz na autora = | titul = Къща-музей „Григор Найденов“ | url = https://openvratsa.bg/bg/zabelejitelnost/kastha-muzej-grigor-najdenov/ | vydavateľ = openvratsa.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> Je jedným z objektov [[Etnograficko-obrodenecký komplex Sofronija Vračanského|Etnograficko-obrodeneckého komplexu Sofronija Vračanského]] [[Regionálne historické múzeum (Vraca)|vračanského regionálneho historického múzea]].<ref name="www.vratsamuseum.com" /><ref name="vratsamuseum.com" /> Dom je rodným domom bulharského obrodeneckého dejateľa a opolčenca [[Grigorij Najdenov|Grigorija Najdenova]].<ref name="www.vratsamuseum.com" /> == Lokalita == [[Súbor:House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria04.jpg|Celkový pohľad na dom|náhľad|vľavo]] Dom-múzeum Grigorija Najdenova sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Vraca (mesto)|Vraca]] ulici „David Todorov“ ({{vjz|bul|''улица „Давид Тодоров“''}}, doslova ''ulica Davida Todorova'').<ref name="openvratsa.bg" /> Leží v rámci Etnograficko-obrodeneckého komplexu Sofronija Vračanského.<ref name="openvratsa.bg" /><ref name="www.vratsamuseum.com" /> == Dejiny == V dome sa [[30. január]]a [[1854]] narodil bulharský národný dejateľ a [[opolčenec]] (bulharské dobrovoľnícke vojenské jednotky vo vojnách v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] a začiatku [[20. storočie|20. storočia]]) [[Grigorij Najdenov]], ktorého meno budova nesie.<ref name="www.vratsamuseum.com" /> V roku [[1979]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1987]] bol otvorený pri [[Regionálne historické múzeum (Vraca)|vračanskom regionálnom historickom múzeu]] [[Etnograficko-obrodenecký komplex Sofronija Vračanského]], pričom dom sa stal jeho súčasťou.<ref name="ref0001">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = Regionalen istoričeski muzej Vraca{{--}}Katalog | miesto = Vraca | vydavateľ = Regionalen istoričeski muzej{{--}}Vraca | rok = 2004 | počet strán = 160 | isbn = 954-91416-1-6 | strany = 12}}</ref> == Múzejná expozícia == [[Súbor:House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria10.jpg|Celkový pohľad na dom spredu|náhľad|vľavo]] V roku 1987 sa dom stal múzejným objektom regionálneho historického múzea vo Vraci v rámci Etnograficko-obrodeneckého komplexu Sofronija Vračanského<ref name="ref0001"/> V dome sa nachádza expozícia ''Svet dieťaťa na konci 19. a začiatkom 20. storočia'' ({{vjz|bul|Светът на детето в края на ХIХ и началото на ХХ в|''Svetăt na deteto v kraja na XIX i načaloto na XX v''}}).<ref name="www.vratsamuseum.com" /><ref name="vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg" /> Expozícia sleduje život dieťaťa vo vidieckom a mestskom prostredí od jeho narodenia až po prvé kroky v škole{{--}}predstavuje rodinné prostredie, vybavenie domácnosti súvisiace s výchovou dieťaťa, miesto dieťaťa v rituálnom svete Bulharov, ako aj tradičné hry a zábavy.<ref name="www.vratsamuseum.com" /> Výstava je rozdelená na dve časti, pričom horné poschodie predstavuje svet mestského dieťaťa a spodné poschodie – svet vidieckych detí. Výstava predstavuje oblečenie, hračky a predmety dennej potreby. Medzi najzaujímavejšie exponáty výstavy patrí autentický detský kočík zo začiatku 20. storočia, drevený košík, alebo maľovaný koník.<ref name="openvratsa.bg" /> Exponáty, osvetľujúce herný svet vidieckeho dieťaťa, sú zase pôsobivé svojimi nápadmi pri ich výrobe z prírodných materiálov.<ref name="vratsamuseum.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1979]] je stavba vedená ako kultúrna pamiatka miestneho významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria01.jpg|informačná tabula na dome House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria05.jpg|pohľad na prednú fasádu domu House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria03.jpg|pohľad na bočnú fasádu domu House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria09.jpg|pohľad na bočnú fasádu domu House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria06.jpg|detailný pohľad na centrálnu časť prednej fasády </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:House-museum Grigoriy Naydenov, Vratsa}} [[Kategória:Stavby vo Vraci]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy vo Vraci]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 19. storočí]] [[Kategória:Organizácie založené v 1987]] suhu7lz1v09e8jyro9a50wxton9e4aa 0 748875 8252953 8251433 2026-07-24T16:26:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252953 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexej Jurievič Komov | Popis osoby = ruský konzervatívny aktivista, podnikateľ | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1971|11|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Alma mater = Fakulta histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]],<br/> Open University Business School v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom Kráľovstve]] | Národnosť = ruská | Štátna príslušnosť = [[Rusko|Ruská federácia]] | Štát pôsobenia = [[Rusko|Ruská federácia]] | Deti = 5 | Manželka = Irina Valerievna Šamolina | Profesia = aktivista, projektový manažér, podnikateľ | Rodičia = Jurij Pavlovič Komov | Rodné meno = Юрий Павлович Комов | Súrodenci = brat | Webstránka = [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ alexejkomov.ru] | Portál1 = Rusko | Známy vďaka = blízky spolupracovník oligarchu Konštantína Malofejeva, člen správnej rady CitizenGO, zakladateľ a riaditeľ FamilyPolicy.ru, bývalý zástupca WCF pre Rusko a SNŠ, popularizátor domáceho vzdelávania | Portrét = Alexey Komov - Coptic Orthodox The Canonized Martyrs 17 April 2015.png | Popis portrétu = Alexej Komov v roku 2015 Foto: HazteOir.org }} '''Alexej Jurievič Komov''' ({{V jazyku|rus|Алексей Юрьевич Комов}}, {{V jazyku|eng|Alexey Yuryevich Komov}}; * [[15. november]] [[1971]], [[Moskva]]) je ruský [[Konzervativizmus|konzervatívny]] aktivista a finančník. V rokoch 2010 až 2022 pôsobil ako zástupca Svetového kongresu rodín (WCF) pre [[Rusko]] a [[Spoločenstvo nezávislých štátov]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How the World Congress of Families serves Russian Orthodox political interests | url = https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/how-world-congress-families-serves-russian-orthodox-political-interests/ | dátum vydania = 2018-05-16 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = Barthélemy | meno = Hélène | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}</ref><ref name=":101">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Руководство Центра | url = https://www.familypolicy.ru/o-nas/rukovodstvo | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = FamilyPolicy.ru}}</ref> Je blízkym dlhoročným spolupracovníkom ruského oligarchu [[Konštantín Malofejev|Konštantína Malofejeva]] a riadil viaceré medzinárodné projekty jeho Nadácie svätého Vasilija Veľkého.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Representative of the American Anti-LGBTQ+ World Congress of Families Indicted by U.S. Authorities | url = https://globalextremism.org/post/russian-representative-of-the-american-anti-lgbtq-indicted/ | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = GPAHE | vydavateľ = Global Project against Hate and Extremism}}</ref> Komov je známy svojimi aktivitami v oblasti podpory tradičnej rodiny a [[Pro-life hnutie|pro-life]] [[Pro-life hnutie|hnutia]], ako aj kritickými postojmi voči právam [[LGBT]] osôb.<ref name=":1" /> Zároveň sa angažuje v propagácii [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] a je spájaný s úzkymi väzbami na [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskú pravoslávnu cirkev]] a medzinárodné konzervatívne siete.<ref name=":1" /> Bol dlhoročným členom správnej rady ultrakonzervatívnej organizácie [[CitizenGO]],<ref name=":1" /> zohral kľúčovú úlohu pri organizácii 8. kongresu Svetového kongresu rodín v Moskve v roku 2014.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> S manželkou Irinou Šamolinovou založil a vedie spoločnosť Klasické besedy ({{V jazyku|rus|Классические беседы|''Klassičeskije besedy''}})''',''' ktorá je licencovaným partnerom americkej Classical Conversations. Aktívne sa angažoval v medzinárodnej sieti Global Home Education Exchange (GHEX)<ref name=":65">{{Citácia knihy|priezvisko=Permoser|meno=Julia Mourão|titul=Global Network|vydavateľ=Wiley|strany=681-702|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/glob.12299|priezvisko2=Stoeckl|meno2=Kristina|jazyk=en|vydanie=4|rok=2021|kapitola=Reframing human rights: the global network of moral conservative homeschooling activists|zväzok=21}}</ref> a je spoluzakladateľom a riaditeľom analytického centra FamilyPolicy.ru.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Hannah|meno=Levintova|titul=The World Congress of Families’ Russian Network|periodikum=Mother Jones|vydavateľ=The Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|issn=0362-8841|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-us-evangelical-russia-family-tree/|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref><ref name=":1" /> Minimálne do roku 2019 pôsobil tiež v Patriarchálnej komisie [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] pre rodinu, materstvo a detstvo ako výkonný tajomník a poradca predsedu Dmitrija Smirnova.<ref name=":2" /><ref name=":17">{{Citácia periodika|priezvisko=Stroop|meno=Christopher|titul=A Right-Wing International?|periodikum=The Public Eye|vydavateľ=Political Research Associate|dátum=2026|ročník=2026|číslo=85|strany=4-10|issn=0275-9322|url=https://politicalresearch.org/media/1303/download?inline|dátum prístupu=2026-05-28|jazyk=en}}</ref><ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Мировой просемейный альянс: империя наносит ответный удар | url = https://pk-semya.ru/novosti/item/7364-mirovoj-prosemejnyj-alyans-imperiya-nanosit-otvetnyj-udar.html | vydavateľ = pk-semya.ru | dátum prístupu = 2026-05-28 | jazyk = ru-ru | meno = Anton | priezvisko = Pospelov}}</ref> V decembri 2024 bol Komov v [[Spojené štáty|USA]] obžalovaný z porušenia [[Sankcia (trest)|sankcií]]. Podľa obžaloby pomáhal [[Konštantín Malofejev|Malofejevovi]] získať Jacka Hanicka na spustenie Tsargrad TV a podieľal sa aj na nelegálnom prevode 10 miliónov dolárov cez [[Grécko]] s cieľom obísť sankcie.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian National Indicted for Assisting Sanctioned Oligarch in Schemes to Employ an American Citizen to Launch and Operate Russian Television Network | url = https://www.justice.gov/archives/opa/pr/russian-national-indicted-assisting-sanctioned-oligarch-schemes-employ-american-citizen | vydavateľ = U.S. Department of Justice | dátum prístupu = 2026-04-25 | dátum vydania = 2024-12-12 | miesto = Washington | jazyk = en}}</ref> V prípade odsúdenia v USA mu hrozí trest 20 rokov väzenia za každý z bodov obžaloby.<ref name=":7" /> == Mladosť a vzdelanie == Alexej Komov sa narodil 15. novembra 1971 v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Отставки и назначения | url = https://www.vedomosti.ru/newspaper/articles/2008/03/06/otstavki-i-naznacheniya | vydavateľ = Ведомости | dátum vydania = 2008-03-06 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Комов Алексей Юрьевич|url=https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/|periodikum=Myrotvorets.center|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=ru-RU|vydavateľ=Myrotvorets Research Center|dátum=2018-07-09|dátum archivácie=2019-12-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20191211014007/https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/}}</ref> V rokoch 1989 až 1995 študoval na Fakulte histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] (MGU) so špecializáciou na moderné dejiny USA a úspešne obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] zameranú na reguláciu amerického akciového trhu.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aleksey Komov | url = https://www.foiaresearch.net/person/aleksey-komov | vydavateľ = FOIA Research | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 2019-04-22}}</ref><ref name=":3" /><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = C.V. Alexej Komov | url = http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Alexej | meno = Komov | dátum vydania = 2007 | dátum archivácie = 2007-07-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070710050500/http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf}}</ref> V roku 1993 absolvoval polročný študijný pobyt so zameraním na financie, obchodné právo a históriu USA na State University of New York (SUNY) v [[Spojené štáty|USA]].<ref name=":8" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Беседа с А.Комовым. Мировые элиты, неомарксизм и гендерная идеология | url = https://pravoslavie.ru/63855.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | priezvisko = Pospelov | meno = Anton | dátum vydania = 2013-09-05}}</ref><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alexej | meno = Komov | titul = Московский демографический саммит: Семья и будущее человечества | url = https://www.demoscope.ru/weekly/anons/anons01031162.pdf | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = worldcongress.ru | jazyk = ru | miesto = Moskva | url archívu = https://web.archive.org/web/20250330065905/https://www.demoscope.ru/weekly/anons/anons01031162.pdf | dátum archivácie = 2025-03-30 }}</ref><ref name=":11" /> V rokoch 1996 až 1999 absolvoval [[postgraduálne štúdium]] na Primakovovom inštitúte (IMEMO).<ref name=":8" /><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов в Кишинёве: «Пора поставить последнюю точку в отношении к коммунизму» | url = https://ava.md/ru/stati/society/aleksey-komov-v-kishineve-pora-postavit/ | vydavateľ = ava.md | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | dátum vydania = 2014-04-12}}</ref><ref name=":11" /> V rokoch 1999 až 2002 študoval na Open University v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a získal titul [[Master of Business Administration|MBA]].<ref name=":3" /><ref name=":11" /> Okolo roku 2010 začal pracovať na [[Dizertačná práca|dizertačnej práci]] na tému „Demografické modelovanie v Rusku v 21. storočí“ na Katedre sociológie rodiny a demografie Fakulty sociológie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] pod vedením vedúceho katedry Anatolija I. Antonova,<ref name=":2" /><ref name=":16" /><ref name=":51">{{Citácia knihy|titul=To jest wojna: kobiety, fundamentaliści i nowe średniowiecze|url=https://www.worldcat.org/title/1148470551|vydavateľ=Wydawnictwo Agora|rok=2020|miesto=Warszawa|isbn=978-83-268-2929-1|poznámka=OCLC: 1148470551|meno=Klementyna|priezvisko=Suchanow}}</ref> ktorý bol kľúčovú postavou pri zrode globálnej ultrakonzervatívnej siete a architektom ruskej demografickej politiky postavenej na „tradičných hodnotách“.<ref name=":51" /> Absolvoval aj magisterské štúdium [[Teológia|teológie]] na Pravoslávnej univerzite sv. Tichona (PSTGU).<ref name=":8" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Об авторе | url = http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3 | vydavateľ = alexeykomov.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2013 | dátum archivácie = 2014-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140803103307/http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3}}</ref> Alexej Komov pochádza z [[Diplomat|diplomatickej]] rodiny. Jeho otec Jurij Pavlovič Komov pôsobil ako pracovník sovietskej obchodnej delegácie ({{V jazyku|eng|Soviet Trade Delegation}}) v [[Londýn|Londýne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Armstrong | meno = Robert | titul = Robert Armstrong minute to Charles Powell HETMAN | url = https://archive.margaretthatcher.org/doc18/850909%20Robert%20Armstrong%20minute%20to%20Charles%20Powell%20HETMAN%20PREM19-1647%20f35.pdf | dátum vydania = 1985-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = Cabinet Office UK | jazyk = en}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Apple Jr.|meno=R. W.|titul=K.G.B. defects and British order 25 Russians home|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=The New York Times|vydavateľ=Arthur Gregg Sulzberger|dátum=1985-09-13|strany=1|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/1985/09/13/world/kgb-defects-and-british-order-25-russians-home.html|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}</ref> V septembri 1985 bol otec spolu s manželkou a dvoma synmi, vrátane vtedy trinásťročného Alexeja, vyhostený zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného Kráľovstva]] v rámci masovej odvety [[Margaret Thatcherová|Thatcherovej]] vlády, keď bol zaradený medzi 25 Sovietov, ktorých na základe informácií od defektora Olega Gordievského (krycie meno Nocton, neskôr Hetman), vysokého dôstojníka [[KGB]], považovali britské úrady za súčasť sovietskej spravodajskej siete v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A list released by the Foreign Office of the 25 Soviets ordered to leave Britain in three weeks | url = https://www.upi.com/Archives/1985/09/12/A-list-released-by-the-Foreign-Office-of-the/7156495345600/ | vydavateľ = United Press International, Inc. | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 1985-09-12}}</ref> Rodina žila potom štyri roky na [[Kuba|Kube]], kde navštevoval elitnú školu pre deti sovietskych prominentov.<ref name=":51" /><ref name=":5" /> Podľa novinárky Hannah Levintovej, ktorá sa s Komovom osobne stretla a viedla rozhovor, v minulosti vlastnil nočný klub v [[Moskva|Moskve]]. Následne sa niekoľko rokov venoval štúdiu [[Joga|jogy]] pod vedením známeho moskovského gurua a cestoval po krajinách ako [[India]], [[Tibet (historické územie)|Tibet]], [[Mongolsko]] a [[Izrael]], kde sa oboznamoval s rôznymi náboženskými tradíciami.<ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Levintova|meno=Hannah|titul=How US Evangelicals Helped Create Russia’s Anti-Gay Movement|periodikum=Mother Jones|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-russia-gay-rights/|vydavateľ=Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|dátum prístupu=2026-05-28|jazyk=en}}</ref> Komov zároveň uviedol, že v mladosti zastával [[Liberalizmus|liberálne]] názory a viedol [[životný štýl]] zahŕňajúci užívanie [[Droga (omamná látka)|drog]] a [[Promiskuita|promiskuitu]], pričom neskôr tieto skúsenosti interpretoval ako vedúce k oslabeniu človeka.<ref name=":18" /><ref name=":51" /> Zlom u Komova nastal, keď jeho guru ochorel na rakovinu, vyhlásil jogu za „satanskú“, dal sa pokrstiť v [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], stal sa [[Mních|mníchom]] a zomrel.<ref name=":18" /> Komov bol na jeho pohrebe. Tento moment ho hlboko zasiahol a bol podľa jeho slov bol rozhodujúcim impulzov k obratu k pravosláviu.<ref name=":18" /> == Kariéra v biznise == Pred vstupom do verejného a [[Aktivizmus|aktivistického]] života pôsobil v podnikateľskej sfére.<ref name=":3" /> Svoju pracovnú kariéru začal už počas štúdia v roku 1993 v oblasti marketingu.<ref name=":11" /> Od roku 1995 pracoval ako manažér [[Marketing|marketingových]] projektov v spoločnosti Philip Morris Management Services, neskôr zastával v tejto spoločnosti pozíciu vedúceho bezcolného obchodu na území [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]].<ref name=":3" /> Od roku 2004 pôsobil ako riaditeľ [[Marketing|marketingu]] a rozvoja obchodu v investično-stavebnej spoločnosti Logic Realty a v poradenskej firme Cushman & Wakefield / Stiles & Riabokobylko.<ref name=":3" /> V roku 2006 založil a viedol spoločne s manželkou Irinou spoločnosť Integrity Consulting & Marketing Services, ktorú viedli približne 10 rokov.<ref name=":3" /> Firma poskytovala manažérske a marketingové konzultačné služby (strategické plánovanie, business development, market research, finančné modelovanie atď.) veľkým klientom ako [[Gazprom]], [[JPMorgan Chase|JP Morgan]] a Philip Morris.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Client Challenge | url = https://www.slideshare.net/slideshow/integrity-company-overview-amp-portfolio-2530184/2530184 | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | dátum vydania = 2009 | jazyk = en}}</ref> V rokoch 2011 až 2014 bol čestným partnerom tejto spoločnosti aj americký aktivista Larry Jacobs, výkonný riaditeľ World Congress of Families.<ref name=":18" /><ref name=":2" /> V roku 2008 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia analýzy a poradenstva v realitnej agentúre Tweed.<ref name=":3" /> == Konzervatívny aktivizmus == === Konverzia a Dimitrij Smirnov (2008{{--}}2009) === Komov [[Konverzia (náboženstvo)|konvertoval]] na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]] približne v roku 2008.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Плод веры. Посол Всемирного конгресса семей в ООН Алексей Комов. Часть 2 | url = https://tv-soyuz.ru/peredachi/plod-very-posol-vsemirnogo-kongressa-semey-v-oon-aleksey-komov-chast-2 | vydavateľ = tv-soyuz.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | priezvisko = Gatilin | meno = Alexander | dátum vydania = 2015-07-13}}</ref> Jeho duchovným poradcom<ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=The rise of the Russian Christian Right: the case of the World Congress of Families|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09637494.2020.1796172|periodikum=Religion, State and Society|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2026-04-26|ročník=48|číslo=4|strany=223–238|issn=0963-7494|doi=10.1080/09637494.2020.1796172|jazyk=en|meno=Kristina|priezvisko=Stoeckl}}</ref> a významným mentorom bol kňaz [[Dmitrij Smirnov|Dmitrij Nikolaevič Smirnov]] (* 1959{{--}}† 2020), s ktorým ho spájalo dlhoročné osobné aj pracovné prepojenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов: «Традиционная семья — оголённый нерв западного общества» | url = https://media.elitsy.ru/otvety/aleksej-komov-tradicionnaja-semja-ogoljonnyj-nerv-zapadnogo-obshhestva/ | dátum vydania = 2019-08-02 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru-RU | meno = Елена | priezvisko = Есаулова | vydavateľ = elitsy.ru}}</ref> Komov sa stal v roku 2006 farníkom v Smirnovovom chráme Zvestovania Presvätej Bohorodičky v [[Moskva|Moskve]] a neskôr sa stal členom jeho správnej rady.<ref name=":9" /> Práve po konzultácii so Smirnovom sa Komov po finančnej kríze v roku 2008 rozhodol opustiť svet biznisu a začať sa venovať '''„'''niečomu dobrému'''“''', konkrétne ochrane rodinných hodnôt.<ref name=":10" /> V čase ich zoznámenia pôsobil Dmitrij Smirnov ako predseda Synodiálneho oddelenia [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvy]] pre spoluprácu s ozbrojenými silami a orgánmi činnými v trestnom konaní (2003{{--}}2013).<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Синодальный отдел по взаимодействию с Вооруженными силами и правоохранительными органами - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/82 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Toto oddelenie malo priamu zodpovednosť za vojenských duchovných ([[Kaplán|kaplánov]]) v armáde, [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], v jednotkách Ministerstva vnútra, väzenskej službe a iných silových zložkách.<ref name=":12" /> Bol členom verejných rád viacerých silových ministerstiev a mal osobné kontakty s vysokými predstaviteľmi armády a bezpečnostných služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов войдет в состав Общественного Совета при Министерстве Обороны | url = https://pravoslavie.ru/19423.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | dátum vydania = 2006-11-16 | miesto = Moskva}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = о. Димитрий Смирнов | url = https://radiokp.ru/people/o-dimitriy-smirnov | vydavateľ = Радио Комсомольская Правда | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno = | priezvisko = }}</ref> V roku 2013 sa stal najprv prvým zástupcom predsedu Patriarchálnej komisie pre rodinu, ochranu materstva a detstva [[Kirill I.|Kirilla]] a v októbri sa stal jej predsedom, ktorým zostal až takmer do smrti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Патриаршая комиссия по вопросам семьи, защиты материнства и детства - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/349 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов назначен председателем Патриаршей комиссии по вопросам семьи, защиты материнства и детства {{!}} Правмир | url = https://www.pravmir.ru/protoierej-dimitrij-smirnov-naznachen-predsedatelem-patriarshej-komissii-po-voprosam-semi-zashhity-materinstva-i-detstva/ | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2013-10-02 | vydavateľ = Pravmir}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Димитрий Смирнов, протоиерей | url = https://patriarchia.ru/person/294 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = ru}}</ref> Smirnov bol známy radikálnymi konzervatívnymi postojmi, ostro kritizoval západnú liberálnu kultúru a [[Homosexualita|homosexualitu]].<ref name=":18" /> Používal hanlivé výrazy ako „pederasti“ alebo „homosexualisti“ namiesto „gayovia“ a označoval homosexualitu za [[hriech]] porovnateľný s [[Alkoholizmus|alkoholizmom]] či vraždou.<ref name=":18" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Coalson|meno=Robert|titul=Russian Priest Sparks Firestorm By Calling Cohabitating Women 'Unpaid Prostitutes'|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-17-20|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-sparks-firestorm-by-calling-cohabitating-women-unpaid-prostitutes-/30439887.html|jazyk=en}}</ref> Ženy svojimi výrokmi staval do menejcennej pozície, prisudzoval im „slabšiu myseľ“ a nižšiu inteligenciu<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О вере и Крыме: 10 высказываний отца Дмитрия Смирнова | url = https://crimea.ria.ru/20201021/O-vere-i-Kryme-10-vyskazyvaniy-ottsa-Dmitriya-Smirnova--1118854347.html | vydavateľ = РИА Новости Крым | dátum vydania = 2020-10-21 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":14">{{Citácia periodika|titul=Controversial Russian Priest Dies During Coronavirus Rehabilitation|periodikum=The Moscow Times|vydavateľ=Alexander Gubsky|dátum=2020-10-21|issn=1563-6275|url=https://www.themoscowtimes.com/2020/10/21/controversial-russian-priest-dies-during-coronavirus-rehabilitation-a71809|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}</ref> a ženy žijúce v partnerskom zväzku mimo [[Manželstvo|manželstva]] označil za „neplatené prostitútky“.<ref name=":14" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Russian Priest Known For Controversial Statements Dies At 69|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-10-21|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-controversial-smirnov-dies-69/30904541.html|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}</ref> V čase anexie [[Krym (polostrov)|Krymu]] a ruskej invázie na [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbas]] vyzýval na žehnanie [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]], ktoré označil za „záchranu ruského ľudu a jeho kultúry“.<ref name=":15" /><ref name=":14" /> Verejne zastával proruské stanoviská k udalostiam na Ukrajine v roku 2014. Krym označoval za historicky ruské územie, Kyjev za „matku ruských miest“<ref name=":13" /> a dianie na Donbase charakterizoval ako „Božie navštívenie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов о событиях на Украине: «Это надо воспринимать как посещение Божие» | url = https://www.youtube.com/watch?v=0j36bG1exn0 | dátum vydania = 2014-12-25 | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Smirnov | meno = Dmitrij | vydavateľ = Мультиблог протоиерея Димитрия Смирнова}}</ref> Vzťah k Smirnovovi zahŕňal aj Komovovu manželku Irinu, ktorá od roku 2015 až do Smirnovovej smrti pôsobila ako jeho poradkyňa pre otázky rozvoja [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] (homeschooling).<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О нас | url = https://classical-conversations.ru/onas | vydavateľ = classical-conversations.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}</ref> Po Komovovej [[Konverzia (náboženstvo)|konverzii]] spolupracovali so Smirnovom na viacerých iniciatívach zameraných na podporu tzv. tradičných hodnôt a [[Pro-life hnutie|pro-life]] agendy.<ref name=":10" /> === Prvý kontakt so Svetovým kongresom rodín (2010) === V čase zblíženia sa Komova so Smirnovom existovali kontakty medzi ruskými konzervatívnymi kruhmi a Svetovým kongresom rodín ({{V jazyku|eng|World Congress of Families}}, WCF).<ref name=":17" /><ref name=":21">{{Citácia knihy|edícia=|titul=Postsecular conflicts: debating tradition in Russia and the United States|vydavateľ=Innsbruck University Press|miesto=Innsbruck|isbn=978-3-903187-99-3|priezvisko=Stoeckl|meno=Kristina|priezvisko2=Uzlaner|meno2=Dmitry|jazyk=en|doi=10.15203/3187-99-3|rok=2020|vydanie=1}}</ref> Sociológ Anatolij I. Antonov, Komovov neskorší vedúci dizertačnej práce,<ref name=":2" /><ref name=":16" /> spolupracoval s jedným zo zakladateľov WCF Allanom C. Carlsonom už v roku 1995 na myšlienke medzinárodného fóra o rodine.<ref name=":17" /><ref name=":21" /><ref name=":19" /> Na zorganizovaní prvého WFC sa dohodol Carlson v zápätí s riaditeľom Občanského Institutu Michalom Semínom v Prahe.<ref name=":21" /> Prvý WCF sa uskutočnil v [[Praha|Prahe]] v roku 1997.<ref name=":21" /><ref name=":10" /> Na základe odporučenia od Smirnova, aby kontaktoval WCF, sa Komov v roku 2010 zúčastnil neohlásene plánovacieho stretnutia vedenia WCF v [[Colorado Springs]] v USA,<ref name=":18" /><ref name=":19" /><ref name=":10" /> v kanceláriách organizácie Focus on the Family, jednej z kľúčových amerických [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálnych organizácií]] spojených s WCF, kde zástupcovia z celého sveta predkladali ponuky na hostiteľstvo ďalšieho kongresu.<ref name=":18" /><ref name=":10" /> Predstavil sa ako ruský biznis konzultant a navrhol usporiadanie veľkého kongresu WCF v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":10" /> Americkí predstavitelia boli spočiatku skeptickí, komunikovali nedôveru voči [[Rusko|Rusku]] a žiadali dôkaz o schopnosti zorganizovať takéto podujatie.<ref name=":18" /><ref name=":19" /><ref name=":10" /> Navrhli mu preto zorganizovať najprv iné podujatie.<ref name=":18" /> Podľa samotného WCF vybral Komova ako ruského zástupcu Maxim Obuchov, ktorého organizácia označuje za „otca ruského [[Pro-life hnutie|pro-life hnutia]]“.<ref name=":102">{{Citácia periodika|titul=Planning for World Congress of Families VIII Suspended|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families|miesto=Rockford|dátum=2014-03|ročník=8|číslo=2|strany=1-2|url=http://worldcongress.org:80/files/8913/9715/2397/WCF_March_2014.pdf|dátum prístupu=2026-07-12|dátum archivácie=2014-08-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20140802000111/http://worldcongress.org:80/files/8913/9715/2397/WCF_March_2014.pdf|jazyk=en}}</ref> Obuchov zároveň už počas konferencie WCF vo [[Varšava|Varšave]] v roku 2007, kam prišlo veľa zástupcov z Ruska, navrhol usporiadať konferenciu WCF v Moskve.<ref name=":102" /><ref name=":97" /><ref name=":21" /> Podľa WCF práve Obuchovovo vystúpenie vo Varšave a oficiálne vymenovanie Komova za regionálneho zástupcu WCF v Rusku a [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]], ku ktorému prišlo už koncom roka 2010, viedli k výraznému nárastu aktivít organizácie v Rusku.<ref name=":97" /><ref name=":21" /> Komov bol zároveň v čase vymenovania za zástupcu WCF uvádzaný ako medzinárodný koordinátor pro-life projektov [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] (RPC).<ref>{{Citácia periodika|titul=WCF – profiles in leadership|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families|dátum=2010-11|ročník=4|číslo=9|strany=5|url=http://www.worldcongress.org/wcfnl/pdf/2010/wcfnl.1009.pdf|dátum prístupu=2026-07-12|dátum archivácie=2010-12-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20101230015941/http://www.worldcongress.org/wcfnl/pdf/2010/wcfnl.1009.pdf|jazyk=en}}</ref> V januári 2012 bola táto pozícia posilnená, keď začal spolupracovať s Oddelením pre vonkajšie vzťahy RPC pod vedením patriarchu Ilarionova.<ref name=":103">{{Citácia periodika|titul=WCF representative in Russia appointed to position with Orthodox Church|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families|miesto=Rockford|dátum=2012-01|ročník=6|číslo=1|strany=7|url=http://www.worldcongress.org:80/wcfnl/pdf/2012/wcfnl.1201.pdf|dátum prístupu=2026-07-12|dátum archivácie=2013-10-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20131001035135/http://www.worldcongress.org:80/wcfnl/pdf/2012/wcfnl.1201.pdf|jazyk=en}}</ref> Jeho zodpovednosť zahŕňala vzťahy Cirkvi s inštitúciami v zahraničí, medzi ktoré patrili [[Politická strana|politické strany]], prorodinné a [[Pro-life hnutie|pro-life]] organizácie, [[Think tank|think tanky]] a [[Univerzita|univerzity]], [[Nadácia|nadácie]] a [[Mimovládna organizácia|mimovládne organizácie]], masmédiá, ako aj vedecké a kultúrne inštitúcie.<ref name=":103" /> === Medzinárodný demografický summit (jún 2011) === Komov poskytol požadovaný dôkaz usporiadateľských schopností, keď jeho nadácia Nadácie rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie zorganizovala ''Medzinárodný demografický summit: Veľká rodina a budúcnosť ľudstva'' ({{V jazyku|eng|Moscow Demographic Summit: Family and the Future of Humankind}}).<ref name=":18" /> Konal sa 29. a 30. júna 2021 v [[Moskva|Moskve]] na Ruskej štátnej sociálnej univerzite (RGSU).<ref name=":8" /><ref name=":23">{{Citácia periodika|priezvisko=The Howard Center for Family, Religion and Society|titul=Organizers of Moscow Demographic Summit Announce Formation of Life-Family Medical Centers Network|periodikum=PR Newswire|vydavateľ=Cision US Inc.|miesto=Rockford|dátum=2011-06-24|url=https://www.prnewswire.com/news-releases/organizers-of-moscow-demographic-summit-announce-formation-of-life-family-medical-centers-network-124486433.html|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=en}}</ref> Summit bol organizovaný ako oficiálne regionálne podujatie WCF, prvé v Rusku<ref name=":8" /> a Komov bol riaditeľom jeho organizačného výboru.<ref name=":8" /><ref name=":23" /> Podujatie deklarovalo ako cieľ upozorniť na klesajúcu pôrodnosť a propagovať „prirodzenú rodinu“.<ref name=":8" /> Usporiadaniu predchádzalo založenie Nadácie rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie spoločne s arcikňazmi Dmitrijom Smirnovom a Maximom Obuchovom, ktorí ju formálne viedli<ref name=":9" /><ref name=":10" /><ref name=":23" /> Spoločne so Smirnovom tiež iniciovali fundraisingové kampane v americkom štýle na podporu svojich aktivít prostredníctvom Smirnovovho [[Blog|blogu]].<ref name=":10" /> WCF sa aktívne podieľal na organizácii summitu a dohliadal na jeho prípravu.<ref name=":104">{{Citácia periodika|titul=Wcf managing director’s trip to Moscow – 3 speeches and 24 meetings in 5 days|periodikum=World Congress of Families News|url=http://www.worldcongress.org/wcfnl/pdf/2011/wcfnl.1101.pdf|dátum archivácie=2011-08-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20110812012015/http://www.worldcongress.org/wcfnl/pdf/2011/wcfnl.1101.pdf|jazyk=en|vydavateľ=World Congress of Families|miesto=Rockford|dátum=2011-01|ročník=5|číslo=1|strany=1,4}}</ref><ref name=":105">{{Citácia periodika|titul=Metropolitan Hilarion, expresses support for Moscow demographic summit|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families|miesto=Rockford|dátum=2011-02|ročník=5|číslo=2|strany=1,11|url=http://www.worldcongress.org:80/wcfnl/pdf/2011/wcfnl.1102.pdf|dátum prístupu=2026-07-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20120304125416/http://www.worldcongress.org:80/wcfnl/pdf/2011/wcfnl.1102.pdf|jazyk=en}}</ref> Od 25. novembra do 3. decembra 2010 bol výkonný riaditeľ Larry Jacobs priamo v Moskve, kde kontroloval miesta konania a plán summitu.<ref name=":104" /> Počas tejto cesty absolvoval 3 vystúpenia a 24 stretnutí s náboženskými a akademickými lídrami s cieľom zabezpečiť podporu pre podujatie.<ref name=":104" /> Získal podporu od rektora Ruskej štátnej sociálnej univerzity Vasila Žukova, ktorý poskytol univerzitné priestory.<ref name=":104" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Moscow Demographic Summit to be held at Russian State social university, once home of Communist international|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families News|miesto=Rockford|dátum=2011-03|ročník=5|číslo=3|strany=2,10|url=http://www.worldcongress.org/wcfnl/pdf/2011/wcfnl.1103.pdf|dátum prístupu=2026-07-12|dátum archivácie=2011-08-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20110811110533/http://www.worldcongress.org/wcfnl/pdf/2011/wcfnl.1103.pdf|jazyk=en}}</ref> Vo februári 2011 sa Jocobs stretol s [[Metropolita|metropolitom]] Ilarionom v [[Spojené štáty|USA]], ktorý vyjadril oficiálnu podporu pre summit, ale aj vtedy plánované WCF v Rusku v roku 2013 v mene [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]].<ref name=":105" /> Kľúčovú finančnú a organizačnú podporu poskytli významní ruskí pravoslávni [[Oligarchia|oligarchovia]] Vladimír Jakunin, vtedajší šéf ruských železníc, cez Nadáciu sv. Andreja Prvozvaného a [[Konštantín Malofejev]] cez Nadáciu sv. Bazila Veľkého.<ref name=":19" /><ref name=":18" /> Na summite sa zúčastnilo viac ako 500 delegátov z celého sveta.<ref name=":8" /> Na slávnostnom otvorení vystúpili Allan Carlson, arcikňaz Čaplin, ktorý tlmočil posolstvo patriarchu [[Kirill I.|Kirilla]], rektor RGSU Vasilij Žukov, poradca prezidenta Medvedeva Jevgenij Juriev, americký diplomat Alan Keyes, poslankyňa [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] [[Anna Záborská]], maďarský minister Miklós Soltész či Luca Volontè.<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moscow Demographic Summit - Family And The Future Of Humankind. | url = http://www.worldcongress.ru/Files/Downloads/Moscow-Demographic-Summit-Program-EN.pdf | dátum prístupu = 2026-06-01 | dátum archivácie = 2012-08-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120823233647/http://www.worldcongress.ru/Files/Downloads/Moscow-Demographic-Summit-Program-EN.pdf | jazyk = en}}</ref> Vedenie WCF okrem Carlsona zastupoval výkonný riaditeľ Larry Jacobs a riaditeľ pre komunikáciu Don Feder. Rusko reprezentoval popri Komovovi oligarcha Jakunin s manželkou Nataliou a Igor Beloborodov.<ref name=":8" /> Odbornú a akademickú obec zastupoval Anatolij Antonov (MGU), Tamara Komarovová, Philip Longman, Steve Mosher (Population Research Institute), Maria Sofia Aguirre (Catholic University of America) či ekonóm John Mueller.<ref name=":8" /> Pro-life organizácie zastupovali Margaret Hartshorn (Heartbeat International), Pat Fagan (Family Research Council), poľská aktivistka Ewa Kowalewska (Human Life International), James Kushiner (Society of St. James), britský aktivista Thomas Ward (National Association of Catholic Families) a Janice Shaw Crouse (Concerned Women for America).<ref name=":8" /> [[Ekumenizmus|Ekumenický]] charakter podujatia dopĺňali vystúpenia [[Rabín|rabína]] Andrewa Glotsera, arcikňaza Obuchova a Smirnova, muftího Huzina a Paigea Pattersona, bývalého prezidenta Južnej baptistickej konvencie a Farooqa Hassana, ktorí sa zapojili prostredníctvom videoposolstva.<ref name=":8" /> Podujatie bolo úspešné, získalo podporu ruských cirkevných a politických kruhov, presvedčilo amerických predstaviteľov WCF a stalo sa prvým veľkým medzníkom spolupráce.<ref name=":18" /><ref name=":8" /> Následne sa Komovov a Nadácia rodiny a demografie (neskôr FamilyPolicy.ru) stala oficiálnym reprezentantom WCF v Rusku a [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]<ref name=":0" /><ref name=":8" /> Komov a získal tiež pozíciu zástupcu Howardovho centra (materskej organizácie WCF) pri [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref name=":17" /><ref name=":19" /> Podujatie malo aj reálne dopady. Nasledujúci deň po skončení summitu predstavila Jelena Mizulina balík [[Pro-life hnutie|pro-life]] opatrení,<ref name=":18" /> ktoré sa čiastočne pretavili do zákona, ktorý prezident [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Medvedev]] podpísal o niekoľko týždňov neskôr.<ref name=":8" /> Išlo o prvú takúto legislatívnu zmenu od pádu [[Komunizmus|komunizmu]].<ref name=":8" /> Vďaka Komovovi WCF výrazne posilnil svoju prítomnosť v Rusku a Komov sa stal kľúčovým spojovacím článkom medzi Ruskom a americkými evanjelickými konzervatívcami.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anti-LGBT hate group World Congress of Families to gather in Moldova this week, reveals details at the last second|url=https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/anti-lgbt-hate-group-world-congress-families-gather-moldova-week-reveals-details-last/|dátum vydania=2018-09-12|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=en-US}}</ref> === Movieguide Rusko (október 2011{{--}}) === V októbri 2011 bol Komov oficiálne vymenovaný za šéfa novovzniknutej ruskej pobočky časopisu ''Movieguide'' – ''Movieguide Russia''.<ref name=":106">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia Wants Movieguide® To Protect Families | url = https://www.movieguide.org/news-articles/russia-wants-movieguider-to-protect-families.html | dátum vydania = 2011-10-19 | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = en-US | priezvisko = | vydavateľ = Movieguide | dátum archivácie = 2014-02-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140224030332/https://www.movieguide.org/news-articles/russia-wants-movieguider-to-protect-families.html}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russia wants Movieguide to help protect families|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families|miesto=Rockford|dátum=2011-10|ročník=5|číslo=8|strany=4|url=http://www.worldcongress.org:80/wcfnl/pdf/2011/wcfnl.1108.pdf|dátum prístupu=2026-07-12|dátum archivácie=2012-03-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120304071904/http://www.worldcongress.org:80/wcfnl/pdf/2011/wcfnl.1108.pdf|jazyk=en}}</ref><ref name=":107">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Russia infiltrated the world of American religious-right filmmaking | url = https://archive.thinkprogress.org/how-russia-infiltrated-the-world-of-american-religious-right-film-making-movieguide-ted-baehr-alexey-komov/ | dátum vydania = 2019-02-08 | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = en-US | meno = Casey | priezvisko = Michel | vydavateľ = Think Progress}}</ref> Predmetom uzatvorenej zmluvy s ruskou stranou bolo vydávanie časopisu v Rusku a usporiadanie ekvivalentu odovzdávania cien Faith & Values ​​Awards, ktorý časopis každoročne organizuje a ''The'' ''New Yorker'' označil za kresťanského [[Academy Awards|Oskara]].<ref name=":106" /><ref name=":107" /> K uzatvoreniu tejto zmluvy prišlo počas [[Konferencia (veľká schôdza)|konferencie]] Rhodes Forum organizovanej od roku 2002 [[Think tank|think tankom]] Dialóg civilizácií ({{V jazyku|eng|Dialogue of Civilizations}}, DoC) ruského oligarchu Vladimíra Jakunina na [[Rodos (ostrov)|Rodose]].<ref name=":106" /><ref name=":108">{{Citácia periodika|titul=Jacobs moderates family roundtable at rhodes forum – dialogue of civilizations|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families|miesto=Rockford|dátum=2011-10|ročník=5|číslo=8|strany=3,4|url=http://www.worldcongress.org:80/wcfnl/pdf/2011/wcfnl.1108.pdf|dátum prístupu=2026-07-12|dátum archivácie=2012-03-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120304071904/http://www.worldcongress.org:80/wcfnl/pdf/2011/wcfnl.1108.pdf|jazyk=en}}</ref> Jej uzatvorenie oslávili spoločne Jacobs, Baehr, Komov s „kolegom Komova“ Igorom Beloborodov, ktorí boli rečníkmi pri okrúhlom stole s názvom „Udržiavanie rodinných hodnôt v 21. storočí“, ktorý pomáhalo organizovať WCF ako súčasť rodinnej sekcie konferencie druhý rok po sebe.<ref name=":106" /><ref name=":108" /> V roku 2012 sa Baehrer zúčastnil dvoch prednáškových podujatí ''Movieguide'' v Rusku.<ref name=":109">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Movieguide Russia | url = https://www.movieguide.org/news-articles/movieguide-russia.html | dátum vydania = 2012-10-16 | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = en-US | priezvisko = | dátum archivácie = 2013-04-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130419110634/https://www.movieguide.org/news-articles/movieguide-russia.html | vydavateľ = Movieguide}}</ref><ref name=":107" /> Počas druhej sa zastavil v [[Moskva|Moskve]], [[Rostov nad Donom|Rostove]], Ugliči a Vologde a zúčastnil sa otvorenia [[Filmový festival|filmového festivalu]] v Rostove.<ref name=":109" /> Nakoniec uskutočnil niekoľkohodinový rozhovor v [[Internet|internetovom]] programe arcikňaza Smirnova aj s Komovom.<ref name=":109" /><ref name=":107" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Семейные ценности в Голливуде | url = https://www.youtube.com/watch?v=S1y4OZhk4T0 | dátum vydania = 2012-10-03 | dátum prístupu = 2026-07-12 | priezvisko = Смирнов | meno = Димитри | vydavateľ = Мультиблог протоиерея Димитрия Смирнова | jazyk = ru}}</ref> Baehr sa spoločne s dcérou tiež zúčastnil neskôr na konferencii Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva v Moskve v roku 2014.<ref name=":107" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Movieguide® on the Road in Moscow | url = https://www.movieguide.org/news-articles/movieguide-road-moscow.html | dátum vydania = 2014-09-17 | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = en-US | meno = Caitlyn | priezvisko = Cantabrana}}</ref> Komov sa naopak zúčastnil na galavečeroch Faith & Values Awards v USA minimálne v rokoch 2013 a 2014, kde aj vystúpil s prejavom.<ref name=":107" /><ref name=":110">{{Citácia periodika|titul=Movieguide®’s 2014 Faith and Values Awards Gala and Report to the Entertainment Industry|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families|miesto=Rockford|dátum=2013-10-10|ročník=7|číslo=7|strany=8|url=http://worldcongress.org/files/1513/9360/7995/WCF_News_Oct-Nov_2013.pdf|dátum prístupu=2026-07-12|dátum archivácie=2014-09-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20140915141401/http://worldcongress.org/files/1513/9360/7995/WCF_News_Oct-Nov_2013.pdf|jazyk=en}}</ref> Tieto podujatia mu poskytli príležitosť nadviazať kontakty s [[Spojené štáty|americkými]] [[Kresťan|kresťanskými]] [[Filmár|filmármi]] a [[Publikum (obecenstvo)|publikom]].<ref name=":107" /> Movieguide bol kľúčovým partnerom WCF a Baehr bol častým rečníkov na svetových kongresoch.<ref name=":97" /><ref name=":110" /> === Analytické centrum FamilyPolicy.ru (máj 2012{{--}}) === V máji 2012 založil Komov spoločne s Pavlom Parfentievom analytické centrum FamilyPolicy.ru so sídlom v [[Moskva|Moskve]], pričom Komov vystupoval ako jeho prezident.<ref name=":111">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FamilyPolicy.Ru Advocacy Group launched in Russia | url = https://en.familypolicy.ru/read/95 | vydavateľ = FamilyPolicy.ru | dátum prístupu = 2026-07-12 | priezvisko = Komov | meno = Alexey | dátum vydania = 2012-05-15 | priezvisko2 = Parfentiev | meno2 = Pavel}}</ref><ref name=":101" /> Podľa vyjadrenia centra bolo založené v spolupráci s WCF,<ref name=":101" /> pričom formálnymi zakladajúcimi organizáciami boli WCF, Nadácia rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie a Medziregionálna verejná organizácia „Za práva rodiny“,<ref name=":111" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В России создается Аналитический центр "Семейная Политика.РФ" | url = https://www.detirossii.ru/16306.php | vydavateľ = detirossii.ru | dátum prístupu = 2026-07-12 | priezvisko = Комов | meno = Алексей | dátum vydania = 2012-05-12 | jazyk = ru}}</ref> ktorú založil Parfentiev v auguste roku 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О нашей организации | url = https://profamilia.ru/o-nashey-organizatsii | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = За права семьи}}</ref> Okrem medzinárodných aktivít centrum úzko spolupracovalo s poslankyňou Štátnej dumy Elenou Mizulinovou, pre ktorú pripravovalo pripomienky k návrhom zákonov, vrátane legislatívy o monitorovaní domácností s deťmi.<ref name=":18" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Мальцев | meno = Владислав | autor = | odkaz na autora = | titul = Всемирный Интернационал сексуальной контрреволюции | url = https://www.ng.ru/facts/2014-07-16/1_international.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20140828065352/https://www.ng.ru/facts/2014-07-16/1_international.html | vydavateľ = Независимая газета | miesto = | dátum vydania = 2014-07-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-12 | dátum archivácie = 2014-08-28 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":19" /> Podľa Komova centrum tiež vypracovávalo analytické správy a odporúčania, ktoré boli prezentované v Hospodárskej a sociálnej rada [[Organizácia Spojených národov|OSN]] (ECOSOC).<ref name=":19" /> Od januári 2023 centrum vzhľadom na „súčasnú zahraničnopolitickú situáciu a zmeny v domácej legislatíve“ ukončilo aj formálnu spoluprácu s WCF.<ref name=":101" /> === Vyhlásenie proti podpore festivalu Prague Pride veľvyslanectvom USA (august 2012) === V auguste 2012 sa Komov zapojil do medzinárodneho vyhlásenia konzervatívnych a prorodinných organizácií, ktorá kritizovala podporu festivalu ''[[Prague Pride]]'' ''2012'' zo strany Veľvyslanectva [[Spojené štáty|Spojených štátov]] v Prahe.<ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prohlášení představitelů prorodinných organizací, protestujících proti podpoře Prague Pride 2012 ze strany velvyslanectví USA {{!}} Akce D.O.S.T. | url = http://www.akce-dost.cz/2012/08/13/prohlaseni-predstavitelu-prorodinnych-organizaci-protestujicich-proti-podpore-prague-pride-2012-ze-strany-velvyslanectvi-usa/ | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = cs | dátum vydania = 2012-08-13 | vydavateľ = Akce D.O.S.T.}}</ref><ref name=":36">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pro-traditional family group blast US ambassador for supporting Prague Pride celebrations | url = https://www.thepinknews.com/2012/08/15/pro-traditional-family-group-blast-us-ambassador-for-supporting-prague-pride-celebrations/ | dátum vydania = 2012-08-15 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en-US | meno = Christopher | priezvisko = Brocklebank | vydavateľ = PinkNews}}</ref> Dokument podpísalo viac ako sto osobností z viacerých krajín.<ref name=":35" /><ref name=":36" /> Iniciátormi a prvými signatármi boli Allan C. Carlson, Larry Jacobs a Don Feder, ktorí boli spojení s organizáciou World Congress of Families.<ref name=":35" /><ref name=":36" /><ref name=":93">{{Citácia periodika|titul=World Congress Of Families Leadership Letter Protests U.S. Embassy Participation In Prague “Gay Pride” Parade|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families|miesto=Rockford|dátum=2012-09|ročník=6|číslo=6|url=http://www.worldcongress.org/wcfnl/pdf/2012/wcfnl.1209.pdf|dátum prístupu=2026-07-11|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20131001035330/http://www.worldcongress.org/wcfnl/pdf/2012/wcfnl.1209.pdf|dátum archivácie=2013-10-01}}</ref> Ďalšími podpísanými boli napríklad Pavel Parfentiev, Igor Beloborodov, Jennifer Roback Morse (The Ruth Institute), Maxim Obukhov (ruský [[pravoslávny]] [[kňaz]] blízky Komovovi a Smirnovovi), Roger Kiska (ADF International), Ignacio Arsuaga (HazteOir), Sharon Slater (Family Watch International), Vakhtang Kipshidze (Voice of Russia) a Alan Keyes.<ref name=":35" /><ref name=":93" /><ref name=":94">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Letter by pro-family leaders worldwide protesting participation of the U.S. Embassy in Prague “gay pride” parade | url = https://profam.org/docs/Prague_Letter.pdf | dátum prístupu = 2026-07-11 | vydavateľ = World Congress of Families | dátum vydania = 2012 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20120904052623/https://profam.org/docs/Prague_Letter.pdf | dátum archivácie = 2012-09-04 }}</ref> V deklarácii signatári kritizovali zahraničnú politiku Spojených štátov a uviedli, že administratíva Spojených štátov na medzinárodnej úrovni presadzuje tzv. „gay agendu“, vrátane podpory [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstiev osôb rovnakého pohlavia]] a zároveň marginalizuje osoby a organizácie, ktoré s takýmito politikami nesúhlasia.<ref name=":35" /><ref name=":94" /> Dokument zároveň vyjadroval menovite podporu Michalovi Semínovi, predsedovi Akce D.O.S.T., a ďalším predstaviteľom [[Česko|českých]] [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] a prorodinných organizácií za ich verejné vystupovanie v prospech ochrany tradičného modelu rodiny.<ref name=":35" /><ref name=":94" /> Akce D.O.S.T. zorganizovala proti [[Festival|festivalu]] demonštráciu a Semín o festivale prehlásil, že „z veľkej časti představuje určitý celotýždenný žúr homoerotiky a pornografického priemyslu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mašek | meno = Martin | titul = Průvod městem zakončí letošní Festival Prague Pride. Chystají se i protesty | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/pruvod-mestem-zakonci-letosni-festival-prague-pride-chystaji-se-i-protesty_201208181003_tsvobodova2 | dátum vydania = 2012-08-12 | dátum prístupu = 2026-06-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260601201300/https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/pruvod-mestem-zakonci-letosni-festival-prague-pride-chystaji-se-i-protesty_201208181003_tsvobodova2 | vydavateľ = Český rozhlas | jazyk = cs | priezvisko2 = Rajlichová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Dvořáková | meno3 = Marína | dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref><ref name=":36" /> === Liga bezpečného internetu (2012{{--}}2023) === [[Súbor:League of Internet Safety Logo.svg|alt=Logo Ligy bezpečného internetu|náhľad|Logo Ligy bezpečného internetu]] Približne v rokoch 2012 až 2013 Komov pôsobil v rade expertov Ligy bezpečného internetu ({{V jazyku|rus|Лига безопасного интернета|''Liga bezopasnogo interneta''}}, {{V jazyku|eng|Safe Internet League}})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Годовой отчет лиги безопасного интернета 2012 | url = http://www.friendlyrunet.ru/files/43/2012-LigaInternet-RU.pdf | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = ru}}</ref> a viaceré zdroje, vrátane samotného Komova uvádzajú, že bol aj členom jej správnej rady.<ref name=":5" /><ref name=":2" /><ref name=":9" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Панарин | meno = Игорь | autor = | odkaz na autora = | titul = Алексей Комов: "Россия - последний бастион нравственных ценностей" | url = http://rus.ruvr.ru/2013_08_20/Aleksej-Komov-Rossija-poslednij-bastion-nravstvennih-cennostej-Mirovaja-politika-0017/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20131011033640/http://rus.ruvr.ru/2013_08_20/Aleksej-Komov-Rossija-poslednij-bastion-nravstvennih-cennostej-Mirovaja-politika-0017/ | vydavateľ = Голос России | miesto = | dátum vydania = 2013-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-28 | dátum archivácie = 2013-10-11 | jazyk = ru}}</ref> Ligu v roku 2011 založil a financoval [[Konštantín Malofejev|Malofejev]] prostredníctvom Charitatívnej nadácie svätého Bazila Veľkého<ref name=":122">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Малофеев покинул пост председателя правления Лиги безопасного интернета | url = https://www.rbc.ru/rbcfreenews/553502619a79471f3e9554dd | vydavateľ = РБК | dátum vydania = 2015-04-20 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О Лиге | url = http://www.ligainternet.ru/liga/about.php | vydavateľ = Liga bezpečného internetu | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = ru | dátum archivácie = 2013-01-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127180645/http://www.ligainternet.ru/liga/about.php}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Leaked Files Show China And Russia Sharing Tactics On Internet Control, Censorship|url=https://www.rferl.org/a/russia-china-internet-censorship-collaboration/32350263.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-02-13|dátum prístupu=2026-06-28|jazyk=en|meno=Daniil|priezvisko=Belovodyev|meno2=Andrei|priezvisko2=Soshnikov|meno3=Reid|priezvisko3=Standish}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Russia’s unofficial censor to stop looking into ‘extremist’ activity online|periodikum=Novaya Gazeta Europe|dátum=2025-08-06|url=https://novayagazeta.eu/articles/2025/08/06/russias-unofficial-censor-to-stop-looking-into-extremist-activity-online-en-news|dátum prístupu=2026-06-28|jazyk=en}}</ref> a v roku 2014 ju označilo WCF za „najväčšiu a najdôveryhodnejšou ruskou organizáciou bojujúcu proti nebezpečnému obsahu na [[Internet|internete]].“<ref name=":95">{{Citácia periodika|titul=5th International Safer Internet Forum in Moscow – a WCF Regional Event|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families|dátum=2014-05|ročník=8|číslo=3|strany=8,10|url=http://worldcongress.org:80/files/2914/4483/3510/WCF_News_December_2014.pdf|dátum prístupu=2026-07-11|dátum archivácie=2015-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20151031160105/http://worldcongress.org:80/files/2914/4483/3510/WCF_News_December_2014.pdf|jazyk=en|miesto=Rockford}}</ref> Liga je štátom podporovaná organizácia, ktorá pod zámienkou ochrany detí a tradičných hodnôt podporuje snahy [[Rusko|ruského]] režimu a [[Oligarchia|oligarchu]] Malofejeva o kontrolu [[Internet|internetu]] a potláčanie obsahu považovaného za nežiaduci a v roku 2024 bola zaradená za svoju činnosť na sankčný zoznam [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name=":92">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2024/417/oj/eng | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = en | titul = Council Implementing Regulation (EU) 2024/417 of 29 January 2024 implementing Regulation (EU) 2020/1998 concerning restrictive measures against serious human rights violations and abuses | dátum vydania = 2024-01-29 | vydavateľ = Európska Únia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Censorship Group Seeks Chinese Help to Better Control Internet | url = https://www.voanews.com/a/russian-censorship-group-seeks-chinese-help-better-control-internet/3308924.html | vydavateľ = Voice of America | dátum vydania = 2016-04-29 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = en | meno = Daniel | priezvisko = Schearf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europe sanctions Russian internet censorship agency and its leader | url = https://therecord.media/europe-russia-internet-censorship-sanctions | vydavateľ = The Record | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = en | priezvisko = Antoniuk | meno = Daryna | dátum vydania = 2024-01-29}}</ref> Ligou organizované štvrté Fórum bezpečného internetu ({{V jazyku|rus|Форума безопасного интернета|''Foruma bezopasnogo interneta''}}, {{V jazyku|eng|Safer Internet Forum}}) v roku 2013 bolo zároveň regionálny podujatím WCF.<ref name=":2" /><ref name=":96">{{Citácia periodika|titul=Moscow Conference On Fighting Internet Corruption of Children Was Also a WCF Regional Event|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families|miesto=Rockford|dátum=2013-02|ročník=7|číslo=1|strany=4|url=http://www.worldcongress.org:80/wcfnl/pdf/2013/wcfnl.0213.pdf|dátum prístupu=2026-07-11|dátum archivácie=2013-10-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20131001034657/http://www.worldcongress.org:80/wcfnl/pdf/2013/wcfnl.0213.pdf|jazyk=en}}</ref> Komov viedol jeden z panelov a Jack Hanick bol jedným z rečníkov, ktorí konferenciu otvárali.<ref name=":2" /><ref name=":96" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Программа «Форума Безопасного Интернета 2013» (7 февраля 2013) | url = http://2013.safetyforum.ru/program/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20130514112130/http://2013.safetyforum.ru/program/ | vydavateľ = Лига безопасного Интернета | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-11 | dátum archivácie = 2013-05-14 | jazyk = ru}}</ref> Rovnako aj piate Fórum bezpečného internetu v roku 2014 bolo označované za regionálne podujatie WCF, kde vystúpil napríklad Justin Murff, v tom čase člen plánovacej komisie, ktorý participoval v plánovaní konferencie WCF pre rok 2014 v Moskve.<ref name=":95" /><ref name=":97">{{Citácia periodika|titul=International Planning Committee for World Congress of Families VIII Meets In Moscow|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families|miesto=Rockford|dátum=2013-11|ročník=7|číslo=7|url=http://worldcongress.org/files/1513/9360/7995/WCF_News_Oct-Nov_2013.pdf|dátum prístupu=2026-07-11|jazyk=en|dátum archivácie=2014-09-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20140915141401/http://worldcongress.org/files/1513/9360/7995/WCF_News_Oct-Nov_2013.pdf|strany=1-2}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CBN Denounces Putin's Suppression Of Religious Freedom But Joins Anti-Gay Kremlin Summit | url = https://www.peoplefor.org/rightwingwatch/post/cbn-denounces-putins-suppression-of-religious-freedom-but-joins-anti-gay-kremlin-summit | vydavateľ = People For | dátum vydania = 2014-03-24 | dátum prístupu = 2026-07-11 | jazyk = en | priezvisko = Tashman | meno = Brian}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Justin Murff | url = https://www.regentalumni.org/s/832/22/interior.aspx?sid=832&gid=1&pgid=252&cid=4339&ecid=4339&crid=0&calpgid=61&calcid=3857 | vydavateľ = Regent University Alumni Association | dátum prístupu = 2026-07-11 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WCF Strategy, Selection and International Planning Committee Meeting | url = https://wikileaks.org/intolerancenetwork/get/11296 | dátum prístupu = 2026-07-11 | vydavateľ = World Congress of Families | jazyk = en}}</ref> Na konferencii WCF 2019 vo [[Verona|Verone]] sa zúčastnila aj [[Rusko|ruská]] delegácia z Fondu archanjela Michaila, ktorý organizoval [[Panelová diskusia|panelové diskusie]] „Zdravá rodina“ a „Bezpečný internet“.<ref name=":98">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Секция «Безопасный Интернет» прошла на Всемирном конгрессе семей | url = http://fondsvv.ru/news/article/sekcia-bezopasnyj-internet-prosla-na-vsemirnom-kongresse-semej | url archívu = https://web.archive.org/web/20190822153531/http://fondsvv.ru/news/article/sekcia-bezopasnyj-internet-prosla-na-vsemirnom-kongresse-semej | vydavateľ = Фонд cвятителя Василия Великого | miesto = | dátum vydania = 2019-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-11 | dátum archivácie = 2019-08-22 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":99">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Общественные, политические и религиозные деятели в ходе панельной дискуссии «Здоровая семья» обсудили проблемы сохранения традиционных ценностей в современном мире. | url = https://www.facebook.com/plugins/post.php?href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fvoskresnaiashkola%2Fposts%2Fpfbid0Yqfo7fHW54id8xZ8ciMZLVzN2YXYRDbcZmJMyKzaoD8Aa8NzoPr9fXbdSdNQQa9nl | url archívu = https://web.archive.org/web/20260711144255/https://www.facebook.com/plugins/post.php?href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fvoskresnaiashkola%2Fposts%2Fpfbid0Yqfo7fHW54id8xZ8ciMZLVzN2YXYRDbcZmJMyKzaoD8Aa8NzoPr9fXbdSdNQQa9nl | vydavateľ = Фонд Архистратига Божия Михаила | miesto = | dátum vydania = 2019-03-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-11 | dátum archivácie = 2026-07-11 | jazyk = ru}}</ref> Panel „Bezpečný internet“ iniciovala Liga bezpečného internetu a Národné centrum pomoci nezvestným a postihnutým deťom.<ref name=":98" /><ref name=":99" /> Otvorila ho predsedníčka Fondu archanjela Michaila Jelena Miľská, ktorá v rokoch 2017 až 2019 pôsobila vo Fonde sv. Vasilija Veľkého oligarchu Malofejeva.<ref name=":98" /><ref name=":99" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Life and Morals of the P. Era | url = https://www.proekt.media/en/guide-en/milskaya-kurenkov-eng/ | dátum vydania = 2023-08-21 | dátum prístupu = 2026-07-11 | jazyk = en-US | meno = Mikhail | priezvisko = Maglov | vydavateľ = proekt.media | priezvisko2 = Starostina | meno2 = Yulia}}</ref> V rámci panelu vystúpila aj riaditeľka Ligy bezpečného internetu Jekaterina Mizulinová, dcéra Jeleny Mizulinovej, sankcionovanej iniciátorky ruského zákona z roku 2013 zakazujúceho tzv. „propagandu [[Homosexualita|homosexuality]]“.<ref name=":98" /><ref name=":100">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Запрет — это и есть свобода». Как Мизулина, Малофеев и Турчак защитили наши цифровые права | url = https://novayagazeta.ru/articles/2019/04/22/80321-parallelnyy-mobilizatsionnyy-internet | vydavateľ = Новая газета | dátum vydania = 2159-02-17 | dátum prístupu = 2026-07-11 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":69" /> Obe boli zároveň angažované v Národnom centre pomoci nezvestným a postihnutým deťom.<ref name=":100" /><ref name=":98" /> Medzi rečníkmi panelu bol aj [[hovorca]] WCF Joe Grabowski.<ref name=":98" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Congress of Families XIII Handbook | url = https://www.wcfverona.org/wp-content/uploads/2019/03/PROGRAMMA-CONGRESSO-FAMIGLIE-VERONA.pdf | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2026-07-11 | vydavateľ = WCF Verona}}</ref> === HazteOír a CitizenGO (marec 2013{{--}}2023) === [[Súbor:CitizenGo - Conference Coptic Orthodox The Canonized Martyrs - 17 April 2015.jpg|alt=Konferencia o ortodoxných koptských mučeníkoch, ktorá sa uskutočnila dňa 17. apríla 2015 v Londýne (Alexey Komov, biskup Angaelos, Álvaro Zulueta)|náhľad|Konferencia o ortodoxných koptských mučeníkoch, ktorá sa uskutočnila dňa 17. apríla 2015 v Londýne (Alexey Komov, biskup Angaelos, Álvaro Zulueta) Zdroj: HazteOir.org]] Komov zohral významnú úlohu aj pri vzniku [[CitizenGO]], ktorá pôsobí ako medzinárodná [[Aktivizmus|aktivistická]] organizácia a [[Petícia|petičná]] platforma.<ref name=":27" /><ref name=":31" /> Organizácia vzniká v súlade s ambíciami zachytenými v [[Alexej Jurievič Komov#Uniknutý dokument „Zoznam projektov“ (júl 2013)|uniknutom dokumente]] z júla 2013, ktorý je atribuovaný Komovovi a ktorý opisoval snahy ruských [[Oligarchia|oligarchov]] budovať aliancie so západnými [[Kresťanstvo|kresťanskými]] a [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] hnutiami pričom CitizenGO a Arsuaga boli uvádzaní ako potenciálni partneri plánovaného medzinárodného [[Webový portál|webového portálu]].<ref name=":27" /><ref name=":31" /> CitizenGO prostredníctvom online kampaní, petícií a aktivizmu mobilizuje podporovateľov s cieľom ovplyvňovať politikov, verejné inštitúcie a podnikateľské subjekty v otázkach ochrany života, [[Rodina|rodiny]] a ďalších [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] tém.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CitizenGo: Cuál es el rol de la ONG del "Bus de la Libertad" que ahora protestará ante la OEA|url=https://www.emol.com/noticias/Internacional/2018/06/02/908416/CitizenGo-Cual-es-el-rol-de-la-organizacion-responsable-del-Bus-de-la-Libertad.html|vydavateľ=Emol|dátum vydania=2018-06-02|dátum prístupu=2023-05-02|jazyk=es|meno=Alondra|priezvisko=Barrios}}</ref><ref name=":30" /> Jej petície sú zamerané najmä proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvám osôb rovnakého pohlavia]], [[Potrat|potratom]] a [[Eutanázia|eutanázii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.christianconcern.com/our-concerns/religious-freedom/the-war-for-families-in-europe-continues-says-citizengo|titul=The war for families in Europe continues, says CitizenGO|dátum vydania=05.02.2014|dátum prístupu=02.05.2023|priezvisko=Mertz|meno=Greagory|vydavateľ=CitizenGO|jazyk=en}}</ref><ref name=":272">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Rise Of Europe's Religious Right|url=https://www.buzzfeednews.com/article/lesterfeder/the-rise-of-europes-religious-right|vydavateľ=BuzzFeed News|dátum vydania=2014-07-28|dátum prístupu=2026-01-04|jazyk=en|meno=J. Lester|priezvisko=Feder}}</ref> CitizenGO vznikla v septembri 2013 v [[Madrid|Madride]] ako medzinárodná odnož španielskej konzervatívnej organizácie HazteOír, ktorú založil v roku 2001 Ignacio Arsuaga.<ref name=":310">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=How a Secretive Far-Right Network Attacks Abortion Rights Across the Globe|url=https://www.rollingstone.com/politics/politics-features/far-right-network-attacks-lgbtq-abortion-rights-1234587997/|dátum vydania=2022-09-25|dátum prístupu=2026-01-04|jazyk=en-US|meno=|priezvisko=The Bureau of Investigative Journalism}}</ref><ref name=":51" /><ref name=":62">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Guillou|meno=Noah|titul=HazteOír: anatomy of a reactionary organisation fighting globally LGBTIQ+ initiatives|url=https://www.forbidden-colours.com/wp-content/uploads/2024/07/HazteOir-Anatomy-of-a-reactionary-organisation-fighting-globally-LGBTIQ-initiatives-by-Noah-GUILLOU2.pdf|dátum vydania=2024-06-05|dátum prístupu=2026-01-05|vydavateľ=Forbidden Colours}}</ref> Ten sa s Komovom zoznámil pred rokom 2012 na stretnutí v [[Dallas|Dallase]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Citácia periodika|titul=La conexión rusa de Hazte Oír|url=https://elpais.com/politica/2017/08/03/actualidad/1501774274_152047.html|periodikum=El País|miesto=Madrid|dátum=2017-09-05|dátum prístupu=2026-06-13|issn=1134-6582|jazyk=es|meno=Jordi Pérez|priezvisko=Colomé}}</ref> Podľa uniknutých interných dokumentov pôsobil Komov ako sprostredkovateľ medzi CitizenGo a [[Konštantín Malofejev|Malofejevom]] pri snahách o získanie počiatočnej dotácie vo výške približne 100 000 eur o ktorú Arsuaga požiadal Malofejeva.<ref name=":1" /><ref name=":60">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unholy alliance: the far-right religious network attacking reproductive and LGBTQ+ rights | url = https://www.thebureauinvestigates.com/stories/2022-09-25/unholy-alliance-the-far-right-religious-network-attacking-reproductive-and-lgbtq-rights | vydavateľ = The Bureau of Investigative Journalism | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en | priezvisko = Jackson | meno = Jasper | dátum vydania = 25-09-25 | priezvisko2 = McIntyre | meno2 = Niamh | priezvisko3 = Khan | meno3 = Misbah}}</ref><ref name=":310" /> Táto [[mediácia]] prebehla v marci 2013 a dotácia pomohla organizácii pri rýchlej medzinárodnej expanzii.<ref name=":61">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El entorno tóxico del exsodálite Alejandro Bermúdez | url = https://www.religiondigital.org/opinion/entorno-toxico-exsodalite-Alejandro-Bermudez-sodalicio-ultras-hazteoir_0_2766023385.html | vydavateľ = Religión Digital | dátum vydania = 2025-04-01 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = es | meno = Martin | priezvisko = Scheuch}}</ref><ref name=":60" /><ref name=":1" /> V uniknutom návrhu [[Zmluva|zmluvy]] medzi Malofejevovou Nadáciou sv. Bazila Veľkého, kde Komov pôsobil ako vedúci medzinárodných projektov a CitizenGO, sa uvádza uvedená suma a zároveň sa konštatuje, že nadácia má získať zastúpenie v správnych orgánoch CitizenGO.<ref name=":61" /><ref name=":25" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=WikiLeaks - The Intolerance Network|url=https://wikileaks.org/intolerancenetwork/files/13347|vydavateľ=wikileaks.org|dátum prístupu=2026-01-05|jazyk=en}}</ref> V súlade s týmto návrhom zmluvy bol neskôr do správnej rady vymenovaný práve Komov.<ref name=":112">{{Citácia knihy|edícia=Wydanie I|titul=Szpiedzy Putina: jak ludzie Kremla opanowują Polskę|vydavateľ=Wydawnictwo WAB|rok=2024|miesto=Warszawa|isbn=978-83-8387-084-7|meno=Grzegorz|priezvisko=Rzeczkowski|jazyk=pl}}</ref><ref name=":132">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Money Men Behind CitizenGO’s Anti-Rights Agenda|url=https://bylinetimes.com/2021/06/21/the-money-men-behind-citizengos-anti-rights-agenda/|dátum vydania=2021-06-21|dátum prístupu=2026-01-05|jazyk=en-GB|meno=Sian|priezvisko=Norris}}</ref> Pôsobil v nej minimálne do začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022,<ref name=":27" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=U mreži Agende|url=https://www.portalnovosti.com/u-mrezi-agende/|vydavateľ=Portal Novosti|dátum prístupu=2026-01-05|priezvisko=Šimičević|meno=Hrvoje|jazyk=hr|dátum vydania=2024-03-30}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Sokolowski|meno=Adam|titul=Reżim. Doniesienia z putinowskiej Polski|vydavateľ=Znak Koncept|rok=2023|isbn=8324086048|jazyk=pl}}</ref> pričom na oficiálnej stránke bol uvádzaný ako člen správnej rady až do júna 2023<ref>{{Citácia periodika|titul=About us|url=https://www.citizengo.org/en/about-us|periodikum=CitizenGO|dátum=2013-08-23|dátum prístupu=2026-01-04|jazyk=en|priezvisko=|dátum archivácie=2023-06-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20230605015824/https://www.citizengo.org/en/about-us}}</ref> a paralelne pôsobil aj v správnej rade HazteOír.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alexey Komov, el nexo ruso de Hazte Oír al que EEUU quiere llevar a los tribunales | url = https://www.newtral.es/komov-hazte-oir/20250221/ | dátum vydania = 2025-02-21 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = es | meno = Ignacio | priezvisko = Carrascón | vydavateľ = Newtral}}</ref> Členmi správnej rady nadácie CitizenGO sa okrem Komova a Arsuagu stali aj ďalšie kľúčové postavy medzinárodného konzervatívneho aktivizmu - Brian S. Brown, Luca Volontè, John-Henry Westen, Carlos Polo, Walter Hintz, Blanca Escobar, Gualberto García a Alejandro Bermúdez.<ref name=":72">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Unraveling the Anti-Choice Supergroup Agenda Europe in Spain: A Case Study of CitizenGo and HazteOir|url=https://www.illiberalism.org/unraveling-the-anti-choice-supergroup-agenda-europe-in-spain/|dátum prístupu=2026-06-13|jazyk=en-US|meno=Ellen|priezvisko=Rivera|dátum vydania=2020-08-03|vydavateľ=Illiberalism}}</ref><ref name=":172">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Rights at risk: Time for action.|url=https://www.awid.org/sites/default/files/2022-01/Ch4_RightsAtRisk_TimeForAction_2021.pdf|dátum vydania=2021|dátum prístupu=2026-04-01|vydavateľ=Observatory on the Universality of Rights|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=About us|url=http://citizengo.org/en/node/1|dátum prístupu=2026-01-05|dátum archivácie=2016-12-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20161204085836/http://www.citizengo.org/en/about-us|vydavateľ=CitizenGO|jazyk=en}}</ref> [[Výkonný riaditeľ|Výkonným riaditeľom]] sa po založení stal Álvaro Zulueta.<ref name=":72" /><ref name=":152">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CitizenGo|url=https://www.foiaresearch.net/organization/citizengo|vydavateľ=foiaresearch.net|dátum prístupu=2026-01-05|priezvisko=FOIA Research|jazyk=en}}</ref> Fotodokumentácia potvrdzuje Komovovu účasť na akciách CitizenGO, ako bola napríklad [[Konferencia (veľká schôdza)|konferencia]] s názvom Ortodoxní a koptskí kresťania: Kanonizovaní [[Mučeník|mučeníci]] ({{V jazyku|eng|Orthodox Coptic Christians: Canonised Martyrs}}), ktorá sa konala 17. apríla 2015 v [[Londýn|Londýne]] a kde vystúpil po boku Álvara Zuluetu.<ref name=":62" /> CitizenGo sa neskôr stalo aj súčasťou siete [[Alexej Jurievič Komov#Agenda Europe (október 2014 – )|Agenda Europe]] a jedným z jej sponzorov.<ref name=":30" /><ref name=":25" /> Okrem Komova a Arsuagu, ktorí boli kľúčovými členmi siete,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Agenda Europe’: an extremist Christian network in the heart of Europe | url = https://eu.boell.org/en/2019/04/29/agenda-europe-extremist-christian-network-heart-europe | vydavateľ = Heinrich Böll Stiftung Brussels | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en | priezvisko = Datta | meno = Neil | dátum vydania = 2019-04-29}}</ref><ref name=":33" /> sa v nej intenzívne angažoval aj vtedajší výkonný riaditeľ Álvaro Zulueta, ktorý v uniknutom e-maile z roku 2016 adresovanom sieti velebil prezidenta Putina a Rusko: „Viem o nepriateľských antihodnotách Európy. A pretože mi záleží na našich hodnotách, a nie na udržiavaní dekadentného, protidemokratického a byrokratického aparátu posadnutého ničením prirodzenej rodiny (...) nech žije Rusko!“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European party ECPM financed radical right wing lobby group | url = https://www.platform-investico.nl/onderzoeken/european-party-ecpm-financed-radical-right-wing-think-tank | vydavateľ = Investico onderzoeksjournalisten | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en | priezvisko = Burgh | meno = Romy van der | dátum vydania = 2024-04-04 | priezvisko2 = Rotman | meno2 = Marieke | priezvisko3 = Woude | meno3 = Allart van der}}</ref><ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Antyaborcyjna międzynarodówka pod kuratelą Kremla. Ujawniamy e-maile grupy, w której działa Ordo Iuris | url = https://wiadomosci.onet.pl/tylko-w-onecie/antyaborcyjna-miedzynarodowka-ujawniamy-e-maile-grupy-w-ktorej-dziala-ordo-iuris/0f1j2ln | vydavateľ = wiadomosci.onet.pl | dátum vydania = 2024-03-22 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = pl | priezvisko = Suchanow | meno = Klementyna}}</ref> CitizenGO pôsobí aj na Slovensku najmä prostredníctvom [[Občianske združenie|občianskeho združenia]] CitizenGO Slovensko, ktoré bolo zaregistrované v júni 2017.<ref name=":322">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Výpis z registra - CitizenGO Slovensko|url=https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109431343029694|dátum prístupu=2026-01-07|vydavateľ=Register mimovládnych neziskových organizácií}}</ref> Od jeho založenia je predsedníčkou Miriam Kuzárová, členka [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]<ref name=":322" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Kandidátna listina KDH pre parlamentné voľby 2020|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press s.r.o.|dátum=2019-12-10|issn=2729-9198|url=https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/|dátum prístupu=2026-06-13}}</ref> a výraznou tvárou je Matúš Hagara, ktorý zastával funkciu riaditeľa kampaní, člen Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) a ktorý bol členom predsedníctva [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|KDMS]].<ref name=":63">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Petíciu proti zavedeniu potratovej tabletky podpísalo takmer 12-tisíc ľudí, Hagara zo CitizenGO posiela Dolinkovej silný odkaz -|url=https://sita.sk/vzdravotnictve/peticiu-proti-zavedeniu-potratovej-tabletke-podpisalo-takmer-12-tisic-ludi-hagara-zo-citizengo-posiela-dolinkovej-silny-odkaz/|vydavateľ=SITA.sk|dátum vydania=2024-02-15|dátum prístupu=2026-01-07|jazyk=sk|meno=|priezvisko=SITA}}</ref><ref name=":64">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odovzdávanie ceny CitizenGO 2023 pre Miriam Lexmann | url = https://www.youtube.com/watch?v=-Q5WkHkCf7s | dátum vydania = 2023-12-21 | dátum prístupu = 2026-06-13 | priezvisko = | vydavateľ = CitizenGO}}</ref> CitizenGO Slovensko zorganizovalo niekoľko lokálnych kampaní.<ref name=":63" /> Bolo partnerom Konzervatívneho summitu 2023 organizovaného SLH, na ktorom vo svojom vystúpení predstavil organizáciu Hagara.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daniška na Konzervatívnom summite: Uverili sme vlastnej propagande | url = https://standard.sk/447936/daniska-na-konzervativnom-summite-uverili-sme-vlastnej-propagande | vydavateľ = Štandard | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = | dátum vydania = 2023-09-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konzervatívny summit 2023 | url = https://www.inviton.eu/e-14776/konzervativny-summit-2023 | vydavateľ = inviton.eu | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Konzervatívny summit 2023 - záznam|url=https://www.youtube.com/watch?v=XZR5r0fePqM|dátum vydania=2023-09-25|dátum prístupu=2026-06-13|priezvisko=|vydavateľ=Inštitút Ladislava Hanusa}}</ref> CitizenGO je partnerom aj ďalších podujatí, ako napríklad pochodu Bratislava za život<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home - Bratislava za život 24/9/2023 | url = https://bratislavazazivot.sk/ | vydavateľ = Bratislava za život 24/9/2023 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = sk-SK | dátum archivácie = 2024-03-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240326190309/https://bratislavazazivot.sk/}}</ref> a Národného pochodu za život.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný pochod za život | url = https://pochodzazivot.sk/ | vydavateľ = Národný pochod za život | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = sk-SK | dátum archivácie = 2026-04-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260415150538/https://pochodzazivot.sk/}}</ref> Koncom roka 2023 vyznamenala organizácia ako súčasť osláv 10. výročia vzniku političku [[Miriam Lexmann|Mirian Lexmann]] za jej zásluhy pri ochrane hodnôt CitizenGO.<ref name=":64" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CitizenGO's Post | url = https://www.facebook.com/citizengo/posts/on-the-occasion-of-the-10th-anniversary-of-citizengos-establishment-we-are-award/775186304651203/ | dátum vydania = 2023-12-21 | dátum prístupu = 2026-06-13 | dátum archivácie = 2026-06-13 | url archívu = http://archive.today/2026.06.13-105451/https://www.facebook.com/citizengo/posts/on-the-occasion-of-the-10th-anniversary-of-citizengos-establishment-we-are-award/775186304651203/ | vydavateľ = CitizenGO | jazyk = en}}</ref> === Uniknutý dokument „Zoznam projektov“ (júl 2013) === V roku 2022 zverejnilo investigatívne centrum Dossier Center dokument z júla 2013 s názvom „Zoznam projektov“ ({{V jazyku|rus|Список проектов|''Spisok projektov''}}) Spisok projektov, ktorého autorstvo je pripisované Komovovi.<ref name=":27" /><ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Часть вторая: ультраправый интернационал | url = https://dossier.center/ultraright/ | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2022-03-24 | vydavateľ = Dossier Center}}</ref> Tento strategický plán, ktorý predstavil Malofejev na stretnutí s európskymi partnermi v Petrohrade, slúžil ako detailný návod na budovanie partnerstiev medzi ruským konzervatívnym prostredím reprezentovaným [[Konštantín Malofejev|Malofejevom]] a Jakuninom a európskym a americkým [[Konzervativizmus|konzervatívnym]] hnutím s cieľom presadzovať [[Geopolitika|geopolitické]] záujmy Moskvy.<ref name=":27" /><ref name=":31" /><ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Malofejev|meno=Konštantín|titul=Zoznam projektov - príloha z uniknutého emailu adresovaného Alexejovi Komovovi|url=https://dossier.center/wp-content/uploads/2022/03/komov-029472930.pdf|dátum prístupu=2026-01-05|vydavateľ=Dossier Center|jazyk=ruština}}</ref> Plán načrtol osem kľúčových projektov.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Všetky boli založené na šírení kresťanských hodnôt a medzi ich deklarované ciele patrilo vytvorenie globálnej aliancie prorodinných síl pod vedením Ruska, posilnenie spolupráce medzi odporcami potratov a zástancami rodinných hodnôt v Európe a Rusku ako aj propagácia myšlienky budovania „Veľkej Európy“ v partnerstve s Ruskom a prehlbovanie vzájomného porozumenia medzi európskou a ruskou mládežou.<ref name=":31" /><ref name=":32" /> Dokument zároveň deklaroval zámer ovplyvňovať politikov, podnikateľských lídrov, občiansku spoločnosť a médiá a získavať na spoluprácu spriaznených odborníkov, aktivistov, blogerov a mediálne organizácie.<ref name=":31" /><ref name=":32" /> Jedným z projektov bol projekt In Hoc Signo Vinces (IHSV) na vytvorenie viacjazyčného medzinárodného kresťanského [[Webový portál|webového portálu]], ktorý mal „posilniť jednotu kresťanov pri obrane tradičných hodnôt pred agresívnymi sekulárno-liberálnymi útokmi“.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Hoci portál pod týmto názvom nikdy nevznikol, slúžil ako ideový a finančný základ pre platformu [[CitizenGO]].<ref name=":27" /> Uniknuté dokumenty potvrdili, že španielsky aktivista Ignacio Arsuaga vystavoval v rokoch 2013{{--}}2014 mesačne faktúry vo výške 5 000 [[Euro|eur]] označené ako platby za projekt IHSV, pričom ich financovala Malofejevova nadácia.<ref name=":27" /><ref name=":25" /> Dokument tiež navrhoval vytvorenie pan-európskeho think-tanku, čo sa neskôr zhmotnilo v založení analytického centra Katehon pod vedením Malofejeva a [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugina]].<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Ako šéfredaktor a kontaktná osoba po spustení platformy ''katehon.com'' v roku 2015 bol uvádzaný Komov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Authors | url = http://katehon.com/our-authors.html | vydavateľ = katehon.com | dátum prístupu = 2026-01-19 | dátum archivácie = 2015-07-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150724030450/http://katehon.com/our-authors.html}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Contacts | url = http://katehon.com/ourcontacts.html | vydavateľ = Katehon | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20150331063157/http://katehon.com/ourcontacts.html}}</ref> Po registrácii think-tanku v roku 2016 je uvedený Malofejev ako prezident dozornej rady a medzi jej členmi boli Alexander Dugin, Leonid Rešetnikov, Sergej Glaziev a Andrej Klimov.<ref name=":212">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pillars of Russia’s Disinformation and Propaganda Ecosystem | url = https://2017-2021.state.gov/wp-content/uploads/2020/08/Pillars-of-Russia%E2%80%99s-Disinformation-and-Propaganda-Ecosystem_08-04-20.pdf | dátum vydania = 2020-08 | dátum prístupu = 2026-01-19 | vydavateľ = Global Engagement Center | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=About us|url=http://katehon.com/about-us|periodikum=Katehon think tank. Geopolitics & Tradition|dátum=2015-11-19|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=en}}</ref> Ďalším cieľom bolo založenie medziparlamentného fóra vo [[Viedeň|Viedni]], ktoré sa nakoniec v máji 2014 zrealizovalo ako tajné stretnutie európskych krajne pravicových lídrov (vrátane zástupcov FPÖ a Front National) organizované priamo Malofejevom.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Plán zahŕňal aj usporiadanie WCF v priestoroch [[Moskovský kremeľ|moskovského Kremľa]] v septembri 2014, čo sa napriek medzinárodným sankciám podarilo zrealizovať pod náhradným názvom „Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva“.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> V dokumente boli ako kľúčoví medzinárodní partneri identifikovaní Larry Jacobs (WCF), Ignacio Arsuaga (CitizenGO) či predstavitelia siete TFP a európskej strany ECPM.<ref name=":27" /><ref name=":32" /> Sám Komov v neskorších rozhovoroch priznal, že hackerská skupina Shaltai Boltai v roku 2014 skutočne úspešne napadla jeho [[E-mail|e-mailovú]] schránku.<ref name=":27" /><ref name=":24" /> === Zhromaždenie proti Belgrade Pride (september 2013) === V septembri 2013 zohral Komov kľúčovú úlohu v kampani proti plánovanému pochodu Belgrade Pride ({{V jazyku|srp|Парада поноса у Београду|''Parada ponosa u Beogradu''}}) v [[Srbsko|srbskom]] [[Belehrad|Belehrade]].<ref name=":54">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Globalizing Homophobia, Part 4: The World Congress of Families and Russia's 'Christian Saviors' | url = https://www.peoplefor.org/rightwingwatch/post/globalizing-homophobia-part-4-the-world-congress-of-families-and-russias-christian-saviors | vydavateľ = People For the American Way | dátum vydania = 2013-10-04 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | priezvisko = Blue | meno = Miranda}}</ref><ref name=":55">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов. О том, как в Белграде отменили гей-парад | url = https://pravoslavie.ru/64569.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = ru | priezvisko = Kashirina | meno = Alina | dátum vydania = 2013-10-02}}</ref><ref name=":113">{{Citácia periodika|titul=Victory In Belgrade: WCF Leaders Support Dveri’s Opposition to “Gay Pride” Parade|periodikum=World Congress of Families News|dátum archivácie=2014-09-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20140915141401/http://worldcongress.org/files/1513/9360/7995/WCF_News_Oct-Nov_2013.pdf|jazyk=en|vydavateľ=World Congress of Families|miesto=Rockford|dátum=2010-10|ročník=7|číslo=7|strany=3|url=http://worldcongress.org/files/1513/9360/7995/WCF_News_Oct-Nov_2013.pdf|dátum prístupu=2027-07-12}}</ref> Dňa 28. septembra 2013 vystúpil ako jeden z hlavných rečníkov na masovom zhromaždení v centre mesta, ktorého sa zúčastnili tisíce odporcov Pride.<ref name=":56">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Victory in Belgrade. International Pro-Family Leaders Help Dveri Persuade Government Not to Allow 'Gay Pride' Parade | url = https://www.christiannewswire.com/news/9419072896.html | vydavateľ = Christian Newswire | dátum prístupu = 2026-06-11 | priezvisko = Feder | meno = Don | dátum vydania = 2013-10-01 | dátum archivácie = 2013-10-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131005080924/https://www.christiannewswire.com/news/9419072896.html | jazyk = en-US | miesto = Rockford}}</ref><ref name=":55" /><ref name=":113" /> Hlavnými organizátormi bolo srbské [[Pravicový extrémizmus|pravicové]] hnutie Dveri, vedené Srđanom Nogom a Jugoslavom Kiprijanovićom, v úzkej spolupráci s WCF, ktorý zastupoval okrem Komova vtedajší riaditeľ komunikácie Don Feder a Fabrice Sorlin (La Manif Pour Tous), reprezentant WCF vo [[Francúzsko|Francúzku]].<ref name=":56" /><ref name=":55" /><ref name=":57">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Движение «Двери» с помощью Всемирного Конгресса Семей убедило Правительство Сербии отменить гей-парад | url = https://www.familypolicy.ru/read/1791 | dátum vydania = 2013-10-04 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = familypolicy.ru}}</ref> Po zhromaždení nasledoval pochod mestom.<ref name=":56" /><ref name=":57" /> Komov informoval o úspešnom prijatí ruského zákona zakazujúceho „LGBT propagandu“ medzi [[Plnoletosť|neplnoletými]].<ref name=":56" /><ref name=":113" /> Podujatie využil aj na pozvanie účastníkov na nadchádzajúci VIII. Svetový kongres rodín, ktorý sa mal konať v septembri 2014 v [[Moskovský kremeľ|moskovskom Kremli]] a ktorého organizačnú výboru Komov predsedal.<ref name=":56" /><ref name=":113" /> „Srbský ľud nie je sám. Na všetkých kontinentoch sú milióny ľudí, ktorí podporujú prirodzenú rodinu a tradičné hodnoty. Svetový kongres rodín je rád, že je v tejto historickej chvíli v Belehrade a že môže pomôcť vybudovať medzinárodné hnutie za rodinu,“ povedal Komov.<ref name=":56" /><ref name=":113" /> Feder davu odkázal: „Váš boj je naším bojom. Boj za rodinu je bojom za [[Civilizácia|civilizáciu]]. Svetový kongres rodín spolu so svojimi viac ako 40 partnermi zo 16 krajín je hrdý na to, že stojí po boku srbského ľudu v boji za prirodzenú rodinu – základnú bunku spoločnosti.“<ref name=":56" /><ref name=":113" /> Sorlin publiku pripomenul: „Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] viac ako dva milióny ľudí pochodovalo za prirodzenú rodinu a proti ‚manželstvám osôb rovnakého pohlavia. Útok na rodinu je globálnym fenoménom a treba naň reagovať globálnym hnutím. Nech žije slobodné Srbsko! Nech žije slobodné Francúzsko!“<ref name=":56" /><ref name=":113" /> Paralelne s Dveri sa angažovali aj lídri ultranacionalistických skupín ako Ivan Ivanović (hnutie Naši) a Mladen Obradović (zakázaná organizácia Srbski Obraz).<ref name=":58">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Right-Wing Activists Threaten Violence Ahead Of Belgrade Pride March | url = https://www.buzzfeednews.com/article/lesterfeder/right-wing-activists-threaten-violence-ahead-of-be-9a7s | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2013-09-27 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en | meno = J. Lester | priezvisko = Feder}}</ref> Zatiaľ čo skupina okolo WCF stavala na rétorike „ochrany rodiny“, [[Nacionalizmus|nacionalisti]] hrozili násilím. Ivanović verejne vyhlásil, že ak sa pochod uskutoční, „v uliciach Belehradu dôjde ku krviprelievaniu.“ V súlade s rétorikou v Rusku sa Ivanovič a jeho spolupracovníci pokúsili rámcovať svoj nesúhlas s pochodom ako obranu srbskej kultúry a pravoslávnej cirkvi pred politickou [[Manipulácia (psychológia)|manipuláciou]] zo strany USA a západu a tvrdil, že Pride je financovaný a riadený [[Central Intelligence Agency|CIA]] a veľvyslanectvami [[Holandsko|Holandska]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Nórsko|Nórska]].<ref name=":58" /> Obradović bol v tom čase čerstvo prepustený z väzenia, kde si odpykal dvojročný trest práve za organizovanie nepokojov počas pochodu Belgrade Pride v roku 2010.<ref name=":58" /> Napriek zákazu činnosti ústavným súdom Obradović avizoval, že jeho stúpenci zorganizujú v deň pochodu sériu vlastných podujatí, ako napríklad „Národné zhromaždenie za pôrodnosť“ alebo zhromaženia za ochranu [[Cyrilika|cyriliky]], mali slúžiť ako zásterka pre mobilizáciu nacionalistov a vyvolávanie konfliktov.<ref name=":58" /> Krátko po týchto demonštráciách srbské orgány oficiálne zrušili povolenie pre organizáciu Belgrade Pride, pričom sa odvolali na „vážne bezpečnostné obavy“ a hrozby násilia zo strany ultranacionalistických skupín.<ref name=":54" /><ref name=":59">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Belgrade Bans Gay Parade Amid Security Concerns | url = https://balkaninsight.com/2013/09/27/belgrade-bans-gay-parade-amid-security-concerns/bi/all-balkan-countries/ | dátum vydania = 2013-09-27 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = en-US | meno = Bojana | priezvisko = Barlovac | vydavateľ = Balkan Insight}}</ref> WCF následne vydala [[Tlačová správa|tlačovú správu]], v ktorej si pripísala zásluhy na zrušení podujatia a vyzdvihla príspevok Komova a Federa pri mobilizácii verejného odporu.<ref name=":54" /><ref name=":113" /> Podujatie sa tak neuskutočnilo už tretí rok po sebe, pretože pre hrozby násilia úrady zrušili Pride aj v rokoch 2011 a 2012.<ref name=":59" /> Pride v roku 2010 sa skončil [[Násilie|násilnými]] stretmi medzi [[Polícia|políciou]] a [[Nacionalizmus|nacionalistami]], ktorí hádzali [[Molotovov koktail|Molotovove koktaily]] a omračujúce [[Granát (munícia)|granáty]], podpálili sídlo vládnucej Demokratickej strany a zaútočili na srbskú televíziu.<ref name=":54" /><ref name=":59" /> Desiatky ľudí boli pritom zranené.<ref name=":54" /> Feder zákaz označil „za víťazstvo pre srbské rodiny“, ocenil angažovanosť hnutia Dveri a s hrdosťou ho privítal ako nového partnera WCF.<ref name=":56" /><ref name=":113" /> === Misia na Ukrajinu (október 2013) === V dňoch 13. a 14. októbra 2013 bol Komov súčasťou medzinárodnú delegácie WCF do [[Kyjev|Kyiva]].<ref name=":51" /><ref name=":52">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Congress of Families Leadership Team Travels to Kiev, Ukraine - Christian Newswire | url = http://www.christiannewswire.com/index.php?module=releases&task=view&releaseID=73035 | vydavateľ = Christian News Wire | dátum prístupu = 2026-06-11 | priezvisko = Feder | meno = Don | dátum vydania = 2013-10-22 | dátum archivácie = 2014-04-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140422085632/http://www.christiannewswire.com/index.php?module=releases&task=view&releaseID=73035 | jazyk = en | miesto = Rockford}}</ref><ref name=":0" /><ref name=":114">{{Citácia periodika|titul=World Congress of Families Leadership Team Visits Kiev|periodikum=World Congress of Families News|vydavateľ=World Congress of Families|miesto=Rockford|dátum=2013-10|ročník=7|číslo=7|strany=4|url=http://worldcongress.org/files/1513/9360/7995/WCF_News_Oct-Nov_2013.pdf|dátum prístupu=2026-07-12|dátum archivácie=2014-09-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20140915141401/http://worldcongress.org/files/1513/9360/7995/WCF_News_Oct-Nov_2013.pdf}}</ref> Táto misia teda prebehla tesne pred Medzinárodným plánovacím stretnutím VIII. Svetového kongresu rodín, ktoré sa konalo v [[Moskva|Moskve]] 15. až 17. októbra a mesiac pred začiatkom [[Euromajdan|proeurópskych nepokojov]] (tzv. Euromajdan).<ref name=":51" /><ref name=":52" /><ref name=":114" /> Cieľom misie WCF bolo ovplyvniť verejnú diskusiu na Ukrajine v čase, keď sa rozhodovalo o podpise asociačnej dohody s [[Európska únia|Európskou úniou]].<ref name=":51" /><ref name=":0" /> Členmi delegácie WCF bola rovnaká skupina ľudí ako dva týždne predtým na pochode proti Belgrade Pride v [[Srbsko|Srbsku]].<ref name=":52" /><ref name=":114" /> Okrem Komova v nej bol komunikačný riaditeľ WCF Don Feder, [[Srbsko|srb]] Srđan Nogo, líder skupiny Dveri, ktoré sa čerstvo stalo partnerom WCF a Fabrice Sorlin, reprezentant WCF vo [[Francúzsko|Francúzku]].<ref name=":51" /><ref name=":52" /><ref name=":114" /> Delegácia sa 13. októbra stretla v so zástupcami rodičovských skupín z celej krajiny.<ref name=":52" /> Stretnutie zorganizoval Oleksandr Skvorcov, spolupredseda zastrešujúcej skupiny Všeukrajinský rodičovský výbor ({{V jazyku|ukr|Батьківський комітет України|''Batkivskyj komitet Ukrajiny''}}, {{V jazyku|eng|All Ukrainian Parents Committee}}).<ref name=":51" /><ref name=":52" /><ref name=":114" /> 14. októbra sa tím WCF stretol s Vladom Lukjanovom, pro-rodinným lídrom ukrajinského parlamentu, ktorý usporiadal tlačovú konferenciu so Skvorcovom a ďalšími lídrami Všeukrajinského rodičovského výboru.<ref name=":52" /><ref name=":0" /><ref name=":114" /> Tento výbor každoročne sponzoroval Ukrajinské rodičovské fórum.<ref name=":52" /><ref name=":114" /> Fórum usporiadané v roku 2013 zahŕňalo diskusiu o [[Domáce vzdelávanie|domácom vzdelávaní]] a právach rodičov a vystúpil na ňom Komovov kolega Pavel Parfentiev (predstavený ako zástupca WCF pri európskych inštitúciách) a zúčastnilo sa ho niekoľko významných ukrajinských [[Politik|politikov]].<ref name=":52" /><ref name=":114" /> V [[Tlačová správa|tlačovej správe]] k misii WCF tvrdilo, že ukrajinskí lídri vyjadrili znepokojenie „nad tlakom vyvíjaným na ich národ, aby pristúpil k [[Homosexualita|homosexuálnej]] agende ako podmienke členstva v Európskej únii."<ref name=":52" /><ref name=":0" /> Napriek tomu, že Európska únia takúto podmienku nestanovovala, WCF podporovalo šírenie obáv z údajnej „homosexualizácie Ukrajiny“.<ref name=":51" /><ref name=":0" /> Klementyna Suchanow podnecovanie týchto obáv hodnotí ako jeden z hlavných [[Propaganda|propagandistických]] nástrojov používaných na odrádzanie Ukrajiny od zbližovania sa s Európskou úniou.<ref name=":51" /> Podľa Hélène Barthélemy nebolo zapojenie WCF do kampane náhodné.<ref name=":0" /> Predstavitelia WCF podľa nej presadzovali agendu zhodnú s agendou ruských [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnych]] [[Oligarchia|oligarchov]].<ref name=":0" /> Dňa 5. novembra, o niekoľko dní po misii, Všeukrajinský rodičovský výbor zorganizoval podujatie „Tradičné hodnoty – áno! Homosexualizácia – nie!“.<ref name=":53">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Акция за семью и традиционные нравственные ценности состоялась у посольства германии | url = https://rodkom.org/2013/4092.html | vydavateľ = Родительский комитет Украины | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2013-11-06 | dátum archivácie = 2016-03-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160314010242/https://rodkom.org/2013/4092.html}}</ref> V reakcii na stret s protidemonštráciou Skvorcov vyhlásil: „Homoteroristi prejavili agresiu voči pokojnému divadelnému predstaveniu. Toto demonštruje, ako takzvaná tolerancia v konečnom dôsledku vedie k homodiktatúre. Čo je realitou v Európe, sme dnes videli na Ukrajine. Budeme rozhodne bojovať proti homodiktatúre v našej krajine“<ref name=":53" /> a neskôr v tej istej súvislosti vyhlásil: „Sme proti podpísaniu Asociačnej dohody s EÚ, pretože to povedie k nevyhnutnej homosexualizácii Ukrajiny.“<ref name=":53" /><ref name=":0" /> === Spolupráca s Ligou Severu (december 2013 {{--}}) === [[Súbor:Congresso federale straordinario - Torino, 15 dicembre 2013 19.JPG|alt=Vystúpenie Alexeja Komova na kongrese Ligy severu v Toríne 15. decembra 2013|náhľad|249x249bod|Vystúpenie Alexeja Komova na kongrese Ligy severu v Toríne 15. decembra 2013]] V decembri 2013 Komov pricestoval do [[Turín|Turína]] a spolu s ruským poslancom Viktorom Zubarevom zo strany [[Jednotné Rusko]] sa zúčastnil zjazdu Ligy severu ({{V jazyku|ita|Lega Nord}}), na ktorom bol Salvini zvolený za nového lídra strany.<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Shekhovtsov | meno = Anton | titul = Russian Connections to the Far Right in Europe | url = https://www.neos.eu/_Resources/Persistent/d2f58c9e0cd688efcd9d926c27a60edda5fa7286/Anton%20Shekhovtsov%20-%20Russian%20Connections%20to%20the%20Far%20Right%20in%20Europe.pdf | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2026-06-10 | vydavateľ = NEOS | jazyk = en}}</ref><ref name=":8" /> Za Komovovou účasťou na zjazde bola snaha o nadviazanie kontaktov medzi Ligou severu a ruskými aktérmi.<ref name=":42" /> Na tomto zjazde mal Komov prejav, v ktorom deklaroval podporu hodnotám strany a vyhlásil, že Rusi sú „bratmi" talianskej [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]] a podporujú jej hodnoty a svoj prejav zakončil zvolaním mena ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putina]].<ref name=":43">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Unofficial Kremlin Fixer Of Italy's Interior Minister Sat In On Official Meetings In Moscow. Nobody Seems To Know Why. | url = https://www.buzzfeednews.com/article/albertonardelli/matteo-salvini-gianluca-savoini-moscow | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2018-07-18 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | meno = Alberto | priezvisko = Nardelli}}</ref><ref name=":44">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A major Russian financing scandal connects to America’s Christian fundamentalists | url = https://archive.thinkprogress.org/world-congress-of-families-anti-lgbtq-russian-far-right-financing-f9a3d4de4a90/ | dátum vydania = 2019-07-12 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en-US | meno = Michel | priezvisko = Casey | vydavateľ = Think Progress}}</ref> Na kongrese tiež predstavil maskota Svetového kongresu rodín, ktorý sa mal konať nasledujúci rok v Moskve.<ref name=":8" /> Bola ním [[matrioška]], ktorej vonkajšia figúrka bola muž namiesto ženy, keďže podľa Komova „boh stvoril ženu z muža", pričom vo vnútri ženy bolo päť detí.<ref name=":8" /> Reprezentovala teda Komovovu rodinu.<ref name=":18" /> [[Súbor:Logo of the Cultural Association "Lombardy-Russia".svg|alt=Logo Kultúrnej asociácie Lombardsko - Rusko|náhľad|250x250bod|Logo Kultúrnej asociácie Lombardsko - Rusko]] Vo februári 2014 Max Ferrari, člen Ligy severu a prispievateľ do talianskej vetvy ''Hlasu Ruska'' ({{V jazyku|eng|Voice of Russia}}), inicioval založenie Kultúrnej asociácie Lombardsko-Rusko ({{V jazyku|eng|Lombardy-Russia Cultural Association}}, {{V jazyku|ita|Associazione Culturale Lombardia Russia}}, LRCA), ktorá bolo priamo prepojená s Ligou severu.<ref name=":42" /> Prezidentom LRCA sa stal Gianluca Savoini, dlhoročný spolupracovník a hovorca Salviniho, jeden z ruských kontaktov strany Liga.<ref name=":42" /><ref name=":43" /> Komov, ktorý pomohol so založením, sa stal čestným prezidentom.<ref name=":8" /><ref name=":42" /> Asociácia od svojho založenia šírila permanentne prokremeľskú propagandu<ref name=":45">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Revealed: The Explosive Secret Recording That Shows How Russia Tried To Funnel Millions To The “European Trump” | url = https://www.buzzfeednews.com/article/albertonardelli/salvini-russia-oil-deal-secret-recording | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2019-07-10 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | meno = Alberto | priezvisko = Nardelli}}</ref> a bola „založená v roku 2014 výslovne s cieľom reflektovať Putinov svetonázor."<ref name=":45" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Audio Suggests Secret Plan for Russians to Fund Party of Italy’s Salvini|url=https://www.nytimes.com/2019/07/10/world/europe/salvini-russia-audio.html|periodikum=The New York Times|dátum=2019-07-10|dátum prístupu=2026-06-10|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Horowitz}}</ref> Činnosť asociácie sledovala záujmy ruskej [[Zahraničná politika|zahraničnej politiky]] a zahŕňala obchodné misie do Ruska, okupovaného [[Krym (polostrov)|Krymu]] a [[Donecká oblasť|Donecka]], ako aj verejné podujatia a [[lobing]] zameraný na presadzovanie politiky priaznivej voči Rusku a na vystupovanie proti sankciám voči Rusku.<ref name=":45" /><ref name=":42" />. Asociácia a Komov zohrali kľúčovú úlohu pri organizácii stretnutia medzi Salvinim a Putinom.<ref name=":46">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia, Euroskeptic Parties, and Italian Elections | url = https://www.gmfus.org/news/russia-euroskeptic-parties-and-italian-elections | vydavateľ = German Marshall Fund of the United States | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | priezvisko = De Maio | meno = Giovanna | dátum vydania = 2018-02-23}}</ref> Asociácia najprv hostila hnutie Giovani Italo-Russi (dosl. 'Taliansko-ruská mládež', {{V jazyku|ita|Young Italians and Russians}}) , založené Irinou Osipovou, ktoré potom pomohlo zorganizovať delegáciu vedenú Matteom Salvinim do Moskvy a na Krym v októbri 2014.<ref name=":46" /><ref name=":42" /> Následne sa dňa 17. októbra 2014 Salvini stretol s prezidentom Putinom na ASEM Summit 2014 v [[Miláno|Miláne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Here’s A Totally Incredible Story About Pro-Russian Mercenaries And A Close Aide To Italy’s De Facto Leader | url = https://www.buzzfeednews.com/article/albertonardelli/matteo-salvini-russia-gianluca-savoini | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2018-09-16 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | meno = Alberto Nardelli, Olga | priezvisko = Tokariuk}}</ref> Asociácia tiež viackrát hostila [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexandra Dugina]] na svojich podujatiach v Taliansku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Many Faces of Lega | url = https://www.illiberalism.org/the-many-faces-of-lega/ | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en-US | meno = Sebastiano | priezvisko = Lai | dátum vydania = 2025-11-04 | vydavateľ = Illiberalism}}</ref><ref name=":46" /> a keď LRCA začala zakladať regionálne pobočky v severnom Taliansku, Dugin sa stal čestným predsedom Kultúrneho združenia Piemont - Rusko ({{V jazyku|eng|Piedmont - Russia Cultural Association}}, {{V jazyku|ita|Associazione Culturale Piemonte Russia}}).<ref name=":42" /><ref name=":47">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pro-Kremlin “Re-Information” Efforts: Structural Relations Between The Russian Media And The European Far Right {{!}} StopFake | url = https://www.stopfake.org/en/pro-kremlin-re-information-efforts-structural-relations-between-the-russian-media-and-the-european-far-right/ | dátum vydania = 2016-10-10 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chi Siamo | url = http://www.piemonterussia.org/chi-siamo/ | vydavateľ = Associazione Culturale Piemonte - Russia | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = it-IT | dátum archivácie = 2015-11-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20151130073445/http://www.piemonterussia.org/chi-siamo/}}</ref> Na [[Webová stránka|webovej stránke]] LRCA boli tiež publikované viaceré rozhovory s Duginom.<ref name=":47" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = “Vi spiego perché Putin non è un prodotto del liberalismo” | url = http://www.piemonterussia.org/2015/11/30/vi-spiego-perche-putin-non-e-un-prodotto-del-liberalismo/ | vydavateľ = Associazione Culturale Piemonte - Russia | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = it-IT | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum archivácie = 2017-04-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170419074930/http://www.piemonterussia.org/2015/11/30/vi-spiego-perche-putin-non-e-un-prodotto-del-liberalismo/}}</ref> Komov stál v centre prepojení aj medzi Svetovým kongresom rodín a Talianskom.<ref name=":42" /><ref name=":0" /> S Ligou neskôr spolupracoval aj pri usporiadaní WCF 2019 vo Verone, kde Salvini získal miesto medzi hlavnými rečníkmi.<ref name=":44" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italy Is Ground Zero For The War On Women — Which Is Why These Far-Right Groups Are Meeting There | url = https://www.buzzfeednews.com/article/lesterfeder/italy-war-on-women-verona-world-congress-of-families | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2019-03-28 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | meno = J. Lester Feder, Giulia | priezvisko = Alagna}}</ref> ==== Súvislosť s kauzou Metropol (2018{{--}}2019) ==== Hoci samotný Komov nebol podľa zverejnených zdrojov priamym účastníkom rokovaní, jeho dlhoročný partner v LRCA Savoini sa stal ústrednou postavou jednej z najväčších káuz okolo financovania strany.<ref name=":48">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An Italian Expose Documents Moscow Money Allegedly Funding Italy's Far-Right Salvini | url = https://www.thedailybeast.com/an-italian-expose-documents-moscow-money-allegedly-funding-italys-far-right-salvini/ | vydavateľ = The Daily Beast | dátum vydania = 2019-02-22 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | meno = Barbie Latza | priezvisko = Nadeau}}</ref> V októbri 2018 sa Savoini zúčastnil stretnutia v [[Moskva|moskovskom]] hoteli Metropol, na ktorom šesť mužov (traja Taliani a traja Rusi) rokovalo o pláne tajne previesť ruské peniaze Lige severu.<ref name=":48" /><ref name=":49">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Read The Full Transcript Of The Italian Far-Right-Russia Oil Deal Meeting | url = https://www.buzzfeednews.com/article/buzzfeednews/transcript-lega-russia-oil-deal-meeting | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2019-07-10 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | meno = | priezvisko = }}</ref> Schéma mala podobu skrytých provízií (tzv. kick-back) z predaja ruskej nafty.<ref name=":45" /><ref name=":50">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plot to Channel Russian Millions to Italy’s Ruling Lega Party | url = https://theblacksea.eu/special-reports/plot-to-channel-russian-millions-to-italys-ruling-lega-party/ | vydavateľ = The Black Sea | dátum prístupu = 2026-06-10 | priezvisko = Shaw | meno = Craig | priezvisko2 = Bird | meno2 = Michael | jazyk = en}}</ref> Plán predpokladal, že ruská štátna ropná spoločnosť Rosnefť predá približne 3 milióny [[Tona|ton]] nafty talianskemu energetickému koncernu ENI prostredníctvom sprostredkovateľov, pričom Rosnefť mala uplatniť zľavu okolo 4% oproti referenčnej cene.<ref name=":45" /><ref name=":50" /> Cenový rozdiel z tejto zľavy nemal pripadnúť ENI, ale mal byť odvedený Lige severu na financovanie jej kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019.<ref name=":45" /><ref name=":50" /> Odhady výšky sumy, ktorá mala takto plynúť strane, sa medzi zdrojmi líšia. Podľa talianskeho týždenníka ''L'Espresso'', ktorý kauzu odhalil ako prvý, malo ísť približne o 3 milióny [[Euro|eur]].<ref name=":50" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quei 3 milioni russi per Matteo Salvini: ecco l'inchiesta che fa tremare la Lega | url = https://lespresso.it/c/-/2019/2/21/quei-3-milioni-russi-per-matteo-salvini-ecco-linchiesta-che-fa-tremare-la-lega/43865 | vydavateľ = L'Espresso | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = it | priezvisko = Giovanni | meno = Tizian | priezvisko2 = Vergine | meno2 = Stefano}}</ref> ''BuzzFeed News'', ktorý neskôr zverejnil zvukovú nahrávku stretnutia, naopak na základe prepočtu odvetvových analytikov pri vtedajších cenách paliva uviedol hodnotu zľavy približne 65 miliónov [[Dolár|dolárov]] pri celkovom objeme obchodu okolo 1,5 miliardy dolárov.<ref name=":49" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italy's League: Russian oil allegations grip Salvini's party | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-49004737 | vydavateľ = BBC | dátum vydania = 2019-07-23 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en-GB}}</ref> V čase stretnutia síce medzera v zákone umožňovala politickým stranám prijímanie darov od zahraničných organizácií, ale s maximálnym limitom 100 000 eur.<ref name=":45" /> Talianska prokuratúra v Miláne začala vyšetrovanie pre podozrenie z „medzinárodnej korupcie.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian prosecutors investigate reports that League sought Russian funding | url = https://www.politico.eu/article/italian-prosecutors-investigate-reports-that-league-sought-russian-funding-matteo-salvini-aide-gianluca-savoini/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2019-07-11 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en-GB | priezvisko = Borrelli | meno = Silvia Sciorilli}}</ref> Savoini aj Salvini opakovane popreli, že by strana prijala akékoľvek ruské financovanie.<ref name=":45" /> Ostáva nejasné, či bola dohoda niekedy zrealizovaná a či Liga severu akékoľvek financie dostala.<ref name=":49" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Italian judge drops case on alleged Russian funding to League party|url=https://www.reuters.com/world/europe/italian-judge-drops-case-alleged-russian-funding-league-party-2023-04-27/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-06-10|jazyk=en-US|odkaz na periodikum=Reuters|dátum=2023-04-27}}</ref> === Série konferencií v Taliansku (február 2014{{--}}) === Prvé Komovovo vystúpenie v [[Taliansko|Taliansku]] po kongrese Ligy severu sa uskutočnilo 15. februára 2014 v Roverete na konferencii Rusko a Európa – výzva tretieho tisícročia.<ref name=":75">{{Citácia periodika|priezvisko=Matuella|meno=Sandra|titul=«Gay e immigrati servono per disgregare la società» Ultraconservatorismo cristiano e politiche reazionarie nella Russia di Putin|periodikum=Trentino|vydavateľ=Società Iniziative Editoriali|miesto=Trento|dátum=2014-02-12|url=https://www.giornaletrentino.it/cronaca/trento/gay-e-immigrati-servono-per-disgregare-la-societ%C3%A0-1.712188|dátum prístupu=2026-06-27}}</ref><ref name=":76">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Successo della serata con l’Ambasciatore Komov ieri a Rovereto (TN) – comunicato stampa | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/successo-della-serata-con-lambasciatore-komov-ieri-a-rovereto-tn-comunicato-stampa | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-27 | dátum vydania = 2014-02-16 | jazyk = it}}</ref><ref name=":77">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Convegno “Russia ed Europa, la sfida del Terzo Millennio” | url = https://www.provitaefamiglia.it/blog/convegno-russia-ed-europa-la-sfida-del-terzo-millennio | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-27 | dátum vydania = 2014-02-02 | jazyk = it}}</ref> Organizovalo ju združenie ProVita onlus spoločne s organizáciami La Torre, Terra e Identità a Anthropos a financovala ho nadácia FELD<ref name=":75" /><ref name=":78">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://dati.camera.it/ocd/aic.rdf/aic4_03843_17 | vydavateľ = dati.camera.it | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Alessandro | meno = Zan | titul = Interrogazione a risposta scritta 4/03843 presentata da Zan Alessandro | dátum vydania = 2014-03-05 | jazyk = it}}</ref><ref name=":77" /> vedená Fiorellom Proverom zo strany Liga Severu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Board | url = /http://www.feldfoundation.com/?page_id=11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150406182741/http://www.feldfoundation.com/?page_id=11 | vydavateľ = FELD Foundation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-27 | dátum archivácie = 2015-04-06 | jazyk = en}}</ref> Neskôr sa medzi partnermi objavilo aj WCF, Ruské kultúrne združenie Puškin a [[Honorárny konzul|honorárny konzulát]] Ruska v [[Bolzano|Bolzane]].<ref name=":76" /><ref name=":78" /> Po pozdravoch od prítomných predstaviteľov úradov a miestnej politickej delegácie prehovorili prezident Provita Onlus Toni Brandi, poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] Lorenzo Fontana a profesor Paolo Taufer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L’ambasciatore Komov a Rovereto per l’incontro Russia/Europa | url = https://www.ladigetto.it/Contents/ContentItems/4k38ewdpd303b0q7wrwvrytrm0 | vydavateľ = L'adigetto.it | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = it | dátum vydania = 2014-02-16}}</ref><ref name=":78" /> Okrem Komova, ktorý sa prezentoval ako zástupca WCF pri OSN sa za ruskú stranu zúčastnil honorárny konzul Bernhard Kiem a riaditeľ Ruského centra Borodina v [[Merano|Merane]] Andrey Pruss.<ref name=":75" /> Komov podľa tlačovej správy ku konferencii zožal standing ovation a publikum ocenilo najmä „podporu nariadení, ktoré presadil Putin, s cieľom zakázať všetky formy reklamy na [[Potrat|potraty]] a bojovať proti [[Homosexualita|homosexuálnej]] [[Propaganda|propagande]] zameranej na maloletých. Zoči-voči Západu, ktorý toto všetko podporuje, sa Rusko javí ako bašta dobrej politiky.“<ref name=":76" /> V júni 2014 ProVita onlus zorganizovala prvú sériu konferencií Komova v Taliansku, na ktorých vystupoval spoločne s prezidentom ProVita Antoniom (Tonim) Brandim a miestnymi osobnosťami a autoritami.<ref name=":79">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ProVita onlus organizza il tour italiano dell'Ambasciatore Alexey Komov | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/provita-onlus-organizza-il-tour-italiano-dellambasciatore-alexey-komov | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-27 | dátum vydania = 2014-06-02 | jazyk = it}}</ref> Komov postupne navštívil mestá [[Livorno]], [[San Maríno (mesto)|San Marino]], [[Verona|Veronu]], [[Benátky]], [[Vicenza|Vicenzu]], Schio, [[Rím]] a Grottamare, pričom sa stretával so zástupcami [[Občianske združenie|občianskych združení]], predstaviteľmi cirkví a [[Samospráva|samosprávy]].<ref name=":79" /> Druhá séria konferencií, ktorú organizovala ProVita, sa uskutočnila v priebehu novembra 2014 a Komov s Brandim postupne navštívili<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novembre - ProVita organizza tour dell'Ambasciatore WFC all'ONU Komov | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/a-novembre-in-italia-provita-organizza-nuovo-tour-dellambasciatore-komov | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = it | dátum vydania = 2014-10-16}}</ref> [[Assisi]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ambasciatore Alexey Komov ad Assisi con ProVita | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/ambasciatore-alexey-komov-ad-assisi-con-provita | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | dátum vydania = 2014-10-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alle radici della famiglia, la via maestra per la pace | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/alle-radici-della-famiglia-la-via-maestra-per-la-pace | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | dátum vydania = 2014-11-06}}</ref> Tribano (Padova),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Padova, 6 novembre - Conferenza di Alexey Komov | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/padova-6-novembre-conferenza-di-alexey-komov | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | dátum vydania = 2014-11-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Padova, 6 novembre - Ambasciatore WFC all'ONU Alexey Komov | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/padova-6-novembre-ambasciatore-russo-alexey-komov | vydavateľ = www.provitaefamiglia.it | dátum prístupu = 2026-06-28 | dátum vydania = 2014-10-28}}</ref> [[Varese]],<ref name=":80">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Per la famiglia: anche a Varese successo della conferenza di Komov | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/per-la-famiglia-anche-a-varese-successo-della-conferenza-di-komov | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | dátum vydania = 2014-11-08}}</ref> [[Turín]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La famiglia è discriminata? - Alexey Komov e Pro Vita a Torino | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/la-famiglia-e-discriminata-alexey-komov-e-pro-vita-a-torino | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | dátum vydania = 2014-11-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Per la famiglia - Komov a Torino con Pro Vita | url = https://www.provitaefamiglia.it/blog/per-la-famiglia-komov-a-torino-con-pro-vita | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | dátum vydania = 2014-11-09}}</ref> a [[Modena|Modenu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Komov, ambasciatore del WFC all'ONU, al Family Day di Modena | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/komov-ambasciatore-del-wfc-allonu-al-family-day-di-modena | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | dátum vydania = 2014-10-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A Modena si è concluso il ciclo di conferenze per la famiglia di Komov | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/a-modena-si-e-concluso-il-ciclo-di-conferenze-per-la-famiglia-di-komov | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | dátum vydania = 2014-11-09}}</ref> Konferencia vo Varese, ktorá sa uskutočnila dňa 7. novembra 2014, mala názov „Rodina, tradícia, identita. Ruská výzva globalizmu“ a partnerom ProVita pri jej organizovaní bolo Kultúrna asociácia Lombardsko-Rusko a miestna samospráva.<ref name=":80" /> 30. januára 2015 sa uskutočnil tretí cyklus konferencií, tentokrát v spolupráci s organizáciou Officine Identitarie.<ref name=":81">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nuovo ciclo di conferenze di Alexey Komov, in Italia | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/nuovo-ciclo-di-conferenze-di-alexey-komov-in-italia | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | dátum vydania = 2015-01-26}}</ref> Komov navštívil mestá [[Udine]], [[Treviso]], [[Bassano del Grappa]], Rovigno.<ref name=":81" /> Komov bol prezentovaný ProVita aj ako hovorca Komisie pre rodinu Moskovského patriarchátu a „symbol kresťanského Ruska“.<ref name=":81" /> Štvrtý cyklus konferencií sa uskutočnil medzi 28. a 31. marcom 2015 a Komov navštívil [[Neapol]], [[Bari (Apúlia)|Bari]], [[Potenza|Potenzu]], [[Catanzaro]], [[Catania|Cataniu]] a [[Palermo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ProVita con Komov nel Sud Italia, per la vita e la famiglia | url = https://www.provitaefamiglia.it/eventi/provita-con-komov-nel-sud-italia-per-la-vita-e-la-famiglia | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | dátum vydania = 2015-03-28 | jazyk = it}}</ref> V roku 2016 Komov absolvoval ďalšiu rozsiahlu sériu konferencíí v kontexte diskusie okolo návrhu zákona o registrovaných partnerstvách (tzv. {{V jazyku|ita|ddl Cirinnà}}).<ref name=":82">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avanti per la famiglia! Successo di Brandi e Komov in tutta Italia | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/avanti-per-la-famiglia-successo-di-brandi-e-komov-in-tutta-italia | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | dátum vydania = 2016-02-17 | jazyk = it}}</ref> Séria sa začal 11. februára v [[Correggio (mesto)|Correggio]] a pokračovala zastávkami v Borgotrebbii, Schio, [[Merano|Merane]], Trente, [[Massa|Masse]], [[Livorno|Livorne]] a skončila 16. februára v [[Rím|Ríme]].<ref name=":82" /> Konferencia, ktorá mala byť v [[Turín|Turíne]], sa neuskutočnila, pretože Komov bol pozvaný do [[Vatikán|Vatikánu]] na televízny prenos, v ktorom komentoval historické stretnutie [[František (pápež)|pápeža Františka]] s patriarchom [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]] [[Kirill I.|Kirillom]].<ref name=":82" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lottiamo per la famiglia! L'appello di Brandi e Komov a Radio Kolbe | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/lottiamo-per-la-famiglia-lappello-di-brandi-e-komov-a-radio-kolbe | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | dátum vydania = 2016-02-15}}</ref> Najväčšie kontroverzie vyvolalo podujatie v Correggio, kde bolo spoluorganizátorom miestne [[Katolicizmus|katolícke]] kultúrne združenie a konferencia mala názov „Obrana rodiny v Taliansku a vo svete“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ProVita e Komov a Correggio: ecco di cosa hanno parlato | url = https://www.provitaefamiglia.it/iniziativa/provita-e-komov-a-correggio-ecco-di-cosa-hanno-parlato | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | dátum vydania = 2016-03-30}}</ref><ref name=":83">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «La nostra scuola non è omofoba»: incontro con l’Arcigay | url = https://www.gazzettadireggio.it/reggio/cronaca/2016/02/23/news/la-nostra-scuola-non-e-omofoba-incontro-con-l-arcigay-1.13009532 | vydavateľ = Gazzetta di Reggio | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | priezvisko = Arbizzi | meno = Sereny | dátum vydania = 2016-02-23 | miesto = Correggio}}</ref><ref name=":84">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Comunicato stampa del 15 febbraio 2016 {{!}} Arcigay Gioconda | url = https://arcigayreggioemilia.it/comunicato-stampa-del-15-febbraio-2016/ | dátum vydania = 2016-02-16 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it-IT | priezvisko = Nicolini | meno = Alberto | vydavateľ = Arcigay Gioconda Reggio Emilia APS | priezvisko2 = Montanari | meno2 = Fabiana}}</ref> Na dopoludňajšom bloku sa zúčastnilo približne 70 študentov z dvoch stredných škôl a mnoho z nich bolo neplnoletých.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Correggio, studenti a iniziativa contro Cirinnà: è bufera | url = https://www.reggiosera.it/2016/02/correggio-studenti-a-iniziativa-contro-cirinna-e-bufera/11637/ | dátum vydania = 2016-02-13 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | priezvisko = Pergolizzi | meno = Paolo | vydavateľ = Reggio Sera}}</ref><ref name=":84" /><ref name=":83" /> Kritici poukazovali, že išlo o cielené šírenie [[Homofóbia|homofóbnych]] názorov medzi maloletými v čase, keď sa v parlamente prerokúval o registrovaných partnerstvách a pokus ovplyvniť verejnú mienku prostredníctvom škôl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Caso ProVita, Arcigay all’attacco «Propaganda d’odio ai ragazzi» | url = https://www.gazzettadireggio.it/reggio/cronaca/2016/02/15/news/caso-provita-arcigay-all-attacco-propaganda-d-odio-ai-ragazzi-1.12967157 | vydavateľ = Gazzetta di Reggio | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | priezvisko = Arbizzi | meno = Sereny | dátum vydania = 2016-02-15 | miesto = Correggio}}</ref><ref name=":84" /><ref name=":83" /> Kritici tiež upozorňovali, že Komov bol na plagátoch a v komunikácii prezentovaný ako „veľvyslanec [[Organizácia Spojených národov|OSN]]“, pričom WCF má len konzultatívny štatút ({{V jazyku|eng|general consultative status}}) v OSN a takéto označenie podľa nich zavádzalo študentov aj verejnosť.<ref name=":84" /> Poslednou väčšou verejnou konferenciou Komova v Taliansku pred WCF vo Verone v roku 2019 bola konferencia s názvom „Výzva Putinovho Ruska. Rodina, vlasť, identita.“ ({{V jazyku|ita|La sfida della Russia di Putin. Famiglia Patria Identità}}), ktorá sa konala 9. októbra 2016 v Reggio Emilia.<ref name=":85">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La sfida della Russia di Putin: incontro con Alexey Komov e Toni Brandi , la coppia più odiata dal mondo Lgbt Segue cena di solidarietà per Amatrice | url = https://www.reggioreport.it/2016/10/la-sfida-della-russia-di-putin-incontro-con-alexey-komov-e-toni-brandi-la-coppia-piu-odiata-dal-mondo-lgbt-segue-cena-di-solidarieta-per-amatrice/ | vydavateľ = Reggio Report | dátum prístupu = 2026-06-28 | dátum vydania = 2016-10-7 | jazyk = it}}</ref><ref name=":86">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nanetti | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Convegno Komov | url = https://groups.google.com/g/scienza-e-vita-bassa-reggiana/c/xy845tjuzX8 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260628115738/https://groups.google.com/g/scienza-e-vita-bassa-reggiana/c/xy845tjuzX8 | vydavateľ = Scienza e Vita bassa reggiana | miesto = | dátum vydania = 2016-09-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-28 | dátum archivácie = 2026-06-28 | jazyk = it}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = È morto a 88 anni Emanuele Filini, bibliofilo e instancabile narratore degli artisti reggiani | url = https://www.gazzettadireggio.it/reggio/cronaca/2026/06/28/news/e-morto-a-88-anni-emanuele-filini-bibliofilo-e-instancabile-narratore-degli-artisti-reggiani-1.100888700 | vydavateľ = Gazzetta di Reggio | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | dátum vydania = 2022-04-06 | miesto = Correggio}}</ref><ref name=":87">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Modello Putin: quando la destra reggiana voleva "fare come in Russia". VIDEO | url = https://www.reggionline.com/modello-putin-la-destra-reggiana-voleva-russia-video/ | dátum vydania = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it-IT | priezvisko = Franzini | meno = Gabriele | vydavateľ = Reggionline}}</ref><ref name=":88">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nanetti | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Conferenza Putin domani | url = https://groups.google.com/g/scienza-e-vita-bassa-reggiana/c/1a7tdFyNGxY | url archívu = https://web.archive.org/web/20260628121538/https://groups.google.com/g/scienza-e-vita-bassa-reggiana/c/1a7tdFyNGxY | vydavateľ = Scienza e Vita bassa reggiana | miesto = | dátum vydania = 2016-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-28 | dátum archivácie = 2026-06-28 | jazyk = it | priezvisko2 = Vinci | meno2 = Gianluca}}</ref> Hlavnými rečníkmi boli Komov a Brandi.<ref name=":85" /><ref name=":86" /> Podujatie zorganizovali a podporili miestne štruktúry strán Liga Severu a Fratelli d’Italia v spolupráci s konzervatívnymi a proruskými združeniami.<ref name=":87" /><ref name=":85" /><ref name=":88" /> Bolo zamerané na ruský model rodinnej politiky a konzervatívne hodnoty.<ref name=":85" /> Na konferencii vystúpili aj Federico Iadicicco (zodpovedný za rodinnú politiku Fratelli d’Italia), Alberto Bizzocchi (regionálny koordinátor Fratelli d’Italia), Gianluca Vinci (tajomník Ligy Severu pre Emiliu), Andrea Nanetti (predseda združenia Priatelia Putinovho Ruska z Correggia), krajne pravicový aktivista Luca Tadolini (predseda Centro Studi Italia), Fabio De Maio (predseda La Terra dei Padri) a Stefano Vernole (predstaviteľ Kultúrnej asociácie Rusko-Emilia-Romagna).<ref name=":85" /><ref name=":86" /><ref name=":87" /> Počas serií talianskych konferencii sa Komov vo svojich vystúpeniach venoval najmä témam ochrany tradičnej rodiny, duchovne obrodeného [[Rusko|Rusku]] (ktoré prezentoval ako alternativu k dekadentnému Západu), vplyvom [[Rodová ideológia|gender ideológie]], [[LGBT]] [[Lobing|lobizmu]] a nebezpečenstvám [[Transhumanizmus|transumanizmu]].<ref name=":82" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alexey Y. Komov sul GENDER: la linea suicida che pretende di cambiare la natura umana | url = https://www.radiospada.org/2015/04/alexey-y-komov-sul-gender-la-linea-suicida-che-pretende-di-cambiare-la-natura-umana/ | dátum vydania = 2015-04-06 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it-IT | meno = | priezvisko = | priezvisko2 = | priezvisko3 = | vydavateľ = Radio Spada}}</ref><ref name=":82" /> Antonio Brandi, predseda Pro Vita & Famiglia (predtým Pro Vita onlus), ktorý bol najbližším spolupracovníkom Komova v Taliansku v období jeho konferencií, je dlhodobo kritizovaný pre kontakty s [[Krajná pravica|krajne pravicovým]] prostredím.<ref name=":89">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fascisti, speculatori e affaristi: chi c’è dietro il mondo pro-vita che guarda a Matteo Salvini | url = https://irpimedia.irpi.eu/operazionematrioska-fascisti-speculatori-affaristi-mondo-pro-vita-matteo-salvini/ | dátum vydania = 2019-05-18 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it-IT | meno = Lorenzo | priezvisko = Bodrero | vydavateľ = IrpiMedia}}</ref><ref name=":90">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tutti i legami tra Pro Vita e Forza Nuova | url = http://www.corriere.it/extra-per-voi/2017/07/06/tutti-legami-pro-vita-forza-nuova-0f71ba70-6254-11e7-84bc-daac3beed6c1.shtml | vydavateľ = Corriere della Sera | dátum vydania = 2017-07-10 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it | meno = Elena | priezvisko = Tebano | priezvisko2 = Pinotti | meno2 = Ferruccio}}</ref><ref name=":91">{{Citácia periodika|titul=Chi c’è dietro ProVita & Famiglia e perché l’associazione antiabortista è diventata così influente|url=https://www.fanpage.it/politica/chi-ce-dietro-provita-famiglia-e-perche-lassociazione-antiabortista-e-diventata-cosi-influente/|periodikum=Fanpage|dátum=2023-11-27|dátum prístupu=2026-06-28|jazyk=it|priezvisko=Guerra|meno=Jennifer|issn=3035-3475}}</ref> Najčastejšie sa spomína jeho priateľstvo s lídrom strany Forza Nuova Robertom Fiorem.<ref name=":89" /><ref name=":90" /> Poukazuje sa aj na personálne a obchodné prepojenia medzi Pro Vitou a Forza Nuova, vrátane pôsobenia jeho Fioreho syna ako hovorcu Pro Vita a šéfredaktora časopisu ''Notizie Pro Vita'' a zapojenia jeho dcér do [[Marketing|marketingu]] a distribúcie ''Notizie Pro Vita''.<ref name=":89" /><ref name=":90" /><ref name=":91" /> Kritici tieto väzby považujú za dôkaz, že Pro Vita nie je apolitickou [[Pro-life hnutie|pro-life]] organizáciou.<ref name=":90" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tutti i punti oscuri nei rapporti tra il leader di Forza Nuova e il capo di Pro Vita | url = https://www.editorialedomani.it/fatti/pro-vita-forza-nuova-riepilogo-inchiesta-affari-immobiliari-gnnpkcz7 | vydavateľ = Domani | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it-it | meno = Stefano | priezvisko = Vergine | dátum vydania = 2024-12-05 | priezvisko2 = Alliva | meno2 = Simone}}</ref> Brandi podnikal od 90 rokov aj v [[Česko|Česku]], v [[Praha|Prahe]] mal aj bydlisko.<ref name=":89" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uno ha 7 figli, l’altro vive a Praga: i fondatori di Pro Vita contro aborto e «teoria gender» | url = https://www.corriere.it/politica/23_novembre_27/pro-vita-ha-7-figli-l-altro-vive-praga-onlus-fondata-due-uomini-anti-aborto-teoria-gender-7428f614-8d62-11ee-b4a7-347e05f6b33b.shtml | vydavateľ = Corriere della Sera | dátum vydania = 2023-11-27 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = it-IT | meno = Alessandra | priezvisko = Arachi}}</ref> === Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva (september 2014) === Rok 2014 mal byť vrcholom Komovovho úsilia, keďže WCF VIII sa malo konečne konať v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":0" /><ref name=":8" /> Po [[Ruská anexia Krymu|ruskej anexii Krymu]] a uvalení sankcií na [[Konštantín Malofejev|Malofejeva]] a Jakunina však americké vedenie WCF oficiálne účasť zrušilo, aby sa vyhlo právnym problémom v USA.<ref name=":0" /><ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statement Regarding 'Large Families - The Future of Humanity' International Forum in Moscow, September 10-11 - Standard Newswire|url=http://www.standardnewswire.com/news/668879572.html|vydavateľ=Standard Newswire|dátum prístupu=2026-05-30|priezvisko=Jacobs|meno=Larry|dátum vydania=2014-09-08|dátum archivácie=2020-10-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20201002162944/http://www.standardnewswire.com/news/668879572.html|jazyk=en|miesto=Rockford}}</ref> Komov však podujatie zrealizoval pod zmeneným názvom ''Mnohodetná rodina a budúcnosť ľudstva'' ({{V jazyku|eng|Large Family and Future of Humanity}}, {{V jazyku|rus|Многодетная семья и будущее человечества|''Mnogodetnaja semja i buduščeje čelovečestva''}}).<ref name=":0" /><ref name=":17" /><ref name=":8" /> Hoci oficiálne nešlo o akciu WCF, program aj účastníci zostali takmer identickí<ref name=":0" /><ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ordo Iuris and the Kremlin: Evidence presented by Klementyna Suchanow|url=https://resetobywatelski.pl/ordo-iuris-and-the-kremlin-evidence-presented-by-klementyna-suchanow/|vydavateľ=Reset Obywatelski|dátum vydania=2022-01-24|dátum prístupu=2026-05-29|jazyk=pl|priezvisko=Suchanow|meno=Klementyna}}</ref> a podujatie sponzorovala Malofejevova Nadácia sv. Bazila Veľkého a Jakuninova Nadácia sv. Andreja Prvozvaného.<ref name=":25" /><ref name=":17" /> V daňovom priznaní Howardovho centra bol podujatie dokonca uvedené ako Svetový kongres rodín.<ref name=":25" /> Formálnym organizátorom bolo Centrum národnej slávy a Nadácia sv. Andreja Prvozvaného, vzájomne zviazané organizácie, ktorých prezidentom bol Jakunin a manželka Natalia viceprezidentkou. Natalia bola tiež riaditeľkou celoruského programu Svätosť materstva, v rámci ktorého sa fórum konalo.<ref name=":25" /><ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=В Москве открылся международный форум «Многодетная семья и будущее человечества»: новость ОВЦС|url=https://mospat.ru/ru/news/51117/|vydavateľ=Отдел внешних церковных связей. Московского Патриархата.|dátum prístupu=2026-05-30|jazyk=ru|dátum vydania=2014-09-10}}</ref> Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s Malofejevovou Nadáciou sv. Bazila Veľkého a Patriarchálnou komisiou pre otázky rodiny [[Ruská pravoslávna cirkev|RPC]] (predseda Smirnov).<ref name=":26" /> Otvárací ceremoniál a prvý deň podujatia, 10. septembra, prebehli v Štátnom kremeľskom paláci (budova v areáli [[Moskovský kremeľ|Moskovského Kremľa]]) a boli zakončené [[Koncert|koncertom]] na Chrámovom námestí v Kremli.<ref name=":18" /><ref name=":24" /> Na slávnostnom otvorení prečítal Oleg Morozov pozdrav prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putina]] a hlavný príhovor predniesol patriarcha [[Kirill I.|Kirill]] a po otvorení vystúpil metropolita Ilarion.<ref name=":26" /> Ďalšie vystúpenia mali potom Natália Jakunina, francúzsky europoslanec Émeric Choprad, maďarský štátny tajomník Gergely Prőhle a predseda Pápežskej rady pre rodinu arcibiskup Vincenzo Paglia.<ref name=":26" /><ref name=":18" /> Na druhý deň fórum pokračovalo v konferenčných priestoroch [[Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)|Chrámu Krista Spasiteľa]].<ref name=":18" /><ref name=":24" /> Ďalšími významnými ruskými rečníkmi boli protojerej Čaplin, Pavel Astachov, Jelena Mizulina, Vladimír Medinskij, oligarchovia Jakunin a Malofejev, Dimitrij Smirnov, Anatolij Antonov, Igor Beloborodov a samotný Komov.<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Datta|meno=Neil|titul=The Next Wave: How Religious Extremism Is Regaining Power|url=https://www.epfweb.org/node/1147|dátum vydania=2026-04-23|dátum prístupu=2026-05-30|vydavateľ=European Parliamentary Forum for Sexual & Reproductive Rights|jazyk=en}}</ref><ref name=":26" /><ref name=":28">{{Citácia periodika|titul=Общая концепция и программа международного форума «многодетная семья и будущее человечества»|url=https://www.orthedu.ru/news/11092-obschaya-koncepciya-i-programma-mezhdunarodnogo-foruma-mnogodetnaya-semya-i-buduschee-chelovechestva.html|periodikum=Образование и Православие|dátum prístupu=2026-05-30|jazyk=ru|dátum=2014-09-14|dátum archivácie=2014-09-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20140911213244/https://www.orthedu.ru/news/11092-obschaya-koncepciya-i-programma-mezhdunarodnogo-foruma-mnogodetnaya-semya-i-buduschee-chelovechestva.html}}</ref><ref name=":18" /> Zahraniční hostia a rečníci zahŕňali najmä [[Aktivizmus|aktivistov]] WCF a spriaznených organizácií ako Don Feder, Lawrence Jacobs, Brian Brown, Allan Carlson, Luca Volontè (predseda Novae Terrae), Patrick Buckley (koordinátor European Life Network), Thomas Ward (National Association of Catholic Families), Antonio Brandi (ProVita Onlus), John-Henry Westen (''LifeSiteNews''), [[Katalin Nováková|Katalin Novák]] (štátna tajomníčka pre rodinu), Gabriele Kuby, Ignacio Arsuaga (prezident Hazte Oír), Levan Vasadze, Sharon Slater (prezidentka Family Watch International) či Jack Hanick.<ref name=":18" /><ref name=":27" /><ref name=":28" /> Zo Slovenska sa na pozvanie Igora Beloborodova zúčastnila a vystúpila antivakcinačná aktivistka Iva Vranská Rojková, predsedníčka Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania, ktorej platila letenku Malofejevova nadácia.<ref name=":29">{{Citácia periodika|priezvisko=Feder|meno=J. Lester|titul=Emails Show “Pro-Family” Activists Feeding Contacts To Russian Nationalists|periodikum=BuzzFeed News|dátum=2014-12-8|url=https://www.buzzfeednews.com/article/lesterfeder/emails-show-pro-family-activists-feeding-contacts-to-russian|dátum prístupu=2026-05-30|jazyk=en|priezvisko2=Armitage|meno2=Susie}}</ref><ref name=":28" /> Z [[Česko|Česka]] sa zúčastnil a vystúpil Radim Ucháč (prítomná bola aj manželka Kateřina) a Michal Semín, z [[Poľsko|Poľska]] vystúpila Eva Kowalewska a Tomasz Bilicki.<ref name=":27" /><ref name=":29" /><ref name=":28" /> Komov po ukončení fóra napísal Malofejevovi [[e-mail]] so slovami: „Impérium vracia úder.“<ref name=":29" /><ref name=":24" /> === Agenda Europe (október 2014{{--}}) === Komov bol jedným z dôležitých aktérov tajnej siete Agenda Europe a jej členom bol aj jeho kolega Parfentjev.<ref name=":33">{{Citácia knihy|priezvisko=Datta|meno=Neil|titul=“Restoring the Natural Order”: The religious extremists’ vision to mobilize European societies against human rights on sexuality and reproduction|vydavateľ=European Parliamentary Forum for Sexual & Reproductive Rights|rok=2018|url=https://www.epfweb.org/sites/default/files/2021-03/rtno__EN_epf_online_2021.pdf|jazyk=en}}</ref><ref name=":25" /><ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A dying baby, a Trump tweet: inside network setting global right-wing agenda | url = https://www.opendemocracy.net/en/inside-the-network-setting-global-right-wing-agenda/ | vydavateľ = Open Democracy | dátum vydania = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en | priezvisko = Norris | meno = Sian}}</ref> Jej vznik iniciovali prostredníctvom zvolania tajného strategického stretnutia, ktoré sa uskutočnil v Londýne 16. a 17. januára 2013, [[Rakúsko|rakúska]] katolícka [[Aktivizmus|aktivistka]] Gudrun Kugler a americký právnik Terrence McKeegan a cieľom siete bolo presadiť radikálne nábožensky motivované zmeny v európskej legislatíve.<ref name=":33" /> Táto platforma združila stovky lobistov a [[Aktivizmus|aktivistov]] zameraných na zvrátenie práv v oblasti reprodukčného zdravia a [[Ľudská sexualita|sexuality]] pod rúškom ochrany „prirodzenej rodiny“.<ref name=":33" /><ref name=":25" /> Neskôr začlenili aj prípravu stratégií proti eutanázii, antidiskriminačnej legislatíve a náhradnému materstvu.<ref name=":33" /> Sieť sa riadila 134-stranovým anonymným manifestom ''Restoring the Natural Order'' (Obnova prirodzeného poriadku), ktorý žiada zákaz interrupcií, antikoncepcie, rozvodov a rekriminalizáciu homosexuality.<ref name=":33" /> Manifest tiež presadzoval stratégiu „pochodu inštitúciami“ a infiltráciu medzinárodných orgánov ako [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]].<ref name=":33" /> Prvou dôkázanou angažovanosťou Komova v Agenda Europe je jeho osobná účasť na prvom z výročných summitov, ktoré sa konali pod prísnym utajením, v októbri 2014 v [[Mníchov|Mníchove]] na zámku Fürstenried.<ref name=":25" /><ref name=":33" /><ref name=":51" /> Podľa investigatívnych reportov, ako aj uniknutých interných dokumentov a novinárskych analýz, patria medzi predpokladaných sponzorov ruskí oligarchovia [[Konštantín Malofejev|Malofeev]] (cez Komova a Nadáciu sv. Vasilija Veľkého) a Jakunin, mexický miliardár Patrick Slim Domit (syn Carlosa Slima), rakúska rodina Habsburg-Lorraine (arcivojvoda Imre a Kathleen), britský finančník Michael Hintze (cez manažéra Olivera Hyltona) a talianska nadácia Novae Terrae Foundation (vedená Lucom Volontè, s väzbami na ruské a [[Azerbajdžan|azerbajdžanské]] zdroje, spojená s kauzou Azerbajdžanský laudromat).<ref name=":33" /><ref name=":30">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tip of the Iceberg: Religious Extremist Funders against Human Rights for Sexuality & Reproductive Health in Europe | url = https://www.epfweb.org/node/837 | vydavateľ = EPF | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = en | priezvisko = Datta | meno = Neil}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Novae Terrae Foundation|periodikum=Organized Crime and Corruption Reporting Project|dátum=2017-09-04|url=https://www.occrp.org/en/project/the-azerbaijani-laundromat/novae-terrae-foundation|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en}}</ref> Po tom, čo investigatívni novinári v rokoch 2017 až 2018 zverejnili uniknuté programy summitov a radikálny manifest ''Obnova prirodzeného poriadku'' ({{V jazyku|eng|Restoring the Natural Order}}), čím bola Agenda Europe verejne odhalená ako extrémistické hnutie, Agenda Europe ukončila svoju činnosť v roku 2019.<ref name=":34" /><ref name=":33" /> Podľa e-mailu z toho istého roku, ktorý rozoslala Sophia Kuby z ADF International, však pod novým názvom Vision Network pokračovala v činnosti.<ref name=":34" /> === Séria konferencií v strednej Európe (február 2015) === Alexej Komov spolu s prezidentom talianskej organizácie Pro Vita e Famiglia Antoniom (Tonim) Brandim zorganizovali vo februári 2015 sériu konferencií v strednej Európe. Podujatia sa uskutočnili 16. februára v [[Praha|Prahe]], 17. februára v [[Ostrava|Ostrave]], 18. februára v [[Bratislava|Bratislave]], 19. februára v [[Košice|Košiciach]] a 20. februára v [[Budapešť|Budapešti]].<ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pro Vita e Komov, per la famiglia, in Europa | url = https://www.provitaefamiglia.it/blog/pro-vita-e-komov-per-la-famiglia-in-europa-2 | dátum vydania = 2015-02-14 | dátum prístupu = 2026-06-01 | vydavateľ = Pro Vita & Famiglia APS | jazyk = it}}</ref> V oznamení o konferenciách Pro Vita uviedla, že krajiny strednej a východnej Európy podľa nej čelia „tlaku a vydieraniu zo strany Európskej únie a vlády Spojených štátov, aby sa prispôsobili smrtiacej a homosexuálnej agende, ktorú na Západe sledujeme už desaťročia.“<ref name=":37" /> V Prahe bol súčasťou programu aj obed s [[Václav Klaus|Václavom Klausom]].<ref name=":37" /> Konferencia s názvom ''Genderová válka proti rodině'' sa uskutočnila v rámci diskusnej série organizovanej združením Akce D.O.S.T.. Ako hlavní rečníci vystúpili Antonio Brandi, Alexej Komov, Marek Michalčík (ako zástupca [[Aliancia za rodinu|Aliancie za rodinu]]) a Radim Ucháč.<ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hovory na pravici XV – Genderová válka proti rodině | url = http://www.akce-dost.cz/2015/02/16/genderova-valka-rodine-praha-16-2-2015/ | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = cs | dátum vydania = 2015-02-16 | vydavateľ = Akce D.O.S.T. | miesto = Praha}}</ref> Podujatie moderoval Michal Semín.<ref name=":38" /> Na konferencii vystúpili aj Václav Klaus a Petr Bahník.<ref name=":38" /> Podľa správy [[Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska|Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska]] sa Komovova návšteva Slovenska uskutočnila na pozvanie [[Fórum života]] a ako kontaktná osoba bol uvádzaný Marek Michalčík, ktorý v tom čase pôsobil ako podpredseda Fóra života.<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zástupca ruského pro-family a pro-life hnutia Alexej Komov na Slovensku | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150217033 | vydavateľ = TK KBS | dátum prístupu = 2026-06-01 | priezvisko = Jacečková | meno = Danka | dátum vydania = 2015-02-07}}</ref><ref name=":40">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Slovensko príde Alexej Komov - predstaviteľ ruského pro-life a pro-family hnutia | url = https://forumzivota.sk/institut-rodiny-v-kosiciach-privita-alexeja-komova/ | vydavateľ = Fórum života | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk-SK | url archívu = https://web.archive.org/web/20210918223053/https://forumzivota.sk/institut-rodiny-v-kosiciach-privita-alexeja-komova/ | dátum archivácie = 2021-09-18 }}</ref> Prednáška v Košiciach sa konala v priestoroch Inštitútu rodiny a organizovalo ju občianske združenie Deti svätej Alžbety - Aliancia za život v spolupráci s Inštitútom rodiny.<ref name=":39" /><ref name=":40" /> Prednáška v Bratislave sa uskutočnila v priestoroch Univerzitného pastoračného centra a organizovalo ju toto centrum s Fórum života.<ref name=":39" /><ref name=":40" /> V súvislosti s Komovovou návštevou Michalčík tvrdil, že Rusko a [[Vatikán]] sú dnes hlavnými obrancami prirodzených hodnôt a v súvilosti témou ochrany „prirodzenej rodiny“ na medzinárodnej pôde uviedol, že by bol „opatrný v démonizovaní Ruska a vo zvelebovaní Západu.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Majchrák|meno=Jozef|titul=Kto je proruský|periodikum=Týždeň|priezvisko2=Čobejová|meno2=Eva|odkaz na periodikum=.týždeň|vydavateľ=W PRESS a.s.|dátum=2015-03-22|issn=1336-653X|url=https://www.tyzden.sk/casopis/17220/kto-je-tu-prorusky/}}</ref> === Katehon (2015) === Pred oficiálnym založením [[Konštantín Malofejev|Malofejevovho]] think-tanku Katehon v roku 2016 bol ako [[šéfredaktor]] a kontaktná osoba [[online]] platformy ''katehon.com'', ktorá jeho vzniku predchádzala, uvádzaný Komov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Our Authors|url=http://katehon.com/our-authors.html|vydavateľ=katehon.com|dátum prístupu=2026-06-28|dátum archivácie=2015-07-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20150724030450/http://katehon.com/our-authors.html|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Our Contacts|url=http://katehon.com/ourcontacts.html|vydavateľ=Katehon|dátum prístupu=2026-06-28|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20150331063157/http://katehon.com/ourcontacts.html}}</ref> === Domáce vzdelávanie (2016{{--}}) === Komov je spolu s manželkou Irinou Šamolinou považovaný za jedného zo zakladateľov moderného hnutia [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] (homeschoolingu) v Rusku.<ref name=":66">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Homeschoolers Plan to Take Over the World | url = https://rlstollar.com/2021/05/03/how-homeschoolers-plan-to-take-over-the-world/ | vydavateľ = R.L. Stollar | dátum vydania = 2021-05-03 | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = en-US | meno = R. L. | priezvisko = Stollar}}</ref><ref name=":65" /> Komov bol zároveň kľúčovým ideológom a stratégom, ktorý prepojil ruské nábožensko-konzervatívne štruktúry s globálnym hnutím za domáce vzdelávanie a aktivity manželov zahŕňajú aj praktickú implementáciu vzdelávacích programov, budovanie podporných sietí a organizáciu konferencií.<ref name=":65" /><ref name=":10" /> Rodinnému vzdelávaniu sa venujú od roku 2012, odkedy Šamolina „začala aktívne študovať najlepšie svetové postupy v rodinnej výchove a praktizuje ich s vlastnými deťmi."<ref name=":67">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamolina | meno = Irina | titul = Обо мне | url = https://shamolina.ru/about/ | dátum prístupu = 2026-06-14 | dátum archivácie = 2017-02-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170203112508/https://shamolina.ru/about/ | vydavateľ = shamolina.ru}}</ref> Začala viesť blog o vzdelávaní a je považovaná za hlavnú propagátorku využívania vzdelávacieho programu Classical Conversations (dosl. 'Klasické rozhovory') v Rusku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Christian Homeschooling Booms in Russia - #1 in Europe - Major International Conference|url=https://russian-faith.com/family-values/christian-homeschooling-booms-russia-1-europe-major-internatl-conference-n1436|periodikum=Russian Faith|dátum=2018-05-22|dátum prístupu=2026-06-14|jazyk=en|priezvisko=Gleason|meno=Joseph|dátum archivácie=2018-06-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20180604181141/https://russian-faith.com/family-values/christian-homeschooling-booms-russia-1-europe-major-internatl-conference-n1436}}</ref><ref name=":67" /> Od roku 2015 až do Smirnovovej smrti pôsobila ako poradkyňa pre rozvoj domáceho vzdelávania pri Patriarchálnej komisii pre ochranu rodiny, materstva a detstva Ruskej pravoslávnej cirkvi, vedenej Smirnovom.<ref name=":20" /><ref name=":66" /><ref name=":67" /> Kľúčovú rolu pri popularizácii domáceho vzdelávania ale aj projektu Classical Conversations v Rusku zohrala verejná podpora Smirnova.<ref name=":20" /><ref name=":68">{{Citácia periodika|titul=Christian Homeschooling Becoming Popular in Russia...Finally|url=https://russia-insider.com/en/society/christian-homeschooling-becoming-popular-russiafinally/ri22037|dátum=2019-03-10|dátum prístupu=2026-06-14|jazyk=en|periodikum=Russian Insider|dátum archivácie=2019-03-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20190330164249/https://russia-insider.com/en/society/christian-homeschooling-becoming-popular-russiafinally/ri22037}}</ref><ref name=":10" /> Ten má okrem vplyvu v Ruskej pravoslávnej cirkvi aj dosah na rozsiahle publikum prostredníctvom televízie, rádia a svojho [[YouTube]] kanála.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Father Dmitry Smirnov: Focus on the Next Life, Not This One {{!}} A Russian Orthodox Church Website | url = https://www.pravmir.com/father-dmitry-smirnov-focus-on-the-next-life-not-this-one/ | vydavateľ = Pravmir.com | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = en-US | priezvisko = Mihailova | meno = Natalya | dátum vydania = 2018-04-16}}</ref><ref name=":68" /> Jeden z rozhovorov na svojom [[Blog|blogu]] venoval priamo programu Classical Conversations, pričom v ňom spovedal amerických i ruských zakladateľov programu vďaka čoho domáce vzdelávanie a hnutie údajne zaznamenalo výrazný nárast záujmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Беседа о программе домашнего образования "Классические беседы" {{!}} Мультиблог протоиерея Димитрия Смирнова Мультиблог протоиерея Димитрия Смирнова | url = https://www.dimitriysmirnov.ru/blog/cerkov-85531/ | vydavateľ = www.dimitriysmirnov.ru | dátum prístupu = 2026-06-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Беседа о программе домашнего образования "Классические беседы" | url = https://www.youtube.com/watch?v=SPmyvlw8YBY | dátum vydania = 2017-06-20 | dátum prístupu = 2026-06-14 | priezvisko = Smirnov | meno = Dimitrij | vydavateľ = Мультиблог протоиерея Димитрия Смирнова}}</ref><ref name=":68" /> Smirnov bol aj rečníkom na Medzinárodnej konferencie rodinného vzdelávania ({{V jazyku|eng|Global Home Education Conference}}, GHEC) v roku 2018 v [[Moskva|Moskve]].<ref name=":68" /> Tu opäť pôsobil ako sprostredkovateľ, keď prijal amerických propagátorov domáceho vzdelávania na stretnutí.<ref name=":10" /> ==== Global Home Education Exchange ==== Komov a Šamolina sa stali okolo roku 2018 členmi predstavenstva organizácie Global Home Education Exchange (GHEX), medzinárodnej advokátskej organizácie pre domáce vzdelávanie.<ref name=":69">{{Citácia periodika|priezvisko=Levasseur|meno=Joanne|titul=Group that organized webinars where Manitoba education minister spoke has ties to Russian 'oligarch'|periodikum=CBC News|vydavateľ=Canadian Broadcasting Corporation|dátum=2020-09-25|url=https://www.cbc.ca/news/canada/manitoba/kelvin-goertzen-webinars-global-home-education-exchange-1.5658841|dátum prístupu=2026-06-14}}</ref><ref name=":65" /><ref name=":70">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inaugural “Indaba” Brings Hope to African Homeschoolers | url = https://hslda.org/post/inaugural-indaba-brings-hope-to-african-homeschoolers | vydavateľ = HSLDA | dátum vydania = 2019-11-15 | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = en | priezvisko = Dentel | meno = Dave}}</ref><ref name=":67" /><ref name=":66" /> GHEX bola založená v roku 2012 Geraldom Huebnerom, konzervatívnym evanjelikálnym aktivistom z [[Manitoba|Manitoby]] v Kanade, ktorý bol predsedom predstavenstva kanadskej pobočky Home School Legal Defense Association (dosl. 'Asociácia pre právnu ochranu domáceho vzdelávania', HSLDA),<ref name=":65" /><ref name=":66" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Traditional values, family, homeschooling: The role of Russia and the Russian Orthodox Church in transnational moral conservative networks and their efforts at reshaping human rights|url=https://academic.oup.com/icon/article/21/1/224/7150656|periodikum=International Journal of Constitutional Law|dátum=2023-05-30|dátum prístupu=2026-06-14|ročník=21|číslo=1|strany=224–242|issn=1474-2640|doi=10.1093/icon/moad026|jazyk=en|meno=Kristina|priezvisko=Stoeckl}}</ref> pričom Komovov kolega Parfentiev bol zapojený do GHEX od počiatku a bol členom aj organizačného výboru prvej konferencie GHEC v [[Berlín|Berlíne]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Organizers|url=http://www.ghec2016.org/en/organizers|periodikum=GHEC 2016|dátum prístupu=2026-06-14|jazyk=en|dátum archivácie=2015-07-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20150728000022/http://www.ghec2016.org/en/organizers}}</ref> GHEX sa prezentuje ako medzinárodná sieť, ktorej poslaním je rozvoj, prepájanie a poskytovanie vybavenia pre globálnu komunitu domáceho vzdelávania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About Us | url = https://ghex.world/about/ | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = en-US}}</ref> Politologička Julia Mourão Permoser a sociologička Kristina Stoeckl opísali GHEX ako advokačnú koalíciu zloženú z vysoko konzervatívnych aktérov, ktorí sú všeobecne spájaní s agendou namierenou proti právam [[LGBT]] osôb, právam žien a detí.<ref name=":65" /> GHEX pôsobí v rámci širšej siete organizácií zameraných na podporu domáceho vzdelávania a konzervatívnych hodnôt, medzi ktoré patria HSLDA, WCF, Alliance Defending Freedom a [[CitizenGO]].<ref name=":65" /> Komov sa podieľal na aktivitách viacerých z týchto organizácií a predstavoval jeden z kľúčových prepojovacích článkov.<ref name=":65" /> ==== Medzinárodná konferencia domáceho vzdelávania v Rusku (2018) ==== Kulmináciou Komovových aktivít v oblasti domáceho vzdelávania bolo usporiadanie 3. Globálnej konferencie domáceho vzdelávania (GHEC 2018) v Rusku, ktorá sa konala 15. až 19. mája 2018 v [[Petrohrad|Petrohrade]] a [[Moskva|Moskve]].<ref name=":65" /> Podľa organizátorov išlo o historicky najväčšiu medzinárodnú konferenciu domáceho vzdelávania.<ref name=":71">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Home Education Conference 2018 | url = https://ghex.world/events/conferences/ghec-2018/ | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = en-US | vydavateľ = GHEX}}</ref><ref name=":65" /> Ruským partnerom pre toto podujatie bola ruská pobočka WCF, ktorej predstaviteľom bol práve Komov<ref name=":65" /> (v tomto čase boli súčasťou vedenia aj Šamolina, Parfentiev, Antonov, Carlson, Feder a Jacobs).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Всемирный Конгресс Семей | url = http://worldcongress.ru/#section-115 | vydavateľ = worldcongress.ru | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = ru-RU | dátum archivácie = 2017-02-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170216135334/http://worldcongress.ru/#section-115}}</ref> Konferencia mala aj globálny strategický dosah. bola na nej vytvorená africká subkomisia GHEX a zároveň bol na konferencii oficiálne spustený ruský preklad kurikula Classical Conversations.<ref name=":70" /> Na konferencii vystúpili aj zástupcovia Ruskej pravoslávnej cirkvi, členovia Štátnej dumy, akademici z [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] a vedúci predstavitelia HSLDA.<ref name=":65" /><ref name=":71" /> Medzi hosťami bola aj poslankyňa dumy Jelena Mizulin sankcionovaná za rolu pri financovaní ruskej agresie na Ukrajine.<ref name=":69" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The latest front in Russian infiltration: America’s right-wing homeschooling movement | url = https://archive.thinkprogress.org/americas-biggest-right-wing-homeschooling-group-has-been-networking-with-sanctioned-russians-1f2b5b5ad031/ | dátum vydania = 2019-01-17 | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = en-US | meno = Michel | priezvisko = Casey | vydavateľ = Think Progress}}</ref> Šamolina na konferencii vyhlásila, že „prirodzená rodina je patriarchálna rodina“ a „len doma sa deti môžu naučiť rodinným hodnotám a byť vychovávané ako kresťania“.<ref name=":65" /> ==== Classical Conversations v Rusku ==== Po niekoľkých rokoch štúdia sa Komov a Šamolina rozhodli pre zavedenie amerického kurikula Classical Conversations do Ruska..<ref name=":68" /><ref name=":20" /> Táto kresťanská organizácia domáceho vzdelávania bola založená v 90. rokoch Leigh Bortinsovou v [[Severná Karolína|Severnej Karolíne]] a funguje na princípe komunít kresťanských rodín, ktoré sa týždenne stretávajú a vzdelávajú deti klasickou metódou inšpirovanou starogréckou filozofiou a stredovekým konceptom Trivia.<ref name=":66" /><ref name=":68" /><ref name=":20" /> Komov a Šamolina preložili existujúce učebné materiály do ruštiny a prispôsobili ich [[Pravoslávie|pravoslávnej]] perspektíve, pričom do obsahu zaradili ruskú históriu a geografiu namiesto americkej.<ref name=":68" /> Program sa po spustení rozšíril do 27 miest a zapojili sa 370 detí z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]].<ref name=":68" /> Prevádzkujú komerčne - predávajú metodické príručky a poskytujú inštrukcie.<ref name=":20" /> Šamolina je zároveň riaditeľkou ruskej verzie programu Institute for Excellence in Writing, ďalšieho obľúbeného amerického programu pre domáce vzdelávanie.<ref name=":66" /> ==== Film ''Lessons of Standardization'' ==== Komov spolu s manželkou natočil a koncom roka 2017 publikoval [[dokumentárny film]] ''Lessons of Standardization'' (dosl. 'Lekcie štandardizácie'), v ktorom kritizuje dopady vzdelávacích reforiem spojených s importom zahraničných konceptov v postsovietskom priestore a obhajuje domáce vzdelávanie ako alternatívu k štátom riadenému školskému systému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Christian Homeschooling Crusader Michael Farris Opposes Women's Reproductive Rights, LGBTQ+ Rights, and Children's Rights - Bucks County Beacon | url = https://buckscountybeacon.com/2023/06/christian-homeschooling-crusader-michael-farris-opposes-womens-reproductive-rights-lgbtq-rights-and-childrens-rights/ | dátum vydania = 2023-06-08 | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = en-US | priezvisko = Cohn | meno = Jennifer | vydavateľ = Bucks County Beacon}}</ref><ref name=":73">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Film by Alexey Komov. Lessons of Standardization | url = http://orthochristian.com/110201.html | vydavateľ = Orthox Christianity | dátum prístupu = 2026-06-14 | dátum vydania = 2018-01-26 | jazyk = en}}</ref><ref name=":74">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов. «Уроки стандартизации» | url = https://pravoslavie.ru/109494.html | vydavateľ = Православие.Ru | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = ru | dátum vydania = 2017-12-26}}</ref> Film obsahuje rozhovory s medzinárodnými expertmi a aktivistami ako Michael Farris (zakladateľ HSLDA), Brian Ray (prezident HSLDA), Michael Donnelly (HSLDA), Austin Ruse (C-Fam), Christopher Mannon Humanae (Population Research Insititute), Leigh a Robert Bortins z Classical Conversations, Allan Carlson (zakladateľ WCF), Brian Brown (prezident WCF), Levan Vasadze (lokálny partner WCF), Patrick Haye (prezident Patrick Henry College založenej Farrisom), Phillip Longman, John Taylor Gatto ako aj osobnosťami z Ruska ako Malofejev či Smirnov.<ref name=":73" /> Film bol distribuovaný v [[Ruština|ruštine]] a [[Angličtina|angličtine]].<ref name=":73" /><ref name=":74" /> === Obvinenie v USA (2024) === Dňa 12. decembra 2024 bol Alexej Komov formálne obvinený orgánmi Spojených štátov z trestných činov „sprisahania" a „porušenia amerických sankcií."<ref name=":1" /><ref name=":41">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian National Assisted Sanctioned Oligarch In Schemes To Employ An American Citizen To Launch And Operate Russian Television Network | url = https://www.justice.gov/usao-sdny/pr/russian-national-assisted-sanctioned-oligarch-schemes-employ-american-citizen-launch | vydavateľ = U.S. Attorney's Office, Southern District of New York | dátum prístupu = 2026-06-09 | dátum vydania = 2024-12-12 | jazyk = en}}</ref> Obvinenie nadviazalo na predchádzajúce konania proti [[Konštantín Malofejev|Konstantinovi Malofejevovi]], ktorý bol z porušovania amerických [[Sankcia (trest)|sankcií]] obvinený v apríli 2022, a proti Jackovi Hanickovi, obvinenému v marci 2022.<ref name=":41" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =  TV Producer for Russian Oligarch Charged with Violating Crimea-Related Sanctions | url = https://www.justice.gov/archives/opa/pr/tv-producer-russian-oligarch-charged-violating-crimea-related-sanctions | vydavateľ = Office of Public Affairs | dátum prístupu = 2026-06-09 | dátum vydania = 2022-03-03 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =  Russian Oligarch Charged With Violating United States Sanctions | url = https://www.justice.gov/usao-sdny/pr/russian-oligarch-charged-violating-united-states-sanctions | vydavateľ = U.S. Attorney's Office, Southern District of New York | dátum prístupu = 2026-06-09 | dátum vydania = 2022-04-06 | jazyk = en}}</ref> Podľa obžaloby Komov pomáhal Malofejevovi pri nábore a zamestnaní američana Jacka Hanicka, ktorý sa podieľal na spustení a prevádzke televíznej stanice Tsargrad TV v Rusku.<ref name=":41" /> Prokuratúra zároveň tvrdila, že Komov, Malofejev, Hanick a ďalšie osoby sa podieľali na prevode finančných prostriedkov vo výške 10 miliónov [[Americký dolár|dolárov]] z účtu v americkej banke obchodnému partnerovi v [[Grécko|Grécku]], čím mali obísť sankčné opatrenia uvalené na Malofejeva.<ref name=":41" /> Vyšetrovanie aktivít Komova a Malofejeva koordinovala pracovná skupina ministerstva spravodlivosti [[Spojené štáty|USA]] KleptoCapture, zameraná na presadzovanie a vymáhanie dodržiavania sankcií voči ruským [[Oligarchia|oligarchom]] po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]] vo februári 2022.<ref name=":1" /> Po návrate prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] do úradu v januári 2025 generálna prokurátorka Pam Bondiová túto iniciatívu, v prvý deň svojho pôsobenia v úrade, zrušila.<ref name=":1" /> Ďalší osud trestného konania proti Komovovi zostal po tomto rozhodnutí nejasný.<ref name=":1" /> Hanick bol neskôr obvinený aj z podania nepravdivých vyhlásení agentom [[Federal Bureau of Investigation|FBI]]. Dňa 3. februára 2022 bol Hanick zadržaný v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] na žiadosť Spojených štátov s cieľom extradície. Podľa súdneho spisu sa k obvineniam priznal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Letter Motion – #17 in United States v. HANICK (S.D.N.Y., 1:21-cr-00676) | url = https://www.courtlistener.com/docket/63132974/17/united-states-v-hanick/ | vydavateľ = Court Listener | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en | priezvisko = Miedel | meno = Florian | dátum vydania = 2025-03-03}}</ref> K júnu 2026 nebol uložený trest a prípad stále prebiehal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = United States v. HANICK | url = https://www.courtlistener.com/docket/63132974/united-states-v-hanick/ | vydavateľ = Court Listener | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en-us}}</ref> == Súkromný život == Alexej Komov je ženatý s Irinou Šamolinou<ref name=":8" /> a majú spolu päť detí.<ref name=":18" /> Obaja manželia sú silní [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] veriaci.<ref name=":20" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Konštantín Malofejev]] * [[CitizenGO]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ Osobný web] (archív, 2018) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Komov, Alexej Jurievič}} [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] [[Kategória:Ruskí aktivisti]] [[Kategória:Ruskí podnikatelia]] t1mbjrhz86jpfwwexalgzuq5tclna5e 0 749339 8253219 8204992 2026-07-25T11:47:04Z KormiSK 91359 8253219 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt = Bitka pri Farsale | súčasť = [[Caesarova občianska vojna|Caesarovej občianskej vojny]] | obrázok = Battle of Pharsalus, 48 BC.png | image_size = 300px | popis = Schéma rozostavenia vojsk pred bitkou. | dátum = [[9. august]] [[48 pred Kr.]] | miesto = pri meste [[Farsalos]] (antický Palaepharsalus), [[Tesália]], [[Grécko]] | súradnice = {{Súradnice|39|24|19|N|22|16|51|E|display=inline,title}} | výsledok = Rozhodujúce víťazstvo Caesara | územné_zmeny = Väčšina východných provincií prešla na stranu Caesara | protivník1 = ''Populári (Caesarovci)'' | protivník2 = ''Optimáti (Republikáni/Pompeiovci)'' | velitel1 = [[Gaius Iulius Caesar]]<br>[[Marcus Antonius]]<br>[[Gnaeus Domitius Calvinus]]<br>[[Publius Cornelius Sulla]] | velitel2 = [[Gnaeus Pompeius Magnus]]<br>[[Titus Labienus]]<br>[[Metellus Scipio]]<br>[[Lucius Domitius Ahenobarbus (konzul 54 pred Kr.)|Domitius Ahenobarbus]] †<br>[[Lucius Cornelius Lentulus Crus]] | jednotky1 = [[Legio VI Ferrata|Legio VI]], [[Legio VII Claudia|Legio VII]], [[Legio VIII Augusta|Legio VIII]], [[Legio IX Hispana|Legio IX]], [[Legio X Equestris|Legio X]], [[Legio XI Claudia|Legio XI]], [[Legio XII Fulminata|Legio XII]], [[Legio XIII Gemina|Legio XIII]] | jednotky2 = sýrske légie, kilícke légie, Legio I, Legio III a ďalšie | sila1 = '''23 000+'''<br>22 000 legionárov<br>1 000 jazdcov<br>neznámy počet pomocnej pechoty | sila2 = '''41 000 – 54 000+'''<br>36 000 – 47 000 legionárov<br>5 000 – 7 000 jazdcov<br>tisíce pomocných zborov | straty1 = 200 – 1 200 padlých | straty2 = 6 000 – 15 000 padlých<br>24 000 zajatých }} '''Bitka pri Farsale''' bola rozhodujúca bitka [[Caesarova občianska vojna|Caesarovej občianskej vojny]], ktorá sa odohrala [[9. august]]a [[48 pred Kr.]] v strednom [[Grécko|Grécku]]. Stáli v ňom proti sebe sily lojálne [[Gaius Iulius Caesar|Gaiovi Iuliovi Caesarovi]] a vojsko [[Rímska republika|Rímskej republiky]] pod vedením [[Gnaeus Pompeius Magnus|Gnea Pompeia Magna]].<ref name="Goldsworthy">GOLDSWORTHY, Adrian. ''Caesar: Life of a Colossus''. New Haven : Yale University Press, 2006. ISBN 978-0300120486. S. 424-430.</ref> Hoci mal Pompeius na svojej strane väčšinu [[Senát (staroveký Rím)|Senátu]] a výraznú početnú prevahu, jeho vojsko zložené z nových légií a nesúrodých spojencov nedokázalo odolať Caesarovým skúseným veteránom. Pompeius, pod tlakom svojich dôstojníkov a ambicióznych senátorov, neochotne prijal otvorený boj, ktorý skončil katastrofálnou porážkou jeho strany.<ref name="Sheppard">SHEPPARD, Si. ''Pharsalus 48 BC: Caesar and Pompey - Clash of the Titans''. Oxford : Osprey Publishing, 2006. ISBN 978-1846030024. S. 56-59.</ref> Po bitke Pompeius v prestrojení ušiel do [[Staroveký Egypt|Egypta]], kde bol na príkaz kráľa [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaia XIII.]] okamžite po vylodení zavraždený.<ref name="Fuller">FULLER, J. F. C. ''Julius Caesar: Man, Soldier, and Tyrant''. New Brunswick : Rutgers University Press, 1965. ISBN 978-0306804229. S. 226-227.</ref> == Predohra k bitke == Po vypuknutí [[Caesarova občianska vojna|občianskej vojny]] a ovládnutí [[Itália (antika)|Itálie]] Caesarom sa ťažisko bojov presunulo na Balkán. V roku [[48 pred Kr.]] sa Caesar preplavil cez Jadran a pokúsil sa obkľúčiť Pompeia pri [[Bitka pri Dyrrhachiu (48 pred Kr.)|Dyrrhachiu]] (dnešný Drač), kde však utrpel porážku a bol nútený ustúpiť do vnútrozemia.<ref name="Rawson">RAWSON, Elizabeth. Caesar's Civil War. In: ''The Cambridge Ancient History: The Last Age of the Roman Republic, 146–43 BC''. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-0521256032. S. 424-433.</ref> Caesar zamieril na východ do [[Tesália|Tesálie]], kde potreboval doplniť zásoby a spojiť sa s jednotkami svojho legáta [[Gnaeus Domitius Calvinus|Domitia Calvina]], ktorému hrozil útok zo strany [[Quintus Caecilius Metellus Pius Scipio|Metella Scipia]] prichádzajúceho zo Sýrie. Cestou dobyl a vyplienil mesto Gomfoi, ktoré sa mu odmietlo vzdať. Pompeius so svojím vojskom postupoval v pätách Caesarovi. K bitke ho dotlačili najmä jeho spojenci z radov senátorov, ktorí po úspechu pri Dyrrhachiu podľahli prehnanému optimizmu a obviňovali Pompeia, že vojnu úmyselne predlžuje, aby si udržal neobmedzené velenie.<ref name="Goldsworthy"/> == Lokalizácia a dátum == Podľa vtedajšieho rímskeho kalendára sa bitka odohrala [[9. august]]a [[48 pred Kr.]], hoci podľa astronomického kalendára mohlo ísť o skorší termín (pravdepodobne jún).<ref name="Sheppard"/> Presné miesto bitky je predmetom dlhodobých vedeckých sporov, keďže primárne pramene, vrátane Caesara, sú v geografických detailoch strohé. Antickí autori ako [[Strabón]] či [[Eutropius]] situujú bojisko k mestu ''Palaepharsalus'' („Starý Farsalos“).<ref name="Morgan">MORGAN, John D. Palae-pharsalus – the Battle and the Town. In: ''The American Journal of Archaeology''. Roč. 87, č. 1 (Január 1983). S. 23-54.</ref> Existujú dve hlavné teórie o polohe bojiska: * ''Južná teória:'' Tradične sa predpokladalo, že vojská stáli južne od rieky Enipeus, v bezprostrednej blízkosti dnešného mesta Farsala. * ''Severná teória:'' Moderní historici (napr. F. L. Lucas, J. D. Morgan alebo Si Sheppard) sa prikláňajú k polohe severne od rieky Enipeus, v blízkosti pahorku pri obci Krini (niekdajšie Driskoli). Podľa tejto rekonštrukcie sa Pompeiov tábor nachádzal západne od Krini a Caesarov tábor približne šesť kilometrov smerom na juhovýchod.<ref name="Sheppard"/><ref name="Morgan"/> Zaujímavosťou je, že oblasť Palaepharsalu sa v antických mýtoch niekedy stotožňovala s Phthiou, domovom bájneho hrdinu [[Achilles|Achilla]], pričom neďaleko sa nachádzalo ''Thetideion'' – chrám zasvätený jeho matke [[Thetis (mytológia)|Thetis]].<ref name="Morgan"/> == Názov bitky == Hoci moderná historiografia ustálila názov ''bitka pri Farsale'', antické pramene neboli jednotné. Sám Caesar ju vo svojich zápisoch nazýva stroho ''proelium in Thessaliā'' („bitka v Tesálii“).<ref name="Morgan"/> [[Marcus Tullius Cicero]] a neskorší historici používali adjektíva ako „farsalská bitka“ (''Pharsalicum proelium''). Významný básnik [[Marcus Annaeus Lucanus|Lucanus]] vo svojom epose o občianskej vojne dôsledne používa názov ''Pharsalia'', čo prevzali aj [[Tacitus]] či zhrnutia [[Titus Livius|Líviových]] dejín.<ref name="Morgan1">MORGAN, John D. Palae-pharsalus – the Battle and the Town. In: ''The American Journal of Archaeology''. Roč. 87, č. 1 (Január 1983). S. 27.</ref> Naopak, autori ako Strabón či Frontinus bitku spájajú so spomínaným Starým Farsalom (''Palaepharsalus''). == Protistojace sily == Presné počty vojakov sú predmetom diskusií, pretože antickí autori sa sústredili predovšetkým na rímskych legionárov (občanov) a pomocné zbory (neobčanov) často považovali za druhoradé.<ref name="Sheppard1">SHEPPARD, Si. ''Pharsalus 48 BC: Caesar and Pompey - Clash of the Titans''. Oxford : Osprey Publishing, 2006. ISBN 978-1846030024. S. 60-61.</ref> === Caesarovo vojsko (Populári) === Caesar mal k dispozícii približne ''22 000 legionárov'' rozdelených do 80 kohort (8 légií). Jeho zbory boli po bojoch pri Dyrrhachiu a kvôli rýchlym presunom výrazne poddimenzované – niektoré légie mali len okolo tisíc mužov.<ref name="Goldsworthy">GOLDSWORTHY, Adrian. ''Caesar: Life of a Colossus''. New Haven : Yale University Press, 2006. ISBN 978-0300120486. S. 424-430.</ref> Caesar sa však spoliehal na ich mimoriadnu disciplínu a bojové skúsenosti. Jeho jazda bola slabá, tvorilo ju len asi ''1 000 jazdcov'' (prevažne Galov a Germánov), doplnených o niekoľko tisíc gréckych ľahkoodencov z Dolopie a Akarnánie.<ref name="Sheppard1"/> === Pompeiove sily (Optimáti) === Pompeius disponoval drvivou početnou prevahou. V radoch jeho ťažkej pechoty bojovalo približne ''45 000 legionárov'' (hoci moderné odhady Brunta a Wylieho sa prikláňajú k číslu ''38 000'').<ref name="Brunt">BRUNT, P. A. ''Italian Manpower 225 B.C. – A.D. 14''. Oxford : Clarendon Press, 1971. S. 692.</ref> Jeho najväčšou výhodou bola jazda v počte ''5 000 až 7 000 mužov'' a tisíce lukostrelcov a prakovníkov. Išlo o mimoriadne pestré, mnohojazyčné vojsko. Okrem rímskej jazdy tu boli galští a germánski jazdci, ale aj kontingenty z celého východného Stredomoria – Gréci, Tráci, Sýrčania, Feničania a Židia. Mnohým z týchto oddielov veleli ich vlastní lokálni králi a tetrarchovia, ktorí boli Pompeiovými osobnými klientmi.<ref name="Sheppard1"/><ref name="Greenhalgh">GREENHALGH, P. A. L. ''Pompey: The Republican Prince''. London : Weidenfeld and Nicolson, 1981. ISBN 978-0297778813. S. 247-249.</ref> === Caesarove légie === Základ Caesarovej armády tvorili skúsení veteráni z [[Galská vojna|vojny v Galii]], ktorí boli absolútne oddaní svojmu veliteľovi. Išlo o tieto jednotky: * ''[[Legio VI Ferrata|Legio VI]]'': veteráni z Galie, známi pod menom ''Ferrata'' („Železná“). * ''[[Legio VII Claudia|Legio VII]]'': neskôr známa ako ''Claudia Pia Fidelis''. * ''[[Legio VIII Augusta|Legio VIII]]'': neskôr nazvaná ''Augusta''. * ''[[Legio IX Hispana|Legio IX]]'': jedna z najskúsenejších, hoci po predchádzajúcich bojoch značne oslabená. * ''[[Legio X Equestris|Legio X]]'': Caesarova najobľúbenejšia légia (neskôr ''Gemina''). * ''[[Legio XI Claudia|Legio XI]]'': veteránsky zbor, neskôr známy ako ''Paterna''. * ''[[Legio XII Fulminata|Legio XII]]'': neskôr preslávená ako „Blesková“. * ''[[Legio XIII Gemina|Legio XIII]]'': légia, s ktorou Caesar prekročil [[Rubikon]]. == Rozostavenie vojsk == [[Súbor:BattlePharsalus-LIX.png|vľavo|náhľad|400px|Počiatočné rozostavenie vojsk pri Farsale.]] Obaja velitelia rozvinuli svoje légie v tradičnej formácii troch línií (''[[triplex acies]]''). Pravé krídlo Pompeia a ľavé krídlo Caesara sa opieralo o tok rieky Enipeus, ktorá poskytovala prirodzenú ochranu.<ref name="Goldsworthy"/> ''Pompeiove rozostavenie:'' Vzhľadom na ochranu riekou sústredil Pompeius takmer celú svoju jazdu (5 000 – 7 000 mužov), lukostrelcov a prakovníkov na svoje ''ľavé krídlo''. Plánoval ním obísť Caesarovo pravé krídlo a napadnúť ho zozadu. Do stredu a na krídla pechoty umiestnil svoje najsilnejšie légie, pričom celú líniu (hlbokú nezvyčajných 10 radov) vystužil 2 000 veteránmi (''[[evocati]]''), ktorí mali povzbudzovať menej skúsených nováčikov.<ref name="Delbrück">DELBRÜCK, Hans. ''History of the Art of War: Warfare in Antiquity''. Lincoln : University of Nebraska Press, 1990. ISBN 978-0803291997. S. 538-540.</ref> Veleniu na krídlach zodpovedali Lentulus (vľavo), Metellus Scipio (stred) a Ahenobarbus (vpravo). Jazde velil [[Titus Labienus]], niekdajší Caesarov pobočník.<ref name="Sheppard1"/> ''Caesarova taktika:'' Caesar musel kvôli početnej nevýhode zúžiť svoje rady na hĺbku iba 6 mužov, aby sa dĺžkou línie vyrovnal Pompeiovcom. Ľavému krídlu (légie IX a VIII) velil [[Marcus Antonius]], stredu (légie VI, XII, XI a XIII) Domitius Calvinus a pravému krídlu (légie VII a X) [[Publius Cornelius Sulla]].<ref name="Goldsworthy"/> Caesar predvídal Pompeiov plán s jazdou, a preto urobil kľúčové opatrenie: zo svojej tretej línie vyčlenil niekoľko kohort a vytvoril z nich ''štvrtú líniu'' (približne 2 000 mužov) skrytú za svojím pravým krídlom. Týmto vojakom dal jasné inštrukcie: práve oni mali byť rozhodujúcim faktorom, ktorý zastaví nápor nepriateľskej jazdy. Svojim mužom v tretej línii prísne zakázal vyraziť do útoku bez jeho priameho povelu.<ref name="Sheppard1"/><ref name="Fuller"/> == Priebeh bitky == Medzi oboma armádami bola značná vzdialenosť. Pompeius, na radu Gaia Triaria, prikázal svojim mužom nevyraziť do útoku, ale čakať na mieste. Predpokladal, že Caesarovi legionári sa pri behu na dvojnásobnú vzdialenosť vyčerpajú a ich formácia sa rozpadne. Zároveň veril, že stojace vojsko lepšie odolá salvám oštepov (''[[pilum]]'').<ref name="Goldsworthy"/> Keď Caesar videl, že sa nepriateľ nehýbe, nariadil útok. Jeho veteráni vyrazili, ale v polovici dráhy si sami uvedomili vzdialenosť, zastavili sa, aby nabrali dych a sformovali rady, a až potom pokračovali v nápore. Keď sa línie zrazili, stred a pravé krídlo Pompeiovcov pevne držali pozície.<ref name="Sheppard1"/> === Rozhodujúci manéver === V tom istom momente [[Titus Labienus]] vyslal do útoku mohutnú pompeiovskú jazdu na ľavom krídle. Podľa očakávania vytlačili Caesarovu slabšiu jazdu z poľa. Vtedy však Caesar odhalil svoju skrytú ''štvrtú líniu''. Jeho vojaci dostali neobvyklý rozkaz: nehádzať oštepy, ale používať ich ako kopije a mieriť nimi priamo do tvárí nepriateľských jazdcov. Mladí šľachtici v pompeiovskej jazde, zaskočení touto brutalitou a disciplínou pechoty, spanikárili a dali sa na útek smerom k pahorkom.<ref name="Fuller"/> Tým zostalo Pompeiove ľavé krídlo nekryté. Caesarova štvrtá línia ho obišla a začala napadať bok nepriateľskej pechoty. V tej chvíli Caesar nasadil do boja svoju doposiaľ čerstvú ''tretiu líniu'' – svojich najlepších veteránov. Tento koordinovaný útok z boku aj spredu zlomil odpor Pompeiovcov, ktorí sa začali hromadne sťahovať z bojiska.<ref name="Goldsworthy"/><ref name="Sheppard1"/> === Pád Pompeiovho tábora === Keď Pompeius videl, ako sa jeho jazda aj légie rozpadajú, stratil odvahu a stiahol sa do svojho tábora. Tam odložil znaky svojej generálskej hodnosti, vzal rodinu a zlato a v prestrojení ušiel. Caesar nenechal nepriateľa vydýchnuť a povzbudil svojich mužov k útoku na nepriateľský tábor. Hoci ho sedem kohort pomocných zborov (Trákov) hrdinsky bránilo, tábor bol čoskoro dobytý.<ref name="Fuller"/> == Straty == Údaje o stratách sa v prameňoch rozchádzajú. Caesar vo svojich zápisoch uvádza len ''200 padlých'' vojakov a 30 centuriónov, zatiaľ čo straty optimátov odhadol na 15 000 mŕtvych a 24 000 zajatých. Historik [[Appianos]] uvádza realistickejšie čísla: približne ''1 200 padlých'' na strane Caesara a ''6 000'' na strane Pompeia.<ref name="Goldsworthy"/> Caesar po bitke vyzdvihol disciplínu svojich mužov a osobne vymenoval mnohých svojich centuriónov, ktorých odvaha rozhodla o víťazstve.<ref name="Sheppard1"/> == Dôsledky == [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeius]], zdrvený porážkou, ušiel spolu so svojimi poradcami na ostrov [[Mytiléna]] a následne do Kilície, kde zvolal vojnovú radu.<ref name="Tempest62">TEMPEST, Kathryn. ''Brutus: The Noble Conspirator''. New Haven : Yale University Press, 2017. ISBN 978-0300180091. S. 62.</ref> Medzitým sa [[Cato Mladší]] a ďalší stúpenci v [[Bitka pri Dyrrhachiu (48 pred Kr.)|Dyrrhachiu]] pokúsili odovzdať velenie Cicerovi. Ten však ponuku odmietol a rozhodol sa pre návrat do Itálie.<ref name="Rawson433">RAWSON, Elizabeth. Caesar's Civil War. In: ''The Cambridge Ancient History: The Last Age of the Roman Republic, 146–43 BC''. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-0521256032. S. 433.</ref> Zvyšní optimáti sa preskupili na [[Korfu|Korkyre]] a odtiaľ odplávali do Líbye.<ref name="Tempest62"/> Mnohí ďalší, medzi nimi aj [[Marcus Iunius Brutus]], požiadali Caesara o milosť. Brutus prešiel cez močiare k Larise, kde ho Caesar vo svojom tábore prijal s nečakanou veľkorysosťou.<ref name="Tempest63">TEMPEST, Kathryn. ''Brutus: The Noble Conspirator''. New Haven : Yale University Press, 2006. S. 62-63.</ref> Pompeiove plány sa nakoniec upriamili na [[Staroveký Egypt|Egypt]], ktorý mu v predošlom roku poskytol vojenskú pomoc.<ref name="Goldsworthy431">GOLDSWORTHY, Adrian. ''Caesar: Life of a Colossus''. New Haven : Yale University Press, 2006. ISBN 978-0300120486. S. 431.</ref> Bezprostredne po bitke Caesar ovládol Pompeiov tábor a nechal spáliť jeho súkromnú korešpondenciu bez toho, aby ju čítal. Verejne vyhlásil, že odpustí každému, kto ho požiada o milosť. Pompeiovské námorné sily v Jadranskom mori a v Itálii sa po týchto správach väčšinou stiahli alebo kapitulovali.<ref name="Rawson433"/> Caesar pokračoval v prenasledovaní Pompeia. Cez Áziu dorazil [[2. október|2. októbra]] [[48 pred Kr.]] do [[Alexandria|Alexandrie]], kde sa dozvedel o Pompeiovej vražde. Zakrátko sa zaplietol do dynastického sporu o egyptský trón medzi [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaiom XIII.]] a [[Kleopatra VII.|Kleopatrou]].<ref name="Rawson433-434">RAWSON, Elizabeth. Caesar's Civil War. In: ''The Cambridge Ancient History''. S. 433-434.</ref> == Historický význam == [[Súbor:Niccolò da Bologna 01.jpg|náhľad|vpravo|250px|Anachronická miniatúra zo 14. storočia od Niccolòa da Bolognu zobrazujúca Caesara ako víťaza nad Pompeiom pri Farsale.]] Historik [[Paul K. Davis]] uvádza, že „Caesarovo víťazstvo ho vynieslo na vrchol moci a fakticky ukončilo existenciu republiky“.<ref>DAVIS, Paul K. ''100 Decisive Battles from Ancient Times to the Present: The World’s Major Battles and How They Shaped History''. Oxford : Oxford University Press, 1999. ISBN 978-0195142730. S. 59.</ref> Hoci bitka priamo neukončila občiansku vojnu, bola strategicky rozhodujúca a poskytla Caesarovi potrebnú legitimitu. Dovtedy sa väčšina rímskeho sveta mimo Itálie prikláňala k Pompeiovi vďaka jeho rozsiahlej klientskej sieti. Po porážke pri Farsale však začali bývalí spojenci meniť strany. Mnohí verili, že víťazstvo nad takou presilou je dôkazom priazne bohov (''[[fortuna]]''), zatiaľ čo iní konali z čistej snahy o sebazáchovu. Tento úspech umožnil Caesarovi vybudovať novú sieť lojálnych spojencov a upevniť svoju moc, zatiaľ čo zvyšky optimátov boli vytlačené do exilu, kde hľadali zdroje na pokračovanie odporu. == Bitka v kultúre == Názov bitky a jej odkaz sa nesie viacerými umeleckými dielami, geografickými názvami i obchodnými aktivitami: * ''[[Pharsalia]]'' – rozsiahly epos básnika [[Lucanus|Lucana]] z 1. storočia po Kr. * ''Pharsalia, New York'' – mesto v štáte New York v USA. * ''Pharsalia Technologies, Inc.'' – názov technologickej spoločnosti. * V románe [[Alexandre Dumas starší|Alexandrea Dumasa]] ''[[Traja mušketieri]]'' autor spomína údajný Caesarov rozkaz, aby jeho muži mierili na tváre svojich protivníkov. Dumas podotýka, že ich márnovratnosť im bola cennejšia než samotný život.<ref>{{cite book |last=Dumas |first=Alexander |date=2009 |title=The Three Musketeers |publisher=Oxford University Press |page=620 |isbn=978-0-19-953846-1 }}</ref> * Vo veľkofilme Josepha L. Mankiewicza ''[[Kleopatra (film z roku 1963)|Kleopatra]]'' (1963) slúži bezprostredná situácia po bitke pri Farsale ako úvodná scéna, ktorá uvádza dej do pohybu.<ref name=SCS>{{cite web |url=https://classicalstudies.org/annual-meeting/144/372gardner |title= 37.2.Gardner |author=Society for Classical Studies |date=2012-11-13 |access-date=2020-09-12}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BRUNT, P. A. ''Italian Manpower 225 B.C. – A.D. 14''. Oxford : Clarendon Press, 1971. ISBN 0-19-814283-8. * DELBRÜCK, Hans. ''History of the Art of War volume 1: Warfare in Antiquity''. Lincoln : University of Nebraska Press, 1975. ISBN 0-8032-6584-0. * GOLDSWORTHY, Adrian. ''Caesar: The Life of a Colossus''. London : Weidenfeld & Nicolson, 2006. ISBN 0-297-84620-5. * GREENHALGH, Peter. ''Pompey: The Republican Prince''. London : Weidenfeld and Nicolson, 1981. ISBN 0-297-77881-1. * MORGAN, John D. Palaepharsalus – The Battle and the Town. In: ''American Journal of Archaeology''. 1983, roč. 87, č. 1, s. 23–54. * RAWSON, Elizabeth. Caesar: Civil War and Dictatorship. In: ''Cambridge Ancient History''. Zv. 9. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 0-521-25603-8. * SHEPPARD, Simon. ''Pharsalus 48 BC: Caesar and Pompey – Clash of the Titans''. Oxford : Osprey Publishing, 2006. ISBN 1-84603-002-1. * TEMPEST, Kathryn. ''Brutus: The Noble Conspirator''. New Haven : Yale University Press, 2017. ISBN 978-0-300-18009-1. [[Kategória:Bitky v Grécku]] [[Kategória:48 pred Kr.]] 520pb5kg8avb94s88db3cp0naf99zgb 2 750856 8252863 8246081 2026-07-24T12:08:07Z ErikaF25 275262 8252863 wikitext text/x-wiki '''Paleoklimatológia''' '''Paleoklimatológia''' je veda, ktorá skúma klímu predošlých geologických období na Zemi v časoch, keď ešte neboli možné priame meteorologické merania, a pre ktoré teda neexistujú žiadne ľuďmi zaznamenané meteorologické dáta. Paleoklimatológia je [[Interdisciplinarita|interdisciplinárna]] veda zaoberajúca sa geologickou históriou Zeme, ktorá využíva poznatky z rôznych [[Vedný odbor|vedných disciplín]] ako sú napríklad [[paleontológia]], [[paleogeografia]], paleoceanografia, [[meteorológia]], atmosférická chémia, [[geofyzika]] a v posledných rokoch aj [[astronómia]] a [[astrofyzika]]. Úlohou paleoklimatológie je rekonštrukcia a následné skúmanie dávnych klimatických podmienok, čo nám umožňuje lepšie pochopiť evolúciu dnešnej klímy, jej prirodzenú variabilitu a citlivosť. Keďže z historických období, ktorými sa paleoklimatológia zaoberá, neexistujú žiadne priame meteorologické merania, paleoklimatológovia využívajú nepriame indikátory prírodných podmienok, tzv. [[proxy dáta]], ktoré získavajú z hĺbkových [[Vrt|vrtov]], [[Usadená hornina|usadených hornín]], [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]], [[Ročný kruh|letokruhov]] stromov alebo aj [[Živý organizmus|živých organizmov]] ako sú napríklad [[Koralovce|koraly]] či [[lastúrniky]], poprípade ich[[Mikrofosília|mikrofosílie]]. Tieto dáta môžu poskytovať informácie o atmosférickom zložení, teplote vzduchu a oceánu, [[Zrážky|zrážkach]], suchu, chemickej kompozícií oceánov, zmene [[Hladina mora|hladiny morí]], rozlohe a hrúbke ľadovcov alebo zmenách v [[Slnečná energia|slnečnom žiarení]]. S využitím špeciálnych technológií na [[datovanie]] týchto záznamov, sú paleoklimatológovia schopní určiť historickú podobu [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]]. Medzi najvýznamnejšie obdobia, ktorými sa paleoklimatológovia zaoberajú patria [[Glaciál|doby ľadové]], počas ktorých došlo k výraznému poklesu teploty, ako napríklad počas obdobia [[Mladší dryas|Mladšieho dryasu]]. Ďalej tam patria aj obdobia rapídneho globálneho oteplenia, ako napríklad [[Paleocénno-eocénne tepelné maximum]], počas ktorého vzrástla priemerná povrchová globálna teplota o 5 až 8°C. Štúdium historických klimatických zmien nám poskytuje množstvo informácií o ich dopade na [[životné prostredie]] a [[Biodiverzita|biodiverzitu]], čo nám môže pomôcť lepšie pochopiť a predpovedať dopad súčasných zmien na masové vymieranie druhov alebo [[globálne otepľovanie]]. == História == === 17.{{--}}19. storočie === V 17. storočí dánsky vedec a katolícky kňaz [[Niels Stensen]] (1638-1686) definoval zákony [[Stratigrafia|stratigrafie]], ktoré vysvetľovali vznik sedimentárnych hornín a ich využitia ako časového záznamu striedania etáp dejín Zeme. Napríklad, tvrdil, že nálezy [[Fosília|fosílií]] morských mušlí vo vysokohorských oblastiach poukazujú na priebeh dynamických procesov, ktoré formovali vývoj Zeme. Na jeho prácu neskôr nadviazal aj [[James Hutton]] (1726-1797), ktorý sformuloval teóriu opakujúceho sa cyklu ukladania sedimentov na morskom dne prostredníctvom ich dvíhania, [[Erózia|erózie]] a ponárania<ref>{{Citácia periodika|titul=James Hutton: The Founder of Modern Geology {{!}} AMNH|url=https://www.amnh.org/learn-teach/curriculum-collections/earth-inside-and-out/james-hutton|periodikum=American Museum of Natural History|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=en-US}}</ref>. V 17. storočí boli paleontologické a geologické dôkazy po prvý krát prepojené s dlhodobými [[Klimatické zmeny|klimatickými zmenami]]. Napríklad, v roku 1686 anglický polyhistor [[Robert Hooke]] (1635-1703) na základe nálezu [[Fosília|fosílií]] z [[Jura (geochronologická jednotka)|obdobia Jury]] v južnom [[Anglicko|Anglicku]] odvodil, že klíma na danom území musela byť v minulých obdobiach podstatne teplejšia. V priebehu 18. storočia sa začala s príchodom [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a rozvojom [[Geológia|geológie]] ako modernej vednej disciplíny rozvíjať teória existencie obdobia [[Pravek|praveku]], ktoré časovo presahovalo doloženú [[Dejiny ľudstva|históriu ľudstva]]. Na začiatku 19. storočia došlo k prvému rozdeleniu dejín Zeme na geologické obdobia a ich usporiadaniu do [[Chronostratigrafická tabuľka|geologickej časovej stupnice]]. Zároveň vznikali aj prvé vedecké opisy pravekých [[Biotop|biotopov]] a ich klimatických podmienok. Avšak, časové rozmery jednotlivých období boli až do 20. storočia výrazne podceňované kvôli nedostatočným geochronologickým analytickým metódam. Jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia bola jednoznačne [[Eunice Foote|Eunice Newton Foote]] (1819-1888), ktorá v roku 1856 preukázala absorpciu slnečného žiarenia [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]] a [[Vodná para|vodnou parou]], čím odhalila vplyv koncentrácie CO2 v atmosfére na [[Klimatické zmeny|klimatickú zmenu]]. [[Karl Friedrich Schimper]] (1803–1867) bol nemecký [[Botanika|botanik]] a [[geológ]], ktorý ako prvý opísal vplyv javov počasia, ako je krupobitie, vietor a dážď, na fosílny záznam. Navyše, bol zástancom teórie globálnej zimy, počas ktorej boli rozsiahle územia [[Európa|Európy]] pokryté vrstvou ľadu. Doteraz sa považuje za priekopníka paleoklimatológie v nemecky hovoriacich krajinách. [[Oswald Heer]] (1809–1883), švajčiarsky [[Botanika|botanik]] a [[paleontológ]], navrhol využitie rastlinných fosílií na odvodenie klímy pravekých biotopov. Okrem toho, jeho diela „Flora fossilis arctica – Die fossile Flora der Polarländer“ a „Die Urwelt der Schweiz“ (Pravek Švajčiarska) sú považované za uznávané diela v odbore [[Paleobotanika|paleobotaniky]], ktorými oslovil aj širšiu verejnosť. Švajčiarsky prírodovedec [[Louis Agassiz]] (1807–1873) dospel na základe rozsiahleho terénneho prieskumu v [[Alpy|Alpách]] k záveru, že vznik niektorých zo skúmaných útvarov je možné vysvetliť len na základe potenciálneho celoplošného zaľadnenia, čím prispel k potvrdeniu historickej [[Ľadová doba|ľadovej doby]]. Avšak, existencia [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|kvartérnej doby ľadovej]] bola uznaná až v rokoch 1870 - 1880. [[Súbor:Arrhenius2.jpg|náhľad|Svante Arrhenius (1859-1927)]] Švédsky [[fyzik]] a [[chemik]] [[Svante August Arrhenius|Svante Arrhenius]] (1859–1927) vo svojej práci "O vplyve oxidu uhličitého v ovzduší na teplotu pôdy" (1896) prepojil zmeny v atmosférickej koncentrácií oxidu uhličitého so striedaním ľadových a medziľadových dôb. Taktiež vypočítal [[skleníkový efekt]] oxidu uhličitého a predpovedal globálne otepľovanie spôsobené priemyselným spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]]. Svojou prácou významne prispel k pochopeniu klimatických zmien počas rôznych geologických období.<ref>{{Citácia periodika|titul=Svante Arrhenius and the Greenhouse Effect|url=https://www.jstor.org/stable/4314542|periodikum=Ambio|dátum=1997|dátum prístupu=2026-07-24|ročník=26|číslo=1|strany=2–5|issn=0044-7447|meno=Henning|priezvisko=Rodhe|meno2=Robert|priezvisko2=Charlson|meno3=Elisabeth|priezvisko3=Crawford}}</ref> === 20. - 21. storočie === [[Albrecht Penck]] (1858-1945) a [[Eduard Buchner|Eduard Brückner]] (1860-1917) vydali medzi rokmi 1901 až 1909 trojzväzkové dielo "Alpy v dobe ľadovej" (Die Alpen im Eiszeitalter), v ktorom poskytli detailný opis štyroch alpských ľadových dôb a vytvorili základ pre [[Chronostratigrafická tabuľka|stratigrafické datovanie]] v alpskej oblasti. Toto dielo významne prispelo k výskumu [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|kvartérnej doby ľadovej]]. V roku 1911 britský [[geológ]] [[Arthur Holmes]] (1890-1965) ako prvý použil [[rádiometrické datovanie]] minerálov na určenie veku [[Hornina|hornín]] a jeho výskum ukázal, že [[kambrium]] sa začalo pred približne 600 miliónmi rokov (v súčasnosti je začiatok kambria datovaný na 542 miliónov rokov<ref>{{Citácia knihy|titul=8 - Ecosystem Engineering in the Fossil Record: Early Examples from the Cambrian Period|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1875306X07800104|vydavateľ=Academic Press|rok=2007-01-01|doi=10.1016/S1875-306X(07)80010-4|strany=163–184C|zväzok=4|edícia=Theoretical Ecology Series|meno=Katherine N.|priezvisko=Marenco|meno2=David J.|priezvisko2=Bottjer}}</ref>). [[Súbor:Alfred Wegener Die Entstehung der Kontinente und Ozeane 1929.jpg|náhľad|Wegenerov nákres možnej podoby vzniku súčasného rozloženia kontinentov z prehistorického superkontinentu Pangea.]] [[Alfred Wegener|Alfred Lothar Wegener]] (1880-1930) bol nemecký vedec a polárny výskumník, ktorý ako prvý prišiel s [[Pohyb kontinentov|teóriou pohybu kontinentov]], pričom zhromažďoval dôkazy, ktoré poukazovali na zmenu v historickom usporiadaní [[Tektonická platňa|litosferických platní]] a existenciu prehistorického [[Superkontinent|superkontinentu]] [[Pangea]]. Avšak, nevedel vysvetliť príčiny pohybu kontinentov a za možné vysvetlenie považoval pôsobenie odstredivých síl [[Zem|Zeme]] a neskôr príťažlivé sily [[Slnko|Slnka]] a [[Mesiac|Mesiaca]], pričom obidve tieto vysvetlenia boli vedeckou obcou zamietnuté<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alfred Wegener {{!}} Biography, Theory, & Facts {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Alfred-Wegener | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref>. Za otca modernej paleoklimatológie sa považuje nemecký vedec [[Martin Schwarzbach]] (1907-2003), ktorého dielo "Das Klima der Vorzeit" (1950) sa považuje za pioniersku prácu v danej oblasti a bolo v priebehu desaťročí opakovane aktualizované. Ešte v druhej polovici 20. storočia bola paleoklimatológia považovaná prevažne za deskriptívnu [[Vedný odbor|vednú disciplínu]], ktorá sa spoliehala na datovanie záznamov získaných z [[Proxy dáta|proxy dát]] a na nich založených opisoch vtedajších klimatických podmienok. Neskôr však došlo k rozvoju paleoklimatológie na [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny vedný odbor]] a jej prepojenie s inými prírodovednými disciplínami, čo umožnilo paleoklimatológom porozumieť fyzikálnym príčinám a vzájomným vzťahom medzi klimatickými udalosťami, pochopiť základné faktory vplývajúce na klimatický systém [[Zem|Zeme]] a určiť ich význam pre súčasný a budúci stav klímy. Jedným z príkladov komplexnosti paleoklimatológie ako vedného odboru je aj štúdia amerického [[astrofyzika]] [[Carl Sagan|Carla Sagana]] a [[Astronóm|astronóma]] [[George Mullen|Georgea Mullena,]] v ktorej autori poukázali na nárast v slnečnom vyžarovaní o približne 30% oproti obdobiu spred 4,5 miliardami rokov. [[Paradox slabého mladého Slnka]] (Faint Young Sun Paradox) teda narúša predpoklady o vzniku a kontinuite života na Zemi. Hypotézy vysvetľujúce tento jav sú aj v súčasnosti predmetom skúmania rôznych vedných odborov<ref>{{Citácia knihy|titul=Faint Young Sun Paradox|url=https://link.springer.com/rwe/10.1007/978-1-4020-4411-3_86|vydavateľ=Springer, Dordrecht|rok=2009|isbn=978-1-4020-4411-3|doi=10.1007/978-1-4020-4411-3_86|strany=333–335|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1007/978-1-4020-4411-3_86|meno=James|priezvisko=Farquhar}}</ref>. [[Súbor:Milankovitch Variations.png|náhľad|Znázornenie Milankovičových cyklov. Vplyv periodických zmien v orbite Zeme okolo Slnka na množstvo prijatého slnečného žiarenia a zaľadnenie Zeme za posledných 1 milión rokov.]] V súčasnosti sa na rekonštrukciu minulých a predpovede budúcich klimatických podmienok čoraz častejšie využívajú počítačové modely. [[Počítačové klimatické modely]] sú kalibrované na základe aktuálnych a historických scenárov, takže, vo všeobecnosti, majú vysokú úroveň presnosti pri rekonštrukcií dávnych klimatických podmienok, ako aj projekcií možných budúcich klimatických zmien. K skvalitneniu modelových výpočtov výrazne prispelo zahrnutie [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]], ktoré opisujú periodické zmeny v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] okolo [[Slnko|Slnka]] v priebehu tisícročí, a tým prispievajú k vysvetleniu striedania období zaľadnenia a globálneho otepľovania zapríčinenom zmenami v množstve prijatého [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milankovitch (Orbital) Cycles and Their Role in Earth's Climate - NASA Science | url = https://science.nasa.gov/science-research/earth-science/milankovitch-orbital-cycles-and-their-role-in-earths-climate/ | dátum vydania = 2020-02-27 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-US}}</ref>. Vďaka značným pokrokom v oblasti počítačových klimatických modelov a radiometrického datovania sa darí naďalej upresňovať a rekonštruovať časové ohraničenia historických období a udalostí ako sú masové vymierania alebo klimatické výkyvy. == Rekonštrukcia historických klimatických podmienok == [[Súbor:All palaeotemps.svg|náhľad|264x264bod|Rekonštrukcia priemernej globálnej teploty za posledných 500 miliónov rokov s použitím paleoklimatologických metód.]] Na rekonštrukciu klimatických podmienok historických geologických období využívajú paleoklimatológovia širokú škálu rôznych metód v závislosti od faktora, ktorý je cieľom rekonštrukcie (napr. [[zrážky]], [[teplota]], chemické zloženie,...) a historického obdobia - čím staršie je geologické obdobie, tým náročnejšia je rekonštrukcia jeho klímy. Napríklad, získavaním [[Izotop|izotopických dát]] z oceánskych sedimentov je možné rekonštruovať len posledných 200 miliónov rokov geologického záznamu, keďže oceánske litosféry podliehajú [[Subdukcia|subdukcií]]. Staršie sedimenty sú taktiež často znehodnotené procesom [[Diagenéza|diagenézy]]. Vplyvom týchto faktorov dochádza k zníženiu množstva a kvality dát v geologickom zázname. Rekonštrukcia starovekých klimatických podmienok si vyžaduje využitie špeciálnych techník na analýzu sedimentárnych vrstiev a horninových útvarov v kombinácií s [[Rádiometrické datovanie|radiometrickým datovaním]] na základe prvkov ako sú [[uhlík]] alebo [[Urán (chemický prvok)|urán]]. === Príklady proxy dát pre rekonštrukciu starovekých klimatických podmienok === ==== Priame kvantitatívne meranie ==== Jedná sa o porovnanie medzi súčasnými a historickými dátami. Túto metódu je však možné využiť len pri priamych klimatických dátach, ktoré sme získali za posledných 150 rokov, keďže meteorologické merania započali len v polovici 19. storočia. Pri rekonštrukcií starších klimatických scenárov je nutné využitie komplexnejších metód. ==== Nepriame indikátory (proxy ukazovatele) ==== ===== Ľad ===== [[Súbor:GISP2 1855m ice core layers.png|náhľad|Rozlíšenie ľadovcových vrstiev z ľadovcového jadrového vrtu.]] [[Ľadovcové jadrá]] alebo jadrové vzorky patria medzi najlepšie zdroje klimatických záznamov. Získavajú sa [[hĺbkovými vrtmi]] do [[Alpínsky ľadovec|alpínskych ľadovcov]] alebo [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcových štítov]] v [[Antarktída|Antarktíde]] a [[Grónsko|Grónsku]], pričom pri vhodných podmienkach umožňujú presnú rekonštrukciu regionálneho podnebia v časovom horizonte tisícov rokov. Doposiaľ najstarší záznam, približne 800 000 rokov, bol získaný z jadrového vrtu v Antarktíde v rámci projektu [[EPICA (European Project for Ice Coring in Antarctica)]]. * Dáta z ľadovcových jadier sa získavajú predovšetkým z uväznených vzduchových bublín, ktoré slúžia ako záznam atmosférického zloženia z doby formácie danej vrstvy ľadu. * Významné sú jednoznačne zachytené koncentrácie uhlíka a metánu, na základe ktorých je možné odvodiť stupeň globálneho zaľadnenia. [[Súbor:Ice-core-isotope.png|náhľad|Porovnanie izotopov Kyslíka-18 získaných z ľadovcového vrtu Vostok a EPICA.]]Na základe hrúbky ľadovej vrstvy je možne odvodiť dáta o teplote a zrážkach. * Množstvo a druh prítomných izotopov kyslíka, predovšetkým [[Kyslík-18|Kyslíka-18]] a [[Kyslík-16|Kyslíka-16]], poskytuje informácie o priemernej teplote oceánu. Vodné molekuly obsahujúce ťažší Kylík-18 (δ¹⁸O) sa vyparujú pri vyšších teplotách než molekuly obsahujúce bežný Kyslík-16. Pomer medzi Kyslíkom-16 a Kyslíkom-18 bude vyšší pri vyšších teplotách. Avšak na tento pomer má vplyv aj [[salinita]] a celkový objem vody v ľadovci. * Ďalší zdroj dát predstavujú zrniečka [[Peľ|peľu]], na základe ktorých je možné určiť [[Flóra (kvetena)|flóru]] a z nej odvodenú [[Fauna|faunu]] prítomnú v danom období, ako aj teplotu a množstvo zrážok. Okrem druhu a množstva jednotlivých rastlín, je teda možné rekonštruovať približnú podobu starovekých [[Ekosystém|ekosystémov]]. Štúdiom peľu, [[Semeno (rastlina)|semien]] a [[Spóra|spór]] v sedimentoch sa zaoberá [[palynológia]] * Prítomnosť [[Vulkanický popol|vulkanického popola]] pomáha spresniť datovanie vzniku danej vrstvy. ===== Dendroklimatológia ===== Hlavný článok: [[:cs:Dendroklimatologie|Dendroklimatologie]] Zmeny zaznamenané v letokruhoch stromov poskytujú informácie o klimatických podmienkach v časovom horizonte stoviek až tisícov rokov. Širšie letokruhy poukazujú na priaznivejšie rastové podmienky, užšie naopak na horšie podmienky. Dendroklimatologický záznam pozostáva z väčšieho množstva druhovo rozmanitých vzoriek v danom regióne, keďže rôzne druhy stromov reagujú odlišne na zmeny v teplote, zrážkach alebo celkovej [[Hydrológia|hydrológií]]. Pre niektoré európske druhy stromov bol vytvorený záznam pokrývajúci obdobie viac ako 10 000 rokov. ===== Sedimentárne záznamy ===== Pri rekonštrukcií podnebí pravekých geologických období na širšom časovom horizonte sa využívajú primárne dáta zo [[Sediment|sedimentov]]. * Jednotlivé sedimentárne vrstvy často obsahujú rôzne zvyšky a fosílie [[Rastliny|rastlín]], [[Živočíchy|živočíchov]], [[Planktón|planktónu]] a [[Peľ|peľu]], ktoré je možné priradiť ku konkrétnemu [[Podnebné pásmo|klimatickému pásmu]]. * Ďalej je v nich možné nájsť rôzne typy špecifických [[Molekula|molekúl]], [[Chemická zlúčenina|chemických zlúčenín]], prvkov a [[Izotop|izotopov]], na základe ktorých je možné odvodiť teplotu alebo zaľadnenie. * Okrem toho sa v sedimentárnych záznamoch dajú nájsť dôkazy o poklese a náraste hladiny morí, pričom je možné skúmať dlhodobé klimatické zmeny v rozmedziach miliárd rokov. ===== Kvapľové útvary ===== [[Stalaktit|Stalaktity]] aj [[Stalagmit|stalagmity]] vznikajú z tenkých [[Vápenec|vápencových]] vrstiev, z ktorých je možné vytvoriť záznam s presnosťou na desaťročia na základe pomeru izotopov [[Kyslík|kyslíka]], hrúbky jednotlivých vrstiev a podielu rôznych stopových prvkov. Tento typ informácií pomáha odhaľovať aj krátkodobé a náhle klimatické zmeny, pričom vrstvy tvoriace niektoré kvapľové útvary môžu poskytnúť dáta na obdobia dlhé viac ako 100 000 rokov. ===== Koraly ===== Na základe rastu [[Koralovce|koralov]], podobne ako pri letokruhoch stromov, je možné určiť hodnoty niektorých faktorov v danej lokalite, napríklad [[Teplota|teplotu vody]], hodnoty [[PH (chémia)|pH]], podiel [[Sladká voda|sladkej vody]], [[Príliv a odliv|prílivovú aktivitu]] alebo, s využitím špeciálnej technológie (Advanced Very High-Resolution Radiometer (AVHRR)), aj [[Salinita|salinitu]] a [[Povrchová teplota|povrchovú teplotu]]. Datovaním nepriamych indikátorov sa zaoberá [[geochronológia]]. == Klimatické faktory == === Slnečné žiarenie === [[Súbor:Solar-cycle-data.png|náhľad|Variácia v slnečnom žiarení za obdobie 30 rokov.]] [[Slnečná energia|Slnečné žiarenie]] je najdôležitejší faktor, ktorý formoval klimatické podmienky na Zemi už od jej vzniku. [[Slnečná energia]] je taktiež aj základným predpokladom vzniku a vývoja života na Zemi. Intenzita slnečného žiarenia dopadajúca na zemský povrch sa pohybuje okolo 1325 W/m² a 1420 W/m² v závislosti od zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]]. Ďalšie zmeny v celkovom ročnom množstve slnečného žiarenia sú spôsobené [[Slnečný cyklus|slnečným cyklom]], ktorý trvá približne 11 rokov. V čase [[slnečného maxima]] je možné pozorovať výskyt vyššieho množstva [[Slnečná škvrna|slnečných škvŕn]]. Naopak, nižšia aktivita slnečných škvŕn je charakteristická pre [[slnečné minimum]]. Slnečná konštanta sa tak mení v priemere približne o 0,1% (1W/m²). Zmeny v slnečnom cykle sa môžu prejaviť zmenou [[:cs:Globální_povrchová_teplota|povrchovej teploty]] na Zemi. Avšak, približne len do 0,1°C. <ref>{{Citácia periodika|titul=Solar variability weakens the Walker cell|url=https://phys.org/news/2019-03-solar-variability-weakens-walker-cell.html|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|periodikum=phys.org [online]}}</ref> Prvotné štádium vývoja [[Slnko|Slnka]] sa započalo v podobe [[Protohviezda|protohviezdy]]. Až približne pred 4,6 miliardami rokov začalo Slnko uvoľňovať energiu prostredníctvom [[Exotermická reakcia|exotermického procesu]] [[Jadrová fúzia|jadrovej fúzie]], pri ktorom sa atómy [[Vodík|vodíka]] v slnečnom jadre postupne premieňajú na [[hélium]]. Tento proces by mal prebiehať približne 11 miliárd rokov, pričom [[Polomer (kružnica)|polomer]] a [[Svietivosť Slnka|svietivosť]] Slnka sa neustále zvyšujú. V súčasnosti, Slnko vyžaruje o približne 30% viac energie v porovnaní s obdobím jeho vzniku, pričom nárast je stanovený v priemere na 1% každých 150 miliónov rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sun - Evolution, Structure, Radiation {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Sun/Evolution | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2026-07-23 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Protostars {{!}} Astronomy and Astrophysics {{!}} Research Starters {{!}} EBSCO Research | url = https://www.ebsco.com/ | vydavateľ = EBSCO | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref>. === Atmosféra === V období vzniku Zeme bola jej [[Atmosféra Zeme|atmosféra]] zložená primárne z [[Vodík|vodíka]] a [[Hélium|hélia]]. V menších množstvách boli prítomné aj niektoré [[Vzácny plyn|vzácne plyny]], [[metán]] a [[amoniak]]. Toto chemické zloženie atmosféry pretrvalo len krátku dobu, keďže mnohé, predovšetkým ľahké, prvky sa čoskoro vyparili do [[medziplanetárneho priestoru]] vplyvom tepelných účinkov [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] a významných katastrof, ako aj slnečného [[Magnetické pole|magnetického poľa]]. ''Prvá atmosféra Zeme'' vznikla približne pred 4 miliardami rokov v dôsledku silnej [[Sopečná činnosť|vulkanickej aktivity]], pri ktorej dochádzalo k uvoľňovaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]], [[Dusík|dusíka]] a [[Oxid siričitý|oxidu siričitého]]. Taktiež dochádzalo k rýchlemu vyparovaniu zrážok na horúcom zemskom povrchu, vzniklo husté a horúce ovzdušie s celkovým podielom [[Vodná para|vodnej pary]] presahujúcim 80%. Ďalší v poradí bol oxid uhličitý s podielom okolo 10% a [[Sulfán|sírovodík]] so 6%. Predpokladá sa, že už počas ranného štádia vývoja Zeme, bolo na jej povrchu prítomné väčšie množstvo [[Voda|vody]], ktorá sa tam buď vyskytovala prirodzene, alebo sa na Zem dostala prostredníctvom mimozemských telies ako sú [[Meteorit|meteority]] alebo [[Kométa|kométy]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Early accretion of water in the inner solar system from a carbonaceous chondrite–like source|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1256717|periodikum=Science|dátum=2014-10-31|dátum prístupu=2026-05-31|ročník=346|číslo=6209|strany=623–626|doi=10.1126/science.1256717|meno=Adam R.|priezvisko=Sarafian|meno2=Sune G.|priezvisko2=Nielsen|meno3=Horst R.|priezvisko3=Marschall}}</ref>. Prvotné [[Jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]], ktoré vznikali v tomto prostredí začali mať významný vplyv na atmosféru už pred približne 4 - 3,6 miliardami rokov. Mnohé vtedajšie organizmy, ako napríklad [[Archeóny]], zvyšovali podiel [[Metán|metánu]] v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] prostredníctvom svojich metabolických procesov. Dochádzalo taktiež k rozpúšťaniu veľkého množstva [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánoch]], čím sa drasticky znižoval jeho podiel v atmosfére. Tento proces prispieval k zvyšovaniu [[PH (chémia)|pH]] morí a ukladaniu [[Uhličitan|uhličitanov]]. Zároveň stúpala koncentrácia [[Dusík|dusíka]], ktorý sa na prebiehajúcich [[Biochémia|biochemických procesoch]] nepodieľal. Vo výsledku tak pred 3,4 miliardami rokov došlo k vytvoreniu ''druhej atmosféry'', v ktorej prevládal práve dusík. Vznik ''tretej atmosféry'' je úzko previazaný s výskytom voľného [[Kyslík|kyslíka]]. Približne pred 3 miliardami rokov už existovali [[Fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] [[sinice]], ktoré vytvorili prebytok voľného kyslíka. V atmosfére začalo dochádzať k [[Oxidácia|oxidácií]], ktorá spôsobila prudký pokles [[Metán|metánu]]. To viedlo k masovému vyhynutiu veľkého množstva [[Anaerób|anaeróbnych]] foriem života a drastickej zmene klimatických podmienok. Nárast kyslíka a pokles metánu, ku ktorým došlo pred 2,4 miliardami rokov je používaný ako jedna z hypotéz vzniku [[Hurónske zaľadnenie|Hurónskeho zaľadnenia]], ktoré trvalo približne 300 miliónov rokov<ref>{{Citácia periodika|titul=4.1 Glacial Periods in Earth’s History|url=https://environmental-geol.pressbooks.tru.ca/chapter/glacial-periods-in-earths-history/|dátum=2021-12-01|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=en-ca|meno=Steve|priezvisko=Earle|periodikum=Environmental Geology}}</ref>. Na konci [[Predkambrium|predkambria]] sa veľké množstvo kyslíka dostalo do [[Stratosféra|stratosféry]], kde, v reakcií s [[Fotón|fotónmi]] [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] alebo pri rozštiepení [[Elektrická energia|elektrickou energiou]] z [[Blesk|bleskov]], začal vznikať [[ozón]] a [[ozónová vrstva]]. Vzniknutá ochrana pred ultrafialovým žiarením zo [[Slnko|Slnka]] umožnila rozšírenie [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]] na [[Zem|Zemi]]. Naďalej dochádzalo k zvyšovaniu koncentrácie kyslíka v atmosfére a približne pred 350 miliónmi rokov dosiahol kyslík súčasnú hodnotu 21%. [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] je naďalej vystavovaná zmenám súvisiacim s kolísaním koncentrácie kyslíka, metánu a oxidu uhličitého, čo má značné dopady na [[Klimatické zmeny|zmenu klimatických podmienok]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Ozone Layer|url=https://ourworldindata.org/ozone-layer|periodikum=Our World in Data|dátum=2023-04-05|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=en|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Lucas|priezvisko2=Rodés-Guirao|meno3=Max|priezvisko3=Roser}}</ref>. === Skleníkové plyny === [[Súbor:1992- Water vapor content in the atmosphere.svg|náhľad|Nárast koncentrácie vodnej pary v atmosfére Zeme od 90tych rokov 20. storočia]] Spomedzi všetkých [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]] zohrávajú v rámci vývoja a zmeny klimatických podmienok najvýznamnejšiu rolu [[Oxid uhličitý|oxid uhličitý (CO2)]] a [[Metán|metán (CH4)]]. Molekulárna štruktúra skleníkových plynov im umožňuje absorbovať tepelnú energiu [[Infračervené žiarenie|infračerveného žiarenia]] s vlnovou dĺžkou 4,26 µm a 14,99 µm a vyžarovať ju späť smerom k zemskému povrchu. Vzniká tak prirodzený [[skleníkový efekt]], ktorý zvyšuje [[Povrchová teplota|priemernú povrchovú teplotu]] o približne 33°C, teda na +15°C. Pri absencií skleníkového efektu by priemerná globálna teplota v spodnej atmosfére dosahovala len -18°C, čo by viedlo ku globálnemu zaľadneniu. [[Súbor:Carbon Dioxide 400kyr.png|náhľad|Variácie v koncentrácií oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére za posledných cca 500 miliónov rokov.]] Najdôležitejším skleníkovým plynom je [[vodná para]], ktorej podiel na prirodzenom skleníkovom efekte sa pohybuje medzi 36 až 70%. Koncentrácia vodnej pary v atmosfére stúpa pri vyšších teplotách, čo vedie k vytvoreniu spätnej väzby medzi množstvom vodnej pary a nárastom otepľovania. V posledných desaťročiach dochádza k zvyšovaniu množstva vodnej pary v atmosfére, čo výrazne prispieva k zintenzívneniu zrážok počas prejavov [[Počasie|počasia]] ako sú silné [[Búrka|búrky]], [[Tropická cyklóna|tropické cyklóny]] alebo [[Monzún|monzúny]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Steamy Relationships: How Atmospheric Water Vapor Amplifies Earth's Greenhouse Effect - NASA Science | url = https://science.nasa.gov/earth/climate-change/steamy-relationships-how-atmospheric-water-vapor-amplifies-earths-greenhouse-effect/ | dátum vydania = 2022-02-08 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-US}}</ref>. V súčasnosti sú koncentrácie oxidu uhličitého a metánu najvyššie za posledných 800 000 rokov. Aktuálna koncentrácia oxidu uhličitého je viac ako 430ppm<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daily CO2 | url = https://www.co2.earth/daily-co2 | vydavateľ = www.co2.earth | dátum prístupu = 2026-05-31}}</ref> (=častíc na milión) a metánu viac ako 1900ppb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trends in CH4 - NOAA Global Monitoring Laboratory | url = https://gml.noaa.gov/ccgg/trends_ch4/index.html | vydavateľ = gml.noaa.gov | dátum prístupu = 2026-05-31 | jazyk = en | meno = GML Web | priezvisko = Team}}</ref>(=častíc na miliardu). V minulosti existovali obdobia, keď bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére výrazne vyššia, napríklad počas [[Paleozoikum|paleozoika]] sa pohybovala okolo 5000 až 6000ppm. Avšak, životné podmienky [[Holocén|holocénu]] sa výrazne odlišujú od podmienok v historických dobách s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého a aktuálny trend prudkého nárastu CO2 je veľmi problematický. === Vulkanizmus === [[Sopečná činnosť|Vulkanická aktivita]] je taktiež významným zdrojom oxidu uhličitého, ktorý sa vo veľkých množstvách ukladá do [[Zemská kôra|zemskej kôry]] prostredníctvom [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných procesov]], čím sa znižuje jeho koncentrácia v atmosfére a oceánoch. Vzniká tak [[kolobeh uhlíka]], na ktorom sa podieľa [[biosféra]], [[Atmosféra Marsu|atmosféra]], [[hydrosféra]] a [[litosféra]]. V [[Litosféra|litosfére]] je uložených viac ako 99% zásob uhlíka, čo predstavuje približne 75 miliónov gigaton. V súčasnosti produkuje vulkanická činnosť približne 180 - 440 megaton CO2 ročne. Zatiaľ čo ľudskou aktivitou je ročne vypúšťaných viac ako 38 gigaton CO2<ref>{{Citácia periodika|titul=CO₂ emissions|url=https://ourworldindata.org/co2-emissions|periodikum=Our World in Data|dátum=2020-06-10|dátum prístupu=2026-05-31|jazyk=en|meno=Hannah|priezvisko=Ritchie|meno2=Max|priezvisko2=Roser}}</ref>. Intenzívna vulkanická činnosť a niektoré jednotlivé sopečné výbuchy môžu spôsobiť dočasné globálne ochladenie. Tento jav je spôsobený tlmením slnečného žiarenia [[Vulkanický popol|sopečným popolom]] a [[Aerosól|aerosólmi]], ktoré sa dostávajú do vyšších vrstiev atmosféry počas sopečných výbuchov. Tento typ ochladenia môže pretrvať niekoľko rokov, ako sa to stalo napríklad pri výbuchu [[Sopka|sopiek]] [[Tambora (sopka)|Tambora]] alebo [[Laki]]. Špeciálnym prípadom sú výbuchy [[Supervulkán|supervulkánov]], ako napríklad Toba na [[Sumatra|Sumatre]]. Supervulkány môžu ovplyvniť globálne podnebie na celé desaťročia a spôsobiť katastrofické udalosti ako [[Vulkanická zima|sopečná zima]], [[Vymieranie|masové vymierania]], [[Cunami|vlny cunami]] a zánik [[Civilizácia|civilizácií]]. Počas histórie Zeme zohrala sopečná činnosť významnú úlohu pri udržiavaní [[Globálny uhlíkový cyklus|globálneho uhlíkového cyklu]]. [[Súbor:Pangea animation 03.gif|náhľad|Zobrazenie rozpadu superkontinentu Pangea]] === Poloha a usporiadanie kontinentov === Rozloženie kontinentov na Zemi sa od začiatku jej existencie výrazne menilo, a tieto zmeny mali vplyv na [[Dýzové prúdenie|vzdušné]] a [[Morský prúd|morské prúdy]], ktoré ovplyvňujú vznik [[Podnebné pásmo|klimatických pásiem]]. Najznámejším, a zároveň geologicky najmladším, [[Superkontinent|superkontinentom]] je jednoznačne [[Pangea]], ktorá bola vytvorená spojením všetkých súčasných kontinentov a tiahla sa od [[Severný polárny kruh|severného polárneho pásma]] až po [[Arktída|Arktídu]]. Superkontinent Pangea obklopoval praoceán označovaný ako [[Panthalassa]]. Behom obdobia [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] sa Pangea rozdelila na dva kontinenty, [[Laurázia|Lauráziu]] a [[Gondwana|Gondwanu]], ktoré oddeľoval oceán [[Tethys (more)|Tethys]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pangea {{!}} Definition, Map, History, & Facts {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Pangea | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref>. Pre superkontinenty ako Pangea bolo typické [[kontinentálne podnebie]] s ročnými rozdielmi teplôt až 50°C. Vnútrozemie pokrývali rozsiahle [[Púšť|púšte]] a [[biodiverzita]] bola celkovo veľmi nízka. V oblasti [[Rovník|rovníka]] sa nachádzali [[Dažďový prales|dažďové pralesy]] a pôsobil tu veľmi silný [[monzún]]. Zrážka kontinentálnych štítov vytvorila rozsiahle [[Pásmové pohorie|pásmové pohoria]] a na hraniciach [[Tektonická platňa|tektonických platní]] dochádzalo k silnej vulkanickej činnosti. Dominantným klimatickým faktorom sa neskôr stalo [[zvetrávanie]] a [[erózia]], počas ktorých sa zmenšovala koncentrácia [[Oxid uhličitý|CO2]] v atmosfére a dochádzalo k ochladeniu. Kontinentálne štíty sa eventuálne znovu oddelili pôsobením vulkanickej činnosti a vznikli nové [[Morský prúd|morské prúdy]] a [[Podnebné pásmo|podnebné pásma]]. === Obežná dráha Zeme === Teórie o vplyve cyklických zmien v [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] a [[Zemská os|Zemskej osi]] na globálne klimatické podmienky sa začali objavovať už v 19. storočí. Najvýznamnejší prínos v tejto oblasti poskytol výskum srbského vedca [[Milutin Milanković|Milutina Milankovića]] (1879-1958), ktorý poukázal na vplyv periodických zmien v pozícií Zeme voči Slnku na dlhodobé klimatické zmeny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milutin Milankovitch {{!}} Serbian Mathematician, Geophysicist & Astronomer {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Milutin-Milankovitch | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> [[Milankovičov cyklus|Milankovičove cykly]] sú často používané na vysvetlenie historického striedania [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] a zaľadnenia na základe zmien v sklone [[Zemská os|Zemskej osi]], periodického kolísania eliptickej [[Obežná dráha|obežnej dráhy Zeme]] a [[Precesia (astronómia)|precesie]] Zeme okolo jej rotačnej osi, čím sa mení množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na zemský povrch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milankovitch (Orbital) Cycles and Their Role in Earth's Climate - NASA Science | url = https://science.nasa.gov/science-research/earth-science/milankovitch-orbital-cycles-and-their-role-in-earths-climate/ | dátum vydania = 2020-02-27 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-US}}</ref> Napriek tomu, že v súčasnosti existujú pochybnosti o úlohe [[Milankovičov cyklus|Milankovičových cyklov]] pri utváraní klimatickej histórie Zeme, jeho teória je neoddeliteľnou súčasťou paleoklimatologického výskumu a používa sa pri rekonštrukcií cyklov striedania historických [[Ľadová doba|ľadových dôb]]. === Aerosóly === [[Aerosól|Aerosóly]] sú tvorené rôznorodou zmesou pevných alebo kvapalných častíc v plyne. Prirodzene sa vyskytujú v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]], kde vytvárajú opar alebo, pri vyššej koncentrácií, [[Hmla|hmlu]], čím znižujú viditeľnosť. Aerosóly sa môžu dostať do ovzdušia počas [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]], lesných požiarov, jadrovej explózie, dopade mimozemského telesa alebo pri priemyselnom spaľovaní. Aerosóly majú vplyv na tvorbu [[Oblak|oblakov]] a znižujú množstvo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] dopadajúceho na povrch [[Zem|Zeme]]. Aerosólové častice obsahujúce [[Kyselina sírová|kyselinu sírovú]] môžu v atmosfére pretrvať po dobu 2 až 3 rokov, pričom ich schopnosť blokovať slnečné žiarenie je výrazne vyššia než pri prachových časticiach. Vysoké koncentrácie aerosólov spôsobujú ochladenie, ktoré môže viesť až k nástupu [[Ľadová doba|doby ľadovej]]. Od začiatku [[Priemyselná revolúcia|Priemyselnej revolúcie]] došlo k prudkému nárastu koncentrácií aerosólov v ovzduší. Tieto častice vznikajú spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] a môžu sa skladať zo [[Síran|síranov]], [[Dusičnan|dusičnanov,]] organického uhlíka alebo [[:cs:Černý_uhlík|čierneho uhlíka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerosols and Their Importance {{!}} Earth | url = https://earth.gsfc.nasa.gov/climate/data/deep-blue/aerosols | vydavateľ = earth.gsfc.nasa.gov | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = Karen | priezvisko = Mohr}}</ref>. Existujú určité dôkazy, že prítomnosť aerosólových častíc v atmosfére môže dočasne zmierňovať dopad súčasného [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Explainer: How human-caused aerosols are ‘masking’ global warming | url = https://www.carbonbrief.org/explainer-how-human-caused-aerosols-are-masking-global-warming | dátum vydania = 2025-06-10 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-GB | meno = Zeke | priezvisko = Hausfather}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerosols: Small Particles with Big Climate Effects - NASA Science | url = https://science.nasa.gov/science-research/earth-science/climate-science/aerosols-small-particles-with-big-climate-effects/ | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The role of reduced aerosol masking from air pollutant emission reductions in recent global warming acceleration (2013–2023)|url=https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.2534130123|periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences|dátum=2026-05-26|dátum prístupu=2026-07-24|ročník=123|číslo=21|strany=e2534130123|doi=10.1073/pnas.2534130123|meno=Xiaochun|priezvisko=Wang|meno2=Shuxiao|priezvisko2=Wang|meno3=Gregory|priezvisko3=Faluvegi}}</ref> === Albedo === [[Súbor:The-NASA-Earth's-Energy-Budget-Poster-Radiant-Energy-System-satellite-infrared-radiation-fluxes.jpg|náhľad|Zobrazenie energetickej bilancie Zeme. Množstvo dopadajúceho, odrazeného a absorbovaného slnečného žiarenia na Zemi.]] [[Albedo]] je miera slnečného žiarenia, ktoré sa odrazí od telesa alebo povrchu. Meria sa na stupnici od 0 do 1, pričom hodnota 0 odpovedá [[Absolútne čierne teleso|čiernemu telesu]], ktoré ''pohltí'' 100% dopadajúceho žiarenia a hodnota 1 odpovedá telesu, ktoré ''odrazí'' 100% dopadajúceho žiarenia. Albedo je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim [[Energetická bilancia Zeme|energetickú bilanciu Zeme]], ktorá predstavuje pomer medzi absorbovanou a odrazenou slnečnou energiou. Napríklad ľadom a snehom pokryté plochy majú albedo okolo 0,85, čiže odrazia 85% dopadajúceho slnečného žiarenia. Na druhú stranu, tmavé povrchy, ako napríklad hladina oceánu, majú albedo len okolo 0,2, čiže absorbujú väčšie množstvo dopadajúcej energie zo Slnka. Tento jav je ďalej vysvetlený ako [[spätná väzba medzi ľadom a albedom]] (ice-albedo feedback). Teda, čím väčšia plocha na Zemi je pokrytá ľadom, tým vyššie je albedo - viac slnečného žiarenia je odrazeného naspäť do vesmíru, tým viac sa klíma ochladzuje a vo výsledku vzniká viac ľadového pokryvu. Pri oteplení dochádza k opačnému procesu - zmenšujúca sa plocha ľadu zapríčiní zmenšenie albeda - tmavý povrch pohltí viac slnečného žiarenia, čo povedie k ďalšiemu otepľovaniu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ice Albedo Feedback|url=https://sk.sagepub.com/ency/edvol/globalwarming/chpt/ice-albedo-feedback|vydavateľ=SAGE Publications, Inc.|rok=2008|miesto=2455 Teller Road, Thousand Oaks California 91320 United States|isbn=978-1-4129-5878-3|doi=10.4135/9781412963893.n323}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo and Climate {{!}} Center for Science Education | url = https://scied.ucar.edu/learning-zone/how-climate-works/albedo-and-climate | vydavateľ = scied.ucar.edu | dátum prístupu = 2026-06-01}}</ref> Množstvo energie absorbovanej zemským povrchom má priamy vplyv na klimatické procesy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albedo {{!}} NASA Earthdata | url = https://www.earthdata.nasa.gov/topics/land-surface/albedo | vydavateľ = www.earthdata.nasa.gov | dátum vydania = 2024-09-30 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = en | meno = NASA | priezvisko = Earth Science Data Systems}}</ref> == Predpoklady budúceho vývoja klimatických zmien == [[Súbor:Mauna Loa Carbon Dioxide Apr2013 cs.svg|náhľad|Nárast koncentrácie oxidu uhličitého v atmosféra za posledných 60 rokov podľa meraní meteorologickej stanice na [[Mauna Loa]].]] Aktuálne geologické obdobie, [[holocén]], je najmladšou časťou [[Kvartér|kvartéru]]. Holocén sa začal pred približne 11 700 rokmi po skončení poslednej [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|doby ľadovej]] v období [[Mladší dryas|mladšieho dryasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holocene epoch {{!}} Causes, Effects, & Facts {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/science/Holocene-Epoch | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2026-07-18 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> Z hľadiska paleoklimatológie je holocén skúmaný predovšetkým s ohľadom na krátkodobé klimatické zmeny a ich vplyv na vývoj ľudských [[Civilizácia|civilizácií]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúr]]. Na jeho začiatku došlo, vplyvom zmeny klimatických podmienok, k [[Neolitická revolúcia|neolitickej revolúcií]] a celá zdokumentovaná história ľudstva, vrátane modernej podoby civilizácie, sa odohrala v tomto časovom rozmedzí. Holocén je charakteristický dlhodobo stabilnou klímou so zmenami v priemernej globálnej teplote len v rozmedzí +/-0,6°C, čo umožnilo rýchly kultúrny a technologický rozvoj ľudstva. [[Súbor:Climate-tipping-points-en.svg|náhľad|Body zlomu klimatického systému Zeme.]] Až do 21. storočia boli klimatické podmienky holocénu ustálené v medziach nového klimatického optima, so zaznamenaným trendom postupného ochladzovania o približne 0,1°C každých tisíc rokov spôsobenom poklesom množstva slnečného žiarenia na [[Severná pologuľa|Severnej pologuli]] a [[Milankovičov cyklus|Milankovičovimi cyklami]]. Tento proces by v prirodzených podmienkach viedol k nástupu novej doby ľadovej o približne 30 000 rokov. Avšak, súčasné [[klimatické zmeny]] spôsobené priemyselným spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] poukazujú na opačný trend [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]], ktoré môže podľa [[Medzivládny panel pre zmenu klímy|Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC)]] presiahnuť až 4°C do konca 21. storočia. Tento nárast v priemernej globálnej teplote by mal rozsiahle devastačné ekonomické, sociologické a environmentálne dopady spojené s faktormi ako sú [[Body zvratu klimatického systému|body zlomu]] a [[Spätná väzba (všeobecne)|spätné väzby]] v [[Klimatický systém|klimatickom systéme Zeme]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=IPCC|titul=Summary for Policymakers. In: Climate Change 2023: Synthesis Report. Contribution of Working Groups I, II and III to the Sixth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [Core Writing Team, H. Lee and J. Romero (eds.)]|vydavateľ=IPCC|miesto=Geneva, Switzerland|rok=2023|strany=1-34|url archívu=https://www.ipcc.ch/report/ar6/syr/downloads/report/IPCC_AR6_SYR_SPM.pdf|url=https://www.ipcc.ch/report/ar6/syr/downloads/report/IPCC_AR6_SYR_SPM.pdf|doi=10.59327/IPCC/AR6-9789291691647.001}}</ref>. [[Súbor:Global Temperature And Forces.svg|náhľad|Zaznamenaný nárast priemernej globálnej povrchovej teploty v porovnaní so scenárom bez ľuďmi vytvoreného skleníkového efektu od priemyselnej revolúcie.]] Aktuálne sa klimatickým podmienkam charakteristickým pre holocén vzďaľujeme natoľko, že niektorí vedci, ako napríklad holandský laureát [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] [[Paul Josef Crutzen|Paul J. Crutzen]], podporujú zavedenie novej epochy v chronostratigrafickom systéme dejín Zeme - [[Antropocén|antropocénu]]. Ako odôvodnenie prechodu do novej epochy sa uvádzajú aj faktory ako ľudskou aktivitou spôsobená [[Klimatické zmeny|klimatická zmena]], vymieranie druhov, [[Acidifikácia|okyslenie oceánov]] a strata prirodzených [[Biotop|biotopov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The “Anthropocene” epoch: Scientific decision or political statement? | url = https://www.geosociety.org/gsa-today/march-2016/the-anthropocene-epoch-scientific-decision-or-political-statement | vydavateľ = The Geological Society of America | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The “Anthropocene”|url=https://doi.org/10.1007/3-540-26590-2_3|vydavateľ=Springer|rok=2006|miesto=Berlin, Heidelberg|isbn=978-3-540-26590-0|doi=10.1007/3-540-26590-2_3|strany=13–18|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1007/3-540-26590-2_3|meno=Paul J.|priezvisko=Crutzen}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Exceeding 1.5°C global warming could trigger multiple climate tipping points|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.abn7950|periodikum=Science|dátum=2022-09-09|dátum prístupu=2026-07-24|ročník=377|číslo=6611|strany=eabn7950|doi=10.1126/science.abn7950|meno=David I.|priezvisko=Armstrong McKay|meno2=Arie|priezvisko2=Staal|meno3=Jesse F.|priezvisko3=Abrams}}</ref> Aj keby došlo k okamžitému zastaveniu produkcie [[Emisie skleníkových plynov|emisií skleníkových plynov,]] značné množstvo ľuďmi vyprodukovaného [[Uhlík|uhlíka]] bude v [[Atmosféra Zeme|atmosfére]] detekovateľné aj po tisícročiach. Priemyselné spaľovanie [[Fosílne palivo|fosílnych palív]] má teda trvalý dopad na [[Klimatické zmeny|klímu]] Zeme a koncentrácie [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]], ktoré sa aktuálne nachádzajú v atmosfére poslúžia ako hnací motor pre [[globálne otepľovanie]] po ďalšie stovky rokov. A to aj v prípade, ak by ihneď došlo ku kompletnému upusteniu od spaľovania fosílnych palív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Irreversible climate change due to carbon dioxide emissions|url=https://www.pnas.org/doi/full/10.1073/pnas.0812721106|periodikum=Proceedings of the National Academy of Sciences|dátum=2009-02-10|dátum prístupu=2026-06-01|ročník=106|číslo=6|strany=1704–1709|doi=10.1073/pnas.0812721106|meno=Susan|priezvisko=Solomon|meno2=Gian-Kasper|priezvisko2=Plattner|meno3=Reto|priezvisko3=Knutti}}</ref> Zároveň, existuje možnosť, že pri prekročení určitých [[Body zlomu klimatického systému|bodov zlomu klimatického systému]] môže vzniknúť spätná väzba, ktorá spustí proces samo otepľovania (runaway greenhouse efect). Dlhodobé pôsobenie globálneho otepľovania má potenciál drasticky zmeniť rozloženie [[Podnebné pásmo|klimatických]] a [[Vegetačné pásmo|vegetačných pásiem]], ohroziť existenciu [[Kontinentálny ľadovec|kontinentálnych ľadovcov]] v [[Grónsko|Grónsku]] a na [[Antarktída|Antarktíde]] a spôsobiť značný [[nárast hladiny oceánov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Understanding climate tipping points | url = https://www.esa.int/Applications/Observing_the_Earth/FutureEO/Space_for_our_climate/Understanding_climate_tipping_points | vydavateľ = www.esa.int | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=What are climate tipping points and how might they affect the UK?|url=https://post.parliament.uk/what-are-climate-tipping-points-and-how-might-they-affect-the-uk/|dátum=2026-05-19|dátum prístupu=2026-07-24|doi=10.58248/RR101|jazyk=en-GB|meno=Jonny|priezvisko=Wentworth|periodikum=UK Parliament}}</ref> == Pozri aj == * [[Klimatické zmeny|Klimatická zmena]] * [[Globálne otepľovanie]] * [[Atmosféra Zeme|Atmosféra]] * [[Klimatológia]] == Referencie == Tento článok vznikol prekladom nemeckého článku [[:de:Paläoklimatologie|Paläoklimatologie]] a anglického článku [[:en:Paleoclimatology|Paleoclimatology]]. {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} 5h23l55vylc5snhtv5top31kk1buep6 0 751227 8253175 8229632 2026-07-25T10:32:19Z KormiSK 91359 Cieľ presmerovania zmenený z [[Elīna Ieva Botsová]] na [[Elīna Ieva Botová]] 8253175 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Elīna Ieva Botová]] obioj0lgg1bbnpbfmzc5woij356nzn6 0 751251 8253031 8230217 2026-07-24T20:31:51Z ~2026-41371-22 301121 /* Podujatia */ 8253031 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Zimný štadión Ondreja Nepelu}} {{Infobox štadión | názov štadiónu = Zimný štadión Ondreja Nepelu | prezývka = | obrázok = Ondrej nepela arena 2019 1.jpg | popis obrázka = | štát = Slovensko | poloha = Odbojárov 9 [[Bratislava]] | zemepisná šírka = 48.160 | zemepisná dĺžka = 17.135833 | otvorený = [[14. december]] [[1940]] | začiatok = | prestavaný = [[1958]]<br />[[1990]]{{--}}[[1992]]<br />[[2009]]{{--}}[[30. november]] [[2010]] ([[február]] [[2011]] vrátane tréningových hál) | rozšírenie = [[2009]]{{--}}[[2011]] o 1 tréningovú halu | uzavretý = [[2009]] do roku [[2011]] | zbúraný = 80 % počas rekonštrukcie [[2009]]{{--}}[[2011]] | majiteľ = [[Bratislava|Mesto Bratislava]] | správca = STaRZ - Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislavy | povrch = | cena výstavby = [[Euro|€]] 87 miliónov | architekt = | spoločnosť = | bývalé názvy = Slovnaft aréna<br/>Samsung Arena<br/>T-Com Aréna<br/>ST Aréna<br/>Orange aréna<br/>Tipos Aréna<br/>Zimný štadión Ondreja Nepelu | kluby = [[HC Slovan Bratislava]] | kapacita = 10 055 | rozmery = }} [[Súbor:OndrejNepela2.JPG|náhľad|Tréningové haly]] '''Zimný štadión Ondreja Nepelu''' (sponzorský názov '''Tipos Aréna''') je [[zimný štadión]] a [[multifunkčná hala]] v bratislavskej mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] na ulici Odbojárov 9, ktorý bol rekonštruovaný v rokoch 2009{{--}}2011. == Dejiny == História zimného štadióna sa začala písať [[14. december|14. decembra]] [[1940]]. Vtedy bola otvorená prvá verejná ľadová plocha, práve na mieste, kde je teraz Tipos Aréna. V rokoch [[1948]] a [[1949]] boli okolo ľadovej plochy postavené betónové tribúny na státie pre 11 000 ľudí. V roku [[1958]] bola ľadová plocha zastrešená kvôli konaniu majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní. Takisto bolo vytvorených vyše 4 000 miest na sedenie. Predposledná výrazná rekonštrukcia prebehla v období rokov [[1990]] a [[1992]]. Išlo o výraznú zmenu interiéru haly. Bratislava totiž mala hostiť [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1992]]. Obmenili sa tak šatne, bol zrušený sektor na státie a štadión dostal novú oceľovú strechu. Do roku [[2008]] bola kapacita štadióna 8 350 divákov na sedenie vrátane [[sky box]]ov, [[sky Lounge]] a čestnej tribúny. == Posledná rekonštrukcia == [[23. apríl]]a [[2009]] sa začala rekonštrukcia štadióna k [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|Majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji 2011]]. Jej súčasťou bola obmena strešnej konštrukcie a výmena celej technológie. Pribudla aj druhá tréningová plocha. Kapacita štadióna sa zvýšila na 10 055 miest.<ref>{{cite web|url=http://spravy.pravda.sk/stadion-ondreja-nepelu-zacali-rekonstruovat-pre-ms-2011-pfx-/sk_domace.asp?c=A090423_151622_sk_domace_p29|title=Štadión Ondreja Nepelu začali rekonštruovať pre MS 2011|publisher=Pravda.sk|date=23. apríl 2009}}</ref> Počas rekonštrukcie sa zbúralo až 80 [[percento|percent]] pôvodného štadióna.<ref>{{cite web|url=http://www.bratislavskenoviny.sk/119512/obnova-mesta/zburaju-a-rozoberu-80-percent-stadiona|title=Zbúrajú a rozoberú 80 percent štadióna |publisher=BratislavskéNoviny.sk|date=29. apríl 2009}}</ref> V priebehu rekonštrukcie odohrával svoje domáce zápasy tím [[HC Slovan Bratislava]] v [[Ružinov]]e na [[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu|Zimnom štadióne Vladimíra Dzurillu]].<ref>http://visit.bratislava.sk/vismo/o_utvar.asp?id_org=700013&id_u=11015189{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Podujatia == === Športové podujatia === Výber najvýznamnejších športových podujatí: {| class="wikitable" |+ ! Rok ! Podujatie |- |1958 |[[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní]] |- |1959 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] |- |1966 |[[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní]] |- |1973 |[[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní]] |- |1981 |Majstrovstvá Európy v basketbale mužov |- |1992 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] |- |1995 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, skupina B]] |- | rowspan="2" |1996 |[[Majstrovstvá sveta v hokejbale 1996|Majstrovstvá sveta v hokejbale]] |- |Majstrovstvá Európy v stolnom tenise |- |1999 |Majstrovstvá Európy v jude |- |2001 |[[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní]] |- |2008 |[[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji|Majstrovstvá sveta v inline hokeji]] |- | rowspan="2" |2011 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] |- |[[Majstrovstvá sveta v hokejbale 2011|Majstrovstvá sveta v hokejbale]] |- | rowspan="2" |2016 |[[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2016|Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní]] |- |Majstrovstvá sveta žien U18 v hádzanej |- | rowspan="2" |2017 |[[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2017|Majstrovstvá sveta v inline hokeji]] |- |[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2017|Majstrovstvá sveta vo florbale žien]] |- | rowspan="3" |2019 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] |- |Majstrovstvá sveta v karate WUKF |- |[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2019|Majstrovstvá Európy vo volejbale žien]] |- |2021 |Kvalifikačné zápasy skupiny D v ľadovom hokeji na ZOH v Pekingu 2022 |- |2022 |Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov |- |2026 |Majstrovstvá Európy v malom futbale |- |2029 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2029|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] |} Na ''Zimnom štadióne Tipos arény'' sa odohrali aj dva prípravné zápasy pred sezónou [[NHL]] s domácim klubom ''HC Slovan Bratislava.'' ''30. september 2008'': ''HC Slovan Bratislava'' vs. [[Tampa Bay Lightning]] (Tampa Bay vyhrala v predĺžení 3:2)<br>''2. október 2011'': ''HC Slovan Bratislava'' vs. [[New York Rangers]] (New York vyhral 4:1)<ref>{{cite web|url=http://www.webnoviny.sk/sport/slovban-bratislava-nastupil-proti-new-y/410726-clanok.html|title=Slovan Bratislava prehral s NY Rangers 1:4 - Webnoviny.sk|date=2 October 2011|publisher=}}</ref> === Koncerty === {| class="wikitable" |+ Prehľad významných hudobných podujatí od roku 2011 |- ! Dátum ! Hudobník ! Turné/Koncert |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2011''' |- | 29. jún | [[Sting]] | Symphonicity Tour |- | 6. november | [[Rammstein]] | Made in Germany 1995–2011 (tour) |- | 13. november | [[Sade]] | Sade Live Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2012''' |- | 10. júl | [[Elton John]] | Greatest Hits Tour |- | 20. december | [[José Carreras]] | The Singles Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2013''' |- | 19. apríl | [[Beyoncé]] | The Mrs. Carter Show World Tour |- | 9. máj | [[Eros Ramazzotti]] | Noi World Tour |- | 29. december | [[Andrea Bocelli]] | |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2014''' |- | 6. február | [[Depeche Mode]] | Delta Machine Tour |- | 5. máj | [[Peter Gabriel]] | Back To Front Tour |- | 19. október | [[Kylie Minogue]] | Kiss Me Once Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2015''' |- | 2. február | [[Ennio Morricone]] | My Life in Music Tour 2015 |- | 27. február | [[Katy Perry]] | Prismatic World Tour |- | 18. apríl | [[Robbie Williams]] | Let Me Entertain You Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2016''' |- | 19. január | [[Ennio Morricone]] | 60 Years of Music Tour 2016 |- | 15. marec | [[Eros Ramazzotti]] | Perfetto Tour |- | 5. máj | [[Hans Zimmer]] | |- | 27. máj | André Rieu | |- | 9. november | [[Jean Michel Jarre]] | Electronica Tour |- | 26. november | [[Piotr Rubik]] | |- | 16. december | [[José Carreras]] | |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2017''' |- | 11. máj | [[Vanessa-Mae]] | |- | 2. jún | [[Hans Zimmer]] | |- | 19. november | [[Andrea Bocelli]] | |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2018''' |- | 13. január | [[Piotr Rubik]] | |- | 31. august | [[30 Seconds to Mars|Thirty Seconds to Mars]] | Monolith Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2019''' |- | 30. jún | [[Sting]] | Sting: My Songs Tour |- | 5. október | [[Eros Ramazzotti]] | Vita Ce N'è |Vita Ce N'è Tour |- | 31. október | [[Enrique Iglesias]] | All The Hits Live |- | 20. november | [[Scorpions]] | Crazy World Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2020''' |- | 16. február | [[Hans Zimmer]] | The World of Hans Zimmer |- | 26. február | Maluma | Maluma World Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2021''' |- | 18. november | André Rieu |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2022''' |- | 5. marec | [[Hans Zimmer]] | |- | 7. máj | [[OneRepublic]] |Live in Concert |- | 3. august | [[Slipknot]] | We Are Not Your Kind |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2024''' |- |9. február |[[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]] |Kontrafakt New Era |- |6. marec |[[James Blunt]] |Who We Used To Be Tour |- |1. jún |[[Sting]] | |- |15. október |[[Take That]] |This Life On Tour |- |30. november |[[Tina (speváčka)|Tina]] |Emocionálny rollercoaster show |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2025''' |- |1. jún |[[Iron Maiden]] |Run For Your Lives Tour |- |30. júl |[[Bryan Adams]] |Roll with the Punches Tour |- |7. november | rowspan="2" |[[Dara Rolins]] |DARA DOMA |- |8. november |DARA DOMA 2 |} == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Zimný štadión}} {{Zastávka|ba|Odbojárov|datum}} == Galéria == <gallery> Súbor:Trnavská cesta (egykor Nagyszombati út), jégcsarnok. Fortepan 51362.jpg|Štadión v roku 1959 Súbor:Samsung Aréna z druhej strany.jpg|Samsung Aréna, celkový pohľad pred rokom 2009 Súbor:Samsung Arena 2.jpg|Samsung Aréna, vstupná brána pred rokom 2009 Súbor:Slovan samsung arena interier fotka.JPG|Interiér Samsung Arény pred rekonštrukciou v rokoch 2009{{--}}2011 Súbor:Samsung Arena reconstruction 1.jpg|Počas rekonštrukcie v roku 2009 Súbor:OndrejNepela3.JPG|Detail počas rekonštrukcie </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tipos arena}} == Externé odkazy == * [http://www.nepela-arena.eu/ Oficiálne stránky, nepela-arena.eu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190422025915/http://www.nepela-arena.eu/ |date=2019-04-22 }} * [https://www.starz.sk/tipos%2Darena%2Dzimny%2Dstadion%2Dondreja%2Dnepelu/os-1107/p1=13824 Na stránkach STaRZ-u] * [https://www.sportinak.sk/zimny-stadion-ondreja-nepelu-najstarsi-na-slovensku-historia Najstarší zimný štadión na Slovensku otvorili pred 80 rokmi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260207083428/https://www.sportinak.sk/zimny-stadion-ondreja-nepelu-najstarsi-na-slovensku-historia |date=2026-02-07 }} {{Hokejové štadióny na Slovensku}} [[Kategória:Nové Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Hokejové štadióny na Slovensku]] [[Kategória:Športové haly na Slovensku]] [[Kategória:Štadióny v Bratislave]] 7yz6fs84hc3p0avwzyqlbhhlkamo57h 8253035 8253031 2026-07-24T20:43:30Z ~2026-41371-22 301121 /* Podujatia */ 8253035 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Zimný štadión Ondreja Nepelu}} {{Infobox štadión | názov štadiónu = Zimný štadión Ondreja Nepelu | prezývka = | obrázok = Ondrej nepela arena 2019 1.jpg | popis obrázka = | štát = Slovensko | poloha = Odbojárov 9 [[Bratislava]] | zemepisná šírka = 48.160 | zemepisná dĺžka = 17.135833 | otvorený = [[14. december]] [[1940]] | začiatok = | prestavaný = [[1958]]<br />[[1990]]{{--}}[[1992]]<br />[[2009]]{{--}}[[30. november]] [[2010]] ([[február]] [[2011]] vrátane tréningových hál) | rozšírenie = [[2009]]{{--}}[[2011]] o 1 tréningovú halu | uzavretý = [[2009]] do roku [[2011]] | zbúraný = 80 % počas rekonštrukcie [[2009]]{{--}}[[2011]] | majiteľ = [[Bratislava|Mesto Bratislava]] | správca = STaRZ - Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislavy | povrch = | cena výstavby = [[Euro|€]] 87 miliónov | architekt = | spoločnosť = | bývalé názvy = Slovnaft aréna<br/>Samsung Arena<br/>T-Com Aréna<br/>ST Aréna<br/>Orange aréna<br/>Tipos Aréna<br/>Zimný štadión Ondreja Nepelu | kluby = [[HC Slovan Bratislava]] | kapacita = 10 055 | rozmery = }} [[Súbor:OndrejNepela2.JPG|náhľad|Tréningové haly]] '''Zimný štadión Ondreja Nepelu''' (sponzorský názov '''Tipos Aréna''') je [[zimný štadión]] a [[multifunkčná hala]] v bratislavskej mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] na ulici Odbojárov 9, ktorý bol rekonštruovaný v rokoch 2009{{--}}2011. == Dejiny == História zimného štadióna sa začala písať [[14. december|14. decembra]] [[1940]]. Vtedy bola otvorená prvá verejná ľadová plocha, práve na mieste, kde je teraz Tipos Aréna. V rokoch [[1948]] a [[1949]] boli okolo ľadovej plochy postavené betónové tribúny na státie pre 11 000 ľudí. V roku [[1958]] bola ľadová plocha zastrešená kvôli konaniu majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní. Takisto bolo vytvorených vyše 4 000 miest na sedenie. Predposledná výrazná rekonštrukcia prebehla v období rokov [[1990]] a [[1992]]. Išlo o výraznú zmenu interiéru haly. Bratislava totiž mala hostiť [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1992]]. Obmenili sa tak šatne, bol zrušený sektor na státie a štadión dostal novú oceľovú strechu. Do roku [[2008]] bola kapacita štadióna 8 350 divákov na sedenie vrátane [[sky box]]ov, [[sky Lounge]] a čestnej tribúny. == Posledná rekonštrukcia == [[23. apríl]]a [[2009]] sa začala rekonštrukcia štadióna k [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|Majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji 2011]]. Jej súčasťou bola obmena strešnej konštrukcie a výmena celej technológie. Pribudla aj druhá tréningová plocha. Kapacita štadióna sa zvýšila na 10 055 miest.<ref>{{cite web|url=http://spravy.pravda.sk/stadion-ondreja-nepelu-zacali-rekonstruovat-pre-ms-2011-pfx-/sk_domace.asp?c=A090423_151622_sk_domace_p29|title=Štadión Ondreja Nepelu začali rekonštruovať pre MS 2011|publisher=Pravda.sk|date=23. apríl 2009}}</ref> Počas rekonštrukcie sa zbúralo až 80 [[percento|percent]] pôvodného štadióna.<ref>{{cite web|url=http://www.bratislavskenoviny.sk/119512/obnova-mesta/zburaju-a-rozoberu-80-percent-stadiona|title=Zbúrajú a rozoberú 80 percent štadióna |publisher=BratislavskéNoviny.sk|date=29. apríl 2009}}</ref> V priebehu rekonštrukcie odohrával svoje domáce zápasy tím [[HC Slovan Bratislava]] v [[Ružinov]]e na [[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu|Zimnom štadióne Vladimíra Dzurillu]].<ref>http://visit.bratislava.sk/vismo/o_utvar.asp?id_org=700013&id_u=11015189{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Podujatia == === Športové podujatia === Výber najvýznamnejších športových podujatí: {| class="wikitable" |+ ! Rok ! Podujatie |- |1958 |[[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní]] |- |1959 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] |- |1966 |[[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní]] |- |1973 |[[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní]] |- |1981 |Majstrovstvá Európy v basketbale mužov |- |1992 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] |- |1995 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, skupina B]] |- | rowspan="2" |1996 |[[Majstrovstvá sveta v hokejbale 1996|Majstrovstvá sveta v hokejbale]] |- |Majstrovstvá Európy v stolnom tenise |- |1999 |Majstrovstvá Európy v jude |- |2001 |[[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní]] |- |2008 |[[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji|Majstrovstvá sveta v inline hokeji]] |- | rowspan="2" |2011 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] |- |[[Majstrovstvá sveta v hokejbale 2011|Majstrovstvá sveta v hokejbale]] |- | rowspan="2" |2016 |[[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2016|Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní]] |- |Majstrovstvá sveta žien U18 v hádzanej |- | rowspan="2" |2017 |[[Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2017|Majstrovstvá sveta v inline hokeji]] |- |[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2017|Majstrovstvá sveta vo florbale žien]] |- | rowspan="3" |2019 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] |- |Majstrovstvá sveta v karate WUKF |- |[[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2019|Majstrovstvá Európy vo volejbale žien]] |- |2021 |Kvalifikačné zápasy skupiny D v ľadovom hokeji na ZOH v Pekingu 2022 |- |2022 |Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov |- |2026 |[https://www.emfeuro.eu/ Majstrovstvá Európy v malom futbale] |- |2029 |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2029|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] |} Na ''Zimnom štadióne Tipos arény'' sa odohrali aj dva prípravné zápasy pred sezónou [[NHL]] s domácim klubom ''HC Slovan Bratislava.'' ''30. september 2008'': ''HC Slovan Bratislava'' vs. [[Tampa Bay Lightning]] (Tampa Bay vyhrala v predĺžení 3:2)<br>''2. október 2011'': ''HC Slovan Bratislava'' vs. [[New York Rangers]] (New York vyhral 4:1)<ref>{{cite web|url=http://www.webnoviny.sk/sport/slovban-bratislava-nastupil-proti-new-y/410726-clanok.html|title=Slovan Bratislava prehral s NY Rangers 1:4 - Webnoviny.sk|date=2 October 2011|publisher=}}</ref> === Koncerty === {| class="wikitable" |+ Prehľad významných hudobných podujatí od roku 2011 |- ! Dátum ! Hudobník ! Turné/Koncert |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2011''' |- | 29. jún | [[Sting]] | Symphonicity Tour |- | 6. november | [[Rammstein]] | Made in Germany 1995–2011 (tour) |- | 13. november | [[Sade]] | Sade Live Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2012''' |- | 10. júl | [[Elton John]] | Greatest Hits Tour |- | 20. december | [[José Carreras]] | The Singles Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2013''' |- | 19. apríl | [[Beyoncé]] | The Mrs. Carter Show World Tour |- | 9. máj | [[Eros Ramazzotti]] | Noi World Tour |- | 29. december | [[Andrea Bocelli]] | |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2014''' |- | 6. február | [[Depeche Mode]] | Delta Machine Tour |- | 5. máj | [[Peter Gabriel]] | Back To Front Tour |- | 19. október | [[Kylie Minogue]] | Kiss Me Once Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2015''' |- | 2. február | [[Ennio Morricone]] | My Life in Music Tour 2015 |- | 27. február | [[Katy Perry]] | Prismatic World Tour |- | 18. apríl | [[Robbie Williams]] | Let Me Entertain You Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2016''' |- | 19. január | [[Ennio Morricone]] | 60 Years of Music Tour 2016 |- | 15. marec | [[Eros Ramazzotti]] | Perfetto Tour |- | 5. máj | [[Hans Zimmer]] | |- | 27. máj | André Rieu | |- | 9. november | [[Jean Michel Jarre]] | Electronica Tour |- | 26. november | [[Piotr Rubik]] | |- | 16. december | [[José Carreras]] | |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2017''' |- | 11. máj | [[Vanessa-Mae]] | |- | 2. jún | [[Hans Zimmer]] | |- | 19. november | [[Andrea Bocelli]] | |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2018''' |- | 13. január | [[Piotr Rubik]] | |- | 31. august | [[30 Seconds to Mars|Thirty Seconds to Mars]] | Monolith Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2019''' |- | 30. jún | [[Sting]] | Sting: My Songs Tour |- | 5. október | [[Eros Ramazzotti]] | Vita Ce N'è |Vita Ce N'è Tour |- | 31. október | [[Enrique Iglesias]] | All The Hits Live |- | 20. november | [[Scorpions]] | Crazy World Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2020''' |- | 16. február | [[Hans Zimmer]] | The World of Hans Zimmer |- | 26. február | Maluma | Maluma World Tour |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2021''' |- | 18. november | André Rieu |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2022''' |- | 5. marec | [[Hans Zimmer]] | |- | 7. máj | [[OneRepublic]] |Live in Concert |- | 3. august | [[Slipknot]] | We Are Not Your Kind |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2024''' |- |9. február |[[Kontrafakt (hudobná skupina)|Kontrafakt]] |Kontrafakt New Era |- |6. marec |[[James Blunt]] |Who We Used To Be Tour |- |1. jún |[[Sting]] | |- |15. október |[[Take That]] |This Life On Tour |- |30. november |[[Tina (speváčka)|Tina]] |Emocionálny rollercoaster show |- style="background:#ddd;" ! colspan="3" |'''2025''' |- |1. jún |[[Iron Maiden]] |Run For Your Lives Tour |- |30. júl |[[Bryan Adams]] |Roll with the Punches Tour |- |7. november | rowspan="2" |[[Dara Rolins]] |DARA DOMA |- |8. november |DARA DOMA 2 |} == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Zimný štadión}} {{Zastávka|ba|Odbojárov|datum}} == Galéria == <gallery> Súbor:Trnavská cesta (egykor Nagyszombati út), jégcsarnok. Fortepan 51362.jpg|Štadión v roku 1959 Súbor:Samsung Aréna z druhej strany.jpg|Samsung Aréna, celkový pohľad pred rokom 2009 Súbor:Samsung Arena 2.jpg|Samsung Aréna, vstupná brána pred rokom 2009 Súbor:Slovan samsung arena interier fotka.JPG|Interiér Samsung Arény pred rekonštrukciou v rokoch 2009{{--}}2011 Súbor:Samsung Arena reconstruction 1.jpg|Počas rekonštrukcie v roku 2009 Súbor:OndrejNepela3.JPG|Detail počas rekonštrukcie </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tipos arena}} == Externé odkazy == * [http://www.nepela-arena.eu/ Oficiálne stránky, nepela-arena.eu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190422025915/http://www.nepela-arena.eu/ |date=2019-04-22 }} * [https://www.starz.sk/tipos%2Darena%2Dzimny%2Dstadion%2Dondreja%2Dnepelu/os-1107/p1=13824 Na stránkach STaRZ-u] * [https://www.sportinak.sk/zimny-stadion-ondreja-nepelu-najstarsi-na-slovensku-historia Najstarší zimný štadión na Slovensku otvorili pred 80 rokmi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260207083428/https://www.sportinak.sk/zimny-stadion-ondreja-nepelu-najstarsi-na-slovensku-historia |date=2026-02-07 }} {{Hokejové štadióny na Slovensku}} [[Kategória:Nové Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Hokejové štadióny na Slovensku]] [[Kategória:Športové haly na Slovensku]] [[Kategória:Štadióny v Bratislave]] 90kpg5lvz9hfopl53vlnnftmaiwulgf 0 751431 8252971 8245299 2026-07-24T17:09:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252971 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Almoez Ali | foto = Moez Ali at Qatar v Japan – AFC Asian Cup 2019 final 32 (2).jpg | popis = Ali v roku 2019 | dátum narodenia = {{dnv|1996|8|10}} | miesto narodenia = [[Chartúm]] | štát = [[Sudán]] | výška = 180 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Al-Duhail SC|Al-Duhail]] | klubové číslo = 11 | mládežnícke roky = 2003-2006<br>2006-2013<br>2013-2014<br>2014-2015 | mládežnícke kluby = [[Al-Mesaimeer SC|Al-Mesaimeer]]<br>[[Aspire Academy]]<br>[[Al-Duhail SC|Lekhwiya]]<br>[[KAS Eupen|Eupen]] | roky = 2015<br>2015-2016<br>2016<br>2016-2017<br>2016- | kluby = [[LASK|LASK II]]<br>[[LASK]]<br>[[Cultural y Deportiva Leonesa|Cultural Leonesa]]<br>[[Al-Duhail SC|Al-Duhail B]]<br>[[Al-Duhail SC|Al-Duhail]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}10{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(1)<br>170{{0}}(58) | národné mužstvo = {{QAT}} [[Katarské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Katar U20]]<br>{{QAT}} [[Katarské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Katar U23]]<br>{{QAT|f|1}} | reprezentačné roky = 2014-2015<br>2016-2018<br>2016- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(6)<br>126{{0}}(60) | pkupdate = 13. 06. 2026 }} '''Almoez Ali Zainalabedeen Mohamed Abdulla''' (* [[19. august]] [[1996]], [[Chartúm (mesto)|Chartúm]], [[Sudán]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v katarskom klube [[Al-Duhail SC|Al-Duhail]] a na medzinárodnej úrovni reprezentuje {{QAT|f}}. == Klubová kariéra == === Začiatky === Ali sa narodil v Sudáne a v rannom vveku sa presťahoval do Kataru. S futbalom začal v tíme [[Al-Mesaimeer SC|Al-Mesaimeer]]. V roku 2014 odišiel za futbalom do Belgicka kde hrával v mládežníckom tíme belgického klubu [[KAS Eupen|Eupen]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Katar mit 6 KAS-Spielern - KAS Eupen|url=https://www.as-eupen.be/katar-mit-6-kas-spielern/|periodikum=KAS Eupen|dátum=2015-06-05|dátum prístupu=2026-06-13|jazyk=de-DE|url archívu=https://web.archive.org/web/20220228054354/https://www.as-eupen.be/katar-mit-6-kas-spielern/|dátum archivácie=2022-02-28}}</ref> === LASK === V júli [[2015]] sa Ali pripojil k rakúskemu klubu [[LASK]]. Klub vtedy pôsobil v [[Admiral 2. liga|druhej rakúskej lige]]. V tíme debutoval [[14. august|14. augusta]] pri prehre 1:2 s [[SC Austria Lustenau|Austria Lustenau]]. Prvý gól strelil [[27. november|27. novembra]] pri výhre 4:0 nad [[Floridsdofer AC]]. === Cultural Leonesa === V januári [[2016]] odišiel Ali do španielské klubu [[Cultural y Deportiva Leonesa|Cultural Leonesa]] v tretej španielskej lige [[Segunda Division B]]. V tíme debutoval [[13. marec|13. marca]] pri prehre 0:1 s [[Coruxo FC|Coruxo]]. Dňa [[3. apríl|3. apríla]] strelil v klube svoj prvý gól pri výhre 1:0 nad [[Arandina CF|Arandina]]. === Al-Duhail === Ali sa po sezóne 2015/16 vrátil do Kataru kde podpísal zmluvu v [[Al-Duhail SC|Lekhwiya SC]]. V tíme debutoval [[17. september|17. septembra]] pri výhre 4:0 nad [[Muaither SC]] v zápase strelil aj prvý gól.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lekhwiya set early pace | url = https://thepeninsulaqatar.com/article/27/09/2016/Lekhwiya-set-early-pace | vydavateľ = thepeninsulaqatar.com | dátum vydania = 2016-09-27 | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en | meno = The Peninsula | priezvisko = Newspaper}}</ref> V [[Qatar Stars League]] nastúpil na 24 zápasov v sezóne 2016/17 a strelil 8 gólov. Prispel tímu k titulu v lige. Od ďalšej sezóny pokračoval v tíme pod názvom [[Al-Duhail SC|Al-Duhail]]. Dňa [[20. február|20. februára]] [[2017]] nastúpil proti [[Al-Jazira Club|Al-Jazira]] pri výhre 3:0 v [[Liga majstrov AFC]]. V sezóne 2017/18 s tímom v lige ani raz neprehral a získal druhý katarský titul. Vo februári [[2021]] si zahral na [[Majstrovstvá klubov FIFA 2020|Majstrovstvách klubov FIFA 2020]]. S tímom skončil na piatom mieste. Odohral dva zápasy a skóroval v zápase o piate miesto pri výhre 3:1 nad [[Ulsan HD FC|Ulsan Hyundai]]. Dňa [[26. február|26. februára]] [[2023]] bol Ali s tímom v semifinále [[Liga majstrov AFC|Ligy majstrov AFC]]. Jeho tím však prehral 0:7 s [[Al-Hilal SFC|Al-Hilal]]. == Reprezentačná kariéra == Ali pôsobil v reprezentácii Kataru v kategórii do 20 a 23 rokov. V seniorskej reprezentácii debutoval [[8. august|8. augusta]] [[2016]] pri výhre 2:1 nad [[Iracké národné futbalové mužstvo|Irakom]] v prípravnom zápase. Dňa [[5. október|5. októbra]] [[2017]] strelil prvé dva góly v reprezentácii pri výhre 3:1 nad [[Singapurské národné futbalové mužstvo|Singapurom]]. Ali bol nominovaný do záverečnej nominácie Kataru na [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019]]. Na turnaji odohral sedem zápasov a strelil v nich úctyhodných deväť gólov. Zaskvel v skupinovom zápase pri výhre 6:0 nad Severnou Kóreou kde dal štyri góly a to za 51 minút.<ref>{{Citácia periodika|titul=AFC Asian Cup 2019: Qatar striker Almoez Ali sets new AFC Asian Cup record in Qatar's 6-0 demolition of DPR Korea|url=https://www.foxsportsasia.com/football/asian-football/afc-asian-cup/1018380/afc-asian-cup-2019-qatar-striker-almoez-ali-sets-new-afc-asian-cup-record-in-qatars-6-0-demolition-of-dpr-korea/|periodikum=FOX Sports Asia|dátum=2019-01-13|dátum prístupu=2026-06-13|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20190415202848/https://www.foxsportsasia.com/football/asian-football/afc-asian-cup/1018380/afc-asian-cup-2019-qatar-striker-almoez-ali-sets-new-afc-asian-cup-record-in-qatars-6-0-demolition-of-dpr-korea/|dátum archivácie=2019-04-15}}</ref> Katar sa stal premiérovo víťazom turnaja. Vo finále zdolali [[Japonské národné futbalové mužstvo|Japonsko]] 3:1 aj s prispením Aliho gólu. Ali bol v júni toho roku nominovaný do nominácie Kataru na [[Copa América 2019]]. Na turnaji zasiahol do troch zápasoch a strelil jeden gól. Na turnaji skončil Katar v skupine. Ali bol nominovaný do nominácie na [[Zlatý pohár CONCACAF 2021]]. Na turnaji nastúpil do piatich zápasov a strelil štyri góly čo stačilo nato aby bol najlepším strelcom turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Qatar’s Almoez Ali scoops 2021 Gold Cup Top Scorer Award {{!}} Football {{!}} News {{!}} | url = https://www.the-afc.com/news/afcsection/qatar-s-almoez-ali-scoops-2021-gold-cup-top-scorer-award | vydavateľ = the-AFC | dátum prístupu = 2026-06-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Katar na turnaji dokráčal do semifinále kde prehrali s [[Národné futbalové mužstvo USA|USA]]. Ali sa dostal do záverečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]], ktoré hostil [[Katar (štát)|Katar]]. Na turnaji zasiahol do všetkých troch zápasov Kataru na turnaji. S tímom však nedokázal postúpiť zo skupiny a nestrelil ani jeden gól. Ali bol nominovaný na [[Zlatý pohár CONCACAF 2023]]. Na turnaji odohral iba jeden zápas vo štvrťfinále. Vo štvrťfinále pritom Katar prehral s [[Panamské národné futbalové mužstvo|Panamou]] 0:4. Ali bol zaradený do nominácie na [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2023]]. Na turnaji odohral šesť zo siedmych zápasov a strelil dva góly. S Katarom obhájil titul po výhre 3:1 s [[Jordánske národné futbalové mužstvo|Jordánskom]] vo finále. Dňa [[16. november|16. novembra]] [[2023]] sa pri výhre 4:0 nad [[Afganské národné futbalové mužstvo|Afganistanom]] v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]] stal historicky najlepším strelcom Kataru. Ali bol nominovaný do záverečnej nominácie Kataru na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 13. júna 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Kontinentálne ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[LASK|LASK II]] |2015 |[[Austrian Regionalliga]] |4 |5 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |4 |5 |- |[[LASK]] |2015/16 |[[Admiral 2. liga]] |7 |1 |2 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |9 |1 |- |[[Cultural y Deportiva Leonesa|Cultural Leonesa]] |2015/16 |[[Segunda Division B]] |10 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |10 |1 |- |[[Al-Duhail SC|Al-Duhail B]] |2016/17 |[[Qatar Stars League 2|QSD]] |4 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |4 |1 |- | rowspan="11" |[[Al-Duhail SC|Al-Duhail]] |2016/17 | rowspan="10" |[[Qatar Stars League|QSL]] |24 |8 | colspan="2" |― |7'''¹''' |1 | colspan="2" |― |31 |9 |- |2017/18 |16 |7 |1 |0 |10'''¹''' |2 |1'''⁵''' |1 |28 |10 |- |2018/19 |18 |3 | colspan="2" |― |5'''¹''' |1 |1'''²''' |0 |24 |4 |- |2019/20 |19 |7 |2 |1 |6'''¹''' |3 | colspan="2" |― |27 |11 |- |2020/21 |20 |6 |2 |0 |6'''¹''' |0 |5'''^{2 4}''' |1 |33 |7 |- |2021/22 |17 |7 | colspan="2" |― |8'''¹''' |2 |3'''²''' |2 |28 |11 |- |2022/23 |14 |4 |2 |0 | colspan="2" |― |4'''^{2 3}''' |1 |20 |5 |- |2023/24 |19 |7 | colspan="2" |― |6'''¹''' |1 |3'''²''' |0 |28 |8 |- |2024/25 |21 |8 |2 |0 | colspan="2" |― |2'''²''' |0 |25 |8 |- |2025/26 |4 |1 |0 |0 |2'''¹''' |0 |2'''²''' |0 |8 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !172 !58 !9 !1 !50 !10 !21 !5 !252 !74 |- ! colspan="3" |Celkovo !197 !64 !11 !1 !50 !10 !21 !5 !279 !80 |} ; Poznámky : '''¹''' [[Liga majstrov AFC]] : '''²''' [[Amir Cup]] : '''³''' [[QSL Cup]] : '''⁴''' [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA]] : '''⁵''' [[Sheikh Jassim Cup]] === Medzinárodné === ''K 13. júnu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="11" |{{QAT|f}} |2016 |3 |0 |- |2017 |17 |5 |- |2018 |11 |5 |- |2019 |20 |15 |- |2020 |4 |4 |- |2021 |24 |10 |- |2022 |11 |1 |- |2023 |7 |5 |- |2024 |17 |10 |- |2025 |4 |0 |- |2026 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !119 !55 |} == Úspechy hráča == '''Al-Duhail''' * [[Qatar Stars League]]: 2016/17, 2017/18, 2019/20, 2022/23 * [[Amir Cup]]: 2018, 2019, 2022 * [[Qatar Cup]]: 2018, 2023 * [[Qatar Stars Cup]]: 2022-23 * [[Sheikh Jassim Cup]]: 2016 '''Katar U19''' * [[Majstrovstvá Ázie vo futbale hráčov do 20 rokov]]: 2014 '''Katar''' * [[Majstrovstvá Ázie vo futbale]]: [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]], [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2023|2023]] '''Individuálne''' * [[Majstrovstvá Ázie vo futbale]] najlepší strelec: [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]] * [[Majstrovstvá Ázie vo futbale]] najlepší hráč: [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]] * [[Majstrovstvá Ázie vo futbale]] tím turnaja: [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2019|2019]], [[Majstrovstvá Ázie vo futbale 2023|2023]] * [[Zlatý pohár CONCACAF]] najlepší strelec: [[Zlatý pohár CONCACAF 2021|2021]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/almoez-ali/profil/spieler/345095 == Zdroj == {{Preklad|en|Almoez Ali|1357280749}} [[Kategória:Katarskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči LASK Linz]] [[Kategória:Hráči Cultural Leonesa]] [[Kategória:Hráči Al-Duhail SC]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Majstri Ázie vo futbale]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Ázie vo futbale 2019]] [[Kategória:Hráči Copa América 2019]] [[Kategória:Hráči Zlatého pohára CONCACAF 2021]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Ázie vo futbale 2023]] [[Kategória:Hráči Zlatého pohára CONCACAF 2023]] ohhfbxqjzlhpb57dk8cumn1br2sykkd 0 751698 8252974 8252759 2026-07-24T17:15:26Z Ready2Ride 298352 8252974 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majstrov UEFA|sezóna=2026/2027|sezóna_pred=Liga majstrov UEFA 2025/2026|sezóna_po=Liga majstrov UEFA 2027/2028|začiatok=''Kvalifikácia:''&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;7. júl 2026<br/>''Vlastná súťaž:''&nbsp;8. september 2026|koniec=''Kvalifikácia:''&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;26. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''&nbsp;5. jún 2027|majster=|2_miesto=|počet_mužstiev=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;81 (z 53 zväzov)}}'''Liga majstrov UEFA 2026/2027''' je 72. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 35. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Sezóna sa začala 7. júla 2026 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartuje 8. septembra 2026. Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Metropolitano Stadium|štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] v Španielsku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Spain to host 2027 Champions' League final at Atletico Madrid's stadium|url=https://www.reuters.com/sports/soccer/spain-host-2027-champions-league-final-atletico-madrids-stadium-2025-05-20/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-06-20|jazyk=en-US}}</ref> Po finále v roku [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] to bude už druhýkrát, čo štadión Metropolitano bude hostiť finále Ligy majstrov UEFA. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]], do finále [[Medzikontinentálny pohár FIFA 2027|Medzikontinentálneho pohára FIFA 2027]], do skupinovej fázy [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2029|Majstrovstiev sveta klubov FIFA 2029]] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA 2027]]. Dvojnásobným obhajcom titulu je [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2026/2027 zúčastní 81 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnsko]], ktoré neorganizuje domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|Rusko]], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-06-20}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|Ruska]] a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnska]]) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] získajú dodatočné miesta v skupinovej fáze, ak sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 prostredníctvom svojej domácej ligy. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v sezóne 2025/2026 (tzv. European Performance Spot), budú mať po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemôžu. === Rebríček UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027 sú zväzom prideľované miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňujú ich výkony v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Tabuľka zohľadňuje prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem prideľovania miest na základe koeficientov zväzov môžu mať zväzy v Lige majstrov ďalšie zúčastnené tímy, ako je uvedené nižšie: * <small>(EPS)</small> – European Performance Spot, dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnia na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov za sezónu 2025/2026 * <small>(LM)</small> – Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA * <small>(EL)</small> – Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Zväz !Koef. !Tímy |- !1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] | align="right" |115.196 | rowspan="5" align="center" |4 |- !2. |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | align="right" |97.231 |- !3. |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | align="right" |94.453 |- !4. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | align="right" |86.331 |- !5. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | align="right" |73.093 |- !6. |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | align="right" |67.150 | align="center" |3 |- !7. |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] | align="right" |62.266 | rowspan="9" align="center" |2 |- !8. |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] | align="right" |56.850 |- !9. |{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]] | align="right" |44.100 |- !10. |{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | align="right" |43.900 |- !11. |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] | align="right" |39.687 |- !12. |{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | align="right" |39.312 |- !13. |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | align="right" |36.450 |- !14. |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]] | align="right" |35.550 |- !15. |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | align="right" |35.000 |- !16. |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] | align="right" |33.981 | rowspan="4" align="center" |1 |- !17. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33.625 |- !18. |{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | align="right" |31.625 |- !19. |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]] | align="right" |27.537 |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Zväz !Koef. !Tímy |- !20. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | align="right" |27.125 | rowspan="6" align="center" |1 |- !21. |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27.025 |- !22. |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] | align="right" |25.500 |- !23. |{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] | align="right" |24.400 |- !24. |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | align="right" |24.400 |- !25. |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | align="right" |23.250 |- !26. |{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | align="right" |22.632 | align="center" |0 |- !27. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | align="right" |21.250 | rowspan="12" align="center" |1 |- !28. |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] | align="right" |20.343 |- !29. |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] | align="right" |19.875 |- !30. |{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19.625 |- !31. |{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] | align="right" |14.968 |- !32. |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]] | align="right" |14.500 |- !33. |{{Minivlajka|Island}} [[Island]] | align="right" |13.520 |- !34. |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13.031 |- !35. |{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] | align="right" |12.250 |- !36. |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12.250 |- !37. |{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]] | align="right" |12.041 |- !38. |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | align="right" |11.750 |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Zväz !Koef. !Tímy |- !39. |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]] | align="right" |11.125 | rowspan="5" align="center" |1 |- !40. |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10.750 |- !41. |{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]] | align="right" |8.500 |- !42. |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8.333 |- !43. |{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]] | align="right" |8.250 |- !44. |{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8.000 | align="center" |0 |- !45. |{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | align="right" |7.957 | rowspan="11" align="center" |1 |- !46. |{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]] | align="right" |7.875 |- !47. |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7.208 |- !48. |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | align="right" |6.875 |- !49. |{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]] | align="right" |6.791 |- !50. |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6.625 |- !51. |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6.166 |- !52. |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]] | align="right" |6.000 |- !53. |{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]] | align="right" |5.498 |- !54. |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]] | align="right" |5.457 |- !55. |{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]] | align="right" |2.498 |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- ! colspan="2" |Prvé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) | valign="top" | * 28 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}25. a 29.{{--}}55. mieste (okrem Ruska a Lichtenštajnska) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 8 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}22. mieste * 2 víťazi zo zväzov na 27.{{--}}28. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 14 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | * 4 tímy z 2. miesta zo zväzov na 10. a 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 8.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 11.{{--}}12. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 2 víťazi z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" | Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste * 1 víťaz zo zväzu na 23. mieste s najvyšším klubovým koeficienom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) * 1 tím z 2. miesta zo zväzu na 7. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťazov z baráže o skupinovú fázu (majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže o skupinovú fázu (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie Ruska v európskom futbale, a preto boli vykonané nasledujúce zmeny v predvolenom zozname prístupových práv: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) nastúpi do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Ligy majstrov ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]], ako domáci majster s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi klubov, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpi do skupinovej fázy namiesto majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[NK Celje|Celje]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy prvého kvalifikačného kola, vstúpia do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa)]] kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[Sporting CP|Sporting]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi všetkých klubov, ktoré by inak vstúpili buď do majstrovskej vetvy, alebo nemajstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpi do skupinovej fázy namiesto nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] a [[Olympiakos FC|Olympiakos]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do nemajstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola, vstúpia do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa na miesto svojho štartovacieho kola každý tím kvalifikoval: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenia v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * ^LM: Víťaz Ligy majstrov * ^EL: Víťaz Európskej ligy * ^EPS: European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2025/2026 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu sú rozdelené na majstrovskú vetvu (MV) a nemajstrovskú vetvu (NV). {| class="wikitable" style="font-size:95%" |+Kvalifikované tímy do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Skupinová fáza]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]<small> (1.)^{[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]}</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> (4.)^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]}</small> |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> (1.)</small> |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> (2.)</small> |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]<small> (3.)</small> |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> (5.)^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|ESP]]}</small> |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> (1.)</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> (2.)</small> |- |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> (3.)</small> |{{ITA}} [[Como 1907|Como]]<small> (4.)</small> |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> (1.)</small> |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> (2.)</small> |- |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> (3.)</small> |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlétitco Madrid]]<small> (4.)</small> |{{ESP}} [[Real Betis]]<small> (5.)^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|ESP]]}</small> |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> (1.)</small> |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund]]<small> (2.)</small> |{{GER}} [[RB Leipzig]]<small> (3.)</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart]]<small> (4.)</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> (2.)</small> |- |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> (3.)</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven]]<small> (1.)</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> (2.)</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> (1.)</small> |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]<small> (2.)</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> (1.)</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> (1.)</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> (1.)</small> |- |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> (1.)</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> (1.)</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> (1.)</small> |{{AUT}} [[LASK]]<small> (1.)</small> |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]<small> (1.)</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Tretie kvalifikačné kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<small> (4.)</small> |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]<small> (3.)</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> (2.)</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> (2.)</small> |- |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> (2.)</small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> (2.)</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań]]<small> (1.)</small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small> (1.)</small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small> (1.)</small> |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]<small> (1.)</small> |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small> (1.)</small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF]]<small> (1.)</small> |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<small> (1.)</small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small> (1.)</small> |- |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> (1.)</small> |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]<small> (1.)</small> | colspan="2" | |- !{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> (2.)</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> (2.)</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small> (2.)</small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]<small> (2.)</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small> (1.)</small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small> (1.)</small> |{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]<small> (1.)</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> (1.)</small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small> (1.)</small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small> (1.)</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small> (1.)</small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small> (1.)</small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small> (1.)</small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small> (1.)</small> |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]]<small> (1.)</small> |{{FIN}} [[KuPS]]<small> (1.)</small> |- |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small> (1.)</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small> (1.)</small> |{{MLT}} [[Floriana F.C.|Floriana]]<small> (1.)</small> |{{NIR}} [[Larne F.C.|Larne]]<small> (1.)</small> |- |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small> (1.)</small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small> (1.)</small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small> (1.)</small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small> (1.)</small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small> (1.)</small> |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]]<small> (1.)</small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small> (1.)</small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small> (1.)</small> |- |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small> (1.)</small> |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]]<small> (1.)</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small> (1.)</small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small> (1.)</small> |} == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" !Fáza !Kolo !Dátum žrebovania !Prvé zápasy !Druhé zápasy |- | rowspan="4" |Kvalifikácia |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |7.{{--}}8. júl 2026 |14.{{--}}15. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |21.{{--}}22. júl 2026 |28.{{--}}29. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |4.{{--}}5. august 2026 |11. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |18.{{--}}19. august 2026 |25.{{--}}26. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2026 | colspan="2" |8.{{--}}10. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |13.{{--}}14. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |3.{{--}}4. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |24.{{--}}25. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |8.{{--}}9. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |27. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |29. január 2027 |16.{{--}}17. február 2027 |23.{{--}}24. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |9.{{--}}10. marec 2027 |16.{{--}}17. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |6.{{--}}7. apríl 2027 |13.{{--}}14. apríl 2026 |- |Semifinále |27.{{--}}28. apríl 2027 |4.{{--}}5. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |5. jún 2027 [[Metropolitano Stadium]], [[Madrid]] |} == Kvalifikácia == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7. a 8. júla a odvety 14. a 15. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bolo presunutých do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy, zatiaľ čo porazení zo zápasov 4 a 5, vybraní na základe dodatočného žrebovania s cieľom vyvážiť súťaž, postúpili do majstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |'''[[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | style="text-align: left;" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Floriana F.C.|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | style="text-align: right;" |[[FC Flora|Flora]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | style="text-align:left;" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align: right;" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align: left;" |'''{{NIR}} [[Larne F.C.|Larne]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | style="text-align: left;" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align:right;" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] {{LTU}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | style="text-align:left;" |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | style="text-align: right;" |[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |[[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|7}}''' | style="text-align: left;" |'''{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|6}} |- | style="text-align:right;" |[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | style="text-align:left;" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | style="text-align:right;" |'''[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | style="text-align:left;" |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21. a 22. júla a odvety 28. a 29. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do tretieho kvalifikačného kola. Porazení budú presunutí do tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |Zápas 1 | style="text-align: left;" |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" |{{Ku|3|0}} |<small>28. júl</small> |- | style="text-align: right;" |[[Larne F.C.|Larne]] {{NIR}} | align="center" |Zápas 2 | style="text-align: left;" |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" |Zápas 3 | style="text-align:left;" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |Zápas 4 | style="text-align:left;" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[Aarhus Gymnastikforening|AFG]] {{DEN}} | align="center" |Zápas 5 | style="text-align:left;" |{{POL}} [[Lech Poznań]] | align="center" |{{Ku|1|4}} |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}} | align="center" |Zápas 6 | style="text-align:left;" |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" |{{Ku|2|0}} |<small>28. júl</small> |- | style="text-align: right;" |[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}} | align="center" |Zápas 7 | style="text-align: left;" |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} | align="center" |Zápas 8 | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |<small>29. júl</small> |- | style="text-align: right;" |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}} | align="center" |Zápas 9 | style="text-align: left;" |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" |{{Ku|1|1}} |<small>28. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |Zápas 10 | style="text-align:left;" |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] | align="center" |{{Ku|2|1}} |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |Zápas 11 | style="text-align:left;" |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|0|2}} |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |Zápas 12 | style="text-align:left;" |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |<small>28. júl</small> |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" |Zápas 1 | style="text-align:left;" |{{POL}} [[Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] {{AUT}} | align="center" |Zápas 2 | style="text-align:left;" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|4|0}} |<small>28. júl</small> |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Champions League third qualifying round draw {{!}} UEFA Champions League | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211a524fc0ef-eb55dc7dccd8-1000--uefa-champions-league-third-qualifying-round-draw/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2026-07-20 | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 4. a 5. augusta a odvety 11. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do baráže o skupinovú fázu. Porazení budú presunutí do baráže o skupinovú fázu Európskej ligy. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 9 | align="center" |Zápas 1 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 4 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 1 | align="center" |Zápas 2 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 11 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 7 | align="center" |Zápas 3 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 8 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 5 | align="center" |Zápas 4 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 3 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 6 | align="center" |Zápas 5 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 12 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 10 | align="center" |Zápas 6 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 2 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |Zápas 1 | style="text-align:left;" |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} | align="center" |Zápas 2 | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 1 | align="center" |Zápas 3 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 2 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align: right;" |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |Zápas 4 | style="text-align: left;" |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |} == Baráž o skupinovú fázu == Žrebovanie baráže o skupinovú fázu sa uskutoční 3. augusta 2026. === Nasadenie === V baráži o skupinovú fázu bude hrať celkovo 14 tímov. Nasadenie tímov bude založené na ich klubových koeficientoch UEFA z roku 2026. Pred žrebovaním môže UEFA vytvoriť skupiny nasadených a nenasadených tímov podľa zásad stanovených Výborom pre klubové súťaže. Prvý vyžrebovaný tím v každom zápase bude domácim tímom prvého zápasu. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" !Nasadené tímy !Nasadenie zatiaľ nestanovené !Nenasadené tímy |- | style="width: 300px" valign="top" |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] | style="width: 300px" valign="top" |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<br/>{{AUT}} [[LASK]]<br/>6 víťazov tretích kvalifikačných kôl | style="width: 300px" valign="top" |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]] |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" !Nasadené tímy !Nenasadené tímy |- | style="width: 300px" valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<br/>Víťaz zápasu zahŕňajúci {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | style="width: 300px" valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<br/>1 víťaz tretieho kvalifikačného kola |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" | style="border: none; padding-right: 15px; width: 220px;" | {{LocMap+|Benelux|float=none|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|width=200|places={{LocMap~|Benelux|lat=51.92|long=4.48|label=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.433333|long=5.483333|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.208889|long=3.224167|label=[[Club Brugge KV|Club Brugge]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=bottom}} }} | style="border: none;" | {{LocMap+|Európa|float=none|width=650|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''|places={{LocMap~|Európa|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.0158|long=37.8028|label=[[FK Šachtar Doneck|Šachtar]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[AS Rím|Rím]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.466944|long=9.19|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.816667|long=9.083333|label=[[Como 1907|Como]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern Mníchov|Bayern]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.0875|long=14.421389|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.34|long=12.375|label=[[RB Leipzig|Leipzig]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.513889|long=7.465278|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=48.7775|long=9.18|label=[[VfB Stuttgart|Stuttgart]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.8567|long=2.3522|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=51.533333|long=-0.133333|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=52.5|long=-1.88|label=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4072|long=-2.9917|label=[[Manchester United FC|United]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=53.48|long=-2.25|label=[[Manchester City FC|City]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=39.937778|long=-0.101389|label=[[Villarreal CF|Villarreal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Real Madrid CF|Real]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Atlético Madrid|Atlético]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.15|long=-8.6108|label=[[FC Porto|Porto]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label=[[Sporting CP|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=37.39|long=-5.99|label=[[Real Betis|Betis]]|position=right}} }} |} [[Como 1907|Como]] sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikovalo do európskych súťaží a debutovať bude priamo v skupinovej fáze. Nižšie je uvedené predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich klubových koeficientov UEFA. {| ! style="width: 25%" |'''Kôš 1''' ! style="width: 25%" |'''Kôš 2''' ! style="width: 25%" |'''Kôš 3''' ! style="width: 25%" |'''Kôš 3/4''' |- |([[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]) {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] '''CC: 132.000''' |(11) {{GER}} [[Borussia Dortmund]] '''CC: 100.750''' |(27) {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] '''CC: 71.000''' |(59) {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] '''CC: 44.000''' |- |(1) {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] '''CC: 147.500''' |(13) {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] '''CC: 97.750''' |(29) {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] '''CC: 68.750''' |(80) {{GER}} [[VfB Stuttgart]] '''CC: 27.500''' |- |(2) {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] '''CC: 144.500''' |(15) {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] '''CC: 84.000''' |(34) {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] '''CC: 63.000''' |''2 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Kvalifikácia|víťazi nemajstrovskej vetvy]]'' |- |(4) {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] '''CC: 130.000''' |(17) {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] '''CC: 83.000''' |(37) {{GER}} [[RB Leipzig]] '''CC: 61.000''' |''5 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Kvalifikácia|víťazov majstrovskej vetvy]]'' |- |(5) {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] '''CC: 127.000''' |(20) {{POR}} [[FC Porto|Porto]] '''CC: 80.750''' |(39) {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] '''CC: 59.000''' |'''Kôš 4''' |- |(6) {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] '''CC: 125.500''' |(21) {{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]] '''CC: 76.500''' |(45) {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] '''CC: 56.250''' |(103) {{ITA}} [[Como 1907|Como]] '''CC: 19.989''' |- |(7) {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] '''CC: 119.000''' |(23) {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] '''CC: 75.250''' |(49) {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] '''CC: 53.500''' |(120) {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] '''CC: 16.699''' |- |(8) {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] '''CC: 113.250''' |(24) {{ESP}} [[Real Betis]] '''CC: 74.500''' | rowspan="2" | | rowspan="2" | |- |(10) {{ESP}} [[Atlético Madrid]] '''CC: 104.750''' |(26) {{NED}} [[PSV Eindhoven]] '''CC: 71.250''' |} == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|1359844902}} == Referencie == {{Referencie}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] ocs7f0fmrids1r2r3uycmr0kkvmx3u2 8253081 8252974 2026-07-25T00:00:10Z Ready2Ride 298352 8253081 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majstrov UEFA|sezóna=2026/2027|sezóna_pred=Liga majstrov UEFA 2025/2026|sezóna_po=Liga majstrov UEFA 2027/2028|začiatok=''Kvalifikácia:''&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;7. júl 2026<br/>''Vlastná súťaž:''&nbsp;8. september 2026|koniec=''Kvalifikácia:''&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;26. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''&nbsp;5. jún 2027|majster=|2_miesto=|počet_mužstiev=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;81 (z 53 zväzov)}}'''Liga majstrov UEFA 2026/2027''' je 72. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 35. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Sezóna sa začala 7. júla 2026 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartuje 8. septembra 2026. Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Metropolitano Stadium|štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] v Španielsku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Spain to host 2027 Champions' League final at Atletico Madrid's stadium|url=https://www.reuters.com/sports/soccer/spain-host-2027-champions-league-final-atletico-madrids-stadium-2025-05-20/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-06-20|jazyk=en-US}}</ref> Po finále v roku [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] to bude už druhýkrát, čo štadión Metropolitano bude hostiť finále Ligy majstrov UEFA. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]], do finále [[Medzikontinentálny pohár FIFA 2027|Medzikontinentálneho pohára FIFA 2027]], do skupinovej fázy [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2029|Majstrovstiev sveta klubov FIFA 2029]] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA 2027]]. Dvojnásobným obhajcom titulu je [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2026/2027 zúčastní 81 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnsko]], ktoré neorganizuje domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|Rusko]], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-06-20}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|Ruska]] a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnska]]) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] získajú dodatočné miesta v skupinovej fáze, ak sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 prostredníctvom svojej domácej ligy. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v sezóne 2025/2026 (tzv. European Performance Spot), budú mať po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemôžu. === Rebríček UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027 sú zväzom prideľované miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňujú ich výkony v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Tabuľka zohľadňuje prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem prideľovania miest na základe koeficientov zväzov môžu mať zväzy v Lige majstrov ďalšie zúčastnené tímy, ako je uvedené nižšie: * ^LM : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * ^EL : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2025/2026 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnia na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov za sezónu 2025/2026 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] | align="right" |115.196 | rowspan="5" align="center" |4 | <small>+1^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|ESP]]}</small> |- !2. |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | align="right" |97.231 | |- !3. |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | align="right" |94.453 | <small>+1^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|ESP]]}</small> |- !4. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | align="right" |86.331 | |- !5. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | align="right" |73.093 | |- !6. |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | align="right" |67.150 | align="center" |3 | |- !7. |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] | align="right" |62.266 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] | align="right" |56.850 | |- !9. |{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]] | align="right" |44.100 | |- !10. |{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | align="right" |43.900 | |- !11. |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] | align="right" |39.687 | |- !12. |{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | align="right" |39.312 | |- !13. |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | align="right" |36.450 | |- !14. |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]] | align="right" |35.550 | |- !15. |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | align="right" |35.000 | |- !16. |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] | align="right" |33.981 | rowspan="4" align="center" |1 | |- !17. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33.625 | |- !18. |{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | align="right" |31.625 | |- !19. |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]] | align="right" |27.537 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !20. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | align="right" |27.125 | rowspan="6" align="center" |1 | |- !21. |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27.025 | |- !22. |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] | align="right" |25.500 | |- !23. |{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] | align="right" |24.400 | |- !24. |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | align="right" |24.400 | |- !25. |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | align="right" |23.250 | |- !26. |{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | align="right" |22.632 | align="center" |0 | <small>RUS</small> |- !27. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | align="right" |21.250 | rowspan="12" align="center" |1 | |- !28. |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] | align="right" |20.343 | |- !29. |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] | align="right" |19.875 | |- !30. |{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19.625 | |- !31. |{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] | align="right" |14.968 | |- !32. |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]] | align="right" |14.500 | |- !33. |{{Minivlajka|Island}} [[Island]] | align="right" |13.520 | |- !34. |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13.031 | |- !35. |{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] | align="right" |12.250 | |- !36. |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12.250 | |- !37. |{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]] | align="right" |12.041 | |- !38. |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | align="right" |11.750 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !39. |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]] | align="right" |11.125 | rowspan="5" align="center" |1 | |- !40. |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10.750 | |- !41. |{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]] | align="right" |8.500 | |- !42. |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8.333 | |- !43. |{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]] | align="right" |8.250 | |- !44. |{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8.000 | align="center" |0 | <small>LIE</small> |- !45. |{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | align="right" |7.957 | rowspan="11" align="center" |1 | |- !46. |{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]] | align="right" |7.875 | |- !47. |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7.208 | |- !48. |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | align="right" |6.875 | |- !49. |{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]] | align="right" |6.791 | |- !50. |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6.625 | |- !51. |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6.166 | |- !52. |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]] | align="right" |6.000 | |- !53. |{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]] | align="right" |5.498 | |- !54. |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]] | align="right" |5.457 | |- !55. |{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]] | align="right" |2.498 | |} |} Pozn.: * Lichtenštajnsko (LIE): Sedem tímov pridružených k [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskému futbalovému zväzu]] (LFV) hrá v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizuje, je [[Lichtenštajnský futbalový pohár]], ktorého víťaz sa kvalifikuje do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027]]. * Rusko (RUS): Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu. Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA. === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- ! colspan="2" |Prvé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) | valign="top" | * 28 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}25. a 29.{{--}}55. mieste (okrem Ruska a Lichtenštajnska) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 8 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}22. mieste * 2 víťazi zo zväzov na 27.{{--}}28. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 14 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | * 4 tímy z 2. miesta zo zväzov na 10. a 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 8.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 11.{{--}}12. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 2 víťazi z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" | Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste * 1 víťaz zo zväzu na 23. mieste s najvyšším klubovým koeficienom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) * 1 tím z 2. miesta zo zväzu na 7. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťazov z baráže o skupinovú fázu (majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže o skupinovú fázu (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie Ruska v európskom futbale, a preto boli vykonané nasledujúce zmeny v predvolenom zozname prístupových práv: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) nastúpi do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Ligy majstrov ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]], ako domáci majster s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi klubov, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpi do skupinovej fázy namiesto majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[NK Celje|Celje]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy prvého kvalifikačného kola, vstúpia do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa)]] kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[Sporting CP|Sporting]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi všetkých klubov, ktoré by inak vstúpili buď do majstrovskej vetvy, alebo nemajstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpi do skupinovej fázy namiesto nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] a [[Olympiakos FC|Olympiakos]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do nemajstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola, vstúpia do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa na miesto svojho štartovacieho kola každý tím kvalifikoval: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenia v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * ^LM : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * ^EL : Víťaz Európskej ligy UEFA 2025/2026 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2025/2026 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu sú rozdelené na majstrovskú vetvu (MV) a nemajstrovskú vetvu (NV). {| class="wikitable" style="font-size:95%" |+Kvalifikované tímy do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Skupinová fáza]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]<small> (1.)^{[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]}</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> (4.)^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]}</small> |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> (1.)</small> |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> (2.)</small> |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]<small> (3.)</small> |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> (5.)^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|ESP]]}</small> |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> (1.)</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> (2.)</small> |- |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> (3.)</small> |{{ITA}} [[Como 1907|Como]]<small> (4.)</small> |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> (1.)</small> |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> (2.)</small> |- |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> (3.)</small> |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlétitco Madrid]]<small> (4.)</small> |{{ESP}} [[Real Betis]]<small> (5.)^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|ESP]]}</small> |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> (1.)</small> |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund]]<small> (2.)</small> |{{GER}} [[RB Leipzig]]<small> (3.)</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart]]<small> (4.)</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> (2.)</small> |- |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> (3.)</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven]]<small> (1.)</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> (2.)</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> (1.)</small> |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]<small> (2.)</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> (1.)</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> (1.)</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> (1.)</small> |- |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> (1.)</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> (1.)</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> (1.)</small> |{{AUT}} [[LASK]]<small> (1.)</small> |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]<small> (1.)</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Tretie kvalifikačné kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<small> (4.)</small> |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]<small> (3.)</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> (2.)</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> (2.)</small> |- |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> (2.)</small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> (2.)</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań]]<small> (1.)</small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small> (1.)</small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small> (1.)</small> |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]<small> (1.)</small> |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small> (1.)</small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF]]<small> (1.)</small> |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<small> (1.)</small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small> (1.)</small> |- |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> (1.)</small> |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]<small> (1.)</small> | colspan="2" | |- !{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> (2.)</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> (2.)</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small> (2.)</small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]<small> (2.)</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small> (1.)</small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small> (1.)</small> |{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]<small> (1.)</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> (1.)</small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small> (1.)</small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small> (1.)</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small> (1.)</small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small> (1.)</small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small> (1.)</small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small> (1.)</small> |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]]<small> (1.)</small> |{{FIN}} [[KuPS]]<small> (1.)</small> |- |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small> (1.)</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small> (1.)</small> |{{MLT}} [[Floriana F.C.|Floriana]]<small> (1.)</small> |{{NIR}} [[Larne F.C.|Larne]]<small> (1.)</small> |- |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small> (1.)</small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small> (1.)</small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small> (1.)</small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small> (1.)</small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small> (1.)</small> |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]]<small> (1.)</small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small> (1.)</small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small> (1.)</small> |- |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small> (1.)</small> |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]]<small> (1.)</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small> (1.)</small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small> (1.)</small> |} == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" !Fáza !Kolo !Dátum žrebovania !Prvé zápasy !Druhé zápasy |- | rowspan="4" |Kvalifikácia |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |7.{{--}}8. júl 2026 |14.{{--}}15. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |21.{{--}}22. júl 2026 |28.{{--}}29. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |4.{{--}}5. august 2026 |11. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |18.{{--}}19. august 2026 |25.{{--}}26. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2026 | colspan="2" |8.{{--}}10. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |13.{{--}}14. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |3.{{--}}4. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |24.{{--}}25. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |8.{{--}}9. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |27. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |29. január 2027 |16.{{--}}17. február 2027 |23.{{--}}24. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |9.{{--}}10. marec 2027 |16.{{--}}17. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |6.{{--}}7. apríl 2027 |13.{{--}}14. apríl 2026 |- |Semifinále |27.{{--}}28. apríl 2027 |4.{{--}}5. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |5. jún 2027 [[Metropolitano Stadium]], [[Madrid]] |} == Kvalifikácia == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7. a 8. júla a odvety 14. a 15. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bolo presunutých do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy, zatiaľ čo porazení zo zápasov 4 a 5, vybraní na základe dodatočného žrebovania s cieľom vyvážiť súťaž, postúpili do majstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |'''[[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | style="text-align: left;" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Floriana F.C.|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | style="text-align: right;" |[[FC Flora|Flora]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | style="text-align:left;" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align: right;" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align: left;" |'''{{NIR}} [[Larne F.C.|Larne]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | style="text-align: left;" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align:right;" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] {{LTU}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | style="text-align:left;" |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | style="text-align: right;" |[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |[[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|7}}''' | style="text-align: left;" |'''{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|6}} |- | style="text-align:right;" |[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | style="text-align:left;" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | style="text-align:right;" |'''[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | style="text-align:left;" |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-20 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21. a 22. júla a odvety 28. a 29. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do tretieho kvalifikačného kola. Porazení budú presunutí do tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |Zápas 1 | style="text-align: left;" |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" |{{Ku|3|0}} |<small>28. júl</small> |- | style="text-align: right;" |[[Larne F.C.|Larne]] {{NIR}} | align="center" |Zápas 2 | style="text-align: left;" |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" |Zápas 3 | style="text-align:left;" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |Zápas 4 | style="text-align:left;" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[Aarhus Gymnastikforening|AFG]] {{DEN}} | align="center" |Zápas 5 | style="text-align:left;" |{{POL}} [[Lech Poznań]] | align="center" |{{Ku|1|4}} |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}} | align="center" |Zápas 6 | style="text-align:left;" |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" |{{Ku|2|0}} |<small>28. júl</small> |- | style="text-align: right;" |[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}} | align="center" |Zápas 7 | style="text-align: left;" |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} | align="center" |Zápas 8 | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |<small>29. júl</small> |- | style="text-align: right;" |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}} | align="center" |Zápas 9 | style="text-align: left;" |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" |{{Ku|1|1}} |<small>28. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |Zápas 10 | style="text-align:left;" |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] | align="center" |{{Ku|2|1}} |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |Zápas 11 | style="text-align:left;" |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|0|2}} |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |Zápas 12 | style="text-align:left;" |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |<small>28. júl</small> |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" |Zápas 1 | style="text-align:left;" |{{POL}} [[Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |<small>29. júl</small> |- | style="text-align:right;" |[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] {{AUT}} | align="center" |Zápas 2 | style="text-align:left;" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|4|0}} |<small>28. júl</small> |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Champions League third qualifying round draw {{!}} UEFA Champions League | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211a524fc0ef-eb55dc7dccd8-1000--uefa-champions-league-third-qualifying-round-draw/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2026-07-20 | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 4. a 5. augusta a odvety 11. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do baráže o skupinovú fázu. Porazení budú presunutí do baráže o skupinovú fázu Európskej ligy. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 9 | align="center" |Zápas 1 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 4 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 1 | align="center" |Zápas 2 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 11 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 7 | align="center" |Zápas 3 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 8 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 5 | align="center" |Zápas 4 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 3 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 6 | align="center" |Zápas 5 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 12 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 10 | align="center" |Zápas 6 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 2 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |Zápas 1 | style="text-align:left;" |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} | align="center" |Zápas 2 | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align:right;" |Víťaz zápasu 1 | align="center" |Zápas 3 | style="text-align:left;" |Víťaz zápasu 2 | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |- | style="text-align: right;" |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |Zápas 4 | style="text-align: left;" |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] | align="center" |<small>4. – 5. august</small> |<small>11. august</small> |} == Baráž o skupinovú fázu == Žrebovanie baráže o skupinovú fázu sa uskutoční 3. augusta 2026. === Nasadenie === V baráži o skupinovú fázu bude hrať celkovo 14 tímov. Nasadenie tímov bude založené na ich klubových koeficientoch UEFA z roku 2026. Pred žrebovaním môže UEFA vytvoriť skupiny nasadených a nenasadených tímov podľa zásad stanovených Výborom pre klubové súťaže. Prvý vyžrebovaný tím v každom zápase bude domácim tímom prvého zápasu. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" !Nasadené tímy !Nasadenie zatiaľ nestanovené !Nenasadené tímy |- | style="width: 300px" valign="top" |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] | style="width: 300px" valign="top" |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<br/>{{AUT}} [[LASK]]<br/>6 víťazov tretích kvalifikačných kôl | style="width: 300px" valign="top" |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]] |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" !Nasadené tímy !Nenasadené tímy |- | style="width: 300px" valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<br/>Víťaz zápasu zahŕňajúci {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | style="width: 300px" valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<br/>1 víťaz tretieho kvalifikačného kola |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" | style="border: none; padding-right: 15px; width: 220px;" | {{LocMap+|Benelux|float=none|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|width=200|places={{LocMap~|Benelux|lat=51.92|long=4.48|label=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.433333|long=5.483333|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.208889|long=3.224167|label=[[Club Brugge KV|Club Brugge]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=bottom}} }} | style="border: none;" | {{LocMap+|Európa|float=none|width=650|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''|places={{LocMap~|Európa|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.0158|long=37.8028|label=[[FK Šachtar Doneck|Šachtar]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[AS Rím|Rím]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.466944|long=9.19|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.816667|long=9.083333|label=[[Como 1907|Como]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern Mníchov|Bayern]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.0875|long=14.421389|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.34|long=12.375|label=[[RB Leipzig|Leipzig]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.513889|long=7.465278|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=48.7775|long=9.18|label=[[VfB Stuttgart|Stuttgart]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.8567|long=2.3522|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=51.533333|long=-0.133333|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=52.5|long=-1.88|label=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4072|long=-2.9917|label=[[Manchester United FC|United]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=53.48|long=-2.25|label=[[Manchester City FC|City]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=39.937778|long=-0.101389|label=[[Villarreal CF|Villarreal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Real Madrid CF|Real]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Atlético Madrid|Atlético]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.15|long=-8.6108|label=[[FC Porto|Porto]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label=[[Sporting CP|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=37.39|long=-5.99|label=[[Real Betis|Betis]]|position=right}} }} |} [[Como 1907|Como]] sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikovalo do európskych súťaží a debutovať bude priamo v skupinovej fáze. Nižšie je uvedené predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich klubových koeficientov UEFA. {| ! style="width: 25%" |'''Kôš 1''' ! style="width: 25%" |'''Kôš 2''' ! style="width: 25%" |'''Kôš 3''' ! style="width: 25%" |'''Kôš 3/4''' |- |([[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]) {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] '''CC: 132.000''' |(11) {{GER}} [[Borussia Dortmund]] '''CC: 100.750''' |(27) {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] '''CC: 71.000''' |(59) {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] '''CC: 44.000''' |- |(1) {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] '''CC: 147.500''' |(13) {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] '''CC: 97.750''' |(29) {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] '''CC: 68.750''' |(80) {{GER}} [[VfB Stuttgart]] '''CC: 27.500''' |- |(2) {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] '''CC: 144.500''' |(15) {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] '''CC: 84.000''' |(34) {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] '''CC: 63.000''' |''2 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Kvalifikácia|víťazi nemajstrovskej vetvy]]'' |- |(4) {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] '''CC: 130.000''' |(17) {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] '''CC: 83.000''' |(37) {{GER}} [[RB Leipzig]] '''CC: 61.000''' |''5 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Kvalifikácia|víťazov majstrovskej vetvy]]'' |- |(5) {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] '''CC: 127.000''' |(20) {{POR}} [[FC Porto|Porto]] '''CC: 80.750''' |(39) {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] '''CC: 59.000''' |'''Kôš 4''' |- |(6) {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] '''CC: 125.500''' |(21) {{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]] '''CC: 76.500''' |(45) {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] '''CC: 56.250''' |(103) {{ITA}} [[Como 1907|Como]] '''CC: 19.989''' |- |(7) {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] '''CC: 119.000''' |(23) {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] '''CC: 75.250''' |(49) {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] '''CC: 53.500''' |(120) {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] '''CC: 16.699''' |- |(8) {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] '''CC: 113.250''' |(24) {{ESP}} [[Real Betis]] '''CC: 74.500''' | rowspan="2" | | rowspan="2" | |- |(10) {{ESP}} [[Atlético Madrid]] '''CC: 104.750''' |(26) {{NED}} [[PSV Eindhoven]] '''CC: 71.250''' |} == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|1359844902}} == Referencie == {{Referencie}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] 8kwnecs8zmr4hw6ry76t1tvin111cg7 0 751711 8252905 8251774 2026-07-24T13:34:19Z Pe3kZA 39673 /* Trať */ akt. 8252905 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|cyklistika}} {{Substovaný infobox}} {|class="infobox" style="font-size:89%" |+ {{big|'''Tour de France 2026'''}} |colspan="2"|[[Súbor:Route of the 2026 Tour de France.png|center|300px|Mapa pretekov]] |- |style="background:#CCCCFF" colspan="2" | '''<center>Detaily pretekov</center>''' |- |'''Konanie''' || [[4. júl|4.]]{{--}}[[26. júl]]a |- |'''Etapy''' || 21 |- |'''Vzdialenosť''' || {{km|3333|m}} |- |'''Víťazný čas'''|| |- |style="background:#CCCCFF" colspan="2" | '''<center>Víťazi</center>''' |- |colspan="2" |[[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] '''Celková klasifikácia''' |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |<span style="padding-left:22px">'''Druhý'''</span> || |- |<span style="padding-left:22px">'''Tretí'''</span> || |- | colspan="2" |[[Súbor:Jersey green.svg|20px]] '''Body''' |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |<span style="padding-left:22px">'''Druhý'''</span> || |- |<span style="padding-left:22px">'''Tretí'''</span> || |- |[[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] '''Hory''' || |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |[[Súbor:Jersey white.svg|20px]] '''Mladí''' || |- |[[Súbor:Jersey yellow number.svg|20px]] '''Tím''' || |- |colspan="2" | '''Webstránka''': [http://www.letour.fr/ www.letour.fr] |} '''Tour de France 2026''' je 113. ročník prestížnych cyklistických pretekov Grand Tour [[Tour de France]]. Štart pretekov bol [[4. júl]]a v [[Španielsko|španielskej]] [[Barcelona|Barcelone]] a cieľ bude [[26. júl]]a na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]] v [[Paríž]]i. Cyklisti absolvujú 21 etáp v celkovej dĺžke {{km|3333|m|w}}. == Tímy == Na podujatie bolo prihlásených a nastúpilo 18 UCI World Tour tímov, ktoré doplnilo 5 prokontinentálnych tímov. ;UCI World Tour tímy {{Stĺpce|2| * {{BEL}} Alpecin-Premier Tech * {{FRA}} Decathlon CMA CGM Team * {{FRA}} Groupama-FDJ United * {{DEU}} [[Lidl-Trek]] * {{ESP}} [[Movistar Team|Movistar]] * {{DEU}} Red Bull-[[Bora-Hansgrohe]] * {{AUS}} Team Jayco AlUla * {{NLD}} Team Visma–Lease a Bike * {{NOR}} Uno-X Mobility * {{BHR}} Team Bahrain Victorious * {{USA}} EF Education-EasyPost * {{GBR}} Netcompany Ineos * {{BEL}} Lotto-Intermarché * {{SUI}} NSN Cycling Team * {{BEL}} Soudal Quick-Step * {{NED}} Team Picnic-PostNL * {{UAE}} UAE Team Emirates XRG * {{KAZ}} XDS Astana Team }} ;UCI Pro tímy {{Stĺpce|2| * {{ESP}} Caja Rural-Seguros RGA * {{SUI}} Pinarello-Q36.5 Pro Cycling Team * {{SUI}} Tudor Pro Cycling Team * {{FRA}} Cofidis * {{FRA}} Team TotalEnergies }} == Trať == {{clear}} {| class="wikitable" |+Zoznam etáp |- !Etapa !Dátum !Trasa !Profil !Vzdialenosť !Prevýšenie !Víťaz !Priebežný líder |- !style="text-align:center"|1 |align=right|4. júla | {{minivlajka|ESP}} [[Barcelona]] – Barcelona | style="text-align:center;"|[[Image:Team Time Trial Stage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|19|m}} | style="text-align:center;"|{{m|231|m|w}} | {{NED}} Team Visma–Lease a Bike | {{DNK}} Jonas Vingegaard |- !style="text-align:center"|2 |align=right|5. júla | {{minivlajka|ESP}} [[Tarragona]] – Barcelona | style="text-align:center;"|[[File:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|182|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2391|m|w}} | {{MEX}} Isaac del Toro | {{DNK}} Jonas Vingegaard |- !style="text-align:center"|3 |align=right|6. júla | {{minivlajka|ESP}} [[Granollers]] – [[Les Angles (Pyrénées-Orientales)|Les Angles]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|195,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3906|m|w}} | {{SLO}} [[Tadej Pogačar]] | {{SLO}} [[Tadej Pogačar]] |- !style="text-align:center"|4 |align=right|7. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Carcassonne]] – [[Foix (obec)|Foix]] | style="text-align:center;"|[[Image:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|181,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3259|m|w}} | {{DNK}} Mads Pedersen | {{NOR}} Torstein Træen |- !style="text-align:center"|5 |align=right|8. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Lannemezan (obec)|Lannemezan]] – [[Pau (mesto vo Francúzsku)|Pau]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|158,3|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1883|m|w}} | {{NED}} Olav Kooij | {{NOR}} Torstein Træen |- !style="text-align:center"|6 |align=right|9. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Pau (mesto vo Francúzsku)|Pau]] – [[Gavarnie]]-[[Gèdre]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|186,2|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3978|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|7 |align=right|10. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Hagetmau (obec)|Hagetmau]] – [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|175,1|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2053|m|w}} | {{BEL}} Tim Marlier | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|8 |align=right|11. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Périgueux]] – [[Bergerac (mesto)|Bergerac]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|180,4|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1346|m|w}} | {{BEL}} Tim Marlier | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|9 |align=right|12. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Malemort-sur-Corrèze|Malemort]] – [[Ussel (Corrèze)|Ussel]] | style="text-align:center;"|[[Image:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|185,5|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2427|m|w}} | {{NED}} Mathieu van der Poel | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"| |align=right|13. júla | Voľný deň | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | | |- !style="text-align:center"|10 |align=right|14. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Aurillac]] – [[Le Lioran]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|166,6|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2990|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|11 |align=right|15. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Vichy]] – [[Nevers]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|161,3|m}} | style="text-align:center;"|{{m|653|m|w}} | {{NOR}} Søren Wærenskjold | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|12 |align=right|16. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Circuit de Nevers Magny-Cours]] – [[Chalon-sur-Saône]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|179,1|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1555|m|w}} | {{BEL}} Tim Marlier | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|13 |align=right|17. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Dole (Jura)|Dole]] – [[Belfort (mesto)|Belfort]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|205,8|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2500|m|w}} | {{CHE}} Mauro Schmid | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|14 |align=right|18. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Mulhouse]] – [[Le Markstein]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|155,3|m}} | style="text-align:center;"|{{m|4602|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|15 |align=right|19. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Champagnole (obec)|Champagnole]] – [[Plateau de Solaison]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|183,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|4701|m|w}} | {{BEL}} Remco Evenepoel | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"| |align=right|20. júla | Voľný deň | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | | |- !style="text-align:center"|16 |align=right|21. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Évian-les-Bains]] – [[Thonon-les-Bains]] | style="text-align:center;"|[[Image:Time Trial.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|26,1|m}} | style="text-align:center;"|{{m|465|m|w}} | {{BEL}} Remco Evenepoel | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|17 |align=right|22. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Chambéry]] – [[Voiron]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|174,7|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2361|m|w}} | {{BEL}} Jasper Philipsen | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|18 |align=right|23. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Voiron]] – [[Orcières-Merlette]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|185,2|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3800|m|w}} | {{ECU}} Richard Carapaz | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|19 |align=right|24. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Gap]] – [[L’Alpe-d’Huez|Alpe-d’Huez]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|127,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3500|m|w}} | | |- !style="text-align:center"|20 |align=right|25. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Le Bourg-d’Oisans (obec)|Le Bourg-d'Oisans]] – [[L’Alpe-d’Huez|Alpe-d’Huez]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|170,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|5600|m|w}} | | |- !style="text-align:center"|21 |align=right|26. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Thoiry (Yvelines)|Thoiry]] – [[Paríž]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|133|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1987|m|w}} | | |- |} == Vedenie po etapách == {| class="wikitable" style="text-align: center; font-size:smaller;" |+ |- ! width="1%" | Etapa ! width="14%" | Víťaz ! width="12%" | Celkové poradie<br />[[Súbor:Jersey yellow.svg|25px]] ! width="12%" | Súťaž aktivity<br />[[Súbor:Jersey green.svg|25px]] ! width="12%" | Súťaž vrchárov<br />[[Súbor:Jersey polkadot.svg|25px]] ! width="12%" | Jazdci do 25 rokov<br />[[Súbor:Jersey white.svg|25px]] ! width="12%" | Klasifikácia tímov<br />[[Súbor:Jersey yellow number.svg|25px]] ! width="12%" | Cena pre najaktívnejšieho jazdca<br />[[Súbor:Jersey red number.svg|25px]] |- ! 1 | Team Visma Lease a Bike | style="background:yellow;" rowspan="2" | Jonas Vingegaard | style="background:lightgreen;" | Egan Bernal | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | [[Tadej Pogačar]] | style="background:white;" rowspan="1" | Juan Ayuso | style="background:orange;" rowspan="1" | Netcompany Ineos | style="background:#EFEFEF;" | neudelené |- ! 2 | Isaac del Toro | style="background:lightgreen;" | Isaac del Toro | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | Alex Molenaar | style="background:white;" rowspan="2" | Isaac del Toro | style="background:orange;" rowspan="2" | UAE Team Emirates XRG | style="background:#EFEFEF;" | Felix Engelhardt |- ! 3 | Tadej Pogačar | style="background:yellow;" rowspan="1" | Tadej Pogačar | style="background:lightgreen;" | Tadej Pogačar | style="background:#FFA8A4;" rowspan="3" | Alex Baudin | style="background:#EFEFEF;" | Alex Baudin |- ! 4 | Mads Pedersen | style="background:yellow;" rowspan="2" | Torstein Træen | style="background:lightgreen;" rowspan="14" | Mads Pedersen | style="background:white;" rowspan="2" | Mathias Vacek | style="background:orange;" rowspan="14" | Lidl-Trek | style="background:#EFEFEF;" | Pablo Castrillo |- ! 5 | Olav Kooij | style="background:#EFEFEF;" | Baptiste Veistroffer |- ! 6 | Tadej Pogačar | style="background:yellow;" rowspan="12" | Tadej Pogačar | style="background:#FFA8A4;" rowspan="12" | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="4" | Isaac del Toro | style="background:#EFEFEF;" | Tadej Pogačar |- ! 7 | Tim Merlier | style="background:#EFEFEF;" | Baptiste Veistroffer |- ! 8 | Tim Merlier | style="background:#EFEFEF;" | Liam Slock |- ! 9 | Mathieu van der Poel | style="background:#EFEFEF;" | Mathieu van der Poel |- ! 10 | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="4" | Juan Ayuso | style="background:#EFEFEF;" | Richard Carapaz |- ! 11 | Søren Wærenskjold | style="background:#EFEFEF;" | Anthon Charmig |- ! 12 | Tim Marlier | style="background:#EFEFEF;" | Baptiste Veistroffer |- ! 13 | Mauro Schmid | style="background:#EFEFEF;" | Tom Pidcock |- ! 14 | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="1" | Paul Seixas | style="background:#EFEFEF;" | Richard Carapaz |- ! 15 | Remco Evenepoel | style="background:white;" rowspan="3" | Isaac del Toro | style="background:#EFEFEF;" | Quinn Simmons |- ! 16 | Remco Evenepoel | style="background:#EFEFEF;" | neudelené |- ! 17 | Jasper Philipsen | style="background:#EFEFEF;" | Mads Pedersen |- ! 18 | | style="background:yellow;" rowspan="1" | | style="background:lightgreen;" | | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | | style="background:white;" rowspan="1" | | style="background:orange;" rowspan="1" | | style="background:#EFEFEF;" | |- ! 19 | | style="background:yellow;" rowspan="1" | | style="background:lightgreen;" | | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | | style="background:white;" rowspan="1" | | style="background:orange;" rowspan="1" | | style="background:#EFEFEF;" | |- ! 20 | | style="background:yellow;" rowspan="1" | | style="background:lightgreen;" | | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | | style="background:white;" rowspan="1" | | style="background:orange;" rowspan="1" | | style="background:#EFEFEF;" | |- ! 21 | | style="background:yellow;" rowspan="1" | | style="background:lightgreen;" | | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | | style="background:white;" rowspan="1" | | style="background:orange;" rowspan="1" | | style="background:#EFEFEF;" | |- |} <!-- == Referencie == {{Referencie}} --> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Portál|Šport|Športový|Francúzsko|Francúzsky}} * [https://www.letour.fr Oficiálny web] {{Tour de France}} [[Kategória:Tour de France|2026]] [[Kategória:2026 vo Francúzsku]] [[Kategória:Cyklistika v 2026]] f49rl3hw2w475dkmsp8mwa4ikfepn2m 8252906 8252905 2026-07-24T13:37:57Z Pe3kZA 39673 /* Vedenie po etapách */ dopl. 8252906 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|cyklistika}} {{Substovaný infobox}} {|class="infobox" style="font-size:89%" |+ {{big|'''Tour de France 2026'''}} |colspan="2"|[[Súbor:Route of the 2026 Tour de France.png|center|300px|Mapa pretekov]] |- |style="background:#CCCCFF" colspan="2" | '''<center>Detaily pretekov</center>''' |- |'''Konanie''' || [[4. júl|4.]]{{--}}[[26. júl]]a |- |'''Etapy''' || 21 |- |'''Vzdialenosť''' || {{km|3333|m}} |- |'''Víťazný čas'''|| |- |style="background:#CCCCFF" colspan="2" | '''<center>Víťazi</center>''' |- |colspan="2" |[[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] '''Celková klasifikácia''' |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |<span style="padding-left:22px">'''Druhý'''</span> || |- |<span style="padding-left:22px">'''Tretí'''</span> || |- | colspan="2" |[[Súbor:Jersey green.svg|20px]] '''Body''' |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |<span style="padding-left:22px">'''Druhý'''</span> || |- |<span style="padding-left:22px">'''Tretí'''</span> || |- |[[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] '''Hory''' || |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |[[Súbor:Jersey white.svg|20px]] '''Mladí''' || |- |[[Súbor:Jersey yellow number.svg|20px]] '''Tím''' || |- |colspan="2" | '''Webstránka''': [http://www.letour.fr/ www.letour.fr] |} '''Tour de France 2026''' je 113. ročník prestížnych cyklistických pretekov Grand Tour [[Tour de France]]. Štart pretekov bol [[4. júl]]a v [[Španielsko|španielskej]] [[Barcelona|Barcelone]] a cieľ bude [[26. júl]]a na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]] v [[Paríž]]i. Cyklisti absolvujú 21 etáp v celkovej dĺžke {{km|3333|m|w}}. == Tímy == Na podujatie bolo prihlásených a nastúpilo 18 UCI World Tour tímov, ktoré doplnilo 5 prokontinentálnych tímov. ;UCI World Tour tímy {{Stĺpce|2| * {{BEL}} Alpecin-Premier Tech * {{FRA}} Decathlon CMA CGM Team * {{FRA}} Groupama-FDJ United * {{DEU}} [[Lidl-Trek]] * {{ESP}} [[Movistar Team|Movistar]] * {{DEU}} Red Bull-[[Bora-Hansgrohe]] * {{AUS}} Team Jayco AlUla * {{NLD}} Team Visma–Lease a Bike * {{NOR}} Uno-X Mobility * {{BHR}} Team Bahrain Victorious * {{USA}} EF Education-EasyPost * {{GBR}} Netcompany Ineos * {{BEL}} Lotto-Intermarché * {{SUI}} NSN Cycling Team * {{BEL}} Soudal Quick-Step * {{NED}} Team Picnic-PostNL * {{UAE}} UAE Team Emirates XRG * {{KAZ}} XDS Astana Team }} ;UCI Pro tímy {{Stĺpce|2| * {{ESP}} Caja Rural-Seguros RGA * {{SUI}} Pinarello-Q36.5 Pro Cycling Team * {{SUI}} Tudor Pro Cycling Team * {{FRA}} Cofidis * {{FRA}} Team TotalEnergies }} == Trať == {{clear}} {| class="wikitable" |+Zoznam etáp |- !Etapa !Dátum !Trasa !Profil !Vzdialenosť !Prevýšenie !Víťaz !Priebežný líder |- !style="text-align:center"|1 |align=right|4. júla | {{minivlajka|ESP}} [[Barcelona]] – Barcelona | style="text-align:center;"|[[Image:Team Time Trial Stage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|19|m}} | style="text-align:center;"|{{m|231|m|w}} | {{NED}} Team Visma–Lease a Bike | {{DNK}} Jonas Vingegaard |- !style="text-align:center"|2 |align=right|5. júla | {{minivlajka|ESP}} [[Tarragona]] – Barcelona | style="text-align:center;"|[[File:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|182|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2391|m|w}} | {{MEX}} Isaac del Toro | {{DNK}} Jonas Vingegaard |- !style="text-align:center"|3 |align=right|6. júla | {{minivlajka|ESP}} [[Granollers]] – [[Les Angles (Pyrénées-Orientales)|Les Angles]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|195,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3906|m|w}} | {{SLO}} [[Tadej Pogačar]] | {{SLO}} [[Tadej Pogačar]] |- !style="text-align:center"|4 |align=right|7. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Carcassonne]] – [[Foix (obec)|Foix]] | style="text-align:center;"|[[Image:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|181,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3259|m|w}} | {{DNK}} Mads Pedersen | {{NOR}} Torstein Træen |- !style="text-align:center"|5 |align=right|8. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Lannemezan (obec)|Lannemezan]] – [[Pau (mesto vo Francúzsku)|Pau]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|158,3|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1883|m|w}} | {{NED}} Olav Kooij | {{NOR}} Torstein Træen |- !style="text-align:center"|6 |align=right|9. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Pau (mesto vo Francúzsku)|Pau]] – [[Gavarnie]]-[[Gèdre]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|186,2|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3978|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|7 |align=right|10. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Hagetmau (obec)|Hagetmau]] – [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|175,1|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2053|m|w}} | {{BEL}} Tim Marlier | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|8 |align=right|11. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Périgueux]] – [[Bergerac (mesto)|Bergerac]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|180,4|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1346|m|w}} | {{BEL}} Tim Marlier | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|9 |align=right|12. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Malemort-sur-Corrèze|Malemort]] – [[Ussel (Corrèze)|Ussel]] | style="text-align:center;"|[[Image:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|185,5|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2427|m|w}} | {{NED}} Mathieu van der Poel | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"| |align=right|13. júla | Voľný deň | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | | |- !style="text-align:center"|10 |align=right|14. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Aurillac]] – [[Le Lioran]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|166,6|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2990|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|11 |align=right|15. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Vichy]] – [[Nevers]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|161,3|m}} | style="text-align:center;"|{{m|653|m|w}} | {{NOR}} Søren Wærenskjold | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|12 |align=right|16. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Circuit de Nevers Magny-Cours]] – [[Chalon-sur-Saône]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|179,1|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1555|m|w}} | {{BEL}} Tim Marlier | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|13 |align=right|17. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Dole (Jura)|Dole]] – [[Belfort (mesto)|Belfort]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|205,8|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2500|m|w}} | {{CHE}} Mauro Schmid | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|14 |align=right|18. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Mulhouse]] – [[Le Markstein]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|155,3|m}} | style="text-align:center;"|{{m|4602|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|15 |align=right|19. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Champagnole (obec)|Champagnole]] – [[Plateau de Solaison]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|183,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|4701|m|w}} | {{BEL}} Remco Evenepoel | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"| |align=right|20. júla | Voľný deň | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | | |- !style="text-align:center"|16 |align=right|21. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Évian-les-Bains]] – [[Thonon-les-Bains]] | style="text-align:center;"|[[Image:Time Trial.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|26,1|m}} | style="text-align:center;"|{{m|465|m|w}} | {{BEL}} Remco Evenepoel | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|17 |align=right|22. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Chambéry]] – [[Voiron]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|174,7|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2361|m|w}} | {{BEL}} Jasper Philipsen | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|18 |align=right|23. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Voiron]] – [[Orcières-Merlette]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|185,2|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3800|m|w}} | {{ECU}} Richard Carapaz | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|19 |align=right|24. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Gap]] – [[L’Alpe-d’Huez|Alpe-d’Huez]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|127,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3500|m|w}} | | |- !style="text-align:center"|20 |align=right|25. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Le Bourg-d’Oisans (obec)|Le Bourg-d'Oisans]] – [[L’Alpe-d’Huez|Alpe-d’Huez]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|170,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|5600|m|w}} | | |- !style="text-align:center"|21 |align=right|26. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Thoiry (Yvelines)|Thoiry]] – [[Paríž]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|133|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1987|m|w}} | | |- |} == Vedenie po etapách == {| class="wikitable" style="text-align: center; font-size:smaller;" |+ |- ! width="1%" | Etapa ! width="14%" | Víťaz ! width="12%" | Celkové poradie<br />[[Súbor:Jersey yellow.svg|25px]] ! width="12%" | Súťaž aktivity<br />[[Súbor:Jersey green.svg|25px]] ! width="12%" | Súťaž vrchárov<br />[[Súbor:Jersey polkadot.svg|25px]] ! width="12%" | Jazdci do 25 rokov<br />[[Súbor:Jersey white.svg|25px]] ! width="12%" | Klasifikácia tímov<br />[[Súbor:Jersey yellow number.svg|25px]] ! width="12%" | Cena pre najaktívnejšieho jazdca<br />[[Súbor:Jersey red number.svg|25px]] |- ! 1 | Team Visma Lease a Bike | style="background:yellow;" rowspan="2" | Jonas Vingegaard | style="background:lightgreen;" | Egan Bernal | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | [[Tadej Pogačar]] | style="background:white;" rowspan="1" | Juan Ayuso | style="background:orange;" rowspan="1" | Netcompany Ineos | style="background:#EFEFEF;" | neudelené |- ! 2 | Isaac del Toro | style="background:lightgreen;" | Isaac del Toro | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | Alex Molenaar | style="background:white;" rowspan="2" | Isaac del Toro | style="background:orange;" rowspan="2" | UAE Team Emirates XRG | style="background:#EFEFEF;" | Felix Engelhardt |- ! 3 | Tadej Pogačar | style="background:yellow;" rowspan="1" | Tadej Pogačar | style="background:lightgreen;" | Tadej Pogačar | style="background:#FFA8A4;" rowspan="3" | Alex Baudin | style="background:#EFEFEF;" | Alex Baudin |- ! 4 | Mads Pedersen | style="background:yellow;" rowspan="2" | Torstein Træen | style="background:lightgreen;" rowspan="15" | Mads Pedersen | style="background:white;" rowspan="2" | Mathias Vacek | style="background:orange;" rowspan="15" | Lidl-Trek | style="background:#EFEFEF;" | Pablo Castrillo |- ! 5 | Olav Kooij | style="background:#EFEFEF;" | Baptiste Veistroffer |- ! 6 | Tadej Pogačar | style="background:yellow;" rowspan="13" | Tadej Pogačar | style="background:#FFA8A4;" rowspan="13" | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="4" | Isaac del Toro | style="background:#EFEFEF;" | Tadej Pogačar |- ! 7 | Tim Merlier | style="background:#EFEFEF;" | Baptiste Veistroffer |- ! 8 | Tim Merlier | style="background:#EFEFEF;" | Liam Slock |- ! 9 | Mathieu van der Poel | style="background:#EFEFEF;" | Mathieu van der Poel |- ! 10 | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="4" | Juan Ayuso | style="background:#EFEFEF;" | Richard Carapaz |- ! 11 | Søren Wærenskjold | style="background:#EFEFEF;" | Anthon Charmig |- ! 12 | Tim Marlier | style="background:#EFEFEF;" | Baptiste Veistroffer |- ! 13 | Mauro Schmid | style="background:#EFEFEF;" | Tom Pidcock |- ! 14 | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="1" | Paul Seixas | style="background:#EFEFEF;" | Richard Carapaz |- ! 15 | Remco Evenepoel | style="background:white;" rowspan="4" | Isaac del Toro | style="background:#EFEFEF;" | Quinn Simmons |- ! 16 | Remco Evenepoel | style="background:#EFEFEF;" | neudelené |- ! 17 | Jasper Philipsen | style="background:#EFEFEF;" | Mads Pedersen |- ! 18 | Richard Carapaz | style="background:#EFEFEF;" | Richard Carapaz |- ! 19 | | style="background:yellow;" rowspan="1" | | style="background:lightgreen;" | | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | | style="background:white;" rowspan="1" | | style="background:orange;" rowspan="1" | | style="background:#EFEFEF;" | |- ! 20 | | style="background:yellow;" rowspan="1" | | style="background:lightgreen;" | | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | | style="background:white;" rowspan="1" | | style="background:orange;" rowspan="1" | | style="background:#EFEFEF;" | |- ! 21 | | style="background:yellow;" rowspan="1" | | style="background:lightgreen;" | | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | | style="background:white;" rowspan="1" | | style="background:orange;" rowspan="1" | | style="background:#EFEFEF;" | |- |} <!-- == Referencie == {{Referencie}} --> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Portál|Šport|Športový|Francúzsko|Francúzsky}} * [https://www.letour.fr Oficiálny web] {{Tour de France}} [[Kategória:Tour de France|2026]] [[Kategória:2026 vo Francúzsku]] [[Kategória:Cyklistika v 2026]] 1etmjg5odoshixocs98c94xw8rrnuga 8253202 8252906 2026-07-25T11:22:36Z Pe3kZA 39673 /* Trať */ akt. 8253202 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|cyklistika}} {{Substovaný infobox}} {|class="infobox" style="font-size:89%" |+ {{big|'''Tour de France 2026'''}} |colspan="2"|[[Súbor:Route of the 2026 Tour de France.png|center|300px|Mapa pretekov]] |- |style="background:#CCCCFF" colspan="2" | '''<center>Detaily pretekov</center>''' |- |'''Konanie''' || [[4. júl|4.]]{{--}}[[26. júl]]a |- |'''Etapy''' || 21 |- |'''Vzdialenosť''' || {{km|3333|m}} |- |'''Víťazný čas'''|| |- |style="background:#CCCCFF" colspan="2" | '''<center>Víťazi</center>''' |- |colspan="2" |[[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] '''Celková klasifikácia''' |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |<span style="padding-left:22px">'''Druhý'''</span> || |- |<span style="padding-left:22px">'''Tretí'''</span> || |- | colspan="2" |[[Súbor:Jersey green.svg|20px]] '''Body''' |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |<span style="padding-left:22px">'''Druhý'''</span> || |- |<span style="padding-left:22px">'''Tretí'''</span> || |- |[[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] '''Hory''' || |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |[[Súbor:Jersey white.svg|20px]] '''Mladí''' || |- |[[Súbor:Jersey yellow number.svg|20px]] '''Tím''' || |- |colspan="2" | '''Webstránka''': [http://www.letour.fr/ www.letour.fr] |} '''Tour de France 2026''' je 113. ročník prestížnych cyklistických pretekov Grand Tour [[Tour de France]]. Štart pretekov bol [[4. júl]]a v [[Španielsko|španielskej]] [[Barcelona|Barcelone]] a cieľ bude [[26. júl]]a na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]] v [[Paríž]]i. Cyklisti absolvujú 21 etáp v celkovej dĺžke {{km|3333|m|w}}. == Tímy == Na podujatie bolo prihlásených a nastúpilo 18 UCI World Tour tímov, ktoré doplnilo 5 prokontinentálnych tímov. ;UCI World Tour tímy {{Stĺpce|2| * {{BEL}} Alpecin-Premier Tech * {{FRA}} Decathlon CMA CGM Team * {{FRA}} Groupama-FDJ United * {{DEU}} [[Lidl-Trek]] * {{ESP}} [[Movistar Team|Movistar]] * {{DEU}} Red Bull-[[Bora-Hansgrohe]] * {{AUS}} Team Jayco AlUla * {{NLD}} Team Visma–Lease a Bike * {{NOR}} Uno-X Mobility * {{BHR}} Team Bahrain Victorious * {{USA}} EF Education-EasyPost * {{GBR}} Netcompany Ineos * {{BEL}} Lotto-Intermarché * {{SUI}} NSN Cycling Team * {{BEL}} Soudal Quick-Step * {{NED}} Team Picnic-PostNL * {{UAE}} UAE Team Emirates XRG * {{KAZ}} XDS Astana Team }} ;UCI Pro tímy {{Stĺpce|2| * {{ESP}} Caja Rural-Seguros RGA * {{SUI}} Pinarello-Q36.5 Pro Cycling Team * {{SUI}} Tudor Pro Cycling Team * {{FRA}} Cofidis * {{FRA}} Team TotalEnergies }} == Trať == {{clear}} {| class="wikitable" |+Zoznam etáp |- !Etapa !Dátum !Trasa !Profil !Vzdialenosť !Prevýšenie !Víťaz !Priebežný líder |- !style="text-align:center"|1 |align=right|4. júla | {{minivlajka|ESP}} [[Barcelona]] – Barcelona | style="text-align:center;"|[[Image:Team Time Trial Stage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|19|m}} | style="text-align:center;"|{{m|231|m|w}} | {{NED}} Team Visma–Lease a Bike | {{DNK}} Jonas Vingegaard |- !style="text-align:center"|2 |align=right|5. júla | {{minivlajka|ESP}} [[Tarragona]] – Barcelona | style="text-align:center;"|[[File:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|182|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2391|m|w}} | {{MEX}} Isaac del Toro | {{DNK}} Jonas Vingegaard |- !style="text-align:center"|3 |align=right|6. júla | {{minivlajka|ESP}} [[Granollers]] – [[Les Angles (Pyrénées-Orientales)|Les Angles]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|195,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3906|m|w}} | {{SLO}} [[Tadej Pogačar]] | {{SLO}} [[Tadej Pogačar]] |- !style="text-align:center"|4 |align=right|7. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Carcassonne]] – [[Foix (obec)|Foix]] | style="text-align:center;"|[[Image:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|181,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3259|m|w}} | {{DNK}} Mads Pedersen | {{NOR}} Torstein Træen |- !style="text-align:center"|5 |align=right|8. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Lannemezan (obec)|Lannemezan]] – [[Pau (mesto vo Francúzsku)|Pau]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|158,3|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1883|m|w}} | {{NED}} Olav Kooij | {{NOR}} Torstein Træen |- !style="text-align:center"|6 |align=right|9. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Pau (mesto vo Francúzsku)|Pau]] – [[Gavarnie]]-[[Gèdre]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|186,2|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3978|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|7 |align=right|10. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Hagetmau (obec)|Hagetmau]] – [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|175,1|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2053|m|w}} | {{BEL}} Tim Marlier | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|8 |align=right|11. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Périgueux]] – [[Bergerac (mesto)|Bergerac]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|180,4|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1346|m|w}} | {{BEL}} Tim Marlier | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|9 |align=right|12. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Malemort-sur-Corrèze|Malemort]] – [[Ussel (Corrèze)|Ussel]] | style="text-align:center;"|[[Image:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|185,5|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2427|m|w}} | {{NED}} Mathieu van der Poel | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"| |align=right|13. júla | Voľný deň | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | | |- !style="text-align:center"|10 |align=right|14. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Aurillac]] – [[Le Lioran]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|166,6|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2990|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|11 |align=right|15. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Vichy]] – [[Nevers]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|161,3|m}} | style="text-align:center;"|{{m|653|m|w}} | {{NOR}} Søren Wærenskjold | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|12 |align=right|16. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Circuit de Nevers Magny-Cours]] – [[Chalon-sur-Saône]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|179,1|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1555|m|w}} | {{BEL}} Tim Marlier | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|13 |align=right|17. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Dole (Jura)|Dole]] – [[Belfort (mesto)|Belfort]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|205,8|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2500|m|w}} | {{CHE}} Mauro Schmid | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|14 |align=right|18. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Mulhouse]] – [[Le Markstein]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|155,3|m}} | style="text-align:center;"|{{m|4602|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|15 |align=right|19. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Champagnole (obec)|Champagnole]] – [[Plateau de Solaison]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|183,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|4701|m|w}} | {{BEL}} Remco Evenepoel | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"| |align=right|20. júla | Voľný deň | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | | |- !style="text-align:center"|16 |align=right|21. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Évian-les-Bains]] – [[Thonon-les-Bains]] | style="text-align:center;"|[[Image:Time Trial.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|26,1|m}} | style="text-align:center;"|{{m|465|m|w}} | {{BEL}} Remco Evenepoel | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|17 |align=right|22. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Chambéry]] – [[Voiron]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|174,7|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2361|m|w}} | {{BEL}} Jasper Philipsen | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|18 |align=right|23. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Voiron]] – [[Orcières-Merlette]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|185,2|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3800|m|w}} | {{ECU}} Richard Carapaz | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|19 |align=right|24. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Gap]] – [[L’Alpe-d’Huez|Alpe-d’Huez]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|127,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3500|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|20 |align=right|25. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Le Bourg-d’Oisans (obec)|Le Bourg-d'Oisans]] – [[L’Alpe-d’Huez|Alpe-d’Huez]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|170,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|5600|m|w}} | | |- !style="text-align:center"|21 |align=right|26. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Thoiry (Yvelines)|Thoiry]] – [[Paríž]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|133|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1987|m|w}} | | |- |} == Vedenie po etapách == {| class="wikitable" style="text-align: center; font-size:smaller;" |+ |- ! width="1%" | Etapa ! width="14%" | Víťaz ! width="12%" | Celkové poradie<br />[[Súbor:Jersey yellow.svg|25px]] ! width="12%" | Súťaž aktivity<br />[[Súbor:Jersey green.svg|25px]] ! width="12%" | Súťaž vrchárov<br />[[Súbor:Jersey polkadot.svg|25px]] ! width="12%" | Jazdci do 25 rokov<br />[[Súbor:Jersey white.svg|25px]] ! width="12%" | Klasifikácia tímov<br />[[Súbor:Jersey yellow number.svg|25px]] ! width="12%" | Cena pre najaktívnejšieho jazdca<br />[[Súbor:Jersey red number.svg|25px]] |- ! 1 | Team Visma Lease a Bike | style="background:yellow;" rowspan="2" | Jonas Vingegaard | style="background:lightgreen;" | Egan Bernal | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | [[Tadej Pogačar]] | style="background:white;" rowspan="1" | Juan Ayuso | style="background:orange;" rowspan="1" | Netcompany Ineos | style="background:#EFEFEF;" | neudelené |- ! 2 | Isaac del Toro | style="background:lightgreen;" | Isaac del Toro | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | Alex Molenaar | style="background:white;" rowspan="2" | Isaac del Toro | style="background:orange;" rowspan="2" | UAE Team Emirates XRG | style="background:#EFEFEF;" | Felix Engelhardt |- ! 3 | Tadej Pogačar | style="background:yellow;" rowspan="1" | Tadej Pogačar | style="background:lightgreen;" | Tadej Pogačar | style="background:#FFA8A4;" rowspan="3" | Alex Baudin | style="background:#EFEFEF;" | Alex Baudin |- ! 4 | Mads Pedersen | style="background:yellow;" rowspan="2" | Torstein Træen | style="background:lightgreen;" rowspan="15" | Mads Pedersen | style="background:white;" rowspan="2" | Mathias Vacek | style="background:orange;" rowspan="15" | Lidl-Trek | style="background:#EFEFEF;" | Pablo Castrillo |- ! 5 | Olav Kooij | style="background:#EFEFEF;" | Baptiste Veistroffer |- ! 6 | Tadej Pogačar | style="background:yellow;" rowspan="13" | Tadej Pogačar | style="background:#FFA8A4;" rowspan="13" | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="4" | Isaac del Toro | style="background:#EFEFEF;" | Tadej Pogačar |- ! 7 | Tim Merlier | style="background:#EFEFEF;" | Baptiste Veistroffer |- ! 8 | Tim Merlier | style="background:#EFEFEF;" | Liam Slock |- ! 9 | Mathieu van der Poel | style="background:#EFEFEF;" | Mathieu van der Poel |- ! 10 | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="4" | Juan Ayuso | style="background:#EFEFEF;" | Richard Carapaz |- ! 11 | Søren Wærenskjold | style="background:#EFEFEF;" | Anthon Charmig |- ! 12 | Tim Marlier | style="background:#EFEFEF;" | Baptiste Veistroffer |- ! 13 | Mauro Schmid | style="background:#EFEFEF;" | Tom Pidcock |- ! 14 | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="1" | Paul Seixas | style="background:#EFEFEF;" | Richard Carapaz |- ! 15 | Remco Evenepoel | style="background:white;" rowspan="4" | Isaac del Toro | style="background:#EFEFEF;" | Quinn Simmons |- ! 16 | Remco Evenepoel | style="background:#EFEFEF;" | neudelené |- ! 17 | Jasper Philipsen | style="background:#EFEFEF;" | Mads Pedersen |- ! 18 | Richard Carapaz | style="background:#EFEFEF;" | Richard Carapaz |- ! 19 | | style="background:yellow;" rowspan="1" | | style="background:lightgreen;" | | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | | style="background:white;" rowspan="1" | | style="background:orange;" rowspan="1" | | style="background:#EFEFEF;" | |- ! 20 | | style="background:yellow;" rowspan="1" | | style="background:lightgreen;" | | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | | style="background:white;" rowspan="1" | | style="background:orange;" rowspan="1" | | style="background:#EFEFEF;" | |- ! 21 | | style="background:yellow;" rowspan="1" | | style="background:lightgreen;" | | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | | style="background:white;" rowspan="1" | | style="background:orange;" rowspan="1" | | style="background:#EFEFEF;" | |- |} <!-- == Referencie == {{Referencie}} --> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Portál|Šport|Športový|Francúzsko|Francúzsky}} * [https://www.letour.fr Oficiálny web] {{Tour de France}} [[Kategória:Tour de France|2026]] [[Kategória:2026 vo Francúzsku]] [[Kategória:Cyklistika v 2026]] 8jhelrpw376f21nc58t1bp5b2sazx4r 8253204 8253202 2026-07-25T11:27:50Z Pe3kZA 39673 /* Vedenie po etapách */ dopl. 8253204 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|cyklistika}} {{Substovaný infobox}} {|class="infobox" style="font-size:89%" |+ {{big|'''Tour de France 2026'''}} |colspan="2"|[[Súbor:Route of the 2026 Tour de France.png|center|300px|Mapa pretekov]] |- |style="background:#CCCCFF" colspan="2" | '''<center>Detaily pretekov</center>''' |- |'''Konanie''' || [[4. júl|4.]]{{--}}[[26. júl]]a |- |'''Etapy''' || 21 |- |'''Vzdialenosť''' || {{km|3333|m}} |- |'''Víťazný čas'''|| |- |style="background:#CCCCFF" colspan="2" | '''<center>Víťazi</center>''' |- |colspan="2" |[[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] '''Celková klasifikácia''' |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |<span style="padding-left:22px">'''Druhý'''</span> || |- |<span style="padding-left:22px">'''Tretí'''</span> || |- | colspan="2" |[[Súbor:Jersey green.svg|20px]] '''Body''' |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |<span style="padding-left:22px">'''Druhý'''</span> || |- |<span style="padding-left:22px">'''Tretí'''</span> || |- |[[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] '''Hory''' || |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |[[Súbor:Jersey white.svg|20px]] '''Mladí''' || |- |[[Súbor:Jersey yellow number.svg|20px]] '''Tím''' || |- |colspan="2" | '''Webstránka''': [http://www.letour.fr/ www.letour.fr] |} '''Tour de France 2026''' je 113. ročník prestížnych cyklistických pretekov Grand Tour [[Tour de France]]. Štart pretekov bol [[4. júl]]a v [[Španielsko|španielskej]] [[Barcelona|Barcelone]] a cieľ bude [[26. júl]]a na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]] v [[Paríž]]i. Cyklisti absolvujú 21 etáp v celkovej dĺžke {{km|3333|m|w}}. == Tímy == Na podujatie bolo prihlásených a nastúpilo 18 UCI World Tour tímov, ktoré doplnilo 5 prokontinentálnych tímov. ;UCI World Tour tímy {{Stĺpce|2| * {{BEL}} Alpecin-Premier Tech * {{FRA}} Decathlon CMA CGM Team * {{FRA}} Groupama-FDJ United * {{DEU}} [[Lidl-Trek]] * {{ESP}} [[Movistar Team|Movistar]] * {{DEU}} Red Bull-[[Bora-Hansgrohe]] * {{AUS}} Team Jayco AlUla * {{NLD}} Team Visma–Lease a Bike * {{NOR}} Uno-X Mobility * {{BHR}} Team Bahrain Victorious * {{USA}} EF Education-EasyPost * {{GBR}} Netcompany Ineos * {{BEL}} Lotto-Intermarché * {{SUI}} NSN Cycling Team * {{BEL}} Soudal Quick-Step * {{NED}} Team Picnic-PostNL * {{UAE}} UAE Team Emirates XRG * {{KAZ}} XDS Astana Team }} ;UCI Pro tímy {{Stĺpce|2| * {{ESP}} Caja Rural-Seguros RGA * {{SUI}} Pinarello-Q36.5 Pro Cycling Team * {{SUI}} Tudor Pro Cycling Team * {{FRA}} Cofidis * {{FRA}} Team TotalEnergies }} == Trať == {{clear}} {| class="wikitable" |+Zoznam etáp |- !Etapa !Dátum !Trasa !Profil !Vzdialenosť !Prevýšenie !Víťaz !Priebežný líder |- !style="text-align:center"|1 |align=right|4. júla | {{minivlajka|ESP}} [[Barcelona]] – Barcelona | style="text-align:center;"|[[Image:Team Time Trial Stage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|19|m}} | style="text-align:center;"|{{m|231|m|w}} | {{NED}} Team Visma–Lease a Bike | {{DNK}} Jonas Vingegaard |- !style="text-align:center"|2 |align=right|5. júla | {{minivlajka|ESP}} [[Tarragona]] – Barcelona | style="text-align:center;"|[[File:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|182|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2391|m|w}} | {{MEX}} Isaac del Toro | {{DNK}} Jonas Vingegaard |- !style="text-align:center"|3 |align=right|6. júla | {{minivlajka|ESP}} [[Granollers]] – [[Les Angles (Pyrénées-Orientales)|Les Angles]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|195,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3906|m|w}} | {{SLO}} [[Tadej Pogačar]] | {{SLO}} [[Tadej Pogačar]] |- !style="text-align:center"|4 |align=right|7. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Carcassonne]] – [[Foix (obec)|Foix]] | style="text-align:center;"|[[Image:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|181,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3259|m|w}} | {{DNK}} Mads Pedersen | {{NOR}} Torstein Træen |- !style="text-align:center"|5 |align=right|8. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Lannemezan (obec)|Lannemezan]] – [[Pau (mesto vo Francúzsku)|Pau]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|158,3|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1883|m|w}} | {{NED}} Olav Kooij | {{NOR}} Torstein Træen |- !style="text-align:center"|6 |align=right|9. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Pau (mesto vo Francúzsku)|Pau]] – [[Gavarnie]]-[[Gèdre]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|186,2|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3978|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|7 |align=right|10. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Hagetmau (obec)|Hagetmau]] – [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|175,1|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2053|m|w}} | {{BEL}} Tim Marlier | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|8 |align=right|11. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Périgueux]] – [[Bergerac (mesto)|Bergerac]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|180,4|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1346|m|w}} | {{BEL}} Tim Marlier | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|9 |align=right|12. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Malemort-sur-Corrèze|Malemort]] – [[Ussel (Corrèze)|Ussel]] | style="text-align:center;"|[[Image:Hillystage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|185,5|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2427|m|w}} | {{NED}} Mathieu van der Poel | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"| |align=right|13. júla | Voľný deň | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | | |- !style="text-align:center"|10 |align=right|14. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Aurillac]] – [[Le Lioran]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|166,6|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2990|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|11 |align=right|15. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Vichy]] – [[Nevers]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|161,3|m}} | style="text-align:center;"|{{m|653|m|w}} | {{NOR}} Søren Wærenskjold | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|12 |align=right|16. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Circuit de Nevers Magny-Cours]] – [[Chalon-sur-Saône]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|179,1|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1555|m|w}} | {{BEL}} Tim Marlier | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|13 |align=right|17. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Dole (Jura)|Dole]] – [[Belfort (mesto)|Belfort]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|205,8|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2500|m|w}} | {{CHE}} Mauro Schmid | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|14 |align=right|18. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Mulhouse]] – [[Le Markstein]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|155,3|m}} | style="text-align:center;"|{{m|4602|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|15 |align=right|19. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Champagnole (obec)|Champagnole]] – [[Plateau de Solaison]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|183,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|4701|m|w}} | {{BEL}} Remco Evenepoel | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"| |align=right|20. júla | Voľný deň | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | style="text-align:center;"| | | |- !style="text-align:center"|16 |align=right|21. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Évian-les-Bains]] – [[Thonon-les-Bains]] | style="text-align:center;"|[[Image:Time Trial.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|26,1|m}} | style="text-align:center;"|{{m|465|m|w}} | {{BEL}} Remco Evenepoel | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|17 |align=right|22. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Chambéry]] – [[Voiron]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|174,7|m}} | style="text-align:center;"|{{m|2361|m|w}} | {{BEL}} Jasper Philipsen | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|18 |align=right|23. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Voiron]] – [[Orcières-Merlette]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|185,2|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3800|m|w}} | {{ECU}} Richard Carapaz | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|19 |align=right|24. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Gap]] – [[L’Alpe-d’Huez|Alpe-d’Huez]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|127,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|3500|m|w}} | {{SLO}} Tadej Pogačar | {{SLO}} Tadej Pogačar |- !style="text-align:center"|20 |align=right|25. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Le Bourg-d’Oisans (obec)|Le Bourg-d'Oisans]] – [[L’Alpe-d’Huez|Alpe-d’Huez]] | style="text-align:center;"|[[Image:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|170,9|m}} | style="text-align:center;"|{{m|5600|m|w}} | | |- !style="text-align:center"|21 |align=right|26. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Thoiry (Yvelines)|Thoiry]] – [[Paríž]] | style="text-align:center;"|[[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | style="text-align:center;"|{{km|133|m}} | style="text-align:center;"|{{m|1987|m|w}} | | |- |} == Vedenie po etapách == {| class="wikitable" style="text-align: center; font-size:smaller;" |+ |- ! width="1%" | Etapa ! width="14%" | Víťaz ! width="12%" | Celkové poradie<br />[[Súbor:Jersey yellow.svg|25px]] ! width="12%" | Súťaž aktivity<br />[[Súbor:Jersey green.svg|25px]] ! width="12%" | Súťaž vrchárov<br />[[Súbor:Jersey polkadot.svg|25px]] ! width="12%" | Jazdci do 25 rokov<br />[[Súbor:Jersey white.svg|25px]] ! width="12%" | Klasifikácia tímov<br />[[Súbor:Jersey yellow number.svg|25px]] ! width="12%" | Cena pre najaktívnejšieho jazdca<br />[[Súbor:Jersey red number.svg|25px]] |- ! 1 | Team Visma Lease a Bike | style="background:yellow;" rowspan="2" | Jonas Vingegaard | style="background:lightgreen;" | Egan Bernal | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | [[Tadej Pogačar]] | style="background:white;" rowspan="1" | Juan Ayuso | style="background:orange;" rowspan="1" | Netcompany Ineos | style="background:#EFEFEF;" | neudelené |- ! 2 | Isaac del Toro | style="background:lightgreen;" | Isaac del Toro | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | Alex Molenaar | style="background:white;" rowspan="2" | Isaac del Toro | style="background:orange;" rowspan="2" | UAE Team Emirates XRG | style="background:#EFEFEF;" | Felix Engelhardt |- ! 3 | Tadej Pogačar | style="background:yellow;" rowspan="1" | Tadej Pogačar | style="background:lightgreen;" | Tadej Pogačar | style="background:#FFA8A4;" rowspan="3" | Alex Baudin | style="background:#EFEFEF;" | Alex Baudin |- ! 4 | Mads Pedersen | style="background:yellow;" rowspan="2" | Torstein Træen | style="background:lightgreen;" rowspan="16" | Mads Pedersen | style="background:white;" rowspan="2" | Mathias Vacek | style="background:orange;" rowspan="16" | Lidl-Trek | style="background:#EFEFEF;" | Pablo Castrillo |- ! 5 | Olav Kooij | style="background:#EFEFEF;" | Baptiste Veistroffer |- ! 6 | Tadej Pogačar | style="background:yellow;" rowspan="14" | Tadej Pogačar | style="background:#FFA8A4;" rowspan="13" | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="4" | Isaac del Toro | style="background:#EFEFEF;" | Tadej Pogačar |- ! 7 | Tim Merlier | style="background:#EFEFEF;" | Baptiste Veistroffer |- ! 8 | Tim Merlier | style="background:#EFEFEF;" | Liam Slock |- ! 9 | Mathieu van der Poel | style="background:#EFEFEF;" | Mathieu van der Poel |- ! 10 | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="4" | Juan Ayuso | style="background:#EFEFEF;" | Richard Carapaz |- ! 11 | Søren Wærenskjold | style="background:#EFEFEF;" | Anthon Charmig |- ! 12 | Tim Marlier | style="background:#EFEFEF;" | Baptiste Veistroffer |- ! 13 | Mauro Schmid | style="background:#EFEFEF;" | Tom Pidcock |- ! 14 | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="1" | Paul Seixas | style="background:#EFEFEF;" | Richard Carapaz |- ! 15 | Remco Evenepoel | style="background:white;" rowspan="5" | Isaac del Toro | style="background:#EFEFEF;" | Quinn Simmons |- ! 16 | Remco Evenepoel | style="background:#EFEFEF;" | neudelené |- ! 17 | Jasper Philipsen | style="background:#EFEFEF;" | Mads Pedersen |- ! 18 | Richard Carapaz | style="background:#EFEFEF;" rowspan="2" | Richard Carapaz |- ! 19 | Tadej Pogačar | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | Richard Carapaz |- ! 20 | | style="background:yellow;" rowspan="1" | | style="background:lightgreen;" | | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | | style="background:white;" rowspan="1" | | style="background:orange;" rowspan="1" | | style="background:#EFEFEF;" | |- ! 21 | | style="background:yellow;" rowspan="1" | | style="background:lightgreen;" | | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | | style="background:white;" rowspan="1" | | style="background:orange;" rowspan="1" | | style="background:#EFEFEF;" | |- |} <!-- == Referencie == {{Referencie}} --> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Portál|Šport|Športový|Francúzsko|Francúzsky}} * [https://www.letour.fr Oficiálny web] {{Tour de France}} [[Kategória:Tour de France|2026]] [[Kategória:2026 vo Francúzsku]] [[Kategória:Cyklistika v 2026]] ay2txm8x1og1lx79inz3z0dy3z7t5i5 0 752017 8252991 8252648 2026-07-24T18:20:17Z Jan Hcn 298924 /* Využitie na Slovensku (Systém JASPI) */ úprava odkazov 8252991 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér | názov = Topic (softvér) | logo = | veľkosť loga = | snímka = | veľkosť snímky = | popis = Vyhľadávacie jadro a platforma na full-textovú indexáciu a sémantickú analýzu textu. | vývojár = Verity, Inc. | dátum uvedenia = [[1989]] | operačný systém = [[Unix]], [[Microsoft Windows|Windows]], [[Mac OS]], [[OpenVMS|VMS]] | architektúra = klient-server | programovací jazyk = [[C (programovací jazyk)|C]] | typ = [[plnotextové vyhľadávanie|fulltextové vyhľadávanie]] (Enterprise Search), správa znalostí | licencia = [[proprietárny softvér|proprietárna]] {{break}} (aktuálne vlastnené spoločnosťou OpenText) | webová stránka = }} '''Topic''' (často označovaná aj ako technológia '''TOPIC''' od spoločnosti Verity, Inc.) bola americká softvérová technológia na vyhľadávanie informácií ([[search engine]]), ktorú od roku [[1988]] vyvíjala spoločnosť Verity, Inc. v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref name="encyclopedia.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Verity, Inc. | url = https://www.encyclopedia.com/books/politics-and-business-magazines/verity-inc | vydavateľ = Encyclopedia.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-29 | jazyk = }}</ref><ref name="funding">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Verity Inc. History | url = https://www.fundinguniverse.com/company-histories/verity-inc-history/ | vydavateľ = fundinguniverse.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-29 | jazyk = }}</ref> Vo svojej dobe išlo o popredné riešenie v oblasti sémantického vyhľadávania a vyhľadávania na základe konceptov.<ref name="cnet">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verity to debut new search engine | url = https://www.cnet.com/tech/tech-industry/verity-to-debut-new-search-engine/ | vydavateľ = CNET | dátum vydania = 1996-09-12 | dátum prístupu = 2026-06-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = O'Leary | meno = Mick | autor = Mick O'Leary | názov = Verity's Topic: A New Paradigm For Information Retrieval | periodikum = Online: Magazine of Online Information Systems | ročník = 22 | číslo = 6 | dátum = november 1998 | strany = 42–46 | vydavateľ = Online Inc. | miesto = Wilton, CT}}</ref> Na prelome tisícročí sa stala de facto priemyselným štandardom pre OEM integráciu do produktov globálnych softvérových lídrov. == História a vývoj == Technológia vznikla na konci 80. rokov 20. storočia a medzi jej prvých významných klientov patrilo Veliteľstvo strategického vzdušného velenia (Strategic Air Command) Vzdušných síl USA.<ref name="funding" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nytimes.com/1989/06/07/business/business-technology-computers-that-read-and-analyze.html?eafs_enabled=false | titul = BUSINESS TECHNOLOGY; Computers That Read and Analyze | priezvisko = Markoff | meno = John | dátum = 1989-06-07 | vydavateľ = The New York Times | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> V roku 1990 spoločnosť predstavila verziu ''Topic Real-Time'', ktorá dokázala v reálnom čase analyzovať a distribuovať burzové dáta, agentúrne správy a e-maily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://tidbits.com/1990/05/07/topic-real-time/ | titul = TidBITS #04/07-May-90 | dátum = 1990-05-07 | vydavateľ = TidBITS | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sun-sentinel.com/1990/09/03/computer-product-sifts-through-data-overload/ | titul = Computer Product Sifts Through Data Overload | priezvisko = Altaner | meno = David | dátum = 1990-09-03 | vydavateľ = Sun Sentinel | url stav = obmedzený | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> V roku1996 prešla platforma s názvom ''Search '97'', ktorý neskôr nahradila architektúra "Verity K2".<ref name="cnet" /> === Akvizície a neskorší vývoj === V decembri 2005 spoločnosť Verity akvizovala britská softvérová korporácia Autonomy Corporation za približne 500 miliónov USD, čím sa technológia Topic stala súčasťou jej produktového portfólia a bola integrovaná s platformou IDOL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.marketwatch.com/story/autonomy-completes-500m-acquisition-of-verity?eafs_enabled=false | titul = Autonomy completes $500M acquisition of Verity | priezvisko = Gallagher | meno = Dan | dátum = 2005-12-20 | vydavateľ = MarketWatch | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cio.com/article/252288/mergers-acquisitions-autonomy-pays-500-million-for-verity.html | titul = Autonomy Pays $500 Million for Verity | priezvisko = Cowley | meno = Stacy | dátum = 2005-11-04 | vydavateľ = CIO | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> V marci 2006 bol proces akvizície formálne zavŕšený na úrovni Americkej komisie pre cenné papiere a burzy (SEC) stiahnutím predchádzajúcej registračnej dokumentácie samostatnej spoločnosti Verity.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = U.S. Securities and Exchange Commission | titul = Verity, Inc. – Letter of Withdrawal (Filing 0000000000-06-007218) | url = https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/949956/000000000006007218/filename1.txt | vydavateľ = SEC EDGAR Database | dátum vydania = 2006-03-24 | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-30 }}</ref> V októbri 2011 prešla celá spoločnosť Autonomy pod americký koncern Hewlett-Packard (HP) v rámci masívnej akvizície za 11,7 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cio.com/article/304397/the-hp-autonomy-lawsuit-timeline-of-an-ma-disaster.html | titul = The HP-Autonomy lawsuit: Timeline of an M&A disaster | vydavateľ = CIO | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-25 }}</ref> Celý technologický reťazec, vrátane pôvodného duševného vlastníctva Verity a vyhľadávacieho jadra Topic, napokon v januári 2023 kúpila kanadská korporácia OpenText za 6 miliárd USD, čím sa stala jej súčasným vlastníkom a správcom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.forbes.com/sites/petercohan/2023/01/03/opentexts-micro-focus-buy-to-nearly-double-revenue-to-6-billion/ | titul = OpenText’s Micro Focus Buy To Nearly Double Revenue To $6 Billion | titul = OpenText’s Micro Focus Buy To Nearly Double Revenue To $6 Billion | priezvisko = Cohan | meno = Peter | dátum = 2023-01-03 | vydavateľ = Forbes | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-25 }}</ref> == Princíp fungovania a technológia == Systém Topic bol navrhnutý tak, aby umožňoval fulltextové vyhľadávanie nezávisle od formátu dokumentov a hardvérovej platformy.<ref name="encyclopedia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verity Inc. | url = https://www.encyclopedia.com/books/politics-and-business-magazines/verity-inc | vydavateľ = Encyclopedia.com | dátum prístupu = 2026-06-29 }}</ref> Na rozdiel od vtedajších bežných vyhľadávačov postavených výhradne na báze kľúčových slov, Topic pracoval na princípe vyhľadávania myšlienok a sémantických konceptov. Využíval na to vlastný dopytovací jazyk ''Verity Query Language'' (VQL), v prostredí niektorých integrácií (napr. Adobe Acrobat) označovaný aj ako ''BooleanPlus''.<ref name="oracle">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verity Query Language and Topic Guide | url = https://docs.oracle.com/cd/E05317_01/psft/acrobat/dm0682.pdf | dátum prístupu = 2026-06-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://opensource.adobe.com/dc-acrobat-sdk-docs/library/interapp/IAC_API_SearchIntro.html | titul = Acrobat Search Plug-in | vydavateľ = Adobe Open Source | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> === Konceptuálne stromy (Topic Trees) === Základným stavebným kameňom architektúry boli takzvané konceptuálne stromy (angl. ''Topic Trees'').<ref name="oracle" /> V týchto hierarchických štruktúrach experti na danú problematiku (znalostní inžinieri) vopred definovali sémantické pojmy, synonymá a logické vzťahy medzi nimi pomocou špeciálnych dopytovacích operátorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Costantini | meno = Livio | titul = Tovek Presentation by Livio Costantini | url = https://www.slideshare.net/slideshow/tovek-presentation-by-livio-costantini/299037 | vydavateľ = SlideShare | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-30 }}</ref> Každému prvku a uzlu v strome bolo možné priradiť číselnú váhu (relevanciu v rozsahu od 0,0 do 1,0). Systém následne nevyhodnocoval iba izolovaný výskyt slov, ale prítomnosť celého sémantického konceptu. To umožňovalo úspešne vyhľadať relevantné dokumenty aj v prípade, ak neobsahovali presné hľadané kľúčové slovo (napr. systém dokázal identifikovať dokument o „automobiloch“, hoci text obsahoval iba výrazy „vozidlo“, „kupé“ či „sedan“).<ref name="oracle" /> === Vyhľadávacie operátory a výpočet relevancie === Jazyk VQL obsahoval okrem štandardných booleovských operátorov aj pokročilé sémantické a proximitné operátory:<ref name="oracle" /> * <code>AND</code> a <code>OR</code>: Základné logické operátory. Ak bol dokument vyhodnotený operátorom <code>AND</code>, výsledná hodnota relevancie bola určená najnižšou váhou spomedzi nájdených prvkov. Pri operátore <code>OR</code> sa priraďovala hodnota najvyššej nájdenej váhy. * <code>ACCRUE</code> (Kumulatívny operátor): Unikátny a najdôležitejší operátor systému Topic. Na rozdiel od <code>AND</code> nevyžadoval prítomnosť všetkých hľadaných výrazov naraz. Na rozdiel od <code>OR</code> však bodovo zvýhodňoval dokumenty, v ktorých sa nachádzalo viacero požadovaných pojmov súčasne. Výsledná relevancia sa vypočítavala matematickým vzorcom, ktorý nelineárne kumuloval váhy jednotlivých nájdených slov, vďaka čomu sa komplexnejšie dokumenty zobrazovali na popredných miestach výsledkov. * <code>PHRASE</code> a <code>NEAR</code>: Proximitné operátory. <code>PHRASE</code> vyžadoval presnú zhodu slov v zadanom poradí bezprostredne za sebou. Operátor <code>NEAR</code> hľadaný výraz lokalizoval v tesnej vzájomnej blízkosti (štandardne do vzdialenosti 10 slov),. * <code>NEAR/N</code>: Vyhľadá dokumenty, v ktorých sa zadané slová nachádzajú blízko seba. Pričom bližší výskyt generuje vyššie skóre relevancie. Parameter ''N'' určuje maximálny počet slov, ktoré ich môžu oddeľovať (predvolená hodnota je 25 slov). Na poradí slov nezáleží. * <code>PHRASE</code>: Vyžaduje, aby sa hľadané slová nachádzali v dokumente v presne určenom poradí a bezprostredne za sebou ako ucelená fráza. * <code>SENTENCE</code> a <code>PARAGRAPH</code>: Podmieňujú výskyt hľadaných slov v rámci jednej spoločnej vety, respektíve v rámci jedného odseku. * <code>YESNO</code>: Úplne potláča výpočet váhy a relevancie. Výsledkom je čistá logická hodnota – dokument podmienku buď spĺňa (1), alebo nespĺňa (0). * <code>STEM</code>: Operátor morfologického rozšírenia. Vyhľadá zadané kľúčové slovo spolu so všetkými jeho gramatickými variantmi a tvarmi (napr. pre slovo ''tanec'' nájde aj ''tanečnica'', ''tancovanie'' či ''tancovať''). * <code>SOUNDEX</code>: Operátory fonetickej a významovej podoby vyhľadávajú slová na základe ich fonetickej podobnosti (ako znejú), pričom využíva algoritmus Soundex. Používa sa najmä pri vyhľadávaní mien s nejasným pravopisom (napr. <code><SOUNDEX>plot</code> nájde ''plod'' aj ''Plóth''). * <code>THESAURUS</code>: Automaticky rozširuje dopyt o synonymá zadaného slova, ktoré sú definované v systémovom slovníku (tezaure). === Matematická podstata fonetického vyhľadávania === Z hľadiska matematiky funguje fonetické vyhľadávanie (napr. algoritmus <code>Soundex</code>) ako funkcia <math>f</math>, ktorá pretransformuje ľubovoľné textové slovo na fixný štvorznakový kód: :<math>f(\text{slovo}) = \text{kód}</math> Ak dve rôzne slová vygenerujú rovnaký kód, matematicky hovoríme, že patria do rovnakej ''triedy ekvivalencie''. V praxi to znamená, že pre slová „plot“ a „plod“ vráti funkcia identický výsledok: :<math>f(\text{plot}) = \text{P430}</math> :<math>f(\text{plod}) = \text{P430}</math> ==== Princíp výpočtu kódu ==== Algoritmus spracuje slovo nasledovným postupom: # ''Prvé písmeno'' slova sa zachová bez zmeny (napr. ''P''). # ''Ostatné spoluhlásky'' sa podľa vopred definovaného kľúča nahradia číslicami od 1 do 6 (napr. <math>L \rightarrow 4</math>, <math>D/T \rightarrow 3</math>). # ''Duplicity'' (susediace rovnaké čísla) sa zlúčia do jedného a samohlásky sa úplne ignorujú. # ''Výsledok'' sa zarovná na dĺžku ''jedno písmeno + tri číslice'' (v prípade potreby sa sprava doplní nulami). Keď používateľ zadá dopyt s fonetickým operátorom, napr. <code>SOUNDEX</code>: ''plot'', vyhľadávač v databáze neporovnáva textové reťazce, ale matematicky vytiahne celú množinu slov (triedu ekvivalencie), ktoré majú pridelený identický fonetický kód (v tomto prípade ''P430''). === Matematický model operátora NEAR/N === Z hľadiska teórie reťazcov a textových polí môžeme dokument reprezentovať ako usporiadanú postupnosť slov (tokenov) <math>D = (w_1, w_2, \dots, w_m)</math>, kde index <math>i</math> vyjadruje presnú pozíciu slova v texte. Ak definujeme dopyt pre dve slová <math>A</math> a <math>B</math> pomocou operátora <math>\text{NEAR/N}</math>, podmienka úspešného vyhľadania vyžaduje, aby v dokumente existovali také pozície (indexy) <math>i</math> a <math>j</math>, pre ktoré platí: :# <math>w_i = A</math> :# <math>w_j = B</math> :# Množina vyhovujúcich indexov spĺňa nerovnicu absolútnej hodnoty rozdielu: :::<math>|i - j| \le N + 1</math> Zavedenie absolútnej hodnoty matematicky zabezpečuje, že na poradí slov v texte nezáleží (<math>A</math> môže byť pred <math>B</math> aj za ním). Parameter <math>N</math> predstavuje maximálny počet ľubovoľných slov, ktoré sa môžu nachádzať medzi hľadanými výrazmi. ==== Príklad fungovania ==== Ak systém spracuje vetu: ,,''Konceptuálne'' stromy sú základným ''stavebným'' kameňom architektúry.“ * Pozícia slova , ''konceptuálne'': <math>i = 1</math> * Pozícia slova , ''stavebným'': <math>j = 5</math> * Vzdialenosť: <math>|1 - 5| = 4</math> (medzi slovami sú presne 3 iné slová). Dopyt „konceptuálne<code>NEAR/3</code> stavebným“ vráti kladný výsledok (zhodu), pretože <math>4 \le 3 + 1</math> (<math>4 \le 4</math>). Dopyt s parametrom <math>N=2</math> by už túto vetu ignoroval. === Indexovanie a architektúra kolekcií === Aby systém dosahoval vysokú rýchlosť vyhľadávania v podnikovom nasadení, zdrojové dáta (textové súbory, databázy, dokumenty) neprehľadával v reálnom čase, ale transformoval ich do takzvaných kolekcií (angl. ''Verity Collections''). Súčasťou tohto procesu bolo generovanie inverzného indexu, lexikálna analýza textu, odstraňovanie gramatických prípon (angl. ''stemming'') a ignorovanie nerelevantných slov (angl. ''stop words'').<ref name="oracle" /> Výsledná indexová štruktúra bola optimalizovaná na rýchle spracovanie komplexných hierarchických dopytov z jazyka VQL. == Prínos k rozvoju umelej inteligencie a sémantického vyhľadávania == Na prelome 20. a 21. storočia spoločnosť Verity, Inc. výrazne formovala oblasť [[Spracovanie prirodzeného jazyka|spracovania prirodzeného jazyka (NLP)]], [[Strojové učenie|strojového učenia]] a skorých foriem podnikovej [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]]. Vývojový tím spoločnosti si nechal zaregistrovať sériu kľúčových patentov na Patentovom úrade USA (USPTO), ktoré položili technologické základy pre moderné automatizované spracovanie neštruktúrovaných dát, sémantické mapovanie a inteligentné konverzačné systémy. Medzi historicky najvýznamnejšie patenty spoločnosti v tejto oblasti patria: * ''Automatické objavovanie hierarchie konceptov (US 7,085,771 B2):'' ''System and method for automatically discovering a hierarchy of concepts from a corpus of documents''. Tento patent opisuje pokročilé algoritmy na analýzu rozsiahlych korpusov neštruktúrovaných dokumentov. Bez ľudského zásahu dokáže systém identifikovať skryté vzťahy medzi témami a automaticky zostaviť prehľadné sémantické stromy (taxonómie). Technológia tvorila základ komerčného riešenia ''Thematic Mapping''. Na vývoji sa spolupodieľal významný expert na umelú inteligenciu Jianchang Mao.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MAO | meno = Jianchang | titul = System and method for automatically discovering a hierarchy of concepts from a corpus of documents : číslo patentu = US7085771B2 | dátum vydania = 2006-08-01 | vydavateľ = Verity, Inc., USA | url = https://patentimages.storage.googleapis.com/c4/a3/fb/187155360df67d/US7085771.pdf | jazyk = en }}</ref> * ''Hierarchické skripty pre konverzačné boty (US 6,754,647 B1):'' ''Method and apparatus for hierarchically decomposed bot scripts''. Patent definoval softvérovú architektúru pre rané konverzačné boty ([[chatbot|chatboti]]). Riešenie umožňovalo vetviť a hierarchicky rozkladať dialógové scenáre, čím stroj získal schopnosť adaptívnejšie a inteligentnejšie reagovať na komplexné dopyty používateľov v reálnom čase. Hlavným autorom bol Walter Alden Tackett.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TACKETT | meno = Walter A. | titul = Method and apparatus for hierarchically decomposed bot scripts : číslo patentu = US6754647B1 | dátum vydania = 2004-06-22 | vydavteľ = Verity, Inc., USA | url = https://patentimages.storage.googleapis.com/a9/9d/b8/35b55b7bec6f11/US6754647.pdf | jazyk = en }}</ref> * ''Adaptívne učenie sa z interakcie používateľa (US 6,738,764 B2):'' ''Apparatus and method for adaptively ranking search results''. Tento systém ako jeden z prvých komerčne integroval strojové učenie priamo do algoritmov spätnej väzby vyhľadávania. Systém analyzoval správanie používateľov (kliky, čas strávený na dokumente) a dynamicky upravoval váhu a relevanciu budúcich výsledkov vyhľadávania bez nutnosti manuálneho rekonfigurovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MAO | meno = Jianchang | titul = Apparatus and method for adaptively ranking search results : číslo patentu = US6738764B2 | dátum vydania = 2004-05-18 | vydavateľ = Verity, Inc., USA | url = https://patentimages.storage.googleapis.com/fb/bc/f8/511310082d8bbc/US6738764.pdf | jazyk = en }}</ref> * ''Konceptuálny a sémantický PageRank (US 6,792,419 B1):'' ''System and method for ranking hyperlinked documents based on concepts''. Patent podaný uznávaným počítačovým vedcom Prabhakarom Raghavanom priniesol revolúciu v prepojení sieťových hyperodkazov s hlbokými sémantickými modelmi. Na rozdiel od čistého mechanického počítania kľúčových slov systém hodnotil dokumenty na základe sémantického kontextu a prepojených konceptov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RAGHAVAN | meno = Prabhakar | titul = System and method for ranking hyperlinked documents based on concepts : číslo patentu = US6792419B1 | dátum vydania = 2004-09-14 | vydavateľ = Verity, Inc., USA | url = https://patentimages.storage.googleapis.com/b7/39/d8/179cc31ec1c66e/US6792419.pdf | jazyk = en }}</ref> * ''Ukladanie sieťových aplikácií do vyrovnávacej pamäte (US 6,457,047 B1):'' ''Application caching system and method''. Vynález, ktorého spoluautorom je Prabhakar Raghavan, rieši distribúciu a lokálne ukladanie softvérových modulov a dynamických webových aplikácií v počítačovej sieti. Na rozdiel od vtedajších bežných prehliadačov (Netscape Navigator, [[Internet Explorer]]), ktoré dokázali lokálne cachovať iba statické webové stránky, táto architektúra umožnila efektívne vzdialené ukladanie a rýchle spúšťanie komplexných, dynamicky generovaných aplikácií prostredníctvom siete lokálnych serverov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RAGHAVAN | meno = Prabhakar | spoluautori = BRODER, Andrei Z.; STATA, Raymond | titul = Application caching system and method : číslo patentu = US6457047B1 | dátum vydania = 2002-09-24 | vydavateľ = Verity, Inc., USA | url = https://patentimages.storage.googleapis.com/60/45/98/691bb24a2ec3c7/US6457047.pdf | jazyk = en }}</ref> * ''Automatické pomenovávanie zhlukov slov a fráz (US 7,031,909 B2):'' ''Method and system for naming a cluster of words and phrases''. Tento patent popisuje sémantickú technológiu určenú na pokročilé indexovanie textov a strojovú kategorizáciu obsahu. Algoritmus dokáže analyzovať štatistické vzťahy a hierarchické väzby v automaticky vygenerovaných zhlukoch (clusteroch) dokumentov a následne im priradiť výstižný, ľudsky zrozumiteľný nadradený názov (štítok) bez nutnosti manuálneho zásahu administrátora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MAO | meno = Jianchang | spoluautori = TAANK, Shailesh; CHUNG, Christina | titul = Method and system for naming a cluster of words and phrases : číslo Patentu = US7031909B2 | dátum vydania = 2006-04-18 | vydavateľ = Verity, Inc., USA | url = https://patentimages.storage.googleapis.com/48/f8/6e/f3809639973f60/US7031909.pdf | jazyk = en }}</ref> Tieto zložky duševného vlastníctva definovali prechod od jednoduchého indexovania kľúčových slov k chápaniu sémantického významu textu pomocou systémov umelej inteligencie ('''AI'''). Celé portfólio patentov prešlo v roku 2005 pod správu spoločnosti Autonomy Corporation v rámci akvizície v hodnote približne 500 miliónov dolárov a neskôr sa po ďalšej akvizícii stalo súčasťou technologického ekosystému spoločnosti Hewlett-Packard. == Integrácia a OEM licencovanie == Okrem predaja koncových softvérových produktov spoločnosť Verity, Inc. v rámci svojej obchodnej politiky masívne poskytovala technológiu Topic formou OEM licencií iným softvérovým dodávateľom. Tí toto vyhľadávacie jadro integrovali ako vstavaný komponent (angl. ''embedded engine'') priamo do svojich riešení. Koncom 90. rokov 20. storočia spoločnosť produktovú radu Topic nahradila novou generáciou vyhľadávacích technológií pod názvami ''Search '97'' a neskôr ''Verity K2''.<ref name="cnet" /> Po sérii akvizícií (odkúpenie firmou Autonomy a následne Hewlett-Packard) prešli licenčné práva na tieto technológie pod spoločnosť OpenText.<ref name="sumble">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is Verity? Competitors, Complementary Techs & Usage | url = https://sumble.com/tech/verity | vydavateľ = Sumble Tech | dátum vydania = 2026-06-05 | dátum prístupu = 2026-06-29 | jazyk = en }}</ref> Vďaka masívnym korporátnym integráciám sa technológia Topic stala v 90. rokoch 20. storočia de facto priemyselným štandardom pre podnikové vyhľadávanie (angl. ''enterprise search''). Medzi najvýznamnejších globálnych lídrov, ktorí ju integrovali do svojich produktov, patrili: * Adobe Acrobat: spoločnosť [[Adobe Inc.|Adobe]] integrovala vyhľadávací systém Verity priamo do softvéru Adobe Acrobat v rámci zásuvného modulu ''Acrobat Search'' (pôvodne od verzie Acrobat 2.0). Tento komponent umožňoval používateľom pokročilé full-textové indexovanie a rýchle vyhľadávanie naprieč rozsiahlymi kolekciami dokumentov vo formáte PDF pomocou natívneho dopytovacieho jazyka ''Verity BooleanPlus''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://opensource.adobe.com/dc-acrobat-sdk-docs/library/interapp/IAC_API_SearchIntro.html | titul = Acrobat Search Plug-in | vydavateľ = Adobe Open Source | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> * Lotus Notes / Domino: Korporácia Lotus Development (neskôr divízia IBM) využila engine TOPIC ako predvolenú základnú technológiu na indexovanie a full-textové vyhľadávanie v databázach neštruktúrovaných dokumentov platformy Lotus Notes a Lotus Domino.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://public.dhe.ibm.com/software/data/cm/filenet/fn2ibm_migration/ProductInfo/Products/ImageManager/ContentServices/ProductDocumentation/CS5_5_0HP-UXOracle/K2GettingStarted.pdf | titul = Verity K2 Getting Started Guide | vydavateľ = IBM | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> * Netscape Communications: v ére rozmachu internetu v 90. rokoch integroval Netscape technológiu od Verity pod názvom ''topicSEARCH+'' do svojich serverových riešení, akými boli ''Netscape Enterprise Server'' and ''Netscape Compass Server''. Engine slúžil na indexovanie webového obsahu a interných podnikových sietí (intranetov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.emerald.com/oir/article-pdf/20/3/150/2022861/eb024576.pdf | titul = Text Retrieval: The Next Steps | časopis = Online Information Review | vydavateľ = Emerald Publishing | ročník = 20 | číslo = 3 | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> * PeopleSoft (neskôr [[Oracle Corporation|Oracle]]): tento globálny dodávateľ ERP systémov integroval vyhľadávacie jadro TOPIC do svojej vývojovej platformy ''PeopleTools'' už počas 90. rokov 20. storočia na zabezpečenie sémantickej analýzy a full-textového vyhľadávania komplexných personálnych a finančných dát. V januári 2005 spoločnosť Oracle dokončila po 18 mesiacoch tvrdých sporov nepriateľské prevzatie (''hostile takeover'') korporácie PeopleSoft za 10,3 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nbcnews.com/id/wbna6705516 | titul = Oracle to Acquire PeopleSoft for $10.3 Billion | priezvisko = Lohr | meno = Steve | dátum = 2004-12-14 | vydavateľ = The New York Times | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> Oracle týmto prevzatím zdedil aj zmluvné záväzky a integrovanú technológiu TOPIC, ktorá bola v systémoch PeopleSoft Enterprise naďalej podporovaná a oficiálne dokumentovaná už pod hlavičkou Oracle.<ref name="oracle" /> Vďaka týmto masívnym korporátnym integráciám sa technológia TOPIC stala v 90. rokoch 20. storočia de facto priemyselným štandardom pre podnikové vyhľadávanie (''enterprise search''). == Využitie v ozbrojených silách a vládnych orgánoch USA == Spoločnosť Verity, Inc. bola dlhoročným kľúčovým dodávateľom pokročilých technológií na správu informácií a vyhľadávanie pre spravodajskú komunitu, ministerstvo obrany a federálne úrady USA.<ref name="wash_tech">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = The Picks Are... | url = https://washingtontechnology.com/1995/05/the-picks-are/332637/ | časopis = Washington Technology | dátum = 1995-05-11 | dátum prístupu = 2026-06-27 }}</ref><ref name="funding" /> Architektúra technológie Topic, založená na expertnom definovaní tematických stromov s priradenými váhami dôležitosti, bola nasadená v systémoch národnej bezpečnosti na filtrovanie neštruktúrovaných textových dát v reálnom čase<ref name="wash_tech" />. Medzi najvýznamnejšie nasadenia v USA patrili: * [[United States Air Force|U.S. Air Force]] (Vzdušné sily USA): už v júli 1987 začalo Strategic Air Command (Strategické letecké velenie) s beta testovaním softvéru Topic<ref name="funding" />. V roku 1990, v súvislosti s vojenskou operáciou Desert Shield (Púštny štít), získala spoločnosť Verity významnú časť vládneho kontraktu v hodnote 40 miliónov dolárov na vybudovanie automatizovaného systému správ v reálnom čase (Topic Real-Time) pre americké letectvo. Tento systém slúžil na automatické skenovanie, analýzu a smerovanie dôležitých správ príslušnému spravodajskému personálu podľa vopred definovaných záujmových tém<ref name="funding" />. * Global Command and Control System (GCCS): technológia Verity Topic bola integrovaná ako natívne fulltextové vyhľadávacie jadro a filter správ v armádnom komunikačnom systéme GCCS AMHS (*Automated Message Handling System*). Využívala sa na okamžité spracovanie, indexovanie a distribúciu taktických vojenských správ prenášaných cez vládne a obranné siete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MORRIS, M. J. | titul = Automated messaging for the Global Command and Control System: analysis of upgrading communications in the NPS Secure Systems Technology Laboratory | url = https://apps.dtic.mil/sti/tr/pdf/ADA327126.pdf | vydavateľ = Naval Postgraduate School | dátum = 1996-09 | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = en }}</ref>. * Department of Homeland Security (Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť USA): v apríli 2004 si ministerstvo vybralo podnikovú platformu od Verity (v tom čase už pod názvom K2 Enterprise) na zabezpečenie sémantického vyhľadávania a analýzy v rámci vládnej spravodajskej sieci JRIES (*Joint Regional Information Exchange System*), ktorá slúžila na bezpečné zdieľanie protiteroristických informácií medzi štátnymi a federálnymi bezpečnostnými zložkami<ref name="funding" />. * Ďalšie federálne inštitúcie: vhľadávací engine od Verity licencovali a aktívne využívali aj U.S. Army (Pozemné sily USA), U.S. Department of Justice (Ministerstvo spravodlifosti USA) na správu vyšetrovacích spisov, U.S. Department of Energy (Ministerstvo energetiky USA) pre výskumné a bezpečnostné archívy a Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) na fulltextové prehľadávanie vládnych regulácií a kódexov<ref name="funding" />. == Pôsobenie v Európe a zastúpenie pre Slovensko == Globálna expanzia spoločnosti Verity, Inc. v Európe bola riadená prostredníctvom britskej dcérskej spoločnosti ''Verity Europe'' so sídlom v Leatherheade (Spojené kráľovstvo). Na trhoch strednej a východnej Európy vrátane Slovenska spoločnosť do roku 2005 neprevádzkovala vlastnú priamu právnu entitu ani pobočku. Hlavným technologickým partnerom zodpovedným za lokalizáciu, distribúciu a podporu vyhľadávacích nástrojov Verity v regióne bývalého Česko-Slovenska bola pražská spoločnosť TOVEK.<ref name="inforum2002">{{Citácia knihy | priezvisko = Vejlupek | meno = Tomáš | titul = Zpravodajská analýza informací z komerčních informačních zdrojů | príspevok = Inforum 2002: 8. celostátní konference o profesionálních informačních zdrojích | rok = 2002 | vydavateľ = Albertina icome Praha | url = https://www.inforum.cz/archiv/inforum2002/prednaska6.htm | jazyk = cs | dátum prístupu = 2026-06-29 }}</ref> Právnu ochranu svojich kľúčových produktov na území Slovenska iniciovala spoločnosť Verity, Inc. už v polovici 90. rokov 20. storočia. Priamo z vtedajšieho kalifornského ústredia v Sunnyvale podala na Úrade priemyselného vlastníctva SR prihlášky na ochranné známky „VERITY“ (č. prihlášky 1774-94) a „TOPIC“ (č. prihlášky 1775-94). Správa a s tým spojené zmeny majiteľa prebiehali v oficiálnych registroch až do obdobia korporátnych zmien v roku 2004.<ref name="upvsr2004">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vestník Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 12/2004, časť Ochranné známky | rok = 2004 | mesiac = december | vydavateľ = Úrad priemyselného vlastníctva SR | url = https://www.indprop.gov.sk/swift_data/source/pdf/vestnik_upv_sr/2004/12/200412_oz.pdf | dátum prístupu = 2026-06-29 | strany = 241 | poznámka = Zápis zmien k ochrannej známke č. 179797 (pôvodná prihláška 1774-94 z 5. 8. 1994) pre majiteľa Verity, Inc., Sunnyvale, USA. }}</ref> == Využitie na Slovensku (Systém JASPI) == V slovenskom prostredí bola technológia TOPIC v 90. rokoch 20. storočia úspešne implementovaná do [[Jednotný automatizovaný systém právnych informácií|JASPI]], ktorý vyvinulo a prevádzkovalo Ministerstvo spravodlivosti SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Úrad vlády SR | odkaz na autora = Úrad vlády Slovenskej republiky | titul = Správa o plnení opatrení a postupe prác na zavedení JASPI pre štátne orgány SR : Uznesenie vlády SR č. 727/2001 | podtitul = materiál č. UV-5313/2001, číslo rokovania: 169 | url = https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/11056/1 | dátum vydania = 2001-08-15 | dátum prístupu = 2026-06-25 | vydavateľ = Úrad vlády SR | miesto = Bratislava | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Vytváranie systému JASPI a jeho zavádzanie v organizáciách: Správa o plnení opatrení a postupe prác | url = https://www.justice.gov.sk/pk/pk082-03.htm | dátum prístupu = 2026-06-18 | jazyk = sk }}</ref><ref name="fecskeova">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek2038/ | titul = Skúsenosti s využívaním systému právnych informácií JASPI v Oravskej knižnici | priezvisko = Fecskeová | meno = Martina | ročník = 2003 | číslo = 3 | časopis = Informačné technológie a knižnice | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | jazyk = sk | dátum prístupu = 2026-06-27 }}</ref> V kombinácii s lokalizovaným slovensko-lingvistickým aparátom a synonymickým slovníkom právnych pojmov dokázal systém JASPI sémanticky indexovať legislatívne texty, zbierky zákonov, judikatúru, obchodný register a ďalšie registre rezortu justície na Slovensku. Rezort spravodlivosti v tom čase disponoval [[Jednotný automatizovaný systém právnych informácií (JASPI)#Vývoj a architektúra systému|vlastným vývojovým prostredím]] a vývojárskymi nástrojmi od spoločnosti Verity, Inc. Na základe tejto technologickej základne realizoval vlastný interný vývoj nového softvéru, čo viedlo k prechodu od pôvodných lokálnych verzií (distribuovaných na CD-ROM) a riešení klient/server k centralizovanej verzii JASPI/Web, určenej pre vládnu sieť Govnet a širokú verejnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Úrad vlády SR | odkaz na autora = Úrad vlády Slovenskej republiky | titul = Správa o plnení opatrení a postupe prác pri zavádzaní JASPI v štátnej správe SR : Uznesenie vlády SR č. 11/2003 | podtitul = materiál č. ÚV-9505/2003, číslo rokovania: 14 | url = https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/11927/1 | dátum vydania = 2003-01-08 | dátum prístupu = 2026-06-25 | vydavateľ = Úrad vlády SR | miesto = Bratislava | jazyk = sk }}</ref><ref name="fecskeova" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url =https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek2093/ | titul = JASPI – bezplatný prístup k právnym informáciám | ročník = 2003 | číslo = 2 | časopis = Informačné technológie a knižnice | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | jazyk = sk | dátum prístupu = 2026-06-27 }}</ref> Systém JASPI bol postavený na multidatabázovej architektúre v hierarchickej stromovej štruktúre využívajúcej technológiu Topic Trees. Medzinárodný audit v rámci projektu PHARE z novembra 2001, ktorého autormi boli [[Friedrich Lachmayer]], Thomas Menzel a Peter Gartus, ohodnotil technologickú a používateľskú kvalitu systému pozitívne a uviedol, že systém zodpovedá najmodernejším štandardom používaným v tejto oblasti v krajinách EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vytváranie systému JASPI a jeho zavádzanie v organizáciách (Správa o plnení opatrení a postupe prác) | url = https://www.justice.gov.sk/pk/pk082-03.htm | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2003 | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = sk | poznámka = Dokument cituje závery správy z medzinárodného auditu PHARE č. SR98/IB/JH/05-09 z novembra 2001. }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Sémantický web]] * [[Plnotextové vyhľadávanie]] * [[JASPI]] * [[Umelá inteligencia]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Informačné systémy]] [[Kategória:Softvér z 1989]] [[Kategória:Umelá inteligencia]] 86dqhkj5lfi4o154ywg5vu4a3e0cl1o 8253002 8252991 2026-07-24T19:01:58Z Jan Hcn 298924 /* Využitie na Slovensku (Systém JASPI) */ oprava linky 8253002 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér | názov = Topic (softvér) | logo = | veľkosť loga = | snímka = | veľkosť snímky = | popis = Vyhľadávacie jadro a platforma na full-textovú indexáciu a sémantickú analýzu textu. | vývojár = Verity, Inc. | dátum uvedenia = [[1989]] | operačný systém = [[Unix]], [[Microsoft Windows|Windows]], [[Mac OS]], [[OpenVMS|VMS]] | architektúra = klient-server | programovací jazyk = [[C (programovací jazyk)|C]] | typ = [[plnotextové vyhľadávanie|fulltextové vyhľadávanie]] (Enterprise Search), správa znalostí | licencia = [[proprietárny softvér|proprietárna]] {{break}} (aktuálne vlastnené spoločnosťou OpenText) | webová stránka = }} '''Topic''' (často označovaná aj ako technológia '''TOPIC''' od spoločnosti Verity, Inc.) bola americká softvérová technológia na vyhľadávanie informácií ([[search engine]]), ktorú od roku [[1988]] vyvíjala spoločnosť Verity, Inc. v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref name="encyclopedia.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Verity, Inc. | url = https://www.encyclopedia.com/books/politics-and-business-magazines/verity-inc | vydavateľ = Encyclopedia.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-29 | jazyk = }}</ref><ref name="funding">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Verity Inc. History | url = https://www.fundinguniverse.com/company-histories/verity-inc-history/ | vydavateľ = fundinguniverse.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-29 | jazyk = }}</ref> Vo svojej dobe išlo o popredné riešenie v oblasti sémantického vyhľadávania a vyhľadávania na základe konceptov.<ref name="cnet">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verity to debut new search engine | url = https://www.cnet.com/tech/tech-industry/verity-to-debut-new-search-engine/ | vydavateľ = CNET | dátum vydania = 1996-09-12 | dátum prístupu = 2026-06-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = O'Leary | meno = Mick | autor = Mick O'Leary | názov = Verity's Topic: A New Paradigm For Information Retrieval | periodikum = Online: Magazine of Online Information Systems | ročník = 22 | číslo = 6 | dátum = november 1998 | strany = 42–46 | vydavateľ = Online Inc. | miesto = Wilton, CT}}</ref> Na prelome tisícročí sa stala de facto priemyselným štandardom pre OEM integráciu do produktov globálnych softvérových lídrov. == História a vývoj == Technológia vznikla na konci 80. rokov 20. storočia a medzi jej prvých významných klientov patrilo Veliteľstvo strategického vzdušného velenia (Strategic Air Command) Vzdušných síl USA.<ref name="funding" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nytimes.com/1989/06/07/business/business-technology-computers-that-read-and-analyze.html?eafs_enabled=false | titul = BUSINESS TECHNOLOGY; Computers That Read and Analyze | priezvisko = Markoff | meno = John | dátum = 1989-06-07 | vydavateľ = The New York Times | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> V roku 1990 spoločnosť predstavila verziu ''Topic Real-Time'', ktorá dokázala v reálnom čase analyzovať a distribuovať burzové dáta, agentúrne správy a e-maily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://tidbits.com/1990/05/07/topic-real-time/ | titul = TidBITS #04/07-May-90 | dátum = 1990-05-07 | vydavateľ = TidBITS | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sun-sentinel.com/1990/09/03/computer-product-sifts-through-data-overload/ | titul = Computer Product Sifts Through Data Overload | priezvisko = Altaner | meno = David | dátum = 1990-09-03 | vydavateľ = Sun Sentinel | url stav = obmedzený | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> V roku1996 prešla platforma s názvom ''Search '97'', ktorý neskôr nahradila architektúra "Verity K2".<ref name="cnet" /> === Akvizície a neskorší vývoj === V decembri 2005 spoločnosť Verity akvizovala britská softvérová korporácia Autonomy Corporation za približne 500 miliónov USD, čím sa technológia Topic stala súčasťou jej produktového portfólia a bola integrovaná s platformou IDOL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.marketwatch.com/story/autonomy-completes-500m-acquisition-of-verity?eafs_enabled=false | titul = Autonomy completes $500M acquisition of Verity | priezvisko = Gallagher | meno = Dan | dátum = 2005-12-20 | vydavateľ = MarketWatch | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cio.com/article/252288/mergers-acquisitions-autonomy-pays-500-million-for-verity.html | titul = Autonomy Pays $500 Million for Verity | priezvisko = Cowley | meno = Stacy | dátum = 2005-11-04 | vydavateľ = CIO | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> V marci 2006 bol proces akvizície formálne zavŕšený na úrovni Americkej komisie pre cenné papiere a burzy (SEC) stiahnutím predchádzajúcej registračnej dokumentácie samostatnej spoločnosti Verity.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = U.S. Securities and Exchange Commission | titul = Verity, Inc. – Letter of Withdrawal (Filing 0000000000-06-007218) | url = https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/949956/000000000006007218/filename1.txt | vydavateľ = SEC EDGAR Database | dátum vydania = 2006-03-24 | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-30 }}</ref> V októbri 2011 prešla celá spoločnosť Autonomy pod americký koncern Hewlett-Packard (HP) v rámci masívnej akvizície za 11,7 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cio.com/article/304397/the-hp-autonomy-lawsuit-timeline-of-an-ma-disaster.html | titul = The HP-Autonomy lawsuit: Timeline of an M&A disaster | vydavateľ = CIO | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-25 }}</ref> Celý technologický reťazec, vrátane pôvodného duševného vlastníctva Verity a vyhľadávacieho jadra Topic, napokon v januári 2023 kúpila kanadská korporácia OpenText za 6 miliárd USD, čím sa stala jej súčasným vlastníkom a správcom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.forbes.com/sites/petercohan/2023/01/03/opentexts-micro-focus-buy-to-nearly-double-revenue-to-6-billion/ | titul = OpenText’s Micro Focus Buy To Nearly Double Revenue To $6 Billion | titul = OpenText’s Micro Focus Buy To Nearly Double Revenue To $6 Billion | priezvisko = Cohan | meno = Peter | dátum = 2023-01-03 | vydavateľ = Forbes | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-25 }}</ref> == Princíp fungovania a technológia == Systém Topic bol navrhnutý tak, aby umožňoval fulltextové vyhľadávanie nezávisle od formátu dokumentov a hardvérovej platformy.<ref name="encyclopedia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verity Inc. | url = https://www.encyclopedia.com/books/politics-and-business-magazines/verity-inc | vydavateľ = Encyclopedia.com | dátum prístupu = 2026-06-29 }}</ref> Na rozdiel od vtedajších bežných vyhľadávačov postavených výhradne na báze kľúčových slov, Topic pracoval na princípe vyhľadávania myšlienok a sémantických konceptov. Využíval na to vlastný dopytovací jazyk ''Verity Query Language'' (VQL), v prostredí niektorých integrácií (napr. Adobe Acrobat) označovaný aj ako ''BooleanPlus''.<ref name="oracle">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verity Query Language and Topic Guide | url = https://docs.oracle.com/cd/E05317_01/psft/acrobat/dm0682.pdf | dátum prístupu = 2026-06-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://opensource.adobe.com/dc-acrobat-sdk-docs/library/interapp/IAC_API_SearchIntro.html | titul = Acrobat Search Plug-in | vydavateľ = Adobe Open Source | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> === Konceptuálne stromy (Topic Trees) === Základným stavebným kameňom architektúry boli takzvané konceptuálne stromy (angl. ''Topic Trees'').<ref name="oracle" /> V týchto hierarchických štruktúrach experti na danú problematiku (znalostní inžinieri) vopred definovali sémantické pojmy, synonymá a logické vzťahy medzi nimi pomocou špeciálnych dopytovacích operátorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Costantini | meno = Livio | titul = Tovek Presentation by Livio Costantini | url = https://www.slideshare.net/slideshow/tovek-presentation-by-livio-costantini/299037 | vydavateľ = SlideShare | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-30 }}</ref> Každému prvku a uzlu v strome bolo možné priradiť číselnú váhu (relevanciu v rozsahu od 0,0 do 1,0). Systém následne nevyhodnocoval iba izolovaný výskyt slov, ale prítomnosť celého sémantického konceptu. To umožňovalo úspešne vyhľadať relevantné dokumenty aj v prípade, ak neobsahovali presné hľadané kľúčové slovo (napr. systém dokázal identifikovať dokument o „automobiloch“, hoci text obsahoval iba výrazy „vozidlo“, „kupé“ či „sedan“).<ref name="oracle" /> === Vyhľadávacie operátory a výpočet relevancie === Jazyk VQL obsahoval okrem štandardných booleovských operátorov aj pokročilé sémantické a proximitné operátory:<ref name="oracle" /> * <code>AND</code> a <code>OR</code>: Základné logické operátory. Ak bol dokument vyhodnotený operátorom <code>AND</code>, výsledná hodnota relevancie bola určená najnižšou váhou spomedzi nájdených prvkov. Pri operátore <code>OR</code> sa priraďovala hodnota najvyššej nájdenej váhy. * <code>ACCRUE</code> (Kumulatívny operátor): Unikátny a najdôležitejší operátor systému Topic. Na rozdiel od <code>AND</code> nevyžadoval prítomnosť všetkých hľadaných výrazov naraz. Na rozdiel od <code>OR</code> však bodovo zvýhodňoval dokumenty, v ktorých sa nachádzalo viacero požadovaných pojmov súčasne. Výsledná relevancia sa vypočítavala matematickým vzorcom, ktorý nelineárne kumuloval váhy jednotlivých nájdených slov, vďaka čomu sa komplexnejšie dokumenty zobrazovali na popredných miestach výsledkov. * <code>PHRASE</code> a <code>NEAR</code>: Proximitné operátory. <code>PHRASE</code> vyžadoval presnú zhodu slov v zadanom poradí bezprostredne za sebou. Operátor <code>NEAR</code> hľadaný výraz lokalizoval v tesnej vzájomnej blízkosti (štandardne do vzdialenosti 10 slov),. * <code>NEAR/N</code>: Vyhľadá dokumenty, v ktorých sa zadané slová nachádzajú blízko seba. Pričom bližší výskyt generuje vyššie skóre relevancie. Parameter ''N'' určuje maximálny počet slov, ktoré ich môžu oddeľovať (predvolená hodnota je 25 slov). Na poradí slov nezáleží. * <code>PHRASE</code>: Vyžaduje, aby sa hľadané slová nachádzali v dokumente v presne určenom poradí a bezprostredne za sebou ako ucelená fráza. * <code>SENTENCE</code> a <code>PARAGRAPH</code>: Podmieňujú výskyt hľadaných slov v rámci jednej spoločnej vety, respektíve v rámci jedného odseku. * <code>YESNO</code>: Úplne potláča výpočet váhy a relevancie. Výsledkom je čistá logická hodnota – dokument podmienku buď spĺňa (1), alebo nespĺňa (0). * <code>STEM</code>: Operátor morfologického rozšírenia. Vyhľadá zadané kľúčové slovo spolu so všetkými jeho gramatickými variantmi a tvarmi (napr. pre slovo ''tanec'' nájde aj ''tanečnica'', ''tancovanie'' či ''tancovať''). * <code>SOUNDEX</code>: Operátory fonetickej a významovej podoby vyhľadávajú slová na základe ich fonetickej podobnosti (ako znejú), pričom využíva algoritmus Soundex. Používa sa najmä pri vyhľadávaní mien s nejasným pravopisom (napr. <code><SOUNDEX>plot</code> nájde ''plod'' aj ''Plóth''). * <code>THESAURUS</code>: Automaticky rozširuje dopyt o synonymá zadaného slova, ktoré sú definované v systémovom slovníku (tezaure). === Matematická podstata fonetického vyhľadávania === Z hľadiska matematiky funguje fonetické vyhľadávanie (napr. algoritmus <code>Soundex</code>) ako funkcia <math>f</math>, ktorá pretransformuje ľubovoľné textové slovo na fixný štvorznakový kód: :<math>f(\text{slovo}) = \text{kód}</math> Ak dve rôzne slová vygenerujú rovnaký kód, matematicky hovoríme, že patria do rovnakej ''triedy ekvivalencie''. V praxi to znamená, že pre slová „plot“ a „plod“ vráti funkcia identický výsledok: :<math>f(\text{plot}) = \text{P430}</math> :<math>f(\text{plod}) = \text{P430}</math> ==== Princíp výpočtu kódu ==== Algoritmus spracuje slovo nasledovným postupom: # ''Prvé písmeno'' slova sa zachová bez zmeny (napr. ''P''). # ''Ostatné spoluhlásky'' sa podľa vopred definovaného kľúča nahradia číslicami od 1 do 6 (napr. <math>L \rightarrow 4</math>, <math>D/T \rightarrow 3</math>). # ''Duplicity'' (susediace rovnaké čísla) sa zlúčia do jedného a samohlásky sa úplne ignorujú. # ''Výsledok'' sa zarovná na dĺžku ''jedno písmeno + tri číslice'' (v prípade potreby sa sprava doplní nulami). Keď používateľ zadá dopyt s fonetickým operátorom, napr. <code>SOUNDEX</code>: ''plot'', vyhľadávač v databáze neporovnáva textové reťazce, ale matematicky vytiahne celú množinu slov (triedu ekvivalencie), ktoré majú pridelený identický fonetický kód (v tomto prípade ''P430''). === Matematický model operátora NEAR/N === Z hľadiska teórie reťazcov a textových polí môžeme dokument reprezentovať ako usporiadanú postupnosť slov (tokenov) <math>D = (w_1, w_2, \dots, w_m)</math>, kde index <math>i</math> vyjadruje presnú pozíciu slova v texte. Ak definujeme dopyt pre dve slová <math>A</math> a <math>B</math> pomocou operátora <math>\text{NEAR/N}</math>, podmienka úspešného vyhľadania vyžaduje, aby v dokumente existovali také pozície (indexy) <math>i</math> a <math>j</math>, pre ktoré platí: :# <math>w_i = A</math> :# <math>w_j = B</math> :# Množina vyhovujúcich indexov spĺňa nerovnicu absolútnej hodnoty rozdielu: :::<math>|i - j| \le N + 1</math> Zavedenie absolútnej hodnoty matematicky zabezpečuje, že na poradí slov v texte nezáleží (<math>A</math> môže byť pred <math>B</math> aj za ním). Parameter <math>N</math> predstavuje maximálny počet ľubovoľných slov, ktoré sa môžu nachádzať medzi hľadanými výrazmi. ==== Príklad fungovania ==== Ak systém spracuje vetu: ,,''Konceptuálne'' stromy sú základným ''stavebným'' kameňom architektúry.“ * Pozícia slova , ''konceptuálne'': <math>i = 1</math> * Pozícia slova , ''stavebným'': <math>j = 5</math> * Vzdialenosť: <math>|1 - 5| = 4</math> (medzi slovami sú presne 3 iné slová). Dopyt „konceptuálne<code>NEAR/3</code> stavebným“ vráti kladný výsledok (zhodu), pretože <math>4 \le 3 + 1</math> (<math>4 \le 4</math>). Dopyt s parametrom <math>N=2</math> by už túto vetu ignoroval. === Indexovanie a architektúra kolekcií === Aby systém dosahoval vysokú rýchlosť vyhľadávania v podnikovom nasadení, zdrojové dáta (textové súbory, databázy, dokumenty) neprehľadával v reálnom čase, ale transformoval ich do takzvaných kolekcií (angl. ''Verity Collections''). Súčasťou tohto procesu bolo generovanie inverzného indexu, lexikálna analýza textu, odstraňovanie gramatických prípon (angl. ''stemming'') a ignorovanie nerelevantných slov (angl. ''stop words'').<ref name="oracle" /> Výsledná indexová štruktúra bola optimalizovaná na rýchle spracovanie komplexných hierarchických dopytov z jazyka VQL. == Prínos k rozvoju umelej inteligencie a sémantického vyhľadávania == Na prelome 20. a 21. storočia spoločnosť Verity, Inc. výrazne formovala oblasť [[Spracovanie prirodzeného jazyka|spracovania prirodzeného jazyka (NLP)]], [[Strojové učenie|strojového učenia]] a skorých foriem podnikovej [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]]. Vývojový tím spoločnosti si nechal zaregistrovať sériu kľúčových patentov na Patentovom úrade USA (USPTO), ktoré položili technologické základy pre moderné automatizované spracovanie neštruktúrovaných dát, sémantické mapovanie a inteligentné konverzačné systémy. Medzi historicky najvýznamnejšie patenty spoločnosti v tejto oblasti patria: * ''Automatické objavovanie hierarchie konceptov (US 7,085,771 B2):'' ''System and method for automatically discovering a hierarchy of concepts from a corpus of documents''. Tento patent opisuje pokročilé algoritmy na analýzu rozsiahlych korpusov neštruktúrovaných dokumentov. Bez ľudského zásahu dokáže systém identifikovať skryté vzťahy medzi témami a automaticky zostaviť prehľadné sémantické stromy (taxonómie). Technológia tvorila základ komerčného riešenia ''Thematic Mapping''. Na vývoji sa spolupodieľal významný expert na umelú inteligenciu Jianchang Mao.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MAO | meno = Jianchang | titul = System and method for automatically discovering a hierarchy of concepts from a corpus of documents : číslo patentu = US7085771B2 | dátum vydania = 2006-08-01 | vydavateľ = Verity, Inc., USA | url = https://patentimages.storage.googleapis.com/c4/a3/fb/187155360df67d/US7085771.pdf | jazyk = en }}</ref> * ''Hierarchické skripty pre konverzačné boty (US 6,754,647 B1):'' ''Method and apparatus for hierarchically decomposed bot scripts''. Patent definoval softvérovú architektúru pre rané konverzačné boty ([[chatbot|chatboti]]). Riešenie umožňovalo vetviť a hierarchicky rozkladať dialógové scenáre, čím stroj získal schopnosť adaptívnejšie a inteligentnejšie reagovať na komplexné dopyty používateľov v reálnom čase. Hlavným autorom bol Walter Alden Tackett.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TACKETT | meno = Walter A. | titul = Method and apparatus for hierarchically decomposed bot scripts : číslo patentu = US6754647B1 | dátum vydania = 2004-06-22 | vydavteľ = Verity, Inc., USA | url = https://patentimages.storage.googleapis.com/a9/9d/b8/35b55b7bec6f11/US6754647.pdf | jazyk = en }}</ref> * ''Adaptívne učenie sa z interakcie používateľa (US 6,738,764 B2):'' ''Apparatus and method for adaptively ranking search results''. Tento systém ako jeden z prvých komerčne integroval strojové učenie priamo do algoritmov spätnej väzby vyhľadávania. Systém analyzoval správanie používateľov (kliky, čas strávený na dokumente) a dynamicky upravoval váhu a relevanciu budúcich výsledkov vyhľadávania bez nutnosti manuálneho rekonfigurovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MAO | meno = Jianchang | titul = Apparatus and method for adaptively ranking search results : číslo patentu = US6738764B2 | dátum vydania = 2004-05-18 | vydavateľ = Verity, Inc., USA | url = https://patentimages.storage.googleapis.com/fb/bc/f8/511310082d8bbc/US6738764.pdf | jazyk = en }}</ref> * ''Konceptuálny a sémantický PageRank (US 6,792,419 B1):'' ''System and method for ranking hyperlinked documents based on concepts''. Patent podaný uznávaným počítačovým vedcom Prabhakarom Raghavanom priniesol revolúciu v prepojení sieťových hyperodkazov s hlbokými sémantickými modelmi. Na rozdiel od čistého mechanického počítania kľúčových slov systém hodnotil dokumenty na základe sémantického kontextu a prepojených konceptov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RAGHAVAN | meno = Prabhakar | titul = System and method for ranking hyperlinked documents based on concepts : číslo patentu = US6792419B1 | dátum vydania = 2004-09-14 | vydavateľ = Verity, Inc., USA | url = https://patentimages.storage.googleapis.com/b7/39/d8/179cc31ec1c66e/US6792419.pdf | jazyk = en }}</ref> * ''Ukladanie sieťových aplikácií do vyrovnávacej pamäte (US 6,457,047 B1):'' ''Application caching system and method''. Vynález, ktorého spoluautorom je Prabhakar Raghavan, rieši distribúciu a lokálne ukladanie softvérových modulov a dynamických webových aplikácií v počítačovej sieti. Na rozdiel od vtedajších bežných prehliadačov (Netscape Navigator, [[Internet Explorer]]), ktoré dokázali lokálne cachovať iba statické webové stránky, táto architektúra umožnila efektívne vzdialené ukladanie a rýchle spúšťanie komplexných, dynamicky generovaných aplikácií prostredníctvom siete lokálnych serverov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RAGHAVAN | meno = Prabhakar | spoluautori = BRODER, Andrei Z.; STATA, Raymond | titul = Application caching system and method : číslo patentu = US6457047B1 | dátum vydania = 2002-09-24 | vydavateľ = Verity, Inc., USA | url = https://patentimages.storage.googleapis.com/60/45/98/691bb24a2ec3c7/US6457047.pdf | jazyk = en }}</ref> * ''Automatické pomenovávanie zhlukov slov a fráz (US 7,031,909 B2):'' ''Method and system for naming a cluster of words and phrases''. Tento patent popisuje sémantickú technológiu určenú na pokročilé indexovanie textov a strojovú kategorizáciu obsahu. Algoritmus dokáže analyzovať štatistické vzťahy a hierarchické väzby v automaticky vygenerovaných zhlukoch (clusteroch) dokumentov a následne im priradiť výstižný, ľudsky zrozumiteľný nadradený názov (štítok) bez nutnosti manuálneho zásahu administrátora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MAO | meno = Jianchang | spoluautori = TAANK, Shailesh; CHUNG, Christina | titul = Method and system for naming a cluster of words and phrases : číslo Patentu = US7031909B2 | dátum vydania = 2006-04-18 | vydavateľ = Verity, Inc., USA | url = https://patentimages.storage.googleapis.com/48/f8/6e/f3809639973f60/US7031909.pdf | jazyk = en }}</ref> Tieto zložky duševného vlastníctva definovali prechod od jednoduchého indexovania kľúčových slov k chápaniu sémantického významu textu pomocou systémov umelej inteligencie ('''AI'''). Celé portfólio patentov prešlo v roku 2005 pod správu spoločnosti Autonomy Corporation v rámci akvizície v hodnote približne 500 miliónov dolárov a neskôr sa po ďalšej akvizícii stalo súčasťou technologického ekosystému spoločnosti Hewlett-Packard. == Integrácia a OEM licencovanie == Okrem predaja koncových softvérových produktov spoločnosť Verity, Inc. v rámci svojej obchodnej politiky masívne poskytovala technológiu Topic formou OEM licencií iným softvérovým dodávateľom. Tí toto vyhľadávacie jadro integrovali ako vstavaný komponent (angl. ''embedded engine'') priamo do svojich riešení. Koncom 90. rokov 20. storočia spoločnosť produktovú radu Topic nahradila novou generáciou vyhľadávacích technológií pod názvami ''Search '97'' a neskôr ''Verity K2''.<ref name="cnet" /> Po sérii akvizícií (odkúpenie firmou Autonomy a následne Hewlett-Packard) prešli licenčné práva na tieto technológie pod spoločnosť OpenText.<ref name="sumble">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What is Verity? Competitors, Complementary Techs & Usage | url = https://sumble.com/tech/verity | vydavateľ = Sumble Tech | dátum vydania = 2026-06-05 | dátum prístupu = 2026-06-29 | jazyk = en }}</ref> Vďaka masívnym korporátnym integráciám sa technológia Topic stala v 90. rokoch 20. storočia de facto priemyselným štandardom pre podnikové vyhľadávanie (angl. ''enterprise search''). Medzi najvýznamnejších globálnych lídrov, ktorí ju integrovali do svojich produktov, patrili: * Adobe Acrobat: spoločnosť [[Adobe Inc.|Adobe]] integrovala vyhľadávací systém Verity priamo do softvéru Adobe Acrobat v rámci zásuvného modulu ''Acrobat Search'' (pôvodne od verzie Acrobat 2.0). Tento komponent umožňoval používateľom pokročilé full-textové indexovanie a rýchle vyhľadávanie naprieč rozsiahlymi kolekciami dokumentov vo formáte PDF pomocou natívneho dopytovacieho jazyka ''Verity BooleanPlus''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://opensource.adobe.com/dc-acrobat-sdk-docs/library/interapp/IAC_API_SearchIntro.html | titul = Acrobat Search Plug-in | vydavateľ = Adobe Open Source | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> * Lotus Notes / Domino: Korporácia Lotus Development (neskôr divízia IBM) využila engine TOPIC ako predvolenú základnú technológiu na indexovanie a full-textové vyhľadávanie v databázach neštruktúrovaných dokumentov platformy Lotus Notes a Lotus Domino.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://public.dhe.ibm.com/software/data/cm/filenet/fn2ibm_migration/ProductInfo/Products/ImageManager/ContentServices/ProductDocumentation/CS5_5_0HP-UXOracle/K2GettingStarted.pdf | titul = Verity K2 Getting Started Guide | vydavateľ = IBM | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> * Netscape Communications: v ére rozmachu internetu v 90. rokoch integroval Netscape technológiu od Verity pod názvom ''topicSEARCH+'' do svojich serverových riešení, akými boli ''Netscape Enterprise Server'' and ''Netscape Compass Server''. Engine slúžil na indexovanie webového obsahu a interných podnikových sietí (intranetov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.emerald.com/oir/article-pdf/20/3/150/2022861/eb024576.pdf | titul = Text Retrieval: The Next Steps | časopis = Online Information Review | vydavateľ = Emerald Publishing | ročník = 20 | číslo = 3 | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> * PeopleSoft (neskôr [[Oracle Corporation|Oracle]]): tento globálny dodávateľ ERP systémov integroval vyhľadávacie jadro TOPIC do svojej vývojovej platformy ''PeopleTools'' už počas 90. rokov 20. storočia na zabezpečenie sémantickej analýzy a full-textového vyhľadávania komplexných personálnych a finančných dát. V januári 2005 spoločnosť Oracle dokončila po 18 mesiacoch tvrdých sporov nepriateľské prevzatie (''hostile takeover'') korporácie PeopleSoft za 10,3 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nbcnews.com/id/wbna6705516 | titul = Oracle to Acquire PeopleSoft for $10.3 Billion | priezvisko = Lohr | meno = Steve | dátum = 2004-12-14 | vydavateľ = The New York Times | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-06-23 }}</ref> Oracle týmto prevzatím zdedil aj zmluvné záväzky a integrovanú technológiu TOPIC, ktorá bola v systémoch PeopleSoft Enterprise naďalej podporovaná a oficiálne dokumentovaná už pod hlavičkou Oracle.<ref name="oracle" /> Vďaka týmto masívnym korporátnym integráciám sa technológia TOPIC stala v 90. rokoch 20. storočia de facto priemyselným štandardom pre podnikové vyhľadávanie (''enterprise search''). == Využitie v ozbrojených silách a vládnych orgánoch USA == Spoločnosť Verity, Inc. bola dlhoročným kľúčovým dodávateľom pokročilých technológií na správu informácií a vyhľadávanie pre spravodajskú komunitu, ministerstvo obrany a federálne úrady USA.<ref name="wash_tech">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = The Picks Are... | url = https://washingtontechnology.com/1995/05/the-picks-are/332637/ | časopis = Washington Technology | dátum = 1995-05-11 | dátum prístupu = 2026-06-27 }}</ref><ref name="funding" /> Architektúra technológie Topic, založená na expertnom definovaní tematických stromov s priradenými váhami dôležitosti, bola nasadená v systémoch národnej bezpečnosti na filtrovanie neštruktúrovaných textových dát v reálnom čase<ref name="wash_tech" />. Medzi najvýznamnejšie nasadenia v USA patrili: * [[United States Air Force|U.S. Air Force]] (Vzdušné sily USA): už v júli 1987 začalo Strategic Air Command (Strategické letecké velenie) s beta testovaním softvéru Topic<ref name="funding" />. V roku 1990, v súvislosti s vojenskou operáciou Desert Shield (Púštny štít), získala spoločnosť Verity významnú časť vládneho kontraktu v hodnote 40 miliónov dolárov na vybudovanie automatizovaného systému správ v reálnom čase (Topic Real-Time) pre americké letectvo. Tento systém slúžil na automatické skenovanie, analýzu a smerovanie dôležitých správ príslušnému spravodajskému personálu podľa vopred definovaných záujmových tém<ref name="funding" />. * Global Command and Control System (GCCS): technológia Verity Topic bola integrovaná ako natívne fulltextové vyhľadávacie jadro a filter správ v armádnom komunikačnom systéme GCCS AMHS (*Automated Message Handling System*). Využívala sa na okamžité spracovanie, indexovanie a distribúciu taktických vojenských správ prenášaných cez vládne a obranné siete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MORRIS, M. J. | titul = Automated messaging for the Global Command and Control System: analysis of upgrading communications in the NPS Secure Systems Technology Laboratory | url = https://apps.dtic.mil/sti/tr/pdf/ADA327126.pdf | vydavateľ = Naval Postgraduate School | dátum = 1996-09 | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = en }}</ref>. * Department of Homeland Security (Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť USA): v apríli 2004 si ministerstvo vybralo podnikovú platformu od Verity (v tom čase už pod názvom K2 Enterprise) na zabezpečenie sémantického vyhľadávania a analýzy v rámci vládnej spravodajskej sieci JRIES (*Joint Regional Information Exchange System*), ktorá slúžila na bezpečné zdieľanie protiteroristických informácií medzi štátnymi a federálnymi bezpečnostnými zložkami<ref name="funding" />. * Ďalšie federálne inštitúcie: vhľadávací engine od Verity licencovali a aktívne využívali aj U.S. Army (Pozemné sily USA), U.S. Department of Justice (Ministerstvo spravodlifosti USA) na správu vyšetrovacích spisov, U.S. Department of Energy (Ministerstvo energetiky USA) pre výskumné a bezpečnostné archívy a Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) na fulltextové prehľadávanie vládnych regulácií a kódexov<ref name="funding" />. == Pôsobenie v Európe a zastúpenie pre Slovensko == Globálna expanzia spoločnosti Verity, Inc. v Európe bola riadená prostredníctvom britskej dcérskej spoločnosti ''Verity Europe'' so sídlom v Leatherheade (Spojené kráľovstvo). Na trhoch strednej a východnej Európy vrátane Slovenska spoločnosť do roku 2005 neprevádzkovala vlastnú priamu právnu entitu ani pobočku. Hlavným technologickým partnerom zodpovedným za lokalizáciu, distribúciu a podporu vyhľadávacích nástrojov Verity v regióne bývalého Česko-Slovenska bola pražská spoločnosť TOVEK.<ref name="inforum2002">{{Citácia knihy | priezvisko = Vejlupek | meno = Tomáš | titul = Zpravodajská analýza informací z komerčních informačních zdrojů | príspevok = Inforum 2002: 8. celostátní konference o profesionálních informačních zdrojích | rok = 2002 | vydavateľ = Albertina icome Praha | url = https://www.inforum.cz/archiv/inforum2002/prednaska6.htm | jazyk = cs | dátum prístupu = 2026-06-29 }}</ref> Právnu ochranu svojich kľúčových produktov na území Slovenska iniciovala spoločnosť Verity, Inc. už v polovici 90. rokov 20. storočia. Priamo z vtedajšieho kalifornského ústredia v Sunnyvale podala na Úrade priemyselného vlastníctva SR prihlášky na ochranné známky „VERITY“ (č. prihlášky 1774-94) a „TOPIC“ (č. prihlášky 1775-94). Správa a s tým spojené zmeny majiteľa prebiehali v oficiálnych registroch až do obdobia korporátnych zmien v roku 2004.<ref name="upvsr2004">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vestník Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 12/2004, časť Ochranné známky | rok = 2004 | mesiac = december | vydavateľ = Úrad priemyselného vlastníctva SR | url = https://www.indprop.gov.sk/swift_data/source/pdf/vestnik_upv_sr/2004/12/200412_oz.pdf | dátum prístupu = 2026-06-29 | strany = 241 | poznámka = Zápis zmien k ochrannej známke č. 179797 (pôvodná prihláška 1774-94 z 5. 8. 1994) pre majiteľa Verity, Inc., Sunnyvale, USA. }}</ref> == Využitie na Slovensku (Systém JASPI) == V slovenskom prostredí bola technológia TOPIC v 90. rokoch 20. storočia úspešne implementovaná do [[Jednotný automatizovaný systém právnych informácií|JASPI]], ktorý vyvinulo a prevádzkovalo Ministerstvo spravodlivosti SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Úrad vlády SR | odkaz na autora = Úrad vlády Slovenskej republiky | titul = Správa o plnení opatrení a postupe prác na zavedení JASPI pre štátne orgány SR : Uznesenie vlády SR č. 727/2001 | podtitul = materiál č. UV-5313/2001, číslo rokovania: 169 | url = https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/11056/1 | dátum vydania = 2001-08-15 | dátum prístupu = 2026-06-25 | vydavateľ = Úrad vlády SR | miesto = Bratislava | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Vytváranie systému JASPI a jeho zavádzanie v organizáciách: Správa o plnení opatrení a postupe prác | url = https://www.justice.gov.sk/pk/pk082-03.htm | dátum prístupu = 2026-06-18 | jazyk = sk }}</ref><ref name="fecskeova">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek2038/ | titul = Skúsenosti s využívaním systému právnych informácií JASPI v Oravskej knižnici | priezvisko = Fecskeová | meno = Martina | ročník = 2003 | číslo = 3 | časopis = Informačné technológie a knižnice | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | jazyk = sk | dátum prístupu = 2026-06-27 }}</ref> V kombinácii s lokalizovaným slovensko-lingvistickým aparátom a synonymickým slovníkom právnych pojmov dokázal systém JASPI sémanticky indexovať legislatívne texty, zbierky zákonov, judikatúru, obchodný register a ďalšie registre rezortu justície na Slovensku. Rezort spravodlivosti v tom čase disponoval [[Jednotný automatizovaný systém právnych informácií#Vývoj a architektúra systému|vlastným vývojovým prostredím]] a vývojárskymi nástrojmi od spoločnosti Verity, Inc. Na základe tejto technologickej základne realizoval vlastný interný vývoj nového softvéru, čo viedlo k prechodu od pôvodných lokálnych verzií (distribuovaných na CD-ROM) a riešení klient/server k centralizovanej verzii JASPI/Web, určenej pre vládnu sieť Govnet a širokú verejnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Úrad vlády SR | odkaz na autora = Úrad vlády Slovenskej republiky | titul = Správa o plnení opatrení a postupe prác pri zavádzaní JASPI v štátnej správe SR : Uznesenie vlády SR č. 11/2003 | podtitul = materiál č. ÚV-9505/2003, číslo rokovania: 14 | url = https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/11927/1 | dátum vydania = 2003-01-08 | dátum prístupu = 2026-06-25 | vydavateľ = Úrad vlády SR | miesto = Bratislava | jazyk = sk }}</ref><ref name="fecskeova" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url =https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek2093/ | titul = JASPI – bezplatný prístup k právnym informáciám | ročník = 2003 | číslo = 2 | časopis = Informačné technológie a knižnice | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | jazyk = sk | dátum prístupu = 2026-06-27 }}</ref> Systém JASPI bol postavený na multidatabázovej architektúre v hierarchickej stromovej štruktúre využívajúcej technológiu Topic Trees. Medzinárodný audit v rámci projektu PHARE z novembra 2001, ktorého autormi boli [[Friedrich Lachmayer]], Thomas Menzel a Peter Gartus, ohodnotil technologickú a používateľskú kvalitu systému pozitívne a uviedol, že systém zodpovedá najmodernejším štandardom používaným v tejto oblasti v krajinách EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vytváranie systému JASPI a jeho zavádzanie v organizáciách (Správa o plnení opatrení a postupe prác) | url = https://www.justice.gov.sk/pk/pk082-03.htm | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2003 | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = sk | poznámka = Dokument cituje závery správy z medzinárodného auditu PHARE č. SR98/IB/JH/05-09 z novembra 2001. }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Sémantický web]] * [[Plnotextové vyhľadávanie]] * [[JASPI]] * [[Umelá inteligencia]] [[Kategória:Internetové vyhľadávače]] [[Kategória:Informačné systémy]] [[Kategória:Softvér z 1989]] [[Kategória:Umelá inteligencia]] ixsv229nz84y47kccnp39jc832seruu 3 752022 8253004 8249979 2026-07-24T19:13:07Z Jan Hcn 298924 /* */ odpoveď 8253004 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:03, 20. júl 2026 (UTC) :Ďakujem [[Redaktor:Jan Hcn|Jan Hcn]] ([[Diskusia s redaktorom:Jan Hcn|diskusia]]) 19:13, 24. júl 2026 (UTC) == Topic (softvér) == {{Urgentne upraviť autor|Topic (softvér)}} Konkrétne problémy: * drvivá väčšina použitých citácií (ak nie úplne všetky) odkazuje na hlavné stránky dotyčných online zdrojov namiesto konkrétnych článkov. Treba to prejsť a povkladať tam konkrétne linky, je absurdné, aby si čitateľ musel zdroje dohľadávať podľa titulkov a/alebo iných metadát. * akékoľvek superlatívne tvrdenia (ako to v závere sekcie ''Využitie na Slovensku'') je obzvlášť potrebné dokladať nezávislými spoľahlivými zdrojmi. * keď zbežne pozerám, ako na anglickej Wikipédii, tak ani na [[Wikiúdaje|Wikiúdajoch]] nevyzerá, že by existovali položky pre dotyčnú platformu (Topic) alebo spoločnosť (Verity). Nie je to samozrejme nutná podmienka, no scenár, kedy encyklopedicky významná globálna technológia nemá ani len položku na Wikiúdajoch, je krajne neobvyklý. * doména <tt>jaspi.justice.gov.sk</tt> použitá v externom odkaze nevyzerá byť funkčná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:54, 27. jún 2026 (UTC) :<nowiki>:</nowiki>Ahoj, vďaka za dôslednú kontrolu a konštruktívne pripomienky k článku. Všetky body som prešiel a upravil: :1.     '''Citácie:''' Prešiel som referencie a všetky všeobecné odkazy na hlavné stránky online zdrojov som nahradil konkrétnymi, priamymi URL adresami na dané články. :2.     '''Superlatívy a tón:''' Sekciu ''Využitie na Slovensku'' som kompletne preformuloval do neutrálneho encyklopedického tónu. Tvrdenia o technologickej úrovni systému som doložil konkrétnym nezávislým zdrojom – Správa z medzinárodného auditu projektu PHARE z novembra 2001, z ktorej citácia je uvedená v materiáli schválenom uznesením vlády SR. Vládny materiál je dostupný na webe Ministerstva spravodlivosti SR, ale aj na Ústrednom portáli Úradu vlády. :3.     '''Globálna významnosť (Verity / Topic):''' Chápem pochybnosť, no spoločnosť Verity, Inc. bola v IT sektore významným hráčom v oblasti „enterprise search. Samostatnú stránku na en.wiki už síce nemá, pretože v decembri 2005 prebehla jej masívna akvizícia firmou Autonomy Corporation za 500 miliónov USD (ktorú neskôr kúpilo HP). Detaily o akvizícii Verity, Inc. sú priamo popísané na anglickej Wikipédii v článkoch Autonomy Corporation a Infoseek (sekcia Ultraseek). Doplnil som overiteľné nezávislé sekundárne zdroje: encyklopedický profil spoločnosti Verity od Encyclopedia.com potvrdzujúci vznik technológie Topic v roku 1988 a odbornú recenziu softvéru od rešpektovaného autora Micka O'Learyho z tlačeného periodika Online (Vol. 22, No. 6). :4.     '''Nefunkčná doména:''' Mŕtvy externý odkaz na vypnutý systém JASPI na doméne jaspi.justice.gov.sk som zo sekcie ''Externé odkazy'' úplne odstránil, nakoľko doména JASPI bola v roku 2022 zrušená. :5.     Zároveň som do článku pridal novú sekciu zdrojov o využití technológie Topic v ozbrojených silách a vládnych orgánoch USA (Pentagon, Air Force, DHS atď.), kde som význam platformy podložil nezávislými historickými zdrojmi a odbornými prácami. :Pozrieš sa na to, prosím, znova? Vopred vďaka za tvoj čas.[[Redaktor:Jan Hcn|Jan Hcn]] ([[Diskusia s redaktorom:Jan Hcn|diskusia]]) 09:33, 28. jún 2026 (UTC) Ešte technická na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8242795]: na wiki sa tučné písmo používa prakticky výlučne v úvodných definíciách na vyznačenie primárnych názvov predmetu článku. Ako zvýrazňovací prostriedok bežne vo výklade sa zvyčajne nepoužíva (sú výnimky, napr. definičné zoznamy, tie ale majú vlastnú syntax, ktorá je za bežných okolností preferovaná). Rovnako sa nepoužívajú ani iné pseudozvýraznenia (**), ak tak kurzíva na doslovné citáty, názvy titulov, inojazyčné frázy, alebo potom <code><nowiki><code>...</code></nowiki></code> prípadne <code><nowiki><tt>...</tt></nowiki></code> pre strojové identifikátory, tagy, krátke časti kódu/markupu (pre dlhšie v konkrétnej syntaxi je tu <code><nowiki><syntaxhighlight>...</syntaxhighlight></nowiki></code> [https://www.mediawiki.org/wiki/Extension:SyntaxHighlight]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:34, 4. júl 2026 (UTC) o13y3yskeq5jtapua65v7eokpw0yhkd 0 752066 8253093 8242815 2026-07-25T04:13:43Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Kysucké_múzeum.png bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8253093 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Kysucké múzeum | Obrázok = | Popis obrázka = logo múzea | Adresa = Moyzesova 50, 022 01 Čadca | Mesto = Čadca | Krajina = Slovensko | Rok založenia = [[1972]] ako Okresné vlastivedné múzeum | Rok zatvorenia = | Typ = regionálne múzeum | Zbierka = | Návštevníci = | Súčasť = | Riaditeľ = Mgr. Helena Kotvasová | Kurátor = | Web = https://www.kysuckemuzeum.sk/ | Commons = }} '''Kysucké múzeum''', ktoré sa nachádza v Čadci, je jedným z najmladších múzeí na Slovensku. Spravuje päť expozícií, ktoré ponúkajú široké portfólio kultúrnych a historických aspektov súvisiacich s regiónom [[Kysuce]]. Múzeum je špecializované regionálne kultúrne zariadenie zamerané na účelné zhromažďovanie, ochranu, vedecké a odborné spracovanie a sprístupňovanie hmotných dokumentov so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia na Kysuciach, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť. Zriaďovateľom múzea je [[Žilinský samosprávny kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História Kysuckého múzea - Kysucké múzeum | url = https://www.kysuckemuzeum.sk/sk/o-nas/historia-kysuckeho-muzea | vydavateľ = www.kysuckemuzeum.sk | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = sk-sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SLovakia.travel | titul = Kysuce Museum Čadca | url = https://slovakia.travel/en/kysuce-museum-cadca | dátum prístupu = 2026-06-27}}</ref> Múzeum má bohatú publikačnú činnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kysucké múzeum | titul = Edičná činnosť | url = https://www.kysuckemuzeum.sk/sk/edicna-cinnost | dátum prístupu = 2026-06-27}}</ref> == Logo KM == Súčasné logo múzea vychádza z návrhu [[Miroslav Cipár|Miroslava Cipára]], významného slovenského maliara, grafika, ilustrátora a grafického dizajnéra, rodáka z [[Vysoká nad Kysucou|Vysokej nad Kysucou]]. Cipár je autorom štylizovaného stromu/domu a toto logo bolo pôvodne určené pre Kysucký skanzen (dnes [[Múzeum kysuckej dediny]] vo [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovke]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miroslav Cipár – Kysucký skanzen | url = https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:PGU.G_656 | vydavateľ = Web umenia | dátum vydania = 2005 | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = sk | priezvisko = Webumenia.sk}}</ref> Súčasné logo vzniklo v roku 2021 kombináciou Cipárovho návrhu a doplnením názvu inštitúcie. Pre každú pobočku múzea bola určená iná farebnosť základného motívu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RADOLSKÝ REKLAMA s.r.o., CB Media s.r.o. | titul = Logo manuál | url = https://www.kysuckemuzeum.sk/images/stories/2021/dizajn_manual_kysucke_muzeum.pdf | dátum prístupu = 2026-06-27}}</ref> == Múzeá KM == * Múzeum Čadca, ktoré je zároveň sídlom múzea * [[Múzeum kysuckej dediny]] (MKD) * [[Historická lesná úvraťová železnica]] (HLÚŽ) * Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou * [[Kaštieľ v Radoli|Kaštieľ Radoľa]] Súčasťou Kysuckého múzea je aj odborné pracovisko '''Dokumentačné centrum lesných železníc''', ktoré je poverené komplexnou dokumentáciou vývoja úzkorozchodných lesných železníc v celoslovenskom meradle.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Žilinský samosprávny kraj | titul = Kysucké múzeum v Čadci | url = https://www.zilinskazupa.sk/samosprava/odbor-kultury/prezentacia-kulturnych-organizacii/muzea/kysucke-muzeum-v-cadci/ | dátum prístupu = 2026-06-28}}</ref> == Kysucká Madona == Najvzácnejším a najvýznamnejším exponátom múzea je tzv. Kysucká madona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvýznamnejší predmet zbierkového fondu Kysucká Madona na expertíze v Bratislave | url = https://www.kysuce.sk/cl/27656/najvyznamnejsi-predmet-zbierkoveho-fondu-kysucka-madona-na-expertize-v-bratislave.html | vydavateľ = www.kysuce.sk | dátum prístupu = 2026-06-27}}</ref> [[Gotika|Gotická]] kostená soška s veľkosťou 84 milimetrov zobrazuje ženskú postavu v dlhých šatách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kysucká Madona | url = https://www.kysuce.sk/cl/40/kysucka-madona.html | vydavateľ = www.kysuce.sk | dátum prístupu = 2026-06-27}}</ref> Podľa odborníkov ide o francúzske alebo nemecké dielo z 13. alebo 14. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Praze lze vidět gotickou Kysuckou madonu o velikosti 84 milimetrů | url = https://www.tyden.cz/v-praze-lze-videt-gotickou-kysuckou-madonu-o-velikosti-84-milimetru | vydavateľ = www.tyden.cz | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = cs}}</ref> Plastika bola v roku 2026 po prvýkrát vystavená v Prahe, v súkromnej galérii [[Groma Art Factory]], ktorá ju prezentovala v rámci výstavy "Dar Prahe – Kysucká Madona".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GROMA ART FACTORY vás pozýva v utorok 16. 6. v Prahe na vernisáž prestížnej výstavy DAR PRAHE – KYSUCKÁ MADONA {{!}} Auction House GROMA | url = https://www.groma.sk/aktuality/groma-art-factory-vas-pozyva-v-utorok-16-6-v-prahe-na-vernisaz-prestiznej-vystavy-dar-prahe-kysucka-madona | vydavateľ = www.groma.sk | dátum prístupu = 2026-06-28}}</ref> Exponát bol prvýkrát vystavený a prezentovaný mimo územia Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Praze je k vidění unikátní gotická Kysucká madona o velikosti 84 milimetrů | url = https://magazin.aktualne.cz/kultura/v-praze-je-k-videni-unikatni-goticka-kysucka-madona-o-velikosti-84-milimetru/r~aaa2958863e3bd37bd28c6fcebd466ae?lp=1 | vydavateľ = Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje | dátum vydania = 2026-06-17 | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = cs | priezvisko = ČTK}}</ref> Presná funkcia a význam plastiky nebola určená, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o rukoväť nožíka, luxusného predmetu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tajomstvá depozitára: Kostená rukoväť z Radole | url = https://www.kysuckemuzeum.sk/sk/tlacove-spravy-archiv/2264-tajomstva-depozitara-kostena-rukovaet-z-radole | vydavateľ = www.kysuckemuzeum.sk | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = sk-sk | meno = | priezvisko = Kysucké múzeum}}</ref> == Galéria == <gallery mode="packed" heights="150"> Súbor:Madonna of Kysuce Kysucká Madona.png|Kysucká Madona Súbor:Čadca - múzeum.JPG|Sídelná budova Kysuckého múzea Súbor:Hluz-U34 901-skanzen.jpg|HLÚŽ v Múzeu kysuckej dediny Súbor:Vychylovka1.jpg|Múzeum kysuckej dediny Súbor:Vychylovka3.jpg|MKD: Usadlosť u Hruškuliaka Súbor:Vychylovka4.jpg|MKD: Mlyn z [[Klubina|Klubiny]] Súbor:KaplnkaZborov2.JPG|MKD: Kaplnka zo [[Zborov nad Bystricou|Zborova n. Bystricou]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.kysuckemuzeum.sk/ Oficiálny web] {{Súradnice|49.439818|18.789488|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Múzeá na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 1972]] [[Kategória:Technické pamiatky na Slovensku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Čadca]] [[Kategória:Doprava v okrese Čadca]] [[Kategória:Kysuce]] [[Kategória:Železničné múzeá]] [[Kategória:Skanzeny na Slovensku]] [[Kategória:Múzeá v Žilinskom kraji]] [[Kategória:Stavby v okrese Čadca]] lsqva1tfiwjkavwv535finletga1ydx 2 752139 8252945 8252075 2026-07-24T15:47:25Z Lukasabram 140452 /* Boj o ovládnutie Pulawy */ text 8252945 wikitext text/x-wiki == Boj o ovládnutie Pulawy == '''Boj o ovládnutie Pulawy''' bolo operačné bojové nasadenie [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] do bojov [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácia]]. Toto bojové nasadenie sa odohrávalo v dňoch 12. až 19. septembra 1944. Po ovládnutí dediny Pulawa bola paradesantná brigáda stiahnutá z frontu, aby sa pripravila na presun na pomoc [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. == Predohra == Dňa 29. augusta 1944 vypuklo na Slovensku [[Slovenské národné povstanie|povstanie]]. Začiatok septembra 1944 zastihol 2. československu paradesantnu brigádu pri presune z Proskurova do Premzslu. Prvé vlakové súpravy s vojakmi brigády dorazili na tunajšiu stanicu večer 8. septembra, teda práve v deň, keď sa začala Karpatsko-duklianska operacia. V priebehu nasledujúceho dňa obdržal veliteľ brigády plk. Vladimír Prikryl rozkaz z veliteľstva 1. ukrajinského frontu k presunu jeho jednotky do oblasti severne Domaradz vzdialeneho asi 20 km od Krosna. Velitelstvo 1.UF teda plánovalo nasadiť brigádu na hlavnom smere KDO spoločne s dalsimi časťami 1CSAZ. V noci na 11. septembra však veliteľ parabrigady obdržal iny rozkaz. Brigáda sa mala urychlene presunúť na úsek frontu Haczow- Sanoczek,kde mala brigáda vystriedať sovietsku 121. strelecku divíziu zo 67. streleckého zboru 38. armády. Pre prevažnú väčšiu parabrigady to znamenalo presun dlhý 100 km. Nakoľko väčšina automobilov brigady vtom čase prevážala padákovy materiál do jednej z pevnosti Przemysla, alebo bolo daných k dispozícii ako výpomoc 3. československej samostatnej brigáde, museli vojaci tento presun absolvovať pešo a to so zbranami. Ako prvý do určeného priestoru dorazil 1. paradesantny prapor (kpt. Stanislav Uchytil). V tom čase sa na jeho úseku nachádzala len malá sovietska jednotka a niekoľko nižších dôstojníkov, ktorí zaviedli česko-slovenských vojakov do bývalých postavení vlastnej jednotky. Ich 383. strelecký pluk 121. streleckej divizie sa už začal z frontovej línie stahovat. Česko-slovenski vojaci síce dorazili s asi trojhodinovym meškaním, avšak s ohľadom na okolnosti šlo o veľmi úctyhodný vykon. Jednotka kpt. Uchytila musela provizórne prevziať asi 20 km frontovej linie. A to až do doby, kým nedorazí 2. paradesantny prapor. Vlastný úsek na ľavom krídle bol dlhý zhruba 8 km, na pravom krídle Zarszyn - Haczow boli rozmiestnené iba málo početné hliadky vyčlenené na ten účel. Posilové prostriedky 1. práporu tvorili: batéria 45 mm protitankových kanónov, polovica roty velkoraznych protilietadlových guľometov VKPL a jedna cata priezvedneho oddielu. Proti nim stali útvary 96. a čiastočne 68. pešej divízie . Delostrelectvo nepriateľa na tomto úseku tvorili tri mínometne a dva hufnicove oddiely. Terén bol výhodnejši pre protivnika. Smerom ku štátnej hranici s ceskoslov sa neustále zdvíhal, takže protivník mal čs. vysadkarov ako na dlani. Problemom boli aj mínové polia. == Priebeh bojov == Vlastná boji a činnosť 2.cs paradesantnej brigády sa začala v noci z 12. na 13. septembra. Brigada mala vykonať prieskum predného okraja nemeckej obrany smerom na osadu Pielnia, koty 372, 387 a osada Plebania. Veliteľ nadriadeného 67. streleckého zboru sa podľa hlásení z iných úsekov dojem, že nepriateľ pred nimi ustupuje. Táto informácia sa však na úseku paradesantnej brigády a jej suseda naľavo nepotvrdia. Veliteľ 67. zboru zmenil rozkaz a nariadil vykonať prieskum bojom v smere Pelnia, Nadolany, Nowotaniec s cieľom preniknúť do nemeckej obrany na osi Odrzechowa - Nowotaniec a vzniknutý priestor aj udržať. Velitel paradesantnej brigády plk. Prikryl poveril vykonaním rozkazu 1. paradesantny prapor. Podporovať ho mala batéria 45 mm kanónov a jedna ženijna čata. Ženisti začali od 19.00 hod vytvarat priechody v minovych poliach. Asi o 22.30 hod. došlo k výbuchu jednej z min. Pri explózii utrpel smrteľne zranenie veliteľ zenijnej caty. Miesto výbuchu pritiahlo pozornist nepriateľa, ktorý ho osvetlíl raketami. Preto bolo potrebné vyčistiť iný priechod. Nadránom ním vyrazila rota npor. Juraja Pivoluska a nečakaný útok zaskočil nepriateľa, ktorý sa dal na ustup. Veliteľ 1. paradesantneho práporu nasadil do útoku aj ďalšie dve roty a do 10. hod. prenikli parašutisti štyrmi nepriateľskými predsunutymi postaveniami a dosiahli kostol v osade Pielnia. Po tomto úspechu sa však parašutisti museli stiahnuť, nakoľko sa začal prejavovať nedostatok streliva, čo si čiastočne spôsobili sami, nakoľko prvý útok parašutisti realizovali s elánom, avšak aj s nedostatočnou palebnou disciplínou. Počas ustupu utrpeli značne straty. Podobný prieskum bojom realizoval v noci z 12. na 13. septembra v smere Zarszyna Odrzechowa aj 2. paradesantny prapor. Útok podporovala jedna batéria 45 mm kanónov a jedna ženijna čata a neskôr aj batéria 76 mm diel. Prápor postupoval pozdĺž cesty silami dvoch rot. Približne o 4.00 hod. sa priblížil k okraju lesa severne Odrzechowa, kde však narazil na nepriateľsku obranu podporenú silnou mínometnou a guľometnou palbou. Kvôli nedostatočnej podpore vlastného dostrelectva sa obe roty ustúpili späť do Zarszyna. Výsledky ranného boja potvrdili, že Nemci na tomto úseku neustúpil a sú odhodlani svoje postavenia ďalej brániť. V Paradesantna brigáda získala prvé bojové skúsenosti a najmä cenné informácie o nepriatelovi. V priebehu 13. a 14. septembra oba paradesantne prápory reorganizovali svoje rady, dopĺňali strelivo a vyvíjali prieskumnu činnosť. V blízkom tyle sa im rozmiestnovalo brigadne delostrelectvo. V tej dobe sa už na bojisku nachádzali všetky zostavajuce útvary brigády === Útok na Besko === Na 15. septembra mal sused parabrigady napravo t.j. 140. strelecká divozia útok s obrnenými vozidlami 4. gardoveho tankoveho zboru. Z rozhodnutia velitela 67. streleckého zboru malo ľavé krídlo tejto divizie kryt postup 2. paradesantny prapor, ktorý mal ovládnuť Besko a osadu Milcza a podľa plánu mal ďalej postupovat na Sieniawu aj Bartoszow. Prápor vyrazil do útoku o 12.30 hod. Na Besko zaútočila 1. a 3. rota a na osadu Milcza skupina ppor. Jana Pitonaka. Tvorila ju jedna pesia čata a jedna gulometna cata spoločne s častou 76 mm diel, častou obrnených áut a družstvom zenistov. Okolo 15. hodiny 1. rota ppor. Gustáva Tótha vnikla do Beska. Následne však čelila silnému nepriateľskemu protiútoku, ktorý ju vytlačil na severozápadný okraj obce. 3. rota pod velením npor. Antonina Rencina sa k Besku priblížila od východu. Bola však zastavená a veliteľ roty padol. Skupina ppor. Pitonaka dokázala napriek odporu nepriateľa osadu Milcza ovladnut, udržať a dokonca aj postúpiť na Lazy a blízku kotu 408. rxpb3jsnf6jedjva1oqyqsnyf4kzm77 0 752261 8253150 8241557 2026-07-25T10:11:13Z Bazinga.ml 142704 Zaradenie článku do kategórie. 8253150 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Nikolaj Nagy | Popis osoby = rusínsky spisovateľ | Dátum narodenia = [[1819]] | Miesto narodenia = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]]) | Dátum úmrtia = [[11. jún]] [[1862]] | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[spisovateľ]] }}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]. == Životopis == Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti. Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]]. == Tvorba == Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský''). Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria: * ''Maj'' (po slovensky ''Máj''). * ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope''). * ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze''). * ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa''). * ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán''). == Zdroje == * {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}. [[Kategória:Narodenia v 1819]] [[Kategória:Úmrtia 11. júna]] [[Kategória:Úmrtia v 1862]] [[Kategória:Rusíni]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po rusínsky]] [[Kategória:Rusínski národní buditelia]] [[Kategória:Gréckokatolícki kňazi]] [[Kategória:Rusínski spisovatelia]] pg77u7kma6hp0v90c830xe7a7p8ze3r 0 752262 8253149 8242403 2026-07-25T10:10:28Z Bazinga.ml 142704 Zaradenie článku do kategórie. 8253149 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ivan Duliškovič | Popis osoby = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik | Dátum narodenia = [[14. november]] [[1815]] | Miesto narodenia = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}} | Miesto úmrtia = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Profesia = [[kňaz]] | Známy vďaka = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]] | Rodičia = Alexej Duliškovič }}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].<ref name=":07223">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}</ref> Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]]. == Životopis == Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč | url = https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67 | dátum prístupu = 2026-04-26 | vydavateľ = Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka | miesto = Užhorod | jazyk = uk}}</ref> Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}</ref> == Literárno-vedecká činnosť == Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]]. Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''. Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]]. Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval. Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]]. Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]]. == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}. [[Kategória:Narodenia 14. novembra]] [[Kategória:Narodenia v 1815]] [[Kategória:Úmrtia 21. februára]] [[Kategória:Úmrtia v 1883]] [[Kategória:Rusíni]] [[Kategória:Rusínski národní buditelia]] [[Kategória:Gréckokatolícki kňazi]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po rusínsky]] [[Kategória:Rusínski spisovatelia]] ab5tkgkzklz1ko3q16kjz7qy14c91us 2 752598 8252981 8245310 2026-07-24T17:23:32Z Dominik73 281543 /* */ 8252981 wikitext text/x-wiki Laudetur Iesus Christus! Moje meno je Dominik. Na Wikipedii pôsobím krátko. Články, ktoré som doteraz napísal sa týkajú katolíckej liturgiky. t1h25q9j3a0tb49bvd6owm7twcc94sc 0 752719 8252947 8246211 2026-07-24T16:00:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8252947 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Alexander Sørloth | foto = Alexander Sorloth France v Norway 26 June 26-048.jpg | popis = Sørloth v roku 2026 | dátum narodenia = {{dnv|1995|12|5}} | miesto narodenia = [[Trondheim]] | štát = [[Nórsko]] | výška = 196 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Atlético Madrid]] | klubové číslo = 9 | mládežnícke roky = - | mládežnícke kluby = [[Rosenborg BK]] | roky = 2013-2015<br>2015<br>2016-2017<br>2017-2018<br>2018-2020<br>2019<br>2019-2020<br>2020-2023<br>2021-2023<br>2023-2024<br>2024- | kluby = [[Rosenborg BK|Rosenborg]]<br>→ [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<br>[[FC Groningen|Groningen]]<br>[[FC Midtjylland|Midtjylland]]<br>[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]<br>→ [[KAA Gent|Gent]]<br>→ [[Trabzonspor]]<br>[[RB Leipzig]]<br>→ [[Real Sociedad]]<br>[[Villareal CF|Villareal]]<br>[[Atlético Madrid]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}26{{0}}(13)<br>{{0}}38{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}19{{0}}(10)<br>{{0}}16{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}19{{0}}{{0}}(4)<br>{{0}}34{{0}}(24)<br>{{0}}30{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}67{{0}}(16)<br>{{0}}34{{0}}(23)<br>{{0}}70{{0}}(33) | národné mužstvo = {{NOR}} [[Nórske národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Nórsko U16]]<br>{{NOR}} [[Nórske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Nórsko U17]]<br>{{NOR}} [[Nórske národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Nórsko U18]]<br>{{NOR}} [[Nórske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Nórsko U19]]<br>{{NOR}} [[Nórske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Nórsko U21]]<br>{{NOR|f|1}} | reprezentačné roky = 2011-2012<br>2012-2013<br>2013-2014<br>2014-2015<br>2015-2016<br>2016- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}11{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}10{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}77{{0}}(26) | pkupdate = 12. 7. 2026 }} '''Alexander Sørloth''' (* [[5. december]] [[1995]], [[Trondheim]], [[Nórsko]]) je nórsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v španielskom klube [[Atlético Madrid]]. == Klubová kariéra == === Rosenborg === Sørloth začal s futbalom v tíme Strindheim. Neskôr prešiel do akadémie [[Rosenborg BK|Rosenborgu]]. V roku 2013 podpísal prvú zmluvu s tímom. V klube debutoval [[11. júl|11. júla]] [[2013]] v odvete prvého predkola [[Európska liga UEFA 2013/14|Európskej ligy UEFA 2013/14]] pri výhre 7:2 nad [[Crusaders FC|Crusaders]]. V zápase strelil aj svoj prvý gól v klube. Dňa [[20. júl|20. júla]] [[2014]] debutoval v [[Eliteserien]] pri výhre 1:0 nad [[Sogndal Fotball|Sogndal]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Debutant Sørloth: - Jeg burde kanskje hatt en scoring|url=http://www.aftenbladet.no/100Sport/fotball/eliteserien/Debutant-Sorloth---Jeg-burde-kanskje-hatt-en-scoring-448821_1.snd|periodikum=Aftenbladet|dátum prístupu=2026-07-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304053759/http://www.aftenbladet.no/100Sport/fotball/eliteserien/Debutant-Sorloth---Jeg-burde-kanskje-hatt-en-scoring-448821_1.snd|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> ==== Hosťovanie v Bodø/Glimt ==== V zime [[2015]] bol Sørloth poslaný do [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]. V klube debutoval [[6. apríl|6. apríla]] pri prehre 1:3 so [[Sandefjord Fotball|Sandefjord]]. V sezóne 2015 odohral Sørloth v klube dokopy 29 zápasov a strelil 14 gólov. === Groningen === Dňa [[6. november|6. novembra]] [[2015]] prestúpil Sørloth do holandského klubu [[FC Groningen|Groningen]]. Cena prestupu bola 750 tisíc eur. V klube debutoval [[17. január|17. januára]] [[2016]] pri prehre 1:4 nad [[FC Utrecht]]. V zápase strelil aj premiérový gól. === Midtjylland === Dňa [[1. jún|1. júna]] [[2017]] prestúpill Sørloth do dánskeho klubu [[FC Midtjylland|Midtjylland]] kde podpísal štvorročný kontrakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = - Vi får endnu en klasseangriber | url = https://www.fcm.dk/nyheder/fcm-tv/--vi-faar-endnu-en-klasseangriber | vydavateľ = www.fcm.dk | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = da}}</ref> V klube debutoval [[29. jún|29. júna]] pri výhre 6:1 nad [[Derry City FC|Derry City]] v prvom zápase prvého predkola [[Európska liga UEFA 2017/18|Európskej ligy UEFA 2017/18]]. V [[Superligaen]] debutoval [[16. júl|16. júla]] pri prehre 0:4 s [[Brøndby IF]]. Prvý gól v klube strelil [[20. júl|20. júla]] pri výhre 3:1 nad [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosom]] v Európskej lige. === Crystal Palace === Dňa [[31. január|31. januára]] [[2018]] prestúpil Sørloth do anglickeho klubu [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] za poplatok 9 miliónov libier.<ref>{{Citácia periodika|titul=Crystal Palace FC Sørloth Is New Eagles Number Nine|url=https://www.cpfc.co.uk/news/2018/february/sorloth-is-new-eagles-number-nine/|dátum prístupu=2026-07-12|jazyk=en-gb}}</ref> Stal sa v tom čase najdrahším prestupom z dánskej [[Superligaen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Midtjylland sprænger rammerne: Sælger topscorer rekorddyrt | url = https://www.dr.dk/sporten/fodbold/fc-midtjylland-spraenger-rammerne-saelger-topscorer-rekorddyrt | vydavateľ = DR | dátum vydania = 2018-02-01 | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = da-DK}}</ref> V klube debutoval [[10. február|10. februára]] pri prehre 1:3 s [[Everton FC|Evertonom]]. Dňa [[28. august|28. augusta]] [[2018]] strelil svoj prvý gól v klube pri výhre 1:0 nad [[Swansea City AFC|Swansea City]] v [[EFL Cup|EFL Cupe]]. ==== Hosťovanie v Gente ==== V januári [[2019]] bol Sørloth poslaný na hosťovanie do belgického klubu [[KAA Gent]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Alexander Sørloth Joins KAA Gent on Loan|url=https://www.cpfc.co.uk/news/2019/january/alexander-sorloth-to-join-kaa-gent-for-a-season-long-loan/|dátum prístupu=2026-07-12|jazyk=en-gb}}</ref> V klube debutoval [[20. január|20. januára]] pri výhre 1:0 nad [[RSC Anderlecht]]. V zápase strelil víťazný gól v zápase. ==== Hosťovanie v Trabzonspore ==== V auguste [[2019]] bol Sørloth poslaný na hosťovanie do tureckého klubu [[Trabzonspor]]. V klube debutoval [[8. august|8. augusta]] pri remíze 2:2 so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] v prvom zápase tretieho predkola [[Európska liga UEFA 2019/2020|Európskej ligy UEFA 2019/20]]. V zápase strelil aj debutový gól. Sørloth skóroval aj pri debute v [[Süper Lig]] pri remíze 1:1 s [[Kasımpaşa S.K.|Kasımpaşa]]. Proti rovnakému súperovi strelil hetrik dňa [[19. január|19. januára]] [[2020]] pri výhre 6:0. Dňa [[29. júl|29. júla]] nastúpil na finále [[Türkiye Kupasi]]. Vo finále zvíťazili 2:0 nad [[Alanyaspor|Alanyasporom]]. V sezóne 2019/20 odohral 49 zápasov a strelil v nich 33 gólov. === RB Leipzig === V septembri [[2020]] prestúpil Sørloth do nemeckého klubu [[RB Leipzig]] za poplatok 20 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KAP | url = https://www.kap.org.tr/en/Bildirim/876155 | vydavateľ = www.kap.org.tr | dátum prístupu = 2026-07-12}}</ref> Dňa [[26. september|26. septembra]] debutoval v klube pri remíze 1:1 s [[Bayer 04 Leverkusen]]. Dňa [[28. október|28. októbra]] debutoval Sørloth v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|Ligy majstrov UEFA 2020/21]] pri prehre 0:5 s [[Manchester United FC|Manchestrom United]]. Prvý gól v klube strelil [[2. december|2. decembra]] pri výhre 4:3 nad [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]] v Lige majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RB Leipzig vs. Istanbul Basaksehir score: German side wins seven-goal thriller | url = https://www.cbssports.com/soccer/news/rb-leipzig-vs-istanbul-basaksehir-score-german-side-wins-seven-goal-thriller/ | vydavateľ = CBS Sports | dátum vydania = 2020-12-02 | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = en}}</ref> ==== Hosťovanie v Reale Sociedad ==== V auguste [[2021]] bol Sørloth poslaný na hosťovanie do španielskeho klubu [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Agreement over the transfer of Alexander Sorloth | url = http://www.realsociedad.eus/en/news/details/agreement-over-the-transfer-of-alexander-sorloth | vydavateľ = www.realsociedad.eus | dátum vydania = 2016-09-31 | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = en}}</ref> V klube debutoval [[28. august|28. augusta]] pri výhre 1:0 nad [[Levante UD|Levante]]. Prvý gól v klube strelil [[24. október|24. októbra]] pri remíze 2:2 s [[Atlético Madrid|Atleticom Madrid]]. V sezóne 2021/22 odohral 44 zápasov a strelil v nich osem gólov. === Villareal === V júli [[2023]] prestúpil Sørloth poslaný na hosťovanie do [[Villarreal CF|Villarrealu]] kde podpísal päťročný kontrakt. V klube debutoval [[13. august|13. augusta]] pri prehre 1:2 s [[Real Betis]]. Prvý gól v klube strelil [[27. august|27. augusta]] pri prehre 3:4 s [[FC Barcelona]]. Sørloth skóroval aj v ďalších troch ligových zápasov. Dňa [[3. marec|3. marca]] strelil Sørloth hetrik pri výhre 5:1 nad [[Granada CF|Granadou]]. Sørloth však v sezóne strelil v jednom zápase aj štyri góly a to pri remíze 4:4 s [[Real Madrid CF|Realom Madrid]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villarreal 4-4 Real Madrid: LaLiga's top scorer Sorloth scores four in thrilling comeback | url = https://www.beinsports.com/en-us/soccer/la-liga/articles/villarreal-4-4-real-madrid-laligas-top-scorer-sorloth-scores-four-in-thrilling-comeback-2024-05-19 | vydavateľ = beIN SPORTS | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = en-us | meno = Real Madrid were stunned by Alexander Sorloth's four-goal haul as Villarreal fought from three goals down to draw 4-4 on | priezvisko = Sunday}}</ref> V sezóne odohral 41 zápasov a strelil v nich 26 gólov. === Atlético Madrid === V auguste [[2024]] prestúpil Sørloth do [[Atlético Madrid|Atlética Madrid]] za poplatok 32 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Club Atlético de Madrid - Welcome, Alexander Sørloth! | url = https://en.atleticodemadrid.com/noticias/welcome-alexander-s-rloth | vydavateľ = Club Atlético de Madrid | dátum vydania = 2024-08-03 | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = en}}</ref> V klube debutoval [[19. august|19. augusta]] pri remíze 2:2 s [[Villarreal CF|Villarealom]]. V zápase aj prvýkrát skóroval v drese Atlética. O mesiac neskôr debutoval za klub v [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Lige majstrov UEFA 2024/25]] pri výhre 2:1 nad [[RB Leipzig]]. Dňa [[10. máj|10. mája]] [[2025]] zažil podruhýkrát v kariére štvorgólový zápas v [[La Liga|La Lige]] a to pri výhre 4:0 nad [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atletico Madrid star breaks La Liga record that stood for 19 years | url = https://www.football-espana.net/2025/05/10/atletico-madrid-sorloth-la-liga-record | vydavateľ = Football España | dátum vydania = 2025-05-10 | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = en | meno = John | priezvisko = Menzies}}</ref> Neboli to posledné jeho góly v sezóne 2024/25. V poslednom zápase sezóny pri výhre 4:0 strelil hetrik proti [[Girona FC|Girone]]. V sezóne 2024/25 odohral 50 zápasov a strelil v nich 24 gólov. Sørloth bol nominovaný na [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2025]]. Na turnaji odohral tri zápasy. Atlético skončilo na turnaji v skupine. Dňa [[18. apríl|18. apríla]] [[2026]] nastúpil na finále [[Copa del Rey]] v ktorom Atlético prehralo po penaltách s [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]. == Reprezentačná kariéra == Sørloth pôsobil v nórskych mládežníckych výberoch od 16 do 21 rokov. V seniorskej reprezentácii debutoval [[29. máj|29. mája]] pri prehre 0:3 s [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalskom]] v prípravnom zápase. O tri dni neskôr strelil prvý gól v reprezentácii pri výhre 3:2 nad [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandom]]. Sørloth bol nominovaný na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. Na turnaji odohral päť zápasov bez streleného gólu. Nórsko na turnaji skončilo vo štvrťfinále po prehre s [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglickom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/norway-squad-announcement-stale-solbakken | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2026-07-12}}</ref> == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 12. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[Rosenborg BK|Rosenborg]] |2013 | rowspan="2" |[[Eliteserien]] |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |1'''¹''' |1 | colspan="2" |— |1 |1 |- |2014 |6 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |3'''¹''' |0 | colspan="2" |— |9 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !6 !0 !0 !0 ! colspan="2" |— !4 !1 ! colspan="2" |— !10 !1 |- |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] (hosť.) |2015 |[[Eliteserien]] |26 |13 |3 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |29 |14 |- | rowspan="3" |[[FC Groningen|Groningen]] |2015/16 | rowspan="2" |[[Eredivisie]] |13 |2 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |2'''²''' |0 |15 |2 |- |2016/17 |25 |3 |1 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |2'''²''' |0 |28 |4 |- ! colspan="2" |Celkom !38 !5 !1 !1 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !4 !0 !43 !6 |- |[[FC Midtjylland|Midtjylland]] |2017/18 |[[Superligaen]] |19 |10 |1 |1 | colspan="2" |— |6'''¹''' |4 | colspan="2" |— |26 |15 |- | rowspan="3" |[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] |2017/18 | rowspan="2" |[[FA Premier League|Premier League]] |4 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |4 |0 |- |2018/19 |12 |0 |1 |0 |3 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |16 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !16 !0 !1 !0 !3 !1 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !20 !1 |- |[[KAA Gent]] (hosť.) |2018/19 |[[Jupiler League]] |19 |4 |3 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |22 |5 |- |[[Trabzonspor]](hosť.) |2019/20 |[[Süper Lig]] |34 |24 |7 |7 | colspan="2" |— |8'''¹''' |2 | colspan="2" |— |49 |33 |- | rowspan="3" |[[RB Leipzig]] |2020/21 | rowspan="2" |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |29 |5 |4 |0 | colspan="2" |— |4'''³''' |1 | colspan="2" |— |37 |6 |- |2021/22 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |0 |0 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !30 !5 !4 !0 ! colspan="2" |— !4 !1 !0 !0 !38 !6 |- | rowspan="3" |[[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]] (hosť.) |2021/22 | rowspan="2" |[[La Liga]] |33 |4 |4 |2 | colspan="2" |— |7'''¹''' |2 | colspan="2" |— |44 |8 |- |2022/23 |34 |12 |5 |2 | colspan="2" |— |7'''¹''' |2 | colspan="2" |— |46 |16 |- ! colspan="2" |Celkom !67 !16 !9 !4 ! colspan="2" |— !14 !4 ! colspan="2" |— !90 !24 |- |[[Villarreal CF|Villarreal]] |2023/24 | rowspan="3" |[[La Liga]] |34 |23 |1 |0 | colspan="2" |— |6'''¹''' |3 | colspan="2" |— |41 |26 |- | rowspan="3" |[[Atlético Madrid]] |2024/25 |35 |20 |7 |4 | colspan="2" |— |8'''³''' |0 |3'''⁴''' |0 |53 |24 |- |2025/26 |35 |13 |4 |0 | colspan="2" |— |14'''³''' |6 |1'''⁵''' |1 |54 |20 |- ! colspan="2" |Celkom !70 !33 !11 !4 ! colspan="2" |— !22 !6 !4 !1 !107 !44 |- ! colspan="3" |Celkovo !359 !133 !41 !19 !3 !1 !64 !21 !7 !1 !475 !175 |} '''Poznámky''' '''¹''' [[Európska liga UEFA]] '''²''' Play-off o Európsku ligu UEFA '''³''' [[Liga majstrov UEFA]] '''⁴''' [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA]] '''⁵''' [[Supercopa de España]] === Medzinárodné === ''K 12. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="11" |{{NOR|f}} |2016 |7 |1 |- |2017 |5 |0 |- |2018 |5 |1 |- |2019 |5 |4 |- |2020 |5 |3 |- |2021 |9 |3 |- |2022 |9 |3 |- |2023 |6 |2 |- |2024 |8 |4 |- |2025 |9 |5 |- |2026 |9 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !77 !26 |} == Úspechy hráča == '''FC Midtjylland''' * [[Superligaen]]: 2017/18 '''Trabzonspor''' * [[Türkiye Kupasi]]: 2019/20 '''Individuálne''' * Najlepší strelec [[Süper Lig]]: 2019/20 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/alexander-sorloth/profil/spieler/238407 == Zdroj == {{Preklad|en|Alexander Sørloth|1363837248}} {{DEFAULTSORT|Sørloth|Alexander}} [[Kategória:Nórski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Rosenborg BK]] [[Kategória:Hráči FK Bodø/Glimt]] [[Kategória:Hráči FC Groningen]] [[Kategória:Hráči FC Midtjylland]] [[Kategória:Hráči Crystal Palace FC]] [[Kategória:Hráči KAA Gent]] [[Kategória:Hráči Trabzonspor]] [[Kategória:Hráči RB Leipzig]] [[Kategória:Hráči Real Sociedad]] [[Kategória:Hráči Villarreal CF]] [[Kategória:Hráči Atlético Madrid]] [[Kategória:Hráči Eredivisie]] [[Kategória:Hráči Superligaen]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Jupiler League]] [[Kategória:Hráči Süper Lig]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trondheimu]] s5cuy5r48q36m3hkuvts4ho897cq9tn 0 752797 8253207 8247266 2026-07-25T11:38:43Z ~2026-41479-29 301167 popisujem moje zmeny 8253207 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = [[Súbor:Stray Kids Logo.svg|150px]] | Obrázok = Stray Kids at the 40th Golden Disc Awards, January 10, 2026 (1).png | Popis obrázku = Stray Kids v januári 2026. Zľava: Lee Know, Han, I.N, Felix, Bang Chan, Hyunjin, Seungmin a Changbin | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Južná Kórea}} [[Soul]], [[Južná Kórea]] | Roky pôsobenia = [[2017]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[JYP Entertainment|JYP]], [[Epic Japan]], [[Republic Records|Republic]] | Členovia skupiny = [[Bang Chan]]<br />[[Lee Know]]<br />[[Changbin]]<br />[[Hyunjin]]<br />[[Han (raper)|Han]]<br />[[Felix (raper)|Felix]]<br />[[Seungmin]]<br />[[I.N]] | Bývalí členovia = [[Woojin]] }} [[Súbor:191216 Stray Kids for JYP Entertainment Audition (1).png|náhľad|Stray Kids v decembri 2019. Zľava: Lee Know, Han, I.N, Felix, Bang Chan, Hyunjin, Seungmin a Changbin]] '''Stray Kids''' ([[Hangul]]: 스트레이 키즈; skrátene tiež '''SKZ''') je [[Južná Kórea|juhokórejská]] [[chlapčenská skupina]] vytvorená v roku 2018 spoločnosťou [[JYP Entertainment]] prostredníctvom rovnomennej [[reality show]] o prežití. Skupina oficiálne debutovala až 25. marca 2018 s vydaním svojho prvého mini-albumu ''[[I Am Not]].'' SKZ majú v súčasnosti osem členov: Bang Chan, Lee Know, Changbin, Hyunjin, Han, Felix, Seungmin a I.N. Skupina mala pôvodne deväť členov. Woojin skupinu opustil v októbri 2019 z nezverejnených osobných dôvodov. Stray Kids vydali v januári 2018 svoje preddebutové [[Extended play|EP]] ''Mixtape'', ale oficiálne debutovali až 25. marca s EP ''I Am Not.''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = 정지원 | titul = <nowiki>[[Oh!쎈 초점] SM·YG·JYP, 3대 기획사의 2018년</nowiki> | periodikum = entertain.naver.com | url = https://entertain.naver.com/read?oid=109&aid=0003699641 | jazyk = ko | dátum prístupu = 2021-08-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = 기자 | meno = 전아람 | titul = "JYP 新 기대주" 스트레이 키즈, 오늘(8일) 전격 데뷔 | periodikum = entertain.naver.com | url = https://entertain.naver.com/read?oid=311&aid=0000811260 | jazyk = ko | dátum prístupu = 2021-08-23 }}</ref> == Názov == Názov skupiny „Stray Kids“ neurčila spoločnosť [[JYP Entertainment]], ale vymysleli ho sami členovia skupiny. Pôvodne odkazoval na stratené dieťa, ktoré sa chce hnať za svojimi snami, a neskôr sa vyvinul tak, aby predstavoval myšlienku spoločného hľadania cesty, ktorá nie je obyčajná. == Umelecká tvorba == Hudba skupiny Stray Kids sa zvyčajne skladá z [[K-pop]]u, [[hip hop]]u, Epic Japan a [[Elektronická hudba|elektronické hudby]]. Sú považovaní za „samoprodukčnú“ skupinu a ich diskografia bola po vydaní albumu ''[[God's Menu]]'' striedavo označovaná ako jedinečný „[[mala]] taste žáner“ a tiež ako „noise music“, čo je označenie, ktoré inšpirovalo ich album ''Noeasy''. == Členovia == ===Súčasní členovia=== ====3Racha==== * Bang Chan ({{vjz|kor|방찬|''Bangčchan''}}) – frontman, spevák, raper, tanečník * Changbin ({{vjz|kor|창빈|''Čchangbin''}}) – raper * Han ({{vjz|kor|한}}) – raper, spevák ====Ďalší členovia==== * Lee Know ({{vjz|kor|리노|''Lino''}}) – tanečník, spevák * Hyunjin ({{vjz|kor|승민|''Hjundžin''}}) – tanečník, raper * Felix ({{vjz|kor|필릭스|''Philigsu''}}) – tanečník, raper * Seungmin ({{vjz|kor|승민|''Sungmin''}}) – spevák * I.N ({{vjz|kor|아이엔|''Aien''}}) – spevák === Bývalí členovia === Woojin ({{vjz|kor|우진|''Udžin''}}) – spevák (2017 – 2019) {{#tag:timeline| ImageSize = width:900 height:auto barincrement:25 PlotArea = left:60 bottom:60 top:5 right:0 Alignbars = justify DateFormat = mm/dd/yyyy Period = from:07/21/2017 till:{{#time:m/d/Y}} TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = unit:year increment:1 start:2018 gridcolor:black Colors = id:a value:red legend:Aktívny id:b value:black legend:Neaktívny id:album value:blue legend:Štúdiové_albumy id:bars value:gray(0.95) BackgroundColors = bars:bars BarData = bar:BC text:"Bang Chan" bar:Woojin text:"Woojin" bar:LK text:"Lee Know" bar:Changbin text:"Changbin" bar:Hyunjin text:"Hyunjin" bar:Han text:"Han" bar:Felix text:"Felix" bar:Seungmin text:"Seungmin" bar:IN text:"I.N" PlotData = width:11 textcolor:black align:left bar:BC from:start till:end color:a bar:Woojin from:start till:10/28/2019 color:a bar:LK from:start till:end color:a bar:Changbin from:start till:end color:a bar:Hyunjin from:start till:02/27/2021 color:a bar:Hyunjin from:02/27/2021 till:07/01/2021 color:b bar:Hyunjin from:07/01/2021 till:end color:a bar:Han from:start till:end color:a bar:Felix from:start till:end color:a bar:Seungmin from:start till:end color:a bar:IN from:start till:end color:a LineData = color:album width:1 layer:back at:06/17/2020 at:08/23/2021 at:02/22/2023 at:06/02/2023 at:11/13/2024 at:06/18/2025 at:08/22/2025 }} == Diskografia == === Štúdiové albumy === ====Kórejské štúdiové albumy==== * ''[[Go Live]]'' (2020) ** ''[[In Life]]'' (repackage verzia, 2020) * ''[[Noeasy]]'' (2021) * ''[[5-Star (Stray Kids)|5-Star]]'' (2023) * ''[[Karma (Stray Kids)|Karma]]'' (2025) ==== Japonské štúdiové albumy ==== * ''[[The Sound]]'' (2023) * ''[[Giant (Stray Kids)|Giant]]'' (2024) === EP === * ''Mixtape'' (2018) * ''I Am Not'' (2018) * ''I Am Who'' (2018) * ''I Am You'' (2018) * ''Clé 1: Miroh'' (2019) * ''Clé 2: Yellow Wood'' (2019) * ''Clé: Levanter'' (2019) * ''All In'' (2020) * ''Oddinary'' (2022) * ''Cirkus'' (2022) === Singlové albumy === * ''Step Out of Clé'' (2020) * ''Christmas EveL'' (2021) == Filmografia == === Reality show === {| class="wikitable" !Rok !Názov !Počet epizód !Poznámky |- |2017 |''[[Stray Kids (seriál)|Stray Kids]]'' |10 | |- | rowspan="7" |2018 |''The 9th'' |4 | |- |''Intro: I Am Not'' |2 | |- |''SK-Talker'' |7 | |- |''The 9th: Season 2'' |5 | |- |''Intro: I Am Who'' |2 | |- |''Stray Kids Amigo TV'' |3 | |- |''Two Kids Room'' |10 | |- |2018 – súčasnosť |''SKZ-Talker'' |46 | |- | rowspan="6" |2018 |''SKZ Honey-Tips'' |4 | |- |''The 9th: Season 3'' |3 | |- |''Stray Directors'' |2 |Objavujú sa len Hyunjin a I.N. |- |''Intro: I Am You'' |1 | |- |''Two Kids Room Vol. 2'' |10 | |- |''SKZ & SKZ'' |5 | |- | rowspan="12" |2019 |''The 9th: Season 4'' |5 | |- |''SKZ-Talker Go!'' |11 | |- |''Intro "Clé 1: Miroh"'' |1 | |- |''Finding SKZ'' |7 | |- |''Two Kids Room Vol. 3'' |10 | |- |''Intro "Clé 2: Yellow Wood"'' |1 | |- |''Two Kids Room Vol. 4'' |10 | |- |''ChoiSKZ'' |3 | |- |''The 9th: Season 5'' |4 | |- |''Two Kids Room Vol. 5'' |9 | |- |''Intro "Clé: Levanter"'' |1 | |- |''One Kids Room'' |9 | |- |2020–2021 |''SKZ-Talker Go! Season 2'' |6 | |- | rowspan="7" |2020 |''Two Kids Room+1'' |8 | |- |''Intro "Go Live"'' |1 | |- |''Finding SKZ God Edition'' |4 | |- |''Two Kids Song'' |4 | |- |''Intro "In Life"'' |2 | |- |''♥ Kids Room'' |8 | |- |''ASMR: 8.01 Stay FM'' |4 |Jen Felix |- | rowspan="6" |2021 |''[[Kingdom: Legendary War]]'' |10 | |- |''Mysterious Kitchen'' |3 |Objavujú sa len Lee Know, Han a I.N. |- |''All-Night SKZ'' |3 |Objavujú sa len Bang Chan, Changbin, Felix a Seungmin |- |''SKZ Camp Song: Howl in Harmony'' |5 | |- |''Kingdom Week <No+>'' |7 | |- |''Intro "Noeasy"'' |1 | |- | rowspan="3" |2022 |''2 Kids Room'' |28 | |- |''Intro: "Oddinary"'' |1 | |- |''SKZ-Talker Go! Season 3'' |2 | |} === Drámy === {| class="wikitable" |+ !Rok !Názov !Platforma |- | rowspan="2" |2018 |''What If You Are A JYP Entertainment's Trainee?'' | rowspan="3" |''Dingo K-Drama'' |- |''The Reveal Of Secret Diary Of Stray Kids [The Future Diary_EP.05]'' |- |2019 |''Stray Kids Cries At The Mountain Top [The Future Diary_EP.06]'' |} == Koncertné turné == * [[District 9: Unlock World Tour]] (2019–2020) * [[Maniac World Tour]] (2022) * DominATE World Tour (2025) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Stray Kids|25985914}} [[Kategória:Chlapčenské hudobné skupiny]] [[Kategória:K-pop]] ihxncgvz44wb6uen0c1te1dp9f1s814 8253208 8253207 2026-07-25T11:39:40Z ~2026-41479-29 301167 zase popisujem moje zmeny 8253208 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = [[Súbor:Stray Kids Logo.svg|150px]] | Obrázok = Stray Kids at the 40th Golden Disc Awards, January 10, 2026 (1).png | Popis obrázku = Stray Kids v januári 2026. Zľava: Lee Know, Han, I.N, Felix, Bang Chan, Hyunjin, Seungmin a Changbin | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Južná Kórea}} [[Seoul]], [[Južná Kórea]] | Roky pôsobenia = [[2017]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[JYP Entertainment|JYP]], [[Epic Japan]], [[Republic Records|Republic]] | Členovia skupiny = [[Bang Chan]]<br />[[Lee Know]]<br />[[Changbin]]<br />[[Hyunjin]]<br />[[Han (raper)|Han]]<br />[[Felix (raper)|Felix]]<br />[[Seungmin]]<br />[[I.N]] | Bývalí členovia = [[Woojin]] }} [[Súbor:191216 Stray Kids for JYP Entertainment Audition (1).png|náhľad|Stray Kids v decembri 2019. Zľava: Lee Know, Han, I.N, Felix, Bang Chan, Hyunjin, Seungmin a Changbin]] '''Stray Kids''' ([[Hangul]]: 스트레이 키즈; skrátene tiež '''SKZ''') je [[Južná Kórea|juhokórejská]] [[chlapčenská skupina]] vytvorená v roku 2018 spoločnosťou [[JYP Entertainment]] prostredníctvom rovnomennej [[reality show]] o prežití. Skupina oficiálne debutovala až 25. marca 2018 s vydaním svojho prvého mini-albumu ''[[I Am Not]].'' SKZ majú v súčasnosti osem členov: Bang Chan, Lee Know, Changbin, Hyunjin, Han, Felix, Seungmin a I.N. Skupina mala pôvodne deväť členov. Woojin skupinu opustil v októbri 2019 z nezverejnených osobných dôvodov. Stray Kids vydali v januári 2018 svoje preddebutové [[Extended play|EP]] ''Mixtape'', ale oficiálne debutovali až 25. marca s EP ''I Am Not.''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = 정지원 | titul = <nowiki>[[Oh!쎈 초점] SM·YG·JYP, 3대 기획사의 2018년</nowiki> | periodikum = entertain.naver.com | url = https://entertain.naver.com/read?oid=109&aid=0003699641 | jazyk = ko | dátum prístupu = 2021-08-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = 기자 | meno = 전아람 | titul = "JYP 新 기대주" 스트레이 키즈, 오늘(8일) 전격 데뷔 | periodikum = entertain.naver.com | url = https://entertain.naver.com/read?oid=311&aid=0000811260 | jazyk = ko | dátum prístupu = 2021-08-23 }}</ref> == Názov == Názov skupiny „Stray Kids“ neurčila spoločnosť [[JYP Entertainment]], ale vymysleli ho sami členovia skupiny. Pôvodne odkazoval na stratené dieťa, ktoré sa chce hnať za svojimi snami, a neskôr sa vyvinul tak, aby predstavoval myšlienku spoločného hľadania cesty, ktorá nie je obyčajná. == Umelecká tvorba == Hudba skupiny Stray Kids sa zvyčajne skladá z [[K-pop]]u, [[hip hop]]u, Epic Japan a [[Elektronická hudba|elektronické hudby]]. Sú považovaní za „samoprodukčnú“ skupinu a ich diskografia bola po vydaní albumu ''[[God's Menu]]'' striedavo označovaná ako jedinečný „[[mala]] taste žáner“ a tiež ako „noise music“, čo je označenie, ktoré inšpirovalo ich album ''Noeasy''. == Členovia == ===Súčasní členovia=== ====3Racha==== * Bang Chan ({{vjz|kor|방찬|''Bangčchan''}}) – frontman, spevák, raper, tanečník * Changbin ({{vjz|kor|창빈|''Čchangbin''}}) – raper * Han ({{vjz|kor|한}}) – raper, spevák ====Ďalší členovia==== * Lee Know ({{vjz|kor|리노|''Lino''}}) – tanečník, spevák * Hyunjin ({{vjz|kor|승민|''Hjundžin''}}) – tanečník, raper * Felix ({{vjz|kor|필릭스|''Philigsu''}}) – tanečník, raper * Seungmin ({{vjz|kor|승민|''Sungmin''}}) – spevák * I.N ({{vjz|kor|아이엔|''Aien''}}) – spevák === Bývalí členovia === Woojin ({{vjz|kor|우진|''Udžin''}}) – spevák (2017 – 2019) {{#tag:timeline| ImageSize = width:900 height:auto barincrement:25 PlotArea = left:60 bottom:60 top:5 right:0 Alignbars = justify DateFormat = mm/dd/yyyy Period = from:07/21/2017 till:{{#time:m/d/Y}} TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = unit:year increment:1 start:2018 gridcolor:black Colors = id:a value:red legend:Aktívny id:b value:black legend:Neaktívny id:album value:blue legend:Štúdiové_albumy id:bars value:gray(0.95) BackgroundColors = bars:bars BarData = bar:BC text:"Bang Chan" bar:Woojin text:"Woojin" bar:LK text:"Lee Know" bar:Changbin text:"Changbin" bar:Hyunjin text:"Hyunjin" bar:Han text:"Han" bar:Felix text:"Felix" bar:Seungmin text:"Seungmin" bar:IN text:"I.N" PlotData = width:11 textcolor:black align:left bar:BC from:start till:end color:a bar:Woojin from:start till:10/28/2019 color:a bar:LK from:start till:end color:a bar:Changbin from:start till:end color:a bar:Hyunjin from:start till:02/27/2021 color:a bar:Hyunjin from:02/27/2021 till:07/01/2021 color:b bar:Hyunjin from:07/01/2021 till:end color:a bar:Han from:start till:end color:a bar:Felix from:start till:end color:a bar:Seungmin from:start till:end color:a bar:IN from:start till:end color:a LineData = color:album width:1 layer:back at:06/17/2020 at:08/23/2021 at:02/22/2023 at:06/02/2023 at:11/13/2024 at:06/18/2025 at:08/22/2025 }} == Diskografia == === Štúdiové albumy === ====Kórejské štúdiové albumy==== * ''[[Go Live]]'' (2020) ** ''[[In Life]]'' (repackage verzia, 2020) * ''[[Noeasy]]'' (2021) * ''[[5-Star (Stray Kids)|5-Star]]'' (2023) * ''[[Karma (Stray Kids)|Karma]]'' (2025) ==== Japonské štúdiové albumy ==== * ''[[The Sound]]'' (2023) * ''[[Giant (Stray Kids)|Giant]]'' (2024) === EP === * ''Mixtape'' (2018) * ''I Am Not'' (2018) * ''I Am Who'' (2018) * ''I Am You'' (2018) * ''Clé 1: Miroh'' (2019) * ''Clé 2: Yellow Wood'' (2019) * ''Clé: Levanter'' (2019) * ''All In'' (2020) * ''Oddinary'' (2022) * ''Cirkus'' (2022) === Singlové albumy === * ''Step Out of Clé'' (2020) * ''Christmas EveL'' (2021) == Filmografia == === Reality show === {| class="wikitable" !Rok !Názov !Počet epizód !Poznámky |- |2017 |''[[Stray Kids (seriál)|Stray Kids]]'' |10 | |- | rowspan="7" |2018 |''The 9th'' |4 | |- |''Intro: I Am Not'' |2 | |- |''SK-Talker'' |7 | |- |''The 9th: Season 2'' |5 | |- |''Intro: I Am Who'' |2 | |- |''Stray Kids Amigo TV'' |3 | |- |''Two Kids Room'' |10 | |- |2018 – súčasnosť |''SKZ-Talker'' |46 | |- | rowspan="6" |2018 |''SKZ Honey-Tips'' |4 | |- |''The 9th: Season 3'' |3 | |- |''Stray Directors'' |2 |Objavujú sa len Hyunjin a I.N. |- |''Intro: I Am You'' |1 | |- |''Two Kids Room Vol. 2'' |10 | |- |''SKZ & SKZ'' |5 | |- | rowspan="12" |2019 |''The 9th: Season 4'' |5 | |- |''SKZ-Talker Go!'' |11 | |- |''Intro "Clé 1: Miroh"'' |1 | |- |''Finding SKZ'' |7 | |- |''Two Kids Room Vol. 3'' |10 | |- |''Intro "Clé 2: Yellow Wood"'' |1 | |- |''Two Kids Room Vol. 4'' |10 | |- |''ChoiSKZ'' |3 | |- |''The 9th: Season 5'' |4 | |- |''Two Kids Room Vol. 5'' |9 | |- |''Intro "Clé: Levanter"'' |1 | |- |''One Kids Room'' |9 | |- |2020–2021 |''SKZ-Talker Go! Season 2'' |6 | |- | rowspan="7" |2020 |''Two Kids Room+1'' |8 | |- |''Intro "Go Live"'' |1 | |- |''Finding SKZ God Edition'' |4 | |- |''Two Kids Song'' |4 | |- |''Intro "In Life"'' |2 | |- |''♥ Kids Room'' |8 | |- |''ASMR: 8.01 Stay FM'' |4 |Jen Felix |- | rowspan="6" |2021 |''[[Kingdom: Legendary War]]'' |10 | |- |''Mysterious Kitchen'' |3 |Objavujú sa len Lee Know, Han a I.N. |- |''All-Night SKZ'' |3 |Objavujú sa len Bang Chan, Changbin, Felix a Seungmin |- |''SKZ Camp Song: Howl in Harmony'' |5 | |- |''Kingdom Week <No+>'' |7 | |- |''Intro "Noeasy"'' |1 | |- | rowspan="3" |2022 |''2 Kids Room'' |28 | |- |''Intro: "Oddinary"'' |1 | |- |''SKZ-Talker Go! Season 3'' |2 | |} === Drámy === {| class="wikitable" |+ !Rok !Názov !Platforma |- | rowspan="2" |2018 |''What If You Are A JYP Entertainment's Trainee?'' | rowspan="3" |''Dingo K-Drama'' |- |''The Reveal Of Secret Diary Of Stray Kids [The Future Diary_EP.05]'' |- |2019 |''Stray Kids Cries At The Mountain Top [The Future Diary_EP.06]'' |} == Koncertné turné == * [[District 9: Unlock World Tour]] (2019–2020) * [[Maniac World Tour]] (2022) * DominATE World Tour (2025) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Stray Kids|25985914}} [[Kategória:Chlapčenské hudobné skupiny]] [[Kategória:K-pop]] j3ru2a9fwrsece85wf67v3gw8j0xozb 8253218 8253208 2026-07-25T11:46:13Z ~2026-41479-29 301167 /* Ďalší členovia */ LEEEEEEEEEEE FEEEEELIX 8253218 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = [[Súbor:Stray Kids Logo.svg|150px]] | Obrázok = Stray Kids at the 40th Golden Disc Awards, January 10, 2026 (1).png | Popis obrázku = Stray Kids v januári 2026. Zľava: Lee Know, Han, I.N, Felix, Bang Chan, Hyunjin, Seungmin a Changbin | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Južná Kórea}} [[Seoul]], [[Južná Kórea]] | Roky pôsobenia = [[2017]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[JYP Entertainment|JYP]], [[Epic Japan]], [[Republic Records|Republic]] | Členovia skupiny = [[Bang Chan]]<br />[[Lee Know]]<br />[[Changbin]]<br />[[Hyunjin]]<br />[[Han (raper)|Han]]<br />[[Felix (raper)|Felix]]<br />[[Seungmin]]<br />[[I.N]] | Bývalí členovia = [[Woojin]] }} [[Súbor:191216 Stray Kids for JYP Entertainment Audition (1).png|náhľad|Stray Kids v decembri 2019. Zľava: Lee Know, Han, I.N, Felix, Bang Chan, Hyunjin, Seungmin a Changbin]] '''Stray Kids''' ([[Hangul]]: 스트레이 키즈; skrátene tiež '''SKZ''') je [[Južná Kórea|juhokórejská]] [[chlapčenská skupina]] vytvorená v roku 2018 spoločnosťou [[JYP Entertainment]] prostredníctvom rovnomennej [[reality show]] o prežití. Skupina oficiálne debutovala až 25. marca 2018 s vydaním svojho prvého mini-albumu ''[[I Am Not]].'' SKZ majú v súčasnosti osem členov: Bang Chan, Lee Know, Changbin, Hyunjin, Han, Felix, Seungmin a I.N. Skupina mala pôvodne deväť členov. Woojin skupinu opustil v októbri 2019 z nezverejnených osobných dôvodov. Stray Kids vydali v januári 2018 svoje preddebutové [[Extended play|EP]] ''Mixtape'', ale oficiálne debutovali až 25. marca s EP ''I Am Not.''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = 정지원 | titul = <nowiki>[[Oh!쎈 초점] SM·YG·JYP, 3대 기획사의 2018년</nowiki> | periodikum = entertain.naver.com | url = https://entertain.naver.com/read?oid=109&aid=0003699641 | jazyk = ko | dátum prístupu = 2021-08-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = 기자 | meno = 전아람 | titul = "JYP 新 기대주" 스트레이 키즈, 오늘(8일) 전격 데뷔 | periodikum = entertain.naver.com | url = https://entertain.naver.com/read?oid=311&aid=0000811260 | jazyk = ko | dátum prístupu = 2021-08-23 }}</ref> == Názov == Názov skupiny „Stray Kids“ neurčila spoločnosť [[JYP Entertainment]], ale vymysleli ho sami členovia skupiny. Pôvodne odkazoval na stratené dieťa, ktoré sa chce hnať za svojimi snami, a neskôr sa vyvinul tak, aby predstavoval myšlienku spoločného hľadania cesty, ktorá nie je obyčajná. == Umelecká tvorba == Hudba skupiny Stray Kids sa zvyčajne skladá z [[K-pop]]u, [[hip hop]]u, Epic Japan a [[Elektronická hudba|elektronické hudby]]. Sú považovaní za „samoprodukčnú“ skupinu a ich diskografia bola po vydaní albumu ''[[God's Menu]]'' striedavo označovaná ako jedinečný „[[mala]] taste žáner“ a tiež ako „noise music“, čo je označenie, ktoré inšpirovalo ich album ''Noeasy''. == Členovia == ===Súčasní členovia=== ====3Racha==== * Bang Chan ({{vjz|kor|방찬|''Bangčchan''}}) – frontman, spevák, raper, tanečník * Changbin ({{vjz|kor|창빈|''Čchangbin''}}) – raper * Han ({{vjz|kor|한}}) – raper, spevák ====Ďalší členovia==== * Lee Know ({{vjz|kor|리노|''Lino''}}) – tanečník, spevák * Hyunjin ({{vjz|kor|승민|''Hjundžin''}}) – tanečník, raper * Felix ({{vjz|kor|필릭스|''LÍ FÉLIX''}}) – tanečník, raper * Seungmin ({{vjz|kor|승민|''Sungmin''}}) – spevák * I.N ({{vjz|kor|아이엔|''Aien''}}) – spevák === Bývalí členovia === Woojin ({{vjz|kor|우진|''Udžin''}}) – spevák (2017 – 2019) {{#tag:timeline| ImageSize = width:900 height:auto barincrement:25 PlotArea = left:60 bottom:60 top:5 right:0 Alignbars = justify DateFormat = mm/dd/yyyy Period = from:07/21/2017 till:{{#time:m/d/Y}} TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = unit:year increment:1 start:2018 gridcolor:black Colors = id:a value:red legend:Aktívny id:b value:black legend:Neaktívny id:album value:blue legend:Štúdiové_albumy id:bars value:gray(0.95) BackgroundColors = bars:bars BarData = bar:BC text:"Bang Chan" bar:Woojin text:"Woojin" bar:LK text:"Lee Know" bar:Changbin text:"Changbin" bar:Hyunjin text:"Hyunjin" bar:Han text:"Han" bar:Felix text:"Felix" bar:Seungmin text:"Seungmin" bar:IN text:"I.N" PlotData = width:11 textcolor:black align:left bar:BC from:start till:end color:a bar:Woojin from:start till:10/28/2019 color:a bar:LK from:start till:end color:a bar:Changbin from:start till:end color:a bar:Hyunjin from:start till:02/27/2021 color:a bar:Hyunjin from:02/27/2021 till:07/01/2021 color:b bar:Hyunjin from:07/01/2021 till:end color:a bar:Han from:start till:end color:a bar:Felix from:start till:end color:a bar:Seungmin from:start till:end color:a bar:IN from:start till:end color:a LineData = color:album width:1 layer:back at:06/17/2020 at:08/23/2021 at:02/22/2023 at:06/02/2023 at:11/13/2024 at:06/18/2025 at:08/22/2025 }} == Diskografia == === Štúdiové albumy === ====Kórejské štúdiové albumy==== * ''[[Go Live]]'' (2020) ** ''[[In Life]]'' (repackage verzia, 2020) * ''[[Noeasy]]'' (2021) * ''[[5-Star (Stray Kids)|5-Star]]'' (2023) * ''[[Karma (Stray Kids)|Karma]]'' (2025) ==== Japonské štúdiové albumy ==== * ''[[The Sound]]'' (2023) * ''[[Giant (Stray Kids)|Giant]]'' (2024) === EP === * ''Mixtape'' (2018) * ''I Am Not'' (2018) * ''I Am Who'' (2018) * ''I Am You'' (2018) * ''Clé 1: Miroh'' (2019) * ''Clé 2: Yellow Wood'' (2019) * ''Clé: Levanter'' (2019) * ''All In'' (2020) * ''Oddinary'' (2022) * ''Cirkus'' (2022) === Singlové albumy === * ''Step Out of Clé'' (2020) * ''Christmas EveL'' (2021) == Filmografia == === Reality show === {| class="wikitable" !Rok !Názov !Počet epizód !Poznámky |- |2017 |''[[Stray Kids (seriál)|Stray Kids]]'' |10 | |- | rowspan="7" |2018 |''The 9th'' |4 | |- |''Intro: I Am Not'' |2 | |- |''SK-Talker'' |7 | |- |''The 9th: Season 2'' |5 | |- |''Intro: I Am Who'' |2 | |- |''Stray Kids Amigo TV'' |3 | |- |''Two Kids Room'' |10 | |- |2018 – súčasnosť |''SKZ-Talker'' |46 | |- | rowspan="6" |2018 |''SKZ Honey-Tips'' |4 | |- |''The 9th: Season 3'' |3 | |- |''Stray Directors'' |2 |Objavujú sa len Hyunjin a I.N. |- |''Intro: I Am You'' |1 | |- |''Two Kids Room Vol. 2'' |10 | |- |''SKZ & SKZ'' |5 | |- | rowspan="12" |2019 |''The 9th: Season 4'' |5 | |- |''SKZ-Talker Go!'' |11 | |- |''Intro "Clé 1: Miroh"'' |1 | |- |''Finding SKZ'' |7 | |- |''Two Kids Room Vol. 3'' |10 | |- |''Intro "Clé 2: Yellow Wood"'' |1 | |- |''Two Kids Room Vol. 4'' |10 | |- |''ChoiSKZ'' |3 | |- |''The 9th: Season 5'' |4 | |- |''Two Kids Room Vol. 5'' |9 | |- |''Intro "Clé: Levanter"'' |1 | |- |''One Kids Room'' |9 | |- |2020–2021 |''SKZ-Talker Go! Season 2'' |6 | |- | rowspan="7" |2020 |''Two Kids Room+1'' |8 | |- |''Intro "Go Live"'' |1 | |- |''Finding SKZ God Edition'' |4 | |- |''Two Kids Song'' |4 | |- |''Intro "In Life"'' |2 | |- |''♥ Kids Room'' |8 | |- |''ASMR: 8.01 Stay FM'' |4 |Jen Felix |- | rowspan="6" |2021 |''[[Kingdom: Legendary War]]'' |10 | |- |''Mysterious Kitchen'' |3 |Objavujú sa len Lee Know, Han a I.N. |- |''All-Night SKZ'' |3 |Objavujú sa len Bang Chan, Changbin, Felix a Seungmin |- |''SKZ Camp Song: Howl in Harmony'' |5 | |- |''Kingdom Week <No+>'' |7 | |- |''Intro "Noeasy"'' |1 | |- | rowspan="3" |2022 |''2 Kids Room'' |28 | |- |''Intro: "Oddinary"'' |1 | |- |''SKZ-Talker Go! Season 3'' |2 | |} === Drámy === {| class="wikitable" |+ !Rok !Názov !Platforma |- | rowspan="2" |2018 |''What If You Are A JYP Entertainment's Trainee?'' | rowspan="3" |''Dingo K-Drama'' |- |''The Reveal Of Secret Diary Of Stray Kids [The Future Diary_EP.05]'' |- |2019 |''Stray Kids Cries At The Mountain Top [The Future Diary_EP.06]'' |} == Koncertné turné == * [[District 9: Unlock World Tour]] (2019–2020) * [[Maniac World Tour]] (2022) * DominATE World Tour (2025) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Stray Kids|25985914}} [[Kategória:Chlapčenské hudobné skupiny]] [[Kategória:K-pop]] 63rkucw0j2hdh1ecds3xlxd7aulymyy 0 753087 8253137 8250652 2026-07-25T09:48:59Z Martingazak 234259 Preklep 8253137 wikitext text/x-wiki [[File:Zelpo01.jpg|náhľad|Pohľad na [[Železiarne Podbrezová]] v roku [[2011]], bývalé Švermove železiarne, miesto práce zaradencov [[Tábor nútenej práce Hronec|TNP Hronec]] počas trvania tábora.]] '''Tábory nútenej práce''' alebo aj '''TNP''' v Československu boli tábory zriadené komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. TNP existovali v rokoch [[1948]] až [[1954]], budovali sa v miestach s nedostatkom pracovnej sily (bane, huty, železiarne, stavebné závody, štátne majetky a pod.). Niekoľko táborov nútenej práce bolo zriadených pri československých uránových baniach. Na Slovensku vzniklo v rokoch [[1948]]{{--}}[[1951]] na základe zákona o TNP šesť táborov nútenej práce, do ktorých bolo v rokoch [[1948]]{{--}}[[1953]] administratívne zaradených 8 240 osôb, pričom samotnými tábormi prešlo viac než 6 500 ľudí. Tábory nútenej práce sa tak stali významným nástrojom politickej represie v prvých rokoch komunistického režimu.<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=BEZ ROZSUDKU! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref> == Myšlienka vzniku == Dôvody vzniku táborov nútenej práce (TNP) formulovali Smernice pre využitie TNP z augusta [[1949]]. Podľa nich bola ich existencia reakciou na povojnový vývoj po [[Februárový prevrat|februári 1948]], keď sa podľa komunistického režimu „reakcia a zvyšky kapitalistickej triedy“ pokúšali narúšať socialistickú prestavbu štátu. Dokument tvrdil, že pracujúce vrstvy požadovali postih „triedneho nepriateľa“ jeho povinným zapojením do hospodárskej výstavby, čo malo byť základným odôvodnením prijatia zákona o táboroch nútenej práce.<ref name="Sivos"/>{{rp|103}} Príprava zákona sa začala na ministerstve vnútra v polovici roku [[1948]]. Jeho tvorcovia vychádzali zo skúseností Povereníctva vnútra pri organizovaní [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|pracovných útvarov]] na Slovensku a usilovali sa o prijatie celoštátnej právnej normy bez štandardného pripomienkového konania. Významnú úlohu pri odovzdávaní slovenských skúseností zohral prednosta VI. odboru Povereníctva vnútra [[Jozef Lietavec]], ktorého ministerstvo vnútra pôvodne zamýšľalo poveriť organizovaním pracovných táborov v celom Československu. Na zásah povereníka vnútra [[Daniel Okáli|Daniela Okáliho]] však zostal pôsobiť v [[Bratislava|Bratislave]]. Na žiadosť vládneho radcu Františka Machulu z [[27. august|27. augusta]] [[1948]] vypracoval [[Jozef Lietavec|Lietavec]] stanovisko k pripravovanému zákonu. Navrhol vypustiť zo zákona slovo „úmyselne“ pri definovaní hospodárskych rozvratníkov, keďže dokazovanie úmyslu bolo podľa neho v praxi problematické. Odporúčal tiež rozšíriť okruh internovaných o „iné asociálne osoby“ a zjednodušiť administratívny postup zlúčením okresných komisií. Kritizoval aj dovtedajšie vykonávacie predpisy, ktoré po februári [[1948]] nepovažoval za dostatočne pružné.<ref name="Sivos"/>{{rp|104}} Prvá osnova zákona prerokovaná [[20. september|20. septembra]] [[1948]] ešte vychádzala zo slovenského modelu pracovných útvarov. Používala označenie výchovné pracovné strediská, zdôrazňovala prevýchovný charakter internácie a stanovovala maximálnu dĺžku pobytu na dvanásť mesiacov s možnosťou podmienečného prepustenia po troch mesiacoch. V ten istý deň širšie Predsedníctvo [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] schválilo ďalšiu prípravu zákona, poverilo ministerstvo vnútra správou budúcich zariadení a rozhodlo o príprave pracovných stredísk s kapacitou 30 000 osôb. [[Daniel Okáli]] nesúhlasil s tým, aby o zaradení rozhodovali okresné národné výbory, a presadzoval vytvorenie osobitnej komisie pri Povereníctve vnútra. Jeho návrh sa do zákona nedostal, hoci sa neskôr čiastočne realizoval prostredníctvom politickej komisie pri Ústrednom sekretariáte KSS.<ref name="Sivos"/>{{rp|106}} Na prelome septembra a októbra [[1948]] sa pôvodná predstava prevýchovných zariadení postupne menila na nástroj represie. Minister spravodlivosti [[Alexej Čepička]] presadzoval možnosť internovať aj osoby nepohodlné režimu, ktoré sa nedopustili trestného činu, zatiaľ čo [[Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa|generálny tajomník KSČ]] [[Rudolf Slánský]] navrhoval predlžovať pobyt v tábore aj po vykonaní súdneho trestu. Hoci vláda [[30. september|30. septembra]] [[1948]] zdôraznila, že pracovné strediská nemajú predstavovať pokračovanie trestu ani ponižovať ľudskú dôstojnosť, minister vnútra [[Václav Nosek]] presadil [[5. október|5. októbra]] [[1948]] zásadnú zmenu koncepcie. Zákon už nehovoril o výchovných pracovných strediskách, ale o táboroch nútenej práce, pričom do popredia sa dostal ich donucovací charakter.<ref name="Sivos"/>{{rp|107}} Po prerokovaní vo výboroch Národného zhromaždenia bol zákon [[25. október|25. októbra]] [[1948]] schválený. Podporovatelia jeho prijatie zdôvodňovali potrebou izolovať osoby, ktoré údajne ohrozovali budovanie socialistického štátu. Súčasne prebiehala rozsiahla propagandistická kampaň v denníkoch [[Rudé právo]], Práce, [[Mladá fronta DNES|Mladá fronta]] a [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]], ktorá prezentovala pracovné tábory ako odpoveď na požiadavky pracujúceho ľudu a nevyhnutný prostriedok boja proti „šmelinárom“ a „rozvratníkom“. Prijatím zákona získal komunistický režim popri zákone na ochranu republiky ďalší významný nástroj na administratívnu internáciu skutočných i domnelých odporcov bez rozhodnutia súdu.<ref name="Sivos"/>{{rp|108}} == Po prijatí zákona == [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|Zákon č. 247/1948 Zb. o táboroch nútenej práce]], prijatý [[25. október|25. októbra]] [[1948]] a účinný od [[17. november|17. novembra]] [[1948]], zrušil dovtedajšie slovenské predpisy o pracovných útvaroch a všetky existujúce pracovné útvary premenoval na tábory nútenej práce (TNP). Ich zriaďovanie zveril ministerstvu vnútra s deklarovaným cieľom prevychovať zaradené osoby prostredníctvom práce a využiť ich pracovnú silu pri plnení jednotného hospodárskeho plánu.<ref name="Sivos"/>{{rp|110}} Ministerstvo vnútra už na jeseň [[1948]] pripravovalo rozsiahlu sieť pracovných táborov. Okrem piatich existujúcich táborov na Slovensku plánovalo zriadiť nové zariadenia v okolí [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Košice|Košíc]], zatiaľ čo v českých krajinách sa počítalo najmä s tábormi v [[Kladno|Kladne]] (s kapacitou 2 000 miest), [[Ostrava|Ostrave]] (3 000 miest), [[Jáchymov|Jáchymove]] (1 000 miest) a [[Trutnov|Trutnove]] (200 miest). Súčasne vznikali nové riadiace orgány. Na ministerstve vnútra bolo vytvorené osobitné oddelenie, z ktorého sa neskôr vyvinula Správa TNP, zatiaľ čo na Slovensku prevzalo riadenie táborov novozriadené oddelenie BK/8 Povereníctva vnútra.<ref name="Sivos"/>{{rp|110}} Oddelenie BK/8 vzniklo [[1. január]]a [[1949]] pod vedením Viliama Zábojníka. V máji [[1949]] ho nahradil Ján Habán, ktorý oddelenie viedol až do jeho zrušenia v septembri [[1950]]. BK/8 zabezpečovalo organizáciu a kontrolu táborov, vybavovalo odvolania proti rozhodnutiam zaraďovacích komisií, viedlo centrálnu evidenciu zaradencov, zabezpečovalo hospodársku správu táborov a pripravovalo metodické pokyny. Hoci oddelenie rozhodovalo o zložitej právnej agende, jeho pracovníci nemali právnické vzdelanie a boli nútení vytvárať interné smernice, keďže vykonávacie nariadenie k [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákonu č. 247/1948]] nebolo nikdy vydané. Len počas roku [[1949]] vypracovalo BK/8 viac než päťdesiat organizačných výnosov a smerníc.<ref name="Sivos"/>{{rp|112}} Začiatkom roku [[1949]] museli byť z táborov vyradené osoby odsúdené podľa nariadenia o ľudovom súdnictve, keďže zákon ich ďalšie zadržiavanie v TNP neumožňoval. Celkovo bolo 140 osôb premiestnených do pracovných útvarov pri trestniciach v [[Väznica Leopoldov|Leopoldove]] a [[Ilavská väznica|Ilave]].<ref name="Sivos"/>{{rp|113}} Prijatie zákona časovo súviselo s reformou verejnej správy a vznikom krajských národných výborov, ktoré postupne prevzali rozhodovanie o zaraďovaní do táborov. Dočasne túto právomoc vykonávalo ministerstvo vnútra prostredníctvom trojčlenných bezpečnostných komisií. Na Slovensku začali komisie pri krajských národných výboroch pracovať od januára do apríla [[1949]]. Zákon umožňoval zaradiť do TNP na obdobie od troch mesiacov do dvoch rokov osoby vo veku od 18 do 60 rokov, ktoré sa vyhýbali práci alebo podľa názoru štátnych orgánov ohrozovali ľudovodemokratické zriadenie či hospodársky život štátu. V praxi boli zaradenci rozdeľovaní do štyroch kategórií: „zaháľači“, „politickí rozvratníci“, „hospodárski rozvratníci“ a osoby napomáhajúce ich činnosti. Mimoriadne široko formulované definície umožňovali za politické rozvratníctvo považovať prakticky akúkoľvek činnosť, ktorú režim vyhodnotil ako nepriateľskú – od šírenia letákov a kritiky režimu až po údajné sabotáže, odpor voči kolektivizácii či cirkevnú činnosť. Podobne boli hospodárskym rozvratníctvom označované prípady čierneho obchodu, neplnenia dodávok alebo porušovania zásobovacích predpisov, pričom rozhodovanie bolo otvorene založené na triednom princípe.<ref name="Sivos"/>{{rp|115}} Návrhy na zaradenie pripravovali predovšetkým bezpečnostní referenti okresných národných výborov v spolupráci s orgánmi Verejnej a Štátnej bezpečnosti, ďalšími štátnymi úradmi, politickými organizáciami i jednotlivými občanmi. O konečnom zaradení a dĺžke pobytu rozhodovala trojčlenná bezpečnostná komisia pri krajskom národnom výbore, ktorej členov menovala rada KNV. Väčšinu jej členov mali tvoriť robotníci, čím sa mala zdôrazniť deklarovaná triedna legitimita rozhodovania. Široké právomoci komisií spolu s neurčitými formuláciami zákona vytvorili jeden zo základných administratívnych nástrojov politickej represie v Československu po [[Februárový prevrat|februári 1948]].<ref name="Sivos"/>{{rp|116}} Neverejné zasadnutia bezpečnostnej komisie zvolával jej predseda podľa potreby, pričom každý návrh na zaradenie do TNP sa prerokovával samostatne. Podľa smerníc ministerstva vnútra mala posudzovaná osoba právo na obhajobu, hoci sa to v praxi často nedodržiavalo – najmä pri tzv. asociálnych osobách, kňazoch alebo hromadných prípadoch odporu voči režimu. Komisia rozhodovala väčšinou hlasov a mohla okrem zaradenia do TNP nariadiť aj vysťahovanie, zákaz pobytu či odňatie živnosti. Proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie na odvolaciu komisiu pri Povereníctve vnútra, zriadenú [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]] v apríli [[1949]]. Jej rozhodnutia podliehali schváleniu povereníka vnútra, pričom politicky citlivé prípady mohla dodatočne preskúmať aj politická komisia pri Ústrednom sekretariáte KSS.<ref name="Sivos"/>{{rp|120}} === Tábory nútenej práce na Slovensku === [[File:Tabuľa Ilava.jpg|náhľad|Tabuľa pamiatke nespravodlivo a protiprávne väznených komunistickým režimom v ilavskej väznici]] Na Slovensku vzniklo v rokoch [[1948]]{{--}}[[1951]] na základe zákona o TNP šesť táborov nútenej práce. V decembri [[1948]] boli na TNP premenené pracovné útvary v [[Tábor nútenej práce Ilava|Ilave]] a [[Tábor nútenej práce Nováky|Novákoch]], vo februári [[1949]] pribudol tábor v [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou|Ústí nad Oravou]], ktorý však už v apríli zanikol. Krátko existoval aj tábor v Trenčíne (jún – október 1950), v októbri [[1949]] vznikol tábor v [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronci]] a v októbri 1951 posledný tábor v Ruskove pri Košiciach. Povereníctvo vnútra plánovalo zriadiť ďalšie tábory v [[Krupina|Krupine]], vo [[Zvolen|Zvolene]] a [[Ružomberok|Ružomberku]], no tieto zámery sa napokon neuskutočnili.<ref name="Sivos"/>{{rp|121}} {| class="wikitable" style="text-align: left" |- bgcolor="#cccccc" ! style="background:#B0C4DE" | ! style="background:#B0C4DE" |Názov ! style="background:#B0C4DE" |Dátum vzniku ! style="background:#B0C4DE" |Dátum zániku ! style="background:#B0C4DE" |Kapacita tábora |- | 1. || [[Tábor nútenej práce Nováky|Nováky]] || [[6. december]] [[1948]] || [[30. september]] [[1951]] || 1500 osôb |- | 2. || [[Tábor nútenej práce Ilava|Ilava]] || [[6. december]] [[1948]] || [[25. jún]] [[1951]] || 180 osôb |- | 3. || [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou|Ústie nad Oravou]] || [[11. február]] [[1949]] || [[30. apríl]] [[1949]] || 300 osôb |- | 4. || [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronec]] || [[1. október]] [[1949]] || [[20. marec]] [[1951]] || 400{{--}}500 osôb |- | 5. || [[Tábor nútenej práce Trenčín|Trenčín]] || [[25. jún]] [[1950]] || [[31. október]] [[1950]] || 300{{--}}400 osôb |- | 6. || [[Tábor nútenej práce Ruskov|Ruskov]] || [[1. október]] [[1951]] || [[15. máj]] [[1953]] || |- |} === Politické využitie TNP === Komunistický režim využíval od roku [[1949]] tábory nútenej práce ako jeden z hlavných nástrojov represie voči skutočným aj domnelým odporcom. Umožňovali rýchlu internáciu bez riadneho súdneho konania, často aj bez písomného rozhodnutia či možnosti obhajoby. Napriek oficiálne deklarovanému cieľu „prevýchovy prácou“ slúžili predovšetkým na zastrašovanie obyvateľstva, izoláciu politicky nepohodlných osôb, získavanie lacnej pracovnej sily a upevňovanie komunistickej moci.<ref name="Sivos"/>{{rp|169}} Významnú časť represií predstavoval postup proti katolíckej cirkvi. V prvej polovici roku [[1949]] režim obmedzil činnosť katolíckych spolkov, púte i cirkevnú tlač a prostredníctvom [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] začal systematicky kontrolovať duchovenstvo. Po rozhodnutí Predsedníctva [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] vznikla tzv. Katolícka akcia, organizovaná štátom s cieľom rozložiť cirkev zvnútra pomocou „pokrokových“ kňazov a laikov. Po jej odmietnutí cirkevnou hierarchiou a Vatikánom vypukli na prelome júna a júla [[1949]] protesty, ktoré bezpečnostné zložky násilne potlačili. Stovky osôb boli zatknuté a 210 ľudí (166 mužov a 44 žien) bolo bez predchádzajúceho administratívneho rozhodnutia internovaných do táborov nútenej práce. Bezpečnostné komisie vydávali rozhodnutia často až dodatočne, keď sa internovaní už nachádzali v táboroch.<ref name="Sivos"/>{{rp|173}} Voľné kapacity táborov režim využíval aj pri ďalších represívnych akciách. V rámci akcie „JUH“ boli postihovaní najmä maďarskí kulaci a ďalšie osoby odmietajúce presídlenie z južného Slovenska; viacerí z nich skončili bez výmeru v [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]]. Akcia „D“, realizovaná v rokoch [[1949]]{{--}}[[1950]], zasiahla bývalých dôstojníkov československej armády, príslušníkov západného odboja a veliteľský zbor z obdobia prvej republiky. Z pôvodne plánovaných 440 osôb bolo do TNP Mírov internovaných 263 dôstojníkov.<ref name="Sivos"/>{{rp|173}} Najrozsiahlejším projektom bola akcia „T-43“, pripravovaná od polovice roku [[1949]] s cieľom „vyčistiť veľké mestá od reakcie“. Jej vzniku napomohol nedostatok pracovných síl v jáchymovských baniach, nízky počet internovaných i rastúce prejavy odporu voči režimu. V Prahe vznikla ústredná kancelária pod vedením Bedřicha Pokorného, na Slovensku akciu riadil sektor BAa pod vedením Mateja Béla. V Bratislave pôsobila konšpiratívna skupina T-43, ktorá zhromažďovala kompromitujúce materiály, preverovala podozrivé osoby a pripravovala návrhy na ich internáciu, preradenie do manuálnej práce alebo vysťahovanie. Hoci sa zatýkanie začalo v októbri [[1949]], [[Klement Gottwald]] ho už po niekoľkých dňoch zastavil a plánovaná celoštátna akcia bola začiatkom roku [[1950]] ukončená. Napriek tomu podľa Karla Kaplana skončilo v TNP najmenej 778 osôb, pričom slovenské archívne materiály naznačujú, že skutočný počet bol vyšší.<ref name="Sivos"/>{{rp|173}}<ref name="Kaplan">{{Citácia knihy|titul=Pomocné technické prápory 1950 - 1954. Tábory nucené práce v Československu v letech 1948 - 1954|priezvisko=Bílek|meno=Jiří|vydavateľ=Ústav pro soudobé dějiny ČSAV|rok=1992|isbn=80-85270-06-4|priezvisko2=Kaplan|meno2=Karel}}</ref>{{rp|126}} Po ukončení akcie zostala [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] kartotéka približne 210 000 „nepriateľov režimu“, ktorú bezpečnostné orgány využívali aj pri ďalších represiách, vrátane akcie „B“ v rokoch [[1952]]{{--}}[[1953]]. Do táborov sa dostávali aj osoby pokúšajúce sa o útek cez hranice, duchovní odmietajúci štátnu cirkevnú politiku, ľudia oslobodení súdmi či roľníci odporujúci kolektivizácii. Napriek rozsiahlym represívnym opatreniam však vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] považovalo činnosť zaraďovacích komisií za nedostatočne razantnú a počet internovaných za nižší, než očakávalo.<ref name="Sivos"/>{{rp|179}} == Ďalšie smerovanie TNP == Zákon o táboroch nútenej práce (TNP) bol od začiatku koncipovaný ako nástroj triedneho boja. Jeho tvorcovia otvorene deklarovali, že má postihovať predovšetkým osoby buržoázneho pôvodu a slúžiť na upevnenie moci komunistického režimu. V praxi sa však ukázalo, že do táborov boli spočiatku zaraďovaní najmä ľudia obvinení z porušovania pracovnej disciplíny, alkoholizmu či výtržností, zatiaľ čo politickí odporcovia režimu boli zastúpení v oveľa menšej miere. Tento stav vyvolal kritiku vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], ktoré obviňovalo zaraďovacie komisie pri krajských národných výboroch z nedostatočného triedneho prístupu a nepochopenia politického významu zákona. Ministerstvo vnútra preto už začiatkom roku [[1949]] organizovalo školenia predsedov komisií a bezpečnostných referentov s cieľom usmerniť ich činnosť. Kritika smerovala aj na správu táborov, najmä v [[Tábor nútenej práce Ilava|Ilave]], [[Tábor nútenej práce Nováky|Novákoch]] a [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou|Ústí nad Oravou]], kde podľa vedenia rezortu nebola zabezpečená dostatočne dôsledná politická práca ani disciplína.<ref name="Sivos"/>{{rp|179}} Napriek pôvodným plánom internovať najprv 30 000 a neskôr 15 000 osôb sa očakávania nenaplnili. V roku [[1949]] bolo do TNP v celom Československu zaradených 9 061 osôb, z toho na Slovensku 2 174. Komunistické vedenie preto naďalej požadovalo intenzívnejšie využívanie táborov ako prostriedku represie voči „triednym nepriateľom“.<ref name="Sivos"/>{{rp|180}} Významným problémom sa stali úteky z táborov. Povereníctvo vnútra reagovalo sprísnením strážnej služby, posilnením oplotenia, budovaním siete informátorov medzi zaradencami a vydaním nových smerníc pre výkon strážnej služby. Napriek tomu zostával počet útekov vysoký, najmä preto, že mnohí zaradenci pracovali mimo areálov táborov. Len z [[Tábor nútenej práce Nováky|Novák]] utieklo počas roku [[1949]] až 677 osôb. Od januára [[1950]] preto prestali zriaďovať nové detašované pracovné oddiely mimo táborov, ktoré si vyžadovali samostatné ubytovanie a stráženie.<ref name="Sivos"/>{{rp|180}} Na jeseň [[1949]] prešli tábory nútenej práce v Čechách a na Morave pod priamu správu [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]]. Na Slovensku sa o rovnakom kroku diskutovalo, no vedenie [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] na čele s [[Viktor Sedmík|Viktorom Sedmíkom]] prevzatie odmietlo pre personálne a organizačné dôvody. Slovenské tábory tak zostali v pôsobnosti oddelenia BK/8 Povereníctva vnútra, hoci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] si zachovala významný vplyv prostredníctvom bezpečnostného dozoru a vlastných pracovníkov priamo v táboroch.<ref name="Sivos"/>{{rp|180}} Začiatkom roku [[1950]] evidovali české aj slovenské tábory spolu 4 734 zaradencov, pričom na Slovensku bolo v [[Tábor nútenej práce Nováky|Novákoch]] a [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronci]] umiestnených 929 osôb. Oddelenie BK/8 zároveň prijalo viaceré opatrenia na zvýšenie efektívnosti systému. Vznikol sociálny referát, ktorý po prepustení sledoval pracovné zaradenie bývalých väzňov. Navrhovalo sa aj premenovanie táborov na Ústavy pracovnej prevýchovy, čím sa režim snažil zdôrazniť ich deklarovanú prevýchovnú funkciu.<ref name="Sivos"/>{{rp|184}} S cieľom zvýšiť pracovné využitie zaradencov organizovalo BK/8 odborné rekvalifikačné kurzy a dobrovoľné nábory do priemyslu, stavebníctva, baníctva či poľnohospodárstva. Osoby, ktoré sa zaviazali pracovať tri roky vo vybranom odvetví, mohli byť podmienečne prepustené. Do septembra [[1950]] túto možnosť využilo 565 zaradencov. Súčasne sa zaviedlo systematické odoberanie odtlačkov prstov a fotografovanie všetkých internovaných.<ref name="Sivos"/>{{rp|184}} Po kritike nízkeho zastúpenia politických odporcov v táboroch začalo oddelenie BK/8 od roku [[1950]] dôslednejšie usmerňovať činnosť krajských komisií. Výsledkom bol nárast počtu zaradených osôb. Kým počas celého roku [[1949]] bolo na Slovensku zaradených 2 174 osôb, za prvých sedem mesiacov roku [[1950]] ich pribudlo už 3 024. Zvýšil sa aj počet predložených návrhov a celková dĺžka uložených pobytov v táboroch. Najväčší počet návrhov prerokúvali komisie v [[Bratislava|Bratislave]], [[Prešov|Prešove]] a [[Nitra|Nitre]].<ref name="Sivos"/>{{rp|186}} Odvolacia komisia pri Povereníctve vnútra riešila tisíce odvolaní a sťažností, pričom časť osôb bola do TNP zaradená aj na základe rozhodnutí policajných trestných súdov. V porovnaní s českými krajinami bolo medzi slovenskými zaradencami viac roľníkov a úradníkov a menej robotníkov a živnostníkov.<ref name="Sivos"/>{{rp|188}} Kontrola ministerstva vnútra z mája [[1950]] hodnotila slovenské zaraďovacie komisie pozitívnejšie než české, keďže podľa nej dôslednejšie uplatňovali triedne kritériá. Zároveň však upozornila na tvrdší prístup voči rómskym zaradencom. V polovici roku [[1950]] existovalo v Československu 23 táborov nútenej práce (s kapacitou 11 350 osôb), v ktorých sa nachádzalo 5 718 zaradencov. Na Slovensku fungovali tri tábory – [[Tábor nútenej práce Nováky|Nováky]], [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronec]] a [[Tábor nútenej práce Trenčín|Trenčín]]{{--}}s viac ako tisíckou internovaných.<ref name="Sivos"/>{{rp|190}} Rozhodujúci zlom priniesla rozsiahla reforma trestného práva prijatá v júli [[1950]]. Nové trestné zákony umožnili ukladať pobyt v TNP ako pokračovanie výkonu trestu alebo ako sankciu za priestupky vyhodnotené ako prejav nepriateľského postoja voči ľudovodemokratickému zriadeniu. Zákon o táboroch nútenej práce z roku [[1948]] bol k [[1. august|1. augustu]] [[1950]] zrušený, no samotné tábory pokračovali na novom právnom základe. Po zrušení zákona zanikli krajské zaraďovacie komisie a rozhodovanie prešlo na trestné komisie okresných a krajských národných výborov, súdy a prokuratúru. Správa slovenských táborov prešla pod ministerstvo národnej bezpečnosti a zaviedol sa systém zberných táborov. Nové smernice podrobne upravili organizáciu, disciplínu, strážnu službu, zdravotnú starostlivosť aj ideologickú prevýchovu zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|191}} Ani tieto reformy však nenaplnili očakávania komunistického vedenia. Počet internovaných zostával nízky, sociálne zloženie nezodpovedalo predstavám o boji proti „triednym nepriateľom“ a kapacity táborov zostávali nevyužité. Začiatkom roku [[1951]] preto vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] aj ministerstvo národnej bezpečnosti dospeli k záveru, že systém táborov nútenej práce sa neosvedčil. S výnimkou táborov pri uránových baniach stratil režim o TNP záujem a začal pripravovať ich postupné zrušenie.<ref name="Sivos"/>{{rp|192}} === Činnosť ŠtB v táboroch === Po februári [[1948]] sa [[Štátna bezpečnosť]] stala hlavným nástrojom komunistického režimu pri kontrole spoločnosti. Podieľala sa na príprave zákona o táboroch nútenej práce, ich organizácii a postupne prevzala dohľad nad ich fungovaním. V táboroch pôsobili príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] pod krytím ako zamestnanci správy či bezpečnostní referenti. Ich úlohou bolo budovať agentúrnu sieť, získavať informácie o zaradencoch, plánovaných útekoch, protištátnej činnosti, vzájomných vzťahoch i o činnosti správy tábora.<ref name="Sivos"/>{{rp|204}} Od roku [[1950]] riadilo spravodajskú činnosť v TNP špecializované oddelenie [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], neskôr ministerstvo národnej bezpečnosti. V decembri [[1950]] pôsobilo v 24 táboroch 16 príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ktorí riadili desiatky viazaných i neviazaných spolupracovníkov a dôverných prameňov. Počet informátorov sa ďalej zvyšoval. Na Slovensku mali príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] svoje zastúpenie najmä v táboroch [[Tábor nútenej práce Nováky|Nováky]], [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronec]], [[Tábor nútenej práce Ilava|Ilava]] a [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou|Ústie nad Oravou]]. Išlo prevažne o mladých príslušníkov s krátkou praxou, pre ktorých služba v táboroch predstavovala prvé profesionálne skúsenosti. Týždenne podávali správy krajským veliteľstvám a centrálnym orgánom [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].<ref name="Sivos"/>{{rp|206}} Po prechode táborov nútenej práce pod ministerstvo spravodlivosti v roku [[1951]] sa agentúrna sieť postupne rozpadla. Napriek obmedzenej efektívnosti dokumentuje jej existencia systematický prienik [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do všetkých oblastí života a využívanie táborov ako nástroja politickej kontroly a represie.<ref name="Sivos"/>{{rp|206}} === Zánik táborov nútenej práce === Zákon o táboroch nútenej práce, prijatý v októbri [[1948]], patril medzi prvé represívne normy komunistického režimu. Jeho cieľom bolo vytvoriť právny základ na izoláciu skutočných i domnelých odporcov režimu a slúžiť ako nástroj triedneho boja proti „triednym nepriateľom“. V praxi sa však pôvodné predstavy nenaplnili. Nízky počet zaradených osôb, nejednotný prístup straníckych orgánov a nejasné postavenie TNP vo väzenskom systéme viedli k postupnému rušeniu táborov. Na Slovensku zanikli tábory v [[Tábor nútenej práce Ilava|Ilave]] ([[1950]]), [[Tábor nútenej práce Trenčín|Trenčíne]] ([[1950]]) a [[Tábor nútenej práce Hronec|Hronci]] ([[1951]]), pričom po [[Tábor nútenej práce Nováky|Novákoch]] vznikol v októbri [[1951]] posledný tábor v [[Tábor nútenej práce Ruskov|Ruskove]].<ref name="Sivos"/>{{rp|208}} Po prevzatí táborov ministerstvom spravodlivosti sa pripravovali reformy: zjednodušenie predpisov, zníženie počtu táborov, prispôsobenie evidencie väzenskému systému a posilnenie dozoru prokuratúry. Navrhovala sa aj výraznejšia diferenciácia zaradencov podľa triedneho pôvodu – robotníci mali mať lepšie pracovné podmienky, zatiaľ čo príslušníci „buržoázie“ mali byť izolovaní na najťažších prácach. V roku [[1951]] spravovalo ministerstvo spravodlivosti šesť táborov, zatiaľ čo tábory pri uránových baniach zostali pod ministerstvom národnej bezpečnosti. Na jeseň [[1951]] bolo v TNP evidovaných vyše 1 100 osôb, ďalšie stovky tvorili zbehovia alebo osoby s prerušeným pobytom. Revízia z roku [[1952]] ukázala, že z približne 3 000 evidovaných sa v táboroch nachádzalo len okolo 800 osôb, čo viedlo k prepúšťaniu zostávajúcich zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|209}} Koncom roku [[1952]] boli tábory začlenené do jednotného systému väzenstva pod ministerstvom národnej bezpečnosti a premenované na prechodné útvary nápravných zariadení. V marci [[1953]] zanikol posledný slovenský tábor v [[Tábor nútenej práce Ruskov|Ruskove]] a vo februári [[1954]] bol uzavretý aj posledný tábor v Československu, v Brne.<ref name="Sivos"/>{{rp|210}} Podľa historických výskumov prešlo tábormi nútenej práce v Československu približne 21-tisíc osôb. Na Slovensku bolo v rokoch [[1948]]{{--}}[[1953]] administratívne zaradených 8 240 osôb, pričom samotnými tábormi prešlo viac než 6 500 ľudí. Tábory nútenej práce sa tak stali významným nástrojom politickej represie v prvých rokoch komunistického režimu.<ref name="Sivos"/>{{rp|210}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Portál|História}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Pracovné tábory]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Nútené práce v komunistickom Česko-Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 1948]] 8omz8hfvgd8i3nh6fockoybfbsxv705 10 753107 8253010 8249964 2026-07-24T19:32:38Z Alexis Nemec 211349 8253010 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Liga majstrov UEFA 2024/2025 - Paris Saint-Germain | nadpis = [[Liga majstrov UEFA 2024/2025]] - [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | štýl nadpisu = background: gold; | skupina1= Brankár | zoznam1 = * [[Gianluigi Donnarumma]] * [[Arnau Tenas]] * [[Matvej Safonov]] |skupina2= Hráči |zoznam2= * [[Achraf Hakimi]] * [[William Pacho]] * [[Marquinhos]] * [[Nuno Mendes]] * [[Presnel Kimpembe]] * [[Lucas Hernandez]] * [[Ibrahim Mbaye]] * [[Senny Mayulu]] * [[Lucas Beraldo]] * [[Lee Kang-in]] * [[Warren Zaïre-Emery]] * [[Désiré Doué]] * [[João Neves]] * [[Vitinha]] * [[Fabián Ruiz]] * [[Bradley Barcola]] * [[Ousmanne Dembélé]] * [[Gonçalo Ramos]] * [[Kvicha Kvaratskhelia]] * [[Marco Asensio]] |skupina3=Tréner |zoznam3= * [[Luis Enrique]] }} a6yfiwbrn3pu0of6cf0jrtyesbe4ecc 10 753108 8253011 8249970 2026-07-24T19:33:11Z Alexis Nemec 211349 8253011 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Liga majstrov UEFA 2025/2026 - Paris Saint-Germain | nadpis = [[Liga majstrov UEFA 2025/2026]] - [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | štýl nadpisu = background: gold; | skupina1= Brankár | zoznam1 = * [[Lucas Chevalier]] * [[Renato Marin]] * [[Matvej Safonov]] |skupina2= Hráči |zoznam2= * [[Achraf Hakimi]] * [[William Pacho]] * [[Marquinhos]] * [[Nuno Mendes]] * [[Iľja Zabarnyj]] * [[Lucas Hernandez]] * [[Ibrahim Mbaye]] * [[Senny Mayulu]] * [[Lucas Beraldo]] * [[Lee Kang-in]] * [[Warren Zaïre-Emery]] * [[Désiré Doué]] * [[João Neves]] * [[Vitinha]] * [[Fabián Ruiz]] * [[Bradley Barcola]] * [[Ousmanne Dembélé]] * [[Gonçalo Ramos]] * [[Kvicha Kvaratskhelia]] * [[Quentin Ndjantou]] * [[Dro Fernandez]] |skupina3=Tréner |zoznam3= * [[Luis Enrique]] }} h0hm9f3n8o2inziqhljr0ntnxvt4amg 3 753192 8252903 8251319 2026-07-24T13:30:02Z AgnesaVanková 300915 /* */ odpoveď 8252903 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 12:52, 22. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň, nakoľko v Maďarskej republiky odvolali prezidenta Dr. Tamása Sulyoka a do funkcie dočasne nastúpila Ágnes Forsthoffer som sa rozhodla opraviť nesprávny obsah. :S pozdravom, Mgr. Agnesa Vanková! --[[Redaktor:AgnesaVanková|AgnesaVanková]] ([[Diskusia s redaktorom:AgnesaVanková|diskusia]]) 13:30, 24. júl 2026 (UTC) g3v84y3rfu4ni89omh61hk6z15t2fnt 8252913 8252903 2026-07-24T13:51:19Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8252913 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 12:52, 22. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň, nakoľko v Maďarskej republiky odvolali prezidenta Dr. Tamása Sulyoka a do funkcie dočasne nastúpila Ágnes Forsthoffer som sa rozhodla opraviť nesprávny obsah. S pozdravom, Mgr. Agnesa Vanková! --[[Redaktor:AgnesaVanková|AgnesaVanková]] ([[Diskusia s redaktorom:AgnesaVanková|diskusia]]) 13:30, 24. júl 2026 (UTC) ::Zdravím Agnesa, len potom to treba robiť korektným spôsobom s použitím náhľadu. {{Úsmev|;)}} {{Urgentne upraviť autor|Ágnes Forsthoffer}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:51, 24. júl 2026 (UTC) naudqqjoi3y0agimoz3o0wmzr343nnu 8252963 8252913 2026-07-24T16:52:30Z AgnesaVanková 300915 /* */ odpoveď 8252963 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 12:52, 22. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň, nakoľko v Maďarskej republiky odvolali prezidenta Dr. Tamása Sulyoka a do funkcie dočasne nastúpila Ágnes Forsthoffer som sa rozhodla opraviť nesprávny obsah. S pozdravom, Mgr. Agnesa Vanková! --[[Redaktor:AgnesaVanková|AgnesaVanková]] ([[Diskusia s redaktorom:AgnesaVanková|diskusia]]) 13:30, 24. júl 2026 (UTC) ::Ďakujem za Vašu odpoveď, popracujem na tom ešte. --[[Redaktor:AgnesaVanková|AgnesaVanková]] ([[Diskusia s redaktorom:AgnesaVanková|diskusia]]) 16:52, 24. júl 2026 (UTC) ::Zdravím Agnesa, len potom to treba robiť korektným spôsobom s použitím náhľadu. {{Úsmev|;)}} {{Urgentne upraviť autor|Ágnes Forsthoffer}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:51, 24. júl 2026 (UTC) 03tb0cs6it5czekhjn99h7z7fa5j8p4 8253021 8252963 2026-07-24T20:16:11Z Safíček 270527 /* */ odpoveď 8253021 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 12:52, 22. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň, nakoľko v Maďarskej republiky odvolali prezidenta Dr. Tamása Sulyoka a do funkcie dočasne nastúpila Ágnes Forsthoffer som sa rozhodla opraviť nesprávny obsah. S pozdravom, Mgr. Agnesa Vanková! --[[Redaktor:AgnesaVanková|AgnesaVanková]] ([[Diskusia s redaktorom:AgnesaVanková|diskusia]]) 13:30, 24. júl 2026 (UTC) ::Ďakujem za Vašu odpoveď, popracujem na tom ešte. --[[Redaktor:AgnesaVanková|AgnesaVanková]] ([[Diskusia s redaktorom:AgnesaVanková|diskusia]]) 16:52, 24. júl 2026 (UTC) ::Zdravím Agnesa, len potom to treba robiť korektným spôsobom s použitím náhľadu. {{Úsmev|;)}} {{Urgentne upraviť autor|Ágnes Forsthoffer}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:51, 24. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:AgnesaVanková|AgnesaVanková]] Prosím neodstraňujte šablónu UU z článku [[Ágnes Forsthoffer]]. Článok je aj naďalej v katastrofálnom stave - bez referencí, neexistujúce šablóny, opakujúci sa text... --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 24. júl 2026 (UTC) paq0myzysflqzlhlv1hw3dpn4j1r417 0 753245 8253089 8252267 2026-07-25T02:49:57Z Luppus 39967 8253089 wikitext text/x-wiki '''Keramos''' môže byť: * v gréckej mytológii syn boha Dionýza a Ariadny, patrón hrnčiarov, pozri [[Keramos (mytológia)]] * staroveké zaniknuté mesto v Kárii (dnes Ören v Turecku), pozri [[Keramos (mesto)]] * prímorská dedina na gréckom ostrove Chios, pozri [[Keramos (Chios)]] * rakúska manufaktúra na výrobu porcelánu a keramiky vo Viedni (pôsobila v rokoch 1910 – 1982), pozri [[Keramos Wien]] * historická baňa na antimón na gréckom ostrove Chios, pozri [[Keramos (baňa na Chiose)]] {{Rozlišovacia stránka}} hhfkmm5ncrt1i3o35mqcyai1rm6cdw8 0 753254 8253050 8252593 2026-07-24T21:32:41Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Seriály s hudbou Pierra Bacheleta]] pomocou použitia HotCat 8253050 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Televízny seriál | sk = | en = Les Aventures de l'énergie | logo = | žáner = komédia | námet = | scenár = | réžia = [[]] | hudba = [[]] | hudba popiska = | slogan = | krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | počet sérií = 1 | počet častí = 6 | výkonný producent = | producent = | kamera = | strih = | zvuk = | dĺžka = cca 6 [[Minúta|min.]] | spoločnosť = | distribútor = | rok orig = [[1975]] | tv orig = [[]] | rok sk = | tv sk = | formát obrazu = | prístupnosť = | webstránky = }} '''''Les Aventures de l'énergie''''' je francúzsky kreslený [[seriál]]. == Epizódy == Epizódy s uvedením TV premiér v chronologickom poradí: == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == == Externé odkazy == {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} * {{Csfd film|id=}} * {{Imdb film|id=}} <!-- * {{Fdb film|id=}} --> * {{Kinobox film|id=}} * {{AlloCiné film|id=}} [[Kategória:Francúzske televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 1975]] [[Kategória:Francúzske kreslené seriály]] [[Kategória:Seriály s hudbou Pierra Bacheleta]] 52108n0kvv99lq42c7r5zn40pu6iz9y 0 753260 8253183 8252702 2026-07-25T10:57:10Z Luppus 39967 wikilinka 8253183 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Kerameikos | other_name = | native_name = Κεραμεικός | category = archeologická lokalita <!-- *** Image *** --> | image = Kerameikos Cemetery on July 10, 2020.jpg | image_caption = Celkový pohľad na archeologický areál a pohrebisko starovekého Kerameika | image_size = 280 <!-- *** Country etc. *** --> | country = Grécko | country_flag = 1 | region = [[Atika (kraj)|Atika]] | district = | municipality = [[Atény]] <!-- *** Locations *** --> | lat_d = 37 | lat_m = 58 | lat_s = 42 | lat_NS = S | long_d = 23 | long_m = 43 | long_s = 08 | long_EW = V | coordinates_type = type:landmark <!-- *** History & management *** --> | established = submykénske obdobie | established_type = Počiatky osídlenia | management = Grécka archeologická spoločnosť / Nemecký archeologický ústav v Aténach <!-- *** Websites *** --> | commons = Kerameikos }} '''Kerameikos''' ({{vjz|grc|''Κεραμεικός''}}) bola významná remeselnícka štvrť starovekých [[Atény|Atén]], známa predovšetkým ako hlavné stredisko produkcie aténskej [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]] a zároveň ako najväčšia a najdôležitejšia aténska [[nekropola]].<ref name="Novotny412">{{Citácia knihy | autor = Bohuslav Novotný | titul = Encyklopédia archeológie | id = 65-007-86 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Obzor | rok = 1986 | strany = 412}}</ref> Nachádza sa na severozápadnom okraji historického jadra mesta, v okolí monumentálnej [[Dipylon|Dipylonskej brány]] a pozdĺž toku rieky ''Eridanos''.<ref name="Knigge8">{{Citácia knihy | autor = Ursula Knigge | titul = The Athenian Kerameikos: History, Monuments, Excavations | miesto = Atény | vydavateľ = Krini | rok = 1991 | strany = 8}}</ref> V roku [[478 pred Kr.]] bola táto oblasť natrvalo rozdelená [[Temistoklove hradby|Temistoklovými hradbami]] na dve časti – vnútorný Kerameikos (obytná a remeselnícka štvrť) a vonkajší Kerameikos, ktorý sa stal hlavným mestským pohrebiskom. Práve odtiaľto sa začínala slávna ''Svätá cesta'' smerujúca do [[Elefsina|Eleusíny]], lemovaná monumentálnymi náhrobnými sochami.<ref name="goette">Hans Rupprecht Goette, ''Athens, Attica and the Megarid: An Archaeological Guide'', London: Routledge, 2001, s. 59. ISBN 0-415-24370-X.</ref> Archeologický výskum lokality prebieha už od roku [[1870]], najprv pod vedením Gréckej archeologickej spoločnosti a od roku [[1913]] až do súčasnosti pod záštitou Nemeckého archeologického ústavu v Aténach.<ref name="Novotny412" /> Moderné vykopávky však doteraz odkryli iba menšiu časť celého starovekého dému.<ref name="goette" /> == Geografia a lokálne reálie == Kým v súčasnosti leží [[Archeologická lokalita|archeologický areál]] v tesnej blízkosti moderného centra Atén, v staroveku sa rovnomenný mestský okres (''démos'' Kerameis) rozkladal na vtedajšom severozápadnom predmestí, ktoré bolo rozlohou výrazne menšie než dnešná metropola.<ref name="Knigge8" /> Územím pretekala rieka (potok) Eridanos, ktorá pramenila na svahoch pohoria ''Lykabettos'', tiekla pozdĺž severnej strany pahorku ''Pnyx'' a neskôr ústila do rieky Kéfisos.<ref name="Knigge8" /> Práve prítomnosť tohto vodného toku, aluviálnych nánosov a dostatku kvalitného bahna s vysokým obsahom ílu vytvorila ideálne podmienky pre usadenie hrnčiarskej komunity, ktorá tu pôsobila od najstarších čias.<ref name="Novotny412" /><ref name="goette" /> Presný rozsah pôvodného dému Kerameis zostáva neznámy, no nálezy viacerých hraničných kameňov s nápisom ''Horos Kerameikou'' ({{vjz|grc|''Όρος Kεραμεικού''}} – Hranica Kerameika) spolu s písomnými prameňmi jasne definujú jeho severné a južné limity.<ref name="Knigge8" /> Štvrť sa tiahla od severozápadného okraja vtedajšieho občianskeho centra – aténskej [[Agora (námestie)|agory]] – až po posvätný háj hrdinu [[Akadémos|Akadéma]] (Akadémia), vzdialený približne 1,5 km, kde na začiatku [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] založil svoju filozofickú školu [[Platón]].<ref name="Knigge8" /> Z historických prameňov vyplýva, že samotná agora spočiatku sčasti spadala pod Kerameikos. Geograf [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] vo svojom opise Atén uvádza celú agoru ako súčasť tohto dištriktu.<ref name=":23 ">{{Citácia knihy | autor = Pausanias | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | id = 25-039-73 |miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 23}}</ref> Naopak, historik [[Thukydides]], ktorý predstavuje najstarší písomný prameň, striktne definuje Kerameikos ako oblasť ležiacu vonku za mestskými hradbami z roku [[478 pred Kr.]]<ref name="Knigge8" /><ref name=":169">{{Citácia knihy | autor = Thukydides | titul = Dejiny peloponézskej vojny VI |isbn = 978-80-970115-5-0 | miesto = Martin | vydavateľ = THETIS | rok = 2010 | strany = 169}}</ref> Tento zdanlivý rozpor vyplýva z neskoršieho administratívneho rozdelenia štvrte po vybudovaní opevnenia.[[Súbor:Athens Plato Academy Archaeological Site 3.jpg|thumb|Archeologická lokalita [[Platónska akadémia|Platónovej akadémie]] v rovnomennej aténskej štvrti ''Akadimia Platonos'', kam v staroveku viedla široká cesta priamo z Kerameika.]] == Pôvod názvu == Podľa antickej tradície, ktorú zaznamenal Pausanias, bol názov štvrte odvodený od mýtického hrdinu [[Keramos (mytológia)|Kerama]], syna boha [[Dionýzos|Dionýza]] a [[Ariadna|Ariadny]], ktorý bol uctievaný ako patrón a ochranca hrnčiarov.<ref name="Knigge8" /><ref name=":26">{{Citácia knihy | autor = Pausanias | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | id = 25-039-73 |miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 26}}</ref> Z lingvistického a historického hľadiska je však názov odvodený priamo od starogréckeho slova pre hrnčiarov – ''kerameis'' ({{vjz|grc|''κεραμεῖς''}}), respektíve od slova pre hlinu a hlinené výrobky (''keramos'', {{vjz|grc|''κέραμος''}}).<ref name="Novotny412" /><ref name="goette" /> Kerameikos bol tak doslova „štvrťou hrnčiarov“, pričom toto pomenovanie prežilo tisícročia a stalo sa etymologickým základom pre moderný medzinárodný výraz [[keramika]]. == Dejiny a stavebný vývoj == === Najstaršie osídlenie a vznik pohrebiska (do roku 478 pred Kr.) === Pôvodne bolo toto územie v záplavovej oblasti rieky Eridanos prevažne močaristé.<ref name="goette" /> Ako pohrebisko sa však začalo príležitostne využívať už od [[3. tisícročie pred Kr.|3. tisícročia pred Kr.]] (v období ranej [[Bronzová doba|bronzovej doby]]). Kontinuálne a organizované pochovávanie sa tu rozvinulo približne od roku [[1200 pred Kr.]] (v submykénskom období).<ref name=":169" /><ref name="Novotny412" /><ref name="goette" /> Archeológovia z tohto obdobia odkryli množstvo raných šachtových a skrinkových hrobov s bohatou keramickou pohrebnou výbavou. Kým obytné domy hrnčiarov sa postupne koncentrovali na vyššie položených a suchších terasách južne od toku, na severnom brehu Eridanu sa v [[Archaické obdobie (Grécko)|archaickom období]] začali budovať čoraz väčšie, zložitejšie a honosnejšie mohyly a kamenné monumenty, ktoré lemovali ranú trasu Svätej cesty.<ref name="goette" /> === Temistoklove hradby a rozdelenie štvrte === [[Súbor:The Themistoclean Wall in Kerameikos Cemetery on May 22, 2021.jpg|thumb|Zvyšky Temistoklových hradieb pri pohľade z ulice Ermou. Spodná vrstva muriva pochádza z [[5. storočie pred Kr.|5. storočia pred Kr.]], zatiaľ čo vrchná nadstavba vznikla v neskoroantickom období v 6. storočí po Kr.]] Zásadný zlom v urbanizme celej oblasti priniesol rok [[478 pred Kr.]] Po ničivom vyplienení Atén [[Staroperzská ríša|perzským]] vojskom kráľa [[Xerxes I.|Xerxa I.]] ([[480 pred Kr.]]) sa Aténčania rozhodli urýchlene vybudovať nové mestské opevnenie. Na podnet štátnika [[Temistokles|Temistokla]] boli do základov týchto nových hradieb (tzv. Temistoklove hradby) sekundárne zamurované aj staršie archaické náhrobné kamene, sochy a monumenty z blízkeho okolia, ktoré Peržania predtým poškodili.<ref name="goette" /><ref name="Novotny412" /> Stavba hradieb natrvalo rozdelila Kerameikos na dve funkčne odlišné časti:<ref name="Knigge8" /> * ''Vnútorný Kerameikos'': zostal vo vnútri mesta a naďalej slúžil predovšetkým ako hustá mestská zástavba s obytnými domami a hrnčiarskymi dielňami. * ''Vonkajší Kerameikos'': ležal za hradbami a rozvinul sa do najrešpektovanejšieho aténskeho pohrebiska. Priamo v priestore Kerameika pretínali hradby dve monumentálne, severozápadne orientované mestské brány:<ref name="goette" /> # ''Posvätná brána'' ({{vjz|grc|''Ἱερὰ Πύλη''}} – ''Hiera Pylé''): situovaná na južnejšej strane, cez ktorú prechádzala slávna Svätá cesta smerujúca do Eleusíny, využívaná počas slávnostných sprievodov pri [[Eleusínske mystériá|Eleusínskych mystériách]]. # ''Dipylonská brána'' ({{vjz|grc|''Δίπυλον''}} – dvojitá brána, v prameňoch známa aj ako Thriasianská): ležala severnejšie a prechádzala cez ňu široká ulica ''Dromos''. Táto cesta viedla priamo k [[Platónska akadémia|Platónovej akadémii]]. === Štátny cintorín a Ulica hrobov === Pozdĺž cesty ''Dromos'' pred Dipylonskou bránou zriadili Aténčania verejný štátny cintorín – ''Démosion Séma'' ({{vjz|grc|''δημόσιον σῆμα''}}).<ref name="goette" /> Práve tu našli miesto posledného odpočinku najvýznamnejší aténski štátnici, vizionári a padlí bojovníci. Pochovaní tu boli napríklad [[Kleistenes]] či [[Perikles]], pričom Perikles práve na tomto mieste v roku [[431 pred Kr.]] predniesol svoju slávnu ''pohrebnú reč'' na počesť obetí prvého roku [[Peloponézske vojny|peloponézskej vojny]].<ref name="goette" /> Južne od Dipylonu sa od Svätej cesty odpájala samostatná vetva známa ako ''Ulica hrobov''. Tú lemovali okázalé súkromné mauzóleá a hrobky bohatých aténskych rodín.<ref name="Novotny412" /> Tento trend luxusných pohrebných stavieb umelo ukončil až luxusný dekrét (zákon proti prepychu), ktorý v roku [[317 pred Kr.]] vydal správca Atén [[Démétrios z Faléru]]. Od tohto momentu boli povolené len skromné, jednotné pamätníky v podobe malých mramorových stĺpikov alebo popísaných kamenných blokov.<ref name="goette" /> K opätovnému oživeniu monumentálnej architektúry hrobiek došlo až po rímskej okupácii Atén, no z tohto neskoršieho rímskeho obdobia sa zachovalo len minimum pozostatkov.<ref name="goette" /> === Budova Pompeionu a náboženské procesie === [[Súbor:The Pompeion in Kerameikos Cemetery on March 1, 2021.jpg|thumb|Ruiny budovy [[Pompeion]] z 5. storočia pred Kr. Stavba slúžila na prípravu náboženského sprievodu počas Panaténajských slávností, ktorý smeroval z Kerameika po Panaténajskej ceste až na [[Akropola v Aténach|Akropolu]] k chrámu [[Parthenón]].]] V klasickom období vznikla v strategickom vnútropásme hradieb – priamo v priestore medzi Posvätnou a Dipylonskou bránou – dôležitá štátna budova [[Pompeion]] ({{vjz|grc|''Πομπεῖον''}}).<ref name="Novotny412" /> Táto stavba zohrávala kľúčovú rolu počas [[Panaténaie|Panaténajských slávností]]. Slúžila ako hlavné zhromaždisko, kde sa organizoval slávnostný sprievod (''pompé'', {{vjz|grc|''πομπή''}}) na počesť bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]].<ref name="goette" /> == Archeologické výskumy == Sústavné archeologické vykopávky v Kerameiku sa začali v roku 1870 pod záštitou Gréckej archeologickej spoločnosti. Od roku 1870 prebiehali s krátkymi prestávkami a v roku 1913 prevzal vedenie výskumov Nemecký archeologický ústav v Aténach, ktorý na lokalite kontinuálne pôsobí dodnes.<ref name="Novotny412">{{Citácia knihy | autor = Bohuslav Novotný | titul = Encyklopédia archeológie | id = 65-007-86 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Obzor | rok = 1986 | strany = 412}}</ref> Veľké plochy susediace s odkrytým areálom však stále zostávajú nepreskúmané, pretože ležia priamo pod zástavbou moderných Atén a ich vyvlastnenie a následný výskum závisia od budúcich finančných zdrojov. === Nález monumentálneho kúrosa === Medzi najvýznamnejšie moderné objavy patrí nález monumentálneho archaického [[kúros|kúrosa]] (sochy nahého mladíka), ktorého v areáli Posvätnej brány odkryli nemeckí archeológovia pod vedením profesora [[Wolf-Dietrich Niemeier|Wolfa-Dietricha Niemeiera]]. Táto mramorová socha meria na výšku 2,1 metra a je väčším dvojčaťom slávneho kúrosa, ktorý je dnes uložený v [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitnom múzeu umenia]] v [[New York]]. Obe sochy vytvoril ten istý anonymný antický sochár, v dejinách umenia známy ako [[Dipylonský sochár]].<ref>Hans Rupprecht Goette, ''Athens, Attica and the Megarid: An Archaeological Guide'', London: Routledge, 2001, s. 59. ISBN 0-415-24370-X.</ref> === Hromadný hrob a aténsky mor === [[Súbor:Skeletons from the 5th cent. B.C. found at Kerameikos Cemetery currently at the National Archaeological Museum of Athens (7 May 2018).jpg|náhľad|vľavo|Kostrové pozostatky z 5. storočia pred Kr., ktoré boli objavené v hromadnom hrobe morových obetí počas výstavby metra a dnes sú vystavené v múzeu.]] Počas výstavby blízkej stanice metra ''Kerameikos'' v rámci rozširovania aténskeho metra narazili stavebné mechanizmy na rozsiahle staroveké pohrebisko. V roku [[1992]] tu grécka archeologička [[Efi Baziatopoulou-Valavani]] viedla záchranný výskum, pri ktorom odkryla približne 1 000 hrobov zo 4. a 5. storočia pred Kr., no najmä unikátnu masovú hrobovú jamu v severozápadnom rohu cintorína.<ref name="Stamatopoulou">Marina Stamatopoulou, Maria Yeroulanou, ''Excavating classical culture: recent archaeological discoveries in Greece'', Oxford: Archaeopress, 2002, s. 187–201. ISBN 1-84171-411-9.</ref> Jama mala dĺžku 6,5 metra a hĺbku 1,6 metra. Obsahovala kostrové pozostatky najmenej 89 osôb – dospelých mužov, žien a ôsmich detí.<ref name="Stamatopoulou" /> Na základe nájdenej keramiky (najmä kanvíc typu [[Chous|choes]], nádoby [[peliké|pelikai]] a radu [[Lékythos|lékythoi]]) bol hrob spoľahlivo datovaný do rokov [[430 pred Kr.|430]] až [[426 pred Kr.]]<ref name="Stamatopoulou" /> Vzhľadom na toto datovanie a chaotický charakter pochovávania vedci dospeli k záveru, že ide o obete katastrofálneho ''aténskeho moru'', ktorý v meste zúril počas peloponézskej vojny.<ref name="Stamatopoulou" /> Priebeh tejto epidémie a spoločenský rozklad detailne opísal historik Thukydides, ktorého svedectvo sa presne zhoduje s nálezovou situáciou.<ref name="Stamatopoulou" /><ref name="133-134">{{Citácia knihy | autor = Thukydides | titul = Dejiny peloponézskej vojny II |isbn = 978-80-970115-4-3 | miesto = Martin | vydavateľ = THETIS | rok = 2010 | strany = 133-134}}</ref> Predpokladá sa, že išlo o štátny pohreb pre obete z najchudobnejších vrstiev, ktorých rodiny si nemohli dovoliť vlastné hrobky.<ref name="Stamatopoulou" /> Anatomická analýza ukázala postupný úpadok rituálnej starostlivosti:<ref name="Stamatopoulou" /> * ''Spodné vrstvy'': telá boli uložené s relatívnou úctou, boli predelené vrstvou zeminy a nachádzala sa tu väčšina milodarov (približne 30 menších váz priemernej kvality). * ''Vyššie vrstvy'': telá boli do jamy hádzané chaoticky, bez ladu a skladu, len na základe voľného miesta. Celkový počet pochovaných po započítaní zničených vrstiev mohol dosiahnuť až 150 osôb. * ''Najvyššia vrstva'': tu boli uložené telá ôsmich detí. Na rozdiel od dospelých nad nimi neboli do jamy vhodené ledabolo, ale boli uložené s viditeľnou starostlivosťou a prikryté veľkými črepmi keramiky. Jednému z týchto detí (približne 11-ročnému dievčaťu) tím profesora [[Manolis Papagrigorakis|Manolisa Papagrigorakisa]] na základe lebky kompletne zrekonštruoval tvár. Dievča dostalo meno ''Myrtis'' a jej model je dnes celosvetovo známy.<ref>Alison McCook, „Q&A: Facing the past: Manolis Papagrigorakis“, ''Nature'', roč. 471, č. 7336, marec 2011, s. 35. DOI: 10.1038/471035a.</ref> Zubná dreň z troch skeletov z tohto hrobu bola podrobená analýze [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]]. Profesor Papagrigorakis potvrdil prítomnosť baktérie ''Salmonella enterica'' ([[sérovar]] typhi), ktorá spôsobuje [[brušný týfus]].<ref name="Papagrigorakis">Manolis J. Papagrigorakis a kol., „DNA examination of ancient dental pulp incriminates typhoid fever as a probable cause of the Plague of Athens“, ''International Journal of Infectious Diseases'', roč. 10, č. 3, máj 2006, s. 206–214. DOI: 10.1016/j.ijid.2005.09.001.</ref> Hoci sa o pôvodcovi aténskeho moru dlho diskutovalo, tieto genetické dôkazy posunuli brušný týfus na prvé miesto medzi pravdepodobnými príčinami epidémie.<ref name="Papagrigorakis" /> == Archeologické múzeum v Kerameiku == [[Súbor:Demetria Pamphilè monument Kerameikos museum Athens Greece.jpg|náhľad|Originálna mramorová pohrebná stéla sestier Demetrie a Pamfily vystavená v expozícii Archeologického múzea v Kerameiku.]] Celý archeologický areál je ohradený a prístupný pre verejnosť cez vchod situovaný na konci ulice ''Ermou'', blízko jej križovatky s ulicou ''Peiraios''. Priamo v areáli sa nachádza ''Archeologické múzeum v Kerameiku'', umiestnené v neoklasicistickej budove.<ref name="Novotny412" /> Múzeum uchováva najrozsiahlejšiu kolekciu nálezov spojených s kultom mŕtvych a pohrebnými rituálmi v celom Grécku.<ref name="Knigge8" /> Expozícia zahňa:<ref>Ursula Knigge, ''The Athenian Kerameikos: History, Monuments, Excavations'', Atény: Krini, 1991, s. 8.</ref> * Monumentálne mramorové plastiky, reliéfy a náhrobné stély (ako napríklad slávny [[naiskos]] Demetrie a Pamfily).<ref name="Knigge8" /> Múzeum uchováva najrozsiahlejšiu kolekciu nálezov spojených s kultom mŕtvych a pohrebnými rituálmi v celom Grécku. Expozícia zahŕňa:<ref>Ursula Knigge, ''The Athenian Kerameikos: History, Monuments, Excavations'', Atény: Krini, 1991, s. 8.</ref> * Monumentálne mramorové plastiky, reliéfy a náhrobné stély (ako napríklad slávny naiskos Demetrie a Pamfily). * Pohrebné urny, šperky a mince. * Antické hračky a predmety dennej potreby vkladané do hrobov.[[Súbor:The portico in the forecourt of the Archaeological Museum of Kerameikos on 12 April 2018.jpg|náhľad|vľavo|Stĺporadie ([[portikus]]) na prednom nádvorí Archeologického múzea v Kerameiku, kde sú vystavené väčšie kamenné plastiky.]] Všetky pôvodné monumentálne sochy a stély boli z dôvodu ochrany pred poveternostnými vplyvmi a smogom prenesené do interiéru múzea a priamo na archeologickej lokalite ich nahradili presné sadrové či cementové repliky.<ref name="Knigge8" /> Budova múzea zahŕňa aj vnútorné a vonkajšie nádvoria (átriá) s expozíciou najväčších kamenných plastík.<ref name="odysseus_culture">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ministry of Culture and Sports | titul = Kerameikos: Description and History | url = http://culture.gr | vydavateľ = Hellenic Ministry of Culture | jazyk = po anglicky}}</ref> Návštevníci môžu priamo pod holým nebom prechádzať ruinami vonkajšieho Kerameika a štátneho cintorína ''Démosion Séma'', kráčať po brehoch dodnes tečúceho potoka Eridanos, preskúmať základy budovy Pompeionu a oboch hlavných brán (Dipylonu a Posvätnej brány) a prejsť sa po úvodných metroch historickej Svätej cesty smerujúcej do Eleusíny či Panaténajskej cesty vedúcej hore na [[Akropola v Aténach|Akropolu]].<ref name="odysseus_culture" /> Drvivá väčšina starovekého areálu leží približne 7 až 10 metrov pod úrovňou moderných okolitých ulíc, čo je dôsledok stáročného hromadenia aluviálnych sedimentov z pravidelných záplav Eridanu.<ref name="goette" /><ref name="odysseus_culture" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Typológia starogréckej keramiky]] [[Kategória:Archeologické lokality v Grécku]] [[Kategória:Staroveké Atény]] 79r7828w408augnbivpscc8cymu1t0e 4 753261 8252989 8252771 2026-07-24T18:17:39Z Fillos X. 212061 /* Za */ + 8252989 wikitext text/x-wiki == [[Hotel Josef]] == Otváram toto hlasovanie o starom článku (2007), ktorý nespĺňa kritérium aspoň dvoch nezávislých, netriviálnych zdrojov, viď. [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|WP:2NNSZ]] . Článok nespĺňa kritériá na článok na Wikipédií. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 07:01, 24. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== #{{Za}} Corinove argumenty sú síce super, ale hlasujeme o aktuálnom stave článku, nie o potenciále pre rozvinutie. Článok v tomto momente má jednu vetu a je bez referencií, nespĺňa teda [[Pomoc:Minimálny článok#Štandard pre minimálny článok|štandard pre minimálny článok]]. Významnosť z článku nevyplýva, ani v podobe "najvýznamnejších diel" podľa mňa nie je v bežnom povedomí. {{Re|Corin}}Vyzývam k rozšíreniu, ak chceš, aby sa nezmazalo. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:21, 24. júl 2026 (UTC) # {{Za}} V súčastnosti žiadne zdroje, minimum textu, chybajúci IB a bez IW. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:17, 24. júl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{Proti}}. Určite proti vymazaniu. [[Eva Jiřičná]] je architektkou svetového formátu,<ref>Eva Jiricna. In: [[:en:Penny Sparke|Sparke, Penny]]. 1998. ''A century of design : design pioneers of the 20th century''. Hauppauge, NY: Barron’s Educational Series, s. 242-243. ISBN 0-7641-5122-3. [https://archive.org/details/centuryofdesignd0000spar/page/242/mode/2up Dostupné po prihlásení na Archive.org]. [cit. 2026-07-24].</ref> pričom Hotel Josef patrí spolu s [[:cs:Kongresové centrum Zlín|Kongresovým centrom Zlín]] a [[:cs:Oranžérie (Královská zahrada)|Oranžériou]] v [[Kráľovská záhrada|Kráľovskej záhrade]] na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]] k jej najvýznamnejším dielam na českej pôde. Český Národní památkový ústav ho opisuje slovami: ''„V kontextu památkové rezervace si hotel Josef získal uznání nejen svým soudobým architektonickým řešením, ale i svou citlivou integrací do [[Staré Město (Praha)|Starého Města]] pražského. Hotel respektuje uliční čáru i měřítko okolní zástavby. Svou jednoduchou formou a precizním provedením detailů průčelí své historické prostředí obohacuje, zároveň však svým uspořádáním vyhovuje požadovanému náročnému standardu soudobého hotelového provozu. Na základě svých kvalit byla novostavba nominována na Cenu Klubu za starou Prahu v jejím druhém ročníku.“''<ref>Hotel Josef. In: ''Památkový katalog''. Praha: Národní památkový ústav, c2015 [cit. 2026-07-24]. [https://pamatkovykatalog.cz/hotel-josef-47681574 Dostupné online].</ref> Samotný hotel má tiež dostatočné pokrytie v spoľahlivých, nezávislých zdrojoch (monografia o Eve Jiřičnej,<ref>Crompton, Dennis; Bridges, Annie; Lipinska, Zuzana. 2005. ''In ex terior : the works of Eva Jiricna''. Prague: Prostor, s. 162-167. ISBN 80-903257-7-7. [https://www.digitalniknihovna.cz/mzk/view/uuid:a9998ff0-aa59-11f0-8601-5ef3fc9bb22f?page=uuid:3673da4b-5dfa-4c76-b3b4-bd49a27a8ec2 Dostupné online v Moravskej zemskej knihovni].</ref> architektonický portál,<ref>Hotel Josef. In: ''archivweb : internetové centrum architektury'' (Brno: Archiweb, s.r.o.). [cit. 2026-07-24] [https://www.archiweb.cz/b/hotel-josef Dostupné online]. ISSN 1801-3902.</ref> denná tlač<ref>Findeis, Milena. 2007. Umírněný designový Hotel Josef. In: ''[[:cs:Hospodářské noviny|Hospodářské noviny]]''. 2007-01-31 [cit. 2026-07-24]. [https://hn.cz/c1-20309320-umirneny-designovy-hotel-josef Dostupné online].</ref>). Článok potrebuje rozšíriť, ale na zmazanie pre nevýznamnosť to nie je. PS: ''Kvôli prehľadnosti odkazy v referenciách.'' --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 08:53, 24. júl 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === {{Re|Hotel Josef Prague}}Upozornenie i tu, nakoľko zo stránky bolo odobraté {{Tl|UU}} a nahradené za hlasovanie o zmazaní. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:33, 24. júl 2026 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} === Výsledok hlasovania === 1acaatf75t6djrfw2rf04qmde46p11k 8253181 8252989 2026-07-25T10:43:32Z Jetam2 30982 /* Hotel Josef */ re 8253181 wikitext text/x-wiki == [[Hotel Josef]] == Otváram toto hlasovanie o starom článku (2007), ktorý nespĺňa kritérium aspoň dvoch nezávislých, netriviálnych zdrojov, viď. [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|WP:2NNSZ]] . Článok nespĺňa kritériá na článok na Wikipédií. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 07:01, 24. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== #{{Za}} Corinove argumenty sú síce super, ale hlasujeme o aktuálnom stave článku, nie o potenciále pre rozvinutie. Článok v tomto momente má jednu vetu a je bez referencií, nespĺňa teda [[Pomoc:Minimálny článok#Štandard pre minimálny článok|štandard pre minimálny článok]]. Významnosť z článku nevyplýva, ani v podobe "najvýznamnejších diel" podľa mňa nie je v bežnom povedomí. {{Re|Corin}}Vyzývam k rozšíreniu, ak chceš, aby sa nezmazalo. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:21, 24. júl 2026 (UTC) # {{Za}} V súčastnosti žiadne zdroje, minimum textu, chybajúci IB a bez IW. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:17, 24. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Súčasný stav článku nevyhovujúci. {{Re|Corin}} Lepšie citácie pridať priamo do článku miesto diskusie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:43, 25. júl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{Proti}}. Určite proti vymazaniu. [[Eva Jiřičná]] je architektkou svetového formátu,<ref>Eva Jiricna. In: [[:en:Penny Sparke|Sparke, Penny]]. 1998. ''A century of design : design pioneers of the 20th century''. Hauppauge, NY: Barron’s Educational Series, s. 242-243. ISBN 0-7641-5122-3. [https://archive.org/details/centuryofdesignd0000spar/page/242/mode/2up Dostupné po prihlásení na Archive.org]. [cit. 2026-07-24].</ref> pričom Hotel Josef patrí spolu s [[:cs:Kongresové centrum Zlín|Kongresovým centrom Zlín]] a [[:cs:Oranžérie (Královská zahrada)|Oranžériou]] v [[Kráľovská záhrada|Kráľovskej záhrade]] na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]] k jej najvýznamnejším dielam na českej pôde. Český Národní památkový ústav ho opisuje slovami: ''„V kontextu památkové rezervace si hotel Josef získal uznání nejen svým soudobým architektonickým řešením, ale i svou citlivou integrací do [[Staré Město (Praha)|Starého Města]] pražského. Hotel respektuje uliční čáru i měřítko okolní zástavby. Svou jednoduchou formou a precizním provedením detailů průčelí své historické prostředí obohacuje, zároveň však svým uspořádáním vyhovuje požadovanému náročnému standardu soudobého hotelového provozu. Na základě svých kvalit byla novostavba nominována na Cenu Klubu za starou Prahu v jejím druhém ročníku.“''<ref>Hotel Josef. In: ''Památkový katalog''. Praha: Národní památkový ústav, c2015 [cit. 2026-07-24]. [https://pamatkovykatalog.cz/hotel-josef-47681574 Dostupné online].</ref> Samotný hotel má tiež dostatočné pokrytie v spoľahlivých, nezávislých zdrojoch (monografia o Eve Jiřičnej,<ref>Crompton, Dennis; Bridges, Annie; Lipinska, Zuzana. 2005. ''In ex terior : the works of Eva Jiricna''. Prague: Prostor, s. 162-167. ISBN 80-903257-7-7. [https://www.digitalniknihovna.cz/mzk/view/uuid:a9998ff0-aa59-11f0-8601-5ef3fc9bb22f?page=uuid:3673da4b-5dfa-4c76-b3b4-bd49a27a8ec2 Dostupné online v Moravskej zemskej knihovni].</ref> architektonický portál,<ref>Hotel Josef. In: ''archivweb : internetové centrum architektury'' (Brno: Archiweb, s.r.o.). [cit. 2026-07-24] [https://www.archiweb.cz/b/hotel-josef Dostupné online]. ISSN 1801-3902.</ref> denná tlač<ref>Findeis, Milena. 2007. Umírněný designový Hotel Josef. In: ''[[:cs:Hospodářské noviny|Hospodářské noviny]]''. 2007-01-31 [cit. 2026-07-24]. [https://hn.cz/c1-20309320-umirneny-designovy-hotel-josef Dostupné online].</ref>). Článok potrebuje rozšíriť, ale na zmazanie pre nevýznamnosť to nie je. PS: ''Kvôli prehľadnosti odkazy v referenciách.'' --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 08:53, 24. júl 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === {{Re|Hotel Josef Prague}}Upozornenie i tu, nakoľko zo stránky bolo odobraté {{Tl|UU}} a nahradené za hlasovanie o zmazaní. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:33, 24. júl 2026 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} === Výsledok hlasovania === 2k26406saha3nngjmq263w6qfbsbfda 0 753267 8252870 8252798 2026-07-24T12:14:43Z Dominik73 281543 /* */ 8252870 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Deacon dalmatic 20100418.jpg|náhľad|Diakon v dalmatike.]] '''Dalmatika''' je [[Liturgický odev|liturgické rúcho]] [[Diakon|diakona]] a na [[Slávnostná omša|slávnostnej omši]] aj [[Biskup|biskupa]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Braun|meno=Joseph|titul=The Catholic Encyclopedia|vydavateľ=Robert Appleton Company; The Encyclopedia Press|rok=1912|dátum archivácie=2026-07-24|url archívu=https://www.newadvent.org/cathen/04608a.htm|jazyk=Angličtina}}</ref>, ktoré sa používa v [[Latinská cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]] a v niektorých [[Protestantizmus|protestanských cirkvách]]. Dalamtika má na rozdiel od ornátu rukávy. == História == Dalmatika bola slávnostným rúchom popredných vrstiev v [[Dalmácia|Dalmácii]]. V [[2. storočie|2. storočí]] ju nosili aj bohatší muži a ženy v Ríme. V [[3. storočie|3.]] až [[4. storočie|4. storočí]] ju začali nosiť rímsky diakoni a [[pápež]]. Ostatní biskupi a kňazi ju mohli nosiť len s povolení pápeža. V [[9. storočie|9. storočí]] sa stala bežným liturgickým odevom diakonov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mihálify|meno=Akos|titul=Verejné Boholsužby, I. diel|vydavateľ=Havelka a spol.|miesto=Banská Bystrica|rok=1937|strany=245|dátum archivácie=2026-07-24|url archívu=https://vyber.knihydominikani.sk/stiahnut/katolicke/a/ako/akosaihalyfi/verejne1/verejne1.pdf}}</ref> [[Súbor:Dalmatic and maniple MET 11.616a-b side2 CP4.jpg|náhľad|Zelená dalmatika s [[Manipul (pás)|manipulom]].]] Do roku [[1960]] sa počas pôstu a adventu, okrem pár výnimiek, ktoré prišli v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]], nenosila. Namiesto nej sa nosila široká štóla ([[Latinčina|lat.]] ''stola latior'') alebo podhnutý ornát (lat. ''planeta plicata''). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les chasubles pliées - histoire et liturgie | url = https://schola-sainte-cecile.com/2016/03/08/les-chasubles-pliees-histoire-et-liturgie/ | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = fr-FR | meno = Henri de | priezvisko = Villiers}}</ref> == Používanie == Po liturgickej reforme nie je nosenie dalmatiky povinné v prípade nutnosti alebo pri nižšom stupni slávenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Všeobecné smernice Rímskeho misála | url = https://liturgia.kbs.sk/uploads/kcfinder/files/V%C5%A1eobecn%C3%A9%20smernice%20R%C3%ADmskeho%20mis%C3%A1la.pdf | dátum prístupu = 2026-07-24 | vydavateľ = Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska}}</ref> Taktiež si ju diakon oblieka pri slávnostných [[Vešpery|vešperách]]. Biksup by ju mal nosiť počas slávnostnej omše na [[Štóla (liturgický odev)|štóle]] pod ornátom. Na [[Tridentská omša|tridéntskej omši]] sa používa len na [[Slávnostná omša|slávnostnej omši]] a jej nosenie je povinné. Biksup ju nosí na tunike a pod ornátom. Ak sa slúži podľa liturgických kníh spred roku 1960 používa sa ako je spomenuté vyššie. Dalmatika je v [[Liturgická farba|liturgickej farbe]]. == Referencie == <references /> [[Kategória:Liturgický odev]] [[Kategória:Liturgia]] duv804efxvg5850oir0wlplkjj2hbpk 8252874 8252870 2026-07-24T12:15:21Z Dominik73 281543 /* Používanie */ 8252874 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Deacon dalmatic 20100418.jpg|náhľad|Diakon v dalmatike.]] '''Dalmatika''' je [[Liturgický odev|liturgické rúcho]] [[Diakon|diakona]] a na [[Slávnostná omša|slávnostnej omši]] aj [[Biskup|biskupa]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Braun|meno=Joseph|titul=The Catholic Encyclopedia|vydavateľ=Robert Appleton Company; The Encyclopedia Press|rok=1912|dátum archivácie=2026-07-24|url archívu=https://www.newadvent.org/cathen/04608a.htm|jazyk=Angličtina}}</ref>, ktoré sa používa v [[Latinská cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]] a v niektorých [[Protestantizmus|protestanských cirkvách]]. Dalamtika má na rozdiel od ornátu rukávy. == História == Dalmatika bola slávnostným rúchom popredných vrstiev v [[Dalmácia|Dalmácii]]. V [[2. storočie|2. storočí]] ju nosili aj bohatší muži a ženy v Ríme. V [[3. storočie|3.]] až [[4. storočie|4. storočí]] ju začali nosiť rímsky diakoni a [[pápež]]. Ostatní biskupi a kňazi ju mohli nosiť len s povolení pápeža. V [[9. storočie|9. storočí]] sa stala bežným liturgickým odevom diakonov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mihálify|meno=Akos|titul=Verejné Boholsužby, I. diel|vydavateľ=Havelka a spol.|miesto=Banská Bystrica|rok=1937|strany=245|dátum archivácie=2026-07-24|url archívu=https://vyber.knihydominikani.sk/stiahnut/katolicke/a/ako/akosaihalyfi/verejne1/verejne1.pdf}}</ref> [[Súbor:Dalmatic and maniple MET 11.616a-b side2 CP4.jpg|náhľad|Zelená dalmatika s [[Manipul (pás)|manipulom]].]] Do roku [[1960]] sa počas pôstu a adventu, okrem pár výnimiek, ktoré prišli v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]], nenosila. Namiesto nej sa nosila široká štóla ([[Latinčina|lat.]] ''stola latior'') alebo podhnutý ornát (lat. ''planeta plicata''). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les chasubles pliées - histoire et liturgie | url = https://schola-sainte-cecile.com/2016/03/08/les-chasubles-pliees-histoire-et-liturgie/ | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = fr-FR | meno = Henri de | priezvisko = Villiers}}</ref> == Používanie == Po liturgickej reforme nie je nosenie dalmatiky povinné v prípade nutnosti alebo pri nižšom stupni slávenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Všeobecné smernice Rímskeho misála | url = https://liturgia.kbs.sk/uploads/kcfinder/files/V%C5%A1eobecn%C3%A9%20smernice%20R%C3%ADmskeho%20mis%C3%A1la.pdf | dátum prístupu = 2026-07-24 | vydavateľ = Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska}}</ref> Taktiež si ju diakon oblieka pri slávnostných [[Vešpery|vešperách]]. Biskup by ju mal nosiť počas slávnostnej omše na [[Štóla (liturgický odev)|štóle]] pod ornátom. Na [[Tridentská omša|tridéntskej omši]] sa používa len na [[Slávnostná omša|slávnostnej omši]] a jej nosenie je povinné. Biksup ju nosí na tunike a pod ornátom. Ak sa slúži podľa liturgických kníh spred roku 1960 používa sa ako je spomenuté vyššie. Dalmatika je v [[Liturgická farba|liturgickej farbe]]. == Referencie == <references /> [[Kategória:Liturgický odev]] [[Kategória:Liturgia]] 127bbew7lt8s4a9clbz460zpmeweldf 8252875 8252874 2026-07-24T12:17:34Z Dominik73 281543 Oprava preklepu 8252875 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Deacon dalmatic 20100418.jpg|náhľad|Diakon v dalmatike.]] '''Dalmatika''' je [[Liturgický odev|liturgické rúcho]] [[Diakon|diakona]] a na [[Slávnostná omša|slávnostnej omši]] aj [[Biskup|biskupa]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Braun|meno=Joseph|titul=The Catholic Encyclopedia|vydavateľ=Robert Appleton Company; The Encyclopedia Press|rok=1912|dátum archivácie=2026-07-24|url archívu=https://www.newadvent.org/cathen/04608a.htm|jazyk=Angličtina}}</ref>, ktoré sa používa v [[Latinská cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]] a v niektorých [[Protestantizmus|protestanských cirkvách]]. Dalmatika má na rozdiel od ornátu rukávy. == História == Dalmatika bola slávnostným rúchom popredných vrstiev v [[Dalmácia|Dalmácii]]. V [[2. storočie|2. storočí]] ju nosili aj bohatší muži a ženy v Ríme. V [[3. storočie|3.]] až [[4. storočie|4. storočí]] ju začali nosiť rímsky diakoni a [[pápež]]. Ostatní biskupi a kňazi ju mohli nosiť len s povolení pápeža. V [[9. storočie|9. storočí]] sa stala bežným liturgickým odevom diakonov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mihálify|meno=Akos|titul=Verejné Boholsužby, I. diel|vydavateľ=Havelka a spol.|miesto=Banská Bystrica|rok=1937|strany=245|dátum archivácie=2026-07-24|url archívu=https://vyber.knihydominikani.sk/stiahnut/katolicke/a/ako/akosaihalyfi/verejne1/verejne1.pdf}}</ref> [[Súbor:Dalmatic and maniple MET 11.616a-b side2 CP4.jpg|náhľad|Zelená dalmatika s [[Manipul (pás)|manipulom]].]] Do roku [[1960]] sa počas pôstu a adventu, okrem pár výnimiek, ktoré prišli v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]], nenosila. Namiesto nej sa nosila široká štóla ([[Latinčina|lat.]] ''stola latior'') alebo podhnutý ornát (lat. ''planeta plicata''). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les chasubles pliées - histoire et liturgie | url = https://schola-sainte-cecile.com/2016/03/08/les-chasubles-pliees-histoire-et-liturgie/ | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = fr-FR | meno = Henri de | priezvisko = Villiers}}</ref> == Používanie == Po liturgickej reforme nie je nosenie dalmatiky povinné v prípade nutnosti alebo pri nižšom stupni slávenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Všeobecné smernice Rímskeho misála | url = https://liturgia.kbs.sk/uploads/kcfinder/files/V%C5%A1eobecn%C3%A9%20smernice%20R%C3%ADmskeho%20mis%C3%A1la.pdf | dátum prístupu = 2026-07-24 | vydavateľ = Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska}}</ref> Taktiež si ju diakon oblieka pri slávnostných [[Vešpery|vešperách]]. Biskup by ju mal nosiť počas slávnostnej omše na [[Štóla (liturgický odev)|štóle]] pod ornátom. Na [[Tridentská omša|tridéntskej omši]] sa používa len na [[Slávnostná omša|slávnostnej omši]] a jej nosenie je povinné. Biksup ju nosí na tunike a pod ornátom. Ak sa slúži podľa liturgických kníh spred roku 1960 používa sa ako je spomenuté vyššie. Dalmatika je v [[Liturgická farba|liturgickej farbe]]. == Referencie == <references /> [[Kategória:Liturgický odev]] [[Kategória:Liturgia]] tnknz8c6t68b9q6miby60rm8tczq8v2 8252878 8252875 2026-07-24T12:20:13Z Dominik73 281543 Úprava textu 8252878 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Deacon dalmatic 20100418.jpg|náhľad|Diakon v dalmatike.]] '''Dalmatika''' je [[Liturgický odev|liturgické rúcho]] [[Diakon|diakona]] a na [[Slávnostná omša|slávnostnej omši]] ho nosí aj [[Biskup|biskupa]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Braun|meno=Joseph|titul=The Catholic Encyclopedia|vydavateľ=Robert Appleton Company; The Encyclopedia Press|rok=1912|dátum archivácie=2026-07-24|url archívu=https://www.newadvent.org/cathen/04608a.htm|jazyk=Angličtina}}</ref> Používa sa v [[Latinská cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]] a v niektorých [[Protestantizmus|protestanských cirkvách]]. Dalmatika má na rozdiel od ornátu rukávy. == História == Dalmatika bola slávnostným rúchom popredných vrstiev v [[Dalmácia|Dalmácii]]. V [[2. storočie|2. storočí]] ju nosili aj bohatší muži a ženy v Ríme. V [[3. storočie|3.]] až [[4. storočie|4. storočí]] ju začali nosiť rímsky diakoni a [[pápež]]. Ostatní biskupi a kňazi ju mohli nosiť len s povolení pápeža. V [[9. storočie|9. storočí]] sa stala bežným liturgickým odevom diakonov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mihálify|meno=Akos|titul=Verejné Boholsužby, I. diel|vydavateľ=Havelka a spol.|miesto=Banská Bystrica|rok=1937|strany=245|dátum archivácie=2026-07-24|url archívu=https://vyber.knihydominikani.sk/stiahnut/katolicke/a/ako/akosaihalyfi/verejne1/verejne1.pdf}}</ref> [[Súbor:Dalmatic and maniple MET 11.616a-b side2 CP4.jpg|náhľad|Zelená dalmatika s [[Manipul (pás)|manipulom]].]] Do roku [[1960]] sa počas pôstu a adventu, okrem pár výnimiek, ktoré prišli v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]], nenosila. Namiesto nej sa nosila široká štóla ([[Latinčina|lat.]] ''stola latior'') alebo podhnutý ornát (lat. ''planeta plicata''). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les chasubles pliées - histoire et liturgie | url = https://schola-sainte-cecile.com/2016/03/08/les-chasubles-pliees-histoire-et-liturgie/ | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = fr-FR | meno = Henri de | priezvisko = Villiers}}</ref> == Používanie == Po liturgickej reforme nie je nosenie dalmatiky povinné v prípade nutnosti alebo pri nižšom stupni slávenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Všeobecné smernice Rímskeho misála | url = https://liturgia.kbs.sk/uploads/kcfinder/files/V%C5%A1eobecn%C3%A9%20smernice%20R%C3%ADmskeho%20mis%C3%A1la.pdf | dátum prístupu = 2026-07-24 | vydavateľ = Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska}}</ref> Taktiež si ju diakon oblieka pri slávnostných [[Vešpery|vešperách]]. Biskup by ju mal nosiť počas slávnostnej omše na [[Štóla (liturgický odev)|štóle]] pod ornátom. Na [[Tridentská omša|tridéntskej omši]] sa používa len na [[Slávnostná omša|slávnostnej omši]] a jej nosenie je povinné. Biksup ju nosí na tunike a pod ornátom. Ak sa slúži podľa liturgických kníh spred roku 1960 používa sa ako je spomenuté vyššie. Dalmatika je v [[Liturgická farba|liturgickej farbe]]. == Referencie == <references /> [[Kategória:Liturgický odev]] [[Kategória:Liturgia]] j8uttw6qevdrvu8d9nny7kd6bwsw872 8252879 8252878 2026-07-24T12:20:38Z Dominik73 281543 Oprava preklepu 8252879 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Deacon dalmatic 20100418.jpg|náhľad|Diakon v dalmatike.]] '''Dalmatika''' je [[Liturgický odev|liturgické rúcho]] [[Diakon|diakona]] a na [[Slávnostná omša|slávnostnej omši]] ho nosí aj [[biskup]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Braun|meno=Joseph|titul=The Catholic Encyclopedia|vydavateľ=Robert Appleton Company; The Encyclopedia Press|rok=1912|dátum archivácie=2026-07-24|url archívu=https://www.newadvent.org/cathen/04608a.htm|jazyk=Angličtina}}</ref> Používa sa v [[Latinská cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]] a v niektorých [[Protestantizmus|protestanských cirkvách]]. Dalmatika má na rozdiel od ornátu rukávy. == História == Dalmatika bola slávnostným rúchom popredných vrstiev v [[Dalmácia|Dalmácii]]. V [[2. storočie|2. storočí]] ju nosili aj bohatší muži a ženy v Ríme. V [[3. storočie|3.]] až [[4. storočie|4. storočí]] ju začali nosiť rímsky diakoni a [[pápež]]. Ostatní biskupi a kňazi ju mohli nosiť len s povolení pápeža. V [[9. storočie|9. storočí]] sa stala bežným liturgickým odevom diakonov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mihálify|meno=Akos|titul=Verejné Boholsužby, I. diel|vydavateľ=Havelka a spol.|miesto=Banská Bystrica|rok=1937|strany=245|dátum archivácie=2026-07-24|url archívu=https://vyber.knihydominikani.sk/stiahnut/katolicke/a/ako/akosaihalyfi/verejne1/verejne1.pdf}}</ref> [[Súbor:Dalmatic and maniple MET 11.616a-b side2 CP4.jpg|náhľad|Zelená dalmatika s [[Manipul (pás)|manipulom]].]] Do roku [[1960]] sa počas pôstu a adventu, okrem pár výnimiek, ktoré prišli v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]], nenosila. Namiesto nej sa nosila široká štóla ([[Latinčina|lat.]] ''stola latior'') alebo podhnutý ornát (lat. ''planeta plicata''). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les chasubles pliées - histoire et liturgie | url = https://schola-sainte-cecile.com/2016/03/08/les-chasubles-pliees-histoire-et-liturgie/ | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = fr-FR | meno = Henri de | priezvisko = Villiers}}</ref> == Používanie == Po liturgickej reforme nie je nosenie dalmatiky povinné v prípade nutnosti alebo pri nižšom stupni slávenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Všeobecné smernice Rímskeho misála | url = https://liturgia.kbs.sk/uploads/kcfinder/files/V%C5%A1eobecn%C3%A9%20smernice%20R%C3%ADmskeho%20mis%C3%A1la.pdf | dátum prístupu = 2026-07-24 | vydavateľ = Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska}}</ref> Taktiež si ju diakon oblieka pri slávnostných [[Vešpery|vešperách]]. Biskup by ju mal nosiť počas slávnostnej omše na [[Štóla (liturgický odev)|štóle]] pod ornátom. Na [[Tridentská omša|tridéntskej omši]] sa používa len na [[Slávnostná omša|slávnostnej omši]] a jej nosenie je povinné. Biksup ju nosí na tunike a pod ornátom. Ak sa slúži podľa liturgických kníh spred roku 1960 používa sa ako je spomenuté vyššie. Dalmatika je v [[Liturgická farba|liturgickej farbe]]. == Referencie == <references /> [[Kategória:Liturgický odev]] [[Kategória:Liturgia]] svkmto1vxluqx9ikxl0ud4biif30kcc 0 753272 8252871 8252854 2026-07-24T12:15:05Z Sokol Kat 119568 kategórie 8252871 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mycenaean armour from chamber tomb 12 of Dendra 1.JPG|náhľad|Mykénske brnenie vystavené v Archeologickom múzeu v Nauplione]] '''Denderské brnenie''' (nazývané tiež denderská panoplia) je [[Mykény|mykénska]] celotelová plátová zbroj z neskorej [[Bronzová doba|doby bronzovej]], zhotovená z tepaných [[Bronz|bronzových]] platní a datovaná do 15. storočia pred Kr. Objavená bola v roku 1960 v komorovom hrobe č. 12 na pohrebisku pri dedine [[Dendra]] v [[Grécko|gréckej]] [[Argolida (krajská jednotka)|Argolide]] a v súčasnosti je považovaná za najstarší úplne zachovaný súbor celotelovej zbroje v [[Európa|európskych]] archeologických prameňoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Analysis of Greek prehistoric combat in full body armour based on physiological principles: A series of studies using thematic analysis, human experiments, and numerical simulations | url = https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11111059/ | vydavateľ = pmc.ncbi.nlm.nih.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref> Vystavená je v Archeologickom múzeu v [[Nafplio|Nafpliu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ancient-Greece.org | url = https://ancient-greece.org/museums/nafplionnafplion-archaeological-museum/ | vydavateľ = ancient-greece.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref> == Základný popis nálezu == Denderské brnenie predstavuje takmer kompletnú výzbroj mykénskeho bojovníka z obdobia neskorej [[Heladská kultúra|heladskej]] fázy IIB (LH IIB), teda z rokov približne 1450 – 1400 pred Kr.43. Súbor pozostáva z dvoch hlavných tepaných bronzových dielov chrániacich trup, ku ktorým sú upevnené ďalšie doskové komponenty pokrývajúce krk, ramená, hornú časť paží a oblasť od pása až po kolená. V hrobovej výbave sa spolu s bronzovými časťami zachovali aj úlomky diviačích klov, ktoré tvorili charakteristickú mykénsku prilbu z kančích klov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mycenaean Armor of the 15th century BC | url = https://www.hellenicarmors.gr/en/armor/dendra-armor/ | vydavateľ = hellenicarmors.gr | miesto = | dátum vydania = 2017-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref> Hmotnosť pôvodnej zbroje sa odhaduje približne na 15 – 18 kilogramov. Kovová časť bola vyhotovená zo zliatiny [[Meď|medi]] a [[Cín|cínu]] s pomerne nízkym obsahom cínu v porovnaní s bronzovými zbrojami stredoeurópskej doby bronzovej. Nález má zásadný význam pre poznanie egejskej vojenskej výzbroje, keďže do jeho objavu pochádzali informácie o mykénskych zbrojiach predovšetkým z nepriamych prameňov – ikonografie, ideogramov v [[Lineárne písmo B|lineárnom písme B]], prípadne z [[Homér|homérskej]] [[Epika|epiky]] – a nie z celistvo zachovaných originálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 3,500-year-old Mycenaean armour was suitable for extended battle - study | url = https://www.birmingham.ac.uk/news/2024/3500-year-old-mycenaean-armour-was-suitable-for-extended-battle-study | vydavateľ = birmingham.ac.uk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref> Pretože ide o jedinečný typ artefaktu, hrob č. 12 sa v odbornej literatúre bežne označuje ako Hrob s pancierom. Jeho majiteľ, pochovaný spolu s výzbrojou, sa všeobecne interpretuje ako miestny mykénsky veľmož alebo vysoký vojenský predstaviteľ, čo dokladá aj bohatosť ostatnej hrobovej výbavy vrátane keramiky, [[Striebro|striebornej]] ihlice, bronzovej [[Oinochoé|oinochoé]] a ďalších predmetov. == Objavenie == Pohrebisko pri dnešnej dedine Dendra, ležiace približne šesť kilometrov východne od [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argu]] a asi 1,5 km severozápadne od mykénskej [[Akropola (starogrécke návršie)|akropoly]] Midea, začal systematicky skúmať [[Švédsko|švédsky]] archeológ Axel W. Persson už v roku 1926, keď preskúmal miestnu [[Kupolový hrob|tolovú]] hrobku a identifikoval niekoľko komorových hrobov. Postupné výskumné kampane pokračovali v rokoch 1927, 1937 a 1939, no bronzová panoplia sa vtedy ešte nenašla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brouwers | meno = Josho | autor = | odkaz na autora = | titul = Encased in bronze | url = https://www.ancientworldmagazine.com/articles/encased-bronze-panoply-mycenaean-tomb-dendra/ | vydavateľ = ancientworldmagazine.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref> Po druhej svetovej vojne prevzal vedenie výskumov Paul Åström zo Švédskeho archeologického inštitútu v [[Atény|Aténach]], ktorý výskum transformoval na spoločnú grécko-švédsku misiu v spolupráci s gréckou archeologickou službou. V novembri 1959 Åström spolu s Nicolaosom M. Verdelisom a Carlom-Gustafom Styreniom počas obhliadky lokality zistili, že strop jedného z komorových hrobov sa prepadol a v teréne sa vytvorila trhlina. Systematický výskum tohto hrobu, označeného ako hrob č. 12, sa uskutočnil na jar roku 1960.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Mycenaean Dendra Panoply. Experimental reconstruction & Interpretations. | url = https://www.academia.edu/38274924/The_Mycenaean_Dendra_Panoply_Experimental_reconstruction_and_Interpretations | vydavateľ = academia.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref> Hrob bol pred oficiálnym výskumom čiastočne vyrabovaný amatérskymi hľadačmi, ktorí odcudzili časť inventára. Ich pokus však bol zmarený, takže hlavná časť pohrebnej výbavy vrátane bronzovej zbroje ostala zachovaná. Vedecké zhodnotenie nálezu Åström publikoval v monografii The Cuirass Tomb and other Finds at Dendra. Part I: The Chamber Tombs (Studies in Mediterranean Archaeology IV, Göteborg 1977), ktorá dodnes tvorí primárny prameň k výskumu artefaktu. Samotný komorový hrob má obdĺžnikový tvar so zaoblenými rohmi, s vnútornými rozmermi približne 2,5 × 2,35 metra, a je prístupný netypickou vertikálnou vstupnou šachtou namiesto obvyklého horizontálneho dromu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dendra, Argolid (1926–1927, 1937, 1939, 1960, 1962–1963) | url = https://www.sia.gr/en/articles.php?tid=330 | vydavateľ = sia.gr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref> == Expozícia == Denderská panoplia sa od svojho objavenia stala kľúčovým exponátom Archeologického múzea v Nafpliu, umiestneného v benátskej budove z roku 1713 na centrálnom Ústavnom námestí, ktorá slúži ako múzeum od roku 1926. Zbroj tvorí ústredný objekt prehistorickej expozície na hornom poschodí a je vystavená v samostatnej vitríne spolu s ďalšími nálezmi z hrobu č. 12 – zvyškami prilby z kančích klov, bronzovými zbraňami, keramikou a inými súčasťami hrobovej výbavy, čím sa návštevníkovi sprístupňuje pôvodný kontext nálezu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Directorate of Archaeological Museums, Exhibitions and Educational Programs | odkaz na autora = | titul = Archaeological Museum of Nafplion | url = https://archaeologicalmuseums.gr/en/museum/5df34af3deca5e2d79e8c1d2/archaeological-museum-of-nafplion | vydavateľ = archaeologicalmuseums.gr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref> V rokoch 2003 až 2008 prešlo múzeum rozsiahlou rekonštrukciou spolufinancovanou Gréckou republikou a [[Európska únia|Európskou úniou]], počas ktorej bola inštalovaná nová stála expozícia s tematickým usporiadaním prezentujúcim vývoj kultúr Argolidy od paleolitu po neskorú antiku. V rámci tejto reinštalácie získala denderská zbroj svoje súčasné popredné miesto v mykénskej sekcii, kde je prezentovaná spolu s materiálom z [[Tiryns|Tirynsu]], Midey, Berbati, Asine a ďalších okolitých lokalít.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Archaeological Museum of Nauplio | url = https://www.argolisculture.gr/en/list-of-monuments/the-archaeological-museum-of-nauplio/ | vydavateľ = argolisculture.gr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref> Vysoko kvalitné repliky panoplie sa dnes nachádzajú v zbierkach viacerých ďalších inštitúcií, kde plnia predovšetkým edukatívnu funkciu a využívajú sa aj v rámci experimentálno-archeologických projektov. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Archeologické nálezy]] [[Kategória:Výrobky z bronzu]] [[Kategória:Staroveké Grécko]] 0iwb8ylocmpxsvydnjkh0mpo1nfuqvu 3 753273 8252892 2026-07-24T12:49:04Z Corin 21212 /* Blok */ nová sekcia 8252892 wikitext text/x-wiki == Blok == {{Vandalizmus}} Nakoľko [[Diskusia s redaktorom:~2026-40972-83#EXTRA plus|upozornenie spred troch dní]] nestačilo a odvtedy ste dvakrát do stránky vnášali vlastné zaujaté komentáre ([[Špeciálne:Rozdiel/8251731|23. júl 2026, 11:22]], [[Špeciálne:Rozdiel/8252851|24. júl 2026, 11:53]]), pristupujem k zablokovaniu. Pred prípadným ďalším upravovaním si prečítajte: [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu]]. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 12:49, 24. júl 2026 (UTC) ti5nsuedptud1eqkb06l9pendydpcku 0 753274 8252896 2026-07-24T12:59:34Z AgnesaVanková 300915 Created by translating the opening section from the page "[[:de:Special:Redirect/revision/268955139|Ágnes Forsthoffer]]" 8252896 wikitext text/x-wiki '''Ágnes Forsthoffer''' (podľa maďarského pomenovania ''Forsthoffer Ágnes'', * [[24. marec|24. marca]] [[1980]] v [[Balatonfüred]], [[Vesprémska župa|župa Veszprém]] ) je [[Maďarsko|maďarská]] manažérkacestovného ruchu, podnikateľka a politička. Od roku 2025 je podpredsedníčkou strany [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] a od 9. mája 2026 je predsedníčkou maďarského parlamentu . Po odvolaní prezidenta [[Tamás Sulyok|Tamása Sulyoka]] je od 20. júla 2026 aj dočasnou prezidentkou krajiny do odvolana. 18oqfn5lncmzp901tpgl9fro1x5tipn 8252902 8252896 2026-07-24T13:19:35Z AgnesaVanková 300915 /* */ oprava gramatiky 8252902 wikitext text/x-wiki '''Ágnes Forsthoffer''' (podľa maďarského pomenovania ''Forsthoffer Ágnes'', * [[24. marec|24. marca]] [[1980]] v [[Balatonfüred]], [[Vesprémska župa|župa Veszprém]] ) je [[Maďarsko|maďarská]] manažérka cestovného ruchu, podnikateľka a politička. Od roku 2025 je podpredsedníčkou strany [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] a od 9. mája 2026 je predsedníčkou maďarského parlamentu . Po odvolaní prezidenta [[Tamás Sulyok|Tamása Sulyoka]] je od 20. júla 2026 aj dočasnou prezidentkou krajiny do odvolana. dwxtp17c7taarlqskmv6peec0ujnl02 8252912 8252902 2026-07-24T13:49:22Z Pe3kZA 39673 urgent 8252912 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260724}} '''Ágnes Forsthoffer''' (podľa maďarského pomenovania ''Forsthoffer Ágnes'', * [[24. marec|24. marca]] [[1980]] v [[Balatonfüred]], [[Vesprémska župa|župa Veszprém]] ) je [[Maďarsko|maďarská]] manažérka cestovného ruchu, podnikateľka a politička. Od roku 2025 je podpredsedníčkou strany [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] a od 9. mája 2026 je predsedníčkou maďarského parlamentu . Po odvolaní prezidenta [[Tamás Sulyok|Tamása Sulyoka]] je od 20. júla 2026 aj dočasnou prezidentkou krajiny do odvolana. 9z9u6fr757jajelmn1yo7u61h8w42y0 8252966 8252912 2026-07-24T17:00:07Z AgnesaVanková 300915 /* */ Vylepšila som celú stránku.. 8252966 wikitext text/x-wiki {{Infobox - politík | meno = Ágnes Forsthoffer | obrázok = | popis obrázka = Ágnes Forsthoffer | funkcia1 = [[Predseda parlamentu|Predsedníčka Maďarského zhromaždenia]] | úradné obdobie1 = 9. máj 2026 – súčasnosť | predchodca1 = [[László Kövér]] | nástupca1 = | funkcia2 = Podpredsedníčka strany [[TISZA (strana)|TISZA]] | úradné obdobie2 = september 2025 – súčasnosť | predchodca2 = | nástupca2 = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1980|3|24}} | miesto narodenia = [[Balatonfüred]], [[Maďarsko]] | politická strana = [[TISZA (strana)|TISZA]] | alma mater = [[Budapešť]] <br> [[Pécská univerzita]] | povolanie = [[politik]], [[ekonómia|ekonómka]], [[podnikateľ]] }} '''Ágnes Forsthoffer''' (* [[24. marec]] [[1980]], [[Balatonfüred]]) je maďarská politička, ekonómka a podnikateľka. Od roku 2025 pôsobí ako podpredsedníčka politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]] a od mája 2026 zastáva funkciu predsedníčky maďarského parlamentu ([[Országgyűlés]]). == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e, respektive [[Veszprém|Veszpréme]]. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. == Referencie == {{relist}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Agnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Narodenia v roku 1980]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] nvo7jcal83j7tarcf2j4hw5609n1h3m 8252985 8252966 2026-07-24T17:41:01Z AgnesaVanková 300915 /* */ 8252985 wikitext text/x-wiki {{Infobox - politík (Stránka je pod tvorbou!) | meno = Ágnes Forsthoffer | obrázok = | popis obrázka = Ágnes Forsthoffer | funkcia1 = [[Predseda parlamentu|Predsedníčka Maďarského zhromaždenia]] | úradné obdobie1 = 9. máj 2026 – súčasnosť | predchodca1 = [[László Kövér]] | nástupca1 = | funkcia2 = Podpredsedníčka strany [[TISZA (strana)|TISZA]] | úradné obdobie2 = september 2025 – súčasnosť | predchodca2 = | nástupca2 = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1980|3|24}} | miesto narodenia = [[Balatonfüred]], [[Maďarsko]] | politická strana = [[TISZA (strana)|TISZA]] | alma mater = [[Budapešť]] <br> [[Pécská univerzita]] | povolanie = [[politik]], [[ekonómia|ekonómka]], [[podnikateľ]] }} '''Ágnes Forsthoffer''' (* [[24. marec]] [[1980]], [[Balatonfüred]]) je maďarská politička, ekonómka a podnikateľka. Od roku 2025 pôsobí ako podpredsedníčka politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]] a od mája 2026 zastáva funkciu predsedníčky maďarského parlamentu ([[Országgyűlés]]). == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e, respektive [[Veszprém|Veszpréme]]. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. == Referencie == {{relist}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Agnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Narodenia v roku 1980]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] 2ekzhnorud99peg90rf9cbev88ikbe8 8252987 8252985 2026-07-24T17:43:29Z AgnesaVanková 300915 /* */ 8252987 wikitext text/x-wiki {{Infobox - politík | meno = Ágnes Forsthoffer | obrázok = | popis obrázka = Ágnes Forsthoffer | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1980|3|24}} | miesto narodenia = [[Balatonfüred]], [[Maďarsko]] | politická strana = [[TISZA (strana)|TISZA]] | alma mater = [[Budapešť]] <br> [[Pécská univerzita]] | povolanie = [[politik]], [[ekonómia|ekonómka]], [[podnikateľ]] }} '''Ágnes Forsthoffer''' (* [[24. marec]] [[1980]], [[Balatonfüred]]) je maďarská politička, ekonómka a podnikateľka. Od roku 2025 pôsobí ako podpredsedníčka politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]] a od mája 2026 zastáva funkciu predsedníčky maďarského parlamentu ([[Országgyűlés]]). == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e, respektive [[Veszprém|Veszpréme]]. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. {{Sledovanosť začiatok}} {{Zástupca úradu | predchádzajúci = | úrad = Podpredsedníčka strany [[TISZA (strana)|TISZA]] | roky = september 2025 – súčasnosť | nasledujúci = (súčasná držiteľka) }} {{Zástupca úradu | predchádzajúci = [[László Kövér]] | úrad = [[Predseda parlamentu (Maďarsko)|Predsedníčka maďarského parlamentu]] | roky = 9. máj 2026 – súčasnosť | nasledujúci = (súčasná držiteľka) }} {{Sledovanosť koniec}} == Referencie == {{relist}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Agnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Narodenia v roku 1980]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e, respektive [[Veszprém|Veszpréme]]. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. == Referencie == {{relist}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Agnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Narodenia v roku 1980]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] rv5jl4ake89vtdazpo0mj41a27ky6ne 8253018 8252987 2026-07-24T20:07:17Z Safíček 270527 UU 8253018 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260724}} {{Infobox - politík | meno = Ágnes Forsthoffer | obrázok = | popis obrázka = Ágnes Forsthoffer | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1980|3|24}} | miesto narodenia = [[Balatonfüred]], [[Maďarsko]] | politická strana = [[TISZA (strana)|TISZA]] | alma mater = [[Budapešť]] <br> [[Pécská univerzita]] | povolanie = [[politik]], [[ekonómia|ekonómka]], [[podnikateľ]] }} <!-- Odstrániť neexistujúce šablóny --> '''Ágnes Forsthoffer''' (* [[24. marec]] [[1980]], [[Balatonfüred]]) je maďarská politička, ekonómka a podnikateľka. Od roku 2025 pôsobí ako podpredsedníčka politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]] a od mája 2026 zastáva funkciu predsedníčky maďarského parlamentu ([[Országgyűlés]]). == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e, respektive [[Veszprém|Veszpréme]]. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. {{Sledovanosť začiatok}} {{Zástupca úradu | predchádzajúci = | úrad = Podpredsedníčka strany [[TISZA (strana)|TISZA]] | roky = september 2025 – súčasnosť | nasledujúci = (súčasná držiteľka) }} {{Zástupca úradu | predchádzajúci = [[László Kövér]] | úrad = [[Predseda parlamentu (Maďarsko)|Predsedníčka maďarského parlamentu]] | roky = 9. máj 2026 – súčasnosť | nasledujúci = (súčasná držiteľka) }} {{Sledovanosť koniec}} == Referencie == {{relist}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Agnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Narodenia v roku 1980]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e, respektive [[Veszprém|Veszpréme]]. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. == Referencie == {{relist}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Agnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Narodenia v roku 1980]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] 3q92deg7cmtxy1fuhzf2ujffizhjyxc 8253037 8253018 2026-07-24T20:56:31Z KormiSK 91359 vseobecne 8253037 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260724}} {{Infobox Politik | Meno = Ágnes Forsthoffer | Popis obrázka = Ágnes Forsthoffer | Dátum narodenia = {{dnv|1980|3|24}} | Miesto narodenia = [[Balatonfüred]], [[Maďarsko]] | Politická strana = [[TISZA (strana)|TISZA]] | Alma mater = [[Budapešť]] <br> [[Pécská univerzita]] | Povolanie = [[politik]], [[ekonómia|ekonómka]], [[podnikateľ]] }} <!-- Odstrániť neexistujúce šablóny --> '''Ágnes Forsthoffer''' (* [[24. marec]] [[1980]], [[Balatonfüred]]) je maďarská politička, ekonómka a podnikateľka. Od roku 2025 pôsobí ako podpredsedníčka politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]] a od mája 2026 zastáva funkciu predsedníčky maďarského parlamentu ([[Országgyűlés]]). == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e, respektive [[Veszprém|Veszpréme]]. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. {{Sledovanosť začiatok}} {{Zástupca úradu | predchádzajúci = | úrad = Podpredsedníčka strany [[TISZA (strana)|TISZA]] | roky = september 2025 – súčasnosť | nasledujúci = (súčasná držiteľka) }} {{Zástupca úradu | predchádzajúci = [[László Kövér]] | úrad = [[Predseda parlamentu (Maďarsko)|Predsedníčka maďarského parlamentu]] | roky = 9. máj 2026 – súčasnosť | nasledujúci = (súčasná držiteľka) }} {{Sledovanosť koniec}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Ágnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] 6av1g0t43lnz15qrk7at7rayvkt4gv5 8253048 8253037 2026-07-24T21:28:48Z Safíček 270527 /* Politická kariéra */ Odstránenie neexistujucich sablon 8253048 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260724}} {{Infobox Politik | Meno = Ágnes Forsthoffer | Popis obrázka = Ágnes Forsthoffer | Dátum narodenia = {{dnv|1980|3|24}} | Miesto narodenia = [[Balatonfüred]], [[Maďarsko]] | Politická strana = [[TISZA (strana)|TISZA]] | Alma mater = [[Budapešť]] <br> [[Pécská univerzita]] | Povolanie = [[politik]], [[ekonómia|ekonómka]], [[podnikateľ]] }} <!-- Odstrániť neexistujúce šablóny --> '''Ágnes Forsthoffer''' (* [[24. marec]] [[1980]], [[Balatonfüred]]) je maďarská politička, ekonómka a podnikateľka. Od roku 2025 pôsobí ako podpredsedníčka politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]] a od mája 2026 zastáva funkciu predsedníčky maďarského parlamentu ([[Országgyűlés]]). == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e, respektive [[Veszprém|Veszpréme]]. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Ágnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] sh50cgiw9f9rv3fdeqqt4inhsi8gd34 8253075 8253048 2026-07-24T23:49:02Z Adelle34 301128 Upravila som túto stránku z dôvodu chybného šablónu. 8253075 wikitext text/x-wiki '''Ágnes Forsthoffer''' (*24.marec 1980) sa narodila v meste [[Balatonfüred]]. Je odborníčka v oblasti [[turizmu]], [[manažérka]] hotela a [[politička]]. Od roku 2025 je podpredsedníčkou strany [[TISZA]], od roku 2026 poslankyňou parlamentu a predsedníčkou Národného zhromaždenia. Od 20.júla dočasne vykonáva povinnosti a právomoci [[Maďarskej republiky]] ako predsedníčka Snemovne reprezentantov až do zvolenia nového [[prezidenta republiky]] {{Infobox Politik | Meno = Ágnes Forsthoffer | Rodné meno = | Popis osoby = Predsedníčka parlamentu a dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Začiatok obdobia = 20.júl 2026 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Tamás Sulyok]] | Nástupca = | Úrad2 = Predsedníčka parlamentu Maďarskej republiky | Začiatok obdobia2 = 8.máj 2026 | Predchodca2 = [[László Kövér]] | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|1980]|03|24}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[TISZA]] | Alma mater = Gymnázium Lovassyho Lászla, Budapeštínska Ekonomická univerzita, Pécsska univerzita | Profesia = [[ekonómka, politička]] | Národnosť = [[maďarská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Ágnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] owc3atmegl45ingg4vqqlqojsttf99j 8253079 8253075 2026-07-24T23:55:06Z Adelle34 301128 /* */ 8253079 wikitext text/x-wiki '''Ágnes Forsthoffer''' (*24.marec 1980) sa narodila v meste [[Balatonfüred]]. Je odborníčka v oblasti [[turizmu]], [[manažérka]] hotela a [[politička]]. Od roku 2025 je podpredsedníčkou strany [[TISZA]], od roku 2026 poslankyňou parlamentu a predsedníčkou Národného zhromaždenia. Od 20.júla dočasne vykonáva povinnosti a právomoci [[Maďarskej republiky]] ako predsedníčka Snemovne reprezentantov až do zvolenia nového [[prezidenta republiky]] {{Infobox Politik | Meno = Ágnes Forsthoffer | Rodné meno = | Popis osoby = Predsedníčka parlamentu a dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Začiatok obdobia = 20.júl 2026 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Tamás Sulyok]] | Nástupca = | Úrad2 = Predsedníčka parlamentu Maďarskej republiky | Začiatok obdobia2 = 8.máj 2026 | Predchodca2 = [[László Kövér]] | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|1980]|03|24}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[TISZA]] | Alma mater = Gymnázium Lovassyho Lászla, Budapeštínska Ekonomická univerzita, Pécsska univerzita | Profesia = [[ekonómka, politička]] | Národnosť = [[maďarská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = Parlament.hu | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Ágnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] 8cwgjjuguntxnrvqitfsheprb3vt5tz 8253095 8253079 2026-07-25T04:21:27Z OJJ 116711 Absentují zdroje etc 8253095 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260724}} '''Ágnes Forsthoffer''' (*24.marec 1980) sa narodila v meste [[Balatonfüred]]. Je odborníčka v oblasti [[turizmu]], [[manažérka]] hotela a [[politička]]. Od roku 2025 je podpredsedníčkou strany [[TISZA]], od roku 2026 poslankyňou parlamentu a predsedníčkou Národného zhromaždenia. Od 20.júla dočasne vykonáva povinnosti a právomoci [[Maďarskej republiky]] ako predsedníčka Snemovne reprezentantov až do zvolenia nového [[prezidenta republiky]] {{Infobox Politik | Meno = Ágnes Forsthoffer | Rodné meno = | Popis osoby = Predsedníčka parlamentu a dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Začiatok obdobia = 20.júl 2026 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Tamás Sulyok]] | Nástupca = | Úrad2 = Predsedníčka parlamentu Maďarskej republiky | Začiatok obdobia2 = 8.máj 2026 | Predchodca2 = [[László Kövér]] | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|1980]|03|24}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[TISZA]] | Alma mater = Gymnázium Lovassyho Lászla, Budapeštínska Ekonomická univerzita, Pécsska univerzita | Profesia = [[ekonómka, politička]] | Národnosť = [[maďarská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = Parlament.hu | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Ágnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] dsdzf004kk7fgwsfwbqf3haizhxudd5 8253118 8253095 2026-07-25T08:49:11Z Adelle34 301128 /* */ zdroje 8253118 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260724}} '''Ágnes Forsthoffer''' (*[[24]].[[marec]] [[1980]], [[Balatonfüred]]) je [[politička]], odborníčka v oblasti [[Turizmus|turizmu]], [[manažérka]] hotela. Od roku 2025 je podpredsedníčkou strany [[TISZA]], od roku 2026 poslankyňou parlamentu a predsedníčkou Národného zhromaždenia. Od 20.júla dočasne vykonáva povinnosti a právomoci [[Maďarsko|Maďarskej republiky]] ako predsedníčka Snemovne reprezentantov až do zvolenia nového [[Prezident|prezidenta republiky]] {{Infobox Politik | Meno = Ágnes Forsthoffer | Rodné meno = | Popis osoby = Predsedníčka parlamentu a dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Začiatok obdobia = 20.júl 2026 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Tamás Sulyok]] | Nástupca = | Úrad2 = Predsedníčka parlamentu Maďarskej republiky | Začiatok obdobia2 = 8.máj 2026 | Predchodca2 = [[László Kövér]] | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|1980]|03|24}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[TISZA]] | Alma mater = Gymnázium Lovassyho Lászla, Budapeštínska Ekonomická univerzita, Pécsska univerzita | Profesia = [[ekonómka, politička]] | Národnosť = [[maďarská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = Parlament.hu | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Ágnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] lqnry6lqgjahemta8z9bwm93ax182y9 8253119 8253118 2026-07-25T08:50:38Z Adelle34 301128 /* */ 8253119 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260724}} '''Ágnes Forsthoffer''' (*[[24]] .[[marec]] [[1980]], [[Balatonfüred]]) je [[politička]], odborníčka v oblasti [[Turizmus|turizmu]], [[manažérka]] hotela. Od roku 2025 je podpredsedníčkou strany [[TISZA]], od roku 2026 poslankyňou parlamentu a predsedníčkou Národného zhromaždenia. Od 20.júla dočasne vykonáva povinnosti a právomoci [[Maďarsko|Maďarskej republiky]] ako predsedníčka Snemovne reprezentantov až do zvolenia nového [[Prezident|prezidenta republiky]] {{Infobox Politik | Meno = Ágnes Forsthoffer | Rodné meno = | Popis osoby = Predsedníčka parlamentu a dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Začiatok obdobia = 20.júl 2026 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Tamás Sulyok]] | Nástupca = | Úrad2 = Predsedníčka parlamentu Maďarskej republiky | Začiatok obdobia2 = 8.máj 2026 | Predchodca2 = [[László Kövér]] | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|1980]|03|24}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[TISZA]] | Alma mater = Gymnázium Lovassyho Lászla, Budapeštínska Ekonomická univerzita, Pécsska univerzita | Profesia = [[ekonómka, politička]] | Národnosť = [[maďarská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = Parlament.hu | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Ágnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] 3ovbm66048d2ws4v8j1df0shpyqgqjn 8253120 8253119 2026-07-25T08:51:37Z Adelle34 301128 /* */ 8253120 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260724}} '''Ágnes Forsthoffer''' (*[[24]]. [[marec]] [[1980]], [[Balatonfüred]]) je [[politička]], odborníčka v oblasti [[Turizmus|turizmu]], [[manažérka]] hotela. Od roku 2025 je podpredsedníčkou strany [[TISZA]], od roku 2026 poslankyňou parlamentu a predsedníčkou Národného zhromaždenia. Od 20.júla dočasne vykonáva povinnosti a právomoci [[Maďarsko|Maďarskej republiky]] ako predsedníčka Snemovne reprezentantov až do zvolenia nového [[Prezident|prezidenta republiky]] {{Infobox Politik | Meno = Ágnes Forsthoffer | Rodné meno = | Popis osoby = Predsedníčka parlamentu a dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Začiatok obdobia = 20.júl 2026 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Tamás Sulyok]] | Nástupca = | Úrad2 = Predsedníčka parlamentu Maďarskej republiky | Začiatok obdobia2 = 8.máj 2026 | Predchodca2 = [[László Kövér]] | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|1980]|03|24}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[TISZA]] | Alma mater = Gymnázium Lovassyho Lászla, Budapeštínska Ekonomická univerzita, Pécsska univerzita | Profesia = [[ekonómka, politička]] | Národnosť = [[maďarská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = Parlament.hu | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Ágnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] 2dlzuk1srgr1gsd02xhzry2ix9jjaak 8253157 8253120 2026-07-25T10:20:56Z Pe3kZA 39673 drobné typo 8253157 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260724}} {{Infobox Politik | Meno = Ágnes Forsthoffer | Rodné meno = | Popis osoby = Predsedníčka parlamentu a dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Dočasná prezidentka Maďarskej republiky | Začiatok obdobia = 20.júl 2026 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Tamás Sulyok]] | Nástupca = | Úrad2 = Predsedníčka parlamentu Maďarskej republiky | Začiatok obdobia2 = 8.máj 2026 | Predchodca2 = [[László Kövér]] | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|1980]|03|24}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[TISZA]] | Alma mater = Gymnázium Lovassyho Lászla, Budapeštínska Ekonomická univerzita, Pécsska univerzita | Profesia = [[ekonómka, politička]] | Národnosť = [[maďarská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = Parlament.hu | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Ágnes Forsthoffer''' (*[[24. marec]] [[1980]], [[Balatonfüred]]) je [[politička]], odborníčka v oblasti [[Turizmus|turizmu]], [[manažérka]] hotela. Od roku 2025 je podpredsedníčkou strany [[TISZA]], od roku 2026 poslankyňou parlamentu a predsedníčkou Národného zhromaždenia. Od [[20. júl]]a dočasne vykonáva povinnosti a právomoci [[Maďarsko|Maďarskej republiky]] ako predsedníčka Snemovne reprezentantov až do zvolenia nového [[Prezident|prezidenta republiky]]. == Životopis == Narodila sa v maďarskom meste [[Balatonfüred]]. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v [[Ostrihom]]e. Následne vyštudovala ekonómiu na vysokej škole v [[Budapešť|Budapešti]] a na [[Pécská univerzita|Univerzite v Pécsi]]. Dlhodobo pôsobí v oblasti turizmu a cestovného ruchu, pričom sa venovala vedeniu rodinného hotelového biznisu. == Politická kariéra == V septembri 2025 sa stala podpredsedníčkou novej politickej strany [[TISZA (strana)|TISZA]]. Vo voľbách úspešne kandidovala a 9. mája 2026 bola zvolená za predsedníčku maďarského parlamentu, čím vo funkcii nahradila [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://forsthofferagnes.hu/ Oficiálna webová stránka] {{DEFAULTSORT:Forsthoffer, Ágnes}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] s3xrnqo4rtap00msvx95sn35l0lf8rl 3 753275 8252915 2026-07-24T13:54:17Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8252915 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:54, 24. júl 2026 (UTC) a61vjip6njqvgv2vzamoomcublvea9q 0 753276 8252936 2026-07-24T15:16:32Z Jan Hcn 298924 založenie článku 8252936 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | meno = Friedrich Lachmayer | portrét = | popis portrétu = | dátum narodenia = [[1943]] | miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | dátum úmrtia = december [[2022]] | miesto úmrtia = | národnosť = rakúska | povolanie = [[právnik]], [[právna informatika|právny informatik]] a vysokoškolský pedagóg | alma mater = [[Viedenská univerzita]] }} '''Friedrich Lachmayer''' (* [[1943]], [[Viedeň]] – † december [[2022]]<ref name="kallaus">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Bestattung Kallaus | titul = Friedrich Lachmayer | url = https://www.bestattung-kallaus.at/2022/dezember-2022/friedrich-lachmayer/ | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = de }}</ref>) bol rakúsky právny vedec, popredný európsky expert na [[právna informatika|právnu informatiku]], [[teória práva|teóriu práva]] a legislatívu. == Život a kariéra == Po štúdiu práva na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]] získal v roku [[1966]] doktorát (Dr. iur.). Následne v roku [[1970]] úspešne zložil prokuratúrne aj advokátske skúšky. Dlhé roky pôsobil na Úrade spolkového kancelára Rakúska (''Bundeskanzleramt'') v ústavnoprávnej sekcii (''Verfassungsdienst''). V roku [[1988]] sa habilitoval na [[Innsbrucká univerzita|Univerzite v Innsbrucku]] v odbore teória práva so zameraním na metodiku tvorby zákonov (legislatívu). Od roku [[1995]] pôsobil ako expert v rôznych orgánoch [[Európska únia|Európskej únie]] pre oblasť právnej informatiky a umelej inteligencie. Je považovaný za jedného z vizionárov a priekopníkov vizualizácie práva a právnej informatiky v strednej Európe. == Pôsobenie na Slovensku == V období rokov 1999 až 2001, v rámci projektu PHARE č. SR98/IB/JH/05-09, pôsobil ako konzultant, medzinárodný audítor a expert pre [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]]. V novembri [[2001]] spolu s Thomasom Menzelom a Petrom Gartusom vypracoval pre ministerstvo oficiálnu hodnotiacu správu s názvom „Slovenský systém právnych informácií JASPI“, ktorej závery ministerstvo oficiálne citovalo vo svojej správe o plnení opatrení a postupe prác.<ref name="justice_historia">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Vytváranie systému JASPI a jeho zavádzanie v organizáciách: Správa o plnení opatrení a postupe prác | url = https://www.justice.gov.sk/pk/pk082-03.htm | dátum prístupu = 2026-07-23 }}</ref> V tomto audite tím expertov pod jeho vedením pozitívne zhodnotil technologickú a používateľskú úroveň systému [[Jednotný automatizovaný systém právnych informácií|JASPI]] a potvrdil, že spĺňa najmodernejšie kritériá krajín Európskej únie. Experti však zároveň poukázali na pretrvávajúce nedostatky v organizačnom zabezpečení, v priebehu edičnej fázy a pri príprave legislatívnych textov, kde identifikovali slabé miesta v kvalite personálneho aparátu, nevhodného programového a technického vybavenia.<ref name="justice_historia" /> == Výber z publikácií == * ''Legistische Analyse der Struktur von Gesetzen'' (spoluautor Leo Reisinger), Manz, Viedeň 1976. * ''Rechtsphilosophie und Gesetzgebung'', Springer, Viedeň 1976. * ''Rechtsinformatik'' (spoluautor Leo Reisinger), de Gruyter, Berlín 1977. * ''Computergraphik und Rechtsdidaktik'' (spoluautor Karl Garnitschnig), Manz, Viedeň 1979. * ''Kennst du das Recht?'' (Rechtsvisualisierung für Jugendliche), Manz, Viedeň 1982. * ''Multi-layered Legal Information Systems'' (spoluautor Vytautas Čyras), zborník IRIS, 2011. * ''Strukturierte Rechtsvisualisierung'' (spoluautorka Colette R. Brunschwig), Weblaw, Bern 2013. * ''Rechtslogic und Rechtsvisualisierung als Brücken zur KI'', zborník IRIS, Viedeň 2023. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://wikidata.org Friedrich Lachmayer] na projekte [[Wikidata]] {{Autoritná kontrola}} [[Kategória:Rakúski právnici]] [[Kategória:Narodenia v 1943]] [[Kategória:Úmrtia v 2022]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] gj4bqleu1olro55zg44sdw8wynu7b5v 8252941 8252936 2026-07-24T15:29:48Z Jan Hcn 298924 /* Život a kariéra */ korekcia odvolávky 8252941 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | meno = Friedrich Lachmayer | portrét = | popis portrétu = | dátum narodenia = [[1943]] | miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | dátum úmrtia = december [[2022]] | miesto úmrtia = | národnosť = rakúska | povolanie = [[právnik]], [[právna informatika|právny informatik]] a vysokoškolský pedagóg | alma mater = [[Viedenská univerzita]] }} '''Friedrich Lachmayer''' (* [[1943]], [[Viedeň]] – † december [[2022]]<ref name="kallaus">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Bestattung Kallaus | titul = Friedrich Lachmayer | url = https://www.bestattung-kallaus.at/2022/dezember-2022/friedrich-lachmayer/ | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = de }}</ref>) bol rakúsky právny vedec, popredný európsky expert na [[právna informatika|právnu informatiku]], [[teória práva|teóriu práva]] a legislatívu. == Život a kariéra == Po štúdiu práva na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]] získal v roku [[1966]] doktorát (Dr. iur.). Následne v roku [[1970]] úspešne zložil prokuratúrne aj advokátske skúšky. Dlhé roky pôsobil na Úrade spolkového kancelára Rakúska (''Bundeskanzleramt'') v ústavnoprávnej sekcii (''Verfassungsdienst''). V roku [[1988]] sa habilitoval na univerzite v [[Innsbrucku]] v odbore teória práva so zameraním na metodiku tvorby zákonov (legislatívu). Od roku [[1995]] pôsobil ako expert v rôznych orgánoch [[Európska únia|Európskej únie]] pre oblasť právnej informatiky a umelej inteligencie. Je považovaný za jedného z vizionárov a priekopníkov vizualizácie práva a právnej informatiky v strednej Európe. == Pôsobenie na Slovensku == V období rokov 1999 až 2001, v rámci projektu PHARE č. SR98/IB/JH/05-09, pôsobil ako konzultant, medzinárodný audítor a expert pre [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]]. V novembri [[2001]] spolu s Thomasom Menzelom a Petrom Gartusom vypracoval pre ministerstvo oficiálnu hodnotiacu správu s názvom „Slovenský systém právnych informácií JASPI“, ktorej závery ministerstvo oficiálne citovalo vo svojej správe o plnení opatrení a postupe prác.<ref name="justice_historia">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Vytváranie systému JASPI a jeho zavádzanie v organizáciách: Správa o plnení opatrení a postupe prác | url = https://www.justice.gov.sk/pk/pk082-03.htm | dátum prístupu = 2026-07-23 }}</ref> V tomto audite tím expertov pod jeho vedením pozitívne zhodnotil technologickú a používateľskú úroveň systému [[Jednotný automatizovaný systém právnych informácií|JASPI]] a potvrdil, že spĺňa najmodernejšie kritériá krajín Európskej únie. Experti však zároveň poukázali na pretrvávajúce nedostatky v organizačnom zabezpečení, v priebehu edičnej fázy a pri príprave legislatívnych textov, kde identifikovali slabé miesta v kvalite personálneho aparátu, nevhodného programového a technického vybavenia.<ref name="justice_historia" /> == Výber z publikácií == * ''Legistische Analyse der Struktur von Gesetzen'' (spoluautor Leo Reisinger), Manz, Viedeň 1976. * ''Rechtsphilosophie und Gesetzgebung'', Springer, Viedeň 1976. * ''Rechtsinformatik'' (spoluautor Leo Reisinger), de Gruyter, Berlín 1977. * ''Computergraphik und Rechtsdidaktik'' (spoluautor Karl Garnitschnig), Manz, Viedeň 1979. * ''Kennst du das Recht?'' (Rechtsvisualisierung für Jugendliche), Manz, Viedeň 1982. * ''Multi-layered Legal Information Systems'' (spoluautor Vytautas Čyras), zborník IRIS, 2011. * ''Strukturierte Rechtsvisualisierung'' (spoluautorka Colette R. Brunschwig), Weblaw, Bern 2013. * ''Rechtslogic und Rechtsvisualisierung als Brücken zur KI'', zborník IRIS, Viedeň 2023. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://wikidata.org Friedrich Lachmayer] na projekte [[Wikidata]] {{Autoritná kontrola}} [[Kategória:Rakúski právnici]] [[Kategória:Narodenia v 1943]] [[Kategória:Úmrtia v 2022]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] 9ubjp5j2au71s223gcu0tvfujij9v3y 8252943 8252941 2026-07-24T15:31:27Z Jan Hcn 298924 /* Život a kariéra */ korekcia 8252943 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | meno = Friedrich Lachmayer | portrét = | popis portrétu = | dátum narodenia = [[1943]] | miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | dátum úmrtia = december [[2022]] | miesto úmrtia = | národnosť = rakúska | povolanie = [[právnik]], [[právna informatika|právny informatik]] a vysokoškolský pedagóg | alma mater = [[Viedenská univerzita]] }} '''Friedrich Lachmayer''' (* [[1943]], [[Viedeň]] – † december [[2022]]<ref name="kallaus">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Bestattung Kallaus | titul = Friedrich Lachmayer | url = https://www.bestattung-kallaus.at/2022/dezember-2022/friedrich-lachmayer/ | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = de }}</ref>) bol rakúsky právny vedec, popredný európsky expert na [[právna informatika|právnu informatiku]], [[teória práva|teóriu práva]] a legislatívu. == Život a kariéra == Po štúdiu práva na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]] získal v roku [[1966]] doktorát (Dr. iur.). Následne v roku [[1970]] úspešne zložil prokuratúrne aj advokátske skúšky. Dlhé roky pôsobil na Úrade spolkového kancelára Rakúska (''Bundeskanzleramt'') v ústavnoprávnej sekcii (''Verfassungsdienst''). V roku [[1988]] sa habilitoval na univerzite v [[Innsbruck|Innsbrucku]] v odbore teória práva so zameraním na metodiku tvorby zákonov (legislatívu). Od roku [[1995]] pôsobil ako expert v rôznych orgánoch [[Európska únia|Európskej únie]] pre oblasť právnej informatiky a umelej inteligencie. Je považovaný za jedného z vizionárov a priekopníkov vizualizácie práva a právnej informatiky v strednej Európe. == Pôsobenie na Slovensku == V období rokov 1999 až 2001, v rámci projektu PHARE č. SR98/IB/JH/05-09, pôsobil ako konzultant, medzinárodný audítor a expert pre [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]]. V novembri [[2001]] spolu s Thomasom Menzelom a Petrom Gartusom vypracoval pre ministerstvo oficiálnu hodnotiacu správu s názvom „Slovenský systém právnych informácií JASPI“, ktorej závery ministerstvo oficiálne citovalo vo svojej správe o plnení opatrení a postupe prác.<ref name="justice_historia">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Vytváranie systému JASPI a jeho zavádzanie v organizáciách: Správa o plnení opatrení a postupe prác | url = https://www.justice.gov.sk/pk/pk082-03.htm | dátum prístupu = 2026-07-23 }}</ref> V tomto audite tím expertov pod jeho vedením pozitívne zhodnotil technologickú a používateľskú úroveň systému [[Jednotný automatizovaný systém právnych informácií|JASPI]] a potvrdil, že spĺňa najmodernejšie kritériá krajín Európskej únie. Experti však zároveň poukázali na pretrvávajúce nedostatky v organizačnom zabezpečení, v priebehu edičnej fázy a pri príprave legislatívnych textov, kde identifikovali slabé miesta v kvalite personálneho aparátu, nevhodného programového a technického vybavenia.<ref name="justice_historia" /> == Výber z publikácií == * ''Legistische Analyse der Struktur von Gesetzen'' (spoluautor Leo Reisinger), Manz, Viedeň 1976. * ''Rechtsphilosophie und Gesetzgebung'', Springer, Viedeň 1976. * ''Rechtsinformatik'' (spoluautor Leo Reisinger), de Gruyter, Berlín 1977. * ''Computergraphik und Rechtsdidaktik'' (spoluautor Karl Garnitschnig), Manz, Viedeň 1979. * ''Kennst du das Recht?'' (Rechtsvisualisierung für Jugendliche), Manz, Viedeň 1982. * ''Multi-layered Legal Information Systems'' (spoluautor Vytautas Čyras), zborník IRIS, 2011. * ''Strukturierte Rechtsvisualisierung'' (spoluautorka Colette R. Brunschwig), Weblaw, Bern 2013. * ''Rechtslogic und Rechtsvisualisierung als Brücken zur KI'', zborník IRIS, Viedeň 2023. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://wikidata.org Friedrich Lachmayer] na projekte [[Wikidata]] {{Autoritná kontrola}} [[Kategória:Rakúski právnici]] [[Kategória:Narodenia v 1943]] [[Kategória:Úmrtia v 2022]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] dagvjn3f5v2fo5eoz9ktbpyc8qf21ld 8252944 8252943 2026-07-24T15:38:57Z Jan Hcn 298924 /* Externé odkazy */ oprava šablóny 8252944 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | meno = Friedrich Lachmayer | portrét = | popis portrétu = | dátum narodenia = [[1943]] | miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | dátum úmrtia = december [[2022]] | miesto úmrtia = | národnosť = rakúska | povolanie = [[právnik]], [[právna informatika|právny informatik]] a vysokoškolský pedagóg | alma mater = [[Viedenská univerzita]] }} '''Friedrich Lachmayer''' (* [[1943]], [[Viedeň]] – † december [[2022]]<ref name="kallaus">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Bestattung Kallaus | titul = Friedrich Lachmayer | url = https://www.bestattung-kallaus.at/2022/dezember-2022/friedrich-lachmayer/ | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = de }}</ref>) bol rakúsky právny vedec, popredný európsky expert na [[právna informatika|právnu informatiku]], [[teória práva|teóriu práva]] a legislatívu. == Život a kariéra == Po štúdiu práva na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]] získal v roku [[1966]] doktorát (Dr. iur.). Následne v roku [[1970]] úspešne zložil prokuratúrne aj advokátske skúšky. Dlhé roky pôsobil na Úrade spolkového kancelára Rakúska (''Bundeskanzleramt'') v ústavnoprávnej sekcii (''Verfassungsdienst''). V roku [[1988]] sa habilitoval na univerzite v [[Innsbruck|Innsbrucku]] v odbore teória práva so zameraním na metodiku tvorby zákonov (legislatívu). Od roku [[1995]] pôsobil ako expert v rôznych orgánoch [[Európska únia|Európskej únie]] pre oblasť právnej informatiky a umelej inteligencie. Je považovaný za jedného z vizionárov a priekopníkov vizualizácie práva a právnej informatiky v strednej Európe. == Pôsobenie na Slovensku == V období rokov 1999 až 2001, v rámci projektu PHARE č. SR98/IB/JH/05-09, pôsobil ako konzultant, medzinárodný audítor a expert pre [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]]. V novembri [[2001]] spolu s Thomasom Menzelom a Petrom Gartusom vypracoval pre ministerstvo oficiálnu hodnotiacu správu s názvom „Slovenský systém právnych informácií JASPI“, ktorej závery ministerstvo oficiálne citovalo vo svojej správe o plnení opatrení a postupe prác.<ref name="justice_historia">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Vytváranie systému JASPI a jeho zavádzanie v organizáciách: Správa o plnení opatrení a postupe prác | url = https://www.justice.gov.sk/pk/pk082-03.htm | dátum prístupu = 2026-07-23 }}</ref> V tomto audite tím expertov pod jeho vedením pozitívne zhodnotil technologickú a používateľskú úroveň systému [[Jednotný automatizovaný systém právnych informácií|JASPI]] a potvrdil, že spĺňa najmodernejšie kritériá krajín Európskej únie. Experti však zároveň poukázali na pretrvávajúce nedostatky v organizačnom zabezpečení, v priebehu edičnej fázy a pri príprave legislatívnych textov, kde identifikovali slabé miesta v kvalite personálneho aparátu, nevhodného programového a technického vybavenia.<ref name="justice_historia" /> == Výber z publikácií == * ''Legistische Analyse der Struktur von Gesetzen'' (spoluautor Leo Reisinger), Manz, Viedeň 1976. * ''Rechtsphilosophie und Gesetzgebung'', Springer, Viedeň 1976. * ''Rechtsinformatik'' (spoluautor Leo Reisinger), de Gruyter, Berlín 1977. * ''Computergraphik und Rechtsdidaktik'' (spoluautor Karl Garnitschnig), Manz, Viedeň 1979. * ''Kennst du das Recht?'' (Rechtsvisualisierung für Jugendliche), Manz, Viedeň 1982. * ''Multi-layered Legal Information Systems'' (spoluautor Vytautas Čyras), zborník IRIS, 2011. * ''Strukturierte Rechtsvisualisierung'' (spoluautorka Colette R. Brunschwig), Weblaw, Bern 2013. * ''Rechtslogic und Rechtsvisualisierung als Brücken zur KI'', zborník IRIS, Viedeň 2023. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://wikidata.org Friedrich Lachmayer] na projekte [[Wikidata]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rakúski právnici]] [[Kategória:Narodenia v 1943]] [[Kategória:Úmrtia v 2022]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] b7ec7n1shcx6t6lke12fxc0x54txs4c 8253191 8252944 2026-07-25T11:04:27Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity]] pomocou použitia HotCat 8253191 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | meno = Friedrich Lachmayer | portrét = | popis portrétu = | dátum narodenia = [[1943]] | miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | dátum úmrtia = december [[2022]] | miesto úmrtia = | národnosť = rakúska | povolanie = [[právnik]], [[právna informatika|právny informatik]] a vysokoškolský pedagóg | alma mater = [[Viedenská univerzita]] }} '''Friedrich Lachmayer''' (* [[1943]], [[Viedeň]] – † december [[2022]]<ref name="kallaus">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Bestattung Kallaus | titul = Friedrich Lachmayer | url = https://www.bestattung-kallaus.at/2022/dezember-2022/friedrich-lachmayer/ | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = de }}</ref>) bol rakúsky právny vedec, popredný európsky expert na [[právna informatika|právnu informatiku]], [[teória práva|teóriu práva]] a legislatívu. == Život a kariéra == Po štúdiu práva na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]] získal v roku [[1966]] doktorát (Dr. iur.). Následne v roku [[1970]] úspešne zložil prokuratúrne aj advokátske skúšky. Dlhé roky pôsobil na Úrade spolkového kancelára Rakúska (''Bundeskanzleramt'') v ústavnoprávnej sekcii (''Verfassungsdienst''). V roku [[1988]] sa habilitoval na univerzite v [[Innsbruck|Innsbrucku]] v odbore teória práva so zameraním na metodiku tvorby zákonov (legislatívu). Od roku [[1995]] pôsobil ako expert v rôznych orgánoch [[Európska únia|Európskej únie]] pre oblasť právnej informatiky a umelej inteligencie. Je považovaný za jedného z vizionárov a priekopníkov vizualizácie práva a právnej informatiky v strednej Európe. == Pôsobenie na Slovensku == V období rokov 1999 až 2001, v rámci projektu PHARE č. SR98/IB/JH/05-09, pôsobil ako konzultant, medzinárodný audítor a expert pre [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]]. V novembri [[2001]] spolu s Thomasom Menzelom a Petrom Gartusom vypracoval pre ministerstvo oficiálnu hodnotiacu správu s názvom „Slovenský systém právnych informácií JASPI“, ktorej závery ministerstvo oficiálne citovalo vo svojej správe o plnení opatrení a postupe prác.<ref name="justice_historia">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Vytváranie systému JASPI a jeho zavádzanie v organizáciách: Správa o plnení opatrení a postupe prác | url = https://www.justice.gov.sk/pk/pk082-03.htm | dátum prístupu = 2026-07-23 }}</ref> V tomto audite tím expertov pod jeho vedením pozitívne zhodnotil technologickú a používateľskú úroveň systému [[Jednotný automatizovaný systém právnych informácií|JASPI]] a potvrdil, že spĺňa najmodernejšie kritériá krajín Európskej únie. Experti však zároveň poukázali na pretrvávajúce nedostatky v organizačnom zabezpečení, v priebehu edičnej fázy a pri príprave legislatívnych textov, kde identifikovali slabé miesta v kvalite personálneho aparátu, nevhodného programového a technického vybavenia.<ref name="justice_historia" /> == Výber z publikácií == * ''Legistische Analyse der Struktur von Gesetzen'' (spoluautor Leo Reisinger), Manz, Viedeň 1976. * ''Rechtsphilosophie und Gesetzgebung'', Springer, Viedeň 1976. * ''Rechtsinformatik'' (spoluautor Leo Reisinger), de Gruyter, Berlín 1977. * ''Computergraphik und Rechtsdidaktik'' (spoluautor Karl Garnitschnig), Manz, Viedeň 1979. * ''Kennst du das Recht?'' (Rechtsvisualisierung für Jugendliche), Manz, Viedeň 1982. * ''Multi-layered Legal Information Systems'' (spoluautor Vytautas Čyras), zborník IRIS, 2011. * ''Strukturierte Rechtsvisualisierung'' (spoluautorka Colette R. Brunschwig), Weblaw, Bern 2013. * ''Rechtslogic und Rechtsvisualisierung als Brücken zur KI'', zborník IRIS, Viedeň 2023. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://wikidata.org Friedrich Lachmayer] na projekte [[Wikidata]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rakúski právnici]] [[Kategória:Narodenia v 1943]] [[Kategória:Úmrtia v 2022]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity]] 2nl2ty8qvt3cfq57mlz24cyd1er9npi 3 753277 8252959 2026-07-24T16:39:36Z OJJ 116711 E1 8252959 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:39, 24. júl 2026 (UTC) 6q1wkw537ba8vt8x6iht1e6hruqttb4 0 753278 8253001 2026-07-24T19:01:11Z Skoda9635 48531 Vytvorenie stránky NN Slovensko ako o registrovanej značke, ktorá sa používan a Slovensku namiesto NN Group, ktorá odkazuje na holdingovú spoločnosť v Holandsku. 8253001 wikitext text/x-wiki {{Pozri aj|NN Group}} {{Infobox | stylTela = width: 22em; text-align: left; | nadpis = NN Slovensko | obrazok = [[Súbor:NN_Group_logo.jpeg|150px|alt=Logo značky NN]] | popis1 = Typ značky | data1 = slovná | popis2 = Odvetvie | data2 = [[Poisťovníctvo]] | popis8 = Produkty | data8 = {{plainlist| * [[Životné poistenie]] * [[Starobné dôchodkové sporenie|Starobné dôchodkové sporenie (II. pilier)]] * [[Doplnkové dôchodkové sporenie|Doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)]] }} | popis3 = Vlastníci | data3 = {{plainlist| * NN Životná poisťovna, a.s., * NN dôchodková správcovská spoločnosť, a.s., * NN Tatry – Sympatia, d.d.s., a.s. }} | popis4 = Zaregistroval | data4 = [[Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky]] | popis5 = Krajina registrácie | data5 = Slovensko | popis6 = Rok registrácie | data6 = 2025 | popis12 = Webstránka | data12 = https://www.nn.sk/ |popisObrazka=Logo spájané so značkou NN Slovensko }} '''NN Slovensko''' (môžete sa stretnúť aj s '''NN''') je registrovaná [[Ochranná známka|ochranná značka]] na Slovensku. Značku vlastnia NN Životná poisťovňa, a.s., NN dôchodková správcovská spoločnosť, a.s., NN Tatry – Sympatia, d.s.s., a.s.. Ochranná známka bola oficiálne zaregistrovaná [[Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky|Úradom priemyselného vlastníctva]] v roku 2025.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÚPV WebRegistre - OZ 2556-2024 | url = https://wbr.indprop.gov.sk/WebRegistre/OchrannaZnamka/Detail/2556-2024?csrt=3038542649717624992 | vydavateľ = wbr.indprop.gov.sk | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> So značkou NN Slovensko sa neoficiálne spája aj označenie obchodných miest, ktoré patria do správy firmy NN Finančné služby, s.r.o..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil spoločnosti NN Finančné služby, s.r.o. | url = https://www.nn.sk/nn-slovensko/nn-fs/profil-spolocnosti/ | vydavateľ = NN Slovensko | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk-SK | meno = NN | priezvisko = Slovensko}}</ref> Táto spoločnosť nepatrí medzi oficiálnych vlastníkov značky.<ref name=":0" /> NN je skratkou pre Nationale Nederlanden. Celý názov sa na Slovensku po premenovaní v roku 2004 vyskytuje už len zriedkavo. Značky NN a Nationale Nederlanden sú registrovanými značkami holandskej spoločnosti Nationale-Nederlanden Nederland B.V..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global Brand Database - Nationale Nederlanden | url = https://branddb.wipo.int/en/similarname/brand/EM500000019063721 | vydavateľ = WIPO | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> == História značky NN na Slovensku == V roku 1996 vznikla na Slovensku spoločnosť Nationale – Nederlanden poisťovňa a. s..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NN Životná poisťovňa, a. s. {{!}} Slovenská asociácia poisťovní | url = https://www.slaspo.sk/clenovia_nn | vydavateľ = www.slaspo.sk | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> V roku 2004 sa značky a [[Obchodné meno|obchodné mená]] zmenili na ING. Od roku 2014 sa na Slovensku používa súčasná podoba značky NN Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ING oznámila premenovanie európskej poisťovacej časti ING. Novou značkou je NN | url = https://www.opoisteni.sk/spektrum/tlacove-spravy/ing-oznamila-premenovanie-europskej-poistovacej-casti-ing-novou-znackou-je-nn/c:6723/ | vydavateľ = oPojištění | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk | priezvisko = oPojištění}}</ref> V roku 2017 došlo k zlúčeniu spoločností AEGON Životná poisťovňa, a.s. a AEGON, d.s.s., a.s. so spoločnosťami NN Životná poisťovňa, a.s. a NN doplnková dôchodková spoločnosť, a.s.. Po zlúčení prešli portfóliá aj klienti spoločností AEGON pod spoločnosti vystupujúce pod značkou NN Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NN DSS a AEGON DSS sa zlúčili pod značku NN | url = https://adss.sk/spravy/nn-dss-a-aegon-dss-sa-zlucili-pod-znacku-nn-155 | vydavateľ = adss.sk | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk}}</ref> == Rozdiel medzi NN Group a NN Slovensko == Pomenovanie [[NN Group]] (alebo skupina NN) sa na Slovensku používa pre označenie [[Holdingová spoločnosť|holdingovej spoločnosti]] NN Group, N.V. so sídlom v Holandsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NN Group N.V., Den Haag, Holandsko {{!}} Protimonopolný úrad SR | url = https://www.antimon.gov.sk/8616-sk/nn-group-nv-den-haag-holandsko/ | vydavateľ = www.antimon.gov.sk | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PMÚ schválil získanie výlučnej kontroly NN Group nad spoločnosťou Finportal | url = https://poistovne.sk/pmu-schvalil-ziskanie-vylucnej-kontroly-nn-group-nad-spolocnostou-finportal/ | vydavateľ = poistovne.sk | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk}}</ref> Značka NN Slovensko slúži pre označenie aktivít slovenských spoločností, v ktorých holandský holding má podiel, ale ako spoločnosť na Slovensku nesídli. V slovenskom [[Obchodný register|obchodnom registri]] nájdete spoločnosť NN Group, s.r.o., tá však neposkytuje služby v oblasti financií a okrem podoby názvu nezdieľa s holandskou NN Group zameranie ani vlastnícku štruktúru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z obchodného registra SR | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=541665&SID=7&P=0 | vydavateľ = www.orsr.sk | dátum prístupu = 2026-07-24}}</ref> Pre aktivity slovenských firiem sa na Slovensku nepoužívajú názvy ako NN Group Slovakia, NN Group Slovensko, NN Skupina Slovensko. Aj v Holandsku existujú dve značky: NN Group a Nationale Nederlanden. Značka Nationale Nederlanden sa používa pre služby pre verejnosť – [[bankovníctvo]] (Nationale-Nederlanden Bank N.V.), [[poisťovníctvo]] a dôchodky (Nationale‑Nederlanden Levensverzekering Maatschappij N.V.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KVK producten bestellen | url = https://www.kvk.nl/bestellen/ | vydavateľ = KVK | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = nl}}</ref> == Referencie == <references />{{KLÍČŘAZENÍ:NN Slovensko}}__INDEXOVAT__ [[Kategória:Obchodné značky]] iro9lmjoizo8cckgltkgbo7t04aavp0 0 753279 8253003 2026-07-24T19:07:28Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Sovietska invázia do Mandžukua" v rámci stránky ,, Kapitulácia Japonska". 8253003 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Sovietska invázia do Mandžukua|obrázok=Manchuria Operation map-en.svg|súčasť=[[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] a [[Sovietsko-japonská vojna|Sovietsko-japonskej vojny]]|text k obr=Mapa vojenskej invázie sovietskych armád.|miesto=[[Mandžusko]], [[Vnútorné Mongolsko]] a [[Kórea]]|výsledok=sovietske víťazstvo zlomenie japonskej vojenskej moci na území Mandžuska a severnej Kórey|protivník1=[[Sovietsky zväz]]<br/>[[Mongolská ľudová republika]]|protivník2=[[Japonské cisárstvo]]|velitel1=[[Kirill Afanasievič Mereckov]]<br/>[[Rodion Jakovlevič Malinovskij]]|dátum=[[9. august]] [[1945]]|sila1=1,6 milióna vojakov|sila2=750 000 vojakov|velitel2=Otozó Jamada<br/>[[Pchu-i]]|straty1=8 000 mŕtvych vojakov 22 000 zranených vojakov|straty2=80 000 mŕtvych vojakov 600 000 zajatých}} '''Sovietska invázia do Mandžukua''' bola ozbrojeným stretom, ku ktorému došlo v dňoch [[9. august|9.]] až [[23. august|23. augusta]] roku [[1945]] na pôde bývalého [[Mandžukuo|bábkového štátu Mandžukuo]] na území terajšej [[Čína|Číny]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHAW|meno=Anthony|titul=Druhá světová válka: Den po dni|vydanie=1|vydavateľ=NAŠE VOJSKO|miesto=Praha|rok=2000|isbn=978-80-206-0915-1|strany=185}}</ref> Sovietska [[ofenzíva]] proti japonskej armáde v oblasti [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekého východu]] znamenala finálnu veľkú bojovú operáciu počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. Navyše spolu s [[Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki|zhodením atómových bômb]] jednak na mesto [[Hirošima (mesto)|Hirošima]] a [[Nagasaki]] definitívne viedla ku konečnej [[Kapitulácia Japonska|kapitulácii Japonska]]. == Pred búrkou vojny == === Región tvrdých bojov (1938 až 1939) === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Bitka pri rieke Chalchyn]]'' Diplomatické vzťahy medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonským cisárstvom]] boli dlhé roky chladné a napäté. Začiatkom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] sa podarilo japonským vojskám napadnúť a následne obsadiť územie [[Mandžusko|Mandžuska]]. Následne tu japonská vláda vybudovala [[bábkový štát]] pomenovaný ako [[Mandžukuo]]. Týmto geopolitickým aktom si vytvorili japonské armády odrazový mostík pre ďalšie vojenské operácie jednak proti v [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číne]] ale aj prípadne proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]. === Vyrovnanie na východe a nový útok z opačnej strany (1939 až 1941) === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Pakt proti Kominterne]] a [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|Sovietsko-japonský pakt o neuútočení]]'' [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]] bolo kľúčovým členom politického bloku, ktorý bol pomenovaný ako [[Pakt proti Kominterne]]. Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] viedlo proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] boje na otvorenom poli. Tie sa však pre japonských ozbrojencov totálnym skončili fiaskom. Dňa [[23. august|23. augusta]] roku [[1939]] bola podpísaná [[Pakt Ribbentrop-Molotov|zmluva o neútočení]] medzi ministrami zahraničných vecí [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] známa ako [[Pakt Ribbentrop-Molotov]]. Podľa jej podmienok získal [[Sovietsky zväz]] právo obsadiť a začleniť do svojho územia [[Litva|Litvu]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] spolu s územím [[Besarábia|Besarábie]]. [[Nacistické Nemecko]] malo odstúpiť od expanzií na [[Východná Európa|východe Európe]]. Vláda [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]] však svoj politický vzťah k [[Moskva|Moskve]] prehodnotila. Dňa [[13. apríl|13. apríla]] roku [[1941]] uzavrel japonský minister zahraničných vecí menom Jósuke Macuoka v [[Moskva|Moskve]] zmluvu, presnejšie [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení]], pričom samotná zmluva mala platnosť päť rokov. Ak by nebola vypovedaná do roka pred svojím vypršaním, mohla sa sama od seba obnoviť. Zároveň sa vláda [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] zaviazala uznať územnú integritu [[Mandžukuo|Mandžukua]] a japonská vláda, naopak, existenciu a suverenitu [[Mongolská ľudová republika|Mongolska]]. ([[Čínska republika (1912 – 1949)|Čína]] však odmietla akceptovať [[Mandžukuo]], zároveň ešte pred rokom dokonca ani [[Mongolská ľudová republika|Mongolskú ľudovú republiku]]). Počas oficiálnej diplomatickej rozlúčky medzi sovietskou a japonskou delegáciou povedal [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] Macuokovi to, že „''všetci sme Aziati'',“ a objal ho na železničnom nástupišti. Vtedy, keď nemecké vojská [[Operácia Barbarossa|napadli]] územie [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], rozhodla sa japonská vláda dodržať [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení]] a namiesto útokov proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] z východu radšej dobyť a obsadiť ázijské kolónie, ktoré náležali západoeurópskym krajinám. Ak by sa však japonská armáda pridala k útokom [[Wehrmacht|Wermachtu]] proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]], [[Boľševizmus|boľševický režim]] by mohol padnúť. == Rast napätia a vyhlásenie vojny == V úvode roka [[1945]] však bola zahraničnopolitická situácia odlišná. Vo februári roku [[1945]] [[Josif Vissarionovič Stalin]] ako [[generalissimus]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] sľúbil počas [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencie]] to, že začne vojnu proti [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]] a to do troch mesiacov od skončení vojny v Európe. Dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1945]] vypovedala sovietska vládu [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|zmluvu o neútočení]] s tím, že „situácia sa zásadne zmenila.“ Pritom však samotný pakt mal byť platný do svojho vypršania. == Verbovanie a príprava == V máji roku [[1945]], keď už došlo k vojenskej porážke [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]] a bezpodmienečnej kapitulácii nacistických vojenských pohlavárov, presunuli sa sovietske ozbrojené jednotky smerom do oblasti [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekého východu]]. Začiatkom augusta roku [[1945]] malo sovietske velenie pripravených na útok až 1,6 miliónu vojakov. Sovietske armády mali úplnú kvalitatívnu ale aj kvantitatívnu prevahu nielen v ľudských zdrojoch ale takisto v technike. Boli zároveň pohyblivejšie. Japonci mali k dispozícii približne asi pätinu vojakov a zastaranú techniku. Japonská Kuantungská armáda pod velením generála Otozóa Jamady, ktorá zaisťovala obranu [[Mandžusko|Mandžuska]], bola oslabená, keďže jej najlepšie jednotky boli v uplynulých rokov prevelené smerom do iných oblastí a značná časť nových odvedencov trpela zdravotnými problémami, ktoré z nich robili neschopných vojenskej služby. Kuantungská armáda stále verila, že snáď nebude nútená prijať bezpodmienečnú kapituláciu. Zároveň Japonci dúfali, že sa podarí presvedčiť sovietske vojenské velenie k sprostredkovaniu medzi japonskou delegáciou a štátnych predstaviteľov anglosaských veľmocí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovětská ofenziva proti Japonsku z léta 1945 | url = https://www.vhu.cz/exhibit/sovetska-ofenziva-proti-japonsku-z-leta-1945/ | dátum vydania = 2015-08-09 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> == Prológ útoku == Dňa [[8. august|8. augusta]] roku [[1945]] v nadväznosti na aprílové varovanie, že dôjde k vypovedaniu zmluvy o neútočení, vyhlásil [[Sovietsky zväz]] vojnu [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]]. O deň na to, teda dňa [[9. august|9. augusta]] roku [[1945]], sa oficiálne začal generálny útok sovietskych vojsk proti Kuantungskej armáde. Išlo o najrýchlejšie ťaženie [[Červená armáda|Červenej armády]] vôbec.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHAW|meno=Anthony|titul=Druhá světová válka: Den po dni|vydanie=1|vydavateľ=NAŠE VOJSKO|miesto=Praha|rok=2000|isbn=978-80-206-0915-1|strany=184}}</ref> Ozbrojený útok viedol Transbajkalský front pod velením maršala [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovského]], ktorý prešiel cez pohorie Chingan a [[Gobi|púšť Gobi]]. Ďalší, presnejšie 1. Ďalekovýchodný front na čele s maršalom [[Kirill Afanasievič Mereckov|Mereckovom]] začal útok smerom od mesta [[Vladivostok]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=JORDAN|meno=David|titul=Atlas druhej svetovej vojny|vydanie=2|vydavateľ=OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o|miesto=Praha|rok=2004|isbn=978-80-7451-558-3|strany=237|priezvisko2=WIEST|meno2=Andrew}}</ref> == Zatlačenie == Japonská armáda sa zúfalo snažila vypudiť vojensky sovietske armády preč z plání stredného [[Mandžusko|Mandžuska]]. Dňa [[13. august|13. augusta]] roku [[1945]] vpadla do otvorenej krajiny sovietska 6. tanková armáda, ktorá následne obkľúčila japonské oddiely. Zvyšok tých japonských vojakov, ktorí ustúpili z boja, bol zatlačený za vody rieky Jula na území Severnej Kórey. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KEEGAN|meno=John|titul=Druhá světová válka|vydanie=1|vydavateľ=BETA - Dobrovský & Ševčík|miesto=Praha-Plzeň|rok=1989|isbn=80-86029-08-5|strany=584}}</ref> Do polnoci [[14. august|14. augusta]] roku [[1945]] sa podarilo sovietskym armádam napredovať tak úspešne, že prekročili líniu o 400 kilometrov dovnútra mandžuského územia. Následne úspešne obsadili [[Šen-jang|Mukden]]. V tom istom čase sa sovietskym námorníkom podarilo úspešne prebiť k pobrežiu [[Sachalin|Sachalinu]] a [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovov]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHAW|meno=Anthony|titul=Druhá světová válka: Den po dni|vydanie=1|vydavateľ=NAŠE VOJSKO|miesto=Praha|rok=2000|isbn=978-80-206-0915-1|strany=804}}</ref> == Konečná kapitulácia == Dňa [[20. august|20. augusta]] roku [[1945]] sa Kuantunská armáda ocitla v obkľúčení a napokon kapitulovala na [[Sachalin|ostrove Sachalin]]. Po relatívne krátkom čase, presnejšie dňa [[25. august|25. augusta]] toho istého roku zložila zbrane na [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovoch]]. Do sovietskeho zajatia padlo až 600 000 japonských vojakov, ktorí následne pracovali ako lacná pracovná sila napríklad pri budovaní známej Bajkalsko-amurskej magistrály. Viac než 10 percent v zajatí zomrelo. Až po roku [[1956]] sa poslední preživší japonskí vojaci vrátili späť domov. == Ozveny minulosti == Vzťahy medzi [[Japonsko|Japonskom]] a [[Rusko|Ruskou federáciou]], sú do dnešných čias nevyriešené. Spor o ostrov [[Sachalin]] a [[Kurilské ostrovy]] je stále skutočný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kapitulácia Japonska | url = https://www.protifasisti.sk/index.php/aktivity/historicke-suvislosti/207-kapitulacia-japonska | vydavateľ = Slovenské protifašistické hnutie | dátum vydania = 2025-09-02 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-gb}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * JORDAN, David - WIEST, Andrew. (2004). 2. vyd. ''Atlas druhej svetovej vojny''. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o. <nowiki>ISBN 978-80-7451-558-3</nowiki>. * KEEGAN, John., (1989). ''Druhá světová válka.'' Praha-Plzeň: BETA - Dobrovský & Ševčík, 1989. ISBN 80-86029-08-5. * SHAW, Anthony, (2000). ''Druhá světová válka: Den po dni''. Praha: NAŠE VOJSKO, 2000. ISBN 978-80-206-0915-1. == Pozri aj == * [[Druhá svetová vojna]] * [[Vojna v Pacifiku]] * [[Sovietsko-japonská vojna]] * [[Kapitulácia Japonska]] * [[Kirill Afanasievič Mereckov|Kiril Afanasievič Mereckov]] * [[Rodion Jakovlevič Malinovskij]] == Zdroj == * https://www.protifasisti.sk/index.php/aktivity/historicke-suvislosti/207-kapitulacia-japonska * https://www.protifasisti.sk/index.php/aktivity/historicke-suvislosti/207-kapitulacia-japonska au860rg7yg7far1dzp8dd6garh9kzvx 8253063 8253003 2026-07-24T22:12:02Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8253063 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Sovietska invázia do Mandžukua|obrázok=Manchuria Operation map-en.svg|súčasť=[[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] a [[Sovietsko-japonská vojna|Sovietsko-japonskej vojny]]|text k obr=Mapa vojenskej invázie sovietskych armád.|miesto=[[Mandžusko]], [[Vnútorné Mongolsko]] a [[Kórea]]|výsledok=sovietske víťazstvo<br>zlomenie japonskej vojenskej moci na území Mandžuska a severnej Kórey|protivník1=[[Sovietsky zväz]]<br/>[[Mongolská ľudová republika]]|protivník2=[[Japonské cisárstvo]]|velitel1=[[Kirill Afanasievič Mereckov]]<br/>[[Rodion Jakovlevič Malinovskij]]|dátum=[[9. august]] [[1945]]|sila1=1,6 milióna vojakov|sila2=750 000 vojakov|velitel2=Otozó Jamada<br/>[[Pchu-i]]|straty1=8 000 mŕtvych vojakov<br>22 000 zranených vojakov|straty2=80 000 mŕtvych vojakov<br>600 000 zajatých}} '''Sovietska invázia do Mandžukua''' bola ozbrojeným stretom, ku ktorému došlo v dňoch [[9. august|9.]] až [[23. august|23. augusta]] roku [[1945]] na pôde bývalého [[Mandžukuo|bábkového štátu Mandžukuo]] na území terajšej [[Čína|Číny]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHAW|meno=Anthony|titul=Druhá světová válka: Den po dni|vydanie=1|vydavateľ=NAŠE VOJSKO|miesto=Praha|rok=2000|isbn=978-80-206-0915-1|strany=185}}</ref> Sovietska [[ofenzíva]] proti japonskej armáde v oblasti [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekého východu]] znamenala finálnu veľkú bojovú operáciu počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. Navyše spolu s [[Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki|zhodením atómových bômb]] jednak na mesto [[Hirošima (mesto)|Hirošima]] a [[Nagasaki]] definitívne viedla ku konečnej [[Kapitulácia Japonska|kapitulácii Japonska]]. == Pred búrkou vojny == === Región tvrdých bojov (1938 až 1939) === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Bitka pri rieke Chalchyn]]'' Diplomatické vzťahy medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonským cisárstvom]] boli dlhé roky chladné a napäté. Začiatkom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] sa podarilo japonským vojskám napadnúť a následne obsadiť územie [[Mandžusko|Mandžuska]]. Následne tu japonská vláda vybudovala [[bábkový štát]] pomenovaný ako [[Mandžukuo]]. Týmto geopolitickým aktom si vytvorili japonské armády odrazový mostík pre ďalšie vojenské operácie jednak proti v [[Čínska republika (1912 – 1949)|Číne]] ale aj prípadne proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]. === Vyrovnanie na východe a nový útok z opačnej strany (1939 až 1941) === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Pakt proti Kominterne]] a [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|Sovietsko-japonský pakt o neuútočení]]'' [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]] bolo kľúčovým členom politického bloku, ktorý bol pomenovaný ako [[Pakt proti Kominterne]]. Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] viedlo proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] boje na otvorenom poli. Tie sa však pre japonských ozbrojencov totálnym skončili fiaskom. Dňa [[23. august|23. augusta]] roku [[1939]] bola podpísaná [[Pakt Ribbentrop-Molotov|zmluva o neútočení]] medzi ministrami zahraničných vecí [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] známa ako [[Pakt Ribbentrop-Molotov]]. Podľa jej podmienok získal [[Sovietsky zväz]] právo obsadiť a začleniť do svojho územia [[Litva|Litvu]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] spolu s územím [[Besarábia|Besarábie]]. [[Nacistické Nemecko]] malo odstúpiť od expanzií na [[Východná Európa|východe Európe]]. Vláda [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]] však svoj politický vzťah k [[Moskva|Moskve]] prehodnotila. Dňa [[13. apríl|13. apríla]] roku [[1941]] uzavrel japonský minister zahraničných vecí menom Jósuke Macuoka v [[Moskva|Moskve]] zmluvu, presnejšie [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení]], pričom samotná zmluva mala platnosť päť rokov. Ak by nebola vypovedaná do roka pred svojím vypršaním, mohla sa sama od seba obnoviť. Zároveň sa vláda [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] zaviazala uznať územnú integritu [[Mandžukuo|Mandžukua]] a japonská vláda, naopak, existenciu a suverenitu [[Mongolská ľudová republika|Mongolska]]. ([[Čínska republika (1912 – 1949)|Čína]] však odmietla akceptovať [[Mandžukuo]], zároveň ešte pred rokom dokonca ani [[Mongolská ľudová republika|Mongolskú ľudovú republiku]]). Počas oficiálnej diplomatickej rozlúčky medzi sovietskou a japonskou delegáciou povedal [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] Macuokovi to, že „''všetci sme Aziati'',“ a objal ho na železničnom nástupišti. Vtedy, keď nemecké vojská [[Operácia Barbarossa|napadli]] územie [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], rozhodla sa japonská vláda dodržať [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení]] a namiesto útokov proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] z východu radšej dobyť a obsadiť ázijské kolónie, ktoré náležali západoeurópskym krajinám. Ak by sa však japonská armáda pridala k útokom [[Wehrmacht|Wermachtu]] proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]], [[Boľševizmus|boľševický režim]] by mohol padnúť. == Rast napätia a vyhlásenie vojny == V úvode roka [[1945]] však bola zahraničnopolitická situácia odlišná. Vo februári roku [[1945]] [[Josif Vissarionovič Stalin]] ako [[generalissimus]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] sľúbil počas [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencie]] to, že začne vojnu proti [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]] a to do troch mesiacov od skončení vojny v Európe. Dňa [[5. apríl|5. apríla]] roku [[1945]] vypovedala sovietska vládu [[Sovietsko-japonský pakt o neútočení|zmluvu o neútočení]] s tím, že „situácia sa zásadne zmenila.“ Pritom však samotný pakt mal byť platný do svojho vypršania. == Verbovanie a príprava == V máji roku [[1945]], keď už došlo k vojenskej porážke [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]] a bezpodmienečnej kapitulácii nacistických vojenských pohlavárov, presunuli sa sovietske ozbrojené jednotky smerom do oblasti [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekého východu]]. Začiatkom augusta roku [[1945]] malo sovietske velenie pripravených na útok až 1,6 miliónu vojakov. Sovietske armády mali úplnú kvalitatívnu ale aj kvantitatívnu prevahu nielen v ľudských zdrojoch ale takisto v technike. Boli zároveň pohyblivejšie. Japonci mali k dispozícii približne asi pätinu vojakov a zastaranú techniku. Japonská Kuantungská armáda pod velením generála Otozóa Jamady, ktorá zaisťovala obranu [[Mandžusko|Mandžuska]], bola oslabená, keďže jej najlepšie jednotky boli v uplynulých rokov prevelené smerom do iných oblastí a značná časť nových odvedencov trpela zdravotnými problémami, ktoré z nich robili neschopných vojenskej služby. Kuantungská armáda stále verila, že snáď nebude nútená prijať bezpodmienečnú kapituláciu. Zároveň Japonci dúfali, že sa podarí presvedčiť sovietske vojenské velenie k sprostredkovaniu medzi japonskou delegáciou a štátnych predstaviteľov anglosaských veľmocí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovětská ofenziva proti Japonsku z léta 1945 | url = https://www.vhu.cz/exhibit/sovetska-ofenziva-proti-japonsku-z-leta-1945/ | dátum vydania = 2015-08-09 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> == Prológ útoku == Dňa [[8. august|8. augusta]] roku [[1945]] v nadväznosti na aprílové varovanie, že dôjde k vypovedaniu zmluvy o neútočení, vyhlásil [[Sovietsky zväz]] vojnu [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsku]]. O deň na to, teda dňa [[9. august|9. augusta]] roku [[1945]], sa oficiálne začal generálny útok sovietskych vojsk proti Kuantungskej armáde. Išlo o najrýchlejšie ťaženie [[Červená armáda|Červenej armády]] vôbec.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHAW|meno=Anthony|titul=Druhá světová válka: Den po dni|vydanie=1|vydavateľ=NAŠE VOJSKO|miesto=Praha|rok=2000|isbn=978-80-206-0915-1|strany=184}}</ref> Ozbrojený útok viedol Transbajkalský front pod velením maršala [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovského]], ktorý prešiel cez pohorie Chingan a [[Gobi|púšť Gobi]]. Ďalší, presnejšie 1. Ďalekovýchodný front na čele s maršalom [[Kirill Afanasievič Mereckov|Mereckovom]] začal útok smerom od mesta [[Vladivostok]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=JORDAN|meno=David|titul=Atlas druhej svetovej vojny|vydanie=2|vydavateľ=OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o|miesto=Praha|rok=2004|isbn=978-80-7451-558-3|strany=237|priezvisko2=WIEST|meno2=Andrew}}</ref> == Zatlačenie == Japonská armáda sa zúfalo snažila vypudiť vojensky sovietske armády preč z plání stredného [[Mandžusko|Mandžuska]]. Dňa [[13. august|13. augusta]] roku [[1945]] vpadla do otvorenej krajiny sovietska 6. tanková armáda, ktorá následne obkľúčila japonské oddiely. Zvyšok tých japonských vojakov, ktorí ustúpili z boja, bol zatlačený za vody rieky Jula na území Severnej Kórey.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KEEGAN|meno=John|titul=Druhá světová válka|vydanie=1|vydavateľ=BETA - Dobrovský & Ševčík|miesto=Praha-Plzeň|rok=1989|isbn=80-86029-08-5|strany=584}}</ref> Do polnoci [[14. august|14. augusta]] roku [[1945]] sa podarilo sovietskym armádam napredovať tak úspešne, že prekročili líniu o 400 kilometrov dovnútra mandžuského územia. Následne úspešne obsadili [[Šen-jang|Mukden]]. V tom istom čase sa sovietskym námorníkom podarilo úspešne prebiť k pobrežiu [[Sachalin|Sachalinu]] a [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SHAW|meno=Anthony|titul=Druhá světová válka: Den po dni|vydanie=1|vydavateľ=NAŠE VOJSKO|miesto=Praha|rok=2000|isbn=978-80-206-0915-1|strany=804}}</ref> == Konečná kapitulácia == Dňa [[20. august|20. augusta]] roku [[1945]] sa Kuantunská armáda ocitla v obkľúčení a napokon kapitulovala na [[Sachalin|ostrove Sachalin]]. Po relatívne krátkom čase, presnejšie dňa [[25. august|25. augusta]] toho istého roku zložila zbrane na [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovoch]]. Do sovietskeho zajatia padlo až 600 000 japonských vojakov, ktorí následne pracovali ako lacná pracovná sila napríklad pri budovaní známej Bajkalsko-amurskej magistrály. Viac než 10 percent v zajatí zomrelo. Až po roku [[1956]] sa poslední preživší japonskí vojaci vrátili späť domov. == Ozveny minulosti == Vzťahy medzi [[Japonsko|Japonskom]] a [[Rusko|Ruskou federáciou]], sú do dnešných čias nevyriešené. Spor o ostrov [[Sachalin]] a [[Kurilské ostrovy]] je stále skutočný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kapitulácia Japonska | url = https://www.protifasisti.sk/index.php/aktivity/historicke-suvislosti/207-kapitulacia-japonska | vydavateľ = Slovenské protifašistické hnutie | dátum vydania = 2025-09-02 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-gb}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * JORDAN, David - WIEST, Andrew. (2004). 2. vyd. ''Atlas druhej svetovej vojny''. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o. <nowiki>ISBN 978-80-7451-558-3</nowiki>. * KEEGAN, John., (1989). ''Druhá světová válka.'' Praha-Plzeň: BETA - Dobrovský & Ševčík, 1989. ISBN 80-86029-08-5. * SHAW, Anthony, (2000). ''Druhá světová válka: Den po dni''. Praha: NAŠE VOJSKO, 2000. ISBN 978-80-206-0915-1. == Pozri aj == * [[Druhá svetová vojna]] * [[Vojna v Pacifiku]] * [[Sovietsko-japonská vojna]] * [[Kapitulácia Japonska]] * [[Kirill Afanasievič Mereckov|Kiril Afanasievič Mereckov]] * [[Rodion Jakovlevič Malinovskij]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * [https://www.protifasisti.sk/index.php/aktivity/historicke-suvislosti/207-kapitulacia-japonska] * [https://www.protifasisti.sk/index.php/aktivity/historicke-suvislosti/207-kapitulacia-japonska] 8jndb7meogzdl2vqecirnnrv5j3rix7 0 753280 8253008 2026-07-24T19:30:09Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista | meno = Matvej Safonov | foto = Safonov asse psg 2425.png | popis = Safonov v roku 2025 | celé meno = Matvej Jevgenjevič Safonov | dátum narodenia = {{dnv|1999|2|25}} | miesto narodenia = [[Stavropol]] | štát = [[Rusko]] | výška = 192 cm | pozícia = brankár | sú...“ 8253008 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Matvej Safonov | foto = Safonov asse psg 2425.png | popis = Safonov v roku 2025 | celé meno = Matvej Jevgenjevič Safonov | dátum narodenia = {{dnv|1999|2|25}} | miesto narodenia = [[Stavropol]] | štát = [[Rusko]] | výška = 192 cm | pozícia = brankár | súčasný klub = [[Paris Saint-Germain]] | klubové číslo = 39 | mládežnícke roky = 2015-2017 | mládežnícke kluby = [[FK Krasnodar|Krasnodar]] | roky = 2017-2024<br>2024- | kluby = [[FK Krasnodar|Krasnodar]]<br>[[Paris Saint-Germain]] | zápasy(góly) = 147{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}25{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Rusko U16]]<br>{{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Rusko U17]]<br>{{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo do 18rokov|Rusko U18]]<br>{{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Rusko U19]]<br>{{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Rusko U21]]<br>{{RUS|f|1}} | reprezentačné roky = 2014-2015<br>2015-2016<br>2016-2017<br>2017<br>2018-2020<br>2021- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}10{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}18{{0}}{{0}}(0) | pkupdate = 24. 7. 2026 }} '''Matvej Jevgenjevič Safonov''' (* [[25. február]] [[1999]], [[Stavropol]], [[Rusko]]) je ruský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii brankára vo francúzskom klube [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Ranný život == Safonov pochádza zo [[Stavropol|Stavropolu]]. Jeho otec bol basketbalista. Ako dieťa sa Safonov venoval plávaniu, taekwondu a basketbalu a prejavoval aj nadanie na matematiku a šach. Neskôr prešiel na futbal a v roku 2015 vstúpil do akadémie [[FK Krasnodar]]. V roku 2017 sa zapísal na Kubáňsku štátnu univerzitu kde študoval pedagogiku a v roku 2021 ukončil s bakalárskym titulom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Два выпускника КубГУ – в cборной России по футболу! {{!}} Кубанский государственный университет | url = https://kubsu.ru/ru/node/34232 | vydavateľ = www.kubsu.ru | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = ru}}</ref> == Klubová kariéra == === Krasnodar === Safonov debutoval v hlavnom tíme [[FK Krasnodar]] dňa [[13. august|13. augusta]] [[2017]] pri remíze 1:1 s [[FC Amkar Perm|Amkar Perm]]. Od sezóny 2018/19 dostal väčšiu dôveru v tíme. Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2018]] debutoval v [[Európska liga UEFA 2018/2019|Európskej lige UEFA]] pri výhre 2:1 nad [[Standard Liège]]. V sezóne odohral 21 zápasov vo všetkých súťažiach a s tímom skončil na treťom mieste v lige. Dňa [[30. september|30. septembra]] [[2020]] vychytal výhru 2:1 nad [[PAOK FC|PAOK Solún]] v odvete play-off predkola [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|Ligy majstrov UEFA 2020/21]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Posunul tak Krasnodar k premiérovej účasti v Lige majstrov. Dňa [[20. október|20. októbra]] debutoval v skupinovej fáze Ligy majstrov prir remíze 1:1 so [[Stade Rennais FC|Stade Rennais]]. === Paris Saint-Germain === V júni [[2024]] Safonov prestúpil do francúzskeho klubu [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. V klube podpísal zmluvu do roku 2029. Cena prestupu bola 20 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le PSG officialise l'arrivée du gardien de but russe Matveï Safonov | url = https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Le-psg-officialise-l-arrivee-du-gardien-de-but-russe-matvey-safonov/1474753 | vydavateľ = L'Équipe | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = fr}}</ref> V klube debutoval [[18. september|18. septembra]] pri výhre 1:0 nad [[Girona FC|Gironou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le PSG officialise l'arrivée du gardien de but russe Matveï Safonov | url = https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Le-psg-officialise-l-arrivee-du-gardien-de-but-russe-matvey-safonov/1474753 | vydavateľ = L'Équipe | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = fr}}</ref> O tri dni neskôr debutoval v [[Ligue 1]] pri remíze 1:1 so [[Stade de Reims]]. V sezóne 2024/25 bol dvojkou [[Gianluigi Donnaruma|Gianluiggiho Donnarummu]]. Počas sezóny odohral 17 zápasov a vyhral s tímom titul, pohár aj Ligu majstrov. Dňa [[17. december|17. decembra]] nastúpil Safonov na finále [[Interkontinentálny pohár FIFA|Interkontinentálneho pohára FIFA]] kde PSG vyhralo po penaltách nad [[Clube de Regatas do Flamengo|Flamengom]]. Safonov bol brankárom prvej voľby pre celé play-off [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/26]]. Vychytal čisté konto v oboch štvrťfinálových zápasoch proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]. Dňa [[30. máj|30. mája]] [[2026]] sa Safonov stal prvým ruským brankárom, ktorý nastúpil na finále Ligy majstrov. PSG vo finále zdolalo po penaltách [[Arsenal FC|Arsenal]] a oslavovali triumf.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Un doublé pour l'histoire : le PSG vient à bout d'Arsenal aux tirs au but et conserve sa couronne en Ligue des champions | url = https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Un-double-pour-l-histoire-le-psg-vient-a-bout-d-arsenal-aux-tirs-au-but-et-conserve-sa-couronne-en-ligue-des-champions/1680371 | vydavateľ = L'Équipe | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = fr}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Safonov reprezentoval Rusko v rôznych mládežníckych kategóriách. V seniorskej reprezentácii debutoval [[1. jún|1. júna]] [[2021]] pri remíze 1:1 s [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľskom]]. Safonov bol nominovaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020]]. Na turnaji odohral dva zápasy. Rusko na turnaji skončilo v skupine. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 24. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="8" |[[FK Krasnodar]] |2017/18 | rowspan="7" |[[Ruská Premier League]] |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1 |0 |- |2018/19 |14 |0 |2 |0 |5'''¹''' |0 | colspan="2" |— |21 |0 |- |2019/20 |27 |0 |0 |0 |6'''^{1 2}''' |0 | colspan="2" |— |33 |0 |- |2020/21 |21 |0 |0 |0 |6'''²''' |0 | colspan="2" |— |27 |0 |- |2021/22 |27 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |27 |0 |- |2022/23 |27 |0 |9 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |36 |0 |- |2023/24 |30 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |30 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !147 !0 !11 !0 !17 !0 ! colspan="2" |— !175 !0 |- | rowspan="3" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |2024/25 | rowspan="2" |[[Ligue 1]] |10 |0 |5 |0 |2'''²''' |0 |0 |0 |17 |0 |- |2025/26 |15 |0 |0 |0 |11'''²''' |0 |1'''³''' |0 |27 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !25 !0 !5 !0 !13 !0 !1 !0 !44 !0 |- ! colspan="3" |Celkovo !172 !0 !16 !0 !30 !0 !1 !0 !219 !0 |} '''Poznámky''' '''¹''' [[Európska liga UEFA]] '''²''' [[Liga majstrov UEFA]] '''³''' [[Interkontinentálny pohár]] === Medzinárodné === ''K 24. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="5" |{{RUS|f}} |2021 |8 |0 |- |2023 |3 |0 |- |2024 |2 |0 |- |2025 |4 |0 |- |2026 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !18 !0 |} == Úspechy hráča == '''Paris Saint-Germain''' * [[Ligue 1]]: 2024/25, 2025/26 * [[Coupe de France]]: 2024/25 * [[Trophée des champions]]: 2024 * [[Liga majstrov UEFA]]: 2024/25, 2025/26 * [[Superpohár UEFA]]: 2025 * [[Interkontinentálny pohár FIFA]]: 2025 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/matvey-safonov/profil/spieler/318470 == Zdroj == {{Preklad|en|Matvey Safonov|1365092502}} {{DEFAULTSORT|Safonov|Matvej}} {{Liga majstrov UEFA 2024/25 - PSG}}{{Liga majstrov UEFA 2025/26 - PSG}} [[Kategória:Ruskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FK Krasnodar]] [[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] [[Kategória:Futbaloví brankári]] 2y8ixh1zfkpo2jqz3lr9bc8buqs5301 14 753281 8253009 2026-07-24T19:31:11Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Rusku podľa klubu]]“ 8253009 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Rusku podľa klubu]] pv2za1rnwgw001dq4hcsmaxfcri7dst 10 753282 8253013 2026-07-24T19:48:32Z 321fire 115544 nová podšablóna 8253013 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#switch:{{{1|}}} |1922=Flag of the Soviet Union (1922–1923) |1923=Flag of the Soviet Union (1924) |1924=Flag of the Soviet Union (1924–1936) |1936=Flag of the Soviet Union (1936 – 1955) |{{{1}}}=<em class="warning">Neznáma hodnota parametra rok={{{1}}}</em>}}</includeonly> hvtxhntgith1kl5vdd9x2scnbihvfoz 3 753283 8253025 2026-07-24T20:23:59Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8253025 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:23, 24. júl 2026 (UTC) ospwd8pxy9llb6hgssn989qv75e4n4p 10 753284 8253027 2026-07-24T20:27:14Z 321fire 115544 nová dokumentácia 8253027 wikitext text/x-wiki Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** dc = davisov pohár tenise ** fc = pohár federácie v tenise {{Stĺpce-2}} ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien ** bhm = bandyhokej mužov ** fsm = futsal mužov ** fsam = futsal AMF mužov ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bzm = bejzbal mužov ** afm = americký futbal mužov ** rlm = rugby league mužov {{Stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 1990) * '''rok=''' ... zobrazenie bývalej vlajky: :Šablóna umožňuje zobraziť historické verzie vlajky pomocou parametra {{Para|rok}}. Hodnota parametra je rok, v ktorom sa požadovaná vlajka začala používať. :V nasledujúcej tabuľke sú uvedené bývalé vlajky, ktorých zobrazenie šablóna {{tl|URS}} podporuje: :{| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Hodnota !! Vlajka !! Názov obrázka |- | <code>1922</code> || [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1922–1923).svg|40px|border]] || <code>Flag of the Soviet Union (1922–1923).svg</code> |- | <code>1923</code> || [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1924).svg|40px|border]] || <code>Flag of the Soviet Union (1924).svg</code> |- | <code>1924</code> || [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1924–1936).svg|40px|border]] || <code>Flag of the Soviet Union (1924–1936).svg</code> |- | <code>1936</code> || [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|40px|border]] || <code>Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg</code> |} == Príklady použitia == * {{tlx|URS}} → {{URS}} * {{tlx|URS|rok{{=}}1922}} → {{URS|rok=1922}} * {{tlx|URS|n}} → {{URS|n}} * {{tlx|URS|n|2}} → {{URS|n|2}} * {{tlx|URS|w}} → {{URS|w}} * {{tlx|URS|w|rok{{=}}1936}} → {{URS|w|rok=1936}} * {{tlx|URS|w|Sovietskeho zväzu}} → {{URS|w|Sovietskeho zväzu}} * {{tlx|URS|f}} → {{URS|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|URS|f|&nbsp;|Sovietskeho zväzu}} → {{URS|f||Sovietskeho zväzu}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|URS|f|1}} → {{URS|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|URS|f|2}} → {{URS|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|URS|f|1|Sovietskeho zväzu}} → {{URS|f|1|Sovietskeho zväzu}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|URS|lh|1|&nbsp;|na Zimných olympijských hrách 1924|rok{{=}}1923}} → {{URS|lh|1||na Zimných olympijských hrách 1924|rok=1923}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|URS|lh|2|Sovietskeho zväzu|na MS 1990}} → {{URS|lh|2|Sovietskeho zväzu|na MS 1990}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> qzxce9rkbq8pvcdw5xpyaqbdpcjrd7s 0 753286 8253036 2026-07-24T20:50:33Z IronLiberty 280078 Iniciálna verzia 8253036 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Hlavné riaditeľstvo Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie | Obrázok = Emblem of the GRU.svg | ŠírkaObrázku = 200px | AltTextObrázku = Emblém GRU | KomentárObrázku = Emblém Hlavného riaditeľstva Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie | OficiálnyNázov = | KrátkyNázov = GU | Predchodca = Hlavné spravodajské riaditeľstvo ZSSR | Vznik = [[7. máj]]a [[1992]] | Typ = Vojenská [[spravodajská služba]] | Zameranie = Zahraničné vojenské spravodajstvo | Ústredie = [[Moskva]], [[Rusko]] | TitulLídra = Riaditeľ | MenoLídra = Igor Kosťukov | RodičovskáOrganizacia = Generálny štáb Ozbrojených síl Ruskej federácie | PredchádzajúciNázov = Hlavné spravodajské riaditeľstvo (GRU) |Webstránka=}} '''Hlavné riaditeľstvo Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie''' ({{V jazyku|rus|Главное управление Генерального штаба Вооружённых сил Российской Федерации|''Glavnoje upravlenije Generaľnogo štaba Vooružonnych sil Rossijskoj Federacii''}}, skr. '''GU''') je centrálny orgán vojenskej [[Spravodajská služba|spravodajskej služby]] (rozviedky) [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|Ozbrojených síl Ruskej federácie]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.congress.gov/crs_external_products/R/HTML/R46616.web.html | vydavateľ = [[Senát Spojených štátov]] | dátum prístupu = 2026-07-24 | titul = Russian Military Intelligence: Background and Issues for Congress | dátum vydania = 2021-11-15 | jazyk = en-US}}</ref> Bežne je známe pod skratkou '''GRU''' z pôvodného názvu Hlavné spravodajské riaditeľstvo ({{V jazyku|rus|Главное разведывательное управление|''Glavnoje razvedyvateľnoje upravlenije''}}).<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GRU | url = https://www.britannica.com/topic/GRU | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> Úlohou GU je zbieranie a analýza vojenských spravodajských informácií z celého sveta, vedenie tajných operácií a riadenie vlastných špeciálnych [[Vojenská jednotka|jednotiek]] [[Specnaz|Spetsnaz]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia Military Power | url = https://www.dia.mil/Portals/110/Images/News/Military_Powers_Publications/Russia_Military_Power_Report_2017.pdf | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 2026-07-24 | vydavateľ = Defense Intelligence Agency | jazyk = en}}</ref> Na rozdiel od iných ruských spravodajských služieb, napríklad [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|Služby]] [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|zahraničnej rozviedky]] (SVR) a [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnej bezpečnostnej služby]] (FSB), ktorých vedenie podlieha priamo [[Prezident|prezidentovi]], je riaditeľ GU podriadený ministrovi obrany a náčelníkovi Generálneho štábu.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Book Review. Matthias Uhl (2024) GRU. Die unbekannte Geschichte des sowjetisch-russischen Militärgeheimdienstes von 1918 bis heute. Freiburg im Breisgau: WBG Theiss, Verlag Herder GmbH, 750 pp., ISBN: 978-3-534-61012-9|url=https://securityanddefence.pl/Book-Review-Matthias-Uhl-2024-GRU-Die-unbekannte-Geschichte-des-sowjetisch-russischen,209635,0,2.html|periodikum=Security and Defence Quarterly|dátum=2026-03-31|dátum prístupu=2026-07-24|ročník=53|číslo=1|issn=2300-8741|doi=10.35467/sdq/209635|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=de Jong}}</ref> GU je zaradené na sankčné zoznamy [[Európska únia|Európskej únie]], [[Spojené štáty|Spojených štátov]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a ďalších krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Main Intelligence Directorate | url = https://www.opensanctions.org/entities/NK-NwUUM8xBNfFGFV7wEPWXRA/ | vydavateľ = Open Sanctions | dátum vydania = 2023-04-20 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> == História vzniku a vývoja GU == Korene ruskej vojenskej spravodajskej služby siahajú do obdobia [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]], keď bolo na účely získavania spravodajských informácií zriadená Osobitná kancelária ({{V jazyku|rus|Особая канцелярия|''Osobaia kanceľaria''}}).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Why Russia's GRU military intelligence service is so feared|periodikum=BBC News|odkaz na periodikum=|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-56798001|issn=|vydavateľ=[[BBC]]|miesto=Londýn|dátum=2021-04-19|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=en}}</ref><ref name=":1" /> Za predchodcu súčasnej vojenskej rozviedky sa však považujú štruktúry vytvorené po [[Októbrová revolúcia|boľševickom prevrate v roku 1917]], pričom pri ich sformovaní v roku 1918 zohral významnú úlohu [[Lev Davidovič Trockij|Lev Trockij]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Novovzniknutá inštitúcia Registračné riaditeľstvo pod velením Simona Aralova ({{V jazyku|rus|Регистрационное управление|''Registracionnoje upravlenije''}}) mala za jednu z hlavných úloh ochranu [[Boľševik|boľševického]] režimu pred zahraničnými pokusmi o jeho zvrhnutie.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> V nasledujúcich desaťročiach prešla viacerými organizačnými zmenami, postupne rozšírila svoju pôsobnosť o získavanie spravodajských informácií v zahraničí, ako aj o [[Propaganda|propagandistické]] a [[Sabotáž|sabotážne]] operácie a stala sa známou ako Štvrté riaditeľstvo [[Červenej armády]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Zlomovým obdobím bol rok 1942, keď bola vytvorené Hlavné spravodajské riaditeľstvo ({{V jazyku|rus|Главное разведывательное управление|''Glavnoje razvedyvateľnoje upravlenije''}}, GRU) reorganizáciou a zlúčením viacerých existujúcich spravodajských zložiek s cieľom zefektívniť vojenskú rozviedku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Počas [[Studená vojna|studenej vojny]] sa služba podieľala na získavaní spravodajských informácií o vojenských a [[Jadrová zbraň|jadrových]] programoch [[Západný blok|západných]] štátov a v 50. rokoch 20. storočia vznikli [[Vojenská jednotka|jednotky]] [[Specnaz|Spetsnaz]] určené na vykonávanie špeciálnych operácií, [[Prieskum (vojenstvo)|prieskumu]] a diverzie v tyle nepriateľa.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v roku 1991 zostala GRU na rozdiel od [[KGB]] prevažne zachovaná a naďalej pôsobila v rámci štruktúr Generálneho štábu [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|Ozbrojených síl Ruskej federácie]].<ref name=":1" /><ref name=":0" /> V roku 2010 bol oficiálny názov inštitúcie zmenený na Hlavná správa ({{V jazyku|rus|Главное управление|''Glavnoje upravlenije''}}, GU), historicky zavedená skratka GRU sa však naďalej široko používa v [[Masmédium|médiách]] aj v odborných kruhoch.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> V súčasnosti je inštitúcia zodpovedná najmä za získavanie vojenského spravodajstva, pričom jej činnosť zahŕňa aj [[Kybernetický priestor|kybernetické]] operácie a riadenie jednotiek [[Specnaz|Spetsnaz]].<ref name=":0" /><ref name=":2" /> GU sa v 21. storočí stala významným nástrojom [[Rusko|ruskej]] zahraničnej a bezpečnostnej politiky.<ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=The Russian General Staff: Understanding the Military's Decisionmaking Role in a "Besieged Fortress"|url=https://www.rand.org/pubs/research_reports/RRA1233-7.html|rok=2023-03-22|jazyk=en|meno=Alexis A.|priezvisko=Blanc|meno2=Alyssa|priezvisko2=Demus|meno3=Sandra Kay|priezvisko3=Evans|vydavateľ=Rand Corporation}}</ref><ref name=":0" /> Jej príslušníci a jednotky boli nasadené v konfliktoch vrátane vojen na [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Sýria|Sýrii]] a GRU bolo spájané aj s vykonávaním kybernetických, informačných a [[Dezinformácia|dezinformačných]] operácií aj voči ďalším krajinám.<ref name=":3" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Referencie == <references /> ==Pozri aj== * [[KGB]] * [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie]] * [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie]] == Iné projekty == {{Projekt}} ==Externé odkazy== * [https://www.opensanctions.org/entities/NK-NwUUM8xBNfFGFV7wEPWXRA/ Sankcie voči GU (OpenSanctions)] * [https://sanctionssearch.ofac.treas.gov/Details.aspx?id=21343 Sankcie Spojených štátov] [[Kategória:Ruské spravodajské služby]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Spojených štátov]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Ukrajiny]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Európskej únie]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Kanady]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Japonska]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Švajčiarska]] 2pzvh6iikosvoa2hmlsxjwihf6ei1v5 8253041 8253036 2026-07-24T21:03:38Z IronLiberty 280078 +obr. 8253041 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Hlavné riaditeľstvo Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie | Obrázok = Emblem of the GRU.svg | ŠírkaObrázku = 200px | AltTextObrázku = Emblém GRU | KomentárObrázku = Emblém Hlavného riaditeľstva Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie | OficiálnyNázov = | KrátkyNázov = GU | Predchodca = Hlavné spravodajské riaditeľstvo ZSSR | Vznik = [[7. máj]]a [[1992]] | Typ = Vojenská [[spravodajská služba]] | Zameranie = Zahraničné vojenské spravodajstvo | Ústredie = [[Moskva]], [[Rusko]] | TitulLídra = Riaditeľ | MenoLídra = Igor Kosťukov | RodičovskáOrganizacia = Generálny štáb Ozbrojených síl Ruskej federácie | PredchádzajúciNázov = Hlavné spravodajské riaditeľstvo (GRU) |Webstránka=}} '''Hlavné riaditeľstvo Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie''' ({{V jazyku|rus|Главное управление Генерального штаба Вооружённых сил Российской Федерации|''Glavnoje upravlenije Generaľnogo štaba Vooružonnych sil Rossijskoj Federacii''}}, skr. '''GU''') je centrálny orgán vojenskej [[Spravodajská služba|spravodajskej služby]] (rozviedky) [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|Ozbrojených síl Ruskej federácie]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.congress.gov/crs_external_products/R/HTML/R46616.web.html | vydavateľ = [[Senát Spojených štátov]] | dátum prístupu = 2026-07-24 | titul = Russian Military Intelligence: Background and Issues for Congress | dátum vydania = 2021-11-15 | jazyk = en-US}}</ref> Bežne je známe pod skratkou '''GRU''' z pôvodného názvu Hlavné spravodajské riaditeľstvo ({{V jazyku|rus|Главное разведывательное управление|''Glavnoje razvedyvateľnoje upravlenije''}}).<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GRU | url = https://www.britannica.com/topic/GRU | vydavateľ = [[Encyclopædia Britannica]] | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> Úlohou GU je zbieranie a analýza vojenských spravodajských informácií z celého sveta, vedenie tajných operácií a riadenie vlastných špeciálnych [[Vojenská jednotka|jednotiek]] [[Specnaz|Spetsnaz]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia Military Power | url = https://www.dia.mil/Portals/110/Images/News/Military_Powers_Publications/Russia_Military_Power_Report_2017.pdf | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 2026-07-24 | vydavateľ = Defense Intelligence Agency | jazyk = en}}</ref> Na rozdiel od iných ruských spravodajských služieb, napríklad [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|Služby]] [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|zahraničnej rozviedky]] (SVR) a [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnej bezpečnostnej služby]] (FSB), ktorých vedenie podlieha priamo [[Prezident|prezidentovi]], je riaditeľ GU podriadený ministrovi obrany a náčelníkovi Generálneho štábu.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Book Review. Matthias Uhl (2024) GRU. Die unbekannte Geschichte des sowjetisch-russischen Militärgeheimdienstes von 1918 bis heute. Freiburg im Breisgau: WBG Theiss, Verlag Herder GmbH, 750 pp., ISBN: 978-3-534-61012-9|url=https://securityanddefence.pl/Book-Review-Matthias-Uhl-2024-GRU-Die-unbekannte-Geschichte-des-sowjetisch-russischen,209635,0,2.html|periodikum=Security and Defence Quarterly|dátum=2026-03-31|dátum prístupu=2026-07-24|ročník=53|číslo=1|issn=2300-8741|doi=10.35467/sdq/209635|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=de Jong}}</ref> GU je zaradené na sankčné zoznamy [[Európska únia|Európskej únie]], [[Spojené štáty|Spojených štátov]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a ďalších krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Main Intelligence Directorate | url = https://www.opensanctions.org/entities/NK-NwUUM8xBNfFGFV7wEPWXRA/ | vydavateľ = Open Sanctions | dátum vydania = 2023-04-20 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> == História vzniku a vývoja GU == Korene ruskej vojenskej spravodajskej služby siahajú do obdobia [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]], keď bolo na účely získavania spravodajských informácií zriadená Osobitná kancelária ({{V jazyku|rus|Особая канцелярия|''Osobaia kanceľaria''}}).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Why Russia's GRU military intelligence service is so feared|periodikum=BBC News|odkaz na periodikum=|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-56798001|issn=|vydavateľ=[[BBC]]|miesto=Londýn|dátum=2021-04-19|dátum prístupu=2026-07-24|jazyk=en}}</ref><ref name=":1" /> Za predchodcu súčasnej vojenskej rozviedky sa však považujú štruktúry vytvorené po [[Októbrová revolúcia|boľševickom prevrate v roku 1917]], pričom pri ich sformovaní v roku 1918 zohral významnú úlohu [[Lev Davidovič Trockij|Lev Trockij]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Novovzniknutá inštitúcia Registračné riaditeľstvo pod velením Simona Aralova ({{V jazyku|rus|Регистрационное управление|''Registracionnoje upravlenije''}}) mala za jednu z hlavných úloh ochranu [[Boľševik|boľševického]] režimu pred zahraničnými pokusmi o jeho zvrhnutie.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> V nasledujúcich desaťročiach prešla viacerými organizačnými zmenami, postupne rozšírila svoju pôsobnosť o získavanie spravodajských informácií v zahraničí, ako aj o [[Propaganda|propagandistické]] a [[Sabotáž|sabotážne]] operácie a stala sa známou ako Štvrté riaditeľstvo [[Červenej armády]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Zlomovým obdobím bol rok 1942, keď bola vytvorené Hlavné spravodajské riaditeľstvo ({{V jazyku|rus|Главное разведывательное управление|''Glavnoje razvedyvateľnoje upravlenije''}}, GRU) reorganizáciou a zlúčením viacerých existujúcich spravodajských zložiek s cieľom zefektívniť vojenskú rozviedku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Počas [[Studená vojna|studenej vojny]] sa služba podieľala na získavaní spravodajských informácií o vojenských a [[Jadrová zbraň|jadrových]] programoch [[Západný blok|západných]] štátov a v 50. rokoch 20. storočia vznikli [[Vojenská jednotka|jednotky]] [[Specnaz|Spetsnaz]] určené na vykonávanie špeciálnych operácií, [[Prieskum (vojenstvo)|prieskumu]] a diverzie v tyle nepriateľa.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v roku 1991 zostala GRU na rozdiel od [[KGB]] prevažne zachovaná a naďalej pôsobila v rámci štruktúr Generálneho štábu [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|Ozbrojených síl Ruskej federácie]].<ref name=":1" /><ref name=":0" /> [[Súbor:Solemn event on the occasion of the 100th anniversary of GRU - 11.jpg|alt=Igor Kosťukov na slávnostnom ceremoniáli k 100. výročiu založenia GU v roku 2018.|náhľad|261x261bod|Igor Kosťukov na slávnostnom ceremoniáli k 100. výročiu založenia GU v roku 2018.]] V roku 2010 bol oficiálny názov inštitúcie zmenený na Hlavná správa ({{V jazyku|rus|Главное управление|''Glavnoje upravlenije''}}, GU), historicky zavedená skratka GRU sa však naďalej široko používa v [[Masmédium|médiách]] aj v odborných kruhoch.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> V súčasnosti je inštitúcia zodpovedná najmä za získavanie vojenského spravodajstva, pričom jej činnosť zahŕňa aj [[Kybernetický priestor|kybernetické]] operácie a riadenie jednotiek [[Specnaz|Spetsnaz]].<ref name=":0" /><ref name=":2" /> GU sa v 21. storočí stala významným nástrojom [[Rusko|ruskej]] zahraničnej a bezpečnostnej politiky.<ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=The Russian General Staff: Understanding the Military's Decisionmaking Role in a "Besieged Fortress"|url=https://www.rand.org/pubs/research_reports/RRA1233-7.html|rok=2023-03-22|jazyk=en|meno=Alexis A.|priezvisko=Blanc|meno2=Alyssa|priezvisko2=Demus|meno3=Sandra Kay|priezvisko3=Evans|vydavateľ=Rand Corporation}}</ref><ref name=":0" /> Jej príslušníci a jednotky boli nasadené v konfliktoch vrátane vojen na [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Sýria|Sýrii]] a GRU bolo spájané aj s vykonávaním kybernetických, informačných a [[Dezinformácia|dezinformačných]] operácií aj voči ďalším krajinám.<ref name=":3" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Referencie == <references /> ==Pozri aj== * [[KGB]] * [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie]] * [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie]] == Iné projekty == {{Projekt}} ==Externé odkazy== * [https://www.opensanctions.org/entities/NK-NwUUM8xBNfFGFV7wEPWXRA/ Sankcie voči GU (OpenSanctions)] * [https://sanctionssearch.ofac.treas.gov/Details.aspx?id=21343 Sankcie Spojených štátov] [[Kategória:Ruské spravodajské služby]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Spojených štátov]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Ukrajiny]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Európskej únie]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Kanady]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Japonska]] [[Kategória:Osoby na sankčnom zozname Švajčiarska]] e3epwlyytnb47f4hbj4e2nim4fi9sb8 0 753287 8253039 2026-07-24T21:03:02Z ~2026-41184-30 301123 Vytvorená stránka „{{Infobox Film | Názov = Majstrov syn | Originál = 醉拳 | Réžia = [[Juen Vu-pching]] | Námet = Siao Lung, [[Ng Si-juen]] | Žáner = [[komédia]], [[akčný film|akčný]] | Produkcia = Ng Si-juen | Obsadenie = [[Jackie Chan]], [[Juen Siu-tchien]], [[Hwang Čang-ri]], [[Dean Shek]] | Hudba = Čow Fu-liang | Kamera = Čong Chuej | Strih = Pan Hung | Distribučná spoločnosť = Seasonal Film Corp...“ 8253039 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Majstrov syn | Originál = 醉拳 | Réžia = [[Juen Vu-pching]] | Námet = Siao Lung, [[Ng Si-juen]] | Žáner = [[komédia]], [[akčný film|akčný]] | Produkcia = Ng Si-juen | Obsadenie = [[Jackie Chan]], [[Juen Siu-tchien]], [[Hwang Čang-ri]], [[Dean Shek]] | Hudba = Čow Fu-liang | Kamera = Čong Chuej | Strih = Pan Hung | Distribučná spoločnosť = [[Seasonal Film Corporation]] | Dátum uvedenia = [[5. október]] [[1978]] | Dĺžka = 110 | Krajina = {{minivlajka|Hong Kong}}[[Hongkong]] | Jazyk = [[kantónčina]] | Tržba = 16,5 miliónov [[americký dolár|amerických dolárov]](odhad) }} '''''Majstrov syn''''' ({{vjz|eng|''Drunken Master''}}, {{vjz|zho|醉拳}}) alebo '''''Jackie Chan a majstrov syn''''' ({{vjz|eng|''Drunken Master The Beginning''}}) je [[hongkong]]ský [[komédia|komediálny]] [[filmové dielo|film]] režírovaný [[Juen Vu-pching|Juenom Vu-pchingom]] a produkovaný a spolunapísaný [[Ng Si-juen|Ngom Si-juenom]].<ref>{{Cite web|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5923|title=Drunken Master (1978)|publisher=hkmdb.com|access-date=2018-04-25}}</ref> Vo filme účinkuje zväčša rovnaký štáb ako vo filme ''[[Škola hada]]'', ktorý vyšiel začiatkom toho istého roka, vrátane hlavných hercov [[Jackie Chan|Jackieho Chana]], [[Juen Siu-tchien]]a (Wu-pingov otec) a [[Hwang Čang-ri|Hwanga Čang-riho]]; hoci naratívne nesúvisí, ''Majstrov syn'' má so svojím predchodcom podobnosti v deji aj štýle. ''Majstrov syn'' zobrazuje Chana a Juena Siu-tchiena ako fiktívne verzie bojových umelcov [[Vong Fej-hung|Vonga Fej-hunga]] a [[Su Cchan|žobráka Sua]]; vo filme je Wong neúctivým mladým mužom, ktorý je prinútený byť pod prísnym dohľadom Sua, majstra [[Opitý box|opitého bojového štýlu]]; hoci si títo dvaja spočiatku nerozumejú, Vong si nakoniec získa pokoru a rešpekt voči Suovi. Film, považovaný za prvý míľnik v komédii o [[bojové umenie|bojových umeniach]] a jeden z najlepších filmov tohto žánru, bol veľkým kasovým trhákom, pričom zarobil dva a pol krát viac ako už aj tak úspešný film ''Škola hada'';<ref name=DMatHKMDb>{{cite web|title = HKMDb entry|work = Drunken Master (1978)|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5923&display_set=eng|access-date = 2008-04-17 }}</ref><ref>{{cite web|title = HKMDb entry|work = Snake in the Eagle's Shadow (1978)|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5863&display_set=eng|access-date = 2008-04-17}}</ref> Mal významný kultúrny dopad a inšpiroval množstvo neskorších filmov, hudby, [[manga]], [[anime]] a [[videohra|videohier]] so zobrazením vzťahu medzi učiteľom a študentom a opitým štýlom a pomohol Chanovi etablovať sa ako jeden z najpopulárnejších ázijských hercov. Po filme nasledovali v roku 1994 dve pokračovania, ktoré režíroval [[Lau Kar-leung]]: priame pokračovanie ''[[Legenda o opitom majstrovi]]'', v ktorom si Chan zopakoval svoju úlohu a väčšinou nesúvisiaci ''[[Zui quan III]]''. ''Majstrov syn'' bol posledný film Juena Siu-tchiena, ktorý bol uvedený počas jeho života, hoci úlohu žobráka Soa stvárnil znova v niekoľkých filmoch, ktoré boli uvedené po jeho smrti, vrátane [[spin-off]]u ''Majstrovho syna'' s názvom ''[[Dance of the Drunk Mantis]]'' (1979), ktorý tiež režíroval Vu-pching. == Dej == {{Spoiler}} Mladý Vong Fej-hung ([[Jackie Chan]]), syn legendárneho majstra bojových umení, je až príliš odvážny – rozumej ľahkovážny – a neustále vymýšľa len samé darebáctva, namiesto toho, aby sa venoval zdokonaľovaniu v technikách [[kung fu]]. Keď sa však jedného dňa, vďaka jednému z jeho nespočetných žartíkov, zraní syn istého významného muža, rozhodne sa Wongov otec poslať svojho „nevycválaného“ syna do učenia k jeho tvrdému strýkovi Suovi Huaovi Cchanovi (Juen Siu-tchien) – aby ho naučil disciplíne! O strýkovi vie Wong len toľko, že svojich žiakov učí jednu z výnimočných techník boja kung fu a že niekoľko z nich vďaka jeho nešetrnému, ba až nemilosrdnému spôsobu výučby skončilo zranených - s trvalými následkami! Won sa spočiatku zdráha, no keď zlyhá v súboji s nájomným vrahom známym pod prezývkou „Hromová noha“ (Hwang Čang-ri), ktorému zaplatili, aby zavraždil jeho otca, pochopí, že techniku „opitého boxu“ sa musí naučiť za každú cenu. {{Endspoiler}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd_film|id=10064}} * {{imdb_film|id=tt0080179}} == Zdroj == {{Preklad|en|Drunken Master|1365470090}} [[Kategória:Filmy z roku 1978]] 1p7nckrisv6i8p67ymqjjh3ly3opqts 8253042 8253039 2026-07-24T21:03:57Z ~2026-41184-30 301123 /* */ 8253042 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Majstrov syn | Originál = 醉拳 | Réžia = [[Juen Vu-pching]] | Námet = Siao Lung, [[Ng Si-juen]] | Žáner = [[komédia]], [[akčný film|akčný]] | Produkcia = Ng Si-juen | Obsadenie = [[Jackie Chan]], [[Juen Siu-tchien]], [[Hwang Čang-ri]], [[Dean Shek]] | Hudba = Čow Fu-liang | Kamera = Čong Chuej | Strih = Pan Hung | Distribučná spoločnosť = [[Seasonal Film Corporation]] | Dátum uvedenia = [[5. október]] [[1978]] | Dĺžka = 110 | Krajina = {{minivlajka|Hong Kong}}[[Hongkong]] | Jazyk = [[kantónčina]] | Tržba = 16,5 miliónov [[americký dolár|amerických dolárov]](odhad) }} '''''Majstrov syn''''' ({{vjz|eng|''Drunken Master''}}, {{vjz|zho|醉拳}}) alebo '''''Jackie Chan a majstrov syn''''' ({{vjz|eng|''Drunken Master The Beginning''}}) je [[hongkong]]ský [[komédia|komediálny]] [[filmové dielo|film]] režírovaný [[Juen Vu-pching|Juenom Vu-pchingom]] a produkovaný a spolunapísaný [[Ng Si-juen|Ngom Si-juenom]].<ref>{{Cite web|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5923|title=Drunken Master (1978)|publisher=hkmdb.com|access-date=2018-04-25}}</ref> Vo filme účinkuje zväčša rovnaký štáb ako vo filme ''[[Škola hada]]'', ktorý vyšiel začiatkom toho istého roka, vrátane hlavných hercov [[Jackie Chan|Jackieho Chana]], [[Juen Siu-tchien]]a (Vu-pchingov otec) a [[Hwang Čang-ri|Hwanga Čang-riho]]; hoci naratívne nesúvisí, ''Majstrov syn'' má so svojím predchodcom podobnosti v deji aj štýle. ''Majstrov syn'' zobrazuje Chana a Juena Siu-tchiena ako fiktívne verzie bojových umelcov [[Vong Fej-hung|Vonga Fej-hunga]] a [[Su Cchan|žobráka Sua]]; vo filme je Wong neúctivým mladým mužom, ktorý je prinútený byť pod prísnym dohľadom Sua, majstra [[Opitý box|opitého bojového štýlu]]; hoci si títo dvaja spočiatku nerozumejú, Vong si nakoniec získa pokoru a rešpekt voči Suovi. Film, považovaný za prvý míľnik v komédii o [[bojové umenie|bojových umeniach]] a jeden z najlepších filmov tohto žánru, bol veľkým kasovým trhákom, pričom zarobil dva a pol krát viac ako už aj tak úspešný film ''Škola hada'';<ref name=DMatHKMDb>{{cite web|title = HKMDb entry|work = Drunken Master (1978)|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5923&display_set=eng|access-date = 2008-04-17 }}</ref><ref>{{cite web|title = HKMDb entry|work = Snake in the Eagle's Shadow (1978)|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5863&display_set=eng|access-date = 2008-04-17}}</ref> Mal významný kultúrny dopad a inšpiroval množstvo neskorších filmov, hudby, [[manga]], [[anime]] a [[videohra|videohier]] so zobrazením vzťahu medzi učiteľom a študentom a opitým štýlom a pomohol Chanovi etablovať sa ako jeden z najpopulárnejších ázijských hercov. Po filme nasledovali v roku 1994 dve pokračovania, ktoré režíroval [[Lau Kar-leung]]: priame pokračovanie ''[[Legenda o opitom majstrovi]]'', v ktorom si Chan zopakoval svoju úlohu a väčšinou nesúvisiaci ''[[Zui quan III]]''. ''Majstrov syn'' bol posledný film Juena Siu-tchiena, ktorý bol uvedený počas jeho života, hoci úlohu žobráka Soa stvárnil znova v niekoľkých filmoch, ktoré boli uvedené po jeho smrti, vrátane [[spin-off]]u ''Majstrovho syna'' s názvom ''[[Dance of the Drunk Mantis]]'' (1979), ktorý tiež režíroval Vu-pching. == Dej == {{Spoiler}} Mladý Vong Fej-hung ([[Jackie Chan]]), syn legendárneho majstra bojových umení, je až príliš odvážny – rozumej ľahkovážny – a neustále vymýšľa len samé darebáctva, namiesto toho, aby sa venoval zdokonaľovaniu v technikách [[kung fu]]. Keď sa však jedného dňa, vďaka jednému z jeho nespočetných žartíkov, zraní syn istého významného muža, rozhodne sa Wongov otec poslať svojho „nevycválaného“ syna do učenia k jeho tvrdému strýkovi Suovi Huaovi Cchanovi (Juen Siu-tchien) – aby ho naučil disciplíne! O strýkovi vie Wong len toľko, že svojich žiakov učí jednu z výnimočných techník boja kung fu a že niekoľko z nich vďaka jeho nešetrnému, ba až nemilosrdnému spôsobu výučby skončilo zranených - s trvalými následkami! Won sa spočiatku zdráha, no keď zlyhá v súboji s nájomným vrahom známym pod prezývkou „Hromová noha“ (Hwang Čang-ri), ktorému zaplatili, aby zavraždil jeho otca, pochopí, že techniku „opitého boxu“ sa musí naučiť za každú cenu. {{Endspoiler}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd_film|id=10064}} * {{imdb_film|id=tt0080179}} == Zdroj == {{Preklad|en|Drunken Master|1365470090}} [[Kategória:Filmy z roku 1978]] 8k9iz8f2h96c48t15zgc0w6bhcllny6 8253069 8253042 2026-07-24T22:57:51Z Fillos X. 212061 odobratá [[Kategória:Filmy z roku 1978]]; pridaná [[Kategória:Filmy z 1978]] pomocou použitia HotCat 8253069 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Majstrov syn | Originál = 醉拳 | Réžia = [[Juen Vu-pching]] | Námet = Siao Lung, [[Ng Si-juen]] | Žáner = [[komédia]], [[akčný film|akčný]] | Produkcia = Ng Si-juen | Obsadenie = [[Jackie Chan]], [[Juen Siu-tchien]], [[Hwang Čang-ri]], [[Dean Shek]] | Hudba = Čow Fu-liang | Kamera = Čong Chuej | Strih = Pan Hung | Distribučná spoločnosť = [[Seasonal Film Corporation]] | Dátum uvedenia = [[5. október]] [[1978]] | Dĺžka = 110 | Krajina = {{minivlajka|Hong Kong}}[[Hongkong]] | Jazyk = [[kantónčina]] | Tržba = 16,5 miliónov [[americký dolár|amerických dolárov]](odhad) }} '''''Majstrov syn''''' ({{vjz|eng|''Drunken Master''}}, {{vjz|zho|醉拳}}) alebo '''''Jackie Chan a majstrov syn''''' ({{vjz|eng|''Drunken Master The Beginning''}}) je [[hongkong]]ský [[komédia|komediálny]] [[filmové dielo|film]] režírovaný [[Juen Vu-pching|Juenom Vu-pchingom]] a produkovaný a spolunapísaný [[Ng Si-juen|Ngom Si-juenom]].<ref>{{Cite web|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5923|title=Drunken Master (1978)|publisher=hkmdb.com|access-date=2018-04-25}}</ref> Vo filme účinkuje zväčša rovnaký štáb ako vo filme ''[[Škola hada]]'', ktorý vyšiel začiatkom toho istého roka, vrátane hlavných hercov [[Jackie Chan|Jackieho Chana]], [[Juen Siu-tchien]]a (Vu-pchingov otec) a [[Hwang Čang-ri|Hwanga Čang-riho]]; hoci naratívne nesúvisí, ''Majstrov syn'' má so svojím predchodcom podobnosti v deji aj štýle. ''Majstrov syn'' zobrazuje Chana a Juena Siu-tchiena ako fiktívne verzie bojových umelcov [[Vong Fej-hung|Vonga Fej-hunga]] a [[Su Cchan|žobráka Sua]]; vo filme je Wong neúctivým mladým mužom, ktorý je prinútený byť pod prísnym dohľadom Sua, majstra [[Opitý box|opitého bojového štýlu]]; hoci si títo dvaja spočiatku nerozumejú, Vong si nakoniec získa pokoru a rešpekt voči Suovi. Film, považovaný za prvý míľnik v komédii o [[bojové umenie|bojových umeniach]] a jeden z najlepších filmov tohto žánru, bol veľkým kasovým trhákom, pričom zarobil dva a pol krát viac ako už aj tak úspešný film ''Škola hada'';<ref name=DMatHKMDb>{{cite web|title = HKMDb entry|work = Drunken Master (1978)|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5923&display_set=eng|access-date = 2008-04-17 }}</ref><ref>{{cite web|title = HKMDb entry|work = Snake in the Eagle's Shadow (1978)|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5863&display_set=eng|access-date = 2008-04-17}}</ref> Mal významný kultúrny dopad a inšpiroval množstvo neskorších filmov, hudby, [[manga]], [[anime]] a [[videohra|videohier]] so zobrazením vzťahu medzi učiteľom a študentom a opitým štýlom a pomohol Chanovi etablovať sa ako jeden z najpopulárnejších ázijských hercov. Po filme nasledovali v roku 1994 dve pokračovania, ktoré režíroval [[Lau Kar-leung]]: priame pokračovanie ''[[Legenda o opitom majstrovi]]'', v ktorom si Chan zopakoval svoju úlohu a väčšinou nesúvisiaci ''[[Zui quan III]]''. ''Majstrov syn'' bol posledný film Juena Siu-tchiena, ktorý bol uvedený počas jeho života, hoci úlohu žobráka Soa stvárnil znova v niekoľkých filmoch, ktoré boli uvedené po jeho smrti, vrátane [[spin-off]]u ''Majstrovho syna'' s názvom ''[[Dance of the Drunk Mantis]]'' (1979), ktorý tiež režíroval Vu-pching. == Dej == {{Spoiler}} Mladý Vong Fej-hung ([[Jackie Chan]]), syn legendárneho majstra bojových umení, je až príliš odvážny – rozumej ľahkovážny – a neustále vymýšľa len samé darebáctva, namiesto toho, aby sa venoval zdokonaľovaniu v technikách [[kung fu]]. Keď sa však jedného dňa, vďaka jednému z jeho nespočetných žartíkov, zraní syn istého významného muža, rozhodne sa Wongov otec poslať svojho „nevycválaného“ syna do učenia k jeho tvrdému strýkovi Suovi Huaovi Cchanovi (Juen Siu-tchien) – aby ho naučil disciplíne! O strýkovi vie Wong len toľko, že svojich žiakov učí jednu z výnimočných techník boja kung fu a že niekoľko z nich vďaka jeho nešetrnému, ba až nemilosrdnému spôsobu výučby skončilo zranených - s trvalými následkami! Won sa spočiatku zdráha, no keď zlyhá v súboji s nájomným vrahom známym pod prezývkou „Hromová noha“ (Hwang Čang-ri), ktorému zaplatili, aby zavraždil jeho otca, pochopí, že techniku „opitého boxu“ sa musí naučiť za každú cenu. {{Endspoiler}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd_film|id=10064}} * {{imdb_film|id=tt0080179}} == Zdroj == {{Preklad|en|Drunken Master|1365470090}} [[Kategória:Filmy z 1978]] d2angf336ujpphpnicb2y9bhyxuypxx 8253070 8253069 2026-07-24T22:58:07Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Filmy podľa názvu]] pomocou použitia HotCat 8253070 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Majstrov syn | Originál = 醉拳 | Réžia = [[Juen Vu-pching]] | Námet = Siao Lung, [[Ng Si-juen]] | Žáner = [[komédia]], [[akčný film|akčný]] | Produkcia = Ng Si-juen | Obsadenie = [[Jackie Chan]], [[Juen Siu-tchien]], [[Hwang Čang-ri]], [[Dean Shek]] | Hudba = Čow Fu-liang | Kamera = Čong Chuej | Strih = Pan Hung | Distribučná spoločnosť = [[Seasonal Film Corporation]] | Dátum uvedenia = [[5. október]] [[1978]] | Dĺžka = 110 | Krajina = {{minivlajka|Hong Kong}}[[Hongkong]] | Jazyk = [[kantónčina]] | Tržba = 16,5 miliónov [[americký dolár|amerických dolárov]](odhad) }} '''''Majstrov syn''''' ({{vjz|eng|''Drunken Master''}}, {{vjz|zho|醉拳}}) alebo '''''Jackie Chan a majstrov syn''''' ({{vjz|eng|''Drunken Master The Beginning''}}) je [[hongkong]]ský [[komédia|komediálny]] [[filmové dielo|film]] režírovaný [[Juen Vu-pching|Juenom Vu-pchingom]] a produkovaný a spolunapísaný [[Ng Si-juen|Ngom Si-juenom]].<ref>{{Cite web|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5923|title=Drunken Master (1978)|publisher=hkmdb.com|access-date=2018-04-25}}</ref> Vo filme účinkuje zväčša rovnaký štáb ako vo filme ''[[Škola hada]]'', ktorý vyšiel začiatkom toho istého roka, vrátane hlavných hercov [[Jackie Chan|Jackieho Chana]], [[Juen Siu-tchien]]a (Vu-pchingov otec) a [[Hwang Čang-ri|Hwanga Čang-riho]]; hoci naratívne nesúvisí, ''Majstrov syn'' má so svojím predchodcom podobnosti v deji aj štýle. ''Majstrov syn'' zobrazuje Chana a Juena Siu-tchiena ako fiktívne verzie bojových umelcov [[Vong Fej-hung|Vonga Fej-hunga]] a [[Su Cchan|žobráka Sua]]; vo filme je Wong neúctivým mladým mužom, ktorý je prinútený byť pod prísnym dohľadom Sua, majstra [[Opitý box|opitého bojového štýlu]]; hoci si títo dvaja spočiatku nerozumejú, Vong si nakoniec získa pokoru a rešpekt voči Suovi. Film, považovaný za prvý míľnik v komédii o [[bojové umenie|bojových umeniach]] a jeden z najlepších filmov tohto žánru, bol veľkým kasovým trhákom, pričom zarobil dva a pol krát viac ako už aj tak úspešný film ''Škola hada'';<ref name=DMatHKMDb>{{cite web|title = HKMDb entry|work = Drunken Master (1978)|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5923&display_set=eng|access-date = 2008-04-17 }}</ref><ref>{{cite web|title = HKMDb entry|work = Snake in the Eagle's Shadow (1978)|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5863&display_set=eng|access-date = 2008-04-17}}</ref> Mal významný kultúrny dopad a inšpiroval množstvo neskorších filmov, hudby, [[manga]], [[anime]] a [[videohra|videohier]] so zobrazením vzťahu medzi učiteľom a študentom a opitým štýlom a pomohol Chanovi etablovať sa ako jeden z najpopulárnejších ázijských hercov. Po filme nasledovali v roku 1994 dve pokračovania, ktoré režíroval [[Lau Kar-leung]]: priame pokračovanie ''[[Legenda o opitom majstrovi]]'', v ktorom si Chan zopakoval svoju úlohu a väčšinou nesúvisiaci ''[[Zui quan III]]''. ''Majstrov syn'' bol posledný film Juena Siu-tchiena, ktorý bol uvedený počas jeho života, hoci úlohu žobráka Soa stvárnil znova v niekoľkých filmoch, ktoré boli uvedené po jeho smrti, vrátane [[spin-off]]u ''Majstrovho syna'' s názvom ''[[Dance of the Drunk Mantis]]'' (1979), ktorý tiež režíroval Vu-pching. == Dej == {{Spoiler}} Mladý Vong Fej-hung ([[Jackie Chan]]), syn legendárneho majstra bojových umení, je až príliš odvážny – rozumej ľahkovážny – a neustále vymýšľa len samé darebáctva, namiesto toho, aby sa venoval zdokonaľovaniu v technikách [[kung fu]]. Keď sa však jedného dňa, vďaka jednému z jeho nespočetných žartíkov, zraní syn istého významného muža, rozhodne sa Wongov otec poslať svojho „nevycválaného“ syna do učenia k jeho tvrdému strýkovi Suovi Huaovi Cchanovi (Juen Siu-tchien) – aby ho naučil disciplíne! O strýkovi vie Wong len toľko, že svojich žiakov učí jednu z výnimočných techník boja kung fu a že niekoľko z nich vďaka jeho nešetrnému, ba až nemilosrdnému spôsobu výučby skončilo zranených - s trvalými následkami! Won sa spočiatku zdráha, no keď zlyhá v súboji s nájomným vrahom známym pod prezývkou „Hromová noha“ (Hwang Čang-ri), ktorému zaplatili, aby zavraždil jeho otca, pochopí, že techniku „opitého boxu“ sa musí naučiť za každú cenu. {{Endspoiler}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd_film|id=10064}} * {{imdb_film|id=tt0080179}} == Zdroj == {{Preklad|en|Drunken Master|1365470090}} [[Kategória:Filmy z 1978]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] oqt4hc6divogu8qo4qcceekgtdwfn8k 8253071 8253070 2026-07-24T22:58:41Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Hongkonské filmy]] pomocou použitia HotCat 8253071 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Majstrov syn | Originál = 醉拳 | Réžia = [[Juen Vu-pching]] | Námet = Siao Lung, [[Ng Si-juen]] | Žáner = [[komédia]], [[akčný film|akčný]] | Produkcia = Ng Si-juen | Obsadenie = [[Jackie Chan]], [[Juen Siu-tchien]], [[Hwang Čang-ri]], [[Dean Shek]] | Hudba = Čow Fu-liang | Kamera = Čong Chuej | Strih = Pan Hung | Distribučná spoločnosť = [[Seasonal Film Corporation]] | Dátum uvedenia = [[5. október]] [[1978]] | Dĺžka = 110 | Krajina = {{minivlajka|Hong Kong}}[[Hongkong]] | Jazyk = [[kantónčina]] | Tržba = 16,5 miliónov [[americký dolár|amerických dolárov]](odhad) }} '''''Majstrov syn''''' ({{vjz|eng|''Drunken Master''}}, {{vjz|zho|醉拳}}) alebo '''''Jackie Chan a majstrov syn''''' ({{vjz|eng|''Drunken Master The Beginning''}}) je [[hongkong]]ský [[komédia|komediálny]] [[filmové dielo|film]] režírovaný [[Juen Vu-pching|Juenom Vu-pchingom]] a produkovaný a spolunapísaný [[Ng Si-juen|Ngom Si-juenom]].<ref>{{Cite web|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5923|title=Drunken Master (1978)|publisher=hkmdb.com|access-date=2018-04-25}}</ref> Vo filme účinkuje zväčša rovnaký štáb ako vo filme ''[[Škola hada]]'', ktorý vyšiel začiatkom toho istého roka, vrátane hlavných hercov [[Jackie Chan|Jackieho Chana]], [[Juen Siu-tchien]]a (Vu-pchingov otec) a [[Hwang Čang-ri|Hwanga Čang-riho]]; hoci naratívne nesúvisí, ''Majstrov syn'' má so svojím predchodcom podobnosti v deji aj štýle. ''Majstrov syn'' zobrazuje Chana a Juena Siu-tchiena ako fiktívne verzie bojových umelcov [[Vong Fej-hung|Vonga Fej-hunga]] a [[Su Cchan|žobráka Sua]]; vo filme je Wong neúctivým mladým mužom, ktorý je prinútený byť pod prísnym dohľadom Sua, majstra [[Opitý box|opitého bojového štýlu]]; hoci si títo dvaja spočiatku nerozumejú, Vong si nakoniec získa pokoru a rešpekt voči Suovi. Film, považovaný za prvý míľnik v komédii o [[bojové umenie|bojových umeniach]] a jeden z najlepších filmov tohto žánru, bol veľkým kasovým trhákom, pričom zarobil dva a pol krát viac ako už aj tak úspešný film ''Škola hada'';<ref name=DMatHKMDb>{{cite web|title = HKMDb entry|work = Drunken Master (1978)|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5923&display_set=eng|access-date = 2008-04-17 }}</ref><ref>{{cite web|title = HKMDb entry|work = Snake in the Eagle's Shadow (1978)|url=http://hkmdb.com/db/movies/view.mhtml?id=5863&display_set=eng|access-date = 2008-04-17}}</ref> Mal významný kultúrny dopad a inšpiroval množstvo neskorších filmov, hudby, [[manga]], [[anime]] a [[videohra|videohier]] so zobrazením vzťahu medzi učiteľom a študentom a opitým štýlom a pomohol Chanovi etablovať sa ako jeden z najpopulárnejších ázijských hercov. Po filme nasledovali v roku 1994 dve pokračovania, ktoré režíroval [[Lau Kar-leung]]: priame pokračovanie ''[[Legenda o opitom majstrovi]]'', v ktorom si Chan zopakoval svoju úlohu a väčšinou nesúvisiaci ''[[Zui quan III]]''. ''Majstrov syn'' bol posledný film Juena Siu-tchiena, ktorý bol uvedený počas jeho života, hoci úlohu žobráka Soa stvárnil znova v niekoľkých filmoch, ktoré boli uvedené po jeho smrti, vrátane [[spin-off]]u ''Majstrovho syna'' s názvom ''[[Dance of the Drunk Mantis]]'' (1979), ktorý tiež režíroval Vu-pching. == Dej == {{Spoiler}} Mladý Vong Fej-hung ([[Jackie Chan]]), syn legendárneho majstra bojových umení, je až príliš odvážny – rozumej ľahkovážny – a neustále vymýšľa len samé darebáctva, namiesto toho, aby sa venoval zdokonaľovaniu v technikách [[kung fu]]. Keď sa však jedného dňa, vďaka jednému z jeho nespočetných žartíkov, zraní syn istého významného muža, rozhodne sa Wongov otec poslať svojho „nevycválaného“ syna do učenia k jeho tvrdému strýkovi Suovi Huaovi Cchanovi (Juen Siu-tchien) – aby ho naučil disciplíne! O strýkovi vie Wong len toľko, že svojich žiakov učí jednu z výnimočných techník boja kung fu a že niekoľko z nich vďaka jeho nešetrnému, ba až nemilosrdnému spôsobu výučby skončilo zranených - s trvalými následkami! Won sa spočiatku zdráha, no keď zlyhá v súboji s nájomným vrahom známym pod prezývkou „Hromová noha“ (Hwang Čang-ri), ktorému zaplatili, aby zavraždil jeho otca, pochopí, že techniku „opitého boxu“ sa musí naučiť za každú cenu. {{Endspoiler}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd_film|id=10064}} * {{imdb_film|id=tt0080179}} == Zdroj == {{Preklad|en|Drunken Master|1365470090}} [[Kategória:Filmy z 1978]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Hongkonské filmy]] dyc2hi3a7nukiyv0s6fvw89t9etfosx 0 753288 8253040 2026-07-24T21:03:31Z ~2026-41184-30 301123 /* */ 8253040 wikitext text/x-wiki #presmeruj[[Majstrov syn]] pqnr4h9cs7jcrhkbea6zl5vszb9btzv 3 753289 8253052 2026-07-24T21:34:18Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Vitajte}} --~~~~“ 8253052 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:34, 24. júl 2026 (UTC) 2q7hep57c1e0tffwv2dlqd668dypjdi 2 753290 8253057 2026-07-24T21:53:27Z Runologe 136287 Meno 8253057 wikitext text/x-wiki Runologe k07lfa4ylnkfgbvyn9asdhkc0k52gh3 0 753291 8253059 2026-07-24T21:58:16Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8253059 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Maître Pygmalion | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = | Názov2 = Pygmalion ou Comment devenir une bonne vendeuse | Žáner = komédia, dráma | Dĺžka = 170 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[1975]] | Dátum uvedenia = [[27. júl]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = {{Veková prístupnosť|}} | Réžia = [[Jacques Nahum]], Hélène Durand | Scenár = Jacques Nahum, Hélène Durand, Marguerite Berthoin et Gabrielle Bertrand | Predloha = | Námet = | Produkcia = | Hudba = [[Pierre Bachelet]] | Kamera = Étienne Fauduet | Strih = Victoria Mercanton | Zvuk = Harrik Maury | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Majster Pygmalion''''' alebo '''''Pygmalion ou Comment devenir une bonne vendeuse''''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Komédia|komediálna]] [[dráma]] z roku [[1975]], ktorý režíroval [[Jacques Nahum]] a Hélène Durand. Hudbu k filmu zložil spevák [[Pierre Bachelet]]. Film mal rekordných 170 [[Minúta|minút]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Maître Pygmalion (1975) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/4394-maitre-pygmalion | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Base de données de films français avec images | url = http://php88.free.fr/bdff/image_film.php?ID=14862 | vydavateľ = php88.free.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.notrecinema.com/communaute/v1_detail_film.php3?lefilm=26699 | vydavateľ = notrecinema.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maître Pygmalion - Film (1975) | url = https://www.senscritique.com/film/maitre_pygmalion/13006257 | vydavateľ = SensCritique | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = fr | priezvisko = SensCritique}}</ref> == Herecké obsadenie == * [[Claude Jade]]{{--}}Juliette * [[Georges Descrières]]{{--}}Christian / Pygmalion I * [[Dominique Paturel]]{{--}}Pygmalion II * Michel Ruhl{{--}}Pygmalion III * André Falcon * Roland Lesaffre * Louis Navarre * Anne-Marie Pol * Bernard Lavalette * Henri Tisot * Jacques Monod * Jean Houbé == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=128382}} * {{Imdb film|id=0174015}} <!-- * {{Fdb film|id=}} * {{Kinobox film|id=}} * {{Allociné film|id=}} --> [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1975]] [[Kategória:Francúzske filmové komédie]] [[Kategória:Francúzske filmové drámy]] [[Kategória:Filmy s hudbou Pierra Bacheleta]] gpwphczfc931xepjesla4rtw49nhnb8 0 753292 8253061 2026-07-24T21:59:24Z Fillos X. 212061 Vytvorenie nového presmerovania. 8253061 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Maître Pygmalion]] o2aet9pot1c88i44z6vi5fa84h8ozgv 0 753293 8253097 2026-07-25T05:30:00Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Leagros Group - ABV 362 36 - potter´s workshop - Aineas escaping from Troy - München AS 1717 - 03.jpg|thumb|260px|Hrnčiari pri práci v dielni zobrazení na ramene atickej [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovej]] [[Hydria|hydrie]] od Leagrovej skupiny (cca 510 pred Kr.).]] '''Keramos''' ({{v jazyku|grc|''Κέραμος''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] [[Atény|aténsky]] héros, ktorý bol uctievaný ako patrón hrnčiarstv...“ 8253097 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Leagros Group - ABV 362 36 - potter´s workshop - Aineas escaping from Troy - München AS 1717 - 03.jpg|thumb|260px|Hrnčiari pri práci v dielni zobrazení na ramene atickej [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovej]] [[Hydria|hydrie]] od Leagrovej skupiny (cca 510 pred Kr.).]] '''Keramos''' ({{v jazyku|grc|''Κέραμος''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] [[Atény|aténsky]] héros, ktorý bol uctievaný ako patrón [[hrnčiarstvo|hrnčiarskeho remesla]].<ref name=":182">{{Citácia knihy | autor = GRIMAL, Pierre | titul = The Dictionary of Classical Mythology | isbn = 978-0-631-20102-1 | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell Publishers | rok = 1996 | strany = 182}}</ref> Podľa správ [[Staroveké Grécko|antického]] autora [[Pausanias (geograf)|Pausania]] bol synom boha [[Dionýzos|Dionýza]] a [[Ariadna (mytológia)|Ariadny]].<ref name=":26">{{Citácia knihy | autor = Pausanias | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | id = 25-039-73 | miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 26 (I. 3, 1)}}</ref> V aténskych mýtoch tak predstavoval postavu s božským pôvodom, ktorá spájala svet olympských božstiev s každodenným remeselným životom mesta.<ref name=":135">{{Citácia knihy | autor = BIONDETTI, Luisa | titul = Dizionario di mitologia classica | isbn = 978-88-8089-300-4 | miesto = Milano | vydavateľ = Baldini&Castoldi | rok = 1997 | strany = 135}}</ref> == Mýtus a význam == Jeho meno je v starogréčtine priamo odvodené od slova ''κέραμος'' (''keramos''), čo v doslovnom preklade znamená „hrnčiarska hlina“ alebo „keramika“.<ref name=":182"/> Z tohto dôvodu ho antická tradícia považovala za samotného vynálezcu hrnčiarskeho umenia.<ref name=":135"/> Podľa mýtov dal Keramos svoje meno starovekému aténskemu [[démos (územná jednotka)|dému]] ''Kerameis'' a s ním spojenej slávnej remeselníckej štvrti [[Kerameikos]], ležiacej na severozápadnom okraji Atén.<ref name=":1115">{{Citácia knihy | autor = ROSCHER, Wilhelm Heinrich | titul = Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie. T. 2/1 | miesto = Leipzig | vydavateľ = B.G. Teubner | rok = 1890 | strany = kol. 1115-1116}}</ref><ref name=":135"/> Hrnčiari, ktorí túto štvrť husto obývali, ho uctievali ako svojho ochrancu a odvodzovali od neho svoj pôvod. Pravidelne mu prinášali obety, aby si zabezpečili úspech pri výpale a predaji keramiky.<ref name=":1115"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BIONDETTI, Luisa. ''Dizionario di mitologia classica.'' Milano: Baldini&Castoldi, 1997. ISBN 978-88-8089-300-4. * GRIMAL, Pierre. ''The Dictionary of Classical Mythology.'' Oxford: Blackwell Publishers, 1996. ISBN 978-0-631-20102-1. * PAUSANIAS. ''Pausaniás, cesta po Řecku I.'' Praha: nakladatelství Svoboda, 1973. * ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie.'' T. 2/1. Leipzig: B.G. Teubner, 1890. == Pozri aj == * [[Kerameikos]] * [[Typológia starogréckej keramiky]] [[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] j0p89kasuzke4shp4rkzdnapolgj6fc 0 753294 8253108 2026-07-25T06:26:57Z Pe3kZA 39673 základ 8253108 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Hliník-Martovce | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Martovce]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = [[Martovský kanál]], [[Tátoš (kanál)|Tátoš]] | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Hliník</nowiki>, [[Martovce]] | source_elevation = cca 107 | source_lat_d = 47.8478 | source_long_d = 18.0977 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Stará Nitra]], [[Martovce]] | mouth_elevation = cca 108 | mouth_lat_d = 47.8528 | mouth_long_d = 18.1185 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 1,7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-46--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} Kanál '''Hliník-Martovce'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Stará Nitra|Starej Nitry]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 1,7 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | miesto = Bratislava}}</ref>, v [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Martovská mokraď]]<ref name=GP/>, západne od obce [[Martovce]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> Odbočuje z [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]], ktorý prepája so [[Stará Nitra|Starou Nitrou]]. Z lokality Hliník<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> tečie mierne severovýchodným smerom, rovinatým územím s minimálnym spádom. Križuje miestnu cestu z [[Martovce|Martoviec]] do osady Hliník<ref name=Tm/> a bez pobrežného porastu vedie v priamom smere k Martovciam. Ľavostranne prijíma kanál [[Tátoš (kanál)|Tátoš]], na ktorý v priamom smere na juh nadväzuje kanál [[Martovce-Lándor]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.849860,18.111879,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = }}</ref> Vedie k južnému okraju poľnohospodárskeho družstva, kde prijíma významný ľavostranný [[Martovský kanál]].<ref name=UGK/> Onedlho sa vodný tok dostáva k prečerpávacej stanici<ref name=mcz/>, prekonáva pravostrannú hrádzu a na západnom okraji [[Martovce|Martoviec]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Stará Nitra|Starej Nitry]] v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.11866&y=47.85293&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kanál Hliník-Martovce preteká iba katastrálnym územím obce [[Martovce]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Martovce&source=osm&id=1015716150&ds=1&x=18.1106249&y=47.8510535&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.11866&y=47.85293&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Martovce]] 9c5ou8hozex4io6qdnvrv03qth8rkkj 0 753295 8253116 2026-07-25T08:43:10Z Feriontly17x17x7 228747 úvod, infobox, štadióny, tabuľka, výsledky H2H, strelci 8253116 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = [[FA Premier League|Premier League]] |sezóna_pred = Premier League 2024/2025 |sezóna_po = Premier League 2026/2027 |sezóna = 2025/2026 |začiatok = 15. august 2025 |koniec = 24. máj 2026 |majster = [[Arsenal FC|Arsenal]]<br>(4. titul, 14. celkovo) |2_miesto = |3_miesto = |ročník = |liga_majstrov = Arsenal<br/>[[Manchester City FC|Manchester City]]<br/>[[Manchester United FC|Manchester United]]<br/>[[Aston Villa FC|Aston Villa]]<br/>[[Liverpool FC|Liverpool]] |európska_liga = [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]<br/>[[Sunderland AFC|Sunderland]]<br/>[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] (ako víťaz [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|KL]]) |európska_konferenčná_liga = [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]] |baráž = |zostup = [[West Ham United FC|West Ham United]]<br/>[[Burnley FC|Burnley]]<br/>[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |počet_mužstiev = 20 |odohraté_zápasy = 380 |počet_gólov = 1 045 |priemer_gólov_na_zápas = 2,75 |počet_divákov = 15 820 861 (41 634 na zápas) |najproduktívnejší_hráč = |najlepší_strelec = [[Erling Haaland]]<br>(27 gólov) |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = [[EFL Championship 2025/2026]] |poznámka = }} '''Premier League 2025/2026''' bola 34. sezónou Premier League od jej založenia v roku 1992 a celkovo 127. ročník najvyššej [[Anglicko|anglickej]] futbalovej súťaže. Sezóna sa začala 15. augusta 2025 a skončila 24. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dates for 2025/26 Premier League season confirmed | url = https://www.premierleague.com/en/news/4171848 | vydavateľ = premierleague.com | miesto = | dátum vydania = 2024-11-22 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = }}</ref> Titul obhajoval [[Liverpool FC|Liverpool]], nováčikmi súťaže boli [[Leeds United FC|Leeds United]], [[Burnley FC|Burnley]] a [[Sunderland AFC|Sunderland]]. [[Arsenal FC|Arsenal]] získal 14. titul v klubovej histórii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Arsenal oslavuje prvý titul po 22 rokoch, Guardiola: Zaslúžite si to | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/arsenal-oslavuje-prvy-titul-po-22-rokoc/964064-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-20 | dátum prístupu = 2026-07-25 }}</ref> Do [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|Ligy majstrov UEFA 2026/2027]] sa spolu s ním kvalifikovali aj [[Manchester City FC|Manchester City]], [[Manchester United FC|Manchester United]], [[Aston Villa FC|Aston Villa]] a [[Liverpool FC|Liverpool]]. Do [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] sa kvalifikovali [[AFC Bournemouth|Bournemouth]], [[Sunderland AFC|Sunderland]] a [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] ako víťaz [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|Konferenčnej ligy]]. Do 4. predkola [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027]] zamieril [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]]. Do 2. ligy zostúpili [[West Ham United FC|West Ham United]], [[Burnley FC|Burnley]] a [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]]. == Tímy v sezóne 2025/2026 == {| class="wikitable sortable" !Tím !Štadión !Kapacita |- |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Emirates Stadium]] |60 704 |- |[[Aston Villa FC|Aston Villa]] |[[Villa Park]] |43 205 |- |[[AFC Bournemouth|Bournemouth]] |[[Dean Court]] |11 307 |- |[[Brentford FC|Brentford]] |[[Brentford Community Stadium]] |17 250 |- |[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]] |[[Falmer Stadium]] |31 876 |- |[[Burnley FC|Burnley]] |[[Turf Moor]] |21 990 |- |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Stamford Bridge]] |40 044 |- |[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] |[[Selhurst Park]] |25 194 |- |[[Everton FC|Everton]] |[[Hill Dickinson Stadium]] |52 769 |- |[[Fulham FC|Fulham]] |[[Craven Cottage]] |28 800 |- |[[Leeds United FC|Leeds United]] |[[Elland Road]] |37 645 |- |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Anfield]] |61 276 |- |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[City of Manchester Stadium]] |52 900 |- |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Old Trafford]] |74 244 |- |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |[[St James’ Park|St James' Park]] |52 264 |- |[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] |[[City Ground]] |31 042 |- |[[Sunderland AFC|Sunderland]] |[[Stadium of Light]] |48 707 |- |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |[[Tottenham Hotspur Stadium]] |62 850 |- |[[West Ham United FC|West Ham United]] |[[London Stadium]] |62 500 |- |[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |[[Molineux Stadium]] |31 750 |} == Tabuľka == {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="#c1ffc1" | align="center" |'''1.''' |[[Arsenal FC|Arsenal]] | align="center" |38 | align="center" |26 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" |71:27 | align="center" | +44 | align="center" |'''85''' | rowspan="5" |Postup do [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|ligovej fázy LM]] |- bgcolor="#c1ffc1" | align="center" |'''2.''' |[[Manchester City FC|Manchester City]] | align="center" |38 | align="center" |23 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" |77:35 | align="center" | +42 | align="center" |'''78''' |- bgcolor="#c1ffc1" | align="center" |'''3.''' |[[Manchester United FC|Manchester United]] | align="center" |38 | align="center" |20 | align="center" |11 | align="center" |7 | align="center" |69:50 | align="center" | +19 | align="center" |'''71''' |- bgcolor="#c1ffc1" | align="center" |'''4''' |[[Aston Villa FC|Aston Villa]] | align="center" |38 | align="center" |19 | align="center" |8 | align="center" |11 | align="center" |56:49 | align="center" | +7 | align="center" |'''65''' |- bgcolor="#c1ffc1" | align="center" |'''5.''' |[[Liverpool FC|Liverpool]] | align="center" |38 | align="center" |17 | align="center" |9 | align="center" |12 | align="center" |63:53 | align="center" | +10 | align="center" |'''60''' |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |'''6.''' |[[AFC Bournemouth|Bournemouth]] | align="center" |38 | align="center" |13 | align="center" |18 | align="center" |7 | align="center" |58:54 | align="center" | +4 | align="center" |'''57''' | rowspan="2" |Postup do [[Európska liga UEFA 2026/2027|ligovej fázy EL]] |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |'''7.''' |[[Sunderland AFC|Sunderland]] | align="center" |38 | align="center" |14 | align="center" |12 | align="center" |12 | align="center" |42:48 | align="center" | −6 | align="center" |'''54''' |- bgcolor="#ffffbb" | align="center" |'''8.''' |[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]] | align="center" |38 | align="center" |14 | align="center" |11 | align="center" |13 | align="center" |52:46 | align="center" | +6 | align="center" |'''53''' |Postup do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|4. predkola KL]] |- | align="center" |'''9.''' |[[Brentford FC|Brentford]] | align="center" |38 | align="center" |14 | align="center" |11 | align="center" |13 | align="center" |55:52 | align="center" | +3 | align="center" |'''53''' |- | align="center" |'''10.''' |[[Chelsea FC|Chelsea]] | align="center" |38 | align="center" |14 | align="center" |10 | align="center" |14 | align="center" |58:52 | align="center" | +6 | align="center" |'''52''' |- | align="center" |'''11.''' |[[Fulham FC|Fulham]] | align="center" |38 | align="center" |15 | align="center" |7 | align="center" |16 | align="center" |47:51 | align="center" | −4 | align="center" |'''52''' |- | align="center" |'''12.''' |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] | align="center" |38 | align="center" |14 | align="center" |7 | align="center" |17 | align="center" |53:55 | align="center" | −2 | align="center" |'''49''' |- | align="center" |'''13.''' |[[Everton FC|Everton]] | align="center" |38 | align="center" |13 | align="center" |10 | align="center" |15 | align="center" |47:50 | align="center" | −3 | align="center" |'''49''' |- | align="center" |'''14.''' |[[Leeds United FC|Leeds United]] | align="center" |38 | align="center" |11 | align="center" |14 | align="center" |13 | align="center" |49:56 | align="center" | −7 | align="center" |'''47''' |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |'''15.''' |[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] | align="center" |38 | align="center" |11 | align="center" |12 | align="center" |15 | align="center" |41:51 | align="center" | −10 | align="center" |'''45''' |Postup do [[Európska liga UEFA 2026/2027|ligovej fázy EL]] |- | align="center" |'''16.''' |[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] | align="center" |38 | align="center" |11 | align="center" |11 | align="center" |16 | align="center" |48:51 | align="center" | −3 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''17.''' |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] | align="center" |38 | align="center" |10 | align="center" |11 | align="center" |17 | align="center" |48:57 | align="center" | −9 | align="center" |'''41''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''18.''' |[[West Ham United FC|West Ham United]] | align="center" |38 | align="center" |10 | align="center" |9 | align="center" |19 | align="center" |46:65 | align="center" | −19 | align="center" |'''39''' | rowspan="3" |Zostup do [[EFL Championship]] |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''19.''' |[[Burnley FC|Burnley]] | align="center" |38 | align="center" |4 | align="center" |10 | align="center" |24 | align="center" |38:75 | align="center" | −37 | align="center" |'''22''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''20.''' |[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] | align="center" |38 | align="center" |3 | align="center" |11 | align="center" |24 | align="center" |27:68 | align="center" | −41 | align="center" |'''20''' |} {{Malé|zdroj: [https://www.premierleague.com/en/tables/premier-league/2025-26/all-matchweeks Premier League]}}<br> {{Malé|Pravidlá pre určenie poradia v tabuľke: 1) počet bodov; 2) rozdiel gólov vo všetkých zápasoch; 3) vyšší počet strelených gólov vo všetkých zápasoch.}}<br>{{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}} == Výsledky == {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[Arsenal FC|ARS]] ![[Aston Villa FC|AVL]] ![[AFC Bournemouth|BOU]] ![[Brentford FC|BRE]] ![[Brighton & Hove Albion FC|BHA]] ![[Burnley FC|BUR]] ![[Chelsea FC|CHE]] ![[Crystal Palace FC|CRY]] ![[Everton FC|EVE]] ![[Fulham FC|FUL]] ![[Leeds United FC|LEE]] ![[Liverpool FC|LIV]] ![[Manchester City FC|MCI]] ![[Manchester United FC|MUN]] ![[Newcastle United FC|NEW]] ![[Nottingham Forest FC|NFO]] ![[Sunderland AFC|SUN]] ![[Tottenham Hotspur FC|TOT]] ![[West Ham United FC|WHU]] ![[Wolverhampton Wanderers FC|WOL]] |- ![[Arsenal FC|Arsenal]] !– | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} |- ![[Aston Villa FC|Aston Villa]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} !– | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} |- ![[AFC Bournemouth|Bournemouth]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} !– | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} |- ![[Brentford FC|Brentford]] | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|1}} !– | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} |- ![[Brighton & Hove Albion FC|Brighton]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|3|4}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} !– | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} |- ![[Burnley FC|Burnley]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|3|4}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} !– | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} |- ![[Chelsea FC|Chelsea]] | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} !– | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} |- ![[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|3|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} !– | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} |- ![[Everton FC|Everton]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|4}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} !– | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |[[Merseyside derby|{{ku|1|2}}]] | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|3|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} |- ![[Fulham FC|Fulham]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} !– | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|4|5}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} |- ![[Leeds United FC|Leeds United]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|4}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} !– | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|3|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} |- ![[Liverpool FC|Liverpool]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |[[Merseyside derby|{{ku|2|1}}]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} !– | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |[[Rivalita medzi Liverpool FC a Manchester United FC|{{ku|1|2}}]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} |- ![[Manchester City FC|Manchester City]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|5|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} !– | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |[[Manchester derby|{{ku|3|0}}]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} |- ![[Manchester United FC|Manchester United]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|4|4}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |[[Rivalita medzi Liverpool FC a Manchester United FC|{{ku|3|2}}]] | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |[[Manchester derby|{{ku|2|0}}]] !– | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} |- ![[Newcastle United FC|Newcastle United]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} !– | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} |- ![[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} !– | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} |- ![[Sunderland AFC|Sunderland]] | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|5}} !– | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} |- ![[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} !– | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} |- ![[West Ham United FC|West Ham United]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|5}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|3}} !– | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|4|0}} |- ![[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton]] | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|2|2}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|4}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|0|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#ffffbb" align="center" |{{ku|1|1}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|0|1}} | bgcolor="#bbf3ff" align="center" |{{ku|3|0}} !– |} == Štatistiky == === Najlepší strelci === {| class="wikitable" !# !Hráč !Tím !Góly<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premier League Top Player Stats - Goals 2025/26 | url = https://www.premierleague.com/en/stats/top/players/goals/2025-26 | vydavateľ = premierleague.com | miesto = | dátum vydania = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = }}</ref> |- !1. |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Erling Haaland]] |Manchester City | align="center" |27 |- !2. |{{Minivlajka|Brazília}} [[Igor Thiago]] |Brentford | align="center" |22 |- !3. |{{Minivlajka|Ghana}} [[Antoine Semenyo]] |Bournemouth / Manchester City | align="center" |17 |- !4. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Ollie Watkins]] |Aston Villa | align="center" |16 |- ! rowspan="2" |5. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Morgan Gibbs-White]] |Nottingham Forest | rowspan="2" align="center" |15 |- |{{Minivlajka|Brazília}} [[João Pedro (futbalista, 2001)|João Pedro]] |Chelsea |- ! rowspan="2" |7. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Dominic Calvert-Lewin]] |Leeds United | rowspan="2" align="center" |14 |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Viktor Gyökeres]] |Arsenal |- ! rowspan="2" |9. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Eli Junior Kroupi]] |Bournemouth | rowspan="2" align="center" |13 |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Danny Welbeck]] |Brighton |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[EFL Championship 2025/2026]] == Externé odkazy == * [https://www.premierleague.com/ Oficiálna stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2025–26 Premier League|1365561012}} {{Portál|Futbal}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}} [[Kategória:FA Premier League podľa roka|2025/26]] [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] 8uqb6io1esdtp4is5fob5zohky2gr8o 4 753296 8253126 2026-07-25T09:01:08Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „== [[Uponor]] == Bez zdroja + slabé spracovanie komerčného subjektu. --~~~~ === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V zmysle návrhu.--~~~~ # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania ===“ 8253126 wikitext text/x-wiki == [[Uponor]] == Bez zdroja + slabé spracovanie komerčného subjektu. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V zmysle návrhu.--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === t17rpuge0ek128c45gh5gq9szivgjw5 8253129 8253126 2026-07-25T09:12:03Z Fillos X. 212061 /* Za */ 8253129 wikitext text/x-wiki == [[Uponor]] == Bez zdroja + slabé spracovanie komerčného subjektu. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V zmysle návrhu.--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Nula zdrojov, promo ? či iné chýbajúce náležitosti. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:11, 25. júl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === dj4tuoosooltve5id11zlnxg76a7w6t 8253182 8253129 2026-07-25T10:44:26Z Jetam2 30982 /* Uponor */ za 8253182 wikitext text/x-wiki == [[Uponor]] == Bez zdroja + slabé spracovanie komerčného subjektu. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V zmysle návrhu.--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Nula zdrojov, promo ? či iné chýbajúce náležitosti. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:11, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Chýbajúce zdroje, nedokončené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:44, 25. júl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === a6ncpr0rtua3b6q5mclq8052nub6s7s 0 753297 8253139 2026-07-25T09:54:34Z ~2026-41492-45 301158 Vytvorená stránka „{{Infobox Svätec|Titul=Blahoslavený|Obrázok=Romza_Russicum.jpg|Popis obrázka=Ikona blahoslaveného Leonida Fjodorova v Russicu v Ríme|Miesto narodenia=[[Petrohrad]], [[Ruská ríša]]|Dátum narodenia=4. novembra 1879|Dátum úmrtia=7. marca 1935 (vo veku 55 rokov)|Miesto úmrtia=[[Viatka]], [[Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]]|Miesto blahorečenia=Ukrajina|Dátum blahorečenia=27. júna 2001|Blahorečil=Pápež Ján Pavol II.|Cirkev=Ruská gréckokatolícka...“ 8253139 wikitext text/x-wiki {{Infobox Svätec|Titul=Blahoslavený|Obrázok=Romza_Russicum.jpg|Popis obrázka=Ikona blahoslaveného Leonida Fjodorova v Russicu v Ríme|Miesto narodenia=[[Petrohrad]], [[Ruská ríša]]|Dátum narodenia=4. novembra 1879|Dátum úmrtia=7. marca 1935 (vo veku 55 rokov)|Miesto úmrtia=[[Viatka]], [[Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]]|Miesto blahorečenia=Ukrajina|Dátum blahorečenia=27. júna 2001|Blahorečil=Pápež Ján Pavol II.|Cirkev=[[Ruská gréckokatolícka cirkev]]|Sviatok=7. marca}} '''Leonid Ivanovič Fjodorov''' (rus. Леонид Иванович Фёдоров; 4. novembra 1879 – 7. marca 1935) bol studitský jeromonach [[Ruská gréckokatolícka cirkev|Ruskej gréckokatolíckej cirkvi]], prvý exarcha Ruského katolíckeho apoštolského exarchátu v [[Ruská ríša|Rusku]] a človek, ktorý prežil väznenie v gulagu v tábore Solovky. [[Pápež]] [[Ján Pavol II.|Ján Pavol II]]. ho 27. júna 2001 vo Ľvove vyhlásil za blahoslaveného.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Beato Leonida Fedorov | url = https://www.santiebeati.it/dettaglio/92946 | vydavateľ = Santiebeati.it | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = it}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bl. Leonid Feodorov - The Conception of the Immaculate Mother of God Ukrainian Greek Catholic Church | url = https://icshrine.org/new-martyrs-of-ukrainian-church/bl-leonid-feodorov/ | dátum vydania = 2015-07-19 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en-US}}</ref> == Život == === Rané obdobie života === Fjodorov sa narodil 4. novembra 1879 v [[Petrohrad|Petrohrade]] v [[Ruská ríša|Rusku]] v [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej rodine.]]<ref name=":0" /> Jeho otec, Ivan Fjodorovič Fjodorov, bol synom bývalého štátneho nevoľníka z Jaroslavlianskej gubernie a stal sa majiteľom petrohradskej reštaurácie „Malyj Jaroslavec“ – podniku, ktorý bol počas tzv. strieborného veku jedným z centier umeleckého, literárneho a intelektuálneho kvasu v hlavnom meste impéria.<ref name=":1" /> Medzi stálych hostí reštaurácie patrili básnik a filozof Vladimir Soloviov a mladý [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]], ktorý podľa Simona Sebaga Montefiora neraz riskoval zatknutie počas pátracích akcií cárskej tajnej polície, len aby sa mohol najesť vo svojom „obľúbenom podniku“ – „Fjodorovovej reštaurácii“.<ref name=":0" /> Leonidova matka Ľubov Fjodorovová, žena gréckeho pôvodu, ho po predčasnej smrti jeho otca vychovávala sama. Z túžby zabezpečiť synovi lepšiu budúcnosť a spoločenský vzostup využila dedičstvo po manželovi vo výške 15 000 rubľov a poslala ho na Prvé cisárske gymnázium, kde sa vzdelával po boku synov ruskej šľachty. Hoci sa snažila syna viesť k hlbokej viere a príslušnosti k [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]], zároveň ho povzbudzovala, aby čítal diela vtedajších populárnych spisovateľov.<ref name=":1" /> Počas štúdia na Druhom cisárskom gymnáziu v Petrohrade sa Fjodorov – ovplyvnený čítaním posvätných textov [[Hinduizmus|hinduizmu]] a budhizmu – považoval za nihilistu. Často citoval výrok [[William Wordsworth|Williama Wordswortha]] „[[Vojna]] je dcéra Božia“ a po ukončení štúdia mal v úmysle stať sa dôstojníkom [[Ruská ríša|ruskej cisárskej armády]] === Cesta ku katolíckej viere === Pod vplyvom pravoslávneho kaplána a učiteľa náboženstva na gymnáziu, otca Konštantína (Smirnova), ktorého otec Paul Mailleux nazval „jedným z najpozoruhodnejších ruských pravoslávnych kňazov svojej doby“, Feodorov prešiel náboženskou konverziou a namiesto toho sa rozhodol študovať pravoslávne kňazstvo.<ref name=":0" /> Po ukončení štúdia na gymnáziu v roku 1901 sa zapísal na Petrohradskú duchovnú akadémiu, aby sa pripravoval na dráhu kňaza v [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]]. Duchovná akadémia sa však zameriavala skôr na prípravu štátnych úradníkov než kňazov, čo pre Fjodorova predstavovalo veľké sklamanie.<ref name=":1" /> Počas krízy viery Fjodorov – „v čase, keď som strácal vieru“ – dospel k presvedčeniu, „na základe čítania diel cirkevných otcov a štúdia dejín“, že [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Rímskokatolícka cirkev]] je tou jedinou pravou cirkvou. V dôsledku toho začal diskrétne navštevovať tridentskú svätú omšu v Kostole svätej Kataríny na Nevskom prospekte. Na Duchovnej akadémii ho jeho učitelia začali prezývať „náš katolík“. Leonid Fjodorov a jeho katolícky duchovný mentor, otec Jan Szyslawski, cestovali do Ríma cez Ľvov, ktorý bol pod rakúskou správou a kde jeho misiu požehnal metropolita Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi [[Andrej Šeptický]].<ref name=":1" /> == Obrátenie a vysviacka == Dňa 31. júla 1902 bol Fjodorov v rímskom kostole Il Gesù oficiálne prijatý do [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. Následne začal študovať v jezuitskom seminári v Anagni pod pseudonymom „Leonidas Pierre“, ktorým chcel zmiasť cársku tajnú políciu – Ochranu – a zabrániť jej, aby ho vypátrala. V rozhovore so spolubratom v seminári v Anagni Fiodorov predpovedal: „[[Rusko]] nebude činiť pokánie, kým neprejde Červeným morom krvi svojich mučeníkov a nespočetnými útrapami svojich [[Apoštol|apoštolov]].“ <ref name=":1" /> Hoci Leonid pôvodne sľúbil, že prijme latinský obrad, počas štúdia v Collegio Leoniano, jezuitskom vyššom seminári v Anagni, si uvedomil, že [[pápež]] si namiesto toho želá, aby zostal verný liturgii a zvykom kresťanského Východu. S plným súhlasom a povzbudením pápeža [[Pius X.|Pia X]]. prestúpil Leonid do [[Ruská gréckokatolícka cirkev|ruskej byzantsko-katolíckej cirkvi.]] Toto rozhodnutie spôsobilo rozkol medzi Leonidom a jeho [[Spoločnosť Ježišova|jezuitským]] mentorom a neskôr bol finančne závislý od metropolitu [[Andrej Šeptický|Andreja Šeptického]] z Ľvova.<ref name=":0" /> Dňa 25. marca 1911 prijal kňazskú vysviacku v byzantskom obrade z rúk metropolitu Michaela Mirova vo farnosti Najsvätejšej Trojice Bulharskej gréckokatolíckej cirkvi v [[Istanbul|konštantínopolskej]] štvrti Galata. == Návrat do Ruska == Krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa vrátil do Petrohradu, odkiaľ bol okamžite vyhostený do Toboľska na Sibíri ako potenciálna hrozba pre cársku vládu, ktorá za štátne náboženstvo považovala [[Ruská pravoslávna cirkev|ruské]] [[Ruská pravoslávna cirkev|"pravoslávie"]].<ref name=":0" /> Po [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcii]] nariadila [[Dočasná vláda Ruska|Dočasná vláda]] prepustenie všetkých politických väzňov. V Petrohrade sa pod vedením metropolitu Andreja začala trojdňová synoda Ruskej gréckokatolíckej cirkvi; na jej záver metropolita vymenoval Fiodorova za exarchu ruských katolíkov. Keď otec Cyril Korolevskij Svätej stolici úspešne preukázal, že metropolita Andrej len využil svoje práva stanovené pápežom [[Pius X.|Piom X]]., [[pápež]] [[Benedikt XV.|Benedikt XV]]. potvrdil Fjodorovovo postavenie exarchu.<ref name=":1" /> Pôsobil ako predstavený v chráme Zostúpenia Svätého Ducha v Petrohrade; pod jeho vedením vznikli ženská rehoľa Svätej rodiny, Spoločenstvo sestier Svätého Ducha a Spoločnosť svätého Jána Zlatoústeho. Vystupoval s prednáškami a zúčastňoval sa na diskusiách s pravoslávnym duchovenstvom, vrátane moskovského patriarchu Tichona a petrohradského metropolitu Benjamína. Patriarcha Tichon v tom čase čelil pretrvávajúcej schizme tzv. „Živej cirkvi“, ktorú podporoval sovietsky režim, a bol odhodlaný brániť ťažko nadobudnutú nezávislosť Moskovského patriarchátu pred opätovným podriadením štátnej kontrole. Z tohto dôvodu sa patriarcha Tichon pravidelne stretával s exarchom i s otcom Vladimirom Abrikosovom a diskutoval s nimi o možnom zjednotení. Patriarcha zároveň nabádal pravoslávnych duchovných a laikov, ktorí mu zostali verní, aby sa takisto stretávali s ruskými katolíkmi a rokovali o možnom zjednotení [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] so [[Svätá stolica|Svätou stolicou]] na základe podmienok stanovených na [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Florentskom koncile]] v roku 1439.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Служение блаженного Леонида Федорова в России - РИСУ | url = https://risu.ua/ru/sluzhenie-blazhennogo-leonida-fedorova-v-rossii_n35633 | vydavateľ = Религиозно-информационная служба Украины | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = ru}}</ref> Práve preto, keď sa otec Edmund A. Walsh – vedúci amerických a pápežských humanitárnych misií počas hladomoru v [[Ruská občianska vojna|Rusku]] v roku 1921 – prvýkrát stretol s exarchom [[Ruská gréckokatolícka cirkev|ruskej gréckokatolíckej cirkvi]] a viedli spolu rozhovor v [[Latinčina|cirkevnej latinčine]], Fjodorov (ktorý obdivoval patriarchu Tichona a pociťoval len opovrhnutie voči takzvanej „Živej cirkvi“) naliehal, aby sa distribúcia potravinovej pomoci hladujúcim zverila nielen [[Ruská gréckokatolícka cirkev|katolíckemu]] duchovenstvu, ale aj tým ruským [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym]] kňazom, ktorí zostali verní patriarchovi Tichonovi. Otec Walsh s exarchovou myšlienkou nadšene súhlasil a postaral sa o jej realizáciu. Len v Orenburgu napríklad jeho spolupracovník, otec Louis J. Gallagher, hostil pri svojom stole šiestich miestnych ruských pravoslávnych biskupov, aby spoločne zorganizovali dodávky potravín pre hladujúcich.<ref name=":2" /> Otvorené prenasledovanie náboženstva sa začalo v roku 1922. Duchovenstvu bolo zakázané vyučovať náboženstvo osoby mladšie ako osemnásť rokov. Následne, počas hladomoru v Rusku v roku 1921, bolo nariadené zhabanie všetkých posvätných predmetov na účely „pomoci pri hladomore“ a GPU v každej farnosti zriadila laické rady známe ako *dvaciatky* (rus. *dvaciatki*), ktorých cieľom bolo zmeniť postavenie kňaza na obyčajného zamestnanca. Keď exarcha Leonid a arcibiskup latinského obradu Jan Cieplak odmietli na tento postup pristúpiť, štát násilne uzavrel všetky katolícke farnosti.<ref name=":2" /> == Proces s Cieplakom == Na jar roku 1923 boli exarcha Leonid, arcibiskup Cieplak, monsignor Konstanty Budkiewicz, ako aj štrnásť ďalších katolíckych kňazov a jeden laik predvolaní na moskovský súdny proces pred revolučným tribunálom pre obvinenia z kontrarevolučnej činnosti a proti-sovietskej agitácie. Podľa otca Christophera L. Zuggera, Boľševici už predtým zorganizovali niekoľko „fingovaných procesov“. Čeka zinscenovala „proces s Petrohradskou bojovou organizáciou“ a jej nástupkyňa, nová GPU, zase „proces so socialistickými revolucionármi“. V týchto a podobných fraškách boli obžalovaní nevyhnutne odsúdení na smrť alebo na dlhoročné väzenie na severe. Proces s Cieplakom je ukážkovým príkladom vtedajšej boľševickej revolučnej spravodlivosti. Revolučné tribunály neboli nijako viazané bežnými súdnymi postupmi; prokurátor N. V. Krylenko dokonca vyhlásil, že súdy môžu pošliapať práva iných tried než proletariátu. Odvolania proti rozsudkom nesmerovali na vyšší súd, ale k politickým výborom. Západným pozorovateľom pripadalo dejisko – veľká tanečná sála bývalého Klubu šľachticov s maľovanými cherubínmi na strope – ako nanajvýš nevhodné miesto pre takú vážnu udalosť. Od sudcov ani prokurátorov sa nevyžadovalo právnické vzdelanie, postačoval náležitý „revolučný“ profil. Skutočnosť, že ani samotní sudcovia nerešpektovali výrazné nápisy „Zákaz fajčenia“, neveštila pre dodržiavanie právnych zásad nič dobré. Korešpondent denníka New York Herald Francis McCullagh, ktorý bol prítomný na súdnom procese, neskôr opísal jeho štvrtý deň takto: Krylenko, ktorý začal hovoriť o 18.10 h, bol spočiatku pomerne umiernený, no zakrátko prešiel k útoku na náboženstvo vo všeobecnosti a na katolícku cirkev zvlášť. „[[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolícka cirkev]],“ vyhlásil, „vždy vykorisťovala pracujúce vrstvy.“ Keď žiadal pre arcibiskupa smrť, povedal: „Žiadna jezuitská pretvárka, ktorou ste sa bránili, vás pred trestom smrti nezachráni. Žiadny pápež vo Vatikáne vás teraz nemôže zachrániť.“ ...Ako dlhý prejav pokračoval, „červený prokurátor“ sa čoraz viac rozpaľoval hnevom a protináboženskou nenávisťou. „Vaše náboženstvo,“ kričal, „pľujem naň, tak ako na všetky náboženstvá – na pravoslávne, židovské, moslimské i tie ostatné.“ „Neexistuje tu iný zákon než sovietsky zákon,“ kričal v ďalšej fáze, „a podľa tohto zákona musíte zomrieť.“ Na rozdiel od ostatných obžalovaných exarch Leonid trval na tom, že bude konať ako jeho vlastný právny zástupca, čo viedlo k niektorým z najdramatickejších momentov súdneho procesu. Podľa Zuggera,<ref name=":0" /> Fjodorov, oblečený v tradičnej ruskej čiernej sutane, s dlhými vlasmi a bradou, ktoré sa často opisujú ako „[[Ježiš Kristus|Kristovské]]“, bol mužom ľudu, obyčajného ruského ľudu, za ktorého sa revolúcia bojovala. Jeho prítomnosť vyvrátila lož bežného opisu [[Katolicizmus|katolicizmu]] ako „poľského náboženstva“. Jeho prezentácia – dojímavé svedectvo o ruskej spiritualite a dejinách Cirkvi v tejto krajine – evokovala to najlepšie z ruského kresťanstva. Poukázal na to, že [[Ruská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíci]] privítali revolúciu s radosťou, pretože len vtedy mali rovnosť. Neexistovala žiadna tajná organizácia, jednoducho dodržiavali cirkevné zákony. Musela sa naplniť náboženská výchova, slávenie omše a vysluhovanie sviatostí manželstva a krstu. Poukázal na to, že Cirkev, obvinená zo zanedbávania hladujúcich, v tom čase denne kŕmila 120 000 detí. Po ostrej Krylenkove odpovedi exarcha Fjodorov vstal, aby predniesol svoje záverečné poznámky: '''„Naše srdcia nie sú plné nenávisti, ale smútku. Nemôžete nás pochopiť, nemáme slobodu svedomia. To je jediný záver, ktorý môžeme vyvodiť z toho, čo sme tu počuli."'''<ref name=":0" /> Keďže o rozsudku a trestoch bolo rozhodnuté už vopred, arcibiskup Cieplak aj monsignor Budkiewicz boli odsúdení na trest smrti. Exarcha Leonid a všetci ostatní obžalovaní boli odsúdení na desať rokov odňatia slobody.<ref name=":0" /> == Gulag == Medzinárodný rozruch, ktorý nasledoval po procese, však prinútil sovietsku vládu k zamysleniu. V roku 1926, po odpykaní prvých troch rokov trestu v moskovskom väzení Butyrka, bol exarcha Leonid prevezený do väzenského tábora Solovky, ktorý sa nachádzal v priestoroch bývalého kláštora na ostrove v [[Biele more|Bielom mori.]]<ref name=":0" /> Počas rozhovoru v múzeu ateizmu na Solovkách s Juliou Danzasovou, ruskou gréckokatolíčkou a spoluväzenkyňou z politických dôvodov, Exarcha vyznal, že ho hlboko dojíma skutočnosť, že je väznený v bývalom kláštornom komplexe, ktorý kedysi viedol svätý Filip Moskovský. Exarcha tiež s úctou pobozkal liturgické rúcho, ktoré kedysi používal tamojší predstavený (igumen), i kameň, ktorý svätý Filip v minulosti používal namiesto vankúša. Poznamenal pritom: „Na tomto kameni mal svätec nielen žiarivé videnia, ale koľko horkých sĺz tu aj vyronil!“<ref name=":1" /> V neskoršom rozhovore sa exarcha zdôveril Danzasovi: „Skutočný mesianizmus ruskej cirkvi nespočíva v tom, čo si predstavovali slovanofili, ale v príklade utrpenia. Práve takto ukazuje, že je pokračovaním [[Ježiš Kristus|Krista]] v tomto svete.“<ref name=":0" /> Podľa diakona Vasilija von Burmana: „V čase, keď sa tábor javil ako duchovná púšť – miesto skľúčenosti a dokonca zúfalstva –, viedli katolícki kňazi vo svojom uzavretom kruhu plodný život... Pri pohľade na nich človek nevyhnutne chápal, akú dôležitú úlohu zohrávalo náboženstvo v životoch ľudí a ako ich inšpirovalo. V kontexte života na Solovkách to vynikalo s osobitnou zreteľnosťou... V nedele a počas sviatkov sa v kaplnke svätého Germana konali bohoslužby, a hoci bola skromná, bola miestom oslavy.“<ref name=":1" /> V reakcii na stupňujúce sa diplomatické protesty a publicitu, ktorú náboženskému prenasledovaniu v ZSSR venovala Svätá stolica, však čekistickí dozorcovia na Solovkách tvrdo a bezohľadne zakročili proti katolíckym väzňom. Od 19. januára 1929 bolo zakázané využívať kaplnku Germanovskij na náboženské obrady, katolíckym väzňom zhabali všetky náboženské knihy i predmety a katolíci na Solovkách boli nútení prejsť do stavu, ktorý Irina Osipovová označila za „katakombnú existenciu“.<ref name=":0" /> == Prepustenie a smrť == Dňa 6. augusta 1929 bol exarcha Leonid prepustený do mesta [[Pinega]] v Archangeľskej oblasti, kde musel pracovať pri výrobe drevného uhlia. Keďže neprestal vyučovať katechizmus mladých chlapcov, preložili ho do dediny [[Poltava (mesto)|Poltava]], vzdialenej 15 km od Kotlasu (nezamieňať s mestom Poltava na Ukrajine); tam si v roku 1932 odpykal zvyšok trestu. Rozhodol sa usadiť vo Viatke, kde 7. marca 1935 zomrel, vyčerpaný útrapami väznenia.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Preklad|en|Leonid Feodorov|}} fyene74i2nrm7yicksdw8j5hz1d5lv6 0 753298 8253145 2026-07-25T10:03:18Z Martingazak 234259 Zalozenie 8253145 wikitext text/x-wiki '''Tábor nútenej práce Trenčín''' (skrátene '''TNP Trenčín''') bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na území Slovensku zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Sídlil v bývalých Masarykových kasárňach na Hlbokej ulici. Bol zriadený pre potreby Československých stavebných závodov, krajského závodu v [[Trenčín|Trenčíne]]. Počas krátkeho štvormesačného obdobia ([[25. jún]]{{--}}[[31. október]] [[1950]] prešlo táborom 275 zaradencov. Tábor bol zrušený z dôvodu rozhodnutia koncentrovať pracovné sily do jáchymovských uránových baní k [[15. október|15. októbru]] [[1950]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=Bez rozsudku! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|164-166}} ==História TNP Trenčín== [[Tábory nútenej práce|Tábor nútenej práce]] v [[Trenčín|Trenčíne]] bol zriadený [[26. jún|26. júna]] [[1950]] v bývalých Masarykových kasárňach na Hlbokej ulici. Jeho vznik iniciovali predstavitelia krajského závodu ČSSZ, národný podnik v Trenčíne, ktorí od marca [[1950]] rokovali so zástupcami Povereníctva vnútra. Na schôdzke [[6. jún|6. júna]] [[1950]] sa zaviazali zabezpečiť adaptačné práce i správu tábora. Areál kasární bol vybraný pre vhodné bezpečnostné podmienky a minimálnu možnosť úteku.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} Od [[18. máj|18. mája]] [[1950]] sa na adaptačných prácach podieľali aj zaradenci z [[Tábor nútenej práce Ilava|TNP Ilava]]. V polovici júna vznikol provizórny tábor pre 70 osôb, do ktorého boli premiestnení zaradenci z oddielu pri stavbe podniku Odeva v Trenčíne, z [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]] a z likvidovaného [[Tábor nútenej práce Ilava|TNP Ilava]]. Správcom sa stal Ján Kráľ, hospodárom a účtovníkom Ladislav Prepík, pokladníkom Ondrej Kimák-Fejko a evidenčným referentom Vincenc Pekár. V septembri 1950 mal tábor 158 zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} V dôsledku rozhodnutia o koncentrácii pracovných síl do jáchymovských uránových baní rozhodlo ministerstvo národnej bezpečnosti o zrušení tábora k [[15. október|15. októbru]] [[1950]] a odovzdaní objektu ministerstvu národnej obrany. Napriek snahe Československých stavebných závodov, krajského závodu v Trenčíne, zachovať pracovné sily a nájsť nové priestory bol tábor definitívne zlikvidovaný [[31. október|31. októbra]] [[1950]]. V polovici októbra podpísalo reverzálny záväzok na prácu v podniku 38 zaradencov, no tí boli medzičasom premiestnení do iných táborov.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} [[26. október|26. októbra]] [[1950]] odišlo 52 zdravotne spôsobilých zaradencov do táborov v Jáchymove, zvyšných 116 bolo [[27. október|27. októbra]] presunutých do [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]]. Počas štyroch mesiacov existencie prešlo táborom v Trenčíne celkovo 275 osôb.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] 7fztt9iect9r797cs1aldli9whkojpl 8253186 8253145 2026-07-25T11:00:03Z ILoveJuice 9422 8253186 wikitext text/x-wiki '''Tábor nútenej práce Trenčín''' (skrátene '''TNP Trenčín''') bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na území Slovenska zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Sídlil v bývalých Masarykových kasárňach na Hlbokej ulici. Bol zriadený pre potreby Československých stavebných závodov, krajského závodu v [[Trenčín|Trenčíne]]. Počas krátkeho štvormesačného obdobia ([[25. jún]]{{--}}[[31. október]] [[1950]]) prešlo táborom 275 zaradencov. Tábor bol zrušený z dôvodu rozhodnutia koncentrovať pracovné sily do jáchymovských uránových baní k [[15. október|15. októbru]] [[1950]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=Bez rozsudku! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|164-166}} ==História TNP Trenčín== [[Tábory nútenej práce|Tábor nútenej práce]] v [[Trenčín|Trenčíne]] bol zriadený [[26. jún|26. júna]] [[1950]] v bývalých Masarykových kasárňach na Hlbokej ulici. Jeho vznik iniciovali predstavitelia krajského závodu ČSSZ, národný podnik v Trenčíne, ktorí od marca [[1950]] rokovali so zástupcami Povereníctva vnútra. Na schôdzke [[6. jún|6. júna]] [[1950]] sa zaviazali zabezpečiť adaptačné práce i správu tábora. Areál kasární bol vybraný pre vhodné bezpečnostné podmienky a minimálnu možnosť úteku.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} Od [[18. máj|18. mája]] [[1950]] sa na adaptačných prácach podieľali aj zaradenci z [[Tábor nútenej práce Ilava|TNP Ilava]]. V polovici júna vznikol provizórny tábor pre 70 osôb, do ktorého boli premiestnení zaradenci z oddielu pri stavbe podniku Odeva v Trenčíne, z [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]] a z likvidovaného [[Tábor nútenej práce Ilava|TNP Ilava]]. Správcom sa stal Ján Kráľ, hospodárom a účtovníkom Ladislav Prepík, pokladníkom Ondrej Kimák-Fejko a evidenčným referentom Vincenc Pekár. V septembri 1950 mal tábor 158 zaradencov.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} V dôsledku rozhodnutia o koncentrácii pracovných síl do jáchymovských uránových baní rozhodlo ministerstvo národnej bezpečnosti o zrušení tábora k [[15. október|15. októbru]] [[1950]] a odovzdaní objektu ministerstvu národnej obrany. Napriek snahe Československých stavebných závodov, krajského závodu v Trenčíne, zachovať pracovné sily a nájsť nové priestory bol tábor definitívne zlikvidovaný [[31. október|31. októbra]] [[1950]]. V polovici októbra podpísalo reverzálny záväzok na prácu v podniku 38 zaradencov, no tí boli medzičasom premiestnení do iných táborov.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} [[26. október|26. októbra]] [[1950]] odišlo 52 zdravotne spôsobilých zaradencov do táborov v Jáchymove, zvyšných 116 bolo [[27. október|27. októbra]] presunutých do [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]]. Počas štyroch mesiacov existencie prešlo táborom v Trenčíne celkovo 275 osôb.<ref name="Sivos"/>{{rp|164}} == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] 7e3co33dzz73ygla0wj9fujbr40e3if 0 753299 8253146 2026-07-25T10:03:42Z Martingazak 234259 Presmerovanie 8253146 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Tábor nútenej práce Trenčín]] eryprxr7qlnlmo3vnegx1hz383fblub 10 753300 8253151 2026-07-25T10:12:14Z DurMar12 181423 OČ 08/2026 8253151 wikitext text/x-wiki [[Súbor:DachsteinkalkBivalvia.jpg|150x150px|right]] '''Vápenec''' je [[Usadená hornina|sedimentárna]] [[hornina]], ktorá spolu s [[Dolomit (hornina)|dolomitom]] tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu [[Zem]]e. V prevažnej miere (nad 80 %) sa skladá z [[uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]] (CaCO₃), či už vo forme [[kalcit]]u, alebo [[aragonit]]u. Ako prímesi sa vyskytujú [[Dolomit (minerál)|dolomit]], [[siderit]], [[kremeň]], [[íl]]ové minerály a úlomky [[Fosília|skamenelín]]. Čisté vápence sú biele. Chemicky čistý organodetrický nespevnený kalový vápenec sa nazýva [[krieda (hornina)|krieda]]. Rozličné prímesi ich zafarbujú do siva, červena ([[oxid]]y [[železo|železa]]), najmä ak sú vystavené [[zvetrávanie|zvetrávaniu]]. Na Slovensku sa vápence vyskytujú vo viacerých pohoriach, kde často tvoria celé masívy. Sú prevažne [[mezozoikum|druhohorného]] veku ([[trias]]ové, [[Jura (geochronologická jednotka)|jurské]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedové]]). Podieľajú sa na stavbe obalových jednotiek [[tatrikum|tatrika]] a [[veporikum|veporika]], ako aj na stavbe [[príkrov (geológia)|príkrovov]], hlavne krížňanského ([[fatrikum]]), chočského ([[hronikum]]), silického ([[silicikum]]) a ďalších. Vystupujú tiež v [[meliatikum|meliatiku]]. Možno ich nájsť vo všetkých [[jadrové pohorie|jadrových pohoriach]] a v [[bradlové pásmo|bradlovom pásme]], hlavne jeho jurskej čorštýnskej a ďalších plytkovodných jednotkách. '''[[Vápenec|celý článok...]]''' <noinclude>[[Kategória:Šablóny odporúčaných článkov – Hlavná stránka]]</noinclude> mb1na02ux0575j0uf0es0xig3cgs3cd 8253187 8253151 2026-07-25T11:01:05Z Teslaton 12161 Zamkol stránku „[[Šablóna:Wikipédia/Odporúčaný článok/08 2026]]“: šablóna použitá na hlavnej stránke ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito)) 8253151 wikitext text/x-wiki [[Súbor:DachsteinkalkBivalvia.jpg|150x150px|right]] '''Vápenec''' je [[Usadená hornina|sedimentárna]] [[hornina]], ktorá spolu s [[Dolomit (hornina)|dolomitom]] tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu [[Zem]]e. V prevažnej miere (nad 80 %) sa skladá z [[uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]] (CaCO₃), či už vo forme [[kalcit]]u, alebo [[aragonit]]u. Ako prímesi sa vyskytujú [[Dolomit (minerál)|dolomit]], [[siderit]], [[kremeň]], [[íl]]ové minerály a úlomky [[Fosília|skamenelín]]. Čisté vápence sú biele. Chemicky čistý organodetrický nespevnený kalový vápenec sa nazýva [[krieda (hornina)|krieda]]. Rozličné prímesi ich zafarbujú do siva, červena ([[oxid]]y [[železo|železa]]), najmä ak sú vystavené [[zvetrávanie|zvetrávaniu]]. Na Slovensku sa vápence vyskytujú vo viacerých pohoriach, kde často tvoria celé masívy. Sú prevažne [[mezozoikum|druhohorného]] veku ([[trias]]ové, [[Jura (geochronologická jednotka)|jurské]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedové]]). Podieľajú sa na stavbe obalových jednotiek [[tatrikum|tatrika]] a [[veporikum|veporika]], ako aj na stavbe [[príkrov (geológia)|príkrovov]], hlavne krížňanského ([[fatrikum]]), chočského ([[hronikum]]), silického ([[silicikum]]) a ďalších. Vystupujú tiež v [[meliatikum|meliatiku]]. Možno ich nájsť vo všetkých [[jadrové pohorie|jadrových pohoriach]] a v [[bradlové pásmo|bradlovom pásme]], hlavne jeho jurskej čorštýnskej a ďalších plytkovodných jednotkách. '''[[Vápenec|celý článok...]]''' <noinclude>[[Kategória:Šablóny odporúčaných článkov – Hlavná stránka]]</noinclude> mb1na02ux0575j0uf0es0xig3cgs3cd 0 753301 8253156 2026-07-25T10:19:05Z Martingazak 234259 Zalozenie 8253156 wikitext text/x-wiki '''Tábor nútenej práce Ruskov''' (skrátene '''TNP Ruskov''') bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na území Slovensku zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Bol zriadený pre potreby košického riaditeľstva [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých železníc]] [[1. október|1. októbra]] [[1951]] a bol v čase svojej existencie už jediným a posledným táborom na území Slovenska. Zaradenci pracovali v neďalekom kameňolome na ťažbe kameňa potrebného na výstavbu železníc. Zanikol v rámci postupnej likvidácie táborov nútenej práce [[15. marec|15. marca]] [[1953]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=Bez rozsudku! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|166-167}} ==História TNP Ruskov== [[Tábory nútenej práce|Tábor]] vznikol [[1. október|1. októbra]] [[1951]] na žiadosť košického riaditeľstva [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých železníc]], deň po zániku [[Tábor nútenej práce Nováky|Tábora nútenej práce v Novákoch]]. Prevzal 182 zaradencov z nováckeho tábora a 277 osôb z detašovaných pracovných oddielov v [[Handlová|Handlovej]], [[Horné Srnie|Hornom Srní]], [[Bratislava|Bratislave]] a [[Pezinok|Pezinku]]. Zaradenci bývali v skladacích barakoch, pričom materiálne vybavenie bolo zabezpečené zo skladov [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]].<ref name="Sivos"/>{{rp|166}} Tábor spravovalo ministerstvo spravodlivosti, ktoré ho určilo na izoláciu osôb z buržoáznych vrstiev pracujúcich v kameňolome. Spočiatku ho strážilo 30 príslušníkov Ozbrojenej stráže ochrany železníc so služobnými psami, no od polovice novembra [[1951]] bol počet strážcov znížený na troch. Veliteľom sa dekrétom z [[19. september|19. septembra]] [[1951]] stal Pavel Jancusko, ktorý bol pre nevyhovujúci výkon funkcie odvolaný [[5. december|5. decembra]] [[1951]]. Hospodárom bol Josef Dolinský, evidenciu viedol Ján Calko, pričom menovanie Izidora Chynoradského za osvetára bolo ešte koncom septembra [[1951]] zrušené.<ref name="Sivos"/>{{rp|166}} V októbri [[1952]] evidoval tábor 258 zaradencov, z ktorých sa 186 nachádzalo priamo v tábore. Pracovali v neďalekom kameňolome pri ťažbe kameňa pre výstavbu železníc. Tábor nútenej práce v Ruskove bol v tomto období jediným táborom svojho druhu na území Slovenska. Zanikol [[15. marec|15. marca]] [[1953]] v rámci likvidácie [[tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]].<ref name="Sivos"/>{{rp|167}} == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Ruskov]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] ol5v6vs9bezfa1y19gena3hb53fg5yq 8253192 8253156 2026-07-25T11:05:14Z ILoveJuice 9422 8253192 wikitext text/x-wiki '''Tábor nútenej práce Ruskov''' (skrátene '''TNP Ruskov''') bol jedným zo šiestich [[Tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]] na území Slovenska zriadených komunistickým režimom po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate]] na základe [[:s:Zákon o táboroch nútenej práce|zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce]], ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Bol zriadený pre potreby košického riaditeľstva [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých železníc]] [[1. október|1. októbra]] [[1951]] a bol v čase svojej existencie už jediným a posledným táborom na území Slovenska. Zaradenci pracovali v neďalekom kameňolome na ťažbe kameňa potrebného na výstavbu železníc. Zanikol v rámci postupnej likvidácie táborov nútenej práce [[15. marec|15. marca]] [[1953]].<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=Bez rozsudku! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|166-167}} ==História TNP Ruskov== [[Tábory nútenej práce|Tábor]] vznikol [[1. október|1. októbra]] [[1951]] na žiadosť košického riaditeľstva [[Česko-slovenské štátne dráhy|Československých železníc]], deň po zániku [[Tábor nútenej práce Nováky|Tábora nútenej práce v Novákoch]]. Prevzal 182 zaradencov z nováckeho tábora a 277 osôb z detašovaných pracovných oddielov v [[Handlová|Handlovej]], [[Horné Srnie|Hornom Srní]], [[Bratislava|Bratislave]] a [[Pezinok|Pezinku]]. Zaradenci bývali v skladacích barakoch, pričom materiálne vybavenie bolo zabezpečené zo skladov [[Tábor nútenej práce Nováky|TNP Nováky]].<ref name="Sivos"/>{{rp|166}} Tábor spravovalo ministerstvo spravodlivosti, ktoré ho určilo na izoláciu osôb z buržoáznych vrstiev pracujúcich v kameňolome. Spočiatku ho strážilo 30 príslušníkov Ozbrojenej stráže ochrany železníc so služobnými psami, no od polovice novembra [[1951]] bol počet strážcov znížený na troch. Veliteľom sa dekrétom z [[19. september|19. septembra]] [[1951]] stal Pavel Jancusko, ktorý bol pre nevyhovujúci výkon funkcie odvolaný [[5. december|5. decembra]] [[1951]]. Hospodárom bol Josef Dolinský, evidenciu viedol Ján Calko, pričom menovanie Izidora Chynoradského za osvetára bolo ešte koncom septembra [[1951]] zrušené.<ref name="Sivos"/>{{rp|166}} V októbri [[1952]] evidoval tábor 258 zaradencov, z ktorých sa 186 nachádzalo priamo v tábore. Pracovali v neďalekom kameňolome pri ťažbe kameňa pre výstavbu železníc. Tábor nútenej práce v Ruskove bol v tomto období jediným táborom svojho druhu na území Slovenska. Zanikol [[15. marec|15. marca]] [[1953]] v rámci likvidácie [[tábory nútenej práce|táborov nútenej práce]].<ref name="Sivos"/>{{rp|167}} == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|s=Zákon o táboroch nútenej práce}} {{Komunistická strana Československa}} {{Portál|História}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Ruskov]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] nsbpfmo84vzs4xo7yw8fi0ey4flhxmc 0 753302 8253159 2026-07-25T10:21:40Z Martingazak 234259 Presmerovanie 8253159 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Tábor nútenej práce Ruskov]] q58qmg2ybwm4l1vqsw9oqw49nhnbvjp 0 753303 8253168 2026-07-25T10:31:20Z KormiSK 91359 KormiSK premiestnil stránku [[Elīna Ieva Botsová]] na [[Elīna Ieva Botová]]: podla JULSu, vid diskusiu 8253168 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Elīna Ieva Botová]] obioj0lgg1bbnpbfmzc5woij356nzn6 1 753304 8253170 2026-07-25T10:31:20Z KormiSK 91359 KormiSK premiestnil stránku [[Diskusia:Elīna Ieva Botsová]] na [[Diskusia:Elīna Ieva Botová]]: podla JULSu, vid diskusiu 8253170 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Diskusia:Elīna Ieva Botová]] gczqen1hyj3lo9iz4rw5i949xamdw1k 1 753305 8253177 2026-07-25T10:35:28Z Jenikhollan 125067 /* Vytvorenie riadneho hesla */ nová sekcia 8253177 wikitext text/x-wiki == Vytvorenie riadneho hesla == bolo zadané v predmetu vyučovanom na Masarykovej univerzite, viď https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Nástěnka/FSS_MU/Environmentální_aspekty_využívání_energie - na hesle pracuje ErikaF25. (Bolo by pekné, keby sa do Diskusie vkladala šablóna študentskej editácie automaticky...) [[Redaktor:Jenikhollan|Jenikhollan]] ([[Diskusia s redaktorom:Jenikhollan|diskusia]]) 10:35, 25. júl 2026 (UTC) a5ut85ifka95ipxfmj2kt8uiv3qk51a